[{"oblast":"dph","otazka":"Slovenská s.r.o. (neplatiteľ DPH) dosiahne v októbri 2026 obrat za kalendárny rok 2026 vo výške 50 200 € a do konca roka 2026 jej obrat neprekročí 62 500 €. Od ktorého dňa sa stáva platiteľom DPH a v akej lehote musí podať žiadosť o registráciu?","otazka_volna":"Prešiel som v obrate cez 50-tku, ale na 62 a pol sa tento rok už nedostanem. Odkedy vlastne fakturujem s DPH a dokedy sa mám prihlásiť na daňovom?","spravna_odpoved":"Platiteľom sa stáva až od 1. januára 2027 (prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom obrat presiahol 50 000 €). Žiadosť o registráciu musí podať do 5 pracovných dní odo dňa presiahnutia obratu 50 000 €. Do 31. 12. 2026 fakturuje ešte bez DPH.","ustanovenie":"§ 4 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý hodnota bez dane dodaných tovarov alebo služieb touto osobou, ktoré sa zahŕňajú do obratu podľa odseku 15, presiahla 50 000 eur","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-4","my":{"odpoved":"Na základe vami uvedených informácií sa vaša spoločnosť stane platiteľom DPH **od 1. januára 2027**. Žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty ste povinní podať **do 5 pracovných dní** odo dňa, v ktorom ste presiahli obrat 50 000 €.\n\n---\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa legislatívy platnej k 20. septembru 2026 (konkrétne podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení novely účinnej od 1. 1. 2025) existuje dvojúrovňový systém povinnej registrácie platiteľa DPH podľa výšky obratu dosiahnutého v kalendárnom roku.\n\n**1. Prekročenie obratu 50 000 € (ale nie 62 500 €)**\n\n*   **Kedy sa stávate platiteľom:** Ak zdaniteľná osoba v priebehu kalendárneho roka presiahne obrat 50 000 €, ale zároveň jej obrat v danom kalendárnom roku nepresiahne 62 500 €, stáva sa platiteľom DPH až **od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka**.\n*   **Vaša situácia:** Keďže ste v októbri 2026 presiahli obrat 50 200 € a do konca roka 2026 neprekročíte 62 500 €, stanete sa platiteľom DPH presne k **1. januáru 2027**.\n\n**2. Prekročenie obratu 62 500 €**\n\n*   **Kedy sa stávate platiteľom:** Ak by váš obrat v kalendárnom roku 2026 presiahol hranicu 62 500 €, stali by ste sa platiteľom DPH **už dňom dodania tovaru alebo služby, ktorým ste túto hranicu presiahli**. Tento scenár sa vás však podľa vášho opisu netýka.\n\n### Lehota na podanie žiadosti o registráciu\n\nBez ohľadu na to, ktorý z vyššie uvedených scenárov nastane, povinnosť podať žiadosť o registráciu vzniká po prekročení prvého prahu.\n\n*   **Lehota:** Žiadosť o registráciu pre DPH ste povinní podať miestne príslušnému daňovému úradu **do 5 pracovných dní odo dňa, v ktorom ste presiahli obrat 50 000 €** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 4].\n*   **Príklad:** Ak ste obrat 50 000 € presiahli dodaním služby v pondelok 13. októbra 2026, lehota na podanie žiadosti začína plynúť 14. októbra 2026 a uplynie v pondelok 20. októbra 2026.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nZákon vám umožňuje stať sa platiteľom DPH aj skôr ako 1. januára 2027. Pri podávaní žiadosti o registráciu môžete v príslušnom formulári vyznačiť, že sa chcete stať platiteľom už dňom dodania tovaru alebo služby, ktorým ste prekročili obrat 50 000 € [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 4 ods. 8 písm. a)].\n\nToto môže byť pre vás výhodné, ak plánujete v období od októbra do decembra 2026 realizovať väčšie nákupy s DPH (napr. investičný majetok), z ktorých by ste si chceli uplatniť odpočítanie dane. Ak by ste sa stali platiteľom až od 1. 1. 2027, nárok na odpočet z týchto nákupov by vám nevznikol.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že platiteľom DPH sa spoločnosť stane 1. januára 2027 a žiadosť o registráciu musí podať do 5 pracovných dní od presiahnutia obratu 50 000 €."},"google":{"odpoved":"Na základe prekročenia obratu 50 000 € v kalendárnom roku 2026 sa spoločnosť stáva platiteľom DPH od 1. januára 2027. Keďže jej obrat neprekročí 62 500 €, nestáva sa platiteľom DPH okamžite v roku 2026. Žiadosť o registráciu pre daň je povinná podať elektronicky do 5 pracovných dní odo dňa, v ktorom dosiahla obrat 50 000 €. Túto povinnosť ukladá § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Daňový úrad následne zaregistruje spoločnosť a pridelí jej IČ DPH.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že spoločnosť sa stáva platiteľom DPH od 1. januára 2027 a žiadosť musí podať do 5 pracovných dní."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť sa v roku 2026 nestáva povinne platiteľom DPH, pretože jej obrat nepresiahne zákonom stanovenú hranicu. Od 1. januára 2025 je hranica obratu pre povinnú registráciu za platiteľa DPH zvýšená na 62 500 €. Keďže obrat spoločnosti túto sumu nedosiahne, povinnosť podať žiadosť o registráciu jej nevzniká. Spoločnosť sa však môže registrovať za platiteľa DPH dobrovoľne. Povinná registrácia je upravená v § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne tvrdí, že spoločnosti nevzniká povinnosť registrácie, pričom ignoruje zákonnú hranicu 50 000 € a povinnosť podať žiadosť o registráciu do 5 pracovných dní s účinnosťou od 1. januára 2027."}},{"oblast":"dph","otazka":"SZČO (neplatiteľ) má za rok 2026 od januára do 17. júna obrat 58 000 €. Dňa 18. júna 2026 dodá službu za 10 000 €, čím jej obrat v roku 2026 dosiahne 68 000 €. Od ktorého momentu je platiteľom DPH a podlieha DPH už aj táto dodávka za 10 000 €?","otazka_volna":"Fičím tento rok cez 58 tisíc a teraz idem vystaviť faktúru za 10 tisíc, čím preskočím tú vyššiu hranicu. Musím už na tú faktúru dať DPH, alebo až na ďalšie?","spravna_odpoved":"Platiteľom sa stáva priamo dodaním z 18. júna 2026, ktorým jej obrat v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahol 62 500 € — teda áno, už aj táto dodávka za 10 000 € podlieha DPH (nečaká sa na 1. január 2027 ani na rozhodnutie o registrácii). Keďže hranicu 50 000 € prekročila už skôr v roku 2026, žiadosť o registráciu mala podať do piatich pracovných dní odo dňa jej prekročenia (§ 4 ods. 2 písm. a)); prekročenie hranice 62 500 € je potom povinná daňovému úradu bezodkladne oznámiť s uvedením dňa, keď k nemu došlo (§ 4 ods. 5).","ustanovenie":"§ 4 ods. 1 písm. b) a ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"dodaním tovaru alebo služby, ktorým hodnota bez dane dodaných tovarov alebo služieb touto osobou, ktoré sa zahŕňajú do obratu podľa odseku 15, v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahne 62 500 eur","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-4","my":{"odpoved":"Áno, **dodávka služby za 10 000 € už podlieha DPH**. Vaša SZČO sa stala platiteľom DPH presne momentom dodania tejto služby, teda **18. júna 2026**, pretože týmto dodaním presiahla druhú, vyššiu hranicu obratu pre povinnú registráciu.\n\nTu je podrobné vysvetlenie podľa legislatívy platnej pre rok 2026:\n\n### Dvojúrovňová registrácia platiteľa DPH od 1. 1. 2025\n\nOd 1. januára 2025 platí nový systém povinnej registrácie za platiteľa DPH, ktorý sa už neviaže na 12 po sebe idúcich mesiacov, ale na obrat dosiahnutý v rámci jedného kalendárneho roka. Systém má dve úrovne:\n\n1.  **Obrat nad 50 000 €:** Ak zdaniteľná osoba v kalendárnom roku presiahne obrat 50 000 €, stáva sa platiteľom DPH od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 4, ods. 1, písm. a)].\n2.  **Obrat nad 62 500 €:** Ak však obrat zdaniteľnej osoby v kalendárnom roku presiahne 62 500 €, stáva sa platiteľom DPH **okamžite, a to dňom dodania tovaru alebo služby, ktorým túto hranicu presiahla** [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 4, ods. 1, písm. b)].\n\n### Aplikácia na vašu situáciu\n\n*   **Do 17. júna 2026:** Váš obrat bol 58 000 €. Tým ste presiahli prvú hranicu (50 000 €), čo by znamenalo povinnosť stať sa platiteľom od 1. januára 2027.\n*   **Dňa 18. júna 2026:** Dodaním služby za 10 000 € váš celkový obrat za rok 2026 dosiahol 68 000 €. Týmto dodaním ste presiahli druhú, vyššiu hranicu 62 500 €.\n*   **Záver:** Uplatní sa prísnejšie pravidlo. Platiteľom DPH ste sa stali presne 18. júna 2026.\n\n### Čo to znamená v praxi?\n\n#### 1. Povinnosť uplatniť DPH na dodávku za 10 000 €\n\nKeďže ste sa stali platiteľom momentom dodania, už táto konkrétna služba musí byť zdanená. Fakturovaná suma 10 000 € sa považuje za cenu vrátane DPH. Daň sa vypočíta \"zhora\".\n\n*   **Sadzba DPH (základná):** 23 % (platná v roku 2026)\n*   **Výpočet dane a základu dane:**\n\n| Položka | Výpočet | Suma |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Základ dane | `10 000 / 1,23` | 8 130,08 € |\n| DPH 23 % | `10 000 * 23 / 123` | 1 869,92 € |\n| **Celková cena** | | **10 000,00 €** |\n\nNa faktúre za túto službu musíte uviesť základ dane 8 130,08 € a DPH vo výške 1 869,92 €.\n\n#### 2. Povinnosť podať žiadosť o registráciu\n\nŽiadosť o registráciu za platiteľa DPH ste povinný podať daňovému úradu **do piatich pracovných dní** odo dňa, keď ste sa stali platiteľom [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 4, ods. 2].\n\n*   **Deň vzniku platiteľstva:** štvrtok, 18. jún 2026\n*   **Lehota na podanie žiadosti:** začína plynúť 19. júna 2026 a končí vo **štvrtok, 25. júna 2026**.\n\nDaňový úrad vám následne vydá rozhodnutie o registrácii a pridelí IČ DPH, ktoré bude platiť spätne od 18. júna 2026. Do pridelenia IČ DPH ho na faktúrach nemôžete uvádzať, ale povinnosť uplatňovať daň už máte. Po pridelení IČ DPH je vhodné vystaviť opravný doklad s doplneným IČ DPH.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje, že platiteľom DPH sa stáva dňom dodania služby 18. júna 2026 a táto dodávka za 10 000 € už podlieha DPH z dôvodu presiahnutia obratu 62 500 €."},"google":{"odpoved":"**Upozornenie:** Od 1. januára 2025 platí novela zákona o DPH, ktorá zmenila pravidlá registrácie.\n\nDodávka služby za 10 000 € ešte nepodlieha DPH, pretože SZČO sa stáva platiteľom až dňom dodania, ktorým presiahla obrat 62 500 €. V tomto prípade celkový obrat dosiahol 68 000 €, preto už aj táto dodávka podlieha dani. SZČO je povinná bezodkladne oznámiť daňovému úradu, že sa stala platiteľom dane.\n\nPlatiteľom DPH sa teda stala dňom 18. júna 2026, kedy dodaním služby presiahla obrat 62 500 €. Tento postup upravuje § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď si protirečí a obsahuje nesprávny záver, keďže v jednej vete tvrdí, že dodávka za 10 000 € ešte nepodlieha DPH, a hneď v ďalšej vete tvrdí opak."},"bez":{"odpoved":"Platiteľom DPH sa stanete dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň, ktoré vydá daňový úrad. Dodávka služby za 10 000 € z 18. júna 2026 ešte nepodlieha DPH, pretože v tom čase ešte nie ste registrovaným platiteľom. Povinnosť podať žiadosť o registráciu pre DPH vám vznikla už v kalendárnom mesiaci, v ktorom ste dosiahli obrat 49 790 €. Žiadosť ste povinný podať do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom ste tento obrat dosiahli. Táto povinnosť vyplýva z § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď vychádza zo starého znenia zákona o DPH s obratom 49 790 € a nesprávne tvrdí, že dodávka nepodlieha DPH a platiteľom sa stáva až dňom uvedeným v osvedčení, namiesto priameho vzniku platiteľstva dodaním tovaru/služby pri presiahnutí 62 500 €."}},{"oblast":"dph","otazka":"SZČO mala obrat: za celý kalendárny rok 2025 spolu 45 000 €, za január až september 2026 spolu 32 000 €. Za posledných 12 po sebe idúcich mesiacov (október 2025 – september 2026) je jej obrat 54 000 €. Vznikla jej povinnosť registrácie za platiteľa DPH?","otazka_volna":"Keď si spočítam posledných 12 mesiacov, som cez 50 tisíc, ale za minulý rok ani za tento zvlášť som cez 50 nebol. Musím sa registrovať na DPH?","spravna_odpoved":"Nie. Od 1. 1. 2025 sa obrat na účely registrácie sleduje za kalendárny rok, nie za 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Rok 2025 skončil s obratom 45 000 € (pod 50 000 €) a v roku 2026 má zatiaľ 32 000 € — povinnosť by vznikla až prekročením 50 000 € v roku 2026 (platiteľ od 1. 1. 2027), resp. okamžite pri prekročení 62 500 €.","ustanovenie":"§ 4 ods. 1 písm. a) a ods. 15 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý hodnota bez dane dodaných tovarov alebo služieb touto osobou, ktoré sa zahŕňajú do obratu podľa odseku 15, presiahla 50 000 eur","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-4","my":{"odpoved":"Áno, na základe vami uvedených údajov **vznikla tejto SZČO povinnosť registrácie za platiteľa DPH**, pretože jej obrat za posledných 12 po sebe idúcich mesiacov presiahol zákonom stanovenú hranicu.\n\nTu je podrobné vysvetlenie a postup, ako má SZČO postupovať:\n\n### 1. Posúdenie obratu podľa platnej legislatívy\n\nPodľa zákona o DPH sa pre povinnú registráciu sleduje obrat dosiahnutý za **najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov**. Hranica obratu pre povinnú registráciu je **49 790 €**.\n\nVáš výpočet je správny:\n*   **Sledované obdobie:** Október 2025 – September 2026 (12 po sebe idúcich mesiacov)\n*   **Dosiahnutý obrat:** **54 000 €**\n*   **Zákonný limit:** 49 790 €\n\nKeďže dosiahnutý obrat 54 000 € je vyšší ako limit 49 790 €, SZČO splnila podmienku na povinnú registráciu za platiteľa DPH.\n\n### 2. Kedy vznikla povinnosť a aké sú lehoty?\n\nPovinnosť podať žiadosť o registráciu vzniká v mesiaci, v ktorom bol limit prekročený. Žiadosť je potrebné podať **do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci**, v ktorom bol obrat dosiahnutý [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 4 ods. 1].\n\n*   **Mesiac prekročenia obratu:** September 2026\n*   **Lehota na podanie žiadosti o registráciu:** do **20. októbra 2026**\n\n### 3. Ako postupovať pri registrácii?\n\n1.  **Vyplnenie žiadosti:** SZČO musí vyplniť a podať tlačivo „Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie na daň z príjmov, daň z pridanej hodnoty a daň z poistenia“. Tlačivo sa podáva elektronicky prostredníctvom portálu Finančnej správy.\n2.  **Prílohy k žiadosti:** K žiadosti sa zvyčajne prikladajú doklady preukazujúce dosiahnutý obrat (napr. prehľad vystavených faktúr, výpis z účtu a pod.).\n3.  **Rozhodnutie daňového úradu:** Daňový úrad má na registráciu lehotu 21 dní odo dňa podania žiadosti. Po preverení údajov vydá rozhodnutie o registrácii a pridelí identifikačné číslo pre daň (IČ DPH).\n4.  **Status platiteľa DPH:** SZČO sa stáva platiteľom DPH dňom uvedeným v osvedčení o registrácii. Od tohto dňa je povinná uplatňovať DPH na svoje dodané tovary a služby a má právo na odpočítanie dane z prijatých plnení.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam neodkladať podanie žiadosti na posledný deň lehoty. Po pridelení IČ DPH si nezabudnite aktualizovať svoje fakturačné údaje a informovať o zmene svojich obchodných partnerov. Od momentu, kedy sa stanete platiteľom, musíte začať viesť záznamy pre účely DPH a podávať daňové priznania k DPH a kontrolné výkazy.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je vecne nesprávna, pretože vychádza zo starého znenia zákona o DPH (obrat za 12 mesiacov a limit 49 790 €), pričom od roku 2025 sa obrat posudzuje za kalendárny rok a povinnosť registrácie SZČO nevznikla."},"google":{"odpoved":"Áno, SZČO vznikla povinnosť registrácie za platiteľa DPH, pretože jej obrat za kalendárny rok 2026 presiahol zákonom stanovenú hranicu. Od 1. januára 2025 sa obrat sleduje za kalendárny rok a nie za 12 po sebe idúcich mesiacov. Keďže obrat za rok 2025 (45 000 €) neprekročil limit, povinnosť v roku 2025 nevznikla, avšak od 1. januára 2026 sa obrat začal počítať odznova.\n\nVzhľadom na to, že k dnešnému dňu (12. september 2026) je obrat za rok 2026 už 32 000 €, je potrebné sledovať jeho ďalší vývoj. Povinnosť podať žiadosť o registráciu vznikne do 5 pracovných dní po dosiahnutí obratu 50 000 € v kalendárnom roku 2026, pričom platiteľom DPH sa stane od 1. januára 2027. Táto povinnosť vyplýva z § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza záver „Áno, vznikla povinnosť registrácie“ a tvrdí, že obrat za rok 2026 presiahol limit, hoci dosiahol iba 32 000 €."},"bez":{"odpoved":"Áno, SZČO vznikla povinnosť registrácie za platiteľa DPH, pretože jej obrat za posledných 12 po sebe idúcich mesiacov (54 000 €) presiahol zákonom stanovenú hranicu 49 790 €. Povinnosť jej vznikla v septembri 2026, kedy túto hranicu obratu dosiahla. Žiadosť o registráciu pre daň je povinná podať daňovému úradu najneskôr do 20. októbra 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k nesprávnemu záveru a vychádza zo zastaraného právneho stavu (sledovanie 12 mesiacov a hranica 49 790 € namiesto kalendárneho roka a 50 000 €)."}},{"oblast":"dph","otazka":"Reštaurácia (platiteľ DPH) podá v roku 2026 zákazníkovi pri obede: denné menu (teplé jedlo) za 8 €, čapovanú kofolu za 2,50 € a pivo s obsahom alkoholu 4,5 % obj. za 2 €. Aké sadzby DPH uplatní na jednotlivé položky?","otazka_volna":"Máme reštauráciu — akú DPH-čku dávame na obedové menu, na kofolu a na pivo? Vraj je to každé inak?","spravna_odpoved":"Podávanie jedla v rámci reštauračnej služby má 5 %, podávanie nealkoholického nápoja (kofola) 19 % a alkoholický nápoj s obsahom alkoholu nad 0,5 % obj. (pivo) základnú sadzbu 23 %.","ustanovenie":"príloha č. 7a body 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v spojení s § 27 ods. 1 až 3","citat":"Služby spojené s podávaním jedál a nápojov – len reštauračné a stravovacie služby pozostávajúce z poskytovania nápojov určených na ľudskú konzumáciu s výnimkou poskytovania alkoholických nápojov s obsahom alkoholu viac ako 0,5 % objemu","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/pdf/prilohy/SK/ZZ/2004/222/20260101_5747469-2.pdf","my":{"odpoved":"V roku 2026 reštaurácia uplatní na jednotlivé položky tri rôzne sadzby DPH:\n\n*   **Denné menu (jedlo): 5 %**\n*   **Čapovaná kofola (nealkoholický nápoj): 19 %**\n*   **Pivo (alkoholický nápoj): 23 %**\n\n### Podrobný rozpis sadzieb DPH\n\nRozdelenie sadzieb DPH pre reštauračné a stravovacie služby je platné od 1. januára 2025 a vzťahuje sa aj na rok 2026. Kľúčové je rozlišovať medzi podávaním jedla, nealkoholických nápojov a alkoholických nápojov.\n\n| Položka na účte | Sadzba DPH | Zdôvodnenie a právny základ |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Denné menu (teplé jedlo)** | **5 %** | Ide o reštauračnú službu spojenú s podávaním pripraveného jedla. Na tieto služby sa vzťahuje druhá znížená sadzba dane. [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 27 ods. 3 písm. b) a Príloha č. 7a bod 2] |\n| **Čapovaná kofola** | **19 %** | Ide o reštauračnú službu spojenú s podávaním nealkoholického nápoja. Na tieto služby sa vzťahuje prvá znížená sadzba dane. [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 27 ods. 2 písm. b) a Príloha č. 7a bod 1] |\n| **Pivo (4,5 % obj. alkoholu)** | **23 %** | Na podávanie alkoholických nápojov s obsahom alkoholu viac ako 0,5 % objemu sa znížené sadzby DPH nevzťahujú. Uplatní sa základná sadzba dane. [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 27 ods. 1] |\n\n**Dôležité upozornenie:** Uvedené znížené sadzby (5 % a 19 %) platia len v prípade, že ide o **reštauračnú alebo stravovaciu službu**, teda jedlo a nápoje sú podávané s podpornými službami (obsluha, priestor na konzumáciu, riad). Ak by si zákazník kúpil jedlo alebo nápoje \"so sebou\" (take-away), išlo by o dodanie tovaru a sadzby by sa mohli líšiť podľa konkrétneho druhu tovaru.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza sadzby 5 % pre jedlo, 19 % pre nealkoholický nápoj a 23 % pre pivo, vrátane správneho právneho odôvodnenia."},"google":{"odpoved":"V roku 2026 reštaurácia uplatní tri rôzne sadzby DPH.\n\nNa denné menu (teplé jedlo) sa vzťahuje druhá znížená sadzba DPH vo výške 5 %, keďže ide o reštauračnú službu spočívajúcu v podávaní jedla. Na čapovanú kofolu sa ako na nealkoholický nápoj podávaný v rámci reštauračnej služby uplatní znížená sadzba DPH 19 %. Pivo s obsahom alkoholu 4,5 % obj. podlieha základnej sadzbe DPH 23 %, nakoľko ide o alkoholický nápoj s obsahom alkoholu nad 0,5 % obj. Tieto sadzby vyplývajú z § 27 a príloh č. 7a a č. 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne priradila jednotlivým položkám sadzby DPH pre rok 2026: 5 % na jedlo, 19 % na kofolu a 23 % na pivo v súlade s referenciou."},"bez":{"odpoved":"Na denné menu a čapovanú kofolu reštaurácia uplatní zníženú sadzbu DPH vo výške 10 %, keďže ide o reštauračné a stravovacie služby. Na pivo sa však vzťahuje základná sadzba DPH vo výške 20 %. Znížená sadzba sa totiž nevzťahuje na podávanie alkoholických nápojov s obsahom alkoholu viac ako 0,5 % objemu. Vyplýva to z § 27 ods. 1 a ods. 2 písm. b) v spojení s Prílohou č. 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne a zastarané sadzby DPH (10 % a 20 %) namiesto platných sadzieb pre rok 2026, ktorými sú 5 % na jedlo, 19 % na nealkoholické nápoje a 23 % na alkoholické nápoje."}},{"oblast":"dph","otazka":"Maloobchod predáva bežnú mliečnu čokoládu (kód KN 1806, nie je dietetickou potravinou). Do 31. 12. 2025 ju predával so sadzbou 19 %. Akú sadzbu DPH uplatní pri predaji v januári 2026?","otazka_volna":"Predávam v potravinách čokolády — minulý rok išli s devätnástkou, platí to ešte?","spravna_odpoved":"23 %. Od 1. 1. 2026 je tovar číselného znaku 1806 (čokoláda a prípravky z kakaa, okrem dietetických potravín zo zverejneného zoznamu) vylúčený z prílohy č. 7 bodu 1, takže nepatrí do žiadnej zníženej sadzby a uplatní sa základná sadzba 23 %.","ustanovenie":"príloha č. 7 bod 1 (ex 18) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2026; § 27 ods. 1","citat":"Kakao a prípravky z kakaa – len určené na ľudskú konzumáciu alebo na výrobu tovarov vhodných na ľudskú konzumáciu, okrem tovaru číselného znaku 1806 s výnimkou tovaru tohto číselného znaku, ktorý je dietetickou potravinou podľa osobitného predpisu a ktorý je zverejnený v zozname podľa osobitného predpisu","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/pdf/prilohy/SK/ZZ/2004/222/20260101_5815198-2.pdf","my":{"odpoved":"Pri predaji bežnej mliečnej čokolády (kód KN 1806), ktorá nie je dietetickou potravinou, sa od 1. januára 2026 uplatňuje **základná sadzba DPH vo výške 23 %**.\n\n### Zdôvodnenie\n\nS účinnosťou od 1. januára 2026 došlo na základe novely zákona o DPH (zákon č. 261/2025 Z. z.) k presunu viacerých druhov tovarov zo zníženej 19 % sadzby do základnej 23 % sadzby dane. Týka sa to najmä výrobkov s vyšším obsahom cukru a soli, ako sú sladkosti, cukrovinky, sladené nápoje a slané pochutiny.\n\nPodľa upravenej Prílohy č. 7 k zákonu č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platí:\n*   **Kakao a prípravky z kakaa (kapitola 18)** sú síce zaradené do zoznamu tovarov so zníženou sadzbou 19 %, avšak s dôležitou výnimkou.\n*   **Tovar s číselným znakom 1806 (čokoláda)** je z tejto zníženej sadzby výslovne vylúčený.\n*   Existuje však spätná výnimka pre tovar kódu 1806, ktorý **je dietetickou potravinou** podľa osobitného predpisu – na takýto tovar sa naďalej vzťahuje 19 % sadzba DPH.\n\nKeďže vami predávaná čokoláda nie je dietetickou potravinou, táto výnimka sa na ňu nevzťahuje a uplatní sa základná sadzba dane.\n\n**Zhrnutie sadzieb DPH pre čokoládu (kód KN 1806) od 1. 1. 2026:**\n\n| Typ čokolády (kód KN 1806) | Sadzba DPH |\n| :--- | :--- |\n| Bežná čokoláda (nie je dietetickou potravinou) | **23 %** |\n| Čokoláda, ktorá je dietetickou potravinou | 19 % |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sadzbu 23 % a vecne presne vysvetľuje vylúčenie tovaru KN 1806 z prílohy č. 7 zákona o DPH od 1. 1. 2026."},"google":{"odpoved":"V januári 2026 uplatní maloobchod pri predaji bežnej mliečnej čokolády sadzbu DPH vo výške 23 %. Táto zmena vyplýva z konsolidačného balíčka, ktorý od 1. januára 2026 presunul vybrané potraviny s vyšším obsahom cukru a soli zo zníženej sadzby do základnej sadzby dane. Konkrétne sa to týka tovarov s kódom KN 1806, kam patrí aj čokoláda. Uvedenú zmenu upravuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Základná sadzba dane je stanovená v § 27 ods. 1 tohto zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sadzbu dane 23 % a vecne v súlade s predpisom odôvodňuje vylúčenie kódu KN 1806 zo zníženej sadzby a uplatnenie základnej sadzby podľa § 27 ods. 1 zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"Pri predaji mliečnej čokolády v januári 2026 uplatníte základnú sadzbu DPH vo výške 20 %. Od 1. januára 2026 bola zavedená jednotná sadzba DPH, ktorá nahradila všetky predošlé sadzby. Táto zmena vyplýva z novely Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Uplatnenie základnej sadzby dane na všetky tovary a služby, na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie od dane, upravuje § 27 ods. 1 tohto zákona. Znížené sadzby dane boli k tomuto dátumu zrušené.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výšku sadzby DPH (20 % namiesto 23 %) a nesprávne právne zdôvodnenie o zavedení jednotnej sadzby a zrušení znížených sadzieb."}},{"oblast":"dph","otazka":"Fitnescentrum (platiteľ DPH) predáva v roku 2026 mesačnú vstupovú permanentku za 40 € a samostatne službu osobného trénera za 30 €/hod. Aké sadzby DPH uplatní na permanentku a na trénera?","otazka_volna":"Máme fitko — permanentky aj osobných trénerov. Ide všetko s päťkou, keď je šport zvýhodnený?","spravna_odpoved":"Permanentka (vstupné do fitnescentra) má zníženú sadzbu 5 %, služba osobného trénera nie je vstupným, preto podlieha základnej sadzbe 23 %.","ustanovenie":"príloha č. 7a bod 2 (CPA 93.13.10) zákona č. 222/2004 Z. z.; § 27 ods. 1 a 3","citat":"Služby fitnescentier – len vstupné do fitnescentier","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/pdf/prilohy/SK/ZZ/2004/222/20260101_5747469-2.pdf","my":{"odpoved":"Na vaše služby uplatníte dve rôzne sadzby DPH:\n*   **Na mesačnú permanentku (vstupné) uplatníte zníženú sadzbu DPH vo výške 5 %.**\n*   **Na službu osobného trénera uplatníte základnú sadzbu DPH vo výške 23 %.**\n\nTu je podrobné vysvetlenie a výpočet:\n\n### 1. Mesačná permanentka (vstupné) – 5 % DPH\n\nSlužby fitnescentier sú zaradené do zoznamu služieb so zníženou sadzbou dane 5 % v prílohe č. 7a zákona o DPH. Kľúčové je však to, že táto sadzba sa vzťahuje **výlučne na vstupné** do fitnescentra. Mesačná permanentka sa považuje za formu vstupného.\n\n*   **Právny základ:** Príloha č. 7a k zákonu č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, konkrétne položka s kódom CPA 93.13.10 – Služby fitnescentier – len vstupné do fitnescentier.\n*   **Platnosť sadzby:** Sadzba 5 % na túto službu je platná od 1. 1. 2025.\n\n**Výpočet pre permanentku za 40 €:**\n*   Základ dane: 40,00 € / 1,05 = **38,10 €**\n*   DPH 5 %: 40,00 € - 38,10 € = **1,90 €**\n\n### 2. Služba osobného trénera – 23 % DPH\n\nSlužba osobného trénera nie je uvedená v prílohe č. 7 ani 7a zákona o DPH, a preto sa na ňu vzťahuje základná sadzba dane. Zákon explicitne obmedzuje zníženú sadzbu len na \"vstupné\", čím sú ostatné služby poskytované vo fitnescentre (ako osobný tréning, poradenstvo, predaj doplnkov) vylúčené a podliehajú základnej sadzbe.\n\n*   **Právny základ:** § 27 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.\n*   **Platnosť sadzby:** Základná sadzba 23 % je platná od 1. 1. 2025.\n\n**Výpočet pre službu trénera za 30 €:**\n*   Základ dane: 30,00 € / 1,23 = **24,39 €**\n*   DPH 23 %: 30,00 € - 24,39 € = **5,61 €**\n\n### Prehľadná tabuľka\n\n| Služba | Cena s DPH | Sadzba DPH | Základ dane | Suma DPH |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Mesačná permanentka | 40,00 € | 5 % | 38,10 € | 1,90 € |\n| Osobný tréner (1 hod.) | 30,00 € | 23 % | 24,39 € | 5,61 € |\n\n**Dôležité upozornenie:**\nJe potrebné rozlišovať medzi službami, na ktoré sa vzťahuje znížená sadzba DPH, a službami súvisiacimi so športom, ktoré môžu byť za určitých podmienok od dane oslobodené podľa § 33 zákona o DPH (napr. ak ich poskytuje nezisková organizácia). Keďže ste komerčné fitnescentrum a platiteľ DPH, oslobodenie sa na vás nevzťahuje a uplatňujete sadzby dane, ako je uvedené vyššie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza zníženú sadzbu 5 % na mesačnú permanentku ako vstupné a základnú sadzbu 23 % na služby osobného trénera v súlade s platnou legislatívou."},"google":{"odpoved":"Na mesačnú permanentku do fitnescentra sa v roku 2026 uplatňuje znížená sadzba DPH vo výške 5 %. Táto sadzba sa vzťahuje na služby súvisiace so vstupom do športových zariadení, akými sú fitnescentrá. Služba osobného trénera, poskytovaná samostatne, podlieha základnej sadzbe DPH vo výške 23 %. Uvedené sadzby dane sú stanovené v § 27 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Služby so zníženou sadzbou dane sú definované v prílohách tohto zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zníženú sadzbu DPH 5 % na permanentku ako vstupné a základnú sadzbu 23 % na samostatnú službu osobného trénera v súlade so zákonom o DPH platným pre rok 2026."},"bez":{"odpoved":"Na mesačnú permanentku do fitnescentra uplatníte zníženú sadzbu DPH vo výške 10 %, keďže ide o službu súvisiacu s použitím športového zariadenia. Naopak, na službu osobného trénera sa uplatní základná sadzba DPH vo výške 20 %, pretože táto služba nie je zaradená medzi služby so zníženou sadzbou dane. Právna úprava je obsiahnutá v § 27 ods. 1 a v Prílohe č. 7 (položka 13) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne a zastarané sadzby DPH (10 % a 20 % namiesto 5 % a 23 % platných pre rok 2026)."}},{"oblast":"dph","otazka":"S.r.o. (platiteľ DPH s plnými zdaniteľnými výnosmi) kúpi v marci 2026 nový osobný automobil kategórie M1 za 40 000 € + DPH 9 200 € ako dlhodobý majetok. Vozidlo bude konateľ používať aj na súkromné jazdy a firma nevedie elektronickú knihu jázd. Koľko DPH si môže z kúpy odpočítať?","otazka_volna":"Kupujeme do firmy nové auto, konateľ s ním bude jazdiť aj domov. Koľko z tej DPH si reálne uplatníme?","spravna_odpoved":"4 600 € (50 % z 9 200 €). Pri osobných vozidlách kategórie M1 nadobudnutých od 1. 1. 2026 do 30. 6. 2028, ktoré sa používajú aj inak než na podnikanie, sa daň odpočítava paušálne v rozsahu 50 %; súkromné použitie sa už následne nezdaňuje ako dodanie služby za protihodnotu.","ustanovenie":"§ 85n ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. (účinný od 1. 1. 2026)","citat":"iné ako osobné motorové vozidlo podľa odseku 4 alebo odseku 5, odpočíta daň vzťahujúcu sa na toto osobné motorové vozidlo v rozsahu 50 %","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-85n","my":{"odpoved":"Z kúpy osobného automobilu si vaša spoločnosť môže odpočítať DPH vo výške **4 600 €**.\n\nOd 1. januára 2026 platí pre osobné automobily kategórie M1, ktoré sú používané na podnikateľské aj súkromné účely, nový režim paušálneho odpočtu DPH. Ak platiteľ nepreukazuje rozsah použitia vozidla presnou evidenciou (napr. knihou jázd), môže si uplatniť odpočet DPH vo výške 50 % [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 85n].\n\nKeďže vaša spoločnosť nevedie knihu jázd a vozidlo bude využívané aj na súkromné účely, uplatníte presne tento 50 % paušálny odpočet.\n\n### Výpočet odpočítateľnej DPH\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Cena vozidla bez DPH | 40 000,00 € |\n| Sadzba DPH (platná v r. 2026) | 23 % |\n| DPH celkom | 9 200,00 € |\n| Koeficient pre paušálny odpočet | 50 % |\n| **Odpočítateľná DPH (9 200 € × 50 %)** | **4 600,00 €** |\n\n### Čo sa stane so zvyšnou DPH?\n\nZvyšná časť DPH vo výške 4 600 €, na ktorej odpočítanie nemáte nárok, **nie je daňovým výdavkom** a ani nevstupuje do obstarávacej ceny vozidla na účely daňových odpisov [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 52zzzk]. Pôjde teda o nedaňový náklad.\n\n### Výhody nového paušálneho režimu\n\nHlavnou výhodou tohto postupu je zníženie administratívnej záťaže. Pri uplatnení 50 % paušálneho odpočtu DPH:\n1.  **Nemusíte viesť knihu jázd** na účely DPH.\n2.  **Nemusíte zdaňovať súkromné použitie vozidla** konateľovi ako nepeňažný príjem (1 % zo vstupnej ceny mesačne podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov).\n3.  Rovnaký **50 % odpočet DPH** si budete uplatňovať aj zo všetkých súvisiacich nákladov, ako sú pohonné látky, opravy, údržba, náhradné diely a pod. [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 85n].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPaušálny 50 % odpočet DPH je pre vás administratívne najjednoduchším a najvýhodnejším riešením, keďže eliminuje potrebu viesť knihu jázd a riešiť zdanenie nepeňažného príjmu konateľa. Hoci je odpočet DPH pri kúpe nižší, ako by bol pri preukazovaní pomeru (napr. 80 % na podnikanie), celková úspora na administratíve a dani z príjmov FO je značná.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu odpočítateľnej DPH vo výške 4 600 € na základe uplatnenia 50 % paušálneho odpočtu podľa § 85n zákona o DPH. [trojhlasé preverenie 21. 9. 2026, arbiter (hlasy 2:1)]"},"google":{"odpoved":"Spoločnosť si môže odpočítať DPH vo výške 4 600 €. Keďže sa automobil bude používať aj na súkromné účely a firma nevedie elektronickú knihu jázd, uplatní sa paušálny odpočet DPH. Od 1. januára 2026 je pri takomto zmiešanom využití osobných vozidiel kategórie M1 stanovený paušálny odpočet vo výške 50 %. Táto povinnosť vyplýva z prechodného ustanovenia § 85n zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Odpočítateľná DPH sa teda vypočíta ako 50 % z celkovej sumy 9 200 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu odpočtu DPH 4 600 € aj zákonné odôvodnenie paušálnym odpočtom 50 % podľa § 85n zákona o DPH od 1. 1. 2026."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť si môže odpočítať DPH vo výške 80 % zo zaplatenej dane, čo predstavuje 7 360 €. Keďže sa automobil kategórie M1 používa na podnikateľské aj súkromné účely, platiteľ si môže uplatniť paušálny odpočet dane bez povinnosti preukazovať pomer použitia. Tento postup umožňuje § 49 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Zvyšná časť DPH vo výške 1 840 € vstupuje do obstarávacej ceny majetku na účely daňových odpisov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu odpočtu (7 360 € namiesto 4 600 €) aj nesprávnu percentuálnu sadzbu a právnu úpravu (80 % podľa § 49 ods. 5 namiesto 50 % podľa § 85n ods. 1)."}},{"oblast":"dph","otazka":"Taxislužba (platiteľ DPH) kúpi v apríli 2026 vozidlo kategórie M1 za 30 000 € + DPH 6 900 €, ktoré bude používať výlučne na taxislužbu. Uplatní sa 50 % limit odpočtu a aké sú s tým spojené administratívne povinnosti?","otazka_volna":"Máme taxíky — týka sa nás to nové polovičné odpočítavanie DPH z áut, alebo si dáme celú DPH?","spravna_odpoved":"Limit sa neuplatní — vozidlo používané výlučne na dopravu osôb za protihodnotu vrátane taxislužby je z 50 % obmedzenia vyňaté, takže odpočíta celých 6 900 €. Použitie vozidla podľa tejto výnimky však musí oznámiť daňovému úradu na tlačive finančného riaditeľstva v lehote na podanie daňového priznania za obdobie, v ktorom odpočet uplatnila.","ustanovenie":"§ 85n ods. 4 písm. a) bod 2 a ods. 9 zákona č. 222/2004 Z. z.","citat":"nadobudol alebo používa výlučne na podnikanie, ktorým je 1. krátkodobý nájom alebo iný ako krátkodobý nájom osobného motorového vozidla, 2. doprava osôb a ich batožiny za protihodnotu vrátane taxislužby","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-85n","my":{"odpoved":"Nie, vo vašom prípade sa 50 % limit na odpočítanie DPH **neuplatní**. Keďže vozidlo kategórie M1 bude vaša spoločnosť ako platiteľ DPH používať výlučne na podnikanie, ktorým je prevádzkovanie taxislužby, máte nárok na odpočítanie dane v plnej výške 100 %, teda **6 900 €**.\n\nS týmto postupom je však spojená administratívna povinnosť.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n**1. Nárok na plný odpočet DPH (Výnimka z limitu)**\n\nOd 1. januára 2026 platí podľa prechodného ustanovenia § 85n zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len \"zákon o DPH\") všeobecné pravidlo, ktoré obmedzuje odpočítanie DPH pri kúpe a súvisiacich nákladoch na osobné motorové vozidlá kategórie M1 na 50 %, ak sú používané na podnikanie aj na iný účel.\n\nZ tohto pravidla však existujú presne definované výnimky. Podľa § 85n ods. 4 písm. a) bod 2 zákona o DPH sa 50 % limit neuplatní na vozidlo, ktoré platiteľ používa výlučne na podnikanie, ktorým je **doprava osôb a ich batožiny za protihodnotu vrátane taxislužby**.\n\nKeďže vaše vozidlo bude slúžiť výhradne na tento účel, máte nárok na odpočítanie celej sumy DPH.\n\n**2. Administratívne povinnosti**\n\nKeďže si uplatňujete výnimku z 50 % limitu a odpočítavate daň v plnej výške, vzniká vám oznamovacia povinnosť voči finančnej správe.\n\n*   **Povinnosť:** Oznámiť použitie motorového vozidla výlučne na podnikanie podľa § 85n ods. 4 zákona o DPH.\n*   **Spôsob:** Na tlačive, ktorého vzor určí a zverejní Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom sídle.\n*   **Lehota:** V lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom ste si prvýkrát uplatnili odpočítanie dane z tohto vozidla.\n\nVo vašom prípade ste vozidlo kúpili v apríli 2026. Ak ste mesačný platiteľ DPH, daňové priznanie za apríl 2026 podávate do 25. mája 2026. V tejto istej lehote, teda **do 25. mája 2026**, musíte podať aj spomínané oznámenie.\n\n### Zhrnutie\n\n| Položka | Suma / Postup | Právny základ |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Kúpna cena vozidla (bez DPH)** | 30 000,00 € | - |\n| **DPH na vstupe (23 %)** | 6 900,00 € | - |\n| **Uplatnený odpočet DPH** | **6 900,00 € (100 %)** | § 85n ods. 4 písm. a) bod 2 zákona o DPH |\n| **Administratívna povinnosť** | Podať oznámenie o výlučnom použití | § 85n ods. 9 zákona o DPH |\n| **Lehota na podanie oznámenia** | Do 25. mája 2026 | § 85n ods. 9 zákona o DPH |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôsledne uchovávajte dôkazy preukazujúce výlučné použitie vozidla na podnikanie (napr. záznamy z taxi aplikácie, kniha jázd, ak ju vediete). Hoci pri uplatnení výnimky nie je kniha jázd explicitne vyžadovaná tak, ako pri preukazovaní pomeru nad 50 %, v prípade daňovej kontroly musíte byť schopní preukázať, že vozidlo nebolo použité na súkromné účely.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza neuplatnenie 50 % limitu s nárokom na plný odpočet 6 900 € a správne identifikuje oznamovaciu povinnosť na predpísanom tlačive v lehote na podanie daňového priznania."},"google":{"odpoved":"Nie, 50 % limit odpočtu DPH sa v tomto prípade neuplatní, pretože ide o výnimku zo zákona. Taxislužba si môže uplatniť odpočet DPH v plnej výške 6 900 €, keďže vozidlo bude využívať výlučne na podnikanie, konkrétne na prepravu osôb za protihodnotu.\n\nMedzi administratívne povinnosti patrí oznámenie tejto skutočnosti daňovému úradu na predpísanom tlačive, a to v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol plný odpočet uplatnený. Zároveň je platiteľ povinný viesť podrobné elektronické záznamy o používaní vozidla (knihu jázd), ktorými preukazuje jeho výlučné využitie na podnikanie. Tieto pravidlá upravuje § 85n zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne zodpovedá referencii, správne uvádza neuplatnenie 50 % limitu, plný odpočet 6 900 € a povinnosť oznámenia na predpísanom tlačive v lehote na podanie daňového priznania."},"bez":{"odpoved":"Nie, 50 % limit odpočtu sa v tomto prípade neuplatní. Keďže vozidlo bude využívané výlučne na vykonávanie taxislužby, čo je osobná preprava za protihodnotu, platiteľ si môže odpočítať daň v plnej výške 6 900 €. Toto právo vyplýva z výnimky uvedenej v § 49 ods. 7 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Obmedzenie odpočtu DPH pri vozidlách s obstarávacou cenou 40 000 € a viac sa taktiež neuplatní, keďže základ dane je nižší. Hlavnou administratívnou povinnosťou je viesť podrobnú evidenciu, napríklad knihu jázd, ktorou sa preukáže výlučné použitie vozidla na podnikanie. Táto povinnosť vyplýva z § 70 zákona o DPH o vedení záznamov na účely DPH.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď neuvádza kľúčovú administratívnu povinnosť oznámiť použitie výnimky daňovému úradu na predpísanom tlačive a odvoláva sa na nesprávne zákonné ustanovenie."}},{"oblast":"dph","otazka":"Firma vlastní osobné auto M1 kúpené v roku 2024 (vtedy si odpočítala plnú DPH), konateľ ho používa aj súkromne. V máji 2026 príde faktúra za opravu bŕzd: základ 200 € + DPH 46 €. Koľko DPH z tejto faktúry si firma môže odpočítať?","otazka_volna":"Auto sme kupovali ešte pred dvomi rokmi, ale šéf s ním jazdí aj súkromne. Zo servisnej faktúry si teraz dáme celú DPH?","spravna_odpoved":"Len 23 € (50 % zo 46 €). Paušálny 50 % limit sa od 1. 1. 2026 vzťahuje na služby a tovary (servis, PHL a pod.) prijaté v období 1. 1. 2026 – 30. 6. 2028 v súvislosti s M1 používaným aj na iný účel než podnikanie — bez ohľadu na to, že samotné vozidlo bolo kúpené pred rokom 2026.","ustanovenie":"§ 85n ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z.","citat":"prijme služby alebo nadobudne tovar, ktorý nie je investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. a), odpočíta daň vzťahujúcu sa na tieto služby alebo tovar v rozsahu 50 %","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-85n","my":{"odpoved":"Z faktúry za opravu si vaša firma môže odpočítať DPH vo výške **23,00 €**.\n\nOd 1. januára 2026 platia pre osobné automobily kategórie M1, ktoré sa používajú na podnikateľské aj súkromné účely, nové pravidlá pre odpočítanie DPH. Tieto pravidlá zavádzajú paušálny odpočet vo výške 50 %.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa prechodných ustanovení zákona o DPH (§ 85n zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH) platí, že ak platiteľ v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2028 prijme služby alebo nadobudne tovar v súvislosti s osobným motorovým vozidlom používaným na podnikanie aj na iný účel, **môže si odpočítať daň v paušálnej výške 50 %**.\n\nToto obmedzenie sa vzťahuje na všetky súvisiace náklady, ako sú napríklad:\n*   pohonné látky,\n*   náhradné diely,\n*   servis a opravy,\n*   pneumatiky a pod.\n\nVo vašom prípade sa teda na faktúru za opravu bŕzd z mája 2026 uplatní tento 50 % paušálny odpočet.\n\n#### Výpočet odpočítania DPH\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Celková DPH na faktúre (23 % z 200 €) | 46,00 € |\n| **Uplatniteľný odpočet (50 % zo 46,00 €)** | **23,00 €** |\n| Neodpočítateľná DPH (zvyšných 50 %) | 23,00 € |\n\n#### Daňové hľadisko neodpočítanej DPH\n\nJe dôležité upozorniť, že neodpočítaná časť DPH (23,00 €) **nie je daňovým výdavkom** na účely dane z príjmov. Podľa prechodného ustanovenia § 52zzzk zákona o dani z príjmov sa DPH, na ktorej odpočítanie nemá platiteľ nárok podľa § 85n zákona o DPH, nepovažuje za daňový výdavok.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nKeďže ste v roku 2024 pri kúpe vozidla odpočítali plnú DPH (za predpokladu 100 % využitia na podnikanie) a teraz ho využívate aj na súkromné účely, zmenil sa rozsah jeho použitia. Z tohto dôvodu ste povinní vykonať **úpravu pôvodne odpočítanej dane z kúpy vozidla** podľa § 54d zákona o DPH. Túto úpravu vykonáte v poslednom zdaňovacom období roka 2026 (t. j. v daňovom priznaní za december alebo 4. štvrťrok 2026).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu odpočtu 23 € (50 %) a opiera sa o správne prechodné ustanovenie § 85n zákona o DPH."},"google":{"odpoved":"Firma si z faktúry za opravu bŕzd môže odpočítať DPH vo výške 23 €. Keďže ide o osobné auto kategórie M1, ktoré je využívané na podnikanie aj na súkromné účely, uplatní sa paušálne odpočítanie dane vo výške 50 %. Toto obmedzenie sa vzťahuje na všetky tovary a služby súvisiace s prevádzkou vozidla, vrátane opráv, prijaté od 1. januára 2026. Uvedené vyplýva z novely Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, účinnej od 1. januára 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu 23 € aj vecné právne odôvodnenie týkajúce sa 50 % limitu na tovary a služby od 1. 1. 2026."},"bez":{"odpoved":"Firma si môže odpočítať DPH v pomernej výške zodpovedajúcej rozsahu použitia na podnikanie, najčastejšie vo výške 80 %. Z faktúry si teda môže odpočítať DPH v sume 36,80 € (46 € x 80 %). Tento postup vyplýva z § 49 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Pri majetku, ktorý sa využíva na podnikanie aj na súkromné účely, platiteľ dane nemá nárok na odpočítanie dane v plnej výške z prijatých súvisiacich služieb. Zvyšná časť DPH vo výške 9,20 € je daňovo neuznateľným nákladom.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu odpočítateľnej DPH (36,80 € namiesto 23 €) a nesprávne právne pravidlo podľa § 49 ods. 5 namiesto uplatnenia paušálneho 50 % limitu podľa § 85n ods. 3."}},{"oblast":"dph","otazka":"SZČO, neplatiteľ DPH, si v júli 2026 prvýkrát objedná reklamu od Google Ireland a dostane faktúru na 400 € bez DPH. Aké povinnosti jej vznikajú (registrácia, výška dane, lehoty) a má nárok na odpočet?","otazka_volna":"Nie som platca a platím si reklamu na Googli. Vraj z toho musím niečo riešiť s daňovým — čo presne a koľko ma to bude stáť?","spravna_odpoved":"Ešte pred prijatím služby sa musí registrovať podľa § 7a. Zo služby vykoná samozdanenie: 23 % zo 400 € = 92 €, ktoré prizná v daňovom priznaní podanom do 25 dní po skončení júla (do 25. 8. 2026) a v tej istej lehote daň zaplatí. Nárok na odpočet nemá, lebo nie je platiteľom — 92 € je pre ňu konečný náklad.","ustanovenie":"§ 7a ods. 1, § 69 ods. 3 a § 78 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z.","citat":"Ak osobe, ktorá nie je platiteľom, vznikne povinnosť platiť daň (§ 69), je táto osoba povinná podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť, a v tej istej lehote zaplatiť daň s výnimkou podľa odseku 4","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-78","my":{"odpoved":"Áno, živnostníkovi v tomto prípade vznikajú viaceré povinnosti podľa zákona o DPH, aj keď nie je a nestane sa „klasickým“ platiteľom dane. Kľúčové je, že prijíma službu od dodávateľa z iného členského štátu EÚ, pri ktorej sa miesto dodania prenáša na Slovensko.\n\nTu je prehľad všetkých povinností, lehôt a súvisiacich informácií platných pre júl 2026:\n\n### 1. Registračná povinnosť (§ 7a zákona o DPH)\n\nKeďže živnostník (zdaniteľná osoba) prijíma službu od zahraničnej osoby z iného členského štátu (Google Ireland), pri ktorej je povinný platiť daň, musí sa registrovať pre DPH podľa § 7a zákona o DPH.\n\n*   **Kedy vzniká povinnosť:** Povinnosť podať žiadosť o registráciu vzniká **pred prijatím služby**. Živnostník teda musí podať žiadosť ešte v júli 2026, predtým, ako mu Google službu dodá. [blog-registracia-dph-paragraf-7-7a-povinnost.md]\n*   **Ako na to:** Žiadosť sa podáva elektronicky cez portál Finančnej správy.\n*   **Lehota pre daňový úrad:** Daňový úrad je povinný osobu registrovať a prideliť jej identifikačné číslo pre daň (IČ DPH) najneskôr **do desiatich dní** odo dňa doručenia žiadosti. [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 7a, ods. 3]\n*   **Výsledok:** Živnostník získa IČ DPH, ale nestáva sa platiteľom dane podľa § 4. To znamená, že na svoje vystavené faktúry DPH nepridáva a nemá nárok na odpočet dane na vstupe.\n\n### 2. Daňová povinnosť (samozdanenie)\n\nZ prijatej služby musí živnostník vypočítať a odviesť slovenskú DPH. Tento mechanizmus sa nazýva prenesenie daňovej povinnosti alebo \"reverse-charge\".\n\n*   **Základ dane:** 400,00 €\n*   **Sadzba DPH (platná v r. 2026):** 23 % [referencne_hodnoty]\n*   **Výška dane na úhradu:** 400,00 € × 23 % = **92,00 €**\n\n```python\nimport accounteer\nvypocet_dane = accounteer.vypocitaj(\"400 * 0.23\")\nprint(vypocet_dane)\n```\n```json\n{\n  \"vysledok\": 92.0,\n  \"formatovane\": \"92,00 €\"\n}\n```\n\n### 3. Povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň\n\nPo registrácii vzniká povinnosť podávať daňové priznanie k DPH.\n\n*   **Zdaňovacie obdobie:** Keďže služba bola prijatá v júli 2026, zdaňovacím obdobím je júl 2026.\n*   **Lehota na podanie DP:** Daňové priznanie k DPH je potrebné podať **do 25. dňa** mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia. Za júl 2026 je to teda **do 25. augusta 2026**. [referencne_hodnoty]\n*   **Lehota na úhradu dane:** Vypočítanú daň 92,00 € je potrebné zaplatiť v rovnakej lehote, t. j. **do 25. augusta 2026**.\n\n```python\nimport accounteer\ntermin = accounteer.posunNaPracovnyDen(\"2026-08-25\")\nprint(termin)\n```\n```json\n{\n  \"povodne\": \"2026-08-25\",\n  \"posunute\": \"2026-08-25\",\n  \"den_v_tyzdni\": \"Utorok\",\n  \"poznamka\": \"Pôvodný termín pripadá na pracovný deň.\"\n}\n```\n*Poznámka:* Povinnosť podať daňové priznanie trvá aj v nasledujúcich mesiacoch. Ak by živnostník v ďalšom mesiaci neprijal ani nedodal žiadnu službu podliehajúcu DPH, podal by prázdne (nulové) daňové priznanie. [blog-registracia-dph-paragraf-7-7a-povinnost.md]\n\n### 4. Nárok na odpočítanie DPH\n\n**Nie, nárok na odpočítanie tejto dane (ani žiadnej inej DPH na vstupe) nevzniká.**\n\nOsoba registrovaná podľa § 7a zákona o DPH nie je v postavení platiteľa dane podľa § 4. Má povinnosť daň z prijatých služieb priznať a odviesť, ale nemá právo na odpočítanie dane z prijatých tovarov a služieb. [blog-registracia-dph-paragraf-7-7a-povinnost.md]\n\n### Zhrnutie povinností\n\n| Povinnosť | Lehota | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Žiadosť o registráciu (§ 7a)** | **Pred prijatím služby** (v júli 2026) | - | Elektronicky cez portál Finančnej správy. |\n| **Výpočet dane (samozdanenie)** | Pri vzniku daňovej povinnosti (júl 2026) | **92,00 €** | Uplatní sa slovenská sadzba DPH 23 %. |\n| **Podanie DP k DPH** | **Do 25. augusta 2026** | - | Podáva sa za zdaňovacie obdobie júl 2026. |\n| **Úhrada DPH** | **Do 25. augusta 2026** | **92,00 €** | Daň sa uhradí na osobný účet daňovníka. |\n| **Odpočítanie DPH** | - | **0 €** | Nárok na odpočet pri registrácii podľa § 7a nevzniká. |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza povinnosť registrácie podľa § 7a pred prijatím služby, samozdanenie sadzbou 23 % vo výške 92 €, lehotu na podanie daňového priznania a zaplatenie dane do 25. 8. 2026, ako aj absenciu nároku na odpočet dane."},"google":{"odpoved":"SZČO vznikla povinnosť ešte pred prijatím služby registrovať sa pre daň z pridanej hodnoty podľa § 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Z prijatej služby je povinná vypočítať a odviesť daň vo výške 92 € (základná sadzba dane 23 % zo 400 €) v rámci tzv. samozdanenia. Daňové priznanie k DPH za júl 2026 bolo potrebné podať a daň zaplatiť do 25. augusta 2026. Osobe registrovanej podľa § 7a nárok na odpočet zaplatenej dane nevzniká. Registráciou sa SZČO nestáva platiteľom DPH v plnom rozsahu a na svoje faktúry vystavené v tuzemsku DPH neuvádza.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne a presne zodpovedá referencii vrátane registrácie podľa § 7a, správnej výšky dane 92 € (23 %), lehoty do 25. augusta 2026 a absencie nároku na odpočet."},"bez":{"odpoved":"SZČO bola povinná sa pred prijatím služby registrovať za platiteľa DPH podľa § 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Z prijatej služby je povinná odviesť DPH vo výške 80 € (20 % zo 400 €) na základe prenosu daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 3 citovaného zákona. Daňové priznanie k DPH za júl 2026 mala podať a daň zaplatiť do 25. augusta 2026. Keďže je registrovaná len podľa § 7a, nemá nárok na odpočet tejto dane. Musí sa bezodkladne registrovať a podať daňové priznanie oneskorene.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sadzbu DPH 20 % a výšku dane 80 € namiesto sadzby 23 % platnej v roku 2026 a dane vo výške 92 €."}},{"oblast":"dph","otazka":"Slovenský platiteľ DPH (mesačné obdobie, plný nárok na odpočet) prijme v roku 2026 právne poradenstvo od advokátskej kancelárie z USA za 1 000 € (miesto dodania podľa § 15 ods. 1 je v SR). Ako to premietne do daňového priznania a aký je čistý dosah na jeho daň?","otazka_volna":"Dostali sme faktúru za právne služby z Ameriky bez DPH. Musíme z toho u nás niečo dodaňovať, keď sme platcovia?","spravna_odpoved":"Vykoná samozdanenie: prizná daň 230 € (23 % z 1 000 €) a v tom istom priznaní si pri plnom nároku odpočíta tých istých 230 € — čistý dosah je 0 €. Povinnosť platiť daň má príjemca aj pri službách od dodávateľov z tretích štátov, nielen z EÚ.","ustanovenie":"§ 69 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z.","citat":"Zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobu a je registrovaná pre daň podľa § 7, sú povinné platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2, alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69","my":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade uplatníte mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti (tzv. samozdanenie). **Čistý dosah na vašu daňovú povinnosť bude nula eur**, pretože daň, ktorú si sami vyrubíte na výstupe, si zároveň v plnej výške odpočítate na vstupe.\n\n### Vysvetlenie a postup\n\nPri prijatí služby od zahraničnej osoby z tretieho štátu (v tomto prípade USA) s miestom dodania v Slovenskej republike je osobou povinnou platiť daň príjemca služby, teda vaša spoločnosť. Vyplýva to z § 69 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.\n\n**Postup je nasledovný:**\n\n1.  **Výpočet daňovej povinnosti (samozdanenie):** Z prijatej faktúry (ktorá bude bez DPH) vypočítate slovenskú DPH.\n    *   Základ dane: 1 000,00 €\n    *   Sadzba DPH (platná v roku 2026): 23 %\n    *   **Daň na výstupe:** 1 000,00 € × 23 % = **230,00 €**\n\n2.  **Uplatnenie odpočítania dane:** Keďže máte plný nárok na odpočítanie dane a prijatú službu používate na účely svojho podnikania, máte v tom istom zdaňovacom období nárok na odpočítanie tejto dane.\n    *   **Daň na vstupe (odpočítanie):** **230,00 €**\n\n### Premietnutie do daňového priznania k DPH\n\nTransakciu uvediete v daňovom priznaní za príslušný mesiac roka 2026 nasledovne:\n\n| Riadok DP DPH | Popis | Suma (Základ dane) | Suma (Daň) |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **11** | Prijaté služby z iného ČŠ a 3. štátu (§ 69 ods. 3) | 1 000,00 € | |\n| **12** | Daň z riadku 11 | | 230,00 € |\n| **21** | Odpočítanie dane celkovo (vrátane dane z r. 12) | | 230,00 € |\n| **Výsledok** | **Vplyv na daňovú povinnosť** | | **0,00 €** |\n\n### Zhrnutie\n\n*   **Daňová povinnosť:** +230,00 €\n*   **Odpočítanie dane:** -230,00 €\n*   **Celkový vplyv na výslednú daň:** **0,00 €**\n\nTransakcia je pre vás ako platiteľa s plným nárokom na odpočet daňovo neutrálna.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNezabudnite, že k faktúre od amerického dodávateľa je potrebné vyhotoviť interný účtovný doklad, na základe ktorého vykonáte samozdanenie a zaúčtujete daňovú povinnosť aj jej odpočítanie. Táto transakcia sa **neuvádza v kontrolnom výkaze DPH**, nakoľko sa týka prijatia služby od osoby z tretieho štátu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza povinnosť samozdanenia podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH so sadzbou 23 % (daň 230 €), súčasný plný odpočet dane (230 €) a nulový čistý vplyv na daňovú povinnosť."},"google":{"odpoved":"Platiteľ DPH uplatní mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti (tzv. samozdanenie). Z prijatej služby v hodnote 1 000 € vypočíta daň vo výške 230 € (sadzba 23 %). V daňovom priznaní k DPH uvedie základ dane 1 000 € a daň 230 € na riadkoch 09 a 10 (daňová povinnosť). Keďže má plný nárok na odpočet, tú istú sumu dane 230 € si uplatní na odpočítanie na riadku 21. Čistý dosah na daňovú povinnosť je nula. Táto povinnosť vyplýva z § 69 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, správne uvádza samozdanenie so sadzbou 23 %, odpočet dane, čistý dosah 0 € a správny právny základ podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"Platiteľ DPH je povinný uplatniť samozdanenie, keďže je osobou povinnou platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z tretieho štátu. V daňovom priznaní k DPH uvedie základ dane 1 000 € a daň vo výške 200 € (20 %) na riadkoch pre daň na výstupe (napr. r. 11 a 12). Súčasne si pri plnom nároku na odpočet uplatní odpočítanie dane v rovnakej výške 200 € na riadku 21. Čistý dosah na daňovú povinnosť je neutrálny, teda 0 €. Povinnosť platiť daň vyplýva z § 69 ods. 3 a právo na odpočítanie dane z § 49 ods. 2 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne počíta so sadzbou dane 20 % a sumou 200 €, pričom v roku 2026 je základná sadzba DPH 23 % (daň 230 €)."}},{"oblast":"dph","otazka":"Zamestnanec platiteľa DPH kúpi v septembri 2026 v železiarstve náradie a prinesie doklad z pokladnice e-kasa na 650 € vrátane DPH, zaplatený firemnou kartou (doklad neobsahuje identifikáciu odberateľa). Stačí tento doklad na odpočítanie DPH?","otazka_volna":"Kúpili sme náradie za 650 €, máme len bloček z kasy platený kartou. Môžem si z toho dať DPH-čku, alebo treba faktúru?","spravna_odpoved":"Nie. Doklad z e-kasy je zjednodušenou faktúrou len do 400 € vrátane dane (od 1. 1. 2025, bez ohľadu na spôsob platby — staré limity 1 000 € v hotovosti/1 600 € kartou už neplatia). Pri 650 € treba od predajcu vyžiadať riadnu faktúru s údajmi odberateľa, inak odpočet neobstojí.","ustanovenie":"§ 74 ods. 3 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2025","citat":"doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient podľa osobitného predpisu, ak cena tovaru alebo služby vrátane dane nie je viac ako 400 eur","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-74","my":{"odpoved":"Nie, tento doklad **nestačí na odpočítanie DPH**.\n\nDoklad z pokladnice e-kasa sa považuje za zjednodušenú faktúru, ktorá oprávňuje na odpočítanie DPH, len ak celková suma vrátane dane **nepresiahne 400 €**. Keďže predložený doklad je na sumu 650 €, tento limit je prekročený.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Limit pre zjednodušenú faktúru z e-kasy**\n    Podľa § 74 ods. 3 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (platné od 1. 1. 2025) je doklad z pokladnice e-kasa klient zjednodušenou faktúrou len vtedy, ak cena tovaru alebo služby vrátane dane nie je viac ako 400 €. Váš doklad na 650 € túto podmienku nespĺňa.\n\n2.  **Dôsledok pre odpočet DPH**\n    Keďže doklad na 650 € nie je zjednodušenou faktúrou a zároveň neobsahuje povinné náležitosti riadnej faktúry (najmä identifikačné údaje odberateľa podľa § 74 ods. 1 ZDPH), nie je možné z neho odpočítať DPH. Suma DPH, o ktorú prichádzate, je:\n    *   Výpočet DPH (sadzba 23 % platná pre rok 2026): 650 € × 23 / 123 = **121,54 €**\n\n3.  **Dôsledok pre daň z príjmov**\n    Neodpočítaná DPH vo výške 121,54 € sa v tomto prípade stáva **nedaňovým výdavkom**. Dôvodom je, že nárok na odpočítanie dane nebol uplatnený v súlade so zákonom o DPH, a preto nie je možné uplatniť výnimku podľa § 19 ods. 3 písm. k) bod 2 zákona o dani z príjmov.\n\n### Riešenie situácie\n\nZamestnanec by sa mal vrátiť do železiarstva a požiadať o vystavenie **riadnej faktúry** k pôvodnému pokladničnému dokladu. Táto faktúra musí obsahovať všetky náležitosti podľa § 74 ods. 1 zákona o DPH, predovšetkým:\n*   Meno a adresu sídla vašej spoločnosti\n*   Vaše IČO\n*   Vaše IČ DPH\n\nAž na základe takejto riadnej faktúry si budete môcť DPH vo výške 121,54 € odpočítať.\n\n### Prehľadné zhrnutie\n\n| Kritérium | Predložený doklad (650 €) | Požadovaný doklad |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Typ dokladu** | Doklad z e-kasy nad limit | Riadna faktúra podľa § 74 ods. 1 ZDPH |\n| **Limit pre zjednodušenú faktúru** | Prekročený (650 € > 400 €) | Nerelevantný |\n| **Nárok na odpočet DPH** | **NIE** | **ÁNO** |\n| **DPH ako daňový náklad** | **NIE** (je to nedaňový náklad) | Áno (ak by ste sa rozhodli neodpočítať) |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPoučte zamestnancov, aby si pri každom nákupe pre firmu, ktorého hodnota presahuje 400 € vrátane DPH, vždy pýtali riadnu faktúru vystavenú na firmu. Predídete tak zbytočným daňovým komplikáciám a finančným stratám.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že doklad nestačí na odpočítanie DPH, pretože limit pre zjednodušenú faktúru z e-kasy je od 1. 1. 2025 stanovený na maximálne 400 € vrátane dane, a odporúča vyžiadanie riadnej faktúry."},"google":{"odpoved":"Nie, tento doklad na odpočítanie DPH nestačí.\n\nDoklad z pokladnice e-kasa sa považuje za zjednodušenú faktúru len vtedy, ak celková suma vrátane DPH nepresiahne 400 €. Keďže suma na vašom doklade je 650 €, ide o nadlimitnú hodnotu. Pre možnosť odpočítania dane musí takýto doklad obsahovať všetky náležitosti riadnej faktúry, vrátane identifikačných údajov odberateľa. Tento doklad nespĺňa podmienky pre odpočítanie dane podľa § 49 v nadväznosti na § 74 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza záporný záver a vysvetľuje, že doklad z e-kasy je zjednodušenou faktúrou len do limitu 400 € vrátane DPH, pričom pri vyššej sume sú potrebné identifikačné údaje odberateľa."},"bez":{"odpoved":"Áno, tento doklad je na odpočítanie DPH postačujúci. Doklad z pokladnice e-kasa sa považuje za zjednodušenú faktúru, ak celková suma neprevyšuje 1 000 € vrátane DPH. Keďže suma na vašom doklade je 650 €, spĺňa túto podmienku a nemusí obsahovať údaje o odberateľovi. Právo na odpočítanie dane si môžete uplatniť v daňovom priznaní za september 2026. Uvedené upravuje § 74 ods. 3 písm. b) Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že doklad postačuje, a vychádza zo starého limitu 1 000 €, hoci od 1. 1. 2025 je limit pre zjednodušenú faktúru z e-kasy len 400 €."}},{"oblast":"dph","otazka":"Platiteľ podal kontrolný výkaz za august 2026 dňa 15. 9. 2026. Dňa 20. 9. 2026 (t. j. ešte pred uplynutím lehoty 25. 9.) zistí, že v ňom má nesprávne IČ DPH odberateľa. Aký typ kontrolného výkazu podá a ako sa naloží s pôvodným?","otazka_volna":"Poslal som kontrolák a hneď na druhý týždeň som si všimol chybu, termín ešte nebol. Podávam dodatočný?","spravna_odpoved":"Podá opravný kontrolný výkaz (nie dodatočný), pretože chybu zistil pred uplynutím lehoty na podanie — na pôvodne podaný kontrolný výkaz sa potom neprihliada. Dodatočný kontrolný výkaz (len so zmenenými údajmi) sa podáva až pri chybe zistenej po uplynutí lehoty.","ustanovenie":"§ 78a ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z.","citat":"Ak platiteľ, ktorý podal kontrolný výkaz, zistí pred uplynutím lehoty na podanie kontrolného výkazu, že údaje uvedené v kontrolnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá opravný kontrolný výkaz, pričom na pôvodne podaný kontrolný výkaz sa neprihliada.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-78a","my":{"odpoved":"Keďže ste chybu zistili ešte pred uplynutím lehoty na podanie kontrolného výkazu (KV), podáte **opravný kontrolný výkaz**. Pôvodne podaný riadny výkaz sa bude ignorovať.\n\nOpravný kontrolný výkaz v plnom rozsahu nahrádza pôvodne podaný riadny výkaz. Finančná správa bude prihliadať iba na posledný podaný opravný výkaz pred uplynutím lehoty [Komentrk78azkona2222004Zz.md].\n\n### Postup opravy\n\n1.  **Typ výkazu:** V novom kontrolnom výkaze v identifikačnej časti označíte krížikom políčko „Opravný“ [fs-poucenie-kontrolny-vykaz-dph.md].\n2.  **Obsah výkazu:** Do opravného výkazu uvediete **všetky údaje za dané zdaňovacie obdobie (august 2026) nanovo a správne**. Neuvádzate teda len opravený riadok, ale kompletný a správny obsah celého kontrolného výkazu [Komentrk78azkona2222004Zz.md].\n3.  **Kódy opravy:** V opravnom kontrolnom výkaze sa nepoužívajú žiadne špeciálne kódy opravy (ako napr. storno kódom 1 a nový záznam kódom 2). Tie sa používajú až pri podávaní dodatočného kontrolného výkazu po lehote.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk by ste rovnakú chybu zistili až po 25. septembri 2026, postup by bol iný. Museli by ste podať **dodatočný kontrolný výkaz**. V ňom by ste pôvodný nesprávny riadok vystornovali (kód opravy 1) a následne uviedli nový riadok so všetkými správnymi údajmi (kód opravy 2) [Komentrk78azkona2222004Zz.md]. Váš prípad je však jednoduchší, keďže ste chybu odhalili včas.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že platiteľ podá opravný kontrolný výkaz a na pôvodne podaný výkaz sa neprihliada (ignoruje sa)."},"google":{"odpoved":"Platiteľ podá **opravný kontrolný výkaz**, keďže chybu zistil pred uplynutím lehoty na jeho podanie (25. september 2026). Opravný kontrolný výkaz v plnom rozsahu nahrádza pôvodne podaný riadny výkaz. V opravnom výkaze je potrebné uviesť znova všetky údaje za dané zdaňovacie obdobie, nielen opravenú položku. Na pôvodne podaný riadny kontrolný výkaz sa po podaní opravného neprihliada. Tento postup upravuje § 78a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že platiteľ podá opravný kontrolný výkaz a na pôvodne podaný kontrolný výkaz sa neprihliada."},"bez":{"odpoved":"Platiteľ podá **opravný kontrolný výkaz**, pretože chybu zistil pred uplynutím lehoty na jeho podanie. Lehota na podanie kontrolného výkazu za august 2026 je **25. september 2026**. V opravnom kontrolnom výkaze uvedie všetky správne a úplné údaje, nakoľko tento výkaz v plnom rozsahu nahrádza pôvodne podaný. Na pôvodne podaný kontrolný výkaz sa po podaní opravného **neprihliada**. Tento postup vyplýva z **§ 78a ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty**.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza podanie opravného kontrolného výkazu aj to, že sa na pôvodný výkaz neprihliada, hoci chybne odkazuje na odsek 6 namiesto odseku 12."}},{"oblast":"dph","otazka":"Daňový úrad doručí platiteľovi výzvu pre pochybnosti o údajoch v podanom kontrolnom výkaze. V akej lehote musí platiteľ nedostatky odstrániť a aká maximálna pokuta mu hrozí, ak na výzvu nezareaguje (prvé porušenie)?","otazka_volna":"Prišla nám z daňového výzva ku kontrolnému výkazu. Koľko mám času odpovedať a čo mi hrozí, keď to nestihnem?","spravna_odpoved":"Nedostatky musí odstrániť do 5 pracovných dní od doručenia výzvy. Ak ich neodstráni, daňový úrad uloží pokutu do výšky 10 000 € (pri opakovanom porušení až do 100 000 €), pričom prihliada na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu.","ustanovenie":"§ 78a ods. 13 a 15 zákona č. 222/2004 Z. z.","citat":"Na základe tejto výzvy je platiteľ povinný do piatich pracovných dní od doručenia výzvy nedostatky podaného kontrolného výkazu odstrániť.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-78a","my":{"odpoved":"Na základe výzvy daňového úradu k podanému kontrolnému výkazu je platiteľ povinný nedostatky odstrániť v lehote **5 pracovných dní** od jej doručenia. Ak na výzvu v tejto lehote nezareaguje, hrozí mu pri prvom porušení pokuta až do výšky **10 000 €**.\n\nPodrobnejšie vysvetlenie je nasledovné:\n\n### Lehota na odstránenie nedostatkov\n\nAk daňový úrad zistí pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti údajov v podanom kontrolnom výkaze, vyzve platiteľa, aby tieto nedostatky odstránil. Platiteľ je povinný na výzvu reagovať a nedostatky odstrániť v lehote **piatich pracovných dní** odo dňa doručenia výzvy.\n\n### Sankcie za neodstránenie nedostatkov\n\nAk platiteľ v stanovenej lehote 5 pracovných dní nedostatky neodstráni, daňový úrad mu uloží pokutu. Výška pokuty sa určuje nasledovne:\n\n*   **Prvé porušenie:** Pokuta až do výšky **10 000 €**.\n*   **Opakované porušenie:** Ak platiteľ opakovane poruší povinnosti týkajúce sa kontrolného výkazu, daňový úrad mu uloží pokutu až do výšky **100 000 €**.\n\nPri určení konkrétnej výšky pokuty daňový úrad prihliada na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôrazne odporúčame na výzvy daňového úradu reagovať bezodkladne a v stanovenej lehote. Aj v prípade, že si nie ste istí, ako chybu opraviť, je vhodné komunikovať s daňovým úradom a prejaviť snahu o nápravu. Včasná a aktívna komunikácia môže pozitívne ovplyvniť posúdenie závažnosti porušenia a výslednú výšku prípadnej pokuty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza lehotu 5 pracovných dní od doručenia výzvy aj maximálnu pokutu do 10 000 € pri prvom porušení."},"google":{"odpoved":"Na základe výzvy daňového úradu musí platiteľ odstrániť nedostatky v podanom kontrolnom výkaze do 5 pracovných dní od jej doručenia. Ak platiteľ na výzvu v určenej lehote nereaguje, dopúšťa sa porušenia povinností. Za toto porušenie (prvé v poradí) mu daňový úrad môže uložiť pokutu až do výšky 10 000 €. Výška pokuty sa určí s prihliadnutím na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu. Tieto povinnosti a sankcie upravuje § 78a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza lehotu 5 pracovných dní od doručenia výzvy aj maximálnu výšku pokuty do 10 000 € pri prvom porušení."},"bez":{"odpoved":"Platiteľ je povinný odstrániť nedostatky v kontrolnom výkaze do piatich pracovných dní od doručenia výzvy. Ak na výzvu v tejto lehote nezareaguje, daňový úrad mu môže uložiť pokutu až do výšky 10 000 €. Lehota na reakciu je stanovená v § 78a ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Možnosť uloženia pokuty upravuje § 78a ods. 11 písm. c) tohto zákona.","spravne":false,"dovod":"Hoci sú lehota aj maximálna výška pokuty vecne správne, odpoveď sa odvoláva na nesprávne odseky zákona (§ 78a ods. 6 a ods. 11 písm. c) namiesto § 78a ods. 13 a 15), čo podľa záväznej rubriky znamená nesprávnu odpoveď."}},{"oblast":"dph","otazka":"Dodávateľ (mesačný platiteľ) dodal v marci 2026 tovar za 10 000 € + DPH 2 300 €. V auguste 2026 poskytol odberateľovi dodatočnú zľavu 20 % a 10. 8. 2026 vyhotovil doklad o oprave základu dane (dobropis). V priznaní za ktoré zdaňovacie obdobie zníženie dane uvedie — a musí podávať dodatočné priznanie za marec?","otazka_volna":"Dávame zákazníkovi spätne zľavu z faktúry ešte z jari. Musím kvôli dobropisu opravovať staré priznanie?","spravna_odpoved":"Rozdiel uvedie v riadnom daňovom priznaní za august 2026 — za obdobie, v ktorom vyhotovil doklad o oprave základu dane. Dodatočné daňové priznanie za marec sa nepodáva, pôvodné obdobie sa neopravuje.","ustanovenie":"§ 25 ods. 1 písm. b) a ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z.","citat":"Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-25","my":{"odpoved":"**Dodávateľ uvedie zníženie dane v daňovom priznaní za august 2026. Dodatočné daňové priznanie za marec 2026 sa v tomto prípade nepodáva.**\n\nOprava základu dane sa nevykonáva spätne opravou pôvodného daňového priznania, ale ako nová skutočnosť v zdaňovacom období, v ktorom nastali podmienky na jej vykonanie.\n\n### Podrobný postup pre dodávateľa\n\n1.  **Určenie zdaňovacieho obdobia**\n    Podľa zákona o DPH je dodávateľ povinný uviesť opravu základu dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom **vyhotovil doklad o oprave** (dobropis) [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 25, ods. 3]. Keďže ste dobropis vyhotovili 10. augusta 2026, zníženie dane uvediete v daňovom priznaní za august 2026, ktoré podávate do 25. septembra 2026.\n\n2.  **Výpočet opravy**\n    *   Pôvodný základ dane: 10 000,00 €\n    *   Poskytnutá zľava: 20 %\n    *   Zníženie základu dane: 10 000,00 € × 20 % = **-2 000,00 €**\n    *   Zníženie DPH (sadzba 23 % platná v roku 2026): 2 000,00 € × 23 % = **-460,00 €**\n\n3.  **Vykázanie v daňovom priznaní k DPH za august 2026**\n    Opravu uvediete v príslušných riadkoch daňového priznania so znamienkom mínus:\n    *   **Riadok 24:** Zníženie základu dane o **-2 000,00 €**\n    *   **Riadok 25:** Zníženie dane o **-460,00 €**\n\n---\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nUistite sa, že odberateľ od vás dobropis prijal. Pre neho totiž platí zrkadlové pravidlo: je povinný opraviť (znížiť) svoju odpočítanú daň v zdaňovacom období, v ktorom doklad o oprave **dostal** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 53, ods. 1]. Odporúčame mať potvrdenie o doručení dobropisu pre prípad daňovej kontroly.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že oprava sa vykáže v daňovom priznaní za august 2026 a dodatočné priznanie za marec sa nepodáva."},"google":{"odpoved":"Dodávateľ uvedie zníženie dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vyhotovil doklad o oprave základu dane, teda za august 2026. Lehota na podanie tohto priznania a zaplatenie dane je do 25. septembra 2026. Dodatočné daňové priznanie za marec 2026 sa v tomto prípade nepodáva. Tento postup vyplýva z § 25 ods. 1 písm. b) a § 25 ods. 3 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zníženie dane sa uvedie v riadnom priznaní za august 2026 a dodatočné daňové priznanie za marec 2026 sa nepodáva."},"bez":{"odpoved":"Dodávateľ uvedie zníženie dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2026. Oprava základu dane sa podľa § 25 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty uvádza v zdaňovacom období, v ktorom bol vyhotovený doklad o oprave. Keďže dobropis bol vyhotovený 10. augusta 2026, oprava patrí do tohto zdaňovacieho obdobia. Dodávateľ nepodáva dodatočné daňové priznanie za marec 2026. Pôvodné daňové priznanie bolo v čase podania správne.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a so správnym právnym odôvodnením uvádza, že zníženie dane patrí do priznania za august 2026 a dodatočné daňové priznanie za marec sa nepodáva."}},{"oblast":"dph","otazka":"Mesačný platiteľ eviduje faktúru na 600 € vrátane DPH (23 %) so splatnosťou 15. 1. 2026. Odberateľ nezaplatil nič, platiteľ mu preukázateľne poslal dve upomienky, žalobu nepodal. V priznaní za ktoré obdobie najskôr môže znížiť daň z tejto pohľadávky a o koľko?","otazka_volna":"Zákazník mi nezaplatil faktúru za 600 €, len som ho upomínal, súdiť sa za to neoplatí. Viem si tú DPH-čku niekedy pýtať naspäť a koľko to je?","spravna_odpoved":"Áno. Pri pohľadávke do 1 000 € vrátane dane stačí preukázať akýkoľvek úkon smerujúci k úhrade (upomienky) a pohľadávka sa stáva nevymožiteľnou uplynutím 150 dní od splatnosti — od 15. 1. 2026 to nastane v júni 2026. Opravu teda najskôr uvedie v daňovom priznaní za jún 2026 a daň zníži o 112,20 € (600 × 23/123).","ustanovenie":"§ 25a ods. 2 písm. a) bod 1 a ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z.","citat":"uplynulo 150 dní od splatnosti pohľadávky za dodanie tovaru alebo služby, v rozsahu, v akom nebola zaplatená, a táto pohľadávka nie je viac ako 1 000 eur vrátane dane a platiteľ preukáže, že vykonal akýkoľvek úkon, ktorý smeruje k získaniu úhrady pohľadávky","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-25a","my":{"odpoved":"Na základe vašich informácií si môžete znížiť daň najskôr v daňovom priznaní za **jún 2026**. Základ dane si znížite o **487,80 €** a daň o **112,20 €**.\n\nPodmienky pre opravu základu dane pri nevymožiteľnej pohľadávke upravuje § 25a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.\n\n### Podrobný postup a vysvetlenie\n\n1.  **Splnenie podmienky nevymožiteľnosti**\n    Pre pohľadávky do 1 000 € vrátane dane sa pohľadávka považuje za nevymožiteľnú, ak od jej splatnosti uplynulo **150 dní** [Komentrk25azkona2222004Zz.md]. Podanie žaloby sa v tomto prípade nevyžaduje.\n\n    *   **Dátum splatnosti faktúry:** 15. január 2026\n    *   **150. deň po splatnosti pripadá na:** 14. jún 2026\n\n    Keďže podmienka uplynutia 150 dní bola splnená v júni 2026, najskoršie zdaňovacie obdobie, v ktorom môžete vykonať opravu základu dane, je **jún 2026**.\n\n2.  **Výpočet opravy základu dane a DPH**\n    Oprava sa vykoná vo výške nezaplatenej protihodnoty bez dane. Keďže vaša faktúra je v sume 600 € vrátane DPH, výpočet je nasledovný:\n\n| Položka | Suma | Výpočet |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Celková dlžná suma (vrátane DPH) | 600,00 € | |\n| Sadzba DPH (platná v r. 2026) | 23 % | |\n| **Oprava základu dane** | **-487,80 €** | `600 / 1,23` |\n| **Oprava (zníženie) DPH** | **-112,20 €** | `487,80 * 0,23` |\n\n3.  **Povinnosti platiteľa**\n    *   **Vystavenie opravného dokladu:** K oprave základu dane ste povinný vyhotoviť opravný doklad a odoslať ho odberateľovi [pdf_sprievodca-danami_uplne-znenie-zakona-c-222-2004-z-z-o-dani-z-pridanej-hodnoty-20250128-1__chunk_052.md].\n    *   **Daňové priznanie k DPH:** Opravu uvediete v daňovom priznaní za jún 2026 (splatnosť do 25. júla 2026) v riadku 26 (základ dane -487,80 €) a riadku 27 (daň -112,20 €).\n    *   **Kontrolný výkaz:** Opravný doklad uvediete v časti C.1 kontrolného výkazu.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk by vám odberateľ po vykonaní opravy základu dane pohľadávku (alebo jej časť) uhradil, ste povinný vrátiť daň zodpovedajúcu prijatej platbe. Urobíte tak v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom ste platbu prijali [Komentrk25azkona2222004Zz.md]. To, že ste odberateľovi zaslali upomienky, je správny postup, aj keď pre samotnú opravu dane pri tejto sume nie je zákonom vyžadovaný.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza právne pravidlo v odôvodnení, keď tvrdí, že preukázanie úkonu smerujúceho k úhrade (upomienka) nie je zákonom pri sume do 1 000 € vyžadované, hoci § 25a ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o DPH túto podmienku výslovne vyžaduje."},"google":{"odpoved":"Platiteľ si môže znížiť daň najskôr v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2026. Podmienka pre opravu základu dane je splnená, keďže od splatnosti pohľadávky uplynulo viac ako 150 dní a jej menovitá hodnota nepresahuje 1 000 €. Výška zníženia dane je 112,20 €, čo zodpovedá 23 % DPH z celkovej sumy 600 €. Tento postup umožňuje § 25a ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Oprava základu dane je právom, nie povinnosťou platiteľa.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zdaňovacie obdobie jún 2026, sumu zníženia dane 112,20 € aj zákonné podmienky podľa § 25a zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"Platiteľ si môže znížiť daň najskôr v daňovom priznaní za jún 2026, a to o 100 €. Podmienka uplynutia viac ako 150 dní od splatnosti pohľadávky (15. 1. 2026) je splnená v priebehu júna 2026. Daň sa vypočíta zo sumy 600 € pri platnej sadzbe 20 %, keďže sadzba 23 % sa v SR neuplatňuje. Ostatné podmienky, ako je výška pohľadávky do 1 000 € a vykonanie úkonu na jej vymoženie, sú splnené. Postup upravuje § 25a ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu zníženia dane (100 € namiesto 112,20 €), nesprávnu sadzbu dane a nesprávne právne ustanovenie."}},{"oblast":"dph","otazka":"Platiteľ má nezaplatenú pohľadávku 6 000 € vrátane DPH, od splatnosti uplynulo vyše 150 dní a dlžník nie je v konkurze. Platiteľ poslal iba upomienky. Môže si znížiť základ dane a daň podľa § 25a?","otazka_volna":"Dlhuje mi firma 6 000 €, už pol roka po splatnosti, upomienky som posielal. Môžem si DPH z toho stiahnuť ako pri nevymožiteľnej pohľadávke?","spravna_odpoved":"Nie. Pri pohľadávke nad 1 000 € vrátane dane samotné upomienky nestačia — platiteľ musí preukázať, že sa domáha zaplatenia žalobou na súde (okrem rozhodcovského súdu) alebo že pohľadávku vymáha v exekučnom konaní, prípadne musí nastať iná skutočnosť podľa § 25a ods. 2 (konkurz a pod.).","ustanovenie":"§ 25a ods. 2 písm. a) body 2 a 3 zákona č. 222/2004 Z. z.","citat":"je viac ako 1 000 eur vrátane dane a platiteľ preukáže, že sa domáha zaplatenia pohľadávky žalobou na súde okrem rozhodcovského súdu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-25a","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade si platiteľ zatiaľ nemôže znížiť základ dane a daň podľa § 25a zákona o DPH.**\n\nHoci od splatnosti pohľadávky uplynulo viac ako 150 dní, pre pohľadávky s hodnotou nad 1 000 € vrátane DPH zákon vyžaduje splnenie ďalších, prísnejších podmienok. Samotné zasielanie upomienok v tomto prípade nestačí.\n\n### Podrobná analýza situácie\n\nPodľa zákona o DPH sa podmienky pre uznanie pohľadávky za nevymožiteľnú líšia podľa jej výšky [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 25a ods. 2 písm. a)]. Vaša pohľadávka vo výške 6 000 € spadá do kategórie nad 1 000 €, a preto musí byť splnená jedna z nasledujúcich podmienok:\n\n1.  **Súdne konanie:** Platiteľ (dodávateľ) sa domáha zaplatenia pohľadávky **žalobou na súde** (s výnimkou rozhodcovského súdu).\n2.  **Exekučné konanie:** Platiteľ preukáže, že pohľadávka je **vymáhaná v exekučnom konaní**.\n\nKeďže ste zatiaľ zaslali len upomienky a nezačali ste súdne ani exekučné konanie, podmienka pre pohľadávky nad 1 000 € nie je splnená. Splnili ste len časovú podmienku (viac ako 150 dní od splatnosti), ktorá by sama o sebe stačila len pre pohľadávky do 1 000 € vrátane DPH.\n\n### Čo musí platiteľ urobiť, aby si mohol znížiť DPH?\n\nAk chcete využiť inštitút nevymožiteľnej pohľadávky a znížiť si základ dane, musíte podniknúť nasledujúce kroky:\n\n1.  **Podať žalobu na súd:** Najčastejším krokom je podanie žaloby na zaplatenie dlžnej sumy na príslušnom súde.\n2.  **Vystaviť opravný doklad:** Po splnení podmienky (t. j. po podaní žaloby) môžete vyhotoviť opravný doklad k pôvodnej faktúre.\n3.  **Uplatniť v daňovom priznaní:** Opravu základu dane a dane uvediete v daňovom priznaní k DPH a v kontrolnom výkaze za zdaňovacie obdobie, v ktorom ste opravný doklad vyhotovili.\n\n**Dôležité upozornenie:** Ak by ste po znížení základu dane neskôr vzali žalobu späť alebo by súd váš nárok celkom alebo sčasti nepriznal, vznikla by vám povinnosť opäť opraviť (zvýšiť) základ dane [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 25a ods. 15 a 16].\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\n*   **Lehota na uplatnenie:** Nezabudnite, že právo na opravu základu dane pri nevymožiteľnej pohľadávke zaniká uplynutím troch rokov od posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná. Odporúčame preto začať súdne konanie bez zbytočného odkladu.\n*   **Povinnosť odberateľa:** Váš odberateľ mal povinnosť opraviť si odpočítanú daň už po 100 dňoch od splatnosti záväzku podľa § 53b zákona o DPH, bez ohľadu na vaše kroky. Váš nárok podľa § 25a a jeho povinnosť podľa § 53b sú síce prepojené, ale časovo na sebe nezávisia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne konštatuje, že si platiteľ základ dane znížiť nemôže, keďže pri pohľadávke nad 1 000 € samotné upomienky nestačia a vyžaduje sa žaloba na súde alebo exekučné konanie."},"google":{"odpoved":"Nie, platiteľ si v tomto prípade nemôže znížiť základ dane a daň. Pre pohľadávku v hodnote 6 000 € nie je zasielanie upomienok dostatočným krokom na to, aby sa pohľadávka považovala za nevymožiteľnú. Zákon vyžaduje, aby platiteľ podnikol ráznejšie kroky na jej vymoženie, napríklad podanie žaloby na súd alebo návrhu na vykonanie exekúcie. Pohľadávka by sa stala nevymožiteľnou napríklad vtedy, ak by bola vymáhaná v exekučnom konaní a nebola by uspokojená do 12 mesiacov od jeho začatia. Tento postup upravuje § 25a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne konštatuje, že si platiteľ nemôže znížiť základ dane a daň, keďže pri takejto sume samotné upomienky nestačia a zákon vyžaduje uplatnenie nároku žalobou na súde alebo v exekučnom konaní."},"bez":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade si platiteľ nemôže znížiť základ dane a daň. Pre pohľadávku nad 1 000 € vrátane dane, ktorá je viac ako 150 dní po splatnosti, nepostačuje zaslanie upomienok. Platiteľ musí preukázať, že sa zaplatenia pohľadávky domáha žalobou na súde alebo že je pohľadávka predmetom exekučného konania. Tieto podmienky ustanovuje § 25a ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza záver 'nie' aj zákonnú podmienku, že pri pohľadávke nad 1 000 € nestačia upomienky a vyžaduje sa žaloba na súde alebo exekučné konanie."}},{"oblast":"dph","otazka":"Mesačný platiteľ si z nákupnej faktúry (vyhotovenej 2. 1. 2026, splatnosť 5. 1. 2026) odpočítal DPH 2 300 € v priznaní za január 2026. Faktúru dodávateľovi dodnes vôbec neuhradil. V priznaní za ktoré zdaňovacie obdobie mu vzniká povinnosť vrátiť odpočítanú daň a v akej výške?","otazka_volna":"Odpočítali sme si DPH z faktúry, ktorú sme dodávateľovi ešte nezaplatili a asi tak skoro nezaplatíme. Vraj to musíme vracať — kedy a koľko?","spravna_odpoved":"V priznaní za apríl 2026 musí opraviť (vrátiť) celú odpočítanú daň 2 300 €. Povinnosť vzniká v zdaňovacom období, v ktorom nastal 101. deň odo dňa splatnosti záväzku (od 5. 1. 2026 pripadá do apríla 2026), v rozsahu nezaplatenej časti; po neskoršej úhrade si daň môže opäť odpočítať.","ustanovenie":"§ 53b ods. 1 písm. a) a ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z.","citat":"v rozsahu, v akom za dodanie tohto tovaru alebo služby nezaplatil, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom nastal 101. deň odo dňa splatnosti záväzku","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-53b","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky vám povinnosť vrátiť odpočítanú daň vzniká v daňovom priznaní za **apríl 2026**, a to v plnej výške **2 300 €**.\n\n### Legislatívny rámec a odôvodnenie\n\nPodľa § 53b ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len \"zákon o DPH\") je platiteľ (odberateľ) povinný opraviť odpočítanú daň, ak úplne alebo čiastočne nezaplatil za dodanie tovaru alebo služby.\n\nTáto povinnosť vzniká v tom zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 100 dní (t. j. nastal 101. deň) odo dňa splatnosti záväzku.\n\n### Výpočet lehoty pre váš prípad\n\n1.  **Dátum splatnosti faktúry:** 5. január 2026\n2.  **Počet dní do konca januára 2026:** 31 - 5 = 26 dní\n3.  **Počet dní vo februári 2026:** 28 dní (rok 2026 nie je priestupný)\n4.  **Počet dní v marci 2026:** 31 dní\n5.  **Súčet dní (január až marec):** 26 + 28 + 31 = 85 dní\n6.  **Počet zostávajúcich dní do 101:** 101 - 85 = 16 dní\n7.  **Rozhodujúci dátum:** 101. deň po splatnosti pripadá na **16. apríla 2026**.\n\nKeďže 16. apríl 2026 spadá do zdaňovacieho obdobia apríl 2026, opravu odpočítanej dane ste povinný vykonať v daňovom priznaní k DPH podanom za tento mesiac.\n\n### Praktické vykonanie opravy\n\n*   **Daňové priznanie k DPH:** Sumu vrátenej dane 2 300 € uvediete na **riadku 28** daňového priznania so znamienkom mínus. Týmto sa zníži celková suma odpočítanej dane za dané obdobie.\n*   **Kontrolný výkaz:** Táto oprava sa v kontrolnom výkaze neuvádza.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk v budúcnosti túto faktúru uhradíte (či už čiastočne alebo v plnej výške), vznikne vám opätovne právo na odpočítanie dane v zodpovedajúcej výške [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 53b, ods. 4]. Toto právo si uplatníte v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom ste úhradu vykonali.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza zdaňovacie obdobie apríl 2026, plnú výšku 2 300 € a presne odôvodňuje pravidlo 101. dňa od splatnosti podľa § 53b zákona o DPH."},"google":{"odpoved":"Povinnosť vrátiť odpočítanú daň vo výške 2 300 € vám vzniká v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2026. Keďže faktúra nebola uhradená, musíte vrátiť celú odpočítanú sumu dane. Lehota 100 dní od splatnosti záväzku (5. 1. 2026) uplynula dňa 15. 4. 2026, teda v zdaňovacom období apríl 2026. Opravu odpočítanej dane ste povinný vykonať v tom zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 100 dní odo dňa splatnosti záväzku. Táto povinnosť vyplýva z § 53b ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne právne pravidlo, že povinnosť vzniká v období, v ktorom uplynulo 100 dní, hoci podľa § 53b ods. 1 písm. a) zákona o DPH vzniká v období, v ktorom nastal 101. deň."},"bez":{"odpoved":"Povinnosť vrátiť odpočítanú daň vzniká v zdaňovacom období apríl 2026, pretože v tomto období uplynulo 100 dní od lehoty splatnosti záväzku (5. 1. 2026). Platiteľ je povinný opraviť odpočítanú daň v plnej výške 2 300 €, keďže neuhradil žiadnu časť faktúry. Opravu uvedie v daňovom priznaní a v kontrolnom výkaze za apríl 2026. Túto povinnosť ustanovuje § 53b ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zdaňovacie obdobie apríl 2026 aj plnú sumu 2 300 € v súlade s § 53b zákona o DPH."}},{"oblast":"dph","otazka":"Cestovná kancelária (platiteľ DPH) predá v roku 2026 zákazníkovi letný zájazd do Grécka za 1 200 €. Obstarané služby cestovného ruchu (letenka, hotel, transfer) ju stáli 950 €. Koľko DPH z tohto zájazdu odvedie a môže si odpočítať DPH z obstaraných služieb?","otazka_volna":"Sme cestovka, zájazd predávame za 1 200 a nákupy k nemu nás stoja 950. Z čoho vlastne platíme DPH a čo s DPH-čkou z faktúr od hotela a leteckej?","spravna_odpoved":"DPH platí len z prirážky: 1 200 − 950 = 250 €, ktorá sa považuje za cenu s daňou, takže daň je 46,75 € (250 × 23/123). DPH z obstaraných služieb cestovného ruchu si odpočítať nemôže a na faktúre o predaji nesmie uviesť daň samostatne.","ustanovenie":"§ 65 ods. 2, 3 a 9 zákona č. 222/2004 Z. z.","citat":"Základom dane pri predaji služieb cestovného ruchu je kladný rozdiel medzi celkovou predajnou cenou požadovanou od zákazníka a skutočnými nákladmi cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-65","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu je výpočet a vysvetlenie pre vašu cestovnú kanceláriu.\n\nCestovná kancelária odvedie z tohto zájazdu **DPH vo výške 46,75 €**. Odpočítať DPH z obstaraných služieb (letenka, hotel, transfer) si nemôže, pretože uplatňuje osobitnú úpravu zdaňovania.\n\n---\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPre cestovné kancelárie a agentúry platí osobitná úprava uplatňovania DPH podľa § 65 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Základom dane nie je celková cena zájazdu, ale iba prirážka (marža) cestovnej kancelárie.\n\n#### 1. Odpočet DPH z obstaraných služieb\n\nPodľa tejto osobitnej úpravy si cestovná kancelária **nemôže odpočítať daň** pri službách cestovného ruchu, ktoré obstarala od iných osôb (napr. letecká spoločnosť, hotel) na účel uskutočnenia cesty [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 65, ods. 2]. Náklady na tieto služby vstupujú do výpočtu prirážky v plnej výške.\n\n#### 2. Výpočet DPH z prirážky\n\nZákladom dane je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a nákladmi na obstarané služby. Tento rozdiel, tzv. **prirážka, sa považuje za cenu vrátane DPH** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 65, ods. 3].\n\n**Krok 1: Výpočet prirážky**\n\n*   Predajná cena zájazdu: 1 200,00 €\n*   Náklady na obstarané služby: 950,00 €\n*   **Prirážka (cena s DPH):** 1 200,00 € - 950,00 € = **250,00 €**\n\n**Krok 2: Výpočet DPH z prirážky**\n\nKeďže prirážka je už cena s daňou, DPH sa vypočíta \"zhora\". Pre rok 2026 platí základná sadzba DPH 23 %.\n\n*   Vzorec: `Prirážka × (sadzba dane / (100 + sadzba dane))`\n*   Výpočet: 250,00 € × (23 / 123) = **46,75 €**\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Predajná cena zájazdu | 1 200,00 € |\n| Náklady na obstarané služby | - 950,00 € |\n| **Prirážka (základ dane + DPH)** | **250,00 €** |\n| Základ dane (250 / 1,23) | 203,25 € |\n| **DPH 23 % (z prirážky)** | **46,75 €** |\n\nCestovná kancelária je povinná odviesť DPH vo výške 46,75 €.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nKeďže zájazd sa uskutočnil v Grécku (členský štát EÚ), prirážka podlieha slovenskej DPH. Ak by ste však organizovali zájazd do krajiny mimo EÚ (napr. Egypt, Turecko), vaša prirážka by bola od DPH oslobodená [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 65, ods. 6].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii vrátane správneho výpočtu DPH z prirážky (46,75 € pri sadzbe 23 %) a potvrdenia zákazu odpočtu DPH z obstaraných služieb cestovného ruchu."},"google":{"odpoved":"Cestovná kancelária odvedie DPH vo výške 41,67 €. Základom dane je prirážka cestovnej kancelárie, ktorá je rozdielom medzi predajnou cenou (1 200 €) a nákladmi na obstarané služby (950 €), čo predstavuje 250 €. Táto prirážka sa považuje za cenu vrátane dane a DPH sa vypočíta ako 250 * (20/120). Cestovná kancelária si nemôže odpočítať DPH z obstaraných služieb cestovného ruchu, ako sú letenky, hotel či transfer. Tento postup upravuje § 65 ods. 2 a 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne počíta DPH so sadzbou 20 % (výsledok 41,67 €) namiesto sadzby 23 % platnej v roku 2026 (výsledok 46,75 €)."},"bez":{"odpoved":"Cestovná kancelária odvedie DPH vo výške 41,67 €. Základom dane je podľa osobitnej úpravy prirážka cestovnej kancelárie, ktorá je v tomto prípade 250 € (1 200 € - 950 €). Táto prirážka sa považuje za cenu vrátane dane, z ktorej sa DPH vypočíta ako 250 x 20 / 120. Cestovná kancelária si nemôže odpočítať DPH z obstaraných služieb cestovného ruchu, ktoré nakúpila od iných platiteľov na priamy úžitok cestujúceho. Tento postup upravuje § 65 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď počíta so starou sadzbou dane 20 % (výsledok 41,67 €) namiesto sadzby 23 % platnej v roku 2026 (výsledok 46,75 €)."}},{"oblast":"dph","otazka":"Autobazár (platiteľ DPH, obchodník podľa § 66) kúpi v roku 2026 ojazdené vozidlo od súkromnej osoby (nepodnikateľa) za 8 000 € a predá ho za 9 500 €. Koľko DPH z predaja odvedie a môže na doklade o predaji uviesť sumu dane samostatne?","otazka_volna":"Bazár: auto vykúpime od človeka za 8 000 a predáme za 9 500. Z čoho ide DPH a máme ju rozpísať kupujúcemu na faktúre?","spravna_odpoved":"Použije osobitnú úpravu: základom dane je kladný rozdiel 1 500 € znížený o daň, takže DPH je 280,49 € (1 500 × 23/123). Na žiadnom doklade o predaji nesmie uviesť sumu dane samostatne; kupujúci platiteľ si z nákupu daň odpočítať nemôže.","ustanovenie":"§ 66 ods. 2, 3 a 10 zákona č. 222/2004 Z. z.","citat":"Základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-66","my":{"odpoved":"Autobazár z predaja vozidla odvedie **DPH vo výške 280,49 €**. Na doklade o predaji sa suma dane samostatne neuvádza, pretože ide o osobitný režim úpravy zdaňovania prirážky.\n\nPodľa § 66 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len \"zákon o DPH\") musí obchodník s použitým tovarom (autobazár) použiť osobitný režim, ak kúpi vozidlo od osoby, ktorá nie je platiteľom DPH, čo je aj prípad nákupu od súkromnej osoby.\n\n### Výpočet DPH\n\nV tomto režime je základom dane iba kladný rozdiel medzi predajnou a nákupnou cenou (tzv. prirážka), pričom táto prirážka sa už považuje za cenu vrátane dane.\n\n| Položka | Suma | Výpočet |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Predajná cena | 9 500,00 € | |\n| Nákupná cena | 8 000,00 € | |\n| **Obchodná prirážka (vrátane DPH)** | **1 500,00 €** | `9 500,00 - 8 000,00` |\n| Sadzba DPH (platná v r. 2026) | 23 % | |\n| **DPH na odvod** | **280,49 €** | `1 500,00 * (23 / 123)` |\n| Základ dane (prirážka bez DPH) | 1 219,51 € | `1 500,00 - 280,49` |\n\n### Fakturácia a doklady\n\nPri uplatnení osobitného režimu podľa § 66 zákona o DPH obchodník **nesmie na faktúre uviesť sumu DPH samostatne**. Na faktúre bude uvedená len konečná predajná cena 9 500,00 € a slovná informácia, napríklad:\n*   \"Úprava zdaňovania prirážky – použitý tovar\"\n*   \"Osobitný režim podľa § 66 zákona o DPH\"\n\nKupujúci si z takejto faktúry nemôže odpočítať DPH, aj keby bol platiteľom.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk by autobazár pred predajom vozidla investoval do jeho opravy (napr. výmena dielov, lakovanie), DPH z faktúr za tieto opravy si môže odpočítať v plnej výške. Tieto náklady na opravu však nevstupujú do výpočtu prirážky pri predaji vozidla [Komentár k § 66 zákona o DPH]. Je dôležité viesť oddelenú evidenciu o nákupných a predajných cenách vozidiel v tomto režime.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, správne vypočítala DPH na odvod vo výške 280,49 € z prirážky 1 500 € a správne uviedla zákaz samostatného vyčíslenia dane na doklade."},"google":{"odpoved":"Autobazár odvedie DPH vo výške 250 €. Daň sa vypočíta ako 20 % z obchodnej prirážky, ktorá je v tomto prípade 1 500 € (9 500 € - 8 000 €), pričom prirážka sa považuje za cenu vrátane dane. Základom dane je teda kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou znížený o daň, v súlade s § 66 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Na doklade o predaji obchodník nesmie uviesť sumu dane samostatne. Táto povinnosť vyplýva z § 66 ods. 10 uvedeného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu DPH (250 € namiesto 280,49 €), pretože uplatnila nesprávnu sadzbu DPH 20 % namiesto sadzby 23 % platnej v roku 2026."},"bez":{"odpoved":"Autobazár odvedie DPH vo výške 250 €, ktorá sa vypočíta z obchodnej prirážky 1 500 € (9 500 € - 8 000 €). Základom dane je obchodná prirážka znížená o daň podľa § 66 ods. 3 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Na doklade o predaji autobazár nesmie uviesť sumu dane samostatne. Túto povinnosť mu ukladá § 66 ods. 11 citovaného zákona. Na faktúre musí byť uvedená slovná informácia „úprava zdaňovania prirážky – použitý tovar“.","spravne":false,"dovod":"Vypočítaná suma DPH je nesprávna (250 € namiesto 280,49 € pri sadzbe 23 % platnej v roku 2026)."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Konateľ-zamestnanec má za rok 2026 základ dane z príjmov zo závislej činnosti (§ 5) po odpočítaní nezdaniteľných častí 120 000 €. Od akej presnej sumy základu dane sa na jeho príjem uplatňuje najvyššia sadzba 35 % — je to hranica 100 000 €, alebo iná suma?","otazka_volna":"Vraj sa od tohto roka platí 35-percentná daň nad stotisíc. Šéf má základ cez 120 tisíc, od akej sumy mu reálne ide tá 35-ka?","spravna_odpoved":"Nie od 100 000 €. Sadzba 35 % sa v roku 2026 uplatní na časť základu dane presahujúcu 264-násobok platného životného minima (284,13 €), t. j. nad 75 010,32 €. Hranica 100 000 € sa týka len limitu zdaniteľných príjmov (výnosov) pre 15 % sadzbu SZČO, nie pásiem progresie.","ustanovenie":"§ 15 písm. a) bod 1 podbod 1d. zákona č. 595/2003 Z. z. (znenie účinné od 1.1.2026)","citat":"35 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 264-násobok sumy platného životného minima","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-15","my":{"odpoved":"Áno, pre rok 2026 sa na príjmy zo závislej činnosti (§ 5 Zákona o dani z príjmov) uplatňuje progresívne zdanenie so štyrmi sadzbami. Najvyššia sadzba dane 35 % sa uplatňuje na časť základu dane, ktorá **presiahne 75 010,32 € ročne**.\n\nHranica 100 000 € sa na váš prípad nevzťahuje. Táto hranica sa týka zdaniteľných *príjmov* (nie základu dane) podnikateľov a iných SZČO (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) pre uplatnenie zníženej 15 % sadzby dane. Keďže ide o príjem zo závislej činnosti, platia pre vás štandardné progresívne pásma.\n\n### Prehľad sadzieb dane z príjmov fyzických osôb pre rok 2026\n\nPre zdaňovacie obdobie 2026 platia nasledujúce pásma pre výpočet dane zo základu dane zisteného z aktívnych príjmov (vrátane príjmov zo závislej činnosti) [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 15]:\n\n| Sadzba dane | Časť ročného základu dane |\n| :--- | :--- |\n| **19 %** | z časti základu dane do **43 983,32 €** vrátane |\n| **25 %** | z časti základu dane nad 43 983,32 € do **60 349,21 €** vrátane |\n| **30 %** | z časti základu dane nad 60 349,21 € do **75 010,32 €** vrátane |\n| **35 %** | z časti základu dane **nad 75 010,32 €** |\n\n### Výpočet dane pre základ dane 120 000 €\n\nVaša celková daňová povinnosť za rok 2026 sa vypočíta postupným zdanením častí základu dane v jednotlivých pásmach:\n\n| Pásmo | Základ dane v pásme | Sadzba | Daň v pásme |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| 1. pásmo | 43 983,32 € | 19 % | 8 356,83 € |\n| 2. pásmo | 16 365,89 € (60 349,21 - 43 983,32) | 25 % | 4 091,47 € |\n| 3. pásmo | 14 661,11 € (75 010,32 - 60 349,21) | 30 % | 4 398,33 € |\n| 4. pásmo | 44 989,68 € (120 000,00 - 75 010,32) | 35 % | 15 746,39 € |\n| **Spolu** | **120 000,00 €** | | **32 593,02 €** |\n\nCelková daň z príjmov zo základu dane 120 000 € za rok 2026 je **32 593,02 €**.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že sadzba 35 % sa uplatňuje od sumy základu dane nad 75 010,32 € a hranica 100 000 € sa týka len príjmov SZČO."},"google":{"odpoved":"Najvyššia sadzba dane 35 % sa v roku 2026 uplatňuje na časť základu dane, ktorá presiahne sumu 75 010,32 €. Hranica 100 000 € sa týka posúdenia nároku na 15 % sadzbu dane pri príjmoch z podnikania, nie príjmov zo závislej činnosti. Vo vašom prípade sa teda sadzbou 35 % zdaní časť základu dane nad 75 010,32 €, čo je suma 44 989,68 €. Nižšie časti základu dane sa zdaňujú sadzbami 19 %, 25 % a 30 % v príslušných pásmach. Tieto sadzby a pásma ustanovuje § 15 písm. a) bod 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza hranicu 75 010,32 € pre uplatnenie 35 % sadzby dane a vecne správne vysvetľuje rozdiel oproti limitu 100 000 €."},"bez":{"odpoved":"Sadzba dane 35 % sa na príjmy zo závislej činnosti nevzťahuje. Najvyššia sadzba dane z príjmov fyzickej osoby je 25 %. Táto sadzba sa uplatňuje na časť základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima. Pre zdaňovacie obdobie 2026 je táto hranica odvodená od životného minima platného k 1. 7. 2025, a teda presná suma základu dane, od ktorej sa uplatní sadzba 25 %, je 49 504 €. Uvedené vyplýva z § 15 ods. 1 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne tvrdí, že sadzba 35 % sa na príjmy zo závislej činnosti nevzťahuje a že najvyššia sadzba je 25 %, čím neuvádza zákonom stanovenú hranicu 264-násobku životného minima (75 010,32 €) účinnú od roku 2026."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Zamestnanec má za rok 2026 základ dane z príjmov podľa § 5 po odpočítaní nezdaniteľných častí presne 50 000 €. Vypočítajte jeho daň z príjmov za rok 2026 (pred uplatnením daňového bonusu).","otazka_volna":"Po odpočítaní nezdaniteľného mi vychádza základ presne 50 tisíc. Koľko je z toho tento rok daň?","spravna_odpoved":"9 861,00 €. Výpočet: 19 % z 43 983,32 € (154,8-násobok ŽM 284,13 €) = 8 356,83 € + 25 % zo zvyšných 6 016,68 € = 1 504,17 €; spolu 9 861,00 €. Pásmo 30 % sa nedotkne — začína až nad 60 349,21 € (212,4-násobok ŽM).","ustanovenie":"§ 15 písm. a) bod 1 podbody 1a. a 1b. zákona č. 595/2003 Z. z. (znenie účinné od 1.1.2026)","citat":"19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 154,8-násobok sumy platného životného minima vrátane","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-15","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu je výpočet daňovej povinnosti za rok 2026.\n\nDaň z príjmov zamestnanca za rok 2026 pri zadanom základe dane 50 000 € je **9 861,00 €**.\n\nVýpočet vychádza z progresívnych sadzieb dane z príjmov fyzických osôb platných pre rok 2026. Váš základ dane spadá do dvoch daňových pásiem.\n\n### Podrobný výpočet dane\n\n| Položka | Základ dane | Sadzba | Daň |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **1. Daň z prvej časti základu dane** (do 43 983,32 €) | 43 983,32 € | 19 % | 8 356,83 € |\n| **2. Daň z druhej časti základu dane** (nad 43 983,32 €) | 6 016,68 € | 25 % | 1 504,17 € |\n| **Daň z príjmov spolu (pred daňovým bonusom)** | **50 000,00 €** | | **9 861,00 €** |\n\n**Vysvetlenie krokov:**\n1.  **Prvé pásmo (19 %):** Časť základu dane do výšky 43 983,32 € sa zdaní sadzbou 19 %.\n    *   `43 983,32 € × 0,19 = 8 356,83 €`\n2.  **Druhé pásmo (25 %):** Zvyšná časť základu dane, ktorá presahuje hranicu prvého pásma, sa zdaní sadzbou 25 %.\n    *   Základ pre druhé pásmo: `50 000,00 € - 43 983,32 € = 6 016,68 €`\n    *   Daň z druhého pásma: `6 016,68 € × 0,25 = 1 504,17 €`\n3.  **Celková daň:** Súčet daní z oboch pásiem.\n    *   `8 356,83 € + 1 504,17 € = 9 861,00 €`\n\nTento výpočet je v súlade so sadzbami dane z príjmov fyzických osôb pre rok 2026 [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov] a pravidlami o zaokrúhľovaní [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 47]. Výsledná daň je uvedená pred uplatnením prípadného daňového bonusu na vyživované deti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu výslednú daň 9 861,00 € a jej výpočet prostredníctvom príslušných daňových pásiem a sadzieb je vecne presný a v súlade s právnou úpravou."},"google":{"odpoved":"Daň z príjmov zamestnanca za rok 2026 je 9 861 €. Vypočíta sa s použitím dvoch sadzieb dane, keďže základ dane presiahol hraničnú sumu. Časť základu dane do výšky 43 983,32 € sa zdaní sadzbou 19 %, čo predstavuje daň 8 356,83 €. Zvyšná časť základu dane vo výške 6 016,68 € (50 000 - 43 983,32) podlieha sadzbe dane 25 %, z čoho daň činí 1 504,17 €. Uvedené sadzby dane z príjmov fyzických osôb pre rok 2026 sú stanovené v § 15 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu výslednú daň 9 861 € aj správny a presný postup výpočtu podľa príslušného zákonného ustanovenia."},"bez":{"odpoved":"Daň z príjmov zamestnanca za rok 2026 je 9 500 €. Celý základ dane vo výške 50 000 € sa zdaní sadzbou 19 %, pretože nepresiahol hranicu pre uplatnenie vyššej sadzby dane. Hranica pre uplatnenie 25 % sadzby dane je 176,8-násobok sumy platného životného minima, čo pri predpokladanej sume životného minima 285 € platného od 1. 7. 2025 predstavuje 50 418 €. Výpočet vychádza z § 15 písm. a) bod 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výslednú sumu dane (9 500 € namiesto 9 861,00 €) a vychádza z nesprávneho koeficientu hranice základu dane (176,8-násobok namiesto 154,8-násobku platného pre rok 2026)."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Zamestnanec mal v roku 2025 aj v roku 2026 zhodný základ dane po odpočítaní nezdaniteľných častí 45 000 €. V ktorom z týchto rokov sa časť jeho základu dane zdaní sadzbou 25 % a aká veľká časť?","otazka_volna":"Vlani aj tento rok mám základ okolo 45 tisíc. Chytá ma už tá vyššia sadzba, alebo som stále v devätnástke?","spravna_odpoved":"Len v roku 2026: sadzbou 25 % sa zdaní 1 016,68 € (časť nad 43 983,32 € = 154,8 × 284,13 €). V roku 2025 bola hranica 176,8-násobok ŽM 273,99 € = 48 441,43 €, takže celých 45 000 € bolo v 19 % pásme.","ustanovenie":"§ 15 písm. a) bod 1 zákona č. 595/2003 Z. z. (znenia účinné k 1.1.2025 a k 1.1.2026)","citat":"25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 154,8-násobok sumy platného životného minima a nepresiahne 212,4-násobok sumy platného životného minima vrátane","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-15","my":{"odpoved":"Pri zhodnom základe dane 45 000 € sa časť z neho zdaní sadzbou 25 % **iba v roku 2026**, a to vo výške **1 016,68 €**. V roku 2025 sa celý základ dane zdaní sadzbou 19 %, pretože neprekročil vtedy platnú hranicu.\n\nDôvodom je zmena v pásmach progresívneho zdanenia, ktorá platí od 1. januára 2026 v rámci konsolidačného balíka.\n\n### Podrobný rozpis\n\n#### Rok 2025\n\nPre zdaňovacie obdobie 2025 platilo, že sadzba dane 25 % sa uplatnila až na časť základu dane, ktorá presiahla 176,8-násobok platného životného minima.\n\n*   **Hranica pre 25 % sadzbu dane (rok 2025):** **48 441,43 €** [Zdroj: 86_1_Prakticke_suvislosti_s_podavanim_danoveho_priznania_FO_v_roku_2025_aj_v_kontexte_zmien_2025.md]\n*   **Váš základ dane:** 45 000 €\n\nKeďže váš základ dane (45 000 €) bol nižší ako hranica pre uplatnenie vyššej sadzby (48 441,43 €), celý základ dane podliehal v roku 2025 sadzbe **19 %**.\n\n#### Rok 2026\n\nOd 1. januára 2026 sa v rámci zvýšenia progresivity zdanenia zmenili hranice pre jednotlivé sadzby dane. Hranica pre uplatnenie 25 % sadzby sa znížila.\n\n*   **Hranica pre 25 % sadzbu dane (rok 2026):** **43 983,32 €** [referencne_hodnoty, Zákon č. 595/2003 Z. z., § 15]\n*   **Váš základ dane:** 45 000 €\n\nVáš základ dane (45 000 €) je vyšší ako nová hranica (43 983,32 €), preto sa časť základu dane presahujúca túto hranicu zdaní sadzbou 25 %.\n\n*   **Výpočet časti základu dane zdanenej 25 % sadzbou:**\n    45 000,00 € - 43 983,32 € = **1 016,68 €**\n\n### Súhrnné porovnanie\n\n| Parameter | Rok 2025 | Rok 2026 |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Hranica pre 25 % sadzbu dane | 48 441,43 € | **43 983,32 €** |\n| Základ dane daňovníka | 45 000,00 € | 45 000,00 € |\n| **Časť základu dane zdanená 25 %** | **0,00 €** | **1 016,68 €** |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne určila, že sadzba 25 % sa uplatní iba v roku 2026 na sumu 1 016,68 €, a uviedla aj správne právne dôvody a hranice pre oba roky."},"google":{"odpoved":"V roku 2025 sa sadzbou 25 % nezdaní žiadna časť základu dane, pretože suma 45 000 € nepresiahla hranicu pre uplatnenie vyššej sadzby dane, ktorá bola 48 441,43 €. V roku 2026 sa časť základu dane tohto zamestnanca zdaní sadzbou 25 %, nakoľko jeho základ dane presiahol hranicu pre prvú sadzbu dane vo výške 43 983,32 €. Sadzbou 25 % sa tak zdaní časť základu dane vo výške 1 016,68 € (45 000 - 43 983,32). Tieto sadzby dane z príjmov fyzických osôb upravuje § 15 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza rok 2026, správnu sumu 1 016,68 € aj hranice pre oba roky v súlade s referenciou."},"bez":{"odpoved":"Ani v jednom z uvedených rokov sa časť základu dane zamestnanca nezdaní sadzbou 25 %. Hranica pre uplatnenie 25 % sadzby dane je pre rok 2025 suma 48 441,43 € a pre rok 2026 suma 51 027,15 €. Keďže základ dane 45 000 € v ani jednom roku túto hranicu neprekročil, celý sa zdaní sadzbou 19 %. Táto hranica je definovaná ako 176,8-násobok sumy platného životného minima. Vyplýva to z § 15 písm. a) bod 1b Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k nesprávnemu záveru a použila nesprávny násobok životného minima pre rok 2026, v dôsledku čoho nesprávne uviedla, že ani v jednom roku sa časť základu dane nezdaní sadzbou 25 %."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"SZČO podáva 31.3.2026 daňové priznanie za rok 2025. Zdaniteľné príjmy z § 6 ods. 1 mala 130 000 €, čiastkový základ dane po nezdaniteľných častiach je 90 000 €. Uplatnia sa v tomto priznaní už nové pásma 30 % a 35 %?","otazka_volna":"Teraz v marci som podával priznanie za minulý rok. Mali tam už byť tie nové vyššie sadzby, či ešte nie?","spravna_odpoved":"Nie. Nové znenie § 15 (pásma 30 % a 35 %, hranica 154,8-násobku ŽM) sa podľa § 52zzzj ods. 1 prvýkrát uplatní až za zdaňovacie obdobie roku 2026. Za rok 2025 sa základ dane 90 000 € zdaní 19 % do 48 441,43 € a 25 % nad túto sumu (15 % nemožno, príjmy presiahli 100 000 €).","ustanovenie":"§ 52zzzj ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Ustanovenia § 11 ods. 2 a 3 a § 15 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2026 sa prvýkrát uplatnia za zdaňovacie obdobie roku 2026.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-52zzzj","my":{"odpoved":"**Nie, v daňovom priznaní za rok 2025 sa nové sadzby dane 30 % a 35 % ešte neuplatnia.**\n\nNové pásma progresívneho zdanenia sa podľa prechodného ustanovenia prvýkrát použijú až na zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2026 [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 52zzzj ods. 1]. Pre vaše daňové priznanie za rok 2025, ktoré podávate v roku 2026, platia sadzby dane účinné pre rok 2025.\n\n### Výpočet dane za rok 2025\n\nKeďže vaše zdaniteľné príjmy z podnikania (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) vo výške 130 000 € presiahli hranicu 100 000 €, na váš základ dane sa neuplatní 15 % sadzba, ale progresívne sadzby 19 % a 25 %.\n\nPre rok 2025 platili nasledujúce pásma:\n*   **19 %** z časti základu dane do **48 441,43 €** (176,8-násobok životného minima platného v roku 2025).\n*   **25 %** z časti základu dane presahujúcej 48 441,43 €.\n\n**Výpočet vašej daňovej povinnosti za rok 2025:**\n\n| Položka | Výpočet | Suma |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Čiastkový základ dane | (po odpočítaní NČZD) | 90 000,00 € |\n| **Daň z 1. pásma (19 %)** | `48 441,43 € × 19 %` | **9 203,87 €** |\n| Základ dane pre 2. pásmo | `90 000,00 € - 48 441,43 €` | 41 558,57 € |\n| **Daň z 2. pásma (25 %)** | `41 558,57 € × 25 %` | **10 389,64 €** |\n| **Daňová povinnosť spolu** | `9 203,87 € + 10 389,64 €` | **19 593,51 €** |\n\nVaša daňová povinnosť z príjmov SZČO za rok 2025 bude 19 593,51 €.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNové sadzby dane 19 %, 25 %, 30 % a 35 % s novými hranicami základu dane sa vás budú týkať až pri podávaní daňového priznania za rok 2026, teda na jar 2027. Odporúčam s touto zmenou počítať pri plánovaní vašich preddavkov na daň z príjmov na rok 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že nové sadzby 30 % a 35 % sa za rok 2025 ešte neuplatnia podľa § 52zzzj ods. 1, a presne aplikuje sadzby 19 % a 25 % s príslušnou hranicou."},"google":{"odpoved":"Nie, v daňovom priznaní za rok 2025 sa nové sadzby dane 30 % a 35 % neuplatnia. Pre zdaňovacie obdobie 2025 sa uplatňujú sadzby dane 19 % a 25 %. Váš čiastkový základ dane 90 000 € sa zdaní progresívne: časť do výšky 48 441,43 € sadzbou 19 % a časť presahujúca túto hranicu sadzbou 25 %. Nové daňové pásma so sadzbami 30 % a 35 % sú účinné až od 1. januára 2026 a prvýkrát sa použijú pri podávaní daňového priznania za rok 2026. Tieto pravidlá vyplývajú z § 15 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení platnom pre rok 2025.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že nové pásma 30 % a 35 % sa za rok 2025 neuplatnia, a správne uvádza sadzby 19 % do 48 441,43 € a 25 % nad túto sumu."},"bez":{"odpoved":"Nie, v daňovom priznaní za rok 2025 sa tieto sadzby dane ešte neuplatnia. Pre zdaňovacie obdobie 2025 platia sadzby dane 19 % a 25 % zo základu dane zisteného podľa § 4. Sadzba 25 % sa použije na časť základu dane presahujúcu sumu 48 441,43 €, čo je 176,8-násobok životného minima platného k 1.1.2025. Tieto sadzby vyplývajú z § 15 písm. a) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení platnom pre rok 2025. Nové daňové pásma sa prvýkrát použijú až pri výpočte dane za zdaňovacie obdobie 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že nové pásma sa za rok 2025 neuplatnia, použijú sa až za rok 2026 a správne špecifikuje sadzby 19 % a 25 % vrátane správnej hranice 48 441,43 €."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Živnostník dosiahol za rok 2026 zdaniteľné príjmy (výnosy) z § 6 ods. 1 presne 100 000,00 €, iné príjmy nemá. Môže sa jeho základ dane z podnikania zdaniť sadzbou 15 %?","otazka_volna":"Vyfakturoval som presne stotisíc. Mám ešte nárok na tú 15-percentnú daň, alebo som už cez čiaru?","spravna_odpoved":"Áno. Podmienkou 15 % sadzby sú zdaniteľné príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 „neprevyšujúce sumu 100 000 eur“ — príjmy presne 100 000 € limit neprevyšujú, takže sa 15 % použije (na základ dane znížený o daňovú stratu). Rozhodujú príjmy/výnosy, nie zisk.","ustanovenie":"§ 15 písm. a) bod 2 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"15 % zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zníženého o daňovú stratu pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 neprevyšujúce sumu 100 000 eur","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-15","my":{"odpoved":"Áno, môže.\n\n**Pre zdaňovacie obdobie 2026 platí, že ak zdaniteľné príjmy živnostníka z podnikania (§ 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov) nepresiahnu sumu 100 000 € vrátane, na celý základ dane z týchto príjmov sa uplatní znížená sadzba dane 15 %.**\n\nKeďže vaše zdaniteľné príjmy sú presne 100 000,00 €, spĺňate podmienku pre uplatnenie tejto výhodnejšej sadzby.\n\n### Podrobnejšie vysvetlenie\n\n1.  **Hranica pre 15 % sadzbu:**\n    Limit zdaniteľných príjmov (výnosov) z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti pre uplatnenie 15 % sadzby dane je pre rok 2026 stanovený na **100 000 €** [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 15]. Táto hranica sa posudzuje z úhrnu príjmov, nie zo zisku (základu dane).\n\n2.  **Čo by sa stalo pri prekročení limitu:**\n    Ak by vaše zdaniteľné príjmy presiahli 100 000 € (napr. by boli 100 000,01 €), na celý základ dane z podnikania by sa už neuplatnila 15 % sadzba. Namiesto toho by sa zdanil progresívnymi sadzbami dane platnými pre rok 2026:\n    *   **19 %** z časti základu dane do 43 983,32 €\n    *   **25 %** z časti základu dane nad 43 983,32 € do 60 349,21 €\n    *   **30 %** z časti základu dane nad 60 349,21 € do 75 010,32 €\n    *   **35 %** z časti základu dane nad 75 010,32 €","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne potvrdzuje uplatnenie 15 % sadzby dane pri príjmoch presne 100 000 eur v súlade s § 15 písm. a) bod 2 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Áno, základ dane z podnikania sa môže zdaniť sadzbou 15 %. Pre uplatnenie zníženej sadzby dane vo výške 15 % je podmienkou, aby zdaniteľné príjmy (výnosy) daňovníka z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za zdaňovacie obdobie nepresiahli sumu 100 000 €. Keďže živnostník dosiahol príjmy presne v tejto výške, podmienku splnil. Táto možnosť vyplýva z ustanovenia § 15 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že živnostník môže uplatniť sadzbu 15 %, keďže jeho príjmy nepresiahli stanovenú hranicu 100 000 € podľa § 15 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Nie, nemôže. Jeho zdaniteľné príjmy za rok 2026 presiahli zákonom stanovenú hranicu pre uplatnenie zníženej sadzby dane. Pre uplatnenie 15 % sadzby dane nesmú zdaniteľné príjmy (výnosy) daňovníka za zdaňovacie obdobie presiahnuť sumu 60 000 €. Túto podmienku ustanovuje § 15 písm. b) bod 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Nakoľko túto podmienku nespĺňa, uplatní si sadzbu dane 19 % alebo 25 % v závislosti od výšky základu dane.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru a vychádza z nesprávneho a neaktuálneho limitu príjmov 60 000 eur namiesto zákonom stanovených 100 000 eur."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"SZČO dosiahla za rok 2026 zdaniteľné príjmy 105 000 €; čiastkový základ dane z § 6 ods. 1 a 2 po odpočítaní nezdaniteľných častí je 35 000 €. Akou sadzbou sa tento základ dane zdaní a aká je daň?","otazka_volna":"Preliezol som cez stotisíc na tržbách, ale zisk mám len 35 tisíc. Akú daň vlastne zaplatím?","spravna_odpoved":"Celý základ dane 35 000 € sa zdaní sadzbou 19 %, daň = 6 650 €. Pri príjmoch nad 100 000 € sa 15 % nedá použiť a nastupuje progresia — 35 000 € je celé pod hranicou 43 983,32 €, do 25 % (ani 30/35 %) pásma nespadne nič.","ustanovenie":"§ 15 písm. a) bod 3 podbod 3a. zákona č. 595/2003 Z. z. (znenie účinné od 1.1.2026)","citat":"pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 prevyšujúce sumu 100 000 eur","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-15","my":{"odpoved":"Keďže vaše zdaniteľné príjmy z podnikania za rok 2026 presiahli hranicu 100 000 €, na váš základ dane sa **neuplatní znížená 15 % sadzba dane, ale štandardná progresívna sadzba začínajúca na 19 %**.\n\nVáš základ dane vo výške 35 000 € sa tak v plnom rozsahu zdaní sadzbou **19 %**. Výsledná daň je **6 650,00 €**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa zákona o dani z príjmov platného pre rok 2026 sa pri príjmoch z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) uplatňuje sadzba dane nasledovne:\n\n1.  **Podmienka pre 15 % sadzbu:** Znížená sadzba dane vo výške 15 % sa uplatní len vtedy, ak celkové zdaniteľné príjmy (nie základ dane) za zdaňovacie obdobie **nepresiahnu 100 000 €** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 15].\n2.  **Prekročenie limitu:** Vaše zdaniteľné príjmy vo výške 105 000 € túto hranicu prekročili. Z tohto dôvodu sa na celý váš základ dane vzťahuje progresívne zdanenie.\n3.  **Progresívne zdanenie pre rok 2026:**\n    *   **19 %** z časti základu dane do 43 983,32 €\n    *   **25 %** z časti základu dane nad 43 983,32 € do 60 349,21 €\n    *   (a ďalšie pásma 30 % a 35 %)\n\nVáš základ dane 35 000 € v plnej výške spadá do prvého pásma progresívnej sadzby.\n\n### Výpočet dane\n\n*   **Základ dane:** 35 000,00 €\n*   **Sadzba dane:** 19 %\n*   **Výpočet:** 35 000,00 € × 0,19 = **6 650,00 €**\n\n| Položka | Hodnota |\n| :--- | :--- |\n| Zdaniteľné príjmy (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) | 105 000,00 € |\n| Limit pre 15 % sadzbu dane | 100 000,00 € |\n| Posúdenie | Príjmy **prekročili** limit |\n| Uplatnená sadzba dane | **19 %** (progresívna sadzba) |\n| Základ dane | 35 000,00 € |\n| **Daň na úhradu** | **6 650,00 €** |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sadzbu dane 19 %, výslednú daň 6 650 € a správne vecne aj právne zdôvodňuje prekročenie limitu 100 000 € a zaradenie celého základu dane do prvého pásma progresívneho zdanenia pre rok 2026."},"google":{"odpoved":"Keďže zdaniteľné príjmy presiahli hranicu 100 000 €, neuplatní sa znížená 15 % sadzba dane. Váš čiastkový základ dane 35 000 € v plnej výške spadá do prvého daňového pásma, a preto sa zdaní sadzbou 19 %. Daň z príjmov je v tomto prípade 6 650 € (19 % z 35 000 €). Táto sadzba dane je stanovená v § 15 ods. 1 písm. a) bode 1 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sadzbu 19 % aj výslednú daň 6 650 €, pričom správne vysvetľuje neuplatnenie 15 % sadzby a zaradenie do prvého pásma progresie."},"bez":{"odpoved":"Keďže čiastkový základ dane 35 000 € nepresiahol pre rok 2026 platnú hranicu 176,8-násobku životného minima (47 537,98 €), celý sa zdaní sadzbou 19 %. Daň z príjmov je vo výške 6 650 € (35 000 € x 0,19). Sadzba dane je stanovená v § 15 písm. a) bode 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď síce dospela k správnej dani 6 650 €, ale použila nesprávne právne pravidlo, chybnú hranicu základu dane a nesprávny odkaz na § 15 písm. a) bod 1 namiesto bodu 3."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Fyzická osoba (nepodnikateľ) má za rok 2026 jediný príjem — z prenájmu bytu podľa § 6 ods. 3 vo výške 20 000 €. Môže na základ dane z prenájmu použiť 15 % sadzbu, keďže jej príjmy neprevýšili 100 000 €?","otazka_volna":"Prenajímam byt, mám z toho okolo 20 tisíc ročne. Môžem to zdaniť tou 15-kou pre malých podnikateľov?","spravna_odpoved":"Nie. Sadzba 15 % platí len pre príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2). Príjem z prenájmu podľa § 6 ods. 3 vstupuje do základu dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) a zdaňuje sa progresívnymi sadzbami — pri tomto základe dane sadzbou 19 %.","ustanovenie":"§ 15 písm. a) bod 2 a bod 1 podbod 1a. v spojení s § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. (znenie účinné od 1. 1. 2026)","citat":"súčet čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5, ktorý sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane alebo ich časť (§ 11), a čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 a § 8","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-4","my":{"odpoved":"Nie, nemôže. **Znížená 15 % sadzba dane z príjmov sa na príjmy z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov nevzťahuje.**\n\nTáto sadzba je určená výhradne pre fyzické osoby s aktívnymi príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov [Znížená sadzba 15 % pre malých podnikateľov]. Príjem z prenájmu bez živnosti (§ 6 ods. 3) je považovaný za pasívny príjem a zdaňuje sa štandardnými progresívnymi sadzbami dane.\n\n### Zdanenie príjmu z prenájmu v roku 2026\n\nVáš príjem z prenájmu bude podliehať zdaneniu nasledovne:\n\n1.  **Oslobodenie od dane:** Prvých 500 € z tohto príjmu je oslobodených od dane [blog-ako-zdanit-prijem-z-prenajmu-nehnutelnosti.md, § 9 ods. 1 písm. g) ZDP].\n2.  **Nezdaniteľná časť základu dane (NČZD):** Pri príjmoch z prenájmu (§ 6 ods. 3) si **nemôžete** uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka ani na manželku/manžela [73_Prijmy_z_prenajmu_nehnutelnosti_v_danovom_priznani_FO_na_co_si_dat_pozor_v_roku_2026_2025.md].\n3.  **Sadzba dane:** Na základ dane sa použije sadzba dane **19 %**, keďže nepresiahne hranicu 43 983,32 € [Sadzba dane FO – pásmo 19 %].\n\n#### Výpočet dane za rok 2026\n\nPre zjednodušenie predpokladáme, že ste si neuplatnili žiadne preukázateľné výdavky spojené s prenájmom.\n\n| Položka                                       | Suma v EUR | Vysvetlenie a zdroj                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                   ","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že 15 % sadzba dane sa na príjem z prenájmu podľa § 6 ods. 3 nevzťahuje, keďže táto sadzba platí len pre príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2, a príjem podlieha sadzbe 19 %."},"google":{"odpoved":"Nie, na príjem z prenájmu bytu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov nemôžete použiť 15 % sadzbu dane. Táto sadzba je určená výlučne pre daňovníkov s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorých zdaniteľné príjmy nepresiahnu 100 000 €. Váš príjem z prenájmu bude po znížení o oslobodenú časť 500 € a prípadné preukázateľné výdavky zdanený sadzbou 19 %. Pre rok 2026 sa sadzba dane 19 % vzťahuje na základ dane do výšky 43 983,32 €. Uvedené vyplýva z § 15 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza záporný záver, vysvetľuje uplatniteľnosť 15 % sadzby len na § 6 ods. 1 a 2 a správne stanovuje zdanenie sadzbou 19 %."},"bez":{"odpoved":"Nie, na príjmy z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov nie je možné uplatniť zníženú 15 % sadzbu dane. Táto sadzba sa podľa § 15 písm. a) bodu 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov vzťahuje výlučne na príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2). Na váš základ dane z prenájmu sa uplatní sadzba dane 19 %. Ak by váš celkový základ dane presiahol sumu 47 537,98 €, časť nad tento limit by sa zdanila sadzbou 25 %.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že 15 % sadzbu nie je možné použiť, pretože sa vzťahuje len na príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2, a že sa uplatní sadzba 19 %."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Živnostník (neplatiteľ DPH) mal za rok 2026 príjmy zo živnosti 60 000 € a zaplatil povinné sociálne a zdravotné odvody 5 000 €. Uplatňuje paušálne výdavky. Akú celkovú sumu výdavkov si odpočíta a aký bude čiastkový základ dane?","otazka_volna":"Som na paušále, tržby 60 tisíc, odvody som zaplatil 5 tisíc. Koľko si viem dať dokopy do výdavkov?","spravna_odpoved":"Výdavky spolu 25 000 €: paušál 60 % zo 60 000 € = 36 000 €, ale najviac 20 000 €, plus zaplatené odvody 5 000 € v preukázanej výške navyše. Čiastkový základ dane = 60 000 − 25 000 = 35 000 €.","ustanovenie":"§ 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2 najviac do výšky 20 000 eur","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-6","my":{"odpoved":"Na základe vami zadaných údajov si živnostník za rok 2026 odpočíta celkové daňové výdavky vo výške **25 000 €** a jeho čiastkový základ dane zo živnosti bude **35 000 €**.\n\nTu je podrobný postup výpočtu:\n\n### 1. Výpočet paušálnych výdavkov\n\nŽivnostník si môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z príjmov, maximálne však 20 000 € ročne [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 6 ods. 10].\n\n*   **Výpočet 60 % z príjmov:** 60 000 € × 60 % = 36 000 €\n*   **Uplatnenie limitu:** Keďže vypočítaná suma (36 000 €) presahuje maximálny ročný limit, živnostník si môže uplatniť paušálne výdavky len do výšky **20 000 €**.\n\n### 2. Výpočet celkových daňových výdavkov\n\nK sume paušálnych výdavkov sa pripočítava celá preukázateľne uhradená suma povinných odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne.\n\n*   **Celkové výdavky =** Paušálne výdavky (limitované) + Zaplatené odvody\n*   **Celkové výdavky =** 20 000 € + 5 000 € = **25 000 €**\n\n### 3. Výpočet čiastkového základu dane\n\nČiastkový základ dane sa vypočíta ako rozdiel medzi príjmami a celkovými daňovými výdavkami.\n\n*   **Čiastkový základ dane =** Príjmy - Celkové daňové výdavky\n*   **Čiastkový základ dane =** 60 000 € - 25 000 € = **35 000 €**\n\n### Súhrn\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Príjmy zo živnosti (§ 6 ods. 1 ZDP) | 60 000,00 € |\n| Paušálne výdavky (60 %, max. 20 000 €) | 20 000,00 € |\n| Zaplatené sociálne a zdravotné odvody | 5 000,00 € |\n| **Celkové daňové výdavky spolu** | **25 000,00 €** |\n| **Čiastkový základ dane (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP)** | **35 000,00 €** |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výšku celkových daňových výdavkov 25 000 € aj čiastkový základ dane 35 000 € vrátane správneho právneho a matematického postupu."},"google":{"odpoved":"Živnostník si môže uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov, avšak maximálne do sumy 20 000 € za rok. Keďže 60 % z príjmu 60 000 € predstavuje 36 000 €, uplatní sa maximálna hranica 20 000 €. K tejto sume sa pripočítajú zaplatené odvody vo výške 5 000 €. Celková suma výdavkov je teda 25 000 € (20 000 € + 5 000 €). Čiastkový základ dane sa vypočíta ako rozdiel medzi príjmami a celkovými výdavkami, čiže 35 000 € (60 000 € - 25 000 €). Tieto pravidlá upravuje § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď obsahuje vecne aj číselne správny výpočet celkových výdavkov (25 000 €) aj čiastkového základu dane (35 000 €) v súlade so zákonom o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Celková suma výdavkov, ktorú si živnostník odpočíta, je 20 000 €. Hoci 60 % z príjmov predstavuje 36 000 €, uplatní sa maximálny ročný limit pre paušálne výdavky. V tejto sume sú už zahrnuté aj všetky ostatné výdavky vrátane zaplatených odvodov vo výške 5 000 €. Čiastkový základ dane z príjmov bude 40 000 € (60 000 € - 20 000 €). Tento postup upravuje § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že odvody sú už zahrnuté v limite paušálnych výdavkov, čím dospela k chybnej sume celkových výdavkov (20 000 € namiesto 25 000 €) aj základu dane (40 000 € namiesto 35 000 €)."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Živnostník sa od 1.6.2026 stal platiteľom DPH po prekročení obratu a platiteľom zostane aj celý rok 2027. Môže si za zdaňovacie obdobie 2026 a za zdaňovacie obdobie 2027 uplatniť paušálne výdavky 60 %?","otazka_volna":"V lete zo mňa spravili platiča DPH. Môžem ešte tento rok použiť paušál? A čo budúci rok?","spravna_odpoved":"Za rok 2026 áno — bol platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia, čo zákon výslovne pripúšťa. Za rok 2027 nie — daňovník, ktorý je platiteľom DPH celé zdaňovacie obdobie, paušálne výdavky použiť nemôže (ostávajú len preukázateľné výdavky).","ustanovenie":"§ 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 %","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-6","my":{"odpoved":"Áno, za zdaňovacie obdobie **2026 si paušálne výdavky uplatniť môžete**, ale za zdaňovacie obdobie **2027 už nie**.\n\nPodmienkou pre uplatnenie paušálnych výdavkov je, že daňovník nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH), alebo je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia.\n\n### Zdaňovacie obdobie 2026\n\n**Môžete si uplatniť paušálne výdavky.**\n\nPodľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov si môže živnostník uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov (maximálne 20 000 € ročne), ak nebol platiteľom DPH počas celého zdaňovacieho obdobia.\n\nKeďže ste sa stali platiteľom DPH až od 1. júna 2026, túto podmienku spĺňate. Boli ste platiteľom DPH len časť roka 2026, nie celý rok.\n\n### Zdaňovacie obdobie 2027\n\n**Nebudete si môcť uplatniť paušálne výdavky.**\n\nPretože v roku 2027 budete platiteľom DPH počas celého zdaňovacieho obdobia (od 1. januára do 31. decembra 2027), podmienka pre uplatnenie paušálnych výdavkov už nebude splnená.\n\nZa rok 2027 si budete musieť uplatňovať **preukázateľné (skutočné) daňové výdavky**. To znamená, že budete povinný viesť buď účtovníctvo (jednoduché alebo podvojné), alebo daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.\n\n### Prehľad\n\n| Zdaňovacie obdobie | Status platiteľa DPH | Možnosť uplatniť paušálne výdavky |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **2026** | Platiteľ DPH od 1. 6. 2026 (časť roka) | **Áno** |\n| **2027** | Platiteľ DPH celý rok | **Nie** |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom o dani z príjmov uvádza, že za rok 2026 je možné uplatniť paušálne výdavky, zatiaľ čo za rok 2027 to možné nie je."},"google":{"odpoved":"Áno, za zdaňovacie obdobie 2026 si môže uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov, maximálne 20 000 eur. Podmienka je splnená, pretože bol platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia. Za zdaňovacie obdobie 2027 si však paušálne výdavky uplatniť nemôže, nakoľko bude platiteľom DPH počas celého roka. Táto úprava vyplýva z § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V roku 2027 tak bude musieť uplatňovať preukázateľné (skutočné) daňové výdavky.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii a správne uvádza, že za rok 2026 je možné uplatniť paušálne výdavky a za rok 2027 nie, vrátane citácie správneho zákonného ustanovenia."},"bez":{"odpoved":"Áno, za zdaňovacie obdobie 2026 si môže uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov, maximálne do výšky 20 000 eur ročne. Umožňuje mu to skutočnosť, že bol platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia. Naopak, za zdaňovacie obdobie 2027 si paušálne výdavky uplatniť nemôže, keďže bude platiteľom DPH počas celého roka. Za rok 2027 bude musieť viesť daňovú evidenciu alebo účtovníctvo a uplatňovať si skutočné preukázateľné výdavky. Tieto podmienky upravuje § 6 ods. 10 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii aj zákonnému zneniu: za rok 2026 paušálne výdavky uplatniť možno, kým za rok 2027 nie."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Fyzická osoba prenajíma byt bez živnosti (§ 6 ods. 3), príjem za rok 2026 je 9 600 €. Môže si namiesto preukázateľných výdavkov uplatniť paušálne výdavky 60 %?","otazka_volna":"Na byt čo prenajímam nemám skoro žiadne bločky. Môžem si hodiť 60 percent paušál ako živnostníci?","spravna_odpoved":"Nie. Paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 sa vzťahujú len na príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 (a na príjmy z použitia diela podľa ods. 4). Pri príjmoch z prenájmu podľa § 6 ods. 3 možno uplatniť iba preukázateľné daňové výdavky.","ustanovenie":"§ 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2 najviac do výšky 20 000 eur","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-6","my":{"odpoved":"**Nie, pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti bez živnosti podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov si nemôžete uplatniť paušálne výdavky.**\n\nMožnosť uplatniť si paušálne (percentuálne) výdavky vo výške 60 % z príjmov (maximálne 20 000 € ročne) sa vzťahuje výlučne na aktívne príjmy z podnikania (§ 6 ods. 1 ZDP) a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 ZDP) [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 6, ods. 10].\n\nPre váš príjem z prenájmu bytu bez živnosti platia nasledujúce pravidlá:\n\n1.  **Uplatnenie výdavkov:** Môžete si uplatniť iba **skutočné preukázateľné výdavky** vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z prenájmu. Tieto výdavky musíte evidovať v daňovej evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP alebo viesť účtovníctvo [Zdroj: Komentrk6zkona5952003Zz.md].\n\n2.  **Oslobodenie od dane:** Na tento typ príjmu sa vzťahuje **oslobodenie vo výške 500 € za rok**. Do základu dane zahrniete len príjmy presahujúce túto sumu. Ak uplatňujete oslobodenie, musíte si pomernou časťou skrátiť aj skutočné výdavky, a to rovnakým pomerom, ako je pomer oslobodených príjmov k celkovým príjmom [referencne_hodnoty: Oslobodenie 500 € — prenájom a príležitostné príjmy (spoločný limit)].\n\n3.  **Nezdaniteľná časť základu dane:** Na príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 ZDP) si **nemôžete uplatniť** nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, pretože ide o pasívny príjem [referencne_hodnoty: NČZD — len z aktívnych príjmov (§ 11 ods. 1)].\n\n### Prehľad rozdielov\n\nNasledujúca tabuľka zhrňuje kľúčové rozdiely medzi prenájmom so živnosťou a bez nej pre rok 2026:\n\n| Kritérium | Prenájom so živnosťou (§ 6 ods. 1 ZDP) | Prenájom bez živnosti (§ 6 ods. 3 ZDP) |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Spôsob uplatnenia výdavkov** | **Paušálne (60 %, max. 20 000 €)** alebo skutočné | **Iba skutočné preukázateľné výdavky** |\n| **Oslobodenie 500 €** | Nie | **Áno** |\n| **Nezdaniteľná časť základu dane** | **Áno** | Nie |\n| **Sadzba dane** | **15 %** (ak príjmy nepresiahnu 100 000 €) | **19 % / 25 % / 30 % / 35 %** (progresívna sadzba) |\n| **Sociálne a zdravotné odvody** | Povinnosť platiť (zdravotné hneď, sociálne po prekročení hranice) | Nevzniká povinnosť platiť |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že paušálne výdavky nie je možné uplatniť pri príjmoch z prenájmu podľa § 6 ods. 3 a je možné použiť len preukázateľné daňové výdavky."},"google":{"odpoved":"Nie, pri príjmoch z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov nie je možné uplatniť paušálne (percentuálne) výdavky. Fyzická osoba si môže uplatniť iba preukázateľné (skutočné) výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Táto možnosť bola zrušená od 1. januára 2014. Uplatniť si môže len skutočné výdavky v zmysle § 6 ods. 10 v nadväznosti na § 19 až 21 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že paušálne výdavky pri príjmoch podľa § 6 ods. 3 nemožno uplatniť a daňovník môže uplatniť len preukázateľné výdavky."},"bez":{"odpoved":"Nie, pri príjmoch z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov nie je možné uplatniť paušálne výdavky. Táto možnosť sa vzťahuje len na príjmy zo živnosti (§ 6 ods. 1) a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 ods. 2). Uvedené obmedzenie vyplýva priamo z § 6 ods. 10 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Daňovník si preto musí uplatniť iba preukázateľne vynaložené daňové výdavky. Môže si však uplatniť oslobodenie od dane vo výške 500 € ročne podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza záporný záver, odkazuje na § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov a správne konštatuje nutnosť uplatnenia preukázateľných daňových výdavkov pri príjmoch podľa § 6 ods. 3."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"SZČO dosiahne za rok 2026 základ dane z § 6 ods. 1 a 2 vo výške 25 000 €. Aká je jej nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka za rok 2026 a do akej výšky základu dane patrí plná suma?","otazka_volna":"Koľko je tento rok tá nezdaniteľná časť na seba a pri akom zisku ju ešte dostanem celú?","spravna_odpoved":"Plná NČZD na daňovníka za rok 2026 je 5 966,73 € (21 × ŽM 284,13 €) a patrí daňovníkovi so základom dane najviac 26 083,13 € (91,8-násobok ŽM). Základ dane 25 000 € je pod hranicou, takže NČZD = 5 966,73 €.","ustanovenie":"§ 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. (znenie účinné od 1.1.2026)","citat":"nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 21,0-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-11","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu je výpočet a vysvetlenie nezdaniteľnej časti základu dane (NČZD) na daňovníka pre rok 2026.\n\nPre základ dane 25 000 € si SZČO za rok 2026 uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v plnej výške **5 966,73 €**.\n\nPlná suma nezdaniteľnej časti základu dane patrí daňovníkovi, ktorého základ dane za rok 2026 nepresiahne hranicu **26 083,13 €**. Keďže váš základ dane (25 000 €) je nižší ako táto hranica, máte nárok na celú sumu.\n\n### Podrobné pravidlá pre rok 2026\n\nNezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa pre rok 2026 riadi pravidlami upravenými v rámci konsolidácie verejných financií. Jej výška závisí od dosiahnutého základu dane [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 11 ods. 2].\n\n**1. Základ dane do 26 083,13 € (vrátane)**\n*   Ak je váš základ dane rovný alebo nižší ako 26 083,13 €, uplatníte si plnú ročnú NČZD vo výške **5 966,73 €**.\n*   Táto suma je vypočítaná ako 21-násobok životného minima platného k 1. januáru 2026 (21 × 284,13 €).\n\n**2. Základ dane nad 26 083,13 €**\n*   Ak váš základ dane presiahne 26 083,13 €, NČZD sa postupne znižuje. Vypočíta sa podľa vzorca:\n    **NČZD = 14 661,11 € – (základ dane / 3)**\n*   Nárok na NČZD úplne zaniká, ak základ dane dosiahne alebo presiahne sumu 43 983,32 €.\n\n**Prehľad výpočtu NČZD na daňovníka za rok 2026**\n\n| Základ dane (ZD) daňovníka | Výpočet a výška NČZD na daňovníka |\n| :--- | :--- |\n| do 26 083,13 € (vrátane) | **5 966,73 €** (plná výška) |\n| nad 26 083,13 € | **14 661,11 € – (ZD / 3)** |\n| 43 983,32 € a viac | **0 €** |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza výšku nezdaniteľnej časti základu dane 5 966,73 € aj hraničnú sumu základu dane 26 083,13 € pre rok 2026."},"google":{"odpoved":"Vzhľadom na to, že váš základ dane 25 000 € je nižší ako hraničná suma, vaša nezdaniteľná časť základu dane (NČZD) na daňovníka za rok 2026 je v plnej výške 5 966,73 €. Plná suma NČZD patrí daňovníkovi, ktorého základ dane za rok 2026 nepresiahne 26 083,13 €. Táto suma zodpovedá 91,8-násobku životného minima platného k 1. januáru 2026. Výška NČZD sa odvíja od sumy životného minima 284,13 €, platného od 1. júla 2025. Uvedené upravuje § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza výslednú plnú NČZD 5 966,73 € aj hraničnú sumu základu dane 26 083,13 € v súlade s referenciou a právnym predpisom."},"bez":{"odpoved":"Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka za rok 2026 je 6 106,59 €, keďže váš základ dane 25 000 € je nižší ako hraničná suma. Plná suma nezdaniteľnej časti patrí daňovníkovi, ktorého základ dane za rok 2026 nepresiahne sumu 29 079 €. Táto hraničná suma predstavuje 100-násobok platného životného minima. Výpočet vychádza zo sumy životného minima platného k 1. januáru 2026, ktorá je 290,79 €. Uvedené upravuje § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výšku nezdaniteľnej časti základu dane (6 106,59 € namiesto 5 966,73 €), nesprávnu hraničnú sumu základu dane (29 079 € namiesto 26 083,13 €) a nesprávnu sumu životného minima."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Zamestnanec dosiahne za rok 2026 základ dane 36 000 €. Vypočítajte jeho nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka za rok 2026.","otazka_volna":"So základom 36 tisíc mi ešte vôbec niečo ostane z nezdaniteľnej časti na seba?","spravna_odpoved":"2 661,11 €. Od roku 2026 platí nový vzorec: NČZD = 51,6-násobok ŽM (14 661,11 €) mínus jedna tretina základu dane (12 000 €) = 2 661,11 €. Vzorec platný do konca 2025 (44,2-násobok ŽM mínus štvrtina základu dane) už neplatí.","ustanovenie":"§ 11 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. (znenie účinné od 1.1.2026)","citat":"je vyšší ako 91,8-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 51,6-násobku platného životného minima a jednej tretiny základu dane","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-11","my":{"odpoved":"Pri ročnom základe dane 36 000 € bude nezdaniteľná časť základu dane (NČZD) na daňovníka za rok 2026 vo výške **2 661,11 €**.\n\nKeďže základ dane zamestnanca presiahol hranicu pre uplatnenie plnej NČZD, jej výška sa musí krátiť.\n\n### Výpočet a zdôvodnenie\n\nPre rok 2026 platia nasledujúce pravidlá pre výpočet NČZD na daňovníka [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 11 ods. 2]:\n\n1.  **Hranica pre plnú NČZD:** Ak je základ dane rovný alebo nižší ako **26 083,13 €**, uplatní sa plná NČZD vo výške **5 966,73 €**.\n2.  **Krátenie NČZD:** Ak je základ dane vyšší ako 26 083,13 €, NČZD sa vypočíta podľa vzorca:\n    `NČZD = 14 661,11 – (základ dane / 3)`\n\n**Postup výpočtu:**\n\n1.  Základ dane zamestnanca je **36 000 €**, čo je viac ako hranica 26 083,13 €. Preto sa uplatní krátenie.\n2.  Dosadenie do vzorca:\n    NČZD = 14 661,11 € – (36 000 € / 3)\n    NČZD = 14 661,11 € – 12 000 €\n    NČZD = 2 661,11 €\n\nVýsledná suma sa zaokrúhľuje matematicky na dve desatinné miesta [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 47].\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Základ dane zamestnanca | 36 000,00 € |\n| Hranica pre plnú NČZD | 26 083,13 € |\n| **Výsledná NČZD na daňovníka** | **2 661,11 €** |\n| Základ dane po odpočítaní NČZD | 33 338,89 € |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú nezdaniteľnú časť základu dane 2 661,11 € a aplikuje správne právne pravidlo i vzorec účinný od roku 2026."},"google":{"odpoved":"Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka za rok 2026 je 2 661,11 €. Keďže základ dane zamestnanca (36 000 €) je vyšší ako hranica 26 083,13 €, nezdaniteľná časť sa kráti. Vypočíta sa ako rozdiel sumy 14 661,11 € (51,6-násobok životného minima) a jednej tretiny základu dane. Konkrétny výpočet je: 14 661,11 € - (36 000 € / 3) = 2 661,11 €. Tento postup upravuje § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu výslednú sumu 2 661,11 € vrátane správneho postupu a právneho predpisu platného od roku 2026."},"bez":{"odpoved":"Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka za rok 2026 je 3 655,34 €. Keďže základ dane (36 000 €) presiahol hranicu 100-násobku životného minima platného k 1.1.2026 (28 632 €), nezdaniteľná časť sa kráti. Výpočet je rozdielom medzi 44,2-násobkom životného minima (12 655,34 €) a jednou štvrtinou základu dane (9 000 €). Tento postup vyplýva z § 11 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Pre rok 2026 sa použilo životné minimum platné od 1. júla 2025 vo výške 286,32 €.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď vychádza zo starého znenia zákona platného do konca roka 2025 a uvádza nesprávnu výslednú sumu (3 655,34 € namiesto 2 661,11 €) aj nesprávny vzorec výpočtu."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Manžel má za rok 2026 základ dane 30 000 €. Manželka bola celý rok 2026 na rodičovskej dovolenke s 2-ročným dieťaťom a jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok 6 001,20 € (12 × 500,10 €). Akú nezdaniteľnú časť základu dane na manželku si manžel uplatní za rok 2026?","otazka_volna":"Žena je doma s malým na rodičáku, berie len rodičovský príspevok. Môžem si ju dať do priznania a koľko mi to hodí?","spravna_odpoved":"Plnú sumu 5 455,30 € (19,2 × ŽM 284,13 €). Základ dane manžela nepresiahol 43 983,32 € (154,8-násobok ŽM) a rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorá sa do vlastného príjmu manželky nezahŕňa; podmienka starostlivosti o dieťa do 3 rokov je splnená.","ustanovenie":"§ 11 ods. 3 a 4 zákona č. 595/2003 Z. z. (znenie účinné od 1.1.2026)","citat":"do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká prémia podľa § 32a, daňový bonus podľa § 33, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky a štipendium poskytované študentovi","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-11","my":{"odpoved":"Samozrejme, poďme sa na to pozrieť.\n\nManžel si za rok 2026 uplatní nezdaniteľnú časť základu dane (NČZD) na manželku v plnej výške **5 455,30 €**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nNárok na NČZD na manželku a jej výpočet sa riadi § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Postup je nasledovný:\n\n1.  **Splnenie podmienok:**\n    Manželka spĺňa podmienku na uplatnenie NČZD za celý rok 2026, pretože sa počas celého roka starala o dieťa do troch rokov veku, ktoré s manželmi žije v domácnosti.\n\n2.  **Určenie vlastného príjmu manželky:**\n    Toto je kľúčový bod. Podľa zákona o dani z príjmov sa **rodičovský príspevok nepovažuje za vlastný príjem manželky**, pretože ide o štátnu sociálnu dávku [Zdroj: § 11 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z.].\n    *   Celkový príjem manželky: 6 001,20 € (rodičovský príspevok)\n    *   Vlastný príjem manželky na účely výpočtu NČZD: **0 €**\n\n3.  **Výpočet NČZD na manželku:**\n    Výška NČZD na manželku závisí od základu dane manžela a od vlastného príjmu manželky.\n    *   **Základ dane manžela:** 30 000 €\n    *   **Hranica základu dane pre krátenie:** Pre rok 2026 je táto hranica 50 233,34 € (176,8-násobok životného minima 284,13 €). Keďže základ dane manžela (30 000 €) je nižší ako táto hranica, uplatní sa základný výpočet.\n\n    Vzorec pre výpočet je:\n    *NČZD na manželku = Maximálna ročná NČZD na manželku - Vlastný príjem manželky*\n\n    Dosadenie hodnôt pre rok 2026:\n    *   Maximálna ročná NČZD na manželku: **5 455,30 €** (19,2-násobok životného minima 284,13 € platného k 1. 1. 2026)\n    *   Vlastný príjem manželky: **0 €**\n\n    **Výpočet:**\n    5 455,30 € - 0 € = **5 455,30 €**\n\nManžel si teda môže znížiť svoj základ dane o plnú sumu 5 455,30 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu výsledku 5 455,30 €, pričom správne uviedla, že rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a nezahŕňa sa do vlastného príjmu manželky. [trojhlasé preverenie 21. 9. 2026, arbiter (hlasy 1:2)]"},"google":{"odpoved":"Vzhľadom na to, že základ dane manžela (30 000 €) je nižší ako hraničná suma 50 234,18 € a manželka splnila podmienku starostlivosti o dieťa do troch rokov, vzniká mu nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku. Rodičovský príspevok sa nepovažuje za vlastný príjem manželky na účely výpočtu tejto nezdaniteľnej časti. Manžel si preto môže uplatniť plnú výšku nezdaniteľnej časti základu dane na manželku, ktorá pre rok 2026 predstavuje 5 455,29 €. Tento postup vyplýva z § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Manžel si túto sumu uplatní v daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní dane za rok 2026.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu nezdaniteľnej časti základu dane (5 455,29 € namiesto 5 455,30 €) a nesprávnu hraničnú sumu základu dane (50 234,18 € namiesto 43 983,32 €)."},"bez":{"odpoved":"Manžel si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku v plnej výške 5 539,78 €. Táto suma predstavuje 19,2-násobok životného minima platného k 1. januáru 2026, ktoré je 288,53 €. Nárok na plnú výšku vzniká, pretože základ dane manžela nepresiahol 51 011,66 € (176,8-násobok životného minima). Rodičovský príspevok sa nepovažuje za vlastný príjem manželky, keďže ide o štátnu sociálnu dávku. Podmienky a výpočet upravuje § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu nezdaniteľnej časti základu dane (5 539,78 € namiesto 5 455,30 €), nesprávnu výšku životného minima aj nesprávny násobok hranice základu dane manžela."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Dcéra daňovníka má 20 rokov a dennou formou študuje na vysokej škole (je nezaopatreným dieťaťom). Má rodič v roku 2026 nárok na daňový bonus na túto dcéru?","otazka_volna":"Mám dcéru na výške, dvadsaťročnú. Dostanem na ňu ešte bonus ako kedysi?","spravna_odpoved":"Nie. Daňový bonus patrí len na dieťa do 18 rokov: 100 € mesačne do 15 rokov a 50 € mesačne od 15 do 18 rokov (poslednýkrát za mesiac dovŕšenia 18 rokov). Na plnoletého študenta nad 18 rokov nárok od 1.1.2025 zanikol — do konca roka 2024 naň patrilo 50 € mesačne.","ustanovenie":"§ 33 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"50 eur mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku a nedovŕšilo 18 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 18 rokov veku","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-33","my":{"odpoved":"**Nie, v roku 2026 už rodič nemá nárok na daňový bonus na 20-ročnú dcéru, a to ani v prípade, že je študentkou denného štúdia na vysokej škole.**\n\nDôvodom je zmena v Zákone o dani z príjmov účinná od 1. januára 2025, ktorá zaviedla pevnú vekovú hranicu pre uplatnenie daňového bonusu.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa aktuálneho znenia zákona platného pre rok 2026 je nárok na daňový bonus vekovo obmedzený a zaniká mesiacom, v ktorom dieťa dovŕši 18 rokov. Skutočnosť, že dieťa je naďalej nezaopatrené a pokračuje v sústavnej príprave na povolanie štúdiom, už po tomto veku na nárok na daňový bonus nevplýva.\n\n**Platné pravidlá pre daňový bonus v roku 2026 sú nasledovné:**\n*   **Na dieťa do 15 rokov veku:** **100 € mesačne** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 33, ods. 1]. Nárok je poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov.\n*   **Na dieťa nad 15 rokov do 18 rokov veku:** **50 € mesačne** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 33, ods. 1]. Nárok je poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 18 rokov.\n\nKeďže dcéra daňovníka má v roku 2026 už 20 rokov, prekročila maximálnu vekovú hranicu 18 rokov. Nárok na daňový bonus na ňu zanikol posledným dňom mesiaca, v ktorom dovŕšila 18 rokov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii a správne uvádza zánik nároku na daňový bonus po dovŕšení 18 rokov veku dieťaťa spolu s platnými sumami."},"google":{"odpoved":"V roku 2026 rodič nemá nárok na daňový bonus na 20-ročnú dcéru, aj keď študuje na vysokej škole. Nárok na daňový bonus na dieťa zaniká dovŕšením 18 rokov veku dieťaťa. Poslednýkrát je možné si bonus uplatniť za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 18 rokov. Táto úprava je v súlade s § 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Hoci existovali návrhy na zmenu vekovej hranice, pre rok 2026 neboli schválené.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne konštatuje, že rodič nemá nárok na daňový bonus, keďže veková hranica končí dovŕšením 18 rokov veku dieťaťa v súlade s § 33 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Áno, rodič má v roku 2026 nárok na daňový bonus, pokiaľ dcéra spĺňa podmienky nezaopatreného dieťaťa. Suma daňového bonusu na dieťa, ktoré dovŕšilo 18 rokov veku, je 50 € mesačne. Tento nárok vyplýva z § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Uplatnenie plnej sumy je však limitované výškou čiastkového základu dane daňovníka. Podmienka nezaopatrenosti dieťaťa sa posudzuje podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne tvrdí, že rodič má na 20-ročnú dcéru v roku 2026 nárok na daňový bonus vo výške 50 € mesačne, hoci nárok na dieťa nad 18 rokov zanikol."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Syn daňovníka dovŕši 3.4.2026 pätnásť rokov. Otec má za rok 2026 čiastkový základ dane z § 5 vo výške 20 000 € a vyživuje len tohto syna. Aký je jeho ročný nárok na daňový bonus za rok 2026?","otazka_volna":"Malý má v apríli pätnáste narodeniny. Koľko bonusu na neho dostanem za celý rok?","spravna_odpoved":"800 €. Suma 100 € mesačne patrí poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov — teda za január až apríl 4 × 100 €, za máj až december 8 × 50 € = 800 €. Percentuálny limit (29 % z 20 000 € = 5 800 €) ani krátenie (základ pod 27 432 €) sa neuplatnia.","ustanovenie":"§ 33 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"100 eur mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov veku","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-33","my":{"odpoved":"Ročný nárok na daňový bonus za rok 2026 je v tomto prípade **800 €**.\n\nNárok na daňový bonus sa posudzuje ako najnižšia z troch súm:\n1.  Súčet mesačných nárokov podľa veku dieťaťa.\n2.  Percentuálny limit zo základu dane.\n3.  Suma po prípadnom krátení pre vysokopríjmových daňovníkov.\n\nPozrime sa na výpočet krok za krokom.\n\n### 1. Maximálny možný nárok (limit podľa veku dieťaťa)\n\nSuma daňového bonusu sa mení v mesiaci, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov. Vyššia suma platí poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov veku [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 33, ods. 1].\n\n*   **Január – Apríl 2026 (4 mesiace):** Syn ešte nedovŕšil 15 rokov. Nárok je **100 € mesačne**.\n    *   Výpočet: 4 mesiace × 100 € = 400 €\n*   **Máj – December 2026 (8 mesiacov):** Syn už dovŕšil 15 rokov. Nárok je **50 € mesačne**.\n    *   Výpočet: 8 mesiacov × 50 € = 400 €\n\n**Celkový maximálny ročný nárok je súčtom týchto súm: 400 € + 400 € = 800 €.**\n\n### 2. Limit podľa výšky základu dane\n\nPri jednom vyživovanom dieťati je daňový bonus limitovaný výškou **29 %** z čiastkového základu dane z aktívnych príjmov (§ 5 alebo § 6 ods. 1 a 2) [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 33, ods. 6].\n\n*   Váš čiastkový základ dane: 20 000 €\n*   Výpočet limitu: 20 000 € × 29 % = **5 800 €**\n\n### 3. Kontrola krátenia bonusu pre vysokopríjmových daňovníkov\n\nPre rok 2026 sa daňový bonus kráti, ak ročný základ dane daňovníka presiahne **27 432 €** [Daňový bonus – hranica základu dane pre krátenie u vysokopríjmových, platné od 1. 1. 2026].\n\n*   Váš základ dane (20 000 €) je nižší ako táto hranica, preto sa vás krátenie daňového bonusu netýka.\n\n### Záver\n\nPorovnáme maximálny možný nárok (800 €) s limitom podľa výšky základu dane (5 800 €). Uplatní sa nižšia z týchto súm.\n\n**Váš celkový ročný nárok na daňový bonus za rok 2026 je 800 €.**","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu výsledku 800 € s vecne a právne správnym odôvodnením vrátane rozdelenia mesiacov a posúdenia limitov."},"google":{"odpoved":"Ročný nárok daňovníka na daňový bonus za rok 2026 je 800 €. Táto suma pozostáva z bonusu 100 € mesačne za mesiace január až apríl (4 x 100 €) a 50 € mesačne za mesiace máj až december (8 x 50 €). Nárok sa uplatňuje vo výške 100 € za každý kalendárny mesiac, v ktorom dieťa nedovŕšilo 15 rokov veku, a to vrátane mesiaca, v ktorom dovŕši 15 rokov. Maximálny možný nárok je limitovaný na 29 % z čiastkového základu dane, čo predstavuje 5 800 € (20 000 € * 0,29), preto sa vypočítaný nárok neznižuje. Podmienky uplatnenia daňového bonusu upravuje § 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu výslednú sumu 800 € vrátane správneho vecného a zákonného odôvodnenia rozdelenia mesiacov a limitu."},"bez":{"odpoved":"Ročný nárok na daňový bonus za rok 2026 je 600 €. Mesačná suma daňového bonusu na vyživované dieťa do 18 rokov veku je 50 €, čo za 12 mesiacov predstavuje sumu 600 €. Maximálna výška daňového bonusu je limitovaná percentom z čiastkového základu dane, pričom pri jednom dieťati je to 20 % (20 % z 20 000 € = 4 000 €). Keďže nárok 600 € je nižší ako tento limit, daňovník si môže uplatniť plnú sumu. Uvedené vyplýva z § 33 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu celkovú sumu 600 € namiesto 800 €, pretože nezohľadnila nárok na zvýšený bonus 100 € mesačne do mesiaca dovŕšenia 15 rokov veku dieťaťa a použila nesprávny percentuálny limit."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Zamestnanec má za rok 2026 čiastkový základ dane z § 5 vo výške 32 000 € a celý rok vyživuje jedno 10-ročné dieťa. Vypočítajte jeho ročný daňový bonus za rok 2026.","otazka_volna":"Zarábam slušne, základ okolo 32 tisíc, a vraj mi bonus na decko krátia. Koľko reálne dostanem?","spravna_odpoved":"743,20 €. Nárok 12 × 100 € = 1 200 € sa kráti, lebo základ dane presiahol 27 432 € (1,5-násobok 12-násobku priemernej mesačnej mzdy za rok 2024, ktorá bola 1 524 €): zníženie = 1/10 × (32 000 − 27 432) = 456,80 €; 1 200 − 456,80 = 743,20 €.","ustanovenie":"§ 33 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"nárok na daňový bonus na každé jedno vyživované dieťa sa znižuje o 1/10 rozdielu medzi základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 5 ... a 1,5-násobkom 12-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom si uplatňuje nárok na daňový bonus","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-33","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu je výpočet ročného daňového bonusu pre daného zamestnanca za rok 2026.\n\nRočný daňový bonus zamestnanca za rok 2026 je **743,20 €**.\n\nKeďže čiastkový základ dane zamestnanca (32 000 €) presiahol hranicu pre krátenie daňového bonusu (27 432 €), jeho nárok sa znižuje.\n\n### Podrobný výpočet\n\nVýpočet prebieha v troch krokoch:\n1.  Určenie maximálneho nároku podľa veku dieťaťa.\n2.  Overenie percentuálneho limitu zo základu dane.\n3.  Aplikácia krátenia z dôvodu vyššieho príjmu.\n\n**1. Maximálny nárok podľa veku dieťaťa**\nNa vyživované dieťa do 15 rokov veku je maximálny mesačný daňový bonus 100,00 € [referenčné hodnoty].\n*   Ročný nárok: 12 mesiacov × 100,00 € = **1 200,00 €**\n\n**2. Limitácia percentom zo základu dane**\nPri jednom vyživovanom dieťati je daňový bonus limitovaný výškou 29 % z čiastkového základu dane [referenčné hodnoty].\n*   Limit: 32 000,00 € × 29 % = **9 280,00 €**\n*   *Záver: Maximálny nárok (1 200,00 €) je nižší ako tento limit, takže sa zatiaľ neupravuje.*\n\n**3. Krátenie z dôvodu vyššieho príjmu**\nAk čiastkový základ dane presiahne hranicu **27 432,00 €** za rok 2026, nárok na daňový bonus sa znižuje [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 33, ods. 11].\n*   Základ dane zamestnanca: 32 000,00 €\n*   Hranica pre krátenie: 27 432,00 €\n*   Rozdiel (suma, o ktorú základ dane presahuje hranicu): 32 000,00 € - 27 432,00 € = **4 568,00 €**\n\nNárok na daňový bonus sa znižuje o 10 % z tohto rozdielu.\n*   Suma zníženia: 4 568,00 € × 10 % = **456,80 €**\n\nFinálny daňový bonus sa vypočíta znížením maximálneho nároku o vypočítanú sumu krátenia.\n*   **Výsledný daňový bonus:** 1 200,00 € - 456,80 € = **743,20 €**\n\n| Položka | Suma | Výpočet a poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Čiastkový základ dane (§ 5 ZDP) | 32 000,00 € | Zadaná hodnota. |\n| Maximálny ročný nárok (1 dieťa do 15 r.) | 1 200,00 € | 12 mesiacov × 100,00 € |\n| Hranica pre krátenie bonusu | 27 432,00 € | Platné pre rok 2026. |\n| Presah nad hranicu | 4 568,00 € | 32 000,00 € - 27 432,00 € |\n| Suma krátenia | 456,80 € | 10 % z 4 568,00 € |\n| **Ročný daňový bonus po krátení** | **743,20 €** | **1 200,00 € - 456,80 €** |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnej výslednej sume 743,20 € a použila presné zákonné pravidlá aj medzivýpočty v súlade s § 33 ods. 11 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Ročný daňový bonus zamestnanca za rok 2026 je 743,20 €.\n\nMaximálny ročný nárok na 10-ročné dieťa je 1 200 € (100 € mesačne). Tento nárok je však limitovaný 29 % z čiastkového základu dane pri jednom dieťati, čo je vo vašom prípade 9 280 € (0,29 * 32 000 €), takže platí suma 1 200 €. Keďže čiastkový základ dane (32 000 €) presiahol hranicu 27 432 €, nárok na daňový bonus sa kráti o 10 % z rozdielu medzi týmito sumami, t. j. o 456,80 € (10 % z [32 000 - 27 432]). Výsledný daňový bonus je teda 743,20 € (1 200 - 456,80). Uvedené pravidlá vychádzajú z § 33 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnej výslednej sume 743,20 € a správne uplatnila pravidlo o krátení bonusu pri prekročení hranice 27 432 €."},"bez":{"odpoved":"Ročný daňový bonus na jedno 10-ročné dieťa za rok 2026 je 1 680 €. Táto suma zodpovedá maximálnej výške 140 € mesačne na dieťa do 18 rokov veku (12 x 140 €). Nárok na daňový bonus je zároveň limitovaný 20 % čiastkového základu dane pri jednom dieťati, čo je vo vašom prípade 6 400 € (20 % z 32 000 €). Keďže suma 1 680 € je nižšia ako tento limit, zamestnanec má nárok na plnú výšku daňového bonusu. Podmienky upravuje § 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je nesprávna, pretože vychádza zo starých pravidiel (mesačná suma 140 € namiesto 100 €) a vôbec nezohľadňuje krátenie daňového bonusu pri prekročení zákonom stanoveného základu dane podľa § 33 ods. 11, čo viedlo k nesprávnemu výsledku 1 680 € namiesto 743,20 €."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Daňovník s trvalým pobytom v SR (daňový rezident) pracoval celý rok 2026 ako zamestnanec v Rakúsku; všetky jeho zdaniteľné príjmy (28 000 €) plynú zo zdrojov v zahraničí. V SR podáva daňové priznanie a vyživuje dve maloleté deti žijúce s ním v domácnosti. Má nárok na daňový bonus?","otazka_volna":"Robím v Rakúsku, doma na Slovensku podávam priznanie a deti mám tu. Bonus na ne dostanem?","spravna_odpoved":"Nie. Daňový bonus si môže uplatniť len daňovník, ktorého úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR tvorí najmenej 90 % zo všetkých jeho príjmov — u neho je to 0 %. Podmienka platí aj pre rezidentov SR, nielen pre nerezidentov.","ustanovenie":"§ 33 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"si môže uplatniť daňovník, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-33","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade daňovníkovi nárok na daňový bonus na deti za rok 2026 **nevzniká**.\n\nDôvodom je nesplnenie kľúčovej podmienky týkajúcej sa zdroja príjmov, ktorú stanovuje zákon o dani z príjmov.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nNárok na daňový bonus si môže uplatniť len ten daňovník, ktorého úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky tvorí **najmenej 90 % zo všetkých jeho celosvetových príjmov** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 33, ods. 9]. Táto podmienka platí bez ohľadu na to, či ide o daňového rezidenta alebo nerezidenta SR.\n\n**Aplikácia na váš prípad za rok 2026:**\n\n1.  **Príjmy zo zdrojov v SR:** 0 €\n2.  **Príjmy zo zdrojov v zahraničí (Rakúsko):** 28 000 €\n3.  **Celkové (celosvetové) príjmy:** 0 € + 28 000 € = 28 000 €\n\n**Výpočet podielu príjmov zo zdrojov v SR:**\n\n(Príjmy zo zdrojov v SR / Celkové príjmy) × 100\n(0 € / 28 000 €) × 100 = **0 %**\n\n**Záver:**\nKeďže podiel zdaniteľných príjmov daňovníka zo zdrojov na území SR je 0 %, čo je menej ako zákonom požadovaných 90 %, **nárok na daňový bonus na vyživované deti si nemôže uplatniť** [Zdroj: 83_Narok_na_danovy_bonus_pri_prijme_zo_SR_a_CR_2025.md].\n\n---\n\n#### Dôležitá výnimka (ktorá sa na tento prípad pravdepodobne nevzťahuje)\n\nExistuje situácia, kedy by sa príjem zo zahraničia na účely tohto testu považoval za príjem zo Slovenska. Bolo by to v prípade, ak by tento príjem **nebol v zahraničí (v Rakúsku) považovaný za zdaniteľný príjem** podľa ich vnútroštátnej legislatívy a príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (napríklad ak by v Rakúsku nevznikla tzv. stála prevádzkareň) [Zdroj: 72_Danovy_bonus_na_vyzivovane_dieta_deti_v_roku_2026_2025.md].\n\nKeďže však ide o štandardný príjem zo závislej činnosti (zamestnania) vykonávanej na území Rakúska, tento príjem je v Rakúsku zdaniteľný a pre účely 90 % testu sa považuje za príjem zo zdrojov v zahraničí.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že daňovník nemá nárok na daňový bonus, pretože nespĺňa podmienku dosiahnutia najmenej 90 % zdaniteľných príjmov zo zdrojov v SR podľa § 33 ods. 9 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Nie, za rok 2026 daňovník v tomto prípade nemá nárok na daňový bonus. Dôvodom je zmena zákona, podľa ktorej má na daňový bonus nárok len daňovník, ktorého úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR tvorí najmenej 90 % zo všetkých jeho celosvetových príjmov. Keďže všetky zdaniteľné príjmy daňovníka plynú zo zdrojov v Rakúsku (0 % príjmov zo SR), nespĺňa túto zákonnú podmienku. Táto podmienka platí bez ohľadu na výšku dosiahnutého príjmu. Príslušné ustanovenie je § 33 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že daňovník nemá nárok na daňový bonus, pretože nespĺňa podmienku dosiahnutia aspoň 90 % zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR podľa § 33 ods. 9 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Nie, daňovník nemá nárok na daňový bonus na deti v Slovenskej republike. Jeho príjmy zo závislej činnosti vykonávanej v Rakúsku budú v slovenskom daňovom priznaní vyňaté zo zdanenia na základe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Keďže jeho základ dane z aktívnych príjmov v SR bude nulový, nevznikne mu daňová povinnosť, od ktorej by si mohol daňový bonus odpočítať. Podmienky nároku upravuje § 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Daňovník si však môže uplatniť rodinné prídavky alebo obdobné dávky priamo v Rakúsku.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď síce dospela k správnemu záveru (nie), ale použila vecne nesprávne odôvodnenie (nulový základ dane a vyňatie príjmov namiesto zákonnej podmienky podľa § 33 ods. 9 o dosiahnutí aspoň 90 % príjmov zo zdrojov v SR)."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Fyzická osoba (byt nemá v obchodnom majetku, nemá živnosť) dosiahla za rok 2026 príjem z prenájmu bytu 8 000 € a preukázateľné výdavky 3 200 €. Iné príjmy podľa § 6 ods. 3 ani § 8 ods. 1 písm. a) nemá. Vypočítajte čiastkový základ dane z prenájmu.","otazka_volna":"Z bytu mám nájomné 8 tisíc a náklady 3 200. Z čoho presne budem platiť daň?","spravna_odpoved":"4 500 €. Príjem sa zníži o oslobodenie 500 € → zdaniteľný príjem 7 500 €; výdavky sa krátia rovnakým pomerom: 3 200 × (7 500 / 8 000) = 3 000 €; čiastkový základ dane = 7 500 − 3 000 = 4 500 €.","ustanovenie":"§ 9 ods. 1 písm. g) v spojení s § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-9","my":{"odpoved":"Áno, samozrejme. Vypočítam vám čiastkový základ dane z prenájmu nehnuteľnosti za rok 2026.\n\n**Čiastkový základ dane z prenájmu je 4 500 €.**\n\nPri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 Zákona o dani z príjmov, ktoré nie sú zaradené v obchodnom majetku, sa postupuje nasledovne:\n\n1.  **Uplatnenie oslobodenia od dane:** Od celkových príjmov sa najprv odpočíta oslobodená suma vo výške 500 € [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 9 ods. 1 písm. g)].\n2.  **Krátenie výdavkov:** Preukázateľné výdavky sa musia znížiť v rovnakom pomere, v akom boli znížené príjmy o oslobodenú sumu.\n3.  **Výpočet základu dane:** Čiastkový základ dane je rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami (po oslobodení) a pomernou časťou daňových výdavkov.\n\n### Podrobný výpočet\n\n| Položka | Suma | Výpočet a vysvetlenie |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Celkové príjmy z prenájmu** | **8 000,00 €** | Uvádzaná suma za rok 2026. |\n| Oslobodenie od dane | - 500,00 € | Podľa § 9 ods. 1 písm. g) Zákona o dani z príjmov. |\n| **Zdaniteľné príjmy** | **7 500,00 €** | 8 000 € - 500 € |\n| | | |\n| **Celkové preukázateľné výdavky** | **3 200,00 €** | Uvádzaná suma za rok 2026. |\n| Koeficient na krátenie výdavkov | 0,9375 | (7 500 € / 8 000 €) |\n| **Daňové výdavky na uplatnenie** | **3 000,00 €** | 3 200 € × 0,9375 |\n| | | |\n| **Čiastkový základ dane (§ 6 ods. 3)** | **4 500,00 €** | **7 500 € - 3 000 €** |\n\n---\n\n**Dôležité upozornenia:**\n\n*   **Nezdaniteľná časť:** Na tento typ príjmu si nemôžete uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka ani na manžela/manželku. Tie sa vzťahujú len na aktívne príjmy (§ 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP) [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 11 ods. 1].\n*   **Daňová strata:** Pri príjmoch z prenájmu nie je možné vykázať daňovú stratu. Ak by pomerné výdavky boli vyššie ako zdaniteľné príjmy, na rozdiel sa neprihliada a základ dane je nula [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 6 ods. 6].\n*   **Paušálne výdavky:** Pri príjmoch z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP nie je možné uplatniť paušálne výdavky, iba preukázateľne vynaložené výdavky.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu výsledku 4 500 € a uviedla správny postup výpočtu vrátane krátenia výdavkov a oslobodenia podľa príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Čiastkový základ dane z prenájmu je 4 500 €. Príjem z prenájmu (8 000 €) sa najprv zníži o sumu oslobodenia 500 €, čím vznikne zdaniteľný príjem 7 500 €. Následne je potrebné v rovnakom pomere (7 500 / 8 000) znížiť aj preukázateľné výdavky, ktoré tak budú predstavovať 3 000 €. Čiastkový základ dane je rozdielom medzi zdaniteľnými príjmami a takto upravenými výdavkami. Tento postup vyplýva z § 6 ods. 3 v nadväznosti na § 9 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď obsahuje správny výsledok 4 500 € a uvádza vecný aj právny postup krátenia príjmov a výdavkov v plnom súlade s referenciou."},"bez":{"odpoved":"Čiastkový základ dane z prenájmu je 4 500 €. Od celkových príjmov (8 000 €) sa najprv odpočíta suma oslobodená od dane vo výške 500 €, čím vzniknú zdaniteľné príjmy 7 500 €. Preukázateľné výdavky sa musia krátiť v rovnakom pomere ako príjmy, teda na sumu 3 000 € (3 200 * (7 500 / 8 000)). Čiastkový základ dane je potom rozdielom zdaniteľných príjmov a upravených výdavkov (7 500 € - 3 000 €). Tento postup vyplýva z § 6 ods. 3 v nadväznosti na § 9 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správny výsledok 4 500 € vrátane celého vecného a právneho postupu krátenia príjmov a výdavkov."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Daňovník mal v roku 2026 príjem z príležitostného predaja prebytkov zo záhrady 400 € a príjem z prenájmu garáže podľa § 6 ods. 3 vo výške 300 €. Akú sumu z týchto príjmov zahrnie do základu dane?","otazka_volna":"Predal som trochu zeleniny zo záhradky za 400 a k tomu prenajímam garáž za 300 ročne. Musím z toho vôbec niečo daniť, keď je každé pod 500?","spravna_odpoved":"200 €. Oslobodenie 500 € je spoločný (úhrnný) ročný limit pre príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 a príležitostné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. a) dokopy — nie 500 € na každú kategóriu. Úhrn 700 € − 500 € = 200 € sa zahrnie do základu dane.","ustanovenie":"§ 9 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-9","my":{"odpoved":"Do základu dane zahrnie sumu **200 €**.\n\nPodľa zákona o dani z príjmov sa na príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 a na príjmy z príležitostných činností (kam patrí aj predaj prebytkov zo záhrady) podľa § 8 ods. 1 písm. a) vzťahuje spoločné oslobodenie od dane vo výške 500 € ročne. Do základu dane sa zahŕňa len suma, ktorá tento spoločný limit presiahne [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 9 ods. 1 písm. g)].\n\n### Výpočet\n\n1.  **Súčet príjmov podliehajúcich spoločnému oslobodeniu:**\n    *   Príjem z prenájmu garáže (§ 6 ods. 3): 300 €\n    *   Príjem z predaja prebytkov (§ 8 ods. 1 písm. a)): 400 €\n    *   **Spolu:** 300 € + 400 € = **700 €**\n\n2.  **Uplatnenie oslobodenia:**\n    *   Celkové príjmy (700 €) presahujú limit oslobodenia (500 €).\n    *   Zdaniteľná časť príjmov = Celkové príjmy - Oslobodenie\n    *   Zdaniteľná časť príjmov = 700 € - 500 € = **200 €**\n\nDaňovník teda v daňovom priznaní za rok 2026 uvedie zdaniteľné príjmy v celkovej výške 200 €. Táto suma sa pomerne rozdelí medzi príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a). Ak by k týmto príjmom existovali aj výdavky, krátili by sa v rovnakom pomere, v akom sa krátia príjmy.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu číslu 200 € a správne uviedla a aplikovala spoločný limit oslobodenia 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Daňovník do základu dane zahrnie sumu 200 €. Príjem z príležitostného predaja a príjem z prenájmu sa pre účely oslobodenia od dane spočítavajú. Na úhrn týchto príjmov (spolu 700 €) sa vzťahuje oslobodenie vo výške 500 €. Zdaňuje sa len suma presahujúca túto hranicu, teda rozdiel 700 € - 500 € = 200 €. Toto oslobodenie upravuje § 9 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu 200 € aj právne odôvodnenie o spoločnom limite oslobodenia 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Daňovník zahrnie do základu dane sumu 200 €. Príjem z príležitostného predaja (400 €) a príjem z prenájmu (300 €) sú oslobodené od dane do spoločnej výšky 500 €. Do základu dane sa tak zahrnie len suma presahujúca oslobodenie, teda 200 € (700 € - 500 €). Toto oslobodenie upravuje § 9 ods. 1 písm. g) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. K tejto sume si daňovník nemôže uplatniť žiadne výdavky.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu 200 € vrátane správneho odôvodnenia spoločným úhrnným limitom 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Zamestnankyňa (nie je SZČO a nie je registrovaná na daňovom úrade) začala 12.5.2026 prenajímať byt. Vzniká jej registračná povinnosť na daňovom úrade, a ak áno, dokedy ju musí splniť?","otazka_volna":"Začala som popri práci prenajímať byt. Musím sa kvôli tomu niekde hlásiť na daňovom, alebo stačí podať priznanie?","spravna_odpoved":"Áno. Fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom prenajala nehnuteľnosť (okrem pozemku) — teda do 30.6.2026. Povinnosť by nemala, len ak by už bola registrovaná z iného titulu (napr. živnosť).","ustanovenie":"§ 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo v ktorom na území Slovenskej republiky prenajala nehnuteľnosť okrem pozemku, požiadať správcu dane o registráciu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-49a","my":{"odpoved":"Áno, vaša zamestnankyňa má povinnosť registrovať sa na daňovom úrade, a to najneskôr do **30. júna 2026**.\n\n### Podrobnosti a legislatívny základ\n\nKeďže zamestnankyňa nie je registrovaná na daňovom úrade z iného titulu (napr. z podnikania) a začala na území Slovenskej republiky prenajímať nehnuteľnosť, vzniká jej registračná povinnosť.\n\n*   **Lehota na registráciu:** Podľa zákona o dani z príjmov je fyzická osoba povinná požiadať správcu dane o registráciu v lehote **do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca**, v ktorom začala prenajímať nehnuteľnosť [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 49a ods. 2].\n*   **Výpočet lehoty:**\n    *   Začiatok prenájmu: 12. máj 2026\n    *   Mesiac začatia prenájmu: Máj 2026\n    *   Koniec nasledujúceho mesiaca: 30. jún 2026\n\nNa základe žiadosti o registráciu jej daňový úrad pridelí daňové identifikačné číslo (DIČ).\n\n### Čo z toho vyplýva do budúcna\n\n1.  **Typ príjmu:** Príjem z prenájmu bytu bez poskytovania ďalších služieb (ako upratovanie, výmena bielizne a pod.) sa považuje za príjem z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Nevyžaduje si živnostenské oprávnenie.\n2.  **Daňové priznanie:** Zamestnankyni vznikne povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2026 (typ B), ak jej celkové zdaniteľné príjmy (vrátane mzdy od vás a príjmu z prenájmu) presiahnu sumu **2 983,37 €**.\n3.  **Výdavky:** Pri tomto type príjmu si nemôže uplatniť paušálne výdavky. Môže si uplatniť iba preukázateľne vynaložené výdavky (napr. na energie, opravy, daň z nehnuteľností, poistenie).\n4.  **Oslobodenie:** Príjem z prenájmu je oslobodený od dane do výšky **500 €** za rok. Zdaňuje sa len príjem presahujúci túto sumu, pričom výdavky sa krátia v rovnakom pomere, v akom je príjem zahrnutý do základu dane.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporučte zamestnankyni, aby si od začiatku prenájmu dôsledne odkladala všetky doklady súvisiace s výdavkami na byt (faktúry za energie, bločky za opravy, potvrdenie o zaplatení dane z nehnuteľností a pod.). Uľahčí jej to prípravu daňového priznania na začiatku roka 2027. Žiadosť o registráciu môže podať aj poštou alebo osobne na príslušnom daňovom úrade.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že registračná povinnosť vzniká, a správne určuje lehotu na jej splnenie do 30. júna 2026 podľa § 49a ods. 2 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Áno, zamestnankyni vzniká registračná povinnosť na daňovom úrade. Túto povinnosť si musí splniť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom začala byt prenajímať. Keďže prenájom začal 12. mája 2026, lehota na registráciu je do 30. júna 2026. Registračná povinnosť pre fyzickú osobu pri prenájme nehnuteľnosti vyplýva z § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii a správne určuje vznik registračnej povinnosti aj lehotu do 30. júna 2026 podľa § 49a ods. 2 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Áno, zamestnankyni vznikla registračná povinnosť na daňovom úrade z titulu príjmov z prenájmu nehnuteľnosti. Túto povinnosť si musela splniť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom začala byt prenajímať. Keďže prenájom začal v máji 2026, lehota na registráciu uplynula 30. júna 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Keďže lehota uplynula, mala by sa zaregistrovať bezodkladne.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza vznik registračnej povinnosti aj presnú lehotu na jej splnenie do 30. júna 2026 podľa § 49a ods. 2 zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"S. r. o. dosiahla za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2025 zdaniteľné príjmy (výnosy) presne 100 000 € a základ dane znížený o daňovú stratu 40 000 €. Akou sadzbou zdaní základ dane a aká bude daň?","otazka_volna":"Máme eseročku, tržby nám vyšli presne na stotisíc a zisk po odpočítaní starej straty okolo 40 tisíc. Akou sadzbou platíme daň? Nie sme náhodou tesne nad hranicou?","spravna_odpoved":"Sadzbou 10 %, daň = 4 000 €. Hranica pre 10 % sadzbu je formulovaná ako zdaniteľné príjmy (výnosy) „neprevyšujúce“ 100 000 €, takže presne 100 000 € do nej ešte patrí; sadzba sa aplikuje na celý základ dane znížený o daňovú stratu (10 % × 40 000 € = 4 000 €).","ustanovenie":"§ 15 písm. b) prvý bod podbod 1a. zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"10 % pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) neprevyšujúce sumu 100 000 eur,","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-15","my":{"odpoved":"Pre vašu s.r.o. bude platiť **znížená sadzba dane 10 %** a výsledná daňová povinnosť bude **4 000,00 €**.\n\nPodľa platnej legislatívy pre zdaňovacie obdobie začínajúce 1. januára 2025 (a neskôr) sa sadzba dane z príjmov právnických osôb určuje podľa výšky dosiahnutých zdaniteľných príjmov (výnosov).\n\n### Podmienky pre sadzby dane v roku 2025\n\nPre zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2025 platia nasledujúce sadzby dane [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 15 písm. b) v znení účinnom od 1. 1. 2025]:\n\n*   **10 %** pri zdaniteľných príjmoch **neprevyšujúcich 100 000 €** (vrátane).\n*   **21 %** pri zdaniteľných príjmoch nad 100 000 € do 5 000 000 € (vrátane).\n*   **24 %** pri zdaniteľných príjmoch nad 5 000 000 €.\n\nKeďže vaša spoločnosť dosiahla zdaniteľné príjmy presne 100 000 €, spĺňa podmienku pre uplatnenie zníženej 10 % sadzby dane.\n\n### Výpočet daňovej povinnosti\n\n| Položka                                  | Suma        | Výpočet                  |\n| :--------------------------------------- | :---------- | :----------------------- |\n| Zdaniteľné príjmy (výnosy)               | 100 000,00 € | Podľa zadania            |\n| Základ dane (znížený o daňovú stratu)    | 40 000,00 €  | Podľa zadania            |\n| Sadzba dane                              | 10 %        | Príjmy nepresiahli 100 000 € |\n| **Daňová povinnosť spolu**               | **4 000,00 €** | `40 000,00 € * 10 %`     |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila sadzbu dane 10 % aj výslednú daň 4 000 € so správnym zákonným odôvodnením vrátane hranice do 100 000 €."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť zdaní základ dane sadzbou 10 %, pretože jej zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli 100 000 €. Výška dane z príjmov bude 4 000 € (10 % zo 40 000 €). Táto znížená sadzba dane sa prvýkrát uplatňuje za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2025. Uvedenú sadzbu dane pre právnické osoby ustanovuje § 15 písm. b) bod 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sadzbu dane 10 %, výšku dane 4 000 € a správne právne zdôvodnenie vrátane odkazu na zákonné ustanovenie."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť zdaní základ dane sadzbou 21 %, pretože jej zdaniteľné príjmy (100 000 €) presiahli hranicu 60 000 € pre uplatnenie zníženej sadzby dane. Výsledná daň z príjmov právnickej osoby za rok 2025 je 8 400 € (40 000 € × 0,21). Nárok na zníženú 15 % sadzbu dane by vznikol len pri príjmoch nepresahujúcich uvedenú sumu. Uvedené vyplýva z § 15 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne aplikuje sadzbu dane 21 % a daň vo výške 8 400 € na základe neplatnej hranice 60 000 €, hoci pre rok 2025 platí sadzba 10 % s daňou 4 000 € pri príjmoch do 100 000 €."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"Akciová spoločnosť dosiahla za rok 2025 zdaniteľné výnosy 5 200 000 € a základ dane znížený o daňovú stratu 300 000 €. Vypočítajte daň z príjmov. Uplatní sa sadzba 24 % len na časť základu dane pripadajúcu na výnosy nad 5 000 000 €?","otazka_volna":"Sme väčšia firma, tržby cez 5 miliónov, zisk 300 tisíc. Tá 24 % daň sa ráta z celého zisku, alebo len z toho, čo je nad 5 miliónov?","spravna_odpoved":"Daň = 72 000 € (24 % z celého základu dane 300 000 €). Sadzba dane PO nie je progresívna po pásmach — určí sa podľa úhrnu zdaniteľných výnosov (nad 5 000 000 € → 24 %) a aplikuje sa na celý základ dane znížený o daňovú stratu.","ustanovenie":"§ 15 písm. b) prvý bod podbod 1c. zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"24 % pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) prevyšujúce sumu 5 000 000 eur,","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-15","my":{"odpoved":"**Daň z príjmov spoločnosti za rok 2025 je 72 000 €. Sadzba 24 % sa uplatní na celý základ dane, nie progresívne.**\n\nNie, sadzba dane sa neuplatňuje progresívne len na časť základu dane. Pre právnické osoby platí, že sadzba dane sa určí podľa celkovej výšky dosiahnutých zdaniteľných príjmov (výnosov) za celé zdaňovacie obdobie, a táto jediná sadzba sa následne aplikuje na celý základ dane znížený o daňovú stratu.\n\nKeďže vaša spoločnosť dosiahla za rok 2025 zdaniteľné výnosy 5 200 000 €, prekročila hranicu 5 000 000 €. Preto sa na jej celý základ dane uplatní sadzba dane vo výške 24 %.\n\n### Výpočet dane\n\n| Položka | Hodnota |\n| :--- | :--- |\n| Zdaniteľné výnosy | 5 200 000,00 € |\n| Hranica pre zvýšenú sadzbu dane | 5 000 000,00 € |\n| **Uplatnená sadzba dane** | **24 %** |\n| Základ dane (znížený o daňovú stratu) | 300 000,00 € |\n| **Daň z príjmov (300 000 € × 24 %)** | **72 000,00 €** |\n\n### Legislatívny základ\n\nTento postup vyplýva z § 15 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom od 1. januára 2025. Podľa prechodného ustanovenia § 52zzzb ods. 4 tohto zákona sa nové sadzby dane prvýkrát použijú za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2025.\n\nPre zdaňovacie obdobia začínajúce od 1. januára 2025 platia nasledujúce sadzby dane z príjmov pre právnické osoby:\n*   **10 %** pri zdaniteľných príjmoch (výnosoch) do 100 000 € vrátane.\n*   **21 %** pri zdaniteľných príjmoch (výnosoch) nad 100 000 € do 5 000 000 € vrátane.\n*   **24 %** pri zdaniteľných príjmoch (výnosoch) nad 5 000 000 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, obsahuje správny výpočet dane (72 000 €) aj správne právne vysvetlenie uplatnenia sadzby 24 % na celý základ dane."},"google":{"odpoved":"Nie, sadzba dane vo výške 24 % sa uplatní na celý základ dane, nie iba na jeho časť. Keďže zdaniteľné výnosy spoločnosti za rok 2025 presiahli 5 000 000 €, na celý základ dane vo výške 300 000 € sa použije sadzba 24 %. Daň z príjmov za rok 2025 je teda 72 000 € (300 000 € * 0,24). Uvedenú sadzbu dane pre právnické osoby ustanovuje § 15 písm. b) bod 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila výšku dane 72 000 € aj to, že sadzba 24 % sa uplatňuje na celý základ dane z dôvodu prekročenia hranice výnosov 5 000 000 €."},"bez":{"odpoved":"Daň z príjmov za rok 2025 je 63 000 €. Nie, sadzba dane 24 % sa neuplatní, nakoľko takáto sadzba pre právnické osoby v závislosti od výšky výnosov neexistuje. Na celý základ dane vo výške 300 000 € sa uplatní jednotná sadzba dane. Pre daňovníka, ktorého zdaniteľné príjmy (výnosy) za zdaňovacie obdobie presiahli 60 000 €, je táto sadzba 21 %. Uvedené vyplýva z § 15 písm. b) bod 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza daň vo výške 63 000 € namiesto 72 000 € a mylne tvrdí, že sadzba 24 % pre právnické osoby s výnosmi nad 5 000 000 € neexistuje."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"Spoločnosť má hospodársky rok od 1. 10. 2024 do 30. 9. 2025 a dosiahla zaň zdaniteľné príjmy (výnosy) 90 000 €. Akou sadzbou dane z príjmov PO zdaní základ dane za toto zdaňovacie obdobie?","otazka_volna":"Máme hospodársky rok od októbra do septembra a tržby okolo 90 tisíc. Počítame daň už s tou novou desaťpercentnou sadzbou pre malé firmy?","spravna_odpoved":"21 %. Nové sadzby 10/21/24 % sa prvýkrát použijú až za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2025; toto obdobie začalo 1. 10. 2024, preto platí znenie účinné v roku 2024 — znížená sadzba 15 % len pri výnosoch do 60 000 €, a keďže 90 000 € túto hranicu presahuje, uplatní sa 21 %.","ustanovenie":"§ 52zzzb ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. (v spojení s § 15 písm. b) v znení účinnom do 31. 12. 2024)","citat":"Ustanovenia § 15 písm. a) druhého bodu a tretieho bodu a písm. b) prvého bodu v znení účinnom od 1. januára 2025 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2025.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-52zzzb","my":{"odpoved":"Pre spoločnosť, ktorej hospodársky rok trvá od 1. 10. 2024 do 30. 9. 2025, bude platiť sadzba dane **21 %**.\n\n### Zdôvodnenie\n\nKľúčovým faktorom pre určenie sadzby dane je dátum **začiatku zdaňovacieho obdobia**. Keďže zdaňovacie obdobie vašej spoločnosti začalo 1. októbra 2024, na celé toto obdobie sa vzťahujú pravidlá a sadzby dane z príjmov platné pre rok 2024, a to aj napriek tomu, že končí až v roku 2025.\n\n**Pravidlá pre zdaňovacie obdobia začínajúce v roku 2024:**\n\nPodľa zákona o dani z príjmov platili pre zdaňovacie obdobia začínajúce v roku 2024 nasledujúce sadzby:\n*   **15 %** – znížená sadzba pre daňovníka, ktorého zdaniteľné príjmy (výnosy) nepresiahli **60 000 €**.\n*   **21 %** – základná sadzba pre daňovníkov, ktorí túto hranicu príjmov presiahli.\n\n**Aplikácia na váš prípad:**\n\nVaša spoločnosť dosiahla zdaniteľné príjmy vo výške 90 000 €, čo je viac ako limit 60 000 € pre uplatnenie zníženej sadzby. Preto musíte na celý základ dane za toto zdaňovacie obdobie aplikovať základnú sadzbu dane vo výške 21 %.\n\n---\n\n#### Pre informáciu: Nové sadzby dane od roku 2025\n\nNové, výhodnejšie sadzby dane sa prvýkrát použijú až za zdaňovacie obdobie, ktoré **začína najskôr 1. januára 2025** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 52zzzb ods. 4]. Pre tieto obdobia platia nasledujúce sadzby:\n*   **10 %** pri zdaniteľných príjmoch do **100 000 €**\n*   **21 %** pri zdaniteľných príjmoch nad 100 000 € do 5 000 000 €\n*   **24 %** pri zdaniteľných príjmoch nad 5 000 000 €\n\nTieto nové pravidlá sa vašej spoločnosti budú týkať až od nasledujúceho hospodárskeho roka, ktorý začne 1. októbra 2025.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila sadzbu dane 21 % a vecne presne zdôvodnila použitie predpisov platných v roku 2024 podľa prechodného ustanovenia § 52zzzb ods. 4."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť zdaní základ dane za toto zdaňovacie obdobie sadzbou dane vo výške 10 %. Keďže jej zdaniteľné príjmy (výnosy) vo výške 90 000 € nepresiahli zákonom stanovenú hranicu 100 000 €, uplatní si zníženú sadzbu dane. Táto možnosť sa prvýkrát použije pre zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2025, čo sa vzťahuje aj na hospodársky rok začínajúci 1. októbra 2024. Uvedenú sadzbu dane upravuje § 15 písm. b) bod 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza sadzbu dane 10 % namiesto 21 % a chybne tvrdí, že nové sadzby účinné od 1. januára 2025 sa vzťahujú aj na hospodársky rok začatý 1. októbra 2024."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť zdaní základ dane za toto zdaňovacie obdobie sadzbou dane 21 %.\n\nNárok na zníženú 15 % sadzbu dane nemá, pretože jej zdaniteľné príjmy (výnosy) vo výške 90 000 € presiahli zákonom stanovenú hranicu 60 000 €. Uplatní sa tak základná sadzba dane z príjmov právnickej osoby. Táto sadzba vyplýva z ustanovenia § 15 písm. b) bod 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila sadzbu dane 21 % na základe prekročenia hranice 60 000 € platnej pre zdaňovacie obdobie začaté v roku 2024."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"S. r. o. vykázala za kalendárny rok 2025 daňovú stratu, pričom jej zdaniteľné príjmy (výnosy) boli presne 250 000 €. V akej výške platí minimálnu daň právnickej osoby?","otazka_volna":"Boli sme v strate, tržby presne 250 tisíc. Koľko je tá daňová licencia?","spravna_odpoved":"960 €. Pásmo „prevyšujúce 50 000 € a neprevyšujúce 250 000 €“ zahŕňa aj presne 250 000 € (neprevyšujúce = vrátane), takže sa neuplatní vyššie pásmo 1 920 €.","ustanovenie":"§ 46b ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"prevyšujúce sumu 50 000 eur a neprevyšujúce sumu 250 000 eur, a to vo výške 960 eur,","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-46b","my":{"odpoved":"Na základe vašich údajov zaplatí s.r.o. za rok 2025 minimálnu daň vo výške **960 €**.\n\nPovinnosť platiť minimálnu daň vzniká, ak je daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní nižšia ako stanovená výška minimálnej dane, alebo ak daňovník vykáže daňovú stratu, čo je váš prípad [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 46b ods. 1].\n\nVýška minimálnej dane sa určuje podľa výšky zdaniteľných príjmov (výnosov) za zdaňovacie obdobie. Pre zdaňovacie obdobie 2025 platia nasledujúce pásma:\n\n| Zdaniteľné príjmy (výnosy) za rok 2025 | Výška minimálnej dane |\n| :--- | :--- |\n| do 50 000 € vrátane | 340 € |\n| **nad 50 000 € do 250 000 € vrátane** | **960 €** |\n| nad 250 000 € do 500 000 € vrátane | 1 920 € |\n| nad 500 000 € | 3 840 € |\n\nKeďže vaše zdaniteľné príjmy vo výške presne 250 000 € spadajú do kategórie \"neprevyšujúce sumu 250 000 €\", uplatní sa minimálna daň vo výške 960 € [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 46b ods. 2 písm. b)].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza výšku minimálnej dane 960 € vrátane správneho zaradenia hraničnej sumy 250 000 € a presnej zákonnej citácie."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť platí minimálnu daň vo výške 960 €. Táto sadzba sa vzťahuje na právnické osoby so zdaniteľnými príjmami (výnosmi) od 50 000,01 € do 250 000 € vrátane. Povinnosť zaplatiť minimálnu daň vzniká aj v prípade vykázania daňovej straty. Minimálna daň je splatná v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025, teda spravidla do 31. marca 2026. Táto povinnosť je upravená v § 46b zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje výšku minimálnej dane na 960 € a vecne správne aplikuje príslušné zákonné pásmo zahŕňajúce sumu 250 000 €."},"bez":{"odpoved":"Minimálna daň právnickej osoby (daňová licencia) za rok 2025 je v tomto prípade 960 €. Keďže zdaniteľné príjmy spoločnosti neprevyšujú 250 000 €, spadá do druhého pásma pre výpočet minimálnej dane. Povinnosť platiť minimálnu daň vzniká, ak daňovník vykáže stratu alebo jeho daňová povinnosť je nižšia ako stanovená suma licencie. Túto povinnosť upravuje § 46b ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu výšku minimálnej dane 960 € so správnym zákonným odôvodnením a odkazom na § 46b ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"S. r. o. (neprevádzkuje chránenú dielňu ani chránené pracovisko) vykázala za rok 2025 daňovú stratu pri zdaniteľných výnosoch 600 000 €. Jej priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách bol 12, z toho 3 sú osoby so zdravotným postihnutím. Akú minimálnu daň zaplatí?","otazka_volna":"Sme v strate, tržby 600 tisíc, ale štvrtina našich ľudí sú ZŤP. Koľko platíme minimálnu daň?","spravna_odpoved":"1 920 €. Základná minimálna daň pri výnosoch nad 500 000 € je 3 840 €; keďže podiel zamestnancov so zdravotným postihnutím je 3/12 = 25 %, teda najmenej 20 %, minimálna daň sa znižuje na polovicu (3 840 / 2 = 1 920 €).","ustanovenie":"§ 46b ods. 2 písm. d) a ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"priemerný evidenčný počet zamestnancov, ktorými sú fyzické osoby so zdravotným postihnutím, za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách ..., sa minimálna daň podľa odseku 2 znižuje na polovicu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-46b","my":{"odpoved":"Áno, spoločnosť si môže znížiť minimálnu daň na polovicu. Za zdaňovacie obdobie 2025 zaplatí minimálnu daň vo výške **1 920 €**.\n\nTu je podrobný postup výpočtu:\n\n### 1. Určenie základnej výšky minimálnej dane za rok 2025\n\nMinimálna daň sa určuje podľa výšky zdaniteľných príjmov (výnosov) za zdaňovacie obdobie. Pre rok 2025 platili nasledujúce pásma:\n\n| Dosiahnuté zdaniteľné príjmy (výnosy) | Celková výška minimálnej dane |\n| :--- | :--- |\n| do 50 000 € | 340 € |\n| nad 50 000 € do 250 000 € | 960 € |\n| nad 250 000 € do 500 000 € | 1 920 € |\n| **nad 500 000 €** | **3 840 €** |\n\n*Zdroj: Komentár k § 46b zákona č. 595/2003 Z. z. pre rok 2025*\n\nVaša spoločnosť dosiahla zdaniteľné výnosy 600 000 €, čím spadá do najvyššieho pásma. Základná výška minimálnej dane je teda **3 840 €**.\n\n### 2. Posúdenie nároku na zníženie minimálnej dane\n\nPodľa zákona o dani z príjmov sa minimálna daň znižuje na polovicu, ak priemerný evidenčný počet zamestnancov so zdravotným postihnutím za zdaňovacie obdobie je **najmenej 20 %** z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 46b, ods. 3].\n\n### 3. Výpočet podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím\n\n*   Celkový priemerný evidenčný počet zamestnancov: 12\n*   Priemerný evidenčný počet zamestnancov so zdravotným postihnutím: 3\n*   **Podiel:** (3 zamestnanci / 12 zamestnancov) * 100 = **25 %**\n\n### 4. Vyhodnotenie a konečný výpočet\n\nKeďže podiel zamestnancov so zdravotným postihnutím (25 %) je vyšší ako zákonom stanovená hranica 20 %, spoločnosť **má nárok na zníženie minimálnej dane na polovicu**.\n\n*   **Znížená minimálna daň:** 3 840 € / 2 = **1 920 €**\n\nSpoločnosť teda za rok 2025 zaplatí minimálnu daň vo výške 1 920 €, aj keď vykázala daňovú stratu. Táto suma je splatná v lehote na podanie daňového priznania za rok 2025.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnej sume minimálnej dane 1 920 € so správnym právnym odôvodnením a výpočtom."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť zaplatí minimálnu daň vo výške 1 920 €. Štandardná výška minimálnej dane pre zdaniteľné príjmy nad 500 000 € je 3 840 €. Keďže podiel zamestnancov so zdravotným postihnutím je 25 % (3 z 12), čo je viac ako 20 %, minimálna daň sa znižuje na polovicu. Výsledná suma je teda 1 920 € (3 840 € / 2). Táto povinnosť vyplýva z § 46b ods. 2 písm. d) a § 46b ods. 6 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu výšku minimálnej dane 1 920 € vrátane správneho postupu a podmienok výpočtu."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť nezaplatí žiadnu minimálnu daň, jej výška bude 0 €. Základná minimálna daň vo výške 3 840 € prislúchajúca k zdaniteľným výnosom nad 500 000 € sa zníži na nulu. Spoločnosť si môže uplatniť zníženie minimálnej dane o polovicu za každého zamestnanca so zdravotným postihnutím, keďže ich podiel (25 %) presahuje 20 % z celkového počtu zamestnancov. Výška minimálnej dane je stanovená v § 46b ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Nárok na jej zníženie vyplýva z § 46b ods. 5 citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza výslednú sumu 0 € namiesto 1 920 € a chybne tvrdí, že minimálna daň sa znižuje o polovicu za každého zamestnanca so zdravotným postihnutím."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"A. s. so zdaňovacím obdobím kalendárny rok 2026 dosiahla zdaniteľné výnosy 6 000 000 € a daň vypočítaná v daňovom priznaní je 9 000 €. Akú sumu dane za rok 2026 zaplatí?","otazka_volna":"Tržby okolo 6 miliónov, daň nám vyšla len 9 tisíc. Počul som, že licencie sa zdvihli. Koľko vlastne zaplatíme?","spravna_odpoved":"11 520 €. Od zdaňovacieho obdobia začínajúceho najskôr 1. 1. 2026 platí nové (piate) pásmo minimálnej dane pre výnosy nad 5 000 000 € vo výške 11 520 €; keďže vypočítaná daň 9 000 € je nižšia, platí sa minimálna daň 11 520 € (kladný rozdiel 2 520 € si môže započítať v troch nasledujúcich obdobiach).","ustanovenie":"§ 46b ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. (v spojení s § 52zzzj ods. 5)","citat":"prevyšujúce sumu 5 000 000 eur, a to vo výške 11 520 eur.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-46b","my":{"odpoved":"Spoločnosť za rok 2026 zaplatí daň vo výške **11 520 €**.\n\nHoci je vaša vypočítaná daňová povinnosť 9 000 €, musíte zaplatiť tzv. minimálnu daň právnickej osoby (daňovú licenciu), pretože tá je v tomto prípade vyššia.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa zákona o dani z príjmov platí, že ak je daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní nižšia ako výška minimálnej dane, daňovník je povinný zaplatiť minimálnu daň [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 46b ods. 1].\n\nVýška minimálnej dane sa pre zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2026 určuje podľa výšky zdaniteľných príjmov (výnosov):\n\n1.  **Určenie pásma minimálnej dane:**\n    *   Vaše zdaniteľné výnosy za rok 2026 sú **6 000 000 €**.\n    *   Týmto spadáte do pásma pre zdaniteľné príjmy **prevyšujúce 5 000 000 €**.\n\n2.  **Výška minimálnej dane pre dané pásmo:**\n    *   Pre toto pásmo je na rok 2026 stanovená minimálna daň vo výške **11 520 €** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 46b ods. 2 písm. e)].\n\n3.  **Porovnanie a stanovenie daňovej povinnosti:**\n    *   Vypočítaná daň: 9 000 €\n    *   Minimálna daň: 11 520 €\n    *   Keďže vypočítaná daň (9 000 €) je nižšia ako minimálna daň (11 520 €), vaša daňová povinnosť na úhradu za rok 2026 je **11 520 €**.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nRozdiel medzi zaplatenou minimálnou daňou a daňou vypočítanou v priznaní si môžete započítať v nasledujúcich obdobiach. Vo vašom prípade je tento rozdiel:\n\n*   11 520 € (minimálna daň) - 9 000 € (vypočítaná daň) = **2 520 €**\n\nTúto sumu 2 520 € si môžete započítať na daňovú povinnosť najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach (t. j. 2027, 2028, 2029), avšak len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá v danom roku prevýši sumu minimálnej dane.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje výšku dane na úhradu 11 520 € na základe nového pásma minimálnej dane pre výnosy nad 5 000 000 € platného od roku 2026 a uvádza aj správnu možnosť zápočtu rozdielu 2 520 €."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť za rok 2026 zaplatí daň vo výške 11 520 €. Keďže vypočítaná daň (9 000 €) je nižšia ako minimálna daň (daňová licencia), spoločnosť je povinná zaplatiť minimálnu daň. Pre daňovníka so zdaniteľnými príjmami nad 5 000 000 € je pre zdaňovacie obdobie roka 2026 stanovená minimálna daň vo výške 11 520 €. Táto povinnosť vyplýva z § 46b zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu dane 11 520 € a správne ju odôvodňuje uplatnením minimálnej dane pre výnosy nad 5 000 000 € podľa § 46b zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť zaplatí daň vo výške 9 000 €. Keďže vypočítaná daň je vyššia ako minimálna daň právnickej osoby (daňová licencia), platí sa táto vyššia suma. Pre daňovníka s ročnými zdaniteľnými výnosmi nad 500 000 € je výška daňovej licencie 3 840 €. Táto povinnosť vyplýva z § 46b ods. 1 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Daň je splatná v lehote na podanie daňového priznania, teda do 31. marca 2027.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu dane 9 000 € namiesto 11 520 € a nezohľadňuje nové pásmo minimálnej dane pre rok 2026 pri výnosoch nad 5 000 000 €."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"Spoločnosť s hospodárskym rokom od 1. 7. 2025 do 30. 6. 2026 dosiahla zdaniteľné výnosy 8 000 000 € a vykázala daňovú stratu. V akej výške platí minimálnu daň za toto zdaňovacie obdobie?","otazka_volna":"Máme hospodársky rok od júla do júna, tržby 8 miliónov a skončili sme v strate. Platíme už tú novú vysokú licenciu, alebo ešte starú?","spravna_odpoved":"3 840 €. Nové znenie § 46b ods. 2 (s pásmom 11 520 € pre výnosy nad 5 000 000 €) sa prvýkrát uplatní až za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. 1. 2026. Toto obdobie začalo 1. 7. 2025, preto platia dovtedajšie pásma s maximom 3 840 € — hoci obdobie končí v roku 2026.","ustanovenie":"§ 52zzzj ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. (v spojení s § 46b ods. 2 v znení účinnom do 31. 12. 2025)","citat":"Ustanovenie § 46b ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2026 sa prvýkrát uplatní za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2026.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-52zzzj","my":{"odpoved":"Spoločnosť zaplatí minimálnu daň vo výške **3 840 €**.\n\nNové, vyššie pásma minimálnej dane (vrátane pásma 11 520 € pre príjmy nad 5 mil. €) sa uplatňujú až na zdaňovacie obdobia, ktoré **začínajú najskôr 1. januára 2026**.\n\n### Vysvetlenie\n\nKľúčovým faktorom pre určenie sadzieb a pásiem dane z príjmov je **dátum začiatku zdaňovacieho obdobia**, nie jeho koniec.\n\n1.  **Rozhodujúci dátum:** Vaše zdaňovacie obdobie začalo **1. júla 2025**, teda pred 1. januárom 2026.\n2.  **Aplikovateľné pravidlá:** Z tohto dôvodu sa na celé vaše zdaňovacie obdobie (až do 30. júna 2026) vzťahujú pravidlá a pásma minimálnej dane platné pre rok 2025. [Minimálna daň PO pri hospodárskom roku – ktoré pásma platia, § 52zzzj ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z.].\n3.  **Určenie pásma pre rok 2025:** Podľa pravidiel platných pre zdaňovacie obdobia začínajúce v roku 2025 bola najvyššia sadzba minimálnej dane stanovená pre daňovníkov so zdaniteľnými príjmami (výnosmi) nad 500 000 €.\n4.  **Výpočet:** Keďže vaše zdaniteľné výnosy (8 000 000 €) presiahli túto hranicu, vaša minimálna daň je **3 840 €**. Povinnosť zaplatiť ju vzniká, pretože ste vykázali daňovú stratu. [fs-mp-preddavky-pravnicka-osoba-2026.md]\n\nNové pásmo minimálnej dane vo výške 11 520 € by sa na vás vzťahovalo až za zdaňovacie obdobie, ktoré začne 1. júla 2026.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nSumu zaplatenej minimálnej dane (3 840 €) si budete môcť započítať na daňovú povinnosť v nasledujúcich troch zdaňovacích obdobiach. Zápočet bude možný na tú časť dane, ktorá v danom roku presiahne sumu minimálnej dane platnej pre daný rok. [Komentrk46bzkona5952003Zz.md]","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila výšku minimálnej dane 3 840 € a uviedla správne odôvodnenie na základe § 52zzzj ods. 5, podľa ktorého sa nové pásma uplatnia až na zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2026."},"google":{"odpoved":"Vzhľadom na to, že zdaňovacie obdobie spoločnosti začalo pred 1. januárom 2026, neuplatní sa na ňu ešte nové, najvyššie pásmo minimálnej dane. Pri zdaniteľných výnosoch 8 000 000 € spadá spoločnosť do pásma s príjmami nad 500 000 €. Keďže spoločnosť vykázala daňovú stratu, je povinná zaplatiť minimálnu daň vo výške 3 840 €. Táto povinnosť vyplýva z § 46b ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Minimálna daň je splatná v lehote na podanie daňového priznania.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu minimálnej dane 3 840 € a správne odôvodňuje, že nové pásmo sa neuplatní, pretože zdaňovacie obdobie začalo pred 1. januárom 2026."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť je povinná zaplatiť minimálnu daň vo výške 3 840 €. Výška minimálnej dane sa odvíja od výšky zdaniteľných výnosov (príjmov) daňovníka za zdaňovacie obdobie. Keďže zdaniteľné výnosy spoločnosti presiahli sumu 500 000 €, vzťahuje sa na ňu najvyššia sadzba. Túto povinnosť ustanovuje § 46b ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu výšku minimálnej dane 3 840 € aj správne aplikovateľné pásmo podľa § 46b ods. 2 písm. d), pričom vynechanie explicitného odkazu na prechodné ustanovenie je len chýbajúcim medzikrokom."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"S. r. o. vznikla zápisom do obchodného registra 15. 3. 2025 (nie je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie). Za prvé zdaňovacie obdobie od 15. 3. do 31. 12. 2025 vykázala daňovú stratu pri výnosoch 30 000 €. Platí za toto obdobie minimálnu daň?","otazka_volna":"Založili sme eseročku v marci a hneď prvý rok sme skončili v strate. Musíme platiť daňovú licenciu?","spravna_odpoved":"Nie, minimálnu daň neplatí (0 €). Daňovník, ktorému prvýkrát vznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, je od minimálnej dane oslobodený — výnimkou by bol len právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie.","ustanovenie":"§ 46b ods. 7 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"daňovník, ktorému vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, okrem daňovníka, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie,","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-46b","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade spoločnosť minimálnu daň za svoje prvé zdaňovacie obdobie (15. 3. 2025 – 31. 12. 2025) neplatí.**\n\nDôvodom je zákonná výnimka pre novovzniknuté spoločnosti.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa Zákona o dani z príjmov je novovzniknutý daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát, oslobodený od platenia minimálnej dane [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 46b ods. 7 písm. a)].\n\nTáto výnimka sa na vašu spoločnosť vzťahuje, pretože spĺňa všetky podmienky:\n1.  **Je novovzniknutá:** Bola zapísaná do obchodného registra 15. 3. 2025.\n2.  **Podáva daňové priznanie prvýkrát:** Zdaňovacie obdobie od 15. 3. 2025 do 31. 12. 2025 je jej prvým zdaňovacím obdobím.\n3.  **Nie je právnym nástupcom:** Ako ste uviedli, nevznikla zlúčením, splynutím alebo rozdelením.\n\nSkutočnosť, že spoločnosť vykázala daňovú stratu alebo výšku jej zdaniteľných príjmov (30 000 €), v tomto prípade nerozhoduje. Výnimka sa uplatňuje bez ohľadu na hospodársky výsledok.\n\n#### Praktický postup v daňovom priznaní\n\nPri vypĺňaní daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2025 spoločnosť na prvej strane tlačiva označí zaškrtávacie pole, ktorým deklaruje, že neplatí minimálnu daň.\n\n#### Povinnosť v ďalšom období\n\nUpozorňujeme, že táto výnimka platí **iba pre prvé zdaňovacie obdobie**. Za nasledujúce zdaňovacie obdobie (kalendárny rok 2026) už bude spoločnosť povinná platiť minimálnu daň, ak jej daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní bude nižšia ako príslušná sadzba minimálnej dane. Pri zdaniteľných príjmoch do 50 000 € by minimálna daň za rok 2026 predstavovala **340 €** [Minimálna daň PO – do 50 000 € príjmov].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru, že spoločnosť minimálnu daň neplatí, a správne aplikovala výnimku podľa § 46b ods. 7 písm. a) zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Nie, za prvé zdaňovacie obdobie od 15. 3. 2025 do 31. 12. 2025 táto s. r. o. minimálnu daň neplatí. Daňovník je oslobodený od platenia minimálnej dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, pokiaľ nie je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie. Táto výnimka je upravená v § 46b ods. 7 písm. a) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Povinnosť platiť minimálnu daň sa na spoločnosť bude prvýkrát vzťahovať až za zdaňovacie obdobie roka 2026. Na základe dosiahnutých výnosov by jej výška bola 340 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že s. r. o. minimálnu daň neplatí, a odvoláva sa na správne zákonné oslobodenie podľa § 46b ods. 7 písm. a) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Nie, spoločnosť za toto zdaňovacie obdobie minimálnu daň neplatí.\n\nDaňovník nie je povinný platiť minimálnu daň za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol. Táto výnimka sa uplatní, keďže spoločnosť nie je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 46b ods. 7 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Povinnosť platiť minimálnu daň jej prvýkrát vznikne až za zdaňovacie obdobie roka 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že spoločnosť minimálnu daň neplatí, a vecne správne odkazuje na zákonnú výnimku pre novovzniknutého daňovníka podľa § 46b ods. 7 písm. a) zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"S. r. o. mala za rok 2024 daň vypočítanú v priznaní 200 €, preto zaplatila minimálnu daň 960 € (výnosy 120 000 €). Za rok 2025 jej vyšla daň 2 000 € (minimálna daň pre jej pásmo je opäť 960 €). Koľko dane za rok 2025 reálne zaplatí po zápočte kladného rozdielu z roku 2024?","otazka_volna":"Vlani sme platili licenciu 960, aj keď nám daň vyšla len 200. Tento rok máme daň 2 000. Koľko reálne zaplatíme, keď si ten rozdiel započítame?","spravna_odpoved":"1 240 €. Kladný rozdiel z roku 2024 je 960 − 200 = 760 €. Započítať ho možno len na časť daňovej povinnosti prevyšujúcu minimálnu daň (2 000 − 960 = 1 040 €, čo na celých 760 € stačí), takže zaplatí 2 000 − 760 = 1 240 €.","ustanovenie":"§ 46b ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní je možné započítať ... najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach ..., a to len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane právnickej osoby","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-46b","my":{"odpoved":"Áno, spoločnosť si môže znížiť svoju daňovú povinnosť za rok 2025. Po zápočte kladného rozdielu z roku 2024 zaplatí daň vo výške **1 240 €**.\n\nMechanizmus zápočtu funguje tak, že kladný rozdiel z predchádzajúceho roka (keď sa platila minimálna daň) sa dá započítať len na tú časť daňovej povinnosti v aktuálnom roku, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane.\n\n### Postup výpočtu:\n\n1.  **Výpočet kladného rozdielu z roku 2024:**\n    Toto je suma, ktorú spoločnosť zaplatila navyše oproti svojej vypočítanej dani. Tento rozdiel si môže preniesť a započítať v nasledujúcich troch rokoch.\n    *   Zaplatená minimálna daň: 960 €\n    *   Vypočítaná daň v DP: 200 €\n    *   **Kladný rozdiel na zápočet: 960 € - 200 € = 760 €**\n\n2.  **Výpočet maximálneho možného zápočtu v roku 2025:**\n    V roku 2025 je vypočítaná daň (2 000 €) vyššia ako minimálna daň (960 €). Zápočet je možné uplatniť len na sumu, ktorá presahuje minimálnu daň.\n    *   Vypočítaná daň za rok 2025: 2 000 €\n    *   Minimálna daň pre dané pásmo: 960 €\n    *   **Maximálny možný zápočet: 2 000 € - 960 € = 1 040 €**\n\n3.  **Uplatnenie zápočtu a finálna daň na úhradu:**\n    Spoločnosť má k dispozícii kladný rozdiel 760 € a môže ho započítať až do výšky 1 040 €. Keďže je disponibilný rozdiel nižší, uplatní si ho celý.\n    *   Vypočítaná daň za rok 2025: 2 000 €\n    *   Uplatnený zápočet z roku 2024: - 760 €\n    *   **Daň na úhradu za rok 2025: 2 000 € - 760 € = 1 240 €**\n\n### Prehľadná tabuľka\n\n| Položka | Suma (€) | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Vypočítaná daň v DP za rok 2025 | 2 000,00 | Daňová povinnosť pred zápočtom. |\n| Kladný rozdiel z r. 2024 na zápočet | 760,00 | (960 € - 200 €) |\n| Maximálny možný zápočet v r. 2025 | 1 040,00 | (2 000 € - 960 €) |\n| **Uplatnený zápočet (nižšia z dvoch súm)** | **760,00** | Spoločnosť si uplatní celý dostupný rozdiel. |\n| **Daň na úhradu za rok 2025** | **1 240,00** | **(2 000 € - 760 €)** |\n\nTento postup je v súlade s § 46b Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorý upravuje inštitút minimálnej dane a jej započítanie. Nárok na zápočet kladného rozdielu zaniká po uplynutí troch bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnej výslednej sume 1 240 € a uviedla správny postup výpočtu i právne pravidlo podľa § 46b ods. 5 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť za rok 2025 reálne zaplatí daň vo výške 1 240 €. Kladný rozdiel z roku 2024, ktorý je možné započítať, je 760 € (zaplatená minimálna daň 960 € - vypočítaná daň 200 €). Tento rozdiel sa započíta na daňovú povinnosť za rok 2025, ktorá je 2 000 €, čím sa zníži na výsledných 1 240 €. Zápočet je možné uplatniť len na tú časť dane, ktorá presahuje sumu minimálnej dane pre daný rok (v tomto prípade na sumu 1 040 €, t.j. 2 000 € - 960 €). Uvedený postup upravuje § 46b ods. 5 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu výslednú sumu 1 240 € a zhoduje sa s referenciou vo všetkých krokoch výpočtu aj právnom odôvodnení podľa § 46b ods. 5 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť za rok 2025 reálne zaplatí daň vo výške 1 240 €. Kladný rozdiel z roku 2024 vo výške 760 € (960 € - 200 €) si môže započítať na daňovú povinnosť za rok 2025. Zápočet je možné uplatniť len na časť dane, ktorá presahuje sumu minimálnej dane, čo je v tomto prípade splnené (2 000 € > 960 €). Výsledná daň na úhradu je teda 2 000 € znížená o zápočet 760 €. Tento postup upravuje § 46b ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu číslu 1 240 € a správne uviedla podmienku zápočtu na časť dane prevyšujúcu minimálnu daň (s drobnou chybou v čísle odseku ustanovenia)."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"S. r. o. má v majetku jeden osobný automobil so vstupnou cenou 60 000 € (2. rok rovnomerného odpisovania, plne uplatnený ročný odpis 15 000 €). Základ dane za rok 2025 vykázala vo výške 5 000 €. O akú sumu je povinná zvýšiť základ dane z titulu odpisov tohto automobilu?","otazka_volna":"Máme vo firme drahšie auto za 60 tisíc a tento rok slabý zisk, len okolo 5 tisíc. Vraj musíme kvôli tomu autu niečo dodaňovať?","spravna_odpoved":"O 3 000 €. Základ dane (5 000 €) je nižší ako násobok počtu áut so vstupnou cenou 48 000 € a viac a ročného odpisu zo 48 000 € (1 × 12 000 €), preto sa základ dane zvýši o rozdiel medzi skutočne uplatneným odpisom (15 000 €) a odpisom zo vstupnej ceny 48 000 € (12 000 €), t. j. o 3 000 €.","ustanovenie":"§ 17 ods. 34 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, ... sa zvýši o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov ... so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-17","my":{"odpoved":"Áno, spoločnosť je povinná zvýšiť základ dane o **3 000 €**.\n\nPodľa § 17 ods. 34 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa pri osobných automobiloch so vstupnou cenou 48 000 € a viac uplatňuje osobitný režim pre daňové odpisy. Úprava základu dane sa vykoná, ak je základ dane nižší ako ročný odpis vypočítaný z limitovanej ceny 48 000 €.\n\n### Postup výpočtu\n\n1.  **Overenie podmienky pre úpravu základu dane:**\n    *   Najprv sa porovná vykázaný základ dane s limitom. Limit je ročný odpis z ceny 48 000 €.\n    *   **Limitovaný ročný odpis:** 48 000 € / 4 roky = **12 000 €**\n    *   **Vykázaný základ dane:** **5 000 €**\n    *   Keďže základ dane (5 000 €) je **nižší** ako limit (12 000 €), spoločnosť je povinná vykonať úpravu.\n\n2.  **Výpočet sumy zvýšenia základu dane:**\n    *   Zvýšenie sa vypočíta ako rozdiel medzi skutočným odpisom a limitovaným odpisom.\n\n| Položka | Suma | Výpočet |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Skutočne uplatnený ročný odpis | 15 000 € | (zo vstupnej ceny 60 000 €) |\n| Ročný odpis z limitovanej ceny | 12 000 € | (zo vstupnej ceny 48 000 €) |\n| **Rozdiel (zvýšenie základu dane)** | **3 000 €** | **(15 000 € - 12 000 €)** |\n\nVáš pôvodný základ dane 5 000 € sa teda zvýši o 3 000 € na výsledných **8 000 €**.\n\n**Dôležitá poznámka:** Ak by váš základ dane bol 12 000 € alebo viac, žiadna úprava by sa nevykonávala a celý odpis vo výške 15 000 € by bol daňovo uznaný bez obmedzenia [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17, ods. 34].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu zvýšenia základu dane o 3 000 € vrátane správneho právneho odôvodnenia a výpočtu podľa § 17 ods. 34 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť je povinná zvýšiť základ dane o sumu 3 000 €. Táto suma predstavuje kladný rozdiel medzi uplatneným ročným odpisom vo výške 15 000 € a ročným odpisom vypočítaným z limitovanej vstupnej ceny 48 000 €, ktorý je 12 000 €. K tejto úprave sa pristupuje, pretože vstupná cena automobilu presiahla zákonom stanovený limit. Výnimka sa neuplatní, nakoľko vykázaný základ dane (5 000 €) je nižší ako testovacia hodnota ročného odpisu z limitovanej ceny (12 000 €). Táto povinnosť vyplýva z § 17 ods. 34 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu zvýšenia základu dane o 3 000 € vrátane správneho právneho odôvodnenia a výpočtu podľa § 17 ods. 34 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť je povinná zvýšiť základ dane o 3 000 €. Táto povinnosť vzniká, pretože vstupná cena automobilu presiahla 48 000 € a vykázaný základ dane (5 000 €) je nižší ako ročný odpis z limitovanej vstupnej ceny 12 000 € (48 000 € / 4). Suma zvýšenia predstavuje rozdiel medzi skutočne uplatneným odpisom (15 000 €) a odpisom z limitovanej ceny (12 000 €). Úprava základu dane sa vykoná v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2025. Táto povinnosť vyplýva z § 17 ods. 34 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne vyčíslila sumu zvýšenia základu dane na 3 000 € a uviedla správny zákonný postup a odôvodnenie podľa § 17 ods. 34 zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"Spoločnosť prešla od 1. 10. 2025 z kalendárneho roka na hospodársky rok. Za samostatné zdaňovacie obdobie od 1. 1. do 30. 9. 2025 (9 mesiacov) dosiahla zdaniteľné výnosy 300 000 € a vykázala daňovú stratu. Akú minimálnu daň zaplatí za toto skrátené obdobie?","otazka_volna":"Prechádzali sme v októbri na hospodársky rok, za tých deväť mesiacov sme mali tržby 300 tisíc a stratu. Koľko je licencia za to skrátené obdobie?","spravna_odpoved":"1 440 €. Výnosy 300 000 € patria do pásma 1 920 € (nad 250 000 do 500 000 €) a za zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 mesiacov sa minimálna daň počíta ako 1/12 za každý kalendárny mesiac obdobia: 1 920 × 9/12 = 1 440 €.","ustanovenie":"§ 46b ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. (v spojení s § 41 ods. 10)","citat":"Za zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov sa minimálna daň právnickej osoby vypočíta vo výške súčinu 1/12 minimálnej dane podľa odseku 1 a počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-46b","my":{"odpoved":"Áno, aj za toto skrátené zdaňovacie obdobie je spoločnosť povinná zaplatiť minimálnu daň, keďže vykázala daňovú stratu. Pri zdaňovacom období kratšom ako 12 mesiacov sa platí pomerná časť.\n\nZa skrátené zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2025 do 30. 9. 2025 zaplatí vaša spoločnosť minimálnu daň vo výške **1 440 €**.\n\n### Podrobný výpočet\n\nPodľa § 46b ods. 6 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len \"ZDP\"), ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 mesiacov, platí daňovník pomernú časť minimálnej dane vypočítanú podľa počtu mesiacov zdaňovacieho obdobia.\n\nPostup je nasledovný:\n\n**1. Určenie pásma minimálnej dane pre celý rok**\n\nPásmo sa určí podľa výšky zdaniteľných príjmov (výnosov) dosiahnutých v danom období, teda podľa sumy 300 000 €.\n\nPásma minimálnej dane pre rok 2025 (a 2026) sú nasledovné:\n\n| Zdaniteľné príjmy (výnosy) | Výška minimálnej dane (za 12 mesiacov) |\n| :--- | :--- |\n| do 50 000 € | 340 € |\n| nad 50 000 € do 250 000 € | 960 € |\n| **nad 250 000 € do 500 000 €** | **1 920 €** |\n| nad 500 000 € do 5 000 000 € | 3 840 € |\n| nad 5 000 000 € | 11 520 € |\n\nVaša spoločnosť s výnosmi 300 000 € spadá do pásma s ročnou minimálnou daňou **1 920 €**.\n\n**2. Výpočet pomernej časti za 9 mesiacov**\n\nZ ročnej sumy sa vypočíta pomerná časť za 9 mesiacov (január - september 2025).\n\n*   **Výpočet:** (1 920 € / 12 mesiacov) × 9 mesiacov = **1 440 €**\n    ```tool_code\n    print(vypocitaj(1920 / 12 * 9))\n    ```\n    ```tool_result\n    1440\n    ```\n\n### Splatnosť tejto minimálnej dane\n\nJe dôležité upozorniť, že podľa prechodného ustanovenia [§ 52zzz ods. 7 ZDP] sa minimálna daň za toto kratšie zdaňovacie obdobie (1.1. - 30.9.2025) uhradí až v lehote na podanie daňového priznania za nasledujúci hospodársky rok (1.10.2025 - 30.9.2026). Lehota na podanie tohto priznania je do 31. decembra 2026.\n```tool_code\nprint(posunNaPracovnyDen(\"2026-12-31\"))\n```\n```tool_result\n{\"datum\":\"2026-12-31\",\"den_v_tyzdni\":\"štvrtok\",\"posunuty_datum\":\"2026-12-31\",\"poznamka\":\"Deň pripadá na pracovný deň.\"}\n```\nMinimálnu daň 1 440 € teda zaplatíte spolu s daňou (alebo minimálnou daňou) za hospodársky rok 2025/2026, a to najneskôr do **31. decembra 2026**.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nSumu zaplatenej minimálnej dane (1 440 €) si budete môcť započítať na daňovú povinnosť v nasledujúcich obdobiach, ak vaša vypočítaná daň bude vyššia ako minimálna daň. Tento zápočet je možný najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach [§ 46b ods. 5 ZDP].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila výšku minimálnej dane na 1 440 € a uviedla správny postup výpočtu pomernej časti podľa § 46b ods. 6 ZDP."},"google":{"odpoved":"Za skrátené zdaňovacie obdobie od 1. 1. do 30. 9. 2025 zaplatí spoločnosť minimálnu daň vo výške 1 440 €. Sadzba minimálnej dane sa určí podľa ročného zdaniteľného príjmu, ktorý by v prepočte bol 400 000 € (300 000 € / 9 * 12), čomu zodpovedá ročná sadzba 1 920 €. Keďže zdaňovacie obdobie trvalo iba 9 mesiacov, ročná sadzba sa úmerne kráti. Výpočet je nasledovný: (1 920 € / 12 mesiacov) * 9 mesiacov = 1 440 €. Táto povinnosť vyplýva z § 46b Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď obsahuje nesprávne právne pravidlo v odôvodnení, keďže zákon neustanovuje prepočítavanie (ročnú extrapoláciu) zdaniteľných výnosov na určenie pásma sadzby minimálnej dane."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť zaplatí minimálnu daň vo výške 1 440 €. Keďže jej zdaniteľné výnosy (300 000 €) spadajú do pásma nad 250 000 € do 500 000 €, jej ročná sadzba minimálnej dane je 1 920 €. Pre zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 mesiacov sa však táto suma alikvotne upraví. Výpočet je (1 920 € / 12 mesiacov) * 9 mesiacov. Vyplýva to z § 46b ods. 2 písm. c) a § 46b ods. 4 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu sumu minimálnej dane 1 440 € aj správny vecný postup alikvotného výpočtu."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"S. r. o. (nie je mikrodaňovníkom) vykázala za rok 2025 základ dane 80 000 € a má neuplatnenú daňovú stratu z roku 2022 vo výške 60 000 €. Akú maximálnu sumu straty si môže odpočítať v priznaní za rok 2025 a čo so zvyškom?","otazka_volna":"Zisk 80 tisíc, stará strata 60 tisíc. Koľko si z nej môžem tento rok odpočítať a čo so zvyškom?","spravna_odpoved":"Najviac 40 000 € (50 % základu dane 80 000 €). Zvyšných 20 000 € môže odpočítavať v ďalších obdobiach, najneskôr však za zdaňovacie obdobie 2027 (strata sa umoruje počas najviac piatich období nasledujúcich po roku 2022).","ustanovenie":"§ 30 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Daňovník si môže uplatniť tento odpočet daňovej straty najviac do výšky ... 50 % základu dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-30","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na to.\n\nMaximálna suma daňovej straty z roku 2022, ktorú si vaša spoločnosť môže odpočítať v daňovom priznaní za rok 2025, je **40 000 €**.\n\n### Vysvetlenie a výpočet\n\nPodľa § 30 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov platia pre odpočet daňovej straty vykázanej od roku 2020 nasledujúce pravidlá:\n*   Stratu je možné odpočítať počas najviac **piatich** bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období.\n*   Keďže vaša spoločnosť **nie je mikrodaňovníkom**, výška odpočtu v danom roku je limitovaná na **50 % základu dane**.\n\nVáš výpočet pre daňové priznanie za rok 2025 bude vyzerať takto:\n\n| Položka | Suma | Výpočet a poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Základ dane pred umorením straty | 80 000 € | Uvádza sa v daňovom priznaní. |\n| Limit pre odpočet straty | 40 000 € | 50 % z 80 000 € [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 30]. |\n| Dostupná neuplatnená strata z r. 2022 | 60 000 € | Celková výška straty, ktorú máte k dispozícii. |\n| **Maximálny možný odpočet v r. 2025** | **40 000 €** | Uplatní sa nižšia zo súm: dostupná strata (60 000 €) alebo limit (40 000 €). |\n| Základ dane po odpočítaní straty | 40 000 € | 80 000 € - 40 000 € |\n| **Daň z príjmov PO za rok 2025** | **8 400 €** | 40 000 € × 21 % (štandardná sadzba dane). |\n\n### Čo so zvyškom daňovej straty?\n\nZvyšná časť daňovej straty vo výške **20 000 €** (60 000 € - 40 000 €) sa nepoužitím v roku 2025 nestráca.\n\nMôžete si ju preniesť a uplatniť v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, a to najneskôr do roku **2027** (keďže strata z roku 2022 sa môže umorovať 5 rokov, t. j. v rokoch 2023, 2024, 2025, 2026 a 2027). Aj v ďalších rokoch bude platiť limit 50 % zo základu dane daného roka, pokiaľ sa spoločnosť nestane mikrodaňovníkom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila maximálny odpočet straty vo výške 40 000 € (50 % základu dane) a zostatok 20 000 € s možnosťou umorenia najneskôr do roku 2027."},"google":{"odpoved":"V daňovom priznaní za rok 2025 si môžete odpočítať daňovú stratu maximálne do výšky 40 000 €. Táto suma predstavuje 50 % zo základu dane 80 000 €, čo je limit pre daňovníka, ktorý nie je mikrodaňovníkom. Zvyšnú časť straty vo výške 20 000 € si môžete uplatniť v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, najneskôr do roku 2027. Daňovú stratu je možné odpočítavať počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Uvedený postup upravuje § 30 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne zodpovedá referencii a správne uvádza maximálny odpočet 40 000 €, uplatnenie zvyšku 20 000 € do roku 2027 aj príslušné zákonné ustanovenie."},"bez":{"odpoved":"V daňovom priznaní za rok 2025 si spoločnosť môže odpočítať daňovú stratu maximálne do výšky 40 000 €, čo predstavuje 50 % jej základu dane. Tento postup vyplýva z § 30 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zvyšnú časť neuplatnenej straty vo výške 20 000 € si môže odpočítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Stratu z roku 2022 je možné umorovať najneskôr v zdaňovacom období končiacom v roku 2027.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne ustanovenie zákona (§ 30 ods. 1 písm. a namiesto písm. b), ktoré upravuje odpočet u mikrodaňovníka, čím obsahuje nesprávne právne pravidlo v odôvodnení."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"S. r. o. mala za rok 2025 zdaniteľné výnosy 70 000 €, základ dane 20 000 € a disponibilnú neuplatnenú daňovú stratu 25 000 € (nemá žiadne kontrolované transakcie). Konateľ tvrdí: „Platíme 10 % sadzbu, lebo sme pod 100 000 €, takže sme mikrodaňovník a stratu si odpočítame do výšky celého základu dane.“ Koľko si spoločnosť reálne odpočíta?","otazka_volna":"Tržby 70 tisíc, takže sme malá firma s desaťpercentnou daňou. To znamená, že sme mikrodaňovník a stratu si dáme celú naraz, nie?","spravna_odpoved":"Len 10 000 €. Hranica 100 000 € platí iba pre 10 % sadzbu dane; mikrodaňovníkom je PO len pri zdaniteľných výnosoch do 60 000 €. Pri výnosoch 70 000 € firma mikrodaňovníkom nie je, preto odpočíta stratu najviac do výšky 50 % základu dane (50 % × 20 000 € = 10 000 €).","ustanovenie":"§ 2 písm. w) a § 30 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"daňovník, ktorý je právnickou osobou, ktorého zdaniteľné príjmy (výnosy) za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu 60 000 eur","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-2","my":{"odpoved":"Spoločnosť si bude môcť reálne odpočítať daňovú stratu len do výšky **10 000 €**. Konateľ sa mýli v kľúčovom predpoklade – zamieňa si podmienky pre zníženú sadzbu dane s podmienkami pre štatút mikrodaňovníka.\n\nHoci spoločnosť vďaka zdaniteľným výnosom 70 000 € (do 100 000 €) spĺňa podmienku pre zníženú 10 % sadzbu dane z príjmov, **neznamená to, že je automaticky aj mikrodaňovníkom**. Štatút mikrodaňovníka je viazaný na inú, podstatne nižšiu hranicu príjmov (historicky na úrovni limitu pre povinnú registráciu na DPH, t. j. cca 49 790 €).\n\nKeďže vaša spoločnosť nie je mikrodaňovník, môže si odpočítať daňovú stratu len do výšky **50 % zo základu dane** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 30].\n\n### Výpočet daňovej povinnosti za rok 2025\n\n| Položka | Suma | Vysvetlenie |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Zdaniteľné výnosy | 70 000,00 € | Spĺňa podmienku pre 10 % sadzbu dane (do 100 000 €). |\n| Základ dane pred odpočtom straty | 20 000,00 € | Vstupná hodnota pre výpočet. |\n| Maximálny možný odpočet straty | 10 000,00 € | 50 % zo základu dane (20 000 € × 50 %). |\n| Disponibilná daňová strata | 25 000,00 € | K dispozícii je viac, než je možné uplatniť. |\n| **Skutočne uplatnený odpočet straty** | **10 000,00 €** | Uplatní sa maximálny možný odpočet. |\n| Základ dane po odpočte straty | 10 000,00 € | 20 000 € - 10 000 € |\n| Sadzba dane z príjmov PO | 10 % | Platí pre príjmy do 100 000 € za rok 2025. |\n| **Daňová povinnosť za rok 2025** | **1 000,00 €** | 10 000 € × 10 % |\n\n### Zostávajúca daňová strata\n\nSpoločnosti zostane neuplatnená časť daňovej straty vo výške **15 000 €** (25 000 € - 10 000 €), ktorú si bude môcť odpočítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, najneskôr však do 5 rokov od jej vzniku.\n\n### Porovnanie predpokladu a reality\n\n| | Predpoklad konateľa | Správny výpočet |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Štatút | Mikrodaňovník | **Nie je** mikrodaňovník |\n| Limit odpočtu straty | 100 % základu dane | **50 %** základu dane |\n| Uplatnená strata | 20 000 € | **10 000 €** |\n| Základ dane po odpočte | 0 € | **10 000 €** |\n| **Daňová povinnosť** | **0 €** | **1 000 €** |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôrazne odporúčam rozlišovať medzi podmienkami pre zníženú sadzbu dane (príjmy do 100 000 €) a štatútom mikrodaňovníka (príjmy do cca 49 790 €). Hoci obe prinášajú výhody, ide o dva samostatné inštitúty. Štatút mikrodaňovníka okrem plného odpočtu straty umožňuje napríklad aj výhodnejšie odpisovanie majetku či tvorbu daňovo uznaných opravných položiek k pohľadávkam.","spravne":false,"dovod":"Hoci je výsledná suma 10 000 € a limit 50 % správny, odpoveď sa opiera o zastarané právne pravidlo, keď hranicu pre mikrodaňovníka uvádza ako cca 49 790 € namiesto zákonom stanovenej sumy 60 000 €."},"google":{"odpoved":"Konateľ sa mýli, spoločnosť si reálne odpočíta daňovú stratu vo výške 10 000 €. Spoločnosť nie je mikrodaňovníkom, pretože jej zdaniteľné výnosy (70 000 €) za rok 2025 presiahli hranicu 60 000 € stanovenú v § 2 písm. w) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Keďže nespĺňa status mikrodaňovníka, môže si odpočítať daňovú stratu len do výšky 50 % základu dane, t. j. 10 000 € (50 % z 20 000 €). Tento postup vyplýva z § 30 ods. 1 Zákona o dani z príjmov. Zvyšnú časť straty vo výške 15 000 € si bude môcť odpočítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, uvádza správnu sumu odpočtu 10 000 € aj správne právne odôvodnenie vrátane hranice 60 000 € pre mikrodaňovníka a limitu 50 % zo základu dane."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť si môže odpočítať daňovú stratu len do výšky 10 000 €. Tvrdenie konateľa nie je správne, pretože zdaniteľné výnosy spoločnosti (70 000 €) presiahli hranicu pre definíciu mikrodaňovníka (49 790 €). Keďže spoločnosť nie je mikrodaňovník, môže si odpočítať stratu maximálne do výšky 50 % základu dane. To v tomto prípade predstavuje 50 % z 20 000 €, teda 10 000 €. Tento postup vyplýva z § 30 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď síce dospela k správnemu číslu 10 000 €, no v odôvodnení uviedla nesprávnu a zastaranú hranicu pre mikrodaňovníka (49 790 € namiesto 60 000 €)."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"Spoločnosť má dosiaľ nevyužitú časť daňovej straty vykázanej za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2020. Môže si ju odpočítať od základu dane v daňovom priznaní za rok 2026?","otazka_volna":"Ostala nám nevyužitá strata ešte z covidového roku. Dá sa ešte teraz uplatniť v priznaní?","spravna_odpoved":"Nie. Daňovú stratu možno odpočítavať počas najviac piatich bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období — stratu za rok 2020 teda naposledy za zdaňovacie obdobie 2025; v priznaní za 2026 nárok už zanikol.","ustanovenie":"§ 30 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"možno odpočítať daňovú stratu počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-30","my":{"odpoved":"**Nie, daňovú stratu vykázanú za rok 2020 si už v daňovom priznaní za rok 2026 odpočítať nemôžete.**\n\nLehota na odpočet tejto straty uplynula podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa § 30 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je možné daňovú stratu odpočítať od základu dane počas **najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období**. Toto obdobie začína plynúť v roku, ktorý nasleduje po roku, za ktorý bola strata vykázaná.\n\nPre daňovú stratu z roku 2020 to znamená:\n*   Rok vykázania straty: **2020**\n*   Obdobie na odpočet straty (5 rokov):\n    1.  rok: **2021**\n    2.  rok: **2022**\n    3.  rok: **2023**\n    4.  rok: **2024**\n    5.  rok: **2025**\n\nZdaňovacie obdobie roka 2025 bolo poslednou možnosťou, kedy ste si mohli uplatniť odpočet daňovej straty z roku 2020. V daňovom priznaní za rok 2026 už tento nárok zanikol.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPravidelne sledujte lehoty na umorenie daňových strát z jednotlivých rokov. Ak máte viacero neuplatnených strát, je dôležité ich odpočítavať v správnom poradí (od najstaršej) a v rámci zákonných limitov (spravidla do 50 % základu dane, pre mikrodaňovníkov do 100 % základu dane [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 30, ods. 1]), aby ste o možnosť ich odpočtu neprišli.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že stratu za rok 2020 nemožno v roku 2026 odpočítať, keďže päťročná lehota uplynula rokom 2025."},"google":{"odpoved":"Nie, nevyužitú časť daňovej straty za rok 2020 si už nemôžete odpočítať v daňovom priznaní za rok 2026. Lehotu na odpočet tejto daňovej straty bolo možné uplatniť najviac počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Týmito obdobiami boli roky 2021, 2022, 2023, 2024 a 2025. Zdaňovacie obdobie 2026 je už po uplynutí tejto zákonnej lehoty. Uvedené pravidlo vyplýva z § 30 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že stratu za rok 2020 nemožno v roku 2026 odpočítať, keďže päťročná lehota uplynula rokom 2025 podľa § 30 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Nie, spoločnosť si nemôže odpočítať daňovú stratu z roku 2020 v daňovom priznaní za rok 2026. Lehota na odpočet tejto daňovej straty uplynula v zdaňovacom období 2025. Daňovú stratu vykázanú za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2020 je možné odpočítať najviac počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Uvedené vyplýva z § 30 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza záporné stanovisko, 5-ročnú lehotu na odpočet podľa § 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov a správne určuje, že lehota uplynula v zdaňovacom období 2025."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"S. r. o. kúpila a 10. 10. 2025 zaradila do užívania osobný automobil so spaľovacím motorom, vstupná cena 24 000 €, rovnomerné odpisovanie. Aký daňový odpis si uplatní za rok 2025?","otazka_volna":"V októbri sme kúpili firemné auto za 24 tisíc. Koľko si dáme do odpisov za tento rok?","spravna_odpoved":"1 500 €. Auto patrí do odpisovej skupiny 1 (4 roky), ročný odpis 24 000 / 4 = 6 000 €; v prvom roku sa uplatní len pomerná časť za mesiace od zaradenia do konca roka (október–december = 3 mesiace): 6 000 × 3/12 = 1 500 €.","ustanovenie":"§ 27 ods. 2 a § 26 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"V prvom roku odpisovania hmotného majetku sa uplatní len pomerná časť z ročného odpisu vypočítaného podľa odseku 1 v závislosti od počtu mesiacov, počnúc mesiacom jeho zaradenia do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-27","my":{"odpoved":"Za rok 2025 si vaša s.r.o. môže uplatniť daňový odpis vo výške **1 500 €**.\n\nOsobný automobil so spaľovacím motorom sa zaraďuje do **1. odpisovej skupiny** s dobou odpisovania 4 roky a odpisuje sa iba rovnomerne [Odpisové skupiny (§ 26 ZDP)].\n\nV prvom roku odpisovania sa uplatní len pomerná časť z ročného odpisu, a to v závislosti od počtu mesiacov od zaradenia majetku do užívania do konca zdaňovacieho obdobia [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 27, ods. 2].\n\n### Výpočet daňového odpisu za rok 2025\n\n1.  **Výpočet ročného odpisu:**\n    *   Vstupná cena / Doba odpisovania\n    *   24 000 € / 4 roky = **6 000 €**\n\n2.  **Počet mesiacov odpisovania v roku 2025:**\n    *   Automobil bol zaradený do užívania 10. októbra 2025.\n    *   Odpis sa uplatňuje za mesiace október, november a december 2025, t. j. spolu za **3 mesiace**.\n\n3.  **Výpočet pomerného odpisu za rok 2025:**\n    *   (Ročný odpis / 12 mesiacov) × Počet mesiacov odpisovania\n    *   (6 000 € / 12) × 3 = **1 500 €**\n\n### Plán daňových odpisov\n\n| Rok odpisovania | Výpočet | Uplatnený odpis | Zostatková cena |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **2025** | (24 000 / 4 / 12) × 3 | **1 500,00 €** | 22 500,00 € |\n| 2026 | 24 000 / 4 | 6 000,00 € | 16 500,00 € |\n| 2027 | 24 000 / 4 | 6 000,00 € | 10 500,00 € |\n| 2028 | 24 000 / 4 | 6 000,00 € | 4 500,00 € |\n| 2029 | Zvyšok z 1. roka | 4 500,00 € | 0,00 € |\n| **Spolu** | | **24 000,00 €** | |\n\n**Vysvetlenie:** Neuplatnená časť ročného odpisu z prvého roka (6 000 € - 1 500 € = 4 500 €) sa uplatní v roku nasledujúcom po uplynutí štandardnej doby odpisovania, teda v roku 2029 [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 27, ods. 2].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila výšku daňového odpisu za rok 2025 na 1 500 € a uviedla správny postup výpočtu pomernej časti ročného odpisu podľa zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť si za rok 2025 uplatní daňový odpis vo výške 1 500 €. Osobný automobil so spaľovacím motorom sa zaraďuje do 1. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky. Ročný odpis pri rovnomernom odpisovaní je 6 000 € (24 000 € / 4). Keďže bol automobil zaradený do užívania 10. októbra 2025, v prvom roku sa uplatní len pomerná časť ročného odpisu za 3 mesiace (október až december). Postup odpisovania upravuje § 26 a § 27 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne zodpovedá referencii a obsahuje správny výsledok 1 500 € vrátane správneho právneho a vecného odôvodnenia."},"bez":{"odpoved":"Za rok 2025 si s.r.o. uplatní daňový odpis vo výške 1 500 €. Osobný automobil sa zaraďuje do 1. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky, z čoho vyplýva ročný odpis 6 000 €. Keďže bol majetok zaradený do užívania v októbri 2025, v prvom roku sa uplatní len pomerná časť odpisu za 3 mesiace (október až december). Výpočet je (6 000 € / 12) * 3. Tento postup vyplýva z § 27 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď obsahuje správnu sumu daňového odpisu 1 500 € a správne uvádza zaradenie do 1. odpisovej skupiny aj výpočet pomernej časti za 3 mesiace."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"S. r. o., ktorá nie je mikrodaňovníkom a uplatňuje rovnomerné odpisovanie, zaradila 15. 7. 2026 do užívania nový čisto elektrický osobný automobil (v osvedčení o evidencii druh paliva „BEV“) so vstupnou cenou 40 000 €. Aký daňový odpis si uplatní za rok 2026?","otazka_volna":"Kúpili sme v lete elektromobil za 40 tisíc. Vraj sa odpíše rýchlejšie ako normálne auto — koľko za prvý rok?","spravna_odpoved":"10 000 €. Osobný automobil BEV patrí do odpisovej skupiny 0 s dobou odpisovania 2 roky, ročný odpis 40 000 / 2 = 20 000 €; v prvom roku len pomerná časť za júl–december (6/12): 20 000 × 6/12 = 10 000 €.","ustanovenie":"Príloha č. 1 (položka 0-1) a § 26 ods. 1, § 27 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Len: osobné automobily, ktoré majú v osvedčení o evidencii časť II v položke „18 P.3 Druh paliva/zdroj energie“ uvedené „BEV“ alebo „PHEV“ v akejkoľvek kombinácii s iným druhom paliva alebo zdroja energie","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/992654-Doba-rovnomern%C3%A9ho-odpisovania-","my":{"odpoved":"Na základe vami zadaných údajov si vaša spoločnosť môže za rok 2026 uplatniť daňový odpis vo výške **10 000 €**.\n\nČisto elektrické osobné automobily (s označením „BEV“ v osvedčení o evidencii) sa od 1. januára 2025 zaraďujú do **0. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 2 roky**. Odpisujú sa výlučne rovnomernou metódou.\n\n### Výpočet daňového odpisu za rok 2026\n\nKeďže automobil bol zaradený do užívania v priebehu roka (15. júla 2026), v prvom roku sa uplatní len pomerná časť ročného odpisu za mesiace, počas ktorých bol majetok evidovaný v účtovníctve (od júla do decembra, t. j. 6 mesiacov).\n\n1.  **Ročný odpis:**\n    *   Vstupná cena / Doba odpisovania = 40 000 € / 2 roky = 20 000 €\n\n2.  **Pomerná časť za rok 2026 (6 mesiacov):**\n    *   (Ročný odpis / 12 mesiacov) × Počet mesiacov odpisovania\n    *   (20 000 € / 12) × 6 = **10 000 €**\n\n### Plán odpisovania\n\nCelý priebeh odpisovania bude vyzerať nasledovne:\n\n| Rok | Výpočet daňového odpisu | Daňový odpis v € | Daňová zostatková cena v € |\n| :-- | :--- | :--- | :--- |\n| **2026** | (40 000 / 2 / 12) × 6 | **10 000,00** | 30 000,00 |\n| **2027** | 40 000 / 2 | 20 000,00 | 10 000,00 |\n| **2028** | Zvyšná časť odpisu z 1. roka | 10 000,00 | 0,00 |\n| **Spolu** | | **40 000,00** | **0,00** |\n\n**Vysvetlenie:** Neuplatnená časť odpisu z prvého roka (10 000 €) sa v súlade s § 27 ods. 2 Zákona o dani z príjmov uplatní v roku nasledujúcom po uplynutí štandardnej doby odpisovania, teda v roku 2028.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nVáš automobil má vstupnú cenu 40 000 €, čo je pod limitom 48 000 €. Nemusíte preto sledovať výšku základu dane pre účely limitácie odpisov podľa § 17 ods. 34 Zákona o dani z príjmov, čo vám zjednodušuje administratívu. Táto zrýchlená dvojročná doba odpisovania sa vzťahuje len na čisto elektrické (BEV) a plug-in hybridné (PHEV) vozidlá. Na bežné hybridy (HEV), ktoré sa nedajú nabíjať zo siete, sa naďalej vzťahuje štandardná doba odpisovania 4 roky (1. odpisová skupina).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila výšku daňového odpisu 10 000 € na základe zaradenia BEV do odpisovej skupiny 0 s dobou odpisovania 2 roky a uplatnenia pomernej časti za 6 mesiacov."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť si za rok 2026 uplatní daňový odpis vo výške 10 000 €.\n\nČisto elektrické osobné automobily (BEV) sa zaraďujú do odpisovej skupiny 0 s dobou odpisovania 2 roky. Ročný odpis je teda 20 000 € (40 000 € / 2). Keďže sa majetok zaradil do užívania v júli 2026, v prvom roku sa uplatní len pomerná časť ročného odpisu za 6 mesiacov (júl - december). Výpočet je (20 000 € / 12 mesiacov) * 6 mesiacov = 10 000 €.\n\nToto zvýhodnené odpisovanie pre elektromobily a plug-in hybridy upravuje § 26 ods. 1 v nadväznosti na Prílohu č. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú výšku odpisu 10 000 € aj správne právne a výpočtové odôvodnenie so zaradením do odpisovej skupiny 0 na 2 roky."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť si za rok 2026 uplatní daňový odpis vo výške 20 000 €. Osobný automobil s čisto elektrickým pohonom (BEV) sa odpisuje počas skrátenej doby 2 rokov. Vyplýva to z § 26 ods. 12 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ročný odpis pri rovnomernom odpisovaní je teda polovica vstupnej ceny (40 000 € / 2). Za rok zaradenia sa uplatňuje celý ročný odpis bez ohľadu na počet mesiacov používania.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je nesprávna, pretože uvádza chybnú sumu odpisu 20 000 € namiesto pomernej časti 10 000 € (6/12) a nesprávne tvrdí, že v roku zaradenia sa uplatňuje celý ročný odpis."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"Firma vykonala na tej istej administratívnej budove v marci 2025 stavebnú úpravu za 900 € a v septembri 2025 ďalšiu za 900 € (spolu 1 800 €). Účtovníčka chce obe sumy zaúčtovať jednorazovo do daňových nákladov, lebo ani jedna jednotlivo neprekročila 1 700 €. Je tento postup správny?","otazka_volna":"Na budove sme robili dve menšie úpravy, každá stála pod 1 700, dokopy 1 800. Môžem to hodiť rovno do nákladov?","spravna_odpoved":"Nie. Hranica 1 700 € sa posudzuje v úhrne za zdaňovacie obdobie pri jednotlivom majetku — úhrn 1 800 € ju prevyšuje, ide teda o technické zhodnotenie, ktoré zvyšuje vstupnú (zostatkovú) cenu budovy a do nákladov sa dostáva postupne cez odpisy.","ustanovenie":"§ 29 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"výdavky na dokončené nadstavby, prístavby, vstavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 1 700 eur v úhrne za zdaňovacie obdobie","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-29","my":{"odpoved":"Nie, tento postup **nie je správny**.\n\nÚčtovníčka sa mýli v kľúčovom bode: limit 1 700 € pre technické zhodnotenie sa neposudzuje pre každú úpravu jednotlivo, ale **v úhrne za celé zdaňovacie obdobie** pre daný majetok.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa § 29 ods. 1 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len \"ZDP\") sa za technické zhodnotenie považujú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby, stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie, ktoré prevyšujú pri jednotlivom hmotnom majetku sumu 1 700 € **v úhrne za zdaňovacie obdobie**.\n\n**Aplikácia na váš prípad (za rok 2025):**\n\n1.  **Sčítanie výdavkov:** V zdaňovacom období 2025 ste na tej istej budove vykonali dve stavebné úpravy. Ich hodnotu je potrebné sčítať:\n    *   Marec 2025: 900 €\n    *   September 2025: 900 €\n    *   **Spolu za rok 2025: 1 800 €**\n\n2.  **Porovnanie s limitom:** Celková suma výdavkov za zdaňovacie obdobie sa porovná so zákonným limitom:\n    *   **1 800 € > 1 700 €**\n\n3.  **Záver:** Keďže úhrn výdavkov na stavebné úpravy na jednej budove za rok 2025 prekročil hranicu 1 700 €, celá suma 1 800 € sa považuje za technické zhodnotenie.\n\n### Správny postup\n\nVýdavky v celkovej sume 1 800 € **nie je možné jednorazovo zaúčtovať do daňových nákladov**. Namiesto toho je spoločnosť povinná o túto sumu **zvýšiť vstupnú (alebo zostatkovú) cenu administratívnej budovy** a túto sumu premietnuť do daňových výdavkov postupne formou odpisov.\n\n| Kritérium | Nesprávny postup (navrhovaný) | **Správny postup (podľa zákona)** |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Posúdenie limitu** | Každá úprava samostatne (900 € < 1 700 €) | **Súčet úprav za rok (1 800 € > 1 700 €)** |\n| **Klasifikácia** | Oprava / údržba | **Technické zhodnotenie** |\n| **Účtovanie** | Jednorazový náklad (účet 511) | **Zvýšenie vstupnej ceny majetku (účet 042 -> 021)** |\n| **Daňový dopad v 2025**| Zníženie základu dane o 1 800 € | **Zníženie základu dane len o alikvotnú časť ročného odpisu zo zvýšenej ceny** |\n\n### Rozdiel medzi opravou a technickým zhodnotením\n\nJe dôležité rozlišovať medzi opravou a technickým zhodnotením:\n\n*   **Oprava:** Odstraňovanie čiastočného opotrebenia alebo poškodenia s cieľom uvedenia majetku do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu. Výdavky na opravy sú daňovým výdavkom v plnej výške a okamžite, bez ohľadu na ich sumu.\n*   **Technické zhodnotenie:** Zásahy, ktoré menia účel použitia, kvalitu, výkonnosť alebo technické parametre majetku (rekonštrukcia), alebo ho rozširujú o nové súčasti (modernizácia). Stavebné úpravy sú v ZDP explicitne menované ako technické zhodnotenie [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 29, ods. 1].\n\nKeďže vo vašom prípade išlo o \"stavebné úpravy\", tieto spadajú priamo pod definíciu technického zhodnotenia.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam okamžite prehodnotiť účtovanie oboch výdavkov. Namiesto účtovania do nákladov ich zaevidujte ako technické zhodnotenie, ktoré zvýši vstupnú cenu budovy. Týmto krokom predídete potenciálnym problémom a dorubeniu dane vrátane sankcií pri daňovej kontrole. Vždy na konci roka skontrolujte všetky výdavky na jednotlivých kartách majetku, aby ste sa uistili, že ich súčet neprekročil limit 1 700 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že postup účtovníčky nie je správny, pretože limit 1 700 € sa posudzuje v úhrne za celé zdaňovacie obdobie na danom majetku, a preto ide o technické zhodnotenie vstupujúce do ceny majetku a odpisov."},"google":{"odpoved":"Nie, tento postup nie je správny. Výdavky na technické zhodnotenie na tom istom majetku sa pre účely posúdenia limitu za zdaňovacie obdobie sčítavajú. Keďže súčet stavebných úprav (900 € + 900 € = 1 800 €) presiahol v zdaňovacom období 2025 sumu 1 700 €, považuje sa za technické zhodnotenie. Celá suma 1 800 € musí zvýšiť vstupnú cenu budovy a byť odpisovaná. Tento postup vyplýva z § 29 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že postup nie je správny, nakoľko sa výdavky za zdaňovacie obdobie sčítavajú a po prekročení sumy 1 700 € ide o technické zhodnotenie zvyšujúce vstupnú cenu budovy."},"bez":{"odpoved":"Nie, tento postup nie je správny.\n\nAk sa na tom istom majetku vykoná v priebehu jedného zdaňovacieho obdobia viacero technických zhodnotení, ich hodnoty sa na účely posúdenia limitu sčítavajú. Keďže celková suma výdavkov (1 800 €) prekročila v zdaňovacom období 2025 hranicu 1 700 €, ide o technické zhodnotenie. Celá suma 1 800 € musí zvýšiť vstupnú (zostatkovú) cenu budovy a odpisovať sa. Nie je možné ju jednorazovo uplatniť ako daňový náklad. Tento postup vyplýva z § 29 ods. 1 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že postup účtovníčky nie je správny, pretože výdavky sa za zdaňovacie obdobie na jednotlivom majetku sčítavajú a po prekročení sumy 1 700 € zvyšujú vstupnú cenu a odpisujú sa."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"Nepremlčaná pohľadávka z predaja tovaru (zahrnutá do zdaniteľných príjmov, bez možnosti započítania so záväzkami voči dlžníkovi) v menovitej hodnote 10 000 € bola splatná 15. 3. 2024 a dlžník neuhradil nič. Akú maximálnu daňovo uznanú opravnú položku k nej môže veriteľ, ktorý nie je mikrodaňovníkom, tvoriť k 31. 12. 2025?","otazka_volna":"Odberateľ nám už vyše roka a pol nezaplatil faktúru na 10 tisíc. Koľko si môžem dať do daňových nákladov cez opravnú položku?","spravna_odpoved":"2 000 € (20 % menovitej hodnoty). K 31. 12. 2025 uplynulo od splatnosti 656 dní — viac ako 360, ale menej ako 720 dní, preto je daňovo uznaná tvorba opravnej položky len do 20 %; 50 % by bolo možné až po 720 dňoch a 100 % po 1 080 dňoch.","ustanovenie":"§ 20 ods. 14 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"360 dní, sa zahrnie do výdavkov do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva,","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-20","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých údajov je maximálna daňovo uznaná opravná položka, ktorú môže veriteľ vytvoriť k 31. decembru 2025, vo výške **2 000 €**.\n\nTento výpočet vychádza z časového testu pre tvorbu daňových opravných položiek k rizikovým pohľadávkam podľa § 20 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.\n\n### Podrobný výpočet a zdôvodnenie\n\n1.  **Výpočet doby po splatnosti:**\n    *   Dátum splatnosti pohľadávky: 15. 3. 2024\n    *   Dátum, ku ktorému sa tvorí opravná položka: 31. 12. 2025\n    *   Počet dní po splatnosti k 31. 12. 2025 je **656 dní**.\n\n2.  **Zaradenie do pásma podľa zákona:**\n    Zákon o dani z príjmov umožňuje uznať opravnú položku do daňových výdavkov v závislosti od počtu dní, ktoré uplynuli od splatnosti pohľadávky:\n    *   **nad 360 dní:** do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky\n    *   **nad 720 dní:** do výšky 50 % menovitej hodnoty pohľadávky\n    *   **nad 1 080 dní:** do výšky 100 % menovitej hodnoty pohľadávky\n\n    Keďže od splatnosti pohľadávky uplynulo 656 dní, je splnená podmienka \"viac ako 360 dní\", ale nie je splnená podmienka \"viac ako 720 dní\". Preto je možné uplatniť opravnú položku do výšky 20 %.\n\n3.  **Výpočet maximálnej daňovej opravnej položky:**\n    *   Menovitá hodnota pohľadávky: 10 000 €\n    *   Uplatniteľná sadzba: 20 %\n    *   Výpočet: 10 000 € × 20 % = **2 000 €**\n\n### Prehľad daňových opravných položiek podľa časového testu\n\n| Doba po splatnosti | Maximálna daňovo uznaná OP | Uplatnenie v tomto prípade |\n| :----------------- | :------------------------- | :------------------------- |\n| viac ako 360 dní  | 20 % z menovitej hodnoty   | **Áno (2 000 €)**          |\n| viac ako 720 dní  | 50 % z menovitej hodnoty   | Nie (doba je len 656 dní)  |\n| viac ako 1 080 dní | 100 % z menovitej hodnoty  | Nie (doba je len 656 dní)  |\n\n**Dôležité podmienky pre uplatnenie (ktoré sú vo vašom prípade splnené):**\n*   Pohľadávka musí byť zahrnutá do zdaniteľných príjmov.\n*   Pohľadávka v čase tvorby opravnej položky nesmie byť premlčaná.\n*   Tento postup platí pre daňovníkov, ktorí nie sú mikrodaňovníkmi (tí majú osobitný režim).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne aj číselne správne určila maximálnu výšku daňovej opravnej položky 2 000 € na základe správneho právneho odôvodnenia a výpočtu dní po splatnosti."},"google":{"odpoved":"K 31. 12. 2025 uplynulo od splatnosti pohľadávky (15. 3. 2024) viac ako 360 dní, ale nie viac ako 720 dní. Veriteľ, ktorý nie je mikrodaňovníkom, môže tvoriť daňovo uznanú opravnú položku vo výške 20 % z menovitej hodnoty pohľadávky. Maximálna výška daňovo uznanej opravnej položky je teda 2 000 € (20 % z 10 000 €). Túto možnosť upravuje § 20 ods. 14 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Tvorba opravnej položky je podmienená jej zaúčtovaním.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza maximálnu sumu 2 000 € (20 % z menovitej hodnoty) spolu so správnym právnym posúdením lehoty podľa § 20 ods. 14 písm. a) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Maximálna daňovo uznaná opravná položka je 2 000 €. K 31. 12. 2025 uplynulo od splatnosti pohľadávky viac ako 360 dní (konkrétne 657 dní), ale ešte nie viac ako 720 dní. Veriteľ si preto môže uplatniť opravnú položku do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky. Tento postup vyplýva z § 20 ods. 14 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza maximálnu výšku opravnej položky 2 000 € (20 %) a správne ju odôvodňuje uplynutím viac ako 360 dní od splatnosti podľa § 20 ods. 14 písm. a) zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"S. r. o. fakturovala v roku 2025 sesterskej spoločnosti (obe majú rovnakého 100 % spoločníka) marketingové služby v úhrne 9 800 €, pričom cena je pod trhovou úrovňou. Je povinná z tohto titulu zvýšiť základ dane podľa pravidiel transferového oceňovania?","otazka_volna":"Fakturujeme sesterskej firme služby za necelých 10 tisíc ročne, asi lacnejšie, než je bežné na trhu. Musíme kvôli tomu riešiť transferové oceňovanie a niečo dodaňovať?","spravna_odpoved":"Nie. Úprava základu dane sa vykonáva len pri významnej kontrolovanej transakcii, t. j. ak hodnota transakcie alebo skupiny transakcií prevyšuje 10 000 € (pri úvere/pôžičke istina nad 50 000 €). Úhrn 9 800 € hranicu neprevyšuje, základ dane sa z tohto titulu neupravuje.","ustanovenie":"§ 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"za významnú kontrolovanú transakciu ... sa ... považuje právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, na ktorého základe v príslušnom zdaňovacom období jedna alebo viac závislých osôb dosiahne zdaniteľný príjem (výnos) alebo daňový výdavok (náklad) v hodnote prevyšujúcej 10 000 eur","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-17","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade **nie je spoločnosť povinná zvýšiť základ dane** z titulu transferového oceňovania, pretože transakcia nedosiahla hranicu významnosti.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nHoci vaša spoločnosť a sesterská spoločnosť sú považované za **závislé osoby** (keďže majú rovnakého 100 % spoločníka), povinnosť upraviť základ dane podľa pravidiel transferového oceňovania sa vzťahuje len na tzv. **významné kontrolované transakcie**.\n\n1.  **Princíp transferového oceňovania:** Podľa Zákona o dani z príjmov sa základ dane závislej osoby musí upraviť o rozdiel, o ktorý sa ceny v transakciách medzi závislými osobami líšia od cien, ktoré by použili nezávislé osoby v porovnateľných transakciách (tzv. princíp nezávislého vzťahu) [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17, ods. 5].\n\n2.  **Hranica významnosti:** Povinnosť úpravy základu dane a vedenia podrobnej dokumentácie sa však vzťahuje len na **významné kontrolované transakcie**. Za významnú transakciu (okrem úverov a pôžičiek) sa považuje právny vzťah alebo súhrn právnych vzťahov, na základe ktorých v zdaňovacom období dosiahne závislá osoba zdaniteľný príjem alebo daňový výdavok **prevyšujúci 10 000 EUR** [Interný dokument Accounteer.ai].\n\n3.  **Aplikácia na váš prípad:**\n    *   Celková hodnota fakturovaných služieb za rok 2025 bola **9 800 €**.\n    *   Táto suma **neprevyšuje** zákonom stanovenú hranicu 10 000 €.\n    *   Z tohto dôvodu sa transakcia nepovažuje za významnú a spoločnosti nevzniká povinnosť vyčísliť rozdiel oproti trhovej cene a zvýšiť oň základ dane na riadku 110 daňového priznania.\n\n| Kritérium | Váš prípad | Posúdenie |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Vzťah medzi stranami** | Sesterské spoločnosti | Áno, sú to závislé osoby. |\n| **Hodnota transakcie v r. 2025** | 9 800 € | **Neprevyšuje** limit 10 000 €. |\n| **Povinnosť úpravy ZD** | Nevzniká | Transakcia nie je významná. |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAj keď v tomto prípade nevzniká povinnosť úpravy základu dane, je dobré sledovať celkovú hodnotu transakcií so závislými osobami v priebehu roka. Ak by ste v budúcnosti limit 10 000 € prekročili (napríklad aj súčtom viacerých menších faktúr za podobné služby), povinnosť úpravy základu dane a vedenia transferovej dokumentácie by vám už vznikla.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že spoločnosť nie je povinná zvýšiť základ dane, keďže hodnota transakcie 9 800 € neprevyšuje zákonom stanovenú hranicu významnosti 10 000 €."},"google":{"odpoved":"Áno, spoločnosť je povinná zvýšiť základ dane o rozdiel medzi trhovou cenou a fakturovanou sumou. Táto povinnosť vyplýva priamo z princípu nezávislého vzťahu, ak použitá nižšia cena znižuje základ dane alebo zvyšuje daňovú stratu.\n\nKeďže hodnota transakcie (9 800 €) neprevyšuje 10 000 €, nepovažuje sa za významnú kontrolovanú transakciu. Z tohto dôvodu sa na ňu vzťahujú zjednodušené povinnosti v oblasti dokumentácie a neuvádza sa v špeciálnej tabuľke v daňovom priznaní. Povinnosť úpravy základu dane podľa § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov však zostáva zachovaná. Úpravu je potrebné vykonať v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2025, podávanom v roku 2026.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru (Áno namiesto Nie) a nesprávne uvádza, že povinnosť úpravy základu dane zostáva zachovaná aj pri nevýznamnej transakcii neprevyšujúcej 10 000 €."},"bez":{"odpoved":"Nie, spoločnosť nie je povinná zvýšiť základ dane z tohto titulu. Keďže ide o kontrolovanú transakciu medzi tuzemskými závislými osobami, ktorej hodnota za zdaňovacie obdobie nepresiahla 10 000 €, zistený rozdiel sa považuje za nevýznamný. Platí to za predpokladu, že spoločnosť nevykazuje daňovú stratu a neuplatňuje si úľavu na dani. Táto výnimka z úpravy základu dane podľa § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov vyplýva z Usmernenia Ministerstva financií SR č. MF/019153/2018-721.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa opiera o nesprávne a zastarané právne pravidlo (usmernenie MF SR z roku 2018 s podmienkou nevykázania daňovej straty), pričom definícia nevýznamnej transakcie do 10 000 € vyplýva pre rok 2025 priamo zo zákona bez týchto obmedzujúcich podmienok."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"Pri daňovej kontrole transferového oceňovania správca dane zistil rozpätie nezávislých porovnateľných hodnôt marže 2,1 % až 4,5 %, pričom hodnota použitá daňovníkom (0,5 %) nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Daňovník nepreukázal vhodnosť inej hodnoty v rámci rozpätia. Podľa akej hodnoty určí správca dane rozdiel, o ktorý upraví základ dane?","otazka_volna":"Daňová kontrola tvrdí, že naša marža voči matke je mimo trhového rozpätia. Na akú hodnotu z toho rozpätia nám to dorubia?","spravna_odpoved":"Podľa strednej hodnoty (mediánu) zistených nezávislých porovnateľných hodnôt. Úprava na inú hodnotu v rámci rozpätia je možná len vtedy, ak daňovník preukáže, že je vzhľadom na okolnosti vhodnejšia.","ustanovenie":"§ 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"rozdiel podľa § 17 ods. 5 písm. a) sa pri daňovej kontrole určí podľa strednej hodnoty (mediánu) zistených nezávislých porovnateľných hodnôt","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-18","my":{"odpoved":"Pri daňovej kontrole transferového oceňovania správca dane v takomto prípade určí rozdiel podľa **strednej hodnoty (mediánu)** zistených nezávislých porovnateľných hodnôt.\n\nTento postup vyplýva priamo zo Zákona o dani z príjmov. Ak sa pri daňovej kontrole zistí, že cena alebo podmienka použitá daňovníkom v kontrolovanej transakcii nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu (t. j. je mimo rozpätia trhových hodnôt), základ dane sa upraví podľa strednej hodnoty (mediánu) zistených nezávislých porovnateľných hodnôt [Zákon č. 595/2003 Z. z.].\n\n### Podrobný postup a vysvetlenie\n\n1.  **Posúdenie hodnoty daňovníka:** Správca dane najprv overí, či sa hodnota použitá daňovníkom (vo vašom prípade marža 0,5 %) nachádza v rozpätí nezávislých porovnateľných hodnôt (2,1 % až 4,5 %). Keďže 0,5 % je mimo tohto rozpätia, hodnota nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu.\n\n2.  **Aplikácia mediánu:** Pretože daňovník nepreukázal, že by bola vzhľadom na okolnosti vhodnejšia iná konkrétna hodnota v rámci rozpätia, správca dane je povinný použiť medián.\n\n3.  **Čo je medián:** Medián je stredná hodnota v usporiadanom súbore všetkých porovnateľných údajov, ktoré správca dane použil na zostavenie rozpätia.\n    *   **Dôležité:** Nejde o aritmetický priemer ani o stred medzi minimálnou a maximálnou hodnotou rozpätia (t. j. nie je to `(2,1 % + 4,5 %) / 2 = 3,3 %`).\n    *   **Príklad:** Ak by správca dane dospel k rozpätiu na základe piatich porovnateľných spoločností s maržami 2,1 %, 2,8 %, **3,1 %**, 3,9 % a 4,5 %, mediánom by bola hodnota **3,1 %**. Správca dane by základ dane upravil tak, akoby daňovník dosiahol maržu 3,1 %.\n\n### Záver\n\nSprávca dane neupraví základ dane na najnižšiu hodnotu rozpätia (2,1 %), ale na **medián všetkých zistených porovnateľných hodnôt**, ktoré tvorili základ pre určenie rozpätia. Daňovník je povinný viesť dokumentáciu o transferovom oceňovaní, ktorou preukazuje zvolenú metódu a súlad cien s princípom nezávislého vzťahu [Zákon č. 595/2003 Z. z.].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 18 ods. 1 zákona o dani z príjmov uvádza, že správca dane určí rozdiel podľa strednej hodnoty (mediánu) zistených nezávislých porovnateľných hodnôt."},"google":{"odpoved":"Správca dane určí rozdiel podľa strednej hodnoty (mediánu) zisteného rozpätia nezávislých porovnateľných hodnôt. V danom prípade by teda základ dane upravil podľa hodnoty marže, ktorá predstavuje medián rozpätia od 2,1 % do 4,5 %. Táto povinnosť vyplýva z novely Zákona o dani z príjmov, ktorá je účinná od 1. januára 2023. Daňovník má možnosť preukázať vhodnosť inej hodnoty v rámci rozpätia, no ak tak neurobí, uplatní sa medián. Právna úprava je obsiahnutá v § 18 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že správca dane určí rozdiel podľa strednej hodnoty (mediánu), a správne vysvetľuje aj podmienku preukázania inej hodnoty daňovníkom."},"bez":{"odpoved":"Správca dane určí rozdiel podľa strednej hodnoty (mediánu) zisteného rozpätia nezávislých porovnateľných hodnôt. V tomto prípade je to hodnota 3,3 %, ktorá predstavuje medián rozpätia od 2,1 % do 4,5 %. Tento postup vyplýva z § 18 ods. 3 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Správca dane použije medián, pretože hodnota použitá daňovníkom je mimo zisteného rozpätia a daňovník nepreukázal vhodnosť inej hodnoty v rámci neho.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že správca dane určí rozdiel podľa strednej hodnoty (mediánu) zistených nezávislých porovnateľných hodnôt."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov sa do 15. júla 2025 nedohodli na sume mesačnej minimálnej mzdy na rok 2026. Priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve SR za rok 2024 zverejnená ŠÚ SR bola 1 524 €. Aká je suma mesačnej minimálnej mzdy na rok 2026 a akým percentom z priemernej mzdy sa určila?","otazka_volna":"Kolko je vlastne minimalna mzda v 2026? Vraj sa odbory s firmami nedohodli a islo to nejakym automatom z priemernej mzdy.","spravna_odpoved":"915 € mesačne (hodinová 5,259 €). Prvýkrát sa použil nový automat podľa § 8 zákona č. 663/2007 Z. z. účinný od 1. 1. 2025: 60 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy spred dvoch rokov (60 % × 1 524 € = 914,40 €), zaokrúhlené na celé eurá nahor = 915 €. Sumy boli oznámené oznámením MPSVR SR č. 245/2025 Z. z.","ustanovenie":"§ 8 a § 9c zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde; oznámenie MPSVR SR č. 245/2025 Z. z.","citat":"Ak sa nedosiahla dohoda podľa § 7, suma mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok je 60 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky... Suma podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/663/20250101","my":{"odpoved":"Na rok 2026 je suma mesačnej minimálnej mzdy stanovená na **915 €**. Táto suma bola určená ako **60 %** z priemernej nominálnej mesačnej mzdy za rok 2024, keďže sa sociálni partneri nedohodli na jej výške a uplatnil sa tak zákonný mechanizmus.\n\nPodľa Zákona o minimálnej mzde, ak nedôjde k dohode sociálnych partnerov, suma mesačnej minimálnej mzdy sa určí ako 60 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov a výsledok sa zaokrúhli na celé eurá nahor [Zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde, § 8].\n\n### Výpočet minimálnej mzdy na rok 2026\n\n1.  **Východisková hodnota:** Priemerná nominálna mesačná mzda za rok 2024 bola **1 524 €**.\n2.  **Aplikácia percenta:** Zo zákonom stanovenej hodnoty sa vypočíta 60 %.\n3.  **Výpočet:**\n    1 524 € × 60 % = 914,40 €\n4.  **Zaokrúhlenie:** Podľa zákona sa výsledná suma zaokrúhľuje na celé eurá nahor.\n5.  **Finálna suma:** 914,40 € sa teda zaokrúhli na **915 €**.\n\nTáto suma platí pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu minimálnej mzdy 915 €, percento 60 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov a detailný zákonný postup výpočtu so zaokrúhlením nahor."},"google":{"odpoved":"Suma mesačnej minimálnej mzdy na rok 2026 je 915 €. Táto suma bola určená ako 60 % z priemernej mesačnej nominálnej mzdy v hospodárstve SR za rok 2024, ktorá bola 1 524 €. K tomuto výpočtu sa pristúpilo, pretože zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov nedospeli k dohode. Postupuje sa tak podľa zákonného automatu. Tento mechanizmus je upravený v § 8 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu 915 €, percento 60 % aj zákonný odkaz, pričom chýbajúci medzikrok zaokrúhľovania neovplyvňuje správnosť."},"bez":{"odpoved":"Suma mesačnej minimálnej mzdy na rok 2026 je 868,68 €. Keďže sa sociálni partneri nedohodli, uplatnil sa výpočtový mechanizmus. Suma sa určila ako 57 % z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve za rok 2024, ktorá bola 1 524 €. Tento postup vyplýva z § 8 ods. 2 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu minimálnej mzdy (868,68 € namiesto 915 €) a vychádza zo starého percenta 57 % namiesto 60 %."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Spoločnosť bez kolektívnej zmluvy zamestnáva od 1. 1. 2026 účtovníčku na plný úväzok (40 h/týždeň, mesačná mzda) na pracovnom mieste zaradenom do 3. stupňa náročnosti práce. Aká je najnižšia prípustná hrubá mesačná mzda (minimálny mzdový nárok) v roku 2026?","otazka_volna":"Uctovnicka u nas ma tusim 3. stupen narocnosti. Kolko jej tento rok minimalne musim dat v hrubom?","spravna_odpoved":"1 147 € mesačne (hodinovo 6,592 €). Podľa vzorca v § 120 ods. 4 Zákonníka práce: (915 − 580) + 580 × 1,4 = 335 + 812 = 1 147 €; sumu oficiálne potvrdzuje oznámenie MPSVR SR č. 244/2025 Z. z.","ustanovenie":"§ 120 ods. 4 Zákonníka práce; oznámenie MPSVR SR č. 244/2025 Z. z.","citat":"sumy minimálnych mzdových nárokov podľa § 120 ods. 4 Zákonníka práce na rok 2026 sú: ... 3 ... 1 147 eur za mesiac","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2025/244/","my":{"odpoved":"Na základe platnej legislatívy pre rok 2026 je najnižšia prípustná hrubá mesačná mzda (minimálny mzdový nárok) pre účtovníčku na pracovnom mieste zaradenom do 3. stupňa náročnosti práce **1 147 € mesačne**.\n\nZamestnávateľ, u ktorého odmeňovanie nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň náročnosti práce [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 120].\n\n### Prehľad minimálnych mzdových nárokov pre rok 2026\n\nMinimálne mzdové nároky sú odstupňované podľa zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce. Pre rok 2026 sú stanovené nasledovne (pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase):\n\n| Stupeň náročnosti | Koeficient | Minimálny mzdový nárok (mesačne) | Príklady pracovných pozícií |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| 1. | 1,0 | 915 € | Pomocné, manipulačné práce (napr. upratovačka, skladník) |\n| 2. | 1,2 | 1 031 € | Jednoduché odborné, administratívne práce (napr. predavačka, administratívny pracovník) |\n| **3.** | **1,4** | **1 147 €** | **Rôznorodé odborné práce (napr. účtovníčka, zdravotná sestra)** |\n| 4. | 1,6 | 1 263 € | Samostatné odborné práce s vyššou zodpovednosťou (napr. hlavný účtovník, stavbyvedúci) |\n| 5. | 1,8 | 1 379 € | Koncepčné, tvorivé práce s vysokou zodpovednosťou (napr. manažér výroby) |\n| 6. | 2,0 | 1 495 € | Tvorivé riešenie úloh s najvyššou mierou zodpovednosti (napr. generálny riaditeľ) |\n\nPracovné miesto účtovníčky, ktoré zahŕňa výkon rôznorodých odborných prác a samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend, je správne zaradené do 3. stupňa náročnosti práce [Príloha č. 1 k Zákonu č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce].\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nJe kľúčové, aby mal zamestnávateľ správne priradený stupeň náročnosti ku každému pracovnému miestu a aby táto klasifikácia zodpovedala najnáročnejšej pracovnej činnosti dohodnutej v pracovnej zmluve. Odporúčame mať túto klasifikáciu zdokumentovanú v internom predpise alebo v popise pracovného miesta, aby ste predišli prípadným sporom pri kontrole z inšpektorátu práce. Uvedená suma 1 147 € je zákonné minimum; skutočná mzda by mala zohľadňovať aj prax, zručnosti a zodpovednosť konkrétnej zamestnankyne.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza minimálny mzdový nárok vo výške 1 147 € mesačne s odkazom na § 120 Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Najnižšia prípustná hrubá mesačná mzda (minimálny mzdový nárok) pre účtovníčku v 3. stupni náročnosti práce je v roku 2026 stanovená na 1 147 €. Táto suma zodpovedá minimálnej mzde pre 1. stupeň náročnosti (915 €) vynásobenej koeficientom 1,4, ktorý je priradený k 3. stupňu náročnosti práce. Povinnosť zamestnávateľa, u ktorého nie je odmeňovanie dohodnuté v kolektívnej zmluve, poskytnúť mzdu najmenej v tejto výške, vyplýva z § 120 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Ak by mzda zamestnankyne nedosiahla túto úroveň, zamestnávateľ je povinný poskytnúť jej doplatok.","spravne":false,"dovod":"Hoci je výsledná suma 1 147 € správna, odôvodnenie uvádza nesprávne právne pravidlo a matematický nezmysel, že ide o násobok 915 € koeficientom 1,4."},"bez":{"odpoved":"Najnižšia prípustná hrubá mesačná mzda (minimálny mzdový nárok) pre 3. stupeň náročnosti práce v roku 2026 je 1 233,40 €. Táto suma predstavuje 1,4-násobok mesačnej minimálnej mzdy platnej pre rok 2026, ktorá je stanovená na 881,00 €. Keďže spoločnosť nemá kolektívnu zmluvu, musí dodržať minimálny mzdový nárok podľa zákona. Výšku koeficientu pre príslušný stupeň náročnosti práce ustanovuje § 120 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Samotná výška minimálnej mzdy sa určuje podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu minimálneho mzdového nároku (1 233,40 € namiesto 1 147 €) z dôvodu použitia nesprávneho vzorca výpočtu a nesprávnej základnej minimálnej mzdy."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Výrobná firma má dvojzmennú prevádzku s ustanoveným týždenným pracovným časom 38,75 hodiny. Aká je minimálna hodinová mzda zamestnanca v 1. stupni náročnosti v roku 2026 pri tomto ustanovenom pracovnom čase?","otazka_volna":"Mame dvojzmennu prevadzku, robi sa 38,75 hodiny do tyzdna. Kolko je pre nas hodinova minimalka?","spravna_odpoved":"5,429 €/h. Pri ustanovenom týždennom pracovnom čase nižšom ako 40 hodín sa hodinová minimálna mzda úmerne zvýši: 5,259 € × 40 ÷ 38,75 = 5,4286 €, po zaokrúhlení na tri desatinné miesta 5,429 €. Mesačná minimálna mzda 915 € sa pri plnom úväzku nemení.","ustanovenie":"§ 2 ods. 4 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde","citat":"Ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca nižší ako 40 hodín, suma minimálnej mzdy vyjadrená v eurách za hodinu sa úmerne zvýši. Suma minimálnej mzdy v eurách za hodinu, upravená podľa druhej vety, sa zaokrúhľuje na tri desatinné miesta.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/663/20250101","my":{"odpoved":"Minimálna hodinová mzda pre zamestnanca v 1. stupni náročnosti práce pri 38,75-hodinovom týždennom pracovnom čase je pre rok 2026 stanovená na **5,429 € za hodinu**.\n\n### Podrobnejšie vysvetlenie\n\nPodľa Zákonníka práce platí, že ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca nižší ako 40 hodín, suma minimálnej mzdy vyjadrená v eurách za hodinu sa musí úmerne zvýšiť. Pre dvojzmennú prevádzku je ustanovený týždenný pracovný čas spravidla 38,75 hodiny.\n\nVýpočet je nasledovný:\n1.  **Základná minimálna hodinová mzda** pre rok 2026 pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase je **5,259 €**.\n2.  **Prepočet na kratší pracovný čas** sa vykoná pomocou koeficientu:\n    (40 hodín / 38,75 hodín) × 5,259 €/hod. = 1,032258... × 5,259 €/hod. = 5,4293... €/hod.\n3.  **Zaokrúhlenie:** Výsledná suma sa podľa Zákonníka práce zaokrúhľuje na tri desatinné miesta, teda na **5,429 €/hod.** [Zdroj: 342_I_Minimalna_mzda_pre_rok_2026_2025.md].\n\nTáto sadzba platí pre 1. stupeň náročnosti práce. Pre vyššie stupne náročnosti by sa táto hodinová sadzba ďalej násobila príslušným koeficientom (napr. 1,2 pre 2. stupeň, 1,4 pre 3. stupeň atď.).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k vecne správnej sume 5,429 €/h a správne aplikovala pravidlo úmerného zvýšenia pri skrátenom týždennom pracovnom čase vrátane zaokrúhlenia na tri desatinné miesta."},"google":{"odpoved":"Minimálna hodinová mzda zamestnanca v 1. stupni náročnosti práce je od 1. januára 2026 pri 38,75-hodinovom týždennom pracovnom čase 5,4290 €. Táto sadzba je úmerne zvýšená oproti základnej hodinovej mzde 5,259 €, ktorá platí pre 40-hodinový pracovný týždeň. Ustanovený týždenný pracovný čas pre dvojzmennú prevádzku je najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne podľa § 85 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Ak je ustanovený týždenný pracovný čas nižší ako 40 hodín, suma minimálnej mzdy v eurách za hodinu sa úmerne zvýši. Tento postup vyplýva z § 2 ods. 4 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu sumu minimálnej hodinovej mzdy (5,429 €) spolu so správnym právnym odôvodnením a citáciou príslušných predpisov."},"bez":{"odpoved":"Minimálna hodinová mzda zamestnanca v 1. stupni náročnosti pri 38,75-hodinovom týždennom pracovnom čase je v roku 2026 suma 5,2280 €. Táto suma vychádza z mesačnej minimálnej mzdy pre rok 2026, ktorá je stanovená na 878 €, a koeficientu 1,0 pre prvý stupeň náročnosti. Keďže je ustanovený týždenný pracovný čas kratší ako štandardných 40 hodín, hodinová sadzba sa úmerne zvyšuje. Tento postup upravuje § 2 ods. 4 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu minimálnej hodinovej mzdy (5,2280 € namiesto 5,429 €) a vychádza z nesprávnej mesačnej minimálnej mzdy."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Zamestnanec pracuje v roku 2026 na polovičný úväzok 20 h/týždeň (ustanovený pracovný čas zamestnávateľa je 40 h), je odmeňovaný mesačnou mzdou, miesto je v 1. stupni náročnosti a v mesiaci odpracoval všetky svoje zmeny. Aká je jeho minimálna hrubá mesačná mzda?","otazka_volna":"Beriem zamestnankynu na polovicny uvazok s mesacnou mzdou. Kolko najmenej jej musim dat, aby to sedelo s minimalkou?","spravna_odpoved":"457,50 € (915 € × 20/40). Minimálna mzda v eurách za mesiac sa pri kratšom pracovnom čase kráti v pomere zodpovedajúcom odpracovanému času a výsledok sa zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov.","ustanovenie":"§ 2 ods. 3 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde","citat":"Zamestnancovi odmeňovanému mesačnou mzdou, ktorý má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas... patrí minimálna mzda vyjadrená v eurách za mesiac v sume zodpovedajúcej odpracovanému času. Suma... sa zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/663/20250101","my":{"odpoved":"Minimálna hrubá mesačná mzda zamestnanca pri polovičnom úväzku (20 hodín/týždeň) v 1. stupni náročnosti práce je pre rok 2026 vo výške **457,50 €**.\n\nTáto suma sa vypočíta pomerným znížením minimálneho mzdového nároku pre plný úväzok.\n\n### Výpočet\n\n1.  **Východisková hodnota:** Minimálna mesačná mzda pre rok 2026 pri plnom 40-hodinovom týždennom pracovnom čase a 1. stupni náročnosti práce je **915,00 €** [Minimálny mzdový nárok – 1. stupeň náročnosti (mesačne), platné od 1. 1. 2026].\n\n2.  **Pravidlo pre kratší pracovný čas:** U zamestnanca, ktorý má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, sa suma minimálneho mzdového nároku za mesiac zníži v pomere zodpovedajúcom odpracovanému času [Zákonník práce, § 120].\n\n3.  **Výpočet pomernej časti:**\n    *   Vzorec: `(Minimálna mzda pre plný úväzok / Ustanovený týždenný čas) * Dohodnutý týždenný čas`\n    *   Dosadenie hodnôt: `(915,00 € / 40 hodín) * 20 hodín = 457,50 €`\n\nPodľa Zákonníka práce sa takto znížená suma minimálneho mzdového nároku zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov [Zaokrúhľovanie minimálnych mzdových nárokov (§ 120 ods. 7 ZP)]. V tomto prípade výsledok 457,50 € už tejto podmienke vyhovuje a ďalšie zaokrúhľovanie nie je potrebné.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu sumu 457,50 € a postup výpočtu vrátane pravidla krátenia a zaokrúhľovania je v súlade s referenciou."},"google":{"odpoved":"Minimálna hrubá mesačná mzda zamestnanca je 457,50 €. Suma minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorý má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, sa znižuje v pomere zodpovedajúcom dohodnutému kratšiemu času. Keďže zamestnanec pracuje na polovičný úväzok (20 hodín zo 40), jeho minimálny mzdový nárok je polovicou zo zákonnej minimálnej mzdy. Pre rok 2026 je sadzba minimálnej mesačnej mzdy pre 1. stupeň náročnosti práce pri plnom úväzku 915 €. Tento postup vyplýva z § 2 ods. 4 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu sumu 457,50 € aj vecné pravidlo krátenia minimálnej mzdy podľa úväzku, hoci nesprávne odkazuje na odsek 4 namiesto odseku 3."},"bez":{"odpoved":"Minimálna hrubá mesačná mzda tohto zamestnanca je 465 €. Suma minimálnej mzdy pre rok 2026 na plný úväzok v 1. stupni náročnosti je 930 €. Keďže zamestnanec pracuje na polovičný úväzok (20 hodín zo 40), jeho nárok na minimálnu mzdu sa úmerne kráti na polovicu. Tento postup vyplýva z § 120 ods. 4 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu minimálnej mesačnej mzdy (465 € namiesto 457,50 €), vychádzajúcu z nesprávnej základnej sumy minimálnej mzdy pre rok 2026."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Zamestnanec s ustanoveným pracovným časom 40 h/týždeň odpracuje v novembri 2026 nedeľnú zmenu. Zamestnávateľ nemá dohodnutú žiadnu zníženú (derogovanú) sadzbu. Aké minimálne mzdové zvýhodnenie mu patrí za každú hodinu práce v nedeľu?","otazka_volna":"Kolko musim doplacat ludom za nedele? Ziadne vynimky v zmluvach dohodnute nemame.","spravna_odpoved":"Najmenej 5,259 € za každú hodinu práce v nedeľu — mzdové zvýhodnenie je najmenej 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (nie percento z vlastnej mzdy zamestnanca). Patrí popri dosiahnutej mzde.","ustanovenie":"§ 122b ods. 1 Zákonníka práce","citat":"Zamestnancovi patrí za prácu v nedeľu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"Za každú hodinu práce v nedeľu v roku 2026 patrí zamestnancovi minimálne mzdové zvýhodnenie vo výške **5,259 €**.\n\nToto mzdové zvýhodnenie sa odvíja od minimálnej hodinovej mzdy platnej pre rok 2026.\n\n### Výpočet a legislatíva\n\nPodľa Zákonníka práce patrí zamestnancovi za prácu v nedeľu popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 122b, ods. 1].\n\n*   **Minimálna hodinová mzda pre rok 2026** (1. stupeň náročnosti, 40 h/týždeň): **5,259 €/hodina**\n*   **Sadzba mzdového zvýhodnenia**: 100 %\n*   **Výpočet**: 5,259 € × 100 % = **5,259 €/hodina**\n\n### Možnosť zníženej sadzby (vo vašom prípade neuplatnená)\n\nZákonník práce umožňuje dohodnúť aj nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, a to najmenej **90 % minimálnej hodinovej mzdy**, čo pre rok 2026 predstavuje **4,7331 €/hodina** (5,259 € × 90 %).\n\nToto zníženie je však možné len za splnenia dvoch podmienok súčasne [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 122b, ods. 2]:\n1.  U zamestnávateľa sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca **pravidelne** vykonávala v nedeľu.\n2.  Znížená sadzba je dohodnutá v kolektívnej zmluve, alebo (ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia a mal k 31.12. predchádzajúceho roka menej ako 20 zamestnancov) priamo v pracovnej zmluve.\n\nKeďže uvádzate, že zamestnávateľ nemá dohodnutú zníženú sadzbu, uplatní sa štandardná výška 100 % minimálnej hodinovej mzdy.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nS vedúcim zamestnancom je možné v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v nedeľu. V takom prípade mu toto mzdové zvýhodnenie nepatrí [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 122b, ods. 4].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza minimálne mzdové zvýhodnenie vo výške 5,259 € za hodinu (100 % minimálnej hodinovej mzdy) v súlade s § 122b ods. 1 Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Zamestnancovi patrí za každú hodinu práce v nedeľu v novembri 2026 mzdové zvýhodnenie v minimálnej sume 5,259 €. Táto suma predstavuje 100 % minimálnej mzdy za hodinu platnej pre rok 2026. Nárok na toto zvýhodnenie vyplýva z § 122b ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Keďže zamestnávateľ nemá dohodnutú zníženú sadzbu, uplatní sa plná výška príplatku. Hodinová minimálna mzda pre rok 2026 je stanovená na 5,259 € pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza minimálne mzdové zvýhodnenie vo výške 5,259 € za hodinu a správne sa odvoláva na 100 % minimálnej hodinovej mzdy podľa § 122b ods. 1 Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Zamestnancovi patrí za každú hodinu práce v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Táto sadzba sa uplatní, keďže zamestnávateľ nemá v kolektívnej alebo pracovnej zmluve dohodnutú nižšiu sadzbu. Výška minimálnej mzdy na rok 2026 bude stanovená podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Právny nárok na toto zvýhodnenie vyplýva z § 122b ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď neuvádza konkrétnu číselnú sumu mzdového zvýhodnenia pre rok 2026 (5,259 €/hod.), ale iba všeobecný zákonný vzorec."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Pekáreň s 15 zamestnancami (stav k 31. 12. 2025), kde nepôsobí odborová organizácia, vyžaduje pravidelnú prácu v sobotu. Na akú najnižšiu sadzbu mzdového zvýhodnenia za sobotu a akým právnym nástrojom ju možno v roku 2026 dohodnúť?","otazka_volna":"Sme mala pekaren, soboty su u nas standard. Da sa legalne dohodnut nizsi priplatok za sobotu a kolko najmenej?","spravna_odpoved":"Najmenej 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (45 % × 5,259 € = 2,36655 €/h), a to priamo v pracovnej zmluve — lebo u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia a k 31. 12. predchádzajúceho roka mal menej ako 20 zamestnancov. Bez derogácie je štandard 50 %.","ustanovenie":"§ 122a ods. 2 Zákonníka práce","citat":"možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia..., najmenej však 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu..., v... pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý... zamestnával menej ako 20 zamestnancov","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"**Najnižšia sadzba mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu, ktorú môžete v roku 2026 dohodnúť, je 45 % minimálnej hodinovej mzdy, čo predstavuje 2,36655 € za hodinu. Keďže vo vašej spoločnosti nepôsobí odborová organizácia a máte menej ako 20 zamestnancov, túto zníženú sadzbu je možné dohodnúť priamo v pracovnej zmluve.**\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa Zákonníka práce platia pre mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu nasledujúce pravidlá:\n\n1.  **Štandardná sadzba:** Zamestnancovi patrí za prácu v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške **50 % minimálnej mzdy za hodinu** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 122a ods. 1]. Pre rok 2026 to predstavuje 2,6295 € za hodinu (50 % z 5,259 €).\n\n2.  **Znížená sadzba (Výnimka):** Zákonník práce umožňuje dohodnúť nižšiu sadzbu, najmenej však **45 % minimálnej mzdy za hodinu**, ak sú splnené nasledujúce podmienky [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 122a ods. 2]:\n    *   Ide o zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca **pravidelne vykonávala v sobotu**. (Túto podmienku ako pekáreň spĺňate).\n    *   Nižšia sadzba je dohodnutá v:\n        *   kolektívnej zmluve, alebo\n        *   **pracovnej zmluve**, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia a k 31. decembru predchádzajúceho roka zamestnával **menej ako 20 zamestnancov**.\n\nVaša spoločnosť spĺňa všetky podmienky pre uplatnenie výnimky:\n*   Práca v sobotu je pravidelná.\n*   Nemáte odborovú organizáciu.\n*   K 31. 12. 2025 ste zamestnávali 15 zamestnancov, čo je menej ako 20.\n\n### Výpočet minimálnej zníženej sadzby pre rok 2026\n\n| Položka | Hodnota (platná od 1. 1. 2026) | Zdroj |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Minimálna hodinová mzda | 5,259 € | <referencne_hodnoty> |\n| Minimálna sadzba zvýhodnenia | 45 % | [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 122a ods. 2] |\n| **Výška mzdového zvýhodnenia** | **2,36655 € / hodina** | (5,259 € × 45 %) |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk chcete uplatniť túto zníženú sadzbu, je nevyhnutné, aby bola explicitne dohodnutá v pracovných zmluvách vašich zamestnancov, prípadne v dodatkoch k existujúcim zmluvám. Bez takejto písomnej dohody sú zamestnanci oprávnení požadovať štandardnú sadzbu vo výške 50 % minimálnej hodinovej mzdy.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza najnižšiu sadzbu 45 % minimálnej mzdy (2,36655 €/h) a možnosť jej dohodnutia priamo v pracovnej zmluve na základe splnenia zákonných podmienok podľa § 122a ods. 2 Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Vzhľadom na to, že pekáreň má menej ako 20 zamestnancov a nepôsobí v nej odborová organizácia, je možné dohodnúť nižšiu sadzbu mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu. Najnižšia možná sadzba v roku 2026 je 45 % minimálnej hodinovej mzdy. Túto zníženú sadzbu je potrebné dohodnúť priamo v pracovnej zmluve s každým zamestnancom. Umožňuje to ustanovenie § 122a ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Štandardná sadzba bez takejto dohody by inak predstavovala 50 % minimálnej hodinovej mzdy.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii vrátane sadzby (45 % minimálnej mzdy) a právneho nástroja (pracovná zmluva), pričom len neobsahuje číselný prepočet na eurá, čo postačuje."},"bez":{"odpoved":"Najnižšia sadzba mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu je 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Túto sadzbu je možné dohodnúť priamo v pracovnej zmluve so zamestnancom. Podmienkou je, že u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia a povaha práce alebo podmienky prevádzky vyžadujú, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, čo pekáreň spĺňa. Uvedené vyplýva z § 122a ods. 2 Zákonníka práce. Ide o zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza najnižšiu sadzbu 45 % minimálnej mzdy na hodinu, právny nástroj pracovnú zmluvu, ako aj príslušné zákonné podmienky a odkaz na Zákonník práce."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Strážnik vykonáva rizikovú prácu v nočných zmenách. Zamestnávateľ (18 zamestnancov, bez odborovej organizácie) mu chce v pracovnej zmluve dohodnúť znížený nočný príplatok 35 %. Je to prípustné a aké minimálne mzdové zvýhodnenie za hodinu nočnej práce mu v roku 2026 patrí?","otazka_volna":"SBSkar robi nocne a je to rizikova praca. Mozem mu dat v zmluve nizsi nocny priplatok 35 percent?","spravna_odpoved":"Nie je to prípustné — zníženú sadzbu 35 % možno dohodnúť len vtedy, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu. Pri rizikovej práci patrí za nočnú prácu najmenej 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu, v roku 2026 teda 2,6295 € (50 % × 5,259 €).","ustanovenie":"§ 123 ods. 1 a 2 Zákonníka práce","citat":"ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"**Nie, takéto zníženie nie je v tomto prípade prípustné.** Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikovú prácu, patrí v roku 2026 minimálne mzdové zvýhodnenie za hodinu nočnej práce vo výške **2,6295 €**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa Zákonníka práce platia pre mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu nasledujúce pravidlá:\n\n1.  **Štandardný príplatok:** Zamestnancovi patrí za nočnú prácu (medzi 22:00 a 6:00) mzdové zvýhodnenie najmenej v sume **40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu** [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 123 ods. 1].\n\n2.  **Príplatok pri rizikovej práci:** Ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, mzdové zvýhodnenie musí byť najmenej v sume **50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu** [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 123 ods. 1].\n\n3.  **Možnosť zníženia príplatku:** Zákonník práce síce umožňuje u menších zamestnávateľov (bez odborov, do 20 zamestnancov) dohodnúť v pracovnej zmluve nižší príplatok (najmenej 35 % minimálnej hodinovej mzdy), avšak táto možnosť je **výslovne vylúčená, ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu** [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 123 ods. 2].\n\nKeďže strážnik vykonáva rizikovú prácu, zamestnávateľ s ním nemôže dohodnúť znížený príplatok, aj keď spĺňa ostatné podmienky (menej ako 20 zamestnancov, bez odborov). Musí mu poskytnúť príplatok určený pre rizikovú prácu.\n\n### Výpočet pre rok 2026\n\nPre výpočet použijeme hodnoty platné pre rok 2026:\n\n| Položka | Hodnota | Zdroj |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Minimálna hodinová mzda (2026) | 5,259 € | Nariadenie vlády SR |\n| Sadzba zvýhodnenia (riziková práca) | 50 % | § 123 ods. 1 Zákonníka práce |\n| **Minimálne mzdové zvýhodnenie** | **2,6295 € / hod.** | **Výpočet** |\n\n**Výpočet:**\n5,259 €/hod. × 50 % = **2,6295 €/hod.**","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne konštatuje neprípustnosť dojednania zníženej sadzby pri rizikovej práci a uvádza správnu sadzbu 50 % aj presnú výslednú sumu 2,6295 €."},"google":{"odpoved":"Nie, dohodnúť znížený nočný príplatok v tomto prípade nie je prípustné. Zákonník práce síce umožňuje zníženie sadzby, avšak táto výnimka sa explicitne nevzťahuje na zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu.\n\nZamestnancovi vykonávajúcemu rizikovú prácu patrí mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 50 % minimálnej mzdy za hodinu. Vzhľadom na minimálnu hodinovú mzdu pre rok 2026 vo výške 5,259 €, predstavuje minimálne mzdové zvýhodnenie sumu 2,6295 € za hodinu nočnej práce. Uvedené upravuje § 123 ods. 1 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza neprípustnosť dohodnutia zníženej sadzby pri rizikovej práci, správnu zákonnú sadzbu 50 % a presnú sumu 2,6295 € pre rok 2026."},"bez":{"odpoved":"Nie, dohodnúť znížený príplatok na 35 % nie je v tomto prípade prípustné. Zákonník práce síce umožňuje zníženie príplatku u zamestnávateľa bez odborov, avšak výslovne to zakazuje pri zamestnancovi vykonávajúcom rizikovú prácu. Strážnikovi patrí za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Táto povinnosť vyplýva z § 123 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 123 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Konkrétna suma v eurách bude závisieť od výšky minimálnej hodinovej mzdy stanovenej pre rok 2026.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď neuvádza konkrétnu sumu minimálneho mzdového zvýhodnenia pre rok 2026 (2,6295 €), na ktorú sa otázka pýtala, ale vyhýbavo odkazuje na závislosť od budúcej sadzby."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Predavačka v obchodnom reťazci odpracuje riadnu 8-hodinovú zmenu v utorok 15. 9. 2026, ktorý v roku 2026 nie je dňom pracovného pokoja. Jej priemerný zárobok je 8,40 €/h. Patrí jej mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a v akej minimálnej sume za hodinu?","otazka_volna":"15. septembra sa tento rok normalne robi. Znamena to, ze uz nemusim platit sviatkovy priplatok?","spravna_odpoved":"Áno, patrí. 15. september 2026 nie je dňom pracovného pokoja (§ 4b zákona č. 241/1993 Z. z. — len pre rok 2026, spolu s 8. májom), ale zostáva sviatkom podľa Zákonníka práce, takže popri dosiahnutej mzde patrí mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % priemerného zárobku — tu najmenej 8,40 € za hodinu.","ustanovenie":"§ 122 ods. 1 Zákonníka práce; § 4b zákona č. 241/1993 Z. z. (novela č. 261/2025 Z. z.)","citat":"V roku 2026 nie sú sviatky uvedené v § 2 ods. 2 písm. e) a j) dňami pracovného pokoja.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/241/20251101","my":{"odpoved":"Áno, predavačke **patrí mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok**, aj keď 15. september 2026 nie je dňom pracovného pokoja. Dôvodom je, že tento deň síce nie je dňom pracovného pokoja (čo umožňuje napríklad otvorenie obchodov), ale naďalej **zostáva sviatkom** na účely Zákonníka práce a nárokov na mzdové zvýhodnenie [Dni pracovného pokoja 2026 — výnimky (15. 9., 8. 5., 17. 11., 1. 9.)].\n\nMinimálna výška mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok je **100 % jej priemerného zárobku**, čo vo vašom prípade predstavuje **8,40 € za hodinu**.\n\n### Podrobný výpočet\n\nPodľa § 122 Zákonníka práce patrí zamestnancovi za prácu vo sviatok dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % jeho priemerného zárobku [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 122, ods. 1].\n\n1.  **Priemerný hodinový zárobok:** 8,40 €\n2.  **Mzdové zvýhodnenie za sviatok (príplatok):** 100 % z 8,40 € = **8,40 €/hodina**\n3.  **Celková mzda za hodinu práce vo sviatok:**\n    *   Dosiahnutá mzda: 8,40 €\n    *   Príplatok za sviatok: + 8,40 €\n    *   **Spolu:** 16,80 €/hodina\n\nZa celú 8-hodinovú zmenu odpracovanú 15. septembra 2026 jej patrí okrem bežnej mzdy aj mzdové zvýhodnenie vo výške **67,20 €** (8 hodín × 8,40 €/hod).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že mzdové zvýhodnenie patrí vo výške najmenej 100 % priemerného zárobku, čo predstavuje 8,40 € za hodinu, a správne to právne odôvodňuje zachovaním statusu sviatku podľa Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Áno, predavačke patrí mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. Hoci 15. september 2026 nie je dňom pracovného pokoja, na účely mzdového zvýhodnenia sa považuje za sviatok. Za prácu v tento deň jej patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jej priemerného zárobku. Minimálna suma mzdového zvýhodnenia je teda 8,40 € za hodinu. Tento nárok vyplýva z § 122 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne potvrdzuje nárok na mzdové zvýhodnenie a uvádza správnu minimálnu výšku 8,40 € za hodinu v súlade s § 122 ods. 1 Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Áno, patrí jej mzdové zvýhodnenie, pretože 15. september je štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja. Za prácu vo sviatok jej patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % jej priemerného zárobku. V jej prípade je to minimálne 8,40 € za každú odpracovanú hodinu. Tento nárok vyplýva z § 122 ods. 1 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Deň 15. september je štátnym sviatkom podľa zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď obsahuje nesprávne právne odôvodnenie, keďže tvrdí, že 15. september 2026 je dňom pracovného pokoja, čo je v priamom rozpore s platnou právnou úpravou pre rok 2026."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Recepčný hotela odpracuje riadnu zmenu v utorok 17. 11. 2026 (Deň boja za slobodu a demokraciu). Patrí mu mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok podľa § 122 Zákonníka práce?","otazka_volna":"Chalani robili 17. novembra. Este sa za to plati sviatkovy priplatok, alebo uz nie?","spravna_odpoved":"Príplatok mu nepatrí. Od 1. 11. 2025 (novela č. 261/2025 Z. z.) je 17. november síce naďalej štátnym sviatkom, ale podľa § 2 ods. 3 zákona č. 241/1993 Z. z. nie je dňom pracovného pokoja ani sviatkom podľa Zákonníka práce — mzdové zvýhodnenie za sviatok preto nepatrí (rovnako pri 1. septembri a 28. októbri).","ustanovenie":"§ 2 ods. 3 zákona č. 241/1993 Z. z. (novela č. 261/2025 Z. z.); § 122 Zákonníka práce","citat":"Štátny sviatok podľa § 1 písm. d), e) a f) nie je dňom pracovného pokoja podľa odseku 1 ani sviatkom podľa osobitného predpisu.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/241/20251101","my":{"odpoved":"**Nie, za prácu v utorok 17. novembra 2026 zamestnancovi mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok nepatrí.**\n\nHoci je 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu) štátnym sviatkom, na základe novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch [Zákon č. 241/1993 Z. z. v znení novely č. 261/2025 Z. z.] platí pre rok 2026 osobitný režim.\n\n### Podrobné vysvetlenie pre rok 2026\n\nPre rok 2026 platí, že 17. november:\n*   **Zostáva štátnym sviatkom**, ale\n*   **Nie je dňom pracovného pokoja** a zároveň\n*   **Nie je sviatkom na účely Zákonníka práce**, čo znamená, že zamestnancom za prácu v tento deň nepatrí mzdové zvýhodnenie podľa § 122 Zákonníka práce.\n\nRecepčný si za odpracovanú zmenu v tento deň nárokuje iba na svoju bežnú dosiahnutú mzdu, bez akéhokoľvek príplatku za sviatok.\n\n#### Prehľad sviatkov s osobitným režimom v roku 2026\n\nPre lepšiu orientáciu uvádzam prehľad sviatkov, ktorých sa v roku 2026 týka zmena:\n\n| Dátum | Sviatok | Status v roku 2026 | Nárok na príplatok za prácu vo sviatok |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| 8. máj | Deň víťazstva nad fašizmom | Bežný pracovný deň, ale sviatok **zostáva** | **ÁNO, patrí** |\n| 1. september | Deň Ústavy SR | Bežný pracovný deň, nie je sviatkom pre ZP | **NIE, nepatrí** |\n| 15. september | Sedembolestná Panna Mária | Bežný pracovný deň, ale sviatok **zostáva** | **ÁNO, patrí** |\n| 28. október | Deň vzniku ČSR | Bežný pracovný deň, nie je sviatkom pre ZP | **NIE, nepatrí** |\n| **17. november** | **Deň boja za slobodu a demokraciu** | **Bežný pracovný deň, nie je sviatkom pre ZP** | **NIE, nepatrí** |\n\nVšetky ostatné sviatky v roku 2026, ktoré nie sú v tejto tabuľke (napr. 1. január, Veľkonočné sviatky, Vianoce), si zachovávajú štandardný režim. Pri práci v tieto dni zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 122, ods. 1].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že mzdové zvýhodnenie zamestnancovi nepatrí, pričom sa vecne zhoduje s referenciou a správne odkazuje na novelu č. 261/2025 Z. z. a vylúčenie tohto dňa z pojmu sviatok na účely Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Áno, recepčnému patrí mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. Deň boja za slobodu a demokraciu (17. november) je štátnym sviatkom, a to aj napriek tomu, že pre rok 2026 bol zrušený ako deň pracovného pokoja a je bežným pracovným dňom. Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % jeho priemerného zárobku. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj na čerpaní náhradného voľna. Tento nárok vyplýva z § 122 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru, keďže podľa novelizovaného znenia zákona 17. november nie je sviatkom podľa Zákonníka práce a mzdové zvýhodnenie zamestnancovi nepatrí."},"bez":{"odpoved":"Áno, zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, keďže 17. november je štátnym sviatkom. Podľa § 122 ods. 1 Zákonníka práce mu patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku. So zamestnancom sa možno dohodnúť aj na čerpaní náhradného voľna, v takom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. Keďže ide o prácu, ktorú je nevyhnutné vykonávať nepretržite, je možné v pracovnej alebo kolektívnej zmluve dohodnúť aj inú, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia. Právna úprava je obsiahnutá v § 122 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru, keďže od 1. 11. 2025 už 17. november nie je dňom pracovného pokoja ani sviatkom podľa Zákonníka práce, a preto zamestnancovi mzdové zvýhodnenie nepatrí."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Študentka pracujúca na dohodu o brigádnickej práci študentov s odmenou 6 €/h odpracuje 6 hodín vo Veľkonočný pondelok 6. 4. 2026. O akú minimálnu sumu za každú hodinu práce sa jej musí zvýšiť odmena?","otazka_volna":"Brigadnicka nam robila na Velkonocny pondelok. Kolko jej mam pridat k hodinovke?","spravna_odpoved":"Najmenej o 5,259 € za každú hodinu — dohodárom patrí za prácu vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu (nie o 100 % priemerného zárobku ako zamestnancom v pracovnom pomere). Spolu teda najmenej 11,259 €/h.","ustanovenie":"§ 223 ods. 2 Zákonníka práce","citat":"Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, patrí za každú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu podľa osobitného predpisu.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"Minimálna suma, o ktorú sa musí odmena študentky zvýšiť za každú hodinu práce vo sviatok, je **5,259 €**.\n\nPodľa Zákonníka práce patrí zamestnancovi pracujúcemu na dohodu (dohodárovi) za každú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu minimálnej hodinovej mzdy platnej pre daný rok [Zdroj: 103_Prehlad_vybranych_mzdovych_velicin_v_roku_2026_2025.md].\n\nPre rok 2026 je minimálna hodinová mzda pre 1. stupeň náročnosti práce stanovená na **5,259 €** [referencne_hodnoty].\n\n### Výpočet celkovej odmeny za prácu vo sviatok\n\nCelková odmena študentky za 6 hodín práce vo Veľkonočný pondelok 6. apríla 2026 bude pozostávať z dvoch zložiek:\n\n1.  **Dohodnutá odmena:** Bežná hodinová sadzba.\n2.  **Mzdové zvýhodnenie (príplatok):** Suma minimálnej hodinovej mzdy za každú odpracovanú hodinu.\n\nNižšie je prehľadný výpočet:\n\n| Položka | Výpočet | Suma |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Dohodnutá odmena** | 6 hodín × 6,00 €/h | 36,00 € |\n| **Príplatok za sviatok** | 6 hodín × 5,259 €/h | 31,55 € |\n| **Celková hrubá odmena** | 36,00 € + 31,55 € | **67,55 €** |\n\nŠtudentke tak za 6 hodín práce vo sviatok patrí celková hrubá odmena vo výške 67,55 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza minimálnu sumu zvýšenia 5,259 € za hodinu a správne ju právne odôvodňuje nárokom na sumu minimálnej hodinovej mzdy podľa Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Odmena študentky sa za každú hodinu práce vo sviatok musí zvýšiť minimálne o 6 €. Celkovo jej tak za každú hodinu práce vo Veľkonočný pondelok patrí odmena najmenej 12 €. Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi, vrátane dohodára, dosiahnutá odmena a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku. V tomto prípade je priemerný zárobok študentky 6 € na hodinu. Vyplýva to z § 122 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu zvýšenia (6 € namiesto minimálnej mzdy na hodinu 5,259 €) a nesprávne aplikuje pravidlo 100 % priemerného zárobku podľa § 122 ods. 1 namiesto pravidla pre dohodárov podľa § 223 ods. 2 Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Odmena študentky sa musí za každú hodinu práce vo sviatok zvýšiť minimálne o 6 €. Ide o mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok vo výške najmenej 100 % jej priemerneho zárobku, ktorým je v tomto prípade dohodnutá odmena. Tento nárok vyplýva z § 122 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Uvedené ustanovenie sa primerane vzťahuje aj na prácu vykonávanú na základe dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 223 ods. 2 Zákonníka práce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu zvýšenia (6 € namiesto minimálnej mzdy 5,259 €) a nesprávny právny základ (100 % priemerného zárobku podľa § 122 namiesto sumy minimálnej mzdy na hodinu podľa § 223 ods. 2 Zákonníka práce)."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Zamestnanec bol 10. 2. 2026 na tuzemskej pracovnej ceste od 6.00 do 19.00 h, teda 13 hodín. Akú minimálnu sumu stravného mu musí zamestnávateľ poskytnúť?","otazka_volna":"Kolega bol na sluzobke od rana do vecera, nejakych 13 hodin. Kolko mu mam dat diety?","spravna_odpoved":"13,80 € — časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín. Sumy stravného 9,30 / 13,80 / 20,60 € určené oznámením MPSVR SR č. 280/2025 Z. z. sa uplatňujú od 1. decembra 2025 a platia aj počas roka 2026.","ustanovenie":"Oznámenie MPSVR SR č. 280/2025 Z. z.; § 5 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách","citat":"13,80 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín. ... Uvedené sumy stravného sa uplatňujú od 1. decembra 2025.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2025/280/","my":{"odpoved":"Za 13-hodinovú tuzemskú pracovnú cestu v roku 2026 je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi stravné v minimálnej výške **13,80 EUR**.\n\nTáto suma vyplýva z dĺžky trvania pracovnej cesty, ktorá spadá do časového pásma „nad 12 hodín až 18 hodín“.\n\nSadzby stravného pre tuzemské pracovné cesty platné pre rok 2026 sú podľa dĺžky trvania cesty nasledovné:\n\n*   **5 až 12 hodín:** 9,30 EUR\n*   **nad 12 hodín až 18 hodín:** 13,80 EUR\n*   **nad 18 hodín:** 20,60 EUR\n\nTieto sadzby sú stanovené v súlade s § 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a sú účinné od 1. decembra 2025, teda platia pre celý rok 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu minimálnu výšku stravného 13,80 EUR, prislúchajúce časové pásmo aj správne zákonné odôvodnenie platné od 1. decembra 2025."},"google":{"odpoved":"Zamestnancovi patrí stravné v minimálnej výške 13,80 €. Pracovná cesta trvala 13 hodín, čím spadá do časového pásma nad 12 až 18 hodín. Táto suma je platná pre rok 2026 na základe Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 280/2025 Z. z. Nárok na stravné pri tuzemskej pracovnej ceste upravuje § 5 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť túto náhradu pri vyúčtovaní pracovnej cesty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu stravného 13,80 € pre časové pásmo nad 12 až 18 hodín vrátane správneho právneho predpisu."},"bez":{"odpoved":"Zamestnancovi patrí stravné v minimálnej sume 11,60 €. Pracovná cesta trvala 13 hodín, čím spadá do časového pásma nad 12 hodín až 18 hodín. Nárok na stravné vyplýva z § 5 ods. 2 písm. b) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Uvedená suma stravného je platná podľa Opatrenia MPSVR SR č. 368/2023 Z. z. a je potrebné overiť jej platnosť pre rok 2026, keďže sa môže zmeniť.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu stravného 11,60 € namiesto platnej sumy 13,80 € a vychádza zo zastaraného predpisu."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Firma nemá vlastnú jedáleň, iným zamestnancom neprispieva na jedlo a zamestnancovi na domáckej práci poskytuje finančný príspevok na stravovanie. V akom rozpätí sa musí v roku 2026 (od 1. 12. 2025) pohybovať suma finančného príspevku na jednu zmenu?","otazka_volna":"Ludom na home office davame prispevok na stravu namiesto gastrace. Kolko to minimalne musi byt a kolko je strop?","spravna_odpoved":"Najmenej 3,84 € a najviac 5,12 € na zmenu. Minimum je 55 % z minimálnej hodnoty stravovacej poukážky (75 % zo stravného 9,30 € = 6,975 €, v praxi 6,98 €; 55 % z nej = 3,84 €). Maximum je 55 % zo stravného pre pásmo 5 – 12 hodín (55 % × 9,30 € = 5,115 €, po zaokrúhlení na eurocent nahor 5,12 € — takto sumu 5,12 € uvádza aj metodický pokyn FR SR č. 38/DZPaU/2025/MP).","ustanovenie":"§ 152 ods. 8 Zákonníka práce; oznámenie MPSVR SR č. 280/2025 Z. z.","citat":"suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa odseku 4, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"Na základe platnej legislatívy k 20. septembru 2026 sa vami opísanej situácii finančný príspevok na stravovanie musí pohybovať v rozpätí **od 3,84 € do 5,12 €** na jednu odpracovanú zmenu.\n\nToto rozpätie je určené nasledovne:\n\n### Minimálna suma: 3,84 €\n\nMinimálna výška príspevku je naviazaná na minimálnu hodnotu stravovacej poukážky. Zamestnávateľ je povinný prispieť sumou najmenej 55 % z tejto hodnoty.\n\n*   **Minimálna hodnota stravovacej poukážky** (platná od 1. 12. 2025): 6,98 €\n*   **Výpočet minimálneho príspevku:** 55 % zo 6,98 € = 3,839 €, po zaokrúhlení **3,84 €**\n\nTento výpočet vychádza z § 152 ods. 4 a ods. 8 Zákonníka práce.\n\n### Maximálna suma: 5,12 €\n\nMaximálna suma, ktorá je pre zamestnanca oslobodená od dane a pre zamestnávateľa daňovo uznaným výdavkom, je naviazaná na výšku stravného pri tuzemskej pracovnej ceste. Príspevok môže byť najviac 55 % zo sumy stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín.\n\n*   **Suma stravného pre pracovnú cestu 5-12 hod.** (platná od 1. 12. 2025): 9,30 €\n*   **Výpočet maximálneho oslobodeného príspevku:** 55 % z 9,30 € = 5,115 €, po zaokrúhlení **5,12 €**\n\nTento limit vyplýva z § 152 Zákonníka práce v spojení s § 5 ods. 7 písm. b) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.\n\n**Zhrnutie:**\nPre zamestnanca na domáckej práci, ak firma iným zamestnancom stravovanie nezabezpečuje, musí byť finančný príspevok na stravovanie za každú odpracovanú zmenu v roku 2026 v sume od 3,84 € do 5,12 € vrátane.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nZamestnávateľ môže poskytnúť aj príspevok vyšší ako 5,12 €. Suma presahujúca tento limit by však na strane zamestnanca predstavovala zdaniteľný príjem (z ktorého sa platia aj odvody) a na strane zamestnávateľa by išlo o nedaňový výdavok. Výnimkou je príspevok poskytnutý zo sociálneho fondu, ktorý je pre zamestnanca v plnej výške oslobodený od dane a odvodov a jeho výška nie je limitovaná [Zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde, § 7 ods. 1 písm. a)].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza rozpätie od 3,84 € do 5,12 € na zmenu vrátane správneho postupu výpočtu a právneho základu."},"google":{"odpoved":"V roku 2026 sa suma finančného príspevku na stravovanie na jednu zmenu musí pohybovať v rozpätí od 3,84 € do 5,12 €. Minimálna výška príspevku predstavuje 55 % z minimálnej hodnoty stravovacej poukážky (t.j. 55 % zo 6,98 €). Maximálna suma, ktorá je pre zamestnanca oslobodená od dane, je 55 % zo sumy stravného pri pracovnej ceste trvajúcej 5 až 12 hodín, čo je 5,12 € (55 % z 9,30 €). Tieto pravidlá vychádzajú z § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Sumy stravného sú stanovené Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o sumách stravného, platným od 1. 12. 2025.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správne rozpätie 3,84 € až 5,12 € a správne právne odôvodnenie na základe Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Suma finančného príspevku na stravovanie sa musí pohybovať v rozpätí od 3,22 € do 4,29 € na jednu pracovnú zmenu. Minimálna výška príspevku predstavuje 55 % z minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, ktorá je 5,85 €. Maximálna daňovo uznaná výška príspevku je 55 % zo sumy stravného pre pracovnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín, ktorá je 7,80 €. Tieto podmienky upravuje § 152 ods. 2 a 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Suma stravného je stanovená Opatrením MPSVR SR č. 368/2023 Z. z.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne a zastarané sumy rozpätia (3,22 € až 4,29 € namiesto 3,84 € až 5,12 €), ktoré vychádzajú zo starého opatrenia."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Zamestnankyňa narodená 28. 12. 1993 pracuje celý rok 2026 na plný úväzok v päťdňovom pracovnom týždni a nestará sa trvale o dieťa. Na koľko pracovných dní dovolenky za rok 2026 má nárok, keď 33 rokov dovŕši až 28. 12. 2026?","otazka_volna":"Kolegyna bude mat 33 az koncom decembra. Ma uz tento rok narok na 5 tyzdnov dovolenky, alebo len na 4?","spravna_odpoved":"25 pracovných dní (5 týždňov) za celý rok 2026. Rozhodujúce je, že vek 33 rokov dovŕši do konca kalendárneho roka — nárok sa nekráti podľa dátumu narodenín ani sa nedelí pomerne.","ustanovenie":"§ 103 ods. 2 Zákonníka práce","citat":"Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej päť týždňov.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"Zamestnankyňa má za rok 2026 nárok na **25 pracovných dní** dovolenky.\n\nPodľa Zákonníka práce je rozhodujúce, či zamestnanec dovŕši vek 33 rokov **do konca príslušného kalendárneho roka**, nie či má tento vek počas celého roka.\n\nKonkrétne to ustanovuje § 103 ods. 2 Zákonníka práce:\n> Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej päť týždňov. [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 103, ods. 2]\n\nKeďže zamestnankyňa dovŕši 33 rokov dňa 28. 12. 2026, spĺňa podmienku dovŕšenia veku do konca kalendárneho roka 2026 a má tak nárok na zvýšenú výmeru dovolenky v dĺžke 5 týždňov.\n\nPri päťdňovom pracovnom týždni to predstavuje:\n*   5 týždňov × 5 pracovných dní/týždeň = **25 pracovných dní**.\n\n### Prehľad nárokov na dovolenku v roku 2026\n\n| Kategória zamestnanca | Výmera dovolenky (týždne) | Výmera dovolenky (pracovné dni pri 5-dňovom týždni) | Právny základ |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Zamestnanec do 33 rokov (bez trvalej starostlivosti o dieťa) | Najmenej 4 týždne | 20 dní | § 103 ods. 1 ZP |\n| **Zamestnanec, ktorý do konca roka dovŕši 33 rokov** | **Najmenej 5 týždňov** | **25 dní** | **§ 103 ods. 2 ZP** |\n| Zamestnanec, ktorý sa trvale stará o dieťa (bez ohľadu na vek) | Najmenej 5 týždňov | 25 dní | § 103 ods. 2 ZP |\n| Pedagogickí a vybraní výskumní pracovníci | Najmenej 8 týždňov | 40 dní | § 103 ods. 3 ZP |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza nárok na 25 pracovných dní dovolenky a odôvodňuje ho v súlade s § 103 ods. 2 Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Zamestnankyňa má za rok 2026 nárok na 25 pracovných dní dovolenky. Vyššia výmera dovolenky v trvaní najmenej päť týždňov jej patrí preto, lebo do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši 33 rokov veku. Pre vznik tohto nároku nie je dôležitý presný dátum dovŕšenia tohto veku, rozhodujúce je, že sa tak stane do 31. decembra 2026. Pri päťdňovom pracovnom týždni predstavuje päť týždňov dovolenky presne 25 pracovných dní. Tento nárok vyplýva z § 103 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza nárok na 25 pracovných dní dovolenky a správne ho odôvodňuje dovŕšením 33 rokov veku do konca príslušného kalendárneho roka podľa § 103 ods. 2 Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Zamestnankyňa má za rok 2026 nárok na 25 pracovných dní dovolenky. Nárok na vyššiu výmeru dovolenky v trvaní najmenej päť týždňov jej vzniká, pretože do konca kalendárneho roka 2026 dovŕši 33 rokov veku. Nie je podstatné, v ktorý deň v roku túto vekovú hranicu dosiahne. Tento nárok vyplýva z ustanovenia § 103 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza nárok na 25 pracovných dní dovolenky a správne ho odôvodňuje dovŕšením veku 33 rokov do konca príslušného kalendárneho roka podľa § 103 ods. 2 Zákonníka práce."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Zamestnanec s nárokom na 20 dní dovolenky (päťdňový týždeň) bol v roku 2026 pre bežnú chorobu (nie pracovný úraz) dočasne práceneschopný 150 pracovných dní; zvyšok roka odpracoval (viac ako 60 dní). O koľko dní mu zamestnávateľ môže najviac krátiť dovolenku a koľko dní mu zostane?","otazka_volna":"Zamestnanec bol väčšinu roka na PN-ke. O kolko mu mozem zosekat dovolenku?","spravna_odpoved":"Najviac o 3/12: 1/12 za prvých 100 zameškaných pracovných dní a po 1/12 za každých ďalších celých 21 dní (zo zvyšných 50 dní sú to dve dvanástiny). 3/12 z 20 dní = 5 dní, takže mu zostane najmenej 15 dní. Krátenie je len možnosť zamestnávateľa, nie povinnosť.","ustanovenie":"§ 109 ods. 1 Zákonníka práce","citat":"môže zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"Na základe vami uvedených informácií môže zamestnávateľ krátiť dovolenku zamestnancovi najviac o **3/12 ročného nároku, čo predstavuje 5 dní**. Po tomto krátení zostane zamestnancovi nárok na **15 dní** dovolenky.\n\nPodľa Zákonníka práce platí, že ak zamestnanec splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, zamestnávateľ mu môže krátiť dovolenku z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (ktorá nie je následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania) [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 109 ods. 2].\n\nKrátenie sa vykonáva nasledovne [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 109 ods. 1]:\n*   za prvých **100** zameškaných pracovných dní o **jednu dvanástinu**,\n*   za každých ďalších **21** zameškaných pracovných dní o **ďalšiu dvanástinu**.\n\n### Výpočet krátenia dovolenky\n\nVáš zamestnanec zameškal celkovo 150 pracovných dní. Výpočet prebieha v krokoch:\n\n| Krok | Popis | Zameškané dni | Krátenie nároku | Výpočet (dni) |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| 1. | Krátenie za prvých 100 dní | 100 | o 1/12 | (1/12) \\* 20 = 1,67 dňa |\n| 2. | Zostávajúce zameškané dni | 150 - 100 = **50** | - | - |\n| 3. | Počet celých 21-dňových období v zostávajúcich dňoch | 50 dní | o 2/12 | 50 / 21 = **2** (celé obdobia) |\n| **Spolu** | **Celkové krátenie** | **150** | **o 3/12** | **(3/12) \\* 20 = 5 dní** |\n\n**Výsledný nárok na dovolenku:**\n*   Pôvodný nárok: 20 dní\n*   Krátenie: - 5 dní\n*   **Zostávajúci nárok na dovolenku za rok 2026: 15 dní**","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným právnym odôvodnením uvádza krátenie najviac o 3/12 (5 dní) a zostávajúci nárok 15 dní dovolenky."},"google":{"odpoved":"Zamestnávateľ môže zamestnancovi krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní z dôvodu choroby o jednu dvanástinu ročného nároku. Za každých ďalších celých 21 zameškaných pracovných dní sa dovolenka kráti o ďalšiu dvanástinu. Pri 150 zameškaných dňoch ide o krátenie spolu o tri dvanástiny (1/12 za prvých 100 dní a 2/12 za ďalších 50 dní, ktoré obsahujú dva celé 21-dňové úseky). Maximálne krátenie je teda 5 dní (3/12 z 20 dní) a zamestnancovi zostane 15 dní dovolenky. Tento postup upravuje § 109 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 109 ods. 1 Zákonníka práce uvádza krátenie o 3/12 (5 dní) a zostatok najmenej 15 dní dovolenky."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ môže zamestnancovi krátiť dovolenku najviac o 5 dní, pričom zamestnancovi zostane nárok na 15 dní dovolenky. Dovolenka sa kráti o jednu dvanástinu (1/12) za prvých 100 zameškaných pracovných dní a o ďalšie dve dvanástiny (2/12) za nasledujúce dva celé úseky po 21 zameškaných dní (150 - 100 = 50; 50 / 21 = 2). Celkové krátenie je teda 3/12 z ročného nároku, čo predstavuje 5 dní (3/12 z 20 dní). Tento postup vyplýva z § 109 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne vypočítala krátenie o 5 dní a zostatok 15 dní na základe správneho právneho mechanizmu."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Zamestnancovi sa zo mzdy za september 2026 vykonávajú exekučné zrážky pre neprednostnú pohľadávku (spotrebný úver). Je slobodný a vyživuje jedno dieťa. Aká celková základná (nepostihnuteľná) suma mu musí z čistej mzdy zostať?","otazka_volna":"Mame zamestnanca v exekucii na spotrebak, ma jedno dieta. Kolko mu musi ostat z cistej vyplaty?","spravna_odpoved":"516,62 €. Základná suma na povinného je 140 % životného minima platného v mesiaci zrážok — od 1. 7. 2026 je životné minimum 295,22 € (opatrenie č. 155/2026 Z. z.), takže 140 % = 413,30 € (zaokrúhlené na eurocenty nadol); na vyživované dieťa sa pripočíta 25 % základnej sumy = 103,32 €. Spolu 413,30 + 103,32 = 516,62 €.","ustanovenie":"§ 1 ods. 1 a 2 a § 4 nariadenia vlády č. 268/2006 Z. z.; opatrenie MPSVR SR č. 155/2026 Z. z.","citat":"Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, je 140 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/268/20220101","my":{"odpoved":"Celková nepostihnuteľná suma, ktorá musí zamestnancovi v septembri 2026 zostať z čistej mzdy pri exekúcii na neprednostnú pohľadávku, je **516,62 €**.\n\nTáto suma sa skladá z dvoch častí a jej výpočet sa riadi Nariadením vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Pre neprednostné pohľadávky platia nasledujúce pravidlá:\n\n1.  **Základná nepostihnuteľná suma na povinného (zamestnanca):** Je vo výške **140 %** zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v danom mesiaci [Nariadenie vlády č. 268/2006 Z. z., § 1, ods. 1].\n2.  **Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu (dieťa):** Na každú vyživovanú osobu sa pripočíta **25 %** zo základnej nepostihnuteľnej sumy na povinného [Nariadenie vlády č. 268/2006 Z. z., § 1, ods. 2].\n\nPre výpočet za september 2026 sa použije suma životného minima platná od 1. 7. 2026, ktorá je **295,22 €** [Opatrenie MPSVR SR č. 155/2026 Z. z.].\n\n### Podrobný výpočet\n\n| Položka | Výpočet | Suma |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **1. Nepostihnuteľná suma na povinného** | 140 % z 295,22 € (413,308 €) | **413,30 €** |\n| **2. Nepostihnuteľná suma na 1 dieťa** | 25 % z 413,30 € (103,325 €) | **103,32 €** |\n| **Celková nepostihnuteľná suma** | 413,30 € + 103,32 € | **516,62 €** |\n\n*Poznámka: Jednotlivé nepostihnuteľné sumy sa v zmysle metodiky zaokrúhľujú na eurocenty nadol.*\n\nZ čistej mzdy zamestnanca sa teda najprv odpočíta suma 516,62 €. Až zo zvyšnej sumy sa môžu vykonávať ďalšie zrážky v súlade s pravidlami tretinového systému podľa Exekučného poriadku.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu výsledku 516,62 € na základe vecne a právne správneho postupu a odôvodnenia."},"google":{"odpoved":"Celková základná nepostihnuteľná suma, ktorá musí zamestnancovi zostať z čistej mzdy za september 2026, je **516,64 €**. Táto suma sa skladá zo základnej nepostihnuteľnej sumy na povinného (zamestnanca) a nepostihnuteľnej sumy na jednu vyživovanú osobu (dieťa).\n\nVýpočet je nasledovný:\n*   Suma životného minima platná od 1. 7. 2026 je 295,22 €.\n*   Základná nepostihnuteľná suma na povinného je 140 % životného minima, t. j. 1,40 x 295,22 € = 413,31 €.\n*   Nepostihnuteľná suma na vyživované dieťa je 25 % zo základnej sumy na povinného, t. j. 0,25 x 413,31 € = 103,33 €.\n\nTento postup vyplýva z § 1 Nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov.","spravne":false,"dovod":"Výsledná suma je nesprávna (516,64 € namiesto 516,62 €), pretože jednotlivé sumy neboli v súlade s predpisom zaokrúhlené na eurocenty nadol."},"bez":{"odpoved":"Celková základná nepostihnuteľná suma, ktorá musí zamestnancovi zostať z čistej mzdy, je 549,67 €. Táto suma sa skladá zo sumy 405,02 € na samotného zamestnanca (povinného) a sumy 144,65 € na jedno vyživované dieťa. Výška týchto súm je stanovená ako 140 % (na povinného) a 50 % (na vyživovanú osobu) zo životného minima. Vyplýva to z § 1 Nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Výpočet vychádza z predpokladanej sumy životného minima platnej od 1. júla 2026 vo výške 289,30 €.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu celkovú nepostihnuteľnú sumu (549,67 € namiesto 516,62 €) v dôsledku nesprávnej výšky životného minima a nesprávneho percenta na vyživovanú osobu (50 % namiesto 25 % zo základnej sumy)."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Zdravotná poisťovňa vymáha od zamestnanca exekúciou dlžné poistné, čo je prednostná pohľadávka. Zrážky sa vykonávajú zo mzdy za august 2026 a zamestnanec nemá vyživované osoby. Aká je základná suma, ktorá sa mu nesmie zraziť?","otazka_volna":"Prisla nam exekucia od zdravotnej poistovne na zamestnanca, vraj prednostna. Kolko mu minimalne musim nechat?","spravna_odpoved":"295,22 €. Pri prednostnej pohľadávke (okrem výživného na maloleté dieťa) je základná suma 100 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci zrážok — od 1. 7. 2026 teda 295,22 €, nie 140 % (413,30 €) ako pri neprednostných pohľadávkach.","ustanovenie":"§ 2 ods. 2 nariadenia vlády č. 268/2006 Z. z.; opatrenie MPSVR SR č. 155/2026 Z. z.","citat":"Ak ide o prednostnú pohľadávku..., základná suma, ktorá sa nesmie povinnému zraziť, je 100 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/268/20220101","my":{"odpoved":"Základná nepostihnuteľná suma, ktorá sa vášmu zamestnancovi nesmie zraziť zo mzdy za august 2026, je **295,22 €**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPri exekučných zrážkach zo mzdy sa rozlišuje, či ide o prednostnú alebo neprednostnú pohľadávku. Keďže dlžné poistné na zdravotné poistenie patrí medzi prednostné pohľadávky, uplatní sa prísnejší režim výpočtu.\n\n1.  **Určenie pravidla pre prednostné pohľadávky:**\n    Podľa Nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. je základná suma, ktorá sa nesmie povinnému zraziť pri prednostnej pohľadávke (s výnimkou výživného na maloleté dieťa), stanovená ako **100 % zo sumy životného minima** na plnoletú fyzickú osobu [Nariadenie vlády SR č. 268/2006 Z. z., § 2 ods. 2].\n\n2.  **Suma životného minima pre august 2026:**\n    Pre výpočty v auguste 2026 sa použije suma životného minima platná od 1. júla 2026, ktorá je **295,22 € mesačne** [Opatrenie MPSVR SR č. 155/2026 Z. z.].\n\n3.  **Výpočet nepostihnuteľnej sumy:**\n    *   Základná nepostihnuteľná suma na povinného: 100 % z 295,22 € = **295,22 €**\n\nKeďže zamestnanec nemá žiadne vyživované osoby, celková nepostihnuteľná časť mzdy je práve táto základná suma.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPre porovnanie, ak by išlo o **neprednostnú pohľadávku** (napr. nesplatená pôžička z nebankovej spoločnosti), základná nepostihnuteľná suma by bola podstatne vyššia. Počítala by sa ako 140 % zo životného minima, čo by pre august 2026 predstavovalo 413,31 € (140 % z 295,22 €) [Nariadenie vlády SR č. 268/2006 Z. z., § 1 ods. 1]. Je dôležité vždy správne určiť typ pohľadávky, pretože to zásadne ovplyvňuje výšku možnej zrážky.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza základnú nepostihnuteľnú sumu 295,22 € a správne ju odôvodňuje uplatnením 100 % životného minima pri prednostnej pohľadávke."},"google":{"odpoved":"Základná suma, ktorá sa zamestnancovi nesmie zraziť pri exekúcii na prednostnú pohľadávku, je 295,22 €. Táto suma zodpovedá 100 % životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ktoré je platné od 1. júla 2026. Keďže zamestnanec nemá vyživované osoby, uplatní sa iba táto základná nepostihnuteľná časť na dlžníka. Výpočet nepostihnuteľných súm upravuje Nariadenie vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v nadväznosti na § 70 a § 71 Zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu základnú sumu 295,22 € vrátane správneho právneho základu a pravidla 100 % životného minima pre prednostnú pohľadávku."},"bez":{"odpoved":"Základná nepostihnuteľná suma, ktorá sa zamestnancovi nesmie zraziť zo mzdy, je 434,00 €. Táto suma predstavuje 140 % sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v danom období. Uvedený postup vyplýva z § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Pre výpočet bola použitá predpokladaná suma životného minima platná od 1. júla 2026 vo výške 310,00 €. Výška životného minima sa každoročne upravuje podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu (434,00 € namiesto 295,22 €) a chybne aplikuje pravidlo 140 % životného minima namiesto 100 % platného pre prednostné pohľadávky."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Zamestnanec nastúpil do zamestnania 14. 9. 2026 a v októbri 2026 mu treba vypočítať náhradu mzdy za dovolenku. V rozhodujúcom období (3. štvrťrok 2026) odpracoval len 12 dní, t. j. 96 hodín. Použije sa jeho priemerný zárobok zistený z tohto obdobia?","otazka_volna":"Novy zamestnanec je u nas len par tyzdnov a uz cerpa dovolenku. Z coho mu mam vypocitat priemer na nahradu?","spravna_odpoved":"Nie — použije sa pravdepodobný zárobok, pretože v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.","ustanovenie":"§ 134 ods. 3 Zákonníka práce","citat":"Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade sa **nepoužije** priemerný zárobok zistený z odpracovaného obdobia, pretože zamestnanec nesplnil zákonnú podmienku. Namiesto neho musíte použiť **pravdepodobný zárobok**.\n\nDôvodom je, že zamestnanec v rozhodujúcom období (3. štvrťrok 2026, t. j. júl – september 2026) neodpracoval zákonom stanovený minimálny počet dní alebo hodín. Podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 134, ods. 3] sa priemerný zárobok zisťuje, len ak zamestnanec odpracoval aspoň **21 dní alebo 168 hodín**.\n\nKeďže váš zamestnanec odpracoval len 12 dní (96 hodín), musíte pre výpočet náhrady mzdy za dovolenku v októbri 2026 použiť pravdepodobný zárobok.\n\n### Čo je pravdepodobný zárobok?\n\nPravdepodobný zárobok je mzda, ktorú by zamestnanec **zrejme dosiahol, keby v rozhodujúcom období pracoval** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 134, ods. 3]. Zisťuje sa zo všetkých zložiek mzdy dohodnutých v pracovnej zmluve, na ktoré by zamestnancovi vznikol nárok.\n\n### Postup výpočtu\n\n1.  **Zistenie pravdepodobnej mzdy:** Určíte súhrn všetkých zložiek mzdy (základná mzda, príplatky, odmeny, variabilná zložka), na ktoré by mal zamestnanec nárok, ak by odpracoval celý mesiac.\n2.  **Výpočet pravdepodobného hodinového zárobku:** Pravdepodobnú mesačnú mzdu vydelíte priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.\n3.  **Zaokrúhlenie:** Výsledný pravdepodobný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 134, ods. 4].\n4.  **Výpočet náhrady:** Týmto hodinovým zárobkom potom vynásobíte počet hodín čerpanej dovolenky.\n\n### Praktický príklad\n\nPredpokladajme nasledovné údaje pre vášho zamestnanca:\n*   **Dohodnutá mesačná mzda:** 1 600 €\n*   **Predpokladaná mesačná variabilná zložka:** 150 €\n*   **Týždenný pracovný čas:** 40 hodín (priemerný počet hodín na mesiac je 174)\n\n**Výpočet:**\n\n| Položka | Výpočet | Suma |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **1. Pravdepodobná mesačná mzda** | 1 600 € (základ) + 150 € (variabilná zložka) | **1 750,00 €** |\n| **2. Pravdepodobný hodinový zárobok** | 1 750,00 € / 174 hodín | **10,0575 €/hod** |\n| **3. Náhrada za 1 deň dovolenky (8 hodín)** | 10,0575 €/hod × 8 hodín | **80,46 €** |\n\nPre výpočet náhrady mzdy za dovolenku v októbri 2026 teda použijete pravdepodobný hodinový zárobok vo výške **10,0575 €**. Tento zárobok bude platný pre celý 4. štvrťrok 2026 (október, november, december).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že priemerný zárobok sa nepoužije a namiesto neho sa uplatní pravdepodobný zárobok, pretože zamestnanec neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín v zmysle § 134 ods. 3 Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade sa nepoužije jeho priemerný zárobok zistený z tohto obdobia. Namiesto priemerného zárobku sa použije pravdepodobný zárobok, pretože zamestnanec v rozhodujúcom období (3. štvrťrok 2026) neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú by zamestnanec zrejme dosiahol. Tento postup vyplýva z § 134 ods. 3 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza záporný záver aj použitie pravdepodobného zárobku z dôvodu neodpracovania aspoň 21 dní alebo 168 hodín v súlade s § 134 ods. 3 Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade sa použije pravdepodobný zárobok zamestnanca. Zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval zákonom stanovený minimálny počet dní alebo hodín. Podmienkou na použitie skutočného priemerného zárobku je odpracovanie aspoň 21 dní alebo 168 hodín v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku. Vyplýva to z § 134 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú by zamestnanec zrejme dosiahol.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď je vecne správna, dospela k správnemu záveru a uviedla presné zákonné podmienky (21 dní alebo 168 hodín) vrátane odkazu na § 134 ods. 3 Zákonníka práce."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Robotník v 1. stupni náročnosti (firma bez kolektívnej zmluvy, 40 h/týždeň) má z rozhodujúceho obdobia III. štvrťroka 2026 vypočítaný priemerný hodinový zárobok 5,10 €. Akou hodinovou sadzbou sa mu v novembri 2026 vypočíta náhrada mzdy za dovolenku?","otazka_volna":"Vysiel nam u jedneho chlapa priemer na dovolenku nizsi ako minimalka. Mozeme pouzit ten vypocitany priemer?","spravna_odpoved":"Sadzbou 5,259 €/h. Ak je priemerný zárobok nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok (pri 1. stupni je to minimálna mzda 5,259 €/h v roku 2026), priemerný zárobok sa zvýši na túto sumu — so sadzbou 5,10 € sa počítať nesmie.","ustanovenie":"§ 134 ods. 5 Zákonníka práce","citat":"ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok (§ 120 ods. 4), zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"Na výpočet náhrady mzdy za dovolenku v novembri 2026 sa použije hodinová sadzba **5,259 €**. Zamestnávateľ je povinný vypočítaný priemerný zárobok zamestnanca zvýšiť na úroveň minimálneho mzdového nároku, keďže je nižší.\n\n### Zdôvodnenie\n\nPodľa Zákonníka práce sa priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (napr. pre náhradu mzdy za dovolenku) zisťuje za predchádzajúci kalendárny štvrťrok a používa sa počas celého nasledujúceho štvrťroka. Vo vašom prípade sa priemerný zárobok zistený za III. štvrťrok 2026 použije pre mesiace október, november a december 2026.\n\nZákonník práce však stanovuje ochranný mechanizmus pre zamestnanca [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 134, ods. 5]:\n*   Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je **nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok**, zamestnávateľ je povinný tento priemerný zárobok zvýšiť na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku.\n\n**Porovnanie hodnôt pre Váš prípad:**\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Vypočítaný priemerný hodinový zárobok (za III. Q 2026) | 5,1000 € |\n| Minimálny mzdový nárok pre 1. stupeň náročnosti (platný pre rok 2026 pri 40 h/týždeň) | **5,259 €** |\n| **Porovnanie** | **5,1000 € < 5,259 €** |\n\nKeďže je vypočítaný priemerný zárobok (5,10 €) nižší ako minimálny hodinový mzdový nárok pre 1. stupeň náročnosti práce platný v roku 2026 (5,259 €), zamestnávateľ musí na účely výpočtu náhrady mzdy použiť vyššiu z týchto súm.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sadzbu 5,259 €/h aj zákonné odôvodnenie podľa § 134 ods. 5 Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Náhrada mzdy za dovolenku sa v novembri 2026 vypočíta hodinovou sadzbou 5,259 €. Váš vypočítaný priemerný hodinový zárobok 5,10 € je totiž nižší ako minimálny mzdový nárok pre 1. stupeň náročnosti práce platný pre rok 2026. V takom prípade sa priemerný zárobok musí zvýšiť na sumu zodpovedajúcu minimálnemu mzdovému nároku. Vyplýva to z ustanovenia § 134 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu sadzbu 5,259 €/h a správne odôvodnenie na základe § 134 ods. 5 Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Náhrada mzdy za dovolenku v novembri 2026 sa vypočíta hodinovou sadzbou **5,10 €**.\n\nNa pracovnoprávne účely sa používa priemerný zárobok zistený za predchádzajúci kalendárny štvrťrok (III. Q 2026), ktorý platí počas celého nasledujúceho štvrťroka (IV. Q 2026). Tento postup vyplýva z **§ 134 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce**. Keďže vypočítaný priemerný zárobok je vyšší ako minimálny mzdový nárok pre 1. stupeň náročnosti práce platný pre rok 2026, použije sa táto vypočítaná suma. Minimálny mzdový nárok upravuje **§ 120 ods. 4 Zákonníka práce**.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza sadzbu 5,10 € namiesto 5,259 € a chybne tvrdí, že vypočítaný zárobok je vyšší ako minimálny mzdový nárok."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Zamestnanec pracoval vo firme 3 roky. Podľa lekárskeho posudku nesmie ďalej vykonávať doterajšiu prácu pre pracovný úraz (úraz si nespôsobil porušením predpisov ani pod vplyvom alkoholu) a pracovný pomer z tohto dôvodu skončil dohodou. Jeho priemerný mesačný zárobok je 1 200 €. Aké minimálne odstupné mu patrí?","otazka_volna":"Zamestnanec mal pracovny uraz a uz u nas robit nemoze, koncime dohodou. Kolko odstupneho mu patri, ked tu bol len 3 roky?","spravna_odpoved":"Najmenej 12 000 € — pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou z dôvodu, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz alebo chorobu z povolania, patrí odstupné najmenej v sume desaťnásobku priemerného mesačného zárobku (10 × 1 200 €). Dĺžka trvania pracovného pomeru je pri tomto dôvode nepodstatná.","ustanovenie":"§ 76 ods. 3 Zákonníka práce","citat":"patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"Zamestnancovi v tomto prípade patrí **odstupné vo výške najmenej 12 000 €**.\n\nPodľa Zákonníka práce sa v prípade skončenia pracovného pomeru z dôvodu pracovného úrazu uplatňuje osobitný, výhodnejší režim pre výpočet odstupného.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Právny základ:** Nárok na odstupné v tomto špecifickom prípade upravuje § 76 ods. 3 Zákonníka práce [Zákon č. 311/2001 Z. z.]. Toto ustanovenie má prednosť pred všeobecnou úpravou odstupného podľa dĺžky trvania pracovného pomeru.\n\n2.  **Podmienky nároku:** Zamestnancovi patrí odstupné vo výške najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak s ním zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo **dohodou** z dôvodu, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre **pracovný úraz**. Podmienkou je, že pracovný úraz nebol spôsobený zavinením zamestnanca (porušením predpisov alebo pod vplyvom alkoholu/omamných látok), čo je vo vašom prípade splnené.\n\n3.  **Výpočet:**\n    *   Priemerný mesačný zárobok: 1 200 €\n    *   Násobok podľa zákona: 10\n    *   **Minimálne odstupné:** 10 × 1 200 € = **12 000 €**\n\nNa rozdiel od bežného skončenia pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov, kde by sa pri 3 rokoch trvania pomeru uplatnil dvojnásobok priemerného zárobku (2 400 €), pri pracovnom úraze je ochrana zamestnanca výrazne vyššia a dĺžka trvania pracovného pomeru nehrá rolu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza minimálne odstupné vo výške 12 000 € aj právne odôvodnenie podľa § 76 ods. 3 Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Zamestnancovi patrí odstupné v minimálnej výške 12 000 €. Keďže sa pracovný pomer končí dohodou z dôvodu, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, má nárok na odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. V tomto špecifickom prípade dĺžka trvania pracovného pomeru nerozhoduje o výške násobku pre výpočet odstupného. Tento nárok si môže uplatniť, pretože pracovný úraz si nespôsobil vlastným zavinením. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 76 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza minimálnu výšku odstupného 12 000 € ako desaťnásobok priemerného zárobku a správne zdôvodňuje aplikáciu tohto pravidla, pričom chybná citácia odseku nemení vecnú správnosť."},"bez":{"odpoved":"Zamestnancovi patrí odstupné v minimálnej výške 12 000 €. Ide o desaťnásobok jeho priemerného mesačného zárobku (10 x 1 200 €). Vyplýva to z § 76 ods. 3 Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Táto suma sa uplatní, pretože dôvodom skončenia pracovného pomeru dohodou je pracovný úraz, pre ktorý zamestnanec nesmie vykonávať doterajšiu prácu. Odstupné je splatné v najbližšom výplatnom termíne po skončení pracovného pomeru, ak sa nedohodnú inak.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu minimálnu výšku odstupného 12 000 € ako desaťnásobok priemerného mesačného zárobku v súlade s § 76 ods. 3 Zákonníka práce."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok a požiadal o jeho priznanie. Krátko nato s ním zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce pre krádež (závažné porušenie pracovnej disciplíny). Je zamestnávateľ povinný vyplatiť mu odchodné?","otazka_volna":"Vyhodili sme chlapa na hodinu za kradez, akurat ked isiel do dochodku. Musime mu vyplatit odchodne?","spravna_odpoved":"Nie — zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 (okamžité skončenie zo strany zamestnávateľa). Inak by pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok patrilo odchodné najmenej v sume priemerného mesačného zárobku.","ustanovenie":"§ 76a ods. 4 Zákonníka práce","citat":"Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade zamestnávateľ **nie je povinný** vyplatiť zamestnancovi odchodné.\n\nZákonník práce tento prípad rieši priamo a nárok na odchodné výslovne vylučuje. Hoci zamestnanec splnil všeobecné podmienky pre nárok na odchodné (prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok), rozhodujúcim faktorom je spôsob a dôvod skončenia pracovného pomeru.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Všeobecné pravidlo pre nárok na odchodné:**\n    Zamestnancovi patrí odchodné najmenej vo výške jeho priemerného mesačného zárobku pri prvom skončení pracovného pomeru po tom, čo mu vznikol nárok na starobný dôchodok a požiadal oň pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 pracovných dní po ňom [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 76a ods. 1].\n\n2.  **Výnimka pri okamžitom skončení pracovného pomeru (Váš prípad):**\n    Zákonník práce však stanovuje jasnú výnimku. Podľa **§ 76a ods. 4 Zákonníka práce** platí, že zamestnávateľ **nie je povinný** poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 76a ods. 4].\n\n    Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 sa týka práve prípadov, keď zamestnanec:\n    *   bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,\n    *   **závažne porušil pracovnú disciplínu** (čo je aj prípad krádeže).\n\n**Záver**\n\nKeďže zamestnávateľ skončil pracovný pomer so zamestnancom okamžite z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, uplatní sa výnimka zo zákona. Nárok na odchodné zamestnancovi v tomto prípade nevznikol, a to bez ohľadu na to, že splnil podmienky týkajúce sa dôchodku.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru, že zamestnávateľ nie je povinný vyplatiť odchodné, a uviedla správny právny základ podľa § 76a ods. 4 Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Nie, zamestnávateľ nie je v tomto prípade povinný vyplatiť zamestnancovi odchodné. Nárok na odchodné zamestnancovi nevzniká, ak sa s ním pracovný pomer skončil okamžite z dôvodu, že závažne porušil pracovnú disciplínu. Táto výnimka z povinnosti poskytnúť odchodné je priamo uvedená v § 76a ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru pre krádež je skončením podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, na ktoré sa táto výnimka vzťahuje.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zamestnávateľ nie je povinný vyplatiť odchodné, a správne odkazuje na § 76a ods. 4 Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Nie, zamestnávateľ nie je povinný vyplatiť zamestnancovi odchodné.\n\nNárok na odchodné zamestnancovi nepatrí, ak sa s ním pracovný pomer skončil okamžite pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Túto výnimku z povinnosti poskytnúť odchodné priamo ustanovuje § 76a ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Keďže pracovný pomer bol skončený podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa zaniká. Spôsob skončenia pracovného pomeru je v tomto prípade rozhodujúci.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru, že zamestnávateľ nie je povinný vyplatiť odchodné pri okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, pričom nesprávne uvedený odsek ustanovenia (§ 76a ods. 2 namiesto ods. 4) nemení vecnú správnosť pravidla."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Spoločnosť ABC, s. r. o., má zdaňovacie obdobie hospodársky rok od 1.5.2025 do 30.4.2026. Do akého konkrétneho dátumu musí podať daňové priznanie k dani z príjmov za toto zdaňovacie obdobie, ak nevyužije odklad?","otazka_volna":"Máme eseročku s hospodárskym rokom, skončil nám koncom apríla. Kedy najneskôr musíme podať priznanie k dani z príjmov, keď odklad robiť nebudeme?","spravna_odpoved":"Do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, t. j. najneskôr 31.7.2026; v tejto lehote je daň aj splatná.","ustanovenie":"§ 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia ... V lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia je povinný platiteľ dane, daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu daň aj zaplatiť.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Spoločnosť ABC, s. r. o., musí podať daňové priznanie a zaplatiť daň najneskôr do **piatka 31. júla 2026**.\n\n### Odôvodnenie\n\n1.  **Základná lehota:** Podľa § 49 ods. 2 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je základná lehota na podanie daňového priznania **tri kalendárne mesiace** po uplynutí zdaňovacieho obdobia. V tejto lehote je daňovník povinný daň aj zaplatiť.\n\n2.  **Koniec zdaňovacieho obdobia:** Vaše zdaňovacie obdobie (hospodársky rok) končí 30. apríla 2026.\n\n3.  **Výpočet lehoty:** Tri kalendárne mesiace nasledujúce po apríli 2026 sú máj, jún a júl. Lehota teda uplynie posledným dňom tretieho mesiaca, čo je **31. júl 2026**.\n\n4.  **Overenie dňa v týždni:** Podľa § 27 ods. 4 daňového poriadku platí, že ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.\n    *   Dátum 31. júl 2026 pripadá na **piatok**, čo je pracovný deň. Lehota sa preto neposúva.\n\nVaša spoločnosť je teda povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov za hospodársky rok od 1. mája 2025 do 30. apríla 2026 a zároveň v tomto termíne uhradiť daňovú povinnosť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje lehotu do 31. júla 2026 a uvádza vecne aj právne bezchybné odôvodnenie podľa zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť ABC, s. r. o., musí podať daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie od 1. 5. 2025 do 30. 4. 2026 najneskôr do 31. júla 2026. Lehota na podanie daňového priznania sú tri kalendárne mesiace po uplynutí zdaňovacieho obdobia. V tejto lehote je daňovník povinný daň aj zaplatiť. Táto povinnosť vyplýva z § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza konkrétny dátum 31. júla 2026 spolu so správnym právnym odôvodnením podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť ABC, s. r. o., je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie od 1.5.2025 do 30.4.2026 najneskôr do **31. júla 2026**. Lehota na podanie daňového priznania je tri kalendárne mesiace po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V rovnakej lehote je daň aj splatná.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza konkrétny dátum 31. júla 2026, trojmesačnú lehotu a odkazuje na správne zákonné ustanovenie vrátane splatnosti dane."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Živnostník mal v roku 2025 okrem slovenských príjmov aj zdaniteľné príjmy zo zdrojov v Česku. Do 31.3.2026 podal oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania. Aký najneskorší dátum novej lehoty si v oznámení mohol uviesť?","otazka_volna":"SZČO, vlani som mal aj príjmy z Čiech. O koľko najviac si môžem posunúť daňové priznanie oznámením?","spravna_odpoved":"30.9.2026 — pri zdaniteľných príjmoch zo zdrojov v zahraničí sa lehota oznámením predlžuje najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov a nová lehota musí byť koniec kalendárneho mesiaca.","ustanovenie":"§ 49 ods. 3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"predlžuje táto lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Najneskorší dátum, ktorý si živnostník mohol v oznámení uviesť, je **30. september 2026**.\n\nPretože súčasťou jeho príjmov za rok 2025 boli aj zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí (Česko), mohol si lehotu na podanie daňového priznania predĺžiť nie o štandardné tri, ale až o šesť celých kalendárnych mesiacov [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 49 ods. 3 písm. b)].\n\n### Podrobnejšie vysvetlenie\n\n1.  **Štandardná lehota na odklad:** Bez príjmov zo zahraničia by si daňovník mohol lehotu predĺžiť najviac o tri celé kalendárne mesiace, teda do 30. júna 2026.\n2.  **Lehota pri príjmoch zo zahraničia:** Prítomnosť zdaniteľných príjmov zo zahraničia umožňuje predĺženie až o šesť celých kalendárnych mesiacov.\n3.  **Nová lehota v oznámení:** V oznámení, ktoré musel podať do 31. marca 2026, si mohol zvoliť novú lehotu, ktorou je vždy koniec kalendárneho mesiaca. Pri šesťmesačnom odklade mal na výber tieto možnosti:\n    *   31. júl 2026\n    *   31. august 2026\n    *   **30. september 2026** (najneskorší možný termín)\n\nV tejto novej, predĺženej lehote je daň z príjmov za rok 2025 aj splatná.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nJe dôležité, aby ste príjmy zo zahraničia v daňovom priznaní skutočne uviedli. Ak by ste si predĺžili lehotu o 6 mesiacov z dôvodu príjmov zo zahraničia, ale v daňovom priznaní by ste žiadne takéto príjmy neuviedli, správca dane by mohol lehotu spätne upraviť na 30. jún 2026 a vyrubiť vám sankcie za oneskorené podanie daňového priznania a oneskorenú platbu dane [Zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), § 155 a § 156].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila najneskorší dátum novej lehoty na 30. september 2026 a uviedla aj správne zákonné odôvodnenie predĺženia lehoty najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov pri príjmoch zo zahraničia."},"google":{"odpoved":"Vzhľadom na to, že živnostník mal zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí, mohol si lehotu na podanie daňového priznania predĺžiť najviac o šesť kalendárnych mesiacov. Najneskorší dátum novej lehoty, ktorý si mohol v oznámení uviesť, je preto 30. september 2026. V tejto predĺženej lehote je zároveň povinný daň aj zaplatiť. Táto možnosť vyplýva z § 49 ods. 3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Po tomto termíne už ďalšie predĺženie lehoty nie je možné.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza najneskorší možný dátum 30. september 2026 a správne ho odôvodňuje predĺžením o šesť kalendárnych mesiacov podľa § 49 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Najneskorší dátum novej lehoty, ktorý si mohol v oznámení uviesť, je 30. september 2026. Keďže súčasťou jeho príjmov boli aj zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí, mohol si lehotu predĺžiť najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov. Umožňuje to ustanovenie § 49 ods. 3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V tejto novej lehote je daňovník povinný daň aj zaplatiť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza najneskorší dátum 30. september 2026 a odôvodňuje ho v súlade so zákonom predĺžením najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov pri príjmoch zo zahraničia."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Podnikateľ (FO bez príjmov zo zahraničia) chce v oznámení o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania za rok 2025 uviesť novú lehotu 15.5.2026, lebo vtedy očakáva podklady. Je to prípustné? Ak nie, aké najneskoršie dátumy prichádzajú do úvahy?","otazka_volna":"Chcem si odložiť daňové priznanie do polovice mája, dá sa uviesť taký dátum v odklade?","spravna_odpoved":"Nie. Novou lehotou v oznámení môže byť len koniec kalendárneho mesiaca — do úvahy prichádza 30.4.2026, 31.5.2026 alebo najviac 30.6.2026 (predĺženie najviac o tri celé kalendárne mesiace).","ustanovenie":"§ 49 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace ... daňovník v oznámení ... uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Nie, uvedenie lehoty 15. 5. 2026 v oznámení o predĺžení lehoty **nie je prípustné**.\n\nZákon o dani z príjmov a metodické usmernenia Finančnej správy SR jednoznačne stanovujú, že nová lehota na podanie daňového priznania musí byť vždy **posledný deň kalendárneho mesiaca** [Zdroj: 87_2_Specifika_pri_deklarovani_prijmov_v_danovom_priznani_k_dani_z_prijmov_fyzickych_osob_za_rok_2025_typ_B_2025.md]. Lehota sa predlžuje o celé kalendárne mesiace.\n\n### Prípustné termíny pre vás\n\nKeďže ste podnikateľ bez príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí, môžete si lehotu na podanie daňového priznania za rok 2025 predĺžiť najviac o **tri celé kalendárne mesiace** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 49, ods. 3 písm. a)].\n\nDo úvahy teda prichádzajú tieto tri najneskoršie možné dátumy, ktoré môžete uviesť v oznámení:\n*   **30. apríl 2026**\n*   **31. máj 2026**\n*   **30. jún 2026**\n\nV oznámení musíte uviesť jeden z týchto troch dátumov. Ak očakávate podklady 15. mája, najvhodnejšou voľbou pre vás bude uviesť novú lehotu **31. máj 2026**.\n\n### Dôležité upozornenia\n\n*   **Splatnosť dane:** Daň z príjmov je splatná v novej, predĺženej lehote, ktorú uvediete v oznámení. To platí aj v prípade, ak by ste daňové priznanie podali skôr (napríklad 15. mája 2026). Splatnosť dane zostáva 31. mája 2026 [Zdroj: 2FO2025IMInformciakpredeniulehotynapodaniedaovhopriznaniakdanizprjmovfyzickejoso.md].\n*   **Lehota na podanie oznámenia:** Oznámenie o predĺžení lehoty musíte podať daňovému úradu najneskôr v riadnej lehote na podanie daňového priznania, t. j. do **31. marca 2026** [Zdroj: 27_Oznamenie_danovnika_o_predlzeni_lehoty_na_podanie_danoveho_priznania_(_49_ods._3_pism._a)_alebo_b)_zakona_c._5_2025.md].\n*   **Posun lehoty pri víkende:** V oznámení sa uvádza presne posledný deň mesiaca, aj keby pripadol na víkend. Keďže 31. máj 2026 je nedeľa, samotná lehota na podanie daňového priznania a zaplatenie dane sa podľa daňového poriadku posúva na najbližší pracovný deň, teda na **pondelok 1. júna 2026**.\n*   **Formulár:** Používa sa oficiálny formulár Finančnej správy s označením **OZN493v24**, ktorý je rovnaký pre fyzické aj právnické osoby [Zdroj: 87_2_Specifika_pri_deklarovani_prijmov_v_danovom_priznani_k_dani_z_prijmov_fyzickych_osob_za_rok_2025_typ_B_2025.md].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že dátum 15. 5. 2026 nie je prípustný, novou lehotou musí byť koniec kalendárneho mesiaca a správne menuje prípustné termíny 30. 4. 2026, 31. 5. 2026 a 30. 6. 2026."},"google":{"odpoved":"Nie, uvedenie lehoty 15.5.2026 nie je prípustné, nakoľko nová lehota v oznámení musí byť vždy koniec kalendárneho mesiaca. Podnikateľ si môže predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o tri celé kalendárne mesiace, keďže nemá príjmy zo zahraničia. Oznámenie o predĺžení lehoty je potrebné podať správcovi dane najneskôr do 31. marca 2026.\n\nNajneskoršie možné dátumy, ktoré prichádzajú do úvahy, sú 30. apríl 2026, 31. máj 2026 alebo 30. jún 2026. Tieto lehoty vyplývajú z § 49 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že termín 15. 5. 2026 nie je prípustný, novou lehotou musí byť koniec kalendárneho mesiaca a správne vymedzuje prípustné dátumy (30. 4. 2026, 31. 5. 2026 a 30. 6. 2026)."},"bez":{"odpoved":"Nie, uvedenie lehoty 15.5.2026 nie je prípustné, nakoľko nová lehota musí byť vždy posledný deň kalendárneho mesiaca. Keďže podnikateľ nemá príjmy zo zahraničia, môže si lehotu predĺžiť najviac o tri celé kalendárne mesiace. V oznámení tak môže uviesť novú lehotu 30. apríl 2026, 31. máj 2026 alebo najneskôr 30. jún 2026. Vyplýva to z § 49 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Oznámenie o predĺžení lehoty je potrebné podať správcovi dane najneskôr do 31. marca 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že dátum 15.5.2026 nie je prípustný, a uvádza presne prípustné dátumy (30.4.2026, 31.5.2026 a 30.6.2026) v súlade s referenciou a zákonom."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Spoločnosť v likvidácii má lehotu na podanie daňového priznania k dani z príjmov do 31.3.2026 a potrebuje ju predĺžiť. Stačí jej podať oznámenie o predĺžení ako bežnému daňovníkovi? Ak nie, čo a dokedy musí urobiť a o koľko možno lehotu predĺžiť?","otazka_volna":"Firma je v likvidácii a nestíhame daňové priznanie. Ako si to odložíme?","spravna_odpoved":"Nie, daňovník v likvidácii (rovnako v konkurze) nemôže využiť odklad oznámením. Musí podať žiadosť najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty (do 16.3.2026) a správca dane môže rozhodnutím lehotu predĺžiť najviac o tri kalendárne mesiace; proti rozhodnutiu sa nemožno odvolať.","ustanovenie":"§ 49 ods. 3 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"žiadosti daňovníka v konkurze alebo v likvidácii podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2 o predĺženie tejto lehoty môže správcom dane rozhodnutím predĺžiť lehota na podanie daňového priznania podľa odseku 2, najviac o tri kalendárne mesiace, pričom proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Nie, spoločnosť v likvidácii si nemôže predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania štandardným oznámením. **Musí podať písomnú žiadosť, ktorú správca dane schvaľuje, a to najneskôr 15 dní pred uplynutím pôvodnej lehoty.**\n\nZákon o dani z príjmov výslovne vylučuje daňovníkov v konkurze a v likvidácii z možnosti predĺžiť si lehotu jednoduchým oznámením.\n\n### Postup pre spoločnosť v likvidácii\n\n1.  **Forma podania:** Spoločnosť musí podať **žiadosť o predĺženie lehoty** na podanie daňového priznania. Na rozdiel od oznámenia, na ktoré má daňovník právny nárok, o žiadosti rozhoduje správca dane. Žiadosť by mala obsahovať relevantné dôvody, prečo spoločnosť potrebuje viac času (napr. zložitosť účtovných operácií v rámci likvidácie).\n\n2.  **Lehota na podanie žiadosti:** Žiadosť musí byť správcovi dane doručená **najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania**.\n    *   Pôvodná lehota: 31. marec 2026 (utorok)\n    *   Posledný deň na podanie žiadosti: **16. marec 2026** (pondelok)\n\n3.  **Maximálne predĺženie:** Správca dane môže na základe žiadosti predĺžiť lehotu najviac o **tri celé kalendárne mesiace**. Nová lehota na podanie daňového priznania a zaplatenie dane by tak bola najneskôr **30. jún 2026** (utorok).\n\n### Zhrnutie a porovnanie\n\n| Kritérium | Bežný daňovník | Daňovník v likvidácii |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Spôsob predĺženia** | **Oznámenie** o predĺžení lehoty | **Žiadosť** o predĺženie lehoty |\n| **Právny nárok** | **Áno**, správca dane lehotu len berie na vedomie | **Nie**, správca dane žiadosť posudzuje a rozhoduje o nej |\n| **Lehota na podanie** | Do konca pôvodnej lehoty (do 31. 3. 2026) | Najneskôr **15 dní pred** koncom pôvodnej lehoty (do 16. 3. 2026) |\n| **Maximálne predĺženie** | O 3 mesiace (alebo o 6 mesiacov pri príjmoch zo zahraničia) | O **3 mesiace** |\n| **Právny základ** | § 49 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 595/2003 Z. z. | § 49 ods. 3 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNečakajte na poslednú chvíľu. Žiadosť podajte s dostatočným predstihom pred 16. marcom 2026. Hoci zákon nešpecifikuje obsah žiadosti, odporúčame v nej stručne, ale jasne uviesť dôvody, pre ktoré predĺženie lehoty žiadate. Zvýšite tak pravdepodobnosť, že správca dane vašej žiadosti vyhovie. Po zmeškaní lehoty na podanie žiadosti už lehotu na podanie daňového priznania nebude možné predĺžiť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza, že oznámenie nestačí, je potrebné podať žiadosť najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty (do 16. 3. 2026) a správca dane môže lehotu predĺžiť najviac o tri mesiace."},"google":{"odpoved":"Nie, spoločnosť v likvidácii nemôže na predĺženie lehoty využiť štandardné oznámenie. Namiesto toho musí správcovi dane podať písomnú žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania. Túto žiadosť je potrebné doručiť najneskôr 15 dní pred uplynutím pôvodnej lehoty, teda do 16. marca 2026. Správca dane môže na základe tejto žiadosti predĺžiť lehotu najviac o tri kalendárne mesiace. Tento postup upravuje § 49 ods. 3 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že nestačí oznámenie, ale je potrebná žiadosť podaná najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty (do 16. marca 2026), pričom lehotu možno predĺžiť najviac o tri mesiace."},"bez":{"odpoved":"Nie, spoločnosť v likvidácii nemôže lehotu predĺžiť podaním oznámenia. Musí požiadať správcu dane o predĺženie lehoty formou žiadosti, pričom na predĺženie lehoty nie je právny nárok. Žiadosť musí byť podaná najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania, teda do 16. marca 2026. Správca dane môže na základe tejto žiadosti predĺžiť lehotu najviac o tri kalendárne mesiace. Tento postup upravuje § 49 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza nutnosť podania žiadosti, presnú lehotu do 16. marca 2026 aj maximálne predĺženie o tri mesiace, hoci uviedla nesprávny odsek ustanovenia."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Daň s. r. o. za zdaňovacie obdobie 2025 vypočítaná na účely preddavkov (§ 42 ods. 6 ZDP) je presne 16 600 €. Daňové priznanie za rok 2025 podá spoločnosť 31. 3. 2026. Aké preddavky na daň z príjmov platí z tejto dane, t. j. preddavky splatné po uplynutí lehoty na podanie tohto priznania — v akej výške a s akou splatnosťou?","otazka_volna":"Vyšla nám daň presne 16 600 — budeme už platiť mesačné preddavky?","spravna_odpoved":"Štvrťročné preddavky vo výške 1/4 dane, t. j. 4 150 €, splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka (prvýkrát za II. štvrťrok 2026 do 30. 6. 2026, ďalej 30. 9. a 31. 12. 2026). Mesačné preddavky platí len daňovník, ktorého daň PRESIAHLA 16 600 € — suma presne 16 600 € hranicu nepresahuje. Preddavok splatný do lehoty na podanie priznania (31. 3. 2026) sa ešte počíta z dane za rok 2024 podľa § 42 ods. 7 ZDP.","ustanovenie":"§ 42 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Daňovník, ktorého daň v predchádzajúcom zdaňovacom období vypočítaná podľa odseku 6 presiahla 5 000 eur a nepresiahla 16 600 eur, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Na základe dane za rok 2025 vo výške presne 16 600 € bude vaša spoločnosť platiť **štvrťročné preddavky na daň vo výške 4 150 €**.\n\nPovinnosť platiť mesačné preddavky vzniká až vtedy, ak daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie **presiahla 16 600 €**. Keďže vaša daň je presne v tejto výške, táto podmienka nie je splnená. Spoločnosť tak spĺňa podmienky pre platenie štvrťročných preddavkov, ktoré sa platia pri dani nad 5 000 € do 16 600 € vrátane [Preddavky na daň z príjmov právnickej osoby].\n\n### Výpočet a splatnosť preddavkov na rok 2026\n\nVýška štvrťročného preddavku sa vypočíta ako 1/4 z dane uvedenej v daňovom priznaní za rok 2025 [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 42].\n\n*   **Výpočet:** 16 600 € / 4 = **4 150 €**\n\nPo podaní daňového priznania za rok 2025 (do 31. 3. 2026) bude spoločnosť platiť tieto preddavky za zostávajúce štvrťroky roka 2026 nasledovne:\n\n| Obdobie             | Výška preddavku | Lehota splatnosti |\n| :------------------ | :-------------- | :---------------- |\n| II. štvrťrok 2026   | 4 150 €         | do 30. júna 2026  |\n| III. štvrťrok 2026  | 4 150 €         | do 30. septembra 2026 |\n| IV. štvrťrok 2026   | 4 150 €         | do 31. decembra 2026 |\n\n**Dôležité upozornenie:** Tento štvrťročný preddavok vo výške 4 150 € bude spoločnosť platiť aj naďalej v roku 2027, a to až do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2026 [fs-mp-preddavky-pravnicka-osoba-2026.md].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila platenie štvrťročných preddavkov vo výške 4 150 €, ich splatnosť aj zákonný dôvod, že daň nepresiahla limit 16 600 €."},"google":{"odpoved":"Keďže daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie nepresiahla 16 600 €, spoločnosť platí štvrťročné preddavky na daň. Výška jedného preddavku je 4 150 €, čo predstavuje 1/4 z dane 16 600 €. Preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Po podaní daňového priznania sú teda splatné preddavky za druhý, tretí a štvrtý štvrťrok 2026 a prvý štvrťrok 2027. Táto povinnosť vyplýva z § 42 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila povinnosť platiť štvrťročné preddavky vo výške 4 150 € splatné do konca príslušného štvrťroka na základe správneho právneho základu (§ 42 ods. 2 ZDP)."},"bez":{"odpoved":"Keďže daň za rok 2025 nepresiahla 16 600 €, spoločnosť platí štvrťročné preddavky vo výške 1/4 dane, t. j. 4 150 €. Tieto preddavky sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Prvý preddavok na základe daňového priznania za rok 2025 je splatný 30. júna 2026, ďalší 30. septembra 2026, 31. decembra 2026 a 31. marca 2027. Tento postup vyplýva z § 42 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila štvrťročné preddavky vo výške 4 150 € so splatnosťou do konca štvrťroka počnúc 30. júnom 2026, čo vecne zodpovedá referencii."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Daň s. r. o. za rok 2025 vypočítaná na účely preddavkov podľa § 42 ods. 6 ZDP vyšla presne 5 000 €. Je spoločnosť povinná platiť z tejto dane preddavky na daň z príjmov splatné po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za rok 2025, a ak áno, v akej výške?","otazka_volna":"Daň nám vyšla presne päťtisíc. Musíme platiť preddavky?","spravna_odpoved":"Nie, z dane za rok 2025 preddavky neplatí. Povinnosť platiť štvrťročné preddavky vzniká, len ak daň presiahla 5 000 € — presne 5 000 € hranicu nepresahuje. (Preddavky splatné do lehoty na podanie priznania za rok 2025 sa ešte platia z poslednej známej daňovej povinnosti podľa § 42 ods. 7 ZDP.)","ustanovenie":"§ 42 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Ak správca dane neurčí platenie preddavkov na daň podľa odseku 10, preddavky na daň neplatí a) daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vypočítaná podľa odseku 6 nepresiahla 5 000 eur","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade **spoločnosť nie je povinná platiť preddavky na daň z príjmov** za zdaňovacie obdobie 2026 (t. j. splatné po lehote na podanie daňového priznania za rok 2025).\n\nPovinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň z príjmov právnickej osoby vzniká až vtedy, ak daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie **presiahne 5 000 €**. Keďže daň vašej spoločnosti na účely výpočtu preddavkov bola presne 5 000 €, táto hranica nebola prekročená.\n\n### Prehľad limitov pre platenie preddavkov v roku 2026\n\nPodľa § 42 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov platia pre zdaňovacie obdobie 2026 nasledujúce pravidlá, ktoré sú potvrdené aj v interných referenčných hodnotách:\n\n| Daň za predchádzajúce obdobie (rok 2025) | Povinnosť platiť preddavky v roku 2026 | Výška a periodicita preddavkov |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **do 5 000 € (vrátane)** | **Nie** | **Žiadne preddavky sa neplatia** |\n| nad 5 000 € do 16 600 € | Áno | Štvrťročné, vo výške 1/4 dane |\n| nad 16 600 € | Áno | Mesačné, vo výške 1/12 dane |\n\nVaša spoločnosť sa nachádza v prvej kategórii, a preto jej povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov v priebehu roka 2026 nevzniká.\n\n---\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nHoci vám nevzniká povinnosť platiť preddavky, odporúčam priebežne vytvárať finančnú rezervu. Celú daň za rok 2026 budete musieť uhradiť jednorazovo až v lehote na podanie daňového priznania v roku 2027, čo môže predstavovať významnú záťaž na cash flow, ak na ňu nebudete pripravení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom uvádza, že pri dani presne 5 000 € povinnosť platiť preddavky nevzniká, keďže hranica 5 000 € nebola presiahnutá."},"google":{"odpoved":"Nie, spoločnosť nie je povinná platiť preddavky na daň z príjmov. Povinnosť platiť štvrťročné preddavky vzniká až vtedy, ak daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presiahne 5 000 €. Keďže daň bola presne 5 000 €, táto hranica nebola prekročená. Výška preddavkov splatných po lehote na podanie daňového priznania je teda 0 €. Táto povinnosť je upravená v § 42 ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že spoločnosť nie je povinná platiť preddavky, pretože hranica 5 000 € nebola presiahnutá, a správne odkazuje na príslušné ustanovenia zákona."},"bez":{"odpoved":"Nie, spoločnosť nie je povinná platiť preddavky na daň z príjmov. Povinnosť platiť preddavky vzniká až vtedy, ak daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presiahne 5 000 €. Keďže daň spoločnosti bola presne 5 000 €, túto hranicu nepresiahla. Vyplýva to z ustanovenia § 42 ods. 1 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že spoločnosť preddavky neplatí, keďže suma 5 000 € nepresahuje zákonom stanovenú hranicu, hoci namiesto § 42 ods. 3 písm. a) odkázala na § 42 ods. 1 ZDP."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"S. r. o. vznikla 10.2.2025 a dňa 31.3.2026 podala svoje prvé daňové priznanie, v ktorom je daň 24 000 € (vypočítaná podľa § 42 ods. 6 ZDP). Do lehoty na podanie priznania preddavky neplatila. Akú sumu preddavkov za obdobie do lehoty na podanie priznania musí vyrovnať a do akého dátumu?","otazka_volna":"Nová eseročka, podali sme prvé priznanie a vraj máme spätne doplatiť preddavky. Koľko a dokedy?","spravna_odpoved":"6 000 € — mesačné preddavky 1/12 z 24 000 € = 2 000 € za január až marec 2026 — a vyrovnať ich musí do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie priznania, t. j. do 30.4.2026.","ustanovenie":"§ 42 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Sumu preddavkov na daň splatných do lehoty na podanie daňového priznania vyrovná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania vo výške vypočítanej z dane uvedenej v daňovom priznaní.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Na základe vami zadaných údajov musí vaša s.r.o. vyrovnať preddavky na daň za obdobie do lehoty na podanie daňového priznania v celkovej sume **6 000 €**. Túto sumu je povinná zaplatiť najneskôr do **30. apríla 2026**.\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Povinnosť platiť preddavky pre nového daňovníka\n\nDaňovník, ktorý vznikol v priebehu roka 2025, neplatí preddavky na daň v zdaňovacom období, v ktorom vznikol (teda v roku 2025). Rovnako neplatí preddavky ani v nasledujúcom roku (2026) až do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2025. [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 42, ods. 4]\n\nPo podaní daňového priznania však musí doplatiť (vyrovnať) sumu preddavkov, ktoré by inak boli splatné do lehoty na podanie priznania. [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 42, ods. 8]\n\n### 2. Výpočet výšky a periodicity preddavkov\n\nVýška a periodicita preddavkov sa určuje podľa daňovej povinnosti za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, teda z dane 24 000 € za rok 2025.\n\n*   **Hranica pre mesačné preddavky:** Ak daň za predchádzajúce obdobie presiahla 16 600 €, daňovník platí **mesačné** preddavky. [Preddavky na daň z príjmov právnickej osoby]\n*   **Výpočet mesačného preddavku:** Vaša daň 24 000 € je vyššia ako 16 600 €, preto budete platiť mesačné preddavky vo výške 1/12 dane.\n    *   Výpočet: 24 000 € / 12 = **2 000 € mesačne**\n\n### 3. Výpočet sumy na vyrovnanie\n\nVyrovnanie sa týka preddavkov, ktoré boli splatné v roku 2026 do lehoty na podanie daňového priznania (do 31. marca 2026). Ide o preddavky za mesiace:\n\n*   Január 2026 (splatný do 31. 1. 2026)\n*   Február 2026 (splatný do 28. 2. 2026)\n*   Marec 2026 (splatný do 31. 3. 2026)\n\nCelková suma na vyrovnanie je súčtom týchto troch mesačných preddavkov:\n*   **Celková suma na vyrovnanie:** 3 mesiace × 2 000 €/mesiac = **6 000 €**\n\n### 4. Lehota na úhradu vyrovnania\n\nPodľa zákona o dani z príjmov daňovník vyrovná sumu preddavkov splatných do lehoty na podanie daňového priznania **do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania**. [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 42, ods. 8]\n\n*   Lehota na podanie DP uplynula: 31. marca 2026\n*   Nasledujúci kalendárny mesiac: Apríl 2026\n*   **Lehota na zaplatenie:** 30. apríla 2026\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNezabudnite, že od apríla 2026 už pokračujete v platení bežných mesačných preddavkov. Preddavok za apríl 2026 vo výške 2 000 € bude splatný do konca mája 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu na vyrovnanie 6 000 € a lehotu na úhradu do 30. apríla 2026 s presným právnym odôvodnením podľa § 42 ods. 8 ZDP."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť musí vyrovnať preddavky na daň splatné od začiatku nového zdaňovacieho obdobia (1.1.2026) do lehoty na podanie daňového priznania. Keďže daň za predchádzajúce obdobie presiahla 16 600 €, vznikla povinnosť platiť mesačné preddavky vo výške 1/12 dane, teda 2 000 € (24 000 / 12). Sumu preddavkov za január, február a marec 2026, spolu vo výške 6 000 €, musí spoločnosť zaplatiť v lehote na podanie daňového priznania. Termín na úhradu týchto preddavkov bol teda 31. marec 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 42 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza lehotu na vyrovnanie preddavkov do 31. marca 2026 namiesto správneho termínu do 30. apríla 2026 podľa § 42 ods. 8 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť musí doplatiť preddavky za január až marec 2026 v celkovej sume 6 000 €. Mesačný preddavok je 2 000 €, vypočítaný ako 1/12 dane z daňového priznania (24 000 €), keďže daň presiahla 16 600 €. Tento rozdiel medzi zaplatenými preddavkami (0 €) a preddavkami podľa priznania je splatný do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového priznania, teda do 30. apríla 2026. Povinnosť platiť mesačné preddavky vyplýva z § 42 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Vyrovnanie rozdielu upravuje § 42 ods. 10 citovaného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu vyrovnania 6 000 € (3 x 2 000 €) aj lehotu do 30. apríla 2026."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Daň s. r. o. za rok 2024 bola 21 000 €. Daňové priznanie za rok 2025 spoločnosť podá až 31. 3. 2026 a vyjde v ňom daň len 4 800 €. Aký preddavok na daň z príjmov je spoločnosť povinná zaplatiť za január 2026?","otazka_volna":"Za 2024 sme mali veľkú daň, za 2025 skoro nič, priznanie ešte nepodané. Koľko máme platiť ako preddavok teraz v januári?","spravna_odpoved":"1 750 € — do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2025 platí mesačné preddavky z poslednej známej daňovej povinnosti, t. j. z dane za rok 2024 (21 000 € presiahlo 16 600 €, 1/12 = 1 750 €). Preddavok za január 2026 je splatný do konca januára; keďže 31. 1. 2026 je sobota, posledným dňom splatnosti je 2. 2. 2026 (§ 27 ods. 4 daňového poriadku). Nižšia daň za rok 2025 sa prejaví až po uplynutí lehoty na podanie priznania.","ustanovenie":"§ 42 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Do lehoty na podanie daňového priznania ... platí daňovník preddavky na daň vypočítané z dane na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Za január 2026 je spoločnosť povinná zaplatiť mesačný preddavok na daň vo výške **1 750 €**.\n\nPreddavky na daň sa až do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2025 platia na základe poslednej známej daňovej povinnosti. Keďže daňové priznanie za rok 2025 podávate až 31. marca 2026, v januári 2026 je poslednou známou daňovou povinnosťou tá za rok 2024.\n\n### Výpočet a odôvodnenie\n\n1.  **Určenie základu pre výpočet preddavkov:**\n    *   Posledná známa daňová povinnosť k 31. januáru 2026 je daň za zdaňovacie obdobie 2024 vo výške **21 000 €**.\n\n2.  **Určenie periodicity preddavkov:**\n    *   Podľa platných pravidiel platí právnická osoba mesačné preddavky, ak jej daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presiahla 16 600 € [referenčné hodnoty].\n    *   Keďže 21 000 € je viac ako 16 600 €, spoločnosť je povinná platiť **mesačné preddavky**.\n\n3.  **Výpočet výšky mesačného preddavku:**\n    *   Mesačný preddavok sa vypočíta ako 1/12 z poslednej známej daňovej povinnosti.\n    *   Výpočet: 21 000 € / 12 = **1 750 €**\n\nSpoločnosť teda zaplatí preddavok 1 750 € za január, február aj marec 2026. Splatnosť preddavku za január 2026 je do 31. januára 2026.\n\n### Ako budete postupovať po podaní daňového priznania\n\nPo podaní daňového priznania za rok 2025 dňa 31. marca 2026 sa situácia zmení:\n\n*   Nová \"posledná známa daňová povinnosť\" bude **4 800 €**.\n*   Keďže táto suma nepresahuje hranicu 5 000 €, od apríla 2026 vám **zanikne povinnosť platiť preddavky** na daň z príjmov [referenčné hodnoty].\n*   Rozdiel medzi preddavkami platenými podľa starej a novej daňovej povinnosti (za január až marec) sa už podľa aktuálneho znenia zákona nevyrovnáva [Zdroj: 37DZPaU2024MPMetodickpokynkplateniupreddavkovnadazprjmovprvnickejosobypoda42zkon.md]. Zaplatené preddavky (3 x 1 750 € = 5 250 €) sa vám započítajú na daňovú povinnosť za rok 2026 v daňovom priznaní podanom v roku 2027.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila výšku mesačného preddavku 1 750 € aj právne odôvodnenie vychádzajúce z poslednej známej daňovej povinnosti za rok 2024."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť je povinná zaplatiť za január 2026 preddavok na daň vo výške 1 750 €. Do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2025 sa výška preddavkov počíta z daňovej povinnosti za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, teda z dane za rok 2024. Keďže daň za rok 2024 (21 000 €) presiahla 16 600 €, spoločnosť platí mesačné preddavky vo výške 1/12 tejto dane (21 000 / 12). Preddavok za január 2026 je splatný do 2. februára 2026, keďže 31. január 2026 pripadá na sobotu. Táto povinnosť vyplýva z § 42 ods. 1 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výšku preddavku 1 750 €, posun splatnosti na 2. februára 2026 aj vecné odôvodnenie platenia preddavkov z dane za rok 2024."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť je povinná zaplatiť mesačný preddavok na daň vo výške 1 750 €. Tento preddavok sa vypočíta ako 1/12 z poslednej známej daňovej povinnosti, ktorou je daň za rok 2024 vo výške 21 000 €. Daň za rok 2025 ovplyvní výšku preddavkov až po lehote na podanie daňového priznania, teda od apríla 2026. Preddavok za január 2026 je splatný do 31. januára 2026. Povinnosť platiť mesačné preddavky vyplýva z § 42 ods. 3 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výšku preddavku 1 750 € aj vecné odôvodnenie vychádzajúce z dane za rok 2024, pričom splatnosť do konca januára zodpovedá zákonnej lehote."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Posledná známa daňová povinnosť živnostníka vypočítaná podľa § 34 ods. 5 ZDP je 17 000 €. Aké preddavky na daň z príjmov platí v preddavkovom období — v akej presnej výške a s akou splatnosťou?","otazka_volna":"Som živnostník, daňová povinnosť mi vyšla cez sedemnásťtisíc. Aké preddavky mám platiť a kedy?","spravna_odpoved":"Mesačné preddavky vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti, t. j. 1 416,67 € (17 000/12, zaokrúhlené matematicky na dve desatinné miesta), splatné do konca každého kalendárneho mesiaca — povinnosť presiahla 16 600 €.","ustanovenie":"§ 34 ods. 3 a § 47 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 16 600 eur, platí mesačné preddavky na daň ... vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti ... Mesačné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho mesiaca.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Na základe poslednej známej daňovej povinnosti vo výške 17 000 € bude živnostník platiť **mesačné preddavky na daň vo výške 1 416,67 €**.\n\nPovinnosť platiť mesačné preddavky vzniká, pretože vaša posledná známa daňová povinnosť presiahla hranicu 16 600 € stanovenú v zákone o dani z príjmov [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 34, ods. 3].\n\n### Prehľad platenia preddavkov\n\n| Položka | Hodnota | Vysvetlenie |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Posledná známa daňová povinnosť | 17 000,00 € | Vstupná hodnota pre výpočet preddavkov. |\n| Frekvencia platieb | **Mesačná** | Pretože 17 000 € je viac ako 16 600 €. |\n| Výška mesačného preddavku | **1 416,67 €** | 1/12 z 17 000,00 €, zaokrúhlené matematicky na eurocenty. |\n| Splatnosť | Do konca každého kalendárneho mesiaca | Preddavok za daný mesiac je splatný do posledného dňa tohto mesiaca. |\n\n### Splatnosť preddavkov v roku 2026\n\nMesačné preddavky sú splatné do konca príslušného kalendárneho mesiaca. Ak posledný deň mesiaca pripadne na víkend alebo sviatok, lehota sa posúva na najbližší nasledujúci pracovný deň.\n\n*   Preddavok za **september 2026** je splatný do **30. septembra 2026**.\n*   Preddavok za **október 2026** je splatný do **2. novembra 2026** (keďže 31. október 2026 je sobota a 1. november je sviatok).\n*   Preddavok za **november 2026** je splatný do **30. novembra 2026**.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk v priebehu roka 2026 očakávate výrazne nižšie príjmy v porovnaní s predchádzajúcim rokom, môžete požiadať správcu dane o určenie platenia preddavkov inak (napr. v nižšej sume alebo o zrušenie povinnosti) [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 34, ods. 4]. Žiadosť musí byť odôvodnená.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza mesačné preddavky vo výške 1 416,67 € so splatnosťou do konca kalendárneho mesiaca na základe prekročenia limitu 16 600 €."},"google":{"odpoved":"Keďže vaša posledná známa daňová povinnosť 17 000 € presiahla hranicu 16 600 €, ste povinný platiť mesačné preddavky na daň. Výška vášho mesačného preddavku je 1/12 z tejto sumy, čo predstavuje 1 416,67 €. Tieto preddavky sú splatné vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca. Preddavkové obdobie trvá spravidla od 1. apríla bežného roka do 31. marca nasledujúceho roka. Táto povinnosť vyplýva z § 34 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza mesačnú periodicitu, správnu výšku preddavku 1 416,67 € aj splatnosť do konca kalendárneho mesiaca v súlade so zákonom."},"bez":{"odpoved":"Keďže posledná známa daňová povinnosť (17 000 €) presiahla sumu 16 600 €, daňovník platí mesačné preddavky na daň. Výška mesačného preddavku je 1 416,66 €, vypočítaná ako 1/12 z poslednej známej daňovej povinnosti. Preddavky sú splatné do konca každého kalendárneho mesiaca v rámci preddavkového obdobia. Tento postup upravuje § 34 ods. 1 písm. c), ods. 2 a ods. 3 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Výška mesačného preddavku je uvedená nesprávne ako 1 416,66 € namiesto správne matematicky zaokrúhlených 1 416,67 €."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Živnostník podal daňové priznanie za rok 2025 dňa 31.3.2026 (bez odkladu). Jeho posledná známa daňová povinnosť podľa § 34 ods. 5 ZDP je 8 000 €; doteraz preddavky nikdy neplatil. Kedy je splatný jeho prvý preddavok a v akej výške?","otazka_volna":"Prvýkrát mi vyšla daň nad päťtisíc. Kedy platím prvý preddavok a koľko?","spravna_odpoved":"Prvý štvrťročný preddavok 2 000 € (1/4 z 8 000 €) je splatný 30.6.2026 — preddavkové obdobie začína 1.4.2026, prvým dňom po uplynutí lehoty na podanie priznania, a štvrťročné preddavky sú splatné do konca každého kalendárneho štvrťroka.","ustanovenie":"§ 34 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"preddavkové obdobie je obdobie od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Na základe vami uvedených informácií je prvý preddavok na daň vo výške **2 000 €** splatný do **30. júna 2026**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Vznik povinnosti platiť preddavky**\n    Povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov vzniká, ak posledná známa daňová povinnosť daňovníka presiahne 5 000 € [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 34, ods. 1]. Keďže vaša posledná známa daňová povinnosť je 8 000 €, táto podmienka je splnená.\n\n2.  **Frekvencia a výška preddavkov**\n    Keďže vaša posledná známa daňová povinnosť (8 000 €) presiahla 5 000 €, ale nepresiahla 16 600 €, ste povinný platiť **štvrťročné preddavky** vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 34, ods. 2].\n\n    | Položka | Hodnota |\n    | :--- | :--- |\n    | Posledná známa daňová povinnosť | 8 000,00 € |\n    | Výpočet štvrťročného preddavku | 8 000,00 € / 4 |\n    | **Výška štvrťročného preddavku** | **2 000,00 €** |\n\n3.  **Splatnosť prvého preddavku**\n    Preddavkové obdobie, pre ktoré sa platia nové preddavky, sa začína prvým dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 34, ods. 1].\n    *   Lehota na podanie daňového priznania za rok 2025 uplynula 31. marca 2026.\n    *   Nové preddavkové obdobie sa teda začalo **1. apríla 2026**.\n    *   Prvý štvrťrok tohto nového obdobia je II. štvrťrok 2026 (apríl - jún).\n    *   Štvrťročné preddavky sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka.\n\nSplatnosť prvého preddavku za II. štvrťrok 2026 je teda **30. jún 2026**. Tento deň pripadá na utorok, takže lehota sa neposúva.\n\n**Prehľad splatnosti ďalších preddavkov v tomto preddavkovom období:**\n*   **za III. štvrťrok 2026:** do 30. septembra 2026\n*   **za IV. štvrťrok 2026:** do 31. decembra 2026\n*   **za I. štvrťrok 2027:** do 31. marca 2027","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje výšku prvého preddavku (2 000 €) aj jeho splatnosť (30. júna 2026) na základe správnych ustanovení zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Na základe daňovej povinnosti 8 000 € vznikla živnostníkovi povinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň. Prvý preddavok na daň z príjmov za rok 2026 je splatný do 30. júna 2026. Jeho výška je 2 000 €, čo predstavuje 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti. Povinnosť platiť štvrťročné preddavky vzniká, ak posledná známa daňová povinnosť presiahne 5 000 € a nepresiahne 16 600 €. Uvedený postup vyplýva z § 34 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza dátum splatnosti 30. júna 2026 aj výšku prvého preddavku 2 000 € v súlade s § 34 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Prvý preddavok na daň je splatný do 30. júna 2026 vo výške 2 000 €. Povinnosť platiť štvrťročné preddavky vznikla, pretože posledná známa daňová povinnosť presiahla 5 000 €, ale nepresiahla 16 600 €. Výška štvrťročného preddavku predstavuje 1/4 z poslednej známej daňovej povinnosti (8 000 € / 4). Preddavky sa platia na zdaňovacie obdobie 2026, pričom prvý preddavok je splatný do konca druhého kalendárneho štvrťroka, keďže preddavkové obdobie začalo 1. apríla 2026. Tento postup vyplýva z § 34 ods. 1 a 2 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza termín splatnosti 30. júna 2026, výšku preddavku 2 000 € aj vecné a zákonné odôvodnenie."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"S. r. o. si oznámením predĺžila lehotu na podanie daňového priznania za rok 2025 do 30.6.2026. Do akého dátumu musí uložiť riadnu účtovnú závierku zostavenú k 31.12.2025 do registra účtovných závierok?","otazka_volna":"Máme odklad daňového do júna. Dokedy musíme dať závierku do registra?","spravna_odpoved":"Do 30.6.2026 — na účely podania daňového priznania sa účtovná závierka ukladá v termíne na podanie priznania (tu predĺženom), pretože základná 6-mesačná lehota zákona o účtovníctve platí, len ak osobitný predpis neustanovuje inak.","ustanovenie":"§ 49 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. v spojení s § 23a ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z.","citat":"Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia podľa tohto zákona a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa osobitného predpisu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Spoločnosť musí riadnu účtovnú závierku za rok 2025 uložiť do registra účtovných závierok **v termíne na podanie daňového priznania, teda najneskôr do 30. júna 2026.**\n\nPodľa zákona o dani z príjmov je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia a uložiť ju do registra účtovných závierok (RÚZ) v lehote na podanie daňového priznania [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 49 ods. 11].\n\nKeďže si vaša spoločnosť oznámením platne predĺžila lehotu na podanie daňového priznania za rok 2025 do 30. júna 2026, táto predĺžená lehota sa vzťahuje aj na uloženie účtovnej závierky.\n\nDátum 30. jún 2026 pripadá na utorok, čo je pracovný deň, preto sa konečný termín neposúva.\n\n---\n\n### Dôležité upozornenie:\nJe potrebné rozlišovať medzi uložením **zostavenej** a **schválenej** účtovnej závierky:\n\n1.  **Zostavená účtovná závierka:** Ukladá sa do RÚZ v lehote na podanie daňového priznania (vo vašom prípade do **30. 6. 2026**).\n2.  **Schválená účtovná závierka:** Po jej schválení príslušným orgánom (napr. valným zhromaždením) je účtovná jednotka povinná uložiť do RÚZ *oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky*. Toto oznámenie sa musí uložiť najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa závierka zostavuje [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 23a ods. 7]. Pre účtovné obdobie 2025 je teda konečný termín na uloženie oznámenia o schválení **31. december 2026**.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza termín uloženia riadnej účtovnej závierky do 30. júna 2026 a odôvodňuje ho v súlade s § 49 ods. 11 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť musí uložiť riadnu účtovnú závierku do registra účtovných závierok v lehote na podanie daňového priznania. Keďže si s. r. o. predĺžila lehotu na podanie daňového priznania za rok 2025, je povinná uložiť účtovnú závierku najneskôr do 30. júna 2026. Táto povinnosť vyplýva z prepojenia dvoch zákonov. Lehota na uloženie účtovnej závierky sa riadi lehotou na podanie daňového priznania.\n\nUvedené upravuje § 49 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v nadväznosti na § 23a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správny termín 30. júna 2026 a odôvodňuje ho správnym prepojením zákona o dani z príjmov a zákona o účtovníctve."},"bez":{"odpoved":"Riadnu účtovnú závierku musí spoločnosť uložiť do registra účtovných závierok v lehote na podanie daňového priznania, teda do 30. júna 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 23a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Lehota na uloženie účtovnej závierky je viazaná na lehotu na podanie daňového priznania, a to aj v prípade jej predĺženia. Ak je účtovná závierka súčasťou daňového priznania podaného elektronicky, považuje sa za doručenú do registra momentom podania priznania.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje lehotu do 30. júna 2026 a vecne správne uvádza, že uloženie účtovnej závierky je naviazané na (aj predĺženú) lehotu na podanie daňového priznania."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"S. r. o. uložila do registra účtovných závierok neschválenú závierku za rok 2025. Valné zhromaždenie ju schválilo 10.7.2026. V akej lehote musí spoločnosť uložiť do registra oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky a aký je posledný deň tejto lehoty?","otazka_volna":"Valné zhromaždenie nám konečne schválilo závierku. Dokedy treba poslať oznámenie o schválení?","spravna_odpoved":"Do 15 pracovných dní od schválenia — pri schválení 10.7.2026 (piatok) je posledným dňom 31.7.2026. Lehota sa počíta v pracovných, nie kalendárnych dňoch.","ustanovenie":"§ 23a ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve","citat":"ukladá neschválenú účtovnú závierku a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky ukladá do registra dodatočne, najneskôr do 15 pracovných dní od jej schválenia","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20260601","my":{"odpoved":"Spoločnosť musí uložiť oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky **do 15 pracovných dní** od jej schválenia. Keďže k schváleniu došlo 10. júla 2026, posledným dňom lehoty je **štvrtok, 31. júla 2026**.\n\nTáto povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o účtovníctve. Ak účtovná jednotka najprv uloží neschválenú účtovnú závierku, je povinná dodatočne uložiť oznámenie o dátume jej schválenia [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 23a ods. 4].\n\n### Výpočet lehoty\n\n*   **Dátum schválenia účtovnej závierky:** 10. júl 2026 (štvrtok)\n*   **Začiatok plynutia lehoty:** 11. júl 2026 (piatok)\n*   **Dĺžka lehoty:** 15 pracovných dní\n*   **Koniec lehoty:** 31. júl 2026 (štvrtok)\n\nJe dôležité tiež spomenúť, že existuje aj konečná lehota na uloženie schválenej účtovnej závierky alebo oznámenia o jej schválení. Podľa § 23a ods. 7 Zákona o účtovníctve musí byť tento úkon vykonaný najneskôr **do jedného roka od skončenia účtovného obdobia**. Pre účtovnú závierku za rok 2025 je táto konečná lehota 31. december 2026. V tomto prípade je lehota 15 pracovných dní splnená s dostatočnou rezervou.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza lehotu 15 pracovných dní podľa § 23a ods. 4 zákona o účtovníctve aj presný dátum konca lehoty (31. júla 2026), pričom chybný názov dňa v týždni nemení vecnú správnosť dátumu."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť musí uložiť oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky do 15 pracovných dní od jej schválenia. Lehota začala plynúť v pondelok 13. júla 2026. Posledným dňom na uloženie oznámenia je piatok 31. júla 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 23a ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza lehotu 15 pracovných dní od schválenia aj konkrétny posledný deň lehoty 31. júla 2026 vrátane správneho právneho základu."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť musí uložiť oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky do registra v lehote 15 pracovných dní od jej schválenia. Túto povinnosť ukladá § 23a ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Keďže k schváleniu došlo 10. júla 2026, posledným dňom lehoty bol piatok 31. júl 2026. Nakoľko je dnes 12. septembra 2026, spoločnosť je v omeškaní s plnením tejto povinnosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza lehotu 15 pracovných dní aj konkrétny posledný deň lehoty 31. júla 2026 v súlade so zákonom o účtovníctve."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Spoločníci s. r. o. sa nevedia dohodnúť a účtovná závierka za rok 2025, uložená v registri ako neschválená, stále nie je schválená. Aký je zákonný najneskorší termín, dokedy musí byť v registri uložená schválená závierka alebo oznámenie o dátume jej schválenia?","otazka_volna":"Spoločníci sa hádajú a závierka stále nie je schválená. Dokedy to najneskôr musí byť vybavené?","spravna_odpoved":"Najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa závierka zostavuje — pre rok 2025 teda do 31.12.2026.","ustanovenie":"§ 23a ods. 7 zákona č. 431/2002 Z. z.","citat":"Schválenú účtovnú závierku alebo oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky musí účtovná jednotka uložiť v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20260601","my":{"odpoved":"Najneskorší zákonný termín, dokedy musí byť v Registri účtovných závierok uložená schválená účtovná závierka za rok 2025 alebo oznámenie o jej schválení, je **31. december 2026**.\n\nTento termín vyplýva priamo zo Zákona o účtovníctve, ktorý stanovuje, že schválenú účtovnú závierku alebo oznámenie o dátume jej schválenia musí účtovná jednotka uložiť v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 23a ods. 7].\n\n### Podrobný prehľad lehôt a postupu\n\nVáš doterajší postup, teda uloženie neschválenej účtovnej závierky v lehote na podanie daňového priznania, bol správny. Teraz je potrebné dodržať nasledujúce lehoty:\n\n1.  **Schválenie závierky valným zhromaždením:** Spoločnosť s ručením obmedzeným je povinná predložiť účtovnú závierku na schválenie valnému zhromaždeniu tak, aby bola schválená do 12 mesiacov od dňa, ku ktorému sa zostavuje [Komentár k zákonu č. 431/2002 Z. z.]. Pre závierku za rok 2025 je teda lehota na schválenie do 31. decembra 2026.\n\n2.  **Uloženie oznámenia o schválení:** Po tom, ako valné zhromaždenie účtovnú závierku schváli, ste povinní **do 15 pracovných dní** od jej schválenia uložiť do registra dokument \"Oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky\" [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 23a ods. 4].\n\n3.  **Finálna lehota:** Bez ohľadu na to, kedy sa vám podarí závierku schváliť, finálny termín na uloženie oznámenia (alebo celej schválenej závierky) do registra je **31. december 2026**.\n\n| Povinnosť                                       | Lehota                                                              | Právny základ                               |\n| :---------------------------------------------- | :------------------------------------------------------------------ | :------------------------------------------ |\n| Uloženie (ne)schválenej ÚZ za rok 2025          | V lehote na podanie daňového priznania (napr. do 31. 3. 2026)        | § 49 ods. 11 ZDP                            |\n| Schválenie ÚZ za rok 2025 valným zhromaždením   | Najneskôr do 31. 12. 2026                                           | § 40 ods. 1 Obchodného zákonníka            |\n| Uloženie oznámenia o dátume schválenia ÚZ       | Do 15 pracovných dní od schválenia                                  | § 23a ods. 4 Zákona o účtovníctve           |\n| **Najneskorší termín uloženia oznámenia v RÚZ** | **Najneskôr do 31. 12. 2026**                                       | **§ 23a ods. 7 Zákona o účtovníctve**       |\n\n### Čo ak sa lehota nedodrží?\n\nAk spoločnosť neuloží oznámenie o schválení účtovnej závierky do 31. decembra 2026, porušuje povinnosti stanovené Zákonom o účtovníctve. Daňový úrad, ako správca registra, môže za tento správny delikt uložiť pokutu. Okrem finančnej sankcie to môže negatívne vplývať na dôveryhodnosť spoločnosti voči obchodným partnerom, bankám a iným inštitúciám.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nVzhľadom na nezhody medzi spoločníkmi odporúčam bezodkladne zvolať valné zhromaždenie s jediným bodom programu – schválenie účtovnej závierky za rok 2025. Je dôležité vyhotoviť z tohto zasadnutia zápisnicu, ktorá bude dokumentovať priebeh a výsledok hlasovania, a to aj v prípade, že závierka opätovne nebude schválená. Týmto krokom preukážete snahu o splnenie zákonnej povinnosti. Ak sú spory dlhodobé, zvážte využitie mediácie alebo právneho poradenstva na vyriešenie patovej situácie, keďže tento problém sa bude pravdepodobne opakovať aj v nasledujúcich rokoch.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presnou citáciou § 23a ods. 7 zákona o účtovníctve uvádza najneskorší termín 31. december 2026."},"google":{"odpoved":"Najneskorší zákonný termín na schválenie účtovnej závierky za rok 2025 je 31. december 2026. Táto lehota je stanovená na 12 mesiacov od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje. Po jej schválení je spoločnosť povinná uložiť do registra účtovných závierok oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky. Lehota na uloženie tohto oznámenia je 15 pracovných dní odo dňa schválenia účtovnej závierky. Tieto povinnosti vyplývajú zo Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne označila termín 31. 12. 2026 za lehotu na samotné schválenie a pre uloženie do registra mylne uviedla ďalšiu lehotu 15 pracovných dní odo dňa schválenia, hoci zákonný najneskorší termín na uloženie v registri je priamo do jedného roka od skončenia účtovného obdobia (do 31. 12. 2026)."},"bez":{"odpoved":"Účtovná závierka musí byť schválená najneskôr do 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa zostavuje. Pre účtovnú závierku za rok 2025 je teda najneskorší termín na jej schválenie 31. december 2026, čo vyplýva z § 17 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Následne je účtovná jednotka povinná uložiť do registra oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky. Lehota na uloženie tohto oznámenia je 15 pracovných dní od jej schválenia. Túto lehotu ustanovuje § 23a ods. 4 zákona o účtovníctve.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne tvrdí, že lehota na uloženie do registra je až 15 pracovných dní po schválení (čím by lehota na uloženie presiahla 31. 12. 2026), pričom priamo podľa § 23a ods. 7 je najneskorším termínom na samotné uloženie v registri 31. 12. 2026."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"S. r. o. mala za roky 2024 aj 2025 celkovú sumu majetku 400 000 €, čistý obrat 850 000 € a priemerný prepočítaný počet zamestnancov 12. Do akej veľkostnej skupiny účtovných jednotiek patrí od 1.1.2026?","otazka_volna":"Majetok okolo 400-tisíc, obrat 850-tisíc, 12 ľudí. Sme ešte mikro účtovná jednotka alebo už malá?","spravna_odpoved":"Je mikro účtovná jednotka — spĺňa aspoň dve z troch podmienok (majetok nepresiahol 450 000 €, obrat nepresiahol 900 000 €; nesplnená je len podmienka najviac 10 zamestnancov). Od 1.6.2024 platia zvýšené prahy 450 000 € a 900 000 € (predtým 350 000 € a 700 000 €).","ustanovenie":"§ 2 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. (prahy zvýšené od 1.6.2024, § 39zc ods. 1)","citat":"Do veľkostnej skupiny mikro účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok: a) celková suma majetku nepresiahla 450 000 eur, b) čistý obrat nepresiahol 900 000 eur","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20260601","my":{"odpoved":"Na základe vami uvedených údajov sa vaša spoločnosť od 1. januára 2026 zatriedi do veľkostnej skupiny **mikro účtovná jednotka**.\n\nToto zatriedenie vyplýva z § 2 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (ďalej len „zákon o účtovníctve“).\n\n### Podrobné zdôvodnenie\n\nPodľa zákona o účtovníctve sa účtovná jednotka zatriedi do veľkostnej skupiny na základe splnenia podmienok za **dve po sebe bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobia** [Zákon č. 431/2002 Z. z., § 2, ods. 10]. Vo vašom prípade posudzujeme roky 2024 a 2025.\n\n**Podmienky pre mikro účtovnú jednotku**\n\nDo veľkostnej skupiny mikro účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň **dve z troch** nasledujúcich podmienok [Zákon č. 431/2002 Z. z., § 2, ods. 6]:\n1.  Celková suma majetku **nepresiahla 450 000 €**.\n2.  Čistý obrat **nepresiahol 900 000 €**.\n3.  Priemerný prepočítaný počet zamestnancov **nepresiahol 10**.\n\n**Vyhodnotenie vašej spoločnosti**\n\nNasledujúca tabuľka ukazuje splnenie podmienok pre zaradenie do skupiny **mikro účtovnej jednotky** za roky 2024 a 2025:\n\n| Kritárium | Limit pre mikro ÚJ | Vaša hodnota (2024 aj 2025) | Splnené? |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Celková suma majetku | ≤ 450 000 € | 400 000 € | **Áno** |\n| Čistý obrat | ≤ 900 000 € | 850 000 € | **Áno** |\n| Priemerný počet zamestnancov | ≤ 10 | 12 | **Nie** |\n| **Počet splnených podmienok** | **min. 2 z 3** | | **2 z 3** |\n\n**Záver**\n\nKeďže vaša spoločnosť splnila dve z troch podmienok pre mikro účtovnú jednotku v oboch bezprostredne predchádzajúcich obdobiach (2024 a 2025), od 1. januára 2026 sa správne zatriedi do tejto veľkostnej skupiny.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne zatriedila spoločnosť ako mikro účtovnú jednotku na základe aktuálnych zákonných limitov a správneho vyhodnotenia podmienok."},"google":{"odpoved":"Od 1. januára 2026 patrí spoločnosť do veľkostnej skupiny **malá účtovná jednotka**. Účtovná jednotka sa takto klasifikuje, pretože v oboch bezprostredne predchádzajúcich účtovných obdobiach (2024 a 2025) prekročila aspoň dve z troch hraničných hodnôt pre mikro účtovnú jednotku. Konkrétne prekročila všetky tri kritériá: celkovú sumu majetku (400 000 € > 350 000 €), čistý obrat (850 000 € > 700 000 €) a priemerný počet zamestnancov (12 > 10). Zároveň však neprekročila aspoň dve z troch kritérií pre veľkú účtovnú jednotku. Toto zatriedenie vyplýva z § 2 ods. 5 a 6 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k nesprávnemu záveru (malá účtovná jednotka namiesto mikro účtovnej jednotky), pretože vychádzala zo starých, neplatných veľkostných limitov (350 000 € a 700 000 € namiesto 450 000 € a 900 000 €)."},"bez":{"odpoved":"Od 1. januára 2026 patrí spoločnosť do veľkostnej skupiny **malá účtovná jednotka**.\n\nSpoločnosť sa takto klasifikuje, pretože v dvoch po sebe nasledujúcich účtovných obdobiach (2024 a 2025) neprekročila aspoň dve z troch podmienok pre veľkú účtovnú jednotku. Celková suma majetku (400 000 €) je menšia ako 4 000 000 €, čistý obrat (850 000 €) je menší ako 8 000 000 € a priemerný počet zamestnancov (12) je menší ako 50. Tieto kritériá sú definované v § 2 ods. 5 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne zaradila spoločnosť medzi malé účtovné jednotky namiesto mikro účtovných jednotiek, keďže nezohľadnila splnenie kritérií pre mikro účtovnú jednotku podľa zvýšených prahov platných od 1.6.2024."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"S. r. o. vznikla v máji 2026 a začala podnikať. Podľa akého kritéria sa zatriedi do veľkostnej skupiny účtovných jednotiek a ako dlho v tejto skupine musí zostať?","otazka_volna":"Založili sme novú firmu. Kto vlastne rozhodne, či sme mikro alebo malá účtovná jednotka?","spravna_odpoved":"Novovzniknutá účtovná jednotka sa zatriedi na základe vlastného rozhodnutia a v zvolenej veľkostnej skupine zostáva aj v bezprostredne nasledujúcom účtovnom období (t. j. minimálne v rokoch 2026 a 2027).","ustanovenie":"§ 2 ods. 11 zákona č. 431/2002 Z. z.","citat":"Novovzniknutá účtovná jednotka sa zatriedi do veľkostnej skupiny na základe vlastného rozhodnutia a zostáva v tejto veľkostnej skupine aj v bezprostredne nasledujúcom účtovnom období","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20260601","my":{"odpoved":"**Novovzniknutá s. r. o. sa v roku vzniku zatriedi do veľkostnej skupiny na základe vlastného rozhodnutia.** V tejto zvolenej skupine potom musí zostať počas celého prvého účtovného obdobia (v tomto prípade rok 2026) a aj v bezprostredne nasledujúcom účtovnom období (rok 2027) [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 2, ods. 11].\n\nPrehodnocovať svoje zatriedenie podľa skutočne dosiahnutých hodnôt bude spoločnosť prvýkrát až pre účtovné obdobie 2028, a to na základe údajov za roky 2026 a 2027.\n\n### Aké sú veľkostné skupiny a ich kritériá?\n\nPre riadne zatriedenie (po uplynutí úvodného obdobia) musí účtovná jednotka spĺňať aspoň dve z troch uvedených podmienok pre danú kategóriu.\n\n| Kritérium | Mikro účtovná jednotka | Malá účtovná jednotka | Veľká účtovná jednotka |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Celková suma majetku** | ≤ 450 000 € | > 450 000 € a ≤ 5 000 000 € | > 5 000 000 € |\n| **Čistý obrat** | ≤ 900 000 € | > 900 000 € a ≤ 10 000 000 € | > 10 000 000 € |\n| **Priemerný počet zamestnancov** | ≤ 10 | > 10 a ≤ 50 | > 50 |\n| *Právny základ* | *§ 2 ods. 6 Zákona o účtovníctve* | *§ 2 ods. 7 Zákona o účtovníctve* | *§ 2 ods. 8 Zákona o účtovníctve* |\n\n### Čo sa stane po uplynutí prvých dvoch období?\n\nOd účtovného obdobia 2028 bude spoločnosť povinná posúdiť, či v oboch predchádzajúcich rokoch (2026 a 2027) splnila podmienky pre inú veľkostnú skupinu. Ak áno, od 1. januára 2028 sa do tejto novej skupiny preradí. Ak nie, zostáva v pôvodne zvolenej skupine.\n\n**Príklad:**\nAk sa spoločnosť v máji 2026 rozhodne, že bude malou účtovnou jednotkou, zostane ňou pre rok 2026 aj 2027. Ak na konci roka 2027 zistí, že za oba roky 2026 a 2027 splnila kritériá pre mikro účtovnú jednotku (napr. majetok 100 000 €, obrat 250 000 €, 3 zamestnanci), od 1. 1. 2028 sa stane mikro účtovnou jednotkou.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPre novovzniknutú spoločnosť je najčastejšou a najpraktickejšou voľbou zatriedenie do kategórie **\"malá účtovná jednotka\"**. Tento krok poskytuje väčšiu flexibilitu, ak by podnikanie rástlo rýchlejšie, než sa pôvodne očakávalo. Zákon o účtovníctve navyše priamo umožňuje, aby aj účtovná jednotka, ktorá by inak spĺňala podmienky pre mikro jednotku, postupovala ako malá účtovná jednotka [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 2, ods. 12].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že novovzniknutá účtovná jednotka sa zatriedi na základe vlastného rozhodnutia a v tejto skupine zostáva počas prvého aj bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia (roky 2026 a 2027)."},"google":{"odpoved":"Novovzniknutá s.r.o. sa v roku 2026 zatriedi do veľkostnej skupiny na základe vlastného rozhodnutia. V tejto zvolenej skupine potom zostáva aj v bezprostredne nasledujúcom účtovnom období, teda v roku 2027. Povinnosť prehodnotiť zatriedenie na základe splnenia veľkostných kritérií (suma majetku, čistý obrat, počet zamestnancov) nastane až pre účtovné obdobie 2028. Zmena skupiny by nastala, ak by v dvoch po sebe idúcich obdobiach (2026 a 2027) prestala spĺňať podmienky pre zvolenú skupinu. Tieto pravidlá ustanovuje § 2 ods. 11 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii aj citovanému zákonu, pričom správne uvádza zatriedenie na základe vlastného rozhodnutia a zotrvanie v skupine aj v nasledujúcom účtovnom období."},"bez":{"odpoved":"Novovzniknutá účtovná jednotka sa v prvom účtovnom období zatriedi do veľkostnej skupiny dobrovoľne na základe vlastného rozhodnutia. Toto zatriedenie použije počas celého prvého účtovného obdobia, čo vyplýva z § 2 ods. 8 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. V tejto zvolenej skupine musí zostať minimálne dve účtovné obdobia. Zmenu zatriedenia môže vykonať až od začiatku tretieho účtovného obdobia, ak v oboch predchádzajúcich obdobiach (prvom aj druhom) splnila podmienky pre inú veľkostnú skupinu. Pravidlo dvoch po sebe idúcich období na zmenu zatriedenia ustanovuje § 2 ods. 5 citovaného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zatriedenie na základe vlastného rozhodnutia a povinnosť zotrvať v ňom minimálne dve účtovné obdobia (vrátane bezprostredne nasledujúceho)."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Existujúca s. r. o. účtujúca v kalendárnom roku chce prejsť na hospodársky rok začínajúci 1.7.2026. Ako a v akej lehote to musí oznámiť daňovému úradu a aký je následok zmeškania lehoty?","otazka_volna":"Chceme prejsť na hospodársky rok. Kedy a ako to treba nahlásiť daniarom?","spravna_odpoved":"Písomným oznámením daňovému úradu najmenej 15 dní pred zmenou účtovného obdobia (pred 1.7.2026, teda najneskôr 16.6.2026). Ak oznámenie nie je doručené včas, účtovná jednotka hospodársky rok uplatniť nesmie; uplatnený hospodársky rok musí trvať minimálne jedno účtovné obdobie.","ustanovenie":"§ 3 ods. 6 a 7 zákona č. 431/2002 Z. z.","citat":"Účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, uplatní účtovná jednotka písomným oznámením daňovému úradu ... najmenej 15 dní pred zmenou účtovného obdobia účtovnej jednotky. Ak oznámenie podľa odseku 6 nie je daňovému úradu doručené v ustanovenej lehote, účtovná jednotka nesmie uplatniť účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20260601","my":{"odpoved":"Áno, existujúca s.r.o. môže zmeniť svoje účtovné a zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok. Oznámenie musíte daňovému úradu doručiť písomne **najmenej 15 dní pred plánovanou zmenou**. Ak chcete prejsť na hospodársky rok od 1. júla 2026, lehota na oznámenie uplynie 16. júna 2026.\n\nAk túto lehotu zmeškáte, zmenu nebudete môcť uskutočniť a budete musieť pokračovať v účtovaní v kalendárnom roku.\n\n---\n\n### Podrobný postup a dôsledky\n\n#### 1. Spôsob a lehota oznámenia\n\nZmenu účtovného obdobia na hospodársky rok musíte daňovému úradu oznámiť písomne. Lehota na doručenie tohto oznámenia je **najmenej 15 dní pred dňom, ktorým sa má zmena uskutočniť** [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 3, ods. 6 písm. b)].\n\n*   **Plánovaný začiatok hospodárskeho roka:** 1. júl 2026\n*   **Posledný deň na doručenie oznámenia:** 16. jún 2026 (utorok, pracovný deň)\n\n#### 2. Následok zmeškania lehoty\n\nLehota 15 dní je zákonná a jej zmeškanie nie je možné odpustiť. Ak oznámenie doručíte po tomto termíne (napr. 17. júna 2026 alebo neskôr), daňový úrad zmenu neakceptuje.\n\nV takom prípade **nesmiete uplatniť hospodársky rok ako účtovné obdobie** a vaša spoločnosť musí pokračovať v účtovaní v kalendárnom roku až do konca roka 2026 [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 3, ods. 7]. O zmenu budete môcť požiadať opäť až v nasledujúcom roku.\n\n#### 3. Dôležité daňové a účtovné dôsledky zmeny\n\nPri prechode z kalendárneho roka na hospodársky rok vzniká jedno kratšie, prechodné obdobie, ktoré sa považuje za **samostatné zdaňovacie obdobie** [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 41, ods. 10].\n\n*   **Samostatné zdaňovacie obdobie:** 1. január 2026 – 30. jún 2026.\n*   **Povinnosti:** Za toto obdobie ste povinní:\n    1.  Zostaviť riadnu účtovnú závierku.\n    2.  Podať daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby.\n*   **Lehota na podanie DP:** Lehota na podanie daňového priznania za toto kratšie obdobie je štandardná, t. j. do 3 kalendárnych mesiacov po jeho skončení. Daňové priznanie za obdobie končiace 30. júna 2026 teda musíte podať najneskôr do **30. septembra 2026** (streda, pracovný deň).\n*   **Prvý hospodársky rok:** Váš prvý hospodársky rok bude trvať od 1. júla 2026 do 30. júna 2027.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôsledne si postrážte lehotu na oznámenie zmeny. Odporúčam podať oznámenie elektronicky cez portál Finančnej správy s dostatočným predstihom a starostlivo si uschovať potvrdenie o podaní. Nezabudnite, že zmena zdaňovacieho obdobia ovplyvní aj režim platenia preddavkov na daň z príjmov, ktorý sa bude odvíjať od výsledkov z daňových priznaní za predchádzajúce obdobia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza formu oznámenia (písomne), lehotu najmenej 15 dní pred zmenou (do 16. júna 2026) aj zákonný následok jej zmeškania (nemožnosť uplatniť hospodársky rok)."},"google":{"odpoved":"Zmenu účtovného obdobia na hospodársky rok musíte písomne oznámiť daňovému úradu najmenej 15 dní pred dňom zmeny. Pre prechod k 1. júlu 2026 ste tak museli urobiť najneskôr 15. júna 2026. Ak ste oznámenie v tejto lehote nepodali, nesmiete hospodársky rok uplatniť a naďalej účtujete v kalendárnom roku. Pri dodržaní lehoty by vzniklo prechodné účtovné obdobie od 1. januára 2026 do 30. júna 2026, za ktoré by ste podávali daňové priznanie a účtovnú závierku. Tieto podmienky stanovuje § 3 ods. 6 a 7 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny hraničný dátum lehoty (15. jún 2026 namiesto najneskôr 16. júna 2026), čím nesprávne určila lehotu 'najmenej 15 dní pred zmenou'."},"bez":{"odpoved":"Zmenu účtovného obdobia ste mali oznámiť správcovi dane písomne najneskôr 15 dní pred koncom prechodného účtovného obdobia, teda do 15. júna 2026. Túto lehotu ustanovuje § 3 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Keďže ste lehotu zmeškali, zmena účtovného obdobia nie je platná a naďalej musíte uplatňovať kalendárny rok. Za nesplnenie tejto oznamovacej povinnosti vám navyše hrozí pokuta od 60 € do 3 000 €. Pokutu upravuje § 155 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny hraničný termín (15. jún namiesto 16. júna 2026) a nesprávne viaže lehotu na koniec prechodného obdobia namiesto dňa zmeny účtovného obdobia."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Účtovná firma robí v januári 2027 skartáciu archívu klienta (s. r. o.). Môže skartovať dodávateľské faktúry a účtovné knihy z roku 2016? Odkedy najskôr to zákon o účtovníctve dovoľuje?","otazka_volna":"Môžem už konečne vyhodiť šanóny s faktúrami z roku 2016?","spravna_odpoved":"Áno. Účtovné doklady a účtovné knihy sa uchovávajú 10 rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú — pre rok 2016 do 31.12.2026, skartovať ich teda možno najskôr od 1.1.2027. Stará 5-ročná lehota už dávno neplatí.","ustanovenie":"§ 35 ods. 3 písm. c) zákona č. 431/2002 Z. z.","citat":"účtovné doklady, účtovné knihy, zoznamy účtovných kníh, zoznamy číselných znakov alebo iných symbolov a skratiek použitých v účtovníctve, odpisový plán, inventúrne súpisy, inventarizačné zápisy, účtový rozvrh počas desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20260601","my":{"odpoved":"Áno, v januári 2027 **môžete skartovať** dodávateľské faktúry a účtovné knihy klienta z roku 2016. Zákonná desaťročná lehota na ich uchovávanie uplynula presne 31. decembra 2026.\n\n### Podrobné vysvetlenie a výpočet lehoty\n\nZákladnú lehotu na uchovávanie účtovnej dokumentácie stanovuje zákon o účtovníctve.\n\n1.  **Zákonné pravidlo:** Pre účtovné doklady (vrátane dodávateľských faktúr) a účtovné knihy platí povinnosť uchovávania **počas desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú** [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 35, ods. 3, písm. c)].\n\n2.  **Výpočet pre rok 2016:**\n    *   **Rok, ktorého sa dokumenty týkajú:** 2016\n    *   **Začiatok lehoty uchovávania:** 1. január 2017 (prvý deň roka nasledujúceho po roku 2016)\n    *   **Koniec lehoty uchovávania:** 31. december 2026 (desať celých rokov po roku 2016)\n    *   **Najskorší možný termín skartácie:** **1. január 2027**\n\nPrehľad lehôt pre dané dokumenty:\n\n| Typ dokumentu | Rok vzniku | Lehota uchovávania | Koniec lehoty | Možnosť skartácie v januári 2027 |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Dodávateľské faktúry | 2016 | 10 rokov po roku 2016 | 31. 12. 2026 | **Áno** |\n| Účtovné knihy | 2016 | 10 rokov po roku 2016 | 31. 12. 2026 | **Áno** |\n\nTúto desaťročnú lehotu pre faktúry potvrdzuje aj zákon o DPH pre platiteľov dane [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 76].\n\n**Upozornenie:** Uvedená 10-ročná lehota sa vzťahuje na väčšinu bežnej účtovnej agendy. Je však dôležité pamätať, že niektoré špecifické dokumenty, najmä z mzdovej a personálnej agendy, majú výrazne dlhšie lehoty uchovávania (napr. mzdové listy až 50 rokov).\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPred samotnou fyzickou likvidáciou dokumentov odporúčam vyhotoviť interný **protokol o vyradení (skartácii) registratúrnych záznamov**. Tento dokument by mal obsahovať zoznam skartovaných dokumentov (napr. \"Faktúry došlé za rok 2016\", \"Účtovné knihy za rok 2016\") a mal by byť schválený zodpovednou osobou klienta (napr. konateľom). Slúži ako dôkaz o riadnom postupe v súlade so zákonom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, potvrdzuje možnosť skartácie, uvádza správnu 10-ročnú lehotu a najskorší možný termín od 1. januára 2027 s citáciou príslušného ustanovenia zákona o účtovníctve."},"google":{"odpoved":"Áno, v januári 2027 môžete skartovať dodávateľské faktúry a účtovné knihy z roku 2016. Zákonná lehota na ich uchovávanie je desať rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú. Táto lehota pre dokumenty z roku 2016 uplynie 31. decembra 2026. Najskorší možný termín skartácie je teda 1. január 2027. Povinnosť uchovávať tieto účtovné záznamy po dobu 10 rokov vyplýva z § 35 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď je vecne správna, obsahuje presný záver o možnosti skartácie od 1. januára 2027 a správne uvádza 10-ročnú archivačnú lehotu podľa zákona o účtovníctve."},"bez":{"odpoved":"Áno, v januári 2027 už môžete skartovať dodávateľské faktúry a účtovné knihy z roku 2016. Lehota na ich uchovávanie je desať rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú. Pre rok 2016 táto lehota uplynula 31. decembra 2026. Najskorší možný termín skartácie je teda 1. január 2027. Ustanovuje to § 35 ods. 3 písm. b) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza možnosť skartácie, desaťročnú lehotu uchovávania do 31. decembra 2026 aj najskorší možný termín skartácie od 1. januára 2027."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Platiteľ DPH podal kontrolný výkaz za júl 2026. Daňový úrad mu 10.8.2026 doručil výzvu, že údaje výkazu nesúhlasia s údajmi odberateľov. V akej lehote musí platiteľ nedostatky kontrolného výkazu odstrániť a aká sankcia hrozí pri nesplnení?","otazka_volna":"Prišla nám z daňového výzva k nezrovnalostiam v kontrolnom výkaze. Koľko máme času zareagovať?","spravna_odpoved":"Do 5 pracovných dní od doručenia výzvy. Ak nedostatky v lehote určenej vo výzve neodstráni, daňový úrad uloží pokutu do 10 000 €, pri opakovanom porušení do 100 000 €.","ustanovenie":"§ 78a ods. 13 a 15 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Na základe tejto výzvy je platiteľ povinný do piatich pracovných dní od doručenia výzvy nedostatky podaného kontrolného výkazu odstrániť.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky musíte nedostatky v kontrolnom výkaze odstrániť **do 5 pracovných dní** od doručenia výzvy. Pri nedodržaní tejto lehoty vám hrozí pokuta **až do výšky 10 000 €**.\n\nPodrobnejšie vysvetlenie:\n\n### Lehota na odstránenie nedostatkov\n\nPodľa zákona o DPH, ak daňový úrad zistí pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného kontrolného výkazu, vyzve platiteľa na ich odstránenie. Platiteľ je povinný na túto výzvu reagovať a nedostatky odstrániť **do piatich pracovných dní** od jej doručenia [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 78a ods. 13].\n\nVo vašom prípade:\n*   **Doručenie výzvy:** 10. augusta 2026 (pondelok)\n*   **Lehota začína plynúť:** 11. augusta 2026 (utorok)\n*   **Posledný deň lehoty:** **17. august 2026 (pondelok)**\n\n### Sankcia pri nesplnení\n\nAk v stanovenej lehote 5 pracovných dní nedostatky kontrolného výkazu neodstránite, daňový úrad vám uloží pokutu [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 78a ods. 15]:\n*   **Prvé porušenie:** pokuta do výšky **10 000 €**.\n*   **Opakované porušenie:** pokuta do výšky **100 000 €**.\n\nPri určení konkrétnej výšky pokuty daňový úrad prihliada na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu.\n\n***\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam bezodkladne preveriť údaje vo vašom kontrolnom výkaze s údajmi odberateľov a následne podať **dodatočný kontrolný výkaz**. V tomto dodatočnom výkaze uvediete len opravené alebo doplnené údaje. Včasným podaním dodatočného kontrolného výkazu sa vyhnete uloženiu pokuty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom uvádza lehotu 5 pracovných dní od doručenia výzvy aj výšku sankcií do 10 000 € (resp. do 100 000 € pri opakovanom porušení)."},"google":{"odpoved":"Platiteľ DPH musí na výzvu daňového úradu odstrániť nedostatky v podanom kontrolnom výkaze do 5 pracovných dní odo dňa jej doručenia. Lehota na podanie opravného kontrolného výkazu teda uplynula 17. augusta 2026. Ak platiteľ DPH v tejto lehote neodstráni nedostatky, daňový úrad mu uloží pokutu do výšky 10 000 eur. V prípade, že ich neodstráni ani v dodatočnej lehote určenej vo výzve na ich odstránenie, pokuta sa uloží opakovane. Tieto povinnosti a sankcie upravuje § 78a ods. 6 a § 155k ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa odvoláva na neexistujúci paragraf (§ 155k ods. 2 zákona o DPH) a neuvádza zákonnú sankciu pri opakovanom porušení do výšky 100 000 eur."},"bez":{"odpoved":"Platiteľ dane je povinný odstrániť nedostatky podaním opravného kontrolného výkazu do piatich pracovných dní od doručenia výzvy. Túto lehotu ustanovuje § 78a ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Ak platiteľ v tejto lehote nedostatky neodstráni, daňový úrad mu uloží pokutu. Výška pokuty je až do 10 000 eur podľa § 78a ods. 12 citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne zákonné ustanovenia (§ 78a ods. 6 a ods. 12 namiesto ods. 13 a 15) a neuvádza sankciu pri opakovanom porušení."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Platiteľ DPH dodáva do iných členských štátov EÚ tovar oslobodený podľa § 43 v hodnote okolo 30 000 € za štvrťrok (rovnako aj v predchádzajúcich štyroch štvrťrokoch) a súčasne fakturuje služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v EÚ za približne 40 000 € štvrťročne. Môže podávať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok, keď súčet presahuje 50 000 €?","otazka_volna":"Do EÚ predávame tovar za 30-tisíc a k tomu služby za 40-tisíc za kvartál. Môžeme súhrnný výkaz podávať štvrťročne?","spravna_odpoved":"Áno, môže. Do limitu 50 000 € za štvrťrok sa počíta len hodnota tovarov podľa § 80 ods. 1 písm. a) až c); služby sa do limitu nezapočítavajú — tovar za 30 000 € limit nepresahuje.","ustanovenie":"§ 80 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.","citat":"Platiteľ môže podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok, ak hodnota tovarov podľa odseku 1 písm. a) až c) nepresiahne v príslušnom kalendárnom štvrťroku a súčasne v predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokoch hodnotu 50 000 eur","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101","my":{"odpoved":"Áno, **môžete podávať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok.**\n\nRozhodujúca je skutočnosť, že limit 50 000 € sa posudzuje výlučne z hodnoty dodaných tovarov. Hodnota poskytnutých služieb sa do tohto limitu vôbec nezapočítava.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa § 80 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len \"zákon o DPH\"), platiteľ môže podávať súhrnný výkaz (SV) za kalendárny štvrťrok, ak sú splnené dve podmienky súčasne:\n1.  Hodnota **tovarov** dodaných do iného členského štátu (§ 43 ods. 1), premiestnených (§ 43 ods. 4) alebo dodaných v rámci trojstranného obchodu (§ 45) nepresiahne v príslušnom kalendárnom štvrťroku 50 000 €.\n2.  Táto hodnota **tovarov** nepresiahla 50 000 € ani v žiadnom z predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokov.\n\nAko výslovne uvádza metodický komentár k zákonu o DPH, hodnota dodaných služieb sa do tohto limitu nezahŕňa [Zdroj: Komentrk80zkona2222004Zz.md].\n\n**Aplikácia na vašu situáciu:**\n\n| Položka | Vaša štvrťročná hodnota | Posudzuje sa pre limit 50 000 €? |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Dodanie tovaru (§ 43) | 30 000 € | **Áno** |\n| Dodanie služieb (§ 15 ods. 1) | 40 000 € | **Nie** |\n| **Celková hodnota na posúdenie** | **30 000 €** | |\n\nKeďže hodnota tovarov (30 000 €) je nižšia ako limit 50 000 € a zároveň uvádzate, že táto podmienka bola splnená aj v predchádzajúcich štyroch štvrťrokoch, ste oprávnený podávať súhrnný výkaz štvrťročne.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDávajte si pozor na situáciu, ak by hodnota dodaných **tovarov** v priebehu štvrťroka presiahla 50 000 €. V takom prípade strácate možnosť podať štvrťročný súhrnný výkaz a musíte prejsť na mesačné podávanie, a to spätne za celý daný štvrťrok.\n\n**Príklad:**\n*   Ste štvrťročný podávateľ SV.\n*   V apríli 2026 dodáte tovar za 25 000 €.\n*   V máji 2026 dodáte tovar za 30 000 €.\n*   V máji ste prekročili limit (25 000 + 30 000 = 55 000 €).\n*   **Povinnosť:** Musíte podať súhrnný výkaz za apríl 2026 a aj za máj 2026, oba v termíne do 25. júna 2026. Následne podáte SV za jún 2026 do 27. júla 2026 (keďže 25. júl 2026 je sobota) a pokračujete v mesačnom podávaní [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 80, ods. 2].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že platiteľ môže podávať súhrnný výkaz štvrťročne, pretože do limitu 50 000 € sa započítava len hodnota dodaného tovaru a služby sa doň nezahŕňajú."},"google":{"odpoved":"Áno, platiteľ môže podávať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok. Pre možnosť štvrťročného podávania súhrnného výkazu je rozhodujúca iba hodnota dodaných tovarov, ktorá nesmie presiahnuť 50 000 €. Hodnota dodaných služieb sa do tohto limitu nezapočítava. Keďže hodnota dodaného tovaru (30 000 €) je nižšia ako limit 50 000 € a táto podmienka bola splnená aj v predchádzajúcich štyroch štvrťrokoch, platiteľ môže podávať súhrnný výkaz štvrťročne. Táto možnosť vyplýva z § 80 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že do limitu 50 000 € sa započítava iba hodnota tovaru a platiteľ môže podávať súhrnný výkaz štvrťročne, hoci nesprávne odkazuje na odsek 4 namiesto odseku 2."},"bez":{"odpoved":"Áno, môže podávať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok. Limit 50 000 € sa na účely určenia zdaňovacieho obdobia pre súhrnný výkaz vzťahuje výlučne na hodnotu tovarov oslobodených od dane podľa § 43. Keďže hodnota vami dodaných tovarov (30 000 €) túto hranicu nepresahuje, podmienka je splnená. Hodnota poskytnutých služieb sa do tohto limitu nezapočítava. Uvedené platí za predpokladu, že ste štvrťročným platiteľom DPH, v súlade s § 80 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne podmieňuje možnosť štvrťročného súhrnného výkazu tým, že platiteľ musí byť štvrťročným platiteľom DPH, čo zákon nevyžaduje a odkazuje na neexistujúce pravidlo."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Platiteľ DPH podáva súhrnný výkaz štvrťročne. V auguste 2026 (druhý mesiac štvrťroka) hodnota tovarov dodaných do EÚ podľa § 80 ods. 1 písm. a) až c) od začiatku štvrťroka presiahla 50 000 €. Ako musí postupovať pri podávaní súhrnných výkazov za 3. štvrťrok 2026?","otazka_volna":"Súhrnný výkaz robíme štvrťročne a v strede štvrťroka sme prešli cez 50-tisíc. Čo teraz s výkazmi?","spravna_odpoved":"Možnosť štvrťročného súhrnného výkazu mu zaniká od skončenia augusta 2026 a je povinný podať súhrnný výkaz osobitne za každý kalendárny mesiac štvrťroka — samostatné výkazy za júl, august aj september 2026. Výkazy za júl a august podá elektronicky do 25. 9. 2026, výkaz za september do 26. 10. 2026 (25. 10. 2026 pripadá na nedeľu).","ustanovenie":"§ 80 ods. 2 a 9 zákona č. 222/2004 Z. z.","citat":"prestáva platiť od skončenia kalendárneho mesiaca, v ktorom hodnota tovarov ... presiahne v príslušnom kalendárnom štvrťroku hodnotu 50 000 eur, a platiteľ je povinný podať súhrnný výkaz osobitne za každý kalendárny mesiac príslušného kalendárneho štvrťroka","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101","my":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade musíte zmeniť periodicitu podávania súhrnných výkazov (SV) z štvrťročnej na mesačnú, a to spätne za celý 3. štvrťrok 2026.\n\nPrekročením limitu 50 000 € v auguste 2026 strácate možnosť podať súhrnný výkaz za 3. štvrťrok ako celok. Namiesto toho ste povinný podať tri samostatné mesačné súhrnné výkazy – za júl, august a september 2026.\n\n### Legislatívny základ\n\nTento postup vyplýva priamo z § 80 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Ustanovenie hovorí, že možnosť podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok prestáva platiť od skončenia kalendárneho mesiaca, v ktorom hodnota tovarov presiahne 50 000 €, a platiteľ je povinný podať súhrnný výkaz osobitne za každý kalendárny mesiac príslušného kalendárneho štvrťroka.\n\n### Konkrétny postup a lehoty\n\nKeďže ste limit prekročili v auguste 2026, musíte postupovať nasledovne:\n\n1.  **Súhrnný výkaz za júl 2026:** Podáte ho v lehote na podanie súhrnného výkazu za mesiac, v ktorom došlo k prekročeniu limitu, teda za august.\n2.  **Súhrnný výkaz za august 2026:** Podáte ho v štandardnej mesačnej lehote.\n3.  **Súhrnný výkaz za september 2026:** Podáte ho v štandardnej mesačnej lehote.\n\nV praxi to znamená:\n\n*   **SV za júl 2026 a SV za august 2026:** Oba musíte podať najneskôr **do 25. septembra 2026**.\n*   **SV za september 2026:** Podáte ho najneskôr **do 25. októbra 2026**. Keďže 25. október 2026 pripadá na nedeľu, lehota sa posúva na najbližší pracovný deň, teda na **pondelok 26. októbra 2026** [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 27, ods. 4].\n\n| Obdobie | Údaje v SV | Lehota na podanie |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Júl 2026** | Dodania tovaru za júl 2026 | do 25. septembra 2026 |\n| **August 2026** | Dodania tovaru za august 2026 | do 25. septembra 2026 |\n| **September 2026** | Dodania tovaru za september 2026 | do 26. októbra 2026 |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPo prekročení limitu sa stávate mesačným podávateľom súhrnného výkazu. Možnosť vrátiť sa k štvrťročnému podávaniu prichádza do úvahy až po uplynutí štyroch po sebe nasledujúcich kalendárnych štvrťrokov, v ktorých hodnota dodaných tovarov nepresiahne 50 000 € [Komentár k § 80 zákona o DPH]. Odporúčam vám okamžite upraviť nastavenia vo vašom účtovnom softvéri a interné procesy na mesačné podávanie súhrnných výkazov, aby ste predišli prípadným sankciám za oneskorené podanie v nasledujúcich obdobiach.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza zánik štvrťročného obdobia, povinnosť podať samostatné mesačné výkazy za júl, august a september 2026, ako aj príslušné lehoty do 25. 9. 2026 a 26. 10. 2026 v súlade s § 80 ods. 2 zákona o DPH."},"google":{"odpoved":"Vzhľadom na prekročenie hodnoty tovarov 50 000 € v auguste 2026 strácate nárok na štvrťročné podávanie súhrnných výkazov. Ste povinný podať súhrnné výkazy osobitne za každý kalendárny mesiac tretieho štvrťroka. Súhrnný výkaz za júl 2026 aj za august 2026 musíte podať do 25. septembra 2026. Následne podáte súhrnný výkaz za september 2026 v lehote do 25. októbra 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 80 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu na podanie výkazu za september 2026 (25. októbra namiesto 26. októbra 2026, keďže 25. október pripadá na nedeľu)."},"bez":{"odpoved":"Platiteľ DPH je povinný prejsť z štvrťročného na mesačné podávanie súhrnných výkazov. Musí podať samostatný súhrnný výkaz za júl 2026 a samostatný súhrnný výkaz za august 2026. Súhrnný výkaz za august 2026 je povinný podať do 25. septembra 2026. Následne bude podávať súhrnné výkazy mesačne aj za september a ďalšie kalendárne štvrťroky. Táto povinnosť vyplýva z § 80 ods. 3 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď neuvádza lehotu na podanie súhrnného výkazu za júl 2026 (ktorá je rovnako do 25. septembra 2026) a odvoláva sa na nesprávny odsek zákona (§ 80 ods. 3 namiesto ods. 2)."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Alfa s. r. o. (zdaňovacie obdobie kalendárny rok) vykázala zisk po zdanení za rok 2024. Valné zhromaždenie 15. 6. 2026 rozhodlo o jeho rozdelení a 30. 6. 2026 spoločnosť vyplatila jedinému spoločníkovi — fyzickej osobe, daňovému rezidentovi SR — podiel na zisku 12 000 €. Akou sadzbou a v akej sume má zraziť daň?","otazka_volna":"Sro-čka, teraz v lete si konečne vyplácame zisk spred dvoch rokov. Kamoš vraví, že dividendy sú už zase sedem percent. Koľko mi má firma reálne strhnúť?","spravna_odpoved":"Sadzbou 10 %, t. j. daň 1 200 €. Rozhodujúce je zdaňovacie obdobie, za ktoré bol zisk vykázaný (2024), nie rok výplaty — sadzba 7 % platí až pre zisky vykázané za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2025. Daň zrazí pri výplate a odvedie spolu s oznámením do 15. 7. 2026.","ustanovenie":"§ 43 ods. 1 písm. a) a § 52zzz ods. 4 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. (novela č. 530/2023 Z. z.)","citat":"Ustanovenia § 15 písm. a) piateho bodu a § 43 ods. 1 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2024 sa použijú na a) podiel na zisku (dividendu) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, … vykázaných za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2024","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Spoločnosť Alfa s. r. o. zrazí z dividendy daň vo výške **1 200 €**, čo zodpovedá sadzbe **10 %**. Spoločníkovi bude vyplatená čistá suma 10 800 €.\n\nPri zdaňovaní podielov na zisku (dividend) vyplácaných fyzickej osobe je kľúčové, za ktoré zdaňovacie obdobie bol zisk vytvorený, nie kedy dochádza k jeho výplate.\n\n### Podrobné vysvetlenie a výpočet\n\n1.  **Určenie sadzby dane:**\n    Pre podiely na zisku, ktoré boli vykázané za zdaňovacie obdobie roka **2024**, sa uplatňuje dočasne zvýšená sadzba dane zrážkou vo výške **10 %** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 52zzz ods. 4 písm. a)]. Táto sadzba platí bez ohľadu na to, že k výplate dochádza v roku 2026, kedy je štandardná sadzba pre zisky od roku 2025 opäť 7 %.\n\n    *   Zisky za obdobia 2017 – 2023: 7 %\n    *   **Zisk za obdobie 2024: 10 %**\n    *   Zisky za obdobia od 1. 1. 2025: 7 %\n\n2.  **Výpočet zrážkovej dane:**\n    Daň sa vypočíta z hrubej sumy podielu na zisku pred zdanením.\n    *   **Základ dane (vyplatený podiel na zisku):** 12 000,00 €\n    *   **Sadzba dane (pre zisk z r. 2024):** 10 %\n    *   **Zrazená daň:** 12 000,00 € × 10 % = **1 200,00 €**\n    *   **Suma na výplatu spoločníkovi:** 12 000,00 € - 1 200,00 € = **10 800,00 €**\n\n3.  **Povinnosti spoločnosti (platiteľa dane):**\n    Spoločnosť Alfa s. r. o. ako platiteľ dane je povinná:\n    *   **Odviesť zrazenú daň** správcovi dane najneskôr do **15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci výplaty**. Keďže výplata bola 30. júna 2026, lehota na odvod je **15. júla 2026**.\n    *   V tej istej lehote **podať Oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou** na predpísanom tlačive [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 11].\n\nPre spoločníka je zrazením dane daňová povinnosť z tohto príjmu vysporiadaná a tento príjem už neuvádza vo svojom daňovom priznaní. Zo ziskov vytvorených po 1. 1. 2017 sa z dividend neplatia zdravotné odvody.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila sadzbu dane 10 %, výšku zrazenej dane 1 200 € a správne uviedla aj lehotu a odôvodnenie viazané na zdaňovacie obdobie vykázania zisku."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť Alfa s. r. o. má zraziť daň sadzbou 10 % z podielu na zisku, ktorý bol vytvorený za zdaňovacie obdobie roka 2024. Z vyplácanej sumy 12 000 € predstavuje zrazená daň hodnotu 1 200 €. Táto povinnosť vyplýva z § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zrazenú daň je spoločnosť povinná odviesť správcovi dane do 15. dňa po skončení mesiaca, v ktorom bol podiel na zisku vyplatený, teda do 15. júla 2026. Pre spoločníka je daňová povinnosť zrazením dane vysporiadaná a tento príjem už neuvádza v daňovom priznaní.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sadzbu dane 10 %, vypočítanú daň 1 200 €, odkaz na správne zdaňovacie obdobie vzniku zisku (2024) aj lehotu na odvod dane do 15. júla 2026."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť Alfa s. r. o. zrazí z podielu na zisku daň sadzbou 10 % v sume 1 200 €. Ide o daň vyberanú zrážkou podľa § 43 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zvýšená sadzba dane 10 % sa uplatní, pretože ide o podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie začínajúce po 31. decembri 2023. Zrazením dane je daňová povinnosť spoločníka považovaná za splnenú. Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane do 15. júla 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sadzbu 10 %, sumu dane 1 200 €, lehotu na odvedenie do 15. júla 2026 aj správne zákonné odôvodnenie."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Tá istá Alfa s. r. o. vypláca 30. 6. 2026 tomu istému spoločníkovi (FO rezident SR) aj podiel na zisku vykázanom za rok 2025 vo výške 12 000 €. Akou sadzbou a v akej sume zrazí daň z tejto časti?","otazka_volna":"A z minuloročného zisku, čo si vyplácame naraz s tým starším — koľko je daň z toho?","spravna_odpoved":"Sadzbou 7 %, t. j. daň 840 €. Zisk je vykázaný za zdaňovacie obdobie začínajúce 1. 1. 2025, na ktoré sa už použije znížená sadzba podľa novely č. 278/2024 Z. z.; daň sa zrazí pri výplate a je ňou daňová povinnosť vysporiadaná.","ustanovenie":"§ 43 ods. 1 písm. a) a § 52zzzb ods. 5 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. (novela č. 278/2024 Z. z.)","citat":"Ustanovenia § 15 písm. a) piateho bodu a § 43 ods. 1 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2025 sa použijú na a) podiel na zisku (dividendu) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, … vykázaných za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2025","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"**Sadzba dane bude 7 % a zrazená daň bude vo výške 840 €.**\n\nPri zdaňovaní podielov na zisku (dividend) vyplácaných fyzickej osobe je rozhodujúce, za ktoré zdaňovacie obdobie bol zisk vytvorený, nie kedy je dividenda vyplatená.\n\nPre podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie začínajúce od 1. januára 2025 platí sadzba zrážkovej dane vo výške 7 %.\n\n### Výpočet zrážkovej dane\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Podiel na zisku (dividenda) | 12 000,00 € |\n| Sadzba dane (pre zisk za rok 2025) | 7 % |\n| **Zrážková daň (12 000,00 € × 7 %)** | **840,00 €** |\n| Suma na výplatu spoločníkovi | 11 160,00 € |\n\n### Legislatívny základ a povinnosti\n\nPodľa Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa na podiely na zisku (dividendy) vzťahujú nasledujúce pravidlá:\n*   **Zisk za rok 2024:** Zdaňuje sa sadzbou 10 % [Zrážková daň z dividend – fyzická osoba (zisk za obdobie 2024)].\n*   **Zisk za roky 2017 – 2023 a od roku 2025:** Zdaňuje sa sadzbou **7 %** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43].\n\nSpoločnosť Alfa s. r. o. ako platiteľ dane je povinná:\n1.  Zraziť daň vo výške 840 € pri výplate dividendy.\n2.  Odviesť zrazenú daň správcovi dane najneskôr **do 15. júla 2026** (keďže výplata je v júni 2026) [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 11].\n3.  V tej istej lehote podať správcovi dane Oznámenie o zrazení a odvedení dane z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sadzbu dane 7 % a výšku zrazenej dane 840 € so správnym právnym zdôvodnením vzťahujúcim sa na zisk za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2025."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť Alfa s. r. o. zrazí z podielu na zisku za rok 2025 daň sadzbou 7 %, čo predstavuje sumu 840 €. Táto povinnosť vyplýva z § 43 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Sadzba dane pre podiely na zisku zistenom za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2025 je 7 %. Zrazením dane sa daňová povinnosť spoločníka považuje za splnenú. Lehota na odvedenie zrazenej dane správcovi dane je do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci výplaty, teda do 15. júla 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sadzbu dane 7 %, výslednú sumu dane 840 € aj príslušný právny základ a vysporiadanie dane."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť Alfa s. r. o. zrazí z podielu na zisku daň vyberanú zrážkou. Sadzba dane je 10 %, nakoľko ide o podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie začínajúce po 31. decembri 2023. Výška zrazenej dane bude 1 200 € (10 % z 12 000 €). Zrazením dane je daňová povinnosť spoločníka považovaná za splnenú. Uvedené vyplýva z § 3 ods. 2 písm. c) a § 43 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza sadzbu dane 10 % a daň 1 200 € namiesto sadzby 7 % a dane 840 € platnej pre zisk vykázaný za rok 2025 podľa novely č. 278/2024 Z. z."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Gama s. r. o. vyplatí v marci 2026 jedinému spoločníkovi (FO, rezident SR) nerozdelený zisk vykázaný za rok 2015 vo výške 20 000 €. Čo presne musí spoločnosť z tejto výplaty zraziť a odviesť?","otazka_volna":"Máme vo firme ešte starý zisk z čias, keď sa dividendy nedanili. Keď si ho teraz vyplatím, naozaj z toho štát nič nechce?","spravna_odpoved":"Daň z príjmov žiadnu — podiel na zisku vykázaný za roky 2004 – 2016 nie je u fyzickej osoby predmetom dane. Podlieha však zdravotným odvodom: z dividend zo ziskov za účtovné obdobia rokov 2013 – 2016 zrazí platiteľ dividend preddavok na poistné, ktorého sadzba je od 1. 1. 2026 už 15 % (do 31. 12. 2025 bola 14 %), t. j. 3 000 €, a odvedie ho aj s výkazom zdravotnej poisťovni do 8. 4. 2026. (Pre zisky účtovných období 2011 a 2012 platí podľa prechodných ustanovení osobitná sadzba 10 %.)","ustanovenie":"§ 10b ods. 1 písm. e), § 12 ods. 1 písm. g), § 13 ods. 6, § 16 ods. 15, § 17 ods. 4 a § 29b ods. 21 zákona č. 580/2004 Z. z.; § 3 ods. 2 písm. c) v znení účinnom do 31. 12. 2016 v spojení s § 52 ods. 24 a § 52zi ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu, poistenca podľa § 11 ods. 2 a poistenca štátu podľa § 11 ods. 7 15 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580/20260701","my":{"odpoved":"Na základe vášho dopytu vám ako SmartÚčtovník poskytujem presné zhrnutie povinností spoločnosti Gama s. r. o. pri výplate zisku za rok 2015.\n\nPri výplate podielu na zisku (dividendy) vo výške 20 000 €, ktorý bol vytvorený za zdaňovacie obdobie roka 2015, sa **daň z príjmov neplatí**. Spoločnosť je však povinná zraziť a odviesť **preddavok na zdravotné poistenie vo výške 3 000 €**.\n\nTu je podrobný rozpis:\n\n### 1. Daň z príjmov\n\nPodiely na zisku, ktoré boli vykázané za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2016, **nie sú predmetom dane z príjmov** [Zdroj: 849_Vyplatenie_podielov_na_zisku_spolocnikovi.md].\n\n*   **Zrážka dane:** 0 €\n*   **Povinnosť voči daňovému úradu:** Žiadna. Spoločnosť z tejto výplaty nezráža ani neodvádza daň z príjmov a neuvádza ju v žiadnom daňovom hlásení.\n\n### 2. Zdravotné poistenie\n\nNa dividendy zo ziskov za účtovné obdobia 2013 až 2016 sa vzťahuje povinnosť platiť preddavok na zdravotné poistenie. Sadzba platná pre výplaty od 1. januára 2026 je **15 %** [Zdroj: referenčná hodnota `zdravotne-odvody-z-dividend-zisky-rokov-2011-2016`].\n\n**Výpočet preddavku na zdravotné poistenie:**\n\n| Položka | Hodnota | Vysvetlenie |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Vymeriavací základ (VZ) | 20 000,00 € | Suma vyplatených dividend. |\n| Sadzba poistného | 15 % | Sadzba platná pre rok 2026 [Zdroj: referenčná hodnota `zdravotne-odvody-z-dividend-zisky-rokov-2011-2016`]. |\n| **Preddavok na ZP (20 000 × 15 %)** | **3 000,00 €** | Suma, ktorú spoločnosť zrazí a odvedie. |\n\n*Poznámka: Maximálny vymeriavací základ pre zdravotné poistenie z dividend je pre rok 2026 stanovený na 91 440 € (60-násobok priemernej mzdy spred dvoch rokov) [Zdroj: 144_Povinnosti_poistencov_a_platitelov_poistneho_voci_zdravotnej_poistovni_2025.md]. Keďže vyplatená suma 20 000 € je nižšia, uplatní sa v plnej výške.*\n\n### Povinnosti spoločnosti Gama s. r. o.\n\nSpoločnosť ako platiteľ dividend má nasledujúce povinnosti:\n\n1.  **Zraziť preddavok:** Pri výplate dividendy v marci 2026 zraziť spoločníkovi sumu **3 000 €**. Spoločníkovi bude reálne vyplatených 17 000 €.\n2.  **Odviesť preddavok:** Zrazený preddavok odviesť príslušnej zdravotnej poisťovni spoločníka najneskôr **do 8. apríla 2026** (t. j. do 8. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci výplaty) [Zdroj: § 17 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z.].\n3.  **Podať výkaz:** V rovnakej lehote, teda **do 8. apríla 2026**, je spoločnosť povinná elektronicky podať zdravotnej poisťovni „Výkaz preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie platiteľa dividend“ [Zdroj: § 20 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z.].\n\nZrazený preddavok sa spoločníkovi zohľadní v jeho ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia za rok 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza, že daň z príjmov sa nezráža a spoločnosť zrazí a odvedie preddavok na zdravotné poistenie vo výške 15 % (3 000 €) s termínom a výkazom do 8. 4. 2026."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť Gama s. r. o. z tejto výplaty nezráža daň z príjmov, keďže podiely na zisku za rok 2015 nie sú predmetom dane. Namiesto toho je povinná zraziť a odviesť preddavok na poistné na verejné zdravotné poistenie vo výške 3 000 €, čo predstavuje 15 % z vyplatenej sumy 20 000 €. Tento preddavok musí spoločnosť odviesť príslušnej zdravotnej poisťovni spoločníka a zároveň ho vykázať na tlačive \"Výkaz preddavkov na poistné platiteľa dividend\" najneskôr do 8. apríla 2026. Povinnosť platiť poistné z dividend za toto obdobie vyplýva zo zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Oslobodenie od dane z príjmov upravoval zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii vrátane nulovej dane, 15 % sadzby zdravotného poistenia (3 000 €) a lehoty na odvod do 8. apríla 2026."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť zrazí a odvedie preddavok na poistné na verejné zdravotné poistenie vo výške 2 800 €. Sadzba poistného je 14 % z vyplatenej sumy 20 000 €, keďže ide o zisk vytvorený v účtovnom období 2011 až 2016 a vyplatený po 1. januári 2017. Zrážková daň z príjmov sa z tohto podielu na zisku neuplatňuje. Preddavok je splatný do 8. apríla 2026 príslušnej zdravotnej poisťovni spoločníka. Táto povinnosť vyplýva z prechodného ustanovenia § 38 ods. 3a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza sadzbu poistného 14 % a sumu preddavku 2 800 €, namiesto sadzby 15 % a sumy 3 000 € platnej od 1. 1. 2026."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Delta s. r. o. eviduje nerozdelený zisk vykázaný ešte za rok 2002. Valné zhromaždenie v máji 2026 rozhodne o jeho vyplatení spoločníkovi — FO, rezidentovi SR — vo výške 10 000 €. Zdaní sa táto výplata, a ak áno, ako?","otazka_volna":"Našli sme v súvahe nerozdelený zisk ešte z čias pred vstupom do EÚ. Keď si ho teraz vyplatím, je to bez dane, nie?","spravna_odpoved":"Áno, zdaní sa — zrážkovou daňou 7 %, t. j. 700 €. Podiely na zisku vykázané za zdaňovacie obdobia do 31. 12. 2003 vyplácané rezidentovi FO od roku 2017 podliehajú podľa § 52zi ods. 6 dani vyberanej zrážkou so sadzbou 7 %. Režim „nie je predmetom dane“ platí len pre zisky rokov 2004 – 2016.","ustanovenie":"§ 52zi ods. 6 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Ak podiel na zisku (dividenda) vykázaný za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie v zdaňovacom období začínajúcom najskôr od 1. januára 2017 zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkovi podľa a) § 2 písm. d) prvého bodu, je príjmom zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou (§ 43) pri použití sadzby dane vo výške 7 %","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Áno, táto výplata podielu na zisku (dividendy) **podlieha zdaneniu zrážkovou daňou vo výške 7 %**. Pre spoločníka je daňová povinnosť touto zrážkou vysporiadaná a vyplatený príjem už neuvádza v daňovom priznaní.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nKľúčovým faktorom pre správne zdanenie dividend nie je rok ich výplaty, ale **zdaňovacie obdobie, za ktoré bol zisk vytvorený**.\n\n1.  **Právny základ pre zisk z roku 2002:**\n    Na podiely na zisku vykázané za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003, ktoré sú vyplácané po 1. januári 2017, sa vzťahuje osobitné prechodné ustanovenie. Podľa neho sa takýto príjem zdaňuje zrážkovou daňou sadzbou vo výške 7 % [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 52zi ods. 6 písm. a)].\n\n2.  **Spôsob zdanenia:**\n    Daň sa vyberá zrážkou priamo pri výplate [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43]. To znamená, že spoločnosť Delta s. r. o. ako platiteľ dane je povinná daň zraziť a odviesť správcovi dane. Spoločník dostane už čistú sumu po zdanení.\n\n3.  **Zdravotné poistenie:**\n    Z dividend vyplácaných zo zisku vytvoreného do 31. decembra 2010 sa neplatia odvody na zdravotné poistenie. Povinnosť platiť zdravotné odvody sa vzťahovala až na zisky vytvorené v rokoch 2011 až 2016.\n\n### Výpočet zrážkovej dane a čistej výplaty\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Hrubý podiel na zisku (dividenda) | 10 000,00 € | Zisk vytvorený za rok 2002 |\n| Sadzba zrážkovej dane | 7 % | Podľa § 52zi ods. 6 písm. a) ZDP |\n| **Zrážková daň (10 000 € × 7 %)** | **700,00 €** | Zrazí a odvedie spoločnosť Delta s. r. o. |\n| **Čistá výplata spoločníkovi** | **9 300,00 €** | Suma pripísaná na účet spoločníka |\n\n### Povinnosti spoločnosti Delta s. r. o.\n\nAko platiteľ dane má spoločnosť nasledujúce povinnosti:\n\n1.  **Zraziť daň:** Pri výplate dividendy v máji 2026 zraziť daň vo výške 700,00 €.\n2.  **Odviesť daň:** Zrazenú daň odviesť správcovi dane (daňovému úradu) najneskôr **do 15. júna 2026**.\n3.  **Podať oznámenie:** V rovnakej lehote, teda **do 15. júna 2026**, predložiť správcovi dane elektronicky \"Oznámenie platiteľa dane o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou\" [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43 ods. 11].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zdanenie zrážkovou daňou so sadzbou 7 % (daň 700 €) s odkazom na správne prechodné ustanovenie § 52zi ods. 6 písm. a) zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Áno, táto výplata podielu na zisku (dividendy) sa zdaní. Keďže ide o zisk vytvorený za zdaňovacie obdobie do 31. decembra 2003, ktorý je vyplácaný po 1. januári 2017, podlieha dani z príjmov. Uplatní sa daň vyberaná zrážkou vo výške 7 % z vyplateného podielu, čo predstavuje 700 €. Daň zrazí a odvedie daňovému úradu spoločnosť Delta s. r. o. a spoločníkovi vyplatí čistý príjem 9 300 €. Príjemca si tento príjem už neuvádza v daňovom priznaní. Právna úprava vyplýva z prechodných ustanovení Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza zdanenie zrážkovou daňou so sadzbou 7 % (700 €) na základe prechodných ustanovení zákona o dani z príjmov pre zisky do konca roka 2003."},"bez":{"odpoved":"Výplata podielu na zisku vo výške 10 000 € sa nezdaní. Ide o podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie končiace najneskôr 31. decembra 2003, ktorý u fyzickej osoby nie je predmetom dane. Tento príjem zároveň nepodlieha ani odvodom na zdravotné poistenie. Vyplatenie tohto podielu na zisku sa spoločnosťou daňovo ani odvodovo nevysporadúva. Uvedené vyplýva z prechodného ustanovenia § 52j ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že dividenda sa nezdaní, hoci podľa § 52zi ods. 6 zákona o dani z príjmov podlieha zrážkovej dani vo výške 7 %."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Spoločníkom s. r. o. je fyzická osoba s trvalým pobytom v štáte, ktorý nie je uvedený v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle MF SR (daňovník nespolupracujúceho štátu). Spoločnosť mu v roku 2026 vypláca podiel na zisku vykázanom za rok 2025. Akou sadzbou zrazí daň?","otazka_volna":"Spoločník žije v nejakej exotike, s ktorou Slovensko nemá žiadnu daňovú zmluvu. Koľko mu máme strhnúť z dividendy?","spravna_odpoved":"Sadzbou 35 %. Pri výplate daňovníkovi nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) sa vždy použije sadzba 35 % — znížená sadzba 7 % (resp. 10 % pre zisk 2024) sa neuplatní bez ohľadu na obdobie vykázania zisku.","ustanovenie":"§ 43 ods. 1 písm. c) a § 2 písm. x) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"35 % z príjmov podľa odsekov 2 a 3, ak sú tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x)","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Pri vyplatení podielu na zisku (dividendy) spoločníkovi, ktorý je daňovníkom nespolupracujúceho štátu, spoločnosť zrazí daň sadzbou **35 %**.\n\nTáto sadzba sa uplatňuje bez ohľadu na to, za ktoré zdaňovacie obdobie bol zisk vykázaný. Štandardné sadzby dane z dividend (7 % pre zisky od roku 2025 alebo 10 % pre zisky za rok 2024) sa v tomto prípade nepoužijú, pretože pravidlo pre zdanenie príjmov plynúcich daňovníkom z nespolupracujúcich štátov má prednosť.\n\n**Právny základ:**\n\n*   **Sadzba 35 %:** Pre príjmy vyplácané daňovníkovi z nespolupracujúceho štátu sa uplatňuje osobitná sadzba zrážkovej dane vo výške 35 % [Zrážková daň z dividend – nespolupracujúci (nezmluvný) štát].\n*   **Definícia nespolupracujúceho štátu:** Ide o štát, ktorý nie je uvedený v zozname spolupracujúcich štátov, ktorý každoročne zverejňuje Ministerstvo financií SR. Tento status sa posudzuje v momente výplaty, poukázania alebo pripísania príjmu v prospech daňovníka [Komentár k § 43 zákona č. 595/2003 Z. z.].\n\nSpoločnosť ako platiteľ dane je povinná túto daň zraziť pri výplate a odviesť ju správcovi dane.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje zrážkovú daň vo výške 35 % pre daňovníka z nespolupracujúceho štátu bez ohľadu na rok vykázania zisku v plnom súlade s referenciou."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť zrazí daň vo výške 35 % z vyplateného podielu na zisku. Hoci sa na podiely na zisku za rok 2025 štandardne uplatňuje 7 % sadzba dane, pre daňovníka z nespolupracujúceho štátu platí sankčná sadzba. Táto povinnosť vyplýva z § 43 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Daňovníkom nespolupracujúceho štátu je osoba s trvalým pobytom alebo sídlom v štáte, ktorý nie je na zozname zverejnenom Ministerstvom financií SR podľa § 2 písm. x) citovaného zákona. Spoločnosť ako platiteľ dane je povinná zrazenú daň odviesť správcovi dane do 15. dňa nasledujúceho mesiaca po výplate.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sadzbu dane vo výške 35 % pre daňovníka z nespolupracujúceho štátu spolu so správnym právnym odôvodnením."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť zrazí daň z vyplateného podielu na zisku sadzbou 35 %. Táto sadzba sa uplatní, pretože príjemca je daňovníkom nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov. Vyplýva to z ustanovenia § 43 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zrazenú daň je platiteľ povinný odviesť správcovi dane do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol podiel na zisku vyplatený.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sadzbu dane 35 % aj dôvod jej uplatnenia z dôvodu štatútu daňovníka nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Slovenská materská s. r. o. má prijať od slovenskej dcérskej s. r. o. dividendu 50 000 € zo zisku vykázaného za rok 2024. Má dcérska spoločnosť pri výplate zraziť daň 10 %?","otazka_volna":"Naša materská firma dostáva od dcéry dividendu. Musí dcéra strhnúť tých desať percent?","spravna_odpoved":"Nie. U právnickej osoby podiel na zisku nie je predmetom dane (§ 12 ods. 7 písm. c) — okrem výplat vo vzťahu k daňovníkom nespolupracujúcich štátov). Sadzby 7 % a 10 % sa týkajú len fyzických osôb; dcéra nezráža nič a matka dividendu vylúči zo základu dane.","ustanovenie":"§ 12 ods. 7 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva vrátane reverzného hybridného subjektu [§ 3 ods. 1 písm. e)] v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"**Nie, dcérska spoločnosť pri výplate dividendy materskej spoločnosti daň nezráža.**\n\nPodľa slovenskej legislatívy platnej k 20. septembru 2026, podiely na zisku (dividendy) vyplácané medzi tuzemskými právnickými osobami (v tomto prípade medzi dvoma slovenskými s.r.o.) **nie sú predmetom dane z príjmov**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Právny základ:**\n    Ustanovenie § 12 ods. 7 písm. c) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len \"ZDP\") explicitne stanovuje, že podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti nie je predmetom dane, ak je vyplácaný inej slovenskej obchodnej spoločnosti.\n\n2.  **Aplikácia na Váš prípad:**\n    *   **Dcérska s.r.o. (vypláca dividendu):** Keďže príjemcom je iná slovenská právnická osoba, pri výplate dividendy vo výške 50 000 € neuplatní žiadnu zrážkovú daň. Celú sumu vyplatí materskej spoločnosti.\n    *   **Materská s.r.o. (prijíma dividendu):** Prijatú dividendu nezahŕňa do svojich zdaniteľných príjmov a teda ju nezdaňuje. Tento príjem sa účtuje ako finančný výnos, ktorý je však položkou nezahrnovanou do základu dane.\n\n### Prečo vzniká nejasnosť so sadzbou 10 %?\n\nSadzba dane **10 %** sa skutočne vzťahuje na dividendy zo zisku za rok 2024, avšak **iba v prípade, ak je príjemcom fyzická osoba** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43 ods. 1 písm. a) v spojení s § 52zzz ods. 4].\n\nPrehľad sadzieb dane z dividend podľa typu príjemcu (pri zisku za rok 2024):\n\n| Príjemca dividendy | Sadzba dane | Právny základ |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Slovenská právnická osoba (s.r.o., a.s.)** | **0 % (nie je predmetom dane)** | **§ 12 ods. 7 písm. c) ZDP** |\n| Fyzická osoba (rezident SR) | 10 % (zrážková daň) | § 43 ods. 1 písm. a) a § 52zzz ods. 4 ZDP |\n| Právnická alebo fyzická osoba z nespolupracujúceho štátu | 35 % (zrážková daň) | § 43 ods. 1 písm. c) ZDP |\n\n**Záver:** Transakcia medzi vašimi spoločnosťami je úplne oslobodená od dane z príjmov. Dcérska spoločnosť vyplatí plnú sumu 50 000 € a materská spoločnosť tento príjem nezdaňuje.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že dcérska spoločnosť daň nezráža, pretože dividenda u právnickej osoby nie je predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) ZDP a sadzba 10 % sa vzťahuje len na fyzické osoby."},"google":{"odpoved":"Nie, dcérska spoločnosť pri výplate dividendy materskej spoločnosti daň nezrazí. Podiel na zisku (dividenda) vyplácaný slovenskou právnickou osobou inej slovenskej právnickej osobe nie je predmetom dane z príjmov. Z tohto dôvodu sa z neho daň zrážkou nevyberá. Toto oslobodenie sa vzťahuje na dividendy bez ohľadu na sadzbu dane platnú pre fyzické osoby. Právna úprava je obsiahnutá v § 12 ods. 7 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že daň sa nezráža, pretože dividenda medzi slovenskými právnickými osobami nie je predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Nie, dcérska spoločnosť pri výplate dividendy daň nezrazí.\n\nPodiel na zisku (dividenda) vyplácaný slovenskou právnickou osobou inej slovenskej právnickej osobe nie je predmetom dane. Toto oslobodenie sa vzťahuje na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017, čo zisk za rok 2024 spĺňa. Ustanovuje to § 12 ods. 7 písm. c) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Sadzba dane 10 % sa na tento prípad nevzťahuje.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že daň sa nezrazí, pretože podiel na zisku u právnickej osoby nie je predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Epsilon s. r. o. vyplatila 20. 3. 2026 dividendy zo zisku 2025 trom spoločníkom — FO rezidentom SR — a zrazila daň 7 %. Dokedy musí zrazenú daň odviesť a akú ďalšiu povinnosť voči správcovi dane má v tej istej lehote?","otazka_volna":"Vyplatili sme si dividendy a strhli daň. Dokedy ju treba poslať daniarom a treba im k tomu aj niečo posielať?","spravna_odpoved":"Daň musí odviesť do 15. apríla 2026 (do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci výplaty) a v rovnakej lehote predložiť oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive finančného riaditeľstva; pri dividendách FO rezidentov obsahuje aj menovitý rozpis daňovníkov (meno, rodné číslo, suma, dátum úhrady, sadzba, zrazená daň).","ustanovenie":"§ 43 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac … Súčasne je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Spoločnosť Epsilon s. r. o. musí zrazenú daň z dividend odviesť a zároveň podať oznámenie správcovi dane **do 15. apríla 2026**.\n\nKeďže 15. apríl 2026 pripadá na stredu, lehota sa neposúva.\n\n### Podrobnosti o povinnostiach\n\nPodľa zákona o dani z príjmov má platiteľ dane (Epsilon s. r. o.) v rovnakej lehote dve hlavné povinnosti [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 11]:\n\n1.  **Odvod zrazenej dane:**\n    Zrazenú daň vo výške 7 % z vyplatených dividend je spoločnosť povinná odviesť na účet daňového úradu najneskôr do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli dividendy vyplatené. Keďže k výplate došlo 20. marca 2026, lehota na odvod je **15. apríl 2026**.\n\n2.  **Podanie Oznámenia:**\n    V tej istej lehote, teda do **15. apríla 2026**, je spoločnosť povinná elektronicky predložiť správcovi dane **„Oznámenie platiteľa dane o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou“**. Na tomto tlačive sa uvádzajú súhrnné údaje o zrazenej a odvedenej dani za príslušný mesiac (marec 2026).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza lehotu do 15. apríla 2026 na odvedenie dane aj povinnosť predložiť oznámenie o zrazení a odvedení dane v súlade s § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť Epsilon s. r. o. bola povinná zrazenú daň z dividend odviesť správcovi dane najneskôr do 15. apríla 2026. V tej istej lehote musela správcovi dane elektronicky predložiť aj Oznámenie platiteľa dane o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou. Obe tieto povinnosti, odvod aj oznámenie, vyplývajú z § 43 ods. 11 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Pre rok 2026 je platný vzor tlačiva s označením OZN4311v26. Splnením týchto povinností sa daňová povinnosť spoločníkov považuje za vysporiadanú.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom uvádza lehotu na odvod dane do 15. apríla 2026, ako aj povinnosť predložiť oznámenie o zrazení a odvedení dane v tej istej lehote."},"bez":{"odpoved":"Epsilon s. r. o. je povinná zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do 15. apríla 2026. V tej istej lehote je povinná podať aj Oznámenie platiteľa dane o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou. Lehota na odvod dane je stanovená do pätnásteho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli dividendy vyplatené. Tieto povinnosti a lehoty vyplývajú z § 43 ods. 10 a 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza dátum 15. apríl 2026 pre odvod dane aj povinnosť predložiť oznámenie o zrazení a odvedení dane v súlade s § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Valné zhromaždenie rozhodlo 10. 6. 2026 o rozdelení zisku za rok 2025, ale spoločnosť dividendu spoločníkovi (FO) reálne poukáže až 20. 9. 2026. Kedy vzniká povinnosť zraziť daň a dokedy ju treba odviesť?","otazka_volna":"Valné zhromaždenie sme spravili v júni, ale peniaze pošleme až na jeseň. Odkedy sa počíta tá daň — od valného?","spravna_odpoved":"Povinnosť zraziť daň vzniká až pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrady v prospech daňovníka — teda 20. 9. 2026, nie dňom rozhodnutia valného zhromaždenia. Daň spolu s oznámením treba odviesť do 15. októbra 2026. Ak by sa vyplácalo v splátkach, zráža sa z každej splátky samostatne.","ustanovenie":"§ 43 ods. 10 a 11 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na to.\n\n**Povinnosť zraziť daň vzniká v deň vyplatenia dividendy, teda 20. septembra 2026. Zrazenú daň je spoločnosť povinná odviesť daňovému úradu najneskôr do 15. októbra 2026.**\n\nTu je podrobné vysvetlenie vašich povinností ako platiteľa dane:\n\n### 1. Kedy vzniká povinnosť zraziť daň?\n\nPovinnosť zraziť daň z dividend nevzniká dňom rozhodnutia valného zhromaždenia, ale až v momente, keď dôjde k reálnemu plneniu v prospech spoločníka. Zákon o dani z príjmov to definuje ako deň:\n*   **výplaty** (v hotovosti),\n*   **poukázania** (bankovým prevodom), alebo\n*   **pripísania** úhrady v prospech daňovníka.\n\nVo vašom prípade je to deň poukázania dividendy na účet spoločníka, teda **20. september 2026** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 10].\n\n### 2. Aká je sadzba dane?\n\nPre podiely na zisku (dividendy) vykázanom za zdaňovacie obdobie **2025** sa uplatňuje zrážková daň vo výške **7 %**.\n\nJe dôležité si uvedomiť, že sadzba dane sa vždy viaže na rok, **za ktorý bol zisk vytvorený**, nie na rok, v ktorom sa dividenda vypláca [referenčné hodnoty; Komentár k § 16 zákona č. 595/2003 Z. z.].\n*   Zisk za roky 2017 – 2023: 7 %\n*   Zisk za rok 2024: 10 %\n*   **Zisk za rok 2025 a neskôr: 7 %**\n\n### 3. Dokedy treba daň odviesť a podať oznámenie?\n\nSpoločnosť (platiteľ dane) má dve kľúčové povinnosti, ktoré musí splniť v rovnakej lehote:\n\n1.  **Odviesť zrazenú daň:** Zrazenú sumu dane musíte odviesť správcovi dane najneskôr **do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci**, v ktorom ste daň zrazili.\n2.  **Podať oznámenie:** V tej istej lehote ste povinní elektronicky podať \"Oznámenie o zrazení a odvedení dane z príjmov vyberanej zrážkou\".\n\nKeďže daň zrazíte v septembri 2026, obe povinnosti musíte splniť do **15. októbra 2026** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 11].\n\n| Udalosť | Dátum | Povinnosť | Lehota |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Rozhodnutie VZ o rozdelení zisku | 10. 06. 2026 | Žiadna daňová povinnosť | - |\n| Výplata dividendy spoločníkovi | 20. 09. 2026 | Zraziť daň 7 % z dividendy | V deň výplaty |\n| Odvod zrazenej dane a podanie oznámenia | - | Odviesť daň a podať oznámenie | **do 15. 10. 2026** |\n\n---\n\n**Doplňujúce informácie:**\n\n*   **Zdravotné poistenie:** Z dividend vyplácaných zo zisku dosiahnutého za obdobie od 1. januára 2017 sa zdravotné poistenie neplatí [Zdroj: 849_Vyplatenie_podielov_na_zisku_spolocnikovi.md].\n*   **Daňové priznanie spoločníka:** Vykonaním zrážky dane je daňová povinnosť spoločníka (fyzickej osoby) považovaná za splnenú. Tento príjem už neuvádza vo svojom daňovom priznaní.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza, že daň sa zráža v deň poukázania/výplaty 20. 9. 2026 a lehota na jej odvedenie spolu s oznámením je do 15. októbra 2026."},"google":{"odpoved":"Povinnosť zraziť daň z dividendy vzniká v deň jej skutočnej výplaty, poukázania alebo pripísania v prospech spoločníka, teda 20. septembra 2026. Vyplýva to z ustanovenia § 43 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zrazenú daň je spoločnosť ako platiteľ dane povinná odviesť správcovi dane najneskôr do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci výplaty. Lehota na odvod dane je teda do 15. októbra 2026, ako ustanovuje § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Dátum rozhodnutia valného zhromaždenia nie je pre lehotu na zrazenie a odvod dane rozhodujúci.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza moment zrazenia dane (20. 9. 2026) aj lehotu na jej odvod (do 15. októbra 2026) v súlade so zákonom o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Povinnosť zraziť daň z dividendy vzniká v deň jej skutočnej výplaty, teda 20. septembra 2026. Vyplýva to z § 43 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Spoločnosť ako platiteľ dane je povinná zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola dividenda vyplatená. V tomto prípade je teda lehota na odvod dane do 15. októbra 2026. Túto lehotu ustanovuje § 43 ods. 11 citovaného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že daň sa zráža v deň výplaty (20. septembra 2026) a lehota na jej odvod je do 15. októbra 2026."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Spoločník ukončil účasť v s. r. o. dohodou; vyrovnací podiel 15 000 € sa určil na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2024 a vyplatený bol v januári 2026. Hodnota jeho splateného vkladu bola 5 000 €. Z akého základu a akou sadzbou sa zrazí daň?","otazka_volna":"Vystúpil mi spoločník a vyplácame mu vyrovnací podiel. Ráta sa daň z celej sumy? A koľko percent, keď sa to ťahá už od predvlani?","spravna_odpoved":"Základ dane je 10 000 € (vyrovnací podiel znížený o hodnotu splateného vkladu) a sadzba 10 %, teda daň 1 000 €. Rozhoduje, že výška podielu sa určila z účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce v roku 2024; 7 % by platilo až pri závierke za obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2025.","ustanovenie":"§ 43 ods. 5 písm. d) a § 52zzz ods. 4 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. (novela č. 530/2023 Z. z.)","citat":"vyrovnací podiel, ktorého výška sa určila na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2024","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na zdanenie vyrovnacieho podielu v tomto prípade.\n\n**Daň sa zrazí zo základu dane 10 000 € a uplatní sa sadzba 10 %, keďže podiel bol určený zo závierky za rok 2024. Celková zrazená daň bude 1 000 €.**\n\nTu je podrobný postup a vysvetlenie:\n\n### 1. Určenie základu dane\n\nVyrovnací podiel je príjmom z kapitálového majetku podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov. Základom dane pre daň vyberanú zrážkou je v tomto prípade vyplatený vyrovnací podiel znížený o hodnotu splateného vkladu spoločníka [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43 ods. 5 písm. d)].\n\n*   **Výpočet základu dane:**\n    *   Vyrovnací podiel: 15 000 €\n    *   Hodnota splateného vkladu: - 5 000 €\n    *   **Základ dane na zrážku: 10 000 €**\n\n### 2. Určenie sadzby dane\n\nSadzba dane pri podieloch na zisku (kam patrí aj vyrovnací podiel) závisí od zdaňovacieho obdobia, za ktoré bol zisk (alebo v tomto prípade základ pre výpočet podielu) vykázaný, nie od dátumu výplaty.\n\n*   Keďže vyrovnací podiel bol určený na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok **2024**, uplatní sa sadzba dane platná pre zisky z tohto obdobia, čo je **10 %** [Komentár k § 43 ZDP, § 52zzz ods. 4 ZDP].\n*   Sadzba 7 % by sa uplatnila, ak by bol podiel určený zo zisku za obdobia 2017 – 2023 alebo za obdobia od 1. 1. 2025.\n\n### 3. Výpočet a zrazenie dane\n\nDaň z tohto príjmu sa vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. r) zákona o dani z príjmov. Zrážku je povinná vykonať spoločnosť (platiteľ dane) pri výplate.\n\n*   **Výpočet dane:** 10 000 € (základ dane) × 10 % (sadzba dane) = **1 000 €**\n\n### Prehľad výpočtu\n\n| Položka                                  | Suma v EUR   |\n| :--------------------------------------- | :----------- |\n| Vyplatený vyrovnací podiel               | 15 000,00 €  |\n| Odpočítateľná položka (splatený vklad)   | - 5 000,00 € |\n| **Základ dane na zrážku**                | **10 000,00 €** |\n| Sadzba dane (pre zisk/závierku za 2024)  | 10 %         |\n| **Daň na zrazenie**                      | **1 000,00 €** |\n| **Suma na výplatu spoločníkovi (netto)** | **14 000,00 €** |\n\n### Povinnosti spoločnosti a spoločníka\n\n*   **Spoločnosť (s.r.o.):** Je povinná zraziť daň 1 000 € pri výplate podielu a odviesť ju správcovi dane najneskôr do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci výplaty (teda do 15. februára 2026). V rovnakej lehote musí podať aj Oznámenie o zrazení a odvedení dane [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43 ods. 11].\n*   **Spoločník (fyzická osoba):** Prijatím vyrovnacieho podielu zníženého o daň (14 000 €) je jeho daňová povinnosť splnená [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43 ods. 6]. Tento príjem už neuvádza vo svojom daňovom priznaní.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza základ dane 10 000 €, sadzbu 10 %, výslednú daň 1 000 € a správne odôvodňuje uplatnenie 10 % sadzby určením vyrovnacieho podielu z účtovnej závierky za rok 2024."},"google":{"odpoved":"Daň sa zrazí zo základu dane vo výške 10 000 €, ktorý sa vypočíta ako rozdiel medzi vyplateným vyrovnacím podielom (15 000 €) a hodnotou splateného vkladu (5 000 €). Uplatní sa sadzba dane 10 %, pretože vyrovnací podiel bol určený na základe účtovnej závierky za rok 2024. Daň sa vyberá zrážkou pri výplate podielu. Tento príjem je definovaný v § 3 ods. 1 písm. e) a základ dane pre daň vyberanú zrážkou v § 43 ods. 5 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza základ dane 10 000 € aj 10 % sadzbu dane odvodenú z účtovnej závierky za rok 2024."},"bez":{"odpoved":"Daň sa zrazí zo základu dane vo výške 10 000 €. Sadzba dane je 10 %, keďže vyrovnací podiel je určený zo zisku za zdaňovacie obdobie začínajúce po 31. decembri 2023. Základom dane je vyplatený vyrovnací podiel (15 000 €) znížený o hodnotu splateného vkladu spoločníka (5 000 €). Ide o príjem z kapitálového majetku, ktorý sa zdaňuje daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. h) v nadväznosti na § 7 ods. 1 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zrazením dane je daňová povinnosť spoločníka z tohto príjmu vysporiadaná.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza základ dane 10 000 € aj sadzbu zrážkovej dane 10 % na základe obdobia, z ktorého účtovnej závierky bol vyrovnací podiel určený."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"S. r. o. vstúpila do likvidácie 15. 3. 2024, likvidácia skončila v roku 2026 a spoločníkovi — FO rezidentovi — bol vyplatený podiel na likvidačnom zostatku 25 000 €; hodnota jeho splateného vkladu je 5 000 €. Aká daň sa zrazí?","otazka_volna":"Zlikvidovali sme eseročku, likvidácia sa začala ešte predvlani a teraz si delíme zvyšok. Koľko z toho zaplatím?","spravna_odpoved":"Základ dane je 20 000 € (podiel na likvidačnom zostatku znížený o hodnotu splateného vkladu) a sadzba 10 %, teda daň 2 000 €. Sadzbu určuje dátum vstupu do likvidácie (2024, keď platila 10 % éra); 7 % sa použije len pri vstupe do likvidácie najskôr 1. 1. 2025 — rok samotnej výplaty je irelevantný.","ustanovenie":"§ 43 ods. 5 písm. d) a § 52zzz ods. 4 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. (novela č. 530/2023 Z. z.)","citat":"podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak obchodná spoločnosť alebo družstvo vstúpi do likvidácie najskôr 1. januára 2024","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Z podielu na likvidačnom zostatku sa zrazí daň vo výške **2 000 €**, pričom sa uplatní sadzba dane **10 %**.\n\nPri zdaňovaní podielu na likvidačnom zostatku vyplateného fyzickej osobe je kľúčový dátum, kedy spoločnosť vstúpila do likvidácie, nie rok, kedy bol zostatok reálne vyplatený.\n\nPodľa platnej legislatívy platí:\n*   Ak spoločnosť vstúpila do likvidácie **do 31. decembra 2024**, uplatní sa sadzba zrážkovej dane vo výške **10 %**.\n*   Ak spoločnosť vstúpi do likvidácie **od 1. januára 2025**, uplatní sa sadzba zrážkovej dane vo výške **7 %**.\n\nKeďže vaša spoločnosť vstúpila do likvidácie 15. marca 2024, vzťahuje sa na vás sadzba 10 % [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 52zzz ods. 4 písm. b)].\n\n### Výpočet zrážkovej dane\n\nZákladom dane je vyplatený podiel na likvidačnom zostatku znížený o hodnotu splateného vkladu spoločníka [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43 ods. 5 písm. d)].\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Vyplatený podiel na likvidačnom zostatku | 25 000,00 € |\n| Odpočítateľná položka (hodnota splateného vkladu) | - 5 000,00 € |\n| **Základ dane pre zrážkovú daň** | **20 000,00 €** |\n| Sadzba dane (vstup do likvidácie v roku 2024) | 10 % |\n| **Zrazená daň (20 000,00 € × 10 %)** | **2 000,00 €** |\n\nDaň zrazí a odvedie správcovi dane spoločnosť (v likvidácii) pri výplate podielu. Pre spoločníka je táto daňová povinnosť zrazením dane vysporiadaná a tento príjem už neuvádza vo svojom daňovom priznaní.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii: správne určuje základ dane 20 000 €, sadzbu 10 % na základe dátumu vstupu do likvidácie a výslednú daň 2 000 €."},"google":{"odpoved":"Z podielu na likvidačnom zostatku sa zrazí daň vo výške 1 400 €. Základom dane je vyplatený podiel znížený o hodnotu splateného vkladu, teda 20 000 € (25 000 € - 5 000 €). Na tento základ dane sa uplatní sadzba dane vo výške 7 %. Daň zrazí a odvedie spoločnosť, ktorá podiel vypláca, a to do pätnásteho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci výplaty. Pre spoločníka je daňová povinnosť z tohto príjmu vysporiadaná zrazením dane. Uvedený postup vyplýva z § 43 v spojení s § 3 ods. 1 písm. f) a § 51e zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne použila sadzbu dane 7 % namiesto 10 %, z čoho vypočítala nesprávnu výslednú daň 1 400 € namiesto 2 000 €, keďže pre sadzbu dane je rozhodujúci vstup do likvidácie v roku 2024."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť zrazí daň vo výške 1 400 €. Základom dane je podiel na likvidačnom zostatku (25 000 €) znížený o hodnotu splateného vkladu (5 000 €), teda 20 000 €. Uplatní sa sadzba dane 7 %, pričom daň sa vyberá zrážkou a jej zrazením je daňová povinnosť spoločníka splnená. Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol podiel vyplatený.\n\nPrávna úprava: § 43 ods. 1, ods. 3 písm. h), ods. 5 písm. a) a ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza daň 1 400 € a sadzbu 7 %, pretože pri vstupe do likvidácie v roku 2024 sa uplatňuje sadzba 10 % a daň má byť 2 000 €."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"S. r. o. chce zo zisku za rok 2025 vyplatiť podiel na zisku 2 000 € aj obchodnému riaditeľovi, ktorý nemá žiadnu účasť na základnom imaní ani nie je členom orgánov. Môže mu zraziť 7 % ako spoločníkom?","otazka_volna":"Chceme dať podiel na zisku aj riaditeľovi, ktorý nie je spoločník. Stačí mu strhnúť sedem percent ako nám?","spravna_odpoved":"Nie. Podiel na zisku vyplatený zamestnancovi bez účasti na základnom imaní je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) — zdaní sa preddavkom na daň v mzde (a vstupuje do vymeriavacích základov na sociálne aj zdravotné poistenie), nie 7 % zrážkovou daňou.","ustanovenie":"§ 5 ods. 1 písm. a) a § 35 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade **nemôžete zraziť 7 % daň ako pri dividende spoločníkom**. Takýto podiel na zisku sa u obchodného riaditeľa, ktorý nie je spoločníkom ani členom orgánov, považuje za **príjem zo závislej činnosti (§ 5 Zákona o dani z príjmov)** a musí byť zdanený a zaťažený odvodmi ako bežná mzda alebo odmena.\n\nDôvodom je presné vymedzenie príjmu z kapitálového majetku v zákone.\n\n### 1. Rozdiel medzi dividendou a mzdou\n\n*   **Podiel na zisku (dividenda) s 7 % daňou:** Tento režim sa vzťahuje výlučne na príjmy vyplácané osobám, ktoré majú majetkovú účasť na spoločnosti alebo sú členmi jej orgánov. Ide o zdanenie kapitálového príjmu. Konkrétne ide o podiely na zisku vyplácané [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 3 ods. 1 písm. e) a g)]:\n    *   osobám, ktoré sa podieľajú na základnom imaní (spoločníci, akcionári),\n    *   členom štatutárneho orgánu (konatelia, predstavenstvo),\n    *   členom dozorného orgánu (dozorná rada).\n\n*   **Podiel na zisku pre zamestnanca (mzda):** Ak spoločnosť vyplatí podiel na zisku zamestnancovi, ktorý nespĺňa ani jednu z vyššie uvedených podmienok (tzv. tantiéma), tento príjem sa považuje za odmenu za jeho prácu. Z daňového a odvodového hľadiska ide o príjem zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), rovnako ako mzda, bonus alebo ročná odmena. Zákon explicitne definuje, že aj podiel na zisku vyplatený zamestnancovi bez účasti na základnom imaní je predmetom dane [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 52zi ods. 5 písm. b)].\n\n### 2. Porovnanie daňovo-odvodového zaťaženia\n\nRozdiel v celkovom zaťažení je značný. Ukážme si to na príklade sumy 2 000 € vyplatenej v roku 2026.\n\n**A) Výplata obchodnému riaditeľovi (ako súčasť mzdy)**\n\nTúto sumu musíte pripočítať k jeho hrubej mzde a podrobiť štandardnému zdaneniu a odvodom. Pre zjednodušenie počítajme odmenu 2 000 € samostatne (predpokladáme, že riaditeľ si uplatňuje nezdaniteľnú časť a nemá daňový bonus).\n\n```python\nimport sys\nsys.path.append('/mnt/data')\nfrom accounteer_tools import vypocitajCistuMzdu\nvypocet_mzdy = vypocitajCistuMzdu(hruba_mzda=2000, rok=2026, uplatnuje_nczd=True, pocet_deti=0, je_dochodok=False, je_invalid=False)\nprint(vypocet_mzdy)\n```\n\n| Položka                               | Suma v EUR |\n| :------------------------------------ | :--------- |\n| Hrubá mzda (odmena)                   | 2 000,00 € |\n| **Odvody zamestnanca (14,40 %)**      | **- 288,00 €** |\n| *z toho zdravotné poistenie (5 %)*    | *- 100,00 €* |\n| *z toho sociálne poistenie (9,4 %)*   | *- 188,00 €* |\n| Nezdaniteľná časť základu dane (mesačná) | 497,23 € |\n| Základ dane                           | 1 214,77 € |\n| **Preddavok na daň (19 %)**           | **- 230,80 €** |\n| **Čistý príjem riaditeľa**            | **1 481,20 €** |\n|                                       |            |\n| **Odvody zamestnávateľa (36,20 %)**   | **724,00 €** |\n| *z toho zdravotné poistenie (11 %)*   | *220,00 €* |\n| *z toho sociálne poistenie (25,2 %)*  | *504,00 €* |\n| **Celková cena práce pre s.r.o.**     | **2 724,00 €** |\n\n**B) Výplata spoločníkovi (ako dividenda zo zisku 2025)**\n\n| Položka                               | Suma v EUR |\n| :------------------------------------ | :--------- |\n| Hrubá dividenda                       | 2 000,00 € |\n| **Zrážková daň (7 %)**                | **- 140,00 €** |\n| Zdravotné a sociálne odvody           | 0,00 €     |\n| **Čistý príjem spoločníka**           | **1 860,00 €** |\n| **Celkový náklad pre s.r.o.**         | **2 000,00 €** |\n\n### Záver\n\nPodiel na zisku vo výške 2 000 € musíte obchodnému riaditeľovi vyplatiť ako súčasť mzdy (napr. vo forme ročnej odmeny). Z tejto sumy mu zrazíte preddavok na daň a odvody zamestnanca. Zároveň ako zamestnávateľ musíte z tejto sumy zaplatiť odvody zamestnávateľa.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôrazne neodporúčame pokúšať sa tento príjem klasifikovať ako dividendu a zraziť len 7 % daň. Pri daňovej kontrole alebo kontrole zo Sociálnej a zdravotnej poisťovne by bol takýto postup s vysokou pravdepodobnosťou preklasifikovaný na príjem zo závislej činnosti. Následkom by bolo dorubenie dane a odvodov, vrátane penále a pokút pre spoločnosť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že 7 % zrážkovú daň nie je možné uplatniť a príjem sa musí zdaniť a odviesť ako príjem zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) v rámci mzdy."},"google":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade nemôžete zraziť daň vo výške 7 %. Takýto príjem sa u obchodného riaditeľa, ktorý nie je spoločníkom ani členom orgánov spoločnosti, nepovažuje za podiel na zisku (dividendu). Tento príjem je považovaný za príjem zo závislej činnosti a podlieha zdaneniu preddavkovou daňou sadzbou 19 % alebo 25 % spolu so mzdou. Z tohto príjmu sa zároveň musia odviesť aj odvody na sociálne a zdravotné poistenie. Vyplýva to z definície podielu na zisku v § 3 ods. 1 písm. e) a z definície príjmov zo závislej činnosti v § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza záporný záver, kvalifikáciu príjmu ako závislej činnosti zdaňovanej preddavkom so mzdou vrátane odvodov a odkazuje na § 5 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Nie, spoločnosť nemôže zraziť 7 % daň, pretože obchodný riaditeľ nie je spoločníkom. Podiel na zisku vyplatený zamestnancovi alebo štatutárovi, ktorý nemá účasť na základnom imaní, sa považuje za príjem zo závislej činnosti. Tento príjem podlieha sadzbe dane 19 % alebo 25 % a odvodom na sociálne a zdravotné poistenie ako bežná mzda. Právne sa takýto príjem posudzuje ako zdaniteľná mzda podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zrážková daň vo výške 7 % sa uplatňuje len na podiely na zisku vyplácané spoločníkom podľa § 43 ods. 3 písm. j) citovaného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že 7 % zrážkovú daň nie je možné uplatniť a že podiel na zisku zamestnanca bez účasti na základnom imaní sa zdaňuje ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) vrátane odvodov."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Živnostník (SZČO s paušálnymi výdavkami) je zároveň spoločníkom s. r. o., ktorá mu v roku 2026 vyplatila dividendu 8 000 € zo zisku za rok 2025 a zrazila daň. Musí túto dividendu uviesť vo svojom daňovom priznaní k dani z príjmov FO?","otazka_volna":"Som živnostník a popritom mám eseročku, ktorá mi vyplatila dividendu. Musím to dávať do daňového priznania?","spravna_odpoved":"Nie. Daň 7 % zrazená spoločnosťou pri výplate je konečná — vykonaním zrážky je daňová povinnosť splnená, príjem sa v daňovom priznaní neuvádza a nie je príjmom z podnikania podľa § 6, takže nevstupuje do základu dane SZČO ani do vymeriavacích základov na odvody.","ustanovenie":"§ 43 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Nie, túto dividendu **nemusíte uvádzať vo svojom daňovom priznaní**.\n\nDaňová povinnosť z tohto príjmu sa považuje za vysporiadanú zrazením dane, ktorú za vás vykonala a odviedla vaša s. r. o. [Zdroj: 849_Vyplatenie_podielov_na_zisku_spolocnikovi.md].\n\n### Podrobné vysvetlenie a výpočet\n\n1.  **Spôsob zdanenia:** Podiely na zisku (dividendy) vyplatené fyzickej osobe – spoločníkovi slovenskou spoločnosťou podliehajú zrážkovej dani podľa § 43 Zákona o dani z príjmov. Zrazením tejto dane je daňová povinnosť spoločníka splnená a príjem sa už neuvádza v daňovom priznaní.\n\n2.  **Sadzba dane:** Sadzba dane z dividend závisí od zdaňovacieho obdobia, v ktorom bol zisk vytvorený, nie od roku, v ktorom je dividenda vyplatená. Pre zisky vytvorené za zdaňovacie obdobia začínajúce od 1. januára 2025 platí sadzba dane **7 %** [Zrážková daň z dividend – fyzická osoba (zisk za obdobia od 1.1.2025)].\n\n3.  **Výpočet pre váš prípad:**\n    *   **Dividenda (príjem):** 8 000,00 €\n    *   **Obdobie vzniku zisku:** 2025\n    *   **Sadzba dane:** 7 %\n    *   **Zrazená daň:** 8 000,00 € × 7 % = **560,00 €**\n    *   **Čistý príjem (vyplatený na účet):** 8 000,00 € - 560,00 € = **7 440,00 €**\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Hrubá dividenda | 8 000,00 € |\n| Sadzba zrážkovej dane (zo zisku za rok 2025) | 7 % |\n| **Zrazená daň (odvedie s. r. o.)** | **560,00 €** |\n| **Čistý príjem pre vás** | **7 440,00 €** |\n\n### Zdravotné poistenie\n\nZ podielov na zisku, ktoré boli dosiahnuté za zdaňovacie obdobia od 1. januára 2017, sa **neplatia odvody na zdravotné poistenie** [Zdravotné odvody z dividend — zisky rokov 2011–2016]. Keďže vaša dividenda je zo zisku za rok 2025, táto povinnosť sa na vás nevzťahuje.\n\n**Záver:**\nVaša s. r. o. je povinná zraziť daň 560 € a odviesť ju daňovému úradu. Vám vyplatí čistú sumu 7 440 €. Tento príjem je daňovo vysporiadaný a vy s ním nemáte žiadne ďalšie povinnosti – neuvádzate ho v daňovom priznaní ani z neho neplatíte zdravotné odvody. Vaše príjmy zo živnosti si v daňovom priznaní uvediete a zdaníte štandardným spôsobom, úplne nezávisle od tejto dividendy.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne konštatuje, že dividenda sa v daňovom priznaní neuvádza, keďže daňová povinnosť bola vysporiadaná zrážkovou daňou 7 % podľa § 43 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Nie, túto dividendu vo svojom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby neuvádzate. Daňová povinnosť z tohto príjmu sa považuje za vysporiadanú zrazením dane, ktorú vykonala vyplácajúca spoločnosť. Podiel na zisku (dividenda) vyplatený zo zisku za rok 2025 je príjmom, pri ktorom sa daň vyberá zrážkou. Zrazením dane sa daňová povinnosť z tohto príjmu považuje za splnenú. Tento príjem sa už ďalej neuvádza v daňovom priznaní a nevstupuje ani do vymeriavacieho základu pre sociálne a zdravotné poistenie.\n\nPrávna úprava: § 43 ods. 3 písm. o) a § 43 ods. 6 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že dividenda sa v daňovom priznaní neuvádza, keďže zrazením dane spoločnosťou je daňová povinnosť daňovníka splnená."},"bez":{"odpoved":"Nie, túto dividendu vo svojom daňovom priznaní neuvádzate. Keďže ide o podiel na zisku vytvorenom za rok 2025, daňová povinnosť sa považuje za vysporiadanú zrazením dane pri výplate. Spoločnosť z dividendy zrazila a odviedla daň vo výške 10 %. Tento príjem sa už ďalej nezdaňuje ani neuvádza v daňovom priznaní. Uvedené vyplýva z § 43 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sadzbu dane vo výške 10 % namiesto 7 %, čím obsahuje iné číslo ako referencia."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Fyzická osoba, daňový rezident SR, dostala v roku 2026 od českej s. r. o. dividendu 5 000 € zo zisku vykázaného za rok 2025 (v ČR jej zrazili daň podľa zmluvy). Ako a akou sadzbou sa tento príjem zdaní na Slovensku?","otazka_volna":"Mám podiel v českej firme a prišla mi z nej dividenda. Češi mi niečo strhli — musím to ešte riešiť na Slovensku?","spravna_odpoved":"Áno — zahraničné dividendy sa nezdaňujú zrážkou, ale v daňovom priznaní: príjem sa zahrnie do osobitného základu dane podľa § 51e a zdaní sadzbou 7 % (zisk vykázaný za rok 2025). Daň zaplatenú v ČR v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia si možno započítať.","ustanovenie":"§ 51e a § 15 písm. a) piaty bod zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"7 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. a)","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Áno, tento príjem podlieha zdaneniu na Slovensku. **Zdaní sa sadzbou 7 % prostredníctvom daňového priznania, pričom daň zaplatenú v Českej republike si môžete započítať, a tým znížiť alebo úplne eliminovať daňovú povinnosť na Slovensku.**\n\nTu je podrobný postup a vysvetlenie:\n\n### 1. Sadzba dane (7 %)\n\nRozhodujúcim faktorom pre sadzbu dane z dividend nie je rok ich výplaty, ale zdaňovacie obdobie, za ktoré bol zisk vytvorený.\n\n*   **Zisk za rok 2025:** Na dividendy vyplácané zo zisku vytvoreného za zdaňovacie obdobia začínajúce od 1. januára 2025 sa uplatňuje sadzba dane **7 %** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 52zzzb ods. 5 písm. a)].\n*   **Zisk za rok 2024:** Pre porovnanie, na dividendy zo zisku za rok 2024 platila dočasne zvýšená sadzba 10 %.\n\nKeďže vaša dividenda je zo zisku za rok 2025, uplatní sa sadzba 7 %.\n\n### 2. Spôsob zdanenia\n\nKeďže ide o dividendu zo zahraničia (ČR), daň sa nevyberá zrážkou na Slovensku. Tento príjem musíte uviesť v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby (typ B) za rok 2026.\n\n*   Príjem sa uvedie do **osobitného základu dane** podľa § 51e zákona o dani z príjmov.\n*   Tento základ dane sa nezlučuje s inými príjmami (napr. zo zamestnania alebo podnikania) a neuplatňujú sa naň nezdaniteľné časti základu dane.\n\n### 3. Zamedzenie dvojitého zdanenia\n\nMedzi Slovenskou republikou a Českou republikou platí Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia. Na elimináciu dvojitého zdanenia sa v tomto prípade použije **metóda zápočtu dane**.\n\n*   To znamená, že daň, ktorú vám zrazili v ČR, si môžete započítať na úhradu slovenskej daňovej povinnosti.\n*   Zápočet je však možný len do výšky dane, ktorá by na tento príjem pripadala podľa slovenských predpisov (t. j. maximálne do výšky 7 % z dividendy).\n\n### Výpočet daňovej povinnosti\n\n| Položka | Suma | Výpočet a poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Hrubý príjem z dividend | 5 000,00 € | Príjem prijatý od českej s.r.o. |\n| **Daňová povinnosť v SR** | **350,00 €** | 5 000 € × 7 % |\n| Daň zrazená v ČR (predpoklad) | 750,00 € | Sadzba v ČR je štandardne 15 %, t. j. 5 000 € × 15 %. Presnú sumu nájdete na potvrdení od platiteľa dividendy. |\n| Maximálny možný zápočet dane | 350,00 € | Daň zaplatenú v ČR (750 €) možno započítať len do výšky slovenskej daňovej povinnosti (350 €). |\n| **Daň na úhradu v SR** | **0,00 €** | 350,00 € (slovenská daň) - 350,00 € (započítaná daň) |\n\n### Vaše povinnosti\n\n1.  **Podať daňové priznanie:** Za rok 2026 musíte podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby **typ B** v termíne do 31. marca 2027 (prípadne v predĺženej lehote).\n2.  **Uviesť príjem:** Príjem 5 000 € uvediete v oddiele pre výpočet osobitného základu dane z kapitálového majetku.\n3.  **Vykázať zápočet:** V príslušnej časti daňového priznania uplatníte metódu zápočtu dane a uvediete sumu dane zaplatenej v ČR.\n4.  **Priložiť potvrdenie:** K daňovému priznaniu je potrebné mať k dispozícii (pre prípad kontroly) potvrdenie od českej spoločnosti o výške vyplatených dividend a o sume dane, ktorá z nich bola v ČR zrazená.\n\n### Zdravotné poistenie\n\nZ dividend vyplatených zo zisku za zdaňovacie obdobia začínajúce 1. januára 2017 a neskôr sa **neplatia odvody na zdravotné poistenie**. Vášho príjmu sa teda zdravotné odvody netýkajú.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zdanenie v daňovom priznaní sadzbou 7 % v osobitnom základe dane podľa § 51e a možnosť zápočtu dane zaplatenej v ČR."},"google":{"odpoved":"Tento príjem musíte uviesť v daňovom priznaní podanom na Slovensku do 31. marca 2027. Dividenda zo zisku za rok 2025 podlieha na Slovensku sadzbe dane 7 %. Na zamedzenie dvojitého zdanenia sa uplatní metóda zápočtu dane, pri ktorej si od slovenskej daňovej povinnosti odpočítate daň zrazenú v Českej republike. Keďže daň zrazená v ČR (15 %) je vyššia ako slovenská daň (7 %), vaša daňová povinnosť na Slovensku bude nula. Uvedené vyplýva z § 45 a prechodných ustanovení Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zdanenie v daňovom priznaní, sadzbu dane 7 % pre zisk za rok 2025 aj uplatnenie metódy zápočtu dane zaplatenej v ČR."},"bez":{"odpoved":"Tento príjem podlieha na Slovensku zdaneniu sadzbou dane 10 % z osobitného základu dane, keďže ide o podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po 31. decembri 2023. Daňovník si môže na zníženie slovenskej daňovej povinnosti uplatniť daň zrazenú v Českej republike, a to metódou zápočtu dane. Príjem sa uvádza v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2026. Lehota na podanie daňového priznania a zaplatenie dane je 31. marec 2027. Príslušnými ustanoveniami sú § 3 ods. 2 písm. c), § 45 a § 51e ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sadzbu dane 10 % namiesto zákonom stanovenej sadzby 7 % pre zisk vykázaný za rok 2025."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Autor sa s vydavateľom 15. 9. 2026 vopred písomne dohodol podľa § 43 ods. 14, že z honorárov sa daň zrážať nebude a zdaní si ich sám v daňovom priznaní. Akú oznamovaciu povinnosť a v akej lehote má z tejto dohody platiteľ dane?","otazka_volna":"Dohodol som sa s vydavateľom, že mi daň z honorárov nebude strhávať a zdaním si to sám. Musí to niekomu hlásiť?","spravna_odpoved":"Áno — platiteľ dane musí uzavretie dohody oznámiť správcovi dane na tlačive finančného riaditeľstva najneskôr do 31. januára 2027, t. j. do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola dohoda uzavretá (keďže 31. 1. 2027 pripadá na nedeľu, posledným dňom lehoty je podľa § 27 ods. 4 daňového poriadku pondelok 1. 2. 2027).","ustanovenie":"§ 43 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Na základe dohody uzatvorenej 15. septembra 2026 má platiteľ dane (vydavateľ) oznamovaciu povinnosť voči správcovi dane.\n\n**Lehota na splnenie tejto povinnosti je do 1. februára 2027.**\n\n---\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Predmet a lehota oznámenia:**\n    Platiteľ dane (vydavateľ) je povinný oznámiť správcovi dane (daňovému úradu) každú písomnú dohodu s autorom o nevyberaní dane zrážkou podľa § 43 ods. 14 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.\n    *   Lehota na podanie tohto oznámenia je **do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola dohoda uzavretá** [Oznámenie dohody o nezrážaní dane z honorárov (§ 43 ods. 14)].\n    *   Keďže dohoda bola uzavretá v roku 2026, základná lehota je do 31. januára 2027.\n    *   Nakoľko 31. január 2027 pripadá na nedeľu, lehota sa v súlade s daňovým poriadkom posúva na najbližší nasledujúci pracovný deň, ktorým je **pondelok 1. februára 2027** [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 27 ods. 4].\n\n2.  **Rozhodujúci je rok uzavretia dohody:**\n    Pre určenie lehoty na oznámenie je rozhodujúci **rok, v ktorom bola dohoda uzavretá (2026)**, a nie rok, v ktorom dôjde k skutočnej výplate honoráru [Oznámenie dohody o nezrážaní dane z honorárov (§ 43 ods. 14)]. Aj keby bol honorár na základe tejto dohody vyplatený až v roku 2027, oznamovacia povinnosť platiteľa dane sa viaže na rok 2026 a musí byť splnená v uvedenej lehote do 1. februára 2027.\n\n3.  **Spôsob oznámenia:**\n    Oznámenie sa podáva elektronicky na predpísanom tlačive Finančnej správy SR. Aktuálne sa používa vzor označený ako `OZN4314v24` (Oznámenie platiteľa dane podľa § 43 ods. 14 zákona...).\n\n**Zhrnutie povinností platiteľa dane (vydavateľa):**\n\n| Povinnosť | Lehota | Spôsob splnenia | Právny základ |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Oznámiť uzavretie dohody o nezrážaní dane | **do 1. februára 2027** | Elektronicky na tlačive FR SR | § 43 ods. 14 Zákona č. 595/2003 Z. z. |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza oznamovaciu povinnosť platiteľa dane vrátane lehoty do 1. februára 2027 s odkazom na posun lehoty z nedele podľa daňového poriadku."},"google":{"odpoved":"Platiteľ dane (vydavateľ) je povinný oznámiť správcovi dane uzatvorenie písomnej dohody s autorom o nevyberaní dane zrážkou. Túto oznamovaciu povinnosť si musí splniť na tlačive, ktorého vzor určilo Finančné riaditeľstvo SR. Lehota na podanie tohto oznámenia je najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola dohoda uzavretá. Keďže dohoda bola uzatvorená 15. 9. 2026, lehota na jej oznámenie je do 31. januára 2027. Táto povinnosť vyplýva z § 43 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza oznamovaciu povinnosť na predpísanom tlačive aj zákonnú lehotu do konca januára 2027 podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Platiteľ dane, teda vydavateľ, je povinný oznámiť správcovi dane uzatvorenie tejto dohody. Túto skutočnosť musí oznámiť najneskôr do 31. januára 2027. Lehota na oznámenie je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola dohoda uzatvorená. Táto povinnosť vyplýva priamo z § 43 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza oznamovaciu povinnosť platiteľa dane aj zákonnú lehotu do 31. januára 2027 podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"E-shop vyžreboval v reklamnej súťaži v roku 2026 zákazníka a posiela mu peňažnú výhru 800 €. Kto výhru zdaní, z akej sumy a koľko výherca reálne dostane?","otazka_volna":"Vyžrebovali sme zákazníka a posielame mu 800 eur. Riešime za neho daň my, alebo si ju rieši on?","spravna_odpoved":"Daň zráža organizátor (platiteľ): výhra je do 350 € oslobodená, takže zrážková daň 19 % sa vyberie len zo sumy presahujúcej 350 €, t. j. zo 450 € — daň 85,50 €. Výherca dostane 714,50 € a v daňovom priznaní už nič neuvádza.","ustanovenie":"§ 43 ods. 3 písm. c) a § 9 ods. 2 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"prijaté ceny alebo výhry neuvedené v písmene l) v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu sumu 350 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy presahujúce ustanovenú sumu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky vám ako SmartÚčtovník poskytujem komplexné zhrnutie daňových povinností spojených s peňažnou výhrou v reklamnej súťaži v roku 2026.\n\n**Zdanenie peňažnej výhry vo výške 800 € zabezpečí v plnom rozsahu organizátor súťaže (e-shop) formou zrážkovej dane. Výherca reálne dostane na účet 714,50 € a tento príjem už nemusí uvádzať v daňovom priznaní.**\n\nTu je podrobný postup a vysvetlenie:\n\n### 1. Kto a ako zdaní výhru?\n\nZodpovednosť za zdanenie peňažnej výhry má výlučne **organizátor súťaže**, v tomto prípade e-shop. Urobí tak formou **zrážkovej dane** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43 ods. 3 písm. d)].\n\nPre výhercu to znamená, že:\n*   Dostane už zdanenú, čistú sumu.\n*   Tento príjem sa považuje za daňovo vysporiadaný.\n*   Výhru **neuvádza** vo svojom daňovom priznaní a nemá s ňou žiadne ďalšie daňové povinnosti [Zdroj: Komentrk8zkona5952003Zz.md].\n\n### 2. Z akej sumy sa platí daň?\n\nVýhry z reklamných súťaží sú čiastočne oslobodené od dane. Konkrétne platí:\n*   **Oslobodenie od dane sa vzťahuje na sumu 350 €** na jednu cenu alebo výhru [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 9 ods. 2 písm. m)].\n*   Zdaňuje sa iba suma, ktorá tento limit presahuje.\n\nV tomto prípade je základom dane pre zrážkovú daň suma **450 €** (800 € - 350 €).\n\n### 3. Výpočet dane a vyplatenej sumy\n\nVýpočet je nasledovný:\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Celková peňažná výhra** | **800,00 €** | |\n| Oslobodenie od dane | - 350,00 € | Podľa § 9 ods. 2 písm. m) ZDP |\n| **Základ dane pre zrážkovú daň** | **450,00 €** | Suma podliehajúca zdaneniu |\n| Zrážková daň (19 %) | 85,50 € | 19 % zo 450 € [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43] |\n| **Suma vyplatená výhercovi** | **714,50 €** | **800,00 € - 85,50 €** |\n\nE-shop teda zrazí daň 85,50 €, odvedie ju daňovému úradu a výhercovi vyplatí čistú sumu 714,50 €.\n\n---\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPre organizátora súťaže (e-shop) je dôležité, aby mal riadne zdokumentované podmienky súťaže, jej priebeh a odovzdanie výhry. Náklady na výhru sú pre e-shop daňovo uznaným výdavkom na reklamu a podporu predaja [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 19 ods. 2 písm. k)].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zrážkovú daň zrazí organizátor, základ dane je po uplatnení oslobodenia 450 €, daň je 85,50 € a výherca dostane 714,50 € bez nutnosti podávať daňové priznanie."},"google":{"odpoved":"Peňažnú výhru zdaní organizátor súťaže (e-shop) zrážkovou daňou. Základom dane je suma presahujúca oslobodenú časť, ktorá je 350 €. Zdaňuje sa teda suma 450 € (800 € - 350 €) sadzbou dane 19 %, čo predstavuje daň vo výške 85,50 €. Výherca reálne dostane na účet sumu 714,50 €. Vyplýva to z § 9 ods. 2 písm. m) a § 43 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza platiteľa dane, základ dane, výšku zrážkovej dane aj konečnú vyplatenú sumu v súlade s referenciou a zákonom."},"bez":{"odpoved":"Výhru zdaní e-shop ako organizátor súťaže, a to zrážkovou daňou vo výške 19 %, pretože hodnota výhry presiahla sumu 350 € oslobodenú od dane. Podľa § 9 ods. 2 písm. m) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa v takom prípade zdaňuje celá hodnota výhry, teda celých 800 €. E-shop je povinný zraziť a odviesť daň vo výške 152 € (§ 43 citovaného zákona). Výherca tak reálne dostane na účet sumu 648 €. Zrazením dane sa daňová povinnosť výhercu považuje za splnenú.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je vecne nesprávna, pretože tvrdí, že sa zdaňuje celá suma 800 €, v dôsledku čoho nesprávne vypočítala daň (152 € namiesto 85,50 €) a vyplatenú sumu (648 € namiesto 714,50 €)."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Ten istý e-shop odovzdal inému výhercovi reklamnej súťaže nepeňažnú výhru — elektrobicykel obstaraný za 2 000 €. Má organizátor zraziť daň, a kto a z akej sumy výhru zdaní?","otazka_volna":"Výhercovi sme dali elektrobicykel za dvetisíc. Máme z toho niečo strhnúť my, alebo si to rieši on?","spravna_odpoved":"Organizátor nezráža nič — z nepeňažnej výhry sa daň zrážkou nevyberá. Musí však výhercovi oznámiť hodnotu výhry (obstarávaciu cenu 2 000 €). Výherca ju zdaní sám v daňovom priznaní ako ostatný príjem, pričom do základu dane zahrnie len 1 650 € (sumu nad oslobodených 350 €).","ustanovenie":"§ 8 ods. 10 a § 9 ods. 2 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Z príjmov podľa odseku 1 písm. i) a j), okrem nepeňažnej výhry alebo ceny, plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky … sa daň vyberá podľa § 43.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Pri nepeňažnej výhre z reklamnej súťaže organizátor daň nezráža. **Daňovú povinnosť si v plnom rozsahu vysporiada sám výherca podaním daňového priznania, pričom zdaní len sumu presahujúcu oslobodenie 350 €.**\n\nTu je podrobný postup a rozdelenie povinností pre rok 2026:\n\n### 1. Povinnosti organizátora (e-shopu)\n\nOrganizátor súťaže pri odovzdaní nepeňažnej výhry nemá povinnosť zraziť a odviesť daň. Daň sa pri nepeňažných výhrach nevyberá zrážkou [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43 ods. 10].\n\nJeho jedinou povinnosťou je **písomne oznámiť výhercovi hodnotu výhry**. V tomto prípade je to obstarávacia cena elektrobicykla, teda **2 000 €** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 8 ods. 10].\n\n### 2. Povinnosti výhercu\n\nVýherca je povinný tento príjem zdaniť sám prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb (typ B) za rok 2026, ktoré podá do 31. marca 2027.\n\n*   **Typ príjmu:** Výhra sa považuje za ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. i) Zákona o dani z príjmov.\n*   **Oslobodenie:** Na výhru sa vzťahuje oslobodenie vo výške 350 € [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 9 ods. 2 písm. m)].\n*   **Základ dane:** Do základu dane sa zahrnie len časť hodnoty výhry, ktorá presahuje 350 €.\n*   **Nezdaniteľná časť:** Na tento typ príjmu (§ 8) si výherca nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (5 966,73 € pre rok 2026) [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 11 ods. 1].\n\n### Výpočet dane pre výhercu\n\nVýpočet bude vyzerať nasledovne:\n\n| Položka | Suma | Vysvetlenie a zdroj |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Hodnota nepeňažnej výhry | 2 000,00 € | Obstarávacia cena oznámená organizátorom [§ 8 ods. 10 ZDP]. |\n| Oslobodenie od dane | - 350,00 € | Limit na jednu cenu alebo výhru [§ 9 ods. 2 písm. m) ZDP]. |\n| **Základ dane (čiastkový)** | **1 650,00 €** | Príjem znížený o oslobodenú sumu. |\n| Sadzba dane z príjmov | 19 % | Pre príjmy podľa § 8 do hranice 43 983,32 € [§ 15 ZDP]. |\n| **Daň na úhradu** | **313,50 €** | 19 % z 1 650,00 €. |\n\nVýherca teda v daňovom priznaní za rok 2026 uvedie zdaniteľný príjem 1 650 € a zaplatí daň vo výške **313,50 €**.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že organizátor daň nezráža a oznamuje hodnotu 2 000 €, pričom výherca zdaní v daňovom priznaní sumu 1 650 € po uplatnení oslobodenia 350 €."},"google":{"odpoved":"Nie, organizátor daň z nepeňažnej výhry nezrazí. Daňovú povinnosť má výherca, ktorý musí tento príjem uviesť v daňovom priznaní podanom do 31. marca 2027. Zdaneniu podlieha iba suma presahujúca hodnotu oslobodenia od dane, teda základom dane bude 1 650 € (2 000 € - 350 €). Výhry z reklamných súťaží sú oslobodené od dane do výšky 350 € za každú jednotlivú výhru. Vyplýva to z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že organizátor daň nezrazí, daňovú povinnosť má výherca a základom dane je suma 1 650 € po odpočítaní oslobodených 350 €."},"bez":{"odpoved":"Nie, organizátor súťaže daň z nepeňažnej výhry nezráža. Výhru zdaňuje sám výherca v daňovom priznaní ako ostatný príjem. Základom dane je suma presahujúca oslobodenú hodnotu 350 €, teda v tomto prípade 1 650 € (2 000 € - 350 €). Oslobodenie sa riadi podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Organizátor je povinný oznámiť výhercovi hodnotu nepeňažnej výhry.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď je vecne správna, obsahuje všetky kľúčové informácie (nezrážanie dane, zdanenie výhercom cez DP, zdanenie sumy 1 650 € nad limit 350 € aj povinnosť oznámiť hodnotu výhry) a uvádza správny právny základ."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Banka pripísala s. r. o. na podnikateľský účet kreditné úroky 500 € a zrazila z nich daň 95 €. Môže si s. r. o. v daňovom priznaní právnickej osoby odpočítať týchto 95 € ako preddavok na daň a úroky zdaniť v základe dane?","otazka_volna":"Banka nám na firemnom účte pripísala úroky a hneď z nich strhla daň. Môžem si ju v priznaní odpočítať, aby som ju neplatil dvakrát?","spravna_odpoved":"Nie. U tuzemskej právnickej osoby je vykonaním zrážky z bankových úrokov daňová povinnosť splnená (možnosť považovať zrážku za preddavok podľa § 43 ods. 6 sa na tento prípad nevzťahuje). Úroky sa do základu dane nezahŕňajú — v priznaní sa vylúčia z výsledku hospodárenia a zrazených 95 € sa neodpočítava.","ustanovenie":"§ 43 ods. 6 a § 17 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňa a) príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 je splnená daňová povinnosť","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"**Nie, vaša s.r.o. si nemôže odpočítať zrazenú daň z úrokov ako preddavok.** V prípade kreditných úrokov pripísaných na podnikateľský účet právnickej osoby ide o daň vybranú zrážkou, ktorá sa považuje za finálne vysporiadanú.\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Daňová povinnosť je splnená zrážkou\n\nPríjem z úrokov na bežnom účte právnickej osoby podlieha dani vyberanej zrážkou podľa § 43 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len \"ZDP\"). Banka ako platiteľ dane je povinná pri výplate (pripísaní) úroku zraziť daň a odviesť ju správcovi dane.\n\n*   **Sadzba dane:** Všeobecná sadzba zrážkovej dane je **19 %** [Zrážková daň – všeobecná sadzba (§ 43)]. Výpočet banky bol správny: 500 € × 19 % = 95 €.\n*   **Vysporiadanie dane:** Pri príjmoch, kde je daň vyberaná zrážkou, platí všeobecné pravidlo, že daňová povinnosť sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43 ods. 6].\n\nTo znamená, že tento príjem (úroky) sa už viac nezdaňuje – **nevstupuje do základu dane** v daňovom priznaní právnickej osoby a zrazená daň sa nedá odpočítať.\n\n### 2. Kedy je možné zrazenú daň považovať za preddavok?\n\nZákon o dani z príjmov umožňuje považovať zrazenú daň za preddavok a odpočítať ju v daňovom priznaní, ale **len v presne vymedzených prípadoch** uvedených v § 43 ods. 6 ZDP. Týka sa to napríklad:\n\n*   Niektorých príjmov daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidentov).\n*   Príjmov z vyplatenia (vrátenia) podielových listov u daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (tuzemskej s.r.o.).\n\n**Kreditné úroky pripísané tuzemskej právnickej osobe do tohto zoznamu výnimiek nepatria.** Preto sa na ne vzťahuje základné pravidlo o finálnom vysporiadaní dane zrážkou.\n\n### 3. Účtovanie v s.r.o.\n\nVo vašom podvojnom účtovníctve by ste mali tento prípad zaúčtovať nasledovne:\n\n*   **Hrubý úrok (500 €):** Finančný výnos, účet **662 – Úroky**.\n*   **Zrazená daň (95 €):** Náklad na účte **591 – Splatná daň z príjmov z bežnej činnosti**. Tento náklad je daňovo neuznaný, pretože sa vzťahuje na príjem, ktorý nie je súčasťou základu dane.\n*   **Čistý príjem na účet (405 €):** Príjem na účte **221 – Bankové účty**.\n\n**Účtovný zápis:**\n*   MD 221 / D 662: 405 €\n*   MD 591 / D 662: 95 €\n*(alebo súhrnne MD 221 405 €, MD 591 95 € / D 662 500 €)*\n\n### Zhrnutie v tabuľke\n\n| Položka | Suma | Daňové posúdenie pre s.r.o. |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Pripísané úroky (hrubý príjem) | 500,00 € | Príjem, z ktorého je daň vysporiadaná zrážkou. **Nezahŕňa sa** do základu dane v daňovom priznaní. |\n| Zrazená daň (19 %) | 95,00 € | Daňová povinnosť je splnená. **Nie je** možné odpočítať ako preddavok. |\n| Príjem na bankový účet | 405,00 € | - |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPri spracovaní daňového priznania dôsledne oddeľte príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou, od ostatných zdaniteľných príjmov. Zahrnutím už zdanených úrokov do základu dane by ste ich zdanili druhýkrát a zbytočne by ste si zvýšili daňovú povinnosť. Vždy si skontrolujte bankové výpisy, aby ste tieto položky správne identifikovali a zaúčtovali mimo základu dane.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že zrazenú daň z kreditných úrokov nie je možné odpočítať ako preddavok a úroky nevstupujú do základu dane, keďže daňová povinnosť bola splnená zrážkou podľa § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Nie, spoločnosť si nemôže odpočítať zrazenú daň 95 € ako preddavok. Daň z úrokov na bežnom podnikateľskom účte sa vyberá zrážkou a jej zrazením bankou sa daňová povinnosť z tohto príjmu považuje za vysporiadanú. Príjem vo výške 500 € sa už nezahŕňa do základu dane v daňovom priznaní právnickej osoby. Tento postup vyplýva z § 43 ods. 6 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Sadzba dane pre tento typ príjmu je 19 %.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza záporný záver, vysvetľuje, že vybraním dane zrážkou je daňová povinnosť splnená a príjem sa nezahŕňa do základu dane, s odkazom na správny predpis."},"bez":{"odpoved":"Áno, spoločnosť s ručením obmedzeným si môže zrazenú daň odpočítať ako preddavok. V takom prípade musí do základu dane zahrnúť hrubý príjem, teda celých 500 €. Zrazenú daň vo výške 95 € si následne odpočíta od svojej celkovej daňovej povinnosti vypočítanej v daňovom priznaní. Táto možnosť sa vzťahuje na právnické osoby, ktoré môžu daň vybranú zrážkou z úrokov považovať za preddavok na daň. Umožňuje to § 43 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru, keď nesprávne uviedla, že s. r. o. si môže zrazenú daň odpočítať ako preddavok a zahrnúť úroky do základu dane, pričom v skutočnosti je vybraním zrážkovej dane daňová povinnosť splnená."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou (urbár) vyplatí v roku 2026 členovi — fyzickej osobe — podiel na zisku vykázanom za rok 2025 vo výške 800 €. Koľko dane mu zrazí?","otazka_volna":"Urbár mi vyplatil podiel osemsto eur. Koľko mi z toho zdania?","spravna_odpoved":"Len 21 €. Podiel člena pozemkového spoločenstva je od dane oslobodený do 500 € od jednotlivého spoločenstva za zdaňovacie obdobie; zrážková daň 7 % sa vyberie len zo sumy presahujúcej 500 €, teda z 300 € (7 % × 300 € = 21 €).","ustanovenie":"§ 9 ods. 1 písm. n) a § 43 ods. 3 písm. r) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"daň z tohto príjmu sa vyberie zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. r) len zo sumy presahujúcej 500 eur od jednotlivého platiteľa dane v príslušnom zdaňovacom období","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Pozemkové spoločenstvo (urbár) zrazí členovi zrážkovú daň vo výške **21,00 €**.\n\nPríjem z podielu na zisku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou je u fyzickej osoby oslobodený od dane do výšky 500 € za rok od jedného spoločenstva [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 3 ods. 1 písm. g)]. Zdaňuje sa iba suma presahujúca tento limit, a to formou zrážkovej dane.\n\nSadzba dane závisí od obdobia, za ktoré bol zisk vykázaný, nie od roku výplaty. Keďže ide o zisk za rok 2025, uplatní sa sadzba dane 7 %.\n\n### Výpočet zrážkovej dane\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Celkový podiel na zisku | 800,00 € | Príjem člena za rok 2026 |\n| Oslobodená časť príjmu | - 500,00 € | Podľa § 3 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov |\n| **Základ dane pre zrážkovú daň** | **300,00 €** | Suma presahujúca oslobodenie |\n| Sadzba dane (pre zisk za rok 2025) | 7 % | Podľa § 52zzz ods. 4 ZDP v znení od 1. 1. 2025 |\n| **Zrážková daň (300,00 € × 7 %)** | **21,00 €** | Daň zrazí a odvedie pozemkové spoločenstvo |\n| **Suma na výplatu členovi** | **779,00 €** | 800,00 € - 21,00 € |\n\nČlenovi bude vyplatená čistá suma 779,00 €. Keďže daň bola vysporiadaná zrážkou, tento príjem už neuvádza vo svojom daňovom priznaní.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnej výslednej dani 21 € na základe správneho vecného postupu (oslobodenie 500 € a 7 % sadzba z presahujúcich 300 €), hoci odkazuje na § 3 ods. 1 písm. g) namiesto § 9 ods. 1 písm. n)."},"google":{"odpoved":"Pozemkové spoločenstvo zrazí daň vo výške 56 €. Podiel na zisku, ktorý pochádza zo zisku za zdaňovacie obdobie roka 2025, podlieha dani vyberanej zrážkou vo výške 7 %. Zrazením dane sa daňová povinnosť člena považuje za splnenú.\n\nTento postup vyplýva z § 43 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je nesprávna, pretože nezohľadnila oslobodenie do výšky 500 € a nesprávne vypočítala zrážkovú daň vo výške 56 € namiesto 21 €."},"bez":{"odpoved":"Pozemkové spoločenstvo zrazí členovi daň vo výške 80 €. Uplatní sa sadzba dane 10 %, pretože ide o podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po 31. decembri 2023. Daň sa vyberá zrážkou a jej zrazením je daňová povinnosť člena z tohto príjmu vysporiadaná. Vyplýva to z § 43 ods. 1 v nadväznosti na § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výšku zrazenej dane (80 € namiesto 21 €), nesprávnu sadzbu dane (10 % namiesto 7 %) a nezohľadňuje oslobodenie do výšky 500 €."}},{"oblast":"odvody","otazka":"SZČO podniká nepretržite od roku 2019. Jej hrubý príjem z podnikania (§ 6 ods. 1 ZDP) bol za rok 2024 aj za rok 2025 presne 8 000 €. Daňové priznanie za rok 2025 podala 25. marca 2026. Bude od 1. júla 2026 povinne sociálne poistená, a ak áno, akú sumu mesačného poistného do Sociálnej poisťovne bude platiť a z akého vymeriavacieho základu?","otazka_volna":"Živnostníčim už dlhšie, tržby mám okolo osemtisíc ročne, daňové dávam vždy načas. Vraj sa od leta menia odvody do sociálky — budem vôbec niečo platiť a koľko presne?","spravna_odpoved":"Áno. Do 30.6.2026 povinne poistená nebola (8 000 € nepresiahlo starú hranicu 8 580 € z príjmu za rok 2024), ale od 1.7.2026 jej povinné poistenie vzniká, lebo príjem za rok 2025 presiahol 2 876,90 € a nepresiahol 9 144 €. Platí tzv. mikroodvod z osobitného vymeriavacieho základu 396,24 € (26 % z jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2024), t. j. 131,34 € mesačne (33,15 %), prvýkrát za júl 2026.","ustanovenie":"§ 138 ods. 2 písm. b) a § 293gnb ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (znenie účinné od 1.7.2026, vrátane novely č. 122/2026 Z. z.)","citat":"26 % z jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné, ak nemá vymeriavací základ podľa písmena a).","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/socialne-poistenie/platenie-poistneho/poistne-szco-od-1-jula-2026-mikroodvod","my":{"odpoved":"Áno, táto SZČO bude od 1. júla 2026 naďalej povinne sociálne poistená. Na základe jej príjmu za rok 2025 bude platiť znížené mesačné poistné vo výške **131,34 €** z osobitného (zníženého) vymeriavacieho základu **396,24 €**.\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Povinné poistenie od 1. júla 2026\n\nPodľa novej právnej úpravy účinnej od 1. januára 2026, ktorá sa plne uplatní pri posudzovaní od 1. júla 2026, je každá fyzická osoba s oprávnením na podnikanie (aktívna SZČO) povinne sociálne poistená. Rozhodujúca hranica príjmu už neurčuje, či poistenie vznikne alebo zanikne, ale iba to, z akého vymeriavacieho základu bude SZČO platiť poistné.\n\nKeďže SZČO podniká nepretržite a jej povinné poistenie trvalo aj k 30. júnu 2026, toto poistenie jej plynulo pokračuje aj od 1. júla 2026 [Zdroj: 117_Zmeny_v_zakone_o_socialnom_poisteni_druha_cast_2025.md].\n\n### 2. Určenie vymeriavacieho základu\n\nOd 1. júla 2026 sa vymeriavací základ (VZ) určuje na základe hrubého príjmu z daňového priznania za rok 2025. Nový systém má dve úrovne:\n\n*   **Príjem vyšší ako 9 144 €:** VZ sa vypočíta štandardným spôsobom zo základu dane, pričom je najmenej 914,40 € (plný minimálny VZ).\n*   **Príjem rovný alebo nižší ako 9 144 €:** SZČO platí poistné z fixne stanoveného osobitného (zníženého) vymeriavacieho základu.\n\nVáš prípad:\n*   Hrubý príjem za rok 2025: **8 000 €**\n*   Hranica pre znížený VZ na rok 2026: **9 144 €** (čo je 50 % všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2024) [Zdroj: 117_Zmeny_v_zakone_o_socialnom_poisteni_druha_cast_2025.md].\n\nKeďže váš príjem 8 000 € je nižší ako 9 144 €, od 1. júla 2026 sa na vás vzťahuje **osobitný (znížený) vymeriavací základ vo výške 396,24 €** [Zdroj: 192_4_Zakon_c_461-2003_Z_z_o_socialnom_poisteni_2025.md].\n\n### 3. Výpočet mesačného poistného\n\nCelková sadzba poistného pre SZČO je 33,15 % z vymeriavacieho základu.\n\n*   **Výpočet:** 396,24 € × 33,15 % = **131,34 €**\n\nMesačné poistné sa skladá z nasledujúcich položiek:\n\n| Druh poistenia | Sadzba | Vymeriavací základ | Suma poistného |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Nemocenské poistenie | 4,40 % | 396,24 € | 17,43 € |\n| Starobné poistenie | 18,00 % | 396,24 € | 71,32 € |\n| Invalidné poistenie | 6,00 % | 396,24 € | 23,77 € |\n| Rezervný fond solidarity | 4,75 % | 396,24 € | 18,82 € |\n| **Spolu** | **33,15 %** | **396,24 €** | **131,34 €** |\n\n*Poznámka: Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 142, ods. 2]. Súčet sa môže líšiť o centy v dôsledku zaokrúhľovania každej položky zvlášť.*\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nV období od 1. januára 2026 do 30. júna 2026 sa váš vymeriavací základ určoval ešte podľa daňového priznania za rok 2024. Keďže aj vtedy bol váš príjem 8 000 €, podľa prechodných ustanovení ste v tomto období platili poistné z plného minimálneho vymeriavacieho základu 914,40 €, teda **303,11 €** mesačne [Zdroj: 185_1_Vplyv_konsolidacie_na_odvodove_povinnosti_samostatne_zarobkovo_cinnej_osoby_2025.md]. Zmena od 1. júla 2026 pre vás znamená výrazné zníženie mesačných odvodov do Sociálnej poisťovne.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa opiera o nesprávne právne pravidlo, že poistenie k 30. 6. 2026 už trvalo a iba plynulo pokračuje, pričom pri príjme 8 000 € za rok 2024 SZČO povinne poistená nebola a poistenie jej k 1. 7. 2026 nanovo vzniká."},"google":{"odpoved":"Nie, táto SZČO od 1. júla 2026 nebude povinne sociálne poistená. Jej príjem za rok 2025 vo výške 8 000 € neprekročil zákonom stanovenú hranicu pre vznik povinného poistenia. Pre posúdenie povinnosti od 1. júla 2026 sa príjem za rok 2025 porovnáva s hranicou 9 144 €. Keďže jej povinné poistenie nevzniklo, neurčuje sa jej vymeriavací základ ani neplatí poistné. Tento postup vyplýva z § 21 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru, že poistenie nevznikne, a nezohľadnila novú hranicu a vznik povinného sociálneho poistenia s tzv. mikroodvodom od 1. 7. 2026."},"bez":{"odpoved":"Nie, od 1. júla 2026 tejto SZČO nevznikne povinné sociálne poistenie. Jej príjem z podnikania za rok 2025 vo výške 8 000 € neprekročil zákonom stanovenú hranicu príjmu, ktorá pre posúdenie k tomuto dátumu predstavuje 9 240 €. Táto podmienka vyplýva z § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Keďže povinné poistenie nevznikne, SZČO nebude platiť žiadne poistné do Sociálnej poisťovne. Môže sa však poistiť dobrovoľne.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru, že povinné sociálne poistenie nevznikne, a nezohľadnila vznik povinného poistenia (mikroodvodu) pri príjme nad 2 876,90 € od 1. 7. 2026."}},{"oblast":"odvody","otazka":"SZČO je povinne sociálne poistená a od januára 2026 platí minimálne poistné 303,11 €. Za rok 2025 dosiahla príjem z podnikania len 2 500 € a daňové priznanie podala v riadnom termíne. Čo sa stane s jej povinným poistením v lete 2026 a od akej veličiny je príjmová hranica odvodená?","otazka_volna":"Platím do sociálky minimálku, ale reálne som vlani zarobil len nejakých 2 500 eur. Kamarát vraví, že po novom už možno nebudem musieť platiť nič. Je to pravda a odkedy?","spravna_odpoved":"Povinné poistenie jej zanikne 30. júna 2026 a od júla 2026 poistné do Sociálnej poisťovne neplatí vôbec (ani mikroodvod), pretože príjem za rok 2025 nepresiahol 2 876,90 € — 10,5-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (273,99 €) platného k 1. januáru roka, za ktorý sa podávalo daňové priznanie.","ustanovenie":"§ 21 ods. 5 písm. b) a § 293gnb ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (znenie od 1.7.2026)","citat":"30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nie je na základe daňového priznania vyšší ako 10,5-násobok sumy životného minima","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/news/szco-odvody-pre-zivnostnikov-sa-od-1-jula-2026-zmenia-socialna-poistovna-vysvetluje-v-ktorych","my":{"odpoved":"Na základe vami uvedených informácií sa povinné sociálne poistenie vašej SZČO k 1. júlu 2026 **NEUKONČÍ, ale jej mesačné odvody sa výrazne znížia z 303,11 € na 131,34 €.**\n\nDôvodom je špecifický prechodný režim platný pre rok 2026, ktorý kombinuje staré pravidlá pre posúdenie príjmu s novými pravidlami pre určenie výšky odvodov.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n#### 1. Posúdenie povinnosti platiť poistné k 1. júlu 2026\n\nNa posúdenie, či SZČO zostáva povinne poistená aj po 30. júni 2026, sa použije ešte právna úprava platná do 31. decembra 2025. Rozhodujúci je teda jej príjem z podnikania za rok 2025.\n\n*   **Príjmová hranica:** Povinné poistenie zaniká, ak príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov) za predchádzajúci rok nebol vyšší ako zákonom stanovená hranica.\n*   **Výpočet hranice:** Hranica je odvodená od **10,5-násobku sumy životného minima** platného k 1. januáru posudzovaného roka (teda k 1.1.2025).\n*   **Hranica pre posúdenie v roku 2026 (príjem za rok 2025):**\n    *   Životné minimum platné k 1.1.2025 bolo 273,99 €.\n    *   Hranica príjmu = 10,5 × 273,99 € = **2 876,90 €**.\n*   **Vaša situácia:** Váš príjem za rok 2025 bol **2 500 €**, čo je **menej** ako hranica 2 876,90 €.\n\nPodľa starých pravidiel by to znamenalo zánik povinného poistenia k 30. júnu 2026. Avšak prechodné ustanovenia k reforme od roku 2026 (§ 293gma Zákona o sociálnom poistení) stanovujú, že ak SZČO bola povinne poistená k 30. júnu 2026 a jej živnosť trvá aj 1. júla 2026, jej **povinné poistenie pokračuje bez ohľadu na výšku príjmu za rok 2025**.\n\n#### 2. Určenie výšky odvodov od 1. júla 2026\n\nKeďže vaše poistenie pokračuje, od 1. júla 2026 sa výška vašich odvodov určí podľa nového dvojúrovňového systému, ktorý závisí od výšky príjmu za rok 2025.\n\n*   **Hranica pre určenie vymeriavacieho základu:** 9 144 € (čo je 50 % všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2024).\n*   **Vaša situácia:** Váš príjem 2 500 € je nižší ako 9 144 €.\n*   **Dôsledok:** Budete platiť poistné z nového, zníženého (\"osobitného\") vymeriavacieho základu.\n    *   **Znížený vymeriavací základ:** **396,24 €**\n    *   **Nové mesačné poistné (33,15 %):** **131,34 €**\n\n### Zhrnutie zmien\n\n| Obdobie | Mesačné poistné | Dôvod |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Január 2026 – Jún 2026** | **303,11 €** | Platenie štandardného minimálneho poistného platného od 1. 1. 2026. |\n| **Júl 2026 – ďalej** | **131,34 €** | Preradenie na znížené poistné z dôvodu nízkeho príjmu za rok 2025 (pod 9 144 €). |\n\nSociálna poisťovňa by vám mala túto zmenu oznámiť automaticky. Prvýkrát zaplatíte znížené poistné za júl 2026, a to do 8. augusta 2026 (keďže 8.8. je štvrtok, lehota sa neposúva).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k nesprávnemu záveru, že povinné poistenie SZČO nezanikne a bude platiť znížené odvody, pričom podľa zákona poistenie k 30. júnu 2026 zaniká a neplatí sa nič."},"google":{"odpoved":"Vzhľadom na to, že váš príjem za rok 2025 vo výške 2 500 € nepresiahol stanovenú hranicu, vaše povinné sociálne poistenie zanikne k 30. júnu 2026. Povinnosť platiť poistné vám od 1. júla 2026 nevznikne, pretože ste nedosiahli hranicu príjmu 2 876,90 € za rok 2025. Táto príjmová hranica je odvodená od súčinu 10,5-násobku sumy životného minima platného pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Uvedené zmeny vyplývajú z novely Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa vám túto skutočnosť oznámi automaticky v priebehu júla 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza zánik povinného sociálneho poistenia k 30. júnu 2026, neplatenie poistného od 1. júla 2026, presnú hranicu príjmu 2 876,90 € aj jej odvodenie od 10,5-násobku sumy životného minima."},"bez":{"odpoved":"Povinné sociálne poistenie tejto SZČO zanikne k 1. júlu 2026, keďže jej príjem za rok 2025 nepresiahol zákonom stanovenú hranicu. Pre posúdenie v roku 2026 bola táto hranica príjmov za rok 2025 vo výške 8 580 €. Príjmová hranica je odvodená od 12-násobku minimálneho vymeriavacieho základu platného v roku, za ktorý sa príjem posudzuje (teda za rok 2025). Zánik poistenia vyplýva z § 21 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza hranicu príjmu 8 580 € odvodenú z minimálneho vymeriavacieho základu namiesto 2 876,90 € odvodenej z 10,5-násobku životného minima."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Fyzická osoba si prvýkrát v živote otvorí živnosť 15. februára 2026. Odkedy jej vznikne povinné nemocenské a dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni a odkedy musí platiť preddavky na zdravotné poistenie?","otazka_volna":"Zakladám si prvú živnosť niekedy vo februári. Kedy začnem platiť sociálku a kedy zdravotnú? Vraj sa prvé mesiace neplatí vôbec nič?","spravna_odpoved":"Povinné sociálne poistenie vznikne 1. augusta 2026 — od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého má oprávnenie (po februári je šiestym mesiacom august). Preddavky na zdravotné poistenie však platí od začiatku podnikania (od 15.2.2026, za február pomernú časť minimálneho preddavku) — v zdravotnom poistení žiadne odvodové prázdniny nie sú.","ustanovenie":"§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (znenie účinné od 1.1.2026); § 16 ods. 1 a 5 a § 13 ods. 10 a 11 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení","citat":"Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého samostatne zárobkovo činná osoba je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/news/szco-odvody-pre-zivnostnikov-sa-od-1-jula-2026-zmenia-socialna-poistovna-vysvetluje-v-ktorych","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na vaše povinnosti ako začínajúceho živnostníka v roku 2026.\n\nPre fyzickú osobu, ktorá si založí živnosť 15. februára 2026, platia nasledujúce pravidlá:\n*   **Sociálne poistenie:** Povinnosť platiť odvody vám vznikne **1. augusta 2026**.\n*   **Zdravotné poistenie:** Povinnosť platiť preddavky vám vzniká okamžite, dňom založenia živnosti, teda **15. februára 2026**.\n\nNižšie nájdete podrobné vysvetlenie a výpočty.\n\n### 1. Sociálne poistenie (povinné nemocenské a dôchodkové)\n\nOd 1. januára 2026 platí pre začínajúcich živnostníkov nový, zjednodušený systém vzniku povinného poistenia, ktorý skracuje tzv. \"odvodové prázdniny\". Povinné poistenie vzniká **od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci**, v ktorom ste získali oprávnenie na podnikanie [Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 21, ods. 1].\n\n**Vo vašom prípade:**\n*   **Mesiac získania oprávnenia:** Február 2026\n*   **Šiesty kalendárny mesiac nasledujúci po februári:** August 2026\n*   **Dátum vzniku povinného poistenia:** **1. augusta 2026**\n\nTo znamená, že prvýkrát budete platiť odvody do Sociálnej poisťovne za mesiac august 2026.\n\n*   **Výška odvodu:** Keďže začínate, budete platiť minimálne poistné. Pre rok 2026 je to **303,11 € mesačne**.\n*   **Splatnosť prvého odvodu:** Odvod za august 2026 je splatný do 8. septembra 2026.\n\n### 2. Zdravotné poistenie (preddavky)\n\nNa rozdiel od sociálneho poistenia, povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie vám vzniká **okamžite, dňom začatia podnikania**, teda od 15. februára 2026 [Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení].\n\n**Výpočet a splatnosť:**\n*   **Prvý preddavok (za február 2026):** Keďže ste začali podnikať v priebehu mesiaca, za február 2026 neplatíte plný preddavok, ale len pomernú časť za 14 kalendárnych dní (od 15. 2. do 28. 2. 2026).\n    *   Minimálny mesačný preddavok pre rok 2026 je **121,92 €**.\n    *   Výpočet za február: (121,92 € / 28 dní) × 14 dní = **60,96 €**.\n    *   Splatnosť: Preddavok za február je splatný do 8. marca 2026. Keďže 8. marec 2026 je nedeľa, lehota sa posúva na najbližší pracovný deň, t. j. na **pondelok 9. marca 2026**.\n\n*   **Ďalšie preddavky (od marca 2026):** Od marca 2026 už budete platiť plný minimálny mesačný preddavok vo výške **121,92 €**, vždy splatný do 8. dňa nasledujúceho mesiaca.\n\n### Súhrn povinností\n\n| Poistenie | Vznik povinnosti | Prvá platba (za obdobie) | Splatnosť prvej platby | Výška prvej platby |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Sociálne poistenie** | 1. august 2026 | August 2026 | do 8. septembra 2026 | **303,11 €** |\n| **Zdravotné poistenie** | 15. február 2026 | Február 2026 (pomerná časť) | do 9. marca 2026 | **60,96 €** |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNezabudnite sa ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) prihlásiť do svojej zdravotnej poisťovne. Máte na to lehotu **8 kalendárnych dní** odo dňa získania živnostenského oprávnenia. Vo vašom prípade je to najneskôr do 23. februára 2026. Do Sociálnej poisťovne vás prihlási automaticky živnostenský úrad v rámci systému jednotného kontaktného miesta.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza vznik povinného sociálneho poistenia k 1. augustu 2026 a povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie od začiatku podnikania, t. j. od 15. februára 2026."},"google":{"odpoved":"Na základe legislatívnych zmien platných od roku 2026 vám povinné nemocenské a dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni vznikne od 1. augusta 2026. Ide o prvý deň šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom ste začali podnikať, v súlade s novelizovaným znením zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie vám naopak vzniká už od prvého dňa vykonávania činnosti, teda od 15. februára 2026. Prvý preddavok na zdravotné poistenie za február 2026 je splatný do 8. marca 2026. Táto povinnosť vyplýva zo zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza vznik povinného sociálneho poistenia od 1. augusta 2026 a povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie od 15. februára 2026."},"bez":{"odpoved":"Povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie vzniká dňom začatia podnikania, teda 15. februára 2026. Prvý preddavok vo výške minimálneho preddavku pre rok 2026 je za február 2026 splatný do 8. marca 2026 (§ 16 Zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení). Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni jej vznikne najskôr od 1. júla 2027. Podmienkou je, že jej príjem z podnikania za rok 2026 presiahne zákonom stanovenú hranicu príjmu. Vznik tohto poistenia sa posudzuje podľa § 21 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza vznik povinného sociálneho poistenia najskôr od 1. júla 2027 na základe príjmu, pričom podľa právneho stavu od roku 2026 vzniká povinné poistenie od 1. augusta 2026."}},{"oblast":"odvody","otazka":"SZČO platila v roku 2025 minimálne poistné do Sociálnej poisťovne 237,02 € z minimálneho vymeriavacieho základu 715 €. Aké minimálne poistné platí od januára 2026, z akého vymeriavacieho základu a dokedy je splatná prvá platba v novej výške?","otazka_volna":"Doteraz som platil do sociálky minimum niečo cez dvestotridsať eur. Koľko je minimálka od nového roka a kedy najneskôr musím prvýkrát poslať novú sumu?","spravna_odpoved":"Od 1.1.2026 je minimálne poistné 303,11 € mesačne z minimálneho vymeriavacieho základu 914,40 € — minimálny VZ sa zvýšil z 50 % na 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2024 (60 % z 1 524 €). Prvýkrát sa nová suma platí za január 2026 so splatnosťou do 9. februára 2026 (8.2.2026 je nedeľa).","ustanovenie":"§ 138 ods. 8 a § 293gma ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (znenie od 1.1.2026)","citat":"Minimálny mesačný vymeriavací základ je 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/news/nove-vymeriavacie-zaklady-pre-platenie-poistneho-od-1-januara-2026","my":{"odpoved":"Od 1. januára 2026 je minimálne mesačné poistné pre SZČO do Sociálnej poisťovne **303,11 €**. Tento odvod sa platí z nového minimálneho vymeriavacieho základu **914,40 €**.\n\nTu je podrobný prehľad zmien platných pre rok 2026:\n\n### 1. Minimálny vymeriavací základ\n\nMinimálny mesačný vymeriavací základ pre SZČO sa od 1. januára 2026 zvyšuje zo 715 € (platných v roku 2025) na **914,40 €**.\n\n*   **Rok 2025:** 715,00 €\n*   **Rok 2026:** **914,40 €**\n\nTáto zmena je spôsobená úpravou výpočtu, kde sa minimálny základ zvýšil z 50 % na 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov [Zdroj: najdolezitejsie-zmeny-v-socialnom-poisteni-od-1-januara-2026__042.md].\n\n### 2. Minimálne poistné (odvody)\n\nZ nového minimálneho vymeriavacieho základu vyplýva aj nové minimálne poistné, ktoré sa zvyšuje z 237,02 € (platných v roku 2025) na **303,11 €** mesačne.\n\n*   **Rok 2025:** 237,02 €\n*   **Rok 2026:** **303,11 €**\n\nCelková sadzba poistného pre SZČO zostáva **33,15 %** z vymeriavacieho základu. Rozpis poistného pre rok 2026 je nasledovný:\n\n| Druh poistenia | Sadzba | Suma z min. VZ 914,40 € |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Nemocenské poistenie | 4,40 % | 40,23 € |\n| Starobné poistenie | 18,00 % | 164,59 € |\n| Invalidné poistenie | 6,00 % | 54,86 € |\n| Rezervný fond solidarity | 4,75 % | 43,43 € |\n| **Spolu** | **33,15 %** | **303,11 €** |\n\n*Poznámka: Jednotlivé sumy poistného sa v zmysle zákona o sociálnom poistení zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.*\n\n### 3. Splatnosť prvej platby\n\nPoistné v novej výške za január 2026 je splatné **do 9. februára 2026**.\n\nŠtandardná lehota splatnosti je do 8. dňa nasledujúceho mesiaca. Keďže 8. február 2026 pripadá na nedeľu, lehota sa v súlade so zákonom posúva na najbližší pracovný deň, ktorým je pondelok 9. februára 2026 [Zdroj: sp-zmeny-socialne-poistenie-2026.md].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:** Nezabudnite si včas aktualizovať trvalý platobný príkaz vo vašom internet bankingu, aby ste predišli nedoplatku a prípadným penále zo Sociálnej poisťovne. Skontrolujte si tiež správnosť variabilného a špecifického symbolu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza minimálne poistné 303,11 €, minimálny vymeriavací základ 914,40 € aj lehotu splatnosti do 9. februára 2026 vrátane správneho právneho odôvodnenia."},"google":{"odpoved":"Od januára 2026 platí SZČO minimálne poistné do Sociálnej poisťovne vo výške 303,11 €. Tento odvod sa vypočíta z minimálneho vymeriavacieho základu 914,40 €, ktorý predstavuje 60 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2024 (1 524 €). Zmena výpočtu minimálneho vymeriavacieho základu z 50 % na 60 % bola zavedená v rámci konsolidačných opatrení. Prvá platba v novej výške za január 2026 je splatná do 9. februára 2026. Táto povinnosť vyplýva zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (§ 138 a § 143).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza výšku minimálneho poistného (303,11 €), vymeriavací základ (914,40 €), odôvodnenie aj dátum splatnosti (9. februára 2026)."},"bez":{"odpoved":"Od 1. januára 2026 platí SZČO minimálne poistné do Sociálnej poisťovne vo výške 255,75 €. Tento odvod je vypočítaný z nového minimálneho vymeriavacieho základu 771,50 €, ktorý predstavuje 50 % priemernej mesačnej mzdy za rok 2024 (1 543 €). Uvedené vyplýva z § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Prvá platba v tejto výške za január 2026 je splatná do 8. februára 2026 (§ 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výšku poistného (255,75 € namiesto 303,11 €), nesprávny vymeriavací základ (771,50 € namiesto 914,40 €), chybné percento (50 % namiesto 60 %) aj nesprávny dátum splatnosti (8. februára namiesto 9. februára 2026)."}},{"oblast":"odvody","otazka":"SZČO dosiahla za rok 2025 príjem z podnikania presne 9 144,00 € a daňové priznanie podala v riadnom termíne. Bude od 1. júla 2026 platiť mikroodvod, alebo minimálne poistné 303,11 € zo štandardného vymeriavacieho základu?","otazka_volna":"Vyšlo mi, že som vlani zarobil na chlp presne deväťtisícstoštyridsaťštyri eur. Spadám ešte do toho lacnejšieho mikroodvodu, alebo už platím plné minimum?","spravna_odpoved":"Platí mikroodvod 131,34 €. Štandardný vymeriavací základ (podiel jednej dvanástiny upraveného základu dane a koeficientu 1,486, najmenej minimálny VZ 914,40 €) sa použije len pri príjme VYŠŠOM ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu, t. j. nad 9 144 €. Príjem presne 9 144 € hranicu nepresahuje, takže SZČO ostáva pri osobitnom VZ 396,24 € a poistnom 131,34 € mesačne.","ustanovenie":"§ 138 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (znenie od 1.7.2026)","citat":"ak jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 je vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/socialne-poistenie/platenie-poistneho/poistne-szco-od-1-jula-2026-mikroodvod","my":{"odpoved":"Na základe vami uvedených informácií bude táto SZČO od 1. júla 2026 platiť **nižšie poistné, tzv. mikroodvod, vo výške 131,34 € mesačne**.\n\n### Zdôvodnenie\n\nRozhodujúcim kritériom je, či príjem za rok 2025 bol *vyšší ako* 9 144,00 €, alebo *nižší alebo rovný* tejto sume. Keďže SZČO dosiahla príjem **presne 9 144,00 €**, spĺňa podmienku pre uplatnenie zníženého, tzv. osobitného vymeriavacieho základu.\n\nPodľa legislatívy platnej od 1. januára 2026 platí:\n*   **Štandardný (vyšší) vymeriavací základ** sa použije pre SZČO, ktorej príjem za predchádzajúci rok bol **vyšší ako 9 144 €**.\n*   **Osobitný (nižší) vymeriavací základ** sa použije pre SZČO, ktorej príjem za predchádzajúci rok bol **nižší alebo rovný 9 144 €** (a zároveň vyšší ako hranica pre vznik povinného poistenia).\n\nKeďže daňové priznanie bolo podané v riadnom termíne, nový vymeriavací základ a výška poistného sa začnú uplatňovať od 1. júla 2026.\n\n### Prehľad odvodov od 1. júla 2026\n\n| Parameter | Platí pre túto SZČO (Mikroodvod) | Neplatí pre túto SZČO (Štandardný odvod) |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Príjmová hranica (za rok 2025)** | **do 9 144,00 € vrátane** | nad 9 144,00 € |\n| **Vymeriavací základ (od 1.7.2026)** | **396,24 €** (osobitný VZ) | najmenej **914,40 €** (alebo vypočítaný z DP, ak je vyšší) |\n| **Mesačné poistné (odvody)** | **131,34 €** | najmenej **303,11 €** |\n| *Právny základ* | *[Zdroj: odvody-szco-od-roku-2026__001.md], [Zdroj: 006__chunk.md]* | *[Zdroj: najdolezitejsie-zmeny-v-socialnom-poisteni-od-1-januara-2026__039.md]* |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nSociálna poisťovňa bude SZČO informovať o zmene výšky poistného a novom vymeriavacom základe písomne alebo elektronicky. Odporúčam skontrolovať si toto oznámenie a podľa neho nastaviť trvalý príkaz na úhradu poistného, ktoré bude prvýkrát splatné do 8. augusta 2026 (za júl 2026).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že SZČO bude platiť mikroodvod vo výške 131,34 € mesačne z osobitného vymeriavacieho základu, keďže príjem presne 9 144 € nepresahuje zákonom stanovenú hranicu."},"google":{"odpoved":"Na základe novely zákona o sociálnom poistení bude SZČO od 1. júla 2026 platiť takzvaný mikroodvod. Povinnosť platiť mikroodvod vzniká, ak príjem za rok 2025 presiahol 2 876,90 € a zároveň nebol vyšší ako 9 144,00 €. Keďže príjem bol presne 9 144,00 €, táto podmienka je splnená. Mesačná výška mikroodvodu je 131,34 €. Tieto zmeny vyplývajú z novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že SZČO bude platiť mikroodvod vo výške 131,34 €, keďže príjem nepresiahol hranicu 9 144,00 €."},"bez":{"odpoved":"Mikroodvod nebol zavedený do právneho poriadku, preto ho SZČO platiť nebude. Keďže jej príjem z podnikania za rok 2025 vo výške 9 144,00 € presiahol zákonom stanovenú hranicu, vzniká jej povinnosť platiť poistné. Hranica príjmu pre vznik povinného poistenia od 1. júla 2026 je 9 132,00 € (12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu platného pre rok 2026). Od 1. júla 2026 bude preto platiť poistné na sociálne a zdravotné poistenie, minimálne zo štandardného minimálneho vymeriavacieho základu. Povinnosť platiť poistné vyplýva z § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne tvrdí, že mikroodvod nebol zavedený a SZČO bude platiť minimálne poistné zo štandardného vymeriavacieho základu, pričom uvádza aj chybnú hranicu príjmu."}},{"oblast":"odvody","otazka":"SZČO má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2025 do 30. septembra 2026. Ku ktorému dňu Sociálna poisťovňa posúdi jej príjem za rok 2025 na účely vzniku či zániku povinného poistenia a zaradenia do príjmových pásiem?","otazka_volna":"Mám odklad daňového až do septembra. Kedy mi potom sociálka vyhodnotí, či a koľko mám platiť podľa nových pravidiel?","spravna_odpoved":"K 1. októbru 2026 (namiesto štandardného 1. júla). Povinné poistenie jej tak prípadne vznikne 1.10.2026, resp. zanikne 30.9.2026. V medziobdobí od 1.7. do 30.9.2026 platí poistné z vymeriavacieho základu, z ktorého platila poistné do 30.6.2026 (§ 138 ods. 3, resp. § 293gnb ods. 3); osobitný vymeriavací základ 396,24 € sa v tomto medziobdobí neuplatní, pretože § 293gma ods. 5 sa od 1.7.2026 podľa § 293gnb ods. 4 už nepoužije.","ustanovenie":"§ 21 ods. 4 a 5 a § 138 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (znenie od 1.7.2026); § 293gnb zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"Na účely prvej vety sa príjem posudzuje k 1. júlu alebo k 1. októbru, ak samostatne zárobkovo činná osoba má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/socialne-poistenie/platenie-poistneho/poistne-szco-od-1-jula-2026-mikroodvod","my":{"odpoved":"Pre SZČO s predĺženou lehotou na podanie daňového priznania za rok 2025 posúdi Sociálna poisťovňa jej príjmy na účely vzniku, zániku alebo pokračovania povinného poistenia k **1. októbru 2026**.\n\nHoci od 1. januára 2026 platia nové pravidlá pre vznik poistenia začínajúcich podnikateľov (tzv. 6-mesačný test), pre SZČO, ktoré podnikali už pred týmto dátumom (tzv. \"prechodové\" SZČO), sa v roku 2026 ešte naposledy uplatní príjmový test podľa starých pravidiel, avšak s novými pásmami pre výšku odvodov.\n\n### Ako prebehne posúdenie k 1. októbru 2026\n\nSociálna poisťovňa zoberie do úvahy váš hrubý príjem (bez odpočítania výdavkov) z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2025 a porovná ho s hraničnou sumou **2 876,90 €**.\n\nNastane jedna z nasledujúcich situácií:\n\n**1. Ak k 30. septembru 2026 NIE STE povinne poistená SZČO:**\n\n*   **Príjem za rok 2025 > 2 876,90 €:** Povinné sociálne poistenie vám **vzniká od 1. októbra 2026**.\n*   **Príjem za rok 2025 ≤ 2 876,90 €:** Povinné sociálne poistenie vám **nevzniká**.\n\n**2. Ak k 30. septembru 2026 STE povinne poistená SZČO:**\n\n*   **Príjem za rok 2025 > 2 876,90 €:** Vaše povinné sociálne poistenie **pokračuje aj po 30. septembri 2026**.\n*   **Príjem za rok 2025 ≤ 2 876,90 €:** Vaše povinné sociálne poistenie **zaniká k 30. septembru 2026**.\n\n### Určenie výšky odvodov (vymeriavacieho základu) od 1. októbra 2026\n\nAk vám povinné poistenie vznikne alebo pokračuje, výška vášho nového vymeriavacieho základu (a teda aj odvodov) sa od 1. októbra 2026 určí podľa nových príjmových pásiem platných od roku 2026, a to na základe príjmu za rok 2025:\n\n*   **Príjem za rok 2025 v pásme od 2 876,91 € do 9 144 €:**\n    *   Budete platiť poistné zo **zníženého (osobitného) vymeriavacieho základu 396,24 €**.\n    *   Mesačné poistné bude **131,34 €**.\n\n*   **Príjem za rok 2025 > 9 144 €:**\n    *   Váš vymeriavací základ sa vypočíta štandardným spôsobom z vášho základu dane za rok 2025.\n    *   Musí byť však najmenej **914,40 €**, čomu zodpovedá minimálne mesačné poistné **303,11 €**.\n\n### Prehľad situácií\n\n| Príjem SZČO za rok 2025 | Stav poistenia k 30.9.2026 | Výsledok od 1.10.2026 | Mesačné poistné od 10/2026 |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| do 2 876,90 € | Akýkoľvek | Poistenie zaniká / nevzniká | 0 € |\n| od 2 876,91 € do 9 144 € | Akýkoľvek | Poistenie vzniká / pokračuje | **131,34 €** |\n| nad 9 144 € | Akýkoľvek | Poistenie vzniká / pokračuje | **min. 303,11 €** (alebo viac podľa VZ) |\n\n**Dôležité upozornenie:**\nNové pravidlo, podľa ktorého povinné poistenie vzniká automaticky od prvého dňa šiesteho mesiaca po začatí podnikania, sa týka len SZČO, ktoré začali podnikať prvýkrát po 1. januári 2026, alebo tých, ktoré obnovili činnosť po viac ako 60 mesiacoch [Zdroj: sp-zmeny-socialne-poistenie-2026.md]. Pre vás, ako SZČO s históriou podnikania, platí v roku 2026 tento prechodný režim s posúdením k 1. júlu alebo (vo vašom prípade) k 1. októbru [Zdroj: 003__chunk.md, 004__chunk.md].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza dátum posúdenia príjmu k 1. októbru 2026 vrátane súvisiacich podmienok vzniku a zániku poistenia."},"google":{"odpoved":"Sociálna poisťovňa posúdi váš príjem za rok 2025 ku dňu **1. október 2026**. Tento termín platí pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktoré si predĺžili lehotu na podanie daňového priznania. K tomuto dátumu vám na základe výšky príjmov z daňového priznania za rok 2025 vznikne, zanikne alebo bude pokračovať povinné sociálne poistenie. Zároveň sa k tomuto dňu určí aj nový vymeriavací základ pre platenie poistného. Tento postup vyplýva z § 21 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza dátum 1. október 2026 a vystihuje rovnaké právne účinky ako referencia."},"bez":{"odpoved":"Sociálna poisťovňa posúdi príjem za rok 2025 k 1. októbru 2026. Tento posun termínu z 1. júla na 1. október je dôsledkom predĺženej lehoty na podanie daňového priznania. Od tohto dátumu jej teda vznikne, zanikne alebo bude pokračovať povinné poistenie s prípadnou zmenou vymeriavacieho základu. Vyplýva to z § 21 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza posúdenie príjmu k 1. októbru 2026 z dôvodu predĺženej lehoty na podanie daňového priznania."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Zamestnávateľ vypláca mzdy 12. dňa nasledujúceho mesiaca. Akou sadzbou zrazí zamestnancovi (bez zdravotného postihnutia) preddavok na zdravotné poistenie zo mzdy za december 2025 vyplatenej 12. januára 2026 a akou zo mzdy za január 2026 vyplatenej 12. februára 2026?","otazka_volna":"Decembrové výplaty posielame až v januári. Mám z nich strhnúť zdravotné už po novom, alebo ešte po starom? A čo januárová mzda?","spravna_odpoved":"Zo mzdy za december 2025 sadzbou 4 % — rozhoduje obdobie, za ktoré príjem patrí, nie deň výplaty. Zo mzdy za január 2026 už sadzbou 5 %: nová sadzba sa prvýkrát uplatní na príjem za obdobie od 1. januára 2026, teda za mesiac január 2026 vyplatený vo februári 2026.","ustanovenie":"§ 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (znenie od 1.1.2026)","citat":"zamestnanca 5 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1; ak je zamestnanec osobou so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 2,5 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1","zdroj_url":"https://www.vszp.sk/platitelia/platenie-poistneho/oznamenia-zmeny/zmeny-od-01-01.2026/","my":{"odpoved":"Pri zmene sadzieb poistného na zdravotné poistenie je kľúčové obdobie, za ktoré príjem patrí, nie deň jeho výplaty.\n\n*   Zo mzdy za **december 2025** (vyplatenej v januári 2026) zrazíte preddavok na zdravotné poistenie sadzbou **4 %**.\n*   Zo mzdy za **január 2026** (vyplatenej vo februári 2026) zrazíte preddavok sadzbou **5 %**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPrechodné ustanovenia k zmene sadzieb jasne definujú, že rozhodujúcim faktorom je obdobie, za ktoré sa príjem zúčtováva.\n\n1.  **Mzda za december 2025 (výplata 12. januára 2026)**\n    *   Keďže ide o príjem za obdobie roka 2025, uplatnia sa sadzby platné pre rok 2025.\n    *   **Sadzba pre zamestnanca: 4 %** z vymeriavacieho základu.\n    *   **Právny základ:** Nová sadzba sa prvýkrát uplatní na príjem za obdobie od 1. januára 2026. Na príjem za december 2025 sa vzťahujú pôvodné sadzby [Sadzba zdravotného poistenia – zamestnanec, platné od 1. 1. 2026], [Zdroj: vszp-zmeny-od-2026.md].\n\n2.  **Mzda za január 2026 (výplata 12. februára 2026)**\n    *   Tento príjem patrí za obdobie, v ktorom už platia nové, zvýšené sadzby v rámci konsolidačného balíka.\n    *   **Sadzba pre zamestnanca: 5 %** z vymeriavacieho základu.\n    *   **Právny základ:** Zvýšenie sadzby pre zamestnanca na 5 % je účinné pre príjmy za zdaňovacie obdobia od 1. januára 2026 [Sadzba zdravotného poistenia – zamestnanec, platné od 1. 1. 2026], [Zdroj: 186_2_Vplyv_konsolidacie_na_odvodove_povinnosti_zamestnanca_a_zamestnavatela_2025.md].\n\nPrehľad sadzieb pre zamestnanca bez zdravotného postihnutia:\n\n| Obdobie, za ktoré mzda patrí | Dátum výplaty mzdy | Sadzba ZP (zamestnanec) |\n| :--------------------------- | :----------------- | :----------------------- |\n| December 2025                | 12. január 2026    | **4 %**                  |\n| Január 2026                  | 12. február 2026   | **5 %**                  |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, pričom správne uvádza sadzbu 4 % za december 2025 a 5 % za január 2026 na základe rozhodujúceho obdobia, za ktoré mzda patrí."},"google":{"odpoved":"Zo mzdy za december 2025, vyplatenej v januári 2026, zrazí zamestnávateľ preddavok na zdravotné poistenie sadzbou 4 %. Zo mzdy za január 2026, vyplatenej vo februári 2026, sa už uplatní nová sadzba vo výške 5 %. Sadzba poistného sa totiž viaže na kalendárny mesiac, za ktorý sa platí poistné, nie na deň výplaty mzdy. Tieto sadzby pre zamestnanca sú stanovené v § 12 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Zmena sadzby od 1. januára 2026 bola zavedená novelou zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sadzbu 4 % za december 2025 a 5 % za január 2026 vrátane správneho právneho odôvodnenia, že rozhoduje obdobie, za ktoré mzda patrí."},"bez":{"odpoved":"V oboch prípadoch zamestnávateľ zrazí zamestnancovi preddavok na zdravotné poistenie sadzbou 4 % z vymeriavacieho základu. Sadzba poistného sa uplatňuje podľa obdobia, za ktoré sa mzda vypláca, nie podľa dňa jej výplaty, a pre rok 2025 aj 2026 bola pre zamestnanca rovnaká. Túto sadzbu ustanovuje § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Splatnosť odvedených preddavkov je v deň výplaty príjmov, teda 12. januára 2026 za december 2025 a 12. februára 2026 za január 2026. Lehota splatnosti je upravená v § 17 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že sadzba preddavku pre zamestnanca je v oboch prípadoch 4 %, hoci za január 2026 sa už uplatňuje nová sadzba 5 %."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Sadzba poistného na zdravotné poistenie pre SZČO sa od 1.1.2026 zvýšila z 15 % na 16 % (minimálny preddavok 121,92 €). Je toto zvýšenie trvalé? Ak nie, dokedy presne podľa zákona platí zvýšená sadzba?","otazka_volna":"Zdravotná mi zdvihla preddavky, vraj kvôli konsolidácii. Je to už navždy, alebo to má nejaký koniec?","spravna_odpoved":"Nie je trvalé. Zvýšená sadzba 16 % pre SZČO a samoplatiteľov (8 % pre osoby so zdravotným postihnutím) platí podľa prechodného ustanovenia len od 1. januára 2026 do 31. decembra 2027; v základnom texte zákona ostáva 15 %, ktoré sa má od roku 2028 obnoviť, ak sa zákon dovtedy nezmení.","ustanovenie":"§ 38ezk zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení","citat":"Od 1. januára 2026 do 31. decembra 2027 je sadzba poistného podľa § 12 ods. 1","zdroj_url":"https://www.vszp.sk/platitelia/platenie-poistneho/oznamenia-zmeny/zmeny-od-01-01.2026/","my":{"odpoved":"Nie, toto zvýšenie sadzby poistného na zdravotné poistenie pre SZČO **nie je trvalé**.\n\nZvýšená sadzba vo výške **16 %** platí prechodne na obdobie dvoch rokov, a to konkrétne **od 1. januára 2026 do 31. decembra 2027**.\n\nVyplýva to z prechodného ustanovenia § 38ezk zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ktoré bolo zavedené v rámci konsolidačných opatrení. Od 1. januára 2028 by sa sadzba mala vrátiť na pôvodnú úroveň 15 %.\n\n### Prehľad sadzieb zdravotného poistenia pre SZČO\n\n| Obdobie | Sadzba poistného (SZČO bez ZP) | Sadzba poistného (SZČO so ZP) | Zdroj |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Do 31. 12. 2025 | 15 % | 7,5 % | [Zákon č. 580/2004 Z. z.] |\n| **Od 1. 1. 2026 do 31. 12. 2027** | **16 %** | **8 %** | [§ 38ezk zákona č. 580/2004 Z. z.] |\n| Od 1. 1. 2028 | 15 % | 7,5 % | [Zákon č. 580/2004 Z. z.] |\n\nVáš údaj o minimálnom mesačnom preddavku vo výške **121,92 €** pre rok 2026 je správny a je vypočítaný už z tejto dočasne zvýšenej 16 % sadzby a nového minimálneho vymeriavacieho základu 762 € [Zákon č. 580/2004 Z. z.].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza, že zvýšenie nie je trvalé a zvýšená sadzba platí podľa § 38ezk zákona č. 580/2004 Z. z. do 31. decembra 2027."},"google":{"odpoved":"Nie, toto zvýšenie sadzby poistného na zdravotné poistenie pre SZČO nie je trvalé. Zvýšená sadzba vo výške 16 % platí dočasne, a to na roky 2026 a 2027. Podľa zákona bude táto sadzba platiť do 31. decembra 2027.\n\nToto dočasné zvýšenie je upravené v prechodnom ustanovení § 38ezk zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Od 1. januára 2028 by sa tak sadzba mala vrátiť na pôvodnú úroveň, pokiaľ nedôjde k ďalšej legislatívnej zmene.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že zvýšenie nie je trvalé a že zvýšená sadzba platí podľa § 38ezk do 31. decembra 2027."},"bez":{"odpoved":"Nie, toto zvýšenie sadzby poistného nie je trvalé. Zvýšená sadzba poistného na úrovni 15 % platí len dočasne, a to do 31. decembra 2027. Od 1. januára 2028 sa sadzba poistného pre SZČO vráti na pôvodnú úroveň 14 %. Toto dočasné zvýšenie upravuje prechodné ustanovenie § 38h ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne sadzby (15 % namiesto 16 % a návrat na 14 % namiesto 15 %) a odkazuje na nesprávne zákonné ustanovenie."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Študent dennej formy vysokej školy (22 rokov) pracuje v roku 2026 na dohodu o brigádnickej práci študentov s pravidelnou mesačnou odmenou 350 € a písomne si u zamestnávateľa uplatnil odvodovú odpočítateľnú položku. Z akého vymeriavacieho základu sa platí poistné na dôchodkové poistenie a platí sa z tejto dohody zdravotné poistenie?","otazka_volna":"Syn študuje na výške a brigáduje na dohodu za tristopäťdesiat mesačne, podpísal tú výnimku. Z čoho sa mu vlastne strhávajú odvody a platí aj zdravotnú?","spravna_odpoved":"Poistné na dôchodkové poistenie (študent 7 %: starobné 4 % + invalidné 3 %; zamestnávateľ starobné 14 %, invalidné 3 %, RFS 4,75 % + úrazové a garančné z plnej odmeny) sa platí z vymeriavacieho základu 150 € — odmena 350 € znížená o odvodovú odpočítateľnú položku 200 €. Zdravotné poistenie sa z dohody o brigádnickej práci študentov neplatí vôbec, tento príjem nie je zárobkovou činnosťou na účely zdravotného poistenia.","ustanovenie":"§ 138a zákona č. 461/2003 Z. z.; § 10b ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z.","citat":"Odvodová odpočítateľná položka je 200 eur za kalendárny mesiac.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/","my":{"odpoved":"Áno, samozrejme. Pre študenta pracujúceho na dohodu o brigádnickej práci študentov s uplatnenou odvodovou odpočítateľnou položkou platia v roku 2026 nasledujúce pravidlá:\n\n*   Poistné na dôchodkové poistenie sa platí z vymeriavacieho základu **150 €**.\n*   Zdravotné poistenie sa z dohody o brigádnickej práci študentov **neplatí vôbec**.\n\n### 1. Sociálne poistenie (Dôchodkové poistenie)\n\nŠtudent si môže pri jednej dohode o brigádnickej práci študentov (DoBPŠ) uplatniť odvodovú odpočítateľnú položku (OOP) vo výške **200 € mesačne** [Zdroj: § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení]. To znamená, že poistné na dôchodkové poistenie (starobné a invalidné) sa platí len zo sumy, ktorá presahuje 200 €.\n\n**Výpočet vymeriavacieho základu:**\n*   Hrubá mesačná odmena: 350,00 €\n*   Odpočítateľná položka (OOP): - 200,00 €\n*   **Vymeriavací základ pre dôchodkové poistenie: 150,00 €**\n\nZ tohto základu sa následne vypočíta poistné pre študenta aj zamestnávateľa. Študenti na DoBPŠ neplatia nemocenské poistenie ani poistenie v nezamestnanosti.\n\n### 2. Zdravotné poistenie\n\nPríjem z dohody o brigádnickej práci študentov **nie je považovaný za zárobkovú činnosť** na účely zdravotného poistenia. Z tohto dôvodu sa z odmeny **neplatí žiadne zdravotné poistenie**, a to ani na strane študenta, ani na strane zamestnávateľa [Zdroj: § 10b ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení].\n\nŠtudent dennej formy štúdia je počas štúdia naďalej poistencom štátu.\n\n### Prehľad odvodov z odmeny 350 €\n\nNasledujúca tabuľka zobrazuje kompletný výpočet odvodov pre danú situáciu:\n\n| Položka | Vymeriavací základ | Sadzba (študent) | Poistné (študent) | Sadzba (zamestnávateľ) | Poistné (zamestnávateľ) |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Sociálne poistenie** | | | | | |\n| Starobné poistenie | 150,00 € | 4,00 % | 6,00 € | 14,00 % | 21,00 € |\n| Invalidné poistenie | 150,00 € | 3,00 % | 4,50 € | 3,00 % | 4,50 € |\n| Rezervný fond solidarity | 150,00 € | - | 0,00 € | 4,75 % | 7,13 € |\n| Úrazové poistenie | 350,00 € | - | 0,00 € | 0,80 % | 2,80 € |\n| Garančné poistenie | 350,00 € | - | 0,00 € | 0,25 % | 0,88 € |\n| **Spolu sociálne poistenie** | | **7,00 %** | **10,50 €** | | **36,31 €** |\n| **Zdravotné poistenie** | 350,00 € | **0,00 %** | **0,00 €** | **0,00 %** | **0,00 €** |\n| **Celkové odvody** | | | **10,50 €** | | **36,31 €** |\n\n*Poznámka: Úrazové a garančné poistenie, ktoré platí zamestnávateľ, sa ako jediné počíta z plnej (nezníženej) výšky odmeny.*","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza vymeriavací základ pre dôchodkové poistenie vo výške 150 € aj to, že zdravotné poistenie sa z DoBPŠ neplatí vôbec."},"google":{"odpoved":"V roku 2026 je odvodová odpočítateľná položka pre študenta pracujúceho na dohodu o brigádnickej práci študentov 200 € mesačne. Poistné na dôchodkové poistenie sa preto platí z vymeriavacieho základu 150 €, čo je rozdiel medzi mesačnou odmenou 350 € a odpočítateľnou položkou 200 €. Táto úľava na sociálne poistenie je upravená v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Z príjmu z dohody o brigádnickej práci študentov sa neplatí zdravotné poistenie. Poistencom štátu je totiž aj študent dennej formy štúdia do dovŕšenia 26 rokov veku, čo upravuje § 11 ods. 7 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza vymeriavací základ 150 € po odpočítaní 200 € odvodovej odpočítateľnej položky a potvrdzuje, že zdravotné poistenie sa z tejto dohody neplatí."},"bez":{"odpoved":"Vymeriavací základ pre poistné na dôchodkové poistenie je 150 €, čo je rozdiel medzi mesačnou odmenou 350 € a uplatnenou odvodovou odpočítateľnou položkou vo výške 200 €. Táto výnimka z platenia poistného je upravená v § 227a Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Z tejto dohody sa zdravotné poistenie neplatí. Príjem z dohody o brigádnickej práci študentov totiž nie je vymeriavacím základom pre zdravotné poistenie. Ustanovuje to § 10b ods. 1 písm. d) Zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza vymeriavací základ 150 € po odpočítaní odpočítateľnej položky 200 € a potvrdzuje, že zdravotné poistenie sa neplatí."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Poberateľ starobného dôchodku pracuje v roku 2026 na dohodu o vykonaní práce s pravidelnou odmenou 250 € mesačne a uplatnil si odvodovú odpočítateľnú položku. Z akej sumy platí poistné, ktoré poistenie ako zamestnanec platí a platí invalidné poistenie alebo zdravotné odvody?","otazka_volna":"Som na starobnom dôchodku a privyrábam si na dohodu asi dve stovky a pol mesačne, výnimku mám podpísanú. Čo mi z toho reálne strhnú?","spravna_odpoved":"Ako zamestnanec platí len poistné na starobné poistenie 4 % z vymeriavacieho základu 50 € (250 € − 200 € OOP), teda 2,00 €. Invalidné poistenie neplatí, lebo je poberateľom starobného dôchodku; nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti sa na dohodára-dôchodcu nevzťahujú a zdravotné poistenie sa z dohody poberateľa starobného dôchodku neplatí.","ustanovenie":"§ 128 ods. 3 a § 138a zákona č. 461/2003 Z. z.; § 10b ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z.","citat":"Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky, pre poberateľa starobného dôchodku pracujúceho v roku 2026 na dohodu o vykonaní práce s odmenou 250 € a uplatnenou odvodovou odpočítateľnou položkou (OOP) platia nasledujúce pravidlá:\n\n**Poistné platí len z časti odmeny presahujúcej 200 €. Ako zamestnanec platí iba starobné poistenie. Invalidné poistenie ani zdravotné poistenie neplatí vôbec.**\n\nTu je podrobný rozpis:\n\n### 1. Vymeriavací základ pre sociálne poistenie\n\nOdvodová odpočítateľná položka (OOP) pre dôchodcov je vo výške **200 € mesačne**. Táto suma sa odpočíta od mesačnej odmeny a až z výsledného rozdielu sa platí poistné na dôchodkové poistenie.\n\n*   **Výpočet vymeriavacieho základu (VZ):** 250 € (hrubá odmena) - 200 € (OOP) = **50 €**\n\nZ vymeriavacieho základu 50 € sa budú počítať odvody na starobné poistenie a do rezervného fondu solidarity.\n\n**Dôležitá výnimka:** Poistné na úrazové a garančné poistenie, ktoré platí výlučne zamestnávateľ, sa počíta vždy z plnej výšky odmeny, teda z 250 €.\n\n### 2. Druhy poistného platené zamestnancom (dôchodcom)\n\nPoberateľ starobného dôchodku pracujúci na dohodu platí ako zamestnanec **iba starobné poistenie**.\n\n*   **Starobné poistenie:** 4 % z 50 € = **2,00 €**\n\nNemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti sa na poberateľa starobného dôchodku pracujúceho na dohodu nevzťahujú.\n\n### 3. Invalidné poistenie\n\n**Nie, invalidné poistenie neplatí.** Zákon o sociálnom poistení výslovne stanovuje, že poberateľ starobného alebo predčasného starobného dôchodku neplatí poistné na invalidné poistenie [Sociálne poistenie — dohody poberateľov dôchodkov (§ 128 ods. 3)].\n\n### 4. Zdravotné poistenie\n\n**Nie, zdravotné poistenie neplatí.** Príjem z dohody o vykonaní práce u poberateľa starobného dôchodku je vylúčený z definície zárobkovej činnosti na účely zdravotného poistenia. Z odmeny sa teda neplatia žiadne preddavky na zdravotné poistenie, a to ani na strane zamestnanca, ani na strane zamestnávateľa [Zdravotné poistenie z dohôd dôchodcov — vždy 0 €], [Zákon č. 580/2004 Z. z., § 10b ods. 1 písm. a)].\n\n### Súhrnná tabuľka odvodov (za mesiac)\n\n| Druh poistenia | Sadzba | Vymeriavací základ (€) | Poistné zamestnanec (€) | Poistné zamestnávateľ (€) |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Sociálne poistenie** | | | | |\n| Starobné poistenie | 4 % / 14 % | 50,00 | **2,00** | 7,00 |\n| Invalidné poistenie | 0 % / 0 % | 50,00 | **0,00** | 0,00 |\n| Nemocenské poistenie | 0 % / 0 % | 50,00 | 0,00 | 0,00 |\n| Poistenie v nezamestnanosti | 0 % / 0 % | 50,00 | 0,00 | 0,00 |\n| Úrazové poistenie | 0,8 % | 250,00 | - | 2,00 |\n| Garančné poistenie | 0,25 % | 250,00 | - | 0,63 |\n| Rezervný fond solidarity | 4,75 % | 50,00 | - | 2,38 |\n| **SPOLU Sociálne poistenie** | | | **2,00** | **12,01** |\n| **Zdravotné poistenie** | 0 % / 0 % | 250,00 | **0,00** | **0,00** |\n| **CELKOVÉ ODVODY** | | | **2,00** | **12,01** |\n\n**Záver:**\nZ hrubej odmeny 250 € zaplatí dôchodca na odvodoch do Sociálnej poisťovne **2,00 €**. Jeho čistý príjem bude **248,00 €**. Zamestnávateľa bude tento zamestnanec stáť 250 € (hrubá odmena) + 12,01 € (odvody zamestnávateľa) = **262,01 €**.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne zodpovedala všetky otázky: vymeriavací základ je 50 €, zamestnanec platí len starobné poistenie (2,00 €) a neplatí invalidné poistenie ani zdravotné odvody."},"google":{"odpoved":"V roku 2026 platí poberateľ starobného dôchodku poistné z vymeriavacieho základu 50 €, čo je rozdiel medzi jeho odmenou 250 € a odvodovou odpočítateľnou položkou 200 €. Ako zamestnanec platí iba starobné poistenie vo výške 4 % z tohto základu, teda 2 €. Poberateľ starobného dôchodku neplatí invalidné poistenie. Z príjmu na dohodu sa taktiež neplatia preddavky na zdravotné poistenie. Uvedené vyplýva z § 227a a príloh zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zo zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne v súlade s referenciou uvádza vymeriavací základ 50 €, výšku starobného poistenia 4 % (2 €), ako aj oslobodenie od invalidného a zdravotného poistenia."},"bez":{"odpoved":"Ako zamestnanec platí poistné na starobné poistenie z vymeriavacieho základu 50 €, ktorý je rozdielom medzi odmenou 250 € a odpočítateľnou položkou 200 € podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Ako poberateľ starobného dôchodku neplatí invalidné poistenie, nemocenské poistenie ani poistenie v nezamestnanosti. Preddavky na zdravotné poistenie však platí z plnej výšky odmeny 250 €, keďže na zdravotné poistenie sa odpočítateľná položka nevzťahuje. Táto povinnosť vyplýva z § 11 a § 13 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Zamestnanec teda platí iba starobné poistenie a preddavky na zdravotné poistenie.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne tvrdí, že poberateľ starobného dôchodku platí z dohody preddavky na zdravotné poistenie, hoci sa naňho zdravotné poistenie z dohody nevzťahuje."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Firma uzavrie s bežným občanom (nie študent, nie dôchodca) dohodu o vykonaní práce na tri mesiace s odmenou vyplatenou jednorazovo po skončení dohody (nepravidelný príjem). Ktoré druhy sociálneho poistenia sa z tejto dohody neplatia v porovnaní s dohodou s pravidelným mesačným príjmom?","otazka_volna":"Robím pre firmu na dohodu a peniaze mi vyplatia naraz až na konci. Aké odvody z toho vlastne idú — je to iné, ako keby mi platili každý mesiac?","spravna_odpoved":"Pri nepravidelnom príjme sa neplatí nemocenské poistenie ani poistenie v nezamestnanosti — dohodár s nepravidelným príjmom je zamestnanec len na účely dôchodkového poistenia. Platí sa starobné, invalidné, rezervný fond solidarity a zamestnávateľ aj úrazové a garančné poistenie (poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce sa z dohôd neplatí nikdy, len za zamestnancov v pracovnom pomere); vymeriavací základ sa rozpočíta na kalendárne mesiace trvania dohody a poistné je splatné do ôsmeho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem zúčtovaný na výplatu.","ustanovenie":"§ 4 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení","citat":"Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba, ktorá a) je v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/","my":{"odpoved":"Pri dohode o vykonaní práce s jednorazovo vyplatenou odmenou (nepravidelný príjem) sa v porovnaní s dohodou s pravidelným mesačným príjmom **neplatí nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti**.\n\nZnamená to, že zamestnanec (dohodár) z tohto právneho vzťahu nemá nárok na nemocenské dávky (napr. nemocenské počas PN, ošetrovné, materské) a toto obdobie sa mu nezapočítava pre nárok na dávku v nezamestnanosti.\n\n### Porovnanie odvodov na sociálne poistenie\n\nRozdiel v platení poistného závisí od toho, či sa odmena z dohody považuje za pravidelný alebo nepravidelný príjem. Keďže vo vašom prípade je odmena vyplatená jednorazovo po skončení trojmesačnej práce, ide o nepravidelný príjem.\n\nNasledujúca tabuľka prehľadne zobrazuje rozdiely v platení poistného pre bežného dohodára (nie dôchodcu ani študenta):\n\n| Druh poistenia | Dohoda s pravidelným príjmom | Dohoda s nepravidelným príjmom | Kto platí |\n| :--- | :---: | :---: | :--- |\n| **Nemocenské poistenie** | **Áno** | **Nie** | Zamestnanec aj zamestnávateľ |\n| Dôchodkové poistenie (starobné a invalidné) | Áno | Áno | Zamestnanec aj zamestnávateľ |\n| **Poistenie v nezamestnanosti** | **Áno** | **Nie** | Zamestnanec aj zamestnávateľ |\n| Úrazové poistenie | Áno | Áno | Len zamestnávateľ |\n| Garančné poistenie | Áno | Áno | Len zamestnávateľ |\n| Rezervný fond solidarity | Áno | Áno | Len zamestnávateľ |\n\n**Vysvetlenie:**\n\n*   **Pravidelný príjem:** Ak by bola odmena vyplácaná každý mesiac, dohodár by mal postavenie zamestnanca na účely všetkých druhov poistenia (okrem poistného na financovanie podpory v čase skrátenej práce, tzv. kurzarbeit, ktoré sa z dohôd neplatí nikdy).\n*   **Nepravidelný príjem:** Pri nepravidelnom príjme sa z odmeny platí len dôchodkové poistenie (starobné a invalidné), úrazové a garančné poistenie a odvod do rezervného fondu solidarity [Sociálne poistenie z dohôd — prehľad (kurzarbeit nikdy), § 4 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.]. Nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti sa v tomto prípade neplatia.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPri uzatváraní dohody je dôležité zvážiť nielen výšku odmeny, ale aj spôsob jej výplaty. Hoci jednorazová výplata môže znamenať o niečo nižšie celkové odvody, pre dohodára to znamená stratu nároku na nemocenské dávky a nezapočítanie tohto obdobia pre prípadnú podporu v nezamestnanosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza, že pri nepravidelnom príjme sa v porovnaní s pravidelným neplatí nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti."},"google":{"odpoved":"Z dohody o vykonaní práce s nepravidelným príjmom sa v porovnaní s dohodou s pravidelným príjmom neplatí nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Tieto druhy poistného neodvádza zamestnanec ani zamestnávateľ. V dôsledku toho zamestnancovi nevzniká nárok na súvisiace dávky, ako je napríklad nemocenské pri práceneschopnosti. Povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie (starobné a invalidné) a pre zamestnávateľa aj na úrazové a garančné poistenie a do rezervného fondu solidarity zostáva zachovaná. Tento rozdiel vyplýva z definície povinne poistenej osoby pre jednotlivé druhy poistenia v Zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza, že sa neplatí nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti, a správne vymenúva aj zostávajúce poistenia."},"bez":{"odpoved":"Pri dohode o vykonaní práce s nepravidelným príjmom sa na rozdiel od dohody s pravidelným príjmom neplatí nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Zamestnanec s nepravidelným príjmom je totiž povinne poistený iba na účely dôchodkového poistenia (starobného a invalidného). Toto postavenie zamestnanca definuje § 4 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Ostatné odvody, teda dôchodkové poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie a odvod do rezervného fondu solidarity, sa platia v oboch prípadoch. Odvody sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza, že sa neplatí nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti, s odkazom na správny predpis a rozsah poistenia."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Povinne poistená SZČO bola celý marec 2026 uznaná za dočasne práceneschopnú. Musí zaplatiť poistné do Sociálnej poisťovne za marec 2026? A platí od roku 2026 rovnaké pravidlo aj pre zamestnanca a zamestnávateľa, ak zamestnávateľ zamestnancovi počas PN zúčtuje odmenu?","otazka_volna":"Bol som ako živnostník celý mesiac na péenke. Musím za ten mesiac poslať sociálke odvody? A ako je to u zamestnancov, keď dostanú počas péenky prémie?","spravna_odpoved":"SZČO poistné za obdobie PN neplatí — vylúčenie povinnosti platiť poistné (od uznania za dočasne PN, najdlhšie 52 týždňov) jej ostalo zachované, takže za celý marec 2026 poistné neplatí. U zamestnancov a zamestnávateľov bol inštitút vylúčenia od 1.1.2026 zrušený — z príjmu zúčtovaného zamestnancovi počas PN sa poistné platí.","ustanovenie":"§ 140 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (znenie od 1.1.2026)","citat":"nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity a) od jej uznania za dočasne práceneschopnú do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/socialne-poistenie/zmeny-v-socialnom-poisteni/najdolezitejsie-zmeny-v-socialnom-poisteni-od-1-1","my":{"odpoved":"Áno, medzi postavením SZČO a zamestnanca je v tejto situácii od 1. januára 2026 zásadný rozdiel.\n\n**1. Povinne poistená SZČO: Poistné za marec 2026 neplatí.**\n\nPre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) zostal v platnosti inštitút vylúčenia povinnosti platiť poistné. Ak ste boli celý kalendárny mesiac uznaný za dočasne práceneschopného, **nie ste povinný platiť poistné na sociálne poistenie** za tento mesiac [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 140, ods. 1].\n\nVo vašom prípade to znamená, že za marec 2026 poistné do Sociálnej poisťovne neplatíte.\n\n**2. Zamestnanec a zamestnávateľ: Z odmeny počas PN sa poistné platí.**\n\nPre zamestnancov a zamestnávateľov nastala od 1. januára 2026 významná zmena. Inštitút vylúčenia povinnosti platiť poistné bol pre nich **zrušený** [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 140 v znení od 1. 1. 2026].\n\nTo znamená, že ak zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi počas jeho PN akýkoľvek príjem (napríklad odmenu, bonus, doplatok), tento príjem sa považuje za vymeriavací základ a **podlieha odvodom na sociálne poistenie** zo strany zamestnanca aj zamestnávateľa.\n\n### Zhrnutie a porovnanie pre rok 2026\n\n| Situácia | SZČO | Zamestnanec / Zamestnávateľ |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **PN celý mesiac, bez príjmu** | Poistné sa neplatí (vylúčenie povinnosti). | Poistné sa neplatí (nie je vymeriavací základ). |\n| **Počas PN je zúčtovaný príjem (napr. odmena)** | Poistné sa neplatí (stále platí vylúčenie povinnosti). | **Poistné sa z odmeny platí.** Odmena je vymeriavacím základom pre odvody zamestnanca (9,4 %) aj zamestnávateľa (25,2 %). |\n\n**Záver:**\nPravidlo pre SZČO a zamestnanca od roku 2026 **nie je rovnaké**. Kým vy ako SZČO počas PN poistné neplatíte bez ohľadu na prípadný zúčtovaný príjem, z odmeny zúčtovanej zamestnancovi počas PN sa už poistné na sociálne poistenie musí odviesť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že SZČO za marec 2026 poistné neplatí vďaka zachovanému inštitútu vylúčenia, zatiaľ čo pre zamestnanca a zamestnávateľa rovnaké pravidlo od roku 2026 neplatí a zo zúčtovanej odmeny sa poistné odvádza."},"google":{"odpoved":"Povinne poistená SZČO za marec 2026 poistné do Sociálnej poisťovne neplatí, nakoľko počas celého kalendárneho mesiaca trvania dočasnej práceneschopnosti má vylúčenú povinnosť platiť poistné. Toto pravidlo vyplýva z § 140 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Pre zamestnanca a zamestnávateľa však od 1. januára 2026 platí iné pravidlo. Ak zamestnávateľ zamestnancovi počas PN zúčtuje odmenu, tento príjem sa považuje za vymeriavací základ a obaja z neho platia poistné na sociálne poistenie. Táto zmena bola zavedená novelou zákona o sociálnom poistení, ktorá zrušila inštitút vylúčenia povinnosti platiť poistné pre zamestnancov a zamestnávateľov v prípade, ak majú počas PN príjem.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že SZČO za marec 2026 poistné neplatí z dôvodu vylúčenia povinnosti a že pre zamestnanca a zamestnávateľa od roku 2026 vylúčenie neplatí a zo zúčtovanej odmeny poistné platia."},"bez":{"odpoved":"Nie, povinne poistená SZČO neplatí poistné na sociálne poistenie za marec 2026, keďže bola práceneschopná celý kalendárny mesiac. Povinnosť platiť poistné nemá v období, počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú, podľa § 140 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Pre zamestnanca a zamestnávateľa však platí iné pravidlo. Ak zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi počas PN príjem, ako je napríklad odmena, tento príjem je vymeriavacím základom a platí sa z neho poistné. Toto pravidlo vyplýva z § 138 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že SZČO za obdobie PN poistné neplatí a pre zamestnanca a zamestnávateľa od roku 2026 platí odlišné pravidlo, kde sa zo zúčtovanej odmeny počas PN poistné platí."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Zamestnanec je dočasne práceneschopný od pondelka 2. marca 2026 do 27. marca 2026. Koľko dní mu hradí náhradu príjmu zamestnávateľ, v akých percentách denného vymeriavacieho základu, a od ktorého dňa PN mu Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské?","otazka_volna":"Náš zamestnanec je na péenke skoro celý mesiac. Koľko dní to ide z firmy a koľko percent, a odkedy to preberá sociálka? Ešte stále platí tých desať dní?","spravna_odpoved":"Od 1.1.2026 hradí zamestnávateľ náhradu príjmu prvých 14 dní PN: za 1.–3. deň 25 % denného vymeriavacieho základu a za 4.–14. deň 55 % DVZ (2.3.–15.3.2026). Od 15. dňa PN, teda od 16.3.2026, vypláca Sociálna poisťovňa nemocenské vo výške 55 % DVZ. Staré pravidlo „10 dní zamestnávateľ, od 11. dňa Sociálna poisťovňa“ platilo len do 31.12.2025.","ustanovenie":"§ 7 ods. 2 a § 8 ods. 1 zákona č. 462/2003 Z. z.; § 34 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (znenie od 1.1.2026)","citat":"od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca a b) od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do štrnásteho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/462/","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu je rozpis pre dočasnú pracovnú neschopnosť (PN) vášho zamestnanca v marci 2026.\n\nKeďže PN vznikla po 1. januári 2026, uplatnia sa nové pravidlá. **Zamestnávateľ platí náhradu príjmu počas prvých 14 kalendárnych dní PN, Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské od 15. dňa.**\n\n### 1. Náhrada príjmu od zamestnávateľa (1. až 14. deň PN)\n\nZamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu príjmu za prvých 14 kalendárnych dní trvania PN, a to nasledovne:\n*   **1. až 3. deň PN** (2. 3. – 4. 3. 2026): vo výške **25 %** denného vymeriavacieho základu (DVZ).\n*   **4. až 14. deň PN** (5. 3. – 15. 3. 2026): vo výške **55 %** denného vymeriavacieho základu (DVZ).\n\nTento postup upravuje Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.\n\n### 2. Nemocenské od Sociálnej poisťovne (od 15. dňa PN)\n\nSociálna poisťovňa začne vyplácať nemocenské dávky **od 15. kalendárneho dňa PN**, čo vo vašom prípade pripadá na **16. marca 2026**.\n*   **Od 15. dňa PN** (od 16. 3. 2026 do 27. 3. 2026): vo výške **55 %** denného vymeriavacieho základu (DVZ).\n\nTento postup upravuje Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.\n\n### Prehľadná tabuľka\n\n| Obdobie PN | Dátum | Kto platí | Výška náhrady / dávky |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| 1. – 3. deň | 2. 3. – 4. 3. 2026 | Zamestnávateľ | 25 % z DVZ |\n| 4. – 14. deň | 5. 3. – 15. 3. 2026 | Zamestnávateľ | 55 % z DVZ |\n| od 15. dňa | 16. 3. – 27. 3. 2026 | Sociálna poisťovňa | 55 % z DVZ |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá právnemu stavu od 1. 1. 2026, správne uvádza 14 dní náhrady príjmu od zamestnávateľa s príslušnými percentami DVZ aj začiatok výplaty nemocenského od 15. dňa (16. 3. 2026)."},"google":{"odpoved":"Vzhľadom na zmenu legislatívy účinnú od 1. januára 2026 platí, že zamestnávateľ hradí zamestnancovi náhradu príjmu počas prvých 14 kalendárnych dní dočasnej pracovnej neschopnosti. Za prvé tri dni práceneschopnosti (2. až 4. marec 2026) je výška náhrady 25 % denného vymeriavacieho základu. Od štvrtého do štrnásteho dňa (5. až 15. marec 2026) je to 55 % denného vymeriavacieho základu. Sociálna poisťovňa začne vyplácať nemocenské vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu od 15. dňa PN, teda od 16. marca 2026. Tieto povinnosti upravuje § 3 a § 8 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu a § 34 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii a správne uvádza 14 dní náhrady príjmu od zamestnávateľa (25 % za prvé 3 dni, 55 % za 4.–14. deň) aj výplatu nemocenského Sociálnou poisťovňou od 15. dňa (16. 3. 2026)."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ hradí náhradu príjmu počas prvých 10 kalendárnych dní dočasnej pracovnej neschopnosti (PN). Za prvé tri dni PN patrí zamestnancovi 25 % a od štvrtého do desiateho dňa 55 % denného vymeriavacieho základu, čo ustanovuje § 3 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu. Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu od 11. dňa trvania PN. Vyplýva to z § 34 a § 37 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. V tomto prípade teda zamestnávateľ hradí obdobie od 2. marca do 11. marca 2026 a Sociálna poisťovňa od 12. marca 2026.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uplatňuje zastarané pravidlo platné len do 31. 12. 2025 (10 dní zamestnávateľ, od 11. dňa Sociálna poisťovňa) namiesto novej právnej úpravy účinnej od 1. 1. 2026 (14 dní zamestnávateľ, od 15. dňa Sociálna poisťovňa)."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Zamestnanec je dočasne práceneschopný nepretržite od 29. decembra 2025 do konca januára 2026. Do ktorého dňa PN mu patrí náhrada príjmu od zamestnávateľa a od ktorého dňa nemocenské zo Sociálnej poisťovne — použijú sa nové 14-dňové, alebo staré 10-dňové pravidlá?","otazka_volna":"Zamestnanec ochorel tesne pred Silvestrom a marodil ešte celý január. Rieši sa to už po novom na štrnásť dní, alebo ešte po starom?","spravna_odpoved":"Použijú sa staré pravidlá, lebo nárok vznikol pred 1.1.2026: náhrada príjmu od zamestnávateľa patrí najdlhšie do 10. dňa PN (do 7.1.2026 — 25 % DVZ za 1.–3. deň, 55 % za 4.–10. deň) a nemocenské zo Sociálnej poisťovne od 11. dňa (od 8.1.2026). Nové 14-dňové pravidlá sa vzťahujú len na PN vzniknuté od 1.1.2026.","ustanovenie":"§ 13d zákona č. 462/2003 Z. z.; § 293gmb zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"Ak zamestnancovi vznikol nárok na náhradu príjmu pred 1. januárom 2026 a trvá aj po 31. decembri 2025, náhrada príjmu sa poskytuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/462/","my":{"odpoved":"Na práceneschopnosť (PN), ktorá začala v roku 2025 a nepretržite trvá aj v roku 2026, sa použijú **staré pravidlá platné do 31. decembra 2025**. Zamestnávateľ vám teda bude platiť náhradu príjmu za prvých **10 kalendárnych dní** PN.\n\nRozhodujúcim faktorom je dátum vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Keďže PN vznikla pred 1. januárom 2026, na celý jej priebeh sa vzťahuje právna úprava účinná v deň jej vzniku. Toto pravidlo je stanovené v prechodných ustanoveniach zákona. [Zdroj: 192_4_Zakon_c_461-2003_Z_z_o_socialnom_poisteni_2025.md], [Zdroj: 117_Zmeny_v_zakone_o_socialnom_poisteni_druha_cast_2025.md]\n\n### Prehľad pre Váš prípad:\n\n| Plnenie | Kto platí | Obdobie | Počet dní |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Náhrada príjmu** | Zamestnávateľ | 29. 12. 2025 – 7. 1. 2026 | 10 dní |\n| **Nemocenské** | Sociálna poisťovňa | od 8. 1. 2026 do konca PN | Zvyšné dni |\n\n**Výpočet obdobia náhrady príjmu:**\n*   **1. – 3. deň PN:** 29. 12. 2025 – 31. 12. 2025 (náhrada 25 % denného vymeriavacieho základu)\n*   **4. – 10. deň PN:** 1. 1. 2026 – 7. 1. 2026 (náhrada 55 % denného vymeriavacieho základu)\n\nSociálna poisťovňa začne vyplácať nemocenské od 11. dňa trvania PN, teda od **8. januára 2026**.\n\nNové pravidlá, podľa ktorých zamestnávateľ platí náhradu príjmu prvých 14 dní, by sa uplatnili až v prípade, ak by vaša PN vznikla 1. januára 2026 alebo neskôr. [Zdroj: 130_Nove_pravidla_PN-ky_v_roku_2026_2025.md]","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza použitie starých pravidiel, náhradu príjmu od zamestnávateľa do 7. 1. 2026 (10 dní) a nemocenské od Sociálnej poisťovne od 8. 1. 2026."},"google":{"odpoved":"Na dočasnú pracovnú neschopnosť, ktorá vznikla v roku 2025 a nepretržite trvá aj v roku 2026, sa vzťahujú predpisy platné do 31. decembra 2025. Zamestnancovi patrí náhrada príjmu od zamestnávateľa za prvých 10 dní dočasnej pracovnej neschopnosti. Od 11. dňa trvania PN má nárok na nemocenské vyplácané Sociálnou poisťovňou. Uvedené vyplýva z prechodného ustanovenia § 293fl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Nové pravidlo o 14-dňovej náhrade príjmu sa uplatní až na PN, ktoré vzniknú od 1. januára 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza použitie starých pravidiel (náhrada príjmu za prvých 10 dní a nemocenské od 11. dňa), hoci uvádza nepresné označenie paragrafu prechodného ustanovenia."},"bez":{"odpoved":"Keďže dočasná pracovná neschopnosť (PN) vznikla v roku 2025, na posúdenie nároku sa použijú pravidlá platné v čase jej vzniku, teda staré 10-dňové pravidlá. Zamestnávateľ poskytuje náhradu príjmu za prvých 10 kalendárnych dní trvania PN. Od 11. dňa trvania PN patrí zamestnancovi nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa. Tento postup vyplýva z § 3 ods. 1 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza použitie starých 10-dňových pravidiel, náhradu príjmu počas prvých 10 dní a nemocenské od 11. dňa, pričom neuviedla konkrétne kalendárne dni, čo predstavuje len chýbajúci krok."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Vysokopríjmovému zamestnancovi (mzda dlhodobo nad maximálnym vymeriavacím základom) vznikla dočasná pracovná neschopnosť 10. marca 2026. Aký je maximálny denný vymeriavací základ, z ktorého sa mu v roku 2026 vypočíta nemocenské?","otazka_volna":"Náš riaditeľ zarába vysoko nad stropy a išiel na péenku. Z akého najvyššieho denného základu mu vôbec môžu počítať nemocenské?","spravna_odpoved":"Maximálny denný vymeriavací základ pre nemocenské dávky pri PN vzniknutej v roku 2026 je 100,2083 € — určí sa z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2024 (2 × 18 288 / 365 = 100,2082..., zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor). Nemocenské je najviac 55 % z tejto sumy denne.","ustanovenie":"§ 55 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení","citat":"Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/socialne-poistenie/zmeny-v-socialnom-poisteni/najdolezitejsie-zmeny-v-socialnom-poisteni-od-1-1","my":{"odpoved":"Áno, pre zamestnanca, ktorému vznikla dočasná pracovná neschopnosť (PN) v roku 2026, je maximálny denný vymeriavací základ (DVZ) pre výpočet nemocenského **100,2083 €**.\n\nTento základ sa používa na výpočet nemocenského, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa od 15. dňa trvania PN.\n\n### Podrobný výpočet a legislatíva\n\n1.  **Východisková hodnota:** Maximálny DVZ sa odvíja od 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza roku vzniku PN. Pre rok 2026 je to teda rok 2024.\n    *   Priemerná mesačná mzda za rok 2024: 1 524 €\n    *   Všeobecný vymeriavací základ za rok 2024: 12 × 1 524 € = 18 288 €\n\n2.  **Výpočet maximálneho DVZ:**\n    *   Vzorec: (2 × Všeobecný vymeriavací základ za rok 2024) / 365 dní\n    *   Výpočet: (2 × 18 288 €) / 365 = 36 576 € / 365 = 100,208219... €\n\n3.  **Zaokrúhlenie podľa účelu:**\n    *   **Pre nemocenské dávky** (nemocenské, materské, ošetrovné), ktoré vypláca Sociálna poisťovňa, sa DVZ zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta **nahor** [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 55]. Výsledok je teda **100,2083 €**.\n    *   **Pre náhradu príjmu pri PN**, ktorú vypláca zamestnávateľ počas prvých 14 dní, sa DVZ zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta **nadol** [Zákon č. 462/2003 Z. z., § 8 ods. 7]. Výsledok by bol 100,2082 €.\n\n### Maximálna výška nemocenského v roku 2026\n\nZ maximálneho denného vymeriavacieho základu 100,2083 € sa vypočíta maximálna denná a mesačná výška nemocenského. Sadzba nemocenského je 55 % z DVZ.\n\n| Položka | Výpočet | Suma |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Maximálny denný vymeriavací základ** | (2 × 18 288 €) / 365 (zaokrúhlené nahor) | **100,2083 €** |\n| **Maximálne denné nemocenské (55 % z DVZ)** | 100,2083 € × 0,55 | 55,114565 € |\n| **Maximálne nemocenské za 30-dňový mesiac** | 55,114565 € × 30 dní (zaokrúhlené na 10 centov nahor) | **1 653,50 €** |\n| **Maximálne nemocenské za 31-dňový mesiac** | 55,114565 € × 31 dní (zaokrúhlené na 10 centov nahor) | **1 708,60 €** |\n\nPre vášho zamestnanca bude Sociálna poisťovňa od 15. dňa PN počítať nemocenské z denného vymeriavacieho základu 100,2083 €, čo predstavuje maximálnu možnú sumu dávky.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza maximálny denný vymeriavací základ vo výške 100,2083 € vrátane správneho postupu výpočtu a právneho základu."},"google":{"odpoved":"Maximálny denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenského v roku 2026 je 100,2083 €. Táto suma sa odvíja od priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve za rok 2024, ktorá bola 1 524 €. Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Výpočet je nasledovný: (2 x 1 524 € x 12 mesiacov) / 365 dní. Uvedené vyplýva z § 55 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu sumu maximálneho denného vymeriavacieho základu (100,2083 €) aj správne zákonné odôvodnenie a výpočet."},"bez":{"odpoved":"Maximálny denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenského v roku 2026 je **101,2603 €**. Táto suma sa odvíja od dvojnásobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2024, ktorý bol 18 480 € (zodpovedá priemernej mesačnej mzde 1 540 €). Bez ohľadu na výšku skutočného príjmu zamestnanca sa mu nemocenské vypočíta najviac z tohto denného základu. Výška nemocenského je následne 55 % z takto určeného denného vymeriavacieho základu. Uvedené vyplýva z § 55 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu maximálneho denného vymeriavacieho základu (101,2603 € namiesto 100,2083 €) v dôsledku použitia nesprávneho všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2024."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Dokedy najneskôr musí zdravotná poisťovňa vykonať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za rok 2025 bežnému platiteľovi a dokedy platiteľovi, ktorý mal predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2025?","otazka_volna":"Kedy mi vlastne zdravotná pošle to ročné zúčtovanie za minulý rok? A mení sa niečo, keď som mal odklad daňového?","spravna_odpoved":"Bežnému platiteľovi do 30. septembra 2026. Platiteľovi s predĺženou lehotou na podanie daňového priznania vykoná ročné zúčtovanie najneskôr do 31. októbra 2026 (do 31. októbra roka, v ktorom bol povinný podať daňové priznanie).","ustanovenie":"§ 19 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení","citat":"Zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie poistného podľa odseku 1 do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. Ak má platiteľ poistného predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, ročné zúčtovanie poistného zdravotná poisťovňa vykoná najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka","zdroj_url":"https://www.vszp.sk/platitelia/rocne-zuctovanie-poistneho/rocne-zuctovanie-poistneho-za-rok-2025/","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu sú termíny pre vykonanie ročného zúčtovania zdravotného poistenia (RZZP) za rok 2025, ktoré vykonáva zdravotná poisťovňa v roku 2026.\n\nZdravotná poisťovňa musí vykonať ročné zúčtovanie poistného za rok 2025 v nasledujúcich lehotách:\n\n*   **Do 30. septembra 2026** pre bežného platiteľa poistného, ktorý si nepredĺžil lehotu na podanie daňového priznania.\n*   **Do 31. októbra 2026** pre platiteľa poistného, ktorý mal predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2025.\n\nTieto lehoty sú stanovené v Zákone o zdravotnom poistení [Zákon č. 580/2004 Z. z., § 19, ods. 2].\n\n---\n\n### Doplňujúca informácia: Splatnosť nedoplatku z RZZP\n\nJe dôležité poznať aj lehotu na úhradu prípadného nedoplatku, ktorý z ročného zúčtovania vyplynie:\n\n*   Nedoplatok je platiteľ povinný uhradiť **do 45 kalendárnych dní** odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov [Zákon č. 580/2004 Z. z., § 19, ods. 15].\n*   Ak výsledkom RZZP je nedoplatok alebo preplatok **nižší ako 5 EUR**, povinnosť uhradiť nedoplatok nevzniká a poisťovňa preplatok nevracia [Zákon č. 580/2004 Z. z., § 19, ods. 19].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza lehoty do 30. septembra 2026 pre bežného platiteľa a do 31. októbra 2026 pre platiteľa s predĺženou lehotou na daňové priznanie v súlade s § 19 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení."},"google":{"odpoved":"Zdravotná poisťovňa musí vykonať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za rok 2025 a doručiť jeho výsledok bežnému platiteľovi najneskôr do 30. septembra 2026. Ak mal platiteľ predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, poisťovňa musí zúčtovanie vykonať najneskôr do 31. októbra 2026. Tieto lehoty sú stanovené v § 19 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Výsledkom zúčtovania môže byť preplatok alebo nedoplatok.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza lehoty 30. september 2026 pre bežného platiteľa a 31. október 2026 pre platiteľa s predĺženou lehotou vrátane správneho zákonného odkazu."},"bez":{"odpoved":"Zdravotná poisťovňa musí vykonať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za rok 2025 bežnému platiteľovi najneskôr do **30. septembra 2026**. Platiteľovi, ktorý si predĺžil lehotu na podanie daňového priznania, musí poisťovňa vykonať zúčtovanie najneskôr do **31. októbra 2026**. Tieto lehoty vyplývajú z ustanovenia § 19 ods. 8 Zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Hoci sú výsledné lehoty vecné správne, odpoveď sa odvoláva na nesprávne zákonné ustanovenie (§ 19 ods. 8 namiesto § 19 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení)."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Živnostníkovi vyšiel z ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2025 nedoplatok 87,50 €; výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť 20. októbra 2026. Dokedy musí nedoplatok uhradiť? A musel by ho uhradiť, keby nedoplatok predstavoval len 4,80 €?","otazka_volna":"Prišiel mi papier zo zdravotnej, že mám nedoplatok z ročného zúčtovania. Koľko mám času na zaplatenie? A keby to bolo pár drobných, tiež to musím riešiť?","spravna_odpoved":"Nedoplatok je povinný odviesť najneskôr do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov, teda do 4. decembra 2026. Nedoplatok 4,80 € by neplatil vôbec — ak výška preplatku alebo nedoplatku nedosiahne najmenej 5 eur, povinnosť odviesť nedoplatok ani vrátiť preplatok nevzniká.","ustanovenie":"§ 19 ods. 15 a 19 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení","citat":"Platiteľ poistného je povinný príslušnej zdravotnej poisťovni odviesť nedoplatok najneskôr do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov podľa odseku 9","zdroj_url":"https://www.vszp.sk/platitelia/rocne-zuctovanie-poistneho/rocne-zuctovanie-poistneho-za-rok-2025/","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií sú lehoty a povinnosti nasledovné:\n\n1.  **Nedoplatok 87,50 €:** Tento nedoplatok musí živnostník uhradiť najneskôr do **4. decembra 2026**.\n2.  **Nedoplatok 4,80 €:** Tento nedoplatok by uhradiť **nemusel**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n#### 1. Lehota na úhradu nedoplatku (87,50 €)\n\nLehota na úhradu nedoplatku z ročného zúčtovania zdravotného poistenia je **45 dní** odo dňa, keď výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť [Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, § 19 ods. 15].\n\n*   **Dátum právoplatnosti:** 20. október 2026\n*   **Koniec 45-dňovej lehoty:** 4. december 2026\n\nKeďže 4. december 2026 pripadá na piatok (pracovný deň), lehota na úhradu sa neposúva.\n\n#### 2. Nedoplatok pod hranicou 5 € (4,80 €)\n\nZákon stanovuje minimálnu hranicu pre vznik povinnosti uhradiť nedoplatok alebo vrátiť preplatok.\n\n*   Ak výška nedoplatku alebo preplatku z ročného zúčtovania **nedosiahne najmenej 5 €**, povinnosť odviesť nedoplatok alebo vrátiť preplatok nevzniká [Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, § 19 ods. 19].\n\nKeďže suma 4,80 € je nižšia ako 5 €, povinnosť uhradiť tento nedoplatok by živnostníkovi nevznikla.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza lehotu úhrady do 4. decembra 2026 (45 dní od právoplatnosti) a správne konštatuje, že nedoplatok 4,80 € sa neuhrádza z dôvodu nedosiahnutia limitu 5 €."},"google":{"odpoved":"Živnostník musí nedoplatok 87,50 € uhradiť do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov, teda najneskôr do 4. decembra 2026. Táto lehota je stanovená v § 19 ods. 15 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.\n\nNedoplatok vo výške 4,80 € by živnostník uhradiť nemusel. Povinnosť odviesť nedoplatok z ročného zúčtovania nevzniká, ak jeho výška nedosiahne 5 €. Toto ustanovuje § 19 ods. 17 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď obsahuje presne rovnaké lehoty, dátum (do 4. decembra 2026) aj správnu podmienku limitu 5 eur pre neplatenie nedoplatku."},"bez":{"odpoved":"Nedoplatok 87,50 € je splatný do 45 dní od nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov, teda do 4. decembra 2026. Túto lehotu ustanovuje § 19 ods. 11 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Nedoplatok vo výške 4,80 € by uhradiť nemusel. Povinnosť uhradiť nedoplatok z ročného zúčtovania totiž nevzniká, ak jeho výška v úhrne nepresiahne 5 €. Vyplýva to z § 19 ods. 13 citovaného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza lehotu 45 dní (do 4. decembra 2026) aj hranicu 5 eur, pri ktorej povinnosť uhradiť nedoplatok nevzniká."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Zdravotná poisťovňa vykoná v septembri 2026 ročné zúčtovanie poistného za rok 2025. Akou sadzbou vypočíta poistné SZČO bez zdravotného postihnutia — 15 %, alebo novou sadzbou 16 %?","otazka_volna":"Keď mi teraz robia zúčtovanie zdravotného za minulý rok, počítajú to už tou novou zvýšenou sadzbou, alebo ešte po starom?","spravna_odpoved":"Sadzbou 15 %. Ročné zúčtovanie vykonávané v roku 2026 sa robí za rok 2025, a to podľa zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025 — nové znenie sa podľa § 38ezl ods. 3 použije prvýkrát až v roku 2027 za rok 2026. Pre rok 2025 bola sadzba pre SZČO bez zdravotného postihnutia 15 % (7,5 % pri osobe so zdravotným postihnutím) podľa prechodného § 38ezg ods. 4 písm. b). Zvýšená sadzba 16 % podľa § 38ezk platí pre poistné za obdobia od 1. 1. 2026, takže sa prvýkrát prejaví v ročnom zúčtovaní za rok 2026 vykonanom v roku 2027.","ustanovenie":"§ 38ezl ods. 3 a § 38ezg ods. 4 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení","citat":"Ročné zúčtovanie poistného podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2026 sa vykoná prvýkrát v roku 2027 za rok 2026.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580/20260101","my":{"odpoved":"Pri ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia za rok 2025, ktoré zdravotná poisťovňa vykoná v roku 2026, sa uplatní sadzba poistného platná pre rok 2025, teda **15 %**.\n\nRozhodujúcim faktorom pre určenie sadzby je obdobie, za ktoré sa poistné vymeriava (v tomto prípade kalendárny rok 2025), nie dátum, kedy sa ročné zúčtovanie vykonáva.\n\n### Prehľad sadzieb pre SZČO bez zdravotného postihnutia:\n\n*   **Za rok 2025:** Sadzba poistného je **15 %** z vymeriavacieho základu. Táto sadzba bude použitá vo vašom ročnom zúčtovaní.\n*   **Za rok 2026:** Sadzba poistného je dočasne zvýšená na **16 %** z vymeriavacieho základu. Túto sadzbu používate pri výpočte a platbe mesačných preddavkov počas celého roka 2026.\n\nZvýšenie sadzby z 15 % na 16 % je účinné od 1. januára 2026 na základe prechodného ustanovenia § 38ezk Zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Toto zvýšenie sa prvýkrát prejaví v ročnom zúčtovaní za rok 2026, ktoré sa bude vykonávať v roku 2027.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nSkontrolujte si výšku vašich mesačných preddavkov na zdravotné poistenie platených v roku 2026. Musia byť vypočítané už novou, 16 % sadzbou z vášho vymeriavacieho základu, minimálne však vo výške **121,92 €** mesačne.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje uplatnenie sadzby 15 % pre ročné zúčtovanie za rok 2025 vykonané v roku 2026 a vecne sa zhoduje s referenciou aj v právnom odôvodnení."},"google":{"odpoved":"Pri ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia za rok 2025, ktoré zdravotná poisťovňa vykoná v roku 2026, sa uplatní sadzba poistného platná pre rok 2025. Pre SZČO bez zdravotného postihnutia je táto sadzba vo výške 15 % z vymeriavacieho základu. Nová sadzba poistného vo výške 16 % platí až od 1. januára 2026 a bude sa vzťahovať na zúčtovanie za rok 2026.\n\nUvedenú sadzbu pre rok 2025 stanovuje § 12 ods. 1 písm. c) bod 2. zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov. Ročné zúčtovanie poistného sa vykonáva podľa § 19 tohto zákona.","spravne":false,"dovod":"Hoci je výsledná sadzba 15 % správna, odpoveď sa odvoláva na nesprávne zákonné ustanovenie (§ 12 ods. 1 písm. c) bod 2 namiesto prechodného ustanovenia § 38ezg ods. 4 písm. b), keďže základná sadzba v § 12 je 14 %)."},"bez":{"odpoved":"Zdravotná poisťovňa pri ročnom zúčtovaní za rok 2025 použije sadzbu poistného 15 %. Pre výpočet poistného v ročnom zúčtovaní sa vždy uplatňuje sadzba platná pre rok, za ktorý sa zúčtovanie vykonáva, bez ohľadu na to, kedy je spracované. Sadzba poistného pre SZČO vo výške 15 % za rok 2025 vyplýva z § 12 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení platnom pre daný rok. Nová sadzba 16 % by sa týkala až vymeriavacieho základu za rok 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje sadzbu 15 % a vecne správne odôvodňuje, že v ročnom zúčtovaní sa uplatňuje sadzba platná pre rok 2025, pričom sadzba 16 % sa použije až za rok 2026."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Študent má v tom istom kalendárnom mesiaci súčasne dve dohody o brigádnickej práci študentov — u zamestnávateľa A s odmenou 180 €/mes. a u zamestnávateľa B so 150 €/mes. Môže si odvodovú odpočítateľnú položku 200 € uplatniť u oboch zamestnávateľov naraz?","otazka_volna":"Brigádujem na dve dohody u dvoch firiem, u každej zarobím pod dvesto eur. Môžem tú výnimku z odvodov podpísať u oboch, aby som neplatil nikde nič?","spravna_odpoved":"Nie. V jednom kalendárnom mesiaci si môže určiť na uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky najviac jednu dohodu. Pri určenej dohode sa vymeriavací základ na dôchodkové poistenie zníži o OOP (najviac o 200 €, resp. o výšku vymeriavacieho základu, takže pri odmene do 200 € sa z nej dôchodkové poistenie neplatí; úrazové a garančné platí zamestnávateľ z plnej odmeny), z druhej dohody sa dôchodkové poistenie platí z plnej odmeny.","ustanovenie":"§ 227a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení","citat":"Zamestnanec, ktorý si uplatňuje právo na určenie dohody podľa prvej vety, je povinný určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/","my":{"odpoved":"Nie, nemôže. **Študent si môže odvodovú odpočítateľnú položku (OOP) vo výške 200 € uplatniť v jednom kalendárnom mesiaci len na jednu dohodu o brigádnickej práci študentov u jedného zamestnávateľa.**\n\nToto pravidlo je stanovené v § 227a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý výslovne uvádza, že zamestnanec je povinný určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu na uplatnenie OOP.\n\n### Možnosti pre študenta\n\nŠtudent si musí vybrať, u ktorého zamestnávateľa si OOP uplatní. Má dve možnosti:\n\n*   **Variant 1: Uplatní si OOP u zamestnávateľa A (odmena 180 €)**\n    *   **Zamestnávateľ A:** Odmena je 180 €. Keďže je to menej ako 200 €, vymeriavací základ pre sociálne poistenie bude **0 €** (180 € - 180 €).\n    *   **Zamestnávateľ B:** Odmena je 150 €. Keďže si tu OOP neuplatňuje, vymeriavací základ pre sociálne poistenie bude plná suma **150 €**.\n    *   **Celkový vymeriavací základ pre odvody:** 0 € + 150 € = **150 €**.\n\n*   **Variant 2: Uplatní si OOP u zamestnávateľa B (odmena 150 €)**\n    *   **Zamestnávateľ A:** Odmena je 180 €. Keďže si tu OOP neuplatňuje, vymeriavací základ pre sociálne poistenie bude plná suma **180 €**.\n    *   **Zamestnávateľ B:** Odmena je 150 €. Vymeriavací základ pre sociálne poistenie bude **0 €** (150 € - 150 €).\n    *   **Celkový vymeriavací základ pre odvody:** 180 € + 0 € = **180 €**.\n\n### Porovnanie a zhrnutie\n\n| Položka                                    | Variant 1 (OOP u A) | Variant 2 (OOP u B) |\n| :------------------------------------------ | :------------------ | :------------------ |\n| Vymeriavací základ u zamestnávateľa A (180 €) | 0,00 €              | 180,00 €            |\n| Vymeriavací základ u zamestnávateľa B (150 €) | 150,00 €            | 0,00 €              |\n| **Celkový VZ pre sociálne poistenie**       | **150,00 €**        | **180,00 €**        |\n\n**Dôležitá poznámka k zdravotnému poisteniu:**\nZ príjmu na základe dohody o brigádnickej práci študentov sa zdravotné poistenie neplatí vôbec, bez ohľadu na výšku odmeny. Tento príjem je vylúčený z pojmu zárobková činnosť na účely zdravotného poistenia [zákon č. 580/2004 Z. z., § 10b ods. 1 písm. a)].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPre študenta je výhodnejšie uplatniť si odvodovú odpočítateľnú položku u zamestnávateľa s vyššou odmenou (Variant 1). Tým si maximalizuje úľavu a zníži celkový vymeriavací základ pre sociálne poistenie na najnižšiu možnú úroveň. Študent by mal písomne informovať zamestnávateľa A, že si u neho uplatňuje OOP, a zamestnávateľa B, že si ju neuplatňuje.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom uvádza, že OOP si môže študent uplatniť v jednom kalendárnom mesiaci najviac na jednu dohodu, a správne vysvetľuje dôsledky uplatnenia."},"google":{"odpoved":"Nie, študent si nemôže odvodovú odpočítateľnú položku uplatniť u oboch zamestnávateľov naraz. V tom istom kalendárnom mesiaci si môže túto úľavu uplatniť len na jednu dohodu o brigádnickej práci študentov. Študent si musí vybrať, u ktorého zamestnávateľa (A alebo B) si výnimku písomne uplatní. Z príjmu u druhého zamestnávateľa sa budú odvody na dôchodkové poistenie platiť v plnej výške. Táto povinnosť vyplýva z § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom uvádza, že študent si môže v jednom kalendárnom mesiaci uplatniť odvodovú odpočítateľnú položku najviac na jednu dohodu."},"bez":{"odpoved":"Nie, študent si môže odvodovú odpočítateľnú položku vo výške 200 € uplatniť v jednom kalendárnom mesiaci len na jednu dohodu o brigádnickej práci študentov. Musí si teda vybrať, či si výnimku uplatní u zamestnávateľa A alebo B a písomne ho o tom informovať. Z príjmu z druhej dohody bude platiť poistné na dôchodkové poistenie v plnej výške. Toto pravidlo vyplýva z § 227a ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza záporné stanovisko, možnosť uplatnenia výnimky najviac na jednu dohodu v mesiaci a správny zákonný odkaz."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Živnostník (SZČO, fyzická osoba – podnikateľ) zistil, že banka mu 2. januára 2026 strhla z podnikateľského účtu daň z finančných transakcií, hoci od 1. januára 2026 sa transakčná daň na fyzické osoby – podnikateľov už nevzťahuje. Postupovala banka správne?","otazka_volna":"Vraj sa živnostníkom zrušila transakčná daň od nového roka, ale banka mi v januári zase niečo strhla. Nemajú mi to vrátiť?","spravna_odpoved":"Banka postupovala správne (áno). Nové znenie § 3 ods. 1, podľa ktorého je daňovníkom už len právnická osoba, sa podľa prechodného ustanovenia § 14 uplatní až na zdaňovacie obdobia začínajúce po 31. decembri 2025. Daň strhnutá začiatkom januára 2026 je daň za posledné zdaňovacie obdobie december 2025; za obdobia od januára 2026 už fyzickej osobe – podnikateľovi daň nevzniká.","ustanovenie":"§ 3 ods. 1 a § 14 zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií (v znení zákona č. 272/2025 Z. z.)","citat":"Ustanovenie § 3 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2026 sa uplatní na zdaňovacie obdobia začínajúce po 31. decembri 2025.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/279/20260101","my":{"odpoved":"Áno, s najväčšou pravdepodobnosťou **postupovala banka správne**. Poplatok, ktorý vám strhla 2. januára 2026, sa s vysokou pravdepodobnosťou netýkal transakcie z roku 2026, ale predstavoval súhrnný odvod dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie – **december 2025**, kedy ste ešte boli daňovníkom tejto dane.\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Zmena zákona od 1. januára 2026\n\nMáte pravdu, že od 1. januára 2026 nadobudla účinnosť novela zákona o dani z finančných transakcií (zákon č. 272/2025 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 279/2024 Z. z.), ktorá **zrušila povinnosť platiť túto daň pre fyzické osoby – podnikateľov (živnostníkov)** [Zdroj: 208_2_Ostatne_opatrenia_3_balik_konsolidacnych_opatreni_2025.md].\n\n### 2. Kľúčové je prechodné ustanovenie\n\nZákon však obsahuje prechodné ustanovenia, ktoré riešia prechod medzi starým a novým režimom. Kľúčové je, že zmena sa uplatní až na **zdaňovacie obdobia začínajúce po 31. decembri 2025** [Zdroj: 115_K_zmenam_pri_zdanovani_prijmov_od_zaciatku_roku_2026_2025.md; 33DZPaU2025IInformciaonovelezkona2792024Zzodanizfinannchtransakcinovela2722025Zz.md].\n\n*   **Zdaňovacím obdobím** pre túto daň je kalendárny mesiac [Daň z finančných transakcií — splatnosť a oznámenie].\n*   To znamená, že za všetky transakcie uskutočnené do 31. decembra 2025 (teda v zdaňovacom období december 2025) ste ešte povinný daň zaplatiť.\n*   Banka ako platiteľ dane je povinná túto daň za vás vybrať a odviesť štátu aj po 31. decembri 2025, ak sa týka zdaňovacích období pred účinnosťou novely [Zdroj: 33DZPaU2025IInformciaonovelezkona2792024Zzodanizfinannchtransakcinovela2722025Zz.md].\n\n### Možné scenáre a čo si overiť\n\n1.  **Najpravdepodobnejší scenár: Súhrnný odvod za december 2025**\n    Banka vám 2. januára 2026 nestrhla daň za transakciu z januára, ale zúčtovala a strhla vám **celkovú sumu dane zo všetkých vašich transakcií za mesiac december 2025**. V tomto prípade bol postup banky plne v súlade so zákonom.\n\n2.  **Menej pravdepodobný scenár: Chyba banky**\n    Ak by sa poplatok vzťahoval na konkrétnu transakciu, ktorú ste uskutočnili 1. alebo 2. januára 2026, išlo by o chybu banky, keďže táto transakcia už spadá do oslobodeného obdobia.\n\n**Čo robiť:**\nSkontrolujte si detail transakcie na bankovom výpise. Malo by tam byť uvedené, za aké obdobie je daň zrazená (napr. \"Daň z fin. transakcií 12/2025\" alebo podobný popis). Ak takýto popis chýba a máte podozrenie, že daň bola zrazená z januárovej transakcie, kontaktujte svoju banku so žiadosťou o vysvetlenie a prípadnú nápravu.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nSpolu so zrušením samotnej dane bola pre fyzické osoby – podnikateľov od 1. januára 2026 zrušená aj povinnosť vykonávať podnikateľské transakcie na osobitnom transakčnom účte (§ 12 ods. 2 zákona bol vypustený) [Zdroj: 33DZPaU2025IInformciaonovelezkona2792024Zzodanizfinannchtransakcinovela2722025Zz.md]. Už teda nemusíte striktne oddeľovať podnikateľské a súkromné financie na rôznych účtoch z dôvodu tohto zákona (hoci z hľadiska prehľadnosti v účtovníctve sa to stále odporúča). Nezabudnite, že zaplatená daň za rok 2025 je vaším daňovo uznaným výdavkom [Zdroj: 307_Transakcna_dan_legislativne_a_v_otazkach_a_odpovediach.md].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne potvrdzuje, že banka postupovala správne, pretože daň strhnutá v januári 2026 sa vzťahuje na zdaňovacie obdobie december 2025 v súlade s prechodnými ustanoveniami."},"google":{"odpoved":"Áno, banka postupovala správne. Poplatok, ktorý banka strhla 2. januára 2026, sa vecne a časovo vzťahoval na predchádzajúce zdaňovacie obdobie, teda na december 2025. V tomto období zákon, ktorý upravoval osobitný odvod (nesprávne označovaný ako transakčná daň), ešte platil v plnom rozsahu. Rozhodujúce je obdobie, za ktoré sa poplatok účtuje, nie deň jeho zúčtovania bankou. Tento postup bol v súlade so Zákonom č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach v znení platnom do 31. decembra 2025.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa odvoláva na nesprávny právny predpis (zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode namiesto zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií), čo podľa záväznej rubriky znamená nesprávne právne pravidlo v odôvodnení."},"bez":{"odpoved":"Nie, vaša informácia nie je správna a banka pravdepodobne postupovala v súlade so svojím cenníkom. V Slovenskej republike neexistuje a ani neexistovala priama „daň z finančných transakcií“ pre fyzické osoby – podnikateľov. Pravdepodobne si ju zamieňate s osobitným odvodom finančných inštitúcií (tzv. bankový odvod), ktorý však platili banky, nie ich klienti. Tento bankový odvod bol navyše zrušený už k 1. januáru 2021 novelou zákona č. 416/2020 Z. z. Poplatok, ktorý vám banka strhla, bol s najväčšou pravdepodobnosťou bežný poplatok za transakciu alebo vedenie účtu podľa jej platného cenníka.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne tvrdí, že daň z finančných transakcií v SR neexistuje a že išlo len o bankový poplatok, čím úplne ignoruje zákon č. 279/2024 Z. z. a prechodné ustanovenia týkajúce sa zdaňovacieho obdobia za december 2025."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Spoločnosť s r. o. (daňovník dane z finančných transakcií) vybrala v marci 2026 z podnikateľského účtu v hotovosti cez bankomat 10 000 €. Akú vysokú transakčnú daň banka z tejto operácie vyberie? Uplatní sa strop 40 € na transakciu?","otazka_volna":"Firma potrebovala vybrať desaťtisíc v hotovosti z bankomatu, koľko z toho zožerie tá transakčná daň? Platí tam ten strop štyridsať eur?","spravna_odpoved":"Daň je 80 € (0,8 % z 10 000 €). Na výber hotovosti sa uplatňuje zvýšená sadzba 0,8 % a maximálny strop 40 € na transakciu sa naň výslovne nevzťahuje — strop platí len pre bežné odpísania so sadzbou 0,4 %.","ustanovenie":"§ 6 písm. a) a b) zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií","citat":"0,8 % zo základu dane podľa § 5 ods. 1 za finančnú transakciu podľa § 4 ods. 1 písm. a), ktorou je výber finančných prostriedkov v hotovosti","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/279/20260101","my":{"odpoved":"Pri výbere hotovosti 10 000 € z podnikateľského účtu banka vyberie daň z finančných transakcií vo výške **80 €**. Na túto operáciu sa strop 40 € neuplatňuje.\n\n### Výpočet a legislatívne zdôvodnenie\n\nPodľa Zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií platia pre rôzne typy operácií odlišné sadzby:\n\n1.  **Štandardné transakcie:** Pre bežné debetné operácie (napr. úhrada faktúry) platí sadzba 0,4 % zo sumy transakcie, pričom daň je limitovaná maximálnou sumou **40 €** na jednu transakciu [Zákon č. 279/2024 Z. z., § 6 písm. a)].\n\n2.  **Výbery v hotovosti:** Pre výbery finančných prostriedkov v hotovosti (vrátane výberov z bankomatu) je stanovená osobitná, vyššia sadzba **0,8 %** zo sumy výberu. Pri tejto sadzbe sa maximálny limit 40 € **neuplatňuje** [Zákon č. 279/2024 Z. z., § 6 písm. b)]. Zákon pri štandardnej sadzbe výslovne uvádza, že sa nevzťahuje na výber hotovosti.\n\nVáš prípad spadá pod druhý bod. Výpočet je nasledovný:\n\n*   **Základ dane:** 10 000 €\n*   **Sadzba dane (výber v hotovosti):** 0,8 %\n*   **Výpočet dane:** 10 000 € × 0,008 = **80 €**\n\nBanka teda z vášho účtu automaticky strhne daň vo výške 80 €. Táto suma je pre vašu spoločnosť daňovo uznaným výdavkom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu výšku dane 80 €, správne konštatuje neuplatnenie stropu 40 € a uvádza presné zákonné zdôvodnenie so sadzbou 0,8 %."},"google":{"odpoved":"Banka z výberu hotovosti vo výške 10 000 € vyberie daň z finančných transakcií v sume 80 €. Sadzba dane pre výber hotovosti z podnikateľského účtu právnickej osoby je 0,8 % z vyberanej sumy. Strop vo výške 40 € sa na výbery hotovosti nevzťahuje, platí len pre bezhotovostné transakcie. Vyplýva to z § 6 písm. a) a b) zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza výslednú daň 80 €, sadzbu 0,8 % a fakt, že zákonný strop 40 € sa na výbery v hotovosti nevzťahuje."},"bez":{"odpoved":"Banka z tejto operácie nevyberie žiadnu daň z finančných transakcií, jej výška je teda 0 €. Daň z finančných transakcií nebola v Slovenskej republike nikdy zavedená a neexistuje zákon, ktorý by ju upravoval. Z tohto dôvodu sa neuplatní ani žiadny strop na transakciu. Banka si však za výber hotovosti môže účtovať poplatok podľa svojho platného cenníka, ktorý nie je daňou.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne tvrdí, že daň z finančných transakcií neexistuje a jej výška je 0 €, hoci daň je upravená zákonom č. 279/2024 Z. z. a správna suma dane je 80 € bez uplatnenia stropu."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Spoločnosť s r. o. presunula v apríli 2026 sumu 50 000 € zo svojho podnikateľského účtu v banke A na svoj vlastný podnikateľský účet v banke B. Akú transakčnú daň zaplatí z tohto prevodu? Zmenilo by sa niečo, keby boli oba účty vedené v tej istej banke?","otazka_volna":"Prehadzujeme si peniaze medzi našimi dvomi firemnými účtami v rôznych bankách, päťdesiattisíc naraz. Platí sa z toho tá transakčná daň, veď sú to stále naše peniaze?","spravna_odpoved":"Z prevodu medzi vlastnými účtami v dvoch rôznych bankách sa daň platí: 0,4 % z 50 000 € je 200 €, uplatní sa však maximálny strop, takže daň je 40 €. Keby boli oba účty vedené u toho istého poskytovateľa (v tej istej banke), operácia by nebola predmetom dane a daň by bola 0 €.","ustanovenie":"§ 4 ods. 2 písm. p) a § 6 písm. a) zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií","citat":"platobná operácia vykonaná medzi účtami daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/279/20260101","my":{"odpoved":"Z prevodu 50 000 € medzi účtami v dvoch rôznych bankách zaplatí spoločnosť transakčnú daň v maximálnej výške **40 €**. Ak by boli oba účty vedené v tej istej banke, daň by bola **0 €**.\n\nPodľa zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií, ktorý je účinný od 1. januára 2025, sa na debetné transakcie z podnikateľských účtov vzťahuje sadzba dane 0,4 %, avšak s maximálnym limitom 40 € na jednu transakciu.\n\n---\n\n### 1. Prevod medzi účtami v rôznych bankách (Banka A → Banka B)\n\nTento prevod podlieha dani z finančných transakcií.\n\n**Výpočet dane:**\n*   **Základ dane:** 50 000 €\n*   **Sadzba dane:** 0,4 %\n*   **Vypočítaná daň:** 50 000 € × 0,4 % = 200 €\n*   **Uplatnenie stropu:** Daň z jednej finančnej transakcie je limitovaná maximálnou sumou **40 €**.\n\n**Výsledná daň je 40 €.**\n\nHoci výpočet presahuje 40 €, uplatní sa zákonný strop. Daň z účtu automaticky zrazí a odvedie banka A, z ktorej sa platba uskutočnila.\n\n### 2. Prevod medzi účtami v tej istej banke (Banka A → Banka A)\n\nV tomto prípade by bola transakčná daň **nulová (0 €)**.\n\nPodľa § 4 ods. 2 písm. p) zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií, platobná operácia vykonaná medzi účtami toho istého daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa platobných služieb (tzv. vnútrobankový prevod) **nie je predmetom dane**.\n\n### Zhrnutie\n\n| Scenár | Výška dane | Právny základ |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Prevod medzi účtami v **rôznych** bankách | **40 €** | § 4 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. (predmet dane) a § 6 (sadzba a strop) |\n| Prevod medzi účtami v **tej istej** banke | **0 €** | § 4 ods. 2 písm. p) zákona č. 279/2024 Z. z. (výnimka z predmetu dane) |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPre vnútrofiremné presuny finančných prostriedkov je z daňového hľadiska jednoznačne výhodnejšie využívať účty vedené v rámci jednej banky. Takéto transakcie sú úplne mimo predmetu dane z finančných transakcií a nepodliehajú žiadnemu poplatku v podobe tejto dane.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza výpočet transakčnej dane so stropom 40 € pri prevode medzi rôznymi bankami a 0 € pri prevode v tej istej banke vrátane správnej právnej argumentácie."},"google":{"odpoved":"Z tohto prevodu zaplatí spoločnosť daň z finančných transakcií vo výške 40 €. Sadzba dane pri bezhotovostnom prevode je síce 0,4 %, avšak suma dane je limitovaná maximálnou výškou 40 € na jednu transakciu podľa zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií. Daň za spoločnosť vypočíta a odvedie banka.\n\nÁno, zmenilo by sa to zásadne. Prevod medzi vlastnými účtami daňovníka v rámci tej istej banky je od tejto dane oslobodený. V takom prípade by spoločnosť nezaplatila žiadnu daň.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza výslednú daň 40 € pri prevode medzi rôznymi bankami aj nulovú daň pri prevode v rámci tej istej banky."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť z tohto prevodu nezaplatí žiadnu transakčnú daň, pretože takáto daň v slovenskom právnom poriadku neexistuje. Ide o presun vlastných finančných prostriedkov, ktorý nie je predmetom dane z príjmov ani inej priamej dane pre spoločnosť. Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach, známy ako bankový odvod, platili banky, nie ich klienti. Navyše, sadzba tohto odvodu je od 1. januára 2021 nulová podľa § 3 ods. 1 zákona č. 235/2012 Z. z. Vedenie účtov v tej istej banke by na tejto skutočnosti nič nezmenilo.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne tvrdí, že transakčná daň v SR neexistuje a nezaplatí sa nič, pričom daň z finančných transakcií platí a daň má byť 40 €."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Slovenská s. r. o. používa na podnikanie platobný účet vedený vo fintech banke so sídlom v Litve (litovský IBAN), ktorá slovenskú transakčnú daň nevyberá. Kto je v tomto prípade platiteľom dane z finančných transakcií za zdaňovacie obdobie marec 2026 a v akej lehote musí byť daň zaplatená a podané oznámenie?","otazka_volna":"Máme firemný účet v zahraničnej fintech banke, tá nám žiadnu transakčnú daň nesťahuje. To ju teda neplatíme, alebo čo s tým máme robiť?","spravna_odpoved":"Daň si musí vypočítať, zaplatiť a oznámiť sama s. r. o. — daňovník, ktorý používa platobné služby poskytovateľa so sídlom mimo SR, je zároveň platiteľom dane (§ 3 ods. 3 písm. c). Daň za zdaňovacie obdobie marec 2026 aj oznámenie o výške dane musí podať do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda do 30. apríla 2026.","ustanovenie":"§ 3 ods. 3 písm. c) a § 10 ods. 4 zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií","citat":"Platiteľ dane, ktorý je zároveň daňovníkom podľa § 3 ods. 3 písm. c) až e), je povinný sám vypočítať daň a zaplatiť daň za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/279/20260101","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky a platnej legislatívy k 20. septembru 2026 je odpoveď nasledovná:\n\n**Platiteľom dane z finančných transakcií je priamo vaša spoločnosť. Oznámenie za marec 2026 ste povinní podať a daň zaplatiť najneskôr do 30. apríla 2026.**\n\n---\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n#### 1. Kto je platiteľom dane?\n\nPlatiteľom dane sa v tomto prípade stáva priamo vaša slovenská s. r. o. ako daňovník. Dôvodom je, že využívate služby poskytovateľa platobných služieb (fintech banky), ktorý má sídlo mimo územia Slovenskej republiky.\n\n*   **Právny základ:** Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií je platiteľom dane daňovník, ktorý je používateľom platobných služieb poskytovateľa so sídlom mimo územia Slovenskej republiky.\n*   **V praxi to znamená:** Keďže vaša litovská banka daň nevyberá a neodvádza, táto povinnosť prechádza priamo na vás. Musíte si daň sami vypočítať, priznať (formou oznámenia) a zaplatiť Finančnej správe SR.\n\n#### 2. Lehota na podanie oznámenia a zaplatenie dane\n\nPre platiteľov dane, ktorí sú zároveň daňovníkmi (ako vo vašom prípade), je stanovená jednotná lehota na podanie oznámenia aj na úhradu dane.\n\n*   **Právny základ:** Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 279/2024 Z. z. je platiteľ dane, ktorý je zároveň daňovníkom podľa § 3 ods. 3, povinný si daň sám vypočítať, zaplatiť a podať oznámenie **do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období**.\n*   **Aplikácia na váš prípad:**\n    *   Zdaňovacie obdobie: **Marec 2026**\n    *   Lehota na podanie oznámenia a platbu: **do 30. apríla 2026** (štvrtok, pracovný deň).\n\n#### Povinnosti vašej spoločnosti\n\nOkrem samotnej platby a podania oznámenia vám z pozície platiteľa dane vyplývajú aj ďalšie povinnosti:\n\n*   **Vedenie záznamov:** Ste povinní viesť záznamy o vykonaných finančných transakciách v rozsahu nevyhnutnom na správne určenie dane za každé zdaňovacie obdobie [Zákon č. 279/2024 Z. z., § 11].\n*   **Podanie oznámenia:** Oznámenie sa podáva elektronicky na tlačive, ktorého vzor určuje Finančné riaditeľstvo SR a zverejňuje ho na svojom webovom sídle.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôsledne si sledujte všetky transakcie na zahraničnom účte, ktoré podliehajú tejto dani. Odporúčame si nastaviť interný proces na mesačnú rekapituláciu a výpočet dane, aby ste predišli omeškaniu a prípadným sankciám zo strany správcu dane.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presnou citáciou zákona určuje, že platiteľom je samotná s. r. o. a lehota na podanie oznámenia aj úhradu dane za marec 2026 je do 30. apríla 2026."},"google":{"odpoved":"V prípade, že zahraničná banka daň z finančných transakcií nevyberá, platiteľom dane je samotná slovenská s. r. o. Zodpovednosť za výpočet, odvedenie dane a podanie oznámenia sa tak presúva priamo na vašu spoločnosť. Daň za zdaňovacie obdobie marec 2026 je splatná do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. V rovnakej lehote ste povinní podať aj oznámenie o výške dane, čiže najneskôr do 30. apríla 2026. Tieto povinnosti upravuje zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že platiteľom je samotná s. r. o. a daň aj oznámenie za marec 2026 musia byť vysporiadané do 30. apríla 2026 v súlade so zákonom."},"bez":{"odpoved":"Platiteľom osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach (tzv. transakčnej dane) je v tomto prípade slovenská s. r. o. ako majiteľ účtu. Táto povinnosť jej vzniká, pretože zahraničná banka bez pobočky v SR odvod neplatí, a to v zmysle § 3a ods. 1 zákona č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach. Pre majiteľa účtu je zdaňovacím obdobím kalendárny štvrťrok. Za prvý štvrťrok 2026 (teda aj za marec 2026) bola spoločnosť povinná podať oznámenie a zároveň zaplatiť odvod. Lehota na splnenie oboch týchto povinností bola do 25. apríla 2026 podľa § 3a ods. 2 citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa nesprávne odvoláva na zákon o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach namiesto zákona o dani z finančných transakcií, nesprávne uvádza štvrťročné zdaňovacie obdobie a chybnú lehotu do 25. apríla 2026 namiesto 30. apríla 2026."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Akciová spoločnosť má hospodársky rok od 1. júla 2025 do 30. júna 2026. Za toto zdaňovacie obdobie dosiahla zdaniteľné výnosy 6 000 000 € a vykázala daňovú stratu. V akej výške platí minimálnu daň (daňovú licenciu) za toto zdaňovacie obdobie?","otazka_volna":"Máme hospodársky rok čo skončil v lete 2026, tržby cez šesť miliónov a sme v strate. Počul som, že veľké firmy už platia minimálnu daň jedenásť a pol tisíca — týka sa nás to už?","spravna_odpoved":"Minimálna daň je 3 840 €. Nové pásmo 11 520 € pre daňovníkov s výnosmi nad 5 000 000 € (zavedené konsolidačným zákonom č. 261/2025 Z. z.) sa prvýkrát uplatní až za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2026. Hospodársky rok začal 1. júla 2025, preto platia ešte dovtedajšie pásma s maximom 3 840 € pre výnosy nad 500 000 €.","ustanovenie":"§ 46b ods. 2 a § 52zzzj ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Ustanovenie § 46b ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2026 sa prvýkrát uplatní za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2026.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Za hospodársky rok, ktorý začal 1. júla 2025 a končí 30. júna 2026, zaplatí vaša spoločnosť minimálnu daň (daňovú licenciu) vo výške **3 840 €**.\n\nHoci vaše zdaňovacie obdobie končí v roku 2026, kedy už platia nové, vyššie pásma minimálnej dane, pre hospodárske roky sa uplatňujú pravidlá platné ku dňu **začiatku zdaňovacieho obdobia**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Rozhodujúci je začiatok obdobia:** Podľa prechodných ustanovení zákona o dani z príjmov sa nové sadzby a pásma minimálnej dane, účinné od 1. januára 2026, prvýkrát použijú za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2026 [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 52zzzj ods. 5].\n2.  **Aplikácia na váš prípad:** Váš hospodársky rok začal **1. júla 2025**, teda pred 1. januárom 2026. Preto musíte použiť pásma minimálnej dane platné pre zdaňovacie obdobia začínajúce v roku 2025.\n3.  **Výpočet podľa starých pravidiel:** Pre zdaňovacie obdobia začínajúce v roku 2025 platilo najvyššie pásmo minimálnej dane pre zdaniteľné príjmy (výnosy) presahujúce 500 000 €. Vaše výnosy vo výške 6 000 000 € spadajú do tohto pásma.\n4.  **Povinnosť platby pri strate:** Minimálna daň sa platí aj v prípade, ak spoločnosť vykáže daňovú stratu [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 46b].\n\nPrehľad pásem pre váš hospodársky rok v porovnaní s novými pravidlami:\n\n| Zdaniteľné príjmy (výnosy) | Minimálna daň (platná pre váš hosp. rok 2025/2026) | Minimálna daň (platná pre obdobia začínajúce od 1. 1. 2026) |\n| :--- | :--- | :--- |\n| do 50 000 € | 340 € | 340 € |\n| nad 50 000 € do 250 000 € | 960 € | 960 € |\n| nad 250 000 € do 500 000 € | 1 920 € | 1 920 € |\n| nad 500 000 € do 5 000 000 € | **3 840 €** | 3 840 € |\n| nad 5 000 000 € | **3 840 €** | **11 520 €** |\n\nAko vidíte v tabuľke, nové pásmo vo výške 11 520 € pre príjmy nad 5 miliónov eur sa na vás bude vzťahovať až za hospodársky rok, ktorý začne 1. júla 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila výšku minimálnej dane 3 840 € a uviedla správne právne zdôvodnenie vrátane prechodného ustanovenia."},"google":{"odpoved":"Pre akciovú spoločnosť je za toto zdaňovacie obdobie minimálna daň (daňová licencia) vo výške 3 840 €. Keďže spoločnosť dosiahla daňovú stratu, jej vypočítaná daň je nižšia ako minimálna daň, a preto je povinná zaplatiť túto sumu. Pre zdaňovacie obdobie, ktoré začalo 1. júla 2025, sa uplatňuje sadzba pre zdaniteľné príjmy nad 500 000 €. Nová sadzba vo výške 11 520 € sa prvýkrát použije až na zdaňovacie obdobia začínajúce 1. januára 2026 alebo neskôr. Túto povinnosť upravuje § 46b zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu výšku minimálnej dane 3 840 € a správne vecne zdôvodňuje, že nová sadzba 11 520 € sa použije až pre obdobia začínajúce od 1. januára 2026."},"bez":{"odpoved":"Minimálna daň právnickej osoby (tzv. daňová licencia) za zdaňovacie obdobie končiace 30. júna 2026 je vo výške 3 840 €. Táto sadzba sa uplatní, keďže zdaniteľné výnosy spoločnosti presiahli sumu 500 000 €. Výšku minimálnej dane upravuje § 46b ods. 1 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Inštitút minimálnej dane sa uplatňuje na zdaňovacie obdobia začínajúce od 1. januára 2024. Túto daň je spoločnosť povinná zaplatiť v lehote na podanie daňového priznania, teda do 30. septembra 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výšku minimálnej dane 3 840 € na základe príslušného pásma výnosov platného pre toto zdaňovacie obdobie."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Zamestnanec je práceneschopný nepretržite od 29. decembra 2025 do 10. februára 2026. Koľko kalendárnych dní tejto práceneschopnosti platí náhradu príjmu zamestnávateľ, keď od 1. januára 2026 sa obdobie náhrady príjmu predĺžilo z 10 na 14 dní?","otazka_volna":"Zamestnanec mi maródi od konca decembra až do februára. Od nového roka vraj firma platí péenku prvých štrnásť dní — platím mu teda desať alebo štrnásť dní?","spravna_odpoved":"Zamestnávateľ platí náhradu príjmu len prvých 10 kalendárnych dní (29. 12. 2025 – 7. 1. 2026), od 11. dňa platí nemocenské Sociálna poisťovňa. Nárok na náhradu príjmu vznikol pred 1. januárom 2026 a trvá aj po 31. decembri 2025, preto sa podľa prechodného ustanovenia § 13d poskytuje ešte podľa znenia účinného do 31. decembra 2025. Nové obdobie 14 dní platí až pre práceneschopnosti, pri ktorých nárok vznikol od 1. januára 2026.","ustanovenie":"§ 7 ods. 2 a § 13d zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN (čl. VII zákona č. 261/2025 Z. z.)","citat":"Ak zamestnancovi vznikol nárok na náhradu príjmu pred 1. januárom 2026 a trvá aj po 31. decembri 2025, náhrada príjmu sa poskytuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2025/261","my":{"odpoved":"V tomto prípade platí zamestnávateľ náhradu príjmu za **10 kalendárnych dní** práceneschopnosti.\n\nRozhodujúcim faktorom je deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (PN). Keďže PN vášho zamestnanca vznikla 29. decembra 2025, na celý jej priebeh sa vzťahujú pravidlá platné do 31. decembra 2025, a to aj na časť, ktorá presahuje do roku 2026.\n\nToto upravujú prechodné ustanovenia príslušných zákonov, ktoré stanovujú, že ak nárok na náhradu príjmu alebo nemocenské vznikol pred 1. januárom 2026 a trvá aj po tomto dátume, postupuje sa podľa predpisov účinných do konca roka 2025 [Zdroj: § 13d zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu; § 293gmb zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení].\n\n### Prehľad platieb pre danú PN:\n\n| Obdobie PN | Kto poskytuje plnenie | Počet dní | Výška plnenia |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| 29. 12. 2025 – 31. 12. 2025 | Zamestnávateľ (náhrada príjmu) | 3 dni | 25 % denného vymeriavacieho základu |\n| 1. 1. 2026 – 7. 1. 2026 | Zamestnávateľ (náhrada príjmu) | 7 dní | 55 % denného vymeriavacieho základu |\n| **Spolu zamestnávateľ** | **-** | **10 dní** | **-** |\n| 8. 1. 2026 – 10. 2. 2026 | Sociálna poisťovňa (nemocenské) | 34 dní | 55 % denného vymeriavacieho základu |\n\n**Záver:**\nNové pravidlo o 14-dňovej náhrade príjmu by sa uplatnilo len v prípade, ak by dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca vznikla 1. januára 2026 alebo neskôr.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza 10 kalendárnych dní a odkazuje na príslušné prechodné ustanovenie § 13d zákona o náhrade príjmu."},"google":{"odpoved":"V tomto prípade platí zamestnávateľ náhradu príjmu za prvých 10 kalendárnych dní práceneschopnosti. Keďže dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred 1. januárom 2026, na celý jej nepretržitý priebeh sa vzťahuje právna úprava platná do 31. decembra 2025. Novela zákona, ktorá predĺžila toto obdobie na 14 dní, sa uplatňuje len na práceneschopnosti, ktoré vznikli od 1. januára 2026. Postupuje sa teda podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca v znení účinnom do 31. 12. 2025. Od 11. dňa trvania PN má zamestnanec nárok na nemocenské od Sociálnej poisťovne.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, uvádza správnu lehotu 10 kalendárnych dní a správne ju právne odôvodňuje uplatnením prechodného ustanovenia."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ platí náhradu príjmu za prvých 10 kalendárnych dní tejto práceneschopnosti. Rozhodujúci je deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá v tomto prípade nastala pred zmenou zákona, teda v roku 2025. Na práceneschopnosť, ktorá vznikla pred 1. januárom 2026 a trvá aj po tomto dátume, sa vzťahuje právna úprava účinná do 31. decembra 2025. Toto pravidlo vyplýva z prechodných ustanovení k novele zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Uplatní sa teda § 3 ods. 1 tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza lehotu 10 kalendárnych dní a vecne správne aplikuje prechodné ustanovenie podľa stavu účinného do 31. decembra 2025."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Zamestnanec dosiahne za rok 2026 základ dane z príjmov zo závislej činnosti 30 000 €. V akej výške si v ročnom zúčtovaní za rok 2026 uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (životné minimum k 1. 1. 2026 je 284,13 €)?","otazka_volna":"So základom dane okolo tridsaťtisíc za rok 2026 — koľko mi reálne ostane z tej nezdaniteľnej časti na daňovníka? Vraj sa to po novom kráti prísnejšie.","spravna_odpoved":"Nezdaniteľná časť je 4 661,11 €. Základ dane 30 000 € presahuje hranicu 91,8-násobku životného minima (26 083,13 €), preto sa od roku 2026 NČZD počíta ako rozdiel 51,6-násobku životného minima (51,6 × 284,13 = 14 661,11 €) a jednej tretiny základu dane (10 000 €): 14 661,11 − 10 000 = 4 661,11 €.","ustanovenie":"§ 11 ods. 2 písm. b) a § 52zzzj ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 51,6-násobku platného životného minima a jednej tretiny základu dane","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Pri základe dane 30 000 € si zamestnanec v ročnom zúčtovaní za rok 2026 uplatní nezdaniteľnú časť základu dane (NČZD) na daňovníka vo výške **4 661,11 €**.\n\nKeďže jeho základ dane presiahol hranicu pre uplatnenie plnej NČZD, táto suma sa kráti podľa zákonom stanoveného vzorca.\n\n### Výpočet a legislatívne pozadie\n\nPre rok 2026 platia nasledujúce pravidlá pre výpočet ročnej NČZD na daňovníka, ktoré vychádzajú zo životného minima 284,13 € platného k 1. 1. 2026:\n\n1.  **Plná výška NČZD:** **5 966,73 €** (21-násobok životného minima).\n    *   Uplatní sa, ak je ročný základ dane daňovníka rovný alebo nižší ako **26 083,13 €** (91,8-násobok životného minima) [Zdroj: blog-nezdanitelna-cast-zakladu-dane-2026-kratenie.md].\n\n2.  **Krátená výška NČZD:** Ak je základ dane vyšší ako 26 083,13 €, NČZD sa vypočíta podľa vzorca:\n    *   **NČZD = 14 661,11 € - (základ dane / 3)** [Zdroj: 143_Mzdove_veliciny_v_roku_2026_2025.md].\n    *   Nárok na NČZD úplne zaniká pri základe dane 43 983,32 € a viac [Zdroj: 004__chunk.md].\n\n**Výpočet pre váš prípad:**\n\n*   **Základ dane zamestnanca:** 30 000 €\n*   **Porovnanie s hranicou:** 30 000 € je viac ako 26 083,13 €, preto sa NČZD kráti.\n*   **Aplikácia vzorca:**\n    NČZD = 14 661,11 - (30 000 / 3)\n    NČZD = 14 661,11 - 10 000\n    **NČZD = 4 661,11 €**","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 4 661,11 € vrátane správneho postupu a legislatívneho výpočtu krátenia."},"google":{"odpoved":"Keďže základ dane zamestnanca (30 000 €) presiahol v roku 2026 sumu 26 083,13 €, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa kráti. Výška nezdaniteľnej časti sa vypočíta ako rozdiel 51,6-násobku životného minima a jednej tretiny základu dane. V ročnom zúčtovaní si tak zamestnanec uplatní nezdaniteľnú časť vo výške 4 661,11 € (14 661,11 - 30 000 / 3). Ak by bol výsledok záporný, nezdaniteľná časť by bola nula. Tento postup vyplýva z § 11 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú nezdaniteľnú časť 4 661,11 € vrátane správneho zákonného vzorca a výpočtu platného od roku 2026."},"bez":{"odpoved":"Zamestnanec si v ročnom zúčtovaní za rok 2026 uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 5 058,55 €. Keďže jeho základ dane (30 000 €) presiahol 100-násobok platného životného minima (28 413 €), nezdaniteľná časť sa kráti. Suma sa vypočíta ako rozdiel 44,2-násobku životného minima a jednej štvrtiny základu dane. Tento postup vyplýva z § 11 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výslednú sumu (5 058,55 € namiesto 4 661,11 €) aj nesprávny výpočtový vzorec pre rok 2026."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Živnostník dosiahne za rok 2026 zdaniteľné príjmy zo živnosti (§ 6 ods. 1) vo výške 102 000 €. Môže na základ dane z podnikania použiť zvýhodnenú sadzbu dane 15 %?","otazka_volna":"Tento rok som ako živnostník prvýkrát prehupol tržby cez stotisíc. Pätnásťpercentnú daň mám aspoň na tých prvých stotisíc, nie?","spravna_odpoved":"Nie. Sadzba 15 % patrí len daňovníkovi, ktorého zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 za zdaňovacie obdobie neprevýšia 100 000 € — rozhodujú príjmy (tržby), nie zisk, a limit funguje ako prah „všetko alebo nič“. Pri príjmoch 102 000 € sa celý základ dane z podnikania zdaní progresívne sadzbami 19 % / 25 % / 30 % / 35 % podľa pásem platných od roku 2026.","ustanovenie":"§ 15 písm. a) body 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"15 % zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zníženého o daňovú stratu pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 neprevyšujúce sumu 100 000 eur","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade **nemôže** použiť zvýhodnenú 15 % sadzbu dane.\n\nPodľa platnej legislatívy pre rok 2026 je znížená sadzba dane vo výške 15 % určená pre fyzické osoby s príjmami z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) len vtedy, ak ich zdaniteľné príjmy z týchto činností za zdaňovacie obdobie **nepresiahnu 100 000 €** [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 15 písm. a)].\n\nKeďže živnostník dosiahol zdaniteľné príjmy vo výške **102 000 €**, prekročil stanovený limit. Z tohto dôvodu sa na jeho celý základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 ZDP uplatnia štandardné progresívne sadzby dane platné pre rok 2026.\n\n### Sadzby dane pre rok 2026 pri prekročení limitu\n\nPre výpočet dane zo základu dane z podnikania sa použijú nasledujúce pásma [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 15 písm. a)]:\n\n*   **19 %** z časti základu dane do výšky 43 983,32 €\n*   **25 %** z časti základu dane nad 43 983,32 € do 60 349,21 €\n*   **30 %** z časti základu dane nad 60 349,21 € do 75 010,32 €\n*   **35 %** z časti základu dane nad 75 010,32 €","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že živnostník nemôže uplatniť sadzbu 15 %, pretože jeho príjmy presiahli zákonom stanovený limit 100 000 €, a uvádza správne uplatnenie progresívnych sadzieb dane."},"google":{"odpoved":"Nie, živnostník nemôže použiť sadzbu dane 15 %, pretože jeho zdaniteľné príjmy presiahli stanovený limit. Zvýhodnená sadzba dane vo výške 15 % sa vzťahuje len na živnostníkov, ktorých zdaniteľné príjmy (nie základ dane) za zdaňovacie obdobie nepresiahnu sumu 100 000 €. Keďže príjmy vo výške 102 000 € túto hranicu prekračujú, na celý základ dane z príjmov z podnikania sa uplatnia sadzby progresívneho zdanenia (19 % a vyššie). Táto podmienka je upravená v § 15 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza záporný záver, limit zdaniteľných príjmov do 100 000 € aj uplatnenie progresívnej sadzby dane."},"bez":{"odpoved":"Nie, nemôže. Jeho zdaniteľné príjmy vo výške 102 000 € presiahli zákonom stanovenú hranicu pre uplatnenie tejto sadzby. Pre uplatnenie 15 % sadzby dane nesmú zdaniteľné príjmy daňovníka za zdaňovacie obdobie presiahnuť sumu 60 000 €. Na celý základ dane z týchto príjmov preto uplatní štandardnú sadzbu dane 19 %, prípadne 25 % na časť základu dane presahujúcu stanovený limit. Uvedené vyplýva z § 15 písm. b) bod 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu hranicu príjmov (60 000 € namiesto 100 000 € platných pre rok 2026) a nesprávne odkazuje na staré sadzby dane a neplatné ustanovenie."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Spoločnosť s r. o., platiteľ DPH, kúpi v marci 2026 nový osobný automobil kategórie M1 za 48 000 € + DPH 11 040 €. Auto bude konateľ používať aj na súkromné jazdy a spoločnosť nepovedie elektronickú knihu jázd preukazujúcu výlučne podnikateľské použitie. Akú sumu DPH si môže spoločnosť odpočítať?","otazka_volna":"Kupujeme na firmu auto, konateľ s ním bude jazdiť aj súkromne, knihu jázd sa nám viesť nechce. Koľko dépeháčky si z toho auta môžeme dať späť?","spravna_odpoved":"Odpočítať si môže len 50 % dane, teda 5 520 €. Od 1. januára 2026 do 30. júna 2028 sa pri osobných vozidlách kategórie M1, L1e a L3e používaných aj na iný účel ako podnikanie uplatňuje paušálny odpočet 50 % (plný odpočet by vyžadoval výlučne podnikateľské použitie preukázané podrobnými elektronickými záznamami, prípadne ide o výnimky ako taxislužba, nájom či autoškola). Neodpočítaná DPH sa podľa § 52zzzk zákona o dani z príjmov nepovažuje za daňový výdavok ani nevstupuje do vstupnej ceny auta.","ustanovenie":"§ 85n ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH (čl. X zákona č. 261/2025 Z. z.); § 52zzzk zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Platiteľ, ktorý od 1. januára 2026 do 30. júna 2028 vrátane nadobudne dlhodobý majetok podľa § 52a ods. 1 písm. b), ktorým je motorové vozidlo kategórie M1, L1e alebo L3e (ďalej len „osobné motorové vozidlo“), iné ako osobné motorové vozidlo podľa odseku 4 alebo odseku 5, odpočíta daň vzťahujúcu sa na toto osobné motorové vozidlo v rozsahu 50 %","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2025/261","my":{"odpoved":"Na základe nových pravidiel platných od 1. januára 2026 si vaša spoločnosť môže odpočítať DPH v paušálnej výške 50 %, čo predstavuje **5 520 €**.\n\nOd 1. januára 2026 platí pre osobné motorové vozidlá kategórie M1, ktoré sú používané na podnikanie aj na iný účel (napr. súkromný), špeciálny režim odpočítania DPH. Spoločnosť si môže odpočítať daň v paušálnej výške 50 % bez ohľadu na skutočný pomer použitia a bez povinnosti viesť evidenciu na účely DPH [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 85n].\n\n### Výpočet odpočítateľnej DPH\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Cena vozidla bez DPH | 48 000,00 € |\n| DPH 23 % | 11 040,00 € |\n| **Nárok na odpočítanie DPH (50 % z 11 040 €)** | **5 520,00 €** |\n| Neodpočítateľná DPH (zvyšných 50 %) | 5 520,00 € |\n\n### Čo sa stane s neodpočítanou DPH?\n\nNeodpočítaná časť DPH vo výške 5 520 € **nie je daňovým výdavkom**. Znamená to, že:\n*   V účtovníctve sa stane súčasťou obstarávacej ceny vozidla (účtovná vstupná cena bude 48 000 + 5 520 = 53 520 €).\n*   Na účely dane z príjmov sa však o túto sumu musí zvýšiť výsledok hospodárenia. Daňová vstupná cena na účely odpisovania bude len 48 000 € [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 52zzzk].\n\n### Dôsledky a výhody nového režimu\n\n1.  **Zjednodušenie evidencie:** Pri uplatnení 50 % paušálneho odpočtu DPH už spoločnosť nemusí sledovať pomer súkromných a služobných jázd pre účely DPH.\n2.  **Žiadna DPH zo súkromného použitia:** Použitie vozidla na súkromné účely sa v tomto režime nepovažuje za dodanie služby za protihodnotu. Spoločnosť teda nemusí mesačne odvádzať DPH z nákladov na súkromné použitie [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 85n].\n3.  **Súvisiace náklady:** Rovnaký 50 % paušálny odpočet DPH sa uplatní aj na všetky súvisiace tovary a služby, ako sú pohonné látky, opravy, údržba, pneumatiky a pod. [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 85n ods. 3].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNový režim platný od roku 2026 výrazne zjednodušuje administratívu spojenú s DPH pri vozidlách na zmiešané použitie. Odpadá povinnosť viesť knihu jázd pre účely DPH a mesačne zdaňovať súkromné použitie. Kľúčové je však pamätať na to, že neodpočítaná polovica DPH nie je daňovo uznaným nákladom a je potrebné ju pri výpočte dane z príjmov pripočítať k základu dane.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne určuje správnu sumu odpočtu DPH 5 520 € (50 %) a uvádza správne zákonné ustanovenia vrátane zaobchádzania s neodpočítanou DPH."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť si môže odpočítať DPH vo výške 5 520 €. Keďže automobil kategórie M1 bude využívaný na podnikateľské aj súkromné účely a spoločnosť nevedie elektronickú evidenciu jázd preukazujúcu jeho výlučné podnikateľské využitie, uplatní sa paušálny odpočet dane vo výške 50 %. Tento postup vyplýva z prechodného ustanovenia § 85n zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktoré je účinné od 1. januára 2026. Neuplatnená časť DPH vo výške 5 520 € nebude daňovým výdavkom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu odpočtu DPH 5 520 € na základe 50 % paušálu podľa § 85n zákona o DPH od 1. januára 2026."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť si môže odpočítať DPH vo výške 8 832 €. Keďže základ dane (48 000 €) neprekročil limit 49 800 €, právo na odpočítanie dane nezaniklo v plnej výške. Pri použití automobilu aj na súkromné účely si však platiteľ môže odpočítať daň len v pomernej výške zodpovedajúcej rozsahu použitia na podnikanie. V praxi sa pri absencii knihy jázd uplatňuje paušálny pomer 80 % na podnikateľské účely (80 % z 11 040 €). Tento postup vyplýva z § 49 ods. 5 a § 49 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu odpočtu (8 832 € namiesto 5 520 €) a vychádza zo starých pravidiel namiesto zákonom stanovenej paušálnej výšky 50 % platnej od roku 2026."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Daňovník zdedil rekreačnú chatu po sestre, ktorá zomrela 10. marca 2022; osvedčenie o dedičstve bolo vydané a zápis do katastra vykonaný v januári 2023. Sestra chatu vlastnila 20 rokov. Ak daňovník chatu predá v júni 2026, bude príjem z predaja oslobodený od dane z príjmov? Ak nie, odkedy by bol?","otazka_volna":"Zdedil som chatu po sestre, ona ju mala dvadsať rokov. Keď ju teraz predám, snáď z toho daň platiť nemusím, keď to bolo v rodine tak dlho?","spravna_odpoved":"Príjem nie je oslobodený. Sestra je dedenie v nepriamom rade, takže doba vlastníctva poručiteľky sa nezapočítava — päťročná lehota beží len od nadobudnutia dedičom, a tým je deň smrti poručiteľky (dedičstvo sa nadobúda smrťou, nie zápisom do katastra), t. j. od 10. marca 2022. Lehota uplynie 10. marca 2027, oslobodený by bol až predaj uskutočnený po tomto dni. Pri predaji v júni 2026 sa zisk zdaní ako ostatný príjem podľa § 8.","ustanovenie":"§ 9 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 595/2003 Z. z.; § 460 Občianskeho zákonníka","citat":"Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40","my":{"odpoved":"Nie, za daných okolností **príjem z predaja rekreačnej chaty v júni 2026 oslobodený od dane nebude**.\n\nDôvodom je, že pri dedení po sestre sa do lehoty vlastníctva nezapočítava doba, počas ktorej nehnuteľnosť vlastnila zosnulá sestra. Päťročnú lehotu pre oslobodenie musíte splniť vy ako dedič.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Všeobecné pravidlo oslobodenia:** Príjem z predaja nehnuteľnosti je oslobodený od dane z príjmov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa jej nadobudnutia [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 9, ods. 1 písm. a)].\n\n2.  **Výnimka pri dedení (započítanie doby poručiteľa):** Zákon umožňuje pripočítať dobu vlastníctva poručiteľa (zosnulého) k dobe vlastníctva dediča, ale **len v prípade dedenia v priamom rade** (napr. rodičia, deti, starí rodičia) alebo dedenia medzi manželmi [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 9, ods. 1 písm. b)].\n\n3.  **Váš prípad – dedenie po sestre:** Sestra je príbuzná v **pobočnom rade**, nie v priamom. Preto sa na vás nevzťahuje výnimka o započítaní doby vlastníctva a 20-ročná doba, počas ktorej chatu vlastnila vaša sestra, je pre účely oslobodenia irelevantná.\n\n4.  **Výpočet vašej doby vlastníctva:**\n    *   **Deň nadobudnutia:** Pri dedení sa nehnuteľnosť nadobúda **dňom smrti poručiteľa**, nie dňom vydania osvedčenia o dedičstve alebo zápisu do katastra. Vo vašom prípade je to **10. marec 2022**.\n    *   **Deň predaja:** Plánovaný predaj je v júni 2026.\n    *   **Trvanie vlastníctva:** Od 10. marca 2022 do júna 2026 uplynú približne 4 roky a 3 mesiace, čo je menej ako požadovaných 5 rokov.\n\n### Kedy bude príjem oslobodený?\n\nAby bol príjem z predaja chaty oslobodený od dane, musíte ju predať **po uplynutí piatich rokov** od jej nadobudnutia, teda po 10. marci 2027.\n\n**Príjem z predaja bude oslobodený, ak k predaju dôjde najskôr 11. marca 2027.**\n\nPre posúdenie oslobodenia je rozhodujúci deň predaja, ktorým sa rozumie skorší z týchto dvoch dní: deň prijatia prvej platby (aj preddavku) alebo deň uzavretia kúpnej zmluvy [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 9, ods. 4]. Obe tieto udalosti sa musia uskutočniť až po 10. marci 2027.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným právnym odôvodnením uvádza, že príjem v júni 2026 oslobodený nebude a oslobodenie nastane až po uplynutí 5 rokov od smrti poručiteľky, teda najskôr 11. marca 2027."},"google":{"odpoved":"Nie, príjem z predaja chaty v júni 2026 nebude oslobodený od dane z príjmov. Doba vlastníctva nehnuteľnosti poručiteľom (sestrou) sa v tomto prípade nezapočítava, pretože nejde o dedenie v priamom rade. Daňovník musí pre oslobodenie vlastniť nehnuteľnosť viac ako päť rokov odo dňa smrti poručiteľa. Keďže sestra zomrela 10. marca 2022, päťročná lehota uplynie až 10. marca 2027. Príjem z predaja by bol oslobodený až pri predaji uskutočnenom po tomto dátume, v súlade s § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že príjem nie je oslobodený, keďže ide o dedenie v nepriamom rade, lehota začala plynúť dňom smrti poručiteľky a oslobodenie nastane až po 10. marci 2027."},"bez":{"odpoved":"Nie, príjem z predaja chaty v júni 2026 nebude oslobodený od dane z príjmov. Keďže ide o dedenie po sestre, teda v nepriamom rade, do lehoty vlastníctva sa nezapočítava doba, počas ktorej chatu vlastnila poručiteľka. Päťročná lehota na oslobodenie od dane sa v tomto prípade počíta odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti do vlastníctva dediča, ktorým je deň smrti poručiteľky (10. marec 2022). Príjem z predaja by bol oslobodený až pri predaji uskutočnenom po 10. marci 2027. Podmienky oslobodenia upravuje § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že príjem nie je oslobodený, správne vysvetľuje nezapočítanie doby vlastníctva pri dedení v nepriamom rade aj moment nadobudnutia vlastníctva smrťou poručiteľky a presne určuje dátum oslobodenia po 10. marci 2027."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Fyzická osoba kúpila byt (mimo obchodného majetku) 15. februára 2022. V novembri 2026 uzavrie s kupujúcim zmluvu o budúcej kúpnej zmluve; samotná kúpna zmluva sa podpíše a kúpna cena uhradí až v apríli 2027, teda po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia. Bude príjem z predaja oslobodený od dane?","otazka_volna":"Byt vlastním od začiatku 2022. S kupcom sa dohodneme už teraz cez zmluvu o budúcej zmluve, ale samotný predaj aj peniaze počkajú, kým prejde päť rokov. Tým pádom daň neriešim, však?","spravna_odpoved":"Príjem nie je oslobodený. Zákon výslovne vylučuje z oslobodenia príjmy plynúce na základe zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od nadobudnutia, aj keď samotná kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch. Rozhodujúce je uzavretie zmluvy o budúcom predaji v novembri 2026 (pred 15. februárom 2027), preto sa príjem zdaní.","ustanovenie":"§ 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade príjem z predaja bytu oslobodený od dane z príjmov nebude.**\n\nRozhodujúcim faktorom je dátum uzavretia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Ak je táto zmluva uzavretá pred uplynutím 5-ročnej lehoty od nadobudnutia nehnuteľnosti, príjem z následného predaja je zdaniteľným príjmom, a to aj v prípade, že k samotnému prevodu vlastníctva a úhrade kúpnej ceny dôjde až po uplynutí tejto lehoty.\n\n### Vysvetlenie\n\nZákon o dani z príjmov explicitne vylučuje z oslobodenia príjmy, ktoré plynú daňovníkovi na základe zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti, ak bola táto zmluva uzavretá do piatich rokov od jej nadobudnutia [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 9 ods. 1 písm. a)].\n\nPre posúdenie oslobodenia je teda kľúčové, kedy vznikol právny záväzok k budúcemu predaju, nie kedy došlo k finálnemu vysporiadaniu obchodu.\n\n### Aplikácia na Váš prípad\n\n1.  **Dátum nadobudnutia bytu:** 15. február 2022\n2.  **Koniec 5-ročnej lehoty pre oslobodenie:** 15. február 2027\n3.  **Dátum uzavretia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve:** November 2026\n\nKeďže ste zmluvu o budúcej kúpnej zmluve uzavreli v novembri 2026, teda **pred** uplynutím 5-ročnej lehoty (15. 2. 2027), príjem z predaja tohto bytu v apríli 2027 bude podliehať dani z príjmov.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nKeďže príjem z predaja bude zdaniteľným príjmom podľa § 8 zákona o dani z príjmov, budete povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb (typ B) za rok 2027. Do daňových výdavkov si budete môcť uplatniť preukázateľne zaplatenú kúpnu cenu bytu pri jeho nadobudnutí v roku 2022, prípadne aj ďalšie preukázateľné výdavky spojené s jeho predajom alebo technickým zhodnotením.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou aj zákonom uvádza, že príjem nebude oslobodený od dane z dôvodu uzavretia zmluvy o budúcom predaji pred uplynutím päťročnej lehoty od nadobudnutia."},"google":{"odpoved":"Nie, príjem z predaja bytu v tomto prípade nebude oslobodený od dane z príjmov. Podmienka oslobodenia nie je splnená, pretože zmluva o budúcej kúpnej zmluve bude uzavretá pred uplynutím piatich rokov od nadobudnutia nehnuteľnosti (15. februára 2027). Pre posúdenie splnenia päťročnej lehoty je rozhodujúci deň uzavretia zmluvy o prevode alebo deň prijatia prvej platby, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr. Príjem z predaja nehnuteľnosti je oslobodený od dane až po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia, pričom do tejto lehoty sa nesmie uzavrieť ani zmluva o budúcom predaji. Táto podmienka je stanovená v § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru, že príjem nebude oslobodený, a správne uviedla zákonnú podmienku, že zmluva o budúcom predaji bola uzavretá do piatich rokov od nadobudnutia."},"bez":{"odpoved":"Áno, príjem z predaja bytu bude v tomto prípade oslobodený od dane z príjmov. Rozhodujúcim momentom pre posúdenie splnenia podmienky oslobodenia nie je dátum uzavretia zmluvy o budúcej zmluve, ale moment samotného prevodu vlastníckeho práva. Päťročná lehota vlastníctva uplynie 15. februára 2027. Keďže k predaju dôjde až v apríli 2027, podmienka časového testu bude splnená. Toto oslobodenie upravuje § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru a uvádza nesprávne právne pravidlo, keďže podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov je príjem z predaja vylúčený z oslobodenia, ak bola zmluva o budúcom predaji uzavretá do piatich rokov od nadobudnutia nehnuteľnosti."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Fyzická osoba (bez iných zdaniteľných príjmov) predá v roku 2026 pozemky, ktoré kúpila v roku 2023 — príjem z predaja nie je oslobodený a základ dane z ostatných príjmov po odpočítaní výdavkov je 90 000 €. Akou najvyššou sadzbou dane sa tento základ dane zdaní a na časť základu dane nad akú sumu sa uplatní (životné minimum k 1. 1. 2026 je 284,13 €)?","otazka_volna":"Predávam pozemky so ziskom deväťdesiattisíc, iné príjmy nemám. Aké najvyššie percento dane mi na to štát v roku 2026 zoberie? Vraj pribudli nejaké nové pásma.","spravna_odpoved":"Najvyššia sadzba je 35 % a uplatní sa na časť základu dane presahujúcu 264-násobok životného minima, t. j. nad 75 010,32 €. Od roku 2026 sa aj ostatné príjmy (§ 8) zdaňujú štvorpásmovou progresiou: 19 % do 43 983,32 €, 25 % do 60 349,21 €, 30 % do 75 010,32 € a 35 % nad túto sumu.","ustanovenie":"§ 15 písm. a) bod 1 a § 52zzzj ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"35 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 264-násobok sumy platného životného minima","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Na základ dane 90 000 € z predaja pozemkov v roku 2026 sa uplatní najvyššia sadzba dane **35 %**. Táto sadzba sa použije na časť základu dane, ktorá presiahne sumu **75 010,32 €**.\n\nPre rok 2026 platí pre fyzické osoby nové progresívne zdanenie príjmov s viacerými pásmami. Váš základ dane vo výške 90 000 € sa zdaní nasledovne:\n\n*   **1. Pásmo (19 %):** Časť základu dane do **43 983,32 €** sa zdaní sadzbou 19 %.\n    *   *Daň: 43 983,32 € × 19 % = 8 356,83 €*\n*   **2. Pásmo (25 %):** Časť základu dane nad 43 983,32 € do **60 349,21 €** sa zdaní sadzbou 25 %.\n    *   *Daň: (60 349,21 € - 43 983,32 €) × 25 % = 16 365,89 € × 25 % = 4 091,47 €*\n*   **3. Pásmo (30 %):** Časť základu dane nad 60 349,21 € do **75 010,32 €** sa zdaní sadzbou 30 %.\n    *   *Daň: (75 010,32 € - 60 349,21 €) × 30 % = 14 661,11 € × 30 % = 4 398,33 €*\n*   **4. Pásmo (35 %):** Zvyšná časť základu dane nad **75 010,32 €** sa zdaní sadzbou 35 %.\n    *   *Daň: (90 000 € - 75 010,32 €) × 35 % = 14 989,68 € × 35 % = 5 246,39 €*\n\nCelková daň z tohto príjmu by bola súčtom daní z jednotlivých pásiem: 8 356,83 + 4 091,47 + 4 398,33 + 5 246,39 = **22 093,02 €**.\n\n**Dôležité upozornenia:**\n\n*   **Nezdaniteľná časť základu dane (NČZD):** Na príjmy z predaja nehnuteľnosti (ostatné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov) nie je možné uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Tá sa vzťahuje výhradne na aktívne príjmy (zo zamestnania alebo z podnikania) [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 11, ods. 1].\n*   **Sadzba 15 %:** Znížená sadzba dane 15 % sa na tento príjem nevzťahuje, pretože platí len pre príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2) do limitu zdaniteľných príjmov 100 000 € ročne.\n*   **Zdravotné poistenie:** Z tohto základu dane budete povinný v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia zaplatiť aj poistné na zdravotné poistenie vo výške **16 %** [Zákon č. 580/2004 Z. z., § 38ezk]. Zaplatené poistné si následne môžete uplatniť ako daňový výdavok v dodatočnom daňovom priznaní.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza najvyššiu sadzbu dane 35 %, hranicu jej uplatnenia nad sumu 75 010,32 € a presne popisuje štvorpásmovú progresiu platnú od roku 2026."},"google":{"odpoved":"Základ dane vo výške 90 000 € sa zdaní progresívne viacerými sadzbami, pričom najvyššia sadzba dane je 35 %. Táto sadzba sa uplatní na časť základu dane, ktorá presiahne sumu 75 010,32 €. Vo vašom prípade sa teda sadzbou 35 % zdaní suma 14 989,68 € (rozdiel medzi 90 000 € a 75 010,32 €). Keďže ide o ostatný príjem podľa § 8, nie je možné znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Uvedené sadzby pre rok 2026 upravuje § 15 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza najvyššiu sadzbu dane 35 % aj hranicu základu dane 75 010,32 €, od ktorej sa uplatní, v súlade s referenciou."},"bez":{"odpoved":"Najvyššia sadzba dane, ktorou sa zdaní časť základu dane, je 25 %. Táto sadzba sa uplatní na časť základu dane presahujúcu sumu 50 235,38 €. Uvedená suma predstavuje 176,8-násobok sumy životného minima platného k 1. 1. 2026. Vyplýva to z ustanovenia § 15 písm. a) bod 1b zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza najvyššiu sadzbu dane 25 % a hranicu 50 235,38 €, pričom od roku 2026 platí najvyššia sadzba 35 % na časť základu dane presahujúcu 75 010,32 €."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Zamestnanec predá v júni 2026 byt, ktorý kúpil v roku 2023 (nie je splnená podmienka oslobodenia). Zdaniteľný základ dane z predaja podľa § 8 je 40 000 €. V akej sadzbe a výške mu z tohto zisku vyrubí zdravotná poisťovňa poistné v ročnom zúčtovaní za rok 2026?","otazka_volna":"Predal som byt skôr než po piatich rokoch, zarobil som na tom štyridsaťtisíc. Koľko si z toho okrem dane odtrhne ešte zdravotná poisťovňa? Kedysi to bývalo štrnásť percent.","spravna_odpoved":"Zdravotné poistné je 16 % z vymeriavacieho základu 40 000 €, teda 6 400 €. Podľa prechodného ustanovenia § 38ezk je od 1. januára 2026 do 31. decembra 2027 sadzba poistného z príjmov podľa § 10b ods. 1 písm. c) a d) (kapitálové a ostatné príjmy vrátane predaja nehnuteľnosti) 16 %; vymeriavacím základom je základ dane z týchto príjmov. Poistné vyrubí zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní za rok 2026 (vykonanom v roku 2027).","ustanovenie":"§ 38ezk, § 13 ods. 7 a § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení","citat":"Od 1. januára 2026 do 31. decembra 2027 je sadzba poistného podľa § 12 ods. 1 … písm. b) … 16 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580/20260101","my":{"odpoved":"Áno, z tohto príjmu bude zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní za rok 2026 vyrubovať poistné. Sadzba poistného je **16 %**, čo pri základe dane 40 000 € predstavuje poistné vo výške **6 400 €**.\n\nPríjmy z predaja nehnuteľnosti, ktoré nie sú oslobodené od dane a zdaňujú sa podľa § 8 zákona o dani z príjmov, sa považujú za zárobkovú činnosť na účely zdravotného poistenia.\n\n### Výpočet poistného na zdravotné poistenie\n\nVymeriavacím základom pre výpočet poistného je v tomto prípade čiastkový základ dane z príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov, ktorý uvediete v daňovom priznaní za rok 2026.\n\n*   **Vymeriavací základ:** 40 000,00 €\n*   **Sadzba poistného (platná od 1. 1. 2026):** 16 % [Sadzba ZP z ostatných a kapitálových príjmov (§ 7, § 8 ZDP)]\n*   **Poistné na úhradu:** 40 000,00 € × 16 % = **6 400,00 €**\n\nTúto sumu vám zdravotná poisťovňa vyčísli ako nedoplatok v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia za rok 2026, ktoré vám doručí v roku 2027.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nZaplatené poistné na zdravotné poistenie z tohto príjmu si môžete uplatniť ako daňový výdavok [Komentrk8zkona5952003Zz.md, § 8 ods. 12 ZDP]. Keďže poistné zaplatíte až v roku 2027 (po doručení výsledku ročného zúčtovania), môžete si tento výdavok uplatniť podaním **dodatočného daňového priznania** k dani z príjmov za rok 2026.\n\nTýmto krokom si znížite pôvodný základ dane a vznikne vám daňový preplatok.\n\n*   **Zníženie základu dane:** o 6 400 €\n*   **Vrátená daň (daňový preplatok):** 6 400 € × 19 % = **1 216,00 €**\n\nPodanie dodatočného daňového priznania je v tomto prípade dobrovoľné, ale finančne výhodné [240_Vplyv_zvysenia_zivotneho_minima_na_dan_z_prijmov_fyzickej_osoby_2025.md, § 32 ods. 12 ZDP].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sadzbu 16 %, vymeriavací základ 40 000 € a výsledné poistné 6 400 € v ročnom zúčtovaní za rok 2026."},"google":{"odpoved":"Zdravotná poisťovňa vyrubí zamestnancovi v ročnom zúčtovaní za rok 2026 poistné sadzbou 16 % z dosiahnutého zdaniteľného základu dane. Z vymeriavacieho základu 40 000 € bude výška poistného predstavovať 6 400 €. Príjem z predaja nehnuteľnosti podľa § 8 zákona o dani z príjmov patrí medzi ostatné príjmy, z ktorých sa platí poistné na zdravotné poistenie. Na tento typ príjmu sa neuplatňuje maximálny vymeriavací základ. Príslušná sadzba poistného je ustanovená v § 12 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sadzbu 16 % aj výslednú sumu poistného 6 400 € na základe správneho právneho posúdenia príjmu."},"bez":{"odpoved":"Zdravotná poisťovňa mu z tohto príjmu nevyrubí žiadne poistné. Sadzba poistného je 0 % a jeho výška je teda 0 €. Príjem z predaja nehnuteľnosti podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov totiž nevstupuje do vymeriavacieho základu na výpočet poistného na zdravotné poistenie. Vymeriavací základ je definovaný v § 11 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, pričom tento druh príjmu v ňom nie je zahrnutý. Zamestnanec z tohto príjmu zaplatí iba daň z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne tvrdí, že poistné je 0 € a príjem z predaja nevstupuje do vymeriavacieho základu, pričom v skutočnosti podlieha sadzbe 16 % vo výške 6 400 €."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Fyzická osoba (nepodnikateľ) kúpila v roku 2023 bitcoin za 5 000 € a v roku 2026 ho predá za 25 000 €, teda drží ho viac ako tri roky. Platí pre rok 2026 oslobodenie alebo zvýhodnená 7 % sadzba pri predaji kryptoaktív držaných dlhšie ako rok, o ktorých sa písalo v médiách? Ako sa príjem reálne zdaní?","otazka_volna":"Bitcoin držím už vyše troch rokov, teraz som predal so ziskom dvadsaťtisíc. Čítal som, že po roku držania je to len sedem percent alebo úplne bez dane — platí to?","spravna_odpoved":"Neplatí. V účinnom zákone nie je žiadny časový test ani zvýhodnená sadzba pre kryptoaktíva — režim so 7 % sadzbou po roku držby, schválený v roku 2023 (zákon č. 315/2023 Z. z.), zrušil konsolidačný zákon č. 530/2023 Z. z. ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti a novšie návrhy na obnovenie zvýhodnenia schválené neboli. Zisk 20 000 € je ostatný príjem z predaja kryptoaktíva podľa § 8 ods. 1 písm. t): zdaní sa sadzbou 19 % (základ dane do 43 983,32 €) a navyše podlieha zdravotnému poistnému so sadzbou 16 % platnou pre roky 2026 – 2027.","ustanovenie":"§ 8 ods. 1 písm. t) a § 15 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.; § 38ezk zákona č. 580/2004 Z. z.","citat":"t) príjmy z predaja kryptoaktíva.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Áno, príjem z predaja kryptoaktív sa v roku 2026 zdaňuje. **Pre rok 2026 neplatí žiadne oslobodenie od dane ani znížená 7 % sadzba dane pri predaji kryptoaktív, a to bez ohľadu na dĺžku ich držby.**\n\nInformácie o oslobodení po roku držby alebo o zníženej sadzbe dane, ktoré sa objavili v médiách, sa týkali legislatívnych návrhov, ktoré neboli schválené v podobe, ktorá by zaviedla takéto zvýhodnenie pre zdaňovacie obdobie 2026.\n\nPríjem z predaja kryptoaktíva (vrátane Bitcoinu) sa u fyzickej osoby – nepodnikateľa považuje za **ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. t) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov**. Tento príjem podlieha dani z príjmov a aj odvodom na zdravotné poistenie.\n\n### Výpočet dane a odvodov za rok 2026\n\nTu je detailný výpočet vášho daňového a odvodového zaťaženia:\n\n**1. Daň z príjmov**\n\n*   **Príjem z predaja:** 25 000 €\n*   **Výdavok (obstarávacia cena):** 5 000 €\n*   **Základ dane (čiastkový):** 20 000 €\n    *   *Výpočet: 25 000 € - 5 000 € = 20 000 €*\n\nNa tento druh príjmu si **nemôžete uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka** (NČZD), pretože tá sa vzťahuje len na aktívne príjmy (zo zamestnania alebo podnikania), nie na ostatné príjmy podľa § 8 [NČZD — len z aktívnych príjmov (§ 11 ods. 1)].\n\n*   **Sadzba dane:** Váš základ dane 20 000 € spadá do prvého pásma progresívneho zdanenia.\n    *   **19 %** z časti základu dane do 43 983,32 € [Sadzba dane FO – pásmo 19 %].\n*   **Daň z príjmov:**\n    *   *Výpočet:* `20 000 € × 19 % = 3 800 €`\n\n**2. Zdravotné poistenie**\n\nPríjmy podľa § 8 ZDP vstupujú do vymeriavacieho základu pre ročné zúčtovanie zdravotného poistenia (RZZP).\n\n*   **Vymeriavací základ:** 20 000 € (zhodný so základom dane)\n*   **Sadzba poistného:** **16 %** [Sadzba ZP z ostatných a kapitálových príjmov (§ 7, § 8 ZDP)].\n*   **Poistné na zdravotné poistenie:**\n    *   *Výpočet:* `20 000 € × 16 % = 3 200 €`\n\n**3. Sociálne poistenie**\n\nZ ostatných príjmov podľa § 8 ZDP sa odvody na sociálne poistenie **neplatia**.\n\n### Celkové zhrnutie\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Príjem z predaja | 25 000,00 € |\n| Výdavok (nákupná cena) | - 5 000,00 € |\n| **Zisk pred zdanením** | **20 000,00 €** |\n| Daň z príjmov (19 %) | - 3 800,00 € |\n| Zdravotné poistenie (16 %) | - 3 200,00 € |\n| **Celkové zaťaženie (daň + odvody)** | **- 7 000,00 €** |\n| **Čistý zisk po zdanení** | **13 000,00 €** |\n\nVaše celkové daňovo-odvodové zaťaženie z dosiahnutého zisku 20 000 € bude **7 000 €**, čo predstavuje efektívnu sadzbu **35 %**.\n\n### Povinnosti voči úradom\n\n1.  **Daňové priznanie:** Tento príjem ste povinný uviesť v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby **typ B** za rok 2026. Priznanie sa podáva a daň je splatná do **31. marca 2027** (s možnosťou odkladu).\n2.  **Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia (RZZP):** Na základe podaného daňového priznania vám vaša zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie za rok 2026 (v priebehu roka 2027) a vyrubí vám nedoplatok vo výške 3 200 €, ktorý budete povinný uhradiť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza neexistenciu oslobodenia a 7 % sadzby pre rok 2026, správne zatriedenie príjmu podľa § 8 ods. 1 písm. t), ako aj výpočet dane pri 19 % sadzbe a zdravotného poistenia pri 16 % sadzbe."},"google":{"odpoved":"Nie, v roku 2026 pre vás neplatí žiadne oslobodenie od dane ani zvýhodnená 7 % sadzba pri predaji kryptoaktív, a to ani pri držbe dlhšej ako tri roky. Príjem z predaja bitcoinu sa považuje za ostatný príjem podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Váš zdaniteľný príjem je 20 000 € (25 000 € - 5 000 €). Tento zisk podlieha progresívnej sadzbe dane z príjmov (19 %, 25 %, 30 % alebo 35 % v závislosti od celkového základu dane) a zároveň aj zdravotným odvodom vo výške 16 %. Príjem priznáte v daňovom priznaní za rok 2026, ktoré podáte do 31. marca 2027.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že žiadne oslobodenie ani 7 % sadzba neplatí, zisk 20 000 € patrí pod § 8, podlieha príslušnej dani z príjmov (základná sadzba 19 %) a 16 % zdravotným odvodom."},"bez":{"odpoved":"Nie, príjem z predaja kryptoaktív nie je oslobodený od dane ani po troch rokoch držby. Keďže ste bitcoin držali dlhšie ako jeden rok, uplatní sa na váš príjem zvýhodnená sadzba dane vo výške 7 %. Základom dane je rozdiel medzi predajnou a nákupnou cenou, teda 20 000 € (25 000 € - 5 000 €). Z tohto základu dane zaplatíte daň vo výške 1 400 € (7 % z 20 000 €). Príjem zdanený touto sadzbou už nepodlieha odvodom na zdravotné poistenie. Uvedené vyplýva z § 7 ods. 13 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a § 10b ods. 1 písm. e) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že sa uplatní zvýhodnená 7 % sadzba dane a príjem nepodlieha zdravotnému poisteniu, hoci táto legislatívna úprava bola zrušená a príjem sa zdaňuje štandardnou sadzbou dane spolu so zdravotnými odvodmi."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Fyzická osoba v roku 2026 vymení na burze ether za bitcoin; hodnota etheru od nákupu výrazne vzrástla, ale žiadne eurá si na bankový účet nevybrala. Vzniká už samotnou výmenou kryptoaktíva za iné kryptoaktívum zdaniteľný príjem?","otazka_volna":"Len som prehodil jednu kryptomenu do druhej, žiadne peniaze som si nevyberal, všetko ostalo na burze. To sa predsa nezdaňuje, kým to nezmením na eurá, nie?","spravna_odpoved":"Áno, vzniká zdaniteľný príjem. Zákon o dani z príjmov za predaj kryptoaktíva výslovne označuje aj výmenu kryptoaktíva za iné kryptoaktívum — výmena ETH za BTC je teda zdaniteľný predaj, pričom príjem sa ocení reálnou hodnotou vymieňaného kryptoaktíva ku dňu výmeny (§ 17 ods. 43). Výber eur na bankový účet nie je podmienkou zdanenia.","ustanovenie":"§ 2 písm. ai) a § 8 ods. 17 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"predajom kryptoaktíva výmena kryptoaktíva za majetok, výmena kryptoaktíva za iné kryptoaktívum, výmena kryptoaktíva za poskytnutie služby alebo odplatný prevod kryptoaktíva","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Áno, jednoznačne. **Už samotná výmena jedného kryptoaktíva za iné sa v roku 2026 považuje za zdaniteľný príjem**, a to bez ohľadu na to, či ste si finančné prostriedky vybrali na bankový účet v eurách.\n\nMylná predstava, že daňová povinnosť vzniká až pri premene na fiat menu (EUR, USD a pod.), je veľmi častá, ale podľa slovenskej legislatívy platnej od 1. januára 2025 nesprávna.\n\n### Legislatívne zdôvodnenie\n\nZákon o dani z príjmov definuje, čo sa považuje za \"predaj kryptoaktíva\". Táto definícia zahŕňa aj vašu situáciu:\n\n> Predajom kryptoaktíva sa rozumie výmena kryptoaktíva za majetok, **výmena kryptoaktíva za iné kryptoaktívum**, výmena kryptoaktíva za poskytnutie služby alebo odplatný prevod kryptoaktíva. [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 2 písm. ai)]\n\nVaša transakcia (výmena etheru za bitcoin) je teda z pohľadu zákona považovaná za **predaj etheru**. Tento príjem sa zaraďuje medzi **ostatné príjmy** podľa § 8 ods. 1 písm. t) Zákona o dani z príjmov.\n\n### Výpočet zdaniteľného príjmu\n\nZdaniteľný príjem sa vypočíta ako rozdiel medzi trhovou hodnotou predávaného kryptoaktíva v momente výmeny a jeho obstarávacou cenou.\n\n*   **Príjem:** Reálna (trhová) hodnota etheru v eurách v momente, keď ste ho vymenili za bitcoin [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17 ods. 43].\n*   **Výdavok:** Vaša pôvodná obstarávacia cena etheru, teda suma, za ktorú ste ho nakúpili [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 25b].\n*   **Základ dane:** Príjem - Výdavok.\n\n**Praktický príklad:**\n1.  **Nákup:** V minulosti ste nakúpili 1 ETH za **1 000 €**.\n2.  **Výmena:** V roku 2026 ste tento 1 ETH vymenili za bitcoin. V momente výmeny mal 1 ETH trhovú hodnotu **3 500 €**.\n3.  **Výpočet:**\n    *   Váš príjem je 3 500 €.\n    *   Váš výdavok je 1 000 €.\n    *   Váš čiastkový základ dane z tejto operácie je **2 500 €** (3 500 € - 1 000 €).\n\nTúto sumu 2 500 € ste povinný uviesť v daňovom priznaní. Zároveň sa obstarávacou cenou vášho novonadobudnutého bitcoinu stáva suma 3 500 €.\n\n### Dôležité upozornenia pre rok 2026\n\n*   **Žiadne oslobodenie:** Na príjmy z predaja kryptoaktív sa nevzťahuje oslobodenie od dane vo výške 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP, ktoré platí pre iné druhy ostatných príjmov (napr. z prevodu cenných papierov).\n*   **Zdravotné poistenie:** Z dosiahnutého kladného základu dane z predaja kryptoaktív ste povinný zaplatiť aj poistné na zdravotné poistenie. Sadzba pre rok 2026 je **16 %**. Poisťovňa vám ho vyčísli v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia na základe podaného daňového priznania.\n\n### Zhrnutie a vaše povinnosti\n\n1.  **Vznikol vám zdaniteľný príjem:** Výmenou etheru za bitcoin v roku 2026 vám vznikol zdaniteľný príjem, ktorý podlieha dani z príjmov a zdravotným odvodom.\n2.  **Daňové priznanie:** Tento príjem musíte uviesť v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb (typ B) za zdaňovacie obdobie 2026, ktoré sa podáva do 31. marca 2027 (s možnosťou odkladu).\n3.  **Daň a odvody:** Z vypočítaného základu dane zaplatíte daň z príjmov (sadzba 19 % alebo vyššia, podľa celkového základu dane) a následne 16 % zdravotné poistenie.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôsledne si veďte evidenciu všetkých vašich transakcií s kryptoaktívami. Zaznamenávajte si dátumy nákupov a predajov (vrátane výmen), obstarávacie ceny v eurách a trhové ceny v eurách v čase predaja/výmeny. Táto evidencia je kľúčová pre správne vyplnenie daňového priznania a pre prípadnú daňovú kontrolu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom potvrdzuje, že samotná výmena kryptoaktíva za iné kryptoaktívum predstavuje zdaniteľný príjem ocenený reálnou hodnotou v čase výmeny bez ohľadu na výber eur."},"google":{"odpoved":"Áno, aj samotnou výmenou jedného kryptoaktíva za iné vzniká fyzickej osobe zdaniteľný príjem, a to aj bez výberu finančných prostriedkov na bankový účet. Tento akt sa považuje za predaj pôvodného kryptoaktíva (etheru). Zdaniteľným príjmom je rozdiel medzi reálnou hodnotou bitcoinu získaného výmenou a obstarávacou cenou pôvodného etheru. Tento príjem sa zaraďuje medzi ostatné príjmy.\n\nTento postup vyplýva z definície predaja kryptoaktíva podľa § 2 písm. ai) a z § 8 ods. 1 písm. t) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne aj právne správne potvrdzuje, že výmena kryptoaktíva za iné kryptoaktívum sa považuje za predaj a zakladá zdaniteľný príjem aj bez výberu peňažných prostriedkov na účet."},"bez":{"odpoved":"Nie, samotnou výmenou kryptoaktíva za iné kryptoaktívum v roku 2026 zdaniteľný príjem nevzniká. Podľa platnej legislatívy sa zdanenie odkladá až do momentu, kedy dôjde k predaju kryptoaktíva za majetok (napr. eurá) alebo k jeho výmene za službu. Pôvodná obstarávacia cena etheru sa pri tejto výmene prenáša na nadobudnutý bitcoin. Tento postup vyplýva z § 8 ods. 1 písm. t) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru a uvádza nesprávne právne pravidlo, keďže podľa zákona o dani z príjmov sa výmena kryptoaktíva za iné kryptoaktívum považuje za predaj a vzniká pri nej zdaniteľný príjem."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Fyzická osoba dosiahne za rok 2026 zisk z predaja kryptoaktív vo výške 450 €. Môže využiť oslobodenie od dane do 500 €, ktoré sa uplatňuje pri niektorých ostatných príjmoch podľa § 9 ods. 1 zákona o dani z príjmov?","otazka_volna":"Na krypte som za celý rok zarobil len nejakých štyristopäťdesiat eur. Do päťsto eur sa vraj drobné príjmy nezdaňujú — môžem to teda vôbec neriešiť v priznaní?","spravna_odpoved":"Nie, oslobodenie do 500 € sa na kryptoaktíva nevzťahuje a zdaní sa celý zisk 450 €. Oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. i) platí len pre príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f) (prevod opcií, cenných papierov a podielov) a podľa písm. g) pre príjmy z príležitostných činností a prenájmu; príjem z predaja kryptoaktíva je však samostatné písmeno t) v § 8 ods. 1, na ktoré sa žiadne 500 € oslobodenie neviaže.","ustanovenie":"§ 9 ods. 1 písm. g) a i) a § 8 ods. 1 písm. t) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f), ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Nie, na príjem z predaja kryptoaktív sa oslobodenie od dane vo výške 500 € nevzťahuje. Celý zisk vo výške 450 € podlieha dani z príjmov aj odvodom na zdravotné poistenie.\n\nTu je podrobné vysvetlenie platné pre rok 2026:\n\n### 1. Legislatívne zaradenie príjmu\n\nPríjem z predaja kryptoaktív sa od 1. januára 2025 považuje za **ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. t) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 8, ods. 1, písm. t)]. Toto zaradenie je kľúčové pre posúdenie možnosti uplatnenia oslobodenia.\n\n### 2. Rozsah oslobodenia od dane\n\nOslobodenie od dane vo výške 500 € je upravené v § 9 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov. Toto oslobodenie sa však vzťahuje **výlučne na príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f)** zákona, čo sú:\n*   príjmy z prevodu opcií,\n*   príjmy z prevodu cenných papierov,\n*   príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členského práva družstva.\n\nKeďže príjem z predaja kryptoaktív spadá pod písmeno t), a nie pod písmená d) až f), oslobodenie vo výške 500 € sa naň nedá uplatniť.\n\n### Výpočet daňovej a odvodovej povinnosti za rok 2026\n\nVáš zisk vo výške 450 € predstavuje čiastkový základ dane, z ktorého je potrebné vypočítať daň z príjmov a poistné na zdravotné poistenie.\n\n| Položka | Základ | Sadzba (platná pre 2026) | Suma |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Daň z príjmov** | 450,00 € | 19 % | **85,50 €** |\n| **Zdravotné poistenie** | 450,00 € | 16 % | **72,00 €** |\n| **Celková povinnosť** | | | **157,50 €** |\n\n**Vysvetlenie:**\n*   **Daň z príjmov:** Príjmy podľa § 8 sa zdaňujú progresívnou sadzbou dane 19 % / 25 % / 30 % / 35 %. Váš základ dane spadá do prvého pásma so sadzbou 19 %.\n*   **Zdravotné poistenie:** Príjmy z predaja kryptoaktív (§ 8 ods. 1 písm. t) ZDP) vstupujú do vymeriavacieho základu pre ročné zúčtovanie zdravotného poistenia. Sadzba pre rok 2026 je 16 % [zákon č. 580/2004 Z. z., § 38ezk]. Túto sumu vám zdravotná poisťovňa vyčísli v ročnom zúčtovaní za rok 2026, ktoré vám doručí v roku 2027.\n\nTieto príjmy uvediete v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby (typ B) za zdaňovacie obdobie 2026, ktoré budete podávať v roku 2027.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že oslobodenie do 500 € sa na predaj kryptoaktív nevzťahuje, keďže ide o príjem podľa § 8 ods. 1 písm. t), na ktorý oslobodenie podľa § 9 ods. 1 neplatí, a zdaní sa celý zisk 450 €."},"google":{"odpoved":"Nie, toto oslobodenie od dane sa na príjem z predaja kryptoaktív nevzťahuje. Príjem z predaja kryptoaktív je považovaný za zdaniteľný príjem, ktorý nie je od dane oslobodený. Tento príjem sa zaraďuje medzi ostatné príjmy podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Na zisk z predaja kryptoaktív sa neuplatňuje žiadna odpočítateľná položka a je potrebné ho zdaniť od prvého eura. Daňová povinnosť vzniká v momente akejkoľvek výmeny kryptoaktíva za majetok, službu alebo inú virtuálnu menu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že oslobodenie do 500 € sa na príjem z predaja kryptoaktív nevzťahuje a zisk je potrebné zdaniť v plnej výške."},"bez":{"odpoved":"Nie, toto oslobodenie od dane nie je možné využiť. Príjem z predaja kryptoaktív je ostatným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. t) zákona o dani z príjmov, na ktorý sa nevzťahuje oslobodenie do výšky 500 €. Oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. g) sa vzťahuje len na taxatívne vymenované príjmy podľa § 8, medzi ktorými príjem z predaja kryptoaktív nie je uvedený. Zdaniteľným príjmom je teda celá suma 450 €. Uvedené vyplýva z § 9 ods. 1 písm. g) v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. t) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že oslobodenie do 500 € nie je možné uplatniť, keďže príjem z kryptoaktív podľa § 8 ods. 1 písm. t) pod toto oslobodenie nespadá, a preto sa zdaní celá suma 450 €."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Slovenská s. r. o., platiteľ DPH, fakturuje výhradne iným tuzemským platiteľom DPH. Od ktorého dátumu jej vznikne povinnosť vyhotovovať pri týchto tuzemských B2B dodaniach štruktúrované elektronické faktúry a oznamovať údaje finančnej správe podľa novely zákona o DPH (zákon č. 385/2025 Z. z.) — a aký režim platí počas roka 2026?","otazka_volna":"Stále počúvam o povinných e-faktúrach cez Peppol. Odkedy to na nás reálne dopadne, keď fakturujeme len slovenským firmám? Už od budúceho roka, alebo je ešte čas?","spravna_odpoved":"Povinnosť vzniká 1. januára 2027 — od tohto dátumu musia tuzemskí platitelia pri dodaniach tovarov a služieb s miestom dodania v tuzemsku iným usadeným zdaniteľným osobám vyhotovovať elektronické faktúry v štruktúrovanom formáte a údaje z nich oznamovať finančnej správe. Počas roka 2026 je elektronická fakturácia len dobrovoľná (pri zaslaní cez doručovaciu službu sa od 1. 1. 2026 nevyžaduje súhlas príjemcu); na všetky zdaniteľné osoby vrátane neplatiteľov a na cezhraničné dodania sa systém rozšíri od 1. júla 2030.","ustanovenie":"§ 85o ods. 2 a 22 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH (čl. I zákona č. 385/2025 Z. z.)","citat":"Platiteľ podľa § 4, 4b alebo § 4c, ktorý počnúc 1. januárom 2027 dodal osobe podľa odseku 3 tovar s miestom dodania podľa § 13 v tuzemsku … je povinný vyhotoviť elektronickú faktúru podľa odseku 4","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2025/385","my":{"odpoved":"Na základe novely zákona o DPH (zákon č. 385/2025 Z. z.) vám povinnosť vyhotovovať štruktúrované elektronické faktúry (e-faktúry) a oznamovať údaje finančnej správe pri tuzemských B2B dodaniach vznikne **od 1. januára 2027**.\n\nPočas celého roka 2026 platí prechodné obdobie, v ktorom sa na vás táto nová povinnosť ešte nevzťahuje a postupujete podľa doterajších pravidiel.\n\n### Režim počas roka 2026 (Prechodné obdobie)\n\nV roku 2026 sa pre vás v oblasti fakturácie nič nemení. Môžete naďalej vyhotovovať faktúry v doterajšej podobe (napr. ako PDF dokumenty zasielané e-mailom alebo v papierovej forme). Svoje daňové povinnosti si plníte štandardným spôsobom, t. j. podávaním daňového priznania k DPH a kontrolného výkazu v zmysle platných predpisov [referencne_hodnoty, Povinná elektronická fakturácia (eFaktúra) od 2027].\n\n### Povinnosti od 1. januára 2027 (Účinnosť e-fakturácie)\n\nS účinnosťou od 1. januára 2027 budú platitelia dane registrovaní podľa § 4, § 4b a § 4c zákona o DPH povinní pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inému platiteľovi dane alebo inej zdaniteľnej či právnickej osobe (B2B a B2G transakcie) vyhotovovať a prijímať faktúry výhradne v elektronickej forme [Dôvodová správa k zákonu č. 385/2025 Z. z.].\n\nKľúčové zmeny budú zahŕňať:\n\n*   **Povinný formát:** Faktúra bude musieť byť vyhotovená, zaslaná a prijatá v štruktúrovanom elektronickom formáte, ktorý je v súlade s európskou normou pre elektronickú fakturáciu (EN 16931) a umožňuje jej automatické spracovanie [Dôvodová správa k zákonu č. 385/2025 Z. z.].\n*   **Oznamovanie údajov:** Súčasne s vyhotovením e-faktúry vznikne povinnosť oznamovať údaje z týchto transakcií finančnej správe, a to prostredníctvom špecializovanej doručovacej služby [Dôvodová správa k zákonu č. 385/2025 Z. z.].\n*   **Rozsah:** Povinnosť sa nebude vzťahovať na dodania konečným spotrebiteľom (B2C) ani na oslobodené dodania tovarov a služieb [Dôvodová správa k zákonu č. 385/2025 Z. z.].\n\n### Budúci vývoj (po roku 2027)\n\nV nadväznosti na plné zavedenie systému e-fakturácie a digitálneho oznamovania údajov sa plánuje **od 1. júla 2030 úplné zrušenie povinnosti podávať kontrolný výkaz**. Od tohto dátumu sa zruší aj povinnosť podávať súhrnný výkaz, keďže systém bude rozšírený aj na cezhraničné transakcie [Dôvodová správa k zákonu č. 385/2025 Z. z.].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nHoci je do účinnosti povinnosti ešte čas, odporúčam vám už v priebehu roka 2026 aktívne komunikovať s dodávateľom vášho účtovného alebo fakturačného softvéru. Zistite, či pripravuje aktualizáciu, ktorá bude plne kompatibilná s novým systémom e-fakturácie, aby ste zabezpečili plynulý prechod na nové povinnosti bez zbytočného stresu na konci roka.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza dátum vzniku povinnosti od 1. januára 2027 a potvrdzuje, že v roku 2026 platí prechodné obdobie bez tejto povinnosti."},"google":{"odpoved":"Povinnosť vyhotovovať štruktúrované elektronické faktúry pri tuzemských B2B dodaniach vám vznikne od 1. januára 2027. Počas celého roka 2026 platí prechodné obdobie, v rámci ktorého je zapojenie do systému elektronickej fakturácie dobrovoľné a slúži na prípravu a testovanie. Táto povinnosť vyplýva zo zákona č. 385/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Elektronickou faktúrou sa rozumie štruktúrovaný súbor vo formáte XML podľa európskej normy, nie bežný PDF súbor. Kľúčové ustanovenie upravujúce túto novú povinnosť je § 85o zákona o DPH, účinné od 1. januára 2027.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza dátum vzniku povinnosti (1. január 2027), dobrovoľný režim počas roka 2026 a odkazuje na príslušné ustanovenie zákona."},"bez":{"odpoved":"Povinnosť vyhotovovať štruktúrované elektronické faktúry a oznamovať údaje finančnej správe pri tuzemských B2B dodaniach vám vznikne od **1. januára 2027**. Počas celého roka 2026 platí prechodné obdobie, v ktorom je používanie systému elektronickej fakturácie pre vašu spoločnosť **dobrovoľné**. Môžete sa teda rozhodnúť, či ho už budete využívať, alebo budete pokračovať v doterajšom spôsobe fakturácie. Povinný režim od roku 2027 vyplýva z § 85k ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 385/2025 Z. z. Dobrovoľný režim pre rok 2026 upravuje § 85k ods. 4 uvedeného zákona.","spravne":false,"dovod":"Hoci sú dátumy a vecný režim uvedené správne, odpoveď sa opiera o nesprávne právne ustanovenia (§ 85k namiesto § 85o), čo podľa rubriky znamená nesprávne právne pravidlo v odôvodnení."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Konateľ tvrdí, že zavedením povinnej e-fakturácie od 1. januára 2027 zanikne firme povinnosť podávať kontrolný výkaz DPH, lebo finančná správa bude mať údaje z faktúr v reálnom čase. Je to pravda? Za ktoré zdaňovacie obdobie sa kontrolný výkaz podá naposledy?","otazka_volna":"Keď budú od 2027 povinné e-faktúry a štát uvidí všetko hneď, kontrolný výkaz už snáď podávať nebudeme, nie? Dokedy ešte s tým musíme otravovať?","spravna_odpoved":"Nie je to pravda. Počas prechodného obdobia od 1. januára 2027 do 30. júna 2030 sa kontrolný výkaz podáva naďalej popri e-fakturácii. Kontrolný výkaz sa podľa § 85o ods. 17 podá naposledy za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí 30. júna 2030; až od 1. júla 2030 sa príslušné ustanovenia o kontrolnom výkaze rušia.","ustanovenie":"§ 85o ods. 17 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH (čl. I zákona č. 385/2025 Z. z.)","citat":"Na podanie kontrolného výkazu za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí 30. júna 2030, a dodatočného kontrolného výkazu za zdaňovacie obdobie, ktoré predchádza 1. júlu 2030, sa vzťahuje § 78a v znení účinnom do 30. júna 2030","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2025/385","my":{"odpoved":"Áno, váš konateľ má pravdu v tom, že zavedenie povinnej e-fakturácie v budúcnosti povedie k zrušeniu kontrolného výkazu DPH. Jeho predpoklad o termíne však nie je správny. **Táto zmena nenastane 1. januára 2027, ale až od 1. júla 2030.**\n\nPodľa dostupných informácií z legislatívneho procesu sa povinnosť podávať kontrolný výkaz ruší až v nadväznosti na plné zavedenie systému e-fakturácie a oznamovania údajov v reálnom čase [Dôvodová správa k zákonu č. 385/2025 Z. z., k § 78a].\n\n### Posledné zdaňovacie obdobie pre kontrolný výkaz\n\nPosledným zdaňovacím obdobím, za ktoré bude povinnosť podať kontrolný výkaz, bude **obdobie, ktoré sa končí 30. júna 2030**.\n\nV praxi to znamená:\n*   Pre **mesačného platiteľa DPH** to bude kontrolný výkaz za **jún 2030**, s termínom podania do 25. júla 2030.\n*   Pre **štvrťročného platiteľa DPH** to bude kontrolný výkaz za **2. štvrťrok 2030**, s termínom podania do 25. júla 2030.\n\nToto prechodné obdobie je stanovené, aby sa zabezpečilo, že po zrušení kontrolného výkazu budú všetky potrebné dáta pre finančnú správu dostupné z nového systému e-fakturácie a rozšíreného daňového priznania [Informácia k novele zákona o DPH, § 85o ods. 17 písm. a)].\n\n### Zhrnutie prechodu\n\n| Obdobie | Povinnosť podať kontrolný výkaz | Zdroj údajov pre Finančnú správu |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Do 30. júna 2030** | **ÁNO**, povinnosť trvá v plnom rozsahu. | Daňové priznanie k DPH + Kontrolný výkaz DPH |\n| **Od 1. júla 2030** | **NIE**, povinnosť sa ruší. | Daňové priznanie k DPH (s rozšírenými údajmi) + dáta z e-faktúr |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nHoci je zrušenie kontrolného výkazu v legislatívnom pláne, do 30. júna 2030 sa pre vašu spoločnosť nič nemení. Je kľúčové naďalej podávať kontrolné výkazy včas a v súlade s platnou legislatívou [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 78a], aby ste sa vyhli sankciám za nesplnenie nepeňažnej povinnosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne vyvracia tvrdenie konateľa a správne uvádza, že kontrolný výkaz sa podáva naposledy za zdaňovacie obdobie končiace sa 30. júna 2030."},"google":{"odpoved":"Nie, tvrdenie konateľa nie je pravdivé. Povinnosť podávať kontrolný výkaz DPH nezanikne zavedením e-fakturácie od 1. januára 2027, ale až neskôr.\n\nPovinnosť podávať kontrolný výkaz sa zruší až s účinnosťou od 1. júla 2030. Vtedy systém elektronickej fakturácie a digitálneho oznamovania údajov úplne nahradí funkciu kontrolného výkazu. Posledným zdaňovacím obdobím, za ktoré sa kontrolný výkaz podá, bude teda jún 2030 pre mesačných platiteľov DPH, resp. druhý štvrťrok 2030 pre štvrťročných platiteľov. Zrušenie tejto povinnosti vyplýva z novely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne popiera tvrdenie konateľa a presne identifikuje posledné zdaňovacie obdobie (jún 2030 / 2. štvrťrok 2030, t. j. obdobie končiace 30. júna 2030) v súlade so zákonom."},"bez":{"odpoved":"Nie, toto tvrdenie nie je pravdivé. Zavedením povinnej e-fakturácie povinnosť podávať kontrolný výkaz DPH nezaniká automaticky, ale obe povinnosti budú platiť súbežne. Povinnosť podávať kontrolný výkaz naďalej vyplýva z § 78a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Zdaňovacie obdobie, za ktoré sa kontrolný výkaz podá naposledy, zatiaľ nie je legislatívne stanovené. Zrušenie kontrolného výkazu sa očakáva až v ďalšej fáze po vyhodnotení fungovania systému e-fakturácie.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že posledné zdaňovacie obdobie zatiaľ nie je legislatívne stanovené, hoci zákon explicitne určuje obdobie končiace sa 30. júna 2030."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Klientovi banka od januára 2025 zvýšila mesačnú splátku hypotéky (zmluva z roku 2019) pre nárast úrokovej sadzby po refixácii o 130 € mesačne. Môže si v daňovom priznaní za rok 2025, podávanom v roku 2026, uplatniť daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky (75 % z nárastu, max. 150 € mesačne)?","otazka_volna":"Banka mi po refixácii zdvihla splátku hypotéky o stotridsať eur mesačne. Kamarát si kedysi z takého zvýšenia uplatňoval bonus v daňovom priznaní — môžem si ho dať za minulý rok aj ja?","spravna_odpoved":"Nie. Daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky (75 % z nárastu splátky, najviac 1 800 € ročne) bol jednorazové opatrenie výlučne za zdaňovacie obdobie roka 2023; za roky 2024 – 2025 naň nárok nevzniká. Zanikol aj štátny príspevok na zvýšenú splátku, ktorý ho v roku 2024 nahradil (zákon č. 526/2023 Z. z. bol k 1. decembru 2025 zrušený a úrady práce žiadosti už neprijímajú). Za rok 2025 prichádza do úvahy nanajvýš klasický daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a v znení účinnom do 31. 12. 2023 — pri zmluve z roku 2019 však päťročné obdobie nároku počítané od začatia úročenia úveru v roku 2025 už spravidla uplynulo.","ustanovenie":"§ 52zzy ods. 3 a 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Daňovníkovi vzniká nárok na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky v zdaňovacom období roku 2023","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"**Nie, v daňovom priznaní za rok 2025 si tento daňový bonus uplatniť nemôže.**\n\nVami popisovaný daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky bol mimoriadnym a časovo obmedzeným opatrením, ktoré sa vzťahovalo **výlučne na zvýšenie splátok v roku 2023** v porovnaní s rokom 2022.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Časová pôsobnosť bonusu zo zvýšenia splátky (§ 52zzy)**\n    Tento špecifický daňový bonus bol upravený v prechodnom ustanovení § 52zzy zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Jeho výpočet bol explicitne viazaný na porovnanie splátok v dvoch konkrétnych rokoch:\n    *   Základom pre výpočet bol rozdiel medzi priemernou ročnou splátkou v zdaňovacom období **2022** a vyššou ročnou splátkou v zdaňovacom období **2023** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 52zzy, ods. 6].\n    *   Keďže k zvýšeniu splátky u vášho klienta došlo až v januári 2025, nespĺňa základnú podmienku tohto bonusu, ktorý sa na roky 2024, 2025 a ďalšie nevzťahuje. Potvrdzuje to aj interná databáza Accounteer.ai, podľa ktorej bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky platil **výlučne za rok 2023**.\n\n2.  **Štandardný daňový bonus na zaplatené úroky (§ 33a)**\n    Je dôležité odlíšiť vyššie uvedený mimoriadny bonus od štandardného daňového bonusu na zaplatené úroky. Ani tento si však váš klient za rok 2025 už uplatniť nemôže.\n    *   Nárok na tento bonus trvá najviac **5 bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov** od mesiaca, v ktorom sa začalo úročenie úveru [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 33a].\n    *   Keďže zmluva o úvere bola uzatvorená v roku 2019, päťročné obdobie na uplatnenie bonusu už uplynulo (napr. 2019, 2020, 2021, 2022, 2023, prípadne poslednýkrát za rok 2024 v závislosti od presného mesiaca začatia úročenia). Za zdaňovacie obdobie 2025 mu už nárok nevzniká.\n\n### Zhrnutie\n\nVáš klient si v daňovom priznaní za rok 2025 nemôže uplatniť žiadny z daňových bonusov súvisiacich s hypotékou:\n*   **Bonus zo zvýšenia splátky** bol jednorazová pomoc viazaná na rok 2023.\n*   **Štandardný bonus na zaplatené úroky** si už nemôže uplatniť z dôvodu uplynutia 5-ročnej lehoty.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nInformujte klienta, že existuje aj iná forma pomoci – **štátny príspevok pri zvýšení splátky úveru**, ktorý však nie je daňovým bonusom a nerieši sa cez daňové priznanie. Tento príspevok administrujú priamo banky v spolupráci s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Klient by sa mal informovať priamo vo svojej banke, či spĺňa podmienky na túto formu pomoci.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s predpisom uviedla, že bonus zo zvýšenia splátky platil len za rok 2023 a klient si ho za rok 2025 nemôže uplatniť."},"google":{"odpoved":"Nie, tento daňový bonus si v daňovom priznaní za rok 2025 uplatniť nemôže. Daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky bol mimoriadnym opatrením a vzťahoval sa len na zdaňovacie obdobie roka 2023. Pre rok 2025 takáto forma daňového bonusu nie je v platnosti. Klient si môže za splnenia zákonných podmienok uplatniť štandardný daňový bonus na zaplatené úroky. Tento bonus sa však nevzťahuje na nárast splátky, ale na zaplatené úroky do výšky 50 % z úrokov, maximálne 400 € ročne pre zmluvy do konca roka 2023, podľa § 33a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza záporný záver a vysvetľuje, že daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky bol platný výlučne pre zdaňovacie obdobie roka 2023."},"bez":{"odpoved":"Nie, tento daňový bonus si uplatniť nemôže. Daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky je určený pre daňovníkov, ktorí nemajú nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, typicky pri zmluvách uzatvorených pred 1. januárom 2018. Keďže zmluva o úvere bola uzatvorená v roku 2019, klient má nárok na pôvodný daňový bonus na zaplatené úroky. Môže si uplatniť 50 % zo zaplatených úrokov v roku 2025, maximálne do výšky 400 €. Nárok sa riadi podľa § 33a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, nie podľa § 33b.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne právne odôvodnenie, keďže daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky bol jednorazovým opatrením iba za rok 2023 a navyše pri zmluve z roku 2019 už v roku 2025 spravidla uplynula 5-ročná lehota na uplatnenie bežného bonusu na úroky."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Manželia uzavreli v marci 2024 ako dlžník a spoludlžník zmluvu o úvere na bývanie na byt na vlastné bývanie; obaja mali ku dňu podania žiadosti o úver najmenej 18 a najviac 35 rokov a ich spoločný priemerný príjem za rok 2023 neprekročil zákonný limit. V roku 2025 zaplatili na úrokoch 3 000 €. Akú maximálnu sumu daňového bonusu na zaplatené úroky si spolu môžu uplatniť za rok 2025?","otazka_volna":"S manželkou sme si v 2024 zobrali hypotéku, obaja sme na zmluve. Na úrokoch sme vlani zaplatili tritisíc. Koľko z toho nám štát vráti cez ten bonus na úroky — a berieme ho obaja?","spravna_odpoved":"Spolu si môžu uplatniť najviac 1 200 €. Pri zmluvách o úvere na bývanie uzavretých od 1. januára 2024 je daňový bonus na zaplatené úroky 50 % zo zaplatených úrokov (50 % z 3 000 € = 1 500 €), najviac však 1 200 € ročne. Nárok si uplatní iba dlžník — spoludlžníkovi (manželke/manželovi) nárok zo zákona nevzniká (§ 33a ods. 4 písm. c). Limit 400 € ročne platí len pre staré zmluvy uzavreté do 31. decembra 2023.","ustanovenie":"§ 33a ods. 3 a 4 a § 52zzy ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Daňovým bonusom na zaplatené úroky je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období podľa odseku 1, najviac však do výšky 1 200 eur za rok.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií si manželia môžu za rok 2025 uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky v maximálnej spoločnej výške **1 200 €**.\n\nNárok si však môže uplatniť **len jeden z manželov** (dlžník), aj keď podmienky veku a príjmu museli splniť obaja. Spoludlžníkovi nárok na daňový bonus nevzniká [Zdroj: 83_Danove_priznanie_k_dani_z_prijmov_fyzickej_osoby_typ_A_za_rok_2025_2025.md].\n\n### Podrobný výpočet a vysvetlenie\n\n1.  **Výpočet 50 % zo zaplatených úrokov:**\n    *   Zaplatené úroky za rok 2025: 3 000 €\n    *   50 % zo zaplatených úrokov: 0,50 × 3 000 € = **1 500 €**\n\n2.  **Určenie maximálneho ročného limitu:**\n    *   Keďže zmluva o úvere na bývanie bola uzavretá v marci 2024 (teda po 31. decembri 2023), vzťahuje sa na ňu vyšší ročný limit.\n    *   Maximálny ročný limit daňového bonusu je **1 200 €** [Daňový bonus na zaplatené úroky (§ 33a) — 5-ročné okno].\n\n3.  **Uplatnenie limitu:**\n    *   Vypočítaná suma (1 500 €) sa porovná s maximálnym ročným limitom (1 200 €).\n    *   Uplatniť je možné len nižšiu z týchto dvoch súm, teda **1 200 €**.\n\n### Zhrnutie v tabuľke\n\n| Položka                                                    | Suma      | Poznámka                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                               ","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza maximálnu sumu daňového bonusu 1 200 € vrátane správneho výpočtu 50 % zo zaplatených úrokov a pravidla, že nárok si môže uplatniť len jeden z manželov (dlžník)."},"google":{"odpoved":"Manželia si spolu môžu uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky v maximálnej výške 1 200 €. Daňový bonus je 50 % zo zaplatených úrokov za rok, vo vašom prípade 1 500 € (50 % z 3 000 €), avšak jeho výška je obmedzená maximálnou ročnou sumou. Keďže zmluvu o úvere ste uzavreli v roku 2024, vzťahuje sa na vás tento vyšší limit daňového bonusu. Hoci nárok si môže uplatniť len jeden z manželov, posudzujú sa spoločne a limit platí na jednu zmluvu. Tento daňový bonus upravuje § 33a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu maximálnu výšku daňového bonusu 1 200 € a správne právne odôvodnenie vrátane percentuálnej sadzby a relevantného ustanovenia zákona."},"bez":{"odpoved":"Manželia si spolu môžu uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky v maximálnej výške 400 €. Nárok na daňový bonus je 50 % zo sumy zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však do výšky 400 € ročne. Keďže vypočítaný bonus (50 % z 3 000 € = 1 500 €) presahuje maximálny limit, uplatní sa suma 400 €. V prípade viacerých spoludlžníkov pri jednej zmluve o úvere vzniká nárok na tento daňový bonus iba jednému z nich. Podmienky upravuje § 33a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza maximálny limit daňového bonusu 400 € namiesto zákonom stanovenej sumy 1 200 € pre zmluvy uzavreté po 1. januári 2024."}},{"oblast":"dph","otazka":"Slovenský platiteľ DPH (požičovňa plavidiel) prenajme motorovú jachtu chorvátskemu platiteľovi na 85 dní. Jachtu fyzicky odovzdá zákazníkovi v prístave v Splite (Chorvátsko), kde ju zákazník aj vráti. Ide o krátkodobý nájom a v ktorom štáte je miesto dodania tejto služby?","otazka_volna":"Požičiavame lode. Jednu jachtu si zobral Chorvát skoro na tri mesiace, preberal si ju u nás v Chorvátsku v marine. Máme mu dať slovenskú DPH alebo nie?","spravna_odpoved":"Áno, ide o krátkodobý nájom — pri plavidlách je hranicou 90 dní (pri ostatných dopravných prostriedkoch 30 dní) a 85 dní ju nepresahuje. Miestom dodania je preto podľa § 16 ods. 2 prvej vety miesto, kde sa dopravný prostriedok fyzicky dal k dispozícii zákazníkovi, teda Chorvátsko. Slovenský platiteľ neuplatní slovenskú DPH; postavenie zákazníka (zdaniteľná/nezdaniteľná osoba) je pri krátkodobom nájme nepodstatné, § 15 ods. 1 sa nepoužije.","ustanovenie":"§ 16 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"krátkodobým nájmom sa rozumie nepretržité držanie alebo používanie dopravného prostriedku počas obdobia nepresahujúceho 30 dní alebo 90 dní, ak ide o nájom plavidiel","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-16.odsek-2","my":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade **ide o krátkodobý nájom** a miestom dodania služby je **Chorvátsko**.\n\nPodľa zákona o DPH sa za krátkodobý nájom plavidiel považuje nepretržité držanie alebo používanie počas obdobia, ktoré **nepresahuje 90 dní**. Keďže dohodnutá doba nájmu je 85 dní, táto podmienka je splnená [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 16, ods. 2].\n\n### Určenie miesta dodania\n\nPri krátkodobom nájme dopravných prostriedkov (vrátane plavidiel) je miestom dodania služby to miesto, kde sa dopravný prostriedok **fyzicky dá k dispozícii zákazníkovi** [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 16, ods. 2].\n\nVo vašom prípade bola jachta fyzicky odovzdaná zákazníkovi v prístave v Splite, teda v Chorvátsku. Z tohto dôvodu je miestom dodania služby Chorvátsko.\n\n### Čo to znamená v praxi?\n\n1.  **Fakturácia:** Slovenská požičovňa vystaví faktúru bez slovenskej DPH, keďže miesto dodania je mimo územia Slovenska.\n2.  **Daňová povinnosť v Chorvátsku:** Keďže miesto dodania je v Chorvátsku, táto služba podlieha chorvátskym predpisom o DPH. Pre slovenskú požičovňu to s najväčšou pravdepodobnosťou znamená povinnosť registrovať sa pre DPH v Chorvátsku a z ceny nájmu odviesť chorvátsku DPH.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčame vám bezodkladne overiť si registračné a daňové povinnosti vyplývajúce z chorvátskej legislatívy, ideálne v spolupráci s miestnym daňovým poradcom v Chorvátsku. Na faktúre uveďte odkaz na príslušné ustanovenie zákona o DPH, napríklad \"Miesto dodania služby je podľa § 16 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v Chorvátsku a služba nie je predmetom slovenskej DPH.\"","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným odôvodnením podľa § 16 ods. 2 zákona o DPH určila, že ide o krátkodobý nájom plavidla (nepresahuje 90 dní) a miestom dodania je Chorvátsko, kde bol dopravný prostriedok fyzicky odovzdaný."},"google":{"odpoved":"Áno, ide o krátkodobý nájom, keďže pri plavidlách sa za krátkodobý nájom považuje nepretržité držanie alebo používanie plavidla najviac 90 dní. Miestom dodania tejto služby je Chorvátsko, pretože je to miesto, kde sa dopravný prostriedok fyzicky dá k dispozícii zákazníkovi. Táto služba teda nepodlieha slovenskej DPH, ale riadi sa daňovými zákonmi Chorvátska. Pre slovenského platiteľa to znamená povinnosť preveriť si svoje registračné a daňové povinnosti v Chorvátsku. Uvedené upravuje § 16 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila, že ide o krátkodobý nájom vďaka limitu 90 dní pri plavidlách, a správne označila Chorvátsko ako miesto dodania podľa § 16 ods. 2 zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"Áno, ide o krátkodobý nájom, keďže pri plavidlách je to nepretržité držanie alebo používanie najviac 90 dní. Miestom dodania tejto služby je Chorvátsko. Je to miesto, kde sa plavidlo fyzicky dáva k dispozícii zákazníkovi. Táto služba preto nie je predmetom slovenskej DPH. Uvedené vyplýva z § 16 ods. 2 a 3 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila, že ide o krátkodobý nájom plavidla (lehota do 90 dní) a že miestom dodania je Chorvátsko ako miesto fyzického odovzdania dopravného prostriedku."}},{"oblast":"dph","otazka":"Slovenský platiteľ organizuje odbornú konferenciu v Bratislave. Nemecká firma (platiteľ DPH v Nemecku) si kúpi za 400 € prístup k online, čisto virtuálnemu vysielaniu tejto konferencie — nikto z nej na miesto nepríde. Kde je miesto dodania a ako sa faktúruje?","otazka_volna":"Robíme školenie v Bratislave, jedna nemecká firma to chce sledovať len cez internet, nikto nepríde. Máme im dať slovenskú DPH, keď sa to koná u nás?","spravna_odpoved":"Miesto dodania je v Nemecku. Osobitné pravidlo § 16 ods. 3 (miesto konania podujatia) sa pri vstupe zdaniteľnej osoby výslovne neuplatní, ak je účasť virtuálna — vtedy sa použije základné pravidlo § 15 ods. 1, teda sídlo príjemcu. Slovenský organizátor vyhotoví faktúru bez slovenskej dane so slovnou informáciou „prenesenie daňovej povinnosti“ a dodanie uvedie v súhrnnom výkaze; daň prizná nemecký odberateľ.","ustanovenie":"§ 16 ods. 3 a § 15 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Miestom dodania služieb v súvislosti so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a iné podobné podujatia ... je miesto, kde sa tieto podujatia skutočne konajú; to neplatí, ak je účasť na tomto podujatí virtuálna.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-16.odsek-3","my":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade je **miesto dodania služby v Nemecku a faktúra sa vystavuje bez slovenskej DPH** s prenesením daňovej povinnosti na odberateľa.\n\nIde o poskytnutie služby zdaniteľnej osobe (B2B), preto sa uplatní základné pravidlo pre určenie miesta dodania.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Určenie miesta dodania**\n    Pretože ide o poskytnutie služby inej zdaniteľnej osobe (nemeckej firme, ktorá je platiteľom DPH), miesto dodania sa určí podľa základného pravidla v **§ 15 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty**. Miestom dodania je štát, kde má príjemca služby (nemecká firma) sídlo svojho podnikania. V tomto prípade je to Nemecko.\n\n    Výnimka pre kultúrne, umelecké, športové, vedecké a vzdelávacie služby, kde je miestom dodania miesto fyzického konania akcie, sa na tento prípad nevzťahuje. Táto výnimka platí pre fyzickú účasť (vstup na podujatie). Pri čisto virtuálnej účasti zdaniteľnej osoby sa vždy postupuje podľa základného pravidla § 15 ods. 1 [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 15, ods. 1].\n\n2.  **Fakturácia a daňové povinnosti**\n    Keďže miesto dodania nie je v Slovenskej republike, služba nie je predmetom slovenskej DPH.\n\n    *   **Faktúra:** Slovenský platiteľ vystaví faktúru na sumu **400 EUR** bez DPH. Na faktúre je povinný uviesť formulku **„prenesenie daňovej povinnosti“** (alebo v angličtine „reverse charge“).\n    *   **Daňové priznanie k DPH:** Toto dodanie služby sa v slovenskom daňovom priznaní k DPH neuvádza, pretože nie je predmetom dane v tuzemsku.\n    *   **Súhrnný výkaz:** Slovenský platiteľ je povinný hodnotu poskytnutej služby (400 EUR) uviesť v súhrnnom výkaze za príslušné obdobie (mesiac alebo štvrťrok) s kódom služby 2.\n    *   **Kontrolný výkaz:** Transakcia sa v kontrolnom výkaze neuvádza.\n\n3.  **Povinnosti nemeckého odberateľa**\n    Nemecká firma je povinná vo svojom štáte uplatniť mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti (tzv. samozdanenie). To znamená, že z prijatej služby prizná a odvedie nemeckú DPH a zároveň si ju, za splnenia podmienok, môže odpočítať.\n\n### Zhrnutie\n\n| Položka | Postup |\n| :--- | :--- |\n| **Miesto dodania** | Nemecko (§ 15 ods. 1 zákona o DPH) |\n| **Fakturácia** | Suma 400 EUR, bez slovenskej DPH |\n| **Text na faktúre** | \"Prenesenie daňovej povinnosti\" / \"Reverse charge\" |\n| **Daňové priznanie k DPH** | Neuvádza sa |\n| **Súhrnný výkaz** | Áno, uviesť sumu 400 EUR s kódom 2 |\n| **Kontrolný výkaz** | Neuvádza sa |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPred vystavením faktúry si vždy overte platnosť IČ DPH vášho nemeckého partnera v systéme VIES (VAT Information Exchange System). Neplatné IČ DPH by znamenalo, že odberateľ nie je zdaniteľnou osobou a museli by ste uplatniť iný režim (zdanenie v mieste bydliska zákazníka podľa § 16 ods. 14 zákona o DPH a pravdepodobne registráciu do systému OSS).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila miesto dodania v Nemecku podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH z dôvodu virtuálnej účasti, ako aj povinnosť vystaviť faktúru bez DPH s informáciou o prenesení daňovej povinnosti a podanie súhrnného výkazu."},"google":{"odpoved":"Miesto dodania služby je v Nemecku, teda v štáte, kde má príjemca služby sídlo. Uplatní sa základné pravidlo pre určenie miesta dodania služby zdaniteľnej osobe podľa § 15 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Slovenský platiteľ vystaví faktúru bez slovenskej DPH v sume 400 €. Na faktúre je povinný uviesť formulku „prenesenie daňovej povinnosti“. Daňovú povinnosť prizná a odvedie nemecká firma v Nemecku podľa tamojších predpisov (tzv. reverse charge).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určuje miesto dodania v Nemecku podľa § 15 ods. 1, fakturáciu bez slovenskej DPH s poznámkou o prenesení daňovej povinnosti a samozdanenie nemeckým odberateľom."},"bez":{"odpoved":"Miesto dodania služby je v Nemecku, keďže ide o čisto virtuálnu účasť a neuplatní sa výnimka pre vstup na podujatie. Miesto dodania sa preto určí podľa základného pravidla v § 15 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, teda podľa sídla odberateľa. Slovenský platiteľ fakturuje sumu 400 € bez slovenskej DPH. Daňovú povinnosť prenáša na nemeckého odberateľa v režime prenesenia daňovej povinnosti (reverse charge). Na faktúre je povinný uviesť formulku „prenesenie daňovej povinnosti“.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, správne určuje miesto dodania podľa § 15 ods. 1 v Nemecku a fakturáciu bez DPH s prenesením daňovej povinnosti."}},{"oblast":"dph","otazka":"Slovenský e-shop (platiteľ DPH so sídlom len v SR) predáva tovar nezdaniteľným osobám do iných štátov EÚ. Za rok 2025 mal tieto dodania spolu 6 000 € bez dane. V roku 2026 mal k 4. septembru kumulatívne 9 700 € bez dane a 5. septembra 2026 dodá zákazníkovi do Českej republiky tovar za 600 € bez dane. Ako sa zdaní práve táto dodávka?","otazka_volna":"Máme e-shop a posielame balíky súkromným osobám do Česka a Rakúska. Tento rok sme tesne pod desiatimi tisícmi a teraz nám prišla ďalšia objednávka, čím to preskočíme. Zdaníme len tú časť nad limit?","spravna_odpoved":"Nie, zdaní sa celá dodávka. Limit 10 000 € sa prekročí práve touto dodávkou (9 700 + 600 = 10 300 €) a podľa § 16a ods. 2 sa miesto dodania mení pri celom dodaní, ktorým sa limit prekročil — nie len pri sume nad limit. Celá dodávka 600 € má teda miesto dodania v Českej republike a podlieha českej sadzbe DPH; e-shop ju prizná cez OSS alebo po registrácii v ČR. Keďže v roku 2026 bol limit prekročený, všetky ďalšie dodania v roku 2026 aj v roku 2027 sa už zdaňujú v štáte určenia.","ustanovenie":"§ 16a ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Ak sa počas kalendárneho roka presiahne limit podľa odseku 1 písm. c), dodaním tovaru alebo služby, ktorým sa prekročí tento limit, miesto dodania tovaru sa mení na miesto dodania tovaru podľa § 14 ods. 2","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-16a.odsek-2","my":{"odpoved":"Áno, táto situácia má presne definované riešenie. **Dodávka v hodnote 600 € sa už bude zdaňovať v Českej republike, pretože ňou prekročíte celoeurópsky limit 10 000 € pre predaj tovaru na diaľku.** Všetky vaše nasledujúce dodania do EÚ v roku 2026 sa už budú zdaňovať v krajine zákazníka.\n\nPoďme si to rozobrať krok za krokom.\n\n### Analýza situácie podľa zákona o DPH\n\nPre predaj tovaru na diaľku nezdaniteľným osobám v rámci EÚ platí ročný limit **10 000 €**. Tento limit sa posudzuje kumulatívne za všetky členské štáty dokopy.\n\n1.  **Podmienky pre uplatnenie slovenského miesta zdanenia** ([Zákon č. 222/2004 Z. z., § 16a]):\n    *   V predchádzajúcom kalendárnom roku (2025) ste nepresiahli limit 10 000 €: Vaše dodania boli 6 000 €, takže podmienka je **splnená**.\n    *   V prebiehajúcom kalendárnom roku (2026) ste zatiaľ nepresiahli limit 10 000 €: Do 4. septembra boli vaše dodania 9 700 €, takže podmienka bola doteraz **splnená**.\n\n2.  **Okamih prekročenia limitu**:\n    *   Vaša dodávka 5. septembra 2026 zvýši celkovú hodnotu dodaní v roku 2026 na:\n        9 700 € + 600 € = **10 300 €**\n    *   Týmto momentom ste prekročili limit 10 000 €. Zákon o DPH stanovuje, že miesto dodania sa mení **práve tou dodávkou, ktorou sa limit prekročí** ([Zákon č. 222/2004 Z. z., § 16a ods. 2]).\n\n### Zdanenie konkrétnej dodávky a ďalší postup\n\nTo znamená, že celá dodávka v hodnote 600 € sa už nepovažuje za dodanie s miestom na Slovensku, ale za dodanie s miestom v Českej republike.\n\n*   **Fakturácia:** Na faktúru za túto dodávku musíte uplatniť sadzbu DPH platnú v Českej republike.\n    *   **Treba overiť:** Základná sadzba DPH v Českej republike je 21 %.\n*   **Všetky nasledujúce dodania:** Každá ďalšia dodávka tovaru nezdaniteľnej osobe do ktoréhokoľvek štátu EÚ (napr. Rakúsko, Poľsko, Nemecko) v roku 2026 sa už bude zdaňovať sadzbou DPH platnou v danom členskom štáte.\n\n### Prehľad zdanenia v roku 2026\n\n| Dodávky v roku 2026                               | Miesto zdanenia     | Uplatnená DPH                               |\n| :------------------------------------------------ | :------------------ | :------------------------------------------ |\n| Dodávky do celkovej sumy 9 700 € (do 4. 9. 2026)  | Slovensko           | Slovenská DPH (23 % alebo znížená sadzba)   |\n| **Dodávka za 600 € do ČR (5. 9. 2026)**             | **Česká republika** | **Česká DPH (napr. 21 %)**                  |\n| Všetky nasledujúce dodávky do EÚ (od 6. 9. 2026) | Štát zákazníka      | DPH príslušného členského štátu             |\n\n### Čo musíte urobiť?\n\nMáte dve možnosti, ako odviesť DPH v ostatných členských štátoch:\n\n1.  **Registrácia do osobitného režimu OSS (One-Stop-Shop):** Toto je najjednoduchšie a najčastejšie riešenie. Zaregistrujete sa do schémy OSS na Slovensku cez portál Finančnej správy. Následne budete podávať jedno štvrťročné daňové priznanie k DPH v rámci OSS, kde uvediete všetky dodania do jednotlivých štátov EÚ a príslušnú daň. Celú daň zaplatíte na Slovensku a Finančná správa ju prerozdelí do príslušných krajín.\n2.  **Registrácia pre DPH v každom štáte:** Alternatívou je registrovať sa pre DPH v každom členskom štáte, kam dodávate tovar (v tomto prípade minimálne v Českej republike). Následne by ste podávali daňové priznanie a platili daň priamo českým úradom. Tento postup je administratívne veľmi náročný.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOkamžite sa zaregistrujte do osobitného režimu **OSS (One-Stop-Shop)**. Vyhnete sa tak komplikovanej registrácii na DPH v každom členskom štáte zvlášť. Registrácia vám umožní spravovať DPH pre celú EÚ z jedného miesta na Slovensku, čo vám výrazne zjednoduší administratívu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že celá dodávka 600 € podlieha zdaneniu v Českej republike českou sadzbou DPH na základe prekročenia limitu 10 000 € podľa § 16a ods. 2 zákona o DPH."},"google":{"odpoved":"Táto dodávka v hodnote 600 € sa zdaní českou sadzbou DPH. Jej uskutočnením celková hodnota dodaní tovaru na diaľku v roku 2026 presiahla limit 10 000 €, keďže kumulatívne dosiahla 10 300 €. Miesto dodania tovaru sa tak presúva zo Slovenska do Českej republiky. E-shop sa musí registrovať pre DPH v Českej republike alebo uplatňovať osobitnú úpravu dane OSS (One Stop Shop). Tento postup vyplýva z § 14 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že celá dodávka 600 € sa zdaní českou DPH z dôvodu prekročenia limitu 10 000 € s možnosťou využitia režimu OSS alebo registrácie v ČR."},"bez":{"odpoved":"Táto dodávka v hodnote 600 € sa zdaní sadzbou DPH platnou v Českej republike, pretože jej uskutočnením e-shop prekročil limit 10 000 €. Kumulatívna hodnota dodaní v roku 2026 dosiahla 10 300 € (9 700 € + 600 €). Miesto dodania sa pri tejto a všetkých nasledujúcich dodávkach tovaru na diaľku presúva zo Slovenska do štátu spotrebiteľa. Pre odvod zahraničnej DPH sa podnikateľ musí registrovať do osobitnej úpravy dane OSS (One Stop Shop). Tento postup vyplýva z § 14 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že celá dodávka 600 € podlieha českej DPH z dôvodu prekročenia limitu 10 000 € práve touto dodávkou."}},{"oblast":"dph","otazka":"Nemecký výrobca predá tovar slovenskému obchodníkovi (platiteľ, použije svoje slovenské IČ DPH) a ten ho obratom predá maďarskému platiteľovi. Tovar ide priamo z Mníchova do Budapešti. Prepravu objednáva a platí slovenský obchodník. Ku ktorému z dvoch dodaní sa priradí preprava?","otazka_volna":"Kúpime tovar v Nemecku a hneď ho predáme do Maďarska, ide to rovno od Nemca k Maďarovi, dopravu platíme my. Kto to má mať oslobodené?","spravna_odpoved":"Preprava sa priradí k dodaniu uskutočnenému pre prostrednú osobu, teda k dodaniu nemecký výrobca → slovenský obchodník. Slovenský obchodník je prostrednou osobou (§ 13a ods. 2) a svojmu dodávateľovi neoznámil IČ DPH pridelené Nemeckom (štátom odoslania), preto sa neuplatní druhá veta § 13a ods. 1. Dodanie Nemec → Slovák je teda intrakomunitárnym dodaním oslobodeným v Nemecku a slovenský obchodník nadobúda tovar v Maďarsku; jeho následné dodanie maďarskému odberateľovi je dodaním bez prepravy s miestom dodania v Maďarsku.","ustanovenie":"§ 13a ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Ak ten istý tovar je predmetom viacerých po sebe nasledujúcich dodaní ... odoslanie alebo preprava tovaru sa priradí len k dodaniu uskutočnenému pre prostrednú osobu.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-13a.odsek-1","my":{"odpoved":"Na základe vami opísanej situácie sa **preprava priradí k prvému dodaniu, teda k dodaniu od nemeckého výrobcu slovenskému obchodníkovi.**\n\nToto pravidlo vyplýva z § 13a Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len \"zákon o DPH\"), ktorý upravuje tzv. reťazové transakcie v rámci Európskej únie.\n\n### Detailné vysvetlenie\n\nPri reťazových obchodoch, kde je viacero dodaní toho istého tovaru, ale iba jedna preprava priamo od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi, je kľúčové správne určiť, ku ktorému dodaniu sa táto preprava priradí. Toto dodanie sa nazýva \"pohyblivé dodanie\" a je oslobodené od dane ako intrakomunitárne dodanie. Ostatné dodania v reťazci sú \"nepohyblivé\" a ich miesto dodania sa určí inak.\n\n**1. Identifikácia \"prostrednej osoby\"**\n\n*   **Prostredná osoba** je v reťazci dodávateľ (iný ako prvý), ktorý zabezpečuje prepravu tovaru sám alebo na svoj účet [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 13a ods. 2].\n*   Vo vašom prípade je prostrednou osobou **slovenský obchodník**, pretože on objednáva a platí prepravu.\n\n**2. Uplatnenie pravidla o priradení prepravy**\n\nZákon o DPH stanovuje dve základné pravidlá [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 13a ods. 1]:\n\n*   **Základné pravidlo:** Preprava sa priradí k dodaniu **pre prostrednú osobu** (teda k prvému dodaniu od nemeckého výrobcu slovenskému obchodníkovi).\n*   **Výnimka:** Preprava sa priradí k dodaniu **uskutočnenému prostrednou osobou** (teda k druhému dodaniu od slovenského obchodníka maďarskému odberateľovi), ale IBA vtedy, ak by slovenský obchodník oznámil nemeckému výrobcovi svoje IČ DPH pridelené v štáte odoslania tovaru, t. j. v Nemecku.\n\nKeďže slovenský obchodník použil svoje **slovenské IČ DPH**, výnimka sa neuplatní a platí základné pravidlo.\n\n**3. Daňové posúdenie jednotlivých dodaní**\n\n*   **Prvé dodanie (Nemecký výrobca → Slovenský obchodník):**\n    *   Toto je **pohyblivé dodanie** s prepravou.\n    *   Miestom dodania je miesto, kde sa preprava začína, teda **Nemecko**.\n    *   Pre nemeckého výrobcu ide o oslobodené intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu (na Slovensko).\n    *   Pre slovenského obchodníka ide o intrakomunitárne nadobudnutie tovaru na Slovensku, ktoré musí samozdaniť slovenskou DPH (s nárokom na odpočítanie za splnenia podmienok).\n\n*   **Druhé dodanie (Slovenský obchodník → Maďarský platiteľ):**\n    *   Toto je **nepohyblivé dodanie**.\n    *   Miesto dodania sa určí podľa toho, kde sa tovar nachádza v čase tohto dodania. Keďže preprava sa skončila v Maďarsku, miestom dodania je **Maďarsko**.\n    *   **Dôsledok:** Pre slovenského obchodníka vzniká povinnosť **registrovať sa pre DPH v Maďarsku** a z tohto dodania odviesť maďarskú DPH. Faktúru vystaví už ako maďarský platiteľ DPH maďarskému odberateľovi.\n\n### Zhrnutie\n\n| Kritérium | Prvé dodanie (DE → SK) | Druhé dodanie (SK → HU) |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Priradenie prepravy** | **Áno (pohyblivé dodanie)** | Nie (nepohyblivé dodanie) |\n| **Miesto dodania** | Nemecko | **Maďarsko** |\n| **DPH režim** | Oslobodené dodanie z DE / Nadobudnutie v SK | **Vnútroštátne dodanie v Maďarsku** |\n| **Povinnosti pre SK firmu**| Samozdanenie v SR | **Registrácia pre DPH v Maďarsku a odvod maďarskej DPH** |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk by slovenský obchodník chcel situáciu zjednodušiť a vyhnúť sa registrácii v Maďarsku, mohol by využiť zjednodušenie pre trojstranný obchod podľa § 45 zákona o DPH. To by však vyžadovalo, aby prepravu zabezpečoval prvý dodávateľ (nemecký výrobca) alebo posledný odberateľ (maďarský platiteľ), nie prostredník. Vami opísaný scenár podmienky trojstranného obchodu nespĺňa.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 13a zákona o DPH určila, že preprava sa priradí k prvému dodaniu od nemeckého výrobcu slovenskému obchodníkovi ako prostrednej osobe."},"google":{"odpoved":"V reťazovej transakcii sa preprava priradí k prvému dodaniu, teda k dodaniu od nemeckého výrobcu slovenskému obchodníkovi. Slovenský obchodník je v pozícii prostrednej osoby, ktorá zabezpečuje prepravu tovaru. Keďže svojmu nemeckému dodávateľovi neposkytol identifikačné číslo pre DPH pridelené v Nemecku (štát odoslania), uplatní sa základné pravidlo. Toto pravidlo stanovuje, že preprava sa priradí k dodaniu pre prostrednú osobu. Vyplýva to z ustanovenia § 13a ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 13a zákona o DPH určila, že preprava sa priradí k prvému dodaniu (nemecký výrobca → slovenský obchodník), pretože slovenský obchodník ako prostredná osoba neoznámil nemecké IČ DPH."},"bez":{"odpoved":"Preprava sa priradí k prvému dodaniu, teda od nemeckého výrobcu slovenskému obchodníkovi. Toto dodanie sa považuje za pohyblivé intrakomunitárne dodanie oslobodené od dane. Dôvodom je, že slovenský obchodník je v reťazci prostredným subjektom, ktorý zabezpečuje prepravu tovaru. Následné dodanie od slovenského obchodníka maďarskému platiteľovi je potom predmetom dane v Maďarsku. Vyplýva to z § 13 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa síce vecne zhoduje v určení priradenia prepravy, no odvoláva sa na neexistujúce/nesprávne právne ustanovenie (§ 13 ods. 8 namiesto § 13a zákona o DPH), čo podľa rubriky predstavuje nesprávne právne pravidlo v odôvodnení."}},{"oblast":"dph","otazka":"Nemecký dodávateľ → slovenský obchodník (prvý odberateľ, slovenské IČ DPH) → maďarský odberateľ, tovar ide priamo z Mníchova do Budapešti. Maďarský odberateľ si však tovar naloží v Mníchove sám a do Budapešti ho prepraví na vlastný účet. Možno použiť zjednodušenie pri trojstrannom obchode podľa § 45?","otazka_volna":"Máme trojstranný obchod cez tri krajiny, ale Maďar si pre tovar do Nemecka prišiel vlastným autom. Môžeme to stále vybaviť ako trojstranný obchod, aby sme sa nemuseli registrovať v Maďarsku?","spravna_odpoved":"Nie, nejde o trojstranný obchod. Nie je splnená podmienka § 45 ods. 1 písm. d) — tovar musí odoslať alebo prepraviť prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, prípadne iná osoba na ich účet; tu ho prepravil druhý odberateľ na vlastný účet. Preprava sa preto priradí k druhému dodaniu (slovenský obchodník → maďarský odberateľ): dodanie nemeckého dodávateľa slovenskému obchodníkovi je dodaním bez prepravy s miestom dodania v Nemecku (nemecký dodávateľ ho fakturuje s nemeckou DPH) a následné dodanie slovenského obchodníka je intrakomunitárnym dodaním z Nemecka do Maďarska. Slovenský obchodník sa preto musí registrovať pre DPH v Nemecku, teda v štáte odoslania, nie v Maďarsku; nadobudnutie tovaru v Maďarsku prizná maďarský odberateľ (alebo treba dodanie usporiadať inak, napr. aby prepravu zabezpečil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ).","ustanovenie":"§ 45 ods. 1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-45.odsek-1","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade nemožno použiť zjednodušený postup pri trojstrannom obchode.**\n\nDôvodom je, že nie je splnená kľúčová podmienka týkajúca sa zabezpečenia prepravy tovaru. Zjednodušenie je možné aplikovať, len ak prepravu tovaru zabezpečuje prvý dodávateľ (nemecká firma) alebo prvý odberateľ (slovenský obchodník).\n\n### Prečo nie je splnená podmienka?\n\nPodľa § 45 ods. 1 písm. d) Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty je jednou z podmienok trojstranného obchodu, aby tovar odoslal alebo prepravil **prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ**, alebo iná osoba na ich účet.\n\nVo vašom prípade si prepravu tovaru z Mníchova do Budapešti zabezpečuje na vlastný účet až druhý (finálny) odberateľ, teda maďarská firma. Týmto sa porušila zákonná podmienka a celý obchod sa nemôže považovať za zjednodušený trojstranný obchod.\n\n### Aké sú daňové dôsledky?\n\nKeďže zjednodušenie nie je možné použiť, situácia sa posudzuje ako štandardný reťazový obchod, pri ktorom je kľúčové správne priradiť prepravu tovaru k jednému z dodaní.\n\n1.  **Priradenie prepravy:** Keďže prepravu zabezpečuje finálny maďarský odberateľ, preprava sa priradí k druhému dodaniu v reťazci, t. j. k dodaniu od slovenského obchodníka maďarskému odberateľovi.\n\n2.  **Prvá transakcia (Nemecký dodávateľ → Slovenský obchodník):**\n    *   Toto dodanie sa považuje za dodanie **bez prepravy**.\n    *   Miestom dodania je miesto, kde sa tovar nachádzal v čase dodania, teda **v Nemecku** (Mníchov).\n    *   Pre slovenského obchodníka to znamená, že nadobudol tovar v Nemecku. Z tohto dôvodu mu s najväčšou pravdepodobnosťou **vzniká povinnosť registrovať sa pre DPH v Nemecku**.\n    *   Nemecký dodávateľ mu vyfakturuje tovar s nemeckou DPH (MwSt.).\n\n3.  **Druhá transakcia (Slovenský obchodník → Maďarský odberateľ):**\n    *   K tomuto dodaniu je priradená preprava.\n    *   Ide o intrakomunitárne dodanie tovaru oslobodené od dane, avšak **z Nemecka do Maďarska**.\n    *   Slovenský obchodník musí vystaviť faktúru pre maďarského odberateľa zo svojej **nemeckej registrácie pre DPH**. Na faktúre uvedie svoje nemecké IČ DPH a maďarské IČ DPH odberateľa.\n    *   Toto dodanie si uvedie v nemeckom súhrnnom výkaze a daňovom priznaní k DPH.\n\n**Zhrnutie pre slovenského obchodníka:**\nVáš postup ako slovenského obchodníka bude výrazne komplikovanejší. Budete sa musieť registrovať pre DPH v Nemecku, podať tam daňové priznanie (kde si uplatníte odpočítanie nemeckej DPH z nákupu) a súhrnný výkaz (kde deklarujete intrakomunitárne dodanie do Maďarska).\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nAk chcete v budúcnosti pri podobných obchodoch využívať zjednodušený režim, je nevyhnutné, aby ste si prepravu tovaru zabezpečili vy (ako prvý odberateľ) alebo váš nemecký dodávateľ. Zmluvne sa to dá ošetriť napríklad zmenou dodacích podmienok (INCOTERMS) z EXW (Ex Works) na niektorú z podmienok, kde zodpovednosť za prepravu nesie predávajúci alebo prvý kupujúci v reťazci.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zjednodušenie podľa § 45 nemožno použiť, keďže prepravu zabezpečil druhý odberateľ, a správne analyzuje daňové dôsledky vrátane nutnosti registrácie v Nemecku."},"google":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade nemožno použiť zjednodušenie pri trojstrannom obchode. Jednou z kľúčových podmienok je, že tovar musí odoslať alebo prepraviť prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, prípadne iná osoba na ich účet. Keďže prepravu tovaru si zabezpečuje na vlastný účet až druhý odberateľ (maďarský), táto podmienka nie je splnená. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Nesplnenie tejto podmienky bráni aplikácii zjednodušeného režimu.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne cituje zákonné ustanovenie ako § 45 ods. 1 písm. e) namiesto správneho písm. d), čo predstavuje nesprávne právne pravidlo v odôvodnení."},"bez":{"odpoved":"Nie, zjednodušenie pri trojstrannom obchode nie je možné použiť. Dôvodom je, že prepravu tovaru si zabezpečuje druhý odberateľ (maďarský), a nie prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, ako vyžaduje zákon. Táto skutočnosť je v rozpore s jednou z kľúčových podmienok pre uplatnenie zjednodušeného postupu. Pre slovenského obchodníka to znamená povinnosť registrovať sa pre DPH v Nemecku, keďže tam sa uskutočňuje jeho dodanie tovaru. Podmienka zabezpečenia prepravy je stanovená v § 45 ods. 1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zjednodušenie nemožno použiť z dôvodu nesplnenia podmienky prepravy podľa § 45 ods. 1 písm. d) a správne identifikuje aj povinnosť slovenskej spoločnosti registrovať sa pre DPH v Nemecku."}},{"oblast":"dph","otazka":"Slovenský platiteľ predá inému slovenskému platiteľovi 40 kusov mobilných telefónov, základ dane na faktúre je 4 800 €. Uplatní sa tuzemský prenos daňovej povinnosti a akú sumu dane bude faktúra obsahovať?","otazka_volna":"Predávame firme mobily skoro za päťtisíc. Má to ísť s prenesenou daňovou povinnosťou alebo mám tam dať DPH?","spravna_odpoved":"Prenos daňovej povinnosti sa neuplatní. Pri mobilných telefónoch platí prahová hodnota — základ dane vo faktúre musí byť 5 000 € a viac, a 4 800 € ju nedosahuje. Dodávateľ preto uplatní základnú sadzbu 23 %, daň je 1 104 € a faktúra bude znieť na 5 904 € s daňou. Prah sa posudzuje podľa základu dane na jednej faktúre, nie podľa objednávky či ročného obratu.","ustanovenie":"§ 69 ods. 12 písm. h) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"dodanie mobilných telefónov, ktoré sú vyrobené alebo prispôsobené na použitie v spojení s licencovanou sieťou ... ak základ dane vo faktúre za dodanie mobilných telefónov je 5 000 eur a viac","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-69.odsek-12","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade sa tuzemský prenos daňovej povinnosti neuplatní.** Ide o štandardné dodanie tovaru, pri ktorom daň odvádza dodávateľ. Faktúra bude obsahovať DPH vo výške **1 104,00 €**.\n\n### Zdôvodnenie\n\nPodľa zákona o DPH sa prenos daňovej povinnosti na odberateľa pri dodaní mobilných telefónov medzi dvoma platiteľmi dane v tuzemsku uplatní iba vtedy, ak je základ dane na faktúre **5 000 € a viac** [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 69, ods. 12, písm. h)].\n\nKeďže základ dane na vašej faktúre je 4 800 €, táto hranica nebola dosiahnutá. Dodávateľ je preto povinný uplatniť štandardný režim DPH.\n\n### Výpočet DPH na faktúre\n\nNa dodanie mobilných telefónov sa vzťahuje základná sadzba DPH.\n\n*   **Základ dane:** 4 800,00 €\n*   **Sadzba DPH (platná od 1. 1. 2025):** 23 %\n*   **Výška DPH:** 4 800,00 € × 23 % = **1 104,00 €**\n*   **Celková suma na úhradu:** 4 800,00 € + 1 104,00 € = **5 904,00 €**\n\n---\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDávajte si pozor na presnú hranicu 5 000 €. Ak by bol základ dane na faktúre presne 5 000 € alebo viac, už by ste museli uplatniť prenos daňovej povinnosti a faktúra by bola bez DPH. V takom prípade by ste dodanie uviedli v kontrolnom výkaze v časti A.2. Keďže vo vašom prípade ide o sumu pod limitom, toto dodanie uvediete v kontrolnom výkaze v časti A.1.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že sa tuzemský prenos daňovej povinnosti neuplatní z dôvodu neprekročenia zákonného limitu 5 000 € a správne vypočítala DPH vo výške 1 104 € pri sadzbe 23 %."},"google":{"odpoved":"Nie, tuzemský prenos daňovej povinnosti sa v tomto prípade neuplatní, pretože základ dane na faktúre nedosahuje zákonom stanovený limit 5 000 €. Tento postup vyplýva z § 69 ods. 12 písm. h) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Dodávateľ uplatní štandardný režim zdanenia. Faktúra bude obsahovať daň vo výške 1 104 €. Táto suma je vypočítaná zo základu dane 4 800 € pri použití základnej sadzby dane 23 % podľa § 27 ods. 1 zákona o DPH.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že sa tuzemský prenos daňovej povinnosti neuplatní kvôli nedosiahnutiu limitu 5 000 € a správne vypočítala daň vo výške 1 104 € pri sadzbe 23 %."},"bez":{"odpoved":"Nie, tuzemský prenos daňovej povinnosti sa v tomto prípade neuplatní. Základ dane na faktúre za dodanie mobilných telefónov nedosiahol zákonom stanovenú hranicu 5 000 €. Tento postup vyplýva z § 69 ods. 12 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Dodávateľ preto uplatní štandardný režim zdanenia a faktúra bude obsahovať daň vo výške 960 €. Suma dane predstavuje 20 % zo základu dane 4 800 €.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu dane 960 € vychádzajúcu zo zastaranej 20 % sadzby namiesto 1 104 € pri sadzbe 23 % a nesprávne ustanovenie zákona."}},{"oblast":"dph","otazka":"Stavebná firma (slovenský platiteľ) kúpi v predajni oceľové profily patriace do položky 7308 Spoločného colného sadzobníka za 384 € vrátane DPH a dostane doklad z pokladnice e-kasa klient. Predajca je tiež slovenský platiteľ. Uplatní sa tuzemský prenos daňovej povinnosti?","otazka_volna":"Chlapci kúpili na stavbu oceľové profily v obchode, zaplatili kartou a majú bloček asi za 384 eur. Železo predsa ide na prenesenú daňovú povinnosť, ako to zaúčtovať?","spravna_odpoved":"Prenos daňovej povinnosti sa neuplatní. Zákon z režimu prenosu pri tovaroch kapitoly 72 a položiek 7301, 7308 a 7314 výslovne vylučuje dodania, pri ktorých je vyhotovená zjednodušená faktúra podľa § 74 ods. 3 písm. a) alebo b). Doklad z e-kasy, ak cena vrátane dane nie je viac ako 400 €, je takouto zjednodušenou faktúrou, preto predajca uplatní 23 % DPH a kupujúci si daň odpočíta priamo z tohto dokladu.","ustanovenie":"§ 69 ods. 12 písm. g) a § 74 ods. 3 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"dodanie tovarov patriacich do kapitoly 72 Spoločného colného sadzobníka a do položiek 7301, 7308 a 7314 ... okrem dodania tovarov, pri ktorom je vyhotovená zjednodušená faktúra podľa § 74 ods. 3 písm. a) alebo písm. b)","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-69.odsek-12","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade sa tuzemský prenos daňovej povinnosti neuplatní.**\n\nPredajca postupoval správne, keď na doklade z e-kasy vyčíslil DPH. Ako kupujúci si môžete odpočítať daň štandardným spôsobom.\n\n### Podrobné zdôvodnenie\n\nHoci oceľové profily patriace do položky 7308 Spoločného colného sadzobníka za normálnych okolností podliehajú prenosu daňovej povinnosti, existuje kľúčová výnimka, ktorá sa uplatní vo vašej situácii.\n\n1.  **Hlavný dôvod: Zjednodušená faktúra**\n    Doklad z pokladnice e-kasa klient sa považuje za zjednodušenú faktúru. Prenos daňovej povinnosti pri dodaní kovov (železo, oceľ a výrobky z nich) sa **neuplatňuje**, ak je pri dodaní vyhotovená zjednodušená faktúra [Zdroj: fs-poucenie-dp-dph-2025.md]. V takom prípade je povinný odviesť daň dodávateľ (predajca).\n\n2.  **Doplňujúca informácia: Limit 5 000 € už neplatí**\n    Pre dodania tovarov ako železo a oceľ (kapitola 72 a vybrané položky z kapitoly 73 SCS) platil do 31. decembra 2017 limit 5 000 €, pod ktorým sa prenos daňovej povinnosti neuplatňoval. Tento limit bol však **zrušený**. Od 1. januára 2018 sa prenos daňovej povinnosti pri týchto tovaroch uplatňuje **bez ohľadu na výšku základu dane**, pokiaľ nejde o spomínanú výnimku so zjednodušenou faktúrou [Zdroj: Komentrk78azkona2222004Zz.md].\n    Nízka cena vášho nákupu (384 €) teda nie je dôvodom, prečo sa prenos neuplatnil. Dôvodom je forma dokladu.\n\n### Správny postup v tomto prípade\n\n*   **Predajca (dodávateľ):** Postupoval správne. Keďže vystavil doklad z e-kasy, uplatnil DPH v základnej sadzbe 23 % (platná od 1. 1. 2025) a túto daň odvedie štátu.\n    *   Základ dane: 312,20 €\n    *   DPH 23 %: 71,80 €\n    *   Celkom: 384,00 €\n*   **Stavebná firma (kupujúci):** Na základe prijatého dokladu z e-kasy si môžete uplatniť odpočítanie DPH vo výške 71,80 €, ak sú splnené všeobecné podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPri nákupoch tovarov, ktoré typicky podliehajú prenosu daňovej povinnosti (stavebné materiály, kovy, poľnohospodárske plodiny), si od dodávateľa vždy vyžiadajte plnohodnotnú faktúru na vaše IČ DPH namiesto dokladu z e-kasy. Predídete tak nejasnostiam a zabezpečíte správne uplatnenie režimu DPH. Ak by vám dodávateľ vystavil plnú faktúru, musel by na nej uviesť text „prenesenie daňovej povinnosti“ a vy by ste daň priznali a zároveň odpočítali (samozdanili).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne konštatuje, že tuzemský prenos daňovej povinnosti sa neuplatní, pretože doklad z e-kasy predstavuje zjednodušenú faktúru, ktorá je z tohto režimu zákonom vyňatá."},"google":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade sa tuzemský prenos daňovej povinnosti neuplatní.\n\nDodanie tovarov patriacich do kapitoly 73 Spoločného colného sadzobníka síce podlieha prenosu daňovej povinnosti, avšak len za predpokladu, že nie je vyhotovená zjednodušená faktúra. Doklad z pokladnice e-kasa klient do sumy 1 000 € sa považuje za zjednodušenú faktúru. Keďže hodnota nákupu je 384 €, predajca správne uplatnil daň a nevzniká povinnosť preniesť daňovú povinnosť na odberateľa. Tento postup vyplýva z ustanovenia § 69 ods. 12 písm. g) v nadväznosti na § 74 ods. 3 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa opiera o nesprávne/zastarané právne pravidlo, keď uvádza limit pre zjednodušenú faktúru z e-kasy do 1 000 € a odkazuje na § 74 ods. 3 písm. a) namiesto limitu 400 € podľa písm. b)."},"bez":{"odpoved":"Nie, tuzemský prenos daňovej povinnosti sa v tomto prípade neuplatní. Dôvodom je, že základ dane na faktúre nedosiahol hodnotu 5 000 €. Základ dane pri celkovej sume 384 € s DPH je 320 €, čo je pod stanoveným limitom. Pri dodaní tovarov patriacich do kapitoly 73 Spoločného colného sadzobníka sa prenos daňovej povinnosti uplatňuje len vtedy, ak je základ dane na faktúre 5 000 € a viac. Tento postup vyplýva z § 69 ods. 12 písm. h) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď síce dospela k správnemu záveru, že sa prenos neuplatní, ale použila úplne nesprávne právne pravidlo (limit 5 000 € podľa písm. h) namiesto výnimky pre zjednodušenú faktúru podľa § 69 ods. 12 písm. g))."}},{"oblast":"dph","otazka":"Slovenský platiteľ dodá inému slovenskému platiteľovi klimatizáciu s montážou. Dodávateľ má za to, že montáž patrí do sekcie F klasifikácie, a vyhotoví faktúru bez dane so slovnou informáciou „prenesenie daňovej povinnosti“. Odberateľ tvrdí, že ide o sekciu C a že daň mal odviesť dodávateľ. Kto je osobou povinnou platiť daň?","otazka_volna":"Dodávateľ nám poslal faktúru na klímu bez DPH s prenesenou daňovou povinnosťou, ale podľa nás to nie je stavebná práca. Máme to samozdaniť alebo mu faktúru vrátiť?","spravna_odpoved":"Osobou povinnou platiť daň je odberateľ — musí plnenie samozdaniť. Zákon túto situáciu rieši priamo: ak dodávateľ (platiteľ s prideleným IČ DPH) má za to, že ide o plnenie podľa § 69 ods. 12 písm. j), a faktúru vyhotoví so slovnou informáciou „prenesenie daňovej povinnosti“, príjemca plnenia, ktorý je platiteľom, je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 16. Toto pravidlo chráni obe strany pred sporom o zatriedenie do sekcie F.","ustanovenie":"§ 69 ods. 16 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"má za to, že tieto stavebné práce alebo tovar s inštaláciou alebo montážou sú plnením podľa odseku 12 písm. j) a vyhotovená faktúra obsahuje slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“ ... je príjemcom plnenia, je osobou povinnou platiť daň","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-69.odsek-16","my":{"odpoved":"V tomto prípade je osobou povinnou platiť daň **odberateľ (príjemca plnenia)**.\n\nAj keď medzi dodávateľom a odberateľom existuje spor o správne zatriedenie montáže klimatizácie do štatistickej klasifikácie, rozhodujúce je ustanovenie, ktoré rieši presne takéto situácie.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa zákona o DPH platí osobitné pravidlo, ktoré chráni dodávateľa a jednoznačne určuje povinnú osobu v prípade sporu o zatriedenie stavebných prác.\n\n1.  **Právna fikcia v prospech odberateľa:** Ak dodávateľ, ktorý je platiteľom DPH, vychádza z predpokladu, že dodanie stavebných prác patrí pod prenos daňovej povinnosti, a na faktúre uvedie slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, daň je **vždy povinný platiť príjemca plnenia (odberateľ)**. Správnosť zatriedenia prác do sekcie F sa v takomto prípade už neskúma na účely určenia osoby povinnej platiť daň [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 69, ods. 16].\n\n2.  **Zámer zákonodarcu:** Toto ustanovenie bolo zavedené práve preto, aby sa predišlo právnej neistote a sporom o to, či konkrétna činnosť spadá alebo nespadá pod sekciu F klasifikácie CPA. Ak dodávateľ v dobrej viere uplatní prenos daňovej povinnosti, povinnosť sa automaticky presúva na odberateľa.\n\n### Povinnosti jednotlivých strán\n\n**Povinnosti odberateľa:**\n*   Odberateľ je povinný z prijatej faktúry vykonať tzv. **samozdanenie**.\n*   Vypočíta DPH zo základu dane na faktúre (aktuálna základná sadzba DPH platná od 1. 1. 2025 je 23 %).\n*   Túto daň uvedie vo svojom daňovom priznaní k DPH ako daň na výstupe.\n*   Súčasne si môže túto istú daň odpočítať ako daň na vstupe, ak spĺňa všeobecné podmienky na odpočítanie dane. Výsledný vplyv na jeho daňovú povinnosť je teda neutrálny (nulový).\n*   Transakciu uvedie v kontrolnom výkaze v časti B.1.\n\n**Povinnosti dodávateľa:**\n*   Dodávateľ postupoval správne, keď na základe svojho presvedčenia vystavil faktúru bez DPH a s textom „prenesenie daňovej povinnosti“.\n*   Túto transakciu uvedie vo svojom daňovom priznaní k DPH a v kontrolnom výkaze v časti A.2.\n\n**Záver:**\nNámietka odberateľa, že ide o sekciu C a daň mal odviesť dodávateľ, je v tomto prípade irelevantná. Tým, že dodávateľ na faktúre uviedol informáciu o prenesení daňovej povinnosti, zákon jednoznačne určil za osobu povinnú platiť daň odberateľa [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 69, ods. 16]. Odberateľ musí vykonať samozdanenie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 69 ods. 16 zákona o DPH uvádza, že osobou povinnou platiť daň je odberateľ na základe uvedenia informácie o prenesení daňovej povinnosti na faktúre dodávateľom."},"google":{"odpoved":"Osobou povinnou platiť daň je odberateľ, a to z dôvodu prenesenia daňovej povinnosti. Inštalácia klimatizácie sa považuje za stavebnú prácu, ktorá patrí do sekcie F štatistickej klasifikácie produktov podľa činností (CPA). Pri dodaní takýchto prác medzi dvoma tuzemskými platiteľmi dane sa uplatní mechanizmus tuzemského samozdanenia. Dodávateľ teda postupoval správne, keď vyhotovil faktúru bez DPH s informáciou „prenesenie daňovej povinnosti“. Tento postup vyplýva z ustanovenia § 69 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne odôvodňuje povinnosť odberateľa samotným zaradením do sekcie F podľa § 69 ods. 12 písm. j), namiesto aplikácie fikcie/pravidla pri pochybnostiach podľa § 69 ods. 16 zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"Osobou povinnou platiť daň je odberateľ, keďže ide o prenesenie daňovej povinnosti. Dodanie tovaru s montážou podlieha tomuto režimu, ak montážne práce patria do sekcie F klasifikácie produkcie. Inštalácia klimatizačných zariadení je klasifikovaná v sekcii F pod kódom 43.22. Tento postup vyplýva z § 69 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Dodávateľ teda postupoval správne.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď zakladá povinnosť odberateľa na vecnom zatriedení do sekcie F podľa § 69 ods. 12 písm. j), čím opomína kľúčové právne pravidlo z § 69 ods. 16, ktoré rieši samotný spor o zatriedenie na základe predpokladu dodávateľa."}},{"oblast":"dph","otazka":"Mesto, ktoré je registrovaným platiteľom DPH podľa § 4, si objedná od slovenského platiteľa rekonštrukciu budovy materskej školy (stavebné práce sekcie F). Budovu mesto používa výlučne na výkon verejnej moci, teda na činnosť, ktorá nie je predmetom dane. Uplatní sa tuzemský prenos daňovej povinnosti?","otazka_volna":"Sme mesto a máme IČ DPH. Ideme rekonštruovať škôlku, ktorú prenajímame nikomu, používame ju len na svoju činnosť. Má nám stavbár fakturovať s DPH alebo bez?","spravna_odpoved":"Áno, prenos daňovej povinnosti sa uplatní a mesto je osobou povinnou platiť daň. Podľa § 69 ods. 15 sa platiteľ s prideleným IČ DPH, ktorý vykonáva aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane, považuje za príjemcu plnení v postavení platiteľa pre všetky plnenia podľa § 69 ods. 12 písm. a), c) až e) a j). Mesto teda daň prizná v daňovom priznaní, hoci z nej nemá nárok na odpočítanie.","ustanovenie":"§ 69 ods. 15 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň ... a vykonáva aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane ... sa považuje za príjemcu plnení v postavení platiteľa pre všetky plnenia podľa odseku 12 písm. a), c) až e) a j)","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-69.odsek-15","my":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade sa **uplatní tuzemský prenos daňovej povinnosti**.\n\nSkutočnosť, že mesto ako platiteľ DPH použije prijaté stavebné práce na činnosť, ktorá nie je predmetom dane (výkon verejnej moci), nie je prekážkou pre uplatnenie prenosu daňovej povinnosti. Rozhodujúce je, že obe zmluvné strany (dodávateľ aj odberateľ) sú platiteľmi DPH a predmetom dodania sú stavebné práce patriace do sekcie F.\n\n### Podrobný postup a legislatívne zdôvodnenie\n\n1.  **Základné pravidlo:** Podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len \"zákon o DPH\") je platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie stavebných prác, ktoré patria do sekcie F klasifikácie CPA.\n\n2.  **Špeciálne ustanovenie pre verejnú správu:** Zákon o DPH na túto situáciu pamätá v § 69 ods. 16, podľa ktorého sa platiteľ (v tomto prípade mesto), ktorý vykonáva aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane, **považuje za príjemcu plnenia v postavení platiteľa** pre všetky plnenia podľa § 69 ods. 12 písm. j). To znamená, že mesto musí postupovať ako platiteľ a uplatniť prenos daňovej povinnosti, aj keď rekonštrukcia nesúvisí s jeho ekonomickou činnosťou.\n\n### Praktický postup pre obe strany\n\n**Dodávateľ (stavebná firma):**\n*   Vystaví faktúru za rekonštrukčné práce v cene bez DPH.\n*   Na faktúre povinne uvedie slovnú informáciu **„prenesenie daňovej povinnosti“** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 69 ods. 12 písm. j)].\n*   Sumu z faktúry uvedie v kontrolnom výkaze v časti A.2.\n\n**Odberateľ (mesto):**\n*   Je povinný z prijatej faktúry vypočítať (pripočítať) DPH vo výške **23 %** (základná sadzba DPH platná v roku 2026).\n*   Túto daň prizná v daňovom priznaní k DPH (tzv. samozdanenie).\n*   Keďže budova materskej školy je využívaná výlučne na výkon verejnej moci (činnosť mimo predmetu dane), mesto **nemá nárok na odpočítanie tejto dane** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 49]. Daň, ktorú si mesto samo zdanilo, je preň konečným nákladom a musí ju odviesť daňovému úradu.\n\n#### Príklad výpočtu pre mesto\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Fakturovaná suma od dodávateľa (základ dane) | 100 000,00 € | Uvedené na faktúre bez DPH. |\n| Mesto si samo vypočíta DPH (samozdanenie) | **23 000,00 €** | 100 000,00 € × 23 % |\n| **Daňová povinnosť mesta (na úhradu)** | **23 000,00 €** | Mesto odvedie túto sumu daňovému úradu. |\n| Nárok na odpočet DPH | 0,00 € | Služba nie je použitá na zdaniteľné obchody. |\n| **Celkový náklad pre mesto** | **123 000,00 €** | Suma uhradená dodávateľovi + daň odvedená štátu. |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza uplatnenie prenosu daňovej povinnosti, samozdanenie mestom a neexistenciu nároku na odpočet dane, pričom citované pravidlo je vecne zhodné s predpisom."},"google":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade sa uplatní tuzemský prenos daňovej povinnosti. Povinnosť platiť daň má príjemca služby, teda mesto. Pre uplatnenie prenosu daňovej povinnosti je rozhodujúce, že dodávateľ aj odberateľ sú platiteľmi DPH a ide o stavebné práce sekcie F. Skutočnosť, že mesto budovu používa na činnosť, ktorá nie je predmetom dane, nie je prekážkou pre uplatnenie prenosu daňovej povinnosti. Tento postup vyplýva z § 69 ods. 12 písm. j) a § 69 ods. 16 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa v odôvodnení nesprávne odvoláva na § 69 ods. 16 namiesto § 69 ods. 15 zákona o DPH, čo podľa záväznej rubriky znamená nesprávne právne pravidlo."},"bez":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade sa uplatní tuzemský prenos daňovej povinnosti. Povinnosť priznať a zaplatiť daň má mesto ako príjemca plnenia, keďže ide o dodanie stavebných prác platiteľom dane inému platiteľovi dane. Táto povinnosť sa uplatňuje bez ohľadu na to, na aký účel príjemca plnenia prijatú službu použije. Mesto si však z tejto služby nebude môcť odpočítať daň, pretože budovu nepoužíva na svoje zdaniteľné obchody. Uvedený postup vyplýva z § 69 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne konštatuje, že sa uplatní prenos daňovej povinnosti bez ohľadu na účel použitia a mesto nemá nárok na odpočítanie dane, hoci priamo necituje osobitný § 69 ods. 15."}},{"oblast":"dph","otazka":"Slovenský platiteľ predáva 12-ročnú administratívnu budovu inému slovenskému platiteľovi za 400 000 €. Dodanie spĺňa podmienky oslobodenia podľa § 38 ods. 1, ale predávajúci využije možnosť a rozhodne sa dodanie zdaniť. Kto odvedie daň a koľko?","otazka_volna":"Predávame starú firemnú budovu druhej eseročke a chceme to radšej zdaniť, aby sme nemuseli vracať odpočet. Kto tú DPH zaplatí štátu?","spravna_odpoved":"Daň neodvádza predávajúci, ale kupujúci. Ak sa dodávateľ rozhodne zdaniť dodanie nehnuteľnosti podľa § 38 ods. 8, ide o plnenie podľa § 69 ods. 12 písm. c), pri ktorom je osobou povinnou platiť daň príjemca. Predávajúci vyhotoví faktúru bez dane so slovnou informáciou „prenesenie daňovej povinnosti“ a kupujúci samozdaní 23 % zo 400 000 €, teda 92 000 €, ktoré si pri splnení podmienok v tom istom priznaní aj odpočíta.","ustanovenie":"§ 69 ods. 12 písm. c) a § 38 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 8","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-69.odsek-12","my":{"odpoved":"Pri tomto predaji odvedie daň **kupujúci** formou prenosu daňovej povinnosti (samozdanením). Výška dane bude **92 000 €**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Základné pravidlo a voľba zdanenia:**\n    *   Dodanie nehnuteľnosti po 5 rokoch od prvej kolaudácie je štandardne **oslobodené od DPH** [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 38, ods. 1]. Keďže ide o 12-ročnú budovu, táto podmienka je splnená.\n    *   Zákon však umožňuje platiteľovi dane (predávajúcemu), aby sa pri dodaní stavby inému platiteľovi **rozhodol, že dodanie zdaní** a oslobodenie neuplatní. Toto neplatí pre stavby určené na bývanie, čo administratívna budova nie je [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 38, ods. 8].\n\n2.  **Uplatnenie prenosu daňovej povinnosti (Reverse Charge):**\n    *   Práve v prípade, keď sa dodávateľ dobrovoľne rozhodne zdaniť inak oslobodené dodanie nehnuteľnosti, uplatní sa mechanizmus **tuzemského prenosu daňovej povinnosti** na kupujúceho.\n    *   To znamená, že daň nepriznáva a neodvádza štátu predávajúci, ale túto povinnosť má kupujúci [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 69, ods. 12 písm. c)].\n\n### Výpočet DPH\n\nZákladom dane je dohodnutá cena bez DPH. Sadzba DPH platná k 20. septembru 2026 je 23 %.\n\n*   **Základ dane:** 400 000 €\n*   **Sadzba DPH:** 23 %\n*   **Výška DPH:** 400 000 € × 0,23 = **92 000 €**\n\n### Povinnosti zmluvných strán\n\n| Povinnosti Predávajúceho | Povinnosti Kupujúceho |\n| :--- | :--- |\n| 1. Vystaví faktúru na sumu **400 000 €**. | 1. Prijme faktúru bez vyčíslenej DPH. |\n| 2. Na faktúre **neuvedie sumu DPH**, ale uvedie slovnú informáciu **„prenesenie daňovej povinnosti“**. | 2. Vo svojom daňovom priznaní k DPH vykoná **samozdanenie**: |\n| 3. V daňovom priznaní k DPH túto transakciu uvedie, ale daň z nej neodvádza. | &nbsp;&nbsp;&nbsp; a) Prizná daň na výstupe vo výške **92 000 €**. |\n| | &nbsp;&nbsp;&nbsp; b) Súčasne si uplatní odpočítanie dane na vstupe vo výške **92 000 €** (za predpokladu, že budovu bude využívať na svoje zdaniteľné plnenia a má nárok na plný odpočet). |\n| | 3. Výsledný vplyv na jeho daňovú povinnosť je **neutrálny (0 €)**. |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presnými zákonnými odkazmi uvádza, že daň odvedie kupujúci formou prenosu daňovej povinnosti a jej výška je 92 000 €."},"google":{"odpoved":"Pri tomto dodaní nehnuteľnosti sa uplatní prenos daňovej povinnosti na kupujúceho. Daň z pridanej hodnoty v plnej výške odvedie kupujúci, keďže ide o dodanie nehnuteľnosti medzi dvoma platiteľmi dane, pri ktorom sa predávajúci rozhodol zdaniť inak oslobodené plnenie. Výška dane je 92 000 €, vypočítaná ako 23 % zo základu dane 400 000 €. Tento postup vyplýva z § 69 ods. 12 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Predávajúci vystaví faktúru bez DPH s poznámkou „prenesenie daňovej povinnosti“.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, správne určuje prenos daňovej povinnosti na kupujúceho podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH a uvádza správnu výšku dane 92 000 €."},"bez":{"odpoved":"Pri dodaní nehnuteľnosti v tuzemsku medzi dvoma platiteľmi dane sa uplatňuje prenos daňovej povinnosti na kupujúceho. Daň vo výške 80 000 € (20 % zo 400 000 €) teda odvedie kupujúci formou tuzemského samozdanenia. Povinnosť platiť daň prechádza na kupujúceho podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Predávajúci vystaví faktúru bez DPH s informáciou „prenesenie daňovej povinnosti“. Možnosť zdaniť toto inak oslobodené dodanie vyplýva z § 38 ods. 1 citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sadzbu DPH a nesprávnu sumu dane (20 % a 80 000 € namiesto 23 % a 92 000 €)."}},{"oblast":"dph","otazka":"Platiteľ registrovaný podľa § 4 od 1. júna 2025, mesačné zdaňovacie obdobia, bez nedoplatkov. Za apríl 2026 vykáže nadmerný odpočet 8 400 €, za máj 2026 vlastnú daňovú povinnosť 3 000 €. Daňové priznanie za máj podá 15. júna 2026. Akú sumu a dokedy mu daňový úrad vráti?","otazka_volna":"Vyšiel nám nadmerný odpočet cez osem tisíc, ale platiteľmi sme len od minulého leta. Kedy nám to daňový úrad pošle a koľko, keď ďalší mesiac máme daň na úhradu?","spravna_odpoved":"Skrátená 30-dňová lehota podľa § 79 ods. 2 sa nepoužije, lebo platiteľ nebol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením apríla 2026 (bol ním 11 mesiacov). Postupuje sa podľa § 79 ods. 1: nadmerný odpočet sa najprv odpočíta od vlastnej daňovej povinnosti za máj 2026 (3 000 €) a neodpočítanú časť 5 400 € daňový úrad vráti do 30 dní od podania priznania za máj, teda najneskôr 15. júla 2026.","ustanovenie":"§ 79 ods. 1 a ods. 2 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-79.odsek-1","my":{"odpoved":"Daňový úrad vám vráti sumu **5 400 €**, a to najneskôr do **15. júla 2026**.\n\nPodľa zákona o DPH sa nadmerný odpočet (NO) z jedného zdaňovacieho obdobia najprv použije na zníženie vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom období. Až zvyšná suma sa vracia.\n\n### Výpočet vrátenej sumy\n\nPostup je nasledovný:\n1.  Nadmerný odpočet za apríl 2026 sa odpočíta od vlastnej daňovej povinnosti za máj 2026 [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 79, ods. 1].\n2.  Zvyšná suma, ktorú už nie je možné odpočítať, sa vám vráti.\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Nadmerný odpočet za apríl 2026 | 8 400 € |\n| Vlastná daňová povinnosť za máj 2026 | - 3 000 € |\n| **Zostatok nadmerného odpočtu na vrátenie** | **5 400 €** |\n\n### Lehota na vrátenie\n\nPre určenie lehoty je kľúčové, či spĺňate podmienky na skoršie vrátenie nadmerného odpočtu.\n\n**1. Štandardná lehota na vrátenie**\n\nPodľa štandardného postupu daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet do **30 dní od podania daňového priznania** za zdaňovacie obdobie nasledujúce po období, v ktorom NO vznikol [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 79, ods. 1].\n\n*   Nadmerný odpočet vznikol za: **apríl 2026**\n*   Nasledujúce zdaňovacie obdobie je: **máj 2026**\n*   Daňové priznanie za máj 2026 ste podali: **15. júna 2026**\n*   Lehota na vrátenie (30 dní) začína plynúť: **15. júna 2026**\n*   Koniec lehoty: **15. júl 2026**\n\n**2. Prečo sa neuplatní skoršie vrátenie nadmerného odpočtu?**\n\nOd 1. januára 2026 platí možnosť skoršieho vrátenia NO (do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie DP za mesiac, v ktorom NO vznikol), ak platiteľ splní súčasne tri podmienky [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 79, ods. 2]:\na) Má mesačné zdaňovacie obdobie.\nb) Je platiteľom DPH najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením mesiaca, v ktorom NO vznikol.\nc) Nemal v posledných 6 mesiacoch daňové, colné a odvodové nedoplatky v súhrne nad 1 000 €.\n\nVo vašom prípade **nie je splnená podmienka b)**:\n*   Nadmerný odpočet vznikol v apríli 2026.\n*   K 30. aprílu 2026 ste boli platiteľom 11 kalendárnych mesiacov (od 1. júna 2025), čo je menej ako požadovaných 12.\n\nKeďže nie je splnená podmienka dĺžky registrácie, postupuje sa podľa štandardnej lehoty uvedenej vyššie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila sumu na vrátenie vo výške 5 400 €, lehotu do 15. júla 2026 a správne právne odôvodnila nesplnenie podmienok na skoršie vrátenie podľa § 79 ods. 2."},"google":{"odpoved":"Daňový úrad vráti sumu 5 400 € najneskôr do 25. júla 2026. Keďže ku dňu skončenia aprílového zdaňovacieho obdobia neuplynulo 12 kalendárnych mesiacov od registrácie platiteľa, nadmerný odpočet 8 400 € sa neodpočíta hneď, ale prenesie sa do ďalšieho obdobia. V máji 2026 sa tento prenesený odpočet započíta s daňovou povinnosťou 3 000 €, čím vznikne nový nadmerný odpočet 5 400 €. Lehota na vrátenie je 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za máj, teda do 30 dní od 25. júna 2026. Tento postup vyplýva z § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne určila lehotu na vrátenie dane do 25. júla 2026 namiesto 15. júla 2026, pretože lehota plynie 30 dní od skutočného dňa podania priznania (15. júna), nie od uplynutia lehoty na jeho podanie."},"bez":{"odpoved":"Daňový úrad vráti sumu 5 400 €. Táto suma predstavuje nadmerný odpočet z apríla 2026 (8 400 €) znížený o vlastnú daňovú povinnosť za máj 2026 (3 000 €). Keďže platiteľ ku dňu skončenia zdaňovacieho obdobia apríl 2026 nebol registrovaný najmenej 12 mesiacov, nespĺňa podmienky na skoršie vrátenie nadmerného odpočtu. Správca dane vráti zostávajúcu časť nadmerného odpočtu do 30 dní od lehoty na podanie daňového priznania za máj 2026, teda najneskôr do 25. júla 2026. Postup upravuje § 79 ods. 1 a 2 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne počíta lehotu na vrátenie od zákonnej lehoty na podanie daňového priznania (do 25. júla 2026) namiesto lehoty 30 dní od skutočného podania priznania (do 15. júla 2026)."}},{"oblast":"dph","otazka":"Daňový úrad začal 10. marca 2026 v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu daňovú kontrolu nadmerného odpočtu 45 000 €. Dokedy musí odpočet vrátiť, ak kontrola prebehne normálne, a čo sa stane, ak platiteľ vykonanie kontroly neumožní?","otazka_volna":"Prišla nám kontrola na nadmerný odpočet. Kedy nám tie peniaze musia poslať, keď kontrolu ukončia? A čo ak im nebudeme vedieť dodať doklady?","spravna_odpoved":"Ak kontrola prebehne, daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 10 dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom (časť uvedenú v čiastkovom protokole vráti do 10 dní od jeho odoslania). Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca, a to v celej uplatnenej výške 45 000 €.","ustanovenie":"§ 79 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu ... začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-79.odsek-6","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na lehoty a dôsledky v oboch prípadoch podľa platnej legislatívy.\n\nAk daňový úrad začne daňovú kontrolu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu, štandardná 30-dňová lehota na vrátenie prestáva plynúť. Postup sa následne riadi výsledkom kontroly.\n\n### 1. Lehota na vrátenie pri riadnom priebehu kontroly\n\nAk daňová kontrola prebehne štandardne a potvrdí nárok na nadmerný odpočet (alebo jeho časť), daňový úrad vám odpočet nevráti ihneď po ukončení kontroly, ale až po právoplatnosti rozhodnutia.\n\n**Lehota je 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia**, ktorým sa nadmerný odpočet priznáva [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 79 ods. 6].\n\n**Proces v praxi vyzerá takto:**\n1.  Daňový úrad vykoná kontrolu.\n2.  Vyhotoví protokol z daňovej kontroly.\n3.  Vydá rozhodnutie, v ktorom určí výšku nadmerného odpočtu.\n4.  Toto rozhodnutie sa stane právoplatným (zvyčajne uplynutím lehoty na odvolanie, ak sa neodvoláte).\n5.  Od tohto dňa právoplatnosti začína plynúť 10-dňová lehota, v ktorej vám musí byť suma 45 000 € pripísaná na účet.\n\n### 2. Následky pri neumožnení výkonu kontroly\n\nAk platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly, následky sú veľmi vážne a vedú k úplnej strate nároku na vrátenie nadmerného odpočtu.\n\n**Nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká, ak platiteľ neumožní vykonanie kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 79 ods. 6].\n\nVo vašom prípade:\n*   **Začiatok kontroly:** 10. marec 2026\n*   **Koniec 3-mesačnej lehoty:** 10. jún 2026\n\nAk by ste do 10. júna 2026 (vrátane) neumožnili daňovému úradu vykonať kontrolu, váš nárok na vrátenie celého nadmerného odpočtu vo výške **45 000 € by zanikol**. Ide o prekluzívnu (prepadnú) lehotu, čo znamená, že po jej uplynutí už nárok nie je možné žiadnym spôsobom obnoviť.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že lehota 10 dní plynie odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, hoci podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH plynie do 10 dní od skončenia daňovej kontroly."},"google":{"odpoved":"Ak daňová kontrola prebehne štandardne, daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 10 dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej kontrolou. Táto lehota vyplýva z § 79 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len \"zákon o DPH\") v nadväznosti na Daňový poriadok.\n\nAk platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly, jeho nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zanikne. Stane sa tak, ak kontrolu neumožní do troch mesiacov od jej začatia, teda do 10. júna 2026. Nárok zaniká v plnej uplatnenej výške 45 000 € posledným dňom tretieho mesiaca, čo je 30. júna 2026. Právnym základom je § 79 ods. 6 zákona o DPH.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza lehotu vrátenia do 10 dní od skončenia daňovej kontroly, ako aj zánik nároku na nadmerný odpočet v plnej výške 45 000 € posledným dňom tretieho mesiaca, ak daňovník neumožní vykonanie kontroly."},"bez":{"odpoved":"Daňový úrad vráti nadmerný odpočet vo výške zistenej kontrolou do 10 dní od skončenia daňovej kontroly v súlade s § 79 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly, jeho nárok na vrátenie nadmerného odpočtu 45 000 € zanikne. Tento zánik nastáva dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za tento správny delikt (§ 79 ods. 9 zákona o DPH). Správca dane mu zároveň za marenie kontroly uloží pokutu až do výšky 40 000 € podľa § 155 ods. 1 písm. o) zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny moment a podmienku zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu (dňom právoplatnosti pokuty namiesto uplynutia trojmesačnej lehoty od začatia kontroly)."}},{"oblast":"dph","otazka":"Platiteľ si v daňovom priznaní vyznačil splnenie podmienok podľa § 79 ods. 2 a nadmerný odpočet 60 000 € mu bol vrátený v skrátenej lehote. Daňový úrad neskôr zistí, že údaje o splnení podmienok boli nepravdivé. Akú najvyššiu pokutu môže uložiť?","otazka_volna":"Zaškrtli sme si v priznaní, že máme nárok na rýchlejšie vrátenie odpočtu, aj keď sme to celkom nespĺňali. Peniaze prišli. Hrozí nám niečo?","spravna_odpoved":"Daňový úrad uloží pokutu do výšky 1,3 % zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, teda najviac 780 € (60 000 × 1,3 %). Ide o hornú hranicu — úrad môže uložiť aj nižšiu pokutu. Pokuta sa viaže výlučne na prípad, keď bol odpočet vrátený v skrátenej lehote podľa § 79 ods. 2 na základe nepravdivých údajov.","ustanovenie":"§ 79 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Ak bol nadmerný odpočet vrátený v lehote podľa odseku 2 na základe nepravdivých údajov, daňový úrad uloží pokutu do výšky 1,3 % zo sumy vráteného nadmerného odpočtu.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-79.odsek-8","my":{"odpoved":"Na základe nepravdivých údajov o splnení podmienok pre skoršie vrátenie nadmerného odpočtu môže daňový úrad uložiť pokutu **do výšky 780 €**.\n\nTáto sankcia je špecificky upravená v zákone o DPH a predstavuje 1,3 % zo sumy nadmerného odpočtu, ktorý bol vrátený v skrátenej lehote na základe nepravdivých údajov [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 79, ods. 8].\n\n### Výpočet maximálnej pokuty\n\n*   **Suma vráteného nadmerného odpočtu:** 60 000 €\n*   **Sadzba pokuty:** 1,3 %\n*   **Maximálna výška pokuty:** 60 000 € × 1,3 % = **780 €**\n\nDaňový úrad pri určení konkrétnej výšky pokuty prihliada na závažnosť a okolnosti prípadu, pričom uvedená suma 780 € predstavuje hornú hranicu, ktorú nemôže prekročiť. Táto pokuta sa ukladá popri povinnosti vrátiť neoprávnene vyplatený nadmerný odpočet, ak naň v skutočnosti nevznikol nárok.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza maximálnu výšku pokuty 780 € na základe správnej sadzby 1,3 % zo sumy 60 000 € v súlade s § 79 ods. 8 zákona o DPH."},"google":{"odpoved":"Daňový úrad môže uložiť pokutu najviac do výšky 780 €. Táto sankcia sa uplatní za uvedenie nepravdivých údajov pre splnenie podmienok na vrátenie nadmerného odpočtu v skrátenej lehote. Maximálna výška pokuty je 1,3 % z neoprávnene vráteného nadmerného odpočtu, čo v tomto prípade predstavuje 1,3 % zo 60 000 €. Uvedené vyplýva z § 79 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Správca dane pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť porušenia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza maximálnu výšku pokuty 780 € aj pravidlo jej výpočtu (1,3 % zo sumy nadmerného odpočtu), pričom drobná nepresnosť v označení odseku nemení vecnú správnosť."},"bez":{"odpoved":"Daňový úrad môže uložiť najvyššiu pokutu vo výške 32 000 €. Táto sankcia sa ukladá za uvedenie nepravdivých údajov o splnení podmienok na vrátenie nadmerného odpočtu v skrátenej lehote. V tomto konkrétnom prípade by bola pokuta 1 000 €, čo je zákonné minimum, keďže 1,5 % zo 60 000 € je menej. Maximálna možná pokuta za tento správny delikt je však zákonom stanovená na 32 000 €. Právnym základom je § 79a ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výšku pokuty (32 000 € namiesto 780 €) a vychádza z nesprávneho zákonného ustanovenia a sadzby namiesto § 79 ods. 8 zákona o DPH."}},{"oblast":"dph","otazka":"Slovenský platiteľ kúpil v marci 2026 CNC stroj za 2 000 € bez dane (DPH 460 €) a prvýkrát ho použil v apríli 2026. Je tento stroj investičným majetkom na účely úpravy odpočítanej dane a aké je obdobie na úpravu?","otazka_volna":"Kúpili sme stroj za dvetisíc eur. Pamätám si nejakú hranicu okolo troch tisíc, takže to asi nie je investičný majetok pre DPH, však?","spravna_odpoved":"Áno, je investičným majetkom. Od 1. januára 2025 je hranicou pri hnuteľných veciach obstarávacia cena bez dane viac ako 1 700 € (do 31. decembra 2024 to bolo 3 319,39 € a viac), takže stroj za 2 000 € ju prekračuje. Obdobie na úpravu odpočítanej dane je podľa § 52a ods. 2 písm. a) päť kalendárnych rokov vrátane roka prvotného použitia, teda roky 2026 až 2030.","ustanovenie":"§ 54 ods. 2 písm. a) a § 52a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"hnuteľné veci, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie a ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú viac ako 1 700 eur","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-54.odsek-2","my":{"odpoved":"Áno, tento CNC stroj **je investičným majetkom** na účely úpravy odpočítanej dane z pridanej hodnoty. Obdobie na úpravu odpočítanej dane je **5 rokov**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Definícia investičného majetku (hnuteľné veci)**\n    Podľa zákona o DPH sa za investičný majetok považujú hnuteľné veci, ktorých obstarávacia cena bez dane je **viac ako 1 700 €** [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 54 ods. 2 písm. a)]. Tento limit je platný od 1. januára 2025.\n\n    *   **Vstupná cena vášho stroja bez DPH:** 2 000 €\n    *   **Zákonný limit:** 1 700 €\n\n    Keďže obstarávacia cena stroja (2 000 €) je vyššia ako zákonom stanovený limit (1 700 €), tento stroj spĺňa definíciu investičného majetku na účely DPH.\n\n2.  **Obdobie na úpravu odpočítanej dane**\n    Pre hnuteľný investičný majetok je obdobie, počas ktorého je platiteľ povinný sledovať zmenu účelu jeho použitia a prípadne upraviť odpočítanú daň, stanovené na **5 rokov**. Toto obdobie začína plynúť kalendárnym rokom, v ktorom bol majetok prvýkrát použitý [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 54d ods. 2].\n\n    *   **Prvé použitie stroja:** apríl 2026\n    *   **Začiatok obdobia na úpravu:** kalendárny rok 2026\n    *   **Koniec obdobia na úpravu:** kalendárny rok 2030\n\n    To znamená, že ak by ste v rokoch 2026 až 2030 zmenili účel použitia tohto stroja (napríklad by ste ho začali používať aj na činnosti oslobodené od DPH bez nároku na odpočet), boli by ste povinní vykonať úpravu (vrátiť pomernú časť) pôvodne odpočítanej DPH.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila, že stroj je investičným majetkom z dôvodu prekročenia limitu 1 700 € platného od roku 2025, a správne uviedla 5-ročné obdobie na úpravu odpočítanej dane na roky 2026 až 2030."},"google":{"odpoved":"Áno, tento stroj je investičným majetkom na účely úpravy odpočítanej dane. Obdobie na úpravu odpočítanej dane je 5 rokov.\n\nInvestičným majetkom na účely DPH je hnuteľný majetok, ktorého obstarávacia cena bez dane je 3 319,39 € a viac a ktorého doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok. Keďže obstarávacia cena stroja (2 000 €) je nižšia ako tento limit, nepovažuje sa za investičný majetok podľa § 54 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Platiteľ sa však môže rozhodnúť, že za investičný majetok bude považovať aj majetok s nižšou obstarávacou cenou. Ak sa tak rozhodne, obdobie na úpravu odpočítanej dane pre hnuteľný majetok je 5 rokov, ktoré začína plynúť v roku, v ktorom bol majetok prvýkrát použitý, teda v roku 2026 (§ 54 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď vychádza zo zastaraného právneho stavu a nesprávnej finančnej hranice (3 319,39 € namiesto aktuálnych viac ako 1 700 € platných od roku 2025), čo predstavuje nesprávne právne pravidlo v odôvodnení."},"bez":{"odpoved":"Nie, tento stroj nie je investičným majetkom na účely úpravy odpočítanej dane. Investičným majetkom je podľa zákona o DPH hmotný majetok, ktorého obstarávacia cena bez dane je 3 319,39 € a viac. Keďže obstarávacia cena stroja (2 000 €) je nižšia ako táto hranica, povinnosť úpravy odpočítanej dane sa naň nevzťahuje. Z tohto dôvodu sa neurčuje ani obdobie na úpravu odpočítania dane. Vyplýva to z § 54 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne tvrdí, že stroj nie je investičným majetkom, pričom vychádza zo zastaranej hranice 3 319,39 € namiesto aktuálnej hranice viac ako 1 700 €."}},{"oblast":"dph","otazka":"Platiteľ v roku 2019 kúpil a v tom istom roku uviedol do užívania výrobnú halu, pri ktorej odpočítal daň v plnej výške. V roku 2026 zmení účel jej použitia (začne ju využívať na oslobodené plnenia). Podľa akého znenia zákona vykoná úpravu odpočítanej dane?","otazka_volna":"Halu máme od roku 2019 a odpočet sme si vtedy dali celý. Teraz ju budeme prenajímať bez DPH. Počítame tú úpravu podľa nových pravidiel od 2025 alebo podľa starých?","spravna_odpoved":"Podľa starých pravidiel. Prechodné ustanovenie § 85kp ods. 2 určuje, že na investičný majetok, pri ktorom obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť do 31. decembra 2024, sa vzťahujú § 54, § 54a, § 54d a príloha č. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2024. Obdobie na úpravu je teda 20 kalendárnych rokov a podľa § 54 ods. 4 v znení účinnom do 31. decembra 2024 začalo plynúť v roku, v ktorom bola hala uvedená do užívania — čiže ide o roky 2019 až 2038. Použije sa aj pôvodný vzorec a pôvodné definície investičného majetku.","ustanovenie":"§ 85kp ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Na úpravu odpočítanej dane pri investičnom majetku podľa § 54 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2024 sa vzťahuje § 54, § 54a, § 54d a príloha č. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2024","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-85kp.odsek-2","my":{"odpoved":"Áno, na úpravu odpočítanej dane sa v tomto prípade použije **znenie zákona o DPH účinné do 31. decembra 2024**.\n\nDôvodom je prechodné ustanovenie § 85kp ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Podľa neho platí, že ak obdobie na úpravu odpočítanej dane pri investičnom majetku začalo plynúť do 31. decembra 2024, na úpravu odpočítanej dane sa použije znenie zákona účinné do tohto dátumu, a to až do konca celého obdobia na úpravu.\n\nKeďže ste halu kúpili a uviedli do užívania v roku 2019, 20-ročné obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť v roku 2019. Preto aj pri zmene účelu v roku 2026 postupujete podľa starých pravidiel.\n\n### Postup úpravy odpočítanej dane (podľa znenia do 31. 12. 2024)\n\nPodľa staršieho znenia sa úprava vykonáva **jednorazovo** za celé zostávajúce obdobie. Úpravu vykonáte v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie roka 2026 (t. j. za december 2026 alebo 4. štvrťrok 2026).\n\n**1. Výpočet:**\nÚprava sa vypočíta podľa vzorca z prílohy č. 1 zákona o DPH v znení do 31. 12. 2024:\n\n**DD = DV × (A - B) / 20 × R**\n\nKde:\n*   **DD** = výsledná suma úpravy odpočítanej dane (suma, ktorú musíte vrátiť).\n*   **DV** = daň, ktorú ste si pôvodne odpočítali pri kúpe haly.\n*   **A** = koeficient alebo percento odpočítania dane v roku nadobudnutia (vo vašom prípade **1,00**, keďže ste odpočítali daň v plnej výške).\n*   **B** = koeficient alebo percento odpočítania dane v roku zmeny účelu (vo vašom prípade **0,00**, keďže halu využívate na oslobodené plnenia bez nároku na odpočet).\n*   **20** = počet rokov obdobia na úpravu odpočítanej dane pri nehnuteľnostiach.\n*   **R** = počet kalendárnych rokov, ktoré zostávajú do konca 20-ročného obdobia, **vrátane roka, v ktorom došlo k zmene účelu**.\n\n**2. Príklad výpočtu:**\nPredpokladajme, že pôvodne odpočítaná DPH (DV) bola **120 000 €**.\n\n*   **Obdobie na úpravu:** 20 rokov, t. j. od roku 2019 do roku 2038.\n*   **Rok zmeny účelu:** 2026.\n*   **Výpočet zostávajúcich rokov (R):** Počítajú sa roky 2026 až 2038 vrátane.\n    *   R = (2038 - 2026) + 1 = **13 rokov**.\n    *   [Zdroj: referenčná hodnota `dph-uprava-odpocitanej-dane-zostavajuce-roky-vratane-roka-zmeny`]\n\n*   **Dosadenie do vzorca:**\n    *   DD = 120 000 € × (1,00 - 0,00) / 20 × 13\n    *   DD = 120 000 € × 0,05 × 13\n    *   DD = **78 000 €**\n\nV daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie roka 2026 budete povinný vrátiť do štátneho rozpočtu sumu **78 000 €**.\n\n---\n\n### Pre porovnanie: Postup podľa nových pravidiel (od 1. 1. 2025)\n\nAk by ste halu nadobudli až v roku 2025 alebo neskôr, postupovali by ste podľa nových pravidiel, ktoré zaviedli **ročnú úpravu odpočítanej dane**. V takom prípade by ste úpravu vykonávali každý rok, v ktorom by trvala zmena účelu.\n\nVo vzorci by sa použilo **R = 1** a úpravu by ste vykonávali za každý rok samostatne.\n*   Výpočet za rok 2026 by bol: DD = 120 000 € × (1,00 - 0,00) / 20 × 1 = **6 000 €**.\n*   Túto sumu by ste vracali za rok 2026 a následne za každý ďalší rok až do konca 20-ročného obdobia, pokiaľ by sa účel použitia opäť nezmenil.\n*   [Zdroj: referenčná hodnota `dph-uprava-odpocitanej-dane-koeficient-r-pri-zmene-rozsahu-pouzitia`]\n\n**Záver:** Pre vašu situáciu je kľúčové, že obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť už v roku 2019. Preto musíte vykonať **jednorazovú úpravu** za celých zostávajúcich 13 rokov podľa legislatívy platnej do konca roka 2024.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že sa použijú pravidlá a znenie zákona účinné do 31. decembra 2024 na základe prechodného ustanovenia § 85kp ods. 2."},"google":{"odpoved":"Platiteľ vykoná úpravu odpočítanej dane podľa znenia zákona účinného do 31. decembra 2024. Hoci k zmene účelu dochádza v roku 2026, na investičný majetok nadobudnutý pred 1. januárom 2025 sa vzťahuje staršia právna úprava. Toto pravidlo ustanovuje prechodné ustanovenie § 85km ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len \"zákon o DPH\"). Samotný postup úpravy dane pri zmene účelu použitia investičného majetku je definovaný v § 54 zákona o DPH. Úprava sa vykoná jednorazovo za všetky zostávajúce kalendárne roky do konca 20-ročného obdobia v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie roka 2026.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa nesprávne odvoláva na prechodné ustanovenie § 85km ods. 2 namiesto § 85kp ods. 2 zákona o DPH, čo predstavuje uvedenie nesprávneho právneho pravidla."},"bez":{"odpoved":"Platiteľ vykoná úpravu odpočítanej dane podľa znenia zákona účinného v čase, kedy investičný majetok nadobudol, teda podľa znenia z roku 2019. Vyplýva to z prechodného ustanovenia § 85i ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Obdobie na úpravu odpočítanej dane pri tejto nehnuteľnosti je 20 rokov. Úpravu vykoná jednorazovo v poslednom zdaňovacom období roku 2026 za zostávajúcich 13 rokov tohto obdobia.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa odvoláva na nesprávne právne pravidlo a prechodné ustanovenie (§ 85i ods. 1 namiesto § 85kp ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2024)."}},{"oblast":"dph","otazka":"Platiteľ pri prvotnom použití budovy odpočítal daň v plnej výške, takže číslo A podľa prílohy č. 1 je 1,00. V roku 2026 môže pri tejto budove odpočítať daň len vo výške zodpovedajúcej číslu B = 0,93. Vykoná úpravu odpočítanej dane?","otazka_volna":"Ročný koeficient nám trochu klesol a pri budove by nám vyšla nejaká malá úprava odpočtu. Musíme to vôbec počítať, keď je to len pár stotín?","spravna_odpoved":"Nie, úprava odpočítanej dane sa nevykoná. Rozdiel čísel A a B je 1,00 − 0,93 = 0,07 a zákon úpravu vylučuje, ak absolútna hodnota vyjadrujúca zmenu účelu použitia investičného majetku predstavuje 0,10 a menej. Úprava by sa vykonala až pri rozdiele väčšom ako 0,10 (napríklad pri B = 0,88).","ustanovenie":"§ 54 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Úpravu odpočítanej dane platiteľ nevykoná, ak absolútna hodnota vyjadrujúca zmenu účelu použitia investičného majetku predstavuje 0,10 a menej","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-54.odsek-6","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade platiteľ úpravu odpočítanej dane nevykoná.**\n\nPodľa zákona o DPH sa úprava odpočítanej dane pri investičnom majetku nevykonáva, ak je absolútna hodnota rozdielu medzi pôvodným a novým koeficientom 0,10 alebo menej. Tento test je potrebné vykonať vždy ako prvý.\n\nVo vašom prípade je výpočet nasledovný:\n\n1.  **Pôvodný koeficient (A):** 1,00\n2.  **Nový koeficient (B):** 0,93\n3.  **Výpočet rozdielu:** |A - B| = |1,00 - 0,93| = **0,07**\n\nKeďže výsledný rozdiel 0,07 je menší ako zákonný limit 0,10, podmienka na vykonanie úpravy odpočítanej dane nie je splnená [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 54 ods. 6].\n\nPovinnosť vykonať úpravu by vznikla až vtedy, ak by rozdiel koeficientov bol väčší ako 0,10 (napríklad ak by nový koeficient B bol 0,89 alebo nižší).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne konštatuje, že úprava sa nevykoná, uvádza presný rozdiel 0,07 a správne aplikuje zákonný limit 0,10 podľa § 54 ods. 6 zákona o DPH."},"google":{"odpoved":"Nie, platiteľ v roku 2026 úpravu odpočítanej dane nevykoná.\n\nÚprava odpočítanej dane z dôvodu zmeny koeficientu sa vykoná iba vtedy, ak je rozdiel medzi číslom A a číslom B väčší ako 0,10. Vo vašom prípade je rozdiel medzi koeficientmi 0,07 (1,00 - 0,93), čo je menej ako zákonom stanovená hranica. Táto povinnosť vyplýva z § 54 ods. 4 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Platiteľ bude zmenu koeficientu sledovať aj v nasledujúcich rokoch počas 20-ročného obdobia na úpravu dane pri nehnuteľnostiach.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že úprava sa nevykoná, pretože rozdiel 0,07 nepresahuje zákonom stanovenú hranicu 0,10."},"bez":{"odpoved":"Nie, platiteľ v roku 2026 nevykoná úpravu odpočítanej dane. Úprava odpočítanej dane pri investičnom majetku sa nevykoná, ak je absolútna hodnota rozdielu koeficientov menšia alebo rovná 0,10. V tomto prípade je absolútna hodnota rozdielu |0,93 - 1,00| = 0,07. Keďže hodnota 0,07 je menšia ako 0,10, povinnosť vykonať úpravu nevzniká. Tento postup vyplýva z § 54 ods. 5 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že úprava sa nevykoná, pretože rozdiel 0,07 nepresahuje zákonný limit 0,10."}},{"oblast":"dph","otazka":"Platiteľ kúpil v roku 2023 dodávkové vozidlo (kategória N1) a odpočítal si DPH 6 000 €. K 30. júnu 2026 mu daňový úrad zruší registráciu pre daň. Kúpna cena porovnateľného vozidla v čase zrušenia registrácie je 12 000 €. Akú daň odvedie v poslednom zdaňovacom období?","otazka_volna":"Rušíme sa ako platiteľ DPH a máme vo firme dodávku, z ktorej sme si kedysi dali odpočet. Musíme niečo dodaňovať a z akej sumy?","spravna_odpoved":"Vozidlo sa v poslednom zdaňovacom období považuje za dodané a daň sa vypočíta zo základu dane podľa § 22 ods. 5, ktorým je kúpna cena porovnateľného tovaru v čase dodania, teda 12 000 €. Použije sa sadzba platná v čase vzniku daňovej povinnosti, teda 23 %: daň je 2 760 €. Zákonný strop (najviac do výšky odpočítanej dane 6 000 €) sa neuplatní, keďže vypočítaná daň je nižšia.","ustanovenie":"§ 81 ods. 5 a 6 a § 22 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Daň sa vypočíta zo základu dane podľa § 22 ods. 5, najviac však do výšky odpočítanej dane ... Pri výpočte dane podľa odseku 5 sa použije sadzba dane platná v čase vzniku daňovej povinnosti.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-81.odsek-5","my":{"odpoved":"Pri zrušení registrácie k DPH odvediete v poslednom zdaňovacom období daň vo výške **2 400 €**.\n\nPodľa zákona o DPH sa pri zrušení registrácie považuje majetok, pri ktorom bola odpočítaná daň, za dodaný za protihodnotu (tzv. fikcia dodania). Od 1. januára 2025 sa základ dane pri takomto majetku stanovuje na úrovni **trhovej ceny** v čase zrušenia registrácie, nie z daňovej zostatkovej ceny ako v minulosti [Komentrk81zkona2222004Zz.md].\n\nVo vašom prípade je základom dane trhová cena 12 000 €. Daň z tejto sumy by bola 2 760 € (12 000 € × 23 %).\n\nZákon však zároveň stanovuje, že odvod dane sa koriguje mechanizmom **úpravy odpočítanej dane pri investičnom majetku** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 81 ods. 5]. Keďže vozidlo je hnuteľný investičný majetok (obstarávacia cena bola vyššia ako 1 700 € bez DPH), uplatní sa 5-ročné obdobie na úpravu dane.\n\nKeďže obdobie na úpravu dane začalo plynúť v roku 2023 (teda pred 31. 12. 2024), na výpočet sa použije jednorazová úprava podľa prechodného ustanovenia, teda podľa vzorca platného do konca roka 2024 [dph-uprava-odpoctanej-dane-obdobia-zacate-do-31.12.2024-stary-vzorec].\n\nVýsledná daň na odvod je nižšia z týchto dvoch súm: daň z trhovej ceny alebo suma vypočítaná podľa úpravy odpočítanej dane.\n\n### Výpočet dane na odvod\n\n| Položka | Hodnota | Vysvetlenie |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Pôvodne odpočítaná daň (DV) | 6 000 € | Suma DPH uplatnená pri kúpe v roku 2023. |\n| Obdobie na úpravu dane | 5 rokov | 2023, 2024, 2025, 2026, 2027 (vozidlo je hnuteľný investičný majetok) [dph-investicny-majetok-hranica-hnutelne-veci]. |\n| Počet zostávajúcich rokov (R) | **2 roky** | Do obdobia sa započítava aj rok zrušenia registrácie (2026) a nasledujúci rok (2027) [dph-uprava-odpoctanej-dane-zostavajuce-roky-vratane-roka-zmeny]. |\n| Výpočet úpravy (dane na odvod) | `(6 000 € / 5) × 2` | (Pôvodná DPH / Celkové obdobie) × Zostávajúce roky. |\n| **Suma dane na odvod** | **2 400 €** | **Výsledná suma, ktorú odvediete v poslednom DP k DPH.** |\n\nDaň vypočítaná z trhovej ceny je 2 760 €, ale suma podľa úpravy odpočítanej dane je 2 400 €. Odvediete teda nižšiu z týchto súm, t. j. **2 400 €**. Túto sumu uvediete v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie (jún 2026, resp. 2. štvrťrok 2026).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k nesprávnej sume 2 400 € namiesto 2 760 € na základe nesprávneho právneho pravidla o úprave odpočítanej dane pri investičnom majetku namiesto priameho uplatnenia § 81 ods. 5 a § 22 ods. 5 zákona o DPH."},"google":{"odpoved":"V poslednom zdaňovacom období odvediete daň vo výške 2 400 €. Povinnosť odviesť daň z majetku pri zrušení registrácie vzniká, ak bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná. Pri hnuteľnom investičnom majetku, ako je dodávkové vozidlo, sa odpočítaná daň upravuje počas obdobia 5 rokov od jeho obstarania. Keďže od obstarania v roku 2023 do zrušenia registrácie v roku 2026 uplynuli 3 roky, vracia sa pomerná časť dane za zostávajúce 2 roky (2/5 z 6 000 €). Táto povinnosť vyplýva z § 81 ods. 5 v nadväznosti na § 54 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu dane (2 400 € namiesto 2 760 €) a nesprávny postup výpočtu cez úpravu odpočítanej dane podľa § 54 namiesto zdanenia zo základu dane podľa § 22 ods. 5."},"bez":{"odpoved":"Platiteľ odvedie daň vo výške 1 200 €. Pri zrušení registrácie je povinný upraviť odpočítanú daň pri hnuteľnom investičnom majetku, ktorým je aj dodávkové vozidlo. Obdobie na úpravu odpočítania dane je 5 rokov, pričom v čase zrušenia registrácie uplynuli štyri roky (2023, 2024, 2025, 2026). Daň sa preto vráti za zostávajúce jedno obdobie v sume 1/5 z pôvodne odpočítanej dane (6 000 € / 5). Táto povinnosť vyplýva z § 54b ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 81 ods. 6 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu dane (1 200 € namiesto 2 760 €) a vychádza z nesprávneho právneho postupu úpravy odpočítanej dane namiesto zdanenia zo základu dane podľa § 22 ods. 5."}},{"oblast":"dph","otazka":"Firma prestala byť platiteľom DPH 31. marca 2026. Dňa 20. júna 2026 jej bývalý dodávateľ vyhotoví opravnú faktúru (dobropis) k tovaru dodanému v roku 2025 — zníženie ceny o 5 000 € a dane o 1 150 €. Firma si pôvodne daň odpočítala v plnej výške a táto daň nebola zahrnutá v daňovej povinnosti podľa § 81 ods. 5. Čo musí urobiť a dokedy?","otazka_volna":"Už nie sme platiteľ DPH, ale prišiel nám dobropis na tovar z minulého roka, keď sme ešte platitelia boli. Nemáme priznanie, kam to dať, tak sa asi nič nerobí, nie?","spravna_odpoved":"Musí odpočítanú daň vrátiť daňovému úradu, aj keď už platiteľom nie je. Suma je 1 150 € a lehota je do 10 dní odo dňa vyhotovenia faktúry (resp. odo dňa prijatia opravného dokladu podľa § 25a ods. 7 písm. a), teda do 30. júna 2026. Ak by opravný doklad nedostala do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci odoslania, má sa za to, že ho prijala v posledný deň tohto nasledujúceho mesiaca.","ustanovenie":"§ 81 ods. 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Odpočítanú daň alebo jej pomernú časť vráti do desiatich dní odo dňa vyhotovenia faktúry alebo odo dňa prijatia opravného dokladu podľa § 25a ods. 7 písm. a)","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-81.odsek-9","my":{"odpoved":"Áno, vaša firma má v tejto situácii povinnosť vrátiť odpočítanú daň. Keďže už nie je platiteľom DPH, postup je špecifický.\n\n**Firma musí vrátiť DPH vo výške 1 150 € priamo daňovému úradu, a to do 10 dní od vyhotovenia dobropisu, teda najneskôr do 30. júna 2026.**\n\n### Podrobný postup a lehoty\n\n1.  **Vznik povinnosti:**\n    Povinnosť vrátiť odpočítanú daň vzniká, pretože vaša firma (ako odberateľ) prijala opravnú faktúru (dobropis) k plneniu, z ktorého si v minulosti ako platiteľ DPH uplatnila odpočet. Keďže ste už prestali byť platiteľom, musíte pomernú časť odpočítanej dane vrátiť. Táto povinnosť sa nevzťahuje len na prípady, kedy by sa oprava týkala majetku, z ktorého ste už odviedli daň pri zrušení registrácie, čo nie je váš prípad.\n    *   **Právny základ:** § 81 ods. 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.\n\n2.  **Lehota na vrátenie dane:**\n    Zákon stanovuje lehotu **10 dní odo dňa vyhotovenia opravnej faktúry**.\n    *   Dátum vyhotovenia dobropisu: 20. jún 2026\n    *   Koniec lehoty: **30. jún 2026** (utorok, pracovný deň)\n\n3.  **Spôsob vrátenia dane:**\n    Keďže firma už nie je platiteľom DPH, **nepodáva daňové priznanie k DPH**. Sumu 1 150 € uhradí priamo na účet daňového úradu.\n    *   **Platobné údaje:**\n        *   **IBAN:** Použite svoj osobný účet daňovníka (OÚD), ktorý vám pridelila Finančná správa. Skladá sa z predčíslia pre DPH (500240), vášho OÚD a kódu Štátnej pokladnice (8180). Svoj OÚD a správny formát IBAN si môžete overiť na portáli Finančnej správy.\n        *   **Variabilný symbol (VS):** Odporúča sa použiť označenie obdobia, v ktorom povinnosť vznikla, napr. **062026** pre jún 2026.\n\n### Zhrnutie\n\n| Položka | Informácia |\n| :--- | :--- |\n| **Povinnosť** | Vrátiť pomernú časť odpočítanej DPH na základe prijatého dobropisu. |\n| **Suma na vrátenie** | **1 150 €** |\n| **Lehota na úhradu** | Do **30. júna 2026** |\n| **Spôsob vrátenia** | Priama úhrada na účet daňového úradu (bez podania daňového priznania). |\n| **Právny základ** | § 81 ods. 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza povinnosť vrátiť sumu 1 150 € priamo daňovému úradu v lehote do 10 dní odo dňa vyhotovenia faktúry (do 30. júna 2026) v súlade s § 81 ods. 9 zákona o DPH."},"google":{"odpoved":"Firma je povinná vrátiť odpočítanú daň vo výške 1 150 €. Túto sumu musí uhradiť priamo na účet daňového úradu bez podania daňového priznania. Lehota na vrátenie dane je do 10 dní odo dňa vyhotovenia opravnej faktúry, teda do 30. júna 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 81 ods. 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Uvedená povinnosť sa na firmu vzťahuje, pretože daň z tohto tovaru nebola odvedená pri zrušení registrácie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza povinnosť vrátiť odpočítanú daň vo výške 1 150 €, lehotu do 10 dní odo dňa vyhotovenia opravnej faktúry (do 30. júna 2026) aj správny právny základ podľa § 81 ods. 9 zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"Firma je povinná vrátiť odpočítanú daň vo výške 1 150 €. Túto povinnosť má, pretože po zrušení registrácie nastala skutočnosť, ktorá znižuje pôvodne odpočítanú daň. Daň musí vrátiť do desiatich dní odo dňa vyhotovenia opravnej faktúry. Lehota na vrátenie dane teda uplynula 30. júna 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 81 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď síce uvádza správnu sumu aj lehotu, ale odvoláva sa na nesprávne (zastarané) ustanovenie zákona (§ 81 ods. 6 namiesto § 81 ods. 9)."}},{"oblast":"dph","otazka":"Zdaniteľná osoba sa v roku 2026 registruje za platiteľa DPH a poradca jej tvrdí, že daňový úrad od nej môže žiadať zloženie zábezpeky na daň podľa § 4c zákona o DPH. Je to pravda?","otazka_volna":"Registrujeme novú eseročku na DPH a počul som, že treba skladať nejakú zábezpeku niekoľko tisíc eur, aby nám dali IČ DPH. Platí to ešte?","spravna_odpoved":"Nie, nie je to pravda. Inštitút zábezpeky na daň pri registrácii bol zo zákona o DPH odstránený — rozhodnutia o zložení zábezpeky vydané do 31. decembra 2018 boli zrušené a zložené peňažné zábezpeky daňový úrad vracal do 28. februára 2019. Zákon o DPH dnes zábezpeku na daň pri registrácii platiteľa nepozná a § 4c v platnom znení upravuje registráciu skupiny z úradnej moci.","ustanovenie":"§ 85kg ods. 2 a § 4c zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň podľa § 4c vydané do 31. decembra 2018 sa zrušujú.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-85kg.odsek-2","my":{"odpoved":"Nie, toto tvrdenie nie je v roku 2026 správne. Váš poradca sa mýli v dvoch zásadných veciach:\n\n1.  **Nesprávny paragraf:** § 4c zákona o DPH sa netýka zábezpeky na daň, ale úplne iného inštitútu – **registrácie skupiny z úradnej moci**.\n2.  **Nesprávna účinnosť:** Inštitút zábezpeky na daň sa síce do legislatívy vracia, ale jeho účinnosť je plánovaná až **od 1. januára 2027**.\n\nV roku 2026 od vás daňový úrad pri registrácii za platiteľa DPH **nemôže žiadať zloženie zábezpeky na daň**.\n\n### Čo v skutočnosti upravuje § 4c zákona o DPH v roku 2026?\n\nParagraf 4c zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, účinný od 1. januára 2026, zavádza inštitút **registrácie skupiny z úradnej moci**. Jeho cieľom je zamedziť situáciám, kedy viaceré prepojené osoby umelo rozdeľujú svoj obrat, aby sa jednotlivo vyhli povinnej registrácii za platiteľa DPH [Zdroj: _full.md].\n\nAk daňový úrad zistí, že hlavným cieľom skupiny prepojených osôb je obchádzať platenie dane, môže začať konanie a zaregistrovať ich ako jednu DPH skupinu z úradnej moci [Zdroj: chunk_008_platitel_dane_a_registracna_povinnost_platitela_da_p4c.md, § 4c ods. 1]. Toto konanie vedie Daňový úrad Banská Bystrica [Zdroj: pdf_sprievodca-danami_uplne-znenie-zakona-c-222-2004-z-z-o-dani-z-pridanej-hodnoty__chunk_013.md].\n\nTento paragraf teda nerieši skladanie finančnej zábezpeky jednotlivcom pri registrácii.\n\n### Kedy a za akých podmienok bude možné žiadať zábezpeku na daň?\n\nInštitút zábezpeky na daň sa do slovenskej legislatívy opätovne zavedie, ale až s účinnosťou **od 1. januára 2027**.\n\nPodľa schválenej novely bude môcť správca dane uložiť povinnosť zložiť zábezpeku v týchto prípadoch [Zdroj: 11_Institut_zabezpeky_na_dan.md]:\n*   **Pri žiadosti o registráciu pre DPH:** Ak sú štatutári alebo spoločníci žiadateľa prepojení s firmami, ktoré mali v minulosti daňové nedoplatky alebo páchali daňovú trestnú činnosť.\n*   **U existujúcich platiteľov DPH:** Ak vykazujú vysoký stupeň daňového rizika a správca dane má odôvodnenú pochybnosť, že daň nebude riadne uhradená.\n\n### Prehľadné porovnanie\n\n| Inštitút | § 4c: Registrácia skupiny z úradnej moci | Zábezpeka na daň |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Účel** | Zabrániť umelému deleniu obratu medzi prepojené osoby s cieľom vyhnúť sa registrácii DPH. | Preventívne zabezpečiť úhradu budúcej dane od rizikových subjektov. |\n| **Platnosť v roku 2026** | **Áno, platí od 1. 1. 2026.** | **Nie, neplatí.** |\n| **Platnosť od** | 1. január 2026 | 1. január 2027 |\n| **Právny základ** | § 4c zákona o DPH | Novela zákona o DPH (účinnosť od 1. 1. 2027) |\n\n**Záver**\n\nVáš poradca si pravdepodobne zamenil paragraf a zároveň nezohľadnil dátum účinnosti pripravovanej legislatívy. V roku 2026 sa pri registrácii za platiteľa DPH nemusíte obávať povinnosti zložiť zábezpeku na daň.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam upozorniť vášho poradcu na nesprávnu informáciu. Pri registrácii v roku 2026 sa sústreďte na splnenie štandardných podmienok a predloženie všetkých požadovaných dokumentov v súlade s § 4 zákona o DPH. Proces registrácie by mal prebehnúť bez požiadavky na zloženie akejkoľvek finančnej zábezpeky.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v zhode s referenciou uvádza, že tvrdenie nie je pravdivé, správca dane v roku 2026 nemôže žiadať zábezpeku na daň a § 4c upravuje registráciu skupiny z úradnej moci."},"google":{"odpoved":"**Nie, toto tvrdenie nie je pravdivé.**\n\nK 12. septembru 2026 nie je v platnosti ustanovenie, ktoré by daňovému úradu umožňovalo žiadať zloženie zábezpeky na daň pri registrácii za platiteľa DPH. Inštitút zábezpeky na daň bol zrušený a jeho opätovné zavedenie do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty sa plánuje až s účinnosťou od 1. januára 2027. V roku 2026 teda daňový úrad nemôže od zdaniteľnej osoby požadovať zloženie zábezpeky na DPH.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru, že daňový úrad v roku 2026 nemôže požadovať zloženie zábezpeky na daň, pretože tento inštitút bol zo zákona o DPH zrušený."},"bez":{"odpoved":"Nie, tvrdenie poradcu nie je pravda. Inštitút zábezpeky na daň bol zrušený s účinnosťou od 1. januára 2021. Ustanovenie § 4c zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty bolo vypustené zo zákona. Daňový úrad preto pri registrácii za platiteľa DPH v roku 2026 nemôže od zdaniteľnej osoby požadovať zloženie zábezpeky.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny dátum zrušenia inštitútu zábezpeky (1. januára 2021 namiesto prelomu rokov 2018/2019) a nesprávne tvrdí, že § 4c bol zo zákona vypustený, hoci v platnom znení upravuje registráciu skupiny z úradnej moci."}},{"oblast":"dph","otazka":"Daňový úrad doručil slovenskému platiteľovi 4. mája 2026 rozhodnutie podľa § 69b ods. 3, ktorým mu ako ručiteľovi uložil uhradiť nezaplatenú daň dodávateľa 12 000 €. Dokedy musí zaplatiť, dokedy sa môže odvolať a má odvolanie odkladný účinok?","otazka_volna":"Prišlo nám rozhodnutie, že máme zaplatiť DPH za nášho dodávateľa, ktorý ju neodviedol. Ideme sa odvolať, takže platiť zatiaľ nemusíme, však?","spravna_odpoved":"Ručiteľ je povinný uhradiť nezaplatenú daň 12 000 € v lehote 8 dní od doručenia rozhodnutia, teda do 12. mája 2026. Odvolanie môže podať do 8 dní od doručenia, ale odvolanie nemá odkladný účinok — povinnosť zaplatiť trvá aj počas odvolacieho konania. Ak ručiteľ uplatňuje nadmerný odpočet, daňový úrad ho na úhradu nezaplatenej dane použije prednostne.","ustanovenie":"§ 69b ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Ručiteľ je povinný uhradiť nezaplatenú daň v lehote ôsmich dní od doručenia rozhodnutia. Proti rozhodnutiu môže ručiteľ podať odvolanie do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia, ktoré nemá odkladný účinok.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-69b.odsek-4","my":{"odpoved":"Na základe doručeného rozhodnutia máte na úhradu dane aj na podanie odvolania lehotu **8 kalendárnych dní**. Odvolanie nemá odkladný účinok, čo znamená, že daň musíte zaplatiť v stanovenej lehote bez ohľadu na to, či sa odvoláte.\n\nTu sú podrobnosti:\n\n### 1. Lehota na úhradu dane\n\nDaň vo výške 12 000 € ste povinný uhradiť **do 8 dní od doručenia rozhodnutia**.\n*   **Právny základ:** § 69b ods. 4 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.\n*   **Výpočet lehoty:** Lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po doručení, teda 5. mája 2026. Koniec lehoty pripadá na **utorok, 12. mája 2026**.\n\n### 2. Lehota na podanie odvolania\n\nProti tomuto rozhodnutiu môžete podať odvolanie v rovnakej lehote, teda **do 8 dní od doručenia rozhodnutia**.\n*   **Právny základ:** § 69b ods. 4 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.\n*   **Výpočet lehoty:** Lehota sa počíta rovnako ako pri úhrade, posledným dňom na podanie odvolania je **utorok, 12. mája 2026**.\n\n**Upozornenie:** V tomto prípade sa neuplatňuje všeobecná 30-dňová lehota na odvolanie podľa Daňového poriadku, pretože Zákon o DPH ako špeciálny predpis stanovuje kratšiu, 8-dňovú lehotu.\n\n### 3. Odkladný účinok odvolania\n\nPodané odvolanie **nemá odkladný účinok** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 69b ods. 4].\n*   **Praktický dôsledok:** Aj keď podáte odvolanie, ste povinný nezaplatenú daň 12 000 € uhradiť v lehote do 12. mája 2026. Nezapatenie v lehote by viedlo k začatiu daňového exekučného konania.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk máte pochybnosti o oprávnenosti ručenia, odporúčam podať odvolanie v stanovenej lehote, ale zároveň daň uhradiť, aby ste sa vyhli úrokom z omeškania a exekúcii. Ak bude vaše odvolanie úspešné, daňový úrad vám uhradenú sumu vráti. V súvislosti s odvolaním máte právo nahliadať do spisu týkajúceho sa nezaplatenej dane, aby ste mohli účinne argumentovať [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 69b ods. 5].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii a zákonu – správne určuje lehotu na úhradu aj odvolanie do 12. mája 2026 (8 dní) a potvrdzuje, že odvolanie nemá odkladný účinok."},"google":{"odpoved":"Ručiteľ musí daň 12 000 € zaplatiť do 8 dní od doručenia rozhodnutia, teda do 12. mája 2026. V rovnakej lehote, do 12. mája 2026, sa môže proti tomuto rozhodnutiu odvolať. Včas podané odvolanie v tomto špecifickom prípade nemá odkladný účinok, čo znamená, že povinnosť zaplatiť daň trvá aj počas odvolacieho konania. Vyplýva to z § 69b ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza lehotu na úhradu aj odvolanie (do 12. mája 2026), potvrdzuje absenciu odkladného účinku a opiera sa o správne zákonné ustanovenie."},"bez":{"odpoved":"Odvolanie proti rozhodnutiu môžete podať do 15 dní od jeho doručenia, teda do 19. mája 2026, v súlade s § 74 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok). Včas podané odvolanie má odkladný účinok, čo znamená, že povinnosť uhradiť daň až do rozhodnutia o odvolaní nenastane (§ 74 ods. 2 Daňového poriadku). Ak sa neodvoláte, rozhodnutie sa stane právoplatným 20. mája 2026. Daň je v takom prípade splatná do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, teda do 4. júna 2026 (§ 81 ods. 1 Daňového poriadku). Podaním odvolania sa teda odkladá aj splatnosť dane.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne aplikovala všeobecné ustanovenia Daňového poriadku namiesto špeciálnej úpravy v § 69b ods. 4 zákona o DPH, v dôsledku čoho uviedla nesprávne lehoty na odvolanie aj úhradu (15 dní namiesto 8 dní) a chybne tvrdila, že odvolanie má odkladný účinok."}},{"oblast":"dph","otazka":"Slovenský platiteľ zaplatí dodávateľovi (tiež slovenskému platiteľovi) faktúru na 60 000 € základ + 13 800 € DPH na bankový účet uvedený na faktúre. Tento účet v deň zadania platby nebol zverejnený v zozname bankových účtov na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR. Dodávateľ daň neodviedol. Aký je dôsledok pre odberateľa?","otazka_volna":"Dodávateľ nám dal na faktúru iný účet, ako má zverejnený na finančnej správe, a my sme mu tam poslali peniaze. Teraz sa ukázalo, že DPH neodviedol. Môže to byť náš problém?","spravna_odpoved":"Áno. Platba na iný účet, ako je bankový účet dodávateľa zverejnený v deň uskutočnenia platby v zozname oznámených účtov, je zákonným dostatočným dôvodom na to, že odberateľ vedieť mal a mohol, že daň nebude zaplatená. Odberateľ preto ručí za nezaplatenú daň 13 800 € podľa § 69b a daňový úrad dodávateľa mu túto povinnosť uloží rozhodnutím podľa § 69b ods. 3. Za deň uskutočnenia platby sa považuje deň, keď platiteľ zadal banke pokyn na prevod.","ustanovenie":"§ 69 ods. 13 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"protihodnota za plnenie alebo jej časť bola zaplatená na iný účet ... ako bankový účet dodávateľa, ktorý bol v deň uskutočnenia platby zverejnený v zozname bankových účtov oznámených podľa § 6 ods. 1 až 3","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-69.odsek-13","my":{"odpoved":"**Dôsledkom je, že vaša spoločnosť ako odberateľ ručí za nezaplatenú DPH vo výške 13 800 € a správca dane ju bude od vás s najväčšou pravdepodobnosťou vymáhať.**\n\nPlatba na bankový účet, ktorý nie je v deň úhrady zverejnený v oficiálnom zozname Finančnej správy SR, je jedným zo zákonných dôvodov pre vznik ručenia za daň.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nInštitút ručenia za daň je upravený v § 69 ods. 14 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Ručenie odberateľa vzniká, ak sú splnené **obe nasledujúce podmienky súčasne**:\n\n1.  **Dodávateľ daň uvedenú na faktúre nezaplatil.**\n    *   Vo vašom prípade je táto podmienka splnená.\n\n2.  **Odberateľ v čase vzniku daňovej povinnosti vedel, alebo vedieť mal a mohol, že daň nebude zaplatená.**\n    *   Zákon definuje niekoľko situácií, ktoré sa považujú za dostatočný dôvod pre vedomosť odberateľa. Jednou z nich je práve platba na nezverejnený účet.\n    *   Podľa § 69 ods. 14 písm. c) zákona o DPH sa za takýto dostatočný dôvod považuje skutočnosť, že protihodnota za plnenie bola zaplatená na iný účet, ako bol v deň uskutočnenia platby zverejnený v zozname bankových účtov vedenom Finančnou správou.\n    *   Tým, že ste uhradili faktúru na nezverejnený účet, je automaticky splnená aj táto druhá podmienka.\n\n### Aký bude postup správcu dane?\n\nKeďže sú splnené obe podmienky, správca dane (daňový úrad dodávateľa) vám ako ručiteľovi vydá rozhodnutie, ktorým vám uloží povinnosť uhradiť nezaplatenú daň vo výške 13 800 € [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 69b ods. 3].\n\nNa základe tohto rozhodnutia budete povinný daň zaplatiť v lehote **ôsmich dní od doručenia rozhodnutia** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 69b ods. 4].\n\n### Ako sa dalo tejto situácii predísť?\n\nExistujú dva základné spôsoby, ako sa vyhnúť ručeniu za daň:\n\n1.  **Preventívna kontrola:** Pred každou úhradou faktúry si overiť, či je bankový účet dodávateľa uvedený na faktúre zverejnený v oficiálnom zozname na portáli Finančnej správy. Ak účet v zozname nie je, kontaktovať dodávateľa a žiadať úhradu na zverejnený účet.\n\n2.  **Osobitný spôsob úhrady dane (rozdelená platba):** Ak zistíte, že účet nie je zverejnený, alebo máte iné pochybnosti, môžete využiť mechanizmus podľa § 69c zákona o DPH. To znamená, že:\n    *   **Základ dane (60 000 €)** uhradíte priamo dodávateľovi.\n    *   **Sumu DPH (13 800 €)** uhradíte priamo na osobný účet daňovníka (OÚD) vášho dodávateľa vedený v Štátnej pokladnici.\n    *   Týmto krokom sa zbavujete zodpovednosti za odvedenie dane a ručenie vám nevznikne.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôrazne odporúčame zaviesť interný proces, v rámci ktorého bude každý bankový účet dodávateľa pred prvou platbou, a následne v pravidelných intervaloch, overovaný v zozname bankových účtov na portáli Finančnej správy. Ide o jednoduchý a bezplatný úkon, ktorý môže vašej spoločnosti ušetriť značné finančné prostriedky a administratívne komplikácie. V súčasnej situácii, žiaľ, s najväčšou pravdepodobnosťou budete musieť daň uhradiť a následne si ju vymáhať od vášho dodávateľa v civilnom konaní.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že odberateľ ručí za nezaplatenú daň vo výške 13 800 € z dôvodu úhrady na nezverejnený účet a daňový úrad mu túto povinnosť uloží rozhodnutím podľa § 69b."},"google":{"odpoved":"Odberateľ sa stáva ručiteľom za daň, ktorú dodávateľ neodviedol, a správca dane ju od neho bude vymáhať. V tomto prípade odberateľ ručí za nezaplatenú DPH vo výške 13 800 €. Tento inštitút ručenia za daň vzniká, pretože platba bola uskutočnená na bankový účet, ktorý v deň platby nebol zverejnený v oficiálnom zozname. Právnym základom je § 69 ods. 13 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Správca dane vydá rozhodnutie, ktorým odberateľovi uloží povinnosť túto daň uhradiť, pričom lehota na úhradu je spravidla 8 dní od doručenia rozhodnutia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že odberateľ ručí za neodvedenú DPH vo výške 13 800 € z dôvodu platby na nezverejnený bankový účet podľa § 69 ods. 13 a správca dane mu povinnosť uloží rozhodnutím."},"bez":{"odpoved":"Odberateľ ručí za daň vo výške 13 800 €, ktorú dodávateľ nezaplatil. Daňový úrad ho vyzve na úhradu tejto dane rozhodnutím. Odberateľ je povinný túto sumu zaplatiť v lehote uvedenej v rozhodnutí. Toto ručenie vzniká, pretože platba bola uskutočnená na bankový účet, ktorý v deň platby nebol zverejnený v zozname vedenom Finančným riaditeľstvom SR. Tento dôsledok vyplýva z § 69 ods. 14 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza inštitút ručenia odberateľa za nezaplatenú daň vo výške 13 800 € z dôvodu platby na nezverejnený bankový účet vrátane uloženia povinnosti rozhodnutím daňového úradu."}},{"oblast":"dph","otazka":"Slovenský platiteľ predá českému platiteľovi tovar za 350 € s prepravou do Českej republiky; dodanie je oslobodené od dane podľa § 43. Predajca chce vystaviť doklad z pokladnice e-kasa klient ako zjednodušenú faktúru, keďže suma nepresahuje 400 €. Je to prípustné?","otazka_volna":"Prišiel si k nám do predajne Čech s českým IČ DPH, tovar si odviezol a chce to bez DPH do Česka. Môžeme mu dať len bloček z kasy, keď je to do štyristo eur?","spravna_odpoved":"Nie, nie je to prípustné. Zjednodušenú faktúru podľa § 74 ods. 3 písm. a) ani písm. b) nemožno vyhotoviť pri dodaní tovaru oslobodenom od dane podľa § 43 — zakazuje to § 74 ods. 4 v spojení s § 72 ods. 1 písm. e). Predajca musí vyhotoviť riadnu faktúru so všetkými náležitosťami podľa § 74 ods. 1, najmä s identifikačným číslom pre daň odberateľa a s odkazom na oslobodenie od dane; bez týchto údajov nevie dodanie správne vykázať ani v súhrnnom výkaze.","ustanovenie":"§ 74 ods. 4 v spojení s § 72 ods. 1 písm. e) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Zjednodušená faktúra podľa odseku 3 písm. a) a b) sa nesmie vyhotoviť pri dodaní tovaru alebo služby podľa § 72 ods. 1 písm. b), d) a e).","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-74.odsek-4","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade **nie je prípustné** vystaviť doklad z pokladnice e-kasa ako zjednodušenú faktúru, aj keď je suma nižšia ako 400 €.\n\nPri dodaní tovaru oslobodeného od dane do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH je platiteľ povinný vyhotoviť plnohodnotnú faktúru so všetkými zákonnými náležitosťami.\n\n### Zhrnutie pravidiel\n\n1.  **Všeobecné pravidlo pre zjednodušenú faktúru:** Doklad z pokladnice e-kasa klient sa považuje za zjednodušenú faktúru, ak celková suma vrátane dane nepresiahne 400 € [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 74, ods. 3, písm. b)]. Tento doklad nemusí obsahovať údaje o odberateľovi.\n\n2.  **Výnimka pre cezhraničné dodania:** Zákon o DPH však výslovne zakazuje použiť zjednodušenú faktúru pri dodaní tovaru, ktoré je oslobodené od dane podľa § 43 (t. j. dodanie tovaru do iného členského štátu). [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 74, ods. 4].\n\nDôvodom tohto zákazu je, že pri intrakomunitárnom dodaní je nevyhnutné na faktúre uviesť identifikačné číslo pre DPH (IČ DPH) odberateľa z iného členského štátu. Tento údaj je kľúčový pre kontrolu v systéme VIES a pre správne uplatnenie oslobodenia od dane na strane dodávateľa a samozdanenia na strane odberateľa. Zjednodušená faktúra z e-kasy tieto údaje neobsahuje.\n\n### Správny postup\n\nPre dodanie tovaru českému platiteľovi musíte vyhotoviť **riadnu faktúru** podľa § 74 ods. 1 zákona o DPH, ktorá bude obsahovať okrem iného:\n*   Vaše identifikačné údaje.\n*   **Úplné identifikačné údaje českého odberateľa**, vrátane jeho IČ DPH.\n*   Dátum dodania a dátum vyhotovenia faktúry.\n*   Množstvo a druh tovaru.\n*   Základ dane (350 €).\n*   Slovnú informáciu **„dodanie je oslobodené od dane“** alebo odkaz na § 43 zákona o DPH, prípadne na príslušný článok smernice EÚ.\n\nTúto transakciu následne uvediete v daňovom priznaní k DPH a v súhrnnom výkaze.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presnou citáciou zákonných ustanovení konštatuje, že pri dodaní tovaru oslobodenom od dane podľa § 43 nie je prípustné vyhotoviť zjednodušenú faktúru a predajca musí vystaviť riadnu faktúru."},"google":{"odpoved":"Nie, takýto postup nie je prípustný. Pri dodaní tovaru do iného členského štátu, ktoré je oslobodené od dane, nie je možné vyhotoviť zjednodušenú faktúru. Aj keď doklad z pokladnice e-kasa klient do sumy 400 € môže byť zjednodušenou faktúrou, táto výnimka sa nevzťahuje na dodanie tovaru oslobodené od dane podľa § 43 zákona o DPH. Predajca je povinný vyhotoviť plnohodnotnú faktúru so všetkými náležitosťami. Tento zákaz vyplýva z § 74 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že postup nie je prípustný a podľa § 74 ods. 4 zákona o DPH nemožno vyhotoviť zjednodušenú faktúru pri intrakomunitárnom dodaní oslobodenom od dane podľa § 43."},"bez":{"odpoved":"Nie, nie je to prípustné.\n\nPri dodaní tovaru oslobodeného od dane do iného členského štátu podľa § 43 sa nesmie vyhotoviť zjednodušená faktúra, a to bez ohľadu na výšku sumy. Tento zákaz vyplýva priamo z § 74 ods. 4 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Predajca je povinný vyhotoviť plnohodnotnú faktúru so všetkými náležitosťami podľa § 74 ods. 1, vrátane IČ DPH odberateľa. Doklad z e-kasy v tomto prípade nemôže slúžiť ako faktúra.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zjednodušenú faktúru nemožno vyhotoviť a predajca musí vystaviť riadnu faktúru podľa § 74 ods. 1, hoci nesprávne uvádza písmeno a) pri odseku 4."}},{"oblast":"dph","otazka":"Slovenský platiteľ s mesačným zdaňovacím obdobím si odpočítal DPH 4 600 € z tuzemskej faktúry za tovar, pri ktorom bol osobou povinnou platiť daň dodávateľ. Faktúra bola splatná 10. februára 2026 a platiteľ ju do dnešného dňa vôbec neuhradil. Kedy a v akej výške musí opraviť odpočítanú daň?","otazka_volna":"Máme neuhradenú faktúru od dodávateľa už dosť dlho, DPH sme si z nej dali dole. Musíme ten odpočet niekedy vracať, keď sme ešte nezaplatili?","spravna_odpoved":"Áno. Platiteľ je povinný opraviť odpočítanú daň v rozsahu, v akom nezaplatil, a to v zdaňovacom období, v ktorom nastal 101. deň odo dňa splatnosti záväzku. Pri splatnosti 10. februára 2026 pripadá 101. deň na 22. mája 2026, takže opravu vo výške celých 4 600 € uvedie v daňovom priznaní za máj 2026, ktoré podá do 25. júna 2026. Po neskoršom zaplatení má právo opravu opravenej odpočítanej dane vrátiť späť.","ustanovenie":"§ 53b ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Platiteľ je povinný opraviť odpočítanú daň, ak úplne alebo čiastočne nezaplatil za dodanie tovaru alebo služby ... a to v tom zdaňovacom období, v ktorom nastal 101. deň odo dňa splatnosti záväzku","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-53b.odsek-1","my":{"odpoved":"Na základe vami uvedených informácií musí platiteľ **opraviť (vrátiť) odpočítanú daň v plnej výške 4 600 € v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2026**, ktoré sa podáva do 25. júna 2026.\n\nPovinnosť vyplýva z § 53b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len \"zákon o DPH\"). Podľa tohto ustanovenia je platiteľ (odberateľ) povinný opraviť odpočítanú daň, ak úplne alebo čiastočne nezaplatí za tovar alebo službu do 100 dní odo dňa splatnosti záväzku.\n\n### Podrobný postup a výpočet\n\n1.  **Určenie lehoty na opravu:**\n    *   Zákon stanovuje povinnosť opravy, ak záväzok nie je uhradený do 100 dní po splatnosti.\n    *   Oprava sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 100 dní od splatnosti.\n\n2.  **Výpočet rozhodujúceho dátumu:**\n    *   **Dátum splatnosti faktúry:** 10. február 2026\n    *   **Uplynutie 100-dňovej lehoty:** 100. deň po 10. februári 2026 pripadá na **21. máj 2026**.\n\n3.  **Určenie zdaňovacieho obdobia a výšky opravy:**\n    *   Keďže 100-dňová lehota uplynula v máji 2026, platiteľ je povinný vykonať opravu v daňovom priznaní za **máj 2026**.\n    *   Pretože faktúra nebola uhradená vôbec, oprava sa vykoná v plnej výške odpočítanej dane, t. j. **4 600 €**.\n\nPrehľad kľúčových termínov a súm je nasledovný:\n\n| Položka | Dátum / Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Dátum splatnosti faktúry | 10. február 2026 | |\n| Uplynutie 100 dní po splatnosti | 21. máj 2026 | Deň, kedy vzniká povinnosť vykonať opravu. |\n| Zdaňovacie obdobie pre opravu | **Máj 2026** | Platiteľ má mesačné zdaňovacie obdobie. |\n| Lehota na podanie DP a KV | do 25. júna 2026 | Termín pre podanie priznania za máj 2026. |\n| **Výška opravy (vrátenie dane)** | **4 600,00 €** | V plnej výške, keďže záväzok nebol uhradený. |\n\n### Ako vykonať opravu v praxi\n\n*   **Daňové priznanie k DPH:** Sumu 4 600 € uvediete na riadku 28 daňového priznania, čím znížite celkovú sumu odpočítanej dane za dané obdobie.\n*   **Kontrolný výkaz DPH:** Opravu odpočítanej dane uvediete v časti C.2 kontrolného výkazu.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk v budúcnosti uhradíte tento záväzok (alebo jeho časť), budete mať opäť právo na odpočítanie dane v zodpovedajúcej výške. Toto právo si uplatníte v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom ste platbu vykonali [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 53b, ods. 4]. Dôsledne sledujte lehoty splatnosti svojich záväzkov, aby ste sa vyhli administratívnej záťaži spojenej s týmito opravami.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza právne pravidlo, že povinnosť opravy nastáva uplynutím 100 dní (21. mája), pričom podľa § 53b ods. 1 písm. a) zákona o DPH nastáva až v zdaňovacom období, v ktorom nastal 101. deň odo dňa splatnosti (22. mája)."},"google":{"odpoved":"Platiteľ je povinný opraviť odpočítanú daň, ak neuhradil záväzok do 100 dní od jeho splatnosti. Keďže faktúra bola splatná 10. februára 2026, 100-dňová lehota uplynula 21. mája 2026. Opravu odpočítanej dane v plnej výške 4 600 € musí platiteľ vykonať v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2026. Túto povinnosť ustanovuje § 53b ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Po prípadnej budúcej úhrade si bude môcť daň opätovne odpočítať.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza povinnosť opravy odpočítanej dane vo výške 4 600 € v zdaňovacom období máj 2026 podľa § 53b ods. 1 zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"Platiteľ bol povinný opraviť odpočítanú daň v zdaňovacom období máj 2026, keďže v tomto období uplynulo 100 dní od splatnosti faktúry. Opravu mal vykonať v plnej výške odpočítanej dane, teda 4 600 €. Lehota 100 dní od splatnosti (10. februára 2026) uplynula dňa 21. mája 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 53b ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa opiera o nesprávne právne pravidlo (uplynutie 100 dní a nesprávne ustanovenie § 53b ods. 1 písm. b)), keďže podľa zákona povinnosť vzniká v zdaňovacom období, v ktorom nastal 101. deň od splatnosti podľa § 53b ods. 1 písm. a)."}},{"oblast":"dph","otazka":"Slovenský platiteľ sa 20. mája 2026 dohodol s odberateľom na dodatočnej zľave z ceny už dodaného tovaru (zníženie ceny po vzniku daňovej povinnosti). Dokedy musí vyhotoviť opravnú faktúru — dobropis?","otazka_volna":"V polovici mája sme sa s odberateľom dohodli na zľave z už vyfakturovaného tovaru. Dokedy mu musíme poslať dobropis, do pätnástich dní?","spravna_odpoved":"Lehota je 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre vykonanie opravy základu dane, nie 15 dní od samotnej udalosti. Rozhodná skutočnosť nastala v máji 2026, preto musí byť dobropis vyhotovený najneskôr 15. júna 2026 (nie do 4. júna). Rozdiel v základe dane a v dani dodávateľ uvedie podľa § 25 ods. 3 v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom doklad o oprave základu dane vyhotovil.","ustanovenie":"§ 73 ods. 1 písm. e) a § 25 ods. 1 písm. b) a ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Faktúra podľa § 72 musí byť vyhotovená do 15 dní ... od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre vykonanie opravy základu dane podľa § 25 ods. 1.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-73.odsek-1","my":{"odpoved":"Opravnú faktúru (dobropis) musíte vyhotoviť najneskôr **do 15. júna 2026**.\n\nPodľa zákona o DPH je lehota na vyhotovenie dokladu o oprave základu dane stanovená do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre vykonanie opravy [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 73 ods. 1 písm. e)].\n\nVo vašom prípade je postup nasledovný:\n1.  **Skutočnosť rozhodná pre opravu:** Dohoda o poskytnutí dodatočnej zľavy nastala **20. mája 2026**.\n2.  **Relevantný kalendárny mesiac:** Máj 2026.\n3.  **Koniec kalendárneho mesiaca:** 31. máj 2026.\n4.  **Lehota na vyhotovenie:** 15 dní po 31. máji 2026, čo je **15. jún 2026**.\n\nDátum 15. jún 2026 pripadá na pondelok, takže k posunu lehoty nedochádza.\n\n---\n\n### Dôležité súvislosti pre daňové priznanie\n\nNezabudnite, že moment vyhotovenia a doručenia dobropisu má vplyv na to, kedy si vy a váš odberateľ opravu premietnete do daňových priznaní k DPH:\n\n*   **Vy ako dodávateľ:** Zníženie daňovej povinnosti si uplatníte v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom ste opravnú faktúru (dobropis) **vyhotovili** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 25 ods. 3]. Ak dobropis vystavíte napríklad 28. mája 2026, opravu uvediete už v priznaní za máj 2026.\n*   **Váš odberateľ:** Je povinný opraviť (znížiť) svoju odpočítanú daň v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom opravnú faktúru **dostal** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 53 ods. 1].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje lehotu do 15. júna 2026 a uvádza presný a správny právny základ podľa zákona o DPH."},"google":{"odpoved":"Platiteľ dane je povinný vyhotoviť opravnú faktúru (dobropis) do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala skutočnosť rozhodujúca pre vykonanie opravy. Keďže k dohode o zľave došlo 20. mája 2026, lehota na vyhotovenie dobropisu je do 15. júna 2026. Táto povinnosť sa vzťahuje na opravu základu dane pri znížení ceny tovaru po vzniku daňovej povinnosti. Uvedený postup upravuje § 25 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza lehotu 15 dní od konca kalendárneho mesiaca a presný dátum 15. júna 2026 v súlade s referenciou a príslušným zákonom o DPH."},"bez":{"odpoved":"Platiteľ musí vyhotoviť opravnú faktúru (dobropis) do 15 dní odo dňa, kedy nastala skutočnosť rozhodujúca pre opravu základu dane. Vo vašom prípade je rozhodujúcim dňom dohoda o zľave, teda 20. máj 2026. Lehota na vyhotovenie dobropisu je preto do 4. júna 2026. Túto povinnosť ustanovuje § 25 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu do 4. júna 2026 namiesto správnej lehoty do 15. júna 2026 (15 dní od konca kalendárneho mesiaca) a odvoláva sa na nesprávne ustanovenie."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Slovenská s. r. o. prijala 12. marca 2026 (štvrtok) faktúru od dodávateľa na 8 400 USD; dňom uskutočnenia účtovného prípadu je 12. 3. 2026. Referenčné kurzy ECB (počet USD za 1 EUR): 10. 3. = 1,1641, 11. 3. = 1,1581, 12. 3. = 1,1547. Ktorým kurzom sa záväzok prepočíta na eurá a v akej sume sa zaúčtuje?","otazka_volna":"prisla mi fakturka v dolaroch, 8400 USD. neviem aky kurz mam zobrat, ten z toho dna alebo z predchadzajuceho? a kolko to teda je v eurach","spravna_odpoved":"Použije sa referenčný kurz ECB vyhlásený v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu, teda kurz z 11. marca 2026 vo výške 1,1581 USD za 1 EUR. Záväzok sa zaúčtuje v sume 8 400 / 1,1581 = 7 253,26 €. Kurz zo dňa samotného účtovného prípadu (12. 3. = 1,1547) sa nepoužije.","ustanovenie":"§ 24 ods. 2 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve","citat":"majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska ... v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20260601#paragraf-24.odsek-2","my":{"odpoved":"Na prepočet záväzku sa použije kurz zo dňa 11. marca 2026. **Záväzok sa zaúčtuje v sume 7 253,26 EUR.**\n\n### Zdôvodnenie a výpočet\n\nPodľa § 24 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve sa majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítavajú na eurá referenčným výmenným kurzom ECB alebo NBS, a to **v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu**.\n\nVo vašom prípade je postup nasledovný:\n\n1.  **Deň uskutočnenia účtovného prípadu:** 12. marec 2026\n2.  **Rozhodujúci deň pre kurz (deň predchádzajúci):** 11. marec 2026\n3.  **Referenčný kurz ECB k 11. 3. 2026:** 1,1581 USD za 1 EUR\n\n**Výpočet sumy v EUR:**\nSuma v cudzej mene sa vydelí príslušným kurzom.\n```\n8 400 USD / 1,1581 USD/EUR = 7 253,26 EUR\n```\nSpoločnosť teda zaúčtuje záväzok vo výške **7 253,26 EUR**.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila použitie referenčného kurzu zo dňa predchádzajúceho dňu uskutočnenia účtovného prípadu (11. 3. 2026 s kurzom 1,1581) a dospela k správnej výslednej sume 7 253,26 EUR."},"google":{"odpoved":"Záväzok sa prepočíta referenčným výmenným kurzom ECB zo dňa predchádzajúceho dňu uskutočnenia účtovného prípadu. Keďže sa účtovný prípad uskutočnil 12. marca 2026, použije sa kurz z 11. marca 2026, ktorý je 1,1581 USD za 1 EUR. Suma záväzku v eurách je 7 253,26 EUR (8 400 USD / 1,1581). Tento postup vyplýva z § 24 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Spoločnosť teda zaúčtuje záväzok v sume 7 253,26 EUR.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza použitie kurzu z 11. marca 2026 (1,1581 USD/EUR) na základe § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve a vypočítanú sumu záväzku 7 253,26 EUR."},"bez":{"odpoved":"Záväzok sa prepočíta referenčným kurzom Európskej centrálnej banky (ECB) platným v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu. Keďže dňom uskutočnenia účtovného prípadu je 12. 3. 2026, použije sa kurz z 11. 3. 2026. Použije sa teda kurz 1,1581. Záväzok sa zaúčtuje v sume 7 253,26 EUR (8 400 / 1,1581). Tento postup vyplýva z § 24 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila použitie kurzu ECB z predchádzajúceho dňa (11. 3. 2026, kurz 1,1581) aj výslednú zaúčtovanú sumu 7 253,26 EUR v súlade so zákonom o účtovníctve."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Firma poskytla 18. novembra 2026 dodávateľovi preddavok 5 000 USD; referenčným kurzom zo 17. 11. 2026 (1,0500 USD za 1 EUR) ho zaúčtovala na účet 314 v sume 4 761,90 €. K 31. 12. 2026 je referenčný kurz 1,1000 USD za 1 EUR a tovar ešte nebol dodaný. Akou sumou sa účet 314 vykáže v súvahe k 31. 12. 2026 a aký kurzový rozdiel sa zaúčtuje?","otazka_volna":"poslali sme dodavatelovi zalohu v dolaroch a do konca roka nic nedodal. mam to na konci roka precenit novym kurzom alebo to nechat tak?","spravna_odpoved":"Účet 314 sa vykáže v pôvodnej sume 4 761,90 € a kurzový rozdiel nevzniká. Podľa § 24 ods. 9 zákona o účtovníctve sa odsek 2 (teda aj prepočet referenčným kurzom ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka) nepoužije pri prijatých ani pri poskytnutých preddavkoch. Preddavok zostáva v kurze z času jeho poskytnutia — podľa § 24 ods. 6 tretej vety sa na ocenenie pohľadávok a záväzkov spojených s účtovaním poskytnutého alebo prijatého preddavku použije kurz v čase poskytnutia alebo prijatia preddavku.","ustanovenie":"§ 24 ods. 9 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (v spojení s § 24 ods. 6 treťou vetou)","citat":"Odsek 2 sa nepoužije pri prijatých preddavkoch a pri poskytnutých preddavkoch ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/","my":{"odpoved":"Na základe poskytnutých informácií sa účet 314 k 31. 12. 2026 **neprepočítava koncoročným kurzom a nevzniká z neho žiadny kurzový rozdiel**.\n\nV súvahe k 31. 12. 2026 sa účet 314 – Poskytnuté prevádzkové preddavky vykáže v pôvodnej sume **4 761,90 €**.\n\n### Podrobné zdôvodnenie\n\nHoci všeobecné pravidlo prikazuje prepočítavať majetok a záväzky v cudzej mene ku dňu zostavenia účtovnej závierky, pre poskytnuté a prijaté preddavky platí výslovná výnimka.\n\n1.  **Výnimka zo Zákona o účtovníctve:** Podľa § 24 ods. 9 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve sa povinnosť prepočtu majetku a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, **nevzťahuje na poskytnuté a prijaté preddavky**. Poskytnutý preddavok sa považuje za nemonetárnu položku, ktorá sa nepreceňuje.\n\n2.  **Použitie pôvodného kurzu:** Kurz použitý pri poskytnutí preddavku (v tomto prípade 1,0500 USD/EUR) sa použije aj pri jeho následnom zúčtovaní voči finálnej faktúre [Úplné znenie opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, § 24]. Tým sa zabezpečí, že hodnota preddavku v eurách zostáva fixná.\n\n### Účtovanie\n\n| Dátum      | Popis operácie                                                              | Suma      | MD  | D   |\n| :--------- | :-------------------------------------------------------------------------- | :-------- | :-- | :-- |\n| 18. 11. 2026 | Poskytnutie preddavku dodávateľovi (5 000 USD / 1,0500)                      | 4 761,90 € | 314 | 221 |\n| 31. 12. 2026 | **Žiadne účtovanie** – poskytnuté preddavky sa ku dňu závierky nepreceňujú. | 0,00 €    | -   | -   |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDávajte pozor na rozlišovanie medzi poskytnutými preddavkami (účet 314) a bežnými pohľadávkami z obchodného styku (účet 311). Zatiaľ čo preddavky sa na konci roka nepreceňujú, neuhradené pohľadávky na účte 311 v cudzej mene **by ste museli** prepočítať kurzom k 31. 12. a zaúčtovať príslušný kurzový zisk alebo stratu na účty 663 alebo 563 [Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, § 24].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu 4 761,90 €, nulový kurzový rozdiel a presne odkazuje na § 24 ods. 9 zákona o účtovníctve."},"google":{"odpoved":"Na poskytnuté preddavky v cudzej mene sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nevzťahuje povinnosť prepočtu kurzom platným k tomuto dňu. Účet 314 sa preto v súvahe k 31. 12. 2026 vykáže v pôvodnej sume 4 761,90 €. Z tohto dôvodu sa k 31. 12. 2026 neúčtuje žiadny kurzový rozdiel. Tento postup vyplýva z Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania. Pri zúčtovaní preddavku po dodaní tovaru sa použije kurz platný v deň poskytnutia preddavku.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza vyčíslenie účtu 314 v sume 4 761,90 € aj to, že nevzniká kurzový rozdiel, pričom uviedla platné pravidlá pre oceňovanie preddavkov."},"bez":{"odpoved":"Účet 314 sa v súvahe k 31. 12. 2026 vykáže v pôvodnej sume 4 761,90 €. K tomuto dňu sa neúčtuje žiadny kurzový rozdiel, pretože poskytnutý preddavok na nákup tovaru je nemonetárna položka. Nemonetárne položky sa ku dňu zostavenia účtovnej závierky nepreceňujú kurzom ECB. Vyplýva to z § 24 ods. 6 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania v sústave podvojného účtovníctva.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu 4 761,90 € aj to, že nevzniká kurzový rozdiel, pretože poskytnutý preddavok sa ku dňu účtovnej závierky nepreceňuje."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Firma má na devízovom účte dva prírastky: 1. 2. 2026 prijala 10 000 USD ocenených 9 200 € a 10. 3. 2026 ďalších 5 000 USD ocenených 4 700 €. Vo vnútornom predpise má určený spôsob, keď prvá cena na ocenenie prírastku sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku. Dňa 20. 3. 2026 uhradila z tohto účtu záväzok vo výške 6 000 USD. Akou sumou v eurách sa ocení úbytok meny a akým kurzom sa prepočíta úhrada záväzku?","otazka_volna":"mam na devizovom ucte dolare nakupene v dvoch davkach za rozne kurzy a teraz som z toho platil fakturu. akym kurzom to mam odpisat a akym prepocitat tu uhradu?","spravna_odpoved":"Úbytok 6 000 USD sa pri metóde FIFO ocení z prvej dávky kurzom 0,92 €/USD (9 200 / 10 000), teda sumou 5 520 €. Podľa § 24 ods. 6 druhej vety zákona o účtovníctve sa tá istá hodnota z prepočtu použije aj na prepočet úhrady záväzku z cudzej meny na eurá — úhrada záväzku sa teda prepočíta tiež na 5 520 €, nie aktuálnym denným referenčným kurzom.","ustanovenie":"§ 24 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve","citat":"Ak je tento úbytok cudzej meny spojený s úhradou záväzku, použije sa hodnota z prepočtu podľa prvej vety na prepočet úhrady záväzku z cudzej meny na eurá.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/","my":{"odpoved":"Na základe vami uvedených informácií sa úbytok meny vo výške 6 000 USD ocení sumou **5 520 €**. Rovnakou sumou, a teda aj rovnakým kurzom, sa prepočíta úhrada príslušného záväzku.\n\nPostup vyplýva z § 24 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ktorý umožňuje na ocenenie úbytku cudzej meny použiť metódu, pri ktorej sa prvá cena na ocenenie prírastku použije ako prvá cena na ocenenie úbytku (metóda FIFO). Zákon zároveň stanovuje, že ak je tento úbytok spojený s úhradou záväzku, použije sa na prepočet úhrady záväzku tá istá hodnota.\n\n### Podrobný výpočet\n\nVaša spoločnosť si zvolila metódu FIFO (First-In, First-Out), čo znamená, že úbytok meny sa oceňuje kurzom najstaršieho prírastku na účte.\n\n1.  **Identifikácia prírastkov na devízovom účte:**\n    *   **1. prírastok (1. 2. 2026):** 10 000 USD v hodnote 9 200 € (kurz 0,9200 EUR/USD)\n    *   **2. prírastok (10. 3. 2026):** 5 000 USD v hodnote 4 700 € (kurz 0,9400 EUR/USD)\n\n2.  **Ocenenie úbytku 6 000 USD (20. 3. 2026) metódou FIFO:**\n    *   Celý úbytok vo výške 6 000 USD sa čerpá z prvého, najstaršieho prírastku.\n    *   Kurz prvého prírastku je: 9 200 € / 10 000 USD = **0,9200 EUR/USD**.\n    *   Hodnota úbytku v eurách sa vypočíta týmto kurzom:\n        6 000 USD × 0,9200 EUR/USD = **5 520 €**\n\n3.  **Prepočet úhrady záväzku:**\n    *   Podľa § 24 ods. 6 zákona o účtovníctve sa na prepočet úhrady záväzku použije hodnota zistená v bode 2.\n    *   Úhrada záväzku sa teda prepočíta sumou **5 520 €**.\n\n### Zostatok na devízovom účte po úhrade\n\nPo transakcii zostane na devízovom účte nasledujúci stav:\n\n| Pôvodný prírastok       | Zostatok v USD | Zostatok v EUR |\n| :---------------------- | :------------- | :------------- |\n| Z 1. prírastku (1. 2.)  | 4 000 USD      | 3 680 €        |\n| Z 2. prírastku (10. 3.) | 5 000 USD      | 4 700 €        |\n| **Spolu**               | **9 000 USD**  | **8 380 €**    |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nZákon o účtovníctve umožňuje okrem metódy FIFO použiť aj metódu váženého aritmetického priemeru. Je dôležité, aby si účtovná jednotka zvolenú metódu definovala vo vnútornom predpise a používala ju konzistentne počas celého účtovného obdobia na všetky úbytky danej cudzej meny [Zákon č. 431/2002 Z. z., § 24, ods. 7].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne vyčíslila ocenenie úbytku na 5 520 € a v súlade s § 24 ods. 6 zákona o účtovníctve uviedla, že rovnaká hodnota a kurz sa použijú aj na prepočet úhrady záväzku."},"google":{"odpoved":"Úbytok 6 000 USD sa ocení sumou 5 520 €. Tento úbytok sa prepočíta kurzom z prvého prírastku, teda 0,92 EUR/USD (9 200 € / 10 000 USD). Uvedený postup, známy ako metóda FIFO, je v súlade s interným predpisom firmy. Možnosť použitia tohto spôsobu oceňovania úbytku cudzej meny z devízového účtu umožňuje § 24 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Zostatok na účte bude 9 000 USD v hodnote 8 380 €.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď vôbec nerieši druhú časť otázky, teda akým kurzom sa prepočíta úhrada záväzku podľa § 24 ods. 6 druhej vety zákona o účtovníctve."},"bez":{"odpoved":"Úbytok meny z devízového účtu sa ocení sumou 5 520 €. Táto suma sa vypočíta ako 6 000 USD vynásobených kurzom 0,92 €/USD, ktorý zodpovedá oceneniu prvého prírastku (9 200 € / 10 000 USD). Úhrada záväzku sa teda prepočíta týmto kurzom odvodeným z metódy FIFO. Tento postup oceňovania úbytku majetku rovnakého druhu umožňuje § 25 ods. 5 v nadväznosti na § 24 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne vyčíslila sumu úbytku na 5 520 € a správne uviedla, že sa na úhradu záväzku použije kurz odvodený z metódy FIFO podľa zákona o účtovníctve."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Výrobná s. r. o. (účtovné obdobie = kalendárny rok) chce znížiť administratívu a fyzicky inventarizovať výrobné stroje nie každý rok. Akú najdlhšiu lehotu medzi inventarizáciami tohto hmotného majetku zákon pripúšťa a na ktoré zložky majetku sa výnimka nevzťahuje?","otazka_volna":"musim naozaj kazdy rok fyzicky prechadzat vsetky stroje? pocul som ze staci raz za par rokov, ale neviem presne za kolko","spravna_odpoved":"Pri hmotnom majetku okrem zásob a peňažných prostriedkov v hotovosti môže účtovná jednotka vykonať inventarizáciu v inej lehote, ako je ustanovená v § 29 ods. 2 (teda ako ku dňu, ku ktorému sa zostavuje riadna alebo mimoriadna účtovná závierka), táto lehota však nesmie prekročiť štyri roky. Výnimka sa nevzťahuje na zásoby ani na peňažné prostriedky v hotovosti — hotovosť sa musí inventarizovať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Výnimku nemôžu použiť ani štátne rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky (a ich rozpočtové a príspevkové organizácie).","ustanovenie":"§ 29 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve","citat":"Pri hmotnom majetku okrem zásob a peňažných prostriedkov v hotovosti môže účtovná jednotka vykonať inventarizáciu v inej lehote, ako je ustanovená v odseku 2, ktorá však nesmie prekročiť štyri roky","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/","my":{"odpoved":"Áno, vaša spoločnosť môže využiť výnimku zo zákona a nemusí vykonávať fyzickú inventúru výrobných strojov každý rok.\n\nNajdlhšia prípustná lehota medzi fyzickými inventarizáciami hmotného majetku, ako sú výrobné stroje, je **štyri roky**.\n\nTúto možnosť upravuje § 29 ods. 3 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Ide o výnimku zo všeobecnej povinnosti vykonávať inventarizáciu ku dňu zostavenia riadnej účtovnej závierky, teda spravidla raz ročne.\n\n### Na ktoré zložky majetku sa výnimka nevzťahuje?\n\nŠtvorročná lehota sa vzťahuje na hmotný majetok, **s výnimkou**:\n\n1.  **Zásob:** Fyzickú inventúru zásob musíte vykonávať v rámci ročnej inventarizácie. Zákon však umožňuje vykonať ju kedykoľvek počas účtovného obdobia (alebo v prvom mesiaci nasledujúceho), pričom stav k 31. 12. sa musí preukázateľne dopočítať o prírastky a úbytky [Zákon č. 431/2002 Z. z., § 30 ods. 4].\n2.  **Peňažných prostriedkov v hotovosti:** Pokladničnú hotovosť musíte inventarizovať vždy presne ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (t. j. k 31. 12.) [Zákon č. 431/2002 Z. z., § 29 ods. 3].\n\nOkrem toho sa ročná periodicita vzťahuje aj na majetok a záväzky, pri ktorých sa vykonáva **dokladová inventúra** (napr. pohľadávky, záväzky, bankové účty, vlastné imanie).\n\n### Prehľad lehôt inventarizácie\n\n| Druh majetku / záväzkov | Typ inventúry | Maximálna periodicita |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Hmotný majetok (stroje, budovy, autá)** | Fyzická | **4 roky** |\n| Zásoby (materiál, tovar, výrobky) | Fyzická | 1 rok |\n| Peňažné prostriedky v hotovosti | Fyzická | 1 rok (ku dňu závierky) |\n| Pohľadávky a záväzky | Dokladová | 1 rok (ku dňu závierky) |\n| Ostatný majetok (napr. bankové účty) | Dokladová | 1 rok (ku dňu závierky) |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nHoci zákon umožňuje štvorročnú periódu, zvážte interné riziká. Dlhý interval medzi fyzickými kontrolami môže viesť k neskorému odhaleniu poškodenia, krádeže alebo neevidovaného vyradenia majetku. Odporúčame zaviesť systém priebežnej inventarizácie (napr. každý rok skontrolovať štvrtinu majetku) alebo aspoň vizuálne kontroly stavu strojov v kratších intervaloch, aj keď sa plná inventúra so zápisom vykoná len raz za štyri roky.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza maximálnu lehotu 4 roky podľa § 29 ods. 3 zákona o účtovníctve a správne identifikuje výnimky, ktorými sú zásoby a peňažné prostriedky v hotovosti."},"google":{"odpoved":"Najdlhšia lehota medzi fyzickými inventarizáciami hmotného majetku, ako sú výrobné stroje, sú štyri roky. Túto možnosť pripúšťa zákon o účtovníctve, ktorý umožňuje vykonať inventarizáciu v inej lehote ako ku dňu zostavenia účtovnej závierky. Táto výnimka sa však nevzťahuje na zásoby a peňažné prostriedky v hotovosti, ktoré sa musia inventarizovať povinne ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Uvedené upravuje § 29 a § 30 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza štvorročnú lehotu a vymedzuje zásoby a hotovosť ako zložky majetku, na ktoré sa výnimka nevzťahuje."},"bez":{"odpoved":"Účtovná jednotka môže vykonať fyzickú inventarizáciu hmotného majetku v lehote, ktorá nesmie prekročiť štyri roky. Túto možnosť pripúšťa § 30 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Výnimka sa nevzťahuje na zásoby, ktoré sa musia inventarizovať minimálne raz za účtovné obdobie. Okrem toho, peňažná hotovosť sa musí inventarizovať najmenej štyrikrát za účtovné obdobie. Vaše výrobné stroje je teda možné fyzicky inventarizovať v štvorročnom intervale.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza zastarané a nesprávne právne pravidlo, že peňažná hotovosť sa musí inventarizovať najmenej štyrikrát za účtovné obdobie, hoci podľa platného zákona sa inventarizuje ku dňu účtovnej závierky."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Firma s účtovným obdobím kalendárny rok 2026 nestíha vykonať fyzickú inventúru strojov a zariadení priamo k 31. 12. 2026. V akom časovom okne ju môže vykonať a čo musí navyše preukázať, aby bola inventarizácia platná?","otazka_volna":"nestiham spravit inventuru strojov na silvestra, dokedy najneskor to viem spravit aby to bolo v poriadku?","spravna_odpoved":"Fyzickú inventúru hmotného majetku okrem zásob, ktorú nemožno vykonať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, možno vykonávať v priebehu posledných troch mesiacov účtovného obdobia, prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia — pre rok 2026 teda od 1. októbra 2026 do 31. januára 2027. Stav hmotného majetku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (31. 12. 2026), sa musí preukázať údajmi fyzickej inventúry upravenými o prírastky a úbytky majetku za dobu od skončenia inventúry do konca účtovného obdobia, prípadne za dobu od začiatku nasledujúceho účtovného obdobia do dňa skončenia inventúry.","ustanovenie":"§ 30 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve","citat":"Fyzickú inventúru hmotného majetku okrem zásob, ktorú nemožno vykonať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, možno vykonávať v priebehu posledných troch mesiacov účtovného obdobia, prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/","my":{"odpoved":"Áno, zákon o účtovníctve umožňuje vykonať fyzickú inventúru dlhodobého hmotného majetku v inom termíne ako priamo k 31. 12. 2026.\n\n**Fyzickú inventúru strojov a zariadení môžete vykonať v období od 1. októbra 2026 do 31. januára 2027.** Musíte však vedieť preukázateľne doložiť stav majetku presne k 31. 12. 2026 tak, že zistený stav upravíte o všetky prírastky a úbytky za obdobie medzi dňom inventúry a koncom roka.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve platia nasledujúce pravidlá:\n\n1.  **Časové okno pre inventúru**\n    Fyzickú inventúru hmotného majetku (okrem zásob), ktorú nie je možné vykonať presne ku dňu zostavenia účtovnej závierky, je možné vykonať:\n    *   v priebehu posledných troch mesiacov účtovného obdobia (t. j. október, november, december 2026),\n    *   alebo v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia (t. j. január 2027).\n    [Zákon č. 431/2002 Z. z., § 29, ods. 4]\n\n2.  **Povinnosť preukázania stavu k 31. 12. 2026**\n    Aj keď fyzickú inventúru vykonáte v inom termíne, v účtovníctve a v inventúrnom súpise musíte preukázať stav majetku presne k 31. 12. 2026. Dosiahnete to tak, že stav zistený pri fyzickej inventúre upravíte o všetky pohyby majetku (prírastky a úbytky), ktoré nastali medzi dňom vykonania inventúry a 31. 12. 2026.\n\n    *   **Scenár A: Inventúra pred 31. 12. 2026 (napr. 30. 11. 2026)**\n        Stav zistený k 30. 11. 2026 musíte upraviť o všetky prírastky (nákup, preradenie) a úbytky (predaj, likvidácia) strojov, ktoré sa uskutočnili od 1. 12. 2026 do 31. 12. 2026.\n\n    *   **Scenár B: Inventúra po 31. 12. 2026 (napr. 20. 1. 2027)**\n        Stav zistený k 20. 1. 2027 musíte spätne upraviť (očistiť) o všetky prírastky a úbytky strojov, ktoré sa uskutočnili od 1. 1. 2027 do 20. 1. 2027.\n\n### Praktický príklad (scenár A)\n\nPredpokladajme, že vaša firma vykoná fyzickú inventúru strojov k **30. novembru 2026**.\n\n| Položka | Stav |\n| :--- | :--- |\n| **Stav strojov zistený fyzickou inventúrou k 30. 11. 2026** | **250 000 €** |\n| Prírastok: Nákup nového lisu dňa 15. 12. 2026 | + 25 000 € |\n| Úbytok: Predaj starého sústruhu dňa 20. 12. 2026 (účtovná zostatková cena) | - 8 000 € |\n| **Preukázateľný stav strojov v účtovníctve k 31. 12. 2026** | **267 000 €** |\n\nTento prepočet musí byť súčasťou inventarizačného zápisu, ktorý je spolu s inventúrnymi súpismi preukazným účtovným záznamom o vykonaní inventarizácie [Zákon č. 431/2002 Z. z., § 30, ods. 3].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam mať tento postup detailne popísaný vo vašej internej smernici o vykonávaní inventarizácie. Presne definujte, aké doklady slúžia na preukázanie prírastkov a úbytkov (napr. dodacie listy, faktúry, protokoly o vyradení) a kto je zodpovedný za ich zaevidovanie a následný prepočet. Predídete tak prípadným problémom pri daňovej kontrole alebo audite.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza časové okno od 1. októbra 2026 do 31. januára 2027 a povinnosť upraviť zistený stav o prírastky a úbytky medzi dňom inventúry a koncom účtovného obdobia."},"google":{"odpoved":"Fyzickú inventúru strojov a zariadení môžete vykonať v priebehu posledných troch mesiacov účtovného obdobia 2026, teda od 1. októbra 2026, alebo v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia, čiže do 31. januára 2027. Pre platnosť inventarizácie však musíte preukázať stav majetku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, teda k 31. decembru 2026. Tento stav preukážete údajmi z fyzickej inventúry, ktoré upravíte o všetky prírastky a úbytky za obdobie od dňa ukončenia inventúry do konca účtovného obdobia. Uvedený postup umožňuje § 30 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza časové okno od 1. októbra 2026 do 31. januára 2027 aj povinnosť upraviť stav o prírastky a úbytky podľa § 30 ods. 4 zákona o účtovníctve."},"bez":{"odpoved":"Fyzickú inventúru strojov a zariadení môžete vykonať v období troch mesiacov pred koncom účtovného obdobia alebo v prvom mesiaci po jeho skončení. Pre vaše účtovné obdobie to znamená v čase od 1. októbra 2026 do 31. januára 2027. Podmienkou platnosti je, že musíte preukázať stav majetku presne ku dňu účtovnej závierky, teda k 31. 12. 2026. Tento stav preukážete tak, že výsledok fyzickej inventúry upravíte o všetky prírastky a úbytky majetku za obdobie medzi dňom inventúry a koncom roka. Uvedený postup upravuje § 30 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne vymedzuje časové okno od 1. októbra 2026 do 31. januára 2027 aj povinnosť upraviť stav o prírastky a úbytky, pričom nesprávne uvedený odsek zákonného ustanovenia nemení vecnú správnosť odpovede."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Firma vykonala fyzickú inventúru skladu materiálu 20. januára 2027 v rámci inventarizácie k 31. 12. 2026 a zistila manko materiálu 3 400 €. Inventarizačný zápis je datovaný 28. 1. 2027, účtovná závierka za rok 2026 bola zostavená 15. 3. 2027. Do ktorého účtovného obdobia sa manko zaúčtuje?","otazka_volna":"inventuru sme robili az v januari a vyslo nam manko. patri to este do minuleho roka alebo uz do tohto?","spravna_odpoved":"Manko 3 400 € sa zaúčtuje do účtovného obdobia roku 2026. Inventarizačný rozdiel zaúčtuje účtovná jednotka do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov — teda do roku 2026, hoci fyzická inventúra aj inventarizačný zápis boli vyhotovené až v januári 2027. Samotný termín inventúry je v poriadku: fyzickú inventúru zásob možno podľa § 30 ods. 4 vykonávať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia, prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia.","ustanovenie":"§ 30 ods. 7 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (termín inventúry § 30 ods. 4 druhá veta)","citat":"Inventarizačný rozdiel zaúčtuje účtovná jednotka do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/","my":{"odpoved":"**Manko vo výške 3 400 € sa zaúčtuje do účtovného obdobia roka 2026.**\n\nPodľa Zákona o účtovníctve sa inventarizačný rozdiel (v tomto prípade manko) musí zaúčtovať do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 30, ods. 7].\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Rozhodujúce obdobie:** Hoci bola fyzická inventúra vykonaná a inventarizačný zápis vyhotovený v januári 2027, tieto úkony sa vzťahovali na overenie skutočného stavu majetku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, teda k **31. decembru 2026**. Zistené manko je preto rozdielom, ktorý vznikol v priebehu roka 2026 alebo bol k tomuto dátumu zistený.\n\n2.  **Lehota na vykonanie inventúry:** Zákon o účtovníctve umožňuje vykonať fyzickú inventúru zásob aj v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia. Podmienkou je, že sa stav zistený fyzickou inventúrou preukázateľne upraví o prírastky a úbytky za obdobie od začiatku nového roka do dňa skončenia inventúry, aby zodpovedal stavu k 31. 12. [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 30, ods. 4]. Váš postup bol teda v súlade so zákonom.\n\n3.  **Dátumy dokumentov:** Dátum vyhotovenia inventarizačného zápisu (28. 1. 2027) ani dátum zostavenia účtovnej závierky (15. 3. 2027) nemenia účtovné obdobie, do ktorého sa výsledok inventarizácie zaúčtuje. Tieto dokumenty len formálne uzatvárajú proces, ktorý sa vecne týka roka 2026.\n\n**Záver:**\nManko materiálu patrí do nákladov účtovného obdobia 2026 a musí byť zaúčtované ešte pred zostavením účtovnej závierky za tento rok.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila účtovné obdobie roka 2026 a uviedla presné zákonné odôvodnenie podľa § 30 ods. 7 zákona o účtovníctve vrátane lehoty podľa § 30 ods. 4."},"google":{"odpoved":"Manko v hodnote 3 400 € sa zaúčtuje do účtovného obdobia roka 2026. Inventarizácia sa síce fyzicky vykonala po súvahovom dni, ale overoval sa ňou stav majetku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, teda k 31. 12. 2026. Náklady a výnosy sa musia účtovať do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia, čo je v tomto prípade rok 2026. Táto povinnosť vyplýva zo zásady preukázateľnosti účtovníctva a z požiadavky na inventarizáciu majetku. Uvedený postup upravuje § 30 ods. 5 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje účtovné obdobie roka 2026 a vecne vystihuje pravidlo overovania stavu majetku k súvahovému dňu, pričom nesprávne uvedený odsek zákona nemení vecnú správnosť záveru."},"bez":{"odpoved":"Manko materiálu vo výške 3 400 € sa zaúčtuje do účtovného obdobia roku 2026. Ide o náklad, ktorý časovo a vecne súvisí s obdobím, za ktoré sa overoval stav majetku inventarizáciou, hoci bol zistený až po súvahovom dni. Tento postup vyplýva zo zásady akruálnosti podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Povinnosť zaúčtovať inventarizačný rozdiel do obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, ustanovuje aj § 30 ods. 7 citovaného zákona. Zaúčtovanie sa musí vykonať pred zostavením účtovnej závierky za rok 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje zaúčtovanie manka do účtovného obdobia roku 2026 a odôvodňuje to v súlade s § 30 ods. 7 zákona o účtovníctve."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"V júni 2027 firma zistila, že v roku 2026 nezaúčtovala prijatú faktúru za nájom vo výške 45 000 €. Účtovnú závierku za rok 2026 už valné zhromaždenie schválilo 30. 4. 2027. Firma chybu posúdila ako významnú. Môže znovu otvoriť účtovné knihy roku 2026 a ako a kedy opravu zaúčtuje?","otazka_volna":"nasiel som fakturu za najom z minuleho roka co sme vobec nezauctovali, uz je po valnej hromade. mozem to este dat do minuleho roka alebo ako to mam spravit?","spravna_odpoved":"Nie. Uzavreté účtovné knihy možno opäť otvoriť len do schválenia účtovnej závierky (§ 16 ods. 10); po jej schválení 30. 4. 2027 to už možné nie je. Oprava sa zaúčtuje v účtovnom období, keď sa chyba zistila, teda v roku 2027, a to ako významná oprava chyby minulých účtovných období na účet 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo 429 – Neuhradená strata minulých rokov (nie do nákladov bežného roka). Opravu je zároveň potrebné uviesť v poznámkach účtovnej závierky.","ustanovenie":"§ 16 ods. 9 až 11 zákona č. 431/2002 Z. z. a § 59 ods. 13 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92","citat":"Po zostavení účtovnej závierky nemožno otvárať uzavreté účtovné knihy s výnimkou podľa odseku 10, ak tento zákon neustanovuje inak.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/","my":{"odpoved":"Áno, rozumiem situácii. Tu je presný postup, ako má vaša firma postupovať.\n\n**Nie, po schválení účtovnej závierky valným zhromaždením už firma nemôže znovu otvoriť účtovné knihy za rok 2026.** Opravu musí vykonať v účtovnom období, v ktorom chybu zistila, teda v roku 2027.\n\nPostup opravy je nasledovný:\n\n### 1. Účtovná oprava v roku 2027\n\nKeďže ide o **významnú chybu** týkajúcu sa minulého účtovného obdobia, oprava sa neúčtuje do nákladov bežného roka (na účet triedy 5), ale priamo na účty vlastného imania.\n\n*   **Kedy zaúčtovať:** Opravu zaúčtujete v júni 2027, kedy ste chybu zistili.\n*   **Ako zaúčtovať:** Použijete účet 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo 429 – Neuhradená strata minulých rokov. Nezaúčtovaný náklad zníži výsledok hospodárenia minulých rokov.\n\n**Účtovný zápis v júni 2027:**\n\n| Účet | Názov účtu | Suma | Strana |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| 428/429 | Nerozdelený zisk / Neuhradená strata minulých rokov | 45 000 € | MD (Má dať) |\n| 321 | Dodávatelia | 45 000 € | D (Dal) |\n\n*   **Poznámky k účtovnej závierke:** O tejto oprave a jej vplyve na vlastné imanie je spoločnosť povinná informovať v poznámkach k účtovnej závierke za rok 2027 [Zdroj: 95_PU_uzavierka_zavierka_2025.md].\n\n### 2. Daňové dôsledky a daňové priznanie\n\nNezaúčtovaním nákladu vo výške 45 000 € v roku 2026 firma vykázala vyšší základ dane a zaplatila vyššiu daň z príjmov, ako bola jej skutočná povinnosť. Máte dve možnosti, ako túto situáciu riešiť:\n\n#### Možnosť A: Podanie dodatočného daňového priznania (Odporúčané)\n\nKeďže daňová povinnosť za rok 2026 mala byť nižšia, máte **právo (nie povinnosť)** podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2026 [Zdroj: 521_Douctovanie_nakladov_oprava_chyby_vplyv_na_DP.md].\n\n*   **Postup:** V dodatočnom daňovom priznaní za rok 2026 si dodatočne uplatníte daňový výdavok 45 000 €. Tým znížite základ dane a vypočítanú daň.\n*   **Výsledok:** Vznikne vám preplatok na dani z príjmov, ktorý vám daňový úrad po požiadaní vráti.\n*   **Lehota:** Dodatočné daňové priznanie podajte do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci zistenia chyby, t. j. do 31. júla 2027.\n\n#### Možnosť B: Nepodanie dodatočného daňového priznania\n\nAk sa rozhodnete nepodať dodatočné daňové priznanie, daňový úrad vám preplatok na dani nevráti.\n\n*   **Dôsledok:** Náklad vo výške 45 000 € si už **nebudete môcť uplatniť ako daňový výdavok ani v roku 2027**, pretože v roku 2027 bol zaúčtovaný na účet 428/429, a teda neovplyvnil výsledok hospodárenia bežného obdobia. Nárok na zníženie základu dane o túto sumu by ste natrvalo stratili.\n\n### Zhrnutie postupu\n\n1.  **Neotvárať knihy za rok 2026.** Účtovná závierka je schválená a uzavretá.\n2.  **V júni 2027 zaúčtovať interným dokladom** opravu významnej chyby zápisom **428 (alebo 429) / 321** vo výške 45 000 €.\n3.  **Podať dodatočné daňové priznanie** za rok 2026, v ktorom si uplatníte tento náklad a požiadate o vrátenie preplatku na dani.\n4.  **V poznámkach k účtovnej závierke za rok 2027** uviesť informáciu o oprave významnej chyby minulého obdobia a jej vplyve na vlastné imanie.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nJednoznačne odporúčam podať dodatočné daňové priznanie za rok 2026. Je to jediný spôsob, ako získať späť daň, ktorú firma zaplatila navyše, a ako daňovo uplatniť náklad, na ktorý mala nárok. V opačnom prípade by sa firma dobrovoľne vzdala daňovej úspory.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza nemožnosť opätovného otvorenia účtovných kníh po schválení účtovnej závierky, zaúčtovanie významnej chyby v roku 2027 cez účet 428/429 a povinnosť uviesť informáciu v poznámkach."},"google":{"odpoved":"Nie, firma nemôže znovu otvoriť účtovné knihy za rok 2026, pretože účtovná závierka už bola schválená. Podľa § 16 ods. 10 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve je opätovné otvorenie kníh možné len do schválenia účtovnej závierky.\n\nOpravu tejto významnej chyby musí firma zaúčtovať v bežnom účtovnom období, teda v júni 2027. Keďže ide o významnú chybu týkajúcu sa nákladov minulého obdobia, zaúčtuje sa na ťarchu účtu 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov. Zároveň je spoločnosť povinná podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2026, a to do konca júla 2027.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že knihy už nemožno otvoriť z dôvodu schválenia závierky, a že oprava významnej chyby sa zaúčtuje v roku 2027 prostredníctvom účtu nerozdeleného zisku minulých rokov."},"bez":{"odpoved":"Nie, po schválení účtovnej závierky valným zhromaždením už nie je možné otvoriť účtovné knihy za rok 2026, ako to ustanovuje § 16 ods. 10 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Opravu tejto významnej chyby musí firma zaúčtovať v bežnom účtovnom období, teda v júni 2027, na účet 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo 429 – Neuhradená strata minulých rokov. Tento postup upravuje § 5 ods. 1 Postupov účtovania v podvojnom účtovníctve. Z daňového hľadiska si firma uplatní tento náklad podaním dodatočného daňového priznania k dani z príjmov za rok 2026. Lehota na jeho podanie je do konca roka 2031 podľa § 69 Zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že knihy už nemožno otvoriť a významná oprava sa zaúčtuje v roku 2027 na účet 428 alebo 429, pričom doplnené daňové súvislosti nie sú v rozpore."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Firma v roku 2026 prehodnotila opravnú položku k pohľadávke vytvorenú v roku 2024 a zvýšila ju o 12 000 €; zároveň skrátila predpokladanú dobu používania výrobnej linky z ôsmich na päť rokov. Účtovníčka chce oboje zaúčtovať ako významnú opravu chýb minulých období na účet 428/429. Je to správne?","otazka_volna":"zistili sme ze opravna polozka k pohladavke bola nizka a aj stroj sa nam opotrebuva rychlejsie ako sme mysleli. je to chyba z minulych rokov ktoru mam dat cez vlastne imanie?","spravna_odpoved":"Nie, nie je to správne. Rozdiely zo zmeny účtovnej hodnoty majetku a záväzku vyplývajúce zo zmeny úprav ocenenia podľa § 26 a 27 zákona o účtovníctve — napríklad účtovanie výšky opravnej položky a rezerv či úprava doby používania alebo spôsobu opotrebenia dlhodobého majetku — sa za opravu chýb minulých účtovných období nepovažujú. Ide o zmenu účtovného odhadu, ktorá sa účtuje výsledkovo do bežného účtovného obdobia, teda do roku 2026, a nie na účty 428 alebo 429.","ustanovenie":"§ 59 ods. 14 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 (postupy účtovania pre podnikateľov v PÚ)","citat":"Za opravu chýb minulých účtovných období sa nepovažujú rozdiely zo zmeny účtovnej hodnoty majetku a záväzku, vyplývajúce zo zmeny úprav ocenenia podľa § 26 a 27 zákona, napríklad účtovanie výšky opravnej položky a rezerv, úprava doby používania alebo spôsobu opotrebenia dlhodobého majetku.","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Sprievodca/Postupy_uct/2025/2025.02.12_opatr_MFSR_23054_2002_92.pdf","my":{"odpoved":"Nie, postup navrhovaný účtovníčkou **nie je správny**. Ani jedna z uvedených operácií sa nepovažuje za opravu chyby minulých období, ale za zmenu účtovného odhadu. Takéto zmeny sa neúčtujú na účty 428/429, ale ovplyvňujú náklady a výsledok hospodárenia bežného účtovného obdobia, teda roku 2026.\n\nPodľa § 59 ods. 14 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania (ďalej len \"Postupy účtovania v PÚ\"), sa za opravu chýb minulých účtovných období **nepovažujú** zmeny vyplývajúce zo zmeny výšky opravnej položky alebo zo zmeny doby používania dlhodobého majetku.\n\nPoďme si rozobrať obe situácie samostatne.\n\n### 1. Zvýšenie opravnej položky k pohľadávke\n\nPrehodnotenie a následné zvýšenie opravnej položky je zmenou účtovného odhadu, nie opravou chyby. V roku 2024 bola opravná položka vytvorená správne na základe informácií dostupných v tom čase. V roku 2026 má firma nové informácie, na základe ktorých odhaduje vyššie riziko nedobytnosti pohľadávky.\n\n**Správny postup v roku 2026:**\nZvýšenie opravnej položky o 12 000 € sa zaúčtuje ako náklad bežného obdobia.\n\n*   **Účtovný zápis:** `547 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam / 391 – Opravné položky k pohľadávkam`\n*   **Suma:** 12 000 €\n\nTento náklad ovplyvní výsledok hospodárenia za rok 2026.\n\n### 2. Skrátenie doby používania výrobnej linky\n\nZmena predpokladanej doby používania (a teda aj odpisovania) majetku je takisto zmenou účtovného odhadu. Neopravujú sa spätne odpisy za minulé roky. Namiesto toho sa upraví odpisový plán pre súčasné a budúce účtovné obdobia.\n\n**Správny postup v roku 2026:**\n1.  Zistí sa zostatková cena linky ku dňu zmeny (napr. k 1. 1. 2026).\n2.  Určí sa nová zostávajúca doba odpisovania (pôvodne 8 rokov, nová celková 5 rokov; ak uplynuli napr. 2 roky, nová zostávajúca doba sú 3 roky).\n3.  Zostatková cena sa rozdelí na novú zostávajúcu dobu odpisovania. Nová výška ročného odpisu sa bude uplatňovať od roku 2026 až do konca novej doby používania.\n\nTáto zmena ovplyvní výšku odpisov (nákladov na účte 551) v roku 2026 a nasledujúcich rokoch. Neúčtuje sa nič na účty 428/429.\n\n### Zhrnutie\n\n| Položka | Navrhovaný postup (nesprávny) | Správny postup |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Zvýšenie opravnej položky** | Účtovanie na účet 428/429 ako oprava významnej chyby. | Účtovanie do nákladov bežného roka (2026) na účet **547**. |\n| **Zmena doby odpisovania** | Účtovanie na účet 428/429 ako oprava významnej chyby. | Úprava odpisového plánu so vplyvom na odpisy v bežnom (2026) a budúcich rokoch. |\n\n**Právny základ:**\n*   **§ 59 ods. 14 Postupov účtovania v PÚ** ([Zdroj: 1377_Oprava_vyznamnej_chyby_minule_roky.md]) explicitne vylučuje zmeny výšky opravných položiek a zmeny doby používania majetku z definície opráv chýb minulých období.\n*   **§ 18 Postupov účtovania v PÚ** ([Zdroj: pdf_postupy-uctovania_uplne-znenie-opatrenia-ministerstva-financii-slovenskej-republiky-zo-1__chunk_024.md]) definuje tvorbu opravnej položky na základe odhadu zníženia budúcich ekonomických úžitkov, čo potvrdzuje jej charakter ako účtovného odhadu.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôrazne odporúčam neúčtovať tieto zmeny cez účty 428/429. Takýto postup by bol v rozpore s Postupmi účtovania a viedol by k nesprávnemu vykázaniu výsledku hospodárenia za bežné účtovné obdobie. Zmeny v odhadoch sú bežnou súčasťou účtovníctva a ich vplyv sa má prejaviť v období, kedy boli odhady zmenené, nie spätne.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že nejde o opravu chyby minulých období, ale o zmenu účtovného odhadu podľa § 59 ods. 14 postupov účtovania, ktorá sa účtuje do bežného obdobia (2026) a nie na účty 428/429."},"google":{"odpoved":"Nie, tento postup nie je správny.\n\nV oboch prípadoch ide o zmenu účtovného odhadu, nie o opravu chyby minulých období. Opravou chyby je napríklad nesprávne použitie účtovnej zásady alebo matematická chyba, zatiaľ čo zmena odhadu je úpravou pôvodného ocenenia na základe nových informácií. Zvýšenie opravnej položky sa preto zaúčtuje do nákladov bežného obdobia (účet 547) a zmena doby použiteľnosti sa prejaví vo výške odpisov v bežnom a budúcich obdobiach (účet 551).\n\nTento princíp vyplýva z § 2 ods. 2 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú postupy účtovania pre podnikateľov. Účty 428 a 429 sa podľa § 59 ods. 14 tohto opatrenia používajú výlučne na účtovanie významných opráv chýb minulých účtovných období.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že postup nie je správny, keďže ide o zmeny účtovných odhadov účtované do bežného obdobia a nie o chyby minulých období účtované na účtoch 428/429."},"bez":{"odpoved":"Nie, tento postup nie je správny.\nV oboch prípadoch ide o zmenu účtovného odhadu, nie o opravu chyby minulých období, pretože pôvodné odhady boli v čase ich stanovenia správne. Zmena odhadu sa účtuje v bežnom účtovnom období, v ktorom k zmene došlo, a prípadne v budúcich obdobiach, ak majú na ne vplyv. Zvýšenie opravnej položky sa preto zaúčtuje do nákladov bežného obdobia (účet 547) a zmena doby použiteľnosti ovplyvní výšku odpisov v roku 2026 a nasledujúcich rokoch. Tento postup vyplýva z § 3 ods. 3 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania v sústave podvojného účtovníctva.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že nejde o opravu chyby minulých období, ale o zmenu účtovného odhadu účtovanú do bežného a budúcich období a postup účtovníčky správne odmieta."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Daňová kontrola v roku 2026 dorubila firme daň z príjmov za rok 2023 vo výške 38 000 €. Firma sumu posúdila ako významnú. Na ktoré účty sa dorubená daň zaúčtuje a prečo nejde do nákladov bežného obdobia?","otazka_volna":"prisla nam kontrola a dorubili nam dan za rok 2023, dost vela. mam to hodit do nakladov tohto roka?","spravna_odpoved":"Významné dodatočné vyrubenie dane z príjmov za predchádzajúce roky sa účtuje na ťarchu účtu 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo účtu 429 – Neuhradená strata minulých rokov so súvzťažným zápisom v prospech účtu 341 – Daň z príjmov. Do nákladov bežného obdobia nepatrí, pretože sa netýka výsledku hospodárenia roku 2026 — na ťarchu účtu 595 – Dodatočné odvody dane z príjmov sa podľa § 73 ods. 3 postupov účtovania účtujú len nevýznamné dodatočné vyrubenia. Rovnako, len opačným zápisom, sa účtuje významný nárok na vrátenie dane z príjmov za predchádzajúce roky.","ustanovenie":"§ 59 ods. 13 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 (nevýznamné sumy § 73 ods. 3)","citat":"Na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účte 429 – Neuhradená strata minulých rokov sa účtuje aj významné dodatočné vyrubenie dane z príjmov za predchádzajúce roky a významný nárok na vrátenie dane z príjmov za predchádzajúce roky so súvzťažným zápisom v prospech alebo na ťarchu účtu 341 – Daň z príjmov.","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Sprievodca/Postupy_uct/2025/2025.02.12_opatr_MFSR_23054_2002_92.pdf","my":{"odpoved":"Áno, máte pravdu. Keďže ide o významnú sumu, dorubená daň z príjmov za minulé obdobie sa neúčtuje do nákladov bežného roka 2026. **Účtuje sa ako oprava významnej chyby minulých období priamo na účty vlastného imania – konkrétne na účet 429 (Neuhradená strata minulých rokov) alebo 428 (Nerozdelený zisk minulých rokov).**\n\nTento postup zabezpečuje, že výsledok hospodárenia za bežný rok 2026 nebude skreslený významnou položkou, ktorá sa ho vecne netýka.\n\n### Účtovanie dorubenej dane\n\n1.  **Predpis záväzku voči daňovému úradu:**\n    *   **MD 429** – Neuhradená strata minulých rokov / **D 341** – Daň z príjmov (suma 38 000 €)\n    *   *Ak by spoločnosť mala nerozdelený zisk, použil by sa účet **MD 428** – Nerozdelený zisk minulých rokov.*\n\n2.  **Úhrada dane z bankového účtu:**\n    *   **MD 341** – Daň z príjmov / **D 221** – Bankové účty (suma 38 000 €)\n\nTento spôsob účtovania je v súlade s Postupmi účtovania v podvojnom účtovníctve [fs-postupy-uctovania-podvojne.md, § 59 ods. 13] a princípom verného a pravdivého zobrazenia skutočností v účtovnej závierke.\n\n### Prečo sa neúčtuje do nákladov?\n\nDôvodom je **zásada časovej a vecnej súvislosti** a požiadavka na **porovnateľnosť účtovných období**.\n\n*   **Skreslenie výsledku hospodárenia:** Ak by sa suma 38 000 € zaúčtovala na nákladový účet 595 – Dodatočné odvody dane z príjmov, umelo by to znížilo výsledok hospodárenia za rok 2026. Tento výsledok by tak neodrážal skutočnú výkonnosť firmy v roku 2026, ale bol by zaťažený chybou z roku 2023.\n*   **Narušenie porovnateľnosti:** Účtovné závierky za roky 2025, 2026 a 2027 by neboli medzi sebou porovnateľné, pretože rok 2026 by obsahoval mimoriadnu položku, ktorá s ním nesúvisí.\n\nPre lepšiu prehľadnosť uvádzam porovnanie účtovania významnej a nevýznamnej opravy:\n\n| Kritérium | Významná oprava (dorub 38 000 €) | Nevýznamná oprava (napr. dorub 100 €) |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Účtovanie predpisu** | **MD 429 (428) / D 341** | **MD 595 / D 341** |\n| **Vplyv na výsledok hospodárenia 2026** | **Žiadny.** Oprava ide mimo výsledovky, priamo do vlastného imania. | **Zníženie o 100 €.** Účet 595 vstupuje do výsledku hospodárenia. |\n| **Daňová uznateľnosť nákladu** | Nevzniká náklad. | Náklad na účte 595 je **nedaňový výdavok** [Zdroj: 558_Vyrubenie_rozdielu_dane_danovym_uradom.md]. |\n| **Zdôvodnenie** | Zabezpečenie verného a pravdivého zobrazenia a porovnateľnosti období. | Zjednodušenie účtovania pri sumách, ktoré neovplyvnia rozhodovanie používateľov závierky. |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôkladne skontrolujte rozhodnutie z daňovej kontroly. Okrem samotnej dorubenej dane (38 000 €) môže obsahovať aj **sankčný úrok z omeškania** alebo **pokutu**. Tieto položky sa, na rozdiel od samotnej dane, účtujú do nákladov bežného obdobia (napr. úrok na účet 562, pokuta na 545), avšak sú vždy daňovo neuznané [Zdroj: 558_Vyrubenie_rozdielu_dane_danovym_uradom.md]. Každú zložku rozhodnutia je potrebné účtovať samostatne.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza účtovanie významného dorubenia dane na účty 428 alebo 429 so súvzťažným účtom 341 a správne zdôvodňuje, prečo suma nevstupuje do nákladov bežného obdobia."},"google":{"odpoved":"Keďže ide o významnú sumu, dorubená daň sa účtuje na ťarchu účtu 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo 429 – Neuhradená strata minulých rokov, so súvzťažným zápisom v prospech účtu 341 – Daň z príjmov. Tento postup sa uplatňuje, pretože ide o opravu chyby minulého účtovného obdobia, ktorá by inak skreslila výsledok hospodárenia bežného roka. Zaúčtovaním priamo do vlastného imania sa zabezpečí verný a pravdivý obraz o výkonnosti firmy v aktuálnom období. Nejde teda o náklad bežného obdobia, aby neboli porušené princípy časovej a vecnej súvislosti nákladov a výnosov. Tento spôsob účtovania vyplýva z § 5 ods. 1 a § 59 ods. 14 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú postupy účtovania v podvojnom účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza účty 428/429 so súvzťažným zápisom na účet 341 a správne vysvetľuje, že sa neúčtuje do nákladov bežného obdobia kvôli zachovaniu vecnej a časovej súvislosti a neskresleniu výsledku hospodárenia."},"bez":{"odpoved":"Dorubená daň z príjmov vo výške 38 000 € sa zaúčtuje na ťarchu účtu 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo 429 – Neuhradená strata minulých rokov, so súvzťažným zápisom v prospech účtu 341 – Daň z príjmov. Ide o opravu významnej chyby minulých účtovných období. Do nákladov bežného obdobia (účtová trieda 5) sa neúčtuje, pretože by to skreslilo výsledok hospodárenia za rok 2026 a porušilo by to zásadu verného a pravdivého zobrazenia. Tento postup vyplýva z § 59 ods. 13 a § 3 ods. 1 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania v sústave podvojného účtovníctva.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza účty 428/429 oproti účtu 341 a správne odôvodňuje vylúčenie z nákladov bežného obdobia v súlade s § 59 ods. 13 postupov účtovania."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Firma zaplatila v decembri 2026 celkom 20 000 €: 12 000 € za prenájom billboardových plôch na obdobie január – jún 2027 a 8 000 € za výrobu a grafický návrh reklamnej kampane, ktoré boli dodané v decembri 2026. Ktorú časť musí k 31. 12. 2026 časovo rozlíšiť a ktorá ide priamo do nákladov roku 2026?","otazka_volna":"v decembri sme platili za reklamu, cast za billboardy na buduci rok a cast za grafiku a vyrobu. mam to cele preniest do dalsieho roka alebo nie?","spravna_odpoved":"Časovo rozlíšiť treba len 12 000 € za vopred platené nájomné reklamných plôch — zaúčtuje sa na účet 381 – Náklady budúcich období a do nákladov sa zúčtuje v roku 2027, s ktorým vecne súvisí. Zvyšných 8 000 € za výrobu a grafický návrh sa časovo nerozlišuje; náklady na reklamu a propagáciu sa účtujú do nákladov v tom účtovnom období, v ktorom vznikli, teda v roku 2026.","ustanovenie":"§ 56 ods. 2 a ods. 6 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92","citat":"náklady na reklamu a propagáciu ... účtujú sa do nákladov v tom účtovnom období, v ktorom vznikli. Ak tieto služby sú vopred platené, napríklad platené nájomné reklamných plôch, vysielacieho času, inzertného priestoru, časovo sa rozlišujú.","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Sprievodca/Postupy_uct/2025/2025.02.12_opatr_MFSR_23054_2002_92.pdf","my":{"odpoved":"Na základe princípu časovej a vecnej súvislosti nákladov (akruálny princíp) sa náklady musia zaúčtovať do obdobia, s ktorým reálne súvisia, bez ohľadu na dátum platby.\n\n-   Časť vo výške **12 000 €** za prenájom na rok 2027 **musíte časovo rozlíšiť**.\n-   Časť vo výške **8 000 €** za služby dodané v roku 2026 ide priamo **do nákladov roku 2026**.\n\n---\n\n### Podrobný rozpis a zaúčtovanie\n\n#### 1. Prenájom billboardových plôch (12 000 €)\n\nTento výdavok sa týka služby (prenájmu), ktorá bude poskytnutá až v budúcom účtovnom období (január – jún 2027). Preto tento náklad nemôže ovplyvniť výsledok hospodárenia roku 2026.\n\n*   **Účtovné riešenie:** Suma sa v roku 2026 zaúčtuje na súvahový účet **381 – Náklady budúcich období**. Do nákladov (na účet 518 – Ostatné služby) sa bude rozpúšťať postupne až v roku 2027, napríklad mesačne po 2 000 €.\n*   **Právny základ:** Náklady sa účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. Výdavky bežného obdobia, ktoré sa týkajú nákladov v budúcich obdobiach (napr. vopred platené nájomné), sa účtujú na účte 381 – Náklady budúcich období [Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, § 56 ods. 2].\n\n#### 2. Výroba a grafický návrh kampane (8 000 €)\n\nTieto služby (vytvorenie grafiky, výroba materiálov) boli firme dodané a spotrebované už v decembri 2026. Tým pádom náklad vecne aj časovo patrí do roku 2026.\n\n*   **Účtovné riešenie:** Suma sa v roku 2026 zaúčtuje priamo do nákladov na účet **518 – Ostatné služby**.\n*   **Právny základ:** Ide o náklad, ktorý časovo a vecne súvisí s účtovným obdobím 2026, a preto sa v ňom musí zaúčtovať [Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, § 5 ods. 1].\n\n### Súhrnná tabuľka k 31. 12. 2026\n\n| Položka | Suma | Účtovné zaobchádzanie v roku 2026 | Účet |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Prenájom plôch (I-VI/2027) | 12 000 € | **Časové rozlíšenie** (náklad roku 2027) | 381 |\n| Výroba a grafika (dodané XII/2026) | 8 000 € | **Priamy náklad** roku 2026 | 518 |\n| **Spolu zaplatené** | **20 000 €** | | |\n\n### Príklad účtovných zápisov v roku 2026\n\nPredpokladajme, že firma dostala jednu súhrnnú faktúru a uhradila ju z bankového účtu.\n\n| Popis účtovného prípadu | Suma | Má dať | Dal |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| 1. Zaúčtovanie prijatej faktúry | | | |\n| - Výroba a grafika (náklad 2026) | 8 000 € | 518 | 321 |\n| - Prenájom (náklad 2027) | 12 000 € | 381 | 321 |\n| 2. Úhrada faktúry z bankového účtu | 20 000 € | 321 | 221 |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPre daňovú kontrolu je kľúčové, aby zmluva alebo faktúra za prenájom jasne špecifikovala obdobie, na ktoré sa prenájom vzťahuje (január – jún 2027). Tým jednoznačne preukážete opodstatnenosť časového rozlíšenia nákladu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s postupmi účtovania uvádza, že časovo rozlíšiť na účet 381 sa musí suma 12 000 € a suma 8 000 € patrí priamo do nákladov roku 2026."},"google":{"odpoved":"Firma musí k 31. 12. 2026 časovo rozlíšiť nájomné za billboardové plochy vo výške 12 000 €, keďže sa týka až nasledujúceho účtovného obdobia (január – jún 2027). Náklady na výrobu a grafický návrh reklamnej kampane vo výške 8 000 € idú priamo do nákladov roku 2026, pretože služby boli dodané v tomto období. Časové rozlíšenie sa účtuje na účet 381 – Náklady budúcich období. Tento postup vyplýva z princípu akruálnosti a časovej a vecnej súvislosti nákladov a výnosov. Uvedené upravuje § 56 ods. 2 Postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s predpismi uvádza časové rozlíšenie nájomného vo výške 12 000 € na účet 381 a priame zaúčtovanie výroby a grafiky vo výške 8 000 € do nákladov roku 2026."},"bez":{"odpoved":"Firma musí k 31. 12. 2026 časovo rozlíšiť sumu 12 000 € za prenájom billboardových plôch, keďže táto služba sa bude čerpať až v roku 2027. Suma 8 000 € za výrobu a grafický návrh je nákladom roku 2026, pretože služba bola dodaná v tomto účtovnom období. Ide o uplatnenie akruálneho princípu, teda účtovania nákladov do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia, bez ohľadu na deň platby. Táto povinnosť vyplýva z § 56 ods. 2 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania (Postupy účtovania v PÚ).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s predpismi určuje, že sumu 12 000 € za prenájom plôch je potrebné časovo rozlíšiť do roku 2027 a suma 8 000 € za výrobu a grafický návrh patrí priamo do nákladov roku 2026."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Malá účtovná jednotka dostala v januári 2027 faktúru za telefónne služby za december 2026 vo výške 180 €. Ide o nevýznamnú, každý mesiac sa opakujúcu položku. Musí ju k 31. 12. 2026 časovo rozlíšiť cez účet 383?","otazka_volna":"fakturu za telefon za december mi poslali az v januari, je to par eur a je to kazdy mesiac rovnake. musim to naozaj prenasat do minuleho roka?","spravna_odpoved":"Nie, nie je to potrebné. Vo veľkých účtovných jednotkách a v malých účtovných jednotkách nie je potrebné časovo rozlišovať náklady a výnosy, ak ide o nevýznamný a stále sa opakujúci účtovný prípad týkajúci sa časového rozlíšenia nákladov alebo výnosov posledného a prvého mesiaca účtovného obdobia. V mikro účtovnej jednotke je úľava širšia — neobmedzuje sa len na posledný a prvý mesiac, nemožno ju však použiť pri účtovaní dotácií a emisných kvót.","ustanovenie":"§ 56 ods. 14 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92","citat":"Vo veľkých účtovných jednotkách a v malých účtovných jednotkách nie je potrebné časovo rozlišovať náklady a výnosy, ak ide o nevýznamný a stále sa opakujúci účtovný prípad týkajúci sa časového rozlíšenia nákladov alebo výnosov posledného a prvého mesiaca účtovného obdobia.","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Sprievodca/Postupy_uct/2025/2025.02.12_opatr_MFSR_23054_2002_92.pdf","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade malá účtovná jednotka nemusí časovo rozlíšiť tento náklad.**\n\nNa základe Postupov účtovania v podvojnom účtovníctve môže malá účtovná jednotka využiť zjednodušenie a upustiť od časového rozlíšenia, ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky:\n\n1.  **Ide o malú (alebo mikro) účtovnú jednotku.**\n2.  Ide o **nevýznamný a stále sa opakujúci** účtovný prípad.\n3.  Týka sa to nákladov alebo výnosov na prelome účtovných období, konkrétne **posledného mesiaca starého a prvého mesiaca nového roka**.\n\nVáš prípad (faktúra za telefón za december 2026 prijatá v januári 2027) presne spĺňa všetky tieto kritériá.\n\n### Praktický postup\n\nÚčtovná jednotka môže celý náklad vo výške 180 € zaúčtovať až v januári 2027 na základe prijatej faktúry. Týmto postupom neporuší účtovné predpisy.\n\n*   **Účtovanie v januári 2027:**\n    *   `518 - Služby / 321 - Dodávatelia` vo výške 180 €.\n\n### Pre porovnanie: Štandardný postup (ak by sa časové rozlíšenie použilo)\n\nAk by sa jednotka rozhodla (alebo musela, napr. pri významnej sume) náklad časovo rozlíšiť, postup by bol nasledovný:\n\n1.  **K 31. 12. 2026 (cez interný doklad):** Zaúčtovanie nákladu do správneho obdobia.\n    *   `518 - Služby / 383 - Výdavky budúcich období` vo výške 180 €.\n2.  **V januári 2027 (na základe faktúry):** Zúčtovanie záväzku a časového rozlíšenia.\n    *   `383 - Výdavky budúcich období / 321 - Dodávatelia` vo výške 180 €.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam, aby si účtovná jednotka definovala hranicu významnosti pre tieto prípady vo svojej internej smernici. Tým zabezpečí jednotný a preukázateľný postup pri účtovaní opakujúcich sa nákladov a výnosov na prelome rokov, čo je dôležité aj v prípade daňovej kontroly.\n\n*Zdroj: Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania (tzv. Postupy účtovania v PÚ).*","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru, že náklad nie je potrebné časovo rozlíšiť, a uviedla správne zákonné podmienky podľa postupov účtovania."},"google":{"odpoved":"Nie, malá účtovná jednotka nemusí túto faktúru časovo rozlíšiť.\n\nPri nevýznamných a každoročne sa opakujúcich nákladoch, ktoré sa týkajú posledného mesiaca účtovného obdobia, sa časové rozlíšenie nemusí uplatniť. Suma 180 € za telefónne služby sa považuje za nevýznamnú položku. Účtovná jednotka sa môže rozhodnúť zaúčtovať celý náklad až v januári 2027 na základe prijatej faktúry. Táto možnosť vyplýva z princípu významnosti. Umožňuje to § 56 ods. 14 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že účtovná jednotka nemusí položku časovo rozlíšiť, a správne sa odvoláva na § 56 ods. 14 postupov účtovania."},"bez":{"odpoved":"Nie, nemusí.\n\nKeďže ide o nevýznamnú a pravidelne sa opakujúcu nákladovú položku na prelome účtovných období, účtovná jednotka ju nemusí časovo rozlišovať. Túto výnimku zo zásady časovej a vecnej súvislosti nákladov a výnosov umožňuje § 56 ods. 6 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania v PÚ. Účtovná jednotka si však musí tento postup upraviť vo svojej internej smernici. Celý náklad vo výške 180 € tak môže zaúčtovať až v januári 2027 na základe prijatej faktúry.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď síce dospela k správnemu záveru, ale uvádza nesprávne právne ustanovenie (§ 56 ods. 6 namiesto § 56 ods. 14 postupov účtovania pre malú účtovnú jednotku)."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"S. r. o. účtuje zásoby spôsobom B. K 31. 12. 2026 vykázala celkovú sumu majetku 4,3 mil. €, čistý obrat 9,1 mil. € a priemerný prepočítaný počet zamestnancov 40; za rok 2025 prekročila len jednu z týchto hraníc. Môže v roku 2027 pokračovať v účtovaní zásob spôsobom B?","otazka_volna":"uctujeme zasoby sposobom B lebo je to jednoduchsie, ale firma nam narastla. mozem tak pokracovat alebo musim prejst na to skladove uctovanie?","spravna_odpoved":"Nie. Ak sú ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, splnené aspoň dve z podmienok podľa § 19 ods. 1 písm. a) prvého až tretieho bodu zákona o účtovníctve (majetok nad 4 000 000 €, čistý obrat nad 8 000 000 €, viac ako 50 zamestnancov), účtujú sa zásoby od nasledujúceho účtovného obdobia spôsobom A — teda od 1. januára 2027. K 31. 12. 2026 sú splnené dve (majetok aj obrat). Na túto povinnosť stačí splnenie podmienok k jedinému dňu; povinnosť auditu za rok 2026 pritom nevzniká, lebo podmienky neboli splnené aj za rok 2025.","ustanovenie":"§ 43 ods. 1 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92","citat":"V účtovnej jednotke, v ktorej sa zásoby účtujú podľa spôsobu B a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka sú splnené aspoň dve z podmienok uvedených v § 19 ods. 1 písm. a) prvom až treťom bode zákona, sa od nasledujúceho účtovného obdobia účtujú zásoby podľa spôsobu A.","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Sprievodca/Postupy_uct/2025/2025.02.12_opatr_MFSR_23054_2002_92.pdf","my":{"odpoved":"**Nie, v roku 2027 už nemôže pokračovať v účtovaní zásob spôsobom B.**\n\nVaša spoločnosť je od účtovného obdobia začínajúceho 1. januára 2027 **povinná prejsť na účtovanie zásob spôsobom A**. Dôvodom je, že k súvahovému dňu 31. 12. 2026 splnila dve z troch veľkostných kritérií stanovených v zákone o účtovníctve.\n\nPodľa § 43 ods. 1 Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania (ďalej len \"Postupy účtovania\"), platí, že ak účtovná jednotka účtujúca zásoby spôsobom B splní ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, aspoň dve z podmienok podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o účtovníctve, musí od nasledujúceho účtovného obdobia účtovať zásoby spôsobom A.\n\n### Posúdenie podmienok k 31. 12. 2026\n\nPre posúdenie povinnosti prechodu na spôsob A sa použijú limity platné pre rok 2026.\n\n| Kritériá (§ 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z.) | Hranica pre rok 2026 | Skutočnosť k 31. 12. 2026 | Splnené? |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Celková suma majetku | > 4 000 000 € | 4 300 000 € | **Áno** |\n| Čistý obrat | > 8 000 000 € | 9 100 000 € | **Áno** |\n| Priemerný prepočítaný počet zamestnancov | > 50 | 40 | Nie |\n\n**Záver:**\nKeďže vaša spoločnosť k 31. 12. 2026 splnila **dve z troch** stanovených podmienok (prekročila hranicu pre celkovú sumu majetku aj pre čistý obrat), vznikla jej povinnosť zmeniť spôsob účtovania zásob.\n\n---\n\n### Dôležité upozornenie: Rozdiel oproti povinnosti auditu\n\nJe kľúčové nezamieňať si podmienky pre povinný prechod na účtovanie zásob spôsobom A s podmienkami pre vznik povinnosti auditu účtovnej závierky.\n\n*   **Prechod na spôsob A pri zásobách:** Stačí splnenie dvoch z troch podmienok k **jedinému súvahovému dňu** (vo vašom prípade k 31. 12. 2026). Údaje za rok 2025 nie sú pre túto povinnosť relevantné. [Zásoby spôsobom B — podmienky a povinný prechod na spôsob A]\n*   **Povinnosť auditu:** Pre vznik povinnosti mať účtovnú závierku overenú audítorom je potrebné splniť dve z troch podmienok za **dve po sebe idúce účtovné obdobia**. Vo vašom prípade by sa teda posudzovali roky 2025 a 2026 spoločne.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presnou právnou argumentáciou konštatuje, že spoločnosť nemôže pokračovať v spôsobe B a musí od 1. 1. 2027 prejsť na spôsob A, pričom správne rozlišuje splnenie podmienok k jedinému dňu od podmienok auditu."},"google":{"odpoved":"Áno, spoločnosť môže v roku 2027 pokračovať v účtovaní zásob spôsobom B. Účtovná jednotka si môže zvoliť tento spôsob, ak nemá povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom. Povinnosť auditu vzniká, ak účtovná jednotka za dve po sebe bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobia splní aspoň dve z troch stanovených podmienok.\n\nK 31. 12. 2026 spoločnosť síce prekročila dve veľkostné kritériá (celková suma majetku 4,3 mil. € > 4 mil. € a čistý obrat 9,1 mil. € > 8 mil. €), avšak za rok 2025 splnila len jednu z podmienok. Keďže podmienka splnenia aspoň dvoch kritérií nie je naplnená za dve po sebe idúce obdobia, spoločnosti nevznikla povinnosť auditu za rok 2026. Táto skutočnosť je v súlade s § 19 ods. 1 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a umožňuje jej použiť spôsob B v zmysle § 43 ods. 5 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania v sústave podvojného účtovníctva.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru a použila nesprávne právne pravidlo, keďže na povinný prechod na spôsob A účtovania zásob stačí splnenie dvoch podmienok k jedinému dňu zostavenia účtovnej závierky (§ 43 ods. 1 postupov účtovania) a nevyžaduje sa vznik povinnosti auditu za dve po sebe idúce obdobia."},"bez":{"odpoved":"Nie, v roku 2027 nemôže pokračovať v účtovaní zásob spôsobom B.\n\nSpoločnosti vznikla za účtovné obdobie 2026 povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom, pretože splnila dve z troch veľkostných kritérií: celková suma majetku presiahla 4 000 000 € a čistý obrat presiahol 8 000 000 €. Účtovná jednotka, ktorá má povinnosť auditu, musí v nasledujúcom účtovnom období (t. j. v roku 2027) účtovať zásoby spôsobom A. Táto povinnosť vyplýva z § 19 ods. 1 písm. c) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v nadväznosti na § 43 ods. 6 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne tvrdí, že spoločnosti vznikla povinnosť auditu za rok 2026, hoci na audit je potrebné splniť kritériá za dve po sebe idúce obdobia, a na základe tohto chybného pravidla odôvodňuje prechod na spôsob A."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Firma oceňuje úbytok materiálu rovnakého druhu cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom, ktorý však prepočítava len raz za štvrťrok, vždy k poslednému dňu štvrťroka. Je tento postup v súlade s postupmi účtovania pre podnikateľov?","otazka_volna":"vazeny priemer na sklade nam program prepocitava raz za kvartal. je to ok alebo to musi byt castejsie?","spravna_odpoved":"Nie, nie je. Vážený aritmetický priemer sa musí počítať najmenej raz za mesiac; štvrťročný prepočet je v rozpore s § 22 ods. 1 postupov účtovania. Prípustnou alternatívou je metóda, keď sa prvá cena na ocenenie prírastku zásob použije ako prvá cena na ocenenie úbytku zásob (FIFO). Metóda LIFO v slovenskom účtovníctve prípustná nie je.","ustanovenie":"§ 22 ods. 1 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92","citat":"Vážený aritmetický priemer sa počíta najmenej raz za mesiac.","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Sprievodca/Postupy_uct/2025/2025.02.12_opatr_MFSR_23054_2002_92.pdf","my":{"odpoved":"**Nie, tento postup nie je v súlade s platnou legislatívou.**\n\nPodľa Postupov účtovania pre podnikateľov sa vážený aritmetický priemer na ocenenie úbytku zásob musí počítať **najmenej raz za mesiac**. Váš postup s prepočtom raz za štvrťrok nespĺňa túto minimálnu zákonnú požiadavku.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nZákladné pravidlo pre oceňovanie úbytku zásob metódou váženého aritmetického priemeru je stanovené v § 22 ods. 1 Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov.\n\nCitované ustanovenie uvádza:\n> „Úbytok zásob rovnakého druhu sa môže účtovať v ocenení cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom z obstarávacích cien alebo vlastných nákladov... **Vážený aritmetický priemer sa počíta najmenej raz za mesiac.**“ [Opatrenie Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, § 22, ods. 1]\n\n**Dôsledky nesprávneho postupu:**\n*   **Nesprávne ocenenie spotreby:** Štvrťročný prepočet môže viesť k skresleniu nákladov na spotrebovaný materiál v jednotlivých mesiacoch.\n*   **Nesprávna hodnota zásob:** Zostatok zásob na sklade nemusí byť ku koncu mesiaca ocenený správne, čo ovplyvňuje hodnotu majetku v súvahe.\n*   **Skreslený výsledok hospodárenia:** Nesprávne zaúčtované náklady priamo ovplyvňujú výsledok hospodárenia a následne aj základ dane z príjmov.\n*   **Nález pri audite alebo daňovej kontrole:** Takýto postup by bol pri kontrole s najväčšou pravdepodobnosťou identifikovaný ako účtovná chyba v rozpore s platnými predpismi.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam bezodkladne upraviť internú smernicu o účtovaní zásob a zosúladiť frekvenciu prepočtu váženého priemeru s požiadavkou postupov účtovania, t. j. vykonávať prepočet minimálne na mesačnej báze, vždy ku koncu kalendárneho mesiaca. Týmto krokom zabezpečíte nielen súlad s legislatívou, ale aj presnejšie vykazovanie výsledku hospodárenia a hodnoty majetku v priebehu roka.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presnou citáciou § 22 ods. 1 postupov účtovania konštatuje, že vážený aritmetický priemer sa musí počítať najmenej raz za mesiac, a preto štvrťročný prepočet nie je v súlade s predpismi."},"google":{"odpoved":"Nie, tento postup nie je v súlade s platnou legislatívou.\n\nPri oceňovaní úbytku zásob metódou váženého aritmetického priemeru sa priemer musí počítať najmenej raz za mesiac. Štvrťročná periodicita prepočtu túto požiadavku nespĺňa. Tento postup teda nie je v súlade s § 25 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Podrobnosti ustanovuje § 43 ods. 9 Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania pre podnikateľov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru a uvádza správnu lehotu (najmenej raz za mesiac), hoci uvádza odkaz na § 43 ods. 9 namiesto § 22 ods. 1 postupov účtovania."},"bez":{"odpoved":"Nie, tento postup nie je v súlade s postupmi účtovania. Vážený aritmetický priemer sa musí počítať najmenej raz za mesiac. Prepočítavanie ceny len raz za štvrťrok nespĺňa túto minimálnu požiadavku. Tento postup upravuje § 22 ods. 6 Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza záporný záver aj vecnú podmienku, že vážený aritmetický priemer sa musí prepočítavať najmenej raz za mesiac."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Na výrobnej hale firma v roku 2026 dokončila a zaradila do užívania dve stavebné akcie: v marci vstavbu za 1 000 € a v októbri prístavbu skladového prístrešku za 900 €. Ide o opravy, ktoré možno dať priamo do daňových výdavkov, alebo o technické zhodnotenie?","otazka_volna":"robili sme na hale dve mensie veci, kazda pod 1700 eur. mozem to dat rovno do nakladov alebo mi to dokopy da technicke zhodnotenie?","spravna_odpoved":"Ide o technické zhodnotenie. Posudzuje sa úhrn výdavkov na dokončené nadstavby, prístavby, vstavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie pri jednotlivom majetku za celé zdaňovacie obdobie — tu 1 000 + 900 = 1 900 €, čo prevyšuje hranicu 1 700 €. Suma 1 900 € preto zvýši vstupnú cenu haly a odpisuje sa; nemožno ju uplatniť jednorazovo do daňových výdavkov, hoci ani jedna položka samostatne hranicu 1 700 € neprekročila.","ustanovenie":"§ 29 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"výdavky na dokončené nadstavby, prístavby, vstavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 1 700 eur v úhrne za zdaňovacie obdobie","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií ide v oboch prípadoch o **technické zhodnotenie**, nie o opravy. Tieto výdavky preto nie je možné jednorazovo zahrnúť do daňových nákladov, ale je potrebné ich pripočítať k vstupnej (alebo zostatkovej) cene výrobnej haly a odpisovať.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n#### 1. Povaha stavebných prác\n\nZákon o dani z príjmov definuje technické zhodnotenie predovšetkým podľa jeho charakteru. Medzi technické zhodnotenie patria okrem iného aj **prístavby a stavebné úpravy** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 29, ods. 1].\n\n*   **Prístavba:** Rozšírenie pôdorysu stavby. Váš skladový prístrešok za 900 € spĺňa túto definíciu.\n*   **Vstavba:** Stavebná úprava, ktorou sa do existujúceho priestoru vkladá nová konštrukcia. Vaša vstavba za 1 000 € je teda tiež technickým zhodnotením.\n\nNaopak, opravou sa rozumie odstraňovanie opotrebenia alebo poškodenia s cieľom uvedenia majetku do pôvodného alebo prevádzkyschopného stavu, pričom sa nemenia jeho technické parametre ani účel použitia. Vaše akcie majetok nerozširovali, nie opravovali.\n\n#### 2. Posúdenie finančného limitu (kľúčový bod)\n\nHoci každá z akcií samostatne nepresiahla sumu 1 700 €, pre posúdenie, či ide o technické zhodnotenie, sa výdavky na všetky technické zhodnotenia vykonané na jednom majetku **sčítavajú za celé zdaňovacie obdobie (kalendárny rok)**.\n\nVáš výpočet pre výrobnú halu za rok 2026 je nasledovný:\n\n| Akcia | Suma | Dátum dokončenia |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Vstavba | 1 000 € | Marec 2026 |\n| Prístavba | 900 € | Október 2026 |\n| **Spolu za rok 2026** | **1 900 €** | |\n\n**Výsledok:**\nCelková suma výdavkov na technické zhodnotenie haly v roku 2026 je **1 900 €**, čo **prekračuje limit 1 700 €** za zdaňovacie obdobie [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 29, ods. 1].\n\n### Záver a daňový dopad\n\nKeďže úhrnná suma výdavkov na technické zhodnotenie presiahla v roku 2026 stanovený limit, celú sumu **1 900 € musíte považovať za technické zhodnotenie**.\n\nTo v praxi znamená, že:\n1.  O sumu 1 900 € **zvýšite vstupnú (alebo zostatkovú) cenu** výrobnej haly.\n2.  Túto sumu **nemôžete uplatniť ako jednorazový daňový výdavok** v roku 2026.\n3.  Do daňových výdavkov sa dostane postupne prostredníctvom **odpisov zo zvýšenej ceny haly** v nasledujúcich rokoch, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo technické zhodnotenie dokončené a zaradené do užívania.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným odkazom na zákon určila, že ide o technické zhodnotenie z dôvodu sčítania výdavkov za zdaňovacie obdobie na sumu 1 900 €, ktorá prekračuje limit 1 700 €."},"google":{"odpoved":"V oboch prípadoch ide o technické zhodnotenie, nie o opravy. Podľa zákona sa za technické zhodnotenie považujú okrem iného aj výdavky na dokončené prístavby a vstavby. Hoci ani jedna z akcií samostatne neprekročila hodnotu 1 700 €, pre posúdenie je rozhodujúci ich úhrn za zdaňovacie obdobie na jednom majetku. Keďže súčet výdavkov je 1 900 € (1 000 € + 900 €), táto suma presiahla stanovený limit. Celková suma 1 900 € teda zvýši vstupnú (zostatkovú) cenu výrobnej haly a bude sa odpisovať. Tento postup upravuje § 29 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že ide o technické zhodnotenie z dôvodu prekročenia limitu 1 700 € v úhrne za zdaňovacie obdobie (1 900 €), ktoré zvyšuje vstupnú cenu a odpisuje sa."},"bez":{"odpoved":"Ide o technické zhodnotenie, pretože vstavba a prístavba sa nepovažujú za opravu a ich súhrnná hodnota v jednom zdaňovacom období presiahla stanovený limit. Celková suma výdavkov na technické zhodnotenie v zdaňovacom období 2026 je 1 900 € (1 000 € + 900 €). Táto suma presahuje hranicu 1 700 € za zdaňovacie obdobie, po prekročení ktorej sa výdavky považujú za technické zhodnotenie. Firma je povinná o túto sumu zvýšiť vstupnú cenu haly a odpisovať ju. Vyplýva to z § 29 ods. 1 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom určila, že ide o technické zhodnotenie z dôvodu prekročenia limitu 1 700 € úhrnom za zdaňovacie obdobie (1 900 €), ktoré zvyšuje vstupnú cenu majetku."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Firma v roku 2024 zaradila do dlhodobého hmotného majetku zariadenie s obstarávacou cenou 1 500 € (doba použiteľnosti nad jeden rok). V roku 2026 na ňom vykonala modernizáciu za 2 200 €. Ako sa modernizácia posúdi a z akej ceny sa bude ďalej odpisovať?","otazka_volna":"mali sme lacne zariadenie okolo pol druha tisic eur a teraz sme doň investovali vyse dvoch tisic. da sa to dat do nakladov ked ten original bol pod hranicou?","spravna_odpoved":"Považuje sa to za technické zhodnotenie, hoci obstarávacia cena pôvodného majetku bola 1 700 € a menej. Technické zhodnotenie v sume vyššej ako 1 700 € za zdaňovacie obdobie vykonané na takomto dlhodobom hmotnom majetku sa pripočíta k jeho obstarávacej cene — nová vstupná cena je 1 500 + 2 200 = 3 700 € — a z nej sa uplatní ročný odpis vypočítaný podľa § 26 zákona o dani z príjmov. Jednorazové zahrnutie do daňových výdavkov možné nie je.","ustanovenie":"§ 29 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Za technické zhodnotenie sa považuje aj technické zhodnotenie v sume vyššej ako 1 700 eur za zdaňovacie obdobie vykonané na dlhodobom hmotnom majetku, ktorého obstarávacia cena bola 1 700 eur a menej. Takéto technické zhodnotenie sa pripočíta k obstarávacej cene dlhodobého hmotného majetku a uplatní sa ročný odpis vypočítaný podľa § 26.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/","my":{"odpoved":"Áno, táto situácia má špecifický daňový režim. **Modernizácia sa považuje za technické zhodnotenie a keďže jej hodnota presiahla 1 700 €, z pôvodne drobného majetku sa stáva riadny odpisovaný hmotný majetok. Odpisovať sa bude zo vstupnej ceny, ktorá je súčtom pôvodnej obstarávacej ceny a nákladov na modernizáciu, teda z 3 700 €.**\n\nTu je podrobný postup a vysvetlenie:\n\n### 1. Pôvodné zaradenie majetku (rok 2024)\n\nZariadenie s obstarávacou cenou 1 500 € nespĺňalo pri zaradení v roku 2024 podmienku vstupnej ceny pre hmotný majetok odpisovaný podľa zákona o dani z príjmov (tá je vyššia ako 1 700 €).\n\n*   Išlo o tzv. **drobný dlhodobý hmotný majetok**.\n*   Spoločnosť ho mohla buď jednorazovo zaúčtovať do nákladov, alebo sa rozhodnúť, že ho bude považovať za dlhodobý majetok a odpisovať ho podľa svojich interných účtovných pravidiel. Tieto účtovné odpisy boli zároveň daňovo uznaným výdavkom.\n\n### 2. Posúdenie modernizácie (rok 2026)\n\nModernizácia je jednou z foriem technického zhodnotenia hmotného majetku [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 29, ods. 5].\n\n*   Podľa zákona o dani z príjmov sa za technické zhodnotenie považujú výdavky na modernizáciu, rekonštrukciu atď., ak v úhrne za zdaňovacie obdobie **prevyšujú sumu 1 700 €** pri jednotlivom majetku [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 29, ods. 1].\n*   Keďže náklady na modernizáciu boli 2 200 €, táto podmienka je splnená.\n\n### 3. Nová vstupná cena a odpisovanie od roku 2026\n\nPre tento prípad platí špeciálne ustanovenie zákona o dani z príjmov, ktoré hovorí, že za technické zhodnotenie sa považuje aj to, ktoré je v sume vyššej ako 1 700 € vykonané na majetku, ktorého obstarávacia cena bola 1 700 € a menej.\n\n*   **Takéto technické zhodnotenie sa pripočíta k pôvodnej obstarávacej cene majetku a z tejto novej sumy sa začne uplatňovať daňový odpis** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 29, ods. 3].\n*   Majetok sa tak v roku 2026 \"prekvalifikuje\" na riadny hmotný majetok odpisovaný podľa zákona o dani z príjmov.\n\n**Výpočet novej vstupnej ceny:**\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Pôvodná obstarávacia cena (2024) | 1 500,00 € |\n| Technické zhodnotenie - modernizácia (2026) | 2 200,00 € |\n| **Nová vstupná cena pre daňové odpisy od 2026** | **3 700,00 €** |\n\nOd roku 2026 sa zariadenie musí zaradiť do príslušnej odpisovej skupiny a odpisovať rovnomernou metódou (prípadne zrýchlenou, ak ide o skupinu 2 alebo 3) zo vstupnej ceny 3 700 €.\n\n*   **Príklad odpisovania:** Ak zariadenie patrí do **2. odpisovej skupiny** (doba odpisovania 6 rokov), ročný daňový odpis bude 616,67 € (3 700 € / 6 rokov). V roku 2026 sa uplatní len pomerná časť ročného odpisu podľa počtu mesiacov od dokončenia modernizácie do konca roka.\n\n***\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôsledne si skontrolujte, ako ste o majetku účtovali v rokoch 2024 a 2025. Účtovné odpisy uplatnené v týchto rokoch boli daňovo uznané. Od roku 2026 však musíte prejsť na daňové odpisovanie podľa § 26 až § 28 zákona o dani z príjmov. Je pravdepodobné, že účtovné a daňové odpisy sa budú od tohto momentu líšiť, čo môže mať vplyv na výpočet odloženej dane. Nezabudnite majetok správne zaradiť do odpisovej skupiny podľa prílohy č. 1 zákona o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že modernizácia sa považuje za technické zhodnotenie podľa § 29 ods. 3 zákona o dani z príjmov a pripočíta sa k obstarávacej cene na novú vstupnú cenu 3 700 €, z ktorej sa uplatnia odpisy."},"google":{"odpoved":"Modernizácia v sume 2 200 € sa považuje za technické zhodnotenie, pretože v úhrne za zdaňovacie obdobie presiahla sumu 1 700 €. Technické zhodnotenie zvyšuje vstupnú cenu majetku, z ktorej sa bude ďalej odpisovať. Nová vstupná cena pre daňové odpisy je súčtom pôvodnej obstarávacej ceny a nákladov na modernizáciu. Zariadenie sa tak bude odpisovať zo zvýšenej vstupnej ceny 3 700 € (1 500 € + 2 200 €). Vyplýva to z § 29 ods. 1 a 2 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne kvalifikuje modernizáciu ako technické zhodnotenie a určuje novú vstupnú cenu na odpisovanie vo výške 3 700 €."},"bez":{"odpoved":"Modernizácia v sume 2 200 € sa považuje za technické zhodnotenie, pretože jej hodnota v úhrne za zdaňovacie obdobie presiahla 1 700 €. Toto technické zhodnotenie zvyšuje vstupnú (alebo zostatkovú) cenu majetku. Keďže pôvodná vstupná cena majetku (1 500 €) bola nižšia ako zákonom stanovený limit, jeho daňová zostatková cena je nulová. Zariadenie sa preto bude ďalej odpisovať z novej vstupnej ceny vo výške technického zhodnotenia, teda 2 200 €. Uvedený postup vyplýva z § 29 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza novú vstupnú cenu na odpisovanie vo výške 2 200 € namiesto 3 700 € (1 500 € + 2 200 €), čo odporuje § 29 ods. 3 zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Firma prevádzkuje penzión v budove zatriedenej do kódu Klasifikácie stavieb 121, ktorú využíva na poskytovanie ubytovacích služieb; vstupná cena budovy je 500 000 €. V roku 2026 zaúčtovala opravy (výmena okien, maľovanie) 42 000 € a technické zhodnotenie 15 000 €. Môže 42 000 € opráv uplatniť jednorazovo do daňových výdavkov?","otazka_volna":"mame penzion a tento rok sme dali dost penazi do opráv a trochu do prerabky. opravy si viem hodit rovno do nakladov, nie?","spravna_odpoved":"Nie. Úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na takejto budove je 42 000 + 15 000 = 57 000 €, čo je 11,4 % vstupnej ceny 500 000 €, teda najmenej 10 % vstupnej ceny budovy. Celý úhrn 57 000 € sa preto považuje za iný majetok podľa § 22 ods. 6 písm. f) zákona o dani z príjmov a musí sa odpisovať. Podľa § 26 ods. 14 sa ročný odpis určí najviac počas doby odpisovania budovy (odpisová skupina 6, teda 40 rokov) a najmenej počas polovice doby odpisovania odpisovej skupiny 6, teda najmenej 20 rokov.","ustanovenie":"§ 22 ods. 6 písm. f) a § 26 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budove zatriedenej do kódu Klasifikácie stavieb 121 podľa osobitného predpisu, využívanej na účely poskytovania ubytovacích služieb na základe zmluvy o ubytovaní a s nimi spojených služieb, ktorý je najmenej 10 % vstupnej ceny tejto budovy","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade nemôže vaša firma uplatniť náklady na opravy vo výške 42 000 € jednorazovo do daňových výdavkov.**\n\nCelý úhrn nákladov na opravy a technické zhodnotenie v celkovej sume 57 000 € musíte považovať za samostatný \"iný majetok\" a odpisovať ho počas 6 rokov.\n\n### Posúdenie podľa Zákona o dani z príjmov\n\nOd 1. januára 2026 platí nové pravidlo podľa § 22 ods. 6 písm. f) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia, ak **úhrn technického zhodnotenia a opráv** vykonaných na budove využívanej na ubytovacie služby (kód Klasifikácie stavieb 121) za jedno zdaňovacie obdobie dosiahne **aspoň 10 % vstupnej ceny** tejto budovy, celý tento úhrn sa považuje za tzv. \"iný majetok\".\n\nTento iný majetok sa následne odpisuje samostatne, oddelene od pôvodnej budovy.\n\n### Aplikácia na váš prípad\n\nVo vašom prípade je potrebné sčítať náklady na opravy a technické zhodnotenie a porovnať ich s limitom 10 % zo vstupnej ceny budovy.\n\n| Položka | Suma | Výpočet |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Vstupná cena budovy | 500 000,00 € | |\n| **Limit (10 % zo vstupnej ceny)** | **50 000,00 €** | `500 000,00 € * 0,10` |\n| | | |\n| Náklady na opravy v roku 2026 | 42 000,00 € | |\n| Náklady na technické zhodnotenie v r. 2026 | 15 000,00 € | |\n| **Úhrn opráv a TZ spolu** | **57 000,00 €** | `42 000,00 € + 15 000,00 €` |\n| **Porovnanie** | **57 000,00 € > 50 000,00 €** | **Podmienka je splnená** |\n\nKeďže úhrn nákladov (57 000 €) presiahol stanovený limit (50 000 €), nie je možné náklady na opravy (42 000 €) uznať ako jednorazový daňový výdavok.\n\n### Daňové a účtovné riešenie\n\nCelú sumu **57 000,00 €** musíte zaúčtovať a daňovo riešiť nasledovne:\n1.  **Zaradenie majetku:** Vytvoríte novú kartu majetku s názvom napr. \"Iný majetok - Opravy a TZ penziónu 2026\" so vstupnou cenou 57 000,00 €.\n2.  **Odpisová skupina:** Tento majetok sa zaradí do **2. odpisovej skupiny** [Zdroj: 89_Danove_priznanie_subjektov_verejnej_spravy_a_uzemnej_samospravy_za_rok_2025_2025.md].\n3.  **Doba odpisovania:** Doba odpisovania je **6 rokov**.\n4.  **Spôsob odpisovania:** Môžete si zvoliť rovnomerný (§ 27 ZDP) alebo zrýchlený spôsob odpisovania (§ 28 ZDP), keďže ide o majetok zaradený v 2. odpisovej skupine.\n\n**Čo by sa stalo, ak by limit nebol prekročený?**\nAk by celkový úhrn bol napríklad 49 000 € (menej ako 50 000 €), postupovali by ste štandardne:\n*   Náklady na opravy by boli v plnej výške jednorazovým daňovým výdavkom.\n*   Technické zhodnotenie by zvýšilo vstupnú cenu pôvodnej budovy a odpisovalo by sa spolu s ňou.\n\n---\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nKeďže máte na výber medzi rovnomerným a zrýchleným odpisovaním, zvážte svoju daňovú stratégiu. Zrýchlené odpisovanie vám v prvých rokoch umožní uplatniť si vyššie daňové odpisy, a tým znížiť základ dane výraznejšie, zatiaľ čo rovnomerné odpisovanie zabezpečí stabilnú výšku odpisov počas celej doby.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza zaradenie do 2. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 6 rokov, hoci podľa § 26 ods. 14 zákona o dani z príjmov je doba odpisovania najmenej 20 rokov a najviac 40 rokov."},"google":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade si firma nemôže uplatniť opravy v sume 42 000 € ako jednorazový daňový výdavok. Od 1. januára 2026 platí pre budovy na ubytovanie (kód 121) špeciálny režim. Ak úhrn opráv a technického zhodnotenia za zdaňovacie obdobie dosiahne aspoň 10 % vstupnej ceny budovy, táto celková suma sa považuje za iný majetok a odpisuje sa. Vo vašom prípade je úhrn 57 000 € (42 000 + 15 000), čo je viac ako 10 %-ný limit 50 000 € (10 % z 500 000 €). Celá suma 57 000 € sa preto musí odpisovať v súlade s § 22 ods. 6 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza záporné stanovisko, vypočítaný úhrn 57 000 €, prekročenie 10 % limitu vstupnej ceny budovy kategórie 121 a povinnosť odpisovať celú sumu ako iný majetok podľa § 22 ods. 6 písm. f) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Áno, výdavky vo výške 42 000 € je možné uplatniť ako jednorazový daňový výdavok, pokiaľ ide o opravu a udržiavanie. Musí ísť o činnosti, ktorými sa majetok uvádza do predošlého alebo prevádzkyschopného stavu bez zmeny jeho technických parametrov. Ak by však výmena okien predstavovala modernizáciu (zmenu vlastností na kvalitatívne vyššiu úroveň), považovala by sa za technické zhodnotenie. Oprava je daňovým výdavkom v plnej výške v súlade s § 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Naopak, technické zhodnotenie v sume nad 1 700 € za rok sa odpisuje ako súčasť vstupnej ceny majetku podľa § 29 ods. 1 a 2 citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru a neaplikovala osobitné pravidlo podľa § 22 ods. 6 písm. f) zákona o dani z príjmov pre budovy s kódom 121, pri ktorých sa úhrn opráv a technického zhodnotenia presahujúci 10 % vstupnej ceny musí odpisovať."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Firma si chce obstarať obrábací stroj zaradený do odpisovej skupiny 2 formou finančného prenájmu. Lízingová spoločnosť ponúka zmluvu s dobou nájmu 36 mesiacov a s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pričom vlastnícke právo má prejsť na firmu bez zbytočného odkladu po skončení nájmu. Splní táto zmluva definíciu finančného prenájmu podľa zákona o dani z príjmov?","otazka_volna":"ponukaju nam leasing na stroj na tri roky s odkupom na konci. je to normalny financny leasing alebo to danovo nepobezi?","spravna_odpoved":"Nie, nesplní. Doba trvania nájmu musí byť najmenej 60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. 1. Odpisová skupina 2 má dobu odpisovania 6 rokov, teda 72 mesiacov, a 60 % z toho je 43,2 mesiaca. Zmluva na 36 mesiacov túto podmienku nespĺňa, preto nejde o finančný prenájom podľa § 2 písm. s) zákona o dani z príjmov a majetok sa nemôže obstarať a odpisovať v režime finančného prenájmu.","ustanovenie":"§ 2 písm. s) druhý bod a § 26 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. 1","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/","my":{"odpoved":"**Nie, táto zmluva nespĺňa definíciu finančného prenájmu podľa zákona o dani z príjmov, pretože doba nájmu je kratšia ako zákonom stanovené minimum.**\n\nAby bol prenájom považovaný za finančný prenájom na daňové účely, musí okrem iného spĺňať podmienku minimálnej doby trvania. Táto doba musí byť najmenej 60 % doby odpisovania pre danú odpisovú skupinu [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 2 písm. s)].\n\n### Podrobný výpočet a zdôvodnenie\n\n1.  **Zaradenie majetku a doba odpisovania:**\n    *   Obrábací stroj je zaradený v **2. odpisovej skupine**.\n    *   Doba odpisovania pre 2. odpisovú skupinu je **6 rokov** (t. j. 72 mesiacov) [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 26].\n\n2.  **Výpočet minimálnej doby finančného prenájmu:**\n    *   Minimálna doba nájmu sa vypočíta ako 60 % zo štandardnej doby odpisovania.\n    *   Výpočet: 72 mesiacov × 60 % = **43,2 mesiacov**.\n    *   Podľa bežnej praxe a komentárov k zákonu sa minimálna doba pre 2. odpisovú skupinu stanovuje na **44 mesiacov** (3 roky a 8 mesiacov).\n\n3.  **Porovnanie s navrhovanou zmluvou:**\n    *   Navrhovaná doba nájmu v zmluve je **36 mesiacov**.\n    *   Porovnanie: 36 mesiacov < 44 mesiacov.\n\nNavrhovaná doba nájmu je kratšia ako zákonom požadované minimum.\n\n| Položka | Hodnota | Zdroj |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Odpisová skupina | 2 | Podľa zadania |\n| Doba odpisovania | 6 rokov (72 mesiacov) | § 26 ZDP |\n| **Minimálna doba prenájmu (60 %)** | **44 mesiacov** | § 2 písm. s) ZDP |\n| Navrhovaná doba prenájmu | 36 mesiacov | Podľa zadania |\n| **Splnenie podmienky** | **NIE** | 36 < 44 |\n\n**Dôsledok:**\nAk by firma uzavrela zmluvu s dobou trvania 36 mesiacov, takýto prenájom by sa na účely dane z príjmov nepovažoval za finančný prenájom, ale za operatívny prenájom. To znamená, že firma by si nemohla stroj zaradiť do majetku a daňovo ho odpisovať. Do daňových výdavkov by si uplatňovala len dohodnuté nájomné (splátky).\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporučte lízingovej spoločnosti upraviť zmluvu tak, aby doba nájmu bola najmenej 44 mesiacov. Tým splníte podmienky finančného prenájmu a budete môcť majetok daňovo odpisovať počas doby trvania lízingu, čo je zvyčajne daňovo výhodnejšie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza záporný záver, cituje príslušné ustanovenia zákona o dani z príjmov a správne vypočítala minimálnu dobu prenájmu 60 % zo 72 mesiacov (43,2 mesiaca, resp. zaokrúhlene 44 mesiacov)."},"google":{"odpoved":"Nie, táto zmluva nespĺňa definíciu finančného prenájmu podľa zákona o dani z príjmov. Dôvodom je nesplnenie podmienky minimálnej doby trvania nájmu. Pre hmotný majetok zaradený v 2. odpisovej skupine s dobou odpisovania 6 rokov (72 mesiacov) musí doba prenájmu trvať najmenej 44 mesiacov. Navrhovaná doba 36 mesiacov je kratšia ako zákonom stanovené minimum. Táto podmienka vyplýva z ustanovenia § 2 písm. s) bod 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktoré stanovuje minimálnu dobu nájmu na 60 % doby odpisovania.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza záporný záver, cituje príslušné ustanovenie zákona (§ 2 písm. s) bod 2) o minimálnej dobe 60 % z odpisovania a správne konštatuje, že doba 36 mesiacov zákonné minimum nespĺňa (pričom 43,2 mesiaca zaokrúhľuje na celých 44 mesiacov)."},"bez":{"odpoved":"Nie, táto zmluva nespĺňa definíciu finančného prenájmu podľa zákona o dani z príjmov. Minimálna doba trvania finančného prenájmu pre majetok zaradený v 2. odpisovej skupine musí byť aspoň 44 mesiacov. Táto lehota predstavuje 60 % z doby odpisovania, ktorá je pre túto skupinu 6 rokov (72 mesiacov). Keďže navrhovaná doba nájmu je 36 mesiacov, podmienka minimálnej doby trvania nie je splnená. Uvedenú podmienku stanovuje § 2 písm. s) bod 1 v nadväznosti na § 26 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza záver, že podmienka nie je splnená, keďže 36 mesiacov nedosahuje zákonom požadovaných 60 % z doby odpisovania 72 mesiacov (43,2 mesiaca, zaokrúhlene 44 mesiacov)."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Firma obstarala v januári 2026 stroj zaradený do odpisovej skupiny 2 formou finančného prenájmu; lízingová zmluva je uzavretá na 4 roky. Účtovníčka chce stroj daňovo odpísať rovnomerne počas 4 rokov trvania leasingu. Je to správne?","otazka_volna":"stroj mame na leasing na styri roky. mozem ho odpisat za tie styri roky co splacam alebo to musim tahat dlhsie?","spravna_odpoved":"Nie. Hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu (okrem pozemkov) odpíše daňovník počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 ods. 1, teda podľa odpisovej skupiny — pri odpisovej skupine 2 počas 6 rokov, nie počas 4 rokov trvania nájmu. Osobitné lízingové (zrýchlené) odpisovanie predmetu finančného prenájmu počas doby trvania nájmu bolo zo zákona o dani z príjmov odstránené.","ustanovenie":"§ 26 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu, okrem pozemkov, odpíše daňovník počas doby odpisovania tohto majetku podľa odseku 1 do výšky vstupnej ceny ustanovenej v § 25 spôsobom podľa § 27 alebo § 28","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/","my":{"odpoved":"Nie, tento postup nie je správny. **Daňové odpisovanie majetku obstaraného formou finančného prenájmu sa od 1. januára 2015 už neriadi dĺžkou lízingovej zmluvy, ale štandardnou dobou odpisovania pre danú odpisovú skupinu.**\n\nOd roku 2015 bola zrušená možnosť odpisovať majetok počas doby trvania finančného prenájmu. Takýto majetok sa musí odpisovať rovnako ako majetok obstaraný kúpou, teda podľa doby odpisovania stanovenej v zákone o dani z príjmov [Komentrk26zkona5952003Zz.md].\n\n### Správny postup vo vašom prípade\n\n1.  **Doba odpisovania:** Stroj je zaradený v **2. odpisovej skupine**, pre ktorú je stanovená doba odpisovania **6 rokov** [referencne_hodnoty, Odpisové skupiny — doby odpisovania a koeficienty]. Stroj teda musíte daňovo odpisovať počas 6 rokov, nie počas 4-ročnej doby trvania lízingu.\n\n2.  **Metóda odpisovania:** Keďže ide o 2. odpisovú skupinu, môžete si vybrať medzi **rovnomerným** (§ 27) alebo **zrýchleným** (§ 28) spôsobom odpisovania [Komentrk26zkona5952003Zz.md]. Zvolenú metódu však už nie je možné počas celej doby odpisovania zmeniť [referencne_hodnoty, Vozidlá = OS 1, len rovnomerne; zákaz zmeny metódy].\n\n3.  **Podmienka minimálnej doby nájmu:** Zákon o dani z príjmov naďalej vyžaduje, aby doba trvania finančného prenájmu bola najmenej 60 % štandardnej doby odpisovania majetku.\n    *   Doba odpisovania pre 2. skupinu: 6 rokov\n    *   Minimálna doba lízingu: 6 rokov * 60 % = 3,6 roka (t. j. 3 roky a cca 8 mesiacov) [Komentrk26zkona5952003Zz.md].\n    *   **Vaša zmluva na 4 roky túto podmienku spĺňa**, takže finančný prenájom je z daňového hľadiska platný. Problémom je len nesprávne určená doba odpisovania.\n\n### Príklad správneho rovnomerného odpisovania\n\nPredpokladajme, že vstupná cena stroja je 60 000 €.\n\n| Rok odpisovania | Zdaňovacie obdobie | Výpočet ročného odpisu | Daňový odpis v EUR | Zostatková cena v EUR |\n| :--------------- | :----------------- | :--------------------- | :----------------- | :-------------------- |\n| 1.               | 2026               | 60 000 / 6             | 10 000,00          | 50 000,00             |\n| 2.               | 2027               | 60 000 / 6             | 10 000,00          | 40 000,00             |\n| 3.               | 2028               | 60 000 / 6             | 10 000,00          | 30 000,00             |\n| 4.               | 2029               | 60 000 / 6             | 10 000,00          | 20 000,00             |\n| 5.               | 2030               | 60 000 / 6             | 10 000,00          | 10 000,00             |\n| 6.               | 2031               | 60 000 / 6             | 10 000,00          | 0,00                  |\n| **Spolu**        |                    |                        | **60 000,00**      |                       |\n\n**Záver:** Účtovníčka musí zmeniť plán odpisovania zo 4 rokov na 6 rokov a uplatňovať ročný odpis vo výške 1/6 vstupnej ceny (pri rovnomernej metóde).\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nKeďže stroj patrí do 2. odpisovej skupiny, zvážte použitie **zrýchlenej metódy odpisovania**. Tá vám umožní v prvých rokoch uplatniť vyššie daňové odpisy, a tým si znížiť základ dane viac ako pri rovnomernej metóde. To môže byť výhodné, ak očakávate v najbližších rokoch vyššie zisky. Pamätajte však, že raz zvolenú metódu už nemožno zmeniť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že postup účtovníčky nie je správny, pretože predmet finančného prenájmu zaradený do 2. odpisovej skupiny sa musí odpisovať podľa štandardnej doby odpisovania 6 rokov a nie počas 4 rokov trvania zmluvy."},"google":{"odpoved":"Nie, tento postup nie je správny.\n\nHmotný majetok obstaraný formou finančného prenájmu sa odpisuje rovnomerne alebo zrýchlene počas štandardnej doby odpisovania stanovenej pre jeho odpisovú skupinu. Pre stroj zaradený v 2. odpisovej skupine je zákonom stanovená doba odpisovania 6 rokov. Dĺžka trvania lízingovej zmluvy (4 roky) tak neurčuje dobu daňového odpisovania majetku. Tento postup vyplýva z § 26 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza záporné stanovisko a vysvetľuje, že majetok v 2. odpisovej skupine sa musí odpisovať štandardne 6 rokov podľa zákona o dani z príjmov, nie počas 4 rokov trvania lízingu."},"bez":{"odpoved":"Nie, tento postup nie je správny.\n\nHmotný majetok obstaraný formou finančného prenájmu sa odpisuje počas doby odpisovania stanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu, nie počas trvania lízingovej zmluvy. Keďže je stroj zaradený do 2. odpisovej skupiny, doba daňového odpisovania je 6 rokov. Tento postup vyplýva z § 26 ods. 8 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Firma teda musí stroj daňovo odpisovať počas 6 rokov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že postup nie je správny a majetok zaradený do 2. odpisovej skupiny sa musí odpisovať 6 rokov podľa § 26 ods. 8 zákona o dani z príjmov, nie počas doby trvania lízingu."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Nájomca, ktorý je platiteľom DPH a uplatnil si odpočítanie dane v plnom rozsahu, prevzal 5. februára 2026 stroj na finančný prenájom. Celková suma dohodnutých platieb podľa splátkového kalendára je 60 000 € bez DPH vrátane kúpnej ceny na konci nájmu, z toho nerealizované finančné náklady (nájomné, úroky) predstavujú 7 200 €. Za dopravu a montáž stroja firma zaplatila ďalších 1 300 €. V akom ocenení a na ktoré účty zaúčtuje nájomca prevzatie stroja a kam patria náklady na dopravu a montáž?","otazka_volna":"zobrali sme stroj na leasing, v splatkach je aj urok a este sme platili dopravu a montaz. akou sumou to mam dat do majetku?","spravna_odpoved":"Prevzatie majetku sa zaúčtuje v ocenení rovnajúcom sa istine u nájomcu, teda 60 000 − 7 200 = 52 800 €, na ťarchu príslušného účtu majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 474 – Záväzky z nájmu. Náklady súvisiace s obstaraním predmetu finančného prenájmu (doprava a montáž 1 300 €) sa účtujú na ťarchu účtu 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku, takže vstupujú do obstarávacej ceny stroja (spolu 54 100 €), a nie priamo do nákladov. Poznámka: novelou účinnou od 31. 12. 2025 sa v § 30a ods. 7 dopĺňa, že u nájomcu sa na účely DPH už ku dňu prijatia majetku zobrazí hodnota úrokov cez zúčtovací účet (napríklad 399 – Zúčtovací účet), ktorý pri uzavieraní účtovných kníh nemá zostatok; ocenenia majetku sa to nedotýka.","ustanovenie":"§ 30a ods. 1 písm. d) a ods. 7 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92","citat":"Prijatie majetku nájomcom sa v účtovníctve nájomcu účtuje v deň prijatia majetku na ťarchu príslušného účtu majetku v ocenení rovnajúcom sa istine u nájomcu so súvzťažným zápisom v prospech účtu 474 – Záväzky z nájmu.","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Novinky_leg/Priame_dane_uct/2025/2025.12.22_046_DZPaU_2025_I.pdf","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na správne zaúčtovanie a ocenenie stroja obstaraného formou finančného prenájmu podľa legislatívy platnej v roku 2026.\n\n**Stroj zaúčtujete do majetku v obstarávacej cene 54 100 €. Táto cena sa skladá z istiny 52 800 € a nákladov na dopravu a montáž vo výške 1 300 €. Nerealizované finančné náklady (úroky) vo výške 7 200 € sa účtujú samostatne a nevstupujú do obstarávacej ceny majetku.**\n\nKeďže k prevzatiu stroja došlo 5. februára 2026, postupuje sa podľa nových pravidiel účtovania finančného prenájmu, ktoré sú účinné od 31. decembra 2025.\n\n### 1. Výpočet ocenenia majetku\n\nZákladom pre ocenenie majetku je **istina**, ktorá sa vypočíta ako celková suma dohodnutých platieb znížená o nerealizované finančné náklady. Náklady súvisiace s obstaraním (doprava, montáž) sa k istine pripočítajú a spolu tvoria obstarávaciu cenu.\n\n| Položka | Suma | Výpočet |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Celková suma dohodnutých platieb | 60 000,00 € | Zadané |\n| Nerealizované finančné náklady (úroky) | - 7 200,00 € | Zadané |\n| **Istina (hodnota stroja bez úrokov)** | **52 800,00 €** | 60 000 - 7 200 |\n| Náklady na dopravu a montáž | + 1 300,00 € | Zadané |\n| **Obstarávacia cena pre zaradenie** | **54 100,00 €** | 52 800 + 1 300 |\n\n### 2. Účtovanie prevzatia a zaradenia stroja\n\nPodľa novej metodiky účinnej od 31. 12. 2025 sa pri prevzatí majetku účtuje nielen istina, ale aj celková suma nerealizovaných finančných nákladov, aby účet `474 – Záväzky z nájmu` odrážal celkovú budúcu povinnosť úhrady.\n\n| Por. | Účtovný prípad | Suma | MD (Má dať) | D (Dal) |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| 1. | Faktúra za dopravu a montáž | 1 300,00 € | 042 – Obstaranie DHM | 321 – Dodávatelia |\n| 2. | Prevzatie stroja – vo výške istiny | 52 800,00 € | 042 – Obstaranie DHM | 474 – Záväzky z nájmu |\n| 3. | Nerealizované finančné náklady (úroky) | 7 200,00 € | 399 – Zúčtovací účet* | 474 – Záväzky z nájmu |\n| 4. | Zaradenie stroja do užívania | 54 100,00 € | 022 – Samostatné hnuteľné veci | 042 – Obstaranie DHM |\n\n*\\*Podľa novej úpravy sa nerealizované finančné náklady účtujú na ťarchu účtu v účtovej skupine 39, napríklad na novovytvorený účet `399 – Zúčtovací účet` [Opatrenie MF SR č. MF/013819/2025 - 74]. Týmto zápisom sa navýši záväzok na účte 474 na celkovú sumu dohodnutých platieb (52 800 + 7 200 = 60 000 €).*\n\n### Zhrnutie a vysvetlenie\n\n1.  **Ocenenie stroja:** Stroj sa ocení súčtom istiny (52 800 €) a nákladov na jeho obstaranie (1 300 €), teda sumou **54 100 €**. Z tejto sumy budete stroj aj daňovo a účtovne odpisovať.\n2.  **Náklady na dopravu a montáž:** Tieto náklady sú súčasťou obstarávacej ceny majetku a účtujú sa na účet `042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku` [fs-postupy-uctovania-podvojne.md].\n3.  **Úroky (finančné náklady):** Úroky vo výške 7 200 € **nie sú** súčasťou obstarávacej ceny. Podľa novej metodiky sa zaúčtujú na samostatný účet (`399`) a postupne sa budú rozpúšťať do nákladov na účet `562 – Úroky` v momente splatnosti jednotlivých lízingových splátok [fs-postupy-uctovania-podvojne.md].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne v súlade s referenciou uvádza ocenenie istiny (52 800 €), zaradenie nákladov na dopravu a montáž do obstarávacej ceny (spolu 54 100 €) cez účet 042 a príslušné účtovné zápisy vrátane novelizovaného postupu pre rok 2026."},"google":{"odpoved":"Nájomca zaúčtuje prevzatie stroja v obstarávacej cene 54 100 €. Táto suma sa skladá z istiny vo výške 52 800 € (celkové platby 60 000 € znížené o nerealizované finančné náklady 7 200 €) a nákladov súvisiacich s obstaraním. Náklady na dopravu a montáž vo výške 1 300 € sú súčasťou obstarávacej ceny majetku. Prevzatie istiny sa zaúčtuje na ťarchu účtu 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku a v prospech účtu 474 – Záväzky z nájmu. Náklady na dopravu a montáž sa taktiež účtujú na účet 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku oproti príslušnému záväzkovému účtu (napr. 321). Tento postup vyplýva z § 25 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a § 30a Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú postupy účtovania v podvojnom účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza ocenenie istiny (52 800 €), celkovú obstarávaciu cenu vrátane dopravy a montáže (54 100 €) aj správne účtovné zápisy na účty 042 a 474."},"bez":{"odpoved":"Nájomca zaúčtuje stroj v obstarávacej cene 54 100 €, ktorá sa skladá z istiny 52 800 € (60 000 € - 7 200 €) a nákladov na dopravu a montáž vo výške 1 300 €. Náklady na dopravu a montáž sú súčasťou obstarávacej ceny majetku, pretože súvisia s jeho uvedením do užívania. Prevzatie stroja sa zaúčtuje na ťarchu účtu 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku a v prospech účtu 474 – Záväzky z nájmu. Po zaradení do užívania sa majetok preúčtuje na účet 022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí. Postup vyplýva z § 25 ods. 1 písm. a) Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a § 30a Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú postupy účtovania v PÚ.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza výpočet istiny (52 800 €), zarátanie vedľajších nákladov do obstarávacej ceny (spolu 54 100 €), správne účty (042 a 474 s následným zaradením na 022) aj zákonné ustanovenia."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Materská s. r. o. má tri dcérske spoločnosti, žiadna z nich ani materská nie je subjektom verejného záujmu. Súčet údajov z individuálnych závierok materskej a všetkých dcér k 31. 12. 2026: majetok (netto) 35 mil. €, čistý obrat 62 mil. €, 200 zamestnancov. Po konsolidácii kapitálu, vzájomných vzťahov, výsledku hospodárenia a nákladov a výnosov: majetok 24 mil. €, čistý obrat 48 mil. €, 200 zamestnancov. Musí zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku za rok 2026?","otazka_volna":"mame materskú a tri dcery. ked scitam ich suvahy tak sme velki, ale po vylucení vnutornych vztahov sme mensi. musim robit konsolidaciu?","spravna_odpoved":"Nemusí. Materská účtovná jednotka sa môže sama rozhodnúť, či bude podmienky posudzovať podľa § 22 ods. 10 písm. a) — súčet údajov z individuálnych závierok (majetok väčší ako 30 000 000 eur, čistý obrat vyšší ako 60 000 000 eur, viac ako 250 zamestnancov) — alebo podľa písmena b), teda podľa údajov po konsolidácii (majetok väčší ako 25 000 000 eur, čistý obrat vyšší ako 50 000 000 eur, viac ako 250 zamestnancov). Podľa testu b) nie je splnená ani jedna podmienka, takže nie sú splnené aspoň dve a oslobodenie od povinnosti zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku platí.","ustanovenie":"§ 22 ods. 10 a ods. 11 písm. b) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve","citat":"môže sa rozhodnúť, či bude posudzovať podmienky podľa odseku 10 písm. a) alebo odseku 10 písm. b)","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade materská spoločnosť nemusí zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku za rok 2026.**\n\nPodľa Zákona o účtovníctve má materská účtovná jednotka možnosť vybrať si z dvoch testov na oslobodenie od povinnosti zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku. Stačí, ak splní podmienky oslobodenia aspoň v jednom z nich.\n\nPovinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku nevzniká, ak nie sú splnené aspoň dve z troch stanovených podmienok [Zákon č. 431/2002 Z. z., § 22, ods. 10].\n\nPoďme posúdiť oba testy na základe vami poskytnutých údajov:\n\n### 1. Test podľa súčtu individuálnych účtovných závierok (§ 22 ods. 10 písm. a))\n\nTento test porovnáva súčet údajov materskej a všetkých dcérskych spoločností s vyššími limitmi. Oslobodenie platí, ak nie sú splnené aspoň dve z troch podmienok.\n\n| Kritérium | Limit pre povinnosť | Súčet vašej skupiny | Splnená podmienka? |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Celková suma majetku | > 30 000 000 € | 35 000 000 € | **Áno** |\n| Čistý obrat | > 60 000 000 € | 62 000 000 € | **Áno** |\n| Priemerný počet zamestnancov | > 250 | 200 | **Nie** |\n\n**Vyhodnotenie testu a):**\nVaša skupina spĺňa dve z troch podmienok. Keďže na oslobodenie je potrebné, aby aspoň dve podmienky splnené *neboli*, **podľa tohto testu by povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku vznikla.**\n\n### 2. Test podľa údajov po konsolidácii (§ 22 ods. 10 písm. b))\n\nTento test porovnáva údaje za konsolidovaný celok (po vylúčení vzájomných vzťahov) s nižšími limitmi. Oslobodenie opäť platí, ak nie sú splnené aspoň dve z troch podmienok.\n\n| Kritérium | Limit pre povinnosť | Údaje po konsolidácii | Splnená podmienka? |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Celková suma majetku | > 25 000 000 € | 24 000 000 € | **Nie** |\n| Čistý obrat | > 50 000 000 € | 48 000 000 € | **Nie** |\n| Priemerný počet zamestnancov | > 250 | 200 | **Nie** |\n\n**Vyhodnotenie testu b):**\nVaša skupina nespĺňa ani jednu z troch podmienok. Keďže na oslobodenie je potrebné, aby aspoň dve podmienky splnené neboli, a vo vašom prípade nie sú splnené až tri, **podľa tohto testu je materská spoločnosť od povinnosti zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku oslobodená.**\n\n### Záver\n\nKeďže materská účtovná jednotka si môže vybrať, či bude posudzovať podmienky podľa písmena a) alebo b) [Zákon č. 431/2002 Z. z., § 22, ods. 11 písm. b)], a podľa testu b) spĺňa podmienky na oslobodenie, **nemusí zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku za rok 2026.**","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne aj právne správne dospela k záveru, že spoločnosť nemusí zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, pričom presne vysvetlila možnosť voľby medzi testami podľa § 22 ods. 10 a ods. 11 písm. b) zákona o účtovníctve a uviedla správne limity."},"google":{"odpoved":"Áno, materská spoločnosť musí zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku za rok 2026. Povinnosť vzniká, pretože konsolidovaný celok na základe súčtu údajov z individuálnych závierok presiahol dve z troch veľkostných kritérií. Konkrétne, celkový majetok 35 mil. € je väčší ako 24 mil. € a čistý obrat 62 mil. € je vyšší ako 48 mil. €. Tretia podmienka, priemerný počet zamestnancov nad 250, splnená nebola. Táto povinnosť vyplýva z § 22 ods. 10 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru, že materská spoločnosť musí zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, a nezohľadnila možnosť posudzovania kritérií podľa konsolidovaných údajov podľa § 22 ods. 10 písm. b) zákona o účtovníctve."},"bez":{"odpoved":"Áno, materská spoločnosť musí zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku za rok 2026. Skupina nie je malou skupinou, pretože na konsolidovanom základe prekračuje všetky tri veľkostné kritériá. Prekročili ste limity pre celkový majetok (24 mil. € > 4 mil. €), čistý obrat (48 mil. € > 8 mil. €) aj priemerný počet zamestnancov (200 > 50). Povinnosť vzniká, pretože nie sú splnené podmienky na oslobodenie podľa § 22a ods. 1 a 2 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Lehota na zostavenie je do šiestich mesiacov od konca účtovného obdobia, za ktoré sa zostavuje.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru (tvrdí, že spoločnosť musí zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku) a uplatnila úplne nesprávne veľkostné kritériá a zákonné limity."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Materská účtovná jednotka doteraz využívala oslobodenie od povinnosti zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku. Za rok 2025 aj za rok 2026 však prekročila prahové hodnoty podľa § 22 ods. 10 (v oboch rokoch splnila dve z troch podmienok). Za ktoré účtovné obdobie zostaví prvú konsolidovanú účtovnú závierku a musí byť overená audítorom?","otazka_volna":"dva roky po sebe sme uz nad limitmi na konsolidaciu. odkedy to teda musim robit, spatne alebo az od dalsieho roka?","spravna_odpoved":"Prvú konsolidovanú účtovnú závierku zostaví za účtovné obdobie roku 2027 (k 31. 12. 2027). Materská účtovná jednotka prestane uplatňovať oslobodenie od povinnosti zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky až od nasledujúceho účtovného obdobia po tom, čo splnila podmienky podľa § 22 ods. 10 dve po sebe idúce účtovné obdobia (2025 a 2026). Konsolidovaná účtovná závierka aj konsolidovaná výročná správa musia byť vždy overené audítorom, bez ohľadu na veľkostné prahy.","ustanovenie":"§ 22 ods. 2 a ods. 11 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve","citat":"Materská účtovná jednotka prestane uplatňovať oslobodenie od povinnosti zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky od nasledujúceho účtovného obdobia, ak splní podmienky podľa odseku 10 dve po sebe idúce účtovné obdobia.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/","my":{"odpoved":"Áno, materská účtovná jednotka bude musieť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku.\n\nPrvú konsolidovanú účtovnú závierku musí zostaviť **za účtovné obdobie roka 2027**. Táto závierka a súvisiaca konsolidovaná výročná správa **musia byť overené audítorom**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Vznik povinnosti zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku**\n\n    Podľa Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve platí, že materská účtovná jednotka prestane uplatňovať oslobodenie od povinnosti zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky od nasledujúceho účtovného obdobia, ak splní podmienky podľa § 22 ods. 10 **dve po sebe idúce účtovné obdobia**.\n\n    Vo vašom prípade:\n    *   **Rok 2025:** Splnené aspoň dve z troch veľkostných podmienok.\n    *   **Rok 2026:** Opätovne splnené aspoň dve z troch veľkostných podmienok.\n\n    Keďže podmienky boli splnené v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach (2025 a 2026), povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku vzniká za **nasledujúce účtovné obdobie**, ktorým je rok 2027.\n\n2.  **Overenie audítorom**\n\n    Zákon o účtovníctve jednoznačne stanovuje, že konsolidovaná účtovná závierka a konsolidovaná výročná správa **musia byť overené audítorom** [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve]. Táto povinnosť platí bez ohľadu na to, či individuálne účtovné závierky materskej alebo dcérskych spoločností podliehali povinnému auditu.\n\n3.  **Prahové hodnoty pre povinnosť konsolidácie**\n\n    Pre úplnosť, prahové hodnoty podľa § 22 ods. 10 písm. a) Zákona o účtovníctve, z ktorých je potrebné splniť aspoň dve, sú na základe súčtu individuálnych závierok materskej a dcérskych spoločností nasledovné:\n    *   **Celková suma majetku:** väčšia ako 30 000 000 €\n    *   **Čistý obrat:** vyšší ako 60 000 000 €\n    *   **Priemerný prepočítaný počet zamestnancov:** presiahol 250\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNezabudnite na lehotu na uloženie dokumentov. Konsolidovanú účtovnú závierku za rok 2027, spolu so správou audítora a konsolidovanou výročnou správou, budete povinní uložiť do Registra účtovných závierok najneskôr **do jedného roka od skončenia účtovného obdobia**, t. j. do 31. decembra 2028 [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza účtovné obdobie roka 2027 a potvrdzuje zákonnú povinnosť overenia konsolidovanej účtovnej závierky audítorom vrátane správneho právneho odôvodnenia."},"google":{"odpoved":"Materská účtovná jednotka je povinná zostaviť prvú konsolidovanú účtovnú závierku za účtovné obdobie, ktoré nasleduje po dvoch po sebe idúcich účtovných obdobiach, v ktorých prekročila stanovené veľkostné kritériá. Vo vašom prípade ide o účtovné obdobie roka 2027. Táto povinnosť vyplýva z § 22 ods. 11 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Konsolidovaná účtovná závierka musí byť overená audítorom. Ukladá to § 22 ods. 2 citovaného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza rok 2027 ako prvé účtovné obdobie zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky aj povinnosť jej overenia audítorom."},"bez":{"odpoved":"Materská účtovná jednotka je povinná prvýkrát zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku za účtovné obdobie roka 2026. Povinnosť vzniká, pretože podmienky prekročila v dvoch po sebe nasledujúcich účtovných obdobiach (2025 a 2026), čo vyplýva z § 22 ods. 11 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Áno, táto konsolidovaná účtovná závierka musí byť overená audítorom. Povinnosť auditu pre účtovnú jednotku, ktorá zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku, ukladá § 19 ods. 1 písm. d) Zákona o účtovníctve.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že prvá konsolidovaná účtovná závierka sa zostaví za rok 2026 namiesto správneho roku 2027."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"S. r. o. mala v roku 2025 celkovú sumu majetku (brutto, v ocenení neupravenom o odpisy a opravné položky) 4,2 mil. €, čistý obrat 7,5 mil. € a priemerný prepočítaný počet zamestnancov 46. V roku 2026 mala majetok 4,6 mil. €, čistý obrat 8,3 mil. € a 48 zamestnancov. Vzniká jej povinnosť dať overiť účtovnú závierku za rok 2026 audítorom?","otazka_volna":"tento rok sme presiahli dve z tych hranic na audit, minuly rok len jednu. musim uz platit auditora alebo este nie?","spravna_odpoved":"Nie, povinnosť auditu za rok 2026 nevzniká. Podmienky (celková suma majetku presiahla 4 000 000 eur, čistý obrat presiahol 8 000 000 eur, priemerný prepočítaný počet zamestnancov presiahol 50) musia byť splnené aspoň dve ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a súčasne aj za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. Za rok 2026 sú splnené dve (majetok aj obrat), ale za rok 2025 len jedna (majetok 4,2 mil. €), preto podmienka dvoch po sebe idúcich období naplnená nie je.","ustanovenie":"§ 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve","citat":"ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sú splnené aspoň dve z týchto podmienok","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade spoločnosti nevzniká povinnosť** dať overiť účtovnú závierku za rok 2026 audítorom.\n\nPodľa § 19 ods. 1 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve musí mať obchodná spoločnosť účtovnú závierku overenú audítorom, ak sú aspoň dve z troch stanovených podmienok splnené súčasne za dve po sebe idúce účtovné obdobia – teda za účtovné obdobie, za ktoré sa závierka zostavuje (2026), a zároveň za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie (2025).\n\n### Vyhodnotenie podmienok\n\nPozrime sa na splnenie kritérií vo vašej spoločnosti v oboch rokoch:\n\n| Kritérium | Limit podľa zákona | Rok 2025 | Rok 2026 |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Celková suma majetku (brutto) | presiahla 4 000 000 € | **Áno** (4,2 mil. €) | **Áno** (4,6 mil. €) |\n| Čistý obrat | presiahol 8 000 000 € | Nie (7,5 mil. €) | **Áno** (8,3 mil. €) |\n| Priemerný počet zamestnancov | presiahol 50 | Nie (46) | Nie (48) |\n| **Počet splnených podmienok** | **aspoň 2** | **1** | **2** |\n\n### Záver\n\nHoci v roku 2026 spoločnosť splnila dve z troch podmienok, v bezprostredne predchádzajúcom roku 2025 splnila iba jednu podmienku. Keďže nie je splnená zákonná požiadavka, aby boli aspoň dve podmienky splnené v oboch posudzovaných obdobiach súčasne, povinnosť auditu za rok 2026 nevzniká [Zákon č. 431/2002 Z. z., § 19, ods. 1].\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk by vaša spoločnosť splnila aspoň dve z uvedených podmienok aj v nasledujúcom roku 2027, potom by jej už vznikla povinnosť mať účtovnú závierku za rok 2027 overenú audítorom (pretože by podmienky splnila za roky 2026 aj 2027). Odporúčam sledovať tieto ukazovatele priebežne.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s odkazom na zákon vyhodnotila, že povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom za rok 2026 nevzniká, keďže podmienky neboli splnené v dvoch po sebe idúcich obdobiach."},"google":{"odpoved":"Áno, tejto s.r.o. vzniká povinnosť dať overiť účtovnú závierku za rok 2026 audítorom. Povinnosť auditu vzniká, ak spoločnosť za dve po sebe nasledujúce účtovné obdobia splní aspoň dve z troch stanovených podmienok. V roku 2025 spoločnosť splnila jednu podmienku (majetok > 4 mil. €) a v roku 2026 splnila dve podmienky (majetok > 4 mil. € a čistý obrat > 8 mil. €). Keďže sú splnené aspoň dve podmienky v roku 2026 a zároveň aspoň dve podmienky boli splnené aj v bezprostredne predchádzajúcom roku 2025 (v tomto prípade bola splnená jedna, čo postačuje na posúdenie), povinnosť auditu vzniká. Táto povinnosť vyplýva z § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru a nesprávne tvrdí, že splnenie iba jednej podmienky v predchádzajúcom roku postačuje na vznik povinnosti auditu."},"bez":{"odpoved":"Nie, spoločnosti nevzniká povinnosť dať overiť účtovnú závierku za rok 2026 audítorom. Povinnosť auditu vzniká, ak účtovná jednotka splní aspoň dve z troch veľkostných kritérií v dvoch po sebe nasledujúcich účtovných obdobiach. V roku 2025 spoločnosť splnila len jedno kritérium (celková suma majetku > 4 mil. €), zatiaľ čo v roku 2026 splnila dve kritériá (majetok > 4 mil. € a čistý obrat > 8 mil. €). Keďže podmienka nie je naplnená za dve po sebe idúce obdobia, povinnosť auditu za rok 2026 nevznikla. Táto povinnosť vyplýva z § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom o účtovníctve vyhodnotila, že povinnosť auditu za rok 2026 nevzniká, keďže podmienka splnenia aspoň dvoch kritérií nebola naplnená v dvoch po sebe idúcich obdobiach."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Občianske združenie prijalo v roku 2025 podiel zaplatenej dane (2 %) vo výške 41 000 €. Tieto prostriedky použilo v priebehu roka 2026. Musí mať účtovnú závierku overenú audítorom, a ak áno, za ktoré účtovné obdobie a do kedy?","otazka_volna":"dostali sme z dvoch percent vyse styridsat tisic, minuli sme to az na dalsi rok. treba nam auditora a za ktory rok?","spravna_odpoved":"Áno. Právnické osoby vymedzené osobitným predpisom, ktorých suma prijatého podielu zaplatenej dane za účtovné obdobie je vyššia ako 35 000 eur, musia mať účtovnú závierku overenú audítorom, a to za účtovné obdobie, v ktorom boli tieto finančné prostriedky použité — teda za rok 2026, nie za rok ich prijatia. Účtovná závierka musí byť overená audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, teda do 31. decembra 2027.","ustanovenie":"§ 19 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve","citat":"ktorých suma prijatého podielu zaplatenej dane za účtovné obdobie je vyššia ako 35 000 eur, a to za účtovné obdobie, v ktorom boli tieto finančné prostriedky použité, táto účtovná závierka musí byť overená audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/","my":{"odpoved":"**Áno, vaše občianske združenie má povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom.**\n\nTáto povinnosť vám vzniká, pretože suma prijatého podielu zaplatenej dane (41 000 €) je vyššia ako zákonom stanovený limit 35 000 € [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 19, ods. 5].\n\nPodrobnosti sú nasledovné:\n\n*   **Za ktoré účtovné obdobie?**\n    Povinnosť sa vzťahuje na účtovnú závierku za rok **2026**. Zákon totiž stanovuje, že audit sa vykonáva za to účtovné obdobie, v ktorom boli tieto finančné prostriedky **použité**, nie v ktorom boli prijaté.\n\n*   **Do kedy musí byť audit vykonaný?**\n    Účtovná závierka za rok 2026 musí byť overená audítorom najneskôr **do 31. decembra 2027**, teda do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa závierka zostavuje [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 19, ods. 5].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne a presne uvádza povinnosť overenia audítorom, limit 35 000 €, účtovné obdobie použitia 2026 a lehotu do 31. decembra 2027 v súlade so zákonom o účtovníctve."},"google":{"odpoved":"Áno, občianske združenie musí mať účtovnú závierku overenú audítorom, pretože suma prijatého podielu zaplatenej dane (41 000 €) presiahla hranicu 35 000 €. Povinnosť overenia sa vzťahuje na účtovnú závierku za účtovné obdobie, v ktorom boli tieto prostriedky použité, teda za rok 2026. Účtovná závierka za rok 2026 musí byť overená audítorom najneskôr do jedného roka od skončenia tohto účtovného obdobia, t. j. do 31. decembra 2027. Táto povinnosť vyplýva z § 19 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď obsahuje všetky požadované vecné informácie, správne lehoty, obdobia aj podmienky v plnej zhode s referenciou."},"bez":{"odpoved":"Áno, občianske združenie musí mať účtovnú závierku overenú audítorom, pretože suma ním prijatého podielu zaplatenej dane za rok 2025 presiahla hranicu 35 000 €. Táto povinnosť vyplýva z § 19 ods. 1 písm. c) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Overeniu podlieha účtovná závierka za účtovné obdobie, v ktorom boli prostriedky prijaté, teda za rok 2025. Účtovnú závierku spolu so správou audítora a výročnou správou je združenie povinné uložiť do verejnej časti Registra účtovných závierok najneskôr do 31. decembra 2026. Lehota jedného roka od skončenia účtovného obdobia je stanovená v § 23a ods. 4 zákona o účtovníctve.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že overeniu podlieha účtovná závierka za rok prijatia prostriedkov (2025) s lehotou do 31. decembra 2026, hoci podľa zákona sa overuje účtovná závierka za obdobie ich použitia (rok 2026) s lehotou do 31. decembra 2027."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Firma chce v januári 2027 skartovať papierové účtovné doklady, účtovné knihy, inventúrne súpisy a odpisový plán za rok 2026. Do kedy je povinná tieto záznamy uchovávať a existuje pre niektorý typ účtovného záznamu kratšia lehota?","otazka_volna":"mame plne sklady sanonov, vsetko mame aj naskenovane. ako dlho to vlastne musim drzat, pat rokov?","spravna_odpoved":"Účtovné doklady, účtovné knihy, zoznamy účtovných kníh, odpisový plán, inventúrne súpisy, inventarizačné zápisy a účtový rozvrh sa uchovávajú počas desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú — záznamy za rok 2026 teda do 31. decembra 2036. Rovnaká desaťročná lehota platí pre účtovnú závierku, výročnú správu aj správu audítora. Kratšia, päťročná lehota platí len pre správu s informáciami o dani z príjmov a správu o udržateľnosti.","ustanovenie":"§ 35 ods. 3 písm. a) až c) a ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve","citat":"účtovné doklady, účtovné knihy, zoznamy účtovných kníh, ... odpisový plán, inventúrne súpisy, inventarizačné zápisy, účtový rozvrh počas desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky, **nie, v januári 2027 nemôžete skartovať účtovné záznamy za rok 2026.** Zákonná lehota na ich uchovávanie je podstatne dlhšia.\n\nPre všetky vami vymenované typy účtovných záznamov (účtovné doklady, účtovné knihy, inventúrne súpisy a odpisový plán) platí jednotná lehota uchovávania **10 rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú**.\n\n### Podrobný výpočet lehoty\n\nPodľa § 35 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve sa lehota počíta nasledovne:\n*   **Rok, ktorého sa záznamy týkajú:** 2026\n*   **Lehota uchovávania:** 10 rokov nasledujúcich po tomto roku (t. j. roky 2027 až 2036 vrátane)\n*   **Koniec lehoty:** **31. december 2036**\n\nSkartácia týchto dokumentov pred týmto dátumom by bola porušením zákona o účtovníctve. Pre platiteľov DPH túto 10-ročnú lehotu pre faktúry potvrdzuje aj § 76 zákona o DPH.\n\n### Prehľad lehôt uchovávania pre rôzne typy dokumentov\n\nPre vami uvedené dokumenty kratšia lehota neexistuje. Pre úplnosť uvádzam prehľad najčastejších lehôt podľa platnej legislatívy:\n\n| Typ dokumentu                                                                                             | Lehota uchovávania                                                              | Právny základ (príklad)                               |\n| :-------------------------------------------------------------------------------------------------------- | :------------------------------------------------------------------------------ | :---------------------------------------------------- |\n| **Účtovné doklady (faktúry, pokladničné doklady)**<br>**Účtovné knihy (denník, hlavná kniha)**<br>**Inventúrne súpisy, odpisový plán**<br>Účtovná závierka a výročná správa | **10 rokov** nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú                            | § 35 ods. 3 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve |\n| Mzdové listy zamestnancov                                                                                 | **50 rokov** nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú                            | Osobitné predpisy (dôchodkové zabezpečenie)           |\n| Správa s informáciami o dani z príjmov, správa o udržateľnosti                                             | **5 rokov** nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú (účinnosť od 1.1.2027)       | § 35 ods. 3 Zákona č. 431/2002 Z. z. (novela)      |\n| Doklady k záručným lehotám, reklamačným konaniam, nezinkasovaným pohľadávkam a neuhradeným záväzkom          | **Počas doby ich platnosti** (napr. do konca roka nasledujúceho po ich úhrade) | § 35 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve         |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk je pre vás archivácia veľkého množstva papierových dokladov záťažou, zvážte ich transformáciu do elektronickej podoby. Zákon o účtovníctve to umožňuje, avšak musíte zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť elektronických záznamov počas celej desaťročnej lehoty uchovávania. Tento proces musí byť vykonaný v súlade so zákonom, aby sa predišlo spochybneniu dokladov pri daňovej kontrole.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza 10-ročnú lehotu uchovávania do 31. decembra 2036 vrátane odkazu na § 35 ods. 3 zákona o účtovníctve a uvádza aj kratšiu 5-ročnú lehotu pre správu s informáciami o dani z príjmov a správu o udržateľnosti."},"google":{"odpoved":"Nie, uvedené účtovné záznamy za rok 2026 nemôžete skartovať v januári 2027. Všetky vymenované druhy účtovných záznamov – účtovné doklady, účtovné knihy, inventúrne súpisy aj odpisový plán – je účtovná jednotka povinná uchovávať 10 rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú. Lehota na ich uchovanie sa teda skončí až 31. decembra 2036. Pre žiadny z týchto typov účtovných záznamov neexistuje kratšia zákonná lehota. Táto povinnosť vyplýva z § 35 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza lehotu uchovávania do 31. decembra 2036 na základe 10-ročnej lehoty podľa zákona o účtovníctve a potvrdzuje, že pre uvedené záznamy neplatí kratšia lehota."},"bez":{"odpoved":"Účtovné doklady, účtovné knihy, inventúrne súpisy a odpisový plán je účtovná jednotka povinná uchovávať po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú. Záznamy za rok 2026 je teda potrebné uchovať až do konca roka 2036. Túto povinnosť ustanovuje § 35 ods. 3 písm. b) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Pre žiadny z vami vymenovaných typov účtovných záznamov neexistuje kratšia lehota. Kratšia päťročná lehota sa vzťahuje napríklad na účtovné záznamy, ktorými sa určuje spôsob vedenia účtovníctva.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza zastarané a nesprávne právne pravidlo, keďže na záznamy určujúce spôsob vedenia účtovníctva platí desaťročná lehota a nie kratšia päťročná."}},{"oblast":"lehoty-uctovnictvo","otazka":"Živnostník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva zomrel a v podnikaní sa nepokračuje. Uznesenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť 10. marca 2026. Aká povinnosť voči daňovému úradu vzniká dedičovi a v akej lehote ju musí splniť?","otazka_volna":"otec mal zivnost a zomrel, dedicstvo je uz vybavene. co mam robit s jeho uctovnictvom a musim to niekde hlasit?","spravna_odpoved":"Dedič musí informovať daňový úrad o preukázateľnom zabezpečení uchovania účtovnej dokumentácie inou účtovnou jednotkou alebo fyzickou osobou, a to v lehote troch kalendárnych mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o dedičstve, teda do 10. júna 2026. V oznámení sa uvádzajú identifikačné údaje tejto osoby (§ 35 ods. 7). Ak dedičstvo pripadlo štátu, povinnosť prechádza na príslušnú štátnu rozpočtovú organizáciu.","ustanovenie":"§ 35 ods. 8 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (v spojení s ods. 6 a 7)","citat":"prechádza na dediča alebo na príslušnú štátnu rozpočtovú organizáciu, ak dedičstvo pripadlo štátu, a to v lehote troch kalendárnych mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o dedičstve","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky vzniká dedičovi povinnosť vysporiadať daňové záležitosti za zosnulého živnostníka. Kľúčovým dátumom pre lehoty je **dátum úmrtia**, nie dátum právoplatnosti uznesenia o dedičstve.\n\nDedič je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov za zosnulého živnostníka, a to **do troch mesiacov po jeho smrti**. Táto povinnosť sa môže týkať až dvoch zdaňovacích období.\n\n---\n\n### Podrobný prehľad povinností a lehôt\n\n#### 1. Povinnosť podať daňové priznanie\n\nAko dedič máte povinnosť podať daňové priznanie za zosnulého. Ak je dedičov viac, daňové priznanie podáva ten, na kom sa dohodnete. Ak k dohode nedôjde, správca dane určí, ktorý z dedičov má túto povinnosť splniť [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 49, ods. 4].\n\n#### 2. Dve možné daňové priznania\n\nV závislosti od dátumu úmrtia mohli vzniknúť dve samostatné povinnosti:\n\n*   **Daňové priznanie za rok úmrtia (2026):**\n    Dedič je povinný podať daňové priznanie za obdobie od 1. januára 2026 do dňa úmrtia živnostníka.\n    *   **Lehota:** **Do 3 mesiacov po smrti daňovníka.**\n    *   **Príklad:** Ak živnostník zomrel 15. januára 2026, lehota na podanie tohto daňového priznania je do 15. apríla 2026.\n    *   **Právny základ:** [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 49, ods. 4]\n\n*   **Daňové priznanie za predchádzajúci rok (2025):**\n    Ak živnostník zomrel v roku 2026 pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania za rok 2025 (t. j. pred 31. marcom 2026) a toto priznanie ešte nepodal, dedič je povinný ho podať namiesto neho.\n    *   **Lehota:** **Rovnako do 3 mesiacov po smrti daňovníka.**\n    *   **Príklad:** Ak živnostník zomrel 15. januára 2026 a ešte nepodal priznanie za rok 2025, dedič musí podať priznanie za rok 2025 aj za časť roka 2026, obe v lehote do 15. apríla 2026.\n    *   **Právny základ:** [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 49, ods. 5]\n\n#### 3. Možnosť predĺženia lehoty\n\nDedič môže požiadať správcu dane o predĺženie trojmesačnej lehoty. Žiadosť musí byť podaná **najneskôr 15 dní pred uplynutím pôvodnej lehoty** na podanie daňového priznania [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 49, ods. 4 a 5].\n\n#### 4. Ďalšie kroky\n\n*   **Uzatvorenie účtovných kníh:** K dňu úmrtia je potrebné vykonať mimoriadnu účtovnú závierku v sústave jednoduchého účtovníctva.\n*   **Zrušenie registrácie:** Po podaní daňového priznania je potrebné požiadať správcu dane o zrušenie registrácie na daň z príjmov pre zosnulého daňovníka.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam vám čo najskôr kontaktovať príslušný daňový úrad podľa miesta trvalého bydliska zosnulého. Oznámte im úmrtie daňovníka a prekonzultujte presný postup a lehoty vo vašom konkrétnom prípade. Tým predídete prípadným nedorozumeniam alebo sankciám za nesplnenie povinností. Dátum právoplatnosti uznesenia o dedičstve je dôležitý pre majetkové vysporiadanie, ale pre daňové lehoty je rozhodujúci dátum úmrtia.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď úplne opomenula povinnosť oznámiť daňovému úradu zabezpečenie uchovania účtovnej dokumentácie do troch mesiacov od právoplatnosti uznesenia o dedičstve (§ 35 zákona o účtovníctve) a nesprávne tvrdí, že dátum právoplatnosti uznesenia nie je rozhodujúci."},"google":{"odpoved":"Dedič je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov za zomrelého živnostníka za obdobie od začiatku roka do dňa jeho smrti. Túto povinnosť musí splniť do troch mesiacov po smrti daňovníka, nie od právoplatnosti uznesenia o dedičstve. Vzhľadom na to, že uznesenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť 10. marca 2026, táto zákonná lehota už uplynula. Dedič by mal bezodkladne kontaktovať správcu dane a podať daňové priznanie. Táto povinnosť vyplýva z § 49 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď rieši podanie daňového priznania k dani z príjmov namiesto povinnosti informovať daňový úrad o zabezpečení uchovania účtovnej dokumentácie v lehote troch mesiacov od právoplatnosti uznesenia o dedičstve."},"bez":{"odpoved":"Dedič je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za časť roka, v ktorom poručiteľ zomrel. Lehota na podanie daňového priznania je do troch mesiacov po mesiaci, v ktorom uznesenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť. V tomto prípade je teda dedič povinný podať daňové priznanie najneskôr do 30. júna 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 49 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V rovnakej lehote je dedič povinný daň aj zaplatiť.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nerieši povinnosť informovať o zabezpečení uchovania účtovnej dokumentácie do 10. júna 2026 podľa zákona o účtovníctve, ale nesprávne uvádza podanie daňového priznania k dani z príjmov s lehotou do 30. júna 2026."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Zamestnanec (40 h/týždeň) bol od 28. januára do 28. marca 2026 práceneschopný. V I. štvrťroku 2026 odpracoval 19 dní a 152 hodín. Od 2. apríla 2026 mu určujeme čerpanie dovolenky. Vychádzame z priemerného zárobku za I. štvrťrok 2026, alebo z pravdepodobného zárobku? Aký je presný zákonný prah?","otazka_volna":"chalan bol pol zimy na peenku, za stvrtrok odrobil asi 19 dni. mam mu ratat dovolenku z priemeru alebo z nejakeho ineho zarobku? a od kolko dni to vlastne plati","spravna_odpoved":"Použije sa pravdepodobný zárobok. Zákonný prah podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce je 21 dní alebo 168 hodín odpracovaných v rozhodujúcom období; zamestnanec odpracoval len 19 dní a 152 hodín, takže nedosiahol ani jednu z hraníc. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Pozor: často opakované „22 dní alebo 170 hodín“ je zrušené staršie znenie.","ustanovenie":"§ 134 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce)","citat":"Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-134.odsek-3","my":{"odpoved":"Pre náhradu mzdy za dovolenku čerpanú od 2. apríla 2026 budete vychádzať z **pravdepodobného zárobku**, nie z priemerného zárobku za I. štvrťrok 2026.\n\nDôvodom je, že zamestnanec v rozhodujúcom období (I. štvrťrok 2026) nesplnil zákonnú podmienku minimálneho odpracovaného času.\n\n### Zákonný prah a posúdenie vašej situácie\n\nPodľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce sa priemerný zárobok zisťuje zo mzdy a odpracovanej doby v rozhodujúcom období. Ak však zamestnanec v tomto období neodpracoval **aspoň 21 dní alebo 168 hodín**, použije sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.\n\n| Kategória | Zákonný prah (musí byť splnená aspoň jedna podmienka) | Skutočnosť vo vašom prípade (I. Q 2026) | Vyhodnotenie |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Odpracované dni | aspoň 21 dní | 19 dní | **Nesplnené** |\n| Odpracované hodiny | aspoň 168 hodín | 152 hodín | **Nesplnené** |\n\n**Záver:** Keďže zamestnanec nesplnil ani jednu z podmienok, nie je možné vypočítať priemerný zárobok. Pre výpočet náhrady mzdy za dovolenku musíte použiť **pravdepodobný zárobok**.\n\n### Ako určiť pravdepodobný zárobok\n\nPravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú by zamestnanec **zrejme dosiahol, keby v rozhodujúcom období (I. štvrťrok 2026) pracoval** [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 134 ods. 3].\n\nPostup je nasledovný:\n1.  **Zistite predpokladanú hrubú mzdu:** Zoberte do úvahy všetky zložky mzdy, na ktoré by zamestnancovi vznikol nárok, keby pracoval celý I. štvrťrok 2026. To zahŕňa základnú mzdu, ale aj prípadné pravidelné prémie, odmeny či iné variabilné zložky mzdy.\n2.  **Zistite fond pracovného času:** Určite celkový počet pracovných hodín v I. štvrťroku 2026 podľa úväzku zamestnanca (40 hodín/týždeň).\n3.  **Vypočítajte pravdepodobný hodinový zárobok:** Predpokladanú hrubú mzdu za štvrťrok vydeľte celkovým počtom pracovných hodín v štvrťroku.\n\n**Príklad výpočtu:**\nPredpokladajme, že zmluvná mzda zamestnanca je 1 600 € mesačne a v I. štvrťroku by mu nevznikol nárok na iné odmeny.\n*   **Predpokladaná hrubá mzda za I. Q 2026:** 1 600 € × 3 mesiace = 4 800 €\n*   **Fond pracovného času v I. Q 2026 (40 h/týždeň):**\n    *   Január: 184 hodín\n    *   Február: 160 hodín\n    *   Marec: 168 hodín\n    *   **Spolu: 512 hodín**\n*   **Pravdepodobný hodinový zárobok:**\n    *   `4 800 € / 512 hodín = 9,3750 €/hodina`\n\nTento pravdepodobný hodinový zárobok (zaokrúhlený na štyri desatinné miesta podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce) potom použijete na výpočet náhrady mzdy za každý deň (hodinu) čerpanej dovolenky v II. štvrťroku 2026.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nSpôsob, akým ste dospeli k výške pravdepodobného zárobku, si riadne zdokumentujte. Obzvlášť ak mzda obsahuje aj variabilné zložky, je dôležité mať podložené, prečo ste pri výpočte použili konkrétnu predpokladanú výšku týchto zložiek. Predídete tak prípadným nejasnostiam pri kontrole.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza použitie pravdepodobného zárobku a presný zákonný prah aspoň 21 dní alebo 168 hodín podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Na určenie náhrady mzdy za dovolenku použijete pravdepodobný zárobok. Zamestnanec v rozhodujúcom období, ktorým je I. štvrťrok 2026, neodpracoval zákonom stanovený minimálny počet dní alebo hodín. V danom období odpracoval iba 19 dní a 152 hodín. Zákonný prah pre použitie priemerného zárobku je odpracovanie aspoň 21 dní alebo 168 hodín v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku. Tento postup upravuje § 134 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza použitie pravdepodobného zárobku, presný zákonný prah 21 dní alebo 168 hodín aj príslušné ustanovenie Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Pre určenie náhrady mzdy za dovolenku použijete pravdepodobný zárobok. Zamestnanec v rozhodujúcom období, ktorým je I. štvrťrok 2026, neodpracoval zákonom stanovený minimálny počet dní ani hodín. Zákonný prah pre použitie priemerného zárobku je odpracovanie aspoň 21 dní alebo 168 hodín v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku. Keďže zamestnanec odpracoval iba 19 dní a 152 hodín, túto podmienku nesplnil. Uvedené vyplýva z § 134 ods. 3 Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza použitie pravdepodobného zárobku aj presný zákonný prah 21 dní alebo 168 hodín podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Zamestnanec čerpá dovolenku od 10. do 21. augusta 2026. Od 1. augusta 2026 mu bola zvýšená mzda. Z ktorého rozhodujúceho obdobia sa počíta priemerný zárobok na náhradu mzdy, k akému dňu sa zisťuje a dokedy sa používa?","otazka_volna":"ludia idu v auguste na dovolenku a od augusta som im zdvihol platy. mam im ratat dovolenku uz z novej mzdy alebo z coho?","spravna_odpoved":"Rozhodujúcim obdobím je II. štvrťrok 2026 (apríl – jún 2026). Priemerný zárobok sa zisťuje k 1. júlu 2026 a používa sa počas celého III. štvrťroka 2026 (júl – september). Na dovolenku čerpanú 10. – 21. augusta 2026 sa teda použije priemer z apríla až júna; zvýšenie mzdy od 1. augusta 2026 sa do priemerného zárobku premietne až od 1. októbra 2026 (zákon pripúšťa výnimky len tam, kde sám ustanovuje inak — napr. úprava priemeru podľa § 134 ods. 5 na úroveň minimálnej mzdy či pri zmene ustanoveného týždenného pracovného času).","ustanovenie":"§ 134 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce)","citat":"Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-134.odsek-2","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na to.\n\n**Priemerný zárobok pre výpočet náhrady mzdy za dovolenku v auguste 2026 sa počíta z 2. štvrťroka 2026 (apríl, máj, jún). Zvýšenie mzdy od 1. augusta 2026 sa v tejto náhrade ešte neprejaví.**\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Rozhodujúce obdobie a platnosť priemeru\n\nPodľa Zákonníka práce sa priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (napr. pre náhradu mzdy za dovolenku, sviatky, prekážky v práci) zisťuje vždy za predchádzajúci kalendárny štvrťrok a platí pre celý nasledujúci štvrťrok [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 134, ods. 2].\n\nPre váš prípad to znamená:\n*   **Dovolenka je v auguste 2026**, čo je mesiac v 3. kalendárnom štvrťroku.\n*   **Rozhodujúcim obdobím** pre výpočet je preto predchádzajúci, teda **2. kalendárny štvrťrok 2026 (mesiace apríl, máj, jún 2026)**.\n*   **Priemerný zárobok sa zisťuje k 1. júlu 2026** a používa sa pre celý 3. štvrťrok, teda pre mesiace **júl, august a september 2026**.\n\nNasledujúca tabuľka prehľadne zobrazuje tento princíp:\n\n| Zistený k dátumu: | Vypočítaný z údajov za: | Používa sa v mesiacoch: |\n| :--- | :--- | :--- |\n| 1. januáru | 4. štvrťrok (október, november, december) | január, február, marec |\n| 1. aprílu | 1. štvrťrok (január, február, marec) | apríl, máj, jún |\n| **1. júlu** | **2. štvrťrok (apríl, máj, jún)** | **júl, august, september** |\n| 1. októbru | 3. štvrťrok (júl, august, september) | október, november, december |\n\n### 2. Vplyv zvýšenia mzdy\n\nKeďže rozhodujúcim obdobím pre výpočet priemeru na dovolenku v auguste je 2. štvrťrok 2026, zvýšenie mzdy, ktoré nastalo až 1. augusta 2026, do tohto výpočtu nevstupuje.\n\nZvýšená mzda sa prvýkrát prejaví až pri výpočte ďalšieho priemerného zárobku:\n*   Bude súčasťou hrubej mzdy za 3. štvrťrok 2026 (júl, august, september).\n*   Z tohto obdobia sa vypočíta nový priemerný zárobok k 1. októbru 2026.\n*   Tento nový, vyšší priemerný zárobok sa potom použije na výpočet náhrad mzdy v 4. štvrťroku 2026 (október, november, december).\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam zamestnancovi proaktívne vysvetliť, prečo jeho náhrada za dovolenku ešte neodráža novú, vyššiu mzdu. Predídete tak nedorozumeniam a otázkam pri pohľade na výplatnú pásku. Uistite ho, že zvýšenie mzdy sa samozrejme prejaví v budúcich náhradách mzdy, napríklad pri ďalšej dovolenke alebo preplatení sviatku v 4. štvrťroku 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že rozhodujúcim obdobím je 2. štvrťrok 2026, priemerný zárobok sa zisťuje k 1. júlu 2026 a používa sa počas celého 3. štvrťroka 2026."},"google":{"odpoved":"Priemerný zárobok na účely náhrady mzdy za dovolenku čerpanú v auguste 2026 sa počíta z rozhodujúceho obdobia, ktorým je druhý štvrťrok 2026 (apríl až jún). Zvýšenie mzdy od 1. augusta 2026 sa v tomto výpočte ešte neprejaví. Priemerný zárobok sa zisťuje k 1. júlu 2026. Tento zistený priemerný zárobok sa používa počas celého tretieho štvrťroka, teda od 1. júla 2026 do 30. septembra 2026. Uvedený postup upravuje § 134 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza rozhodujúce obdobie (II. štvrťrok 2026), dátum zistenia (k 1. júlu 2026) aj dobu jeho používania (III. štvrťrok 2026 do 30. septembra 2026) v súlade s § 134 ods. 2 Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Priemerný zárobok na náhradu mzdy za dovolenku sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia, ktorým je druhý kalendárny štvrťrok 2026 (apríl až jún). Zvýšenie mzdy od 1. augusta 2026 sa v tomto výpočte ešte neprejaví. Tento priemerný zárobok sa zisťuje k 1. júlu 2026. Používa sa počas celého tretieho štvrťroka, teda do 30. septembra 2026. Uvedené vyplýva z § 134 ods. 2 a 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza rozhodujúce obdobie (II. štvrťrok 2026), dátum zistenia (1. júl 2026) aj dobu jeho používania (počas III. štvrťroka, do 30. septembra 2026)."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Zamestnanec mal v rozhodujúcom období 60 hodín neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku, za ktorú dostal mzdu vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy. Započítava sa táto mzda a týchto 60 hodín do zisťovania priemerného zárobku?","otazka_volna":"chlapi nam sedia v noci na dielni v pohotovosti, platime im to. rata sa to do priemeru na dovolenku alebo nie?","spravna_odpoved":"Nezapočítava sa ani jedno. Podľa § 134 ods. 1 sa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku nezahŕňa do zúčtovanej mzdy a čas tejto neaktívnej časti sa nezahŕňa do obdobia odpracovaného zamestnancom. Tých 60 hodín aj mzda za ne z výpočtu vypadnú úplne, takže priemerný hodinový zárobok neznížia — hoci inak sa neaktívna časť pohotovosti na pracovisku podľa § 96 ods. 2 považuje za pracovný čas.","ustanovenie":"§ 134 ods. 1 tretia veta zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce)","citat":"Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-134.odsek-1","my":{"odpoved":"**Nie, mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku ani zodpovedajúci čas sa do výpočtu priemerného zárobku nezapočítavajú.**\n\nPodľa Zákonníka práce sa priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období (predchádzajúci kalendárny štvrťrok).\n\nZákon však výslovne stanovuje výnimku pre pracovnú pohotovosť:\n\n*   **Mzda za pohotovosť:** Do zúčtovanej mzdy pre výpočet priemerného zárobku sa **nezahŕňa** mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 134].\n*   **Čas pohotovosti:** Do obdobia odpracovaného zamestnancom sa **nezahŕňa** čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 134].\n\n### Zhrnutie pre Váš prípad:\n\n1.  **Mzda za pohotovosť:** Suma, ktorú zamestnanec dostal za 60 hodín neaktívnej pohotovosti, sa odpočíta od celkovej hrubej mzdy zúčtovanej v rozhodujúcom období.\n2.  **Odpracované hodiny:** Týchto 60 hodín sa nezapočíta do celkového fondu odpracovaných hodín v rozhodujúcom období.\n\nJe dôležité rozlišovať, že hoci sa neaktívna časť pracovnej pohotovosti na pracovisku považuje za pracovný čas [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 96 ods. 2], na účely výpočtu priemerného zárobku je z neho explicitne vylúčená.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so Zákonníkom práce uvádza, že mzda ani čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku sa do zisťovania priemerného zárobku nezapočítavajú."},"google":{"odpoved":"Nie, mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku a ani čas trvania tejto pohotovosti sa do zisťovania priemerného zárobku nezapočítavajú. Toto vylúčenie platí bez ohľadu na to, že sa táto pohotovosť považuje za pracovný čas. Ustanovuje to priamo § 134 ods. 1 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Pri výpočte priemerného zárobku sa teda zohľadňuje len mzda zúčtovaná na výplatu a odpracovaná doba v rozhodujúcom období, s výslovným vylúčením mzdy a času za neaktívnu pohotovosť na pracovisku.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 134 ods. 1 Zákonníka práce uvádza, že mzda ani hodiny za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku sa do zisťovania priemerného zárobku nezapočítavajú."},"bez":{"odpoved":"Áno, mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku aj príslušných 60 hodín sa započítavajú do zisťovania priemerného zárobku. Čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku sa totiž považuje za pracovný čas. Mzda za túto pohotovosť je súčasťou hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období. Tieto skutočnosti sa preto zahrnú do výpočtu priemerného zárobku na pracovnoprávne účely. Vyplýva to z § 96 ods. 5 a § 134 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k priamo opačnému záveru, keďže podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce sa mzda ani čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku do zisťovania priemerného zárobku nezapočítavajú."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"V marci 2026 sme zamestnancovi zúčtovali na výplatu ročnú odmenu 2 400 € za výkon za celý rok 2025. Zamestnanec odpracoval celý fond pracovného času. Akou sumou vstúpi táto odmena do priemerného zárobku zisteného k 1. aprílu 2026?","otazka_volna":"dal som ludom v marci rocne odmeny 2400 eur. ide to cele do priemeru na dovolenku? lebo to potom maju strasne vysoky priemer","spravna_odpoved":"Do priemerného zárobku zisteného k 1. aprílu 2026 (za rozhodujúce obdobie I. štvrťrok 2026) vstúpi len pomerná časť 600 €. Odmena sa poskytuje za štyri kalendárne štvrťroky, preto zamestnávateľ určí počet rozhodujúcich období podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje, a 2 400 € rozdelí na štyri časti po 600 € — do I. štvrťroka 2026 a do troch nasledujúcich rozhodujúcich období. Pri určovaní pomerných častí zamestnávateľ prihliada na podiel odpracovaného obdobia z fondu pracovného času; tu zamestnanec odpracoval celý fond, takže krátenie sa neuplatní.","ustanovenie":"§ 134 ods. 6 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce)","citat":"Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. ... Počet rozhodujúcich období zamestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-134.odsek-6","my":{"odpoved":"Do priemerného zárobku zisteného k 1. aprílu 2026 vstúpi z ročnej odmeny len jej pomerná časť pripadajúca na jeden štvrťrok, teda suma **600 €**.\n\nPodľa Zákonníka práce sa mzda, ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok (napríklad ročná alebo polročná odmena), nemôže v plnej výške zahrnúť do výpočtu priemerného zárobku len v tom štvrťroku, v ktorom bola zúčtovaná. Musí sa rozdeliť na pomerné časti pripadajúce na každý štvrťrok obdobia, za ktoré bola poskytnutá [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 134 ods. 6].\n\n### Výpočet a rozdelenie odmeny\n\nKeďže odmena bola poskytnutá za celý rok 2025 (t. j. za 4 kalendárne štvrťroky), rozdelí sa na štyri rovnaké časti.\n\n1.  **Celková ročná odmena:** 2 400 €\n2.  **Obdobie, za ktoré sa poskytuje:** 1 rok = 4 kalendárne štvrťroky\n3.  **Výpočet pomernej časti na jeden štvrťrok:**\n    *   2 400 € / 4 = **600 €**\n\n### Zahrnutie do priemerného zárobku\n\nRozhodujúcim obdobím pre výpočet priemerného zárobku k 1. aprílu 2026 je 1. štvrťrok 2026 (január, február, marec). Do hrubej mzdy za toto obdobie sa na účely výpočtu priemeru zahrnie:\n*   Bežná mzda zamestnanca za 1. štvrťrok 2026.\n*   Pomerná časť ročnej odmeny vo výške **600 €**.\n\nZvyšné časti odmeny sa zahrnú do výpočtu priemerných zárobkov v nasledujúcich obdobiach [Zdroj: 247_Priemerny_zarobok_pri_polrocnych_a_rocnych_odmenach_2025.md]:\n*   **K 1. júlu 2026 (za 2. Q 2026):** do mzdy sa pripočíta ďalších 600 €.\n*   **K 1. októbru 2026 (za 3. Q 2026):** do mzdy sa pripočíta ďalších 600 €.\n*   **K 1. januáru 2027 (za 4. Q 2026):** do mzdy sa pripočíta posledných 600 €.\n\nTento postup zabezpečuje, aby jednorazová odmena za dlhšie obdobie neprimerane neovplyvnila priemerný zárobok len v jednom štvrťroku, ale aby sa jej vplyv rovnomerne rozložil.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila sumu 600 € aj právne odôvodnenie podľa § 134 ods. 6 Zákonníka práce vrátane rozpočítania na štyri štvrťroky."},"google":{"odpoved":"Do priemerného zárobku zisteného k 1. aprílu 2026 vstúpi táto odmena sumou 600 €. Keďže ide o mzdu poskytnutú za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok (za celý rok 2025, t.j. 4 štvrťroky), na účely zisťovania priemerného zárobku sa zahrnie len jej pomerná časť. Táto pomerná časť sa určí ako podiel celkovej odmeny a počtu štvrťrokov, za ktoré sa poskytla (2 400 € / 4). Zvyšné časti odmeny sa zahrnú do priemerného zárobku v nasledujúcich troch štvrťrokoch. Tento postup vyplýva z § 134 ods. 7 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu 600 € aj zákonný princíp rozpočítania ročnej odmeny na štyri štvrťroky podľa Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Do priemerného zárobku zisteného k 1. aprílu 2026 vstúpi z tejto odmeny suma 600 €. Keďže ide o mzdu poskytovanú za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, do základu pre výpočet sa zahrnie len jej pomerná časť pripadajúca na jeden kalendárny štvrťrok. V tomto prípade ide o jednu štvrtinu z celkovej ročnej odmeny (2 400 € / 4). Tento postup vyplýva z § 134 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu 600 € aj princíp rozpočítania na štyri štvrťroky, hoci nesprávne odkazuje na odsek 3 namiesto odseku 6 v § 134 Zákonníka práce."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Výrobná firma, u ktorej nepôsobia žiadni zástupcovia zamestnancov (nemá odbory, zamestnaneckú radu ani zamestnaneckého dôverníka), chce pre výpadok zákaziek poslať zamestnancov domov a na základe vnútorného predpisu im vyplácať náhradu mzdy 60 % priemerného zárobku. Je to v poriadku a koľko im v skutočnosti patrí?","otazka_volna":"nemame roboty, chcem dat ludi domov na 60 percent ako to robia vsetci. odbory ani ziadnych zastupcov nemame, staci ked to dam do smernice?","spravna_odpoved":"Nie je to v poriadku. Sadzbu najmenej 60 % možno použiť len vtedy, ak zamestnávateľ vymedzil vážne prevádzkové dôvody v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov, a túto dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa ani vnútorným predpisom (§ 142 ods. 4, § 12 ods. 1). Ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, ide o inú prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 a zamestnancom patrí náhrada mzdy v sume 100 % priemerného zárobku.","ustanovenie":"§ 142 ods. 3 a 4 v spojení s § 11a a § 12 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce)","citat":"Ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Dohodu podľa prvej vety nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-142.odsek-4","my":{"odpoved":"Nie, takýto postup nie je v súlade so zákonom. Ak zamestnávateľ nemá zástupcov zamestnancov, nemôže jednostranne znížiť náhradu mzdy. Zamestnancom v tomto prípade patrí náhrada mzdy vo výške **100 % ich priemerného zárobku**.\n\n### Právne posúdenie\n\nSituácia, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu výpadku zákaziek, sa považuje za **prekážku v práci na strane zamestnávateľa**. Zákonník práce presne definuje, aká náhrada mzdy zamestnancovi v takomto prípade patrí.\n\n1.  **Základné pravidlo (100 % náhrada):**\n    Podľa všeobecného ustanovenia, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa (kam patrí aj nedostatok práce či zákaziek), patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, teda **100 %** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 142, ods. 3].\n\n2.  **Výnimka pre zníženú náhradu (60 %):**\n    Zákonník práce umožňuje znížiť túto náhradu na najmenej 60 % priemerného zárobku, ale iba za splnenia dvoch kľúčových podmienok [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 142, ods. 4]:\n    *   Musí ísť o **vážne prevádzkové dôvody**, ktoré sú vymedzené.\n    *   Na zníženej náhrade sa zamestnávateľ musí dohodnúť v **písomnej dohode so zástupcami zamestnancov** (odborová organizácia, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník).\n\nZákon výslovne uvádza, že túto dohodu so zástupcami zamestnancov **nemožno nahradiť jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa**, akým je napríklad interný predpis.\n\n### Záver a správny postup\n\nKeďže vaša spoločnosť nemá žiadnych zástupcov zamestnancov, nie je splnená základná podmienka na uplatnenie zníženej náhrady mzdy. Váš interný predpis je v tejto časti neplatný, pretože je v rozpore s vyššou právnou normou (Zákonníkom práce).\n\n**Zamestnancom musíte poskytnúť náhradu mzdy vo výške 100 % ich priemerného zárobku.**\n\n---\n\n### Daňové a odvodové zaťaženie náhrady mzdy\n\nJe dôležité si uvedomiť, že táto náhrada mzdy je považovaná za zdaniteľný príjem a vstupuje do vymeriavacích základov pre odvody. Konkrétne:\n\n*   **Sociálne poistenie:** Náhrada mzdy je súčasťou vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie [Zákon č. 461/2003 Z. z.].\n*   **Zdravotné poistenie:** Náhrada mzdy je súčasťou vymeriavacieho základu na platenie preddavkov na zdravotné poistenie [Zákon č. 580/2004 Z. z.].\n*   **Daň z príjmov:** Náhrada mzdy je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti a podlieha zdaneniu preddavkom na daň [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 5].\n*   **Sociálny fond:** Náhrada mzdy nevstupuje do základu pre tvorbu sociálneho fondu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že postup nie je v súlade so zákonom, pretože dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť vnútorným predpisom, a zamestnancom patrí náhrada mzdy vo výške 100 % priemerného zárobku."},"google":{"odpoved":"Nie, tento postup nie je v poriadku. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, nemôže jednostranne vnútorným predpisom znížiť náhradu mzdy. V takomto prípade ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa z iných ako prevádzkových dôvodov. Zamestnancom v skutočnosti patrí náhrada mzdy v sume ich priemerného zárobku, teda 100 %. Tento nárok vyplýva z § 142 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Dohodu o nižšej náhrade mzdy (najmenej 60 %) je možné uzavrieť výlučne písomne so zástupcami zamestnancov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že postup nie je v poriadku, dohodu nemožno nahradiť vnútorným predpisom a zamestnancom patrí náhrada mzdy vo výške 100 % priemerného zárobku podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Nie, tento postup nie je v poriadku, pretože jednostranné určenie vo vnútornom predpise nepostačuje. Zníženie náhrady mzdy na 60 % priemerného zárobku z dôvodu vážnych prevádzkových dôvodov je možné len na základe písomnej dohody so zástupcami zamestnancov. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, je takáto dohoda potrebná s každým dotknutým zamestnancom jednotlivo. Bez takejto dohody patrí zamestnancom náhrada mzdy v sume ich priemerného zárobku, teda 100 %. Vyplýva to z § 142 ods. 1 a 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď obsahuje nesprávne právne tvrdenie, že absenciu zástupcov zamestnancov pri dohode o vážnych prevádzkových dôvodoch (§ 142 ods. 4) možno nahradiť individuálnou dohodou s každým zamestnancom."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Zamestnávateľ sa po dohode so zástupcami zamestnancov rozhodol pri prekážke v práci na svojej strane požiadať o podporu v čase skrátenej práce (kurzarbeit). Akú náhradu mzdy musí zamestnancom za čas trvania tejto prekážky poskytnúť?","otazka_volna":"idem ziadat o kurzarbeit. kolko percent musim ludom platit kym to vybavia, staci tych 60?","spravna_odpoved":"Najmenej 80 % priemerného zárobku zamestnanca. Pri postupe cez podporu v čase skrátenej práce sa ustanovenia o sume náhrady mzdy podľa § 142 ods. 1 až 4 (teda ani 60 %, ani 100 %) a ani § 250b ods. 6 neuplatnia. Ak sa zamestnávateľovi podpora na pracovné miesto konkrétneho zamestnanca napokon neposkytne, patrí tomuto zamestnancovi za čas prekážky náhrada mzdy v sume podľa § 142 ods. 1 až 4 alebo § 250b ods. 6.","ustanovenie":"§ 142 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce)","citat":"...zamestnávateľ poskytne zamestnancovi za čas trvania tejto prekážky v práci náhradu mzdy v sume najmenej 80 % jeho priemerného zárobku; ustanovenia odsekov 1 až 4 a § 250b ods. 6 o sume náhrady mzdy sa neuplatnia.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-142.odsek-5","my":{"odpoved":"Ak vaša spoločnosť po dohode so zástupcami zamestnancov požiada o podporu v čase skrátenej práce (tzv. kurzarbeit), ste povinní zamestnancom poskytnúť náhradu mzdy vo výške **najmenej 80 % ich priemerného zárobku**.\n\nTáto sadzba je špecificky stanovená pre situáciu, kedy sa uplatňuje mechanizmus podpory v čase skrátenej práce a nahrádza iné sadzby náhrady mzdy pri prekážkach na strane zamestnávateľa [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 142 ods. 5].\n\n### Podrobnejšie vysvetlenie\n\n1.  **Výška náhrady pre zamestnanca:**\n    *   Zamestnávateľ je povinný vyplatiť zamestnancovi náhradu mzdy vo výške **minimálne 80 %** jeho priemerného zárobku.\n    *   Táto povinnosť platí bez ohľadu na výšku štátnej podpory, ktorú zamestnávateľ dostane.\n\n2.  **Výška podpory pre zamestnávateľa:**\n    *   Štát poskytuje podporu priamo **zamestnávateľovi**, nie zamestnancovi.\n    *   Výška tejto podpory je spravidla 60 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca, avšak je limitovaná [Komentár k zákonu 595/2003 Z. z.]. Rozdiel medzi 80 % vyplatenými zamestnancovi a 60 % prijatými od štátu znáša zamestnávateľ.\n\n3.  **Zdanenie a odvody:**\n    *   Náhrada mzdy vo výške 80 % priemerného zárobku, ktorú dostane zamestnanec, je jeho **zdaniteľným príjmom** zo závislej činnosti.\n    *   Vstupuje do vymeriavacieho základu pre platenie **sociálneho aj zdravotného poistenia** [Zdroj: 295_Nahrada_mzdy_jej_vypocet_a_pouzitie_v_praxi_2025.md].\n    *   Samotná podpora (kurzarbeit) prijatá zamestnávateľom od štátu je od dane z príjmov oslobodená [Komentár k zákonu 595/2003 Z. z.].\n\n### Prehľad\n\n| Položka                               | Sadzba / Pravidlo                                                                                             | Právny základ                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                       ","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 142 ods. 5 Zákonníka práce uvádza, že zamestnancovi patrí náhrada mzdy vo výške najmenej 80 % priemerného zárobku, pričom doplňujúce informácie nie sú v rozpore."},"google":{"odpoved":"V prípade, ak zamestnávateľ požiada o podporu v čase skrátenej práce (kurzarbeit), je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume najmenej 80 % jeho priemerného zárobku. Táto povinnosť vzniká za čas trvania prekážky v práci na strane zamestnávateľa, pre ktorú o podporu požiadal. Štát následne zamestnávateľovi poskytuje podporu vo výške 60 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca na čiastočné pokrytie týchto nákladov. Zamestnávateľ tak zo svojich prostriedkov dopláca rozdiel do výšky minimálne 80 % priemerného zárobku zamestnanca. Uvedenú výšku náhrady mzdy ustanovuje § 142 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 142 ods. 5 Zákonníka práce uvádza, že zamestnancovi patrí náhrada mzdy v sume najmenej 80 % jeho priemerného zárobku."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume najmenej 80 % jeho priemerného zárobku. Táto povinnosť vzniká, ak je prekážka v práci na strane zamestnávateľa spôsobená vonkajším faktorom a existuje písomná dohoda so zástupcami zamestnancov. Uvedenú výšku náhrady mzdy stanovuje § 142 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Na časť nákladov na túto náhradu mzdy môže zamestnávateľ získať podporu od štátu. Podmienky poskytnutia podpory upravuje zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza náhradu mzdy vo výške najmenej 80 % priemerného zárobku v súlade s § 142 ods. 5 Zákonníka práce."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Zamestnancovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť 28. decembra 2025 a trvá do 20. januára 2026. Koľko dní a v akých sadzbách mu náhradu príjmu platí zamestnávateľ a od ktorého dňa platí nemocenské Sociálna poisťovňa?","otazka_volna":"zamestnanec ochorel este medzi sviatkami a je peenkovy aj v januari. od januara sa to vraj menilo na 14 dni, tak kolko mu mam platit?","spravna_odpoved":"Zamestnávateľ platí náhradu príjmu 10 dní, teda od 28. decembra 2025 do 6. januára 2026 — za 1. až 3. deň vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu a za 4. až 10. deň 55 %. Predĺženie na 14 dní účinné od 1. januára 2026 sa na túto PN nevzťahuje: podľa prechodného ustanovenia § 13d zákona č. 462/2003 Z. z. sa nárok vzniknutý pred 1. januárom 2026, ktorý trvá aj po 31. decembri 2025, posudzuje podľa znenia účinného do 31. decembra 2025. Rovnako podľa § 293gmb zákona č. 461/2003 Z. z. sa v starom režime posudzuje aj nemocenské — patrí teda od 11. dňa, t. j. od 7. januára 2026.","ustanovenie":"§ 13d v spojení s § 7 ods. 2 a § 8 ods. 1 zákona č. 462/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2025; § 293gmb a § 34 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2025","citat":"Ak zamestnancovi vznikol nárok na náhradu príjmu pred 1. januárom 2026 a trvá aj po 31. decembri 2025, náhrada príjmu sa poskytuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/462/#paragraf-13d","my":{"odpoved":"Vzhľadom na to, že dočasná pracovná neschopnosť (PN) zamestnanca vznikla 28. decembra 2025, na celý jej priebeh sa vzťahujú pravidlá platné do 31. decembra 2025. Rozhodujúci je deň vzniku PN, nie jej trvanie v roku 2026.\n\n**Zamestnávateľ preto platí náhradu príjmu za prvých 10 kalendárnych dní a Sociálna poisťovňa nemocenské od 11. dňa.**\n\nKonkrétne to vo vašom prípade znamená:\n\n*   **Zamestnávateľ – Náhrada príjmu (spolu 10 dní):**\n    *   **1. až 3. deň PN** (28. 12. 2025 – 30. 12. 2025): **25 %** denného vymeriavacieho základu.\n    *   **4. až 10. deň PN** (31. 12. 2025 – 6. 1. 2026): **55 %** denného vymeriavacieho základu.\n\n*   **Sociálna poisťovňa – Nemocenské:**\n    *   **Od 11. dňa PN** (od 7. 1. 2026 do 20. 1. 2026): **55 %** denného vymeriavacieho základu.\n\n### Vysvetlenie\nTento postup vyplýva z prechodného ustanovenia § 13d zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Podľa neho platí, že ak nárok na náhradu príjmu vznikol pred 1. januárom 2026 a trvá aj po 31. decembri 2025, náhrada príjmu sa poskytuje podľa zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025 [Zdroj: 192_4_Zakon_c_461-2003_Z_z_o_socialnom_poisteni_2025.md].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPre správne spracovanie mzdy je kľúčové odovzdať mzdovej účtovníčke presný dátum vzniku PN. Ak by PN v tomto prípade vznikla len o pár dní neskôr, napríklad 2. januára 2026, už by sa uplatnil nový režim a zamestnávateľ by platil náhradu príjmu za prvých 14 dní a Sociálna poisťovňa až od 15. dňa.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii vrátane počtu dní (10 dní zamestnávateľ, od 11. dňa Sociálna poisťovňa), sadzieb (25 % a 55 %) a správneho prechodného ustanovenia."},"google":{"odpoved":"Zamestnávateľ platí náhradu príjmu počas prvých 10 kalendárnych dní trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, teda od 28. decembra 2025 do 6. januára 2026. Za prvé tri dni (28. 12. – 30. 12. 2025) patrí zamestnancovi náhrada vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu. Od štvrtého do desiateho dňa (31. 12. 2025 – 6. 1. 2026) je výška náhrady 55 % denného vymeriavacieho základu. Sociálna poisťovňa začína platiť nemocenské od 11. dňa práceneschopnosti, teda od 7. januára 2026. Tieto lehoty a sadzby vyplývajú z § 7 a § 8 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu a § 34 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení platnom pre práceneschopnosť vzniknutú do 31. decembra 2025.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii vrátane správneho počtu dní (10 dní), sadzieb (25 % a 55 %), dátumov a začiatku výplaty nemocenského od 11. dňa podľa právneho stavu platného do konca roka 2025."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ platí náhradu príjmu za prvých 10 kalendárnych dní dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN), teda od 28. decembra 2025 do 6. januára 2026. Za prvé tri dni (28.12. - 30.12.2025) platí 25 % a od štvrtého do desiateho dňa (31.12.2025 - 6.1.2026) platí 55 % denného vymeriavacieho základu. Sociálna poisťovňa platí nemocenské od 11. dňa DPN, teda od 7. januára 2026. Výšku náhrady príjmu upravuje § 8 ods. 1 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu. Nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne vyplýva z § 34 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza počet dní náhrady príjmu, sadzby aj deň, od ktorého platí nemocenské Sociálna poisťovňa, pričom iba neuviedla konkrétne prechodné ustanovenia."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Zamestnancovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť 5. januára 2026 a trvá 30 dní. Do ktorého dňa mu náhradu príjmu platí zamestnávateľ, v akých sadzbách, a od ktorého dňa patrí nemocenské zo Sociálnej poisťovne?","otazka_volna":"chlap je peenkovy od 5. januara a bude dlho. dokedy to platim ja a odkedy socialna? vraj sa to zmenilo","spravna_odpoved":"Zamestnávateľ poskytuje náhradu príjmu za kalendárne dni najdlhšie do 14. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, teda do 18. januára 2026 vrátane — za 1. až 3. deň vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu a za 4. až 14. deň vo výške 55 %. Nemocenské zo Sociálnej poisťovne patrí zamestnancovi až od 15. dňa PN (§ 34 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.), teda od 19. januára 2026. V kolektívnej zmluve možno dohodnúť vyššiu dennú sadzbu náhrady príjmu, najviac 80 % denného vymeriavacieho základu.","ustanovenie":"§ 7 ods. 2 a § 8 ods. 1 a 2 zákona č. 462/2003 Z. z.; § 34 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do štrnásteho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/462/#paragraf-7","my":{"odpoved":"Keďže dočasná pracovná neschopnosť (PN) zamestnanca vznikla 5. januára 2026, uplatnia sa nové pravidlá platné od 1. januára 2026. **Zamestnávateľ platí náhradu príjmu prvých 14 kalendárnych dní, teda do 18. januára 2026. Od 15. dňa, t. j. od 19. januára 2026, vypláca nemocenské Sociálna poisťovňa.**\n\nTu je presný rozpis platieb pre danú situáciu:\n\n### Rozdelenie platieb počas PN\n\n| Obdobie | Dátumový rozsah | Kto platí | Výška náhrady / dávky |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **1. – 3. deň PN** | 5. 1. 2026 – 7. 1. 2026 | **Zamestnávateľ** | 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) |\n| **4. – 14. deň PN** | 8. 1. 2026 – 18. 1. 2026 | **Zamestnávateľ** | 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) |\n| **od 15. dňa PN** | 19. 1. 2026 – 3. 2. 2026 | **Sociálna poisťovňa** | 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) |\n\n### Podrobnejšie vysvetlenie\n\n1.  **Náhrada príjmu od zamestnávateľa (prvých 14 dní):**\n    *   Podľa novely zákona sa od 1. januára 2026 predĺžilo obdobie, počas ktorého zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi náhradu príjmu pri PN, z pôvodných 10 na 14 kalendárnych dní [Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, § 7, ods. 2].\n    *   Výška náhrady je diferencovaná:\n        *   Za prvé tri dni (5. 1. – 7. 1. 2026) patrí zamestnancovi 25 % jeho denného vymeriavacieho základu.\n        *   Od štvrtého do štrnásteho dňa (8. 1. – 18. 1. 2026) patrí zamestnancovi 55 % jeho denného vymeriavacieho základu [Zákon č. 462/2003 Z. z., § 8, ods. 1].\n\n2.  **Nemocenské od Sociálnej poisťovne (od 15. dňa):**\n    *   V nadväznosti na zmenu pri náhrade príjmu sa posunul aj začiatok vyplácania nemocenského zo Sociálnej poisťovne. Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi až od 15. dňa trvania PN [Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 34, ods. 1].\n    *   Vo vašom prípade bude Sociálna poisťovňa vyplácať nemocenské vo výške 55 % DVZ za obdobie od 19. januára 2026 do konca PN, teda do 3. februára 2026.\n\n**Dôležité upozornenie:** Rozhodujúcim pre uplatnenie nových pravidiel je dátum vzniku PN. Keďže PN vznikla po 31. decembri 2025, vzťahuje sa na ňu už nový, 14-dňový režim náhrady príjmu od zamestnávateľa. Ak by PN vznikla čo i len o pár dní skôr, napr. 31. decembra 2025, postupovalo by sa ešte podľa starých pravidiel (10 dní náhrady od zamestnávateľa a od 11. dňa nemocenské).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza lehotu do 14. dňa (do 18. januára 2026), príslušné sadzby náhrady príjmu (25 % za prvé 3 dni a 55 % za 4. až 14. deň) aj začiatok výplaty nemocenského zo Sociálnej poisťovne od 15. dňa (od 19. januára 2026)."},"google":{"odpoved":"V zmysle legislatívy platnej od 1. januára 2026 platí zamestnávateľ náhradu príjmu prvých 14 kalendárnych dní dočasnej pracovnej neschopnosti, vo vašom prípade do 18. januára 2026. Sadzba náhrady príjmu je za 1. až 3. deň (5.1. - 7.1.2026) 25 % denného vymeriavacieho základu a za 4. až 14. deň (8.1. - 18.1.2026) 55 % denného vymeriavacieho základu. Nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa, vzniká zamestnancovi od 15. dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, teda od 19. januára 2026. Podmienky poskytovania náhrady príjmu zamestnávateľom upravuje § 7 a § 8 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii a uvádza správne lehoty, sadzby aj dátumy vrátane príslušných zákonných ustanovení."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ poskytuje náhradu príjmu počas prvých 10 kalendárnych dní PN, teda do 14. januára 2026. Za prvé tri dni (5. 1. – 7. 1.) patrí náhrada vo výške 25 % a od štvrtého do desiateho dňa (8. 1. – 14. 1.) vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu. Tieto povinnosti upravuje § 7 a § 8 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Od 11. dňa PN, teda od 15. januára 2026, vzniká zamestnancovi nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa. Tento nárok vyplýva z § 34 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu 10 dní (namiesto 14 dní) a nesprávny deň vzniku nároku na nemocenské zo Sociálnej poisťovne (11. deň namiesto 15. dňa)."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Osamelá zamestnankyňa, ktorá má 9-ročné dieťa zverené výlučne do svojej osobnej starostlivosti, už v roku 2026 vyčerpala 7 dní pracovného voľna s náhradou mzdy na sprevádzanie dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia. Má nárok na ďalšie platené voľno na sprevádzanie a čo to robí s jej vlastnými lekárskymi vyšetreniami?","otazka_volna":"mam tu samozivitelku, uz vycerpala 7 dni s malym u doktora a zase pyta volno. musim jej to platit este raz? a co ked pojde k doktorovi sama?","spravna_odpoved":"Áno. Osamelému zamestnancovi, ktorý má dieťa do 15 rokov veku zverené výlučne do svojej osobnej starostlivosti (alebo ktorý sám vykonáva rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu), patrí na sprevádzanie ešte ďalších najviac sedem dní v kalendárnom roku, teda spolu najviac 14 dní pracovného voľna s náhradou mzdy. Tento limit je samostatný — nekráti oň sedem dní pracovného voľna s náhradou mzdy na jej vlastné vyšetrenie alebo ošetrenie podľa § 141 ods. 2 písm. a) prvého bodu.","ustanovenie":"§ 141 ods. 2 písm. c) prvý bod zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce)","citat":"...a ak ide o sprevádzanie dieťaťa do 15 rokov veku osamelým zamestnancom, ktorý má toto dieťa zverené výlučne do svojej osobnej starostlivosti alebo ktorý sám vykonáva rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, aj ďalších najviac sedem dní v kalendárnom roku","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-141.odsek-2","my":{"odpoved":"Áno, ako osamelá zamestnankyňa s dieťaťom vo výlučnej starostlivosti **má nárok na ďalších 7 dní plateného voľna** na sprevádzanie dieťaťa k lekárovi. Tento nárok nijako neovplyvňuje jej samostatný nárok na 7 dní plateného voľna pre jej vlastné lekárske vyšetrenia.\n\nNa základe Zákonníka práce ide o dva samostatné a nesčítateľné nároky.\n\n### 1. Nárok na sprevádzanie dieťaťa (tzv. \"paragraf\" alebo sprievod)\n\nZákonník práce poskytuje štandardne 7 dní plateného voľna na sprevádzanie rodinného príslušníka. Pre osamelých zamestnancov s deťmi do 15 rokov vo výlučnej starostlivosti však platí výnimka, ktorá tento nárok zvyšuje.\n\n*   **Základný nárok:** Každý zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na sprevádzanie rodinného príslušníka v rozsahu **najviac 7 dní** v kalendárnom roku [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 141, ods. 2, písm. c), bod 1].\n*   **Dodatočný nárok pre osamelého zamestnanca:** Ak ide o sprevádzanie dieťaťa do 15 rokov veku osamelým zamestnancom, ktorý má dieťa zverené výlučne do svojej osobnej starostlivosti, patrí mu **ďalších najviac 7 dní** v kalendárnom roku [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 141, ods. 2, písm. c), bod 1].\n\nVo vašom prípade to znamená, že celkový ročný nárok na platené voľno na sprevádzanie vášho 9-ročného dieťaťa je **14 dní**. Keďže ste vyčerpali 7 dní, zostáva vám ešte 7 dní.\n\n### 2. Nárok na vlastné vyšetrenie alebo ošetrenie\n\nNárok na pracovné voľno pre vlastné návštevy lekára je úplne samostatný a čerpanie voľna na sprevádzanie dieťaťa ho nijako neovplyvňuje.\n\n*   **Váš osobný nárok:** Máte nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na vlastné vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení v rozsahu **najviac 7 dní** v kalendárnom roku, ak ho nebolo možné vykonať mimo pracovného času [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 141, ods. 2, písm. a), bod 1].\n\n### Prehľad nárokov na rok 2026\n\n| Dôvod pracovného voľna | Základný nárok | Dodatočný nárok (osamelý zamestnanec) | Celkový nárok v roku 2026 | Vyčerpané | Zostáva |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Sprevádzanie 9-ročného dieťaťa | 7 dní | + 7 dní | **14 dní** | 7 dní | **7 dní** |\n| Vlastné vyšetrenie/ošetrenie | 7 dní | - | **7 dní** | 0 dní | **7 dní** |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so Zákonníkom práce uvádza nárok na ďalších najviac 7 dní (spolu 14 dní) na sprevádzanie dieťaťa osamelým zamestnancom a potvrdzuje, že nárok na 7 dní na vlastné vyšetrenie tým zostáva nedotknutý."},"google":{"odpoved":"Áno, ako osamelá zamestnankyňa s dieťaťom do 15 rokov vo výlučnej osobnej starostlivosti máte od 1. januára 2026 nárok na ďalších 7 dní pracovného voľna s náhradou mzdy na sprevádzanie dieťaťa. Váš celkový ročný nárok na tento účel je teda 14 dní. Tento nárok na sprevádzanie dieťaťa je samostatný a nijako neovplyvňuje váš vlastný nárok na 7 dní plateného voľna ročne pre vlastné lekárske vyšetrenia.\n\nTieto nároky sú upravené v § 141 ods. 2 písm. c) a § 141 ods. 2 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Pre uplatnenie zvýšeného nároku na sprevádzanie je potrebné zamestnávateľovi preukázať status osamelého rodiča.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne a presne potvrdzuje nárok na ďalších 7 dní plateného voľna (spolu 14 dní) a správne uvádza, že nárok na vlastné lekárske vyšetrenia (7 dní) zostáva nedotknutý."},"bez":{"odpoved":"Áno, zamestnankyňa má nárok na ďalšie platené voľno, keďže jej celkový nárok na sprevádzanie dieťaťa mladšieho ako 15 rokov k lekárovi je 10 dní v kalendárnom roku. Zostávajú jej teda ešte 3 dni plateného voľna na tento účel. Tento nárok vyplýva z § 141 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Voľno na sprevádzanie dieťaťa je samostatný nárok a nijako neovplyvňuje jej vlastné lekárske vyšetrenia. Na svoje vlastné vyšetrenia má k dispozícii ďalších 7 dní plateného voľna podľa § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza celkový nárok v rozsahu 10 dní (zostávajúce 3 dni) namiesto celkových až 14 dní (ďalších najviac 7 dní) podľa § 141 ods. 2 písm. c) prvého bodu Zákonníka práce."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Zamestnanec pracuje v nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase v 12-hodinových zmenách, jeho ustanovený týždenný pracovný čas je 37,5 hodiny. Koľko hodín pracovného voľna s náhradou mzdy na vlastné vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení mu patrí za kalendárny rok?","otazka_volna":"robia na 12 hodinove zmeny. ked ide taky chlap k doktorovi, minie mu to cely den zo 7 dni? to by mi za rok zjedol 84 hodin","spravna_odpoved":"52,5 hodiny. Na účely určenia celkového rozsahu tohto pracovného voľna sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času, pričom sa zamestnanec posudzuje, akoby pracoval päť dní v týždni: 37,5 / 5 = 7,5 hodiny. Sedem dní preto znamená 7 × 7,5 hodiny = 52,5 hodiny, nie 7 × 12 = 84 hodín.","ustanovenie":"§ 141 ods. 5 v spojení s § 141 ods. 2 písm. a) prvým bodom zákona č. 311/2001 Z. z.","citat":"Na účely určenia celkového rozsahu pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi v kalendárnom roku pri prekážke v práci podľa odseku 2 písm. a) a c) sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-141.odsek-5","my":{"odpoved":"Na základe vami zadaných údajov má zamestnanec nárok na **52,5 hodiny** pracovného voľna s náhradou mzdy na vlastné vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení za kalendárny rok.\n\nPodľa Zákonníka práce má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na vyšetrenie alebo ošetrenie na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na sedem dní v kalendárnom roku [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 141, ods. 2, písm. a)].\n\nPre správny výpočet celkového ročného nároku v hodinách pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase sa postupuje podľa špecifického pravidla.\n\n### Výpočet celkového ročného nároku\n\nNa účely určenia celkového rozsahu pracovného voľna sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca. Pri tomto výpočte sa predpokladá, akoby zamestnanec pracoval päť dní v týždni [Zákonník práce, § 141, ods. 4 a 5].\n\n1.  **Výpočet priemernej dĺžky dňa:**\n    *   Ustanovený týždenný pracovný čas: 37,5 hodiny\n    *   Počet dní fiktívneho pracovného týždňa: 5 dní\n    *   Priemerná dĺžka dňa = 37,5 hodiny / 5 dní = **7,5 hodiny**\n\n2.  **Výpočet celkového ročného nároku v hodinách:**\n    *   Zákonný nárok v dňoch: 7 dní\n    *   Celkový nárok v hodinách = 7 dní × 7,5 hodiny/deň = **52,5 hodiny**\n\n### Čerpanie voľna v praxi\n\nJe dôležité rozlišovať medzi celkovým ročným nárokom (kreditom hodín) a čerpaním pri konkrétnej návšteve lekára.\n\n*   **Celkový ročný kredit:** Zamestnanec má na celý rok 2026 k dispozícii \"zásobník\" 52,5 hodiny plateného voľna na návštevu lekára.\n*   **Čerpanie pri prekážke:** Ak zamestnanec navštívi lekára v deň, na ktorý mal naplánovanú 12-hodinovú zmenu, a neprítomnosť trvá celý deň, z jeho ročného kreditu sa mu odpočíta **12 hodín**. Ak by návšteva lekára trvala len nevyhnutne potrebný čas, napríklad 3 hodiny, odpočítali by sa mu z kreditu len 3 hodiny.\n\n### Zhrnutie\n\n| Položka                                     | Hodnota                                                              |\n| :------------------------------------------ | :------------------------------------------------------------------- |\n| Ustanovený týždenný pracovný čas            | 37,5 hodiny                                                          |\n| Priemerná dĺžka dňa pre výpočet nároku      | 7,5 hodiny                                                           |\n| Celkový ročný nárok v dňoch                 | 7 dní                                                                |\n| **Celkový ročný nárok v hodinách**          | **52,5 hodiny**                                                      |\n| Čerpanie pri celodennej prekážke (1 zmena)  | 12 hodín (odpočíta sa z celkového nároku 52,5 hodiny)                |\n\nNáhrada mzdy za čas tohto pracovného voľna sa poskytuje vo výške priemerného zárobku zamestnanca.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne aj právne správne určila ročný rozsah pracovného voľna na 52,5 hodiny s presným a korektným odôvodnením výpočtu podľa Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Zamestnancovi patrí pracovné voľno s náhradou mzdy na vlastné vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení v celkovom rozsahu 84 hodín za kalendárny rok. Tento nárok predstavuje 7 dní, pričom za jeden deň sa v prípade nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času považuje dĺžka zmeny, ktorú mal zamestnanec odpracovať, teda 12 hodín. Voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas. Vyplýva to z § 141 ods. 2 písm. a) a § 141 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny celkový rozsah 84 hodín namiesto správnych 52,5 hodiny a nesprávne právne pravidlo pre výpočet jedného dňa prekážky v práci podľa § 141 ods. 5 Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Zamestnancovi patrí 52,5 hodiny pracovného voľna s náhradou mzdy na vlastné vyšetrenie alebo ošetrenie za kalendárny rok. Podľa § 141 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákonníka práce má zamestnanec nárok na pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku. Keďže zamestnanec pracuje v nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, za jeden deň sa považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovnej zmeny. Pri 37,5-hodinovom týždennom pracovnom čase je to 7,5 hodiny (37,5 / 5). Celkový nárok je teda 7 dní krát 7,5 hodiny, čo je 52,5 hodiny v zmysle § 141 ods. 3 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu výsledku 52,5 hodiny na základe správneho výpočtu (37,5 / 5 = 7,5; 7 × 7,5 = 52,5 hodiny) v súlade so Zákonníkom práce."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Zdravotná sestra v nemocnici: koľko hodín práce nadčas jej možno v kalendárnom roku nariadiť, koľko hodín môže celkovo odpracovať a čo sa mení, keď dovŕši 50 rokov?","otazka_volna":"v nemocnici sestrickam nariadujeme nadcasy. kolko im toho mozem nariadit za rok a je nejaky strop celkovo? jedna ma 52 rokov","spravna_odpoved":"Nariadiť možno 150 hodín a zamestnancovi vykonávajúcemu zdravotnícke povolanie po dohode so zástupcami zamestnancov ďalších najviac 100 hodín, teda nariadených spolu najviac 250 hodín v kalendárnom roku. Celkovo môže zamestnanec vykonať najviac 400 hodín práce nadčas v kalendárnom roku, pričom rozdiel nad nariadený rozsah je možný len po dohode so zamestnancom. Zdravotníckemu pracovníkovi, ktorý dovŕšil vek 50 rokov, nemožno prácu nadčas nariadiť vôbec — je prípustná len po dohode s ním.","ustanovenie":"§ 97 ods. 7, 10 a 12 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce)","citat":"V kalendárnom roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín. Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, možno po dohode so zástupcami zamestnancov nariadiť nad rozsah ustanovený v prvej vete ďalšiu prácu nadčas v rozsahu najviac 100 hodín v kalendárnom roku.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-97.odsek-7","my":{"odpoved":"Pre zdravotnú sestru v nemocnici platia v oblasti práce nadčas špecifické pravidlá. V kalendárnom roku jej možno **nariadiť maximálne 250 hodín** práce nadčas a celkovo (vrátane dobrovoľne dohodnutých) môže odpracovať **najviac 400 hodín**. Po dovŕšení 50 rokov jej zamestnávateľ **nemôže nariadiť žiadnu prácu nadčas**, môže ju vykonávať len na základe dobrovoľnej dohody.\n\nTu je podrobný rozpis:\n\n### 1. Nariadená práca nadčas (do 250 hodín ročne)\n\nZamestnávateľ môže zdravotnej sestre nariadiť prácu nadčas v dvoch stupňoch:\n*   **Základný limit:** Rovnako ako pre ostatných zamestnancov, aj jej možno nariadiť prácu nadčas v rozsahu najviac **150 hodín** v kalendárnom roku [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 97, ods. 7].\n*   **Dodatočný limit pre zdravotníkov:** Nad rámec základného limitu jej možno, po dohode so zástupcami zamestnancov, nariadiť ďalšiu prácu nadčas v rozsahu najviac **100 hodín** v kalendárnom roku [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 97, ods. 7].\n\nSpolu jej teda zamestnávateľ môže v kalendárnom roku nariadiť prácu nadčas v rozsahu **250 hodín**.\n\n### 2. Celkový limit práce nadčas (do 400 hodín ročne)\n\nCelkový rozsah práce nadčas, ktorý môže zamestnanec (vrátane zdravotnej sestry) v kalendárnom roku vykonať, je **najviac 400 hodín** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 97, ods. 10]. Tento limit zahŕňa prácu nadčas, ktorú zamestnávateľ nariadil, aj tú, na ktorej sa so zamestnancom dobrovoľne dohodol.\n\n### 3. Zmena po dovŕšení 50 rokov veku\n\nPo dovŕšení 50 rokov veku nastáva zásadná zmena v ochrane zamestnanca:\n*   Zamestnávateľ zdravotnej sestre, ktorá dovŕšila 50 rokov, **nemôže nariadiť žiadnu prácu nadčas**.\n*   Práca nadčas je v jej prípade prípustná **výlučne na základe jej súhlasu (dohody)** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 97, ods. 12].\n\nAj v tomto prípade však platí, že celkový objem takto dohodnutej práce nadčas nesmie presiahnuť ročný limit 400 hodín.\n\n### Dôležitý týždenný limit\n\nOkrem ročných limitov je dôležité sledovať aj priemerný týždenný pracovný čas, ktorý vrátane nadčasov nesmie prekročiť **48 hodín** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 85, ods. 9]. V prípade zdravotníckych zamestnancov však existuje výnimka: ak s tým zamestnanec súhlasí, môže jeho priemerný týždenný pracovný čas vrátane nadčasov prekročiť 48 hodín, nesmie však presiahnuť **56 hodín** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 85a].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza nariadený limit 150 + 100 hodín (spolu 250 hodín), celkový limit 400 hodín ročne, ako aj zákaz nariadenia práce nadčas po dovŕšení 50 rokov veku."},"google":{"odpoved":"Zdravotnej sestre v nemocnici možno v kalendárnom roku nariadiť prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín. Po dohode so zástupcami zamestnancov jej možno nariadiť ďalších najviac 100 hodín nadčasu. S jej súhlasom môže však celkový rozsah práce nadčas dosiahnuť až 400 hodín za kalendárny rok. Po dovŕšení 50 rokov veku jej už zamestnávateľ nemôže prácu nadčas nariadiť, môže ju vykonávať len na základe vzájomnej dohody. Tieto pravidlá upravuje § 97 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza limity nariadenej práce nadčas (150 + 100 hodín), celkový maximálny rozsah (400 hodín) aj osobitnú ochranu po dovŕšení veku 50 rokov."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ môže zdravotnej sestre v kalendárnom roku nariadiť prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín. S jej súhlasom môže odpracovať ďalšiu prácu nadčas, pričom jej priemerný týždenný pracovný čas vrátane nadčasov nesmie presiahnuť 56 hodín. Tieto limity upravuje § 97 ods. 5 a 11 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Dovŕšenie veku 50 rokov na tieto limity práce nadčas nemá vplyv a nič sa automaticky nemení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že nariadiť možno najviac 150 hodín namiesto až 250 hodín a chybne tvrdí, že vek 50 rokov nemá žiadny vplyv, hoci po dovŕšení tohto veku už prácu nadčas nemožno vôbec nariadiť."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Zamestnanec odpracoval v roku 2026 už 390 hodín práce nadčas, pričom za 60 z týchto hodín mu zamestnávateľ poskytol náhradné voľno. Môže v tomto roku ešte vykonať prácu nadčas a v akom rozsahu?","otazka_volna":"jeden chlap uz ma skoro 400 hodin nadcasu, ale cast si vybral ako nahradne volno. mozem ho este nechat robit nadcasy alebo uz nie?","spravna_odpoved":"Áno, môže. Do počtu hodín najviac prípustnej práce nadčas v roku sa nezapočítava práca nadčas, za ktorú zamestnanec dostal náhradné voľno. Do ročného limitu 400 hodín podľa § 97 ods. 10 sa mu preto počíta len 330 hodín a v kalendárnom roku môže ešte vykonať 70 hodín práce nadčas. Rovnako sa do limitu nezapočítava nadčas pri naliehavých opravárskych prácach a pri mimoriadnych udalostiach podľa § 97 ods. 8. Nezávisle od ročného limitu musí byť dodržaný aj priemer podľa § 97 ods. 6 — najviac osem hodín nadčasu týždenne v období štyroch (po dohode so zástupcami zamestnancov najviac 12) mesiacov.","ustanovenie":"§ 97 ods. 8 a 10 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce)","citat":"Do počtu hodín najviac prípustnej práce nadčas v roku sa nezahŕňa práca nadčas, za ktorú zamestnanec dostal náhradné voľno...","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-97.odsek-8","my":{"odpoved":"Áno, zamestnanec môže v roku 2026 ešte vykonať prácu nadčas, a to v rozsahu **70 hodín**.\n\nKľúčové je, že práca nadčas, za ktorú zamestnanec dostal náhradné voľno, sa do celkového ročného limitu 400 hodín nezapočítava.\n\n### Výpočet\n1.  **Celkovo odpracované nadčasy:** 390 hodín\n2.  **Nadčasy kompenzované náhradným voľnom:** 60 hodín\n3.  **Nadčasy započítané do ročného limitu:** 390 hodín - 60 hodín = **330 hodín**\n4.  **Celkový ročný limit práce nadčas:** 400 hodín [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 97, ods. 10]\n5.  **Zostávajúci rozsah pre prácu nadčas:** 400 hodín - 330 hodín = **70 hodín**\n\n---\n\n### Podrobné vysvetlenie limitov práce nadčas\n\nPodľa Zákonníka práce existuje niekoľko limitov pre prácu nadčas, ktoré je dôležité rozlišovať:\n\n1.  **Celkový ročný limit (400 hodín):** Zamestnanec môže v kalendárnom roku vykonať prácu nadčas najviac v celkovom rozsahu 400 hodín. Tento limit zahŕňa prácu nadčas nariadenú zamestnávateľom aj prácu nadčas, s ktorou zamestnanec súhlasil [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 97, ods. 10].\n\n2.  **Vplyv náhradného voľna:** Do tohto celkového limitu 400 hodín sa **nezahŕňa** práca nadčas, za ktorú zamestnanec dostal náhradné voľno [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 97, ods. 8]. Práve toto pravidlo je rozhodujúce vo vašom prípade.\n\n3.  **Limit pre nariadenú prácu nadčas (150 hodín):** Zamestnávateľ môže v kalendárnom roku zamestnancovi *nariadiť* prácu nadčas v maximálnom rozsahu 150 hodín. Akákoľvek práca nadčas nad tento limit (až do celkového stropu 400 hodín) si vyžaduje dohodu so zamestnancom [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 97, ods. 7].\n\n4.  **Priemerné týždenné limity:** Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín, pričom sa tento priemer sleduje spravidla za obdobie 4 po sebe nasledujúcich mesiacov (prípadne až 12 mesiacov po dohode so zástupcami zamestnancov) [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 97, ods. 6].\n\n### Prehľad situácie zamestnanca\n\n| Položka | Rozsah | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Celkový limit práce nadčas** | **400 hodín** | Maximálny možný rozsah za kalendárny rok. |\n| Z toho odpracované a započítané do limitu | 330 hodín | 60 hodín s náhradným voľnom sa nezapočítava. |\n| **Zostáva do naplnenia celkového limitu** | **70 hodín** | Túto prácu nadčas môže zamestnanec ešte vykonať. |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nUistite sa, že máte so zamestnancom uzatvorenú dohodu o výkone práce nadčas, ak už bol prekročený limit 150 hodín nariadenej práce nadčas v tomto kalendárnom roku. Evidencia práce nadčas, za ktorú bolo poskytnuté náhradné voľno, musí byť vedená oddelene, aby bolo možné správne sledovať plnenie ročného limitu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zamestnanec môže ešte odpracovať 70 hodín práce nadčas, keďže 60 hodín kompenzovaných náhradným voľnom sa nezapočítava do ročného limitu 400 hodín."},"google":{"odpoved":"Áno, zamestnanec môže v tomto roku ešte vykonať prácu nadčas.\n\nDo celkového ročného limitu práce nadčas sa nezahŕňa tá práca nadčas, za ktorú zamestnanec dostal náhradné voľno. Z odpracovaných 390 hodín sa tak do zákonného limitu započítava iba 330 hodín. Keďže zamestnanec môže v kalendárnom roku vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 400 hodín, môže do konca roka 2026 odpracovať ešte 70 hodín práce nadčas. Tento postup vyplýva z § 97 ods. 10 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že zamestnanec môže ešte odpracovať 70 hodín práce nadčas, a správne aplikuje odpočítanie hodín s náhradným voľnom od limitu 400 hodín podľa Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Áno, zamestnanec môže v roku 2026 ešte vykonať prácu nadčas v rozsahu 70 hodín. Celkový rozsah práce nadčas nesmie v kalendárnom roku presiahnuť 400 hodín. Do tohto limitu sa však nezapočítava práca nadčas, za ktorú zamestnanec čerpal náhradné voľno. Z odpracovaných 390 hodín sa preto do limitu započítava len 330 hodín (390 - 60). Uvedené vyplýva z § 97 ods. 7 a ods. 9 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza možnosť odpracovať ešte 70 hodín práce nadčas spolu so správnym odpočítaním hodín náhradného voľna od ročného limitu 400 hodín."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"S riaditeľom divízie, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti konateľa, sme sa písomne dohodli, že vo výške jeho mzdy je zohľadnená prípadná práca nadčas. Do akého rozsahu hodín to platí a môže si za tieto hodiny vybrať náhradné voľno?","otazka_volna":"riaditelovi mame v zmluve ze plat zahrna aj nadcasy. plati to donekonecna? a ked si chce vybrat volno za nadcasy, mam mu ho dat?","spravna_odpoved":"Platí to najviac v úhrne 150 hodín práce nadčas v kalendárnom roku. Za tieto hodiny zamestnancovi nepatrí dosiahnutá mzda ani mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a náhradné voľno za ne čerpať nemôže. Dohoda musí byť písomná a je prípustná len s okruhom vedúcich a odborných zamestnancov vymedzeným v § 121 ods. 2 (konateľ s. r. o. je štatutárnym orgánom, takže riaditeľ divízie do tohto okruhu patrí); hodiny nad 150 sa odmeňujú štandardne podľa § 121 ods. 1.","ustanovenie":"§ 121 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce)","citat":"...že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín v kalendárnom roku. V týchto prípadoch zamestnancovi za prácu nadčas nepatrí mzda ani mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas podľa odseku 1 a zamestnanec nemôže za túto dobu čerpať náhradné voľno.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-121.odsek-2","my":{"odpoved":"Na základe písomnej dohody s riaditeľom divízie, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti konateľa, je možné zohľadniť prácu nadčas priamo vo výške jeho mzdy, avšak **najviac v rozsahu 150 hodín v kalendárnom roku**. Za tieto hodiny si zamestnanec **nemôže vybrať náhradné voľno**.\n\nPodľa Zákonníka práce platia pre túto situáciu nasledujúce pravidlá:\n\n### Práca nadčas do 150 hodín ročne\n\nAk máte písomne dohodnuté, že mzda vedúceho zamestnanca už zohľadňuje prípadnú prácu nadčas, platí to pre maximálne 150 hodín v kalendárnom roku. Pre tieto hodiny platí:\n*   **Žiadna ďalšia odmena:** Zamestnancovi nepatrí ani dosiahnutá mzda za tieto hodiny, ani mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas (príplatok).\n*   **Žiadne náhradné voľno:** Zamestnanec si za túto dobu nemôže čerpať náhradné voľno.\n\nTúto možnosť je možné dohodnúť len s presne vymedzeným okruhom zamestnancov, kam patrí aj vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu (konateľa) [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 121, ods. 2].\n\n### Práca nadčas nad 150 hodín ročne\n\nAk by tento zamestnanec odpracoval viac ako 150 hodín nadčasov v kalendárnom roku, za každú ďalšiu hodinu (t. j. od 151. hodiny) mu už patrí odmena podľa štandardných pravidiel. Má nárok na:\n*   **Dosiahnutú mzdu a mzdové zvýhodnenie** najmenej 25 % jeho priemerného zárobku [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 121, ods. 1],\n*   **ALEBO** po dohode so zamestnávateľom na **čerpaní náhradného voľna** v rozsahu odpracovaných nadčasových hodín. V takom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 121, ods. 3].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza limit 150 hodín v kalendárnom roku, vylúčenie náhradného voľna a odmeny za tieto hodiny, ako aj správne právne pravidlá pre vedúceho zamestnanca."},"google":{"odpoved":"S riaditeľom divízie, ktorý je vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti konateľa, je možné písomne dohodnúť, že v jeho mzde je zohľadnená prípadná práca nadčas. Táto dohoda sa môže vzťahovať na prácu nadčas v maximálnom rozsahu 150 hodín v kalendárnom roku. Za takto dohodnutú prácu nadčas v rozsahu do 150 hodín zamestnancovi nepatrí mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno. Prípadná práca nadčas presahujúca tento limit musí byť riadne preplatená alebo kompenzovaná náhradným voľnom. Uvedené vyplýva z § 121 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza limit 150 hodín v kalendárnom roku, vylúčenie čerpania náhradného voľna a správny právny základ podľa § 121 ods. 2 Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"S vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu je možné dohodnúť mzdu zohľadňujúcu prácu nadčas v maximálnom rozsahu 150 hodín za kalendárny rok. Za túto prácu nadčas do uvedeného limitu zamestnancovi nepatrí mzda, mzdové zvýhodnenie ani si za ňu nemôže čerpať náhradné voľno. Jeho kompenzácia je už zahrnutá v dohodnutej výške mzdy. Práca nadčas presahujúca tento limit už musí byť riadne preplatená alebo kompenzovaná náhradným voľnom. Uvedené vyplýva z § 97 ods. 9 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":false,"dovod":"Hoci sú vecné limity a podmienky uvedené správne, odpoveď sa odvoláva na nesprávne zákonné ustanovenie (§ 97 ods. 9 namiesto § 121 ods. 2 Zákonníka práce), čo podľa rubriky predstavuje nesprávne právne pravidlo v odôvodnení."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Zamestnanec odpracoval prácu nadčas v marci 2026, so zamestnávateľom sa nedohodli na termíne čerpania náhradného voľna. Dokedy mu zamestnávateľ musí náhradné voľno poskytnúť a čo mu patrí, ak to nestihne?","otazka_volna":"nadcasy z marca sme chceli dat ako nahradne volno, ale nemame kedy. dokedy to musim vybavit a co ked nie?","spravna_odpoved":"Náhradné voľno musí zamestnávateľ poskytnúť najneskôr do uplynutia štyroch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná — teda do 31. júla 2026 (apríl, máj, jún, júl). Ak ho do tohto dňa neposkytne, zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas najmenej 25 % priemerného zárobku (pri rizikových prácach najmenej 35 %), a ak bol dohodnutý postup podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, patrí mu aj dosiahnutá mzda za prácu nadčas.","ustanovenie":"§ 121 ods. 4 a 5 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce)","citat":"Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na termíne čerpania náhradného voľna za prácu nadčas, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia štyroch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-121.odsek-4","my":{"odpoved":"Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodli na termíne čerpania náhradného voľna za prácu nadčas, zamestnávateľ je povinný poskytnúť ho najneskôr **do 31. júla 2026**. Ak túto lehotu nedodrží, zamestnancovi vzniká nárok na finančnú kompenzáciu – mzdu za prácu nadčas a mzdové zvýhodnenie.\n\n### 1. Lehota na poskytnutie náhradného voľna\n\nPodľa Zákonníka práce platí, že ak sa zamestnávateľ a zamestnanec nedohodnú na konkrétnom termíne čerpania, zamestnávateľ musí poskytnúť náhradné voľno najneskôr do uplynutia **štyroch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci**, v ktorom bola práca nadčas vykonaná [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 121, ods. 4].\n\nVo vašom prípade:\n*   **Mesiac výkonu práce nadčas:** Marec 2026\n*   **Štyri nasledujúce kalendárne mesiace:** Apríl, Máj, Jún, Júl 2026\n*   **Posledný deň lehoty:** 31. júl 2026\n\n### 2. Následky neposkytnutia náhradného voľna v lehote\n\nAk zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno v stanovenej lehote (t. j. do 31. júla 2026), nárok na náhradné voľno zaniká a mení sa na peňažný nárok. Zamestnancovi v takom prípade patrí [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 121, ods. 5]:\n1.  **Dosiahnutá mzda** za odpracované hodiny nadčas.\n2.  **Mzdové zvýhodnenie** (príplatok) za prácu nadčas.\n\nVýška mzdového zvýhodnenia je:\n*   Najmenej **25 % priemerného zárobku** zamestnanca (sadzbu odporúčame overiť v aktuálnom znení Zákonníka práce, nakoľko nie je uvedená v referenčných hodnotách).\n*   Najmenej **35 % priemerného zárobku** pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce [Zdroj: 34_Mzdovy_predpis_2025.md].\n\nZamestnávateľ je povinný túto finančnú kompenzáciu zamestnancovi vyplatiť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so Zákonníkom práce určila lehotu do 31. júla 2026, ako aj nároky na dosiahnutú mzdu a mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 25 % (resp. 35 %) priemerného zárobku."},"google":{"odpoved":"Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodli na termíne čerpania náhradného voľna za prácu nadčas vykonanú v marci 2026, bol povinný mu ho poskytnúť najneskôr do konca júla 2026. Táto lehota predstavuje štyri kalendárne mesiace nasledujúce po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná. Keďže zamestnávateľ túto lehotu nedodržal, zamestnancovi patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie. Výška mzdového zvýhodnenia je najmenej 25 % priemerného zárobku zamestnanca, prípadne 35 % u zamestnanca vykonávajúceho rizikové práce. Všetky tieto skutočnosti upravuje § 121 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so Zákonníkom práce uvádza lehotu do konca júla 2026 (štyri mesiace) aj nároky zamestnanca na dosiahnutú mzdu a príslušné mzdové zvýhodnenie (25 % resp. 35 %)."},"bez":{"odpoved":"Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodli na termíne čerpania, zamestnávateľ je povinný poskytnúť náhradné voľno najneskôr do štyroch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci výkonu práce nadčas. Pre prácu nadčas z marca 2026 je teda konečný termín na poskytnutie náhradného voľna 31. júl 2026. Ak zamestnávateľ v tejto lehote náhradné voľno neposkytne, patrí zamestnancovi za každú hodinu práce nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie. Výška mzdového zvýhodnenia je najmenej 25 % jeho priemerného zárobku. Uvedené vyplýva z § 121 ods. 2 a 3 Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza lehotu do 31. júla 2026 aj nárok na dosiahnutú mzdu a mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % priemerného zárobku v súlade s referenciou."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Servisnej firme sa hodí, aby technik držal pohotovosť. Koľko hodín pracovnej pohotovosti mu možno nariadiť a ako sa posudzuje čas, keď počas pohotovosti reálne zasahuje u zákazníka?","otazka_volna":"technikovi chcem nariadit pohotovost cez vikendy pravidelne. kolko toho mozem nariadit a co ked ho aj zavolaju robit?","spravna_odpoved":"Nariadiť možno pracovnú pohotovosť najviac v rozsahu osem hodín v týždni a najviac v rozsahu 100 hodín v kalendárnom roku; nad tento rozsah je pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom (kolektívna zmluva môže aj dohodnutý rozsah obmedziť). Čas, keď zamestnanec počas pohotovosti vykonáva prácu, je aktívna časť pracovnej pohotovosti a podľa § 96 ods. 6 sa považuje za prácu nadčas — vstupuje teda aj do limitov práce nadčas a odmeňuje sa ako nadčas.","ustanovenie":"§ 96 ods. 6 a 7 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce)","citat":"Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu osem hodín v týždni a najviac v rozsahu 100 hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-96.odsek-7","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na pravidlá pracovnej pohotovosti podľa Zákonníka práce platné k 20. septembru 2026.\n\nZamestnávateľ môže technikovi **nariadiť najviac 8 hodín pracovnej pohotovosti týždenne a 100 hodín ročne**. Čas, kedy počas pohotovosti reálne zasahuje u zákazníka (aktívna časť), sa **považuje za prácu nadčas** [Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), § 96 ods. 6 a 7].\n\nTu je podrobnejšie vysvetlenie:\n\n### Limity pre nariadenie pracovnej pohotovosti\n\nZákonník práce stanovuje presné limity, koľko pracovnej pohotovosti môže zamestnávateľ zamestnancovi jednostranne nariadiť:\n*   **Týždenný limit:** najviac 8 hodín v týždni.\n*   **Ročný limit:** najviac 100 hodín v kalendárnom roku.\n\nPohotovosť nad tento rozsah je možná len na základe dohody so zamestnancom [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 96 ods. 7].\n\n### Posúdenie času počas pohotovosti\n\nJe kľúčové rozlišovať medzi časom, kedy technik len čaká na prípadný výjazd (neaktívna časť), a časom, kedy reálne pracuje (aktívna časť).\n\n#### 1. Aktívna časť (reálny zásah u zákazníka)\n\n*   **Čas, keď zamestnanec počas pohotovosti vykonáva prácu, sa považuje za prácu nadčas** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 96 ods. 6].\n*   To znamená, že za tento čas mu patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, prípadne po dohode náhradné voľno.\n\n#### 2. Neaktívna časť (čakanie na výjazd)\n\nTu záleží na tom, kde sa technik počas pohotovosti zdržiava:\n\n*   **Pohotovosť mimo pracoviska (najčastejší prípad):**\n    *   Tento čas sa **nezapočítava do pracovného času** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 96 ods. 4].\n    *   Za každú hodinu takejto pohotovosti patrí zamestnancovi **náhrada najmenej 20 % minimálnej hodinovej mzdy** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 96 ods. 5].\n    *   Pre rok 2026 je minimálna hodinová mzda 5,259 €. Minimálna náhrada je teda:\n        *   `5,259 € × 20 % =` 1,0518 €, t. j. **1,05 €/hod.** (po zaokrúhlení).\n\n*   **Pohotovosť na pracovisku:**\n    *   Ak by sa technik musel zdržiavať priamo na pracovisku, tento čas sa **považuje za pracovný čas**, aj keď prácu nevykonáva [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 96 ods. 2].\n    *   Za každú hodinu takejto pohotovosti mu patrí mzda, najmenej však vo výške minimálnej hodinovej mzdy, teda pre rok 2026 minimálne **5,259 €/hod.** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 96 ods. 3].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza limity pre nariadenie pracovnej pohotovosti (najviac 8 hodín v týždni a 100 hodín v kalendárnom roku) a potvrdzuje, že reálny zásah počas pohotovosti sa považuje za prácu nadčas."},"google":{"odpoved":"Zamestnávateľ môže nariadiť zamestnancovi pracovnú pohotovosť v rozsahu najviac 8 hodín v týždni a zároveň najviac 100 hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť možná len po dohode so zamestnancom. Čas, kedy technik počas pohotovosti reálne vykonáva prácu u zákazníka, sa považuje za aktívnu časť pracovnej pohotovosti. Tento reálny výkon práce sa posudzuje ako práca nadčas. Za takýto výkon práce mu patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku, prípadne si môže po dohode so zamestnávateľom čerpať náhradné voľno. Všetky tieto aspekty upravuje § 96 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza zákonom stanovené limity pre nariadenie pohotovosti (8 hodín týždenne, 100 hodín ročne) aj to, že reálny výkon práce sa posudzuje ako aktívna časť pohotovosti a práca nadčas."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť pracovnú pohotovosť v rozsahu najviac 8 hodín v týždni a najviac 100 hodín v kalendárnom roku, pričom nad tento rozsah je pohotovosť možná len po dohode. Ustanovuje to § 96 ods. 7 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Čas, počas ktorého zamestnanec pri pohotovosti reálne vykonáva prácu, sa nepovažuje za pracovnú pohotovosť, ale za prácu nadčas. Za tento výkon práce patrí zamestnancovi mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas alebo náhradné voľno. Toto posúdenie vyplýva z § 96 ods. 2 Zákonníka práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza limity nariadenej pracovnej pohotovosti (najviac 8 hodín týždenne a 100 hodín ročne) aj posúdenie reálneho výkonu práce ako práce nadčas."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Zamestnanec drží 12 hodín pracovnej pohotovosti doma (mimo pracoviska) a nikto ho nezavolá. Započítava sa tento čas do jeho pracovného času a čo mu za neho patrí? Ako by to bolo, keby tú istú pohotovosť držal na pracovisku?","otazka_volna":"chlap cez vikend caka doma pri telefone, nikto ho nezavolal. mam mu to platit ako robotu? a rata sa mu to do fondu?","spravna_odpoved":"Čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska sa do pracovného času nezapočítava a mzda zaň nepatrí — patrí náhrada najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu, teda za 12 hodín 12-násobok tejto hodinovej sumy. Keby tú istú pohotovosť držal na pracovisku, neaktívna časť by sa podľa § 96 ods. 2 považovala za pracovný čas a podľa § 96 ods. 3 by mu patrila mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu.","ustanovenie":"§ 96 ods. 2 až 5 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce)","citat":"Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-96.odsek-5","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na rozdiel medzi pracovnou pohotovosťou doma a na pracovisku. Kľúčový rozdiel je v tom, či sa daný čas považuje za pracovný čas a od toho sa odvíja aj odmena.\n\n**Stručne: Pohotovosť doma sa do pracovného času nezapočítava a patrí za ňu len malá náhrada. Naopak, pohotovosť na pracovisku je plnohodnotný pracovný čas a patrí za ňu mzda.**\n\nTu je detailné porovnanie oboch situácií pre vašu 12-hodinovú pohotovosť.\n\n### 1. Pracovná pohotovosť DOMA (mimo pracoviska)\n\nAk zamestnanec drží pohotovosť na dohodnutom mieste mimo pracoviska (napr. doma) a prácu nevykonáva, ide o tzv. **neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska**.\n\n*   **Pracovný čas:** Tento čas sa **NEZAPOČÍTAVA** do pracovného času zamestnanca [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 96, ods. 4].\n*   **Nárok zamestnanca:** Za každú hodinu takejto pohotovosti patrí zamestnancovi náhrada vo výške **najmenej 20 % minimálnej hodinovej mzdy** platnej pre rok 2026 [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 96, ods. 5].\n\n#### Výpočet náhrady za 12 hodín pohotovosti doma (platný pre rok 2026)\n\n| Položka | Hodnota | Výpočet |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Minimálna hodinová mzda (2026) | 5,259 € | |\n| Sadzba náhrady za hodinu pohotovosti | **1,05 €** | 5,259 € × 20 % = 1,0518 € |\n| **Celková náhrada za 12 hodín** | **12,62 €** | 1,0518 €/hod × 12 hod = 12,6216 € |\n\nZa 12 hodín neaktívnej pohotovosti doma patrí zamestnancovi náhrada v minimálnej výške **12,62 €**.\n\n### 2. Pracovná pohotovosť NA PRACOVISKU\n\nAk sa zamestnanec zdržiava na pracovisku, je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, ide o **neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku**.\n\n*   **Pracovný čas:** Tento čas sa **POVAŽUJE** za pracovný čas [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 96, ods. 2].\n*   **Nárok zamestnanca:** Za každú hodinu takejto pohotovosti patrí zamestnancovi **mzda vo výške pomernej časti jeho základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej hodinovej mzdy** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 96, ods. 3].\n\n#### Výpočet nároku za 12 hodín pohotovosti na pracovisku (platný pre rok 2026)\n\nKeďže ide o pracovný čas, zamestnancovi patrí jeho bežná mzda. Zákon však stanovuje minimálnu hranicu.\n\n| Položka | Hodnota | Výpočet |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Minimálna hodinová mzda (2026) | 5,259 € | |\n| **Minimálna mzda za 12 hodín** | **63,11 €** | 5,259 €/hod × 12 hod = 63,108 € |\n\nZa 12 hodín neaktívnej pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi jeho pomerná mzda, **minimálne však 63,11 €**. Ak je jeho hodinová mzda vyššia ako minimálna, patrí mu samozrejme táto vyššia suma.\n\n### Zhrnutie a porovnanie\n\n| Kritérium | Pohotovosť DOMA (mimo pracoviska) | Pohotovosť NA PRACOVISKU |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Započítanie do prac. času** | **NIE** | **ÁNO** |\n| **Odmena za 12 hodín (min.)** | **12,62 €** (náhrada) | **63,11 €** (mzda) |\n| **Právny základ** | § 96 ods. 4 a 5 Zákonníka práce | § 96 ods. 2 a 3 Zákonníka práce |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDávajte si pozor na zákonné limity. Zamestnávateľ môže pracovnú pohotovosť **nariadiť** najviac v rozsahu 8 hodín v týždni a 100 hodín v kalendárnom roku. Pohotovosť nad tento rozsah (ako vo vašom prípade 12 hodín naraz) je možná len na základe **dohody so zamestnancom** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 96, ods. 7]. Uistite sa, že máte takúto dohodu písomne uzatvorenú.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so Zákonníkom práce uvádza pravidlá pre započítanie pohotovosti do pracovného času i nároky na odmenu (náhrada najmenej 20 % minimálnej mzdy doma a pomerná časť základnej zložky mzdy, najmenej vo výške minimálnej mzdy na pracovisku)."},"google":{"odpoved":"Pri pracovnej pohotovosti doma sa neaktívny čas nezapočítava do pracovného času. Zamestnancovi za každú takúto hodinu patrí náhrada vo výške najmenej 20 % minimálnej hodinovej mzdy. Toto upravuje § 96 ods. 4 a 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.\n\nNaopak, neaktívna časť pracovnej pohotovosti na pracovisku sa považuje za pracovný čas. Za každú hodinu takejto pohotovosti patrí zamestnancovi mzda vo výške jeho priemernej hodinovej mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy, v zmysle § 96 ods. 2 a 3 Zákonníka práce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že pri pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi mzda vo výške priemernej hodinovej mzdy namiesto pomernej časti základnej zložky mzdy (najmenej vo výške minimálnej mzdy)."},"bez":{"odpoved":"Čas pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, počas ktorého zamestnanec nevykonáva prácu, sa nezapočítava do pracovného času. Za každú hodinu takejto neaktívnej pohotovosti mu patrí náhrada najmenej vo výške 20 % minimálnej mzdy za hodinu podľa § 96 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Naopak, ak by pohotovosť držal na pracovisku, celý tento čas by sa považoval za výkon práce a započítal by sa do pracovného času. Za tento čas by mu patrila mzda, nie náhrada, v súlade s § 96 ods. 4 Zákonníka práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza nezapočítanie neaktívnej pohotovosti mimo pracoviska a nárok na náhradu najmenej 20 % minimálnej mzdy, ako aj jej započítanie do pracovného času a nárok na mzdu pri pohotovosti na pracovisku."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia žiadni zástupcovia zamestnancov (nemá odbory, zamestnaneckú radu ani zamestnaneckého dôverníka), chce vnútorným predpisom zaviesť konto pracovného času s vyrovnávacím obdobím 36 mesiacov. Kde robí chybu a aký je strop priemerného týždenného pracovného času pri konte?","otazka_volna":"chcem zaviest konto pracovneho casu smernicou, aby som mal 3 roky na vyrovnanie. ziadnych zastupcov zamestnancov nemame. da sa to?","spravna_odpoved":"Chybuje v oboch bodoch. Konto pracovného času možno zaviesť len kolektívnou zmluvou alebo po písomnej dohode so zástupcami zamestnancov a túto dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa ani vnútorným predpisom; bez zástupcov zamestnancov teda konto zaviesť nemožno. Vyrovnávacie obdobie navyše nesmie byť dlhšie ako 30 mesiacov. Priemerný týždenný pracovný čas vrátane kladného konta pracovného času a práce nadčas nesmie presiahnuť 48 hodín v období najviac 12 mesiacov.","ustanovenie":"§ 87a ods. 1 až 3 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce)","citat":"Konto pracovného času je spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť len kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov. Dohoda o zavedení konta pracovného času musí byť písomná. Dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. ... vyrovnávacie obdobie nesmie byť dlhšie ako 30 mesiacov.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-87a","my":{"odpoved":"Zamestnávateľ v tomto prípade robí dve zásadné chyby. **Konto pracovného času nemôže zaviesť jednostranne vnútorným predpisom a navrhované vyrovnávacie obdobie 36 mesiacov prekračuje zákonný limit.**\n\nPodrobné vysvetlenie chýb a odpovede na vaše otázky nájdete nižšie.\n\n### Chyba č. 1: Spôsob zavedenia konta pracovného času\n\nZákonník práce striktne stanovuje, že konto pracovného času je možné zaviesť **výlučne kolektívnou zmluvou alebo písomnou dohodou so zástupcami zamestnancov** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 87a, ods. 1].\n\nVnútorný predpis je jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa a zákon výslovne uvádza, že dohodu so zástupcami zamestnancov **nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa**. Keďže u zamestnávateľa nepôsobia žiadni zástupcovia zamestnancov (odbory, zamestnanecká rada ani dôverník), **nemá s kým takúto dohodu uzavrieť, a preto konto pracovného času zaviesť nemôže**.\n\n### Chyba č. 2: Dĺžka vyrovnávacieho obdobia\n\nAj keby zamestnávateľ mal zástupcov zamestnancov, s ktorými by sa dohodol, navrhované vyrovnávacie obdobie je príliš dlhé.\n\nZákonník práce stanovuje, že vyrovnávacie obdobie konta pracovného času, v ktorom sa musí vyrovnať rozdiel medzi ustanoveným a skutočne odpracovaným časom, **nesmie byť dlhšie ako 30 mesiacov** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 87a, ods. 2]. Navrhovaných 36 mesiacov teda prekračuje zákonné maximum o 6 mesiacov.\n\n### Strop priemerného týždenného pracovného času\n\nPri uplatňovaní konta pracovného času platí, že **priemerný týždenný pracovný čas vrátane kladného konta pracovného času a práce nadčas nesmie presiahnuť 48 hodín** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 87a, ods. 3]. Tento priemer sa sleduje v období najviac 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.\n\n### Zhrnutie\n\n| Plán zamestnávateľa | Požiadavka Zákonníka práce | Stav |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Zavedenie vnútorným predpisom | Len kolektívnou zmluvou alebo dohodou so zástupcami zamestnancov | **Nesplnené** |\n| Vyrovnávacie obdobie 36 mesiacov | Maximálne 30 mesiacov | **Nesplnené** |\n| Priemerný týždenný pracovný čas | Max. 48 hodín (vrátane nadčasov) v období 12 mesiacov | - |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk chcete flexibilne reagovať na rozdielnu potrebu práce v priebehu roka, zvážte namiesto konta pracovného času **nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas podľa § 87 Zákonníka práce**. Tento inštitút je možné zaviesť aj po dohode priamo s jednotlivými zamestnancami, ak u vás nepôsobia zástupcovia zamestnancov. Vyrovnávacie obdobie je štandardne najviac 4 mesiace, no po dohode so zamestnancom môže byť až 12 mesiacov [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 87, ods. 1 a 2].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a v súlade s referenciou a Zákonníkom práce uvádza nemožnosť nahradiť dohodu vnútorným predpisom bez zástupcov, maximálnu dĺžku vyrovnávacieho obdobia 30 mesiacov a strop priemerného týždenného pracovného času 48 hodín."},"google":{"odpoved":"Zamestnávateľ nemôže zaviesť konto pracovného času s vyrovnávacím obdobím 36 mesiacov len vnútorným predpisom, ak u neho nepôsobia zástupcovia zamestnancov. V takom prípade je zavedenie konta pracovného času možné len po dohode so zamestnancom, pričom vyrovnávacie obdobie nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Chyba je teda v dĺžke vyrovnávacieho obdobia a spôsobe jeho zavedenia. Priemerný týždenný pracovný čas vrátane práce nadčas nesmie v období najviac 12 mesiacov presiahnuť 48 hodín. Tieto podmienky upravuje § 87a ods. 2 a § 85a ods. 2 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že konto pracovného času možno bez zástupcov zamestnancov zaviesť po dohode so zamestnancom a že vyrovnávacie obdobie nesmie presiahnuť 12 mesiacov namiesto zákonných 30 mesiacov."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ robí chybu v spôsobe zavedenia konta a v dĺžke vyrovnávacieho obdobia. Konto pracovného času nie je možné zaviesť vnútorným predpisom, ale len kolektívnou zmluvou alebo dohodou so zástupcami zamestnancov. Maximálne vyrovnávacie obdobie pre konto pracovného času je 30 mesiacov, nie 36 (§ 87a ods. 1 a 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce). Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie pri konte prekročiť 48 hodín (§ 85a ods. 1 Zákonníka práce). Bez zástupcov zamestnancov teda zamestnávateľ nemôže konto pracovného času zaviesť vôbec.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza nemožnosť zavedenia konta bez zástupcov zamestnancov, maximálne vyrovnávacie obdobie 30 mesiacov aj limit priemerného týždenného pracovného času 48 hodín."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Zamestnanec v konte pracovného času má k dňu skončenia pracovného pomeru záporný účet 120 hodín, ktoré mu už boli vyplatené v základnej zložke mzdy. Pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou zamestnancom. Môže zamestnávateľ požadovať vrátenie a dokedy?","otazka_volna":"chlap odisiel a na konte ma minus 120 hodin ktore som mu vyplatil. dam mu to zrazit z poslednej vyplaty nie?","spravna_odpoved":"Nemôže. Právo na vrátenie základnej zložky mzdy poskytnutej nad rozsah odpracovaného pracovného času má zamestnávateľ len vtedy, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 63 ods. 1 písm. d) alebo e) alebo podľa § 68 ods. 1; pri výpovedi danej zamestnancom toto právo nemá a nesmie mu sumu ani zraziť (§ 131 ods. 2 takúto zrážku nepripúšťa). Aj v povolených prípadoch musí zamestnávateľ právo uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer skončil.","ustanovenie":"§ 87a ods. 7 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce)","citat":"...zamestnávateľ má právo na vrátenie základnej zložky mzdy poskytnutej nad rozsah odpracovaného pracovného času, len ak sa pracovný pomer so zamestnancom skončil podľa § 63 ods. 1 písm. d) a e) alebo § 68 ods. 1; toto právo môže zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer skončil.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-87a.odsek-7","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade zamestnávateľ **nemá právo požadovať vrátenie** mzdy za neodpracovaných 120 hodín. Dôvodom je spôsob, akým bol pracovný pomer ukončený.\n\nPodrobná analýza situácie je nasledovná:\n\n### 1. Právny základ pre vrátenie mzdy\n\nMožnosť zamestnávateľa požadovať vrátenie základnej zložky mzdy vyplatenej nad rámec odpracovaného času v konte pracovného času je upravená v **§ 87a ods. 7 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce**.\n\nToto ustanovenie však právo zamestnávateľa na vrátenie peňazí striktne obmedzuje a priznáva mu ho **len v taxatívne vymenovaných prípadoch**, ak sa pracovný pomer skončil z dôvodov na strane zamestnanca:\n*   **§ 63 ods. 1 písm. d)** – pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh.\n*   **§ 63 ods. 1 písm. e)** – pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý by mohol zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer.\n*   **§ 68 ods. 1** – okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.\n\n### 2. Aplikácia na Váš prípad\n\nVo vašej situácii skončil pracovný pomer **výpoveďou zo strany zamestnanca** podľa § 67 Zákonníka práce. Tento dôvod skončenia pracovného pomeru **nie je uvedený** v § 87a ods. 7 Zákonníka práce.\n\nZ toho vyplýva, že zamestnávateľ nemá právny nárok na vrátenie mzdy za záporný zostatok na konte pracovného času. Skutočnosť, že zamestnanec neodpracoval hodiny, za ktoré mu už bola vyplatená mzda, sa v tomto prípade považuje za prekážku na strane zamestnávateľa (napr. neprideľovanie práce), ktorej riziko znáša zamestnávateľ.\n\n### 3. Lehota na uplatnenie nároku (ak by existoval)\n\nHoci vo vašom prípade nárok nevznikol, pre úplnosť uvádzam, že ak by zamestnávateľ *mal* právo na vrátenie mzdy (t. j. pri skončení PP z vyššie uvedených dôvodov), mohol by si toto právo uplatniť na súde **najneskôr v lehote dvoch mesiacov** odo dňa, keď sa pracovný pomer skončil [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 87a, ods. 7].\n\n---\n\n### Zhrnutie\n\n*   **Môže zamestnávateľ požadovať vrátenie?** Nie, pretože pracovný pomer nebol skončený z dôvodov, ktoré Zákonník práce pre tento prípad vyžaduje.\n*   **Aká je lehota?** Keďže nárok na vrátenie nevznikol, žiadna lehota na jeho uplatnenie neplynie.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk by zamestnávateľ napriek tomu trval na vrátení sumy alebo by ju zamestnancovi neoprávnene zrazil z poslednej mzdy, išlo by o neoprávnenú zrážku zo mzdy v rozpore so Zákonníkom práce. Zamestnanec by sa v takom prípade mohol domáhať doplatenia mzdy, prípadne sa obrátiť na inšpektorát práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zamestnávateľ nemá právo požadovať vrátenie mzdy pri výpovedi danej zamestnancom v zmysle § 87a ods. 7 Zákonníka práce, a správne uvádza aj dvojmesačnú lehotu pre zákonom povolené prípady."},"google":{"odpoved":"Áno, zamestnávateľ môže požadovať vrátenie mzdy, avšak len za presne stanovených podmienok, ktoré vo vašom prípade nie sú splnené. Zákonník práce obmedzuje právo zamestnávateľa na vrátenie mzdy pri zápornom konte pracovného času len na prípady, keď pracovný pomer skončil z taxatívne vymedzených dôvodov zo strany zamestnávateľa. Keďže pracovný pomer skončil výpoveďou zo strany zamestnanca (§ 67 Zákonníka práce), zamestnávateľ nemá nárok na vrátenie preplatenej mzdy. Toto obmedzenie je upravené v § 87a ods. 9 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Vzhľadom na to, že zamestnávateľovi nárok na vrátenie mzdy nevznikol, neplynie ani žiadna lehota na jeho uplatnenie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uzatvára, že zamestnávateľ v prípade výpovede danej zamestnancom nemá nárok na vrátenie vyplatenej mzdy, hoci nesprávne odkázala na odsek 9 namiesto odseku 7 § 87a Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Áno, zamestnávateľ môže požadovať vrátenie mzdy zodpovedajúcej zápornému účtu konta pracovného času v hodnote 120 hodín. Táto povinnosť zamestnanca vyplýva z § 87a ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Keďže pracovný pomer skončil výpoveďou zo strany zamestnanca, nevzťahuje sa na neho výnimka z povinnosti vrátiť mzdu. Zamestnávateľ si môže tento nárok uplatniť v trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť dňom skončenia pracovného pomeru. Premlčacia lehota je stanovená podľa § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru, keď nesprávne tvrdí, že zamestnávateľ môže požadovať vrátenie mzdy v trojročnej lehote, hoci podľa § 87a ods. 7 Zákonníka práce takéto právo pri výpovedi danej zamestnancom nemá."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Zamestnancovi sa pracovný pomer skončil 30. júna 2026 a o priznanie predčasného starobného dôchodku požiadal 13. júla 2026. Vznikol mu nárok na odchodné? Ako by to dopadlo, keby išlo o riadny starobný dôchodok?","otazka_volna":"skoncil u mna koncom juna a o predcasny dochodok si poziadal az v polovici jula. mam mu platit odchodne alebo to uz prepasol?","spravna_odpoved":"Odchodné mu nepatrí. Pri predčasnom starobnom dôchodku musí byť žiadosť podaná pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení, teda najneskôr 10. júla 2026 — žiadosť podaná 13. júla 2026 je oneskorená. Keby išlo o starobný dôchodok (alebo invalidný dôchodok s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 %), lehota je desať pracovných dní a uplynula by až 14. júla 2026 (5. júl 2026 pripadol na nedeľu), takže nárok na odchodné najmenej v sume priemerného mesačného zárobku by vznikol.","ustanovenie":"§ 76a ods. 1 a 2 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce)","citat":"Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-76a.odsek-2","my":{"odpoved":"Na základe vami uvedených informácií posúdime nárok na odchodné v oboch scenároch. Kľúčový rozdiel je v type lehoty, ktorú Zákonník práce stanovuje pre jednotlivé druhy dôchodkov.\n\n### 1. Predčasný starobný dôchodok (žiadosť 13. júla 2026)\n\n**Nie, v tomto prípade nárok na odchodné nevznikol.**\n\nPodľa Zákonníka práce patrí zamestnancovi odchodné, ak požiada o priznanie predčasného starobného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo **do desiatich dní** po jeho skončení [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 76a ods. 2]. Pri predčasnom dôchodku zákon nešpecifikuje, že ide o pracovné dni, preto sa uplatní lehota 10 kalendárnych dní.\n\n**Výpočet lehoty:**\n*   Pracovný pomer sa skončil: 30. júna 2026.\n*   Lehota na podanie žiadosti začala plynúť 1. júla 2026.\n*   Posledný deň lehoty (10. kalendárny deň) bol **piatok, 10. júla 2026**.\n*   Zamestnanec požiadal o dôchodok: 13. júla 2026.\n\nKeďže zamestnanec požiadal o dôchodok až po uplynutí zákonnej lehoty, podmienku pre vznik nároku na odchodné nesplnil.\n\n### 2. Riadny starobný dôchodok (hypotetický scenár)\n\n**Áno, ak by išlo o riadny starobný dôchodok, nárok na odchodné by zamestnancovi vznikol.**\n\nV prípade riadneho starobného dôchodku (alebo invalidného dôchodku s poklesom schopnosti nad 70 %) Zákonník práce stanovuje lehotu **do desiatich pracovných dní** po skončení pracovného pomeru [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 76a ods. 1].\n\n**Výpočet lehoty:**\n*   Pracovný pomer sa skončil: 30. júna 2026.\n*   Lehota na podanie žiadosti začala plynúť 1. júla 2026.\n*   Posledný deň lehoty (10. pracovný deň) bol **utorok, 14. júla 2026**.\n*   Zamestnanec požiadal o dôchodok: 13. júla 2026.\n\nV tomto hypotetickom scenári by zamestnanec podaním žiadosti 13. júla 2026 zákonnú lehotu dodržal, a preto by mu vznikol nárok na odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku.\n\n### Zhrnutie\n\n| Kritérium | Predčasný starobný dôchodok | Riadny starobný dôchodok |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Právny základ | § 76a ods. 2 Zákonníka práce | § 76a ods. 1 Zákonníka práce |\n| Lehota na žiadosť | 10 **kalendárnych** dní | 10 **pracovných** dní |\n| Koniec lehoty | 10. júl 2026 | 14. júl 2026 |\n| Dátum žiadosti | 13. júl 2026 | 13. júl 2026 |\n| **Výsledok** | **Nárok nevznikol** (lehota zmeškaná) | **Nárok by vznikol** (lehota dodržaná) |\n\n---\n\n**Doplňujúce informácie k odchodnému:**\n*   **Výška:** Odchodné patrí najmenej v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca.\n*   **Jednorazovosť:** Nárok na odchodné vzniká len pri **prvom** skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodok a patrí len od jedného zamestnávateľa [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 76a ods. 3].\n*   **Výnimka:** Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné, ak sa pracovný pomer skončil okamžite zo strany zamestnávateľa pre závažné porušenie pracovnej disciplíny (§ 68 ods. 1 Zákonníka práce) [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 76a ods. 4].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne posúdila oba scenáre, uviedla presné lehoty vrátane ich konca a zhoduje sa s referenčným riešením."},"google":{"odpoved":"Áno, zamestnancovi v danom prípade vznikol nárok na odchodné, a to v minimálnej výške jedného priemerného mesačného zárobku. Podmienkou je požiadať o priznanie dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Keďže zamestnanec požiadal o predčasný starobný dôchodok 13. júla 2026, čo je deviaty pracovný deň po 30. júni 2026, zákonnú lehotu stihol. Rovnaký postup a nárok by platili aj v prípade žiadosti o riadny starobný dôchodok. Tento nárok upravuje § 76a ods. 1 a 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k nesprávnemu záveru a uviedla nesprávne právne pravidlo, keď pri predčasnom starobnom dôchodku rátala s lehotou desiatich pracovných dní namiesto kalendárnych dní."},"bez":{"odpoved":"Zamestnancovi nárok na odchodné nevznikol, pretože o priznanie predčasného starobného dôchodku požiadal až po uplynutí zákonnej lehoty. Pri predčasnom dôchodku je podmienkou podanie žiadosti najneskôr do desiatich dní po skončení pracovného pomeru, čo zamestnanec nesplnil (§ 76a ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce). Ak by podmienky splnil, odchodné by bolo najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku.\n\nAni v prípade riadneho starobného dôchodku by mu nárok s najväčšou pravdepodobnosťou nevznikol. Zákon v takom prípade vyžaduje požiadať o dôchodok pred skončením pracovného pomeru alebo bezprostredne po ňom, pričom lehota 13 dní sa už nepovažuje za bezprostrednú (§ 76a ods. 1 Zákonníka práce).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne tvrdí, že pri riadnom starobnom dôchodku by nárok nevznikol kvôli neurčitej bezprostrednosti, hoci zákon stanovuje lehotu desiatich pracovných dní, ktorú by zamestnanec splnil."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trval 12 rokov, sme dali výpoveď pre nadbytočnosť; pracovný pomer sa skončil 30. apríla 2026 a vyplatili sme odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku. K 1. júlu 2026 nastúpil k nám opäť do pracovného pomeru. Musí niečo vrátiť a koľko?","otazka_volna":"prepustil som ho pre nadbytocnost, dostal odstupne za 3 mesiace a o dva mesiace som ho zobral spat. musi mi to odstupne vratit cele?","spravna_odpoved":"Musí vrátiť pomernú časť odstupného, nie celé. Trojnásobok priemerného mesačného zárobku (zodpovedá § 76 ods. 1 písm. c) pri trvaní pomeru 10 až 20 rokov) pokrýva tri mesiace po skončení pracovného pomeru, teda obdobie od 1. mája do 31. júla 2026 (92 dní). Od opätovného nástupu 1. júla 2026 do 31. júla 2026 zostáva 31 dní, takže pomerná časť sa určí podľa počtu dní a vráti 31/92 vyplateného odstupného — ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak.","ustanovenie":"§ 76 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce)","citat":"Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-76.odsek-4","my":{"odpoved":"Áno, zamestnanec je v tomto prípade **povinný vrátiť pomernú časť odstupného**, pretože nastúpil späť do pracovného pomeru pred uplynutím doby, za ktorú mu bolo odstupné poskytnuté.\n\n### Právny základ\n\nPovinnosť vrátiť odstupné upravuje § 76 ods. 4 Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia platí, že ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť. [Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), § 76, ods. 4]\n\nVo vašom prípade:\n*   **Poskytnuté odstupné:** Trojnásobok priemerného mesačného zárobku.\n*   **Čas určený podľa odstupného:** 3 mesiace.\n*   **Obdobie \"kryté\" odstupným:** Od 1. mája 2026 do 31. júla 2026.\n*   **Dátum opätovného nástupu:** 1. júl 2026.\n\nKeďže zamestnanec nastúpil späť 1. júla 2026, stalo sa tak ešte pred koncom trojmesačného obdobia (ktoré by uplynulo až 31. júla 2026).\n\n### Výpočet pomernej časti na vrátenie\n\nPomerná časť odstupného sa určí podľa počtu kalendárnych dní od opätovného nástupu do práce do konca obdobia krytého odstupným.\n\n**Príklad výpočtu:**\nPredpokladajme, že priemerný mesačný zárobok zamestnanca bol **1 800 €**.\n\n1.  **Celková výška odstupného:**\n    *   3 × 1 800 € = **5 400 €**\n\n2.  **Celkový počet dní v období krytom odstupným (1. 5. 2026 – 31. 7. 2026):**\n    *   Máj: 31 dní\n    *   Jún: 30 dní\n    *   Júl: 31 dní\n    *   **Spolu: 92 dní**\n\n3.  **Počet dní, za ktoré sa odstupné vracia (od 1. 7. 2026 – 31. 7. 2026):**\n    *   **Spolu: 31 dní**\n\n4.  **Výpočet sumy na vrátenie:**\n    *   Vzorec: `(Celkové odstupné / Celkový počet dní) × Počet dní na vrátenie`\n    *   Výpočet: (5 400 € / 92 dní) × 31 dní = **1 823,91 €**\n\nZamestnanec je povinný vrátiť **1 823,91 €**.\n\n| Položka | Hodnota |\n| :--- | :--- |\n| Priemerný mesačný zárobok (príklad) | 1 800,00 € |\n| Vyplatené odstupné (3-násobok) | **5 400,00 €** |\n| Obdobie kryté odstupným | 1. 5. 2026 – 31. 7. 2026 (92 dní) |\n| Dátum opätovného nástupu | 1. 7. 2026 |\n| Počet dní na vrátenie | 31 dní (1. 7. – 31. 7. 2026) |\n| **Suma na vrátenie** | **1 823,91 €** |\n\n### Dôležité upozornenia\n\n*   **Možnosť dohody:** Zákonník práce pripúšťa, aby ste sa so zamestnancom dohodli inak. Môžete sa teda dohodnúť, že odstupné alebo jeho časť vrátiť nemusí. [Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), § 76, ods. 4]\n*   **Forma pracovnoprávneho vzťahu:** Povinnosť vrátiť odstupné sa vzťahuje len na opätovný vznik **pracovného pomeru**. Ak by ste so zamestnancom po skončení pracovného pomeru uzatvorili napríklad dohodu o pracovnej činnosti, odstupné by vracať nemusel. [Zdroj: 203_Narok_zamestnanca_na_odstupne_2025.md]\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam uzatvoriť so zamestnancom písomnú dohodu o vrátení pomernej časti odstupného, v ktorej špecifikujete presnú sumu a lehotu splatnosti (napr. zrážkou z nasledujúcej mzdy alebo úhradou na účet spoločnosti). Predídete tak prípadným nedorozumeniam.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza povinnosť vrátiť pomernú časť odstupného vo výške 31/92, správne aplikuje § 76 ods. 4 Zákonníka práce a zohľadňuje možnosť dohody."},"google":{"odpoved":"Áno, zamestnanec je povinný vrátiť pomernú časť odstupného, pretože nastúpil späť do zamestnania pred uplynutím doby určenej podľa poskytnutého odstupného. Keďže mu bolo vyplatené odstupné vo výške trojnásobku platu, táto doba sú tri mesiace po skončení pracovného pomeru (máj, jún, júl 2026). Zamestnanec nastúpil do práce o dva mesiace, k 1. júlu 2026, a preto musí vrátiť odstupné za jeden mesiac. Výška vrátenej sumy je teda jeden priemerný mesačný zárobok. Táto povinnosť vyplýva z § 76 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":false,"dovod":"Zákonník práce v § 76 ods. 4 výslovne stanovuje výpočet pomernej časti podľa presného počtu dní (31/92), nie paušálne za celý mesiac vo výške jedného priemerného zárobku."},"bez":{"odpoved":"Áno, zamestnanec je povinný vrátiť pomernú časť odstupného. Keďže odstupné vo výške trojnásobku platu pokrývalo obdobie troch mesiacov (máj, jún, júl 2026) a zamestnanec nastúpil do práce už 1. júla 2026, musí vrátiť sumu zodpovedajúcu jednému priemernému mesačnému zárobku. Táto povinnosť vyplýva z § 76 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza vrátenie celého jedného mesačného zárobku namiesto presného prepočtu pomernej časti podľa počtu dní (31/92) a odkazuje na nesprávny odsek zákona."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Zamestnanec pracuje v nepretržitej prevádzke v 12-hodinových zmenách (nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas na obdobie celého kalendárneho roka). Ako sa určí počet pracovných dní jeho dovolenky a ako sa posudzuje splnenie podmienok vzniku nároku na dovolenku?","otazka_volna":"ludia robia 12 hodinove zmeny v nepretrzitej prevadzke. mam im davat 20 dni dovolenky ako ostatnym alebo sa to nejako prepocitava?","spravna_odpoved":"Patrí mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere — nie mechanicky rovnaký počet „dní“ ako zamestnancovi s päťdňovým týždňom. Na zistenie, či sú splnené podmienky vzniku nároku na dovolenku, a na zistenie počtu dní na účely krátenia dovolenky (okrem neospravedlnenej neprítomnosti) sa pritom zamestnanec posudzuje, akoby v kalendárnom týždni pracoval päť pracovných dní, aj keď jeho pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni v týždni.","ustanovenie":"§ 104 a § 144a ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce)","citat":"Ak dovolenku čerpá zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka (§ 87), patrí mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-104","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na to, ako sa určuje nárok na dovolenku a jej výmera pre zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom v 12-hodinových zmenách.\n\nKľúčové je, že nárok na dovolenku sa neurčuje paušálne na 20 alebo 25 dní, ale prepočítava sa podľa priemerného počtu pracovných zmien, ktoré zamestnanec odpracuje v týždni. Splnenie podmienky na vznik nároku sa posudzuje podľa počtu dní, v ktorých zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny.\n\n---\n\n### 1. Vznik nároku na dovolenku\n\nPodmienky pre vznik nároku na dovolenku sú rovnaké ako pri rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, avšak s dôležitým spresnením, čo sa považuje za \"odpracovaný deň\".\n\n*   **Nárok na dovolenku za kalendárny rok:** Zamestnanec musí u toho istého zamestnávateľa odpracovať **aspoň 60 dní** v kalendárnom roku [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 101].\n*   **Definícia odpracovaného dňa:** Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval **prevažnú časť svojej zmeny** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 101]. Pri 12-hodinovej zmene to znamená, že musí odpracovať viac ako 6 hodín, aby sa mu deň započítal do odpracovaných dní pre účely dovolenky.\n*   **Nárok na pomernú časť dovolenky:** Ak zamestnanec odpracoval aspoň 60 dní, ale jeho pracovný pomer netrval celý kalendárny rok, má nárok na pomernú časť dovolenky. Tá je vo výške jednej dvanástiny ročného nároku za každý celý kalendárny mesiac trvania pracovného pomeru [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 102].\n*   **Nárok na dovolenku za odpracované dni:** Ak zamestnanec neodpracoval aspoň 60 dní, patrí mu dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny ročného nároku za každých 21 odpracovaných dní [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 105].\n\n### 2. Výpočet počtu dní dovolenky\n\nPodľa Zákonníka práce platí, že ak dovolenku čerpá zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, patrí mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v **celoročnom priemere** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 104].\n\nNa výpočet presného počtu dní dovolenky sa používa nasledujúci vzorec, ktorý zohľadňuje priemerný počet zmien pripadajúcich na jeden týždeň:\n\n**Nárok (dni) = (Celkový počet plánovaných zmien za rok / Počet týždňov v roku) × Ročná výmera dovolenky v týždňoch**\n\n#### Príklad výpočtu pre rok 2026\n\n**Predpoklady:**\n*   **Zamestnanec:** Má 35 rokov, preto má nárok na **5 týždňov** dovolenky [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 103 ods. 2].\n*   **Pracovný čas:** Ustanovený týždenný pracovný čas v nepretržitej prevádzke je 37,5 hodiny.\n*   **Dĺžka zmeny:** 12 hodín.\n*   **Obdobie:** Zamestnanec pracuje celý kalendárny rok 2026.\n\n**Postup výpočtu:**\n\n1.  **Ročný fond pracovného času:**\n    *   Priemerný počet týždňov v roku 2026 je 52,143.\n    *   Ročný fond = 37,5 hodiny/týždeň × 52,143 týždňov = **1 955,36 hodín**.\n\n2.  **Celkový počet plánovaných zmien za rok (X):**\n    *   Počet zmien = Ročný fond / Dĺžka zmeny\n    *   Počet zmien = 1 955,36 hodín / 12 hodín/zmena = **162,95 ≈ 163 zmien**.\n\n3.  **Priemerný počet zmien za týždeň (Z):**\n    *   Priemer = Celkový počet zmien / Počet týždňov v roku\n    *   Priemer = 163 zmien / 52,143 týždňov = **3,126 zmien za týždeň**.\n\n4.  **Výsledný nárok na dovolenku v dňoch (N):**\n    *   Nárok = Priemerný počet zmien za týždeň × Ročná výmera dovolenky v týždňoch\n    *   Nárok = 3,126 × 5 týždňov = **15,63 dní**.\n\nPo zaokrúhlení má zamestnanec nárok na **15,5 dňa** dovolenky.\n\n| Krok | Popis | Výpočet | Výsledok |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| 1. | Ročný fond pracovného času | 37,5 hod/týž. × 52,143 týž. | 1 955,36 hodín |\n| 2. | Celkový počet 12-hodinových zmien | 1 955,36 hod. / 12 hod. | 163 zmien |\n| 3. | Priemerný počet zmien za týždeň | 163 zmien / 52,143 týž. | 3,126 zmeny/týž. |\n| 4. | **Celkový nárok na dovolenku** | 3,126 × 5 týždňov | **15,5 dňa** |\n\n### Čerpanie dovolenky a náhrada mzdy\n\n*   **Čerpanie:** Keď si zamestnanec zoberie jeden deň dovolenky, z jeho celkového nároku (v našom príklade 15,5 dňa) sa mu odpočíta **1 deň**.\n*   **Náhrada mzdy:** Za tento jeden deň dovolenky mu patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku za taký počet hodín, aký mala trvať jeho plánovaná zmena, t. j. za **12 hodín**.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam tento prepočet vykonať na začiatku kalendárneho roka na základe plánu zmien. So výsledným počtom dní dovolenky oboznámte zamestnanca, aby nedochádzalo k nedorozumeniam, prečo jeho nárok nie je štandardných 20 alebo 25 dní. Tento postup je v súlade so Zákonníkom práce a zabezpečuje spravodlivý nárok na dovolenku bez ohľadu na dĺžku jednotlivých zmien.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza posudzovanie splnenia podmienok vzniku nároku na dovolenku, pretože podľa § 144a ods. 4 Zákonníka práce sa zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na tieto účely posudzuje, akoby v kalendárnom týždni pracoval päť pracovných dní."},"google":{"odpoved":"Pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase patrí zamestnancovi toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere. Počet dní dovolenky sa určí ako súčin priemerného počtu pracovných zmien pripadajúcich na jeden týždeň a celkovej výmery dovolenky v týždňoch. Jeden deň dovolenky zodpovedá dĺžke plánovanej zmeny, v tomto prípade 12 hodinám. Podmienkou vzniku nároku na dovolenku za kalendárny rok je odpracovanie aspoň 60 dní u toho istého zamestnávateľa v danom kalendárnom roku, v súlade s § 101 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Základná výmera dovolenky sú štyri týždne, prípadne päť týždňov pre zamestnanca, ktorý do konca roka dovŕši 33 rokov alebo sa trvale stará o dieťa (§ 103 Zákonníka práce).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď úplne opomenula odpovedať na druhú časť otázky, a to na osobitné pravidlo posudzovania splnenia podmienok vzniku nároku na dovolenku podľa § 144a ods. 4 Zákonníka práce (fikcia 5 pracovných dní v týždni)."},"bez":{"odpoved":"Zamestnancovi s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom patrí toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich podľa harmonogramu zmien pripadá na dobu jeho dovolenky. Celkový nárok na dovolenku je vyjadrený v týždňoch a zamestnanec si vyčerpá taký počet pracovných zmien, koľko ich v priemere pripadá na jeden týždeň, vynásobený počtom týždňov jeho dovolenky. Podmienka vzniku nároku na dovolenku, teda odpracovanie aspoň 60 dní v kalendárnom roku, sa posudzuje podľa počtu skutočne odpracovaných zmien bez ohľadu na ich dĺžku. Jedna 12-hodinová zmena sa teda počíta ako jeden odpracovaný deň na účely splnenia tejto podmienky. Uvedené postupy vyplývajú z § 101 a § 104 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že splnenie podmienky vzniku nároku na dovolenku sa posudzuje podľa skutočne odpracovaných zmien, pričom podľa § 144a ods. 4 Zákonníka práce sa zamestnanec posudzuje fiktívne tak, akoby v týždni pracoval päť pracovných dní."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Zamestnanec uzavrel 3. marca 2026 dohodu o zrážkach zo mzdy so splátkovou spoločnosťou; dohoda bola zamestnávateľovi doručená 20. apríla 2026. Podľa akého dňa sa spravuje poradie tejto zrážky?","otazka_volna":"prisla mi dohoda o zrazkach zo mzdy od nejakej splatkovej firmy, podpisana este v marci, ale doslo mi to az v aprili. odkedy to ma poradie?","spravna_odpoved":"Poradie sa spravuje dňom doručenia tejto dohody zamestnávateľovi, teda 20. aprílom 2026 — nie dňom jej uzatvorenia. Deň uzatvorenia dohody (3. marec 2026) by podľa prvej vety § 131 ods. 7 rozhodoval len pri dohode o zrážkach zo mzdy uzatvorenej priamo medzi zamestnancom a zamestnávateľom.","ustanovenie":"§ 131 ods. 7 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce)","citat":"Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa poradie spravuje dňom uzatvorenia dohody. Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej s inou právnickou osobou alebo s fyzickou osobou sa poradie zrážok spravuje dňom doručenia tejto dohody zamestnávateľovi.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-131.odsek-7","my":{"odpoved":"Poradie tejto zrážky sa spravuje dňom doručenia dohody zamestnávateľovi, teda **20. aprílom 2026**.\n\nPrávny základ pre určenie poradia zrážok na základe dohody je v Zákonníku práce, ktorý rozlišuje dve situácie:\n\n1.  **Dohoda so zamestnávateľom:** Poradie sa spravuje dňom uzatvorenia dohody.\n2.  **Dohoda s treťou stranou:** Poradie sa spravuje dňom doručenia dohody zamestnávateľovi.\n\nKeďže v tomto prípade ide o dohodu so splátkovou spoločnosťou, teda s inou právnickou osobou, uplatní sa druhý scenár. Rozhodujúci je dátum, kedy sa zamestnávateľ o dohode dozvedel a bol mu doručený pokyn na vykonávanie zrážok.\n\nPodľa § 131 ods. 7 Zákonníka práce platí:\n> Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa poradie spravuje dňom uzatvorenia dohody. Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej s inou právnickou osobou alebo s fyzickou osobou sa poradie zrážok spravuje dňom doručenia tejto dohody zamestnávateľovi.\n> [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 131, ods. 7]\n\nDátum uzavretia dohody (3. marec 2026) by bol relevantný len vtedy, ak by zamestnanec uzatvoril dohodu o zrážkach priamo so svojím zamestnávateľom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presnou právnou argumentáciou určila, že poradie zrážky sa spravuje dňom jej doručenia zamestnávateľovi (20. aprílom 2026)."},"google":{"odpoved":"Poradie tejto zrážky zo mzdy sa spravuje dňom doručenia dohody zamestnávateľovi. Rozhodujúcim dňom pre určenie poradia je teda 20. apríl 2026. Tento postup platí v prípade, ak ide o dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú medzi zamestnancom a inou právnickou alebo fyzickou osobou. Uvedené upravuje § 131 ods. 7 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Ak by išlo o dohodu priamo medzi zamestnancom a zamestnávateľom, poradie by sa spravovalo dňom uzatvorenia dohody.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 131 ods. 7 Zákonníka práce uvádza, že rozhodujúcim dňom pre poradie zrážky je deň jej doručenia zamestnávateľovi, teda 20. apríl 2026."},"bez":{"odpoved":"Poradie tejto zrážky sa spravuje dňom doručenia dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi. V tomto prípade je rozhodujúcim dňom 20. apríl 2026. Dátum uzavretia dohody medzi zamestnancom a veriteľom nie je pre určenie poradia podstatný. Vyplýva to z ustanovenia § 131 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":false,"dovod":"Hoci je výsledný dátum a vecný záver správny, odpoveď sa v odôvodnení nesprávne odvoláva na § 131 ods. 3 namiesto § 131 ods. 7 Zákonníka práce."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Zamestnanec (nejde o mobilného zamestnanca v cestnej doprave) bol 14. septembra 2026 na jednodňovej zahraničnej pracovnej ceste do Viedne, mimo územia SR strávil 8 hodín a obchodný partner mu preukázateľne zabezpečil bezplatný obed. Aké stravné mu patrí?","otazka_volna":"bol jeden den vo viedni, za hranicami asi 8 hodin a obed mu dali zadarmo na rokovani. kolko mu mam dat dietu?","spravna_odpoved":"Patrí mu stravné 4,50 €. Základná sadzba stravného pre Rakúsko je 45 €. Za čas mimo územia SR nad 6 hodín až 12 hodín patrí stravné vo výške 50 % základnej sadzby, teda 22,50 €. Krátenie za bezplatne poskytnutý obed je 40 %, počíta sa však zo sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo nad 12 hodín, teda z 45 €, čo je 18 €. Výsledok: 22,50 − 18 = 4,50 €.","ustanovenie":"§ 13 ods. 4 a 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách; § 1 opatrenia MF SR č. 401/2012 Z. z. v znení opatrenia č. 9/2026 Z. z.","citat":"Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa odsekov 1 až 6 kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného podľa odseku 6.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/283/#paragraf-13.odsek-7","my":{"odpoved":"Zamestnancovi patrí po skrátení stravné vo výške **4,50 €**.\n\nVýpočet je nasledovný:\n\n1.  **Určenie základného nároku na stravné**\n    *   Pracovná cesta mimo územia SR trvala 8 hodín. Podľa zákona o cestovných náhradách to spadá do časového pásma „nad 6 hodín až 12 hodín“.\n    *   V tomto pásme patrí zamestnancovi stravné vo výške **50 % zo základnej sadzby** pre danú krajinu [Zákon č. 283/2002 Z. z., § 13, ods. 1].\n    *   Základná sadzba stravného pre Rakúsko je 45,00 €.\n    *   Nárok pred krátením je teda: 50 % z 45,00 € = **22,50 €**.\n\n2.  **Krátenie stravného z dôvodu bezplatného obeda**\n    *   Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázateľne zabezpečený bezplatný obed, stravné sa kráti o **40 %**.\n    *   Kľúčové je, že krátenie sa počíta **z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín**, teda z plnej základnej sadzby, nie z nároku vypočítaného pre dané časové pásmo [Zákon č. 283/2002 Z. z., § 13, ods. 7].\n    *   Suma krátenia je: 40 % z 45,00 € = **18,00 €**.\n\n3.  **Výsledná suma stravného**\n    *   Od základného nároku sa odpočíta suma krátenia.\n    *   22,50 € - 18,00 € = **4,50 €**.\n\n### Prehľad výpočtu\n\n| Položka | Suma | Výpočet a vysvetlenie |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Základná sadzba stravného (Rakúsko) | 45,00 € | Sadzba pre časové pásmo nad 12 hodín. |\n| Nárok na stravné (cesta 8 hodín) | 22,50 € | 50 % zo 45,00 € (časové pásmo nad 6 do 12 hodín). |\n| Krátenie za bezplatný obed | - 18,00 € | 40 % z plnej základnej sadzby 45,00 €. |\n| **Stravné na výplatu** | **4,50 €** | **Rozdiel medzi nárokom a krátením.** |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii a obsahuje správny výsledok 4,50 € vrátane správneho postupu výpočtu a zákonného odôvodnenia."},"google":{"odpoved":"Zamestnancovi patrí stravné vo výške 4,50 €. Pri zahraničnej pracovnej ceste v trvaní od 6 do 12 hodín má zamestnanec nárok na stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby, čo pri základnej sadzbe pre Rakúsko 45 € predstavuje 22,50 €. Tento nárok sa kráti o 40 % za poskytnutý obed, pričom sa krátenie počíta z plnej základnej sadzby platnej pre časové pásmo nad 12 hodín (40 % z 45 € = 18 €). Po odpočítaní sumy za obed (22,50 € - 18 €) je výsledné stravné 4,50 €. Tento postup upravuje § 13 ods. 4 a 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu výslednú sumu 4,50 € a správne uplatňuje všetky zákonné pravidlá a medzikroky výpočtu podľa zákona o cestovných náhradách."},"bez":{"odpoved":"Zamestnancovi patrí stravné vo výške 9 €. Pri trvaní zahraničnej pracovnej cesty nad 6 hodín do 12 hodín má nárok na 50 % zo základnej sadzby stravného pre Rakúsko (60 €), čo je 30 €. Táto suma sa kráti o 35 % za bezplatne poskytnutý obed, teda o 21 € (35 % zo 60 €). Nárok na stravné a jeho krátenie upravuje § 5 ods. 2 a ods. 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Základnú sadzbu stravného pre Rakúsko ustanovuje Opatrenie MF SR č. 401/2012 Z. z.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výslednú sumu stravného (9 € namiesto 4,50 €), chybnú základnú sadzbu pre Rakúsko (60 € namiesto 45 €) a nesprávne percento krátenia za obed (35 % namiesto 40 %)."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Zamestnanec (nejde o mobilného zamestnanca v cestnej doprave) bol na zahraničnej pracovnej ceste v Poľsku, mimo územia SR strávil v kalendárnom dni 14 hodín. Aké najvyššie vreckové mu môžeme poskytnúť a aký je jeho daňový a odvodový režim?","otazka_volna":"chcem chlapovi pri sluzobke do polska dat aj nieco navyse ako vreckove. kolko mozem a musim to dat do vyplaty a zdanit?","spravna_odpoved":"Stravné je 37 € (základná sadzba pre Poľsko, časové pásmo nad 12 hodín) a vreckové možno poskytnúť najviac do 40 % zo stravného ustanoveného podľa § 13 ods. 4 a 5, teda 14,80 €. Vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste je výslovne vyňaté z ustanovenia, podľa ktorého cestovné náhrady nie sú predmetom dane — je preto zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti, zdaňuje sa preddavkovo a keďže ide o príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený, vstupuje aj do vymeriavacích základov na odvody (§ 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.).","ustanovenie":"§ 14 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a § 1 opatrenia MF SR č. 401/2012 Z. z. v znení opatrenia č. 9/2026 Z. z.; § 5 ods. 5 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"...nie je predmetom dane ani cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-5.odsek-5","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky vám poskytujem komplexné zhrnutie pravidiel pre poskytnutie vreckového pri zahraničnej pracovnej ceste platných k 20. septembru 2026.\n\n**Maximálne vreckové, ktoré môžete zamestnancovi poskytnúť, je 40 % zo základnej sadzby stravného pre Poľsko. Toto vreckové je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom a vstupuje do vymeriavacieho základu pre sociálne a zdravotné poistenie. Pre zamestnávateľa je v plnej výške daňovo uznaným výdavkom.**\n\n---\n\n### Podrobný rozbor\n\n#### 1. Výpočet maximálneho vreckového\n\nPodľa Zákona o cestovných náhradách môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste vreckové až do výšky **40 % stravného** [Zákon č. 283/2002 Z. z., § 14].\n\nZákladňa pre výpočet vreckového závisí od dĺžky trvania cesty mimo územia SR:\n*   **Nad 12 hodín:** Vreckové sa počíta zo základnej (plnej) sadzby stravného pre danú krajinu.\n*   **Nad 6 hodín do 12 hodín:** Vreckové sa počíta z 50 % základnej sadzby stravného.\n*   **Do 6 hodín vrátane:** Vreckové sa počíta z 25 % základnej sadzby stravného.\n\nKeďže pracovná cesta vášho zamestnanca v Poľsku trvala 14 hodín, čo je viac ako 12 hodín, vreckové sa vypočíta z plnej základnej sadzby stravného pre Poľsko.\n\n**Výpočet:**\n*   **Maximálne vreckové = Základná sadzba stravného pre Poľsko × 40 %**\n\n**Treba overiť:**\nAktuálnu základnú sadzbu stravného pre Poľsko v EUR. Túto sumu stanovuje Opatrenie Ministerstva financií SR o základných sadzbách stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách. Pre tento dopyt nemám v databáze konkrétnu sadzbu pre Poľsko na rok 2026.\n\n#### 2. Daňový a odvodový režim\n\nNa rozdiel od samotného stravného (ktoré je do zákonného limitu od dane oslobodené), vreckové má odlišný režim.\n\n**Pre zamestnanca:**\n*   **Daň z príjmov:** Vreckové je v plnej výške **zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 5 ods. 1 písm. a)]. Pripočíta sa k hrubej mzde zamestnanca v mesiaci, v ktorom bolo vyplatené, a zdaní sa preddavkom na daň.\n*   **Sociálne a zdravotné poistenie:** Keďže ide o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, vreckové **vstupuje do vymeriavacieho základu** zamestnanca aj zamestnávateľa na platenie odvodov na sociálne a zdravotné poistenie.\n\n**Pre zamestnávateľa:**\n*   **Daň z príjmov:** Vreckové poskytnuté v súlade so Zákonom o cestovných náhradách (t. j. do limitu 40 % stravného) je v plnej výške **daňovo uznaným výdavkom (nákladom)** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 19 ods. 2 písm. d)].\n*   **Sociálne a zdravotné poistenie:** Zamestnávateľ z vyplatenej sumy vreckového platí svoju časť odvodov, keďže táto suma je súčasťou vymeriavacieho základu zamestnanca.\n\n### Zhrnutie v tabuľke\n\n| Položka | Zamestnanec | Zamestnávateľ |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Maximálna výška** | 40 % zo základnej sadzby stravného pre Poľsko | - |\n| **Daň z príjmov** | **Áno**, zdaniteľný príjem | **Áno**, daňovo uznaný výdavok |\n| **Sociálne poistenie** | **Áno**, vstupuje do VZ | **Áno**, vstupuje do VZ |\n| **Zdravotné poistenie**| **Áno**, vstupuje do VZ | **Áno**, vstupuje do VZ |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk sa rozhodnete poskytovať vreckové, je dôležité jeho výšku a podmienky poskytovania upraviť vo vnútornom predpise alebo v kolektívnej zmluve. Hoci zákon umožňuje poskytnúť až 40 %, môžete stanoviť aj nižšiu sadzbu (napr. 20 %, 30 %) alebo ju diferencovať podľa typu ciest či pozícií zamestnancov, pri dodržaní zásady rovnakého zaobchádzania. Nezabudnite vyplatené vreckové správne zaúčtovať do mzdovej agendy zamestnanca.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď neuviedla konkrétnu výšku stravného ani maximálneho vreckového v eurách (14,80 €) a ide o vyhýbavú odpoveď bez konkrétneho údaja."},"google":{"odpoved":"Zamestnancovi môžete poskytnúť najvyššie vreckové v sume 14,80 €. Táto suma predstavuje 40 % zo stravného, ktoré pri trvaní zahraničnej pracovnej cesty nad 12 hodín v Poľsku predstavuje 37,00 €. Poskytnuté vreckové je na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom, ktorý podlieha dani z príjmov zo závislej činnosti a taktiež sociálnym a zdravotným odvodom. Pre zamestnávateľa je vreckové do tejto výšky daňovým výdavkom. Právna úprava je obsiahnutá v § 13 ods. 4 a § 14 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a v § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza maximálnu výšku vreckového 14,80 € (40 % zo sumy 37 €) aj jeho daňový a odvodový režim ako zdaniteľný príjem podliehajúci odvodom."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytnúť vreckové najviac do výšky 40 % z nároku na stravné, čo v tomto prípade predstavuje 18,80 EUR. Nárok na stravné pri ceste trvajúcej nad 12 hodín je 100 % základnej sadzby pre Poľsko, teda 47 EUR (40 % zo 47 EUR). Takto poskytnuté vreckové je oslobodené od dane z príjmov a nevstupuje do vymeriavacieho základu pre sociálne a zdravotné poistenie. Výška vreckového je upravená v § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Oslobodenie od dane vyplýva z § 5 ods. 5 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu vreckového (18,80 EUR namiesto 14,80 EUR) a nesprávny daňový a odvodový režim, keďže vreckové je zdaniteľným príjmom podliehajúcim dani aj odvodom."}},{"oblast":"mzdy","otazka":"Zamestnanec sa vrátil zo zahraničnej pracovnej cesty 3. septembra 2026 a dostal preddavok v cudzej mene. Aké lehoty platia pre predloženie dokladov a pre vyúčtovanie a na akú najzazšiu hranicu ich možno predĺžiť?","otazka_volna":"chlapi nosia vyuctovanie zo sluzobiek kedy sa im chce. dokedy mi to musia dat a dokedy im to musim vyplatit? da sa to nejako predlzit v smernici?","spravna_odpoved":"Obe lehoty sú desať pracovných dní: zamestnanec je povinný predložiť písomné doklady potrebné na vyúčtovanie a vrátiť nevyúčtovaný preddavok do desiatich pracovných dní odo dňa skončenia pracovnej cesty a zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia dokladov vykonať vyúčtovanie a uspokojiť nároky zamestnanca. Dlhšiu dobu možno dohodnúť v kolektívnej zmluve alebo v písomnej dohode so zamestnancom, prípadne určiť vo vnútornom predpise — pozor, každá z lehôt má však vlastný strop: u zamestnanca je to koniec kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola cesta skončená (teda 31. októbra 2026), u zamestnávateľa koniec kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.","ustanovenie":"§ 36 ods. 7 a 8 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách","citat":"Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní ... predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/283/#paragraf-36.odsek-7","my":{"odpoved":"Na vyúčtovanie zahraničnej pracovnej cesty platia pre zamestnanca aj zamestnávateľa štandardné lehoty **10 pracovných dní**, ktoré je však možné dohodou alebo interným predpisom predĺžiť. Každá strana má však inú maximálnu hranicu predĺženia.\n\nNižšie uvádzam podrobný rozpis lehôt pre váš prípad, keď sa zamestnanec vrátil z cesty 3. septembra 2026.\n\n### 1. Lehota pre zamestnanca (predloženie dokladov)\n\n*   **Štandardná lehota:** Zamestnanec je povinný predložiť všetky písomné doklady potrebné na vyúčtovanie do **10 pracovných dní** odo dňa skončenia pracovnej cesty [Zákon č. 283/2002 Z. z., § 36, ods. 7].\n    *   Vo vašom prípade sa cesta skončila 3. 9. 2026 (štvrtok). Lehota začína plynúť 4. 9. 2026.\n    *   Koniec štandardnej lehoty je **17. septembra 2026** (štvrtok).\n\n*   **Maximálne predĺženie:** Táto lehota môže byť v kolektívnej zmluve, písomnej dohode so zamestnancom alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa predĺžená.\n    *   Najneskorší možný termín je však koniec kalendárneho mesiaca **nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta skončená**.\n    *   Cesta skončila v septembri 2026, nasledujúci mesiac je október 2026.\n    *   Maximálny termín na predloženie dokladov je teda 31. október 2026. Keďže tento deň pripadá na sobotu a 1. november je sviatok (nedeľa), lehota sa posúva na najbližší pracovný deň, ktorým je **2. november 2026** (pondelok).\n\n### 2. Lehota pre zamestnávateľa (vyúčtovanie a úhrada)\n\n*   **Štandardná lehota:** Zamestnávateľ je povinný vykonať vyúčtovanie a vyplatiť zamestnancovi náhrady do **10 pracovných dní** odo dňa predloženia písomných dokladov zamestnancom [Zákon č. 283/2002 Z. z., § 36, ods. 8].\n    *   Ak by zamestnanec predložil doklady v posledný deň štandardnej lehoty (17. 9. 2026), vaša lehota na vyúčtovanie by uplynula **1. októbra 2026** (štvrtok).\n\n*   **Maximálne predĺženie:** Aj táto lehota môže byť predĺžená rovnakým spôsobom (zmluva, predpis).\n    *   Najneskorší možný termín je však koniec kalendárneho mesiaca **nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli písomné doklady predložené**.\n    *   Ak by zamestnanec predložil doklady 17. 9. 2026, maximálny termín na vyúčtovanie by bol koniec októbra 2026, teda **2. november 2026** (pondelok).\n    *   Ak by však zamestnanec využil maximálne predĺženie a doklady doručil až 2. 11. 2026, vaša maximálna lehota na vyúčtovanie by sa posunula na koniec decembra 2026, teda **31. december 2026** (štvrtok).\n\n### Prehľad lehôt\n\n| Povinnosť | Štandardná lehota | Konkrétny termín (príklad) | Maximálne predĺženie do |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Zamestnanec:** Predloženie dokladov | 10 pracovných dní od skončenia cesty | 17. september 2026 | 2. november 2026 |\n| **Zamestnávateľ:** Vyúčtovanie a úhrada | 10 pracovných dní od predloženia dokladov | 1. október 2026 (ak doklady prišli 17.9.) | Koniec mesiaca po mesiaci predloženia dokladov |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nJe dôležité si uvedomiť, že maximálna lehota pre zamestnávateľa je viazaná na dátum, kedy zamestnanec reálne predloží doklady. Odporúčam mať lehoty na vyúčtovanie pracovných ciest jasne definované vo vnútornom predpise, aby sa predišlo nejasnostiam.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza lehoty 10 pracovných dní pre zamestnanca aj zamestnávateľa, možnosti predĺženia aj ich zákonné maximálne stropy."},"google":{"odpoved":"Zamestnanec je povinný predložiť písomné doklady do 10 pracovných dní odo dňa skončenia pracovnej cesty, teda do 17. septembra 2026. Následne je zamestnávateľ povinný do 10 pracovných dní od predloženia dokladov vykonať vyúčtovanie a uspokojiť nároky zamestnanca. Tieto lehoty je možné na základe dohody alebo vnútorného predpisu predĺžiť. Pre zamestnanca je najzazší termín na predloženie dokladov koniec kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa cesta skončila, t.j. 31. október 2026. Pre zamestnávateľa je to koniec mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli doklady predložené, v súlade s § 36 ods. 7 a 8 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza lehoty desiatich pracovných dní pre zamestnanca aj zamestnávateľa, ako aj zákonné stropy ich predĺženia vrátane konkrétneho dátumu."},"bez":{"odpoved":"Zamestnanec je povinný predložiť písomné doklady a vrátiť nevyúčtovaný preddavok do 10 pracovných dní po skončení pracovnej cesty. Zamestnávateľ je následne povinný vykonať vyúčtovanie a uspokojiť nároky zamestnanca do 10 pracovných dní od predloženia dokladov. Tieto lehoty je možné dohodou zmeniť. Lehotu na predloženie dokladov zamestnancom je však možné predĺžiť najviac do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola cesta skončená, teda vo vašom prípade do 31. októbra 2026. Uvedené lehoty upravuje § 36 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je neúplná, pretože neuviedla najzazšiu hranicu predĺženia lehoty pre vyúčtovanie zo strany zamestnávateľa (koniec mesiaca nasledujúceho po predložení dokladov), hoci sa otázka pýtala na predĺženie oboch lehôt."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"S. r. o. rozdala v roku 2026 obchodným partnerom 150 fliaš vína po 16 € s vlastným logom, spolu 2 400 €. Výroba alkoholických nápojov nie je jej predmetom činnosti. Základ dane zistený podľa § 17 až 29 pred uplatnením limitu na reprezentáciu je 30 000 €. Akú časť z 2 400 € si môže uplatniť ako daňový výdavok a akú musí pripočítať k základu dane?","otazka_volna":"Dali sme klientom na Vianoce vínko s naším logom, fľaša po šestnásť eur, dokopy 2400. Vieme si to dať do nákladov alebo to musíme celé vyhodiť?","spravna_odpoved":"Daňovým výdavkom je 1 500 € a pripočítateľnou položkou 900 €. Jediným alkoholickým nápojom, ktorý zákon pripúšťa ako reklamný predmet, je alkoholický nápoj, ktorým je víno podľa § 4 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov (tiché a šumivé víno, tichý a šumivý fermentovaný nápoj) — lieh, pivo ani medziprodukt sem nepatria. Musia byť splnené dve podmienky súčasne: hodnota jedného predmetu nesmie prevýšiť 17 € (16 € < 17 € — splnené) a úhrn takýchto výdavkov je limitovaný sumou 5 % zo základu dane. 5 % z 30 000 € = 1 500 €. Zvyšných 900 € (2 400 − 1 500) je nedaňový výdavok na reprezentáciu. Základom dane sa na tento účel podľa § 17 ods. 38 rozumie základ dane zistený podľa § 17 až 29 bez uplatnenia samotného § 21 ods. 1 písm. h) (a bez ďalších ustanovení tam vymenovaných). Limit 5 % neplatí len pre daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti.","ustanovenie":"§ 21 ods. 1 písm. h) bod 3 v spojení s § 17 ods. 38 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú … alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1.pismeno-h","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých údajov si vaša spoločnosť môže ako daňový výdavok uplatniť **1 500 €**. Zvyšná suma **900 €** predstavuje nedaňový výdavok, ktorý je pripočítateľnou položkou k základu dane.\n\n### Podrobné vysvetlenie a výpočet\n\nPodľa Zákona o dani z príjmov platia pre daňovú uznateľnosť vína ako reklamného predmetu dve kľúčové podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne:\n\n1.  **Limit na jeden kus:** Hodnota jedného reklamného predmetu nesmie presiahnuť 17 € [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 21 ods. 1 písm. h)]. Túto podmienku spĺňate, keďže cena jednej fľaše je 16 €.\n2.  **Celkový limit na víno:** Ak daňovník nie je výrobcom alkoholických nápojov, celková suma výdavkov na víno ako reklamný predmet je daňovo uznaná len do výšky **5 % zo zisteného základu dane** za príslušné zdaňovacie obdobie [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 21 ods. 1 písm. h) bod 3].\n\n#### Výpočet daňovo uznateľnej časti\n\n1.  **Zistenie maximálneho limitu:**\n    *   Základ dane pred úpravou: 30 000 €\n    *   Maximálny daňový limit na víno: 5 % z 30 000 € = **1 500 €**\n    ```python\n    vypocitaj.vypocitaj(expression=\"30000 * 0.05\")\n    ```\n    > {'vysledok': 1500.0, 'formatovane': '1 500,00'}\n\n2.  **Porovnanie s celkovými nákladmi:**\n    *   Celkové náklady na víno: 150 fliaš × 16 €/fľaša = **2 400 €**\n    *   Keďže celkové náklady (2 400 €) sú vyššie ako maximálny daňový limit (1 500 €), daňovo uznateľná je len suma do výšky limitu.\n\n3.  **Rozdelenie nákladov:**\n    *   **Daňový výdavok:** **1 500 €**\n    *   **Nedaňový výdavok (pripočítateľná položka):** 2 400 € - 1 500 € = **900 €**\n    ```python\n    vypocitaj.vypocitaj(expression=\"2400 - 1500\")\n    ```\n    > {'vysledok': 900.0, 'formatovane': '900,00'}\n\n#### Prehľad úpravy základu dane\n\n| Položka                                    | Suma v EUR | Poznámka                                                              |\n| :----------------------------------------- | :--------- | :-------------------------------------------------------------------- |\n| Základ dane pred úpravou                   | 30 000,00  | Zistený podľa § 17 až 29 ZDP                                          |\n| **Daňovo uznaný výdavok na víno**          | **1 500,00** | Uplatní sa do výšky 5 % zo základu dane                               |\n| **Nedaňový výdavok na víno**               | **900,00** | Suma presahujúca limit, pripočíta sa k základu dane                   |\n| **Konečný základ dane po úprave**          | **30 900,00** | 30 000 € (pôvodný ZD) + 900 € (pripočítateľná položka)                |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nJe správne, že ste fľaše označili logom spoločnosti. Hoci to zákon priamo nevyžaduje, pri daňovej kontrole to jednoznačne preukazuje, že ide o reklamný predmet a nie o výdavok na reprezentáciu, ktorý by bol nedaňový v plnej výške. Ak je vaša spoločnosť platiteľom DPH, limit 17 € na kus sa posudzuje zo sumy bez DPH a z nákupu vína si môžete odpočítať DPH.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne vyčíslila daňový výdavok vo výške 1 500 € aj pripočítateľnú položku 900 € na základe splnenia limitu 17 € na kus a uplatnenia limitu 5 % zo základu dane podľa § 21 ods. 1 písm. h) ZDP."},"google":{"odpoved":"Na základe vašich údajov si ako daňový výdavok môžete uplatniť 1 500 €. Suma 900 € predstavuje nedaňový výdavok, ktorý musíte pripočítať k základu dane.\n\nVýdavky na víno ako reklamný predmet sú daňovo uznateľné, ak hodnota jednej fľaše nepresiahne 17 € a zároveň celková suma týchto výdavkov za rok neprekročí 5 % zo zisteného základu dane. Váš limit je 1 500 € (5 % z 30 000 €). Keďže celkové náklady na víno boli 2 400 €, rozdiel vo výške 900 € (2 400 € - 1 500 €) je pripočítateľnou položkou. Uvedené vyplýva z § 21 ods. 1 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne vyčíslila daňový výdavok na 1 500 € aj pripočítateľnú položku na 900 € a uviedla správny zákonný limit 5 % zo základu dane aj limit 17 € na kus."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť si môže ako daňový výdavok uplatniť 1 500 €. Čiastku 900 € predstavujú nedaňové výdavky, ktoré je povinná pripočítať k základu dane. Výdavky na víno ako reklamný predmet, ktorého hodnota nepresiahla 50 € za kus, sú daňovo uznané len do výšky 5 % zo základu dane. V tomto prípade je limit 1 500 € (5 % z 30 000 €), pričom celkové náklady boli 2 400 €. Uvedené vyplýva z § 21 ods. 1 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza zákonný limit pre hodnotu reklamného predmetu ako 50 € za kus namiesto zákonom stanovenej sumy neprevyšujúcej 17 €."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"Pri inventarizácii k 31. 12. 2026 zistila s. r. o. manko v pokladnici 3 400 €. Zodpovedný zamestnanec uhradil na účet spoločnosti 1 300 €, zvyšok spoločnosť neúspešne vymáha. Nejde o stratné v maloobchodnom predaji ani o úhyn zvierat. Aká suma je daňovým výdavkom a aká pripočítateľnou položkou?","otazka_volna":"Pokladníčke chýbalo v kase 3400 eur, časť nám vrátila, asi 1300. Ten zvyšok si vieme dať do nákladov alebo nie?","spravna_odpoved":"Daňovým výdavkom je len 1 300 €, teda suma prijatej náhrady. Rozdiel 2 100 € (3 400 − 1 300) je nedaňový výdavok a musí sa pripočítať k základu dane. Manká a škody sú daňovým výdavkom len do výšky prijatých náhrad; časť presahujúca prijaté náhrady je vylúčená. Výnimky sú len tri: škody nezavinené daňovníkom podľa § 19 ods. 3 písm. g) (živelná pohroma alebo neznámy páchateľ potvrdený políciou), stratné v maloobchodnom predaji podľa ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov a nezavinené úhyny zvierat, ktoré nie sú hmotným majetkom. Manko v pokladnici pod žiadnu z nich nespadá.","ustanovenie":"§ 21 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g), stratného v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-2.pismeno-e","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky je daňovým výdavkom suma **1 300 €**, ktorá zodpovedá výške prijatej náhrady od zamestnanca. Zvyšná časť manka vo výške **2 100 €** je pripočítateľnou položkou k základu dane.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa základného pravidla v zákone o dani z príjmov sa manká a škody považujú za daňový výdavok **len do výšky prijatých náhrad** [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 21, ods. 2, písm. e)]. Časť manka, ktorá presahuje prijatú náhradu, je nedaňovým výdavkom a pri zisťovaní základu dane sa pripočítava k výsledku hospodárenia.\n\nVo vašom prípade sa nejedná o žiadnu zo zákonných výnimiek (napr. škoda spôsobená živelnou pohromou alebo neznámym páchateľom podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP), pri ktorých by bolo možné uznať celú výšku škody za daňový výdavok.\n\n#### Výpočet daňovej uznateľnosti\n\n| Položka | Suma | Daňový dopad |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Celkové zistené manko v pokladnici | 3 400 € | Účtovný náklad na účte 549 |\n| Prijatá náhrada od zamestnanca | 1 300 € | **Daňovo uznaný výdavok** |\n| **Rozdiel (nehradená časť manka)** | **2 100 €** | **Pripočítateľná položka** |\n\nV účtovníctve zaúčtujete celé manko 3 400 € do nákladov (účet 549 – Manká a škody). V daňovom priznaní za rok 2026 však budete musieť zvýšiť základ dane o sumu 2 100 €, ktorá nebola krytá náhradou.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným právnym odôvodnením uvádza daňový výdavok 1 300 € a pripočítateľnú položku 2 100 €."},"google":{"odpoved":"Daňovým výdavkom je schodok v pokladnici len do výšky prijatej náhrady, teda suma 1 300 €. Zvyšná časť schodku vo výške 2 100 € (3 400 € - 1 300 €) je nedaňovým nákladom. Pri zisťovaní základu dane sa táto suma 2 100 € stane pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. Uvedený postup vyplýva z § 21 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Tento paragraf stanovuje, že manká a škody presahujúce prijaté náhrady nie sú daňovými výdavkami.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne vyčíslila daňový výdavok na 1 300 € a pripočítateľnú položku na 2 100 € s odvolaním sa na správne zákonné ustanovenie."},"bez":{"odpoved":"Daňovým výdavkom je manko len do výšky prijatej náhrady, teda suma 1 300 €. Pripočítateľnou položkou k základu dane je časť manka presahujúca prijatú náhradu, čo predstavuje sumu 2 100 € (3 400 € - 1 300 €). Tento postup vyplýva z ustanovenia § 21 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zvyšok manka je daňovo neuznaným nákladom, ktorý zvyšuje výsledok hospodárenia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v zhode s referenciou i zákonom uvádza daňový výdavok 1 300 € a pripočítateľnú položku 2 100 €."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"V novembri 2025 bol s. r. o. zo skladu odcudzený tovar v obstarávacej cene 22 000 €. Páchateľ nebol zistený; polícia vydala uznesenie, ktorým potvrdila, že škodu spôsobila neznáma osoba, dňa 18. 2. 2026. Spoločnosť nemá tovar poistený. V ktorom zdaňovacom období a v akej výške si uplatní daňový výdavok?","otazka_volna":"Vykradli nám sklad, tovar za 22 tisíc, polícia to zastavila lebo nevedia kto to bol, papier nám prišiel až na jar. Kedy si to dám do nákladov?","spravna_odpoved":"Daňovým výdavkom je celých 22 000 € a uplatní sa v zdaňovacom období roka 2026, teda v tom, v ktorom bola skutočnosť potvrdená políciou — nie v roku 2025, keď ku krádeži došlo. Zákon výslovne viaže uplatnenie škody spôsobenej neznámym páchateľom na zdaňovacie obdobie, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou. Ide o škodu nezavinenú daňovníkom, preto sa na ňu nevzťahuje obmedzenie do výšky prijatých náhrad podľa § 21 ods. 2 písm. e), a to aj napriek tomu, že spoločnosť nedostala žiadnu náhradu. V roku 2025 je zaúčtovaný náklad pripočítateľnou položkou a v roku 2026 sa základ dane o 22 000 € mimoúčtovne zníži.","ustanovenie":"§ 19 ods. 3 písm. g) bod 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"škody nezavinené daňovníkom … spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-19.odsek-3.pismeno-g","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky je kľúčový moment pre daňové posúdenie škody dátum, kedy polícia potvrdila, že páchateľ je neznámy.\n\n**Daňový výdavok si uplatníte v plnej výške 22 000 € v zdaňovacom období roka 2026.**\n\nTu je podrobné vysvetlenie pre daň z príjmov aj DPH:\n\n### 1. Daň z príjmov\n\nPodľa zákona o dani z príjmov je škoda daňovo uznaná len do výšky prijatej náhrady. Existuje však dôležitá výnimka pre škody spôsobené krádežou.\n\n*   **Právny základ:** Podľa § 19 ods. 3 písm. g) bod 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je daňovým výdavkom aj škoda vzniknutá v dôsledku živelnej pohromy alebo spôsobená neznámym páchateľom, a to v plnej výške.\n*   **Podmienka:** Podmienkou pre uplatnenie tohto výdavku je potvrdenie od polície, že škodu spôsobil neznámy páchateľ.\n*   **Načasovanie:** Daňový výdavok sa uplatňuje v tom zdaňovacom období, v ktorom polícia túto skutočnosť potvrdila.\n\n**Aplikácia na vašu situáciu:**\n1.  **Rok 2025 (rok krádeže):**\n    *   V novembri 2025 zaúčtujete škodu na účet `549 – Manká a škody` vo výške 22 000 €.\n    *   Keďže do konca roka 2025 ste nemali potvrdenie od polície, táto suma **nie je** v roku 2025 daňovým výdavkom. V daňovom priznaní za rok 2025 musíte túto sumu pripočítať k základu dane ako pripočítateľnú položku.\n2.  **Rok 2026 (rok potvrdenia od polície):**\n    *   Dňa 18. februára 2026 ste dostali uznesenie od polície potvrdzujúce neznámeho páchateľa.\n    *   Tým ste splnili podmienku pre daňovú uznateľnosť škody.\n    *   V daňovom priznaní za rok 2026 si uplatníte sumu **22 000 € ako odpočítateľnú položku** od základu dane.\n\n### 2. Daň z pridanej hodnoty (DPH)\n\nPri krádeži tovaru, z ktorého ste si pri nákupe odpočítali DPH, vzniká povinnosť túto odpočítanú daň vrátiť štátu.\n\n*   **Právny základ:** Podľa § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty je platiteľ povinný odviesť daň vo výške odpočítanej dane v prípade krádeže tovaru.\n*   **Načasovanie:** Povinnosť odviesť daň vzniká v tom zdaňovacom období, v ktorom ste krádež zistili.\n*   **Výpočet:** Predpokladáme, že tovar podliehal základnej sadzbe DPH, ktorá bola v roku 2025 vo výške 23 %.\n    *   Výška DPH na vrátenie: 22 000 € × 23 % = **5 060 €**\n*   **Aplikácia na vašu situáciu:**\n    *   Keďže ste krádež zistili v novembri 2025, museli ste sumu 5 060 € odviesť (vrátiť) v daňovom priznaní k DPH za november 2025 (ak ste mesačný platiteľ) alebo za 4. štvrťrok 2025 (ak ste štvrťročný platiteľ).\n    *   Táto odvedená DPH (5 060 €) sa stáva súčasťou celkovej škody a jej daňová uznateľnosť sa posudzuje rovnako ako pri samotnom tovare – stane sa daňovým výdavkom v roku 2026.\n\n### Zhrnutie v tabuľke\n\n| Rok | Daň z príjmov | Daň z pridanej hodnoty (DPH) |\n| :-- | :--- | :--- |\n| **2025** | Škoda 22 000 € je **pripočítateľná položka** k základu dane. | Povinnosť odviesť DPH **5 060 €** v DP za november/Q4 2025. |\n| **2026** | Škoda 22 000 € + odvedená DPH 5 060 € (spolu 27 060 €) je **odpočítateľná položka** od základu dane. | Žiadna ďalšia povinnosť. |\n\n---\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôsledne si uschovajte uznesenie od polície. Pri prípadnej daňovej kontrole bude kľúčovým dôkazom preukazujúcim oprávnenosť uplatnenia daňového výdavku v roku 2026. Zvážte tiež poistenie skladových zásob proti krádeži, aby ste v budúcnosti predišli finančným stratám.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že škoda vo výške 22 000 € je daňovým výdavkom v zdaňovacom období roka 2026 na základe potvrdenia polície podľa § 19 ods. 3 písm. g) bod 2 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Daňový výdavok si spoločnosť uplatní v zdaňovacom období roka 2026, pretože v tomto roku polícia potvrdila, že páchateľ je neznámy. Škodu je možné uznať ako daňový výdavok v plnej výške, teda 22 000 €. Táto výnimka sa vzťahuje na škody nezavinené daňovníkom a spôsobené neznámym páchateľom. Uplatnenie výdavku v plnej výške nie je podmienené poistením majetku. Uvedené upravuje § 19 ods. 3 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zdaňovacie obdobie roka 2026, plnú výšku daňového výdavku 22 000 € aj správne právne odôvodnenie."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť si uplatní daňový výdavok v zdaňovacom období 2026 vo výške 22 000 €. Rozhodujúcim momentom pre uplatnenie výdavku je dátum potvrdenia od polície, ktoré bolo vydané 18. 2. 2026, nie dátum krádeže. Ide o škodu spôsobenú neznámym páchateľom, ktorá je daňovo uznaná v plnej výške, keďže nebola prijatá žiadna náhrada. Tento postup vyplýva z § 21 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne právne odôvodnenie, keďže daňová uznateľnosť nevyplýva z neprijatia náhrady podľa § 21 ods. 2 písm. e), ale z výnimky pre škodu spôsobenú neznámym páchateľom podľa § 19 ods. 3 písm. g) bod 2 zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"Povodeň v auguste 2026 zničila výrobný stroj s daňovou zostatkovou cenou 45 000 €. Poisťovňa vyplatila poistné plnenie 28 000 €, ktoré spoločnosť zahrnula do výnosov. Akú sumu zostatkovej ceny si môže uplatniť ako daňový výdavok?","otazka_volna":"Voda nám zobrala stroj, mal ešte nejakú hodnotu v účtovníctve okolo 45 tisíc, poisťovňa dala 28. Môžeme si dať do nákladov celú zostatkovú cenu alebo len to čo prišlo z poisťovne?","spravna_odpoved":"Daňovým výdavkom je celá zostatková cena 45 000 €, nie iba 28 000 € do výšky poistného plnenia. Všeobecné pravidlo obmedzuje zostatkovú cenu majetku vyradeného v dôsledku škody výškou príjmov z náhrad, avšak výslovne s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g), teda škôd nezavinených daňovníkom vzniknutých v dôsledku živelnej pohromy (zemetrasenie, povodeň, krupobitie, lavína alebo blesk). Povodeň je živelná pohroma, preto sa limit náhrad neuplatní a odpočíta sa celá zostatková cena. Poistné plnenie 28 000 € zostáva zdaniteľným výnosom.","ustanovenie":"§ 19 ods. 3 písm. d) v spojení s § 19 ods. 3 písm. g) bod 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku s výnimkou uvedenou v písmene g)","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-19.odsek-3.pismeno-d","my":{"odpoved":"**Spoločnosť si môže ako daňový výdavok uplatniť plnú daňovú zostatkovú cenu zničeného stroja, teda 45 000 €.**\n\nVýška prijatého poistného plnenia v tomto prípade nerozhoduje.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa Zákona o dani z príjmov platí, že škoda na majetku je daňovo uznaná len do výšky prijatých náhrad (napr. od poisťovne). Existuje však dôležitá výnimka, ktorá sa vzťahuje presne na vašu situáciu.\n\n1.  **Škoda v dôsledku živelnej pohromy:**\n    Škoda, ktorá vznikla v dôsledku živelnej pohromy (ako je napríklad povodeň), je daňovým výdavkom v plnej výške daňovej zostatkovej ceny. Toto pravidlo platí bez ohľadu na to, či a v akej výške bola prijatá náhrada od poisťovne.\n    *   **Právny základ:** § 19 ods. 3 písm. g) bod 1 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.\n\n2.  **Zdaniteľný príjem:**\n    Prijaté poistné plnenie vo výške 28 000 € je v plnej výške zdaniteľným príjmom (výnosom), ktorý ovplyvní základ dane.\n\n### Vplyv na základ dane v roku 2026\n\nOperácia bude mať na základ dane nasledujúci vplyv:\n\n| Položka | Suma | Vplyv na základ dane |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Daňová zostatková cena stroja (daňový výdavok) | 45 000 € | Zníženie o 45 000 € |\n| Prijaté poistné plnenie (zdaniteľný príjem) | 28 000 € | Zvýšenie o 28 000 € |\n| **Celkový vplyv na základ dane** | | **Zníženie o 17 000 €** |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nJe kľúčové správne zdokumentovať príčinu škody. Uschovajte si všetky relevantné podklady potvrdzujúce, že škoda bola spôsobená povodňou (napr. správa od hasičov, potvrdenie obce, fotodokumentácia), aby ste mohli pri daňovej kontrole bez problémov preukázať nárok na uplatnenie plnej zostatkovej ceny ako daňového výdavku.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu daňového výdavku 45 000 € a správne ju odôvodňuje výnimkou pre živelnú pohromu podľa § 19 ods. 3 písm. g) bod 1 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"V prípade škody spôsobenej živelnou pohromou, akou je povodeň, si spoločnosť môže ako daňový výdavok uplatniť daňovú zostatkovú cenu v plnej výške. Spoločnosť si teda môže uplatniť daňový výdavok v sume 45 000 €. Táto situácia je výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré inak obmedzuje výšku daňovo uznanej škody do výšky prijatej náhrady. Uvedený postup vyplýva z ustanovenia § 19 ods. 3 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Prijaté poistné plnenie vo výške 28 000 € je zároveň zdaniteľným príjmom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu daňového výdavku 45 000 € a správne ju odôvodňuje výnimkou pre živelnú pohromu podľa § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť si môže ako daňový výdavok uplatniť celú daňovú zostatkovú cenu vo výške 45 000 €. Pri škode spôsobenej živelnou pohromou sa daňový výdavok nelimituje výškou prijatej náhrady od poisťovne. Tento postup vyplýva z § 19 ods. 3 písm. g) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Prijaté poistné plnenie 28 000 € je zdaniteľným príjmom, ktorý spoločnosť správne zaúčtovala do výnosov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu daňového výdavku 45 000 € aj právne odôvodnenie týkajúce sa výnimky pri škode spôsobenej živelnou pohromou."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"S. r. o. zaúčtovala v novembri 2025 do nákladov dve položky: pokutu uloženú Inšpektorátom práce 5 000 € a zmluvnú pokutu odberateľovi za omeškanie dodávky 8 000 €. Pokutu inšpektorátu zaplatila 20. 12. 2025, zmluvnú pokutu odberateľovi zaplatila 20. 1. 2026. Ako sa obe položky prejavia v daňovom priznaní za rok 2025?","otazka_volna":"Máme dve pokuty v nákladoch — jednu od inšpektorátu práce a jednu zmluvnú pre odberateľa, tú sme platili až po novom roku. Čo z toho je daňové?","spravna_odpoved":"Za rok 2025 sú obe položky pripočítateľnou položkou, spolu 13 000 €. Pokuta uložená Inšpektorátom práce vo výške 5 000 € nie je daňovým výdavkom nikdy — pokuty a penále sú z daňových výdavkov vylúčené bez ohľadu na zaplatenie. Zmluvná pokuta 8 000 € je daňovým výdavkom, ale až po zaplatení; keďže bola zaplatená 20. 1. 2026, v roku 2025 sa pripočíta a do daňových výdavkov vstúpi v roku 2026. Rovnaký režim podmienený zaplatením platí aj pre úroky z omeškania, poplatky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.","ustanovenie":"§ 21 ods. 2 písm. a) a § 17 ods. 19 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka a odstupné u oprávnenej osoby","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-19.pismeno-g","my":{"odpoved":"Výborná otázka, pozrime sa na daňové posúdenie oboch pokút v kontexte daňového priznania za rok 2025.\n\nV daňovom priznaní za rok 2025 budú obe pokuty nedaňovým výdavkom a **zvýšia základ dane spolu o 13 000 €**. Dôvody sú však pri každej z nich odlišné.\n\nTu je podrobný rozpis:\n\n### 1. Pokuta od Inšpektorátu práce (5 000 €)\n\n**Záver: Nedaňový výdavok, bez ohľadu na úhradu.**\n\nPokuty a penále uložené štátnymi orgánmi (ako je Inšpektorát práce, daňový úrad, Sociálna poisťovňa a pod.) sú podľa zákona o dani z príjmov **vždy nedaňovým výdavkom**. Skutočnosť, že ste pokutu uhradili ešte v roku 2025, na jej daňovej neuznateľnosti nič nemení.\n\nV daňovom priznaní za rok 2025 bude táto suma vo výške 5 000 € tvoriť pripočítateľnú položku k výsledku hospodárenia.\n\n*   **Právny základ:** § 21 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.\n\n### 2. Zmluvná pokuta odberateľovi (8 000 €)\n\n**Záver: Nedaňový výdavok za rok 2025, pretože nebola uhradená.**\n\nNa rozdiel od pokút od štátnych orgánov, zmluvné pokuty sú daňovo uznateľným výdavkom, ale len za podmienky, že **boli zaplatené**. Keďže vaša spoločnosť uhradila túto pokutu až 20. januára 2026, v daňovom priznaní za rok 2025 si ju ako daňový výdavok uplatniť nemôžete.\n\nV daňovom priznaní za rok 2025 bude aj táto suma vo výške 8 000 € pripočítateľnou položkou.\n\n*   **Právny základ:** § 17 ods. 19 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.\n\n### Zhrnutie pre daňové priznanie za rok 2025\n\n| Položka | Suma | Účtované v 2025 | Zaplatené v | Daňový dopad v DP za 2025 |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Pokuta - Inšpektorát práce | 5 000 € | Áno | 2025 | **Nedaňový výdavok** (pripočítateľná položka) |\n| Zmluvná pokuta - odberateľ | 8 000 € | Áno | 2026 | **Nedaňový výdavok** (pripočítateľná položka) |\n| **Spolu zvýšenie základu dane** | **13 000 €** | | | |\n\nV daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2025 teda zvýšite výsledok hospodárenia (zisk/stratu) o celkovú sumu 13 000 €.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNezabudnite si v nasledujúcom zdaňovacom období uplatniť zaplatenú zmluvnú pokutu. V daňovom priznaní za rok **2026** bude suma 8 000 € predstavovať **položku znižujúcu základ dane**, keďže k jej úhrade došlo v roku 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že obe položky tvoria za rok 2025 pripočítateľnú položku v celkovej výške 13 000 €, a uvádza správne zákonné dôvody vrátane uplatnenia zmluvnej pokuty až v roku 2026 po jej zaplatení."},"google":{"odpoved":"Pokuta od Inšpektorátu práce vo výške 5 000 € je nedaňový výdavok, ktorý trvalo zvyšuje základ dane za rok 2025. Toto vyplýva z § 21 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, keďže ide o pokutu uloženú orgánom štátnej správy. Zmluvná pokuta 8 000 € je v roku 2025 tiež nedaňovým výdavkom, pretože daňová uznateľnosť je podmienená jej zaplatením. Keďže úhrada nastala až v januári 2026, táto suma zvýši základ dane za rok 2025 ako pripočítateľná položka podľa § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov. Daňovým výdavkom sa stane až v daňovom priznaní za rok 2026. V daňovom priznaní za rok 2025 teda obe položky v celkovej sume 13 000 € zvýšia výsledok hospodárenia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, správne identifikuje obe položky ako pripočítateľné v celkovej sume 13 000 € za rok 2025 a uvádza správne zákonné odôvodnenie vrátane režimu uznateľnosti po zaplatení v roku 2026."},"bez":{"odpoved":"Pokuta od Inšpektorátu práce vo výške 5 000 € je trvalo nedaňovým výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zmluvná pokuta 8 000 € je v roku 2025 tiež nedaňovým výdavkom, keďže nebola v tomto zdaňovacom období zaplatená. Daňovo uznaná bude až v roku 2026 po jej úhrade v súlade s § 19 ods. 2 písm. i) citovaného zákona. Obe položky sú v daňovom priznaní za rok 2025 pripočítateľnými položkami. Spoločnosť si teda zvýši základ dane o celkovú sumu 13 000 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že obe položky tvoria za rok 2025 pripočítateľnú položku v celkovej výške 13 000 €, pričom pokuta inšpektorátu je trvalým nedaňovým výdavkom a zmluvná pokuta je podmienená zaplatením, ktoré nastalo až v roku 2026."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"S. r. o. uzavrela zmluvu o sponzorstve v športe so športovým klubom a v septembri 2025 mu uhradila sponzorské 20 000 €. Klub v roku 2025 preukázateľne použil na dohodnutý účel 12 000 €, zvyšok použije v roku 2026. Sponzor vykázal za rok 2025 kladný základ dane. Akú sumu si uplatní ako daňový výdavok za rok 2025?","otazka_volna":"Sponzorujeme hokejový klub, poslali sme 20 tisíc, ale oni z toho zatiaľ minuli len nejakých 12. Čo si môžem dať do nákladov?","spravna_odpoved":"Za rok 2025 je daňovým výdavkom 12 000 €, teda len suma zodpovedajúca skutočnému použitiu sponzorského v príslušnom zdaňovacom období. Musia byť splnené tri podmienky súčasne: sponzorské je zaplatené, je poskytnuté počas trvania zmluvy o sponzorstve v športe a sponzor v danom zdaňovacom období vykáže kladný základ dane. Zvyšných 8 000 € bude daňovým výdavkom v roku 2026 podľa skutočného použitia, ak sponzor aj v tom roku vykáže kladný základ dane. Sponzorské poskytnuté priamo športovcovi (okrem športového reprezentanta) nie je daňovým výdavkom vôbec.","ustanovenie":"§ 17 ods. 19 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora … v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-19.pismeno-h","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií si vaša s. r. o. môže za zdaňovacie obdobie 2025 uplatniť do daňových výdavkov sumu **12 000 €**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa zákona o dani z príjmov je sponzorské v športe daňovo uznaným výdavkom len vtedy, ak sú v danom zdaňovacom období splnené tri kľúčové podmienky súčasne:\n\n1.  **Zaplatenie:** Sponzor musí príspevok v danom roku skutočne zaplatiť.\n2.  **Použitie:** Sponzorovaný (športový klub) musí tento príspevok v tom istom roku preukázateľne použiť na zmluvne dohodnutý účel.\n3.  **Kladný základ dane:** Sponzor musí za dané zdaňovacie obdobie vykázať kladný základ dane (nesmie byť v strate alebo mať nulový základ dane).\n\nTieto pravidlá vyplývajú z § 17 ods. 19 písm. h) zákona o dani z príjmov v nadväznosti na zákon č. 440/2015 Z. z. o športe.\n\n#### Aplikácia na váš prípad za rok 2025:\n\n*   **Zaplatená suma:** 20 000 € (podmienka splnená)\n*   **Preukázateľne použitá suma:** 12 000 € (podmienka splnená len do tejto výšky)\n*   **Kladný základ dane:** Áno (podmienka splnená)\n\nPretože do daňových výdavkov je možné zahrnúť len tú časť sponzorského, ktorá bola v roku 2025 zaplatená **a zároveň** aj použitá, rozhodujúca je nižšia z týchto dvoch súm.\n\n### Čo so zvyšnou sumou 8 000 €?\n\nZvyšných 8 000 € (rozdiel medzi zaplatenou a použitou sumou) si budete môcť uplatniť ako daňový výdavok v zdaňovacom období **2026**, za predpokladu, že:\n*   športový klub ich v roku 2026 skutočne použije na dohodnutý účel,\n*   a vaša spoločnosť opäť vykáže za rok 2026 kladný základ dane.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPre účely daňovej kontroly je nevyhnutné, aby ste si od športového klubu vyžiadali a dôsledne archivovali doklady preukazujúce použitie sponzorského (napr. kópie faktúr, zmluvy s trénermi, doklady o úhrade štartovného a pod.). Sponzor má právo tieto informácie požadovať a klub má povinnosť ich poskytnúť, prípadne priebežne zverejňovať spôsob použitia prostriedkov [Zákon o športe, § 51 ods. 3 a 4].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu daňového výdavku 12 000 € za rok 2025, osud zvyšných 8 000 € v roku 2026 a presne vymedzuje zákonné podmienky podľa § 17 ods. 19 písm. h) zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Sponzor si za zdaňovacie obdobie roka 2025 môže uplatniť daňový výdavok vo výške 12 000 €. Daňovým výdavkom je totiž poskytnuté sponzorské len v rozsahu jeho preukázateľného použitia sponzorovaným v príslušnom zdaňovacom období. Zvyšnú sumu 8 000 € si bude môcť sponzor uplatniť v daňových výdavkoch za rok 2026, po jej preukázateľnom použití klubom. Táto úprava je v súlade s § 17 ods. 19 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Splnenie podmienky kladného základu dane za rok 2025 je taktiež nevyhnutné.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu daňového výdavku 12 000 € za rok 2025 v súlade s § 17 ods. 19 písm. h) zákona o dani z príjmov na základe skutočného použitia a podmienky kladného základu dane."},"bez":{"odpoved":"Sponzor si za rok 2025 uplatní daňový výdavok vo výške 12 000 €. Podľa § 17 ods. 19 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je sponzorské daňovým výdavkom len do výšky, v akej bolo v príslušnom zdaňovacom období preukázateľne použité prijímateľom. Zvyšnú sumu 8 000 € si sponzor bude môcť uplatniť ako daňový výdavok v zdaňovacom období 2026, po jej preukázateľnom použití športovým klubom. Podmienkou je, že sponzor v danom roku vykázal kladný základ dane.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu 12 000 € ako daňový výdavok za rok 2025 a v odôvodnení správne cituje podmienku skutočného použitia aj kladného základu dane."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"S. r. o. poverila inkasnú agentúru vymáhaním pohľadávky. Agentúra vymohla 14 000 € a podľa zmluvy si vyfakturovala províziu 60 % z vymoženej sumy, teda 8 400 €. Akú časť provízie si môže spoločnosť uplatniť ako daňový výdavok?","otazka_volna":"Vymáhačka nám vytiahla od dlžníka 14 tisíc a zobrala si z toho 60 percent. Dá sa tá ich odmena celá do nákladov?","spravna_odpoved":"Daňovým výdavkom je najviac 7 000 €, čo je 50 % z vymoženej pohľadávky 14 000 €. Rozdiel 1 400 € (8 400 − 7 000) je nedaňový výdavok a pripočíta sa k základu dane. Zákon limituje odplaty a provízie za vymáhanie pohľadávky pevným stropom 50 % vymoženej pohľadávky bez ohľadu na to, akú výšku odmeny si zmluvné strany dohodli. Limit sa počíta zo sumy skutočne vymoženej, nie z menovitej hodnoty pohľadávky.","ustanovenie":"§ 19 ods. 3 písm. p) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky najviac do výšky 50 % vymoženej pohľadávky","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-19.odsek-3.pismeno-p","my":{"odpoved":"Vaša spoločnosť si môže ako daňový výdavok uplatniť províziu maximálne do výšky **7 000 €**.\n\nPodľa zákona o dani z príjmov sú odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky daňovo uznaným výdavkom najviac do výšky 50 % z hodnoty vymoženej pohľadávky [Komentár k zákonu č. 595/2003 Z. z., k § 19 ods. 3 písm. p)].\n\nVo vašom prípade je výpočet nasledovný:\n*   **Vymožená suma:** 14 000 €\n*   **Zákonný limit pre daňový výdavok:** 50 % z vymoženej sumy\n*   **Výpočet limitu:** 14 000 € × 50 % = 7 000 €\n\nKeďže fakturovaná provízia (8 400 €) je vyššia ako tento zákonný limit (7 000 €), daňovým výdavkom je len suma do výšky tohto limitu.\n\n### Prehľad výpočtu\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Fakturovaná provízia (60 % z 14 000 €) | 8 400,00 € |\n| Maximálny daňový výdavok (50 % z 14 000 €) | 7 000,00 € |\n| **Daňovo uznaná časť** | **7 000,00 €** |\n| Nedaňová časť (rozdiel) | 1 400,00 € |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nV účtovníctve zaúčtujete celý náklad vo výške 8 400 €. Pri zostavovaní daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby bude suma 1 400 € predstavovať pripočítateľnú položku k výsledku hospodárenia, ktorá zvýši váš základ dane.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom o dani z príjmov uvádza maximálny daňový výdavok vo výške 7 000 € (50 % z vymoženej sumy) a nedaňovú časť 1 400 €."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť si môže ako daňový výdavok uplatniť províziu najviac do výšky 7 000 €. Tento limit predstavuje 50 % z vymoženej sumy pohľadávky (14 000 €). Zvyšná časť provízie vo výške 1 400 € je nedaňovým výdavkom. Uvedené obmedzenie vyplýva z § 19 ods. 3 písm. p) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, správne uvádza limit daňového výdavku 7 000 €, nedaňovú časť 1 400 € a odvoláva sa na príslušné ustanovenie zákona."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť si môže ako daňový výdavok uplatniť celú províziu vo výške 8 400 €. Výdavok (náklad) na vymáhanie pohľadávky je daňovo uznaný najviac do výšky vymoženej pohľadávky. Keďže fakturovaná provízia (8 400 €) neprekročila vymoženú sumu (14 000 €), je daňovo uznaná v plnej výške. Tento postup vyplýva z § 19 ods. 2 písm. r) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je vecne nesprávna, pretože uvádza uplatnenie provízie v plnej výške 8 400 € na základe nesprávneho limitu, hoci zákon stanovuje limit najviac do výšky 50 % vymoženej pohľadávky (7 000 €)."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"S. r. o. účtujúca v podvojnom účtovníctve vytvorila k 31. 12. 2026 dve rezervy: rezervu na nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov platených zamestnávateľom 42 000 € a rezervu na overenie účtovnej závierky audítorom 7 500 €. Ktorá z nich je daňovým výdavkom a v akej sume?","otazka_volna":"Robíme rezervu na nevyčerpané dovolenky a aj na audítora. Sú obe daňovo uznané?","spravna_odpoved":"Daňovým výdavkom je len rezerva na nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov vo výške 42 000 €. Rezerva na overenie účtovnej závierky audítorom vo výške 7 500 € je nedaňová a pripočíta sa k základu dane. Zákon obsahuje uzavretý zoznam daňovo uznaných rezerv v § 20 ods. 9 (nevyčerpané dovolenky a mzda pri konte pracovného času vrátane poistného a príspevkov, rezerva na vyprodukované emisie, lesná pestovná činnosť, likvidácia banských diel a rekultivácia, uzavretie a rekultivácia skládok, nakladanie s elektroodpadom z domácností, účelová finančná rezerva) a tvorba akejkoľvek inej rezervy nie je daňovým výdavkom. Rezerva na audit, na zostavenie účtovnej závierky ani na nevyfakturované dodávky medzi ne nepatrí.","ustanovenie":"§ 20 ods. 9 písm. a) a § 21 ods. 2 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Daňovým výdavkom je aj tvorba rezerv účtovaná ako náklad na nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-20.odsek-9","my":{"odpoved":"Na základe platnej legislatívy k 31. decembru 2026 je daňovým výdavkom **iba rezerva na nevyčerpané dovolenky v plnej výške 42 000 €**. Rezerva na overenie účtovnej závierky audítorom vo výške 7 500 € nie je daňovo uznaná.\n\nTu je podrobné vysvetlenie pre každú položku:\n\n### 1. Rezerva na nevyčerpané dovolenky (42 000 €)\n\nTáto rezerva je **daňovo uznaným výdavkom** v plnej výške.\n\n*   **Právny základ:** Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v § 20 ods. 9 písm. a) taxatívne (presne) vymenúva, ktoré rezervy tvorené podľa účtovných predpisov sú uznané za daňový výdavok. Rezerva na nevyčerpané dovolenky, vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ, je v tomto zozname explicitne uvedená.\n*   **Účtovanie a daňový dopad:** Tvorba tejto rezervy sa účtuje na ťarchu nákladových účtov (napr. 521 – Mzdové náklady a 524 – Zákonné sociálne poistenie) a v prospech účtu 323 – Krátkodobé rezervy. Keďže je daňovo uznaná, tento náklad znižuje základ dane v roku 2026.\n\n### 2. Rezerva na overenie účtovnej závierky audítorom (7 500 €)\n\nTáto rezerva **nie je daňovo uznaným výdavkom**.\n\n*   **Právny základ:** Zákon o dani z príjmov v § 20 ods. 9 uvádza konečný zoznam daňovo uznaných rezerv. Rezerva na audit, zostavenie daňového priznania alebo na podobné služby sa v tomto zozname nenachádza. Naopak, § 21 ods. 2 písm. j) ZDP explicitne uvádza, že rezervy, ktoré nie sú vymenované v § 20, nie sú daňovými výdavkami.\n*   **Účtovanie a daňový dopad:** Z účtovného hľadiska je spoločnosť povinná túto rezervu vytvoriť, aby jej účtovníctvo poskytovalo verný a pravdivý obraz o jej finančnej situácii. Pri výpočte základu dane za rok 2026 však bude suma 7 500 € predstavovať **pripočítateľnú položku**, ktorá zvýši výsledok hospodárenia. Daňovým výdavkom sa stane až náklad na audit zaúčtovaný v nasledujúcom období (v roku 2027), keď bude služba reálne poskytnutá a zaúčtovaná na základe faktúry.\n\n### Zhrnutie\n\n| Druh rezervy | Vytvorená suma | Daňová uznateľnosť v roku 2026 | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Nevyčerpané dovolenky (vrátane poistného) | 42 000 € | **Áno, v plnej výške** | Daňový výdavok podľa § 20 ods. 9 ZDP. |\n| Overenie účtovnej závierky audítorom | 7 500 € | **Nie** | Pripočítateľná položka k základu dane. |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom o dani z príjmov určila, že daňovým výdavkom je iba rezerva na nevyčerpané dovolenky vo výške 42 000 €, zatiaľ čo rezerva na audit vo výške 7 500 € je nedaňová."},"google":{"odpoved":"Daňovým výdavkom je iba rezerva na nevyčerpané dovolenky, a to v plnej výške 42 000 €. Uznateľnosť tejto rezervy ako daňového výdavku vyplýva z § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Tvorba rezervy na overenie účtovnej závierky audítorom nie je daňovým výdavkom v roku 2026. Daňovým výdavkom bude až skutočný náklad na audit v období, kedy dôjde k jeho realizácii a použitiu tejto rezervy. Ostatné rezervy, ktoré nie sú explicitne vymenované v zákone o dani z príjmov, nie sú pri ich tvorbe daňovo uznané.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne cituje právne ustanovenie pre rezervu na nevyčerpané dovolenky ako § 20 ods. 1 písm. a) namiesto § 20 ods. 9 písm. a) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Daňovým výdavkom sú obe vytvorené rezervy v plnej výške, za predpokladu, že ich tvorba je v súlade s účtovnými predpismi. Celková suma daňovo uznaných rezerv je teda 49 500 € (42 000 € + 7 500 €). Rezerva na nevyčerpané dovolenky je daňovým výdavkom podľa § 20 ods. 9 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Rezerva na overenie účtovnej závierky audítorom je daňovým výdavkom podľa § 20 ods. 9 písm. f) rovnakého zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k nesprávnemu záveru, keďže rezerva na overenie účtovnej závierky audítorom nie je daňovým výdavkom a daňovo uznaná je iba rezerva na nevyčerpané dovolenky vo výške 42 000 €."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"S. r. o. eviduje neuhradený záväzok z prijatej faktúry za službu v menovitej hodnote 24 000 €, ktorý bol daňovým výdavkom. Dohodnutá lehota splatnosti bola 10. 1. 2023 a nebola predĺžená. V daňovom priznaní za rok 2024 spoločnosť zvýšila základ dane o 12 000 €. O akú sumu musí zvýšiť základ dane za rok 2025, ak záväzok do 31. 12. 2025 neuhradila?","otazka_volna":"Máme starú neuhradenú faktúru z roku 2023 na 24 tisíc, minulý rok sme už polovicu dodaňovali. Čo s tým teraz?","spravna_odpoved":"Za rok 2025 musí spoločnosť zvýšiť základ dane o ďalších 12 000 €, aby zvýšenie v úhrne dosiahlo 100 % menovitej hodnoty záväzku, teda 24 000 €. Od dohodnutej lehoty splatnosti 10. 1. 2023 do 31. 12. 2025 uplynulo 1 086 dní, čo je viac ako 1 080 dní, a pri tejto hranici zákon vyžaduje kumulatívne dodanenie 100 %. Kontrolne: k 31. 12. 2023 uplynulo len 355 dní (menej ako 360, žiadne dodanenie), k 31. 12. 2024 uplynulo 721 dní (viac ako 720, kumulatívne 50 %, teda 12 000 €). Lehotu splatnosti nie je na účely tohto ustanovenia možné predĺžiť dodatkom k zmluve.","ustanovenie":"§ 17 ods. 27 písm. c) (v spojení s písm. a) a b)) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Daňovník ... základ dane zistený podľa odseku 1 písm. b) a c) upraví o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom ... tak, aby zvýšenie základu dane, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť, uplynula doba dlhšia ako ... c) 1 080 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-27","my":{"odpoved":"Za rok 2025 musí spoločnosť zvýšiť základ dane o ďalších **12 000 €**.\n\nTento postup vyplýva z kumulatívneho princípu úpravy základu dane pri neuhradených záväzkoch podľa § 17 ods. 27 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Základ dane sa zvyšuje postupne podľa doby, ktorá uplynula od lehoty splatnosti.\n\n### Podrobný výpočet\n\n1.  **Menovitá hodnota záväzku:** 24 000 €\n2.  **Lehota splatnosti:** 10. 1. 2023\n\n#### Posúdenie pre zdaňovacie obdobie 2024\n\n*   **Doba po splatnosti k 31. 12. 2024:** Uplynulo 721 dní, čo je viac ako 720 dní.\n*   **Zákonná povinnosť:** Podľa zákona musí byť základ dane v úhrne zvýšený o **najmenej 50 %** menovitej hodnoty záväzku [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17, ods. 27 písm. b)].\n    *   `50 % z 24 000 € = 12 000 €`\n*   **Skutočnosť:** Spoločnosť si túto povinnosť splnila a v daňovom priznaní za rok 2024 zvýšila základ dane presne o 12 000 €.\n\n#### Posúdenie pre zdaňovacie obdobie 2025\n\n*   **Doba po splatnosti k 31. 12. 2025:** Uplynulo 1 086 dní, čo je viac ako 1 080 dní.\n*   **Zákonná povinnosť:** Podľa zákona musí byť základ dane v úhrne zvýšený o **100 %** menovitej hodnoty záväzku [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17, ods. 27 písm. c)].\n*   **Výpočet úpravy za rok 2025:** Keďže ide o kumulatívnu úpravu, v roku 2025 sa základ dane zvýši len o rozdiel do požadovaného celkového úhrnu.\n\n| Položka | Suma v EUR |\n| :--- | :--- |\n| Celková kumulatívna povinnosť (100 % zo záväzku) | 24 000,00 |\n| Suma, o ktorú už bol základ dane zvýšený (v roku 2024) | - 12 000,00 |\n| **Suma na zvýšenie základu dane za rok 2025** | **12 000,00** |\n\nSpoločnosť teda v daňovom priznaní za rok 2025 uvedie ako pripočítateľnú položku k výsledku hospodárenia sumu 12 000 €. Tým dosiahne, že celkový neuhradený záväzok bude v plnej výške 24 000 € daňovo vysporiadaný (dodanení).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila sumu zvýšenia základu dane za rok 2025 vo výške 12 000 € a uviedla správne zákonné odôvodnenie podľa § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť musí za zdaňovacie obdobie roka 2025 zvýšiť základ dane o ďalších 12 000 €. K 31. 12. 2025 totiž od lehoty splatnosti záväzku uplynulo viac ako 1 080 dní. Celkové zvýšenie základu dane tak musí v úhrne dosiahnuť 100 % menovitej hodnoty záväzku, čo predstavuje 24 000 €. Keďže v roku 2024 už bol základ dane zvýšený o 12 000 €, v roku 2025 sa zvýši o zostávajúcu časť. Táto povinnosť vyplýva z § 17 ods. 27 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, uvádza správnu sumu zvýšenia 12 000 €, správnu lehotu nad 1 080 dní aj správny zákonný odkaz."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť musí za zdaňovacie obdobie 2025 zvýšiť základ dane o sumu 12 000 €. K 31. 12. 2025 uplynulo od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku viac ako 1080 dní. Z tohto dôvodu je daňovník povinný zvýšiť základ dane do výšky 100 % menovitej hodnoty neuhradeného záväzku. Keďže v roku 2024 už základ dane zvýšil o 12 000 € (50 %), v roku 2025 ho zvýši o zostávajúcich 12 000 €. Táto povinnosť vyplýva z § 17 ods. 27 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje sumu zvýšenia základu dane o 12 000 € aj právny dôvod podľa § 17 ods. 27 písm. c) zákona o dani z príjmov z dôvodu uplynutia viac ako 1 080 dní."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"S. r. o. eviduje pohľadávku 18 000 €, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov a ku ktorej nikdy netvorila opravnú položku. Pohľadávka nie je premlčaná. Dňa 5. 3. 2026 súd zrušil konkurz na majetok dlžníka z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Akú sumu si spoločnosť môže uplatniť ako daňový výdavok a v ktorom roku?","otazka_volna":"Dlžník skrachoval, súd konkurz zrušil lebo tam nič nebolo. Môžem tú pohľadávku 18 tisíc odpísať do nákladov?","spravna_odpoved":"Spoločnosť si v roku 2026, teda v období, v ktorom pohľadávku odpíše, uplatní odpis v plnej výške 18 000 € ako daňový výdavok. Zrušenie konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, je jedným z taxatívne vymenovaných dôvodov, pri ktorých je daňovým výdavkom odpis celej menovitej hodnoty pohľadávky zahrnutej do zdaniteľných príjmov, bez ohľadu na dobu po splatnosti a bez väzby na percentá opravných položiek. Keďže žiadna opravná položka tvorená nebola, základ dane sa podľa § 17 ods. 28 písm. b) o nič nezvyšuje a zníži sa o odpis podľa § 19 ods. 2 písm. h); podmienkou je, že pohľadávka bola v období odpisu aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, čo je splnené. Rovnako sa postupuje aj u daňovníka, ktorý pohľadávku do konkurzu vôbec neprihlásil, ak sa preukáže príslušným uznesením súdu.","ustanovenie":"§ 19 ods. 2 písm. h) bod 1 v spojení s § 17 ods. 28 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov ... ak 1. súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate ... a to aj u daňovníka, ktorý neprihlásil pohľadávku, ale sa preukáže uznesením súdu ...","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-h","my":{"odpoved":"Áno, vaša spoločnosť si môže uplatniť ako daňový výdavok **celú menovitú hodnotu pohľadávky, teda 18 000 €**, a to v zdaňovacom období **2026**.\n\nPodmienky pre tento postup sú splnené na základe uznesenia súdu o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku.\n\n### Podrobné zdôvodnenie\n\n**1. Právny základ**\n\nMožnosť odpísať pohľadávku ako daňový výdavok v tomto prípade vyplýva z § 19 ods. 2 písm. h) bodu 1 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia je daňovým výdavkom odpis menovitej hodnoty pohľadávky (alebo jej neuhradenej časti), ak sú splnené tieto podmienky:\n\n*   **Pohľadávka bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov:** Túto podmienku spĺňate.\n*   **Súd zrušil konkurz, pretože majetok dlžníka nepostačuje na úhradu pohľadávok proti podstate:** Toto je presne vaša situácia, ktorú preukážete uznesením súdu z 5. marca 2026.\n\n**2. Neprihlásenie pohľadávky a chýbajúca opravná položka**\n\nV prípade zrušenia konkurzu pre nedostatok majetku zákon výslovne umožňuje uplatniť odpis pohľadávky ako daňový výdavok **aj vtedy, ak pohľadávka nebola prihlásená do konkurzu** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 19, ods. 2, písm. h)]. Rovnako nie je prekážkou, že ste k pohľadávke v minulosti netvorili daňovo uznanú opravnú položku.\n\n**3. Zdaňovacie obdobie a účtovanie**\n\n*   **Obdobie uplatnenia:** Keďže podmienka pre daňový odpis (právoplatné uznesenie súdu) bola splnená v roku 2026, daňový výdavok si uplatníte v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2026.\n*   **Účtovanie:** V účtovníctve zaúčtujete odpis pohľadávky na ťarchu nákladového účtu.\n    *   **Účtovný zápis:** 546 – Odpis pohľadávky / 311 – Odberatelia, vo výške 18 000 €.\n\nTento náklad bude v plnej výške daňovo uznaným výdavkom, ktorý zníži váš základ dane za rok 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza uplatnenie celej sumy 18 000 € v zdaňovacom období 2026 na základe § 19 ods. 2 písm. h) bodu 1 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť si môže uplatniť ako daňový výdavok odpis pohľadávky v plnej výške 18 000 €. Tento odpis je možné uplatniť v zdaňovacom období roku 2026. Dôvodom je, že v tomto roku súd zrušil konkurz na majetok dlžníka pre nedostatok majetku. Daňová uznateľnosť takéhoto odpisu pohľadávky vyplýva z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. h) bod 1. zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Pre uplatnenie výdavku je rozhodujúci rok, v ktorom uznesenie súdu o zrušení konkurzu nadobudlo právoplatnosť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu 18 000 €, zdaňovacie obdobie roku 2026 aj správny zákonný dôvod podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 1 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť si môže uplatniť odpis pohľadávky ako daňový výdavok v plnej výške 18 000 € v zdaňovacom období roku 2026. Tento postup je možný, pretože súd právoplatne zrušil konkurz z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu. Výdavok sa uplatní v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k zrušeniu konkurzu. Uvedenú možnosť upravuje § 19 ods. 2 písm. h) bod 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Hoci suma a rok sú určené správne, odôvodnenie sa odvoláva na nesprávne zákonné ustanovenie (§ 19 ods. 2 písm. h) bod 4 namiesto bodu 1)."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"S. r. o. postúpila 20. 12. 2025 pohľadávku v menovitej hodnote 30 000 €, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, za dohodnutú cenu 22 000 €. Pohľadávka bola splatná 15. 6. 2025 a spoločnosť k nej netvorila žiadnu opravnú položku. Akú sumu si uplatní ako daňový výdavok a aká suma je pripočítateľnou položkou?","otazka_volna":"Predali sme faktúru na 30 tisíc faktoringovke za 22, splatná bola v lete. Ako to zdaníme?","spravna_odpoved":"Daňovým výdavkom je 22 000 €, teda menovitá hodnota pohľadávky len do výšky príjmu z jej postúpenia. Rozdiel 8 000 € je pripočítateľnou položkou. Zákon umožňuje uplatniť menovitú hodnotu buď do výšky príjmu z postúpenia, alebo do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 — použije sa výhodnejšia z nich. Tu je druhá možnosť nulová: od splatnosti 15. 6. 2025 do postúpenia 20. 12. 2025 uplynulo len 188 dní, čiže ani prvý časový test (viac ako 360 dní pre 20 %) na daňovo uznanú opravnú položku podľa § 20 ods. 14 nie je splnený. Príjem z postúpenia 22 000 € je zároveň zdaniteľným výnosom.","ustanovenie":"§ 19 ods. 3 písm. h) v spojení s § 20 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"pri postúpení pohľadávky menovitá hodnota pohľadávky alebo jej nesplatená časť do výšky príjmu z jej postúpenia alebo do výšky tvorby opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-19.odsek-3.pismeno-h","my":{"odpoved":"Pri postúpení pohľadávky si vaša spoločnosť v zdaňovacom období 2025 uplatní ako daňový výdavok sumu **22 000 €**. Rozdiel vo výške **8 000 €** predstavuje nedaňový výdavok, ktorý je pripočítateľnou položkou k základu dane.\n\n---\n\n### Legislatívny rámec a vysvetlenie\n\nPodľa zákona o dani z príjmov je pri postúpení pohľadávky daňovým výdavkom jej menovitá hodnota, avšak najviac do výšky **vyššej z nasledujúcich dvoch súm**:\n\n1.  **Príjem (výnos) z postúpenia pohľadávky**, alebo\n2.  **Opravná položka**, ktorá by bola daňovo uznaná podľa § 20 zákona o dani z príjmov v čase postúpenia. Dôležité je, že táto opravná položka nemusí byť reálne zaúčtovaná – posudzuje sa fiktívne, aké by boli podmienky na jej tvorbu splnené [Postúpenie pohľadávky — výdavok cez fikciu OP (§ 19 ods. 3 písm. h))].\n\n[Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 19 ods. 3 písm. h)]\n\n### Výpočet pre váš prípad\n\nVo vašom prípade porovnáme tieto dve možnosti, aby sme určili maximálny možný daňový výdavok.\n\n**1. Výdavok do výšky príjmu z postúpenia**\nPríjem z postúpenia pohľadávky bol dohodnutý na **22 000 €**.\n\n**2. Výdavok do výšky možnej daňovej opravnej položky**\nAby sme určili výšku možnej (fiktívnej) daňovej opravnej položky, musíme zistiť, koľko dní uplynulo od splatnosti pohľadávky ku koncu zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola postúpená (t. j. k 31. 12. 2025).\n\n*   **Dátum splatnosti:** 15. 6. 2025\n*   **Dátum postúpenia:** 20. 12. 2025\n*   **Počet dní po splatnosti k 31. 12. 2025:** 199 dní\n\nPodľa § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov je možné tvoriť daňovo uznanú opravnú položku k nepremlčanej pohľadávke nasledovne:\n*   do **20 %** menovitej hodnoty, ak od splatnosti uplynulo viac ako **360 dní**,\n*   do **50 %** menovitej hodnoty, ak od splatnosti uplynulo viac ako **720 dní**,\n*   do **100 %** menovitej hodnoty, ak od splatnosti uplynulo viac ako **1 080 dní**.\n\nKeďže vo vašom prípade uplynulo od splatnosti len 199 dní, čo je menej ako 360 dní, výška možnej daňovej opravnej položky je **0 €**.\n\n**3. Porovnanie a určenie daňového výdavku**\nTeraz porovnáme obe sumy a vyberieme tú vyššiu:\n*   Možnosť 1 (príjem z postúpenia): 22 000 €\n*   Možnosť 2 (možná OP): 0 €\n\nVyššia suma je 22 000 €, preto si spoločnosť môže ako daňový výdavok uplatniť menovitú hodnotu pohľadávky maximálne do tejto výšky.\n\n### Určenie pripočítateľnej položky\n\nPripočítateľná položka je rozdiel medzi menovitou hodnotou pohľadávky a uznaným daňovým výdavkom.\n\n*   **Menovitá hodnota pohľadávky:** 30 000 €\n*   **Daňový výdavok:** 22 000 €\n*   **Pripočítateľná položka:** 30 000 € - 22 000 € = **8 000 €**\n\nTúto sumu uvediete v daňovom priznaní právnickej osoby na riadku, ktorý zvyšuje výsledok hospodárenia.\n\n### Zhrnutie\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Menovitá hodnota pohľadávky | 30 000,00 € | |\n| Príjem z postúpenia | 22 000,00 € | Zdaniteľný príjem |\n| **Daňový výdavok** | **22 000,00 €** | Uplatnená menovitá hodnota do výšky príjmu |\n| **Pripočítateľná položka** | **8 000,00 €** | Nedaňový výdavok (strata z postúpenia) |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk by spoločnosť s postúpením počkala do obdobia, kedy od splatnosti uplynie viac ako 360 dní (t. j. po 10. júni 2026), mohla by si ako daňový výdavok uplatniť sumu fiktívnej opravnej položky vo výške 20 % z menovitej hodnoty (20 % z 30 000 € = 6 000 €). Keďže je táto suma nižšia ako príjem z postúpenia, vo vašom konkrétnom prípade bolo skoršie postúpenie stále daňovo výhodnejšie. Pri výrazne nižšej cene postúpenia (napr. pod 6 000 €) by sa však čakanie na uplynutie časového testu oplatilo.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila daňový výdavok vo výške 22 000 € aj pripočítateľnú položku vo výške 8 000 € v súlade s § 19 ods. 3 písm. h) a § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť si ako daňový výdavok uplatní sumu 22 000 €, čo zodpovedá výške príjmu z postúpenia pohľadávky. Pripočítateľnou položkou k základu dane bude suma 8 000 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi menovitou hodnotou pohľadávky a jej predajnou cenou. Tento postup je v súlade s § 19 ods. 3 písm. h) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia je menovitá hodnota pohľadávky daňovým výdavkom len do výšky príjmu z jej postúpenia. Keďže nebola tvorená žiadna opravná položka, iné skutočnosti základ dane neovplyvnia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila výšku daňového výdavku (22 000 €) aj pripočítateľnej položky (8 000 €) podľa § 19 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov, pričom stručnejšie odôvodnenie absencie fiktívnej opravnej položky predstavuje iba chýbajúci medzikrok výpočtu."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť si ako daňový výdavok uplatní sumu 22 000 €, teda do výšky príjmu (výnosu) z postúpenia. Vyplýva to z § 19 ods. 3 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Rozdiel medzi menovitou hodnotou pohľadávky a daňovým výdavkom je daňovo neuznaný náklad. Pripočítateľnou položkou k základu dane je preto suma 8 000 € (30 000 € - 22 000 €).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza daňový výdavok vo výške 22 000 € aj pripočítateľnú položku 8 000 € na základe správneho právneho predpisu, hoci vynechala medzikrok s posúdením časového testu pre opravnú položku."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"S. r. o. kúpila od veriteľa pohľadávku s menovitou hodnotou 50 000 € za obstarávaciu cenu 18 000 €, ktorú aj uhradila. Vymáhanie bolo neúspešné, preto pohľadávku postúpila ďalšiemu postupníkovi za 12 000 €. Nejde o pohľadávku spĺňajúcu podmienky podľa § 20 ods. 10 až 12. Akú sumu si môže uplatniť ako daňový výdavok?","otazka_volna":"Kúpili sme cudziu pohľadávku za 18 tisíc, nevymohli sme nič, tak sme ju pustili ďalej za 12. Tú stratu si dáme do nákladov?","spravna_odpoved":"Daňovým výdavkom je len 12 000 €, teda do výšky príjmu z postúpenia. Rozdiel 6 000 € medzi hodnotou nadobudnutej pohľadávky (uhradenou obstarávacou cenou 18 000 €) a nižším príjmom z jej postúpenia je nedaňovým výdavkom a pripočítava sa k základu dane. Zákon výslovne vylučuje stratu z ďalšieho postúpenia nadobudnutej pohľadávky; menovitá hodnota 50 000 € je pritom pre výpočet úplne irelevantná. Výnimka platí len pre pohľadávky spĺňajúce podmienky na tvorbu opravnej položky podľa § 20 ods. 10 až 12 (dlžník v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní a obdobné prípady), o ktoré tu nejde.","ustanovenie":"§ 21 ods. 2 písm. k) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"rozdiel medzi hodnotou pohľadávky a nižším príjmom z jej postúpenia pri postúpení nadobudnutej pohľadávky ďalšiemu postupníkovi","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-2.pismeno-k","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií si vaša spoločnosť môže ako daňový výdavok uplatniť sumu **12 000 €**.\n\nRozdiel vo výške 6 000 € (obstarávacia cena 18 000 € - príjem z postúpenia 12 000 €) predstavuje nedaňový výdavok, ktorý zvyšuje základ dane.\n\n### Podrobné vysvetlenie a výpočet\n\nPri posudzovaní daňovej uznateľnosti výdavku pri postúpení pohľadávky, ktorú daňovník sám predtým kúpou nadobudol (tzv. postúpená pohľadávka), sa postupuje podľa § 19 ods. 3 písm. g) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.\n\nToto ustanovenie stanovuje, že daňovým výdavkom je obstarávacia cena pohľadávky, avšak **najviac do výšky príjmu z jej inkasa alebo ďalšieho postúpenia**.\n\n**Vo vašom prípade:**\n\n*   **Obstarávacia cena pohľadávky:** 18 000 € (toto je maximálny možný daňový výdavok)\n*   **Príjem z ďalšieho postúpenia:** 12 000 € (toto je limitujúca suma pre daňový výdavok)\n\n**Výpočet daňového výdavku:**\n\nPorovnáme obstarávaciu cenu s príjmom z postúpenia. Uplatní sa nižšia z týchto dvoch súm.\n*   12 000 € (príjem) < 18 000 € (obstarávacia cena)\n*   **Daňovo uznaný výdavok = 12 000 €**\n\n**Vplyv na základ dane:**\n\n| Položka | Suma | Vplyv na základ dane |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Zdaniteľný príjem z postúpenia | 12 000 € | + 12 000 € |\n| Daňovo uznaný výdavok | 12 000 € | - 12 000 € |\n| **Celkový vplyv na základ dane** | | **0 €** |\n| Nedaňový výdavok (strata z postúpenia) | 6 000 € | + 6 000 € (pripočítateľná položka) |\n\n***\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nJe kľúčové rozlišovať medzi postúpením **vlastnej pohľadávky** (ktorá vznikla z vašej činnosti) a postúpením **kúpenej pohľadávky**. Kým pri kúpenej pohľadávke je postup jednoduchší a viazaný na príjem z postúpenia, pri postúpení vlastnej pohľadávky podľa § 19 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov by ste mohli ako daňový výdavok uplatniť menovitú hodnotu do výšky príjmu z postúpenia, alebo alternatívne do výšky daňovo uznanej opravnej položky, ktorá by sa k nej dala tvoriť podľa § 20 zákona [Zdroj: Komentrk19zkona5952003Zz.md]. Váš prípad sa však riadi pravidlami pre kúpené pohľadávky.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje daňový výdavok vo výške 12 000 € (do výšky príjmu z postúpenia) a správne vysvetľuje, že rozdiel 6 000 € je nedaňovým výdavkom zvyšujúcim základ dane."},"google":{"odpoved":"Pri postúpení pohľadávky nadobudnutej kúpou si môžete ako daňový výdavok uplatniť jej obstarávaciu cenu, avšak len do výšky príjmu z jej postúpenia. Vo vašom prípade je príjem z postúpenia 12 000 €, preto si ako daňový výdavok môžete uplatniť maximálne túto sumu. Strata z postúpenia vo výške 6 000 € (18 000 € - 12 000 €) nie je daňovo uznaným výdavkom. Tento postup vyplýva z § 19 ods. 3 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila sumu daňového výdavku 12 000 € do výšky príjmu z postúpenia aj nedaňovú stratu 6 000 € v súlade s referenciou."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť si môže ako daňový výdavok uplatniť sumu 12 000 €. Pri postúpení odplatne nadobudnutej pohľadávky je daňovým výdavkom jej obstarávacia cena, avšak len do výšky príjmu z jej postúpenia. Keďže príjem z postúpenia (12 000 €) je nižší ako obstarávacia cena (18 000 €), daňový výdavok je limitovaný výškou tohto príjmu. Vyplýva to z § 19 ods. 3 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Výsledkom tejto operácie je teda daňovo neutrálny základ dane.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu daňového výdavku 12 000 € limitovanú príjmom z postúpenia v súlade so zákonom o dani z príjmov."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"S. r. o. vykázala za rok 2026 výsledok hospodárenia pred zdanením 800 000 €, účtovné odpisy 300 000 € a nákladové úroky 500 000 €, ktoré v plnej výške plynú z pôžičky od materskej spoločnosti. Čisté úrokové náklady nepresiahli 3 000 000 €. O akú sumu musí spoločnosť zvýšiť základ dane podľa pravidiel nízkej kapitalizácie?","otazka_volna":"Požičala nám materská firma a platíme jej dosť veľké úroky. Počul som, že to má nejaký strop podľa zisku. Koľko nám z toho vypadne?","spravna_odpoved":"Spoločnosť musí zvýšiť základ dane o 100 000 €. Ukazovateľ sa počíta ako súčet výsledku hospodárenia pred zdanením a v ňom zahrnutých odpisov a nákladových úrokov: 800 000 + 300 000 + 500 000 = 1 600 000 €. Limit je 25 % z tejto sumy, teda 400 000 €. Úroky od závislej osoby predstavujú 500 000 €, takže suma presahujúca limit 100 000 € nie je daňovým výdavkom. Pravidlo sa vzťahuje len na úroky a súvisiace náklady z úverov a pôžičiek od závislých osôb a podľa § 21a ods. 3 sa neuplatní u vybraných subjektov finančného trhu (banky a pobočky zahraničných bánk, poisťovne, zaisťovne, subjekty podľa osobitného predpisu) a u lízingových spoločností. Keďže čisté úrokové náklady nepresiahli 3 000 000 €, daňovník nezvyšuje základ dane podľa § 17k, a preto sa § 21a uplatní.","ustanovenie":"§ 21a ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"a to vo výške úrokov, ktoré počas zdaňovacieho obdobia presahujú 25 % hodnoty ukazovateľa vypočítaného ako súčet výsledku hospodárenia pred zdanením … a v ňom zahrnutých odpisov a nákladových úrokov","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21a","my":{"odpoved":"Na základe pravidiel nízkej kapitalizácie musí spoločnosť za rok 2026 zvýšiť svoj základ dane o **100 000,00 €**.\n\nTáto povinnosť vyplýva z § 21a Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorý limituje daňovú uznateľnosť úrokov z úverov a pôžičiek od závislých osôb (v tomto prípade od materskej spoločnosti). Daňovo uznané sú len úroky do výšky 25 % z ukazovateľa vypočítaného ako súčet výsledku hospodárenia pred zdanením, odpisov a nákladových úrokov.\n\n### Detailný výpočet\n\nVýpočet nedaňovej časti úrokov prebieha v troch krokoch:\n\n1.  **Výpočet ukazovateľa (EBITDA pre účely § 21a):**\n    *   Vzorec: Výsledok hospodárenia pred zdanením + Účtovné odpisy + Nákladové úroky\n    *   Výpočet: 800 000,00 € + 300 000,00 € + 500 000,00 € = **1 600 000,00 €**\n\n2.  **Výpočet limitu pre daňovo uznané úroky:**\n    *   Vzorec: 25 % z vypočítaného ukazovateľa [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 21a, ods. 1]\n    *   Výpočet: 0,25 × 1 600 000,00 € = **400 000,00 €**\n\n3.  **Výpočet nedaňovej časti úrokov (suma na pripočítanie k základu dane):**\n    *   Vzorec: Skutočné nákladové úroky - Limit pre daňovo uznané úroky\n    *   Výpočet: 500 000,00 € - 400 000,00 € = **100 000,00 €**\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Výsledok hospodárenia pred zdanením | 800 000,00 € |\n| Účtovné odpisy | 300 000,00 € |\n| Nákladové úroky od materskej spoločnosti | 500 000,00 € |\n| **Ukazovateľ (základňa pre limit)** | **1 600 000,00 €** |\n| Limit pre daňovo uznané úroky (25 %) | 400 000,00 € |\n| Skutočné nákladové úroky | 500 000,00 € |\n| **Nedaňová časť úrokov (pripočítateľná položka)** | **100 000,00 €** |\n\n### Dôležité upresnenie k limitácii úrokov\n\nSprávne ste uviedli, že čisté úrokové náklady nepresiahli 3 000 000 €. Tým pádom sa na vašu spoločnosť nevzťahuje druhé pravidlo limitácie úrokov podľa § 17k Zákona o dani z príjmov.\n\nPodľa platnej legislatívy sa pravidlá nízkej kapitalizácie (§ 21a) a pravidlá limitácie čistých úrokových nákladov (§ 17k) neuplatňujú súčasne. Pravidlo podľa § 17k má prednosť. Keďže vo vašom prípade sa základ dane podľa § 17k nezvyšuje, uplatní sa pravidlo nízkej kapitalizácie podľa § 21a, ako je uvedené vo výpočte vyššie [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 21a, ods. 4].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a so správnym odôvodnením i výpočtom určila sumu zvýšenia základu dane na 100 000 € podľa pravidiel nízkej kapitalizácie."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť musí zvýšiť základ dane o sumu 100 000 €. Limit pre daňovo uznateľné úroky je 25 % zo základu pre výpočet, ktorý je súčtom výsledku hospodárenia pred zdanením, účtovných odpisov a nákladových úrokov (800 000 + 300 000 + 500 000 = 1 600 000 €). Maximálna výška uznateľných úrokov je teda 400 000 € (25 % z 1 600 000 €). Časť úrokov presahujúca tento limit, t.j. 100 000 € (500 000 - 400 000), je nedaňovým výdavkom. Tento postup vyplýva z pravidiel nízkej kapitalizácie podľa § 21a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu zvýšenia základu dane o 100 000 € aj správny výpočet a právny základ podľa § 21a zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť nemusí zvýšiť základ dane z tohto titulu o žiadnu sumu. Dôvodom je, že jej čisté úrokové náklady nepresiahli zákonom stanovený limit 3 000 000 €. V takom prípade sa pravidlo o obmedzení odpočítateľnosti úrokových nákladov neuplatní. Celá suma nákladových úrokov vo výške 500 000 € je daňovo uznaným nákladom, za predpokladu splnenia ostatných podmienok. Uvedené vyplýva z § 17k ods. 1 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne tvrdí, že spoločnosť nemusí zvýšiť základ dane o žiadnu sumu kvôli limitu z § 17k, pričom opomenula uplatnenie pravidiel nízkej kapitalizácie podľa § 21a, podľa ktorých je potrebné zvýšiť základ dane o 100 000 €."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"S. r. o. vykázala za rok 2026 čisté úrokové náklady 3 500 000 € z bankového úveru, ktorého zmluva bola uzatvorená v roku 2025. Úhrn základov dane podľa § 17k ods. 6 je 2 000 000 € a daňové odpisy zahrnuté do základu dane sú 1 500 000 €. Spoločnosť nepatrí medzi daňovníkov vylúčených podľa § 17k ods. 8 (má závislé osoby, ktoré sú právnickými osobami). O akú sumu sa zvýši základ dane a čo sa stane s touto sumou v ďalších rokoch?","otazka_volna":"Máme veľký úver a úroky nám idú cez tri milióny. Vraj to má nejaký nový strop 30 percent. Koľko nám dodania a je to nadobro stratené?","spravna_odpoved":"Základ dane sa zvýši o 1 400 000 €. Keďže čisté úrokové náklady 3 500 000 € presiahli hranicu 3 000 000 €, limit sa počíta ako 30 % z úhrnu základov dane zvýšeného o čisté úrokové náklady a o daňové odpisy: 2 000 000 + 3 500 000 + 1 500 000 = 7 000 000 €; 30 % z toho je 2 100 000 €. Rozdiel 3 500 000 − 2 100 000 = 1 400 000 € sa pripočíta k základu dane. Nejde o trvalú stratu — nezahrnuté čisté úrokové náklady možno odpočítať od základu dane najviac v piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Pravidlo sa použije, lebo podľa prechodného ustanovenia § 52zzr sa § 17k prvýkrát použije na čisté úrokové náklady plynúce zo zmlúv uzatvorených po 31. decembri 2023.","ustanovenie":"§ 17k ods. 2 a ods. 7 (a § 52zzr) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Ak suma čistých úrokových nákladov je vyššia ako 3 000 000 eur, základ dane sa zvýši o sumu, o ktorú čisté úrokové náklady presiahnu 30 % úhrnu základov dane zvýšeného o čisté úrokové náklady a o odpisy zahrnuté v zdaňovacom období do základu dane podľa § 19 ods. 3 písm. a) a § 22 ods. 12.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17k","my":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade sa základ dane bude zvyšovať. **Základ dane za rok 2026 sa zvýši o 1 400 000 €.** Túto sumu nedaňových úrokových nákladov bude možné odpočítať od základu dane v nasledujúcich najviac piatich rokoch, ak na to vzniknú podmienky.\n\nPravidlá o obmedzení úrokových nákladov, známe aj ako pravidlá ATAD, sú upravené v § 17k zákona o dani z príjmov a uplatnia sa, ak čisté úrokové náklady presiahnu 3 000 000 € za zdaňovacie obdobie.\n\n### Podrobný výpočet pre rok 2026\n\n1.  **Overenie podmienok pre uplatnenie pravidla**\n    Vaše čisté úrokové náklady vo výške 3 500 000 € sú vyššie ako zákonom stanovený limit 3 000 000 €. Preto je spoločnosť povinná aplikovať pravidlo o obmedzení úrokových nákladov [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17k, ods. 2].\n\n2.  **Výpočet základu pre limit (tzv. daňová EBITDA)**\n    Základ pre výpočet limitu sa určí ako súčet úhrnu základov dane, čistých úrokových nákladov a daňových odpisov.\n    *   Základ pre limit = 2 000 000 € + 3 500 000 € + 1 500 000 € = **7 000 000 €**\n\n3.  **Výpočet limitu daňovo uznaných úrokových nákladov**\n    Limit predstavuje 30 % z vypočítaného základu (daňovej EBITDA).\n    *   Limit = 7 000 000 € × 30 % = **2 100 000 €**\n\n4.  **Výpočet nedaňovej časti úrokových nákladov**\n    Nedaňová časť je suma, o ktorú skutočné čisté úrokové náklady presahujú vypočítaný limit. O túto sumu sa zvýši základ dane.\n    *   Suma na zvýšenie ZD = 3 500 000 € - 2 100 000 € = **1 400 000 €**\n\n| Položka | Suma v EUR |\n| :--- | :--- |\n| Čisté úrokové náklady | 3 500 000,00 |\n| Úhrn základov dane (§ 17k ods. 6) | 2 000 000,00 |\n| Daňové odpisy | 1 500 000,00 |\n| **Základ pre limit (Daňová EBITDA)** | **7 000 000,00** |\n| Limit (30 % z Daňovej EBITDA) | 2 100 000,00 |\n| **Nedaňové úrokové náklady (zvýšenie ZD)** | **1 400 000,00** |\n\n### Prenos nedaňových úrokov do budúcich období\n\nSuma nedaňových úrokových nákladov vo výške 1 400 000 € sa nestráca. Spoločnosť si ju môže odpočítať od základu dane v **najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach** (t. j. v rokoch 2027 až 2031) [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17k, ods. 7].\n\nPodmienkou je, že v danom budúcom roku bude mať spoločnosť dostatočne vysoký základ dane a jej úhrn čistých úrokových nákladov (bežných aj prenesených) nepresiahne limit 30 % daňovej EBITDA vypočítaný pre daný rok.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nKeďže ste na úrokové náklady aplikovali pravidlo podľa § 17k, pravidlá nízkej kapitalizácie podľa § 21a zákona o dani z príjmov sa už na tieto úroky neuplatnia, aj keby išlo o úver od závislej osoby. Pravidlo § 17k má prednosť [Limitácia úrokov: § 17k vs. § 21a — nikdy súčasne].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne vyčíslila zvýšenie základu dane o 1 400 000 €, uviedla správny postup výpočtu podľa § 17k a správnu lehotu odpočtu v najviac 5 bezprostredne nasledujúcich obdobiach."},"google":{"odpoved":"Základ dane sa zvýši o sumu 500 000 €. Čisté úrokové náklady vo výške 3 500 000 € presiahli limit odpočítateľnosti, ktorým je v tomto prípade vyššia z dvoch hodnôt, a to fixná suma 3 000 000 €. Limit sa určuje ako vyššia z hodnôt: 3 000 000 € alebo 30 % daňového zisku pred úrokmi, zdanením a odpismi (EBITDA), podľa § 17k ods. 1 a 2 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Suma 500 000 € je v roku 2026 nedaňovým nákladom. Túto sumu je možné odpočítať od základu dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, ak vznikne priestor v rámci limitu, a to podľa § 17k ods. 4 citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uviedla nesprávnu sumu zvýšenia základu dane (500 000 € namiesto 1 400 000 €), nesprávne pravidlo výpočtu limitu a neuviedla lehotu 5 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období."},"bez":{"odpoved":"Základ dane sa za rok 2026 zvýši o sumu 500 000 €. Limit pre odpočet čistých úrokových nákladov je vyššia z hodnôt 3 000 000 € alebo 30 % daňovej EBITDA (30 % z 7 000 000 € = 2 100 000 €), teda 3 000 000 €. Časť nákladov presahujúca tento limit (3 500 000 € - 3 000 000 €) je pripočítateľnou položkou k základu dane podľa § 17k ods. 1 a 2 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“). Táto suma 500 000 € je odpočítateľnou položkou od základu dane v nasledujúcich najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Uvedené upravuje § 17k ods. 4 ZDP.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza zvýšenie základu dane o 500 000 € namiesto 1 400 000 €, keďže hranica 3 000 000 € je len vstupnou podmienkou uplatnenia pravidla, nie alternatívnym limitom pre odpočet úrokov."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"S. r. o. má za rok 2026 čisté úrokové náklady 4 200 000 € a z tohto dôvodu zvýšila základ dane podľa § 17k. Zároveň časť jej úrokov plynie z pôžičky od sesterskej spoločnosti a tieto úroky presahujú 25 % ukazovateľa podľa § 21a. Musí spoločnosť uplatniť aj pravidlá nízkej kapitalizácie?","otazka_volna":"Dodanili sme si úroky podľa toho nového pravidla nad tri milióny. Musíme k tomu ešte raz počítať aj tú nízku kapitalizáciu na úroky od sestry?","spravna_odpoved":"Nie. Ak daňovník zvýšil základ dane podľa § 17k, ustanovenia § 21a ods. 1 až 3 o nízkej kapitalizácii sa neuplatnia. Zákon tým vylučuje dvojité dodanenie tých istých úrokov — pravidlo o obmedzení úrokových nákladov podľa § 17k má prednosť pred pravidlami nízkej kapitalizácie. Opačne to neplatí: ak daňovník základ dane podľa § 17k nezvyšuje (napríklad preto, že čisté úrokové náklady hranicu 3 000 000 € nepresiahnu), pravidlá nízkej kapitalizácie podľa § 21a sa na úroky od závislých osôb uplatnia štandardne.","ustanovenie":"§ 21a ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Odseky 1 až 3 sa neuplatnia, ak daňovník zvýšil základ dane podľa § 17k.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21a.odsek-4","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade spoločnosť **neuplatní** pravidlá nízkej kapitalizácie podľa § 21a Zákona o dani z príjmov.\n\nAk daňovník v zdaňovacom období zvýši základ dane podľa pravidla o obmedzení úrokových nákladov (§ 17k ZDP), pravidlá nízkej kapitalizácie (§ 21a ZDP) sa na neho už nevzťahujú.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nVzťah medzi týmito dvoma ustanoveniami Zákona o dani z príjmov je riešený priamo v zákone, aby sa predišlo dvojitému zdaneniu alebo duplicitnej úprave základu dane z titulu úrokových nákladov.\n\n1.  **Pravidlo prednosti:** Pravidlo o obmedzení čistých úrokových nákladov podľa **§ 17k má prednosť** pred pravidlami nízkej kapitalizácie podľa § 21a.\n2.  **Zákonná výnimka:** Podľa § 21a ods. 4 Zákona o dani z príjmov platí, že ak daňovník zvýšil základ dane podľa § 17k, ustanovenia § 21a ods. 1 až 3 (t. j. samotné pravidlá nízkej kapitalizácie) sa nepoužijú [Limitácia úrokov: § 17k vs. § 21a — nikdy súčasne].\n\n#### Aplikácia na váš prípad:\n\n*   Vaša spoločnosť mala za rok 2026 čisté úrokové náklady vo výške 4 200 000 €.\n*   Táto suma presahuje limit 3 000 000 €, preto ste boli povinní aplikovať pravidlo podľa § 17k a zvýšiť základ dane o sumu presahujúcu 30 % daňovej EBITDA [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17k, ods. 2].\n*   Keďže ste už základ dane upravili podľa § 17k, **nemáte povinnosť** opätovne testovať a prípadne zvyšovať základ dane z dôvodu nízkej kapitalizácie podľa § 21a, a to ani v prípade úrokov od závislej (sesterskej) spoločnosti.\n\n**Záver:** Váš postup bol správny. Zvýšením základu dane podľa § 17k ste si splnili svoju zákonnú povinnosť a pravidlá nízkej kapitalizácie sa na vás za zdaňovacie obdobie 2026 už nevzťahujú.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s odkazom na § 21a ods. 4 zákona o dani z príjmov konštatuje, že pri zvýšení základu dane podľa § 17k sa pravidlá nízkej kapitalizácie už neuplatnia."},"google":{"odpoved":"Nie, spoločnosť v takomto prípade už nemusí uplatniť pravidlá nízkej kapitalizácie. Pravidlo o obmedzení úrokových nákladov podľa § 17k Zákona o dani z príjmov sa uplatňuje prednostne pred pravidlami nízkej kapitalizácie. Ak daňovník zvýši základ dane podľa § 17k, pravidlá nízkej kapitalizácie sa už neuplatnia. Tento postup vyplýva priamo z § 21a ods. 4 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Spoločnosť teda postupovala správne, keď uplatnila iba § 17k.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 21a ods. 4 zákona uvádza, že pri zvýšení základu dane podľa § 17k sa pravidlá nízkej kapitalizácie už neuplatnia."},"bez":{"odpoved":"Nie, spoločnosť neuplatní pravidlá nízkej kapitalizácie podľa § 21a. Keďže čisté úrokové náklady presiahli limit 3 000 000 €, spoločnosť je povinná uplatniť pravidlo obmedzenia úrokových nákladov. Uplatnenie tohto pravidla vylučuje súčasné použitie pravidiel nízkej kapitalizácie. Vyplýva to z ustanovenia § 17k ods. 12 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Spoločnosť teda zvýši základ dane len podľa § 17k.","spravne":false,"dovod":"Hoci je záver správny, odôvodnenie sa opiera o nesprávne a neexistujúce ustanovenie (§ 17k ods. 12), keďže prednosť § 17k pred pravidlami nízkej kapitalizácie vyplýva priamo z § 21a ods. 4 zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"SK s. r. o. nadobudla 12 % priamy podiel na základnom imaní inej slovenskej s. r. o.; peňažný vklad bol úplne splatený a zapísaný v obchodnom registri 1. 3. 2024. Spoločnosť na území SR vykonáva podstatné funkcie a znáša riziká spojené s vlastníctvom podielu. Odkedy najskôr jej môže plynúť príjem z predaja tohto podielu, aby bol oslobodený od dane?","otazka_volna":"Máme v inej eseročke dvanásťpercentný podiel od marca 2024 a chceli by sme ho predať. Kedy to už bude bez dane?","spravna_odpoved":"Príjem z predaja musí plynúť najskôr 1. 3. 2026. Podmienkou oslobodenia je, aby príjem plynul najskôr po uplynutí 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov odo dňa nadobudnutia priameho podielu najmenej 10 % na základnom imaní. Dňom nadobudnutia je pri peňažnom vklade deň jeho úplného splatenia, ktorý nesmie byť skorší ako deň zápisu do obchodného registra, teda 1. 3. 2024. Lehota 24 mesiacov uplynie 28. 2. 2026, preto príjem oslobodený od dane môže plynúť až od 1. 3. 2026. Súčasne musí byť splnená aj podmienka podstatných funkcií, riadenia a znášania rizík na území SR s primeraným personálnym a materiálnym vybavením. Uzatvorenie budúcej zmluvy, kúpa opcie ani získanie predkupného práva sa za deň nadobudnutia nepovažujú.","ustanovenie":"§ 13c ods. 2 písm. a) a ods. 4 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"príjem … plynie najskôr po uplynutí 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov odo dňa nadobudnutia priameho podielu najmenej 10 % na základnom imaní obchodnej spoločnosti","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-13c","my":{"odpoved":"Príjem z predaja tohto obchodného podielu bude oslobodený od dane z príjmov, ak bude spoločnosti plynúť najskôr **1. marca 2026**.\n\nToto oslobodenie sa riadi ustanoveniami § 13c zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Aby bol príjem z predaja obchodného podielu oslobodený, musia byť splnené nasledujúce kľúčové podmienky:\n\n1.  **Časový test (doba držby):** Príjem z predaja musí plynúť najskôr po uplynutí **24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov** odo dňa nadobudnutia podielu [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 13c, ods. 2 písm. a)].\n    *   **Dátum nadobudnutia:** 1. marec 2024\n    *   **Koniec 24-mesačnej lehoty:** 28. február 2026\n    *   **Prvý deň pre oslobodený predaj:** 1. marec 2026\n\n2.  **Veľkosť podielu:** V čase nadobudnutia musí ísť o priamy podiel na základnom imaní vo výške **najmenej 10 %**.\n    *   Vaša spoločnosť nadobudla 12 % podiel, takže táto podmienka je **splnená**.\n\n3.  **Výkon podstatných funkcií v SR:** Daňovník (predávajúci) musí na území Slovenskej republiky vykonávať podstatné funkcie, riadiť a znášať riziká spojené s vlastníctvom podielu, pričom disponuje potrebným personálnym a materiálnym vybavením [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 13c, ods. 2 písm. b)].\n    *   Ako uvádzate v zadaní, táto podmienka je **splnená**.\n\nKeďže všetky uvedené podmienky sú vo vašom prípade splnené, rozhodujúcim faktorom pre oslobodenie príjmu od dane je dodržanie 24-mesačného časového testu.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPre prípad daňovej kontroly je dôležité mať riadne zdokumentovaný deň nadobudnutia podielu (napr. zmluvou o prevode a výpisom z obchodného registra) a vedieť preukázať splnenie podmienky výkonu podstatných funkcií v SR počas celej doby držby podielu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila dátum 1. marca 2026 a uviedla správne zákonné podmienky podľa § 13c zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Príjem z predaja tohto obchodného podielu môže byť oslobodený od dane najskôr 1. marca 2026. Podmienkou oslobodenia pre právnickú osobu je, aby príjem z predaja plynul najskôr po uplynutí 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov odo dňa nadobudnutia podielu. V danom prípade sú splnené aj ďalšie podmienky, ako je priamy podiel na základnom imaní vo výške aspoň 10 % a výkon podstatných funkcií na území SR. Právna úprava tohto oslobodenia je obsiahnutá v § 13c zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila dátum 1. marca 2026 aj zákonné podmienky oslobodenia podľa § 13c zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Príjem z predaja tohto podielu môže byť oslobodený od dane najskôr od 1. marca 2026. Podmienkou oslobodenia je, aby od priameho nadobudnutia podielu uplynulo najmenej 24 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Táto časová podmienka je ustanovená v § 13c ods. 1 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Keďže podiel bol nadobudnutý 1. marca 2024, 24-mesačná lehota uplynie 28. februára 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza dátum 1. marec 2026 a splnenie lehoty 24 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov od nadobudnutia podielu."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"SK s. r. o. vlastní 100 % obchodný podiel v dcérskej slovenskej s. r. o. nepretržite od roku 2020, na území SR vykonáva podstatné funkcie a znáša riziká spojené s vlastníctvom podielu. Dcérska spoločnosť vstúpila 1. 4. 2026 do likvidácie a materská spoločnosť predá podiel v júni 2026 so ziskom. Bude príjem z predaja oslobodený od dane?","otazka_volna":"Držíme dcéru šesť rokov, stopercentne, ale ide do likvidácie. Keď ten podiel teraz predáme so ziskom, je to bez dane?","spravna_odpoved":"Nie, oslobodenie sa neuplatní. Zákon výslovne vylučuje z oslobodenia príjem z predaja obchodného podielu na spoločnosti, ktorá je v likvidácii, konkurze alebo reštrukturalizácii, a to aj vtedy, keď sú inak splnené všetky podmienky — držba dlhšia ako 24 mesiacov, priamy podiel najmenej 10 % aj test podstatných funkcií a rizík na území SR. Oslobodenie sa rovnako neuplatní, ak je v likvidácii sám predávajúci daňovník, ani na príjem z predaja vlastných akcií. Príjem z predaja preto vstúpi do základu dane a vstupná cena podielu je daňovým výdavkom len do výšky príjmu z predaja podľa § 19 ods. 2 písm. g).","ustanovenie":"§ 13c ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Od dane nie je oslobodený … príjem (výnos) z predaja … obchodného podielu na spoločnosti podľa odseku 1, ktorá je v likvidácii, konkurze alebo reštrukturalizácii","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-13c.odsek-3","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade príjem z predaja obchodného podielu **oslobodený od dane nebude**.\n\nHoci vaša spoločnosť spĺňa základné podmienky pre oslobodenie, kľúčovou prekážkou je skutočnosť, že dcérska spoločnosť je v čase predaja v likvidácii.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nZákon o dani z príjmov definuje podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja obchodného podielu pre právnické osoby. Tieto sa dajú rozdeliť na pozitívne (ktoré musia byť splnené) a negatívne (ktoré nesmú nastať).\n\n#### 1. Pozitívne podmienky (ktoré vaša spoločnosť spĺňa)\n\nPodľa § 13c ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov by bol príjem oslobodený, pretože sú splnené tieto podmienky:\n*   **Časový test:** Podiel vlastníte nepretržite od roku 2020, čo je viac ako požadovaných 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 13c ods. 2 písm. a)].\n*   **Veľkosť podielu:** Vlastníte 100 % podiel, čo je viac ako požadovaných minimálne 10 % na základnom imaní [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 13c ods. 2 písm. a)].\n*   **Ekonomická podstata:** Na území SR vykonávate podstatné funkcie a znášate riziká spojené s vlastníctvom podielu, čo je ďalšia z podmienok [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 13c ods. 2 písm. b)].\n\n#### 2. Negatívna podmienka (dôvod vylúčenia z oslobodenia)\n\nZákon však v tom istom paragrafe explicitne vylučuje uplatnenie oslobodenia v určitých situáciách. Jednou z nich je práve predaj podielu v spoločnosti, ktorá je v likvidácii.\n\n**Od dane nie je oslobodený príjem z predaja obchodného podielu na spoločnosti, ktorá je v likvidácii, konkurze alebo reštrukturalizácii** [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 13c ods. 3 písm. a)].\n\nKeďže dcérska spoločnosť vstúpila do likvidácie 1. 4. 2026 a vy plánujete podiel predať až v júni 2026, táto výnimka sa na vás priamo vzťahuje a oslobodenie nie je možné uplatniť.\n\n### Záver\n\nZisk z predaja obchodného podielu bude súčasťou vášho základu dane v zdaňovacom období 2026 a zdaní sa príslušnou sadzbou dane z príjmov právnickej osoby. Pre rok 2026 platia tieto sadzby:\n*   **10 %**, ak vaše zdaniteľné príjmy (výnosy) za rok 2026 nepresiahnu 100 000 €.\n*   **21 %**, ak vaše príjmy budú v rozmedzí od 100 000,01 € do 5 000 000 €.\n*   **24 %**, ak vaše príjmy presiahnu 5 000 000 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru, že príjem z predaja nie je oslobodený od dane, a správne to odôvodnila negatívnou podmienkou podľa § 13c ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, keďže dcérska spoločnosť je v likvidácii."},"google":{"odpoved":"Nie, príjem z predaja obchodného podielu v tomto prípade nebude oslobodený od dane z príjmov. Hoci vaša spoločnosť spĺňa základné podmienky pre oslobodenie, ako je dĺžka držby podielu viac ako 24 mesiacov a výkon podstatných funkcií, zákon o dani z príjmov toto oslobodenie vylučuje. Oslobodenie sa totiž neuplatní, ak je spoločnosť, ktorej obchodný podiel sa predáva, ku dňu predaja v likvidácii. Táto výnimka je priamo uvedená v zákone. Príslušným ustanovením je § 13c ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným odkazom na § 13c ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov uvádza, že príjem z predaja podielu nebude oslobodený z dôvodu likvidácie dcérskej spoločnosti."},"bez":{"odpoved":"Nie, príjem z predaja obchodného podielu v tomto prípade nebude oslobodený od dane z príjmov. Hoci je splnená podmienka doby držby podielu viac ako 24 mesiacov, oslobodenie sa neuplatní, pretože v čase predaja bola dcérska spoločnosť v likvidácii. Toto vylúčenie z oslobodenia ustanovuje § 13c ods. 3 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zisk z predaja bude preto zdaniteľným príjmom materskej spoločnosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že príjem nebude oslobodený od dane z dôvodu likvidácie dcérskej spoločnosti podľa § 13c ods. 3 zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"SK s. r. o. si v roku 2024 vzala bankový úver výlučne na kúpu 100 % obchodného podielu v inej spoločnosti; obchodný podiel nadobudla vo februári 2025. Zaplatené úroky, ktoré účtovala do nákladov (nezahrnula ich do obstarávacej ceny podielu), boli: v roku 2024 15 000 €, v roku 2025 14 000 € a v roku 2026 13 000 €. Podiel predala v októbri 2026, pričom podmienky oslobodenia podľa § 13c nesplnila. V ktorom období a v akej výške sú úroky daňovým výdavkom?","otazka_volna":"Brali sme úver na kúpu firmy a platíme z neho úroky už tri roky. Účtovníčka ich vraj nemôže dávať do nákladov priebežne. Kedy si ich teda uplatníme?","spravna_odpoved":"Úroky sú daňovým výdavkom až v roku 2026, teda v zdaňovacom období, v ktorom došlo k predaju obchodného podielu, a to v úhrnnej sume 42 000 € (15 000 + 14 000 + 13 000). Zákon úroky z úverov a pôžičiek použitých na obstaranie obchodného podielu alebo akcií u právnickej osoby odkladá do obdobia predaja a uzná ich len vtedy, ak daňovník v tomto období nespĺňa podmienky na oslobodenie podľa § 13c. Keby podmienky oslobodenia splnil, úroky by neboli daňovým výdavkom vôbec. V rokoch 2024 a 2025 sú zaúčtované úroky pripočítateľnou položkou. Výnimka platí len pre obchodníkov s cennými papiermi.","ustanovenie":"§ 19 ods. 3 písm. u) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"úroky platené z úverov a pôžičiek použitých na obstaranie … obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným … až v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k predaju akcií alebo obchodného podielu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-19.odsek-3.pismeno-u","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky budú úroky z úveru na obstaranie obchodného podielu daňovým výdavkom **jednorazovo v roku 2026 v celkovej sume 42 000 €**. V rokoch 2024 a 2025 predstavovali nedaňový výdavok.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nKľúčovým ustanovením pre posúdenie tejto situácie je § 19 ods. 3 písm. u) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len \"ZDP\"). Toto ustanovenie upravuje daňovú uznateľnosť úrokov z úverov a pôžičiek použitých na obstaranie obchodných podielov.\n\nPodľa tohto pravidla platí:\n1.  Úroky platené z úveru na obstaranie obchodného podielu **nie sú daňovým výdavkom v období, v ktorom boli zaplatené a zaúčtované do nákladov**.\n2.  Tieto úroky sa stávajú daňovým výdavkom **až v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k predaju obchodného podielu**.\n3.  Podmienkou na ich uznanie je, že príjem z predaja tohto obchodného podielu **nie je oslobodený od dane** podľa § 13c ZDP.\n\nKeďže vo vašom prípade podmienky na oslobodenie splnené neboli, príjem z predaja podielu je zdaniteľným príjmom a všetky kumulované úroky sa stanú daňovým výdavkom naraz.\n\n### Rozpis podľa jednotlivých rokov\n\n*   **Rok 2024:**\n    *   Zaplatené úroky: 15 000 €\n    *   **Daňové posúdenie:** Nedaňový výdavok. Spoločnosť musela pri podaní daňového priznania za rok 2024 zvýšiť svoj základ dane o túto sumu.\n\n*   **Rok 2025:**\n    *   Zaplatené úroky: 14 000 €\n    *   **Daňové posúdenie:** Nedaňový výdavok. Rovnako ako v predchádzajúcom roku, aj táto suma bola pripočítateľnou položkou k základu dane.\n\n*   **Rok 2026 (rok predaja):**\n    *   Zaplatené úroky: 13 000 €\n    *   **Daňové posúdenie:** V tomto roku si spoločnosť môže uplatniť ako daňový výdavok všetky úroky zaplatené v súvislosti s týmto úverom od jeho začiatku.\n    *   **Celkový daňový výdavok = 15 000 € (z 2024) + 14 000 € (z 2025) + 13 000 € (z 2026) = 42 000 €**\n\n### Súhrnná tabuľka\n\n| Rok | Zaplatené úroky | Daňový výdavok v danom roku | Poznámka |\n| :-- | :--- | :--- | :--- |\n| 2024 | 15 000 € | 0 € | Pripočítateľná položka k základu dane |\n| 2025 | 14 000 € | 0 € | Pripočítateľná položka k základu dane |\n| 2026 | 13 000 € | **42 000 €** | Uplatnenie všetkých kumulovaných úrokov v roku predaja |\n| **Spolu** | **42 000 €** | **42 000 €** | |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nJe kľúčové viesť analytickú evidenciu k účtu nákladových úrokov (napr. 562), aby ste vedeli presne identifikovať a odsledovať úroky, ktoré podliehajú tomuto špeciálnemu režimu. Pri zostavovaní daňového priznania za roky 2024 a 2025 bolo potrebné tieto sumy uviesť na riadku 140 tabuľky A daňového priznania PO ako položky zvyšujúce výsledok hospodárenia. V roku 2026 sa celková suma 42 000 € neuplatní cez tabuľku A, ale bude súčasťou výsledku hospodárenia ako daňovo uznaný náklad.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a v súlade s § 19 ods. 3 písm. u) zákona o dani z príjmov uvádza, že úroky sú daňovým výdavkom jednorazovo v roku 2026 v celkovej sume 42 000 €."},"google":{"odpoved":"Na základe Vami uvedených informácií sú úroky daňovým výdavkom jednorazovo v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k predaju obchodného podielu. Celková suma úrokov vo výške 42 000 € (15 000 + 14 000 + 13 000) bude daňovým výdavkom v zdaňovacom období roka 2026. Podmienkou je, že príjem z predaja tohto podielu nie je oslobodený od dane, čo ste potvrdili. Tento postup vyplýva z § 19 ods. 3 písm. u) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Úroky zaúčtované do nákladov v rokoch 2024 a 2025 boli v daných obdobiach nedaňovým výdavkom (pripočítateľnou položkou k základu dane).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v plnom súlade s referenciou uvádza, že celá suma úrokov 42 000 € bude daňovým výdavkom v roku 2026, vrátane správneho právneho základu a vysvetlenia pripočítateľných položiek za roky 2024 a 2025."},"bez":{"odpoved":"Úroky z úveru na obstaranie obchodného podielu sú daňovým výdavkom až v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k predaju tohto podielu. Vo vašom prípade sa daňovým výdavkom stane celá kumulovaná suma úrokov vo výške 42 000 € (15 000 + 14 000 + 13 000) v zdaňovacom období roka 2026. Podmienkou je, že príjem z predaja podielu je zdaniteľným príjmom, čo bolo vo vašom prípade splnené. V rokoch 2024 a 2025 boli tieto úroky nedaňovým výdavkom. Uvedené vyplýva z § 21 ods. 1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila zdaňovacie obdobie 2026 a celkovú výšku úrokov 42 000 € ako daňový výdavok vrátane splnenia podmienky zdaniteľnosti predaja."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"SK s. r. o. predala v roku 2026 obchodný podiel v inej s. r. o. za 52 000 €. Vstupná cena podielu podľa § 25a (obstarávacia cena pri kúpe) bola 80 000 €. Podmienky oslobodenia podľa § 13c splnené nie sú. Akú sumu si môže uplatniť ako daňový výdavok a ako sa naloží so stratou?","otazka_volna":"Kúpili sme podiel za 80 tisíc a predali sme ho so stratou za 52. Tú stratu si dáme do daňových nákladov?","spravna_odpoved":"Daňovým výdavkom je len 52 000 €, teda vstupná cena podielu do výšky príjmu z predaja. Strata 28 000 € (80 000 − 52 000) je nedaňová a pripočíta sa k základu dane; daňový dopad predaja je teda nulový. Zákon navyše ukladá posudzovať limit za každý predaj jednotlivo, takže stratu z jedného podielu nemožno kompenzovať ziskom z predaja iného podielu. Pravidlo sa vzťahuje na obchodný podiel na obchodnej spoločnosti alebo družstve; pre akcie akciovej spoločnosti a jednoduchej spoločnosti na akcie platí obdobný limit podľa § 19 ods. 2 písm. f).","ustanovenie":"§ 19 ods. 2 písm. g) bod 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"výdavky (náklady) vo výške vstupnej ceny podľa § 25a obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve … pri jeho predaji len do výšky príjmov z predaja, posudzovaným za každý predaj jednotlivo","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-g","my":{"odpoved":"Pri predaji obchodného podielu, pri ktorom nie sú splnené podmienky na oslobodenie od dane, si ako daňový výdavok môžete uplatniť vstupnú cenu **len do výšky príjmu z predaja, teda 52 000 €**. Zvyšná časť vstupnej ceny, ktorá tvorí stratu 28 000 €, je **nedaňovým nákladom**.\n\n### Podrobné vysvetlenie a výpočet\n\nKeďže vo vašom prípade nie sú splnené podmienky na oslobodenie príjmu z predaja obchodného podielu podľa § 13c zákona o dani z príjmov, tento príjem je zdaniteľný. Pre daňové posúdenie nákladov (vstupnej ceny) sa v takomto prípade uplatní limitácia.\n\nPodľa § 19 ods. 2 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je daňovým výdavkom vstupná cena podielu pri jeho predaji, avšak **najviac do výšky príjmov z predaja**.\n\n**Výpočet pre váš prípad:**\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Príjem z predaja (výnos) | 52 000 € | Účtované na účet 661. |\n| Vstupná cena (náklad) | 80 000 € | Účtované na účet 561. |\n| **Účtovná strata** | **-28 000 €** | Rozdiel medzi nákladom a výnosom. |\n| | | |\n| **Daňovo uznaný výdavok** | **52 000 €** | Limitované výškou príjmu z predaja. |\n| **Nedaňový náklad** | **28 000 €** | Rozdiel medzi vstupnou cenou a daňovo uznaným výdavkom (80 000 € - 52 000 €). |\n\n#### Daňové dôsledky\n\nV daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb:\n1.  Zahrniete výnos z predaja vo výške **52 000 €**.\n2.  Zahrniete náklad na predaj vo výške **80 000 €**.\n3.  Výsledok hospodárenia (účtovnú stratu -28 000 €) **zvýšite o sumu nedaňového nákladu 28 000 €** na riadku pripočítateľných položiek.\n\nVýsledkom je, že táto konkrétna transakcia bude mať na základ dane nulový vplyv (príjem 52 000 € mínus daňovo uznaný výdavok 52 000 € = 0 €). Strata z predaja obchodného podielu vám teda nezníži základ dane z ostatných činností.\n\nAko uvádza metodika, každý predaj obchodného podielu sa na daňové účely posudzuje jednotlivo [Zdroj: 591_Predaj_obchodneho_podielu.md].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 19 ods. 2 písm. g) zákona o dani z príjmov uvádza daňový výdavok vo výške 52 000 € a nedaňovú stratu 28 000 €, ktorá sa pripočíta k základu dane."},"google":{"odpoved":"Pri predaji obchodného podielu si ako daňový výdavok môžete uplatniť jeho vstupnú cenu maximálne do výšky príjmu z predaja, teda 52 000 €. Toto obmedzenie je v súlade s § 19 ods. 2 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Vzniknutá strata vo výške 28 000 € je daňovo neuznateľná a nie je možné ju odpočítať od základu dane. Z tejto konkrétnej obchodnej operácie tak spoločnosť vykáže nulový čiastkový základ dane. Na stratu z predaja sa na daňové účely neprihliada.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza limit daňového výdavku vo výške 52 000 €, nedaňovú stratu 28 000 € aj nulový daňový dopad v súlade s § 19 ods. 2 písm. g) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Ako daňový výdavok si spoločnosť môže uplatniť vstupnú cenu podielu len do výšky príjmu z jeho predaja, teda sumu 52 000 €. Vyplýva to z § 19 ods. 2 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Strata z predaja vo výške 28 000 € (rozdiel medzi 80 000 € a 52 000 €) nie je daňovo uznaným výdavkom. Táto strata je pripočítateľnou položkou k základu dane a nie je možné ju umorovať ani započítať s inými ziskami. Základ dane z tejto konkrétnej operácie je teda nula.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 19 ods. 2 písm. g) zákona o dani z príjmov uvádza daňový výdavok vo výške 52 000 € a nedaňovú stratu 28 000 € ako pripočítateľnú položku."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"S. r. o. so zdaňovacím obdobím kalendárny rok vstúpila do likvidácie 1. 7. 2026. Likvidácia sa predĺžila a k 31. 12. 2028 stále nebola ukončená. Kedy sa končí zdaňovacie obdobie predchádzajúce vstupu do likvidácie, dokedy najneskôr trvá zdaňovacie obdobie počas likvidácie a čo je zdaňovacím obdobím potom?","otazka_volna":"Ideme do likvidácie od júla. Ako to bude s daňovými priznaniami, keď sa to potiahne aj pár rokov?","spravna_odpoved":"Zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo pred vstupom do likvidácie, sa končí 30. 6. 2026, teda dňom predchádzajúcim dňu vstupu do likvidácie. Nové zdaňovacie obdobie začína 1. 7. 2026 a trvá do dňa skončenia likvidácie, najneskôr však do 31. 12. 2028 — to je 31. december druhého roka nasledujúceho po roku vstupu do likvidácie (2026 + 2). Ak likvidácia do tohto dňa neskončí, je až do jej skončenia zdaňovacím obdobím kalendárny rok, teda za rok 2029 sa podá samostatné daňové priznanie. Ak by bol na spoločnosť v likvidácii vyhlásený konkurz, zdaňovacie obdobie by sa skončilo dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.","ustanovenie":"§ 41 ods. 3 a 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-41.odsek-4","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na určenie zdaňovacích období vo vašom prípade.\n\nPri vstupe spoločnosti do likvidácie sa zdaňovacie obdobie rozdelí na tri fázy podľa dĺžky trvania likvidácie. Vo vašom prípade, keďže likvidácia presiahla 31. december 2028, uplatnia sa všetky tri.\n\n### 1. Zdaňovacie obdobie pred vstupom do likvidácie\n\nZdaňovacie obdobie, ktoré začalo pred vstupom do likvidácie, sa končí dňom, ktorý predchádza dňu vstupu do likvidácie [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 41, ods. 3].\n\n*   **Vstup do likvidácie:** 1. 7. 2026\n*   **Koniec tohto obdobia:** 30. 6. 2026\n*   **Trvanie zdaňovacieho obdobia:** **1. 1. 2026 – 30. 6. 2026**\n\nZa toto obdobie je spoločnosť povinná zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku a podať daňové priznanie.\n\n### 2. Zdaňovacie obdobie počas likvidácie (prvá fáza)\n\nToto zdaňovacie obdobie sa začína dňom vstupu do likvidácie. Ak sa likvidácia neskončí skôr, toto obdobie trvá najneskôr do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom spoločnosť vstúpila do likvidácie [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 41, ods. 4].\n\n*   **Rok vstupu do likvidácie:** 2026\n*   **Druhý rok nasledujúci po roku vstupu:** 2028\n*   **Koniec tohto obdobia:** 31. 12. 2028\n*   **Trvanie zdaňovacieho obdobia:** **1. 7. 2026 – 31. 12. 2028**\n\nCelé toto obdobie sa považuje za jedno súvislé zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva jedno daňové priznanie.\n\n### 3. Zdaňovacie obdobia po prekročení lehoty (ďalšia fáza)\n\nKeďže likvidácia nebola ukončená do 31. 12. 2028, od nasledujúceho dňa sa zdaňovacím obdobím stáva kalendárny rok, a to až do skončenia likvidácie [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 41, ods. 4].\n\n*   **Prvé ďalšie zdaňovacie obdobie:** **1. 1. 2029 – 31. 12. 2029**\n*   **Nasledujúce zdaňovacie obdobia:** Každý ďalší kalendárny rok (napr. 2030, 2031...), kým sa likvidácia neskončí.\n\nAk by sa likvidácia skončila napríklad 15. 5. 2030, posledné zdaňovacie obdobie by bolo od 1. 1. 2030 do 15. 5. 2030.\n\n### Zhrnutie\n\n| Fáza | Začiatok obdobia | Koniec obdobia | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Pred likvidáciou** | 1. 1. 2026 | 30. 6. 2026 | Podáva sa samostatné daňové priznanie. |\n| **Počas likvidácie** | 1. 7. 2026 | 31. 12. 2028 | Jedno dlhé zdaňovacie obdobie. |\n| **Po prekročení lehoty** | 1. 1. 2029 | 31. 12. 2029 | Prvé z nasledujúcich ročných období. |\n| **Ďalšie obdobia** | 1. 1. RRRR | 31. 12. RRRR | Pokračuje sa v kalendárnych rokoch. |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne určila koniec zdaňovacieho obdobia pred vstupom do likvidácie (30. 6. 2026), maximálnu dĺžku zdaňovacieho obdobia počas likvidácie (do 31. 12. 2028) aj nasledujúce zdaňovacie obdobia (kalendárny rok, počnúc rokom 2029) v súlade s § 41 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Zdaňovacie obdobie predchádzajúce vstupu do likvidácie sa končí 30. júna 2026 podľa § 41 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zdaňovacie obdobie počas likvidácie sa začína 1. júla 2026 a trvá najneskôr do 31. decembra 2028. Tento koncový dátum je stanovený ako 31. december druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom spoločnosť vstúpila do likvidácie. Keďže likvidácia k tomuto dňu nebola ukončená, ďalším zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, a to až do skončenia likvidácie. Všetky uvedené lehoty vyplývajú z § 41 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom o dani z príjmov uvádza dátum skončenia predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia, maximálne trvanie zdaňovacieho obdobia počas likvidácie aj následné zdaňovacie obdobia."},"bez":{"odpoved":"Zdaňovacie obdobie predchádzajúce vstupu do likvidácie sa končí dňom predchádzajúcim dňu vstupu do likvidácie, teda 30. júna 2026. Zdaňovacie obdobie počas likvidácie trvá najneskôr do 31. decembra druhého kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom spoločnosť vstúpila do likvidácie, teda do 31. decembra 2028. Keďže likvidácia k tomuto dňu nebola ukončená, ďalším zdaňovacím obdobím je kalendárny rok 2029. Následne je zdaňovacím obdobím každý ďalší kalendárny rok až do skončenia likvidácie. Tieto lehoty upravuje § 41 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a v súlade so zákonom uvádza koniec predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia k 30. 6. 2026, maximálne trvanie obdobia počas likvidácie do 31. 12. 2028 a následné zdaňovacie obdobia ako kalendárne roky."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"S. r. o. účtujúca v podvojnom účtovníctve vstúpila do likvidácie 1. 7. 2026. Ku dňu 30. 6. 2026 eviduje zostatok rezervy na nevyčerpané dovolenky 18 000 € a zostatok opravných položiek k pohľadávkam 25 000 €; tvorba oboch bola v minulosti uznaná za daňový výdavok. Žiadna z týchto položiek preukázateľne nesúvisí s obdobím likvidácie a spoločnosť nemá žiadne účty časového rozlíšenia. Ako sa to prejaví v základe dane za zdaňovacie obdobie končiace 30. 6. 2026?","otazka_volna":"Ideme do likvidácie a máme v účtovníctve rezervy a opravné položky. Musíme s nimi niečo robiť v poslednom priznaní pred likvidáciou?","spravna_odpoved":"Základ dane za zdaňovacie obdobie končiace 30. 6. 2026 sa zvýši o 43 000 €, teda o súčet zostatku rezerv 18 000 € a zostatku opravných položiek 25 000 €. Daňovník účtujúci v podvojnom účtovníctve je pri vstupe do likvidácie povinný upraviť základ dane o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, ako aj o príjmy budúcich období, výnosy budúcich období, výdavky budúcich období a náklady budúcich období, s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu. Rovnaká úprava sa vykoná aj v zdaňovacom období, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz alebo v ktorom dochádza k skončeniu podnikania fyzickej osoby.","ustanovenie":"§ 17 ods. 8 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"účtuje v sústave podvojného účtovníctva, o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-8","my":{"odpoved":"V zdaňovacom období končiacom 30. 6. 2026 musí vaša spoločnosť **zvýšiť základ dane o celkovú sumu 43 000 €**.\n\nPodľa zákona o dani z príjmov je daňovník pri vstupe do likvidácie povinný v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu vstupu do likvidácie, upraviť základ dane o zostatky položiek, ktorých tvorba bola v minulosti uznaná za daňový výdavok. Ide o zrušenie (rozpustenie) týchto položiek, ktoré sa premietne do zvýšenia výsledku hospodárenia, a teda aj základu dane.\n\n### Rozpis úpravy základu dane\n\n| Položka | Suma | Vplyv na základ dane |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Zrušenie rezervy na nevyčerpané dovolenky | 18 000 € | + 18 000 € |\n| Zrušenie opravných položiek k pohľadávkam | 25 000 € | + 25 000 € |\n| **Celkové zvýšenie základu dane** | **43 000 €** | **+ 43 000 €** |\n\n#### Zdôvodnenie\n\n1.  **Rezerva na nevyčerpané dovolenky (18 000 €):** Tvorba tejto rezervy bola v predchádzajúcich obdobiach daňovo uznaným výdavkom. Keďže vstupom do likvidácie sa táto rezerva stáva bezpredmetnou (nebude použitá na svoj pôvodný účel v rámci bežnej činnosti), jej zostatok sa musí v plnej výške pripočítať k základu dane [zákon o dani z príjmov, § 17 ods. 23 písm. a) – na overenie].\n\n2.  **Opravné položky k pohľadávkam (25 000 €):** Rovnaký princíp platí aj pre daňovo uznané opravné položky. Ich zostatok ku dňu predchádzajúcemu vstupu do likvidácie sa musí zrušiť a o túto sumu sa zvýši základ dane [zákon o dani z príjmov, § 17 ods. 23 písm. b) – na overenie].\n\nTieto úpravy vykonáte v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo 1. 1. 2026 a skončilo 30. 6. 2026.\n\nOdpoveď nebola overená proti internej databáze.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zvýšenie základu dane o 43 000 € (18 000 € rezerva + 25 000 € opravné položky) z dôvodu povinnosti úpravy základu dane o zostatky rezerv a opravných položiek pri vstupe do likvidácie."},"google":{"odpoved":"V zdaňovacom období končiacom 30. 6. 2026 je spoločnosť povinná zvýšiť základ dane o zostatky rezerv a opravných položiek, ktorých tvorba bola v minulosti daňovo uznaná a ktoré nesúvisia s obdobím likvidácie. Základ dane sa teda zvýši o sumu 43 000 €, ktorá pozostáva zo zrušenia rezervy na nevyčerpané dovolenky vo výške 18 000 € a zrušenia opravných položiek k pohľadávkam vo výške 25 000 €. Táto povinnosť vyplýva z § 17 ods. 15 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Spoločnosť musí túto úpravu vykonať v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu vstupu do likvidácie. Lehota na podanie tohto daňového priznania je do troch kalendárnych mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia, teda do 30. septembra 2026.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne odkazuje na § 17 ods. 15 namiesto § 17 ods. 8 písm. b) zákona o dani z príjmov, čo podľa rubriky predstavuje nesprávne právne pravidlo v odôvodnení."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť je povinná v zdaňovacom období končiacom 30. 6. 2026 zvýšiť základ dane o celkovú sumu 43 000 €. Táto suma predstavuje súčet zostatkov daňovo uznanej rezervy na nevyčerpané dovolenky (18 000 €) a daňovo uznaných opravných položiek k pohľadávkam (25 000 €). Povinnosť úpravy základu dane vyplýva z § 17 ods. 23 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ide o pripočítateľnú položku k výsledku hospodárenia v daňovom priznaní.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď síce uvádza správnu sumu úpravy základu dane (zvýšenie o 43 000 €), avšak odôvodňuje ju nesprávnym právnym predpisom (§ 17 ods. 23 namiesto § 17 ods. 8 písm. b) zákona o dani z príjmov)."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"SK s. r. o. uhradila 10. 12. 2025 sumu 40 000 € spoločnosti so sídlom v štáte, ktorý nie je uvedený v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií SR, za technické poradenstvo poskytnuté na území SR. Poskytovateľovi na území SR nevznikla stála prevádzkareň. Akú sadzbu zrážkovej dane použije, akú sumu zrazí a dokedy ju musí odviesť a oznámiť správcovi dane?","otazka_volna":"Platíme 40 tisíc firme z exotickej krajiny za poradenstvo, ktoré nám robili tu na Slovensku. Koľko z toho máme zraziť a kedy to poslať daňovému?","spravna_odpoved":"Použije sa sadzba 35 %, spoločnosť zrazí 14 000 € (40 000 × 35 %) a zrazenú daň musí odviesť správcovi dane najneskôr do 15. 1. 2026, teda do pätnásteho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci úhrady. V rovnakej lehote je povinná predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí Finančné riaditeľstvo SR a uverejní ho na svojom webovom sídle. Sadzba 35 % namiesto štandardných 19 % sa uplatní preto, že príjemca je daňovníkom nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) — ide o štát, ktorý nie je v zozname MF SR. Príjem má zdroj na území SR ako odplata za služby poradenstva poskytované na území SR podľa § 16 ods. 1 písm. c), a to aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne.","ustanovenie":"§ 43 ods. 1 písm. c), § 43 ods. 2 a § 43 ods. 11 v spojení s § 16 ods. 1 písm. c) a § 2 písm. x) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"35 % z príjmov podľa odsekov 2 a 3, ak sú tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x)","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-43.odsek-1","my":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade je slovenská s.r.o. ako platiteľ dane povinná zraziť, odviesť a oznámiť daň z príjmu.\n\n**Sadzba zrážkovej dane je 35 %, čo predstavuje sumu 14 000 €. Zrazenú daň je potrebné odviesť a zároveň oznámiť správcovi dane najneskôr do 15. januára 2026.**\n\nTu je podrobný rozpis:\n\n### 1. Sadzba dane: 35 %\n\nKeďže príjem je vyplatený spoločnosti so sídlom v štáte, ktorý nie je na zozname spolupracujúcich štátov, uplatní sa najvyššia sadzba dane vyberanej zrážkou.\n\n*   **Právny základ:** Príjem za technické poradenstvo poskytnuté na území SR je považovaný za príjem zo zdroja na území SR [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 16 ods. 1 písm. c)]. Pri výplate takéhoto príjmu daňovníkovi nespolupracujúceho štátu sa uplatní sadzba dane 35 % [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43 ods. 1 písm. c)].\n\n### 2. Výpočet zrazenej dane\n\nDaň sa zrazí z celej vyplatenej sumy bez akéhokoľvek zníženia.\n\n*   **Základ dane:** 40 000 €\n*   **Sadzba dane:** 35 %\n*   **Zrazená daň:** 40 000 € × 0,35 = **14 000 €**\n\nSlovenská s.r.o. teda vyplatí zahraničnému partnerovi sumu 26 000 € (40 000 € - 14 000 €) a 14 000 € odvedie správcovi dane.\n\n### 3. Lehoty na odvod a oznámenie\n\nPlatiteľ dane (slovenská s.r.o.) má dve kľúčové povinnosti s rovnakou lehotou splatnosti.\n\n*   **Lehota:** Zrazenú daň je platiteľ povinný odviesť správcovi dane najneskôr **do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci**, v ktorom bola úhrada vyplatená [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43 ods. 11].\n*   **Konkrétny termín:** Keďže úhrada prebehla 10. decembra 2025, lehota na odvod aj oznámenie je **15. január 2026**. Tento deň pripadá na štvrtok, takže lehota sa neposúva.\n\nV tej istej lehote je platiteľ povinný predložiť správcovi dane aj **Oznámenie platiteľa dane o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou** na predpísanom tlačive Finančnej správy SR.\n\n### Súhrn\n\n| Položka | Hodnota | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Sadzba dane** | **35 %** | Príjemca je z nespolupracujúceho štátu. |\n| **Suma zrazenej dane** | **14 000 €** | 40 000 € × 35 % |\n| **Lehota na odvod dane** | **15. január 2026** | Do 15. dňa mesiaca po výplate. |\n| **Lehota na podanie oznámenia** | **15. január 2026** | Rovnaká lehota ako pre odvod dane. |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôsledne dodržte povinnosť zraziť a odviesť daň. Náklad na technické poradenstvo vo výške 40 000 € bude pre vašu s.r.o. daňovo uznaným výdavkom až po splnení všetkých podmienok – teda po zaplatení úhrady partnerovi a zároveň po zrazení a odvedení dane správcovi dane. V prípade nesplnenia týchto povinností by vám správca dane mohol tento náklad pri daňovej kontrole vylúčiť z daňových výdavkov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sadzbu 35 %, zrazenú sumu 14 000 €, lehotu na odvod a oznámenie do 15. januára 2026 vrátane správneho právneho odôvodnenia."},"google":{"odpoved":"Pri úhrade za technické poradenstvo daňovníkovi z nespolupracujúceho štátu sa uplatní sadzba zrážkovej dane vo výške 35 %. Z platby 40 000 € je spoločnosť povinná zraziť daň v sume 14 000 €. Zrazenú daň musí platiteľ dane odviesť správcovi dane najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola úhrada vykonaná, teda do 15. januára 2026. V rovnakej lehote, t. j. do 15. januára 2026, je povinný túto skutočnosť aj oznámiť správcovi dane na predpísanom tlačive. Tieto povinnosti vyplývajú z § 43 ods. 2 a ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje sadzbu zrážkovej dane 35 %, sumu zrazenej dane 14 000 € aj lehotu na odvedenie a oznámenie správcovi dane do 15. januára 2026."},"bez":{"odpoved":"SK s. r. o. použije sadzbu dane 35 % a zrazí sumu 14 000 €. Táto sadzba sa uplatňuje na príjmy plynúce daňovníkovi z nespolupracujúceho štátu podľa § 43 ods. 1 písm. i) v nadväznosti na § 43 ods. 1 posledná veta zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zrazenú daň je platiteľ povinný odviesť správcovi dane najneskôr do 15. januára 2026. V rovnakej lehote je povinný podať aj Oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou. Tieto lehoty vyplývajú z § 43 ods. 11 citovaného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sadzbu dane 35 %, zrazenú sumu 14 000 €, lehotu na odvedenie dane aj oznámenie do 15. januára 2026 a správne právne odôvodnenie pre daňovníka z nespolupracujúceho štátu."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"SK s. r. o. uhradila spoločnosti so sídlom v nespolupracujúcom štáte 100 000 € za marketingové služby poskytnuté mimo územia Slovenskej republiky, ktoré nie sú preukázateľne spojené s dodaním tovaru do štátu, v ktorom boli služby poskytnuté. Pri zostavení daňového priznania uznala ako daňový výdavok podľa § 19 len 60 000 €, zvyšných 40 000 € neuznala pre nedostatočné preukázanie. Z akej sumy sa vyberá zrážková daň a koľko predstavuje?","otazka_volna":"Zaplatili sme cudzej firme stotisíc za marketing, ale časť nám kontrolór neuzná ako náklad. Z čoho sa má počítať tá zrážková daň — z celej stotisícky?","spravna_odpoved":"Zrážková daň sa vyberie len zo 60 000 €, teda zo sumy, v akej bola odplata súčasne uplatnená ako daňový výdavok podľa § 19. Pri sadzbe 35 % pre daňovníka nespolupracujúceho štátu daň predstavuje 21 000 €. Zákon pri odplatách za poradenstvo, spracovanie dát, riadiacu a sprostredkovateľskú činnosť a marketingové služby definuje zdroj príjmov na území SR len vo výške, v akej je odplata uplatnená ako daňový výdavok — z neuznanej časti 40 000 € preto slovenský zdroj príjmu nevzniká a zrážková daň sa z nej nevyberá. Zo zdroja na území SR sú navyše vylúčené marketingové služby a sprostredkovanie preukázateľne spojené s dodaním tovaru do štátu, v ktorom sú služby poskytnuté.","ustanovenie":"§ 16 ods. 1 písm. e) bod 10 v spojení s § 43 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"odplaty za poskytnutie služieb obchodného, technického alebo iného poradenstva, za spracovanie dát, z riadiacej činnosti, sprostredkovateľskej činnosti a za marketingové služby … vo výške, v akej je táto odplata súčasne uplatnená ako daňový výdavok podľa § 19","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-16.odsek-1.pismeno-e","my":{"odpoved":"**Zrážková daň sa vyberá zo sumy 60 000 € a predstavuje 21 000 €.**\n\nPodľa zákona o dani z príjmov sa pri odplatách za marketingové služby poskytnuté daňovníkovi nespolupracujúceho štátu považuje za príjem zo zdroja na území Slovenskej republiky len tá časť odplaty, ktorá je u slovenského daňovníka uplatnená ako daňový výdavok [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 16 ods. 1 písm. e) bod 10].\n\nZákladom pre výpočet zrážkovej dane je teda len tá časť úhrady, ktorú si vaša spoločnosť uznala ako daňový výdavok. Časť odplaty, ktorá nebola daňovo uznaná, nepodlieha zrážkovej dani v Slovenskej republike.\n\n### Výpočet zrážkovej dane\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Celková úhrada | 100 000,00 € | |\n| Daňovo neuznaný výdavok | 40 000,00 € | Nepodlieha zrážkovej dani |\n| **Základ pre zrážkovú daň** | **60 000,00 €** | Časť uplatnená ako daňový výdavok |\n| Sadzba dane (nespolupracujúci štát) | 35 % | [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43 ods. 1 písm. c)] |\n| **Zrážková daň na úhradu** | **21 000,00 €** | (60 000 € × 35 %) |\n\nVaša spoločnosť ako platiteľ dane je povinná zraziť daň vo výške 21 000 € pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrady v prospech zahraničnej spoločnosti. Následne je povinná túto zrazenú daň odviesť správcovi dane a podať o tom oznámenie [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43 ods. 11].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila základ dane (60 000 €), výšku zrážkovej dane pri sadzbe 35 % (21 000 €) a správne aplikovala príslušné ustanovenie zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Zrážková daň sa vyberá z celkovej sumy uhradenej platby, teda zo 100 000 €. Skutočnosť, že časť výdavku nie je pre platiteľa daňovo uznaná, nemá vplyv na základ dane pre zrážkovú daň. Pri platbách daňovníkovi z nespolupracujúceho štátu sa uplatňuje sadzba dane 35 %. Výška zrážkovej dane je teda 35 000 € (35 % zo 100 000 €). Táto povinnosť vyplýva z § 43 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Zrážková daň sa nevyberá z celých 100 000 € (35 000 €), ale podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 10 zákona o dani z príjmov len zo sumy uplatnenej ako daňový výdavok, teda zo 60 000 € (21 000 €)."},"bez":{"odpoved":"Zrážková daň sa vyberá zo sumy, ktorá je u platiteľa daňovým výdavkom, teda zo 60 000 €. Tento postup vyplýva z § 43 ods. 3 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Sadzba dane pri platbách do nespolupracujúceho štátu je 35 %. Výška zrážkovej dane je 21 000 € (35 % z 60 000 €). Uvedená sadzba dane je stanovená v § 15 písm. b) bode 3 v nadväznosti na § 43 ods. 1 citovaného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza základ dane 60 000 €, sadzbu 35 % aj výslednú daň 21 000 € v súlade s referenciou."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"SK s. r. o. platí českej akciovej spoločnosti 50 000 € ročne za licenciu na používanie počítačového programu. Medzi spoločnosťami nie je žiadny majetkový vzťah (podiel 0 %). Česká spoločnosť predložila potvrdenie o daňovej rezidencii v ČR, je skutočným vlastníkom príjmu a nemá na území SR stálu prevádzkareň. Akú sadzbu zrážkovej dane má slovenská spoločnosť použiť a koľko zrazí?","otazka_volna":"Platíme českej firme za softvérovú licenciu päťdesiat tisíc ročne. Máme z toho zrážať devätnásť percent?","spravna_odpoved":"Nie 19 %, ale 10 %. Slovenská spoločnosť zrazí 5 000 € (50 000 × 10 %). Podľa zmluvy medzi SR a ČR o zamedzení dvojitého zdanenia (oznámenie č. 238/2003 Z. z.) sa licenčné poplatky uvedené v článku 12 ods. 3 písm. a), kam počítačové programy (softvér) výslovne patria, môžu zdaniť aj v štáte zdroja, najviac však sadzbou 10 % hrubej sumy. Vnútroštátna sadzba 19 % podľa § 43 ods. 1 písm. b) sa zmluvou obmedzuje. Oslobodenie pre licenčné poplatky medzi prepojenými spoločnosťami v EÚ podľa § 13 ods. 2 písm. h) sa uplatniť nedá, lebo vyžaduje najmenej 25 % priamy podiel počas najmenej 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich mesiacov, čo tu splnené nie je.","ustanovenie":"Článok 12 ods. 2 a ods. 3 písm. a) zmluvy medzi SR a ČR (oznámenie č. 238/2003 Z. z.); § 16 ods. 1 písm. e) bod 1 a § 43 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Licenčné poplatky uvedené v odseku 3 písmene a) sa však môžu zdaniť aj v tom zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj … daň takto uložená nepresiahne 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/238/","my":{"odpoved":"Áno, slovenská spoločnosť v tomto prípade uplatní zníženú sadzbu zrážkovej dane.\n\n**Sadzba zrážkovej dane je 10 % a zrazená suma bude 5 000 €.**\n\nTu je podrobné vysvetlenie a postup:\n\n### 1. Právny základ\n\nPríjmy z licenčných poplatkov za použitie počítačového programu, ktoré platí slovenská spoločnosť (platiteľ) českej spoločnosti (príjemca), sú považované za príjem zo zdroja na území SR [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 16, ods. 1, písm. e)]. Tieto príjmy štandardne podliehajú zrážkovej dani [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 2].\n\n*   **Slovenská legislatíva:** Podľa slovenského zákona o dani z príjmov by sa uplatnila štandardná sadzba dane 19 % [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 1, písm. b)].\n*   **Medzinárodná zmluva:** Keďže česká spoločnosť preukázala svoju daňovú rezidenciu v Českej republike, má prednosť Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a ČR. Táto zmluva znižuje sadzbu dane pri licenčných poplatkoch.\n\nNa základe Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a ČR sa na licenčné poplatky vyplácané rezidentovi Českej republiky uplatňuje znížená sadzba zrážkovej dane vo výške **10 %**.\n\n### 2. Výpočet zrážkovej dane\n\nVýpočet je nasledovný:\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Hrubý príjem (licenčný poplatok) | 50 000,00 € |\n| Sadzba dane podľa medzinárodnej zmluvy | 10 % |\n| **Zrazená daň (50 000 € × 10 %)** | **5 000,00 €** |\n| Suma na úhradu českej spoločnosti | 45 000,00 € |\n\n### 3. Povinnosti slovenskej spoločnosti\n\nAko platiteľ dane máte nasledujúce povinnosti:\n\n1.  **Zraziť daň:** Pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrady v prospech českej spoločnosti zraziť daň vo výške 5 000 €.\n2.  **Odviesť daň:** Zrazenú daň odviesť vášmu miestne príslušnému správcovi dane (daňovému úradu).\n3.  **Oznámiť zrazenie dane:** V rovnakej lehote podať správcovi dane elektronicky tlačivo „Oznámenie platiteľa dane o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou“ [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 11].\n\n#### Lehota na odvod a oznámenie\n\nZrazenú daň musíte odviesť a oznámenie podať najneskôr **do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci**, v ktorom ste platbu vykonali alebo pripísali.\n\n*   **Príklad:** Ak licenčný poplatok uhradíte 25. septembra 2026, daň musíte odviesť a oznámenie podať najneskôr do **15. októbra 2026**.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôsledne si archivujte potvrdenie o daňovej rezidencii českej spoločnosti. Je to kľúčový dokument, ktorým pri daňovej kontrole preukážete oprávnenosť použitia zníženej 10 % sadzby dane namiesto štandardnej 19 % sadzby.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sadzbu zrážkovej dane 10 % na základe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a vypočítanú daň vo výške 5 000 €."},"google":{"odpoved":"Slovenská spoločnosť má pri úhrade licenčného poplatku uplatniť sadzbu zrážkovej dane vo výške 10 %. Z licenčného poplatku 50 000 € teda zrazí daň v sume 5 000 €. Tento postup umožňuje Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá má prednosť pred slovenským zákonom o dani z príjmov. Príjem za poskytnutie práva na použitie počítačového programu sa považuje za licenčný poplatok. Právo na zdanenie tohto príjmu v štáte zdroja (Slovensko) je obmedzené na maximálnu sadzbu 10 % z hrubej sumy licenčných poplatkov podľa článku 12 ods. 2 Zmluvy (č. 238/2003 Z. z.). Daň sa vyberá zrážkou podľa § 43 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje sadzbu zrážkovej dane 10 %, vypočítanú sumu dane 5 000 € a uvádza presný právny základ zo zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia aj zo zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Slovenská spoločnosť uplatní sadzbu zrážkovej dane vo výške 10 %. Z licenčného poplatku 50 000 € teda zrazí daň v sume 5 000 €. Táto sadzba vyplýva z medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá má prednosť pred sadzbou 19 % podľa slovenského zákona o dani z príjmov. Uplatnenie je podmienené predložením potvrdenia o daňovej rezidencii príjemcu platby. Právnym základom je článok 12 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia (č. 238/2003 Z. z.).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila sadzbu 10 %, vypočítanú daň 5 000 € a uviedla správny právny základ podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia."}},{"oblast":"dan-po","otazka":"SK s. r. o. mala v roku 2025 so sesterskou spoločnosťou dva vzťahy: nákup poradenských služieb za 9 400 € a prijatú pôžičku s istinou 60 000 €, z ktorej zaplatila úroky 1 800 €. Ktorý z nich je významnou kontrolovanou transakciou a v akej lehote musí spoločnosť predložiť transferovú dokumentáciu, ak jej správca dane doručí výzvu?","otazka_volna":"Máme sesterskú firmu, kúpili sme od nej služby za necelých desať tisíc a požičala nám šesťdesiat tisíc. Musíme k tomu robiť tú transferovú dokumentáciu?","spravna_odpoved":"Významnou kontrolovanou transakciou je prijatá pôžička, pretože ide o úver alebo pôžičku s istinou nad 50 000 € — zákon ju za významnú považuje bez ohľadu na výšku úrokov. Nákup poradenských služieb za 9 400 € významnou kontrolovanou transakciou nie je, lebo neprevyšuje hodnotu 10 000 € zdaniteľného príjmu alebo daňového výdavku. Dokumentáciu je daňovník povinný predložiť do 15 dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane alebo finančného riaditeľstva, pričom výzvu za príslušné zdaňovacie obdobie možno zaslať najskôr prvý deň nasledujúci po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto obdobie.","ustanovenie":"§ 17 ods. 5 písm. a) a § 18 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"…dosiahne zdaniteľný príjem (výnos) alebo daňový výdavok (náklad) v hodnote prevyšujúcej 10 000 eur, pričom za významnú kontrolovanú transakciu sa považuje aj úver alebo pôžička s istinou nad 50 000 eur","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-5","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky som posúdil obe transakcie za rok 2025.\n\n**Významnou kontrolovanou transakciou je len prijatá pôžička s istinou 60 000 €.** Nákup poradenských služieb za 9 400 € túto hranicu nedosahuje.\n\nLehota na predloženie transferovej dokumentácie po doručení výzvy od správcu dane je **15 dní**, pokiaľ správca dane neurčí dlhšiu lehotu.\n\n---\n\n### Detailné posúdenie transakcií\n\nPre posúdenie, či ide o významnú kontrolovanú transakciu, sa uplatňujú dva samostatné limity podľa Zákona o dani z príjmov [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17, ods. 5]:\n\n1.  **Všeobecný limit:** Transakcia alebo skupina transakcií, kde zdaniteľný príjem (výnos) alebo daňový výdavok (náklad) **prevyšuje 10 000 €**.\n2.  **Špeciálny limit pre úvery a pôžičky:** Úver alebo pôžička s istinou **nad 50 000 €**.\n\n| Transakcia | Hodnota | Limit | Posúdenie | Zdôvodnenie |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Nákup poradenských služieb** | 9 400 € | > 10 000 € | **NIE JE** významná | Hodnota daňového výdavku (9 400 €) neprekračuje limit 10 000 €. |\n| **Prijatá pôžička** | Istina 60 000 € | > 50 000 € | **JE** významná | Istina pôžičky (60 000 €) je vyššia ako stanovený limit 50 000 €. Výška zaplatených úrokov (1 800 €) nie je pre posúdenie významnosti pôžičky relevantná. |\n\n### Lehota na predloženie transferovej dokumentácie\n\nAk správca dane vyzve daňovníka na predloženie transferovej dokumentácie, daňovník je povinný ju predložiť v lehote, ktorú správca dane určí vo výzve.\n\n*   **Štandardná lehota:** Podľa zákona je táto lehota **15 dní od doručenia výzvy** [na overenie: § 18 ods. 1 Zákona č. 595/2003 Z. z.].\n*   **Predĺženie lehoty:** Správca dane môže vo výzve určiť aj dlhšiu lehotu, prípadne ju na základe odôvodnenej žiadosti daňovníka predĺžiť.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nKeďže pôžička od sesterskej spoločnosti je významnou kontrolovanou transakciou, odporúčam mať transferovú dokumentáciu k tejto transakcii pripravenú vopred. V prípade daňovej kontroly sa tak vyhnete časovému stresu a riziku sankcií za jej nepredloženie v stanovenej lehote. Dokumentácia by mala preukázať, že dohodnutá úroková sadzba zodpovedá princípu nezávislého vzťahu (t. j. je na trhovej úrovni).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne identifikovala pôžičku ako významnú kontrolovanú transakciu na základe istiny nad 50 000 €, vylúčila poradenské služby a uviedla správnu lehotu 15 dní od doručenia výzvy."},"google":{"odpoved":"Významnou kontrolovanou transakciou je prijatá pôžička, pretože jej istina 60 000 € presahuje limit 50 000 €. Nákup poradenských služieb za 9 400 € nie je významnou transakciou, keďže neprekračuje hodnotu 10 000 €. Tieto limity pre zdaňovacie obdobie 2025 definuje Usmernenie MF SR č. MF/012879/2025-724. V prípade výzvy správcu dane je spoločnosť povinná predložiť transferovú dokumentáciu v lehote 15 dní od jej doručenia. Túto lehotu ustanovuje § 18 ods. 1 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila významnú kontrolovanú transakciu (pôžička nad 50 000 €) aj 15-dňovú lehotu na predloženie dokumentácie od doručenia výzvy."},"bez":{"odpoved":"Významnou kontrolovanou transakciou je prijatá pôžička, pretože jej istina 60 000 € presiahla zákonom stanovený limit 50 000 €. Nákup poradenských služieb za 9 400 € nie je významnou transakciou, keďže nedosiahol hodnotu 10 000 €. Spoločnosť je povinná predložiť transferovú dokumentáciu na výzvu správcu dane v lehote 15 dní od jej doručenia. Definíciu významnej transakcie upravuje § 2 písm. ab) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Lehotu na predloženie dokumentácie stanovuje § 18 ods. 1 toho istého zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne identifikovala významnú aj nevýznamnú transakciu vrátane ich limitov a uviedla správnu 15-dňovú lehotu na predloženie dokumentácie."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Slovenská s.r.o. uhradí 1. marca 2026 licenčný poplatok za použitie softvéru svojej materskej českej a.s., ktorá je konečným príjemcom a od 1. septembra 2024 nepretržite drží 100 % priamy podiel na jej základnom imaní. Pri výplate sa oslobodenie podľa § 13 ods. 2 písm. h) neuplatnilo, lebo podmienka 24 mesiacov ešte nebola splnená, a daň sa zrazila. Odkedy najskôr môže česká a.s. požiadať správcu dane o vrátenie zrazenej dane?","otazka_volna":"Platili sme licenciu za softvér našej českej matke, drží nás 100 % ale ešte to nebolo dva roky, tak sme zrazili daň. Vraj sa to dá dostať späť. Odkedy o to môžeme požiadať?","spravna_odpoved":"Najskôr 1. septembra 2026. Podmienka najmenej 25 % priameho podielu musí byť splnená počas najmenej 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich mesiacov; tie plynú od septembra 2024 do augusta 2026 a uplynú 31. augusta 2026. Podľa § 43 ods. 21 možno o vrátenie požiadať najskôr v prvý deň po ich uplynutí, teda 1. septembra 2026. Žiadosť sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí Finančné riaditeľstvo SR, a pri vrátení sa postupuje ako pri vrátení daňového preplatku.","ustanovenie":"§ 43 ods. 21 a § 13 ods. 2 písm. h) a ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Daňovník môže požiadať o vrátenie tejto zrazenej dane najskôr v prvý deň po uplynutí 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich mesiacov.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-43","my":{"odpoved":"Česká a.s. môže požiadať o vrátenie zrazenej dane najskôr **1. septembra 2026**.\n\n### Zdôvodnenie\n\nPodľa zákona o dani z príjmov je možné požiadať o vrátenie dane zrazenej z licenčných poplatkov, ak podmienka 24-mesačného nepretržitého priameho podielu na základnom imaní pre oslobodenie príjmu je splnená až dodatočne, po dni výplaty.\n\nŽiadosť o vrátenie dane je možné podať najskôr v prvý deň po uplynutí tejto 24-mesačnej lehoty [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 21].\n\n**Výpočet lehoty vo vašom prípade:**\n\n1.  **Začiatok plynutia lehoty:** 1. september 2024 (deň, odkedy materská spoločnosť drží 100 % podiel).\n2.  **Koniec 24-mesačnej lehoty:** 31. august 2026.\n3.  **Prvý deň na podanie žiadosti:** Deň nasledujúci po uplynutí lehoty, t. j. **1. september 2026**.\n\n**Praktický postup:**\n\n*   Žiadosť sa podáva na tlačive, ktorého vzor určuje Finančné riaditeľstvo SR. Aktuálne ide o formulár **ZIA4321v20 – Žiadosť o vrátenie dane podľa § 43 ods. 21 zákona**.\n*   Správca dane pri vrátení dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza dátum 1. septembra 2026 a jej právne odôvodnenie na základe § 43 ods. 21 zákona o dani z príjmov je vecne zhodné s referenciou."},"google":{"odpoved":"Česká a.s. môže požiadať o vrátenie zrazenej dane najskôr 1. septembra 2026. Tento dátum je prvým dňom po uplynutí 24-mesačnej lehoty držby podielu, ktorá začala plynúť 1. septembra 2024 a uplynula 31. augusta 2026. Následným splnením tejto podmienky vzniká nárok na oslobodenie od dane. Možnosť požiadať o vrátenie dane po dodatočnom splnení podmienok ustanovuje § 13 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Žiadosť sa podáva miestne príslušnému správcovi dane slovenskej s.r.o.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza dátum 1. septembra 2026 ako prvý deň po uplynutí požadovanej 24-mesačnej lehoty držby podielu vrátane vecne správneho odôvodnenia."},"bez":{"odpoved":"Česká a.s. môže požiadať správcu dane o vrátenie zrazenej dane najskôr 1. septembra 2026. Tento dátum nasleduje po dni, kedy bola splnená podmienka 24-mesačnej nepretržitej držby podielu (1. 9. 2024 – 31. 8. 2026) pre oslobodenie príjmu. Tento postup umožňuje § 43 ods. 12 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Uvedené ustanovenie rieši situáciu, keď sa podmienky pre oslobodenie príjmu podľa § 13 ods. 2 písm. h) splnia až dodatočne po zrazení dane. Žiadosť sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí Finančné riaditeľstvo SR.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď síce uvádza správny dátum, ale odvoláva sa na nesprávne zákonné ustanovenie (§ 43 ods. 12 namiesto § 43 ods. 21 zákona o dani z príjmov), čo podľa rubriky predstavuje nesprávne právne pravidlo v odôvodnení."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Slovenská s.r.o. vypláca v roku 2026 úrok 12 000 € z prijatej pôžičky svojej holandskej materskej B.V., ktorá je konečným príjemcom a nepretržite od roku 2019 drží 20 % priamy podiel na jej základnom imaní. Účtovníčka chce uplatniť oslobodenie od zrážkovej dane podľa § 13 ods. 2 písm. f). Je to možné?","otazka_volna":"Naša holandská matka nám požičala peniaze, má u nás pätinu firmy už siedmy rok. Platíme jej úroky. Nemusíme z toho nič zrážať, keď je to matka z EÚ, však?","spravna_odpoved":"Nie. Oslobodenie podľa § 13 ods. 2 písm. f) vyžaduje najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní, a to počas najmenej 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich mesiacov. Pri 20 % podiele podmienka splnená nie je bez ohľadu na to, ako dlho podiel trvá, oslobodenie sa uplatniť nedá a úrok podlieha zdaneniu (s prípadným uplatnením zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia).","ustanovenie":"§ 13 ods. 2 písm. f) druhý bod zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-13","my":{"odpoved":"Áno, vaša účtovníčka postupuje správne, keď preveruje možnosť oslobodenia, avšak v tomto konkrétnom prípade **nie je možné uplatniť oslobodenie od zrážkovej dane**. Dôvodom je nesplnenie podmienky minimálneho 25 % priameho podielu na základnom imaní.\n\nHoci sú ostatné podmienky splnené (platba medzi spoločnosťami z EÚ, doba držby podielu), kľúčová podmienka výšky podielu splnená nie je.\n\n### Podrobné zdôvodnenie\n\nOslobodenie úrokov platených do zahraničia prepojeným spoločnostiam v rámci EÚ upravuje § 13 ods. 2 písm. f) v nadväznosti na § 43 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Aby bolo možné toto oslobodenie uplatniť, musia byť kumulatívne splnené nasledujúce podmienky:\n\n1.  **Príjemca je daňovníkom členského štátu EÚ:** Holandsko je členským štátom EÚ. (✓ Splnené)\n2.  **Príjemca je konečným príjemcom príjmu:** Podľa zadania je holandská B.V. konečným príjemcom. (✓ Splnené)\n3.  **Doba držby podielu:** Podiel musí byť držaný najmenej 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich mesiacov. Keďže podiel je držaný od roku 2019, táto podmienka je splnená. [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 21] (✓ Splnené)\n4.  **Minimálna výška podielu:** Príjemca (holandská B.V.) musí mať **najmenej 25 % priamy podiel** na základnom imaní platiteľa (slovenskej s.r.o.), alebo naopak. [Komentár k § 43 zákona č. 595/2003 Z. z.]\n    *   Vo vašom prípade má holandská materská spoločnosť podiel iba **20 %**, čo je menej ako požadovaných 25 %. (✗ **Nesplnené**)\n\n### Povinnosti slovenskej s.r.o.\n\nKeďže oslobodenie nie je možné uplatniť, slovenská s.r.o. je ako platiteľ dane povinná pri výplate úrokov zraziť a odviesť daň vyberanú zrážkou.\n\n*   **Základ dane:** 12 000,00 €\n*   **Sadzba dane:** **19 %** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43]\n*   **Daň na zrazenie:** 12 000,00 € × 19 % = **2 280,00 €**\n\nSlovenská s.r.o. teda vyplatí holandskej materskej spoločnosti sumu 9 720,00 € (12 000 € - 2 280 €) a zrazenú daň 2 280,00 € odvedie správcovi dane.\n\n**Lehoty:**\nZrazenú daň je platiteľ povinný odviesť správcovi dane a zároveň predložiť oznámenie o zrazení a odvedení dane najneskôr **do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola daň zrazená** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 11].\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk plánujete v budúcnosti ďalšie podobné transakcie (pôžičky a výplaty úrokov), zvážte možnosť navýšenia priameho podielu holandskej materskej spoločnosti na základnom imaní slovenskej s.r.o. na 25 % alebo viac. Po splnení podmienky 24-mesačnej doby držby tohto navýšeného podielu by ste pri budúcich výplatách úrokov už mohli oslobodenie od zrážkovej dane plne využiť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že oslobodenie nie je možné uplatniť z dôvodu nesplnenia podmienky minimálneho 25 % podielu na základnom imaní."},"google":{"odpoved":"Nie, uplatnenie oslobodenia od zrážkovej dane v tomto prípade nie je možné. Dôvodom je nesplnenie podmienky minimálneho priameho podielu na základnom imaní platiteľa dane. Zákon o dani z príjmov pre toto oslobodenie vyžaduje, aby mal konečný príjemca úrokov (holandská materská spoločnosť) najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní platiteľa (slovenskej s.r.o.). Keďže holandská spoločnosť drží iba 20 % podiel, podmienka nie je splnená. Vyplýva to z ustanovenia § 13 ods. 2 písm. f) v nadväznosti na § 2 písm. r) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru a uviedla správnu podmienku najmenej 25 % priameho podielu na základnom imaní, hoci neuviedla časovú lehotu 24 mesiacov, čo však nepredstavuje vecnú nesprávnosť."},"bez":{"odpoved":"Nie, oslobodenie nie je možné uplatniť.\n\nPodmienka minimálneho 25 % priameho podielu na základnom imaní nie je splnená, keďže holandská spoločnosť vlastní iba 20 % podiel. Pre uplatnenie tohto oslobodenia sa vyžaduje priamy podiel najmenej 25 % počas obdobia najmenej 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich mesiacov. Túto podmienku ustanovuje § 13 ods. 2 písm. f) v nadväznosti na § 2 písm. r) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Úrok bude preto podliehať zrážkovej dani, pričom je možné uplatniť sadzbu podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s Holandskom (čl. 11 zmluvy č. 239/2002 Z. z.).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza nesplnenie podmienky minimálneho 25 % podielu na základnom imaní vyžadovaného pre oslobodenie a správne odkazuje na zdanenie s možným uplatnením príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Slovenská s.r.o. vypláca úrok z pôžičky svojmu spoločníkovi — fyzickej osobe s bydliskom v Rakúsku, ktorá u nej drží 40 % priamy podiel na základnom imaní už 6 rokov a je konečným príjemcom úroku. Vzťahuje sa na tento úrok oslobodenie podľa § 13 ods. 2 písm. f)?","otazka_volna":"Spoločník Rakúšan, súkromná osoba, má u nás 40 % a požičal firme. Platíme mu úrok. Je to oslobodené ako pri matke z EÚ?","spravna_odpoved":"Nie. Oslobodenie podľa § 13 ods. 2 písm. f) sa vzťahuje výlučne na právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu EÚ, prípadne na jej stálu prevádzkareň umiestnenú v inom členskom štáte. Fyzická osoba doň nespadá bez ohľadu na výšku a dĺžku trvania podielu, takže oslobodenie uplatniť nemožno.","ustanovenie":"§ 13 ods. 2 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-13","my":{"odpoved":"Nie, na úroky vyplácané fyzickej osobe sa oslobodenie podľa § 13 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov **nevzťahuje**. Toto oslobodenie je určené výhradne pre platby úrokov medzi prepojenými **právnickými osobami** v rámci EÚ.\n\nTu je podrobné vysvetlenie vašej situácie, ktorá sa riadi medzinárodnou zmluvou:\n\n### 1. Prečo sa neuplatní oslobodenie podľa slovenského zákona?\n\nOslobodenie od dane podľa § 13 ods. 2 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov implementuje Smernicu EÚ o spoločnom systéme zdaňovania úrokov a licenčných poplatkov. Kľúčovou podmienkou pre jeho uplatnenie je, že skutočným vlastníkom (príjemcom) úrokov musí byť **spoločnosť iného členského štátu**, teda právnická osoba.\n\nKeďže vo vašom prípade je príjemcom úroku spoločník – **fyzická osoba**, táto podmienka nie je splnená a oslobodenie nemožno použiť.\n\n### 2. Aký je správny postup? (Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia)\n\nPostup sa riadi Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku. Táto medzinárodná zmluva má prednosť pred slovenským zákonom o dani z príjmov.\n\n*   **Právo na zdanenie:** Podľa článku 11 tejto zmluvy (Úroky) platí, že úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte (Slovensko) a vyplácané rezidentovi druhého zmluvného štátu (Rakúsko) **môžu byť zdanené iba v tomto druhom štáte** (teda v Rakúsku).\n*   **Dôsledok pre Slovensko:** Slovenská s.r.o. z týchto úrokov **nebude zrážať ani odvádzať žiadnu daň v SR**. Hoci by podľa slovenského vnútroštátneho práva (§ 43 zákona o dani z príjmov) úroky podliehali zrážkovej dani vo výške 19 %, medzinárodná zmluva tomu bráni.\n\n### 3. Povinnosti slovenskej s.r.o.\n\nAby mohla slovenská spoločnosť uplatniť postup podľa medzinárodnej zmluvy a nezraziť daň, musí byť schopná preukázať správcovi dane, že boli splnené podmienky zmluvy. Kľúčové je zabezpečiť si od rakúskeho spoločníka:\n\n1.  **Potvrdenie o daňovej rezidencii:** Oficiálny dokument vydaný rakúskym daňovým úradom, ktorý potvrdzuje, že spoločník je pre daňové účely rezidentom Rakúska v príslušnom zdaňovacom období.\n2.  **Potvrdenie o skutočnom vlastníctve príjmu:** Spoločník by mal písomne potvrdiť, že je konečným (skutočným) vlastníkom vyplácaných úrokov.\n\n### Zhrnutie\n\n| Kritérium | Posúdenie | Záver |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Príjemca úroku** | Fyzická osoba | Oslobodenie podľa § 13 ods. 2 písm. f) ZDP sa **neuplatní**. |\n| **Uplatniteľný predpis** | Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia s Rakúskom | Má prednosť pred slovenským zákonom. |\n| **Miesto zdanenia** | Rakúsko (štát rezidencie príjemcu) | V SR sa daň nezráža ani neplatí. |\n| **Povinnosť s.r.o.** | Zabezpečiť potvrdenie o daňovej rezidencii spoločníka | Pre prípad daňovej kontroly. |\n\n**Výsledok:** Vaša s.r.o. vyplatí spoločníkovi úrok v plnej (brutto) výške bez zrazenia dane. Spoločník je následne povinný tento príjem priznať a zdaniť v Rakúsku v súlade s rakúskou legislatívou.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že oslobodenie sa neuplatní, pretože príjemcom je fyzická osoba a dané ustanovenie sa vzťahuje výlučne na právnické osoby."},"google":{"odpoved":"Nie, na tento úrok sa oslobodenie nevzťahuje.\n\nOslobodenie úrokov podľa § 13 ods. 2 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa uplatňuje iba v prípade, ak je konečným príjemcom úrokov daňovník iného členského štátu EÚ, ktorý je **právnickou osobou**. Keďže v tomto prípade je konečným príjemcom fyzická osoba, základná podmienka pre oslobodenie nie je splnená. Ostatné podmienky, ako minimálny 25 % podiel na základnom imaní a jeho držba po dobu aspoň 24 mesiacov, by boli inak splnené. Z tohto dôvodu bude príjem z úrokov na Slovensku podliehať zdaneniu v súlade s príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia s Rakúskom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza záporný záver a vecne sa zhoduje s referenciou v tom, že oslobodenie nemožno uplatniť, pretože príjemcom je fyzická osoba a nie právnická osoba."},"bez":{"odpoved":"Nie, na tento úrok sa oslobodenie podľa § 13 ods. 2 písm. f) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov nevzťahuje. Uvedené oslobodenie sa aplikuje len v prípade, ak je príjemcom úroku právnická osoba so sídlom v inom členskom štáte EÚ, nie fyzická osoba. Príjem z úroku je preto zdaniteľným príjmom, ktorý by štandardne podliehal zrážkovej dani 19 %.\n\nAvšak na základe Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a Rakúskom (čl. 11) má právo zdaniť tento úrok iba Rakúsko ako štát rezidencie príjemcu. Slovenská s.r.o. teda daň z úroku nezrazí, ale musí splniť oznamovaciu povinnosť voči správcovi dane podľa § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že oslobodenie sa neuplatní, pretože príjemcom je fyzická osoba a nie právnická osoba, pričom doplňujúce informácie o zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia nie sú v rozpore s položenou otázkou."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Slovenská s.r.o. uhradí 15. apríla 2026 odplatu 40 000 € za poskytnutie práva na použitie know-how spoločnosti so sídlom v štáte, ktorý nie je uvedený v zozname štátov zverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií SR. Akú daň má zraziť a dokedy ju odviesť?","otazka_volna":"Kúpili sme know-how od firmy z exotickej krajiny, s ktorou vraj nemáme žiadnu zmluvu ani nie je na zozname ministerstva. Suma 40 tisíc. Koľko z toho ide štátu a kedy to platíme?","spravna_odpoved":"Zrazí daň sadzbou 35 %, teda 14 000 €, pretože ide o daňovníka nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x). Zrazenú daň musí odviesť správcovi dane najneskôr do 15. mája 2026 a v tej istej lehote predložiť oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive FR SR.","ustanovenie":"§ 43 ods. 1 písm. c), § 43 ods. 2 a § 43 ods. 11 v spojení s § 16 ods. 1 písm. e) prvým bodom zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"35 % z príjmov podľa odsekov 2 a 3, ak sú tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x)","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-43","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na vaše povinnosti pri tejto platbe.\n\n**Slovenská s.r.o. je povinná zraziť daň vo výške 35 % z odplaty, čo predstavuje 14 000 €. Zrazenú daň musí odviesť správcovi dane a zároveň podať oznámenie najneskôr do 15. mája 2026.**\n\n---\n\n### Podrobný rozbor a výpočet\n\n#### 1. Určenie sadzby dane\n\nPlatba za poskytnutie práva na použitie know-how je licenčný poplatok, ktorý má podľa zákona o dani z príjmov zdroj na území Slovenskej republiky [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 16, ods. 1].\n\nKeďže príjemca platby je spoločnosť so sídlom v štáte, ktorý nie je na zozname spolupracujúcich štátov (tzv. nespolupracujúci štát), uplatní sa najvyššia sadzba dane vyberanej zrážkou.\n\n*   **Sadzba dane:** **35 %** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 1, písm. c)]\n*   **Definícia nespolupracujúceho štátu:** Štát, ktorý nie je uvedený v zozname spolupracujúcich štátov, ktorý každoročne zverejňuje Ministerstvo financií SR [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 2, písm. x)].\n\n#### 2. Výpočet zrážkovej dane\n\nVýpočet sa vykoná z celkovej (hrubej) sumy odplaty.\n\n*   **Základ dane:** 40 000,00 €\n*   **Sadzba dane:** 35 %\n*   **Zrazená daň:** 40 000,00 € × 35 % = **14 000,00 €**\n*   **Suma na úhradu zahraničnej spoločnosti:** 40 000,00 € - 14 000,00 € = **26 000,00 €**\n\n#### 3. Lehoty a povinnosti\n\nSlovenská spoločnosť ako platiteľ dane má dve kľúčové povinnosti, ktoré musí splniť v rovnakej lehote:\n\n1.  **Odvod zrazenej dane:** Zrazenú daň vo výške 14 000 € je povinná odviesť príslušnému správcovi dane (daňovému úradu).\n2.  **Podanie oznámenia:** Zároveň je povinná elektronicky podať tlačivo „Oznámenie platiteľa dane o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou“.\n\n*   **Lehota:** Obe povinnosti je potrebné splniť najneskôr **do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola platba uhradená** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 11].\n*   **Dátum úhrady:** 15. apríl 2026\n*   **Konečný termín:** **15. máj 2026** (piatok, pracovný deň)\n\n| Položka                                | Suma / Dátum          |\n| :-------------------------------------- | :-------------------- |\n| Hrubá odplata za know-how               | 40 000,00 €           |\n| Sadzba zrážkovej dane                   | 35 %                  |\n| **Suma zrazenej dane**                  | **14 000,00 €**       |\n| Suma vyplatená zahraničnej spoločnosti  | 26 000,00 €           |\n| **Lehota na odvod dane a podanie oznámenia** | **15. máj 2026** |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDbajte na dôsledné splnenie všetkých povinností (zrazenie, odvod aj oznámenie). Náklady na tieto služby sú daňovo uznaným výdavkom až po splnení všetkých týchto podmienok. Ak by ste daň nezrazili alebo neodviedli včas, výdavok vo výške 40 000 € by bol pre vašu spoločnosť nedaňový.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zrážkovú daň 35 % (14 000 €), lehotu na odvod a oznámenie do 15. mája 2026 a správne právne odôvodnenie."},"google":{"odpoved":"Slovenská s.r.o. je povinná zraziť daň vo výške 35 %, čo predstavuje 14 000 €. Táto sadzba sa uplatňuje, pretože príjemca je daňovníkom nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Odplata za poskytnutie práva na použitie know-how je príjmom zo zdroja na území SR. Zrazenú daň je platiteľ povinný odviesť správcovi dane najneskôr do 15. mája 2026, teda do pätnásteho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola platba uhradená. Táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 43 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sadzbu 35 % (14 000 €), správne právne odôvodnenie aj lehotu na odvedenie dane do 15. mája 2026."},"bez":{"odpoved":"Slovenská s.r.o. je povinná zraziť daň vyberanú zrážkou vo výške 35 % z odplaty, čo predstavuje 14 000 €. Táto sadzba sa uplatní, pretože príjemca platby je daňovníkom nespolupracujúceho štátu. Zrazenú daň je platiteľ povinný odviesť správcovi dane najneskôr do 15. mája 2026, teda do pätnásteho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola platba vykonaná. Povinnosť zraziť a odviesť daň vyplýva z § 43 ods. 1 a ods. 11 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sadzbu dane 35 % (14 000 €), dôvod uplatnenia z dôvodu nespolupracujúceho štátu aj presnú lehotu na odvedenie dane do 15. mája 2026."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Slovenská a.s. si prenajíma výrobnú halu v Nitre od spoločnosti so sídlom na Ukrajine, ktorá tu nemá stálu prevádzkareň a nepredložila potvrdenie správcu dane o platení preddavkov. Nájomné je 4 000 € mesačne a nájomné za marec 2026 uhradí 20. marca 2026. Akú sumu má slovenský nájomca zraziť a dokedy ju odviesť?","otazka_volna":"Máme prenajatú halu od ukrajinskej firmy, platíme im 4000 mesačne na účet. Účtovník vraví, že im nesmieme poslať celú sumu. Čo z toho máme strhnúť a kedy to odviesť?","spravna_odpoved":"Zrazí sumu na zabezpečenie dane vo výške 19 % z peňažného plnenia, teda 760 €, a odvedie ju správcovi dane do 15. apríla 2026; v rovnakej lehote podá oznámenie na tlačive FR SR. Príjem z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v SR nepodlieha dani vyberanej zrážkou, preto sa uplatní zabezpečenie dane podľa § 44 ods. 2, keďže Ukrajina nie je členským štátom EÚ ani zmluvnou stranou Dohody o EHP.","ustanovenie":"§ 44 ods. 2 a ods. 3 v spojení s § 16 ods. 1 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"okrem daňovníka podľa § 2 písm. t) alebo daňovníka štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, povinný zrážať sumu vo výške 19 % z peňažného plnenia","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-44","my":{"odpoved":"Slovenská a.s. je povinná z nájomného zraziť preddavok na zabezpečenie dane vo výške **760 €**. Tento preddavok musí odviesť správcovi dane najneskôr **do 15. apríla 2026**.\n\nTu je podrobné vysvetlenie a výpočet:\n\n### 1. Právny základ a dôvod zrážky\n\nKeďže príjem z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej na Slovensku plynie daňovníkovi so sídlom na Ukrajine (teda v štáte mimo EÚ a EHP), ktorý tu nemá stálu prevádzkareň, slovenský nájomca (platiteľ príjmu) je povinný pri výplate tohto príjmu zraziť preddavok na zabezpečenie dane.\n\nTento postup vyplýva z § 44 ods. 2 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Nejde o finálnu zrážkovú daň podľa § 43, ale o preddavok, ktorý si ukrajinská spoločnosť neskôr započíta vo svojom daňovom priznaní podanom na Slovensku.\n\n### 2. Výpočet sumy na zrazenie\n\nSadzba preddavku na zabezpečenie dane je **19 %** z vyplácaného príjmu.\n\n*   **Základ pre výpočet:** 4 000,00 € (mesačné nájomné)\n*   **Sadzba dane:** 19 %\n*   **Výpočet:** 4 000,00 € × 19 % = **760,00 €**\n\nSlovenská a.s. teda vyplatí ukrajinskej spoločnosti sumu zníženú o tento preddavok:\n4 000,00 € - 760,00 € = 3 240,00 €\n\n### 3. Lehota na odvod a oznámenie\n\nZrazený preddavok na zabezpečenie dane je platiteľ (Slovenská a.s.) povinný odviesť svojmu správcovi dane **do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola platba vykonaná** [Komentár k § 17 zákona č. 595/2003 Z. z.].\n\n*   **Dátum úhrady nájomného:** 20. marec 2026\n*   **Lehota na odvod preddavku:** do 15. apríla 2026\n\nDňa 15. apríla 2026 je streda, teda bežný pracovný deň, a lehota sa neposúva.\n\nV rovnakej lehote je platiteľ povinný podať správcovi dane aj **Oznámenie o zrazení a odvedení preddavku na daň zo zabezpečenia dane**.\n\n### Zhrnutie povinností pre Slovenská a.s.\n\n1.  **Zraziť** z platby nájomného sumu **760,00 €**.\n2.  **Odviesť** túto sumu na účet daňového úradu najneskôr **do 15. apríla 2026**.\n3.  **Oznámiť** zrazenie a odvedenie preddavku správcovi dane v tej istej lehote.\n4.  **Vystaviť** ukrajinskej spoločnosti potvrdenie o zrazenom preddavku, ktoré bude potrebovať pre svoje daňové priznanie.\n\n**Dôležité upozornenie:** Zrazením preddavku nie je daňová povinnosť ukrajinskej spoločnosti na Slovensku vysporiadaná. Táto spoločnosť je povinná podať na Slovensku daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, v ktorom uvedie svoje príjmy z prenájmu, prípadne si uplatní daňové výdavky, a zrazený preddavok 760 € si odpočíta od výslednej daňovej povinnosti [Zdroj: 73_Prijmy_z_prenajmu_nehnutelnosti...].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zrážku na zabezpečenie dane vo výške 760 € (19 %) a lehotu na odvod a oznámenie do 15. apríla 2026 v súlade s § 44 ods. 2 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Slovenská a.s. je povinná z nájomného zraziť sumu 760 €. Ide o zabezpečenie dane sadzbou 19 % z príjmu plynúceho daňovníkovi z nezmluvného štátu alebo daňovníkovi, ktorý je rezidentom zmluvného štátu, v tomto prípade Ukrajiny. Táto povinnosť vyplýva z § 44 ods. 2 v spojení s § 16 ods. 1 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zrazenú sumu na zabezpečenie dane musí nájomca odviesť správcovi dane najneskôr do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k výplate, teda do 15. apríla 2026. Lehota na odvod je stanovená v § 44 ods. 3 citovaného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu zabezpečenia dane 760 € (19 %), lehotu na odvod do 15. apríla 2026 aj správny právny základ."},"bez":{"odpoved":"Slovenská a.s. je povinná z nájomného zraziť daň vo výške 760 € (19 % zo 4 000 €). Zrazenú daň musí odviesť správcovi dane najneskôr do 15. apríla 2026, keďže platba nájomného prebehla v marci. Táto povinnosť vyplýva z toho, že ide o príjem nerezidenta zo zdrojov na území SR, ktorý podlieha dani vyberanej zrážkou. Sadzba dane je stanovená v § 43 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Lehota na odvod dane je upravená v § 43 ods. 10 toho istého zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne aplikuje inštitút dane vyberanej zrážkou podľa § 43 namiesto zabezpečenia dane podľa § 44 zákona o dani z príjmov, čo podľa rubriky predstavuje nesprávne právne pravidlo."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Verejná obchodná spoločnosť so sídlom v Košiciach má dvoch spoločníkov; jedným je spoločnosť so sídlom v Srbsku (jej podiel nie je zdaňovaný na úrovni reverzného hybridného subjektu). Na srbského spoločníka pripadá za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2025 podiel na zisku 60 000 €, ktorý mu v.o.s. dosiaľ nevyplatila a ani vyplatiť neplánuje. Akú sumu a dokedy najneskôr musí v.o.s. zraziť?","otazka_volna":"Vo verejnej obchodke máme srbského spoločníka, na neho vyšiel zisk 60 tisíc za minulý rok. Nevyplácame mu nič, necháme to vo firme. Takže nemusíme nič riešiť, nie?","spravna_odpoved":"Musí. Sumu na zabezpečenie dane vo výške 19 %, teda 11 400 €, je v.o.s. povinná zraziť bez ohľadu na to, či podiel na zisku vyplatila, a to najneskôr do 31. marca 2026 — do troch mesiacov nasledujúcich po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ak zrážku vykoná v marci 2026, odvedie ju správcovi dane do 15. apríla 2026.","ustanovenie":"§ 44 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"suma na zabezpečenie dane sa zráža bez ohľadu na vyplatenie podielu na zisku najneskôr do troch mesiacov nasledujúcich po uplynutí zdaňovacieho obdobia","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-44","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky musí verejná obchodná spoločnosť (v.o.s.) zraziť a odviesť sumu na zabezpečenie dane vo výške **11 400 €**. Musí tak urobiť najneskôr do **31. marca 2026**, pričom odvod a oznámenie správcovi dane je potrebné vykonať do **15. apríla 2026**.\n\nPovinnosť vzniká bez ohľadu na to, či bol podiel na zisku spoločníkovi skutočne vyplatený.\n\n---\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nV danom prípade sa neuplatňuje zrážková daň podľa § 43, ale inštitút **zabezpečenia dane** podľa § 44 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Tento mechanizmus sa vzťahuje na príjmy spoločníkov v.o.s., ktorí sú daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou (t. j. zahraničné osoby).\n\n#### 1. Výška sumy na zabezpečenie dane\n\nKeďže spoločník je spoločnosť so sídlom v Srbsku (štát, ktorý nie je členom EÚ/EHP, ale nie je ani na zozname nespolupracujúcich štátov), uplatní sa sadzba **19 %**.\n\n**Výpočet:**\n| Položka | Hodnota |\n| :--- | :--- |\n| Podiel na zisku za rok 2025 | 60 000,00 € |\n| Sadzba na zabezpečenie dane | 19 % |\n| **Suma na zabezpečenie dane** | **11 400,00 €** |\n\n```python\nimport accounteer_tools\nprint(accounteer_tools.vypocitaj.vypocitaj(vyraz=\"60000 * 0.19\", formatovat=True))\n```\n> 11400.0\n\n#### 2. Lehoty\n\nZákon o dani z príjmov stanovuje pre v.o.s. a jej spoločníkov špecifické lehoty, ktoré sú nezávislé od skutočnej výplaty podielu na zisku.\n\n*   **Lehota na zrazenie sumy:** Suma na zabezpečenie dane sa musí zraziť **najneskôr do troch mesiacov nasledujúcich po uplynutí zdaňovacieho obdobia** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 44 ods. 2].\n    *   Zdaňovacie obdobie: kalendárny rok 2025 (končí 31. 12. 2025).\n    *   Tri mesiace po uplynutí: január, február, marec 2026.\n    *   Konečný termín na zrazenie: **31. marec 2026**.\n\n*   **Lehota na odvod a oznámenie:** Zrazenú sumu je v.o.s. povinná odviesť správcovi dane a zároveň túto skutočnosť oznámiť na predpísanom tlačive **do pätnásteho dňa kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 44 ods. 3].\n    *   Keďže zrazenie prebehne najneskôr v marci 2026, odvod a oznámenie sa týkajú tohto mesiaca.\n    *   Konečný termín na odvod a oznámenie: **15. apríl 2026**.\n\n```python\nimport accounteer_tools\nprint(accounteer_tools.posunNaPracovnyDen.posun_na_pracovny_den(datum=\"2026-03-31\"))\nprint(accounteer_tools.posunNaPracovnyDen.posun_na_pracovny_den(datum=\"2026-04-15\"))\n```\n> {\"vstupny_datum\":\"2026-03-31\",\"den_v_tyzdni\":\"Utorok\",\"sviatok_nazov\":null,\"posunuty_datum\":\"2026-03-31\",\"poznamka\":\"Vstupný dátum je pracovný deň.\"}\n> {\"vstupny_datum\":\"2026-04-15\",\"den_v_tyzdni\":\"Streda\",\"sviatok_nazov\":null,\"posunuty_datum\":\"2026-04-15\",\"poznamka\":\"Vstupný dátum je pracovný deň.\"}\n\n#### Dôležité upozornenie\n\nSuma zrazená na zabezpečenie dane nie je finálnou daňou. Pre srbského spoločníka predstavuje **preddavok na daň**, ktorý si môže odpočítať v daňovom priznaní podanom v Slovenskej republike [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43 ods. 7, princíp sa aplikuje obdobne]. Ak by jeho celková daňová povinnosť v SR bola nižšia ako zrazená suma, vznikol by mu nárok na vrátenie daňového preplatku.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu na zabezpečenie dane 11 400 € (19 %), lehotu na zrazenie do 31. marca 2026 a lehotu na odvod do 15. apríla 2026 v súlade s § 44 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Verejná obchodná spoločnosť musí zraziť daň vo výške 4 200 €. Sadzba dane pre podiely na zisku za zdaňovacie obdobie 2025 je 7 % z príjmu, ktorý predstavuje podiel na zisku spoločníka v.o.s. s obmedzenou daňovou povinnosťou. Keďže podiel na zisku nebol vyplatený, spoločnosť bola povinná zraziť daň najneskôr do 31. marca 2026. Táto lehota je posledným dňom tretieho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom bol zisk vytvorený. Právnym základom je § 43 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 3 písm. r) a § 43 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu (4 200 € namiesto 11 400 €) aj nesprávnu sadzbu a právny inštitút (zrážková daň 7 % podľa § 43 namiesto zabezpečenia dane 19 % podľa § 44)."},"bez":{"odpoved":"Verejná obchodná spoločnosť je povinná zraziť daň vo výške 11 400 €, čo predstavuje 19 % sadzbu dane z podielu na zisku 60 000 €. Lehota na zrazenie dane uplynula 31. marca 2026. Povinnosť zraziť daň vzniká najneskôr do troch mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia (2025), a to bez ohľadu na to, či bol podiel na zisku skutočne vyplatený. Táto povinnosť vyplýva z § 43 ods. 2, ods. 3 písm. g) a najmä z § 43 ods. 15 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Keďže lehota uplynula, spoločnosť je v omeškaní.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uplatňuje nesprávny právny inštitút a predpis (zrážková daň podľa § 43 namiesto zabezpečenia dane podľa § 44 zákona o dani z príjmov), čo podľa rubriky znamená nesprávnosť."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Slovenská s.r.o. kupuje v roku 2026 pozemok v Trnave od spoločnosti so sídlom v Srbsku za 250 000 €. Srbská spoločnosť jej pred úhradou kúpnej ceny predložila potvrdenie od správcu dane, že na Slovensku platí preddavky na daň podľa § 42. Akú sumu na zabezpečenie dane má kupujúci zraziť?","otazka_volna":"Kupujeme pozemok od srbskej firmy za štvrť milióna. Doniesli nám nejaký papier z daňového úradu, že platia preddavky. Máme im aj tak strhnúť tých 19 percent?","spravna_odpoved":"Zrazí 0 €. Platiteľ dane nezrazí sumu na zabezpečenie dane podľa § 44 ods. 2, ak daňovník predloží potvrdenie od správcu dane, že platí preddavky na daň podľa § 34 alebo § 42, ak správca dane nerozhodne inak. Kúpna cena sa teda uhradí v plnej výške.","ustanovenie":"§ 44 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Platiteľ dane nezrazí sumu na zabezpečenie dane podľa odseku 2, ak daňovník predloží potvrdenie od správcu dane, že platí preddavky na daň podľa § 34 alebo § 42","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-44","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky **nemá kupujúci povinnosť zraziť žiadnu sumu na zabezpečenie dane.**\n\nDôvodom je práve potvrdenie od správcu dane, ktoré vám srbská spoločnosť predložila.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Všeobecné pravidlo (kedy sa daň zráža):**\n    Príjem z predaja nehnuteľnosti umiestnenej na Slovensku sa považuje za príjem zo zdroja na území SR, aj keď ho poberá zahraničná osoba (daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou). Slovenský kupujúci (platiteľ dane) je v takom prípade povinný pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrady v prospech zahraničnej osoby zraziť sumu na zabezpečenie dane z príjmov. Štandardná sadzba pre tento typ príjmu je 19 %.\n\n2.  **Zákonná výnimka (váš prípad):**\n    Zákon o dani z príjmov však stanovuje dôležitú výnimku. Podľa § 44 ods. 4 tohto zákona platí, že platiteľ dane (slovenská s.r.o.) **nezrazí sumu na zabezpečenie dane**, ak mu daňovník (srbská spoločnosť) predloží potvrdenie od správcu dane, že si v Slovenskej republike platí preddavky na daň podľa § 42 [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 44, ods. 4].\n\n3.  **Aplikácia na vašu situáciu:**\n    Keďže srbská spoločnosť vám predložila presne toto potvrdenie, podmienka pre uplatnenie výnimky je splnená. Vaša spoločnosť teda vyplatí srbskej spoločnosti celú kúpnu cenu 250 000 € bez akejkoľvek zrážky.\n\n### Povinnosti zúčastnených strán\n\n*   **Slovenská s.r.o. (kupujúci):** Vašou jedinou povinnosťou je uchovať si kópiu potvrdenia od správcu dane pre prípad daňovej kontroly, aby ste vedeli preukázať, prečo ste sumu na zabezpečenie dane nezrazili.\n*   **Srbská spoločnosť (predávajúci):** Tým, že platí preddavky, preberá na seba zodpovednosť za vysporiadanie daňovej povinnosti na Slovensku. Po skončení zdaňovacieho obdobia je povinná podať na Slovensku daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb, v ktorom uvedie príjem z predaja pozemku, a zaplatiť výslednú daň.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPre vašu právnu istotu si od srbskej spoločnosti vyžiadajte originál alebo úradne osvedčenú kópiu spomínaného potvrdenia a založte si ju k účtovným dokladom viažucim sa k tejto transakcii. Tým budete plne chránení pri prípadnej kontrole.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že kupujúci nezrazí žiadnu sumu na zabezpečenie dane (0 €) a správne cituje zákonnú výnimku podľa § 44 ods. 4 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Kupujúci v tomto prípade nezrazí žiadnu sumu na zabezpečenie dane. Dôvodom je, že predávajúca srbská spoločnosť predložila potvrdenie od správcu dane o platení preddavkov na daň. Táto výnimka z povinnosti zraziť sumu na zabezpečenie dane je upravená v § 44 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Za štandardných okolností by inak kupujúci bol povinný zraziť sumu 47 500 € (19 % z 250 000 €).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že kupujúci nezrazí žiadnu sumu (0 €), a správne sa odvoláva na výnimku podľa § 44 ods. 4 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Kupujúci nezrazí žiadnu sumu na zabezpečenie dane. Suma zrazená na zabezpečenie dane je 0 €. Povinnosť zraziť daň sa neuplatní, ak daňovník z iného členského štátu alebo zmluvného štátu predloží platiteľovi dane potvrdenie od správcu dane, že si platí preddavky na daň z príjmov. Táto výnimka je upravená v § 44 ods. 3 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Hoci je výsledná suma 0 € správna, v odôvodnení je uvedené nesprávne právne ustanovenie (§ 44 ods. 3 písm. c namiesto § 44 ods. 4 zákona o dani z príjmov)."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Správca dane doručil slovenskej stavebnej firme rozhodnutie, ktorým jej uložil zrážať pri peňažnom plnení poskytovanom inému daňovníkovi (tuzemskému subdodávateľovi) sumu na zabezpečenie dane. Firma automaticky použila 19 % ako pri nerezidentoch. Akú sadzbu ukladá § 44 ods. 1 a za čo sa zrazená suma považuje?","otazka_volna":"Prišlo nám rozhodnutie z daňového, že máme subdodávateľovi strhávať zabezpečenie dane. Koľko percent a čo to pre neho vlastne je?","spravna_odpoved":"Rozhodnutím podľa § 44 ods. 1 môže správca dane uložiť zrážať sumu vo výške 9,5 % z peňažného plnenia, nie 19 %. Zrazená suma zabezpečenia dane sa považuje za preddavok na daň daňovníka, ktorému bolo plnenie poskytnuté, a odvádza sa do pätnásteho dňa každého kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac.","ustanovenie":"§ 44 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Správca dane môže rozhodnutím uložiť fyzickým osobám a právnickým osobám, aby pri peňažnom plnení poskytnutom inému daňovníkovi zrážali na zabezpečenie dane sumu vo výške 9,5 % z peňažného plnenia.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-44","my":{"odpoved":"Na základe rozhodnutia správcu dane mala vaša firma uplatniť sadzbu **9,5 %**. Zrazená suma na zabezpečenie dane sa považuje za **preddavok na daň** subdodávateľa.\n\nSadzba 19 %, ktorú ste omylom použili, sa vzťahuje na zabezpečenie dane pri platbách daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidentom), nie na tuzemské subjekty na základe individuálneho rozhodnutia správcu dane [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 44, ods. 1 a 2].\n\n### Podrobný rozbor podľa § 44 Zákona o dani z príjmov\n\n1.  **Sadzba pri rozhodnutí správcu dane (§ 44 ods. 1):**\n    *   Ak správca dane vydá rozhodnutie, ktorým uloží povinnosť zrážať sumu na zabezpečenie dane pri platbe inému (aj tuzemskému) daňovníkovi, sadzba je **9,5 %** z peňažného plnenia.\n    *   Toto je presne vaša situácia – konali ste na základe rozhodnutia správcu dane voči tuzemskému partnerovi.\n\n2.  **Sadzby pri platbách nerezidentom (§ 44 ods. 2):**\n    *   **19 %**: Táto sadzba sa uplatňuje zo zákona (bez potreby osobitného rozhodnutia) pri platbách daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou (napr. zahraničnému dodávateľovi), ktorý nie je z EHP.\n    *   **35 %**: Táto sadzba sa uplatňuje pri platbách daňovníkovi z nespolupracujúceho štátu.\n\n3.  **Povaha zrazenej sumy:**\n    *   Zrazená suma (v správnej výške 9,5 %) sa považuje za preddavok na daň vášho subdodávateľa [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 44, ods. 1]. Subdodávateľ si túto sumu zohľadní vo svojom daňovom priznaní ako už zaplatený preddavok, čím si zníži svoju výslednú daňovú povinnosť.\n\n4.  **Zodpovednosť platiteľa dane:**\n    *   Je dôležité si uvedomiť, že ak platiteľ dane (vaša firma) nevykoná zrážku v správnej výške alebo ju včas neodvedie, zodpovedá za túto daň, ako keby ju sám nezaplatil [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 44, ods. 6].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOkamžite opravte svoj postup a pri ďalších platbách tomuto subdodávateľovi zrážajte sumu na zabezpečenie dane v správnej výške 9,5 %. Ak ste už nesprávne zrazenú a odvedenú sumu (19 %) oznámili správcovi dane, odporúčam podať opravné oznámenie a vzniknutý preplatok vysporiadať so subdodávateľom. Vždy si dôkladne prečítajte celé rozhodnutie správcu dane, kde by mali byť všetky podmienky presne špecifikované.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sadzbu 9,5 % podľa § 44 ods. 1 zákona o dani z príjmov aj skutočnosť, že zrazená suma sa považuje za preddavok na daň subdodávateľa."},"google":{"odpoved":"Správca dane môže podľa § 44 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov rozhodnutím uložiť povinnosť zrážať na zabezpečenie dane sumu vo výške 9,5 % z peňažného plnenia. Stavebná firma teda nemala použiť sadzbu 19 %, ktorá sa uplatňuje pri zabezpečení dane u daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidentov) podľa § 44 ods. 2. Suma zrazená na zabezpečenie dane sa podľa zákona považuje za preddavok na daň. Tento preddavok si subdodávateľ zohľadní pri podaní svojho daňového priznania. Ak by subdodávateľ daňové priznanie nepodal, správca dane môže rozhodnúť, že zrazením tejto sumy je jeho daňová povinnosť splnená.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sadzbu 9,5 % podľa § 44 ods. 1 aj skutočnosť, že zrazená suma sa považuje za preddavok na daň."},"bez":{"odpoved":"Ustanovenie § 44 ods. 1 Zákona o dani z príjmov neukladá pevnú sadzbu, ale oprávňuje správcu dane určiť jej výšku v rozhodnutí, spravidla vo výške platnej sadzby dane z príjmov (aktuálne 21 %). Firma teda nemala použiť 19 % sadzbu, ktorá sa vzťahuje na daň vyberanú zrážkou podľa § 43. Zrazená suma na zabezpečenie dane sa považuje za preddavok na daň. Subdodávateľ si tento preddavok odpočíta od svojej daňovej povinnosti v daňovom priznaní. Vyplýva to z § 44 ods. 1 a 4 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že zákon neukladá pevnú sadzbu a správca dane určuje výšku spravidla vo výške 21 %, pričom § 44 ods. 1 zákona o dani z príjmov explicitne ustanovuje sadzbu vo výške 9,5 %."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov prenajalo strechu bytového domu na umiestnenie antény a počas roka 2025 mu bolo na účet fondu prevádzky, údržby a opráv pripísané nájomné v úhrnnej sume 3 000 €. Akú daň má spoločenstvo odviesť a dokedy?","otazka_volna":"Sme spoločenstvo vlastníkov, máme na streche anténu operátora, chodí nám za to nájom do fondu opráv, vlani tri tisíc. Musíme z toho platiť daň a kedy?","spravna_odpoved":"Ide o príjem fondu prevádzky, údržby a opráv zdaňovaný daňou vyberanou zrážkou sadzbou 19 %, teda 570 €. Platiteľom dane je samo spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov (alebo fyzická či právnická osoba, s ktorou vlastníci uzatvorili zmluvu o výkone správy), nie nájomca. Zákonná lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo nájomné pripísané v prospech účtu fondu, teda do 31. januára 2026. Keďže 31. 1. 2026 pripadá na sobotu, posledným dňom lehoty je podľa § 27 ods. 4 daňového poriadku najbližší nasledujúci pracovný deň — pondelok 2. februára 2026. V tej istej lehote treba podať aj oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí Finančné riaditeľstvo SR.","ustanovenie":"§ 43 ods. 3 písm. g) a § 43 ods. 13 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v spojení s § 27 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)","citat":"Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-43.odsek-13","my":{"odpoved":"Áno, z tohto príjmu je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov (SVB) povinné odviesť **zrážkovú daň vo výške 19 %, čo z príjmu 3 000 € predstavuje 570 €**. Daň je potrebné odviesť a zároveň podať oznámenie správcovi dane najneskôr do **2. februára 2026**.\n\n---\n\n### Podrobnosti a legislatívny rámec\n\nPríjmy z prenájmu spoločných častí domu (ako je strecha), ktoré sú príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv, podliehajú dani vyberanej zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov.\n\n*   **Platiteľ dane:** V tomto prípade je platiteľom dane priamo spoločenstvo vlastníkov bytov [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 43 ods. 13].\n*   **Sadzba dane:** Uplatní sa všeobecná sadzba zrážkovej dane vo výške **19 %** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43 ods. 1].\n\n### Povinnosti spoločenstva\n\nAko platiteľ dane má SVB dve hlavné povinnosti, ktoré musí splniť v rovnakej lehote:\n\n1.  **Odviesť daň:** Zaplatiť vypočítanú daň na účet daňového úradu.\n2.  **Podať oznámenie:** Predložiť správcovi dane \"Oznámenie platiteľa dane o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou\" na predpísanom tlačive. Vzor tlačiva je zverejnený na webovom sídle Finančnej správy SR.\n\n### Výpočet dane\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Príjem na účet fondu prevádzky, údržby a opráv za rok 2025 | 3 000,00 € |\n| Sadzba zrážkovej dane | 19 % |\n| **Daň na odvod (3 000,00 € × 19 %)** | **570,00 €** |\n\n### Termíny za rok 2025\n\nZákon stanovuje lehotu na odvod dane a podanie oznámenia **do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka**, v ktorom boli príjmy pripísané na účet fondu [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43 ods. 13].\n\n*   **Zdaňovacie obdobie:** Kalendárny rok 2025.\n*   **Zákonná lehota:** do 31. januára 2026.\n*   **Posun lehoty:** Keďže 31. január 2026 pripadá na sobotu, lehota sa v súlade s Daňovým poriadkom posúva na najbližší nasledujúci pracovný deň.\n*   **Konečný termín na odvod dane a podanie oznámenia:** **Pondelok, 2. februára 2026**.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDaň zrazená a odvedená týmto spôsobom sa považuje za definitívne vysporiadanú. To znamená, že spoločenstvo už tento príjem neuvádza v žiadnom ďalšom daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza druh dane (daň vyberaná zrážkou), sadzbu (19 %), výšku dane (570 €), ako aj presnú lehotu a posun termínu na 2. februára 2026 vrátane povinnosti podať oznámenie."},"google":{"odpoved":"Spoločenstvo je povinné odviesť daň z príjmov právnických osôb vo výške 300 €. Príjem z prenájmu vo výške 3 000 € podlieha zníženej sadzbe dane 10 %, nakoľko celkové zdaniteľné príjmy spoločenstva za rok 2025 nepresiahli hranicu 100 000 €. Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2025 je potrebné podať a daň zaplatiť najneskôr do 31. marca 2026. Sadzbu dane pre právnické osoby upravuje § 15 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Lehotu na podanie daňového priznania a splatnosť dane ustanovuje § 49 uvedeného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza daň z príjmov právnických osôb so sadzbou 10 % (300 €) s lehotou do 31. marca 2026 namiesto zrážkovej dane so sadzbou 19 % (570 €) so splatnosťou do 2. februára 2026."},"bez":{"odpoved":"Spoločenstvo je povinné z tohto príjmu zaplatiť daň z príjmov právnickej osoby vo výške 630 €. Príjem z prenájmu spoločných častí domu je zdaniteľným príjmom, keďže od dane sú oslobodené len príjmy fondu plynúce z platieb vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Sadzba dane je 21 % podľa § 15 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Daňové priznanie za rok 2025 bolo potrebné podať a daň zaplatiť v lehote do 31. marca 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 49 ods. 2 citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je vecne nesprávna, pretože príjem fondu prevádzky, údržby a opráv z prenájmu sa zdaňuje zrážkovou daňou 19 % (570 €) s lehotou do konca januára (resp. 2. februára 2026), nie daňou z príjmov PO so sadzbou 21 % a daňovým priznaním do 31. marca 2026."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Občianskemu združeniu (daňovník nezaložený na podnikanie, zdaňovacím obdobím je kalendárny rok) bol 10. marca 2026 pripísaný výnos zo štátnych dlhopisov Slovenskej republiky vo výške 5 000 €. Kto je platiteľom dane, akou sadzbou sa výnos zdaní a dokedy treba daň odviesť?","otazka_volna":"Sme občianske združenie, kúpili sme štátne dlhopisy a teraz nám prišiel výnos päť tisíc. Banka vraj nič nezráža. Koľko z toho platíme a dokedy?","spravna_odpoved":"Platiteľom dane je samo občianske združenie, nie banka. Sadzba dane je 13 %, daň teda 650 € (prechodná sadzba 16 % podľa § 52zzzc ods. 3 sa vzťahovala len na výnosy vyplácané od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025). Zákonná lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, teda do 31. januára 2027; keďže 31. 1. 2027 pripadá na nedeľu, posledným dňom lehoty je podľa § 27 ods. 4 daňového poriadku pondelok 1. februára 2027. V rovnakej lehote treba podať aj oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive FR SR.","ustanovenie":"§ 43 ods. 3 písm. v), § 43 ods. 1 písm. d) a § 43 ods. 15 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov; § 52zzzc ods. 3 tohto zákona; § 27 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)","citat":"Títo platitelia sú povinní daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom im boli tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-43.odsek-15","my":{"odpoved":"Áno, výnos zo štátnych dlhopisov pripísaný občianskemu združeniu podlieha zdaneniu. Platiteľom dane je priamo občianske združenie formou tzv. samozdanenia, pričom sadzba dane pre rok 2026 je **13 %**. Daň je potrebné odviesť a zároveň podať oznámenie správcovi dane do **1. februára 2027**.\n\nTu je podrobný rozpis:\n\n### 1. Platiteľ dane: Samotné občianske združenie\n\nPri výnosoch z dlhopisov, ktoré plynú daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie (čo je aj prípad občianskeho združenia), je platiteľom dane samotný príjemca tohto výnosu. Ide o mechanizmus tzv. **samozdanenia** [Komentár k § 43 zákona č. 595/2003 Z. z.]. Združenie teda samo vypočíta, odvedie daň a podá oznámenie finančnej správe.\n\n### 2. Sadzba dane a výpočet\n\nNa zdanenie výnosov zo štátnych dlhopisov sa v prípade daňovníkov nezaložených na podnikanie uplatňuje osobitná sadzba dane vyberanej zrážkou. Pre zdaňovacie obdobie 2026 je táto sadzba vo výške **13 %**.\n\n*   **Základ dane:** 5 000,00 €\n*   **Sadzba dane:** 13 %\n*   **Výška dane na odvod:** 5 000,00 € × 13 % = **650,00 €**\n\n*Poznámka: Sadzba 16 % platila prechodne len pre zdaňovacie obdobie roka 2025 [Informácia FR SR č. 40/DZPaU/2024/I].*\n\n### 3. Lehota na odvod dane a podanie oznámenia\n\nObčianske združenie je povinné odviesť zrazenú daň a zároveň predložiť správcovi dane **„Oznámenie platiteľa dane podľa § 43 ods. 15 zákona č. 595/2003 Z. z.“** v rovnakej lehote.\n\nLehota je stanovená **do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia**, v ktorom bol príjem pripísaný [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 15].\n\n*   **Zdaňovacie obdobie:** kalendárny rok 2026\n*   **Koniec zdaňovacieho obdobia:** 31. december 2026\n*   **Lehota na odvod a oznámenie:** do 31. januára 2027\n\nKeďže 31. január 2027 pripadá na nedeľu, lehota sa v súlade s daňovým poriadkom posúva na najbližší nasledujúci pracovný deň, teda na **pondelok 1. februára 2027**.\n\n### Súhrn povinností\n\n| Položka | Hodnota | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Základ dane | 5 000,00 € | Výnos pripísaný 10. 3. 2026 |\n| Sadzba dane | 13 % | Sadzba pre rok 2026 |\n| **Výška dane na odvod** | **650,00 €** | Výpočet: 5 000 € × 0,13 |\n| Platiteľ dane | Občianske združenie | Samozdanenie |\n| **Lehota na odvod a oznámenie** | **1. február 2027** | Pôvodný termín 31. 1. 2027 je nedeľa |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza platiteľa dane (občianske združenie), sadzbu dane (13 %, t. j. 650 €) aj posunutú lehotu na odvod dane a podanie oznámenia (1. februára 2027)."},"google":{"odpoved":"Platiteľom dane z príjmov je občianske združenie ako daňovník nezaložený na podnikanie. Výnos zo štátnych dlhopisov Slovenskej republiky sa od roku 2026 zdaňuje zníženou sadzbou dane vo výške 13 % a zahŕňa sa do osobitného základu dane. Daňovú povinnosť si združenie vysporiada v daňovom priznaní podanom po skončení zdaňovacieho obdobia. Daň je splatná v lehote na podanie daňového priznania za rok 2026, teda do 31. marca 2027. Tieto pravidlá upravuje Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza vysporiadanie cez daňové priznanie a lehotu do 31. marca 2027 namiesto zrážkovej dane s lehotou na odvedenie do 1. februára 2027 (koniec mesiaca po zdaňovacom období)."},"bez":{"odpoved":"Platiteľom dane je subjekt, ktorý výnos vyplatil, napríklad Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity. Tento výnos podlieha dani vyberanej zrážkou sadzbou 19 % podľa § 43 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zrazením dane sa daňová povinnosť občianskeho združenia považuje za splnenú a tento príjem už neuvádza v daňovom priznaní. Platiteľ dane bol povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do 15. apríla 2026. Lehota na odvod dane vyplýva z § 43 ods. 11 citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne označila platiteľa dane (má ním byť samo združenie), uviedla chybnú sadzbu dane (19 % namiesto 13 %) aj nesprávnu lehotu na odvod dane (do 15. apríla 2026 namiesto 1. februára 2027)."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Lekárka — poskytovateľka zdravotnej starostlivosti — prijala v novembri 2026 od držiteľa registrácie lieku nepeňažné plnenie v hodnote 600 €, ktoré nesúvisí s klinickým skúšaním. Kto je platiteľom dane, aká je daň a dokedy ju treba odviesť?","otazka_volna":"Doktorka od nás dostala minulý mesiac nepeňažku za 600 eur od farmaceutickej firmy, nebolo to za klinické skúšanie. Kto to zdaňuje a kedy sa to platí?","spravna_odpoved":"Platiteľom dane je príjemca nepeňažného plnenia, teda samotná lekárka (nie držiteľ). Daň sa vyberá zrážkou sadzbou 19 %, teda 114 €. Odviesť ju musí do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí kalendárneho roka, teda najneskôr do 31. marca 2027, a v tej istej lehote predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane.","ustanovenie":"§ 43 ods. 3 písm. o) a § 43 ods. 17 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Platiteľom dane z nepeňažných plnení uvedených v odseku 3 písm. o) je príjemca nepeňažného plnenia.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-43","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky vám poskytujem podrobné vysvetlenie daňových povinností súvisiacich s prijatým nepeňažným plnením.\n\n**Platiteľom dane je samotná lekárka ako príjemca plnenia, daň predstavuje 114,00 € a musí ju odviesť (a zároveň podať oznámenie) správcovi dane najneskôr do 31. marca 2027.**\n\n---\n\n### Podrobný rozbor situácie\n\n#### 1. Kto je platiteľom dane?\n\nPri nepeňažnom plnení poskytnutom od držiteľa (napr. farmaceutickej spoločnosti) poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý nie je podnikateľom (napr. lekárka ako zamestnanec nemocnice), nastáva špecifická situácia.\n\n*   **Platiteľom dane je príjemca plnenia, teda samotná lekárka.** [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 43, ods. 17, písm. a)]\n*   Nejde o štandardnú situáciu, kedy daň zráža a odvádza ten, kto príjem vypláca. V tomto prípade je povinnosť prenesená priamo na lekárku.\n\n#### 2. Aká je výška dane?\n\nPríjem sa zdaňuje zrážkovou daňou. Sadzba dane je stanovená na **19 %**. [Zrážková daň – všeobecná sadzba (§ 43)]\n\nVýpočet dane je nasledovný:\n*   Základ dane (hodnota nepeňažného plnenia): 600,00 €\n*   Sadzba dane: 19 %\n*   **Daň na úhradu: 114,00 €** (`600,00 € * 0,19`)\n\n#### 3. Lehota na odvod a oznamovacia povinnosť\n\nLekárka má dve kľúčové povinnosti, ktoré musí splniť v rovnakej lehote:\n\n1.  **Odvod dane:** Zrazenú daň vo výške 114,00 € je povinná odviesť príslušnému správcovi dane (daňovému úradu).\n2.  **Podanie oznámenia:** Zároveň je povinná podať oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive predpísanom Finančnou správou SR.\n\nLehota na splnenie oboch povinností je **do konca tretieho kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom jej bolo nepeňažné plnenie poskytnuté**. [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 17, písm. a)]\n\n*   Plnenie poskytnuté v roku 2026.\n*   Lehota na odvod a oznámenie: **do 31. marca 2027** (tento deň pripadá na stredu, lehota sa neposúva).\n\n### Legislatívny rámec\n\n*   Prijaté nepeňažné plnenie sa považuje za ostatný príjem podľa **§ 8 ods. 1 písm. l) zákona o dani z príjmov**.\n*   Tento príjem podlieha dani vyberanej zrážkou podľa **§ 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov**, keďže nesúvisí s klinickým skúšaním. Príjmy z klinického skúšania sú z tohto režimu vyňaté a zdaňujú sa cez daňové priznanie. [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 8, ods. 13]\n\n### Povinnosti držiteľa (farmaceutickej spoločnosti)\n\nAj spoločnosť, ktorá plnenie poskytla, má voči vám a správcovi dane oznamovacie povinnosti:\n\n1.  **Voči lekárke:** Je povinná oznámiť vám výšku poskytnutého nepeňažného plnenia do 15. januára roka nasledujúceho po roku poskytnutia, teda do 15. januára 2027. [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 19]\n2.  **Voči správcovi dane:** Je povinná oznámiť daňovému úradu výšku plnenia a vaše identifikačné údaje do konca januára 2027. [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 17, písm. b)]\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nUistite sa, že od farmaceutickej spoločnosti dostanete do 15. januára 2027 písomné oznámenie o presnej hodnote poskytnutého nepeňažného plnenia. Tento dokument bude kľúčovým podkladom pre správny výpočet vašej daňovej povinnosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že platiteľom dane je lekárka, daň je 114 € (sadzba 19 %) a lehota na odvedenie dane a podanie oznámenia je do 31. marca 2027 v súlade s § 43 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Platiteľom dane z nepeňažného plnenia je lekárka ako prijímateľka tohto plnenia. Ide o daň vyberanú zrážkou vo výške 19 %, čo v tomto prípade predstavuje 114 €. Daň je potrebné odviesť správcovi dane do konca tretieho kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo plnenie prijaté. Pre plnenie prijaté v novembri 2026 je teda lehota na odvod dane 31. marec 2027. Táto povinnosť vyplýva z § 43 ods. 17 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza platiteľa dane (lekárku), výšku dane (114 € pri sadzbe 19 %) aj lehotu na jej odvedenie do 31. marca 2027 v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona."},"bez":{"odpoved":"Platiteľom dane je držiteľ registrácie lieku, ktorý nepeňažné plnenie poskytol. Daň sa vyberá zrážkou vo výške 19 %, čo v tomto prípade predstavuje 114 €. Držiteľ je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do 15. decembra 2026. Pre lekárku je daňová povinnosť z tohto príjmu vysporiadaná a v daňovom priznaní ho už neuvádza. Tento postup vyplýva z § 43 ods. 3 písm. h) v nadväznosti na § 43 ods. 11 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne označila za platiteľa dane poskytovateľa (držiteľa registrácie lieku) namiesto príjemcu (lekárky) a uviedla chybnú lehotu na odvedenie dane."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Tá istá lekárka nemá dosiaľ pridelené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka a nepeňažné plnenie od držiteľa prijala prvýkrát v novembri 2026. Akú lehotu má na oznámenie začatia poberania týchto plnení správcovi dane?","otazka_volna":"Doktorka prvýkrát zobrala nepeňažné plnenie od farma firmy a nemá žiadne číslo účtu na daňový úrad. Do kedy to musí niekomu ohlásiť?","spravna_odpoved":"Musí oznámiť správcovi dane začatie poberania týchto nepeňažných plnení do 15 dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom nepeňažné plnenie prijala, teda najneskôr 15. decembra 2026. Ak jej správca dane oznámi číslo účtu až po lehote na podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane, je povinná odviesť daň do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia.","ustanovenie":"§ 43 ods. 18 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"je povinný oznámiť správcovi dane začatie poberania týchto nepeňažných plnení do pätnástich dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom nepeňažné plnenie prijal","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-43","my":{"odpoved":"Na základe Vami uvedených informácií má lekárka lehotu na oznámenie začatia poberania nepeňažných plnení **do 15 dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom plnenie prijala**.\n\nKeďže plnenie prijala v novembri 2026, lehota na oznámenie je **do 15. decembra 2026**.\n\n### Podrobnosti\n\nTúto povinnosť upravuje Zákon o dani z príjmov pre prípady, kedy príjemca nepeňažného plnenia (v tomto prípade lekárka, ktorá je platiteľom dane z tohto príjmu) ešte nemá pridelené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka (tzv. OÚD).\n\n*   **Právny základ:** Povinnosť vyplýva z § 43 ods. 18 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.\n*   **Účel oznámenia:** Na základe tohto oznámenia správca dane pridelí lekárke číslo účtu, na ktoré bude následne odvádzať zrazenú daň.\n*   **Následný postup:** Po tom, ako správca dane lekárke oznámi pridelené číslo účtu, bude jej plynúť ďalšia lehota (spravidla 8 dní od doručenia) na odvedenie dane a predloženie formálneho oznámenia o zrazení a odvedení dane.\n\nJe dôležité dodržať túto počiatočnú 15-dňovú lehotu, aby sa predišlo prípadným sankciám za nesplnenie oznamovacej povinnosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza lehotu do 15 dní po uplynutí kalendárneho mesiaca (do 15. decembra 2026) vrátane správneho právneho základu a následného postupu."},"google":{"odpoved":"Lekárka je povinná oznámiť správcovi dane začatie poberania nepeňažných plnení do 15. decembra 2026. Táto lehota sa počíta ako pätnásť dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom nepeňažné plnenie prvýkrát prijala, čo je v tomto prípade november 2026. Uvedenú povinnosť jej ukladá § 43 ods. 18 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Na splnenie tejto povinnosti môže použiť formulár zverejnený Finančným riaditeľstvom SR. Registrácia pre daň z príjmov z tohto dôvodu nie je potrebná.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza lehotu do 15 dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, teda najneskôr do 15. decembra 2026."},"bez":{"odpoved":"Lekárka je povinná oznámiť začatie poberania nepeňažných plnení v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2026, teda najneskôr do 31. marca 2027. Táto predĺžená lehota platí, pretože ide o prvé prijatie takéhoto plnenia a daňovníčke dosiaľ nebolo pridelené číslo účtu správcu dane pre daň vyberanú zrážkou. Túto povinnosť ustanovuje § 43 ods. 17 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu do 31. marca 2027 namiesto zákonom stanovenej lehoty do 15 dní po uplynutí kalendárneho mesiaca (do 15. decembra 2026)."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Spoločníkovi bola 10. marca 2026 pri výplate vyrovnacieho podielu zrazená daň, o ktorej správnosti má pochybnosti, lebo mu podľa neho nebol odpočítaný splatený vklad. Dokedy môže požiadať platiteľa dane o vysvetlenie a akú lehotu má platiteľ dane na odpoveď?","otazka_volna":"Bývalému spoločníkovi sme vyplatili vyrovnací podiel a on tvrdí, že sme mu zle zrazili daň. Do kedy nás môže žiadať o vysvetlenie a do kedy mu musíme odpovedať?","spravna_odpoved":"O vysvetlenie môže požiadať platiteľa dane v lehote do 12 kalendárnych mesiacov odo dňa, keď k zrážke dane došlo, teda najneskôr do 10. marca 2027. Platiteľ dane je povinný písomne oznámiť požadované údaje do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti a v tej istej lehote prípadnú chybu opraviť; ak tak neurobí, daňovník môže podať sťažnosť správcovi dane do 60 dní.","ustanovenie":"§ 43a ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"môže požiadať o vysvetlenie platiteľa dane v lehote do 12 kalendárnych mesiacov odo dňa, keď k zrážke dane alebo preddavku na daň došlo","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-43a","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky platia pre žiadosť o vysvetlenie k zrazenej dani a odpoveď platiteľa presné lehoty. Spoločník môže požiadať o vysvetlenie **do 12 kalendárnych mesiacov** od zrazenia dane a spoločnosť má na odpoveď **30 dní**.\n\nPodrobný postup a lehoty sú upravené v zákone o dani z príjmov.\n\n### Lehoty podľa zákona\n\nCelý postup upravuje § 43a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.\n\n1.  **Lehota pre daňovníka (spoločníka) na podanie žiadosti:**\n    *   Spoločník môže požiadať platiteľa dane (spoločnosť) o vysvetlenie k zrazenej dani **do 12 kalendárnych mesiacov odo dňa, keď bola daň zrazená** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43a].\n    *   Keďže daň bola zrazená 10. marca 2026, posledný deň na podanie žiadosti je **10. marec 2027**.\n\n2.  **Lehota pre platiteľa dane (spoločnosť) na odpoveď:**\n    *   Spoločnosť je povinná písomne odpovedať a prípadnú chybu opraviť **do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti** od spoločníka [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43a].\n\n### Postup v praxi\n\n| Krok                                       | Lehota                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                            ","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza lehotu 12 mesiacov (do 10. marca 2027) na žiadosť o vysvetlenie a lehotu 30 dní pre platiteľa dane na odpoveď a nápravu podľa § 43a zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Ak máte pochybnosti o správnosti zrazenej dane, môžete požiadať platiteľa dane o vysvetlenie do 12 kalendárnych mesiacov odo dňa, kedy k zrážke došlo, teda do 10. marca 2027. V žiadosti je potrebné uviesť dôvody vašich pochybností. Platiteľ dane je povinný písomne odpovedať a prípadnú chybu opraviť do 30 dní od doručenia vašej žiadosti. Tento postup upravuje § 43a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza lehotu 12 mesiacov na požiadanie o vysvetlenie (do 10. marca 2027) aj 30-dňovú lehotu pre platiteľa dane na písomnú odpoveď a nápravu v súlade s § 43a zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Spoločník môže požiadať platiteľa dane (spoločnosť) o vysvetlenie najneskôr do 12 mesiacov odo dňa zrazenia dane, teda do 10. marca 2027. Platiteľ dane je povinný písomne odpovedať do 30 dní odo dňa doručenia tejto žiadosti. V odpovedi musí oznámiť požadované údaje alebo informovať o vykonanej oprave. Tento postup upravuje § 75 ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správne lehoty (12 mesiacov, teda do 10. marca 2027, a 30 dní na odpoveď platiteľa dane) v súlade s referenciou."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Spoločníkovi — fyzickej osobe, rezidentovi SR — zanikla účasť v s.r.o. a vznikol mu nárok na vyrovnací podiel 18 000 €. Jeho splatený vklad bol 5 000 €. Výška vyrovnacieho podielu sa určila na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie kalendárneho roka 2025. Aký je základ dane a koľko sa zrazí?","otazka_volna":"Vystúpil nám spoločník, vyplácame mu vyrovnací podiel 18 tisíc, vklad mal 5 tisíc. Závierka za minulý rok. Z čoho a koľko mu strhnúť?","spravna_odpoved":"Základom dane pre daň vyberanú zrážkou je vyrovnací podiel znížený o hodnotu splateného vkladu, teda 18 000 − 5 000 = 13 000 €. Keďže výška vyrovnacieho podielu sa určila zo závierky za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2025, uplatní sa sadzba 7 % a zrazená daň je 910 €. Spoločníkovi sa vyplatí 17 090 €.","ustanovenie":"§ 43 ods. 3 písm. r), § 43 ods. 5 písm. d) a § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov; § 52zzzb ods. 5 písm. c) tohto zákona","citat":"je vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku znížený o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f)","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-43","my":{"odpoved":"Na základe vašich údajov je základ dane **13 000 €** a zrazená daň z vyrovnacieho podielu bude **910 €**. Spoločnosť vyplatí spoločníkovi čistú sumu 17 090 €.\n\nTu je podrobný výpočet a vysvetlenie:\n\n### 1. Výpočet základu dane\n\nZákladom dane pri vyrovnacom podiele je jeho celková výška znížená o hodnotu splateného vkladu spoločníka.\n\n*   **Vzorec:** Základ dane = Vyrovnací podiel - Splatený vklad\n*   **Výpočet:** 13 000 € = 18 000 € - 5 000 €\n\nTento postup vyplýva z § 43 ods. 5 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len \"ZDP\").\n\n### 2. Sadzba a výpočet dane\n\nKeďže sa výška vyrovnacieho podielu určila na základe účtovnej závierky za obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2025, uplatní sa sadzba dane vo výške **7 %**.\n\n*   **Vzorec:** Zrazená daň = Základ dane × Sadzba dane\n*   **Výpočet:** 910 € = 13 000 € × 7 %\n\n### Súhrn výpočtu\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Vyrovnací podiel | 18 000,00 € |\n| Odpočítateľná položka (splatený vklad) | - 5 000,00 € |\n| **Základ dane** | **13 000,00 €** |\n| Sadzba dane | 7 % |\n| **Zrazená daň zrážkou (§ 43 ZDP)** | **910,00 €** |\n| **Suma na výplatu spoločníkovi** | **17 090,00 €** |\n\n### Legislatívny rámec a povinnosti\n\n*   **Predmet dane:** Vyplatený vyrovnací podiel je pre fyzickú osobu zdaniteľným príjmom podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP.\n*   **Spôsob zdanenia:** Daň sa z tohto príjmu vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. r) ZDP.\n*   **Povinnosti spoločnosti (platiteľa dane):** Spoločnosť, ktorá podiel vypláca, je povinná zraziť daň pri výplate a odviesť ju správcovi dane najneskôr do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci výplaty. Zároveň musí v tejto lehote podať Oznámenie o zrazení a odvedení dane (pre rok 2026 na tlačive OZN4311v26) [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 10 a 11].\n*   **Povinnosti spoločníka (príjemcu):** Vykonaním zrážky dane sa daňová povinnosť spoločníka považuje za splnenú. Tento príjem už **neuvádza vo svojom daňovom priznaní** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 6].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam, aby si spoločník od spoločnosti vyžiadal potvrdenie o vyplatení vyrovnacieho podielu, kde bude jasne uvedená celková suma, odpočítaný vklad, základ dane a výška zrazenej dane. Tento doklad slúži na jeho vlastnú evidenciu a pre prípadnú budúcu kontrolu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, správne určila základ dane 13 000 €, sadzbu dane 7 % aj zrazenú daň 910 € s plne korektným právnym odôvodnením."},"google":{"odpoved":"Základ dane je 13 000 €, čo predstavuje rozdiel medzi vyplateným vyrovnacím podielom (18 000 €) a hodnotou splateného vkladu (5 000 €). Z tohto základu dane sa zrazí daň vo výške 910 €. Uplatní sa sadzba dane 7 %, keďže výška vyrovnacieho podielu bola určená na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za zdaňovacie obdobie začínajúce po 31. decembri 2024. Daň sa vyberá zrážkou, čím je daňová povinnosť spoločníka vysporiadaná. Právna úprava je obsiahnutá v § 3 ods. 1 písm. e) a § 43 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným právnym odôvodnením uvádza základ dane vo výške 13 000 € aj zrazenú daň 910 € pri 7 % sadzbe."},"bez":{"odpoved":"Základom dane je rozdiel medzi vyplateným vyrovnacím podielom a splateným vkladom, teda 13 000 € (18 000 € - 5 000 €). Z tohto základu dane sa zrazí daň vo výške 19 %, čo predstavuje 2 470 €. Daň zrazí a odvedie spoločnosť ako platiteľ dane zrážkovou daňou podľa § 43 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Tento príjem sa považuje za ostatný príjem z kapitálového majetku podľa § 8 ods. 1 písm. f) citovaného zákona. Zrazením dane je daňová povinnosť spoločníka vysporiadaná.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uplatnila nesprávnu sadzbu dane 19 % a vypočítala nesprávnu zrazenú daň 2 470 €, namiesto správnej sadzby 7 % a dane 910 €."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Ďalšiemu spoločníkovi tej istej s.r.o. zanikla účasť, jeho splatený vklad bol 20 000 €, ale vyrovnací podiel vyšiel len 12 000 €. Môže si rozdiel 8 000 € uplatniť ako stratu alebo ním znížiť iný základ dane?","otazka_volna":"Spoločník dal do firmy dvadsať tisíc a pri odchode dostal len dvanásť. Tých osem tisíc, čo prerobil, si vie niekde odpísať?","spravna_odpoved":"Nie. Ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel, na rozdiel sa neprihliada. Základ dane pre daň vyberanú zrážkou je 0 €, zrazená daň je 0 € a rozdiel 8 000 € nemožno uplatniť ako stratu ani ním znížiť iný základ dane. Vklady a podiely sa pritom posudzujú za každý podiel jednotlivo.","ustanovenie":"§ 43 ods. 5 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"ak je hodnota jednotlivého splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-43","my":{"odpoved":"Nie, **tento rozdiel vo výške 8 000 € si nemôže uplatniť ako daňovú stratu ani ním znížiť základ dane z iných príjmov.**\n\nZákon o dani z príjmov túto situáciu rieši jednoznačne. Ak je vyplatený vyrovnací podiel nižší ako splatený vklad spoločníka, na vzniknutý rozdiel (stratu) sa na daňové účely neprihliada.\n\n### Podrobné vysvetlenie a výpočet\n\nZáklad dane pri prijatí vyrovnacieho podielu sa určí ako rozdiel medzi vyplatenou sumou a hodnotou splateného vkladu. Zákon však explicitne stanovuje, že ak je tento rozdiel záporný, základ dane je nula.\n\nV súlade s legislatívou platí, že ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel, na rozdiel sa neprihliada [Zákon č. 595/2003 Z. z.].\n\n**Výpočet vo vašom prípade:**\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Príjem (vyplatený vyrovnací podiel) | 12 000 € | Príjem podľa § 8 ZDP |\n| Výdavok (hodnota splateného vkladu) | 20 000 € | Daňovo uznaný výdavok |\n| **Rozdiel (strata)** | **-8 000 €** | |\n| **Základ dane na zdanenie** | **0 €** | Na záporný rozdiel sa neprihliada. |\n\n### Zhrnutie\n\n*   **Daňová povinnosť:** Z tejto transakcie nevzniká žiadna daňová povinnosť, keďže základ dane je 0 €.\n*   **Uplatnenie straty:** Vzniknutú stratu 8 000 € nie je možné odpočítať od iných príjmov (napr. zo zamestnania, z podnikania, z prenájmu alebo z iných kapitálových príjmov).\n*   **Daňové priznanie:** Hoci je základ dane nulový, spoločník by mal túto transakciu uviesť v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb (typ B) v časti pre ostatné príjmy podľa § 8, kde uvedie príjem 12 000 € a výdavok 12 000 € (výdavok sa uplatní len do výšky príjmu), výsledkom čoho bude čiastkový základ dane 0 €.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne subsumuje vyrovnací podiel pod ostatné príjmy podľa § 8 a uvádzanie v daňovom priznaní, hoci ide o príjem zdaňovaný zrážkovou daňou podľa § 43 ods. 5 písm. d) ZDP, čo predstavuje nesprávne právne pravidlo v odôvodnení."},"google":{"odpoved":"Nie, rozdiel 8 000 € si spoločník nemôže uplatniť ako daňovú stratu, ani ním znížiť iný základ dane. Vyrovnací podiel je pre fyzickú osobu ostatným príjmom a pri jeho zdanení sa ako výdavok uplatňuje hodnota splateného vkladu. Ak je však splatený vklad (20 000 €) vyšší ako prijatý vyrovnací podiel (12 000 €), na tento rozdiel sa na daňové účely neprihliada. Tento postup vyplýva z § 8 ods. 2 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V takomto prípade je základ dane z tohto príjmu nulový.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa opiera o nesprávne právne pravidlo (§ 8 ods. 2 namiesto dane vyberanej zrážkou podľa § 43 ods. 5 písm. d) zákona o dani z príjmov), čo podľa rubriky znamená nesprávnosť."},"bez":{"odpoved":"Nie, tento rozdiel si ako daňovú stratu uplatniť nemôže. Pri príjmoch z vyrovnacieho podielu je možné uplatniť výdavok (splatený vklad) len do výšky tohto príjmu. Váš základ dane z tejto transakcie je teda 12 000 € (príjem) - 12 000 € (uznaný výdavok) = 0 €. Na výslednú stratu 8 000 € sa podľa zákona neprihliada a nie je možné ňou znížiť iný základ dane. Uvedené upravuje § 8 ods. 2 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa nesprávne odvoláva na právny režim § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov namiesto správneho ustanovenia o dani vyberanej zrážkou podľa § 43 ods. 5 písm. d)."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Slovenská s.r.o. vstúpila do likvidácie 15. novembra 2024. Likvidácia sa skončila a podiel na likvidačnom zostatku bol spoločníkovi — fyzickej osobe, rezidentovi SR — vyplatený 20. mája 2026. Akú sadzbu dane vyberanej zrážkou má likvidátor použiť a ktorá udalosť o nej rozhoduje?","otazka_volna":"Firmu sme dali do likvidácie na jeseň 2024, teraz v roku 2026 vyplácame spoločníkovi zvyšok. Koľko percent mu máme strhnúť, keď sa to platí až teraz?","spravna_odpoved":"Použije sadzbu 10 %. Rozhodujúci je deň vstupu spoločnosti do likvidácie, nie deň výplaty ani obdobie, za ktoré bol zisk vykázaný: sadzba 10 % sa uplatní, ak spoločnosť vstúpila do likvidácie najskôr 1. januára 2024, a sadzba 7 % až vtedy, ak vstúpila do likvidácie najskôr 1. januára 2025. Pri vstupe 15. novembra 2024 teda platí 10 %. Základom dane je likvidačný zostatok znížený o hodnotu splateného vkladu.","ustanovenie":"§ 52zzzb ods. 5 písm. b) a § 52zzz ods. 4 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak obchodná spoločnosť alebo družstvo vstúpilo do likvidácie najskôr 1. januára 2025","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-52zzzb","my":{"odpoved":"Správna sadzba dane vyberanej zrážkou je **10 %**. Rozhodujúcim momentom pre určenie sadzby dane je **dátum vstupu spoločnosti do likvidácie**, nie dátum výplaty podielu.\n\nPodľa platnej legislatívy sa sadzba dane z podielu na likvidačnom zostatku pre fyzickú osobu určuje nasledovne:\n\n*   **10 % sadzba:** Ak spoločnosť vstúpila do likvidácie do **31. decembra 2024** (vrátane).\n*   **7 % sadzba:** Ak spoločnosť vstúpi do likvidácie od **1. januára 2025**.\n\nKeďže vaša spoločnosť vstúpila do likvidácie 15. novembra 2024, uplatní sa sadzba dane vo výške 10 %. Dátum samotnej výplaty podielu v roku 2026 na výšku sadzby nemá vplyv.\n\n**Základ dane a výpočet:**\nZákladom dane, z ktorého likvidátor zrazí daň, je podiel na likvidačnom zostatku znížený o hodnotu splateného vkladu spoločníka [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 5, písm. d)].\n\n**Príklad:**\n*   Podiel na likvidačnom zostatku: 50 000 €\n*   Splatený vklad spoločníka: 5 000 €\n*   Základ dane: 50 000 € - 5 000 € = 45 000 €\n*   Zrazená daň: 45 000 € × 10 % = 4 500 €\n*   Spoločníkovi bude vyplatené: 50 000 € - 4 500 € = 45 500 €\n\n---\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nJe dôležité nezamieňať si pravidlá pre likvidačný zostatok s pravidlami pre dividendy (podiely na zisku). Pri dividendách rozhoduje o sadzbe dane obdobie, za ktoré bol zisk vytvorený (napr. zisk za rok 2024 podlieha 10 % dani, zisk za rok 2025 už 7 % dani), zatiaľ čo pri likvidačnom zostatku je kľúčový výhradne dátum vstupu do likvidácie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sadzbu 10 % a ako rozhodujúcu udalosť označuje dátum vstupu spoločnosti do likvidácie."},"google":{"odpoved":"Likvidátor má použiť sadzbu dane vo výške 10 %. Pre určenie sadzby dane je rozhodujúci deň vstupu spoločnosti do likvidácie, teda 15. november 2024, a nie deň výplaty podielu. Tento príjem predstavuje ostatný príjem z kapitálového majetku podľa § 8 v spojení s § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Daň sa vyberá zrážkou v súlade s § 43 uvedeného zákona. Zrazením dane sa daňová povinnosť spoločníka považuje za vysporiadanú.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sadzbu 10 % aj rozhodujúcu udalosť, ktorou je deň vstupu do likvidácie."},"bez":{"odpoved":"Likvidátor uplatní sadzbu dane vyberanej zrážkou vo výške 10 %. Rozhodujúcou udalosťou je deň výplaty podielu na likvidačnom zostatku, teda 20. máj 2026. Keďže spoločnosť vstúpila do likvidácie po 31. decembri 2023, uplatní sa právna úprava účinná v čase výplaty. Ide o príjem z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zrážku dane vo výške 10 % je platiteľ povinný vykonať podľa § 43 ods. 3 písm. h) citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že rozhodujúcou udalosťou je deň výplaty podielu na likvidačnom zostatku, pričom rozhodujúci je podľa prechodných ustanovení deň vstupu spoločnosti do likvidácie."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Českej s.r.o. (daňovník členského štátu EÚ, bez stálej prevádzkarne v SR, s nulovým podielom na základnom imaní platiteľa) bola pri výplate licenčných poplatkov za použitie softvéru zrazená daň, takže oslobodenie podľa § 13 ods. 2 písm. h) sa uplatniť nedalo. Česká s.r.o. mala s vývojom tohto softvéru vysoké vlastné náklady. Aké má na Slovensku možnosti?","otazka_volna":"Českej firme platíme za používanie ich softvéru, nie je náš spoločník, tak sme jej z licencie zrazili daň. Oni tvrdia, že na tom vývoji prerobili. Vedia si to na Slovensku nejako vysporiadať?","spravna_odpoved":"Áno. Daň vyberanú zrážkou z týchto licenčných poplatkov (príjem podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého bodu) môže česká s.r.o. považovať za preddavok na daň, odpočítať ho v daňovom priznaní podanom na Slovensku a ak zrazená daň prevyšuje vypočítanú výšku dane, má nárok na vrátenie daňového preplatku. Táto možnosť platí pre daňovníka členského štátu EÚ a daňovníka ďalších štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o EHP.","ustanovenie":"§ 43 ods. 6 písm. b) a § 43 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Ak sa daňovník podľa odseku 6 písm. a) až c) rozhodne daň vyberanú zrážkou z príjmov podľa odseku 6 písm. a) až c) považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-43","my":{"odpoved":"Áno, česká spoločnosť má v tejto situácii na Slovensku konkrétnu a veľmi výhodnú možnosť, ako zohľadniť svoje vysoké náklady.\n\nStručne povedané, môže si vybrať, či bude zrazenú daň považovať za finálnu, alebo podá na Slovensku daňové priznanie, v ktorom si uplatní náklady a zrazenú daň si započíta ako preddavok. Vzhľadom na vaše vysoké náklady je druhá možnosť takmer určite výhodnejšia.\n\nPoďme sa na obe možnosti pozrieť detailne:\n\n### Možnosť 1: Ponechať zrážkovú daň ako finálnu (štandardný postup)\n\nToto je základný režim, ktorý uplatnil váš slovenský partner.\n\n*   **Právny základ:** Licenčné poplatky za použitie softvéru sú príjmom zo zdroja na území SR [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 16, ods. 1, písm. e), bod 1]. Tieto príjmy podliehajú zrážkovej dani [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 2].\n*   **Sadzba dane:** Vďaka Zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a ČR (č. 238/2003 Z. z.) sa neuplatňuje štandardná 19 % sadzba, ale znížená sadzba **10 %**.\n*   **Ako to funguje:** Slovenský platiteľ zrazil 10 % z hrubej sumy licenčných poplatkov a odviedol ich slovenskému správcovi dane. Týmto je daňová povinnosť českej spoločnosti na Slovensku považovaná za vysporiadanú.\n*   **Nevýhoda:** Daň sa počíta z hrubého príjmu, bez ohľadu na akékoľvek náklady spojené s vývojom softvéru.\n\n### Možnosť 2: Podať daňové priznanie v SR a znížiť si základ dane o náklady (odporúčaný postup)\n\nToto je riešenie vášho problému s vysokými nákladmi. Zákon o dani z príjmov umožňuje daňovníkom z EÚ, aby zrážkovú daň nepovažovali za finálnu, ale len za preddavok.\n\n*   **Právny základ:** Daňovník z iného členského štátu EÚ môže zrazenú daň považovať za preddavok na daň a uplatniť si ho v daňovom priznaní podanom v SR [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 6].\n*   **Ako to funguje:**\n    1.  Česká s.r.o. podá na Slovensku daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za príslušné zdaňovacie obdobie (štandardne do 31. marca nasledujúceho roka, s možnosťou odkladu).\n    2.  V daňovom priznaní uvedie príjmy z licenčných poplatkov zo Slovenska.\n    3.  Proti týmto príjmom si uplatní daňovo uznateľné náklady, ktoré jej preukázateľne vznikli v súvislosti s vývojom softvéru (resp. ich pomernú časť).\n    4.  Vypočíta základ dane (príjmy - náklady) a z neho daňovú povinnosť podľa platnej sadzby dane z príjmov PO v SR.\n    5.  Sumu dane, ktorú zrazil slovenský partner (tých 10 %), si v daňovom priznaní uvedie ako zaplatený preddavok.\n\n*   **Výsledok:**\n    *   Ak bude vypočítaná daň z čistého zisku **nižšia** ako suma zrazenej dane (čo je pri vysokých nákladoch veľmi pravdepodobné), vznikne českej spoločnosti **daňový preplatok**. O jeho vrátenie môže požiadať priamo v daňovom priznaní.\n    *   Ak by bola daň z čistého zisku vyššia, rozdiel by bolo potrebné doplatiť.\n\n### Správne ste posúdili oslobodenie\n\nVaša poznámka k oslobodeniu podľa § 13 ods. 2 písm. h) ZDP je správna. Toto oslobodenie sa na vás nevzťahuje, pretože jednou z podmienok je, aby skutočný vlastník príjmov (česká s.r.o.) mal priamy podiel najmenej 25 % na základnom imaní platiteľa (slovenskej s.r.o.) nepretržite počas najmenej 24 mesiacov. Keďže máte nulový podiel, táto podmienka nie je splnená.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nVzhľadom na to, že ste mali s vývojom softvéru vysoké náklady, je pre vás **jednoznačne výhodnejšie zvoliť si možnosť č. 2**. Podajte na Slovensku daňové priznanie, uplatnite si v ňom príslušné náklady a požiadajte o vrátenie daňového preplatku. Hoci je to administratívne náročnejšie, finančný efekt bude pravdepodobne významný.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že daňovník z členského štátu EÚ môže zrazenú daň považovať za preddavok, podať v SR daňové priznanie, uplatniť si daňové náklady a žiadať o vrátenie daňového preplatku."},"google":{"odpoved":"Česká s.r.o. má možnosť po skončení zdaňovacieho obdobia podať na Slovensku daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby. V tomto daňovom priznaní si voči príjmom z licenčných poplatkov uplatní preukázateľné náklady, ktoré jej vznikli v súvislosti s vývojom softvéru. Zrazená daň sa bude považovať za preddavok na daň a započíta sa na úhradu celkovej daňovej povinnosti. Ak je suma zrazenej dane vyššia ako daň vypočítaná v priznaní, vznikne daňový preplatok, ktorý správca dane vráti. Táto možnosť vyplýva z § 43 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a daňové priznanie za rok 2026 je potrebné podať v lehote do 31. marca 2027.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza možnosť podať daňové priznanie, uplatniť súvisiace náklady, považovať zrazenú daň za preddavok a žiadať vrátenie vzniknutého daňového preplatku v súlade s § 43 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Česká s.r.o. môže zrazenú daň považovať za preddavok na daň a podať na Slovensku daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby. V daňovom priznaní si proti príjmom z licenčných poplatkov uplatní skutočné náklady, čím si zníži základ dane. Ak bude takto vypočítaná daň nižšia ako zrazený preddavok, vznikne jej nárok na vrátenie daňového preplatku. Pre príjmy za rok 2025 je lehota na podanie daňového priznania pri jej predĺžení do 30. septembra 2026. Túto možnosť upravuje § 43 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne zodpovedá referencii, správne uvádza možnosť považovať zrazenú daň za preddavok, podať daňové priznanie, uplatniť náklady a žiadať vrátenie preplatku podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Slovenský daňový rezident — živnostník — má príjmy z podnikania zo zmluvného štátu, kde boli preukázateľne zdanené. Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia pre tieto príjmy určuje metódu zápočtu dane. Prepočtom zistil, že metóda vyňatia príjmov by pre neho bola výhodnejšia. Môže si ju zvoliť?","otazka_volna":"Som živnostník, robil som v zahraničí a tam mi to zdanili. Vyšlo mi, že keby si tie príjmy vyjmem, platím menej. Môžem si to tak dať do priznania?","spravna_odpoved":"Nie. Možnosť zvoliť si metódu vyňatia príjmov, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší, sa podľa § 45 ods. 3 vzťahuje výlučne na príjmy zo závislej činnosti. Pri príjmoch z podnikania sa postupuje podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, teda metódou zápočtu dane.","ustanovenie":"§ 45 ods. 1 a ods. 3 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Metóda vyňatia príjmov podľa odseku 1 sa uplatní, ak daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou plynú príjmy zo závislej činnosti","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-45","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade si živnostník **nemôže zvoliť** metódu vyňatia príjmov, aj keď by pre neho bola výhodnejšia. Musí použiť metódu zápočtu dane, ktorú určuje príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nMožnosť zvoliť si výhodnejšiu metódu vyňatia príjmov namiesto metódy zápočtu dane je špecifická výnimka, ktorú Zákon o dani z príjmov povoľuje **výlučne pre príjmy zo závislej činnosti** (t. j. príjmy zo zamestnania podľa § 5).\n\nPodľa § 45 ods. 3 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov platí, že metódu vyňatia príjmov je možné použiť, ak daňovníkovi plynú **príjmy zo závislej činnosti** zo štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené a tento postup je pre daňovníka výhodnejší.\n\n**Vo vašom prípade:**\n*   Ste živnostník, vaše príjmy sú teda príjmami z podnikania podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov.\n*   Na tento druh príjmu sa uvedená výnimka nevzťahuje.\n*   Preto ste povinný postupovať striktne podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred vnútroštátnym zákonom [Komentár k § 45 zákona 595/2003 Z. z.].\n\n**Záver:**\nKeďže zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia pre vaše príjmy z podnikania určuje metódu zápočtu dane, musíte ju použiť. Voľba výhodnejšej metódy vyňatia je v tomto prípade vylúčená.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza záporné stanovisko a správne vysvetľuje, že výnimka podľa § 45 ods. 3 písm. c) sa vzťahuje výlučne na príjmy zo závislej činnosti, pričom živnostník musí postupovať podľa zmluvy metódou zápočtu."},"google":{"odpoved":"Nie, daňovník si nemôže zvoliť metódu zamedzenia dvojitého zdanenia. Pri zamedzení dvojitého zdanenia sa postupuje podľa príslušnej medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred vnútroštátnym zákonom. Ak zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia stanovuje pre daný druh príjmu metódu zápočtu dane, daňovník je povinný ju použiť. Možnosť voľby výhodnejšej metódy vyňatia príjmov sa vzťahuje len na príjmy zo závislej činnosti. Tento postup vyplýva z § 45 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru, že daňovník si metódu vybrať nemôže a musí použiť zápočet dane podľa zmluvy, pričom vecne správne uviedla, že výhodnejšia metóda vyňatia sa vzťahuje len na príjmy zo závislej činnosti."},"bez":{"odpoved":"Áno, môže si zvoliť metódu vyňatia príjmov, ak je pre neho výhodnejšia. Hoci medzinárodná zmluva určuje metódu zápočtu, slovenský zákon o dani z príjmov umožňuje daňovníkovi použiť metódu vyňatia. Podmienkou je, že ide o príjmy z podnikania (§ 6) zo zmluvného štátu, ktoré tam boli preukázateľne zdanené. Tento postup umožňuje § 45 ods. 3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Daňovník si teda môže vybrať pre neho priaznivejší postup.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru a uvádza nesprávne právne pravidlo, keďže možnosť použiť výhodnejšiu metódu vyňatia namiesto zápočtu sa podľa § 45 ods. 3 vzťahuje výlučne na príjmy zo závislej činnosti, nie na príjmy z podnikania."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Rezident SR mal za rok 2026 čiastkový základ dane zo závislej činnosti v SR 12 000 € a zo závislej činnosti v Rakúsku 18 000 €, ktorý bol v Rakúsku preukázateľne zdanený; uplatňuje metódu zápočtu dane. V priznaní si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka 4 661,11 €. Z akej sumy sa počíta percentuálny podiel príjmov zo zdrojov v zahraničí a koľko je?","otazka_volna":"Robil som doma aj v Rakúsku, doma základ 12 tisíc, v Rakúsku 18 tisíc, a ešte si odpočítavam nezdaniteľnú časť. Robím zápočet. Z čoho sa počíta ten percentuálny podiel zahraničia?","spravna_odpoved":"Percentuálny podiel sa počíta zo základu dane neznížený o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11, teda z 30 000 €, nie z 25 338,89 €. Podiel je 18 000 / 30 000 = 60,00 %. Touto percentuálnou sadzbou sa potom určí maximálna výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú možno započítať.","ustanovenie":"§ 45 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa rozumie celkovým základom dane (na účely zápočtu dane) základ dane neznížený o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-45","my":{"odpoved":"**Percentuálny podiel príjmov zo zahraničia sa počíta zo súčtu všetkých čiastkových základov dane (celkového základu dane) ešte pred jeho znížením o nezdaniteľné časti. Vo vašom prípade je to 60,00 %.**\n\nPodľa zákona o dani z príjmov sa na účely zápočtu dane rozumie celkovým základom dane základ dane neznížený o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 45].\n\n### Oprava vstupných údajov\n\nVami uvedená nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka (NČZD) vo výške 4 661,11 € nie je pre rok 2026 správna. Pre zdaňovacie obdobie 2026 platí ročná NČZD na daňovníka vo výške **5 966,73 €** (21-násobok platného životného minima 284,13 €). Táto oprava však nemá vplyv na výpočet samotného percentuálneho podielu.\n\n### Výpočet percentuálneho podielu\n\n1.  **Celkový základ dane (pred znížením o NČZD):**\n    *   Čiastkový základ dane zo SR: 12 000,00 €\n    *   Čiastkový základ dane z Rakúska: 18 000,00 €\n    *   **Spolu:** 12 000,00 € + 18 000,00 € = **30 000,00 €**\n\n2.  **Percentuálny podiel príjmov zo zahraničia:**\n    *   Vzorec: (Základ dane zo zahraničia / Celkový základ dane) × 100\n    *   Výpočet: (18 000,00 € / 30 000,00 €) × 100 = **60,00 %**\n\nTento percentuálny podiel (60,00 %) sa následne použije na výpočet maximálnej sumy dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné započítať na úhradu daňovej povinnosti v Slovenskej republike.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu celkového základu dane 30 000 € pred odpočítaním nezdaniteľnej časti aj vypočítaný podiel 60,00 % v súlade s § 45 ods. 1 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Percentuálny podiel príjmov zo zdrojov v zahraničí sa počíta zo súčtu čiastkových základov dane zo Slovenska a z Rakúska, teda zo sumy 30 000 € (12 000 € + 18 000 €). Tento podiel predstavuje 60 %. Vypočíta sa ako podiel čiastkového základu dane z Rakúska (18 000 €) a celkového základu dane pred znížením o nezdaniteľné časti (30 000 €). Uvedené percento je kľúčové pre výpočet maximálnej sumy dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné započítať. Tento postup vyplýva z aplikácie metódy zápočtu dane podľa § 45 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu 30 000 €, výsledný podiel 60 % aj správne právne odôvodnenie podľa § 45 ods. 1 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Percentuálny podiel príjmov zo zdrojov v zahraničí sa počíta z celkového základu dane, ktorý je znížený o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Celkový základ dane je vo vašom prípade 25 338,89 € (12 000 + 18 000 - 4 661,11). Percentuálny podiel príjmov zo zdrojov v zahraničí je 71,04 % (18 000 € / 25 338,89 €). Tento podiel slúži na výpočet maximálnej výšky dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné započítať. Uvedený postup vyplýva z § 45 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je vecne nesprávna, pretože základ dane nezákonne znížila o nezdaniteľnú časť a dospela k nesprávnej sume 25 338,89 € a chybnému podielu 71,04 % namiesto správnych 30 000 € a 60,00 %."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Rezident SR dostal v roku 2026 od zahraničnej banky v zmluvnom štáte úroky 4 000 €. Banka mu zrazila daň sadzbou 25 %, teda 1 000 €, hoci zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia umožňuje zdaniť úroky v štáte zdroja najviac sadzbou 10 %. Akú sumu si môže započítať v slovenskom daňovom priznaní?","otazka_volna":"Mám účet v zahraničnej banke, z úrokov 4000 mi zobrali 1000 eur dane, hoci podľa zmluvy mali brať len desatinu. Koľko si toho viem na Slovensku odpočítať?","spravna_odpoved":"Započítať si môže najviac 400 €, teda sumu, ktorá mohla byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade so zmluvou (10 % zo 4 000 €). Rozdiel 600 € si musí nárokovať späť u zahraničného správcu dane; na Slovensku ho započítať nemožno. Zápočet je zároveň limitovaný sumou dane pripadajúcou na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.","ustanovenie":"§ 45 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-45","my":{"odpoved":"V slovenskom daňovom priznaní za rok 2026 si môžete započítať daň vo výške **400 €**.\n\nHoci vám v zahraničí zrazili daň 1 000 €, na účely zápočtu sa môže použiť len suma, ktorú v štáte zdroja umožňuje zdaniť príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia.\n\n### Vysvetlenie a výpočet\n\nPri zdanení príjmov zo zahraničia, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, má táto medzinárodná zmluva prednosť pred slovenským zákonom o dani z príjmov. Ak sa uplatňuje metóda zápočtu dane, daň zaplatená v zahraničí sa započíta najviac do výšky, ktorú povoľuje zmluva, a zároveň najviac do výšky dane, ktorá by na tento príjem pripadala podľa slovenských predpisov [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 45 ods. 5].\n\nPostup výpočtu je nasledovný:\n\n1.  **Výpočet maximálnej dane podľa zmluvy:** Zmluva umožňuje zdaniť úroky v štáte zdroja maximálnou sadzbou 10 %.\n    *   Základ dane (príjem z úrokov): 4 000 €\n    *   Maximálna daň povolená zmluvou: 4 000 € × 10 % = **400 €**\n\n2.  **Výpočet dane podľa slovenských predpisov:** Príjem z úrokov zo zahraničia je príjmom z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o dani z príjmov. Tento príjem vstupuje do osobitného základu dane a zdaňuje sa sadzbou 19 % (platnou pre rok 2026 pre základ dane do 43 983,32 €).\n    *   Základ dane (príjem z úrokov): 4 000 €\n    *   Slovenská daň z tohto príjmu: 4 000 € × 19 % = **760 €**\n\n3.  **Určenie započítateľnej sumy:** Na zápočet sa použije **nižšia** z týchto dvoch súm.\n    *   Maximálna daň podľa zmluvy: 400 €\n    *   Slovenská daň: 760 €\n    *   **Suma na zápočet: 400 €**\n\n| Položka | Suma | Výpočet |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Príjem z úrokov zo zahraničia (§ 7 ZDP) | 4 000,00 € | |\n| Daň zrazená v zahraničí (25 %) | 1 000,00 € | |\n| **Limit 1: Max. daň podľa zmluvy (10 %)** | **400,00 €** | `4 000 € × 10 %` |\n| **Limit 2: Daň podľa slovenského zákona (19 %)** | **760,00 €** | `4 000 € × 19 %` |\n| **Suma dane na zápočet (nižšia z limitov)** | **400,00 €** | `min(400 €; 760 €)` |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nRozdiel medzi skutočne zrazenou daňou (1 000 €) a maximálnou daňou povolenou zmluvou (400 €), teda suma **600 €**, predstavuje daň zrazenú v zahraničí v rozpore so zmluvou. O vrátenie tohto preplatku musíte požiadať daňovú správu v danom zahraničnom štáte. K žiadosti budete pravdepodobne potrebovať potvrdenie o daňovej rezidencii, ktoré vám na požiadanie vydá váš miestne príslušný daňový úrad na Slovensku.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila sumu na zápočet vo výške 400 € s odôvodnením limitu podľa medzinárodnej zmluvy a správne uviedla nutnosť nárokovať zvyšných 600 € od zahraničného správcu dane."},"google":{"odpoved":"Na zápočet je možné v slovenskom daňovom priznaní uznať daň najviac do výšky, ktorú je štát zdroja oprávnený vybrať podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. V tomto prípade si daňovník môže započítať daň vo výške 400 €, čo zodpovedá 10 % sadzbe dane z príjmu 4 000 €. Zvyšnú daň vo výške 600 € si daňovník môže nárokovať na vrátenie v štáte zdroja príjmu. Tento postup vyplýva z § 45 ods. 3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza maximálnu sumu zápočtu 400 € aj postup pri zvyšných 600 €, pričom samotné vysvetlené právne pravidlo je správne."},"bez":{"odpoved":"V slovenskom daňovom priznaní si môžete započítať daň najviac do výšky 400 €. Táto suma zodpovedá maximálnej sadzbe 10 % z úrokov (4 000 €), ktorú umožňuje zdaniť príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia. Započítať možno len daň, ktorú možno v druhom zmluvnom štáte vybrať v súlade so zmluvou. Rozdiel vo výške 600 € predstavuje daň zaplatenú nad rámec zmluvy, o ktorej vrátenie musíte požiadať v zahraničí. Uvedený postup vyplýva z § 45 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza maximálnu sumu zápočtu 400 € (10 % zo 4 000 €) aj postup pre vrátenie preplatku 600 € v zahraničí v súlade s referenciou."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Zamestnávateľ vyplatí v júni 2026 zamestnancovi peňažné plnenie 700 € pri príležitosti obdobia letných dovoleniek („13. plat\"). Mzdárka počula, že 13. plat je do 500 € oslobodený od dane z príjmov. Koľko z tejto sumy je v roku 2026 oslobodených od dane?","otazka_volna":"Dávame chalanom v júni trinásty plat, sedemsto eur. Do päťsto to vraj nezdaňujeme, no nie? A odvody z toho tiež nie?","spravna_odpoved":"Oslobodených je 0 €. Oslobodenie 13. platu od dane z príjmov bolo zrušené a v zákone o dani z príjmov už neexistuje. Peňažné plnenie pri príležitosti obdobia letných dovoleniek sa podľa § 118 ods. 4 Zákonníka práce posudzuje ako mzda, takže celých 700 € je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti a vstupuje aj do vymeriavacích základov na sociálne a zdravotné poistenie.","ustanovenie":"§ 118 ods. 4 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce; § 5 ods. 1 a ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Ako mzda sa posudzuje aj peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti a) obdobia letných dovoleniek, b) vianočných sviatkov.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-118","my":{"odpoved":"**Z tejto sumy nie je oslobodená žiadna časť. Celých 700 € je zdaniteľným príjmom zamestnanca, ktorý podlieha dani z príjmov aj odvodom na sociálne a zdravotné poistenie.**\n\nMzdárka pravdepodobne mala na mysli oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) Zákona o dani z príjmov, ktoré sa však vzťahuje výlučne na **nepeňažné plnenia**.\n\n### Vysvetlenie\n\n1.  **Peňažné vs. Nepeňažné plnenie**\n    Plnenie vo výške 700 €, ktoré popisujete ako „13. plat“ alebo príspevok k letným dovolenkám, je **peňažný príjem**. Ako taký sa považuje za bežný príjem zo závislej činnosti (mzdu, odmenu) a v plnej výške vstupuje do vymeriavacieho základu pre daň a odvody.\n\n2.  **Oslobodenie do 500 € sa týka len nepeňažných benefitov**\n    Zákon o dani z príjmov umožňuje oslobodiť od dane príjem zamestnanca v úhrnnej sume najviac 500 € za rok od všetkých zamestnávateľov, ale len ak ide o **nepeňažné plnenie** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 5 ods. 7 písm. o)].\n\n    Podmienky pre toto oslobodenie sú:\n    *   Musí ísť o nepeňažnú formu (napr. tovar, služba, poukážka na konkrétny tovar/službu).\n    *   Zamestnávateľ si hodnotu tohto plnenia neuplatní ako daňový výdavok.\n\n    Príklady nepeňažných plnení, na ktoré by sa oslobodenie mohlo vzťahovať:\n    *   Vstupenky na kultúrne alebo športové podujatia.\n    *   Darčekové poukážky na nákup tovaru alebo služieb (ktoré nie sú zameniteľné za hotovosť).\n    *   Produkty alebo služby firmy poskytnuté zamestnancovi na súkromnú spotrebu.\n\nPretože vo vašom prípade ide o priamu výplatu peňazí, toto oslobodenie nie je možné uplatniť. Celá suma 700 € bude súčasťou zdaniteľnej mzdy zamestnanca za jún 2026.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk by ste chceli v budúcnosti využiť daňové oslobodenie do 500 €, zvážte poskytnutie benefitu zamestnancom v nepeňažnej forme. Nezabudnite však, že hodnota takéhoto benefitu potom nemôže byť pre vašu spoločnosť daňovo uznaným výdavkom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že od dane nie je oslobodená žiadna časť (0 €) a celých 700 € podlieha dani aj odvodom."},"google":{"odpoved":"V roku 2026 nie je z 13. platu oslobodená od dane žiadna suma. Celá suma 700 € sa považuje za zdaniteľný príjem zamestnanca a podlieha dani z príjmov a tiež sociálnym a zdravotným odvodom rovnako ako bežná mzda.\n\nOslobodenie 13. a 14. platu od dane do výšky 500 € platilo v rokoch 2018 až 2020. Toto oslobodenie bolo zrušené novelou zákona o dani z príjmov s účinnosťou od 1. januára 2021. Hoci existujú návrhy na opätovné zavedenie oslobodenia, podľa aktuálne platnej legislatívy sa na 13. plat žiadne daňové úľavy nevzťahujú.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že v roku 2026 je oslobodených 0 € (žiadna suma), celá suma podlieha dani a odvodom, a správne vysvetľuje zrušenie tohto oslobodenia."},"bez":{"odpoved":"Z tejto sumy nie je od dane oslobodená žiadna časť. Oslobodenie tzv. 13. a 14. platu od dane z príjmov bolo zrušené s účinnosťou od 1. januára 2021. V roku 2026 sa preto celé peňažné plnenie vo výške 700 € považuje za zdaniteľný príjem zamestnanca. Tento príjem podlieha dani z príjmov a odvodom na sociálne a zdravotné poistenie v plnej výške. Príjem sa posudzuje ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že od dane nie je oslobodená žiadna časť sumy (0 €), a uvádza správne právne odôvodnenie vrátane zrušenia oslobodenia od roku 2021."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Zamestnávateľ chce v decembri 2026 vyplatiť zamestnancovi „14. plat\" 500 € v peniazoch a uplatniť naň oslobodenie do 500 € za zdaňovacie obdobie podľa § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov. Je to možné?","otazka_volna":"Našiel som v zákone, že päťsto eur ročne je od dane oslobodených. Tak dáme ľuďom vianočný plat práve päťsto a nezdaníme to. Sedí to?","spravna_odpoved":"Nie. Oslobodenie do 500 € za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov podľa § 5 ods. 7 písm. o) sa vzťahuje výlučne na nepeňažné plnenie, a navyše len vtedy, ak zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto plnenie nie sú uplatnené ako daňový výdavok. Peňažný „14. plat\" je zdaniteľným príjmom v plnej výške, oslobodených je 0 €.","ustanovenie":"§ 5 ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-5","my":{"odpoved":"Nie, nie je to možné. **Oslobodenie od dane v sume 500 € podľa § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov sa vzťahuje výhradne na nepeňažné plnenia.** Keďže \"14. plat\" vo výške 500 € je vyplatený v peniazoch, ide o peňažný príjem, ktorý nemožno oslobodiť. Tento príjem bude v plnej výške podliehať dani z príjmov a sociálnym aj zdravotným odvodom ako bežná mzda.\n\n### Kľúčové podmienky oslobodenia podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP\n\nAby mohlo byť plnenie zamestnancovi oslobodené od dane do výšky 500 € ročne, musia byť splnené nasledujúce podmienky:\n\n1.  **Forma plnenia:** Musí ísť o **nepeňažné plnenie**. Akákoľvek odmena, bonus alebo príspevok vyplatený v peniazoch (v hotovosti alebo na účet) túto podmienku nespĺňa a oslobodenie sa naň nedá uplatniť [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 5 ods. 7 písm. o)].\n\n2.  **Daňová (ne)uznateľnosť u zamestnávateľa:** Finančné prostriedky, ktoré zamestnávateľ vynaložil na toto nepeňažné plnenie, **nesmú byť u neho uplatnené ako daňovo uznateľný výdavok** [Zdroj: 242_Socialny_fond_z_pohladu_dani_a_uctovnictva_2025.md].\n\n3.  **Vylúčenie iných špecifických oslobodení:** Toto všeobecné oslobodenie sa nedá použiť na nepeňažné plnenia, ktoré sú už špecificky oslobodené iným ustanovením zákona (napr. príspevok na stravovanie, príspevok na ubytovanie, produkty z vlastnej poľnohospodárskej výroby a pod.) [Zdroj: Komentrk5zkona5952003Zz.md].\n\n### Príklad správneho použitia oslobodenia\n\nAk by zamestnávateľ chcel využiť toto oslobodenie, musel by zamestnancovi namiesto peňazí poskytnúť nepeňažný benefit.\n\n*   **Scenár:** Zamestnávateľ v decembri 2026 poskytne zamestnancovi poukaz na nákup elektroniky v hodnote 500 €. Zamestnanec v danom roku ešte nečerpal žiadne iné plnenie tohto typu.\n*   **Daňové posúdenie:**\n    *   Pre zamestnanca je hodnota poukazu (500 €) príjmom oslobodeným od dane z príjmov aj od sociálnych a zdravotných odvodov.\n    *   Pre zamestnávateľa je náklad na nákup poukazu (500 €) nedaňovým výdavkom.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk je cieľom poskytnúť zamestnancovi odmenu s čo najnižším daňovo-odvodovým zaťažením, zvážte zmenu formy odmeny z peňažnej na nepeňažnú (napr. darčekové poukážky na tovar/služby, príspevok na rekreáciu nad rámec zákona, príspevok na športovú činnosť a pod.). Pre zamestnávateľa to znamená, že si tento náklad neuzná do daňových výdavkov, avšak pre zamestnanca je takéto plnenie do limitu 500 € ročne výhodnejšie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že uplatnenie oslobodenia nie je možné, pretože § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov sa vzťahuje výlučne na nepeňažné plnenia a peňažný príjem podlieha zdaneniu v plnej výške."},"google":{"odpoved":"Nie, uplatnenie oslobodenia od dane na „14. plat“ v decembri 2026 už nie je možné. Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktoré toto oslobodenie umožňovalo, bolo zrušené s účinnosťou od 1. januára 2021. Z tohto dôvodu sa akákoľvek takáto odmena v roku 2026 považuje za štandardný zdaniteľný príjem zamestnanca. Celá suma 500 € bude podliehať dani z príjmov a tiež odvodom na sociálne a zdravotné poistenie. V súčasnosti neexistuje žiadne špeciálne oslobodenie pre 13. a 14. platy.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď obsahuje nesprávne právne pravidlo a odôvodnenie, keďže tvrdí, že ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) bolo zrušené, namiesto uvedenia, že sa vzťahuje výlučne na nepeňažné plnenia nedaňového charakteru."},"bez":{"odpoved":"Nie, nie je to možné.\n\nUstanovenie § 5 ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktoré umožňovalo toto oslobodenie, bolo zrušené s účinnosťou od 1. januára 2021. V zdaňovacom období 2026 už toto oslobodenie neexistuje. Suma 500 € vyplatená ako 14. plat bude v plnej výške zdaniteľným príjmom zamestnanca zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Tento príjem bude zároveň v plnom rozsahu podliehať sociálnym a zdravotným odvodom.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa opiera o nesprávne právne pravidlo, keď tvrdí, že ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) bolo zrušené a neexistuje, pričom v skutočnosti upravuje oslobodenie nepeňažného plnenia."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Zamestnávateľ zabezpečil zamestnancovi v pracovnom pomere ubytovanie na celý mesiac máj 2026; hodnota nepeňažného plnenia je 500 €. Pracovný pomer u tohto zamestnávateľa trvá nepretržite 30 mesiacov. Koľko je oslobodené od dane a koľko sa zahrnie do zdaniteľných príjmov?","otazka_volna":"Platíme robotníkovi ubytovňu za päťsto mesačne, je u nás už dva a pol roka. Koľko z toho mu ide do výplatnej pásky na zdanenie?","spravna_odpoved":"Oslobodených je 350 € mesačne, pretože pracovný pomer u tohto zamestnávateľa trvá nepretržite aspoň 24 mesiacov; do zdaniteľných príjmov sa zahrnie len plnenie nad túto sumu, teda 150 €. Ak by pracovný pomer trval kratšie ako 24 mesiacov, oslobodených by bolo len 100 € a zdaniteľných 400 €.","ustanovenie":"§ 5 ods. 7 písm. n) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"u zamestnanca, ktorého pracovný pomer u tohto zamestnávateľa trvá nepretržite aspoň 24 mesiacov, v úhrnnej sume najviac 350 eur mesačne","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-5","my":{"odpoved":"Z nepeňažného plnenia v hodnote 500 € je **350 € oslobodených od dane** a **150 € predstavuje zdaniteľný príjem** zamestnanca, ktorý sa pripočíta k jeho mzde.\n\n### Vysvetlenie a výpočet\n\nPodľa Zákona o dani z príjmov je nepeňažné plnenie vo forme zabezpečenia ubytovania zamestnanca oslobodené od dane do výšky 350 € mesačne, ak pracovný pomer zamestnanca u daného zamestnávateľa trvá nepretržite aspoň 24 mesiacov [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 5, ods. 7, písm. n)].\n\nKeďže váš zamestnanec túto podmienku spĺňa (trvanie pracovného pomeru 30 mesiacov), uplatní sa vyšší limit oslobodenia. Zdaniteľným príjmom je len suma presahujúca tento limit.\n\n| Položka                                                      | Suma       |\n| :----------------------------------------------------------- | :--------- |\n| Hodnota poskytnutého ubytovania                              | 500,00 €   |\n| Oslobodené od dane (limit pre zamestnanca s PP > 24 mesiacov) | - 350,00 € |\n| **Zdaniteľný príjem zamestnanca**                            | **150,00 €** |\n\nSuma 150 € sa zamestnancovi pripočíta k hrubej mzde za mesiac máj 2026 a bude podliehať zdaneniu preddavkom na daň a odvodom na sociálne a zdravotné poistenie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 5 ods. 7 písm. n) zákona o dani z príjmov určila, že pri trvaní pracovného pomeru 30 mesiacov je oslobodená suma 350 € a zdaniteľný príjem tvorí 150 €."},"google":{"odpoved":"Vzhľadom na to, že pracovný pomer zamestnanca trvá nepretržite viac ako 24 mesiacov, vzťahuje sa na neho zvýšený limit oslobodenia od dane. Z celkovej hodnoty nepeňažného plnenia 500 € je od dane oslobodená suma 350 €. Do zdaniteľných príjmov zamestnanca sa zahrnie suma 150 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi hodnotou plnenia a oslobodenou sumou. Tento príjem podlieha zdaneniu preddavkovým spôsobom spolu s ostatnou mzdou za mesiac máj 2026. Uvedený postup vyplýva z § 5 ods. 7 písm. n) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii a zákonnému ustanoveniu, pričom správne určuje oslobodenú sumu 350 € aj zdaniteľnú sumu 150 €."},"bez":{"odpoved":"Od dane je oslobodená suma 350 € a do zdaniteľných príjmov zamestnanca sa zahrnie suma 150 €. Keďže pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, uplatňuje sa vyšší limit oslobodenia. Podmienkou na uplatnenie oslobodenia je, že zamestnanec nemá trvalý pobyt v obci, kde prevažne vykonáva závislú činnosť. Tento postup vyplýva z ustanovenia § 5 ods. 7 písm. r) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Hoci sú výsledné sumy správne, odpoveď sa odvoláva na nesprávne zákonné ustanovenie (§ 5 ods. 7 písm. r namiesto písm. n)."}},{"oblast":"dividendy-zrazky","otazka":"Slovenská s.r.o. pri výplate licenčného poplatku nerezidentovi zabudla zraziť daň a odoslala mu celú sumu. Nerezident na výzvy na vrátenie rozdielu nereaguje a spoločnosť tvrdí, že daň má zaplatiť príjemca. Od koho bude správca dane daň vymáhať?","otazka_volna":"Poslali sme nerezidentovi celú faktúru za licenciu a zabudli sme zraziť daň. Teraz nedvíha telefón. Kto to má daňovému doplatiť, my alebo on?","spravna_odpoved":"Od platiteľa dane, teda od slovenskej s.r.o. Ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň; rovnako sa postupuje, ak nezrazí daň v správnej výške. Neúspešné vymáhanie od príjemcu na tom nič nemení.","ustanovenie":"§ 43 ods. 12 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-43","my":{"odpoved":"Na vašu otázku je jednoznačná odpoveď: **správca dane bude daň vymáhať od slovenskej s.r.o., ktorá bola povinná daň zraziť a odviesť.** Tvrdenie spoločnosti, že daň má zaplatiť príjemca, je nesprávne a pred správcom dane neobstojí.\n\nTu je podrobné vysvetlenie situácie a povinností:\n\n### 1. Kto je kto podľa zákona\n\nPodľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len \"ZDP\") je v tomto prípade:\n*   **Platiteľ dane:** Slovenská s.r.o., ktorá vypláca príjem (licenčný poplatok). Zákon jej ukladá povinnosť daň z tohto príjmu *zraziť* a *odviesť* správcovi dane.\n*   **Daňovník:** Zahraničný nerezident, ktorý je konečným príjemcom licenčného poplatku a ktorého príjem sa zdaňuje.\n\nMechanizmus zrážkovej dane je postavený na tom, že zodpovednosť za odvedenie dane štátu nesie platiteľ dane, nie konečný príjemca.\n\n### 2. Zákonná povinnosť slovenskej s.r.o.\n\nZákon o dani z príjmov v § 43 jasne stanovuje, že príjmy nerezidentov zo zdrojov na území SR, ako sú napríklad licenčné poplatky [§ 16 ods. 1 písm. e) ZDP], podliehajú dani vyberanej zrážkou.\n\nPlatiteľ dane (slovenská s.r.o.) bol **povinný**:\n1.  **Zraziť daň:** Pri výplate príjmu zraziť daň vo výške 19 % (alebo sadzbou podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia) z hrubej sumy licenčného poplatku.\n2.  **Odviesť daň:** Zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený [referenčná hodnota].\n3.  **Oznámiť zrazenie:** V rovnakej lehote (do 15. dňa nasledujúceho mesiaca) podať správcovi dane \"Oznámenie platiteľa dane o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou\" [Zdroj: 66_Prijmy_fyzickych_osob_ktore_sa_neuvadzaju_v_danovom_priznani_2025.md].\n\nTým, že spoločnosť túto povinnosť nesplnila, porušila zákon.\n\n### 3. Dôsledky pre slovenskú s.r.o.\n\nKeďže spoločnosť daň nezrazila, správca dane ju bude vymáhať priamo od nej, a to z jej vlastných prostriedkov. Okrem samotnej dane bude spoločnosť čeliť aj sankciám:\n*   **Úrok z omeškania:** Za oneskorené odvedenie dane vyrubí správca dane úrok z omeškania za každý deň omeškania.\n*   **Pokuta:** Správca dane môže uložiť pokutu za porušenie povinností nepeňažnej povahy (nepodanie oznámenia) alebo peňažnej povahy (nezaplatenie dane).\n\n### 4. Vzťah k zahraničnému partnerovi\n\nArgument, že daň má zaplatiť príjemca, sa týka občianskoprávneho alebo obchodnoprávneho vzťahu medzi slovenskou s.r.o. a nerezidentom, nie daňového vzťahu voči štátu.\n*   Tým, že slovenská s.r.o. vyplatila hrubú sumu namiesto čistej (po zdanení), vzniklo na strane nerezidenta **bezdôvodné obohatenie** vo výške nezrazenej dane.\n*   Slovenská s.r.o. má voči nerezidentovi súkromnoprávny nárok na vrátenie tejto sumy. Tento nárok si však musí vymáhať sama, napríklad súdnou cestou.\n*   **Pre správcu dane je tento súkromný spor irelevantný.** Jeho partnerom je platiteľ dane (slovenská s.r.o.) a od neho bude plnenie vyžadovať.\n\n### Čo by mala spoločnosť okamžite urobiť\n\n1.  **Uhradiť daň:** Bezodkladne vypočítať a zaplatiť dlžnú daň správcovi dane zo svojich prostriedkov, aby sa zastavilo narastanie úroku z omeškania.\n2.  **Podať oznámenie:** Ihneď podať \"Oznámenie o zrazení a odvedení dane\" za príslušný mesiac.\n3.  **Vymáhať pohľadávku:** Oficiálne (písomne, ideálne formou predžalobnej výzvy) vyzvať zahraničného partnera na vrátenie sumy zodpovedajúcej nezrazenej dani z titulu bezdôvodného obohatenia.\n\n---\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPre budúcnosť si nastavte interný kontrolný proces pre všetky platby smerujúce do zahraničia. Pred každou úhradou nerezidentovi je nevyhnutné overiť, či daný príjem nepodlieha zrážkovej dani podľa slovenského ZDP a príslušnej medzinárodnej zmluvy. Týmto jednoduchým krokom predídete finančným stratám a sankciám zo strany správcu dane.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom uvádza, že správca dane bude daň vymáhať od platiteľa dane, teda od slovenskej s.r.o."},"google":{"odpoved":"Správca dane bude daň vymáhať od slovenskej s.r.o., ktorá licenčný poplatok vyplatila. Za zrazenie a odvedenie dane zodpovedá platiteľ príjmu, nie jeho príjemca. Ak platiteľ dane daň nezrazí alebo ju neodvedie včas, bude sa od neho vymáhať rovnako, ako keby išlo o jeho vlastnú nezaplatenú daň. Táto zodpovednosť platiteľa dane je upravená v § 43 ods. 12 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom uvádza, že daň bude správca dane vymáhať od slovenskej s.r.o. ako platiteľa dane na základe § 43 ods. 12 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Správca dane bude daň vymáhať od slovenskej s.r.o., ktorá je platiteľom dane. Táto spoločnosť bola zo zákona povinná daň pri výplate príjmu zraziť a odviesť správcovi dane. Ak platiteľ dane daň nezrazí alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať ako jeho vlastný dlh. Argument spoločnosti, že daň má zaplatiť príjemca, je nesprávny. Uvedené vyplýva z § 43 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určuje, že daň sa bude vymáhať od slovenskej s.r.o. ako platiteľa dane, pričom uvádza aj správne zákonné odôvodnenie (hoci s nepresným číslom odseku)."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Klient prenajíma byt ako fyzická osoba bez živnosti (príjem podľa § 6 ods. 3). Za rok 2026 mal príjem z nájomného 8 000 € a preukázateľné daňové výdavky 3 000 €. Uplatní si oslobodenie 500 €. Aký bude jeho čiastkový základ dane z prenájmu?","otazka_volna":"prenajimam byt, vybral som 8000 na najomnom a mal som 3000 nakladov, vraj mam 500 oslobodenych, tak kolko zdanim?","spravna_odpoved":"Čiastkový základ dane je 4 687,50 €. Do základu dane sa zahrnie len príjem nad 500 €, teda 7 500 € (8 000 − 500). Výdavky sa musia krátiť v rovnakom pomere, ako je pomer zdaniteľných príjmov k celkovým: 7 500 / 8 000 = 0,9375, teda uznané výdavky sú 3 000 × 0,9375 = 2 812,50 €. Čiastkový základ dane = 7 500 − 2 812,50 = 4 687,50 €. Častá chyba je odpočítať celé výdavky 3 000 € a vykázať 4 500 €.","ustanovenie":"§ 9 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/544719-Oslobodenie-pr%C3%ADjmov-z-pren%C3%A1jmu-nehnute%C4%BEnost%C3%AD","my":{"odpoved":"Áno, samozrejme. Čiastkový základ dane z prenájmu nehnuteľnosti bude vo výške **4 687,50 €**.\n\nPri príjmoch z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov platí, že ak si uplatníte oslobodenie od dane vo výške 500 €, musíte v rovnakom pomere krátiť aj súvisiace daňové výdavky [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 9 ods. 1 písm. g)].\n\nVýpočet je nasledovný:\n\n### Výpočet čiastkového základu dane z prenájmu za rok 2026\n\n| Položka | Suma | Výpočet |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Celkové príjmy z prenájmu** | **8 000,00 €** | |\n| Oslobodenie od dane | - 500,00 € | § 9 ods. 1 písm. g) ZDP |\n| **Zdaniteľné príjmy** | **7 500,00 €** | `8 000,00 - 500,00` |\n| | | |\n| **Celkové preukázateľné výdavky** | **3 000,00 €** | |\n| Pomer krátenia výdavkov | 0,9375 | `7 500,00 / 8 000,00` |\n| **Uznané daňové výdavky** | **2 812,50 €** | `3 000,00 * 0,9375` |\n| | | |\n| **Čiastkový základ dane (§ 6 ods. 3)** | **4 687,50 €** | `7 500,00 - 2 812,50` |\n\n---\n\n**Dôležité upozornenie:**\nPri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 ZDP si **nemôžete** uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka ani na manželku/manžela. Tieto nezdaniteľné časti sa uplatňujú iba na tzv. aktívne príjmy (zo zamestnania alebo z podnikania podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 11 ods. 1].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu čiastkovému základu dane 4 687,50 € s presným výpočtom a správnym právnym odôvodnením podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Čiastkový základ dane z prenájmu za rok 2026 bude 4 687,50 €. Zdaniteľný príjem je 7 500 € (8 000 € - 500 € oslobodenie). Výdavky sa musia krátiť v rovnakom pomere, v akom boli príjmy znížené o oslobodenie, teda na sumu 2 812,50 € (3 000 € * (7 500 € / 8 000 €)). Čiastkový základ dane je rozdielom medzi zdaniteľnými príjmami a upravenými výdavkami (7 500 € - 2 812,50 €). Tento postup vyplýva z § 6 ods. 3 a § 9 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Daňové priznanie za rok 2026 je potrebné podať do 31. marca 2027.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza vecne správny výsledok čiastkového základu dane (4 687,50 €) vrátane správneho postupu krátenia výdavkov a zákonných odkazov."},"bez":{"odpoved":"Čiastkový základ dane z prenájmu bude 4 687,50 €. Príjmy sa najprv znížia o oslobodenie 500 €, takže do základu dane vstupuje suma 7 500 €. Preukázateľné výdavky sa musia znížiť v rovnakom pomere ako príjmy, teda na sumu 2 812,50 € (3 000 € * (7 500 € / 8 000 €)). Čiastkový základ dane je potom rozdielom týchto upravených súm. Tento postup vyplýva z § 9 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správny výsledok 4 687,50 € aj správny zákonný postup krátenia výdavkov podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Manželia prenajímajú byt, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve. Nájomná zmluva znie len na manžela a len on je registrovaný na daňovom úrade. Za rok 2026 je príjem 10 000 € a preukázateľné výdavky 2 000 €. Rozhodli sa príjem rozdeliť rovným dielom. Koľko celkovo uplatnia na oslobodení a aký bude čiastkový základ dane každého z nich?","otazka_volna":"byt mame s manzelkou spolu, zmluva je len na mna, najom 10000, naklady 2000 – mozeme si to rozdelit na polovicu a kolko z toho nedanime?","spravna_odpoved":"Áno, môžu. Príjem z prenájmu majetku v BSM sa zahŕňa do základu dane u každého z manželov v rovnakom pomere, ak sa nedohodnú inak — nerozhoduje, kto je uvedený v nájomnej zmluve ani kto je registrovaný. V tom istom pomere sa delia aj výdavky. Každý manžel si samostatne uplatní vlastné oslobodenie 500 €, spolu teda 1 000 €. Výpočet u každého: príjem 5 000 €, výdavky 1 000 €; zdaniteľný príjem 4 500 €, krátené výdavky 1 000 × 0,9 = 900 €, čiastkový základ dane 3 600 € u každého (spolu 7 200 €). Manželke, ktorá si časť príjmu zdaňuje sama, tým zároveň vzniká vlastná registračná povinnosť podľa § 49a ods. 2.","ustanovenie":"§ 4 ods. 8 a § 9 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Príjmy uvedené v § 6 ods. 3 a § 8, ak § 8 ods. 16 neustanovuje inak, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak; v tom istom pomere sa zahŕňajú do základu dane výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie týchto príjmov","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/830630-Pr%C3%ADjmy-z-pren%C3%A1jmu-nehnute%C4%BEnost%C3%AD-plyn%C3%BAce-man%C5%BEelom-z-ich-bezpodielov%C3%A9ho-spoluvlastn%C3%ADctva-BSM","my":{"odpoved":"Áno, pri nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve (BSM) si môžete príjmy a výdavky rozdeliť rovným dielom bez ohľadu na to, na koho je vystavená nájomná zmluva.\n\nCelkovo si ako manželia uplatníte oslobodenie od dane vo výške **1 000 €** (500 € pre každého). Čiastkový základ dane z prenájmu bude pre každého z vás **3 600 €**.\n\n---\n\n### Podrobný výpočet a vysvetlenie pre rok 2026\n\nPodľa zákona o dani z príjmov sa príjmy z prenájmu nehnuteľnosti v BSM rozdeľujú medzi manželov v rovnakom pomere, ak sa nedohodnú inak. V rovnakom pomere sa delia aj výdavky [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 4, ods. 8]. Skutočnosť, že zmluva a registrácia na daňovom úrade sú len na manžela, na tomto postupe nič nemení.\n\nKaždý z manželov si môže uplatniť oslobodenie od dane vo výške 500 € na príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3) a príležitostné príjmy (§ 8 ods. 1 písm. a)) [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 9, ods. 1, písm. g)].\n\nVýpočet pre každého z manželov je nasledovný:\n\n**1. Rozdelenie príjmov a výdavkov (pomer 50:50)**\n*   **Príjmy na osobu:** 10 000 € / 2 = **5 000 €**\n*   **Výdavky na osobu:** 2 000 € / 2 = **1 000 €**\n\n**2. Uplatnenie oslobodenia a výpočet zdaniteľných príjmov**\n*   **Uplatnené oslobodenie:** **500 €**\n*   **Zdaniteľné príjmy:** 5 000 € - 500 € = **4 500 €**\n\n**3. Krátenie výdavkov**\nVýdavky sa musia upraviť (krátiť) v rovnakom pomere, v akom sú zdaniteľné príjmy k celkovým príjmom.\n*   **Pomer krátenia:** (Zdaniteľné príjmy / Celkové príjmy) = 4 500 € / 5 000 € = 0,90\n*   **Uplatniteľné výdavky:** 1 000 € (pôvodné výdavky) × 0,90 = **900 €**\n\n**4. Výpočet čiastkového základu dane**\n*   **Čiastkový základ dane (ČZD):** Zdaniteľné príjmy - Uplatniteľné výdavky\n*   **ČZD na osobu:** 4 500 € - 900 € = **3 600 €**\n\n### Súhrnná tabuľka\n\n| Položka | Manžel | Manželka | Spolu |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Celkové príjmy z prenájmu | | | 10 000,00 € |\n| Celkové výdavky k prenájmu | | | 2 000,00 € |\n| **1. Príjmy na osobu (50:50)** | **5 000,00 €** | **5 000,00 €** | 10 000,00 € |\n| Uplatnené oslobodenie (§ 9 ods. 1 písm. g)) | - 500,00 € | - 500,00 € | - 1 000,00 € |\n| **2. Zdaniteľné príjmy** | **4 500,00 €** | **4 500,00 €** | 9 000,00 € |\n| Pôvodné výdavky na osobu (50:50) | 1 000,00 € | 1 000,00 € | 2 000,00 € |\n| Pomer krátenia výdavkov | 0,90 | 0,90 | |\n| **3. Uplatniteľné výdavky (krátené)** | **900,00 €** | **900,00 €** | 1 800,00 € |\n| **4. Čiastkový základ dane (§ 6 ods. 3)** | **3 600,00 €** | **3 600,00 €** | **7 200,00 €** |\n\n**Dôležité upozornenie:**\n*   Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 ZDP sú tzv. **pasívne príjmy**. To znamená, že z tohto čiastkového základu dane si **nemôžete** odpočítať nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka ani na manžela/manželku [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 11, ods. 1].\n*   V daňovom priznaní (typ B) je potrebné v oddiele pre osobitné záznamy uviesť údaje o druhom manželovi, s ktorým ste si príjmy a výdavky delili.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným výpočtom uvádza uplatnené oslobodenie spolu 1 000 € a čiastkový základ dane 3 600 € pre každého z manželov."},"google":{"odpoved":"Manželia si môžu uplatniť oslobodenie od dane v celkovej výške 1 000 €, keďže každý z nich má nárok na oslobodenie vo výške 500 €. Čiastkový základ dane každého z manželov bude 3 600 €. Tento príjem z prenájmu nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve si môžu rozdeliť v dohodnutom pomere, rovnako ako výdavky, v súlade s § 4 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Po rozdelení príjmu (5 000 €) a uplatnení oslobodenia (500 €) je zdaniteľný príjem každého z nich 4 500 €. Výdavky sa musia krátiť v rovnakom pomere ako príjmy, takže každý si uplatní výdavky vo výške 900 € (1 000 € * (4 500 € / 5 000 €)).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza celkové oslobodenie vo výške 1 000 €, čiastkový základ dane 3 600 € pre každého z manželov a správny postup výpočtu vrátane krátenia výdavkov."},"bez":{"odpoved":"Manželia si celkovo uplatnia oslobodenie od dane vo výške 1 000 €, keďže každý z nich má nárok na oslobodenie 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. g) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Príjem z prenájmu veci v bezpodielovom spoluvlastníctve si rozdelia rovným dielom, teda 5 000 € na každého, a v rovnakom pomere si rozdelia aj výdavky (§ 4 ods. 8 zákona). Výdavky sa však musia krátiť v rovnakom pomere, ako je pomer zdaniteľných príjmov (príjmy po oslobodení) k celkovým príjmom. Pre každého manžela tak budú daňové výdavky 900 € (1 000 € * (4 500 € / 5 000 €)). Čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 bude u každého z manželov 3 600 € (4 500 € - 900 €).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne a presne uvádza celkové oslobodenie 1 000 €, správny postup krátenia výdavkov a výsledný čiastkový základ dane 3 600 € pre každého z manželov."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Klient (nepodnikateľ, nie je registrovaný na daňovom úrade) začal 10. augusta 2026 prenajímať garáž. Dokedy musí požiadať správcu dane o registráciu? A vznikla by mu tá istá povinnosť, keby prenajímal iba pozemok?","otazka_volna":"od augusta prenajimam garaz, musim sa hlasit na dañovom urade a dokedy? a co keby som prenajimal len parcelu?","spravna_odpoved":"O registráciu musí požiadať najneskôr do 30. septembra 2026, teda do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nehnuteľnosť na území SR prenajal (nie do 30 dní od začiatku prenájmu). Pri prenájme samotného pozemku registračná povinnosť nevzniká — zákon pozemky z registrácie výslovne vylučuje. Povinnosť tiež nevzniká, ak je daňovník už registrovaný podľa § 49a ods. 1 (automaticky z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, teda z titulu podnikania). Ak by koniec lehoty pripadol na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posunie sa na najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 27 ods. 4 daňového poriadku); 30. 9. 2026 je streda, takže k posunu nedochádza.","ustanovenie":"§ 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (a § 27 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní)","citat":"Fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa odseku 1, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo v ktorom na území Slovenskej republiky prenajala nehnuteľnosť okrem pozemku, požiadať správcu dane o registráciu.","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/099079-Povinnos%C5%A5-registr%C3%A1cie-pri-pr%C3%ADjmoch-z-pren%C3%A1jmu-nehnute%C4%BEnosti-","my":{"odpoved":"Váš klient musí požiadať o registráciu na daňovom úrade najneskôr **do 30. septembra 2026**. Pri prenájme samotného pozemku by mu táto registračná povinnosť nevznikla.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n#### 1. Lehota na registráciu pri prenájme garáže\n\nPodľa zákona o dani z príjmov je fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná na daňovom úrade z iného titulu (napr. ako živnostník), povinná požiadať o registráciu, ak začne prenajímať nehnuteľnosť. Garáž sa považuje za nehnuteľnosť (resp. jej časť).\n\n*   **Zákonná lehota:** Žiadosť o registráciu sa musí podať **do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom nehnuteľnosť prenajal** [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 49a ods. 2].\n*   **Výpočet pre Vášho klienta:**\n    *   Dátum začatia prenájmu: 10. augusta 2026\n    *   Mesiac začatia prenájmu: August 2026\n    *   Nasledujúci kalendárny mesiac: September 2026\n    *   Koniec nasledujúceho mesiaca: **30. september 2026**\n\nDátum 30. september 2026 pripadá na stredu, takže lehota sa neposúva.\n\n#### 2. Registračná povinnosť pri prenájme pozemku\n\n**Nie, pri prenájme samotného pozemku by mu táto povinnosť nevznikla.**\n\nZákon o dani z príjmov z tejto registračnej povinnosti výslovne vyjíma prenájom pozemku [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 49a ods. 2].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nKeďže váš klient je fyzická osoba – nepodnikateľ, ktorá iba prenajíma nehnuteľnosť, nie je povinný komunikovať s finančnou správou elektronicky. Žiadosť o registráciu môže podať aj v papierovej podobe, napríklad poštou. K žiadosti nie je potrebné prikladať nájomnú zmluvu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, správne určuje lehotu do 30. septembra 2026 podľa § 49a ods. 2 zákona o dani z príjmov a správne uvádza, že pri prenájme samotného pozemku registračná povinnosť nevzniká."},"google":{"odpoved":"Klient je povinný požiadať správcu dane o registráciu do konca septembra 2026. Táto povinnosť vzniká v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom nehnuteľnosť prenajal. Uvedenú lehotu a povinnosť stanovuje § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V prípade, že by klient prenajímal iba pozemok, táto registračná povinnosť by mu nevznikla. To isté ustanovenie totiž z tejto povinnosti pozemky výslovne vyjíma.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom určila lehotu na registráciu (do konca septembra 2026) aj výnimku pri prenájme pozemku."},"bez":{"odpoved":"Klient je povinný požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom začal prenajímať garáž. Lehota na registráciu je teda do 30. septembra 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 67 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). V prípade prenájmu samotného pozemku by mu táto registračná povinnosť nevznikla. Uvedené ustanovenie sa totiž vzťahuje na prenájom nehnuteľnosti okrem pozemku.","spravne":false,"dovod":"Hoci sú dátum aj záver o pozemku vecne správne, odpoveď sa odvoláva na nesprávny právny predpis (§ 67 ods. 2 daňového poriadku namiesto § 49a ods. 2 zákona o dani z príjmov), čo podľa rubriky znamená nesprávne právne pravidlo v odôvodnení."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Klient prenajíma byt podľa § 6 ods. 3 a chcel by si k príjmu uplatniť daňové odpisy bytu a úroky z hypotéky. Je to možné, a akú nevýhodu tým na seba berie pri budúcom predaji bytu?","otazka_volna":"pri prenajme bytu si chcem dat do nakladov odpisy a uroky z hypoteky, ide to? a je na tom nejaky haczyk?","spravna_odpoved":"Áno, ale len ak byt zaradí do obchodného majetku a bude o ňom účtovať alebo viesť daňovú evidenciu — bez zaradenia do obchodného majetku si odpisy, úroky z úveru, opravy, poistenie ani daň z nehnuteľností uplatniť nemôže (vtedy sú uznateľné len výdavky na riadnu prevádzku, napr. energie a služby). Nevýhoda: pri nehnuteľnosti, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, je príjem z predaja oslobodený až po uplynutí piatich rokov odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku, nie od nadobudnutia. Doterajšia dĺžka vlastníctva sa tým na účely oslobodenia znuluje. Zároveň pri príjmoch podľa § 6 ods. 3 nemožno uplatniť paušálne výdavky a nemožno vykázať daňovú stratu — výdavky sa uznajú najviac do výšky príjmov.","ustanovenie":"§ 2 písm. m), § 6 ods. 11 a § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena b), a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/499606-V%C3%BDdavky-pri-pren%C3%A1jme-nehnute%C4%BEnosti-zaradenej-do-obchodn%C3%A9ho-majetku","my":{"odpoved":"Áno, váš klient si môže pri príjmoch z prenájmu bytu podľa § 6 ods. 3 Zákona o dani z príjmov uplatniť daňové odpisy aj úroky z hypotéky. Má to však jednu kľúčovú podmienku a jednu významnú nevýhodu pri budúcom predaji bytu.\n\n**Kľúčovou podmienkou je, že klient musí prenajímaný byt zaradiť do svojho obchodného majetku.** To v praxi znamená, že o ňom musí začať účtovať (v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva) alebo ho viesť v daňovej evidencii podľa § 6 ods. 11 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.\n\nAk túto podmienku splní, môže si do daňových výdavkov uplatniť nielen odpisy a úroky, ale aj ďalšie súvisiace náklady.\n\n### 1. Výdavky pri nehnuteľnosti zaradenej do obchodného majetku\n\nAk je byt zaradený v obchodnom majetku, klient si môže ako daňové výdavky uplatniť [Zdroj: Komentrk6zkona5952003Zz.md]:\n*   **Výdavky na obstaranie bytu formou odpisov**, pričom odpisy je možné uplatniť najviac do výšky príjmov z prenájmu v danom roku [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 19 ods. 3 písm. a)].\n*   **Úroky z hypotekárneho úveru**, ktorý bol použitý na nákup tohto bytu [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 19 ods. 3 písm. s)].\n*   **Výdavky na technické zhodnotenie, opravy a udržiavanie** bytu.\n*   **Daň z nehnuteľností** a poistenie bytu.\n*   **Platby do fondu prevádzky, údržby a opráv.**\n*   **Výdavky na energie** a ostatné služby spojené s prenájmom.\n\nNaopak, ak by byt do obchodného majetku nezaradil, nemohol by si uplatniť odpisy, úroky z hypotéky, daň z nehnuteľností ani poistenie. Uplatniť by si mohol len výdavky na energie a služby v rozsahu, v akom súvisia s prenájmom.\n\n### 2. Nevýhoda pri budúcom predaji bytu\n\n**Hlavnou nevýhodou zaradenia bytu do obchodného majetku je strata okamžitého nároku na oslobodenie príjmu z predaja od dane.**\n\n*   **Štandardná situácia (byt mimo obchodného majetku):** Príjem z predaja bytu je oslobodený od dane, ak od jeho nadobudnutia uplynulo viac ako 5 rokov.\n*   **Situácia s bytom v obchodnom majetku:** Ak je byt zaradený v obchodnom majetku, 5-ročná lehota na oslobodenie sa začína počítať **až odo dňa jeho vyradenia z obchodného majetku** [Zdroj: Komentrk6zkona5952003Zz.md, § 9 ods. 1 písm. a) a b) ZDP].\n\nTo znamená, že ak by klient byt predal počas doby, kedy je v obchodnom majetku, alebo skôr ako 5 rokov po jeho vyradení, celý príjem z predaja (znížený o daňovú zostatkovú cenu a preukázateľné výdavky) by musel zdaniť ako ostatný príjem podľa § 8 Zákona o dani z príjmov.\n\n### Porovnanie oboch možností\n\n| Kritérium | Nehnuteľnosť V OBCHODNOM MAJETKU | Nehnuteľnosť MIMO OBCHODNÉHO MAJETKU |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Uplatnenie odpisov** | **Áno** (do výšky príjmov z prenájmu) | **Nie** |\n| **Uplatnenie úrokov z hypotéky** | **Áno** | **Nie** |\n| **Ďalšie výdavky** | Daň z nehnuteľností, poistenie, fond opráv, opravy a údržba | Len energie a služby priamo súvisiace s prenájmom |\n| **Oslobodenie pri predaji** | Až po **5 rokoch od VYRADENIA** z obchodného majetku | Po **5 rokoch od NADOBUDNUTIA** nehnuteľnosti |\n| **Administratíva** | Povinnosť viesť účtovníctvo alebo daňovú evidenciu | Stačí viesť evidenciu o príjmoch a výdavkoch |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nZaradenie bytu do obchodného majetku je daňovo výhodné najmä vtedy, ak sú ročné odpisy a úroky z hypotéky vysoké a klient plánuje byt prenajímať dlhodobo, bez úmyslu ho v blízkej dobe (t. j. do 5 rokov po vyradení) predať.\n\nOdporúčam klientovi prepočítať si ročnú daňovú úsporu, ktorú získa uplatnením odpisov a úrokov, a porovnať ju s potenciálnou daňovou povinnosťou, ktorá by mu vznikla pri predaji bytu pred splnením 5-ročného testu po jeho vyradení z obchodného majetku. Na základe tohto porovnania sa môže kvalifikovane rozhodnúť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a podrobne uvádza podmienku zaradenia nehnuteľnosti do obchodného majetku (vedenie účtovníctva alebo daňovej evidencie) aj nevýhodu 5-ročnej lehoty na oslobodenie od dane počítanej až od vyradenia z majetku."},"google":{"odpoved":"Áno, klient si môže uplatniť daňové odpisy bytu a úroky z hypotéky, avšak iba za predpokladu, že byt zaradí do obchodného majetku. Pri príjmoch z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) je to jediný spôsob, ako tieto položky zahrnúť do daňových výdavkov.\n\nHlavnou nevýhodou je, že pri budúcom predaji bytu klient stratí nárok na oslobodenie od dane po piatich rokoch od jeho nadobudnutia. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov je príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola zaradená v obchodnom majetku, oslobodený od dane až po uplynutí piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku. Ak by teda klient byt predal skôr ako 5 rokov po jeho vyradení, musel by príjem z predaja zdaniť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza podmienku zaradenia bytu do obchodného majetku aj nevýhodu v podobe päťročnej lehoty na oslobodenie od dane plynúcej až od vyradenia z obchodného majetku."},"bez":{"odpoved":"Áno, klient si môže uplatniť daňové odpisy bytu aj úroky z hypotéky ako preukázateľné daňové výdavky, ak sa rozhodne neuplatňovať paušálne výdavky. Podmienkou je, že byt zaradí do obchodného majetku a bude viesť daňovú evidenciu alebo účtovníctvo. Hlavnou nevýhodou je, že pri budúcom predaji bytu stratí nárok na oslobodenie príjmu od dane. Príjem z predaja bude zdaniteľným príjmom, ak sa predaj uskutoční do piatich rokov od vyradenia bytu z obchodného majetku. Táto podmienka vyplýva z § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď obsahuje nesprávne právne pravidlo v predpoklade (pri § 6 ods. 3 nemožno voliť paušálne výdavky, tie zákon vôbec neumožňuje) a nesprávne odkazuje na § 9 ods. 1 písm. b) namiesto písm. a)."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Slovenský daňový rezident má sporiaci účet v rakúskej banke. V roku 2026 mu banka pripísala hrubý úrok 1 200 € a nezrazila žiadnu daň. Ako tento príjem zdaní na Slovensku a v akej výške?","otazka_volna":"mam sporenie v rakuskej banke, prisli mi uroky 1200 eur, nic mi nestrhli – musim to davat do priznania a kolko z toho zaplatim?","spravna_odpoved":"Áno, musí. Ide o príjem z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 písm. b). Keďže plynie zo zdroja v zahraničí, daň sa nevyberá zrážkou — daňovník ho uvedie v daňovom priznaní k dani z príjmov FO typ B a zahrnie do osobitného základu dane z kapitálového majetku. Do osobitného základu dane sa úrok zahŕňa neznížený o výdavky; jedinou výnimkou je povinne platené poistné z týchto príjmov podľa § 7 ods. 7. Sadzba dane je 19 % bez ohľadu na výšku príjmu (progresívne sadzby 25 %, 30 % ani 35 % sa tu neuplatnia). Daň = 1 200 × 19 % = 228 €.","ustanovenie":"§ 7 ods. 1 písm. b), ods. 3 a ods. 4 a § 15 písm. a) štvrtý bod zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Ak príjmy uvedené v odseku 1 písm. a), b), d), e) a g) a v odseku 2 plynú zo zdrojov v zahraničí, zahŕňajú sa do osobitného základu dane.","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/222302-Pr%C3%ADjem-charakteru-%C3%BArokov-zo-zahrani%C4%8Dia","my":{"odpoved":"Áno, tento príjem musíte zdaniť na Slovensku. Keďže ste slovenský daňový rezident, máte povinnosť priznať a zdaniť svoje celosvetové príjmy. Z úroku vo výške 1 200 € zaplatíte **daň z príjmov vo výške 228 €**. Zdravotné poistenie sa z tohto typu príjmu neplatí.\n\nPríjem musíte uviesť v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typ B za rok 2026.\n\n---\n\n### Podrobný postup a výpočet\n\n#### 1. Zaradenie príjmu a daňové priznanie\nÚroky z vkladov na sporiacich účtoch, aj keď sú zo zahraničia, sa považujú za **príjem z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 písm. b) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov**.\n\nKeďže tento príjem nebol zdanený zrážkovou daňou na Slovensku, musíte ho uviesť v daňovom priznaní typ B v VII. oddiele – Výpočet osobitného základu dane z kapitálového majetku.\n\n#### 2. Výpočet dane z príjmov\nNa príjmy z kapitálového majetku sa neuplatňuje nezdaniteľná časť základu dane [NČZD — len z aktívnych príjmov (§ 11 ods. 1)]. Základom dane je teda celá suma pripísaných úrokov.\n\n*   **Príjem (§ 7 ZDP):** 1 200,00 €\n*   **Výdavky:** 0,00 € (pri tomto type príjmu sa neuplatňujú)\n*   **Základ dane:** 1 200,00 €\n*   **Sadzba dane:** **19 %** [Sadzba dane FO – pásmo 19 %]\n*   **Daň na úhradu:** 1 200,00 € × 19 % = **228,00 €**\n\n#### 3. Zdravotné poistenie\nHoci väčšina príjmov z kapitálového majetku (§ 7 ZDP) podlieha zdravotnému poisteniu so sadzbou 16 % (platnou pre rok 2026), existuje dôležitá výnimka.\n\n**Úroky z vkladov na bežných a sporiacich účtoch nevstupujú do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie.** [Zdravotné odvody z úrokov z vkladov — neplatia sa]. Táto výnimka je definovaná v § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.\n\nZ tohto príjmu teda **nebudete platiť žiadne zdravotné odvody**.\n\n#### 4. Súvislosť so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia\nPodľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a Rakúskom majú úroky právo zdaniť oba štáty. Zmluva však zvyčajne stanovuje, že v štáte zdroja (Rakúsko) sa uplatní znížená sadzba dane, alebo sa nezdaňujú vôbec, ak príjemca preukáže svoju daňovú rezidenciu v druhom štáte (Slovensko). To je dôvod, prečo vám rakúska banka pravdepodobne nezrazila žiadnu daň. Plná daňová povinnosť vám tak vzniká v štáte vašej rezidencie, teda na Slovensku.\n\n### Zhrnutie\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Hrubý príjem (úrok) | 1 200,00 € | Príjem podľa § 7 ZDP |\n| **Daň z príjmov (19 %)** | **228,00 €** | Uvedie sa a zaplatí cez DP typ B |\n| **Zdravotné poistenie** | **0,00 €** | Tento typ príjmu je vylúčený z VZ |\n| **Celkové zaťaženie** | **228,00 €** | 19 % z hrubého príjmu |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNezabudnite si podať daňové priznanie k dani z príjmov typ B za rok 2026 v lehote do 31. marca 2027 (keďže 31.3.2027 je pondelok, lehota sa neposúva) a v tej istej lehote daň vo výške 228 € aj zaplatiť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov typ B, zaradenie príjmu podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov do osobitného základu dane so sadzbou 19 % a správnu výšku dane 228 €."},"google":{"odpoved":"Slovenský daňový rezident je povinný tento príjem priznať v daňovom priznaní podanom na Slovensku. Ide o príjem z kapitálového majetku, ktorý sa zahŕňa do osobitného základu dane. Celý hrubý úrok vo výške 1 200 € podlieha sadzbe dane 19 %, keďže sa naň nevzťahuje žiadne oslobodenie. Daň na úhradu tak predstavuje 228 €. Tento postup vyplýva z § 7 ods. 3 písm. a) v spojení s § 45 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza povinnosť podať daňové priznanie, zahrnutie do osobitného základu dane, uplatnenie 19 % sadzby a správne vypočítanú daň 228 €."},"bez":{"odpoved":"Tento príjem z úrokov je príjmom z kapitálového majetku, ktorý musíte uviesť v daňovom priznaní za rok 2026. Na tento príjem si môžete uplatniť oslobodenie vo výške 500 € podľa § 9 ods. 2 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Vaším základom dane bude suma 700 € (1 200 € - 500 €). Z tohto základu dane zaplatíte daň vo výške 133 €, nakoľko sa uplatní sadzba dane 19 %. Daňové priznanie ste povinný podať v lehote do 31. marca 2027.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je nesprávna, pretože na úroky z bankových účtov podľa § 7 ods. 1 písm. b) nemožno uplatniť oslobodenie do výšky 500 € a výsledná vypočítaná daň 133 € je chybná (správna daň je 228 €)."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Slovenská s. r. o. vyplatí v júni 2026 spoločníkovi — fyzickej osobe, rezidentovi SR — podiel na zisku 12 000 € zo zisku za rok 2024 a súčasne 12 000 € zo zisku za rok 2025. Koľko zrazí na dani?","otazka_volna":"vyplacam si tento rok dividendy z esroky, cast je zo zisku 2024 a cast 2025, kolko je z toho dan?","spravna_odpoved":"Spolu 2 040 €. Rozhodujúce je zdaňovacie obdobie, za ktoré bol zisk vykázaný, nie rok výplaty. Zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2024 je sadzba 10 % (12 000 × 10 % = 1 200 €), zo zisku za obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2025 sa sadzba vrátila na 7 % (12 000 × 7 % = 840 €). Daň vyberá zrážkou vyplácajúca s. r. o., pre spoločníka je ňou daňová povinnosť vysporiadaná a podiely na zisku neuvádza v daňovom priznaní.","ustanovenie":"§ 15 písm. a) piaty bod a § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v spojení s prechodnými ustanoveniami § 52zzz ods. 4 a § 52zzzb ods. 5","citat":"Ustanovenia § 15 písm. a) piateho bodu a § 43 ods. 1 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2025 sa použijú na a) podiel na zisku (dividendu) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva... vykázaných za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2025","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Spoločnosť zrazí na dani z dividend **celkovo 2 040 €**.\n\nPri zdaňovaní podielov na zisku (dividend) je kľúčové obdobie, za ktoré bol zisk vytvorený, nie dátum samotnej výplaty. Pre zisky z rokov 2024 a 2025 platia odlišné sadzby zrážkovej dane.\n\n### Rozdelenie a výpočet dane\n\n1.  **Podiel na zisku za rok 2024:**\n    *   Na zisk vytvorený v zdaňovacom období 2024 sa vzťahuje dočasne zvýšená sadzba dane.\n    *   **Sadzba dane: 10 %** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 52zzz ods. 4 písm. a)]\n    *   Daň: 12 000 € × 10 % = **1 200 €**\n\n2.  **Podiel na zisku za rok 2025:**\n    *   Na zisk vytvorený v zdaňovacom období začínajúcom 1. januára 2025 a neskôr sa opäť uplatňuje štandardná sadzba dane z dividend.\n    *   **Sadzba dane: 7 %** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43 ods. 1 písm. a) v znení od 1. 1. 2025]\n    *   Daň: 12 000 € × 7 % = **840 €**\n\n### Súhrn\n\n| Položka | Podiel na zisku za rok 2024 | Podiel na zisku za rok 2025 | Spolu |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Hrubý podiel na zisku | 12 000,00 € | 12 000,00 € | 24 000,00 € |\n| Sadzba zrážkovej dane | 10 % | 7 % | - |\n| **Zrazená daň** | **1 200,00 €** | **840,00 €** | **2 040,00 €** |\n| Čistý príjem spoločníka | 10 800,00 € | 11 160,00 € | 21 960,00 € |\n\nSpoločnosť je povinná zrazenú daň odviesť správcovi dane do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci výplaty, teda do 15. júla 2026, a v tej istej lehote podať oznámenie o zrazení a odvedení dane [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43 ods. 11].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nZ podielov na zisku vykázaných za zdaňovacie obdobia začínajúce 1. januára 2017 a neskôr sa už neplatia zdravotné odvody. Vyplatením týchto dividend teda spoločníkovi nevzniká žiadna ďalšia odvodová povinnosť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila celkovú sumu dane 2 040 € na základe správnych sadzieb 10 % pre rok 2024 a 7 % pre rok 2025 v súlade s daňovými predpismi."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť zrazí na dani z podielov na zisku celkovo 2 040 €. Z podielu na zisku za rok 2024 zrazí daň vo výške 10 %, čo predstavuje 1 200 €. Z podielu na zisku za rok 2025 uplatní sadzbu dane 7 %, teda zrazí 840 €. Sadzba dane sa totiž odvíja od zdaňovacieho obdobia, za ktoré bol zisk vytvorený, nie od dátumu výplaty. Uvedený postup vyplýva zo Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď obsahuje správnu celkovú sumu zrážkovej dane 2 040 € a vecne správne uplatňuje sadzby 10 % pre rok 2024 a 7 % pre rok 2025 na základe obdobia vykázania zisku."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť zrazí daň vo výške 2 400 €. Na podiely na zisku vytvorené za zdaňovacie obdobia začínajúce po 31. decembri 2023 sa uplatňuje sadzba dane 10 %. Keďže zisky za roky 2024 aj 2025 spadajú do tohto obdobia, zdaní sa celá suma 24 000 € touto sadzbou. Daň sa vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, pričom sadzba dane je stanovená v § 15 písm. a) bode 4 tohto zákona. Zrazenú daň je spoločnosť povinná odviesť správcovi dane do 15. júla 2026.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu celkovú sumu dane (2 400 € namiesto 2 040 €), pretože na zisk za rok 2025 nesprávne aplikovala sadzbu 10 % namiesto 7 %."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Klient kúpil byt: kúpnu zmluvu podpísal 18. 12. 2020, rozhodnutie katastra o povolení vkladu nadobudlo právoplatnosť 14. 1. 2021. Byt predal a vklad vlastníckeho práva kupujúceho bol povolený 8. 1. 2026. Byt nikdy nemal v obchodnom majetku ani ho neprenajímal. Je príjem z predaja oslobodený od dane?","otazka_volna":"kupoval som byt v decembri 2020, kataster to prepisal az v januari 2021 a teraz zaciatkom januara 2026 som ho predal – uz to mam bez dane?","spravna_odpoved":"Nie, oslobodený nie je. Na strane NADOBUDNUTIA sa pri zmluvnom prevode vlastníctvo nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností, teda 14. 1. 2021, nie dňom podpisu kúpnej zmluvy — päťročná lehota preto uplynie až 14. 1. 2026. Na strane PREDAJA sa oslobodenie u predávajúceho posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode, podľa toho, ktorý deň nastal skôr, bez ohľadu na to, kedy nadobudol vlastníctvo kupujúci. Oba tieto dni nevyhnutne predchádzali vkladu kupujúceho z 8. 1. 2026, teda nastali pred 14. 1. 2026 — päť rokov neuplynulo. Príjem sa zdaní ako ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b), výdavkom je preukázateľná kúpna cena a súvisiace náklady. Keby klient uzavrel kúpnu zmluvu a prijal prvú platbu až po 14. 1. 2026, príjem by bol oslobodený.","ustanovenie":"§ 9 ods. 1 písm. a) a § 9 ods. 4 a § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka","citat":"Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/937130-Moment-nadobudnutia-nehnute%C4%BEnosti-","my":{"odpoved":"**Nie, príjem z predaja bytu v tomto prípade nie je oslobodený od dane z príjmov.**\n\nNa oslobodenie príjmu z predaja nehnuteľnosti (ak nebola zahrnutá v obchodnom majetku) je potrebné, aby medzi jej nadobudnutím a predajom uplynulo aspoň päť rokov [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 9 ods. 1 písm. a)]. Kľúčové je správne určiť tieto dva momenty.\n\n### Výpočet doby vlastníctva\n\n1.  **Deň nadobudnutia:** Pri kúpe nehnuteľnosti sa vlastníctvo nadobúda právoplatnosťou rozhodnutia katastra o povolení vkladu. Vo vašom prípade je to **14. január 2021**.\n2.  **Deň predaja:** Pre účely posúdenia oslobodenia sa za deň predaja považuje deň prijatia prvej platby alebo deň uzavretia kúpnej zmluvy, podľa toho, ktorý z nich nastal skôr. **Deň vkladu vlastníckeho práva kupujúceho do katastra (8. 1. 2026) nie je pre posúdenie lehoty u predávajúceho rozhodujúci** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 9 ods. 4].\n\nAby bol príjem z predaja oslobodený, päťročná lehota vlastníctva by musela uplynúť. Táto lehota by vo vašom prípade uplynula **14. januára 2026**. Predaj by ste teda museli uskutočniť (uzavrieť zmluvu alebo prijať platbu) najskôr **15. januára 2026**.\n\nKeďže k predaju došlo pred týmto dátumom (predpokladáme, že zmluva bola uzavretá pred 8. 1. 2026), podmienka piatich rokov vlastníctva nebola splnená.\n\n### Daňové a odvodové povinnosti\n\nKeďže príjem nie je oslobodený, je potrebné ho zdaniť ako **ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov**.\n\n*   **Základ dane:** Príjem z predaja znížený o preukázateľne vynaložené výdavky. Hlavným výdavkom je kúpna cena, za ktorú ste byt v roku 2020/2021 nadobudli, a prípadné ďalšie náklady spojené s jeho kúpou a predajom (napr. poplatky).\n*   **Daň z príjmov:** Z takto vypočítaného základu dane zaplatíte daň z príjmov podľa progresívnych sadzieb platných pre rok 2026 (19 %, 25 %, 30 % alebo 35 %).\n*   **Zdravotné poistenie:** Tento príjem podlieha aj odvodom na zdravotné poistenie vo výške **16 %** z vymeriavacieho základu, ktoré vám zdravotná poisťovňa vyčísli v ročnom zúčtovaní za rok 2026.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdložte si všetky doklady súvisiace s kúpou a predajom bytu (kúpne zmluvy, doklady o úhrade poplatkov). Tieto príjmy a výdavky uvediete v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb (typ B) za rok 2026, ktoré budete podávať do 31. marca 2027.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v plnom súlade s referenciou uvádza, že príjem nie je oslobodený, keďže päťročná lehota od povolenia vkladu pri nadobudnutí (14. 1. 2021) do dňa predaja podľa § 9 ods. 4 neuplynula."},"google":{"odpoved":"Nie, príjem z predaja bytu nie je v tomto prípade oslobodený od dane. Podmienka oslobodenia, ktorou je vlastníctvo nehnuteľnosti po dobu najmenej piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia, nebola splnená. Rozhodujúcim dňom nadobudnutia bytu je dátum povolenia vkladu do katastra, teda 14. 1. 2021. Keďže k predaju došlo 8. 1. 2026, päťročná lehota vlastníctva neuplynula. Táto povinnosť vyplýva z § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uplatňuje nesprávne právne pravidlo pri určení konca lehoty, keďže moment predaja posudzuje podľa dňa povolenia vkladu kupujúceho namiesto dňa prijatia prvej platby alebo uzavretia zmluvy podľa § 9 ods. 4 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Nie, príjem z predaja bytu nie je oslobodený od dane z príjmov. Nebola splnená podmienka vlastníctva nehnuteľnosti po dobu najmenej piatich rokov. Rozhodujúcim dňom nadobudnutia je deň vkladu do katastra, teda 14. 1. 2021. Keďže k prevodu vlastníckeho práva na kupujúceho došlo 8. 1. 2026, päťročná lehota neuplynula. Podmienku oslobodenia upravuje § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa opiera o nesprávne právne pravidlo, keď koniec lehoty posudzuje podľa dňa prevodu vlastníckeho práva na kupujúceho namiesto dňa prijatia prvej platby alebo uzavretia zmluvy (§ 9 ods. 4 ZDP), a nesprávne odkazuje na § 9 ods. 1 písm. b)."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Otec nadobudol rodinný dom v roku 2009. Zomrel 3. 5. 2025 a dom zdedil syn (dedenie v priamom rade). Syn dom predal 20. 8. 2026. Je príjem z predaja oslobodený od dane?","otazka_volna":"zdedil som po otcovi dom, otec ho mal od roku 2009, umrel vlani a ja som ho teraz predal – platim dan?","spravna_odpoved":"Áno, príjem je oslobodený od dane. Pri nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (aj postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov sa päťročná lehota počíta odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa, nie odo dňa smrti poručiteľa. Otec dom vlastnil od roku 2009, teda viac ako päť rokov, preto je príjem syna z predaja oslobodený bez ohľadu na to, že sám dom vlastnil len približne 15 mesiacov. Predaj sa v daňovom priznaní neuvádza.","ustanovenie":"§ 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov)","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/488728-Oslobodenie-pr%C3%ADjmu-z-predaja-nehnute%C4%BEnosti-","my":{"odpoved":"**Áno, príjem z predaja tohto rodinného domu je vo vašom prípade oslobodený od dane z príjmov.**\n\nPodľa § 9 ods. 1 písm. b) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je príjem z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením v priamom rade oslobodený, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti do vlastníctva poručiteľa (osoby, po ktorej sa dedilo).\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Dedenie v priamom rade:** Dedenie od otca na syna je dedením v priamom rade. Príbuzní v priamom rade sú priami predkovia (rodičia, starí rodičia) a priami potomkovia (deti, vnúčatá) [Zdroj: Komentrk9zkona5952003Zz.md].\n2.  **Započítanie doby vlastníctva poručiteľa:** Pri dedení v priamom rade sa do 5-ročnej lehoty vlastníctva potrebnej na oslobodenie od dane započítava aj doba, počas ktorej nehnuteľnosť vlastnil poručiteľ (váš otec) [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 9, ods. 1, písm. b)].\n3.  **Aplikácia na váš prípad:**\n    *   Váš otec (poručiteľ) nadobudol dom v roku **2009**.\n    *   Vy (dedič) ste dom predali v roku **2026**.\n    *   Rozhodujúce obdobie sa počíta od nadobudnutia domu otcom (2009) až po jeho predaj vami (2026).\n    *   Celková doba vlastníctva je teda približne 17 rokov, čo je výrazne viac ako zákonom požadovaných 5 rokov.\n\nKeďže podmienka 5-ročného vlastníctva poručiteľom je splnená, váš príjem z predaja je v plnej výške oslobodený od dane.\n\n**Dôležité upozornenie:**\nPríjem, ktorý je v plnom rozsahu oslobodený od dane, sa neuvádza v daňovom priznaní a nezakladá povinnosť podať daňové priznanie [referenčná hodnota: Plne oslobodené príjmy sa v daňovom priznaní neuvádzajú].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom konštatuje, že príjem je oslobodený od dane z príjmov na základe započítania doby vlastníctva poručiteľa pri dedení v priamom rade."},"google":{"odpoved":"Áno, príjem z predaja tohto rodinného domu je oslobodený od dane z príjmov. Podmienka oslobodenia, ktorou je vlastníctvo nehnuteľnosti aspoň 5 rokov pred predajom, je v tomto prípade splnená. Pri dedení v priamom rade sa do doby vlastníctva započítava aj obdobie, počas ktorého nehnuteľnosť vlastnil poručiteľ (otec). Keďže otec vlastnil dom od roku 2009 až do svojej smrti v roku 2025, teda podstatne dlhšie ako 5 rokov, jeho syn ako dedič v priamom rade daň z príjmu z predaja neplatí. Toto oslobodenie upravuje § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že príjem je oslobodený od dane z príjmov, keďže pri dedení v priamom rade sa započítava doba vlastníctva poručiteľa v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Áno, príjem z predaja je oslobodený od dane z príjmov. Podmienka vlastníctva nehnuteľnosti najmenej 5 rokov bezprostredne pred jej predajom je v tomto prípade splnená. Keďže ide o dedenie v priamom rade, do doby vlastníctva syna sa započítava aj doba, počas ktorej vlastnil nehnuteľnosť jeho otec (poručiteľ). Otec vlastnil dom od roku 2009 do svojej smrti v roku 2025, čo je viac ako 5 rokov. Toto oslobodenie vyplýva z § 9 ods. 1 písm. b) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne konštatuje oslobodenie od dane a vecne správne aplikuje § 9 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov vrátane 5-ročnej lehoty pri dedení v priamom rade."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Klient zdedil byt po strýkovi (bratovi svojej matky). Strýko byt nadobudol v roku 1998 a zomrel 12. 3. 2024. Klient byt predal v septembri 2026. Je príjem z predaja oslobodený? Od kedy by bol?","otazka_volna":"po strycovi som zdedil byt, mal ho odjakziva, umrel v marci 2024 a ja som ho teraz predal – je to bez dane ked ho mal 25 rokov?","spravna_odpoved":"Nie, oslobodený nie je. Prenesenie lehoty na poručiteľa platí len pri dedení v priamom rade (rodič — dieťa — vnuk) alebo medzi manželmi. Strýko a synovec sú príbuzní v nepriamom rade, preto sa päťročná lehota počíta odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti dedičom, čo je deň smrti poručiteľa, teda 12. 3. 2024. Oslobodený by bol až príjem z predaja uskutočneného po 12. 3. 2029. Predaj v roku 2026 sa zdaní ako ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b); výdavkom je cena nehnuteľnosti zistená v čase jej nadobudnutia, pri dedení všeobecná cena podľa § 25 ods. 1 písm. c) (hodnota uvedená v osvedčení o dedičstve).","ustanovenie":"§ 9 ods. 1 písm. a) a § 8 ods. 5 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a § 460 Občianskeho zákonníka","citat":"Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/937130-Moment-nadobudnutia-nehnute%C4%BEnosti-","my":{"odpoved":"Nie, za daných okolností **príjem z predaja bytu oslobodený od dane nie je**.\n\nDôvodom je, že špeciálne pravidlo pre dedenie, ktoré umožňuje započítať dobu vlastníctva poručiteľa, sa uplatňuje len pri dedení v priamom rade alebo medzi manželmi. Strýko (brat matky) je príbuzný v pobočnom rade, nie v priamom.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Posúdenie vzťahu dediča a poručiteľa**\n    *   Zákon o dani z príjmov umožňuje pri dedení nehnuteľnosti započítať dobu, počas ktorej ju vlastnil poručiteľ, ale len v prípade, že ide o dedenie v priamom rade (napr. rodičia, deti, starí rodičia, vnuci) alebo dedenie medzi manželmi [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 9, ods. 1 písm. b)].\n    *   Váš klient zdedil byt po strýkovi. Strýko je príbuzný v pobočnom rade, preto sa doba vlastníctva strýka (od roku 1998) klientovi do jeho lehoty vlastníctva nezapočítava.\n\n2.  **Aplikácia všeobecného pravidla**\n    *   Keďže nie je možné použiť špeciálne pravidlo pre dedičov v priamom rade, uplatní sa všeobecné pravidlo pre oslobodenie príjmu z predaja nehnuteľnosti.\n    *   Podľa tohto pravidla je príjem oslobodený od dane až po uplynutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti do vlastníctva predávajúceho [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 9, ods. 1 písm. a)].\n\n3.  **Výpočet doby vlastníctva klienta**\n    *   **Dátum nadobudnutia:** Pri dedení sa nehnuteľnosť nadobúda dňom smrti poručiteľa. Váš klient teda byt nadobudol **12. marca 2024**.\n    *   **Dátum predaja:** Predaj sa uskutočnil v septembri 2026.\n    *   **Doba vlastníctva:** Od marca 2024 do septembra 2026 uplynuli približne 2,5 roka, čo je menej ako požadovaných 5 rokov.\n\n### Kedy by bol príjem oslobodený?\n\nPríjem z predaja by bol oslobodený od dane, ak by klient byt predal **po uplynutí 5 rokov od jeho nadobudnutia**, teda po 12. marci 2029.\n\nPresnejšie, rozhodujúci pre posúdenie oslobodenia je deň, ktorý nastane skôr:\n*   deň prijatia prvej platby alebo preddavku,\n*   alebo deň uzavretia zmluvy o prevode.\n\nAby bol príjem oslobodený, musel by tento skorší z dní nastať najskôr **13. marca 2029**.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk klient byt predá v roku 2026, bude musieť príjem z predaja zdaniť v daňovom priznaní za rok 2026 ako ostatný príjem podľa § 8 Zákona o dani z príjmov. Ako daňový výdavok si však môže uplatniť všeobecnú (reprodukčnú) cenu nehnuteľnosti zistenú v čase dedenia, t. j. hodnotu bytu uvedenú v osvedčení o dedičstve [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 8, ods. 5]. Zdaní sa teda len rozdiel medzi predajnou cenou a touto hodnotou.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii: príjem nie je oslobodený, keďže ide o dedenie v nepriamom (pobočnom) rade, a oslobodenie nastane až po uplynutí 5 rokov od smrti poručiteľa (po 12. 3. 2029)."},"google":{"odpoved":"Nie, príjem z predaja bytu v tomto prípade nie je oslobodený od dane z príjmov. Keďže ide o dedenie v nepriamom rade (po strýkovi), na oslobodenie sa vyžaduje, aby dedič (klient) vlastnil nehnuteľnosť aspoň 5 rokov. Túto podmienku klient nesplnil, nakoľko byt vlastnil len od smrti strýka 12. 3. 2024 do septembra 2026, čo je menej ako 5 rokov.\n\nPríjem z predaja by bol oslobodený až po uplynutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti dedičom, teda pri predaji uskutočnenom po 12. 3. 2029. Uvedené vyplýva z § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Dĺžka vlastníctva nehnuteľnosti poručiteľom (strýkom) v tomto prípade nie je pre oslobodenie od dane podstatná.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že príjem nie je oslobodený z dôvodu dedenia v nepriamom rade a oslobodenie by nastalo až po 12. 3. 2029."},"bez":{"odpoved":"Nie, príjem z predaja bytu nie je oslobodený od dane z príjmov. Keďže dedenie neprebehlo v priamom rade (strýko nie je priamy predok), do doby vlastníctva sa nezapočítava doba, počas ktorej byt vlastnil poručiteľ. Pre oslobodenie by musel klient vlastniť byt viac ako päť rokov odo dňa nadobudnutia, teda odo dňa smrti strýka. Príjem z predaja by bol oslobodený až po 12. marci 2029. Uvedené vyplýva z § 9 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 9 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že príjem nie je oslobodený z dôvodu dedenia v nepriamom rade a správne určuje aj dátum oslobodenia po 12. marci 2029."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Matka kúpila byt v roku 2010 za 62 000 €. V marci 2024 ho darovala dcére, znalecký posudok v čase darovania určil hodnotu 148 000 €. Byt nikdy nebol v obchodnom majetku. Dcéra byt predala v roku 2026 za 175 000 €. Aký výdavok si môže dcéra uplatniť a aký bude základ dane?","otazka_volna":"mama mi darovala byt pred dvoma rokmi, ona ho kupila davno za 62 tisic, znalec dal 148 tisic a ja som ho predal za 175 tisic – z coho platim dan?","spravna_odpoved":"Výdavkom je 148 000 € (cena zistená znalcom v čase darovania) a základ dane je 27 000 € (175 000 − 148 000). Rozhoduje, či by príjem z predaja bol v čase darovania oslobodený u DARCU: matka byt vlastnila od roku 2010, teda viac ako päť rokov, takže jej predaj uskutočnený v deň darovania by bol oslobodený — v takom prípade sa nepoužije obstarávacia cena darcu a výdavkom je cena podľa znaleckého posudku v čase darovania. Keby matka v čase darovania podmienku oslobodenia nespĺňala, výdavkom by bola jej pôvodná obstarávacia cena 62 000 €. Príjem dcéry oslobodený nie je, lebo od nadobudnutia darom neuplynulo päť rokov.","ustanovenie":"§ 8 ods. 5 písm. b) a § 25 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"obstarávacou cenou majetku nadobudnutého od fyzickej osoby darom, je obstarávacia cena zistená u darcu, len ak ide o majetok, ktorý u darcu nebol zahrnutý do obchodného majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/235566-Predaj-nehnute%C4%BEnosti-nadobudnutej-darovan%C3%ADm","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na daňové posúdenie predaja darovaného bytu vašou dcérou v roku 2026.\n\nDcéra si môže ako daňový výdavok uplatniť **cenu nehnuteľnosti zistenú znaleckým posudkom v čase darovania, teda 148 000 €**. Základ dane z predaja bude **27 000 €**.\n\n---\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n#### 1. Posúdenie príjmu z predaja\n\nPríjem z predaja bytu je pre dcéru zdaniteľným príjmom. Keďže byt nadobudla darovaním v marci 2024 a predala ho v roku 2026, nespĺňa podmienku vlastníctva aspoň 5 rokov pre oslobodenie od dane [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 9 ods. 1 písm. a)].\n\nTento príjem sa zaraďuje medzi **ostatné príjmy** podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov a uvádza sa v daňovom priznaní typu B.\n\n#### 2. Určenie daňového výdavku\n\nPri predaji darovanej nehnuteľnosti je kľúčové posúdiť, či by príjem z predaja u darcu (matky) bol v čase darovania oslobodený od dane.\n\n*   **Matkina situácia v čase darovania (marec 2024):**\n    *   Matka kúpila byt v roku 2010.\n    *   V čase darovania v marci 2024 ho vlastnila 14 rokov.\n    *   Keďže doba vlastníctva (14 rokov) presiahla 5 rokov, jej prípadný príjem z predaja bytu by bol v tom čase **oslobodený od dane**.\n\n*   **Výdavok pre dcéru:**\n    *   Pretože príjem u darcu (matky) by bol v čase darovania oslobodený, dcéra si ako daňový výdavok uplatní **cenu nehnuteľnosti zistenú v čase darovania** [Komentár k § 8 zákona č. 595/2003 Z. z.].\n    *   Pri nehnuteľnostiach nadobudnutých darovaním po 31. decembri 2015 je touto cenou cena určená znaleckým posudkom.\n    *   Vo vašom prípade je to teda **148 000 €**.\n\n#### 3. Výpočet základu dane\n\nZáklad dane sa vypočíta ako rozdiel medzi príjmom z predaja a uplatniteľným výdavkom.\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Príjem z predaja bytu | 175 000,00 € |\n| Daňový výdavok (cena v čase darovania) | - 148 000,00 € |\n| **Čiastkový základ dane (§ 8)** | **27 000,00 €** |\n\nTento základ dane vo výške 27 000 € bude dcéra zdaňovať v rámci svojho daňového priznania za rok 2026.\n\n### Doplňujúce informácie\n\n*   **Daňové priznanie:** Dcéra je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb (typ B) za rok 2026, a to v termíne do 31. marca 2027.\n*   **Zdravotné poistenie:** Z dosiahnutého základu dane (27 000 €) bude zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní za rok 2026 vyrubovať poistné na zdravotné poistenie. Sadzba pre rok 2026 je **16 %** [Zákon č. 580/2004 Z. z., § 38ezk].\n*   **Nezdaniteľná časť:** Na tento typ príjmu (§ 8) si dcéra nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 11 ods. 1].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila výdavok (148 000 €), základ dane (27 000 €) aj správne právne odôvodnenie na základe splnenia podmienok oslobodenia u darkyne."},"google":{"odpoved":"Dcéra si môže uplatniť výdavok vo výške hodnoty bytu v čase darovania, pretože matka ako darkyňa v tom čase spĺňala podmienky na oslobodenie príjmu od dane z dôvodu vlastníctva nehnuteľnosti viac ako 5 rokov. Uplatniteľný výdavok je teda 148 000 €, čo je hodnota určená znaleckým posudkom. Základ dane sa vypočíta ako rozdiel medzi príjmom z predaja a uplatniteľným výdavkom. V tomto prípade je základ dane 27 000 € (175 000 € - 148 000 €). Tento postup vyplýva z § 8 ods. 5 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila uplatniteľný výdavok vo výške 148 000 € a základ dane 27 000 € so správnym právnym odôvodnením splnenia podmienok oslobodenia u darkyne."},"bez":{"odpoved":"Dcéra si ako daňový výdavok môže uplatniť hodnotu bytu zistenú znaleckým posudkom v čase darovania, teda 148 000 €. Tento postup je možný, pretože príjem z predaja by bol u matky v čase darovania oslobodený od dane z dôvodu vlastníctva dlhšieho ako 5 rokov. Základ dane z predaja nehnuteľnosti bude rozdiel medzi predajnou cenou a týmto výdavkom. Základ dane je teda 27 000 € (175 000 € - 148 000 €). Uvedené vyplýva z § 8 ods. 5 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje daňový výdavok vo výške 148 000 €, základ dane 27 000 € aj právne odôvodnenie splnenia podmienky oslobodenia u darcu."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Živnostníčka mala dielňu zahrnutú v obchodnom majetku a odpisovala ju. K 30. 9. 2021 ju z obchodného majetku vyradila a živnosť pozastavila. Dielňu predala 15. 9. 2026. Nehnuteľnosť vlastnila od roku 2004. Je príjem z predaja oslobodený?","otazka_volna":"mala som dielnu na ico, v roku 2021 som ju vyradila z majetku a teraz v septembri som ju predala, vlastnim ju od 2004 – to uz je urcite bez dane nie?","spravna_odpoved":"Nie, oslobodený nie je — chýba 15 dní. Pri nehnuteľnosti, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, sa päťročná lehota počíta odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku, nie odo dňa nadobudnutia. Dňom vyradenia je deň, v ktorom daňovník naposledy účtoval majetok v účtovníctve alebo ho uvádzal v daňovej evidencii, teda 30. 9. 2021; päť rokov uplynie 30. 9. 2026 a oslobodený by bol až predaj uskutočnený po tomto dni. Dĺžka vlastníctva od roku 2004 je pre oslobodenie irelevantná. Príjem sa zdaní podľa § 8 ods. 1 písm. b), výdavkom je zostatková cena podľa § 25 ods. 3.","ustanovenie":"§ 9 ods. 1 písm. a) a ods. 5 a § 8 ods. 5 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/488728-Oslobodenie-pr%C3%ADjmu-z-predaja-nehnute%C4%BEnosti-","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade príjem z predaja dielne nie je oslobodený od dane z príjmov.**\n\nHoci živnostníčka vlastnila nehnuteľnosť od roku 2004 (teda viac ako 5 rokov), kľúčovým faktorom je, že dielňa bola zaradená v jej obchodnom majetku. Pri nehnuteľnosti, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, začína plynúť nová 5-ročná lehota pre oslobodenie odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 9, ods. 1, písm. a)].\n\n### Posúdenie časového testu\n\n*   **Dátum vyradenia z obchodného majetku:** 30. 9. 2021\n*   **Dátum predaja nehnuteľnosti:** 15. 9. 2026\n*   **Koniec 5-ročnej lehoty pre oslobodenie:** 30. 9. 2026\n\nAby bol príjem z predaja oslobodený, muselo by k nemu dôjsť až po uplynutí 5 rokov od vyradenia, teda najskôr 1. 10. 2026. Keďže predaj sa uskutočnil 15. 9. 2026, 5-ročná lehota neuplynula.\n\n### Daňové dôsledky\n\nPríjem z predaja tejto nehnuteľnosti je zdaniteľným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov (ostatné príjmy – z prevodu vlastníctva nehnuteľností).\n\nDo daňového priznania za rok 2026 uvedie:\n*   **Príjem:** Predajnú cenu dielne.\n*   **Výdavok:** Daňovú zostatkovú cenu, ktorú mala dielňa v čase vyradenia z obchodného majetku (k 30. 9. 2021).\n\nRozdiel medzi príjmom a výdavkom bude jej čiastkový základ dane, ktorý podlieha zdaneniu sadzbou dane podľa dosiahnutého celkového základu dane (19 %, 25 %, 30 % alebo 35 % v roku 2026).\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk by živnostníčka s predajom počkala o 16 dní dlhšie, teda do 1. októbra 2026, celý príjem z predaja by bol od dane oslobodený a nemusela by ho vôbec uvádzať v daňovom priznaní. Pri plánovaní predaja majetku, ktorý bol v minulosti využívaný na podnikanie, je kľúčové presne sledovať lehotu 5 rokov od jeho vyradenia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne dospela k záveru, že príjem nie je oslobodený, správne aplikovala 5-ročnú lehotu od vyradenia z obchodného majetku a uviedla správne daňové dôsledky."},"google":{"odpoved":"Nie, príjem z predaja dielne nie je oslobodený od dane. Oslobodenie sa neuplatní, ak k predaju došlo do piatich rokov od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku. Vo vašom prípade uplynulo od vyradenia (30. 9. 2021) do predaja (15. 9. 2026) menej ako päť rokov. Príjem z predaja je preto zdaniteľným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. Podmienku piatich rokov od vyradenia ustanovuje § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne konštatuje, že príjem nie je oslobodený, pretože predaj nastal pred uplynutím 5 rokov od vyradenia z obchodného majetku, a uvádza správne zákonné ustanovenia."},"bez":{"odpoved":"Nie, príjem z predaja dielne nie je oslobodený od dane.\n\nPríjem z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola zahrnutá v obchodnom majetku, je oslobodený až po uplynutí piatich rokov od jej vyradenia. Vo vašom prípade päťročná lehota uplynie až 30. septembra 2026. Keďže k predaju došlo pred uplynutím tejto lehoty, príjem je zdaniteľným príjmom. Uvedené vyplýva z § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že príjem nie je oslobodený, keďže 5-ročná lehota od vyradenia z obchodného majetku uplynie až 30. septembra 2026."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Živnostník mal v obchodnom majetku dodávku, ktorú 31. 3. 2022 vyradil do osobného užívania (zostatková cena 0 €). Auto predal 10. 5. 2026 za 9 000 €. Je príjem z predaja oslobodený od dane ako predaj hnuteľnej veci?","otazka_volna":"dodavku som mal na firmu, v 2022 som ju preradil do sukromia a teraz som ju predal za 9 tisic – auta su predsa bez dane, ci nie?","spravna_odpoved":"Nie, oslobodený nie je. Oslobodenie príjmu z predaja hnuteľnej veci sa nevzťahuje na hnuteľnú vec, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku. Vyradenie bolo 31. 3. 2022, lehota uplynie až 31. 3. 2027. Príjem 9 000 € sa zdaní ako ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. c); výdavkom je zostatková cena, ktorá je 0 €, takže základ dane je 9 000 €. Dňom vyradenia je deň, v ktorom daňovník naposledy účtoval majetok v účtovníctve alebo ho uvádzal v evidencii podľa § 6 ods. 11.","ustanovenie":"§ 9 ods. 1 písm. c) a ods. 5 a § 8 ods. 1 písm. c) a ods. 5 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"z predaja hnuteľnej veci okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku; za hnuteľnú vec sa na účely tohto zákona nepovažuje cenný papier","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/531745-Pr%C3%ADjmy-fyzickej-osoby-z-predaja-hnute%C4%BEnej-veci-","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade príjem z predaja dodávky nie je oslobodený od dane.**\n\nPríjem z predaja hnuteľnej veci je oslobodený od dane, avšak s dôležitou výnimkou: oslobodenie sa nevzťahuje na predaj veci, ktorá bola zahrnutá v obchodnom majetku, ak k predaju dôjde **do piatich rokov od jej vyradenia** z obchodného majetku [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 9 ods. 1 písm. c)].\n\n### Posúdenie vašej situácie\n\n1.  **Dátum vyradenia z obchodného majetku:** 31. marec 2022\n2.  **Dátum predaja:** 10. máj 2026\n3.  **Plynutie lehoty:** Medzi vyradením a predajom uplynuli 4 roky, 1 mesiac a 10 dní. Päťročná lehota na oslobodenie by uplynula až 31. marca 2027.\n\nKeďže predaj sa uskutočnil pred uplynutím 5-ročného časového testu, príjem z predaja je zdaniteľným príjmom.\n\n### Ako príjem zdaniť\n\nTento príjem sa považuje za **ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov**. Uvediete ho v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby (typ B) za zdaňovacie obdobie 2026.\n\nAko daňový výdavok si môžete uplatniť daňovú zostatkovú cenu vozidla v čase jeho vyradenia z obchodného majetku.\n\n| Položka                                | Suma      | Poznámka                                                              |\n| :------------------------------------- | :-------- | :-------------------------------------------------------------------- |\n| Príjem z predaja dodávky               | 9 000 €   | Zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. c) ZDP                         |\n| Výdavok (daňová zostatková cena)       | 0 €       | Podľa vášho zadania bola zostatková cena pri vyradení 0 €.             |\n| **Čiastkový základ dane (§ 8)**        | **9 000 €** | Tento základ dane vstupuje do celkového základu dane v daňovom priznaní. |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk by ste s predajom počkali do 1. apríla 2027 (teda po uplynutí 5 rokov od vyradenia), celý príjem 9 000 € by bol od dane z príjmov oslobodený a neuvádzal by sa v daňovom priznaní. Pri plánovaní predaja majetku vyradeného z podnikania je kľúčové sledovať túto 5-ročnú lehotu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že príjem nie je oslobodený od dane z dôvodu neuplynutia päťročnej lehoty od vyradenia z obchodného majetku, správne aplikuje § 8 ods. 1 písm. c) a určuje základ dane 9 000 €."},"google":{"odpoved":"Nie, príjem z predaja dodávky v hodnote 9 000 € nie je v tomto prípade oslobodený od dane. Oslobodenie by sa uplatnilo, ak by od vyradenia veci z obchodného majetku do jej predaja uplynulo viac ako päť rokov. Keďže od vyradenia (31. 3. 2022) do predaja (10. 5. 2026) neuplynula zákonom stanovená päťročná lehota, príjem podlieha zdaneniu. Ide o ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Podmienku oslobodenia upravuje § 9 ods. 1 písm. c) citovaného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že príjem nie je oslobodený od dane z dôvodu neuplynutia 5-ročnej lehoty od vyradenia z obchodného majetku a správne uvádza aj zákonné ustanovenia."},"bez":{"odpoved":"Nie, príjem z predaja dodávky nie je oslobodený od dane. Predaj sa uskutočnil v lehote piatich rokov od vyradenia vozidla z obchodného majetku (31. 3. 2022). Príjem z predaja vo výške 9 000 € je preto zdaniteľným príjmom podľa § 8 ako ostatný príjem. Ako daňový výdavok si môže uplatniť zostatkovú cenu, ktorá je v tomto prípade 0 €. Vyplýva to z § 9 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že príjem nie je oslobodený od dane z dôvodu neuplynutia päťročnej lehoty od vyradenia z obchodného majetku a zdaňuje sa podľa § 8 s výdavkom 0 €."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Klient (nepodnikateľ) kúpil 5. 2. 2024 akcie slovenskej spoločnosti mimo burzy. Tieto akcie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu až 1. 10. 2025. Klient ich predal 1. 3. 2026 so ziskom 20 000 €. Je príjem oslobodený podľa § 9 ods. 1 písm. k)?","otazka_volna":"kupil som akcie este pred tym nez isli na burzu, drzim ich vyse dvoch rokov a teraz som ich predal so ziskom – je to oslobodene ked to bolo viac ako rok?","spravna_odpoved":"Nie, oslobodené to nie je. Oslobodenie vyžaduje splnenie DVOCH lehôt súčasne: od nadobudnutia cenných papierov do predaja musí uplynúť viac ako jeden rok (tá splnená je — 5. 2. 2024 až 1. 3. 2026) a zároveň doba medzi prijatím cenného papiera na regulovaný trh (alebo obdobný zahraničný regulovaný trh) a predajom musí presiahnuť jeden rok (tá splnená nie je — od 1. 10. 2025 do 1. 3. 2026 je len 5 mesiacov). Príjem sa zdaní ako ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. e). Oslobodenie sa navyše nevzťahuje na cenné papiere, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka. Toto znenie sa použije, lebo akcie boli nadobudnuté po 31. 12. 2023.","ustanovenie":"§ 9 ods. 1 písm. k) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (v znení účinnom od 1. 1. 2024, § 52zzz ods. 3)","citat":"z predaja cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, a to po uplynutí jedného roka od ich nadobudnutia, ak doba medzi ich prijatím na regulovaný trh alebo obdobný zahraničný regulovaný trh a predajom presiahne jeden rok","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/798719-Oslobodenie-pr%C3%ADjmov-z-predaja-cenn%C3%BDch-papierov","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade príjem z predaja akcií **nie je oslobodený od dane**.\n\nNa to, aby bol príjem z predaja cenných papierov oslobodený od dane podľa § 9 ods. 1 písm. k) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, musia byť splnené **obe nasledujúce podmienky súčasne**:\n\n1.  Doba medzi **nadobudnutím** a predajom cenných papierov musí presiahnuť jeden rok (časový test držby).\n2.  Doba medzi **prijatím cenných papierov na regulovaný trh** a ich predajom musí taktiež presiahnuť jeden rok.\n\n### Posúdenie vašej situácie\n\nPoďme si overiť splnenie oboch podmienok na základe vami poskytnutých dátumov:\n\n*   **Podmienka 1: Časový test držby**\n    *   Dátum nadobudnutia: 5. 2. 2024\n    *   Dátum predaja: 1. 3. 2026\n    *   Doba držby je viac ako 2 roky, čo je viac ako požadovaný 1 rok.\n    *   **Výsledok: Splnená.**\n\n*   **Podmienka 2: Doba obchodovania na regulovanom trhu**\n    *   Dátum prijatia na regulovaný trh: 1. 10. 2025\n    *   Dátum predaja: 1. 3. 2026\n    *   Doba od prijatia na trh do predaja je približne 5 mesiacov.\n    *   **Výsledok: Nesplnená.** (Doba je kratšia ako požadovaný 1 rok).\n\nKeďže nie je splnená druhá podmienka, príjem z predaja týchto akcií nie je možné oslobodiť od dane.\n\n### Zdanenie príjmu a výpočet dane\n\nPríjem z predaja týchto akcií sa považuje za ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. e) Zákona o dani z príjmov. Pri výpočte dane postupujete nasledovne:\n\n1.  **Základ dane:** Vypočíta sa ako rozdiel medzi príjmom z predaja a preukázateľnými výdavkami (kúpna cena akcií a súvisiace poplatky). Vo vašom prípade je tento rozdiel (zisk) 20 000 €.\n2.  **Uplatnenie oslobodenia 500 €:** Na tento typ príjmu si môžete uplatniť oslobodenie od dane vo výške 500 € za zdaňovacie obdobie podľa § 9 ods. 1 písm. i) Zákona o dani z príjmov.\n3.  **Výpočet dane:** Zdaní sa len suma presahujúca 500 €.\n\n**Výpočet pre rok 2026:**\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Zisk z predaja akcií (§ 8 ods. 1 písm. e)) | 20 000,00 € | Príjem z predaja - Kúpna cena |\n| Oslobodenie od dane (§ 9 ods. 1 písm. i)) | - 500,00 € | Uplatňuje sa na úhrn príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f) |\n| **Čiastkový základ dane** | **19 500,00 €** | |\n| Sadzba dane (pásmo do 43 983,32 €) | 19 % | Sadzba dane platná pre rok 2026 |\n| **Daň z príjmov na úhradu** | **3 705,00 €** | (19 500,00 € × 19 %) |\n\n*Poznámka: Na príjmy podľa § 8 nie je možné uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.*\n\nTento príjem je potrebné uviesť v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb typu B za rok 2026, v oddiele VIII. – Ostatné príjmy.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru, že príjem nie je oslobodený, pričom vecne a presne posúdila obe zákonom požadované jednoročné lehoty podľa § 9 ods. 1 písm. k) ZDP."},"google":{"odpoved":"Nie, tento príjem nie je oslobodený od dane. Hoci celková doba držby akcií presiahla jeden rok, nebola splnená osobitná podmienka pre cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu. Pre oslobodenie by musela doba medzi prijatím akcií na regulovaný trh (1. 10. 2025) a ich predajom (1. 3. 2026) taktiež presiahnuť jeden rok. Keďže táto lehota bola v danom prípade iba 5 mesiacov, príjem podlieha zdaneniu. Uvedené vyplýva z § 9 ods. 1 písm. k) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že príjem nie je oslobodený, keďže lehota medzi prijatím na regulovaný trh a predajom nepresiahla požadovaný jeden rok."},"bez":{"odpoved":"Áno, tento príjem je oslobodený od dane. Podmienka oslobodenia príjmu z predaja cenných papierov je splnená, ak doba medzi ich nadobudnutím (5. 2. 2024) a predajom (1. 3. 2026) presiahne jeden rok. Keďže klient vlastnil akcie viac ako dva roky a neboli súčasťou obchodného majetku, celý zisk 20 000 € je oslobodený. Pre cenné papiere nadobudnuté po 1. 1. 2024 nie je relevantné, či boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu. Oslobodenie upravuje § 9 ods. 1 písm. k) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru a uviedla nesprávne právne pravidlo, keďže ignorovala zákonnú podmienku, podľa ktorej musí doba medzi prijatím cenného papiera na regulovaný trh a jeho predajom presiahnuť jeden rok."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Klient v roku 2026 predal obchodný podiel v s. r. o., ktorý nadobudol v roku 2019 peňažným vkladom 5 000 €. Predajná cena bola 5 400 €. Iné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f) ani príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 či z príležitostných činností v roku 2026 nemal. Musí tento príjem uviesť v daňovom priznaní a zdaniť?","otazka_volna":"predal som podiel v esroke za 5400, vkladal som tam 5000 – musim to dat do priznania?","spravna_odpoved":"Nie, neuvádza a nezdaňuje. Príjem z prevodu obchodného podielu je oslobodený od dane, ak úhrn týchto príjmov ZNÍŽENÝ O VÝDAVOK nepresiahne v zdaňovacom období 500 €. Rozdiel je tu 400 € (5 400 − 5 000), teda pod hranicou, a príjem je v plnom rozsahu oslobodený a do daňového priznania sa neuvádza. Pozor na tri veci: limit 500 € sa posudzuje z rozdielu (príjem mínus výdavok), nie z hrubého príjmu; sleduje sa v úhrne za prevod cenných papierov, opcií aj obchodných podielov spolu; a ak by daňovník mal súčasne aj príjmy podľa § 6 ods. 3 alebo § 8 ods. 1 písm. a), oslobodenie podľa písmen g) a i) sa uplatní najviac v úhrnnej výške 500 €.","ustanovenie":"§ 9 ods. 1 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f), ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/692428-Pr%C3%ADjmy-z-prevodu-obchodn%C3%A9ho-podielu-nadobudnut%C3%A9ho-po-112004","my":{"odpoved":"Áno, váš klient **musí tento príjem uviesť v daňovom priznaní**, avšak po uplatnení zákonného oslobodenia bude jeho **daň z tohto príjmu nulová**. Vznikne mu však povinnosť zaplatiť zdravotné poistenie.\n\nTu je podrobné vysvetlenie a výpočet:\n\n### 1. Daň z príjmov\n\n**a) Zaradenie príjmu a povinnosť podať daňové priznanie**\nPríjem z predaja obchodného podielu, ktorý nebol zahrnutý v obchodnom majetku, sa považuje za **ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov** (ďalej len \"ZDP\").\n\nZ dôvodu dosiahnutia tohto príjmu je klient povinný podať **daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby – typ B**. Nemôže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane. Príjem a súvisiaci výdavok je povinný v daňovom priznaní uviesť, aj keď je výsledný základ dane nulový [Zdroj: 182_Prijem_z_predaja_obchodneho_podielu_a_rocne_zuctovanie_dane_2025.md].\n\n**b) Výpočet základu dane**\nPri príjmoch z predaja obchodného podielu nadobudnutého po 1. januári 2011 sa uplatňuje oslobodenie od dane.\n\n1.  **Príjem z predaja:** 5 400 €\n2.  **Daňový výdavok:** Ako výdavok sa uplatňuje hodnota vkladu, teda **5 000 €** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 8, ods. 7]. Iné náklady, napríklad poplatky právnikovi, nie sú daňovým výdavkom [Predaj obchodného podielu FO — výdavky a oslobodenie].\n3.  **Rozdiel (zisk pred oslobodením):** 5 400 € - 5 000 € = **400 €**\n4.  **Oslobodenie od dane:** Na tento rozdiel sa vzťahuje oslobodenie vo výške **500 €** za zdaňovacie obdobie [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 9, ods. 1, písm. i)]. Keďže klient nemal iné príjmy, na ktoré sa tento limit vzťahuje (napr. z prenájmu), môže si uplatniť celú sumu.\n5.  **Čiastkový základ dane:** Keďže rozdiel (400 €) je nižší ako suma oslobodenia (500 €), celý je oslobodený od dane. Čiastkový základ dane z tohto príjmu je **0 €**.\n\n**Prehľad výpočtu:**\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Príjem z predaja (§ 8 ods. 1 písm. f) ZDP) | 5 400,00 € | |\n| Daňový výdavok (§ 8 ods. 7 ZDP) | - 5 000,00 € | Hodnota splateného peňažného vkladu |\n| **Rozdiel pred oslobodením** | **400,00 €** | |\n| Oslobodenie od dane (§ 9 ods. 1 písm. i) ZDP) | - 400,00 € | Uplatní sa do výšky rozdielu, maximálne 500 € |\n| **Čiastkový základ dane (§ 8 ZDP)** | **0,00 €** | |\n| **Daň z tohto príjmu (19 % z 0 €)** | **0,00 €** | |\n\n### 2. Zdravotné poistenie\n\nPríjmy podľa § 8 ZDP vstupujú do vymeriavacieho základu pre výpočet zdravotného poistenia. Dôležité je, že vymeriavací základ sa počíta z príjmu zníženého o výdavok, **ale pred uplatnením oslobodenia od dane**.\n\n*   **Vymeriavací základ pre ZP:** 400 € (príjem 5 400 € - výdavok 5 000 €)\n*   **Sadzba poistného (platná pre rok 2026):** **16 %** [Sadzba ZP z ostatných a kapitálových príjmov (§ 7, § 8 ZDP)]\n*   **Zdravotné poistenie na úhradu:** 400 € × 16 % = **64,00 €**\n\nTúto sumu klient neplatí priamo. Vyrubí mu ju príslušná zdravotná poisťovňa v **ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia** na základe údajov z podaného daňového priznania za rok 2026.\n\n### Zhrnutie\n\n*   **Povinnosť podať daňové priznanie typ B:** Áno, klient ho musí podať.\n*   **Daň z príjmov:** Vďaka oslobodeniu bude daň z tohto predaja **0 €**.\n*   **Zdravotné poistenie:** V ročnom zúčtovaní za rok 2026 mu zdravotná poisťovňa vyrubí nedoplatok vo výške **64,00 €**.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k nesprávnemu záveru, že klient musí tento príjem uviesť v daňovom priznaní a podať DP typ B, pričom príjem plne oslobodený od dane podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP sa v daňovom priznaní neuvádza."},"google":{"odpoved":"Nie, tento príjem nemusí uviesť v daňovom priznaní a nebude ho zdaňovať. Príjem z predaja obchodného podielu je ostatným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zdaniteľným príjmom je zisk, teda rozdiel medzi predajnou cenou (5 400 €) a vkladom (5 000 €), čo vo vašom prípade predstavuje 400 €. Keďže tento zisk nepresahuje sumu 500 €, uplatní sa naň v plnej výške oslobodenie od dane. Toto oslobodenie sa vzťahuje na úhrn vybraných ostatných príjmov podľa § 9 ods. 1 písm. i) citovaného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že príjem sa neuvádza a nezdaňuje, pričom správne aplikuje oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. i) na rozdiel medzi príjmom a výdavkom (400 €) neprevyšujúci limit 500 €."},"bez":{"odpoved":"Nie, tento príjem nemusí uviesť v daňovom priznaní a je oslobodený od dane. Čiastkový základ dane (zisk) z tohto predaja je 400 € (5 400 € - 5 000 €). Tento zisk je v plnej výške oslobodený od dane, pretože sa naň vzťahuje oslobodenie pre vybrané druhy príjmov do výšky 500 € za zdaňovacie obdobie. Uplatní sa oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Keďže oslobodený príjem sa v daňovom priznaní neuvádza, klientovi z tohto titulu nevzniká povinnosť podať daňové priznanie.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza právny základ oslobodenia podľa § 9 ods. 1 písm. g) namiesto písm. i) zákona o dani z príjmov, čo predstavuje nesprávne právne pravidlo v odôvodnení."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi osobné auto (odpisová skupina 1) aj na súkromné účely. Vstupná cena vrátane DPH je 36 000 €, vozidlo bolo zaradené do užívania v marci 2023. Aký nepeňažný príjem sa zamestnancovi zdaní mesačne v roku 2026 a koľko za celý rok?","otazka_volna":"zamestnanec jazdi firemnym autom aj sukromne, auto stalo aj s dph 36 tisic a mame ho od marca 2023 – kolko mu mam kazdy mesiac pripocitat do mzdy tento rok?","spravna_odpoved":"Mesačne 225 €, ročne 2 700 €. Nepeňažný príjem sa počíta počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia vozidla do užívania vrátane: v prvom roku (2023) je to 1 % zo vstupnej ceny za každý aj začatý kalendárny mesiac, v nasledujúcich siedmich rokoch sa vstupná cena znižuje k prvému dňu príslušného roka vždy o ďalších 12,5 %. Rok 2026 je štvrtým rokom, takže sa vychádza zo 62,5 % vstupnej ceny: 36 000 × 62,5 % = 22 500 €, z toho 1 % = 225 € mesačne, za 12 mesiacov 2 700 €. Pri vozidle zaradenom v odpisovej skupine 0 (elektromobil) by sa počítalo 0,5 % namiesto 1 %.","ustanovenie":"§ 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania vrátane, suma vo výške 1 % alebo 0,5 %, ak ide o motorové vozidlo zaradené do odpisovej skupiny 0, v ... nasledujúcich siedmich kalendárnych rokoch zo vstupnej ceny motorového vozidla podľa prvého bodu každoročne zníženej o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/573977-Poskytnutie-vozidla-","my":{"odpoved":"Mesačný nepeňažný príjem zamestnanca v roku 2026 z používania služobného vozidla na súkromné účely je **225,00 €**. Za celý rok 2026 to predstavuje zdaniteľný príjem vo výške **2 700,00 €**.\n\nTento príjem podlieha zdaneniu preddavkom na daň z príjmov zo závislej činnosti a zároveň vstupuje do vymeriavacieho základu pre výpočet odvodov na sociálne a zdravotné poistenie.\n\n### Podrobný výpočet\n\nPostup výpočtu vychádza z § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Nepeňažný príjem sa počas ôsmich rokov od zaradenia vozidla do užívania počíta ako 1 % zo vstupnej ceny, ktorá sa každý nasledujúci rok znižuje o 12,5 % z pôvodnej vstupnej ceny.\n\n1.  **Vstupné údaje:**\n    *   Pôvodná vstupná cena vozidla (vrátane DPH): **36 000,00 €**\n    *   Dátum zaradenia do užívania: marec 2023\n    *   Rok výpočtu: **2026**\n\n2.  **Určenie poradia roka používania:**\n    *   1. rok: 2023\n    *   2. rok: 2024\n    *   3. rok: 2025\n    *   **4. rok: 2026**\n\n3.  **Výpočet zníženej vstupnej ceny pre rok 2026:**\n    Pre štvrtý rok používania sa pôvodná vstupná cena zníži o 12,5 % za každý z troch predchádzajúcich rokov (3 × 12,5 % = 37,5 %).\n    *   Základ pre výpočet: `Pôvodná vstupná cena × (1 - 0,125 × (počet uplynulých rokov))`\n    *   Výpočet: `36 000,00 € × (1 - 0,125 × 3) = 36 000,00 € × 0,625 = 22 500,00 €`\n\n4.  **Výpočet mesačného nepeňažného príjmu:**\n    *   Príjem za mesiac: `22 500,00 € × 1 % = 225,00 €`\n\n5.  **Výpočet ročného nepeňažného príjmu:**\n    *   Príjem za rok 2026: `225,00 € × 12 mesiacov = 2 700,00 €`\n\n### Prehľad vývoja nepeňažného príjmu\n\nPre lepšiu ilustráciu uvádzam vývoj výpočtového základu a mesačného príjmu pre vaše vozidlo:\n\n| Rok | Poradie roka | Výpočtový základ pre nepeňažný príjem | Mesačný nepeňažný príjem (1 %) |\n| :-- | :--- | :--- | :--- |\n| 2023 | 1. rok | 36 000,00 € | 360,00 € |\n| 2024 | 2. rok | 31 500,00 € | 315,00 € |\n| 2025 | 3. rok | 27 000,00 € | 270,00 € |\n| **2026** | **4. rok** | **22 500,00 €** | **225,00 €** |\n| 2027 | 5. rok | 18 000,00 € | 180,00 € |\n| 2028 | 6. rok | 13 500,00 € | 135,00 € |\n| 2029 | 7. rok | 9 000,00 € | 90,00 € |\n| 2030 | 8. rok | 4 500,00 € | 45,00 € |\n\nOd 9. roka používania (v tomto prípade od roku 2031) už zamestnancovi z titulu používania tohto vozidla na súkromné účely nevzniká žiadny zdaniteľný nepeňažný príjem.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným právnym odôvodnením určila mesačný nepeňažný príjem na 225 € a ročný na 2 700 €."},"google":{"odpoved":"Mesačný nepeňažný príjem zamestnanca v roku 2026 je 225 €. Za celý rok 2026 predstavuje tento príjem sumu 2 700 €. Keďže rok 2026 je štvrtým rokom od zaradenia vozidla do užívania, vstupná cena 36 000 € sa pre výpočet znižuje o 37,5 % (3 x 12,5 %). Nepeňažný príjem sa následne vypočíta ako 1 % z takto zníženej vstupnej ceny (22 500 €). Tento postup upravuje § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza presné číselné hodnoty (225 € mesačne a 2 700 € ročne) so správnym právnym postupom a odôvodnením podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Mesačný nepeňažný príjem zamestnanca v roku 2026 je 225 €. Za celý rok 2026 predstavuje tento príjem sumu 2 700 €. Príjem sa vypočíta ako 1 % zo vstupnej ceny vozidla, ktorá sa pre štvrtý rok používania znižuje o 12,5 % za každý z troch predchádzajúcich rokov. Základom pre výpočet je teda suma 22 500 € (36 000 € - 3 x 4 500 €). Tento postup vyplýva z § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď obsahuje vecne správne sumy (225 € mesačne a 2 700 € ročne) aj správne právne a matematické odôvodnenie podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Zamestnávateľ dal zamestnancovi v decembri 2026 darčekovú poukážku do konkrétnej predajne v hodnote 700 €. Iné nepeňažné plnenia zamestnanec v roku 2026 nedostal. Za akej podmienky a v akej sume je plnenie oslobodené od dane?","otazka_volna":"dali sme zamestnancovi na vianoce poukazku za 700 eur, vraj 500 je oslobodenych – co s tym mam urobit v uctovnictve?","spravna_odpoved":"Oslobodených je 500 €, do základu dane sa zahrnie len plnenie nad túto sumu, teda 200 € — ale len ak zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie NIE SÚ uplatnené ako daňový výdavok. Ak si zamestnávateľ náklad uplatní ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, podmienka oslobodenia nie je splnená a zamestnancovi sa zdaní celých 700 €. Limit 500 € sa sleduje v úhrne za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov. Oslobodenie sa neuplatní, ak zákon pre dané plnenie ustanovuje inak (napr. príspevok na rekreáciu má vlastnú úpravu).","ustanovenie":"§ 5 ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/900954-Nepe%C5%88a%C5%BEn%C3%A9-plnenie-pre-zamestnanca-do-500-eur","my":{"odpoved":"Áno, časť tohto nepeňažného plnenia je oslobodená od dane. Pre zamestnanca je oslobodená suma **500 €** a zdaniteľným príjmom, ktorý podlieha dani a odvodom, je suma **200 €**.\n\nToto oslobodenie platí za splnenia dvoch kľúčových podmienok:\n\n1.  **Charakter poukážky:** Musí ísť o nepeňažné plnenie. Keďže poukážka je určená na nákup v konkrétnej predajni, spĺňa podmienku obmedzeného okruhu dodávateľov a nepovažuje sa za platobný nástroj (ekvivalent peňazí). Tým je splnená prvá podmienka pre oslobodenie [Zdroj: 733_Nepenazny_prijem_zamestnanca_darcekove_poukazky.md].\n2.  **Daňové výdavky zamestnávateľa:** Zamestnávateľ si hodnotu oslobodenej časti (500 €) nesmie uplatniť ako daňový výdavok. Ak by bolo plnenie hradené zo sociálneho fondu, zamestnávateľ by musel vylúčiť z daňových výdavkov tvorbu sociálneho fondu v zodpovedajúcej výške [Zdroj: 866_Darcekove_poukazky_pre_zamestnancov.md].\n\n### Zdanenie a odvody v praxi\n\nSuma 700 € sa pre daňové a odvodové účely rozdelí nasledovne:\n\n| Položka | Suma | Status |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Celková hodnota darčekovej poukážky | 700,00 € | - |\n| **Oslobodená časť od dane a odvodov** | **500,00 €** | Podľa § 5 ods. 7 písm. o) Zákona č. 595/2003 Z. z. |\n| **Zdaniteľná časť (príjem zamestnanca)** | **200,00 €** | Pripočíta sa k hrubej mzde za december 2026 |\n\n#### Dôsledky pre zamestnanca:\n*   Suma 200 € sa v decembri 2026 pripočíta k jeho hrubej mzde.\n*   Z tejto sumy sa vypočítajú a zrazia preddavky na daň z príjmov a odvody na sociálne a zdravotné poistenie, rovnako ako z bežnej mzdy.\n\n#### Dôsledky pre zamestnávateľa:\n*   **Suma 500 €** (oslobodená časť) predstavuje pre zamestnávateľa **nedaňový výdavok**.\n*   **Suma 200 €** (zdaniteľná časť) je pre zamestnávateľa **daňovo uznaným výdavkom** (nákladom) ako súčasť mzdových nákladov.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nZamestnávateľ je povinný uviesť celkovú sumu príjmov oslobodených podľa § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov (v tomto prípade 500 €) na samostatnom riadku v ročnom **Potvrdení o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti** za rok 2026, ktoré vystaví zamestnancovi [Zdroj: 242_Socialny_fond_z_pohladu_dani_a_uctovnictva_2025.md].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza oslobodenú sumu 500 € a zdaniteľnú sumu 200 €, ako aj kľúčovú podmienku, že zamestnávateľ si oslobodenú časť nemôže uplatniť ako daňový výdavok podľa § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Na základe legislatívy platnej k 12. septembru 2026 je nepeňažné plnenie vo forme darčekovej poukážky oslobodené od dane do úhrnnej sumy 500 € za zdaňovacie obdobie. Podmienkou oslobodenia je, že zamestnávateľ si hodnotu tohto plnenia neuplatní ako daňový výdavok. Z hodnoty poukážky 700 € je teda od dane oslobodená suma 500 €. Zvyšná suma 200 € predstavuje zdaniteľný príjem zamestnanca, ktorý podlieha dani z príjmov a odvodom na sociálne a zdravotné poistenie. Toto oslobodenie upravuje § 5 ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza oslobodenie do výšky 500 €, zdanenie zvyšných 200 € a ako kľúčovú podmienku správne uvádza neuplatnenie plnenia ako daňového výdavku zamestnávateľa v súlade s § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Plnenie je oslobodené od dane do výšky 500 €. Suma 200 € (700 € - 500 €) je zdaniteľným príjmom zamestnanca, ktorý podlieha dani aj odvodom. Podmienkou oslobodenia je, že poskytnutie poukážky zamestnávateľ neúčtoval ako daňový výdavok, ale financoval ho napríklad zo sociálneho fondu alebo zo zisku po zdanení. Ide o súhrnnú ročnú sumu pre všetky nepeňažné plnenia tohto typu od všetkých zamestnávateľov. Uvedené vyplýva z § 5 ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu oslobodenia do 500 €, zdanenie sumy nad limit (200 €) aj zákonnú podmienku, že výdavok nesmie byť daňovo uplatnený zamestnávateľom."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Zamestnávateľ chce zamestnancovi poskytnúť zdaniteľné nepeňažné plnenie (úhradu školného 1 000 €, ktoré nespĺňa podmienky oslobodenia podľa § 5 ods. 7) tak, aby zamestnancovi z toho nič nestrhol zo mzdy — teda daň a odvody zaplatí za neho. Umožňuje to zákon, čo je potom zdaniteľným príjmom zamestnanca a ako to zamestnávateľ zaúčtuje daňovo?","otazka_volna":"chcem zamestnancovi zaplatit skolne 1000 eur tak aby mu z vyplaty nic neubudlo, ide to nejako spravit?","spravna_odpoved":"Áno, zákon to umožňuje — ide o tzv. navýšenie (brutáciu) nepeňažného plnenia. Zamestnávateľ môže nepeňažné plnenie navýšiť o preddavok na daň a o poistné na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnanec z tohto nepeňažného plnenia. Zdaniteľným príjmom zamestnanca zo závislej činnosti je potom NAVÝŠENÉ (brutto) nepeňažné plnenie, nie pôvodných 1 000 €; z tohto navýšeného príjmu sa odvedie daň a poistné, takže zamestnancovi sa zo mzdy reálne nič nestrhne. Poistné a príspevky zamestnanca z navýšeného nepeňažného plnenia a preddavky na daň z neho zrazené sú daňovým výdavkom zamestnávateľa. Ide o možnosť, nie povinnosť, a zamestnávateľ sa môže rozhodnúť navýšiť len o časť týchto platieb. Navýšenie sa nepoužije pri nepeňažnom príjme z poskytnutia vozidla podľa § 5 ods. 3 písm. a).","ustanovenie":"§ 5 ods. 3 písm. d) a § 19 ods. 2 písm. c) siedmy bod zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"zamestnávateľ toto nepeňažné plnenie, okrem príjmu podľa písmena a), môže navýšiť o preddavok na daň a poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu, ktoré je povinný platiť zamestnanec z tohto nepeňažného plnenia, pričom za príjem zo závislej činnosti zamestnanca sa považuje takto navýšené nepeňažné plnenie","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/275672-Nav%C3%BD%C5%A1enie-nepe%C5%88a%C5%BEn%C3%A9ho-pr%C3%ADjmu","my":{"odpoved":"Áno, zákon takýto postup umožňuje. Ide o tzv. **navýšenie nepeňažného plnenia (gross-up)**, ktoré je upravené v § 5 ods. 3 písm. d) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zdaniteľným príjmom zamestnanca je v tomto prípade suma navýšená o odvody a daň, pričom celá táto navýšená suma je pre zamestnávateľa daňovo uznaným výdavkom.\n\nPodrobnejšie vysvetlenie:\n\n### 1. Zdaniteľný príjem zamestnanca\n\nAk chcete, aby zamestnanec dostal \"čistú\" hodnotu nepeňažného plnenia 1 000 €, musíte túto sumu považovať za netto príjem. Zdaniteľným (brutto) príjmom zamestnanca potom nebude 1 000 €, ale suma navýšená o poistné (sociálne a zdravotné), ktoré je z tohto plnenia povinný platiť zamestnanec, a o preddavok na daň [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 5 ods. 3 písm. d)].\n\nTento postup navýšenia však **nemožno použiť** na nepeňažný príjem vo forme poskytnutia služobného motorového vozidla na súkromné účely podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona [Gross-up nepeňažného plnenia — vylúčenie služobného vozidla].\n\n### 2. Daňová uznateľnosť u zamestnávateľa\n\nCelá navýšená suma nepeňažného plnenia, vrátane odvodov a preddavku na daň, ktoré za zamestnanca uhradí zamestnávateľ, je pre zamestnávateľa **v plnej výške daňovo uznaným výdavkom** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 19 ods. 2 písm. c) bod 7].\n\n### Príklad výpočtu \"gross-up\" pre rok 2026\n\nUkážeme si, ako vypočítať navýšený (brutto) príjem, ak má čistá hodnota plnenia pre zamestnanca zostať 1 000 €.\n\n**Vstupné predpoklady (platné pre rok 2026):**\n*   Čistá hodnota nepeňažného plnenia: 1 000 €\n*   Odvody zamestnanca: 14,4 % (Sociálne poistenie 9,4 % + Zdravotné poistenie 5 %)\n*   Sadzba dane z príjmov: 19 %\n*   Predpokladáme, že zamestnanec si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane (NČZD), ale jeho bežná mzda ju už plne vyčerpala, takže celý navýšený príjem podlieha dani.\n\nVýpočet navýšeného (brutto) príjmu sa vykonáva tak, aby po odpočítaní odvodov a dane zostala presne suma 1 000 €.\n\n```python\nimport locale\nlocale.setlocale(locale.LC_ALL, 'sk_SK.UTF-8')\n\n# Vstupy\nnetto_prijem = 1000.00\nsadzba_odvodov_zamestnanec = 0.094 + 0.05  # SP 9.4% + ZP 5% = 14.4%\nsadzba_dane = 0.19\n\n# Výpočet \"gross-up\"\n# Brutto = Netto / (1 - SadzbaOdvodov - (SadzbaDane * (1 - SadzbaOdvodov)))\nkoeficient = 1 - sadzba_odvodov_zamestnanec - (sadzba_dane * (1 - sadzba_odvodov_zamestnanec))\nbrutto_prijem = netto_prijem / koeficient\n\n# Rozpis\nodvody_zamestnanec = brutto_prijem * sadzba_odvodov_zamestnanec\nzaklad_dane = brutto_prijem - odvody_zamestnanec\npreddavok_dan = zaklad_dane * sadzba_dane\nvysledny_netto_prijem = brutto_prijem - odvody_zamestnanec - preddavok_dan\n\n# Výpočet nákladov zamestnávateľa\nsadzba_odvodov_zamestnavatel = 0.252 # 25.2%\nodvody_zamestnavatel = brutto_prijem * sadzba_odvodov_zamestnavatel\ncelkovy_naklad_zamestnavatela = brutto_prijem + odvody_zamestnavatel\n\n# Formátovanie\ndef format_eur(value):\n    return locale.format_string(\"%.2f\", value, grouping=True) + \" €\"\n\nprint(f\"Navýšený (brutto) príjem: {format_eur(brutto_prijem)}\")\nprint(f\"Odvody zamestnanca (14,4 %): {format_eur(odvody_zamestnanec)}\")\nprint(f\"Základ dane: {format_eur(zaklad_dane)}\")\nprint(f\"Preddavok na daň (19 %): {format_eur(preddavok_dan)}\")\nprint(f\"Čistá hodnota pre zamestnanca: {format_eur(vysledny_netto_prijem)}\")\nprint(f\"Daňový výdavok zamestnávateľa (brutto príjem): {format_eur(brutto_prijem)}\")\nprint(f\"Odvody zamestnávateľa (25,2 %): {format_eur(odvody_zamestnavatel)}\")\nprint(f\"Celkový náklad zamestnávateľa: {format_eur(celkovy_naklad_zamestnavatela)}\")\n```\n| Položka | Výpočet | Suma |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Navýšený (brutto) príjem zamestnanca** | 1 000 / (1 - 0,144 - (0,19 * (1-0,144))) | **1 442,25 €** |\n| Odvody zamestnanca (14,4 %) | 1 442,25 € × 14,4 % | - 207,68 € |\n| Základ dane | 1 442,25 € - 207,68 € | 1 234,57 € |\n| Preddavok na daň (19 %) | 1 234,57 € × 19 % | - 234,57 € |\n| **Čistá hodnota pre zamestnanca** | 1 442,25 € - 207,68 € - 234,57 € | **1 000,00 €** |\n| | | |\n| **Daňový výdavok zamestnávateľa** | (rovná sa brutto príjmu zamestnanca) | **1 442,25 €** |\n| Odvody zamestnávateľa (25,2 %) | 1 442,25 € × 25,2 % | 363,45 € |\n| **Celkový náklad zamestnávateľa** | 1 442,25 € + 363,45 € | **1 805,70 €** |\n\n**Zhrnutie:**\n*   Zamestnancovi pripočítate k zdaniteľnej mzde sumu **1 442,25 €**.\n*   Z tejto sumy zrazíte a odvediete odvody a daň v celkovej výške 442,25 €.\n*   Zamestnávateľ si do daňových výdavkov uplatní sumu **1 442,25 €** a zároveň aj odvody, ktoré platí zamestnávateľ (363,45 €).\n\n---\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčame, aby bol tento typ benefitu a spôsob jeho zdanenia (navýšením) upravený v internej smernici, kolektívnej zmluve alebo priamo v pracovnej zmluve zamestnanca. Predídete tak prípadným nejasnostiam pri daňovej kontrole.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom o dani z príjmov uvádza, že zákon navýšenie (gross-up) umožňuje, zdaniteľným príjmom zamestnanca je navýšená suma a celá táto suma vrátane odvodov a dane je daňovým výdavkom zamestnávateľa."},"google":{"odpoved":"Áno, zákon umožňuje, aby zamestnávateľ uhradil daň a odvody za zamestnanca z nepeňažného plnenia. V takom prípade sa nepeňažné plnenie považuje za čistý príjem (netto) a pre daňové účely sa musí \"navýšiť\" (brutto-vať) o odvody zamestnanca a preddavok na daň. Zdaniteľným príjmom zamestnanca je táto navýšená suma, z ktorej zamestnávateľ vypočíta a odvedie poistné a preddavok na daň. Celý náklad, teda hodnota nepeňažného plnenia (1 000 €) spolu s daňou a odvodmi, ktoré za zamestnanca zaplatil, je pre zamestnávateľa daňovým výdavkom. Tento postup upravuje § 5 ods. 3 písm. d) a daňovú uznateľnosť nákladu § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne potvrdzuje možnosť brutácie nepeňažného plnenia, definuje zdaniteľný príjem zamestnanca ako navýšenú sumu a správne uvádza daňovú uznateľnosť nákladov vrátane príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Áno, zákon to umožňuje. Zdaniteľným príjmom zamestnanca je v takomto prípade hodnota nepeňažného plnenia (1 000 €) navýšená o sumu poistného a preddavku na daň, ktoré za zamestnanca uhradí zamestnávateľ. Tento postup vyplýva z definície príjmu zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Pre zamestnávateľa je celkový náklad, teda hodnota plnenia vrátane odvodov a dane zaplatených za zamestnanca a vlastných odvodov, daňovým výdavkom. Daňová uznateľnosť tohto mzdového nákladu sa opiera o § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona č. 595/2003 Z. z.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa opiera o nesprávne právne ustanovenia (§ 5 ods. 2 a § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 namiesto špecifického § 5 ods. 3 písm. d) a § 19 ods. 2 písm. c) siedmy bod ZDP)."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Zamestnanec nastúpil do pracovného pomeru 1. 4. 2025. Zamestnávateľ má 200 zamestnancov. Zamestnanec požiadal o príspevok na rekreáciu na pobyt, ktorý začína 1. 7. 2026 (2 prenocovania na Slovensku, doklad na 900 €). Má nárok na príspevok a od kedy?","otazka_volna":"robim vo firme od apríla 2025, chcem si dat preplatit dovolenku v lete – mam na to narok? dovolenka ma stala 900 eur.","spravna_odpoved":"Nie, na tento pobyt nárok nemá. Podmienkou je, aby pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa trval ku dňu začatia rekreácie nepretržite najmenej 24 mesiacov — splnenie podmienok sa posudzuje práve ku dňu začatia rekreácie. Dňa 1. 7. 2026 trval pracovný pomer len 15 mesiacov. Nárok mu vznikne najskôr na rekreáciu začínajúcu 1. 4. 2027 a neskôr. Ak by podmienku spĺňal, príspevok by bol 55 % z oprávnených výdavkov, najviac 275 € za kalendárny rok (55 % z 900 € = 495 €, teda strop 275 €), a bol by u zamestnanca oslobodený od dane aj od odvodov.","ustanovenie":"§ 152a ods. 1 Zákonníka práce a § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok... Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/601211-Pr%C3%ADspevky-na-rekre%C3%A1ciu-zamestnancov-a-%C5%A1portov%C3%BA-%C4%8Dinnos%C5%A5-die%C5%A5a%C5%A5a","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade zamestnanec ešte nemá nárok na príspevok na rekreáciu.** Nárok mu vznikne až na rekreáciu, ktorá sa začne 1. apríla 2027 alebo neskôr.\n\n### Zdôvodnenie\n\nPodľa § 152a Zákonníka práce [Zákon č. 311/2001 Z. z.] sú pre vznik nároku na príspevok na rekreáciu kľúčové dve podmienky, ktoré sa posudzujú ku dňu začatia rekreácie:\n\n1.  **Veľkosť zamestnávateľa:** Zamestnávateľ musí zamestnávať viac ako 49 zamestnancov. Túto podmienku vaša spoločnosť spĺňa (200 zamestnancov).\n2.  **Dĺžka trvania pracovného pomeru:** Pracovný pomer zamestnanca musí u zamestnávateľa trvať **nepretržite najmenej 24 mesiacov**.\n\nVo vašom prípade:\n*   **Dátum nástupu:** 1. 4. 2025\n*   **Dátum začatia rekreácie:** 1. 7. 2026\n\nK 1. júlu 2026 bude pracovný pomer zamestnanca trvať iba **15 mesiacov** (od 1. 4. 2025 do 31. 3. 2026 je 12 mesiacov + apríl, máj, jún 2026 sú ďalšie 3 mesiace). Keďže 15 mesiacov je menej ako požadovaných 24 mesiacov, zamestnanec ku dňu začatia rekreácie nespĺňa zákonnú podmienku dĺžky trvania pracovného pomeru.\n\n### Kedy zamestnancovi vznikne nárok?\n\nPodmienku nepretržitého trvania pracovného pomeru v dĺžke 24 mesiacov zamestnanec splní dňa **1. apríla 2027**. Od tohto dátumu bude mať nárok na príspevok na akúkoľvek rekreáciu, ktorá sa začne v tento deň alebo neskôr.\n\n### Výpočet príspevku pre budúcu rekreáciu\n\nAk by zamestnanec požiadal o príspevok na rekreáciu, ktorá by sa začala napríklad 2. apríla 2027, a predložil by rovnaký doklad na 900 €, výpočet by vyzeral nasledovne:\n\n| Položka | Suma | Výpočet |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Oprávnené výdavky | 900,00 € | |\n| Príspevok zamestnávateľa (55 %) | 495,00 € | `900,00 € * 0,55` |\n| Maximálny ročný limit | 275,00 € | |\n| **Vyplatený príspevok na rekreáciu** | **275,00 €** | Príspevok je limitovaný maximálnou ročnou sumou. |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nInformujte zamestnanca, že jeho nárok na príspevok na rekreáciu vznikne až od 1. apríla 2027. Môže si tak naplánovať budúcu rekreáciu na termín po tomto dátume. Prípadne, ak to vaša interná politika umožňuje, môžete mu príspevok poskytnúť ako dobrovoľný benefit nad rámec zákona. V takom prípade by však suma nad rámec zákonných podmienok bola pre zamestnanca zdaniteľným príjmom a pre vás daňovým výdavkom len za podmienok § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov [Zákon č. 595/2003 Z. z.].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zamestnanec nemá nárok na príspevok na danú rekreáciu z dôvodu nesplnenia podmienky 24 mesiacov trvania pracovného pomeru, pričom správne uvádza dátum vzniku nároku (1. 4. 2027) aj výšku príspevku a zákonné limity."},"google":{"odpoved":"Áno, zamestnanec má nárok na príspevok na rekreáciu, ale nie na pobyt začínajúci 1. 7. 2026. Podmienkou je totiž nepretržité trvanie pracovného pomeru aspoň 24 mesiacov ku dňu začatia rekreácie, čo v danom prípade nie je splnené. Zamestnanec splní túto podmienku až 1. 4. 2027 a odvtedy si môže uplatniť nárok na príspevok. V jeho prípade by bol príspevok v maximálnej výške 275 €, keďže 55 % z 900 € presahuje tento limit. Táto povinnosť zamestnávateľa vyplýva z § 152a ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že na pobyt od 1. 7. 2026 nárok nemá, podmienku 24 mesiacov splní až 1. 4. 2027 a správne uvádza aj maximálnu výšku príspevku 275 €."},"bez":{"odpoved":"Nie, zamestnanec nemá nárok na príspevok na rekreáciu, pretože nespĺňa podmienku nepretržitého trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa po dobu najmenej 24 mesiacov. Túto podmienku stanovuje § 152a ods. 1 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Nárok na príspevok mu vznikne až 1. apríla 2027. Ak by podmienku splnil, maximálna výška príspevku by bola 275 € za kalendárny rok. Zamestnávateľ je povinný príspevok poskytovať, keďže zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zamestnanec nemá nárok na príspevok kvôli nesplneniu podmienky 24 mesiacov trvania pracovného pomeru, nárok mu vznikne až 1. apríla 2027 a správne uvádza aj maximálnu výšku príspevku 275 €."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Zamestnanec s pracovným pomerom trvajúcim 5 rokov u zamestnávateľa so 120 zamestnancami má tri deti (všetky do 18 rokov), ktoré sú členmi športových klubov zapísaných v registri právnických osôb v športe viac ako rok. Za rok 2026 doložil oprávnené výdavky 1 800 € (600 € na každé dieťa). Akú sumu mu zamestnávateľ preplatí a je to u zamestnanca oslobodené?","otazka_volna":"mam tri deti na hokeji a futbale, za rok to vyslo na 1800 eur, firma ma 120 ludi – kolko mi z toho preplatia?","spravna_odpoved":"Zamestnávateľ preplatí 275 €. Pri zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, ide o nárokový príspevok. Je to 55 % oprávnených výdavkov, najviac však 275 € za kalendárny rok v ÚHRNE NA VŠETKY DETI zamestnanca — nie 275 € na každé dieťa. 55 % z 1 800 € je 990 €, uplatní sa preto strop 275 €. U zamestnanca je táto suma oslobodená od dane aj od odvodov. Podmienkou je pracovný pomer trvajúci nepretržite najmenej 24 mesiacov a príslušnosť dieťaťa k športovej organizácii zapísanej v registri právnických osôb v športe najmenej počas šiestich mesiacov.","ustanovenie":"§ 152b ods. 1 Zákonníka práce a § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na športovú činnosť dieťaťa v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/601211-Pr%C3%ADspevky-na-rekre%C3%A1ciu-zamestnancov-a-%C5%A1portov%C3%BA-%C4%8Dinnos%C5%A5-die%C5%A5a%C5%A5a","my":{"odpoved":"Áno, zamestnávateľ mu preplatí **275 €**. Táto suma je pre zamestnanca v plnej výške oslobodená od dane z príjmov.\n\nTu je podrobný výpočet a vysvetlenie podmienok platných pre rok 2026:\n\n### 1. Overenie nároku\n\nZamestnanec spĺňa všetky zákonné podmienky pre nárok na príspevok na športovú činnosť dieťaťa podľa § 152b Zákonníka práce [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 152b]:\n*   **Veľkosť zamestnávateľa:** Zamestnávateľ má 120 zamestnancov, čo je viac ako zákonom stanovená hranica 49 zamestnancov.\n*   **Trvanie pracovného pomeru:** Pracovný pomer trvá 5 rokov, čo je viac ako požadovaných minimálne 24 mesiacov.\n*   **Vek detí:** Všetky deti majú do 18 rokov.\n*   **Príslušnosť k športovej organizácii:** Deti sú členmi klubov viac ako rok, čím je splnená podmienka minimálne 6-mesačnej príslušnosti.\n*   **Oprávnená osoba:** Športové kluby sú zapísané v registri právnických osôb v športe.\n\n### 2. Výpočet výšky príspevku\n\nZamestnávateľ poskytuje príspevok vo výške 55 % oprávnených výdavkov, avšak s maximálnym ročným limitom.\n\n| Položka | Suma | Vysvetlenie |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Doložené oprávnené výdavky | 1 800,00 € | Súčet výdavkov na všetky tri deti (3 x 600 €). |\n| Výpočet (55 % z výdavkov) | 990,00 € | 1 800 € × 55 % = 990,00 € |\n| Maximálny ročný limit | 275,00 € | Limit platí **v úhrne na všetky deti zamestnanca**, nie na každé dieťa zvlášť [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 152b ods. 1]. |\n| **Suma na preplatenie** | **275,00 €** | **Zamestnávateľ vyplatí nižšiu z dvoch súm (990,00 € vs. 275,00 €).** |\n\n### 3. Daňové hľadisko\n\n*   **Pre zamestnanca:** Prijatý príspevok v sume 275 € je v plnej výške **oslobodený od dane z príjmov** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 5 ods. 7 písm. c)]. Neplatí sa z neho ani sociálne a zdravotné poistenie.\n*   **Pre zamestnávateľa:** Poskytnutý príspevok je pre zamestnávateľa **daňovo uznaným výdavkom** (nákladom) [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 19 ods. 2 písm. c) bod 5].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nUistite sa, že predložené doklady sú vystavené priamo športovou organizáciou a preukazujú úhradu za športovú činnosť (napr. členské, poplatok za tréningy). Náklady na nákup športového oblečenia či potrieb, ktoré zamestnanec kúpi sám v obchode, nie sú oprávnenými výdavkami pre tento príspevok [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 152b ods. 2]. Zamestnanec musí o príspevok formálne požiadať.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu 275 €, vysvetľuje uplatnenie limitu v úhrne na všetky deti a potvrdzuje oslobodenie od dane aj odvodov pri splnení všetkých zákonných podmienok."},"google":{"odpoved":"Zamestnávateľ zamestnancovi preplatí maximálnu možnú sumu príspevku, ktorá je 275 €. Vypočítaná výška príspevku je síce 55 % z oprávnených výdavkov 1 800 €, teda 990 €, avšak zákonný limit je 275 € za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca. Zamestnanec spĺňa podmienky, keďže jeho pracovný pomer trvá viac ako 24 mesiacov a zamestnávateľ má viac ako 49 zamestnancov. Tento príspevok je na strane zamestnanca oslobodený od dane z príjmov. Príspevok na športovú činnosť dieťaťa upravuje § 152b zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce a jeho oslobodenie od dane § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu 275 €, vysvetľuje uplatnenie zákonného limitu na všetky deti v úhrne a potvrdzuje oslobodenie od dane zo správnych právnych predpisov."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ zamestnancovi preplatí celkovú sumu 825 €. Príspevok na športovú činnosť dieťaťa je 55 % z oprávnených výdavkov, najviac však 275 € ročne na jedno dieťa, čo v tomto prípade predstavuje 3 x 275 €. Tento príspevok je pre zamestnanca príjmom oslobodeným od dane z príjmov. Podmienky poskytnutia príspevku upravuje § 152b zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Oslobodenie od dane vyplýva z § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu 825 € a mylné pravidlo, že limit 275 € platí na každé dieťa osobitne, hoci limit 275 € platí v úhrne na všetky deti zamestnanca."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Klient uzavrel zmluvu o úvere na bývanie 15. 6. 2022 (úročenie začalo 15. 7. 2022), výška úveru je 80 000 €. V roku 2026 zaplatil na úrokoch 2 200 €. Podmienky veku a príjmu spĺňal. Aký daňový bonus na zaplatené úroky si uplatní za rok 2026?","otazka_volna":"hypoteku mam z leta 2022 na 80 tisic, vlani som na urokoch zaplatil 2200 eur – kolko mi vratia na danovom bonuse?","spravna_odpoved":"Daňový bonus je 400 €. Na zmluvy uzavreté najneskôr do 31. 12. 2023 sa použije § 33a v znení účinnom do 31. 12. 2023, teda starý režim: bonus sa počíta najviac zo sumy úveru 50 000 € na jednu nehnuteľnosť a predstavuje 50 % zaplatených úrokov, najviac 400 € za rok. Úroky prislúchajúce k limitu: 2 200 × 50 000 / 80 000 = 1 375 €. Polovica z nich je 687,50 €, avšak najviac 400 € za rok — uplatní sa preto strop 400 €. Nárok trvá počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie (júl 2022), teda až do júna 2027; rok 2026 je pokrytý celý.","ustanovenie":"§ 33a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom do 31. 12. 2023 v spojení s prechodným ustanovením § 52zzy ods. 1","citat":"Ustanovenie § 33a v znení účinnom do 31. decembra 2023 sa poslednýkrát použije na zmluvy o úvere na bývanie uzavreté najneskôr do 31. decembra 2023.","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/911953-Da%C5%88ov%C3%BD-bonus-na-zaplaten%C3%A9-%C3%BAroky----zmluvy-o-%C3%BAveroch-na-b%C3%BDvanie-uzavret%C3%A9-najnesk%C3%B4r-do-31122023-","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých údajov si klient za rok 2026 môže uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky vo výške **400 €**.\n\nPretože zmluva o úvere na bývanie bola uzavretá 15. júna 2022, teda pred 31. decembrom 2023, na posúdenie nároku sa vzťahujú pravidlá platné do konca roka 2023 [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 33a v znení do 31. 12. 2023 a prechodné ustanovenie § 52zzy].\n\n### Podmienky a výpočet\n\n1.  **Časový test (5 rokov):** Nárok na daňový bonus trvá 5 bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov od mesiaca začatia úročenia. Úročenie začalo v júli 2022, päťročné obdobie teda trvá do konca júna 2027. Rok 2026 je v tomto období, takže nárok na bonus za tento rok existuje.\n\n2.  **Výpočet bonusu:** Bonus je 50 % zo zaplatených úrokov, avšak s dvoma kľúčovými obmedzeniami:\n    *   Úroky sa počítajú z istiny maximálne **50 000 €**.\n    *   Výsledný bonus nesmie presiahnuť **400 €** ročne.\n\n**Postup výpočtu pre rok 2026:**\n\n| Položka | Výpočet | Suma |\n| :--- | :--- | :--- |\n| 1. Celková výška úveru | | 80 000,00 € |\n| 2. Zaplatené úroky v roku 2026 | | 2 200,00 € |\n| 3. **Úroky prepočítané na max. istinu 50 000 €** | `(2 200 € / 80 000 €) * 50 000 €` | **1 375,00 €** |\n| 4. **Potenciálny daňový bonus (50 % z riadku 3)** | `1 375,00 € * 50 %` | **687,50 €** |\n| 5. **Maximálny ročný limit bonusu** | | **400,00 €** |\n| 6. **Uplatniteľný daňový bonus (nižšia suma z r. 4 a 5)** | `min(687,50 €; 400,00 €)` | **400,00 €** |\n\nHoci by výpočet z pomernej časti úrokov viedol k sume 687,50 €, nárok je limitovaný maximálnou ročnou sumou 400 €.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNezabudnite klienta informovať, že nárok na daňový bonus mu nezaniká koncom roka 2026. Poslednýkrát si ho bude môcť uplatniť v daňovom priznaní za rok 2027, a to za obdobie január až jún 2027, kedy mu uplynie päťročná lehota. V roku 2027 pôjde o pomernú časť ročného bonusu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila výšku daňového bonusu 400 € a uviedla správny právny základ vrátane prechodného ustanovenia, časového testu a postupu výpočtu."},"google":{"odpoved":"Klient si za rok 2026 uplatní daňový bonus na zaplatené úroky v maximálnej výške 400 €. Tento bonus sa vypočíta ako 50 % zo sumy úrokov zaplatených v danom roku, avšak najviac z istiny 50 000 €. Váš nárok (50 % z pomerných úrokov 1 375 € je 687,50 €) presahuje zákonný limit. Nárok na daňový bonus trvá počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov od začiatku úročenia úveru. Uvedené upravuje § 33a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení platnom pre zmluvy uzavreté do 31. 12. 2023.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila výšku daňového bonusu 400 €, správne aplikovala prechodné ustanovenie pre zmluvy uzavreté do 31. 12. 2023 a uviedla správny postup výpočtu aj podmienku trvania nároku."},"bez":{"odpoved":"Klient si za rok 2026 uplatní daňový bonus na zaplatené úroky v maximálnej výške 400 €. Nárok sa počíta ako 50 % zo zaplatených úrokov, ktoré sú však alikvotne prepočítané na istinu úveru maximálne 50 000 €. Vypočítaný bonus (50 % z 1 375 €) prevyšuje zákonný limit, preto sa uplatní len maximálna suma. Podmienky upravuje § 33a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Pre klienta je rok 2026 piatym a zároveň posledným rokom, kedy si môže tento daňový bonus uplatniť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila výšku daňového bonusu 400 € aj právny základ a výpočet cez limit 50 000 €, hoci lehota nároku trvá až do júna 2027 (rok 2026 je plne pokrytý)."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Iný klient uzavrel zmluvu o úvere na bývanie 20. 5. 2024 na 140 000 €, podmienky veku a príjmu spĺňal. V roku 2026 zaplatil na úrokoch 3 400 €. Aký daňový bonus na zaplatené úroky si uplatní a uplatní sa aj tu limit úveru 50 000 €?","otazka_volna":"hypoteku som bral v maji 2024 na 140 tisic, uroky vlani 3400 – kolko si mozem dat do priznania?","spravna_odpoved":"Daňový bonus je 1 200 €. Pri zmluvách o úvere na bývanie uzavretých najskôr po 31. 12. 2023 je bonus 50 % zo zaplatených úrokov, najviac však 1 200 € za rok. 50 % z 3 400 € je 1 700 €, uplatní sa teda strop 1 200 €. Limit výšky úveru 50 000 € sa na tieto zmluvy NEUPLATŇUJE — bonus sa počíta z úrokov z celej výšky poskytnutého úveru. Nárok trvá počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie, a vzniká len na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie a jednu zmluvu o úvere.","ustanovenie":"§ 33a ods. 1, 3 a 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v spojení s prechodným ustanovením § 52zzy ods. 2 (zmluvy uzavreté od 1. 1. 2024)","citat":"Daňovým bonusom na zaplatené úroky je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období podľa odseku 1, najviac však do výšky 1 200 eur za rok.","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/612955-Da%C5%88ov%C3%BD-bonus-na-zaplaten%C3%A9-%C3%BAroky---zmluvy-o-%C3%BAveroch-na-b%C3%BDvanie-uzavret%C3%A9-najsk%C3%B4r-od-112024-","my":{"odpoved":"Áno, váš klient si za rok 2026 uplatní daňový bonus na zaplatené úroky v maximálnej výške **1 200 €**.\n\nLimit na výšku úveru 50 000 € sa v tomto prípade **neuplatňuje**, pretože sa vzťahoval len na zmluvy o úvere na bývanie uzatvorené do 31. decembra 2023.\n\n### Podrobný výpočet a vysvetlenie\n\nPre posúdenie nároku na daňový bonus na zaplatené úroky je kľúčový dátum uzavretia zmluvy o úvere na bývanie. Keďže klient zmluvu uzavrel 20. mája 2024, vzťahujú sa na neho nové pravidlá platné pre zmluvy uzavreté po 31. decembri 2023.\n\n**1. Výpočet 50 % zo zaplatených úrokov:**\nKlient v roku 2026 zaplatil na úrokoch sumu 3 400 €. Daňový bonus predstavuje 50 % z tejto sumy.\n*   Výpočet: `3 400 € × 0,50 = 1 700 €`\n\n**2. Aplikácia ročného limitu:**\nPre zmluvy uzavreté po 31. 12. 2023 je maximálna výška daňového bonusu stanovená na 1 200 € ročne [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 33a ods. 3].\n*   Keďže vypočítaná suma (1 700 €) presahuje maximálny ročný limit (1 200 €), nárok na daňový bonus sa obmedzí na túto maximálnu sumu.\n\n**Prehľad výpočtu:**\n\n| Položka | Hodnota | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Zaplatené úroky v roku 2026 | 3 400,00 € | |\n| 50 % zo zaplatených úrokov | 1 700,00 € | (3 400 € × 0,50) |\n| Maximálny ročný limit (zmluva po 31.12.2023) | 1 200,00 € | [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 33a] |\n| **Uplatnený daňový bonus za rok 2026** | **1 200,00 €** | Uplatní sa nižšia z dvoch súm |\n\n**Dôležité upozornenia:**\n*   **Päťročné obdobie:** Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov, počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 33a ods. 7].\n*   **Potvrdenie z banky:** Pre uplatnenie bonusu je nevyhnutné mať potvrdenie z banky o výške zaplatených úrokov za príslušný rok.\n*   **Spôsob uplatnenia:** O sumu daňového bonusu na zaplatené úroky sa znižuje daňová povinnosť klienta v daňovom priznaní (alebo v ročnom zúčtovaní u zamestnávateľa) po tom, ako sa daň zníži o prípadný daňový bonus na dieťa [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 33a ods. 8].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza výslednú sumu daňového bonusu 1 200 €, správne konštatuje neuplatnenie limitu úveru 50 000 € a uvádza presný právny výpočet a odôvodnenie."},"google":{"odpoved":"Vzhľadom na to, že zmluva o úvere na bývanie bola uzavretá po 1. januári 2024, uplatní sa na ňu nová právna úprava. Klient si za rok 2026 môže uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky vo výške 50 % zo zaplatených úrokov, maximálne však 1 200 €. V jeho prípade je 50 % zo zaplatených úrokov 1 700 € (3 400 € * 0,5), takže si uplatní maximálnu možnú sumu 1 200 €. Pre zmluvy uzavreté od 1. januára 2024 sa už limit výšky úveru 50 000 € neuplatňuje. Nárok na daňový bonus upravuje § 33a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza výšku daňového bonusu 1 200 € a potvrdzuje, že limit 50 000 € sa na zmluvy uzavreté od roku 2024 neuplatňuje."},"bez":{"odpoved":"Na zmluvy o úvere na bývanie uzavreté po 31. 12. 2023 sa už nevzťahuje pôvodný daňový bonus na zaplatené úroky, ale nový daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky. Ak sa klientovi v roku 2026 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím nezvýšila splátka úveru (napr. z dôvodu refixácie úrokovej sadzby), jeho nárok na daňový bonus je 0 €. Maximálna možná výška tohto bonusu je 1 200 € ročne. Limit istiny úveru vo výške 50 000 € sa pri tomto novom type bonusu neuplatňuje. Uvedené upravuje § 33b zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne aplikuje inštitút daňového bonusu zo zvýšenia splátky (§ 33b) namiesto daňového bonusu na zaplatené úroky (§ 33a), čo vedie k nesprávnemu záveru o nulovom nároku namiesto sumy 1 200 €."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Zamestnanec chce, aby mu zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2026. Uveďte štyri zákonné lehoty: dokedy musí zamestnanec požiadať, dokedy zamestnávateľ ročné zúčtovanie vykoná, dokedy doručí doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní a dokedy musí vrátiť prípadný preplatok.","otazka_volna":"dokedy mam sefovi odovzdat papiere na rocne zuctovanie a dokedy mi musi vratit preplatok?","spravna_odpoved":"Za rok 2026 platia tieto lehoty: (1) zamestnanec požiada zamestnávateľa najneskôr do 15. februára 2027, a to spolu s predložením všetkých potrebných dokladov; (2) zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie a výpočet dane najneskôr do 31. marca 2027 — túto lehotu nemožno predĺžiť; (3) doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní doručí zamestnancovi najneskôr do konca apríla 2027, teda do 30. apríla 2027; (4) preplatok (rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov) vráti najneskôr pri zúčtovaní mzdy za apríl 2027. Daňový nedoplatok presahujúci 5 € zrazí zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, teda do konca roka 2027.","ustanovenie":"§ 38 ods. 1, 6 a 7 a § 39 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Ročné zúčtovanie a výpočet dane vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl v roku, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva, vráti rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/536191-Lehota-na-vykonanie-ro%C4%8Dn%C3%A9ho-z%C3%BA%C4%8Dtovania","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu sú kľúčové zákonné lehoty pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2026, ktoré sa realizuje v roku 2027.\n\nPrehľad štyroch najdôležitejších termínov:\n\n1.  **Žiadosť zamestnanca o vykonanie zúčtovania:** Zamestnanec musí požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania najneskôr do **15. februára 2027**. Keďže tento deň pripadá na pondelok, lehota sa neposúva.\n2.  **Vykonanie ročného zúčtovania zamestnávateľom:** Zamestnávateľ je povinný vykonať ročné zúčtovanie a výpočet dane najneskôr do **31. marca 2027**.\n3.  **Doručenie dokladu o vykonanom zúčtovaní:** Zamestnávateľ musí zamestnancovi doručiť doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní najneskôr do **30. apríla 2027**.\n4.  **Vysporiadanie výsledku (vrátenie preplatku):** Prípadný daňový preplatok je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vrátiť najneskôr pri zúčtovaní mzdy za **apríl 2027** (teda vo výplatnom termíne v máji 2027).\n\nVšetky tieto lehoty vychádzajú z ustanovení § 38 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza všetky štyri požadované zákonné lehoty (15. február 2027, 31. marec 2027, 30. apríl 2027 a vrátenie preplatku pri zúčtovaní mzdy za apríl 2027) v súlade so zákonom o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Na základe platnej legislatívy sú pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2026 stanovené nasledujúce lehoty. Zamestnanec musí o vykonanie ročného zúčtovania požiadať zamestnávateľa najneskôr do 15. februára 2027 (§ 38 ods. 1 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Zamestnávateľ je povinný vykonať ročné zúčtovanie najneskôr do 31. marca 2027 (§ 38 ods. 6 citovaného zákona). Doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní doručí zamestnávateľ zamestnancovi najneskôr do 30. apríla 2027 (§ 39 ods. 6 citovaného zákona). Prípadný preplatok na dani vám zamestnávateľ vráti najneskôr pri zúčtovaní mzdy za apríl 2027, teda vo výplatnom termíne v máji 2027 (§ 38 ods. 8 citovaného zákona).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza všetky štyri požadované zákonné lehoty v súlade s referenciou a zákonom o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Zamestnanec musí požiadať o vykonanie ročného zúčtovania najneskôr do 15. februára 2027 (§ 38 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Zamestnávateľ je povinný vykonať ročné zúčtovanie najneskôr do 31. marca 2027 (§ 38 ods. 6). Doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní doručí zamestnancovi najneskôr do 30. apríla 2027 (§ 39 ods. 6). Prípadný daňový preplatok vráti zamestnávateľ najneskôr pri zúčtovaní mzdy za apríl 2027, teda vo výplatnom termíne v máji 2027 (§ 38 ods. 8).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza všetky štyri požadované zákonné lehoty v súlade s referenciou a zákonom o dani z príjmov."}},{"oblast":"dan-fo","otazka":"Zamestnanec mal v roku 2026 len mzdu od jedného zamestnávateľa a okrem toho príjem z prenájmu bytu 3 600 € (bez preukázateľných výdavkov). Môže požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie, alebo musí podať daňové priznanie — a aký typ?","otazka_volna":"som zamestnanec a popri tom prenajimam byt asi za 3600 rocne, moze mi to spravit mzdarka v praci alebo si musim robit priznanie?","spravna_odpoved":"Nemôže požiadať o ročné zúčtovanie — musí podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typ B. O ročné zúčtovanie môže požiadať len zamestnanec, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5, a zamestnávateľ ho vykoná len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32. Príjem z prenájmu podľa § 6 ods. 3 je iným druhom príjmu, preto vzniká povinnosť podať priznanie. Zdaniteľný príjem z prenájmu je 3 100 € (3 600 − 500 oslobodených). V priznaní si zamestnanec môže uplatniť všetky nároky, ktoré by riešilo ročné zúčtovanie (nezdaniteľné časti, daňový bonus, daňový bonus na zaplatené úroky).","ustanovenie":"§ 38 ods. 1 a 3 a § 32 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Zamestnanec, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti uvedené v § 5 a ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11, môže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia požiadať o vykonanie ročného zúčtovania","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/808709-Povinnos%C5%A5-zamestn%C3%A1vate%C4%BEa-vykona%C5%A5-ro%C4%8Dn%C3%A9-z%C3%BA%C4%8Dtovanie","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade zamestnanec **nemôže požiadať** zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. **Je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ B**.\n\nDôvodom je, že okrem príjmov zo závislej činnosti mal aj iný zdaniteľný príjem. Zamestnávateľ môže vykonať ročné zúčtovanie len vtedy, ak mal zamestnanec výlučne príjmy zo závislej činnosti, alebo ak jeho ostatné príjmy boli v plnej výške oslobodené od dane.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Posúdenie príjmu z prenájmu**\n    Príjem z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 3 600 € je príjmom podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Na tento typ príjmu sa vzťahuje oslobodenie vo výške 500 € za rok [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 9 ods. 1 písm. g)].\n\n    *   **Celkový príjem z prenájmu:** 3 600,00 €\n    *   **Oslobodenie od dane:** - 500,00 €\n    *   **Zdaniteľný príjem z prenájmu:** **3 100,00 €**\n\n    Keďže po odpočítaní oslobodenej sumy zostáva zdaniteľný príjem 3 100 €, zamestnanec nespĺňa podmienku na vykonanie ročného zúčtovania a musí si daňovú povinnosť vysporiadať sám.\n\n2.  **Typ daňového priznania**\n    *   **Typ A** je určený len pre daňovníkov, ktorí mali príjmy iba zo závislej činnosti (§ 5 ZDP).\n    *   **Typ B** je určený pre daňovníkov, ktorí mali okrem príjmov zo závislej činnosti aj iné druhy príjmov (napr. z podnikania, z prenájmu, kapitálové alebo ostatné príjmy).\n\n    Keďže zamestnanec mal príjmy zo závislej činnosti (§ 5) aj z prenájmu (§ 6 ods. 3), musí podať daňové priznanie **typu B**.\n\n### Postup pre zamestnanca\n\n1.  **Požiadať zamestnávateľa o doklad:** Do 15. februára 2027 požiada svojho zamestnávateľa o vystavenie **Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti** za rok 2026. Tento dokument bude povinnou prílohou jeho daňového priznania.\n2.  **Vyplniť a podať daňové priznanie:** Vyplní daňové priznanie typu B, kde uvedie príjmy zo zamestnania (z potvrdenia) a tiež príjmy z prenájmu.\n3.  **Dodržať lehotu:** Daňové priznanie za rok 2026 je povinný podať a daň zaplatiť do **31. marca 2027**.\n\n### Dôležité upozornenia\n\n*   **Žiadne paušálne výdavky:** Pri príjmoch z prenájmu (§ 6 ods. 3 ZDP) nie je možné uplatniť paušálne výdavky. Keďže zamestnanec nemal žiadne preukázateľné výdavky, jeho základom dane z prenájmu bude suma 3 100 €.\n*   **Nezdaniteľná časť:** Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (v roku 2026 vo výške 5 966,73 €) si môže uplatniť **len na príjmy zo zamestnania**, nie na príjmy z prenájmu [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 11 ods. 1].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zamestnanec nemôže požiadať o ročné zúčtovanie a musí podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typ B z dôvodu zdaniteľného príjmu z prenájmu po odpočítaní oslobodenia 500 €."},"google":{"odpoved":"Zamestnanec nemôže požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie, pretože mal aj iný zdaniteľný príjem. Je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ B, keďže jeho zdaniteľné príjmy presiahnu zákonom stanovenú hranicu. Príjem z prenájmu vo výške 3 600 € sa zníži o oslobodenú sumu 500 €, takže zdaniteľný príjem z prenájmu je 3 100 €. Povinnosť podať daňové priznanie upravuje § 32 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Oslobodenie príjmu z prenájmu je stanovené v § 9 ods. 1 písm. g) uvedeného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zamestnanec nemôže požiadať o ročné zúčtovanie a musí podať daňové priznanie typu B, pričom správne uvádza aj zdaniteľnú sumu z prenájmu po odpočítaní oslobodenia."},"bez":{"odpoved":"Zamestnanec nemôže požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie a je povinný podať daňové priznanie. Dôvodom je, že okrem príjmu zo závislej činnosti mal aj iný zdaniteľný príjem. Z príjmu z prenájmu si uplatní oslobodenie 500 €, takže jeho zdaniteľný príjem z prenájmu je 3 100 € podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zamestnanec podáva daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ B. Lehota na jeho podanie za rok 2026 je do 31. marca 2027.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zamestnanec nemôže požiadať o ročné zúčtovanie a musí podať daňové priznanie typu B, vrátane správneho výpočtu zdaniteľného príjmu po oslobodení."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Poberateľ starobného dôchodku uzatvoril dohodu o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom, s dňom vzniku právneho vzťahu 1. marca 2026. Písomné oznámenie o uplatnení práva na odvodovú odpočítateľnú položku (OOP) odovzdal zamestnávateľovi až 10. marca 2026. Od ktorého dňa nastanú právne účinky uplatnenia OOP a aký bude vymeriavací základ na starobné poistenie za marec 2026, ak mal príjem 450 €?","otazka_volna":"Mám na dohode dôchodcu, papier na tú dvestoeurovú úľavu mi doniesol až niekedy v polovici mesiaca, nie hneď pri podpise. Tak si to teda môžem za ten mesiac odrátať alebo nie?","spravna_odpoved":"Právne účinky nastanú až od 1. apríla 2026. Keďže uplatnenie práva nebolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu (1. marca 2026), účinky nastávajú od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo oznámené. Za marec 2026 sa preto OOP neuplatní a vymeriavací základ na starobné poistenie je celých 450 €.","ustanovenie":"§ 227a ods. 3 písm. a) v spojení s § 138 ods. 1 písm. a) a § 138a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení","citat":"uplatnenia práva podľa odseku 1 nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak uplatnenie práva podľa odseku 1 bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu, inak od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na to.\n\n**Právne účinky uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) nastanú až od 1. apríla 2026. Za mesiac marec 2026 sa preto poistné na starobné poistenie platí z plného príjmu 450 €.**\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Dátum účinnosti uplatnenia OOP\n\nPodľa zákona o sociálnom poistení závisí začiatok uplatňovania OOP od toho, kedy dôchodca-dohodár o jej uplatnenie písomne požiada:\n\n*   **Ak požiada najneskôr v deň vzniku dohody:** Právne účinky nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu.\n*   **Ak požiada neskôr:** Právne účinky nastanú až od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie oznámené zamestnávateľovi [Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 227a].\n\nVo vašom prípade:\n*   Dátum vzniku dohody: **1. marec 2026**\n*   Dátum oznámenia o uplatnení OOP: **10. marec 2026**\n\nKeďže oznámenie bolo podané až po vzniku dohody, právne účinky uplatnenia OOP nastanú až **od 1. apríla 2026**.\n\n### 2. Vymeriavací základ a odvody za marec 2026\n\nNakoľko v marci 2026 ešte nebola odvodová odpočítateľná položka účinná, poistné na sociálne poistenie sa vypočíta z celého dosiahnutého príjmu.\n\n*   **Hrubý príjem:** 450,00 €\n*   **Odvodová odpočítateľná položka (OOP):** 0,00 € (neuplatňuje sa)\n*   **Vymeriavací základ (VZ) na dôchodkové poistenie:** **450,00 €**\n\n**Výpočet odvodov za marec 2026:**\n\n| Položka | Sadzba | Vymeriavací základ | Suma odvodu |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Odvody zamestnanca (dôchodca)** | | | |\n| Starobné poistenie | 4,00 % | 450,00 € | 18,00 € |\n| Invalidné poistenie | 0,00 % | 450,00 € | 0,00 € |\n| **Zamestnanec spolu** | **4,00 %** | | **18,00 €** |\n| **Odvody zamestnávateľa** | | | |\n| Starobné poistenie | 14,00 % | 450,00 € | 63,00 € |\n| Invalidné poistenie | 0,00 % | 450,00 € | 0,00 € |\n| Rezervný fond solidarity | 4,75 % | 450,00 € | 21,37 € |\n| Úrazové poistenie | 0,80 % | 450,00 € | 3,60 € |\n| Garančné poistenie | 0,25 % | 450,00 € | 1,12 € |\n| **Zamestnávateľ spolu** | **19,80 %** | | **89,09 €** |\n\n*Poznámka: Poberateľ starobného dôchodku neplatí poistné na invalidné poistenie.*\n\n### 3. Situácia od apríla 2026\n\nOd 1. apríla 2026 sa už bude OOP vo výške 200 € uplatňovať. Vymeriavací základ na dôchodkové poistenie sa zníži o túto sumu.\n\n*   **Hrubý príjem:** 450,00 €\n*   **Odvodová odpočítateľná položka (OOP):** 200,00 €\n*   **Vymeriavací základ (VZ) na dôchodkové poistenie:** 450,00 € - 200,00 € = **250,00 €**\n\n**Výpočet odvodov za apríl 2026 (pre porovnanie):**\n\n| Položka | Sadzba | Vymeriavací základ | Suma odvodu |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Odvody zamestnanca (dôchodca)** | | | |\n| Starobné poistenie | 4,00 % | 250,00 € | 10,00 € |\n| **Zamestnanec spolu** | | | **10,00 €** |\n| **Odvody zamestnávateľa** | | | |\n| Starobné poistenie | 14,00 % | 250,00 € | 35,00 € |\n| Rezervný fond solidarity | 4,75 % | 250,00 € | 11,87 € |\n| Úrazové poistenie | 0,80 % | **450,00 €** | 3,60 € |\n| Garančné poistenie | 0,25 % | **450,00 €** | 1,12 € |\n| **Zamestnávateľ spolu** | | | **51,59 €** |\n\n**Dôležité upozornenie:** Aj pri uplatnení OOP platí zamestnávateľ úrazové a garančné poistenie vždy z **celého** dosiahnutého príjmu, nie zo zníženého vymeriavacieho základu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že právne účinky nastanú až od 1. apríla 2026 a vymeriavací základ na starobné poistenie za marec 2026 je plných 450 €."},"google":{"odpoved":"Právne účinky uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) nastanú až od 1. apríla 2026. Keďže ste oznámenie o uplatnení OOP odovzdali po dni vzniku právneho vzťahu, účinky nastávajú až od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Z tohto dôvodu si za mesiac marec 2026 nemôžete uplatniť odvodovú úľavu. Vymeriavací základ na starobné poistenie za marec 2026 bude preto plná výška vášho príjmu, teda 450 €. Tento postup vyplýva z § 227a Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom určuje dátum vzniku účinkov OOP od 1. apríla 2026 a vymeriavací základ na starobné poistenie za marec 2026 v plnej sume 450 €."},"bez":{"odpoved":"Právne účinky uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) nastanú od 1. apríla 2026. Keďže dôchodca si uplatnil právo na OOP až po dni vzniku právneho vzťahu, toto právo sa uplatní od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie doručené. Vymeriavací základ na starobné poistenie za mesiac marec 2026 bude preto v plnej výške dosiahnutého príjmu, teda 450 €. Uvedený postup vyplýva z § 227a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza dátum účinkov od 1. apríla 2026 aj vymeriavací základ 450 € za marec 2026 s korektným právnym odôvodnením."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Poberateľ starobného dôchodku pracuje v roku 2026 na dohodu o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom 800 €. Aký preddavok na verejné zdravotné poistenie z tejto dohody odvedie zamestnanec a zamestnávateľ a uplatní sa minimálny preddavok zamestnanca 45,45 €?","otazka_volna":"Zobral som si na dohodu deda dôchodcu, robí za osemsto mesačne. Koľko mu mám strhnúť na zdravotnú a čo tá nová minimálna zdravotná, doplácam za neho?","spravna_odpoved":"0 € – zamestnanec ani zamestnávateľ neodvedú z tejto dohody na zdravotné poistenie nič a minimálny preddavok zamestnanca sa neuplatní. Príjem z dohody o pracovnej činnosti poberateľa starobného dôchodku nie je zárobkovou činnosťou na účely zdravotného poistenia, takže tento človek sa z nej vôbec nepovažuje za zamestnanca; poistencom štátu je ako poberateľ dôchodku.","ustanovenie":"§ 10b ods. 1 písm. a) štvrtý bod, § 11 ods. 3 a § 11 ods. 7 písm. b) prvý bod zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení","citat":"okrem príjmov ... z dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku ... poberateľov starobného dôchodku, poberateľov predčasného starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580/20260701","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky, poberateľ starobného dôchodku pracujúci v roku 2026 na dohodu o pracovnej činnosti **neplatí žiadne preddavky na zdravotné poistenie**, a to bez ohľadu na výšku príjmu. Rovnako za neho neplatí odvody ani zamestnávateľ.\n\nPríjem z dohody o pracovnej činnosti (ako aj z dohody o vykonaní práce) u poberateľa starobného dôchodku je podľa zákona o zdravotnom poistení vylúčený z pojmu zárobková činnosť, a preto nepodlieha odvodom na zdravotné poistenie [Zákon č. 580/2004 Z. z., § 10b ods. 1 písm. a) tretí bod].\n\n### Prehľad odvodov na zdravotné poistenie\n\n| Položka | Sadzba | Vymeriavací základ | Preddavok |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Zamestnanec (dôchodca) | 0 % | 800,00 € | **0,00 €** |\n| Zamestnávateľ | 0 % | 800,00 € | **0,00 €** |\n| **Spolu** | | | **0,00 €** |\n\n### Uplatnenie minimálneho preddavku\n\nKeďže sa z tohto príjmu zdravotné poistenie neplatí vôbec, inštitút minimálneho preddavku zamestnanca (v roku 2026 vo výške 45,45 €) sa na túto situáciu **neuplatňuje**.\n\n***\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNulové zdravotné poistenie sa týka výlučne dohôd u poberateľov starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku. Nezamieňajte si to so **sociálnym poistením**.\n\nZ príjmu 800 € bude tento dohodár platiť odvody na sociálne poistenie. Môže si však uplatniť odvodovú odpočítateľnú položku vo výške 200 € mesačne, ktorá mu zníži vymeriavací základ pre sociálne poistenie na 600 €. Z tohto zníženého základu odvedie poistné na starobné poistenie vo výške 4 %. Zamestnávateľ odvedie poistné z plného vymeriavacieho základu 800 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza nulové preddavky pre zamestnanca aj zamestnávateľa, neuplatnenie minimálneho preddavku a správne právne odôvodnenie vylúčením príjmu zo zárobkovej činnosti."},"google":{"odpoved":"Z príjmu 800 € z dohody o pracovnej činnosti neodvedie poberateľ starobného dôchodku ani zamestnávateľ žiadny preddavok na verejné zdravotné poistenie. Príjem z dohody u poberateľa starobného dôchodku je totiž od platenia poistného na zdravotné poistenie oslobodený. Keďže sa z tohto príjmu neplatia žiadne preddavky, neuplatní sa ani minimálny preddavok zamestnanca. Platiteľom poistného za poberateľa starobného dôchodku je štát. Vyplýva to z § 11 ods. 7 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza nulový preddavok pre obe strany, neuplatnenie minimálneho preddavku a správne konštatuje, že poistné platí štát."},"bez":{"odpoved":"Zamestnanec odvedie preddavok na zdravotné poistenie vo výške 32 € a zamestnávateľ 80 €. Sadzba poistného pre zamestnanca je 4 % a pre zamestnávateľa 10 % z vymeriavacieho základu 800 € podľa § 12 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Minimálny preddavok zamestnanca sa v tomto prípade neuplatňuje. Preddavok zamestnanca sa vypočíta percentuálnou sadzbou z dosiahnutého príjmu, pričom za poberateľa dôchodku je zároveň platiteľom poistného aj štát podľa § 11 ods. 7 písm. a) citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výšku preddavkov (32 € a 80 € namiesto 0 €), pretože príjem z dohody o pracovnej činnosti u poberateľa starobného dôchodku nepodlieha zdravotnému poisteniu."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Poberateľ starobného dôchodku má v jednom kalendárnom mesiaci roku 2026 súčasne dve dohody u dvoch zamestnávateľov, obe s pravidelným mesačným príjmom: dohodu o vykonaní práce s príjmom 180 € a dohodu o pracovnej činnosti s príjmom 600 €. Na koľkých dohodách si môže uplatniť odvodovú odpočítateľnú položku a o akú sumu si zníži vymeriavací základ, ak si vyberie výhodnejšiu variantu?","otazka_volna":"Dôchodca robí naraz u dvoch firiem na dohody, jedna malá, druhá väčšia. Môže si tú dvestovku odrátať z oboch, alebo len z jednej? A z ktorej sa to oplatí?","spravna_odpoved":"Len na jednej dohode v jednom kalendárnom mesiaci. Výhodnejšia je dohoda s príjmom 600 €, kde si odpočíta celých 200 €. Pri dohode so 180 € by odvodová odpočítateľná položka bola len 180 €, pretože ak je vymeriavací základ nižší ako 200 €, OOP je v sume tohto vymeriavacieho základu. Z druhej dohody sa poistné platí v plnej výške.","ustanovenie":"§ 227a ods. 1 a § 138a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení","citat":"Zamestnanec, ktorý si uplatňuje právo na určenie dohody podľa prvej vety, je povinný určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"Poberateľ starobného dôchodku si v roku 2026 môže uplatniť odvodovú odpočítateľnú položku (OOP) **len na jednej dohode** v kalendárnom mesiaci. Pre najvyššiu úsporu na odvodoch si ju uplatní na dohodu s vyšším príjmom (600 €), čím si zníži vymeriavací základ na sociálne poistenie **o maximálnu sumu 200 €**.\n\nTu je podrobné vysvetlenie a porovnanie oboch možností:\n\n### Pravidlá uplatnenia OOP pre dôchodcov\n\nPodľa zákona o sociálnom poistení si poberateľ starobného dôchodku môže určiť jednu dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti, pri ktorej si uplatní odvodovú odpočítateľnú položku vo výške 200 € mesačne [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 227a].\n\n*   Ak je príjem z dohody **nižší alebo rovný 200 €**, OOP je vo výške tohto príjmu. Dôchodca ani zamestnávateľ z tejto sumy neplatia poistné na dôchodkové poistenie.\n*   Ak je príjem z dohody **vyšší ako 200 €**, vymeriavací základ na dôchodkové poistenie sa zníži o 200 €. Odvody sa platia len z rozdielu.\n\n### Porovnanie variantov\n\nAnalyzujme obe možnosti, aby sme zistili, ktorá je pre dôchodcu výhodnejšia.\n\n*   **Variant 1: Uplatnenie OOP na dohodu s príjmom 180 €**\n    *   **Dohoda o vykonaní práce (príjem 180 €):**\n        *   Uplatnená OOP: 180 € (keďže príjem je nižší ako 200 €).\n        *   Vymeriavací základ (VZ) pre dôchodkové poistenie: 180 € - 180 € = **0 €**.\n    *   **Dohoda o pracovnej činnosti (príjem 600 €):**\n        *   Uplatnená OOP: 0 € (nie je možné uplatniť na druhú dohodu).\n        *   Vymeriavací základ (VZ) pre dôchodkové poistenie: **600 €**.\n    *   **Celkový VZ na dôchodkové poistenie:** 0 € + 600 € = **600 €**.\n    *   **Celkové zníženie VZ:** **180 €**.\n\n*   **Variant 2: Uplatnenie OOP na dohodu s príjmom 600 € (Výhodnejší variant)**\n    *   **Dohoda o vykonaní práce (príjem 180 €):**\n        *   Uplatnená OOP: 0 €.\n        *   Vymeriavací základ (VZ) pre dôchodkové poistenie: **180 €**.\n    *   **Dohoda o pracovnej činnosti (príjem 600 €):**\n        *   Uplatnená OOP: 200 € (maximálna možná suma).\n        *   Vymeriavací základ (VZ) pre dôchodkové poistenie: 600 € - 200 € = **400 €**.\n    *   **Celkový VZ na dôchodkové poistenie:** 180 € + 400 € = **580 €**.\n    *   **Celkové zníženie VZ:** **200 €**.\n\n### Prehľadná tabuľka\n\n| Položka | Variant 1 (OOP na dohodu s príjmom 180 €) | **Variant 2 (OOP na dohodu s príjmom 600 €)** |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Dohoda o vykonaní práce (DoVP)** | | |\n| Príjem | 180,00 € | 180,00 € |\n| Uplatnená OOP | 180,00 € | 0,00 € |\n| VZ pre dôchodkové poistenie | **0,00 €** | **180,00 €** |\n| **Dohoda o pracovnej činnosti (DoPČ)** | | |\n| Príjem | 600,00 € | 600,00 € |\n| Uplatnená OOP | 0,00 € | 200,00 € |\n| VZ pre dôchodkové poistenie | **600,00 €** | **400,00 €** |\n| **Súhrn** | | |\n| **Celkový VZ pre dôchodkové poistenie** | **600,00 €** | **580,00 €** |\n| **Celkové zníženie VZ (úspora)** | **180,00 €** | **200,00 €** |\n\n**Záver:**\nNajvýhodnejšie je uplatniť si odvodovú odpočítateľnú položku na dohodu s príjmom 600 €, pretože sa tým dosiahne maximálne možné zníženie vymeriavacieho základu o 200 €.\n\n---\n\n#### Dôležité doplňujúce informácie:\n\n*   **Zdravotné poistenie:** Z príjmu z dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti poberateľ starobného dôchodku **neplatí žiadne zdravotné poistenie** (ani zamestnanec, ani zamestnávateľ) [Zákon č. 580/2004 Z. z., § 10b ods. 1 písm. a)].\n*   **Daň z príjmov:** Keďže dôchodca poberá starobný dôchodok od začiatku roka 2026, nemôže si u zamestnávateľa mesačne uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Nárok mu môže vzniknúť až pri ročnom zúčtovaní dane alebo v daňovom priznaní, ak jeho celoročný dôchodok nepresiahne stanovenú hranicu [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 11 ods. 6].\n*   **Povinnosť informovať:** Dôchodca musí zamestnávateľa, u ktorého si chce OOP uplatniť, o tejto skutočnosti písomne informovať.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, keďže správne určuje možnosť uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky len na jednej dohode a ako výhodnejšiu variantu uvádza dohodu s príjmom 600 € so znížením vymeriavacieho základu o 200 €."},"google":{"odpoved":"Poberateľ starobného dôchodku si môže v roku 2026 uplatniť odvodovú odpočítateľnú položku (OOP) len na jednej dohode u jedného zamestnávateľa. Pre dosiahnutie najnižšieho odvodu na dôchodkové poistenie je výhodnejšie uplatniť si ju na dohodu s príjmom 600 €. Vymeriavací základ na dôchodkové poistenie sa zníži o maximálnu možnú sumu, ktorá je pre rok 2026 stanovená na 200 € mesačne. Z príjmu 600 € tak bude platiť odvody len zo sumy 400 € a z druhej dohody s príjmom 180 € zaplatí odvody z celej sumy. Uvedené upravuje § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že OOP si možno uplatniť len na jednej dohode, výhodnejšia je dohoda s príjmom 600 € a vymeriavací základ sa zníži o sumu 200 €."},"bez":{"odpoved":"Poberateľ starobného dôchodku si môže odvodovú odpočítateľnú položku (OOP) uplatniť len na jednej dohode v kalendárnom mesiaci. Pre dosiahnutie maximálnej úspory je výhodnejšie uplatniť si ju na dohodu s vyšším príjmom, teda na dohodu o pracovnej činnosti. Pri tejto voľbe si zníži vymeriavací základ na platenie poistného na starobné a invalidné poistenie o maximálnu sumu 200 €. Táto výnimka sa riadi ustanovením § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že OOP je možné uplatniť len na jednej dohode a pri výhodnejšej variante si zníži vymeriavací základ o 200 €."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas má za január 2026 hrubú mzdu 250 €, nie je osobou so zdravotným postihnutím, nie je SZČO ani poistencom štátu, má jediného zamestnávateľa a neuplatňuje si odpočítateľnú položku. Koľko mu zamestnávateľ zrazí na preddavku na zdravotné poistenie?","otazka_volna":"Mám brigádničku na trvalý úväzok na pár hodín, zarobí dvestopäťdesiat. Počul som, že od nového roka treba doplácať nejaké minimum na zdravotnú. Koľko jej mám strhnúť?","spravna_odpoved":"Zrazí jej 17,95 €. Minimálny preddavok zamestnanca na rok 2026 je 45,45 € (zo životného minima 284,13 € platného k 1. 1. 2026: 5 % = 14,20 € + 11 % = 31,25 €). Celkový skutočný preddavok je 12,50 € (zamestnanec) + 27,50 € (zamestnávateľ) = 40,00 €. Kladný rozdiel 5,45 € sa pripočíta k preddavku zamestnanca: 12,50 + 5,45 = 17,95 €.","ustanovenie":"§ 16a ods. 1, 3 a 4 v spojení s § 12 ods. 1 písm. a) (sadzba zamestnanca 5 %) a § 38ezk písm. c) (sadzba zamestnávateľa 11 % od 1. 1. 2026 do 31. 12. 2027) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení","citat":"Ak je rozdiel medzi minimálnym preddavkom zamestnanca a celkovým skutočným preddavkom zamestnanca kladný, preddavok na poistné zamestnanca podľa § 16 ods. 2 písm. a) sa navyšuje o tento rozdiel.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580/20260701","my":{"odpoved":"Zamestnávateľ zrazí zamestnancovi na preddavku na zdravotné poistenie sumu **17,95 €**.\n\nDôvodom je inštitút tzv. minimálneho preddavku na zdravotné poistenie pre zamestnanca. Ak je súčet preddavku zamestnanca a zamestnávateľa vypočítaný zo skutočnej mzdy nižší ako zákonom stanovené minimum, rozdiel dopláca zamestnanec formou navýšenia svojej zrážky [Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, § 16a].\n\nMinimálny preddavok sa nevzťahuje na poistencov štátu alebo osoby so zdravotným postihnutím, čo nie je tento prípad.\n\n### Podrobný výpočet pre január 2026\n\nVýpočet prebieha v štyroch krokoch:\n\n**1. Výpočet skutočného preddavku (zo mzdy 250 €)**\nVypočíta sa štandardný preddavok zo skutočnej hrubej mzdy zamestnanca.\n\n| Položka | Výpočet | Suma |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Preddavok zamestnanca | 250,00 € × 5 % | 12,50 € |\n| Preddavok zamestnávateľa | 250,00 € × 11 % | 27,50 € |\n| **Celkový skutočný preddavok** | **12,50 € + 27,50 €** | **40,00 €** |\n\n**2. Stanovenie minimálneho preddavku na rok 2026**\nMinimálny preddavok sa odvíja od sumy životného minima platného k 1. januáru 2026, ktorá je **284,13 €** [Životné minimum - jedna plnoletá fyzická osoba (predchádzajúca hodnota do 30.6.2026)].\n\n| Položka | Výpočet | Suma |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Minimálny preddavok (časť zamestnanca) | 284,13 € × 5 % = 14,2065 € | 14,20 € |\n| Minimálny preddavok (časť zamestnávateľa) | 284,13 € × 11 % = 31,2543 € | 31,25 € |\n| **Minimálny preddavok spolu** | **14,20 € + 31,25 €** | **45,45 €** |\n\n*Poznámka: Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.*\n\n**3. Porovnanie a výpočet doplatku**\nSkutočný preddavok (40,00 €) je nižší ako zákonom stanovený minimálny preddavok (45,45 €). Zamestnanec musí doplatiť vzniknutý rozdiel.\n\n*   **Rozdiel (doplatok zamestnanca):** 45,45 € - 40,00 € = **5,45 €**\n\n**4. Celková zrážka zamestnancovi**\nCelková suma, ktorú zamestnávateľ zrazí zamestnancovi, je súčtom jeho štandardného preddavku a doplatku do minima.\n\n*   **Celková zrážka:** 12,50 € (štandardný preddavok) + 5,45 € (doplatok) = **17,95 €**\n\n### Súhrn odvodov do zdravotnej poisťovne\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| **Zrážka zamestnancovi** | **17,95 €** |\n| Odvod zamestnávateľa | 27,50 € |\n| **Celkový odvod do ZP** | **45,45 €** |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnej výslednej sume zrážky 17,95 € a uviedla vecné aj právne presný postup výpočtu minimálneho preddavku a doplatku."},"google":{"odpoved":"Zamestnávateľ zrazí zamestnancovi na preddavku na zdravotné poistenie 14,21 €. Keďže vypočítaný preddavok z hrubej mzdy (250 € * 5 % = 12,50 €) je nižší ako minimálny preddavok zamestnanca, uplatní sa minimálny preddavok. Pre rok 2026 sa minimálny preddavok na zdravotné poistenie zamestnanca vzťahuje na vymeriavací základ, ktorým je suma životného minima platného k 1. januáru príslušného roka. Sadzba poistného pre zamestnanca je 5 % z vymeriavacieho základu. Tento postup vyplýva z § 12 ods. 1 písm. a) a § 16 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu zrážky 14,21 € namiesto správnych 17,95 €, keďže nezohľadnila zákonný mechanizmus dorovnania do celkového minimálneho preddavku podľa § 16a zákona o zdravotnom poistení."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ zrazí zamestnancovi preddavok na zdravotné poistenie vo výške 32,80 €. Hoci je hrubá mzda zamestnanca nižšia, preddavok sa musí vypočítať z minimálneho vymeriavacieho základu, keďže zamestnanec nie je zároveň poistencom štátu. Pre rok 2026 je minimálny vymeriavací základ zamestnanca stanovený na 820 €. Sadzba poistného pre zamestnanca je 4 %, čo predstavuje 32,80 € (4 % z 820 €). Tento postup vyplýva z § 13 ods. 9 a § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výslednú sumu (32,80 € namiesto 17,95 €) a vychádza z nesprávneho právneho pravidla o minimálnom vymeriavacom základe a sadzbe poistného."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Živnostník podniká od roku 2023 a od 1. januára 2026 je súčasne zamestnaný v pracovnom pomere. Zdravotná poisťovňa mu na rok 2026 vypočítala preddavok SZČO z podielu základu dane vo výške 2,40 € mesačne. Koľko musí ako SZČO mesačne reálne odviesť?","otazka_volna":"Mám živnosť a k tomu som sa zamestnal. Z papiera od poisťovne mi vyšlo na živnosť nejaké smiešne euro-dve. Musím doplatiť do toho minima stodvadsať, alebo ako?","spravna_odpoved":"0 € – neplatí nič. Na SZČO, ktorá je súčasne zamestnancom, sa minimálny preddavok (v roku 2026 121,92 €) nevzťahuje, preddavok sa určí len z podielu základu dane. A keďže vypočítaná suma 2,40 € nedosahuje aspoň 3 eurá, nie je povinný preddavok odvádzať vôbec.","ustanovenie":"§ 16 ods. 8 písm. e) a § 16 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení","citat":"Platiteľ podľa § 11 ods. 1 písm. b), ktorý je súčasne zamestnancom alebo poistencom štátu podľa § 11 ods. 7, nie je povinný odvádzať preddavok na poistné, ak výška preddavku nedosahuje aspoň 3 eurá.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580/20260701","my":{"odpoved":"Ako živnostník, ktorý je súčasne zamestnancom, budete v roku 2026 reálne odvádzať mesačný preddavok na zdravotné poistenie vo výške **0 €**.\n\n### Vysvetlenie\n\nPre vašu situáciu platia dve kľúčové pravidlá:\n\n1.  **Zrušenie povinnosti platiť minimálny preddavok:** Keďže ste súčasne zamestnancom, nevzťahuje sa na vás povinnosť platiť minimálny mesačný preddavok na zdravotné poistenie pre SZČO (ktorý je pre rok 2026 stanovený na 121,92 €). Váš preddavok sa počíta výlučne z vášho reálneho základu dane zo živnosti za predchádzajúce obdobie.\n2.  **Hranica pre platenie preddavku:** Zákon o zdravotnom poistení stanovuje, že ak vypočítaný mesačný preddavok na poistné nedosiahne aspoň 3 €, preddavok sa neodvádza.\n\nKeďže vám zdravotná poisťovňa vypočítala preddavok vo výške 2,40 €, čo je menej ako zákonom stanovená hranica 3 €, vaša povinnosť platiť mesačné preddavky ako SZČO zaniká [Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, § 16 ods. 8 písm. e) a ods. 9].\n\n---\n\n**Dôležité upozornenie:**\n\nNulové mesačné preddavky neznamenajú, že vám za celý rok nevznikne žiadna povinnosť voči zdravotnej poisťovni. Po skončení roka 2026 vám zdravotná poisťovňa vykoná **ročné zúčtovanie poistného**. V ňom zohľadní vaše skutočné príjmy zo zamestnania aj zo živnosti a vypočíta celkové poistné za celý rok. Ak vznikne nedoplatok (čo je pravdepodobné, keďže ste neplatili preddavky), budete ho musieť jednorazovo uhradiť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu 0 € a vecne presne vysvetľuje neuplatnenie minimálneho preddavku pre súbeh so zamestnaním aj pravidlo o neplatení preddavku nižšieho ako 3 €."},"google":{"odpoved":"Nakoľko ste súčasne zamestnancom, nevzťahuje sa na vás ako na SZČO povinnosť platiť minimálny preddavok na zdravotné poistenie. Keďže vám zdravotná poisťovňa vypočítala preddavok vo výške 2,40 €, čo je menej ako 3 €, nie ste povinný tento preddavok platiť. Vaša mesačná povinnosť platiť preddavky ako SZČO je teda 0 €. Svoju odvodovú povinnosť si vysporiadate až v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia za rok 2026. Táto výnimka z platenia minimálneho preddavku vyplýva z § 13 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza výslednú sumu 0 € a správne odôvodňuje, že sa na zamestnanú SZČO nevzťahuje minimálny preddavok a suma pod 3 € sa neplatí."},"bez":{"odpoved":"Živnostník je povinný mesačne odviesť preddavok na zdravotné poistenie vo výške 2,40 €. Keďže je súčasne aj zamestnancom, nevzťahuje sa na neho povinnosť platiť minimálny preddavok na zdravotné poistenie. Platí teda len preddavok v skutočne vypočítanej výške, aj keď je nižší ako zákonom stanovené minimum. Táto výnimka je upravená v § 16 ods. 8 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Preddavok je splatný do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza povinnosť odviesť 2,40 €, hoci podľa zákona preddavok nedosahujúci aspoň 3 eurá nie je povinný odvádzať vôbec (správne 0 €)."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Zamestnancovi skončil pracovný pomer 30. apríla 2026. Nezaevidoval sa na úrade práce, nezačal podnikať a štát zaňho poistné neplatí. Akú sumu preddavku na zdravotné poistenie musí zaplatiť za máj 2026 a dokedy je splatný?","otazka_volna":"Dal som výpoveď a koncom apríla som skončil, na úrad práce nejdem a robiť zatiaľ nebudem. Koľko mám platiť zdravotnej a dokedy to mám poslať?","spravna_odpoved":"Za máj 2026 zaplatí ako samoplatiteľ (platiteľ podľa § 11 ods. 2) najmenej 121,92 € – minimálny základ je 762 € (50 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2024 vo výške 1 524 €) a sadzba pre roky 2026 – 2027 je 16 %. Preddavok je splatný do 8. júna 2026. Osoba so zdravotným postihnutím platí 60,96 € (sadzba 8 %).","ustanovenie":"§ 11 ods. 2, § 13 ods. 10, § 16 ods. 8 písm. b), § 17 ods. 2 a § 38ezk písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení","citat":"Preddavok na poistné samostatne zárobkovo činných osôb ... a platiteľov poistného podľa § 11 ods. 2 je splatný do ôsmeho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580/20260701","my":{"odpoved":"Na základe Vami uvedených skutočností sa bývalý zamestnanec od 1. mája 2026 stal samoplatiteľom zdravotného poistenia. Za mesiac máj 2026 je povinný zaplatiť preddavok na zdravotné poistenie vo výške **121,92 €**, a to najneskôr **do 8. júna 2026**.\n\n### Vysvetlenie a výpočet\n\nKeďže po skončení pracovného pomeru osoba nie je zamestnancom, samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO), ani poistencom štátu (napr. evidovaný na úrade práce, poberateľ dôchodku, na materskej/rodičovskej dovolenke), stáva sa z pohľadu zdravotného poistenia **samoplatiteľom** [Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení].\n\nVýška preddavku na zdravotné poistenie pre samoplatiteľa na rok 2026 sa vypočíta nasledovne:\n\n| Položka | Hodnota | Zdroj / Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Minimálny vymeriavací základ | 762,00 € | 50 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2024 (1 524 €) [referenčné hodnoty] |\n| Sadzba poistného (štandardná) | 16 % | Platná od 1. 1. 2026 do 31. 12. 2027 [§ 38ezk písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z.] |\n| **Minimálny mesačný preddavok** | **121,92 €** | Výpočet: 762,00 € × 16 % = 121,92 € |\n\n**Splatnosť preddavku:** Preddavok samoplatiteľa je splatný do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí. Za máj 2026 je to teda do 8. júna 2026. Keďže 8. jún 2026 je pondelok (pracovný deň), lehota sa neposúva.\n\n### Dôležité povinnosti\n\nOkrem samotnej platby má táto osoba aj **oznamovaciu povinnosť** voči svojej zdravotnej poisťovni:\n*   **Nahlásenie zmeny:** Do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zmena nastala, je povinná oznámiť svojej zdravotnej poisťovni, že sa stala samoplatiteľom.\n*   **Lehota:** Keďže zmena nastala 1. mája 2026, oznámenie musí podať najneskôr **do 8. júna 2026** [referenčné hodnoty].\n\n**Poznámka:** Ak by bola daná osoba osobou so zdravotným postihnutím, sadzba poistného by bola znížená na 8 % a minimálny preddavok by bol 60,96 € mesačne.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu preddavku 121,92 € (prípadne 60,96 € pre osobu so ZP), lehotu splatnosti do 8. júna 2026 a presný právny základ výpočtu."},"google":{"odpoved":"Keďže zamestnanec po skončení pracovného pomeru nie je poistencom štátu ani samostatne zárobkovo činnou osobou, stáva sa samoplatiteľom poistného. Za máj 2026 musí zaplatiť minimálny preddavok na zdravotné poistenie vo výške 121,92 €. Tento preddavok je splatný do 8. júna 2026. Výška preddavku predstavuje 16 % z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorým je 762 € (§ 12 ods. 1 písm. e) a § 13 ods. 10 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení). Splatnosť preddavku upravuje § 16 ods. 2 citovaného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu 121,92 €, dátum splatnosti 8. júna 2026 aj výpočet (16 % zo 762 €)."},"bez":{"odpoved":"Ako samoplatiteľ je povinný zaplatiť preddavok na zdravotné poistenie za máj 2026 vo výške 132,00 €. Táto suma predstavuje 15 % z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorým je minimálna mzda platná pre rok 2026 (predpokladaná výška 880 €). Preddavok je splatný do 8. júna 2026. Výšku preddavku upravuje § 12 ods. 1 písm. e) v nadväznosti na § 13 ods. 16 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Lehotu splatnosti ustanovuje § 17 ods. 1 toho istého zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu preddavku (132,00 € namiesto 121,92 €), nesprávnu sadzbu poistného aj nesprávny vymeriavací základ."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Živnostníčka poberá od 1. apríla 2026 materské zo Sociálnej poisťovne, živnosť nepozastavila. Musí počas poberania materského odvádzať mesačné preddavky na zdravotné poistenie ako SZČO?","otazka_volna":"Som na živnosti a idem na materskú, živnosť si nechávam otvorenú. Musím zdravotnej ďalej posielať tie mesačné preddavky, alebo to môžem prestať?","spravna_odpoved":"Nie, počas poberania materského nemusí platiť preddavky na zdravotné poistenie. Povinnosť odvádzať preddavky netrvá po dobu, počas ktorej je SZČO poistencom štátu podľa § 11 ods. 7 písm. m) prvého bodu – teda počas poberania náhrady príjmu, nemocenského, ošetrovného alebo materského.","ustanovenie":"§ 16 ods. 11 a § 11 ods. 7 písm. m) prvý bod zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení","citat":"Povinnosť odvádzať preddavky na poistné netrvá po dobu, počas ktorej poistenci uvedení v odseku 2 písm. b) a d) sú poistencami, za ktorých platí poistné štát podľa § 11 ods. 7 písm. m).","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580/20260701","my":{"odpoved":"**Nie, počas poberania materského nemusí platiť mesačné preddavky na zdravotné poistenie ako SZČO.**\n\nPočas obdobia, kedy živnostníčka poberá materské zo Sociálnej poisťovne, je považovaná za poistenkyňu štátu [Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, § 11 ods. 7 písm. m)]. Z tohto dôvodu jej povinnosť platiť a odvádzať preddavky na poistné ako SZČO netrvá.\n\nTáto úľava platí bez ohľadu na to, či svoju živnosť prerušila alebo v nej naďalej pokračuje.\n\n### Podrobný rozpis situácie\n\n1.  **Zánik povinnosti platiť preddavky:** Vaša povinnosť platiť mesačné preddavky na zdravotné poistenie ako SZČO zaniká na celé kalendárne mesiace, počas ktorých poberáte materské. Keďže materské poberáte od 1. apríla 2026, preddavok za apríl (splatný do 8. mája 2026) už neplatíte.\n2.  **Oznamovacia povinnosť:** Hoci zákon túto povinnosť explicitne neukladá, je kľúčové, aby ste svojej zdravotnej poisťovni čo najskôr oznámili, že poberáte materské. Predídete tak tomu, aby vás poisťovňa evidovala ako neplatičku a posielala vám upomienky.\n3.  **Ročné zúčtovanie poistného (RZZP):** Je dôležité rozlišovať medzi mesačnými *preddavkami* a celkovým *poistným*. Úľava sa vzťahuje len na platenie preddavkov. Ak budete počas poberania materského naďalej vykonávať živnosť a dosiahnete z nej príjem, tento príjem bude predmetom ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2026. Zdravotná poisťovňa vám po skončení roka vypočíta poistné z vášho skutočného základu dane a môže vám vzniknúť nedoplatok, ktorý budete musieť uhradiť.\n4.  **Obnovenie povinnosti:** Povinnosť platiť preddavky vám opäť vznikne od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vám zanikne nárok na materské. Aj túto skutočnosť je potrebné oznámiť zdravotnej poisťovni.\n\n| Obdobie | Povinnosť platiť preddavky ako SZČO | Dôvod |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Do 31. marca 2026** | Áno, platí štandardné preddavky. | Aktívna SZČO. |\n| **Od 1. apríla 2026** (počas poberania materského) | **Nie, preddavky neplatí.** | Považuje sa za poistenkyňu štátu. |\n| **Po skončení poberania materského** | Áno, povinnosť sa obnovuje. | Zánik statusu poistenkyne štátu z titulu poberania materského. |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam vám bezodkladne písomne alebo elektronicky **oznámiť vašej zdravotnej poisťovni začiatok poberania materského** a priložiť kópiu rozhodnutia zo Sociálnej poisťovne. Rovnaký postup zopakujte aj po skončení poberania materského. Zabezpečíte si tak bezproblémový priebeh a vyhnete sa zbytočnej administratíve a prípadným nedorozumeniam s poisťovňou.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom o zdravotnom poistení konštatuje, že živnostníčka počas poberania materského nemusí platiť mesačné preddavky na zdravotné poistenie, keďže je poistenkyňou štátu."},"google":{"odpoved":"Nie, počas poberania materského nemusí živnostníčka platiť mesačné preddavky na zdravotné poistenie ako SZČO, aj keď živnosť nepozastavila. Počas tohto obdobia je poistencom štátu a zdravotné poistenie za ňu platí štát. Na živnostníčku sa v tomto čase nevzťahuje povinnosť dodržať minimálny vymeriavací základ pre platenie preddavkov. Prípadný nedoplatok alebo preplatok na poistnom sa vysporiada až v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia na základe skutočne dosiahnutých príjmov z podnikania. Túto skutočnosť upravuje § 11 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Záver je síce vecne správny, ale odôvodnenie sa odvoláva na nesprávne zákonné ustanovenie (§ 11 ods. 7 písm. c namiesto písm. m bod 1 zákona o zdravotnom poistení)."},"bez":{"odpoved":"Nie, počas poberania materského nemusí platiť mesačné preddavky na zdravotné poistenie ako SZČO. Počas tohto obdobia je za ňu platiteľom poistného štát, a to aj v prípade, že má aktívnu živnosť. Táto skutočnosť je upravená v § 11 ods. 7 písm. m) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Z dôvodu súbehu postavenia SZČO a poistenca štátu sa na ňu nevzťahuje povinnosť platiť minimálny preddavok a jej povinnosť platiť mesačné preddavky zaniká. Prípadné poistné z reálne dosiahnutého príjmu počas tohto obdobia vyrovná až v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že živnostníčka nemusí platiť mesačné preddavky na zdravotné poistenie, keďže je počas poberania materského poistencom štátu podľa § 11 ods. 7 písm. m) zákona o zdravotnom poistení."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Občan SR s trvalým pobytom na Slovensku odcestoval 1. februára 2026 na 10 mesiacov do Thajska. Na Slovensku nie je zamestnaný ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, v zahraničí nepracuje. Zostáva verejne zdravotne poistený na Slovensku?","otazka_volna":"Idem na skoro rok do Ázie, robiť tam nebudem, trvalý pobyt mám tu. Mám tú zdravotnú ďalej platiť ako samoplatiteľ, alebo sa môžem odhlásiť?","spravna_odpoved":"Nie, verejne zdravotne poistený nie je. Nepretržitý pobyt v cudzine dlhší ako 180 dní sa považuje za dlhodobý pobyt v cudzine, a keďže na území SR nie je zamestnaný ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, výnimka z verejného zdravotného poistenia sa uplatní. Na rozdiel od písmen a) a b) sa pri dlhodobom pobyte nevyžaduje, aby bol poistený v cudzine. Skutočnosti rozhodujúce pre zánik poistenia je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní.","ustanovenie":"§ 3 ods. 2 písm. c), § 5 ods. 2 a § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení","citat":"dlhodobo sa zdržiava v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje nepretržitý pobyt dlhší ako 180 dní","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580/20260701","my":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade **zostáva verejne zdravotne poistený na Slovensku** a vzniká mu povinnosť platiť si poistné ako samoplatiteľ.\n\nDôvodom je, že pre zánik verejného zdravotného poistenia pri dlhodobom pobyte v cudzine musia byť splnené **obe podmienky súčasne**:\n1.  Pobyt v cudzine je dlhší ako 180 po sebe nasledujúcich dní.\n2.  Osoba je v cudzine zdravotne poistená.\n\nKeďže občan v Thajsku nepracuje a nie je tam zdravotne poistený, druhá podmienka nie je splnená. Jeho slovenské verejné zdravotné poistenie preto nezaniká [Zákon č. 580/2004 Z. z., § 5, ods. 2].\n\n### Vaše povinnosti voči zdravotnej poisťovni\n\nKeďže na Slovensku nie ste zamestnancom, samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO) ani poistencom štátu (napr. študent, dôchodca, evidovaný na úrade práce), stávate sa samoplatiteľom.\n\n1.  **Oznámenie zmeny:** Ste povinný oznámiť svojej zdravotnej poisťovni, že sa stávate samoplatiteľom. Lehota na oznámenie je do **ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci**, v ktorom zmena nastala [Zákon č. 580/2004 Z. z., § 23, ods. 1, písm. b)].\n2.  **Platenie preddavkov:** Ako samoplatiteľ ste povinný platiť mesačné preddavky na zdravotné poistenie.\n    *   **Výška preddavku pre rok 2026:** **121,92 € mesačne** (sadzba 16 % z minimálneho vymeriavacieho základu 762 €).\n    *   **Splatnosť:** Preddavok za daný mesiac je splatný do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca (napr. za február 2026 do 8. marca 2026).\n\nAk by ste si túto povinnosť nesplnili, zdravotná poisťovňa by od vás dlžné poistné vymáhala, vrátane úrokov z omeškania.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nZvážte uzatvorenie komerčného (cestovného) zdravotného poistenia v Thajsku na celú dobu pobytu. Ak by ste tak urobili, mohli by ste sa z verejného zdravotného poistenia na Slovensku odhlásiť.\n\n**Postup by bol nasledovný:**\n1.  Uzatvorte si v Thajsku alebo na Slovensku komerčné zdravotné poistenie platné pre Thajsko na celých 10 mesiacov.\n2.  Kópiu poistnej zmluvy (s prekladom, ak nie je v angličtine) doručte svojej slovenskej zdravotnej poisťovni spolu s oznámením o zániku verejného zdravotného poistenia z dôvodu dlhodobého pobytu v cudzine.\n3.  Poistné na Slovensku by ste v takom prípade neplatili.\n4.  **Dôležité:** Ihneď po návrate na Slovensko ste povinný sa opäť prihlásiť do systému verejného zdravotného poistenia.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru a uviedla nesprávne právne pravidlo, keďže pri dlhodobom pobyte v cudzine dlhšom ako 180 dní zákon nevyžaduje poistenie v cudzine a verejné zdravotné poistenie na Slovensku zaniká."},"google":{"odpoved":"Áno, táto osoba zostáva povinne verejne zdravotne poistená na Slovensku, pokiaľ neoznámila svojej zdravotnej poisťovni dlhodobý pobyt v zahraničí. Každá osoba s trvalým pobytom v SR je povinne verejne zdravotne poistená, ak sa na ňu nevzťahuje výnimka. Pri nepretržitom pobyte v cudzine dlhšom ako šesť mesiacov je možné odhlásiť sa zo systému, no o tejto skutočnosti treba poisťovňu informovať. Ak si občan túto oznamovaciu povinnosť nesplnil, naďalej je poistencom v SR a vzniká mu povinnosť platiť poistné ako samoplatiteľ vo výške 121,92 € mesačne pre rok 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 3 ods. 2 a § 23 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru („Áno“ namiesto „Nie“) a nesprávne podmieňuje zánik poistenia splnením oznamovacej povinnosti, hoci podľa zákona samotné splnenie podmienky dlhodobého pobytu v cudzine vylučuje osobu z verejného zdravotného poistenia."},"bez":{"odpoved":"Áno, táto osoba zostáva povinne verejne zdravotne poistená v Slovenskej republike. Verejné zdravotné poistenie pri pobyte v cudzine trvajúcom viac ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov zaniká len vtedy, ak je osoba v cudzine zdravotne poistená. Keďže táto podmienka nie je splnená, poistenie na Slovensku trvá naďalej. Osoba je považovaná za samoplatiteľa a je povinná platiť mesačné preddavky na poistné. Táto povinnosť vyplýva z § 11 ods. 2 a § 23 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru a uviedla nesprávne právne pravidlo, že pri dlhodobom pobyte v cudzine nad 180 dní sa vyžaduje existencia poistenia v cudzine."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Slovenská s. r. o. chce vyslať svojho zamestnanca na práce do Nemecka na predpokladané obdobie 30 mesiacov a žiada Sociálnu poisťovňu o vystavenie PD A1 z titulu vyslania. Vystaví jej Sociálna poisťovňa PD A1 na celé obdobie?","otazka_volna":"Posielam chalana robiť do Nemecka na dva a pol roka. Vybavím mu tú A-jednotku, aby zostal poistený u nás na Slovensku?","spravna_odpoved":"Nie – z titulu vyslania nie. PD A1 pri vyslaní možno vystaviť len vtedy, ak očakávané trvanie práce nepresahuje 24 mesiacov. Pri predpokladanom trvaní 30 mesiacov treba požiadať o výnimočnú dohodu medzi príslušnými inštitúciami SR a Nemecka podľa čl. 16 nariadenia (ES) č. 883/2004.","ustanovenie":"čl. 12 ods. 1 a čl. 16 ods. 1 nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia","citat":"naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu, že očakávané trvanie takejto práce nepresahuje 24 mesiacov a že táto osoba tam nie je vyslaná, aby nahradila inú vyslanú osobu","zdroj_url":"https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:02004R0883-20190731","my":{"odpoved":"Nie, Sociálna poisťovňa v takomto prípade **nevystaví prenosný dokument A1 (PD A1) na celé obdobie 30 mesiacov** z titulu štandardného vyslania. Základnou podmienkou je, že očakávané trvanie práce v zahraničí nepresiahne 24 mesiacov.\n\n### Dôvod: Limit 24 mesiacov pre vyslanie\n\nPodľa koordinačných nariadení Európskej únie je možné uplatniť inštitút vyslania, pri ktorom zamestnanec zostáva poistený v domácom systéme sociálneho zabezpečenia (na Slovensku), len ak sú splnené viaceré podmienky. Jednou z kľúčových podmienok je, že očakávané trvanie práce v inom členskom štáte **nepresiahne 24 mesiacov** a zamestnanec zároveň nenahrádza iného vyslaného zamestnanca [Zdroj: 236_3_Uplatnovanie_legislativy_Europskej_unie_v_oblasti_socialneho_zabezpecenia_2025.md; 243_Vyslanie_zamestnanca_2025.md].\n\nKeďže plánované vyslanie má trvať 30 mesiacov, táto základná podmienka nie je splnená.\n\n### Dôsledky pre zamestnávateľa\n\nAk Sociálna poisťovňa nevystaví PD A1 z dôvodu nesplnenia podmienok, uplatní sa všeobecné pravidlo. Podľa neho zamestnanec podlieha právnym predpisom sociálneho a zdravotného poistenia toho štátu, na území ktorého vykonáva prácu [Zdroj: 236_3_Uplatnovanie_legislativy_Europskej_unie_v_oblasti_socialneho_zabezpecenia_2025.md].\n\nPre vašu spoločnosť to znamená, že:\n1.  **Zamestnanec musí byť poistený v Nemecku:** Od prvého dňa výkonu práce v Nemecku musí podliehať nemeckej legislatíve.\n2.  **Povinnosť registrácie a odvodov v Nemecku:** Ako zamestnávateľ ste povinní prihlásiť zamestnanca do nemeckého systému sociálneho a zdravotného poistenia a odvádzať za neho poistné podľa nemeckých predpisov.\n\n### Ostatné podmienky pre vystavenie PD A1\n\nAj keby dĺžka vyslania nepresiahla 24 mesiacov, pre úspešné získanie PD A1 je potrebné splniť aj ďalšie podmienky, ako napríklad [Zdroj: 243_Vyslanie_zamestnanca_2025.md]:\n*   Zamestnávateľ musí na Slovensku vykonávať podstatnú časť svojej činnosti (napr. zachovať aspoň 25 % obratu na Slovensku).\n*   Počas vyslania musí najmenej 10 % zamestnancov zostať pracovať na Slovensku.\n*   Zamestnanec musí podliehať slovenskej legislatíve aspoň 1 mesiac pred vyslaním.\n*   Počas vyslania musí byť zachovaný priamy vzťah medzi zamestnancom a slovenským zamestnávateľom.\n\n---\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nVzhľadom na to, že plánované vyslanie presahuje maximálnu dĺžku 24 mesiacov, je nevyhnutné, aby ste sa pripravili na plnenie si odvodových a registračných povinností v Nemecku. Odporúčam vopred kontaktovať príslušné nemecké inštitúcie sociálneho zabezpečenia (napr. *Deutsche Rentenversicherung*) alebo lokálneho mzdového poradcu a zistiť presný postup registrácie zamestnanca a zamestnávateľa, ako aj sadzby a termíny odvodov. Tým predídete riziku sankcií za nelegálne zamestnávanie alebo neplatenie poistného v Nemecku.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza záporné stanovisko z dôvodu prekročenia zákonného limitu 24 mesiacov pre štandardné vyslanie."},"google":{"odpoved":"Nie, Sociálna poisťovňa nevystaví formulár PD A1 na celé požadované obdobie 30 mesiacov z titulu vyslania. Štandardná maximálna doba vyslania, počas ktorej sa na zamestnanca naďalej vzťahujú slovenské právne predpisy sociálneho zabezpečenia, je 24 mesiacov. Táto lehota vyplýva z článku 12 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004. Sociálna poisťovňa teda vystaví PD A1 najviac na 24 mesiacov. Na obdobie presahujúce 24 mesiacov je možné požiadať o udelenie výnimky na základe vzájomnej dohody príslušných inštitúcií Slovenska a Nemecka.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že PD A1 na celé obdobie 30 mesiacov z titulu vyslania vystaviť nemožno z dôvodu 24-mesačného limitu, a správne spomína možnosť výnimky na základe dohody inštitúcií."},"bez":{"odpoved":"Nie, Sociálna poisťovňa nevystaví formulár PD A1 na celé obdobie 30 mesiacov na základe štandardnej žiadosti o vyslanie. Maximálna dĺžka vyslania, počas ktorej zamestnanec zostáva poistený v Slovenskej republike, je 24 mesiacov. Vyplýva to z článku 12 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004. Na uplatnenie slovenských právnych predpisov na celé obdobie 30 mesiacov je potrebné požiadať o udelenie výnimky. O udelení výnimky musia vzájomne súhlasiť inštitúcie sociálneho zabezpečenia oboch štátov podľa článku 16 ods. 1 uvedeného nariadenia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza záporné stanovisko k vystaveniu PD A1 na 30 mesiacov z titulu bežného vyslania z dôvodu 24-mesačného limitu, ako aj potrebu dohody o výnimke podľa čl. 16 nariadenia."}},{"oblast":"odvody","otazka":"SZČO s bydliskom na Slovensku vykonáva svoju činnosť súbežne v Slovenskej republike a v Rakúsku. Na Slovensku odpracuje 30 % celkového pracovného času a dosahuje tu 35 % celkového príjmu. Právnym predpisom ktorého štátu podlieha v sociálnom zabezpečení?","otazka_volna":"Mám živnosť, robím čiastočne doma na Slovensku a čiastočne u susedov v Rakúsku. Kde mám vlastne platiť odvody, tu alebo tam?","spravna_odpoved":"Podlieha právnym predpisom Slovenskej republiky, teda štátu bydliska, a odvody platí na Slovensku. Vykonáva totiž podstatnú časť činnosti v štáte bydliska – pri samostatnej zárobkovej činnosti sa posudzuje obrat, pracovný čas, počet poskytovaných služieb a/alebo príjem a podiel nižší ako 25 % by znamenal, že podstatná časť činnosti sa tam nevykonáva. Tu sú oba ukazovatele nad 25 %. Sociálna poisťovňa mu vystaví PD A1.","ustanovenie":"čl. 13 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 883/2004 a čl. 14 ods. 8 nariadenia (ES) č. 987/2009","citat":"V rámci celkového posúdenia podiel nižší ako 25 %, pokiaľ ide o uvedené kritériá, znamená, že sa podstatná časť činností nevykonáva v príslušnom členskom štáte.","zdroj_url":"https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:02009R0987-20180101","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií bude táto SZČO s najväčšou pravdepodobnosťou podliehať **právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky**.\n\nDôvodom je, že na Slovensku, ktoré je štátom jej bydliska, vykonáva podstatnú časť svojej činnosti.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa koordinačných pravidiel Európskej únie, konkrétne Nariadenia (ES) č. 883/2004, platí základná zásada, že osoba môže podliehať systému sociálneho zabezpečenia len jedného členského štátu. Tým sa zamedzuje dvojitému poisteniu alebo situácii, kedy by osoba nebola poistená vôbec.\n\nPre určenie príslušnej legislatívy pri súbežnom výkone samostatnej zárobkovej činnosti vo viacerých členských štátoch sa postupuje nasledovne:\n\n1.  **Posúdenie podstatnej časti činnosti v štáte bydliska:**\n    Najprv sa skúma, či osoba vykonáva **podstatnú časť** svojej činnosti v členskom štáte bydliska (v tomto prípade na Slovensku). Ak áno, podlieha právnym predpisom tohto štátu.\n    *   Za \"podstatnú časť\" sa orientačne považuje činnosť, ktorá dosahuje aspoň **25 %** z celkového obratu, pracovného času, príjmu alebo počtu poskytnutých služieb.\n    *   **Vo vašom prípade:** Keďže na Slovensku odpracujete 30 % celkového pracovného času a dosahujete tu 35 % celkového príjmu, obe tieto kritériá presahujú hranicu 25 %. To znamená, že na Slovensku vykonávate podstatnú časť svojej činnosti.\n\n2.  **Posúdenie centra záujmov (ak by sa podstatná časť nevykonávala v štáte bydliska):**\n    Ak by sa na Slovensku nevykonávala podstatná časť činnosti (napr. menej ako 25 %), príslušná legislatíva by sa určila podľa štátu, v ktorom sa nachádza **centrum záujmov** vašich činností. To sa vo vašom prípade neuplatní.\n\n### Čo to znamená v praxi?\n\n1.  **Povinnosť požiadať o formulár PD A1:** Musíte oznámiť svoju situáciu Sociálnej poisťovni na Slovensku (keďže tu máte bydlisko) a požiadať o určenie uplatniteľnej legislatívy a vystavenie prenosného dokumentu A1 (PD A1) [Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004]. Žiadosť sa podáva na tlačive *\"Žiadosť na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom...\"*.\n\n2.  **Platenie odvodov:** Ak Sociálna poisťovňa potvrdí, že podliehate slovenskej legislatíve (vystaví formulár PD A1 SK), budete platiť preddavky na sociálne a zdravotné poistenie **iba na Slovensku**, a to z celkového príjmu dosiahnutého v oboch krajinách (Slovensko + Rakúsko).\n\n3.  **Preukázanie sa v Rakúsku:** Vystaveným formulárom PD A1 sa budete preukazovať v Rakúsku ako dôkazom, že ste poistená v inom členskom štáte a v Rakúsku vám nevzniká povinnosť platiť odvody.\n\n**Záver:** Keďže na Slovensku vykonávate podstatnú časť svojej činnosti (30 % času a 35 % príjmu), budete podliehať slovenskému systému sociálneho zabezpečenia. Je však nevyhnutné túto situáciu oficiálne oznámiť Sociálnej poisťovni a získať formulár PD A1, ktorý bude vaším oficiálnym potvrdením pre rakúske úrady.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila, že SZČO podlieha predpisom Slovenskej republiky z dôvodu výkonu podstatnej časti činnosti v štáte bydliska (presiahnutie 25 % kritérií) a spomenula aj vystavenie formulára PD A1."},"google":{"odpoved":"Na základe európskej legislatívy podlieha táto SZČO právnym predpisom Slovenskej republiky v oblasti sociálneho zabezpečenia. Dôvodom je, že má bydlisko na Slovensku a zároveň tu vykonáva podstatnú časť svojej činnosti. Za podstatnú časť činnosti sa považuje výkonnosť presahujúca 25 % z celkového pracovného času alebo príjmu, čo je v tomto prípade splnené (30 % času a 35 % príjmu). Uvedené pravidlo vyplýva z článku 13 ods. 2 písm. a) Nariadenia (ES) č. 883/2004. Bližšie kritériá pre posúdenie podstatnej časti činnosti definuje článok 14 ods. 8 Nariadenia (ES) č. 987/2009.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila príslušnosť k právnym predpisom Slovenskej republiky z dôvodu výkonu podstatnej časti činnosti v štáte bydliska pri prekročení hranice 25 %."},"bez":{"odpoved":"Táto osoba podlieha právnym predpisom Slovenskej republiky. Keďže má bydlisko na Slovensku a vykonáva tu podstatnú časť svojej činnosti, uplatní sa legislatíva štátu bydliska. Za podstatnú časť činnosti sa považuje činnosť, ktorej rozsah z hľadiska pracovného času alebo príjmu dosahuje aspoň 25 %. V tomto prípade sú splnené obe kritériá (30 % času a 35 % príjmu). Vyplýva to z článku 13 ods. 2 písm. a) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v spojení s článkom 14 ods. 8 Nariadenia (ES) č. 987/2009.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje, že SZČO podlieha právnym predpisom SR z dôvodu výkonu podstatnej časti činnosti v štáte bydliska, pričom správne cituje aj 25 % hranicu a relevantné nariadenia EÚ."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Poistenkyňa ukončila vysokoškolské štúdium druhého stupňa štátnou skúškou 15. júna 2025 a získala titul. Do zamestnania nastúpila až 1. februára 2026, pôrod mala 1. augusta 2026 – ku dňu pôrodu má teda len 181 dní nemocenského poistenia. Vznikne jej nárok na materské?","otazka_volna":"Dcéra doštudovala vysokú, potom asi pol roka nič a teraz nastúpila do práce a je tehotná. Do pôrodu jej to nevyjde ani rok v práci. Dostane materskú?","spravna_odpoved":"Áno, nárok jej vznikne. Do podmienky 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom (t. j. od 1. augusta 2024 do 31. júla 2026) sa započítava aj doba štúdia na vysokej škole, pretože štúdiom získala príslušný stupeň vzdelania. V rozhodujúcom období má 319 dní štúdia plus 181 dní poistenia, teda výrazne viac ako 270 dní.","ustanovenie":"§ 48 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení","citat":"do obdobia podľa prvej časti vety sa započítava doba štúdia na strednej škole alebo na vysokej škole, ktorá sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie podľa § 10, ak poistenkyňa týmto štúdiom získala príslušný stupeň vzdelania","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade **nárok na materské poistenkyni vznikne**.\n\nHoci ku dňu pôrodu získala len 181 dní nemocenského poistenia zo zamestnania, splnila kľúčovú podmienku vďaka započítaniu doby vysokoškolského štúdia.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa zákona o sociálnom poistení má poistenkyňa nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní [Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 48 ods. 1].\n\nVo vašom prípade sa posudzuje obdobie od 2. augusta 2024 do 1. augusta 2026.\n\n1.  **Započítanie doby štúdia:** Zákon výslovne umožňuje do potrebnej doby 270 dní započítať aj dobu štúdia na strednej alebo vysokej škole, ak poistenkyňa týmto štúdiom získala príslušný stupeň vzdelania. Keďže poistenkyňa úspešne ukončila štúdium štátnou skúškou 15. júna 2025, táto podmienka je splnená [Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 48 ods. 1].\n2.  **Aktuálne nemocenské poistenie:** Podmienkou na započítanie doby štúdia je, že v čase vzniku nároku na materské (teda pri nástupe na materskú dovolenku) musí mať poistenkyňa aktívne (trvajúce) nemocenské poistenie, alebo musí byť v ochrannej lehote po jeho skončení. Keďže od 1. februára 2026 je zamestnaná, jej nemocenské poistenie je aktívne.\n3.  **Súčet dní poistenia:** K 181 dňom nemocenského poistenia zo zamestnania sa pripočíta doba štúdia v rámci posudzovaného dvojročného obdobia (t. j. od 2. augusta 2024 do 15. júna 2025). Súčet týchto období ďaleko presahuje potrebných 270 dní.\n\n**Záver:** Poistenkyňa splnila všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na materské, pretože sa jej do celkovej doby poistenia započítava aj obdobie úspešne ukončeného vysokoškolského štúdia.\n\n---\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPoistenkyňa by si mala od svojho gynekológa vyžiadať tlačivo „Žiadosť o materské“, ktoré sa zvyčajne vystavuje 6 až 8 týždňov pred očakávaným termínom pôrodu. Toto tlačivo následne odovzdá svojmu zamestnávateľovi, ktorý ho spolu s potrebnými údajmi postúpi Sociálnej poisťovni.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne konštatuje vznik nároku na materské a vecne v súlade so zákonom odôvodňuje započítanie úspešne ukončeného vysokoškolského štúdia do potrebnej doby 270 dní poistenia."},"google":{"odpoved":"Áno, poistenkyni vznikne nárok na materské. Podmienka trvania nemocenského poistenia najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom je v jej prípade splnená. K dobe nemocenského poistenia získanej počas zamestnania (181 dní) sa pripočíta aj obdobie jej riadne ukončeného vysokoškolského štúdia. Táto možnosť platí pre dôvody na poskytnutie materského, ktoré vznikli po 31. decembri 2023. Umožňuje to ustanovenie § 48 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne dospela k záveru, že nárok vznikne, a uviedla správne pravidlo o započítaní úspešne ukončeného štúdia do 270 dní poistenia."},"bez":{"odpoved":"Áno, poistenkyni vznikne nárok na materské, aj keď ku dňu pôrodu získala len 181 dní poistenia zo zamestnania. Do potrebného obdobia 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom sa jej započíta aj obdobie úspešne ukončeného vysokoškolského štúdia. Podmienkou je, že nárok na materské vznikol počas trvania nemocenského poistenia po skončení štúdia, čo vo vašom prípade splnila. Umožňuje to ustanovenie § 49a ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa odvoláva na nesprávne právne pravidlo a neexistujúce/nesúvisiace ustanovenie (§ 49a namiesto § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení)."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Lekár určil poistenkyni očakávaný deň pôrodu na 10. augusta 2026. Chce nastúpiť na materské čo najskôr. Od ktorého dňa jej najskôr môže vzniknúť nárok na materské a od ktorého dňa by jej vznikol pri štandardnom nástupe?","otazka_volna":"Termín pôrodu mi doktor dal na desiateho augusta. Od kedy najskôr môžem ísť na materskú, chcem to čo najskôr.","spravna_odpoved":"Najskôr od 15. júna 2026, t. j. od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu (56 kalendárnych dní pred 10. augustom 2026). Pri štandardnom nástupe jej nárok vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, teda od 29. júna 2026.","ustanovenie":"§ 48 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení","citat":"Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"Na materské môže poistenkyňa nastúpiť **štandardne od 29. júna 2026** (6 týždňov pred pôrodom) alebo **najskôr od 15. júna 2026** (8 týždňov pred pôrodom).\n\nPodľa zákona o sociálnom poistení si poistenkyňa môže zvoliť, kedy v rozmedzí od 8. do 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu nastúpi na materskú dovolenku a začne poberať materské.\n\n### 1. Štandardný nástup na materské\n\nŠtandardne vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 48, ods. 2].\n\n*   **Očakávaný deň pôrodu:** 10. augusta 2026\n*   **Výpočet:** 10. augusta 2026 mínus 6 týždňov (42 dní)\n*   **Dátum nástupu:** **29. júna 2026**\n\n### 2. Najskorší možný nástup na materské\n\nZákon umožňuje nastúpiť na materské najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 48, ods. 2].\n\n*   **Očakávaný deň pôrodu:** 10. augusta 2026\n*   **Výpočet:** 10. augusta 2026 mínus 8 týždňov (56 dní)\n*   **Dátum nástupu:** **15. júna 2026**\n\n### Prehľad termínov\n\n| Typ nástupu | Počet týždňov pred pôrodom | Dátum nástupu |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Štandardný | 6 týždňov | 29. jún 2026 |\n| **Najskorší možný** | **8 týždňov** | **15. jún 2026** |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNezabudnite, že základnou podmienkou pre vznik nároku na materské je, aby bola poistenkyňa v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená najmenej 270 dní [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 48, ods. 1]. Pred podaním žiadosti je dobré si túto skutočnosť overiť v Sociálnej poisťovni.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza dátum najskoršieho možného nástupu (15. jún 2026) aj dátum štandardného nástupu (29. jún 2026) v súlade s § 48 ods. 2 zákona o sociálnom poistení."},"google":{"odpoved":"Pri očakávanom dni pôrodu 10. augusta 2026 môže poistenkyni vzniknúť nárok na materské najskôr 8 týždňov pred týmto dňom, teda od 15. júna 2026. Štandardne nárok na materské vzniká 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, čo by v tomto prípade bolo od 29. júna 2026. Obe lehoty pre vznik nároku na materské upravuje § 48 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom uvádza najskorší možný dátum vzniku nároku 15. júna 2026 aj štandardný dátum 29. júna 2026."},"bez":{"odpoved":"Nárok na materské môže poistenkyni vzniknúť najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, čo je v tomto prípade 15. jún 2026. Pri štandardnom nástupe by jej nárok vznikol od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, teda od 29. júna 2026. Tieto lehoty upravuje § 49 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza dátumy 15. jún 2026 pre najskorší nástup aj 29. jún 2026 pre štandardný nástup, hoci chybne cituje paragraf (§ 49 namiesto § 48)."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Zamestnankyňa je od 1. marca 2024 na rodičovskej dovolenke, pracovný pomer jej trvá a povinné nemocenské poistenie má po celý čas prerušené. Druhé dieťa porodí 15. apríla 2026 a do práce sa medzitým nevrátila. Splní podmienku 270 dní nemocenského poistenia na druhé materské?","otazka_volna":"Manželka je stále doma s prvým na rodičovskej a čaká druhé, do roboty nešla ani na deň. Dostane druhú materskú, keď nebola v práci?","spravna_odpoved":"Áno, podmienku splní. Do obdobia 270 dní sa započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. V rozhodujúcom období dvoch rokov pred pôrodom (15. apríla 2024 – 14. apríla 2026) má prerušené poistenie počas celej rodičovskej dovolenky, čo je podstatne viac ako 270 dní.","ustanovenie":"§ 49a ods. 1 v spojení s § 48 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení","citat":"Do obdobia 270 dní sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"Áno, zamestnankyňa **splní podmienku** 270 dní nemocenského poistenia pre nárok na druhé materské.\n\nObdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky sa na účely splnenia podmienky 270 dní poistenia pre nárok na materské započítava.\n\n### Kľúčové pravidlo: Započítanie rodičovskej dovolenky\n\nPodľa Zákona o sociálnom poistení sa do potrebnej doby 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 49a, ods. 1].\n\n### Posúdenie vašej situácie\n\n1.  **Rozhodujúce obdobie:** Pre posúdenie nároku na materské sa sledujú posledné dva roky pred očakávaným dňom pôrodu, teda obdobie od 15. apríla 2024 do 14. apríla 2026.\n2.  **Stav zamestnankyne:** V celom tomto období (od 15. 4. 2024 do 14. 4. 2026) zamestnankyni trvá pracovný pomer a zároveň čerpá rodičovskú dovolenku (ktorá začala už 1. marca 2024).\n3.  **Výpočet dní poistenia:** Keďže sa celá doba čerpania rodičovskej dovolenky pri trvajúcom pracovnom pomere započítava, zamestnankyňa v rozhodujúcom období získa 730 dní poistenia (2 roky).\n4.  **Záver:** Počet získaných dní (730) výrazne prekračuje zákonom požadovanú hranicu 270 dní.\n\n### Ďalšie podmienky nároku\n\nOkrem splnenia podmienky 270 dní poistenia musí byť pre nárok na materské splnená aj podmienka existencie aktívneho nemocenského poistenia ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie materského (t. j. k začiatku 6. alebo 8. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu), prípadne musí byť v ochrannej lehote.\n\nKeďže pracovný pomer zamestnankyne naďalej trvá, táto podmienka bude tiež splnená. V deň nástupu na materskú dovolenku sa jej prerušenie poistenia z dôvodu rodičovskej dovolenky skončí a vznikne jej nárok na materské.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že podmienka 270 dní bude splnená, pretože obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky sa podľa zákona započítava."},"google":{"odpoved":"Áno, zamestnankyňa splní podmienku 270 dní nemocenského poistenia na nárok na druhé materské. Rozhodujúcim obdobím sú posledné dva roky pred pôrodom, teda od 15. apríla 2024 do 14. apríla 2026. Hoci má počas rodičovskej dovolenky povinné nemocenské poistenie prerušené, toto obdobie sa jej započíta do potrebnej doby poistenia, pokiaľ jej pracovný pomer naďalej trvá. Uvedené vyplýva z § 49a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru a uvádza presné rozhodujúce obdobie aj správny právny základ (§ 49a zákona o sociálnom poistení) pre zápočet prerušenia poistenia počas rodičovskej dovolenky."},"bez":{"odpoved":"Nie, zamestnankyňa nespĺňa podmienku 270 dní nemocenského poistenia na nárok na druhé materské. Rozhodujúcim obdobím na posúdenie sú posledné dva roky pred pôrodom, teda od 15. apríla 2024 do 14. apríla 2026. Počas celej tejto doby mala zamestnankyňa z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky povinné nemocenské poistenie prerušené. V rozhodujúcom období tak nezískala žiadny deň poistenia. Podmienka je stanovená v § 48 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru, pretože nezohľadnila pravidlo, že obdobie prerušenia poistenia z dôvodu rodičovskej dovolenky sa do potrebných 270 dní započítava."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Otec dieťaťa vyčerpal po narodení dieťaťa 14 dní materského podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení („otcovské“). Po uplynutí šiestich týždňov od pôrodu matka prestala poberať materské aj rodičovský príspevok a otec nastúpil na materské podľa § 49 ods. 1 písm. b) v dĺžke 28 týždňov. Koľko dní materského mu ešte zostáva?","otazka_volna":"Manžel si po pôrode zobral tie dva týždne otcovskej a teraz by šiel na normálnu materskú namiesto mňa. Má tých 28 týždňov celých, alebo mu tie dva týždne odrátajú?","spravna_odpoved":"Zostáva mu 182 dní. Obdobie 28 týždňov predstavuje 196 dní a dni, za ktoré mu bolo vyplatené materské podľa § 49 ods. 1 písm. a) (14 dní otcovského), sa do tohto obdobia započítavajú: 196 – 14 = 182 dní.","ustanovenie":"§ 49 ods. 1 písm. b) a § 49 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení","citat":"Do obdobia podľa odseku 1 písm. b) až d) sa započítavajú dni, za ktoré bolo vyplatené materské podľa odseku 1 písm. a).","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"Na základe Vami uvedených informácií, otcovi dieťaťa zostáva nárok na materské v dĺžke **26 týždňov, čo predstavuje 182 dní.**\n\nCelkový nárok otca na materské pri starostlivosti o jedno dieťa je 28 týždňov. Dvojtýždňové tzv. „otcovské“, ktoré už vyčerpal, sa do tohto celkového nároku započítava a nie je to dávka navyše.\n\n### Podrobný výpočet\n\n| Položka | Trvanie v týždňoch | Trvanie v dňoch | Právny základ |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Celkový nárok na materské (otec, 1 dieťa) | 28 týždňov | 196 dní | § 49 ods. 1 písm. b) Zákona č. 461/2003 Z. z. |\n| **Mínus:** Vyčerpané \"otcovské\" | - 2 týždne | - 14 dní | § 49 ods. 1 písm. a) Zákona č. 461/2003 Z. z. |\n| **Zostávajúci nárok na materské** | **26 týždňov** | **182 dní** | |\n\nAko potvrdzujú aj metodické usmernenia, po dvojtýždňovom poberaní dávky „otcovské“ zostáva otcom na čerpanie pre to isté dieťa nárok na ďalších 26 týždňov materského, ktorý si môžu uplatniť do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. [Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 49 ods. 4]","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii a správne uvádza zostávajúci nárok 182 dní (26 týždňov) spolu so správnym právnym odôvodnením."},"google":{"odpoved":"Otcovi už neostávajú žiadne dni materského, nakoľko si svoj nárok vyčerpal. Celkový nárok na materské pre otca je štandardne 28 týždňov. Dvojtýždňové \"otcovské\" sa započítava do tejto celkovej doby, takže po jeho vyčerpaní mu zostávalo už len 26 týždňov. Keďže otec následne čerpal ďalších 28 týždňov, svoj zákonný nárok prekročil. Celková dĺžka nároku je ustanovená v § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k nesprávnemu záveru, že otcovi nezostávajú žiadne dni, hoci podľa zákona mu po odpočítaní 14 dní otcovského zostáva ešte 182 dní materského."},"bez":{"odpoved":"Otec si už vyčerpal celý nárok na materské a nezostávajú mu žiadne dni. Celkový nárok otca na materské je 28 týždňov, pričom do tejto doby sa započítava aj obdobie 14 dní poberania materského po narodení dieťaťa. Keďže otec vyčerpal 2 týždne „otcovského“ a následne ďalších 28 týždňov, svoj zákonný nárok prekročil. Tento postup vyplýva z § 49 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k nesprávnemu záveru a číslu (uvádza 0 dní namiesto zostávajúcich 182 dní), pričom nesprávne predpokladá, že otec už vyčerpal celých 28 týždňov namiesto toho, že na ne len nastúpil."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Otec dieťaťa poberal po narodení dieťaťa materské podľa § 49 ods. 1 písm. a) („otcovské“). Neskôr, po uplynutí šiestich týždňov od pôrodu, si chce na to isté dieťa uplatniť materské podľa § 49 ods. 1 písm. b). Musí znova preukazovať získanie 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch?","otazka_volna":"Chlap si zobral tie dva týždne po pôrode a teraz by išiel na celú materskú s malým. Bude mu Sociálna poisťovňa znova rátať tých 270 dní poistenia?","spravna_odpoved":"Nie, nemusí. Ak mu vznikol nárok na výplatu materského podľa § 49 ods. 1 písm. a), podmienka najmenej 270 dní nemocenského poistenia pre vznik nároku na materské podľa § 49 ods. 1 písm. b) až d) sa pri tom istom dieťati považuje za splnenú (platí to pre iného poistenca podľa § 49 ods. 3 písm. a), b) alebo e), teda aj pre otca po šiestich týždňoch). Musí však stále spĺňať ostatné podmienky – trvanie nemocenského poistenia alebo plynutie ochrannej lehoty a to, že matka nepoberá materské ani rodičovský príspevok.","ustanovenie":"§ 49 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení","citat":"Ak vznikol nárok na výplatu materského podľa odseku 1 písm. a), podmienka najmenej 270 dní nemocenského poistenia pre vznik nároku na materské podľa odseku 1 písm. b) až d) pri tom istom dieťati u iného poistenca podľa odseku 3 písm. a), b) alebo písm. e) sa považuje za splnenú.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"**Nie, nemusí.** Podmienku získania 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch preukazuje otec len raz, pri prvej žiadosti o materské na to isté dieťa.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nMaterské otca, hovorovo nazývané „otcovské“ (v trvaní 2 týždňov), a následné materské v trvaní 28 týždňov nie sú dve samostatné dávky, ale ide o **jeden a ten istý nárok na materské**, ktorý je možné čerpať v dvoch oddelených obdobiach.\n\n1.  **Jeden nárok, jedna podmienka:** Zákon o sociálnom poistení vyžaduje splnenie podmienky 270 dní poistenia pre vznik nároku na materské ako také [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 49, ods. 1]. Keďže otec túto podmienku už splnil pri žiadosti o prvé dvojtýždňové materské („otcovské“), jeho nárok na materské na toto dieťa už vznikol. Pri žiadosti o pokračovanie v poberaní dávky sa splnenie tejto podmienky opätovne neskúma.\n\n2.  **Započítanie obdobia:** Obdobie 2 týždňov, za ktoré už otec poberal materské, sa mu započítava do celkového obdobia 28 týždňov nároku [Zdroj: 98_Materska_v_roku_2026_2025.md]. Zostáva mu teda nárok na materské v dĺžke 26 týždňov.\n\n**Dôležité upozornenie:**\nHoci podmienku 270 dní poistenia už otec nemusí znova preukazovať, pre nárok na druhú časť materského musí splniť ostatné podmienky [Zdroj: 89_Materske_2025.md]:\n*   Musí dieťa reálne prevziať do osobnej starostlivosti.\n*   Môže tak urobiť najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu.\n*   Matka dieťaťa v tom čase **nesmie poberať materské ani rodičovský príspevok** na to isté dieťa.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že otec podmienku 270 dní poistenia nemusí znova preukazovať, pričom správne uvádza aj ostatné podmienky nároku."},"google":{"odpoved":"Áno, otec musí opätovne spĺňať podmienku získania 270 dní nemocenského poistenia. Nárok na každú nemocenskú dávku, teda aj na „otcovské“ a neskôr na „materské“, sa posudzuje samostatne ku dňu, od ktorého si poistenec dávku uplatňuje. Podmienka 270 dní nemocenského poistenia sa tak skúma v období posledných dvoch rokov pred uplatnením nároku na „materské“. Keďže sa tento nárok uplatňuje neskôr ako nárok na „otcovské“, posudzované dvojročné obdobie je iné. Vyplýva to z § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru, keďže podľa § 49 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa podmienka 270 dní nemocenského poistenia pri tom istom dieťati považuje za splnenú a otec ju nemusí preukazovať znova."},"bez":{"odpoved":"Áno, musí. Podmienka získania 270 dní nemocenského poistenia sa posudzuje ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie materského, ktorým je pri neskoršom poberaní materského deň prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Keďže ide o novú poistnú udalosť, ktorá nastala v inom čase ako pri „otcovskom“, Sociálna poisťovňa opätovne skúma splnenie všetkých zákonných podmienok. Splnenie podmienky pri prvom nároku na materské nezakladá automaticky nárok pri druhom. Uvedenú podmienku ustanovuje § 48 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru, keďže podľa § 49 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa podmienka 270 dní nemocenského poistenia pri tom istom dieťati považuje za splnenú."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Dieťa sa narodilo 2. marca 2026. Od 10. marca do 19. marca 2026, teda 10 kalendárnych dní, bolo prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia zo zdravotných dôvodov na svojej strane. Otec si chce uplatniť dva týždne materského podľa § 49 ods. 1 písm. a). Ovplyvní hospitalizácia obdobie, v ktorom ho môže čerpať?","otazka_volna":"Malý nám po pôrode zostal desať dní v nemocnici. Manžel si chce zobrať tú otcovskú dovolenku, ale bojí sa, že mu tá lehota po pôrode medzitým prebehne. Dá sa s tým niečo robiť?","spravna_odpoved":"Áno – obdobie šiestich týždňov odo dňa pôrodu sa predĺži o 10 kalendárnych dní. Deň prijatia dieťaťa (10. marca 2026) spadá do obdobia šiestich týždňov odo dňa pôrodu, preto sa toto obdobie predlžuje o kalendárne dni hospitalizácie zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo jeho matky.","ustanovenie":"§ 49 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení","citat":"otec dieťaťa, do uplynutia šiestich týždňov odo dňa pôrodu; toto obdobie sa predlžuje o kalendárne dni, počas ktorých bolo dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo jeho matky, ak deň prijatia spadá do obdobia šiestich týždňov odo dňa pôrodu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"Áno, hospitalizácia dieťaťa v tomto prípade **predlžuje obdobie**, v ktorom si otec môže uplatniť nárok na tzv. „otcovské“ (formálne ide o dávku materské). Štandardné šesťtýždňové obdobie sa predĺži presne o počet dní hospitalizácie.\n\nNa základe vami poskytnutých informácií a platnej legislatívy k 20. septembru 2026 platí nasledovné:\n\n### 1. Štandardné podmienky pre „otcovské“\n\nOtec dieťaťa má nárok na materské, známe ako „otcovské“, v rozsahu maximálne dvoch týždňov (14 kalendárnych dní). Tento nárok si môže uplatniť kedykoľvek v období šiestich týždňov (42 dní) odo dňa narodenia dieťaťa.\n\n### 2. Predĺženie z dôvodu hospitalizácie\n\nAk bolo dieťa (alebo matka s dieťaťom) prijaté do ústavnej starostlivosti zo zdravotných dôvodov, pričom deň prijatia spadá do obdobia šiestich týždňov od pôrodu, toto šesťtýždňové obdobie sa predlžuje o počet kalendárnych dní hospitalizácie [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 49 ods. 3 písm. d)].\n\n### Výpočet pre Váš prípad:\n\n*   **Dátum narodenia dieťaťa:** 2. marec 2026\n*   **Štandardné 6-týždňové obdobie (42 dní):** od 2. marca 2026 do 12. apríla 2026\n*   **Dĺžka hospitalizácie:** 10 kalendárnych dní (od 10. do 19. marca 2026)\n*   **Predĺženie obdobia:** Štandardné obdobie sa predlžuje o 10 dní.\n\n**Nový konečný termín pre uplatnenie nároku na otcovské je teda 22. apríl 2026** (pôvodný termín 12. apríl + 10 dní).\n\n### Záver\n\nOtec si môže svoj 14-dňový nárok na „otcovské“ vyčerpať kedykoľvek v predĺženom období **od 2. marca 2026 do 22. apríla 2026**.\n\n**Dôležité upozornenie:**\nK žiadosti o otcovské je potrebné Sociálnej poisťovni priložiť aj potvrdenie o období hospitalizácie dieťaťa (napr. lekársku správu alebo iné lekárske potvrdenie), aby bolo možné predĺženie obdobia preukázať [Zdroj: 332_Nemocenska_davka_otcovske_2025.md].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne potvrdila, že hospitalizácia predlžuje obdobie šiestich týždňov o 10 kalendárnych dní v súlade s § 49 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení."},"google":{"odpoved":"Áno, hospitalizácia dieťaťa ovplyvní obdobie, v ktorom si otec môže uplatniť nárok na materské (tzv. otcovské). Štandardná šesťtýždňová lehota po narodení dieťaťa na čerpanie tohto dvojtýždňového voľna sa predlžuje. Vo vašom prípade sa táto lehota predĺži presne o 10 kalendárnych dní, teda o dobu hospitalizácie dieťaťa. Otec tak môže o dávku požiadať aj po uplynutí pôvodných šiestich týždňov. Táto úprava vyplýva z princípov Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že štandardná lehota šiestich týždňov sa predlžuje o dobu hospitalizácie dieťaťa, teda o 10 kalendárnych dní v súlade so zákonom o sociálnom poistení."},"bez":{"odpoved":"Áno, hospitalizácia dieťaťa ovplyvní toto obdobie jeho predĺžením. Obdobie šiestich týždňov odo dňa pôrodu, v ktorom si otec môže uplatniť nárok na materské v trvaní dvoch týždňov, sa predlžuje o dni ústavnej starostlivosti o dieťa. Vo vašom prípade sa teda šesťtýždňová lehota predlžuje o 10 kalendárnych dní. Otec si tak môže uplatniť nárok na materské v tejto predĺženej lehote. Uvedené vyplýva z § 49 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že šesťtýždňové obdobie sa predlžuje o 10 kalendárnych dní hospitalizácie dieťaťa, čo zodpovedá referenčnej odpovedi aj zákonnému pravidlu."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Zamestnanec v pracovnom pomere bol uznaný za dočasne práceneschopného od 5. februára 2026 a práceneschopnosť trvá dva mesiace. Za ktoré dni mu vypláca náhradu príjmu zamestnávateľ a od ktorého dňa začne nemocenské vyplácať Sociálna poisťovňa?","otazka_volna":"Zamestnankyňa mi ochorela začiatkom februára a bude doma dlhšie. Dokedy jej to platím ja a odkedy to preberie Sociálna poisťovňa? Vraj sa to od nového roka zmenilo.","spravna_odpoved":"Zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu za prvých 14 dní práceneschopnosti, teda od 5. februára do 18. februára 2026. Sociálna poisťovňa začne vyplácať nemocenské od 15. dňa práceneschopnosti, teda od 19. februára 2026.","ustanovenie":"§ 34 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 7 ods. 2 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca","citat":"Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"**Zamestnávateľ vám bude vyplácať náhradu príjmu za prvých 14 kalendárnych dní práceneschopnosti, teda od 5. do 18. februára 2026. Sociálna poisťovňa začne vyplácať nemocenské od 15. dňa, teda od 19. februára 2026.**\n\nKeďže vaša dočasná pracovná neschopnosť (PN) vznikla po 31. decembri 2025, vzťahujú sa na vás nové pravidlá platné od 1. januára 2026. Tie predlžujú obdobie, počas ktorého platí náhradu príjmu zamestnávateľ, z pôvodných 10 na 14 dní.\n\n### Rozdelenie platieb počas PN v roku 2026\n\n| Obdobie PN | Kto poskytuje plnenie | Výška plnenia | Právny základ |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **1. – 3. deň** | Zamestnávateľ (náhrada príjmu) | 25 % denného vymeriavacieho základu | § 8 ods. 1 zákona č. 462/2003 Z. z. |\n| **4. – 14. deň** | Zamestnávateľ (náhrada príjmu) | 55 % denného vymeriavacieho základu | § 8 ods. 1 zákona č. 462/2003 Z. z. |\n| **Od 15. dňa** | Sociálna poisťovňa (nemocenské) | 55 % denného vymeriavacieho základu | § 34 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. |\n\n### Aplikácia na Váš prípad\n\n*   **Začiatok PN:** 5. februára 2026\n*   **Zamestnávateľ:** Vyplatí vám náhradu príjmu za prvých 14 kalendárnych dní, t. j. v období **od 5. februára 2026 do 18. februára 2026** (vrátane).\n*   **Sociálna poisťovňa:** Začne vám vyplácať nemocenskú dávku od 15. dňa trvania PN, t. j. **od 19. februára 2026** až do konca vašej práceneschopnosti.\n\nTáto zmena je upravená v zákone č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa prechodných ustanovení sa tento nový režim (14 dní) uplatňuje na všetky prípady PN, ktoré vznikli 1. januára 2026 a neskôr.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne aj dátumovo presne zodpovedá referencii a správne uvádza 14 dní pre zamestnávateľa (od 5. do 18. februára 2026) a Sociálnu poisťovňu od 15. dňa (od 19. februára 2026)."},"google":{"odpoved":"Vzhľadom na zmenu legislatívy účinnú od 1. januára 2026, zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu počas prvých 14 kalendárnych dní dočasnej pracovnej neschopnosti. Vo vašom prípade to bude za obdobie od 5. februára 2026 do 18. februára 2026. Sociálna poisťovňa začne vyplácať nemocenské od 15. dňa trvania práceneschopnosti, teda od 19. februára 2026. Tieto povinnosti upravuje § 7 ods. 2 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii a uvádza správne lehoty a konkrétne dátumy pre zamestnávateľa aj Sociálnu poisťovňu."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu príjmu počas prvých desiatich kalendárnych dní dočasnej práceneschopnosti, teda v tomto prípade od 5. februára 2026 do 14. februára 2026. Toto upravuje § 6 ods. 1 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Od jedenásteho dňa, t. j. od 15. februára 2026, začne zamestnancovi vyplácať nemocenské Sociálna poisťovňa. Nárok na nemocenské vzniká v súlade s § 34 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu 10 dní a začiatok výplaty od 11. dňa namiesto správnych 14 dní a 15. dňa."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Zamestnancovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť 20. decembra 2025 a trvá nepretržite do 20. januára 2026. Podľa akých pravidiel sa posúdi nárok na nemocenské – za koľko dní platí náhradu príjmu zamestnávateľ a od ktorého dňa vypláca nemocenské Sociálna poisťovňa?","otazka_volna":"Chlapík mi ochorel ešte pred Vianocami a je doma aj v januári. Platí sa mu to po starom za desať dní, alebo už po novom za štrnásť, keď to prešlo cez Nový rok?","spravna_odpoved":"Posúdi sa podľa zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025, teda po starom: zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu za prvých 10 dní (20. – 29. decembra 2025) a Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské od 11. dňa, teda od 30. decembra 2025. Nová úprava (14 dní a 15. deň) sa neuplatní, pretože práceneschopnosť vznikla pred 1. januárom 2026.","ustanovenie":"§ 293gmb ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 13d zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca","citat":"Ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla zamestnancovi pred 1. januárom 2026 a trvá aj po 31. decembri 2025, nárok na nemocenské a nárok na jeho výplatu sa posudzuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"**Uplatnia sa pravidlá platné do 31. decembra 2025. Zamestnávateľ platí náhradu príjmu za prvých 10 kalendárnych dní a Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské od 11. dňa práceneschopnosti.**\n\nPri dočasnej pracovnej neschopnosti (PN), ktorá prechádza z roka 2025 do roka 2026, je kľúčový dátum jej vzniku. Keďže PN vášho zamestnanca vznikla 20. decembra 2025, na celý jej priebeh sa vzťahuje právna úprava účinná do konca roka 2025.\n\nNové pravidlá, podľa ktorých zamestnávateľ platí náhradu príjmu prvých 14 dní, sa aplikujú len na prípady PN, ktoré vzniknú 1. januára 2026 a neskôr [Zdroj: 130_Nove_pravidla_PN-ky_v_roku_2026_2025.md].\n\n### Podrobný rozpis pre váš prípad:\n\n| Obdobie PN                  | Kto poskytuje plnenie | Typ plnenia        | Počet dní |\n| :-------------------------- | :-------------------- | :----------------- | :-------- |\n| 20. 12. 2025 – 29. 12. 2025 | Zamestnávateľ         | Náhrada príjmu     | 10 dní    |\n| 30. 12. 2025 – 20. 01. 2026 | Sociálna poisťovňa    | Nemocenské         | 22 dní    |\n\n**Vysvetlenie:**\n\n1.  **Náhrada príjmu od zamestnávateľa (10 dní):**\n    *   Zamestnávateľ je povinný vyplatiť náhradu príjmu za prvých 10 kalendárnych dní trvania PN. Vo vašom prípade je to obdobie od 20. decembra 2025 do 29. decembra 2025 (vrátane).\n\n2.  **Nemocenské od Sociálnej poisťovne (od 11. dňa):**\n    *   Od 11. dňa trvania PN, teda od 30. decembra 2025, preberá vyplácanie dávky Sociálna poisťovňa vo forme nemocenského. Nárok na nemocenské trvá až do ukončenia PN, t. j. do 20. januára 2026.\n\nTento postup vyplýva z prechodných ustanovení k novele zákona, ktoré stanovujú, že ak nárok na náhradu príjmu vznikol pred 1. januárom 2026 a trvá aj po 31. decembri 2025, poskytuje sa podľa predpisov účinných do konca roka 2025 [Zdroj: 192_4_Zakon_c_461-2003_Z_z_o_socialnom_poisteni_2025.md].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, pričom správne uvádza posúdenie podľa predpisov do 31. decembra 2025, 10 dní náhrady príjmu od zamestnávateľa a výplatu nemocenského Sociálnou poisťovňou od 11. dňa (od 30. decembra 2025)."},"google":{"odpoved":"Keďže dočasná pracovná neschopnosť (PN) vznikla 20. decembra 2025, posudzuje sa podľa pravidiel platných do 31. decembra 2025, a to aj na časť PN presahujúcu do roku 2026. Zamestnávateľ poskytuje náhradu príjmu počas prvých 10 kalendárnych dní trvania PN, teda od 20. decembra do 29. decembra 2025. Od 11. dňa trvania PN, čiže od 30. decembra 2025, vypláca zamestnancovi nemocenské Sociálna poisťovňa. Tieto lehoty upravuje § 7 ods. 2 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Nárok na nemocenské od 11. dňa vyplýva zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s prechodnými ustanoveniami uvádza, že sa uplatnia pravidlá účinné do 31. decembra 2025, pričom zamestnávateľ platí náhradu príjmu prvých 10 dní (20. – 29. decembra 2025) a Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské od 11. dňa (30. decembra 2025)."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi náhradu príjmu počas prvých desiatich kalendárnych dní dočasnej pracovnej neschopnosti podľa § 3 ods. 1 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu. Vo vašom prípade teda zamestnávateľ uhradí obdobie od 20. decembra do 29. decembra 2025. Od jedenásteho dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa. Tento nárok vyplýva z § 34 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa tak začne plniť od 30. decembra 2025.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zamestnávateľ platí prvých 10 dní (20. – 29. decembra 2025) a Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské od 11. dňa (od 30. decembra 2025)."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Povinne nemocensky poistenej SZČO vznikla dočasná pracovná neschopnosť 10. júna 2026. Za apríl 2026 má nezaplatené poistné vo výške 40 €, ostatné mesiace má uhradené. Vznikne jej nárok na nemocenské a za akých podmienok?","otazka_volna":"Som živnostník, ochorel som v polovici júna a zistil som, že mi visí jedna mesačná platba do Sociálnej z jari. Dostanem vôbec nemocenskú?","spravna_odpoved":"Nárok jej vznikne len vtedy, ak dlžné poistné doplatí najneskôr 30. júna 2026. Poistné musí byť zaplatené najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky, a to za obdobie do konca predchádzajúceho kalendárneho mesiaca. Tolerancia platí len pre dlh, ktorý je v úhrne nižší ako 5 eur – 40 € ju prevyšuje.","ustanovenie":"§ 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení","citat":"zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"Áno, nárok na nemocenské jej môže vzniknúť, ale **kľúčovou podmienkou je úhrada dlžného poistného vo výške 40 € najneskôr do konca júna 2026.** Sociálna poisťovňa neskúma stav dlhu ku dňu vzniku PN, ale ku koncu mesiaca, v ktorom PN vznikla.\n\nPodrobnejšie vysvetlenie podmienok je nasledovné:\n\n### 1. Podmienka zaplateného poistného\n\nNárok na nemocenskú dávku má samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) len vtedy, ak má uhradené poistné za obdobie do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky (v tomto prípade do konca mája 2026).\n\nZákon však poskytuje lehotu na dodatočnú úhradu:\n*   **Rozhodujúci dátum:** Podmienka sa považuje za splnenú, ak dlžné poistné uhradíte **najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom dočasná pracovná neschopnosť (PN) vznikla** [Nemocenské SZČO — podmienka zaplateného poistného; § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.].\n*   **Tolerancia dlhu:** Sociálna poisťovňa toleruje dlh v úhrnnej výške nižšej ako 5 €. Váš dlh 40 € túto hranicu presahuje.\n\n**Vo Vašom prípade:**\n*   PN vznikla: 10. júna 2026.\n*   Lehota na úhradu dlhu za apríl 2026: **do 30. júna 2026**.\n\nAk dlžnú sumu 40 € uhradíte do tohto termínu, podmienka zaplatenia poistného bude splnená a nárok na nemocenské Vám vznikne. Ak ju neuhradíte, nárok na dávku Vám nevznikne.\n\n### 2. Výplata a výška nemocenského\n\nAk podmienku úhrady splníte, platia pre Vás ako povinne poistenú SZČO nasledujúce pravidlá:\n\n*   **Začiatok výplaty:** Nárok na nemocenské Vám vzniká **od prvého dňa** dočasnej pracovnej neschopnosti [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 34, ods. 1].\n*   **Výška dávky:** Výška nemocenského sa určí z Vášho denného vymeriavacieho základu (DVZ) nasledovne:\n    *   **1. až 3. deň PN:** 25 % z DVZ\n    *   **od 4. dňa PN:** 55 % z DVZ\n    [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 37, ods. 2]\n*   **Maximálna dĺžka:** Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku PN (tzv. podporné obdobie) [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 34, ods. 1].\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam dlžné poistné uhradiť čo najskôr, ideálne niekoľko dní pred koncom mesiaca, aby platba stihla byť pripísaná a spracovaná. Pri úhrade si dôkladne skontrolujte variabilný symbol a číslo účtu Sociálnej poisťovne. Doklad o úhrade si starostlivo uschovajte.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza podmienku doplatenia dlžného poistného do 30. júna 2026 vrátane správneho pravidla o tolerancii dlhu do 5 eur."},"google":{"odpoved":"Áno, nárok na nemocenské jej vznikne, ale až po splnení dodatočnej podmienky. Keďže jej dlh na poistnom vo výške 40 € presahuje tolerovanú hranicu, nárok na dávku jej ku dňu vzniku práceneschopnosti nevznikol. Podmienkou nároku na nemocenské pre SZČO je totiž zaplatené poistné, pričom sa toleruje dlh v úhrnnej sume nižšej ako 5 €. Nárok na nemocenské jej vznikne odo dňa zaplatenia dlžného poistného v plnej výške. Nemocenské jej bude vyplatené spätne od tohto dňa, nie od začiatku práceneschopnosti. Táto podmienka vyplýva zo Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že nárok vznikne až odo dňa zaplatenia poistného a dávka sa vyplatí spätne od tohto dňa, namiesto zákonnej lehoty na doplatenie do konca mesiaca vzniku PN (do 30. júna 2026)."},"bez":{"odpoved":"Nie, nárok na nemocenské jej v deň vzniku DPN nevznikol, pretože jej dlh na poistnom vo výške 40 € presiahol zákonom stanovenú hranicu 5 €. Nárok jej však vznikne spätne za celé obdobie, ak uhradí celé dlžné poistné. Dlžnú sumu musí zaplatiť najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa jej dočasná pracovná neschopnosť skončí. Po úhrade dlhu jej Sociálna poisťovňa vyplatí nemocenské v plnej výške. Uvedené vyplýva z § 140 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu na doplatenie poistného (do konca mesiaca, v ktorom sa DPN skončí, namiesto do konca mesiaca, v ktorom DPN vznikla) a odkazuje na nesprávne zákonné ustanovenie."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Poistenec je súčasne zamestnancom v pracovnom pomere a povinne nemocensky poistenou SZČO. V júni 2026 je dočasne práceneschopný a podmienky nároku na nemocenské spĺňa z oboch nemocenských poistení. Dostane dve nemocenské dávky?","otazka_volna":"Robím na plný úväzok a popri tom mám živnosť, do Sociálnej platím z oboch. Keď ochoriem, príde mi nemocenská dvakrát, alebo ako to počítajú?","spravna_odpoved":"Nie, vyplatí sa len jedna nemocenská dávka. Nárok sa síce posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia, ale ak vznikne z viacerých, dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov z tých poistení, z ktorých nárok vznikol, a vypláca sa len jedna. Úhrn denných vymeriavacích základov pritom nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu.","ustanovenie":"§ 58 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení","citat":"Ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov ... a nemocenská dávka sa vypláca len jedna.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"Nie, v takomto prípade poistenec **nedostane dve samostatné nemocenské dávky**.\n\nHoci sa nárok na nemocenské posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia (z pracovného pomeru aj z činnosti SZČO), Sociálna poisťovňa vyplatí len jednu nemocenskú dávku. Táto dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov (DVZ) z oboch poistení [Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 58 ods. 1-3].\n\nPostup pri výplate bude v júni 2026 nasledovný:\n\n### Počas prvých 14 dní dočasnej pracovnej neschopnosti (PN)\n\nPočas tohto obdobia budete dostávať platby z dvoch zdrojov súbežne:\n\n1.  **Z poistenia zamestnanca:** Zamestnávateľ vám bude vyplácať **náhradu príjmu pri PN** [Náhrada príjmu pri PN — 14 dní od roku 2026].\n    *   **1. až 3. deň PN:** 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) zo zamestnania.\n    *   **4. až 14. deň PN:** 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) zo zamestnania.\n\n2.  **Z poistenia SZČO:** Sociálna poisťovňa vám bude vyplácať **nemocenské** [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 34 ods. 1].\n    *   **1. až 3. deň PN:** 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) z poistenia SZČO.\n    *   **4. až 14. deň PN:** 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) z poistenia SZČO.\n\n### Od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti\n\nOd 15. dňa PN preberá výplatu v plnom rozsahu Sociálna poisťovňa. Bude vám vyplácať **jednu nemocenskú dávku**, ktorej výška bude:\n\n*   **55 % zo súčtu denných vymeriavacích základov** (DVZ zo zamestnania + DVZ z poistenia SZČO).\n\n**Zhrnutie:**\nNárok sa síce posúdi z oboch poistení, ale výsledkom nie sú dve plné dávky. Počas prvých 14 dní dostávate kombináciu náhrady príjmu od zamestnávateľa a nemocenského zo Sociálnej poisťovne. Od 15. dňa dostávate už len jednu dávku zo Sociálnej poisťovne, ktorá je však vypočítaná zo súčtu vašich príjmov z oboch činností.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že poistenec nedostane dve nemocenské dávky, ale vyplatí sa len jedna nemocenská dávka určená z úhrnu denných vymeriavacích základov podľa § 58 zákona o sociálnom poistení."},"google":{"odpoved":"Áno, nárok na nemocenské sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia, avšak poistenec nedostane dve samostatné dávky. Ak vznikne nárok na nemocenské z oboch poistení, vyplatí sa len jedna nemocenská dávka. Jej výška sa určí zo súčtu denných vymeriavacích základov dosiahnutých v zamestnaní a zo samostatnej zárobkovej činnosti. Tento postup vyplýva z § 58 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Maximálny úhrn denných vymeriavacích základov je však zákonom obmedzený.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že poistenec nedostane dve samostatné dávky, ale vyplatí sa len jedna určená zo súčtu denných vymeriavacích základov."},"bez":{"odpoved":"Áno, poistenec dostane dve nemocenské dávky, pretože nárok na nemocenské sa posudzuje z každého nemocenského poistenia samostatne. Tento postup vyplýva z § 29 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa mu teda vyplatí jedno nemocenské z poistenia zamestnanca a druhé z povinného poistenia SZČO. Podmienkou je, že v deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti spĺňa podmienky nároku na dávku z oboch poistných vzťahov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k nesprávnemu záveru, že poistenec dostane dve samostatné nemocenské dávky, hoci podľa zákona sa vypláca len jedna dávka určená z úhrnu denných vymeriavacích základov."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Osoba bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie 2. marca 2026. V posledných štyroch rokoch pred týmto dňom má spolu 800 dní poistenia v nezamestnanosti, z toho 300 dní získala ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti (dávku poberala v roku 2024). Vznikne jej nárok na dávku v nezamestnanosti?","otazka_volna":"Pred dvomi rokmi som už podporu bral, potom som zase robil. Teraz som zase na úrade. Mám za posledné štyri roky vyše dvoch rokov odpracovaných, tak mi tú podporu dajú, nie?","spravna_odpoved":"Nie, nárok jej nevznikne. Obdobie 300 dní získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku sa nezapočítava, takže sa počíta len 500 dní. Zákon vyžaduje najmenej dva roky poistenia v nezamestnanosti v posledných štyroch rokoch, pričom rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní – teda 730 dní. 500 dní je menej ako 730 dní.","ustanovenie":"§ 104 ods. 1, ods. 4 písm. a) a ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení","citat":"Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"**Nie, nárok na dávku v nezamestnanosti v tomto prípade nevznikne.**\n\nPodmienka potrebnej dĺžky poistenia nie je splnená, pretože obdobie poistenia, ktoré už bolo raz použité na priznanie dávky v nezamestnanosti, sa do potrebnej doby poistenia pre nový nárok nezapočítava.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Základná podmienka dĺžky poistenia:** Pre nárok na dávku v nezamestnanosti musí byť uchádzač o zamestnanie v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, čo je 730 dní [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 104, ods. 1 a ods. 6].\n\n2.  **Vylúčenie už započítaného obdobia:** Kľúčové je pravidlo, že do obdobia poistenia v nezamestnanosti sa na účely nového nároku **nezapočítava** to obdobie, ktoré už bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti (na overenie: § 104 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení).\n\n### Výpočet relevantnej doby poistenia\n\n*   Celkový počet dní poistenia za posledné 4 roky: 800 dní\n*   Počet dní započítaných na predchádzajúci nárok (v roku 2024): - 300 dní\n*   **Počet dní pre posúdenie nového nároku:** **500 dní**\n\nKeďže výsledný počet 500 dní je menej ako požadovaných 730 dní, podmienka dĺžky poistenia nie je splnená a nárok na dávku v nezamestnanosti nevznikne.\n\n***\n*Odpoveď vychádza zo všeobecných odborných znalostí, keďže poskytnutý kontext z databázy neobsahoval ustanovenie o nezapočítaní skôr uplatneného obdobia poistenia.*","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru, že nárok nevznikne, a uviedla vecné aj číselné odôvodnenie plne v zhode s referenciou."},"google":{"odpoved":"Nie, nárok na dávku v nezamestnanosti jej nevznikne. Pre opätovný vznik nároku na dávku je potrebné získať najmenej 730 dní nového poistenia v nezamestnanosti po skončení predchádzajúceho poberania dávky. Do celkového počtu 800 dní poistenia sa nezapočítava obdobie poistenia (300 dní), ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku. Osoba tak má na nový nárok započítaných iba 500 dní poistenia, čo nespĺňa zákonnú podmienku. Vyplýva to z § 104 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza záporný záver, odpočet 300 dní na zostávajúcich 500 dní, potrebu získať 730 dní poistenia aj správne zákonné ustanovenie."},"bez":{"odpoved":"Nie, nárok na dávku v nezamestnanosti jej nevznikne. Pre nový nárok sa započítava len 500 dní poistenia v nezamestnanosti (800 dní mínus 300 dní použitých na predchádzajúci nárok). Základnou podmienkou nároku je získanie najmenej 730 dní poistenia v nezamestnanosti v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie. Keďže osoba nesplnila túto podmienku, nárok jej nevzniká. Vyplýva to z § 104 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza záver o nevzniknutí nároku, odpočet 300 dní na výsledných 500 dní, ako aj zákonnú podmienku získania aspoň 730 dní poistenia za posledné štyri roky."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Poistenec bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie 1. februára 2026 a nárok na dávku v nezamestnanosti mu vznikol týmto dňom. Jeho denný vymeriavací základ je 40,0000 €. Koľko dostane za piaty mesiac podporného obdobia, ktorý má 30 kalendárnych dní?","otazka_volna":"Som na úrade práce od februára, podpora mi chodí. Vraj sa to teraz postupne znižuje. Koľko dostanem v piatom mesiaci, keď mám denný základ štyridsať eur?","spravna_odpoved":"Dostane 360,00 €. Od 1. januára 2026 je dávka degresívna: za prvý až tretí mesiac 50 %, za štvrtý mesiac 40 %, za piaty mesiac 30 % a za šiesty mesiac 20 % denného vymeriavacieho základu. Dávka sa poskytuje za dni, takže za piaty mesiac 40,0000 € × 30 % = 12,00 € na deň × 30 dní = 360,00 €.","ustanovenie":"§ 107, § 108 ods. 1 písm. c) a § 116 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v spojení s § 293gmc (degresívna dávka sa uplatní na nároky vzniknuté od 1. 1. 2026)","citat":"Výška dávky v nezamestnanosti je za a) prvý až tretí mesiac podporného obdobia 50 % denného vymeriavacieho základu, b) štvrtý mesiac podporného obdobia 40 % denného vymeriavacieho základu, c) piaty mesiac podporného obdobia 30 % denného vymeriavacieho základu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"Na základe vášho denného vymeriavacieho základu a dátumu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti bude vaša dávka za piaty mesiac podporného obdobia **360,00 €**.\n\nKeďže váš nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol 1. februára 2026, vzťahuje sa na vás nová právna úprava účinná od 1. januára 2026. Táto úprava zaviedla postupné znižovanie percentuálnej výšky dávky počas šesťmesačného podporného obdobia.\n\nPre piaty mesiac poberania dávky je jej výška stanovená na **30 % z denného vymeriavacieho základu** [Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 108 ods. 1 písm. c)].\n\n### Výpočet dávky za 5. mesiac\n\n| Položka | Hodnota | Výpočet |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Denný vymeriavací základ (DVZ) | 40,0000 € | - |\n| Sadzba pre 5. mesiac | 30 % z DVZ | - |\n| Denná suma dávky | 12,00 € | `40,0000 € × 30 %` |\n| Počet kalendárnych dní v mesiaci | 30 | - |\n| **Celková suma dávky za mesiac** | **360,00 €** | `12,00 € × 30 dní` |\n\nVýsledná suma dávky sa zaokrúhľuje na najbližších 10 eurocentov nahor [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 116 ods. 8]. V tomto prípade je výsledok presný a zaokrúhlenie nie je potrebné.\n\n---\n**Pre porovnanie:** Podľa pravidiel platných do 31. decembra 2025 by dávka bola počas celého podporného obdobia vo výške 50 % z denného vymeriavacieho základu. V takom prípade by vaša dávka za tento mesiac bola 600,00 € (`40,00 € × 50 % × 30 dní`).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu dávky 360,00 € za piaty mesiac na základe novej právnej úpravy účinnej od roku 2026 s presným výpočtom a citáciou predpisu."},"google":{"odpoved":"Za piaty mesiac podporného obdobia dostane poistenec dávku v nezamestnanosti v sume 360,00 €. Pre nároky na dávku vzniknuté od 1. januára 2026 je výška dávky v piatom mesiaci 30 % denného vymeriavacieho základu. Denná dávka je teda 12,00 € (30 % zo 40,0000 €). Za mesiac, ktorý má 30 kalendárnych dní, je celková suma dávky 360,00 € (12,00 € x 30 dní). Tento výpočet vychádza zo Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu výslednú sumu 360,00 € a správne uplatňuje právnu úpravu degresívnej dávky vo výške 30 % DVZ pre piaty mesiac."},"bez":{"odpoved":"Za piaty mesiac podporného obdobia dostane dávku v nezamestnanosti vo výške 600,00 €. Výška dávky je 50 % denného vymeriavacieho základu, čo je vo vašom prípade 20,00 € na deň. Za mesiac s 30 kalendárnymi dňami je to suma 600,00 € (30 dní x 20,00 €). Tento výpočet vychádza z § 105 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Váš denný vymeriavací základ neprekračuje maximálnu hranicu stanovenú pre rok 2026.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza výšku dávky 600,00 € a sadzbu 50 %, keďže nezohľadňuje degresívnu sadzbu 30 % pre piaty mesiac platnú od 1. 1. 2026, pri ktorej je správna suma 360,00 €."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Poistenec bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie 15. decembra 2025 a dávku v nezamestnanosti poberá aj v roku 2026. Bude sa mu dávka od štvrtého mesiaca podporného obdobia znižovať podľa novej degresívnej škály?","otazka_volna":"Na úrad som išiel ešte pred Vianocami 2025 a podporu beriem aj teraz. Počul som, že to od januára krátia. Zoberú mi to aj mne?","spravna_odpoved":"Nie, nezníži sa. Nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol pred 1. januárom 2026, preto sa podmienky nároku aj podmienky nároku na výplatu posudzujú podľa zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025 – dávka mu patrí vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu počas celého šesťmesačného podporného obdobia.","ustanovenie":"§ 293gmc zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení","citat":"Ak nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol pred 1. januárom 2026, podmienky nároku a podmienky nároku na výplatu tejto dávky sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade sa dávka v nezamestnanosti znižovať nebude.\n\nRozhodujúci je dátum vzniku nároku na dávku, teda deň zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Keďže poistenec bol zaradený do evidencie 15. decembra 2025, vzťahujú sa na neho pravidlá platné do 31. decembra 2025.\n\nPočas celého šesťmesačného podporného obdobia mu bude dávka vyplácaná v nezmenenej výške **50 % denného vymeriavacieho základu**.\n\nVyplýva to z prechodného ustanovenia zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa nároky na dávku v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2026, posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025 [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 293gmc].\n\n### Nová degresívna škála platná od 1. 1. 2026\n\nPostupné znižovanie dávky v nezamestnanosti sa týka iba tých poistencov, ktorým nárok na dávku vznikne **najskôr 1. januára 2026**. Pre nich platí nasledujúca schéma výpočtu [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 108, ods. 1]:\n\n*   **1. – 3. mesiac:** 50 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)\n*   **4. mesiac:** 40 % DVZ\n*   **5. mesiac:** 30 % DVZ\n*   **6. mesiac:** 20 % DVZ\n\nOstatné podmienky na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa od 1. januára 2026 nemenia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že dávka sa znižovať nebude a počas celého podporného obdobia zostane vo výške 50 % DVZ v súlade s prechodným ustanovením § 293gmc zákona o sociálnom poistení."},"google":{"odpoved":"Nie, dávka v nezamestnanosti sa tomuto poistencovi znižovať nebude. Nová degresívna škála sa vzťahuje len na poistencov, ktorým vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti od 1. januára 2026. Keďže bol poistenec zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 31. decembra 2025, bude poberať dávku v nezamestnanosti v rovnakej výške počas celého podporného obdobia. Táto výnimka vyplýva z prechodných ustanovení novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Výška jeho dávky zostane na úrovni 50 % denného vymeriavacieho základu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že dávka sa znižovať nebude, pretože na základe prechodného ustanovenia sa na nároky vzniknuté pred 1. januárom 2026 uplatňuje doterajšia úprava so zachovaním výšky 50 % DVZ počas celého podporného obdobia."},"bez":{"odpoved":"Áno, dávka v nezamestnanosti sa mu bude znižovať. Keďže nárok na dávku vznikol 15. decembra 2025, teda po účinnosti novely zákona, vzťahuje sa na neho nová právna úprava. Počas prvých troch mesiacov podporného obdobia bude dávka vo výške 60 % denného vymeriavacieho základu. Počas zostávajúceho podporného obdobia klesne dávka na 40 % denného vymeriavacieho základu. Uvedené zníženie vyplýva z § 105 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2025.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru a uviedla nesprávne právne pravidlo, keďže podľa prechodného ustanovenia § 293gmc sa na nároky vzniknuté pred 1. januárom 2026 nová degresívna úprava nevzťahuje a dávka sa neznižuje."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Spoločnosť doteraz nemala žiadnych zamestnancov. Prvému zamestnancovi vzniká pracovný pomer 1. septembra 2026 a skončí sa 30. júna 2027. Dokedy sa musí zamestnávateľ prihlásiť do registra zamestnávateľov a dokedy musí zamestnanca odhlásiť zo Sociálnej poisťovne?","otazka_volna":"Prvýkrát niekoho zamestnávam, nastupuje mi prvého septembra. Kedy sa mám ja zaregistrovať v Sociálnej a keď mi potom odíde, dokedy ho mám odhlásiť?","spravna_odpoved":"Do registra zamestnávateľov sa musí prihlásiť najneskôr 31. augusta 2026, teda v deň predchádzajúci dňu, v ktorom začne zamestnávať aspoň jedného zamestnanca. Zamestnanca musí odhlásiť do ôsmich dní od zániku poistení, teda najneskôr 8. júla 2027. Samotné prihlásenie zamestnanca treba podať pred vznikom poistení, najneskôr pred začatím výkonu jeho činnosti.","ustanovenie":"§ 231 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení","citat":"prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom začne zamestnávať aspoň jedného zamestnanca","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu sú presné lehoty pre vaše oznamovacie povinnosti voči Sociálnej poisťovni.\n\nPre spoločnosť, ktorá zamestnáva prvého zamestnanca od 1. septembra 2026, platia nasledujúce termíny:\n\n*   **Prihlásenie zamestnávateľa:** Najneskôr do **31. augusta 2026**.\n*   **Prihlásenie zamestnanca:** Najneskôr **pred začatím výkonu práce** dňa 1. septembra 2026 (v praxi teda tiež do 31. augusta 2026).\n*   **Odhlásenie zamestnanca:** Najneskôr do **8. júla 2027**.\n\n---\n\n### Podrobný rozpis povinností\n\n#### 1. Prihlásenie do registra zamestnávateľov\n\nKeďže vaša spoločnosť doteraz nikoho nezamestnávala, musí sa najprv zaregistrovať v Sociálnej poisťovni ako zamestnávateľ.\n\n*   **Lehota:** Najneskôr v deň, ktorý predchádza dňu, v ktorom začne zamestnávať aspoň jedného zamestnanca [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 231, ods. 1, písm. a)].\n*   **Váš termín:** Keďže pracovný pomer vzniká 1. septembra 2026, prihlásiť sa musíte najneskôr **31. augusta 2026**.\n\n#### 2. Prihlásenie zamestnanca do registra poistencov\n\nKaždého zamestnanca musíte prihlásiť do registra poistencov na nemocenské, dôchodkové a poistenie v nezamestnanosti.\n\n*   **Lehota:** Pred vznikom poistenia, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 231, ods. 1, písm. b)].\n*   **Váš termín:** Zamestnanca musíte prihlásiť ešte **predtým, ako začne 1. septembra 2026 reálne pracovať**. V praxi je najbezpečnejšie urobiť to spolu s registráciou zamestnávateľa, teda najneskôr 31. augusta 2026.\n\n#### 3. Odhlásenie zamestnanca z registra poistencov\n\nPo skončení pracovného pomeru máte povinnosť zamestnanca odhlásiť.\n\n*   **Lehota:** Do ôsmich kalendárnych dní od zániku poistenia [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 231, ods. 1, písm. b)].\n*   **Váš termín:** Pracovný pomer končí 30. júna 2027. Osemdňová lehota začína plynúť 1. júla 2027 a končí **8. júla 2027**.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPri prihlasovaní zamestnanca v septembri 2026 nezabudnite, že od 1. apríla 2026 platí nová povinnosť. V registračnom liste fyzickej osoby (RLFO) musíte uviesť aj **číslo bankového účtu zamestnanca vo formáte IBAN**, prípadne informáciu, že mzda sa vypláca v hotovosti. Tento údaj slúži Sociálnej poisťovni na správnu a rýchlu výplatu prípadných nemocenských dávok (PN, OČR, materské) priamo zamestnancovi [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 293gka].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a v súlade so zákonom uvádza termín prihlásenia zamestnávateľa do 31. augusta 2026 a odhlásenia zamestnanca do 8. júla 2027."},"google":{"odpoved":"Zamestnávateľ sa musí prihlásiť do registra zamestnávateľov Sociálnej poisťovne najneskôr deň pred dňom, v ktorom začne zamestnávať prvého zamestnanca, teda do 31. augusta 2026. Povinnosť odhlásiť zamestnanca zo Sociálnej poisťovne je do ôsmich dní od zániku poistenia. V danom prípade je teda lehota na odhlásenie zamestnanca do 8. júla 2027. Tieto lehoty upravuje § 231 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza obe požadované lehoty (do 31. augusta 2026 na registráciu zamestnávateľa a do 8. júla 2027 na odhlásenie zamestnanca) v súlade so zákonom o sociálnom poistení."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ sa musí prihlásiť do registra zamestnávateľov Sociálnej poisťovne najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom začal zamestnávať prvého zamestnanca, teda najneskôr 31. augusta 2026. Zamestnanca je povinný odhlásiť najneskôr v deň nasledujúci po zániku poistenia, teda po skončení pracovného pomeru. Lehota na odhlásenie je preto najneskôr 1. júla 2027. Tieto povinnosti vyplývajú z § 231 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu na odhlásenie zamestnanca zo Sociálnej poisťovne (1. júla 2027 namiesto správnej lehoty do 8 dní, t. j. 8. júla 2027)."}},{"oblast":"odvody","otazka":"Poberateľ starobného dôchodku pracuje na dohodu o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom 500 € a riadne si uplatnil odvodovú odpočítateľnú položku. Aký je vymeriavací základ na starobné poistenie a aký vymeriavací základ použije zamestnávateľ na úrazové a garančné poistenie?","otazka_volna":"Dôchodca na dohode berie päťsto a má tú dvestoeurovú úľavu. Z čoho mu mám vypočítať poistné na úrazovku a garančku – z tristo alebo z päťsto?","spravna_odpoved":"Vymeriavací základ na starobné poistenie je 300 € (500 € znížených o odvodovú odpočítateľnú položku 200 €). Na úrazové poistenie a garančné poistenie však zamestnávateľ použije vymeriavací základ 500 €, teda neznížený o odvodovú odpočítateľnú položku.","ustanovenie":"§ 138 ods. 1 písm. a), § 138 ods. 6 a § 138a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení","citat":"Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a poistného na garančné poistenie je vymeriavací základ jeho zamestnanca neznížený o odvodovú odpočítateľnú položku","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu je výpočet vymeriavacích základov pre danú situáciu.\n\nVymeriavací základ na **starobné poistenie je 300 €** a vymeriavací základ na **úrazové a garančné poistenie je 500 €**.\n\nPrincíp je taký, že odvodová odpočítateľná položka (OOP) znižuje vymeriavací základ len pre dôchodkové poistenie (starobné a invalidné) a rezervný fond solidarity. Na úrazové a garančné poistenie, ktoré platí výlučne zamestnávateľ, sa uplatňuje plný, neznížený príjem.\n\n### 1. Vymeriavací základ na dôchodkové poistenie\n\nPri uplatnení odvodovej odpočítateľnej položky sa vymeriavací základ na dôchodkové poistenie vypočíta ako príjem znížený o sumu OOP [Zdroj: 318_6_Socialne_poistenie_dohodarov_2025.md].\n\n*   **Hrubý príjem:** 500,00 €\n*   **Odvodová odpočítateľná položka (OOP):** 200,00 €\n*   **Výpočet:** 500,00 € - 200,00 € = **300,00 €**\n\nZ tohto základu platí poistné na starobné poistenie zamestnanec (sadzbou 4 %) aj zamestnávateľ (sadzbou 14 %). Keďže ide o poberateľa starobného dôchodku, invalidné poistenie sa neplatí [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 128, ods. 3].\n\n### 2. Vymeriavací základ na úrazové a garančné poistenie\n\nZamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie vždy z plného (nezníženého) príjmu zamestnanca. Odvodová odpočítateľná položka sa na tieto poistenia nevzťahuje [Zdroj: 318_6_Socialne_poistenie_dohodarov_2025.md].\n\n*   **Vymeriavací základ:** **500,00 €**\n\n### Prehľad vymeriavacích základov\n\n| Druh poistenia | Vymeriavací základ | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Starobné poistenie** | **300,00 €** | Príjem po odpočítaní OOP (500 € - 200 €) |\n| **Rezervný fond solidarity** | **300,00 €** | Príjem po odpočítaní OOP (platí len zamestnávateľ) |\n| **Úrazové poistenie** | **500,00 €** | Plný príjem bez odpočítania OOP (platí len zamestnávateľ) |\n| **Garančné poistenie** | **500,00 €** | Plný príjem bez odpočítania OOP (platí len zamestnávateľ) |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNezabudnite, že z príjmu z dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce sa u poberateľa starobného dôchodku neplatia žiadne preddavky na zdravotné poistenie (0 € zamestnanec aj zamestnávateľ). Tento príjem je z pohľadu zdravotného poistenia úplne oslobodený [Zdravotné poistenie z dohôd dôchodcov — vždy 0 €].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným odôvodnením uvádza vymeriavací základ na starobné poistenie vo výške 300 € a na úrazové a garančné poistenie vo výške 500 €."},"google":{"odpoved":"Vymeriavací základ na starobné poistenie je 300 €. Táto suma predstavuje rozdiel medzi mesačným príjmom 500 € a uplatnenou odvodovou odpočítateľnou položkou vo výške 200 €. Vymeriavací základ, ktorý zamestnávateľ použije na výpočet úrazového a garančného poistenia, je plná výška dosiahnutého príjmu, teda 500 €. Odvodová úľava sa na účely úrazového a garančného poistenia neuplatňuje. Tieto pravidlá upravuje § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď obsahuje vecne správne vymeriavacie základy (300 € a 500 €) a správne vysvetľuje uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky."},"bez":{"odpoved":"Vymeriavací základ na starobné poistenie je 300 €, čo je rozdiel medzi príjmom 500 € a uplatnenou odvodovou odpočítateľnou položkou vo výške 200 €. Na úrazové a garančné poistenie sa odpočítateľná položka nevzťahuje, preto je vymeriavacím základom zamestnávateľa plný príjem, teda 500 €. Pre tieto poistenia je zamestnanec poistený len vtedy, ak má právny vzťah, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem. Uvedené vyplýva z § 138 a § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza vymeriavací základ 300 € na starobné poistenie a 500 € na úrazové a garančné poistenie v súlade so zákonom o sociálnom poistení."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Slovenská s. r. o. uhradí 15. októbra 2026 z firemného účtu v slovenskej banke jednu dodávateľskú faktúru vo výške 12 000 € bežným SEPA prevodom. Akú transakčnú daň jej banka z tejto jednej transakcie strhne?","otazka_volna":"Posielam dodávateľovi z firemného účtu dvanásťtisíc eur jedným prevodom. Koľko mi z toho banka zdrapne na tej novej transakčnej dani?","spravna_odpoved":"40 €. Sadzba je 0,4 % zo sumy odpísanej z účtu, teda 12 000 × 0,4 % = 48 €, ale zákon určuje strop najviac 40 € za jednu finančnú transakciu, takže banka strhne 40 €. Strop 40 € sa neuplatní iba pri výbere finančných prostriedkov v hotovosti.","ustanovenie":"§ 6 písm. a) zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií (znenie účinné od 1. 1. 2026)","citat":"0,4 % zo základu dane podľa § 5 ods. 1 za finančnú transakciu podľa § 4 ods. 1 písm. a) a zo základu dane podľa § 5 ods. 2 písm. b), najviac 40 eur za finančnú transakciu; to neplatí pre výber finančných prostriedkov v hotovosti","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/279/","my":{"odpoved":"Banka z tejto transakcie strhne daň z finančných transakcií vo výške **40 €**.\n\n### Vysvetlenie a výpočet\n\nPodľa zákona o dani z finančných transakcií platia pre bežné debetné operácie z podnikateľského účtu nasledujúce pravidlá:\n\n1.  **Základná sadzba dane:** Je stanovená na **0,4 %** z výšky transakcie [Zákon č. 279/2024 Z. z., § 6 písm. a)].\n2.  **Maximálna výška dane (strop):** Daň z jednej bezhotovostnej transakcie je obmedzená maximálnou sumou **40 €** [Zákon č. 279/2024 Z. z., § 6 písm. a)].\n\n**Výpočet pre vašu transakciu:**\n\n*   **Základ dane:** 12 000 €\n*   **Výpočet dane sadzbou:** 12 000 € × 0,4 % = 48,00 €\n*   **Uplatnenie stropu:** Keďže vypočítaná daň (48,00 €) presahuje maximálny limit (40,00 €), uplatní sa strop.\n\nVýsledná daň, ktorú banka automaticky zrazí, bude teda **40,00 €**.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nZaplatená daň z finančných transakcií je pre vašu s. r. o. daňovo uznateľným výdavkom, ktorý si môžete uplatniť v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu dane 40 € vrátane výpočtu a uplatnenia zákonného stropu podľa príslušného ustanovenia."},"google":{"odpoved":"Banka z tejto transakcie strhne daň z finančných transakcií vo výške 40 €. Sadzba dane pre bezhotovostný prevod je síce 0,4 %, čo by predstavovalo 48 €, avšak uplatní sa maximálna výška dane 40 € na jednu transakciu. Táto povinnosť sa vzťahuje na právnické osoby, akou je s.r.o., aj v októbri 2026. Právnym základom je Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu sumu dane 40 € vrátane správneho výpočtu sadzby 0,4 % a uplatnenia zákonného stropu."},"bez":{"odpoved":"Banka z tejto transakcie nestrhne žiadnu transakčnú daň, jej výška je teda 0 €. Transakčná daň bola v Slovenskej republike zrušená k 1. januáru 2004. Išlo o daň zavedenú zákonom č. 384/2000 Z. z. o dani z platobnej operácie, ktorý bol zrušený zákonom č. 554/2003 Z. z. Banka si za transakciu zaúčtuje iba poplatok podľa svojho platného cenníka, ktorý nie je daňou.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza výšku dane 0 € a opiera sa o zastaraný právny stav, pričom podľa zákona č. 279/2024 Z. z. je výška dane po uplatnení stropu 40 €."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Konateľ s. r. o. vyberie 20. októbra 2026 v pobočke banky z firemného účtu 12 000 € v hotovosti na výplaty. Koľko je transakčná daň z tohto jedného výberu?","otazka_volna":"Vyberám z firemného účtu dvanásťtisíc v hotovosti na výplaty. Platí sa z toho tá transakčná daň a koľko? Veď strop je štyridsať eur, nie?","spravna_odpoved":"96 €. Pri výbere finančných prostriedkov v hotovosti je sadzba dane 0,8 % zo základu dane: 12 000 × 0,8 % = 96 €. Strop 40 € za transakciu sa na výber hotovosti neuplatňuje, preto daň nie je limitovaná.","ustanovenie":"§ 6 písm. a) a b) zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií","citat":"0,8 % zo základu dane podľa § 5 ods. 1 za finančnú transakciu podľa § 4 ods. 1 písm. a), ktorou je výber finančných prostriedkov v hotovosti","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/279/","my":{"odpoved":"Daň z finančných transakcií z tohto výberu bude **96,00 €**.\n\nVýpočet je nasledovný:\n12 000 € (suma výberu) × 0,8 % (sadzba dane) = 96,00 €\n\n### Podrobnejšie vysvetlenie\n\nPodľa Zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií platia pre výber hotovosti z podnikateľského účtu osobitné pravidlá:\n\n1.  **Zvýšená sadzba dane:** Na výber finančných prostriedkov v hotovosti (na pobočke banky alebo z bankomatu) sa uplatňuje sadzba **0,8 %** zo sumy výberu [Zákon č. 279/2024 Z. z., § 6 písm. b)].\n2.  **Bez horného limitu:** Dôležité je, že na výbery hotovosti sa **nevzťahuje** maximálny limit dane 40 € za transakciu, ktorý platí pre bežné bezhotovostné prevody [Zákon č. 279/2024 Z. z., § 6 písm. a)]. Daň sa teda vypočíta z celej sumy výberu.\n\nTúto daň vám banka automaticky zrazí pri realizácii transakcie. Zaplatená daň je pre vašu s. r. o. daňovo uznateľným nákladom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú daň 96 € vrátane uplatnenia sadzby 0,8 % a vysvetlenia, že strop 40 € sa na výbery v hotovosti nevzťahuje."},"google":{"odpoved":"Transakčná daň z tohto jedného výberu hotovosti je 96 €. Sadzba dane pri výbere hotovosti z účtu právnickej osoby je 0,8 % z vyberanej sumy, pričom táto transakcia nemá stanovený maximálny limit dane. Daň z finančných transakcií upravuje zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií. Keďže s. r. o. je právnická osoba, vzťahuje sa na ňu táto daňová povinnosť aj v roku 2026. Banka ako platiteľ dane zrazí túto sumu automaticky pri zúčtovaní transakcie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu dane 96 €, príslušnú sadzbu 0,8 % aj skutočnosť, že pri výbere hotovosti neplatí maximálny limit dane."},"bez":{"odpoved":"Z tohto jedného výberu hotovosti zaplatí banka osobitný odvod vo výške 48 €. Sadzba odvodu na výbery hotovosti právnickými osobami je 0,4 % z vyberanej sumy (12 000 € * 0,004). Banka tento náklad zvyčajne prenesie na klienta formou poplatku za výber hotovosti. Tento odvod sa neformálne nazýva aj „banková daň“ alebo „transakčná daň“. Povinnosť upravuje § 3d ods. 2 zákona č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu dane (48 € namiesto 96 €), nesprávnu sadzbu (0,4 % namiesto 0,8 %) a odkazuje na úplne iný právny predpis namiesto zákona o dani z finančných transakcií."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"S. r. o. má k transakčnému účtu vydané 4 firemné platobné karty. V roku 2026 tri z nich zamestnanci aspoň raz použili na bezhotovostné platby u dodávateľov v celkovej sume 80 000 €, štvrtá karta nebola použitá ani raz a nikto z karty nevyberal hotovosť. Aká transakčná daň pripadá na kartové operácie za rok 2026?","otazka_volna":"Máme štyri firemné karty, chalani nimi za rok preplatili osemdesiat tisíc, jedna karta leží v šuflíku. Čo z toho zaplatíme na tej transakčnej dani?","spravna_odpoved":"6 €. Bezhotovostné platobné operácie vykonané platobnou kartou nie sú predmetom dane (predmetom je iba výber hotovosti kartou), takže z obratu 80 000 € sa neplatí nič. Daň je pevná suma 2 € za platobnú kartu, ktorá bola v kalendárnom roku aspoň raz použitá: 3 × 2 € = 6 €. Za nepoužitú kartu sa daň neplatí, pretože zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, v ktorom bola karta použitá.","ustanovenie":"§ 4 ods. 2 písm. u), § 6 písm. c) a § 9 ods. 2 zákona č. 279/2024 Z. z.","citat":"Predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je ... platobná operácia vykonaná platobnou kartou, okrem platobnej operácie, ktorou je výber finančných prostriedkov v hotovosti","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/279/","my":{"odpoved":"Na kartové operácie vašej spoločnosti za rok 2026 pripadá daň z finančných transakcií vo výške **6,00 €**.\n\nTáto suma sa skladá z paušálnej ročnej dane za tri platobné karty, ktoré boli v danom roku aspoň raz použité. Celková suma bezhotovostných platieb (80 000 €) nevstupuje do výpočtu, keďže platby kartou za tovary a služby nepodliehajú štandardnej sadzbe dane.\n\n### Podrobný výpočet a vysvetlenie\n\nPodľa zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií platí pre platobné karty osobitný režim:\n\n1.  **Paušálna ročná daň:** Za každú platobnú kartu vydanú k transakčnému účtu sa platí ročná daň vo výške **2 €**. Podmienkou je, že karta bola v danom kalendárnom roku **použitá aspoň raz** [Zdroj: 44DZPaU2024IInformciakzkonu2792024Zzodanizfinannchtransakciaozmeneadoplnenniekto.md].\n    *   Vo vašom prípade boli použité 3 karty, takže daň je 3 x 2,00 € = 6,00 €.\n    *   Štvrtá karta nebola použitá vôbec, preto sa na ňu ročná daň 2 € nevzťahuje.\n\n2.  **Platby kartou za tovary a služby:** Samotné platobné operácie vykonané platobnou kartou za tovary alebo služby (v úhrne 80 000 €) **nie sú predmetom dane** z finančných transakcií [Zdroj: 676_Odvod_dane_z_financnych_transakcii_pri_kreditnych_kartach.md, § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 279/2024 Z. z.]. Na tieto transakcie sa teda neuplatňuje sadzba 0,4 %.\n\n3.  **Výber hotovosti:** Výber hotovosti platobnou kartou by predmetom dane bol (so sadzbou 0,8 %), avšak vo vašom prípade sa žiadne výbery neuskutočnili.\n\n| Položka | Počet kariet | Sadzba / Karta | Daň spolu |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Použité platobné karty | 3 | 2,00 € | 6,00 € |\n| Nepoužitá platobná karta | 1 | 0,00 € | 0,00 € |\n| **Celková daň za rok 2026** | **4** | | **6,00 €** |\n\n### Splatnosť a vykázanie dane\n\nZdaňovacím obdobím pre použitie platobnej karty je **kalendárny rok** [Zdroj: 44DZPaU2024IInformciakzkonu2792024Zzodanizfinannchtransakciaozmeneadoplnenniekto.md, § 9].\n\n*   Daň vo výške 6,00 € za rok 2026 zahrniete do **Oznámenia o dani z finančných transakcií** podávaného za **december 2026**.\n*   Lehota na podanie tohto oznámenia a na zaplatenie dane je do konca nasledujúceho mesiaca, teda do **31. januára 2027**. Keďže 31. január 2027 je nedeľa, lehota sa posúva na najbližší pracovný deň, ktorým je **pondelok 1. februára 2027** [Zdroj: pdf_informacia-legislativa_44-dzpau-2024-i-informacia-k-zakonu-c-279-2024-z-z-o-dani-z-financnych__chunk_008.md].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu dane 6 € aj zákonné odôvodnenie týkajúce sa oslobodenia bezhotovostných platieb a ročného poplatku 2 € za každú použitú platobnú kartu."},"google":{"odpoved":"Na kartové operácie právnickej osoby sa vzťahuje daň z finančných transakcií. Sadzba dane pre bezhotovostné platby kartou je 0,4 % z hodnoty každej transakcie. Z celkovej sumy 80 000 € je daň za rok 2026 vo výške 320 €. Počet vydaných alebo nepoužitých kariet nie je pre výpočet dane podstatný, rozhodujúci je súčet zrealizovaných debetných transakcií. Táto daňová povinnosť sa od 1. januára 2026 vzťahuje na právnické osoby v zmysle zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza daň 320 € namiesto 6 €, keďže bezhotovostné platby kartou nie sú predmetom dane a daň sa platí len ako paušálna suma 2 € za každú použitú platobnú kartu."},"bez":{"odpoved":"Na uvedené kartové operácie nepripadá žiadna transakčná daň, jej výška je teda 0 €. V právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje daň z platobných operácií, ktorú by platil podnikateľský subjekt ako daňovník. Tieto transakcie sú pre spoločnosť bežnými výdavkami, ktoré vstupujú do základu dane z príjmov. Žiaden platný právny predpis, vrátane Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, takúto daň neustanovuje.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza daň vo výške 0 € a chybne tvrdí, že transakčná daň v právnom poriadku SR vôbec neexistuje, pričom správna daň je 6 € (3 karty × 2 €)."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Zahraničná materská spoločnosť preúčtovala slovenskej dcére (s. r. o.) náklad súvisiaci s vykonaním finančnej transakcie. Dcéra tento preúčtovaný náklad 10. marca 2026 vyrovnala zápočtom vzájomných pohľadávok, z účtu jej neodišli žiadne peniaze. Vzniká daňová povinnosť, aké je zdaňovacie obdobie a dokedy sa daň platí?","otazka_volna":"Matka nám prefaktúrovala náklady a my sme to vyrovnali zápočtom, cez banku neprešlo nič. Platí sa z toho transakčná daň, keď reálne nič neodišlo z účtu?","spravna_odpoved":"Áno, daňová povinnosť vzniká. Zákon výslovne určuje, že za úhradu preúčtovaných nákladov sa považuje aj započítanie pohľadávok. Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom daňovník preúčtované náklady uhradil, teda marec 2026. Daňovník je zároveň platiteľom dane podľa § 3 ods. 3 písm. d), takže si daň sám vypočíta, zaplatí ju správcovi dane a podá oznámenie o výške dane do konca nasledujúceho mesiaca, t. j. do 30. apríla 2026.","ustanovenie":"§ 3 ods. 3 písm. d), § 9 ods. 3 a § 10 ods. 4 zákona č. 279/2024 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2026","citat":"Zdaňovacím obdobím platiteľa dane podľa § 3 ods. 3 písm. d) je kalendárny mesiac, v ktorom daňovník uhradil preúčtované náklady, súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, pričom za úhradu sa považuje aj započítanie pohľadávok.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/279/","my":{"odpoved":"Áno, vašej spoločnosti **vzniká povinnosť zaplatiť daň z finančných transakcií**, a to aj napriek tomu, že k úhrade došlo formou zápočtu a nie bankovým prevodom.\n\nZákon o dani z finančných transakcií totiž explicitne považuje zápočet pohľadávok za formu úhrady pri preúčtovaných nákladoch. Platiteľom dane je v tomto prípade vaša slovenská dcérska spoločnosť, ktorej boli náklady preúčtované.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n**1. Vznik daňovej povinnosti a zdaňovacie obdobie**\n\nDaňová povinnosť vzniká, pretože vaša spoločnosť (daňovník) uhradila preúčtované náklady. Podľa zákona sa za úhradu považuje aj započítanie pohľadávok [Zákon č. 279/2024 Z. z., § 9, ods. 3].\n\n*   **Daňovník a platiteľ dane:** Vaša dcérska spoločnosť, ktorej boli náklady preúčtované [Zákon č. 279/2024 Z. z., § 3, ods. 3, bod 4].\n*   **Zdaňovacie obdobie:** Je to kalendárny mesiac, v ktorom došlo k úhrade (teda k zápočtu). Keďže zápočet bol vykonaný 10. marca 2026, zdaňovacím obdobím je **marec 2026**.\n\n**2. Lehota na podanie oznámenia a zaplatenie dane**\n\nVaša spoločnosť si musí daň sama vypočítať, zaplatiť a zároveň podať finančnej správe príslušné oznámenie.\n\n*   **Lehota:** Do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia [referenčné hodnoty; § 10 ods. 4 zákona č. 279/2024 Z. z.].\n*   **Konkrétny termín:** Keďže zdaňovacie obdobie je marec 2026, lehota na podanie oznámenia a zaplatenie dane je **do 30. apríla 2026**. Tento deň pripadá na štvrtok, takže lehota sa neposúva.\n\n**3. Sadzba a výpočet dane**\n\n*   **Sadzba dane:** Štandardná sadzba je **0,4 %** zo základu dane, ktorým je suma preúčtovaných nákladov.\n*   **Maximálna výška dane:** Daň z jednej transakcie je limitovaná sumou 40 €. Ak však vaša spoločnosť nevie presne identifikovať a preukázať jednotlivé platby, z ktorých sa preúčtovaná suma skladá, maximálny limit sa neuplatní a daň sa vypočíta sadzbou 0,4 % z celej sumy preúčtovaných nákladov [Usmernenie MF SR č. MF/008722/2025-77].\n\n| Položka | Hodnota |\n| :--- | :--- |\n| **Udalosť** | Úhrada preúčtovaného nákladu zápočtom |\n| **Dátum udalosti** | 10. marec 2026 |\n| **Zdaňovacie obdobie** | Marec 2026 |\n| **Lehota na podanie oznámenia a platbu** | **30. apríl 2026** |\n| **Sadzba dane** | 0,4 % |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nZaplatená daň z finančných transakcií je pre vašu spoločnosť daňovo uznaným nákladom. Nezabudnite si overiť, či materská spoločnosť pri pôvodnej platbe už daň z finančných transakcií (alebo jej ekvivalent v zahraničí) zaplatila. Zákon umožňuje za určitých podmienok znížiť si vlastnú daňovú povinnosť o daň, ktorá už bola z danej transakcie raz zaplatená [Zákon č. 279/2024 Z. z., § 10, ods. 5]. Odporúčam preveriť si túto možnosť s materskou spoločnosťou.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne potvrdzuje vznik daňovej povinnosti pri zápočte, správne určuje zdaňovacie obdobie marec 2026 a lehotu na zaplatenie dane do 30. apríla 2026."},"google":{"odpoved":"Áno, vzniká daňová povinnosť z titulu dane vyberanej zrážkou, nakoľko aj úhrada záväzku zápočtom sa považuje za deň platby. Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom bola vykonaná úhrada, teda marec 2026. Daňovník bol povinný zraziť daň pri úhrade dňa 10. marca 2026. Zrazenú daň bol platiteľ dane povinný odviesť správcovi dane najneskôr do 15. dňa nasledujúceho mesiaca, teda do 15. apríla 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 43 ods. 3 písm. i) a § 43 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne aplikuje daň z príjmov vyberanú zrážkou s lehotou splatnosti do 15. apríla 2026 namiesto dane z finančných transakcií splatnej do 30. apríla 2026."},"bez":{"odpoved":"Áno, slovenskej dcére vzniká povinnosť zraziť a odviesť daň vyberanú zrážkou, keďže zápočet sa považuje za formu úhrady príjmu nerezidentovi. Sadzba dane je 19 % zo sumy úhrady podľa § 43 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom došlo k zápočtu, teda marec 2026. Dcérska spoločnosť bola povinná zrazenú daň odviesť správcovi dane do 15. dňa nasledujúceho mesiaca, t. j. do 15. apríla 2026 (§ 43 ods. 11). Uplatnenie príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia však mohlo túto daňovú povinnosť znížiť alebo vylúčiť.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne aplikuje zrážkovú daň podľa zákona o dani z príjmov s lehotou do 15. apríla 2026 namiesto dane z finančných transakcií podľa zákona č. 279/2024 Z. z. so splatnosťou do 30. apríla 2026."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"S. r. o. má bežný aj sporiaci účet v tej istej banke. V máji 2026 presunula 50 000 € z bežného na svoj sporiaci účet v tej istej banke a ďalších 50 000 € poslala na svoj druhý firemný účet v inej slovenskej banke. Koľko celkovo zaplatí na transakčnej dani?","otazka_volna":"Presúvam si peniaze medzi vlastnými firemnými účtami – raz v tej istej banke, raz do inej banky. Platím z toho niečo, keď sú to moje vlastné peniaze?","spravna_odpoved":"40 €. Platobná operácia medzi účtami toho istého daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa nie je predmetom dane, takže prevod v rámci jednej banky je bez dane (0 €). Prevod na vlastný účet v inej banke predmetom dane je: 50 000 × 0,4 % = 200 €, uplatní sa však strop najviac 40 € za finančnú transakciu. Spolu teda 40 €.","ustanovenie":"§ 4 ods. 2 písm. p) a § 6 písm. a) zákona č. 279/2024 Z. z.","citat":"Predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je ... platobná operácia vykonaná medzi účtami daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/279/","my":{"odpoved":"Celková daň z finančných transakcií bude **40 €**.\n\nDaň sa platí iba z prevodu na účet v inej banke, pričom sa uplatní maximálny strop dane na jednu transakciu. Prevod v rámci tej istej banky je od dane oslobodený.\n\n### Rozdelenie transakcií\n\n**1. Prevod 50 000 € na sporiaci účet v tej istej banke**\n\nTento prevod **nepodlieha dani** z finančných transakcií.\n\nPodľa zákona o dani z finančných transakcií nie sú predmetom dane platobné operácie vykonané medzi účtami toho istého daňovníka (v tomto prípade vašej s. r. o.) vedenými u toho istého poskytovateľa platobných služieb, teda v rámci jednej banky [Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií, § 4, ods. 2, písm. p)].\n\n*   **Daň z tejto transakcie: 0 €**\n\n**2. Prevod 50 000 € na účet v inej banke**\n\nTento prevod **podlieha dani** z finančných transakcií, pretože ide o debetnú operáciu z podnikateľského účtu na účet v inej finančnej inštitúcii.\n\n*   **Základ dane:** 50 000 €\n*   **Sadzba dane:** 0,4 %\n*   **Výpočet dane:** 50 000 € × 0,4 % = 200 €\n\nZákon však stanovuje **maximálnu výšku dane na 40 €** z jednej finančnej transakcie [Zákon č. 279/2024 Z. z.]. Keďže vypočítaná daň (200 €) presahuje tento strop, uplatní sa maximálna suma.\n\n*   **Daň z tejto transakcie: 40 €**\n\n### Súhrn\n\n| Transakcia                                       | Suma      | Sadzba | Vypočítaná daň | Uplatnená daň | Dôvod                                                              |\n| :----------------------------------------------- | :-------- | :----- | :------------- | :------------ | :----------------------------------------------------------------- |\n| Prevod na vlastný účet (rovnaká banka)           | 50 000 €  | -      | 0 €            | **0 €**       | Oslobodené podľa § 4 ods. 2 písm. p) zákona č. 279/2024 Z. z.        |\n| Prevod na vlastný účet (iná banka)               | 50 000 €  | 0,4 %  | 200 €          | **40 €**      | Uplatnený maximálny strop dane na jednu transakciu.                |\n| **Celková daň z finančných transakcií**          |           |        |                | **40 €**      |                                                                    |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnej celkovej sume 40 € a uviedla správne právne odôvodnenie vrátane zákonných ustanovení a uplatnenia maximálneho limitu."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť na transakčnej dani nezaplatí nič.\n\nPrevody finančných prostriedkov medzi vlastnými účtami daňovníka, a to aj v prípade, ak sú vedené v rôznych bankách, sú od dane oslobodené. Toto oslobodenie sa vzťahuje na obe vaše transakcie uskutočnené v máji 2026. Právnické osoby sú v roku 2026 daňovníkmi tejto dane, avšak na uvedené typy transakcií sa uplatňuje výnimka. Právna úprava je obsiahnutá v zákone č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza sumu 0 € namiesto 40 €, pretože prevod na vlastný účet v inej banke je predmetom transakčnej dane."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť nezaplatí na transakčnej dani nič, teda 0 €.\n\nV právnom poriadku Slovenskej republiky k dnešnému dňu neexistuje daň z finančných transakcií, ktorá by zdaňovala prevody finančných prostriedkov. Takúto daň neupravuje žiadny platný daňový predpis, ako napríklad zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Jediným nákladom pre spoločnosť budú bankové poplatky za transakcie podľa cenníka príslušných bánk.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza sumu 0 € a nepravdivo tvrdí, že daň z finančných transakcií neexistuje, hoci správna daň je 40 € podľa zákona č. 279/2024 Z. z."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Z účtu s. r. o. odišla drobná platba 1,50 €. Vypočítaná transakčná daň je 0,006 €. Akú sumu banka nakoniec strhne a na základe akého pravidla?","otazka_volna":"Odišla mi z účtu drobnosť za euro päťdesiat. Z toho vyjde daň šesť tisícin eura. To mi naozaj niečo strhnú, alebo to zaokrúhlia na nulu?","spravna_odpoved":"Strhne 0,01 €, teda 1 eurocent. Daň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent, pričom od 0,005 eura vrátane sa zaokrúhľuje nahor — 0,006 € preto ide na 0,01 €. Aj keby výpočet vyšiel nižšie, zákon určuje minimálnu daň z finančnej transakcie vo výške 1 eurocent, takže sa nikdy neodvedie menej ako jeden cent.","ustanovenie":"§ 8 ods. 1 a 2 zákona č. 279/2024 Z. z.","citat":"Minimálna daň z finančnej transakcie je 1 eurocent. Daň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/279/","my":{"odpoved":"Banka zrazí daň vo výške **1 eurocentu (0,01 €)**.\n\nDôvodom je pravidlo o minimálnej dani stanovené v Zákone o dani z finančných transakcií. Aj keď je matematický výpočet dane nižší, uplatní sa zákonné minimum.\n\n### Podrobný výpočet a pravidlá\n\n1.  **Výpočet dane:**\n    *   Základ dane (suma platby): 1,50 €\n    *   Sadzba dane pre bežnú debetnú transakciu: 0,4 % [Zákon č. 279/2024 Z. z., § 6 písm. a)]\n    *   Vypočítaná daň: 1,50 € × 0,4 % = **0,006 €**\n\n2.  **Uplatnenie minimálnej dane:**\n    *   Zákon o dani z finančných transakcií stanovuje, že **minimálna daň z finančnej transakcie je 1 eurocent** [Zákon č. 279/2024 Z. z., § 8, ods. 1].\n    *   Keďže vypočítaná suma 0,006 € je nižšia ako zákonné minimum 0,01 €, banka ako platiteľ dane je povinná uplatniť a zraziť minimálnu daň.\n\n3.  **Zaokrúhlenie:**\n    *   Zákon tiež upravuje matematické zaokrúhľovanie dane na najbližší eurocent [Zákon č. 279/2024 Z. z., § 8, ods. 2]. V tomto prípade má však prednosť pravidlo o minimálnej dani.\n\nVýsledná daň, ktorú banka zrazí z účtu vašej spoločnosti, bude teda **0,01 €**.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu 0,01 € a opiera sa o zákonné pravidlá podľa § 8 zákona č. 279/2024 Z. z. vrátane minimálnej dane a zaokrúhľovania."},"google":{"odpoved":"Banka z účtu nakoniec strhne sumu 0,01 €. Vypočítaná suma dane 0,006 € sa zaokrúhľuje matematicky na najbližší eurocent nahor, keďže je vyššia ako 0,005 €. Zároveň platí, že minimálna daň z finančnej transakcie je stanovená na 1 eurocent. Toto pravidlo upravuje § 8 zákona o dani z finančných transakcií. Celková suma, ktorá odíde z účtu, bude teda 1,51 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu dane 0,01 € aj príslušné zákonné pravidlá o zaokrúhľovaní a minimálnej výške dane podľa § 8 zákona."},"bez":{"odpoved":"Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach, tzv. bankový odvod, bol zrušený k 1. januáru 2021, takže v roku 2026 sa už neuplatňuje. Ak by sa však uplatňovali pravidlá platné do konca roka 2020, banka by nestrhla žiadnu sumu. Vypočítaný odvod vo výške 0,006 € by sa zaokrúhlil na 0,00 €. Vyplývalo to z pravidla o zaokrúhľovaní na eurocenty nadol. Toto pravidlo bolo ustanovené v § 6 ods. 5 zákona č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach v znení platnom do 31. 12. 2020.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je vecne nesprávna, pretože namiesto uplatnenia zákona o dani z finančných transakcií nesprávne odkazuje na zrušený osobitný odvod a dospieva k nesprávnemu záveru, že banka nestrhne nič."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Firma používa na podnikanie osobné auto kategórie M1 so zdvihovým objemom valcov 1 968 cm³, dátum prvej evidencie január 2014. Aká je daň z motorových vozidiel za celé zdaňovacie obdobie roku 2026?","otazka_volna":"Mám v eseročke dízel dva litre, prihlásený bol niekedy začiatkom roka 2014. Koľko zaplatím na cestnej dani, keď to teraz prerobili podľa veku?","spravna_odpoved":"207,20 €. Základná ročná sadzba pre M1 s objemom nad 1 500 do 2 000 cm³ je podľa prílohy č. 1 suma 148 €. Od roku 2025 sa sadzba upravuje jednotne podľa veku: základná sadzba počas prvých 36 mesiacov od mesiaca prvej evidencie (1/2014–12/2016), +10 % (1/2017–12/2019), +20 % (1/2020–12/2022), +30 % (1/2023–12/2025) a +40 % počas ďalších 36 mesiacov (1/2026–12/2028). Celý rok 2026 teda spadá do pásma +40 %: 148 × 1,40 = 207,20 €.","ustanovenie":"§ 7 ods. 1 a príloha č. 1 zákona č. 361/2014 Z. z. v znení zákona č. 357/2024 Z. z.","citat":"Ročná sadzba dane podľa § 6 ods. 1 až 5 sa a) použije počas prvých 36 kalendárnych mesiacov, počnúc mesiacom prvej evidencie vozidla, b) zvýši o 10 % počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/361/","my":{"odpoved":"Samozrejme, vypočítam vám daň z motorových vozidiel za rok 2026.\n\nDaň z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2026 pre vami špecifikované vozidlo je **207,20 €**.\n\nVýpočet vychádza z pravidiel platných od 1. januára 2025, ktoré zaviedli nový systém úpravy sadzieb podľa veku vozidla.\n\n### Podrobný výpočet\n\n**1. Určenie ročnej sadzby dane**\n\n*   Základom dane pre osobné vozidlo kategórie M1 je zdvihový objem valcov motora v cm³ [Zákon č. 361/2014 Z. z., § 5, ods. 2].\n*   Pre zdvihový objem **1 968 cm³** spadá vozidlo do pásma \"nad 1 500 do 2 000 cm³\".\n*   Základná ročná sadzba dane podľa Prílohy č. 1 k zákonu č. 361/2014 Z. z. je **148,00 €**.\n\n**2. Úprava sadzby podľa veku vozidla**\n\n*   Od 1. januára 2025 sa ročná sadzba dane upravuje podľa veku vozidla od dátumu jeho prvej evidencie. Pre staršie vozidlá sa sadzba zvyšuje, pôvodný systém znižovania sadzieb už neplatí [referenčné hodnoty; § 7 ods. 1 zák. 361/2014 Z. z.].\n*   **Vek vozidla:** Od januára 2014 do konca zdaňovacieho obdobia 2026 (t. j. do 31. decembra 2026) uplynie presne 13 rokov, čo je **156 mesiacov**.\n*   **Zvýšenie sadzby:** Vozidlo s vekom 156 mesiacov spadá do pásma \"od 145. do 180. kalendárneho mesiaca\", pre ktoré platí **zvýšenie ročnej sadzby o 40 %**.\n\n**3. Výsledná daň**\n\n*   Výpočet je nasledovný:\n    `Základná sadzba + (Základná sadzba * Percentuálne zvýšenie)`\n    `148,00 € + (148,00 € * 40 %) = 148,00 € + 59,20 € = 207,20 €`\n\n### Súhrnná tabuľka\n\n| Položka | Hodnota | Zdroj |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Kategória vozidla | M1 | Technický preukaz |\n| Zdvihový objem motora | 1 968 cm³ | Technický preukaz |\n| **Ročná sadzba dane** | **148,00 €** | Príloha č. 1 k zákonu č. 361/2014 Z. z. |\n| Dátum prvej evidencie | Január 2014 | Technický preukaz |\n| Vek vozidla k 31. 12. 2026 | 156 mesiacov | Výpočet |\n| **Úprava sadzby (zvýšenie)** | **+ 40 %** | § 7 ods. 1 zák. č. 361/2014 Z. z. |\n| **Celková daň za rok 2026** | **207,20 €** | **Výpočet** |\n\n**Dôležitá informácia:**\nDaňové priznanie k dani z motorových vozidiel za rok 2026 je potrebné podať a daň zaplatiť v lehote do **31. januára 2027**. Keďže tento deň pripadá na nedeľu, lehota sa posúva na najbližší pracovný deň, teda na **pondelok 1. februára 2027** [referenčné hodnoty].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila základnú ročnú sadzbu 148 €, zvýšenie o 40 % podľa veku vozidla a výslednú daň 207,20 €."},"google":{"odpoved":"Daň z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roka 2026 je 308,00 €. Táto suma sa skladá zo základnej ročnej sadzby dane 220,00 € pre vozidlá so zdvihovým objemom motora nad 1 500 cm³ do 2 000 cm³, ktorá je následne zvýšená o 40 %. Zvýšenie sadzby je uplatnené, pretože vozidlo ku koncu zdaňovacieho obdobia 2026 dosiahne vek 156 mesiacov od prvej evidencie, čím spadá do pásma 145 až 180 mesiacov. Ročné sadzby dane sú stanovené v Prílohe č. 1 a ich úprava podľa veku vozidla v § 7 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel. Lehota na podanie daňového priznania a zaplatenie dane za rok 2026 je 31. január 2027.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu základnú sadzbu dane 220,00 € namiesto 148 € a nesprávnu celkovú daň 308,00 € namiesto 207,20 €."},"bez":{"odpoved":"Daň z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2026 je 194,40 €. Ročná sadzba dane pre vozidlo so zdvihovým objemom valcov 1 968 cm³ je 162 €. Keďže od prvej evidencie vozidla (január 2014) uplynulo na začiatku zdaňovacieho obdobia viac ako 144 kalendárnych mesiacov, táto sadzba sa zvyšuje o 20 %. Výpočet vychádza z Prílohy č. 1 a § 7 ods. 1 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel. Daňové priznanie je potrebné podať a daň zaplatiť do 31. januára 2027.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu základnú sadzbu dane (162 € namiesto 148 €), nesprávne percentuálne zvýšenie (+20 % namiesto +40 %) a v dôsledku toho aj nesprávnu výslednú sumu dane (194,40 € namiesto 207,20 €)."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"S. r. o. kúpila hybridné osobné auto kategórie M1 so zdvihovým objemom 1 598 cm³, dátum prvej evidencie marec 2024, a používa ho na podnikanie počas celého roka 2026. Aká je daň z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2026?","otazka_volna":"Máme vo firme hybrid, motor 1,6, prihlásený bol na jar 2024 a jazdíme s ním celý rok. Čo z neho platím na cestnej dani za rok 2026?","spravna_odpoved":"74 €. Základná ročná sadzba pre M1 s objemom nad 1 500 do 2 000 cm³ je 148 €. Vozidlo je v roku 2026 stále v prvom 36-mesačnom pásme od mesiaca prvej evidencie (3/2024–2/2027), takže sa použije základná sadzba bez zvýšenia. Pre hybridné vozidlo kategórie M1 sa takto určená sadzba znižuje o 50 %: 148 × 0,50 = 74 €.","ustanovenie":"§ 7 ods. 1 písm. a) a § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 361/2014 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2025","citat":"Ročná sadzba dane podľa odseku 1 sa pre vozidlá kategórie L, M1 a N1 zníži o 50 %, ak ide o a) hybridné motorové vozidlo","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/361/","my":{"odpoved":"Samozrejme, vypočítajme daň z motorových vozidiel pre vaše vozidlo za zdaňovacie obdobie 2026.\n\nDaň z motorových vozidiel za rok 2026 pre vaše hybridné vozidlo je **74 €**.\n\nPre zdaňovacie obdobie 2026 sa uplatňujú nové pravidlá pre úpravu sadzby dane podľa veku vozidla, ktoré sú účinné od 1. januára 2025. Starý systém znižovania sadzieb už neplatí.\n\n### Výpočet dane krok za krokom\n\n**1. Určenie základnej ročnej sadzby dane**\nZákladná sadzba pre osobné vozidlá kategórie M1 sa určuje podľa zdvihového objemu valcov motora. Vaše vozidlo má objem 1 598 cm³, čo spadá do pásma \"nad 1 500 cm³ do 2 000 cm³\".\n*   **Základná ročná sadzba dane: 148 €** [Príloha č. 1 k zákonu č. 361/2014 Z. z.]\n\n**2. Úprava sadzby podľa veku vozidla**\nVek vozidla sa počíta v kalendárnych mesiacoch od dátumu prvej evidencie (marec 2024). Do konca zdaňovacieho obdobia 2026 uplynie **34 mesiacov** (10 mesiacov v roku 2024 + 12 mesiacov v roku 2025 + 12 mesiacov v roku 2026).\n*   Podľa nových pravidiel sa ročná sadzba dane počas prvých 36 kalendárnych mesiacov od prvej evidencie **nemení (nezvyšuje sa)**.\n*   **Sadzba po úprave podľa veku: 148 €** [§ 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 361/2014 Z. z.]\n\n**3. Zníženie sadzby pre hybridné vozidlo**\nZákon umožňuje znížiť upravenú ročnú sadzbu dane o 50 % pre hybridné motorové vozidlá kategórie L, M1 a N1. Toto zníženie sa uplatní na sadzbu upravenú podľa veku.\n*   Výpočet zníženia: 148 € × 50 % = 74 €\n*   **Výsledná daň: 148 € - 74 € = 74 €** [§ 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 361/2014 Z. z.]\n\n### Prehľad výpočtu\n\n| Položka | Hodnota | Zdroj / Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Základná ročná sadzba (1 598 cm³) | 148,00 € | Príloha č. 1 k zákonu č. 361/2014 Z. z. |\n| Úprava podľa veku (34 mesiacov) | + 0,00 € | V rámci prvých 36 mesiacov sa sadzba nemení [§ 7 ods. 1 písm. a)] |\n| Sadzba dane po úprave podľa veku | 148,00 € | |\n| Zníženie o 50 % (hybridné vozidlo) | - 74,00 € | § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 361/2014 Z. z. |\n| **Výsledná daň za rok 2026** | **74,00 €** | |\n\n**Dôležité upozornenie:** Nárok na 50 % zníženie sadzby dane sa vzťahuje na hybridné vozidlá typu full hybrid (HEV) a plug-in hybrid (PHEV). Na vozidlá typu mild hybrid (MHEV) sa toto zníženie podľa zákona nevzťahuje.\n\nDaňové priznanie k dani z motorových vozidiel za rok 2026 je potrebné podať a daň zaplatiť v lehote do 31. januára 2027. Keďže 31. január 2027 pripadá na nedeľu, lehota sa posúva na najbližší pracovný deň, ktorým je **pondelok 1. februára 2027**.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnej výslednej sume dane 74 € so správnym uplatnením základnej sadzby dane, pravidiel úpravy podľa veku aj 50 % zníženia pre hybridné vozidlo podľa platnej legislatívy."},"google":{"odpoved":"Daň z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2026 je 74 €. Ročná sadzba dane pre osobné vozidlo so zdvihovým objemom motora od 1 500 cm³ do 1 750 cm³ je 148 € podľa prílohy č. 1 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel. Keďže od prvej evidencie vozidla neuplynulo viac ako 36 mesiacov, základná ročná sadzba dane sa nemení (§ 7 ods. 1). Následne sa táto sadzba znižuje o 50 %, pretože ide o hybridné motorové vozidlo kategórie M1 (§ 7 ods. 2). Daňové priznanie za rok 2026 je potrebné podať a daň zaplatiť do 31. januára 2027.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu výšku dane 74 € spolu so správnym právnym postupom výpočtu."},"bez":{"odpoved":"Daň z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2026 je 60,75 €. Základná ročná sadzba dane pre osobný automobil so zdvihovým objemom 1 598 cm³ je 162 €. Keďže ide o vozidlo v prvých 36 mesiacoch od prvej evidencie, táto sadzba sa znižuje o 25 % na 121,50 €. Následne sa táto upravená sadzba znižuje o ďalších 50 %, pretože ide o hybridné vozidlo. Zníženie sadzby dane upravuje § 7 ods. 1 a 3 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výslednú sumu dane (60,75 € namiesto 74 €) aj nesprávnu základnú sadzbu a pravidlá úpravy podľa starého znenia zákona."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Dopravná firma prevádzkuje hybridný autobus kategórie M3. Do roku 2024 si na neho uplatňovala zníženie ročnej sadzby dane o 50 % za hybridný pohon. Môže si toto zníženie uplatniť aj v daňovom priznaní za rok 2026?","otazka_volna":"Máme hybridný autobus a roky sme z neho dávali polovičnú cestnú daň. Platí nám tá polovica aj teraz?","spravna_odpoved":"Nie. Od zdaňovacieho obdobia roku 2025 sa zníženie ročnej sadzby dane o 50 % za hybridný pohon (a rovnako za CNG/LNG a vodík) vzťahuje už len na vozidlá kategórie L, M1 a N1. Autobus kategórie M3 do tohto okruhu nepatrí, takže zľavu 50 % za hybrid si firma za rok 2026 uplatniť nemôže. Zostáva jej len prípadné zníženie o 50 % za použitie vozidla v kombinovanej doprave najmenej 60-krát podľa § 7 ods. 3.","ustanovenie":"§ 7 ods. 2 zákona č. 361/2014 Z. z. v znení zákona č. 357/2024 Z. z. (do 31. 12. 2024 § 7 ods. 4)","citat":"Ročná sadzba dane podľa odseku 1 sa pre vozidlá kategórie L, M1 a N1 zníži o 50 %, ak ide o a) hybridné motorové vozidlo","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/361/","my":{"odpoved":"**Nie, v daňovom priznaní za rok 2026 si už vaša firma nemôže uplatniť 50 % zníženie sadzby dane na hybridný autobus kategórie M3.**\n\nDôvodom je zmena zákona o dani z motorových vozidiel, ktorá je účinná od 1. januára 2025.\n\n### Vysvetlenie zmeny v legislatíve\n\n1.  **Stav do 31. 12. 2024:**\n    Podľa legislatívy platnej do konca roka 2024 sa 50 % zníženie sadzby dane na hybridné vozidlá vzťahovalo na všetky kategórie vozidiel. Preto ste si mohli toto zníženie na autobus kategórie M3 oprávnene uplatňovať.\n\n2.  **Stav od 1. 1. 2025 (platný aj pre rok 2026):**\n    Novela zákona zúžila okruh vozidiel, na ktoré sa vzťahuje 50 % zníženie sadzby dane za hybridný pohon. Podľa nového znenia sa toto zníženie týka **výlučne vozidiel kategórie L, M1 a N1** [Zákon č. 361/2014 Z. z., § 7, ods. 2].\n\nVáš autobus patrí do kategórie **M3**, ktorá v tomto novom zozname nie je uvedená. Z tohto dôvodu si už zníženie sadzby za hybridný pohon nemôžete uplatniť.\n\n### Prehľad zmien\n\n| Obdobie | Podmienky pre 50 % zníženie sadzby (hybridný pohon) | Uplatnenie pre autobus (M3) |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Do 31. 12. 2024 | Všetky kategórie vozidiel | **Áno** |\n| Od 1. 1. 2025 (platí aj pre rok 2026) | Len vozidlá kategórie L, M1 a N1 | **Nie** |\n\nPre zdaňovacie obdobie 2026 budete musieť vypočítať daň z motorových vozidiel pre váš hybridný autobus podľa základnej sadzby upravenej podľa veku vozidla v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 361/2014 Z. z., avšak už bez možnosti uplatnenia 50 % zníženia za hybridný pohon.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii a správne konštatuje, že si zníženie nemožno uplatniť, pretože od roku 2025 sa 50 % zníženie vzťahuje len na kategórie L, M1 a N1."},"google":{"odpoved":"Nie, toto zníženie si v daňovom priznaní za rok 2026 uplatniť nemôžete. Od 1. januára 2025 sa 50 % zníženie ročnej sadzby dane na hybridné vozidlá vzťahuje už len na kategórie L, M1 a N1. Váš autobus patrí do kategórie M3, na ktorú sa táto úľava po novom nevzťahuje. Táto zmena vyplýva z § 7 ods. 2 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel v znení neskorších predpisov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza záporný záver a presne odôvodňuje, že od roku 2025 sa 50 % zníženie sadzby vzťahuje už len na kategórie L, M1 a N1 podľa § 7 ods. 2 zákona."},"bez":{"odpoved":"Nie, toto zníženie si už v daňovom priznaní za rok 2026 uplatniť nemôže. Zníženie ročnej sadzby dane o 50 % pre hybridné vozidlá bolo zrušené novelou zákona s účinnosťou od 1. januára 2025. Namiesto toho si môže uplatniť zníženie sadzby dane v závislosti od veku vozidla, teda od dátumu jeho prvej evidencie. Sadzba dane sa znižuje o 25 % počas prvých 36 mesiacov, o 20 % počas nasledujúcich 36 mesiacov a o 15 % počas ďalších 36 mesiacov. Uvedené zníženia upravuje § 7 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel v znení platnom pre zdaňovacie obdobie 2026.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne právne odôvodnenie, že zníženie pre hybridné vozidlá bolo novelou od 1. 1. 2025 úplne zrušené, hoci bolo len obmedzené na kategórie L, M1 a N1."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Firma má k 1. januáru 2026 vozový park, pri ktorom súčet ročných sadzieb dane upravených podľa § 7 predstavuje 9 800 €. Z toho 680 € pripadá na dve vozidlá používané výhradne v poľnohospodárskej výrobe, ktoré sú od dane oslobodené. Aké preddavky na daň z motorových vozidiel firma platí v roku 2026?","otazka_volna":"Máme kopu áut, po sčítaní sadzieb to vychádza takmer desať tisíc, ale dve vozidlá máme oslobodené, lebo sú len na poli. Musíme platiť preddavky a aké?","spravna_odpoved":"Predpokladaná daň je 9 120 € (9 800 − 680 €), pretože do nej sa započítavajú len vozidlá, ktoré sú predmetom dane k 1. januáru a nie sú oslobodené podľa § 4 ods. 1 písm. b) až d); vozidlá používané výhradne v poľnohospodárskej výrobe sú oslobodené podľa písmena d). Keďže predpokladaná daň presiahne 8 300 €, firma platí mesačné preddavky vo výške jednej dvanástiny, t. j. 760 € mesačne, splatné do konca príslušného kalendárneho mesiaca.","ustanovenie":"§ 10 ods. 2 a 4 a § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 361/2014 Z. z.","citat":"Daňovník, ktorého predpokladaná daň presiahne 8 300 eur, je povinný platiť mesačné preddavky na daň na zdaňovacie obdobie, a to vo výške jednej dvanástiny predpokladanej dane.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/361/","my":{"odpoved":"Na základe vašich údajov bude firma v roku 2026 platiť **mesačné preddavky na daň z motorových vozidiel vo výške 760 €**.\n\nPovinnosť platiť preddavky a ich výška sa odvíja od tzv. predpokladanej dane, ktorá sa vypočíta ako prvá.\n\n### 1. Výpočet predpokladanej dane\n\nPredpokladaná daň je súčet upravených ročných sadzieb za všetky vozidlá, ktoré sú predmetom dane k 1. januáru, **s výnimkou vozidiel od dane oslobodených** [Zákon č. 361/2014 Z. z., § 10, ods. 2].\n\nVozidlá používané výhradne v poľnohospodárskej výrobe sú od dane oslobodené, preto sa ich sadzba do výpočtu nezahrnie.\n\n*   Súčet upravených ročných sadzieb celkom: 9 800,00 €\n*   Sadzba za oslobodené vozidlá: - 680,00 €\n*   **Predpokladaná daň na rok 2026:** **9 120,00 €**\n\n```python\nvypocitaj(\"9800 - 680\")\n```\n\n> 9120\n\n### 2. Určenie periodicity a výšky preddavkov\n\nPeriodicita platenia preddavkov závisí od výšky predpokladanej dane:\n*   do 700 €: preddavky sa neplatia\n*   nad 700 € do 8 300 €: štvrťročné preddavky\n*   **nad 8 300 €: mesačné preddavky**\n\nKeďže predpokladaná daň **9 120 €** presiahla hranicu 8 300 €, firma je povinná platiť mesačné preddavky vo výške jednej dvanástiny predpokladanej dane [Zákon č. 361/2014 Z. z., § 10, ods. 4].\n\n*   Výpočet mesačného preddavku: 9 120,00 € / 12 = **760,00 €**\n\n```python\nvypocitaj(\"9120 / 12\")\n```\n\n> 760\n\n### Zhrnutie\n\n| Položka | Hodnota | Zdroj |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Predpokladaná daň | 9 120,00 € | § 10 ods. 2 Zákona č. 361/2014 Z. z. |\n| Periodicita preddavkov | Mesačná | § 10 ods. 4 Zákona č. 361/2014 Z. z. |\n| **Výška mesačného preddavku** | **760,00 €** | § 10 ods. 4 Zákona č. 361/2014 Z. z. |\n| Splatnosť | Do konca príslušného kalendárneho mesiaca | § 10 ods. 4 Zákona č. 361/2014 Z. z. |\n\nFirma teda bude počas roka 2026 platiť každý mesiac preddavok vo výške 760 €, splatný vždy do konca daného mesiaca. Celkovú daň vyrovná v lehote na podanie daňového priznania za rok 2026, t. j. do 31. januára 2027.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, správne vypočítala predpokladanú daň vo výške 9 120 € a určila povinnosť platiť mesačné preddavky vo výške 760 € so správnym odôvodnením."},"google":{"odpoved":"Predpokladaná daň na rok 2026 je 9 120 € (9 800 € - 680 €). Keďže táto suma presahuje 8 300 €, firma je povinná platiť mesačné preddavky na daň. Výška mesačného preddavku je 760 €, čo predstavuje 1/12 predpokladanej dane (9 120 € / 12). Preddavky sú splatné do konca každého kalendárneho mesiaca. Táto povinnosť vyplýva z § 10 ods. 4 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza výpočet predpokladanej dane, prekročenie limitu 8 300 €, platenie mesačných preddavkov vo výške 760 € aj ich lehotu splatnosti."},"bez":{"odpoved":"Predpokladaná daň na rok 2026 je 9 120 €, čo je súčet ročných sadzieb dane za vozidlá, ktoré nie sú od dane oslobodené (9 800 € - 680 €). Keďže táto suma presahuje 8 300 €, firma je povinná platiť mesačné preddavky na daň. Výška mesačného preddavku je 760 € (9 120 € / 12). Preddavky sú splatné do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Tento postup vyplýva z § 9 ods. 2 Zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa nesprávne odvoláva na § 9 ods. 2 namiesto § 10 zákona č. 361/2014 Z. z., čo predstavuje nesprávne právne pravidlo v odôvodnení."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"S. r. o. je v osvedčení o evidencii zapísaná ako držiteľ dodávky, ktorú počas celého roka 2026 vôbec nepoužívala na podnikanie, neúčtovala o nej, nemala ju v daňovej evidencii a neuplatňovala k nej žiadne výdavky. Vozidlo zostalo prihlásené v evidencii vozidiel. Kedy zanikla daňová povinnosť a čo a dokedy musí firma urobiť?","otazka_volna":"Dodávka nám celý rok stála v garáži, nič sme na ňu neúčtovali ani neodpisovali, ale evidenčné číslo má stále. Podávam za ňu priznanie, alebo to nejako oznamujem?","spravna_odpoved":"Daňová povinnosť zanikla 31. decembra 2025, teda posledným dňom predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia. Za rok 2026 firma za toto vozidlo daňové priznanie nepodáva a túto skutočnosť v priznaní neuvádza — namiesto toho je povinná oznámiť správcovi dane zánik daňovej povinnosti na tlačive, ktorého vzor určí Finančné riaditeľstvo SR, a to v lehote do 31. januára 2027. Keďže 31. január 2027 pripadá na nedeľu, posledným dňom lehoty je podľa § 27 ods. 4 daňového poriadku najbližší pracovný deň — pondelok 1. februára 2027.","ustanovenie":"§ 8 ods. 7 zákona č. 361/2014 Z. z.","citat":"Daňová povinnosť zaniká 31. decembra predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia, ak v zdaňovacom období, ktorým je kalendárny rok, neboli splnené rozhodujúce skutočnosti podľa § 2 ods. 1","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/361/","my":{"odpoved":"Na základe vami opísanej situácie **daňová povinnosť k dani z motorových vozidiel zanikla spätne k 31. decembru 2025**. Keďže vozidlo nebolo počas celého roka 2026 použité na podnikanie, zákon umožňuje zánik daňovej povinnosti k poslednému dňu predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.\n\nPodľa § 8 ods. 7 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel platí, že daňová povinnosť zaniká 31. decembra predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia, ak sú splnené nasledujúce podmienky kumulatívne za celé zdaňovacie obdobie (v tomto prípade za celý kalendárny rok 2026):\n*   vozidlo sa nepoužívalo na podnikanie,\n*   o vozidle sa neúčtovalo,\n*   vozidlo nebolo evidované v daňovej evidencii,\n*   neboli uplatňované žiadne výdavky spojené s používaním vozidla.\n\nVšetky tieto podmienky vaša spoločnosť splnila.\n\n### Povinnosti spoločnosti\n\nSpoločnosť je povinná túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Nejde o podanie daňového priznania, ale o osobitné oznámenie.\n\n1.  **Čo urobiť:** Podať **Oznámenie o zániku daňovej povinnosti** podľa § 8 ods. 7 zákona o dani z motorových vozidiel.\n2.  **Forma:** Oznámenie sa podáva na tlačive, ktorého vzor zverejňuje Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom sídle.\n3.  **Lehota:** Oznámenie je potrebné podať v lehote na podanie daňového priznania, t. j. **do 31. januára** po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Za rok 2026 je to do 31. januára 2027.\n    *   Keďže 31. január 2027 pripadá na nedeľu, lehota sa v súlade s daňovým poriadkom posúva na najbližší nasledujúci pracovný deň, ktorým je **pondelok 1. februára 2027**.\n4.  **Dôležité upozornenie:** Táto skutočnosť sa **neuvádza v daňovom priznaní** k dani z motorových vozidiel [Zákon č. 361/2014 Z. z., § 8, ods. 7].\n\n### Zhrnutie\n\n| Skutočnosť | Detail |\n| :--- | :--- |\n| **Zánik daňovej povinnosti** | Daňová povinnosť za rok 2026 zanikla. |\n| **Dátum zániku** | **31. december 2025** (spätne) |\n| **Povinnosť daňovníka** | Podať \"Oznámenie o zániku daňovej povinnosti\". |\n| **Lehota na podanie** | Do **1. februára 2027** (vrátane). |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk by spoločnosť začala dodávku opäť používať na podnikanie napríklad v priebehu roka 2027, daňová povinnosť jej opäť vznikne, a to prvým dňom mesiaca, v ktorom boli splnené rozhodujúce skutočnosti (napr. začatie používania). Túto skutočnosť by už následne uviedla v daňovom priznaní za rok 2027.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, správne určuje dátum zániku daňovej povinnosti na 31. december 2025, povinnosť podať osobitné oznámenie na vzore Finančného riaditeľstva SR a lehotu posunutú na 1. februára 2027."},"google":{"odpoved":"Vzhľadom na to, že vozidlo nebolo počas celého roka 2026 používané na podnikanie, daňová povinnosť zanikla spätne k 31. decembru 2025. Táto skutočnosť je upravená v § 8 ods. 7 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel. Firma je povinná túto skutočnosť oznámiť správcovi dane na špeciálnom tlačive. Lehota na podanie tohto oznámenia je do 31. januára 2027. Zánik daňovej povinnosti z tohto dôvodu sa v daňovom priznaní neuvádza.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zánik daňovej povinnosti k 31. decembru 2025, povinnosť oznámenia na osobitnom tlačive mimo daňového priznania a zákonnú lehotu do 31. januára 2027 (bez zohľadnenia posunu na pracovný deň)."},"bez":{"odpoved":"Daňová povinnosť k dani z motorových vozidiel nezanikla, pretože vozidlo kategórie N, ktorého držiteľom je právnická osoba, sa považuje za používané na podnikanie bez ohľadu na skutočné využitie. Táto fikcia vyplýva z § 2 ods. 2 písm. d) zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel. Spoločnosť je preto povinná podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2026 a daň zaplatiť. Lehota na podanie daňového priznania a na zaplatenie dane je do 31. januára 2027. Uvedené upravuje § 10 ods. 1 a 6 citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru, že daňová povinnosť nezanikla a je potrebné podať daňové priznanie, pričom v skutočnosti daňová povinnosť zanikla 31. decembra 2025 a podáva sa len oznámenie o zániku."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Firma kúpila v roku 2026 úžitkový elektromobil kategórie N1, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina, a používa ho na podnikanie. Aká je ročná sadzba dane a musí firma podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel?","otazka_volna":"Kúpili sme elektrickú dodávku. Vraj sa z elektrík cestná daň neplatí — tak to vôbec nemusím nikde hlásiť?","spravna_odpoved":"Ročná sadzba dane je 0 €, takže daň je nulová. Vozidlo však nie je od dane oslobodené — § 4 zákona elektromobily medzi oslobodenými vozidlami neuvádza a vozidlo je riadnym predmetom dane, pretože je evidované v SR a používa sa na podnikanie. Firma preto musí podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za rok 2026 v lehote do 31. januára 2027 a vozidlo v ňom uviesť so sadzbou 0 €. Keďže 31. január 2027 pripadá na nedeľu, posledným dňom lehoty na podanie priznania je podľa § 27 ods. 4 daňového poriadku pondelok 1. februára 2027.","ustanovenie":"§ 2 ods. 1, § 9 ods. 2 a príloha č. 1a zákona č. 361/2014 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2025","citat":"vozidlo kategórie N1, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina — Ročná sadzba dane v eurách: 0","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/361/","my":{"odpoved":"Áno, aj za úžitkový elektromobil kategórie N1 musí firma podať daňové priznanie, hoci ročná sadzba dane je **0 eur**.\n\nTu sú podrobnosti platné pre zdaňovacie obdobie 2026:\n\n### 1. Ročná sadzba dane\n\nPre vozidlo kategórie N1, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina (elektromobil), je ročná sadzba dane z motorových vozidiel stanovená na **0 eur** [Zákon č. 361/2014 Z. z., Príloha č. 1a].\n\n*   **Základ dane:** Hoci je sadzba nulová, základom dane je výkon motora v kilowattoch (kW) uvedený v osvedčení o evidencii [Zákon č. 361/2014 Z. z., § 5 ods. 1]. Tento údaj sa v daňovom priznaní uvádza.\n\n### 2. Povinnosť podať daňové priznanie\n\n**Áno, daňové priznanie podať musíte.**\n\nAj keď je výsledná daň nulová, vozidlo je predmetom dane, pretože je evidované v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie. Z tohto dôvodu vzniká povinnosť uviesť ho v daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel [3DMV2025IMInformciakuvdzaniuelektromobiluvdaovompriznankdanizmotorovchvozidiel.md].\n\nV daňovom priznaní sa vyplnia príslušné riadky, najmä:\n*   Identifikačné údaje vozidla (r. 01-06).\n*   **Riadok 08 – Výkon motora v kW**.\n*   **Riadok 13 – Ročná sadzba dane** sa automaticky vyplní sumou **0**.\n*   Následne sa vyplnia aj ostatné relevantné riadky až po celkový súčet dane, ktorý bude 0 eur.\n\n### 3. Lehota na podanie priznania a zaplatenie dane\n\nDaňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2026 je potrebné podať a daň zaplatiť (v tomto prípade v nulovej výške) v lehote do **31. januára 2027**.\n\nKeďže 31. január 2027 pripadá na nedeľu, lehota sa posúva na najbližší nasledujúci pracovný deň, ktorým je **pondelok, 1. februára 2027** [Daň z motorových vozidiel].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza ročnú sadzbu dane 0 eur, povinnosť podať daňové priznanie, pretože vozidlo je predmetom dane, a presnú lehotu na podanie priznania pripadajúcu na 1. februára 2027."},"google":{"odpoved":"Ročná sadzba dane pre úžitkový elektromobil kategórie N1, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina, je nula eur. Aj napriek nulovej sadzbe je firma povinná podať daňové priznanie, pretože vozidlo je predmetom dane, ak sa používa na podnikanie. Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2026 je potrebné podať v lehote do 31. januára 2027. Táto povinnosť vyplýva zo zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel. Nulová sadzba je stanovená v prílohách k tomuto zákonu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza ročnú sadzbu dane 0 eur, povinnosť podať daňové priznanie z dôvodu, že vozidlo je predmetom dane, ako aj štandardnú zákonnú lehotu na jeho podanie do 31. januára 2027."},"bez":{"odpoved":"Ročná sadzba dane pre tento elektromobil je 0 €, pretože vozidlá s nulovými emisiami sú oslobodené od dane. Toto oslobodenie vyplýva z § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel. Ak je toto jediné vozidlo, ktoré firma používa na podnikanie, daňové priznanie sa nepodáva. Táto výnimka je stanovená v § 15 ods. 3 toho istého zákona. Ak by firma mala aj iné, neoslobodené vozidlá, priznanie by podať musela do 31. januára 2027, pričom by v ňom uviedla aj oslobodené vozidlo.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne tvrdí, že elektromobil je od dane oslobodený a že firma pri ňom nemusí podať daňové priznanie, čo je v priamom rozpore s referenciou a platným právnym stavom."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Zamestnanec bol 12. marca 2026 na tuzemskej pracovnej ceste, ktorá trvala 14 hodín. Zamestnávateľ mu na nej preukázateľne zabezpečil bezplatný obed. Aké stravné mu patrí?","otazka_volna":"Chlapec bol na montáži štrnásť hodín a obed sme mu tam platili my. Koľko mu ešte musím dať na diétach?","spravna_odpoved":"5,56 €. Pracovná cesta trvajúca 14 hodín patrí do časového pásma nad 12 hodín až 18 hodín, kde je stravné od 1. decembra 2025 vo výške 13,80 €. Za bezplatne poskytnutý obed sa stravné kráti o 40 % zo sumy určenej pre časové pásmo nad 18 hodín, teda o 40 % z 20,60 € = 8,24 €. Výsledok: 13,80 − 8,24 = 5,56 €.","ustanovenie":"§ 5 ods. 1, 2 a 6 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách; sumy stravného podľa Oznámenia MPSVR SR č. 280/2025 Z. z. účinné od 1. 12. 2025","citat":"zamestnávateľ stravné určené podľa odsekov 1, 2 alebo 5 kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z určenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/283/","my":{"odpoved":"Zamestnancovi patrí po skrátení stravné vo výške **5,56 €**.\n\nVýpočet vychádza z platných sadzieb stravného pre rok 2026 a pravidiel pre jeho krátenie pri poskytnutí bezplatného jedla.\n\n### Postup výpočtu\n\n1.  **Určenie základného nároku na stravné**\n    Pracovná cesta trvala 14 hodín, čo spadá do časového pásma „nad 12 hodín až 18 hodín“. Základný nárok na stravné pre toto pásmo je **13,80 €** [Zákon č. 283/2002 Z. z., § 5, ods. 1].\n\n2.  **Výpočet sumy krátenia za bezplatný obed**\n    Ak je zamestnancovi poskytnutý bezplatný obed, jeho nárok na stravné sa kráti o 40 %. Dôležité je, že toto percento sa vždy počíta zo sumy stravného pre najdlhšie časové pásmo (nad 18 hodín), čo je pre rok 2026 suma **20,60 €**, bez ohľadu na skutočnú dĺžku cesty [Zákon č. 283/2002 Z. z., § 5, ods. 6].\n\n    *   Suma krátenia: 40 % z 20,60 € = **8,24 €**\n\n3.  **Výpočet finálneho nároku**\n    Od základného nároku sa odpočíta suma krátenia.\n\n    *   Stravné na vyplatenie: 13,80 € - 8,24 € = **5,56 €**\n\n### Prehľad výpočtu\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Dĺžka pracovnej cesty | 14 hodín | Pásmo nad 12 do 18 hodín |\n| Základný nárok na stravné | 13,80 € | Sadzba platná od 1. 12. 2025 |\n| Krátenie za bezplatný obed | - 8,24 € | 40 % zo sumy 20,60 € |\n| **Stravné na vyplatenie** | **5,56 €** | **Výsledná suma** |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnej výslednej sume 5,56 € s plne vecným a právne správnym odôvodnením výpočtu a krátenia."},"google":{"odpoved":"Zamestnancovi patrí stravné vo výške 5,56 €. Pri pracovnej ceste trvajúcej 14 hodín je sadzba stravného 13,80 €. Keďže zamestnávateľ zabezpečil bezplatný obed, táto suma sa kráti o 40 % zo sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín (40 % z 20,60 € = 8,24 €). Výsledné stravné je teda rozdielom súm 13,80 € a 8,24 €. Tento postup vyplýva z § 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Sadzby stravného pre rok 2026 stanovuje Opatrenie MPSVR SR č. 280/2025 Z. z.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď obsahuje správnu výslednú sumu stravného 5,56 € aj vecné a právne korektné odôvodnenie vrátane správneho výpočtu krátenia."},"bez":{"odpoved":"Zamestnancovi patrí stravné vo výške 4,64 €. Pri pracovnej ceste trvajúcej 14 hodín je základná sadzba stravného 11,60 €. Táto suma sa kráti o sumu za poskytnutý bezplatný obed, ktorá predstavuje 40 % zo stravného pre časové pásmo nad 18 hodín. Výpočet krátenia je teda 40 % zo 17,40 €, čo je 6,96 €. Nárok vyplýva z § 5 ods. 2 písm. b) a § 5 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v spojení s Opatrením MPSVR SR č. 368/2023 Z. z.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza výslednú sumu stravného 4,64 € namiesto 5,56 € v dôsledku použitia neaktuálnych sadzieb stravného."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Zamestnanec bol 5. februára 2026 na tuzemskej pracovnej ceste v trvaní 10 hodín a v rámci ubytovacích služieb mal preukázateľne poskytnuté raňajky. Aké stravné mu patrí?","otazka_volna":"Bol na ceste desať hodín a v hoteli mal raňajky v cene. Koľko mu za ten deň preplácam?","spravna_odpoved":"4,15 €. Cesta v trvaní 10 hodín patrí do časového pásma 5 až 12 hodín, kde je stravné od 1. decembra 2025 vo výške 9,30 €. Raňajky poskytnuté v rámci ubytovacích služieb sa krátia rovnakým spôsobom ako bezplatne zabezpečené stravovanie, teda o 25 % zo sumy pre pásmo nad 18 hodín: 25 % z 20,60 € = 5,15 €. Výsledok: 9,30 − 5,15 = 4,15 €.","ustanovenie":"§ 5 ods. 6 a 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách; sumy stravného podľa Oznámenia MPSVR SR č. 280/2025 Z. z.","citat":"Ak má zamestnanec na pracovnej ceste v rámci ubytovacích služieb preukázane poskytnuté raňajky, zamestnávateľ stravné podľa odsekov 1, 2 alebo 5 kráti spôsobom ustanoveným v odseku 6.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/283/","my":{"odpoved":"Zamestnancovi patrí po krátení stravné vo výške **4,15 €**.\n\nPodľa platnej legislatívy pre rok 2026 sa nárok na stravné určí a následne kráti z dôvodu poskytnutých raňajok.\n\n### Podrobný výpočet\n\n1.  **Určenie nároku na stravné (pred krátením):**\n    *   Pracovná cesta trvala 10 hodín, čo spadá do časového pásma 5 až 12 hodín.\n    *   Sadzba stravného pre toto pásmo je **9,30 €** [Stravné - tuzemská pracovná cesta, pásmo 5 až 12 hodín, platné od 1. 12. 2025].\n\n2.  **Výpočet krátenia za poskytnuté raňajky:**\n    *   Ak má zamestnanec zabezpečené jedlo, jeho nárok na stravné sa kráti. Za raňajky sa stravné kráti o 25 % [Zákon č. 283/2002 Z. z., § 5, ods. 6].\n    *   Dôležité je, že percento krátenia sa vždy počíta zo sumy stravného pre najdlhšie časové pásmo (nad 18 hodín), čo je pre rok 2026 suma **20,60 €**, bez ohľadu na skutočnú dĺžku cesty.\n    *   Suma krátenia: 20,60 € × 25 % = **5,15 €**\n\n3.  **Výsledné stravné na vyplatenie:**\n    *   Od pôvodného nároku sa odpočíta suma krátenia.\n    *   Výpočet: 9,30 € (nárok) - 5,15 € (krátenie) = **4,15 €**\n\n| Položka                                             | Suma      |\n| :-------------------------------------------------- | :-------- |\n| Nárok na stravné (cesta 10 hodín)                   | 9,30 €    |\n| Krátenie za poskytnuté raňajky (25 % z 20,60 €)      | - 5,15 €  |\n| **Stravné na vyplatenie**                           | **4,15 €**|\n\nPodľa zákona o cestovných náhradách sa výsledná suma stravného po krátení zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor, čo je v tomto prípade už splnené [Zákon č. 283/2002 Z. z., § 5, ods. 10].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnej sume stravného 4,15 € a uviedla správny postup výpočtu vrátane presných sadzieb a percenta krátenia."},"google":{"odpoved":"Zamestnancovi patrí stravné vo výške 4,15 €. Pre pracovnú cestu v trvaní 10 hodín je základná sadzba stravného 9,30 €. Keďže zamestnanec mal zabezpečené raňajky, jeho nárok na stravné sa kráti o 25 % zo sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín (25 % z 20,60 € = 5,15 €). Výsledné stravné je teda rozdiel súm 9,30 € a 5,15 €. Vyplýva to z § 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu výslednú sumu 4,15 € aj vecne správny postup a výšku krátenia stravného podľa zákona o cestovných náhradách."},"bez":{"odpoved":"Zamestnancovi patrí stravné vo výške 3,45 €. Suma stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín je 7,80 €, ktorá sa znižuje o sumu za poskytnuté raňajky. Krátenie za raňajky je 25 % zo sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín (17,40 €), čo predstavuje 4,35 €. Výsledné stravné je teda rozdiel súm 7,80 € a 4,35 €. Postup vyplýva z § 5 ods. 2 písm. a) a § 5 ods. 5 písm. a) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Sadzby stravného sú stanovené Opatrením MPSVR SR č. 368/2023 Z. z.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď vychádza zo zastaraných sadzieb stravného a uvádza nesprávnu výslednú sumu stravného 3,45 € namiesto 4,15 €."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Aká je v roku 2026 maximálna suma príspevku zamestnávateľa na stravovanie na jedno jedlo, ktorú si môže uplatniť ako daňový výdavok, a z akej sumy sa odvodzuje?","otazka_volna":"Koľko najviac môžem zamestnancovi dať na gastro tak, aby mi to celé prešlo do nákladov?","spravna_odpoved":"5,12 € na jedno jedlo. Odvodzuje sa ako 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín; to je od 1. decembra 2025 suma 9,30 €, teda 55 % z 9,30 € = 5,115 €, čo sa podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce zaokrúhli na najbližší eurocent nahor na 5,12 €.","ustanovenie":"§ 152 ods. 3 Zákonníka práce a § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"najviac však do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, čo predstavuje maximálnu sumu príspevku na jedno jedlo od 1. decembra 2025 vo výške 5,12 eura","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Aktualne/DP/DPFO/2025/2025.12.03_012_FO_2025_IM.pdf","my":{"odpoved":"V roku 2026 je maximálna suma príspevku zamestnávateľa na stravovanie, ktorú si môže uplatniť ako daňový výdavok podľa štandardných limitov, **5,12 € na jedno jedlo** (resp. na jednu pracovnú zmenu).\n\n### Odvodenie sumy\n\nTáto suma je odvodená zo stravného pre tuzemské pracovné cesty a je platná od 1. decembra 2025, a teda aj pre celý rok 2026.\n\n*   **Základná suma stravného:** Suma stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín je **9,30 €** [Oznámenie MPSVR SR č. 280/2025 Z. z.].\n*   **Maximálny daňový príspevok:** Zamestnávateľ si môže ako daňový výdavok uplatniť najviac **55 %** z tejto sumy [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 19 ods. 2 písm. c) bod 5].\n\n**Výpočet:**\n9,30 € × 55 % = 5,115 €, po zaokrúhlení **5,12 €**.\n\n---\n\n### Výnimka: Kedy je daňovým výdavkom aj príspevok nad tento limit?\n\nExistuje dôležitá výnimka. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na stravovanie **vyšší ako 5,12 €** (a nie je hradený zo sociálneho fondu), táto nadlimitná časť sa môže stať daňovým výdavkom za splnenia nasledujúcich podmienok:\n\n1.  **Ide o zamestnanecký benefit:** Príspevok nad limit je dohodnutý v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo internom predpise.\n2.  **Je zdanený u zamestnanca:** Nadlimitná suma je u zamestnanca považovaná za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, z ktorého sa platí daň z príjmov aj odvody na sociálne a zdravotné poistenie.\n\nV takom prípade si zamestnávateľ môže aj túto nadlimitnú časť uplatniť ako daňový výdavok, ale už nie podľa limitu na stravné, ale ako všeobecný mzdový náklad podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu maximálnu sumu 5,12 € a správne právne odvodenie z 55 % stravného pri pracovnej ceste 5 až 12 hodín (9,30 €)."},"google":{"odpoved":"V roku 2026 je maximálna suma príspevku zamestnávateľa na stravovanie na jedno jedlo, ktorú si môže uplatniť ako daňový výdavok, 5,12 €. Táto suma sa odvodzuje ako 55 % zo sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Pre rok 2026 je táto suma stravného stanovená na 9,30 €. Príspevok zamestnávateľa je daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Povinnosť zabezpečiť stravovanie a výšku príspevku upravuje § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu maximálnu sumu 5,12 €, správne odvodenie z 55 % stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín vo výške 9,30 € aj príslušné zákonné ustanovenia, hoci vynecháva konkrétny zaokrúhľovací medzikrok."},"bez":{"odpoved":"V roku 2026 je maximálna suma príspevku zamestnávateľa na stravovanie, ktorú si môže uplatniť ako daňový výdavok, 4,29 € na jedno jedlo. Táto suma predstavuje 55 % zo sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Pre rok 2026 sa vychádza z aktuálne platnej sumy stravného pre toto časové pásmo, ktorá je 7,80 €. Uvedené vyplýva z § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v nadväznosti na § 152 Zákonníka práce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu príspevku (4,29 € namiesto 5,12 €) aj nesprávnu východiskovú sumu stravného (7,80 € namiesto 9,30 €)."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Zamestnanec si v marci 2026 vybral namiesto stravovacej poukážky finančný príspevok na stravovanie. V júli 2026 si to rozmyslel a žiada gastrolístky. Musí mu zamestnávateľ vyhovieť?","otazka_volna":"Chalan si v marci vypýtal gastro v peniazoch a teraz v lete chce zase kartičku. Musím mu to prehodiť?","spravna_odpoved":"Nemusí. Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže, teda v tomto prípade až do marca 2027. Zamestnávateľ mu môže vyhovieť dobrovoľne (podrobnosti výberu si môže upraviť vo vnútornom predpise), právny nárok na zmenu však zamestnanec počas tejto 12-mesačnej lehoty nemá.","ustanovenie":"§ 152 ods. 7 Zákonníka práce","citat":"Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/","my":{"odpoved":"**Nie, zamestnávateľ mu nemusí vyhovieť.**\n\nZamestnanec je svojím výberom medzi stravovacou poukážkou (gastrolístkom) a finančným príspevkom na stravovanie viazaný na obdobie 12 mesiacov.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa § 152 ods. 7 Zákonníka práce platí, že ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom alebo zmluvnom stravovacom zariadení, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom. Kľúčové ustanovenie však znie:\n\n> **Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže.** [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 152, ods. 7]\n\nVo vašom prípade to znamená:\n*   **Výber uskutočnený:** marec 2026\n*   **Trvanie viazanosti:** 12 mesiacov, t. j. do konca februára 2027\n*   **Možnosť zmeny:** Zamestnanec môže požiadať o zmenu formy príspevku najskôr s účinnosťou od marca 2027.\n\nŽiadosť o zmenu v júli 2026 je predčasná a zamestnávateľ nie je zo zákona povinný ju akceptovať.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nHoci zákonná povinnosť neexistuje, zamestnávateľ môže zamestnancovi vyhovieť dobrovoľne. Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (alebo vo vnútornom predpise) upraviť podmienky stravovania aj priaznivejšie [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 152, ods. 9]. Ak to prevádzkové možnosti dovoľujú, je možné sa so zamestnancom dohodnúť na zmene aj skôr. Odporúčame však takýto postup upraviť vo vnútornom predpise, aby boli pravidlá pre všetkých zamestnancov rovnaké a transparentné.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zamestnávateľ nemusí žiadosti vyhovieť, správne cituje 12-mesačnú lehotu viazanosti podľa § 152 ods. 7 Zákonníka práce a zmieňuje aj možnosť dobrovoľného vyhovenia."},"google":{"odpoved":"Nie, zamestnávateľ mu nemusí vyhovieť. Zamestnanec je svojou voľbou medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie viazaný počas nasledujúcich 12 mesiacov. Keďže zmenu urobil v marci 2026, novú voľbu môže urobiť najskôr v marci 2027. Táto povinnosť vyplýva z § 152 ods. 7 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Zamestnávateľ môže žiadosti vyhovieť dobrovoľne, ale nie je to jeho zákonná povinnosť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne zodpovedá referencii a správne uvádza 12-mesačnú lehotu viazanosti výberom podľa § 152 ods. 7 Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Nie, zamestnávateľ mu nemusí vyhovieť. Zamestnanec je svojím výberom medzi finančným príspevkom a stravovacou poukážkou viazaný počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže. Keďže si zamestnanec vybral príspevok v marci 2026, zmenu môže požadovať najskôr v marci 2027. Zamestnávateľ mu však môže vyhovieť aj skôr, ak sa tak rozhodne. Vyplýva to z § 152 ods. 7 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zamestnávateľ nemusí vyhovieť, odkazuje na 12-mesačnú viazanosť výberom do marca 2027 a správne cituje § 152 ods. 7 Zákonníka práce."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Zamestnanec odpracuje v rámci jednej pracovnej zmeny 12 hodín. Je zamestnávateľ povinný poskytnúť mu za túto zmenu druhý gastrolístok, resp. druhý finančný príspevok na stravovanie?","otazka_volna":"Robia u nás dvanásťhodinové šichty. Musím im dávať dva gastráče na deň?","spravna_odpoved":"Nie, nie je to povinnosť. Zákonník práce hovorí, že ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie — ide teda o možnosť, nie povinnosť. Povinný nárok na jedno stravovanie alebo jeden finančný príspevok má zamestnanec, ktorý v rámci zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny.","ustanovenie":"§ 152 ods. 2 Zákonníka práce","citat":"Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/","my":{"odpoved":"**Nie, zamestnávateľ nie je povinný** poskytnúť zamestnancovi druhý gastrolístok alebo druhý finančný príspevok na stravovanie za pracovnú zmenu trvajúcu 12 hodín. Ide o dobrovoľný benefit, nie o zákonnú povinnosť.\n\nPodľa Zákonníka práce platí nasledovné rozlíšenie:\n\n1.  **Povinnosť (prvý príspevok):** Zamestnanec má zákonný nárok na zabezpečenie stravovania (alebo na finančný príspevok), ak jeho pracovná zmena trvá **viac ako 4 hodiny**.\n2.  **Možnosť (druhý príspevok):** Ak pracovná zmena trvá **viac ako 11 hodín**, zamestnávateľ **môže** (ale nemusí) zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 152 ods. 2].\n\n### Zhrnutie pravidiel\n\n| Dĺžka pracovnej zmeny | Nárok na príspevok na stravovanie | Právny základ |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Viac ako 4 hodiny** | **Áno, povinný** (1. príspevok) | Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie. |\n| **Viac ako 11 hodín** | **Nie, dobrovoľný** (2. príspevok) | Zamestnávateľ môže, ale nemusí poskytnúť ďalší príspevok. |\n\nAk sa zamestnávateľ rozhodne poskytnúť aj druhý príspevok na stravovanie, platia preň rovnaké daňové a odvodové pravidlá ako pre prvý. To znamená, že príspevok zamestnávateľa je pre zamestnanca oslobodený od dane a pre zamestnávateľa daňovo uznaným nákladom až do výšky **5,12 €** (platné od 1. 12. 2025).\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nHoci zákon druhý príspevok neprikazuje, mnohí zamestnávatelia ho poskytujú ako benefit nad rámec zákona. Odporúčam preveriť, či táto možnosť nie je upravená vo vašej internej smernici, kolektívnej zmluve alebo priamo v pracovnej zmluve. Ak tam takáto úprava je, stáva sa pre zamestnávateľa záväznou.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so Zákonníkom práce uvádza, že zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť druhý príspevok na stravovanie, keďže pri zmene nad 11 hodín ide len o možnosť."},"google":{"odpoved":"Nie, zamestnávateľ nie je zo zákona povinný poskytnúť zamestnancovi druhý gastrolístok alebo druhý finančný príspevok na stravovanie za 12-hodinovú zmenu. Povinnosť zabezpečiť stravovanie vzniká zamestnancovi, ktorý v rámci pracovnej zmeny odpracuje viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ *môže*, ale nemusí, zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Ide teda o možnosť, nie o zákonnú povinnosť zamestnávateľa. Uvedenú problematiku upravuje § 152 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť druhé stravovanie, keďže pri zmene nad 11 hodín ide podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce len o možnosť."},"bez":{"odpoved":"Nie, zamestnávateľ nemá zákonnú povinnosť poskytnúť druhý príspevok na stravovanie. Povinnosť zabezpečiť stravovanie sa vzťahuje na pracovnú zmenu trvajúcu viac ako štyri hodiny. Pri pracovnej zmene, ktorá trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ *môže* zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok. Nejde však o povinnosť, ale o možnosť, ktorá musí byť vopred dohodnutá v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov. Ustanovuje to § 152 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť ďalšie stravovanie, ale ide o možnosť podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Kaderníctvo prijímalo tržby v hotovosti a od 1. januára 2026 podniká podľa nového zákona o evidencii tržieb. Od kedy presne musí zákazníkovi umožniť zaplatiť bezhotovostne a pri akej výške tržby?","otazka_volna":"Vraj musíme mať terminál a brať karty. Od kedy to platí a od akej sumy to musím umožniť?","spravna_odpoved":"Povinnosť umožniť kupujúcemu zaplatiť bezhotovostne platí od 1. mája 2026 (pôvodný termín 1. marca 2026 posunul zákon č. 30/2026 Z. z.). Vzťahuje sa na tržbu presahujúcu 1 euro. Povinnosť sa netýka predávajúceho, ktorý má povolenie odkladu zo zasielania údajov podľa § 4, a neplatí v momente, keď na predajnom mieste nie je dostupný internetový signál alebo je výpadok technických prostriedkov na potvrdenie bezhotovostnej platby.","ustanovenie":"§ 15 ods. 1 a § 19 ods. 5 zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb","citat":"Predávajúci je povinný umožniť kupujúcemu vykonať platbu za predaj tovaru alebo poskytnutie služby bezhotovostne podľa § 15 od 1. mája 2026.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2025/384/","my":{"odpoved":"Na základe nového zákona o evidencii tržieb musí vaše kaderníctvo umožniť zákazníkom bezhotovostnú platbu **od 1. mája 2026**, a to pri každej tržbe, ktorá **presahuje 1 euro**.\n\nTáto povinnosť vyplýva z § 15 Zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb, ktorý je účinný od 1. januára 2026. Pôvodne mala táto povinnosť platiť od 1. marca 2026, ale novela jej účinnosť posunula, aby mali podnikatelia viac času na prípravu [Zdroj: Informácia o rekodifikovanom zákone o evidencii tržieb s účinnosťou od 1.1.2026].\n\n### Podrobnejšie vysvetlenie\n\n**1. Čo sa považuje za bezhotovostnú platbu?**\nZákon nepredpisuje povinnosť mať výlučne platobný terminál. Za splnenie povinnosti sa považuje umožnenie platby niektorým z nasledujúcich spôsobov [Zdroj: Nový zákon o evidencii tržieb od r. 2026]:\n*   **Platobnou kartou** (cez platobný terminál).\n*   **Platbou cez QR kód**, ktorý si zákazník naskenuje mobilom (napr. z faktúry alebo displeja pokladnice).\n*   **Online platobným prevodom** alebo inou aplikáciou, ktorú poskytuje Finančné riaditeľstvo SR alebo iné subjekty.\n\n**2. Existujú výnimky?**\nÁno, povinnosť umožniť bezhotovostnú platbu nemáte v dvoch prípadoch [Zákon č. 384/2025 Z. z., § 15]:\n*   Ak v momente platby na predajnom mieste **nie je dostupný internetový signál**.\n*   Ak dôjde k **výpadku technických prostriedkov** (napr. systémov finančnej správy alebo poskytovateľa platobnej brány).\n\n**3. Aké sú sankcie za porušenie?**\nAk podnikateľ neumožní zákazníkovi bezhotovostnú platbu pri tržbe nad 1 €, daňový alebo colný úrad mu môže uložiť pokutu vo výške **od 1 500 € do 20 000 €**. V prípade, že pokuta nie je zaplatená v lehote splatnosti, podnikateľ nesmie ďalej predávať tovar alebo poskytovať služby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať eKasu [Zdroj: Nový zákon o evidencii tržieb od r. 2026].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNečakajte na poslednú chvíľu. Odporúčame vám už teraz si zistiť ponuky bánk na prenájom platobných terminálov alebo preskúmať alternatívne riešenia pre platby cez QR kódy, ktoré môžu byť nákladovo výhodnejšie. Nezabudnite tiež na ďalšiu novú povinnosť – na viditeľnom mieste v prevádzke umiestniť oznámenie o povinnosti evidovať tržbu a odovzdať zákazníkovi pokladničný doklad [Zdroj: Nový zákon o evidencii tržieb od roku 2026 (zákon č. 384/2025 Z. z.)].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza dátum 1. mája 2026 aj podmienku výšky tržby presahujúcej 1 euro v súlade s referenciou."},"google":{"odpoved":"Na základe nového zákona o evidencii tržieb musí kaderníctvo umožniť zákazníkovi zaplatiť bezhotovostne od 1. mája 2026. Táto povinnosť sa vzťahuje na každú prijatú tržbu presahujúcu sumu 1 euro. Podnikateľ si môže vybrať konkrétny spôsob bezhotovostnej platby, napríklad platobný terminál alebo platbu prostredníctvom QR kódu. Táto povinnosť sa nevzťahuje na prípady, kedy na predajnom mieste nie je dostupné internetové pripojenie. Právna úprava je obsiahnutá v § 15 ods. 1 zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza dátum 1. mája 2026, limit tržby presahujúci 1 euro aj zákonné výnimky v súlade s referenciou."},"bez":{"odpoved":"Podnikateľ, ktorý prijíma tržby v hotovosti, musí zákazníkovi umožniť aj bezhotovostnú platbu, a to bez ohľadu na výšku tržby. Táto povinnosť platí už od 1. júla 2023. Kaderníctvo teda muselo túto možnosť poskytovať od prvého dňa svojho podnikania v roku 2026. Ustanovuje to § 4 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podnikateľ si môže vybrať akýkoľvek bezhotovostný platobný prostriedok, napríklad platobný terminál alebo platbu cez QR kód.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny dátum účinnosti (1. júl 2023 namiesto 1. mája 2026), nesprávnu podmienku výšky tržby a odvoláva sa na nesprávny právny predpis."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Pri kontrole v júni 2026 daňový úrad prvýkrát zistí, že predajňa neumožnila zákazníkovi zaplatiť bezhotovostne pri tržbe nad 1 euro. Akú sankciu dostane predávajúci pri prvom a akú pri druhom zistení toho istého porušenia?","otazka_volna":"Prišla kontrola a zistili, že sme nevzali kartu. Koľko nám za to napaľujú hneď napoprvé?","spravna_odpoved":"Pri prvom zistení porušenia daňový úrad ani colný úrad pokutu neuloží — predávajúceho iba poučí o povinnosti umožniť kupujúcemu zaplatiť bezhotovostne. Až pri druhom zistení uloží pokutu od 500 € do 15 000 €. Pri každom ďalšom zistení je pokuta od 3 000 € do 40 000 €.","ustanovenie":"§ 16 písm. v) a § 17 ods. 1 písm. h) a ods. 2 písm. a) zákona č. 384/2025 Z. z.","citat":"§ 16 písm. v) od 500 eur do 15 000 eur pri druhom zistení porušenia; pri prvom zistení porušenia podľa § 15 ods. 1 daňový úrad alebo colný úrad pokutu neuloží, ale predávajúceho poučí o povinnosti umožniť kupujúcemu vykonať platbu za predaj tovaru alebo poskytnutie služby bezhotovostne.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2025/384/","my":{"odpoved":"Na základe platnej legislatívy k júnu 2026 sa sankcie za neumožnenie bezhotovostnej platby riadia novým Zákonom č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb.\n\nPri prvom zistení tohto porušenia predávajúci **nedostane žiadnu pokutu**, iba poučenie. Pri druhom zistení mu už hrozí pokuta v rozpätí **od 500 € do 15 000 €**.\n\n---\n\n### 1. Prvé zistenie porušenia\n\nPri prvom zistení, že predávajúci neumožnil zákazníkovi bezhotovostnú platbu, daňový alebo colný úrad pokutu neuloží. Namiesto toho predávajúceho **poučí o jeho povinnosti** umožniť takúto platbu. Ide o princíp \"druhej šance\", ktorý sa uplatňuje pri prvom porušení tejto konkrétnej povinnosti.\n\n*   **Sankcia:** 0 € (len poučenie)\n*   **Právny základ:** Ustanovenia nového Zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb, ktorý nahradil pôvodný zákon č. 289/2008 Z. z.\n\n### 2. Druhé zistenie porušenia\n\nAk daňový alebo colný úrad pri ďalšej kontrole opätovne zistí to isté porušenie (teda, že predávajúci opäť neumožnil bezhotovostnú platbu), uloží pokutu v nasledujúcom rozpätí:\n\n*   **Sankcia:** od **500 €** do **15 000 €**\n*   **Právny základ:** Ustanovenia nového Zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb [Komentrk17zkona3842025Zz.md].\n\nPokuta sa ukladá rozhodnutím na mieste a je splatná do troch pracovných dní od doručenia rozhodnutia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, pričom správne uvádza, že pri prvom zistení sa pokuta neuloží a predávajúci je len poučený, a pri druhom zistení sa uloží pokuta od 500 € do 15 000 €."},"google":{"odpoved":"Pri prvom zistení porušenia povinnosti umožniť bezhotovostnú platbu v júni 2026 predávajúci nedostane pokutu, iba poučenie od daňového úradu. Pri druhom zistení toho istého porušenia mu už hrozí sankcia. V takom prípade sa pokuta pohybuje v rozmedzí od 500 do 15 000 eur. Tieto sankcie vyplývajú z nového zákona o evidencii tržieb. Konkrétne ide o ustanovenia § 15 a § 17 zákona č. 384/2025 Z. z.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza, že pri prvom zistení sa uloží len poučenie bez pokuty a pri druhom zistení pokuta od 500 do 15 000 eur v súlade s predpisom."},"bez":{"odpoved":"Pri prvom zistení porušenia povinnosti umožniť bezhotovostnú platbu uloží daňový úrad pokutu od 100 eur do 10 000 eur. Táto sankcia vyplýva z § 16e ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Ak daňový úrad zistí opakované porušenie tej istej povinnosti do 12 mesiacov od právoplatnosti prvého rozhodnutia, uloží pokutu od 200 eur do 20 000 eur. Túto vyššiu sadzbu ustanovuje § 16e ods. 3 citovaného zákona. Samotná povinnosť umožniť bezhotovostnú platbu je zakotvená v § 8 ods. 4 tohto zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza peňažnú pokutu pri prvom zistení namiesto poučenia bez pokuty a uvádza úplne nesprávne sumy pokút aj nesprávny právny predpis."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"V pondelok 9. marca 2026 o 14:00 sa reštaurácii pokazí pokladničný program on-line registračnej pokladnice. Dokedy musí predávajúci obnoviť prevádzku pokladnice eKasa a čo robí medzitým?","otazka_volna":"V pondelok popoludní nám odišla kasa. Dokedy to musím dať do poriadku a ako medzitým účtujem?","spravna_odpoved":"Prevádzku pokladnice eKasa musí obnoviť najneskôr do 96 hodín od konca dňa, v ktorom došlo k poruche — teda do 13. marca 2026 do 24:00 — alebo musí začať používať inú pokladnicu eKasa. Počas prerušenia prevádzky je povinný vyhotovovať paragóny v dvoch vyhotoveniach, originál bez zbytočného odkladu odovzdať kupujúcemu a kópiu si ponechať. Výpadok internetového signálu sa za poruchu nepovažuje.","ustanovenie":"§ 11 ods. 1 a 4 zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb","citat":"predávajúci je povinný obnoviť prevádzku tejto pokladnice eKasa najneskôr do 96 hodín od konca dňa, v ktorom došlo k poruche, alebo začať používať inú pokladnicu eKasa; za poruchu sa nepovažuje výpadok internetového signálu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2025/384/","my":{"odpoved":"Na základe nového zákona o evidencii tržieb, ktorý je účinný od 1. januára 2026, musí reštaurácia obnoviť prevádzku pokazenej pokladnice eKasa **najneskôr do piatka, 13. marca 2026, 24:00 hod.** Počas poruchy je povinná evidovať tržby vydávaním paragónov.\n\nTu je podrobný postup a lehoty, ktoré musíte dodržať:\n\n### 1. Lehota na obnovenie prevádzky (opravu alebo výmenu)\n\nPodľa zákona máte povinnosť obnoviť prevádzku pokazenej pokladnice eKasa (alebo začať používať inú, náhradnú) **najneskôr do 96 hodín od konca dňa, v ktorom došlo k poruche** [Zákon č. 384/2025 Z. z., § 11, ods. 4].\n\n*   **Deň poruchy:** Pondelok, 9. marec 2026.\n*   **Koniec dňa poruchy:** Pondelok, 9. marec 2026, 24:00 hod.\n*   **Plynutie lehoty 96 hodín (4 dni):** od utorka 10. marca 2026, 00:00 hod.\n*   **Koniec lehoty:** Piatok, 13. marec 2026, 24:00 hod.\n\n### 2. Čo robiť medzitým (počas poruchy)\n\nPočas celej doby, kým je pokladnica nefunkčná, ste **povinní vyhotovovať paragóny** [Zákon č. 384/2025 Z. z., § 11, ods. 1].\n\n*   Paragón sa vyhotovuje v dvoch kópiách.\n*   Originál odovzdáte bez zbytočného odkladu zákazníkovi.\n*   Kópiu si ponechávate pre svoju evidenciu.\n\n**Dôležité:** Za poruchu sa podľa zákona nepovažuje výpadok internetového signálu na strane predávajúceho. Váš prípad (porucha pokladničného programu) je však riadnou poruchou, pri ktorej sa tento postup uplatňuje.\n\n### 3. Oznamovacia povinnosť\n\nZároveň ste povinní **oznámiť dátum a čas vzniku poruchy** prostredníctvom vašej eKasa zóny na portáli Finančnej správy. Lehota na toto oznámenie je rovnaká ako na opravu – **najneskôr do 96 hodín od konca dňa, v ktorom došlo k poruche**, teda tiež do piatka, 13. marca 2026, 24:00 hod. [Zákon č. 384/2025 Z. z., § 11, ods. 4].\n\n### 4. Povinnosť po obnovení prevádzky\n\nKeď pokladnicu opravíte alebo vymeníte, musíte údaje zo všetkých paragónov, ktoré ste počas poruchy vydali, dodatočne zaevidovať v opravenej pokladnici eKasa. Lehota na toto zaevidovanie je **do desiatich dní po obnovení prevádzky pokladnice** [Zákon č. 384/2025 Z. z., § 11, ods. 3].\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nIhneď po zistení poruchy začnite vydávať paragóny a čo najskôr (ideálne hneď v pondelok) nahláste poruchu cez eKasa zónu, aby ste na to nezabudli. Súbežne kontaktujte servisnú organizáciu, aby ste stihli 96-hodinovú lehotu na opravu. Po oprave si starostlivo postrážte 10-dňovú lehotu na zaevidovanie všetkých vydaných paragónov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza lehotu do 13. marca 2026 do 24:00 hod. (96 hodín od konca dňa poruchy) aj povinnosť vyhotovovať paragóny v dvoch vyhotoveniach v súlade so zákonom."},"google":{"odpoved":"V prípade poruchy on-line registračnej pokladnice musíte jej prevádzku obnoviť najneskôr do 96 hodín od konca dňa, v ktorom k poruche došlo, alebo začať používať inú pokladnicu eKasa. Počas tejto doby ste povinný vyhotovovať paragóny v dvoch vyhotoveniach, pričom originál odovzdáte kupujúcemu a kópiu si ponecháte. Údaje z týchto paragónov musíte zaevidovať v opravenej pokladnici do desiatich dní po obnovení jej prevádzky. Tento postup upravuje § 11 zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza lehotu do 96 hodín od konca dňa poruchy aj povinnosť vyhotovovať paragóny v dvoch vyhotoveniach, pričom neuvedenie konkrétneho dátumu (13. marca 2026) predstavuje len chýbajúci medzikrok výpočtu."},"bez":{"odpoved":"Predávajúci musí obnoviť prevádzku pokladnice bez zbytočného odkladu. Ak to nestihne do 48 hodín od vzniku poruchy, teda do stredy 11. marca 2026 do 14:00, je povinný poruchu oznámiť ktorémukoľvek daňovému úradu. Počas poruchy je podnikateľ povinný vyhotovovať náhradné doklady, tzv. paragóny. Údaje z týchto paragónov musí zaevidovať do systému eKasa najneskôr do 10. dňa nasledujúceho mesiaca, teda do 10. apríla 2026. Tento postup upravuje § 10 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu 48 hodín a odkazuje na nesprávny, zastaraný právny predpis namiesto lehoty do 96 hodín od konca dňa vzniku poruchy podľa zákona č. 384/2025 Z. z."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Predávajúci počas poruchy pokladnice eKasa vystavil zákazníkom 40 paragónov. Prevádzku pokladnice obnovil 13. marca 2026. Dokedy musí údaje z paragónov zaevidovať a v ktorej pokladnici?","otazka_volna":"Napísali sme kopu ručných paragónov, kým bola kasa mimo. Kedy to musím naklepať do systému?","spravna_odpoved":"Údaje zo všetkých vyhotovených paragónov musí zaevidovať do desiatich dní po obnovení prevádzky pokladnice, teda najneskôr 23. marca 2026, a to v tej pokladnici eKasa, ktorej prevádzka bola prerušená.","ustanovenie":"§ 11 ods. 3 zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb","citat":"Údaje z vyhotovených paragónov je predávajúci povinný zaevidovať v pokladnici eKasa, ktorej prevádzka bola z dôvodu podľa odseku 1 prerušená, do desiatich dní po obnovení prevádzky pokladnice eKasa.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2025/384/","my":{"odpoved":"**Údaje z paragónov musíte zaevidovať najneskôr do 23. marca 2026.** Evidenciu je potrebné vykonať v tej istej pokladnici eKasa, ktorá mala poruchu a ktorej prevádzka bola obnovená.\n\nPodľa platnej legislatívy pre rok 2026 je lehota na zaevidovanie údajov z paragónov vystavených počas poruchy stanovená na **10 dní po obnovení prevádzky** pokladnice. Keďže prevádzka bola obnovená 13. marca 2026, desaťdňová lehota uplynie 23. marca 2026.\n\n### Podrobný rozpis a legislatívny rámec\n\n1.  **Lehota na zaevidovanie:**\n    *   Podľa nového zákona o evidencii tržieb, účinného od 1. januára 2026, je predávajúci povinný zaevidovať údaje z vyhotovených paragónov v pokladnici eKasa, ktorej prevádzka bola prerušená, **do desiatich dní po obnovení jej prevádzky** [Komentár k § 11 zákona č. 384/2025 Z. z.].\n    *   **Výpočet:**\n        *   Deň obnovenia prevádzky: 13. marec 2026 (piatok)\n        *   Koniec lehoty (10 dní po): **23. marec 2026** (pondelok)\n\n2.  **Miesto zaevidovania:**\n    *   Údaje sa musia zaevidovať v tej istej pokladnici eKasa, ktorá bola pokazená a ktorej kód je uvedený na vystavených paragónoch [Zákon č. 289/2008 Z. z., § 10 ods. 6 – princíp prenesený aj do nového zákona].\n\n**Upozornenie na zmenu legislatívy:**\nJe dôležité upozorniť, že do 31. decembra 2025 platil starší zákon (č. 289/2008 Z. z.), ktorý stanovoval podstatne dlhšiu lehotu: do desiatich kalendárnych dní *po uplynutí mesiaca*, v ktorom bola prevádzka obnovená. Pre poruchy v roku 2026 sa však už uplatňuje nová, kratšia lehota podľa zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, pričom správne uvádza lehotu do 23. marca 2026 (10 dní od obnovenia) aj povinnosť zaevidovať údaje v pôvodnej pokladnici eKasa."},"google":{"odpoved":"Údaje z paragónov musíte zaevidovať najneskôr do 10. apríla 2026. Lehota je do desiatich kalendárnych dní po uplynutí mesiaca, v ktorom bola prevádzka pokladnice obnovená, teda po skončení marca 2026. Evidenciu ste povinný vykonať v tej pokladnici eKasa, ktorej prevádzka bola prerušená. Túto povinnosť ukladá § 10 ods. 5 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu (do 10. apríla 2026 namiesto do 23. marca 2026) a nesprávne právne pravidlo počítania lehoty po skončení mesiaca."},"bez":{"odpoved":"Údaje z paragónov musí predávajúci zaevidovať najneskôr do 10. apríla 2026. Lehota je stanovená do desiatich kalendárnych dní nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola prevádzka pokladnice obnovená. Zaevidovanie vykoná v pokladnici, ktorej prevádzku obnovil, alebo v ktorejkoľvek náhradnej pokladnici eKasa. Táto povinnosť vyplýva z § 8 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu (10. apríl 2026 namiesto 23. marca 2026), nesprávne pravidlo počítania lehoty a nesprávne povoľuje zaevidovanie údajov v náhradnej pokladnici."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Odberateľ príde v roku 2026 do predajne zaplatiť v hotovosti faktúru vystavenú na 2 400 € s DPH. Predávajúci mu vytlačí pokladničný doklad z pokladnice eKasa. Aké údaje takýto doklad obsahovať musí a aké naopak obsahovať nesmie?","otazka_volna":"Zákazník mi príde zaplatiť faktúru v hotovosti. Idem to cez kasu — a čo všetko má byť na tom bločku?","spravna_odpoved":"Musí obsahovať číslo faktúry a základné identifikačné a kontrolné údaje, t. j. údaje podľa § 8 ods. 1 písm. a) až e), g) až j) a p) a q) — kód pokladnice eKasa, DIČ alebo IČ DPH, obchodné meno a sídlo (miesto podnikania) a predajné miesto, identifikátor dokladu, QR kód, overovací kód predávajúceho, číslo dokladu, dátum a čas vyhotovenia, zaokrúhlenie ceny a celkovú sumu platenej ceny. Naopak nesmie obsahovať údaje podľa písmen k) až o), teda označenie tovaru alebo služby a množstvo/rozsah, cenu tovaru alebo služby, základ DPH, sadzbu DPH a výšku DPH.","ustanovenie":"§ 8 ods. 2 zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb","citat":"Pokladničný doklad vyhotovený pokladnicou eKasa, ak ide o úhradu faktúry alebo jej časti, obsahuje najmenej údaje podľa odseku 1 písm. a) až e), g) až j) a p) a q) a číslo faktúry; pokladničný doklad nesmie obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. k) až o).","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2025/384/","my":{"odpoved":"Áno, pri úhrade faktúry v hotovosti v roku 2026 musí predávajúci zaevidovať prijatú tržbu v pokladnici eKasa a odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad. Tento doklad má špecifické náležitosti, ktoré sa líšia od bežného dokladu za nákup tovaru.\n\nKľúčové je, že od 1. januára 2026 platí nový zákon č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb, ktorý nahradil starší zákon č. 289/2008 Z. z. Náležitosti dokladu sa riadia týmto novým predpisom.\n\nPokladničný doklad z eKasy o úhrade faktúry musí obsahovať presne definované údaje a zároveň niektoré údaje, typické pre bežný nákup, obsahovať nesmie.\n\n### Povinné údaje na doklade\n\nPodľa nového zákona o evidencii tržieb musí doklad o úhrade faktúry obsahovať najmä tieto údaje:\n\n*   **Identifikačné údaje predávajúceho:** Obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, predajné miesto (ak je odlišné).\n*   **Daňové identifikátory:** IČO, DIČ a IČ DPH (ak je platiteľom DPH).\n*   **Údaje z eKasy:** Kód pokladnice eKasa, poradové číslo dokladu, unikátny identifikátor dokladu (UID) a čitateľný QR kód.\n*   **Dátum a čas:** Presný dátum a čas vyhotovenia dokladu.\n*   **Celková suma úhrady:** Suma prijatej hotovosti (v tomto prípade 2 400 €).\n*   **Číslo faktúry:** Povinný údaj, ktorý jednoznačne spája platbu s uhrádzanou faktúrou.\n\n### Údaje, ktoré doklad nesmie obsahovať\n\nPri doklade o úhrade faktúry je kľúčové, že **nesmie obsahovať údaje o DPH**, pretože daňová povinnosť vznikla už dodaním tovaru/služby a je vykázaná na pôvodnej faktúre. Doklad z eKasy je v tomto prípade len potvrdením o úhrade, nie daňovým dokladom.\n\nKonkrétne, doklad o úhrade faktúry **nesmie obsahovať**:\n\n*   Rozpis základu dane.\n*   Sadzbu DPH.\n*   Výšku DPH.\n*   Označenie a množstvo tovaru alebo služby (keďže tie sú na faktúre).\n\n[Zákon č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb]\n\n---\n\n**Zhrnutie a praktický dôsledok:**\n\nDoklad z eKasy pri úhrade faktúry slúži ako potvrdenie o finančnej transakcii, nie ako daňový doklad k DPH. Všetky daňové náležitosti sú uvedené na faktúre, ktorú odberateľ uhrádza. Pokladničný doklad len potvrdzuje, že záväzok z tejto faktúry bol uhradený v hotovosti.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nUistite sa, že vaša pokladnica eKasa je správne nastavená a pri evidencii platby faktúry používate funkciu \"Úhrada faktúry\". Týmto spôsobom softvér automaticky vygeneruje doklad so správnymi náležitosťami – teda uvedie číslo faktúry a naopak, vynechá rozpis DPH, čím predídete prípadným nezrovnalostiam pri daňovej kontrole.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s novým zákonom č. 384/2025 Z. z. uvádza povinné náležitosti (identifikácia, eKasa údaje, číslo faktúry, celková suma) aj údaje, ktoré doklad nesmie obsahovať (rozpis DPH a označenie tovaru/služby)."},"google":{"odpoved":"Pokladničný doklad z eKasy pri úhrade faktúry musí obsahovať základné údaje ako kód pokladnice, IČ DPH alebo DIČ predávajúceho, poradové číslo, dátum a čas, celkovú sumu, unikátny identifikátor dokladu a čitateľný QR kód. Keďže ide o úhradu faktúry, doklad musí povinne obsahovať aj číslo tejto faktúry. Podnikateľ nesmie kupujúcemu odovzdať iný doklad o prijatí tržby z pokladnice eKasa, napríklad kópiu pokladničného dokladu. Zároveň je zakázané vydať doklad označený ako \"neplatný\", \"informatívny\" alebo \"priebežný\" a na jeho základe prijať tržbu. Tieto náležitosti a zákazy upravuje § 8 zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď vôbec neuvádza, aké údaje pokladničný doklad nesmie obsahovať (údaje o tovare/službe a DPH podľa § 8 ods. 1 písm. k až o), na čo sa otázka výslovne pýtala, a namiesto toho uvádza všeobecné zákazy o neplatných dokladoch."},"bez":{"odpoved":"Pokladničný doklad musí obsahovať najmä kód pokladnice e-kasa klient, identifikačné údaje predávajúceho (IČ DPH), poradové číslo, dátum a čas, jedinečný identifikátor dokladu (UID) a QR kód. Keďže ide o úhradu faktúry, ako označenie tovaru sa uvedie napríklad „úhrada faktúry“ a jej číslo, spolu s celkovou uhradenou sumou a rozpisom DPH. Doklad naopak nesmie obsahovať identifikačné údaje odberateľa, keďže zákon ich pre tento typ dokladu nevyžaduje. Všetky povinné náležitosti sú definované v § 8 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je vecne nesprávna, pretože tvrdí, že doklad obsahuje rozpis DPH a označenie tovaru, hoci zákon tieto údaje pri úhrade faktúry výslovne zakazuje uvádzať, a navyše sa odvoláva na neaktuálny právny predpis."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"S. r. o. má v obci prenajatú prevádzku a od 1. septembra 2026 v nej podniká. Obec vo všeobecne záväznom nariadení vôbec neustanovila sadzbu miestneho poplatku za komunálne odpady. Akú sadzbu obec použije a dokedy je firma povinná ohlásiť vznik poplatkovej povinnosti?","otazka_volna":"Otvorili sme novú prevádzku, obec nemá vo vyhláške žiadnu sadzbu za smeti. Podľa čoho mi to vyrubia a kedy sa mám prihlásiť?","spravna_odpoved":"Ak obec neustanoví sadzbu poplatku vo všeobecne záväznom nariadení, uplatní sa dolná hodnota paušálnej sadzby, teda 0,02 € za osobu a kalendárny deň (rozpätie paušálnej sadzby je 0,02 € až 0,2 €). Vznik poplatkovej povinnosti je firma ako poplatník povinná ohlásiť obci do 30 dní odo dňa vzniku poplatkovej povinnosti a uviesť pritom identifikačné údaje a údaje rozhodujúce na určenie poplatku.","ustanovenie":"§ 78 ods. 1 písm. a) a ods. 3 a § 80 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.","citat":"Ak obec neustanoví všeobecne záväzným nariadením sadzbu poplatku podľa odseku 1 alebo sadzbu preddavku na poplatok podľa odseku 2, uplatní sa dolná hodnota sadzby poplatku podľa odseku 1 písm. a).","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/","my":{"odpoved":"Áno, aj keď obec nestanovila sadzbu poplatku vo svojom všeobecne záväznom nariadení (VZN), vaša spoločnosť je povinná poplatok platiť. Zákon v takom prípade určuje náhradný postup.\n\nSpoločnosť je povinná ohlásiť vznik poplatkovej povinnosti **do 1. októbra 2026**. Obec pri vyrubení poplatku použije sadzbu **0,02 €** za osobu a kalendárny deň, čo je dolná hranica zákonného rozpätia.\n\n---\n\n### Podrobný rozbor\n\n#### 1. Sadzba poplatku pri chýbajúcom VZN\n\nAk obec vo svojom VZN neustanoví sadzbu miestneho poplatku za komunálne odpady, neznamená to, že poplatok sa nevyberá. V takom prípade je obec povinná použiť dolnú hranicu sadzby, ktorú stanovuje zákon.\n\n*   **Použitá sadzba:** **0,02 €** za osobu a kalendárny deň.\n*   **Právny základ:** Toto pravidlo vyplýva z kombinácie § 78 ods. 1 písm. a) a § 78 ods. 3 Zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku. Zákon stanovuje rozpätie pre paušálnu sadzbu a ak obec neurčí vlastnú, použije sa zákonné minimum [Miestny poplatok za odpad — sadzba neustanovená vo VZN].\n\nObec vám teda vyrubí poplatok rozhodnutím, pričom bude vychádzať z tejto minimálnej zákonnej sadzby a údajov, ktoré jej poskytnete v ohlásení.\n\n#### 2. Lehota na ohlásenie vzniku poplatkovej povinnosti\n\nAko poplatník ste povinní obci aktívne oznámiť, že vám vznikla poplatková povinnosť.\n\n*   **Lehota:** **30 kalendárnych dní** odo dňa vzniku poplatkovej povinnosti [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 80, ods. 1].\n*   **Vznik povinnosti vo vašom prípade:** 1. september 2026.\n*   **Výpočet lehoty:** Lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po vzniku povinnosti, teda 2. septembra 2026. Koniec 30-dňovej lehoty pripadá na **1. októbra 2026**.\n*   **Overenie termínu:** Dátum 1. október 2026 je streda, teda bežný pracovný deň. Lehota sa neposúva.\n\nV ohlásení je potrebné uviesť identifikačné údaje spoločnosti (názov, sídlo, IČO) a ďalšie údaje rozhodujúce pre určenie poplatku (napr. počet zamestnancov alebo iný ukazovateľ podľa § 77 zákona, ktorý obec používa na výpočet).\n\n#### Čo bude nasledovať\n\n1.  Po podaní ohlásenia vám obec vyrubí pomernú časť poplatku za zdaňovacie obdobie 2026, konkrétne za obdobie od 1. septembra do 31. decembra 2026 [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 81, ods. 2].\n2.  Poplatok bude splatný do 15 dní odo dňa, kedy rozhodnutie o vyrubení poplatku nadobudne právoplatnosť [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 81, ods. 1].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sadzbu 0,02 € za osobu a kalendárny deň, 30-dňovú lehotu na ohlásenie s konkrétnym dátumom 1. októbra 2026 a správne právne odôvodnenie."},"google":{"odpoved":"Ak obec vo všeobecne záväznom nariadení neustanovila sadzbu poplatku, použije najnižšiu sadzbu podľa zákona, čo je napríklad 0,0033 eura za liter komunálnych odpadov. Táto povinnosť vyplýva z § 79 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady. Spoločnosť je povinná ohlásiť vznik poplatkovej povinnosti do 30 dní odo dňa, kedy začala prevádzku užívať. Keďže podniká od 1. septembra 2026, lehota na ohlásenie uplynie 1. októbra 2026. Oznamovacia povinnosť je ustanovená v § 80 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza dolnú sadzbu poplatku (0,0033 eura za liter namiesto paušálnej sadzby 0,02 eura za osobu a kalendárny deň) a odvoláva sa na nesprávne ustanovenie zákona."},"bez":{"odpoved":"Ak obec neurčila sadzbu poplatku pre aktuálne zdaňovacie obdobie, použije sa sadzba platná v predchádzajúcom zdaňovacom období, teda v roku 2025. Spoločnosť je povinná ohlásiť vznik poplatkovej povinnosti do 30 dní odo dňa jej vzniku. Keďže povinnosť vznikla 1. septembra 2026, lehota na ohlásenie uplynie 1. októbra 2026. Použitie sadzby z predchádzajúceho obdobia vyplýva z § 79 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku. Lehotu na ohlásenie ustanovuje § 80 ods. 1 citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že sa použije sadzba z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia, pričom podľa zákona sa má uplatniť dolná hodnota paušálnej sadzby 0,02 € za osobu a kalendárny deň."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Živnostník má v obci trvalý pobyt a zároveň má na adrese svojho trvalého pobytu zapísané miesto podnikania. Prevádzkareň v obci zriadenú nemá. Obec mu vyrubila miestny poplatok za komunálne odpady dvakrát — raz za trvalý pobyt a raz ako podnikateľovi. Je to správne?","otazka_volna":"Bývam a zároveň mám firmu napísanú na tej istej adrese, prevádzku nikde nemám. Obec mi napálila poplatok za smeti dvakrát. Môžu?","spravna_odpoved":"Nie, nie je to správne. Ak má fyzická osoba v obci trvalý pobyt (alebo prechodný pobyt) a súčasne je fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie, ktorej miestom podnikania je miesto jej trvalého alebo prechodného pobytu, a v tomto mieste nemá zriadenú prevádzkareň, je poplatníkom len raz a poplatok platí iba raz — z dôvodu trvalého (prechodného) pobytu. Druhé vyrubenie ako podnikateľovi je v rozpore so zákonom.","ustanovenie":"§ 77 ods. 3 tretia veta zákona č. 582/2004 Z. z.","citat":"Ak má osoba podľa odseku 2 písm. a) v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a súčasne je podľa odseku 2 písm. c) fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie a miestom podnikania je miesto jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a v tomto mieste nemá zriadenú prevádzkareň, poplatníkom je len raz a poplatok platí iba raz z dôvodu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/","my":{"odpoved":"**Nie, takýto postup obce nie je správny.** Živnostník v tomto prípade platí poplatok za komunálne odpady iba raz, a to ako fyzická osoba z titulu trvalého pobytu.\n\nPodľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku platí, že ak má fyzická osoba v obci trvalý pobyt a súčasne je na tej istej adrese aj miesto jej podnikania (bez zriadenej prevádzkarne), je poplatníkom len raz a poplatok platí iba raz z dôvodu trvalého pobytu [Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, § 77 ods. 3].\n\n### Zhrnutie podmienok pre platenie jedného poplatku\n\nAby ste platili poplatok len raz, musíte spĺňať všetky nasledujúce podmienky:\n*   Ste fyzická osoba – podnikateľ (živnostník).\n*   Máte v danej obci trvalý alebo prechodný pobyt.\n*   Miesto vášho podnikania je zapísané na tej istej adrese ako váš trvalý (alebo prechodný) pobyt.\n*   V mieste podnikania (ani inde v obci) nemáte zriadenú samostatnú prevádzkareň.\n\nKeďže spĺňate tieto podmienky, obec vám nemala vyrubiť poplatok dvakrát.\n\n### Ako postupovať?\n\nProti rozhodnutiu o vyrubení poplatku môžete podať **odvolanie**, a to **do 30 dní** odo dňa jeho doručenia [Zákon č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok), § 72 ods. 3]. V odvolaní uveďte, že v súlade s § 77 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. máte povinnosť platiť poplatok len raz, keďže vaše miesto podnikania je na adrese trvalého pobytu a nemáte zriadenú prevádzkareň.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:** Pred podaním formálneho odvolania zvážte kontaktovať príslušný odbor miestnych daní a poplatkov na obecnom/mestskom úrade. Je možné, že ide o administratívnu chybu, ktorú vedia opraviť aj jednoduchším spôsobom na základe vášho upozornenia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou a § 77 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. konštatuje, že postup obce nie je správny a živnostník platí poplatok len raz z dôvodu trvalého pobytu."},"google":{"odpoved":"Nie, postup obce nie je správny. V takomto prípade platí živnostník poplatok za komunálne odpady iba raz, a to ako fyzická osoba z titulu trvalého pobytu. Dvojité vyrubenie poplatku je neprípustné, pretože miesto podnikania je zhodné s trvalým pobytom a v nehnuteľnosti nie je zriadená prevádzkareň, kde by reálne dochádzalo k podnikateľskej činnosti a produkcii odpadu z nej. Tento princíp zamedzenia dvojitého platenia vyplýva z logiky zákona. Uvedené upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom č. 582/2004 Z. z. uvádza, že postup obce nie je správny a živnostník platí poplatok iba raz z dôvodu trvalého pobytu, keďže na mieste nemá zriadenú prevádzkareň."},"bez":{"odpoved":"Nie, postup obce nie je správny.\n\nFyzická osoba s trvalým pobytom, ktorá má na tej istej adrese aj miesto podnikania, platí poplatok za komunálny odpad iba raz ako fyzická osoba. Toto pravidlo ustanovuje § 77 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Výnimka by platila, ak by všeobecne záväzné nariadenie (VZN) obce explicitne určovalo iný postup. Živnostník by sa mal voči duplicitnému vyrubeniu poplatku odvolať s odkazom na uvedené zákonné ustanovenie.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď obsahuje nesprávne právne pravidlo, keďže VZN obce nemôže prelomiť kogentné zákonné ustanovenie a určiť iný postup."}},{"oblast":"novinky-2025-2026","otazka":"Malá s. r. o. nie je a nikdy nebola platiteľom DPH a od platiteľov DPH len nakupuje. Vzniknú jej od 1. januára 2027 v súvislosti s povinnou elektronickou fakturáciou nejaké povinnosti, alebo sa jej to netýka?","otazka_volna":"Nie som platiteľ DPH, len nakupujem od platiteľov. Tá elektronická fakturácia sa ma vôbec netýka, však?","spravna_odpoved":"Týka sa jej. Od 1. januára 2027 je platiteľ DPH povinný pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku zdaniteľnej osobe so sídlom v tuzemsku vyhotoviť elektronickú faktúru (s výnimkami pre plnenia oslobodené podľa § 28 až 43 a 47 a pre zjednodušené faktúry). Zákon zároveň ukladá, že každá osoba, ktorej je takýto tovar alebo služba dodaná, je povinná zabezpečiť, aby vedela prijať elektronickú faktúru zaslanú doručovacou službou — a to bez ohľadu na to, či je platiteľom DPH. Povinnosť vyhotovovať elektronické faktúry sa jej teda netýka, povinnosť byť schopná ich prijímať áno.","ustanovenie":"§ 71 ods. 5 a § 85o ods. 2 a 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení zákona č. 385/2025 Z. z. (účinnosť od 1. 1. 2027)","citat":"Každá osoba, ktorej je v tuzemsku dodaný tovar alebo služba, pri ktorej je zdaniteľná osoba povinná vyhotoviť elektronickú faktúru podľa tohto zákona, je povinná zabezpečiť, aby mohla prijať elektronickú faktúru zaslanú doručovacou službou.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20270101","my":{"odpoved":"Áno, aj vašej spoločnosti ako neplatiteľovi DPH **vznikne od 1. januára 2027 nová povinnosť** v súvislosti s elektronickou fakturáciou. Vaša povinnosť sa však bude týkať výlučne **prijímania faktúr**, nie ich vystavovania.\n\nStručne povedané, aj keď vaša s.r.o. nebude musieť e-faktúry vystavovať, bude musieť byť technicky pripravená ich prijímať od svojich dodávateľov, ktorí sú platiteľmi DPH.\n\n### Podrobný rozpis povinností pre vašu s.r.o. od 1. 1. 2027\n\n**1. Povinnosť prijímať elektronické faktúry (e-faktúry)**\n\nHlavná zmena pre vás spočíva v tom, že vaši dodávatelia (platitelia DPH) vám už nebudú posielať faktúry ako PDF prílohu v e-maile, ale prostredníctvom špeciálneho štátom certifikovaného systému (tzv. doručovacia služba, napr. cez sieť Peppol).\n\n*   **Zákonná povinnosť:** Povinnosť vedieť prijímať elektronické faktúry sa vzťahuje na každého odberateľa, ktorým je zdaniteľná osoba (aj neplatiteľ DPH) alebo právnická osoba so sídlom v tuzemsku [Dôvodová správa k zákonu č. 385/2025 Z. z.].\n*   **Čo to znamená v praxi:** Budete musieť zabezpečiť, aby vaša spoločnosť mala prístup k riešeniu, ktoré dokáže tieto štruktúrované e-faktúry prijať a spracovať. Môže to byť:\n    *   Funkcia vo vašom účtovnom softvéri.\n    *   Samostatný portál alebo aplikácia na príjem e-faktúr.\n    *   Služba, ktorú vám poskytne vaša účtovná kancelária.\n\n**2. Vystavovanie faktúr (Vás sa netýka)**\n\nPovinnosť vystavovať a zasielať faktúry výlučne v elektronickej forme (e-faktúry) sa od 1. januára 2027 vzťahuje len na **platiteľov DPH** pri tuzemských dodaniach iným firmám (B2B) a verejnej správe (B2G) [Povinná elektronická fakturácia (eFaktúra) od 2027].\n\n*   Keďže vaša s.r.o. nie je platiteľom DPH, **táto povinnosť sa na vás nevzťahuje**. Svojim odberateľom môžete naďalej vystavovať faktúry v doterajšej podobe (napr. ako PDF).\n\n### Prehľad povinností pre vašu s.r.o. (neplatiteľ DPH) od 1. 1. 2027\n\n| Činnosť | Vaša povinnosť | Vysvetlenie |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Vystavovanie faktúr** | **ŽIADNA ZMENA** | Keďže nie ste platiteľom DPH, naďalej môžete vystavovať faktúry ako doteraz (napr. v PDF). |\n| **Prijímanie faktúr** | **NOVÁ POVINNOSŤ** | Musíte byť technicky schopní prijať e-faktúru od dodávateľa (platiteľa DPH) cez certifikovaný systém. |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nHoci sa vás povinné vystavovanie e-faktúr netýka, nepodceňte prípravu na ich prijímanie. Odporúčam vám už v priebehu roka 2026 aktívne zistiť u vášho účtovníka alebo dodávateľa účtovného softvéru, aké riešenie na príjem e-faktúr pre vás pripravujú. Včasná príprava vám ušetrí komplikácie na začiatku roka 2027, keď vám dodávatelia začnú posielať faktúry novým spôsobom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že spoločnosti vznikne od 1. 1. 2027 povinnosť zabezpečiť príjem elektronických faktúr, zatiaľ čo povinnosť vystavovať ich sa na ňu nevzťahuje."},"google":{"odpoved":"Áno, aj vašej spoločnosti vznikne od 1. januára 2027 nová povinnosť v súvislosti s elektronickou fakturáciou. Hoci ako neplatiteľ DPH nebudete musieť elektronické faktúry (e-faktúry) vystavovať, budete ich musieť vedieť prijímať. Táto povinnosť vyplýva z toho, že vaši dodávatelia, platitelia DPH, vám budú od tohto dátumu povinne zasielať faktúry v štruktúrovanom elektronickom formáte.\n\nSpoločnosť si teda bude musieť technicky zabezpečiť príjem týchto faktúr, napríklad registráciou u certifikovaného poskytovateľa doručovacej služby. Táto povinnosť sa vzťahuje na všetky zdaniteľné osoby a právnické osoby podľa novely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (najmä prechodné ustanovenie § 85o).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že spoločnosti ako neplatiteľovi DPH vznikne povinnosť zabezpečiť technický príjem elektronických faktúr, hoci ich vystavovať nemusí."},"bez":{"odpoved":"Áno, aj tejto spoločnosti vzniknú nové povinnosti, ale len v pozícii dodávateľa. Pri prijímaní faktúr od svojich dodávateľov jej žiadne nové povinnosti nevznikajú. Ak však bude táto s. r. o. sama vystavovať faktúry iným podnikateľom (B2B transakcie), bude musieť od 1. januára 2027 zasielať údaje z týchto faktúr do informačného systému elektronickej fakturácie (IS EFA). Táto povinnosť sa vzťahuje na všetkých podnikateľov bez ohľadu na to, či sú platiteľmi DPH. Povinnosť vyplýva z novely Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza priamy opak reality, keďže tvrdí, že povinnosti vzniknú len pri vystavovaní faktúr a pri prijímaní žiadne nevznikajú, hoci podľa zákona o DPH je neplatiteľ povinný zabezpečiť prijímanie elektronických faktúr a povinnosť vyhotovovať ich nemá."}},{"oblast":"sprava-dani","otazka":"Daňový úrad poslal pani Kováčovej (fyzická osoba, nemá aktivovanú elektronickú schránku ani dohodu o elektronickom doručovaní) do vlastných rúk rozhodnutie o uložení pokuty. Doručovateľ ju v mieste doručenia nezastihol ani pri druhom pokuse, preto zásielku uložil na pošte v utorok 7. apríla 2026 a nechal jej oznámenie. Pani Kováčová si zásielku nikdy nevyzdvihla. Ktorý deň sa považuje za deň doručenia rozhodnutia a dokedy môže podať odvolanie?","otazka_volna":"Prišlo mi vraj nejaké rozhodnutie z daňového, ale ja som si to na pošte nikdy nevyzdvihol, lebo som o tom ani nevedel. Platí to vôbec? A odkedy mi beží tá lehota na odvolanie?","spravna_odpoved":"Dňom doručenia je 22. apríla 2026 – posledný, pätnásty deň lehoty od uloženia zásielky na pošte. Do plynutia lehoty sa deň uloženia nezapočítava (§ 27 ods. 2), takže lehota beží od 8. apríla a jej posledný deň je 22. apríl 2026 (streda, pracovný deň, neposúva sa). To, že sa pani Kováčová o uložení nedozvedela, je právne bezvýznamné – ide o fikciu doručenia. Odvolanie možno podať do 30 dní odo dňa doručenia, teda najneskôr v piatok 22. mája 2026.","ustanovenie":"§ 31 ods. 2, § 27 ods. 2 a § 72 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)","citat":"Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-31.odsek-2","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky a platnej legislatívy k 20. septembru 2026 vám poskytujem nasledujúce informácie:\n\nRozhodnutie sa považuje za doručené (tzv. fikcia doručenia) **v stredu 22. apríla 2026**. Lehota na podanie odvolania proti tomuto rozhodnutiu uplynie **v piatok 22. mája 2026**.\n\n---\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n#### 1. Deň doručenia (Fikcia doručenia)\n\nPri doručovaní písomností do vlastných rúk, ktoré si adresát neprevezme, sa uplatňuje inštitút fikcie doručenia.\n\n*   **Právny základ:** Postup upravuje § 31 ods. 2 Zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).\n*   **Pravidlo:** Ak si adresát (fyzická osoba) nevyzdvihne písomnosť uloženú na pošte do 15 kalendárnych dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia. To platí aj v prípade, ak sa adresát o uložení zásielky nedozvedel.\n*   **Výpočet:**\n    *   Dátum uloženia zásielky na pošte: utorok, 7. apríla 2026.\n    *   15-dňová úložná lehota začína plynúť nasledujúci deň, t. j. od 8. apríla 2026.\n    *   Posledný, 15. deň tejto lehoty pripadá na **stredu, 22. apríla 2026**.\n\nTento deň sa teda považuje za deň, kedy bolo rozhodnutie pani Kováčovej riadne doručené, hoci si ho fyzicky neprevzala.\n\n#### 2. Lehota na podanie odvolania\n\nLehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu správcu dane je stanovená zákonom a začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia rozhodnutia.\n\n*   **Právny základ:** Podľa § 72 ods. 3 daňového poriadku je lehota na podanie odvolania **30 dní** odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje.\n*   **Výpočet:**\n    *   Deň doručenia (fikciou): streda, 22. apríla 2026.\n    *   30-dňová lehota na odvolanie začína plynúť nasledujúci deň, t. j. od 23. apríla 2026.\n    *   Posledný deň lehoty na podanie odvolania pripadá na **piatok, 22. mája 2026**.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk pani Kováčová zmeškala lehotu na odvolanie zo závažných dôvodov, môže požiadať správcu dane o odpustenie zmeškania lehoty. Žiadosť musí podať do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania, a zároveň s ňou musí podať aj zmeškané odvolanie. Žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty však nemožno podať, ak od posledného dňa pôvodnej lehoty (v tomto prípade od 22. mája 2026) uplynul viac ako jeden rok.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s daňovým poriadkom určila deň doručenia fikciou na 22. apríla 2026 a posledný deň lehoty na podanie odvolania na 22. mája 2026."},"google":{"odpoved":"Za deň doručenia rozhodnutia sa považuje utorok 21. apríl 2026. Podľa fikcie doručenia sa písomnosť považuje za doručenú v posledný deň 15-dňovej lehoty na jej vyzdvihnutie na pošte, a to aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Toto pravidlo ustanovuje § 31 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok). Lehota na podanie odvolania je 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Posledným dňom na podanie odvolania je preto štvrtok 21. máj 2026, v súlade s § 72 ods. 3 Daňového poriadku.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne určila deň doručenia na 21. apríl namiesto 22. apríla 2026 a v dôsledku toho aj nesprávny posledný deň lehoty na odvolanie (21. máj namiesto 22. mája 2026), pretože nezohľadnila pravidlo o nezapočítavaní dňa uloženia do plynutia lehoty."},"bez":{"odpoved":"Rozhodnutie sa považuje za doručené dňom 22. apríla 2026, a to uplynutím 15-dňovej úložnej lehoty na pošte. Vyplýva to z fikcie doručenia podľa § 31 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok). Lehota na podanie odvolania je 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Pani Kováčová môže podať odvolanie najneskôr do 7. mája 2026. Túto lehotu ustanovuje § 74 ods. 1 Daňového poriadku.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza lehotu na podanie odvolania 15 dní namiesto zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty, v dôsledku čoho nesprávne určila aj konečný termín na odvolanie."}},{"oblast":"sprava-dani","otazka":"Pán Hrušovský je zamestnanec – nemá živnosť, nie je registrovaný pre daň z príjmov ako podnikateľ a nie je platiteľom DPH. Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2025 mu spracoval a na základe plnomocenstva podáva daňový poradca. Môže poradca toto priznanie odovzdať v papierovej forme na podateľni daňového úradu?","otazka_volna":"Robím priznanie klientovi, čo je len zamestnanec, nemá ani živnosť ani dépéhačku. Ja som daňový poradca. Môžem mu to podať normálne papierovo cez podateľňu, keď on sám elektronicky komunikovať nemusí?","spravna_odpoved":"Nie. Povinnosť doručovať podania elektronicky má daňový poradca za každý daňový subjekt, ktorý zastupuje pri správe daní – bez ohľadu na to, či sám klient do okruhu povinne komunikujúcich osôb podľa § 14 ods. 1 písm. a) patrí. Priznanie preto musí byť podané elektronicky a autorizované podľa § 13 ods. 5, v predpísanej štruktúrovanej forme cez portál finančnej správy. Prílohy k podaniu môže daňový poradca doručiť aj inak ako elektronickými prostriedkami (§ 14 ods. 2).","ustanovenie":"§ 14 ods. 1 písm. b) a ods. 2, § 13 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-14.odsek-1","my":{"odpoved":"**Nie, daňový poradca nemôže podať toto daňové priznanie v papierovej forme.** Je povinný ho podať výlučne elektronicky.\n\nPodľa Daňového poriadku je daňový poradca, ktorý zastupuje daňový subjekt pri správe daní, povinný doručovať podania finančnej správe elektronickými prostriedkami [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 14, ods. 1, písm. b)].\n\n### Podrobnejšie vysvetlenie\n\n1.  **Rozhodujúca je osoba zástupcu:** Povinnosť elektronickej komunikácie sa v tomto prípade neviaže na daňový subjekt (pána Hrušovského), ale na jeho zástupcu. Keďže zástupcom je daňový poradca, vzťahuje sa na neho zákonná povinnosť komunikovať s finančnou správou elektronicky.\n2.  **Status daňovníka je irelevantný:** Skutočnosť, že pán Hrušovský ako zamestnanec by sám mohol podať daňové priznanie v papierovej forme (pretože nie je platiteľom DPH ani podnikateľom registrovaným pre daň z príjmov), je v tomto prípade bezvýznamná. Udelením plnomocenstva daňovému poradcovi prechádza spôsob komunikácie na pravidlá platné pre poradcu.\n3.  **Následky podania v papierovej forme:** Ak by daňový poradca napriek tomu podal daňové priznanie v papierovej forme, správca dane by takéto podanie považoval za podanie s nedostatkami. Vyzval by ho na odstránenie nedostatku (t. j. na podanie elektronickou formou). Ak by poradca v stanovenej lehote priznanie elektronicky nepodal, považovalo by sa za nepodané [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 13, ods. 10].\n\nDaňový poradca teda musí daňové priznanie za pána Hrušovského podať cez portál Finančnej správy SR.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že daňový poradca nemôže podať priznanie v papierovej forme, pretože má ako zástupca zákonnú povinnosť komunikovať elektronicky."},"google":{"odpoved":"Nie, daňový poradca nemôže odovzdať toto daňové priznanie v papierovej forme. Ak daňový subjekt zastupuje daňový poradca, je povinný doručovať podania finančnej správe výlučne elektronicky. Táto povinnosť sa vzťahuje na poradcu bez ohľadu na status zastupovaného daňovníka. Vyplýva to z § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že daňový poradca nemôže podať priznanie papierovo, pretože je povinný doručovať podania elektronicky bez ohľadu na status zastupovaného daňovníka podľa § 14 ods. 1 písm. b) daňového poriadku."},"bez":{"odpoved":"Nie, daňový poradca nemôže odovzdať daňové priznanie v papierovej forme. Ako zástupca daňovníka je povinný doručovať podania finančnej správe výlučne elektronickými prostriedkami. Táto povinnosť sa na neho vzťahuje bez ohľadu na to, že samotný zamestnanec by mohol priznanie podať v papierovej forme, ak by ho podával sám. Daňové priznanie musí byť podané prostredníctvom portálu Finančnej správy. Ukladá mu to § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa odvoláva na nesprávne zákonné ustanovenie (§ 14 ods. 1 písm. d), ktoré sa vzťahuje len na zastupovanie subjektov povinných komunikovať elektronicky), pričom povinnosť daňového poradcu upravuje § 14 ods. 1 písm. b)."}},{"oblast":"sprava-dani","otazka":"Klient poslal daňovému úradu vo štvrtok 4. júna 2026 obyčajným e-mailom (bez kvalifikovaného elektronického podpisu, bez uznaného spôsobu autorizácie a bez dohody o elektronickom doručovaní) žiadosť o vrátenie daňového preplatku. Dokedy a akým spôsobom musí podanie doručiť ešte raz, aby nebolo neúčinné?","otazka_volna":"Poslal som na daňový úrad žiadosť len tak mailom, bez podpisu a bez eIDčka. Musím to ešte niekam nosiť, alebo to takto stačí?","spravna_odpoved":"Podanie musí doručiť ešte raz – buď v listinnej podobe, alebo elektronicky spôsobom podľa § 13 ods. 5 (autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo uznaným spôsobom autorizácie, resp. cez portál finančnej správy) – a to do piatich pracovných dní odo dňa odoslania e-mailu. Lehota beží od piatka 5. júna 2026, takže posledný deň je štvrtok 11. júna 2026. Ak to nestihne, podanie sa považuje za nedoručené.","ustanovenie":"§ 13 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"a to do piatich pracovných dní odo dňa odoslania podania v elektronickej podobe, inak sa považuje za nedoručené","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-13.odsek-6","my":{"odpoved":"Áno, aby sa podanie zaslané obyčajným e-mailom považovalo za platne doručené, klient ho musí doručiť správcovi dane znova, a to najneskôr do **piatich pracovných dní** od jeho pôvodného odoslania. V tomto prípade je posledným dňom lehoty **štvrtok, 11. júna 2026**.\n\nPodanie je potrebné opätovne doručiť jedným z nasledujúcich spôsobov:\n1.  **Elektronicky autorizovaným spôsobom** (napr. cez portál Finančnej správy s použitím kvalifikovaného elektronického podpisu - KEP, elektronického občianskeho preukazu - eID, alebo na základe dohody o elektronickom doručovaní).\n2.  **V listinnej podobe** (vytlačené a doručené osobne do podateľne daňového úradu alebo odoslané poštou).\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa Daňového poriadku sa podanie v elektronickej podobe, ktoré nebolo urobené predpísaným autorizovaným spôsobom, musí dodatočne potvrdiť do piatich pracovných dní, inak sa považuje za nedoručené [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 13, ods. 6].\n\n**Výpočet lehoty:**\n*   Pôvodné podanie bolo odoslané vo štvrtok, 4. júna 2026.\n*   Lehota začína plynúť nasledujúci pracovný deň, t. j. v piatok, 5. júna 2026.\n*   Päť pracovných dní plynie nasledovne:\n    1.  Piatok, 5. 6. 2026\n    2.  Pondelok, 8. 6. 2026\n    3.  Utorok, 9. 6. 2026\n    4.  Streda, 10. 6. 2026\n    5.  **Štvrtok, 11. 6. 2026** (posledný deň lehoty)\n\nAk klient v tejto lehote podanie riadne doručí, bude sa považovať za podané v deň pôvodného odoslania e-mailom, teda 4. júna 2026 [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 13, ods. 9]. Ak lehotu zmešká, správca dane bude na jeho pôvodný e-mail hľadieť, ako keby nebol nikdy doručený.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNajrýchlejším a najistejším spôsobom je opätovné podanie cez portál Finančnej správy. Klient tak získa okamžité potvrdenie o prijatí podania do elektronickej podateľne a nemusí sa spoliehať na doručovanie poštou.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza lehotu piatich pracovných dní s koncom vo štvrtok 11. júna 2026, ako aj požadované spôsoby doručenia (v listinnej podobe alebo autorizovane elektronicky)."},"google":{"odpoved":"Ak má byť podanie urobené elektronicky bez predpísanej formy účinné, musí byť doručené správcovi dane znova do piatich pracovných dní odo dňa jeho odoslania. Lehota na opätovné doručenie v tomto prípade uplynie vo štvrtok 11. júna 2026. Klient musí žiadosť doručiť buď v listinnej podobe, alebo opätovne elektronicky, avšak už autorizovaným spôsobom. Táto povinnosť vyplýva z § 13 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok). V opačnom prípade sa bude jeho pôvodné podanie považovať za nedoručené.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii a uvádza správnu lehotu, dátum 11. júna 2026, spôsoby opätovného doručenia aj následok nedoručenia."},"bez":{"odpoved":"Klient musí podanie doručiť najneskôr do štvrtka 11. júna 2026. Lehota na doručenie je päť pracovných dní odo dňa odoslania pôvodného podania e-mailom. Podanie musí doručiť buď v listinnej podobe (poštou alebo osobne), alebo opätovne elektronicky s použitím kvalifikovaného elektronického podpisu, uznaného spôsobu autorizácie alebo na základe dohody o elektronickom doručovaní. Ak lehotu zmešká, jeho pôvodné podanie sa považuje za nedoručené. Vyplýva to z § 13 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza lehotu do 11. júna 2026, spôsoby doplnenia podania aj následok jeho nedoručenia v súlade s referenciou."}},{"oblast":"sprava-dani","otazka":"Daňový úrad doručil s.r.o. v stredu 4. marca 2026 oznámenie o daňovej kontrole DPH s dňom začatia kontroly 16. marca 2026. Konateľ je v tom čase hospitalizovaný a firma nedokáže kontrolu v určený deň umožniť. Dokedy to musí oznámiť daňovému úradu a aký najneskorší deň začatia kontroly si môže dohodnúť?","otazka_volna":"Prišlo nám oznámenie o kontrole, ale konateľ je v nemocnici a nemá kto otvárať. Dá sa to nejako posunúť? A na kedy najviac?","spravna_odpoved":"Firma je povinná oznámiť túto skutočnosť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia, teda najneskôr vo štvrtok 12. marca 2026, a dohodnúť s ním nový termín začatia kontroly. Daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia – posledný možný deň začatia je teda pondelok 13. apríla 2026.","ustanovenie":"§ 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-46.odsek-1","my":{"odpoved":"Áno, spoločnosť môže požiadať o odklad začiatku daňovej kontroly. Musí však dodržať presne stanovené lehoty.\n\nFirma musí daňovému úradu oznámiť nemožnosť začať kontrolu najneskôr **do štvrtka 12. marca 2026**. Nový termín začatia kontroly si môže dohodnúť najneskôr na **pondelok 13. apríla 2026**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPostup v takomto prípade upravuje Daňový poriadok. Ak daňový subjekt nemôže z dôvodov na svojej strane umožniť začatie kontroly v stanovenom termíne, má nasledujúce povinnosti a možnosti [Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), § 46, ods. 1]:\n\n#### 1. Lehota na oznámenie (8 dní)\n\nSpoločnosť je povinná oznámiť správcovi dane, že kontrolu nemôže v určený deň začať, a to **do 8 dní od doručenia oznámenia** [Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), § 46, ods. 1].\n\n*   **Doručenie oznámenia:** streda, 4. marec 2026\n*   **Začiatok plynutia lehoty:** štvrtok, 5. marec 2026 (deň doručenia sa do lehoty nepočíta)\n*   **Koniec 8-dňovej lehoty:** **štvrtok, 12. marec 2026**\n\nDo tohto dňa (vrátane) musí byť oznámenie doručené daňovému úradu.\n\n#### 2. Najneskorší možný termín začatia kontroly (40 dní)\n\nZákon zároveň stanovuje, že nový dohodnutý termín začatia kontroly **nesmie byť neskôr ako 40 dní od doručenia pôvodného oznámenia** [Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), § 46, ods. 1].\n\n*   **Doručenie oznámenia:** streda, 4. marec 2026\n*   **Začiatok plynutia lehoty:** štvrtok, 5. marec 2026\n*   **Koniec 40-dňovej lehoty:** **pondelok, 13. apríl 2026**\n\nToto je najneskorší možný dátum, na ktorom sa môže firma s daňovým úradom dohodnúť ako na novom dni začatia kontroly.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam nečakať na posledný deň lehoty. Oznámenie o nemožnosti začať kontrolu spolu s návrhom nového termínu pošlite daňovému úradu čo najskôr, ideálne elektronicky cez portál Finančnej správy alebo do elektronickej schránky na slovensko.sk. Hospitalizácia konateľa je legitímny a vážny dôvod, ktorý by mal správca dane bez problémov akceptovať. V oznámení stručne uveďte dôvod a navrhnite konkrétny nový dátum (napr. 13. apríl 2026 alebo skorší, ak predpokladáte, že budete pripravení).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza obidve lehoty a dátumy (do 12. marca 2026 na oznámenie a najneskôr 13. apríla 2026 na začatie kontroly) vrátane správneho právneho odôvodnenia."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť musí oznámiť nemožnosť začať kontrolu v určený deň najneskôr do 12. marca 2026. Táto osemdňová lehota na oznámenie plynie odo dňa doručenia oznámenia o daňovej kontrole, teda od 4. marca 2026. S daňovým úradom si následne musí dohodnúť nový termín začatia kontroly. Daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 13. apríla 2026. Uvedené lehoty vyplývajú z § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza lehotu na oznámenie do 12. marca 2026 aj najneskorší termín začatia kontroly 13. apríla 2026 v súlade s § 46 ods. 1 Daňového poriadku."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť je povinná oznámiť správcovi dane, že sa kontroly z dôležitých dôvodov nemôže zúčastniť, najneskôr v deň určený na jej začatie, teda 16. marca 2026. Nový termín začatia kontroly si môže so správcom dane dohodnúť tak, aby kontrola začala najneskôr do 40 dní od doručenia oznámenia. Keďže oznámenie bolo doručené 4. marca 2026, najneskorší možný deň začatia kontroly je 13. apríl 2026. Uvedené lehoty vyplývajú z § 46 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza lehotu na oznámenie prekážky správcovi dane (najneskôr v deň začatia 16. marca namiesto do ôsmich dní od doručenia, t. j. 12. marca 2026)."}},{"oblast":"sprava-dani","otazka":"Daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby začala 4. mája 2026 (deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole). Ide o kontrolu transferového oceňovania u závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu. Dokedy najneskôr musí byť kontrola vykonaná, ak druhostupňový orgán využije všetky možnosti predĺženia, a čo sa stane s lehotou, keď správca dane kontrolu preruší?","otazka_volna":"Máme kontrolu na transferové ceny, začala na jar. Dokedy to musia stihnúť? A keď to prerušia, tak sa im tá lehota zastaví alebo beží ďalej?","spravna_odpoved":"Základná lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia, teda do 4. mája 2027. Keďže ide o kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, môže druhostupňový orgán túto lehotu pred jej uplynutím a na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov – najneskorší termín je teda 4. máj 2028. Ak správca dane kontrolu preruší, lehoty podľa zákona počas prerušenia neplynú (§ 61 ods. 5 sa použije primerane), takže sa koniec lehoty o dobu prerušenia posúva.","ustanovenie":"§ 46 ods. 10 v spojení s § 61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-46.odsek-10","my":{"odpoved":"Pri plnom využití všetkých možností predĺženia musí byť daňová kontrola vo vašom prípade ukončená najneskôr **3. mája 2028**. Prerušenie kontroly túto lehotu predlžuje o presný čas trvania prerušenia.\n\nTu je podrobný rozpis lehôt podľa Daňového poriadku:\n\n### 1. Štandardná lehota na vykonanie daňovej kontroly\n\nZákladná lehota na vykonanie daňovej kontroly je **jeden rok** odo dňa jej začatia.\n*   **Začiatok kontroly:** 4. mája 2026\n*   **Koniec štandardnej lehoty:** 3. mája 2027\n\nTúto lehotu ustanovuje § 46 ods. 10 Daňového poriadku [Zákon č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok), § 46, ods. 10].\n\n### 2. Možnosť predĺženia pri závislých osobách\n\nKeďže ide o daňovú kontrolu závislých osôb (transferové oceňovanie), zákon umožňuje špeciálne predĺženie. Druhostupňový orgán (napr. Finančné riaditeľstvo SR) môže na základe písomného odôvodnenia predĺžiť štandardnú lehotu o **ďalších najviac 12 mesiacov** [Zákon č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok), § 46, ods. 10].\n\n*   **Štandardná lehota:** 1 rok (do 3. mája 2027)\n*   **Maximálne predĺženie:** + 12 mesiacov\n*   **Celková maximálna lehota:** 2 roky\n*   **Konečný termín ukončenia kontroly:** **3. mája 2028**\n\n### 3. Vplyv prerušenia kontroly\n\nAk správca dane daňovú kontrolu preruší (napríklad z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií), lehota na jej vykonanie **neplynie** počas celej doby prerušenia [Zákon č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok), § 61 v spojení s § 46 ods. 10].\n\n**Čo to znamená v praxi:**\nAk by bola vaša daňová kontrola prerušená napríklad na 60 dní, konečný termín 3. mája 2028 by sa posunul o týchto 60 dní. Prerušenie teda celkovú maximálnu dĺžku kontroly (2 roky čistého času) neovplyvňuje, len posúva jej konečný kalendárny dátum.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny dátum ukončenia lehoty (3. mája 2028 namiesto správneho 4. mája 2028, keďže lehota určená podľa rokov končí dňom, ktorý sa číselne zhoduje s dňom začatia)."},"google":{"odpoved":"Daňová kontrola musí byť vykonaná najneskôr do 3. mája 2028. Štandardná lehota na vykonanie daňovej kontroly je jeden rok od jej začatia, avšak v prípade kontroly transferového oceňovania ju môže druhostupňový orgán predĺžiť o ďalších najviac 12 mesiacov. Ak správca dane daňovú kontrolu preruší, lehota na jej vykonanie počas prerušenia neplynie. Tieto lehoty a postupy upravuje § 46 ods. 10 a § 61 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Po uplynutí zákonnej lehoty je protokol z kontroly považovaný za nezákonne získaný dôkaz.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza koniec lehoty ako 3. máj 2028 namiesto správneho 4. mája 2028."},"bez":{"odpoved":"Daňová kontrola musí byť vykonaná najneskôr do 4. novembra 2028. Základná lehota na vykonanie tejto kontroly je 18 mesiacov, keďže ide o kontrolu transferového oceňovania u závislých osôb. Druhostupňový orgán môže túto lehotu predĺžiť o ďalších najviac 12 mesiacov. Ak správca dane kontrolu preruší, lehota na jej vykonanie počas prerušenia neplynie a pokračuje plynúť až po skončení prerušenia. Uvedené vyplýva z § 46 ods. 2 a 5 a § 61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu základnú lehotu (18 mesiacov namiesto jedného roka) a nesprávny konečný termín (4. november 2028 namiesto 4. mája 2028)."}},{"oblast":"sprava-dani","otazka":"Daňový úrad doručil kontrolovanej firme v pondelok 2. marca 2026 protokol z daňovej kontroly, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam. Aký najkratší termín na vyjadrenie jej mohol správca dane určiť (v SR sú vo vyznačenom období dni pracovného pokoja Veľký piatok 3. apríla a Veľkonočný pondelok 6. apríla 2026) a dá sa zmeškanie tejto lehoty odpustiť?","otazka_volna":"Dostali sme protokol z kontroly aj s výzvou, aby sme sa vyjadrili. Koľko času nám musia dať minimálne? A keby sme to prešvihli, dá sa to nejako zachrániť?","spravna_odpoved":"Správca dane musí vo výzve určiť lehotu nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia protokolu. Pri doručení v pondelok 2. marca 2026 je tridsiatym pracovným dňom (po vynechaní víkendov a dní pracovného pokoja 3. a 6. apríla) streda 15. apríl 2026 – to je najskorší možný termín, ktorý mohol úrad určiť. Zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť, nepomôže ani žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty podľa § 29 daňového poriadku.","ustanovenie":"§ 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. (v spojení s § 29)","citat":"Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-46.odsek-8","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií je najkratší termín na vyjadrenie sa k protokolu **streda 15. apríla 2026**. Zmeškanie tejto lehoty **nie je možné odpustiť**.\n\nTento postup vyplýva priamo z Daňového poriadku.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n#### 1. Lehota na vyjadrenie (Minimálne 30 pracovných dní)\n\nPodľa Daňového poriadku musí správca dane vo výzve, ktorá je súčasťou protokolu, určiť lehotu na vyjadrenie, ktorá nesmie byť kratšia ako **30 pracovných dní** od doručenia protokolu [Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok), § 46 ods. 8].\n\n**Výpočet konkrétneho termínu:**\n*   **Začiatok plynutia lehoty:** Lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po doručení, teda v utorok 3. marca 2026.\n*   **Počet dní:** Počítame 30 pracovných dní, pričom sa vynechávajú soboty, nedele a dni pracovného pokoja.\n*   **Sviatky v danom období:** V priebehu lehoty sú dva sviatky, ktoré pripadajú na pracovné dni:\n    *   Veľký piatok (3. apríla 2026)\n    *   Veľkonočný pondelok (6. apríla 2026)\n*   **Výsledný dátum:** 30. pracovný deň od 3. marca 2026, pri zohľadnení víkendov a uvedených sviatkov, pripadá na **stredu 15. apríla 2026**.\n\n#### 2. Možnosť odpustenia zmeškania lehoty\n\nZákon v tom istom ustanovení výslovne uvádza, že **zmeškanie lehoty na vyjadrenie sa k protokolu nemožno odpustiť** [Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok), § 46 ods. 8].\n\nAk daňový subjekt v stanovenej lehote nepodá vyjadrenie, správca dane bude postupovať, akoby s kontrolnými zisteniami súhlasil. V takom prípade vydá rozhodnutie (vyrubovacie konanie) do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie [Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok), § 68 ods. 2 písm. c)].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôrazne odporúčame dodržať stanovenú lehotu. Ak pripravujete rozsiahlejšie vyjadrenie s novými dôkazmi, začnite na ňom pracovať okamžite. Vzhľadom na to, že zmeškanie lehoty nie je možné ospravedlniť, jej nedodržanie by znamenalo stratu možnosti účinne sa brániť proti zisteniam daňovej kontroly pred vydaním prvostupňového rozhodnutia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, keďže správne uvádza najkratší termín 15. apríla 2026, minimálnu lehotu 30 pracovných dní a nemožnosť odpustenia jej zmeškania."},"google":{"odpoved":"Najkratší termín na vyjadrenie, ktorý mohol správca dane určiť, je 30 pracovných dní od doručenia výzvy, čo v tomto prípade pripadá na stredu 15. apríla 2026. Táto lehota vyplýva z ustanovenia § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok). Zmeškanie tejto konkrétnej procesnej lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole nemožno odpustiť. Na túto lehotu sa totiž nevzťahuje všeobecný inštitút odpustenia zmeškania lehoty zo závažných dôvodov podľa § 29 Daňového poriadku. Preto je nevyhnutné ju dodržať.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza najkratšiu lehotu 30 pracovných dní pripadajúcu na stredu 15. apríla 2026 a správne konštatuje nemožnosť odpustenia jej zmeškania podľa § 29 Daňového poriadku."},"bez":{"odpoved":"Správca dane mohol určiť najkratšiu lehotu na vyjadrenie 15 pracovných dní, ktorá by uplynula v pondelok 23. marca 2026. Vyplýva to z § 47 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Áno, zmeškanie tejto lehoty je možné zo závažných dôvodov odpustiť. Firma musí požiadať o odpustenie zmeškania lehoty najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania, a zároveň v tejto lehote doručiť svoje vyjadrenie. Tento postup upravuje § 29 daňového poriadku.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza lehotu 15 pracovných dní namiesto zákonom stanovenej minimálnej lehoty 30 pracovných dní a chybne tvrdí, že zmeškanie tejto lehoty je možné odpustiť."}},{"oblast":"sprava-dani","otazka":"Protokol z daňovej kontroly, ktorého súčasťou bola výzva na vyjadrenie, bol firme doručený 2. marca 2026 a správca dane určil lehotu na vyjadrenie do 15. apríla 2026. Kedy musí vydať rozhodnutie vo vyrubovacom konaní, ak sa firma v určenej lehote vôbec nevyjadrí, a kedy, ak v lehote predloží písomné pripomienky a dôkazy?","otazka_volna":"Po kontrole nám dali lehotu na vyjadrenie. Ako dlho potom môžu ťahať to rozhodnutie? Je v tom rozdiel, či niečo napíšeme alebo mlčíme?","spravna_odpoved":"Áno, rozdiel je zásadný. Ak sa daňový subjekt nevyjadrí (alebo sa práva na vyjadrenie vzdá, prípadne nemá pripomienky), správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie, teda najneskôr 30. apríla 2026; o nevyjadrení spíše úradný záznam. Ak firma pripomienky a dôkazy predloží, správca dane s ňou dohodne deň ich prerokovania a rozhodnutie vydá do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve, teda do 15. júla 2026. Túto trojmesačnú lehotu môže pri mimoriadne zložitom prípade pred jej uplynutím primerane predĺžiť druhostupňový orgán.","ustanovenie":"§ 68 ods. 2 a 3 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-68.odsek-2","my":{"odpoved":"Na základe vami uvedených dátumov sa lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní líšia v závislosti od toho, či sa firma k protokolu vyjadrí alebo nie.\n\nAk sa firma v stanovenej lehote **nevyjadrí**, správca dane musí rozhodnutie vydať **do 15 dní**. Ak však firma **predloží pripomienky**, lehota sa predlžuje na **tri mesiace**.\n\nTu je podrobný rozpis oboch scenárov:\n\n### 1. Scenár: Firma sa v lehote vôbec nevyjadrí\n\nAk sa vaša firma v lehote určenej správcom dane (t. j. do 15. apríla 2026) k zisteniam v protokole nevyjadrí, správca dane vydá rozhodnutie **do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie** [Zákon č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok), § 68, ods. 2].\n\n*   **Lehota na vyjadrenie uplynie:** 15. apríla 2026\n*   **Začiatok 15-dňovej lehoty:** 16. apríla 2026\n*   **Koniec lehoty na vydanie rozhodnutia:** **30. apríla 2026**\n\n### 2. Scenár: Firma v lehote predloží pripomienky a dôkazy\n\nAk vaša firma v lehote do 15. apríla 2026 predloží písomné pripomienky a dôkazy, správca dane má podstatne dlhšiu lehotu. V takom prípade musí vydať rozhodnutie **do troch mesiacov od uplynutia lehoty na vyjadrenie** [Zákon č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok), § 68, ods. 3].\n\n*   **Lehota na vyjadrenie uplynie:** 15. apríla 2026\n*   **Začiatok 3-mesačnej lehoty:** 16. apríla 2026\n*   **Koniec lehoty na vydanie rozhodnutia:** **15. júla 2026**\n\nJe dôležité poznamenať, že túto trojmesačnú lehotu môže v mimoriadne zložitých prípadoch alebo pri iných závažných okolnostiach predĺžiť druhostupňový orgán (napr. Finančné riaditeľstvo SR). O takomto predĺžení vás však správca dane musí upovedomiť [Zákon č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok), § 68, ods. 3].\n\n### Zhrnutie v tabuľke\n\n| Situácia | Lehota na vydanie rozhodnutia | Právny základ | Najneskorší termín |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Firma sa k protokolu **nevyjadrí** | 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie | § 68 ods. 2 Daňového poriadku | **30. apríl 2026** |\n| Firma **podá pripomienky** a dôkazy | 3 mesiace od uplynutia lehoty na vyjadrenie | § 68 ods. 3 Daňového poriadku | **15. júl 2026** |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza lehoty aj konkrétne dátumy vydania rozhodnutia v oboch scenároch v súlade s referenciou a príslušným ustanovením daňového poriadku."},"google":{"odpoved":"Ak sa firma v určenej lehote nevyjadrí, správca dane musí vydať rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie, teda do 30. apríla 2026. Táto lehota vyplýva z § 68 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). V prípade, že firma predloží pripomienky a dôkazy, správca dane vykoná dokazovanie na ich preverenie. O priebehu a výsledkoch dokazovania spíše s daňovým subjektom zápisnicu a rozhodnutie vydá do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku. Zákon v tomto druhom prípade nestanovuje pevnú lehotu na ukončenie dokazovania a spísanie zápisnice.","spravne":false,"dovod":"V prípade predloženia pripomienok odpoveď uvádza nesprávne/zastarané pravidlo lehoty 15 dní od spísania zápisnice namiesto zákonnej trojmesačnej lehoty od uplynutia lehoty na vyjadrenie (do 15. júla 2026)."},"bez":{"odpoved":"Ak sa firma v určenej lehote nevyjadrí, správca dane musí vydať rozhodnutie najneskôr do 30. apríla 2026. Lehota 15 dní na vydanie rozhodnutia totiž začína plynúť po uplynutí lehoty na vyjadrenie (15. apríla 2026). Ak firma predloží pripomienky a dôkazy, správca dane musí vydať rozhodnutie do 15 dní od spísania dodatku k protokolu, ktorý sa vyhotoví po prerokovaní doplneného dokazovania. Presný termín v druhom prípade teda závisí od dátumu spísania tohto dodatku. Tento postup upravuje § 68 ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"V druhom prípade odpoveď uvádza nesprávnu lehotu a pravidlo (15 dní od spísania dodatku k protokolu namiesto zákonom stanovenej trojmesačnej lehoty od uplynutia lehoty na vyjadrenie, t. j. do 15. júla 2026)."}},{"oblast":"sprava-dani","otazka":"Spoločnosť podala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2021 dňa 31. marca 2022. Daňový úrad jej 15. septembra 2026 doručil protokol z daňovej kontroly tejto dane. Dokedy najneskôr možno daň alebo rozdiel dane za rok 2021 vyrubiť?","otazka_volna":"Robia nám kontrolu na starý rok, ešte za 2021. Veď to už malo byť dávno premlčané, nie? Dokedy nám vlastne môžu ešte niečo dorubiť?","spravna_odpoved":"Pôvodná päťročná lehota plynie od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie – teda od konca roka 2022 – a uplynula by 31. decembra 2027. Doručenie protokolu z daňovej kontroly je úkonom smerujúcim na vyrubenie dane, preto päťročná lehota plynie znovu od konca roka 2026 a uplynie 31. decembra 2031. Absolútny strop je desať rokov od konca roka 2022, teda 31. december 2032 – ten sa tu neuplatní, lebo nová lehota končí skôr. Daň teda možno vyrubiť najneskôr 31. decembra 2031.","ustanovenie":"§ 69 ods. 1 až 3 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-69.odsek-2","my":{"odpoved":"Na základe vami uvedených informácií je najneskorší termín, dokedy možno vyrubiť daň alebo rozdiel dane z príjmov za rok 2021, **31. december 2031**.\n\nTento termín vyplýva z prerušenia pôvodnej lehoty na zánik práva vyrubiť daň doručením protokolu z daňovej kontroly.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPrávo správcu dane vyrubiť daň je časovo obmedzené a riadi sa ustanoveniami § 69 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).\n\n1.  **Základná 5-ročná lehota**\n    *   Podľa zákona nemožno vyrubiť daň po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 69, ods. 1].\n    *   Vo vašom prípade povinnosť podať daňové priznanie za rok 2021 vznikla v roku 2022.\n    *   Päťročná lehota teda začala plynúť 1. januára 2023 a bez ďalších úkonov by uplynula **31. decembra 2027**.\n\n2.  **Prerušenie lehoty doručením protokolu**\n    *   Zákon definuje úkony, ktoré túto lehotu prerušujú. Jedným z nich je doručenie protokolu z daňovej kontroly [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 69, ods. 3 písm. a)].\n    *   Dňa **15. septembra 2026** vám bol doručený protokol, čím sa pôvodná päťročná lehota prerušila.\n    *   Po prerušení začína plynúť **nová päťročná lehota**, a to od konca roka, v ktorom bol vykonaný úkon prerušujúci lehotu (t. j. od konca roka 2026).\n\n3.  **Výpočet novej lehoty**\n    *   Nová päťročná lehota začala plynúť 1. januára 2027.\n    *   Koniec tejto novej lehoty teda pripadá na **31. december 2031**.\n\n4.  **Maximálna 10-ročná lehota**\n    *   Daňový poriadok zároveň stanovuje absolútnu maximálnu lehotu na vyrubenie dane, a to **desať rokov** od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 69, ods. 2].\n    *   Táto maximálna lehota by vo vašom prípade uplynula 31. decembra 2032.\n    *   Keďže vypočítaný termín (31. december 2031) je skorší ako maximálna lehota, je platný.\n\n**Záver:** Doručením protokolu z daňovej kontroly v roku 2026 sa lehota na vyrubenie dane za rok 2021 predĺžila a uplynie až na konci roka 2031.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu dátumu 31. decembra 2031 a uviedla vecne aj právne správne odôvodnenie vrátane posúdenia maximálnej desaťročnej lehoty."},"google":{"odpoved":"Daň alebo rozdiel dane za rok 2021 je možné vyrubiť najneskôr do **31. decembra 2031**. Štandardná päťročná lehota na zánik práva vyrubiť daň by uplynula 31. decembra 2027, keďže začala plynúť od konca roka 2022, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Doručením protokolu z daňovej kontroly pred uplynutím tejto lehoty však začala plynúť nová päťročná lehota. Táto nová lehota plynie od konca roka 2026, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Uvedený postup vyplýva z § 69 ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila lehotu na vyrubenie dane do 31. decembra 2031 a uviedla správne právne odôvodnenie podľa Daňového poriadku."},"bez":{"odpoved":"Daň alebo rozdiel dane za rok 2021 možno vyrubiť najneskôr do 15. septembra 2027. Päťročná lehota na zánik práva vyrubiť daň, ktorá by inak uplynula 31. decembra 2027, sa v tomto prípade prerušila. Doručením protokolu z daňovej kontroly začala plynúť nová jednoročná lehota na vyrubenie dane. Táto lehota uplynie presne rok odo dňa doručenia protokolu. Uvedené vyplýva z § 69 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu do 15. septembra 2027 založenú na vymyslenej jednoročnej lehote namiesto opätovného plynutia päťročnej lehoty do 31. decembra 2031."}},{"oblast":"sprava-dani","otazka":"Daňový úrad doručil podnikateľovi 20. mája 2026 rozhodnutie, ktorým mu vyrubil rozdiel dane z príjmov za rok 2017, hoci právo vyrubiť túto daň zaniklo už 31. decembra 2023. Podnikateľ odvolanie v 30-dňovej lehote nepodal, rozhodnutie teda „nadobudlo právoplatnosť“ a úrad ho vyzýva na zaplatenie. Musí zaplatiť, alebo sa dá ešte niečo urobiť?","otazka_volna":"Dorubili nám daň za rok, ktorý už mal byť dávno po lehote. Odvolanie sme prešvihli. Je už neskoro, alebo sa s tým ešte dá niečo robiť?","spravna_odpoved":"Platiť nemusí. Rozhodnutie, ktorým bola vyrubená daň po zániku práva vyrubiť daň, je na účely správy daní nulitné – nemá právne účinky a hľadí sa naň, akoby nebolo vydané. Nulitu posudzuje druhostupňový orgán z vlastného podnetu alebo na iný podnet, a to kedykoľvek; nie je viazaný zmeškanou odvolacou lehotou. Ak zistí nulitu, vydá rozhodnutie o nulite, ktoré doručí adresátovi; ak zistí, že rozhodnutie nulitné nie je, zašle podávateľovi podnetu oznámenie do 30 dní od doručenia podnetu. Proti rozhodnutiu o nulite nie sú prípustné opravné prostriedky.","ustanovenie":"§ 64 ods. 1, ods. 2 písm. c) a ods. 3 až 5 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Také rozhodnutie nemá právne účinky a hľadí sa naň, akoby nebolo vydané.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-64.odsek-1","my":{"odpoved":"Nie, podnikateľ s najväčšou pravdepodobnosťou **nemusí zaplatiť túto daň**. Hoci zmeškal lehotu na odvolanie a rozhodnutie je formálne „právoplatné“, bolo vydané po zániku práva štátu vyrubiť daň, a preto je od základu nezákonné a neúčinné.\n\nKľúčovým pojmom je v tomto prípade **nulita (ničotnosť) rozhodnutia**. Rozhodnutie vydané po uplynutí lehoty na zánik práva vyrubiť daň sa považuje za nulitné, čo znamená, že nemá žiadne právne účinky a hľadí sa naň, akoby nikdy nebolo vydané [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 64 ods. 1].\n\n### Čo treba urobiť?\n\nSprávnym postupom nie je odvolanie (keďže lehota uplynula), ale podanie **Podnetu na posúdenie nulity rozhodnutia**.\n\n1.  **Nezaplatiť vyrubenú daň:** Keďže rozhodnutie je nulitné, nevznikla na jeho základe žiadna platobná povinnosť.\n2.  **Podať podnet:** Podnikateľ by mal bezodkladne podať „Podnet na posúdenie nulity rozhodnutia“ na druhostupňový orgán, ktorým je Finančné riaditeľstvo SR.\n3.  **Obsah podnetu:** V podnete je potrebné jasne identifikovať napadnuté rozhodnutie (číslo, dátum vydania) a uviesť dôvod, prečo je nulitné – teda, že bolo vydané po zániku práva vyrubiť daň podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku.\n\n### Prečo je rozhodnutie nulitné?\n\nVaša úvaha o zániku práva je správna. Poďme si to preveriť:\n*   **Zdaňovacie obdobie:** rok 2017.\n*   **Lehota na podanie DP:** spravidla do 31. marca 2018.\n*   **Začiatok plynutia 5-ročnej lehoty:** Lehota na zánik práva vyrubiť daň začína plynúť od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, teda od 31. decembra 2018 [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 69 ods. 1].\n*   **Koniec lehoty:** Päťročná lehota uplynula 31. decembra 2023 (roky 2019, 2020, 2021, 2022, 2023).\n*   **Vydanie rozhodnutia:** Rozhodnutie bolo doručené 20. mája 2026, teda viac ako dva roky po zániku práva daň vyrubiť.\n\nVýnimkou by bolo, ak by správca dane pred 31. decembrom 2023 vykonal úkon smerujúci k vyrubeniu dane (napr. začal daňovú kontrolu) a podnikateľa o tom upovedomil. V takom prípade by sa lehota predĺžila [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 69 ods. 2]. Z vášho opisu to však nevyplýva.\n\n### Právoplatnosť a zmeškanie lehoty na odvolanie\n\nV prípade nulitného rozhodnutia **nie je podstatné, že uplynula lehota na odvolanie a rozhodnutie formálne nadobudlo právoplatnosť**. Nulitné rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť, pretože je od začiatku bez právnych účinkov. Druhostupňový orgán posudzuje nulitu z vlastného alebo iného podnetu **kedykoľvek**, bez ohľadu na lehoty [Nulitné rozhodnutie (§ 64 daňového poriadku)].\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNenechajte sa zastrašiť pojmom „právoplatnosť“ ani výzvami na zaplatenie. Konajte rýchlo a podajte spomínaný podnet na Finančné riaditeľstvo SR. Vzor takéhoto podnetu nie je zložity, ale ak si nie ste istý, odporúčam konzultáciu s daňovým poradcom, ktorý vám pomôže s jeho presnou formuláciou.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že podnikateľ platiť nemusí, pretože rozhodnutie vydané po zániku práva vyrubiť daň je nulitné a posudzuje sa kedykoľvek na podnet druhostupňovým orgánom bez ohľadu na zmeškanú lehotu na odvolanie."},"google":{"odpoved":"Podnikateľ nemusí daň zaplatiť, pretože rozhodnutie daňového úradu je zo zákona od začiatku neplatné, teda ničotné. Dôvodom je, že bolo vydané po uplynutí zákonnej lehoty na zánik práva vyrubiť daň, ktorá pre zdaňovacie obdobie 2017 uplynula 31. decembra 2023. Podľa § 64 ods. 2 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok) sa rozhodnutie vydané po zániku práva vyrubiť daň považuje za ničotné. Podnikateľ by mal bezodkladne podať podnet na posúdenie nulity rozhodnutia druhostupňovému orgánu, ktorým je Finančné riaditeľstvo SR. Tento mimoriadny opravný prostriedok je možné podať kedykoľvek, keďže na ničotnosť sa prihliada z úradnej povinnosti a nezávisle od uplynutia lehoty na odvolanie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že podnikateľ platiť nemusí, keďže rozhodnutie je nulitné (ničotné), a že môže kedykoľvek podať podnet na posúdenie nulity druhostupňovému orgánu."},"bez":{"odpoved":"Podnikateľ nemusí daň zaplatiť, pretože rozhodnutie je od začiatku neplatné (ničotné). Právo vyrubiť daň zaniklo, a preto na rozhodnutie vydané po uplynutí tejto lehoty sa hľadí, akoby nebolo nikdy vydané. Ide o dôvod ničotnosti podľa § 61 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok). Podnikateľ by mal daňovému úradu bezodkladne podať podnet na preskúmanie rozhodnutia z dôvodu jeho ničotnosti. Správca dane je povinný z úradnej moci rozhodnúť o ničotnosti, a to bez ohľadu na zmeškanie lehoty na odvolanie.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa odvoláva na nesprávne zákonné ustanovenie (§ 61 namiesto § 64 Daňového poriadku) a nesprávne uvádza, že o ničotnosti rozhoduje správca dane namiesto druhostupňového orgánu."}},{"oblast":"sprava-dani","otazka":"Rozhodnutie o uložení pokuty bolo firme doručené 3. júna 2026, ale neobsahovalo poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania. Účtovníčka si to všimla až v septembri 2026, keď už dávno uplynulo 30 dní od doručenia. Môže firma ešte podať odvolanie a dokedy?","otazka_volna":"Prišlo nám rozhodnutie o pokute a nebolo tam vôbec napísané, kam a dokedy sa máme odvolať. Zistili sme to až po pár mesiacoch. Je už neskoro?","spravna_odpoved":"Nie je neskoro. Ak v rozhodnutí chýba poučenie o odvolaní, ak bolo nesprávne uvedené, že odvolanie nie je prípustné, ak bola lehota skrátená alebo v poučení nebola určená vôbec, odvolanie možno podať do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia – teda najneskôr 3. decembra 2026. Opačný prípad rieši § 63 ods. 7: ak by rozhodnutie určovalo na odvolanie lehotu dlhšiu ako zákonných 30 dní, platí lehota uvedená v rozhodnutí.","ustanovenie":"§ 63 ods. 6 a 7, § 72 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"alebo ak bola skrátená lehota na podanie odvolania alebo nie je v poučení určená lehota vôbec, odvolanie možno podať do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-63.odsek-6","my":{"odpoved":"Áno, vaša firma **môže stále podať odvolanie**.\n\nAk rozhodnutie správcu dane neobsahuje poučenie o odvolaní (alebo je nesprávne), štandardná 30-dňová lehota neplatí. Namiesto nej sa uplatní osobitná, dlhšia lehota.\n\n### Lehota na podanie odvolania\n\nPodľa Daňového poriadku platí, že ak v rozhodnutí chýba poučenie o odvolaní, lehota na jeho podanie je **šesť mesiacov** odo dňa doručenia rozhodnutia [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 72, ods. 6].\n\nVo vašom prípade to znamená:\n*   **Dátum doručenia rozhodnutia:** 3. jún 2026\n*   **Koniec 6-mesačnej lehoty:** 3. december 2026\n\nPreto posledný deň na podanie odvolania je **štvrtok, 3. decembra 2026**.\n\n### Čo treba urobiť\n\n1.  **Pripravte odvolanie:** Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a tiež špecifické náležitosti podľa Daňového poriadku [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 72, ods. 4]:\n    *   Označenie daňového úradu (prvostupňového orgánu), ktorý rozhodnutie vydal.\n    *   Číslo napadnutého rozhodnutia.\n    *   Dôvody, prečo s rozhodnutím nesúhlasíte.\n    *   Dôkazy, ktoré vaše tvrdenia podporujú (napr. zmluvy, faktúry, účtovné doklady).\n    *   Návrh, ako má byť rozhodnutie zmenené alebo či žiadate jeho zrušenie.\n\n2.  **Podajte odvolanie:** Odvolanie podajte na ten daňový úrad, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Odporúčam urobiť tak čo najskôr a neodkladať to na posledný deň lehoty.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:** V odvolaní ako jeden z dôvodov uveďte aj samotnú skutočnosť, že rozhodnutie neobsahovalo zákonom predpísané poučenie, čo je procesnou chybou správcu dane. Hoci to samo o sebe nemusí viesť k zrušeniu pokuty, poukazuje to na pochybenie na strane úradu. Včas podané odvolanie má odkladný účinok, čo znamená, že pokutu zatiaľ nemusíte platiť, až do právoplatného rozhodnutia o odvolaní [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 72, ods. 7].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že odvolanie je možné podať v predĺženej lehote šiestich mesiacov od doručenia rozhodnutia, teda najneskôr do 3. decembra 2026."},"google":{"odpoved":"Áno, firma môže ešte podať odvolanie, pretože rozhodnutie neobsahovalo povinné poučenie. V takomto prípade sa lehota na podanie odvolania predlžuje z 30 dní na 6 mesiacov od doručenia rozhodnutia. Keďže rozhodnutie bolo doručené 3. júna 2026, lehota na podanie odvolania uplynie 3. decembra 2026. Odvolanie podané v tejto lehote sa považuje za včas podané. Vyplýva to z § 63 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že odvolanie je možné podať v predĺženej 6-mesačnej lehote najneskôr do 3. decembra 2026 s odkazom na príslušné ustanovenie Daňového poriadku."},"bez":{"odpoved":"Áno, firma môže ešte podať odvolanie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o odvolaní, zákon umožňuje podať odvolanie v predĺženej lehote. Táto lehota je šesť mesiacov od doručenia rozhodnutia. Firma teda môže podať odvolanie najneskôr do 3. decembra 2026. Vyplýva to z § 74 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza lehotu šiestich mesiacov aj presný dátum 3. decembra 2026 v súlade s referenciou, hoci obsahuje drobný preklep v označení paragrafu."}},{"oblast":"sprava-dani","otazka":"Firma podala v posledný deň lehoty odvolanie proti rozhodnutiu vydanému vo vyrubovacom konaní, ale uviedla v ňom len označenie úradu, číslo rozhodnutia a vetu „s rozhodnutím nesúhlasíme“. Chýbajú dôvody podania odvolania, dôkazy aj navrhované zmeny. Zamietne prvostupňový orgán odvolanie ako neprípustné, alebo má firma ešte šancu?","otazka_volna":"Stihli sme podať odvolanie na poslednú chvíľu, ale je to len taká kratučká veta, že nesúhlasíme. Vyhodia nám to, alebo to ide ešte doplniť?","spravna_odpoved":"Odvolanie sa nezamietne automaticky. Prvostupňový orgán vyzve firmu na odstránenie nedostatkov postupom podľa § 13 ods. 8 až 10, pričom lehota na odstránenie nedostatkov odvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní. Ak firma nedostatky v požadovanom rozsahu odstráni v určenej lehote, odvolanie sa považuje za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania, teda ako podané včas. Ak výzve nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, podanie sa považuje za nepodané a orgán to firme oznámi.","ustanovenie":"§ 72 ods. 4 a 5 v spojení s § 13 ods. 8 a 9 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, prvostupňový orgán postupuje podľa § 13 ods. 8 až 10, pričom lehota na odstránenie nedostatkov odvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-72.odsek-5","my":{"odpoved":"**Áno, firma má ešte šancu. Správca dane odvolanie nezamietne okamžite, ale vyzve firmu na jeho doplnenie.**\n\nHoci bolo odvolanie podané v posledný deň lehoty a je neúplné, daňový poriadok s takouto situáciou počíta a poskytuje daňovému subjektu možnosť nápravy.\n\n### Podrobný postup správcu dane\n\n1.  **Identifikácia nedostatkov:** Prvostupňový orgán (daňový úrad, ktorý rozhodnutie vydal) skonštatuje, že odvolanie nespĺňa zákonom predpísané náležitosti. Podľa daňového poriadku musí odvolanie okrem iného obsahovať dôvody jeho podania, dôkazy na ich preukázanie a návrh na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 72, ods. 4].\n\n2.  **Výzva na doplnenie:** Správca dane v takomto prípade **nezamietne odvolanie ako neprípustné**, ale je povinný vyzvať firmu na odstránenie nedostatkov podania.\n\n3.  **Nová lehota na doplnenie:** Vo výzve určí lehotu na doplnenie chýbajúcich častí, pričom táto lehota **nesmie byť kratšia ako 15 kalendárnych dní** [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 72, ods. 5].\n\n### Čo to znamená pre firmu?\n\nFirma teda dostane od správcu dane oficiálnu výzvu s novou lehotou, v ktorej musí odvolanie doplniť o všetky chýbajúce časti.\n\nNeúplnosť podania nie je dôvodom na jeho neprípustnosť podľa zákona. Odvolanie je neprípustné len vtedy, ak je podané po lehote, neoprávnenou osobou alebo smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 72, ods. 8]. Keďže firma lehotu na podanie stihla, tento dôvod sa na ňu nevzťahuje.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNečakajte na doručenie oficiálnej výzvy od správcu dane. Začnite okamžite pripravovať komplexné doplnenie odvolania, ktoré bude obsahovať:\n*   **Presné dôvody nesúhlasu:** Detailne opíšte, v čom považujete rozhodnutie za nesprávne (napr. nesprávne posúdenie skutkového stavu, chybná aplikácia zákona).\n*   **Dôkazy:** Pripravte a priložte všetky relevantné listinné dôkazy (zmluvy, faktúry, účtovné doklady, znalecké posudky), ktoré podporujú vaše tvrdenia.\n*   **Návrh výroku:** Jasne formulujte, čoho sa domáhate (napr. „Navrhujeme, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.“).\n\nDoplnenie podajte čo najskôr, ideálne ešte pred doručením výzvy, alebo bezodkladne po jej prijatí. Dôsledne si postrážte novú lehotu stanovenú vo výzve – jej zmeškanie by už malo za následok zastavenie odvolacieho konania.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že odvolanie nebude automaticky zamietnuté, ale správca dane vyzve na odstránenie nedostatkov v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní."},"google":{"odpoved":"Áno, firma má ešte šancu a prvostupňový orgán (správca dane) odvolanie nezamietne ako neprípustné. Ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, ako sú dôvody jeho podania, správca dane vyzve firmu na ich doplnenie. Na doplnenie chýbajúcich údajov určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní. Tento postup vyplýva z § 72 ods. 5 v nadväznosti na § 13 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok). Ak firma v určenej lehote odvolanie doplní, bude sa považovať za podané včas a bez vád.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že odvolanie nebude zamietnuté, správca dane vyzve na odstránenie nedostatkov v lehote nie kratšej ako 15 dní a pri ich včasnom odstránení sa bude považovať za podané včas a bez vád."},"bez":{"odpoved":"Firma má ešte šancu, prvostupňový orgán odvolanie nezamietne. Správca dane je povinný vyzvať firmu na doplnenie chýbajúcich náležitostí odvolania, ktorými sú dôvody, dôkazy a návrh na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia. Na doplnenie podania určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní. Tento postup vyplýva z § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Až v prípade, ak firma v určenej lehote odvolanie nedoplní, správca dane odvolacie konanie zastaví.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza právny následok nedoplnenia odvolania (zastavenie konania namiesto toho, že sa podanie považuje za nepodané podľa § 13 ods. 9) a cituje nesprávne ustanovenie (§ 74 ods. 4 namiesto § 72 ods. 4)."}},{"oblast":"sprava-dani","otazka":"Daňový úrad vyrubil firme rozdiel dane 5 000 eur a firma sa proti tomu odvolala. Odvolací orgán pri preskúmaní zistí skutkové okolnosti, ktoré firma v odvolaní vôbec neuplatnila a z ktorých vyplýva, že rozdiel dane mal byť 7 500 eur. Môže firme daň zvýšiť, alebo je viazaný rozsahom podaného odvolania?","otazka_volna":"Odvolali sme sa proti dorubeniu. Môže sa stať, že nám to po odvolaní ešte zhoršia, alebo horšie ako teraz to už nebude?","spravna_odpoved":"Áno, môže ju zvýšiť. Odvolací orgán síce preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní, ale ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, prihliadne na ne; nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže napadnuté rozhodnutie zmeniť aj v jeho neprospech. V odvolacom konaní môže aj sám vykonávať dokazovanie – pred vydaním rozhodnutia však musí účastníkovi umožniť oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania (§ 74 ods. 3).","ustanovenie":"§ 74 ods. 2 a 3 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-74.odsek-2","my":{"odpoved":"Áno, odvolací orgán **môže v takomto prípade zvýšiť vyrubený rozdiel dane** na 7 500 eur. V slovenskom daňovom konaní neplatí zásada zákazu zmeny k horšiemu (*reformatio in peius*), a odvolací orgán nie je viazaný len rozsahom a dôvodmi podaného odvolania.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Právomoc odvolacieho orgánu**\n    Odvolací orgán má podľa Daňového poriadku právomoc napadnuté rozhodnutie nielen potvrdiť alebo zrušiť, ale aj zmeniť.\n\n    *   **Citácia:** Podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok), odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch **zmení** alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí.\n\n    Slovo \"zmení\" sa vykladá v tom zmysle, že zmena môže byť v prospech aj v neprospech daňového subjektu, ktorý odvolanie podal.\n\n2.  **Princíp zákonnosti a materiálnej pravdy**\n    Odvolacie konanie je preskúmaním zákonnosti a správnosti napadnutého rozhodnutia. Odvolací orgán je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie a aby bola daň stanovená v správnej výške podľa zákona. Nie je obmedzený len na argumenty, ktoré predložila firma v odvolaní. Ak v priebehu konania zistí nové skutočnosti, ktoré majú vplyv na výšku dane, musí na ne prihliadnuť.\n\n3.  **Aplikácia na váš prípad**\n    *   **Pôvodné rozhodnutie:** Rozdiel dane 5 000 €.\n    *   **Odvolanie firmy:** Firma napadla toto rozhodnutie.\n    *   **Zistenie odvolacieho orgánu:** Na základe nových skutkových okolností bol správny rozdiel dane 7 500 €.\n    *   **Rozhodnutie odvolacieho orgánu:** Odvolací orgán zmení pôvodné rozhodnutie a vyrubí firme rozdiel dane vo výške 7 500 €. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho orgánu už nie je možné podať ďalšie odvolanie [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 74, ods. 7].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPred podaním odvolania proti rozhodnutiu správcu dane je kľúčové vykonať dôkladnú internú kontrolu celého prípadu. Je potrebné zvážiť nielen argumenty na podporu odvolania, ale aj identifikovať prípadné riziká a chyby v neprospech spoločnosti, ktoré správca dane pri prvej kontrole prehliadol. Podanie odvolania totiž otvára celý prípad na opätovné preskúmanie, čo môže viesť aj k zvýšeniu pôvodne vyrubenej dane.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že odvolací orgán môže daň zvýšiť, nie je viazaný len návrhmi odvolateľa a v daňovom konaní neplatí zákaz reformatio in peius."},"google":{"odpoved":"Áno, odvolací orgán môže firme zvýšiť daň na 7 500 eur.\n\nOdvolací orgán nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ak pri preskúmavaní rozhodnutia vyjdú najavo nové skutkové alebo právne okolnosti, ktoré neboli v odvolaní uplatnené, ale majú podstatný vplyv na výrok, odvolací orgán na ne prihliadne. Zákon mu výslovne umožňuje zmeniť napadnuté rozhodnutie aj v neprospech odvolávajúceho sa. Tento postup upravuje § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že odvolací orgán môže daň zvýšiť v neprospech daňovníka a prihliadnuť na nové skutkové okolnosti podľa § 74 daňového poriadku."},"bez":{"odpoved":"Áno, odvolací orgán môže v takomto prípade zvýšiť vyrubenú daň na 7 500 eur. Odvolací orgán totiž nie je viazaný len rozsahom podaného odvolania. Podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) musí prihliadnuť aj na skutkové okolnosti, ktoré neboli v odvolaní uplatnené, ak majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia. V takom prípade nie je viazaný návrhmi v odvolaní a môže rozhodnutie zmeniť aj v neprospech odvolávajúceho sa daňového subjektu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že odvolací orgán nie je viazaný rozsahom odvolania a môže rozhodnutie zmeniť v neprospech daňového subjektu."}},{"oblast":"sprava-dani","otazka":"Daňový úrad vydal firme vyrubovací rozkaz v skrátenom vyrubovacom konaní a doručil ho v utorok 2. júna 2026. Firma s vyrubením nesúhlasí. Aký opravný prostriedok má k dispozícii, dokedy ho musí podať a čo sa stane po jeho podaní?","otazka_volna":"Prišiel nám nejaký vyrubovací rozkaz, ani nás predtým nekontrolovali. Môžeme sa proti tomu odvolať? A čo bude potom?","spravna_odpoved":"Proti vyrubovaciemu rozkazu nemožno podať odvolanie (opravné prostriedky sú vylúčené okrem preskúmania súdom) – jediným prostriedkom je odpor. Podáva sa správcovi dane, ktorý rozkaz vydal, do 15 dní odo dňa jeho doručenia, teda najneskôr 17. júna 2026, a musí byť vecne odôvodnený; súčasne treba predložiť listiny alebo označiť iné dôkazy. Doručením odporu, ktorý správca dane neodmietne, sa vyrubovací rozkaz zrušuje v plnom rozsahu a správca dane začne daňovú kontrolu. Ak by vo vyrubovacom rozkaze chýbalo poučenie o odpore alebo bolo nesprávne, lehota na podanie odporu je 30 dní.","ustanovenie":"§ 68a ods. 3, 5 a 7 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Doručením odporu, ktorý správca dane neodmietne, sa vyrubovací rozkaz zrušuje v plnom rozsahu a správca dane začne daňovú kontrolu.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-68a.odsek-5","my":{"odpoved":"Áno, vaša firma má k dispozícii opravný prostriedok. Proti vyrubovaciemu rozkazu môžete podať **odpor**, a to v lehote **15 kalendárnych dní** od jeho doručenia. Keďže bol rozkaz doručený 2. júna 2026, posledný deň na podanie odporu je **streda 17. júna 2026**.\n\nAk podáte včasný a vecne odôvodnený odpor, vyrubovací rozkaz sa v plnom rozsahu zruší a správca dane následne začne daňovú kontrolu [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 68a ods. 3 a 5].\n\n---\n\nTu sú podrobnosti k jednotlivým krokom:\n\n### 1. Opravný prostriedok: Odpor\n\nJediným riadnym opravným prostriedkom proti vyrubovaciemu rozkazu vydanému v skrátenom vyrubovacom konaní je **odpor**. Je dôležité si uvedomiť, že proti tomuto typu rozhodnutia nie je možné podať odvolanie, ako je to pri rozhodnutiach vydaných po klasickej daňovej kontrole [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 68a ods. 3].\n\n### 2. Lehota na podanie odporu\n\nLehota na podanie odporu je **15 dní odo dňa doručenia** vyrubovacieho rozkazu [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 68a ods. 3]. Pri výpočte lehoty sa postupuje podľa Daňového poriadku:\n\n*   **Doručenie:** utorok 2. júna 2026.\n*   **Začiatok plynutia lehoty:** Lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po doručení, teda v stredu 3. júna 2026 [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 27 ods. 3].\n*   **Koniec lehoty:** Posledným dňom 15-dňovej lehoty je **streda 17. júna 2026**. Keďže ide o pracovný deň, lehota sa neposúva.\n\n**Poznámka:** Ak by vo vyrubovacom rozkaze chýbalo poučenie o odpore alebo by bolo nesprávne, lehota na podanie odporu by sa predĺžila na 30 dní [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 68a ods. 7].\n\n### 3. Náležitosti a následky podania odporu\n\n**Náležitosti odporu:**\nAby bol odpor účinný, musí byť **vecne odôvodnený**. To znamená, že nestačí len napísať „s vyrubením nesúhlasíme“. Musíte uviesť konkrétne dôvody, prečo považujete zistenia správcu dane za nesprávne. Spolu s odporom ste povinní predložiť aj listiny a označiť ďalšie dôkazy, na ktoré sa odvolávate [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 68a ods. 3].\n\n**Následky podania odporu:**\n*   **Ak je odpor podaný včas a je odôvodnený:** Doručením takéhoto odporu správcovi dane sa vyrubovací rozkaz **zrušuje v plnom rozsahu**. Správca dane následne **začne daňovú kontrolu**, v rámci ktorej bude preverovať skutočnosti, ktoré viedli k vydaniu rozkazu [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 68a ods. 5].\n*   **Ak je odpor podaný oneskorene alebo bez vecného odôvodnenia:** Správca dane takýto odpor rozhodnutím **odmietne**. V takom prípade sa vyrubovací rozkaz stane právoplatným a vyrubená daň bude splatná [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 68a ods. 4 a 6].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPri formulovaní odporu buďte čo najkonkrétnejší. Pripravte si všetky relevantné dokumenty (faktúry, zmluvy, bankové výpisy, účtovné záznamy), ktoré podporujú vaše tvrdenia. Podanie odporu nie je koniec problému, ale začiatok riadnej daňovej kontroly. Dôkladná príprava argumentácie a dôkazov je preto kľúčová.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne identifikuje odpor ako opravný prostriedok, uvádza presný dátum lehoty na podanie (17. júna 2026) a vecne správne popisuje následky jeho podania vrátane zrušenia rozkazu a začatia daňovej kontroly."},"google":{"odpoved":"Proti vyrubovaciemu rozkazu môže firma podať odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia, teda najneskôr v stredu 17. júna 2026. Podaný odpor musí byť vecne odôvodnený a musia sa k nemu priložiť listiny alebo označiť iné dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Doručením odporu, ktorý správca dane neodmietne, sa vyrubovací rozkaz v plnom rozsahu zrušuje. Následne správca dane začne vo veci daňovú kontrolu. Tento postup upravuje § 68a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza správny opravný prostriedok (odpor), správnu lehotu s presným dátumom (17. júna 2026), náležitosti odporu aj následky jeho riadneho doručenia."},"bez":{"odpoved":"Firma môže proti vyrubovaciemu rozkazu podať odpor v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Keďže bol rozkaz doručený 2. júna 2026, posledným dňom na podanie odporu je streda 17. júna 2026. Včasným podaním odporu sa vyrubovací rozkaz zo zákona zrušuje. Správca dane následne začne daňovú kontrolu alebo vyrubí daň rozhodnutím vo vyrubovacom konaní. Tento postup upravuje § 69 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňový poriadok.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne právne pravidlo a nesprávny paragraf, keďže po podaní odporu správca dane obligatórne začne daňovú kontrolu a nemá alternatívnu možnosť vyrubiť daň priamo rozhodnutím vo vyrubovacom konaní."}},{"oblast":"sprava-dani","otazka":"S.r.o. podala daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za rok 2025 namiesto 2. februára 2026 až 9. februára 2026, teda o sedem dní neskôr. Ide o jej prvé porušenie akejkoľvek povinnosti od vzniku spoločnosti, žiadnu sankciu doteraz nedostala. Akú pokutu jej daňový úrad uloží?","otazka_volna":"Podali sme priznanie na autá o týždeň neskôr, prvýkrát sa nám to stalo. Koľko za to zaplatíme?","spravna_odpoved":"Žiadnu. Daňový úrad alebo colný úrad pokutu, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, pri prvom porušení povinnosti neuloží („druhá šanca“); namiesto pokuty doručí oznámenie, že sa pokuta neukladá. Oneskorené podanie daňového priznania je správnym deliktom podľa § 154 ods. 1 písm. a) prvého bodu s pokutou od 100 eur do 30 000 eur, teda ide práve o pokutu určovanú v rozpätí. Pravidlo sa použije na uloženie pokuty, ak skutočnosť rozhodujúca pre jej uloženie nastala po 31. decembri 2023. Netýka sa však sankcií počítaných pevnou sadzbou, napríklad úroku z omeškania podľa § 156.","ustanovenie":"§ 155 ods. 4 a § 165o ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Daňový úrad alebo colný úrad pokutu, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, pri prvom porušení povinnosti neuloží.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-155.odsek-4","my":{"odpoved":"**Žiadnu. Daňový úrad vašej spoločnosti pokutu neuloží.**\n\nKeďže ide o prvé porušenie povinnosti od vzniku spoločnosti, uplatní sa na vás inštitút tzv. \"druhej šance\" podľa Daňového poriadku.\n\n### Vysvetlenie (\"Druhá šanca\")\n\nPodanie daňového priznania po lehote je správnym deliktom [Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok), § 154 ods. 1 písm. a)]. Pre zdaňovacie obdobie 2025 bola lehota na podanie priznania k dani z motorových vozidiel do 31. januára 2026. Keďže tento deň pripadol na sobotu, lehota sa posunula na najbližší pracovný deň, pondelok 2. februára 2026.\n\nPre správne delikty, pri ktorých sa pokuta určuje v stanovenom rozpätí, však platí osobitný postup pri prvom porušení:\n\n*   **Pri prvom zistení porušenia zákona správca dane pokutu neuloží.** Namiesto rozhodnutia o uložení pokuty vám doručí iba oznámenie o zistení porušenia [Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok), § 155 ods. 4].\n*   Tento mechanizmus \"druhej šance\" je zákonným nárokom, nie benevolenciou úradníka.\n\n### Ak by nešlo o prvé porušenie\n\nPre úplnosť, ak by sa nejednalo o prvé porušenie povinnosti, za oneskorené podanie daňového priznania by správca dane uložil pokutu v rozpätí **od 100 € do 30 000 €** [Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok), § 155 ods. 1 písm. a)].\n\nVo vašom prípade sa však tohto postihu obávať nemusíte.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že daňový úrad pokutu neuloží, a vecne presne vysvetľuje uplatnenie inštitútu tzv. druhej šance pri prvom porušení povinnosti s pokutou v rozpätí."},"google":{"odpoved":"Vzhľadom na to, že ide o prvé porušenie povinnosti od vzniku spoločnosti, daňový úrad jej pokutu neuloží. Táto úľava sa uplatní, ak daňový subjekt napraví protiprávny stav, čo sa v tomto prípade stalo podaním daňového priznania. Ak by nešlo o prvé porušenie, správca dane by uložil pokutu vo výške najmenej 100 eur. Sankcie za správne delikty upravuje § 155 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že daňový úrad pokutu neuloží z dôvodu prvého porušenia povinnosti, pričom správne uvádza aj zákonný rámec."},"bez":{"odpoved":"Daňový úrad neuloží žiadnu pokutu. Dôvodom je, že daňové priznanie bolo podané do 15 dní po uplynutí lehoty na jeho podanie a zároveň ide o prvé takéto porušenie povinnosti za posledných 12 mesiacov. Tento postup umožňuje ustanovenie § 155 ods. 2 písm. i) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Spoločnosť však dostane od správcu dane písomné upozornenie na porušenie povinnosti.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa opiera o vymyslené a nesprávne právne pravidlo (lehota do 15 dní, podmienka 12 mesiacov a nesprávne ustanovenie zákona), čo podľa rubriky znamená nesprávnosť aj napriek správnemu záveru o neuložení pokuty."}},{"oblast":"sprava-dani","otazka":"Daňový úrad doručil firme 16. septembra 2026 oznámenie o daňovej kontrole dane z príjmov právnickej osoby za rok 2024. Firma si uvedomila chybu a 24. septembra 2026, teda ešte v 15-dňovom okne podľa § 16 ods. 9, podala dodatočné daňové priznanie, ktorým si zvýšila daň o 18 000 eur. Akú ročnú sadzbu pokuty použije správca dane, ak základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného priznania je 2,65 %?","otazka_volna":"Prišlo nám oznámenie o kontrole a my sme hneď podali dodatočné priznanie, aby sme si to opravili. Z akej sadzby nám budú rátať pokutu?","spravna_odpoved":"Použije sa ročná sadzba 7 %. Za dodatočné priznanie podané v lehote podľa § 16 ods. 9 po doručení oznámenia o daňovej kontrole je pokuta vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby ECB. Dvojnásobok z 2,65 % je 5,3 %, čo nedosahuje 7 %, preto sa uloží pokuta 7 % ročne z rozdielu 18 000 eur. Rozhodujúca je sadzba ECB platná v deň podania dodatočného daňového priznania. Ak by firma podala dodatočné priznanie úplne dobrovoľne, bez akejkoľvek kontroly, použila by sa jednonásobná sadzba ECB, teda pri 2,65 % zákonné minimum 3 % ročne.","ustanovenie":"§ 155 ods. 1 písm. g) a h), ods. 5 a 7 v spojení s § 16 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Ak dvojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípade podľa odseku 1 písm. h) nedosiahne 7 %, pokuta sa uloží vo výške 7 % ročne","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-155.odsek-5","my":{"odpoved":"Na základe vami uvedených skutočností použije správca dane ročnú sadzbu pokuty vo výške **7 %**.\n\n### Výpočet a odôvodnenie\n\nKeďže spoločnosť podala dodatočné daňové priznanie až po doručení oznámenia o daňovej kontrole, uplatní sa prísnejšia sadzba pokuty podľa § 155 ods. 1 písm. h) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).\n\nTento paragraf stanovuje sadzbu pokuty vo výške **dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB)**. Zároveň však ustanovuje, že ak takto vypočítaná sadzba nedosiahne 7 %, pokuta sa uloží vo výške **7 % ročne** [Zdroj: 323_Pokuta_a_urok_z_omeskania_pri_podani_dodatocneho_danoveho_priznania_2025.md].\n\n1.  **Základná úroková sadzba ECB:** 2,65 %\n2.  **Výpočet dvojnásobku sadzby:** 2 × 2,65 % = **5,30 %**\n3.  **Porovnanie so zákonným minimom:** Vypočítaná sadzba 5,30 % je nižšia ako zákonné minimum 7 %.\n4.  **Uplatnená sadzba:** Správca dane preto na výpočet pokuty použije sadzbu **7 % ročne**.\n\n#### Výpočet samotnej pokuty\n\nPokuta sa vypočíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie pôvodného daňového priznania za rok 2024 (t. j. od 1. apríla 2025, ak nebol odklad) až do dňa podania dodatočného daňového priznania (24. septembra 2026) [Zdroj: _full.md, § 155 ods. 2].\n\n**Dôležité upozornenie:**\n*   **Minimálna a maximálna pokuta:** Výsledná suma pokuty podľa § 155 ods. 1 písm. h) daňového poriadku nesmie byť nižšia ako 1 % z dorubenej sumy (v tomto prípade 180 €) a zároveň nesmie presiahnuť výšku dorubenej sumy (18 000 €) [referencne_hodnoty, Pokuta z dorubu (§ 155 ods. 1 písm. f–h) — minimum 1 % a strop].\n*   **Úrok z omeškania:** Okrem tejto pokuty správca dane vyrubí aj úrok z omeškania podľa § 156 daňového poriadku za oneskorenú úhradu dane [Zdroj: 323_Pokuta_a_urok_z_omeskania_pri_podani_dodatocneho_danoveho_priznania_2025.md].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila ročnú sadzbu pokuty vo výške 7 % a vecne správne odôvodnila jej uplatnenie cez dvojnásobok sadzby ECB a zákonné minimum."},"google":{"odpoved":"Správca dane použije ročnú sadzbu pokuty vo výške 7 %. Táto sadzba sa uplatní, pretože firma podala dodatočné daňové priznanie po doručení oznámenia o daňovej kontrole, avšak v ochrannej 15-dňovej lehote. Zákon v takomto prípade stanovuje pokutu ako dvojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB, čo je 5,30 % (2 x 2,65 %). Keďže táto vypočítaná sadzba je nižšia ako zákonom stanovené minimum, použije sa minimálna sadzba 7 % ročne. Uvedený postup vyplýva z § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza ročnú sadzbu 7 % aj výpočet vychádzajúci z dvojnásobku sadzby ECB a zákonného minima, hoci nesprávne cituje konkrétne písmeno ustanovenia § 155."},"bez":{"odpoved":"Správca dane použije ročnú sadzbu pokuty vo výške 7,95 %. Táto sadzba predstavuje trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň podania dodatočného priznania (3 x 2,65 %). Keďže vypočítaná sadzba je vyššia ako zákonom stanovená minimálna sadzba 7,5 % ročne, uplatní sa sadzba 7,95 %. Tento postup vyplýva z § 155 ods. 2 Zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je nesprávna, pretože uvádza sadzbu pokuty 7,95 % namiesto správnych 7 % a nesprávne pracuje s trojnásobkom sadzby ECB a minimom 7,5 % namiesto dvojnásobku a minima 7 %."}},{"oblast":"sprava-dani","otazka":"Daňový úrad po kontrole vyrubil firme rozhodnutím vydaným vo vyrubovacom konaní rozdiel dane a k nemu pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. f) vypočítanú na 4 530 eur. Rozhodnutie bolo firme doručené v pondelok 8. júna 2026. Firma peňažné plnenie uložené rozhodnutím zaplatila 19. júna 2026. Akú pokutu jej daňový úrad napokon uloží?","otazka_volna":"Po kontrole nám dorubili daň a k tomu pokutu. Keby sme to zaplatili hneď, dostaneme nejakú zľavu z pokuty?","spravna_odpoved":"Pokutu vo výške dvoch tretín, teda 3 020 eur. Ak daňový subjekt do 15 dní od doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní zaplatí ním uložené peňažné plnenie, daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu vo výške dvoch tretín z pokuty podľa § 155 ods. 1 písm. f). Pätnásťdňová lehota tu uplynula 23. júna 2026 a platba 19. júna 2026 ju stihla. Toto zvýhodnenie sa prvýkrát použije na rozhodnutia vydané vo vyrubovacom konaní doručené daňovému subjektu po 31. decembri 2025.","ustanovenie":"§ 155 ods. 17 a § 165q ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Ak daňový subjekt do 15 dní od doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní zaplatí peňažné plnenie ním uložené, správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, uloží pokutu vo výške dvoch tretín z pokuty podľa odseku 1 písm. f).","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-155.odsek-17","my":{"odpoved":"Daňový úrad uloží firme zníženú pokutu vo výške **3 020 €**.\n\nPodľa Daňového poriadku platí, že ak daňový subjekt zaplatí peňažné plnenie uložené rozhodnutím vo vyrubovacom konaní do 15 dní od jeho doručenia, správca dane mu uloží pokutu vo výške dvoch tretín z pôvodne vypočítanej sumy [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 155 ods. 17]. Táto úprava je účinná od 1. januára 2026 a vzťahuje sa na rozhodnutia doručené po tomto dátume.\n\nVo vašom prípade boli podmienky na zníženie pokuty splnené:\n\n1.  **Lehota na zaplatenie:** Rozhodnutie bolo doručené v pondelok 8. júna 2026. 15-dňová lehota na zaplatenie pre účely zníženia pokuty tak uplynula v utorok 23. júna 2026.\n2.  **Dátum úhrady:** Firma plnenie uhradila v piatok 19. júna 2026, teda včas v rámci stanovenej 15-dňovej lehoty.\n\n**Výpočet zníženej pokuty:**\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Pôvodne vypočítaná pokuta | 4 530,00 € |\n| Koeficient zníženia | 2/3 |\n| **Výsledná pokuta na úhradu (4 530 € × 2/3)** | **3 020,00 €** |\n\nSprávca dane teda vydá nové rozhodnutie, ktorým zruší pôvodné rozhodnutie o pokute a uloží novú, zníženú pokutu vo výške 3 020 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza výslednú výšku pokuty 3 020 eur, správnu lehotu 15 dní a podmienky jej uplatnenia podľa § 155 ods. 17 daňového poriadku."},"google":{"odpoved":"Daňový úrad napokon uloží firme pokutu vo výške 3 020 eur. Keďže firma zaplatila peňažné plnenie uložené rozhodnutím do 15 dní od jeho doručenia (doručené 8. júna 2026, zaplatené 19. júna 2026), splnila podmienku na zníženie sankcie. Podľa novely Daňového poriadku účinnej od 1. januára 2026 sa v takom prípade pokuta znižuje na dve tretiny. Pôvodná pokuta 4 530 eur sa tak zníži o jednu tretinu na výsledných 3 020 eur. Táto úprava je obsiahnutá v § 155 ods. 17 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza konečnú výšku pokuty 3 020 eur aj správne právne odôvodnenie so splnením 15-dňovej lehoty podľa § 155 ods. 17 Daňového poriadku."},"bez":{"odpoved":"Daňový úrad uloží firme pokutu vo výške 2 265 eur. Keďže firma zaplatila vyrubený rozdiel dane v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia, pôvodne uložená pokuta sa znižuje na polovicu. Lehota na zaplatenie uplynula 23. júna 2026 a firma platbu uhradila už 19. júna 2026, čím splnila podmienku. Vyplýva to z ustanovenia § 155 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu pokuty (2 265 eur namiesto 3 020 eur) a nesprávne pravidlo zníženia na polovicu namiesto dvoch tretín."}},{"oblast":"sprava-dani","otazka":"Daňový úrad vyrubil rozhodnutím vydaným vo vyrubovacom konaní rozdiel dane 20 000 eur. Pokuta podľa § 155 ods. 1 písm. f) vypočítaná sadzbou 10 % ročne za príslušný počet dní vyšla 136,90 eura. Akú pokutu daňový úrad v takom prípade uloží a kde je jej horná hranica?","otazka_volna":"Dorubili nám dvadsaťtisíc a pokuta podľa sadzby vyšla len asi stotridsaťsedem eur, lebo to bolo krátke obdobie. Naozaj zaplatíme len toľko?","spravna_odpoved":"Uloží pokutu 200 eur. Pokuta podľa § 155 ods. 1 písm. f) až h) sa síce počíta za každý deň, ale nie menej ako 1 % z vyrubenej sumy, najviac však vo výške vyrubenej sumy. Jedno percento z 20 000 eur je 200 eur, čo je viac ako vypočítaných 136,90 eura, preto sa uplatní toto zákonné minimum. Horná hranica pokuty je celá vyrubená suma, teda 20 000 eur.","ustanovenie":"§ 155 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"nie menej ako 1 % z vyrubenej sumy najviac však vo výške vyrubenej sumy","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-155.odsek-2","my":{"odpoved":"Na základe vášho dopytu bude daňový úrad postupovať podľa pravidiel o minimálnej a maximálnej výške pokuty.\n\n**Daňový úrad uloží pokutu vo výške 200 €.** Hoci výpočet podľa dennej sadzby predstavuje 136,90 €, táto suma je nižšia ako zákonom stanovené minimum.\n\n### 1. Uložená pokuta (Zákonné minimum)\n\nPodľa Daňového poriadku sa pokuta vyrubená na základe daňovej kontroly podľa § 155 ods. 1 písm. f) až h) ukladá **najmenej vo výške 1 % z vyrubenej sumy** [referenčné hodnoty].\n\n*   **Vyrubený rozdiel dane:** 20 000 €\n*   **Zákonné minimum (1 %):** 1 % z 20 000 € = **200 €**\n*   **Vypočítaná pokuta:** 136,90 €\n\nKeďže je vypočítaná pokuta (136,90 €) nižšia ako zákonné minimum (200 €), správca dane je povinný uložiť pokutu v minimálnej výške, teda **200 €**.\n\n### 2. Horná hranica pokuty\n\nHorná hranica pre tento typ pokuty **existuje a je stanovená vo výške samotnej vyrubenej sumy** [referenčné hodnoty].\n\n*   **Vyrubený rozdiel dane:** 20 000 €\n*   **Maximálna možná pokuta:** 20 000 €\n\nPokuta teda nemôže presiahnuť sumu 20 000 €.\n\n**Zhrnutie:**\nSprávca dane uloží pokutu vo výške zákonného minima 200 €, pretože vypočítaná suma 136,90 € túto hranicu nedosiahla. Horná hranica pokuty je v tomto prípade 20 000 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza uloženie pokuty v minimálnej výške 200 eur (1 % z vyrubenej sumy) a hornú hranicu vo výške 20 000 eur v súlade s § 155 ods. 2 daňového poriadku."},"google":{"odpoved":"Daňový úrad uloží pokutu vo vypočítanej výške 136,90 eura. Pokuta podľa § 155 ods. 1 písm. f) sa neukladá v rámci sadzby s pevnou minimálnou hranicou, ale vypočíta sa ako súčin rozdielu dane a sadzby vo výške 10 % ročne. Horná hranica pokuty je v tomto prípade suma samotného rozdielu dane, teda 20 000 eur. Táto maximálna výška je stanovená v § 155 ods. 14 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Uloženie pokuty ako takej upravuje § 155 ods. 1 písm. f) citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza výšku pokuty 136,90 eura namiesto zákonného minima 200 eur (1 % z vyrubenej sumy) a nesprávne tvrdí, že pokuta nemá pevnú minimálnu hranicu."},"bez":{"odpoved":"Daňový úrad uloží pokutu vo vypočítanej výške 136,90 eura, keďže táto suma presahuje minimálnu hranicu 5 eur, pod ktorou sa pokuta neukladá. Horná hranica pokuty je v tomto prípade 20 000 eur, teda výška samotného rozdielu dane vyrubenej vo vyrubovacom konaní. Tieto limity upravuje § 155 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza výšku uloženej pokuty 136,90 eura namiesto zákonného minima 1 % z vyrubenej sumy, čo predstavuje 200 eur."}},{"oblast":"sprava-dani","otazka":"Platiteľ DPH správne priznal daň za apríl 2026 vo výške 12 500 eur so splatnosťou 25. mája 2026, ale zaplatil ju až 10. augusta 2026. Štvornásobok základnej úrokovej sadzby ECB v tom období nedosahuje 15 %. Aký úrok z omeškania mu daňový úrad vyrubí (rok 2026 má 365 dní)?","otazka_volna":"Dépéhačku sme priznali správne, ale zaplatili sme ju až asi o dva a pol mesiaca neskôr. Koľko nám k tomu narátajú úrokov?","spravna_odpoved":"Úrok z omeškania je 395,50 eura. Keďže štvornásobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosahuje 15 %, pri výpočte sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Úrok sa počíta za každý deň omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti (26. máj 2026) až do dňa platby vrátane (10. august 2026), čo je 77 dní. Výpočet: 12 500 × 0,15 × 77 / 365 = 395,5479 eura; po zaokrúhlení na desiatky eurocentov nadol podľa § 161 daňového poriadku je to 395,50 eura.","ustanovenie":"§ 156 ods. 1 a 2, § 161 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-156.odsek-2","my":{"odpoved":"Daňový úrad vám vyrubí úrok z omeškania vo výške **395,50 €**.\n\nPodľa § 156 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok) sa pri výpočte úroku z omeškania použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Ak táto sadzba nedosiahne 15 %, použije sa ročná úroková sadzba 15 %, čo je aj váš prípad.\n\nÚrok sa počíta odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do dňa platby vrátane.\n\n### Výpočet úroku z omeškania\n\n| Položka | Hodnota | Vysvetlenie |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Dlžná suma** | 12 500,00 € | Neuhradená DPH za apríl 2026. |\n| **Ročná úroková sadzba** | 15 % | Keďže 4-násobok sadzby ECB je nižší ako 15 % [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 156 ods. 2]. |\n| **Počet dní omeškania** | 77 dní | Od 26. mája 2026 (deň po splatnosti) do 10. augusta 2026 (deň platby). |\n| **Výpočet úroku (pred zaokrúhlením)** | 395,5479 € | (12 500 € × 0,15 × 77 dní) / 365 dní |\n| **Zaokrúhlenie** | **395,50 €** | Podľa § 161 Daňového poriadku sa úrok z omeškania zaokrúhľuje na **desiatky eurocentov nadol**. |\n\n**Výpočet:**\n```\n(12 500,00 € × 0,15 × 77) / 365 = 395,5479 €\n```\nPo zaokrúhlení podľa platnej legislatívy je výsledná suma úroku **395,50 €**.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď obsahuje vecne správnu sumu úroku z omeškania (395,50 €), správny počet dní omeškania (77 dní), aplikuje správnu 15 % úrokovú sadzbu a správne pravidlo zaokrúhľovania na desiatky eurocentov nadol."},"google":{"odpoved":"Daňový úrad vyrubí úrok z omeškania vo výške 395,55 eura. Omeškanie s platbou trvalo 77 dní, a to od 26. mája 2026 do 10. augusta 2026 vrátane. Keďže štvornásobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosiahol 15 %, pri výpočte sa použila ročná sadzba 15 %. Výpočet je nasledovný: (12 500 eur × 0,15 × 77 dní) / 365 dní. Tento postup je v súlade s § 156 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu konečnú sumu úroku 395,55 eura namiesto 395,50 eura, pretože nezohľadnila zákonné zaokrúhľovanie na desiatky eurocentov nadol podľa § 161 daňového poriadku."},"bez":{"odpoved":"Daňový úrad vyrubí úrok z omeškania vo výške 395,55 eur. Úrok sa vypočíta za 77 dní omeškania, teda za obdobie od 26. mája 2026 do 10. augusta 2026 vrátane. Keďže štvornásobok základnej úrokovej sadzby ECB je nižší ako 15 %, použije sa ročná sadzba 15 %. Výpočet je nasledovný: (12 500 eur * 15 % / 365) * 77 dní. Tento postup vyplýva z § 156 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výslednú sumu 395,55 eur namiesto 395,50 eur, keďže nezohľadnila zákonné zaokrúhľovanie úroku z omeškania na desiatky eurocentov nadol podľa § 161 daňového poriadku."}},{"oblast":"sprava-dani","otazka":"S.r.o. nedokáže zaplatiť DPH 30 000 eur splatnú 27. apríla 2026 a žiada daňový úrad o povolenie platenia dane v splátkach. Na aké najdlhšie obdobie jej môže správca dane splátky povoliť, čo sa stane, ak niektorú splátku nezaplatí načas, a kedy by mohla požiadať o ďalší splátkový kalendár?","otazka_volna":"Nemáme na dépéhačku, chceme si to rozložiť na splátky. Na ako dlho nám to môžu povoliť a čo ak potom niektorú splátku nestihnem?","spravna_odpoved":"Odklad platenia dane aj platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najviac na 24 mesiacov odo dňa splatnosti dane, teda najneskôr do 27. apríla 2028. Ak firma nezaplatí splátku vo výške a v lehote určenej v rozhodnutí, stáva sa splatnou celá suma neuhradenej dane dňom pôvodnej splatnosti, správca dane z nej vyrubí úrok z omeškania podľa § 156 a je povinný začať daňové exekučné konanie do 30 pracovných dní odo dňa, keď mala byť splátka zaplatená. Ak firma podmienky určené v rozhodnutí nesplní, ďalší odklad alebo ďalšie splátky môže správca dane povoliť, iba ak uplynuli najmenej dva roky odo dňa, ktorý bol v poslednom rozhodnutí určený ako deň zaplatenia dane. Proti rozhodnutiu o povolení splátok nemožno podať odvolanie a určenú lehotu nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie.","ustanovenie":"§ 57 ods. 3, 6, 8 a 9 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najviac na 24 mesiacov odo dňa splatnosti dane alebo rozdielu dane oproti vyrubenej dani.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-57.odsek-3","my":{"odpoved":"Áno, vaša spoločnosť môže požiadať správcu dane o povolenie platenia DPH v splátkach. Maximálna dĺžka splátkového kalendára je **24 mesiacov**. Ak by ste však porušili dohodnutý kalendár, celý zostávajúci dlh sa stane okamžite splatným a správca dane začne exekučné konanie. O nový splátkový kalendár by ste mohli požiadať až po uplynutí **2 rokov** od zlyhania toho predchádzajúceho.\n\nTu sú podrobnosti k vašim otázkam:\n\n### 1. Maximálna dĺžka splátkového kalendára\n\nSprávca dane môže povoliť platenie dane v splátkach na obdobie **najviac 24 mesiacov**. Táto lehota začína plynúť odo dňa pôvodnej splatnosti dane, teda od 27. apríla 2026 [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 57, ods. 3].\n\n### 2. Následky nezaplatenia splátky\n\nAk vaša spoločnosť nezaplatí ktorúkoľvek splátku v stanovenej výške a lehote, nastanú tieto následky [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 57, ods. 9]:\n\n*   **Okamžitá splatnosť celého dlhu:** Celá neuhradená suma dane sa stáva splatnou, a to spätne ku dňu pôvodnej splatnosti dane.\n*   **Vyrubenie úroku z omeškania:** Správca dane na celú neuhradenú sumu vyrubí štandardný (vyšší) úrok z omeškania podľa § 156 daňového poriadku.\n*   **Začatie daňovej exekúcie:** Správca dane je povinný začať daňové exekučné konanie do 30 pracovných dní odo dňa, keď mala byť splátka zaplatená.\n\n### 3. Možnosť požiadať o ďalší splátkový kalendár\n\nAk porušíte podmienky splátkového kalendára, o ďalší odklad alebo splátky môžete požiadať, až keď uplynú **najmenej dva roky** odo dňa, ktorý bol v porušenom rozhodnutí určený ako deň, keď mala byť daň zaplatená (t. j. od konečného termínu splatnosti v pôvodnom rozhodnutí) [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 57, ods. 8].\n\n### Dôležitá informácia: Úrok za povolenie splátok\n\nPovolenie splátok nie je bezplatné. Za dobu povoleného platenia v splátkach zaplatíte úrok z dlžnej sumy. Sadzba úroku je vo výške základnej úrokovej sadzby zvýšenej o 1 percentuálny bod, **minimálne však 3 % ročne** [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 57, ods. 5]. Tento úrok je výrazne nižší ako sankčný úrok z omeškania, ktorý by vám bol vyrubený pri nezaplatení dane bez povolenia splátok. Úrok sa nevyrubí, ak jeho celková suma nepresiahne 5 eur.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n*   **Konajte proaktívne:** Žiadosť o povolenie splátok podajte čo najskôr, ideálne ešte pred termínom splatnosti dane.\n*   **Dôsledne dodržujte termíny:** Po schválení si nastavte trvalé príkazy na úhradu. Ako vidíte, zmeškanie čo i len jednej splátky má veľmi vážne a okamžité následky.\n*   **Skontrolujte podmienky:** Finančné riaditeľstvo zverejňuje podrobné podmienky pre povolenie odkladu a splátok na svojom webovom sídle. Odporúčam si ich pred podaním žiadosti preštudovať.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza lehotu najviac 24 mesiacov, následky nezaplatenia splátky (spätná splatnosť celého dlhu, úrok z omeškania a exekúcia do 30 pracovných dní) a podmienku uplynutia najmenej dvoch rokov na podanie novej žiadosti."},"google":{"odpoved":"Správca dane môže povoliť platenie dane v splátkach najviac na 24 mesiacov odo dňa jej splatnosti, čo v tomto prípade znamená do 27. apríla 2028. Toto oprávnenie vyplýva z § 57 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok). Ak s.r.o. nezaplatí niektorú splátku včas alebo v správnej výške, celý daňový dlh sa stáva okamžite splatným. Následne správca dane začne vyrubovať úrok z omeškania a môže pristúpiť k daňovému exekučnému konaniu. Zákon neustanovuje konkrétnu lehotu, po ktorej by bolo možné opätovne požiadať o splátkový kalendár; nová žiadosť by sa posudzovala podľa aktuálnej ekonomickej situácie spoločnosti.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď vecne nesprávne uvádza, že zákon neustanovuje lehotu na opätovné požiadanie o splátkový kalendár, hoci podľa § 57 ods. 8 Daňového poriadku musia uplynúť najmenej dva roky odo dňa určeného ako deň zaplatenia dane."},"bez":{"odpoved":"Správca dane môže povoliť platenie dane v splátkach najviac na 24 mesiacov odo dňa jej pôvodnej splatnosti, teda do 27. apríla 2028. Ak spoločnosť nezaplatí niektorú splátku včas a v plnej výške, celý zvyšný daňový nedoplatok sa stane splatným nasledujúci deň. O ďalšie povolenie platenia dane v splátkach by mohla požiadať najskôr po uplynutí dvoch rokov od porušenia podmienok pôvodného splátkového kalendára. Tieto podmienky upravuje § 57 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Počas platenia v splátkach vzniká daňovému subjektu povinnosť platiť úrok z odkladu vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ECB, minimálne 15 % ročne.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny deň splatnosti neuhradenej dane (nasledujúci deň namiesto dňa pôvodnej splatnosti) a nesprávny začiatok plynutia dvojročnej lehoty na ďalšiu žiadosť."}},{"oblast":"sprava-dani","otazka":"Spoločnosti s ručením obmedzeným bola vyrubená sankcia 420 000 eur. Konateľ chce požiadať o jej odpustenie, pretože jej zaplatenie by viedlo k ukončeniu činnosti firmy a výnos z jej likvidácie by bol pravdepodobne nižší než vyrubená sankcia. Komu sa žiadosť podáva, ktorý orgán o nej rozhodne a čo musí firma popri dôvode preukázať?","otazka_volna":"Dali nám poriadne vysokú sankciu, skoro pol milióna. Chceme požiadať o odpustenie. Kam to mám poslať a kto o tom vlastne rozhoduje?","spravna_odpoved":"Žiadosť sa vždy predkladá správcovi dane, ktorý je povinný ju postúpiť príslušnému orgánu, ak sám nie je príslušný rozhodnúť. Pri právnickej osobe rozhoduje daňový úrad (colný úrad), ak sankcia nepresiahne 332 000 eur, finančné riaditeľstvo, ak nepresiahne 1 660 000 eur, a nad túto sumu ministerstvo financií. Sankcia 420 000 eur teda patrí finančnému riaditeľstvu. Okrem dôvodu podľa § 157 ods. 1 písm. b) musí firma preukázať aj zaplatenie samotnej dane, ku ktorej sankcia prislúcha. O povolení úľavy alebo odpustení sa vydá rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie; ak sa žiadosti nevyhovie, rozhodnutie sa nevydáva a zašle sa len písomné oznámenie.","ustanovenie":"§ 157 ods. 1 písm. b), ods. 2, 3, 4 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Ak ide o úľavu zo sankcie alebo o odpustenie sankcie prislúchajúcej k dani podľa odseku 1, je daňový subjekt povinný preukázať aj zaplatenie tejto dane okrem sankcie.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-157.odsek-2","my":{"odpoved":"Na základe vami uvedených informácií je pre odpustenie sankcie vo výške 420 000 eur pre právnickú osobu kľúčová výška sankcie, ktorá určuje príslušný orgán na rozhodovanie.\n\n**O žiadosti bude rozhodovať Finančné riaditeľstvo SR.** Okrem preukázania dôvodu (hrozba ukončenia činnosti) musí spoločnosť preukázať aj to, že uhradila samotnú daň, ku ktorej sa sankcia viaže.\n\nTu je podrobný postup a vysvetlenie:\n\n### 1. Príslušný orgán na rozhodovanie\n\nKompetencia na rozhodovanie o úľave alebo odpustení sankcie je odstupňovaná podľa jej výšky. Pre právnickú osobu platia nasledujúce limity:\n*   **Daňový úrad:** Rozhoduje o sankciách, ktoré nepresahujú **332 000 eur** [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 157, ods. 4].\n*   **Finančné riaditeľstvo SR:** Rozhoduje o sankciách, ktoré presahujú 332 000 eur, ale nepresahujú **1 660 000 eur** [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 157, ods. 3].\n*   **Ministerstvo financií SR:** Rozhoduje o sankciách presahujúcich 1 660 000 eur.\n\nKeďže vaša sankcia je **420 000 eur**, spadá do kompetencie **Finančného riaditeľstva SR**.\n\n### 2. Podanie žiadosti\n\nŽiadosť o odpustenie sankcie sa vždy podáva miestne príslušnému **správcovi dane, t. j. daňovému úradu** [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 157, ods. 6]. Daňový úrad je následne povinný postúpiť žiadosť na rozhodnutie príslušnému orgánu, v tomto prípade Finančnému riaditeľstvu SR.\n\n### 3. Kľúčová podmienka – úhrada dane\n\nOkrem preukázania dôvodu uvedeného v žiadosti (že by zaplatenie sankcie viedlo k ukončeniu činnosti a výnos z likvidácie by bol pravdepodobne nižší ako sankcia), je spoločnosť povinná preukázať aj **zaplatenie samotnej dane, ku ktorej sa sankcia viaže** [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 157, ods. 2]. Odpustenie sa týka výlučne sankcie (napr. pokuty alebo úroku z omeškania), nie pôvodnej daňovej povinnosti.\n\n### Zhrnutie postupu:\n\n1.  **Uhraďte daň:** Najprv je potrebné uhradiť istinu dane, z ktorej sankcia vyplynula.\n2.  **Pripravte žiadosť:** V žiadosti podrobne opíšte a doložte, ako by zaplatenie sankcie viedlo k zániku spoločnosti a že predpokladaný výnos z likvidácie by bol nižší ako 420 000 eur.\n3.  **Podajte žiadosť:** Žiadosť spolu s dôkazmi podajte na váš miestne príslušný daňový úrad.\n4.  **Čakajte na rozhodnutie:** Daňový úrad postúpi žiadosť Finančnému riaditeľstvu SR, ktoré o nej rozhodne. Proti rozhodnutiu o povolení úľavy alebo odpustení sankcie sa nemožno odvolať. V prípade nevyhovenia žiadosti vám bude zaslané písomné oznámenie [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 157, ods. 6].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne určuje, že žiadosť sa podáva správcovi dane, rozhoduje o nej Finančné riaditeľstvo SR a firma musí preukázať zaplatenie samotnej dane."},"google":{"odpoved":"Žiadosť o odpustenie sankcie sa podáva miestne príslušnému správcovi dane, ktorým je daňový alebo colný úrad. O žiadosti rozhoduje správca dane, avšak vzhľadom na výšku sankcie presahujúcu 332 000 eur môže byť konečné rozhodnutie v kompetencii Finančného riaditeľstva SR alebo Ministerstva financií SR. Spoločnosť musí v žiadosti preukázať presne to, čo uvádzate – že by zaplatenie sankcie viedlo k ukončeniu jej podnikateľskej činnosti. Zároveň musí preukázať, že výnos z jej likvidácie by bol pravdepodobne nižší ako vyrubená sankcia. Tieto podmienky pre právnickú osobu upravuje § 157 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď neurčila jednoznačný príslušný orgán (vybrala medzi FR SR a MF SR) a úplne vynechala povinnosť preukázať zaplatenie samotnej dane, ku ktorej sankcia prislúcha."},"bez":{"odpoved":"Žiadosť o odpustenie sankcie sa podáva miestne príslušnému správcovi dane, teda daňovému úradu, ktorý o nej aj rozhoduje. Správca dane môže sankciu odpustiť, ak by jej zaplatenie viedlo k zániku daňového subjektu a výnos z jeho likvidácie by bol pravdepodobne nižší ako uložená sankcia. Popri preukázaní tohto dôvodu však firma nesmie v čase rozhodovania o žiadosti opakovane porušovať svoje povinnosti pri správe daní. Táto možnosť sa opiera o ustanovenie § 156 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Podmienka neporušovania povinností vyplýva z § 157 ods. 1 daňového poriadku.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že o odpustení sankcie vo výške 420 000 eur rozhoduje daňový úrad namiesto Finančného riaditeľstva SR, a neuvádza povinnosť preukázať zaplatenie dane, ku ktorej sankcia prislúcha."}},{"oblast":"sprava-dani","otazka":"Daňový nedoplatok vznikol nezaplatením dane splatnej 25. júla 2019. Daňový úrad doručil dlžníkovi 10. marca 2023 výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku podľa § 80 daňového poriadku, potom bol roky nečinný a až v roku 2027 chce začať daňovú exekúciu. Je pohľadávka premlčaná a čo musí dlžník urobiť, aby sa premlčania domohol?","otazka_volna":"Mám nedoplatok ešte z roku 2019, medzitým mi prišla nejaká výzva na zaplatenie a odvtedy ticho. Teraz sa ozvali, že budú exekvovať. Nie je to už premlčané?","spravna_odpoved":"Premlčané to nie je. Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roka, v ktorom nedoplatok vznikol – tu by lehota uplynula 31. decembra 2025. Doručením výzvy podľa § 80 dňa 10. marca 2023 však začala plynúť nová premlčacia lehota po skončení roka 2023 a uplynie až 31. decembra 2029. Právo vymáhať nedoplatok zaniká absolútne po 20 rokoch po skončení roka jeho vzniku, teda 31. decembra 2039. Správca dane navyše prihliadne na premlčanie, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatnenej námietky; podanie námietky má odkladný účinok a proti rozhodnutiu o námietke nemožno podať odvolanie.","ustanovenie":"§ 85 ods. 1 až 4 v spojení s § 80 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-85.odsek-1","my":{"odpoved":"Áno, rozumiem situácii. Poďme sa pozrieť na výpočet premlčacej lehoty krok za krokom.\n\n**Nie, v roku 2027 daňový nedoplatok premlčaný nebude.** Doručením výzvy na zaplatenie v roku 2023 začala plynúť nová, šesťročná premlčacia lehota, ktorá uplynie až na konci roka 2029.\n\nTu je podrobné vysvetlenie podľa Daňového poriadku:\n\n### 1. Pôvodná premlčacia lehota\n\nPrávo na vymáhanie daňového nedoplatku sa premlčuje po šiestich rokoch, ktoré začínajú plynúť po skončení kalendárneho roka, v ktorom nedoplatok vznikol [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 85, ods. 1].\n\n*   **Vznik nedoplatku:** 25. júl 2019 (v kalendárnom roku 2019).\n*   **Začiatok plynutia lehoty:** 1. január 2020.\n*   **Koniec pôvodnej lehoty:** Pôvodná 6-ročná lehota by uplynula **31. decembra 2025**.\n\n### 2. Prerušenie a začiatok novej lehoty\n\nAk správca dane v rámci pôvodnej lehoty doručí dlžníkovi výzvu na zaplatenie podľa § 80, pôvodná lehota sa preruší a začína plynúť **nová šesťročná premlčacia lehota**. Táto nová lehota začína plynúť po skončení kalendárneho roka, v ktorom bola výzva doručená [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 85, ods. 1].\n\n*   **Doručenie výzvy:** 10. marec 2023 (stalo sa to pred uplynutím pôvodnej lehoty 31. 12. 2025, takže úkon je platný).\n*   **Začiatok plynutia NOVEJ lehoty:** 1. január 2024.\n*   **Koniec NOVEJ lehoty:** Nová 6-ročná lehota uplynie **31. decembra 2029**.\n\nKeďže daňový úrad plánuje začať exekúciu v roku 2027, urobí tak v rámci platnej premlčacej lehoty.\n\n### Prehľad výpočtu lehoty\n\n| Udalosť | Dátum | Vplyv na premlčanie |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Vznik daňového nedoplatku | 25. 07. 2019 | Určuje rok začiatku plynutia lehoty (2019). |\n| Pôvodný koniec lehoty | 31. 12. 2025 | Pôvodná 6-ročná lehota by uplynula v tento deň. |\n| Doručenie výzvy na zaplatenie | 10. 03. 2023 | Prerušilo pôvodnú lehotu a spustilo novú. |\n| **Nový koniec lehoty** | **31. 12. 2029** | **Právo na vymáhanie sa premlčí až po tomto dátume.** |\n\n### Čo musí dlžník urobiť, aby sa domohol premlčania?\n\nAj keby lehota uplynula, správca dane na premlčanie neprihliada automaticky. Daňový dlžník musí aktívne konať.\n\n*   **Vznesenie námietky premlčania:** Ak by daňový úrad začal exekúciu po uplynutí lehoty (teda po 31. 12. 2029), dlžník musí podať **námietku premlčania** [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 85, ods. 3].\n*   **Odkladný účinok:** Podanie tejto námietky má odkladný účinok, čo znamená, že správca dane nemôže pokračovať vo vymáhaní, kým o námietke nerozhodne.\n\n**Dôležité upozornenie:** Počas samotného daňového exekučného konania premlčacia lehota neplynie [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 85, ods. 2]. Ak by teda exekúcia začala v roku 2027, lehota by sa zastavila a neuplynula by ani 31. decembra 2029.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nVzhľadom na to, že pohľadávka nie je premlčaná, odporúčam aktívne komunikovať s daňovým úradom. Zvážte podanie žiadosti o odklad platenia dane alebo o povolenie splátok podľa § 57 Daňového poriadku. Vyhnete sa tak daňovej exekúcii a s ňou spojeným ďalším nákladom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že pohľadávka nie je premlčaná, nová lehota uplynie 31. decembra 2029 a na premlčanie je potrebné vzniesť námietku s odkladným účinkom."},"google":{"odpoved":"Nie, pohľadávka v roku 2027 premlčaná nie je. Doručením výzvy na zaplatenie dňa 10. marca 2023 došlo k prerušeniu pôvodnej lehoty a začala plynúť nová šesťročná premlčacia lehota. Táto nová lehota začala plynúť 1. januára 2024 a uplynie až 31. decembra 2029. Uvedené upravuje § 85 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok). Ak by pohľadávka premlčaná bola, dlžník sa musí premlčania aktívne domáhať vznesením námietky premlčania, keďže správca dane na ňu neprihliada z úradnej povinnosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že pohľadávka nie je premlčaná, nová lehota uplynie 31. decembra 2029 a dlžník musí na uplatnenie premlčania vzniesť námietku."},"bez":{"odpoved":"Nie, pohľadávka nie je premlčaná. Pôvodná šesťročná lehota na vymáhanie, ktorá začala plynúť 1. januára 2020, bola doručením výzvy 10. marca 2023 prerušená. Od konca roka 2023 začala plynúť nová šesťročná lehota, ktorá uplynie až 31. decembra 2029, preto daňová exekúcia v roku 2027 bude oprávnená (§ 85 ods. 1 a 4 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňový poriadok). Keďže správca dane prihliada na premlčanie z úradnej povinnosti, dlžník nemusí robiť nič. Ak by však správca dane začal exekúciu po uplynutí lehoty, dlžník by mal vzniesť námietku premlčania (§ 85 ods. 6 Daňového poriadku).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že správca dane prihliada na premlčanie z úradnej povinnosti a dlžník nemusí robiť nič, hoci správca dane na premlčanie prihliada výlučne na základe vznesenej námietky dlžníka."}},{"oblast":"sprava-dani","otazka":"Poverený zamestnanec správcu dane prišiel k daňovému dlžníkovi, oznámil mu dôvod svojho príchodu a spísal úvodnú vetu zápisnice o súpise hnuteľných vecí. Vymáhaný daňový nedoplatok je 4 378,90 eura. Aké náklady za výkon zhabania mu správca dane vyrubí, dokedy ich musí uhradiť a má odvolanie proti tomuto rozhodnutiu odkladný účinok?","otazka_volna":"Prišiel k nám exekútor z daňového, spísal začiatok zápisnice o súpise vecí a odišiel. Nič nezobral. Budeme aj tak niečo platiť navyše?","spravna_odpoved":"Áno, náklady sa platia už za samotný úkon. Náklady za výkon zhabania sú 2 % z vymáhaného daňového nedoplatku, pričom sa počítajú zo sumy zaokrúhlenej na desiatky eur nadol: zo sumy 4 370 eur to je 87,40 eura (zákonné minimum je 16 eur, maximum 16 600 eur). Dlžník je povinný uhradiť exekučné náklady a hotové výdavky do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia, ktorým mu ich správca dane vyrubil. Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, ale nemá odkladný účinok.","ustanovenie":"§ 149 ods. 2, 5, 6 a 10 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Náklady za výkon zhabania sú 2 % z vymáhaného daňového nedoplatku, najmenej 16 eur a najviac 16 600 eur.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-149.odsek-2","my":{"odpoved":"Na základe opísanej situácie správca dane vyrubí daňovému dlžníkovi náklady za výkon zhabania vo výške **87,40 €**. Povinnosť uhradiť tieto náklady vznikla, pretože poverený zamestnanec správcu dane spísal úvodnú vetu zápisnice o súpise hnuteľných vecí.\n\nTu je podrobný postup výpočtu a vysvetlenie lehôt:\n\n### 1. Výpočet nákladov za výkon zhabania\n\nPodľa Daňového poriadku sú náklady za výkon zhabania 2 % z vymáhaného daňového nedoplatku, pričom sa uplatňuje špecifické pravidlo zaokrúhľovania základu [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 149, ods. 2 a 5].\n\n*   **Vymáhaný daňový nedoplatok:** 4 378,90 €\n*   **Základ pre výpočet:** Suma nedoplatku sa najprv zaokrúhli na desiatky eur **nadol**.\n    *   4 378,90 € → **4 370 €**\n*   **Výpočet nákladov:** 2 % z upraveného základu.\n    *   4 370 € × 2 % = **87,40 €**\n\nVýsledná suma 87,40 € je v súlade so zákonným rozpätím, ktoré je minimálne 16 € a maximálne 16 600 € [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 149, ods. 2].\n\n### 2. Vznik povinnosti uhradiť náklady\n\nPovinnosť uhradiť tieto náklady vznikla presne v momente, ktorý ste opísali. Zákon stanovuje, že daňový dlžník je povinný uhradiť náklady za výkon zhabania vždy, keď poverený zamestnanec správcu dane oznámi dôvod svojho príchodu a spíše úvodnú vetu zápisnice o súpise hnuteľných vecí [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 149, ods. 6].\n\n### 3. Lehota na úhradu a odvolanie\n\nSprávca dane vydá o vyrubení týchto nákladov samostatné rozhodnutie. Pre daňového dlžníka z neho vyplývajú nasledujúce lehoty:\n\n*   **Lehota na úhradu:** Náklady je povinný uhradiť **do ôsmich dní** odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.\n*   **Lehota na odvolanie:** Proti rozhodnutiu o nákladoch je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.\n*   **Odkladný účinok:** Podanie odvolania **nemá odkladný účinok**. To znamená, že aj v prípade podania odvolania je daňový dlžník povinný náklady v 8-dňovej lehote uhradiť.\n\n[Zdroj pre lehoty a odkladný účinok: Zákon č. 563/2009 Z. z., § 149, ods. 10]","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza výšku nákladov (87,40 €), lehotu na ich úhradu (do 8 dní) aj informáciu, že odvolanie nemá odkladný účinok."},"google":{"odpoved":"Správca dane vyrubí náklady za výkon zhabania vo výške 87,40 eura. Tieto náklady predstavujú 2 % z daňového nedoplatku zaokrúhleného na desiatky eur nadol (t. j. z 4 370 eur), v súlade s § 113 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok). Daňový dlžník je povinný tieto náklady uhradiť do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia o ich vyrubení. Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie, avšak podanie odvolania nemá odkladný účinok. To znamená, že povinnosť zaplatiť náklady trvá aj počas plynutia lehoty na odvolanie a počas odvolacieho konania.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza výšku nákladov (87,40 eura), lehotu na ich úhradu (do ôsmich dní) aj to, že odvolanie nemá odkladný účinok."},"bez":{"odpoved":"Správca dane vyrubí daňovému dlžníkovi exekučné náklady vo výške 87,58 eura, čo predstavuje 2 % z vymáhaného nedoplatku. Tieto náklady sú vyrubené podľa § 102 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok). Daňový dlžník je povinný uhradiť tieto náklady do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o ich uložení. Prípadné odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok. Vyplýva to z § 94 ods. 5 Daňového poriadku.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu nákladov (87,58 eura namiesto 87,40 eura z dôvodu nezaokrúhlenia základu na desiatky eur nadol) a nesprávnu lehotu na úhradu (do 15 dní namiesto do 8 dní odo dňa doručenia rozhodnutia)."}},{"oblast":"obchodne-pravo","otazka":"Spoločnosť Alfa, s. r. o. má štyroch spoločníkov a jedného konateľa. Konateľ si 15. januára 2026 pripravil písomnú zmluvu o výkone funkcie s mesačnou odmenou 2 000 €, podpísal ju za seba aj za spoločnosť a založil do šanónu. Valné zhromaždenie ju nikdy neprerokovalo ani neschválilo. Stačí to na platné dojednanie odmeny a akým právnym režimom sa vzťah konateľa a spoločnosti riadi, ak schválenie chýba?","otazka_volna":"Som jediný konateľ, spoločníkov máme štyroch. Spísal som si papier, že mi patrí odmena 2 000 eur mesačne za funkciu, podpísal som ho aj za seba aj za firmu. Valná hromada o tom nikdy nerokovala. Je to v poriadku, alebo nie?","spravna_odpoved":"Nestačí. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a zároveň ju musí schváliť valné zhromaždenie spoločnosti (§ 66 ods. 6 Obchodného zákonníka). Bez schválenia valným zhromaždením sa dojednaná odmena 2 000 € neuplatní a vzťah medzi spoločnosťou a konateľom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve (§ 566 a nasl. Obchodného zákonníka). Podpis konateľa za obe strany schválenie valným zhromaždením nenahrádza; odmeňovanie konateľov patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia podľa § 125 ods. 1 písm. f).","ustanovenie":"§ 66 ods. 6 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (v spojení s § 125 ods. 1 písm. f)","citat":"Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-66.odsek-6","my":{"odpoved":"**Nie, samotný podpis konateľa nestačí na platné dojednanie odmeny.** Zmluva o výkone funkcie, ktorú neschválilo valné zhromaždenie, je neplatná. V takom prípade sa vzťah medzi konateľom a spoločnosťou riadi primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve.\n\nPodrobnejšie vysvetlenie:\n\n### 1. Platnosť zmluvy o výkone funkcie a odmeny\n\nPodľa Obchodného zákonníka musí zmluva o výkone funkcie spĺňať dve kľúčové podmienky, aby bola platná a aby z nej vyplývali konkrétne práva a povinnosti (vrátane odmeny):\n\n1.  **Písomná forma:** Túto podmienku konateľ splnil, keďže zmluvu pripravil písomne.\n2.  **Schválenie valným zhromaždením:** Zmluvu musí schváliť najvyšší orgán spoločnosti, ktorým je v s. r. o. valné zhromaždenie. [Zákon č. 513/1991 Zb., § 66, ods. 6]\n\nKeďže vo vašom prípade valné zhromaždenie zmluvu nikdy neschválilo, druhá podmienka nebola splnená. Zmluva je preto neplatná a dojednanie o mesačnej odmene vo výške 2 000 € nie je pre spoločnosť právne záväzné. Konateľ si nemôže na základe tejto zmluvy nárokovať vyplatenie odmeny.\n\n### 2. Právny režim vzťahu bez platnej zmluvy\n\nAk neexistuje platná zmluva o výkone funkcie, vzťah medzi spoločnosťou a konateľom sa spravuje primerane ustanoveniami Obchodného zákonníka o **mandátnej zmluve** [Zákon č. 513/1991 Zb., § 66, ods. 6].\n\nČo to v praxi znamená:\n*   **Povinnosti konateľa:** Konateľ je stále povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti.\n*   **Nárok na odmenu:** Podľa ustanovení o mandátnej zmluve má mandatár (konateľ) nárok na odmenu, len ak bola dohodnutá alebo ak je obvyklá vzhľadom na jeho činnosť. Keďže písomná dohoda je neplatná, konateľ by si teoreticky mohol nárokovať len \"obvyklú\" odmenu, ktorej výšku by však v prípade sporu musel preukazovať, čo je veľmi problematické.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nAby ste predišli budúcim sporom a právnej neistote, odporúčam situáciu bezodkladne napraviť. Zvolajte valné zhromaždenie, ktoré zmluvu o výkone funkcie dodatočne schváli, ideálne aj so spätnou účinnosťou od 15. januára 2026. O schválení musí byť vyhotovená zápisnica z valného zhromaždenia, ktorá bude slúžiť ako dôkaz. Týmto krokom sa zmluva stane platnou a nárok na odmenu bude právne vymožiteľný a nespochybniteľný aj pri prípadnej daňovej kontrole.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že samotný podpis konateľa nestačí, zmluva vyžaduje schválenie valným zhromaždením a vzťah sa bez neho spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve podľa § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka."},"google":{"odpoved":"Nie, takto dojednaná odmena nie je platná. Zmluva o výkone funkcie konateľa musí byť písomná a schválená valným zhromaždením, inak je neplatná. Túto požiadavku ustanovuje § 66 ods. 6 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Keďže zmluva nebola schválená valným zhromaždením, je neplatná a vzťah medzi konateľom a spoločnosťou sa riadi primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. V režime mandátnej zmluvy má konateľ nárok na odmenu, ktorá je obvyklá za obdobnú činnosť, aj keď nebola písomne dohodnutá.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že takéto dojednanie nestačí kvôli chýbajúcemu schváleniu valným zhromaždením podľa § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka a že sa vzťah spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve."},"bez":{"odpoved":"Nie, na platné dojednanie odmeny to nestačí. Zmluva o výkone funkcie, vrátane dohody o odmene, musí byť schválená valným zhromaždením, inak je podľa § 66 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník neplatná. Ak zmluva nie je platne uzavretá, vzťah medzi konateľom a spoločnosťou sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve. V takom prípade sa výkon funkcie považuje za bezodplatný. Vyplatená odmena by bola považovaná za bezdôvodné obohatenie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že postup nestačí na platné dojednanie odmeny, vyžaduje sa schválenie valným zhromaždením a vzťah sa inak riadi primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve."}},{"oblast":"obchodne-pravo","otazka":"Jeden z dvoch konateľov s. r. o. doručil spoločnosti 12. marca 2026 vzdanie sa funkcie; listinu podpísal vlastnoručne v prítomnosti notára. Spoločenská zmluva o účinnosti vzdania sa funkcie nič neurčuje a valné zhromaždenie odvtedy vôbec nezasadlo. K akému dňu je vzdanie sa funkcie účinné?","otazka_volna":"Mám firmu s dvomi konateľmi a ten druhý nám doniesol papier, že končí, podpísal to u notára. Valná hromada sa odvtedy nezišla a ani sa nechystá. Odkedy teda už konateľom nie je?","spravna_odpoved":"Vzdanie sa funkcie je účinné 13. júna 2026. Ak orgán oprávnený vymenovať nového člena orgánu (valné zhromaždenie) nezasadne ani do troch mesiacov od doručenia vzdania sa funkcie, je vzdanie účinné od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí tejto trojmesačnej lehoty (§ 66 ods. 2 Obchodného zákonníka). Tri mesiace od 12. marca 2026 uplynú 12. júna 2026 (piatok, teda pracovný deň — lehota sa neposúva), takže účinky nastávajú 13. júna 2026. Zápis do obchodného registra má len deklaratórny charakter a účinnosť vzdania sa funkcie neurčuje.","ustanovenie":"§ 66 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník","citat":"Ak orgán spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu spoločnosti, nezasadne ani do troch mesiacov od doručenia vzdania sa funkcie, je vzdanie sa funkcie účinné od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-66.odsek-2","my":{"odpoved":"Vzdanie sa funkcie konateľa je v tomto prípade účinné **od 13. júna 2026**.\n\nPodľa § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka [Zákon č. 513/1991 Zb.] platí, že ak spoločenská zmluva neurčuje inak, vzdanie sa funkcie je účinné dňom prvého zasadnutia valného zhromaždenia, ktoré nasleduje po doručení vzdania sa funkcie.\n\nZákon však pamätá aj na situáciu, keď valné zhromaždenie nezasadne. V takom prípade platí:\n> \"Ak orgán spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu spoločnosti, nezasadne ani do troch mesiacov od doručenia vzdania sa funkcie, je vzdanie sa funkcie účinné od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty.\" [Zákon č. 513/1991 Zb., § 66 ods. 2]\n\nVo vašom prípade:\n1.  **Doručenie vzdania sa funkcie:** 12. marec 2026\n2.  **Uplynutie trojmesačnej lehoty:** 12. jún 2026\n3.  **Deň účinnosti vzdania sa funkcie:** Prvý deň nasledujúci po uplynutí lehoty, t. j. **13. jún 2026**.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nSpoločnosť je povinná do troch mesiacov od zániku funkcie (v tomto prípade od 13. júna 2026) ustanoviť nového konateľa [Zákon č. 513/1991 Zb., § 66 ods. 1]. Nezabudnite tiež podať návrh na zápis zmeny (výmaz pôvodného konateľa) do Obchodného registra, a to do 30 dní od účinnosti tejto zmeny.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila deň účinnosti vzdania sa funkcie na 13. jún 2026 a uviedla správny právny základ podľa § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka."},"google":{"odpoved":"Vzdanie sa funkcie konateľa je účinné dňom 13. júna 2026.\n\nAk valné zhromaždenie nezasadne do troch mesiacov od doručenia vzdania sa funkcie, je vzdanie sa funkcie účinné od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty. Trojmesačná lehota vo vašom prípade uplynula 12. júna 2026. Právnym základom je ustanovenie § 66 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka uvádza dátum účinnosti 13. júna 2026 a vysvetľuje uplynutie trojmesačnej lehoty dňom 12. júna 2026."},"bez":{"odpoved":"Vzdanie sa funkcie konateľa je účinné dňom 12. júna 2026. Keďže spoločenská zmluva neurčuje inak a valné zhromaždenie o vzdaní sa funkcie nezasadalo, funkcia zanikla uplynutím troch mesiacov od doručenia vzdania sa funkcie spoločnosti. Tento postup vyplýva z § 66 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu podať návrh na výmaz konateľa z obchodného registra.","spravne":false,"dovod":"Vzdanie sa funkcie je účinné až 13. júna 2026 (prvý deň po uplynutí trojmesačnej lehoty podľa § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka), nie 12. júna 2026."}},{"oblast":"obchodne-pravo","otazka":"S. r. o. mala jediného konateľa, ktorého valné zhromaždenie odvolalo, a odvolanie nadobudlo účinnosť 3. marca 2026. Spoločník nového konateľa neustanovil a v obchodnom registri nie je zapísaný žiadny štatutárny orgán. Aké lehoty plynú a akú povinnosť má osoba, ktorá funkciu konateľa vykonávala naposledy?","otazka_volna":"Vyhodili sme konateľa a nového sme nedosadili, firma je bez konateľa už niekoľko mesiacov. Musí s tým ten bývalý konateľ niečo robiť, alebo to môže nechať tak?","spravna_odpoved":"Príslušný orgán spoločnosti musí ustanoviť nového konateľa do troch mesiacov od zániku funkcie (§ 66 ods. 1 Obchodného zákonníka). Ak jediný štatutárny orgán nie je zapísaný do obchodného registra do 60 dní od uplynutia tejto trojmesačnej lehoty, ten, kto funkciu jediného štatutárneho orgánu vykonával naposledy, je povinný podať do 30 dní návrh na zrušenie spoločnosti (§ 66 ods. 3). Reťazec je teda: 3 mesiace na ustanovenie, potom 60 dní na zápis do obchodného registra a potom 30 dní na podanie návrhu na zrušenie spoločnosti. Pri odvolaní účinnom 3. marca 2026 to znamená 3. jún 2026, 2. august 2026 a návrh najneskôr 1. septembra 2026.","ustanovenie":"§ 66 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník","citat":"Ak jediný štatutárny orgán spoločnosti nie je zapísaný do obchodného registra do 60 dní od uplynutia lehoty podľa odseku 1, je ten, kto funkciu jediného štatutárneho orgánu spoločnosti vykonával naposledy, povinný podať do 30 dní návrh na zrušenie spoločnosti.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-66.odsek-3","my":{"odpoved":"Áno, v tejto situácii plynú pre spoločnosť a pre odvolaného konateľa presne stanovené lehoty. **Povinnosťou bývalého konateľa je podať návrh na zrušenie spoločnosti**, ak spoločník v stanovených lehotách nezabezpečí vymenovanie a zápis nového konateľa do obchodného registra.\n\nTu je podrobný rozpis lehôt a povinností, ktoré vyplývajú z Obchodného zákonníka.\n\n### Prehľad lehôt a povinností\n\nCelý proces je reťazou nadväzujúcich lehôt. Ak sa nesplní jedna, začína plynúť ďalšia.\n\n**1. Lehota na vymenovanie nového konateľa: 3 mesiace**\n\nPríslušný orgán spoločnosti (v s. r. o. je to valné zhromaždenie) je povinný vymenovať nového konateľa **do troch mesiacov** od zániku funkcie toho predchádzajúceho [Zákon č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), § 66 ods. 1].\n\n*   **Začiatok lehoty:** 3. marec 2026\n*   **Koniec lehoty:** 3. jún 2026\n\n**2. Lehota na zápis nového konateľa do obchodného registra: 60 dní**\n\nAk do uplynutia trojmesačnej lehoty na vymenovanie nie je nový konateľ zapísaný v obchodnom registri, začína plynúť ďalšia lehota. Nový konateľ musí byť zapísaný do obchodného registra **do 60 dní od uplynutia trojmesačnej lehoty na jeho vymenovanie** [Zákon č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), § 66 ods. 3].\n\n*   **Začiatok lehoty:** 4. jún 2026 (deň po uplynutí predchádzajúcej lehoty)\n*   **Koniec lehoty:** 2. august 2026. Keďže tento deň pripadá na nedeľu, lehota sa posúva na najbližší pracovný deň, ktorým je **pondelok 3. augusta 2026**.\n\n**3. Povinnosť bývalého konateľa podať návrh na zrušenie spoločnosti: 30 dní**\n\nAk ani v predĺženej 60-dňovej lehote nie je v obchodnom registri zapísaný nový konateľ, vzniká osobná povinnosť osobe, ktorá funkciu vykonávala naposledy. Táto osoba je povinná **podať návrh na zrušenie spoločnosti do 30 dní** [Zákon č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), § 66 ods. 3].\n\n*   **Začiatok lehoty:** 4. august 2026 (deň po uplynutí lehoty na zápis)\n*   **Koniec lehoty:** 2. september 2026\n\n### Zhrnutie v časovej osi\n\n| Udalosť | Lehota | Zodpovedná osoba | Termín |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Vymenovanie nového konateľa | 3 mesiace | Valné zhromaždenie | do 3. júna 2026 |\n| Zápis nového konateľa do OR | 60 dní (po uplynutí lehoty na vymenovanie) | Spoločnosť / nový konateľ | do 3. augusta 2026 |\n| Podanie návrhu na zrušenie spoločnosti | 30 dní (ak nie je zapísaný nový konateľ) | **Bývalý konateľ** | do 2. septembra 2026 |\n\n### Čo to znamená v praxi?\n\nPre odvolaného konateľa to znamená, že jeho povinnosť nie je okamžitá. Vzniká až vtedy, ak spoločník (resp. valné zhromaždenie) bude nečinný a nezabezpečí nápravu v celkovej lehote 3 mesiace + 60 dní.\n\nAk bývalý konateľ túto svoju zákonnú povinnosť nesplní, môže mu hroziť zodpovednosť za škodu, ktorá by spoločnosti alebo tretím stranám v dôsledku jeho nečinnosti vznikla.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam, aby ste ako bývalý konateľ písomne (ideálne doporučeným listom) upozornili spoločníka/spoločníkov na plynúce lehoty a na Vašu zákonnú povinnosť podať návrh na zrušenie spoločnosti, ak nebude včas vymenovaný a zapísaný nový konateľ. Týmto krokom preukážete svoju zodpovednosť a budete mať doklad o tom, že ste spoločníkov na hroziace následky vopred upozornili.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza celý reťazec lehôt podľa § 66 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka (3 mesiace, 60 dní a 30 dní) aj povinnosť posledného konateľa podať návrh na zrušenie spoločnosti."},"google":{"odpoved":"Osoba, ktorá naposledy vykonávala funkciu konateľa, je povinná v mene spoločnosti urobiť neodkladné úkony, aby jej nespôsobil škodu, čo zahŕňa aj podanie daňového priznania. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb za rok 2025 uplynula 31. marca 2026, spoločnosť je teda v omeškaní. Túto povinnosť podať priznanie má osoba, ktorá konala za spoločnosť ku dňu uplynutia lehoty na jeho podanie. Keďže spoločnosť nemá štatutárny orgán dlhšie ako tri mesiace, súd môže rozhodnúť o jej zrušení. Tieto povinnosti a riziká vyplývajú z § 66 ods. 7 a § 68 ods. 6 písm. a) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a z § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď neuvádza povinnosť posledného konateľa podať návrh na zrušenie spoločnosti ani príslušné lehoty podľa § 66 ods. 1 a ods. 3 Obchodného zákonníka (3 mesiace, 60 dní a 30 dní)."},"bez":{"odpoved":"Súd môže rozhodnúť o zrušení spoločnosti, pretože si nesplnila povinnosť ustanoviť štatutárny orgán v lehote troch mesiacov od zániku funkcie konateľa, ktorá uplynula 3. júna 2026. Táto možnosť vyplýva z § 68 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka (č. 513/1991 Zb.). Osoba, ktorá vykonávala funkciu konateľa naposledy, je povinná podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré nebolo podané. Túto povinnosť jej ukladá § 15 ods. 6 Daňového poriadku (č. 563/2009 Z. z.). Rovnako je táto osoba povinná zabezpečiť splnenie povinností podľa zákona o účtovníctve, najmä zostavenie a uloženie účtovnej závierky.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď vôbec neuvádza kľúčovú zákonnú povinnosť posledného konateľa podať do 30 dní návrh na zrušenie spoločnosti podľa § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka ani lehotu 60 dní na zápis nového konateľa."}},{"oblast":"obchodne-pravo","otazka":"Konateľ s. r. o. spôsobil spoločnosti porušením povinností škodu 40 000 €; nárok na jej náhradu vznikol 10. mája 2023. V júni 2026 chce valné zhromaždenie rozhodnúť, že sa spoločnosť tohto nároku vzdá. Základné imanie je 20 000 €, spoločník s vkladom 3 000 € s tým nesúhlasí a chce dať svoj nesúhlas zapísať do zápisnice. Môže valné zhromaždenie nárok odpustiť?","otazka_volna":"Náš konateľ narobil firme škodu za 40 tisíc, ale je to dobrý chlapec a chceme mu to odpustiť. Môžeme si to na valnej hromade odhlasovať? Jeden spoločník proti tomu bude reptať, ale má len malý podiel.","spravna_odpoved":"Nie, v tomto prípade sa spoločnosť nároku platne vzdať nemôže. Časová podmienka síce splnená je (od vzniku nároku 10. mája 2023 uplynuli viac ako tri roky), no § 135a ods. 4 Obchodného zákonníka vyžaduje aj to, aby proti takémuto rozhodnutiu nevzniesol do zápisnice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10 % výšky základného imania. Vklad 3 000 € pri základnom imaní 20 000 € predstavuje 15 %, teda viac ako 10 %, a jeho protest vzdanie sa nároku zablokuje. Dohody vylučujúce alebo obmedzujúce zodpovednosť konateľa sú navyše zakázané.","ustanovenie":"§ 135a ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník","citat":"Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10 % výšky základného imania.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-135a.odsek-4","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade valné zhromaždenie nemôže platne rozhodnúť o vzdaní sa nároku na náhradu škody voči konateľovi.** Dôvodom je, že spoločník, ktorý s rozhodnutím nesúhlasí, má dostatočne veľký vklad na to, aby takéto uznesenie svojím protestom zablokoval.\n\nPodľa Obchodného zákonníka je vzdanie sa nároku na náhradu škody voči konateľovi viazané na splnenie troch kumulatívnych podmienok.\n\n### Podmienky pre vzdanie sa nároku na náhradu škody\n\nZákon umožňuje spoločnosti vzdať sa nároku na náhradu škody voči konateľovi, ale len za prísnych podmienok, ktoré chránia spoločnosť a jej menšinových spoločníkov [Zákon č. 513/1991 Zb., § 135a ods. 4]:\n\n1.  **Časový test:** Spoločnosť sa môže nároku vzdať najskôr **po troch rokoch** od jeho vzniku.\n    *   Váš prípad: Nárok vznikol 10. mája 2023. Trojročná lehota uplynie 10. mája 2026. Keďže valné zhromaždenie sa koná v júni 2026, táto podmienka **je splnená**.\n\n2.  **Súhlas valného zhromaždenia:** O vzdaní sa nároku musí rozhodnúť valné zhromaždenie.\n    *   Váš prípad: Tento postup plánujete dodržať, takže podmienka **je splnená**.\n\n3.  **Právo veta menšinových spoločníkov:** Proti takémuto rozhodnutiu nesmie na valnom zhromaždení vzniesť do zápisnice protest spoločník (alebo spoločníci), ktorého vklady dosahujú **10 % výšky základného imania**.\n    *   Váš prípad: Táto podmienka **nie je splnená**.\n\n### Posúdenie Vášho prípadu\n\nKľúčovým bodom je posúdenie, či vklad nesúhlasiaceho spoločníka dosahuje potrebnú hranicu na zablokovanie uznesenia.\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Základné imanie spoločnosti | 20 000 € |\n| Hranica pre účinný protest (10 % zo ZI) | **2 000 €** |\n| Vklad nesúhlasiaceho spoločníka | **3 000 €** |\n\nKeďže vklad spoločníka (3 000 €) je vyšší ako zákonom stanovená hranica 10 % základného imania (2 000 €), jeho protest vznesený do zápisnice na valnom zhromaždení **zablokuje** možnosť vzdať sa nároku na náhradu škody. Ak by valné zhromaždenie napriek tomu takéto uznesenie prijalo, bolo by v rozpore so zákonom a spoločník by sa mohol úspešne domáhať určenia jeho neplatnosti na súde [Zákon č. 513/1991 Zb., § 131].\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nSpoločník musí na valnom zhromaždení trvať na tom, aby bol jeho nesúhlas s uznesením a protest proti nemu výslovne a presne zapísaný do zápisnice z valného zhromaždenia. Týmto krokom je uznesenie o vzdaní sa nároku právne neúčinné. Ak by valné zhromaždenie napriek protestu uznesenie prijalo, je nevyhnutné podať na súd žalobu o určenie neplatnosti uznesenia v lehote 3 mesiacov od jeho prijatia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru a správne aplikovala trojročnú lehotu aj podmienku práva veta spoločníka s vkladom aspoň 10 % základného imania podľa § 135a ods. 4 Obchodného zákonníka."},"google":{"odpoved":"Nie, valné zhromaždenie nemôže v tomto prípade nárok odpustiť. Spoločnosť sa síce môže vzdať nároku na náhradu škody voči konateľovi, avšak len so súhlasom valného zhromaždenia a zároveň proti tomuto rozhodnutiu nesmie do zápisnice vzniesť protest spoločník, ktorého vklad dosahuje 10 % základného imania. V danom prípade je 10 % zo základného imania 2 000 € (10 % z 20 000 €). Keďže vklad nesúhlasiaceho spoločníka je 3 000 €, jeho protest zapísaný do zápisnice z valného zhromaždenia zablokuje možnosť vzdať sa nároku. Táto úprava je obsiahnutá v § 135a ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru a uviedla správne zákonné podmienky aj výpočet podielu na základnom imaní podľa § 135a ods. 4 Obchodného zákonníka."},"bez":{"odpoved":"Nie, valné zhromaždenie nemôže nárok odpustiť.\n\nHoci od vzniku nároku uplynuli viac ako tri roky, podmienky na jeho vzdanie sa nie sú splnené. Proti takémuto rozhodnutiu nesmú na valnom zhromaždení vzniesť do zápisnice protest spoločníci, ktorých vklady dosahujú 5 % základného imania. V tomto prípade je prahová hodnota 1 000 € (5 % z 20 000 €), avšak vklad nesúhlasiaceho spoločníka je 3 000 €, čím je táto podmienka porušená. Vyplýva to z § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza hranicu protestu vo výške 5 % namiesto zákonom vyžadovaných 10 % základného imania a nesprávne odkazuje na odsek 1 namiesto odseku 4."}},{"oblast":"obchodne-pravo","otazka":"Konateľ s. r. o. uzavrel 3. februára 2026 vo vlastnom mene obchod, ktorý súvisí s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, a zarobil na ňom 25 000 €. Spoločníci sa o obchode dozvedeli až 20. augusta 2026. Dokedy musí spoločnosť uplatniť u konateľa právo, aby vydal prospech z tohto obchodu?","otazka_volna":"Prišli sme na to, že náš konateľ si popri firme zobral zákazku sám na seba a zarobil na tom slušné peniaze. Dozvedeli sme sa to až po pol roku. Vieme od neho ten zárobok ešte pýtať, alebo je už neskoro?","spravna_odpoved":"Najneskôr do 20. novembra 2026. Právo spoločnosti požadovať vydanie prospechu z obchodu, pri ktorom bol porušený zákaz konkurencie, zaniká, ak sa neuplatní u zodpovednej osoby do troch mesiacov odo dňa, keď sa spoločnosť o skutočnosti dozvedela, najneskôr však uplynutím jedného roka od vzniku práva (§ 65 ods. 3 Obchodného zákonníka). Tri mesiace od 20. augusta 2026 uplynú 20. novembra 2026, čo je skoršia z oboch hraníc (ročná by uplynula až 3. februára 2027). Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.","ustanovenie":"§ 65 ods. 3 v spojení s § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník","citat":"Práva spoločnosti podľa odseku 2 zanikajú, ak sa neuplatnili u zodpovednej osoby do troch mesiacov odo dňa, keď sa spoločnosť o tejto skutočnosti dozvedela, najneskôr však uplynutím jedného roka od ich vzniku.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-65.odsek-3","my":{"odpoved":"Áno, spoločnosť musí konať rýchlo. Právo na vydanie prospechu z obchodu musí uplatniť najneskôr **do 20. novembra 2026**.\n\nToto právo zaniká, ak sa neuplatní v zákonom stanovených lehotách, ktoré plynú súčasne. Rozhodujúca je tá, ktorá uplynie skôr.\n\n### Právne posúdenie\n\n1.  **Porušenie zákazu konkurencie:** Konateľ svojím konaním porušil zákaz konkurencie. Podľa Obchodného zákonníka konateľ nesmie vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzatvárať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti [Zákon č. 513/1991 Zb., § 136, ods. 1, písm. a)].\n\n2.  **Nárok spoločnosti:** V dôsledku tohto porušenia je spoločnosť oprávnená od konateľa požadovať, aby jej vydal prospech (zisk) z tohto obchodu vo výške 25 000 € [Zákon č. 513/1991 Zb., § 65, ods. 2].\n\n### Lehoty na uplatnenie práva\n\nNa uplatnenie tohto práva sa vzťahujú dve lehoty, pričom právo zaniká uplynutím tej, ktorá nastane skôr:\n\n*   **Subjektívna lehota:** 3 mesiace odo dňa, keď sa spoločníci (alebo príslušný orgán spoločnosti) o porušení zákazu konkurencie dozvedeli.\n*   **Objektívna lehota:** 1 rok odo dňa, keď k porušeniu zákazu konkurencie došlo.\n\n*Poznámka: Tieto lehoty sú upravené v § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý nebol súčasťou poskytnutých podkladov, preto ich odporúčame overiť v aktuálnom znení zákona.*\n\n### Aplikácia na váš prípad\n\n*   **Začiatok plynutia subjektívnej lehoty:** 20. august 2026 (deň, keď sa spoločníci o obchode dozvedeli).\n    *   **Koniec subjektívnej lehoty:** 20. november 2026.\n*   **Začiatok plynutia objektívnej lehoty:** 3. február 2026 (deň uzavretia obchodu).\n    *   **Koniec objektívnej lehoty:** 3. február 2027.\n\nKeďže subjektívna lehota (20. november 2026) uplynie skôr ako objektívna lehota (3. február 2027), **rozhodujúci je dátum 20. november 2026**. Po tomto dátume právo spoločnosti na vydanie prospechu zanikne.\n\n***\n*Odpoveď nebola v časti týkajúcej sa konkrétnych dĺžok lehôt overená proti internej databáze, keďže relevantný odsek zákona nebol v poskytnutých podkladoch.*","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila lehotu do 20. novembra 2026 vrátane správneho právneho posúdenia subjektívnej a objektívnej lehoty podľa § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť si musí uplatniť právo na vydanie prospechu z obchodu vo výške 25 000 € najneskôr do 20. novembra 2026. Ide o subjektívnu trojmesačnú prekluzívnu lehotu, ktorá začala plynúť dňom, kedy sa spoločnosť o tejto skutočnosti dozvedela (20. augusta 2026). Táto lehota uplynie skôr ako objektívna ročná lehota od vzniku práva (3. februára 2027). Právo spoločnosti a lehoty na jeho uplatnenie upravuje § 65 ods. 2 a 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Po márnom uplynutí tejto lehoty právo spoločnosti zanikne.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza konečný dátum 20. novembra 2026 a správne ho odôvodňuje uplynutím trojmesačnej subjektívnej prekluzívnej lehoty podľa § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť musí uplatniť svoje právo na vydanie prospechu z obchodu najneskôr do 20. novembra 2026. Ide o subjektívnu prekluzívnu lehotu troch mesiacov odo dňa, keď sa spoločnosť o tejto skutočnosti dozvedela, teda od 20. augusta 2026. Ak by spoločnosť toto právo v lehote neuplatnila, zaniklo by. Uvedené vyplýva z § 136 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila lehotu do 20. novembra 2026 a správne uviedla trojmesačnú subjektívnu prekluzívnu lehotu."}},{"oblast":"obchodne-pravo","otazka":"Konateľ s. r. o., ktorá poskytuje účtovné služby, sa v roku 2026 stal spoločníkom s neobmedzeným ručením vo verejnej obchodnej spoločnosti podnikajúcej v stolárstve. Spoločenská zmluva s. r. o. žiadne ďalšie obmedzenia neobsahuje a valné zhromaždenie mu nič neschválilo. Porušil zákaz konkurencie, aj keď ide o úplne iný odbor?","otazka_volna":"Som konateľ v účtovníckej eseročke a kamarát ma zobral ako spoločníka do verejnej obchodnej spoločnosti, kde robia nábytok. S účtovníctvom to nemá nič spoločné. Môže mi to niekto vyčítať?","spravna_odpoved":"Áno, porušil. Podľa § 136 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka konateľ nesmie zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením, a to bez ohľadu na predmet podnikania tejto inej spoločnosti. Podmienka podobného predmetu podnikania sa vzťahuje len na písmeno d) (výkon činnosti ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho či iného orgánu inej právnickej osoby). Spoločník verejnej obchodnej spoločnosti ručí za jej záväzky spoločne a nerozdielne všetkým svojím majetkom (§ 76), takže zákaz je porušený a nastupujú dôsledky podľa § 65.","ustanovenie":"§ 136 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník","citat":"Pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, konateľ nesmie: ... c) zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-136.odsek-1","my":{"odpoved":"**Áno, konateľ v tomto prípade porušil zákonný zákaz konkurencie.**\n\nHoci sa môže zdať, že podnikanie v úplne odlišnom odbore by nemalo byť problémom, Obchodný zákonník v tomto prípade rozlišuje niekoľko typov zakázaných konaní, pričom niektoré sú viazané na podobnosť predmetu podnikania a iné nie.\n\nPodľa § 136 ods. 1 Obchodného zákonníka konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným nesmie, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje inak:\na) uzatvárať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti,\nb) sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti,\nc) **zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením,**\nd) vykonávať činnosť ako štatutárny orgán inej právnickej osoby s **podobným predmetom podnikania**.\n\n[Zákon č. 513/1991 Zb., § 136, ods. 1]\n\n### Analýza vašej situácie\n\n1.  **Porušenie podľa písmena c):** Váš prípad spadá priamo pod písmeno c). Konateľ sa stal spoločníkom vo verejnej obchodnej spoločnosti, kde spoločníci ručia za záväzky celým svojím majetkom (sú spoločníkmi s neobmedzeným ručením). Tento zákaz je **absolútny a nie je viazaný na zhodu alebo podobnosť predmetu podnikania**. Zákonodarca tu chráni spoločnosť pred rizikom, že by sa jej konateľ vystavil neobmedzenému ručeniu v inom subjekte, čo by mohlo ohroziť jeho schopnosť sústrediť sa a riadne vykonávať svoju funkciu.\n\n2.  **Rozdiel oproti písmenu d):** Naopak, zákaz podľa písmena d) (napr. byť konateľom v inej s. r. o.) je podmienený tým, že druhá spoločnosť má **podobný predmet podnikania**. Ak by sa teda konateľ vašej účtovnej firmy stal konateľom v stolárskej firme, zákaz konkurencie by neporušil, pretože predmety podnikania nie sú podobné.\n\nKeďže sa však stal spoločníkom s neobmedzeným ručením, uplatní sa prísnejší zákaz podľa písmena c), kde sa podobnosť podnikania neskúma.\n\n### Dôsledky porušenia\n\nPorušenie zákazu konkurencie má dôsledky uvedené v § 65 Obchodného zákonníka [Zákon č. 513/1991 Zb., § 136, ods. 2]. Spoločnosť (s. r. o.) môže od konateľa požadovať:\n*   vydanie prospechu z obchodu, pri ktorom porušil zákaz konkurencie,\n*   prevedenie zodpovedajúcich práv na spoločnosť,\n*   náhradu škody.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru, že konateľ porušil zákaz konkurencie podľa § 136 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka, pričom správne vysvetlila, že tento zákaz nie je viazaný na podobnosť predmetu podnikania."},"google":{"odpoved":"Áno, konateľ porušil zákaz konkurencie.\n\nPodľa zákona konateľ s. r. o. nesmie byť spoločníkom vo verejnej obchodnej spoločnosti, kde ručí za záväzky neobmedzene. Toto obmedzenie platí bez ohľadu na to, či sa predmety podnikania oboch spoločností líšia alebo nie. Ide o priame porušenie zákazu konkurencie, keďže sa zúčastňuje na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením. Toto ustanovenie je kogentné, čo znamená, že ho nemožno obmedziť ani vylúčiť spoločenskou zmluvou. Príslušným ustanovením je § 136 ods. 1 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 136 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka uvádza, že konateľ porušil zákaz konkurencie bez ohľadu na odlišný predmet podnikania."},"bez":{"odpoved":"Áno, konateľ porušil zákaz konkurencie. Podľa zákona konateľ nesmie byť spoločníkom s neobmedzeným ručením v inej spoločnosti, pričom táto povinnosť nie je viazaná na zhodný predmet podnikania. Skutočnosť, že ide o odlišné odbory podnikania (účtovníctvo a stolárstvo), je v tomto prípade irelevantná. Výnimku by mohla pripustiť spoločenská zmluva alebo súhlas valného zhromaždenia, čo sa však nestalo. Uvedené vyplýva z § 136 ods. 1 písm. c) Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne konštatuje porušenie zákazu konkurencie podľa § 136 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka bez ohľadu na odlišný predmet podnikania."}},{"oblast":"obchodne-pravo","otazka":"Dvaja zakladatelia zakladajú s. r. o. so základným imaním 5 000 €, každý s peňažným vkladom 2 500 €; nepeňažné vklady žiadne nie sú. Chcú splatiť čo najmenej a tvrdia, že stačí 30 % z každého vkladu, teda 750 + 750 = 1 500 €. Akú sumu musia v skutočnosti splatiť pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra?","otazka_volna":"Zakladáme s kamarátom eseročku na 5 000 eur, každý dá 2 500. Počul som, že na začiatok stačí zložiť 30 percent. Koľko teda musíme reálne dať na účet, kým pôjdeme na registrový súd?","spravna_odpoved":"Musia splatiť spolu aspoň 2 500 €. Pred podaním návrhu na zápis sa musí na každý peňažný vklad splatiť najmenej 30 % (tu 750 € na osobu), ale zároveň celková hodnota splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí byť aspoň 50 % zo zákonom ustanovenej minimálnej výšky základného imania podľa § 108 ods. 1, teda aspoň 50 % z 5 000 € = 2 500 € (§ 111 ods. 1 Obchodného zákonníka). Suma 1 500 € preto nestačí; prísnejšia z oboch podmienok je hranica 2 500 €.","ustanovenie":"§ 111 ods. 1 v spojení s § 108 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník","citat":"Pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra musí sa na každý peňažný vklad splatiť najmenej 30%. Celková hodnota splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí však byť aspoň 50 % zo zákonom ustanovenej minimálnej výšky základného imania podľa § 108 ods. 1.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-111.odsek-1","my":{"odpoved":"Vaše tvrdenie nie je správne. Pred podaním návrhu na zápis do obchodného registra **musíte splatiť spolu najmenej 2 500 €**.\n\nHoci je pravda, že na každý peňažný vklad sa musí splatiť najmenej 30 %, Obchodný zákonník stanovuje aj druhú, súbežnú podmienku, ktorú ste nezohľadnili.\n\n### Podmienky splatenia vkladov\n\nPodľa § 111 ods. 1 Obchodného zákonníka [Zákon č. 513/1991 Zb.] musia byť pred podaním návrhu na zápis s. r. o. do obchodného registra splnené **obe nasledujúce podmienky súčasne**:\n\n1.  **Individuálna podmienka:** Z každého peňažného vkladu musí byť splatených **najmenej 30 %**.\n2.  **Súhrnná podmienka:** Celková hodnota splatených peňažných vkladov musí byť **aspoň 50 % zo zákonom ustanovenej minimálnej výšky základného imania**, ktorá je 5 000 € [Zákon č. 513/1991 Zb., § 108 ods. 1].\n\n### Aplikácia na váš prípad\n\n1.  **Individuálna podmienka:**\n    *   Minimálne splatenie na jeden vklad: 30 % z 2 500 € = **750 €**.\n    *   Váš návrh (750 € od každého) túto podmienku spĺňa.\n\n2.  **Súhrnná podmienka:**\n    *   Minimálne celkové splatenie: 50 % z 5 000 € = **2 500 €**.\n    *   Váš návrh (spolu 1 500 €) túto podmienku **nespĺňa**, pretože 1 500 € je menej ako požadovaných 2 500 €.\n\nPretože musíte splniť obe podmienky, rozhodujúca je tá prísnejšia, teda povinnosť splatiť spolu minimálne 2 500 €.\n\n**Praktické riešenie:**\nNa splnenie zákonných požiadaviek stačí, ak každý z vás splatí napríklad **1 250 €**. Tým splníte obe podmienky:\n*   Každý splatí viac ako 750 € (50 % svojho vkladu).\n*   Spolu splatíte presne 2 500 €.\n\nTieto prostriedky sa vkladajú na účet správcu vkladu (zvyčajne jeden zo zakladateľov), ktorý vydá písomné vyhlásenie o splatení vkladov. Toto vyhlásenie je povinnou prílohou k návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra [Zákon č. 513/1991 Zb., § 60 ods. 4].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza povinnosť splatiť najmenej 2 500 € a vecne presne vysvetľuje splnenie oboch zákonných podmienok podľa § 111 ods. 1 Obchodného zákonníka."},"google":{"odpoved":"Pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra musíte splatiť spolu najmenej 2 500 €. Hoci na každý peňažný vklad sa musí splatiť aspoň 30 %, čo by vo vašom prípade bolo 750 € za každého spoločníka, zákon stanovuje aj druhú podmienku. Celková hodnota splatených peňažných vkladov musí byť aspoň 50 % zo zákonom ustanovenej minimálnej výšky základného imania (50 % z 5 000 € je 2 500 €). Preto suma 1 500 € nie je postačujúca. Uvedené požiadavky vyplývajú z § 111 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza povinnosť splatiť aspoň 2 500 € spolu s presným právnym odôvodnením podľa § 111 ods. 1 Obchodného zákonníka."},"bez":{"odpoved":"Pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra musia spoločníci splatiť spolu minimálne 2 500 €. Hoci na každý peňažný vklad stačí splatiť 30 %, celková hodnota splatených peňažných vkladov musí byť zároveň aspoň 50 % zo zákonom ustanovenej minimálnej výšky základného imania. Keďže minimálne základné imanie je 5 000 €, táto suma predstavuje práve 2 500 €. Vyplýva to z § 111 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu minimálne 2 500 € a správne ju odôvodňuje pravidlom o 50 % z minimálnej výšky základného imania podľa § 111 ods. 1 Obchodného zákonníka."}},{"oblast":"obchodne-pravo","otazka":"Spoločnosť Beta, s. r. o. vznikla 4. marca 2021. Spoločník sa zaviazal k peňažnému vkladu 3 000 €, z ktorého pri vzniku splatil 900 € a viac nič. Spoločenská zmluva o lehote splatenia ani o úroku z omeškania nič neurčuje. Dokedy mal vklad splatiť a aký úrok z omeškania z akej sumy mu hrozí?","otazka_volna":"Pri zakladaní firmy pred pár rokmi som zložil len časť vkladu a na zvyšok som zabudol. Dokedy to vlastne mám doplatiť a pýtajú za to nejaké penále?","spravna_odpoved":"Vklad musel byť splatený najneskôr do piatich rokov od vzniku spoločnosti, teda najneskôr 4. marca 2026 (§ 113 ods. 1 Obchodného zákonníka); tejto povinnosti nemožno spoločníka zbaviť. Táto lehota už uplynula, preto je spoločník povinný platiť úrok z omeškania vo výške 20 % z nesplatenej sumy, teda z 2 100 € (3 000 − 900), ak spoločenská zmluva neurčuje inak (§ 113 ods. 2). Spoločnosť ho navyše môže pod hrozbou vylúčenia vyzvať na splnenie v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako tri mesiace.","ustanovenie":"§ 113 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník","citat":"Spoločník je povinný splatiť vklad za podmienok a v lehote ustanovenej zákonom, prípadne určenej v spoločenskej zmluve, najneskôr však do piatich rokov od vzniku spoločnosti ... Spoločník, ktorý v lehote podľa odseku 1 nesplatil predpísanú hodnotu peňažného vkladu, je povinný platiť úrok z omeškania vo výške 20 % z nesplatenej sumy, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-113.odsek-1","my":{"odpoved":"Na základe Obchodného zákonníka platia pre splatenie vkladu a súvisiace úroky z omeškania nasledujúce pravidlá:\n\n**Spoločník mal vklad splatiť najneskôr do 4. marca 2026. Ak tak neurobí, hrozí mu zákonný úrok z omeškania vo výške 20 % ročne z nesplatenej sumy 2 100 €.**\n\n---\n\n### 1. Lehota na splatenie vkladu\n\nKeďže spoločenská zmluva neupravuje lehotu na splatenie vkladu, uplatní sa zákonná lehota. Spoločník je povinný splatiť svoj vklad najneskôr **do piatich rokov od vzniku spoločnosti** [Zákon č. 513/1991 Zb., § 113, ods. 1].\n\n*   **Dátum vzniku spoločnosti:** 4. marec 2021\n*   **Koniec 5-ročnej lehoty:** 4. marec 2026\n\nSpoločník je teda povinný doplatiť zvyšnú časť svojho vkladu najneskôr do 4. marca 2026.\n\n### 2. Úrok z omeškania\n\nAk spoločník nesplatí vklad včas, je povinný platiť úrok z omeškania vo výške **20 % ročne z nesplatenej sumy**, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje inak [Zákon č. 513/1991 Zb., § 113, ods. 2].\n\n*   **Zaviazaný vklad:** 3 000 €\n*   **Splatená časť:** 900 €\n*   **Nesplatená suma (základ pre úrok):** 3 000 € - 900 € = **2 100 €**\n\nAk spoločník neuhradí zvyšných 2 100 € do 4. marca 2026, od nasledujúceho dňa (5. marca 2026) sa dostane do omeškania a spoločnosť si voči nemu môže uplatňovať úrok z omeškania vo výške 20 % p. a. z dlžnej sumy.\n\n### 3. Možné následky nesplatenia\n\nOkrem povinnosti platiť vysoký úrok z omeškania môže mať nesplatenie vkladu pre spoločníka aj vážnejšie dôsledky. Spoločnosť ho môže pod hrozbou vylúčenia vyzvať, aby svoju povinnosť splnil v dodatočnej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako tri mesiace. Ak spoločník vklad neuhradí ani v tejto dodatočnej lehote, **valné zhromaždenie ho môže zo spoločnosti vylúčiť** [Zákon č. 513/1991 Zb., § 113, ods. 3 a 4].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčame spoločníkovi, aby zvyšnú časť vkladu (2 100 €) uhradil čo najskôr, najneskôr však do zákonnej lehoty 4. marca 2026. Vyhne sa tak plateniu zákonného úroku z omeškania, ktorý je v porovnaní s bežnými úrokovými sadzbami mimoriadne vysoký, a predíde riziku prípadného vylúčenia zo spoločnosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 113 Obchodného zákonníka určila lehotu na splatenie vkladu do 4. marca 2026, nesplatenú sumu 2 100 € aj úrok z omeškania vo výške 20 %."},"google":{"odpoved":"Spoločník mal vklad splatiť najneskôr do piatich rokov od vzniku spoločnosti, teda do 4. marca 2026. Z omeškanej sumy 2 100 € (3 000 € - 900 €) je povinný platiť úrok z omeškania vo výške 20 % ročne. Táto povinnosť vyplýva z § 113 ods. 1 v spojení s § 116 ods. 2 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.). Spoločnosť môže spoločníka zo spoločnosti vylúčiť, ak svoju povinnosť nesplní ani v dodatočnej lehote.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza lehotu do 4. marca 2026, úrok z omeškania vo výške 20 % z nesplatenej sumy 2 100 €, ako aj možnosť vylúčenia zo spoločnosti."},"bez":{"odpoved":"Spoločník mal zvyšnú časť vkladu splatiť najneskôr do 4. marca 2026. Táto päťročná lehota vyplýva z § 113 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, keďže spoločenská zmluva neurčila inú. Keďže je v omeškaní, je povinný platiť úrok z omeškania vo výške 20 % ročne. Tento úrok sa počíta z nesplatenej sumy 2 100 €. Uvedenú sadzbu stanovuje § 113 ods. 2 Obchodného zákonníka.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza lehotu splatenia do 4. marca 2026, úrok z omeškania vo výške 20 % aj sumu 2 100 €, z ktorej sa počíta."}},{"oblast":"obchodne-pravo","otazka":"Zmluva o prevode 100 % obchodného podielu v s. r. o. bola autorizovaná advokátom a podpísaná 21. augusta 2026, spoločnosti bola doručená 25. augusta 2026, spoločenská zmluva prevod na tretiu osobu pripúšťa bez súhlasu valného zhromaždenia a zápis zmeny spoločníka v obchodnom registri bol vykonaný 10. septembra 2026. Od ktorého dňa je nadobúdateľ spoločníkom voči spoločnosti?","otazka_volna":"Kúpil som celý podiel v eseročke. Zmluvu sme podpísali koncom augusta, do firmy ju doniesli o pár dní a na súde to prepísali až v septembri. Odkedy som teda vlastne majiteľom a môžem si rozhodovať?","spravna_odpoved":"Od 25. augusta 2026. Účinky prevodu obchodného podielu nastávajú voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú až s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaždenie vysloví súhlas s prevodom, ak sa súhlas vyžaduje (§ 115 ods. 5 Obchodného zákonníka). Keďže súhlas valného zhromaždenia sa tu nevyžaduje, rozhoduje deň doručenia zmluvy spoločnosti. Zápis do obchodného registra (10. septembra 2026) má len deklaratórny účinok.","ustanovenie":"§ 115 ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník","citat":"Účinky prevodu obchodného podielu podľa odsekov 1 a 2 nastávajú voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú až s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaždenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu, ak sa podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy súhlas valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžaduje.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-115.odsek-5","my":{"odpoved":"Nadobúdateľ sa stal spoločníkom voči spoločnosti **25. augusta 2026**.\n\nPrávny účinok prevodu obchodného podielu voči spoločnosti totiž nenastáva podpisom zmluvy ani zápisom do obchodného registra, ale dňom doručenia zmluvy o prevode spoločnosti.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa Obchodného zákonníka je potrebné rozlišovať tri kľúčové momenty pri prevode obchodného podielu:\n\n1.  **Účinnosť medzi zmluvnými stranami (21. august 2026):** Zmluva o prevode obchodného podielu sa stala platnou a účinnou medzi prevodcom (predávajúcim) a nadobúdateľom (kupujúcim) dňom jej podpisu, keďže spĺňala predpísanú formu zmluvy autorizovanej advokátom, ktorá je pre zmluvy uzavreté po 17. auguste 2026 povinná [Prevod obchodného podielu — forma od 17.8.2026].\n\n2.  **Účinnosť voči spoločnosti (25. august 2026):** Toto je rozhodujúci dátum pre vašu otázku. Podľa § 115 ods. 5 Obchodného zákonníka platí, že:\n    > *\"Účinky prevodu obchodného podielu (...) nastávajú voči spoločnosti **odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti**...\"* [Zákon č. 513/1991 Zb., § 115, ods. 5].\n    Keďže zmluva bola spoločnosti doručená 25. augusta 2026 a nebol potrebný súhlas valného zhromaždenia, od tohto dňa je spoločnosť povinná považovať nadobúdateľa za svojho nového spoločníka so všetkými právami a povinnosťami (napr. právom na podiel na zisku, účasťou na valnom zhromaždení a pod.).\n\n3.  **Účinnosť voči tretím osobám (10. september 2026):** Zápis zmeny spoločníka v obchodnom registri má tzv. **deklaratórny účinok**. To znamená, že zmenu iba potvrdzuje (deklaruje) navonok, ale samotná zmena nastala už skôr. Od dňa zápisu je však táto zmena účinná voči všetkým tretím stranám (napr. obchodným partnerom, úradom), ktoré sa na údaje v registri spoliehajú.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza dátum 25. augusta 2026 a správne ho odôvodňuje doručením zmluvy spoločnosti v súlade s § 115 ods. 5 Obchodného zákonníka."},"google":{"odpoved":"Nadobúdateľ je spoločníkom voči spoločnosti od 25. augusta 2026. Účinky prevodu obchodného podielu voči spoločnosti nastávajú dňom doručenia zmluvy o prevode, ak zmluva neurčuje neskorší dátum a ak nie je potrebný súhlas valného zhromaždenia. Keďže súhlas valného zhromaždenia nebol vo vašom prípade potrebný, rozhodujúcim dňom je doručenie zmluvy spoločnosti. Zápis tejto zmeny v obchodnom registri má už iba deklaratórny (potvrdzujúci) charakter. Právna úprava je obsiahnutá v § 115 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila rozhodujúci dátum 25. augusta 2026 a vecne presne vysvetlila podmienky účinnosti prevodu voči spoločnosti vrátane deklaratórneho účinku zápisu do obchodného registra."},"bez":{"odpoved":"Nadobúdateľ sa stáva spoločníkom voči spoločnosti dňom doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti. V tomto prípade je rozhodujúcim dňom 25. august 2026. Tento účinok nastáva v zmysle § 115 ods. 3 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Zápis zmeny v obchodnom registri má vo vzťahu k spoločnosti len deklaratórny (potvrdzujúci) charakter.","spravne":false,"dovod":"Hoci odpoveď uvádza správny dátum (25. august 2026), odvoláva sa na nesprávne ustanovenie zákona (§ 115 ods. 3 namiesto § 115 ods. 5 Obchodného zákonníka), čo podľa záväznej rubriky predstavuje nesprávne právne pravidlo."}},{"oblast":"obchodne-pravo","otazka":"Spoločník s. r. o. dnes prevádza svoj obchodný podiel na tretiu osobu. Z vkladu 4 000 € má ešte nesplatených 1 500 €. Zmluvu chcú podpísať doma a podpisy dať len overiť na matrike. Akú formu musí zmluva o prevode obchodného podielu mať a kto ručí za splatenie zvyšku vkladu po prevode?","otazka_volna":"Predávam svoj podiel vo firme, ale ešte som nedoplatil celý vklad. Stačí nám zmluva s overenými podpismi z matriky? A kto ten zvyšok vkladu potom dlhuje — ja alebo ten nový?","spravna_odpoved":"Nestačí. Zmluva o prevode obchodného podielu musí byť vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo vo forme zmluvy autorizovanej advokátom; overenie podpisov na matrike túto formu nenahrádza (§ 115 ods. 4 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 17. augusta 2026 — dovtedy stačila písomná forma s osvedčenými podpismi). Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v zmluve musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám. Za splácanie vkladu nadobúdateľom ručí prevodca, takže za nesplatených 1 500 € ručí naďalej pôvodný spoločník.","ustanovenie":"§ 115 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (v znení účinnom od 17. 8. 2026)","citat":"Zmluva o prevode obchodného podielu musí byť vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo vo forme zmluvy autorizovanej advokátom. ... Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-115.odsek-4","my":{"odpoved":"Na základe vášho dopytu vám poskytujem zhrnutie povinností a pravidiel platných k 20. septembru 2026.\n\n**Vaša plánovaná forma zmluvy s podpismi overenými na matrike už nie je dostačujúca. Za nesplatený vklad ručí pôvodný spoločník (prevodca).**\n\nPodrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Povinná forma zmluvy o prevode obchodného podielu\n\nVáš zámer podpísať zmluvu doma a dať podpisy overiť na matrike je od 17. augusta 2026 nesprávny a nepostačujúci. Z dôvodu novely Obchodného zákonníka musí mať zmluva o prevode obchodného podielu v s. r. o. prísnejšiu formu.\n\nOd 17. 8. 2026 musí byť zmluva vyhotovená v jednej z týchto dvoch foriem:\n*   **vo forme notárskej zápisnice**, alebo\n*   **ako zmluva autorizovaná advokátom**.\n\nObyčajná písomná zmluva s úradne osvedčenými podpismi (napr. na matrike alebo u notára bez autorizácie celého dokumentu) už na platný prevod obchodného podielu nestačí [Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 115 ods. 4, v znení účinnom od 17. 8. 2026].\n\n### 2. Ručenie za nesplatený vklad\n\nZa splatenie zvyšnej, neuhradenej časti vkladu vo výške 1 500 € **ručí pôvodný spoločník (prevodca)** [Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 115 ods. 4].\n\nV praxi to znamená, že ak nový spoločník (nadobúdateľ) nesplatí zvyšok vkladu v dohodnutej lehote, spoločnosť s ručením obmedzeným môže požadovať jeho zaplatenie priamo od vás ako od pôvodného spoločníka.\n\n### Zhrnutie\n\n| Požiadavka | Správny postup k 20. 9. 2026 |\n| :--- | :--- |\n| **Forma zmluvy** | Notárska zápisnica ALEBO zmluva autorizovaná advokátom. |\n| **Ručenie za vklad 1 500 €** | Pôvodný spoločník (prevodca). |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nVzhľadom na sprísnené formálne požiadavky vám odporúčam obrátiť sa priamo na notára alebo advokáta, ktorý vám zmluvu o prevode obchodného podielu pripraví v súlade s platnou legislatívou. Zároveň zabezpečí, aby zmluva obsahovala všetky potrebné náležitosti, ako napríklad vyhlásenie nadobúdateľa, že pristupuje k spoločenskej zmluve [Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 115 ods. 4]. Tým predídete riziku neplatnosti prevodu a následným komplikáciám pri zápise zmeny do obchodného registra.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v plnom rozsahu uvádza požiadavku na formu notárskej zápisnice alebo autorizácie advokátom, ako aj skutočnosť, že za nesplatený vklad ručí prevodca."},"google":{"odpoved":"Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy prevodcu aj nadobúdateľa na nej musia byť úradne osvedčené. Samotné overenie na matrike je postačujúce. Za splatenie zvyšku vkladu vo výške 1 500 € ručí prevodca, teda pôvodný spoločník. Túto povinnosť mu ukladá § 115 ods. 4 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.). Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, musí v zmluve tiež vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že stačí písomná forma s overením podpisov na matrike, pričom podľa referencie a účinného znenia zákona sa vyžaduje notárska zápisnica alebo autorizácia advokátom."},"bez":{"odpoved":"Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy na nej musia byť úradne osvedčené, čo je možné urobiť aj na matrike. Vyplýva to z § 115 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Za splatenie zvyšného vkladu vo výške 1 500 € zodpovedá nový spoločník (nadobúdateľ). Pôvodný spoločník (prevodca) však za splatenie tohto vkladu nadobúdateľom ručí. Toto ručenie ustanovuje § 115 ods. 4 Obchodného zákonníka.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu formu zmluvy a zastarané pravidlo, keďže zmluva musí byť vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom a overenie podpisov na matrike nepostačuje."}},{"oblast":"dane","otazka":"Fyzická osoba – nepodnikateľ (daňový rezident SR) založila v roku 2019 s. r. o. a splatila peňažný vklad 5 000 €. V roku 2026, teda po siedmich rokoch držby, predala celý obchodný podiel za 60 000 €. Podiel nikdy nemala zahrnutý v obchodnom majetku a za autorizáciu zmluvy zaplatila advokátovi 400 €. Iné príjmy podľa § 8 v roku 2026 nemala. Je príjem po siedmich rokoch oslobodený od dane a aký je čiastkový základ dane podľa § 8 zákona o dani z príjmov?","otazka_volna":"Mal som eseročku sedem rokov a teraz som podiel predal za 60 tisíc. Vklad som mal 5 tisíc a advokátovi som dal ešte 400 eur. Pri bytoch je to po piatich rokoch bez dane, tak asi aj tu, nie? A keby nie, z čoho sa to počíta?","spravna_odpoved":"Príjem nie je oslobodený — na prevod obchodného podielu fyzickej osoby sa žiadny časový test nevzťahuje (oslobodenie, ktoré malo platiť od roku 2024, bolo zrušené ešte pred účinnosťou). Ide o ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. Za výdavok sa považuje vklad alebo obstarávacia cena podielu, teda 5 000 €; poplatok advokátovi 400 € daňovým výdavkom pri tomto druhu príjmu nie je (§ 8 ods. 7). Rozdiel je 60 000 − 5 000 = 55 000 €, z ktorého je podľa § 9 ods. 1 písm. i) oslobodených 500 € a do základu dane vstupuje len rozdiel nad túto sumu. Čiastkový základ dane je preto 54 500 €.","ustanovenie":"§ 8 ods. 1 písm. f) a § 8 ods. 7 v spojení s § 9 ods. 1 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. e) a f) sa za výdavok považuje vklad alebo obstarávacia cena podielu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-8.odsek-7","my":{"odpoved":"Nie, príjem z predaja obchodného podielu po siedmich rokoch v tomto prípade **nie je v plnej výške oslobodený od dane**. Časový test 5 rokov sa vzťahoval len na podiely nadobudnuté do 31. decembra 2003.\n\nVáš čiastkový základ dane podľa § 8 zákona o dani z príjmov je **54 500 €**.\n\n---\n\n### Podrobné vysvetlenie a výpočet\n\n**1. Klasifikácia príjmu a oslobodenie od dane**\n\nPríjem z predaja obchodného podielu, ktorý fyzická osoba nemala zahrnutý v obchodnom majetku, sa považuje za **ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov**.\n\nKeďže obchodný podiel bol nadobudnutý v roku 2019 (teda po 1. januári 2011), vzťahuje sa naň oslobodenie od dane vo výške **500 €** z rozdielu medzi príjmom a výdavkom [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 9 ods. 1 písm. i)]. Časový test 7 rokov držby nemá na oslobodenie vplyv.\n\n**2. Daňové výdavky**\n\nAko daňový výdavok si pri predaji obchodného podielu môžete uplatniť **len hodnotu splateného vkladu alebo obstarávaciu cenu podielu** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 8 ods. 7].\n\nNáklady súvisiace s predajom, ako napríklad poplatok advokátovi za autorizáciu zmluvy vo výške 400 €, **nie sú daňovo uznaným výdavkom** pri tomto druhu príjmu.\n\n**3. Výpočet čiastkového základu dane**\n\nVýpočet je nasledovný:\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Príjem z predaja obchodného podielu | 60 000,00 € | § 8 ods. 1 písm. f) ZDP |\n| Daňový výdavok (splatený vklad) | - 5 000,00 € | § 8 ods. 7 ZDP |\n| **Rozdiel (Príjem - Výdavok)** | **55 000,00 €** | |\n| Oslobodenie od dane | - 500,00 € | § 9 ods. 1 písm. i) ZDP |\n| **Čiastkový základ dane (§ 8 ZDP)** | **54 500,00 €** | |\n\n### Ďalšie povinnosti\n\n*   **Daňové priznanie:** Z dôvodu dosiahnutia tohto príjmu ste povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby **typu B** za zdaňovacie obdobie 2026, a to do 31. marca 2027 (alebo v predĺženej lehote). V daňovom priznaní uvediete príjmy a výdavky v Tabuľke č. 3, riadok 7.\n*   **Zdravotné poistenie:** Z tohto čiastkového základu dane (54 500 €) vám zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní za rok 2026 vymeria poistné na zdravotné poistenie. Sadzba pre rok 2026 je **16 %** [zákon č. 580/2004 Z. z., § 38ezk]. Zaplatené poistné si následne budete môcť uplatniť ako daňový výdavok v daňovom priznaní podanom za rok, v ktorom ho uhradíte.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že príjem nie je oslobodený na základe časového testu, neuznáva poplatok advokátovi ako daňový výdavok a dospieva k správnemu čiastkovému základu dane vo výške 54 500 € so správnym zákonným odôvodnením."},"google":{"odpoved":"Nie, tento príjem po siedmich rokoch držby nie je oslobodený od dane, nakoľko pre obchodné podiely nadobudnuté po 1. januári 2004 sa všeobecný časový test na oslobodenie neuplatňuje. Čiastkový základ dane sa vypočíta ako príjem z predaja (60 000 €) znížený o výdavky, ktorými sú vklad do spoločnosti (5 000 €) a poplatok advokátovi (400 €), čo je spolu 54 600 €. Na takto vypočítaný základ sa uplatní oslobodenie vo výške 500 €, ak daňovník nemal iné príjmy, na ktoré by si toto oslobodenie uplatnil. Čiastkový základ dane podľa § 8 zákona o dani z príjmov je teda 54 100 €. Príjem sa posudzuje podľa § 8 ods. 1 písm. f) a výdavky podľa § 8 ods. 2 a 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne zahrnula poplatok advokátovi 400 € medzi daňové výdavky, v dôsledku čoho dospela k chybnému čiastkovému základu dane 54 100 € namiesto správnych 54 500 €."},"bez":{"odpoved":"Nie, tento príjem nie je oslobodený od dane, nakoľko oslobodenie v závislosti od doby držby sa nevzťahuje na obchodné podiely nadobudnuté po 31. decembri 2016. Čiastkový základ dane podľa § 8 zákona o dani z príjmov je 54 600 €. Vypočíta sa ako príjem z predaja (60 000 €) znížený o hodnotu splateného vkladu (5 000 €) a výdavky súvisiace s predajom (400 €). Tento príjem sa považuje za ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Pri výpočte základu dane sa uplatnia výdavky podľa § 8 ods. 5 písm. a) a f) citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výšku čiastkového základu dane (54 600 € namiesto 54 500 €), nesprávne uplatnila ako výdavok poplatok advokátovi a nezohľadnila oslobodenie do výšky 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. i)."}},{"oblast":"dane","otazka":"Slovenská s. r. o. (právnická osoba, nie obchodník s cennými papiermi) drží od roku 2021 priamy podiel 8 % na základnom imaní inej slovenskej s. r. o., ktorá nie je v likvidácii, konkurze ani reštrukturalizácii. V marci 2026 tento podiel predá so ziskom 50 000 €. Uplatní sa oslobodenie príjmu z predaja obchodného podielu podľa § 13c zákona o dani z príjmov?","otazka_volna":"Naša eseročka má od roku 2021 malý podiel v inej eseročke, asi osem percent, a teraz ho ideme predať so slušným ziskom. Držali sme to päť rokov, takže to už bude bez dane, však?","spravna_odpoved":"Nie, oslobodenie sa neuplatní. Podľa § 13c ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. musí príjem z predaja obchodného podielu plynúť najskôr po uplynutí 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov odo dňa nadobudnutia priameho podielu najmenej 10 % na základnom imaní. Spoločnosť nikdy nedržala aspoň 10 % (má len 8 %), takže 24-mesačná lehota jej vôbec nezačala plynúť — dlhá držba menšieho podielu chýbajúcu 10 % hranicu nenahradí. Zisk 50 000 € preto vstupuje do základu dane. Podmienky § 13c ods. 2 sú navyše kumulatívne, takže okrem tejto podmienky by musela byť splnená aj podmienka podľa písmena b).","ustanovenie":"§ 13c ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"príjem z predaja ... obchodného podielu plynie najskôr po uplynutí 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov odo dňa nadobudnutia priameho podielu najmenej 10 % na základnom imaní obchodnej spoločnosti","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-13c.odsek-2","my":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade **je príjem z predaja obchodného podielu v plnej výške 50 000 € oslobodený od dane z príjmov právnických osôb**.\n\nPodľa § 13c zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je príjem (výnos) z predaja obchodného podielu u spoločníka (právnickej osoby) oslobodený od dane, ak sú splnené nasledujúce kľúčové podmienky:\n\n1.  **Doba držby podielu:** Obchodný podiel musí byť vo vlastníctve daňovníka (predávajúcej s. r. o.) po dobu **najmenej 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich mesiacov** ku dňu predaja [Komentár k § 19 zákona 595/2003 Z.z.].\n    *   **Splnenie vo vašom prípade:** Podiel ste nadobudli v roku 2021 a predávate ho v marci 2026. Doba držby je teda podstatne dlhšia ako požadovaných 24 mesiacov.\n\n2.  **Typ podielu:** Musí ísť o priamy podiel na základnom imaní.\n    *   **Splnenie vo vašom prípade:** Ide o priamy podiel 8 % na základnom imaní inej s. r. o.\n\n3.  **Status predávajúceho:** Oslobodenie sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý je obchodníkom s cennými papiermi.\n    *   **Splnenie vo vašom prípade:** Uviedli ste, že vaša spoločnosť nie je obchodníkom s cennými papiermi.\n\n4.  **Status cieľovej spoločnosti:** Oslobodenie sa neuplatní na predaj podielu na spoločnosti, ktorá je v čase predaja v likvidácii, konkurze alebo reštrukturalizácii.\n    *   **Splnenie vo vašom prípade:** Uviedli ste, že cieľová spoločnosť nie je v žiadnom z týchto režimov.\n\nKeďže vaša spoločnosť spĺňa všetky zákonné podmienky, celý príjem z predaja tohto obchodného podielu je oslobodený od dane.\n\n### Daňové a účtovné dôsledky\n\n*   **Daňové priznanie:** Oslobodený príjem sa neuvádza v daňovom priznaní ako zdaniteľný príjem. Uvádza sa na riadku 210 daňového priznania PO ako položka, ktorá nie je súčasťou výsledku hospodárenia a je súčasťou základu dane, a zároveň na riadku 290 ako položka odpočítateľná od výsledku hospodárenia.\n*   **Nedaňové výdavky:** Dôležitým dôsledkom oslobodenia príjmu je, že akékoľvek výdavky súvisiace s nadobudnutím a držbou tohto podielu (napr. úroky z úveru na jeho nákup) nie sú daňovo uznaným výdavkom [§ 21 ods. 1 písm. j) Zákona č. 595/2003 Z. z.].\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nJe dôležité rozlišovať medzi predajom obchodného podielu právnickou a fyzickou osobou. Zatiaľ čo pre právnické osoby platí časový test 24 mesiacov pre úplné oslobodenie, pre fyzické osoby časový test neexistuje a uplatňuje sa len oslobodenie do výšky 500 € z dosiahnutého zisku (rozdielu medzi príjmom a vkladom) podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k nesprávnemu záveru a uviedla nesprávne právne pravidlo, keďže úplne opomenula zákonnú podmienku držby najmenej 10 % priameho podielu na základnom imaní podľa § 13c ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade sa oslobodenie príjmu z predaja obchodného podielu neuplatní. Príjem vo výške 50 000 € bude pre s. r. o. zdaniteľným príjmom. Jednou z kľúčových podmienok pre oslobodenie je totiž držba priameho podielu vo výške najmenej 10 % na základnom imaní. Keďže vaša spoločnosť vlastnila iba 8 % podiel, túto zákonnú podmienku nespĺňa. Uvedené upravuje § 13c ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že oslobodenie sa neuplatní z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky držby najmenej 10 % priameho podielu na základnom imaní."},"bez":{"odpoved":"Nie, oslobodenie sa neuplatní.\n\nNespĺňate podmienku minimálneho priameho podielu vo výške aspoň 10 % na základnom imaní spoločnosti, ktorej podiel predávate. Keďže váš podiel bol iba 8 %, príjem z predaja vo výške 50 000 € je zdaniteľným príjmom, ktorý je súčasťou základu dane. Ostatné podmienky, ako napríklad dĺžka držby viac ako 24 mesiacov, ste splnili. Túto podmienku stanovuje § 13c ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne dospela k záveru, že oslobodenie nemožno uplatniť z dôvodu nesplnenia podmienky držby minimálne 10 % podielu, a správne odkázala na § 13c zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"obchodne-pravo","otazka":"S. r. o. vykázala k 31. decembru 2025 vlastné imanie 38 000 € a záväzky 500 000 €. Nie je v úpadku a jej úpadok bezprostredne nehrozí. Je táto spoločnosť v kríze podľa Obchodného zákonníka a aké minimálne vlastné imanie by pri týchto záväzkoch potrebovala, aby v kríze nebola?","otazka_volna":"Účtovníčka mi hovorí, že firma je v nejakej kríze podľa zákona, hoci platím všetko načas a exekúcie nemám. Vlastné imanie mám 38 tisíc a záväzky pol milióna. Je to naozaj kríza a kde je tá hranica?","spravna_odpoved":"Áno, spoločnosť je v kríze. Okrem úpadku a hroziaceho úpadku je spoločnosť v kríze aj vtedy, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100 (§ 67a ods. 2 Obchodného zákonníka). Pomer 38 000 : 500 000 predstavuje 7,6 ku 100, čo je pod hranicou. Aby spoločnosť v kríze nebola, potrebovala by pri záväzkoch 500 000 € vlastné imanie aspoň 40 000 € (8 % z 500 000 €). Spoločnosťou v kríze môže byť podľa § 67i aj s. r. o.","ustanovenie":"§ 67a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník","citat":"Spoločnosť je v kríze aj vtedy, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-67a.odsek-2","my":{"odpoved":"Áno, táto spoločnosť sa podľa Obchodného zákonníka **nachádza v kríze**, pretože pomer jej vlastného imania k záväzkom je nižší ako zákonom stanovený limit. Pri záväzkoch 500 000 € by potrebovala vlastné imanie minimálne **40 000 €**, aby v kríze nebola.\n\nPodľa Obchodného zákonníka je spoločnosť v kríze (okrem iného), ak pomer jej vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100 [Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 67a, ods. 2].\n\n### Posúdenie vašej spoločnosti\n\nPreverme splnenie tejto podmienky na základe vami poskytnutých údajov:\n\n*   **Vlastné imanie:** 38 000 €\n*   **Záväzky:** 500 000 €\n*   **Výpočet pomeru:**\n    ```\n    (Vlastné imanie / Záväzky) × 100\n    (38 000 € / 500 000 €) × 100 = 7,6\n    ```\n*   **Záver:** Vypočítaný pomer je **7,6 ku 100**, čo je menej ako zákonný limit 8 ku 100. Spoločnosť teda spĺňa definíciu spoločnosti v kríze.\n\n### Minimálne vlastné imanie na odvrátenie krízy\n\nAby spoločnosť nebola v kríze, musí jej vlastné imanie dosahovať aspoň 8 % hodnoty jej záväzkov.\n\n*   **Výpočet minimálneho vlastného imania:**\n    ```\n    Záväzky × (8 / 100)\n    500 000 € × 0,08 = 40 000 €\n    ```\nSpoločnosti chýba do splnenia limitu 2 000 € vlastného imania (40 000 € - 38 000 €).\n\n### Čo to v praxi znamená?\n\nStav \"spoločnosti v kríze\" má niekoľko dôležitých právnych a ekonomických dôsledkov, najmä:\n\n1.  **Zákaz vrátenia plnení nahrádzajúcich vlastné zdroje:** Spoločnosť nesmie vrátiť úvery alebo obdobné plnenia poskytnuté spoločníkmi, členmi štatutárneho orgánu alebo inými prepojenými osobami, pokiaľ by tým krízu prehĺbila [Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 67c].\n2.  **Povinnosti štatutárneho orgánu:** Konatelia majú povinnosť aktívne a s odbornou starostlivosťou konať na prekonanie krízy.\n3.  **Obmedzenia pri čerpaní štátnej pomoci:** Spoločnosť v kríze môže byť považovaná za \"podnik v ťažkostiach\", čo jej môže znemožniť čerpanie niektorých dotácií, eurofondov alebo iných foriem štátnej pomoci [článok 2 ods. 18 nariadenia č. 651/2014].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam bezodkladne riešiť situáciu a navýšiť vlastné imanie spoločnosti aspoň o 2 000 €. Najbežnejšie spôsoby sú:\n*   **Príplatok spoločníka mimo základného imania:** Rýchle a administratívne nenáročné riešenie, ktoré priamo navýši vlastné imanie.\n*   **Zvýšenie základného imania:** Formálnejší proces vyžadujúci zmenu spoločenskej zmluvy a zápis do obchodného registra.\n*   **Kapitalizácia pohľadávky:** Ak má spoločník voči spoločnosti pohľadávku (napr. z pôžičky), môže ju vložiť do spoločnosti ako vklad, čím sa znížia záväzky a navýši vlastné imanie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presnou právnou argumentáciou uvádza, že spoločnosť je v kríze z dôvodu pomeru vlastného imania a záväzkov nižšieho ako 8 ku 100 a na odvrátenie krízy potrebuje vlastné imanie aspoň 40 000 €."},"google":{"odpoved":"Áno, táto spoločnosť je v kríze, pretože pomer jej vlastného imania k záväzkom je nižší ako zákonom stanovená hodnota. Váš pomer je 0,076 (38 000 € / 500 000 €), pričom zákon vyžaduje pomer aspoň 8 ku 100, teda 0,08. Aby spoločnosť nebola v kríze, potrebovala by pri záväzkoch 500 000 € minimálne vlastné imanie vo výške 40 000 € (500 000 € * 0,08). Tento stav definuje § 67a ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Konateľom z tohto stavu vyplývajú osobitné povinnosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne konštatuje, že spoločnosť je v kríze z dôvodu pomeru vlastného imania a záväzkov nižšieho ako 8 ku 100 podľa § 67a ods. 2 Obchodného zákonníka, a správne vypočítala potrebné minimálne vlastné imanie vo výške 40 000 €."},"bez":{"odpoved":"Áno, táto spoločnosť je v kríze, pretože pomer jej vlastného imania k záväzkom je 0,076, čo je menej ako zákonom stanovená hranica 8 ku 100. Tento stav definuje § 67a ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Aby spoločnosť pri daných záväzkoch nebola v kríze, potrebovala by minimálne vlastné imanie vo výške 40 000 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presnou právnou argumentáciou konštatuje stav krízy aj potrebnú minimálnu výšku vlastného imania 40 000 €."}},{"oblast":"obchodne-pravo","otazka":"Jediný spoločník poskytol 2. februára 2026 svojej s. r. o., ktorá je v kríze, jednorazovú bezhotovostnú pôžičku 20 000 € so splatnosťou 45 dní. Nešlo o opakované poskytnutie a v predchádzajúcich obdobiach spoločnosti nič nepožičal. Považuje sa táto pôžička za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje, ktoré nemožno počas krízy vrátiť?","otazka_volna":"Firma je podľa účtovníčky v kríze a ja som jej z vlastného vreckа poslal na účet 20 tisíc, aby prežila, s tým, že mi to do mesiaca a pol vráti. Je to prvý raz, čo som jej požičal. Budem mať problém tie peniaze dostať späť?","spravna_odpoved":"Nie, nejde o plnenie nahradzujúce vlastné zdroje. Podľa § 67e písm. b) Obchodného zákonníka nie je plnením nahradzujúcim vlastné zdroje poskytnutie peňažných prostriedkov spoločnosti na dobu nepresahujúcu 60 dní; to neplatí, ak sú poskytnuté opakovane. Splatnosť 45 dní je pod touto hranicou a pôžička je jednorazová, preto sa zákaz vrátenia podľa § 67f neuplatní. Pri odklade splatnosti záväzku z dodania tovaru alebo poskytnutia služby je obdobná hranica šesť mesiacov (§ 67e písm. c). Pôžička musela byť poskytnutá inak ako v hotovosti (§ 121 ods. 2), čo je splnené.","ustanovenie":"§ 67e písm. b) a písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník","citat":"Plnením nahradzujúcim vlastné zdroje nie je ... poskytnutie peňažných prostriedkov spoločnosti na dobu nepresahujúcu 60 dní; to neplatí, ak sú poskytnuté opakovane","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-67e","my":{"odpoved":"**Nie, táto pôžička sa za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje nepovažuje** a spoločnosť ju môže vrátiť v lehote splatnosti.\n\nDôvodom je zákonná výnimka pre krátkodobé financovanie, ktorá sa na vašu situáciu presne vzťahuje.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Všeobecné pravidlo:** Úver alebo pôžička poskytnutá spoločnosti v kríze jej spoločníkom (s podielom aspoň 5 %) sa za bežných okolností považuje za tzv. plnenie nahradzujúce vlastné zdroje [Zákon č. 513/1991 Zb., § 67c ods. 1 a 2]. Na takéto plnenie sa vzťahuje zákaz vrátenia počas trvania krízy [Zákon č. 513/1991 Zb., § 67f ods. 1].\n\n2.  **Kľúčová výnimka:** Obchodný zákonník však z tohto pravidla stanovuje výnimku pre krátkodobé financovanie. Za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje sa **nepovažuje** poskytnutie peňažných prostriedkov spoločnosti na dobu **nepresahujúcu 60 dní**, pokiaľ nie sú poskytnuté opakovane [Zákon č. 513/1991 Zb., § 67e písm. b)].\n\n3.  **Aplikácia na váš prípad:**\n    *   Vaša pôžička má splatnosť **45 dní**, čo je menej ako zákonný limit 60 dní.\n    *   Výslovne ste uviedli, že išlo o **jednorazové poskytnutie** a nie o opakovanú pôžičku.\n\nObe podmienky pre uplatnenie výnimky sú teda splnené.\n\n| Kritérium | Zákonná podmienka pre výnimku (§ 67e písm. b)) | Vaša situácia | Vyhodnotenie |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Doba splatnosti | Nepresahujúca 60 dní | 45 dní | **Splnené** |\n| Opakovanie | Nesmie byť poskytnuté opakovane | Jednorazové poskytnutie | **Splnené** |\n\n**Záver:**\nKeďže pôžička spĺňa podmienky výnimky, nepovažuje sa za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje. Z tohto dôvodu sa na ňu nevzťahuje zákaz vrátenia a spoločnosť je oprávnená (a povinná) vám ju po 45 dňoch riadne splatiť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že pôžička nie je plnením nahradzujúcim vlastné zdroje, a správne aplikuje zákonnú výnimku pre neopakované poskytnutie peňažných prostriedkov na dobu nepresahujúcu 60 dní podľa § 67e písm. b) Obchodného zákonníka."},"google":{"odpoved":"Áno, táto pôžička sa za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje nepovažuje. Zákon totiž stanovuje výnimku pre krátkodobé financovanie na prekonanie krízy. Keďže ide o jednorazové poskytnutie peňažných prostriedkov na dobu nepresahujúcu 60 dní, toto plnenie sa nepovažuje za plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje. Vaša pôžička so splatnosťou 45 dní a jednorazovým charakterom spĺňa tieto podmienky. Táto výnimka je upravená v § 67d ods. 2 písm. b) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že pôžička nie je plnením nahradzujúcim vlastné zdroje, pretože ide o jednorazové poskytnutie peňažných prostriedkov na dobu nepresahujúcu 60 dní (chybná citácia paragrafu 67d namiesto 67e nemení vecnú správnosť pravidla)."},"bez":{"odpoved":"Nie, táto pôžička sa nepovažuje za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje. Za takéto plnenie sa totiž nepovažuje pôžička poskytnutá na dobu nepresahujúcu 60 dní. Keďže splatnosť pôžičky je 45 dní, táto zákonná podmienka je splnená. Vyplýva to z ustanovenia § 67a ods. 2 písm. a) Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Spoločnosť teda môže pôžičku vrátiť aj počas krízy.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa odvoláva na neexistujúce/nesprávne zákonné ustanovenie (§ 67a ods. 2 písm. a namiesto § 67e písm. b Obchodného zákonníka), čo podľa záväznej rubriky predstavuje nesprávne právne pravidlo v odôvodnení."}},{"oblast":"obchodne-pravo","otazka":"Spoločník previedol 15. januára 2025 celý svoj obchodný podiel a prestal byť spoločníkom s. r. o. Dňa 10. marca 2026 mu spoločnosť predala firemné vozidlo s obvyklou trhovou cenou 18 000 € za 3 000 €. Uplatní sa na tento predaj zákaz vrátenia vkladu a akú sumu treba spoločnosti vrátiť?","otazka_volna":"Podiel vo firme som predal vlani a teraz mi bývalá firma lacno odpredala ojazdenú dodávku, dal som za ňu zlomok ceny. Už tam predsa nie som spoločníkom, tak to nikoho nemôže trápiť, však?","spravna_odpoved":"Áno, zákaz vrátenia vkladu sa uplatní. Za vrátenie vkladu sa považuje aj plnenie bez primeraného protiplnenia poskytnuté spoločníkovi (§ 67j ods. 2) a za spoločníka sa považuje aj bývalý spoločník, ak k plneniu došlo v lehote dvoch rokov, odkedy prestal byť spoločníkom (§ 67j ods. 3 písm. a). Plnenie 10. marca 2026 je v rámci dvoch rokov od 15. januára 2025. Spoločnosti sa musí vrátiť rozdiel medzi protiplnením skutočne poskytnutým a protiplnením, ktoré by bolo poskytnuté ako primerané, teda 18 000 − 3 000 = 15 000 € (§ 67k ods. 1); spoločnosť túto povinnosť nemôže odpustiť a konatelia za vrátenie ručia.","ustanovenie":"§ 67j ods. 2 a ods. 3 písm. a) v spojení s § 67k ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník","citat":"Na účely odseku 2 sa za spoločníka považuje aj a) bývalý spoločník, ak k plneniu podľa odseku 2 došlo v lehote dvoch rokov, odkedy prestal byť spoločníkom spoločnosti","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-67j.odsek-3","my":{"odpoved":"Áno, na tento predaj sa jednoznačne vzťahuje zákaz vrátenia vkladu. Bývalý spoločník je povinný spoločnosti vrátiť rozdiel medzi trhovou a kúpnou cenou, čo je **15 000 €**.\n\nTu je podrobné vysvetlenie na základe Obchodného zákonníka:\n\n### 1. Predaj pod cenu ako skryté vrátenie vkladu\n\nObchodný zákonník zakazuje spoločnosti vracať spoločníkom ich vklady počas trvania spoločnosti [Zákon č. 513/1991 Zb., § 123 ods. 3]. Tento zákaz sa nevzťahuje len na priame vrátenie peňazí, ale aj na skryté formy.\n\nZa vrátenie vkladu sa považuje aj **plnenie bez primeraného protiplnenia**, ktoré spoločnosť poskytne spoločníkovi alebo v jeho prospech [Zákon č. 513/1991 Zb.]. Vo vašom prípade:\n*   **Plnenie spoločnosti:** Poskytnutie vozidla v trhovej hodnote 18 000 €.\n*   **Protiplnenie od spoločníka:** Zaplatenie kúpnej ceny 3 000 €.\n*   **Časť bez primeraného protiplnenia:** Rozdiel 15 000 €.\n\nTento rozdiel sa považuje za zakázané vrátenie vkladu.\n\n### 2. Dvojročná ochranná lehota pre bývalých spoločníkov\n\nZákon chráni spoločnosť a jej veriteľov aj po odchode spoločníka. Pravidlo o plnení bez primeraného protiplnenia sa vzťahuje aj na **bývalého spoločníka, ak k plneniu došlo v lehote dvoch rokov, odkedy prestal byť spoločníkom** [Zákon č. 513/1991 Zb.].\n\nPoďme si overiť lehotu vo vašom prípade:\n*   **Ukončenie účasti spoločníka:** 15. január 2025\n*   **Dvojročná lehota plynie do:** 15. januára 2027\n*   **Dátum predaja vozidla:** 10. marec 2026\n\nKeďže k predaju vozidla došlo v rámci tejto dvojročnej ochrannej lehoty, na bývalého spoločníka sa hľadí, ako keby bol stále spoločníkom, a zákaz vrátenia vkladu sa na neho plne vzťahuje.\n\n### 3. Výška sumy na vrátenie\n\nBývalý spoločník je povinný vrátiť spoločnosti hodnotu plnenia, ktoré mu bolo poskytnuté v rozpore so zákonom, a to na základe zásad o bezdôvodnom obohatení [Zákon č. 513/1991 Zb., § 67k ods. 1]. Suma na vrátenie je rozdiel medzi primeraným protiplnením (trhovou cenou) a skutočne poskytnutým protiplnením (kúpnou cenou).\n\n*   **Výpočet:** 18 000 € (trhová cena) - 3 000 € (kúpna cena) = **15 000 €**\n\nBývalý spoločník je teda povinný doplatiť spoločnosti sumu 15 000 €.\n\n### 4. Dôsledky a zodpovednosť konateľov\n\nJe kľúčové si uvedomiť, že spoločnosť **nemôže odpustiť** povinnosť vrátiť toto plnenie a štatutárny orgán (konatelia) je **povinný túto sumu aktívne vymáhať** [Zákon č. 513/1991 Zb., § 67k ods. 2].\n\n*   **Ručenie konateľov:** Za vrátenie tejto sumy ručia spoločne a nerozdielne konatelia, ktorí boli vo funkcii v čase predaja vozidla. Ak by spoločnosť túto pohľadávku nevymáhala, ručili by aj konatelia, ktorí nastúpili neskôr a o tejto povinnosti vedeli alebo mohli vedieť.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nSpoločnosť by mala okamžite písomne vyzvať bývalého spoločníka na úhradu sumy 15 000 € ako bezdôvodného obohatenia z titulu plnenia bez primeraného protiplnenia. V účtovníctve zaúčtujte pohľadávku voči bývalému spoločníkovi. Ak sumu neuhradí dobrovoľne, konatelia sú povinní začať kroky na jej súdne vymáhanie, aby sa vyhli osobnému ručeniu za túto sumu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že sa uplatní zákaz vrátenia vkladu kvôli dvojročnej lehote od zániku účasti spoločníka, a správne vypočítala sumu na vrátenie vo výške 15 000 €."},"google":{"odpoved":"Áno, na tento predaj sa uplatní zákaz vrátenia vkladu, pretože k nemu došlo v lehote dvoch rokov, odkedy osoba prestala byť spoločníkom. Za vrátenie vkladu sa považuje aj plnenie bez primeraného protiplnenia, ktorým je v tomto prípade predaj vozidla pod trhovú cenu. Bývalý spoločník je povinný vrátiť spoločnosti sumu 15 000 €, čo predstavuje rozdiel medzi obvyklou trhovou cenou a kúpnou cenou. Táto povinnosť vyplýva z ustanovení § 67j ods. 2 a 3 a § 67k ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Spoločnosť je povinná toto bezdôvodné obohatenie vymáhať.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza uplatnenie zákazu vrátenia vkladu na základe dvojročnej lehoty pre bývalého spoločníka, správne identifikuje plnenie bez primeraného protiplnenia a presne vyčísľuje sumu 15 000 € na vrátenie."},"bez":{"odpoved":"Áno, na tento predaj sa uplatní zákaz vrátenia vkladu, pretože bol poskytnutý bývalému spoločníkovi bez primeraného protiplnenia. Podľa § 123 ods. 3 Obchodného zákonníka sa tento zákaz vzťahuje aj na plnenia poskytnuté bývalému spoločníkovi. Rozdiel medzi obvyklou cenou vozidla (18 000 €) a kúpnou cenou (3 000 €) sa považuje za plnenie v rozpore so zákonom. Bývalý spoločník je povinný vrátiť spoločnosti sumu 15 000 €. Táto povinnosť vyplýva z § 123 ods. 2 v spojení s ods. 3 a 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa opiera o nesprávne zákonné ustanovenia (§ 123 namiesto § 67j a § 67k) a úplne v nej chýba vecná podmienka dvojročnej lehoty od zániku účasti spoločníka."}},{"oblast":"obchodne-pravo","otazka":"Likvidátor s. r. o. zverejnil oznámenie o vstupe spoločnosti do likvidácie a výzvu na prihlásenie pohľadávok. Veriteľ prihlásil pohľadávku 12 000 € až 60 dní po tomto zverejnení, teda po uplynutí lehoty, ku ktorej sa vyhotovuje základný zoznam prihlásených pohľadávok. Zaniká mu pohľadávka a čo s ňou má likvidátor urobiť?","otazka_volna":"Firma, ktorej som dodával, ide do likvidácie. Prihlásil som sa až po dvoch mesiacoch od zverejnenia, lebo som to prehliadol. Prišiel som už o svoje peniaze?","spravna_odpoved":"Pohľadávka nezaniká. Neprihlásenie pohľadávky ani jej oneskorené prihlásenie nemá vplyv na trvanie pohľadávky (§ 75d ods. 4 Obchodného zákonníka). Likvidátor zapisuje prihlásené pohľadávky do zoznamu pohľadávok priebežne, aj po uplynutí lehoty; ku dňu uplynutia 45 dní od zverejnenia oznámenia o vstupe do likvidácie sa vyhotovuje len základný zoznam prihlásených pohľadávok (§ 75e), ktorý likvidátor do 30 dní od vyhotovenia uloží do zbierky listín. V rovnakej lehote sa ukladá aj základný zoznam majetku (§ 75g).","ustanovenie":"§ 75d ods. 4 a § 75e zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník","citat":"Neprihlásenie pohľadávky alebo iného práva nemá vplyv na jeho trvanie. ... Základný zoznam prihlásených pohľadávok vyhotoví likvidátor podľa stavu ku dňu uplynutia 45 dní od zverejnenia oznámenia vstupu spoločnosti do likvidácie.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-75d.odsek-4","my":{"odpoved":"Nie, **pohľadávka veriteľa v hodnote 12 000 € nezaniká** a likvidátor ju musí zaevidovať a v prípade dostatočného majetku aj uspokojiť. Lehota 45 dní je len poriadková lehota na vyhotovenie základného zoznamu pohľadávok, nie prekluzívna (prepadná) lehota na prihlásenie pohľadávky.\n\nPodľa Obchodného zákonníka platí nasledovné:\n\n### 1. Trvanie pohľadávky\nNeprihlásenie pohľadávky alebo jej neskoršie prihlásenie nemá vplyv na jej trvanie. Zákon to výslovne uvádza:\n> Neprihlásenie pohľadávky alebo iného práva nemá vplyv na jeho trvanie. [Zákon č. 513/1991 Zb., § 75d ods. 4]\n\n### 2. Povinnosti likvidátora\nLikvidátor je povinný s pohľadávkou naložiť takto:\n*   **Zaevidovať pohľadávku:** Likvidátor je povinný priebežne zapisovať prihlásené pohľadávky do zoznamu pohľadávok [Zákon č. 513/1991 Zb., § 75e]. To znamená, že aj pohľadávku prihlásenú po 45-dňovej lehote musí doplniť do evidencie.\n*   **Uspokojiť pohľadávku:** Likvidátor uspokojuje pohľadávky veriteľov priebežne počas celej likvidácie [Zákon č. 513/1991 Zb., § 75i ods. 1]. Ak je v likvidačnej podstate dostatok prostriedkov, musí túto pohľadávku uspokojiť rovnako ako pohľadávky prihlásené včas, a to pred rozdelením likvidačného zostatku spoločníkom [Zákon č. 513/1991 Zb., § 75i ods. 3].\n\n### 3. Význam 45-dňovej lehoty\nLehota 45 dní od zverejnenia oznámenia o vstupe do likvidácie slúži na to, aby likvidátor mohol zostaviť **základný zoznam prihlásených pohľadávok** a uložiť ho do zbierky listín [Zákon č. 513/1991 Zb., § 75e]. Tento zoznam poskytuje prvotný prehľad o záväzkoch spoločnosti. Nejde však o konečný termín, po ktorom by veritelia strácali svoje práva.\n\n**Záver:**\nLikvidátor musí pohľadávku vo výške 12 000 € riadne zaevidovať do zoznamu pohľadávok. Ak to majetok likvidovanej spoločnosti umožňuje, je povinný ju uspokojiť pred tým, ako vyplatí likvidačný zostatok spoločníkom. Pohľadávka veriteľa je platná a jej neskoršie prihlásenie na tom nič nemení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že pohľadávka nezaniká, lehota 45 dní slúži len na vyhotovenie základného zoznamu a likvidátor ju musí priebežne zapísať do zoznamu pohľadávok a uspokojiť."},"google":{"odpoved":"Nie, pohľadávka veriteľa zmeškaním lehoty na prihlásenie nezaniká. Podľa Obchodného zákonníka neprihlásenie pohľadávky alebo iného práva nemá vplyv na jeho trvanie. Likvidátor je povinný uspokojiť všetkých známych veriteľov, a preto musí túto dodatočne prihlásenú pohľadávku zaevidovať a v prípade dostatku prostriedkov ju uspokojiť pred rozdelením likvidačného zostatku. Ak by bol veriteľ známy, ale svoju pohľadávku by si neprihlásil, likvidátor by bol povinný zložiť peňažné plnenie do notárskej úschovy. Tento postup je upravený v § 75f ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že pohľadávka nezaniká, likvidátor ju musí zaevidovať a uspokojiť, čo je plne v súlade s referenciou a Obchodným zákonníkom."},"bez":{"odpoved":"Pohľadávka veriteľa jej neskorým prihlásením nezaniká. Likvidátor je povinný túto pohľadávku v hodnote 12 000 € zaradiť do zoznamu pohľadávok. Uspokojená však môže byť až z likvidačného zostatku po úplnom uspokojení všetkých včas prihlásených pohľadávok. V praxi to znamená, že ak na jej úhradu nezostanú prostriedky, nebude uhradená. Tento postup vyplýva z § 73 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne a zastarané právne pravidlo s odkazom na neexistujúci alebo irelevantný § 73 ods. 3, podľa ktorého by sa neskoro prihlásená pohľadávka uspokojovala až z likvidačného zostatku."}},{"oblast":"obchodne-pravo","otazka":"Likvidátor zverejnil oznámenie o vstupe spoločnosti do likvidácie 10. februára 2026. V spoločnosti práve prebieha daňová kontrola, ktorá nebola do dnešného dňa ukončená. Kedy najskôr môže likvidátor zostaviť účtovnú závierku, konečnú správu o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku?","otazka_volna":"Firmu likvidujeme od februára, oznámenie sme zverejnili. Lenže nám tam chodí daňová kontrola a nevieme, kedy skončí. Vraj sa to dá uzavrieť po pol roku — platí to aj s tou kontrolou?","spravna_odpoved":"Najskôr 10. februára 2027, teda 12 mesiacov po zverejnení oznámenia. Základná lehota je najskôr šesť mesiacov po oznámení o vstupe spoločnosti do likvidácie (§ 75j ods. 1 Obchodného zákonníka), ale predlžuje sa o ďalších šesť mesiacov, ak má spoločnosť daňový nedoplatok alebo ak sa u nej vykonáva daňová kontrola (§ 75j ods. 2). K návrhu na výmaz z obchodného registra musí likvidátor v takom prípade priložiť aj písomné vyhlásenie o neexistencii daňového nedoplatku a o tom, že daňová kontrola neprebieha (§ 75j ods. 6).","ustanovenie":"§ 75j ods. 1 a ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník","citat":"Lehota podľa odseku 1 sa predlžuje o šesť mesiacov, ak likvidátor zistí, že má spoločnosť ku dňu zostavenia účtovnej závierky a konečnej správy o priebehu likvidácie daňový nedoplatok, alebo ak sa u nej vykonáva daňová kontrola.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-75j.odsek-2","my":{"odpoved":"Vzhľadom na prebiehajúcu daňovú kontrolu môže likvidátor zostaviť záverečné dokumenty najskôr **10. februára 2027**, teda po uplynutí 12 mesiacov od zverejnenia oznámenia o vstupe do likvidácie.\n\nŠtandardná minimálna lehota na zostavenie účtovnej závierky, konečnej správy a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku je šesť mesiacov. Táto lehota sa však predlžuje o ďalších šesť mesiacov, ak v spoločnosti prebieha daňová kontrola.\n\n### Podrobný rozbor a výpočet\n\n1.  **Štandardná lehota:** Podľa Obchodného zákonníka môže likvidátor zostaviť záverečné dokumenty najskôr šesť mesiacov po zverejnení oznámenia o vstupe spoločnosti do likvidácie [Zákon č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), § 75j ods. 1].\n2.  **Predĺženie lehoty:** Táto šesťmesačná lehota sa povinne predlžuje o ďalších šesť mesiacov, ak likvidátor zistí, že spoločnosť má ku dňu zostavenia dokumentov daňový nedoplatok alebo ak sa v nej vykonáva daňová kontrola [Zákon č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), § 75j ods. 2]. Keďže vo vašej spoločnosti prebieha daňová kontrola, táto podmienka je splnená.\n3.  **Celková minimálna lehota:** Sčítaním oboch lehôt (6 + 6 mesiacov) dostávame celkovú minimálnu lehotu 12 mesiacov.\n\n#### Časová os\n\n| Udalosť | Dátum / Lehota |\n| :--- | :--- |\n| Zverejnenie oznámenia o vstupe do likvidácie | 10. február 2026 |\n| Štandardná minimálna lehota | 6 mesiacov |\n| Predĺženie lehoty z dôvodu daňovej kontroly | + 6 mesiacov |\n| **Celková minimálna lehota** | **12 mesiacov** |\n| **Najskorší možný termín zostavenia dokumentov** | **10. február 2027** |\n\n**Dôležité upozornenie:** Uvedený dátum je najskorší možný termín. Likvidátor môže tieto dokumenty zostaviť až vtedy, keď bude proces likvidácie vecne ukončený (t. j. speňažený všetok majetok a uhradené všetky známe záväzky) a zároveň uplynie táto 12-mesačná lehota.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje najskorší možný dátum na 10. februára 2027 a vecne presne cituje predĺženie základnej 6-mesačnej lehoty o ďalších 6 mesiacov z dôvodu prebiehajúcej daňovej kontroly podľa § 75j Obchodného zákonníka."},"google":{"odpoved":"Likvidátor môže zostaviť účtovnú závierku, konečnú správu a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku najskôr po právoplatnom ukončení daňovej kontroly. Štandardná minimálna lehota šiestich mesiacov od zverejnenia oznámenia o vstupe do likvidácie uplynula 10. augusta 2026. Keďže však ku dňu zostavenia týchto dokumentov prebieha daňová kontrola, lehota na skončenie likvidácie sa predlžuje. Táto povinnosť vyplýva z § 75 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Príprava finálnych dokumentov je teda možná až po doručení protokolu o výsledku daňovej kontroly a ukončení celého procesu zo strany správcu dane.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď neuvádza konkrétnu zákonom stanovenú lehotu predĺženú o šesť mesiacov (najskôr 10. februára 2027 podľa § 75j ods. 2 Obchodného zákonníka) a nesprávne viaže zostavenie dokumentov len na ukončenie daňovej kontroly s nesprávnou citáciou ustanovenia."},"bez":{"odpoved":"Likvidátor môže zostaviť účtovnú závierku, konečnú správu a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku najskôr ku dňu právoplatného ukončenia daňovej kontroly. Počas daňovej kontroly nie je možné likvidáciu ukončiť, pretože správca dane nevydá súhlas s výmazom spoločnosti z obchodného registra. Táto prekážka vyplýva priamo z § 18 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Až po ukončení kontroly a uspokojení všetkých záväzkov môže likvidátor považovať likvidáciu za skončenú. Následne zostaví požadované dokumenty v zmysle § 75 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď neuvádza konkrétnu zákonnú lehotu (najskôr 10. februára 2027, resp. 12 mesiacov po zverejnení) podľa § 75j Obchodného zákonníka a namiesto toho nesprávne viaže zostavenie dokumentov na ukončenie daňovej kontroly a súhlas správcu dane."}},{"oblast":"obchodne-pravo","otazka":"Spoločníci s. r. o. rozhodli o zrušení spoločnosti s likvidáciou a sami ustanovili likvidátora (nie súd). Chcú ho hneď zapísať do obchodného registra. Čo musí spoločnosť urobiť ešte pred zápisom likvidátora, v akej sume a odkedy je spoločnosť v likvidácii?","otazka_volna":"Rozhodli sme sa firmu zavrieť, likvidátora sme si určili sami spomedzi seba. Ideme to dať zapísať. Treba ešte niečo vybaviť u notára a odkedy sa píše to „v likvidácii“?","spravna_odpoved":"Pred zápisom likvidátora do obchodného registra musí spoločnosť zložiť do úschovy u notára preddavok na likvidáciu vo výške 1 500 € (§ 75 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 3 vyhlášky č. 193/2020 Z. z.). Preddavok nepodlieha exekúcii a možno ho použiť len na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora. Spoločnosť vstupuje do likvidácie až zápisom likvidátora do obchodného registra (§ 70 ods. 3), nie rozhodnutím spoločníkov; po dobu likvidácie sa používa obchodné meno s dodatkom „v likvidácii“ (§ 70 ods. 4).","ustanovenie":"§ 75 ods. 1 a § 70 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník; § 3 vyhlášky č. 193/2020 Z. z.","citat":"Preddavok na likvidáciu je 1 500 eur.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/193/#paragraf-3","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu je zhrnutie povinností a kľúčových momentov pri vstupe spoločnosti do likvidácie.\n\nPred zápisom likvidátora do obchodného registra musí spoločnosť zložiť **preddavok na likvidáciu vo výške 1 500 €** do notárskej úschovy. Spoločnosť sa považuje za vstúpenú do likvidácie **dňom zápisu likvidátora do obchodného registra**.\n\n---\n\n### Podrobný rozpis\n\n**1. Povinnosť pred zápisom: Zloženie preddavku na likvidáciu**\n\nKeďže likvidátora ustanovili spoločníci (a nie súd), spoločnosť je povinná ešte **pred podaním návrhu na zápis likvidátora** do obchodného registra zložiť preddavok na likvidáciu do úschovy u notára [Zákon č. 513/1991 Zb., § 75 ods. 1].\n\n*   **Účel preddavku:** Tento preddavok je určený výhradne na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora a nepodlieha exekúcii [Zákon č. 513/1991 Zb., § 75 ods. 2].\n*   **Dôkaz pre súd:** Potvrdenie od notára o zložení preddavku je nevyhnutnou prílohou k návrhu na zápis likvidátora do obchodného registra. Bez neho súd zápis nevykoná.\n\n**2. Výška preddavku**\n\nVýška preddavku na likvidáciu je stanovená na **1 500 €** [Preddavok na likvidáciu — 1 500 € do notárskej úschovy, referenčné hodnoty Accounteer.ai; § 3 vyhlášky MS SR č. 193/2020 Z. z.].\n\n**3. Dátum vstupu do likvidácie**\n\nSpoločnosť oficiálne vstupuje do likvidácie **dňom zápisu likvidátora do obchodného registra** [Zákon č. 513/1991 Zb., § 70 ods. 3].\n\n*   Od tohto dňa je spoločnosť povinná používať svoje obchodné meno s dodatkom **„v likvidácii“** [Zákon č. 513/1991 Zb., § 70 ods. 4].\n*   Vstupom do likvidácie prechádza na likvidátora pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti vo veciach smerujúcich k likvidácii [Zákon č. 513/1991 Zb., § 75b ods. 1].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNezabudnite, že ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu do likvidácie je spoločnosť povinná uzavrieť účtovné knihy a zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 16 ods. 4 písm. d)]. Následne, ku dňu vstupu do likvidácie, sa otvárajú nové účtovné knihy a zostavuje sa otváracia súvaha.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza povinnosť zloženia preddavku do notárskej úschovy vo výške 1 500 € a určuje, že spoločnosť vstupuje do likvidácie až dňom zápisu likvidátora do obchodného registra."},"google":{"odpoved":"Pred zápisom likvidátora do obchodného registra musí spoločnosť zložiť preddavok na likvidáciu do notárskej úschovy. Výška tohto preddavku je 1 500 €. Tento preddavok slúži na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora a jeho zloženie je podmienkou pre zápis likvidátora do registra (§ 71 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník). Spoločnosť vstupuje do likvidácie dňom zápisu likvidátora do obchodného registra (§ 70 ods. 1 Obchodného zákonníka). Zápis v registri má teda konštitutívny účinok.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď obsahuje všetky požadované vecné informácie: zloženie preddavku do notárskej úschovy, sumu 1 500 € aj moment vstupu do likvidácie dňom zápisu likvidátora do obchodného registra."},"bez":{"odpoved":"Pred zápisom likvidátora do obchodného registra musí spoločnosť zložiť preddavok na likvidáciu do notárskej úschovy. Výška tohto preddavku je 1 500 EUR. Táto povinnosť vyplýva z § 70 ods. 4 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v spojení s § 1 Vyhlášky č. 526/2021 Z. z. Spoločnosť vstupuje do likvidácie až dňom zápisu likvidátora do obchodného registra, nie dňom rozhodnutia spoločníkov. Ustanovuje to § 70 ods. 3 Obchodného zákonníka.","spravne":false,"dovod":"Hoci sú vecné závery a suma 1 500 eur správne, odpoveď sa odvoláva na nesprávne právne predpisy (§ 70 ods. 4 namiesto § 75 ods. 1 Obchodného zákonníka a neexistujúcu súvislosť s vyhláškou č. 526/2021 Z. z. namiesto vyhlášky č. 193/2020 Z. z.)."}},{"oblast":"pracovne-pravo","otazka":"Zamestnankyňa nastúpila do pracovného pomeru 1. septembra 2021. Dňa 20. augusta 2026 jej bola doručená výpoveď z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Kolektívna zmluva ani pracovná zmluva dlhšiu výpovednú dobu nedojednali. Aká je výpovedná doba a ktorým dňom sa pracovný pomer skončí?","otazka_volna":"Rušíme miesto a dávame výpoveď pre nadbytočnosť pani, ktorá u nás robí od septembra 2021. Výpoveď sme jej dali v auguste. Koľko má výpovednú dobu a kedy naozaj odchádza?","spravna_odpoved":"Výpovedná doba sú dva mesiace a pracovný pomer sa skončí 31. októbra 2026. Ku dňu doručenia výpovede (20. augusta 2026) trval pracovný pomer 4 roky a necelých 12 mesiacov, teda najmenej jeden rok a menej ako päť rokov — podľa § 62 ods. 3 písm. a) Zákonníka práce je výpovedná doba dva mesiace. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, teda 1. septembra 2026, a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca (§ 62 ods. 7), teda 31. októbra 2026.","ustanovenie":"§ 62 ods. 3 písm. a) a § 62 ods. 7 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) ... je najmenej ... dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-62.odsek-3","my":{"odpoved":"Výpovedná doba je vo vašom prípade **dva mesiace** a pracovný pomer sa skončí **31. októbra 2026**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n**1. Určenie dĺžky výpovednej doby**\n\nDĺžka výpovednej doby pri výpovedi zo strany zamestnávateľa z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru ku dňu doručenia výpovede.\n\n*   **Trvanie pracovného pomeru:** Váš pracovný pomer trval od 1. septembra 2021 do dňa doručenia výpovede 20. augusta 2026, čo je **viac ako jeden rok a menej ako päť rokov**.\n*   **Zákonné ustanovenie:** Podľa § 62 ods. 3 písm. a) Zákonníka práce je výpovedná doba v takomto prípade najmenej **dva mesiace**.\n\n> Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) ..., je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov. [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 62 ods. 3 písm. a)]\n\n**2. Začiatok a koniec plynutia výpovednej doby**\n\nVýpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.\n\n*   **Doručenie výpovede:** 20. augusta 2026\n*   **Začiatok plynutia výpovednej doby:** 1. septembra 2026\n*   **Koniec plynutia dvojmesačnej výpovednej doby:** 31. októbra 2026\n\nPracovný pomer sa teda skončí uplynutím výpovednej doby, t. j. dňa 31. októbra 2026.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPri skončení pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti máte nárok na odstupné podľa § 76 Zákonníka práce. Keďže váš pracovný pomer trval viac ako dva roky a menej ako päť rokov, patrí vám odstupné najmenej v sume **vášho priemerného mesačného zárobku**. Nezabudnite si skontrolovať jeho správne vyčíslenie a vyplatenie vo výplatnom termíne po skončení pracovného pomeru.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila dvojmesačnú výpovednú dobu aj dátum skončenia pracovného pomeru k 31. októbru 2026 s presným právnym odôvodnením."},"google":{"odpoved":"Vzhľadom na to, že pracovný pomer zamestnankyne ku dňu doručenia výpovede trval viac ako jeden rok a menej ako päť rokov, jej výpovedná doba je dva mesiace. Vyplýva to z ustanovenia § 62 ods. 3 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, teda od 1. septembra 2026. Pracovný pomer sa na základe uvedeného skončí dňa 31. októbra 2026. Uvedený spôsob plynutia výpovednej doby upravuje § 62 ods. 7 Zákonníka práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza dvojmesačnú výpovednú dobu aj dátum skončenia pracovného pomeru k 31. októbru 2026 so správnym právnym odôvodnením."},"bez":{"odpoved":"Výpovedná doba je dva mesiace, keďže pracovný pomer ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov. Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce začína výpovedná doba plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, teda od 1. septembra 2026. Pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, čiže 31. októbra 2026. Dĺžku výpovednej doby v tomto prípade upravuje § 62 ods. 3 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným právnym odôvodnením určuje dĺžku výpovednej doby na dva mesiace a deň skončenia pracovného pomeru na 31. októbra 2026."}},{"oblast":"pracovne-pravo","otazka":"Zamestnanec pracuje u zamestnávateľa 6 rokov, jeho priemerný mesačný zárobok je 1 400 €. Zamestnávateľ ruší jeho pracovné miesto pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Aké najnižšie zákonné odstupné mu patrí, ak pracovný pomer skončí výpoveďou, a aké, ak skončí dohodou z toho istého dôvodu?","otazka_volna":"Ruším jedno miesto, chlapec je u mňa šesť rokov a berie v priemere 1 400 mesačne. Čo je pre firmu lacnejšie — dať mu výpoveď, alebo sa s ním dohodnúť? A koľko mu vlastne musím vyplatiť?","spravna_odpoved":"Pri výpovedi z dôvodu nadbytočnosti patrí odstupné najmenej v sume dvojnásobku priemerného mesačného zárobku, lebo pracovný pomer trval najmenej päť a menej ako desať rokov (§ 76 ods. 1 písm. b), teda 2 × 1 400 = 2 800 €. Pri skončení dohodou z toho istého dôvodu patrí odstupné najmenej v sume trojnásobku priemerného mesačného zárobku (§ 76 ods. 2 písm. c), teda 3 × 1 400 = 4 200 €. Dohoda je teda na odstupnom drahšia o 1 400 €, no odpadá trojmesačná výpovedná doba, ktorá pri šiestich rokoch trvania pracovného pomeru vyplýva z § 62 ods. 3 písm. b).","ustanovenie":"§ 76 ods. 1 písm. b) a § 76 ods. 2 písm. c) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou ... odstupné najmenej v sume ... trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-76.odsek-2","my":{"odpoved":"Pri 6-ročnom trvaní pracovného pomeru patrí zamestnancovi pri skončení výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti odstupné vo výške **2 800 €**. Ak by sa pracovný pomer z rovnakého dôvodu skončil dohodou, jeho nárok na odstupné by bol **4 200 €**.\n\nRozdiel vyplýva z odlišnej úpravy v Zákonníku práce pre tieto dva spôsoby skončenia pracovného pomeru.\n\n### 1. Skončenie pracovného pomeru VÝPOVEĎOU\n\nAk zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď z dôvodu nadbytočnosti [§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce], výška odstupného sa riadi dĺžkou trvania pracovného pomeru.\n\n*   **Právny základ:** Podľa § 76 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce patrí zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov, odstupné najmenej v sume **dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku**.\n*   **Výpočet:** 2 × 1 400 € = **2 800 €**\n\nV tomto prípade zamestnancovi plynie aj výpovedná doba, ktorá pri 6-ročnom trvaní pracovného pomeru predstavuje **tri mesiace** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 62 ods. 3 písm. b)]. Počas tejto doby zamestnanec naďalej pracuje a poberá mzdu.\n\n### 2. Skončenie pracovného pomeru DOHODOU\n\nAk sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti, zákon priznáva zamestnancovi vyššie odstupné ako kompenzáciu za to, že neplynie výpovedná doba.\n\n*   **Právny základ:** Podľa § 76 ods. 2 písm. c) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce patrí zamestnancovi pri skončení dohodou z organizačných dôvodov, ak jeho pracovný pomer trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov, odstupné najmenej v sume **trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku**.\n*   **Výpočet:** 3 × 1 400 € = **4 200 €**\n\nPracovný pomer sa v tomto prípade končí dňom uvedeným v dohode, bez plynutia výpovednej doby.\n\n### Prehľadné porovnanie\n\n| Spôsob skončenia | Dĺžka trvania PP | Nárok na odstupné (násobok) | Minimálna výška odstupného | Právny základ |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Výpoveď** | 6 rokov | 2-násobok | **2 800 €** | § 76 ods. 1 písm. b) ZP |\n| **Dohoda** | 6 rokov | 3-násobok | **4 200 €** | § 76 ods. 2 písm. c) ZP |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nVyššie odstupné pri dohode kompenzuje skutočnosť, že zamestnanec nečerpá výpovednú dobu a nepoberá za ňu mzdu. Pri výpovedi by zamestnanec ešte 3 mesiace pracoval a poberal mzdu (spolu 3 × 1 400 € = 4 200 €) a až následne by dostal odstupné 2 800 €. Celkový príjem by tak bol pri výpovedi vyšší, ale pracovný pomer by trval dlhšie. Dohoda umožňuje okamžitý odchod s vyšším jednorazovým odstupným, čo môže byť pre zamestnanca výhodné, ak si už našiel novú prácu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza odstupné 2 800 € pri výpovedi a 4 200 € pri dohode vrátane správneho právneho odôvodnenia."},"google":{"odpoved":"Pri skončení pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti patrí zamestnancovi po 6 rokoch práce odstupné vo výške najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, čo je 2 800 €. Tento nárok vzniká popri plynutí výpovednej doby. Ak by sa pracovný pomer skončil z toho istého dôvodu dohodou, odstupné je najmenej trojnásobok priemerného mesačného zárobku, teda 4 200 €. V prípade dohody je zákonné odstupné vyššie, pretože zamestnancovi neplynie výpovedná doba. Tieto nároky upravuje § 76 ods. 1 a 2 Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza nárok na odstupné vo výške 2 800 € pri výpovedi a 4 200 € pri dohode vrátane správneho právneho odôvodnenia podľa Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Pri skončení pracovného pomeru výpoveďou patrí zamestnancovi odstupné vo výške dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, teda 2 800 €. Tento nárok vyplýva z § 76 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, keďže pracovný pomer trval najmenej päť a menej ako desať rokov. Ak by sa pracovný pomer skončil dohodou z toho istého dôvodu, patrí mu odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku, čiže 4 200 €. Tento vyšší nárok je upravený v § 76 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce. Odstupné je splatné v najbližšom výplatnom termíne po skončení pracovného pomeru.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza právny základ pre odstupné pri dohode ako § 76 ods. 2 písm. b) namiesto písm. c) Zákonníka práce."}},{"oblast":"pracovne-pravo","otazka":"Zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu 10. marca 2025 (nie v cudzine). Zamestnávateľ sa o skutku dozvedel až 20. januára 2026 pri internom audite a nejde o konanie, ktoré by sa stalo predmetom konania iného orgánu. Dokedy najneskôr mu môže dať z tohto dôvodu výpoveď?","otazka_volna":"Pri kontrole sme v januári zistili, že nám jeden zamestnanec vlani v marci poriadne pokazil vec a porušil všetky pravidlá. Chceme mu dať výpoveď. Máme na to ešte čas, alebo je to už premlčané?","spravna_odpoved":"Najneskôr 10. marca 2026. Pre porušenie pracovnej disciplíny môže dať zamestnávateľ výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel (tá by uplynula 20. marca 2026), najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol (§ 63 ods. 4 Zákonníka práce). Objektívna ročná lehota od 10. marca 2025 uplynie skôr, preto musí byť výpoveď doručená najneskôr 10. marca 2026. Zamestnávateľ je zároveň povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu (§ 63 ods. 6).","ustanovenie":"§ 63 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel ... najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-4","my":{"odpoved":"Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny najneskôr **do 10. marca 2026**.\n\nNa podanie výpovede z tohto dôvodu sa vzťahujú dve lehoty, ktoré musia byť splnené súčasne: subjektívna a objektívna. Ak uplynie čo i len jedna z nich, právo zamestnávateľa dať výpoveď zaniká.\n\n1.  **Subjektívna lehota (2 mesiace od zistenia)**\n    Zamestnávateľ môže dať výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel [Zákonník práce, § 63 ods. 4].\n    *   **Deň zistenia:** 20. január 2026\n    *   **Koniec lehoty:** 20. marec 2026\n\n2.  **Objektívna lehota (1 rok od vzniku dôvodu)**\n    Výpoveď musí byť daná najneskôr do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol [Zákonník práce, § 63 ods. 4].\n    *   **Deň porušenia disciplíny:** 10. marec 2025\n    *   **Koniec lehoty:** 10. marec 2026\n\n### Vyhodnotenie\n\nHoci dvojmesačná subjektívna lehota by zamestnávateľovi plynula až do 20. marca 2026, musí zároveň dodržať aj jednoročnú objektívnu lehotu, ktorá uplynie skôr, a to **10. marca 2026**. Po tomto dátume už výpoveď z tohto konkrétneho dôvodu dať nemôže, aj keby sa o ňom dozvedel len nedávno.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPred podaním výpovede pre porušenie pracovnej disciplíny je zamestnávateľ povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu [Zákonník práce, § 63 ods. 6]. Tento krok je dôležitou podmienkou platnosti výpovede.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila hraničný dátum 10. marca 2026 na základe uplynutia jednoročnej objektívnej lehoty podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce a uviedla aj povinnosť podľa § 63 ods. 6."},"google":{"odpoved":"Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď najneskôr do 10. marca 2026. Pre tento výpovedný dôvod platí subjektívna lehota dvoch mesiacov odo dňa zistenia porušenia (teda do 20. marca 2026) a zároveň objektívna lehota jedného roka odo dňa, kedy k porušeniu došlo. Keďže ročná objektívna lehota uplynie skôr, je pre zamestnávateľa záväzná. Výpoveď musí byť zamestnancovi doručená pred uplynutím tejto lehoty. Tieto lehoty upravuje § 68 ods. 2 v spojení s § 63 ods. 1 písm. e) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza právne pravidlo a odkazuje na § 68 ods. 2 (okamžité skončenie) namiesto § 63 ods. 4 Zákonníka práce, ktorý upravuje lehoty pri výpovedi."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď najneskôr do 10. marca 2026. Výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny možno dať v subjektívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ o dôvode dozvedel (t. j. do 20. marca 2026). Zároveň však platí objektívna lehota, podľa ktorej musí byť výpoveď daná najneskôr do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol. Keďže ročná objektívna lehota uplynie skôr, je rozhodujúca. Tieto lehoty upravuje § 63 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila lehotu do 10. marca 2026 a vecne presne aplikovala subjektívnu aj objektívnu lehotu podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce."}},{"oblast":"pracovne-pravo","otazka":"Predavačka mala platne uzatvorenú písomnú dohodu o hmotnej zodpovednosti za zverený tovar a hotovosť. Inventarizácia zistila schodok 9 000 € a zamestnankyňa nepreukázala, že schodok vznikol čo i len sčasti bez jej zavinenia. Jej priemerný mesačný zárobok pred vznikom schodku bol 1 100 €. Akú sumu je povinná uhradiť?","otazka_volna":"V predajni nám pri inventúre chýbal tovar a hotovosť skoro za deväť tisíc. Predavačka má podpísanú hmotnú zodpovednosť a berie asi 1 100 mesačne. Počul som, že zamestnanec platí maximálne štyri platy. Koľko z nej teda dostanem?","spravna_odpoved":"Je povinná uhradiť celých 9 000 €. Obmedzenie náhrady škody na štvornásobok priemerného mesačného zárobku (tu by išlo o 4 × 1 100 = 4 400 €) sa vzťahuje len na škodu spôsobenú z nedbanlivosti podľa všeobecnej zodpovednosti; podľa § 186 ods. 2 druhej vety Zákonníka práce toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185, teda aj o zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách na základe dohody o hmotnej zodpovednosti. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti len vtedy, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia (§ 182 ods. 3).","ustanovenie":"§ 186 ods. 2 v spojení s § 182 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-186.odsek-2","my":{"odpoved":"Na základe platne uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti je predavačka povinná uhradiť schodok **v plnej výške 9 000 €**.\n\nLimit náhrady škody do výšky štvornásobku priemerného mesačného zárobku sa v tomto prípade neuplatňuje.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nZákonník práce rozlišuje dva základné typy zodpovednosti zamestnanca za škodu:\n\n1.  **Všeobecná zodpovednosť za škodu (§ 186 Zákonníka práce):**\n    *   Vzniká, ak zamestnanec spôsobí škodu z nedbanlivosti pri plnení pracovných úloh.\n    *   Zamestnávateľ musí zamestnancovi preukázať zavinenie.\n    *   Výška náhrady škody je **limitovaná štvornásobkom priemerného mesačného zárobku** zamestnanca pred vznikom škody [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 186 ods. 2].\n\n2.  **Osobitná zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách (§ 182 Zákonníka práce):**\n    *   Tento typ zodpovednosti vzniká len na základe **písomne uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti** za zverené hodnoty (hotovosť, tovar, ceniny atď.).\n    *   Uplatňuje sa tu tzv. prezumpcia viny – zamestnanec sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že schodok vznikol úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 182 ods. 3].\n    *   V prípade zodpovednosti za schodok je zamestnanec povinný nahradiť škodu **v plnej sume**, bez ohľadu na výšku jeho zárobku [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 189 ods. 1].\n\n**Vo vašom prípade sú splnené všetky podmienky pre uplatnenie osobitnej zodpovednosti v plnej výške:**\n*   Existovala platná písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti.\n*   Inventarizáciou bol zistený schodok vo výške 9 000 €.\n*   Zamestnankyňa nepreukázala, že schodok nevznikol jej zavinením.\n\nPreto sa na ňu vzťahuje povinnosť nahradiť celý schodok, a nie limitovaná náhrada škody. Jej priemerný zárobok 1 100 € v tomto kontexte nie je pre výšku náhrady relevantný.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila sumu 9 000 € a presne a vecne správne odôvodnila neuplatnenie zákonného limitu pri osobitnej zodpovednosti za schodok."},"google":{"odpoved":"Na základe platne uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti je zamestnankyňa povinná uhradiť schodok v plnej výške. V tomto prípade teda musí nahradiť celú sumu zisteného schodku, ktorá je 9 000 €. Obmedzenie výšky náhrady škody na násobok priemerného mesačného zárobku sa na tento typ zodpovednosti nevzťahuje. Táto zodpovednosť je upravená v § 182 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza povinnosť uhradiť celú sumu schodku vo výške 9 000 € a vecne správne vysvetľuje, že obmedzenie násobkom priemerného zárobku sa na osobitnú zodpovednosť podľa § 182 Zákonníka práce nevzťahuje."},"bez":{"odpoved":"Zamestnankyňa je povinná uhradiť schodok v plnej výške, teda 9 000 €. Keďže mala platne uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti, nevzťahuje sa na ňu všeobecný limit náhrady škody do výšky štvornásobku priemerného mesačného zárobku. Zamestnankyňa zodpovedá za celú sumu, pretože nepreukázala, že schodok vznikol bez jej zavinenia. Táto osobitná zodpovednosť za schodok je upravená v § 182 Zákonníka práce. Vylúčenie limitu náhrady škody pre tento prípad vyplýva z § 186 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":false,"dovod":"Vylúčenie limitu náhrady škody nevyplýva z § 186 ods. 3, ale priamo z druhej vety § 186 ods. 2 Zákonníka práce, čo predstavuje nesprávne právne pravidlo v odôvodnení."}},{"oblast":"pracovne-pravo","otazka":"Zamestnávateľ prijal od 1. júla 2026 skladníka narodeného 12. septembra 2008 a chcel s ním hneď pri nástupe podpísať dohodu o hmotnej zodpovednosti za zverené zásoby. Zamestnanec s tým súhlasil a jeho zákonný zástupca tiež. Mohol zamestnávateľ takúto dohodu platne uzavrieť a odkedy najskôr?","otazka_volna":"Beriem do skladu mladého chalana, ešte nemá osemnásť, ale je šikovný a rodičia s tým súhlasia. Chcem s ním podpísať hmotnú zodpovednosť za zásoby. Môžem?","spravna_odpoved":"Nie, pri nástupe takúto dohodu uzavrieť nemohol. Zamestnanec môže uzatvoriť dohodu o hmotnej zodpovednosti najskôr v deň, keď dovŕši 18 rokov veku (§ 11 ods. 3 Zákonníka práce). Pri dátume narodenia 12. septembra 2008 je to najskôr 12. septembra 2026 — od tohto dňa ju už platne uzavrieť možno. Súhlas zamestnanca ani zákonného zástupcu tento zákaz neprelomí; dohoda uzavretá skôr je neplatná. Dohoda musí byť navyše písomná, inak je neplatná, a pri jej uzatvorení sa musí vykonať inventarizácia (§ 182 ods. 2 a § 184 ods. 1).","ustanovenie":"§ 11 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Zamestnanec môže uzatvoriť dohodu o hmotnej zodpovednosti najskôr v deň, keď dovŕši 18 rokov veku.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-11.odsek-3","my":{"odpoved":"Nie, zamestnávateľ nemohol k 1. júlu 2026 platne uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti s týmto zamestnancom. Dôvodom je, že zamestnanec v tom čase ešte nedovŕšil 18 rokov veku a bol teda mladistvým zamestnancom.\n\n### Právne posúdenie\n\nPodľa slovenskej legislatívy **nie je možné s mladistvým zamestnancom (osobou mladšou ako 18 rokov) uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti**. Takúto dohodu môže zamestnávateľ uzavrieť výlučne s plnoletou osobou, teda zamestnancom, ktorý je starší ako 18 rokov.\n\nV tomto prípade je súhlas samotného zamestnanca alebo jeho zákonného zástupcu právne irelevantný, pretože zákon takýto úkon neumožňuje. Ak by aj bola dohoda podpísaná, bola by od začiatku neplatná.\n\n### Odkedy je možné dohodu uzavrieť?\n\nDohodu o hmotnej zodpovednosti bude možné s týmto zamestnancom platne uzavrieť najskôr v deň, keď dovŕši plnoletosť.\n\n*   **Dátum narodenia:** 12. september 2008\n*   **Dátum dovŕšenia 18 rokov:** **12. september 2026**\n\nZamestnávateľ teda môže so zamestnancom platne uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti **najskôr 12. septembra 2026**.\n\n### Podmienky platnosti dohody (od 12. 9. 2026)\n\nAby bola dohoda o hmotnej zodpovednosti platná, musia byť splnené nasledujúce podmienky:\n\n1.  **Plnoletosť zamestnanca:** Zamestnanec musí mať v deň podpisu dohody minimálne 18 rokov.\n2.  **Písomná forma:** Dohoda musí byť uzavretá písomne, inak je neplatná [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 182, ods. 2].\n3.  **Vykonanie inventarizácie:** Pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti sa musí vykonať inventarizácia zverených hodnôt (tovaru, zásob a pod.) [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 184, ods. 1]. Zamestnanec tak preberá zodpovednosť za konkrétny, zdokumentovaný stav.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zamestnávateľ dohodu pri nástupe uzavrieť nemohol, pretože zamestnanec nemal 18 rokov, a správne určila dátum najskoršieho uzatvorenia na 12. septembra 2026 vrátane podmienky písomnej formy a inventarizácie."},"google":{"odpoved":"Nie, zamestnávateľ nemohol 1. júla 2026 platne uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti, pretože zamestnanec bol v tom čase maloletý. Takúto dohodu možno uzavrieť len so zamestnancom, ktorý je plne spôsobilý na právne úkony, čo v tomto prípade nebolo splnené. Súhlas zákonného zástupcu je v tomto prípade irelevantný. Zamestnávateľ mohol túto dohodu platne uzavrieť najskôr v deň 18. narodenín zamestnanca, teda dnes, 12. septembra 2026. Uvedené vyplýva z § 182 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v nadväznosti na § 8 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa nesprávne odvoláva na všeobecnú plnú spôsobilosť na právne úkony a § 182 ods. 2 v nadväznosti na Občiansky zákonník namiesto špecifického zákonného pravidla v § 11 ods. 3 Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Nie, zamestnávateľ nemohol platne uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti pri nástupe zamestnanca do práce 1. júla 2026. Takúto dohodu je možné uzavrieť najskôr v deň, keď zamestnanec dovŕši 18 rokov veku, čo je v tomto prípade dnes, 12. septembra 2026. Ustanovuje to § 182 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Súhlas zákonného zástupcu na platnosť dohody uzavretej pred dovŕšením plnoletosti nemá vplyv.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne pripisuje pravidlo o vekovej hranici 18 rokov ustanoveniu § 182 ods. 2 Zákonníka práce namiesto správneho § 11 ods. 3."}},{"oblast":"pracovne-pravo","otazka":"V pracovnej zmluve hlavného účtovníka je platne dojednaná konkurenčná doložka na 8 mesiacov po skončení pracovného pomeru. Jeho priemerný mesačný zárobok je 2 400 € a peňažná náhrada zamestnávateľa je dojednaná presne v zákonnom minime. Zamestnávateľ chce do zmluvy doplniť aj peňažnú náhradu, ktorú zaplatí zamestnanec, ak doložku poruší. Aká je minimálna peňažná náhrada zamestnávateľa za celé obdobie a aká je pri takto dojednanej náhrade najvyššia prípustná peňažná náhrada na strane zamestnanca?","otazka_volna":"Hlavnému účtovníkovi chcem dať do zmluvy zákaz robiť konkurenciu osem mesiacov po odchode. Berie v priemere 2 400 a chcem mu platiť presne to zákonné minimum. Koľko mu za to musím platiť a akú pokutu si môžem dohodnúť, keby to porušil?","spravna_odpoved":"Zamestnávateľ musí poskytnúť primeranú peňažnú náhradu najmenej v sume 50 % priemerného mesačného zárobku za každý mesiac plnenia záväzku, teda najmenej 1 200 € mesačne a spolu najmenej 9 600 € za 8 mesiacov (§ 83a ods. 4 Zákonníka práce). Peňažná náhrada, ktorú zaplatí zamestnanec pri porušení záväzku, nesmie presiahnuť celkovú sumu peňažnej náhrady zamestnávateľa dohodnutej podľa odseku 4 — pri dojednaní v zákonnom minime teda najviac 9 600 €; ak zamestnanec splnil svoj záväzok sčasti, suma sa primerane zníži a zaplatením náhrady záväzok zaniká (§ 83a ods. 5).","ustanovenie":"§ 83a ods. 4 a ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi primeranú peňažnú náhradu najmenej v sume 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca za každý mesiac plnenia záväzku podľa odseku 1. ... Suma peňažnej náhrady nesmie presiahnuť celkovú sumu peňažnej náhrady zamestnávateľa dohodnutej podľa odseku 4.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-83a.odsek-4","my":{"odpoved":"Na základe platnej legislatívy k 20. septembru 2026 je minimálna peňažná náhrada, ktorú musí zamestnávateľ zaplatiť za celé 8-mesačné obdobie, **9 600 €**. Najvyššia prípustná peňažná náhrada (zmluvná pokuta), ktorú môže zamestnávateľ požadovať od zamestnanca pri porušení doložky, je v tomto prípade takisto **9 600 €**.\n\nTu je podrobný výpočet a vysvetlenie oboch súm.\n\n### 1. Minimálna peňažná náhrada od zamestnávateľa\n\nZákonník práce stanovuje, že peňažná náhrada, ktorú zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za dodržiavanie konkurenčnej doložky, musí byť **najmenej 50 % jeho priemerného mesačného zárobku** za každý mesiac plnenia záväzku [Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), § 83a, ods. 4].\n\n**Výpočet:**\n*   **Priemerný mesačný zárobok:** 2 400 €\n*   **Minimálna mesačná náhrada (50 %):** 2 400 € × 50 % = 1 200 €\n*   **Doba trvania záväzku:** 8 mesiacov\n*   **Celková minimálna náhrada za 8 mesiacov:** 1 200 €/mesiac × 8 mesiacov = **9 600 €**\n\nZamestnávateľ je teda povinný vyplácať zamestnancovi po skončení pracovného pomeru sumu 1 200 € mesačne (spätne za predchádzajúci mesiac), a to po dobu 8 mesiacov, pokiaľ zamestnanec dodržiava svoj záväzok.\n\n### 2. Maximálna prípustná peňažná náhrada od zamestnanca\n\nAk zamestnanec poruší svoj záväzok z konkurenčnej doložky, zamestnávateľ od neho môže požadovať zaplatenie dohodnutej peňažnej náhrady (zmluvnej pokuty). Zákonník práce však jej výšku limituje.\n\nSuma peňažnej náhrady, ktorú platí zamestnanec, **nesmie presiahnuť celkovú sumu peňažnej náhrady, ktorú sa zaviazal platiť zamestnávateľ** [Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), § 83a, ods. 5].\n\n**Výpočet:**\n*   **Celková náhrada od zamestnávateľa (vypočítaná vyššie):** 9 600 €\n*   **Maximálna prípustná náhrada od zamestnanca:** **9 600 €**\n\nDo pracovnej zmluvy teda môžete doplniť ustanovenie o peňažnej náhrade, ktorú zaplatí zamestnanec pri porušení doložky, pričom jej výška nesmie byť vyššia ako 9 600 €.\n\n### Zhrnutie\n\n| Položka | Suma | Právny základ |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Minimálna mesačná náhrada od zamestnávateľa | 1 200 € | § 83a ods. 4 ZP |\n| **Celková minimálna náhrada od zamestnávateľa (8 mes.)** | **9 600 €** | § 83a ods. 4 ZP |\n| **Maximálna náhrada od zamestnanca pri porušení** | **9 600 €** | § 83a ods. 5 ZP |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n*   **Zaplatením náhrady záväzok zaniká:** Je dôležité si uvedomiť, že zaplatením dohodnutej peňažnej náhrady zo strany zamestnanca jeho záväzok z konkurenčnej doložky zaniká. To znamená, že po uhradení sumy 9 600 € môže začať vykonávať konkurenčnú činnosť bez ďalších sankcií [Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), § 83a, ods. 5].\n*   **Čiastočné plnenie:** Ak by zamestnanec splnil svoj záväzok len čiastočne (napr. by nekonkuroval 4 mesiace z 8 a potom by doložku porušil), suma peňažnej náhrady, ktorú má zaplatiť, sa primerane zníži [Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), § 83a, ods. 5].\n*   **Presná špecifikácia:** V zmluve odporúčame presne špecifikovať, čo sa považuje za konkurenčnú činnosť (napr. vymenovaním konkrétnych firiem alebo definovaním predmetu činnosti), aby sa predišlo budúcim sporom o výklad.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 83a ods. 4 a 5 Zákonníka práce uvádza minimálnu peňažnú náhradu zamestnávateľa vo výške 9 600 € aj maximálnu náhradu zamestnanca v rovnakej výške 9 600 € vrátane správneho výpočtu a právneho základu."},"google":{"odpoved":"Minimálna peňažná náhrada, ktorú musí zamestnávateľ poskytnúť, je 9 600 € za celé osemmesačné obdobie. Táto suma predstavuje 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca (1 200 €) za každý mesiac trvania záväzku, ako to ustanovuje § 83a ods. 4 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Najvyššia prípustná peňažná náhrada, ktorú môže zamestnávateľ požadovať od zamestnanca pri porušení doložky, nesmie presiahnuť celkovú sumu peňažnej náhrady od zamestnávateľa. V tomto prípade je teda maximálna náhrada na strane zamestnanca taktiež 9 600 €. Táto podmienka je upravená v § 83a ods. 5 Zákonníka práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza minimálnu peňažnú náhradu zamestnávateľa vo výške 9 600 € aj maximálnu náhradu na strane zamestnanca vo výške 9 600 € vrátane správneho právneho základu."},"bez":{"odpoved":"Minimálna peňažná náhrada zamestnávateľa za celé obdobie 8 mesiacov je 9 600 €. Táto suma predstavuje 50 % z priemerného mesačného zárobku 2 400 € za každý mesiac trvania záväzku. Najvyššia prípustná peňažná náhrada, ktorú môže zamestnávateľ požadovať od zamestnanca pri porušení doložky, je rovnako 9 600 €. Peňažná náhrada od zamestnanca totiž nesmie presiahnuť súčet peňažnej náhrady dohodnutej pre zamestnanca. Uvedené vyplýva z § 83a ods. 4 a 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 83a ods. 4 a 5 Zákonníka práce vyčíslila minimálnu náhradu zamestnávateľa na 9 600 € a maximálnu prípustnú náhradu od zamestnanca na rovnakú sumu 9 600 €."}},{"oblast":"pracovne-pravo","otazka":"Pracovný pomer účtovníčky sa skončil 28. februára 2026, v pracovnej zmluve má platnú konkurenčnú doložku na 12 mesiacov. Peňažná náhrada za marec 2026 bola splatná 15. apríla 2026, zamestnávateľ ju však nevyplatil a neplatí ani ďalej. Ako a odkedy sa môže zamestnankyňa zo záväzku dostať a kedy záväzok zanikne?","otazka_volna":"Mám v zmluve zákaz konkurencie na rok po odchode, ale bývalý zamestnávateľ mi za to prestal posielať peniaze — za marec mi nič neprišlo, hoci to malo prísť v polovici apríla. Musím to naďalej dodržiavať?","spravna_odpoved":"Zamestnankyňa môže záväzok vypovedať. Právo vypovedať vzniká, ak jej zamestnávateľ nevyplatil peňažnú náhradu do 15 dní od uplynutia jej splatnosti — pätnásťdňová lehota od splatnosti 15. apríla 2026 uplynie 30. apríla 2026, takže vypovedať môže najskôr 1. mája 2026. Záväzok zaniká dňom doručenia výpovede druhej zmluvnej strane a výpoveď musí byť písomná, inak je neplatná (§ 83a ods. 7 a ods. 8 Zákonníka práce). Záväzok teda nezaniká automaticky nezaplatením. Zamestnávateľ naopak môže od záväzku odstúpiť len počas trvania pracovného pomeru (§ 83a ods. 6).","ustanovenie":"§ 83a ods. 6, ods. 7 a ods. 8 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Zamestnanec môže záväzok podľa odseku 1 vypovedať, ak mu zamestnávateľ nevyplatil peňažnú náhradu do 15 dní od uplynutia jej splatnosti; záväzok zaniká dňom, v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-83a.odsek-7","my":{"odpoved":"Áno, zamestnankyňa sa môže zo záväzku konkurenčnej doložky oslobodiť, a to **písomnou výpoveďou tohto záväzku**. Právo vypovedať jej vzniklo 1. mája 2026, keďže zamestnávateľ bol s platbou v omeškaní viac ako 15 dní. Záväzok zanikne dňom doručenia tejto písomnej výpovede zamestnávateľovi.\n\n### Právny základ a postup\n\nPodľa Zákonníka práce má zamestnanec právo vypovedať záväzok obmedzenia zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru, ak mu zamestnávateľ nevyplatí dohodnutú peňažnú náhradu.\n\n*   **Podmienka výpovede:** Zamestnávateľ musí byť s výplatou peňažnej náhrady v omeškaní viac ako 15 dní po jej splatnosti [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 83a, ods. 7].\n*   **Forma výpovede:** Výpoveď musí byť písomná, inak je neplatná [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 83a, ods. 8].\n*   **Zánik záväzku:** Záväzok zaniká dňom, kedy je písomná výpoveď doručená zamestnávateľovi [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 83a, ods. 7].\n\n### Aplikácia na Váš prípad (Časový harmonogram)\n\n1.  **Splatnosť náhrady (za marec 2026):** 15. apríl 2026.\n2.  **Ochranná lehota pre zamestnávateľa:** Zákon poskytuje zamestnávateľovi dodatočnú 15-dňovú lehotu na úhradu po splatnosti. Táto lehota uplynula **30. apríla 2026**.\n3.  **Vznik práva na výpoveď:** Keďže zamestnávateľ ani v tejto dodatočnej lehote nezaplatil, zamestnankyni vzniklo právo vypovedať záväzok dňa **1. mája 2026**.\n4.  **Zánik záväzku:** Záväzok konkurenčnej doložky zanikne **dňom, kedy zamestnávateľ prevezme (bude mu doručená) písomná výpoveď**. Ak napríklad zamestnankyňa odošle výpoveď 2. mája 2026 a zamestnávateľovi bude doručená 3. mája 2026, jej záväzok zaniká 3. mája 2026 a od tohto dňa môže vykonávať konkurenčnú činnosť.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam, aby zamestnankyňa zaslala výpoveď záväzku doporučenou poštou s doručenkou. Tým získa jednoznačný a nespochybniteľný dôkaz o dni doručenia, a teda aj o presnom dni zániku jej záväzku.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza spôsob zániku písomnou výpoveďou, začiatok možnosti vypovedať od 1. mája 2026 a zánik dňom doručenia výpovede podľa § 83a Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Zamestnankyňa môže od konkurenčnej doložky odstúpiť, pretože zamestnávateľ jej nevyplatil peňažnú náhradu do 15 dní od jej splatnosti. Toto právo jej vzniklo 1. mája 2026, nakoľko náhrada splatná 15. apríla 2026 nebola uhradená ani do 30. apríla 2026. Pre zánik záväzku je potrebné doručiť zamestnávateľovi písomné odstúpenie od konkurenčnej doložky. Záväzok z konkurenčnej doložky zanikne dňom doručenia tohto písomného odstúpenia zamestnávateľovi. Uvedený postup upravuje § 83a ods. 7 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":false,"dovod":"Zákonník práce v § 83a ods. 7 umožňuje zamestnancovi záväzok vypovedať, nie od neho odstúpiť, čo predstavuje nesprávne uplatnenie právneho inštitútu."},"bez":{"odpoved":"Zamestnankyňa môže záväzok z konkurenčnej doložky písomne vypovedať. Toto právo jej vzniklo 1. mája 2026, keďže zamestnávateľ bol v omeškaní s výplatou peňažnej náhrady viac ako 15 dní po jej splatnosti. Záväzok zaniká dňom doručenia tejto výpovede zamestnávateľovi. Tento postup vyplýva z § 83a ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza možnosť písomnej výpovede, dátum vzniku tohto práva (1. mája 2026 po 15 dňoch od splatnosti) aj moment zániku záväzku doručením výpovede, pričom chybný odkaz na odsek (ods. 4 namiesto ods. 7) nemení správnosť samotného právneho pravidla."}},{"oblast":"dph-osobitne","otazka":"Cestovná kancelária so sídlom v SR (platiteľ DPH) predala v auguste 2026 pobytový zájazd do Talianska za 2 460 eur. Skutočné náklady na služby cestovného ruchu obstarané od iných zdaniteľných osôb (ubytovanie, doprava, delegát) boli 1 900 eur. Všetky obstarané služby sa poskytli na území EÚ. Aký je základ dane a aká je výška DPH, ktorú CK odvedie?","otazka_volna":"predavame zajazdy do Talianska, jeden sme predali za 2460 a nakupili sme k nemu sluzby za 1900, kolko z toho ide dph? cely obrat alebo len ten rozdiel?","spravna_odpoved":"Zdaňuje sa len prirážka CK, nie celá predajná cena. Prirážka = 2 460 − 1 900 = 560 eur a podľa § 65 ods. 3 sa považuje za cenu s daňou. Daň = 560 × 23/123 = 104,72 eura (zaokrúhlené podľa § 26 ods. 3), základ dane = 560 − 104,72 = 455,28 eura. CK si zároveň nemôže odpočítať DPH z obstaraných služieb cestovného ruchu (§ 65 ods. 2).","ustanovenie":"§ 65 ods. 2 a 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; § 26 ods. 3; § 27 ods. 1","citat":"Tento rozdiel predstavuje prirážku cestovnej kancelárie, ktorá sa považuje za cenu s daňou.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-65.odsek-3","my":{"odpoved":"Výška DPH, ktorú cestovná kancelária odvedie, je **104,72 €** a základ dane je **455,28 €**.\n\nVýpočet vychádza z osobitnej úpravy uplatňovania DPH pre cestovné kancelárie podľa § 65 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Podľa tohto režimu sa DPH nepočíta z celkovej ceny zájazdu, ale iba z prirážky cestovnej kancelárie.\n\nKľúčovým pravidlom je, že táto prirážka sa považuje za cenu už vrátane DPH [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 65 ods. 3]. Daň sa preto musí vypočítať \"zhora\" pomocou koeficientu.\n\n### Podrobný výpočet\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Celková predajná cena zájazdu | 2 460,00 € | |\n| Skutočné náklady na obstarané služby | - 1 900,00 € | Ubytovanie, doprava, delegát |\n| **Prirážka CK (cena vrátane DPH)** | **560,00 €** | Základ pre výpočet DPH |\n| Sadzba DPH (platná pre rok 2026) | 23 % | [Základná sadzba DPH] |\n| **Výpočet DPH (z prirážky)** | 560,00 € × (23 / 123) | Výpočet dane z ceny vrátane DPH |\n| **Výška DPH na odvod** | **104,72 €** | `104,7154...` zaokrúhlené matematicky |\n| **Základ dane** | 560,00 € - 104,72 € | Prirážka znížená o vypočítanú DPH |\n| **Základ dane (výsledok)** | **455,28 €** | |\n\n#### Dôležité súvislosti:\n*   **Miesto dodania:** Keďže všetky služby boli poskytnuté na území EÚ (Taliansko), celá prirážka podlieha slovenskej DPH. Ak by boli služby poskytnuté mimo EÚ, prirážka by bola od dane oslobodená [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 65 ods. 6].\n*   **Odpočítanie dane:** Cestovná kancelária si nemôže odpočítať DPH zo služieb cestovného ruchu, ktoré obstarala od iných platiteľov (napr. z faktúry za dopravu alebo ubytovanie) [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 65 ods. 2]. Tieto náklady vstupujú do výpočtu prirážky v plnej výške.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila základ dane (455,28 €) aj výšku DPH (104,72 €) s presným a vecným odôvodnením podľa osobitnej úpravy pre cestovné kancelárie."},"google":{"odpoved":"Základ dane je 455,28 eur a výška DPH je 104,72 eur. Cestovná kancelária uplatňuje osobitnú úpravu zdaňovania, kde základom dane je prirážka, ktorá sa považuje za cenu vrátane dane. Prirážka sa vypočíta ako rozdiel medzi predajnou cenou (2 460 eur) a nákladmi (1 900 eur), čo je 560 eur. Z tejto sumy sa pri platnej základnej sadzbe dane 23 % vypočíta základ dane a príslušná DPH. Tento postup vyplýva z § 65 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza základ dane 455,28 eur aj výšku DPH 104,72 eur vrátane správneho právneho postupu podľa § 65 ods. 3 zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"Základom dane je prirážka cestovnej kancelárie, ktorá je v tomto prípade 560 eur (2 460 eur - 1 900 eur). Táto prirážka sa považuje za cenu vrátane dane. Základ dane je teda 466,67 eur (560 / 1,20). Výška DPH, ktorú cestovná kancelária odvedie, je 93,33 eur (466,67 eur * 20 %). Tento osobitný postup sa uplatňuje podľa § 65 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď počíta so starou 20 % sadzbou DPH namiesto sadzby 23 % platnej v roku 2026, čo viedlo k nesprávnemu základu dane (466,67 eur namiesto 455,28 eur) aj výške DPH (93,33 eur namiesto 104,72 eur)."}},{"oblast":"dph-osobitne","otazka":"Cestovná kancelária predala zájazd do Egypta s prestupom a jednou nocou v Ríme za 2 600 eur. Obstarané služby cestovného ruchu: 1 500 eur sa poskytlo mimo územia EÚ (Egypt) a 500 eur na území EÚ (Rím), spolu 2 000 eur. CK určuje pomer oslobodenej časti prirážky podľa cien obstaraných služieb. Aká časť prirážky je oslobodená od dane a koľko DPH musí CK odviesť?","otazka_volna":"zajazd do Egypta ale s nocou v Rime, predaj 2600, nakup sluzieb 2000 z toho 1500 v Egypte. cele to je oslobodene ked je to mimo eu alebo nie?","spravna_odpoved":"Prirážka CK = 2 600 − 2 000 = 600 eur. Oslobodená je len pomerná časť pripadajúca na služby mimo EÚ: 600 × 1 500/2 000 = 450 eur. Zdaneniu podlieha 150 eur, ktoré sú cenou s daňou: daň = 150 × 23/123 = 28,05 eura (základ dane 121,95 eura).","ustanovenie":"§ 65 ods. 3 a 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Ak sú služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb poskytované čiastočne mimo územia Európskej únie a čiastočne na území Európskej únie, je oslobodená od dane iba pomerná časť prirážky cestovnej kancelárie vzťahujúca sa na služby poskytované mimo územia Európskej únie.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-65.odsek-6","my":{"odpoved":"Cestovná kancelária musí odviesť DPH vo výške **28,05 €**. Oslobodená od dane je časť prirážky v sume **450 €**, ktorá sa vzťahuje na služby poskytnuté mimo územia EÚ.\n\nPodľa osobitnej úpravy pre cestovné kancelárie [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 65] sa DPH nepočíta z celkovej ceny zájazdu, ale iba z prirážky (marže). Prirážka je rozdiel medzi predajnou cenou pre zákazníka a nákladmi na obstarané služby. Táto prirážka sa považuje za cenu vrátane DPH.\n\nAk sú služby poskytované čiastočne v EÚ a čiastočne mimo EÚ, oslobodená od dane je pomerná časť prirážky, ktorá zodpovedá pomeru nákladov na služby poskytnuté mimo EÚ k celkovým nákladom [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 65 ods. 6].\n\n### Podrobný výpočet\n\n| Položka | Výpočet | Suma |\n| :--- | :--- | :--- |\n| 1. Predajná cena zájazdu | | 2 600,00 € |\n| 2. Náklady na obstarané služby (spolu) | 1 500 € (mimo EÚ) + 500 € (v EÚ) | 2 000,00 € |\n| **3. Celková prirážka CK (s DPH)** | 2 600 € - 2 000 € | **600,00 €** |\n| | | |\n| 4. Pomer služieb poskytnutých mimo EÚ | 1 500 € / 2 000 € | 75 % |\n| **5. Oslobodená časť prirážky** | 600 € × 75 % | **450,00 €** |\n| **6. Zdaniteľná časť prirážky (s DPH)** | 600 € - 450 € | **150,00 €** |\n| | | |\n| **7. Výpočet DPH (23 % sadzba)** | 150 € × (23 / 123) | **28,05 €** |\n\n**Vysvetlenie:**\n1.  Najprv sa vypočíta celková prirážka cestovnej kancelárie, ktorá je základom pre ďalší výpočet.\n2.  Následne sa určí, aká časť nákladov pripadá na služby poskytnuté mimo EÚ (Egypt). V tomto prípade je to 75 %.\n3.  Týmto pomerom sa rozdelí celková prirážka na oslobodenú časť (75 % zo 600 €) a zdaniteľnú časť (zvyšných 25 % zo 600 €).\n4.  DPH sa vypočíta iba zo zdaniteľnej časti prirážky (150 €) metódou zhora, keďže prirážka je cena vrátane dane. Pri sadzbe 23 % platnej pre rok 2026 sa použije koeficient 23/123.\n\n---\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNezabudnite, že pri uplatňovaní tejto osobitnej úpravy nesmiete na faktúre pre zákazníka uviesť samostatne sumu DPH [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 65 ods. 9]. Celková cena pre zákazníka je konečná.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne aj číselne presne zodpovedá referencii a správne uvádza oslobodenú časť prirážky 450 eur aj výslednú DPH 28,05 eura podľa § 65 zákona o DPH."},"google":{"odpoved":"Cestovná kancelária uplatní osobitnú úpravu zdanenia cestovných služieb. Celková prirážka cestovnej kancelárie je 600 eur (2 600 - 2 000). Pomer služieb poskytnutých mimo EÚ je 75 % (1 500 / 2 000), takže oslobodená časť prirážky je 450 eur (600 * 0,75). Zdaniteľnou časťou prirážky je zvyšných 150 eur, z ktorých CK odvedie DPH vo výške 25 eur (150 / 1,20 * 0,20). Tento postup vyplýva z § 65 ods. 5 a 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď počíta so starou sadzbou DPH 20 % a dospela k nesprávnej sume dane 25 eur namiesto aktuálnej sadzby 23 % a sumy 28,05 eura."},"bez":{"odpoved":"Oslobodená časť prirážky cestovnej kancelárie je 450 eur. Vypočíta sa ako pomerná časť celkovej prirážky 600 eur (2 600 - 2 000), ktorá zodpovedá službám poskytnutým mimo EÚ (1 500 / 2 000 = 75 %). Cestovná kancelária musí odviesť DPH vo výške 25 eur. Daň sa vypočíta zo zdaniteľnej časti prirážky 150 eur (600 - 450) sadzbou 20 % metódou zhora (150 * 20 / 120). Tento postup vyplýva z § 65 ods. 5 a 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza výšku DPH 25 eur vypočítanú so sadzbou 20 %, namiesto správnej sumy 28,05 eura so sadzbou 23 %."}},{"oblast":"dph-osobitne","otazka":"Cestovná kancelária (mesačný platiteľ) predala 12. marca 2026 zájazd na termín 4.–11. júla 2026 za 2 460 eur, predpokladané náklady na obstarané služby cestovného ruchu 1 845 eur. Dňa 12. marca 2026 prijala zálohu 30 % ceny, teda 738 eur. Kedy vzniká daňová povinnosť zo zálohy a v akej výške?","otazka_volna":"vzali sme zalohu 30% na zajazd co bude az v juli, mame to dat do dph hned alebo az ked sa zajazd uskutocni?","spravna_odpoved":"Daňová povinnosť vzniká už dňom prijatia platby, teda 12. marca 2026, a to z prirážky pripadajúcej na prijatú platbu. Predpokladaná prirážka = 2 460 − 1 845 = 615 eur; na zálohu 30 % pripadá 184,50 eura ako cena s daňou. Daň = 184,50 × 23/123 = 34,50 eura, priznaná v daňovom priznaní za marec 2026.","ustanovenie":"§ 65 ods. 3 a 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Daňová povinnosť pri predaji služieb cestovného ruchu zákazníkovi vzniká dňom poskytnutia poslednej služby; ak je platba prijatá pred poskytnutím poslednej služby, vzniká daňová povinnosť z každej platby dňom prijatia platby.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-65.odsek-4","my":{"odpoved":"Samozrejme, poďme na to.\n\nDaňová povinnosť zo zálohy vzniká **12. marca 2026** a výška dane je **34,50 €**.\n\nPodľa osobitnej úpravy pre cestovné kancelárie sa DPH neuplatňuje z celej ceny zájazdu, ale len z prirážky cestovnej kancelárie. Táto prirážka sa považuje za cenu vrátane dane. Pri prijatí zálohy vzniká daňová povinnosť z pomernej časti tejto prirážky.\n\n### Podrobný výpočet\n\nVýpočet prebieha v troch krokoch:\n\n1.  **Výpočet celkovej prirážky:** Určí sa rozdiel medzi predajnou cenou a nákladmi.\n2.  **Výpočet pomernej časti prirážky zo zálohy:** Zistí sa, aká časť prirážky pripadá na prijatú 30 % zálohu.\n3.  **Výpočet DPH:** Z pomernej časti prirážky sa vypočíta daň, keďže táto suma je považovaná za cenu s daňou.\n\n| Položka | Výpočet | Suma |\n| :--- | :--- | :--- |\n| 1. Celková predajná cena zájazdu | | 2 460,00 € |\n| 2. Predpokladané náklady na obstarané služby | | 1 845,00 € |\n| **3. Celková prirážka CK (cena s DPH)** | (1 - 2) | **615,00 €** |\n| 4. Prijatá záloha (30 % z ceny) | 2 460,00 € × 30 % | 738,00 € |\n| **5. Pomerná časť prirážky zo zálohy (základ dane + daň)** | 615,00 € × 30 % | **184,50 €** |\n| **6. DPH 23 %** | 184,50 € × (23 / 123) | **34,50 €** |\n| 7. Základ dane | 184,50 € - 34,50 € | 150,00 € |\n\n### Legislatívne zdôvodnenie\n\n*   **Vznik daňovej povinnosti:** Daňová povinnosť vzniká dňom prijatia platby, ak je platba prijatá pred poskytnutím poslednej služby v rámci zájazdu [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 65, ods. 4]. Keďže ste zálohu prijali 12. marca 2026, daňová povinnosť vznikla v tento deň.\n*   **Základ dane a výpočet:** Základom dane je prirážka cestovnej kancelárie, ktorá sa považuje za cenu s daňou [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 65, ods. 3]. Preto sa na výpočet dane z prirážky použije koeficient 23/123 pri platnej 23 % sadzbe DPH (platná od 1. 1. 2025).\n\nTúto daňovú povinnosť vo výške 34,50 € uvediete v daňovom priznaní k DPH a v kontrolnom výkaze za zdaňovacie obdobie **marec 2026**, ktoré sa podáva do 27. apríla 2026 (keďže 25. apríl 2026 pripadá na sobotu, lehota sa posúva na najbližší pracovný deň).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje deň vzniku daňovej povinnosti na 12. marca 2026, výšku dane na 34,50 eura a uvádza korektný právny aj matematický postup."},"google":{"odpoved":"Daňová povinnosť z prijatej zálohy vzniká dňom jej prijatia, teda 12. marca 2026. Daň sa vypočíta z prirážky cestovnej kancelárie, ktorá je súčasťou prijatej zálohy, pričom táto prirážka sa považuje za cenu vrátane dane. Prirážka je rozdiel medzi predajnou cenou zájazdu a nákladmi na obstarané služby. V tomto prípade je daňová povinnosť vo výške 30,75 eur (pomerná prirážka 184,50 eur x 20 / 120). Tento postup vyplýva z § 65 ods. 3 a 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výšku dane (30,75 eur namiesto 34,50 eur), pretože použila neaktuálnu sadzbu DPH 20 % namiesto 23 % platnej pre rok 2026."},"bez":{"odpoved":"Pri prijatí zálohy daňová povinnosť nevzniká. Pri osobitnej úprave pre cestovné kancelárie vzniká daňová povinnosť až dňom poskytnutia poslednej služby cestovného ruchu, teda 11. júla 2026. Daň sa vypočíta z kladného rozdielu medzi celkovou predajnou cenou a nákladmi na obstarané služby (prirážky), nie zo zálohy. Cestovná kancelária prizná daň v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2026. Vyplýva to z § 65 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne tvrdí, že pri prijatí zálohy daňová povinnosť nevzniká a vzniká až v júli 2026, hoci podľa § 65 ods. 4 zákona o DPH vzniká daňová povinnosť už dňom prijatia platby 12. marca 2026 vo výške 34,50 eura."}},{"oblast":"dph-osobitne","otazka":"Cestovná kancelária s mesačným zdaňovacím obdobím priznala v júni 2026 daň z prirážky vypočítanej z predpokladaných nákladov 1 845 eur. V septembri 2026 dostala konečné vyúčtovanie a skutočné náklady na obstarané služby cestovného ruchu boli len 1 722 eur. Predajná cena sa nemenila. Akú opravu musí vykonať a v ktorom daňovom priznaní ju uvedie?","otazka_volna":"vysli nam nakupene sluzby lacnejsie nez sme pocitali ked sme robili dph. mame podat dodatocne priznanie za jun?","spravna_odpoved":"Nižšie skutočné náklady zvyšujú prirážku o 123 eur (1 845 − 1 722), preto je CK POVINNÁ opraviť základ dane a daň. Dodatočná prirážka 123 eur je cena s daňou, daň = 123 × 23/123 = 23,00 eura. Rozdiel sa neuvádza v dodatočnom priznaní za jún, ale v riadnom daňovom priznaní za POSLEDNÉ zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k zvýšeniu základu dane, teda za december 2026.","ustanovenie":"§ 65 ods. 10 písm. a) a ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou podľa odsekov 10 a 11 sa uvedie v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k zvýšeniu základu dane alebo zníženiu základu dane.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-65.odsek-12","my":{"odpoved":"Áno, cestovná kancelária je **povinná vykonať opravu a zvýšiť základ dane a daň**. Tento rozdiel uvedie súhrnne v daňovom priznaní k DPH za **december 2026**.\n\nTu je podrobné vysvetlenie a výpočet:\n\n### Právny základ a časovanie opravy\n\n1.  **Povinnosť vykonať opravu:** Keďže skutočné náklady na obstarané služby (1 722 €) boli nižšie ako predpokladané náklady (1 845 €), prirážka cestovnej kancelárie sa v skutočnosti zvýšila. V takomto prípade je cestovná kancelária **povinná** opraviť základ dane a výšku dane [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 65 ods. 10 písm. a)].\n\n2.  **Správne zdaňovacie obdobie:** Rozdiel vyplývajúci z opravy sa neuvádza v daňovom priznaní za september 2026 (kedy sa o ňom kancelária dozvedela), ale súhrnne až v daňovom priznaní za **posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka**, v ktorom k zvýšeniu základu dane došlo. Keďže ide o rok 2026, oprava sa uvedie v daňovom priznaní za **december 2026** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 65 ods. 12].\n\n### Výpočet opravy\n\nPrirážka cestovnej kancelárie sa v osobitnom režime podľa § 65 zákona o DPH považuje za cenu vrátane dane. Preto sa daň počíta \"zhora\".\n\n| Položka | Suma | Výpočet a poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Predpokladané náklady | 1 845,00 € | Pôvodný základ pre výpočet prirážky. |\n| Skutočné náklady | 1 722,00 € | Finálne náklady po vyúčtovaní. |\n| **Rozdiel v nákladoch (zvýšenie prirážky)** | **123,00 €** | `1 845,00 - 1 722,00`. Toto je suma s DPH. |\n| **Zvýšenie dane (23 %)** | **23,00 €** | `123,00 € × 23 / 123` |\n| **Zvýšenie základu dane** | **100,00 €** | `123,00 € - 23,00 €` |\n\n### Zhrnutie a praktické kroky\n\nV daňovom priznaní k DPH za december 2026 (podávanom do 27. januára 2027, keďže 25.1. je nedeľa) cestovná kancelária:\n*   Zvýši celkový základ dane o **100,00 €**.\n*   Zvýši celkovú daň na výstupe o **23,00 €**.\n\nTieto sumy pripočíta k ostatným zdaniteľným obchodom za mesiac december 2026 v príslušných riadkoch daňového priznania.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam viesť si priebežnú internú evidenciu všetkých takýchto rozdielov (zvýšenie aj zníženie prirážky) počas celého roka. Na konci roka sa tieto rozdiely sčítajú a výsledná suma sa jednorazovo premietne do daňového priznania za december. Tým sa predíde chybám a zjednoduší sa príprava posledného daňového priznania v roku.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, správne určuje povinnosť opravy, vypočítanú daň 23 eur aj uvedenie v daňovom priznaní za december 2026."},"google":{"odpoved":"Cestovná kancelária je povinná vykonať opravu základu dane, keďže sa zmenili skutočné náklady oproti predpokladaným. Základ dane sa zvýši o rozdiel v nákladoch, teda o 123 eur (1 845 eur - 1 722 eur). Túto opravu uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa o tejto skutočnosti dozvedela, čiže za september 2026. Lehota na podanie daňového priznania a zaplatenie dane za september 2026 je do 25. októbra 2026. Tento postup vyplýva z § 65 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza zdaňovacie obdobie september 2026 namiesto posledného zdaňovacieho obdobia kalendárneho roka (december 2026) a uvádza nesprávne zákonné ustanovenie."},"bez":{"odpoved":"Cestovná kancelária vykoná opravu základu dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2026. Keďže skutočné náklady boli nižšie ako predpokladané, základ dane sa zvýši o rozdiel, teda o 123 eur (1 845 - 1 722). V daňovom priznaní za september 2026 tak cestovná kancelária zvýši svoju daňovú povinnosť o 24,60 eur (123 eur x 20 %). Oprava sa nevykonáva podaním dodatočného daňového priznania za jún 2026. Tento postup vyplýva z § 65 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza zdaňovacie obdobie september 2026 namiesto decembra 2026, nesprávnu sadzbu dane (20 % namiesto 23 %) s chybnou sumou dane 24,60 eur a nesprávne zákonné ustanovenie."}},{"oblast":"dph-osobitne","otazka":"Slovenská s. r. o., platiteľ DPH, kúpila od slovenskej cestovnej kancelárie firemný pobyt pre zamestnancov (ubytovanie a strava obstarané CK od hotela) za 1 476 eur. CK uplatnila osobitnú úpravu podľa § 65. Koľko DPH si s. r. o. môže odpočítať z tejto faktúry?","otazka_volna":"kupili sme cez cestovku teambuilding za 1476 eur, na fakture ziadna dph rozpisana nie je. kolko si mozeme dat na odpocet?","spravna_odpoved":"0 eur. Cestovná kancelária v režime § 65 nesmie vo faktúre uviesť samostatne sumu dane, takže odberateľ nemá z čoho odpočítať daň — odpočet je nula bez ohľadu na to, že ide o platiteľa a o plnenie pre podnikanie. (Pri plneniach v bežnom režime by sa navyše musel skúmať aj zákaz odpočtu z tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy podľa § 49 ods. 7 písm. a).)","ustanovenie":"§ 65 ods. 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Platiteľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa odsekov 1 až 6, nesmie vo faktúre o predaji služieb cestovného ruchu uviesť samostatne sumu dane.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-65.odsek-9","my":{"odpoved":"Z faktúry od cestovnej kancelárie, ktorá uplatnila osobitnú úpravu, si vaša spoločnosť **nemôže odpočítať žiadnu DPH**. Nárok na odpočítanie je teda **0 EUR**.\n\n### Zdôvodnenie\n\nPodľa osobitnej úpravy pre cestovné kancelárie a cestovné agentúry [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 65] platia nasledujúce pravidlá:\n\n1.  **Zdaňuje sa len prirážka (marža):** Cestovná kancelária (CK) neodvádza DPH z celej predajnej ceny (1 476 €), ale iba zo svojej prirážky. Prirážka je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a nákladmi na obstarané služby (napr. ubytovanie, strava). Táto prirážka sa už považuje za cenu vrátane DPH [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 65, ods. 3].\n\n2.  **Zákaz uvedenia DPH na faktúre:** Zákon o DPH v rámci tohto osobitného režimu neumožňuje cestovnej kancelárii, aby na faktúre pre zákazníka uviedla samostatne základ dane a sumu DPH. Na faktúre bude uvedená len celková suma a poznámka o uplatnení osobitnej úpravy.\n\n3.  **Nemožnosť odpočítania dane:** Keďže na faktúre nie je vyčíslená DPH, vaša spoločnosť ako odberateľ nemá k dispozícii daňový doklad, ktorý by ju oprávňoval na odpočítanie dane. Základnou podmienkou pre odpočítanie dane je totiž faktúra s predpísanými náležitosťami, vrátane uvedenia sumy dane.\n\n### Účtovný a daňový dopad pre vašu s. r. o.\n\nCelá suma faktúry, teda **1 476 EUR**, vstupuje do nákladov spoločnosti. Keďže DPH nie je odpočítateľná, stáva sa súčasťou obstarávacej ceny služby a je daňovým výdavkom (za predpokladu splnenia všeobecných podmienok daňovej uznateľnosti nákladu podľa zákona o dani z príjmov).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje výšku odpočtu DPH na 0 eur a vecne presne vysvetľuje zákaz uvedenia DPH na faktúre v režime osobitnej úpravy podľa § 65 zákona o DPH."},"google":{"odpoved":"Slovenská s. r. o. si z tejto faktúry nemôže odpočítať žiadnu DPH. Dôvodom je, že cestovná kancelária uplatnila osobitnú úpravu zdanenia podľa § 65 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Pri tomto režime sa zdaňuje len prirážka cestovnej kancelárie a táto daň sa na faktúre pre zákazníka neuvádza. Keďže na faktúre nie je vyčíslená DPH, odberateľ si nemôže uplatniť jej odpočítanie. Táto povinnosť pre cestovnú kanceláriu vyplýva z § 65 ods. 9 citovaného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza nulový odpočet DPH a správne ho odôvodňuje zákazom uvádzania dane na faktúre podľa § 65 ods. 9 zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť si nemôže odpočítať žiadnu DPH. Pri osobitnej úprave pre cestovné kancelárie platiteľ, ktorému je služba cestovného ruchu poskytnutá, nemá právo na odpočítanie dane. Cestovná kancelária na faktúre DPH ani samostatne neuvádza. Výška odpočítateľnej DPH je teda 0 eur. Tento postup vyplýva z § 65 ods. 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza odpočítateľnú DPH vo výške 0 eur s odôvodnením, že CK pri osobitnej úprave podľa § 65 ods. 9 nesmie uviesť daň na faktúre."}},{"oblast":"dph-osobitne","otazka":"Obchodník predáva zlaté mince s rýdzosťou 900 tisícin, razené v roku 1915, ktoré boli zákonným platidlom v krajine pôvodu a nie sú uvedené v zozname zlatých mincí zverejnenom Národnou bankou Slovenska podľa § 67 ods. 2. Trhová hodnota zlata obsiahnutého v jednej minci je 1 300 eur, obchodník ju predáva za 2 400 eur. Ide o investičné zlato oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3?","otazka_volna":"predavam stare zlate dukaty 900/1000 z roku 1915, mam to davat bez dph ako investicne zlato? zlato v minci ma hodnotu asi 1300 a predavam za 2400","spravna_odpoved":"Nie, nejde o investičné zlato. Cena presahuje trhovú hodnotu zlata v minci o (2 400 − 1 300)/1 300 = 84,6 %, čo je viac ako povolených 80 %. Hranica pre investičné zlato je 1 300 × 1,80 = 2 340 eur. Dodanie preto nie je oslobodené podľa § 67 ods. 3 a zdaní sa v bežnom režime sadzbou 23 % (prípadne v režime § 66, ak sú splnené jeho podmienky).","ustanovenie":"§ 67 ods. 1 písm. b) a ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"predávajú sa za cenu, ktorá nepresahuje trhovú hodnotu zlata obsiahnutú v minciach viac než o 80 %","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-67.odsek-1","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade **nejde o investičné zlato oslobodené od dane**. Predaj týchto mincí podlieha štandardnej sadzbe DPH vo výške 23 %.\n\nDôvodom je, že mince nespĺňajú všetky kumulatívne podmienky definované v zákone o DPH pre investičné zlato. Konkrétne nespĺňajú cenovú podmienku.\n\n### Podrobná analýza podmienok\n\nPodľa zákona o DPH sú zlaté mince považované za investičné zlato, ak spĺňajú súčasne všetky nasledujúce kritériá [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 67, ods. 1, písm. b)]:\n\n1.  **Rýdzosť:** Musia mať rýdzosť 900 tisícin alebo viac.\n    *   **Splnené:** Vaše mince majú rýdzosť 900 tisícin.\n2.  **Rok razby:** Musia byť razené po roku 1800.\n    *   **Splnené:** Vaše mince boli razené v roku 1915.\n3.  **Zákonné platidlo:** Musia byť alebo boli zákonným platidlom v krajine pôvodu.\n    *   **Splnené:** Uvádzate, že táto podmienka je splnená.\n4.  **Predajná cena:** Predávajú sa za cenu, ktorá nepresahuje trhovú hodnotu zlata obsiahnutú v minciach o viac ako 80 %.\n    *   **NESPLNENÉ:** Táto kľúčová podmienka nie je splnená.\n\n#### Výpočet cenového limitu\n\nPre posúdenie cenovej podmienky je potrebné vypočítať maximálnu povolenú predajnú cenu:\n\n| Položka | Hodnota | Výpočet |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Trhová hodnota zlata v minci | 1 300,00 € | - |\n| Maximálna povolená prirážka (80 %) | 1 040,00 € | `1 300,00 € * 0,80` |\n| **Maximálna povolená predajná cena** | **2 340,00 €** | `1 300,00 € + 1 040,00 €` |\n\nVaša skutočná predajná cena je **2 400 €**, čo je viac ako maximálna povolená cena 2 340 €.\n\n### Záver\n\nKeďže nie je splnená aspoň jedna zo štyroch povinných podmienok (v tomto prípade cenová), mince sa na účely DPH nepovažujú za investičné zlato. Ich dodanie preto nie je oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH. Ide o bežné dodanie tovaru, ktoré podlieha základnej sadzbe DPH **23 %** (platná pre rok 2026).\n\nSkutočnosť, že mince nie sú uvedené v zozname NBS, je v súlade s týmto záverom, aj keď sama o sebe by nebola rozhodujúca, ak by všetky štyri zákonné podmienky splnené boli.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru so správnym výpočtom limitu 2 340 eur a uplatnením príslušných zákonných ustanovení."},"google":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade nejde o investičné zlato oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Zlatá minca nespĺňa jednu zo štyroch kumulatívnych podmienok, pretože jej predajná cena prevyšuje trhovú hodnotu zlata v nej obsiahnutého o viac ako 80 %. Maximálna predajná cena pre oslobodenie by v tomto prípade bola 2 340 eur (1 300 eur + 80 %). Keďže minca nie je uvedená ani v zozname vydanom Národnou bankou Slovenska, nemôže byť považovaná za investičné zlato. Príslušným ustanovením je § 67 ods. 1 písm. b) bod 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne dospela k záveru, že nejde o investičné zlato oslobodené od dane, a správne vypočítala maximálnu hranicu predajnej ceny 2 340 eur na základe 80 % limitu podľa § 67 zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade nejde o investičné zlato oslobodené od dane. Zlaté mince nespĺňajú podmienku predajnej ceny, pretože suma 2 400 eur prevyšuje trhovú hodnotu zlata v minci o viac ako 80 %. Maximálna cena pre oslobodenie je v tomto prípade 2 340 eur (1 300 eur + 80 %). Keďže mince nie sú na zozname Národnej banky Slovenska, musia spĺňať všetky štyri kritériá definované v zákone. Táto povinnosť vyplýva z § 67 ods. 1 písm. b) bod 4 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným odôvodnením konštatuje, že nejde o investičné zlato oslobodené od dane, keďže predajná cena presahuje stanovený limit 2 340 eur (o viac ako 80 % trhovej hodnoty)."}},{"oblast":"dph-osobitne","otazka":"Platiteľ DPH predáva zlatý prút s hmotnosťou akceptovanou trhom drahých kovov, ale s rýdzosťou 990 tisícin. Môže dodanie oslobodiť od dane ako dodanie investičného zlata podľa § 67 ods. 3?","otazka_volna":"mam zlatu tehlicku 990, to je skoro cisté zlato. ide to bez dph ako investicne zlato?","spravna_odpoved":"Nie. Pri zlate vo forme prútu alebo tehly zákon vyžaduje rýdzosť 995 tisícin a viac; rýdzosť 990 tisícin túto podmienku nespĺňa, takže nejde o investičné zlato a oslobodenie podľa § 67 ods. 3 sa neuplatní. (Hranica 900 tisícin platí len pre zlaté mince.)","ustanovenie":"§ 67 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"je zlato vo forme prútu alebo tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov a ktoré má rýdzosť 995 tisícin a viac","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-67.odsek-1","my":{"odpoved":"**Nie, toto dodanie nemôže byť oslobodené od dane, pretože nespĺňa zákonnú definíciu investičného zlata.** Zlatý prút musí mať rýdzosť minimálne 995 tisícin. Keďže váš prút má rýdzosť 990 tisícin, ide o bežné zdaniteľné plnenie.\n\nPodľa zákona o DPH sa pri takomto dodaní uplatní prenos daňovej povinnosti na odberateľa, ak je tiež platiteľom DPH.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n#### 1. Zákonná definícia investičného zlata\n\nAby mohlo byť zlato vo forme prútu alebo tehly považované za investičné zlato na účely DPH, musí spĺňať **obe** nasledujúce podmienky kumulatívne:\n*   jeho hmotnosť je akceptovaná na trhoch drahých kovov,\n*   má rýdzosť **995 tisícin a viac**.\n\nTieto podmienky stanovuje § 67 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.\n\n#### 2. Posúdenie vášho prípadu\n\nVáš zlatý prút spĺňa podmienku akceptovanej hmotnosti, avšak s rýdzosťou 990 tisícin **nespĺňa** podmienku minimálnej rýdzosti (990 < 995). Z tohto dôvodu sa naň nevzťahuje osobitná úprava pre investičné zlato a jeho dodanie nie je oslobodené od DPH podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH.\n\n#### 3. Daňový režim dodania\n\nKeďže nejde o investičné zlato, jeho dodanie v tuzemsku je zdaniteľným plnením. Uplatní sa nasledovný režim:\n\n*   **Sadzba dane:** Na dodanie sa vzťahuje základná sadzba DPH, ktorá je pre rok 2026 vo výške **23 %** [Základná sadzba DPH].\n*   **Osoba povinná platiť daň:** Pri dodaní zlata vo forme suroviny alebo polotovaru s rýdzosťou 325 tisícin alebo vyššej sa v tuzemsku uplatňuje **prenos daňovej povinnosti** na odberateľa, ak je odberateľ platiteľom DPH [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 69, ods. 10]. Keďže rýdzosť 990 tisícin je vyššia ako 325, ste povinný uplatniť tento režim.\n\n**Na faktúre teda neuvediete sadzbu ani výšku dane, ale uvediete informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“.** Daň prizná a odvedie váš odberateľ (kupujúci), pokiaľ je platiteľom DPH.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že dodanie nie je možné oslobodiť od dane, keďže pre zlatý prút sa vyžaduje minimálna rýdzosť 995 tisícin, ktorú rýdzosť 990 tisícin nespĺňa."},"google":{"odpoved":"Nie, dodanie tohto zlatého prútu nemôže byť oslobodené od dane. Podľa zákona o DPH sa za investičné zlato vo forme prútu alebo tehly považuje zlato s rýdzosťou 995 tisícin a viac. Keďže predmetný prút má rýdzosť iba 990 tisícin, nespĺňa zákonnú definíciu investičného zlata. Z tohto dôvodu sa na jeho dodanie nevzťahuje oslobodenie od dane. Príslušným ustanovením je § 67 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza záporné stanovisko, požadovanú zákonnú hranicu rýdzosti 995 tisícin pre prút a odkazuje na príslušné ustanovenie zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"Nie, toto dodanie nemôže byť oslobodené od dane ako dodanie investičného zlata. Zlatý prút s rýdzosťou 990 tisícin nespĺňa zákonnú definíciu investičného zlata. Podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty musí mať zlato vo forme tehly rýdzosť najmenej 995 tisícin. Keďže táto podmienka nie je splnená, dodanie podlieha štandardnému režimu DPH.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza záporný záver aj zákonnú podmienku minimálnej rýdzosti 995 tisícin pre prút/tehlu podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona o DPH."}},{"oblast":"dph-osobitne","otazka":"Platiteľ DPH investičné zlato nevyrába ani nepretvára — iba ho nakupuje od rafinérie a ďalej predáva iným platiteľom. Chce sa rozhodnúť, že dodanie investičného zlata bude zdaňovať, aby si mohol odpočítavať vstupy. Môže tak urobiť?","otazka_volna":"kupujeme a predavame investicne zlato dalsim firmam. da sa to dobrovolne zdanovat aby sme mali narok na odpocet?","spravna_odpoved":"Nie, nemôže. Voľbu zdaňovania dodania investičného zlata má podľa § 67 ods. 4 len platiteľ, ktorý investičné zlato vyrába alebo ktorý pretvára zlato na investičné zlato, a aj ten len pri dodaní inému platiteľovi. Obchodník, ktorý zlato iba nakupuje a ďalej predáva, túto možnosť nemá; jeho dodania zostávajú oslobodené a odpočet má len v rozsahu § 67 ods. 5.","ustanovenie":"§ 67 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Platiteľ, ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato, môže sa rozhodnúť, že dodanie investičného zlata inému platiteľovi bude zdaňovať.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-67.odsek-4","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade sa platiteľ nemôže rozhodnúť, že dodanie investičného zlata bude zdaňovať.**\n\nPodľa zákona o DPH je táto možnosť voľby vyhradená výlučne pre platiteľov, ktorí investičné zlato priamo vyrábajú alebo iné zlato pretvárajú na investičné zlato. Keďže vaša spoločnosť zlato iba nakupuje a ďalej predáva (je obchodníkom), nespĺňa túto podmienku.\n\nVaše dodania investičného zlata iným platiteľom budú preto zo zákona oslobodené od DPH [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 67, ods. 3].\n\n### Možnosť odpočítania dane pri oslobodenom dodaní\n\nAj keď vaše dodania investičného zlata sú oslobodené od dane, zákon o DPH vám za presne stanovených podmienok umožňuje odpočítať daň na vstupe [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 67, ods. 5]. Pre váš prípad je relevantná najmä táto situácia:\n\n*   **Môžete si odpočítať DPH, ktorú vám pri nákupe investičného zlata uplatnila rafinéria.** To platí v prípade, ak sa rafinéria (ako výrobca) rozhodla využiť svoje právo a dodala vám investičné zlato s DPH.\n\nInými slovami, aj keď vaše predaje sú oslobodené, môžete si odpočítať DPH z nákupu, pokiaľ vám ju váš dodávateľ (výrobca) oprávnene fakturoval.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nKľúčové pre vás nie je rozhodnúť sa o zdanení vašich predajov (to nemôžete), ale overiť si, či rafinéria, od ktorej zlato nakupujete, využíva možnosť zdaňovať svoje dodávky. Ak vám rafinéria fakturuje zlato s DPH, máte plný nárok na odpočítanie tejto dane, aj keď váš následný predaj bude oslobodený. Ak vám ho fakturuje ako oslobodené plnenie, nárok na odpočítanie dane z tohto nákupu vám nevzniká.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že platiteľ sa nemôže rozhodnúť zdaňovať dodanie investičného zlata, keďže možnosť voľby podľa § 67 ods. 4 zákona o DPH má iba výrobca alebo pretvárateľ zlata."},"google":{"odpoved":"Nie, platiteľ DPH, ktorý s investičným zlatom iba obchoduje (nenakupuje ho za účelom jeho výroby alebo pretvorenia), sa nemôže rozhodnúť pre zdanenie jeho dodania. Táto možnosť voľby sa vzťahuje výlučne na platiteľov, ktorí investičné zlato vyrábajú alebo pretvárajú zlato na investičné zlato. Vyplýva to z § 67 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Keďže dodanie investičného zlata je u obchodníka oslobodené od dane, nemôže si ani odpočítať daň na vstupe.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza záporný záver a presne cituje podmienku z § 67 ods. 4 zákona o DPH, podľa ktorej možnosť voľby zdanenia patrí iba výrobcom a pretvárateľom zlata, nie bežným obchodníkom."},"bez":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade tak urobiť nemôže.\n\nPrávo rozhodnúť sa, že dodanie investičného zlata inému platiteľovi zdaní, má iba platiteľ, ktorý investičné zlato vyrába alebo pretvára na investičné zlato. Keďže platiteľ vo vašom prípade zlato iba nakupuje a ďalej predáva, túto podmienku nespĺňa. Jeho dodanie investičného zlata je preto povinne oslobodené od dane bez možnosti odpočítania vstupov. Uvedené upravuje § 67 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru a uviedla správnu vecnú podmienku, pričom nesprávne odkazované číslo odseku pri oslobodení nezneplatňuje vecnú správnosť pravidla."}},{"oblast":"dph-osobitne","otazka":"Platiteľ DPH kúpil v roku 2026 podnikový softvér (nehmotný majetok) s obstarávacou cenou presne 2 400 eur bez dane a odpočítal si celú DPH. V roku 2028 začne softvér používať výlučne na plnenia oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie. Musí vykonať úpravu odpočítanej dane podľa § 54?","otazka_volna":"kupili sme softver za 2400 bez dph a teraz ho budeme pouzivat na oslobodenu cinnost. musime vracat odpocitanu dph za dalsie roky?","spravna_odpoved":"Nie. Nehmotný majetok je investičným majetkom len vtedy, ak je jeho obstarávacia cena bez dane VIAC ako 2 400 eur. Cena presne 2 400 eur túto hranicu neprekračuje, softvér preto nie je investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. d) a úprava odpočítanej dane podľa § 54 (ani podľa § 54d) sa nevykonáva. (Pozor: uplatniť sa môže oprava odpočítanej dane podľa § 53, ak k zmene došlo pred prvotným použitím.)","ustanovenie":"§ 54 ods. 2 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"nehmotný majetok31) s obstarávacou cenou bez dane viac ako 2 400 eur","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-54.odsek-2","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade platiteľ DPH nemusí vykonať úpravu odpočítanej dane podľa § 54.**\n\nDôvodom je, že softvér s obstarávacou cenou presne 2 400 € bez dane nespĺňa definíciu investičného majetku na účely zákona o DPH.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Definícia investičného majetku:**\n    Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty sa za investičný majetok považuje aj nehmotný majetok, ak je jeho obstarávacia cena bez dane **viac ako 2 400 €** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 54, ods. 2, písm. d)].\n\n2.  **Aplikácia na váš prípad:**\n    Vo vašom prípade je obstarávacia cena softvéru **presne 2 400 €**. Táto suma nespĺňa podmienku \"viac ako 2 400 €\", a preto sa tento softvér na účely úpravy odpočítanej dane nepovažuje za investičný majetok.\n\n3.  **Záver:**\n    Keďže sa nejedná o investičný majetok, povinnosť upraviť odpočítanú daň pri zmene účelu použitia podľa § 54 zákona o DPH sa na tento softvér nevzťahuje. Pôvodne odpočítaná DPH zostáva platiteľovi v plnej výške.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPri obstarávaní majetku, ktorého cena sa pohybuje na hranici limitov pre investičný majetok, je dôležité venovať pozornosť presnej sume. Už cena 2 400,01 € by znamenala, že majetok je investičným majetkom a podliehal by 5-ročnému monitorovaciemu obdobiu pre prípadnú úpravu odpočítanej dane. V tomto prípade rozdiel jedného centu v obstarávacej cene rozhodol o tom, že platiteľ nemá žiadne ďalšie povinnosti v súvislosti so zmenou účelu použitia tohto majetku.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným odôvodnením konštatuje, že nehmotný majetok v hodnote presne 2 400 eur nie je investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. d) zákona o DPH, a preto sa úprava odpočítanej dane nevykoná."},"google":{"odpoved":"Nie, platiteľ DPH nemusí vykonať úpravu odpočítanej dane. Úprava odpočítanej dane pri nehmotnom majetku sa vykonáva iba vtedy, ak jeho obstarávacia cena bez dane je vyššia ako 2 400 eur. Keďže v tomto prípade bola obstarávacia cena presne 2 400 eur, povinnosť úpravy odpočítanej dane nevzniká. Vyplýva to z ustanovenia § 54 ods. 2 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza záver aj podmienku, že nehmotný majetok musí mať obstarávaciu cenu vyššiu ako 2 400 eur, hoci uviedla nesprávne písmeno ustanovenia."},"bez":{"odpoved":"Nie, platiteľ nemusí vykonať úpravu odpočítanej dane. Povinnosť úpravy odpočítanej dane podľa § 54 sa vzťahuje len na investičný majetok, ktorým nehmotný majetok (softvér) nie je. Definíciu investičného majetku pre účely DPH upravuje § 54 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Podľa tohto ustanovenia sa za investičný majetok považuje len vymedzený hmotný majetok a nehnuteľnosti, nie nehmotný majetok.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne právne pravidlo, že nehmotný majetok vôbec nie je investičným majetkom, hoci podľa § 54 ods. 2 písm. d) zákona o DPH ním je, ak jeho obstarávacia cena bez dane prevyšuje 2 400 eur."}},{"oblast":"dph-osobitne","otazka":"Platiteľ DPH v roku 2025 dokončil a prvýkrát použil prístavbu skladovej haly, ktorá si vyžadovala rozhodnutie o stavebnom zámere. Náklady 120 000 eur bez dane, DPH 27 600 eur si odpočítal v plnej výške. Aké dlhé je obdobie na úpravu odpočítanej dane a ktorý je posledný rok tohto obdobia?","otazka_volna":"robili sme pristavbu haly na stavebne povolenie, dokoncene 2025, dph sme si dali cele dolu. dokedy si to musime strazit? 5 rokov?","spravna_odpoved":"Obdobie na úpravu odpočítanej dane je 20 kalendárnych rokov vrátane roka prvotného použitia, teda roky 2025 až 2044; posledným rokom obdobia je rok 2044. Prístavby, nadstavby, vstavby a stavebné úpravy, ktoré si vyžadovali rozhodnutie o stavebnom zámere, patria pod § 54 ods. 2 písm. c), a preto majú rovnaké 20-ročné obdobie ako samotné stavby, nie 5-ročné.","ustanovenie":"§ 52a ods. 2 písm. b) v spojení s § 54 ods. 2 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"20 kalendárnych rokov vrátane roka, v ktorom došlo k prvotnému použitiu investičného majetku, ak ide o investičný majetok podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c)","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-52a.odsek-2","my":{"odpoved":"**Obdobie na úpravu odpočítanej dane je 20 rokov a posledným rokom tohto obdobia je rok 2044.**\n\nPodľa zákona o DPH sa prístavba, ktorá si vyžadovala rozhodnutie o stavebnom zámere, považuje za investičný majetok, konkrétne za nehnuteľnosť. Pre tento typ majetku platia špecifické pravidlá pre úpravu odpočítanej dane.\n\n### Legislatívny rámec\n\n1.  **Zaradenie majetku:** Prístavba skladovej haly, ktorá si vyžadovala rozhodnutie o stavebnom zámere, je investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len \"zákon o DPH\").\n2.  **Dĺžka obdobia na úpravu:** Pre investičný majetok, ktorým sú stavby, byty a nebytové priestory (vrátane ich stavebných úprav ako je prístavba), je obdobie na úpravu odpočítanej dane stanovené na **20 kalendárnych rokov** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 54d ods. 2].\n\n### Výpočet obdobia\n\nObdobie na úpravu odpočítanej dane začína plynúť v kalendárnom roku, v ktorom bol investičný majetok prvýkrát použitý, a tento rok sa do obdobia započítava.\n\n*   **Rok prvého použitia (1. rok):** 2025\n*   **Dĺžka obdobia:** 20 rokov\n*   **Posledný rok obdobia:** 2025 + 20 rokov - 1 = **2044**\n\nObdobie na úpravu odpočítanej dane teda trvá od roku 2025 do roku 2044 vrátane.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPočas celého 20-ročného obdobia (2025-2044) ste povinní sledovať účel použitia tejto prístavby. Ak by sa zmenil rozsah jej použitia (napríklad by ste ju začali čiastočne využívať na činnosti oslobodené od DPH bez nároku na odpočítanie), museli by ste vykonať úpravu pôvodne odpočítanej dane. Keďže obdobie na úpravu začalo plynúť po 1. januári 2025, prípadná úprava by sa vykonávala každoročne v poslednom zdaňovacom období príslušného kalendárneho roka, a to len za daný rok [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 54d ods. 3 a príloha č. 1].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila 20-ročné obdobie na úpravu odpočítanej dane aj posledný rok 2044 v súlade so zákonom o DPH."},"google":{"odpoved":"Obdobie na úpravu odpočítanej dane pri nehnuteľnostiach, akými sú aj prístavby, je 20 rokov. Toto obdobie začína plynúť rokom, v ktorom sa investičný majetok prvýkrát použil, teda rokom 2025. Posledným rokom obdobia na úpravu odpočítanej dane je preto rok 2044. Povinnosť úpravy odpočítanej dane z investičného majetku pri zmene účelu jeho použitia upravuje § 54 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza 20-ročné obdobie na úpravu odpočítanej dane a rok 2044 ako posledný rok tohto obdobia."},"bez":{"odpoved":"Obdobie na úpravu odpočítanej dane pri nehnuteľnom majetku, ktorým je prístavba stavby, je 20 kalendárnych rokov. Toto obdobie začína plynúť rokom, v ktorom bola prístavba prvýkrát použitá, teda rokom 2025. Posledným rokom obdobia na úpravu odpočítanej dane je preto rok 2044. Uvedenú lehotu stanovuje § 54 ods. 4 v nadväznosti na § 54 ods. 2 písm. c) Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza 20-ročné obdobie na úpravu odpočítanej dane, ako aj posledný rok 2044 spolu so správnym právnym základom."}},{"oblast":"dph-osobitne","otazka":"Platiteľ DPH s mesačným zdaňovacím obdobím v roku 2025 obstaral a prvýkrát použil výrobný stroj za 20 000 eur bez dane, DPH 4 600 eur si odpočítal v plnej výške. V roku 2027 začne stroj používať aj na plnenia oslobodené od dane a jeho ročný koeficient za rok 2027 je 0,60. Stroj nepredáva. Akú úpravu odpočítanej dane musí vykonať za rok 2027 a kedy?","otazka_volna":"stroj z 2025 za 20 tisic, dph 4600 sme si dali cele. teraz v 2027 na nom robime aj oslobodenu vyrobu, koeficient nam vysiel 0,60. kolko musime vratit?","spravna_odpoved":"Podľa vzorca v prílohe č. 1: DD = DV × (A − B) × R/5. DV = 4 600 eur, A = 1,00, B = 0,60, rozdiel 0,40 je väčší ako 0,10, takže úprava sa vykonať musí. Keďže stroj sa v roku 2027 nedodáva (nepredáva), R je podľa prílohy č. 1 číslo 1. DD = 4 600 × 0,40 × 1/5 = 368 eur dodatočne neodpočítateľnej dane. Platiteľ ju odvedie v poslednom zdaňovacom období roka 2027, teda v priznaní za december 2027. Rovnaké posúdenie sa opakuje samostatne za každý ďalší rok obdobia na úpravu (2025–2029).","ustanovenie":"Príloha č. 1 k zákonu č. 222/2004 Z. z. o DPH v spojení s § 54 ods. 1, 3, 5 a 6 a § 52a ods. 2 písm. a)","citat":"R je počet kalendárnych rokov, ktoré zostávajú do skončenia obdobia na úpravu odpočítania dane vrátane roka, v ktorom došlo k zmene účelu použitia alebo rozsahu použitia investičného majetku pri jeho dodaní pred uplynutím obdobia na úpravu odpočítanej dane, inak R je číslo 1.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#prilohy.priloha-priloha_c_1_k_zakonu_c_222_2004_z_z","my":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade musíte vykonať úpravu odpočítanej dane. **Za rok 2027 musíte do štátneho rozpočtu vrátiť DPH vo výške 368,00 €.** Túto úpravu vykonáte v daňovom priznaní za december 2027, ktoré podávate do 25. januára 2028.\n\nTu je podrobný postup a vysvetlenie:\n\n### 1. Posúdenie investičného majetku a obdobia na úpravu\n\nVýrobný stroj s obstarávacou cenou 20 000 € bez dane je na účely DPH považovaný za hnuteľný investičný majetok, pretože jeho cena presiahla hranicu 1 700 € [Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH, § 54 ods. 2 písm. a)].\n\nObdobie na úpravu odpočítanej dane pri hnuteľnom majetku je 5 kalendárnych rokov, vrátane roka, v ktorom bol majetok prvýkrát použitý. Vo vašom prípade je to obdobie **2025 až 2029**.\n\n### 2. Overenie povinnosti vykonať úpravu\n\nÚprava odpočítanej dane sa nevykoná, ak je absolútna hodnota rozdielu medzi koeficientom pri prvotnom použití (A) a ročným koeficientom v roku zmeny (B) rovná 0,10 alebo menšia [Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH, § 54 ods. 6].\n\n*   **Koeficient A (prvotné použitie v r. 2025):** 1,00 (plné odpočítanie)\n*   **Koeficient B (ročný koeficient za r. 2027):** 0,60\n*   **Rozdiel:** |1,00 - 0,60| = **0,40**\n\nKeďže rozdiel 0,40 je väčší ako 0,10, **povinnosť vykonať úpravu odpočítanej dane vám vznikla.**\n\n### 3. Výpočet úpravy odpočítanej dane za rok 2027\n\nKeďže k zmene účelu použitia došlo po 1. januári 2025 a majetok nepredávate, úprava sa vykonáva každoročne za každý rok zmeny samostatne. Použije sa vzorec podľa prílohy č. 1 k zákonu o DPH, kde `R` je vždy 1.\n\n**Vzorec:**\nDD = DV × (A - B) × (R / 5)\n\n*   **DD:** Suma úpravy odpočítanej dane\n*   **DV:** Daň odpočítaná pri obstaraní = 4 600 €\n*   **A:** Koeficient pri prvotnom použití = 1,00\n*   **B:** Ročný koeficient za rok 2027 = 0,60\n*   **R:** Počet rokov do konca obdobia úpravy = **1** (pri zmene účelu použitia bez dodania majetku sa podľa nových pravidiel úprava počíta vždy len za príslušný jeden rok, preto R=1) [Úprava odpočítanej dane — koeficient R pri zmene rozsahu použitia].\n\n**Výpočet:**\nDD = 4 600 € × (1,00 - 0,60) × (1 / 5)\nDD = 4 600 € × 0,40 × 0,20\nDD = **368,00 €**\n\nKladný výsledok znamená, že musíte časť pôvodne odpočítanej dane vrátiť do štátneho rozpočtu.\n\n### 4. Lehota a spôsob vykonania úpravy\n\nÚpravu odpočítanej dane ste povinný vykonať v **poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka**, v ktorom došlo k zmene účelu použitia.\n\n*   **Zdaňovacie obdobie:** December 2027\n*   **Lehota na podanie DP a zaplatenie dane:** do 25. januára 2028\n*   **Uvedenie v daňovom priznaní:** Sumu 368,00 € uvediete v riadku 28 daňového priznania k DPH so znamienkom plus (+).\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk budete stroj aj v nasledujúcich rokoch (2028, 2029) naďalej používať na zmiešané účely, budete povinný vykonať úpravu odpočítanej dane za každý z týchto rokov znova. Vždy budete porovnávať ročný koeficient daného roka s pôvodným koeficientom 1,00 a vypočítate 1/5 z príslušného rozdielu. Nezabudnite si na konci každého roka skontrolovať ročný koeficient a prípadnú povinnosť úpravy.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným odôvodnením uvádza výšku úpravy 368 eur aj zdaňovacie obdobie december 2027."},"google":{"odpoved":"Platiteľ musí vrátiť pomernú časť odpočítanej dane vo výške 368 eur. Táto suma predstavuje jednu pätinu z pôvodne odpočítanej dane (4 600 / 5 = 920 eur) vynásobenú rozdielom koeficientov (0,60 - 1,00 = -0,40). Obdobie na úpravu odpočítanej dane pri hnuteľnom investičnom majetku je 5 rokov. Úpravu je povinný vykonať v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie roka 2027, teda za december 2027. Táto povinnosť vyplýva z § 54 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza výšku úpravy dane (368 eur), správny postup výpočtu podľa § 54 zákona o DPH aj správnu lehotu na jej vysporiadanie v daňovom priznaní za december 2027."},"bez":{"odpoved":"Platiteľ je povinný vrátiť štátu pomernú časť odpočítanej dane vo výške 368 eur. Ide o úpravu odpočítanej dane pri investičnom majetku z dôvodu zmeny účelu jeho použitia podľa § 54 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Výpočet je: (4 600 eur / 5 rokov) x (koeficient 0,60 – pôvodný koeficient 1,00) = -368 eur. Túto úpravu vykoná v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie roka 2027, teda za december 2027. Lehota na podanie daňového priznania a zaplatenie dane je do 25. januára 2028.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu úpravy odpočítanej dane vo výške 368 eur, zákonné ustanovenie aj lehotu a zdaňovacie obdobie (december 2027)."}},{"oblast":"dph-osobitne","otazka":"Platiteľ DPH postavil polyfunkčnú budovu, DPH na vstupe 69 000 eur. Pri prvotnom použití v roku 2025 využíval budovu na 80 % na podnikanie a na 20 % na osobné bývanie, preto odpočítal 55 200 eur. V roku 2028 zníži podnikateľské využitie na 50 %, budovu nepredáva. Akú úpravu odpočítanej dane musí vykonať za rok 2028?","otazka_volna":"mam budovu, v 2025 som si dal dole 80% dph lebo 20% byvam. teraz od 2028 tam byvam na polovicu. co s tou dph?","spravna_odpoved":"Ide o zmenu ROZSAHU použitia nehnuteľnosti podľa § 54a (nie o § 54). Podľa prílohy č. 1: DD = DV × (A − B) × R/20, kde DV = 69 000 eur, A = 55 200/69 000 = 0,80, B = 0,50. Keďže budova sa v roku 2028 nedodáva, R je číslo 1. DD = 69 000 × 0,30 × 1/20 = 1 035 eur dodatočne neodpočítateľnej dane, ktorú platiteľ odvedie v poslednom zdaňovacom období roka 2028. Za každý ďalší rok obdobia (do roku 2044), v ktorom rozsah použitia zostane zmenený, sa úprava posúdi a vykoná znova.","ustanovenie":"Príloha č. 1 k zákonu č. 222/2004 Z. z. o DPH v spojení s § 54a ods. 1 písm. a) a ods. 3, § 52a ods. 2 písm. b) a § 49a","citat":"R je počet kalendárnych rokov, ktoré zostávajú do skončenia obdobia na úpravu odpočítania dane vrátane roka, v ktorom došlo k zmene účelu použitia alebo rozsahu použitia investičného majetku pri jeho dodaní pred uplynutím obdobia na úpravu odpočítanej dane, inak R je číslo 1.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#prilohy.priloha-priloha_c_1_k_zakonu_c_222_2004_z_z","my":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade musíte vykonať úpravu odpočítanej dane. **Za rok 2028 ste povinný vrátiť DPH vo výške 1 035 €.**\n\nÚprava sa vykoná v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie roka 2028 (t. j. za december 2028 alebo 4. štvrťrok 2028).\n\n---\n\n### Podrobný postup a výpočet\n\nPri investičnom majetku, ktorým je nehnuteľnosť, je platiteľ DPH povinný sledovať účel jeho použitia počas 20 kalendárnych rokov od roku, v ktorom bol majetok prvýkrát použitý. Keďže budova bola prvýkrát použitá v roku 2025, obdobie na úpravu odpočítanej dane trvá do konca roka 2044.\n\nPretože obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť po 31. decembri 2024, uplatnia sa nové pravidlá účinné od 1. januára 2025. Tie stanovujú, že pri zmene rozsahu použitia sa úprava vykonáva za každý rok zmeny samostatne.\n\n#### Krok 1: Overenie tolerancie podľa § 54 ods. 6 zákona o DPH\n\nNajprv je potrebné overiť, či zmena v použití neprekračuje tolerančný limit. Úprava sa nevykoná, ak je absolútny rozdiel medzi pôvodným a novým koeficientom 0,10 alebo menej.\n\n*   **Pôvodný koeficient (A):** 0,80 (zodpovedá 80 % využitiu na podnikanie)\n*   **Nový koeficient (B):** 0,50 (zodpovedá 50 % využitiu na podnikanie)\n*   **Rozdiel:** |A - B| = |0,80 - 0,50| = **0,30**\n\nKeďže rozdiel 0,30 je väčší ako 0,10, **povinnosť vykonať úpravu odpočítanej dane vzniká** [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 54 ods. 6].\n\n#### Krok 2: Výpočet sumy úpravy za rok 2028\n\nNa výpočet sa použije vzorec uvedený v prílohe č. 1 zákona o DPH.\n\n**Vzorec:**\n`DD = DV × (A − B) × R/20`\n\nKde:\n*   **DD** = výsledná suma úpravy odpočítanej dane\n*   **DV** = celková DPH na vstupe pri obstaraní majetku: **69 000 €**\n*   **A** = koeficient pôvodného odpočítania: **0,80**\n*   **B** = koeficient po zmene použitia: **0,50**\n*   **R** = počet kalendárnych rokov zostávajúcich do konca obdobia na úpravu. Pri zmene rozsahu použitia, kedy sa majetok nepredáva, sa úprava počíta za každý rok samostatne, preto **R = 1** [Úprava odpočítanej dane — koeficient R pri zmene rozsahu použitia].\n*   **20** = počet rokov v období na úpravu pre nehnuteľnosti\n\n**Dosadenie do vzorca:**\n```python\nimport math\n\nvysledok = 69000 * (0.80 - 0.50) * (1/20)\nprint(vysledok)\n```\n`DD = 69 000 € × (0,80 - 0,50) × (1 / 20)`\n`DD = 69 000 € × 0,30 × 0,05`\n`DD = 1 035 €`\n\n#### Zhrnutie výpočtu v tabuľke\n\n| Položka | Hodnota | Zdroj / Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Celková DPH na vstupe (DV) | 69 000,00 € | Z obstarávacej ceny budovy |\n| Pôvodný koeficient (A) | 0,80 | 80 % využitie na podnikanie v roku 2025 |\n| Nový koeficient (B) | 0,50 | 50 % využitie na podnikanie v roku 2028 |\n| Rozdiel koeficientov (A - B) | 0,30 | |\n| Počet rokov pre úpravu (R) | 1 | Ročná úprava pri zmene rozsahu použitia |\n| **Suma úpravy (vrátenie DPH)** | **1 035,00 €** | **Výpočet: 69 000 × 0,30 × 1/20** |\n\n**Záver:**\nKeďže ste znížili rozsah použitia budovy na podnikateľské účely, musíte štátu vrátiť časť pôvodne odpočítanej dane. Sumu 1 035 € uvediete so znamienkom mínus v príslušnom riadku daňového priznania k DPH za posledné zdaňovacie obdobie roka 2028.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNezabudnite, že ak bude v nasledujúcich rokoch (až do roku 2044) rozsah použitia naďalej 50 %, budete povinný vykonať rovnakú úpravu (vrátiť 1 035 €) za každý takýto rok. Ak by sa rozsah použitia opäť zmenil, výpočet by sa musel urobiť nanovo s aktuálnymi koeficientmi.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila výšku úpravy odpočítanej dane 1 035 eur za rok 2028, lehotu jej vysporiadania, správne použitie koeficientu R = 1 aj pravidlo pre nasledujúce roky."},"google":{"odpoved":"Platiteľ je povinný vykonať úpravu odpočítanej dane a vrátiť daň vo výške 1 035 eur. Pri nehnuteľnostiach je obdobie na úpravu odpočítanej dane 20 rokov, pričom úprava sa vykoná len za príslušný kalendárny rok, v ktorom došlo k zmene rozsahu použitia. Výpočet za rok 2028 je nasledovný: (celková DPH na vstupe / 20 rokov) x (pomer nového využitia - pomer pôvodného využitia), teda (69 000 / 20) x (0,50 - 0,80) = -1 035 eur. Túto úpravu musí platiteľ vykonať v poslednom zdaňovacom období roka 2028. Postup upravuje § 54a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne aplikuje § 54a zákona o DPH vrátane príslušného vzorca a dospieva k správnej sume na vrátenie vo výške 1 035 eur v poslednom zdaňovacom období roka 2028."},"bez":{"odpoved":"Platiteľ je povinný v poslednom zdaňovacom období roku 2028 upraviť odpočítanú daň a vrátiť do štátneho rozpočtu sumu 1 035 eur. Táto povinnosť vyplýva z úpravy odpočítanej dane pri investičnom majetku podľa § 54b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Obdobie na úpravu odpočítania dane pri nehnuteľnosti je 20 rokov. Výpočet je nasledovný: (celková daň na vstupe 69 000 eur / 20 rokov) x (pomer použitia po zmene 0,50 - pomer pôvodného odpočítania 0,80) = -1 035 eur.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa opiera o nesprávne právne ustanovenie (§ 54b namiesto § 54a zákona o DPH), čo podľa rubriky znamená nesprávne právne pravidlo v odôvodnení."}},{"oblast":"dph-osobitne","otazka":"Platiteľ DPH postavil administratívnu budovu, DPH na vstupe 46 000 eur odpočítal v plnej výške, prvotné použitie v roku 2025. V roku 2033 budovu predá inému platiteľovi s oslobodením od dane podľa § 38 ods. 1 (voľbu zdanenia neuplatní). Akú úpravu odpočítanej dane musí vykonať?","otazka_volna":"predavame v 2033 budovu co sme postavili v 2025 a dph 46000 sme si dali dole. predaj bude oslobodeny lebo je stara. musime nieco vracat?","spravna_odpoved":"Áno. Pri dodaní investičného majetku s oslobodením od dane bez možnosti odpočítania sa majetok až do konca obdobia na úpravu posudzuje, akoby bol používaný na oslobodené plnenia, teda B = 0. Keďže ide o DODANIE pred uplynutím obdobia, R sa tu počíta ako počet zostávajúcich rokov: obdobie je 2025–2044, R = 2044 − 2033 + 1 = 12. DD = 46 000 × (1 − 0) × 12/20 = 27 600 eur dodatočne neodpočítateľnej dane, priznanej v poslednom zdaňovacom období roka 2033.","ustanovenie":"§ 54 ods. 5 a 7 a príloha č. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; § 52a ods. 2 písm. b)","citat":"posudzuje sa tento investičný majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný na podnikanie s oslobodením od dane bez možnosti odpočítania dane","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-54.odsek-7","my":{"odpoved":"Áno, pri predaji budovy s oslobodením od dane musíte vykonať úpravu odpočítanej dane. **Budete povinný vrátiť DPH vo výške 27 600 €.**\n\nTáto povinnosť vyplýva z § 54 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, pretože ide o zmenu účelu použitia investičného majetku počas obdobia na úpravu odpočítanej dane.\n\n### Podrobný výpočet a zdôvodnenie\n\n1.  **Identifikácia investičného majetku a obdobia na úpravu:**\n    *   Administratívna budova je nehnuteľný investičný majetok, pri ktorom je obdobie na úpravu odpočítanej dane **20 rokov** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 54].\n    *   Keďže prvé použitie bolo v roku 2025, 20-ročné obdobie na úpravu plynie od roku 2025 do roku 2044 (vrátane).\n\n2.  **Zmena účelu použitia:**\n    *   Pôvodne ste budovu používali na zdaniteľné plnenia, preto ste si odpočítali 100 % DPH (koeficient 1,0).\n    *   Predajom s oslobodením od dane podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH sa účel použitia mení na plnenie oslobodené od dane bez nároku na odpočet. Na zvyšok obdobia sa preto budova považuje za používanú na účel, pri ktorom je nárok na odpočet DPH nulový (koeficient 0,0) [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 54 ods. 7].\n\n3.  **Výpočet úpravy odpočítanej dane:**\n    Pretože k zmene účelu dochádza dodaním (predajom) investičného majetku, úprava sa vykoná jednorazovo za všetky zostávajúce roky do konca 20-ročného obdobia.\n\n    *   **Počet zostávajúcich rokov (R):** Predaj sa uskutoční v roku 2033. Do počtu zostávajúcich rokov sa započítava aj rok, v ktorom k zmene došlo. Obdobie na úpravu končí v roku 2044.\n        *   Počet rokov = (2044 - 2033) + 1 = **12 rokov**.\n\n    *   **Vzorec pre výpočet (podľa prílohy č. 1 zákona o DPH):**\n        `Úprava (DD) = Daň na vstupe (DV) × (A - B) × R / 20`\n        Kde:\n        *   **DV** = Pôvodne odpočítaná daň: 46 000 €\n        *   **A** = Koeficient pri pôvodnom odpočítaní: 1,0\n        *   **B** = Koeficient po zmene účelu: 0,0\n        *   **R** = Počet zostávajúcich rokov: 12\n        *   **20** = Celkové obdobie na úpravu pre nehnuteľnosti\n\n    *   **Dosadenie do vzorca:**\n        `Úprava = 46 000 € × (1,0 - 0,0) × 12 / 20`\n        `Úprava = 46 000 € × 1 × 0,6`\n        `Úprava = 27 600 €`\n\n### Zhrnutie a daňové povinnosti\n\n| Položka | Hodnota | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Pôvodne odpočítaná DPH | 46 000,00 € | Rok 2025, plný nárok |\n| Obdobie na úpravu | 20 rokov (2025 - 2044) | Nehnuteľnosť |\n| Rok zmeny účelu (predaj) | 2033 | |\n| Počet zostávajúcich rokov | 12 rokov | Vrátane roka 2033 |\n| **Suma na vrátenie (úprava)** | **27 600,00 €** | Jednorazová úprava |\n\nTúto úpravu (vrátenie odpočítanej dane) ste povinný vykonať v **poslednom zdaňovacom období roka 2033** (t. j. v decembri 2033 alebo v IV. štvrťroku 2033, podľa vášho zdaňovacieho obdobia). Sumu uvediete v daňovom priznaní k DPH so záporným znamienkom v riadku pre odpočítanie dane.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne určila výšku úpravy odpočítanej dane (27 600 eur), aplikovala správny vzorec vrátane zostávajúcich rokov (12) a uviedla správne zdaňovacie obdobie na vykonanie úpravy."},"google":{"odpoved":"Platiteľ dane je povinný jednorazovo upraviť odpočítanú daň a vrátiť do štátneho rozpočtu sumu 27 600 eur. Dôvodom je zmena účelu použitia nehnuteľnosti z plnení s možnosťou odpočítania dane na plnenie oslobodené od dane pred uplynutím 20-ročného obdobia na úpravu dane. Obdobie na úpravu plynie od roku 2025 do roku 2044. Pri predaji v roku 2033 zostáva na úpravu ešte 12 rokov (vrátane roku 2033). Výpočet je (46 000 eur / 20 rokov) * 12 rokov, pričom táto povinnosť vyplýva z § 54 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza povinnosť jednorazovej úpravy odpočítanej dane, správny právny základ (§ 54), správne 20-ročné obdobie, počet zostávajúcich rokov (12) aj výslednú sumu na vrátenie (27 600 eur)."},"bez":{"odpoved":"Platiteľ je povinný vykonať jednorazovú úpravu odpočítanej dane z dôvodu zmeny účelu použitia investičného majetku. Musí vrátiť daň vo výške 27 600 eur. Táto suma predstavuje pomernú časť dane za 12 zostávajúcich rokov z celkového 20-ročného obdobia na úpravu odpočítania dane pri nehnuteľnostiach. Úpravu vykoná v poslednom zdaňovacom období roka 2033, v ktorom došlo k zmene účelu. Tento postup vyplýva z § 54 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza povinnosť vykonať úpravu odpočítanej dane, správnu sumu 27 600 eur, počet zostávajúcich rokov (12 z 20), zdaňovacie obdobie aj príslušné zákonné ustanovenie."}},{"oblast":"dph-osobitne","otazka":"Platiteľ DPH odpočítal pri prvotnom použití investičného majetku v roku 2025 daň v plnej výške (A = 1,00). V roku 2027 začne majetok používať aj na oslobodené plnenia a jeho ročný koeficient za rok 2027 je 0,92. Musí vykonať úpravu odpočítanej dane podľa § 54?","otazka_volna":"stroj sme mali cely na zdanovanu cinnost a teraz nam vysiel rocny koeficient 0,92. treba robit uprava odpoctu?","spravna_odpoved":"Nie, úprava sa nevykoná. Absolútna hodnota rozdielu A − B je |1,00 − 0,92| = 0,08, teda 0,10 a menej, a v takom prípade § 54 ods. 6 úpravu odpočítanej dane výslovne vylučuje. Úprava by sa vykonala až pri rozdiele väčšom ako 0,10.","ustanovenie":"§ 54 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH (v spojení s § 54 ods. 3 a prílohou č. 1)","citat":"Úpravu odpočítanej dane platiteľ nevykoná, ak absolútna hodnota vyjadrujúca zmenu účelu použitia investičného majetku predstavuje 0,10 a menej; hodnota vyjadrujúca zmenu účelu použitia investičného majetku je rozdiel čísla A a čísla B podľa prílohy č. 1.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-54.odsek-6","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade platiteľ DPH nemusí vykonať úpravu odpočítanej dane.**\n\nPovinnosť upraviť odpočítanú daň pri investičnom majetku podľa § 54 zákona o DPH vzniká len vtedy, ak je absolútna hodnota rozdielu medzi koeficientom pri prvotnom odpočítaní a koeficientom v roku zmeny použitia **väčšia ako 0,10**.\n\nVo vašom prípade je výpočet nasledovný:\n\n*   **Koeficient pri prvotnom použití (A):** 1,00\n*   **Koeficient v roku zmeny použitia (B):** 0,92\n*   **Absolútny rozdiel:** |A - B| = |1,00 - 0,92| = **0,08**\n\nKeďže výsledný rozdiel 0,08 **nie je väčší ako 0,10** (platí 0,08 ≤ 0,10), podmienka na vykonanie úpravy odpočítanej dane nie je splnená. Platiteľ preto za rok 2027 úpravu nevykoná, aj keď sa rozsah použitia majetku zmenil.\n\nTento postup vyplýva z § 54 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý stanovuje túto tolerančnú hranicu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, správne uvádza záporný záver, výpočet rozdielu 0,08 aj zákonnú podmienku a odkaz na § 54 ods. 6 zákona o DPH."},"google":{"odpoved":"Nie, platiteľ DPH nemusí v tomto prípade vykonať úpravu odpočítanej dane. Povinnosť upraviť odpočítanú daň pri zmene účelu použitia investičného majetku vzniká, ak sa ročný koeficient zmení o hodnotu väčšiu ako 0,10. Vo vašom prípade je rozdiel medzi pôvodným koeficientom (1,00) a novým koeficientom (0,92) iba 0,08. Keďže táto zmena nie je väčšia ako 0,10, povinnosť úpravy nevzniká. Tento postup je v súlade s § 54 ods. 3 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že úprava sa nevykoná, keďže rozdiel 0,08 nie je väčší ako 0,10."},"bez":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade platiteľ DPH úpravu odpočítanej dane nevykoná. Dôvodom je, že rozdiel medzi koeficientom v roku prvotného odpočítania (A = 1,00) a koeficientom v roku zmeny použitia (B = 0,92) nie je väčší ako 0,10. Vypočítaný rozdiel je 0,08, čo je hodnota menšia ako zákonný limit. Táto výnimka je upravená v § 54 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Povinnosť vykonať úpravu by vznikla až vtedy, ak by bol rozdiel koeficientov väčší ako 0,10.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že úprava sa nevykoná, pretože rozdiel koeficientov je 0,08, čo nepresahuje zákonný limit 0,10 podľa § 54 ods. 6 zákona o DPH."}},{"oblast":"dph-osobitne","otazka":"Platiteľ DPH mal za rok 2026 tieto plnenia bez dane: zdaniteľné plnenia s právom na odpočítanie 418 000 eur, oslobodený prenájom bytov podľa § 38 vo výške 96 000 eur, príležitostný predaj firemného automobilu 30 000 eur a príležitostný prevod pozemku 150 000 eur. Aký je ročný koeficient za rok 2026?","otazka_volna":"mam prenajom bytov bez dph a normalne sluzby s dph, este som predal auto z firmy a pozemok. ako mi vyjde koeficient?","spravna_odpoved":"Do čitateľa ani menovateľa sa neuvádza predaj majetku používaného na podnikanie (30 000 eur) ani príležitostný prevod nehnuteľnosti (150 000 eur). Koeficient = 418 000 / (418 000 + 96 000) = 418 000 / 514 000 = 0,8132..., po zaokrúhlení na dve desatinné miesta NAHOR = 0,82.","ustanovenie":"§ 50 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Pri výpočte koeficientu sa do čitateľa ani do menovateľa koeficientu neuvádza hodnota z a) predaja podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku, b) predaja majetku, ktorý platiteľ používal na účely svojho podnikania, okrem zásob, c) finančných služieb oslobodených od dane podľa § 39, ak ich platiteľ poskytol príležitostne, d) príležitostného prevodu nehnuteľnosti a príležitostného nájmu nehnuteľnosti.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-50.odsek-2","my":{"odpoved":"Ročný koeficient DPH za rok 2026 je vo vašom prípade **0,82**.\n\nPri výpočte ročného koeficientu sa postupuje podľa § 50 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Z niektorých plnení sa hodnota do výpočtu nezahŕňa.\n\n### Výpočet koeficientu\n\n**1. Určenie čitateľa a menovateľa:**\n\n*   **Čitateľ:** Hodnota dodaných tovarov a služieb bez dane, pri ktorých je daň odpočítateľná.\n*   **Menovateľ:** Hodnota všetkých dodaných tovarov a služieb bez dane (s právom na odpočet aj oslobodených).\n\n**2. Plnenia, ktoré sa do výpočtu nezahŕňajú:**\n\nPodľa § 50 ods. 2 Zákona o DPH sa do čitateľa ani do menovateľa **nezahŕňa** hodnota z:\n*   predaja majetku, ktorý platiteľ používal na účely svojho podnikania (okrem zásob),\n*   príležitostného prevodu nehnuteľnosti.\n\n**3. Aplikácia na vaše údaje:**\n\n| Položka | Suma | Zaradenie do výpočtu | Čitateľ | Menovateľ |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Zdaniteľné plnenia | 418 000 € | Áno | 418 000 € | 418 000 € |\n| Oslobodený prenájom bytov | 96 000 € | Áno (nejde o príležitostný nájom) | 0 € | 96 000 € |\n| Príležitostný predaj auta | 30 000 € | **Nie** (§ 50 ods. 2 písm. b)) | 0 € | 0 € |\n| Príležitostný prevod pozemku | 150 000 € | **Nie** (§ 50 ods. 2 písm. d)) | 0 € | 0 € |\n| **Spolu** | | | **418 000 €** | **514 000 €** |\n\n**4. Finálny výpočet a zaokrúhlenie:**\n\nKoeficient sa vypočíta ako podiel čitateľa a menovateľa a podľa § 50 ods. 1 Zákona o DPH sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta **nahor**.\n\n*   **Výpočet:** 418 000 € / 514 000 € = 0,813229...\n*   **Zaokrúhlenie:** **0,82**\n\nTento ročný koeficient (0,82) použijete na vysporiadanie odpočítanej dane za rok 2026 v poslednom zdaňovacom období roka 2026 (december alebo 4. štvrťrok) a zároveň ho budete používať ako predbežný koeficient v priebehu roka 2027 [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 50, ods. 3 a 4].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne aj právne správne vylúčila predaj firemného automobilu a prevod pozemku z výpočtu a správne určila výsledný koeficient 0,82 po zaokrúhlení nahor."},"google":{"odpoved":"Ročný koeficient DPH za rok 2026 je 0,82. Vypočíta sa ako podiel plnení s právom na odpočítanie dane v čitateli (418 000 eur) a súčtu týchto plnení a oslobodeného nájmu v menovateli (418 000 + 96 000 = 514 000 eur). Príležitostný predaj automobilu a príležitostný prevod pozemku sa do výpočtu koeficientu nezahŕňajú. Tento postup vyplýva z § 50 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Výsledný koeficient (0,8132) sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne zodpovedá referencii a uvádza správny výsledný koeficient 0,82 vrátane správneho výpočtu, vylúčenia zákonom stanovených položiek a zaokrúhlenia nahor."},"bez":{"odpoved":"Ročný koeficient za rok 2026 je 0,82. Vypočíta sa ako podiel plnení s právom na odpočítanie (418 000 eur) a súčtu týchto plnení s oslobodeným prenájmom (418 000 + 96 000 eur). Príležitostný predaj automobilu a prevod pozemku sa do výpočtu koeficientu nezahŕňajú. Tento postup vyplýva z § 50 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Ročné vysporiadanie odpočítanej dane na základe tohto koeficientu sa vykoná v poslednom zdaňovacom období roka 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správny výsledný koeficient 0,82 vrátane správneho postupu a vylúčenia zákonom stanovených položiek podľa § 50 ods. 2 zákona o DPH."}},{"oblast":"dph-osobitne","otazka":"Platiteľ DPH s mesačným zdaňovacím obdobím používal počas roka 2026 koeficient 0,82 z predchádzajúceho roka a z dane na vstupe podliehajúcej pomernému odpočítaniu vo výške 30 000 eur si priebežne odpočítal 24 600 eur. Ročný koeficient vypočítaný z údajov roka 2026 je 0,76. Ako a kedy vysporiada rozdiel?","otazka_volna":"cely rok som odpocitaval koeficientom 0,82 a na konci roka mi vysiel 0,76. co s tym rozdielom?","spravna_odpoved":"Odpočítateľná daň za rok 2026 je 30 000 × 0,76 = 22 800 eur, odpočítal však 24 600 eur. Rozdiel 1 800 eur musí vysporiadať na ťarchu štátneho rozpočtu, teda odviesť, a to v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka 2026 — pri mesačnom zdaňovacom období v daňovom priznaní za december 2026.","ustanovenie":"§ 50 ods. 3 a 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a daňou vypočítanou podľa prvej vety vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-50.odsek-4","my":{"odpoved":"Áno, samozrejme. Rozdiel vyplývajúci z ročného vysporiadania koeficientu musíte vysporiadať v daňovom priznaní k DPH za **posledné zdaňovacie obdobie roka 2026, teda za december 2026**.\n\nKeďže ste si počas roka odpočítali daň na základe vyššieho koeficientu (0,82), ako bol skutočný ročný koeficient (0,76), budete povinný časť odpočítanej dane vrátiť do štátneho rozpočtu.\n\nPostupujete podľa § 50 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.\n\n### Výpočet a vysporiadanie rozdielu\n\nVýpočet je nasledovný:\n\n1.  **Správna výška odpočítateľnej dane za rok 2026:**\n    Vypočíta sa ako celková daň na vstupe vynásobená skutočným ročným koeficientom.\n    *   Výpočet: 30 000 € × 0,76 = **22 800 €**\n\n2.  **Rozdiel na vysporiadanie:**\n    Porovná sa suma, ktorú ste si priebežne odpočítali, so správnou výškou odpočítateľnej dane.\n    *   Výpočet: 24 600 € (priebežne odpočítané) - 22 800 € (správny nárok) = **1 800 €**\n\n**Záver:** Odpočítali ste si o 1 800 € viac, ako bol váš skutočný nárok. Túto sumu musíte vrátiť štátu.\n\n### Prehľad výpočtu\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Celková DPH na vstupe podliehajúca koeficientu | 30 000,00 € |\n| Použitý predbežný koeficient (z r. 2025) | 0,82 |\n| **Priebežne odpočítaná DPH v roku 2026** | **24 600,00 €** |\n| Skutočný ročný koeficient za rok 2026 | 0,76 |\n| **Správny nárok na odpočítanie DPH za rok 2026** | **22 800,00 €** |\n| **Rozdiel na vrátenie (v prospech ŠR)** | **1 800,00 €** |\n\n### Ako a kedy to urobiť\n\n*   **Kedy:** V daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie **december 2026**.\n*   **Ako:** Sumu 1 800 € uvediete v daňovom priznaní so záporným znamienkom na riadku, kde sa uvádza odpočítanie dane (spravidla riadok 21). Týmto krokom znížite celkovú odpočítateľnú daň za december 2026 a zvýšite svoju daňovú povinnosť (alebo znížite nadmerný odpočet) o túto sumu.\n*   **Lehota:** Lehota na podanie daňového priznania a zaplatenie dane za december 2026 je **do 25. januára 2027**.\n*   **Kontrolný výkaz:** Táto úprava sa v kontrolnom výkaze neuvádza.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNezabudnite si správne vypočítaný ročný koeficient za rok 2026 (0,76) poznačiť. Budete ho používať ako predbežný koeficient pre pomerné odpočítavanie dane počas celého nasledujúceho roka 2027.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne vypočítala rozdiel 1 800 eur na vrátenie do štátneho rozpočtu a správne určila lehotu aj spôsob vysporiadania v daňovom priznaní za december 2026 podľa § 50 zákona o DPH."},"google":{"odpoved":"Platiteľ je povinný vysporiadať rozdiel, ktorý predstavuje odvod dane vo výške 1 800 eur (24 600 - (30 000 x 0,76)). Tento rozdiel vznikol z dôvodu, že si počas roka odpočítal viac dane, ako mu na základe ročného koeficientu prináleží. Vysporiadanie sa vykoná v daňovom priznaní k DPH za posledné zdaňovacie obdobie roka 2026, ktorým je december 2026. Lehota na podanie tohto daňového priznania a zaplatenie dane je do 25. januára 2027. Uvedený postup vyplýva z § 50 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne zodpovedá referencii, pričom správne uvádza výšku odvodu 1 800 eur a lehotu vysporiadania v daňovom priznaní za december 2026."},"bez":{"odpoved":"Platiteľ vysporiada rozdiel vo výške 1 800 eur v neprospech štátneho rozpočtu, keďže odpočítal viac, ako mal nárok. Vysporiadanie vykoná v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie roka 2026, teda za december 2026. Lehota na podanie tohto daňového priznania a odvedenie rozdielu je 25. január 2027. Rozdiel sa vypočíta ako (30 000 x 0,82) - (30 000 x 0,76). Tento postup vyplýva z § 50 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď obsahuje vecne správnu sumu rozdielu 1 800 eur, správne zdaňovacie obdobie (december 2026) aj povinnosť rozdiel odviesť v súlade s § 50 ods. 4 zákona o DPH."}},{"oblast":"dph-osobitne","otazka":"Platiteľ DPH eviduje voči inému platiteľovi neuhradenú pohľadávku 1 200 eur vrátane DPH so splatnosťou 20. januára 2026. Poslal tri písomné upomienky, žalobu nepodal, exekúcia nebeží, odberateľ nie je v konkurze ani v oddlžení a existuje ďalej. Môže po uplynutí 150 dní od splatnosti (150. deň pripadol na 19. júna 2026) znížiť základ dane podľa § 25a?","otazka_volna":"odberatel mi nezaplatil 1200 aj s dphckou, splatnost bola v januari, posielal som upomienky. uz je to viac ako 150 dni, mozem si tu dph vypytat spat?","spravna_odpoved":"Nie, nemôže. Uplynutie 150 dní od splatnosti postačuje spolu s preukázaným úkonom smerujúcim k získaniu úhrady (upomienkou) len pri pohľadávke, ktorá NIE JE viac ako 1 000 eur vrátane dane. Pri pohľadávke viac ako 1 000 eur vrátane dane sa vyžaduje, aby platiteľ preukázal, že sa domáha zaplatenia žalobou na súde (okrem rozhodcovského súdu), alebo že je pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní. Upomienky túto podmienku nenahrádzajú.","ustanovenie":"§ 25a ods. 1 a ods. 2 písm. a) body 1 až 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"je viac ako 1 000 eur vrátane dane a platiteľ preukáže, že sa domáha zaplatenia pohľadávky žalobou na súde okrem rozhodcovského súdu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-25a.odsek-2","my":{"odpoved":"**Nie, v tejto chvíli si základ dane znížiť nemôžete.**\n\nHoci od splatnosti pohľadávky uplynulo viac ako 150 dní a vykonali ste úkony na jej vymoženie (upomienky), vaša pohľadávka presahuje limit 1 000 €. Pre pohľadávky nad túto sumu zákon vyžaduje aktívnejší prístup k vymáhaniu.\n\n### Podmienky pre opravu základu dane pri nevymožiteľnej pohľadávke\n\nPodľa zákona o DPH sa pohľadávka považuje za nevymožiteľnú po 150 dňoch od splatnosti, ak sú splnené ďalšie podmienky, ktoré sa líšia podľa výšky pohľadávky [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 25a ods. 2 písm. a)]:\n\n1.  **Pohľadávka do 1 000 € vrátane DPH:**\n    *   Stačí, ak platiteľ preukáže, že vykonal **akýkoľvek úkon smerujúci k získaniu úhrady** (napr. zaslanie upomienky).\n\n2.  **Pohľadávka nad 1 000 € vrátane DPH:**\n    *   Platiteľ musí preukázať, že:\n        *   sa domáha zaplatenia pohľadávky **žalobou na súde** (s výnimkou rozhodcovského súdu), ALEBO\n        *   je pohľadávka vymáhaná v **exekučnom konaní**.\n\n### Aplikácia na Váš prípad\n\n*   **Výška pohľadávky:** 1 200 € (teda **nad 1 000 €**).\n*   **Podmienka 150 dní:** Splnená.\n*   **Podmienka vymáhania:** **Nesplnená.** Zaslanie upomienok pri tejto výške pohľadávky nestačí. Keďže ste zatiaľ nepodali žalobu ani neprebieha exekučné konanie, podmienky na opravu základu dane podľa § 25a zákona o DPH nie sú splnené.\n\n### Ako postupovať, aby ste si mohli uplatniť opravu\n\nAk chcete využiť možnosť opravy základu dane a získať späť odvedenú DPH, musíte **podať na súd žalobu o zaplatenie dlžnej sumy**.\n\nAkonáhle tak urobíte, splníte podmienku zákona. Opravu základu dane si následne môžete uplatniť v daňovom priznaní a kontrolnom výkaze za zdaňovacie obdobie, v ktorom ste sa začali domáhať zaplatenia pohľadávky na súde.\n\n---\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPred podaním žaloby zvážte zaslanie poslednej, tzv. predžalobnej výzvy, v ktorej odberateľa upozorníte na svoj zámer obrátiť sa na súd. Niekedy tento krok postačí na to, aby dlžník pohľadávku uhradil, a vy sa tak vyhnete súdnym poplatkom a časovým prieťahom. Právo na opravu základu dane vám však vznikne až samotným podaním žaloby.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne dospela k záveru, že základ dane znížiť nemožno, keďže pri pohľadávke nad 1 000 eur nestačia upomienky a vyžaduje sa žaloba na súde alebo exekúcia."},"google":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade platiteľ DPH nemôže znížiť základ dane. Uplynutie 150 dní od splatnosti pohľadávky je síce jednou z podmienok, no sama o sebe nestačí na to, aby sa pohľadávka považovala za nevymožiteľnú. Pre opravu základu dane pri pohľadávke presahujúcej 300 eur zákon vyžaduje splnenie ďalších podmienok, ako napríklad jej vymáhanie v exekučnom konaní, alebo aby bol dlžník v konkurze či reštrukturalizácii. Samotné zasielanie upomienok sa nepovažuje za dostatočný úkon na preukázanie nevymožiteľnosti v zmysle zákona. Tento postup upravuje § 25a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa opiera o nesprávne právne pravidlo a nesprávny finančný limit (uvádza hranicu 300 eur namiesto zákonom stanovenej hranice 1 000 eur vrátane dane)."},"bez":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade základ dane znížiť nemôžete.\n\nOpravu základu dane po uplynutí 150 dní od splatnosti je možné uplatniť len pri pohľadávke, ktorej menovitá hodnota vrátane dane nepresiahne 1 000 eur. Keďže vaša pohľadávka vo výške 1 200 eur túto hranicu presahuje, musíte na uplatnenie opravy základu dane splniť prísnejšie podmienky, napríklad podať žalobu na súd. Uvedené vyplýva z § 25a ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že základ dane nie je možné znížiť, pretože pohľadávka presahuje limit 1 000 eur a vyžaduje sa podanie žaloby na súde."}},{"oblast":"dph-osobitne","otazka":"Platiteľ DPH s mesačným zdaňovacím obdobím si odpočítal daň z tuzemskej faktúry od slovenského dodávateľa (osobou povinnou platiť daň je dodávateľ podľa § 69 ods. 1) so splatnosťou 15. februára 2026 a do dnešného dňa nezaplatil nič. Ktorý deň je rozhodujúci a v ktorom daňovom priznaní musí opraviť odpočítanú daň?","otazka_volna":"mame faktury po splatnosti co sme neuhradili, vraj sa musi vracat odpocitana dph po nejakych sto dnoch. odkedy sa to rata a do ktoreho priznania to ide?","spravna_odpoved":"Rozhodujúci je 101. deň odo dňa splatnosti záväzku. Pri splatnosti 15. februára 2026 pripadá 100. deň na 26. mája 2026 a 101. deň na 27. mája 2026, teda do zdaňovacieho obdobia máj 2026. Platiteľ je povinný opraviť odpočítanú daň v rozsahu neuhradenej sumy v daňovom priznaní za máj 2026, ktoré podá do 25. júna 2026.","ustanovenie":"§ 53b ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; § 78 ods. 2","citat":"úplne alebo čiastočne nezaplatil za dodanie tovaru alebo služby, z ktorého je osobou povinnou platiť daň dodávateľ podľa § 69 ods. 1, v rozsahu, v akom za dodanie tohto tovaru alebo služby nezaplatil, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom nastal 101. deň odo dňa splatnosti záväzku","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-53b.odsek-1","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií je rozhodujúcim dňom **27. máj 2026**, čo je 101. deň odo dňa splatnosti vášho záväzku. Opravu odpočítanej dane ste povinný vykonať v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie **máj 2026**, ktoré sa podáva do 25. júna 2026.\n\n---\n\n### Podrobné vysvetlenie a výpočet\n\nPodľa § 53b ods. 1 písm. a) Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len \"zákon o DPH\"), ak platiteľ (odberateľ) úplne alebo čiastočne nezaplatí za tovar alebo službu do 100 dní odo dňa splatnosti záväzku, je povinný opraviť odpočítanú daň.\n\nTáto oprava sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom nastal **101. deň odo dňa splatnosti záväzku**, a to v rozsahu, v akom za dodanie nezaplatil.\n\n**1. Výpočet rozhodujúceho dňa:**\n\n*   **Dátum splatnosti faktúry:** 15. február 2026\n*   Počet dní do konca februára 2026: 13 (28 - 15)\n*   Počet dní v marci 2026: 31\n*   Počet dní v apríli 2026: 30\n*   Počet dní v máji 2026: 31\n*   **Súčet dní:** 13 (feb) + 31 (mar) + 30 (apr) = 74 dní do konca apríla.\n*   **Hľadáme 101. deň:** 101 - 74 = 27.\n*   **Rozhodujúci dátum:** 101. deň pripadá na **27. mája 2026**.\n\n**2. Určenie zdaňovacieho obdobia:**\n\n*   Keďže dátum 27. máj 2026 spadá do zdaňovacieho obdobia **máj 2026**, povinnosť opraviť odpočítanú daň vzniká práve v tomto období.\n\n### Praktický postup\n\n1.  **Daňové priznanie k DPH (za máj 2026, podané do 25.06.2026):**\n    *   Sumu dane, o ktorú opravujete pôvodné odpočítanie, uvediete na **riadku 29** daňového priznania so záporným znamienkom. Týmto krokom vrátite štátu daň, ktorú ste si pôvodne odpočítali, ale za tovar/službu ste nezaplatili [Poučenie na vyplnenie DP k DPH].\n\n2.  **Kontrolný výkaz (za máj 2026):**\n    *   Opravu odpočítanej dane uvediete v časti **C.2.** kontrolného výkazu.\n    *   Dôležité je, že pri tejto oprave sa neuvádza číselná identifikácia opravného dokladu, keďže oprava vzniká priamo zo zákona uplynutím času, nie na základe dokladu od dodávateľa [Komentár k § 53b zákona o DPH].\n\n### Čo ak faktúru uhradíte neskôr?\n\nAk po vykonaní tejto opravy (t. j. po máji 2026) faktúru čiastočne alebo úplne uhradíte, vznikne vám právo opäť si túto daň odpočítať. Podľa § 53b ods. 4 zákona o DPH vykonáte \"opravu opravenej odpočítanej dane\" v daňovom priznaní za to zdaňovacie obdobie, v ktorom ste platbu uskutočnili. Sumu dane zodpovedajúcu vašej úhrade uvediete na riadku 21 daňového priznania s kladným znamienkom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza 101. deň odo dňa splatnosti (27. máj 2026), príslušné zdaňovacie obdobie (máj 2026) aj zákonné odôvodnenie podľa § 53b zákona o DPH."},"google":{"odpoved":"Rozhodujúcou skutočnosťou je uplynutie 100 dní odo dňa splatnosti záväzku. Lehota 100 dní od splatnosti 15. februára 2026 uplynula dňa 26. mája 2026. Platiteľ je povinný opraviť odpočítanú daň v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2026. Toto daňové priznanie sa podáva do 25. júna 2026. Povinnosť opraviť odpočítanú daň vyplýva z § 53b ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Zákon ako rozhodujúcu skutočnosť výslovne stanovuje nastanie 101. dňa odo dňa splatnosti (27. máj 2026), nie uplynutie 100 dní (26. máj 2026), čo predstavuje nesprávne právne pravidlo v odôvodnení."},"bez":{"odpoved":"Platiteľ je povinný opraviť odpočítanú daň, ak neuhradil záväzok do 100 dní od jeho splatnosti. Rozhodujúci je 100. deň po splatnosti, ktorý vo vašom prípade uplynul 26. mája 2026. Opravu odpočítanej dane ste boli povinný vykonať v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 53b ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Keďže ste tak neurobili, musíte bezodkladne podať dodatočné daňové priznanie za máj 2026.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne právne pravidlo, že rozhodujúci je 100. deň (26. máj 2026), hoci podľa § 53b ods. 1 zákona o DPH je rozhodujúci až 101. deň odo dňa splatnosti záväzku (27. máj 2026)."}},{"oblast":"dph-osobitne","otazka":"Platiteľ DPH znížil základ dane pri nevymožiteľnej pohľadávke o 10 000 eur a daň o 2 300 eur (pohľadávka bola 12 300 eur vrátane dane). O rok neskôr pohľadávku postúpil faktoringovej spoločnosti za 3 000 eur. Akú sumu dane musí vrátiť do štátneho rozpočtu a v ktorom zdaňovacom období?","otazka_volna":"mal som nevymozitelnu pohladavku, dph som si znizil. teraz som ju predal vymahacke za zlomok ceny. vraciam dph len z toho co som dostal?","spravna_odpoved":"Musí vrátiť celú sumu 2 300 eur, nie len daň zo sumy 3 000 eur. Postúpenie pohľadávky sa podľa § 25a ods. 6 považuje za prijatie platby vo výške nevymožiteľnej pohľadávky, preto sa oprava zníženého základu dane vykoná v plnej výške. Uvedie ju v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom pohľadávku postúpil; ak bol odberateľ v čase dodania zdaniteľnou osobou, vyhotoví aj opravný doklad podľa § 25a ods. 7 písm. b).","ustanovenie":"§ 25a ods. 6 a ods. 7 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"ak platiteľ postúpi pohľadávku inej osobe, považuje sa to, že prijal platbu vo výške nevymožiteľnej pohľadávky podľa odseku 2","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-25a.odsek-6","my":{"odpoved":"**Platiteľ musí vrátiť celú pôvodne opravenú sumu dane, teda 2 300 EUR.** Túto opravu je povinný vykonať v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom pohľadávku postúpil.\n\nDôvodom je zákonná fikcia, podľa ktorej sa postúpenie nevymožiteľnej pohľadávky považuje za jej úhradu v plnej výške, bez ohľadu na reálne prijatú odplatu za postúpenie.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Právny základ:**\n    Podľa § 25a ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platí, že ak platiteľ po znížení základu dane z dôvodu nevymožiteľnej pohľadávky prijme akúkoľvek platbu, je povinný vykonať opravu. Zákon ďalej explicitne uvádza:\n    > \"...ak platiteľ postúpi pohľadávku inej osobe, považuje sa to, že prijal platbu vo výške nevymožiteľnej pohľadávky...\".\n\n    To znamená, že pre účely DPH sa na postúpenie pohľadávky za 3 000 EUR hľadí tak, akoby platiteľ prijal platbu v plnej výške pôvodnej nevymožiteľnej pohľadávky (12 300 EUR).\n\n2.  **Výpočet a zdaňovacie obdobie:**\n    Keďže postúpenie sa považuje za plnú úhradu, platiteľ je povinný v plnom rozsahu zrušiť pôvodnú opravu základu dane a vrátiť daň, ktorú si predtým \"vyžiadal\" od štátu.\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Pôvodná oprava základu dane | -10 000,00 € | Zníženie daňovej povinnosti v minulosti |\n| Pôvodná oprava dane (23 %) | -2 300,00 € | Zníženie daňovej povinnosti v minulosti |\n| **Oprava pri postúpení pohľadávky** | | |\n| Oprava zníženého základu dane | +10 000,00 € | Zvýšenie základu dane |\n| **Daň na odvod štátu** | **+2 300,00 €** | **Zvýšenie daňovej povinnosti** |\n\n*   **Obdobie:** Platiteľ vykoná túto opravu (zvýšenie základu dane a dane) v daňovom priznaní a kontrolnom výkaze za to zdaňovacie obdobie, v ktorom pohľadávku postúpil faktoringovej spoločnosti [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 25a ods. 6].\n\n3.  **Povinnosť vyhotoviť opravný doklad:**\n    Zároveň je platiteľ povinný vyhotoviť druhý opravný doklad, ktorým informuje o oprave zníženého základu dane [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 25a ods. 7 písm. b)].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nJe kľúčové si uvedomiť, že výpočet DPH z reálne prijatej sumy 3 000 EUR (teda 3 000 × 23/123 = 560,98 EUR) by bol nesprávny a viedol by k dorubeniu dane a sankciám pri daňovej kontrole. Zákon v tomto prípade stanovuje jednoznačnú fikciu plnej úhrady.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza sumu 2 300 eur, zdaňovacie obdobie postúpenia pohľadávky aj správne zákonné odôvodnenie podľa § 25a zákona o DPH."},"google":{"odpoved":"Platiteľ dane musí vrátiť daň vo výške 500 eur. Pri postúpení pohľadávky je povinný opraviť pôvodne znížený základ dane, a to vo výške zodpovedajúcej prijatej platbe 3 000 eur. Z tejto sumy predstavuje základ dane 2 500 eur a daň 500 eur (2 500 * 20 %). Opravu je platiteľ povinný vykonať v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom prijal platbu od faktoringovej spoločnosti. Tento postup vyplýva z § 25a ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu dane na vrátenie (500 eur namiesto plnej sumy 2 300 eur) a nesprávne právne pravidlo, keďže postúpenie pohľadávky sa považuje za prijatie platby v plnej výške nevymožiteľnej pohľadávky."},"bez":{"odpoved":"Platiteľ DPH je povinný vrátiť daň vo výške 560,98 eur, ktorá pripadá na prijatú platbu 3 000 eur. Túto povinnosť má v tom zdaňovacom období, v ktorom prijal platbu od faktoringovej spoločnosti. Daň sa vypočíta ako 3 000 eur vynásobených koeficientom 23/123, ktorý zodpovedá pôvodnej sadzbe dane. Táto povinnosť vyplýva z § 25a ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je vecne nesprávna, pretože pri postúpení pohľadávky je platiteľ povinný vrátiť celú daň vo výške 2 300 eur, nie len sumu 560,98 eur zodpovedajúcu odplate za postúpenie."}},{"oblast":"dph-osobitne","otazka":"Platiteľ DPH s mesačným zdaňovacím obdobím vykonal opravu základu dane pri nevymožiteľnej pohľadávke v daňovom priznaní za apríl 2026 (podanom 20. mája 2026). Opravný doklad pre odberateľa, ktorý bol v čase dodania zdaniteľnou osobou, však vyhotovil a odoslal až 3. júna 2026. Aký to má následok?","otazka_volna":"znizil som si dph z nevymozitelnej pohladavky v aprilovom priznani, opravny doklad odberatelovi som poslal az zaciatkom juna. je to problem?","spravna_odpoved":"Áno, je to fatálny problém — oprava základu dane sa neuzná. Opravný doklad musel byť vyhotovený a odoslaný najneskôr do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za apríl 2026, teda do 25. mája 2026. Pri nesplnení tejto povinnosti sa podľa § 25a ods. 13 oprava uvedená v priznaní za apríl 2026 neuzná.","ustanovenie":"§ 25a ods. 7, 11 a 13 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; § 78 ods. 2","citat":"Ak platiteľ opravil základ dane podľa odseku 3 a nesplnil povinnosť podľa odseku 11 písm. a), oprava základu dane uvedená v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal opravu základu dane, sa neuzná.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-25a.odsek-13","my":{"odpoved":"Na základe vášho opisu situácie je hlavným následkom to, že **opravu základu dane ste v daňovom priznaní za apríl 2026 vykonali predčasne.** Odoslanie opravného dokladu odberateľovi je hmotnoprávnou podmienkou a oprava patrí do zdaňovacieho obdobia, v ktorom bol doklad odoslaný.\n\nPoďme si rozobrať povinnosti pre obe strany.\n\n### 1. Povinnosti dodávateľa (Váš prípad)\n\nPodľa zákona o DPH sa oprava základu dane pri nevymožiteľnej pohľadávke vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom sú splnené zákonné podmienky a v ktorom **odošlete opravný doklad odberateľovi**.\n\n*   **Vaša situácia:** Opravný doklad ste odoslali **3. júna 2026**.\n*   **Správny postup:** Opravu základu dane ste mali zahrnúť až do **daňového priznania a kontrolného výkazu za jún 2026** (podávaného do 27. júla 2026, keďže 25. júl 2026 je sobota).\n*   **Následok:** Vaše daňové priznanie za apríl 2026 je nesprávne. Uviedli ste v ňom zníženie daňovej povinnosti, na ktoré vám v danom období ešte nevznikol nárok.\n\n**Riešenie:**\nMusíte podať **dodatočné daňové priznanie k DPH za apríl 2026**, v ktorom túto nesprávne uplatnenú opravu \"stornujete\" (tzn. zvýšite svoju daňovú povinnosť na pôvodnú úroveň). Následne si oprávnenú opravu základu dane uplatníte v riadnom daňovom priznaní za jún 2026.\n\n### 2. Povinnosti odberateľa\n\nPre odberateľa platí povinnosť opraviť (znížiť) svoju odpočítanú daň v tom zdaňovacom období, v ktorom opravný doklad **dostal**. Tu zákon pamätá na situácie, kedy doručenie trvá dlhšie alebo je problematické, a zavádza tzv. fikciu doručenia.\n\n*   **Fikcia doručenia:** Ak odberateľ nedostane opravný doklad do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol odoslaný, považuje sa za doručený v posledný deň tohto nasledujúceho mesiaca [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 53b ods. 8].\n*   **Aplikácia na váš prípad:**\n    *   Doklad odoslaný: **jún 2026**\n    *   Nasledujúci mesiac: **júl 2026**\n    *   Fiktívny dátum doručenia (najneskorší možný): **31. júl 2026**\n\nOdberateľ je teda povinný vykonať opravu odpočítanej dane:\n*   **v zdaňovacom období jún 2026**, ak doklad fyzicky dostal ešte v júni,\n*   **najneskôr v zdaňovacom období júl 2026**, ak by ho do konca júla nedostal (na základe fikcie doručenia).\n\nOpravu uvedie v daňovom priznaní a v časti C.2 kontrolného výkazu.\n\n***\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam bezodkladne podať dodatočné daňové priznanie za apríl 2026 a doplatiť rozdiel na dani, aby ste predišli prípadným sankciám (úroku z omeškania) zo strany správcu dane. Následne si nárok správne uplatnite v priznaní za jún 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že oprava za apríl 2026 sa neuzná a daňové priznanie za toto obdobie je nesprávne, pretože podmienka odoslania dokladu nebola splnená. [trojhlasé preverenie 21. 9. 2026, vacsina 2:1]"},"google":{"odpoved":"Následkom je, že platiteľ DPH si nemohol uplatniť opravu základu dane v daňovom priznaní za apríl 2026. Zákon totiž podmieňuje toto právo odoslaním opravného dokladu odberateľovi najneskôr v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa oprava vykonala. V tomto prípade bola lehota 25. máj 2026. Keďže platiteľ odoslal doklad až 3. júna 2026, nespĺňa podmienky na zníženie dane. Platiteľ je povinný podať dodatočné daňové priznanie za apríl 2026, v ktorom vráti neoprávnene odpočítanú daň, v súlade s § 25a ods. 7 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že oprava základu dane sa neuzná kvôli zmeškaniu lehoty 25. mája 2026 na odoslanie opravného dokladu."},"bez":{"odpoved":"Platiteľ postupoval nesprávne a je povinný podať dodatočné daňové priznanie k DPH za apríl 2026. Opravu základu dane je možné vykonať až v zdaňovacom období, v ktorom bol odberateľovi odoslaný opravný doklad. Keďže doklad bol odoslaný 3. júna 2026, nárok na opravu vznikol až v zdaňovacom období jún 2026. Tento postup vyplýva z § 25a ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. V dodatočnom priznaní za apríl musí vrátiť neoprávnene uplatnenú daň a nárok si môže uplatniť v daňovom priznaní za jún 2026.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa opiera o nesprávne právne pravidlo a nesprávny odsek (§ 25a ods. 4 namiesto ods. 11 a 13), pričom nesprávne tvrdí, že nárok vznikol až v júni 2026 namiesto toho, aby uviedla zmeškanie lehoty do 25. mája 2026 podľa § 25a ods. 13 zákona o DPH."}},{"oblast":"dph-osobitne","otazka":"Platiteľ DPH uplatňuje osobitnú úpravu na základe prijatia platby podľa § 68d a má mesačné zdaňovacie obdobia. Dňa 15. apríla 2026 dosiahol v prebiehajúcom kalendárnom roku obrat 100 000 eur. Ktorým dňom je povinný skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy a dokedy to musí oznámiť daňovému úradu?","otazka_volna":"mame dph po zaplateni a v aprili sme presiahli stotisic obratu. odkedy uz nemozeme ten rezim pouzivat a co treba nahlasit?","spravna_odpoved":"Uplatňovanie osobitnej úpravy je povinný skončiť posledným dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom obrat dosiahol, teda 30. apríla 2026. Dátum skončenia musí písomne oznámiť daňovému úradu najneskôr do piatich dní od skončenia tohto zdaňovacieho obdobia, teda do 5. mája 2026.","ustanovenie":"§ 68d ods. 11 písm. a) a ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"v prebiehajúcom kalendárnom roku dosiahne obrat 100 000 eur, a to posledným dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom dosiahol obrat","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-68d.odsek-11","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky a platnej legislatívy k 20. septembru 2026 je postup nasledovný:\n\nPlatiteľ je povinný skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy posledným dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom prestal spĺňať podmienky. Oznámenie musí podať do piatich dní po skončení tohto obdobia.\n\n*   **Deň skončenia uplatňovania úpravy:** **30. apríl 2026**\n*   **Lehota na oznámenie daňovému úradu:** **do 5. mája 2026**\n\n---\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n#### 1. Deň skončenia uplatňovania osobitnej úpravy\n\nPodmienkou pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68d je, že platiteľ za predchádzajúci kalendárny rok nedosiahol obrat 100 000 eur a odôvodnene predpokladá, že ho nedosiahne ani v prebiehajúcom roku [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 68d ods. 1 písm. a)].\n\nKeďže ste dňa 15. apríla 2026 dosiahli obrat 100 000 eur, prestali ste v tomto zdaňovacom období (apríl 2026) spĺňať podmienky. Povinnosť skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy nastáva posledným dňom tohto zdaňovacieho obdobia.\n\n*   **Zdaňovacie obdobie, v ktorom bol prekročený obrat:** Apríl 2026\n*   **Posledný deň tohto zdaňovacieho obdobia:** 30. apríl 2026\n\nOd 1. mája 2026 ste povinný uplatňovať daň štandardným spôsobom, t. j. daňová povinnosť vám bude vznikať dňom dodania tovaru alebo služby podľa § 19 zákona o DPH.\n\n#### 2. Lehota na oznámenie daňovému úradu\n\nPlatiteľ je povinný písomne oznámiť daňovému úradu skončenie uplatňovania osobitnej úpravy **najneskôr do piatich dní od skončenia zdaňovacieho obdobia**, v ktorom uplatňovanie úpravy skončil [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 68d ods. 12].\n\n*   **Skončenie zdaňovacieho obdobia:** 30. apríl 2026\n*   **Lehota na oznámenie:** 5 dní po 30. apríli 2026, t. j. do **5. mája 2026**.\n    *   *Overenie termínu:* 5. máj 2026 je utorok, teda pracovný deň, lehota sa neposúva.\n\n#### 3. Dôsledky skončenia osobitnej úpravy\n\nJe dôležité si uvedomiť, že posledným dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom ste skončili uplatňovanie osobitnej úpravy (t. j. k 30. aprílu 2026), vám vzniká **daňová povinnosť zo všetkých dodaní tovarov a služieb, ktoré ste uskutočnili počas uplatňovania režimu, ale do tohto dňa za ne nebola prijatá platba**. Zároveň si v tomto zdaňovacom období môžete odpočítať daň z prijatých tovarov a služieb, pri ktorých vám doposiaľ nevzniklo právo na odpočet, lebo ste za ne nezaplatili [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 68d ods. 13].\n\nV daňovom priznaní za apríl 2026 teda musíte \"vysporiadať\" DPH zo všetkých neuhradených pohľadávok a záväzkov z obdobia, kedy ste boli v tomto režime.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presnou právnou argumentáciou určila deň skončenia uplatňovania osobitnej úpravy na 30. apríla 2026 a lehotu na oznámenie do 5. mája 2026."},"google":{"odpoved":"Platiteľ je povinný skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy posledným dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom dosiahol stanovený obrat. Keďže obrat 100 000 eur bol dosiahnutý 15. apríla 2026, osobitnú úpravu je platiteľ povinný skončiť k 30. aprílu 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 68d ods. 11 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.\n\nSkončenie uplatňovania osobitnej úpravy je platiteľ povinný písomne oznámiť daňovému úradu. Lehota na oznámenie tejto skutočnosti je do piatich dní od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatňovanie osobitnej úpravy skončil, teda do 5. mája 2026, v súlade s § 68d ods. 12 zákona o DPH.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza dátum skončenia osobitnej úpravy (30. apríla 2026) aj lehotu na jej oznámenie správcovi dane (do 5. mája 2026) v súlade s referenciou a zákonom o DPH."},"bez":{"odpoved":"Platiteľ je povinný skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy posledným dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom dosiahol obrat, teda 30. apríla 2026. Túto skutočnosť musí oznámiť daňovému úradu do piatich dní od skončenia tohto zdaňovacieho obdobia, najneskôr do 5. mája 2026. Povinnosť skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy vyplýva z § 68d ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Lehota na oznámenie je stanovená v § 68d ods. 7 citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Hoci sú dátumy určené správne, odpoveď sa odvoláva na nesprávne právne ustanovenia (§ 68d ods. 6 a 7 namiesto § 68d ods. 11 a 12), čo podľa rubriky znamená nesprávnu odpoveď."}},{"oblast":"dph-osobitne","otazka":"Platiteľ DPH, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68d, vyhotovil odberateľovi faktúru za dodanie tovaru, ale zabudol na nej uviesť slovnú informáciu „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“. Aký je dôsledok pre vznik jeho daňovej povinnosti a môže faktúru opraviť doplnením tejto informácie?","otazka_volna":"zabudol som na fakturu napisat tu vetu o dani pri prijati platby. mozem to dopisat dodatocne alebo vystavit opravu?","spravna_odpoved":"Daňová povinnosť z tohto dodania nevznikne pri prijatí platby, ale podľa všeobecného pravidla § 19, teda spravidla dňom dodania tovaru. Pôvodnú faktúru NESMIE opraviť doplnením slovnej informácie. Za neuvedenie slovnej informácie môže daňový úrad uložiť pokutu do výšky 10 000 eur.","ustanovenie":"§ 68d ods. 4 a ods. 14 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Ak platiteľ takú slovnú informáciu na faktúre neuvedie, daňová povinnosť vznikne podľa § 19. Platiteľ nesmie opraviť pôvodnú faktúru doplnením slovnej informácie „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-68d.odsek-4","my":{"odpoved":"**Ak na faktúre neuvediete povinnú informáciu „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“, vaša daňová povinnosť vzniká podľa štandardných pravidiel, teda dňom dodania tovaru. Takto vystavenú faktúru už nie je možné opraviť doplnením tejto informácie.**\n\nPodľa zákona o DPH platia nasledujúce pravidlá:\n\n### 1. Dôsledok pre vznik daňovej povinnosti\n\nVynechaním povinnej slovnej informácie sa na danú faktúru prestane vzťahovať osobitná úprava. Namiesto toho sa uplatní štandardný režim a daňová povinnosť vám vznikne dňom dodania tovaru podľa § 19 zákona o DPH, nie dňom prijatia platby [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 68d ods. 4].\n\nTo znamená, že DPH z tejto faktúry musíte priznať a odviesť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom ste tovar dodali, bez ohľadu na to, kedy vám odberateľ zaplatí.\n\n### 2. Možnosť opravy faktúry\n\nZákon o DPH výslovne zakazuje dodatočne opraviť pôvodnú faktúru doplnením informácie „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“ [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 68d ods. 4]. Táto chyba je teda nezvratná a má za následok trvalú zmenu momentu vzniku daňovej povinnosti pre daný obchodný prípad.\n\n### Zhrnutie dôsledkov\n\n| Situácia | Správny postup (s uvedenou informáciou) | Dôsledok chyby (bez uvedenej informácie) |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Vznik daňovej povinnosti** | Dňom prijatia platby od odberateľa. | Dňom dodania tovaru (§ 19 ZDPH). |\n| **Možnosť opravy faktúry** | - | Oprava doplnením informácie je zákonom **zakázaná**. |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOkamžite skontrolujte, do ktorého zdaňovacieho obdobia spadá dátum dodania tovaru z chybnej faktúry. Ak ste za toto obdobie už podali daňové priznanie, ste povinný podať **dodatočné daňové priznanie k DPH**, v ktorom túto daňovú povinnosť priznáte. S tým bude pravdepodobne spojená aj povinnosť uhradiť úrok z omeškania za neskorú platbu dane.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza, že daňová povinnosť vzniká podľa § 19 dňom dodania a faktúru nie je možné opraviť doplnením danej informácie."},"google":{"odpoved":"Ak na faktúre neuvediete povinnú slovnú informáciu „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“, vaša daňová povinnosť nevzniká dňom prijatia platby, ale riadi sa štandardným režimom. To znamená, že daňová povinnosť vám vznikla už dňom dodania tovaru. Tento postup sa uplatní podľa § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Pôvodnú faktúru už nie je možné opraviť doplnením tejto chýbajúcej slovnej informácie. Musíte teda podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar dodaný, a odviesť daň.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že daňová povinnosť vzniká podľa § 19 dňom dodania tovaru a pôvodnú faktúru nie je možné doplniť o chýbajúcu slovnú informáciu."},"bez":{"odpoved":"Ak na faktúre chýba povinná slovná informácia, daňová povinnosť vám vzniká dňom dodania tovaru, a nie dňom prijatia platby. Pre túto konkrétnu faktúru tak strácate výhodu osobitnej úpravy uplatňovania dane. Tento následok je stanovený v § 68d ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Dodatočné opravenie faktúry doplnením chýbajúcej informácie už nemá vplyv na zmenu dňa vzniku daňovej povinnosti. Daň ste povinný priznať a odviesť v zdaňovacom období, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru.","spravne":false,"dovod":"Zákon v § 68d ods. 4 výslovne zakazuje opraviť pôvodnú faktúru doplnením tejto slovnej informácie, kým odpoveď nesprávne naznačuje možnosť jej dodatočného opravenia s tým, že to len nemá vplyv na vznik daňovej povinnosti."}},{"oblast":"dph-osobitne","otazka":"Bežný platiteľ DPH (neuplatňuje § 68d) prijal od dodávateľa, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68d, faktúru so základom dane 10 000 eur a DPH 2 300 eur, spolu 12 300 eur. Faktúra obsahuje slovnú informáciu „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“. Odberateľ uhradil z nej len 4 920 eur. Akú sumu DPH si môže odpočítať?","otazka_volna":"dodavatel ma na fakture napisane ze dph uplatnuje az po zaplateni. ja to mam zaplatene len ciastocne, kolko dph si mozem dat dole?","spravna_odpoved":"Odpočítať si môže 920 eur. Dodávateľovi vzniká daňová povinnosť až dňom prijatia platby a len z prijatej platby, preto odberateľovi vzniká právo na odpočítanie podľa § 49 ods. 1 dňom zaplatenia a len pomerne k zaplatenej sume: 4 920 × 23/123 = 920 eur (zaplatený základ dane 4 000 eur). Zvyšných 1 380 eur si môže odpočítať až po doplatení faktúry.","ustanovenie":"§ 68d ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v spojení s § 49 ods. 1","citat":"Daňová povinnosť pri uplatňovaní osobitnej úpravy vzniká dňom prijatia platby za tovar alebo službu, ktoré sú alebo majú byť dodané, a to z prijatej platby","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-68d.odsek-4","my":{"odpoved":"Na základe čiastočnej úhrady si odberateľ môže odpočítať DPH vo výške **920 €**.\n\nPri faktúre od dodávateľa, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu DPH na základe prijatia platby, vzniká odberateľovi právo na odpočítanie dane až dňom, kedy za tovar alebo službu zaplatí. Ak uhradí len časť faktúry, právo na odpočet vzniká len pomerne k zaplatenej sume [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 68d ods. 5].\n\n### Výpočet odpočítateľnej DPH\n\nVaša úhrada vo výške 4 920 € sa považuje za sumu vrátane DPH. Výška odpočítateľnej dane sa vypočíta zo zaplatenej sumy s použitím sadzby dane 23 % (platnej v roku 2026).\n\n*   **Zaplatená suma (vrátane DPH):** 4 920 €\n*   **Sadzba DPH:** 23 %\n*   **Výpočet DPH:**\n    ```\n    Zaplatená suma × (sadzba DPH / (100 + sadzba DPH))\n    ```\n    `4 920 € × (23 / 123) = 920 €`\n\n**Zhrnutie:**\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Celková fakturovaná DPH | 2 300,00 € |\n| Čiastočná úhrada | 4 920,00 € |\n| **Odpočítateľná DPH z úhrady** | **920,00 €** |\n| Zostávajúca DPH na odpočet (po úhrade zvyšku) | 1 380,00 € |\n\nTúto odpočítanú daň si uvediete v daňovom priznaní a v kontrolnom výkaze v časti B.2 za zdaňovacie obdobie, v ktorom ste platbu vykonali. Zvyšnú časť DPH (1 380 €) si budete môcť odpočítať až po úhrade zvyšnej sumy faktúry.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu odpočítateľnej DPH vo výške 920 eur aj správne právne a výpočtové odôvodnenie na základe pomernej čiastočnej úhrady."},"google":{"odpoved":"Odpočítať si môžete DPH vo výške 920 eur. Pri faktúre od dodávateľa, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu DPH na základe platieb, vzniká právo na odpočítanie dane až dňom zaplatenia za tovar alebo službu. Ak uhradíte len časť faktúry, právo na odpočítanie dane vzniká pomerne podľa výšky platby. Výpočet je nasledovný: (4 920 eur / 12 300 eur) * 2 300 eur = 920 eur. Tento postup vyplýva z § 51 ods. 1 písm. e) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu sumu na odpočítanie dane (920 eur) a vecne správne uplatňuje princíp pomerného odpočítania dane dňom zaplatenia podľa zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"Odpočítať si môžete DPH vo výške 920 eur. Keďže váš dodávateľ uplatňuje osobitnú úpravu, právo na odpočítanie dane vám vzniká len do výšky zodpovedajúcej zaplatenej sume. Suma odpočítateľnej dane sa vypočíta ako pomerná časť z celkovej DPH na faktúre, ktorá zodpovedá uhradenej čiastke (4 920 eur / 12 300 eur * 2 300 eur). Právo na odpočítanie dane vzniká dňom zaplatenia. Toto pravidlo vyplýva z § 51 ods. 1 písm. e) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila výšku odpočítateľnej DPH (920 eur) aj vecné pravidlo vzniku práva na odpočítanie dane dňom a v rozsahu zaplatenia faktúry."}},{"oblast":"dph-osobitne","otazka":"Prevádzkovateľ osobitného skladu podľa § 48d zložil zábezpeku na daň určenú rozhodnutím daňového úradu. Daňový úrad mu oznámil, že časť zábezpeky použil na úhradu nezaplatenej dane. Dokedy musí prevádzkovateľ zábezpeku doplniť a čo mu hrozí, ak má popri tom daňové a colné nedoplatky v súhrne viac ako 1 000 eur nepretržite viac ako 90 dní?","otazka_volna":"pouzili nam cast zabezpeky na danovy nedoplatok, dokedy to musime dolozit? a co ak mame este nejake nedoplatky?","spravna_odpoved":"Zábezpeku musí doplniť do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, že jej časť daňový úrad použil na úhradu dane. Ak má daňové a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu v súhrne viac ako 1 000 eur nepretržite viac ako 90 dní, daňový úrad mu povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu odníme.","ustanovenie":"§ 48d ods. 10 a ods. 12 písm. b) a c) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Prevádzkovateľ osobitného skladu je povinný doplniť zloženú zábezpeku na daň do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, že časť zábezpeky na daň použil daňový úrad na úhradu dane.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-48d.odsek-10","my":{"odpoved":"Na základe Vami opísanej situácie platia pre prevádzkovateľa osobitného skladu nasledujúce povinnosti a dôsledky:\n\nPrevádzkovateľ je povinný doplniť zábezpeku na daň do **10 pracovných dní** od doručenia oznámenia. Ak má zároveň daňové a colné nedoplatky presahujúce 1 000 € nepretržite viac ako 90 dní, daňový úrad mu **povinne odníme povolenie** na prevádzkovanie osobitného skladu.\n\n### Lehota na doplnenie zábezpeky\n\nPodľa zákona o DPH je prevádzkovateľ osobitného skladu povinný doplniť zloženú zábezpeku na daň do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, že daňový úrad použil časť tejto zábezpeky na úhradu dane [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 48d ods. 10].\n\n### Dôsledky daňových a colných nedoplatkov\n\nZákon o DPH stanovuje, že daňový úrad odníme povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu, ak prevádzkovateľ má daňové a colné nedoplatky voči daňovému a colnému úradu v súhrne viac ako 1 000 eur, a to nepretržite viac ako 90 dní [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 48d ods. 12 písm. c)].\n\nV takomto prípade nejde o možnosť, ale o povinnosť daňového úradu povolenie odňať. Rovnaký dôsledok (odňatie povolenia) by nastal aj v prípade, ak by prevádzkovateľ nedoplnil zábezpeku v stanovenej lehote 10 pracovných dní [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 48d ods. 12 písm. b)].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza lehotu 10 pracovných dní na doplnenie zábezpeky aj povinné odňatie povolenia pri uvedených nedoplatkoch."},"google":{"odpoved":"Prevádzkovateľ musí doplniť zábezpeku na daň v lehote určenej colným úradom, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní a dlhšia ako 30 dní. Túto výzvu na doplnenie zábezpeky colný úrad zašle práve z dôvodu existencie daňových nedoplatkov. Ak prevádzkovateľ v určenej lehote zábezpeku nedoplní, povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu mu zo zákona zanikne.\n\nZánik povolenia nastáva desiatym dňom po uplynutí lehoty na doplnenie zábezpeky. Okrem toho, ak má prevádzkovateľ daňové a colné nedoplatky, colný úrad mu musí odňať povolenie z dôvodu závažného porušenia zákona. Tieto postupy upravuje zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, konkrétne § 16 ods. 17, § 15a ods. 8 písm. d) a § 15 ods. 9.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu (15 až 30 dní namiesto 10 pracovných dní), nesprávny orgán (colnú správu a zákon o spotrebnej dani namiesto daňového úradu a zákona o DPH) a nesprávne právne následky."},"bez":{"odpoved":"Prevádzkovateľ musí doplniť zábezpeku do pôvodnej výšky do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia daňového úradu o jej použití. Táto lehota je stanovená v § 48d ods. 11 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Ak má popri tom daňové a colné nedoplatky v súhrne viac ako 1 000 eur nepretržite viac ako 90 dní, daňový úrad mu zruší povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu. Ide o obligatórne zrušenie povolenia podľa § 48e ods. 1 písm. c) citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu 15 dní namiesto desiatich pracovných dní a odkazuje na nesprávny právny predpis."}},{"oblast":"dan-po-medzinarodne","otazka":"Česká stavebná spoločnosť (rezident ČR, predloží potvrdenie o daňovej rezidencii) realizuje na Slovensku jedno stavenisko od 10. 2. 2026 do 20. 10. 2026, teda 253 dní súvisle. Iné aktivity v SR nemá. Vznikne jej na Slovensku stála prevádzkareň a musí podávať slovenské daňové priznanie za rok 2026?","otazka_volna":"Češi nám tu stavajú halu, robia na tom asi osem a pol mesiaca vkuse. Musia si tu otvárať daňovú prevádzkareň a platiť tu daň?","spravna_odpoved":"Nie, stála prevádzkareň nevznikne. Podľa § 16 ods. 2 ZDP by stavenisko založilo stálu prevádzkareň už pri prekročení šiestich mesiacov (253 dní ho prekračuje), ale čl. 5 ods. 3 písm. a) zmluvy medzi SR a ČR (238/2003 Z. z.) vyžaduje trvanie dlhšie ako dvanásť mesiacov. Podľa § 1 ods. 2 ZDP má medzinárodná zmluva prednosť pred týmto zákonom, takže rozhodujúca je hranica 12 mesiacov, ktorá prekročená nebola. Na stavenisko sa neuplatní ani šesťmesačný test „službovej“ stálej prevádzkarne podľa čl. 5 ods. 3 písm. b) zmluvy — stavenisko a stavebný projekt sú osobitne upravené v písmene a), ktoré má pre tieto činnosti prednosť (FS SR ich vo svojom prehľade typov stálych prevádzkarní vedie ako dva samostatné typy: stavebná SP 12 mesiacov, službová SP 6 mesiacov). Česká spoločnosť nepodáva slovenské daňové priznanie z titulu stálej prevádzkarne; na základe predloženého potvrdenia o rezidencii sa jej zisky podľa čl. 7 zmluvy zdania len v ČR.","ustanovenie":"§ 16 ods. 2 a § 1 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.; čl. 5 ods. 3 písm. a) zmluvy SR – ČR (238/2003 Z. z.)","citat":"stavenisko alebo stavebný, montážny alebo inštalačný projekt alebo dozor s tým spojený, ale len vtedy, ak takéto stavenisko, projekt alebo dozor trvajú dlhšie ako dvanásť mesiacov","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/238/20030714","my":{"odpoved":"Áno, českej stavebnej spoločnosti v tomto prípade **vznikne na Slovensku stála prevádzkareň** a bude povinná podať na Slovensku daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2026.\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Vznik stálaj prevádzkarne\n\nHoci slovenský zákon o dani z príjmov definuje stálu prevádzkareň, v prípade daňovníka z Českej republiky má prednosť medzinárodná zmluva. Rozhodujúcim predpisom je **Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia** (č. 238/2003 Z. z.).\n\n*   **Kľúčové kritérium (časový test):** Podľa článku 5 ods. 3 písm. a) tejto zmluvy sa za stálu prevádzkareň považuje stavenisko alebo stavebný, montážny alebo inštalačný projekt, ale len vtedy, ak jeho trvanie **presiahne šesť mesiacov**.\n*   **Posúdenie vášho prípadu:** Vaše stavenisko trvá od 10. februára 2026 do 20. októbra 2026, čo je viac ako 8 mesiacov (253 dní).\n*   **Záver:** Keďže trvanie staveniska (viac ako 8 mesiacov) jednoznačne presahuje limit 6 mesiacov stanovený v zmluve, vašej spoločnosti vzniká na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň.\n\nZároveň platí, že nejde len o činnosti prípravného alebo pomocného charakteru (ako napr. len dodanie materiálu), ktoré by vznik stálaj prevádzkarne vylučovali [článok 5 ods. 4 zmluvy s Českou republikou, na overenie].\n\n### 2. Daňové povinnosti na Slovensku\n\nVznikom stálaj prevádzkarne vznikajú spoločnosti na Slovensku nasledujúce povinnosti:\n\n1.  **Registračná povinnosť:** Spoločnosť je povinná registrovať sa na daň z príjmov na príslušnom daňovom úrade na Slovensku. Daňový úrad jej pridelí slovenské daňové identifikačné číslo (DIČ).\n2.  **Povinnosť podať daňové priznanie:** Za zdaňovacie obdobie 2026 je stála prevádzkareň povinná podať na Slovensku daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby. Lehota na podanie je štandardne do 31. marca 2027, s možnosťou odkladu.\n3.  **Zdaňovanie príjmov:** V slovenskom daňovom priznaní sa uvedú a zdania všetky príjmy (výnosy) dosiahnuté činnosťou tejto stálaj prevádzkarne, proti ktorým sa uplatnia súvisiace daňové výdavky (náklady). Zdaní sa teda zisk, ktorý je možné priradiť tejto slovenskej prevádzkarni.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam bezodkladne začať proces registrácie stálaj prevádzkarne na slovenskom daňovom úrade. Kľúčové pre správne zdanenie bude viesť precíznu a oddelenú evidenciu všetkých výnosov a nákladov, ktoré sa priamo týkajú slovenského staveniska, aby ste vedeli správne určiť základ dane priraditeľný tejto stálaj prevádzkarni.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k nesprávnemu záveru a uviedla nesprávnu lehotu, pretože podľa čl. 5 ods. 3 písm. a) zmluvy medzi SR a ČR vyžaduje stavebná stála prevádzkareň trvanie dlhšie ako dvanásť mesiacov, nie šesť mesiacov, v dôsledku čoho stála prevádzkareň nevzniká."},"google":{"odpoved":"Nie, českej spoločnosti na Slovensku stála prevádzkareň nevznikne a z tohto titulu nemusí podávať daňové priznanie za rok 2026. Hoci doba trvania staveniska (253 dní) presahuje šesťmesačnú lehotu podľa slovenského zákona, medzinárodná zmluva má prednosť. Podľa Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia vzniká stála prevádzkareň typu stavenisko až vtedy, ak jeho trvanie presiahne 12 mesiacov. Keďže táto podmienka nie je splnená, príjmy zo staveniska sa zdania iba v Českej republike. Príslušným ustanovením je článok 5 ods. 3 Zmluvy č. 238/2003 Z. z.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že stála prevádzkareň nevznikne a priznanie sa nepodáva, pričom sa správne odvoláva na prednosť medzinárodnej zmluvy a jej 12-mesačnú lehotu pre stavenisko."},"bez":{"odpoved":"Nie, stála prevádzkareň na Slovensku nevznikne. Dôvodom je, že trvanie staveniska (253 dní) nepresiahne lehotu 12 mesiacov stanovenú v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá má prednosť pred slovenským zákonom. Vyplýva to z článku 5 ods. 3 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia (č. 238/2003 Z. z.). Keďže spoločnosti nevzniká na Slovensku stála prevádzkareň, nemá povinnosť podať slovenské daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2026. Zisky z tohto projektu zdaní v Českej republike v súlade s článkom 7 uvedenej zmluvy.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že stála prevádzkareň nevznikne kvôli 12-mesačnej lehote v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá má prednosť, a spoločnosť preto nemá povinnosť podať slovenské daňové priznanie."}},{"oblast":"dan-po-medzinarodne","otazka":"Zahraničná spoločnosť poskytovala na Slovensku prostredníctvom svojich pracovníkov technické poradenské a servisné služby (nejde o stavenisko ani o stavebný či montážny projekt) v dvoch obdobiach: od 1. 9. 2025 do 15. 12. 2025 (106 dní) a od 5. 1. 2026 do 20. 4. 2026 (106 dní). V žiadnom kalendárnom roku neprekročila 183 dní. Vznikne jej stála prevádzkareň posudzovaná podľa § 16 ods. 2 ZDP?","otazka_volna":"Naši partneri zo zahraničia tu na jeseň pár mesiacov servisovali a školili a potom zase na jar. V každom roku zvlášť je to menej ako pol roka. Takže tu prevádzkareň nemajú, však?","spravna_odpoved":"Áno, stála prevádzkareň podľa § 16 ods. 2 ZDP vznikne. Doba sa neposudzuje po kalendárnych rokoch, ale v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov, a to súvisle aj v niekoľkých obdobiach. Súčet je 106 + 106 = 212 dní v rámci obdobia od 1. 9. 2025 do 20. 4. 2026 (t. j. v rámci dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov), čo prekračuje 183 dní.","ustanovenie":"§ 16 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Za činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej prevádzkarne sa považuje aj činnosť vykonávaná na území Slovenskej republiky pri poskytovaní služieb daňovníkom alebo osobami pre neho pracujúcimi, ak doba výkonu tejto činnosti presiahne 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade zahraničnej spoločnosti **vznikne na Slovensku stála prevádzkareň**.\n\nKľúčovým faktorom nie je, či bola prítomnosť na Slovensku dlhšia ako 183 dní v jednom kalendárnom roku, ale či bola prekročená v **akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Definícia službovej stálej prevádzkarne:**\n    Podľa § 16 ods. 2 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len \"ZDP\") sa za činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej prevádzkarne považuje aj poskytovanie služieb, ak doba výkonu tejto činnosti presiahne 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v **akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov**.\n\n2.  **Aplikácia na váš prípad:**\n    *   **Prvé obdobie:** 1. 9. 2025 – 15. 12. 2025 = **106 dní**\n    *   **Druhé obdobie:** 5. 1. 2026 – 20. 4. 2026 = **106 dní**\n\n    Obidve tieto obdobia spadajú do jedného 12-mesačného rámca (napr. od 1. 9. 2025 do 31. 8. 2026). Sčítame teda celkový počet dní fyzickej prítomnosti a výkonu služieb na Slovensku:\n\n    **106 dní + 106 dní = 212 dní**\n\n    Keďže celkový počet dní (212) je **vyšší ako 183**, podmienka pre vznik tzv. službovej stálej prevádzkarne bola splnená.\n\n3.  **Kedy stála prevádzkareň vzniká?**\n    Podľa metodického pokynu Finančného riaditeľstva SR platí, že ak je časový test splnený, stála prevádzkareň nevzniká až dňom prekročenia limitu, ale **vzniká retrospektívne, t. j. od prvého dňa začatia poskytovania služieb na území SR**. Vo vašom prípade by sa teda za deň vzniku stálej prevádzkarne považoval **1. september 2025**.\n\n### Zhrnutie a dôsledky\n\n| Kritérium | Posúdenie | Výsledok |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Typ činnosti** | Poskytovanie technických a poradenských služieb | Spĺňa definíciu službovej SP |\n| **Časový test** | Súčet dní v 12-mesačnom období (212 dní) > 183 dní | **Podmienka splnená** |\n| **Dátum vzniku SP** | Retrospektívne od prvého dňa činnosti | **1. september 2025** |\n\n**Dôsledky vzniku stálej prevádzkarne:**\n*   **Registračná povinnosť:** Zahraničná spoločnosť sa musí registrovať na daň z príjmov na Slovensku.\n*   **Daňová povinnosť:** Príjmy dosiahnuté činnosťou tejto stálej prevádzkarne podliehajú zdaneniu na Slovensku. Spoločnosť je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby v SR a zaplatiť daň z príjmov, ktoré sú priraditeľné tejto prevádzkarni.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že stála prevádzkareň podľa § 16 ods. 2 ZDP vznikne, keďže sa posudzuje akékoľvek obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov, v ktorom súčet 212 dní presahuje zákonom stanovenú hranicu 183 dní."},"google":{"odpoved":"Áno, zahraničnej spoločnosti vznikne na Slovensku stála prevádzkareň. Pre posúdenie sa sčítavajú obdobia poskytovania služieb v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov, nie v rámci jednotlivých kalendárnych rokov. Celková dĺžka poskytovania služieb je v tomto prípade 212 dní (106 + 106), keďže obe obdobia spadajú do 12-mesačného intervalu začínajúceho 1. septembra 2025. Týmto bola prekročená hranica 183 dní pre vznik tzv. službovej stála prevádzkarne. Tento postup vyplýva z § 16 ods. 2 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že stála prevádzkareň podľa § 16 ods. 2 ZDP vznikne, keďže súčet 212 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov presahuje hranicu 183 dní."},"bez":{"odpoved":"Áno, zahraničnej spoločnosti vznikne na Slovensku stála prevádzkareň. Celková dĺžka poskytovania služieb v období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov (od 1. 9. 2025 do 31. 8. 2026) je 212 dní, čím bola prekročená lehota šiestich mesiacov. Na účely posúdenia sa nesleduje kalendárny rok, ale akékoľvek obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov. Stála prevádzkareň vzniká prvým dňom druhého obdobia, teda 5. januára 2026. Vyplýva to z § 16 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa odvoláva na neexistujúcu lehotu šiestich mesiacov namiesto zákonnej podmienky presiahnutia 183 dní a chybne určuje deň vzniku stálej prevádzkarne."}},{"oblast":"dan-po-medzinarodne","otazka":"Zahraničná spoločnosť prevádzkuje digitálnu platformu, cez ktorú opakovane sprostredkúva ubytovanie v slovenských nehnuteľnostiach. Na Slovensku nemá kanceláriu, zamestnancov ani server. Považuje sa jej činnosť podľa § 16 ods. 2 ZDP za činnosť s trvalým miestom na území SR, teda za stálu prevádzkareň?","otazka_volna":"Máme konkurenciu, je to appka zo zahraničia, tu nemajú vôbec nič, žiadnu kanceláriu, len cez appku prenajímajú byty u nás. Platia tu vôbec niečo?","spravna_odpoved":"Áno. Podľa § 16 ods. 2 ZDP sa za výkon činnosti s trvalým miestom na území SR výslovne považuje aj opakované sprostredkovanie služieb prepravy a ubytovania, a to aj prostredníctvom digitálnej platformy. Absencia kancelárie, zamestnancov či servera v SR na tom nič nemení — stála prevádzkareň vzniká zo zákona a spoločnosti vzniká registračná (oznamovacia) povinnosť podľa § 49a ods. 4. Ak je prevádzkovateľ platformy rezidentom štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, právo SR zisky tejto stálej prevádzkarne aj reálne zdaniť sa posudzuje ešte aj podľa čl. 5 a 7 príslušnej zmluvy (§ 1 ods. 2 ZDP).","ustanovenie":"§ 16 ods. 2 a § 49a ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Za výkon činnosti s trvalým miestom na území Slovenskej republiky sa považuje aj opakované sprostredkovanie služieb prepravy a ubytovania, a to aj prostredníctvom digitálnej platformy.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"**Áno, podľa slovenského zákona áno, avšak v praxi záleží na existencii medzinárodnej zmluvy.**\n\nPodľa samotného znenia slovenského zákona o dani z príjmov sa činnosť zahraničnej spoločnosti, ktorá opakovane sprostredkúva ubytovanie cez digitálnu platformu, považuje za stálu prevádzkareň. V praxi je však rozhodujúce, či má Slovenská republika s domovským štátom danej spoločnosti uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá má prednosť pred slovenským zákonom.\n\n### 1. Pohľad slovenského Zákona o dani z príjmov\n\nSlovenský zákon o dani z príjmov (§ 16 ods. 2) obsahuje špeciálne ustanovenie, ktoré vytvára právnu fikciu stálej prevádzkarne pre digitálne platformy.\n\nPodľa tohto ustanovenia sa za výkon činnosti s trvalým miestom na území Slovenskej republiky považuje aj **opakované sprostredkovanie služieb prepravy a ubytovania, a to aj prostredníctvom digitálnej platformy** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 16, ods. 2].\n\nZ pohľadu čisto slovenského práva teda fyzická prítomnosť (kancelária, zamestnanci, server) nie je podmienkou. Samotná opakovaná činnosť sprostredkovania ubytovania v SR cez platformu zakladá stálu prevádzkareň a povinnosť registrovať sa a platiť daň z príjmov v Slovenskej republike.\n\n### 2. Pohľad medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (ZZDZ)\n\nMedzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré má Slovensko uzatvorené s mnohými štátmi, **majú prednosť pred slovenským zákonom o dani z príjmov**.\n\nTieto zmluvy (väčšinou založené na modelovej zmluve OECD) definujú stálu prevádzkareň tradičnejšie – spravidla ako trvalé miesto na podnikanie (napr. kancelária, pobočka, dielňa), cez ktoré spoločnosť vykonáva svoju činnosť. Koncept vzniku stálej prevádzkarne len na základe digitálnej platformy bez fyzickej prítomnosti tieto zmluvy zvyčajne nepoznajú [Zdroj: Komentrk16zkona5952003Zz.md].\n\nV tejto súvislosti je kľúčový aj súdny spor, v ktorom Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR vo veci vzniku stálej prevádzkarne spoločnosti Booking.com (sídliacej v Holandsku) na území SR práve na základe tohto ustanovenia [Zdroj: Komentrk16zkona5952003Zz.md]. Súd v podstate potvrdil, že definícia v medzinárodnej zmluve je nadradená.\n\n### Záver\n\nRozhodujúcim faktorom je, v ktorom štáte má zahraničná spoločnosť svoje sídlo (je daňovým rezidentom):\n\n1.  **Ak je spoločnosť rezidentom zmluvného štátu** (t. j. štátu, s ktorým má SR uzatvorenú ZZDZ, napr. Holandsko, Nemecko, Írsko):\n    *   Uplatní sa definícia stálej prevádzkarne podľa príslušnej medzinárodnej zmluvy.\n    *   Keďže tieto zmluvy zvyčajne vyžadujú fyzickú prítomnosť, **stála prevádzkareň na Slovensku pravdepodobne nevznikne**.\n\n2.  **Ak je spoločnosť rezidentom nezmluvného štátu** (napr. niektoré daňové raje):\n    *   Neexistuje nadradená medzinárodná zmluva, a preto sa uplatní výlučne slovenský zákon o dani z príjmov.\n    *   V takom prípade **stála prevádzkareň na Slovensku vzniká** a spoločnosť má povinnosť registrovať sa pre daň z príjmov a zdaňovať tu svoje príjmy plynúce zo zdrojov na území SR.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne potvrdzuje, že podľa § 16 ods. 2 ZDP ide o stálu prevádzkareň bez ohľadu na absenciu fyzickej prítomnosti, a správne dopĺňa vplyv zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia."},"google":{"odpoved":"Áno, činnosť zahraničnej spoločnosti prevádzkujúcej digitálnu platformu na sprostredkovanie ubytovania sa považuje za stálu prevádzkareň na území SR. Podľa novely Zákona o dani z príjmov účinnej od 1. januára 2018 sa za stálu prevádzkareň považuje aj opakované sprostredkovanie služieb prostredníctvom digitálnej platformy, a to bez ohľadu na fyzickú prítomnosť kancelárie, zamestnancov alebo technického vybavenia. Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť zdanenie príjmov, ktoré plynú z aktivít na území Slovenska.\n\nAk si takáto platforma stálu prevádzkareň nezaregistruje, povinnosť zraziť a odviesť daň z platieb za sprostredkovanie prechádza na slovenských poskytovateľov ubytovania. Príslušným ustanovením je § 16 ods. 2 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že činnosť sa podľa § 16 ods. 2 ZDP považuje za stálu prevádzkareň bez ohľadu na fyzickú prítomnosť kancelárie či zamestnancov."},"bez":{"odpoved":"Nie, táto činnosť sa za stálu prevádzkareň nepovažuje. Samotná prevádzka digitálnej platformy zo zahraničia bez akejkoľvek fyzickej prítomnosti na Slovensku nespĺňa definíciu stálej prevádzkarne. Podmienky pre vznik tzv. službovej stálej prevádzkarne podľa § 16 ods. 2 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP) nie sú naplnené, keďže služby nie sú poskytované priamo na území SR. Sprostredkovateľská služba platformy je vykonávaná zo zahraničia, aj keď sa jej výsledok (ubytovanie) realizuje na Slovensku. Pre vznik stálej prevádzkarne by bola potrebná fyzická prítomnosť, napríklad vo forme miesta na podnikanie alebo závislého agenta konajúceho v mene spoločnosti.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru, keďže podľa výslovného znenia § 16 ods. 2 ZDP sa opakované sprostredkovanie ubytovania prostredníctvom digitálnej platformy považuje za výkon činnosti s trvalým miestom na území SR aj bez fyzickej prítomnosti."}},{"oblast":"dan-po-medzinarodne","otazka":"Rakúskej s.r.o., ktorá dovtedy nebola na Slovensku nijako registrovaná, vznikla na území SR stála prevádzkareň dňa 18. 5. 2026. Dokedy musí požiadať slovenského správcu dane o registráciu?","otazka_volna":"Rakúšanom tu v máji vznikla prevádzkareň, nikdy tu neboli na nič prihlásení. Dokedy to majú nahlásiť na daňový úrad?","spravna_odpoved":"Najneskôr do 30. júna 2026. Podľa § 49a ods. 4 ZDP je daňovník, ktorému na území SR vznikla stála prevádzkareň a nie je registrovaný podľa odsekov 1 až 3, povinný požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom stála prevádzkareň vznikla. Ak by už registrovaný bol, v rovnakej lehote podáva oznámenie o vzniku stálej prevádzkarne na tlačive, ktorého vzor určí Finančné riaditeľstvo SR.","ustanovenie":"§ 49a ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Rakúska s.r.o. musí požiadať o registráciu pre daň z príjmov **do 30. júna 2026**.\n\nTáto povinnosť vyplýva zo Zákona o dani z príjmov. Podľa § 49a ods. 4 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ak právnickej osobe, ktorá nie je na Slovensku registrovaná, vznikne na území SR stála prevádzkareň, je povinná požiadať správcu dane o registráciu v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom stála prevádzkareň vznikla.\n\nVo vašom prípade je postup nasledovný:\n*   **Dátum vzniku stálej prevádzkarne:** 18. máj 2026\n*   **Mesiac vzniku:** Máj 2026\n*   **Mesiac nasledujúci po mesiaci vzniku:** Jún 2026\n*   **Lehota na podanie žiadosti:** do konca júna 2026, teda najneskôr **30. 6. 2026**.\n\nKeďže 30. jún 2026 pripadá na utorok (pracovný deň), lehota sa neposúva.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza lehotu do 30. júna 2026 a správne ju vecne aj právne odôvodňuje podľa § 49a ods. 4 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Rakúska s.r.o. musí požiadať o registráciu k dani z príjmov do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom jej vznikla stála prevádzkareň. Keďže stála prevádzkareň vznikla v máji 2026, lehota na registráciu je do 30. júna 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 49a ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Žiadosť sa podáva príslušnému správcovi dane.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza lehotu do 30. júna 2026 a správne ju právne odôvodňuje ustanovením § 49a ods. 4 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Rakúska s.r.o. musí požiadať o registráciu pre daň z príjmov do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom jej vznikla stála prevádzkareň. Keďže stála prevádzkareň vznikla v máji 2026, lehota na registráciu uplynula **30. júna 2026**. Táto povinnosť vyplýva z § 67 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Hoci je výsledný dátum (30. jún 2026) správny, v odôvodnení je uvedené nesprávne právne pravidlo a predpis (§ 67 ods. 2 Daňového poriadku namiesto § 49a ods. 4 zákona o dani z príjmov)."}},{"oblast":"dan-po-medzinarodne","otazka":"Stála prevádzkareň nemeckej GmbH na Slovensku zanikla 30. 9. 2026 a za rok 2026 podala posledné daňové priznanie. V marci 2027 GmbH dostala faktúru za služby z roku 2026, ktoré sú preukázateľne priraditeľné tejto zaniknutej stálej prevádzkarni. Ako si môže tento výdavok uplatniť?","otazka_volna":"Nemcom tu skončila pobočka a až teraz im prišla faktúra za niečo, čo sa týkalo tej pobočky. Dá sa to ešte niekde dať do nákladov?","spravna_odpoved":"Áno. Podľa § 17 ods. 7 ZDP sa výdavky (náklady) priraditeľné stálej prevádzkarni, ktoré vznikli alebo splnili podmienky na zahrnutie do daňových výdavkov až po zdaňovacom období, v ktorom stála prevádzkareň zanikla, môžu vykázať v dodatočnom daňovom priznaní za niektoré z posledných dvoch zdaňovacích období, v ktorých stála prevádzkareň existovala — teda za rok 2026 a, ak v ňom stála prevádzkareň existovala, aj za rok 2025.","ustanovenie":"§ 17 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"tieto výdavky (náklady) sa môžu vykázať v dodatočnom daňovom priznaní za niektoré z posledných dvoch zdaňovacích období, v ktorých táto stála prevádzkareň existovala","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Áno, tento daňový výdavok si nemecká GmbH **môže uplatniť**, a to prostredníctvom **podania dodatočného daňového priznania** za zaniknutú stálu prevádzkareň.\n\nNa základe zákona o dani z príjmov platí osobitný postup pre náklady, ktoré vzniknú alebo sú zaúčtované až po zániku stálej prevádzkarne, ale vecne a časovo s ňou súvisia.\n\n### Právny základ a postup\n\nPodľa zákona o dani z príjmov platí, že ak daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou (v tomto prípade nemeckej GmbH) vzniknú výdavky priraditeľné k zaniknutej stálej prevádzkarni až po zdaňovacom období, v ktorom zanikla, môže si tieto výdavky uplatniť v dodatočnom daňovom priznaní [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov].\n\nKľúčové je, že zákon umožňuje podať toto dodatočné daňové priznanie za **niektoré z posledných dvoch zdaňovacích období**, v ktorých stála prevádzkareň existovala.\n\n### Aplikácia na váš prípad\n\n1.  **Identifikácia posledných dvoch zdaňovacích období:**\n    *   Stála prevádzkareň zanikla 30. 9. 2026.\n    *   **Posledné zdaňovacie obdobie** bolo od 1. 1. 2026 do 30. 9. 2026.\n    *   **Predposledné zdaňovacie obdobie** bolo od 1. 1. 2025 do 31. 12. 2025.\n\n2.  **Možnosti uplatnenia výdavku:**\n    Nemecká GmbH má na výber a môže podať dodatočné daňové priznanie buď:\n    *   **za zdaňovacie obdobie 2026** (1. 1. – 30. 9. 2026),\n    *   **alebo za zdaňovacie obdobie 2025**.\n\nPodaním dodatočného daňového priznania a uplatnením tohto nákladu sa zníži pôvodne vykázaný základ dane, a tým aj daňová povinnosť. Vznikne tak daňový preplatok, o ktorého vrátenie môže spoločnosť požiadať správcu dane.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nHoci máte na výber z dvoch období, odporúčam podať dodatočné daňové priznanie za **zdaňovacie obdobie roka 2026**. Je to logickejšie a administratívne priamočiarejšie, keďže fakturované služby boli poskytnuté v roku 2026 a výdavok tak vecne patrí do tohto obdobia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza možnosť podať dodatočné daňové priznanie za niektoré z posledných dvoch zdaňovacích období existencie stálej prevádzkarne (roky 2026 alebo 2025) v súlade s § 17 ods. 7 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Tento daňový výdavok si môže nemecká GmbH uplatniť podaním dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2026 za zaniknutú stálu prevádzkareň. Keďže dodatočne uplatnený náklad zníži základ dane a výslednú daň, ide o oprávnenie, nie povinnosť podať dodatočné priznanie. Toto právo si daňovník môže uplatniť až do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň, ktorá je spravidla päť rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať riadne daňové priznanie. Postup pri podávaní dodatočného daňového priznania upravuje § 16 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). V dodatočnom daňovom priznaní sa uvedie rozdiel oproti pôvodne priznanej dani.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že daňový výdavok si daňovník môže uplatniť podaním dodatočného daňového priznania za rok 2026, čo zodpovedá pravidlu v § 17 ods. 7 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Tento daňový výdavok si môže GmbH uplatniť podaním dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie končiace 30. 9. 2026. Nárok na uplatnenie výdavku, ktorý časovo a vecne súvisí s ukončeným zdaňovacím obdobím, umožňuje § 17 ods. 15 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Právo podať dodatočné daňové priznanie na zníženie dane vyplýva z § 16 ods. 2 Zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok). Lehota na jeho podanie je do konca piateho roka nasledujúceho po roku, v ktorom uplynula lehota na podanie riadneho daňového priznania. V tomto prípade je to teda do 31. decembra 2031.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa odvoláva na nesprávne zákonné ustanovenie (§ 17 ods. 15 namiesto § 17 ods. 7 ZDP) a neuvádza možnosť uplatnenia výdavku za niektoré z posledných dvoch zdaňovacích období."}},{"oblast":"dan-po-medzinarodne","otazka":"Slovenská s.r.o. vypláca v roku 2026 podiel na zisku za rok 2024 vo výške 500 000 € svojej českej materskej spoločnosti (právnická osoba, rezident ČR, drží 60 % základného imania). Zmluva SR – ČR pri dividendách umožňuje zdanenie v štáte zdroja do 5 %. Akú daň má slovenská s.r.o. zraziť?","otazka_volna":"Posielame dividendu do Česka našej matke, majú u nás 60 %. V zmluve som našiel päť percent. Máme im teda z toho strhnúť päť percent?","spravna_odpoved":"Nemá zraziť nič — zrážková daň je 0 €. Podiel na zisku vyplácaný slovenskou právnickou osobou právnickej osobe nie je podľa § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu ZDP predmetom dane (výnimkou je len výplata právnickej osobe, ktorá je daňovníkom nespolupracujúceho štátu) a § 43 ods. 2 ZDP nariaďuje zrážku z dividend podľa § 16 ods. 1 písm. e) deviateho bodu tiež len voči daňovníkovi nespolupracujúceho štátu. Sadzba 5 % v čl. 10 ods. 2 zmluvy je len maximálny strop pre štát zdroja — zmluva daňovú povinnosť nikdy nezakladá, len ju obmedzuje.","ustanovenie":"§ 12 ods. 7 písm. c) prvý bod a § 43 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.; čl. 10 ods. 2 zmluvy SR – ČR (238/2003 Z. z.)","citat":"§ 16 ods. 1 písm. e) deviateho bodu, ak plynú daňovníkovi nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x)","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky, slovenská s.r.o. pri výplate podielu na zisku za rok 2024 svojej českej materskej spoločnosti **nezrazí žiadnu daň (sadzba je 0 %)**. Celá suma 500 000 € bude vyplatená bez zdanenia na Slovensku.\n\n### Zdôvodnenie\n\nPodľa slovenskej legislatívy, konkrétne podľa Zákona o dani z príjmov, podiely na zisku (dividendy) vyplácané slovenskou právnickou osobou inej právnickej osobe, ktorá je daňovým rezidentom iného členského štátu Európskej únie, **nie sú predmetom dane** v Slovenskej republike.\n\nToto pravidlo vychádza z implementácie Smernice EÚ o spoločnom systéme zdanenia uplatňovanom v prípade materských a dcérskych spoločností z rôznych členských štátov (tzv. Parent-Subsidiary Directive).\n\nPre uplatnenie tohto oslobodenia musia byť splnené nasledujúce podmienky:\n1.  **Príjemca dividendy** je právnická osoba, ktorá je daňovým rezidentom iného členského štátu EÚ (Česká republika je členom EÚ).\n2.  **Príjemca dividendy** má v čase výplaty najmenej 10 % priamy podiel na základnom imaní platiteľa (vaša česká materská spoločnosť drží 60 %, čo je splnené).\n3.  Tento podiel je držaný nepretržite po dobu najmenej 24 mesiacov (túto podmienku je potrebné overiť, ale predpokladá sa jej splnenie v matersko-dcérskom vzťahu).\n\nKeďže tieto podmienky sú vo vašom prípade splnené, príjem nie je na Slovensku predmetom dane [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 12, ods. 7, písm. c)].\n\n### Prečo sa neuplatní sadzba 5 % podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia?\n\nZmluva o zamedzení dvojitého zdanenia (ZZDZ) medzi Slovenskou a Českou republikou stanovuje **maximálnu sadzbu dane**, ktorú môže štát zdroja (Slovensko) uplatniť, *ak* by podľa svojho vnútroštátneho práva takýto príjem zdaňoval.\n\nKeďže slovenský Zákon o dani z príjmov stanovuje, že tento typ príjmu nie je predmetom dane (teda sadzba je 0 %), vnútroštátne právo je pre daňovníka výhodnejšie. V takom prípade má vnútroštátne právo prednosť a ZZDZ sa na určenie sadzby nepoužije, pretože nie je čo zdaňovať.\n\n### Zhrnutie\n\n| Položka | Hodnota | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Vyplácaný podiel na zisku | 500 000 € | Zisk za rok 2024, vyplatený v roku 2026. |\n| Príjemca | Právnická osoba, rezident ČR (EÚ) | Materská spoločnosť s podielom 60 %. |\n| Sadzba dane v SR | **0 %** | Príjem nie je predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) ZDP. |\n| Zrazená daň | **0 €** | |\n| Vyplatená suma | **500 000 €** | |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nSlovenská s.r.o. vyplatí českej materskej spoločnosti celú sumu 500 000 € bez akejkoľvek zrážky dane. Keďže nejde o príjem podliehajúci zrážkovej dani podľa § 43 Zákona o dani z príjmov, nevzniká ani povinnosť túto výplatu oznamovať slovenskému správcovi dane. Dôrazne odporúčame preveriť, či je splnená podmienka 24-mesačnej nepretržitej držby podielu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru, že zrážková daň je 0 € a správne uvádza § 12 ods. 7 písm. c) ZDP aj princíp, že zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia daňovú povinnosť nezakladá. [trojhlasé preverenie 21. 9. 2026, arbiter (hlasy 1:2)]"},"google":{"odpoved":"Slovenská s.r.o. z tohto podielu na zisku nezrazí žiadnu daň, jej výška je 0 €. Príjem českej materskej spoločnosti je od dane oslobodený, keďže ide o výplatu podielu na zisku právnickej osobe, ktorá je daňovým rezidentom iného členského štátu EÚ. Musí byť splnená podmienka, že česká spoločnosť má v čase výplaty aspoň 10 % priamy podiel na základnom imaní slovenskej s.r.o. po dobu najmenej 24 mesiacov. Toto oslobodenie má prednosť pred sadzbou v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia. Právnym základom je § 13 ods. 2 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa opiera o nesprávne právne pravidlo (oslobodenie podľa § 13 ods. 2 písm. f) a podmienku držby 10 % po dobu 24 mesiacov), pričom dividenda právnickej osobe vôbec nie je predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) ZDP bez ohľadu na podmienky držby."},"bez":{"odpoved":"Slovenská s.r.o. nezrazí žiadnu daň, sadzba dane je 0 %. Podiel na zisku za rok 2024 vyplácaný materskej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte EÚ je v SR oslobodený od dane. Podmienkou oslobodenia je, že česká spoločnosť má v čase výplaty najmenej 10 % priamy podiel na základnom imaní slovenskej s.r.o. po dobu aspoň 24 mesiacov, čo je vo vašom prípade splnené. Toto oslobodenie vyplýva z § 13 ods. 2 písm. f) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Keďže je príjem oslobodený podľa vnútroštátneho práva, ustanovenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sa neuplatnia.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa opiera o nesprávne právne pravidlo (oslobodenie podľa § 13 ods. 2 písm. f) a podmienku 24 mesiacov držby podielu), hoci dividenda medzi právnickými osobami vôbec nie je predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) ZDP bez akýchkoľvek časových podmienok."}},{"oblast":"dan-po-medzinarodne","otazka":"Slovenská s.r.o. uhradí 20. 3. 2026 českej obchodnej spoločnosti, ktorá nie je jej závislou osobou a nemá v nej ani ona v nej žiadny majetkový podiel (je skutočným vlastníkom príjmu a predloží potvrdenie o rezidencii v ČR), dve platby: úrok z poskytnutej pôžičky 50 000 € a odplatu za právo na použitie počítačového programu 30 000 €. Akú celkovú zrážkovú daň má slovenská s.r.o. odviesť a dokedy?","otazka_volna":"Platíme jednej českej firme úrok z pôžičky a ešte licenciu za softvér, nie sme s nimi nijako majetkovo prepojení. Koľko z toho máme strhnúť pre daňový úrad a kedy to máme poslať?","spravna_odpoved":"Celkovo 3 000 €, splatné do 15. apríla 2026. Z úroku 50 000 € sa nezráža nič (0 €) — podľa čl. 11 ods. 1 zmluvy SR – ČR podliehajú úroky zdaneniu len v štáte rezidencie skutočného vlastníka. Softvérová licencia patrí podľa čl. 12 ods. 3 písm. a) medzi licenčné poplatky priemyselného typu, ktoré sa podľa čl. 12 ods. 2 môžu v štáte zdroja zdaniť sadzbou najviac 10 % (tuzemská sadzba podľa § 43 ods. 1 písm. b) je 19 %): 30 000 × 10 % = 3 000 €. Oslobodenie podľa § 13 ods. 2 písm. f) a h) ZDP (smernica o úrokoch a licenčných poplatkoch) sa neuplatní, lebo spoločnosti nespĺňajú podmienku najmenej 25 % priameho podielu. Zrazenú daň treba odviesť najneskôr do pätnásteho dňa nasledujúceho mesiaca a v rovnakej lehote podať oznámenie o zrazení a odvedení dane (§ 43 ods. 11 ZDP).","ustanovenie":"čl. 11 ods. 1 a čl. 12 ods. 2 a 3 písm. a) zmluvy SR – ČR (238/2003 Z. z.); § 43 ods. 1 písm. b) a ods. 11, § 13 ods. 2 písm. f) a h) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a skutočne vlastnené rezidentom druhého zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto druhom štáte.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/238/20030714","my":{"odpoved":"Na základe predložených informácií má slovenská s.r.o. povinnosť zraziť a odviesť celkovú zrážkovú daň vo výške **3 000 €**. Túto sumu je potrebné odviesť správcovi dane a zároveň podať Oznámenie o zrazení a odvedení dane najneskôr **do 15. apríla 2026**.\n\nTu je podrobný rozpis pre každú platbu:\n\n### 1. Úrok z poskytnutej pôžičky (50 000 €)\n\nHoci úroky platené daňovému nerezidentovi sú príjmom zo zdroja na území SR a štandardne podliehajú zrážkovej dani [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 16 ods. 1 písm. e) a § 43 ods. 2], kľúčovú úlohu zohráva Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.\n\nPodľa článku 11 tejto zmluvy (obdobne ako pri zmluve s Nemeckom) platí, že úroky sa zdaňujú **iba v štáte daňovej rezidencie príjemcu**, pokiaľ nie sú priraditeľné stálej prevádzkarni v SR. Keďže česká spoločnosť predložila potvrdenie o daňovej rezidencii a nemá v SR stálu prevádzkareň, právo na zdanenie týchto úrokov má výlučne Česká republika.\n\n*   **Sadzba zrážkovej dane:** 0 %\n*   **Zrazená daň z úrokov:** **0 €**\n\n### 2. Odplata za právo na použitie počítačového programu (30 000 €)\n\nOdplata za použitie softvéru sa považuje za licenčný poplatok a je príjmom zo zdroja na území SR [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 16 ods. 1 písm. e) bod 1]. Tento príjem podlieha zrážkovej dani.\n\nZmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a ČR v článku \"Licenčné poplatky\" znižuje sadzbu dane oproti slovenskej legislatíve.\n\n*   **Sadzba zrážkovej dane podľa zmluvy:** **10 %** [Zmluva medzi SR a ČR o zamedzení dvojitého zdanenia, článok Licenčné poplatky]\n*   **Výpočet zrážkovej dane:**\n    *   Základ dane: 30 000 €\n    *   Daň: 30 000 € × 10 % = 3 000 €\n*   **Zrazená daň z licenčného poplatku:** **3 000 €**\n\n### Súhrn a povinnosti\n\n| Položka | Základ dane | Sadzba dane (podľa Zmluvy s ČR) | Zrazená daň |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Úrok z pôžičky | 50 000 € | 0 % | 0,00 € |\n| Licenčný poplatok | 30 000 € | 10 % | 3 000,00 € |\n| **Celková zrazená daň** | | | **3 000,00 €** |\n\n**Povinnosti slovenskej s.r.o.:**\n\n1.  **Zraziť daň:** Pri úhrade dňa 20. 3. 2026 vyplatí českej spoločnosti sumu zníženú o zrazenú daň (t. j. 50 000 € za úrok + (30 000 € - 3 000 €) za licenciu = 77 000 €).\n2.  **Odviesť daň a podať oznámenie:** Zrazenú daň vo výške 3 000 € je povinná odviesť správcovi dane a v tej istej lehote podať elektronicky \"Oznámenie platiteľa dane o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou\" [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43 ods. 11].\n    *   **Lehota:** Najneskôr do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola platba vykonaná.\n    *   **Konkrétny termín:** Platba bola v marci 2026, takže lehota je **do 15. apríla 2026**.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne vyčíslila celkovú zrážkovú daň 3 000 €, uviedla správnu lehotu do 15. apríla 2026 a vecne správne aplikovala príslušné ustanovenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia aj zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Celková zrážková daň, ktorú má slovenská s.r.o. odviesť, je 3 000 €. Z úrokov sa daň nezráža, nakoľko podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia podliehajú zdaneniu len v Českej republike (článok 11 Zmluvy č. 238/2003 Z. z.). Daň sa zráža iba z odplaty za použitie počítačového programu vo výške 10 % (3 000 €) v súlade s článkom 12 Zmluvy medzi SR a ČR o zamedzení dvojitého zdanenia (č. 238/2003 Z. z.). Zrazenú daň je platiteľ povinný odviesť správcovi dane do 15. apríla 2026. Táto lehota vyplýva z § 43 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila výšku zrážkovej dane (3 000 €), oslobodenie úrokov podľa zmluvy aj lehotu na odvod dane do 15. apríla 2026."},"bez":{"odpoved":"Slovenská s.r.o. odvedie celkovú zrážkovú daň vo výške 3 000 €. Z úrokov sa daň nezráža, nakoľko ide o platbu rezidentovi iného členského štátu EÚ, ktorý je skutočným vlastníkom príjmu (§ 43 ods. 16 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Z odplaty za použitie programu sa zrazí daň 10 % (3 000 €) podľa Článku 12 Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s ČR (č. 238/2003 Z. z.). Daň je platiteľ povinný odviesť správcovi dane do 15. apríla 2026 (§ 43 ods. 11 Zákona o dani z príjmov).","spravne":false,"dovod":"Nezrazenie dane z úrokov odôvodňuje nesprávnym právnym pravidlom (§ 43 ods. 16 ZDP, ktoré vyžaduje podmienky oslobodenia podľa § 13 ods. 2 vrátane 25 % majetkového podielu) namiesto čl. 11 ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia."}},{"oblast":"dan-po-medzinarodne","otazka":"Slovenské vydavateľstvo platí českému vydavateľstvu (rezident ČR, skutočný vlastník príjmu) 20 000 € za právo na použitie autorského práva k literárnemu dielu — nejde o počítačový program. Akú zrážkovú daň má slovenský platiteľ zraziť podľa zmluvy SR – ČR?","otazka_volna":"Kupujeme od Čechov práva na vydanie knihy, platíme im dvadsať tisíc. Koľko z toho ide na daň, tiež desať percent ako pri softvéri?","spravna_odpoved":"Zrážková daň je 0 % (0 €). Zmluva SR – ČR umožňuje zdanenie v štáte zdroja sadzbou do 10 % len pri licenčných poplatkoch podľa čl. 12 ods. 3 písm. a) — patenty, ochranné známky, návrhy alebo modely, plány, tajné vzorce alebo výrobné postupy, počítačové programy (softvér), priemyselné, obchodné alebo vedecké zariadenia a informácie o priemyselných, obchodných alebo vedeckých skúsenostiach (know-how). Autorské právo k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu s výnimkou softvéru patrí do čl. 12 ods. 3 písm. b), a keďže čl. 12 ods. 2 pripúšťa zdanenie v štáte zdroja výslovne len pri poplatkoch podľa ods. 3 písm. a), tieto licenčné poplatky môže podľa čl. 12 ods. 1 zdaniť len štát rezidencie príjemcu. Bez zmluvy by sa uplatnila tuzemská sadzba 19 % podľa § 43 ods. 1 písm. b) ZDP z príjmu podľa § 16 ods. 1 písm. e) druhého bodu.","ustanovenie":"čl. 12 ods. 1, 2 a 3 zmluvy SR – ČR (238/2003 Z. z.); § 43 ods. 1 písm. b) a § 16 ods. 1 písm. e) druhý bod zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Licenčné poplatky uvedené v odseku 3 písmene a) sa však môžu zdaniť aj v tom zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/238/20030714","my":{"odpoved":"Na základe Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou a Českou republikou je slovenské vydavateľstvo povinné zraziť daň vo výške **10 %** z licenčných poplatkov.\n\n### Podrobný postup a výpočet\n\n1.  **Právny základ:**\n    *   Príjem za poskytnutie práva na použitie autorského práva k literárnemu dielu sa považuje za licenčný poplatok. Keďže plynie od slovenského subjektu českému, ide o príjem zo zdroja na území SR [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 16, ods. 1, písm. e) bod 2].\n    *   Tento príjem štandardne podlieha dani vyberanej zrážkou [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 2].\n    *   Medzinárodná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia s Českou republikou má prednosť pred slovenským zákonom a znižuje sadzbu dane na 10 % [Zmluva medzi SR a ČR o zamedzení dvojitého zdanenia, Čl. 12].\n\n2.  **Výpočet zrážkovej dane:**\n    Výpočet sa vykoná z hrubej sumy licenčných poplatkov.\n\n| Položka | Suma | Výpočet |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Hrubá odplata (licenčný poplatok) | 20 000,00 € | |\n| Sadzba zrážkovej dane (podľa ZZDZ) | 10 % | |\n| **Zrazená daň na odvod správcovi dane** | **2 000,00 €** | `20 000,00 € * 10 %` |\n| Suma na výplatu českému vydavateľstvu | 18 000,00 € | `20 000,00 € - 2 000,00 €` |\n\n3.  **Povinnosti slovenského vydavateľstva (platiteľa dane):**\n    Slovenské vydavateľstvo je povinné:\n    *   **Zraziť daň** vo výške 2 000,00 € pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrady v prospech českého vydavateľstva.\n    *   **Odviesť zrazenú daň** príslušnému daňovému úradu najneskôr **do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola platba vykonaná** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 11].\n    *   V rovnakej lehote (do 15. dňa nasledujúceho mesiaca) **podať daňovému úradu elektronické \"Oznámenie platiteľa dane o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou\"** na predpísanom tlačive [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 11].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nČeské vydavateľstvo si môže od slovenského správcu dane vyžiadať \"Potvrdenie o zaplatení dane na území SR\". Toto potvrdenie mu následne poslúži na započítanie dane zaplatenej na Slovensku vo svojom daňovom priznaní v Českej republike, čím sa zamedzí dvojitému zdaneniu tohto príjmu. Žiadosť môže v jeho mene podať aj slovenské vydavateľstvo.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza zrážkovú daň vo výške 10 % (2 000 €), hoci podľa čl. 12 zmluvy SR – ČR podliehajú kultúrne autorské honoráre zdaneniu len v štáte rezidencie príjemcu a zrážková daň je 0 %."},"google":{"odpoved":"Slovenský platiteľ je povinný zraziť daň vo výške 5 % z licenčných poplatkov, čo predstavuje sumu 1 000 €. Právo na zdanenie tohto príjmu má štát zdroja, teda Slovenská republika, avšak sadzba je limitovaná medzinárodnou zmluvou. Uvedený postup vyplýva z článku 12 (Licenčné poplatky) Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia. Táto zmluva bola uverejnená v Zbierke zákonov pod číslom 238/2003 Z. z. Zrazenú daň je platiteľ povinný odviesť správcovi dane do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola platba vykonaná.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza zrážkovú daň vo výške 5 % (1 000 €), pričom podľa zmluvy je sadzba dane v štáte zdroja 0 % (0 €)."},"bez":{"odpoved":"Slovenský platiteľ zrazí zrážkovú daň vo výške 5 % z hrubej sumy príjmu, čo predstavuje 1 000 €. Táto sadzba vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred slovenským zákonom o dani z príjmov. Uplatní sa článok 12 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia (oznámenie č. 238/2003 Z. z.). Podmienkou je, že platiteľ dane má k dispozícii potvrdenie o daňovej rezidencii českého partnera pred výplatou príjmu.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza zrážkovú daň vo výške 5 % (1 000 €), pričom správna sadzba podľa zmluvy SR – ČR pri autorskom práve k literárnemu dielu je 0 %."}},{"oblast":"dan-po-medzinarodne","otazka":"Slovenská s.r.o. uhradí 12. 3. 2026 sumu 25 000 € za poradenské služby spoločnosti so sídlom v štáte, ktorý nie je uvedený v zozname štátov zverejnenom Ministerstvom financií SR a s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Akú sumu má zraziť a dokedy ju odviesť?","otazka_volna":"Platili sme poradcom z jedného exotického ostrova, nie sú na tom ministerskom zozname a žiadnu zmluvu s nimi nemáme. Máme im niečo strhnúť a kedy to poslať na úrad?","spravna_odpoved":"Zrazí 8 750 € a odvedie ich najneskôr do 15. apríla 2026. Ide o príjem zo zdroja v SR podľa § 16 ods. 1 písm. c) (ak sú služby poskytnuté na území SR), inak podľa § 16 ods. 1 písm. e) desiateho bodu ZDP; oba sa podľa § 43 ods. 2 vyberajú zrážkou. Keďže príjemcom je daňovník nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x), uplatní sa sadzba 35 % podľa § 43 ods. 1 písm. c): 25 000 × 35 % = 8 750 €. V rovnakej lehote treba podať oznámenie o zrazení a odvedení dane, a to v členení na jednotlivé druhy zdaniteľných príjmov podľa § 16 ods. 1 (§ 43 ods. 11 písm. c)).","ustanovenie":"§ 43 ods. 1 písm. c), § 43 ods. 2 a ods. 11 písm. c), § 2 písm. x) a § 16 ods. 1 písm. c) a písm. e) desiaty bod zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"35 % z príjmov podľa odsekov 2 a 3, ak sú tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x)","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade má slovenská s.r.o. ako platiteľ dane povinnosť zraziť daň z platby. Zrazí sumu **8 750 €** a je povinná ju odviesť správcovi dane a zároveň podať oznámenie najneskôr do **15. apríla 2026**.\n\nTu je podrobný rozpis povinností:\n\n### 1. Výpočet zrážkovej dane\n\nKeďže platba smeruje daňovníkovi so sídlom v nespolupracujúcom štáte, uplatní sa zvýšená sadzba dane.\n\n*   **Základ dane:** 25 000 €\n*   **Sadzba dane:** **35 %** [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 43 ods. 1 písm. c)]\n*   **Suma zrazenej dane:** 25 000 € × 35 % = **8 750 €**\n\nSpoločnosti v nespolupracujúcom štáte teda vyplatíte sumu zníženú o zrazenú daň, t. j. 16 250 €.\n\n### 2. Lehota na odvod a oznámenie\n\nZrazenú daň je platiteľ (vaša s.r.o.) povinný odviesť správcovi dane a v tej istej lehote predložiť aj **Oznámenie platiteľa dane o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou**.\n\n*   **Dátum úhrady (výplaty):** 12. marec 2026\n*   **Lehota na odvod a oznámenie:** do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci výplaty [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43 ods. 11].\n*   **Konečný termín:** **15. apríl 2026** (streda, pracovný deň).\n\n### Právne zdôvodnenie\n\n1.  **Zdroj príjmu:** Príjmy za poradenské služby sú považované za príjmy zo zdroja na území Slovenskej republiky [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 16 ods. 1 písm. c)].\n2.  **Povinnosť zraziť daň:** Z týchto príjmov plynúcich daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov.\n3.  **Sadzba dane:** Keďže príjemca je daňovníkom z nespolupracujúceho štátu (štát, ktorý nie je na zozname spolupracujúcich štátov MF SR), uplatní sa sadzba dane vo výške 35 %.\n\n**Dôležité upozornenie:**\nÚhrada za tieto poradenské služby (25 000 €) je daňovým výdavkom pre vašu s.r.o. len za podmienky, že daň bude správne zrazená, včas odvedená správcovi dane a zároveň bude podané príslušné oznámenie.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPred každou transakciou s partnerom zo zahraničia si overte aktuálny *Zoznam spolupracujúcich štátov* zverejnený na webovom sídle Ministerstva financií SR, aby ste mali istotu o správnom daňovom režime a predišli prípadným sankciám.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila výšku zrážkovej dane 8 750 € pri sadzbe 35 % pre nespolupracujúci štát, ako aj lehotu na jej odvod a oznámenie do 15. apríla 2026."},"google":{"odpoved":"Slovenská s.r.o. je povinná zraziť daň vo výške 8 750 €. Uplatní sa sadzba dane 35 %, nakoľko ide o platbu daňovníkovi nezmluvného štátu. Táto sadzba je stanovená v § 43 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zrazenú daň je platiteľ povinný odviesť správcovi dane najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola platba vykonaná. Lehota na odvod dane je teda do 15. apríla 2026, v súlade s § 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu zrážky 8 750 € (sadzba 35 %) aj lehotu na odvod dane do 15. apríla 2026 podľa zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Slovenská s.r.o. je povinná zraziť daň vo výške 35 % zo sumy 25 000 €, čo predstavuje 8 750 €. Ide o uplatnenie sadzby dane pre daňovníka nespolupracujúceho štátu v zmysle § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov. Zrazenú daň je platiteľ povinný odviesť správcovi dane najneskôr do 15. apríla 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 43 ods. 1 a ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V rovnakej lehote je potrebné túto skutočnosť oznámiť správcovi dane.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným právnym odôvodnením uvádza sumu zrážky 8 750 € (sadzba 35 %) aj lehotu na odvedenie a oznámenie do 15. apríla 2026."}},{"oblast":"dan-po-medzinarodne","otazka":"Slovenská s.r.o. v roku 2026 zaplatila a zaúčtovala do nákladov 25 000 € za poradenské služby spoločnosti z nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) ZDP. Zrážkovú daň 35 % síce zrazila a odviedla, ale oznámenie o zrazení a odvedení dane podľa § 43 ods. 11 ZDP nepodala. Je náklad 25 000 € daňovým výdavkom roka 2026?","otazka_volna":"Zaplatili sme poradcom z toho ostrova, daň sme strhli a poslali, ale ten formulár na úrad sme zabudli podať. Môžeme si tú faktúru dať do nákladov?","spravna_odpoved":"Nie, nie je daňovým výdavkom. Podľa § 17 ods. 19 písm. e) ZDP sú výdavky vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 vyplácaných v prospech daňovníka nespolupracujúceho štátu súčasťou základu dane len po zaplatení a zároveň až po splnení oznamovacích povinností podľa § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3. Samotné zaplatenie faktúry aj odvedenie dane nestačí — bez podaného oznámenia sa náklad do základu dane zahrnúť nesmie.","ustanovenie":"§ 17 ods. 19 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nespolupracujúceho štátu a po splnení povinností ustanovených v § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Nie, za daných okolností náklad vo výške 25 000 € **nie je daňovým výdavkom roka 2026.**\n\nDaňová uznateľnosť platieb za služby daňovníkom z nespolupracujúcich štátov je podmienená splnením všetkých zákonných povinností. Nestačí len službu zaplatiť a daň zraziť a odviesť.\n\n### Podmienky daňovej uznateľnosti\n\nAby bol výdavok za služby poskytnuté subjektom z nespolupracujúceho štátu daňovo uznaný, musia byť kumulatívne splnené všetky nasledujúce podmienky:\n\n1.  **Zaplatenie odplaty** za službu dodávateľovi.\n2.  **Zrazenie dane** vo výške 35 % z príjmu [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 43 ods. 1 písm. c)].\n3.  **Odvedenie zrazenej dane** správcovi dane v lehote do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola daň zrazená [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43 ods. 11].\n4.  **Podanie oznámenia** o zrazení a odvedení dane na predpísanom tlačive v rovnakej lehote, t. j. do 15. dňa nasledujúceho mesiaca [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43 ods. 11].\n\nAko uvádzajú metodické materiály, daňová uznateľnosť týchto platieb je podmienená až splnením **všetkých povinností** podľa § 43, vrátane podania oznámenia.\n\n### Dôsledok pre rok 2026\n\nKeďže vaša spoločnosť nepodala v zákonnej lehote Oznámenie o zrazení a odvedení dane, nebola splnená jedna z kľúčových podmienok. Preto v daňovom priznaní za rok 2026 musíte:\n\n*   **Zvýšiť základ dane** o sumu 25 000 €.\n*   Tento náklad bude predstavovať **pripočítateľnú položku** k výsledku hospodárenia.\n\n### Ako situáciu napraviť\n\nDobrou správou je, že o daňovú uznateľnosť tohto výdavku neprídete natrvalo.\n\n1.  **Podajte oznámenie dodatočne:** Bezodkladne podajte chýbajúce Oznámenie o zrazení a odvedení dane podľa § 43 ods. 11 ZDP.\n2.  **Uplatnite výdavok v budúcnosti:** Náklad vo výške 25 000 € sa stane daňovo uznaným výdavkom v tom zdaňovacom období, **v ktorom bude oznámenie správcovi dane skutočne podané**. Ak ho podáte napríklad v roku 2027, budete si môcť znížiť základ dane o túto sumu v daňovom priznaní za rok 2027.\n\n**Možná sankcia:** Za nesplnenie nepeňažnej oznamovacej povinnosti môže správca dane uložiť pokutu. Ak však ide o vaše prvé takéto porušenie, správca dane pokutu spravidla neuloží, ale najprv vás vyzve na splnenie povinnosti [Zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), § 155 ods. 4].\n\n| Zdaňovacie obdobie | Vplyv na základ dane                                                                                             |\n| :----------------- | :-------------------------------------------------------------------------------------------------------------- |\n| **Rok 2026**       | **+ 25 000 €** (pripočítateľná položka, nedaňový výdavok)                                                         |\n| **Rok 2027**       | **- 25 000 €** (položka znižujúca základ dane, ak oznámenie podáte v priebehu roka 2027)                            |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPri platbách do nespolupracujúcich štátov si vytvorte interný kontrolný zoznam (checklist), ktorý bude zahŕňať nielen zrazenie a odvod dane, ale aj včasné podanie príslušného oznámenia. Týmto spôsobom predídete zbytočným komplikáciám a negatívnym daňovým dopadom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že náklad nie je daňovým výdavkom roku 2026 z dôvodu nesplnenia oznamovacej povinnosti podľa § 43 ods. 11 ZDP v súlade s § 17 ods. 19 ZDP."},"google":{"odpoved":"Nie, náklad vo výške 25 000 € v roku 2026 nie je daňovým výdavkom. Dôvodom je nesplnenie oznamovacej povinnosti voči správcovi dane. Podmienkou pre daňovú uznateľnosť tohto typu výdavku je nielen zrazenie a odvedenie dane, ale aj súčasné splnenie oznamovacej povinnosti. Vyplýva to z ustanovenia § 17 ods. 19 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Keďže spoločnosť oznámenie podľa § 43 ods. 11 citovaného zákona nepodala, celý náklad je v roku 2026 daňovo neuznateľný.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru a uviedla správne zákonné ustanovenie aj podmienku nesplnenia oznamovacej povinnosti."},"bez":{"odpoved":"Nie, náklad 25 000 € nie je v roku 2026 daňovým výdavkom. Dôvodom je nesplnenie oznamovacej povinnosti o zrazení a odvedení dane správcovi dane. Podľa § 21 ods. 1 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP) je výdavok na platby príjemcovi z nespolupracujúceho štátu nedaňový, ak platiteľ dane nesplní povinnosť podľa § 43 ods. 11 ZDP. Spoločnosť bola povinná podať toto oznámenie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola povinná daň zraziť alebo odviesť. Keďže oznamovacia povinnosť nebola splnená, celý náklad je pripočítateľnou položkou k základu dane.","spravne":false,"dovod":"Hoci je záver správny, odpoveď sa odvoláva na nesprávne zákonné ustanovenie (§ 21 ods. 1 písm. j) namiesto § 17 ods. 19 písm. e) ZDP), čo podľa rubriky predstavuje nesprávne právne pravidlo v odôvodnení."}},{"oblast":"dan-po-medzinarodne","otazka":"Slovenská s.r.o. vypláca v roku 2026 podiel na zisku za rok 2024 vo výške 200 000 € právnickej osobe so sídlom v nespolupracujúcom štáte podľa § 2 písm. x) ZDP, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Akú daň má zraziť?","otazka_volna":"Máme spoločníka firmu z krajiny, ktorá nie je na tom ministerskom zozname a nemáme s ňou ani zmluvu. Ideme im vyplatiť dvesto tisíc dividendy. Koľko z toho ide štátu?","spravna_odpoved":"Zrazí 70 000 €. Podiel na zisku vyplácaný právnickej osobe, ktorá je daňovníkom nespolupracujúceho štátu, je výnimkou z pravidla, že dividenda nie je predmetom dane (§ 12 ods. 7 písm. c) prvý bod ZDP). Podľa § 43 ods. 2 ZDP sa vyberá zrážkou a podľa § 43 ods. 1 písm. c) sadzbou 35 %: 200 000 × 35 % = 70 000 €. Daň treba odviesť do pätnásteho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca a v tej istej lehote podať oznámenie.","ustanovenie":"§ 12 ods. 7 písm. c) prvý bod, § 43 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"§ 16 ods. 1 písm. e) deviateho bodu, ak plynú daňovníkovi nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x)","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky je slovenská s.r.o. povinná zraziť daň vo výške **70 000 €**. Uplatní sa sadzba dane **35 %**, pretože príjemca podielu na zisku je právnická osoba so sídlom v nespolupracujúcom štáte.\n\nTáto špeciálna sadzba dane má prednosť pred štandardnými sadzbami pre dividendy (napr. 10 % pre zisky za rok 2024). Rozhodujúci je daňový status príjemcu v momente výplaty.\n\n### Výpočet zrážkovej dane\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Vyplácaný podiel na zisku (dividenda) | 200 000,00 € |\n| Sadzba dane (nespolupracujúci štát) | 35 % |\n| **Daň na zrazenie a odvod** | **70 000,00 €** |\n\n*Výpočet: 200 000,00 € × 35 % = 70 000,00 €*\n\n### Legislatívne zdôvodnenie\n\nPodľa Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len \"ZDP\") sa pri výplate podielov na zisku (dividend) daňovníkovi so sídlom alebo trvalým pobytom v nespolupracujúcom štáte uplatňuje zrážková daň vo výške 35 % [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 1].\n\nNespolupracujúci štát je definovaný v § 2 písm. x) ZDP ako štát, ktorý nie je uvedený v zozname spolupracujúcich štátov, ktorý každoročne zverejňuje Ministerstvo financií SR.\n\n### Povinnosti slovenskej s.r.o. (platiteľa dane)\n\nAko platiteľ dane máte nasledujúce povinnosti:\n1.  **Zraziť daň** vo výške 70 000 € pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrady v prospech zahraničnej spoločnosti.\n2.  **Odviesť zrazenú daň** príslušnému daňovému úradu najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom ste dividendu vyplatili.\n3.  **Podať Oznámenie** o zrazení a odvedení dane (na predpísanom tlačive Finančnej správy SR) v rovnakej lehote, t. j. do 15. dňa nasledujúceho mesiaca [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 11].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:** Pred každou výplatou príjmu do zahraničia si overte aktuálny zoznam spolupracujúcich štátov zverejnený na webovej stránke Ministerstva financií SR, aby ste sa uistili o správnosti uplatnenej sadzby dane.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila výšku zrazenej dane 70 000 € so sadzbou 35 % vrátane správnych lehôt a legislatívneho odôvodnenia."},"google":{"odpoved":"Slovenská s.r.o. je povinná zraziť daň vo výške 70 000 €. Pri výplate podielu na zisku právnickej osobe so sídlom v nespolupracujúcom štáte sa uplatňuje sadzba dane vo výške 35 %. Táto sadzba sa použije bez ohľadu na to, za ktoré zdaňovacie obdobie bol zisk vytvorený. Povinnosť a sadzba dane vyplývajú z § 43 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zrazenú daň je platiteľ povinný odviesť správcovi dane do pätnásteho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci výplaty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu zrážkovej dane 70 000 €, uplatnenie sadzby 35 % podľa príslušného ustanovenia zákona o dani z príjmov aj lehotu na jej odvedenie."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť je povinná zraziť daň vo výške 35 %, čo predstavuje sumu 70 000 €. Keďže ide o podiel na zisku vyplácaný daňovníkovi z nespolupracujúceho štátu, uplatní sa zvýšená sadzba dane. Táto povinnosť vyplýva z § 43 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v nadväznosti na § 2 písm. x) toho istého zákona. Zrazenú daň je platiteľ povinný odviesť správcovi dane do pätnásteho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci výplaty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza výslednú sumu dane 70 000 € (35 %), správny právny základ aj lehotu na odvedenie dane."}},{"oblast":"dan-po-medzinarodne","otazka":"Slovenská s.r.o. prijala v roku 2026 podiel na zisku 120 000 € od svojej dcérskej spoločnosti so sídlom v nespolupracujúcom štáte podľa § 2 písm. x) ZDP, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Akú daň zaplatí a akým spôsobom ju vysporiada?","otazka_volna":"Naša dcéra v zahraničí nám poslala dividendu stodvadsať tisíc a zistil som, že tá krajina nie je na zozname ministerstva ani s ňou nemáme zmluvu. Riešime to nejako v priznaní?","spravna_odpoved":"Zaplatí 42 000 € a vysporiada ich v daňovom priznaní podľa § 41 ZDP, nie zrážkou. Prijatý podiel na zisku od daňovníka nespolupracujúceho štátu je predmetom dane (§ 12 ods. 7 písm. c) prvý bod) a podľa § 51e ods. 1 písm. c) a ods. 4 ZDP vstupuje neznížený o výdavky do osobitného základu dane zdaňovaného sadzbou 35 % podľa § 15 písm. b) druhého bodu: 120 000 × 35 % = 42 000 €. Keďže so štátom zdroja nie je uzavretá zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, zápočet prípadnej zahraničnej dane podľa § 45 ods. 1 neprichádza do úvahy.","ustanovenie":"§ 12 ods. 7 písm. c) prvý bod, § 51e ods. 1 písm. c) a ods. 4, § 15 písm. b) druhý bod zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 4","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Áno, tento príjem podlieha zdaneniu. **Slovenská s.r.o. zaplatí daň vo výške 42 000 €, čo predstavuje 35 % sadzbu dane z prijatého podielu na zisku.** Tento príjem sa vysporiada prostredníctvom osobitného základu dane v daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb za rok 2026.\n\n### Sadzba a výpočet dane\n\n*   **Prijatý podiel na zisku:** 120 000 €\n*   **Sadzba dane:** 35 %\n*   **Výpočet dane:** 120 000 € × 35 % = **42 000 €**\n\n### Legislatívne zdôvodnenie\n\nHoci podiely na zisku (dividendy) vyplácané medzi právnickými osobami spravidla nie sú predmetom dane, existuje kľúčová výnimka pre príjmy plynúce z tzv. nespolupracujúcich štátov.\n\n1.  **Výnimka z oslobodenia:** Príjmy z podielov na zisku, ktoré plynú daňovníkovi so sídlom v SR od daňovníka z nespolupracujúceho štátu, sú predmetom dane [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 12 ods. 7 písm. c)].\n2.  **Osobitný základ dane:** Tieto príjmy sa zahŕňajú do osobitného základu dane podľa § 51e zákona o dani z príjmov. Do tohto základu dane vstupuje príjem neznížený o výdavky.\n3.  **Sadzba dane 35 %:** Na príjmy plynúce daňovníkovi z nespolupracujúceho štátu sa uplatňuje sadzba dane vo výške 35 % [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43 ods. 1 písm. c)].\n\n### Spôsob vysporiadania\n\nDaň sa v tomto prípade nevysporiada zrážkou v zahraničí, ale prostredníctvom daňového priznania príjemcu v Slovenskej republike.\n\n*   **Daňové priznanie:** Spoločnosť uvedie sumu prijatých dividend (120 000 €) do osobitného základu dane v daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2026.\n*   **Splatnosť:** Vypočítanú daň vo výške 42 000 € zaplatí v lehote na podanie daňového priznania, t. j. spravidla do 31. marca 2027 (prípadne v predĺženej lehote).\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nZoznam spolupracujúcich štátov, ktorý negatívne vymedzuje tie nespolupracujúce, zverejňuje Ministerstvo financií SR každoročne. Pred prijatím dividendy je vždy kľúčové overiť aktuálny status štátu, z ktorého príjem plynie, aby sa predišlo neočakávanej daňovej povinnosti.","spravne":false,"dovod":"V odôvodnení je uvedené nesprávne právne pravidlo, keďže sadzbu 35 % odvodzuje z § 43 ods. 1 písm. c) ZDP (zrážková daň pri platbách daňovníkovi do nespolupracujúceho štátu) namiesto správneho § 15 písm. b) druhého bodu ZDP."},"google":{"odpoved":"Prijatý podiel na zisku z nespolupracujúceho štátu podlieha sadzbe dane 35 %, daň teda predstavuje 42 000 €. Tento príjem tvorí osobitný základ dane podľa § 51e ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ZDP). Spoločnosť je povinná tento príjem uviesť a daň vysporiadať v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2026. Lehota na podanie daňového priznania a na zaplatenie dane je do 31. marca 2027. Príjem sa zdaní výlučne touto sadzbou a nevstupuje do všeobecného základu dane spoločnosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza výslednú daň 42 000 €, sadzbu 35 %, osobitný základ dane podľa § 51e ods. 4 ZDP a spôsob vysporiadania cez daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb."},"bez":{"odpoved":"Prijatý podiel na zisku z nespolupracujúceho štátu podlieha zdaneniu osobitnou sadzbou dane vo výške 35 %. Výška dane je 42 000 € (120 000 € x 35 %). Spoločnosť tento príjem zahrnie do svojho základu dane a vysporiada ho v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2026. Lehota na podanie daňového priznania a zaplatenie dane je pri príjmoch zo zahraničia najneskôr 30. septembra 2027. Uvedené vyplýva z § 12 ods. 7 písm. c) a § 52za ods. 1 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sadzbu 35 %, výslednú daň 42 000 € aj spôsob vysporiadania cez daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb."}},{"oblast":"dan-po-medzinarodne","otazka":"Slovenská s.r.o. si prenajíma sklad v Košiciach od švajčiarskej spoločnosti (rezident Švajčiarska, bez stálej prevádzkarne v SR, nepredloží potvrdenie správcu dane o platení preddavkov). Celé ročné nájomné 150 000 € uhradí jednorazovo 20. 5. 2026. Akú sumu má zraziť, dokedy ju odviesť a zmenilo by sa niečo, keby bol prenajímateľ poľská spoločnosť?","otazka_volna":"Prenajímame si halu od Švajčiarov, platíme im nájom naraz na celý rok v máji. Máme im z toho niečo strhnúť? A keby to boli Poliaci, bolo by to iné?","spravna_odpoved":"Zrazí 28 500 € na zabezpečenie dane a odvedie ich najneskôr do 15. júna 2026. Nájomné z nehnuteľnosti umiestnenej v SR je príjem podľa § 16 ods. 1 písm. f) ZDP, z ktorého sa daň nevyberá zrážkou podľa § 43 ods. 2, preto sa uplatní zabezpečenie dane podľa § 44 ods. 2 ZDP vo výške 19 %: 150 000 × 19 % = 28 500 €. Sumy na zabezpečenie dane sa podľa § 44 ods. 3 odvádzajú do pätnásteho dňa kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Pri poľskej spoločnosti by sa zabezpečenie dane nezrážalo vôbec (0 €), pretože § 44 ods. 2 vyníma daňovníkov členského štátu EÚ podľa § 2 písm. t) a štátov Dohody o EHP.","ustanovenie":"§ 44 ods. 2 a 3, § 16 ods. 1 písm. f), § 2 písm. t) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"okrem daňovníka podľa § 2 písm. t) alebo daňovníka štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, povinný zrážať sumu vo výške 19 % z peňažného plnenia","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na vaše povinnosti v oboch prípadoch. Kľúčový rozdiel spočíva v tom, či je prenajímateľ rezidentom štátu EÚ/EHP alebo tretieho štátu, ako je Švajčiarsko.\n\n### Zhrnutie\n\nPri platbe švajčiarskej spoločnosti **musíte zraziť a odviesť 19 % na zabezpečenie dane, čo je 28 500 €**. Pri platbe poľskej spoločnosti by ste **neplatili nič** a celú sumu 150 000 € by ste poslali priamo jej.\n\n---\n\n### 1. Prenajímateľ: Švajčiarska spoločnosť\n\nKeďže Švajčiarsko nie je členským štátom EÚ ani Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), vaša spoločnosť ako platiteľ príjmu má povinnosť z nájomného zraziť sumu na zabezpečenie dane.\n\n**Výška zrazenej sumy:**\nPodľa zákona o dani z príjmov ste povinní zraziť sumu vo výške **19 %** z vyplácaného príjmu [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 44 ods. 2].\n\n**Výpočet:**\nVypočítajme presnú sumu na zabezpečenie dane.\n```python\nimport sys\nsys.path.append('/home/runner/work/Accounteer/Accounteer/backend/base/main/logic/tools')\nfrom accounteer_tools.tools import vypocitaj\nvypocitaj(\"150000 * 0.19\")\n```\n<result>\n{\"result\": 28500.0, \"formatovane\": \"28\\u00a0500,00\"}\n</result>\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Celkové nájomné | 150 000,00 € |\n| Sadzba na zabezpečenie dane | 19 % |\n| **Suma na zrazenie a odvod** | **28 500,00 €** |\n| Suma na úhradu švajčiarskej spoločnosti | 121 500,00 € |\n\n**Lehota na odvod:**\nZrazenú sumu musíte odviesť príslušnému daňovému úradu (podľa sídla vašej s.r.o.) **do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom ste platbu vykonali** [Komentár k zákonu č. 595/2003 Z. z.].\n\n*   Platba bola vykonaná: 20. mája 2026\n*   Lehota na odvod je: **do 15. júna 2026**\n\n```python\nimport sys\nsys.path.append('/home/runner/work/Accounteer/Accounteer/backend/base/main/logic/tools')\nfrom accounteer_tools.tools import posunNaPracovnyDen\nposunNaPracovnyDen(\"2026-06-15\")\n```\n<result>\n{\"datum\": \"2026-06-15\", \"den_v_tyzdni\": \"Pondelok\", \"posunuty\": false, \"dovod\": \"\"}\n</result>\nDátum 15. jún 2026 pripadá na pondelok, takže lehota sa neposúva.\n\n**Dôležité upozornenie:**\nVykonaním tohto zabezpečenia dane nie je daňová povinnosť švajčiarskej spoločnosti na Slovensku vysporiadaná. Ide len o preddavok. Švajčiarska spoločnosť je stále povinná podať na Slovensku daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2026, v ktorom si uvedie príjmy z prenájmu a zrazenú sumu 28 500 € si odpočíta od svojej výslednej daňovej povinnosti [Zdroj: 73_Prijmy_z_prenajmu_nehnutelnosti_v_danovom_priznani_FO_na_co_si_dat_pozor_v_roku_2026_2025.md].\n\n---\n\n### 2. Zmena: Prenajímateľ je poľská spoločnosť\n\nAk by bol prenajímateľom rezident Poľska (členský štát EÚ), situácia by bola úplne iná.\n\n**Povinnosť zraziť daň by vám nevznikla.**\n\nZákon o dani z príjmov explicitne vylučuje povinnosť zabezpečovať daň pri platbách daňovníkom z členských štátov EÚ a EHP [Komentár k zákonu č. 595/2003 Z. z.].\n\nV takom prípade by ste:\n1.  Uhradili poľskej spoločnosti **celú sumu nájomného 150 000 €**.\n2.  **Nezrážali a neodvádzali by ste žiadnu sumu** na zabezpečenie dane.\n3.  Celá zodpovednosť za registráciu na daň z príjmov v SR, podanie daňového priznania a zaplatenie dane by bola výlučne na strane poľskej spoločnosti.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nV prípade platby švajčiarskemu partnerovi ho vopred písomne informujte o zákonnej povinnosti zraziť 19 % na zabezpečenie dane a o sume, ktorú mu reálne vyplatíte. Predídete tak nedorozumeniam. Zároveň ho upozornite na jeho povinnosť podať na Slovensku daňové priznanie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza zrazenie 28 500 € na zabezpečenie dane s lehotou na odvod do 15. júna 2026 pre švajčiarsku spoločnosť a nezrážanie dane pre poľskú spoločnosť."},"google":{"odpoved":"Z nájomného pre švajčiarsku spoločnosť je slovenská s.r.o. povinná zraziť daň vo výške 28 500 €, čo predstavuje 19 % zo sumy 150 000 €. Uplatní sa sadzba dane podľa § 43 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, keďže Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia so Švajčiarskom (čl. 6) umožňuje zdanenie príjmu z nehnuteľnosti v štáte, kde sa nachádza. Zrazenú daň je platiteľ povinný odviesť správcovi dane najneskôr do 15. júna 2026, teda do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k výplate príjmu (§ 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov). V prípade, že by prenajímateľom bola poľská spoločnosť, na situácii sa nič nemení. Rovnako Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia s Poľskom (čl. 6) priznáva právo na zdanenie príjmov z nehnuteľností Slovenskej republike a uplatní sa rovnaká 19 % sadzba dane.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne aplikuje zrážkovú daň podľa § 43 namiesto zabezpečenia dane podľa § 44 a chybne tvrdí, že pri poľskej spoločnosti (daňovník EÚ) sa nič nemení, hoci táto je zo zabezpečenia dane vyňatá (zráža sa 0 €)."},"bez":{"odpoved":"Slovenská s.r.o. je povinná zraziť daň vo výške 28 500 € (19 % zo 150 000 €). Vyplýva to z § 43 ods. 2 v nadväznosti na § 16 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zrazenú daň musí odviesť správcovi dane najneskôr do 15. júna 2026 podľa § 43 ods. 11 citovaného zákona. V prípade poľskej spoločnosti by sa postup nezmenil. Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia s Poľskom (čl. 6) aj so Švajčiarskom (čl. 6) totiž umožňuje zdaniť príjem z prenájmu nehnuteľnosti v štáte, kde sa nehnuteľnosť nachádza, teda v SR.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza inštitút zrážkovej dane podľa § 43 namiesto zabezpečenia dane podľa § 44 a chybne tvrdí, že pri poľskej spoločnosti by sa postup nezmenil, hoci daňovníci z EÚ sú zo zabezpečenia dane vyňatí."}},{"oblast":"dan-po-medzinarodne","otazka":"Slovenská s.r.o. uhrádza 60 000 € za príjem podľa § 16 ods. 1 ZDP, pričom nevie preukázať konečného príjemcu platby. Akú sumu musí zraziť na zabezpečenie dane a aký údaj o príjemcovi uvedie v oznámení správcovi dane?","otazka_volna":"Posielame šesťdesiat tisíc do zahraničia cez sprostredkovateľa a naozaj nevieme, komu to nakoniec skončí. Čo s tým máme urobiť?","spravna_odpoved":"Zrazí 21 000 €, teda 35 % z platby (60 000 × 35 % = 21 000 €). Podľa § 44 ods. 7 ZDP platiteľ dane, ktorý nevie preukázať konečného príjemcu vyplácaného príjmu podľa § 16 ods. 1, zrazí na zabezpečenie dane 35 % a v oznámení podávanom podľa § 44 ods. 3 písm. c) neuvádza identifikačné údaje o prijímateľovi (pri fyzickej osobe meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum narodenia, pri právnickej osobe názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo).","ustanovenie":"§ 44 ods. 7 a ods. 3 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Ak platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu vyplácaného príjmu podľa § 16 ods. 1, zrazí na zabezpečenie dane sumu vo výške 35 % z tohto príjmu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky, ak slovenská s.r.o. uhrádza príjem podľa § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov a nevie preukázať konečného príjemcu, je povinná zraziť daň vo výške **35 %**, čo z celkovej sumy 60 000 € predstavuje **21 000 €**. V oznámení správcovi dane sa identifikačné údaje o príjemcovi **neuvádzajú**.\n\nTento postup vyplýva priamo zo zákona o dani z príjmov.\n\n### Výpočet zrazenej dane\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Celková uhrádzaná suma | 60 000,00 € |\n| Sadzba dane | 35 % |\n| **Suma zrazenej dane** | **21 000,00 €** |\n*Výpočet: 60 000 € × 35 % = 21 000 €*\n\n### Právne zdôvodnenie a povinnosti\n\n1.  **Sadzba dane (35 %):**\n    Podľa § 43 ods. 25 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov platí, že ak platiteľ dane (v tomto prípade vaša s.r.o.) nevie preukázať konečného príjemcu vyplácaného príjmu podľa § 16 ods. 1, je povinný zraziť daň vo výške 35 %. Táto sadzba je zhodná so sadzbou uplatňovanou pri platbách daňovníkom nespolupracujúcich štátov.\n\n2.  **Oznámenie správcovi dane:**\n    V tom istom ustanovení (§ 43 ods. 25 ZDP) sa uvádza, že v oznámení o zrazení a odvedení dane sa v takomto prípade **neuvádzajú identifikačné údaje o prijímateľovi**. V praxi to znamená, že na príslušnom tlačive sa vyplnia len údaje o zrazenej a odvedenej dani za tento konkrétny príjem, ale polia pre identifikáciu daňovníka (meno, adresa, IČO a pod.) zostanú prázdne.\n\n3.  **Lehota na odvod a oznámenie:**\n    Zrazenú daň vo výške 21 000 € je vaša spoločnosť ako platiteľ dane povinná odviesť správcovi dane najneskôr **do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola daň zrazená** (t. j. v ktorom došlo k úhrade). V tej istej lehote je potrebné podať aj spomínané oznámenie o zrazení a odvedení dane [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 11].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôrazne odporúčame vynaložiť maximálne úsilie na identifikáciu konečného príjemcu platby a túto skutočnosť si riadne zdokumentovať. Uplatnenie 35 % sadzby je sankčný mechanizmus, ktorý môže výrazne navýšiť daňové zaťaženie transakcie. Ak by sa neskôr preukázalo, že konečný príjemca je daňovníkom zmluvného štátu, kde by sa uplatnila nižšia sadzba (alebo žiadna daň), proces vrátenia rozdielu môže byť administratívne náročný.","spravne":false,"dovod":"Hoci je výsledná suma (21 000 €) aj neuvedenie identifikačných údajov správne, odpoveď nesprávne uvádza inštitút zrážkovej dane podľa § 43 ods. 25 a ods. 11 namiesto inštitútu zabezpečenia dane podľa § 44 ods. 7 ZDP."},"google":{"odpoved":"V takomto prípade je platiteľ dane povinný zraziť daň vo výške 35 % z príjmu, čo predstavuje sumu 21 000 € (35 % z 60 000 €). Táto sadzba sa uplatňuje, ak platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu príjmu podľa § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Povinnosť zraziť a odviesť daň vyplýva z § 43 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“).\n\nV oznámení o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou podľa § 43 ods. 11 ZDP platiteľ dane uvedie, že príjemca je neznámy. Keďže identifikácia príjemcu nie je možná, jeho osobné údaje sa v oznámení nevyplnia, avšak platiteľ dane je stále povinný podať oznámenie a zrazenú daň odviesť správcovi dane.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne aplikuje inštitút dane vyberanej zrážkou podľa § 43 namiesto zabezpečenia dane podľa § 44 ZDP, čo predstavuje nesprávne právne pravidlo."},"bez":{"odpoved":"Platiteľ dane je povinný zraziť na zabezpečenie dane sumu 21 000 €, čo predstavuje 35 % zo sumy 60 000 €. Táto sadzba sa uplatní, pretože platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu príjmu, ktorému je tento príjem vyplácaný. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 44 ods. 4 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP). V oznámení správcovi dane uvedie identifikačné údaje osoby, ktorej bol príjem skutočne vyplatený, aj keď nie je jeho konečným príjemcom. Zrazenú sumu je platiteľ povinný odviesť správcovi dane do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď vecne nesprávne uvádza, že platiteľ v oznámení uvedie identifikačné údaje osoby, ktorej bol príjem vyplatený, hoci podľa § 44 ods. 7 ZDP sa identifikačné údaje prijímateľa v tomto prípade neuvádzajú."}},{"oblast":"dan-po-medzinarodne","otazka":"Švajčiarskej spoločnosti (bez stálej prevádzkarne v SR) bola z odplaty za poradenské služby poskytnuté na Slovensku zrazená daň 19 % podľa § 43 ZDP. Skutočné náklady na zákazku boli vyššie než zrazená daň. Môže táto spoločnosť považovať zrazenú daň za preddavok, podať slovenské daňové priznanie a žiadať vrátenie preplatku?","otazka_volna":"Švajčiarom sme strhli devätnásť percent z ich faktúry za poradenstvo. Oni tvrdia, že si to dajú do priznania u nás a zvyšok im vrátime. Je to tak?","spravna_odpoved":"Nie, nemôže. Možnosť považovať zrážkovú daň z príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. c) a písm. e) prvého, druhého, štvrtého, desiateho a dvanásteho bodu za preddavok na daň dáva § 43 ods. 6 písm. b) ZDP výslovne len daňovníkovi z členského štátu Európskej únie a daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou v ďalších štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o EHP. Švajčiarsko nie je členským štátom EÚ ani zmluvnou stranou Dohody o EHP, takže riadnym vykonaním zrážky je jeho daňová povinnosť podľa § 43 ods. 6 prvej vety splnená a postup podľa § 43 ods. 7 (odpočet preddavku a vrátenie preplatku v daňovom priznaní) sa naň nevzťahuje. Prípadné zníženie alebo vrátenie dane možno riešiť len postupom podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, nie podaním slovenského daňového priznania.","ustanovenie":"§ 43 ods. 6 písm. b) a ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"u daňovníka z členského štátu Európskej únie a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou v ďalších štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Áno, švajčiarska spoločnosť môže za presne stanovených podmienok považovať zrazenú daň za preddavok, podať na Slovensku daňové priznanie a požiadať o vrátenie prípadného preplatku.\n\nTento postup umožňuje § 43 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.\n\n### Právny základ a postup\n\nPodľa zákona o dani z príjmov sa príjmy za poradenské služby poskytnuté na území SR považujú za príjem zo zdroja na území SR a podliehajú zrážkovej dani vo výške 19 % [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43].\n\nAk sa však daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (v tomto prípade švajčiarska spoločnosť) rozhodne, môže túto zrazenú daň považovať za preddavok na daň a vysporiadať svoju daňovú povinnosť podaním daňového priznania [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43 ods. 7].\n\n**Postup v praxi je nasledovný:**\n\n1.  **Podanie daňového priznania:** Švajčiarska spoločnosť podá na Slovensku daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za príslušné zdaňovacie obdobie.\n2.  **Uvedenie príjmov a výdavkov:** V daňovom priznaní uvedie celkové zdaniteľné príjmy (odplatu za poradenské služby) a uplatní si k nim preukázateľné daňové výdavky (skutočné náklady na zákazku).\n3.  **Výpočet základu dane a dane:** Rozdiel medzi príjmami a výdavkami bude tvoriť základ dane. Z tohto základu sa vypočíta daňová povinnosť sadzbou dane platnou pre právnické osoby (pre rok 2026 je to štandardne **21 %**).\n4.  **Započítanie preddavku:** Suma dane, ktorá bola zrazená (19 % z odplaty), sa v daňovom priznaní uvedie ako zaplatený preddavok na daň.\n5.  **Vysporiadanie:**\n    *   Ak je vypočítaná daň nižšia ako zrazený preddavok, vznikne **daňový preplatok**. Spoločnosť môže v daňovom priznaní požiadať o jeho vrátenie.\n    *   Ak by bola vypočítaná daň vyššia, spoločnosť by musela rozdiel doplatiť.\n\n### Príklad výpočtu\n\nPredpokladajme nasledujúce hodnoty pre rok 2026:\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Odplata za služby (príjem) | 20 000,00 € | |\n| Zrazená daň (19 %) | **3 800,00 €** | 20 000 € × 19 % |\n| Skutočné náklady (výdavky) | 16 000,00 € | Musia byť preukázateľné |\n| **Výpočet v daňovom priznaní** | | |\n| Základ dane (príjmy - výdavky) | 4 000,00 € | 20 000 € - 16 000 € |\n| Daňová povinnosť (21 %) | **840,00 €** | 4 000 € × 21 % |\n| Započítaný preddavok (zrazená daň) | 3 800,00 € | |\n| **Daňový preplatok na vrátenie** | **2 960,00 €** | 3 800 € - 840 € |\n\n### Dôležité upozornenia\n\n*   **Preukázateľnosť nákladov:** Všetky uplatnené náklady musia byť riadne zdokumentované a preukázateľné pre prípad daňovej kontroly.\n*   **Registrácia:** Podaním daňového priznania sa švajčiarska spoločnosť de facto registruje u slovenského správcu dane na účely dane z príjmov.\n*   **Lehoty:** Daňové priznanie je potrebné podať v štandardných lehotách (spravidla do 3 kalendárnych mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia) s možnosťou oznámenia o predĺžení lehoty.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nTento postup je pre zahraničné spoločnosti s vysokými nákladmi na zákazku v SR veľmi výhodný, pretože umožňuje zdaniť skutočný zisk namiesto hrubého príjmu. Odporúčam dôkladne pripraviť všetku dokumentáciu k vynaloženým nákladom a podať daňové priznanie včas.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k priamo opačnému a nesprávnemu záveru, pretože Švajčiarsko nie je členom EÚ ani EHP, a preto si podľa § 43 ods. 6 písm. b) a ods. 7 ZDP nemôže zrazenú daň odpočítať ako preddavok v slovenskom daňovom priznaní."},"google":{"odpoved":"Áno, za určitých podmienok môže, ale nie v tomto prípade. Daň zrazená z príjmov za poradenské služby, ktoré sú príjmom zo zdrojov na území SR podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len \"ZDP\"), sa vo všeobecnosti považuje za definitívne splnenie daňovej povinnosti. Zákon neumožňuje pri tomto druhu príjmu, aby si daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (švajčiarska spoločnosť) považoval takto zrazenú daň za preddavok a uplatnil si skutočné náklady v daňovom priznaní.\n\nTúto možnosť zákon priznáva nerezidentom len pri taxatívne vymedzených druhoch príjmov, ako sú napríklad príjmy umelcov a športovcov podľa § 16 ods. 1 písm. d) ZDP. Keďže príjmy za poradenské služby medzi tieto výnimky nepatria, zrazením dane je daňová povinnosť v SR vysporiadaná. Prípadný preplatok si spoločnosť nemôže nárokovať podaním daňového priznania v SR.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne právne pravidlo, pretože príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. c) ZDP výslovne patria medzi príjmy, pri ktorých je možné daň považovať za preddavok, avšak toto právo je v § 43 ods. 6 písm. b) ZDP obmedzené len na daňovníkov z EÚ/EHP, kam Švajčiarsko nepatrí."},"bez":{"odpoved":"Áno, švajčiarska spoločnosť môže považovať zrazenú daň za preddavok na daň. Umožňuje jej to ustanovenie § 43 ods. 7 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP). Spoločnosť musí podať daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, v ktorom si uplatní skutočné náklady súvisiace s týmito príjmami. Lehota na podanie daňového priznania za rok 2026 je do 31. marca 2027, s možnosťou predĺženia. Ak bude výsledná daňová povinnosť nižšia ako zrazený preddavok, vznikne jej nárok na vrátenie daňového preplatku.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k priamo opačnému záveru, keďže Švajčiarsko nie je členom EÚ ani EHP, a preto si podľa § 43 ZDP nemôže zrážkovú daň odpočítať ako preddavok v daňovom priznaní."}},{"oblast":"dan-po-medzinarodne","otazka":"Slovenská s.r.o. platí 40 000 € za poradenské služby slovenskej organizačnej zložke (stálej prevádzkarni) nemeckej GmbH, ktorá je na Slovensku zaregistrovaná podľa zákona o dani z príjmov. Má z platby zraziť daň podľa § 43 ZDP?","otazka_volna":"Fakturuje nám slovenská pobočka nemeckej firmy za poradenstvo. Ide o zahraničnú firmu, tak im máme tú zrážkovú daň strhnúť alebo nie?","spravna_odpoved":"Nie, zrážku nevykoná a vyplatí celých 40 000 €. Podľa § 43 ods. 2 ZDP sa daň vyberá zrážkou z príjmov daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou okrem príjmov plynúcich ich stálej prevádzkarni (§ 16 ods. 2), ktorá je zaregistrovaná podľa tohto zákona. Príjem si zdaní samotná stála prevádzkareň v daňovom priznaní, kde si uplatní aj súvisiace daňové výdavky. Zrážka by sa neuplatnila ani formou zabezpečenia dane, keďže § 44 ods. 2 vyníma daňovníka členského štátu EÚ podľa § 2 písm. t).","ustanovenie":"§ 43 ods. 2 a § 44 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"okrem príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto daňovníkov (§ 16 ods. 2), ktorá je zaregistrovaná podľa tohto zákona, sa vyberá zrážkou","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade slovenská s.r.o. **nemá povinnosť zraziť daň** z platby vo výške 40 000 €.\n\nDôvodom je, že platba smeruje slovenskej organizačnej zložke (stálej prevádzkarni), ktorá je na Slovensku riadne zaregistrovaná pre daň z príjmov. Príjmy plynúce registrovanej stálej prevádzkarni sú z režimu zrážkovej dane výslovne vyňaté.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Výnimka pre stálu prevádzkareň:** Zákon o dani z príjmov stanovuje, že daň z príjmov nerezidenta (v tomto prípade nemeckej GmbH) sa pri platbách za služby, ako je poradenstvo, vyberá zrážkou. Existuje tu však kľúčová výnimka. Táto povinnosť sa nevzťahuje na príjmy, ktoré plynú stálej prevádzkarni tohto nerezidenta, ak je na Slovensku registrovaná pre daň z príjmov [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 2].\n\n2.  **Povinnosť zdanenia na strane prevádzkarne:** Keďže organizačná zložka nemeckej GmbH je na Slovensku registrovaná, považuje sa za samostatný daňový subjekt pre účely zdanenia jej príjmov. To znamená, že príjem 40 000 € za poradenské služby si musí zahrnúť do svojich výnosov a zdaniť ho v rámci svojho vlastného daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby, ktoré podáva na Slovensku.\n\n3.  **Ako by to bolo bez registrácie:** Naopak, ak by nemecká GmbH poskytovala služby na Slovensku, ale jej stála prevádzkareň by nebola registrovaná podľa zákona o dani z príjmov, slovenská s.r.o. by bola povinná z platby zraziť a odviesť daň vo výške 19 %.\n\n**Záver:**\nVaša spoločnosť (slovenská s.r.o.) uhradí organizačnej zložke plnú sumu 40 000 € bez akejkoľvek zrážky dane. Zodpovednosť za zdanenie tohto príjmu v plnej miere preberá samotná organizačná zložka (stála prevádzkareň) podaním vlastného daňového priznania v Slovenskej republike.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že daň sa nezráža, vyplatí sa plná suma 40 000 € a správne sa odvoláva na výnimku pre registrovanú stálu prevádzkareň podľa § 43 ods. 2 ZDP."},"google":{"odpoved":"Nie, slovenská s.r.o. z tejto platby daň podľa § 43 Zákona o dani z príjmov (ZDP) nezráža. Príjmy plynúce stálej prevádzkarni daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou sú vyňaté z povinnosti zraziť daň. Stála prevádzkareň je povinná tieto príjmy zdaniť sama v rámci svojho daňového priznania podaného v Slovenskej republike. Tento postup vyplýva priamo z ustanovenia § 43 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že zrážka dane sa nevykoná podľa § 43 ods. 2 ZDP, keďže príjem plynie registrovanej stálej prevádzkarni, ktorá ho zdaní sama v daňovom priznaní."},"bez":{"odpoved":"Nie, z tejto platby sa daň podľa § 43 Zákona o dani z príjmov (ZDP) nezráža. Dôvodom je, že tento príjem plynie stálej prevádzkarni nemeckej spoločnosti na území Slovenskej republiky. Stála prevádzkareň zahrnie tento príjem do svojho základu dane a zdaní ho prostredníctvom daňového priznania. Tento postup vyplýva z § 43 ods. 6 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Záver je síce vecný, no odôvodnenie sa nesprávne odvoláva na § 43 ods. 6 namiesto § 43 ods. 2 ZDP, v ktorom je zakotvená výnimka pre stálu prevádzkareň."}},{"oblast":"dan-po-medzinarodne","otazka":"Slovenská s.r.o. (zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2026, zdaniteľné príjmy 800 000 €) vykázala celkový základ dane 200 000 €, z toho základ dane jej stálej prevádzkarne v Českej republike je 50 000 €. V ČR zaplatila daň 12 000 €. Zmluva SR – ČR ukladá metódu zápočtu. Koľko si môže započítať a koľko zaplatí na Slovensku?","otazka_volna":"Máme pobočku v Čechách, tam sme zaplatili dvanásť tisíc dane. Celkovo máme základ dvesto tisíc, z toho päťdesiat je z Čiech. Koľko doplácame doma?","spravna_odpoved":"Započítať si môže najviac 10 500 € a na Slovensku zaplatí 31 500 €. Sadzba dane je 21 % (§ 15 písm. b) prvý bod 1b., keďže zdaniteľné príjmy prevyšujú 100 000 € a nepresahujú 5 000 000 €), celková daň je 200 000 × 21 % = 42 000 €. Percentuálny podiel príjmov zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane je 50 000 / 200 000 = 25,00 %, maximálna výška zápočtu je 42 000 × 25 % = 10 500 €. Keďže v ČR zaplatených 12 000 € prevyšuje tento limit, započíta sa len 10 500 € a daň po zápočte je 42 000 − 10 500 = 31 500 €. Nezapočítaná časť 1 500 € sa neprenáša do ďalších zdaňovacích období.","ustanovenie":"§ 45 ods. 1 a § 15 písm. b) prvý bod zákona č. 595/2003 Z. z.; čl. 22 ods. 1 zmluvy SR – ČR (238/2003 Z. z.)","citat":"daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Samozrejme, poďme na výpočet.\n\nSlovenská s.r.o. si môže na daňovú povinnosť v SR započítať daň zaplatenú v ČR maximálne do výšky **10 500 €**. Výsledná daň na úhradu na Slovensku za rok 2026 tak bude **31 500 €**.\n\nTu je podrobný postup výpočtu:\n\n### 1. Určenie sadzby dane z príjmov PO na Slovensku\n\nSpoločnosť dosiahla zdaniteľné príjmy 800 000 €, čo je viac ako limit 100 000 € pre zníženú sadzbu. Uplatní sa preto štandardná sadzba dane.\n*   **Sadzba dane pre rok 2026:** **21 %** [Sadzba dane PO – štandardná (stredné firmy), platná od 1. 1. 2026]\n\n### 2. Výpočet celkovej daňovej povinnosti v SR (pred zápočtom)\n\nDaň sa vypočíta z celosvetového základu dane spoločnosti.\n*   Celkový základ dane: 200 000 €\n*   Daňová povinnosť v SR (pred zápočtom): 200 000 € × 21 % = **42 000 €**\n\n### 3. Výpočet maximálnej výšky zápočtu\n\nPodľa metódy zápočtu dane si môžete započítať daň zaplatenú v zahraničí, avšak **najviac do výšky, ktorá je nižšia z týchto dvoch súm**:\na) Daň skutočne zaplatená v Českej republike.\nb) Daň, ktorá by na príjmy z ČR pripadala podľa slovenskej sadzby dane.\n\n**a) Daň skutočne zaplatená v ČR:**\n*   Suma: **12 000 €**\n\n**b) Maximálna daň na zápočet podľa slovenskej legislatívy:**\nTento limit sa vypočíta podľa vzorca:\n`(Základ dane z ČR / Celkový základ dane) × Celková daň v SR`\n\n*   Výpočet: (`50 000 €` / `200 000 €`) × `42 000 €` = 0,25 × 42 000 € = **10 500 €**\n\n**Porovnanie a určenie zápočtu:**\nPorovnáme obe sumy:\n*   Daň zaplatená v ČR: 12 000 €\n*   Maximálny možný zápočet: 10 500 €\n\nNa zápočet sa použije **nižšia z týchto dvoch súm**, teda **10 500 €**. Rozdiel (12 000 € - 10 500 € = 1 500 €) je daňovým nákladom, ktorý už bol zohľadnený v základe dane.\n\n### 4. Výsledná daň na úhradu v SR\n\nOd celkovej daňovej povinnosti vypočítanej v SR sa odpočíta suma dane uznaná na zápočet.\n*   Celková daň v SR: 42 000 €\n*   Zápočet dane z ČR: - 10 500 €\n*   **Daň na úhradu v SR: 31 500 €**\n\n### Súhrnná tabuľka\n\n| Položka                                       | Suma v EUR |\n| :-------------------------------------------- | ---------: |\n| Celkový základ dane (SR + ČR)                 | 200 000,00 |\n| Sadzba dane z príjmov PO v SR (2026)            |      21 %  |\n| **Celková daňová povinnosť v SR (pred zápočtom)** | **42 000,00** |\n|                                               |            |\n| Daň zaplatená v ČR                            |  12 000,00 |\n| Maximálny možný zápočet (podľa SR sadzby)     |  10 500,00 |\n| **Suma dane uznaná na zápočet (nižšia z dvoch)** | **10 500,00** |\n|                                               |            |\n| **Výsledná daň na úhradu v SR**                 | **31 500,00** |\n\n***\n\n**Legislatívny rámec:**\nPostup vychádza z § 45 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPre účely daňovej kontroly si starostlivo uschovajte potvrdenie o zaplatení dane v Českej republike, ktoré vám vydal český finančný úrad. Je to kľúčový doklad preukazujúci nárok na zápočet.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila výšku maximálneho zápočtu dane 10 500 € aj výslednú daň na úhradu v SR vo výške 31 500 € so správnym právnym postupom."},"google":{"odpoved":"Na základe metódy zápočtu si spoločnosť môže započítať daň zaplatenú v Českej republike, avšak len do výšky dane, ktorá by na tento príjem pripadala podľa slovenských predpisov. Maximálna výška zápočtu je 10 500 € (50 000 / 200 000 * (200 000 * 21 %)). Keďže v ČR bola zaplatená vyššia daň (12 000 €), započítať je možné len sumu 10 500 €. Celková daňová povinnosť na Slovensku pred zápočtom je 42 000 € (200 000 € * 21 %). Po zápočte dane zaplatí spoločnosť na Slovensku daň vo výške 31 500 € (42 000 € - 10 500 €), v súlade s § 45 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne aj číselne súhlasí s referenciou, keďže správne určila maximálnu výšku zápočtu 10 500 € aj výslednú daň na úhradu na Slovensku 31 500 € so správnym právnym postupom."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť si môže započítať daň zaplatenú v Českej republike maximálne do výšky 10 500 €. Táto suma predstavuje daň pripadajúcu na príjmy z ČR podľa slovenskej sadzby dane (50 000 € * 21 %), keďže je nižšia ako daň skutočne zaplatená v ČR (12 000 €). Celková daňová povinnosť na Slovensku pred zápočtom je 42 000 € (200 000 € * 21 %). Po uplatnení zápočtu zaplatí spoločnosť na Slovensku daň vo výške 31 500 € (42 000 € - 10 500 €). Tento postup vyplýva z § 45 ods. 1 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a z Článku 23 Zmluvy č. 238/2003 Z. z.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne vypočítala maximálnu výšku zápočtu (10 500 €) aj konečnú daň na úhradu na Slovensku (31 500 €) na základe správnej sadzby dane a pravidiel zápočtu dane."}},{"oblast":"dan-po-medzinarodne","otazka":"Slovenská s.r.o. presunula 1. 7. 2026 výrobný stroj zo svojho ústredia v SR do svojej stálej prevádzkarne v Nemecku. Reálna hodnota stroja v čase presunu bola 180 000 €, jeho daňová zostatková cena 110 000 €. Aký je osobitný základ dane a aká daň z neho vyjde?","otazka_volna":"Presunuli sme stroj z Bratislavy do našej nemeckej pobočky. V účtovníctve máme zostatkovú stodesať tisíc, reálne má hodnotu stoosemdesiat tisíc. Musíme z toho niečo zdaniť?","spravna_odpoved":"Osobitný základ dane je 70 000 € a daň je 14 700 €. Podľa § 17f ods. 1 písm. a) ZDP je pri presune majetku z ústredia v SR do stálej prevádzkarne v zahraničí súčasťou osobitného základu dane rozdiel medzi reálnou hodnotou presunutého majetku a daňovým výdavkom, ktorým je pri odpisovanom hmotnom majetku daňová zostatková cena podľa § 19 ods. 3 písm. b): 180 000 − 110 000 = 70 000 €. Daň sa podľa § 17f ods. 5 vypočíta pri podaní daňového priznania sadzbou podľa § 15 písm. b) tretieho bodu, teda 21 %: 70 000 × 21 % = 14 700 €. Celkový osobitný základ dane pritom nesmie mať zápornú hodnotu (§ 17f ods. 3).","ustanovenie":"§ 17f ods. 1 písm. a), ods. 3 a ods. 5 a § 15 písm. b) tretí bod zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"21 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 17f ods. 1 a 2","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade vzniká spoločnosti povinnosť zdaniť presun majetku do zahraničia, tzv. \"exit tax\".\n\n**Osobitný základ dane je 70 000 € a výsledná daň je 14 700 €.**\n\n### Výpočet a zdôvodnenie\n\nPodľa zákona o dani z príjmov sa pri presune majetku z ústredia v SR do stálej prevádzkarne v zahraničí musí vypočítať a zdaniť osobitný základ dane [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 17f ods. 1].\n\n1.  **Výpočet osobitného základu dane**\n    Základ dane sa určí ako rozdiel medzi reálnou hodnotou majetku v čase presunu a jeho daňovou zostatkovou cenou.\n\n| Položka | Suma | Zdroj |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Reálna hodnota stroja | 180 000,00 € | Zadané |\n| Daňová zostatková cena | - 110 000,00 € | Zadané |\n| **Osobitný základ dane (§ 17f)** | **70 000,00 €** | **Výpočet** |\n\n2.  **Výpočet dane**\n    Na tento osobitný základ dane sa uplatňuje **pevná sadzba dane vo výške 21 %**, bez ohľadu na celkovú výšku príjmov spoločnosti [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 15 písm. b)].\n\n| Položka | Výpočet | Suma |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Osobitný základ dane | | 70 000,00 € |\n| Sadzba dane | × 21 % | |\n| **Daň na úhradu** | | **14 700,00 €** |\n\nTáto daň sa zahrnie do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom k presunu majetku došlo, teda za rok 2026.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nKeďže majetok bol presunutý do Nemecka, ktoré je členským štátom EÚ, vaša spoločnosť má možnosť požiadať o platenie tejto dane v splátkach počas piatich rokov [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 17g]. Žiadosť sa podáva priamo v daňovom priznaní za rok 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 17f a § 15 písm. b) ZDP vypočítala osobitný základ dane 70 000 € aj výslednú daň 14 700 € so sadzbou 21 %."},"google":{"odpoved":"Pri presune majetku do zahraničia vzniká osobitný základ dane vo výške 70 000 €, ktorý sa určí ako rozdiel medzi reálnou hodnotou stroja (180 000 €) a jeho daňovou zostatkovou cenou (110 000 €). Tento osobitný základ dane podlieha sadzbe dane 21 %. Výsledná daň z odchodu (tzv. exit tax) je teda 14 700 €. Uvedený postup vyplýva z § 17f ods. 1 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Daň je splatná v lehote na podanie daňového priznania, avšak pri presune do členského štátu EÚ je možné požiadať o jej platenie v splátkach.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza osobitný základ dane 70 000 €, sadzbu 21 %, výslednú daň 14 700 € aj príslušné ustanovenie zákona."},"bez":{"odpoved":"Osobitný základ dane pri odchode je 70 000 €. Vypočíta sa ako rozdiel medzi reálnou hodnotou stroja (180 000 €) a jeho daňovou zostatkovou cenou (110 000 €). Daň z tohto základu pri sadzbe 21 % predstavuje 14 700 €. Tento postup vyplýva z § 17f ods. 2 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Táto daň je súčasťou celkovej dane z príjmov právnickej osoby uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza osobitný základ dane 70 000 € aj daň 14 700 € vypočítanú sadzbou 21 %, pričom drobná nepresnosť v odseku (§ 17f ods. 1 namiesto ods. 2) nemení správnosť použitého pravidla."}},{"oblast":"dan-po-medzinarodne","otazka":"Slovenskej s.r.o. vyšla z presunu majetku do zahraničia daň z osobitného základu dane podľa § 17f ZDP vo výške 14 700 €. Ak majetok presunula do Nemecka, ako môže daň zaplatiť a ako o to žiada? A ako by to bolo, keby ho presunula do Švajčiarska?","otazka_volna":"Vyšla nám tá odchodová daň skoro pätnásť tisíc. Vraj sa to dá rozložiť na splátky. Musíme napísať žiadosť na úrad? A platí to aj keď to ide do Švajčiarska?","spravna_odpoved":"Pri presune do Nemecka môže daň zaplatiť buď jednorazovo v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49, alebo v splátkach počas piatich rokov počnúc rokom, v ktorom bola daň vyrubená; o splátky žiada priamo v daňovom priznaní (§ 17g ods. 2), nie samostatnou žiadosťou, a správca dane ich povolí najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania (§ 17g ods. 3). Pri presune do Švajčiarska splátky možné nie sú — Švajčiarsko nie je členským štátom EÚ ani zmluvnou stranou Dohody o EHP, takže daň je splatná v lehote na podanie daňového priznania.","ustanovenie":"§ 17g ods. 1 až 3 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"môže daňovník zaplatiť jednorazovo v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 alebo v splátkach počas piatich rokov počnúc rokom, v ktorom bola daň vyrubená","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Áno, pri presune majetku do Nemecka je možné daň z odchodu (exit tax) zaplatiť v splátkach. Naopak, pri presune do Švajčiarska táto možnosť nie je a daň je splatná jednorazovo.\n\nTu je podrobné vysvetlenie pre oba prípady:\n\n### 1. Presun majetku do Nemecka: Možnosť platby v 5 ročných splátkach\n\nKeďže Nemecko je členským štátom Európskej únie, vaša spoločnosť má možnosť rozhodnúť sa, že daň z osobitného základu dane podľa § 17f ZDP nezaplatí naraz, ale rozloží si ju do piatich rokov [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 17g].\n\n*   **Výška splátky:** Daň vo výške 14 700 € sa rozdelí na 5 rovnakých ročných splátok.\n    *   Výpočet: 14 700 € / 5 rokov = **2 940 € ročne**.\n*   **Ako o splátky požiadať:** O platenie v splátkach sa nežiada samostatným podaním alebo listom. Táto voľba sa uplatňuje **priamo v daňovom priznaní** za zdaňovacie obdobie, v ktorom k presunu majetku došlo. V príslušnej časti tlačiva daňového priznania daňovník vyznačí, že si uplatňuje postup podľa § 17g zákona o dani z príjmov [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17g, ods. 2].\n*   **Splatnosť splátok:** Prvá splátka je splatná v lehote na podanie daňového priznania. Každá ďalšia splátka je splatná do konca rovnakého kalendárneho mesiaca v nasledujúcich štyroch rokoch.\n\n### 2. Presun majetku do Švajčiarska: Daň je splatná jednorazovo\n\nMožnosť platenia dane v splátkach sa vzťahuje výlučne na presun majetku do iného členského štátu EÚ alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), ak existuje dohoda o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok.\n\n*   **Švajčiarsko nie je členom EÚ ani zmluvnou stranou Dohody o EHP.**\n*   Z tohto dôvodu sa možnosť platenia dane v splátkach podľa § 17g na presun majetku do Švajčiarska **neuplatní**.\n*   **Splatnosť dane:** Celá daň vo výške **14 700 €** je splatná naraz, a to v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom k presunu majetku došlo.\n\n### Zhrnutie\n\n| Kritérium | Presun do Nemecka (EÚ) | Presun do Švajčiarska (mimo EÚ/EHP) |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Možnosť splátok** | **Áno**, 5 ročných splátok | **Nie** |\n| **Výška splátky** | 2 940 € ročne | - |\n| **Spôsob žiadosti** | Vyznačením voľby priamo v daňovom priznaní | - |\n| **Splatnosť dane** | Prvá splátka v lehote na podanie DP, ďalšie ročne | Celá suma v lehote na podanie DP |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza možnosť jednorazového zaplatenia alebo 5 ročných splátok pri presune do Nemecka vrátane formy žiadosti v daňovom priznaní, ako aj nemožnosť splátok pri presune do Švajčiarska z dôvodu nečlenstva v EÚ/EHP."},"google":{"odpoved":"Pri presune majetku do Nemecka môže s.r.o. požiadať o zaplatenie dane vo výške 14 700 € v piatich rovnakých ročných splátkach. Žiadosť je potrebné podať správcovi dane v lehote na podanie daňového priznania, v ktorom sa táto daň priznáva. Táto možnosť vyplýva z § 17g ods. 1 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, keďže Nemecko je členským štátom EÚ.\n\nNaopak, pri presune majetku do Švajčiarska, ktoré nie je členským štátom EÚ ani EHP, nie je možné požiadať o platenie dane v splátkach podľa tohto osobitného režimu. V takom prípade je spoločnosť povinná zaplatiť celú daň 14 700 € jednorazovo v lehote na podanie daňového priznania.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza možnosť splátok počas piatich rokov pri presune do Nemecka, podanie žiadosti v daňovom priznaní, ako aj nemožnosť splátok a povinnosť jednorazovej úhrady pri presune do Švajčiarska."},"bez":{"odpoved":"Pri presune majetku do Nemecka môže spoločnosť požiadať o platenie dane v splátkach počas piatich rokov, pričom ročná splátka je 2 940 €. O platenie v splátkach požiada oznámením v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie, v ktorom jej vznikla daňová povinnosť. Ak by majetok presunula do Švajčiarska, ktoré nie je členským štátom EÚ ani zmluvným štátom EHP, možnosť platenia v splátkach sa neuplatní. V takom prípade by musela celú daň 14 700 € zaplatiť jednorazovo v lehote na podanie daňového priznania. Uvedené vyplýva z § 17f ods. 7 a 8 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď obsahuje všetky vecne správne informácie vrátane možnosti splátok pri Nemecku, žiadosti v priznaní, nemožnosti splátok pri Švajčiarsku a lehôt, pričom nesprávne uvedené odseky/paragraf (§ 17f namiesto § 17g) nemenia vecnú správnosť odpovede."}},{"oblast":"dan-po-medzinarodne","otazka":"Slovenská s.r.o. presunula majetok do svojej stálej prevádzkarne v Rakúsku a daň z osobitného základu dane podľa § 17f ZDP jej vyšla 2 800 €. Správca dane jej povolil platenie v splátkach. Môže správca dane zabezpečiť túto dlžnú sumu záložným právom?","otazka_volna":"Rozložili nám tú odchodovú daň na splátky, je to necelé tri tisíce eur. Môže nám daňový úrad na to dať záložné právo na majetok?","spravna_odpoved":"Nie, nemôže. Podľa § 17g ods. 5 ZDP môže správca dane pri preukázateľnom alebo skutočnom riziku neuhradenia zabezpečiť dlžnú sumu záložným právom, to však neplatí, ak výška dane zodpovedajúca zdaneniu pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia nepresiahne 3 000 eur. Suma 2 800 € je pod touto hranicou, preto zabezpečenie záložným právom neprichádza do úvahy.","ustanovenie":"§ 17g ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"to neplatí, ak výška dane zodpovedajúca zdaneniu pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia nepresiahne 3 000 eur","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade správca dane nemôže zabezpečiť dlžnú sumu záložným právom.**\n\nHoci správca dane má vo všeobecnosti možnosť zabezpečiť daňovú povinnosť z titulu tzv. \"exit tax\" záložným právom, ak existuje riziko jej neuhradenia, zákon stanovuje finančný limit, pod ktorým sa táto možnosť neuplatní.\n\nPodľa Zákona o dani z príjmov platí, že zabezpečenie dlžnej sumy záložným právom sa **neuplatní, ak výška dane** zodpovedajúca zdaneniu pri presune majetku do zahraničia **nepresiahne 3 000 €** [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 17g ods. 5].\n\nVo vašom prípade je daň vo výške 2 800 €, čo je suma, ktorá nepresahuje tento zákonný limit. Preto správca dane nie je oprávnený zabezpečiť túto konkrétnu daňovú povinnosť záložným právom, aj keď povolil jej platenie v splátkach.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza záporný záver spolu s odkazom na limit 3 000 eur podľa § 17g ods. 5 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Áno, správca dane môže zabezpečiť túto dlžnú sumu záložným právom. Ak daň nie je uhradená v lehote splatnosti, stáva sa daňovým nedoplatkom, ktorý môže správca dane zabezpečiť. Zriadenie záložného práva na zabezpečenie daňového nedoplatku je v právomoci správcu dane a zákon neustanovuje minimálnu výšku dlžnej sumy pre tento postup.\n\nTento postup upravuje § 81 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok). Povolenie splátok nevylučuje možnosť zriadenia záložného práva na zabezpečenie pohľadávky.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru a ignorovala osobitnú úpravu podľa § 17g ods. 5 ZDP, podľa ktorej daň do 3 000 eur pri presune majetku nemožno zabezpečiť záložným právom."},"bez":{"odpoved":"Nie, správca dane nemôže zabezpečiť túto dlžnú sumu záložným právom. Dôvodom je, že dlžná suma 2 800 € neprevyšuje zákonom stanovený limit. Záložné právo možno zriadiť len na zabezpečenie daňového nedoplatku, ktorý v deň jeho zriadenia prevyšuje sumu 3 000 €. Tento postup upravuje § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa opiera o nesprávne právne pravidlo a nesprávny zákon (§ 81 ods. 1 daňového poriadku namiesto špeciálnej úpravy v § 17g ods. 5 zákona o dani z príjmov), čo je podľa rubriky nesprávne."}},{"oblast":"dan-po-medzinarodne","otazka":"Slovenskej s.r.o. správca dane povolil platiť daň z osobitného základu dane podľa § 17f ZDP v splátkach počas piatich rokov. Aký úrok zaplatí za dobu povoleného platenia v splátkach, ak základná sadzba pre stanovenie referenčnej a diskontnej sadzby zverejnená PMÚ SR zvýšená o 100 bázických bodov je nižšia ako 3 %?","otazka_volna":"Dali nám tú odchodovú daň na splátky na päť rokov. Koľko nám k tomu narátajú úrok? Počul som niečo o desiatich percentách ročne.","spravna_odpoved":"Zaplatí úrok vypočítaný ročnou úrokovou sadzbou 3 %. Podľa § 17g ods. 6 ZDP sa úrok zo sumy povolenej splátky určuje podľa § 57 ods. 5 daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z.): použije sa základná sadzba pre stanovenie referenčnej a diskontnej sadzby zverejnená na webovom sídle PMÚ SR platná v deň, ktorý nasleduje po dni splatnosti dane, zvýšená o 100 bázických bodov, a ak je takto zvýšená sadzba nižšia ako 3 %, uplatní sa ročná úroková sadzba 3 %. Úrok sa počíta za každý deň povoleného platenia dane v splátkach. Sadzba 10 % p. a. je už neplatná, staršia úprava.","ustanovenie":"§ 17g ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z.; § 57 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"ak je táto základná sadzba zvýšená o 100 bázických bodov nižšia ako 3 %, pri výpočte úroku sa použije ročná úroková sadzba 3 %","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901","my":{"odpoved":"Na základe vami uvedených informácií bude úrok za dobu povoleného platenia dane v splátkach predstavovať **ročnú úrokovú sadzbu 3 %**.\n\nToto pravidlo vyplýva priamo z Daňového poriadku a platí pre všetky prípady odkladu alebo splátok povolených správcom dane, vrátane dane z osobitného základu dane pri presune majetku do zahraničia (tzv. exit tax) podľa § 17f Zákona o dani z príjmov.\n\n### Legislatívny rámec a výpočet\n\nPodľa platnej legislatívy sa úrok za dobu povoleného odkladu alebo splátok vypočíta nasledovne:\n\n1.  **Štandardná sadzba:** Použije sa základná sadzba pre stanovenie referenčnej a diskontnej sadzby v SR (zverejnená Protimonopolným úradom SR), ktorá je platná v deň nasledujúci po dni splatnosti dane, a táto sadzba sa zvýši o 100 bázických bodov (t. j. o 1 percentuálny bod).\n2.  **Minimálna sadzba (Váš prípad):** Ak je takto vypočítaná sadzba (základná sadzba + 1 %) nižšia ako 3 %, pri výpočte úroku sa použije fixná ročná úroková sadzba vo výške **3 %**.\n\n[Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), § 57, ods. 5]\n\n### Doplňujúce informácie\n\n*   **Doba splácania:** Zatiaľ čo všeobecná lehota na splátky podľa Daňového poriadku je najviac 24 mesiacov [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 57, ods. 3], vami spomínaná 5-ročná lehota je špeciálnou úpravou pre exit tax, ktorú umožňuje § 17g Zákona o dani z príjmov pri presune majetku do členského štátu EÚ alebo EHP.\n*   **Vyrubenie úroku:** Správca dane vyrubí celkový úrok samostatným rozhodnutím po tom, ako bude daň v plnej výške uhradená. Úrok sa nevyrubí, ak jeho celková suma nepresiahne 5 €. [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 57, ods. 5]\n*   **Splatnosť úroku:** Vyrubený úrok je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o úroku.\n*   **Odvolanie:** Proti rozhodnutiu o povolení splátok nie je možné podať odvolanie. [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 57, ods. 6]\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôsledne dodržiavajte schválený splátkový kalendár. Ak by ste nezaplatili čo i len jednu splátku v stanovenej výške a lehote, celá neuhradená suma dane sa stáva okamžite splatnou, a to ku dňu pôvodnej splatnosti dane. Správca dane by následne vyrubil úrok z omeškania (aktuálne 4-násobok základnej úrokovej sadzby ECB, najmenej 15 % p. a.) a bol by povinný začať daňové exekučné konanie. [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 57, ods. 9]","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza ročnú úrokovú sadzbu 3 % v súlade s § 17g ods. 6 zákona o dani z príjmov a § 57 ods. 5 daňového poriadku."},"google":{"odpoved":"V takomto prípade spoločnosť zaplatí ročný úrok vo výške 3 %.\n\nTento úrok sa uplatní za každý deň povoleného platenia dane v splátkach. Hoci je platenie v splátkach povolené podľa Zákona o dani z príjmov, samotný výpočet úroku sa riadi Daňovým poriadkom. Ak je sadzba určená ako základná sadzba PMÚ SR zvýšená o 100 bázických bodov nižšia ako 3 %, použije sa sadzba 3 %. Toto pravidlo je ustanovené v § 57 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza ročnú úrokovú sadzbu 3 % a správne sa odvoláva na príslušné ustanovenie Daňového poriadku."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť zaplatí úrok vo výške 3 % ročne z dlžnej sumy. Vyplýva to z § 17f ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Toto ustanovenie stanovuje, že úrok z odloženej sumy dane sa platí najmenej vo výške 3 % ročne. Táto minimálna sadzba sa uplatní vždy, keď je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky nižšia ako 3 %.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa opiera o nesprávne právne pravidlo a nesprávne ustanovenie, pričom mylne uvádza sadzbu Európskej centrálnej banky namiesto referenčnej sadzby PMÚ SR a odkazuje na neexistujúci mechanizmus v § 17f ods. 10 ZDP."}},{"oblast":"dan-po-medzinarodne","otazka":"Slovenská s.r.o. spláca daň podľa § 17f ZDP v povolených splátkach. Dňa 12. 5. 2028 majetok, ktorého sa presun týkal, predala tretej osobe. Dokedy je splatná zostávajúca daň a dokedy musí túto skutočnosť oznámiť správcovi dane?","otazka_volna":"Splácame odchodovú daň na splátky a v máji sme ten stroj v zahraničí predali. Kedy musíme zaplatiť zvyšok a komu to hlásiť?","spravna_odpoved":"Zostávajúca daň je splatná do 30. júna 2028 a v tej istej lehote, teda do 30. júna 2028, musí spoločnosť predaj oznámiť správcovi dane. Podľa § 17g ods. 8 písm. a) ZDP je pri uplatnení splátkového režimu daň z osobitného základu dane podľa § 17f splatná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovník majetok predal alebo iným spôsobom previedol, a podľa § 17g ods. 9 je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom nastala.","ustanovenie":"§ 17g ods. 8 písm. a) a ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"daň z osobitného základu dane podľa § 17f je splatná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom majetok alebo podnikateľskú činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej prevádzkarne daňovník predal alebo iným spôsobom previedol","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Na základe predaja majetku, ktorého sa týkala daň z odchodu (exit tax), sa celý zostatok tejto dane stáva splatným.\n\n**Zostávajúca daň je splatná do 30. júna 2028 a v rovnakej lehote musíte túto skutočnosť oznámiť správcovi dane.**\n\n---\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nAj keď vám správca dane povolil platenie dane z odchodu podľa § 17f Zákona o dani z príjmov v splátkach, táto výhoda zaniká, ak nastane niektorá zo zákonom stanovených skutočností. Predaj majetku je jednou z nich.\n\n#### 1. Splatnosť zostávajúcej dane\n\nPodľa zákona sa pri predaji majetku, na ktorý sa vzťahovala daň z odchodu, stáva celá neuhradená suma dane splatnou.\n\n*   **Lehota:** Daň je splatná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol majetok predaný [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17g, ods. 8 písm. a)].\n*   **Váš prípad:** Majetok ste predali v máji 2028. Nasledujúci mesiac je jún 2028.\n*   **Termín splatnosti:** **30. jún 2028** (piatok, pracovný deň).\n\n#### 2. Oznamovacia povinnosť\n\nO tejto skutočnosti ste zároveň povinný informovať správcu dane.\n\n*   **Lehota:** Oznámenie musíte podať v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom k predaju došlo [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17g, ods. 9].\n*   **Váš prípad:** Lehota je rovnaká ako lehota na zaplatenie dane.\n*   **Termín oznámenia:** **30. jún 2028**.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam bezodkladne zistiť presnú výšku neuhradenej dane z odchodu a pripraviť sa na jej úhradu v stanovenej lehote. Súčasne podajte správcovi dane písomné oznámenie o predaji majetku, aby ste predišli prípadným sankciám za nesplnenie oznamovacej povinnosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza lehotu splatnosti aj oznamovacej povinnosti do 30. júna 2028 na základe správnych ustanovení § 17g ods. 8 písm. a) a ods. 9 ZDP."},"google":{"odpoved":"Pri predaji majetku, na ktorý sa vzťahuje splátkový kalendár dane pri odchode, nastáva zmena v daňových povinnostiach. Zostávajúca časť dane, ktorá ešte nebola uhradená, sa stáva splatnou v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k predaju tohto majetku. Táto povinnosť vyplýva z § 17f ods. 9 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.\n\nZároveň je daňovník povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Lehotu na splnenie tejto oznamovacej povinnosti zákon o dani z príjmov osobitne neustanovuje, preto sa uplatní všeobecná 30-dňová lehota podľa Daňového poriadku.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza splatnosť dane v lehote na podanie daňového priznania a neexistujúcu všeobecnú 30-dňovú lehotu na oznámenie, namiesto zákonnej lehoty do konca mesiaca nasledujúceho po predaji (do 30. júna 2028)."},"bez":{"odpoved":"Zostávajúca časť dane je splatná dňom predaja majetku, teda 12. mája 2028. Týmto dňom zaniká nárok na platenie dane v splátkach. Túto skutočnosť je daňovník povinný oznámiť správcovi dane do 30 dní odo dňa predaja, najneskôr do 11. júna 2028. Uvedené vyplýva z § 17f ods. 9 písm. b) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne lehoty splatnosti dane aj oznámenia správcovi dane (12. máj 2028 a 11. jún 2028 namiesto správneho 30. júna 2028) a nesprávne zákonné ustanovenie."}},{"oblast":"dan-po-medzinarodne","otazka":"Kontrolovaná zahraničná spoločnosť slovenskej s.r.o. by pri výpočte podľa § 17 až 29 ZDP vykázala daň z príjmov právnickej osoby 84 000 €. V zahraničí reálne zaplatila daň 39 000 € a rovnakú sumu mala podľa tamojších predpisov aj platiť. Je splnená podmienka podľa § 17h ods. 1 písm. b) ZDP a pri akej výške zahraničnej dane by už splnená nebola?","otazka_volna":"Máme dcéru v zahraničí, keby sa to rátalo po našom, vyšla by daň osemdesiatštyri tisíc, oni tam zaplatili tridsaťdeväť a toľko tam aj platiť mali. Spadá to pod tie pravidlá o kontrolovaných zahraničných firmách?","spravna_odpoved":"Áno, podmienka splnená je. Test podľa § 17h ods. 1 písm. b) ZDP porovnáva daň platenú kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v zahraničí s rozdielom medzi daňou vypočítanou podľa § 17 až 29 a daňou, ktorú by táto spoločnosť platila v zahraničí: 84 000 − 39 000 = 45 000 € a 39 000 € je menej ako 45 000 €, takže podmienka je splnená. Hraničná hodnota vyplýva z nerovnice X < 84 000 − X, teda X < 42 000 €. Podmienka by preto prestala byť splnená pri zahraničnej dani 42 000 € a viac, čo zodpovedá presne polovici dane vypočítanej podľa slovenských pravidiel.","ustanovenie":"§ 17h ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"daň z príjmov právnickej osoby platená kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v zahraničí je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnickej osoby kontrolovanej zahraničnej spoločnosti vypočítanou podľa § 17 až 29 a daňou z príjmov právnickej osoby, ktorú by platila kontrolovaná zahraničná spoločnosť v zahraničí","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Áno, vo vami uvedenom prípade **je splnená podmienka** podľa § 17h ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. Zahraničná spoločnosť sa považuje za kontrolovanú z hľadiska nízkeho zdanenia.\n\nPodmienka by nebola splnená, ak by zahraničná daň bola **42 000 € alebo viac**.\n\n---\n\n### Výpočet a posúdenie\n\nPodľa § 17h ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len \"ZDP\") je podmienka nízkeho zdanenia splnená, ak je daň z príjmov zaplatená v zahraničí nižšia ako rozdiel medzi hypotetickou slovenskou daňou a daňou, ktorú by spoločnosť platila v zahraničí.\n\nKeďže vo vašom prípade je reálne zaplatená daň (39 000 €) rovnaká ako daň, ktorú mala spoločnosť podľa zahraničných predpisov platiť, vzorec na posúdenie je:\n\n**Daň zaplatená v zahraničí < (Hypotetická slovenská daň - Daň zaplatená v zahraničí)**\n\nV praxi to znamená, že podmienka je splnená, ak je zahraničná daň nižšia ako polovica hypotetickej slovenskej dane.\n\n**Dosadenie vašich hodnôt:**\n\n1.  **Hypotetická slovenská daň:** 84 000 €\n2.  **Daň zaplatená v zahraničí:** 39 000 €\n\n**Výpočet rozdielu:**\n84 000 € - 39 000 € = 45 000 €\n\n**Porovnanie:**\nJe 39 000 € (daň v zahraničí) < 45 000 € (vypočítaný rozdiel)?\n**Áno, je.**\n\n**Záver:** Keďže 39 000 € je menej ako 45 000 €, podmienka nízkeho zdanenia podľa § 17h ods. 1 písm. b) ZDP je splnená.\n\n### Hranica pre nesplnenie podmienky\n\nPodmienka by nebola splnená v momente, keď by daň zaplatená v zahraničí bola rovná alebo vyššia ako vypočítaný rozdiel. Tento bod nastáva presne v polovici hypotetickej slovenskej dane.\n\n**Výpočet hraničnej sumy:**\n84 000 € / 2 = **42 000 €**\n\nAk by zahraničná spoločnosť zaplatila daň vo výške 42 000 €, výpočet by vyzeral takto:\n*   Rozdiel: 84 000 € - 42 000 € = 42 000 €\n*   Porovnanie: 42 000 € < 42 000 € ? **Nie, platí rovnosť.**\n\nPreto ak by zahraničná daň bola 42 000 € alebo vyššia, podmienka by splnená nebola.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNezabudnite, že test nízkeho zdanenia je len jednou z dvoch podmienok. Aby sa na spoločnosť vzťahovali pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti (CFC rules), musí byť súčasne splnená aj podmienka kontroly podľa § 17h ods. 1 písm. a) ZDP, t. j. slovenská s.r.o. (sama alebo so závislými osobami) musí mať v zahraničnej spoločnosti podiel na základnom imaní, hlasovacích právach alebo na zisku viac ako 50 %.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne potvrdzuje splnenie podmienky, uvádza správnu hraničnú hodnotu 42 000 € a viac a používa správny zákonný postup výpočtu."},"google":{"odpoved":"Áno, podmienka podľa § 17h ods. 1 písm. b) ZDP je splnená. Dôvodom je, že skutočne zaplatená daň v zahraničí (39 000 €) je nižšia ako 50 % dane, ktorú by spoločnosť zaplatila v Slovenskej republike (84 000 € / 2 = 42 000 €). Podmienka by nebola splnená, ak by zahraničná daň dosiahla výšku 42 000 € alebo viac. Tento test nízkeho zdanenia je jedným z predpokladov pre uplatnenie pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti. Všetky tieto podmienky sú definované v § 17h zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne posúdila splnenie podmienky a určila zhodnú hraničnú hodnotu 42 000 € prostredníctvom ekvivalentného pravidla polovice slovenskej dane."},"bez":{"odpoved":"Áno, podmienka nízkeho zdanenia je splnená. Skutočne zaplatená daň v zahraničí (39 000 €) je nižšia ako 50 % dane, ktorú by spoločnosť zaplatila na Slovensku (0,5 x 84 000 € = 42 000 €). Podmienka by nebola splnená, ak by zahraničná daň bola vo výške 42 000 € alebo viac. Toto pravidlo vyplýva z § 17h ods. 1 písm. b) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne konštatuje splnenie podmienky aj hraničnú hodnotu 42 000 € a viac, pričom zjednodušené pravidlo 50 % matematicky presne zodpovedá zákonnému vzorcu."}},{"oblast":"dan-po-medzinarodne","otazka":"Slovenská s.r.o. vlastní priamo 45 % základného imania, hlasovacích práv aj nároku na zisk zahraničnej spoločnosti, ďalších 5 % vo všetkých troch ukazovateľoch drží jej závislá osoba podľa § 2 písm. n) až r) ZDP. Spolu teda 50 %. Je zahraničná spoločnosť kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou podľa § 17h ZDP?","otazka_volna":"Máme v zahraničnej firme 45 % a spriaznená firma ďalších 5 %, dokopy rovná polovica. Padá nám to pod tie pravidlá o kontrolovaných zahraničných spoločnostiach?","spravna_odpoved":"Nie, nie je. Podmienka podľa § 17h ods. 1 písm. a) ZDP vyžaduje podiel viac ako 50 % — na základnom imaní, na hlasovacích právach alebo nárok na podiel na zisku. Podiel presne 50 % hranicu neprekračuje, preto prvá podmienka splnená nie je a spoločnosť nie je kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou, aj keby bola splnená daňová podmienka podľa písmena b). Podiely daňovníka a jeho závislých osôb sa síce sčítavajú a zohľadňuje sa priamy aj nepriamy podiel, ale ani tak sa 50 % nestáva „viac ako 50 %“.","ustanovenie":"§ 17h ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"má priamy podiel alebo nepriamy podiel na základnom imaní viac ako 50 %, má priamy podiel alebo nepriamy podiel na hlasovacích právach viac ako 50 %","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade zahraničná spoločnosť nie je kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou (CFC).**\n\nPodmienka na posúdenie, či ide o kontrolovanú zahraničnú spoločnosť, nie je splnená, pretože váš spoločný podiel presne dosahuje hranicu 50 %, ale neprekračuje ju.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa Zákona o dani z príjmov sa za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť považuje zahraničný subjekt, ak sú splnené **dve podmienky súčasne**:\n\n1.  **Podmienka kontroly (podielu):** Slovenský daňovník (vo vašom prípade s.r.o.) sám alebo spolu so závislými osobami drží podiel **viac ako 50 %** na základnom imaní, hlasovacích právach alebo na zisku zahraničnej spoločnosti [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17h, ods. 1, písm. a)].\n2.  **Podmienka nízkeho zdanenia:** Daň z príjmov platená zahraničnou spoločnosťou v jej domovskom štáte je nižšia ako špecificky vypočítaný rozdiel [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17h, ods. 1, písm. b)].\n\n#### Aplikácia na váš prípad\n\nVo vašej situácii je kľúčová prvá podmienka. Zákon vyžaduje, aby bol podiel **\"viac ako 50 %\"**.\n\n*   Váš priamy podiel: 45 %\n*   Podiel závislej osoby: 5 %\n*   **Spolu: 45 % + 5 % = 50 %**\n\nSúčet 50 % nespĺňa podmienku \"viac ako 50 %\", pretože túto hranicu presne dosahuje, ale neprekračuje ju. Keďže nie je splnená prvá podmienka, druhá podmienka (miera zdanenia v zahraničí) sa už nemusí skúmať.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDávajte si pozor na akékoľvek, aj minimálne, navýšenie podielu v budúcnosti. Už nadobudnutie ďalšieho podielu (napr. o 0,1 %) by znamenalo prekročenie hranice 50 % a povinnosť posudzovať aj druhú podmienku nízkeho zdanenia v zahraničí. Ak by bola splnená aj tá, museli by ste do svojho základu dane zahrnúť priraditeľné príjmy tejto zahraničnej spoločnosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru, že spoločnosť nie je CFC, a vecne správne odôvodnila, že podiel presne 50 % nespĺňa zákonnú podmienku viac ako 50 % podľa § 17h ods. 1 písm. a) ZDP."},"google":{"odpoved":"Áno, podiely slovenskej s.r.o. a jej závislej osoby sa na účely posúdenia definície kontrolovanej zahraničnej spoločnosti (CFC) sčítavajú. Avšak, aby bola zahraničná spoločnosť považovaná za kontrolovanú, musí daňovník sám alebo spolu so závislými osobami vlastniť podiel vo výške **viac ako 50 %**. Keďže v tomto prípade je celkový spoločný podiel presne 50 %, podmienka kontroly nie je splnená. Zahraničná spoločnosť sa preto nepovažuje za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť podľa § 17h ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne konštatuje, že podiely sa síce sčítavajú, ale podmienka viac ako 50 % nie je pri 50 % splnená, a preto spoločnosť nie je kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou."},"bez":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade nie je splnená podmienka kontroly.\n\nPodľa § 17h ods. 1 písm. a) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP) musí daňovník sám alebo spolu so závislými osobami držať priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní, hlasovacích právach alebo na zisku **viac ako 50 %**. Keďže slovenská s.r.o. spolu so závislou osobou drží presne 50 %, táto zákonná podmienka nie je splnená. Zahraničná spoločnosť sa preto z tohto titulu nepovažuje za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že zahraničná spoločnosť nie je kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou, keďže podmienka vyžaduje podiel viac ako 50 % a presne 50 % túto hranicu neprekračuje."}},{"oblast":"dan-po-medzinarodne","otazka":"Slovenská s.r.o. má zdaňovacie obdobie kalendárny rok. Jej kontrolovaná zahraničná spoločnosť má zdaňovacie obdobie od 1. 4. 2025 do 31. 3. 2026. Do ktorého zdaňovacieho obdobia slovenskej s.r.o. sa zahrnie základ dane tejto kontrolovanej zahraničnej spoločnosti podľa § 17h ods. 7 ZDP?","otazka_volna":"Naša zahraničná dcéra má hospodársky rok od apríla do marca, my máme normálny kalendárny. Do ktorého nášho priznania to máme dať?","spravna_odpoved":"Do zdaňovacieho obdobia roku 2026, teda do daňového priznania podávaného za kalendárny rok 2026. Podľa § 17h ods. 7 ZDP sa základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti podľa odseku 6 zahrnie do základu dane daňovníka v tom zdaňovacom období, počas ktorého končí zdaňovacie obdobie kontrolovanej zahraničnej spoločnosti — zdaňovacie obdobie CFC končí 31. 3. 2026, čo spadá do kalendárneho roka 2026.","ustanovenie":"§ 17h ods. 6 a 7 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti podľa odseku 6 sa zahrnie do základu dane daňovníka v tom zdaňovacom období, počas ktorého končí zdaňovacie obdobie kontrolovanej zahraničnej spoločnosti.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti (CFC) sa zahrnie do základu dane slovenskej s.r.o. **za zdaňovacie obdobie roka 2026**.\n\nToto pravidlo vyplýva priamo zo Zákona o dani z príjmov. Podľa neho je rozhodujúci deň, kedy končí zdaňovacie obdobie zahraničnej spoločnosti.\n\nPodľa § 17h ods. 7 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti zahrnie do základu dane daňovníka (slovenskej s.r.o.) v tom zdaňovacom období, **počas ktorého končí zdaňovacie obdobie kontrolovanej zahraničnej spoločnosti** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17h, ods. 7].\n\n### Aplikácia na váš prípad:\n\n*   **Koniec zdaňovacieho obdobia CFC:** 31. marec 2026.\n*   **Zdaňovacie obdobie slovenskej s.r.o.:** Kalendárny rok 2026 (od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026).\n\nKeďže dátum 31. marec 2026 spadá do zdaňovacieho obdobia slovenskej s.r.o. pre rok 2026, základ dane CFC za jej zdaňovacie obdobie od 1. 4. 2025 do 31. 3. 2026 sa v plnom rozsahu zahrnie do daňového priznania slovenskej s.r.o. podávaného za rok 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne určuje zdaňovacie obdobie roka 2026 a správne ho odôvodňuje pravidlom z § 17h ods. 7 ZDP."},"google":{"odpoved":"Základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti sa zahrnie do základu dane slovenskej s.r.o. za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončilo zdaňovacie obdobie tejto zahraničnej spoločnosti. V danom prípade sa základ dane zahrnie do zdaňovacieho obdobia slovenskej s.r.o. končiaceho 31. decembra 2026. Toto pravidlo vyplýva z § 17h ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Pripočítanie sa vykoná v daňovom priznaní podávanom za toto zdaňovacie obdobie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 17h ods. 7 ZDP uvádza, že základ dane sa zahrnie do zdaňovacieho obdobia slovenskej s.r.o. končiaceho 31. decembra 2026."},"bez":{"odpoved":"Základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti sa zahrnie do základu dane slovenskej s.r.o. za zdaňovacie obdobie roku 2026. Postupuje sa tak, pretože zdaňovacie obdobie kontrolovanej zahraničnej spoločnosti končí 31. marca 2026, čo je dátum, ktorý spadá do zdaňovacieho obdobia slovenskej s.r.o. končiaceho 31. decembra 2026. Tento postup vyplýva z ustanovenia § 17h ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a so správnym zákonným odôvodnením uvádza, že základ dane sa zahrnie do zdaňovacieho obdobia kalendárneho roka 2026."}},{"oblast":"mzdy-specialne","otazka":"Výrobná firma zamestnáva 50 ľudí v pracovnom pomere: 30 na plný úväzok (40 h/týždeň) a 20 na úväzok 10 h/týždeň. Z toho 14 zamestnancov na plný úväzok sú štátni príslušníci tretích krajín. Firma chce v septembri 2026 podať žiadosť o potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta bez prihliadnutia na situáciu na trhu práce, lebo ide o zamestnanie s nedostatkom pracovnej sily v kraji. Spĺňa podiel cudzincov zákonnú podmienku?","otazka_volna":"máme 50 ľudí, ale 20 z nich robí len 10 hodín týždenne, a 14 sú cudzinci spoza EÚ. chceme brať ďalšieho Ukrajinca na nedostatkovú profesiu bez čakania na úrad, ide to alebo nie?","spravna_odpoved":"Nie, podmienku nespĺňa. Do celkového počtu zamestnancov sa podľa § 21b ods. 7 písm. f) zákona č. 5/2004 Z. z. započítavajú len zamestnanci v pracovnom pomere dohodnutom najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času, teda najmenej 20 h/týždeň. Zamestnanci s úväzkom 10 h/týždeň sa nezapočítavajú, menovateľ je preto 30, nie 50. Podiel je 14/30 = 46,67 %, čo nie je menej ako 45 %. Zároveň je porušený aj zákaz podľa § 21 ods. 6 (zamestnávateľ nesmie zamestnávať viac ako 45 %). Ak by sa počítalo zo všetkých 50 zamestnancov, vyšlo by 28 % a firma by sa mylne považovala za vyhovujúcu.","ustanovenie":"§ 21 ods. 6 a § 21b ods. 7 písm. f) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti","citat":"zamestnáva menej ako 45 % štátnych príslušníkov tretej krajiny z celkového počtu zamestnancov, pričom do celkového počtu zamestnancov sa započítavajú zamestnanci v pracovnom pomere dohodnutom najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/20260801","my":{"odpoved":"Áno, táto podmienka je kľúčová a vaša spoločnosť ju, žiaľ, **nespĺňa**. Podiel štátnych príslušníkov tretích krajín vo vašej firme je **46,67 %**, čo je viac ako zákonom povolený limit.\n\nPodľa zákona o službách zamestnanosti je jednou z podmienok pre vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta to, aby zamestnávateľ zamestnával **menej ako 45 %** štátnych príslušníkov tretích krajín. Kľúčové je, že do celkového počtu zamestnancov sa na tento účel započítavajú iba tí, ktorí pracujú v rozsahu **najmenej polovice ustanoveného týždenného pracovného času** [Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, § 21b].\n\n### Podrobný výpočet pre vašu situáciu\n\n1.  **Určenie relevantných zamestnancov:**\n    *   Ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín.\n    *   Polovica tohto času je 20 hodín týždenne.\n    *   Do výpočtu teda vstupujú iba zamestnanci s úväzkom 20 a viac hodín týždenne.\n    *   Počet zamestnancov na plný úväzok (40 h/týždeň): **30**\n    *   Počet zamestnancov na úväzok 10 h/týždeň: 20 (títo sa do výpočtu nezapočítavajú, lebo 10 h < 20 h).\n    *   **Celkový relevantný počet zamestnancov (menovateľ) je 30.**\n\n2.  **Určenie počtu relevantných cudzincov:**\n    *   Počet štátnych príslušníkov tretích krajín na plnom úväzku je **14**.\n    *   **Počet relevantných cudzincov (čitateľ) je 14.**\n\n3.  **Výpočet podielu:**\n    *   Podiel = (Počet relevantných cudzincov / Celkový relevantný počet zamestnancov) × 100 %\n    *   Podiel = (14 / 30) × 100 % = **46,67 %**\n\n**Záver:**\nKeďže vypočítaný podiel 46,67 % je vyšší ako zákonom stanovená hranica 45 %, vaša spoločnosť nespĺňa podmienku na vydanie potvrdenia. Žiadosť by vám úrad práce zamietol.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAby ste podmienku splnili, potrebovali by ste pri zachovaní 14 zamestnancov z tretích krajín zvýšiť celkový počet relevantných zamestnancov (s úväzkom aspoň 20 h/týždeň) na minimálne 32. To by znížilo podiel na 43,75 % (14 / 32). Zvážte preto navýšenie úväzku aspoň dvom súčasným zamestnancom (z 10 na 20+ hodín) alebo prijatie dvoch nových domácich zamestnancov na úväzok aspoň 20 hodín týždenne ešte pred podaním žiadosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne dospela k záveru, že firma podmienku nespĺňa, pričom uviedla presný výpočet podielu 46,67 % aj správne zákonné pravidlo o započítavaní iba zamestnancov s úväzkom najmenej polovice ustanoveného týždenného pracovného času."},"google":{"odpoved":"Áno, vaša spoločnosť spĺňa zákonnú podmienku. Podiel štátnych príslušníkov tretích krajín vo vašej firme je 28 % z celkového počtu zamestnancov (14 z 50). Pre využitie zrýchleného postupu pri zamestnávaní v nedostatkových profesiách nesmie podiel týchto zamestnancov presiahnuť 45 % z celkového počtu zamestnancov. Táto podmienka je stanovená v § 21 ods. 6 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Keďže váš podiel je nižší ako stanovený limit, môžete podať žiadosť.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru a chybnému podielu (28 % namiesto 46,67 %), pretože nesprávne započítala do celkového počtu aj zamestnancov s úväzkom kratším ako polovica ustanoveného týždenného pracovného času."},"bez":{"odpoved":"Áno, firma spĺňa zákonnú podmienku.\n\nPodiel štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bolo udelené povolenie na zamestnanie pre nedostatkové profesie, nesmie presiahnuť 30 % z celkového počtu zamestnancov v pracovnom pomere. Vo vašom prípade je limit 15 zamestnancov (30 % z 50). Keďže firma zamestnáva 14 takýchto zamestnancov, stanovený limit neprekračuje. Táto podmienka je stanovená v § 21a ods. 2 písm. c) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru na základe nesprávneho a zastaraného právneho pravidla (limit 30 % namiesto 45 %) a chybne započítala zamestnancov s nízkym úväzkom."}},{"oblast":"mzdy-specialne","otazka":"Ovocinárska firma chce v roku 2026 zamestnať občana Srbska na zber jabĺk. Aká je maximálna dĺžka sezónneho zamestnania podľa zákona o službách zamestnanosti a aký limit platí, ak cudzinec nebude mať prechodný pobyt, ale len povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania? V akom type pracovnoprávneho vzťahu sa sezónne zamestnanie musí vykonávať?","otazka_volna":"potrebujem Srbov na oberačku. na koľko dlho ich môžem vôbec zobrať a musí to byť zmluva alebo stačí dohoda?","spravna_odpoved":"Sezónne zamestnanie je činnosť, ktorej vykonávanie nepresahuje 240 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov (§ 21 ods. 5 zákona č. 5/2004 Z. z.); na túto dobu sa vydáva aj potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta (§ 21b ods. 8 písm. a)). Ak však cudzinec pracuje len na základe povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania, úrad ho udelí najviac na 90 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov (§ 23 ods. 4). Ak bolo udelené na menej ako 90 dní, úrad ho na žiadosť cudzinca jedenkrát predĺži, pričom celková doba povolenia nesmie presiahnuť 90 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov (§ 23 ods. 5). Sezónne zamestnanie sa musí vykonávať v pracovnom pomere uzatvorenom na určitú dobu, nie na dohodu.","ustanovenie":"§ 21 ods. 5, § 21b ods. 8 písm. a) a § 23 ods. 4 a 5 zákona č. 5/2004 Z. z.","citat":"Sezónne zamestnanie na účely tohto zákona je činnosť, ktorej vykonávanie nepresahuje 240 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a je viazané na určité obdobie roka opakujúcou sa udalosťou","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/20260801","my":{"odpoved":"Áno, ovocinárska firma môže v roku 2026 zamestnať občana Srbska na sezónne práce. Maximálna dĺžka sezónneho zamestnania je **240 dní** počas 12 mesiacov. Ak sa však zamestnáva len na základe povolenia na zamestnanie (bez prechodného pobytu), limit je **90 dní**. Takéto zamestnanie sa musí vždy vykonávať v **pracovnom pomere na určitú dobu**.\n\nTu sú podrobnosti platné pre rok 2026:\n\n### 1. Maximálna dĺžka sezónneho zamestnania\n\nCelková maximálna dĺžka sezónneho zamestnania je stanovená na **240 dní** počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov [Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, § 21 ods. 5]. Táto dĺžka platí od 1. septembra 2025, kedy sa predĺžila z pôvodných 180 dní.\n\n### 2. Limit pri zamestnaní len na povolenie\n\nZákon rozlišuje dva režimy podľa dĺžky zamestnania:\n\n*   **Do 90 dní:** Ak má sezónne zamestnanie trvať najviac 90 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny (napr. občanovi Srbska) stačí **povolenie na zamestnanie** udelené príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny [Zákon č. 5/2004 Z. z., § 23b ods. 4].\n*   **Nad 90 dní (do 240 dní):** Ak má zamestnanie trvať dlhšie ako 90 dní, je potrebné požiadať o udelenie **prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania**. V tomto prípade zamestnávateľ nežiada o povolenie na zamestnanie, ale o vydanie **potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta**.\n\nPre vašu druhú otázku teda platí, že ak cudzinec nebude mať prechodný pobyt a bude zamestnaný len na základe povolenia na zamestnanie, maximálna dĺžka práce je **90 dní**.\n\n### 3. Forma pracovnoprávneho vzťahu\n\nSezónne zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny sa musí vykonávať výlučne v **pracovnom pomere uzatvorenom na určitú dobu** [Zákon č. 5/2004 Z. z., § 21 ods. 5]. Nie je možné na tento účel využiť dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nVaša firma ako ovocinárska spadá do odvetvia, kde je sezónne zamestnávanie cudzincov povolené (sekcia A – Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov) [Vyhláška MPSVR SR č. 190/2017 Z. z.]. Pred podaním žiadosti o povolenie na zamestnanie (pre prácu do 90 dní) musíte ako zamestnávateľ nahlásiť voľné pracovné miesto príslušnému úradu práce najmenej **10 pracovných dní** vopred.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza maximálnu dĺžku sezónneho zamestnania 240 dní počas 12 mesiacov, limit 90 dní pri zamestnaní len na povolenie a povinnosť vykonávať prácu v pracovnom pomere na určitú dobu."},"google":{"odpoved":"Maximálna dĺžka sezónneho zamestnania je 180 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Ak cudzinec nemá udelený prechodný pobyt, ale len povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania, môže prácu vykonávať najviac 90 dní. Pre prácu nad 90 dní (do limitu 180 dní) sa už vyžaduje aj prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania. Sezónne zamestnanie sa musí vykonávať v pracovnom pomere na základe písomnej pracovnej zmluvy. Tieto podmienky upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, najmä v ustanoveniach § 21a.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza maximálnu dĺžku sezónneho zamestnania 180 dní namiesto zákonom stanovených 240 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov."},"bez":{"odpoved":"Maximálna dĺžka sezónneho zamestnania je 180 dní počas akýchkoľvek 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Ak občan Srbska bude mať len povolenie na zamestnanie bez udeleného prechodného pobytu, maximálna dĺžka zamestnania je 90 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Sezónne zamestnanie sa musí vykonávať výlučne v pracovnom pomere na určitú dobu. Tieto podmienky upravuje § 23a ods. 2, 3 a 5 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza maximálnu dĺžku sezónneho zamestnania ako 180 dní namiesto zákonom stanovených najviac 240 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov."}},{"oblast":"mzdy-specialne","otazka":"Poľský občan nastúpil do slovenskej s. r. o. do pracovného pomeru v pondelok 2. marca 2026. Účtovníčka tvrdí, že informačnú povinnosť voči úradu práce majú len cudzinci z tretích krajín, nie občania EÚ. Má pravdu a ak nie, do kedy najneskôr musí zamestnávateľ úrad písomne informovať?","otazka_volna":"vzali sme Poliaka od 2. marca, hlási sa to niekde na úrade práce alebo je to len pre Ukrajincov? a dokedy to mám poslať?","spravna_odpoved":"Nemá pravdu. Podľa § 23b ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. je zamestnávateľ povinný písomne informovať úrad práce o nástupe aj o skončení zamestnania občana členského štátu EÚ, jeho rodinných príslušníkov aj štátneho príslušníka tretej krajiny, a to do siedmich pracovných dní odo dňa nástupu a do siedmich pracovných dní odo dňa skončenia zamestnania. Deň rozhodujúci pre začiatok lehoty (2. marec) sa do lehoty nezapočítava, lehota teda plynie od 3. marca: 3., 4., 5., 6., 9., 10. a 11. marca 2026 je siedmy pracovný deň (v marci 2026 nie je sviatok). Posledný deň na splnenie povinnosti je streda 11. marca 2026.","ustanovenie":"§ 23b ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti","citat":"Zamestnávateľ je povinný písomne informovať úrad o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania občana členského štátu Európskej únie, jeho rodinných príslušníkov a štátneho príslušníka tretej krajiny do siedmich pracovných dní odo dňa nástupu do zamestnania","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/20260801","my":{"odpoved":"Nie, vaša účtovníčka nemá pravdu. **Aj pri zamestnaní občana Európskej únie má zamestnávateľ informačnú povinnosť voči úradu práce.**\n\nHoci je proces jednoduchší ako pri zamestnávaní štátnych príslušníkov tretích krajín (nevyžaduje sa povolenie na zamestnanie ani potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta), povinnosť informovať úrad práce o vzniku pracovného pomeru zostáva.\n\n### Lehota na splnenie informačnej povinnosti\n\nZamestnávateľ je povinný informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o nástupe občana EÚ do zamestnania **do siedmich pracovných dní** odo dňa nástupu. [Zdroj: Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, § 23b ods. 2 a 6]\n\n**Výpočet lehoty pre váš prípad:**\n*   **Dátum nástupu:** pondelok, 2. marec 2026\n*   **Lehota začína plynúť:** utorok, 3. marec 2026\n*   **Posledný deň lehoty:** streda, 11. marec 2026\n\nZamestnávateľ musí informačnú povinnosť splniť najneskôr **do 11. marca 2026 (streda)**.\n\n### Spôsob splnenia povinnosti\n\nInformačná povinnosť sa plní podaním formulára **„Informačná karta“** na úrad práce príslušný podľa miesta výkonu práce zamestnanca. [Zdroj: 300_Zamestnavanie_Ukrajincov_2025.md]\n\nK informačnej karte je potrebné priložiť:\n*   kópiu pracovnej zmluvy,\n*   kópiu dokladu totožnosti občana EÚ (napr. občiansky preukaz alebo pas).\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam neodkladať podanie informačnej karty na posledný deň. Splňte si túto povinnosť čo najskôr po nástupe zamestnanca, aby ste predišli prípadným nedorozumeniam alebo sankciám za oneskorené podanie. Nezabudnite, že rovnaká lehota (7 pracovných dní) platí aj pre ohlásenie skončenia pracovného pomeru.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že účtovníčka nemá pravdu, cituje príslušné ustanovenie zákona a správne vypočítala lehotu na splnenie informačnej povinnosti do stredy 11. marca 2026."},"google":{"odpoved":"Nie, vaša účtovníčka nemá pravdu. Zamestnávateľ je povinný písomne informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny aj o zamestnaní občana členského štátu Európskej únie. Túto povinnosť si musí splniť do siedmich pracovných dní odo dňa nástupu zamestnanca do práce. Keďže zamestnanec nastúpil v pondelok 2. marca 2026, lehota na splnenie informačnej povinnosti uplynula v stredu 11. marca 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 23b zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Odporúčam bezodkladne podať na úrad práce informačnú kartu o zamestnaní občana EÚ.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne popiera tvrdenie účtovníčky, uvádza správnu lehotu 7 pracovných dní podľa § 23b zákona o službách zamestnanosti a presný dátum 11. marca 2026."},"bez":{"odpoved":"Účtovníčka nemá pravdu, informačná povinnosť voči úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sa vzťahuje aj na zamestnanie občana EÚ. Zamestnávateľ je povinný písomne informovať príslušný úrad o nástupe tohto zamestnanca do siedmich pracovných dní. V danom prípade tak musel urobiť najneskôr do stredy 11. marca 2026. Túto povinnosť ukladá § 23b ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Informácia sa podáva na formulári „Informačná karta“.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že účtovníčka nemá pravdu, lehota je 7 pracovných dní a najneskorší termín je streda 11. marca 2026 (hoci uvádza nesprávny odsek 1 namiesto odseku 2, samotné pravidlo a výsledok sú vecne správne)."}},{"oblast":"mzdy-specialne","otazka":"Firma má na cudzinca z Gruzínska vydané potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a v pracovnej zmluve dohodnutý deň nástupu do práce 1. júna 2026. Cudzinec sa neozval a do práce nenastúpil ani do konca júna. Aká povinnosť tým zamestnávateľovi vznikla a čo hrozí vydanému potvrdeniu?","otazka_volna":"cudzinec nám nenastúpil, mal prísť prvého a nič. musím to niekam hlásiť alebo to len zahodím?","spravna_odpoved":"Zamestnávateľovi vznikla oznamovacia povinnosť: podľa § 23b ods. 3 zákona č. 5/2004 Z. z. je povinný písomne informovať úrad práce, ak štátny príslušník tretej krajiny nenastúpil do zamestnania do siedmich pracovných dní odo dňa dohodnutého ako deň nástupu do práce. Sedem pracovných dní je teda podmienka, ktorá povinnosť spúšťa (nie lehota na jej splnenie) – tú treba splniť bezodkladne. Úrad, ktorý potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta vydal, môže z rovnakého dôvodu toto potvrdenie zrušiť (§ 21b ods. 13 písm. b); pri modrej karte obdobne § 21a ods. 9 písm. b)). Nejde teda o zrušenie zo zákona automaticky, ale o možnosť úradu, pričom oznamovacia povinnosť zamestnávateľa je povinná.","ustanovenie":"§ 23b ods. 3 a § 21b ods. 13 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z.","citat":"štátny príslušník tretej krajiny nenastúpil do zamestnania do siedmich pracovných dní odo dňa dohodnutého ako deň nástupu do práce","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/20260801","my":{"odpoved":"Na základe Vami opísanej situácie vznikla Vašej firme oznamovacia povinnosť voči úradu práce a vydanému potvrdeniu hrozí zrušenie. Keďže cudzinec nenastúpil do práce do 7 pracovných dní od dohodnutého termínu, mali ste túto skutočnosť bezodkladne oznámiť.\n\nTu je podrobný rozbor Vašich povinností a možných následkov:\n\n### 1. Povinnosť zamestnávateľa\n\nZamestnávateľ je povinný písomne informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ak štátny príslušník tretej krajiny, na ktorého bolo vydané potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, **nenastúpil do zamestnania do siedmich pracovných dní** odo dňa dohodnutého ako deň nástupu do práce [Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, § 23b ods. 3].\n\n**Vo Vašom prípade:**\n*   Dohodnutý deň nástupu: 1. jún 2026 (pondelok).\n*   Lehota 7 pracovných dní uplynula dňom **10. júna 2026**.\n*   Vaša povinnosť oznámiť nenastúpenie cudzinca do práce vznikla hneď po uplynutí tejto lehoty, teda 11. júna 2026.\n\n### 2. Následok pre vydané potvrdenie\n\nÚrad práce, ktorý potvrdenie vydal, **môže toto potvrdenie zrušiť**, ak štátny príslušník tretej krajiny nenastúpil do zamestnania v spomínanej lehote siedmich pracovných dní [Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, § 23b ods. 13 písm. b)].\n\nZrušenie potvrdenia nie je automatické, ale je to oprávnenie úradu práce, ktoré si na základe informácie o nenastúpení (alebo iného zistenia) s vysokou pravdepodobnosťou uplatní.\n\n***\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nAk ste tak ešte neurobili, **bezodkladne písomne oznámte** príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (tomu, ktorý potvrdenie vydal), že zamestnanec z Gruzínska v dohodnutom termíne do zamestnania nenastúpil. Splníte si tak svoju zákonnú povinnosť a zároveň umožníte úradu zrušiť potvrdenie, čím sa administratívne celý proces uzatvorí. Následne môžete opätovne nahlásiť voľné pracovné miesto a hľadať nového kandidáta.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza vznik oznamovacej povinnosti pri nenastúpení do 7 pracovných dní aj možnosť úradu práce potvrdenie zrušiť."},"google":{"odpoved":"Zamestnávateľovi vznikla povinnosť písomne informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, že štátny príslušník tretej krajiny nenastúpil do zamestnania. Túto povinnosť si mal splniť do siedmich pracovných dní odo dňa dohodnutého ako deň nástupu do práce, teda do 10. júna 2026, v zmysle § 23b ods. 3 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Zároveň mal zamestnávateľ do troch pracovných dní informovať aj príslušný útvar cudzineckej polície. Na základe nenastúpenia do zamestnania úrad práce zruší vydané potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Keďže lehota uplynula, zamestnávateľ je v omeškaní s plnením tejto povinnosti.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne interpretuje lehotu siedmich pracovných dní ako lehotu na splnenie povinnosti (namiesto podmienky vzniku povinnosti) a nesprávne uvádza, že úrad potvrdenie obligatórne zruší, hoci ide len o možnosť úradu."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ mal povinnosť písomne informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, že cudzinec nenastúpil do zamestnania. Túto povinnosť si mal splniť do siedmich pracovných dní od dohodnutého dňa nástupu do práce, teda najneskôr do 10. júna 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 23b ods. 5 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Keďže cudzinec do zamestnania nenastúpil, úrad práce vydané potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta zruší. Postupuje tak v súlade s § 21a ods. 8 citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne interpretuje sedem pracovných dní ako lehotu na splnenie povinnosti namiesto podmienky jej vzniku a uvádza nesprávne zákonné ustanovenia (§ 23b ods. 5 a § 21a ods. 8 namiesto § 23b ods. 3 a § 21b ods. 13)."}},{"oblast":"mzdy-specialne","otazka":"Agentúra dočasného zamestnávania založená v roku 2024 (činnosť vykonáva 2 roky) chce v roku 2026 dočasne prideliť Uzbeka s prechodným pobytom na účel zamestnania k užívateľskému zamestnávateľovi na zamestnanie s nedostatkom pracovnej sily v kraji. Je to prípustné?","otazka_volna":"sme personálna agentúra druhý rok, môžeme posielať cudzincov spoza EÚ k firmám na prácu alebo to zakázali?","spravna_odpoved":"Nie, prípustné to nie je. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 5/2004 Z. z. zamestnávateľ ani agentúra dočasného zamestnávania nemôže štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods. 1 písm. a) až h) dočasne prideliť na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Výnimka platí len pre agentúru, ktorá vykonáva činnosť najmenej tri roky pred podaním žiadosti podľa § 21b ods. 1 písm. a), a to len pri zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily v kraji; rovnakú trojročnú podmienku opakuje aj § 21b ods. 4 písm. d) prvý bod ako podmienku vydania potvrdenia so súhlasom. Agentúra s dvojročnou činnosťou podmienku troch rokov nespĺňa, preto pridelenie nie je možné.","ustanovenie":"§ 21 ods. 4 a § 21b ods. 4 písm. d) prvý bod zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti","citat":"Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania nemôže štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 1 písm. a) až h) dočasne prideliť na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/20260801","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade to nie je prípustné.**\n\nAgentúra dočasného zamestnávania (ADZ), ktorá vykonáva činnosť menej ako tri roky, nemôže dočasne prideliť štátneho príslušníka tretej krajiny k užívateľskému zamestnávateľovi.\n\nPodľa Zákona o službách zamestnanosti platí všeobecný zákaz dočasného prideľovania štátnych príslušníkov tretích krajín agentúrou dočasného zamestnávania. Existuje z neho výnimka pre zamestnania s nedostatkom pracovnej sily v kraji, avšak túto výnimku môže využiť len agentúra, ktorá spĺňa prísne podmienky.\n\nKľúčovou podmienkou je, že agentúra dočasného zamestnávania musí vykonávať svoju činnosť **najmenej tri roky** pred podaním žiadosti o potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta [Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, § 21b ods. 4 písm. d) bod 1].\n\nKeďže vaša agentúra bola založená v roku 2024 a v roku 2026 vykonáva činnosť len dva roky, túto zákonnú podmienku nespĺňa. Dočasné pridelenie daného zamestnanca by bolo v rozpore so zákonom.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nUžívateľský zamestnávateľ by však mohol tohto štátneho príslušníka tretej krajiny zamestnať priamo (nie cez ADZ), ak splní všetky zákonné podmienky na zamestnávanie cudzincov, vrátane nahlásenia voľného pracovného miesta a získania potrebného potvrdenia z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru, že pridelenie nie je prípustné, a vecne správne uviedla zákonnú podmienku výkonu činnosti agentúry najmenej tri roky spolu s relevantným právnym odkazom."},"google":{"odpoved":"Nie, takéto dočasné pridelenie nie je prípustné.\n\nAgentúra dočasného zamestnávania (ADZ) môže prideliť štátneho príslušníka tretej krajiny k užívateľskému zamestnávateľovi len vtedy, ak vykonáva svoju činnosť najmenej tri roky. Keďže agentúra bola založená v roku 2024, v roku 2026 túto podmienku ešte nespĺňa. Táto požiadavka je stanovená v § 21 ods. 4 Zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Ostatné podmienky, ako typ pobytu a druh zamestnania, by inak boli splnené.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza záporný záver, správny odkaz na predpis aj nesplnenú podmienku vykonávania činnosti agentúry po dobu najmenej troch rokov."},"bez":{"odpoved":"Nie, takéto dočasné pridelenie nie je prípustné.\n\nAgentúra dočasného zamestnávania nemôže prideľovať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bolo udelené povolenie na zamestnanie alebo jednotné povolenie. Tento všeobecný zákaz sa vzťahuje aj na zamestnania s nedostatkom pracovnej sily. Dĺžka fungovania agentúry na trhu nie je v tomto prípade relevantná. Uvedené vyplýva z § 29 ods. 6 Zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že dĺžka fungovania agentúry nie je relevantná a neexistuje výnimka, čím použila nesprávne právne odôvodnenie a nesprávne ustanovenie zákona."}},{"oblast":"mzdy-specialne","otazka":"IT firma chce prijať Inda na pozíciu vývojára na základe modrej karty. Pracovnú zmluvu chce uzatvoriť na dobu určitú 5 mesiacov, aby si zamestnanca najskôr vyskúšala. Do akej lehoty úrad práce vydá potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a vydá ho v tomto prípade so súhlasom?","otazka_volna":"chceme Inda na programátora cez modrú kartu, dáme mu zmluvu na pol roka mínus mesiac, a ako dlho to trvá na úrade?","spravna_odpoved":"Úrad vydá potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, do 15 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti zamestnávateľa (§ 21a ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z.); ak žiadosť nie je úplná, lehota začne plynúť až po doručení úplnej žiadosti (§ 21a ods. 3). Pri zmluve na 5 mesiacov však potvrdenie so súhlasom nevydá: jednou z podmienok podľa § 21a ods. 4 písm. d) je, že trvanie pracovného pomeru je dohodnuté najmenej na šesť mesiacov. Zmluvu treba dohodnúť minimálne na 6 mesiacov.","ustanovenie":"§ 21a ods. 1, ods. 3 a ods. 4 písm. d) zákona č. 5/2004 Z. z.","citat":"pracovná zmluva alebo prísľub zamestnávateľa podľa odseku 2 písm. a) sú v súlade so zákonom a trvanie pracovného pomeru je dohodnuté najmenej na šesť mesiacov","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/20260801","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky poskytujem nasledovné zhodnotenie:\n\nÚrad práce, sociálnych vecí a rodiny **súhlas s obsadením voľného pracovného miesta v tomto prípade nevydá**, pretože navrhovaná dĺžka pracovného pomeru na 5 mesiacov nespĺňa zákonné minimum. Lehota na vydanie samotného potvrdenia je **15 pracovných dní**.\n\n### Podrobná analýza\n\n1.  **Lehota na vydanie potvrdenia**\n    Úrad práce je povinný vydať potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu (potrebné pre modrú kartu), v lehote **do 15 pracovných dní** odo dňa doručenia žiadosti zamestnávateľa [Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, § 21a, ods. 1].\n\n2.  **Podmienka minimálnej dĺžky pracovného pomeru**\n    Kľúčovou prekážkou vo vašom pláne je dĺžka trvania pracovnej zmluvy. Zákon o službách zamestnanosti vyžaduje, aby bol pri žiadosti o modrú kartu pracovný pomer dohodnutý **najmenej na 6 mesiacov** [Zákon č. 5/2004 Z. z., § 21a, ods. 4 písm. d), na overenie].\n\n    Keďže plánujete uzatvoriť zmluvu len na 5 mesiacov, nespĺňate jednu zo základných podmienok. Úrad práce preto vydá potvrdenie s nesúhlasom, čo znemožní získanie modrej karty pre daného zamestnanca.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk si chcete zamestnanca najprv vyskúšať, odporúčam uzatvoriť pracovnú zmluvu na dobu určitú v trvaní **najmenej 6 mesiacov** a dohodnúť v nej maximálnu možnú skúšobnú dobu (štandardne 3 mesiace). Počas skúšobnej doby môžete pracovný pomer jednoducho a bez udania dôvodu ukončiť, ak nebudete s výkonom zamestnanca spokojní. Týmto postupom splníte zákonné požiadavky pre modrú kartu a zároveň si zachováte flexibilitu počas prvých mesiacov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza lehotu 15 pracovných dní, zamietavé stanovisko úradu (nevydanie súhlasu) a zákonnú podmienku trvania pracovného pomeru najmenej na 6 mesiacov."},"google":{"odpoved":"Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vydá potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta do 15 pracovných dní od doručenia žiadosti. V tomto prípade však úrad nevydá súhlasné potvrdenie. Dôvodom je, že pracovná zmluva na účel udelenia modrej karty musí byť uzatvorená najmenej na šesť mesiacov. Keďže navrhovaná zmluva na 5 mesiacov nespĺňa túto zákonnú podmienku, žiadosť bude zamietnutá. Táto požiadavka vyplýva zo zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza lehotu 15 pracovných dní, zamietavé stanovisko úradu aj zákonnú podmienku trvania pracovného pomeru najmenej na šesť mesiacov."},"bez":{"odpoved":"Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vydá potvrdenie do 15 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti zamestnávateľa. V tomto prípade však úrad potvrdenie so súhlasom nevydá. Dôvodom je, že pracovný pomer na účely udelenia modrej karty musí byť dohodnutý najmenej na jeden rok. Zmluva na 5 mesiacov je v rozpore s touto podmienkou. Uvedené vyplýva z § 21a ods. 2 písm. a) a § 21a ods. 3 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza podmienku trvania pracovného pomeru najmenej na jeden rok (staré znenie), pričom podľa aktuálneho znenia zákona musí byť dohodnutý najmenej na šesť mesiacov."}},{"oblast":"mzdy-specialne","otazka":"Zamestnávateľ chce podať žiadosť o potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta pre cudzinca z tretej krajiny. Koľko pracovných dní pred podaním žiadosti musí mať voľné pracovné miesto nahlásené úradu práce a ako sa táto lehota mení, ak ide o potvrdenie vydávané na účel obnovenia prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania?","otazka_volna":"kedy musím dať to voľné miesto na úrad práce, aby som mohol žiadať o cudzinca? a pri sezónnych je to iné?","spravna_odpoved":"Voľné pracovné miesto musí byť úradu nahlásené (povinnosť podľa § 62 ods. 6) najmenej 20 pracovných dní pred podaním žiadosti (§ 21b ods. 4 písm. b) prvý bod zákona č. 5/2004 Z. z.). Ak ide o potvrdenie vydávané na účel obnovenia prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania, lehota je najmenej 15 pracovných dní pred podaním žiadosti (druhý bod). Úrad následne vydá potvrdenie do 15 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, pričom pri neúplnej žiadosti lehota začne plynúť až po doručení úplnej žiadosti (§ 21b ods. 1 a 3).","ustanovenie":"§ 21b ods. 1, ods. 3 a ods. 4 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z.","citat":"splnil povinnosť podľa § 62 ods. 6 najmenej 20 pracovných dní pred podaním žiadosti podľa odseku 2","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/20260801","my":{"odpoved":"Na základe poskytnutých podkladov platia pre nahlasovanie voľných pracovných miest pred podaním žiadosti o potvrdenie o možnosti jeho obsadenia cudzincom z tretej krajiny nasledujúce lehoty:\n\n*   **Štandardná lehota je 20 pracovných dní.**\n*   **Pri obnovení pobytu na účel sezónneho zamestnania je lehota skrátená na 15 pracovných dní.**\n\n### Podrobný rozpis\n\n1.  **Štandardný postup**\n    Zamestnávateľ, ktorý chce zamestnať štátneho príslušníka tretej krajiny, musí nahlásiť voľné pracovné miesto príslušnému úradu práce a sociálnych vecí a rodiny **najmenej 20 pracovných dní** pred podaním žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia tohto miesta. Táto lehota slúži na preverenie, či dané miesto nie je možné obsadiť uchádzačom o zamestnanie z evidencie úradu práce [Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti].\n\n2.  **Skrátená lehota pre sezónne zamestnanie**\n    Ak zamestnávateľ žiada o vydanie potvrdenia na účel **obnovenia prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania**, táto lehota sa skracuje na **15 pracovných dní** pred podaním žiadosti [Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôsledne dodržte tieto lehoty. Úrad práce žiadosť posúdi a v prípade splnenia podmienok vydá potvrdenie spravidla do 15 pracovných dní od podania žiadosti. Až po jeho získaní môže štátny príslušník tretej krajiny podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza štandardnú lehotu najmenej 20 pracovných dní aj skrátenú lehotu 15 pracovných dní pri obnovení prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania v súlade so zákonom o službách zamestnanosti."},"google":{"odpoved":"Zamestnávateľ musí mať voľné pracovné miesto nahlásené úradu práce, sociálnych vecí a rodiny najmenej 20 pracovných dní pred podaním žiadosti o potvrdenie. Táto lehota sa vzťahuje na štandardné zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny. Ak ide o potvrdenie vydávané na účel obnovenia prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania, táto lehota sa skracuje na 15 pracovných dní. Obe lehoty upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Konkrétne ustanovenia sú obsiahnuté v § 21b tohto zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza lehotu 20 pracovných dní pre štandardné zamestnanie aj skrátenú lehotu 15 pracovných dní pre obnovenie pobytu na sezónne zamestnanie v súlade s referenciou."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ musí mať voľné pracovné miesto nahlásené úradu práce najmenej 10 pracovných dní pred podaním žiadosti o potvrdenie. Táto lehota vyplýva z § 21a ods. 2 Zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Ak sa však potvrdenie žiada na účel obnovenia prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania u toho istého zamestnávateľa, táto lehota sa neuplatňuje. V takom prípade nie je potrebné čakať 10 pracovných dní od nahlásenia voľného pracovného miesta. Ide o výnimku uvedenú v tom istom ustanovení zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne lehoty (10 pracovných dní namiesto 20, a pri obnove sezónneho zamestnania neuplatnenie lehoty namiesto 15 pracovných dní) a nesprávne ustanovenie zákona."}},{"oblast":"mzdy-specialne","otazka":"Slovenská s. r. o. prijala 1. septembra 2026 nového montážnika a chce ho od 15. septembra 2026 vyslať na 6 mesiacov na zákazku do Nemecka. Požiada Sociálnu poisťovňu o PD A1 podľa čl. 12 nariadenia (ES) č. 883/2004. Vydá jej Sociálna poisťovňa A1?","otazka_volna":"zobrali sme chlapa prvého septembra a od pätnásteho ho chceme poslať na pol roka do Nemecka, vybavíme mu áčko?","spravna_odpoved":"Nie. Podľa podmienok vyslania, ktoré k čl. 12 nariadenia (ES) č. 883/2004 zverejňuje Sociálna poisťovňa, sa na zamestnanca museli vzťahovať slovenské predpisy sociálneho zabezpečenia minimálne jeden mesiac pred vyslaním. K 15. septembru 2026 je zamestnanec poistený len 14 dní, takže podmienka splnená nie je a Sociálna poisťovňa PD A1 nevydá. Ďalšie podmienky: trvanie práce v zahraničí nepresiahne 24 mesiacov, zamestnávateľ musí byť najmenej dva mesiace pred vyslaním registrovaný v Sociálnej poisťovni ako zamestnávateľ a vyslaný zamestnanec nesmie nahrádzať pracovné miesto inej osoby.","ustanovenie":"Čl. 12 nariadenia (ES) č. 883/2004; podmienky vyslania a vydania PD A1 zverejnené Sociálnou poisťovňou","citat":"Na zamestnanca sa vzťahovali slovenské predpisy sociálneho zabezpečenia minimálne jeden mesiac pred vyslaním. Zamestnávateľ musí byť najmenej dva mesiace pred vyslaním registrovaný v Sociálnej poisťovni ako zamestnávateľ.","zdroj_url":"https://socpoist.sk/kto-som/zamestnavatel/prihlasenie-odhlasenie/vyslat-zamestnanca-na-pracu-v-zahranici","my":{"odpoved":"**Nie, Sociálna poisťovňa s najväčšou pravdepodobnosťou formulár PD A1 nevydá.**\n\nKľúčovým dôvodom je, že zamestnanec nespĺňa podmienku doby poistenia na Slovensku bezprostredne pred vyslaním. Zamestnanec musí podliehať slovenským právnym predpisom sociálneho zabezpečenia **minimálne jeden mesiac pred začiatkom vyslania**.\n\n### Prečo nie je splnená kľúčová podmienka\n\nPodľa pravidiel pre uplatnenie inštitútu vyslania musí byť splnených viacero podmienok, medzi ktoré patrí aj to, že \"na zamestnanca sa vzťahovali slovenské predpisy sociálneho zabezpečenia minimálne jeden mesiac pred vyslaním\" [Zdroj: 243_Vyslanie_zamestnanca_2025.md].\n\nVo vašom prípade:\n*   **Nástup do zamestnania:** 1. september 2026\n*   **Plánovaný začiatok vyslania:** 15. september 2026\n\nMedzi nástupom do zamestnania a začiatkom vyslania uplynie iba 14 dní. Keďže toto obdobie je kratšie ako požadovaný jeden mesiac, podmienka nie je splnená a Sociálna poisťovňa žiadosť zamietne.\n\n### Čo znamená \"jeden mesiac pred vyslaním\"\n\nJe dôležité vedieť, že tento jeden mesiac poistenia sa nemusí viazať výlučne na zamestnanie u aktuálneho (vysielajúceho) zamestnávateľa. Počíta sa akékoľvek obdobie, počas ktorého osoba podliehala slovenskej legislatíve, napríklad ak bezprostredne pred nástupom do vášho zamestnania [Zdroj: 236_3_Uplatnovanie_legislativy_Europskej_unie_v_oblasti_socialneho_zabezpecenia_2025.md]:\n*   bola zamestnaná u iného slovenského zamestnávateľa,\n*   bola evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie,\n*   bola povinne poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO),\n*   bola dobrovoľne poistená,\n*   bola poistencom štátu (napr. študent, osoba na rodičovskej dovolenke),\n*   bola samoplatiteľom v systéme verejného zdravotného poistenia.\n\n### Aké sú dôsledky, ak A1 nebude vydaný?\n\nAk Sociálna poisťovňa formulár PD A1 nevystaví, uplatní sa všeobecné pravidlo, podľa ktorého zamestnanec podlieha právnym predpisom toho štátu, na území ktorého vykonáva prácu [Zdroj: 236_3_Uplatnovanie_legislativy_Europskej_unie_v_oblasti_socialneho_zabezpecenia_2025.md].\n\nTo v praxi znamená, že:\n1.  Slovenský zamestnávateľ bude musieť zamestnanca **prihlásiť do systému sociálneho a zdravotného poistenia v Nemecku**.\n2.  Bude povinný **odvádzať poistné podľa nemeckej legislatívy**.\n3.  Zamestnanec bude počas práce v Nemecku poberať dávky sociálneho zabezpečenia z nemeckého systému.\n\n### Odporúčanie SmartÚčtovníka:\n\n1.  **Overte si minulosť zamestnanca:** Zistite, čo zamestnanec robil v období od 15. augusta 2026 do 31. augusta 2026. Ak bol napríklad do konca augusta zamestnaný u iného zamestnávateľa alebo evidovaný na úrade práce, podmienka jedného mesiaca poistenia **je splnená** a o formulár PD A1 môžete úspešne požiadať.\n2.  **Odložte vyslanie:** Ak zamestnanec pred nástupom k vám nebol poistený na Slovensku, najjednoduchším riešením je odložiť začiatok vyslania napríklad na 1. október 2026. Tým zabezpečíte, že v čase vyslania už bude splnená podmienka jedného mesiaca poistenia u vašej spoločnosti.\n3.  **Povinná elektronická žiadosť:** Nezabudnite, že od 1. septembra 2026 sú zamestnávatelia povinní podávať žiadosti o vystavenie PD A1 výlučne elektronicky prostredníctvom portálu e-Služieb Sociálnej poisťovne [Zdroj: sp-rss-aktuality/0ed774c2da7c3f00127f5ce3.md]. Papierové žiadosti už nebudú akceptované.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza záver, že Sociálna poisťovňa PD A1 nevydá, pretože zamestnanec nespĺňa podmienku podliehania slovenským predpisom sociálneho zabezpečenia minimálne jeden mesiac pred vyslaním (odpracovaných len 14 dní)."},"google":{"odpoved":"Nie, Sociálna poisťovňa s najväčšou pravdepodobnosťou nevydá potvrdenie A1. Jednou z kľúčových podmienok na uplatnenie inštitútu vyslania je, že zamestnanec musí byť prihlásený do slovenského systému sociálneho zabezpečenia aspoň jeden mesiac pred začiatkom vyslania. Keďže montážnik bol prijatý len 1. septembra a vyslanie má začať už 15. septembra 2026, táto podmienka nie je splnená. Nesplnenie tejto podmienky bráni aplikácii článku 12 nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Zamestnávateľ by mal preto odložiť začiatok vyslania, aby bola splnená požadovaná mesačná lehota.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru a uvádza správne právne odôvodnenie vrátane podmienky minimálne jednomesačného poistenia pred vyslaním."},"bez":{"odpoved":"Nie, Sociálna poisťovňa formulár A1 s najväčšou pravdepodobnosťou nevydá. Zamestnanec nespĺňa podmienku, aby bezprostredne pred vyslaním podliehal právnym predpisom Slovenskej republiky dostatočne dlhú dobu, ktorá je v praxi spravidla aspoň jeden mesiac. V danom prípade by bol zamestnanec poistený na Slovensku len 14 dní. Táto požiadavka vyplýva z výkladu článku 12 ods. 1 nariadenia (ES) č. 883/2004. Počas práce v Nemecku bude preto zamestnanec podliehať nemeckým právnym predpisom sociálneho zabezpečenia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza záporné stanovisko k vydaniu PD A1 a vecne zhodne vysvetľuje nesplnenie podmienky aspoň jednomesačného predchádzajúceho poistenia na Slovensku, keďže zamestnanec bol poistený iba 14 dní."}},{"oblast":"mzdy-specialne","otazka":"Obchodný zástupca má bydlisko na Slovensku a pracuje pre jedného slovenského zamestnávateľa. Pravidelne pracuje 3 dni v týždni v Rakúsku a 2 dni v týždni na Slovensku. Podľa akého pravidla sa určí príslušná legislatíva sociálneho zabezpečenia a ktorého štátu predpisy sa uplatnia?","otazka_volna":"náš obchoďák býva na Slovensku ale tri dni v týždni jazdí po Rakúsku, kde má platiť odvody?","spravna_odpoved":"Nejde o vyslanie podľa čl. 12, ale o súbežný výkon činnosti v dvoch členských štátoch podľa čl. 13 nariadenia (ES) č. 883/2004. Za podstatnú časť výkonu činnosti sa považuje najmenej 25 % z celkového pracovného času a/alebo najmenej 25 % z celkovej odmeny. Zamestnanec odpracuje na Slovensku 2 z 5 dní, teda 40 %, čo je viac ako 25 %, a vykonáva tak podstatnú časť činnosti v štáte bydliska. Uplatnia sa preto slovenské predpisy sociálneho zabezpečenia a Sociálna poisťovňa vydá PD A1 podľa čl. 13; odvody sa platia len na Slovensku, a to zo všetkých príjmov.","ustanovenie":"Čl. 13 ods. 1 nariadenia (ES) č. 883/2004 (súbežný výkon činnosti vo viacerých členských štátoch) v spojení s čl. 14 ods. 8 vykonávacieho nariadenia (ES) č. 987/2009 (kritérium podstatnej časti činnosti – najmenej 25 % pracovného času a/alebo odmeny)","citat":"Za podstatnú časť výkonu činnosti sa považuje najmenej 25 % z celkového pracovného času a/alebo najmenej 25 % z celkovej odmeny.","zdroj_url":"https://www.employment.gov.sk/sk/ministerstvo/medzinarodna-spolupraca/koordinacia-systemov-socialneho-zabezpecenia/urcovanie-prislusnej-legislativy/vykon-prace-dvoch-alebo-viacerych-statoch-eu.html","my":{"odpoved":"Na základe vašej situácie sa na určenie príslušnej legislatívy sociálneho zabezpečenia uplatnia **právne predpisy Slovenskej republiky**. Zamestnávateľ bude teda odvádzať sociálne a zdravotné poistenie z celého príjmu zamestnanca výlučne na Slovensku.\n\nToto rozhodnutie vychádza z koordinačných pravidiel Európskej únie, ktoré zabezpečujú, aby osoba nebola poistená vo viacerých štátoch naraz.\n\n### Podrobné vysvetlenie pravidiel\n\n**1. Hlavné pravidlo: Štát bydliska a podstatná časť činnosti**\n\nZákladné pravidlo pre určenie príslušnej legislatívy pri súbežnom výkone práce vo viacerých členských štátoch EÚ je stanovené v Nariadení (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004. Podľa neho osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec na území dvoch alebo viacerých členských štátov, podlieha právnym predpisom **členského štátu bydliska, ak v ňom vykonáva podstatnú časť svojej činnosti** [Nariadenie (ES) č. 883/2004, čl. 13 ods. 1 písm. a)].\n\n*   **Bydlisko:** Je to miesto, kde má osoba centrum svojich životných záujmov (rodina, majetok atď.), čo je vo vašom prípade Slovensko [Zdroj: 236_Urcenie_uplatnitelnej_legislativy_–_subezna_praca_v_SR_aj_v_Nemecku_2025.md].\n*   **Podstatná časť činnosti:** Hoci presná definícia závisí od posúdenia všetkých okolností, spravidla sa za ňu považuje výkon práce v rozsahu aspoň 25 % celkového pracovného času a/alebo mzdy [Zdroj: 425_Cezhranicna_telepraca_2025.md].\n\n**2. Aplikácia na váš prípad**\n\n*   **Štát bydliska:** Slovenská republika.\n*   **Rozsah práce v štáte bydliska:** Zamestnanec pracuje na Slovensku 2 dni z 5, čo predstavuje **40 % jeho celkového pracovného času**.\n*   **Záver:** Keďže 40 % je viac ako 25 %, zamestnanec vykonáva podstatnú časť svojej činnosti v štáte bydliska. Tým je splnená podmienka a uplatní sa slovenská legislatíva.\n\n### Praktický postup\n\nAby sa predišlo pochybnostiam a dvojitému poisteniu, je nevyhnutné oficiálne určiť príslušnosť k právnym predpisom.\n\n1.  **Podanie žiadosti:** Zamestnanec (alebo zamestnávateľ v jeho mene) musí podať **žiadosť o určenie uplatňovanej legislatívy** príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne na Slovensku, keďže tu má bydlisko [Zdroj: 183_Slovensky_zamestnanec_ceskeho_zamestnavatela_s_vykonom_prace_na_Slovensku_2025.md].\n2.  **Vystavenie dokumentu PD A1:** Na základe tejto žiadosti Sociálna poisťovňa posúdi situáciu a vystaví **prenosný dokument PD A1**. Tento dokument oficiálne potvrdzuje, že na zamestnanca sa vzťahuje slovenská legislatíva sociálneho zabezpečenia.\n3.  **Dôsledky:**\n    *   Dokument PD A1 slúži ako dôkaz pre rakúske kontrolné orgány, že poistné je riadne odvádzané v inom členskom štáte.\n    *   Slovenský zamestnávateľ bude odvádzať poistné na sociálne a zdravotné poistenie z **celého príjmu zamestnanca** (aj z časti pripadajúcej na prácu v Rakúsku) výlučne na Slovensku a podľa slovenských sadzieb a pravidiel.\n    *   V Rakúsku sa z tohto príjmu neplatia žiadne odvody na sociálne a zdravotné poistenie.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:** Žiadosť o určenie uplatniteľnej legislatívy a vystavenie formulára PD A1 podajte bez zbytočného odkladu. Je dôležité, aby mal zamestnanec tento dokument k dispozícii (napr. kópiu v aute alebo v mobile) pri výkone práce v Rakúsku, aby sa mohol kedykoľvek preukázať pri prípadnej kontrole a vyhnúť sa tak prípadným komplikáciám.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určuje uplatnenie slovenskej legislatívy na základe čl. 13 nariadenia č. 883/2004 a prekročenia 25 % podielu pracovného času v štáte bydliska."},"google":{"odpoved":"Príslušná legislatíva sociálneho zabezpečenia sa určí podľa pravidiel pre výkon činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch EÚ. Uplatnia sa právne predpisy štátu bydliska, ak zamestnanec v tomto štáte vykonáva podstatnú časť svojej činnosti. Za podstatnú časť sa považuje najmenej 25 % pracovného času alebo odmeny. Keďže obchodný zástupca pracuje na Slovensku 2 z 5 dní (t. j. 40 %), vykonáva tu podstatnú časť svojej činnosti a preto sa na neho vzťahujú slovenské právne predpisy. Toto pravidlo je ustanovené v článku 13 ods. 1 písm. a) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza pravidlo súbežného výkonu činnosti podľa čl. 13 ods. 1 nariadenia 883/2004, podmienku 25 % podstatnej časti činnosti a správny záver o uplatnení slovenských predpisov."},"bez":{"odpoved":"Príslušná legislatíva sa určí podľa pravidla pre výkon činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch EÚ. Keďže zamestnanec vykonáva podstatnú časť svojej činnosti (40 %) v štáte bydliska, ktorým je Slovensko, uplatnia sa slovenské právne predpisy sociálneho zabezpečenia. Za podstatnú časť činnosti sa považuje práca, ktorej rozsah z hľadiska pracovného času alebo odmeny dosahuje aspoň 25 %. Toto pravidlo vyplýva z článku 13 ods. 1 písm. a) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004. Definíciu podstatnej časti činnosti upravuje článok 14 ods. 8 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza pravidlo súbežného výkonu činnosti podľa čl. 13 nariadenia 883/2004, splnenie podmienky podstatnej časti činnosti nad 25 % (40 %) v štáte bydliska aj uplatnenie slovenských predpisov."}},{"oblast":"mzdy-specialne","otazka":"Poľský zamestnávateľ vyslal zamestnanca na montážnu zákazku na Slovensko. Zamestnanec A tu vykonával tú istú pracovnú úlohu na tom istom mieste 8 mesiacov, potom ho firma stiahla a na tú istú úlohu vyslala zamestnanca B. Po akom čase od začiatku vyslania zamestnanca B sa na jeho pracovnoprávny vzťah začne vzťahovať celý slovenský Zákonník práce a čo musí zamestnávateľ urobiť, aby sa táto hranica posunula na 18 mesiacov?","otazka_volna":"poliaci k nám poslali chlapa namiesto iného ktorý tu robil 8 mesiacov to isté, odkedy na neho platia naše zákony?","spravna_odpoved":"Po uplynutí 4 mesiacov vyslania zamestnanca B, teda keď spoločná doba 8 + 4 mesiace presiahne 12 mesiacov. Podľa § 5 ods. 3 Zákonníka práce sa pri vyslaní presahujúcom 12 mesiacov uplatní na hosťujúceho zamestnanca celý Zákonník práce a ostatné predpisy či kolektívna zmluva (okrem založenia, vzniku, skončenia a zániku pracovnoprávneho vzťahu, výkonu inej zárobkovej činnosti a obmedzenia zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru). Ak hosťujúci zamestnanec nahrádza iného hosťujúceho zamestnanca, ktorý vykonával tú istú pracovnú úlohu na tom istom mieste, do trvania vyslania sa započíta aj doba nahrádzaného zamestnanca. Hranicu možno posunúť na 18 mesiacov len tak, že hosťujúci zamestnávateľ ešte pred uplynutím 12 mesiacov oznámi predĺženie spolu s odôvodnením Národnému inšpektorátu práce.","ustanovenie":"§ 5 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"ktorých trvanie vyslania presiahlo 12 mesiacov, alebo ak predĺženie tejto doby pred jej uplynutím hosťujúci zamestnávateľ oznámil spolu s odôvodnením Národnému inšpektorátu práce, presiahlo 18 mesiacov","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"Na pracovnoprávny vzťah zamestnanca B sa začne vzťahovať slovenský Zákonník práce už **po 4 mesiacoch** od začiatku jeho vyslania. Doby vyslania oboch zamestnancov sa totiž na ten istý účel sčítavajú.\n\nHranicu je možné posunúť na 18 mesiacov, ak poľský zamestnávateľ **pred uplynutím celkovej 12-mesačnej doby** oznámi predĺženie spolu s odôvodnením slovenskému Národnému inšpektorátu práce.\n\n---\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPravidlá pre dlhodobé vyslanie zamestnancov z iného členského štátu EÚ na Slovensko upravuje Zákonník práce. Kľúčové sú v tomto prípade dva princípy:\n\n#### 1. Sčítavanie dôb vyslania pri nahradení zamestnanca\n\nAk jeden vyslaný zamestnanec nahrádza iného na tej istej pracovnej úlohe a na tom istom mieste, doby ich vyslania sa na účely posúdenia 12-mesačnej hranice **sčítavajú**.\n\n*   **Právny základ:** Tento postup vyplýva priamo zo Zákonníka práce [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 5 ods. 3].\n*   **Výpočet pre Váš prípad:**\n    *   Celková hranica pre uplatnenie slovenského práva: 12 mesiacov\n    *   Doba vyslania zamestnanca A: 8 mesiacov\n    *   Zostávajúca doba pre zamestnanca B: 12 mesiacov - 8 mesiacov = **4 mesiace**\n\nPo uplynutí týchto 4 mesiacov (teda po prekročení celkovej doby 12 mesiacov) sa pracovnoprávny vzťah zamestnanca B bude spravovať slovenským Zákonníkom práce.\n\n**Dôležité upozornenie:** Aj po prekročení tejto hranice sa slovenské právo nevzťahuje na všetky aspekty. Založenie, vznik, skončenie a zánik pracovnoprávneho vzťahu sa naďalej spravujú pôvodným (v tomto prípade poľským) právom [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 5 ods. 3].\n\n#### 2. Predĺženie lehoty na 18 mesiacov\n\nZamestnávateľ má možnosť predĺžiť základnú 12-mesačnú lehotu na 18 mesiacov. Musí však splniť oznamovaciu povinnosť.\n\n*   **Postup:** Hosťujúci (poľský) zamestnávateľ musí **pred uplynutím celkovej 12-mesačnej doby vyslania** (teda v priebehu prvých 4 mesiacov práce zamestnanca B) doručiť **Národnému inšpektorátu práce** odôvodnené oznámenie o predĺžení vyslania [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 5 ods. 3].\n\nAk tak urobí, slovenský Zákonník práce (s vyššie uvedenými výnimkami) sa na zamestnanca B začne vzťahovať až po prekročení celkovej doby vyslania 18 mesiacov. V takom prípade by mal zamestnanec B do tejto hranice ešte 10 mesiacov (18 mesiacov - 8 mesiacov zamestnanca A).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza lehotu 4 mesiacov na základe sčítania dôb vyslania aj podmienku včasného odôvodneného oznámenia Národnému inšpektorátu práce na predĺženie na 18 mesiacov."},"google":{"odpoved":"Keďže zamestnanec B nahrádza zamestnanca A na tej istej pracovnej úlohe a mieste, doby ich vyslania sa sčítavajú. Celý slovenský Zákonník práce (s výnimkami) sa na pracovnoprávny vzťah zamestnanca B začne vzťahovať po 4 mesiacoch jeho vyslania, kedy celková doba vyslania presiahne 12 mesiacov (8 mesiacov zamestnanec A + 4 mesiace zamestnanec B). Aby sa táto hranica posunula na 18 mesiacov, musí poľský zamestnávateľ pred uplynutím 12-mesačnej lehoty oznámiť predĺženie vyslania spolu s odôvodnením Národnému inšpektorátu práce. Tieto pravidlá upravuje § 5 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza lehotu 4 mesiacov na základe sčítania dôb vyslania a správne uvádza povinnosť oznámenia s odôvodnením Národnému inšpektorátu práce pred uplynutím 12 mesiacov."},"bez":{"odpoved":"Keďže zamestnanec B nahrádza zamestnanca A na tej istej pracovnej úlohe a na tom istom mieste, doby ich vyslania sa sčítavajú. Celý slovenský Zákonník práce sa preto na zamestnanca B začne vzťahovať už po 4 mesiacoch jeho vyslania, teda po uplynutí celkovej doby 12 mesiacov. Vyplýva to z § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Aby sa táto lehota predĺžila na 18 mesiacov, zamestnávateľ musí pred uplynutím 12-mesačnej lehoty podať Národnému inšpektorátu práce odôvodnené oznámenie o predĺžení. Tento postup umožňuje § 5 ods. 8 Zákonníka práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza lehotu 4 mesiacov na základe sčítania dôb vyslania, ako aj povinnosť podať odôvodnené oznámenie Národnému inšpektorátu práce pred uplynutím 12 mesiacov."}},{"oblast":"mzdy-specialne","otazka":"Slovenská firma vysiela zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb do Rakúska na tri týždne. Personalistka tvrdí, že stačí príkaz na pracovnú cestu. Aký dokument musí zamestnávateľ so zamestnancom uzatvoriť, čo musí obsahovať a kedy ktoré informácie odpadajú?","otazka_volna":"posielame chlapa robiť do Rakúska na tri týždne, stačí cesťák alebo mu musím niečo podpísať?","spravna_odpoved":"Nestačí. Domáci zamestnávateľ musí so zamestnancom uzatvoriť dohodu o vyslaní, v ktorej dohodne najmä deň začatia a skončenia vyslania, druh práce počas vyslania a jeho stručnú charakteristiku, miesto výkonu práce počas vyslania a mzdové podmienky počas vyslania (§ 54b ods. 1 Zákonníka práce). Písomnú informáciu podľa § 54b ods. 2 (údaje o pracovných podmienkach uplatňovaných počas vyslania, o náhradách cestovných výdavkov, výdavkov za ubytovanie a stravné, údaje podľa § 44a ods. 2 a odkaz na webové sídlo hostiteľského štátu) musí poskytnúť pred začatím vyslania (§ 54b ods. 3). Informačná povinnosť sa zužuje v dvoch prípadoch: údaje podľa ods. 2 písm. a) sa neposkytujú, ak vyslaním nedochádza k zmene pracovných podmienok a podmienok zamestnávania (§ 54b ods. 4 druhá veta), a údaje podľa ods. 2 písm. b) až d) sa neposkytujú, ak doba vyslania v jednotlivom prípade nepresiahne štyri po sebe nasledujúce týždne (§ 54b ods. 5) – čo je práve tento trojtýždňový prípad. Dohoda o vyslaní sa však vyžaduje vždy, príkaz na pracovnú cestu ju nenahrádza.","ustanovenie":"§ 54b ods. 1 až 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Domáci zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť informáciu podľa odseku 2 písm. b) až d), ak doba vyslania v jednotlivom prípade nepresiahne štyri po sebe nasledujúce týždne.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"Vaša personalistka nemá úplnú pravdu. Pri vyslaní zamestnanca na výkon prác do iného členského štátu EÚ **nestačí len príkaz na pracovnú cestu**. Keďže ide o poskytovanie služieb, a nie o bežnú pracovnú cestu (napr. na konferenciu), situáciu upravuje Zákonník práce prísnejšie.\n\nZamestnávateľ musí so zamestnancom uzatvoriť **písomnú dohodu o vyslaní**. Príkaz na pracovnú cestu slúži len ako doplňujúci dokument na určenie a vyúčtovanie cestovných náhrad.\n\n---\n\n### 1. Povinný dokument: Dohoda o vyslaní\n\nPodľa Zákonníka práce môže zamestnávateľ vyslať svojho zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb na územie iného členského štátu len na základe písomnej dohody o vyslaní [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 54b ods. 1].\n\n### 2. Informačná povinnosť a výnimka pre krátke vyslanie\n\nZákonník práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť písomne informovať zamestnanca o viacerých podmienkach vyslania. Keďže však vyslanie vo vašom prípade trvá **tri týždne**, teda **nepresiahne štyri po sebe nasledujúce týždne**, uplatní sa dôležitá výnimka a rozsah povinne poskytovaných informácií je menší [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 54b ods. 2].\n\nNasledujúca tabuľka prehľadne ukazuje, ktoré informácie musíte a nemusíte zamestnancovi poskytnúť:\n\n| Náležitosť / Informácia | Vyslanie na 3 týždne (platí pre vás) | Vyslanie nad 4 týždne |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Dohoda o vyslaní** | **Povinná** | **Povinná** |\n| **Informácie o pracovných podmienkach v Rakúsku** (tzv. tvrdé jadro: min. mzda, dĺžka prac. času, dovolenka, bezpečnosť atď.) | **Povinné** [podľa § 5 ods. 12 ZP] | **Povinné** |\n| **Mena, v ktorej sa bude vyplácať mzda** | Nepovinné (ak nepresiahne 4 týždne) | Povinné |\n| **Ďalšie peňažné/naturálne plnenia** spojené s výkonom práce v zahraničí | Nepovinné (ak nepresiahne 4 týždne) | Povinné |\n| **Podmienky repatriácie** (návratu) zamestnanca | Nepovinné (ak nepresiahne 4 týždne) | Povinné |\n| **Odkaz na oficiálne webové sídlo Rakúska** s informáciami o podmienkach | Nepovinné (ak nepresiahne 4 týždne) | Povinné |\n\n**Zhrnutie pre váš prípad (vyslanie na 3 týždne):**\nMusíte mať písomnú **dohodu o vyslaní**, ktorá bude obsahovať najmä informácie o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania podľa rakúskych právnych predpisov (napr. minimálna mzda, pracovný čas, prestávky, príplatky). Ostatné podrobnosti, ako mena mzdy či podmienky repatriácie, nie je povinné písomne uvádzať, hoci je to z dôvodu právnej istoty odporúčané.\n\n---\n\n### 3. Čo je teda úlohou príkazu na pracovnú cestu?\n\nPríkaz na pracovnú cestu (cestovný príkaz) je stále potrebný, ale slúži na iný účel. Vydáva sa podľa zákona o cestovných náhradách a zamestnávateľ ním písomne určuje:\n*   Miesto nástupu na cestu\n*   Miesto výkonu práce (Rakúsko, konkrétna adresa)\n*   Čas trvania (3 týždne)\n*   Spôsob dopravy\n*   Miesto skončenia cesty\n*   Prípadne ďalšie podmienky (napr. ubytovanie, poskytnutie preddavku)\n\n[Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, § 3 ods. 1]\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\n1.  **Uzatvorte Dohodu o vyslaní:** Pripravte a dajte zamestnancovi podpísať písomnú dohodu o vyslaní podľa § 54b Zákonníka práce. Zamerajte sa hlavne na informácie o pracovných podmienkach v Rakúsku.\n2.  **Vystavte Cestovný príkaz:** Súbežne vystavte aj klasický príkaz na pracovnú cestu na účely určenia a vyúčtovania cestovných náhrad (stravné, ubytovanie, cestovné).\n3.  **Nezabudnite na formulár PD A1:** Pred vyslaním požiadajte Sociálnu poisťovňu o vystavenie formulára **PD A1**. Tento dokument potvrdzuje, že zamestnanec počas vyslania podlieha slovenským právnym predpisom v oblasti sociálneho zabezpečenia a nemusí platiť odvody v Rakúsku. Je to kľúčový dokument, ktorý môžu rakúske kontrolné orgány vyžadovať. [Nariadenie (ES) č. 883/2004, čl. 12 ods. 1]","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že príkaz na pracovnú cestu nestačí, vyžaduje sa dohoda o vyslaní podľa § 54b Zákonníka práce a pri vyslaní do 4 týždňov odpadá časť informačnej povinnosti."},"google":{"odpoved":"Príkaz na pracovnú cestu v tomto prípade nepostačuje, keďže ide o vyslanie zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb. Zamestnávateľ musí so zamestnancom uzatvoriť písomnú dohodu o dočasnom vyslaní. Táto dohoda musí povinne obsahovať deň začatia a skončenia vyslania, druh práce, miesto výkonu práce a mzdové podmienky počas vyslania. Žiadna z týchto podstatných náležitostí nemôže byť v dohode vynechaná, inak je neplatná. Právny rámec pre vyslanie zamestnanca upravuje § 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď vôbec nezodpovedala časť otázky, kedy ktoré informácie odpadajú (výnimka pri dobe do 4 týždňov podľa § 54b ods. 5 Zákonníka práce), a odkazuje na nesprávne ustanovenie (§ 5 namiesto § 54b)."},"bez":{"odpoved":"Príkaz na pracovnú cestu nestačí, keďže ide o vyslanie zamestnanca na výkon prác v rámci poskytovania služieb. Zamestnávateľ musí so zamestnancom uzatvoriť písomnú dohodu o vyslaní podľa § 5 ods. 5 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Dohoda musí obsahovať najmä deň začatia a skončenia vyslania, druh a miesto výkonu práce a mzdové podmienky. Keďže vyslanie trvá menej ako štyri po sebe nasledujúce týždne, dohoda nemusí obsahovať informácie o mene vyplácania mzdy, iných plneniach a podmienkach návratu zamestnanca. Táto výnimka vyplýva z § 5 ods. 6 Zákonníka práce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa odvoláva na neplatné/zastarané právne ustanovenia (§ 5 ods. 5 a 6 namiesto aktuálneho § 54b Zákonníka práce) a nesprávne uvádza obsahové náležitosti a výnimky, ktoré patrili k starej právnej úprave."}},{"oblast":"mzdy-specialne","otazka":"Zamestnanec má v pracovnej zmluve dohodnutú teleprácu a zároveň dohodu, že si sám rozvrhuje pracovný čas v rámci celého týždňa. V júni 2026 si prácu rozvrhol tak, že pracoval aj v sobotu a v noci, a spolu odpracoval o 12 hodín viac, ako je jeho týždenný pracovný čas. Iná dohoda o odmeňovaní uzatvorená nebola. Na aké mzdové plnenia má nárok?","otazka_volna":"náš človek na home office si robí kedy chce, robil aj v sobotu a v noci a ešte navyše hodiny. musím mu platiť príplatky?","spravna_odpoved":"Nemá nárok na žiadne z nich. Podľa § 52 ods. 7 písm. d) Zákonníka práce, ak si zamestnanec pri domáckej práci alebo telepráci sám rozvrhuje pracovný čas, nepatrí mu mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu ani mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Nárok by vznikol len na základe osobitnej dohody so zamestnávateľom (napr. v pracovnej alebo kolektívnej zmluve).","ustanovenie":"§ 52 ods. 6 a ods. 7 písm. d) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"zamestnancovi nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky, zamestnanec v danom prípade **nemá nárok na mzdu za prácu nadčas ani na žiadne mzdové zvýhodnenia** za prácu v sobotu a v noci. Jeho jediným nárokom je dohodnutá mzda za jeho štandardný týždenný pracovný čas.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nKľúčovým faktorom vo vašom prípade je kombinácia telepráce a dohody o tom, že si zamestnanec **sám rozvrhuje pracovný čas**. Pre takúto situáciu platí špeciálne ustanovenie Zákonníka práce, ktoré vylučuje nároky na odmenu za prácu nadčas a ďalšie príplatky, pokiaľ sa zamestnanec so zamestnávateľom písomne nedohodnú inak.\n\nPodľa § 52 ods. 7 písm. d) Zákonníka práce, ak si pri domáckej práci alebo telepráci zamestnanec sám rozvrhuje pracovný čas, na jeho pracovný pomer sa nevzťahujú ustanovenia o mzdových zvýhodneniach a kompenzáciách. Konkrétne platí, že zamestnancovi:\n\n*   **Nepatrí mzda za prácu nadčas:** To znamená, že za 12 hodín odpracovaných nad rámec týždenného pracovného času mu nepatrí ani základná mzda, ani mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas (príplatok). [Telepráca s vlastným rozvrhom — žiadna mzda za nadčas]\n*   **Nepatrí mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu.**\n*   **Nepatrí mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu.**\n*   **Nepatrí mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu a vo sviatok.**\n*   **Nepatrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce.**\n\nKeďže uvádzate, že žiadna iná dohoda o odmeňovaní uzatvorená nebola, uplatní sa v plnom rozsahu táto zákonná výnimka.\n\n### Na čo má zamestnanec nárok?\n\nAj napriek vyššie uvedenému má zamestnanec pri telepráci nárok na štandardné plnenia, ktoré nesúvisia s rozvrhovaním pracovného času:\n\n1.  **Dohodnutá mzda:** Za odpracovanie svojho fondu týždenného pracovného času mu patrí plná dohodnutá mzda.\n2.  **Stravné:** Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie alebo poskytnúť finančný príspevok na stravovanie za každý odpracovaný deň, v ktorom zamestnanec odpracoval viac ako 4 hodiny. Pre rok 2026 platí:\n    *   Maximálny daňovo uznaný a od dane oslobodený príspevok zamestnávateľa je **5,12 EUR/deň**. [Maximálny daňovo uznaný/oslobodený príspevok zamestnávateľa na stravovanie]\n    *   Minimálna hodnota stravovacej poukážky je **6,98 EUR/deň**. [Minimálna hodnota stravovacej poukážky (gastrolístka)]\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nSituácia, keď zamestnanec odpracuje hodiny nadčas bez akejkoľvek odmeny, je pre neho nevýhodná. Ak sa takéto situácie opakujú, odporúčam zamestnancovi iniciovať so zamestnávateľom rokovanie o uzatvorení písomnej dohody (napr. dodatku k pracovnej zmluve), ktorá by upravovala podmienky odmeňovania za prácu nadčas, cez víkendy alebo v noci aj pri režime samorozvrhovania pracovného času. Zákonník práce takúto dohodu výslovne umožňuje.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne konštatuje, že zamestnanec nemá nárok na mzdu za prácu nadčas ani na príplatky za prácu v sobotu a v noci s presným odkazom na § 52 ods. 7 písm. d) Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Vzhľadom na to, že zamestnanec vykonáva teleprácu a sám si rozvrhuje pracovný čas, podľa zákona mu nepatrí mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, v sobotu ani za nočnú prácu. Táto výnimka sa uplatňuje, pokiaľ sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodli inak, čo sa v tomto prípade nestalo. Uvedené upravuje § 52 ods. 11 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Za 12 hodín odpracovaných nad rámec týždenného pracovného času má zamestnanec nárok na dosiahnutú mzdu bez mzdového zvýhodnenia. Nárok na príslušné mzdové zvýhodnenia by mu vznikol iba v prípade, ak by si to so zamestnávateľom vopred písomne dohodli.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda za odpracovaných 12 hodín navyše, hoci podľa § 52 ods. 7 písm. d) Zákonníka práce mu nepatrí ani samotná mzda za prácu nadčas."},"bez":{"odpoved":"Keďže si zamestnanec sám rozvrhuje pracovný čas, nemá nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas ani za prácu v sobotu. Vyplýva to z ustanovenia § 52 ods. 11 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Za 12 hodín práce vykonanej nad rámec týždenného pracovného času mu patrí dosiahnutá mzda, avšak bez mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas. Toto ustanovenie však nevylučuje nárok na mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu. Zamestnanec má teda nárok na dosiahnutú mzdu za všetky odpracované hodiny a na mzdové zvýhodnenie za hodiny odpracované v noci podľa § 123 Zákonníka práce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je vecne nesprávna, pretože tvrdí, že zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzda za prácu nadčas, hoci podľa § 52 ods. 7 písm. d) Zákonníka práce mu pri samorozvrhovaní pracovného času nepatrí ani jedno z týchto plnení."}},{"oblast":"mzdy-specialne","otazka":"Firma chce zamestnancom pracujúcim z domu preplácať 30 € mesačne ako paušál za elektrinu a internet, pretože používajú vlastný notebook a vlastné pripojenie. Aké dve podmienky musia byť splnené, aby táto náhrada nebola zdaniteľným príjmom zamestnanca?","otazka_volna":"chceme ľuďom na home office dávať tridsať eur mesačne na prúd a internet. daní sa to alebo nie?","spravna_odpoved":"Nezdaňuje sa, ak sú splnené dve podmienky. Po prvé, náhrada za používanie vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetov potrebných na výkon práce sa musí poskytovať za podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve (§ 145 ods. 2 Zákonníka práce, pri domáckej práci a telepráci naň odkazuje § 52 ods. 8 písm. c)). Po druhé, výška náhrady musí byť určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov – potom nie je predmetom dane podľa § 5 ods. 5 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. Paušalizovať ju možno podľa § 5 ods. 6 ZDP len vtedy, ak sa pri výpočte paušálnej sumy vychádzalo z priemerných podmienok a výška bola určená na základe preukázanej kalkulácie skutočných výdavkov; pri zmene podmienok je zamestnávateľ povinný sumu preskúmať a upraviť. Paušál určený „od oka“ je zdaniteľným príjmom.","ustanovenie":"§ 145 ods. 2 a § 52 ods. 8 písm. c) Zákonníka práce; § 5 ods. 5 písm. f) a ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce podľa osobitného predpisu, ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Na to, aby paušálna náhrada 30 € mesačne za používanie vlastného notebooku a internetu **nebola zdaniteľným príjmom zamestnanca**, musia byť splnené dve kľúčové podmienky. Váš navrhovaný postup s jednoduchým paušálom 30 € bez preukázania nákladov by bol s najväčšou pravdepodobnosťou považovaný za zdaniteľný príjem.\n\nPodľa § 5 ods. 5 písm. f) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov nie je predmetom dane náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce, ak sú splnené nasledujúce dve podmienky:\n\n1.  **Písomná dohoda so zamestnancom:** Poskytovanie náhrady a jej podmienky musia byť vopred dohodnuté v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo inom vnútornom predpise zamestnávateľa [Zdroj: pdf_metodicky-pokyn_12-dzpau-2022-mp-metodicky-pokyn-k-zdanitelnosti-prijmu-zamestnanca-pl__chunk_003.md].\n2.  **Určenie výšky náhrady na základe kalkulácie skutočných výdavkov:** Toto je najdôležitejšia podmienka. Suma náhrady nesmie byť stanovená ľubovoľne, ale musí vychádzať z preukázateľne zvýšených výdavkov zamestnanca [Zdroj: 71_Domacka_praca_a_telepraca_2025.md]. Povinnosť preukázať tieto náklady má zamestnanec.\n\n### Ako splniť podmienku kalkulácie v praxi?\n\nArbitrárne stanovený paušál 30 € bez akéhokoľvek podkladu túto podmienku nespĺňa. Aby bola náhrada oslobodená od dane, musíte jej výšku vedieť obhájiť výpočtom.\n\n*   **Internetové pripojenie:**\n    *   Ak zamestnanec preukáže, že si z dôvodu výkonu práce musel navýšiť svoj existujúci internetový paušál, oslobodenou náhradou je rozdiel v cene.\n    *   Ak má zamestnanec neobmedzený paušál, ktorý by platil aj bez výkonu práce z domu, nevznikajú mu preukázateľne zvýšené výdavky a náhrada by bola zdaniteľným príjmom [Zdroj: pdf_metodicky-pokyn_12-dzpau-2022-mp-metodicky-pokyn-k-zdanitelnosti-prijmu-zamestnanca-pl__chunk_004.md].\n\n*   **Elektrická energia:**\n    *   Náhrada sa týka len spotreby elektriny na prevádzku pracovných zariadení (napr. notebook), nie všeobecných nákladov na osvetlenie či vykurovanie bytu [Zdroj: pdf_metodicky-pokyn_12-dzpau-2022-mp-metodicky-pokyn-k-zdanitelnosti-prijmu-zamestnanca-pl__chunk_010.md].\n    *   **Výpočet:** Zamestnanec by mal preukázať spotrebu zariadenia (napr. údaj zo štítku notebooku vo wattoch), počet odpracovaných hodín a cenu za kWh z jeho faktúry za elektrinu.\n        *   *Príklad výpočtu:* Notebook so spotrebou 65 W (0,065 kW) beží 8 hodín denne, 20 dní v mesiaci. Cena elektriny je 0,20 €/kWh.\n        *   Mesačná spotreba: 0,065 kW * 8 h/deň * 20 dní = 10,4 kWh\n        *   Náhrada za elektrinu: 10,4 kWh * 0,20 €/kWh = **2,08 €**\n\n### Je možné použiť paušál?\n\nÁno, ale len ako **vypočítaný paušál**, nie ľubovoľný. Finančná správa akceptuje, ak zamestnávateľ (najmä pri väčšom počte zamestnancov) stanoví jednotnú paušálnu náhradu, ale táto suma musí byť odvodená z kalkulácie skutočných výdavkov aspoň u reprezentatívnej vzorky zamestnancov [Zdroj: pdf_metodicky-pokyn_12-dzpau-2022-mp-metodicky-pokyn-k-zdanitelnosti-prijmu-zamestnanca-pl__chunk_011.md].\n\n| Podmienka | Správny postup (oslobodené od dane) | Nesprávny postup (zdaniteľný príjem) |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **1. Dohoda** | Náhrada je dohodnutá v pracovnej zmluve alebo internom predpise. | Náhrada sa vypláca bez akejkoľvek písomnej dohody. |\n| **2. Výška náhrady** | Vypočíta sa na základe dokladov od zamestnanca (faktúry, technické špecifikácie zariadení). | Stanoví sa ľubovoľná paušálna suma (napr. 30 €) bez väzby na reálne náklady. |\n\n---\n\n**Záver:**\n\nAk zamestnancom vyplatíte paušál 30 € bez toho, aby ste mali k dispozícii kalkuláciu ich skutočných a preukázaných nákladov, táto suma bude pre nich **zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti**. To znamená, že z nej budete musieť zraziť preddavok na daň a bude vstupovať do vymeriavacieho základu pre sociálne a zdravotné poistenie.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčame vytvoriť internú smernicu, kde stanovíte metodiku výpočtu náhrady. Požiadajte zamestnancov o jednorazové predloženie podkladov (faktúra za internet, technický štítok notebooku, faktúra za elektrinu) a na základe nich vypočítajte konkrétnu, obhájiteľnú sumu náhrady. Táto suma bude pravdepodobne výrazne nižšia ako 30 €, ale bude daňovo a odvodovo čistá.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza obe zákonné podmienky: dohodu o poskytovaní náhrady (pracovná/kolektívna zmluva) a určenie jej výšky na základe preukázanej kalkulácie skutočných výdavkov."},"google":{"odpoved":"Aby paušálna náhrada 30 € nebola pre zamestnanca zdaniteľným príjmom, musia byť splnené dve kľúčové podmienky. Po prvé, poskytovanie tejto náhrady musí byť dohodnuté v pracovnej zmluve, v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa. Po druhé, výška paušálnej sumy musí byť určená na základe preukázateľnej kalkulácie skutočných, zvýšených výdavkov zamestnanca. Tieto podmienky vychádzajú z § 5 ods. 5 písm. f) v nadväznosti na § 5 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ak by paušál nebol podložený kalkuláciou, považoval by sa za zdaniteľný príjem zamestnanca.","spravne":false,"dovod":"Zákonník práce v § 145 ods. 2 vyžaduje dohodu v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve, preto je uvedenie vnútorného predpisu zamestnávateľa vecne a právne nesprávne."},"bez":{"odpoved":"Aby táto paušálna náhrada nebola zdaniteľným príjmom zamestnanca, musia byť splnené dve základné podmienky. Po prvé, zamestnanec musí vykonávať prácu formou domáckej práce alebo telepráce v súlade so Zákonníkom práce. Po druhé, podmienky poskytovania tejto náhrady, jej výška a okruh zamestnancov musia byť písomne dohodnuté v pracovnej zmluve, v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa. Tieto požiadavky vychádzajú z § 52 ods. 5 Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Samotné oslobodenie takto poskytnutej paušálnej sumy od dane z príjmov upravuje § 5 ods. 7 písm. t) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď neuvádza kľúčovú podmienku kalkulácie skutočných výdavkov podľa § 5 ods. 5 písm. f) a ods. 6 zákona o dani z príjmov a nesprávne odkazuje na neexistujúce oslobodenie v § 5 ods. 7 písm. t)."}},{"oblast":"mzdy-specialne","otazka":"Zamestnankyňa odmeňovaná mesačnou mzdou má pracovné miesto zaradené do 3. stupňa náročnosti práce a dohodnutý kratší pracovný čas 35 hodín týždenne (ustanovený týždenný pracovný čas u zamestnávateľa je 40 hodín). Odmeňovanie nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve. Aká je jej suma minimálneho mzdového nároku za mesiac v roku 2026, ak odpracovala celý dohodnutý čas?","otazka_volna":"máme účtovníčku na 35 hodín týždenne, tretí stupeň náročnosti. koľko jej musím dať najmenej v 2026?","spravna_odpoved":"1 003,60 € mesačne. Suma minimálneho mzdového nároku pre 3. stupeň na rok 2026 je 1 147 € mesačne (oznámenie č. 244/2025 Z. z.). Pri kratšom týždennom pracovnom čase sa podľa § 120 ods. 6 Zákonníka práce mesačná suma zníži v pomere zodpovedajúcom odpracovanému času: 1 147 × 35/40 = 1 003,625 €. Podľa § 120 ods. 7 sa takto znížená mesačná suma zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov, teda na 1 003,60 €. Ak mzda tejto sumy nedosiahne, zamestnávateľ je povinný doplatiť rozdiel.","ustanovenie":"§ 120 ods. 1, 4, 6 a 7 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce; oznámenie č. 244/2025 Z. z.","citat":"U zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorý v mesiaci neodpracoval určený týždenný pracovný čas alebo má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, sa suma minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za mesiac zníži v pomere zodpovedajúcom odpracovanému času v mesiaci.","zdroj_url":"https://www.ip.gov.sk/pracovnopravne-vztahy/mzda/minimalna-mzda-minimalne-mzdove-naroky-roku-2026.html","my":{"odpoved":"Minimálny mesačný mzdový nárok zamestnankyne pri 35-hodinovom týždennom pracovnom čase je pre rok 2026 suma **1 003,60 €**.\n\nTáto suma sa vypočíta pomerným znížením minimálneho mzdového nároku pre 3. stupeň náročnosti práce, ktorý je stanovený pre plný 40-hodinový pracovný čas.\n\n### Postup výpočtu\n\n1.  **Určenie minimálneho mzdového nároku pre plný úväzok:**\n    Pre 3. stupeň náročnosti práce je v roku 2026 minimálny mesačný mzdový nárok pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase stanovený na **1 147,00 €** [Zákonník práce č. 311/2001 Z. z., § 120 ods. 4].\n\n2.  **Pomerné zníženie podľa kratšieho pracovného času:**\n    Keďže zamestnankyňa pracuje na kratší pracovný čas (35 hodín týždenne namiesto 40), jej minimálny mzdový nárok sa úmerne prepočíta.\n    *   **Vzorec:** `Minimálny mzdový nárok (plný úväzok) × (dohodnutý týždenný čas / ustanovený týždenný čas)`\n    *   **Výpočet:** `1 147,00 € × (35 hodín / 40 hodín) = 1 003,625 €`\n\n3.  **Zaokrúhlenie podľa Zákonníka práce:**\n    Podľa § 120 ods. 7 Zákonníka práce sa takto vypočítaná pomerná suma minimálneho mzdového nároku zaokrúhľuje na najbližších 10 eurocentov.\n    *   **Výsledok:** 1 003,625 € sa zaokrúhli na **1 003,60 €**.\n\n**Dôležité upozornenie:**\nAk by celková mzda zamestnankyne za daný mesiac (bez započítania mzdy za prácu nadčas, mzdových zvýhodnení za sviatok, prácu v sobotu, nedeľu, nočnú prácu a pod.) nedosiahla túto sumu 1 003,60 €, zamestnávateľ je povinný poskytnúť jej doplatok do výšky tohto minimálneho mzdového nároku [Zákonník práce č. 311/2001 Z. z., § 120].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnej výslednej sume 1 003,60 € a uviedla správny postup výpočtu vrátane zákonných ustanovení a pravidiel zaokrúhľovania."},"google":{"odpoved":"Minimálny mzdový nárok zamestnankyne za mesiac v roku 2026 je 1 003,63 €. Táto suma predstavuje pomernú časť jej minimálneho mzdového nároku prislúchajúceho k 3. stupňu náročnosti práce, ktorý je pre plný 40-hodinový týždenný pracovný čas stanovený na 1 147 €. Výška nároku sa určí prepočtom podľa dohodnutého kratšieho pracovného času: (1 147 € / 40 hodín) x 35 hodín. Tento postup vyplýva z § 120 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Súvisiace ustanovenie o úprave minimálnej mzdy pri kratšom pracovnom čase je uvedené v § 2 ods. 3 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu 1 003,63 €, pretože neaplikovala zákonné zaokrúhľovanie na najbližších desať eurocentov podľa § 120 ods. 7 Zákonníka práce, podľa ktorého je správna suma 1 003,60 €."},"bez":{"odpoved":"Minimálny mzdový nárok zamestnankyne za mesiac je **1 188,25 €**.\n\nSuma minimálnej mzdy na rok 2026 je 970 €, preto minimálny mzdový nárok pre 3. stupeň náročnosti práce (koeficient 1,4) pri plnom úväzku predstavuje 1 358 €. Nakoľko má zamestnankyňa dohodnutý kratší pracovný čas (35 hodín zo 40), jej mesačný mzdový nárok sa úmerne kráti (1 358 € / 40 * 35). Tento postup vyplýva z § 120 ods. 4 a 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výslednú sumu (1 188,25 € namiesto 1 003,60 €), pretože vychádza z nesprávnej základnej sumy minimálneho mzdového nároku a chybného výpočtového mechanizmu."}},{"oblast":"mzdy-specialne","otazka":"Zamestnanec má dohodnutý kratší pracovný čas 20 hodín týždenne (ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín). V jednom týždni odpracoval 27 hodín, pretože mu vedúci prácu navyše nariadil. Koľko hodín je prácou nadčas a smel mu ju vedúci nariadiť?","otazka_volna":"máme človeka na polovičný úväzok, tento týždeň spravil 27 hodín. je to nadčas až nad 40 alebo nad 20? a môžem mu to prikázať?","spravna_odpoved":"Prácou nadčas je 7 hodín (27 − 20). U zamestnanca s kratším pracovným časom je prácou nadčas práca presahujúca jeho týždenný pracovný čas, nie až práca nad ustanovených 40 hodín. Vedúci mu ju nariadiť nesmel: podľa § 97 ods. 2 Zákonníka práce zamestnancovi s kratším pracovným časom nemožno nariadiť prácu nadčas, možno ju s ním len dohodnúť.","ustanovenie":"§ 97 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"U zamestnanca s kratším pracovným časom je práca nadčas práca presahujúca jeho týždenný pracovný čas. Tomuto zamestnancovi nemožno nariadiť prácu nadčas.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"**Prácou nadčas je všetkých 7 hodín odpracovaných nad rámec dohodnutého 20-hodinového úväzku. Vedúci zamestnancovi prácu nadčas nemohol nariadiť, mohol sa s ním na nej iba dohodnúť.**\n\nPodľa Zákonníka práce sa práca nadčas u zamestnanca s kratším pracovným časom posudzuje inak ako u zamestnanca na plný úväzok.\n\n### 1. Rozsah práce nadčas\n\nPrácou nadčas je u zamestnanca s kratším pracovným časom každá hodina práce, ktorá presahuje jeho dohodnutý týždenný pracovný čas [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 97, ods. 2]. Nie je to až práca nad rámec ustanoveného týždenného pracovného času (40 hodín).\n\nVáš výpočet je nasledovný:\n\n| Položka | Počet hodín |\n| :--- | :--- |\n| Skutočne odpracovaný čas | 27 hodín |\n| Dohodnutý týždenný pracovný čas | 20 hodín |\n| **Práca nadčas** | **7 hodín** |\n\n### 2. Nariadenie práce nadčas\n\nZákonník práce výslovne stanovuje, že zamestnancovi s kratším pracovným časom **nemožno prácu nadčas nariadiť** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 97, ods. 2].\n\nZamestnávateľ sa môže so zamestnancom na takejto práci iba **dohodnúť**. To znamená, že je potrebný váš súhlas. Ak by ste s výkonom práce nadčas nesúhlasili, zamestnávateľ by to nemohol považovať za porušenie pracovnej disciplíny [Zdroj: 413_Praca_nadcas_pri_kratsom_pracovnom_pomere_2025.md].\n\nZa vykonanú prácu nadčas vám patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie (príplatok) alebo, po dohode, náhradné voľno.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nKeďže práca už bola vykonaná, je dôležité zabezpečiť jej správne preplatenie. Odporúčam upozorniť vedúceho na správny postup podľa Zákonníka práce – prácu nadčas vám nemôže jednostranne nariadiť, ale je potrebný váš súhlas (dohoda). Zároveň si skontrolujte, či vám za odpracovaných 7 hodín nadčas bude vo mzde riadne vyplatená dosiahnutá mzda spolu s príslušným mzdovým zvýhodnením.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že prácou nadčas je 7 hodín a vedúci ju zamestnancovi nesmel nariadiť, ale len dohodnúť."},"google":{"odpoved":"Prácou nadčas je 7 hodín, pretože u zamestnanca s kratším pracovným časom je prácou nadčas každá hodina odpracovaná nad jeho dohodnutý týždenný pracovný čas (20 hodín). Vedúci mu prácu nadčas nesmel nariadiť, nakoľko to zákon výslovne zakazuje. Prácu nadčas je možné so zamestnancom s kratším pracovným časom iba dohodnúť. Tieto pravidlá vyplývajú z § 97 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, správne určuje rozsah 7 hodín práce nadčas aj zákaz jej nariadenia podľa § 97 ods. 2 Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Prácou nadčas nie je ani jedna hodina, pretože zamestnanec neprekročil ustanovený týždenný pracovný čas 40 hodín. Práca vykonávaná nad rámec dohodnutého kratšieho pracovného času (v rozsahu 7 hodín) sa nepovažuje za prácu nadčas. Vedúci zamestnancovi nemohol túto prácu nariadiť. So zamestnancom pracujúcim na kratší pracovný čas sa možno na výkone práce nadčas alebo práce presahujúcej jeho dohodnutý rozsah len dohodnúť. Vyplýva to z § 97 ods. 10 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď vecne nesprávne uvádza, že prácou nadčas nie je ani jedna hodina, pričom podľa § 97 ods. 2 Zákonníka práce je u zamestnanca s kratším pracovným časom prácou nadčas všetkých 7 hodín presahujúcich jeho dohodnutý týždenný pracovný čas."}},{"oblast":"mzdy-specialne","otazka":"Firma má mzdovú účtovníčku na úväzok 0,5 a chce s ňou uzatvoriť ešte druhý pracovný pomer na úväzok 0,5 na tú istú prácu mzdovej účtovníčky, aby nemusela riešiť nadčasy. Je to možné? Čo by muselo platiť, aby druhý pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa bol v poriadku?","otazka_volna":"môžem tej istej babe dať u nás dve zmluvy na polovičný úväzok na to isté, aby to vyšlo na celý?","spravna_odpoved":"Možné to nie je. Podľa § 50 Zákonníka práce môže zamestnávateľ dohodnúť niekoľko pracovných pomerov s tým istým zamestnancom len na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu. Dva pracovné pomery na ten istý druh práce (mzdová účtovníčka) sú v rozpore so zákonom; správne riešenie je zmeniť dohodnutý pracovný čas v jedinej pracovnej zmluve. Druhý pracovný pomer by bol v poriadku len vtedy, ak by bol dohodnutý na iný druh práce (napr. mzdová účtovníčka a upratovanie), pričom práva a povinnosti z oboch pracovných pomerov sa posudzujú samostatne.","ustanovenie":"§ 50 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Zamestnávateľ môže dohodnúť niekoľko pracovných pomerov s tým istým zamestnancom len na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu; práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa posudzujú samostatne.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"**Nie, takýto postup nie je v súlade so Zákonníkom práce.** Uzatvorenie druhého pracovného pomeru na tú istú prácu mzdovej účtovníčky by bolo obchádzaním zákona, konkrétne ustanovení o pracovnom čase a práci nadčas.\n\nDôvodom je kľúčová podmienka, ktorú stanovuje Zákonník práce pre súbeh viacerých pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa.\n\n### Podmienky pre druhý pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa\n\nAby bol druhý (paralelný) pracovný pomer s tým istým zamestnancom platný, musí byť splnená základná podmienka podľa § 50 Zákonníka práce:\n\n1.  **Musí ísť o práce iného druhu:** Zamestnávateľ môže s jedným zamestnancom uzatvoriť viacero pracovných pomerov len vtedy, ak sa tieto týkajú činností, ktoré sú odlišného druhu [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 50]. V praxi to znamená, že mzdová účtovníčka by mohla mať druhý pracovný pomer napríklad na pozícii recepčnej, upratovačky alebo marketingovej asistentky, ale nie opäť na pozícii mzdovej účtovníčky.\n2.  **Práva a povinnosti sa posudzujú samostatne:** Každý z týchto pracovných pomerov je samostatný. To znamená, že pre každý sa osobitne posudzuje nárok na dovolenku, výpovedná doba, mzdové podmienky a pod. [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 50].\n\nVo vašom prípade by išlo o dva pracovné pomery na identický druh práce, čo je v priamom rozpore s prvou a najdôležitejšou podmienkou. Takýto postup by bol považovaný za snahu umelo rozdeliť jeden plný úväzok na dva menšie s cieľom vyhnúť sa plateniu mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas.\n\n### Ako správne riešiť potrebu vyššieho úväzku\n\nAk zamestnankyňa reálne pracuje v rozsahu plného úväzku, správnym a zákonným riešením je úprava jej existujúcej pracovnej zmluvy, nie vytváranie druhej.\n\n*   **Práca nadčas pri kratšom úväzku:** U zamestnanca s kratším pracovným časom (napr. 0,5 úväzok = 20 hodín/týždeň) je prácou nadčas až práca presahujúca ustanovený týždenný pracovný čas (napr. 40 hodín/týždeň) [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 97, ods. 1]. Práca vykonávaná nad rámec dohodnutého kratšieho času (napr. 21. až 40. hodina v týždni) sa nepovažuje za prácu nadčas s nárokom na mzdové zvýhodnenie, ale zamestnancovi za ňu patrí dosiahnutá mzda.\n*   **Dôležité:** Zamestnancovi s kratším pracovným časom nemožno prácu nadčas nariadiť, je možné sa na nej len dohodnúť [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 97].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nNajčistejším a právne správnym riešením je uzatvoriť so zamestnankyňou **dodatok k existujúcej pracovnej zmluve**, ktorým zmeníte rozsah jej pracovného úväzku z 0,5 na 1,0 (teda na plný pracovný úväzok). Týmto krokom zosúladíte zmluvný stav so skutočnosťou a prípadná práca nad rámec plného úväzku sa bude štandardne posudzovať a odmeňovať ako práca nadčas.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 50 Zákonníka práce konštatuje nemožnosť uzatvorenia dvoch pracovných pomerov na rovnaký druh práce a uvádza správne podmienky aj odporúčané riešenie."},"google":{"odpoved":"Nie, takéto riešenie nie je možné. Uzatvorenie druhého pracovného pomeru na rovnaký druh práce u toho istého zamestnávateľa je v rozpore so zákonom, nakoľko by išlo o obchádzanie ustanovení Zákonníka práce o pracovnom čase a práci nadčas.\n\nAby bol druhý pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa v poriadku, musí sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodnúť na činnostiach, ktoré spočívajú v prácach iného druhu. Napríklad, mzdová účtovníčka by mohla mať druhú pracovnú zmluvu na výkon administratívnych alebo archivačných prác. Práva a povinnosti z každého pracovného pomeru sa posudzujú samostatne.\n\nTúto podmienku stanovuje § 50 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, správne uvádza zákaz dvoch pracovných pomerov na rovnaký druh práce, podmienku iného druhu práce podľa § 50 Zákonníka práce aj samostatné posudzovanie práv a povinností."},"bez":{"odpoved":"Nie, takéto riešenie nie je v súlade so zákonom, pretože ide o ten istý druh práce. Druhý pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa môže zamestnanec vykonávať iba na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu, než aké vykonáva v prvom pracovnom pomere. V opačnom prípade by sa všetka práca nad rámec dohodnutého kratšieho pracovného času (0,5 úväzku) považovala za prácu nadčas. Takéto konanie by bolo posúdené ako obchádzanie zákona, konkrétne ustanovení o práci nadčas podľa § 97 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Zamestnávateľ by bol povinný za túto prácu zaplatiť mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že takýto postup nie je možný a že druhý pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa možno dohodnúť len na práce iného druhu."}},{"oblast":"mzdy-specialne","otazka":"Zamestnanec má u jedného zamestnávateľa pracovný pomer ako skladník na 40 hodín týždenne a druhý pracovný pomer ako vodič (iný druh práce) na 8 hodín týždenne. V týždni odpracoval 40 hodín v prvom a 8 hodín v druhom pracovnom pomere. Ide v druhom pracovnom pomere o prácu nadčas s mzdovým zvýhodnením?","otazka_volna":"chlap u nás robí na sklade na plný a ešte nám aj šoféruje na druhú zmluvu, tých 8 hodín je nadčas?","spravna_odpoved":"Nie, o prácu nadčas nejde. Podľa § 50 Zákonníka práce sa práva a povinnosti z jednotlivých pracovných pomerov s tým istým zamestnancom posudzujú samostatne. Prácou nadčas je podľa § 97 ods. 1 práca nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času v rámci toho konkrétneho pracovného pomeru. V druhom pracovnom pomere zamestnanec odpracoval presne dohodnutých 8 hodín, takže mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas mu nepatrí a hodiny sa s prvým pracovným pomerom nesčítavajú.","ustanovenie":"§ 50 a § 97 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa posudzujú samostatne","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade **nejde o prácu nadčas** a zamestnancovi nevzniká nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas.\n\nPodľa Zákonníka práce môže mať zamestnanec uzatvorených viacero pracovných pomerov s tým istým zamestnávateľom, avšak len na činnosti, ktoré spočívajú v prácach iného druhu. Kľúčové je, že práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa posudzujú **úplne samostatne** [Zdroj: 683_Dalsi_pracovny_pomer_2025.md, § 50 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce].\n\n### Posúdenie vašej situácie\n\nPráca nadčas je definovaná ako práca vykonávaná nad určený týždenný pracovný čas, ktorý vyplýva z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času pre **daný pracovný pomer** [Zdroj: 248_Praca_nadcas_2025.md, § 97 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce].\n\nKeďže sa každý pracovný pomer posudzuje oddelene, pracovný čas sa nesčítava. Posúdenie je nasledovné:\n\n*   **Pracovný pomer 1 (Skladník):**\n    *   Dohodnutý týždenný pracovný čas: 40 hodín\n    *   Skutočne odpracovaný čas: 40 hodín\n    *   **Práca nadčas: 0 hodín**\n\n*   **Pracovný pomer 2 (Vodič):**\n    *   Dohodnutý týždenný pracovný čas: 8 hodín\n    *   Skutočne odpracovaný čas: 8 hodín\n    *   **Práca nadčas: 0 hodín**\n\nZamestnanec v ani jednom zo svojich pracovných pomerov neprekročil dohodnutý týždenný pracovný čas. Preto mu nárok na mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas nevznikol.\n\n---\n\n### Kedy by išlo o prácu nadčas?\n\nNárok na príplatok za nadčas by vznikol, ak by zamestnanec v rámci jedného z pomerov odpracoval viac hodín, ako má dohodnuté v príslušnej pracovnej zmluve.\n\n**Príklad:**\nAk by zamestnanec v danom týždni odpracoval 40 hodín ako skladník a **10 hodín** ako vodič (namiesto dohodnutých 8), potom by 2 hodiny v pracovnom pomere vodiča boli prácou nadčas. Za tieto 2 hodiny by mu patrila dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku vypočítaného pre pracovný pomer vodiča, prípadne by sa mohol so zamestnávateľom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna [Zdroj: 418_Priplatky_mzdove_zvyhodnenia_za_pracu_v_roku_2025_2025.md, § 121 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v plnom súlade s referenciou a § 50 Zákonníka práce uvádza, že práva a povinnosti z viacerých pracovných pomerov sa posudzujú samostatne, a preto v druhom pomere nejde o prácu nadčas."},"google":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade nejde o prácu nadčas.\n\nPodľa Zákonníka práce sa práva a povinnosti z viacerých pracovných pomerov u toho istého zamestnávateľa posudzujú samostatne, ak ide o práce iného druhu. Práca nadčas je definovaná ako práca vykonávaná nad určený týždenný pracovný čas v rámci jedného konkrétneho pracovného pomeru. Keďže zamestnanec v druhom pracovnom pomere neprekročil dohodnutý týždenný pracovný čas 8 hodín, nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas mu nevzniká. Tento postup vyplýva z § 50 a § 97 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 50 a § 97 ods. 1 Zákonníka práce uvádza, že nejde o prácu nadčas, pretože práva a povinnosti z oboch pracovných pomerov sa posudzujú samostatne."},"bez":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade ide o prácu nadčas. Pri viacerých pracovných pomeroch u toho istého zamestnávateľa sa na účely posudzovania práce nadčas pracovný čas z týchto pomerov sčítava. Keďže zamestnanec odpracoval spolu 48 hodín, 8 hodín vykonaných v druhom pracovnom pomere sa považuje za prácu nadčas. Zamestnancovi patrí za túto prácu dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 25 % jeho priemerného zárobku. Vyplýva to z § 97 ods. 10 a § 121 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru a uviedla nesprávne právne pravidlo o sčítavaní pracovného času z viacerých pracovných pomerov, hoci podľa § 50 Zákonníka práce sa posudzujú samostatne."}},{"oblast":"mzdy-specialne","otazka":"Zamestnanci lakovne pracujú s chemickými faktormi a musia používať respirátory. Orgán verejného zdravotníctva zaradil ich pracovnú činnosť do 2. kategórie. Majiteľ sa pýta, či im zo zákona musí vyplácať mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce.","otazka_volna":"v lakovni robia v maskách, chémia, hygiena nám dala druhú kategóriu. musím im platiť za sťaženú prácu?","spravna_odpoved":"Nie, zákonný nárok nevzniká. Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce podľa § 124 ods. 1 Zákonníka práce patrí len vtedy, ak príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil pracovné činnosti do 3. alebo 4. kategórie a zároveň si výkon práce napriek prijatým opatreniam vyžaduje používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov na zníženie zdravotného rizika. Pri 2. kategórii prvá podmienka splnená nie je. Zamestnávateľ môže mzdovú kompenzáciu poskytovať dobrovoľne aj pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov podľa § 124 ods. 4, vtedy sa však minimálna sadzba podľa odseku 3 neuplatní (§ 124 ods. 5).","ustanovenie":"§ 124 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri vykonávaní pracovných činností uvedených v odseku 2, ak tieto pracovné činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 3. alebo 4. kategórie podľa osobitného predpisu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade zamestnávateľ nemá zákonnú povinnosť vyplácať mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce.**\n\nZákonník práce jednoznačne podmieňuje zákonný nárok na túto kompenzáciu zaradením práce do **3. alebo 4. kategórie** rizikovosti. Keďže práca vašich zamestnancov je zaradená do 2. kategórie, táto kľúčová podmienka nie je splnená [Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), § 124, ods. 1].\n\n### Podmienky pre zákonný nárok\n\nAby vznikol zákonný nárok na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce, musia byť splnené **všetky nasledujúce podmienky súčasne**:\n\n1.  **Kategória rizika:** Pracovná činnosť musí byť príslušným orgánom verejného zdravotníctva zaradená do **3. alebo 4. kategórie** [Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), § 124, ods. 1].\n2.  **Pôsobenie rizikových faktorov:** Zamestnanec musí pracovať v prostredí, kde pôsobia taxatívne vymenované faktory, ako sú napríklad chemické faktory, prach, hluk alebo vibrácie [Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), § 124, ods. 2].\n3.  **Nutnosť použitia ochranných prostriedkov:** Intenzita pôsobenia týchto faktorov musí byť taká, že aj napriek vykonaným technickým a organizačným opatreniam je na zníženie zdravotného rizika nevyhnutné, aby zamestnanec používal osobné ochranné pracovné prostriedky (vo vašom prípade respirátory).\n\nVo vašom prípade nie je splnená hneď prvá podmienka, preto zákonná povinnosť vyplácať kompenzáciu nevzniká, a to bez ohľadu na to, že zamestnanci pracujú s chemickými látkami a používajú respirátory.\n\n### Možnosť dobrovoľného poskytnutia\n\nNapriek tomu, že vám to zákon neprikazuje, **môžete sa rozhodnúť poskytovať mzdovú kompenzáciu dobrovoľne** aj pri práci zaradenej do 2. kategórie. Zákonník práce to výslovne umožňuje [Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), § 124, ods. 4]. Takýto benefit môžete zakotviť v kolektívnej zmluve, internom predpise alebo priamo v pracovnej zmluve so zamestnancom.\n\n### Výška zákonnej kompenzácie (pre informáciu)\n\nAk by nárok vznikol (t. j. pri práci v 3. alebo 4. kategórii), minimálna výška kompenzácie by bola **1,0518 € za každú odpracovanú hodinu** v sťaženom prostredí.\n\n*   **Výpočet:** Suma sa odvíja od minimálnej hodinovej mzdy platnej pre rok 2026, ktorá je **5,259 €** (platné od 1. 1. 2026).\n*   **Sadzba:** Kompenzácia je najmenej 20 % z tejto sumy [Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), § 124, ods. 3].\n*   **Výsledok:** 0,20 × 5,259 €/hod = **1,0518 €/hod**.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zákonný nárok nevzniká z dôvodu zaradenia do 2. kategórie a vysvetľuje aj možnosť dobrovoľného poskytnutia podľa § 124 Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Nie, zamestnávateľ v tomto prípade nemá zákonnú povinnosť vyplácať mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce. Nárok na túto kompenzáciu vzniká zo zákona len pri prácach, ktoré príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 3. alebo 4. kategórie. Keďže ide o 2. kategóriu, zákonná povinnosť nevzniká. Uvedené upravuje § 124 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Zamestnávateľ však môže takúto kompenzáciu poskytovať dobrovoľne na základe vlastného rozhodnutia alebo dohody.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zákonný nárok nevzniká, pretože práce sú zaradené do 2. kategórie a kompenzácia zo zákona patrí len pri 3. alebo 4. kategórii podľa § 124 Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Nie, zamestnávateľ im zo zákona nemusí vyplácať mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce. Nárok na túto kompenzáciu vzniká až pri výkone pracovných činností, ktoré orgán verejného zdravotníctva zaradil do 3. alebo 4. kategórie. Keďže ide o 2. kategóriu, zákonná povinnosť nevzniká. Ustanovuje to § 124 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Zamestnávateľ však môže takýto príplatok poskytovať dobrovoľne nad rámec zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zákonný nárok nevzniká, pretože kompenzácia podľa § 124 ods. 1 Zákonníka práce patrí až od 3. kategórie prác, pričom zamestnávateľ ju môže poskytnúť dobrovoľne."}},{"oblast":"mzdy-specialne","otazka":"Zamestnanec vykonáva prácu, ktorú orgán verejného zdravotníctva zaradil do 3. kategórie z dôvodu pôsobenia chemických faktorov, a pri jej výkone musí napriek prijatým technickým a organizačným opatreniam používať na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky. V septembri 2026 odpracoval pri tejto činnosti 100 hodín. V pracovnej ani kolektívnej zmluve nie je dohodnutá vyššia kompenzácia. Aká je minimálna suma mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce za tento mesiac?","otazka_volna":"chlap robil sto hodín v riziku trojka, koľko mu musím priplatiť za september 2026?","spravna_odpoved":"Minimálne 105,18 € za mesiac. Podľa § 124 ods. 3 Zákonníka práce patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdová kompenzácia najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Minimálna mzda v roku 2026 je 5,259 € za hodinu (oznámenie č. 245/2025 Z. z.), takže 20 % z 5,259 = 1,0518 € za každú hodinu. Za 100 hodín: 100 × 1,0518 = 105,18 €. Kompenzácia sa poskytuje popri dosiahnutej mzde a nezahŕňa sa do mzdy pri posudzovaní minimálneho mzdového nároku (§ 120 ods. 2).","ustanovenie":"§ 124 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce; oznámenie č. 245/2025 Z. z.","citat":"Za každú hodinu práce podľa odseku 1 patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"Minimálna suma mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce za september 2026 je **105,18 €**.\n\nTento nárok vyplýva z § 124 Zákonníka práce, keďže zamestnanec splnil všetky zákonné podmienky: práca je orgánom verejného zdravotníctva zaradená do 3. kategórie, pôsobia pri nej chemické faktory a jej výkon si vyžaduje použitie osobných ochranných pracovných prostriedkov [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 124, ods. 1 a 2].\n\n### Výpočet kompenzácie\n\nMzdová kompenzácia sa počíta ako súčin odpracovaných hodín a minimálnej hodinovej sadzby kompenzácie, ktorá je stanovená ako percento z minimálnej hodinovej mzdy.\n\n1.  **Minimálna hodinová mzda (platná pre rok 2026):**\n    *   Sadzba pre 1. stupeň náročnosti práce je **5,259 €/hodina**.\n\n2.  **Minimálna sadzba kompenzácie za hodinu:**\n    *   Podľa zákona patrí zamestnancovi kompenzácia najmenej vo výške 20 % z minimálnej hodinovej mzdy [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 124, ods. 3].\n    *   Výpočet: 5,259 € × 20 % = **1,0518 €/hodina**\n\n3.  **Celková suma kompenzácie za mesiac:**\n    *   Počet odpracovaných hodín v sťaženom prostredí: 100 hodín\n    *   Výpočet: 100 hodín × 1,0518 €/hodina = **105,18 €**\n\nZamestnancovi teda popri jeho bežnej mzde patrí za september 2026 aj mzdová kompenzácia v minimálnej výške 105,18 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnej sume 105,18 € na základe vecne správneho právneho základu a postupu výpočtu podľa § 124 ods. 3 Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Minimálna suma mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce za september 2026 je 105,18 €. Táto kompenzácia sa poskytuje popri dosiahnutej mzde a v tomto prípade predstavuje súčin 100 odpracovaných hodín a minimálnej hodinovej sadzby. Sadzba je vo výške najmenej 20 % z minimálnej hodinovej mzdy platnej na rok 2026 (5,259 €), čo je 1,0518 € za hodinu. Nárok na kompenzáciu za opísaných podmienok vyplýva z § 124 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Jej minimálnu výšku ustanovuje § 124 ods. 3 citovaného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu minimálnu sumu kompenzácie 105,18 € a správne cituje aj aplikuje príslušné ustanovenia Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Minimálna suma mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce za september 2026 je 93,80 €. Táto kompenzácia prináleží zamestnancovi za každú hodinu práce v prostredí s chemickými faktormi, ktoré bolo zaradené do 3. kategórie, ak pri práci musí používať osobné ochranné pracovné prostriedky. Podľa § 124 ods. 3 Zákonníka práce je jej výška najmenej 20 % minimálnej hodinovej mzdy. Pri výpočte bola použitá minimálna hodinová mzda platná v roku 2025 vo výške 4,690 €, keďže suma pre rok 2026 ešte nebola stanovená (100 hodín × (0,20 × 4,690 €)). Právna úprava je obsiahnutá v § 124 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výslednú sumu 93,80 € namiesto 105,18 €, keďže vychádza z minimálnej mzdy pre rok 2025 namiesto roka 2026."}},{"oblast":"mzdy-specialne","otazka":"Servisný technik má hodinovú základnú zložku mzdy 8 €. V októbri 2026 mal pracovnú pohotovosť v rozsahu 10 hodín neaktívnej pohotovosti priamo na pracovisku a 50 hodín neaktívnej pohotovosti doma (mimo pracoviska). Prácu počas nich nevykonával. Koľko mu za pohotovosť patrí najmenej a koľko z týchto hodín sa započíta do pracovného času?","otazka_volna":"technik nám 10 hodín presedel v dielni a 50 hodín bol doma na telefóne a nikam nešiel. koľko mu za to patrí?","spravna_odpoved":"Spolu najmenej 132,59 €. Za 10 hodín neaktívnej pohotovosti na pracovisku patrí mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej vo výške minimálnej mzdy za hodinu: 10 × 8 € = 80 € (§ 96 ods. 3). Za 50 hodín neaktívnej pohotovosti mimo pracoviska patrí náhrada najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu, teda 20 % z 5,259 € = 1,0518 €: 50 × 1,0518 = 52,59 € (§ 96 ods. 5). Spolu 80 + 52,59 = 132,59 €. Do pracovného času sa započíta len 10 hodín strávených na pracovisku; 50 hodín mimo pracoviska sa do pracovného času nezapočítava (§ 96 ods. 2 a 4).","ustanovenie":"§ 96 ods. 2 až 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"Samozrejme, poďme si to rozobrať. Za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti patrí technikovi v októbri 2026 odmena v celkovej minimálnej výške **132,59 €**. Do pracovného času sa mu započíta **10 hodín**.\n\nRozdiel je v tom, či sa pohotovosť vykonáva na pracovisku alebo mimo neho. Každý typ sa posudzuje inak.\n\n### 1. Pohotovosť na pracovisku (10 hodín)\n\n*   **Započítanie do pracovného času:** Neaktívna časť pracovnej pohotovosti na pracovisku **sa považuje za pracovný čas** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 96, ods. 2]. Týchto 10 hodín sa mu teda započíta do fondu pracovného času.\n*   **Odmena:** Za každú hodinu patrí zamestnancovi mzda vo výške jeho pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej hodinovej mzdy [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 96, ods. 3].\n    *   Základná zložka mzdy technika: **8,00 €/hod**\n    *   Minimálna hodinová mzda pre rok 2026: **5,259 €/hod**\n    *   Keďže jeho mzda (8,00 €) je vyššia ako minimálna mzda, patrí mu jeho dohodnutá hodinová mzda.\n    *   Výpočet: 10 hodín × 8,00 €/hod = **80,00 €**\n\n### 2. Pohotovosť mimo pracoviska – doma (50 hodín)\n\n*   **Započítanie do pracovného času:** Neaktívna časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska **sa nezapočítava do pracovného času** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 96, ods. 4].\n*   **Odmena:** Za každú hodinu patrí zamestnancovi náhrada (nie mzda) vo výške najmenej 20 % minimálnej hodinovej mzdy [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 96, ods. 5].\n    *   Minimálna hodinová mzda pre rok 2026: **5,259 €/hod**\n    *   Minimálna náhrada za hodinu: 20 % z 5,259 € = **1,0518 €/hod**\n    *   Výpočet: 50 hodín × 1,0518 €/hod = **52,59 €**\n\n### Celkové zhrnutie\n\n| Typ pohotovosti | Počet hodín | Započítanie do prac. času | Minimálna odmena |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Na pracovisku | 10 hodín | Áno (10 hodín) | 80,00 € |\n| Mimo pracoviska (doma) | 50 hodín | Nie (0 hodín) | 52,59 € |\n| **Spolu** | **60 hodín** | **10 hodín** | **132,59 €** |\n\n**Záver:** Servisnému technikovi sa do pracovného času započíta 10 hodín a za celú pracovnú pohotovosť mu patrí odmena v minimálnej výške 132,59 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu 132,59 €, počet započítaných hodín do pracovného času (10 hodín) aj presné zákonné zdôvodnenie podľa Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Za pracovnú pohotovosť v októbri 2026 patrí servisnému technikovi najmenej 132,59 €. Za 10 hodín neaktívnej pohotovosti na pracovisku mu patrí mzda 80 € (10 hodín x 8 €), keďže jeho hodinová mzda je vyššia ako minimálna mzda. Za 50 hodín neaktívnej pohotovosti mimo pracoviska mu patrí náhrada najmenej 52,59 € (50 hodín x 20 % z 5,259 €), čo je sadzba minimálnej hodinovej mzdy na rok 2026. Do pracovného času sa započíta iba 10 hodín neaktívnej pohotovosti na pracovisku podľa § 96 ods. 2 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Pohotovosť mimo pracoviska sa do pracovného času nezapočítava v zmysle § 96 ods. 4 uvedeného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď obsahuje presné a vecne správne výpočty (spolu 132,59 €), správne započítanie 10 hodín do pracovného času a korektné zákonné odôvodnenie."},"bez":{"odpoved":"Za uvedenú pohotovosť patrí technikovi najmenej 123,10 € a do pracovného času sa mu započíta 10 hodín. Táto suma pozostáva z 80 € za 10 hodín pohotovosti na pracovisku (mzda vo výške 8 €/hod) a minimálne 43,10 € za 50 hodín pohotovosti mimo pracoviska (náhrada vo výške 20 % z aktuálne platnej minimálnej hodinovej mzdy 4,31 €). Do pracovného času sa započítava iba neaktívna časť pracovnej pohotovosti na pracovisku. Mzda za pohotovosť na pracovisku a jej započítanie do pracovného času sa riadi § 96 ods. 3 a ods. 5 Zákonníka práce. Náhrada za pohotovosť mimo pracoviska je taktiež upravená v § 96 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu celkovú sumu 123,10 € namiesto 132,59 €, keďže vychádza z nesprávnej (zastaranej) sadzby minimálnej mzdy 4,31 € namiesto 5,259 €."}},{"oblast":"mzdy-specialne","otazka":"Zamestnávateľ počas roka 2026 nariadil údržbárovi pracovnú pohotovosť mimo pracoviska v celkovom rozsahu 130 hodín, v niektorých týždňoch až 12 hodín týždenne. Zamestnanec s tým súhlas nedal. Aké limity zákon stanovuje a čo z toho vyplýva?","otazka_volna":"dal som údržbárovi za rok 130 hodín pohotovosti, aj po 12 hodín týždenne. môžem mu to len tak nariadiť?","spravna_odpoved":"Nemôže. Podľa § 96 ods. 7 Zákonníka práce môže zamestnávateľ pracovnú pohotovosť nariadiť najviac v rozsahu osem hodín v týždni a najviac v rozsahu 100 hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom. Nariadenie 12 hodín v týždni aj celkových 130 hodín bez dohody je porušením zákona – zamestnávateľ mohol nariadiť najviac 100 hodín ročne a 8 hodín týždenne, zvyšok len so súhlasom zamestnanca. V kolektívnej zmluve možno rozsah pohotovosti, ktorú možno so zamestnancom dohodnúť, ešte obmedziť (§ 96 ods. 8).","ustanovenie":"§ 96 ods. 7 a 8 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu osem hodín v týždni a najviac v rozsahu 100 hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"Áno, zamestnávateľ v tomto prípade porušil Zákonník práce. **Nariadená pracovná pohotovosť bez súhlasu zamestnanca nesmie presiahnuť 8 hodín týždenne a 100 hodín za kalendárny rok.** Keďže zamestnávateľ nariadil 12 hodín týždenne a celkovo 130 hodín ročne bez súhlasu, konal v rozpore so zákonom.\n\n### Zákonné limity pre nariadenú pracovnú pohotovosť\n\nZákonník práce stanovuje presné limity, koľko pracovnej pohotovosti môže zamestnávateľ zamestnancovi *jednostranne nariadiť*. Tieto limity sú:\n\n*   **Týždenný limit:** Najviac **8 hodín** v týždni.\n*   **Ročný limit:** Najviac **100 hodín** v kalendárnom roku.\n\nAkákoľvek pracovná pohotovosť nad tieto rozsahy je prípustná **len po dohode so zamestnancom**, teda s jeho výslovným súhlasom [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 96 ods. 7].\n\n### Posúdenie vašej situácie\n\nVo vašom prípade zamestnávateľ prekročil oba zákonné limity pre nariadenú pohotovosť:\n\n1.  **Prekročenie týždenného limitu:** Nariadenie 12 hodín pohotovosti v týždni je o 4 hodiny viac, ako povoľuje zákon bez súhlasu zamestnanca (limit je 8 hodín).\n2.  **Prekročenie ročného limitu:** Nariadenie 130 hodín pohotovosti za rok 2026 je o 30 hodín viac, ako povoľuje zákon bez súhlasu zamestnanca (limit je 100 hodín).\n\nKľúčovým faktorom je, že zamestnanec s pohotovosťou nad rámec zákonných limitov nesúhlasil. Nariadenie zamestnávateľa v časti presahujúcej limity je preto neplatné.\n\n### Čo z toho vyplýva?\n\n1.  **Právo odmietnuť:** Zamestnanec má právo odmietnuť vykonávať pracovnú pohotovosť, ktorá mu bola nariadená nad rámec zákonných limitov, a takéto odmietnutie nemôže byť považované za porušenie pracovnej disciplíny.\n2.  **Podnet na inšpektorát práce:** Ide o porušenie Zákonníka práce zo strany zamestnávateľa, na ktoré môže zamestnanec upozorniť príslušný inšpektorát práce.\n3.  **Nárok na odmenu:** Za každú hodinu už vykonanej pohotovosti patrí zamestnancovi príslušná náhrada. Je dôležité rozlišovať medzi aktívnou a neaktívnou časťou pohotovosti:\n    *   **Neaktívna časť pohotovosti mimo pracoviska:** Čas, kedy je zamestnanec pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva. Tento čas sa nezapočítava do pracovného času. Za každú takúto hodinu patrí zamestnancovi náhrada vo výške **najmenej 20 % minimálnej hodinovej mzdy** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 96 ods. 5].\n    *   **Aktívna časť pohotovosti:** Ak zamestnanec počas pohotovosti reálne vykonáva prácu, tento čas sa považuje za **prácu nadčas** so všetkými nárokmi (dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas) [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 96 ods. 6].\n\nPre rok 2026 je minimálna hodinová mzda stanovená na **5,259 €**. Minimálna náhrada za hodinu neaktívnej pohotovosti mimo pracoviska je teda:\n\n| Položka | Výpočet | Suma |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Minimálna hodinová mzda (2026) | - | 5,259 € |\n| Minimálna náhrada za neaktívnu pohotovosť | 5,259 € × 20 % | **1,05 € / hodina** |\n\n***\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam, aby zamestnanec najprv písomne (napr. e-mailom) upozornil zamestnávateľa na prekročenie zákonných limitov podľa § 96 ods. 7 Zákonníka práce a požiadal o nápravu. Ak zamestnávateľ nebude reagovať a bude naďalej nariaďovať pohotovosť nad rámec zákona, ďalším krokom je podanie podnetu na príslušný inšpektorát práce. Zároveň si skontrolujte na výplatných páskach, či vám bola za už vykonanú pohotovosť vyplatená správna náhrada.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zákonné limity pre nariadenú pohotovosť (8 hodín týždenne a 100 hodín ročne), konštatuje porušenie zákona zamestnávateľom pri ich prekročení bez dohody a správne uvádza právne následky."},"google":{"odpoved":"Zamestnávateľ postupoval v rozpore so zákonom, pretože prekročil zákonom stanovené limity pre nariadenú pracovnú pohotovosť. Podľa Zákonníka práce môže zamestnávateľ nariadiť pracovnú pohotovosť v rozsahu najviac 8 hodín týždenne a 100 hodín v kalendárnom roku. Akýkoľvek rozsah nad tieto limity je prípustný len na základe dohody so zamestnancom. Keďže zamestnanec súhlas nedal, nariadenie pohotovosti nad 8 hodín týždenne a nad 100 hodín ročne bolo neoprávnené. Tento postup upravuje § 96 ods. 7 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so Zákonníkom práce uvádza limity pre nariadenú pracovnú pohotovosť (najviac 8 hodín týždenne a 100 hodín ročne) a správne konštatuje porušenie zákona zamestnávateľom."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ môže zamestnancovi bez jeho súhlasu nariadiť pracovnú pohotovosť v rozsahu najviac 8 hodín v týždni a najviac 100 hodín v kalendárnom roku. Tento limit ustanovuje § 96 ods. 7 Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Akýkoľvek rozsah nad tieto limity je prípustný len po dohode so zamestnancom. Keďže zamestnanec súhlas nedal, zamestnávateľ prekročením týždenného (12 hodín) aj ročného (130 hodín) limitu postupoval v rozpore so zákonom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zákonné limity pre nariadenie pracovnej pohotovosti (najviac 8 hodín týždenne a 100 hodín ročne) aj správny záver o protiprávnosti konania zamestnávateľa."}},{"oblast":"mzdy-specialne","otazka":"Prevádzka chce mať brigádnika na dohodu o pracovnej činnosti k dispozícii cez víkend „na telefóne“ a v prípade potreby ho povolať aj nad dohodnutý rozsah hodín. Zároveň plánuje, že v deň inventúry odpracuje 13 hodín. Je to prípustné?","otazka_volna":"môžem dohodárovi dať pohotovosť cez víkend a na inventúru ho nechať robiť 13 hodín?","spravna_odpoved":"Ani jedno nie je prípustné. Podľa § 223 ods. 2 Zákonníka práce zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť a prácu nadčas. Pracovná pohotovosť je pri dohodároch zakázaná aj so súhlasom zamestnanca. Zároveň pracovný čas zamestnanca pracujúceho na dohodu nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť 12 hodín (u mladistvého 8 hodín), takže 13-hodinová smena je v rozpore so zákonom.","ustanovenie":"§ 223 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť a prácu nadčas.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"Nie, ani jeden z uvedených scenárov **nie je v súlade so Zákonníkom práce** pre zamestnanca na dohodu o pracovnej činnosti. Takýto postup by pre zamestnávateľa predstavoval porušenie pracovnoprávnych predpisov.\n\nPoďme si rozobrať jednotlivé body:\n\n### 1. Pracovná pohotovosť („na telefóne“)\n\nZamestnancom pracujúcim na základe akejkoľvek dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru **nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 223 ods. 2].\n\n*   **Vysvetlenie:** Pracovná pohotovosť je inštitút určený výhradne pre zamestnancov v riadnom pracovnom pomere. Udržiavať brigádnika „na telefóne“ s povinnosťou dostaviť sa do práce je presne to, čo zákon pri dohodách zakazuje.\n\n### 2. Práca nadčas (nad dohodnutý rozsah)\n\nRovnako ako pri pohotovosti, zamestnancom na dohodu **nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť prácu nadčas** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 223 ods. 2].\n\n*   **Vysvetlenie:** Dohoda o pracovnej činnosti je navyše limitovaná rozsahom **najviac 10 hodín týždenne** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 228a]. Akýkoľvek výkon práce nad tento limit je porušením zákona, nehovoriac o tom, že sa to nedá riešiť ako práca nadčas.\n\n### 3. 13-hodinová zmena počas inventúry\n\nPracovný čas zamestnanca na dohodu **nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť 12 hodín** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 223 ods. 2].\n\n*   **Vysvetlenie:** Plánovaná 13-hodinová zmena by priamo porušila tento denný limit.\n\n### Zhrnutie\n\n| Plánovaný scenár | Stav podľa Zákonníka práce |\n| :--- | :--- |\n| Pohotovosť cez víkend | **Zakázané** |\n| Práca nad dohodnutý rozsah | **Zakázané** |\n| 13-hodinová pracovná zmena | **Zakázané** (limit je 12 hodín denne) |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nAk potrebujete mať zamestnanca flexibilne k dispozícii, vrátane možnosti nariadiť mu prácu nadčas alebo pracovnú pohotovosť, dohoda o pracovnej činnosti nie je vhodný právny vzťah. Pre takéto potreby je nevyhnutné uzatvoriť **riadnu pracovnú zmluvu**, hoci aj na kratší pracovný čas (napr. 20 hodín týždenne). Len v rámci pracovného pomeru môžete legálne využívať inštitúty ako práca nadčas či pracovná pohotovosť za podmienok stanovených Zákonníkom práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 223 ods. 2 Zákonníka práce uvádza, že pri dohodách nemožno dohodnúť ani nariadiť pracovnú pohotovosť ani prácu nadčas a denný pracovný čas nesmie presiahnuť 12 hodín."},"google":{"odpoved":"Nie, takýto postup nie je v súlade so zákonom. Zamestnancovi na dohodu o pracovnej činnosti nie je možné nariadiť ani s ním dohodnúť pracovnú pohotovosť („na telefóne“) a ani prácu nadčas presahujúcu dohodnutý rozsah. Práca v deň inventúry taktiež nesmie presiahnuť 12 hodín v priebehu 24 hodín.\n\nPracovný čas pri dohode o pracovnej činnosti je limitovaný na maximálne 10 hodín týždenne (s výnimkou sezónnej práce). Uvedené obmedzenia vyplývajú z deviatej časti Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.), ktorá upravuje dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so Zákonníkom práce uvádza zákaz pracovnej pohotovosti, práce nadčas a prekročenia maximálnej 12-hodinovej dĺžky pracovného času v priebehu 24 hodín."},"bez":{"odpoved":"Nie, takýto postup nie je v súlade so zákonom. Zamestnanec na dohodu nemôže odpracovať 13 hodín za deň, nakoľko by bol porušený jeho nárok na minimálny denný odpočinok podľa § 92 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. S dohodárom zároveň nie je možné dohodnúť ani nariadiť pracovnú pohotovosť. Rozsah práce na dohodu o pracovnej činnosti je navyše limitovaný na najviac 10 hodín týždenne. Akékoľvek povolanie do práce nad tento rozsah je neprípustné podľa § 228a ods. 1 uvedeného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa odvoláva na nesprávne právne pravidlo (porušenie odpočinku podľa § 92, hoci 11-hodinový odpočinok by dodržaný bol), namiesto explicitného zákonného limitu dĺžky zmeny najviac 12 hodín v priebehu 24 hodín podľa § 223 ods. 2 Zákonníka práce."}},{"oblast":"mzdy-specialne","otazka":"Zamestnávateľ mal s údržbárom v roku 2026 uzatvorenú dohodu o vykonaní práce, na ktorej odpracoval 200 hodín; dohoda sa už skončila. V októbri 2026 chce s tou istou osobou uzatvoriť novú dohodu o vykonaní práce na rozsah 180 hodín do konca roka. Koľko hodín mu na nej môže maximálne dohodnúť a na akú najdlhšiu dobu možno dohodu o vykonaní práce uzatvoriť?","otazka_volna":"chlapovi už tento rok jedna dohoda o vykonaní práce skončila, mal na nej 200 hodín. môžem mu dať novú na 180?","spravna_odpoved":"Najviac 150 hodín. Dohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť, ak rozsah práce nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku, pričom do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná pre toho istého zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce (§ 226 ods. 1 Zákonníka práce). Zostatok na rok 2026 je 350 − 200 = 150 hodín. Dohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť najviac na 12 mesiacov. Skutočnosť, že prvá dohoda sa už skončila, na započítanie hodín nemá vplyv.","ustanovenie":"§ 226 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"Na novej dohode o vykonaní práce si môžete s údržbárom dohodnúť maximálne **150 hodín** do konca roka 2026. Samotnú dohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť najviac na **12 mesiacov**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n**1. Maximálny rozsah hodín**\n\nPodľa Zákonníka práce môže zamestnávateľ uzatvoriť dohodu o vykonaní práce, ak rozsah práce nepresahuje **350 hodín v kalendárnom roku** [Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), § 226, ods. 1].\n\nKľúčové je, že do tohto limitu sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre toho istého zamestnávateľa na základe inej (predchádzajúcej) dohody o vykonaní práce v tom istom kalendárnom roku.\n\nVáš výpočet pre rok 2026 je nasledovný:\n\n| Položka | Počet hodín |\n| :--- | :--- |\n| Celkový ročný limit na zamestnanca | 350 hodín |\n| Už odpracované na predchádzajúcej dohode v 2026 | - 200 hodín |\n| **Zostávajúci počet hodín do konca roka 2026** | **150 hodín** |\n\nPreto aj keď uzatvárate novú dohodu, zostávajúci limit pre tohto zamestnanca je už len 150 hodín. Vami navrhovaný rozsah 180 hodín by prekročil zákonný limit.\n\n**2. Maximálna doba trvania dohody**\n\nDohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť najviac na 12 mesiacov [Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), § 226, ods. 1]. Táto doba sa vzťahuje na jednu konkrétnu dohodu a je nezávislá od ročného hodinového limitu. Novú dohodu teda môžete uzatvoriť napríklad od októbra 2026 do septembra 2027, avšak v rámci nej môže zamestnanec odpracovať do konca roka 2026 maximálne 150 hodín a v roku 2027 ďalších (maximálne) 350 hodín.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza maximálny rozsah 150 hodín pre novú dohodu v danom kalendárnom roku aj maximálnu dobu trvania dohody najviac 12 mesiacov v súlade s § 226 Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Na novú dohodu o vykonaní práce môžete dohodnúť maximálne 150 hodín. Celkový rozsah práce na dohodu o vykonaní práce u jedného zamestnávateľa nesmie presiahnuť 350 hodín v kalendárnom roku, a keďže údržbár už odpracoval 200 hodín, zostáva mu do konca roka 2026 využiť 150 hodín. Dohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť najviac na 12 mesiacov. Tieto limity ustanovuje § 226 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza maximálny limit 150 hodín aj maximálnu dobu trvania dohody na 12 mesiacov v súlade s § 226 Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"V novej dohode o vykonaní práce môžete dohodnúť maximálne 150 hodín. Celkový rozsah práce na základe všetkých dohôd o vykonaní práce u jedného zamestnávateľa nesmie presiahnuť 350 hodín v kalendárnom roku. Keďže zamestnanec už v roku 2026 odpracoval 200 hodín, zostáva mu do konca roka limit 150 hodín (§ 226 ods. 1 a 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce). Dohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť najviac na 12 mesiacov (§ 226 ods. 6 Zákonníka práce).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, obsahuje správny maximálny rozsah 150 hodín aj maximálnu dobu uzatvorenia dohody na 12 mesiacov."}},{"oblast":"mzdy-specialne","otazka":"Poľnohospodárske družstvo chce uzatvoriť dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce od 1. apríla do 31. októbra 2026 a plánuje, že brigádnik na nej odpracuje 600 hodín. Je takáto dohoda v poriadku z hľadiska dĺžky trvania aj rozsahu hodín?","otazka_volna":"sezónna dohoda od apríla do konca októbra a chlap by spravil 600 hodín, dá sa to?","spravna_odpoved":"Dĺžka je v poriadku, rozsah hodín nie. Dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce možno uzatvoriť najviac na 8 mesiacov (§ 228a ods. 4 Zákonníka práce), takže obdobie od 1. apríla do 31. októbra 2026 (7 mesiacov) vyhovuje. Na jej základe však možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 520 hodín v kalendárnom roku (§ 228a ods. 1 písm. b)), preto 600 hodín dohodnúť nemožno – maximum je 520 hodín. Zároveň priemerný týždenný pracovný čas za dobu trvania dohody, najviac však za štyri mesiace, nesmie presiahnuť 40 hodín, a do rozsahu sa započítava aj iná dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce u toho istého zamestnávateľa (§ 228a ods. 2). Bežná (nesezónna) dohoda o pracovnej činnosti má limit len 10 hodín týždenne.","ustanovenie":"§ 228a ods. 1, 2 a 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (sezónne práce podľa prílohy č. 1b)","citat":"priemerný týždenný pracovný čas za dobu trvania dohody, najviac však za štyri mesiace, nesmie presiahnuť 40 hodín","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"Nie, takto navrhnutá dohoda **nie je v poriadku z hľadiska plánovaného rozsahu hodín**. Dĺžka jej trvania je v súlade so zákonom, avšak maximálny počet hodín je prekročený.\n\nTu je podrobné vysvetlenie oboch parametrov:\n\n### 1. Dĺžka trvania dohody (V PORIADKU)\n\nDohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce je možné uzatvoriť najviac na 8 mesiacov [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 228a ods. 4].\n\n*   **Váš plán:** od 1. apríla do 31. októbra 2026.\n*   **Skutočná dĺžka:** 7 mesiacov (apríl, máj, jún, júl, august, september, október).\n*   **Záver:** Plánovaná dĺžka 7 mesiacov je kratšia ako zákonný limit 8 mesiacov, takže z tohto pohľadu je dohoda v poriadku.\n\n### 2. Rozsah odpracovaných hodín (V ROZPORE SO ZÁKONOM)\n\nNa základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce môže zamestnanec odpracovať **najviac 520 hodín v kalendárnom roku** [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 228a ods. 1 písm. b)].\n\n*   **Váš plán:** 600 hodín.\n*   **Zákonný limit:** 520 hodín.\n*   **Záver:** Plánovaný rozsah 600 hodín prekračuje maximálny povolený limit o 80 hodín. Takáto dohoda by bola v rozpore so Zákonníkom práce.\n\n---\n\n### Zhrnutie a odporúčanie\n\nPoľnohospodárske družstvo môže s brigádnikom uzatvoriť dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce na obdobie od 1. apríla do 31. októbra 2026. V dohode však musí byť dohodnutý rozsah práce, ktorý **nepresiahne 520 hodín**.\n\nJe dôležité si uvedomiť, že limit 520 hodín platí pre celý kalendárny rok 2026 u toho istého zamestnávateľa. Ak by ste s týmto zamestnancom uzatvorili aj inú dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce v tom istom roku, hodiny z oboch dohôd sa sčítavajú [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 228a ods. 2 písm. a)].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:** Upravte znenie dohody tak, aby dohodnutý rozsah práce neprekročil 520 hodín. Ak potrebujete pokryť väčší objem práce, zvážte prijatie ďalšieho brigádnika alebo uzatvorenie iného typu pracovnoprávneho vzťahu, napríklad pracovného pomeru na určitú dobu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne vyhodnocuje, že dĺžka trvania 7 mesiacov je v súlade so zákonným limitom najviac 8 mesiacov a rozsah 600 hodín prekračuje povolený ročný limit 520 hodín."},"google":{"odpoved":"Takáto dohoda nie je v poriadku z hľadiska rozsahu hodín.\n\nPlánované trvanie dohody od 1. apríla do 31. októbra 2026 (7 mesiacov) je v súlade so zákonom, keďže maximálna dĺžka je 8 mesiacov v kalendárnom roku. Plánovaný rozsah 600 hodín však prekračuje maximálny povolený limit, ktorý je 520 hodín za kalendárny rok. Do tohto limitu sa započítava všetka sezónna práca vykonaná zamestnancom pre toho istého zamestnávateľa v danom roku. Tieto podmienky upravuje § 228a Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že dĺžka trvania 7 mesiacov je v súlade so zákonom (maximum je 8 mesiacov), ale rozsah 600 hodín prekračuje zákonný limit 520 hodín v kalendárnom roku podľa § 228a Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Nie, takáto dohoda nie je v poriadku z hľadiska rozsahu hodín.\n\nRozsah pracovného času na dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce nesmie presiahnuť 520 hodín v kalendárnom roku. Plánovaný rozsah 600 hodín teda prekračuje tento zákonný limit o 80 hodín. Dĺžka trvania dohody od apríla do októbra je v poriadku, keďže je uzatvorená na určitú dobu. Uvedený limit vyplýva z § 228a ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne konštatuje, že dĺžka trvania dohody je v poriadku a rozsah 600 hodín prekračuje zákonný limit 520 hodín v kalendárnom roku."}},{"oblast":"mzdy-specialne","otazka":"Študent odmaturoval v júni 2026 a na vysokú školu nenastupuje, chce sa zamestnať. Firma s ním chce uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študentov na 12 týždňov. Do kedy môže na nej pracovať a aký je maximálny rozsah hodín na takúto dohodu?","otazka_volna":"maturant u nás chce robiť na študentskú dohodu, školu už nemá. dokedy to ide a koľko hodín?","spravna_odpoved":"Na dohode o brigádnickej práci študentov môže pracovať najneskôr do 31. októbra 2026. Za fyzickú osobu so štatútom žiaka strednej školy sa podľa § 227 ods. 1 Zákonníka práce považuje aj osoba v čase od riadneho ukončenia štúdia na strednej škole do 31. októbra toho istého kalendárneho roka; po tomto dni štatút stráca a dohoda o brigádnickej práci študentov s ňou už nie je možná. Rozsah práce je najviac 20 hodín týždenne v priemere, pričom priemer sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená (§ 227 ods. 2) – pri dohode na 12 týždňov teda najviac 12 × 20 = 240 hodín.","ustanovenie":"§ 227 ods. 1 a 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Za fyzickú osobu, ktorá má štatút žiaka strednej školy, sa na účely prvej vety považuje aj fyzická osoba v čase od riadneho ukončenia štúdia na strednej škole do 31. októbra toho istého kalendárneho roka.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"Áno, firma môže s absolventom strednej školy uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študentov (DBPŠ), aj keď nepokračuje v štúdiu na vysokej škole.\n\n*   **Pracovať na dohodu môže najneskôr do 31. októbra 2026.**\n*   **Maximálny rozsah práce je 20 hodín týždenne v priemere**, čo za 12 týždňov predstavuje spolu 240 hodín.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n#### 1. Dĺžka trvania dohody\n\nPodľa Zákonníka práce sa štatút žiaka strednej školy na účely uzatvorenia DBPŠ predlžuje aj na obdobie po riadnom ukončení štúdia, a to až **do 31. októbra toho istého kalendárneho roka** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 227 ods. 1].\n\n*   Keďže študent maturoval v júni 2026, jeho štatút na účely tejto dohody trvá až do 31. 10. 2026.\n*   Firma s ním teda môže uzatvoriť DBPŠ, ktorá bude trvať najdlhšie do tohto dátumu. Plánovaná 12-týždňová dohoda je v súlade so zákonom, pokiaľ sa skončí najneskôr 31. októbra 2026.\n*   Ako príloha k dohode sa v tomto prípade neprikladá potvrdenie o návšteve školy, ale **doklad o riadnom ukončení štúdia** (maturitné vysvedčenie) [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 228 ods. 2].\n\n#### 2. Maximálny rozsah práce\n\nMaximálny rozsah práce na DBPŠ je stanovený na **najviac 20 hodín týždenne v priemere** za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 227 ods. 2].\n\n*   **Priemer:** Znamená to, že v niektorom týždni môže študent odpracovať viac hodín (napr. 30) a v inom menej (napr. 10), pokiaľ celkový počet hodín neprekročí stanovený priemer.\n*   **Výpočet pre 12-týždňovú dohodu:**\n    *   12 týždňov × 20 hodín/týždeň = **240 hodín**\n*   Počas trvania 12-týždňovej dohody môže študent odpracovať maximálne 240 hodín.\n*   Zároveň platí, že denný pracovný čas nesmie presiahnuť 12 hodín.\n\n### Zhrnutie podmienok\n\n| Parameter | Podmienka |\n| :--- | :--- |\n| **Maximálna platnosť dohody** | Do 31. októbra 2026 |\n| **Maximálny rozsah práce** | 20 hodín týždenne v priemere (spolu 240 hodín za 12 týždňov) |\n| **Maximálna dĺžka dohody** | Všeobecne 12 mesiacov, v tomto prípade obmedzené dátumom 31. 10. 2026 |\n| **Forma dohody** | Písomná, inak je neplatná [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 228 ods. 1] |\n| **Povinná príloha** | Kópia dokladu o ukončení štúdia (maturitné vysvedčenie) |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nUpozornite študenta na jeho povinnosti voči zdravotnej poisťovni. Hoci na DBPŠ môže pracovať až do konca októbra, štát za neho platí zdravotné poistenie len do 31. augusta 2026 (koniec školského roka). Ak od 1. septembra 2026 nebude zamestnaný inou formou (napr. na pracovnú zmluvu) alebo evidovaný na úrade práce, musí sa v zdravotnej poisťovni prihlásiť ako **samoplatiteľ** a začať si platiť preddavky, aby mu nevznikol dlh.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza termín do 31. októbra 2026 podľa § 227 ods. 1 Zákonníka práce aj maximálny rozsah práce 20 hodín týždenne v priemere, čo predstavuje 240 hodín za 12 týždňov."},"google":{"odpoved":"Na dohodu o brigádnickej práci študentov môže v tomto prípade pracovať najneskôr do 31. októbra 2026. Po tomto dátume už nebude spĺňať podmienku štatútu žiaka strednej školy pre účely tejto dohody. Maximálny rozsah práce na túto dohodu je v priemere 20 hodín týždenne. Priemer sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najviac však za 12 mesiacov. Tieto podmienky upravuje § 227 ods. 1 a 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza dátum 31. októbra 2026, zákonný limit v priemere 20 hodín týždenne a správne právne odôvodnenie, pričom neuvedenie konečného prepočtu na 240 hodín je len chýbajúcim medzikrokom."},"bez":{"odpoved":"Keďže študent po maturite nepokračuje v štúdiu, štatút žiaka strednej školy si na účely tejto dohody zachováva najdlhšie do 31. októbra 2026. Dohodu je teda možné uzatvoriť, ale musí sa skončiť najneskôr v tento deň, nie až po 12 týždňoch. Vyplýva to z § 227 ods. 2 Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Maximálny rozsah práce je v priemere 20 hodín týždenne za celú dobu trvania dohody. Ustanovuje to § 228 ods. 2 Zákonníka práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza hraničný termín do 31. októbra 2026 aj maximálny rozsah práce v priemere 20 hodín týždenne za celú dobu trvania dohody."}},{"oblast":"odvody-specialne","otazka":"Jediný konateľ s. r. o. nemá pracovnú zmluvu ani mandátnu zmluvu a valné zhromaždenie mu za výkon funkcie neschválilo žiadnu odmenu. Funkciu vykonáva od 1. 2. 2026. Vzniká mu z titulu funkcie konateľa v roku 2026 povinné nemocenské, dôchodkové poistenie alebo poistenie v nezamestnanosti a musí ho spoločnosť prihlásiť do Sociálnej poisťovne?","otazka_volna":"Som konatel vo vlastnej eseročke, nemám žiadnu zmluvu a nič si nevyplácam. Musím sa niekde hlásiť do socky a platiť odvody?","spravna_odpoved":"Nie. Bez právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, nejde o zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. a) a konateľ nie je zamestnancom podľa § 4 zákona č. 461/2003 Z. z., preto mu nevzniká povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie ani povinné poistenie v nezamestnanosti a spoločnosť ho do Sociálnej poisťovne neprihlasuje. Platí to len dovtedy, kým mu nie je priznaná odmena za výkon funkcie.","ustanovenie":"§ 3 ods. 1 písm. a) a § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení","citat":"Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade konateľovi nevzniká povinné sociálne poistenie a spoločnosť ho nemusí prihlasovať do Sociálnej poisťovne.**\n\nPovinné sociálne poistenie konateľa je viazané na existenciu práva na príjem zo závislej činnosti. Keďže valné zhromaždenie neschválilo žiadnu odmenu za výkon funkcie, nie je splnená základná podmienka pre vznik poistného vzťahu.\n\n### Podrobné zdôvodnenie\n\nPodľa zákona o sociálnom poistení vzniká povinné poistenie zamestnanca (na tieto účely sa za neho považuje aj konateľ s odmenou) splnením dvoch podmienok súčasne:\n1.  Existencia právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo zárobkovej činnosti [Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 3, ods. 1, písm. a)].\n2.  Existencia práva na príjem zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov.\n\nVo vašom prípade je síce splnená prvá podmienka (existencia funkcie konateľa), ale nie je splnená druhá, pretože konateľ nemá schválené právo na žiadnu odmenu. Ako potvrdzujú odborné podklady, ak konateľ vykonáva svoju činnosť bez nároku na odmenu, poistné na sociálne poistenie neplatí ani on, ani spoločnosť.\n\n| Druh poistenia | Povinnosť v tomto prípade | Dôvod |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Nemocenské poistenie | Nevzniká | Nie je právo na príjem. |\n| Dôchodkové poistenie | Nevzniká | Nie je právo na príjem. |\n| Poistenie v nezamestnanosti | Nevzniká | Nie je právo na príjem. |\n| **Prihlásenie do Sociálnej poisťovne** | **Nevzniká** | Keďže nevzniká poistný vzťah, nie je koho a prečo prihlasovať. |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nAj keď nevznikajú povinnosti voči Sociálnej poisťovni, je kľúčové vyriešiť **zdravotné poistenie** konateľa. Každá osoba s trvalým pobytom na Slovensku musí byť zdravotne poistená. Ak konateľ nie je poistencom štátu (napr. dôchodca, študent, evidovaný na úrade práce) a nie je ani zamestnancom v inej firme či samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO), musí sa prihlásiť do zdravotnej poisťovne ako **samoplatiteľ** a platiť si mesačné preddavky na poistné.\n\nMinimálny mesačný preddavok pre samoplatiteľa na rok 2026 je **121,92 €**.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou konštatuje, že bez priznanej odmeny nevzniká konateľovi povinné sociálne poistenie a spoločnosť ho do Sociálnej poisťovne neprihlasuje."},"google":{"odpoved":"Nie, konateľovi v roku 2026 z titulu výkonu funkcie bez nároku na odmenu nevzniká povinné nemocenské, dôchodkové poistenie ani poistenie v nezamestnanosti. Povinnosť platiť poistné a byť prihlásený v Sociálnej poisťovni je viazaná na existenciu príjmu zo závislej činnosti, ktorý je vymeriavacím základom. Keďže konateľ nemá schválenú žiadnu odmenu, nemá príjem a teda ani vymeriavací základ na platenie poistného. Spoločnosť ho preto z titulu výkonu funkcie konateľa neprihlasuje do Sociálnej poisťovne. Tento postup vyplýva z definície zamestnanca na účely sociálneho poistenia podľa § 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou konštatuje, že konateľovi bez odmeny nevzniká povinné sociálne poistenie a spoločnosť ho do Sociálnej poisťovne neprihlasuje, keďže sa nepovažuje za zamestnanca podľa § 4 zákona o sociálnom poistení."},"bez":{"odpoved":"Nie, konateľovi v tomto prípade nevzniká povinné nemocenské, dôchodkové poistenie ani poistenie v nezamestnanosti. Povinné poistenie zamestnanca vzniká fyzickej osobe v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný alebo nepravidelný príjem zo závislej činnosti. Keďže konateľ nemá za výkon funkcie schválenú žiadnu odmenu, a teda nemá z tejto funkcie príjem, nepovažuje sa na účely sociálneho poistenia za zamestnanca. Spoločnosť ho preto z titulu výkonu funkcie konateľa bez odmeny neprihlasuje do Sociálnej poisťovne. Vyplýva to z definície zamestnanca podľa § 4 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s odkazom na príslušný zákon uvádza, že konateľovi bez odmeny nevzniká povinné sociálne poistenie a spoločnosť ho do Sociálnej poisťovne neprihlasuje, pretože sa nepovažuje za zamestnanca."}},{"oblast":"odvody-specialne","otazka":"Spoločník s. r. o. (100 % podiel) od 1. 3. 2026 nikde nepracuje, nemá pracovnú zmluvu ani odmenu konateľa, nie je SZČO, nie je dôchodca, nie je evidovaný na úrade práce a nie je poistencom štátu. Aký minimálny mesačný preddavok na zdravotné poistenie musí v roku 2026 platiť a dokedy musí vznik tejto povinnosti oznámiť zdravotnej poisťovni?","otazka_volna":"Mám eseročku, som v nej spoločník, ale nikde nerobím a nič zo sro neberiem. Zdravotná odo mňa niečo chce, koľko mám platiť a dokedy sa mám hlásiť?","spravna_odpoved":"Stáva sa poistencom podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. (samoplatiteľ). Minimálny základ je 762,00 € (50 % priemernej mesačnej mzdy za rok 2024, t. j. 1 524 €) a sadzba je podľa prechodného ustanovenia § 38ezk v rokoch 2026 a 2027 vo výške 16 %, takže minimálny preddavok je 121,92 € mesačne. Vznik platiteľa musí oznámiť zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznik nastal, teda do 8. 4. 2026.","ustanovenie":"§ 11 ods. 2, § 13 ods. 10, § 16 ods. 8 písm. b) a § 23 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z.; § 38ezk zákona č. 580/2004 Z. z.","citat":"zmenu alebo vznik platiteľa poistného; ak ide o vznik platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2, najneskôr do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nastal vznik platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580/20260701","my":{"odpoved":"Na základe vašej situácie ste od 1. marca 2026 považovaný za samoplatiteľa zdravotného poistenia. Váš minimálny mesačný preddavok na zdravotné poistenie je **121,92 €** a vznik tejto povinnosti musíte zdravotnej poisťovni oznámiť najneskôr **do 8. apríla 2026**.\n\n---\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n#### 1. Výška minimálneho preddavku (poistného)\n\nKeďže od 1. marca 2026 nie ste zamestnancom, SZČO, ani poistencom štátu (napr. dôchodca, študent, evidovaný na úrade práce), ste povinný platiť si zdravotné poistenie sám ako **samoplatiteľ** [Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení].\n\nVýška vášho minimálneho preddavku na rok 2026 sa vypočíta nasledovne:\n\n*   **Minimálny vymeriavací základ (VZ):** Pre rok 2026 je stanovený na **762 €**. Táto suma predstavuje 50 % z priemernej mesačnej mzdy na Slovensku za rok 2024 (1 524 €).\n*   **Sadzba poistného:** Pre samoplatiteľa je sadzba poistného na rok 2026 stanovená na **16 %** z vymeriavacieho základu [prechodné ustanovenie § 38ezk písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z.].\n\n**Výpočet minimálneho preddavku:**\n16 % z 762 € = **121,92 € mesačne**\n\n| Položka | Hodnota | Zdroj |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Status poistenca | Samoplatiteľ | § 11 ods. 2 zák. č. 580/2004 Z. z. |\n| Minimálny VZ na rok 2026 | 762,00 € | § 13 ods. 10 zák. č. 580/2004 Z. z. |\n| Sadzba poistného na rok 2026 | 16 % | § 38ezk písm. d) zák. č. 580/2004 Z. z. |\n| **Minimálny mesačný preddavok** | **121,92 €** | (762,00 € × 16 %) |\n\n*Poznámka: Ak by ste boli osobou so zdravotným postihnutím, sadzba by bola polovičná, teda 8 %, a preddavok 60,96 € mesačne.*\n\n#### 2. Lehota na oznámenie a splatnosť\n\n*   **Oznamovacia povinnosť:** Vznik platiteľa poistného z dôvodu, že ste sa stali samoplatiteľom, ste povinný oznámiť svojej zdravotnej poisťovni **do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom táto skutočnosť nastala** [Samoplatiteľ ZP — oznámenie do 8. dňa nasledujúceho mesiaca].\n    *   Povinnosť vám vznikla v **marci 2026**.\n    *   Lehota na oznámenie je teda do **8. apríla 2026** (streda, pracovný deň).\n\n*   **Splatnosť preddavku:** Preddavok na poistné je splatný v rovnakej lehote, teda do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Prvý preddavok za marec 2026 musíte uhradiť najneskôr do 8. apríla 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza minimálny preddavok 121,92 € vypočítaný zo základu 762 € so sadzbou 16 % aj lehotu oznámenia vzniku platiteľa do 8. apríla 2026."},"google":{"odpoved":"Vzhľadom na to, že spoločník od 1. marca 2026 nie je inak zdravotne poistený, stáva sa samoplatiteľom poistného. Minimálny mesačný preddavok na zdravotné poistenie pre samoplatiteľa v roku 2026 je 121,92 €. Táto suma predstavuje 16 % z minimálneho vymeriavacieho základu 762 €, ktorý je stanovený ako 50 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2024. Vznik tejto povinnosti musí oznámiť svojej zdravotnej poisťovni najneskôr do 8. apríla 2026. Táto lehota vyplýva z § 23 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza status samoplatiteľa, minimálny vymeriavací základ 762 €, sadzbu 16 %, minimálny preddavok 121,92 € aj lehotu na oznámenie do 8. apríla 2026."},"bez":{"odpoved":"Keďže táto osoba nie je zamestnancom, SZČO ani poistencom štátu, považuje sa za samoplatiteľa poistného. Minimálny mesačný preddavok na zdravotné poistenie pre samoplatiteľa v roku 2026 je **108,15 €**. Tento preddavok sa vypočítal ako 14 % z minimálneho vymeriavacieho základu 772,50 €, ktorý je 50 % z priemernej mzdy za rok 2024 (§ 12 ods. 1 písm. c) a § 13 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení). Vznik platiteľa poistného z tohto dôvodu je povinný oznámiť svojej zdravotnej poisťovni do 8 dní od vzniku skutočnosti, teda do **9. marca 2026**. Táto oznamovacia povinnosť vyplýva z § 23 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výšku minimálneho preddavku (108,15 € namiesto 121,92 €) a nesprávnu lehotu na oznámenie vzniku platiteľa (do 9. marca 2026 namiesto do 8. apríla 2026)."}},{"oblast":"odvody-specialne","otazka":"Konateľ s. r. o. bez pracovnej zmluvy má valným zhromaždením schválenú pravidelnú mesačnú odmenu 800 € za výkon funkcie, vyplácanú každý mesiac roku 2026. Koľko zaplatí spoločnosť za tohto konateľa na poistnom do Sociálnej poisťovne za jeden mesiac a ktoré fondy sa u neho na rozdiel od bežného zamestnanca v pracovnom pomere neplatia?","otazka_volna":"Vyplácam si ako konateľ 800 eur mesačne odmenu, nemám pracovnú zmluvu. Koľko z toho odvedie firma do socky a je to to isté ako pri zamestnancovi?","spravna_odpoved":"Zamestnávateľ platí 24,15 % z 800 €, teda 193,20 € (nemocenské 11,20 €, starobné 112,00 €, invalidné 24,00 €, poistenie v nezamestnanosti 8,00 €, rezervný fond solidarity 38,00 €). Na rozdiel od pracovného pomeru sa neplatí úrazové poistenie (0,8 %), garančné poistenie (0,25 %) ani poistné na financovanie podpory (0,5 %), lebo konateľský vzťah nie je pracovnoprávny vzťah ani pracovný pomer. Konateľ si z odmeny platí 9,4 %, t. j. 75,20 €.","ustanovenie":"§ 16, § 18 ods. 1, § 128 ods. 1 písm. g), § 136 písm. b) druhý bod zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"na financovanie podpory zamestnávateľ za zamestnanca v pracovnom pomere a v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu je výpočet a vysvetlenie odvodov do Sociálnej poisťovne za konateľa s pravidelnou mesačnou odmenou za rok 2026.\n\n**Spoločnosť (zamestnávateľ) zaplatí za konateľa na poistnom do Sociálnej poisťovne 193,20 € mesačne. Na rozdiel od bežného zamestnanca v pracovnom pomere sa za konateľa neplatí úrazové poistenie, garančné poistenie a poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce (tzv. kurzarbeit).**\n\nOdmena konateľa za výkon funkcie sa považuje za príjem zo závislej činnosti [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 5, ods. 1, písm. b)], a preto podlieha odvodom. Pri pravidelnej mesačnej odmene sa uplatňujú takmer rovnaké pravidlá ako pri zamestnancovi, avšak s niekoľkými dôležitými výnimkami.\n\n### Výpočet poistného plateného spoločnosťou (zamestnávateľom)\n\nVymeriavacím základom pre výpočet poistného je hrubá odmena konateľa, teda **800,00 €**.\n\n| Druh poistenia (fond)             | Sadzba (2026) | Výpočet (800,00 € × sadzba) | Suma poistného |\n| :-------------------------------- | :------------ | :-------------------------- | :------------- |\n| Nemocenské poistenie              | 1,40 %        | 800,00 € × 0,014            | 11,20 €        |\n| Starobné poistenie                | 14,00 %       | 800,00 € × 0,140            | 112,00 €       |\n| Invalidné poistenie               | 3,00 %        | 800,00 € × 0,030            | 24,00 €        |\n| Poistenie v nezamestnanosti       | 1,00 %        | 800,00 € × 0,010            | 8,00 €         |\n| Rezervný fond solidarity          | 4,75 %        | 800,00 € × 0,0475           | 38,00 €        |\n| **Spolu za zamestnávateľa**       | **24,15 %**   |                             | **193,20 €**   |\n\n### Rozdiel oproti bežnému zamestnancovi\n\nPri odmene konateľa za výkon funkcie sa na rozdiel od zamestnanca v pracovnom pomere **neplatia** nasledujúce poistné fondy:\n\n1.  **Úrazové poistenie** (štandardne 0,8 %): Toto poistenie sa vzťahuje na zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze, ktorá pri výkone funkcie štatutára nevzniká v zmysle Zákonníka práce.\n2.  **Garančné poistenie** (štandardne 0,25 %): Slúži na uspokojenie nárokov zamestnancov pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa, pričom nároky konateľa z výkonu funkcie nie sú týmto poistením kryté.\n3.  **Poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce (kurzarbeit)** (štandardne 0,5 %): Toto poistenie platí zamestnávateľ len za zamestnancov v pracovnom pomere.\n\nCelková sadzba poistného pre zamestnávateľa je preto pri konateľovi **24,15 %**, zatiaľ čo pri bežnom zamestnancovi v pracovnom pomere je to 25,20 % [Sociálne poistenie štatutárov/konateľov — prehľad sadzieb].\n\n---\n\n### Pre úplnosť: Odvody konateľa a celková cena práce\n\nPre celkový obraz uvádzam aj odvody platené konateľom a celkové náklady spoločnosti.\n\n| Položka                               | Suma         |\n| :------------------------------------ | :----------- |\n| Hrubá odmena konateľa                 | 800,00 €     |\n| **Odvody platené spoločnosťou (24,15 %)** | **193,20 €** |\n| **Odvody platené konateľom (9,4 %)**      | **75,20 €**  |\n| *z toho Sociálna poisťovňa (9,4 %)*   | *75,20 €*    |\n| *z toho Zdravotná poisťovňa (5 %)*    | *40,00 €*    |\n| **Celková cena práce**                | **993,20 €** |\n| Čistá odmena konateľa (pred zdanením) | 724,80 €     |\n\n*Poznámka: Výpočet nezahŕňa preddavok na daň z príjmov, ktorý by sa zrazil z odmeny po odpočítaní odvodov.*","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza výšku poistného plateného spoločnosťou (193,20 € / 24,15 %) aj všetky tri fondy, ktoré sa na rozdiel od bežného zamestnanca neplatia."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť zaplatí za konateľa do Sociálnej poisťovne poistné vo výške 193,20 € mesačne, čo predstavuje 24,15 % z jeho odmeny 800 €. Na rozdiel od bežného zamestnanca v pracovnom pomere, za konateľa bez pracovnej zmluvy zamestnávateľ neplatí poistné na úrazové poistenie (0,8 %) a garančné poistenie (0,25 %). Povinnosť platiť úrazové poistenie sa vzťahuje len na zamestnávateľa zamestnávajúceho osobu v pracovnoprávnom vzťahu podľa § 16 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Garančné poistenie sa podľa § 18 a § 4 ods. 4 toho istého zákona nevzťahuje na štatutárny orgán s najmenej 50 % účasťou na majetku zamestnávateľa.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď neuvádza poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce a uvádza nesprávny právny dôvod pri neplatení garančného poistenia, ktoré sa neplatí z dôvodu absencie pracovnoprávneho vzťahu, nie kvôli 50 % majetkovej účasti."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť za konateľa zaplatí mesačne poistné do Sociálnej poisťovne vo výške 199,60 €. Táto suma predstavuje 24,95 % z vymeriavacieho základu 800 €, ktorý zodpovedá schválenej odmene. Na rozdiel od bežného zamestnanca v pracovnom pomere sa za konateľa neplatí poistné na garančné poistenie vo výške 0,25 %. Povinnosť platiť ostatné odvody ako za zamestnanca vyplýva z postavenia konateľa s pravidelným príjmom podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Absencia povinnosti platiť garančné poistenie je daná tým, že konateľ nie je v pracovnom pomere, na ktorý sa vzťahuje § 113 ods. 1 citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu poistného (199,60 € namiesto 193,20 €) a nesprávnu sadzbu (24,95 % namiesto 24,15 %), pričom opomenula, že okrem garančného poistenia sa neplatí ani úrazové poistenie a poistné na financovanie podpory."}},{"oblast":"odvody-specialne","otazka":"Konateľ s. r. o. bez pracovnej zmluvy poberá v roku 2026 pravidelnú mesačnú odmenu za výkon funkcie 400 €. Iný príjem nemá. Môže si na zdravotné poistenie uplatniť odpočítateľnú položku (najviac 4 560 € ročne, resp. najviac 380 € mesačne, ktorá sa s rastom príjmu znižuje) tak ako zamestnanec v pracovnom pomere s rovnakým príjmom?","otazka_volna":"Beriem ako konatel 400 eur mesačne, kamarát zamestnanec má pri takej mzde odpočet na zdravotnom. Platí to aj pre mňa?","spravna_odpoved":"Nie. Odpočítateľná položka podľa § 13a zákona č. 580/2004 Z. z. patrí len zamestnancovi, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Odmena konateľa z obchodnoprávneho vzťahu medzi tieto vzťahy nepatrí, preto sa vymeriavací základ o odpočítateľnú položku neznižuje (rovnako ani mesačne pri výpočte preddavku podľa § 16 ods. 16) a poistné sa platí z celých 400 €. Pre porovnanie: zamestnanec v pracovnom pomere s príjmom 400 € by mal mesačnú odpočítateľnú položku 340 €, lebo podľa § 16 ods. 17 sa suma 380 € znižuje o dvojnásobok časti príjmu prevyšujúcej 380 €.","ustanovenie":"§ 13a ods. 1, 2 a 4 a § 16 ods. 16 a 17 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení","citat":"Vymeriavací základ zamestnanca podľa § 13 ods. 1, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu ... sa znižuje o odpočítateľnú položku","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580/20260701","my":{"odpoved":"Nie, konateľ s pravidelnou odmenou za výkon funkcie si **nemôže uplatniť odpočítateľnú položku** na zdravotné poistenie.\n\nNárok na odpočítateľnú položku je podľa zákona viazaný výlučne na príjem zo zárobkovej činnosti v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Odmena konateľa, ktorá nie je vyplácaná na základe pracovnej zmluvy, do tejto kategórie nespadá.\n\n**Vysvetlenie a legislatívny základ:**\n\nPodľa § 13a ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení sa vymeriavací základ znižuje o odpočítateľnú položku len u zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v:\n*   pracovnom pomere,\n*   štátnozamestnaneckom pomere,\n*   služobnom pomere alebo\n*   obdobnom pracovnom vzťahu.\n\nVzťah konateľa k spoločnosti je primárne upravený Obchodným zákonníkom, nie Zákonníkom práce. Hoci je na účely zdravotného poistenia považovaný za zamestnanca, jeho právny vzťah nie je pracovným pomerom, a preto nespĺňa podmienku na uplatnenie odpočítateľnej položky.\n\n### Porovnanie výpočtu odvodov (príjem 400 €)\n\nRozdiel v odvodoch je významný, ako ukazuje nasledujúca tabuľka:\n\n| Položka | Zamestnanec v prac. pomere | Konateľ s odmenou |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Hrubý príjem | 400,00 € | 400,00 € |\n| **Odpočítateľná položka (OP)** | **340,00 €** ¹ | **0,00 €** |\n| Vymeriavací základ (zamestnanec) | 60,00 € | 400,00 € |\n| **Poistné zamestnanec (5 %)** | **3,00 €** | **20,00 €** |\n| Vymeriavací základ (zamestnávateľ) | 400,00 € | 400,00 € |\n| **Poistné zamestnávateľ (11 %)** | **44,00 €** | **44,00 €** |\n| **Celkové zdravotné poistenie** | **47,00 €** | **64,00 €** |\n\n¹ *Výpočet OP pre zamestnanca: 380 € - [(400 € - 380 €) × 2] = 380 € - 40 € = 340 €*\n\n**Záver:**\n\nKonateľ bez pracovnej zmluvy zaplatí na zdravotnom poistení o **17,00 € mesačne viac** ako zamestnanec v pracovnom pomere s rovnakým príjmom, pretože si nemôže znížiť vymeriavací základ o odpočítateľnú položku. Jeho vymeriavacím základom je celá výška odmeny 400 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že konateľ si odpočítateľnú položku uplatniť nemôže, správne cituje zákonné podmienky aj výpočet pre porovnanie so zamestnancom."},"google":{"odpoved":"Nie, konateľ s odmenou za výkon funkcie bez pracovnej zmluvy si nemôže uplatniť odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie. Nárok na odpočítateľnú položku majú len zamestnanci v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Vzťah konateľa a spoločnosti je obchodnoprávny vzťah podľa Obchodného zákonníka, nie pracovnoprávny vzťah. Z tohto dôvodu nespĺňa podmienky na uplatnenie odpočítateľnej položky. Táto úprava je obsiahnutá v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru a uviedla správne právne odôvodnenie, že odmena konateľa z obchodnoprávneho vzťahu nezakladá nárok na odpočítateľnú položku podľa zákona o zdravotnom poistení."},"bez":{"odpoved":"Áno, konateľ si môže uplatniť odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie (OPZP). Na účely zdravotného poistenia sa osoba s príjmom za výkon funkcie konateľa považuje za zamestnanca. Keďže jeho mesačný príjem 400 € nepresahuje hranicu 570 €, uplatní si plnú mesačnú OPZP vo výške 380 €. Jeho vymeriavací základ na zdravotné poistenie tak bude 20 € (400 € - 380 €). Tento postup vyplýva z § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13b zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru, keď nesprávne tvrdí, že konateľ si môže uplatniť odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie, a navyše chybne vypočítala jej výšku."}},{"oblast":"odvody-specialne","otazka":"Konateľ vykonáva funkciu celý rok 2026, nárok na odmenu (a teda povinné dôchodkové poistenie zamestnanca s nepravidelným príjmom) mu trvá od 1. 1. 2026 do 31. 12. 2026. Valné zhromaždenie mu schválilo jednorazovú odmenu 12 000 €, ktorú spoločnosť zúčtuje na výplatu v decembri 2026. Ide o nepravidelný príjem. Aký bude mesačný vymeriavací základ na sociálne poistenie a koľko zaplatí konateľ a koľko spoločnosť za celý rok 2026?","otazka_volna":"Vyplatím si ako konatel raz za rok 12 tisíc eur naraz. Ako sa to rozpočíta a koľko z toho ide do socky?","spravna_odpoved":"Príjem sa rozpočíta na každý kalendárny mesiac trvania poistenia v roku, v ktorom bol zúčtovaný, teda 12 000 € / 12 = 1 000 € mesačne. Z nepravidelného príjmu sa platí len dôchodkové poistenie: konateľ 7 % (starobné 4 % + invalidné 3 %), t. j. 70,00 € mesačne a 840,00 € za rok; zamestnávateľ 21,75 % (starobné 14 % + invalidné 3 % + rezervný fond solidarity 4,75 %), t. j. 217,50 € mesačne a 2 610,00 € za rok.","ustanovenie":"§ 4 ods. 2 písm. a), § 139b ods. 1 písm. b), § 131 ods. 1, § 132, § 137 zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v kalendárnom roku, v ktorom bol tento príjem zúčtovaný na výplatu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu je podrobný výpočet odvodov na sociálne poistenie pre konateľa s nepravidelným príjmom za rok 2026.\n\nPri jednorazovej odmene konateľa, ktorá je zúčtovaná ako nepravidelný príjem, sa celková suma odmeny rozpočíta na všetky mesiace trvania poistného vzťahu v danom roku. Z tejto pomemernej časti sa následne počítajú odvody.\n\n**Mesačný vymeriavací základ na sociálne poistenie bude 1 000 €. Celkové poistné za rok 2026 bude 840 € za konateľa a 2 610 € za spoločnosť.**\n\n---\n\n### Podrobný výpočet\n\n#### 1. Určenie mesačného vymeriavacieho základu (VZ)\n\nVymeriavací základ sa určí ako pomerná časť príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania poistenia v kalendárnom roku, v ktorom bol príjem zúčtovaný [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 139b].\n\n*   **Celková odmena:** 12 000 €\n*   **Počet mesiacov trvania poistenia v roku 2026:** 12 (január - december)\n*   **Výpočet mesačného VZ:** 12 000 € / 12 mesiacov = **1 000 €**\n\nTento mesačný vymeriavací základ (1 000 €) nepresahuje maximálny mesačný vymeriavací základ pre rok 2026, ktorý je **16 764 €**, takže odvody sa budú počítať z celej sumy 1 000 €.\n\n#### 2. Uplatniteľné sadzby poistného (Nepravidelný príjem konateľa)\n\nPre konateľa s nepravidelným príjmom sa platí iba dôchodkové poistenie. Neplatí sa nemocenské poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové ani garančné poistenie a ani poistné na financovanie podpory (kurzarbeit) [Interný dokument Accounteer.ai, kľúč: `socialne-poistenie-statutarov-konatelov-prehlad-sadzieb`].\n\nSadzby sú nasledovné:\n\n*   **Konateľ (zamestnanec): 7 %**\n    *   Starobné poistenie: 4 %\n    *   Invalidné poistenie: 3 %\n*   **Spoločnosť (zamestnávateľ): 21,75 %**\n    *   Starobné poistenie: 14 %\n    *   Invalidné poistenie: 3 %\n    *   Rezervný fond solidarity: 4,75 %\n\n#### 3. Výpočet poistného\n\nPoistné sa vypočíta z mesačného vymeriavacieho základu 1 000 €.\n\n| Fond | Sadzba (Konateľ) | Mesačné poistné (Konateľ) | Sadzba (Spoločnosť) | Mesačné poistné (Spoločnosť) |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Starobné poistenie | 4,00 % | 40,00 € | 14,00 % | 140,00 € |\n| Invalidné poistenie | 3,00 % | 30,00 € | 3,00 % | 30,00 € |\n| Rezervný fond solidarity | - | - | 4,75 % | 47,50 € |\n| **SPOLU mesačne** | **7,00 %** | **70,00 €** | **21,75 %** | **217,50 €** |\n| **SPOLU za rok 2026 (x 12)** | | **840,00 €** | | **2 610,00 €** |\n\n### Zhrnutie\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Mesačný vymeriavací základ | **1 000,00 €** |\n| Celkové poistné konateľa (za rok 2026) | **840,00 €** |\n| Celkové poistné spoločnosti (za rok 2026) | **2 610,00 €** |\n| **Celkové náklady na sociálne poistenie** | **3 450,00 €** |\n\n---\n\n**Dôležité upozornenie:**\n*   **Splatnosť:** Keďže odmena je zúčtovaná v decembri 2026, celé poistné (za konateľa aj spoločnosť) je splatné v deň určený na výplatu príjmov za december 2026, najneskôr však do konca januára 2027.\n*   **Zdravotné poistenie:** Okrem sociálneho poistenia je potrebné z odmeny odviesť aj preddavky na zdravotné poistenie. Výpočet vymeriavacieho základu je rovnaký (1 000 € mesačne). Sadzby pre rok 2026 sú **5 %** za konateľa a **11 %** za spoločnosť. Celkové zdravotné poistenie za rok 2026 by teda bolo 600 € (konateľ) a 1 320 € (spoločnosť).\n*   **Daň z príjmov:** Z odmeny zníženej o odvody sa zrazí aj preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila mesačný vymeriavací základ 1 000 € aj ročné odvody konateľa (840 €) a spoločnosti (2 610 €) v súlade so zákonom o sociálnom poistení."},"google":{"odpoved":"Pri nepravidelnom príjme sa ročná odmena delí počtom mesiacov trvania právneho vzťahu, preto je mesačný vymeriavací základ na sociálne poistenie 1 000 € (12 000 € / 12 mesiacov). Keďže táto suma nepresahuje maximálny mesačný vymeriavací základ pre rok 2026, ktorý je 16 764 €, odvody sa počítajú z celej sumy. Konateľ za celý rok 2026 zaplatí poistné vo výške 840 €, čo predstavuje 7 % z celkovej odmeny. Spoločnosť za neho odvedie za celý rok 2610 €, teda 21,75 % z odmeny. Uvedený postup a sadzby poistného na dôchodkové poistenie a do rezervného fondu solidarity vyplývajú z § 128 a § 138 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza mesačný vymeriavací základ 1 000 € aj ročné odvody konateľa (840 €) a spoločnosti (2 610 €)."},"bez":{"odpoved":"Mesačný vymeriavací základ na dôchodkové poistenie je 1 000 €, pretože odmena 12 000 € sa rozpočíta na 12 mesiacov trvania poistenia (§ 139b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Konateľ za celý rok 2026 zaplatí na dôchodkové poistenie spolu 840 € (7 % z 12 000 €). Spoločnosť zaplatí za konateľa poistné v celkovej výške 2 736 €. Táto suma pozostáva z dôchodkového poistenia a odvodov do fondov vo výške 2 640 € (22 % z 12 000 €) a úrazového poistenia 96 € (0,8 % z 12 000 €). Poistné je splatné do 31. januára 2027.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza výšku odvodov zamestnávateľa ako 2 736 € (započítaním neexistujúceho úrazového poistenia a nesprávnej sadzby 22 % namiesto 21,75 %), pričom správna suma je 2 610 €."}},{"oblast":"odvody-specialne","otazka":"Konateľ s nepravidelnou odmenou skončil vo funkcii 31. 3. 2026 (poistenie zaniklo). Spoločnosť mu odmenu 6 000 € zúčtovala na výplatu až v máji 2026. Aký bude mesačný vymeriavací základ, koľko zaplatí konateľ na poistnom a do kedy je toto poistné splatné?","otazka_volna":"Konateľovi sme skončili funkciu koncom marca a odmenu 6000 sme mu zaúčtovali až v máji. Z čoho a dokedy to platíme do socky?","spravna_odpoved":"Príjem sa rozpočíta na kalendárne mesiace trvania poistenia v poslednom kalendárnom roku, teda na január až marec 2026: 6 000 € / 3 = 2 000 € mesačne. Konateľ zaplatí dôchodkové poistenie 7 %, t. j. 140,00 € mesačne, spolu 420,00 €; zamestnávateľ 21,75 %, t. j. 435,00 € mesačne, spolu 1 305,00 €. Poistné je splatné do ôsmeho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci zúčtovania, teda do 8. júna 2026.","ustanovenie":"§ 139b ods. 1 písm. a) a § 143 ods. 1 druhá veta zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem zúčtovaný na výplatu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu je podrobný výpočet a vysvetlenie.\n\nMesačný vymeriavací základ pre sociálne poistenie bude **2 000 €**. Konateľ z tejto odmeny zaplatí poistné vo výške **420 €** a spoločnosť **1 305 €**. Poistné je splatné do **8. júna 2026**.\n\n### Rozbor a výpočet\n\nKeďže ide o nepravidelný príjem zúčtovaný na výplatu až po zániku povinného poistenia konateľa, postupuje sa podľa špecifických ustanovení Zákona o sociálnom poistení.\n\n**1. Určenie a výpočet vymeriavacieho základu (VZ)**\n\nPodľa zákona sa v takomto prípade celková odmena rozpočíta (alokuje) na jednotlivé kalendárne mesiace trvania poistenia v poslednom kalendárnom roku [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 139b ods. 1 písm. a)].\n\n*   **Trvanie poistenia v roku 2026:** 3 mesiace (január, február, marec)\n*   **Celková odmena:** 6 000 €\n*   **Výpočet mesačného VZ:** 6 000 € / 3 mesiace = **2 000 €**\n\nTento mesačný vymeriavací základ (2 000 €) nepresahuje maximálny mesačný vymeriavací základ pre rok 2026, ktorý je **16 764 €**, takže sa použije v plnej výške.\n\n**2. Výpočet poistného**\n\nZ nepravidelnej odmeny konateľa sa platí iba dôchodkové poistenie (starobné a invalidné) a príspevok do rezervného fondu solidarity. Neplatí sa nemocenské ani poistenie v nezamestnanosti.\n\n| Položka                               | Sadzba     | Základ (celková odmena) | Poistné      |\n| :------------------------------------ | :--------- | :---------------------- | :----------- |\n| **Poistné platí konateľ (spolu)**     | **7,00 %** | **6 000,00 €**          | **420,00 €** |\n| Starobné poistenie                    | 4,00 %     | 6 000,00 €              | 240,00 €     |\n| Invalidné poistenie                   | 3,00 %     | 6 000,00 €              | 180,00 €     |\n| **Poistné platí spoločnosť (spolu)**  | **21,75 %**| **6 000,00 €**          | **1 305,00 €** |\n| Starobné poistenie                    | 14,00 %    | 6 000,00 €              | 840,00 €     |\n| Invalidné poistenie                   | 3,00 %     | 6 000,00 €              | 180,00 €     |\n| Rezervný fond solidarity              | 4,75 %     | 6 000,00 €              | 285,00 €     |\n| **Celkové poistné spolu**             | **28,75 %**| **6 000,00 €**          | **1 725,00 €** |\n\n*Výpočty boli vykonané v súlade s platnými sadzbami pre rok 2026 a pravidlami pre odmeňovanie štatutárov s nepravidelným príjmom [referenčné hodnoty Accounteer.ai].*\n\n**3. Splatnosť poistného**\n\nPri nepravidelných príjmoch je poistné splatné **do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola odmena zúčtovaná na výplatu**.\n\n*   **Mesiac zúčtovania odmeny:** Máj 2026\n*   **Lehota na odvod poistného:** do 8. júna 2026\n\nDátum 8. jún 2026 pripadá na pondelok, takže ide o riadny pracovný deň a lehota sa neposúva. Spoločnosť je povinná v tejto lehote podať aj Mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiace január, február a marec 2026 s uvedením pomerných vymeriavacích základov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom určila mesačný vymeriavací základ (2 000 €), výšku poistného konateľa (420 €) aj lehotu splatnosti (do 8. júna 2026)."},"google":{"odpoved":"Mesačný vymeriavací základ pre sociálne poistenie je 2 000 €, pretože odmena sa delí počtom mesiacov trvania poistenia v roku 2026 (6 000 € / 3 mesiace), zatiaľ čo pre zdravotné poistenie je vymeriavacím základom celá suma 6 000 €. Konateľ zaplatí na poistnom spolu 660 €, z čoho je 420 € sociálne poistenie (sadzba 7 %) a 240 € zdravotné poistenie (sadzba 4 %). Toto poistné je splatné do konca júna 2026, keďže odmena bola zúčtovaná v máji. Rozpočítanie vymeriavacieho základu pre sociálne poistenie upravuje § 139b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Splatnosť poistného je stanovená v § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a v § 17 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu splatnosti poistného (do konca júna 2026 namiesto do 8. júna 2026)."},"bez":{"odpoved":"Mesačný vymeriavací základ pre sociálne aj zdravotné poistenie je 6 000 €. Konateľ na poistnom zaplatí spolu 720 €, z čoho je 480 € sociálne poistenie (8 %) a 240 € zdravotné poistenie (4 %). Hoci sa tento príjem po zániku poistenia pripočíta k vymeriavaciemu základu za posledný mesiac trvania poistenia (marec 2026), poistné sa vykazuje a platí podľa mesiaca zúčtovania. Keďže odmena bola zúčtovaná v máji 2026, poistné je splatné do 30. júna 2026. Splatnosť poistného upravuje § 143 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 17 ods. 1 Zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny mesačný vymeriavací základ (6 000 € namiesto rozpočítania na 2 000 € mesačne), nesprávne sumy a sadzby poistného a nesprávnu lehotu splatnosti (30. jún namiesto 8. júna 2026)."}},{"oblast":"odvody-specialne","otazka":"Konateľka s. r. o. s pravidelnou mesačnou odmenou 1 200 € nastúpila 1. 6. 2026 na materské. Spoločnosť jej počas materského naďalej vypláca mesačnú odmenu 1 200 € za výkon funkcie konateľky (skutočne funkciu vykonáva). Vznikne jej za tieto mesiace nárok na materské zo Sociálnej poisťovne?","otazka_volna":"Idem na materskú, ale ako konatelka si chcem ďalej vyplácať odmenu, aby firma bežala. Dostanem aj materské?","spravna_odpoved":"Nie. Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku len vtedy, ak nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, s výnimkou príjmu poskytnutého z iného dôvodu než za vykonanú prácu. Odmena za skutočný výkon funkcie konateľky je príjmom za vykonanú prácu, preto jej za obdobie, za ktoré odmenu poberá, nárok na materské nevznikne.","ustanovenie":"§ 30 písm. b) v spojení s § 48 ods. 1 a § 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje ... z iného dôvodu, než za vykonanú prácu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"**Nie, s najväčšou pravdepodobnosťou jej nárok na materské za mesiace, v ktorých bude poberať odmenu za aktívny výkon funkcie, zanikne.**\n\nZákladným zmyslom materského je nahradiť poistencovi stratu alebo zníženie príjmu zo zárobkovej činnosti z dôvodu tehotenstva a starostlivosti o narodené dieťa. Ak konateľka naďalej aktívne vykonáva svoju funkciu a poberá za ňu odmenu, nedochádza k strate príjmu, a teda nie je naplnený účel tejto nemocenskej dávky.\n\n### Podrobné zdôvodnenie\n\n1.  **Podmienka straty príjmu za vykonanú prácu**\n    Jednou zo základných podmienok nároku na nemocenskú dávku (vrátane materského) je, že poistenec nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ na platenie poistného, z poistného vzťahu, z ktorého si dávku uplatňuje.\n\n    Existuje výnimka, ak je príjem poskytnutý z iného dôvodu než za vykonanú prácu (napr. odmena za predchádzajúce obdobie, odstupné). Vaša situácia však pod túto výnimku nespadá, keďže odmena je vyplácaná práve za *aktuálny výkon funkcie* konateľky. [Zdroj: 98_Materska_v_roku_2026_2025.md]\n\n2.  **Princíp zásluhovosti a účel dávky**\n    Sociálne poistenie je príspevkový systém viazaný na výkon ekonomickej činnosti. Dávky sa poskytujú v prípade sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti. [Zdroj: 64_Materske_2025.md] Súdna prax opakovane potvrdila, že ak poistenec naďalej vykonáva svoju prácu v plnom rozsahu, nespĺňa podmienky na priznanie materského, pretože účel dávky nie je naplnený. [Zdroj: 91_Materske_2025.md]\n\n3.  **Povinnosť platiť odvody**\n    Od 1. januára 2026 bol zrušený inštitút vylúčenia povinnosti platiť poistné pre zamestnancov počas poberania materského. To znamená, že ak by spoločnosť vyplatila konateľke odmenu 1 200 €, táto suma by bola vymeriavacím základom a museli by sa z nej zaplatiť plné sociálne a zdravotné odvody (časť za zamestnanca aj za zamestnávateľa). [Zdroj: najdolezitejsie-zmeny-v-socialnom-poisteni-od-1-januara-2026__050.md]\n\n    Sociálna poisťovňa by na základe mesačného výkazu zistila, že konateľka má v danom mesiaci vymeriavací základ z aktívnej činnosti, a začala by preverovať jej nárok na materské, čo by s vysokou pravdepodobnosťou viedlo k jeho odňatiu a prípadnej povinnosti vrátiť už vyplatené dávky za dané obdobie.\n\n### Možné riešenia\n\nAk chce spoločnosť konateľke počas materskej poskytnúť finančné prostriedky, existujú legálne spôsoby, ktoré neohrozia jej nárok na materské:\n\n1.  **Vyplatenie podielu na zisku (dividendy):** Ak spoločnosť dosiahla v minulosti zisk, valné zhromaždenie môže rozhodnúť o jeho vyplatení. Podiel na zisku nie je príjmom zo závislej činnosti, nevstupuje do vymeriavacieho základu pre sociálne poistenie a neovplyvňuje nárok na materské. Podlieha zrážkovej dani (7 % alebo 10 % podľa roku vzniku zisku) a prípadne zdravotným odvodom (zo ziskov za roky 2011-2016).\n2.  **Vyplatenie odmeny za výkon funkcie za obdobie PRED nástupom na materské:** Ak má konateľka nárok na odmenu za prácu vykonanú pred 1. júnom 2026, ktorá jej ešte nebola vyplatená, spoločnosť jej ju môže vyplatiť aj počas poberania materského. V takom prípade je kľúčové vedieť preukázať, že ide o odmenu za minulé obdobie, nie za aktuálnu činnosť.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôrazne odporúčam, aby spoločnosť počas poberania materského nevyplácala konateľke pravidelnú odmenu za aktívny výkon funkcie. Najčistejším a bezrizikovým riešením je, aby konateľka počas poberania materského funkciu reálne nevykonávala, nepoberala za ňu odmenu a spoločnosť jej prípadné prostriedky poskytla formou podielu na zisku. Tým sa predíde riziku odňatia dávky a jej následného vrátenia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uzatvára, že nárok na materské nevznikne/zanikne, a správne uvádza podmienku absencie príjmu považovaného za vymeriavací základ za vykonanú prácu."},"google":{"odpoved":"Nie, za mesiace, v ktorých jej bude vyplatená odmena za výkon funkcie konateľky, jej nárok na materské zo Sociálnej poisťovne zanikne. Podmienkou nároku na výplatu materského je, že poistenkyňa nemá zdaniteľný príjem z toho právneho vzťahu, z ktorého si uplatňuje nárok na dávku. Keďže konateľka naďalej vykonáva funkciu a poberá za ňu odmenu, nespĺňa podmienky na výplatu materského za dané obdobie. Tento princíp vyplýva z podstaty nemocenských dávok ako náhrady príjmu podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Pre zachovanie nároku na materské by počas jeho poberania nemala mať z tohto konkrétneho poistenia žiadny vymeriavací základ na nemocenské poistenie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru, že nárok na výplatu materského nevznikne/zanikne, a vecne správne vysvetlila podmienku absencie vymeriavacieho základu za vykonanú prácu z daného poistenia podľa zákona o sociálnom poistení."},"bez":{"odpoved":"Nie, konateľke nevznikne nárok na výplatu materského za mesiace, v ktorých poberá odmenu za výkon funkcie. Podmienkou nároku na výplatu nemocenskej dávky, ktorou je aj materské, je, že poistenec nemá za toto obdobie príjem považovaný za vymeriavací základ z toho poistenia, z ktorého si nárok uplatňuje. Keďže jej spoločnosť naďalej vypláca odmenu 1 200 €, ktorá je vymeriavacím základom, podmienku nespĺňa. Súbeh poberania materského a príjmu z toho istého právneho vzťahu nie je možný. Tento postup vyplýva z § 32 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa opiera o nesprávne právne ustanovenie (§ 32 ods. 1 upravuje ochrannú lehotu, kým podmienka absencie príjmu vyplýva z § 30 písm. b) zákona o sociálnom poistení)."}},{"oblast":"odvody-specialne","otazka":"Poberateľ starobného dôchodku pracuje od 1. 3. 2026 na dohodu o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom 400 €. Odvodovú odpočítateľnú položku si písomne uplatnil v deň vzniku dohody. Koľko zaplatí za marec 2026 dohodár a koľko zamestnávateľ do Sociálnej poisťovne?","otazka_volna":"Zobral som na dohodu dôchodcu, platím mu 400 mesačne a podpísal si tú úľavu 200 eur. Koľko odvediem za neho a koľko strhnem jemu?","spravna_odpoved":"Vymeriavací základ na dôchodkové poistenie je 400 € − 200 € = 200 €. Dohodár zaplatí len starobné poistenie 4 % z 200 €, t. j. 8,00 € (invalidné neplatí, nemocenské a poistenie v nezamestnanosti mu nevzniká). Zamestnávateľ zaplatí 41,70 €: starobné 14 % z 200 € = 28,00 €, rezervný fond solidarity 4,75 % z 200 € = 9,50 €, úrazové 0,8 % z neznížených 400 € = 3,20 € a garančné 0,25 % z 400 € = 1,00 €.","ustanovenie":"§ 4 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. b), § 128 ods. 3, § 138 ods. 1 a 6, § 138a zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"okrem ... fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorá má priznaný ... starobný dôchodok","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"Áno, samozrejme. Pre poberateľa starobného dôchodku pracujúceho na dohodu o pracovnej činnosti s uplatnenou odvodovou odpočítateľnou položkou (OOP) budú za marec 2026 odvody do Sociálnej poisťovne nasledovné:\n\n*   **Dohodár (zamestnanec) zaplatí: 8,00 €**\n*   **Zamestnávateľ zaplatí: 41,70 €**\n\n### Podrobný výpočet odvodov\n\nZákladným pravidlom je, že odvodová odpočítateľná položka vo výške **200 € mesačne** znižuje vymeriavací základ (VZ) pre výpočet väčšiny odvodov. Výnimkou je úrazové a garančné poistenie, ktoré zamestnávateľ platí vždy z plného (nezníženého) príjmu. Poberateľ starobného dôchodku neplatí invalidné poistenie ani poistenie v nezamestnanosti.\n\n**Vstupné údaje:**\n*   Hrubý príjem: 400,00 €\n*   Odvodová odpočítateľná položka (OOP): 200,00 €\n*   **Znížený vymeriavací základ (pre dôchodkové poistenie a RFS):** 400,00 € - 200,00 € = **200,00 €**\n*   **Plný vymeriavací základ (pre úrazové a garančné poistenie):** **400,00 €**\n\n---\n\n#### 1. Odvody dohodára (zamestnanca)\n\nDohodár – poberateľ starobného dôchodku platí zo svojho príjmu iba starobné poistenie.\n\n| Druh poistenia | Sadzba | Vymeriavací základ | Výška odvodu |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Starobné poistenie | 4,00 % | 200,00 € | 8,00 € |\n| **Spolu zamestnanec** | **4,00 %** | | **8,00 €** |\n\n---\n\n#### 2. Odvody zamestnávateľa\n\nZamestnávateľ platí starobné poistenie a rezervný fond solidarity zo zníženého VZ, ale úrazové a garančné poistenie z plného VZ.\n\n| Druh poistenia | Sadzba | Vymeriavací základ | Výška odvodu |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Starobné poistenie | 14,00 % | 200,00 € | 28,00 € |\n| Rezervný fond solidarity | 4,75 % | 200,00 € | 9,50 € |\n| Úrazové poistenie | 0,80 % | 400,00 € | 3,20 € |\n| Garančné poistenie | 0,25 % | 400,00 € | 1,00 € |\n| **Spolu zamestnávateľ** | | | **41,70 €** |\n\n---\n\n### Súhrn a doplňujúce informácie\n\n*   **Celkové odvody do Sociálnej poisťovne:** 8,00 € (zamestnanec) + 41,70 € (zamestnávateľ) = **49,70 €**.\n*   **Zdravotné poistenie:** Z príjmu z dohody o pracovnej činnosti sa v prípade poberateľa starobného dôchodku **neplatí zdravotné poistenie** (0 € zamestnanec aj zamestnávateľ) [Zdravotné poistenie z dohôd dôchodcov — vždy 0 €].\n*   **Daň z príjmov:** Príjem podlieha preddavkom na daň z príjmov. Keďže dôchodca poberal starobný dôchodok k 1. januáru 2026, nemôže si počas roka uplatňovať mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Prípadný nárok na vrátenie dane si môže uplatniť až v ročnom zúčtovaní dane alebo v daňovom priznaní, ak jeho celoročný dôchodok nepresiahne ročnú sumu nezdaniteľnej časti [Zdroj: 406_Odvodova_odpocitatelna_polozka_dochodcu_2025.md].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výsledné odvody dohodára vo výške 8,00 € a zamestnávateľa vo výške 41,70 € vrátane vecne správneho právneho a číselného odôvodnenia."},"google":{"odpoved":"Na základe uplatnenej odvodovej odpočítateľnej položky sa vymeriavací základ na dôchodkové poistenie zníži o 200 €. Dohodár za marec 2026 zaplatí do Sociálnej poisťovne poistné na starobné poistenie vo výške 8 € (4 % z 200 €). Zamestnávateľ zaplatí poistné v celkovej sume 47,70 €, ktoré zahŕňa dôchodkové poistenie a rezervný fond zníženého vymeriavacieho základu (200 €) a úrazové a garančné poistenie z plného príjmu (400 €). Odvodová odpočítateľná položka vo výške 200 € sa uplatňuje podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Z tohto príjmu sa neplatia odvody na zdravotné poistenie.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu celkovú sumu odvodov za zamestnávateľa vo výške 47,70 € namiesto správnych 41,70 €."},"bez":{"odpoved":"Dohodár zaplatí do Sociálnej poisťovne poistné vo výške 8,00 €. Zamestnávateľ za neho odvedie poistné v celkovej sume 66,80 €. Odpočítateľná položka 200 € znížila vymeriavací základ pre starobné poistenie (dohodár) a pre starobné a invalidné poistenie (zamestnávateľ). Ostatné odvody zamestnávateľa sa počítajú z plného príjmu 400 €. Právo na uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky pre dôchodcu vyplýva z § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu poistného pre zamestnávateľa (66,80 € namiesto 41,70 €) a nesprávne predpokladá platenie invalidného poistenia a výpočet rezervného fondu z plného príjmu."}},{"oblast":"odvody-specialne","otazka":"Poberateľ predčasného starobného dôchodku pracuje v roku 2026 na dohodu o pracovnej činnosti s mesačnou odmenou 600 €. Aké preddavky na zdravotné poistenie z tejto dohody odvedie zamestnávateľ a aké zaplatí dohodár?","otazka_volna":"Mám na dohode predčasného dôchodcu za 600 mesačne. Musím za neho platiť aj zdravotné?","spravna_odpoved":"Žiadne – ani zamestnanec, ani zamestnávateľ neplatia z tejto dohody zdravotné poistenie, teda 0,00 €. Príjem z dohody o vykonaní práce aj z dohody o pracovnej činnosti poberateľov starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku je z pojmu zárobková činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. výslovne vylúčený, takže osoba sa z tejto dohody nepovažuje za zamestnanca na účely zdravotného poistenia.","ustanovenie":"§ 10b ods. 1 písm. a) tretí a štvrtý bod a § 11 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z.","citat":"z dohody o pracovnej činnosti poberateľov ... starobného dôchodku, poberateľov predčasného starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580/20260701","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky, z dohody o pracovnej činnosti poberateľa predčasného starobného dôchodku sa v roku 2026 **neplatia žiadne preddavky na zdravotné poistenie**, a to ani za dohodára, ani za zamestnávateľa.\n\nPríjem z dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce u poberateľa starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku je z definície zárobkovej činnosti na účely zdravotného poistenia vylúčený. Táto výnimka platí bez ohľadu na výšku mesačnej odmeny.\n\n| Položka                      | Sadzba | Vymeriavací základ | Preddavok na ZP |\n| :---------------------------- | :----: | :----------------: | :-------------: |\n| **Dohodár (zamestnanec)**     |   0 %  |       600 €        |    **0,00 €**   |\n| **Zamestnávateľ**             |   0 %  |       600 €        |    **0,00 €**   |\n| **Spolu**                     |   -    |         -          |    **0,00 €**   |\n\n**Zdroj:** [Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, § 10b ods. 1 písm. a) tretí a štvrtý bod]\n\n---\n\n### Dôležité upozornenie: Výnimka pri pozastavení výplaty dôchodku\n\nVyššie uvedené platí len vtedy, ak je predčasný starobný dôchodok dohodárovi **skutočne vyplácaný**.\n\nAk by Sociálna poisťovňa **pozastavila výplatu** predčasného starobného dôchodku (napríklad z dôvodu prekročenia ročnej hranice príjmu z dohody, ktorá zakladá povinné dôchodkové poistenie), situácia sa mení. Dňom pozastavenia výplaty dôchodku sa takýto dohodár začína na účely zdravotného poistenia považovať za zamestnanca a z jeho odmeny sa začnú platiť preddavky na zdravotné poistenie.\n\nV takom prípade by boli odvody z odmeny 600 € nasledovné:\n\n| Položka                      | Sadzba (platná od 1. 1. 2026) | Vymeriavací základ | Preddavok na ZP |\n| :---------------------------- | :---------------------------: | :----------------: | :-------------: |\n| **Dohodár (zamestnanec)**     |              5 %              |       600 €        |   **30,00 €**   |\n| **Zamestnávateľ**             |              11 %             |       600 €        |   **66,00 €**   |\n| **Spolu**                     |              16 %             |         -          |   **96,00 €**   |\n\n**Zdroj:** [Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, § 11 ods. 3]\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nJe kľúčové, aby dohodár okamžite informoval svojho zamestnávateľa o akejkoľvek zmene v statuse poberateľa dôchodku, najmä o pozastavení jeho výplaty. Zamestnávateľ má totiž v takom prípade oznamovacie povinnosti voči zdravotnej poisťovni (prihlásenie zamestnanca) a musí začať odvádzať preddavky na poistné.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že z dohody sa neplatia žiadne preddavky na zdravotné poistenie (0,00 €) s odkazom na správne zákonné ustanovenie a správne dopĺňa kontext pre prípad pozastavenia výplaty dôchodku."},"google":{"odpoved":"Z príjmu 600 € z dohody o pracovnej činnosti sa v roku 2026 neplatia žiadne preddavky na zdravotné poistenie. Poberateľ predčasného starobného dôchodku ani jeho zamestnávateľ teda odvedú preddavok vo výške 0 €. Dôvodom je, že poberateľ predčasného starobného dôchodku je poistencom štátu a príjem z dohody je v jeho prípade vyňatý z povinnosti platiť poistné. Táto výnimka sa uplatňuje bez ohľadu na výšku dosiahnutej odmeny. Právnu oporu poskytuje zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza výšku preddavkov 0 € pre zamestnanca aj zamestnávateľa na základe výnimky v zákone o zdravotnom poistení."},"bez":{"odpoved":"Poberateľ predčasného starobného dôchodku (dohodár) zaplatí preddavok na zdravotné poistenie vo výške 24 € a zamestnávateľ za neho odvedie preddavok vo výške 66 €. Sadzba poistného pre dohodára je 4 % a pre zamestnávateľa 11 % z vymeriavacieho základu, ktorým je v tomto prípade odmena 600 €. Na poberateľa predčasného starobného dôchodku sa pri súbehu s príjmom zo závislej činnosti nevzťahujú žiadne úľavy na zdravotnom poistení. Tieto sadzby upravuje § 12 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Zamestnávateľ je povinný odviesť celkový preddavok 90 € príslušnej zdravotnej poisťovni do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je vecne nesprávna, pretože poberateľ predčasného starobného dôchodku na dohodu o pracovnej činnosti neplatí žiadne zdravotné poistenie (0 €) a ani zamestnávateľ za neho poistné neodvádza."}},{"oblast":"odvody-specialne","otazka":"Poberateľ invalidného dôchodku s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % pracuje na dohodu o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom 500 € a uplatnil si odvodovú odpočítateľnú položku. Koľko zaplatí za mesiac na poistnom do Sociálnej poisťovne on sám a v čom je rozdiel oproti starobnému dôchodcovi s rovnakou dohodou?","otazka_volna":"Invalidný dôchodca u mňa robí na dohodu za 500 eur a má tú dvestoeurovú úľavu. Platí to isté ako starobný dôchodca?","spravna_odpoved":"Vymeriavací základ je 500 € − 200 € = 300 €. Invalidný dôchodca zaplatí starobné poistenie 4 % (12,00 €) aj invalidné poistenie 3 % (9,00 €), spolu 21,00 €. Rozdiel oproti starobnému dôchodcovi je práve invalidné poistenie: podľa § 128 ods. 3 ho neplatí len poistenec dôchodkovo poistený po priznaní starobného alebo predčasného starobného dôchodku (a poberateľ výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku), nie poberateľ invalidného dôchodku.","ustanovenie":"§ 128 ods. 3, § 131 ods. 1 písm. a), § 132 písm. a), § 138a zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"Poberateľ invalidného dôchodku v tomto prípade zaplatí na sociálne poistenie **21,00 € mesačne**.\n\nHlavný rozdiel oproti starobnému dôchodcovi je v tom, že poberateľ invalidného dôchodku platí okrem starobného poistenia aj invalidné poistenie. Starobný dôchodca platí len starobné poistenie, jeho odvod by bol teda nižší.\n\n### Podrobný výpočet odvodov\n\n**1. Poberateľ invalidného dôchodku (Váš prípad)**\n\nPri uplatnení odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) sa vymeriavací základ pre dôchodkové poistenie znižuje o 200 €.\n\n*   **Hrubý príjem:** 500,00 €\n*   **Odpočítateľná položka (OOP):** - 200,00 €\n*   **Vymeriavací základ pre dôchodkové poistenie:** **300,00 €**\n\nZ tohto základu platí poberateľ invalidného dôchodku poistné na dôchodkové poistenie, ktoré sa skladá zo starobného a invalidného poistenia [Zdroj: zákon č. 461/2003 Z. z., § 128 ods. 3].\n\n| Druh poistenia (zamestnanec) | Sadzba | Vymeriavací základ | Výška poistného |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Starobné poistenie | 4 % | 300,00 € | 12,00 € |\n| Invalidné poistenie | 3 % | 300,00 € | 9,00 € |\n| **Spolu poistné zamestnanca** | **7 %** | **300,00 €** | **21,00 €** |\n\n**2. Poberateľ starobného dôchodku (pre porovnanie)**\n\nVýpočet vymeriavacieho základu je rovnaký, ale poberateľ starobného dôchodku neplatí poistné na invalidné poistenie.\n\n*   **Hrubý príjem:** 500,00 €\n*   **Odpočítateľná položka (OOP):** - 200,00 €\n*   **Vymeriavací základ pre dôchodkové poistenie:** **300,00 €**\n\n| Druh poistenia (zamestnanec) | Sadzba | Vymeriavací základ | Výška poistného |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Starobné poistenie | 4 % | 300,00 € | 12,00 € |\n| Invalidné poistenie | 0 % | - | 0,00 € |\n| **Spolu poistné zamestnanca** | **4 %** | **300,00 €** | **12,00 €** |\n\n### Súhrnné porovnanie\n\n| Položka | Invalidný dôchodca | Starobný dôchodca |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Hrubý príjem | 500,00 € | 500,00 € |\n| Odpočítateľná položka | 200,00 € | 200,00 € |\n| Vymeriavací základ | 300,00 € | 300,00 € |\n| Starobné poistenie (4 %) | 12,00 € | 12,00 € |\n| Invalidné poistenie (3 %) | 9,00 € | 0,00 € |\n| **Poistné zamestnanca spolu** | **21,00 €** | **12,00 €** |\n| **Čistý príjem** | **479,00 €** | **488,00 €** |\n\n---\n\n**Dôležité upozornenia:**\n\n*   **Zdravotné poistenie:** Z príjmu z dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce sa v prípade poberateľov invalidného aj starobného dôchodku **neplatí zdravotné poistenie** (0 € zamestnanec aj zamestnávateľ) [Zdroj: zákon č. 580/2004 Z. z., § 10b ods. 1 písm. a)].\n*   **Odvody zamestnávateľa:** Zamestnávateľ za vás tiež platí odvody. Dôležité je, že poistné na úrazové (0,8 %) a garančné poistenie (0,25 %) platí z **celého hrubého príjmu 500 €**, nie zo zníženého základu [Zdroj: 328_III_Uplatnenie_odvodovej_odpocitatelnej_polozky_2025.md].\n*   **Uplatnenie OOP:** Odvodovú odpočítateľnú položku si môžete uplatniť len na jednu dohodu v kalendárnom mesiaci a musíte o tom písomne informovať zamestnávateľa [Zdroj: zákon č. 461/2003 Z. z., § 227a].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza výšku poistného 21,00 € mesačne po uplatnení odpočítateľnej položky a správne vysvetľuje rozdiel oproti starobnému dôchodcovi v platení invalidného poistenia."},"google":{"odpoved":"Invalidný dôchodca zaplatí na poistnom do Sociálnej poisťovne 21 € mesačne. Poistné sa vypočíta ako 7 % (4 % na starobné a 3 % na invalidné poistenie) z vymeriavacieho základu 300 €, ktorý vznikne po odpočítaní odvodovej položky 200 € z príjmu 500 €. Rozdiel oproti starobnému dôchodcovi je v tom, že starobný dôchodca už neplatí poistné na invalidné poistenie vo výške 3 %. Starobný dôchodca by teda pri rovnakej dohode a príjme zaplatil poistné len 12 € (4 % z 300 €). Uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky a sadzby poistného upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza sumu poistného 21 € aj rozdiel oproti starobnému dôchodcovi, ktorý neplatí 3 % na invalidné poistenie."},"bez":{"odpoved":"Invalidný dôchodca zaplatí na poistnom do Sociálnej poisťovne 24 €. Rozdiel oproti starobnému dôchodcovi je v tom, že invalidný dôchodca platí aj poistenie v nezamestnanosti vo výške 5 € (1 % z 500 €), zatiaľ čo starobný dôchodca toto poistenie neplatí. Starobný dôchodca by pri rovnakých podmienkach zaplatil poistné 19 €. Odpočítateľná položka vo výške 200 € sa uplatňuje na starobné a invalidné poistenie podľa § 138 ods. 18 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Rozdielne sadzby poistného pre jednotlivých dôchodcov vyplývajú z § 128 a § 130 toho istého zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu celkovú sumu poistného (24 € namiesto 21 €) a vecne nesprávne tvrdí, že invalidný dôchodca platí poistenie v nezamestnanosti namiesto invalidného poistenia."}},{"oblast":"odvody-specialne","otazka":"Poberateľ starobného dôchodku je od 1. 4. 2026 zamestnaný v riadnom pracovnom pomere s hrubou mzdou 1 200 € mesačne. Koľko percent a koľko eur mu zamestnávateľ zrazí zo mzdy na sociálne poistenie a ktoré fondy sa u neho neplatia?","otazka_volna":"Zamestnal som na trvalý pracovný pomer dôchodcu za 1200 hrubého. Čo mu mám strhnúť do socky?","spravna_odpoved":"Zrazí mu 5,4 %, teda 64,80 € (nemocenské 1,4 % = 16,80 € a starobné 4 % = 48,00 €). Invalidné poistenie neplatí, lebo je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku (§ 128 ods. 3), a poistenie v nezamestnanosti sa naňho nevzťahuje (§ 19 ods. 3). Odvodová odpočítateľná položka 200 € sa tu neuplatní – patrí len k dohodám určeným podľa § 227a.","ustanovenie":"§ 19 ods. 3 písm. b), § 128 ods. 3, § 130 písm. a), § 131 ods. 1 písm. a), § 227a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na ... fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"Poberateľovi starobného dôchodku zamestnávateľ zrazí zo mzdy na sociálne poistenie celkovo **5,4 %**, čo pri hrubej mzde 1 200 € predstavuje sumu **64,80 €** mesačne.\n\nAko poberateľ starobného dôchodku v riadnom pracovnom pomere **neplatíte poistné na invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti**. Povinnosť platiť nemocenské a starobné poistenie vám zostáva.\n\n### Podrobný rozpis odvodov zamestnanca (poberateľa starobného dôchodku)\n\nVýpočet je platný pre rok 2026 z vymeriavacieho základu (hrubej mzdy) 1 200 €.\n\n| Druh poistenia | Sadzba pre dôchodcu | Výpočet | Suma |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Nemocenské poistenie | 1,4 % | `1 200 € × 1,4 %` | 16,80 € |\n| Starobné poistenie | 4,0 % | `1 200 € × 4,0 %` | 48,00 € |\n| Invalidné poistenie | **0,0 %** | `1 200 € × 0,0 %` | 0,00 € |\n| Poistenie v nezamestnanosti | **0,0 %** | `1 200 € × 0,0 %` | 0,00 € |\n| **Spolu sociálne poistenie** | **5,4 %** | | **64,80 €** |\n\n**Vysvetlenie:**\n\n*   **Invalidné poistenie:** Zamestnanec, ktorý je poberateľom starobného dôchodku, nie je povinne poistený na invalidné poistenie, a preto ho neplatí [Sadzba poistného - zamestnanec: invalidné poistenie, platné od 1. 1. 2026].\n*   **Poistenie v nezamestnanosti:** Zamestnanec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, a preto neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.\n*   **Zdravotné poistenie:** Okrem sociálneho poistenia vám zamestnávateľ zrazí aj preddavok na zdravotné poistenie vo výške **5 %** (60,00 €), keďže poberateľ starobného dôchodku nie je oslobodený od platenia zdravotného poistenia zo mzdy.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza percentuálnu sadzbu 5,4 %, sumu 64,80 € mesačne, ako aj fondy, ktoré sa neplatia (invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti)."},"google":{"odpoved":"Zamestnávateľ zrazí zamestnancovi, ktorý je poberateľom starobného dôchodku, poistné na sociálne poistenie v celkovej sadzbe 5,4 %. Z hrubej mzdy 1 200 € to predstavuje sumu 64,80 € mesačne. Takýto zamestnanec neplatí poistné na invalidné poistenie (sadzba 3 %) a poistné v nezamestnanosti (sadzba 1 %). Povinnosť platiť poistné sa na neho vzťahuje len v prípade nemocenského poistenia (1,4 %) a starobného poistenia (4 %). Uvedené sadzby a výnimky pre poberateľov dôchodku upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sadzbu 5,4 %, sumu zrážky 64,80 € aj fondy, ktoré sa neplatia (invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti)."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ zrazí zamestnancovi, poberateľovi starobného dôchodku, zo mzdy poistné na sociálne poistenie vo výške 5,4 %, čo pri hrubej mzde 1 200 € predstavuje sumu 64,80 €. Táto suma zahŕňa starobné poistenie (4 %) a nemocenské poistenie (1,4 %). Zamestnanec v tomto prípade neplatí poistné na invalidné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Sadzby poistného pre zamestnanca sú stanovené v § 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza percentuálnu sadzbu 5,4 %, sumu 64,80 € s rozpadom na starobné a nemocenské poistenie, a správne identifikuje neplatené fondy (invalidné a v nezamestnanosti)."}},{"oblast":"odvody-specialne","otazka":"Poberateľ starobného dôchodku má v roku 2026 súčasne dve dohody o pracovnej činnosti u dvoch rôznych zamestnávateľov: dohoda A s mesačným príjmom 180 € a dohoda B s mesačným príjmom 500 €. Ako si má uplatniť odvodovú odpočítateľnú položku, aby platil čo najmenej, a aký bude jeho celkový mesačný vymeriavací základ na dôchodkové poistenie?","otazka_volna":"Robím ako dôchodca na dve dohody, jedna je za 180 a druhá za 500. Môžem si tú úľavu dať na obe?","spravna_odpoved":"Nie – v jednom kalendárnom mesiaci si smie určiť najviac jednu dohodu. Najvýhodnejšie je uplatniť ju na dohodu B, kde dosiahne plnú odpočítateľnú položku 200 €; pri dohode A by bola len 180 € (obmedzená výškou vymeriavacieho základu podľa § 138a druhej vety). Vymeriavací základ potom je 180 € (dohoda A) + 300 € (dohoda B) = 480 € mesačne.","ustanovenie":"§ 227a ods. 1 a § 138a zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"Zamestnanec, ktorý si uplatňuje právo na určenie dohody podľa prvej vety, je povinný určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"Pre najnižšie odvody si dôchodca uplatní odvodovú odpočítateľnú položku (OOP) na dohodu s vyšším príjmom (500 €). Jeho celkový mesačný vymeriavací základ na dôchodkové poistenie bude **480 €**.\n\n### Podrobný postup a výpočet\n\n**1. Pravidlá pre odvodovú odpočítateľnú položku (OOP)**\n\nPoberateľ starobného dôchodku si môže uplatniť odvodovú odpočítateľnú položku vo výške **200 € mesačne** [Zdroj: § 4 ods. 5 a § 138a zákona o sociálnom poistení]. Kľúčové pravidlá sú:\n\n*   **Jedna dohoda:** OOP si môže v jednom kalendárnom mesiaci uplatniť len na jednu dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce [Zdroj: § 227a zákona o sociálnom poistení].\n*   **Zníženie VZ:** Odpočítateľná položka znižuje vymeriavací základ (VZ) na platenie poistného na dôchodkové poistenie. Poistné sa platí len zo sumy, ktorá presahuje 200 €.\n*   **Povinnosť oznámenia:** O uplatnenie OOP musí dôchodca písomne požiadať zamestnávateľa.\n\n**2. Optimálna voľba dohody**\n\nAby dôchodca minimalizoval svoje odvody, je pre neho najvýhodnejšie uplatniť si plnú výšku OOP 200 €. Preto si ju uplatní na dohodu s vyšším príjmom:\n\n*   **Správna voľba:** Uplatnenie OOP na **dohodu B** s príjmom 500 €. Týmto krokom využije celú odpočítateľnú položku 200 €.\n*   **Menej výhodná voľba:** Ak by si OOP uplatnil na dohodu A s príjmom 180 €, využil by z nej len 180 € a z dohody B by musel platiť odvody z plnej sumy 500 €. Jeho celkový VZ by bol 500 €, čo je nevýhodnejšie.\n\n**3. Výpočet vymeriavacích základov**\n\nNa základe optimálnej voľby budú mesačné vymeriavacie základy na dôchodkové poistenie nasledovné:\n\n| Dohoda | Mesačný príjem | Uplatnená OOP | Výpočet VZ | **Vymeriavací základ (VZ)** |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Dohoda A** | 180 € | Nie | 180 € | **180,00 €** |\n| **Dohoda B** | 500 € | Áno (200 €) | 500 € - 200 € | **300,00 €** |\n| **Spolu** | **680 €** | | | **480,00 €** |\n\nCelkový mesačný vymeriavací základ, z ktorého bude dôchodca platiť poistné na dôchodkové poistenie, je **480 €**.\n\n### Dôležité doplňujúce informácie\n\n*   **Zdravotné poistenie:** Z príjmu z dohôd poberatelia starobného dôchodku **neplatia žiadne zdravotné poistenie** (0 € zamestnanec aj zamestnávateľ) [Zdroj: § 10b ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z.].\n*   **Odvody zamestnávateľa:** Aj pri uplatnení OOP je zamestnávateľ povinný platiť poistné na úrazové (0,8 %) a garančné poistenie (0,25 %) z celého dosiahnutého príjmu, teda z 500 € pri dohode B [Zdroj: 328_III_Uplatnenie_odvodovej_odpocitatelnej_polozky_2025.md].\n*   **Typ dôchodkového poistenia:** Poberateľ starobného dôchodku platí z VZ len poistné na starobné poistenie (sadzba 4 %). Poistné na invalidné poistenie sa na neho nevzťahuje.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôchodca by mal bezodkladne písomne informovať zamestnávateľa, u ktorého má dohodu B (s príjmom 500 €), že si chce uplatniť odvodovú odpočítateľnú položku. Použije na to tlačivo \"Oznámenie a čestné vyhlásenie\", ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa. Zamestnávateľovi pri dohode A neoznamuje nič.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že OOP je najvýhodnejšie uplatniť na dohodu B s vyšším príjmom, a správne vypočítala celkový vymeriavací základ vo výške 480 €."},"google":{"odpoved":"Pre najnižšie odvody si dôchodca musí písomne uplatniť odvodovú odpočítateľnú položku (OOP) na dohodu B s vyšším príjmom. V roku 2026 je výška OOP 200 € mesačne. Vymeriavací základ z dohody A bude plný príjem 180 € a z dohody B bude príjem znížený o OOP, teda 300 € (500 € - 200 €). Celkový mesačný vymeriavací základ na dôchodkové poistenie tak bude v súčte 480 €. Túto možnosť upravuje § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že OOP je najvýhodnejšie uplatniť na dohodu B, a správne vypočítava celkový vymeriavací základ 480 €."},"bez":{"odpoved":"Odvodovú odpočítateľnú položku si uplatnite na dohodu B s vyšším príjmom 500 €, čím využijete jej plnú výšku 200 €. Z tejto dohody bude vymeriavací základ na dôchodkové poistenie 300 € (500 € - 200 €). Z dohody A bude vymeriavací základ plných 180 €, keďže odpočítateľnú položku je možné uplatniť len na jednu dohodu. Váš celkový mesačný vymeriavací základ na dôchodkové poistenie tak bude 480 €. Tento postup vyplýva z § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určuje uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky na dohodu B, uvádza presný výpočet a celkový mesačný vymeriavací základ 480 € v súlade s referenciou."}},{"oblast":"odvody-specialne","otazka":"Dohoda o pracovnej činnosti s poberateľom starobného dôchodku vznikla 1. 3. 2026. Dohodár písomne oznámil zamestnávateľovi uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky až 10. 3. 2026. Od ktorého dňa sa odvodová odpočítateľná položka prvýkrát uplatní a z akého vymeriavacieho základu sa platí poistné za marec 2026, ak je mesačná odmena 350 €?","otazka_volna":"Dôchodca mi na dohode podpísal tú úľavu až v polovici marca, dohodu mal od prvého. Odkedy mu to viem uplatniť?","spravna_odpoved":"Odvodová odpočítateľná položka sa uplatní až od 1. 4. 2026. Právne účinky nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu len vtedy, ak bolo uplatnenie oznámené najneskôr v deň vzniku vzťahu; inak až od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci oznámenia. Za marec 2026 sa preto poistné platí z celého vymeriavacieho základu 350 €.","ustanovenie":"§ 227a ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"inak od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na to.\n\n**Odvodová odpočítateľná položka (OOP) sa vo vašom prípade prvýkrát uplatní až od 1. apríla 2026. Za mesiac marec 2026 sa preto poistné na sociálne poistenie platí z plného vymeriavacieho základu 350 €.**\n\n### Zdôvodnenie\n\nZákon o sociálnom poistení stanovuje presné pravidlá pre začiatok uplatňovania odvodovej odpočítateľnej položky:\n\n*   Právne účinky uplatnenia OOP nastanú **odo dňa vzniku právneho vzťahu**, len ak dohodár uplatnenie oznámi zamestnávateľovi **najneskôr v deň vzniku** tohto vzťahu.\n*   Ak to oznámi neskôr, právne účinky nastávajú **od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci**, v ktorom bolo uplatnenie oznámené.\n\nKeďže dohoda vznikla 1. 3. 2026, ale dôchodca si OOP uplatnil až 10. 3. 2026, podmienka oznámenia v deň vzniku nebola splnená. Preto sa uplatní druhé pravidlo – oznámenie v marci znamená uplatnenie od 1. apríla 2026 [Zdroj: 318_6_Socialne_poistenie_dohodarov_2025.md].\n\n---\n\n### Výpočet poistného za marec 2026 (bez uplatnenia OOP)\n\nKeďže sa v marci OOP neuplatňuje, vymeriavacím základom pre všetky zložky poistného je plná odmena 350 €. Poberateľ starobného dôchodku neplatí poistné na invalidné poistenie.\n\n| Položka | Sadzba | Vymeriavací základ | Poistné |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Dohodár (zamestnanec)** | | | |\n| Starobné poistenie | 4,00 % | 350,00 € | 14,00 € |\n| Invalidné poistenie | 0,00 % | 350,00 € | 0,00 € |\n| **Spolu dohodár** | **4,00 %** | | **14,00 €** |\n| **Zamestnávateľ** | | | |\n| Starobné poistenie | 14,00 % | 350,00 € | 49,00 € |\n| Invalidné poistenie | 0,00 % | 350,00 € | 0,00 € |\n| Rezervný fond solidarity | 4,75 % | 350,00 € | 16,62 € |\n| Úrazové poistenie | 0,80 % | 350,00 € | 2,80 € |\n| Garančné poistenie | 0,25 % | 350,00 € | 0,87 € |\n| **Spolu zamestnávateľ** | **19,80 %** | | **69,29 €** |\n| **Celkové odvody** | | | **83,29 €** |\n\n*Poznámka: Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol [zákon č. 461/2003 Z. z.].*\n\n---\n\n### Výpočet poistného za apríl 2026 (s uplatnením OOP)\n\nPre porovnanie, takto bude vyzerať výpočet za apríl 2026, kedy sa už OOP uplatní. Vymeriavací základ na dôchodkové poistenie sa zníži o 200 €, ale na úrazové a garančné poistenie zostáva plná suma odmeny.\n\n*   **Vymeriavací základ pre dôchodkové poistenie:** 350 € - 200 € = **150 €**\n*   **Vymeriavací základ pre úrazové a garančné poistenie:** **350 €**\n\n| Položka | Sadzba | Vymeriavací základ | Poistné |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Dohodár (zamestnanec)** | | | |\n| Starobné poistenie | 4,00 % | 150,00 € | 6,00 € |\n| Invalidné poistenie | 0,00 % | 150,00 € | 0,00 € |\n| **Spolu dohodár** | | | **6,00 €** |\n| **Zamestnávateľ** | | | |\n| Starobné poistenie | 14,00 % | 150,00 € | 21,00 € |\n| Invalidné poistenie | 0,00 % | 150,00 € | 0,00 € |\n| Rezervný fond solidarity | 4,75 % | 150,00 € | 7,12 € |\n| Úrazové poistenie | 0,80 % | 350,00 € | 2,80 € |\n| Garančné poistenie | 0,25 % | 350,00 € | 0,87 € |\n| **Spolu zamestnávateľ** | | | **31,79 €** |\n| **Celkové odvody** | | | **37,79 €** |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom uvádza, že odvodová odpočítateľná položka sa uplatní od 1. 4. 2026 a vymeriavacím základom za marec 2026 je plná suma 350 €."},"google":{"odpoved":"Vzhľadom na to, že dohodár oznámil uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) až po vzniku právneho vzťahu, prvýkrát sa uplatní od 1. apríla 2026. Právne účinky uplatnenia OOP totiž nastávajú od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie doručené, ak nebolo doručené najneskôr v deň vzniku dohody. Za mesiac marec 2026 sa preto OOP neuplatní a vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie je celá výška odmeny, teda 350 €. Výška odpočítateľnej položky je 200 € mesačne. Uplatnenie OOP upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza uplatnenie OOP od 1. apríla 2026, vymeriavací základ 350 € za marec 2026 a správne právne odôvodnenie podľa zákona o sociálnom poistení."},"bez":{"odpoved":"Odvodová odpočítateľná položka (OOP) sa uplatní za celý kalendárny mesiac marec 2026. Právo na uplatnenie OOP vzniká dňom písomného oznámenia zamestnávateľovi, avšak platí pre celý kalendárny mesiac, v ktorom bolo toto právo uplatnené. Vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie za marec 2026 je 150 €. Vypočíta sa ako rozdiel medzi mesačnou odmenou a výškou OOP (350 € - 200 €). Uvedené vyplýva z § 227a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je vecne nesprávna, pretože odvodová odpočítateľná položka sa pri oneskorenom oznámení uplatní až od 1. 4. 2026 a vymeriavací základ za marec 2026 je plných 350 €, nie 150 €."}},{"oblast":"odvody-specialne","otazka":"Zamestnanec pracuje v júli 2026 na dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce a jeho príjem za júl je 900 €. Odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci je v roku 2026 vo výške 762 €. Z akého vymeriavacieho základu sa platí poistné na starobné poistenie a z akého poistné na nemocenské a invalidné poistenie?","otazka_volna":"Mám sezónneho dohodára, zarobil v júli 900 eur. Ako to je s tou sezónnou úľavou, ide zo všetkého?","spravna_odpoved":"Odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci (762 € v roku 2026, t. j. 50 % z jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2024 = 50 % z 1 524 €) sa uplatní len na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti – vymeriavací základ pre tieto dva fondy je 900 € − 762 € = 138 €. Poistné na nemocenské poistenie, invalidné poistenie, rezervný fond solidarity, úrazové a garančné poistenie sa platí z plných 900 €.","ustanovenie":"§ 4b, § 138 ods. 1 písm. b) a ods. 6 a § 138b zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"Odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci na účely určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti je vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"Áno, váš výpočet je správny. Pri príjme 900 € sa poistné na starobné poistenie platí z vymeriavacieho základu **138,00 €**. Poistné na nemocenské a invalidné poistenie sa platí z plného príjmu, teda z vymeriavacieho základu **900,00 €**.\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### Starobné poistenie (a poistenie v nezamestnanosti)\n\nVymeriavací základ pre starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti sa pri dohode o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku (OOP-SP) [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 138b].\n\nVýpočet je nasledovný:\n*   Hrubý príjem: 900,00 €\n*   Odpočítateľná položka (OOP-SP 2026): - 762,00 €\n*   **Vymeriavací základ: 138,00 €**\n\n### Nemocenské a invalidné poistenie\n\nOdvodová odpočítateľná položka sa na nemocenské a invalidné poistenie **neuplatňuje**. Preto sa poistné na tieto druhy poistenia platí z celého dosiahnutého príjmu zamestnanca [Zdroj: 119_1_Odvody_poistneho_na_socialne_poistenie_podla_zakona_c_461-2003_Z_z_o_socialnom_poisteni_2025.md].\n\n*   **Vymeriavací základ: 900,00 €**\n\n### Prehľad vymeriavacích základov\n\n| Druh poistenia | Vymeriavací základ | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Starobné poistenie | **138,00 €** | Príjem 900 € - OOP 762 € |\n| Poistenie v nezamestnanosti | **138,00 €** | Príjem 900 € - OOP 762 € |\n| Nemocenské poistenie | **900,00 €** | OOP sa neuplatňuje |\n| Invalidné poistenie | **900,00 €** | OOP sa neuplatňuje |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s korektným právnym odôvodnením uvádza vymeriavací základ 138 € pre starobné poistenie a 900 € pre nemocenské a invalidné poistenie."},"google":{"odpoved":"Pri dohode o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce sa odvodová odpočítateľná položka uplatňuje iba na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Vymeriavací základ na starobné poistenie je teda rozdielom medzi príjmom a odpočítateľnou položkou, čo predstavuje 138 € (900 € - 762 €). Na nemocenské a invalidné poistenie sa odpočítateľná položka nevzťahuje, preto sa poistné platí z plného príjmu. Vymeriavací základ pre nemocenské a invalidné poistenie je teda 900 €. Tieto pravidlá upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza vymeriavací základ pre starobné poistenie (138 €) aj pre nemocenské a invalidné poistenie (900 €) v súlade s referenciou a právnou úpravou."},"bez":{"odpoved":"Poistné na starobné poistenie sa platí z vymeriavacieho základu 138 €, ktorý sa určí ako rozdiel medzi príjmom (900 €) a odvodovou odpočítateľnou položkou (762 €). Naopak, poistné na nemocenské a invalidné poistenie sa platí z plného príjmu, teda z vymeriavacieho základu 900 €. Odvodová odpočítateľná položka sa totiž uplatňuje len na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Tento postup vyplýva z § 139g zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne v súlade s referenciou uvádza vymeriavací základ 138 € pre starobné poistenie a 900 € pre nemocenské a invalidné poistenie."}},{"oblast":"odvody-specialne","otazka":"Zamestnancovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť 12. 1. 2026 a trvá nepretržite aj v roku 2027. Ktorým dňom sa mu prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti?","otazka_volna":"Zamestnanec je péenkovaný od 12. januára 2026 a stále to trvá. Kedy ho mám v socke dať na prerušenie?","spravna_odpoved":"Prerušenie nastane od 11. 1. 2027. Lehota 52 týždňov (364 dní) trvania dočasnej pracovnej neschopnosti začala plynúť 12. 1. 2026 a uplynie 10. 1. 2027; poistenie sa prerušuje odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti až do jej skončenia.","ustanovenie":"§ 26 ods. 3 písm. a) a ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"Na základe vami uvedených informácií sa zamestnancovi preruší povinné nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti dňom **11. januára 2027**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPrerušenie poistenia v tomto prípade priamo súvisí s uplynutím tzv. podporného obdobia, počas ktorého má poistenec nárok na výplatu nemocenskej dávky (nemocenského).\n\n1.  **Dĺžka podporného obdobia:** Podporné obdobie trvá najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN) [Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 34].\n\n2.  **Výpočet konca podporného obdobia:**\n    *   **Začiatok DPN:** 12. január 2026\n    *   **Trvanie podporného obdobia:** 52 týždňov (t. j. 364 dní)\n    *   **Koniec podporného obdobia:** Posledný deň 52. týždňa trvania DPN pripadne na **10. január 2027**. Do tohto dňa má zamestnanec nárok na nemocenské.\n\n3.  **Deň prerušenia poistenia:** Podľa zákona o sociálnom poistení sa zamestnancovi prerušuje povinné poistenie **odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov** trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, a to až do jej skončenia [Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 26].\n    *   Keďže podporné obdobie končí 10. januára 2027, deň nasledujúci je **11. január 2027**.\n\nOd tohto dňa (11. 1. 2027) teda zamestnanec už nedostáva nemocenské a jeho povinné sociálne poistenie je prerušené. Po skončení DPN a návrate do práce sa poistenie automaticky obnoví.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila deň prerušenia poistenia na 11. januára 2027 a vecne aj právne správne odôvodnila uplynutie 52 týždňov trvania DPN dňom 10. januára 2027."},"google":{"odpoved":"Povinné nemocenské, dôchodkové a poistenie v nezamestnanosti sa zamestnancovi prerušuje od 12. januára 2027. Prerušenie nastáva dňom nasledujúcim po uplynutí 52-týždňového podporného obdobia na poberanie nemocenskej dávky. Toto obdobie vo vašom prípade uplynie presne rok od vzniku PN, teda 11. januára 2027. Samotná dočasná pracovná neschopnosť môže trvať aj naďalej, avšak už bez nároku na nemocenské a s prerušeným poistením. Uvedené vyplýva z § 26 ods. 1 v spojení s § 34 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny dátum prerušenia poistenia (12. januára 2027 namiesto správneho 11. januára 2027), pretože 52 týždňov predstavuje 364 dní, nie kalendárny rok."},"bez":{"odpoved":"Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti sa zamestnancovi prerušuje od 53. týždňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Vo vašom prípade sa poistenie preruší dňom 11. januára 2027. Toto prerušenie trvá až do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Uvedené vyplýva z § 26 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza vecne správny dátum prerušenia poistenia (11. januára 2027) aj správne vecné odôvodnenie uplynutím 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti."}},{"oblast":"odvody-specialne","otazka":"Zamestnanec (otec) nastúpil 1. 4. 2026 na rodičovskú dovolenku podľa Zákonníka práce a súčasne mu bolo priznané materské, ktorého výplata mu trvá do 15. 10. 2026; potom na rodičovskej dovolenke zostáva ďalej. Odkedy sa mu prerušuje povinné nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti?","otazka_volna":"Chlap u nás ide na rodičovskú a bude poberať materské. Mám ho hneď dať na prerušenie poistenia?","spravna_odpoved":"Prerušenie nastane až od 16. 10. 2026. Počas rodičovskej dovolenky sa poistenie prerušuje len vtedy, ak neplynie obdobie, v ktorom trvá nárok na výplatu materského; kým otec materské poberá (1. 4. – 15. 10. 2026), poistenie sa neprerušuje a prerušenie začína dňom nasledujúcim po zániku nároku na jeho výplatu.","ustanovenie":"§ 26 ods. 1 písm. e) a ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, ak neplynie obdobie, v ktorom mu trvá nárok na výplatu materského ...","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"Povinné sociálne poistenie (nemocenské, dôchodkové a poistenie v nezamestnanosti) sa zamestnancovi prerušuje **od 16. októbra 2026**.\n\nPočas obdobia, kedy zamestnanec čerpá rodičovskú dovolenku a súčasne mu plynie nárok na výplatu materského, sa jeho povinné sociálne poistenie neprerušuje. Prerušenie nastáva až dňom nasledujúcim po zániku nároku na výplatu materského.\n\nVo vašom prípade to znamená:\n\n1.  **Obdobie od 1. 4. 2026 do 15. 10. 2026:**\n    *   Zamestnanec je na rodičovskej dovolenke a zároveň poberá materské.\n    *   Poistenie sa v tomto období **NEPRERUŠUJE**.\n\n2.  **Obdobie od 16. 10. 2026:**\n    *   Zamestnancovi zanikol nárok na výplatu materského, ale naďalej čerpá rodičovskú dovolenku.\n    *   Od tohto dňa sa mu povinné sociálne poistenie **PRERUŠUJE**.\n\nZamestnávateľ je povinný oznámiť toto prerušenie Sociálnej poisťovni prostredníctvom tlačiva Registračný list fyzickej osoby (RLFO) – prerušenie.\n\n***\n*Právny základ: Podľa § 26 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa povinné poistenie zamestnanca počas rodičovskej dovolenky prerušuje, len ak neplynie obdobie nároku na výplatu materského.*","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza dátum prerušenia poistenia od 16. októbra 2026 a vecne presne vysvetľuje právny dôvod podľa zákona o sociálnom poistení."},"google":{"odpoved":"Povinné nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti sa zamestnancovi prerušuje od 16. októbra 2026. Počas obdobia, kedy zamestnanec na rodičovskej dovolenke poberá materské, má vylúčenú povinnosť platiť poistné a jeho povinné poistenie sa neprerušuje. Prerušenie poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky nastáva až dňom nasledujúcim po dni zániku nároku na materské. Tento postup vyplýva z § 26 ods. 1 písm. c) v nadväznosti na § 140 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zamestnávateľ je povinný toto prerušenie oznámiť Sociálnej poisťovni.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje dátum prerušenia poistenia od 16. októbra 2026 a uvádza vecne správne právne odôvodnenie."},"bez":{"odpoved":"Povinné nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti sa zamestnancovi prerušuje od 16. októbra 2026. Prerušenie nastáva dňom nasledujúcim po skončení poberania materského, aj keď rodičovská dovolenka začala skôr. Počas obdobia poberania materského sa povinné poistenie zamestnanca neprerušuje. Prerušenie povinného poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky upravuje § 26 ods. 1 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje dátum prerušenia od 16. októbra 2026 a uvádza zhodné vecné odôvodnenie ako referencia, pričom chybný odkaz na písmeno ustanovenia nemení správnosť samotného pravidla."}},{"oblast":"odvody-specialne","otazka":"Povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO (živnostníčka) začala 1. 5. 2026 poberať rodičovský príspevok a písomne vyhlásila, že činnosť SZČO nevykonáva. Aký to má vplyv na jej povinnosť platiť sociálne poistenie a v akej lehote musí túto skutočnosť oznámiť Sociálnej poisťovni?","otazka_volna":"Som živnostníčka, od mája beriem rodičák a robiť nebudem. Môžem prestať platiť socku a kedy to mám nahlásiť?","spravna_odpoved":"Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie SZČO sa prerušuje na obdobie, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok a podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť SZČO – za toto obdobie neplatí sociálne poistenie. Prerušenie podľa § 26 ods. 4 písm. d) musí oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne do ôsmich dní od prerušenia (na predpísanom tlačive).","ustanovenie":"§ 26 ods. 4 písm. d) a § 228 ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu a v ktorom podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"Počas poberania rodičovského príspevku sa vám **prerušuje povinné sociálne poistenie a neplatíte poistné**. Túto skutočnosť ste povinná oznámiť Sociálnej poisťovni v lehote **do 8 dní** od začiatku prerušenia.\n\nNa základe vami uvedených informácií to znamená, že od 1. mája 2026 vám zaniká povinnosť platiť odvody na sociálne poistenie.\n\n### 1. Prerušenie povinného poistenia\n\nPovinné nemocenské a dôchodkové poistenie sa vám ako SZČO prerušuje, pretože sú splnené obe zákonné podmienky [Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 26 ods. 4 písm. d)]:\n1.  Máte nárok na rodičovský príspevok.\n2.  Podali ste písomné vyhlásenie, že počas tohto obdobia nevykonávate činnosť SZČO.\n\nPrerušenie poistenia sa začína dňom, od ktorého máte nárok na rodičovský príspevok (vo vašom prípade 1. mája 2026) a trvá až do skončenia poberania príspevku, resp. do dňa, ktorý predchádza dňu, odkedy opätovne začnete vykonávať činnosť. Počas tohto obdobia nie ste povinná platiť poistné na sociálne poistenie.\n\n### 2. Oznamovacia povinnosť a lehota\n\nTúto skutočnosť ste povinná oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.\n\n*   **Lehota:** Oznámenie musíte podať **do 8 dní** od prerušenia poistenia [Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 231 ods. 2]. Keďže prerušenie nastalo 1. mája 2026, lehota na oznámenie uplynie 9. mája 2026.\n*   **Posun lehoty:** Keďže 9. máj 2026 pripadá na sobotu, lehota sa posúva na najbližší nasledujúci pracovný deň, ktorým je **pondelok 11. mája 2026**.\n*   **Spôsob oznámenia:** Prerušenie sa oznamuje prostredníctvom tlačiva **Registračný list fyzickej osoby (RLFO) – prerušenie**. Ako dôvod prerušenia uvediete \"Starostlivosť o dieťa\" alebo \"Poberanie rodičovského príspevku\".\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPo skončení poberania rodičovského príspevku nezabudnite Sociálnej poisťovni rovnakým tlačivom (RLFO) oznámiť zánik prerušenia a obnovenie povinného poistenia. Tým sa opäť prihlásite k plateniu odvodov a zabezpečíte si kontinuitu poistenia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza prerušenie povinného poistenia, neplatenie poistného a lehotu na oznámenie do 8 dní."},"google":{"odpoved":"Počas poberania rodičovského príspevku a nevykonávania činnosti sa povinne nemocensky a dôchodkovo poistenej SZČO prerušuje povinné sociálne poistenie. Z tohto dôvodu nie je povinná platiť poistné na sociálne poistenie. Živnostníčka je povinná túto skutočnosť oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Lehota na splnenie tejto oznamovacej povinnosti je do ôsmich dní od vzniku nároku na rodičovský príspevok. Tieto skutočnosti upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, konkrétne § 26 (prerušenie poistenia) a § 231 (oznamovacia povinnosť).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza prerušenie povinného poistenia, neplatenie poistného a lehotu na oznámenie do 8 dní."},"bez":{"odpoved":"Počas poberania rodičovského príspevku a nevykonávania činnosti sa povinne poistenej SZČO prerušuje povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, a teda jej zaniká povinnosť platiť poistné. Toto prerušenie nastalo od 1. mája 2026 v súlade s § 26 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Skutočnosť o prerušení poistenia je povinná oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne do ôsmich dní od prerušenia. Táto lehota vyplýva z § 228 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Oznámenie sa podáva prostredníctvom formulára Registračný list fyzickej osoby.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa odvoláva na nesprávne zákonné ustanovenia (§ 26 ods. 1 písm. c namiesto § 26 ods. 4 písm. d a § 228 ods. 1 namiesto ods. 2), čo podľa rubriky predstavuje nesprávne právne pravidlo v odôvodnení."}},{"oblast":"odvody-specialne","otazka":"Fyzická osoba sa od 1. 2. 2026 prihlási na dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie aj dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti a určí si najnižší možný vymeriavací základ. Aká je v roku 2026 výška tohto minimálneho vymeriavacieho základu a koľko mesačne zaplatí na poistnom?","otazka_volna":"Chcem sa dobrovoľne poistiť v socke na všetko, aby som mal raz materské. Koľko najmenej to bude mesačne v 2026?","spravna_odpoved":"Minimálny mesačný vymeriavací základ je v roku 2026 suma 914,40 € (60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2024, t. j. 60 % z 1 524 €). Mesačné poistné je 321,39 €: nemocenské 4,4 % = 40,23 €, starobné 18 % = 164,59 €, invalidné 6 % = 54,86 €, v nezamestnanosti 2 % = 18,28 €, rezervný fond solidarity 4,75 % = 43,43 € (každá položka sa zaokrúhľuje na eurocent nadol).","ustanovenie":"§ 138 ods. 8 písm. a), § 129 ods. 2, § 130 písm. d), § 131 ods. 1 písm. d), § 132 písm. d), § 136 písm. c), § 137 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"Minimálny mesačný vymeriavací základ je 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý ... dobrovoľne nemocensky poistená osoba ... platí poistné","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu je výpočet pre dobrovoľne poistenú osobu v roku 2026.\n\nPre dobrovoľne poistenú osobu (DPO), ktorá sa v roku 2026 prihlási na všetky tri druhy poistenia (nemocenské, dôchodkové a v nezamestnanosti), je minimálny mesačný vymeriavací základ stanovený na **914,40 €**. Celkové mesačné poistné z tohto základu je **321,39 €**.\n\nTieto hodnoty sú platné pre celý rok 2026 a sú výsledkom legislatívnych zmien (tzv. konsolidačný balík), ktoré zvýšili minimálny vymeriavací základ z 50 % na 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov [Zdroj: nove-vymeriavacie-zaklady-pre-platenie-poistneho-od-1-januara-2026__001.md].\n\n### Podrobný výpočet poistného\n\nVýška poistného sa vypočíta ako súčet poistného na jednotlivé druhy poistenia. Pri sociálnom poistení sa každá položka zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 142, ods. 2].\n\n| Druh poistenia | Sadzba | Vymeriavací základ | Výška poistného |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Nemocenské poistenie | 4,40 % | 914,40 € | 40,23 € |\n| Starobné poistenie | 18,00 % | 914,40 € | 164,59 € |\n| Invalidné poistenie | 6,00 % | 914,40 € | 54,86 € |\n| Poistenie v nezamestnanosti | 2,00 % | 914,40 € | 18,28 € |\n| Rezervný fond solidarity | 4,75 % | 914,40 € | 43,43 € |\n| **Spolu** | **35,15 %** | **914,40 €** | **321,39 €** |\n\n*Zdroj súm a sadzieb: [sp-nove-vymeriavacie-zaklady-2026.md]*\n\n**Dôležitá informácia k platbe:**\nKeďže sa prihlasujete od 1. februára 2026, prvé poistné za mesiac február budete platiť do 8. marca 2026. Keďže 8. marec 2026 pripadá na nedeľu, lehota splatnosti sa posúva na najbližší pracovný deň, ktorým je **pondelok 9. marca 2026** [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 143].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu výšku minimálneho vymeriavacieho základu (914,40 €), správne celkové mesačné poistné (321,39 €) vrátane presného rozpisu jednotlivých sadzieb a poistného so zaokrúhlením na eurocent nadol."},"google":{"odpoved":"V roku 2026 je minimálny vymeriavací základ pre dobrovoľne poistenú osobu 914,40 € mesačne. Celkové mesačné poistné pri súbehu všetkých troch poistení je 321,39 €. Táto suma pozostáva z poistného na nemocenské poistenie (4,4 %), dôchodkové poistenie (28,75 %) a poistenie v nezamestnanosti (2 %). Výška minimálneho vymeriavacieho základu je stanovená ako 60 % z jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov. Príslušné ustanovenia sú obsiahnuté v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza minimálny vymeriavací základ 914,40 € aj výsledné poistné 321,39 € v súlade s referenciou a platnou právnou úpravou."},"bez":{"odpoved":"Minimálny vymeriavací základ pre dobrovoľne poistenú osobu v roku 2026 je 771,50 €. Táto suma zodpovedá 50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za rok 2024, ktorá bola 1 543 €. Pri prihlásení na všetky tri druhy poistenia je celková sadzba poistného 35,15 % z vymeriavacieho základu. Mesačné poistné, ktoré bude fyzická osoba platiť, je teda vo výške 271,19 €. Výška minimálneho vymeriavacieho základu a sadzby poistného sú stanovené v § 138 ods. 5 a § 133 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výšku minimálneho vymeriavacieho základu (771,50 € namiesto 914,40 €), nesprávne percento z priemernej mzdy (50 % namiesto 60 %) a nesprávnu celkovú sumu poistného (271,19 € namiesto 321,39 €)."}},{"oblast":"odvody-specialne","otazka":"Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba si pri prihlásení určila vymeriavací základ 1 500 € a platí z neho od marca 2026. V júli 2026 chce vymeriavací základ zvýšiť. Kedy najskôr môže vymeriavací základ zmeniť a odkedy sa poistné platí zo zmeneného vymeriavacieho základu?","otazka_volna":"Som dobrovoľne poistený v socke, dal som si 1500 eur základ a chcel by som si ho teraz zdvihnúť. Dá sa to hneď?","spravna_odpoved":"Nie hneď – vymeriavací základ môže zmeniť najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu, teda nie skôr ako v septembri 2026. Poistné zo zmeneného vymeriavacieho základu sa potom platí od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zmenu písomne oznámila Sociálnej poisťovni.","ustanovenie":"§ 142 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu touto osobou.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"**Vymeriavací základ v júli 2026 zmeniť nemôžete, pretože ešte neuplynula zákonná 6-mesačná lehota. Zmeniť ho budete môcť najskôr v septembri 2026, pričom poistné z nového základu budete platiť od októbra 2026.**\n\nPodľa zákona o sociálnom poistení platia pre zmenu vymeriavacieho základu dobrovoľne poistenej osoby nasledujúce pravidlá:\n\n1.  **Časový odstup pre zmenu:** Dobrovoľne poistená osoba môže zmeniť vymeriavací základ **najskôr po uplynutí šiestich mesiacov** od jeho posledného určenia [Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení].\n2.  **Účinnosť zmeny:** Poistné zo zmeneného vymeriavacieho základu sa platí **od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci**, v ktorom ste zmenu písomne oznámili Sociálnej poisťovni [Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení].\n\n### Aplikácia na Váš prípad:\n\n*   **Posledné určenie VZ:** marec 2026.\n*   **Plynutie 6-mesačnej lehoty:** marec, apríl, máj, jún, júl, august 2026.\n*   **Koniec lehoty:** Lehota uplynie na konci augusta 2026.\n*   **Najskorší termín na oznámenie zmeny:** Zmenu môžete Sociálnej poisťovni písomne oznámiť najskôr **1. septembra 2026**.\n*   **Začiatok platenia z nového VZ:** Ak zmenu oznámite kedykoľvek v priebehu septembra 2026, poistné z nového, vyššieho vymeriavacieho základu budete prvýkrát platiť **za október 2026** (splatné do 8. novembra 2026).\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNastavte si pripomienku na začiatok septembra 2026, aby ste mohli zmenu vymeriavacieho základu Sociálnej poisťovni včas písomne oznámiť. Po oznámení si nezabudnite aktualizovať trvalý príkaz v banke na novú výšku poistného, aby ste sa vyhli prípadným nedoplatkom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii aj zákonu, keďže správne určuje šesťmesačnú lehotu (najskôr v septembri 2026) a začiatok platenia od nasledujúceho kalendárneho mesiaca (od októbra 2026)."},"google":{"odpoved":"Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od jeho posledného určenia. Keďže ste si základ určili v marci 2026, zmeniť ho môžete najskôr v septembri 2026. Poistné z nového, zvýšeného vymeriavacieho základu budete platiť od 1. októbra 2026, za predpokladu, že zmenu Sociálnej poisťovni písomne oznámite v priebehu septembra 2026. Zmenu je potrebné vykonať prostredníctvom tlačiva Registračný list fyzickej osoby. Tieto pravidlá sú stanovené v Zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza lehotu šiestich mesiacov (najskôr september 2026) aj pravidlo, odkedy sa platí poistné zo zmeneného vymeriavacieho základu."},"bez":{"odpoved":"Vymeriavací základ môžete zmeniť najskôr od 1. septembra 2026. Zákon totiž umožňuje zmenu vymeriavacieho základu najskôr po uplynutí šiestich kalendárnych mesiacov od jeho posledného určenia. Keďže ste si základ určili od marca 2026, šesťmesačná lehota uplynie koncom augusta 2026. Poistné z nového, vyššieho vymeriavacieho základu prvýkrát zaplatíte za mesiac september 2026. Tento postup vyplýva z § 138 ods. 10 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď vecne nesprávne uvádza, že poistné z nového základu sa platí už za september 2026, hoci podľa zákona sa platí až od mesiaca nasledujúceho po mesiaci oznámenia zmeny (teda najskôr od októbra)."}},{"oblast":"odvody-specialne","otazka":"Osobe bol od 1. 3. 2026 priznaný predčasný starobný dôchodok. Chce si popri tom dobrovoľne doplácať dôchodkové poistenie, aby si zvýšila budúci starobný dôchodok. Môže sa v roku 2026 prihlásiť na dobrovoľné dôchodkové poistenie?","otazka_volna":"Idem do predčasného dôchodku, ale chcel by som si ešte dobrovoľne platiť do socky na dôchodok. Dá sa to?","spravna_odpoved":"Nie. Dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou môže byť len fyzická osoba, ktorá nemá priznaný predčasný starobný dôchodok. Priznanie predčasného starobného dôchodku túto možnosť vylučuje; rovnako sa nemôže prihlásiť ani na dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré je podľa § 14 ods. 2 vylúčené pri priznanom predčasnom starobnom dôchodku a zároveň podmienené súčasným dobrovoľným dôchodkovým poistením.","ustanovenie":"§ 15 ods. 5 a § 14 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt ... a nemá priznaný predčasný starobný dôchodok.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"**Nie, nemôže.** Osoba, ktorej bol priznaný predčasný starobný dôchodok, sa nemôže prihlásiť na dobrovoľné dôchodkové poistenie.\n\n### Podrobnosti\n\nZákon o sociálnom poistení výslovne vylučuje možnosť dobrovoľného dôchodkového poistenia pre osoby, ktorým už bol priznaný predčasný starobný dôchodok.\n\n*   **Zákonná prekážka:** Podmienky pre dobrovoľné poistenie nie sú splnené, ak je fyzická osoba poberateľom predčasného starobného dôchodku. Prekážkou je už samotné **priznanie** dôchodku, nie jeho aktuálna výplata [Dobrovoľné dôchodkové poistenie — predčasný dôchodok vylučuje (§ 15 ods. 5)].\n*   **Právny základ:** Táto podmienka vyplýva z § 15 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Dobrovoľné poistenie zaniká, resp. nemôže vzniknúť, ak nie sú splnené podmienky uvedené v tomto ustanovení [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 23].\n\nKeďže Vám bol predčasný starobný dôchodok priznaný s účinnosťou od 1. marca 2026, nespĺňate podmienky na prihlásenie sa na dobrovoľné dôchodkové poistenie.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nAk si chcete zvýšiť sumu svojho budúceho starobného dôchodku, jedinou možnosťou je začať opäť pracovať a byť povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO). V takom prípade platí:\n\n1.  **Zastavenie výplaty:** Počas obdobia, kedy budete povinne dôchodkovo poistený, Vám Sociálna poisťovňa zastaví výplatu predčasného starobného dôchodku [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 67 ods. 6].\n2.  **Zvyšovanie dôchodku:** Z príjmu zo zamestnania alebo podnikania budete platiť povinné poistné na dôchodkové poistenie. Tieto odvody sa Vám zhodnotia.\n3.  **Obnovenie výplaty a prepočet:** Po ukončení zamestnania alebo podnikania požiadate Sociálnu poisťovňu o uvoľnenie výplaty dôchodku. Zároveň požiadate o jeho prepočítanie a zvýšenie za obdobie, počas ktorého ste boli dôchodkovo poistený.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 15 ods. 5 zákona o sociálnom poistení konštatuje, že fyzická osoba s priznaným predčasným starobným dôchodkom sa nemôže prihlásiť na dobrovoľné dôchodkové poistenie."},"google":{"odpoved":"Nie, v roku 2026 sa na dobrovoľné dôchodkové poistenie prihlásiť nemôže. Podmienkou pre vznik dobrovoľného dôchodkového poistenia je, že fyzická osoba nemá priznaný predčasný starobný dôchodok. Táto skutočnosť vylučuje možnosť dobrovoľne si platiť poistné na dôchodkové poistenie popri poberaní tejto dávky. Uvedené obmedzenie vyplýva zo Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza záporný záver a vecne presne odôvodňuje, že priznanie predčasného starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení vylučuje vznik dobrovoľného dôchodkového poistenia."},"bez":{"odpoved":"Nie, táto osoba sa nemôže prihlásiť na dobrovoľné dôchodkové poistenie. Dôvodom je, že poberanie predčasného starobného dôchodku je prekážkou vzniku dobrovoľného dôchodkového poistenia. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa dobrovoľne dôchodkovo poistiť nemôže fyzická osoba, ktorej bol priznaný predčasný starobný dôchodok. Svoj budúci starobný dôchodok si môže zvýšiť len prípadnou zárobkovou činnosťou, z ktorej bude povinne dôchodkovo poistená.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza záver 'Nie' aj zákonnú podmienku, že priznanie predčasného starobného dôchodku vylučuje dobrovoľné dôchodkové poistenie."}},{"oblast":"odvody-specialne","otazka":"Zamestnanec má v januári 2026 súčasne dva pracovné pomery: u zamestnávateľa A vymeriavací základ 12 000 € a u zamestnávateľa B vymeriavací základ 8 000 €. Z akej sumy zaplatí poistné on sám, z akej sumy ho zaplatí zamestnávateľ B a v akom poradí sa povinnosť určuje?","otazka_volna":"Chlapík u nás robí a má ešte druhú prácu, dokopy má cez 20 tisíc za mesiac. Je na to nejaký strop a koho sa týka?","spravna_odpoved":"Maximálny mesačný vymeriavací základ zamestnanca je v úhrne 16 764 € (11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2024). Poradie sa určuje od najvyššieho vymeriavacieho základu k najnižšiemu, takže zamestnanec platí najprv z 12 000 € u zamestnávateľa A a u zamestnávateľa B už len zo zvyšných 4 764 €. Zamestnávateľ B však platí svoju časť poistného z celých 8 000 €, pretože maximálny vymeriavací základ zamestnávateľa sa posudzuje samostatne za každého zamestnanca.","ustanovenie":"§ 138 ods. 9, 10 a 12 zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"Maximálny mesačný vymeriavací základ v úhrne je 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnanec ... platí poistné","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"Pri súbehu dvoch pracovných pomerov sa maximálny vymeriavací základ pre zamestnanca posudzuje v úhrne, ale pre každého zamestnávateľa samostatne. **Zamestnanec zaplatí poistné z úhrnného vymeriavacieho základu 16 764 €, zatiaľ čo zamestnávateľ B zaplatí poistné zo sumy 8 000 €.**\n\nTu je podrobný rozpis a výpočet platný pre január 2026.\n\n### 1. Poradie a vymeriavací základ zamestnanca\n\nPre zamestnanca platí v roku 2026 maximálny mesačný vymeriavací základ (VZ) na sociálne poistenie v úhrne **16 764 €** [Maximálny mesačný vymeriavací základ: 16 764 EUR / mesiac (od 1. 1. 2026)].\n\nAk má zamestnanec viacero zamestnávateľov, povinnosť platiť poistné sa určuje postupne od najvyššieho vymeriavacieho základu k najnižšiemu [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 138, ods. 12].\n\n**Postup výpočtu VZ pre zamestnanca:**\n\n1.  **Prednostný VZ (zamestnávateľ A):** Príjem u zamestnávateľa A je vyšší (12 000 €), preto sa z neho odvedie poistné ako z prvého v poradí.\n2.  **Zvyšok do maxima:** Z maximálneho VZ sa odpočíta už uplatnený VZ:\n    *   16 764 € (max. VZ) - 12 000 € (VZ u A) = **4 764 €**\n3.  **Doplnkový VZ (zamestnávateľ B):** Z príjmu u zamestnávateľa B (8 000 €) sa na účely odvodov zamestnanca použije už len zvyšná časť do stropu, teda **4 764 €**.\n\nCelkový vymeriavací základ, z ktorého si zamestnanec zaplatí poistné, je teda **16 764 €** (12 000 € od A + 4 764 € od B).\n\n### 2. Vymeriavací základ zamestnávateľa B\n\nPre zamestnávateľa platí iné pravidlo. Maximálny vymeriavací základ sa uplatňuje na každého jeho zamestnanca samostatne, bez ohľadu na ďalšie príjmy tohto zamestnanca u iných zamestnávateľov [Maximálny VZ pri súbehu zamestnávateľov].\n\n**Výpočet VZ pre zamestnávateľa B:**\n\n*   Vymeriavací základ zamestnanca u zamestnávateľa B je 8 000 €.\n*   Táto suma je nižšia ako maximálny VZ (16 764 €).\n*   Zamestnávateľ B preto vypočíta a odvedie svoje poistné z plnej sumy **8 000 €**.\n\n**Výnimka:** Poistné na úrazové poistenie nemá stanovený maximálny vymeriavací základ, takže zamestnávateľ ho platí vždy z plného príjmu zamestnanca. V tomto prípade je to tiež 8 000 €.\n\n### Prehľad odvodov\n\nNasledujúce tabuľky ukazujú výpočet poistného pre zamestnanca a pre zamestnávateľa B.\n\n**Poistné zamestnanca (celkom)**\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| VZ u zamestnávateľa A | 12 000,00 € |\n| VZ u zamestnávateľa B | 4 764,00 € |\n| **Celkový VZ zamestnanca** | **16 764,00 €** |\n| Sadzba poistného (zamestnanec) | 9,40 % |\n| **Poistné zamestnanca spolu** | **1 575,82 €** |\n\n**Poistné zamestnávateľa B**\n| Položka | Vymeriavací základ | Sadzba | Poistné |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Nemocenské poistenie | 8 000,00 € | 1,40 % | 112,00 € |\n| Starobné poistenie | 8 000,00 € | 14,00 % | 1 120,00 € |\n| Invalidné poistenie | 8 000,00 € | 3,00 % | 240,00 € |\n| Poistenie v nezamestnanosti | 8 000,00 € | 0,50 % | 40,00 € |\n| Financovanie podpory (kurzarbeit) | 8 000,00 € | 0,50 % | 40,00 € |\n| Garančné poistenie | 8 000,00 € | 0,25 % | 20,00 € |\n| Úrazové poistenie | 8 000,00 € | 0,80 % | 64,00 € |\n| Rezervný fond solidarity | 8 000,00 € | 4,75 % | 380,00 € |\n| **Poistné zamestnávateľa B spolu** | **-** | **25,20 %** | **2 016,00 €** |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nJe dôležité, aby zamestnanec o súbehu svojich pracovných pomerov informoval obe mzdové účtárne. Tým sa zabezpečí správne uplatnenie maximálneho vymeriavacieho základu už pri mesačnom spracovaní miezd a predíde sa vzniku preplatku na poistnom, ktorý by sa musel riešiť dodatočne v ročnom zúčtovaní.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, uvádza správny maximálny úhrnný vymeriavací základ 16 764 € (12 000 € u A a zvyšok 4 764 € u B), vymeriavací základ 8 000 € u zamestnávateľa B a správne poradie určovania povinnosti."},"google":{"odpoved":"Zamestnanec zaplatí poistné na sociálne poistenie z úhrnu svojich príjmov, maximálne však zo sumy 16 764 € mesačne. Na zdravotné poistenie zaplatí poistné z celkového súčtu príjmov 20 000 €, keďže pre zamestnanca nie je stanovený mesačný maximálny vymeriavací základ. Zamestnávateľ B zaplatí poistné na sociálne aj zdravotné poistenie zo mzdy, ktorú zamestnancovi vypláca, teda z vymeriavacieho základu 8 000 €. Povinnosť zamestnanca sa určuje z úhrnu jeho vymeriavacích základov a je povinný o súbehu informovať zamestnávateľov, aby nedošlo k odvodu poistného z vyššieho ako maximálneho základu. Maximálny vymeriavací základ na sociálne poistenie upravuje § 138 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zatiaľ čo absenciu mesačného maxima pre zdravotné poistenie upravuje § 13 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď neuviedla poradie určovania vymeriavacieho základu (od najvyššieho k najnižšiemu) ani konkrétnu sumu 4 764 €, z ktorej má zamestnanec zaplatiť poistné u zamestnávateľa B."},"bez":{"odpoved":"Zamestnanec zaplatí poistné na sociálne poistenie z maximálneho mesačného vymeriavacieho základu, ktorý je pre rok 2026 vo výške 10 780 € (7-násobok priemernej mzdy z roku 2024, odhadovanej na 1 540 €). Zamestnávateľ B zaplatí poistné z vymeriavacieho základu 0 €, pretože celý maximálny základ bol vyčerpaný u zamestnávateľa A, ktorý má prednosť. Poradie si primárne určuje zamestnanec písomným oznámením zamestnávateľom, inak sa postupuje podľa dátumu vzniku poistenia. Tento postup upravuje § 138 ods. 16 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Na zdravotné poistenie sa maximálny vymeriavací základ nevzťahuje, preto sa poistné platí z plnej sumy príjmu u oboch zamestnávateľov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny maximálny vymeriavací základ (10 780 € namiesto 16 764 € na základe nesprávneho 7-násobku), nesprávny vymeriavací základ pre zamestnávateľa B (0 € namiesto 8 000 €) a chybné pravidlo pre určovanie poradia."}},{"oblast":"odvody-specialne","otazka":"Spoločnosť s ručením obmedzeným vyplatí v júni 2026 svojmu zamestnancovi, ktorý nemá žiadnu majetkovú účasť na jej základnom imaní a nie je členom jej štatutárneho ani dozorného orgánu, podiel na zisku 4 000 €. V tom istom mesiaci mu zúčtuje aj mzdu 1 800 €. Aký bude jeho vymeriavací základ na sociálne poistenie za jún 2026 a koľko mu zamestnávateľ zrazí na sociálnom poistení?","otazka_volna":"Chceme dať zamestnancovi podiel zo zisku 4000, nie je spoločník. Ide to cez sedempercentnú daň bez odvodov ako dividenda?","spravna_odpoved":"Nie. Podiel na zisku vyplatený zamestnancovi bez účasti na základnom imaní je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov a zákon o sociálnom poistení ho výslovne zahŕňa do vymeriavacieho základu zamestnanca. Vymeriavací základ za jún 2026 je teda 1 800 € + 4 000 € = 5 800 €. Zamestnancovi sa zrazí 9,4 % z 5 800 €, t. j. 545,20 € (nemocenské 81,20 €, starobné 232,00 €, invalidné 174,00 €, v nezamestnanosti 58,00 €). Zdaňuje sa preddavkom na daň zo závislej činnosti, nie 7 % zrážkovou daňou.","ustanovenie":"§ 138 ods. 1 druhá veta zákona č. 461/2003 Z. z.; § 5 ods. 1 písm. a) a § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade bude podiel na zisku súčasťou vymeriavacieho základu na sociálne poistenie.\n\nCelkový vymeriavací základ zamestnanca na sociálne poistenie za jún 2026 bude **5 800 €**. Zamestnávateľ mu z tohto základu zrazí na sociálnom poistení spolu **545,20 €**.\n\n### Podrobné vysvetlenie a výpočet\n\nPodľa platnej legislatívy sa za vymeriavací základ zamestnanca považuje aj podiel na zisku, ktorý mu vyplatí obchodná spoločnosť, ak tento zamestnanec nemá majetkovú účasť na základnom imaní spoločnosti [Zdroj: sp-ako-sa-nestat-dlznikom.md]. Keďže ide presne o váš prípad, oba príjmy (mzda aj podiel na zisku) sa pre účely sociálneho poistenia sčítajú.\n\n1.  **Výpočet celkového vymeriavacieho základu (VZ):**\n    *   Mzda: 1 800,00 €\n    *   Podiel na zisku: 4 000,00 €\n    *   **Spolu VZ: 5 800,00 €**\n\n2.  **Kontrola maximálneho vymeriavacieho základu:**\n    *   Maximálny mesačný vymeriavací základ pre sociálne poistenie v roku 2026 je **16 764 €**.\n    *   Keďže suma 5 800 € je nižšia ako tento strop, poistné sa bude počítať z celého vymeriavacieho základu 5 800 €.\n\n3.  **Výpočet poistného na sociálne poistenie (zrážka zamestnancovi):**\n    Celková sadzba poistného pre zamestnanca je 9,4 %.\n\n| Druh poistenia | Vymeriavací základ | Sadzba (zamestnanec) | Suma poistného |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Nemocenské poistenie | 5 800,00 € | 1,4 % | 81,20 € |\n| Starobné poistenie | 5 800,00 € | 4,0 % | 232,00 € |\n| Invalidné poistenie | 5 800,00 € | 3,0 % | 174,00 € |\n| Poistenie v nezamestnanosti | 5 800,00 € | 1,0 % | 58,00 € |\n| **Spolu (zrážka zamestnancovi)** | **5 800,00 €** | **9,4 %** | **545,20 €** |\n\n---\n\nPre úplnosť uvádzam aj výpočet odvodov, ktoré za zamestnanca z tohto príjmu odvedie zamestnávateľ. Celková sadzba pre zamestnávateľa je 25,2 %.\n\n| Druh poistenia | Vymeriavací základ | Sadzba (zamestnávateľ) | Suma poistného |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Nemocenské poistenie | 5 800,00 € | 1,4 % | 81,20 € |\n| Starobné poistenie | 5 800,00 € | 14,0 % | 812,00 € |\n| Invalidné poistenie | 5 800,00 € | 3,0 % | 174,00 € |\n| Poistenie v nezamestnanosti | 5 800,00 € | 0,5 % | 29,00 € |\n| Financovanie podpory (kurzarbeit) | 5 800,00 € | 0,5 % | 29,00 € |\n| Úrazové poistenie | 5 800,00 € | 0,8 % | 46,40 € |\n| Garančné poistenie | 5 800,00 € | 0,25 % | 14,50 € |\n| Rezervný fond solidarity | 5 800,00 € | 4,75 % | 275,50 € |\n| **Spolu (odvod zamestnávateľa)** | **5 800,00 €** | **25,2 %** | **1 461,60 €** |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNezabudnite, že tento príjem (mzda + podiel na zisku) vstupuje v plnej výške aj do vymeriavacieho základu na **zdravotné poistenie** (sadzba 5 % za zamestnanca a 11 % za zamestnávateľa pre rok 2026) a zároveň podlieha zdaneniu **preddavkom na daň z príjmov zo závislej činnosti**. Výsledná čistá mzda zamestnanca za jún 2026 bude teda výrazne ovplyvnená týmito odvodmi a daňou.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila vymeriavací základ 5 800 € aj výšku zrazeného poistného 545,20 € a správne uviedla právny základ."},"google":{"odpoved":"Vymeriavací základ zamestnanca na sociálne poistenie za jún 2026 bude súčtom mzdy a podielu na zisku, teda 5 800 € (1 800 € + 4 000 €). Tento príjem sa považuje za príjem zo závislej činnosti a vstupuje do vymeriavacieho základu, pričom neprekračuje maximálny mesačný vymeriavací základ platný pre rok 2026, ktorý je 16 764 €. Zamestnávateľ z tohto základu zrazí zamestnancovi poistné na sociálne poistenie vo výške 545,20 €, čo predstavuje 9,4 % z vymeriavacieho základu. Sadzba poistného pre zamestnanca je súčtom sadzieb na nemocenské (1,4 %), starobné (4 %), invalidné (3 %) a poistenie v nezamestnanosti (1 %). Uvedené vyplýva z § 138 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným právnym odôvodnením určila vymeriavací základ na 5 800 € aj zrazené poistné vo výške 545,20 €."},"bez":{"odpoved":"Vymeriavací základ zamestnanca na sociálne poistenie za jún 2026 bude 1 800 €, pretože podiel na zisku vyplatený zamestnancovi, ktorý nie je spoločníkom, nie je vymeriavacím základom na tento účel. Vymeriavacím základom je len zúčtovaná mzda v súlade s § 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zamestnávateľ mu zrazí na sociálnom poistení sumu 169,20 €. Táto suma predstavuje súčet poistného za zamestnanca vo výške 9,4 % z vymeriavacieho základu. Sadzby poistného pre zamestnanca sú definované v § 131 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne nezahrnula podiel na zisku zamestnanca bez účasti na základnom imaní do vymeriavacieho základu, čím uviedla nesprávny vymeriavací základ (1 800 € namiesto 5 800 €) aj nesprávnu sumu zrazeného poistného (169,20 € namiesto 545,20 €)."}},{"oblast":"odvody-specialne","otazka":"Spoločník s. r. o. (fyzická osoba, 50 % podiel na základnom imaní, slovenský daňový rezident) dostane v roku 2026 vyplatený podiel na zisku 30 000 € zo zisku vykázaného za rok 2025. Platí z tejto sumy zdravotné alebo sociálne odvody a akou sadzbou sa zdaňuje?","otazka_volna":"Vyplatím si zo sročky zisk za 2025, tridsať tisíc. Musím z toho platiť zdravotné a sockové odvody?","spravna_odpoved":"Nie, neplatia sa z nej žiadne sociálne ani zdravotné odvody (0,00 €). Podiel na zisku vykázaný za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2025 je predmetom dane a zdaňuje sa daňou vyberanou zrážkou vo výške 7 % (§ 43 ods. 1 písm. a) v spojení s prechodným ustanovením § 52zzzb ods. 5), t. j. 2 100 €; zárobkovou činnosťou na účely zdravotného poistenia je len podiel na zisku, ktorý predmetom dane nie je.","ustanovenie":"§ 10b ods. 1 písm. e) a ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z.; § 3 ods. 1 písm. e), § 15 písm. a) piaty bod, § 43 ods. 1 písm. a) a ods. 3 písm. r) a § 52zzzb ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Zárobkovou činnosťou nie je činnosť, na základe ktorej plynú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa osobitného predpisu, a príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú oslobodené od dane podľa osobitného predpisu, ak v odseku 1 písm. e) nie je uvedené inak.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580/20260701","my":{"odpoved":"Áno, z tohto podielu na zisku sa platí daň, ale neplatia sa z neho zdravotné ani sociálne odvody.\n\nZ vyplateného podielu na zisku vo výške 30 000 € **sa neplatia zdravotné ani sociálne odvody**. Uplatní sa zrážková daň vo výške **7 %**, ktorú odvedie vyplácajúca s.r.o. Spoločníkovi bude vyplatená čistá suma 27 900 €.\n\n### Podrobný rozpis\n\n#### 1. Daň z príjmov (7 %)\n\nPodiel na zisku (dividenda) vyplatený fyzickej osobe podlieha zrážkovej dani. Sadzba dane závisí od zdaňovacieho obdobia, za ktoré bol zisk vytvorený, nie od roku, v ktorom je vyplatený.\n\n*   **Zisk za rok 2025:** Na zisk vytvorený za zdaňovacie obdobia začínajúce od 1. januára 2025 sa vzťahuje sadzba zrážkovej dane vo výške **7 %** [referenčná hodnota: Zrážková daň z dividend – fyzická osoba (zisk za obdobia od 1.1.2025)].\n*   **Mechanizmus:** Daň zrazí a odvedie priamo vyplácajúca spoločnosť (s.r.o.). Pre spoločníka je týmto daňová povinnosť vysporiadaná a tento príjem už neuvádza vo svojom daňovom priznaní.\n\n#### 2. Zdravotné poistenie (0 %)\n\nPovinnosť platiť zdravotné poistenie sa **nevzťahuje na dividendy** vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období od 1. januára 2017 a neskôr [referenčná hodnota: Zdravotné odvody z dividend — zisky rokov 2011–2016], [Zdroj: 849_Vyplatenie_podielov_na_zisku_spolocnikovi.md]. Keďže ide o zisk za rok 2025, zdravotné odvody sa z neho neplatia.\n\n#### 3. Sociálne poistenie (0 %)\n\nPodiely na zisku vyplácané spoločníkom s majetkovou účasťou na základnom imaní **nepodliehajú odvodom na sociálne poistenie** [Zdroj: 178_Podiely_na_zisku_zdravotne_socialne_poistenie.md].\n\n### Výpočet čistého príjmu\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Vyplatený podiel na zisku (brutto) | 30 000,00 € |\n| Zrážková daň (30 000,00 € × 7 %) | - 2 100,00 € |\n| Zdravotné poistenie | 0,00 € |\n| Sociálne poistenie | 0,00 € |\n| **Čistý príjem spoločníka (vyplatená suma)** | **27 900,00 €** |\n\n### Povinnosti vyplácajúcej s.r.o.\n\nSpoločnosť, ktorá dividendu vypláca, je povinná:\n1.  **Zraziť daň** vo výške 2 100 € pri výplate podielu na zisku.\n2.  **Odviesť zrazenú daň** príslušnému daňovému úradu najneskôr do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci výplaty [referenčná hodnota: Odvod zrazenej dane (§ 43) a oznámenie — do 15. dňa].\n3.  **Podať Oznámenie** o zrazení a odvedení dane v rovnakej lehote.\n4.  Uviesť tieto údaje v **ročnom Hlásení o vyúčtovaní dane** podávanom po skončení roka [§ 43 ods. 11 ZDP], [Zdroj: 849_Vyplatenie_podielov_na_zisku_spolocnikovi.md].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zdravotné ani sociálne odvody sa neplatia (0 €) a uplatní sa zrážková daň vo výške 7 % (2 100 €)."},"google":{"odpoved":"Podiel na zisku (dividenda) zo zisku za rok 2025, vyplatený v roku 2026, podlieha zrážkovej dani vo výške 7 %. Daň vo výške 2 100 € (7 % z 30 000 €) je povinná zraziť a odviesť správcovi dane spoločnosť, ktorá dividendu vypláca. Spoločníkovi bude vyplatená čistá suma 27 900 €.\n\nZ tohto príjmu sa neplatia žiadne zdravotné ani sociálne odvody. Odvodová povinnosť na zdravotné poistenie sa na podiely na zisku vytvorené od 1. januára 2017 nevzťahuje.\n\n- **Sadzba dane:** 7 % podľa § 43 ods. 1 v nadväznosti na § 51e ods. 4 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.\n- **Zdravotné odvody:** Neplatia sa v súlade s prechodnými ustanoveniami zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.\n- **Sociálne odvody:** Neplatia sa, keďže podiel na zisku nie je vymeriavacím základom podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza nulové zdravotné a sociálne odvody aj sadzbu zrážkovej dane vo výške 7 % (2 100 €)."},"bez":{"odpoved":"Tento podiel na zisku podlieha dani vyberanej zrážkou so sadzbou 7 %, čo predstavuje daň vo výške 2 100 €. Zdravotné odvody sa z podielov na zisku vykázaného za účtovné obdobie začínajúce po 1. januári 2017 neplatia. Sociálne odvody sa z tohto typu príjmu neplatia vôbec. Zdanenie podielov na zisku upravuje § 51e zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Oslobodenie od zdravotných odvodov pre zisky po roku 2016 vyplýva z § 38b ods. 10 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza nulové sociálne aj zdravotné odvody a 7 % zrážkovú daň (2 100 €)."}},{"oblast":"odvody-specialne","otazka":"Povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO (živnostníčka) začne 15. 4. 2026 poberať materské a na živnosti nemá pozastavenú činnosť. Musí za obdobie poberania materského platiť poistné do Sociálnej poisťovne a preddavky na zdravotné poistenie? Trvá jej povinné sociálne poistenie ďalej?","otazka_volna":"Som živnostníčka a idem na materskú. Živnosť si nepozastavujem. Platím ešte socku a zdravotné?","spravna_odpoved":"Neplatí ani jedno. Do Sociálnej poisťovne nie je povinná platiť poistné v období, v ktorom jej trvá nárok na výplatu materského, hoci jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie ďalej trvá (neprerušuje sa). Preddavky na zdravotné poistenie tiež neplatí, pretože počas poberania materského je poistencom štátu podľa § 11 ods. 7 písm. m) zákona č. 580/2004 Z. z. a povinnosť odvádzať preddavky na tento čas netrvá (§ 16 ods. 11).","ustanovenie":"§ 140 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.; § 11 ods. 7 písm. m) a § 16 ods. 11 zákona č. 580/2004 Z. z.","citat":"nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity ... v období, v ktorom ... jej trvá nárok na výplatu materského","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"Áno, vaša situácia má odlišný režim pre sociálne a zdravotné poistenie. Počas poberania materského **nebudete platiť poistné do Sociálnej poisťovne**, ale povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie vám môže zostať, hoci sa zmenia pravidlá ich platenia.\n\nTu je podrobný rozpis platný pre rok 2026:\n\n### 1. Sociálne poistenie\n\n**Poistné do Sociálnej poisťovne platiť nemusíte.** Počas obdobia, v ktorom máte nárok na výplatu materského, ste ako povinne poistená SZČO oslobodená od platenia poistného.\n\n*   **Právny základ:** Umožňuje to inštitút tzv. vylúčenia povinnosti platiť poistné podľa § 140 ods. 1 písm. b) Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.\n*   **Trvanie poistenia:** Dôležité je, že vaše povinné sociálne poistenie **naďalej trvá, neprerušuje sa ani nezaniká**. Ste stále považovaná za povinne poistenú SZČO, len máte z dôvodu poberania materského vylúčenú povinnosť platiť poistné.\n*   **Oznamovacia povinnosť:** Túto skutočnosť nemusíte Sociálnej poisťovni oznamovať. Poisťovňa sa o vašom nároku na materské dozvie automaticky na základe vašej žiadosti o materské.\n\n**Platba za apríl 2026:**\nKeďže materské začnete poberať od 15. apríla 2026, za tento mesiac zaplatíte poistné len za prvých 14 dní (od 1. 4. do 14. 4. 2026).\n\n*   **Výpočet (pri minimálnom VZ):**\n    *   Minimálny mesačný vymeriavací základ (VZ) pre SZČO na rok 2026 je **914,40 €**.\n    *   Denný VZ na apríl 2026 (30 dní): 914,40 € / 30 dní = 30,48 € (zaokrúhľuje sa na eurocent nadol).\n    *   Pomerný VZ za 14 dní: 14 dní × 30,48 € = **426,72 €**.\n    *   Z tohto pomerného VZ zaplatíte poistné vo výške 33,15 %.\n\n| Položka | Sadzba | Výpočet (VZ 426,72 €) | Suma poistného |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Nemocenské poistenie | 4,40 % | 0,044 × 426,72 | 18,77 € |\n| Starobné poistenie | 18,00 % | 0,18 × 426,72 | 76,80 € |\n| Invalidné poistenie | 6,00 % | 0,06 × 426,72 | 25,60 € |\n| Rezervný fond solidarity | 4,75 % | 0,0475 × 426,72 | 20,26 € |\n| **Spolu poistné za 04/2026** | **33,15 %** | | **141,43 €** |\n\n*Poznámka: Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na eurocent nadol.*\n\nZa celé mesiace poberania materského (máj 2026 a ďalej) bude vaše poistné **0 €**. Po skončení poberania materského sa vám povinnosť platiť poistné v plnej výške automaticky obnoví.\n\n### 2. Zdravotné poistenie\n\n**Počas poberania materského sa stávate poistencom štátu.** To však automaticky neznamená, že neplatíte žiadne preddavky.\n\n*   **Právny základ:** Podľa § 11 ods. 7 písm. m) Zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení je štát platiteľom poistného za osobu, ktorá poberá materské.\n*   **Oznamovacia povinnosť:** Túto zmenu ste **povinná oznámiť svojej zdravotnej poisťovni** do 8 dní.\n*   **Platenie preddavkov:**\n    1.  Keďže ste zároveň poistencom štátu, **nemusíte dodržať minimálny vymeriavací základ** pre SZČO (762 € na rok 2026) a platiť minimálny preddavok (121,92 €).\n    2.  Vaša povinnosť platiť preddavky však **trvá**, ak vám na základe posledného ročného zúčtovania zdravotného poistenia (za rok 2024) vyšla povinnosť platiť preddavky. Budete pokračovať v platení preddavkov v sume, ktorú vám oznámila zdravotná poisťovňa.\n    3.  Ak by vám vypočítaný preddavok bol nižší ako 3 €, neplatíte ho vôbec [Zákon č. 580/2004 Z. z., § 16 ods. 8 písm. e)].\n\n**Dôležité:** Aj keď platíte preddavky, konečná výška vášho poistného sa určí až v **ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia** za rok 2026. Ak budete mať počas poberania materského príjem zo živnosti, z tohto príjmu zaplatíte poistné na zdravotné poistenie. Status \"poistenec štátu\" vás chráni pred platením minimálnych preddavkov, ale nezbavuje vás povinnosti zaplatiť poistné z reálne dosiahnutého príjmu.\n\n### Zhrnutie\n\n| Poistenie | Platenie počas poberania materského | Trvanie poistenia | Povinnosti |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Sociálne poistenie** | **Nie (0 €)**, platí vylúčenie povinnosti platiť. | Povinné poistenie **trvá**. | Žiadne, poisťovňa vie o materskom. |\n| **Zdravotné poistenie** | **Áno**, ak vám vyšla povinnosť platiť preddavky. Neplatí sa však minimálny preddavok. | Poistenie SZČO **trvá**, zároveň ste poistencom štátu. | **Oznámiť** zmenu zdravotnej poisťovni. |","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že živnostníčka má počas poberania materského povinnosť naďalej platiť preddavky na zdravotné poistenie, hoci podľa § 16 ods. 11 zákona o zdravotnom poistení táto povinnosť zaniká a preddavky neplatí vôbec."},"google":{"odpoved":"Počas poberania materského živnostníčka nemusí platiť poistné do Sociálnej poisťovne, nakoľko má v tomto období vylúčenú povinnosť platiť poistné. Jej povinné sociálne poistenie sa neprerušuje a trvá naďalej, pričom toto obdobie sa jej započítava na dôchodkové účely (§ 140 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Rovnako nie je povinná platiť ani mesačné preddavky na zdravotné poistenie, pretože počas poberania materského je poistencom štátu (§ 11 ods. 7 písm. m) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení). Príjem dosiahnutý počas tohto obdobia však bude predmetom ročného zúčtovania zdravotného poistenia. Živnosť si nemusí pozastaviť a môže počas poberania materského dosahovať príjem z podnikania.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s predpismi uvádza, že poistné do Sociálnej poisťovne ani preddavky na zdravotné poistenie neplatí, pričom povinné sociálne poistenie naďalej trvá."},"bez":{"odpoved":"Počas obdobia poberania materského táto SZČO nemá povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie. Povinné sociálne poistenie jej však naďalej trvá, nie je prerušené. Táto výnimka z platenia poistného vyplýva z § 140 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zároveň nemusí platiť ani preddavky na zdravotné poistenie, pretože sa stáva poistencom štátu. Uvedené upravuje § 11 ods. 7 písm. m) Zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že SZČO neplatí poistné na sociálne poistenie ani preddavky na zdravotné poistenie, pričom sociálne poistenie jej naďalej trvá."}},{"oblast":"dan-fo-kapital","otazka":"Klient (nepodnikateľ) kúpil 3. 2. 2023 bitcoin za 8 000 € a predal ho 15. 6. 2026 za 30 000 €. Tvrdí, že keďže ho držal viac ako rok, je predaj oslobodený, prípadne zdanený len 7 %. Ako sa príjem zdaní za rok 2026 a aký je čiastkový základ dane?","otazka_volna":"Mal som bitcoin skoro tri roky a teraz som ho predal so slušným ziskom. Počul som, že keď to človek drží dlhšie ako rok, tak sa to nedaní alebo je tam nejaká nižšia sadzba. Platí to?","spravna_odpoved":"Nie. V slovenskom zákone o dani z príjmov neexistuje žiadny časový test ani oslobodenie po roku držby kryptoaktíva a neexistuje ani sadzba 7 % pre kryptoaktíva. Tieto úpravy síce schválil čl. I zákona č. 315/2023 Z. z. s plánovanou účinnosťou od 1. 1. 2024, no čl. XVIII zákona č. 530/2023 Z. z. ich z tohto zákona vypustil ešte pred nadobudnutím účinnosti, takže nikdy neplatili. Príjem 30 000 € je zdaniteľný ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. t) ZDP, výdavkom je obstarávacia cena 8 000 €, takže čiastkový základ dane je 22 000 €. Zdaňuje sa v daňovom priznaní bežnou sadzbou podľa § 15 písm. a) prvého bodu (19 % / 25 % / 30 % / 35 % podľa výšky základu dane) a navyše vstupuje do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie.","ustanovenie":"§ 8 ods. 1 písm. t) a § 15 písm. a) prvý bod zákona č. 595/2003 Z. z. (v znení účinnom od 1. 1. 2026); zrušenie 7 % sadzby a oslobodenia do 2 400 € – čl. XVIII zákona č. 530/2023 Z. z., ktorým sa vypustil čl. I zákona č. 315/2023 Z. z.","citat":"t) príjmy z predaja kryptoaktíva.","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2003/595/20260101.html","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na zdanenie príjmu z predaja Bitcoinu v roku 2026.\n\n**Váš klient sa, žiaľ, v oboch bodoch mýli. Príjem z predaja kryptoaktív nie je oslobodený od dane po roku držby a neuplatňuje sa naň ani znížená sadzba dane 7 %. Čiastkový základ dane z tohto obchodu je 22 000 €.**\n\nTu je podrobné vysvetlenie a výpočet:\n\n### 1. Legislatívne zaradenie príjmu\n\nPríjem z predaja kryptoaktív (do 31. 12. 2024 legislatívne označovaných ako \"virtuálne meny\") sa u fyzickej osoby nepodnikateľa považuje za **ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. t) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov** (ďalej len \"ZDP\").\n\nPredajom sa rozumie nielen výmena za eurá, ale aj výmena za iné kryptoaktívum, za tovar alebo za službu [Komentár k zákonu 595/2003 Z. z.]. Príjem sa zdaňuje v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k predaju, teda vo vašom prípade v roku 2026 [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 8 ods. 17].\n\n### 2. Vyvrátenie klientových tvrdení\n\n*   **Oslobodenie po roku držby:** Toto oslobodenie, známe ako \"časový test\", sa vzťahuje na príjmy z predaja cenných papierov prijatých na regulovaný trh (§ 9 ods. 1 písm. k) ZDP). **Na príjmy z predaja kryptoaktív sa však žiadny časový test nevzťahuje** a zákon o dani z príjmov pre ne takéto oslobodenie nepozná.\n*   **Sadzba dane 7 %:** Táto sadzba dane sa uplatňuje na podiely na zisku (dividendy) vyplácané fyzickým osobám zo ziskov vytvorených za zdaňovacie obdobia od 1. 1. 2017 (resp. 10 % za rok 2024). Príjem z predaja kryptoaktív je však súčasťou všeobecného základu dane a podlieha štandardnej progresívnej sadzbe dane.\n\n### 3. Výpočet čiastkového základu dane\n\nZáklad dane sa vypočíta ako rozdiel medzi príjmom z predaja a preukázateľne vynaloženým výdavkom, ktorým je v tomto prípade obstarávacia cena.\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Príjem z predaja | 30 000,00 € | Realizovaný 15. 6. 2026 |\n| Výdavok (obstarávacia cena) | - 8 000,00 € | Nákup 3. 2. 2023 |\n| **Čiastkový základ dane (§ 8)** | **22 000,00 €** | |\n\nNa tento druh príjmu sa nevzťahuje ani oslobodenie vo výške 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP, keďže to platí len pre príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f) ZDP.\n\n### 4. Zdanenie a zdravotné poistenie\n\nVypočítaný čiastkový základ dane vo výške 22 000 € bude súčasťou celkového základu dane klienta v daňovom priznaní typu B za rok 2026.\n\n**Daň z príjmov:**\nTento príjem podlieha progresívnej sadzbe dane. Keďže základ dane 22 000 € nepresahuje hranicu 43 983,32 € (platnú pre rok 2026), uplatní sa naň sadzba **19 %**.\n\n*   Daň z príjmov: 22 000,00 € × 19 % = **4 180,00 €**\n\n**Zdravotné poistenie:**\nOkrem dane z príjmov podlieha tento príjem aj odvodu na zdravotné poistenie. Sadzba pre rok 2026 je **16 %** [Sadzba ZP z ostatných a kapitálových príjmov (§ 7, § 8 ZDP)]. Poisťovňa tento odvod vyrubí v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia za rok 2026.\n\n*   Zdravotné poistenie: 22 000,00 € × 16 % = **3 520,00 €**\n\n### Zhrnutie povinností klienta\n\n1.  Klient je povinný podať **daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby (typ B)** za zdaňovacie obdobie 2026.\n2.  Lehota na podanie je do **31. marca 2027** (keďže 31. 3. 2027 je streda), prípadne v predĺženej lehote.\n3.  V daňovom priznaní uvedie v tabuľke pre príjmy podľa § 8 ZDP príjem 30 000 € a výdavok 8 000 €.\n4.  Vypočítanú daň je povinný v rovnakej lehote aj zaplatiť.\n5.  Zdravotná poisťovňa mu na základe podaného daňového priznania vykoná ročné zúčtovanie a vyrubí nedoplatok na poistnom vo výške 3 520 €, ktorý bude musieť uhradiť.\n\n---\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:** Upozornite klienta najmä na povinnosť platiť zdravotné poistenie z tohto príjmu. Mnoho ľudí na túto povinnosť zabúda a následne sú prekvapení z vysokého nedoplatku, ktorý im zdravotná poisťovňa vyrubí. Zaplatené poistné si následne môže uplatniť ako daňový výdavok v nasledujúcom zdaňovacom období, ak by mal ďalšie príjmy z predaja kryptoaktív [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 8 ods. 12].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne vyvrátila oslobodenie aj 7 % sadzbu, určila čiastkový základ dane na 22 000 € a uviedla správne zaradenie do § 8 ods. 1 písm. t) ZDP vrátane povinnosti platiť zdravotné poistenie."},"google":{"odpoved":"Príjem z predaja bitcoinu nie je oslobodený od dane, a to ani po uplynutí jedného roka od jeho nadobudnutia. Čiastkový základ dane predstavuje 22 000 € (30 000 € - 8 000 €). Tento príjem sa v súlade s § 8 ods. 1 písm. t) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov považuje za ostatný príjem. Uvedený základ dane bude podliehať progresívnej sadzbe dane z príjmov začínajúcej na 19 % a taktiež sadzbe poistného na verejné zdravotné poistenie vo výške 16 %. Tvrdenie klienta o 7 % sadzbe dane nie je správne, nakoľko príslušná novela zákona nebola prijatá.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne popiera oslobodenie a 7 % sadzbu, určuje čiastkový základ dane 22 000 € podľa § 8 ods. 1 písm. t) ZDP a uvádza zdanenie bežnou progresívnou sadzbou vrátane zdravotného poistenia."},"bez":{"odpoved":"Príjem z predaja virtuálnej meny nie je oslobodený od dane, nakoľko sa naň nevzťahuje časový test ako pri cenných papieroch. Keďže však klient držal bitcoin viac ako jeden rok, môže si uplatniť zníženú sadzbu dane vo výške 7 % podľa § 7 ods. 13 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Čiastkový základ dane predstavuje rozdiel medzi predajnou a nákupnou cenou, teda 22 000 € (30 000 € - 8 000 €). Z tohto základu dane sa okrem dane platia aj zdravotné odvody vo výške 15 %. Tento príjem sa uvádza v daňovom priznaní typu B, ktoré sa podáva do 31. marca 2027.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že klient môže uplatniť zníženú sadzbu dane 7 % po roku držby, hoci táto sadzba bola pred nadobudnutím účinnosti zrušená a uplatňuje sa bežná sadzba dane."}},{"oblast":"dan-fo-kapital","otazka":"Fyzická osoba – nepodnikateľ – vymenila 10. 3. 2026 1 ETH (nadobudnuté kúpou za 1 200 €) za SOL, ktorého reálna hodnota ku dňu výmeny bola 3 500 €. SOL do konca roka 2026 nepredala a nepremenila na eurá. Vzniká jej za rok 2026 zdaniteľný príjem a aký?","otazka_volna":"Prehodil som eterko na solanu, euro som z toho nevidel ani cent, všetko mi zostalo v peňaženke. To sa predsa nemá čo daniť, nie?","spravna_odpoved":"Áno, zdaniteľný príjem vzniká už samotnou výmenou. Podľa § 2 písm. ai) ZDP sa za predaj kryptoaktíva považuje aj výmena kryptoaktíva za iné kryptoaktívum, pričom podľa § 8 ods. 17 a § 17 ods. 43 sa vymieňané kryptoaktívum ocení reálnou hodnotou ku dňu výmeny. Príjem je teda 3 500 €, výdavkom je obstarávacia cena 1 200 €, čiastkový základ dane podľa § 8 ods. 1 písm. t) za rok 2026 je 2 300 €. Vstupnou cenou novonadobudnutého kryptoaktíva (SOL) je podľa § 25b ods. 1 písm. b) jeho reálna hodnota 3 500 €.","ustanovenie":"§ 2 písm. ai), § 8 ods. 1 písm. t), § 8 ods. 17, § 17 ods. 43 a § 25b ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"predajom kryptoaktíva výmena kryptoaktíva za majetok, výmena kryptoaktíva za iné kryptoaktívum, výmena kryptoaktíva za poskytnutie služby alebo odplatný prevod kryptoaktíva.","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2003/595/20260101.html","my":{"odpoved":"Áno, za rok 2026 vám **vzniká zdaniteľný príjem vo výške 2 300 €**, a to aj napriek tomu, že ste nové kryptoaktívum (SOL) nepredali a nepremenili na eurá.\n\nVýmena jedného kryptoaktíva za iné sa na daňové účely považuje za jeho predaj. Rozhodujúcim momentom pre vznik zdaniteľného príjmu je samotná realizácia výmeny, nie až následná konverzia na fiat menu (EUR).\n\n### Podrobné vysvetlenie a výpočet\n\nPodľa Zákona o dani z príjmov sa za predaj kryptoaktíva považuje aj jeho výmena za iné kryptoaktívum [Komentár k zákonu 595/2003 Z. z., § 2 písm. ai)]. Tento príjem sa u fyzickej osoby – nepodnikateľa – zaraďuje medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. t) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.\n\nVáš zdaniteľný príjem sa vypočíta ako rozdiel medzi príjmom z predaja (hodnotou získaného kryptoaktíva) a výdavkom (cenou, za ktorú ste pôvodné kryptoaktívum nadobudli).\n\n| Položka | Suma | Vysvetlenie |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Príjem z predaja** | 3 500,00 € | Reálna hodnota SOL v momente výmeny dňa 10. 3. 2026. |\n| **Daňový výdavok** | 1 200,00 € | Obstarávacia cena pôvodného kryptoaktíva (ETH). |\n| **Čiastkový základ dane (§ 8)** | **2 300,00 €** | **Príjem (3 500 €) - Výdavok (1 200 €)** |\n\n### Daňová a odvodová povinnosť za rok 2026\n\nZ tohto základu dane vo výške 2 300 € vám vyplývajú nasledujúce povinnosti:\n\n1.  **Daň z príjmov:**\n    *   Na príjmy z kryptoaktív podľa § 8 sa **neuplatňuje** nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 11 ods. 1].\n    *   Rovnako sa na tento typ príjmu (§ 8 ods. 1 písm. t)) **nevzťahuje** oslobodenie od dane do výšky 500 € [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 9 ods. 1 písm. i)].\n    *   Základ dane 2 300 € sa zdaní sadzbou **19 %**.\n    *   **Výpočet dane:** 2 300,00 € × 19 % = **437,00 €**\n\n2.  **Zdravotné poistenie:**\n    *   Príjmy z predaja kryptoaktív podliehajú aj odvodom na zdravotné poistenie.\n    *   Sadzba pre rok 2026 je **16 %** z vymeriavacieho základu, ktorým je v tomto prípade základ dane 2 300 €.\n    *   **Výpočet odvodu:** 2 300,00 € × 16 % = **368,00 €**\n\nTento odvod vám zdravotná poisťovňa vyčísli v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia za rok 2026, ktoré obdržíte v roku 2027.\n\n### Celkové zhrnutie\n\n| Povinnosť | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Daň z príjmov (19 %) | 437,00 € | Uvádza sa v daňovom priznaní typ B za rok 2026. |\n| Zdravotné poistenie (16 %) | 368,00 € | Vyrubené v ročnom zúčtovaní ZP za rok 2026. |\n| **Celkové zaťaženie** | **805,00 €** | **35 % z dosiahnutého zisku (805 / 2 300)** |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nJe dôležité si uvedomiť, že reálna hodnota prijatého kryptoaktíva SOL v čase výmeny, teda **3 500 €**, sa stáva jeho novou vstupnou (obstarávacou) cenou. Túto sumu si budete môcť uplatniť ako daňový výdavok v budúcnosti, keď budete SOL predávať alebo ho opäť vymieňať za iné kryptoaktívum. Odporúčame viesť si presnú evidenciu všetkých transakcií vrátane dátumov a cien pri nákupe aj výmene.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zdaniteľný príjem (čiastkový základ dane) vzniká výmenou a predstavuje 2 300 € (príjem 3 500 € mínus výdavok 1 200 €) s odkazom na príslušné ustanovenia ZDP vrátane ocenenia nového aktíva."},"google":{"odpoved":"Áno, fyzickej osobe vzniká za rok 2026 zdaniteľný príjem, pretože výmena jednej virtuálnej meny za inú sa považuje za zdaniteľný obchod. Zdaniteľným príjmom je reálna hodnota virtuálnej meny SOL v čase výmeny, teda 3 500 €. Proti tomuto príjmu si môže uplatniť preukázateľný výdavok na nákup ETH vo výške 1 200 €. Zdaniteľný príjem (základ dane) predstavuje rozdiel, čiže 2 300 € (3 500 € - 1 200 €). Tento príjem sa zaraďuje medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. t) v spojení s § 2 písm. ai) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zdaniteľný príjem vzniká už samotnou výmenou, správne určuje výšku príjmu (3 500 €), výdavku (1 200 €) aj základu dane (2 300 €) a správne odkazuje na zákonné ustanovenia."},"bez":{"odpoved":"Áno, zdaniteľný príjem vzniká, pretože výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu sa na daňové účely považuje za predaj. Zdaniteľným príjmom je rozdiel medzi reálnou hodnotou prijatej meny SOL a preukázateľným výdavkom na nadobudnutie meny ETH. V tomto prípade je zdaniteľný príjem vo výške 2 300 € (3 500 € - 1 200 €). Tento príjem patrí medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. t) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Definícia predaja virtuálnej meny je uvedená v § 2 písm. ac) a uplatniteľný výdavok v § 8 ods. 5 písm. f) citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď zamieňa zdaniteľný príjem (3 500 €) so základom dane a nesprávne označuje rozdiel príjmov a výdavkov (2 300 €) za zdaniteľný príjem, pričom sa odvoláva aj na neaktuálne ustanovenia zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"dan-fo-kapital","otazka":"Fyzická osoba v roku 2025 vyťažila (overovaním transakcií v sieti) kryptoaktíva, ktorých reálna hodnota ku dňu vyťaženia bola 4 000 €. Do 31. 12. 2025 ich nepredala ani nevymenila; predala ich až vo februári 2026. V ktorom zdaňovacom období vzniká zdaniteľný príjem a musela podať daňové priznanie za rok 2025?","otazka_volna":"Minulý rok mi z ťažby napadali nejaké coiny, nechal som ich ležať v peňaženke a predal som ich až tento rok. Musel som to dávať do priznania už za minulý rok, keď mi to pribudlo?","spravna_odpoved":"Nie, za rok 2025 sa vyťažené kryptoaktívum nezdaňuje. Podľa § 8 ods. 17 prvej vety ZDP (a obdobne § 17 ods. 3 písm. n) pre účtujúcich daňovníkov) sa príjem z kryptoaktíva nadobudnutého prírastkom získaným overovaním transakcií v sieti zahrnie do základu dane až v zdaňovacom období realizácie predaja tohto kryptoaktíva. Zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. t) teda vzniká až v roku 2026 a uvedie sa v daňovom priznaní za rok 2026. Samotné vyťaženie v roku 2025 nezakladá povinnosť podať daňové priznanie za rok 2025.","ustanovenie":"§ 8 ods. 17 prvá veta a § 17 ods. 3 písm. n) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Príjem podľa odseku 1 písm. t) z predaja kryptoaktíva nadobudnutého prírastkom získaným overovaním transakcii v sieti daného kryptoaktíva sa zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) v zdaňovacom období realizácie predaja tohto kryptoaktíva.","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2003/595/20260101.html","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky poskytujem nasledujúce zhrnutie a vysvetlenie:\n\n**Zdaniteľný príjem z vyťažených kryptoaktív vám vzniká až v roku 2026, teda v roku ich predaja. Z titulu samotného vyťaženia a držby kryptoaktív v roku 2025 vám nevznikla povinnosť podať daňové priznanie za rok 2025 (pokiaľ ste nemali iné zdaniteľné príjmy).**\n\n---\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n#### 1. V ktorom zdaňovacom období vzniká zdaniteľný príjem?\n\nZdaniteľný príjem vám vznikne v zdaňovacom období **2026**.\n\nPodľa zákona o dani z príjmov sa príjem z predaja kryptoaktíva, ktoré bolo nadobudnuté prírastkom získaným overovaním transakcií v sieti (tzv. ťažbou), zahŕňa do základu dane až v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k jeho predaju [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 8 ods. 17].\n\n*   **Rok 2025 (ťažba):** V tomto roku ste kryptoaktíva iba nadobudli. Samotná ťažba ani držba kryptoaktív sa nepovažuje za zdaniteľný príjem.\n*   **Rok 2026 (predaj):** Vo februári 2026 ste kryptoaktíva predali. Týmto momentom sa realizoval príjem, ktorý je predmetom dane. Tento príjem budete uvádzať v daňovom priznaní za rok 2026, ktoré budete podávať v roku 2027.\n\n#### 2. Povinnosť podať daňové priznanie za rok 2025\n\nZ dôvodu samotného vyťaženia a držby kryptoaktív vám **nevznikla povinnosť podať daňové priznanie za rok 2025**.\n\nAko je uvedené vyššie, zdaniteľný príjem vzniká až predajom, výmenou za iné kryptoaktívum, výmenou za majetok alebo službu [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 2 písm. ai)]. Keďže ste v roku 2025 žiadnu z týchto transakcií nerealizovali, z tejto činnosti vám nevznikol žiadny zdaniteľný príjem.\n\n**Dôležitá poznámka:** Povinnosť podať daňové priznanie za rok 2025 by vám vznikla, ak by vaše celkové zdaniteľné príjmy z iných zdrojov (napr. zo zamestnania, podnikania, prenájmu) presiahli zákonom stanovenú hranicu.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nPri podávaní daňového priznania za rok 2026 (v roku 2027) budete postupovať nasledovne:\n\n1.  **Zaradenie príjmu:** Príjem z predaja kryptoaktív sa považuje za **ostatný príjem** podľa § 8 zákona o dani z príjmov.\n2.  **Základ dane:** Pri kryptoaktívach nadobudnutých ťažbou sa do základu dane zahrnie celý príjem z predaja, keďže zákon o dani z príjmov neumožňuje pri tomto spôsobe nadobudnutia uplatniť žiadne výdavky (napr. reálnu hodnotu v čase ťažby).\n3.  **Oslobodenie:** Na tento typ príjmu sa nevzťahuje oslobodenie od dane vo výške 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov.\n4.  **Zdravotné poistenie:** Nezabudnite, že tento príjem podlieha aj odvodom na zdravotné poistenie. Sadzba pre rok 2026 je **16 %** z vymeriavacieho základu, ktorý zodpovedá základu dane z tohto príjmu [zákon č. 580/2004 Z. z., § 38ezk]. Poisťovňa vám ich vymeria v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia.\n\nOdporúčam vám viesť si presnú evidenciu o dátume a cene predaja vyťažených kryptoaktív pre účely daňového priznania.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že zdaniteľný príjem vzniká až v roku 2026 pri predaji podľa § 8 ods. 17 ZDP a za rok 2025 nevznikla povinnosť podať daňové priznanie."},"google":{"odpoved":"Zdaniteľný príjem z vyťažených kryptoaktív vzniká až v zdaňovacom období 2026, kedy došlo k ich predaju. Samotné vyťaženie kryptoaktív v roku 2025 nie je považované za zdaniteľný príjem. Z tohto dôvodu fyzickej osobe nevznikla povinnosť podať daňové priznanie za rok 2025, pokiaľ jej ostatné zdaniteľné príjmy v danom roku nepresiahli sumu 2 876,90 €. Táto povinnosť je upravená v § 32 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Príjem z ťažby sa zahrnie do základu dane až v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k predaju virtuálnej meny.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zdaniteľný príjem vzniká až v roku 2026 pri predaji a za rok 2025 nevzniká z tohto titulu povinnosť podať daňové priznanie."},"bez":{"odpoved":"Zdaniteľný príjem vzniká až v zdaňovacom období 2026, kedy došlo k predaju kryptoaktív. Samotné vyťaženie v roku 2025 nie je zdaniteľnou udalosťou, ale len spôsobom nadobudnutia majetku. Z tohto dôvodu fyzickej osobe nevznikla povinnosť podať daňové priznanie za rok 2025, pokiaľ nemala iné zdaniteľné príjmy presahujúce zákonný limit. Príjem z predaja virtuálnej meny sa zdaňuje podľa § 8 ods. 1 písm. t) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Pri predaji v roku 2026 si bude môcť ako daňový výdavok uplatniť reálnu hodnotu 4 000 € ku dňu vyťaženia podľa § 8 ods. 17 písm. b) citovaného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zdaniteľný príjem vzniká až v roku 2026 pri predaji a za rok 2025 nevznikla povinnosť podať daňové priznanie."}},{"oblast":"dan-fo-kapital","otazka":"Zamestnankyňa vykázala za rok 2026 z predaja kryptoaktív čiastkový základ dane podľa § 8 ods. 1 písm. t) vo výške 20 000 €. Okrem dane z príjmov jej z tohto zisku vzniká ešte nejaká odvodová povinnosť a v akej sume?","otazka_volna":"Zarobil som na kryptách dvadsať tisíc a daň si zaplatím. Ale kamarát vraví, že mi potom ešte niečo doúčtuje poisťovňa. To je nejaký omyl, nie? Veď nepodnikám, som v zamestnaní.","spravna_odpoved":"Nie je to omyl. Ostatné príjmy podľa § 8 ZDP sú zárobkovou činnosťou podľa § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Vymeriavacím základom je podľa § 13 ods. 7 tohto zákona základ dane z týchto príjmov, teda 20 000 €, a sadzba poistného je podľa § 12 ods. 1 písm. b) 15 %. Zdravotná poisťovňa jej v ročnom zúčtovaní poistného za rok 2026 doúčtuje poistné 3 000 €. Toto zaplatené poistné si môže podľa § 8 ods. 12 ZDP uplatniť ako výdavok v tom zdaňovacom období, v ktorom ho zaplatí. Sociálne poistenie sa z týchto príjmov neplatí.","ustanovenie":"§ 10b ods. 1 písm. d), § 12 ods. 1 písm. b) a § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z.; § 8 ods. 12 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu dosiahnutý v rozhodujúcom období.","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2004/580/20260701.html","my":{"odpoved":"Áno, okrem dane z príjmov jej z tohto zisku vzniká aj **povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie vo výške 3 200 €**. Naopak, sociálne poistenie sa z príjmov z predaja kryptoaktív neplatí.\n\nPodrobný rozpis odvodovej povinnosti za rok 2026 je nasledovný:\n\n### 1. Zdravotné poistenie (ZP)\n\nPríjem z predaja kryptoaktív podľa § 8 ods. 1 písm. t) zákona o dani z príjmov sa považuje za zárobkovú činnosť na účely zdravotného poistenia. Z tohto príjmu je preto zamestnankyňa povinná zaplatiť poistné.\n\n*   **Vymeriavací základ (VZ):** Vymeriavacím základom pre zdravotné poistenie je v tomto prípade čiastkový základ dane, teda **20 000 €**.\n*   **Sadzba poistného:** Pre rok 2026 je sadzba poistného na zdravotné poistenie z ostatných a kapitálových príjmov stanovená na **16 %** [Sadzba ZP z ostatných a kapitálových príjmov (§ 7, § 8 ZDP), platné od 1. 1. 2026].\n*   **Výpočet poistného:**\n    *   20 000 € (VZ) × 16 % = **3 200 €**\n\nPoistné sa neplatí mesačne formou preddavkov. Bude jej vyčíslené v **ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia (RZZP)** za rok 2026, ktoré vykoná jej zdravotná poisťovňa v roku 2027. Následne jej poisťovňa doručí výkaz nedoplatkov, ktorý bude povinná uhradiť.\n\n### 2. Sociálne poistenie (SP)\n\nPríjmy z predaja kryptoaktív, ktoré patria medzi ostatné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov, **nepodliehajú odvodom na sociálne poistenie**. Z tohto príjmu teda zamestnankyňa neplatí žiadne poistné do Sociálnej poisťovne.\n\n### Súhrn\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Čiastkový základ dane (§ 8 ZDP) | 20 000,00 € | Príjem z predaja kryptoaktív |\n| **Poistné na zdravotné poistenie** | **3 200,00 €** | Sadzba 16 % z 20 000 € |\n| **Poistné na sociálne poistenie** | **0,00 €** | Príjem podľa § 8 nepodlieha SP |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nSuma zaplateného poistného na zdravotné poistenie (3 200 €), ktorú uhradí v roku 2027 na základe ročného zúčtovania, bude predstavovať jej **daňový výdavok v roku 2027**. Tento výdavok si bude môcť uplatniť v daňovom priznaní za rok 2027, ak by v danom roku opäť dosiahla príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov [zákon č. 595/2003 Z. z., § 8 ods. 12].","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sadzbu zdravotného poistenia 16 % namiesto 15 % a nesprávnu výslednú sumu poistného 3 200 € namiesto 3 000 €."},"google":{"odpoved":"Áno, okrem dane z príjmov vzniká zamestnankyni z tohto zisku aj povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie. Sadzba poistného pre príjmy z predaja kryptoaktív, ktoré patria medzi ostatné príjmy, je pre rok 2026 stanovená na 16 %. Výška odvodu je 3 200 € (16 % z 20 000 €). Túto povinnosť jej vymeria zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní poistného. Vymeriavacím základom pre výpočet poistného je v tomto prípade čiastkový základ dane podľa § 11 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sadzbu poistného (16 % namiesto 15 %) a v dôsledku toho aj nesprávnu sumu poistného na zdravotné poistenie (3 200 € namiesto 3 000 €)."},"bez":{"odpoved":"Áno, z tohto príjmu vzniká povinnosť zaplatiť poistné na verejné zdravotné poistenie. Suma poistného je 3 000 €, čo predstavuje sadzbu 15 % z čiastkového základu dane vo výške 20 000 €. Tento príjem nepodlieha odvodom na sociálne poistenie. Povinnosť vyplýva z § 11 ods. 1 písm. j) v spojení s § 16 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Poistné bude vysporiadané v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia za rok 2026, ktoré vykoná príslušná zdravotná poisťovňa.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď síce uvádza správnu sumu a sadzbu poistného, no obsahuje nesprávne právne ustanovenia v odôvodnení (§ 11 ods. 1 písm. j) a § 16 ods. 1 písm. c) namiesto § 10b ods. 1 písm. d), § 12 ods. 1 písm. b) a § 13 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení)."}},{"oblast":"dan-fo-kapital","otazka":"Fyzická osoba upísala akcie slovenskej spoločnosti 20. 6. 2025 ešte pred ich uvedením na burzu. Akcie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu 1. 2. 2026 a daňovník ich predal 1. 9. 2026. Akcie nikdy neboli jeho obchodným majetkom. Je príjem z predaja oslobodený?","otazka_volna":"Nakúpil som akcie ešte v upisovaní, potom ich hodili na burzu a ja som ich teraz predal. Držal som ich vyše roka, takže to mám bez dane, však?","spravna_odpoved":"Nie, príjem nie je oslobodený. Oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. k) ZDP vyžaduje splnenie dvoch podmienok súčasne: od nadobudnutia cenných papierov do predaja musí uplynúť viac ako jeden rok a súčasne musí presiahnuť jeden rok aj doba medzi ich prijatím na regulovaný trh a predajom. Prvá podmienka splnená je (20. 6. 2025 – 1. 9. 2026, teda viac ako 14 mesiacov), druhá nie – od prijatia na regulovaný trh 1. 2. 2026 do predaja 1. 9. 2026 uplynulo len 7 mesiacov. Príjem sa preto zdaní ako ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. e), výdavkom je obstarávacia cena a súvisiace poplatky, pričom sa uplatní len oslobodenie do 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. i).","ustanovenie":"§ 9 ods. 1 písm. k) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"a to po uplynutí jedného roka od ich nadobudnutia, ak doba medzi ich prijatím na regulovaný trh alebo obdobný zahraničný regulovaný trh a predajom presiahne jeden rok","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2003/595/20260101.html","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade príjem z predaja akcií nie je oslobodený od dane.**\n\nHoci ste akcie vlastnili viac ako jeden rok, nebola splnená druhá kľúčová podmienka pre oslobodenie, ktorou je uplynutie jedného roka od prijatia akcií na regulovaný trh.\n\n### Prečo príjem nie je oslobodený\n\nOslobodenie príjmu z predaja cenných papierov prijatých na regulovaný trh upravuje § 9 ods. 1 písm. k) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Aby bol príjem oslobodený, musia byť **súčasne splnené dve podmienky**:\n\n1.  **Časový test vlastníctva:** Doba medzi nadobudnutím a predajom cenných papierov musí presiahnuť jeden rok.\n2.  **Časový test obchodovania na trhu:** Doba medzi prijatím cenných papierov na regulovaný trh a ich predajom musí presiahnuť jeden rok.\n\n**Vo vašom prípade:**\n\n*   **Podmienka 1 (vlastníctvo): SPLNENÁ**\n    *   Nadobudnutie: 20. 6. 2025\n    *   Predaj: 1. 9. 2026\n    *   *Doba držby je 1 rok a približne 2,5 mesiaca, čo je viac ako jeden rok.*\n\n*   **Podmienka 2 (obchodovanie na trhu): NESPLNENÁ**\n    *   Prijatie na regulovaný trh: 1. 2. 2026\n    *   Predaj: 1. 9. 2026\n    *   *Doba od prijatia na trh po predaj je len 7 mesiacov, čo je menej ako jeden rok.*\n\nKeďže neboli splnené obe podmienky naraz, príjem z predaja týchto akcií nie je možné oslobodiť podľa tohto ustanovenia.\n\n### Aké sú daňové povinnosti\n\nPríjem z predaja týchto akcií sa považuje za ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. e) Zákona o dani z príjmov. Môžete si však uplatniť iné oslobodenie.\n\n1.  **Základ dane:** Zisk z predaja, t. j. rozdiel medzi predajnou cenou (príjmom) a kúpnou cenou vrátane poplatkov (výdavkom).\n2.  **Oslobodenie 500 €:** Na takto vypočítaný zisk si môžete uplatniť oslobodenie vo výške **500 € ročne** podľa § 9 ods. 1 písm. i) Zákona o dani z príjmov. Toto oslobodenie sa vzťahuje na úhrn ziskov z predaja cenných papierov, opcií a obchodných podielov za celý rok.\n\n**Príklad výpočtu:**\n\nPredpokladajme, že ste akcie predali za 10 000 € a kúpili ste ich za 7 000 €.\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Príjem z predaja | 10 000,00 € | |\n| Výdavok (obstarávacia cena) | 7 000,00 € | |\n| **Zisk (základ pre oslobodenie)** | **3 000,00 €** | (10 000 - 7 000) |\n| Oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. i) | 500,00 € | Maximálna ročná suma. |\n| **Čiastkový základ dane (§ 8)** | **2 500,00 €** | (3 000 - 500) |\n\nTento čiastkový základ dane (v príklade 2 500 €) uvediete v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb (typ B) a zdaníte ho príslušnou sadzbou dane (19 %, resp. progresívne sadzby 25 %, 30 % alebo 35 % v závislosti od celkového základu dane).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným právnym odôvodnením uvádza, že príjem nie je oslobodený, keďže neuplynul jeden rok od prijatia akcií na regulovaný trh, pričom správne odkazuje na § 8 ods. 1 písm. e) aj na oslobodenie do 500 €."},"google":{"odpoved":"Nie, tento príjem nie je oslobodený od dane. Pre oslobodenie príjmu z predaja akcií prijatých na regulovaný trh musia byť splnené viaceré podmienky súčasne. Jednou z nich je, že doba medzi prijatím akcií na regulovaný trh a ich predajom musí presiahnuť jeden rok. Keďže akcie boli na trh prijaté 1. 2. 2026 a predané už 1. 9. 2026, táto ročná lehota neuplynula. Nesplnenie tejto podmienky vylučuje oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. k) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že príjem nie je oslobodený, pričom správne identifikuje nesplnenie podmienky uplynutia jedného roka od prijatia na regulovaný trh podľa § 9 ods. 1 písm. k) ZDP."},"bez":{"odpoved":"Nie, príjem z predaja týchto akcií nie je oslobodený od dane. Pre oslobodenie príjmu z predaja cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu je potrebné, aby uplynul viac ako jeden rok odo dňa ich prijatia na obchodovanie, nie odo dňa ich nadobudnutia. Vo vašom prípade uplynulo od prijatia akcií na burzu (1. 2. 2026) do ich predaja (1. 9. 2026) iba sedem mesiacov, čím nebola splnená ročná lehota. Táto podmienka vyplýva z § 9 ods. 1 písm. k) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Tento príjem je teda zdaniteľným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. e) citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza právne pravidlo, že ročná lehota sa počíta od prijatia na obchodovanie a 'nie odo dňa ich nadobudnutia', hoci zákon vyžaduje splnenie oboch týchto ročných lehôt súčasne."}},{"oblast":"dan-fo-kapital","otazka":"Živnostník mal akcie obchodované na burze zahrnuté vo svojom obchodnom majetku, v roku 2024 ich z obchodného majetku vyradil a predal ich v roku 2026, teda po viac ako 4 rokoch od nadobudnutia. Uplatní sa oslobodenie po roku držby, prípadne päťročná lehota od vyradenia z obchodného majetku?","otazka_volna":"Akcie som mal kedysi vedené vo firme, potom som si ich preložil do súkromného a teraz ich predávam. Od vyradenia ubehli dva roky a od nákupu štyri, takže by to malo byť čisté, nie?","spravna_odpoved":"Nie, oslobodenie sa neuplatní a päťročná lehota od vyradenia z obchodného majetku sa na cenné papiere nevzťahuje. Ustanovenie § 9 ods. 1 písm. k) ZDP výslovne vylučuje z oslobodenia príjem z predaja cenných papierov, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka, a to natrvalo (zákon používa minulý čas „boli“) – nie je rozhodujúce, kedy boli vyradené. Päťročná lehota podľa § 9 ods. 1 písm. c) platí len pre hnuteľné veci, pričom ten istý odsek výslovne uvádza, že za hnuteľnú vec sa na účely tohto zákona nepovažuje cenný papier. Príjem sa teda celý zdaní podľa § 8 ods. 1 písm. e) a neuplatní sa ani oslobodenie do 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. i), pretože to je pri cenných papieroch, ktoré boli obchodným majetkom, tiež vylúčené.","ustanovenie":"§ 9 ods. 1 písm. c), § 9 ods. 1 písm. i) a § 9 ods. 1 písm. k) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2003/595/20260101.html","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade sa príjem z predaja akcií **nebude považovať za oslobodený od dane**. Dôvodom je skutočnosť, že akcie boli v minulosti zahrnuté v obchodnom majetku.\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Prečo sa neuplatní oslobodenie po roku držby (§ 9 ods. 1 písm. k) ZDP)\n\nZákon o dani z príjmov síce oslobodzuje príjmy z predaja cenných papierov prijatých na regulovaný trh (burzu), ak doba medzi ich nadobudnutím a predajom presiahne jeden rok. Toto oslobodenie sa však **výslovne nevzťahuje na príjem z predaja cenných papierov, ktoré boli zahrnuté do obchodného majetku daňovníka** [Komentár k § 9 Zákona č. 595/2003 Z. z.].\n\nKeďže vaše akcie boli súčasťou obchodného majetku, táto výnimka z oslobodenia sa na ne vzťahuje a jednoročný časový test nemôžete použiť, a to ani po ich vyradení do osobného užívania.\n\n### 2. Prečo sa neuplatní päťročná lehota od vyradenia\n\nSprávne uvažujete o päťročnom časovom teste, ktorý sa uplatňuje pri majetku vyradenom z obchodného majetku. Tento test sa však vzťahuje na:\n*   **Predaj nehnuteľností** [§ 9 ods. 1 písm. a) a b) Zákona č. 595/2003 Z. z.]\n*   **Predaj hnuteľných vecí** [§ 9 ods. 1 písm. c) Zákona č. 595/2003 Z. z.]\n\nNa cenné papiere sa tento päťročný test nevzťahuje. Pre ne platí špecifická úprava v § 9 ods. 1 písm. k), ktorá, ako je uvedené vyššie, vylučuje oslobodenie pri majetku, ktorý bol niekedy obchodným majetkom.\n\n### Správny postup zdanenia\n\nPríjem z predaja týchto akcií musíte zdaniť ako **ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. e) Zákona č. 595/2003 Z. z.** (príjem z prevodu cenných papierov).\n\n**Výpočet čiastkového základu dane:**\n\n1.  **Príjem:** Suma, za ktorú ste akcie predali.\n2.  **Výdavok:** Hodnota akcií pri ich vyradení z obchodného majetku v roku 2024. K tomuto výdavku si môžete pripočítať aj preukázateľné náklady spojené s predajom (napr. poplatky obchodníkovi s cennými papiermi).\n3.  **Oslobodenie 500 €:** Z kladného rozdielu medzi príjmami a výdavkami si môžete uplatniť oslobodenie vo výške 500 € za zdaňovacie obdobie [Oslobodenie 500 € (§ 9 ods. 1 písm. i) ZDP) — rozsah a vylúčenia].\n\n---\n\n#### Príklad výpočtu\n\nPredpokladajme nasledujúce údaje:\n*   **Príjem z predaja v roku 2026:** 25 000 €\n*   **Hodnota akcií pri vyradení z obchodného majetku v roku 2024:** 18 000 €\n*   **Poplatky za predaj:** 200 €\n\n| Položka | Suma | Výpočet a poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. e)** | **25 000,00 €** | Celková suma prijatá z predaja. |\n| **Výdavky** | | |\n| Hodnota pri vyradení z OM | 18 000,00 € | |\n| Poplatky za predaj | 200,00 € | |\n| **Výdavky spolu** | **18 200,00 €** | |\n| **Rozdiel (príjem - výdavok)** | **6 800,00 €** | 25 000 € - 18 200 € |\n| **Oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. i)** | **- 500,00 €** | Spoločný limit pre príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f). |\n| **Čiastkový základ dane (§ 8)** | **6 300,00 €** | Suma, ktorú uvediete v daňovom priznaní. |\n\nTento čiastkový základ dane (6 300 €) sa pripočíta k vašim ostatným základom dane a zdaní sa progresívnou sadzbou dane (15 % / 19 % / 25 % / 30 % / 35 % v závislosti od celkovej výšky vašich príjmov a základov dane za rok 2026).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že je možné uplatniť oslobodenie do výšky 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. i), hoci toto oslobodenie je pri cenných papieroch, ktoré boli obchodným majetkom, zákonom výslovne vylúčené."},"google":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade sa neuplatní oslobodenie od dane. Príjem z predaja akcií bude zdaniteľným príjmom.\n\nOslobodenie od dane po jednom roku držby sa podľa § 9 ods. 1 písm. k) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov nevzťahuje na predaj cenných papierov, ktoré boli zahrnuté v obchodnom majetku. Päťročná lehota od vyradenia z obchodného majetku sa uplatňuje pri hnuteľných veciach, avšak zákon na tieto účely cenný papier za hnuteľnú vec nepovažuje. Príjem z predaja týchto akcií je preto potrebné zdaniť ako ostatný príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s odkazom na príslušné ustanovenia uvádza, že oslobodenie sa neuplatní, päťročná lehota neplatí a príjem podlieha zdaneniu podľa § 8."},"bez":{"odpoved":"Nie, oslobodenie od dane sa v tomto prípade neuplatní. Oslobodenie príjmu z predaja cenných papierov po uplynutí jedného roka od ich nadobudnutia sa nevzťahuje na predaj cenných papierov, ktoré boli zahrnuté v obchodnom majetku. Na takýto príjem sa vzťahuje test piatich rokov od vyradenia z obchodného majetku. Keďže k predaju došlo v roku 2026, teda do piatich rokov od vyradenia v roku 2024, príjem z predaja je zdaniteľným príjmom. Uvedené vyplýva z § 9 ods. 5 v nadväznosti na § 9 ods. 1 písm. k) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že na cenné papiere sa vzťahuje päťročná lehota od vyradenia z obchodného majetku, hoci sú z oslobodenia vylúčené natrvalo a cenný papier nie je hnuteľná vec."}},{"oblast":"dan-fo-kapital","otazka":"Daňovník v roku 2026 realizoval dva predaje neoslobodených akcií (neboli obchodným majetkom): obchod A – príjem 17 000 €, obstarávacia cena 12 000 €; obchod B – príjem 6 000 €, obstarávacia cena 10 000 €. Poplatky obchodníkovi súvisiace s nadobudnutím a predajom boli spolu 300 €. Iné príjmy podľa § 6 ods. 3 ani § 8 ods. 1 písm. a) nemal. Aký je čiastkový základ dane?","otazka_volna":"Jeden obchod mi vyšiel pekne, na druhom som prerobil. Musím zdaniť ten ziskový a ten stratový sa neráta, alebo si to môžem dať dokopy? A čo tie poplatky brokerovi?","spravna_odpoved":"Stratový obchod sa so ziskovým započítava, pretože ide o ten istý druh príjmu podľa § 8 ods. 1 písm. e) ZDP – posudzuje sa úhrn príjmov a úhrn výdavkov za zdaňovacie obdobie, nie každý obchod samostatne. Úhrn príjmov je 23 000 €, úhrn výdavkov 12 000 + 10 000 + 300 = 22 300 €, rozdiel je 700 €. Podľa § 9 ods. 1 písm. i) je oslobodených prvých 500 €, takže do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad túto sumu. Čiastkový základ dane je 200 €.","ustanovenie":"§ 8 ods. 1 písm. e), § 8 ods. 2 a § 8 ods. 5 písm. e), § 9 ods. 1 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"ak takto vymedzený rozdiel medzi úhrnom príjmov a úhrnom výdavkov presiahne 500 eur, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2003/595/20260101.html","my":{"odpoved":"Áno, samozrejme. Čiastkový základ dane z predaja týchto cenných papierov za rok 2026 je **200 €**.\n\nPri výpočte sa postupuje podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Kľúčové je, že v rámci jedného druhu ostatných príjmov (v tomto prípade príjmy z prevodu cenných papierov) sa posudzuje úhrn všetkých príjmov a výdavkov za celé zdaňovacie obdobie. Strata z jedného obchodu sa teda započíta so ziskom z iného obchodu [Ostatné príjmy — úhrn v rámci jedného druhu (§ 8 ods. 2)].\n\n**Postup výpočtu:**\n\n1.  **Súčet príjmov a výdavkov:** Najprv sa spočítajú všetky príjmy a všetky výdavky súvisiace s predajom cenných papierov. Do výdavkov patrí nielen obstarávacia cena, ale aj preukázateľné výdavky spojené s nadobudnutím a predajom, ako sú poplatky obchodníkovi.\n2.  **Výpočet rozdielu:** Zistí sa celkový rozdiel medzi úhrnom príjmov a úhrnom výdavkov.\n3.  **Uplatnenie oslobodenia:** Na takto vypočítaný kladný rozdiel sa uplatní oslobodenie od dane vo výške 500 € [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 9 ods. 1 písm. i)]. Do základu dane sa zahrnie len suma presahujúca 500 €.\n\n**Detailný výpočet v tabuľke:**\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Príjmy celkom** | **23 000,00 €** | (17 000 € + 6 000 €) |\n| Príjem z obchodu A | 17 000,00 € | |\n| Príjem z obchodu B | 6 000,00 € | |\n| **Výdavky celkom** | **22 300,00 €** | (12 000 € + 10 000 € + 300 €) |\n| Obstarávacia cena A | 12 000,00 € | |\n| Obstarávacia cena B | 10 000,00 € | |\n| Poplatky obchodníkovi | 300,00 € | |\n| **Rozdiel (príjmy - výdavky)** | **700,00 €** | (23 000 € - 22 300 €) |\n| Oslobodenie od dane (§ 9 ods. 1 písm. i)) | - 500,00 € | |\n| **Čiastkový základ dane (§ 8)** | **200,00 €** | **(700 € - 500 €)** |\n\nKeďže ste nemali iné príjmy, na ktoré sa vzťahuje spoločný limit oslobodenia (príjem z prenájmu § 6 ods. 3 alebo príležitostné príjmy § 8 ods. 1 písm. a)), mohli ste si uplatniť plné oslobodenie 500 € na príjmy z predaja cenných papierov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza čiastkový základ dane vo výške 200 € a postupuje podľa platných ustanovení zákona o dani z príjmov vrátane započítania straty a uplatnenia 500 € oslobodenia."},"google":{"odpoved":"Čiastkový základ dane je 200 €. Pri príjmoch z prevodu cenných papierov je možné voči zisku z jedného obchodu započítať stratu z iného obchodu v tom istom zdaňovacom období. Celkový príjem je 23 000 € (17 000 + 6 000) a celkové výdavky sú 22 300 € (12 000 + 10 000 + 300), čo predstavuje zisk 700 €. Tento zisk sa zníži o oslobodenie vo výške 500 €, keďže daňovník nemal iné príjmy, na ktoré by si ho uplatnil. Čiastkový základ dane je teda suma presahujúca oslobodenie, teda 200 € (§ 8 ods. 1 písm. e) a § 9 ods. 1 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne vypočítala čiastkový základ dane vo výške 200 € a správne uviedla postup započítania straty aj uplatnenie oslobodenia 500 €."},"bez":{"odpoved":"Čiastkový základ dane z predaja akcií je 200 €. Vypočíta sa ako súčet príjmov (23 000 €) znížený o súčet výdavkov (22 300 €), čo predstavuje zisk 700 €. Tento zisk sa následne zníži o oslobodenie vo výške 500 €. Pri tomto druhu príjmu sa uplatňuje súčet čiastkových základov dane z jednotlivých druhov príjmov podľa § 8 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Oslobodenie od dane je upravené v § 9 ods. 1 písm. i) citovaného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza výsledný čiastkový základ dane 200 € vrátane správneho výpočtu a zákonných ustanovení."}},{"oblast":"dan-fo-kapital","otazka":"Daňovník mal v roku 2026 príjem z prenájmu bytu podľa § 6 ods. 3 vo výške 4 000 € a uplatnil si z neho oslobodenie 500 €. Zároveň dosiahol z predaja neoslobodených akcií rozdiel medzi príjmom a výdavkom 900 €. Koľko z tohto rozdielu 900 € zahrnie do základu dane?","otazka_volna":"Prenajímam byt a tam si beriem tú päťstovku, čo je oslobodená. Ku koncu roka som ešte predal nejaké akcie so ziskom deväťsto. Tú päťstovku si môžem uplatniť aj na tie akcie, nie? Veď je to iný druh príjmu.","spravna_odpoved":"Nie. Suma 500 € je spoločný ročný strop pre oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. g) (prenájom podľa § 6 ods. 3 a príležitostné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. a)) aj podľa § 9 ods. 1 písm. i) (prevod opcií, cenných papierov a obchodného podielu). Zákon výslovne hovorí, že ak daňovník dosiahne oba druhy príjmov, uplatní sa oslobodenie podľa oboch písmen najviac v úhrnnej výške 500 eur. Keďže celých 500 € už vyčerpal pri prenájme, na príjem z predaja akcií mu oslobodenie nezostáva a do základu dane zahrnie celých 900 €.","ustanovenie":"§ 9 ods. 1 písm. g) a § 9 ods. 1 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"ak daňovník súčasne dosiahol aj príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), uplatní sa oslobodenie od dane podľa písmena g) a podľa tohto písmena, najviac v úhrnnej výške 500 eur","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2003/595/20260101.html","my":{"odpoved":"Do základu dane z predaja akcií zahrnie celú sumu **900 €**.\n\nOslobodenie od dane vo výške 500 € sa pri súbehu príjmov z prenájmu nehnuteľnosti a z predaja cenných papierov uplatňuje ako **jeden spoločný limit na obe kategórie príjmov dokopy**, nie samostatne 500 € na každú z nich.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa Zákona o dani z príjmov platí:\n1.  **Príjmy z prenájmu** (§ 6 ods. 3 ZDP) sú oslobodené do výšky 500 € ročne podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z.\n2.  **Príjmy z prevodu cenných papierov** (§ 8 ods. 1 písm. e) ZDP) sú oslobodené do výšky 500 € ročne podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z., pričom sa posudzuje rozdiel medzi príjmami a výdavkami.\n3.  Ak daňovník dosiahne oba typy príjmov v jednom roku, **celkové oslobodenie pre obe kategórie je maximálne 500 € úhrnne** [Komentár k § 9 zákona č. 595/2003 Z. z.].\n\n**Výpočet vo vašom prípade za rok 2026:**\n\n| Položka                                       | Suma      | Vysvetlenie                                                                                                                            |\n| :-------------------------------------------- | :-------- | :------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- |\n| Celkový limit oslobodenia pre obe kategórie   | 500 €     | Spoločný limit pre príjmy podľa § 9 ods. 1 písm. g) a i).                                                                                |\n| Uplatnené oslobodenie na príjmy z prenájmu     | - 500 €   | Daňovník si už uplatnil celú výšku oslobodenia na príjmy z prenájmu bytu.                                                                |\n| **Zostávajúce oslobodenie pre predaj akcií**    | **0 €**   | Celý limit 500 € bol vyčerpaný.                                                                                                        |\n|                                               |           |                                                                                                                                        |\n| Rozdiel príjmov a výdavkov z predaja akcií    | 900 €     | Toto je základ pre uplatnenie oslobodenia.                                                                                             |\n| Uplatnené oslobodenie na predaj akcií         | - 0 €     | Na oslobodenie už nezostal žiadny nárok.                                                                                               |\n| **Zdaniteľný príjem z predaja akcií**         | **900 €** | Suma, ktorá sa uvedie do daňového priznania a zahrnie do čiastkového základu dane podľa § 8 ZDP.                                        |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPri súbehu týchto príjmov sa oslobodenie uplatňuje v poradí: najprv na príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3) a príležitostné príjmy (§ 8 ods. 1 písm. a)), a až prípadný zvyšok limitu sa použije na príjmy z prevodu cenných papierov, opcií a obchodných podielov [Komentár k § 9 zákona č. 595/2003 Z. z.]. Váš postup bol teda správny, no výsledkom je, že na príjem z akcií už žiadne oslobodenie nezostalo.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila sumu 900 € aj právny dôvod, ktorým je spoločný ročný limit oslobodenia vo výške 500 € pre príjmy podľa § 9 ods. 1 písm. g) a písm. i) ZDP."},"google":{"odpoved":"Do základu dane zahrnie celú sumu 900 €. Oslobodenie od dane vo výške 500 € sa vzťahuje na úhrn príjmov z prenájmu (§ 6 ods. 3) a niektorých príjmov z kapitálového majetku (§ 8). Keďže daňovník si už celé oslobodenie uplatnil na príjmy z prenájmu, nemôže si ho opätovne uplatniť na príjem z predaja akcií. Z tohto dôvodu musí zdaniť celý zisk z predaja akcií. Tento postup vyplýva z § 9 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že do základu dane sa zahrnie celých 900 €, keďže spoločný limit oslobodenia 500 € bol už vyčerpaný pri prenájme."},"bez":{"odpoved":"Do základu dane zahrnie celú sumu 900 €. Oslobodenie od dane vo výške 500 € sa uplatňuje na úhrn príjmov z prenájmu (§ 6 ods. 3) a z prevodu cenných papierov (§ 8). Keďže daňovník si už celé oslobodenie uplatnil na vyšší príjem z prenájmu, na príjem z predaja akcií sa už žiadne oslobodenie nevzťahuje. Vyplýva to z § 9 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje, že daňovník zahrnie celých 900 €, a vecne správne odôvodňuje spoločný úhrnný limit 500 € pre oba druhy príjmov."}},{"oblast":"dan-fo-kapital","otazka":"Spoločník predal v roku 2026 kupujúcemu celý 100 % obchodný podiel v s. r. o. za 250 000 €. Podiel nadobudol pri založení spoločnosti v roku 2014 splatením peňažného vkladu 5 000 €, podiel nikdy nebol jeho obchodným majetkom. Je príjem po viac ako 12 rokoch držby oslobodený a aký je čiastkový základ dane?","otazka_volna":"Eseročku som mal od štrnásteho roku a teraz som podiel predal. Pri nehnuteľnostiach je to po piatich rokoch bez dane, tak pri firme po dvanástich to určite bude tiež oslobodené, nie?","spravna_odpoved":"Nie, oslobodenie po uplynutí času pri prevode obchodného podielu neexistuje – zákon nepozná žiadny časový test. Príjem je ostatným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. f) ZDP, výdavkom je podľa § 8 ods. 7 vklad alebo obstarávacia cena podielu, teda 5 000 €. Rozdiel je 245 000 €, od ktorého sa odpočíta oslobodenie 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. i). Čiastkový základ dane je 244 500 €.","ustanovenie":"§ 8 ods. 1 písm. f), § 8 ods. 7 a § 9 ods. 1 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2003/595/20260101.html","my":{"odpoved":"**Nie, príjem z predaja obchodného podielu v tomto prípade nie je oslobodený od dane.** Časový test (držba dlhšia ako 5 rokov) platil len pre obchodné podiely nadobudnuté do 31. decembra 2003. Pre podiely nadobudnuté po tomto dátume neexistuje žiadny časový test na oslobodenie.\n\nUplatní sa len oslobodenie vo výške **500 €** na zisk z predaja podľa § 9 ods. 1 písm. i) Zákona o dani z príjmov. Váš čiastkový základ dane z tohto predaja bude **244 500 €**.\n\n---\n\n### Podrobný výpočet a vysvetlenie\n\nPríjem z predaja obchodného podielu je pre fyzickú osobu ostatným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. f) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len \"ZDP\").\n\n**1. Časový test a oslobodenie**\n\nAko je uvedené v metodických usmerneniach Finančnej správy a potvrdzujú to aj referenčné hodnoty, oslobodenie príjmu z predaja obchodného podielu po uplynutí 5 rokov od nadobudnutia sa vzťahovalo len na podiely nadobudnuté do 31. 12. 2003 [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 52 ods. 21].\n\nKeďže ste podiel nadobudli v roku 2014, toto oslobodenie sa na vás nevzťahuje. Jediné uplatniteľné oslobodenie je suma 500 € z rozdielu medzi príjmom a výdavkom [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 9 ods. 1 písm. i)].\n\n**2. Výpočet čiastkového základu dane**\n\nVýpočet sa riadi nasledovnými krokmi:\n\n| Položka | Suma | Zdroj / Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Príjem z predaja** | **250 000,00 €** | Podľa zmluvy o prevode obchodného podielu. |\n| **Výdavok (vklad spoločníka)** | - 5 000,00 € | Hodnota splateného vkladu [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 8 ods. 7]. |\n| **Rozdiel (zisk pred oslobodením)** | **245 000,00 €** | Príjem znížený o výdavok. |\n| **Oslobodenie od dane** | - 500,00 € | [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 9 ods. 1 písm. i)]. |\n| **Čiastkový základ dane (§ 8)** | **244 500,00 €** | **Suma, ktorá sa uvádza v daňovom priznaní.** |\n\n**3. Výpočet dane z príjmov za rok 2026**\n\nNa čiastkový základ dane 244 500 € sa uplatnia progresívne sadzby dane platné pre rok 2026.\n\n| Pásmo základu dane (ZD) | Sadzba | Výpočet | Daň |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| do 43 983,32 € | 19 % | 43 983,32 € × 19 % | 8 356,83 € |\n| od 43 983,33 € do 60 349,21 € | 25 % | (60 349,21 - 43 983,32) € × 25 % | 4 091,47 € |\n| od 60 349,22 € do 75 010,32 € | 30 % | (75 010,32 - 60 349,21) € × 30 % | 4 398,33 € |\n| nad 75 010,32 € | 35 % | (244 500,00 - 75 010,32) € × 35 % | 59 321,39 € |\n| **Predpokladaná daň celkom** | | **Súčet** | **76 168,02 €** |\n\n*Poznámka: Výpočet dane je orientačný a nezohľadňuje iné príjmy, nezdaniteľné časti základu dane (ktoré sa na príjmy podľa § 8 neuplatňujú) ani daňový bonus.*\n\n**4. Zdravotné poistenie**\n\nPríjem z predaja obchodného podielu podlieha aj odvodom na zdravotné poistenie. Sadzba pre rok 2026 je **16 %** z vymeriavacieho základu, ktorým je v tomto prípade čiastkový základ dane [Sadzba ZP z ostatných a kapitálových príjmov (§ 7, § 8 ZDP)].\n\n*   **Vymeriavací základ:** 244 500,00 €\n*   **Zdravotné poistenie:** 244 500,00 € × 16 % = **39 120,00 €**\n\nZdravotná poisťovňa vám odvod vyčísli v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia na základe podaného daňového priznania.\n\n### Zhrnutie povinností\n\n1.  **Podať daňové priznanie:** Ste povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu B za rok 2026, a to do 31. marca 2027 (alebo v predĺženej lehote).\n2.  **Uviesť príjem:** V daňovom priznaní v časti pre ostatné príjmy (§ 8) uvediete príjem 250 000 €, výdavok 5 000 € a uplatníte oslobodenie 500 €.\n3.  **Zaplatiť daň:** Vypočítanú daň z príjmov je potrebné zaplatiť v lehote na podanie daňového priznania.\n4.  **Zaplatiť odvod ZP:** Po doručení výsledku ročného zúčtovania od zdravotnej poisťovne budete povinný uhradiť nedoplatok na poistnom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uviedla, že príjem nie je oslobodený z dôvodu neexistencie časového testu, a správne vypočítala čiastkový základ dane vo výške 244 500 € po uplatnení oslobodenia 500 € a odpočítaní vkladu."},"google":{"odpoved":"Nie, tento príjem nie je oslobodený od dane. Oslobodenie od dane z príjmu na základe doby držby sa na obchodné podiely nadobudnuté po 1. januári 2004 fyzickou osobou nevzťahuje. Čiastkový základ dane predstavuje príjem z predaja znížený o preukázateľne zaplatený vklad. Váš čiastkový základ dane je teda 245 000 € (250 000 € - 5 000 €). Tento príjem sa považuje za ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny čiastkový základ dane 245 000 €, keďže neaplikovala oslobodenie vo výške 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Nie, tento príjem nie je oslobodený od dane. Oslobodenie od dane po uplynutí jedného roka od nadobudnutia sa vzťahuje len na obchodné podiely nadobudnuté po 31. decembri 2016, čo nie je tento prípad. Vyplýva to z prechodného ustanovenia § 52zj ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Čiastkový základ dane z tohto príjmu je 245 000 €, vypočítaný ako rozdiel medzi predajnou cenou (250 000 €) a splateným vkladom (5 000 €). Tento postup je v súlade s § 8 ods. 2 a ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu čiastkového základu dane (245 000 € namiesto 244 500 € z dôvodu neaplikovania oslobodenia 500 €) a vymýšľa neexistujúci časový test s odkazom na irelevantné ustanovenie."}},{"oblast":"dan-fo-kapital","otazka":"Daňovník predal v roku 2026 obchodný podiel v s. r. o. za 100 000 €, pričom v zmluve dohodol splátky: 40 000 € prijal v roku 2026 a 60 000 € prijme v roku 2027. Jeho splatený vklad bol 70 000 €, podiel nebol obchodným majetkom. Aký je čiastkový základ dane za rok 2026 a za rok 2027?","otazka_volna":"Predal som podiel v eseročke na dve splátky, prvú mám tento rok, druhú o rok. Vklad som mal sedemdesiat tisíc. Ako to mám dať do priznania – celý zisk hneď tento rok, alebo to nejako rozdeliť?","spravna_odpoved":"Príjem sa zdaňuje v tom zdaňovacom období, v ktorom bola splátka prijatá (§ 8 ods. 4). Podľa § 8 ods. 8 sa výdavok v roku prvej splátky uplatní najviac do výšky príjmu daného roka a zvyšok sa prenáša do ďalších období. Rok 2026: príjem 40 000 €, uplatnený výdavok 40 000 €, rozdiel 0 €, čiastkový základ dane je 0 €. Rok 2027: príjem 60 000 €, zostávajúci výdavok 30 000 €, rozdiel 30 000 €, po oslobodení 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. i) je čiastkový základ dane 29 500 €.","ustanovenie":"§ 8 ods. 4, § 8 ods. 7 a § 8 ods. 8, § 9 ods. 1 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť.","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2003/595/20260101.html","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií je čiastkový základ dane nasledovný:\n\n*   **Za rok 2026 je čiastkový základ dane 0 €.**\n*   **Za rok 2027 je čiastkový základ dane 29 500 €.**\n\n### Vysvetlenie a postup výpočtu\n\nPríjem z predaja obchodného podielu, ktorý nebol zahrnutý v obchodnom majetku, sa považuje za ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“). Pri príjmoch plynúcich v splátkach platia špecifické pravidlá pre uplatnenie výdavkov.\n\n**Kľúčové princípy:**\n\n1.  **Zdaňovanie príjmu:** Príjem sa zahŕňa do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bol prijatý (uplatňuje sa princíp peňažného toku) [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 8 ods. 4].\n2.  **Uplatnenie výdavku:** Ako daňový výdavok sa uplatňuje vklad alebo obstarávacia cena podielu, v tomto prípade 70 000 € [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 8 ods. 7].\n3.  **Výdavok pri splátkach:** Ak príjmy plynú v splátkach, výdavky sa v prvom roku uplatnia maximálne do výšky prijatého príjmu. Neuplatnená časť výdavkov sa prenáša do ďalších rokov, kým sa nevyčerpá [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 8 ods. 8].\n4.  **Oslobodenie od dane:** Na rozdiel medzi príjmom a výdavkom sa uplatňuje oslobodenie vo výške 500 € za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikne kladný rozdiel [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 9 ods. 1 písm. i)].\n\n---\n\n#### **Výpočet za rok 2026**\n\n1.  **Príjem v roku 2026:** 40 000 €\n2.  **Celkový výdavok (vklad):** 70 000 €\n3.  **Uplatniteľný výdavok v roku 2026:** Výdavok je možné uplatniť len do výšky prijatého príjmu, teda **40 000 €**.\n4.  **Rozdiel (príjem - výdavok):** 40 000 € - 40 000 € = **0 €**\n5.  **Čiastkový základ dane za rok 2026:** **0 €**\n6.  **Neuplatnená časť výdavku na prenos do roku 2027:** 70 000 € (celkový výdavok) - 40 000 € (uplatnený výdavok) = **30 000 €**\n\n#### **Výpočet za rok 2027**\n\n1.  **Príjem v roku 2027:** 60 000 €\n2.  **Uplatniteľný výdavok v roku 2027:** Zostatok neuplatneného výdavku z roku 2026, teda **30 000 €**.\n3.  **Rozdiel (príjem - výdavok):** 60 000 € - 30 000 € = **30 000 €**\n4.  **Oslobodenie od dane:** Keďže vznikol kladný rozdiel, uplatní sa oslobodenie vo výške **500 €**.\n5.  **Čiastkový základ dane za rok 2027:** 30 000 € - 500 € = **29 500 €**\n\n---\n\n### Zhrnutie\n\n| Položka | Rok 2026 | Rok 2027 | Celkom |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Prijatý príjem | 40 000,00 € | 60 000,00 € | 100 000,00 € |\n| Uplatnený výdavok (vklad) | 40 000,00 € | 30 000,00 € | 70 000,00 € |\n| Rozdiel pred oslobodením | 0,00 € | 30 000,00 € | 30 000,00 € |\n| Oslobodenie od dane (§ 9 ods. 1 písm. i) ZDP) | 0,00 € | 500,00 € | 500,00 € |\n| **Čiastkový základ dane (§ 8 ZDP)** | **0,00 €** | **29 500,00 €** | **29 500,00 €** |\n\n**Dôležité upozornenie:**\nAj keď vám v roku 2026 nevznikol zdaniteľný príjem, ste povinný tento príjem a súvisiaci výdavok uviesť v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby (typ B) za rok 2026. Rovnaká povinnosť platí aj pre rok 2027. Z dosiahnutého čiastkového základu dane vám zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní vymeria poistné na zdravotné poistenie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila čiastkový základ dane na 0 € za rok 2026 a 29 500 € za rok 2027 s použitím správnych zákonných ustanovení a postupu výpočtu."},"google":{"odpoved":"Pri príjme z predaja obchodného podielu, ktorý plynie v splátkach, sa príjem zdaňuje v tom roku, v ktorom bol prijatý. Čiastkový základ dane za rok 2026 je 0 €, pretože výdavok (splatený vklad) vo výške 70 000 € prevyšuje prijatý príjem 40 000 €, a preto sa výdavok uplatní len do výšky príjmu. Čiastkový základ dane za rok 2027 je 29 500 €, čo je rozdiel medzi prijatým príjmom 60 000 € a neuplatnenou časťou výdavku z roku 2026 vo výške 30 000 €, znížený o oslobodenie 500 €. Tento postup vyplýva z § 8 ods. 1 písm. f), § 8 ods. 7, § 8 ods. 8 a § 9 ods. 1 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Z tohto príjmu sa platia aj zdravotné odvody.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s riadnym zákonným odôvodnením vyčíslila čiastkový základ dane za rok 2026 na 0 € a za rok 2027 na 29 500 €."},"bez":{"odpoved":"Čiastkový základ dane za rok 2026 je 12 000 € a za rok 2027 bude 18 000 €. Príjem z predaja obchodného podielu sa zdaňuje v tom zdaňovacom období, v ktorom bol prijatý. Výdavok vo výške splateného vkladu sa uplatní v rovnakom pomere, v akom bol prijatý príjem k celkovej predajnej cene. V roku 2026 sa teda uplatní výdavok 28 000 € (40 % zo 70 000 €) a v roku 2027 výdavok 42 000 € (60 % zo 70 000 €). Tento postup vyplýva z § 8 ods. 2 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uviedla nesprávne čiastkové základy dane (12 000 € a 18 000 € namiesto 0 € a 29 500 €) a nesprávne uplatnila pomerné rozpočítanie výdavku namiesto postupu podľa § 8 ods. 8."}},{"oblast":"dan-fo-kapital","otazka":"Daňovník zdedil v roku 2022 obchodný podiel v s. r. o.; v osvedčení o dedičstve bola určená všeobecná cena podielu 80 000 €. Poručiteľ mal kedysi splatený vklad 5 000 €. Dedič predal podiel v roku 2026 za 120 000 €. Čo je jeho daňovým výdavkom a aký je čiastkový základ dane?","otazka_volna":"Podiel vo firme som zdedil po otcovi, on tam kedysi vložil päť tisíc. V dedičskom mi to ocenili na osemdesiat tisíc a teraz to predávam za stodvadsať. Čo si môžem dať do nákladov – to, čo vložil otec?","spravna_odpoved":"Výdavkom nie je vklad poručiteľa, ale cena podielu zistená v čase jeho nadobudnutia dedičom. Podľa § 8 ods. 7 ZDP sa pri podiele na s. r. o. získanom dedením vychádza z ceny podľa § 25 ods. 1 písm. c), ktorou je pri majetku nadobudnutom dedením všeobecná cena, teda 80 000 €. Rozdiel je 120 000 – 80 000 = 40 000 €, po odpočítaní oslobodenia 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. i) je čiastkový základ dane 39 500 €.","ustanovenie":"§ 8 ods. 7 a § 25 ods. 1 písm. c), § 9 ods. 1 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"pri podiele na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo pri členskom práve družstva získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podľa § 25 ods. 1 písm. c) v čase ich nadobudnutia","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2003/595/20260101.html","my":{"odpoved":"Áno, toto je častá situácia, kde je kľúčové správne určiť daňový výdavok. Pri zdedenom obchodnom podiele sa za výdavok nepovažuje pôvodný vklad poručiteľa, ale všeobecná cena určená v osvedčení o dedičstve.\n\n**Daňovým výdavkom je všeobecná cena podielu 80 000 € a čiastkový základ dane po uplatnení oslobodenia je 39 500 €.**\n\nTu je podrobné vysvetlenie a výpočet:\n\n### 1. Právna kvalifikácia príjmu\n\nPríjem z predaja obchodného podielu, ktorý daňovník nemal zaradený v obchodnom majetku, sa považuje za **ostatný príjem** podľa § 8 ods. 1 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len \"ZDP\").\n\n### 2. Určenie daňového výdavku\n\nPri predaji obchodného podielu nadobudnutého dedením je daňovým výdavkom **všeobecná cena majetku určená v čase dedenia** [Komentár k § 8 ZDP; § 8 ods. 7 v spojení s § 25 ods. 1 písm. c) ZDP].\n\n*   Vo vašom prípade je táto cena explicitne uvedená v osvedčení o dedičstve vo výške **80 000 €**.\n*   Pôvodný vklad poručiteľa (5 000 €) je v tomto prípade irelevantný a ako výdavok sa neuplatňuje.\n\n### 3. Výpočet základu dane a uplatnenie oslobodenia\n\nKeďže obchodný podiel bol nadobudnutý po 1. januári 2011 (konkrétne v roku 2022), na rozdiel medzi príjmom a výdavkom sa uplatňuje **oslobodenie vo výške 500 €** [Zdroj: 955_Predaj_obchodneho_podielu_fyzickou_osobou.md; § 9 ods. 1 písm. i) ZDP].\n\nVýpočet je nasledovný:\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Príjem z predaja** | **120 000,00 €** | Podľa § 8 ods. 1 písm. f) ZDP |\n| Daňový výdavok | - 80 000,00 € | Všeobecná cena z osvedčenia o dedičstve |\n| **Rozdiel príjmu a výdavku** | **40 000,00 €** | |\n| Oslobodenie od dane | - 500,00 € | Podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP |\n| **Čiastkový základ dane (§ 8)** | **39 500,00 €** | |\n\n### 4. Ďalšie daňové a odvodové povinnosti\n\n*   **Daň z príjmov:** Z čiastkového základu dane 39 500 € zaplatí daňovník daň z príjmov sadzbou **19 %** (keďže základ dane nepresiahol hranicu 43 983,32 € pre rok 2026). Na tento typ príjmu nie je možné uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane [referencne_hodnoty].\n*   **Zdravotné poistenie:** Tento príjem podlieha aj odvodom na zdravotné poistenie. Sadzba pre rok 2026 je **16 %** [referencne_hodnoty]. Zdravotná poisťovňa vyčísli poistné v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia na základe podaného daňového priznania.\n*   **Daňové priznanie:** Daňovník je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby **typu B** za zdaňovacie obdobie 2026, a to do 31. marca 2027 (s možnosťou odkladu).\n\n**Záver:**\nDaňovník si ako výdavok uplatní sumu 80 000 €, nie 5 000 €. Jeho zdaniteľným príjmom, ktorý uvedie do daňového priznania a z ktorého bude platiť daň a zdravotné odvody, je suma 39 500 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, správne určuje daňový výdavok vo výške 80 000 € aj čiastkový základ dane 39 500 € vrátane uplatnenia príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Pri predaji zdedeného obchodného podielu je daňovým výdavkom všeobecná cena majetku určená v osvedčení o dedičstve, teda 80 000 €. Tento postup vyplýva z § 8 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Čiastkový základ dane je príjem z predaja znížený o tento výdavok.\n\nVáš čiastkový základ dane pred uplatnením oslobodenia je 40 000 € (120 000 € - 80 000 €). Tento rozdiel sa zníži o oslobodenie vo výške 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov. Konečný čiastkový základ dane z tohto príjmu je teda 39 500 €. Pôvodný vklad poručiteľa vo výške 5 000 € nie je pre vás relevantným daňovým výdavkom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne určuje daňový výdavok vo výške 80 000 €, uplatňuje oslobodenie 500 € a dospieva k správnemu čiastkovému základu dane 39 500 €."},"bez":{"odpoved":"Daňovým výdavkom je všeobecná cena obchodného podielu určená v osvedčení o dedičstve, teda 80 000 €. Tento postup vyplýva z § 8 ods. 5 písm. b) v nadväznosti na § 25 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Čiastkový základ dane je rozdiel medzi príjmom z predaja a daňovým výdavkom. V tomto prípade predstavuje čiastkový základ dane sumu 40 000 € (120 000 € - 80 000 €). Tento príjem sa považuje za ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza čiastkový základ dane vo výške 40 000 €, keďže neaplikovala zákonné oslobodenie do výšky 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP, ktorým má byť správny základ 39 500 €."}},{"oblast":"dan-fo-kapital","otazka":"Spoločníkovi zanikla v roku 2026 účasť v tuzemskej s. r. o. (nešlo o predaj podielu inej osobe) a spoločnosť mu vyplatila vyrovnací podiel 60 000 €. Jeho splatený vklad bol 10 000 €. Ide o príjem podľa § 8 ods. 1 písm. f), možno uplatniť oslobodenie 500 € a aký je základ dane?","otazka_volna":"Vystúpil som z eseročky, podiel som nikomu nepredával, len mi firma vyplatila vyrovnací podiel šesťdesiat tisíc. Vklad som mal desať tisíc. Beriem to ako predaj podielu a odrátam si tých päťsto eur, však?","spravna_odpoved":"Nie. Vyrovnací podiel nie je príjmom z prevodu podielu podľa § 8 ods. 1 písm. f), ale príjmom podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP. Ak ho tuzemská s. r. o. vypláca fyzickej osobe, daň sa vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. r) a základom dane pre zrážku je podľa § 43 ods. 5 písm. d) vyrovnací podiel znížený o hodnotu splateného vkladu, teda 60 000 – 10 000 = 50 000 €; ak by bola hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel, na rozdiel sa neprihliada. Oslobodenie 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. i) sa neuplatní, pretože sa vzťahuje len na príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f). Daň odvedie spoločnosť ako platiteľ dane a riadnym vykonaním zrážky je daňová povinnosť podľa § 43 ods. 6 splnená, takže daňovník tento príjem v daňovom priznaní neuvádza. Do osobitného základu dane podľa § 51e by sa vyrovnací podiel zahŕňal iba vtedy, ak by plynul zo zdrojov v zahraničí.","ustanovenie":"§ 3 ods. 1 písm. e), § 43 ods. 3 písm. r), § 43 ods. 5 písm. d) a § 43 ods. 6, § 9 ods. 1 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"v odseku 2 a odseku 3 písm. r) a s) je vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku znížený o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f)","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2003/595/20260101.html","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade sa mýlite. Príjem z vyplatenia vyrovnacieho podielu pri zániku účasti v s.r.o. **nie je príjmom z predaja obchodného podielu** podľa § 8 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov. Ide o iný druh príjmu, ktorý sa zdaňuje odlišným, jednoduchším spôsobom priamo na strane spoločnosti.\n\nVáš príjem sa posudzuje a zdaňuje nasledovne:\n\n### 1. Právna kvalifikácia príjmu\nVyplatený vyrovnací podiel je predmetom dane z príjmov podľa **§ 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov** (ďalej len \"ZDP\"). Nejde o príjem podľa § 8 ZDP, ktorý sa týka predaja (prevodu) podielu inej osobe.\n\n### 2. Spôsob zdanenia a oslobodenie 500 €\nTento príjem sa zdaňuje **zrážkovou daňou** v súlade s **§ 43 ods. 3 písm. r) ZDP**. Keďže nejde o príjem podľa § 8 ZDP, **oslobodenie vo výške 500 € sa na tento príjem neuplatňuje**.\n\n### 3. Výpočet základu dane a dane\nZákladom dane je vyrovnací podiel znížený o hodnotu splateného vkladu spoločníka. Daň z tohto základu zrazí a odvedie priamo spoločnosť, ktorá podiel vypláca.\n\n**Výpočet pre váš prípad:**\n\n| Položka | Suma | Výpočet a poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Vyplatený vyrovnací podiel | 60 000,00 € | Príjem podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP. |\n| Splatený vklad spoločníka | - 10 000,00 € | Výdavok podľa § 43 ods. 4 ZDP. |\n| **Základ dane pre zrážkovú daň** | **50 000,00 €** | **Rozdiel medzi podielom a vkladom.** |\n| Sadzba zrážkovej dane (platná pre rok 2026) | 19 % | Sadzba podľa § 43 ZDP. |\n| **Zrazená daň (odvedie s.r.o.)** | **9 500,00 €** | **50 000,00 € × 19 %** |\n| **Suma vyplatená spoločníkovi (netto)** | **50 500,00 €** | **60 000,00 € - 9 500,00 €** |\n\n---\n\n### Zhrnutie povinností\n\n*   **Povinnosti spoločnosti (s.r.o.):**\n    *   Vypočítať a zraziť daň vo výške **9 500,00 €** pri výplate podielu.\n    *   Zrazenú daň odviesť správcovi dane do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci výplaty [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 11].\n    *   V rovnakej lehote podať správcovi dane Oznámenie o zrazení a odvedení dane.\n    *   Vám ako spoločníkovi vyplatiť čistú sumu **50 500,00 €**.\n\n*   **Povinnosti spoločníka (vás):**\n    *   Prijatý vyrovnací podiel (ani hrubý, ani čistý) **vôbec neuvádzate vo svojom daňovom priznaní**.\n    *   Zrazením dane spoločnosťou je vaša daňová povinnosť z tohto príjmu považovaná za **riadne splnenú** [Zdroj: 145_Zdanenie_vyrovnacieho_podielu_2025.md].\n    *   Z tohto príjmu sa neplatia ani odvody do zdravotnej poisťovne.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že nejde o príjem podľa § 8 ods. 1 písm. f), oslobodenie 500 € sa neuplatní, príjem spadá pod § 3 ods. 1 písm. e) so zrážkovou daňou a základ dane je 50 000 €."},"google":{"odpoved":"Nie, vyplatený vyrovnací podiel nie je príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. f) Zákona o dani z príjmov. Ide o príjem z kapitálového majetku podľa § 7 v nadväznosti na § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Z tohto dôvodu nie je možné uplatniť oslobodenie od dane vo výške 500 €. Základom dane je vyrovnací podiel znížený o hodnotu splateného vkladu. Vo vašom prípade je základ dane 50 000 € (60 000 € - 10 000 €). Daň vo výške 7 % z tohto základu dane zrazí a odvedie spoločnosť, ktorá podiel vypláca.","spravne":false,"dovod":"Vyrovnací podiel nie je príjmom z kapitálového majetku podľa § 7, ale samostatným predmetom dane podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP zdaňovaným zrážkou podľa § 43."},"bez":{"odpoved":"Áno, ide o príjem podľa § 8 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov a je možné uplatniť oslobodenie vo výške 500 €. Základ dane je 49 500 €. Vypočíta sa ako rozdiel medzi vyplateným vyrovnacím podielom (60 000 €) a splateným vkladom (10 000 €), ktorý sa následne zníži o sumu oslobodenia. Uplatniteľným výdavkom je splatený vklad podľa § 8 ods. 5 písm. a) a oslobodenie sa uplatní podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Tento príjem zároveň vstupuje do vymeriavacieho základu pre zdravotné poistenie.","spravne":false,"dovod":"Vyrovnací podiel nie je príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. f), nemožno naň uplatniť oslobodenie 500 € a základ dane pre daň vyberanú zrážkou je 50 000 €, nie 49 500 €."}},{"oblast":"dan-fo-kapital","otazka":"Fyzická osoba obchodovala v roku 2026 s derivátmi (CFD a futures) cez zahraničného brokera. Z vysporiadania derivátových operácií jej plynuli príjmy 25 000 €, súvisiace platby pri vysporiadaní boli 21 000 € a poplatky brokera 200 €. Pozície držala aj viac ako rok. Aký je čiastkový základ dane a uplatní sa oslobodenie po roku alebo oslobodenie 500 €?","otazka_volna":"Robím CFD a futures cez zahraničného brokera, niektoré pozície mi visia aj vyše roka. Pri akciách je to po roku bez dane a ešte je tam nejaká päťstovka. Platí to aj na deriváty?","spravna_odpoved":"Nie, ani jedno oslobodenie sa neuplatní. Príjmy z derivátových operácií sú samostatným druhom ostatného príjmu podľa § 8 ods. 1 písm. k) ZDP. Oslobodenie po roku držby podľa § 9 ods. 1 písm. k) sa týka výlučne cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu a oslobodenie 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. i) sa vzťahuje len na príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f), teda na opcie, cenné papiere a obchodné podiely – deriváty tam nepatria. Výdavkami sú podľa § 8 ods. 11 poplatky a iné podobné platby súvisiace s realizáciou a vysporiadaním derivátových operácií. Čiastkový základ dane je 25 000 – 21 000 – 200 = 3 800 €. Jediné oslobodenie derivátov je pri dlhodobom investičnom sporení podľa § 9 ods. 1 písm. l).","ustanovenie":"§ 8 ods. 1 písm. k) a § 8 ods. 11, § 9 ods. 1 písm. i), k) a l) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. k) sa za výdavky považujú poplatky a iné podobné platby súvisiace s realizáciou derivátových operácií a výdavky súvisiace s vysporiadaním týchto derivátových operácií.","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2003/595/20260101.html","my":{"odpoved":"Na vaše príjmy z obchodovania s derivátmi sa v roku 2026 **nevzťahuje ani oslobodenie po roku držby, ani oslobodenie do výšky 500 €**. Váš čiastkový základ dane z týchto príjmov je **3 800 €**.\n\nTu je podrobné vysvetlenie a výpočet:\n\n### 1. Legislatívne zaradenie a vylúčenie oslobodení\n\nPríjmy z derivátových operácií, ako sú CFD kontrakty a futures, sú pre fyzickú osobu samostatným druhom ostatných príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. k) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len \"ZDP\"). Pre tento špecifický druh príjmu platia osobitné pravidlá a oslobodenia sa naň nevzťahujú:\n\n*   **Oslobodenie po roku držby:** Toto oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. k) ZDP sa týka výlučne prevodu cenných papierov prijatých na regulovaný trh (napr. akcie) po viac ako roku od ich nadobudnutia. Na deriváty sa toto oslobodenie nevzťahuje.\n*   **Oslobodenie 500 €:** Oslobodenie do výšky 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP sa vzťahuje len na príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f) ZDP (napr. prevod opcií, cenných papierov, ktoré nespĺňajú podmienky oslobodenia po roku držby, a prevod obchodného podielu). Príjmy z derivátov podľa písmena k) sú z tohto oslobodenia explicitne vylúčené.\n\nTieto pravidlá sú platné pre zdaňovacie obdobie 2026 [Deriváty (§ 8 ods. 1 písm. k)) — bez oslobodení, platné od 1. 1. 2026].\n\n### 2. Výpočet čiastkového základu dane\n\nZáklad dane sa pri ostatných príjmoch určí ako rozdiel medzi dosiahnutými príjmami a preukázateľne vynaloženými výdavkami. V rámci jedného druhu príjmu (v tomto prípade derivátové operácie) sa posudzuje úhrn všetkých príjmov a výdavkov za celé zdaňovacie obdobie [Ostatné príjmy — úhrn v rámci jedného druhu (§ 8 ods. 2), platné od 1. 1. 2004].\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Príjmy z derivátových operácií** | **25 000,00 €** | Úhrn všetkých ziskových obchodov. |\n| **Výdavky súvisiace s vysporiadaním** | - 21 000,00 € | Úhrn všetkých stratových obchodov. |\n| **Výdavky - poplatky brokerovi** | - 200,00 € | Preukázateľný daňový výdavok. |\n| **Čiastkový základ dane (§ 8 ZDP)** | **3 800,00 €** | (25 000 - 21 000 - 200) |\n\n### 3. Daňové priznanie a sadzba dane\n\nTento príjem ste povinný uviesť v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb **typ B** za rok 2026, v oddiele VIII. - Výpočet základu dane z ostatných príjmov.\n\n*   Čiastkový základ dane vo výške 3 800 € sa pripočíta k vašim ostatným základom dane.\n*   Keďže ide o pasívny príjem, **nemôžete si naň uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane** na daňovníka [NČZD — len z aktívnych príjmov (§ 11 ods. 1), platné od 1. 1. 2011].\n*   Tento základ dane bude zdanený progresívnou sadzbou dane, vo vašom prípade sadzbou **19 %**, keďže nepresahuje hranicu 43 983,32 € [Sadzba dane FO – pásmo 19 %, platné od 1. 1. 2026].\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôkladne si archivujte všetky výpisy z obchodného účtu od vášho zahraničného brokera za celý rok 2026. Tieto dokumenty slúžia ako preukázateľný doklad o výške vašich príjmov a výdavkov pre prípad daňovej kontroly. Výpisy by mali jasne identifikovať každú operáciu, súvisiace poplatky a dátumy realizácie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presnou právnou argumentáciou uvádza, že sa neuplatňuje ani ročné oslobodenie ani oslobodenie do výšky 500 €, pričom čiastkový základ dane správne vypočítala na 3 800 €."},"google":{"odpoved":"Čiastkový základ dane z príjmov z derivátových operácií je 3 800 €. Vypočíta sa ako súčet príjmov (25 000 €) znížený o preukázateľné výdavky, ktorými sú súvisiace platby (21 000 €) a poplatky (200 €). Príjem z derivátov sa považuje za ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. k) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Oslobodenie od dane po jednom roku držby sa na deriváty nevzťahuje, pretože sa uplatňuje len na prevod cenných papierov za podmienok stanovených v § 9 ods. 1 písm. k) citovaného zákona. Rovnako sa neuplatní ani oslobodenie vo výške 500 €, ktoré sa vzťahuje na iné druhy príjmov podľa § 9 zákona o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne vypočítala čiastkový základ dane vo výške 3 800 € a správne uviedla, že sa neuplatní ročné oslobodenie ani oslobodenie do 500 €."},"bez":{"odpoved":"Čiastkový základ dane z príjmov z derivátových operácií je 3 300 €. Vypočíta sa ako rozdiel medzi príjmami (25 000 €) a súvisiacimi výdavkami (21 000 € + 200 €), ktorý predstavuje zisk 3 800 €, znížený o oslobodenie vo výške 500 €. Oslobodenie od dane po jednom roku držby sa na deriváty nevzťahuje, pretože sa nepovažujú za cenné papiere v zmysle § 9 ods. 1 písm. k) zákona o dani z príjmov. Uplatní sa však oslobodenie vo výške 500 € na úhrn výnosov z kapitálového majetku podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Tieto príjmy sa zaraďujú medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. k) citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza čiastkový základ dane 3 300 € namiesto 3 800 € a mylne uplatňuje oslobodenie do výšky 500 €, ktoré sa na derivátové operácie podľa § 8 ods. 1 písm. k) nevzťahuje."}},{"oblast":"dan-fo-kapital","otazka":"Klient chce v roku 2026 využiť daňové oslobodenie dlhodobého investičného sporenia a plánuje do portfólia vložiť 9 000 € ročne, pričom po ôsmich rokoch by si chcel vybrať časť výnosov. Spĺňa to podmienky dlhodobého investičného sporenia?","otazka_volna":"Chcem si založiť to dlhodobé investičné sporenie, čo je potom bez dane. Plánujem tam dávať deväť tisíc ročne a po ôsmich rokoch si niečo vybrať. Ide to?","spravna_odpoved":"Nespĺňa, a to ani jednu podmienku. Podľa § 7 ods. 11 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch musí byť portfólio zriadené na obdobie najmenej 15 rokov a počas týchto 15 rokov z neho klientovi nesmie byť vyplatené žiadne plnenie (výnimkou je len presun portfólia k inej finančnej inštitúcii do troch mesiacov). Súčasne platí, že maximálna výška finančných prostriedkov, ktorú možno investovať za jeden kalendárny rok, je najviac 6 000 € (reinvestície v rámci portfólia sa do tejto sumy nezapočítavajú). Plánovaný vklad 9 000 € ročne aj výber po ôsmich rokoch teda podmienky pre oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. l) ZDP porušujú.","ustanovenie":"§ 7 ods. 11 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch; § 9 ods. 1 písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"maximálna výška finančných prostriedkov, ktorú možno investovať za jeden kalendárny rok, je najviac v sume 6 000 eur, pričom do tejto sumy sa nezapočítavajú reinvestície v rámci portfólia","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2001/566/20260625.html","my":{"odpoved":"**Nie, vami navrhovaný postup nespĺňa podmienky na daňové oslobodenie príjmov z dlhodobého investičného sporenia.**\n\nVáš plán naráža na dve kľúčové zákonné podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne:\n\n1.  **Maximálny ročný vklad:** Plánujete vkladať 9 000 € ročne, avšak maximálna suma, ktorú je možné v rámci tohto režimu za jeden kalendárny rok investovať, je **6 000 €** [Komentár k § 8 zákona 595/2003 Z.z.]. Táto suma platí od 1. januára 2024.\n2.  **Minimálna doba sporenia a zákaz výberu:** Plánujete vybrať časť výnosov po ôsmich rokoch. Podmienkou oslobodenia však je, že portfólio musí byť zriadené na obdobie **najmenej 15 rokov** a počas tejto doby z neho nesmie byť klientovi vyplatené žiadne plnenie [Komentár k § 9 zákona 595/2003 Z.z.].\n\n### Správne podmienky pre oslobodenie (platné v roku 2026)\n\nAby boli vaše príjmy z predaja cenných papierov, opcií a derivátov v rámci dlhodobého investičného sporenia oslobodené od dane z príjmov podľa § 9 ods. 1 písm. l) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, musia byť splnené nasledujúce podmienky definované v zákone o cenných papieroch:\n\n| Podmienka | Limit / Pravidlo |\n| :--- | :--- |\n| **Maximálny ročný vklad** | **6 000 €** |\n| **Minimálna doba trvania** | **15 rokov** |\n| **Výbery počas sporenia** | **Nie sú povolené** (žiadne vyplatenie plnenia počas 15 rokov) |\n\n### Dôsledky porušenia podmienok\n\nAk by ste podmienky porušili (napríklad výberom prostriedkov pred uplynutím 15 rokov), všetky dovtedy oslobodené príjmy z tohto sporenia by ste museli dodatočne zahrnúť do základu dane a zdaniť. Túto povinnosť by ste mali v tom zdaňovacom období, v ktorom k porušeniu podmienok došlo [Komentár k § 9 zákona 595/2003 Z.z.].\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nAk je pre vás dôležitá flexibilita a možnosť skoršieho výberu prostriedkov, zvážte štandardné investovanie mimo režimu dlhodobého investičného sporenia. Pri ňom môžete využiť iné daňové oslobodenie:\n\n*   **Oslobodenie po 1 roku držby:** Príjem z predaja cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu (napr. bežné akcie alebo ETF na burze) je oslobodený od dane, ak doba medzi ich nadobudnutím a predajom presiahne **jeden rok** [Deriváty (§ 8 ods. 1 písm. k)) — bez oslobodení]. Toto oslobodenie sa nevzťahuje na derivátové operácie (napr. CFD, futures).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že postup nespĺňa podmienky, pričom správne identifikuje maximálny ročný limit 6 000 € aj minimálnu dobu 15 rokov bez výberu plnenia."},"google":{"odpoved":"Nie, klientov plán nespĺňa podmienky na daňové oslobodenie dlhodobého investičného sporenia (DIS).\n\nPre oslobodenie príjmov z DIS je potrebné dodržať minimálny investičný horizont 15 rokov, počas ktorých nie je možné uskutočniť žiadny výber prostriedkov. Klientov plánovaný výber po ôsmich rokoch by túto podmienku porušil. Okrem toho, maximálna ročná suma vkladov pre daňové zvýhodnenie je 6 000 €, pričom klient plánuje vkladať 9 000 €. Oslobodenie týchto príjmov od dane upravuje § 9 ods. 1 písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne konštatuje nesplnenie podmienok a uvádza správne lehoty a limity (15 rokov bez výberu a maximálny ročný vklad 6 000 €)."},"bez":{"odpoved":"Nie, tento plán nespĺňa podmienky pre daňové oslobodenie dlhodobého investičného sporenia (DIS). Maximálna ročná suma vkladov na DIS je 3 000 €, pričom klient plánuje vkladať 9 000 €. Základnou podmienkou je tiež dĺžka sporenia najmenej 15 rokov, avšak klient plánuje výber už po ôsmich rokoch. Akýkoľvek výber prostriedkov pred uplynutím 15-ročnej lehoty má za následok zánik daňového oslobodenia. Podmienky sú stanovené v § 9 ods. 1 písm. w) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny ročný limit vkladov 3 000 € namiesto 6 000 € a odkazuje na neaktuálne ustanovenie zákona."}},{"oblast":"dan-fo-kapital","otazka":"Daňovník mal dlhodobé investičné sporenie, z ktorého si po deviatich rokoch nechal vyplatiť časť portfólia, čím porušil podmienky. Čo presne musí zdaniť, v ktorom zdaňovacom období a môže pri výpočte uplatniť oslobodenie po roku držby pri cenných papieroch?","otazka_volna":"Mal som dlhodobé investičné sporenie, ale po deviatich rokoch som si musel niečo vybrať. Viem, že prídem o oslobodenie. Ale čo mám vlastne dodaniť – len ten výber, alebo všetko odznova?","spravna_odpoved":"Podľa § 8 ods. 14 ZDP musí v tom zdaňovacom období, v ktorom podmienky porušil, zahrnúť do základu dane súčet súm zistených podľa jednotlivých zdaňovacích období, v ktorých dosiahol príjmy oslobodené podľa § 9 ods. 1 písm. l). Sumy za jednotlivé obdobia sa vypočítajú ako súčet kladných rozdielov medzi jednotlivými druhmi príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. d), e) a k) a prislúchajúcimi výdavkami podľa § 8 ods. 5 a 11. Pri tomto výpočte daňovník nesmie uplatniť oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. i) ani k), teda ani 500 €, ani ročný test pri cenných papieroch. Vychádza z údajov poskytnutých finančnou inštitúciou oprávnenou na poskytovanie investičných služieb. Za porušenie podmienok sa nepovažuje, ak daňovník počas obdobia sporenia zomrie.","ustanovenie":"§ 8 ods. 14 a § 9 ods. 1 písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) súčet súm zistených podľa jednotlivých zdaňovacích období, v ktorých dosiahol príjmy oslobodené podľa § 9 ods. 1 písm. l)","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2003/595/20260101.html","my":{"odpoved":"Áno, ide o častú situáciu. Pri porušení podmienok dlhodobého investičného sporenia (DIS) sa zdaňujú spätne všetky dovtedy oslobodené príjmy, a to v roku porušenia. Oslobodenie od dane po roku držby sa na tieto príjmy neuplatní.\n\nTu je podrobný postup:\n\n### 1. Čo presne sa zdaňuje?\n\nNezdaňuje sa suma, ktorú ste si vyplatili. Zdaňujú sa **všetky príjmy z predaja cenných papierov, opcií a derivátov v rámci DIS, ktoré boli v predchádzajúcich rokoch oslobodené od dane** práve vďaka režimu DIS.\n\nV praxi to znamená, že musíte sčítať všetky zisky z jednotlivých predajov, ktoré sa vo vašom portfóliu uskutočnili od začiatku sporenia až do momentu porušenia podmienok. Strata z jedného obchodu sa započíta oproti zisku z iného obchodu v rámci daného zdaňovacieho obdobia.\n\nTento postup vyplýva z § 8 ods. 14 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorý stanovuje, že ak dôjde k porušeniu podmienok pre oslobodenie príjmov z DIS, daňovník je povinný tieto príjmy zahrnúť do základu dane. [Zdroj: Komentár k § 9 zákona 595/2003 Z. z.]\n\n### 2. V ktorom zdaňovacom období?\n\nVšetky tieto spätne sčítané príjmy (zisky) musíte zahrnúť do základu dane (čiastkového základu dane podľa § 8) **v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k porušeniu podmienok**.\n\nAk ste si teda časť portfólia vyplatili v roku 2026, celý úhrn ziskov za predchádzajúcich deväť rokov uvediete v daňovom priznaní za rok 2026, ktoré budete podávať v roku 2027. [Zdroj: Komentár k § 9 zákona 595/2003 Z. z.]\n\n### 3. Možnosť uplatnenia oslobodenia po roku držby\n\n**Nie, nemôžete.** Oslobodenie príjmov v rámci DIS podľa § 9 ods. 1 písm. l) Zákona o dani z príjmov je osobitným typom oslobodenia, ktoré je podmienené dodržaním stanovených pravidiel (napr. trvanie 15 rokov).\n\nAk tieto podmienky porušíte, strácate nárok na toto špecifické oslobodenie a zákon prikazuje príjmy zdaniť. Nie je možné spätne aplikovať iný typ oslobodenia, ako je napríklad oslobodenie z predaja cenných papierov prijatých na regulovaný trh po jednom roku držby podľa § 9 ods. 1 písm. k) Zákona o dani z príjmov. Režim DIS je v tomto prípade nadradený (lex specialis) a jeho porušením sa aktivuje sankčný mechanizmus zdanenia, nie možnosť voľby iného oslobodenia.\n\n### Príklad\n\nPredpokladajme, že ste DIS začali v roku 2017 a v septembri 2026 ste si vyplatili časť prostriedkov.\n\n*   **V roku 2020** ste v rámci portfólia predali akcie so ziskom **2 500 €**. Tento príjem bol vtedy oslobodený.\n*   **V roku 2023** ste predali iné cenné papiere so ziskom **4 000 €**. Aj tento príjem bol oslobodený.\n*   **V roku 2026** ste porušili podmienky.\n\n**Riešenie:**\nV daňovom priznaní za rok 2026 (podávanom v roku 2027) uvediete v rámci ostatných príjmov podľa § 8 Zákona o dani z príjmov sumu **6 500 €** (2 500 € + 4 000 €). Tento príjem bude súčasťou vášho základu dane a zdaní sa príslušnou sadzbou dane (19 %, 25 %, 30 % alebo 35 % podľa celkovej výšky vášho základu dane).\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOkamžite požiadajte finančnú inštitúciu (obchodníka s cennými papiermi), ktorá vám spravuje DIS, o podrobný výpis všetkých transakcií od začiatku sporenia. Tento dokument bude kľúčovým podkladom pre správne vyčíslenie celkového zisku, ktorý musíte dodaniť. Bez neho je prakticky nemožné správne určiť základ dane.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že sa spätne zdaňujú doteraz oslobodené zisky v zdaňovacom období porušenia podmienok a ročný test držby cenných papierov nie je možné uplatniť."},"google":{"odpoved":"Pri predčasnom výbere z dlhodobého investičného sporenia musí daňovník zdaniť celý dosiahnutý príjem z predaja cenných papierov, teda rozdiel medzi predajnou a nákupnou cenou. Tento príjem sa považuje za ostatný príjem a je potrebné ho uviesť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2026. Porušením podmienok, konkrétne nedodržaním 15-ročného investičného horizontu, sa stráca nárok na oslobodenie príjmov plynúcich z tohto sporenia. Z tohto dôvodu nie je možné na takýto príjem uplatniť ani všeobecné oslobodenie od dane pri predaji cenných papierov po uplynutí jedného roka od ich nadobudnutia. Príjem sa zdaňuje podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, pričom oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. l) zaniklo a oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. k) sa naň nevzťahuje.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď vecne nesprávne uvádza, že sa zdaňuje len príjem z predaja vybratých cenných papierov namiesto spätného dodanenia súčtu oslobodených príjmov za jednotlivé minulé zdaňovacie obdobia podľa § 8 ods. 14 ZDP a svojvoľne určuje zdaňovacie obdobie 2026."},"bez":{"odpoved":"Pri porušení podmienok dlhodobého investičného sporenia (DIS) musí daňovník zdaniť celý kladný rozdiel medzi hodnotou majetku na účte DIS ku dňu porušenia podmienok a celkovou sumou vkladov. Tento príjem sa zahrnie do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom k porušeniu došlo, teda za rok 2026. Pri tomto príjme nie je možné uplatniť oslobodenie od dane pri predaji cenných papierov po jednom roku držby. Ide o ostatný príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Povinnosť dodanenia vyplýva z § 9 ods. 2 písm. z) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorý ako špeciálne ustanovenie vylučuje aplikáciu iných oslobodení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza vecne nesprávny spôsob výpočtu sumy na dodanenie (rozdiel medzi hodnotou majetku a vkladmi namiesto súčtu oslobodených príjmov za jednotlivé roky podľa § 8 ods. 14 ZDP) a odvoláva sa na neexistujúce ustanovenie § 9 ods. 2 písm. z)."}},{"oblast":"dan-fo-kapital","otazka":"Fyzická osoba si v roku 2026 dala vyplatiť podielové listy dvoch slovenských podielových fondov: fond A – vyplatená suma 30 000 €, úhrn predajných cien pri vydaní (vklad podielnika) 22 000 €; fond B – vyplatená suma 10 000 €, vklad podielnika 14 000 €. Správcovská spoločnosť zrazila daň z fondu A. Koľko bolo zrazené a čo môže daňovník získať podaním daňového priznania?","otazka_volna":"Mám dva podielové fondy. Z jedného som vyšiel v pluse, z druhého v mínuse. Z toho ziskového mi správca strhol daň, tú stratu z druhého mi nikto nezohľadnil. Dá sa s tým niečo robiť cez priznanie?","spravna_odpoved":"Áno. Pri vyplatení podielových listov sa daň vyberá zrážkou z kladného rozdielu medzi vyplatenou nezdanenou sumou a vkladom podielnika (§ 43 ods. 10), teda z 30 000 – 22 000 = 8 000 €; pri sadzbe 19 % bolo zrazené 1 520 €. Podľa § 43 ods. 6 písm. c) a ods. 7 môže daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou považovať túto zrážku za preddavok na daň a podať daňové priznanie. Vtedy sa osobitný základ dane zisťuje podľa § 7 ods. 5 z úhrnu – úhrn príjmov 40 000 € prevyšuje úhrn vkladov 36 000 € o 4 000 €, daň 19 % predstavuje 760 €. Rozdiel medzi zrazenou daňou a daňovou povinnosťou, teda 760 €, mu správca dane vráti ako daňový preplatok.","ustanovenie":"§ 7 ods. 1 písm. g) a § 7 ods. 5 a 6, § 15 písm. a) štvrtý bod, § 43 ods. 6 písm. c), § 43 ods. 7 a § 43 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Do osobitného základu dane sa zahrnie suma, o ktorú úhrn príjmov podľa odseku 1 písm. g) prevyšuje úhrn vkladov podielnika; za vklad podielnika sa považuje predajná cena vyplateného (vráteného) podielového listu pri jeho vydaní.","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2003/595/20260101.html","my":{"odpoved":"Áno, podaním daňového priznania môže daňovník získať späť časť zrazenej dane.\n\nSprávcovská spoločnosť zrazila daň vo výške **1 520 €**. Podaním daňového priznania a započítaním straty z druhého fondu vznikne daňovníkovi **daňový preplatok vo výške 760 €**, ktorý mu daňový úrad vráti.\n\nTu je podrobné vysvetlenie a výpočty:\n\n### 1. Zrážková daň vykonaná správcovskou spoločnosťou\n\nSprávcovská spoločnosť je povinná pri vyplatení podielových listov zraziť daň z dosiahnutého zisku. Postupuje pri každom fonde (transakcii) samostatne.\n\n*   **Fond A (ziskový):**\n    *   Základ dane (zisk): 30 000 € - 22 000 € = 8 000 €\n    *   Sadzba dane z kapitálového majetku: 19 % (platná pre rok 2026) [Zrážková daň – všeobecná sadzba (§ 43)]\n    *   **Zrazená daň:** 8 000 € × 19 % = **1 520 €**\n\n*   **Fond B (stratový):**\n    *   Výsledok: 10 000 € - 14 000 € = - 4 000 € (strata)\n    *   Keďže pri vyplatení vznikla strata, základ dane je nula a žiadna daň sa nezráža.\n\nZrážkou dane vo výške 1 520 € je daňová povinnosť štandardne vysporiadaná. Daňovník však má možnosť postupovať inak a získať časť dane späť.\n\n### 2. Možnosť získať daň späť podaním daňového priznania\n\nDaňovník (fyzická osoba - rezident SR) sa môže rozhodnúť, že príjmy z vyplatenia podielových listov uvedie v daňovom priznaní (typ B). V takom prípade sa zrazená daň považuje za preddavok na daň [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 7].\n\nVýhoda spočíva v tom, že v daňovom priznaní sa posudzuje **úhrn všetkých príjmov a výdavkov z vyplatenia podielových listov za celý rok dokopy**. To umožňuje započítať stratu z jedného fondu proti zisku z druhého.\n\n#### Výpočet v daňovom priznaní\n\n| Položka | Fond A | Fond B | Spolu (Úhrn) |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Príjem (vyplatená suma) | 30 000 € | 10 000 € | **40 000 €** |\n| Výdavok (vklad podielnika) | 22 000 € | 14 000 € | **36 000 €** |\n| **Čiastkový základ dane** | **8 000 €** | **- 4 000 €** | **4 000 €** |\n\n*   **Osobitný základ dane podľa § 7 ZDP:** 40 000 € - 36 000 € = **4 000 €**\n*   **Daňová povinnosť z DP:** 4 000 € × 19 % = **760 €**\n*   **Zaplatený preddavok (zrazená daň):** 1 520 €\n*   **Daňový preplatok:** 1 520 € (preddavok) - 760 € (daňová povinnosť) = **760 €**\n\nPodaním daňového priznania daňovníkovi vznikne nárok na vrátenie preplatku vo výške 760 €.\n\n***\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nV tomto prípade sa jednoznačne oplatí podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby (typ B) za rok 2026.\n\n1.  V oddiele VII. daňového priznania uvediete úhrnné príjmy (40 000 €) a úhrnné výdavky (36 000 €) z vyplatenia podielových listov.\n2.  Vypočítate si daňovú povinnosť (760 €).\n3.  Sumu dane zrazenej správcovskou spoločnosťou (1 520 €) uvediete ako zaplatený preddavok na daň.\n4.  V žiadosti o vrátenie daňového preplatku, ktorá je súčasťou tlačiva, si zaškrtnete možnosť vrátenia.\n\n**Dôležité upozornenie:** Na tento druh príjmu (príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP) nie je možné uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 11, ods. 1].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presnými číslami aj zákonným odôvodnením uvádza výšku zrazenej dane (1 520 €) aj výšku preplatku na vrátenie (760 €)."},"google":{"odpoved":"Správcovská spoločnosť zrazila daň vo výške 1 520 €, čo predstavuje 19 % z výnosu 8 000 € z fondu A, v súlade s § 43 ods. 3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Podaním daňového priznania typu B za rok 2026 si môže daňovník započítať stratu 4 000 € z fondu B proti zisku z fondu A. Jeho celkový základ dane z kapitálového majetku tak bude len 4 000 € a výsledná daňová povinnosť 760 € podľa § 7 ods. 2 uvedeného zákona. Keďže zrazená daň sa považuje za preddavok, podaním priznania daňovník získa späť daňový preplatok vo výške 760 €. Daňové priznanie je potrebné podať v lehote do 31. marca 2027.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zrazenú daň 1 520 €, možnosť považovať ju za preddavok a výsledný daňový preplatok vo výške 760 € získaný podaním daňového priznania."},"bez":{"odpoved":"Správcovská spoločnosť zrazila daň vo výške 1 520 €, čo predstavuje 19 % z kladného rozdielu 8 000 € pri fonde A. Tento príjem podlieha dani vyberanej zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“). Podaním daňového priznania si však daňovník môže započítať stratu 4 000 € z fondu B proti zisku z fondu A. Jeho celkový základ dane z tohto príjmu tak bude len 4 000 € a daňová povinnosť 760 €. V daňovom priznaní si zrazenú daň odpočíta ako preddavok podľa § 43 ods. 7 ZDP, čím mu vznikne daňový preplatok 760 €, ktorý mu daňový úrad vráti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zrazenú daň 1 520 €, možnosť uplatniť zrážku ako preddavok podaním daňového priznania, zohľadnenie straty z fondu B a vrátenie daňového preplatku vo výške 760 €."}},{"oblast":"dan-fo-kapital","otazka":"Fyzická osoba nepredložila podielové listy na vyplatenie správcovskej spoločnosti, ale ich v roku 2026 predala inej osobe so sídlom na Slovensku za 15 000 €, pričom aktuálna cena podielového listu v deň predaja bola 15 200 €. Ako sa tento príjem zdaní?","otazka_volna":"Podielové listy som nedával späť správcovi, ale som ich predal inému človeku, zhruba za cenu, akú mali v ten deň. Je to to isté ako keby mi ich vyplatil fond?","spravna_odpoved":"Nie je to to isté. Podľa § 9 ods. 2 písm. p) ZDP je od dane oslobodený príjem z predaja podielového listu do výšky aktuálnej ceny podielového listu platnej v deň jeho predaja. Keďže predajná cena 15 000 € neprevyšuje aktuálnu cenu 15 200 €, celý príjem je oslobodený od dane. Oslobodenie by sa však neuplatnilo, ak by daňovník predal podielový list osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí – vtedy by išlo o zdaniteľný príjem.","ustanovenie":"§ 9 ods. 2 písm. p) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"príjem z predaja podielového listu do výšky aktuálnej ceny podielového listu platnej v deň jeho predaja, okrem predaja podielového listu osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2003/595/20260101.html","my":{"odpoved":"Áno, rozumiem. Poďme sa pozrieť na zdanenie tohto príjmu.\n\nPri predaji podielových listov inej osobe (nie pri ich vyplatení správcovskou spoločnosťou) je kľúčové, že **celý váš príjem vo výške 15 000 € je v roku 2026 oslobodený od dane z príjmov.**\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nZdanenie tohto typu príjmu sa riadi špecifickým ustanovením Zákona o dani z príjmov.\n\n1.  **Aplikácia oslobodenia:**\n    Podľa § 9 ods. 2 písm. p) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je príjem z predaja podielového listu tuzemskej osobe oslobodený od dane, a to až do výšky aktuálnej ceny podielového listu platnej v deň jeho predaja.\n\n2.  **Posúdenie vašej situácie:**\n    *   **Príjem z predaja:** 15 000 €\n    *   **Aktuálna cena v deň predaja:** 15 200 €\n    *   **Porovnanie:** Váš príjem z predaja (15 000 €) je nižší ako aktuálna cena podielového listu v deň predaja (15 200 €).\n\n    Keďže ste neprekročili limit stanovený aktuálnou cenou, celý váš príjem je oslobodený od dane.\n\n3.  **Daňové priznanie:**\n    Keďže ide o príjem v plnej výške oslobodený od dane, **tento príjem sa v daňovom priznaní neuvádza** a nezakladá vám povinnosť podať daňové priznanie, ak by ste iné zdaniteľné príjmy nemali [Plne oslobodené príjmy sa v daňovom priznaní neuvádzajú].\n\n---\n\n### Čo ak by bol príjem z predaja vyšší?\n\nPre úplnosť, ak by ste podielové listy predali za cenu vyššiu, ako bola ich aktuálna cena v deň predaja (napr. za 15 500 €), situácia by bola nasledovná:\n*   **Oslobodená časť:** 15 200 € (do výšky aktuálnej ceny)\n*   **Zdaniteľná časť:** 300 € (rozdiel 15 500 € - 15 200 €)\n\nTento zdaniteľný rozdiel 300 € by predstavoval ostatný príjem z prevodu cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) Zákona o dani z príjmov. Z tohto príjmu by ste si ešte mohli uplatniť oslobodenie vo výške 500 € [Oslobodenie 500 € (§ 9 ods. 1 písm. i) ZDP) — rozsah a vylúčenia], takže by vám v konečnom dôsledku nevznikla žiadna daňová povinnosť.\n\n### Kľúčový rozdiel: Predaj vs. Vyplatenie (Redemácia)\n\nJe dôležité rozlišovať medzi vašou situáciou (predaj inej osobe) a vyplatením podielových listov správcovskou spoločnosťou.\n\n| Kritérium | Predaj inej osobe (Váš prípad) | Vyplatenie správcovskou spoločnosťou |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Právny základ** | § 9 ods. 2 písm. p) ZDP | § 7 a § 43 ZDP |\n| **Spôsob zdanenia** | Príjem je oslobodený do výšky aktuálnej ceny v deň predaja. Prípadný presah sa zdaňuje v daňovom priznaní ako príjem podľa § 8. | Zdaňuje sa kladný rozdiel medzi vyplatenou sumou a nákupnou cenou. Daň (19 %) zráža a odvádza priamo správcovská spoločnosť. |\n| **Oslobodenie** | **Áno**, do výšky aktuálnej ceny. | **Nie**, zdaňuje sa celý zisk. |\n| **Daňové priznanie** | Uvádza sa len prípadný zdaniteľný presah nad aktuálnu cenu. Ak presah nie je, príjem sa neuvádza. | Príjem sa v daňovom priznaní neuvádza, daň je vysporiadaná zrážkou. |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne konštatuje, že celý príjem 15 000 € je oslobodený od dane podľa § 9 ods. 2 písm. p) ZDP, keďže predajná cena nepresiahla aktuálnu cenu podielového listu v deň predaja."},"google":{"odpoved":"Príjem z predaja podielových listov vo výške 15 000 € je v tomto prípade oslobodený od dane z príjmov. Dôvodom je, že predajná cena neprevyšuje aktuálnu cenu podielového listu v deň predaja (15 200 €) a zároveň sa predaj uskutočnil osobe so sídlom na Slovensku. Tento príjem sa preto neuvádza v daňovom priznaní a nezdaňuje sa. Oslobodenie sa uplatňuje podľa § 9 ods. 1 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza právny základ oslobodenia ako § 9 ods. 1 písm. j) namiesto § 9 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Ak od nadobudnutia podielových listov do ich predaja uplynul viac ako jeden rok, tento príjem je oslobodený od dane z príjmov. Toto oslobodenie sa uplatní za predpokladu, že podielové listy neboli zahrnuté v obchodnom majetku, v súlade s § 9 ods. 1 písm. k) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V opačnom prípade, ak ich daňovník vlastnil jeden rok alebo menej, príjem je zdaniteľný ako ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. e) citovaného zákona. Zdaní sa základ dane (príjem 15 000 € znížený o preukázateľný výdavok na ich nadobudnutie) sadzbou dane 19 % a zároveň podlieha aj zdravotným odvodom vo výške 15 %. Takýto príjem sa uvádza v daňovom priznaní podanom do 31. marca 2027.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď aplikuje nesprávne právne pravidlo (časový test podľa § 9 ods. 1 písm. k) namiesto oslobodenia do výšky aktuálnej ceny podľa § 9 ods. 2 písm. p) ZDP) a podmieňuje oslobodenie dobou držby."}},{"oblast":"dan-fo-kapital","otazka":"Fyzickej osobe – rezidentovi SR – bol v marci 2026 vyplatený kupón zo slovenského štátneho dlhopisu vo výške 5 000 €. Nejde o štátne dlhopisy pre občanov a dlhopis nebol obchodným majetkom. Ako sa výnos zdaní, akou sadzbou a koľko je daň? Bola by daň rovnaká, ak by bol kupón vyplatený v roku 2025?","otazka_volna":"Dostal som kupón zo štátneho dlhopisu, päť tisíc eur. Banka mi z toho nič nestrhla. Mám to dať do priznania a koľko z toho odvediem?","spravna_odpoved":"Výnos sa nezdaňuje zrážkou u fyzickej osoby, ale zahrnie sa do osobitného základu dane podľa § 51ea ods. 1 a 2 písm. a) ZDP a uvedie sa v daňovom priznaní. Sadzba dane podľa § 15 písm. a) siedmeho bodu je 13 %, daň za rok 2026 je teda 650 €. Za rok 2025 by bola daň iná: podľa prechodného ustanovenia § 52zzzc ods. 3 bola sadzba na výnosy vyplatené od 1. 1. 2025 do 31. 12. 2025 vo výške 16 %, čiže 800 €. Výnos sa do osobitného základu dane zahŕňa neznížený o výdavky.","ustanovenie":"§ 15 písm. a) siedmy bod, § 51ea ods. 1 a 2 písm. a) a § 52zzzc ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"13 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51ea ods. 2","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2003/595/20260101.html","my":{"odpoved":"Áno, výnos (kupón) z tohto slovenského štátneho dlhopisu podlieha zdaneniu. Pre rok 2026 sa zdaní sadzbou 13 % prostredníctvom daňového priznania.\n\n**Výnos vo výške 5 000 € vyplatený v marci 2026 sa zdaní daňou vo výške 650 €. V roku 2025 by bola daň vyššia, konkrétne 800 €, keďže platila dočasne zvýšená sadzba 16 %.**\n\n---\n\n### Podrobný postup zdanenia pre rok 2026\n\n1.  **Spôsob zdanenia:**\n    Výnosy zo slovenských štátnych dlhopisov (okrem tých, ktoré sú určené pre občanov a oslobodené) sa nezdaňujú zrážkovou daňou pri výplate. Daňovník je povinný tento príjem uviesť v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby (typ B) za zdaňovacie obdobie 2026, ktoré podá do konca marca 2027. [Komentár k § 16 zákona č. 595/2003 Z. z.]\n\n2.  **Základ dane:**\n    Tento príjem predstavuje príjem z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o dani z príjmov. Zahŕňa sa do osobitného základu dane podľa § 51ea zákona o dani z príjmov v plnej výške, neznižuje sa o výdavky. [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 7, ods. 4]\n\n3.  **Sadzba dane a výpočet:**\n    Na tento osobitný základ dane sa pre rok 2026 uplatňuje sadzba dane vo výške **13 %**. [Komentár k § 17 zákona č. 595/2003 Z. z., odkaz na § 15 písm. a) 7. bod]\n\n    *   **Výpočet dane za rok 2026:**\n        ```\n        5 000 € (výnos) × 13 % = 650,00 €\n        ```\n    Daňová povinnosť je teda **650,00 €**.\n\n### Porovnanie s rokom 2025\n\nAk by bol rovnaký kupón vo výške 5 000 € vyplatený v roku 2025, zdanenie by bolo odlišné z dôvodu platnosti prechodného ustanovenia zákona.\n\n*   **Sadzba dane pre rok 2025:**\n    Podľa prechodného ustanovenia [§ 52zzzc ods. 3 zákona o dani z príjmov] sa na výnosy zo štátnych dlhopisov vyplatené v období od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 uplatnila dočasne zvýšená sadzba dane vo výške **16 %**. [Komentár k § 7 zákona č. 595/2003 Z. z.]\n\n*   **Výpočet dane za rok 2025:**\n    ```\n    5 000 € (výnos) × 16 % = 800,00 €\n    ```\n    Daňová povinnosť za rok 2025 by bola **800,00 €**.\n\n### Súhrnné porovnanie\n\n| Parameter | Rok 2026 | Rok 2025 |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Výška výnosu | 5 000,00 € | 5 000,00 € |\n| Spôsob zdanenia | Daňové priznanie (osobitný základ dane) | Daňové priznanie (osobitný základ dane) |\n| **Sadzba dane** | **13 %** | **16 %** |\n| **Výška dane** | **650,00 €** | **800,00 €** |\n\n**Dôležité upozornenie:**\nTento postup sa nevzťahuje na úrokové výnosy a príjmy z predaja **štátnych dlhopisov určených pre občanov**, ktoré sú od dane z príjmov úplne oslobodené. [404_Statne_dlhopisy_pre_obcanov_danovy_aspekt_2025.md, odkaz na § 9 ods. 1 písm. r) ZoDzP]","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza spôsob zdanenia cez daňové priznanie a osobitný základ dane podľa § 51ea, sadzbu 13 % a daň 650 € pre rok 2026, ako aj odlišnú sadzbu 16 % a daň 800 € pre rok 2025 podľa § 52zzzc ods. 3."},"google":{"odpoved":"Výnos z kupónu vo výške 5 000 € sa zdaní prostredníctvom daňového priznania v rámci osobitného základu dane. Pre rok 2026 sa uplatní sadzba dane vo výške 13 %, daň teda predstavuje 650 €. Tento daňový režim upravuje § 51ea zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ak by bol kupón vyplatený v roku 2025, daň by nebola rovnaká, pretože platila prechodná sadzba dane. V roku 2025 by sa tento príjem zdanil sadzbou 16 % a daň by bola vo výške 800 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza spôsob zdanenia cez osobitný základ dane v daňovom priznaní, správne sadzby a výšky dane pre rok 2026 (13 %, 650 €) aj prechodný rok 2025 (16 %, 800 €)."},"bez":{"odpoved":"Výnos z kupónu slovenského štátneho dlhopisu je v roku 2026 oslobodený od dane z príjmov. Toto oslobodenie vyplýva z § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Sadzba dane je preto 0 % a vaša daňová povinnosť je vo výške 0 €. Keďže toto ustanovenie bolo v platnosti aj v roku 2025, daň by bola rovnaká, teda nulová. Tento príjem sa neuvádza v daňovom priznaní.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza oslobodenie od dane a nulovú daň namiesto zdanenia v osobitnom základe dane so sadzbami 13 % (650 €) pre rok 2026 a 16 % (800 €) pre rok 2025."}},{"oblast":"dan-fo-kapital","otazka":"Fyzickej osobe – nepodnikateľovi – bol v roku 2026 vyplatený kupón 2 000 € z korporátneho dlhopisu slovenského emitenta. Kto daň odvedie, v akej výške a uvádza daňovník tento príjem v daňovom priznaní?","otazka_volna":"Mám firemné dlhopisy jednej slovenskej firmy, prišiel mi z nich úrok dvetisíc eur. Musím si to sám dodaniť v priznaní, alebo to už niekto vyriešil za mňa?","spravna_odpoved":"Daň odvedie platiteľ dane (emitent, resp. vyplácajúci subjekt) zrážkou. Ide o výnos z dlhopisu plynúci fyzickej osobe podľa § 43 ods. 3 písm. n) ZDP, sadzba zrážkovej dane je podľa § 43 ods. 1 písm. b) 19 %, daň teda predstavuje 380 € a daňovníkovi bude vyplatených 1 620 €. Podľa § 43 ods. 6 je daňová povinnosť riadnym vykonaním zrážky splnená a tento príjem sa v daňovom priznaní neuvádza – nejde o žiadny z prípadov v § 43 ods. 6 písm. a) až c), kedy možno zrážku považovať za preddavok.","ustanovenie":"§ 7 ods. 1 písm. a) a ods. 3, § 43 ods. 1 písm. b), § 43 ods. 3 písm. n) a § 43 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynie fyzickej osobe, okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok plynúcich tejto fyzickej osobe","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2003/595/20260101.html","my":{"odpoved":"Áno, samozrejme. Tu je komplexné vysvetlenie daňových povinností spojených s výnosom z korporátneho dlhopisu pre fyzickú osobu v roku 2026.\n\n**Daň z tohto príjmu odvedie platiteľ (emitent dlhopisu alebo ním poverená banka) formou zrážkovej dane vo výške 380,00 €. Daňovník tento príjem už v daňovom priznaní neuvádza, nakoľko daňová povinnosť je týmto vysporiadaná.**\n\nPozrime sa na to detailne:\n\n### 1. Kto odvedie daň?\n\nDaň neodvádza priamo daňovník (príjemca kupónu), ale platiteľ dane, ktorým je v tomto prípade emitent dlhopisu alebo ním poverený subjekt (napr. banka alebo obchodník s cennými papiermi).\n\nPríjem z kupónu (úroku) z dlhopisu je pre fyzickú osobu príjmom z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o dani z príjmov. Ak takýto príjem plynie zo zdroja na území Slovenskej republiky, uplatní sa naň daň vyberaná zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 7, ods. 3].\n\nPlatiteľ dane je povinný daň zraziť pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrady v prospech daňovníka a odovzdať ju správcovi dane.\n\n### 2. V akej výške bude daň odvedená?\n\nSadzba zrážkovej dane pre tento typ príjmu je pre rok 2026 stanovená na **19 %** [Zrážková daň – všeobecná sadzba (§ 43)].\n\nVýpočet je nasledovný:\n*   **Základ dane (výška kupónu):** 2 000,00 €\n*   **Sadzba dane:** 19 %\n*   **Výška zrazenej dane:** 2 000,00 € × 19 % = **380,00 €**\n\nFyzickej osobe bude reálne vyplatená suma 1 620,00 € (2 000 € - 380 €).\n\n### 3. Uvádza daňovník tento príjem v daňovom priznaní?\n\n**Nie, neuvádza.**\n\nKeďže daňová povinnosť bola vysporiadaná zrazením dane, považuje sa za splnenú [Zdroj: Komentrk16zkona5952003Zz.md]. Daňovník už tento príjem neuvádza v daňovom priznaní a ani z neho neplatí žiadnu ďalšiu daň z príjmov.\n\n### 4. Zdravotné poistenie\n\nJe dôležité upozorniť, že príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP vstupujú do vymeriavacieho základu pre zdravotné poistenie.\n*   Sadzba poistného na zdravotné poistenie z kapitálových príjmov je pre rok 2026 stanovená na **16 %** [Sadzba ZP z ostatných a kapitálových príjmov (§ 7, § 8 ZDP)].\n*   Toto poistné sa nevysporiada zrážkou, ale zdravotná poisťovňa ho vyčísli v rámci **ročného zúčtovania zdravotného poistenia** na základe údajov od Finančnej správy.\n*   Daňovníkovi tak vznikne nedoplatok na zdravotnom poistení vo výške **320,00 €** (2 000 € × 16 %), ktorý bude musieť uhradiť po doručení výsledku ročného zúčtovania.\n\n---\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nHoci príjem z kupónu nemusíte uvádzať v daňovom priznaní, počítajte s tým, že vám v nasledujúcom roku (2027) príde zo zdravotnej poisťovne výkaz nedoplatkov z ročného zúčtovania za rok 2026. Odporúčame si príslušnú sumu (v tomto prípade 320,00 €) odložiť bokom, aby ste predišli prekvapeniu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne úplne a presne zodpovedá referencii vo všetkých požadovaných bodoch: daň odvedie platiteľ zrážkou, sadzba je 19 % (380 €) a príjem sa v daňovom priznaní neuvádza. [trojhlasé preverenie 21. 9. 2026, arbiter (hlasy 1:2)]"},"google":{"odpoved":"Daň z tohto príjmu odvedie platiteľ (emitent dlhopisu), a to zrážkou pri výplate kupónu. Sadzba dane je 19 %, daň teda predstavuje sumu 380 € (19 % z 2 000 €). Vykonaním zrážky dane sa daňová povinnosť fyzickej osoby považuje za splnenú. Z tohto dôvodu daňovník už tento príjem neuvádza vo svojom daňovom priznaní. Uvedený postup upravuje najmä § 7 (príjmy z kapitálového majetku) a § 43 (daň vyberaná zrážkou) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v plnom rozsahu uvádza, že daň odvedie platiteľ formou zrážky, výška dane je 380 € (sadzba 19 %) a príjem sa v daňovom priznaní neuvádza."},"bez":{"odpoved":"Daň z tohto príjmu odvedie emitent dlhopisu formou zrážkovej dane vo výške 19 %, čo predstavuje sumu 380 €. Ide o príjem z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zrazením dane podľa § 43 citovaného zákona sa daňová povinnosť považuje za vysporiadanú. Z tohto dôvodu daňovník tento príjem už neuvádza vo svojom daňovom priznaní. Fyzická osoba tak obdrží čistý výnos 1 620 €.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne právne ustanovenie, keď výnos z dlhopisu zaradila pod § 7 ods. 1 písm. b) namiesto § 7 ods. 1 písm. a) ZDP."}},{"oblast":"dan-fo-kapital","otazka":"Manželia predali v roku 2026 akcie, ktoré patrili do ich bezpodielového spoluvlastníctva a neboli obchodným majetkom ani jedného z nich. Rozdiel medzi príjmom a preukázateľnými výdavkami je 1 200 €. Ako sa príjem rozdelí a koľko z neho v úhrne zdania, ak sa nedohodnú inak?","otazka_volna":"S manželkou sme predali akcie, čo sme mali spoločne v manželstve. Zisk vyšiel dvanásťsto eur. Dáva to do priznania len jeden z nás, alebo sa to nejako delí? A tá päťstovka platí raz, alebo každému?","spravna_odpoved":"Podľa § 4 ods. 8 ZDP sa príjmy podľa § 8, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak; v tom istom pomere sa delia aj výdavky. Manželia si teda môžu pomer dohodnúť ľubovoľne, napríklad 100 % : 0 %. Ak sa nedohodnú inak, pripadne na každého 600 €. Oslobodenie 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. i) si uplatňuje každý manžel samostatne, takže každý zdaní 100 € a v úhrne zdania 200 €.","ustanovenie":"§ 4 ods. 8 a § 9 ods. 1 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2003/595/20260101.html","my":{"odpoved":"Ak sa manželia nedohodnú inak, príjem z predaja akcií v bezpodielovom spoluvlastníctve sa medzi nich delí rovným dielom. Každý z manželov si následne môže uplatniť oslobodenie od dane vo výške 500 €. **V úhrne teda zdania príjem vo výške 200 €.**\n\nTu je podrobný postup výpočtu pre rok 2026:\n\n### 1. Rozdelenie príjmu medzi manželov\n\nPríjmy plynúce manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva sa zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, pokiaľ sa nedohodnú inak. V tom istom pomere sa delia aj súvisiace výdavky [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 4 ods. 8].\n\n*   **Celkový rozdiel medzi príjmami a výdavkami:** 1 200 €\n*   **Podiel na jedného manžela:** 1 200 € / 2 = **600 €**\n\n### 2. Uplatnenie oslobodenia a výpočet zdaniteľného príjmu\n\nKaždý daňovník (teda každý z manželov samostatne) si môže uplatniť oslobodenie na príjmy z prevodu cenných papierov (§ 8 ods. 1 písm. e) ZDP), ak rozdiel medzi úhrnom takýchto príjmov a výdavkov nepresiahne v zdaňovacom období 500 €. Ak tento rozdiel presiahne 500 €, do základu dane sa zahrnie len suma nad 500 € [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 9 ods. 1 písm. i)].\n\nVýpočet je nasledovný:\n\n| Položka | Manžel | Manželka | Spolu |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Podiel na príjme (rozdiel príjmov a výdavkov) | 600,00 € | 600,00 € | 1 200,00 € |\n| Oslobodenie od dane (§ 9 ods. 1 písm. i) ZDP) | - 500,00 € | - 500,00 € | - 1 000,00 € |\n| **Zdaniteľný príjem (§ 8 ZDP)** | **100,00 €** | **100,00 €** | **200,00 €** |\n\n### Zhrnutie\n\nKaždý z manželov uvedie vo svojom daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2026 zdaniteľný príjem podľa § 8 vo výške 100 €. Spolu tak bude zdanený príjem 200 €.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nZákon vám umožňuje dohodnúť sa na inom pomere rozdelenia príjmu. Ak by napríklad jeden z manželov v danom roku už využil časť svojho 500 € oslobodenia na iný typ príjmu (napr. z prenájmu), mohli by ste sa dohodnúť na takom pomere, ktorý by bol pre vás daňovo výhodnejší. V predvolenom nastavení (rovným dielom) je však váš postup daňovo optimálny, keďže obaja naplno využívate svoje oslobodenie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, uvádza správne rozdelenie rovným dielom, uplatnenie 500 € oslobodenia u každého z manželov a správnu výslednú sumu 200 € na zdanenie v úhrne."},"google":{"odpoved":"Ak sa manželia nedohodnú inak, príjem z predaja akcií v bezpodielovom spoluvlastníctve sa delí rovným dielom, teda 600 € na každého. Tento príjem patrí medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Každý z manželov si môže uplatniť oslobodenie od dane na príjmy z predaja cenných papierov do výšky 500 €. Zdaniteľný príjem každého manžela je teda 100 € (600 € - 500 €). V úhrne tak manželia zdania 200 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza rozdelenie príjmu na polovicu (600 € na každého), uplatnenie oslobodenia 500 € u každého z manželov a výslednú sumu 200 € na zdanenie v úhrne."},"bez":{"odpoved":"Príjem z predaja akcií v bezpodielovom spoluvlastníctve sa delí medzi manželov rovnakým dielom, teda na každého pripadá čiastkový základ dane 600 €. Každý z manželov si môže uplatniť oslobodenie od dane na ostatné príjmy do výšky 500 €. V úhrne sa teda zdaní suma 200 €, keďže zdaniteľný príjem každého z manželov je 100 € (600 € - 500 €). Rozdelenie príjmu vyplýva z § 4 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Oslobodenie od dane sa uplatňuje podľa § 9 ods. 1 písm. h) citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne zákonné ustanovenie pre oslobodenie príjmu z predaja cenných papierov (§ 9 ods. 1 písm. h namiesto písm. i), čo podľa rubriky predstavuje nesprávne právne pravidlo v odôvodnení."}},{"oblast":"dan-fo-kapital","otazka":"Manželia nadobudli byt do bezpodielového spoluvlastníctva v marci 2021. Po rozvode bolo BSM vyporiadané v júni 2024 tak, že byt pripadol do výlučného vlastníctva manželky. Tá byt predala v septembri 2026. Byt nebol nikdy obchodným majetkom. Je príjem z predaja oslobodený?","otazka_volna":"Byt sme kúpili do manželstva, potom sme sa rozviedli, pri vyporiadaní ostal mne a teraz ho predávam. Od vyporiadania sú to dva roky, takže tú päťročnú lehotu nemám splnenú a budem to daniť, však?","spravna_odpoved":"Príjem je oslobodený od dane. Podľa § 9 ods. 3 ZDP sa pri predaji nehnuteľnosti po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov do päťročnej lehoty podľa § 9 ods. 1 písm. a) započítava aj doba, počas ktorej bola nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Lehota sa teda počíta od marca 2021, nie od vyporiadania v júni 2024. Do predaja v septembri 2026 uplynulo viac ako päť rokov, preto je príjem oslobodený podľa § 9 ods. 1 písm. a).","ustanovenie":"§ 9 ods. 1 písm. a) a § 9 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"do lehoty uvedenej v odseku 1 písm. a), alebo písm. b) sa započítava doba, počas ktorej bola takáto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2003/595/20260101.html","my":{"odpoved":"Áno, príjem z predaja bytu je v tomto prípade **oslobodený od dane z príjmov**.\n\nRozhodujúci je moment pôvodného nadobudnutia nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva (BSM), nie dátum vyporiadania BSM po rozvode.\n\n### Podrobné zdôvodnenie\n\n1.  **Základné pravidlo pre oslobodenie:** Príjem z predaja nehnuteľnosti je oslobodený od dane, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa jej nadobudnutia do vlastníctva [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 9 ods. 1 písm. a)].\n\n2.  **Vyporiadanie BSM nie je nové nadobudnutie:** Podľa ustálenej praxe Finančnej správy SR sa vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode nepovažuje za nové nadobudnutie nehnuteľnosti pre toho manžela, ktorý bol jej spoluvlastníkom už počas manželstva. Ide len o zmenu rozsahu vlastníckych práv (z podielového na výlučné), nie o odplatný prevod alebo nové nadobudnutie.\n\n3.  **Aplikácia na váš prípad:**\n    *   **Dátum nadobudnutia:** Byt ste spolu s bývalým manželom nadobudli do BSM v **marci 2021**. Tento dátum je štartovacím bodom pre plynutie 5-ročnej lehoty.\n    *   **Dátum vyporiadania BSM:** Jún 2024. Tento dátum **neresetuje** plynutie 5-ročnej lehoty.\n    *   **Dátum predaja:** Byt ste predali v **septembri 2026**.\n    *   **Doba vlastníctva:** Od marca 2021 do septembra 2026 uplynulo **5 rokov a 6 mesiacov**.\n\n**Záver:** Keďže doba medzi nadobudnutím bytu do BSM a jeho následným predajom presiahla 5 rokov, podmienka pre oslobodenie príjmu od dane je splnená.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nKeďže je príjem z predaja v plnom rozsahu oslobodený od dane, **neuvádzate ho v daňovom priznaní** a z tohto dôvodu vám ani nevzniká povinnosť podať daňové priznanie, pokiaľ nemáte iné zdaniteľné príjmy [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 9].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že príjem z predaja je oslobodený od dane z príjmov, keďže lehota 5 rokov plynie od pôvodného nadobudnutia do BSM v marci 2021 a vyporiadanie BSM ju neresetuje."},"google":{"odpoved":"Áno, príjem z predaja bytu je v tomto prípade oslobodený od dane z príjmov. Podmienka vlastníctva nehnuteľnosti najmenej 5 rokov pred jej predajom je splnená. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do lehoty 5 rokov započítava aj doba, počas ktorej bol byt v bezpodielovom spoluvlastníctve. Keďže byt bol nadobudnutý v marci 2021 a predaný v septembri 2026, celková doba vlastníctva presiahla 5 rokov. Toto oslobodenie upravuje § 9 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 9 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne konštatuje, že príjem je oslobodený od dane z dôvodu započítania doby trvania BSM do 5-ročnej lehoty podľa § 9 ods. 1 písm. a) a § 9 ods. 3 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Áno, príjem z predaja bytu je v tomto prípade oslobodený od dane z príjmov. Podmienka vlastníctva nehnuteľnosti najmenej 5 rokov bezprostredne pred jej predajom bola splnená. Do tejto lehoty sa započítava aj doba, počas ktorej bol byt v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Päťročná lehota začala plynúť nadobudnutím bytu v marci 2021 a uplynula v marci 2026. Vyplýva to z § 9 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 9 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa nesprávne odvoláva na § 9 ods. 2 namiesto § 9 ods. 3 zákona o dani z príjmov, čo podľa rubriky predstavuje nesprávne právne pravidlo v odôvodnení."}},{"oblast":"dan-fo-kapital","otazka":"Zamestnanec zaplatil v roku 2026 príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) 300 € a zároveň príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt (PEPP) 100 €. Účastnícka zmluva bola uzatvorená v roku 2019 a inú zmluvu nemá. Jeho čiastkový základ dane z § 5 je 22 000 €. O koľko si zníži základ dane a aká je daňová úspora?","otazka_volna":"Platím si tretí pilier a ešte jeden európsky dôchodkový produkt, dokopy štyristo eur ročne. Koľko si z toho môžem dať dole z daní – štyristo, alebo je tam nejaký strop na každé zvlášť?","spravna_odpoved":"Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie a na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt tvoria jednu spoločnú nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 8 ZDP a podľa § 11 ods. 9 ich možno odpočítať v úhrne najviac do 180 € za rok, nie 180 € na každý produkt. Základ dane si teda zníži o 180 €, pri sadzbe 19 % (základ dane je hlboko pod hranicou 154,8-násobku životného minima) je daňová úspora 34,20 €. Podmienky podľa § 11 ods. 10 sú splnené (zmluva uzatvorená po 31. 12. 2013 a nemá inú účastnícku zmluvu, ktorá by podmienky nespĺňala).","ustanovenie":"§ 11 ods. 8, 9 a 10 a § 15 písm. a) prvý bod zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"je možné odpočítať od základu dane v sume, v akej sú v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do 180 eur za rok","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2003/595/20260101.html","my":{"odpoved":"Áno, zamestnanec si môže znížiť základ dane o **180 €**. Jeho daňová úspora pri 19 % sadzbe dane tak predstavuje **34,20 €**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa zákona o dani z príjmov si daňovník môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane (NČZD) na preukázateľne zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS, III. pilier) a na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt (PEPP).\n\n1.  **Maximálny limit NČZD:**\n    Limit je stanovený v úhrne **najviac 180 € ročne** pre oba produkty dokopy, nie 180 € na každý zvlášť [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 11, ods. 9].\n    *   Vami zaplatené príspevky: 300 € (DDS) + 100 € (PEPP) = 400 €.\n    *   Keďže celková zaplatená suma (400 €) presahuje ročný limit, môžete si uplatniť maximálnu možnú sumu, teda **180 €**.\n\n2.  **Podmienky uplatnenia:**\n    Pre uplatnenie tejto NČZD je potrebné splniť podmienku, že účastnícka zmluva na DDS bola uzatvorená po 31. decembri 2013 (alebo bola staršia zmluva zmenená zrušením dávkového plánu) [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 11, ods. 10].\n    *   Vaša zmluva bola uzatvorená v roku 2019, takže túto podmienku **spĺňate**.\n\n3.  **Výpočet daňovej úspory:**\n    Daňová úspora sa vypočíta ako suma uplatnenej NČZD vynásobená príslušnou sadzbou dane. Váš základ dane 22 000 € spadá do prvého daňového pásma so sadzbou 19 % (platnou pre rok 2026 do základu dane 43 983,32 €).\n\n*   **Uplatnená NČZD:** 180,00 €\n*   **Sadzba dane:** 19 %\n*   **Daňová úspora:** 180,00 € × 19 % = **34,20 €**\n\nTúto nezdaniteľnú časť si môžete uplatniť buď v ročnom zúčtovaní dane, o ktoré požiadate zamestnávateľa, alebo v daňovom priznaní, ktoré si podáte sami.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zníženie základu dane o 180 € aj daňovú úsporu 34,20 € so správnym zákonným odôvodnením spoločného limitu a podmienok."},"google":{"odpoved":"Zamestnanec si môže znížiť základ dane o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) a celoeurópsky osobný dôchodkový produkt (PEPP) v úhrnnej výške maximálne 180 €. Hoci zaplatil spolu 400 €, zákonný limit pre túto nezdaniteľnú časť základu dane je 180 € ročne. Keďže jeho základ dane 22 000 € spadá do 19 % sadzby dane, daňová úspora je 34,20 € (180 € * 0,19). Uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane umožňuje § 11 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Podmienka zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 je splnená.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zníženie základu dane o 180 € a daňovú úsporu 34,20 € v súlade s § 11 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Zamestnanec si môže znížiť základ dane o maximálnu sumu 180 €. Táto nezdaniteľná časť základu dane sa vzťahuje na súčet príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie a PEPP, pričom je limitovaná sumou 180 € ročne, aj keď jeho celkové príspevky boli 400 €. Uvedené upravuje § 11 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Keďže jeho základ dane spadá do 19 % sadzby dane, jeho daňová úspora predstavuje 34,20 €. Výpočet úspory je 19 % zo 180 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zníženie základu dane o limitovaných 180 € a z toho vyplývajúcu daňovú úsporu 34,20 € pri 19 % sadzbe dane."}},{"oblast":"dan-fo-kapital","otazka":"Daňovník si v rokoch 2020 až 2025 uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie vždy v plnej výške 180 € ročne (spolu 6 rokov). V roku 2026 mu doplnková dôchodková spoločnosť vyplatila predčasný výber. Akú povinnosť mu to zakladá, v akej sume a dokedy?","otazka_volna":"Šesť rokov po sebe som si v priznaní odpočítaval tretí pilier, vždy plných stoosemdesiat. Teraz som si z toho urobil predčasný výber. Musím to nejako vracať alebo dodaniť?","spravna_odpoved":"Áno. Podľa § 11 ods. 11 ZDP je daňovník, ktorému bol vyplatený predčasný výber a ktorý si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 8, povinný zvýšiť základ dane o sumu zaplatených príspevkov, o ktorú si v predchádzajúcich obdobiach základ dane znížil. Suma je 6 × 180 € = 1 080 €. Urobiť tak musí do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu bola suma vyplatená – keďže výber bol v roku 2026, najneskôr v daňovom priznaní za rok 2029.","ustanovenie":"§ 11 ods. 8 a § 11 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2003/595/20260101.html","my":{"odpoved":"Na základe predčasného výberu z doplnkového dôchodkového sporenia (III. pilier) v roku 2026 vzniká daňovníkovi povinnosť **zvýšiť svoj základ dane o celkovú sumu 1 080 €**. Túto povinnosť si musí splniť najneskôr **v daňovom priznaní za rok 2029** (podávanom do 31. marca 2030).\n\nTu sú podrobnosti k jednotlivým bodom vašej otázky:\n\n### 1. Povinnosť: Zvýšenie základu dane\n\nKeďže daňovník porušil podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane (NČZD) na príspevky do III. piliera tým, že si nechal vyplatiť predčasný výber, je povinný \"vrátiť\" poskytnutú daňovú úľavu. Robí sa to zvýšením základu dane o sumu príspevkov, o ktoré si v minulosti základ dane znížil [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 11, ods. 11].\n\n### 2. Suma: 1 080 €\n\nSuma, o ktorú sa zvyšuje základ dane, je súčtom všetkých NČZD, ktoré si daňovník v predchádzajúcich rokoch na tento účel uplatnil.\n\n*   **Počet rokov:** 6 (2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025)\n*   **Uplatnená suma ročne:** 180 €\n*   **Celková suma na dodanenie:** 6 rokov × 180 €/rok = **1 080 €**\n\n### 3. Lehota: Najneskôr v daňovom priznaní za rok 2029\n\nZákon stanovuje lehotu \"do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená\" [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 11, ods. 11]. Správne počítanie lehoty je kľúčové:\n\n1.  **Rok výplaty predčasného výberu:** 2026\n2.  **Skončenie tohto zdaňovacieho obdobia:** 31. 12. 2026\n3.  **Tri nasledujúce zdaňovacie obdobia:** 2027, 2028 a **2029**\n4.  **Najneskorší termín na splnenie povinnosti:** Lehota na podanie daňového priznania za posledné z týchto období, teda za rok 2029. Štandardná lehota je **31. marec 2030**.\n\n### Možnosti, ako si povinnosť splniť\n\nDaňovník si môže vybrať, ako si základ dane o sumu 1 080 € zvýši:\n\n*   **Jednorazovo:** Zvýši si základ dane o celú sumu 1 080 € naraz v daňovom priznaní za ktorýkoľvek rok v rámci lehoty (t. j. za rok 2026, 2027, 2028 alebo 2029).\n*   **Postupne:** Rozdelí si sumu 1 080 € na menšie časti a zvýši si o ne základ dane postupne vo viacerých daňových priznaniach (napr. 360 € v priznaní za rok 2027, 360 € za 2028 a 360 € za 2029). Celá suma však musí byť vysporiadaná najneskôr v priznaní za rok 2029.\n\n**Dôležité upozornenie:**\nV roku, v ktorom si daňovník zvyšuje základ dane z tohto dôvodu, mu zamestnávateľ nemôže vykonať ročné zúčtovanie dane. Daňovník je **povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby** sám [Zdroj: 142_Nezdanitelne_casti_zakladu_dane_v_rocnom_zuctovani_za_rok_2025_2025.md].\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nHoci zákon umožňuje odklad až do roku 2030, odporúčame vysporiadať túto povinnosť čo najskôr, ideálne už v daňovom priznaní za rok 2026 (podávanom v roku 2027). Predídete tak riziku, že na povinnosť v budúcich rokoch zabudnete, čo by mohlo viesť k sankciám zo strany daňového úradu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza povinnosť zvýšiť základ dane o sumu 1 080 € najneskôr v daňovom priznaní za rok 2029 v súlade s § 11 ods. 11 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"V dôsledku predčasného výberu z doplnkového dôchodkového sporenia vzniká daňovníkovi povinnosť zvýšiť základ dane o sumu všetkých predtým uplatnených nezdaniteľných častí základu dane. V danom prípade ide o celkovú sumu 1 080 € (6 rokov x 180 €). Daňovník si môže základ dane zvýšiť o túto sumu jednorazovo alebo postupne. Musí tak urobiť najneskôr do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu bol predčasný výber vyplatený, teda najneskôr v daňovom priznaní za rok 2029. Táto povinnosť vyplýva z § 11 ods. 13 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza povinnosť zvýšiť základ dane, presnú sumu 1 080 € aj lehotu do troch zdaňovacích období (najneskôr za rok 2029), pričom nesprávne uvedené číslo odseku (§ 11 ods. 13 namiesto ods. 11) nemení vecnú správnosť odpovede."},"bez":{"odpoved":"Daňovníkovi vzniká povinnosť zvýšiť si základ dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2026, v ktorom došlo k porušeniu podmienok. Základ dane si zvýši o celkovú sumu uplatnených nezdaniteľných častí základu dane, teda o 1 080 € (6 rokov x 180 €). Túto povinnosť si musí splniť v lehote na podanie daňového priznania, teda najneskôr do 31. marca 2027. Povinnosť vyplýva z § 11 ods. 12 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu (za rok 2026 do 31. marca 2027 namiesto do troch zdaňovacích období od skončenia roka výplaty, t. j. najneskôr za rok 2029) a odvoláva sa na nesprávne ustanovenie zákona."}},{"oblast":"dan-fo-kapital","otazka":"Dôchodca poberá doživotný starobný dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) vo výške 120 € mesačne a zároveň mu doplnková dôchodková spoločnosť (III. pilier) vyplatila jednorazové vyrovnanie 9 000 €, pričom jeho vlastné zaplatené príspevky boli 6 000 € (zamestnávateľ mu neprispieval). Ako sa obe plnenia zdania?","otazka_volna":"Chodí mi dôchodok z druhého piliera a k tomu mi vyplatili naraz peniaze z tretieho piliera. Do tretieho som si posielal šesť tisíc, vyplatili mi deväť. Musím to celé dať do priznania a daniť?","spravna_odpoved":"Obe plnenia majú odlišný režim. Doživotný starobný dôchodok z II. piliera je plnením zo starobného dôchodkového sporenia a je oslobodený od dane podľa § 9 ods. 2 písm. a) ZDP – nezdaňuje sa a do daňového priznania sa neuvádza. Jednorazové vyrovnanie z III. piliera je príjmom z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 písm. d) a daň sa z neho vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. e). Základom dane pre zrážku je podľa § 43 ods. 5 písm. a) plnenie znížené o zaplatené vklady, teda 9 000 – 6 000 = 3 000 €; pri sadzbe 19 % je daň 570 €. Zrážku vykoná doplnková dôchodková spoločnosť a daňová povinnosť je tým splnená.","ustanovenie":"§ 9 ods. 2 písm. a), § 7 ods. 1 písm. d), § 43 ods. 1 písm. b), § 43 ods. 3 písm. e) a § 43 ods. 5 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Základom dane pre daň vyberanú zrážkou z príjmov uvedených v odseku 3 písm. e) a f) je plnenie znížené o zaplatené vklady alebo poistné","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2003/595/20260101.html","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky posudzujeme zdanenie dvoch rôznych typov dôchodkových plnení. Každé z nich má odlišný daňový režim.\n\n*   **Doživotný dôchodok z II. piliera je od dane oslobodený.**\n*   **Jednorazové vyrovnanie z III. piliera sa zdaňuje 19 % zrážkovou daňou, ale iba z výnosu** (rozdiel medzi vyplatenou sumou a vlastnými vkladmi).\n\nNižšie nájdete podrobné vysvetlenie a výpočet pre každú položku.\n\n### 1. Doživotný dôchodok z II. piliera (120 € mesačne)\n\nTento príjem je **v plnej výške oslobodený od dane z príjmov**.\n\nPodľa zákona o dani z príjmov sú plnenia zo starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) vo všeobecnosti oslobodené od dane [Zdroj: Komentrk9zkona5952003Zz.md, § 9 zákona č. 595/2003 Z. z.].\n\n**Praktický dôsledok:**\n*   Týchto 120 € mesačne sa nikde neuvádza v daňovom priznaní.\n*   Nezráža sa z nich žiadna daň ani zdravotné odvody.\n*   Dôchodca dostáva plnú sumu 120 € každý mesiac.\n\n### 2. Jednorazové vyrovnanie z III. piliera (9 000 €)\n\nToto plnenie podlieha zdaneniu, avšak zdaňuje sa len výnos, nie celá vyplatená suma. Daň sa vyberá zrážkou, čo znamená, že ju odvedie priamo doplnková dôchodková spoločnosť (DDS) a dôchodcovi vyplatí už čistú sumu.\n\n**Výpočet dane:**\n\n1.  **Zistenie základu dane (výnosu):**\n    Základom dane je vyplatené plnenie znížené o zaplatené vklady [Zdroj: 66_Prijmy_fyzickych_osob_ktore_sa_neuvadzaju_v_danovom_priznani_2025.md, § 43 ods. 5 písm. a) Zákona č. 595/2003 Z. z.].\n    *   Vyplatená suma: 9 000,00 €\n    *   Vlastné príspevky: 6 000,00 €\n    *   **Základ dane = 9 000,00 € - 6 000,00 € = 3 000,00 €**\n\n2.  **Výpočet zrážkovej dane:**\n    Sadzba zrážkovej dane pre tento typ príjmu je **19 %** [referenčné hodnoty, Zrážková daň – všeobecná sadzba (§ 43)].\n    *   Daň = Základ dane × Sadzba dane\n    *   **Daň = 3 000,00 € × 19 % = 570,00 €**\n\n**Praktický dôsledok:**\n*   Doplnková dôchodková spoločnosť zrazí daň 570 € a odvedie ju daňovému úradu.\n*   Dôchodcovi vyplatí čistú sumu: 9 000,00 € - 570,00 € = **8 430,00 €**.\n*   Keďže daň bola vysporiadaná zrážkou, tento príjem sa už neuvádza v daňovom priznaní.\n\n### Súhrn\n\n| Položka | Hrubá suma | Základ dane | Sadzba dane | Daň | Čistý príjem | Daňové priznanie |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Dôchodok z II. piliera** | 120,00 € / mes. | 0,00 € | - | **0,00 €** | 120,00 € / mes. | Neuvádza sa |\n| **Vyrovnanie z III. piliera** | 9 000,00 € | 3 000,00 € | 19 % | **570,00 €** | 8 430,00 € | Neuvádza sa |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôchodca v tomto prípade nemá žiadne aktívne povinnosti voči daňovému úradu. Odporúčame však skontrolovať si potvrdenie o výplate jednorazového vyrovnania od doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, aby ste si overili, že zrazená daň bola vypočítaná správne z výnosu 3 000 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza oslobodenie dôchodku z II. piliera od dane a správne určuje základ dane, sadzbu 19 % aj výslednú zrážkovú daň 570 € pri vyrovnaní z III. piliera."},"google":{"odpoved":"Doživotný starobný dôchodok z II. piliera vo výške 120 € mesačne je v plnej výške oslobodený od dane z príjmov. Toto oslobodenie vyplýva z § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Z jednorazového vyrovnania z III. piliera sa zdaňuje iba rozdiel medzi vyplatenou sumou a súhrnom vlastných príspevkov, keďže príspevky sú už zdanené peniaze. Zdaniteľným príjmom je teda suma 3 000 € (9 000 € - 6 000 €). Tento príjem sa považuje za ostatný príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov a dôchodca ho uvedie v daňovom priznaní, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy za rok presiahnu stanovenú hranicu.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď vecne nesprávne zaradila jednorazové vyrovnanie z III. piliera pod ostatné príjmy podľa § 8 zdaňované cez daňové priznanie, hoci ide o príjem z kapitálového majetku podľa § 7 vyberaný zrážkovou daňou podľa § 43."},"bez":{"odpoved":"Doživotný starobný dôchodok z II. piliera vo výške 120 € mesačne je v plnej výške oslobodený od dane z príjmov. Z jednorazového vyrovnania z III. piliera sa zdaňuje iba výnos, ktorý je rozdielom medzi vyplatenou sumou a vlastnými vkladmi, teda suma 3 000 € (9 000 € - 6 000 €). Tento výnos podlieha dani vyberanej zrážkou sadzbou 19 %, ktorú odvedie priamo doplnková dôchodková spoločnosť. Dôchodca tak obdrží sumu zníženú o daň a tento príjem už neuvádza v daňovom priznaní. Oslobodenie dôchodku upravuje § 9 ods. 2 písm. a) a zdanenie výnosu z III. piliera § 8 ods. 1 písm. e) v spojení s § 43 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza právne ustanovenie pre plnenie z doplnkového dôchodkového sporenia ako § 8 ods. 1 písm. e), hoci ide o príjem z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"dph-medzinarodne","otazka":"Slovenský e-shop (platiteľ DPH, sídlo len v SR, žiadna prevádzkareň v inom štáte) predáva tovar spotrebiteľom v ČR, Rakúsku a Poľsku. Za celý rok 2025 dosiahol z týchto predajov na diaľku 7 200 € bez dane. V roku 2026 mal z predajov na diaľku k 20. 8. 2026 nazbieraných 9 640 € bez dane. Dňa 21. 8. 2026 dodá rakúskemu spotrebiteľovi tovar v hodnote 480 € bez dane. Kde je miesto dodania tohto konkrétneho dodania tovaru a akú DPH má e-shop uplatniť?","otazka_volna":"Mám eshop, posielam balíky Čechom, Rakúšanom a Poliakom. Vlani to bolo asi sedem a pol tisíca, tento rok už mám cez deväť a pol a teraz mi prišla ďalšia objednávka do Rakúska za štyristoosemdesiat. Kedy už mám dávať rakúsku DPH – od tej objednávky alebo až od ďalšej?","spravna_odpoved":"Miesto dodania tohto dodania je už v Rakúsku a e-shop musí uplatniť rakúsku DPH. Limit podľa § 16a ods. 1 písm. c) sa prekročí práve týmto dodaním: 9 640 € + 480 € = 10 120 €, čo je viac ako 10 000 €. Podľa § 16a ods. 2 sa miesto dodania mení už tým dodaním, ktorým sa limit prekročí – nie až nasledujúcim. Celá hodnota 480 € sa teda zdaní v Rakúsku (§ 14 ods. 2) a rovnako všetky ďalšie predaje tovaru na diaľku do iných členských štátov. E-shop sa buď zaregistruje v Rakúsku, alebo použije osobitnú úpravu OSS podľa § 68b.","ustanovenie":"§ 16a ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; § 14 ods. 2","citat":"Ak sa počas kalendárneho roka presiahne limit podľa odseku 1 písm. c), dodaním tovaru alebo služby, ktorým sa prekročí tento limit, miesto dodania tovaru sa mení na miesto dodania tovaru podľa § 14 ods. 2 a miesto dodania služby sa mení na miesto dodania služby podľa § 16 ods. 14.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-16a.odsek-2","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií je **miestom dodania tovaru Rakúsko a e-shop musí uplatniť rakúsku sadzbu DPH.** Dôvodom je, že práve týmto dodaním ste prekročili limit 10 000 € pre predaj tovaru na diaľku v rámci EÚ.\n\n### Podrobné vysvetlenie a výpočet\n\nPodľa zákona o DPH platí pre predaj tovaru na diaľku spotrebiteľom v rámci EÚ osobitný režim pre určenie miesta dodania [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 16a].\n\n1.  **Limit 10 000 €:** Ak celková hodnota dodaného tovaru (a vybraných služieb) bez DPH do iných členských štátov nepresiahne 10 000 € v prebiehajúcom a zároveň ani v predchádzajúcom kalendárnom roku, miestom dodania je Slovensko. V takom prípade by e-shop uplatnil slovenskú DPH (aktuálne 23 %).\n\n2.  **Prekročenie limitu:** Ak sa limit 10 000 € prekročí, miestom dodania sa stáva členský štát, kde sa preprava tovaru k zákazníkovi skončí. Táto zmena nastáva **už pri tom dodaní, ktorým sa limit prekročil** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 16a ods. 2].\n\n#### Aplikácia na váš prípad:\n\n| Položka | Suma (bez DPH) |\n| :--- | :--- |\n| Obrat z predaja na diaľku za celý rok 2025 | 7 200,00 € |\n| Obrat z predaja na diaľku za rok 2026 (do 20. 8. 2026) | 9 640,00 € |\n| Hodnota dodania rakúskemu spotrebiteľovi (21. 8. 2026) | 480,00 € |\n| **Celkový obrat v roku 2026 (vrátane dodania z 21. 8.)** | **10 120,00 €** |\n| **Zákonný limit** | **10 000,00 €** |\n| **Výsledok** | **Limit bol prekročený** |\n\n**Záver:**\n*   Váš obrat za rok 2025 bol pod limitom (7 200 € < 10 000 €).\n*   Dodávkou tovaru do Rakúska dňa 21. 8. 2026 ste v kalendárnom roku 2026 prekročili hranicu 10 000 €.\n*   Preto už na túto konkrétnu dodávku v hodnote 480 € musíte uplatniť DPH platnú v Rakúsku. Miestom dodania je Rakúsko.\n\n### Praktické dôsledky a ďalší postup\n\nPrekročením limitu sa mení miesto dodania pre toto a **všetky nasledujúce dodania tovaru na diaľku** spotrebiteľom v iných členských štátoch. Máte dve možnosti, ako postupovať:\n\n1.  **Registrácia do osobitnej úpravy dane (OSS - One-Stop-Shop):** Toto je štandardné a odporúčané riešenie. Zaregistrujete sa do schémy OSS na Slovensku. Následne budete podávať jedno štvrťročné daňové priznanie k DPH v rámci OSS, v ktorom uvediete všetky dodania do jednotlivých členských štátov s ich príslušnými sadzbami DPH. Celú daň odvediete slovenskému správcovi dane, ktorý ju následne prerozdelí do príslušných krajín (ČR, Rakúsko, Poľsko atď.).\n\n2.  **Registrácia pre DPH v každom členskom štáte:** Alternatívou je registrácia za platiteľa DPH v každom štáte, kam dodávate tovar (v Rakúsku, ČR, Poľsku). Následne by ste museli v každej z týchto krajín podávať samostatné daňové priznania k DPH a odvádzať daň podľa ich lokálnej legislatívy. Tento postup je administratívne výrazne náročnejší.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam vám bezodkladne sa zaregistrovať do osobitnej úpravy dane OSS. Umožní vám to jednoducho spravovať DPH povinnosti voči všetkým členským štátom z jedného miesta na Slovensku.\n\nJe dôležité si uvedomiť, že aj keby ste limit neprekročili, mohli ste sa pre uplatňovanie DPH v štáte spotreby rozhodnúť dobrovoľne a registrovať sa do OSS. Týmto rozhodnutím by ste však boli viazaní najmenej dva kalendárne roky [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 16a ods. 3]. Vo vašom prípade už nejde o voľbu, ale o povinnosť vyplývajúcu z prekročenia limitu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uviedla, že miestom dodania je Rakúsko a uplatňuje sa rakúska DPH, keďže limit 10 000 € bol prekročený už týmto konkrétnym dodaním."},"google":{"odpoved":"Miesto dodania tohto tovaru je v Rakúsku, keďže týmto dodaním e-shop presiahol limit 10 000 € pre predaj tovaru na diaľku v rámci EÚ za kalendárny rok. Celková hodnota predajov na diaľku v roku 2026 dosiahla 10 120 € (9 640 € + 480 €). E-shop je povinný na faktúru uplatniť rakúsku sadzbu DPH. Túto daň prizná a odvedie prostredníctvom osobitnej úpravy dane OSS (One Stop Shop) na Slovensku, prípadne sa musí registrovať pre DPH v Rakúsku. Miesto dodania sa v takomto prípade určí podľa § 14 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza miesto dodania v Rakúsku, uplatnenie rakúskej DPH, prekročenie limitu 10 000 € týmto dodaním vrátane možnosti využitia režimu OSS alebo registrácie v Rakúsku."},"bez":{"odpoved":"Miestom dodania tohto tovaru je Rakúsko a e-shop musí uplatniť rakúsku sadzbu DPH. Týmto konkrétnym dodaním bola totiž prekročená hranica 10 000 € pre predaj tovaru na diaľku v kalendárnom roku. Celková hodnota predajov v roku 2026 dosiahla 10 120 € (9 640 € + 480 €). Platiteľ sa musí registrovať pre osobitnú úpravu dane (OSS) a odviesť daň prostredníctvom tohto systému. Vyplýva to z § 16 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza povinnosť registrácie do OSS (použitie OSS je dobrovoľné, alternatívou je priama registrácia v Rakúsku) a odvoláva sa na nesprávne zákonné ustanovenie (§ 16 ods. 6 namiesto § 16a a § 14 ods. 2)."}},{"oblast":"dph-medzinarodne","otazka":"Slovenský platiteľ so sídlom len v SR má za rok 2026 tieto cezhraničné B2C plnenia bez dane: predaj tovaru na diaľku spotrebiteľom v EÚ 6 000 €, predaj e-kníh (elektronické služby) spotrebiteľom v EÚ 3 200 € a prepravu tovaru pre rakúskych nezdaniteľných zákazníkov z Viedne do Bratislavy 5 000 €. V roku 2025 bol pod limitom. Prekročil v roku 2026 limit podľa § 16a a musí zdaňovať predaj tovaru rakúskou DPH?","otazka_volna":"Predávam tovar do EÚ ľuďom, k tomu ešte ebooky a občas pre Rakúšanov niečo prevezieme z Viedne do Bratislavy. Dokopy je to cez desať tisíc. Znamená to, že som prešiel ten limit a musím riešiť cudziu DPH na tovar?","spravna_odpoved":"Nie, limit 10 000 € prekročený nebol. Do limitu podľa § 16a ods. 1 písm. c) sa započítavajú iba predaje tovaru na diaľku v rámci EÚ a telekomunikačné, vysielacie a elektronické služby dodané nezdaniteľným osobám v inom členskom štáte: 6 000 € + 3 200 € = 9 200 €, čo je menej ako 10 000 €. Prepravné služby za 5 000 € sa do limitu nezapočítavajú – nejde o elektronické služby. Miesto ich dodania sa určuje samostatne podľa § 16 ods. 5 (miesto, kde sa preprava začína, teda Rakúsko) bez ohľadu na akýkoľvek limit. Predaj tovaru sa teda naďalej zdaňuje slovenskou DPH.","ustanovenie":"§ 16a ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; § 16 ods. 5","citat":"celková hodnota dodaní uvedených v písmene b) bez dane nepresiahne v prebiehajúcom kalendárnom roku 10 000 eur a súčasne v predchádzajúcom kalendárnom roku celková hodnota dodaní uvedených v písmene b) bez dane nepresiahla 10 000 eur.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-16a.odsek-1","my":{"odpoved":"Nie, v roku 2026 ste **limit 10 000 € neprekročili**. Do limitu sa započítava suma **9 200 €**. Miestom dodania tovaru predávaného na diaľku preto zostáva Slovensko a uplatníte slovenskú DPH.\n\nSlužba prepravy tovaru pre nezdaniteľnú osobu sa do tohto špecifického limitu nezapočítava, pretože sa na ňu vzťahujú iné pravidlá pre určenie miesta dodania.\n\n### Podrobný výpočet a zdôvodnenie\n\nLimit 10 000 € podľa § 16a zákona o DPH sa vzťahuje výlučne na súčet hodnoty dvoch typov plnení dodaných nezdaniteľným osobám do iných členských štátov EÚ:\n1.  **Predaj tovaru na diaľku** v rámci EÚ.\n2.  **Telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby** (tzv. TBE služby).\n\nPoďme posúdiť vaše plnenia:\n\n| Položka | Suma bez DPH | Započítava sa do limitu 10 000 €? | Zdôvodnenie |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Predaj tovaru na diaľku do EÚ | 6 000 € | **Áno** | Ide o plnenie, ktoré je priamo uvedené v § 16a ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. |\n| Predaj e-kníh (elektronické služby) | 3 200 € | **Áno** | E-knihy sú elektronickou službou, ktorá patrí medzi TBE služby uvedené v § 16a ods. 1 Zákona o DPH. |\n| Preprava tovaru Viedeň -> Bratislava | 5 000 € | **Nie** | Služba prepravy tovaru pre nezdaniteľnú osobu nie je ani predajom tovaru na diaľku, ani TBE službou. Miesto dodania tejto služby sa určuje podľa § 16 ods. 6 zákona o DPH, a to je miesto, kde sa preprava začína (v tomto prípade Viedeň, Rakúsko). Keďže sa na ňu nevzťahuje § 16a, jej hodnota do limitu nevstupuje. |\n| **Súčet pre limit** | **9 200 €** | | |\n\n**Záver k limitu:**\nKeďže súčet relevantných plnení je **9 200 €**, čo je menej ako 10 000 €, limit ste v roku 2026 neprekročili.\n\n### Aké sú daňové dôsledky?\n\n1.  **Predaj tovaru na diaľku a e-kníh (spolu 9 200 €):**\n    *   Miestom dodania zostáva Slovensko [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 16a ods. 1].\n    *   Na faktúrach pre zákazníkov v EÚ budete naďalej uplatňovať **slovenskú sadzbu DPH** (základná sadzba 23 % platná v roku 2026).\n    *   Nemusíte sa registrovať do osobitnej úpravy OSS (One Stop Shop).\n\n2.  **Služba prepravy tovaru (5 000 €):**\n    *   **Pozor:** Miestom dodania tejto služby je Rakúsko (kde sa preprava začala). To znamená, že vám z titulu poskytnutia tejto služby vzniká **povinnosť registrovať sa pre DPH v Rakúsku** a odviesť z tejto služby rakúsku DPH. Táto povinnosť je nezávislá od limitu 10 000 € pre OSS.\n\n---\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAj keď ste limit neprekročili, môžete sa dobrovoľne rozhodnúť, že miesto dodania presuniete do krajín spotreby a budete využívať systém OSS [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 16a ods. 3]. Ak by ste sa tak rozhodli, ste povinný tento postup uplatňovať najmenej dva kalendárne roky. Vzhľadom na povinnú registráciu v Rakúsku z titulu prepravnej služby by mohlo byť administratívne jednoduchšie spravovať všetky cezhraničné B2C plnenia (vrátane tovaru a e-kníh) cez jeden systém OSS, ale je potrebné zvážiť všetky súvisiace náklady a povinnosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila, že limit 10 000 € nebol prekročený (relevantná suma je 9 200 €), prepravné služby sa doň nezapočítavajú a predaj tovaru sa naďalej zdaňuje slovenskou DPH."},"google":{"odpoved":"Nie, platiteľ neprekročil limit a nemusí zdaňovať predaj tovaru rakúskou DPH. Celková hodnota plnení započítavaných do limitu je 9 200 € (6 000 € + 3 200 €). Do tohto limitu sa započítava predaj tovaru na diaľku a elektronické služby, ale nezapočítava sa služba prepravy tovaru. Keďže platiteľ neprekročil limit 10 000 €, miestom dodania tovaru aj služieb zostáva tuzemsko. Uvedené upravuje § 16a ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že limit nebol prekročený (suma započítaných plnení je 9 200 € bez prepravných služieb) a predaj tovaru sa nemusí zdaňovať rakúskou DPH."},"bez":{"odpoved":"Nie, platiteľ v roku 2026 neprekročil limit 10 000 €. Do tohto limitu sa započítava len predaj tovaru na diaľku (6 000 €) a elektronické služby (3 200 €), ktorých súčet je 9 200 €. Služba prepravy tovaru sa do tohto limitu nezapočítava. Keďže platiteľ neprekročil limit v roku 2026 a ani v predchádzajúcom roku 2025, miestom dodania tovaru je Slovensko a uplatní slovenskú DPH. Toto pravidlo je upravené v § 16a ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne vyhodnocuje, že limit 10 000 € nebol prekročený (započítava sa len predaj tovaru na diaľku a elektronické služby v sume 9 200 €), preprava sa nezapočítava a tovar sa zdaňuje slovenskou DPH."}},{"oblast":"dph-medzinarodne","otazka":"Slovenský e-shop je hlboko pod limitom 10 000 €, ale od 1. 4. 2026 sa dobrovoľne rozhodne zdaňovať predaj tovaru na diaľku v štáte spotreby a zaregistruje sa do OSS. Chce však elektronické služby (predplatné softvéru pre spotrebiteľov v EÚ) naďalej zdaňovať slovenskou DPH, lebo je to preňho jednoduchšie. Je to možné a ako dlho je rozhodnutím viazaný?","otazka_volna":"Sme malí, pod limitom, ale chceme dávať zákazníkom ich vlastnú DPH na tovar, nech to vyzerá lepšie. Predplatné by sme si nechali na slovenskej DPH. Dá sa to takto rozdeliť a viem to potom hneď zrušiť?","spravna_odpoved":"Nie, rozdeliť to nemožno. Podľa § 16a ods. 3 sa dodávateľ rozhoduje naraz pre miesto dodania tovaru podľa § 14 ods. 2 aj pre miesto dodania služieb podľa § 16 ods. 14 – rozhodnutie sa vzťahuje spoločne na predaj tovaru na diaľku aj na telekomunikačné, vysielacie a elektronické služby. Elektronické služby preto musí zdaňovať v štáte spotreby rovnako ako tovar. Zároveň je povinný tieto miesta dodania uplatňovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov, takže rozhodnutie nemôže zrušiť skôr.","ustanovenie":"§ 16a ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Dodávateľ tovaru alebo služby, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 1, sa môže rozhodnúť pre miesto dodania tovaru podľa § 14 ods. 2 a miesto dodania služieb podľa § 16 ods. 14 a je povinný tieto miesta uplatňovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-16a.odsek-3","my":{"odpoved":"Nie, takýto postup nie je možný. Ak sa e-shop dobrovoľne rozhodne uplatňovať zdanenie v štáte spotreby (a teda využívať systém OSS), toto rozhodnutie sa vzťahuje na všetky relevantné plnenia naraz.\n\nPodľa platnej legislatívy sa dodávateľ, ktorý je pod limitom 10 000 €, pri voľbe zdanenia v štáte spotreby rozhoduje pre tento režim ako celok. To znamená, že sa jeho rozhodnutie vzťahuje súčasne na:\n*   **predaj tovaru na diaľku** (§ 14 ods. 2 zákona o DPH)\n*   **telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby** (§ 16 ods. 14 zákona o DPH)\n\nNie je možné si vybrať a uplatňovať režim OSS len pre jednu kategóriu (tovar) a druhú (elektronické služby) ponechať v štandardnom režime slovenskej DPH [OSS — dobrovoľná voľba zdanenia v štáte spotreby (viazanosť)].\n\n### Viazanosť rozhodnutím\n\nRozhodnutím uplatňovať zdanenie v štáte spotreby je podnikateľ **viazaný najmenej dva kalendárne roky** [OSS — dobrovoľná voľba zdanenia v štáte spotreby (viazanosť); § 16a ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty].\n\nVo vašom prípade to znamená:\n*   Ak sa zaregistrujete do OSS od 1. apríla 2026, budete týmto rozhodnutím viazaní počas zvyšku roka 2026 a celý kalendárny rok 2027.\n*   Zrušiť uplatňovanie osobitnej úpravy by ste mohli najskôr k 1. januáru 2028.\n\n### Zhrnutie a praktický dopad\n\n1.  **Jednotné rozhodnutie:** Ak sa od 1. 4. 2026 rozhodnete pre OSS, musíte cez tento systém zdaňovať sadzbou DPH príslušného členského štátu **všetky dodania** – tovar aj predplatné softvéru – koncovým spotrebiteľom v EÚ.\n2.  **Viazanosť:** Toto rozhodnutie bude pre vás záväzné od 1. 4. 2026 minimálne do 31. 12. 2027.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nHoci sa to môže zdať administratívne náročnejšie, hlavnou výhodou režimu OSS je práve zjednodušenie. Namiesto potenciálnej registrácie pre DPH v každom členskom štáte, kde máte zákazníkov, podávate jedno daňové priznanie a realizujete jednu platbu dane na Slovensku. Tým sa vyhnete komunikácii s viacerými zahraničnými daňovými úradmi.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že plnenia nemožno rozdeliť, rozhodnutie sa vzťahuje spoločne na tovar aj elektronické služby a podnikateľ je ním viazaný najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov v súlade s § 16a ods. 3 zákona o DPH."},"google":{"odpoved":"Nie, takýto postup nie je možný. Ak sa zdaniteľná osoba dobrovoľne zaregistruje na uplatňovanie osobitnej úpravy dane OSS, je povinná ju uplatňovať na všetky dodania tovarov a služieb, na ktoré sa tento režim vzťahuje. Nie je možné si vybrať a niektoré plnenia zdaňovať cez OSS a iné (rovnakého typu) štandardným spôsobom. Toto pravidlo vyplýva z § 68b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.\n\nRozhodnutím uplatňovať režim OSS je e-shop viazaný minimálne do konca kalendárneho roka, ktorý nasleduje po roku, v ktorom sa pre uplatňovanie OSS zaregistroval. Ak sa teda zaregistruje 1. 4. 2026, v režime musí zotrvať minimálne do 31. 12. 2027. Po uplynutí tejto lehoty môže požiadať o zrušenie registrácie pre OSS.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne odvodzuje nemožnosť rozdelenia z § 68b namiesto § 16a ods. 3 a nesprávne vykladá lehotu dvoch kalendárnych rokov ako obdobie len do 31. 12. 2027 namiesto dvoch celých kalendárnych rokov."},"bez":{"odpoved":"Nie, toto nie je možné. Ak sa daňovník dobrovoľne zaregistruje do osobitnej úpravy dane OSS, je povinný ju uplatňovať na všetky oprávnené dodania tovaru na diaľku a aj na všetky poskytnuté elektronické služby pre nezdaniteľné osoby v iných členských štátoch EÚ. Vyplýva to z § 68b ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Svojím dobrovoľným rozhodnutím uplatňovať miesto dodania v štáte spotreby je viazaný počas dvoch kalendárnych rokov, teda do konca roka 2027. Táto viazanosť je stanovená v § 68a ods. 3 zákona o DPH.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď odôvodňuje nerozdeliteľnosť nesprávnym právnym pravidlom a nesprávnymi ustanoveniami (§ 68b ods. 2 a neexistujúci § 68a ods. 3 namiesto § 16a ods. 3 zákona o DPH)."}},{"oblast":"dph-medzinarodne","otazka":"Slovenský platiteľ používa osobitnú úpravu OSS (úprava pre Úniu) a členským štátom identifikácie je Slovensko. Do kedy musí podať daňové priznanie OSS za III. štvrťrok 2026 (júl – september 2026) a zaplatiť daň, ak 31. 10. 2026 pripadá na sobotu?","otazka_volna":"Sme v OSS, máme štvrťroky. Kedy presne mám poslať to OSS priznanie za tretí kvartál, keď posledný deň vychádza na víkend? Posúva sa to na pondelok ako pri bežnom DPH priznaní?","spravna_odpoved":"Priznanie OSS aj platbu treba podať a uhradiť najneskôr v sobotu 31. októbra 2026. Zdaňovacím obdobím je kalendárny štvrťrok a priznanie sa podáva do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia. Posledná veta § 68b ods. 12 výslovne určuje, že ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň – lehota sa teda NEPOSÚVA na najbližší pracovný deň (2. 11. 2026), na rozdiel od § 27 ods. 4 daňového poriadku. Rovnaké pravidlo platí podľa § 68b ods. 18 aj pre zaplatenie dane, ktorá je splatná v tej istej lehote.","ustanovenie":"§ 68b ods. 12 a ods. 18 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Daňové priznanie sa podáva do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva. Ak koniec lehoty na podanie daňového priznania pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-68b.odsek-12","my":{"odpoved":"**Najneskôr v sobotu 31. októbra 2026.** Lehota na podanie daňového priznania a zaplatenie dane v osobitnej úprave OSS sa v tomto prípade neposúva na nasledujúci pracovný deň.\n\nPodľa zákona o DPH musí byť daňové priznanie v režime OSS podané a daň zaplatená do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení príslušného štvrťroka. Zákon o DPH pre túto osobitnú úpravu stanovuje výnimku zo všeobecného pravidla o posúvaní lehôt podľa daňového poriadku.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Štandardná lehota:** Zdaňovacím obdobím pre OSS je kalendárny štvrťrok. Daňové priznanie sa podáva a daň sa platí do konca mesiaca nasledujúceho po skončení štvrťroka. Pre III. štvrťrok 2026 (júl, august, september) je to **31. október 2026**.\n\n2.  **Výnimka z posunu lehoty:** Na rozdiel od bežných daňových priznaní (napr. k DPH alebo dani z príjmov), kde sa lehota pripadajúca na víkend alebo sviatok posúva na najbližší pracovný deň, pri osobitnej úprave OSS to neplatí. Zákon o DPH obsahuje špeciálne ustanovenie, ktoré túto lehotu fixuje.\n\n3.  **Právny základ:** Táto výnimka je stanovená v § 68b ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý má prednosť pred všeobecnou úpravou v § 27 ods. 4 daňového poriadku.\n\n| Položka | Termín | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Zdaňovacie obdobie | 1. júl 2026 – 30. september 2026 | III. štvrťrok 2026 |\n| **Lehota na podanie DP a platbu dane** | **31. október 2026 (sobota)** | Lehota sa neposúva. |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nKeďže lehota končí v sobotu a platba musí byť v tento deň už pripísaná na účte správcu dane, odporúčame podať daňové priznanie a zrealizovať platbu najneskôr v posledný pracovný deň pred týmto termínom, t. j. v **piatok 30. októbra 2026**. Tým sa vyhnete riziku oneskorenej platby z dôvodu bankových prevodov počas víkendu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným právnym odôvodnením určuje, že lehota na podanie daňového priznania aj zaplatenie dane je najneskôr 31. októbra 2026 a neposúva sa na nasledujúci pracovný deň."},"google":{"odpoved":"Daňové priznanie v rámci osobitnej úpravy OSS za III. štvrťrok 2026 musíte podať a zároveň daň zaplatiť najneskôr do 31. októbra 2026. Lehota na podanie daňového priznania OSS sa neposúva na nasledujúci pracovný deň, aj keď pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok. Túto povinnosť musíte splniť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia. Uvedené vyplýva z § 68b ods. 11 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza termín 31. októbra 2026 pre podanie priznania aj zaplatenie dane a správne vysvetľuje pravidlo o neposúvaní lehoty, pričom nesprávne uvedené číslo odseku (§ 68b ods. 11 namiesto ods. 12) nemení vecnú správnosť záveru."},"bez":{"odpoved":"Daňové priznanie OSS za III. štvrťrok 2026 musíte podať a daň zaplatiť najneskôr v pondelok 2. novembra 2026. Štandardná lehota do konca mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období síce pripadá na sobotu 31. októbra 2026, no tento deň je dňom pracovného pokoja. Keďže aj nasledujúci deň 1. november je štátnym sviatkom, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehotu na podanie daňového priznania a splatnosť dane upravuje § 68b ods. 11 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Posun lehoty vyplýva z § 27 ods. 4 Zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza posun lehoty na 2. novembra 2026 podľa daňového poriadku, hoci podľa § 68b ods. 12 a 18 zákona o DPH sa lehota pri OSS na pracovný deň neposúva a pripadá priamo na sobotu 31. októbra 2026."}},{"oblast":"dph-medzinarodne","otazka":"Slovenský platiteľ zistí v septembri 2026, že v priznaní OSS za II. štvrťrok 2024 (podanom v lehote do 31. 7. 2024) uviedol pre Nemecko o 4 200 € nižší základ dane. Ako a dokedy má chybu opraviť?","otazka_volna":"Našli sme starú chybu v OSS priznaní spred dvoch rokov, mali sme tam menej pre Nemecko. Máme podať dodatočné priznanie za ten kvartál? A nie je už neskoro?","spravna_odpoved":"Dodatočné ani opravné priznanie za II. štvrťrok 2024 sa nepodáva. Podľa § 68b ods. 19 sa každá zmena údajov z pôvodného priznania uvádza v NASLEDUJÚCOM (aktuálnom) daňovom priznaní OSS, s uvedením príslušného členského štátu spotreby, zdaňovacieho obdobia, ktorého sa oprava týka, a sumy dane. Urobiť to možno najneskôr do troch rokov odo dňa uplynutia lehoty na podanie pôvodného priznania, teda do 31. júla 2027. Opravu tak zahrnie do priznania OSS za III. štvrťrok 2026.","ustanovenie":"§ 68b ods. 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Každú zmenu údajov z pôvodného daňového priznania je zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 povinná uviesť v nasledujúcom daňovom priznaní najneskôr do troch rokov odo dňa uplynutia lehoty na podanie pôvodného daňového priznania.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-68b.odsek-19","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky ste povinný opraviť chybu v daňovom priznaní OSS. **Opravu vykonáte v najbližšom riadnom daňovom priznaní OSS za III. štvrťrok 2026, nie podaním dodatočného daňového priznania.** Lehota na vykonanie tejto opravy je do 31. júla 2027.\n\nTu je podrobný postup:\n\n### 1. Spôsob opravy: V nasledujúcom priznaní\n\nPodľa zákona o DPH sa zmeny údajov z pôvodného daňového priznania OSS neopravujú podaním opravného alebo dodatočného daňového priznania. Namiesto toho sa každá oprava (zvýšenie aj zníženie dane) uvádza v **nasledujúcom riadnom daňovom priznaní** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 68b, ods. 19].\n\nVo vašom prípade, keďže ste chybu zistili v septembri 2026, opravu uvediete v daňovom priznaní OSS za III. štvrťrok 2026.\n\n### 2. Lehota na opravu: Do troch rokov\n\nOpravu musíte vykonať najneskôr **do troch rokov** od uplynutia lehoty na podanie pôvodného daňového priznania, v ktorom chyba vznikla [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 68b, ods. 19].\n\n*   **Pôvodné obdobie:** II. štvrťrok 2024\n*   **Lehota na podanie pôvodného DP:** 31. júl 2024\n*   **Koniec lehoty na opravu:** 31. júl 2027\n\nKeďže ste chybu zistili v septembri 2026, ste v zákonnej lehote.\n\n### 3. Konkrétny postup v priznaní za III. štvrťrok 2026\n\nDaňové priznanie OSS za III. štvrťrok 2026 musíte podať a daň zaplatiť do **31. októbra 2026**. Pozor, pri osobitnej úprave OSS sa lehota neposúva, aj keď pripadne na víkend alebo sviatok [Priznanie OSS — lehota sa NEPOSÚVA z víkendu].\n\nV tomto priznaní, v časti pre opravy (časť 2), uvediete nasledujúce údaje:\n\n| Položka | Údaj |\n| :--- | :--- |\n| **Členský štát spotreby** | Nemecko |\n| **Zdaňovacie obdobie opravy** | II. štvrťrok 2024 |\n| **Suma dane z opravy v EUR** | **798,00 €** (výpočet nižšie) |\n\nTáto suma sa následne pripočíta k celkovej dani splatnej pre Nemecko v časti 4 daňového priznania.\n\n### 4. Výpočet DPH na odvedenie\n\nZákladom pre výpočet je rozdiel v základe dane a sadzba DPH platná v Nemecku v II. štvrťroku 2024. Pre účely výpočtu predpokladáme štandardnú sadzbu DPH v Nemecku 19 %.\n\n*   **Rozdiel v základe dane:** 4 200,00 €\n*   **Sadzba DPH (predpoklad):** 19 %\n*   **Výpočet dane z opravy:**\n    ```\n    4 200,00 € × 19 % = 798,00 €\n    ```\n\nTúto sumu 798,00 € odvediete spolu s ostatnou daňou za III. štvrťrok 2026.\n\n***\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôsledne si skontrolujte sadzbu DPH, ktorá bola v Nemecku platná pre váš tovar alebo službu v II. štvrťroku 2024, aby bola oprava presná. Ak by ste chybu zistili až po uplynutí trojročnej lehoty, postup by bol zložitejší a vyžadoval by podanie osobitného tlačiva priamo slovenskému správcovi dane [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 68ca, ods. 6].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, uvádza opravu v nasledujúcom priznaní za III. štvrťrok 2026 namiesto dodatočného priznania a správnu trojročnú lehotu do 31. júla 2027 podľa § 68b ods. 19 zákona o DPH."},"google":{"odpoved":"Platiteľ DPH chybu opraví v daňovom priznaní OSS za III. štvrťrok 2026, keďže ju zistil v septembri 2026. V tomto priznaní, v časti určenej na opravy predchádzajúcich období, uvedie zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2024 a pre Nemecko zvýši základ dane o 4 200 €. V režime OSS sa nepodáva dodatočné daňové priznanie za minulé obdobie, ale oprava sa vykoná v aktuálnom priznaní. Lehotou na podanie daňového priznania OSS za III. štvrťrok 2026 a zároveň na vykonanie opravy je 31. október 2026. Tento postup vyplýva z § 68b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý upravuje osobitnú úpravu OSS.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu na vykonanie opravy (31. október 2026 namiesto zákonom stanovenej trojročnej lehoty do 31. júla 2027)."},"bez":{"odpoved":"Platiteľ opraví chybu v daňovom priznaní OSS za III. štvrťrok 2026, nie podaním dodatočného priznania za pôvodné obdobie. V tomto priznaní uvedie v časti pre opravy za Nemecko zvýšenie základu dane o 4 200 € za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2024. Lehota na podanie tohto priznania a zaplatenie dane je do 31. októbra 2026. Tento postup vyplýva z § 68c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Opravu je možné vykonať najneskôr do troch rokov od uplynutia lehoty na podanie pôvodného daňového priznania, teda do 31. júla 2027.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa v odôvodnení nesprávne odvoláva na § 68c ods. 2 (úprava pre dovoz tovaru – IOSS) namiesto § 68b ods. 19 zákona o DPH (únijná úprava OSS)."}},{"oblast":"dph-medzinarodne","otazka":"Čínsky predajca je registrovaný v IOSS cez slovenského sprostredkovateľa. Slovenskému spotrebiteľovi predá zásielku, v ktorej je tovar za 142 €, poštovné 15 € a poistenie prepravy 4 €, pričom poštovné aj poistenie sú na faktúre vyčíslené samostatne. Zákazník teda zaplatí 161 €. Možno na túto zásielku uplatniť IOSS?","otazka_volna":"Robíme sprostredkovateľa pre čínsky eshop v IOSS. Prišla objednávka, tovar za sto štyridsať dva, plus poštovné a poistenie, dokopy nad stopäťdesiat. Ide to ešte cez IOSS alebo už nie?","spravna_odpoved":"Áno, IOSS možno uplatniť. Rozhoduje vlastná hodnota zásielky, nie celková zaplatená suma. Vlastná hodnota je cena samotného tovaru pri predaji bez nákladov na dopravu a poistenie, ak sú vyčíslené samostatne – tu teda 142 €, čo nepresahuje 150 €. Podmienkou zároveň je, že tovar nie je predmetom spotrebnej dane. Ak by bola dohodnutá jedna cena 161 € vrátane poštovného a poistenia bez samostatného vyčíslenia, vlastná hodnota by bola 161 € a IOSS by použiť nebolo možné.","ustanovenie":"§ 68c ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; definícia vlastnej hodnoty – poznámka pod čiarou 5ac): čl. 1 bod 48 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446 v znení delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2020/877","citat":"Osobitná úprava uplatňovania dane podľa odsekov 4 až 25 sa vzťahuje len na tovar, ktorý nie je predmetom spotrebnej dane, dovážaný z územia tretích štátov v zásielke, ktorej vlastná hodnota nepresahuje 150 eur.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-68c.odsek-3","my":{"odpoved":"**Áno, na túto zásielku je možné uplatniť osobitnú úpravu IOSS.**\n\nRozhodujúca je **vlastná hodnota zásielky**, ktorá nesmie presiahnuť 150 €. Do tejto hodnoty sa nezapočítavajú samostatne vyčíslené náklady na dopravu a poistenie.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Limit 150 € sa vzťahuje na vlastnú hodnotu tovaru:**\n    Osobitná úprava IOSS sa podľa zákona o DPH vzťahuje na dovoz tovaru v zásielke, ktorej **vlastná hodnota nepresahuje 150 €** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 68c ods. 3]. Vlastná hodnota (intrinsic value) je cena samotného tovaru bez nákladov na prepravu a poistenie, pokiaľ tieto náklady nie sú zahrnuté v cene a nie sú na faktúre uvedené samostatne.\n\n2.  **Aplikácia na váš prípad:**\n    *   **Vlastná hodnota tovaru:** 142 €\n    *   **Náklady na dopravu (poštovné):** 15 € (vyčíslené samostatne)\n    *   **Náklady na poistenie:** 4 € (vyčíslené samostatne)\n\n    Keďže vlastná hodnota tovaru (142 €) nepresahuje limit 150 €, podmienka pre uplatnenie IOSS je splnená.\n\n3.  **Výpočet a odvod DPH:**\n    Hoci sa limit posudzuje z hodnoty tovaru, DPH sa v režime IOSS vypočíta a odvedie z **celkovej sumy**, ktorú zákazník zaplatil, teda zo základu dane, ktorý zahŕňa aj súvisiace náklady.\n    *   **Základ dane pre DPH:** 142 € (tovar) + 15 € (poštovné) + 4 € (poistenie) = **161 €**\n    *   **Slovenská DPH (sadzba 23 % platná v r. 2026):** 161 € × 23 % = **37,03 €**\n\nČínsky predajca (prostredníctvom svojho slovenského sprostredkovateľa) prizná a odvedie DPH vo výške 37,03 € slovenskému daňovému úradu v rámci daňového priznania IOSS.\n\n### Proces pri dovoze\n\nPri colnom konaní na Slovensku sa v colnom vyhlásení uvedie IOSS identifikačné číslo predajcu. Na základe toho colný orgán overí platnosť čísla a prepustí tovar do voľného obehu s oslobodením od DPH pri dovoze, pretože daň bude odvedená prostredníctvom systému IOSS. Zákazník už pri doručení žiadnu DPH ani colné poplatky neplatí.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že IOSS možno uplatniť, pretože rozhodujúca vlastná hodnota zásielky je 142 €, čo nepresahuje limit 150 €."},"google":{"odpoved":"Áno, na túto zásielku možno uplatniť osobitnú úpravu dane IOSS.\n\nPre uplatnenie IOSS nesmie vlastná hodnota tovaru v zásielke presiahnuť 150 €. Vlastná hodnota je cena samotného tovaru pri jeho predaji na vývoz bez nákladov na dopravu a poistenie, pokiaľ tieto náklady nie sú zahrnuté v cene a na faktúre sú vyčíslené samostatne. Keďže poštovné (15 €) a poistenie (4 €) sú na faktúre uvedené samostatne, do vlastnej hodnoty sa nezapočítavajú. Vlastná hodnota zásielky je teda 142 €, čím je splnená podmienka nepresiahnutia limitu 150 €. Toto vymedzenie pojmu vyplýva z článku 1 bodu 48 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2446.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že IOSS možno uplatniť, pretože vlastná hodnota tovaru bez samostatne vyčíslenej dopravy a poistenia je 142 €, čo nepresahuje limit 150 €."},"bez":{"odpoved":"Áno, na túto zásielku možno uplatniť osobitnú úpravu IOSS. Rozhodujúca je vnútorná hodnota tovaru v zásielke, ktorá nesmie presiahnuť 150 €. Vnútorná hodnota tovaru je v tomto prípade 142 €, pretože náklady na prepravu a poistenie sa do nej nezapočítavajú, ak sú na faktúre uvedené samostatne. Táto podmienka vyplýva z § 68cb ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že IOSS možno uplatniť, keďže vlastná (vnútorná) hodnota tovaru bez samostatne vyčíslenej prepravy a poistenia je 142 €, čo nepresahuje limit 150 €."}},{"oblast":"dph-medzinarodne","otazka":"Zdaniteľná osoba používa osobitnú úpravu IOSS so štátom identifikácie SR. Platba od zákazníka bola prijatá 28. 2. 2026, tovar bol z Číny odoslaný 3. 3. 2026, prepustený do voľného obehu 15. 3. 2026 a zákazníkovi doručený 17. 3. 2026. Do ktorého zdaňovacieho obdobia IOSS patrí toto dodanie a dokedy treba podať priznanie a zaplatiť daň?","otazka_volna":"Peniaze nám prišli ešte koncom februára, ale balík išiel až v marci a doručili ho v polovici marca. Do ktorého mesiaca to mám dať v tom IOSS priznaní a dokedy to mám poslať?","spravna_odpoved":"Dodanie patrí do zdaňovacieho obdobia február 2026. Podľa § 68c ods. 19 sa pri predaji tovaru na diaľku dovážanom z tretích štátov, na ktorý sa uplatňuje IOSS, tovar považuje za dodaný dňom prijatia platby – teda 28. 2. 2026; dátum odoslania, prepustenia do voľného obehu ani doručenia nie je rozhodujúci. Zdaňovacím obdobím IOSS je kalendárny mesiac (§ 68c ods. 20) a priznanie sa podáva do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda do 31. marca 2026; v tej istej lehote je daň splatná (§ 68c ods. 23).","ustanovenie":"§ 68c ods. 19, ods. 20 a ods. 23 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Pri predaji tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c), na ktorý sa uplatňuje osobitná úprava, vzniká daňová povinnosť dodaním tovaru; tovar sa považuje za dodaný dňom prijatia platby.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-68c.odsek-19","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých údajov patrí toto dodanie do zdaňovacieho obdobia **február 2026**. Daňové priznanie v rámci osobitnej úpravy IOSS je potrebné podať a príslušnú daň zaplatiť najneskôr do **31. marca 2026**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n#### 1. Určenie zdaňovacieho obdobia\n\nPri osobitnej úprave IOSS (predaj tovaru na diaľku dovážaného z tretích štátov) sa uplatňuje právna fikcia, podľa ktorej sa tovar považuje za dodaný **dňom prijatia platby** od zákazníka. Ostatné dátumy, ako odoslanie, colné konanie alebo fyzické doručenie, nie sú pre určenie daňovej povinnosti rozhodujúce.\n\n*   **Právny základ:** § 68c ods. 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len \"zákon o DPH\").\n*   **Aplikácia na váš prípad:** Platbu od zákazníka ste prijali **28. februára 2026**. Týmto dňom vznikla daňová povinnosť.\n*   **Zdaňovacie obdobie:** Pre režim IOSS je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 68c ods. 20]. Keďže daňová povinnosť vznikla vo februári, toto dodanie patrí do zdaňovacieho obdobia **február 2026**.\n\n#### 2. Lehota na podanie daňového priznania a zaplatenie dane\n\nDaňové priznanie IOSS sa podáva a daň sa platí do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po skončení zdaňovacieho obdobia.\n\n*   **Právny základ:** § 68c ods. 20 (podanie priznania) a § 68c ods. 23 (splatnosť dane) zákona o DPH.\n*   **Aplikácia na váš prípad:** Keďže zdaňovacie obdobie je február 2026, lehota na podanie priznania a zaplatenie dane je do konca nasledujúceho mesiaca, teda do **31. marca 2026**.\n\n#### Dôležité upozornenie: Lehota sa neposúva\n\nNa rozdiel od bežných daňových priznaní, pri osobitných úpravách OSS a IOSS platí výnimka: ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, lehota sa **neposúva** na najbližší pracovný deň. Posledným dňom lehoty je tento deň [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 68c ods. 20]. V tomto konkrétnom prípade 31. marec 2026 pripadá na utorok, takže k posunu by nedošlo.\n\n### Zhrnutie\n\n| Položka | Dátum / Obdobie | Právny základ (Zákon o DPH) |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Kľúčový dátum pre vznik daňovej povinnosti | 28. 02. 2026 (deň prijatia platby) | § 68c ods. 19 |\n| Zdaňovacie obdobie | Február 2026 | § 68c ods. 20 |\n| Lehota na podanie daňového priznania IOSS | **31. marec 2026** | § 68c ods. 20 |\n| Lehota na zaplatenie dane | **31. marec 2026** | § 68c ods. 23 |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNezabudnite, že daňové priznanie v rámci IOSS slúži výhradne na priznanie a odvod DPH z predaja koncovým zákazníkom v EÚ (daň na výstupe). Prípadný nárok na odpočítanie DPH na vstupe (napr. z nákladov na marketing, dopravu a pod.) si uplatňujete v štandardnom (národnom) daňovom priznaní k DPH, ktoré podávate na Slovensku.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza zdaňovacie obdobie február 2026 a lehotu na podanie daňového priznania a zaplatenie dane do 31. marca 2026 vrátane presnej právnej argumentácie."},"google":{"odpoved":"V osobitnej úprave IOSS vzniká daňová povinnosť dňom prijatia platby, preto toto dodanie patrí do zdaňovacieho obdobia **február 2026**. Zdaňovacím obdobím pre IOSS je kalendárny mesiac. Daňové priznanie za toto obdobie je potrebné podať a daň zároveň zaplatiť najneskôr do **31. marca 2026**. Lehota na podanie priznania a zaplatenie dane sa neposúva, aj keď jej koniec pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok. Tieto povinnosti vyplývajú z § 68cb ods. 5, 7 a 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zdaňovacie obdobie február 2026, lehotu na podanie priznania a zaplatenie dane do 31. marca 2026 a vychádza zo správneho pravidla vzniku daňovej povinnosti dňom prijatia platby (chybné číslovanie paragrafov nemá vplyv na vecnú správnosť)."},"bez":{"odpoved":"Toto dodanie patrí do zdaňovacieho obdobia február 2026. Pri osobitnej úprave IOSS vzniká daňová povinnosť dňom prijatia platby, čo bolo 28. februára 2026, bez ohľadu na dátum odoslania alebo doručenia tovaru. Ustanovuje to § 68c ods. 7 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Daňové priznanie IOSS za február 2026 je potrebné podať a daň zaplatiť do 31. marca 2026. Táto lehota vyplýva z § 68c ods. 9 citovaného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určuje zdaňovacie obdobie (február 2026), pravidlo dňa prijatia platby aj lehotu na podanie a zaplatenie dane (31. marca 2026)."}},{"oblast":"dph-medzinarodne","otazka":"Slovenský platiteľ prevádzkuje elektronické trhovisko. Turecký predajca bez sídla aj prevádzkarne v EÚ má tovar uskladnený v sklade v Poľsku a cez toto trhovisko ho predáva poľským spotrebiteľom; tovar sa odosiela z poľského skladu poľskému spotrebiteľovi, hodnota zásielky je 300 €. Kto je osobou povinnou platiť daň a v ktorom štáte?","otazka_volna":"Máme marketplace, predáva cez nás Turek, ale tovar mu leží v poľskom sklade a chodí poľským zákazníkom. Balíky sú po tristo eur, takže nad stopäťdesiat. Platíme DPH my alebo on a kde?","spravna_odpoved":"Osobou povinnou platiť daň je prevádzkovateľ trhoviska, teda slovenský platiteľ, a to v Poľsku. Podľa § 8 ods. 7 prvej vety platí, že zdaniteľná osoba, ktorá cez elektronické rozhranie uľahčuje dodanie tovaru na území EÚ uskutočnené zdaniteľnou osobou neusadenou v EÚ nezdaniteľnej osobe, tovar prijala a dodala. Limit 150 € sa na tento prípad nevzťahuje – platí len pre predaj tovaru na diaľku dovážaného z tretích štátov (druhá veta § 8 ods. 7). Keďže preprava sa začína aj končí v Poľsku, ide o tuzemské dodanie v Poľsku s poľskou DPH. Trhovisko sa nemusí registrovať v Poľsku – toto „určité domáce dodanie tovaru“ môže priznať cez osobitnú úpravu OSS podľa § 68 ods. 1 písm. b) tretieho bodu a § 68b.","ustanovenie":"§ 8 ods. 7 prvá veta zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; § 68 ods. 1 písm. b) tretí bod","citat":"Ak zdaniteľná osoba uľahčuje dodanie tovaru na území Európskej únie uskutočnené zdaniteľnou osobou neusadenou na území Európskej únie osobe inej ako zdaniteľnej osobe prostredníctvom využitia elektronického komunikačného rozhrania, ako je elektronické trhovisko, elektronická platforma, elektronický portál alebo podobný elektronický prostriedok, platí, že táto zdaniteľná osoba tovar prijala a dodala.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-8.odsek-7","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií je osobou povinnou platiť daň **prevádzkovateľ elektronického trhoviska (slovenský platiteľ)**. Daň sa platí **v Poľsku**, keďže ide o vnútroštátne dodanie tovaru v Poľsku.\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### Fikcia dodania tovaru prevádzkovateľom trhoviska\n\nV danej situácii sa uplatní osobitná úprava pre zdaniteľné osoby, ktoré uľahčujú dodanie tovaru prostredníctvom elektronického rozhrania (trhoviska, platformy). Keďže predajca je z tretieho štátu (Turecko) a tovar sa v čase predaja už nachádza na území EÚ (v Poľsku), uplatní sa právna fikcia podľa § 8 ods. 7 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.\n\nPodľa tejto fikcie sa jedna reálna transakcia (od tureckého predajcu k poľskému spotrebiteľovi) na účely DPH rozdelí na dve samostatné fiktívne dodania:\n\n1.  **Dodanie 1: Turecký predajca → Prevádzkovateľ trhoviska (B2B)**\n2.  **Dodanie 2: Prevádzkovateľ trhoviska → Poľský spotrebiteľ (B2C)**\n\n### Analýza jednotlivých dodaní\n\n#### 1. Dodanie od tureckého predajcu prevádzkovateľovi trhoviska (B2B)\n\n*   **Miesto dodania:** Keďže sa tovar pri tomto fiktívnom dodaní neprepravuje, miestom dodania je Poľsko, kde sa tovar nachádza [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 13 ods. 1 písm. b)].\n*   **Uplatnenie DPH:** Toto dodanie tovaru je **oslobodené od dane** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 42a]. Tureckému predajcovi teda nevzniká v Poľsku daňová povinnosť ani povinnosť registrácie pre DPH z titulu tohto dodania.\n\n#### 2. Dodanie od prevádzkovateľa trhoviska poľskému spotrebiteľovi (B2C)\n\n*   **Miesto dodania:** Tovar sa odosiela z poľského skladu poľskému zákazníkovi. Ide o vnútroštátne (domáce) dodanie tovaru v rámci Poľska. Miestom dodania je teda **Poľsko**.\n*   **Osoba povinná platiť daň:** Osobou povinnou priznať a zaplatiť daň z tohto dodania je **prevádzkovateľ trhoviska** (slovenský platiteľ).\n*   **Sadzba DPH:** Uplatní sa príslušná poľská sadzba DPH platná pre daný druh tovaru.\n\n### Spôsob odvodu dane prevádzkovateľom trhoviska\n\nSlovenský platiteľ (prevádzkovateľ trhoviska) má dve možnosti, ako splniť svoju daňovú povinnosť v Poľsku:\n\n1.  **Registrácia pre DPH v Poľsku:** Môže sa zaregistrovať pre DPH v Poľsku a podávať poľské daňové priznania k DPH.\n2.  **Využitie osobitnej úpravy OSS (One-Stop-Shop):** Toto je preferovaný a zjednodušený spôsob. Slovenský platiteľ sa môže zaregistrovať do osobitnej úpravy dane (OSS) na Slovensku. Prostredníctvom jedného daňového priznania podaného na Slovensku prizná a zaplatí DPH zo všetkých takýchto dodaní uskutočnených v iných členských štátoch (v tomto prípade poľskú DPH). [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 68b].\n\n### Zhrnutie\n\n| Kritérium | Dodanie 1 (Predajca → Trhovisko) | Dodanie 2 (Trhovisko → Spotrebiteľ) |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Typ dodania | B2B (fiktívne) | B2C (fiktívne) |\n| Osoba povinná platiť daň | Nikto (oslobodené) | **Prevádzkovateľ trhoviska** |\n| Miesto zdanenia | Poľsko | **Poľsko** |\n| Uplatnenie DPH | Oslobodené od dane | **Poľská DPH** (príslušná sadzba) |\n| Spôsob odvodu dane | - | Cez **OSS** v SR alebo registrácia v PL |\n\n**Poznámka:** Hodnota zásielky (300 €) je v tomto prípade irelevantná pre určenie osoby povinnej platiť daň. Hranica 150 € sa týka osobitnej úpravy pre predaj tovaru na diaľku dovážaného z tretích štátov (IOSS), čo nie je tento prípad, keďže tovar sa už nachádza na území EÚ.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila prevádzkovateľa trhoviska ako osobu povinnú platiť daň v Poľsku na základe fikcie dodania podľa § 8 ods. 7 zákona o DPH vrátane správneho vysvetlenia uplatnenia režimu OSS a irelevantnosti limitu 150 €."},"google":{"odpoved":"Osobou povinnou platiť daň je slovenský prevádzkovateľ elektronického trhoviska. Táto povinnosť mu vzniká na základe fikcie, že tovar od tureckého predajcu sám prijal a následne ho dodal poľskému spotrebiteľovi. Keďže sa tovar v čase predaja nachádza v Poľsku a odosiela sa poľskému spotrebiteľovi, miestom dodania je Poľsko a daň sa platí v Poľsku. Prevádzkovateľ trhoviska môže na priznanie a odvod poľskej DPH využiť osobitnú úpravu dane One Stop Shop (OSS). Právnym základom pre určenie prevádzkovateľa ako osoby povinnej platiť daň je § 8 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 8 ods. 7 zákona o DPH určuje osobu povinnú platiť daň (slovenský prevádzkovateľ trhoviska), štát zdanenia (Poľsko) a možnosť využitia režimu OSS."},"bez":{"odpoved":"Osobou povinnou platiť daň je slovenský prevádzkovateľ elektronického trhoviska. Na základe fikcie dodania tovaru sa považuje za osobu, ktorá tovar od tureckého predajcu prijala a sama ho dodala poľskému spotrebiteľovi. Táto povinnosť vyplýva z § 8 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Keďže sa tovar odosiela z poľského skladu poľskému zákazníkovi, miestom dodania je Poľsko. Prevádzkovateľ trhoviska je preto povinný priznať a zaplatiť poľskú DPH v Poľsku.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 8 ods. 7 zákona o DPH určila, že osobou povinnou platiť daň je slovenský prevádzkovateľ trhoviska a daň sa platí v Poľsku."}},{"oblast":"dph-medzinarodne","otazka":"Slovenský platiteľ kúpi stroje od talianskeho dodávateľa a predá ich poľskému zákazníkovi; tovar ide priamo z Talianska do Poľska. Všetky tri osoby sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a slovenská firma voči obom použije svoje slovenské IČ DPH. Slovenská firma má však v Poľsku (vo Vroclave) zriadenú prevádzkareň. Možno použiť zjednodušenie pre trojstranný obchod?","otazka_volna":"Kupujeme z Talianska a hneď to predávame do Poľska, tovar ide priamo. Všetci máme svoje IČ DPH v troch krajinách. Lenže my máme v Poľsku pobočku. Môžeme to spraviť ako trojstranný obchod, aby sme sa tam nemuseli registrovať?","spravna_odpoved":"Nie, zjednodušenie pre trojstranný obchod použiť nemožno. Podmienka § 45 ods. 1 písm. c) vyžaduje, aby prvý odberateľ nemal v členskom štáte druhého odberateľa sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko. Prevádzkareň vo Vroclave túto podmienku ruší. Slovenská firma preto nadobúda tovar v Poľsku (štát skončenia prepravy), musí sa v Poľsku registrovať pre DPH, priznať tam nadobudnutie tovaru z iného členského štátu a následné dodanie poľskému zákazníkovi zdaniť ako tuzemské dodanie v Poľsku.","ustanovenie":"§ 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"prvý odberateľ nemá v členskom štáte druhého odberateľa sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa obvykle v členskom štáte druhého odberateľa nezdržiava a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-45.odsek-1","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade nemožno použiť zjednodušený postup pre trojstranný obchod.**\n\nDôvodom je, že vaša slovenská firma (v pozícii prvého odberateľa) má zriadenú prevádzkareň v Poľsku, teda v členskom štáte konečného zákazníka (druhého odberateľa). Tým nie je splnená jedna z kľúčových podmienok definovaných v zákone o DPH.\n\n### Analýza podmienok trojstranného obchodu\n\nAby bolo možné obchod považovať za trojstranný a uplatniť zjednodušený režim DPH, musia byť splnené všetky podmienky podľa § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Poďme si ich prejsť vo vzťahu k vašej situácii:\n\n1.  **Tri zúčastnené osoby:** Áno, na obchode sa zúčastňujú tri osoby (talianska, slovenská, poľská).\n2.  **Identifikácia pre DPH v troch rôznych štátoch:** Áno, všetky tri subjekty sú identifikované pre DPH v Taliansku, na Slovensku a v Poľsku.\n3.  **Priama preprava tovaru:** Áno, tovar je prepravený priamo z Talianska (od prvého dodávateľa) do Poľska (k druhému odberateľovi).\n4.  **Použitie rovnakého IČ DPH prvým odberateľom:** Áno, slovenská firma použije svoje slovenské IČ DPH voči talianskemu dodávateľovi aj poľskému odberateľovi.\n5.  **Prvý odberateľ nemá sídlo ani prevádzkareň v štáte druhého odberateľa:** **TÁTO PODMIENKA NIE JE SPLNENÁ.** Zákon v § 45 ods. 1 písm. c) explicitne vyžaduje, aby prvý odberateľ (slovenská firma) nemal v členskom štáte druhého odberateľa (v Poľsku) sídlo, miesto podnikania, **prevádzkareň**, bydlisko alebo sa tam obvykle nezdržiaval [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 45, ods. 1, písm. c)]. Keďže vaša firma má v Poľsku prevádzkareň, táto podmienka je porušená.\n\n### Čo to znamená v praxi?\n\nKeďže zjednodušenie pre trojstranný obchod nemožno použiť, transakcia sa musí posudzovať ako dve samostatné po sebe idúce dodania:\n\n1.  **Taliansky dodávateľ → Slovenská firma:** Taliansky dodávateľ uskutočňuje dodanie tovaru slovenskej firme. Keďže tovar je prepravený do Poľska, slovenská firma uskutočňuje **nadobudnutie tovaru v inom členskom štáte (v Poľsku)**.\n2.  **Slovenská firma → Poľský zákazník:** Následne vaša slovenská firma uskutočňuje **vnútroštátne dodanie tovaru v Poľsku** poľskému zákazníkovi.\n\nZ tohto postupu pre vašu slovenskú firmu vyplývajú nasledujúce povinnosti:\n\n*   **Registrácia pre DPH v Poľsku:** Vaša firma sa musí v Poľsku registrovať pre DPH (ak už nie je registrovaná z titulu existencie prevádzkarne).\n*   **Priznanie nadobudnutia tovaru:** V poľskom daňovom priznaní k DPH musí vaša firma priznať nadobudnutie tovaru z Talianska (tzv. samozdanenie).\n*   **Fakturácia s poľskou DPH:** Poľskému zákazníkovi musíte vystaviť faktúru s poľskou sadzbou DPH a túto daň odviesť v Poľsku.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOkamžite si overte, či je vaša poľská prevádzkareň už registrovaná pre DPH v Poľsku. Ak áno, všetky vyššie uvedené transakcie musíte realizovať a vykazovať pod poľským IČ DPH. Ak nie, je potrebné bezodkladne začať proces registrácie. Odporúčam konzultovať presný postup fakturácie a vykazovania s poľským daňovým poradcom, aby ste sa vyhli sankciám za nesprávny postup.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 45 ods. 1 písm. c) zákona o DPH uvádza, že zjednodušenie nemožno uplatniť z dôvodu existencie prevádzkarne v Poľsku a správne popisuje následné daňové povinnosti slovenskej firmy v Poľsku."},"google":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade nemožno použiť zjednodušenie pre trojstranný obchod. Jednou z kľúčových podmienok je, že prvý odberateľ (slovenská firma) nesmie mať sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň v členskom štáte druhého odberateľa (Poľsko). Keďže slovenská firma má v Poľsku zriadenú prevádzkareň, táto podmienka nie je splnená. Slovenská firma si musí splniť daňovú povinnosť v Poľsku, pravdepodobne sa registrovať pre DPH v Poľsku a priznať nadobudnutie tovaru a následné dodanie. Uvedené vyplýva z § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zjednodušenie nemožno použiť pre existenciu prevádzkarne v Poľsku podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona o DPH a slovenská firma musí riešiť zdanenie a registráciu v Poľsku."},"bez":{"odpoved":"Nie, zjednodušenie pre trojstranný obchod nemožno použiť.\n\nDôvodom je, že slovenská firma ako prvý odberateľ je usadená v členskom štáte druhého odberateľa (v Poľsku), keďže tam má zriadenú prevádzkareň. Tým nie je splnená jedna z kľúčových podmienok pre uplatnenie zjednodušeného postupu. Slovenská firma sa musí registrovať pre DPH v Poľsku a z nadobudnutia tovaru a jeho následného dodania odviesť daň podľa poľských predpisov. Táto podmienka vyplýva z § 45 ods. 1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza právny predpis ako § 45 ods. 1 písm. d) namiesto správneho písm. c), čím uplatnila nesprávne právne ustanovenie v odôvodnení."}},{"oblast":"dph-medzinarodne","otazka":"Slovenský platiteľ je prvým odberateľom v trojstrannom obchode (nakupuje v Nemecku, predáva maďarskému odberateľovi, tovar ide priamo z Nemecka do Maďarska). Faktúru pre maďarského odberateľa vystavil bez dane, dodanie uviedol v súhrnnom výkaze s kódom 1, ale na faktúre zabudol uviesť slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“. Chybu zistí o rok neskôr pri kontrole. Môže faktúru opraviť so spätnou účinnosťou a zachrániť zjednodušenie?","otazka_volna":"Robili sme trojstranku cez Nemecko do Maďarska, na faktúre nám chýba tá veta o prenose daňovej povinnosti. Vo výkaze to máme správne. Môžem to teraz dofakturovať dodatočne, nech to platí spätne?","spravna_odpoved":"Nie. Uvedenie slovnej informácie „prenesenie daňovej povinnosti“ na faktúre je hmotnoprávnou podmienkou zjednodušenia podľa § 45 ods. 3, nie formalitou. Súdny dvor EÚ v rozsudku z 8. 12. 2022 vo veci C-247/21 Luxury Trust Automobil rozhodol, že bez tejto informácie druhý odberateľ nebol platne určený za osobu povinnú platiť daň a opomenutie NEMOŽNO opraviť so spätnou účinnosťou. Zjednodušenie sa teda neuplatní, nadobudnutie tovaru sa u slovenskej firmy nepovažuje za zdanené a firma sa musí registrovať pre DPH v Maďarsku a zdaniť tam nadobudnutie aj následné dodanie. Správne vykázaný súhrnný výkaz to nenahradí.","ustanovenie":"§ 45 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; rozsudok SD EÚ z 8. 12. 2022 vo veci C-247/21 Luxury Trust Automobil","citat":"Pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej uvedie slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-45.odsek-3","my":{"odpoved":"Nie, bohužiaľ **nemôže faktúru opraviť so spätnou účinnosťou** a zachrániť tak zjednodušený režim pre trojstranný obchod. Neuvedenie slovnej informácie „prenesenie daňovej povinnosti“ na faktúre je považované za nesplnenie hmotnoprávnej podmienky, nie len za formálnu chybu.\n\nToto stanovisko vychádza priamo z prelomového rozsudku Súdneho dvora EÚ, ktorý je pre všetky členské štáty záväzný.\n\n### Prečo oprava nie je možná: Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ\n\nPodľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci **C-247/21 (Luxury Trust Automobil)** z 8. decembra 2022 je uvedenie textu „prenesenie daňovej povinnosti“ na faktúre **hmotnoprávnou (substantívnou) podmienkou** na uplatnenie zjednodušenia pri trojstrannom obchode.\n\nSúdny dvor EÚ rozhodol, že:\n*   Ak tento údaj na faktúre chýba, jedna z kľúčových podmienok pre zjednodušenie nebola splnená.\n*   Dodatočné doplnenie tohto údaja sa nepovažuje za „opravu“ faktúry, ale za **prvé vystavenie správnej faktúry, ktoré nemôže mať spätný (retroaktívny) účinok** [Rozsudok Súdneho dvora EÚ, C-247/21, bod 61].\n*   Možnosť spätnej opravy sa týka formálnych chýb, nie nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, akou je táto.\n\nSkutočnosť, že ste dodanie správne uviedli v súhrnnom výkaze s kódom 1, je síce pozitívna, ale nenahrádza povinnú náležitosť faktúry.\n\n### Aké sú daňové dôsledky?\n\nKeďže zjednodušený režim nemožno použiť, transakcia sa posúdi podľa štandardných pravidiel DPH:\n1.  **Nadobudnutie tovaru v Maďarsku:** Váš slovenský podnik sa považuje za subjekt, ktorý nadobudol tovar v rámci Spoločenstva v Maďarsku (štát skončenia prepravy).\n2.  **Registračná povinnosť v Maďarsku:** Z tohto nadobudnutia vám vznikla **povinnosť registrovať sa pre DPH v Maďarsku**, a to spätne ku dňu uskutočnenia transakcie.\n3.  **Daňová povinnosť v Maďarsku:** Budete musieť podať maďarské daňové priznanie k DPH, priznať a zaplatiť daň z nadobudnutia tovaru a zároveň priznať daň z následného dodania tovaru maďarskému odberateľovi.\n\nV praxi to znamená riziko sankcií za neskorú registráciu a podanie daňového priznania v Maďarsku.\n\n***\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nVzhľadom na závažnosť situácie odporúčam okamžite kontaktovať daňového poradcu v Maďarsku, ktorý vám pomôže s procesom dodatočnej registrácie pre DPH a podaním potrebných daňových priznaní, aby sa minimalizovali prípadné sankcie. Pre budúce transakcie je kľúčové zabezpečiť, aby faktúry pri trojstrannom obchode vždy obsahovali presnú formulku „prenesenie daňovej povinnosti“.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a podrobne uvádza, že oprava so spätnou účinnosťou nie je možná, odkazuje na rozsudok Luxury Trust Automobil a správne popisuje daňové dôsledky vrátane registrácie v Maďarsku."},"google":{"odpoved":"Áno, faktúru je možné opraviť so spätnou účinnosťou a zachovať zjednodušenie pre trojstranný obchod, pokiaľ boli splnené všetky ostatné hmotnoprávne podmienky. Podľa § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) je slovná informácia „prenesenie daňovej povinnosti“ povinnou náležitosťou faktúry vystavenej prvým odberateľom. Jej absencia je však považovaná za formálnu chybu, ktorú je možné napraviť. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. vo veci C-518/14 Senatex) má oprava formálnych nedostatkov na faktúre spätné účinky k dátumu vystavenia pôvodnej faktúry. Vystavením opravného dokladu s chýbajúcou doložkou tak platiteľ napraví pôvodný nedostatok a môže si uplatniť zjednodušený režim podľa § 45 zákona o DPH.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k priamo opačnému záveru, keď nesprávne tvrdí, že faktúru možno opraviť so spätnou účinnosťou ako formálnu chybu, hoci podľa rozsudku SD EÚ C-247/21 ide o hmotnoprávnu podmienku, ktorú spätne napraviť nemožno."},"bez":{"odpoved":"Áno, zjednodušenie pri trojstrannom obchode je možné zachovať, ak boli splnené všetky ostatné vecné podmienky. Chýbajúca slovná informácia „prenesenie daňovej povinnosti“ je formálnym nedostatkom, ktorý je možné napraviť so spätnou účinnosťou. Platiteľ by mal bezodkladne vystaviť opravný doklad k pôvodnej faktúre, v ktorom doplní túto povinnú náležitosť. Podmienky pre uplatnenie zjednodušenia upravuje § 45 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Povinnosť uviesť danú informáciu na faktúre vyplýva z § 74 ods. 1 písm. k) citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru, keďže uvedenie informácie o prenesení daňovej povinnosti je hmotnoprávnou podmienkou a túto chybu nemožno podľa judikatúry SD EÚ opraviť so spätnou účinnosťou."}},{"oblast":"dph-medzinarodne","otazka":"Slovenský platiteľ je PRVÝM DODÁVATEĽOM v trojstrannom obchode: predáva tovar českému odberateľovi, ktorý ho ďalej predáva rakúskemu odberateľovi, a tovar ide priamo zo Slovenska do Rakúska. Čo a s akým kódom má slovenský dodávateľ uviesť v súhrnnom výkaze a dokedy ho musí podať za mesiac jún 2026?","otazka_volna":"Sme na začiatku reťazca, predávame Čechovi, ale tovar vezieme rovno do Rakúska. Do súhrnného výkazu dávam české IČ DPH alebo rakúske? A dávam tam tú jednotku pre trojstranný obchod? A dokedy to mám poslať za jún?","spravna_odpoved":"Slovenský dodávateľ uvedie v I. časti súhrnného výkazu české IČ DPH prvého odberateľa a hodnotu dodaného tovaru – bez kódu. Kód „1“ patrí len prvému odberateľovi (prostrednej osobe), ktorý ním označuje dodanie druhému odberateľovi; prvý dodávateľ vykazuje bežné dodanie tovaru oslobodené od dane podľa § 43 do iného členského štátu, a poučenie výslovne hovorí, že ostatné dodávky tovarov sa uvádzajú bez kódu. Rakúske IČ DPH konečného odberateľa sa v jeho výkaze neuvádza. Súhrnný výkaz sa podáva elektronicky do 25 dní po skončení obdobia; 25 dní po 30. 6. 2026 uplynie v sobotu 25. júla 2026, a keďže zákon o DPH tu nemá vlastné pravidlo, podľa § 27 ods. 4 daňového poriadku je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň – pondelok 27. júla 2026.","ustanovenie":"§ 80 ods. 1 písm. a) a ods. 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; § 27 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok); Poučenie na vyplnenie súhrnného výkazu k DPH","citat":"Osoby podľa odsekov 1 až 3 sú povinné podať súhrnný výkaz elektronickými prostriedkami najneskôr do 25 dní po skončení obdobia, za ktoré sú povinné podať súhrnný výkaz.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-80.odsek-9","my":{"odpoved":"Ako slovenský platiteľ DPH v pozícii prvého dodávateľa v trojstrannom obchode máte povinnosti štandardného dodávateľa tovaru do iného členského štátu. **Špeciálny režim a kód pre trojstranný obchod sa vzťahuje na prvého odberateľa (českú firmu), nie na vás ako prvého dodávateľa.**\n\nPre vás ide o klasické oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu vášmu zmluvnému partnerovi – českému odberateľovi.\n\n### 1. Čo uvádzate v súhrnnom výkaze\n\nVo svojom slovenskom súhrnnom výkaze uvediete štandardné dodanie tovaru oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 80, ods. 1 písm. a)].\n\nKonkrétne uvediete:\n*   **Identifikačné číslo pre DPH vášho odberateľa:** Teda IČ DPH českej spoločnosti.\n*   **Celkovú hodnotu dodaného tovaru:** Sumu, ktorú ste fakturovali českej spoločnosti.\n*   **Kód:** Pre toto dodanie sa **neuvádza žiadny špeciálny kód**. Kód \"1\" pre trojstranný obchod uvádza vo svojom súhrnnom výkaze až prvý odberateľ (česká firma) pri \"fiktívnom\" dodaní rakúskemu odberateľovi [Komentár k § 80 zákona o DPH, Accounteer.ai].\n\n### 2. Lehota na podanie súhrnného výkazu\n\nSúhrnný výkaz sa podáva **do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia**, ktorým je štandardne kalendárny mesiac [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 80].\n\n*   **Obdobie:** jún 2026\n*   **Základná lehota:** do 25. júla 2026\n\nKeďže 25. júl 2026 pripadá na sobotu, lehota na podanie súhrnného výkazu sa posúva na najbližší nasledujúci pracovný deň.\n\n**Finálna lehota na podanie súhrnného výkazu za jún 2026 je pondelok, 27. júla 2026.**","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii: správne uvádza české IČ DPH, hodnotu tovaru, absenciu kódu a lehotu na podanie posunutú na 27. júla 2026."},"google":{"odpoved":"Slovenský dodávateľ v súhrnnom výkaze uvedie IČ DPH českého odberateľa a celkovú hodnotu dodaného tovaru. Toto dodanie tovaru sa považuje za oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu a v súhrnnom výkaze sa pri ňom neuvádza žiadny špeciálny kód. Ide o štandardné intrakomunitárne dodanie tovaru podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Povinnosť uviesť tieto údaje v súhrnnom výkaze vyplýva z § 80 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Súhrnný výkaz za mesiac jún 2026 je potrebné podať do 25. júla 2026.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu na podanie súhrnného výkazu (25. júl 2026 namiesto správneho 27. júla 2026, keďže 25. júl pripadá na sobotu a lehota sa posúva na najbližší pracovný deň podľa daňového poriadku)."},"bez":{"odpoved":"Slovenský dodávateľ uvedie v súhrnnom výkaze dodanie tovaru pre českého odberateľa, jeho IČ DPH a celkovú hodnotu tovaru. V príslušnom stĺpci vyznačí kód trojstranného obchodu „1“. Súhrnný výkaz za mesiac jún 2026 bol povinný podať do 25. júla 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 45 a § 80 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je vecne nesprávna, pretože prvý dodávateľ neuvádza kód „1“ (uvádza dodanie bez kódu) a lehota na podanie pripadá kvôli víkendu na pondelok 27. júla 2026, nie 25. júla 2026."}},{"oblast":"dph-medzinarodne","otazka":"Slovenský platiteľ premiestnil tovar v režime call-off stock do skladu v Rumunsku pre vopred dohodnutého rumunského odberateľa; preprava sa skončila 10. 6. 2025. Do uplynutia 12-mesačnej lehoty tovar dohodnutému odberateľovi nedodal, tovar sa nevrátil na Slovensko a naďalej leží v rumunskom sklade. Kedy sa premiestnenie považuje za uskutočnené a čo musí platiteľ urobiť?","otazka_volna":"Navozili sme tovar do rumunského skladu ku klientovi na call-off, ale on si to nevybral a rok je preč. Tovar tam stále leží. Čo s tým teraz mám robiť a k akému dňu?","spravna_odpoved":"Premiestnenie podľa § 8 ods. 4 prvej vety sa považuje za uskutočnené v deň, ktorý nasleduje po uplynutí 12 mesiacov od skončenia prepravy, teda 11. júna 2026. Slovenský platiteľ sa musí registrovať pre DPH v Rumunsku, v SR vykáže oslobodené premiestnenie tovaru do iného členského štátu podľa § 43 ods. 4 (v daňovom priznaní v riadkoch 13 a 14) a v I. časti súhrnného výkazu ho uvedie ako bežné premiestnenie pod svojím rumunským IČ DPH; v Rumunsku prizná zodpovedajúce nadobudnutie tovaru. Režim call-off stock sa od tohto dňa ďalej neuplatní.","ustanovenie":"§ 8a ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; § 8 ods. 4; § 43 ods. 4","citat":"Ak do 12 mesiacov po skončení prepravy tovaru v členskom štáte, do ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený, tento tovar nebol dodaný zdaniteľnej osobe, ktorej sa mal dodať podľa odseku 1 písm. c) alebo odseku 5, premiestnenie podľa § 8 ods. 4 prvej vety sa považuje za uskutočnené v deň, ktorý nasleduje po uplynutí 12 mesiacov, okrem situácií uvedených v odseku 6.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-8a.odsek-3","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky sa premiestnenie tovaru v režime call-off stock považuje za uskutočnené **11. júna 2026**.\n\nKeďže tovar nebol v 12-mesačnej lehote od ukončenia prepravy (t. j. do 10. júna 2026) dodaný vopred určenému odberateľovi ani vrátený do tuzemska, zjednodušujúci režim call-off stock sa prestal uplatňovať. V takom prípade sa na transakciu hľadí, ako keby došlo k premiestneniu vlastného tovaru z jedného členského štátu do druhého.\n\nPodľa § 8a ods. 3 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len \"zákon o DPH\"), ak k dodaniu tovaru nedôjde do 12 mesiacov, premiestnenie sa považuje za uskutočnené v deň, ktorý nasleduje po uplynutí tejto 12-mesačnej lehoty.\n\n### Dôsledky a povinnosti pre slovenského platiteľa\n\nZ tejto situácie pre vás vyplývajú konkrétne daňové povinnosti na Slovensku aj v Rumunsku.\n\n#### 1. Povinnosti na Slovensku\n\nDňom 11. júna 2026 vám vzniklo fiktívne intrakomunitárne dodanie tovaru podľa § 8 ods. 4 zákona o DPH, ktoré je oslobodené od dane.\n\n*   **Daňové priznanie k DPH:** Toto dodanie musíte uviesť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie **jún 2026** (alebo 2. štvrťrok 2026, ak ste štvrťročný platiteľ).\n*   **Súhrnný výkaz:** Zároveň ste povinní uviesť toto premiestnenie v súhrnnom výkaze za jún 2026 (alebo 2. štvrťrok 2026). Ako IČ DPH nadobúdateľa uvediete **svoje vlastné rumunské IČ DPH**, ktoré vám bude pridelené.\n*   **Lehota:** Daňové priznanie a súhrnný výkaz za jún 2026 je potrebné podať do 25. júla 2026. Keďže tento deň pripadá na sobotu, lehota sa posúva na najbližší pracovný deň, teda **27. júla 2026**.\n\n#### 2. Povinnosti v Rumunsku\n\nSúčasne s intrakomunitárnym dodaním na Slovensku vám v Rumunsku vzniká intrakomunitárne nadobudnutie tovaru podliehajúce rumunskej DPH.\n\n*   **Registrácia pre DPH:** Najdôležitejším dôsledkom je, že vašej spoločnosti vzniká **povinnosť registrovať sa pre DPH v Rumunsku**. Bez tejto registrácie nemôžete splniť svoje daňové povinnosti v tejto krajine.\n*   **Daňové priznanie v Rumunsku:** Po registrácii ste povinní podať rumunské daňové priznanie k DPH, v ktorom priznáte intrakomunitárne nadobudnutie tovaru (tzv. samozdanenie) a zároveň si uplatníte odpočítanie tejto dane, ak spĺňate podmienky podľa rumunskej legislatívy.\n*   **Budúce dodanie tovaru:** Tovar sa teraz považuje za váš majetok umiestnený v Rumunsku. Akékoľvek jeho budúce dodanie (či už pôvodnému alebo inému odberateľovi) bude považované za **vnútroštátne dodanie v Rumunsku** a budete ho musieť fakturovať s rumunskou DPH.\n\n### Zhrnutie povinností\n\n| Krajina | Povinnosť | Zdaňovacie obdobie | Lehota na podanie |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Slovensko** | Vykázať intrakomunitárne dodanie (premiestnenie) v DP a súhrnnom výkaze | Jún 2026 | 27. júl 2026 |\n| **Rumunsko** | 1. Registrovať sa pre DPH <br> 2. Vykázať intrakomunitárne nadobudnutie | Jún 2026 | Podľa rumunskej legislatívy |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nBezodkladne iniciujte proces registrácie pre DPH v Rumunsku, ideálne prostredníctvom miestneho daňového poradcu. Oneskorená registrácia môže viesť k sankciám zo strany rumunských daňových úradov. Zároveň si preverte, aké sú lehoty na podanie daňového priznania v Rumunsku, aby ste predišli ich zmeškaniu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila dátum uskutočnenia premiestnenia na 11. júna 2026 a presne uviedla všetky daňové povinnosti platiteľa v SR aj v Rumunsku vrátane registrácie a vykázania v daňových priznaniach a súhrnnom výkaze."},"google":{"odpoved":"Premiestnenie tovaru sa považuje za uskutočnené dňa 11. júna 2026, teda v deň nasledujúci po uplynutí 12-mesačnej lehoty od ukončenia prepravy. Keďže nedošlo k dodaniu tovaru ani k jeho vráteniu, zjednodušený režim sa neuplatní a transakcia sa považuje za premiestnenie vlastného tovaru platiteľa. Platiteľ bol povinný k tomuto dňu priznať intrakomunitárne dodanie tovaru oslobodené od dane na Slovensku. Zároveň mu s najväčšou pravdepodobnosťou vznikla povinnosť registrovať sa pre DPH v Rumunsku a zdaniť tam intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Tieto povinnosti vyplývajú z § 8a ods. 5 písm. a) v nadväznosti na § 8 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza dátum 11. júna 2026, zánik režimu call-off stock, povinnosť registrácie a zdanenia nadobudnutia v Rumunsku, ako aj vykázanie oslobodeného intrakomunitárneho dodania v SR."},"bez":{"odpoved":"Premiestnenie tovaru sa považuje za dodanie tovaru do iného členského štátu dňa **11. júna 2026**, teda v deň nasledujúci po uplynutí 12-mesačnej lehoty. Platiteľ je povinný toto dodanie tovaru oslobodené od dane uviesť v daňovom priznaní a súhrnnom výkaze za zdaňovacie obdobie jún 2026 (alebo 2. štvrťrok 2026). Zároveň mu vzniká povinnosť registrácie pre DPH v Rumunsku, kde musí priznať nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Tento postup vyplýva z § 8a ods. 5 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Hoci odpoveď uvádza správny dátum a povinnosti platiteľa, jej právne odôvodnenie je nesprávne, keďže sa odvoláva na neexistujúce ustanovenie § 8a ods. 5 písm. c) namiesto § 8a ods. 3 zákona o DPH."}},{"oblast":"dph-medzinarodne","otazka":"Slovenský platiteľ má tovar v hodnote 14 500 € v nemeckom sklade v režime call-off stock. Tovar bol odcudzený – zo záznamov kamier je preukázateľné, že ku krádeži došlo v noci 8. 2. 2026, pričom chýbajúci tovar sa zistil až pri inventúre 27. 2. 2026. Ku ktorému dňu sa premiestnenie tovaru považuje za uskutočnené?","otazka_volna":"Ukradli nám tovar z nemeckého skladu, kde sme ho mali na call-off. Kamery ukazujú noc niekedy začiatkom februára, ale my sme na to prišli až na konci mesiaca pri inventúre. Ktorý dátum mám použiť?","spravna_odpoved":"Premiestnenie sa považuje za uskutočnené k 8. februáru 2026, teda ku dňu, keď ku krádeži došlo. Podľa § 8a ods. 6 sa podmienky režimu call-off stock považujú za nesplnené v deň zničenia, straty alebo krádeže tovaru; deň zistenia (27. 2. 2026) by sa použil len vtedy, ak by deň krádeže nebolo možné určiť – tu ho kamerové záznamy preukazujú. Slovenský platiteľ preto k 8. 2. 2026 vykáže oslobodené premiestnenie tovaru do Nemecka podľa § 43 ods. 4 a musí byť v Nemecku registrovaný pre DPH.","ustanovenie":"§ 8a ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Ak dôjde k zničeniu, strate alebo ku krádeži tovaru, posudzuje sa, že podmienky podľa odsekov 1 a 5 sa prestali plniť v deň, keď došlo k zničeniu, strate alebo ku krádeži tovaru; ak tento deň nie je možné určiť, v deň, keď sa zistilo, že tovar je zničený alebo chýba.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-8a.odsek-6","my":{"odpoved":"V takomto prípade sa premiestnenie tovaru považuje za uskutočnené **v deň, keď ku krádeži preukázateľne došlo, teda 8. februára 2026.**\n\n### Zdôvodnenie\n\nPodľa zákona o DPH platí, že ak pri tovare v režime call-off stock dôjde k jeho zničeniu, strate alebo odcudzeniu, podmienky pre zjednodušený režim sa považujú za porušené. Pre určenie dňa, ku ktorému sa premiestnenie tovaru považuje za uskutočnené, zákon stanovuje jasnú hierarchiu:\n\n1.  **Primárne sa použije deň, keď k zničeniu, strate alebo krádeži skutočne došlo.**\n2.  Až v prípade, ak tento deň nie je možné určiť, použije sa deň, keď sa zistilo, že tovar je zničený alebo chýba.\n\nKeďže vo vašom prípade je zo záznamov kamier možné presne určiť deň odcudzenia (8. 2. 2026), tento dátum má prednosť pred dňom zistenia pri inventúre (27. 2. 2026) [Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH, § 8a].\n\n### Daňové dôsledky pre slovenského platiteľa\n\nK 8. februáru 2026 vám vznikajú nasledujúce povinnosti:\n\n*   **Fiktívne premiestnenie tovaru:** Odcudzenie tovaru sa považuje za premiestnenie tohto tovaru z tuzemska do Nemecka, ktoré je predmetom dane.\n*   **Oslobodenie od dane v SR:** Toto premiestnenie je v Slovenskej republike oslobodené od dane ako dodanie tovaru do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH, za predpokladu, že ste registrovaný pre daň v Nemecku alebo vám tam vznikne registračná povinnosť.\n*   **Vykazovacia povinnosť v SR:** Premiestnenie tovaru v hodnote 14 500 € musíte uviesť v daňovom priznaní k DPH a v súhrnnom výkaze za zdaňovacie obdobie február 2026.\n*   **Daňová povinnosť v Nemecku:** Zároveň vám v Nemecku vzniká povinnosť zdaniť nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Odporúčame preveriť si s nemeckým daňovým poradcom, ako postupovať pri odpočítaní tejto dane, keďže tovar bol odcudzený.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOkamžite si overte svoje registračné povinnosti k DPH v Nemecku, ak ešte nie ste registrovaný. Zároveň si zabezpečte všetky dôkazy o odcudzení (kamerový záznam, policajný protokol), pretože ich budete potrebovať ako pre slovenského, tak aj pre nemeckého správcu dane na preukázanie dôvodu ukončenia režimu call-off stock.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 8a ods. 6 zákona o DPH určila ako deň premiestnenia tovaru 8. február 2026 a uviedla správne daňové dôsledky."},"google":{"odpoved":"Premiestnenie tovaru sa považuje za uskutočnené ku dňu, kedy ku krádeži preukázateľne došlo, teda 8. februára 2026. V tento deň prestali byť spĺňané podmienky pre zjednodušený režim call-off stock. Slovenský platiteľ je povinný k tomuto dňu priznať intrakomunitárne dodanie tovaru do Nemecka. Táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 8a ods. 7 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Ak by nebolo možné presne určiť deň krádeže, za deň uskutočnenia premiestnenia by sa považoval deň zistenia, že tovar chýba.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila deň uskutočnenia premiestnenia na 8. februára 2026 s odôvodnením, že ide o preukázateľný deň krádeže, pričom uviedla aj pravidlo pre deň zistenia."},"bez":{"odpoved":"Premiestnenie tovaru sa považuje za uskutočnené ku dňu odcudzenia, teda 8. februára 2026. Tento deň je možné preukázateľne určiť zo záznamov kamier. Vyplýva to z § 8a ods. 5 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Podľa tohto ustanovenia sa podmienky pre režim call-off stock považujú za nespĺňané v deň, v ktorom bol tovar skutočne odcudzený. Deň zistenia pri inventúre by bol relevantný iba v prípade, ak by nebolo možné určiť presný deň krádeže.","spravne":false,"dovod":"Hoci je výsledný dátum správny, odpoveď sa odvoláva na neexistujúce/nesprávne ustanovenie § 8a ods. 5 písm. c) namiesto § 8a ods. 6 zákona o DPH, čo predstavuje nesprávne právne pravidlo v odôvodnení."}},{"oblast":"dph-medzinarodne","otazka":"Slovenský platiteľ premiestnil tovar v režime call-off stock do českého skladu pre dohodnutého odberateľa CZ1111; preprava sa skončila 4. 3. 2026. Dňa 9. 9. 2026 sa však rozhodne tovar predať inému českému platiteľovi CZ4444, s ktorým nemá uzatvorenú zmluvu o režime call-off stock. Kedy sa premiestnenie považuje za uskutočnené a možno použiť pravidlo o nahradení kupujúceho?","otazka_volna":"Tovar nám leží v Česku na call-off pre jedného zákazníka, ale predali sme ho nakoniec úplne inej českej firme. Je to ešte v tej dvanásťmesačnej lehote. Môžem to brať ako výmenu odberateľa?","spravna_odpoved":"Nie, pravidlo o nahradení podľa § 8a ods. 5 sa nepoužije – to platí len vtedy, keď pôvodného dohodnutého kupujúceho nahradí iná zdaniteľná osoba v režime call-off stock, nie pri bežnom predaji inej osobe. Podľa § 8a ods. 6 druhej vety sa podmienky prestali plniť bezprostredne pred týmto dodaním, teda v ten istý deň 9. septembra 2026. K tomuto dňu slovenský platiteľ vykáže oslobodené premiestnenie tovaru do Českej republiky (§ 43 ods. 4) pod svojím českým IČ DPH, v ČR prizná nadobudnutie tovaru a následný predaj pre CZ4444 zdaní ako tuzemské dodanie v ČR; registrácia pre DPH v ČR je nevyhnutná.","ustanovenie":"§ 8a ods. 6 druhá veta zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; § 8a ods. 5","citat":"Ak je tovar dodaný inej osobe, ako je zdaniteľná osoba podľa odseku 1 písm. c) alebo odseku 5, posudzuje sa, že podmienky podľa odsekov 1 a 5 sa prestali plniť bezprostredne pred týmto dodaním.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-8a.odsek-6","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade **nie je možné použiť zjednodušujúce pravidlo o nahradení pôvodného odberateľa**. Premiestnenie tovaru sa považuje za uskutočnené dňa **10. septembra 2026**, teda deň po tom, ako prestali byť plnené podmienky režimu call-off stock.\n\nTáto situácia má pre vás ako slovenského platiteľa DPH významné daňové dôsledky, vrátane pravdepodobnej povinnosti registrovať sa pre DPH v Českej republike.\n\n### Podrobný rozbor situácie\n\n#### 1. Podmienky režimu Call-off Stock\n\nRežim call-off stock je zjednodušenie, ktoré umožňuje odložiť moment intrakomunitárneho dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu až do okamihu, keď odberateľ nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Aby sa premiestnenie tovaru do skladu v inom členskom štáte nepovažovalo za fiktívne dodanie tovaru za protihodnotu, musia byť splnené podmienky podľa § 8a Zákona o DPH [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 8a]. Medzi kľúčové patrí, že v čase prepravy poznáte totožnosť vopred dohodnutého odberateľa, ktorý je identifikovaný pre daň v danom členskom štáte.\n\nVo vašom prípade boli tieto podmienky k 4. marcu 2026 splnené vo vzťahu k odberateľovi CZ1111.\n\n#### 2. Pravidlo o nahradení odberateľa a jeho limity\n\nZákon o DPH umožňuje za presne stanovených podmienok nahradiť pôvodného odberateľa novým bez toho, aby bol porušený režim call-off stock. Toto je však možné, len ak nový odberateľ (vo vašom prípade CZ4444) **vstúpi do pôvodnej dohody o call-off stock** a slovenský dodávateľ túto zmenu zaznamená vo svojich záznamoch.\n\nKľúčový problém vo vašom scenári je, že s novým odberateľom CZ4444 **nemáte uzatvorenú zmluvu o režime call-off stock**. Predávate mu tovar priamo. Tým pádom nie je splnená podmienka pre zjednodušujúce nahradenie odberateľa.\n\n#### 3. Dôsledky porušenia podmienok\n\nDňom 9. septembra 2026, kedy ste sa rozhodli predať tovar inému odberateľovi (CZ4444), s ktorým nemáte dohodu o call-off stock, prestali byť splnené podmienky tohto režimu.\n\nPodľa zákona o DPH platí, že ak prestanú byť plnené podmienky režimu call-off stock, považuje sa premiestnenie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu, a to **dňom, ktorý nasleduje po dni, keď podmienky prestali byť plnené** [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 8a].\n\n*   **Deň porušenia podmienok:** 9. september 2026\n*   **Deň uskutočnenia fiktívneho premiestnenia:** **10. september 2026**\n\n#### 4. Povinnosti slovenského platiteľa\n\nK 10. septembru 2026 vám vznikajú nasledujúce povinnosti:\n1.  **Intrakomunitárne dodanie v SR:** V slovenskom daňovom priznaní k DPH za september 2026 uvediete premiestnenie tovaru ako dodanie tovaru oslobodené od dane podľa § 43 Zákona o DPH.\n2.  **Súhrnný výkaz:** Toto premiestnenie uvediete v súhrnnom výkaze za september 2026.\n3.  **Registrácia pre DPH v ČR:** Keďže ste uskutočnili fiktívne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru na území Českej republiky, vzniká vám povinnosť registrovať sa pre DPH v ČR.\n4.  **Domáce dodanie v ČR:** Následný predaj tovaru odberateľovi CZ4444 sa už bude považovať za domáce dodanie v rámci Českej republiky, ktoré musíte zdaniť českou DPH.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOkamžite kontaktujte daňového poradcu v Českej republike, aby ste si splnili registračnú povinnosť a správne odviedli DPH z následného predaja. Zanedbanie tejto povinnosti môže viesť k sankciám zo strany českého finančného úradu.\n\n*Odpoveď nebola overená proti internej databáze.*","spravne":false,"dovod":"Podľa § 8a ods. 6 druhej vety zákona o DPH sa podmienky prestali plniť bezprostredne pred dodaním tovaru, teda premiestnenie sa považuje za uskutočnené už 9. septembra 2026, nie až 10. septembra 2026."},"google":{"odpoved":"Premiestnenie tovaru sa považuje za uskutočnené dňa 9. septembra 2026, a to bezprostredne pred dodaním tovaru novému odberateľovi CZ4444. K tomuto dňu došlo k porušeniu podmienok pre uplatňovanie režimu call-off stock, keďže tovar bol dodaný inej osobe, ako bolo vopred dohodnuté. Pravidlo o nahradení pôvodného kupujúceho iným nie je možné použiť, pretože sa vyžaduje, aby aj voči novému odberateľovi boli splnené všetky podmienky režimu, čo v tomto prípade nie je. Táto situácia sa posudzuje ako nedodržanie podmienok podľa § 8a ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. V dôsledku toho vzniká slovenskému platiteľovi daňová povinnosť z premiestnenia tovaru.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že premiestnenie sa považuje za uskutočnené 9. septembra 2026 bezprostredne pred dodaním a pravidlo o nahradení kupujúceho nemožno použiť."},"bez":{"odpoved":"Premiestnenie tovaru sa považuje za uskutočnené dňa 10. septembra 2026. Tento deň nasleduje po dni, kedy prestala byť splnená jedna z podmienok režimu, teda po 9. septembri 2026, kedy bol tovar dodaný inej osobe. Vyplýva to z § 8a ods. 7 písm. c) v nadväznosti na § 8 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Pravidlo o nahradení kupujúceho podľa § 8a ods. 6 sa v tomto prípade neuplatní, keďže tovar bol dodaný osobe, s ktorou nebol dohodnutý pokračujúci režim call-off stock. Týmto dodaním došlo k porušeniu pôvodných podmienok.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny dátum uskutočnenia premiestnenia (10. september 2026 namiesto 9. septembra 2026) a nesprávne právne pravidlo z § 8a ods. 7 namiesto § 8a ods. 6 druhej vety."}},{"oblast":"dph-medzinarodne","otazka":"Slovenská spoločnosť s účinným povolením statusu schváleného hospodárskeho subjektu (AEO) uplatňovala pri dovoze samozdanenie podľa § 84a. V júni 2026 presunula sídlo do Rakúska a v tuzemsku jej nezostalo sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko, no v júli 2026 samozdanenie použila znova na dovoz, pri ktorom by colný úrad vyrubil daň 24 000 € (nešlo o centralizované colné konanie). Akú sankciu jej daňový úrad uloží?","otazka_volna":"Presťahovali sme firmu do Rakúska, ale pri dovoze sme si DPH ako predtým dali do priznania sami, namiesto toho, aby to vyrubilo colné. Išlo o dvadsaťštyri tisíc DPH. Čo nám za to hrozí?","spravna_odpoved":"Daňový úrad uloží pokutu do výšky 1,3 % zo sumy dane pri dovoze, ktorú by bol colný úrad vyrubil, teda najviac 312 € (24 000 × 1,3 % = 312). Podmienka § 84a ods. 2 písm. a) prvého bodu – mať v tuzemsku sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, a ak také miesto nie je, bydlisko – nebola v čase vzniku daňovej povinnosti splnená, preto sa mal zachovať postup, keď daň vyrubí colný úrad. Samotná daň sa tým neruší, pokuta je sankciou navyše.","ustanovenie":"§ 84a ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Ak platiteľ uplatnil postup podľa odseku 3 a podmienky podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu neboli splnené, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky 1,3 % zo sumy dane pri dovoze tovaru, ktorú by bol colný úrad vyrubil, ak by sa neuplatnil postup podľa odseku 3.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-84a.odsek-4","my":{"odpoved":"Na základe Vami poskytnutých informácií daňový úrad uloží spoločnosti pokutu vo výške **312 €**.\n\nSpoločnosť totiž porušila jednu z kľúčových podmienok pre uplatnenie samozdanenia pri dovoze tovaru, ktorou je požiadavka byť usadený v tuzemsku.\n\n### Podrobná analýza\n\n**1. Právny rámec pre samozdanenie pri dovoze**\n\nOd 1. júla 2025 umožňuje zákon o DPH platiteľom, ktorí spĺňajú stanovené podmienky, aby pri dovoze tovaru neuhrádzali DPH colnému úradu, ale aby si daňovú povinnosť vysporiadali sami v rámci svojho daňového priznania (tzv. samozdanenie).\n\nPodľa § 84a ods. 2 písm. a) zákona o DPH môže tento postup uplatniť platiteľ, na účet ktorého sa podáva colné vyhlásenie, ak v čase vzniku daňovej povinnosti spĺňa **všetky tri nasledujúce podmienky**:\n*   **je usadený v tuzemsku** (má tu sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko),\n*   má pridelené identifikačné číslo pre daň (IČ DPH) podľa § 4 alebo § 4b,\n*   má účinné povolenie, ktorým sa udeľuje status schváleného hospodárskeho subjektu (SHS/AEO).\n\n**2. Nesplnenie podmienky usadenia v tuzemsku**\n\nVaša spoločnosť síce naďalej spĺňala podmienku statusu SHS, avšak presunom sídla do Rakúska v júni 2026 prestala spĺňať prvú, kľúčovú podmienku – byť usadená v tuzemsku. Pri dovoze tovaru v júli 2026 už teda nebola oprávnená uplatniť režim samozdanenia podľa § 84a ods. 2 písm. a) zákona o DPH.\n\n**3. Výpočet sankcie**\n\nPre prípad porušenia podmienky usadenia v tuzemsku zákon o DPH stanovuje špecifickú sankciu. Podľa § 84a ods. 4 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ak platiteľ uplatnil samozdanenie a nesplnil podmienku usadenia v tuzemsku, daňový úrad mu uloží pokutu vo výške 1,3 % zo sumy dane, ktorú by bol vyrubil colný úrad.\n\nVýpočet je nasledovný:\n*   Základ pre výpočet pokuty (daň, ktorú by vyrubil colný úrad): 24 000 €\n*   Sadzba pokuty: 1,3 %\n*   Výška pokuty: 24 000 € × 1,3 % = **312 €**\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nOkrem uloženia pokuty je dôležité vyriešiť aj samotnú daň z dovozu. Keďže samozdanenie bolo uplatnené neoprávnene, spoločnosti vznikol dlh na DPH voči colnému úradu vo výške 24 000 €. Odporúčam bezodkladne kontaktovať príslušný colný úrad, situáciu vysvetliť a uhradiť dlžnú daň, aby ste predišli ďalším sankciám, ako sú úroky z omeškania.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza výpočet sankcie zo sumy 24 000 € pri sadzbe 1,3 % na 312 € na základe nesplnenia podmienky usadenia v tuzemsku podľa § 84a ods. 4 zákona o DPH. [trojhlasé preverenie 21. 9. 2026, arbiter (hlasy 2:1)]"},"google":{"odpoved":"Daňový úrad uloží spoločnosti pokutu vo výške 2 400 €. Spoločnosť po presune sídla do Rakúska už nespĺňala podmienku usadenia v tuzemsku, a preto nebola oprávnená uplatniť osobitnú úpravu dane pri dovoze tovaru (samozdanenie). Sankcia za neoprávnené použitie tohto postupu je 10 % z dane, ktorú mal vyrubiť colný úrad, najmenej však 1 000 € a najviac 40 000 €. V tomto prípade je to 10 % z 24 000 €, čo predstavuje sumu 2 400 €. Právnym základom pre uloženie tejto sankcie je § 155b zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výšku pokuty (2 400 € namiesto najviac 312 €) a nesprávny právny základ (10 % podľa daňového poriadku namiesto sadzby do 1,3 % podľa § 84a ods. 4 zákona o DPH)."},"bez":{"odpoved":"Daňový úrad uloží spoločnosti pokutu vo výške 24 000 €. Spoločnosť neoprávnene uplatnila osobitnú úpravu uplatňovania dane pri dovoze tovaru, keďže po presune sídla do Rakúska a zániku väzby na tuzemsko už nespĺňala podmienky. Výška pokuty je 100 % dane, ktorá mala byť pri dovoze vyrubená colným úradom. Tento postih je v súlade s § 155 ods. 1 písm. i) zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výšku sankcie (24 000 € namiesto pokuty do výšky 1,3 %, t. j. najviac 312 €) a nesprávne právne ustanovenie."}},{"oblast":"dph-medzinarodne","otazka":"Slovenský platiteľ s mesačným zdaňovacím obdobím a so statusom AEO dováža tovar z tretieho štátu. Colný úrad prijal colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do voľného obehu 30. 9. 2026, tovar bol prepustený 2. 10. 2026 a faktúra od zahraničného dodávateľa má dátum 5. 10. 2026. Do daňového priznania za ktoré zdaňovacie obdobie patrí samozdanenie dovozu?","otazka_volna":"Colné vyhlásenie sme podali ešte koncom septembra, tovar nám pustili až v októbri a faktúru od dodávateľa máme tiež z októbra. Do ktorého mesiaca dám tú dovoznú DPH, keď si ju počítam sám?","spravna_odpoved":"Do daňového priznania za september 2026. Daňová povinnosť pri dovoze vzniká podľa § 21 ods. 2 dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu, teda 30. 9. 2026; dátum fyzického prepustenia tovaru (2. 10. 2026) ani dátum faktúry dodávateľa (5. 10. 2026) nie sú rozhodujúce. Podľa § 84a ods. 3 je platiteľ povinný daň vypočítať a uviesť do priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť.","ustanovenie":"§ 21 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; § 84a ods. 3","citat":"Daňová povinnosť pri tovare podľa odseku 1 vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-21.odsek-2","my":{"odpoved":"Samozdanenie dovozu tovaru v tomto prípade patrí do daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie **september 2026**.\n\nRozhodujúcim dňom pre určenie zdaňovacieho obdobia je deň prijatia colného vyhlásenia, nie deň prepustenia tovaru alebo dátum faktúry od dodávateľa.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa § 21 ods. 2 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká **dňom prijatia colného vyhlásenia** na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu.\n\nVo vašom prípade:\n*   **Deň vzniku daňovej povinnosti:** 30. september 2026 (deň prijatia colného vyhlásenia).\n*   **Zdaňovacie obdobie:** September 2026.\n*   **Dátum prepustenia tovaru (2. 10. 2026):** Tento dátum nie je pre určenie zdaňovacieho obdobia relevantný.\n*   **Dátum faktúry od dodávateľa (5. 10. 2026):** Tento dátum taktiež neovplyvňuje vznik daňovej povinnosti pri dovoze.\n\n### Postup v daňovom priznaní\n\nKeďže vaša spoločnosť spĺňa podmienky na uplatnenie samozdanenia pri dovoze tovaru (platiteľ DPH so sídlom v tuzemsku a s účinným statusom schváleného hospodárskeho subjektu - AEO), daň z dovozu uvediete v daňovom priznaní za september 2026 nasledovne:\n\n1.  **Priznanie dane na výstupe:** Vypočítanú DPH z dovozu uvediete na príslušných riadkoch daňového priznania pre samozdanenie dovozu.\n2.  **Odpočítanie dane na vstupe:** V tom istom daňovom priznaní si zároveň uplatníte právo na odpočítanie tejto dane v plnej výške (za predpokladu, že tovar použijete na svoje zdaniteľné obchody).\n\nVýsledkom je neutrálny vplyv na cash-flow, keďže daň sa v rovnakom priznaní prizná aj odpočíta.\n\n| Operácia | Riadok v DP k DPH (vzor DPHv25) |\n| :--- | :--- |\n| Daň na výstupe z dovozu | Riadky 11c, 12a-12e (podľa sadzby) |\n| Odpočítanie dane z dovozu | Riadky 23a, 23b, 23c (podľa sadzby) |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPri výpočte základu dane pre samozdanenie nezabudnite okrem hodnoty samotného tovaru zahrnúť aj všetky súvisiace náklady podľa § 24 zákona o DPH. Ide najmä o prepravné náklady po prvé miesto určenia v tuzemsku, poistné, clo a prípadné iné poplatky a dane platené pri dovoze. Podkladom pre zaúčtovanie a uplatnenie odpočítania dane je colný doklad (napr. JCD/JCI), nie faktúra od dodávateľa.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje zdaňovacie obdobie september 2026 a uvádza správne zákonné odôvodnenie podľa § 21 ods. 2 zákona o DPH."},"google":{"odpoved":"Samozdanenie dovozu patrí do daňového priznania za zdaňovacie obdobie september 2026. Daňová povinnosť pri dovoze tovaru v tomto osobitnom režime vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu, čo bolo 30. 9. 2026. Dátum prepustenia tovaru alebo dátum faktúry nie sú pre určenie zdaňovacieho obdobia rozhodujúce. Platiteľ dane je povinný daň vypočítať a uviesť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom daňová povinnosť vznikla. Tento postup vyplýva z § 21 ods. 2 v nadväznosti na § 84a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určuje zdaňovacie obdobie september 2026 a uvádza zhodné právne odôvodnenie podľa § 21 ods. 2 a § 84a zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia, ktorým bol tovar prepustený do colného režimu voľný obeh. V tomto prípade bol tento deň 30. september 2026. Platiteľ dane preto zahrnie samozdanenie dovozu do daňového priznania za zdaňovacie obdobie september 2026. Dátum fyzického prepustenia tovaru alebo dátum faktúry nie sú pre určenie zdaňovacieho obdobia rozhodujúce. Tento postup vyplýva z § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila zdaňovacie obdobie september 2026 na základe dňa prijatia colného vyhlásenia."}},{"oblast":"dph-medzinarodne","otazka":"Česká spoločnosť je na Slovensku registrovaná ako platiteľ podľa § 5 zákona o DPH (nemá tu sídlo ani prevádzkareň) a má účinné povolenie statusu AEO. V novembri 2025 doviezla tovar do tuzemska a chcela dovoz samozdaniť podľa § 84a namiesto platby colnému úradu. Mohla tak postupovať a od kedy to prípadne možné je?","otazka_volna":"Sme česká firma, na Slovensku máme len IČ DPH cez päťku, ale máme AEO. Vieme si tú dovoznú DPH dať rovno do priznania namiesto platenia colnému, ako to robia slovenské firmy?","spravna_odpoved":"V novembri 2025 nie. Znenie § 84a účinné do 31. 12. 2025 pripúšťalo samozdanenie len pre platiteľa, ktorý mal v tuzemsku sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň a IČ DPH podľa § 4 alebo § 4b – zahraničnej osobe registrovanej podľa § 5 clo aj DPH vyrubuje colný úrad. Samozdanenie dovozu je pre zahraničné osoby registrované podľa § 5 možné až od 1. januára 2026 na základe doplneného § 84a ods. 2 písm. b), a to len vtedy, ak sa na ich účet podáva colné vyhlásenie v rámci centralizovaného colného konania podľa colných predpisov a majú pridelené IČ DPH a účinný status AEO.","ustanovenie":"§ 84a ods. 2 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH (účinné od 1. 1. 2026) v porovnaní s § 84a ods. 2 v znení účinnom do 31. 12. 2025; § 85l; informácia FR SR 8/DPH/2025/IM, príklad č. 14","citat":"platiteľ, na účet ktorého sa podáva colné vyhlásenie v rámci centralizovaného colného konania podľa colných predpisov, má v čase vzniku daňovej povinnosti 1. pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 a 2. účinné povolenie, ktorým sa udeľuje status schváleného hospodárskeho subjektu podľa colných predpisov.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-84a.odsek-2","my":{"odpoved":"Nie, v novembri 2025 vaša česká spoločnosť **nemohla uplatniť samozdanenie** pri dovoze tovaru do tuzemska. Možnosť samozdanenia pre zahraničné osoby registrované podľa § 5 zákona o DPH bola zavedená až s účinnosťou od 1. januára 2026.\n\nTu je podrobné vysvetlenie situácie v oboch obdobiach:\n\n### 1. Stav v novembri 2025 (účinnosť od 1. 7. 2025)\n\nSamozdanenie pri dovoze tovaru bolo síce zavedené od 1. júla 2025, avšak podľa vtedy platného znenia zákona sa vzťahovalo len na platiteľov, ktorí splnili všetky nasledujúce podmienky [Zdroj: fs-informacia-samozdanenie-dovoz-2025.md]:\n\n1.  **Sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku** (alebo bydlisko, ak ide o fyzickú osobu).\n2.  Pridelené IČ DPH podľa **§ 4 alebo § 4b** zákona o DPH.\n3.  Účinné povolenie, ktorým sa udeľuje status schváleného hospodárskeho subjektu (SHS/AEO).\n\nVaša spoločnosť v novembri 2025 **nespĺňala prvú a druhú podmienku**, pretože:\n*   Nemala sídlo ani prevádzkareň v tuzemsku.\n*   Bola registrovaná ako platiteľ podľa **§ 5**, nie podľa § 4 alebo § 4b.\n\nPreto ste museli postupovať štandardným spôsobom – daň z pridanej hodnoty pri dovoze vám vyrubil colný úrad a boli ste povinní ju zaplatiť colnému úradu [Zdroj: 8DPH2025IMNajastejieotzkyaodpovedeksamozdaneniupridovozetovaruvtuzemskupoda84azk.md].\n\n### 2. Zmena od 1. januára 2026\n\nS účinnosťou **od 1. januára 2026** bolo do zákona doplnené ustanovenie **§ 84a ods. 2 písm. b) zákona o DPH**, ktoré rozšírilo možnosť samozdanenia aj na zahraničné osoby.\n\nOd tohto dátumu môžu samozdanenie pri dovoze tovaru v rámci centralizovaného colného konania uplatniť aj platitelia (vrátane tých, ktorí nie sú usadení v tuzemsku), ktorí spĺňajú tieto podmienky [Zdroj: pdf_sprievodca-danami_uplne-znenie-zakona-c-222-2004-z-z-o-dani-z-pridanej-hodnoty-20250128-1__chunk_208.md]:\n\n1.  Majú pridelené IČ DPH podľa **§ 4, § 4b alebo § 5**.\n2.  Majú účinný status SHS (AEO) podľa colných predpisov.\n\nVaša spoločnosť teda **môže uplatňovať samozdanenie pri dovoze tovaru až pri dovozoch uskutočnených od 1. januára 2026** za predpokladu, že colné vyhlásenie je podané v rámci centralizovaného colného konania.\n\n### Zhrnutie\n\n| Podmienka | Stav v novembri 2025 | Stav od 1. januára 2026 |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Právny základ** | § 84a ods. 2 písm. a) zákona o DPH | § 84a ods. 2 písm. b) zákona o DPH |\n| **Požiadavka na sídlo/prevádzkareň** | **Áno**, vyžaduje sa | **Nie**, nevyžaduje sa |\n| **Typ registrácie DPH** | Len § 4 alebo § 4b | § 4, § 4b alebo **§ 5** |\n| **Možnosť samozdanenia pre vás** | **NIE** | **ÁNO** |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne konštatuje nemožnosť samozdanenia v novembri 2025 z dôvodu absencie sídla/prevádzkarne a registrácie podľa § 5, pričom správne uvádza dátum možného uplatnenia od 1. januára 2026 podľa § 84a ods. 2 písm. b) pri splnení centralizovaného colného konania a statusu AEO."},"google":{"odpoved":"Nie, v novembri 2025 česká spoločnosť takto postupovať nemohla. V tom čase mohli inštitút samozdanenia pri dovoze uplatniť iba platitelia dane, ktorí boli usadení v tuzemsku (mali tu sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň). Pre zahraničné osoby registrované podľa § 5, ako je táto česká spoločnosť, je táto možnosť dostupná až od 1. januára 2026. Vyplýva to z ustanovenia § 84a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Ak platiteľ spĺňa podmienky, je povinný tento postup uplatniť a nemôže si vybrať.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že v novembri 2025 spoločnosť nemohla dovoz samozdaniť, keďže samozdanenie bolo dostupné len pre usadené osoby, a že pre osoby registrované podľa § 5 je to možné až od 1. januára 2026."},"bez":{"odpoved":"Áno, česká spoločnosť mohla v novembri 2025 takto postupovať. Táto možnosť je platná od 1. júla 2024. Umožňuje to osobitná úprava uplatňovania dane pri dovoze tovaru podľa § 84a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Podmienkou je, že platiteľ dane je držiteľom platného povolenia AEO. Dovozca tak neodvádza DPH colnému úradu, ale uplatní samozdanenie v daňovom priznaní.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru a uviedla nesprávny dátum účinnosti, pretože zahraničná osoba registrovaná podľa § 5 nemohla v novembri 2025 dovoz samozdaniť; táto možnosť pre ňu platí až od 1. januára 2026."}},{"oblast":"dph-medzinarodne","otazka":"Slovenský platiteľ dováža tovar z Turecka, prepúšťa ho do voľného obehu na colnom úrade v Bratislave a bezprostredne nato ho prepravuje svojmu odberateľovi do Maďarska (tzv. colný režim 42). Aké informácie musí v čase dovozu poskytnúť colnému orgánu, aby bol dovoz oslobodený od dane?","otazka_volna":"Clíme tovar z Turecka u nás a hneď ho vezieme zákazníkovi do Maďarska, aby sme neplatili dovoznú DPH. Čo všetko treba na colnici ukázať, aby nám to prešlo?","spravna_odpoved":"Dovozca (alebo jeho zástupca) musí colnému orgánu poskytnúť najmenej tri informácie: a) svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, prípadne osobitné IČ DPH daňového zástupcu podľa § 69a, b) identifikačné číslo pre daň zákazníka pridelené v inom členskom štáte (alebo svoje IČ DPH pridelené v štáte skončenia prepravy) a c) dôkaz, že dovážaný tovar má byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu – najmä zmluvu o preprave tovaru alebo prepravný doklad. Podmienkou zároveň je, že následné dodanie do iného členského štátu je oslobodené podľa § 43 ods. 1 až 4. Ak čo i len jedna informácia chýba, oslobodenie sa neuplatní a colný úrad daň vyrubí.","ustanovenie":"§ 48 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; § 69 ods. 8; § 69a","citat":"Oslobodenie od dane sa uplatní, ak v čase dovozu tovaru dovozca, ktorý je platiteľom, alebo jeho zástupca poskytne colnému orgánu najmenej tieto informácie: a) svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku alebo osobitné identifikačné číslo pre daň daňového zástupcu, ktorý zastupuje dovozcu vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 69a","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-48.odsek-3","my":{"odpoved":"Áno, tento postup je známy ako **colný režim 42** a umožňuje oslobodenie dovážaného tovaru od DPH za predpokladu, že je bezprostredne po dovoze dodaný do iného členského štátu EÚ.\n\nAby bol dovoz tovaru z Turecka oslobodený od DPH pri colnom konaní v Bratislave, musí slovenský platiteľ (dovozca) podľa zákona o DPH poskytnúť colnému orgánu v čase dovozu najmenej tieto tri informácie:\n\n1.  **Vaše IČ DPH:** Svoje identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty pridelené v Slovenskej republike.\n2.  **IČ DPH odberateľa:** Identifikačné číslo pre DPH vášho maďarského odberateľa, pridelené v Maďarsku.\n3.  **Dôkaz o preprave:** Dôkaz o tom, že dovážaný tovar je určený na prepravu zo Slovenska do Maďarska. V praxi ide najmä o prepravný doklad alebo zmluvu o preprave.\n\n[Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty]\n\n### Čo z toho vyplýva pre vaše daňové povinnosti\n\nSplnením týchto podmienok síce dosiahnete oslobodenie od DPH pri dovoze, ale zároveň vám vznikajú nasledujúce povinnosti:\n\n*   **Daňové priznanie k DPH:** Musíte v ňom uviesť intrakomunitárne dodanie tovaru do Maďarska ako oslobodené plnenie podľa § 43 zákona o DPH. Hodnotu dovozu taktiež uvediete na príslušnom riadku daňového priznania pre oslobodené dovozy.\n*   **Súhrnný výkaz:** Dodanie tovaru maďarskému odberateľovi ste povinný uviesť v súhrnnom výkaze pod jeho maďarským IČ DPH.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPred uskutočnením dovozu si bezpodmienečne overte platnosť IČ DPH vášho maďarského partnera v systéme VIES (VAT Information Exchange System). Neplatné IČ DPH odberateľa je jedným z najčastejších dôvodov, prečo colné a daňové orgány dodatočne zrušia oslobodenie od dane a dorubia DPH vrátane sankcií.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza všetky tri zákonné informácie požadované podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH vrátane súvisiacich podmienok oslobodenia."},"google":{"odpoved":"Aby bol dovoz tovaru z Turecka oslobodený od DPH v colnom režime 42, musí dovozca v colnom vyhlásení v čase dovozu preukázať, že tovar je bezprostredne určený na dodanie do iného členského štátu. Na tento účel je povinný colnému orgánu poskytnúť svoje slovenské identifikačné číslo pre DPH. Zároveň musí uviesť identifikačné číslo pre DPH svojho maďarského odberateľa, pridelené v Maďarsku. Taktiež musí predložiť dôkaz o tom, že tovar bude prepravený z tuzemska do Maďarska, napríklad predložením prepravnej zmluvy alebo prepravného dokladu. Tieto podmienky vychádzajú z § 48 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza všetky tri zákonom vyžadované informácie podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH vrátane správneho odkazu na zákonné ustanovenie."},"bez":{"odpoved":"Dovoz tovaru je oslobodený od dane, ak bezprostredne po dovoze nasleduje dodanie tohto tovaru do iného členského štátu. V čase dovozu musí platiteľ colnému orgánu poskytnúť svoje identifikačné číslo pre DPH pridelené v Slovenskej republike. Zároveň musí uviesť identifikačné číslo pre DPH svojho maďarského odberateľa. Taktiež je povinný predložiť dôkaz, že tovar je určený na prepravu do Maďarska, napríklad prepravnú zmluvu alebo prepravný doklad. Tieto podmienky ustanovuje § 48 ods. 6 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza všetky tri požadované informácie (tuzemské IČ DPH, IČ DPH maďarského odberateľa a dôkaz o preprave), pričom nepresný odkaz na odsek 6 namiesto odseku 3 na vecnej správnosti podmienok nič nemení."}},{"oblast":"dph-medzinarodne","otazka":"Srbská spoločnosť, ktorá má na Slovensku zriadenú prevádzkareň v Košiciach, kúpi od slovenského platiteľa stroj a sama si zabezpečí a zaplatí jeho prepravu do Belehradu. Slovenský platiteľ má colné vyhlásenie s potvrdeným výstupom tovaru z územia EÚ. Môže dodanie oslobodiť od dane ako vývoz?","otazka_volna":"Predali sme stroj Srbom, oni si ho sami odviezli do Srbska, máme potvrdené colné vyhlásenie o výstupe. Lenže tá srbská firma má u nás v Košiciach pobočku. Môžem fakturovať bez DPH ako vývoz?","spravna_odpoved":"Nie, oslobodenie uplatniť nemožno. Ak prepravu zabezpečuje kupujúci, oslobodenie podľa § 47 ods. 2 sa uplatní len vtedy, ak kupujúci nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko. Prevádzkareň v Košiciach túto podmienku porušuje. Oslobodenie podľa § 47 ods. 1 sa tiež nepoužije, lebo tovar neodoslal ani neprepravil predávajúci. Slovenský platiteľ preto musí dodanie zdaniť slovenskou DPH so základnou sadzbou 23 % (§ 27 ods. 1), a to aj napriek tomu, že tovar preukázateľne opustil územie EÚ.","ustanovenie":"§ 47 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; § 27 ods. 1","citat":"Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený kupujúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu, ak kupujúci nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-47.odsek-2","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto konkrétnom prípade slovenský platiteľ nemôže uplatniť oslobodenie od dane ako pri vývoze tovaru.** Rozhodujúcim faktorom je existencia prevádzkarne srbskej spoločnosti na Slovensku.\n\nDodanie tovaru sa musí posúdiť ako tuzemské zdaniteľné plnenie so základnou sadzbou DPH 23 % (platnou od 1. 1. 2025).\n\n### Podrobné zdôvodnenie\n\nPodmienky pre oslobodenie od DPH pri vývoze tovaru do tretieho štátu (mimo EÚ) upravuje § 47 Zákona o DPH. Keďže prepravu si zabezpečuje kupujúci, je potrebné posúdiť situáciu podľa odseku 2 tohto paragrafu.\n\n1.  **Kľúčová podmienka pre oslobodenie nie je splnená**\n    Podľa zákona je dodanie tovaru prepraveného kupujúcim do tretieho štátu oslobodené od dane iba vtedy, ak kupujúci spĺňa negatívnu podmienku – **nesmie mať v tuzemsku (na Slovensku) sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 47, ods. 2].\n\n    Keďže srbská spoločnosť má na Slovensku zriadenú prevádzkareň v Košiciach, táto kľúčová podmienka nie je splnená. Z pohľadu DPH sa na túto transakciu hľadí, akoby bola uskutočnená pre tuzemskú prevádzkareň, aj keď tovar fyzicky opustí územie EÚ.\n\n2.  **Prečo nestačí colné vyhlásenie?**\n    Colné vyhlásenie s potvrdeným výstupom tovaru z územia EÚ je síce nevyhnutným dokladom na preukázanie oslobodenia [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 47, ods. 3], avšak je to až druhotná, dokumentačná podmienka. Samotná existencia tohto dokladu nedokáže nahradiť splnenie základných hmotnoprávnych podmienok stanovených v § 47 ods. 1 alebo 2. Ak nie je splnená podmienka o absencii prevádzkarne kupujúceho v tuzemsku, oslobodenie nie je možné uplatniť, a to bez ohľadu na to, že tovar reálne opustil EÚ.\n\n### Správny postup pre slovenského dodávateľa\n\n*   **Vystaviť faktúru s DPH:** Slovenský platiteľ je povinný vystaviť faktúru so slovenskou DPH v základnej sadzbe 23 %.\n*   **Miesto dodania:** Miestom dodania tovaru je Slovensko.\n*   **Daňové priznanie a kontrolný výkaz:** Dodávateľ uvedie túto transakciu v daňovom priznaní k DPH a v kontrolnom výkaze ako bežné tuzemské dodanie.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPrevádzkareň srbskej spoločnosti, ak je registrovaná ako platiteľ DPH na Slovensku, si môže DPH z nákupu tohto stroja odpočítať za štandardných podmienok (t. j. ak stroj bude používať na svoje zdaniteľné obchody). Následné premiestnenie stroja do Srbska už rieši prevádzkareň vo svojom účtovníctve a daňovom režime.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s odkazom na § 47 ods. 2 zákona o DPH konštatuje, že dodanie nemožno oslobodiť od dane z dôvodu existencie prevádzkarne kupujúceho v tuzemsku a podlieha 23 % sadzbe DPH."},"google":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade dodanie stroja nemôže byť oslobodené od dane ako vývoz. Podmienkou pre oslobodenie od dane, ak si prepravu zabezpečuje kupujúci, je, že tento kupujúci nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko. Keďže srbská spoločnosť má na Slovensku zriadenú prevádzkareň, táto podmienka nie je splnená. Slovenský dodávateľ je preto povinný uplatniť daň, aj keď má k dispozícii colné vyhlásenie o výstupe tovaru. Toto ustanovuje § 47 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že oslobodenie od dane pri vývoze nemožno uplatniť, pretože kupujúci má v tuzemsku prevádzkareň podľa § 47 ods. 2 zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"Nie, dodanie tovaru nemôže byť oslobodené od dane ako vývoz. Keďže srbská spoločnosť má na Slovensku prevádzkareň, považuje sa za zdaniteľnú osobu usadenú v tuzemsku. Tým nie je splnená podmienka pre oslobodenie od dane podľa § 47 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, ktorá pri preprave zabezpečenej kupujúcim vyžaduje, aby tento nebol usadený v tuzemsku. Definíciu usadenia v tuzemsku prostredníctvom prevádzkarne upravuje § 4 ods. 5 citovaného zákona. Ide o dodanie tovaru s miestom dodania v tuzemsku, ktoré podlieha slovenskej DPH.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza záporný záver a správne odôvodňuje nesplnenie podmienky pre oslobodenie podľa § 47 ods. 2 zákona o DPH z dôvodu existencie prevádzkarne kupujúceho v tuzemsku."}},{"oblast":"dph-medzinarodne","otazka":"Občan Ukrajiny bez trvalého ani prechodného pobytu v EÚ kúpil 14. 9. 2026 v slovenskom obchode (platiteľ DPH) tovar neobchodného charakteru za 480 € vrátane dane a chce si uplatniť vrátenie dane pri vývoze v osobnej batožine. Dokedy musí tovar vyviezť a dokedy musí predložiť doklady, aby mu nárok nezanikol?","otazka_volna":"Prišiel k nám Ukrajinec, nakúpil za štyristoosemdesiat a chce tax free. Dokedy to musí vyviezť a dokedy nám musí doniesť tie papiere, aby sme mu to mohli vrátiť?","spravna_odpoved":"Vývoz tovaru potvrdený colným úradom členského štátu, v ktorom tovar opustí územie EÚ, musí byť uskutočnený najneskôr do troch mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar kúpený, teda do 31. decembra 2026. Doklady (doklad o kúpe a potvrdené tlačivo na vrátenie dane) musí predložiť platiteľovi alebo poverenej osobe do šiestich mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar predaný, teda do 31. marca 2027; inak nárok na vrátenie dane zaniká. Hodnotová podmienka je splnená – 480 € vrátane dane je viac ako 100 €.","ustanovenie":"§ 59 ods. 3 a ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"celková hodnota vrátane dane vyvezeného tovaru uvedená v doklade o kúpe tovaru je vyššia ako 100 eur … vývoz tovaru je uskutočnený najneskôr do troch mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar kúpený","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-59.odsek-3","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky a platnej legislatívy k 20. septembru 2026 sú lehoty pre vrátenie DPH nasledovné:\n\n*   Tovar musí byť vyvezený z územia EÚ najneskôr do **31. decembra 2026**.\n*   Doklady na vrátenie dane musia byť predložené predajcovi (alebo poverenej osobe) najneskôr do **31. marca 2027**.\n\n### Podrobné vysvetlenie lehôt\n\nPodmienky pre vrátenie dane cestujúcim z tretích krajín upravuje § 59 Zákona o DPH. Váš prípad spĺňa základné podmienky, keďže ide o občana mimo EÚ, tovar neobchodného charakteru a hodnota nákupu (480 €) presahuje minimálny limit 100 € vrátane DPH [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 59, ods. 3, písm. a)].\n\n**1. Lehota na vývoz tovaru**\n\nZákon stanovuje, že vývoz tovaru sa musí uskutočniť najneskôr do troch mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar kúpený [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 59, ods. 3, písm. c)].\n\n*   **Dátum nákupu:** 14. september 2026\n*   **Koniec mesiaca nákupu:** 30. september 2026\n*   **Lehota 3 mesiace od konca mesiaca uplynie:** 31. december 2026\n\nTovar teda musí opustiť územie Európskej únie najneskôr v tento deň. Vývoz musí byť potvrdený colným úradom na príslušnom tlačive [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 59, ods. 3, písm. d)].\n\n**2. Lehota na predloženie dokladov (zánik nároku)**\n\nNárok na vrátenie dane zaniká, ak sa potrebné doklady (doklad o kúpe a colným úradom potvrdené tlačivo o vývoze) nepredložia predajcovi alebo ním poverenej osobe do šiestich mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar predaný [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 59, ods. 6].\n\n*   **Dátum nákupu:** 14. september 2026\n*   **Koniec mesiaca nákupu:** 30. september 2026\n*   **Lehota 6 mesiacov od konca mesiaca uplynie:** 31. marec 2027\n\nAk by cestujúci predložil doklady po tomto termíne, jeho nárok na vrátenie DPH by už zanikol.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne a s presným právnym odôvodnením uvádza lehotu na vývoz do 31. decembra 2026 a lehotu na predloženie dokladov do 31. marca 2027."},"google":{"odpoved":"Cestujúci musí tovar vyviezť do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci kúpy, teda najneskôr do 31. decembra 2026. Doklad o kúpe tovaru potvrdený colným orgánom musí predložiť predávajúcemu do šiestich mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bol tovar kúpený. Lehota na uplatnenie nároku u predajcu teda uplynie 31. marca 2027. Tieto podmienky a lehoty upravuje § 59 ods. 5 a 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Hodnota nákupu 480 € spĺňa podmienku minimálnej hodnoty tovaru 100 € vrátane dane.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza lehotu na vývoz do 31. decembra 2026, lehotu na predloženie dokladov do 31. marca 2027 a splnenie hodnotovej podmienky."},"bez":{"odpoved":"Tovar musí byť vyvezený z územia Európskej únie najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci kúpy, teda do 31. decembra 2026. Doklady potvrdzujúce vývoz musí cestujúci predložiť predávajúcemu najneskôr do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa uskutočnil vývoz. Ak by tovar vyviezol v posledný možný deň (31. 12. 2026), lehota na predloženie dokladov uplynie 30. júna 2027. Tieto lehoty vyplývajú z § 59 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne počíta šesťmesačnú lehotu na predloženie dokladov od mesiaca vývozu namiesto od konca mesiaca predaja tovaru (§ 59 ods. 6 zákona o DPH), čím dospela k nesprávnemu dátumu 30. jún 2027 namiesto 31. marca 2027."}},{"oblast":"dph-medzinarodne","otazka":"Slovenský dopravca (platiteľ DPH so sídlom v SR) prepraví nábytok pri sťahovaní pre nemeckú fyzickú osobu – nepodnikateľa – z Mníchova do Bratislavy za 900 €. Kde je miesto dodania tejto služby a ako má dopravca postupovať?","otazka_volna":"Sťahovali sme jedného Nemca, súkromnú osobu, z Mníchova k nám do Bratislavy. Fakturujem s našou DPH alebo bez? A netreba sa niekde hlásiť?","spravna_odpoved":"Miesto dodania je v Nemecku – pri preprave tovaru medzi členskými štátmi pre osobu inú ako zdaniteľnú je miestom dodania miesto, kde sa preprava tovaru začína (§ 16 ods. 5), teda Mníchov. Slovenská DPH sa neuplatní; ide o nemeckú DPH. Dopravca sa buď zaregistruje pre DPH v Nemecku, alebo daň prizná cez osobitnú úpravu OSS pre Úniu (§ 68 ods. 1 písm. b) druhý bod a § 68b), keďže nie je usadený v štáte spotreby. Limit 10 000 € podľa § 16a sa na prepravné služby nevzťahuje, takže ho nemožno použiť ako dôvod na slovenskú DPH.","ustanovenie":"§ 16 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; § 68 ods. 1 písm. b) druhý bod","citat":"Miestom dodania prepravy tovaru medzi členskými štátmi osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde sa preprava tovaru začína.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-16.odsek-5","my":{"odpoved":"Miestom dodania tejto prepravnej služby je **Nemecko**, keďže tam sa preprava tovaru pre nezdaniteľnú osobu začala. Slovenský dopravca bude musieť postupovať podľa nemeckej legislatívy o DPH.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa § 16 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len \"zákon o DPH\") je miestom dodania služby prepravy tovaru medzi členskými štátmi pre nezdaniteľnú osobu (v tomto prípade nemeckú fyzickú osobu) **miesto, kde sa preprava tovaru začína**.\n\nVo vašom prípade sa preprava nábytku začala v Mníchove (Nemecko), preto je miestom dodania celé Nemecko. Sídlo dopravcu (Slovensko) ani štátna príslušnosť zákazníka v tomto prípade nerozhodujú.\n\n### Ako má dopravca postupovať\n\n1.  **Registračná povinnosť v Nemecku:**\n    Keďže miesto dodania služby je v Nemecku, slovenskému dopravcovi s najväčšou pravdepodobnosťou vzniká povinnosť registrovať sa pre účely DPH v Nemecku. Musí si overiť podmienky registrácie podľa nemeckého zákona o DPH.\n\n2.  **Fakturácia:**\n    Po registrácii v Nemecku je dopravca povinný vystaviť faktúru v súlade s nemeckou legislatívou. Na faktúre uvedie svoje nemecké IČ DPH a uplatní **nemeckú sadzbu DPH** platnú pre prepravné služby. Suma 900 € bude základom pre výpočet nemeckej dane.\n\n3.  **Daňové priznanie a odvod dane:**\n    Daň z tejto služby odvedie nemeckému finančnému úradu prostredníctvom nemeckého daňového priznania k DPH.\n\n4.  **Slovenské daňové priznanie a kontrolný výkaz:**\n    Táto služba sa v slovenskom daňovom priznaní k DPH ani v kontrolnom výkaze **neuvádza**, pretože miesto jej dodania je mimo územia Slovenskej republiky.\n\n### Zhrnutie\n\n| Položka               | Popis                                                                                             |\n| :-------------------- | :------------------------------------------------------------------------------------------------ |\n| **Miesto dodania**    | Nemecko                                                                                           |\n| **Právny základ**     | § 16 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH                                                          |\n| **Povinnosti dopravcu** | Overiť si registračnú povinnosť pre DPH v Nemecku a odviesť daň podľa nemeckých predpisov.         |\n| **Fakturácia**        | S nemeckou sadzbou DPH (po registrácii v Nemecku).                                                  |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôrazne odporúčame bezodkladne kontaktovať daňového poradcu v Nemecku, ktorý vám pomôže so splnením registračných a daňových povinností. Nesprávny postup (napr. fakturácia so slovenskou DPH alebo bez DPH) by mohol viesť k sankciám zo strany nemeckých daňových úradov.\n\nUpozorňujeme, že úplne iný režim by platil, ak by bol odberateľom podnikateľ (zdaniteľná osoba). V takom prípade by sa miesto dodania určilo podľa sídla odberateľa (§ 15 ods. 1 zákona o DPH) a daňová povinnosť by sa na neho preniesla.","spravne":true,"dovod":"Miesto dodania (Nemecko) a právny základ (§ 16 ods. 5 zákona o DPH) sú určené správne, pričom registrácia a odvod nemeckej DPH je jednou z dvoch zákonných možností (odpoveď iba nespomenula alternatívu cez OSS, čo nie je v rozpore)."},"google":{"odpoved":"Miesto dodania tejto služby je v Nemecku, keďže ide o prepravu tovaru medzi členskými štátmi pre nezdaniteľnú osobu a preprava sa začína v Mníchove. Toto pravidlo upravuje § 16 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Slovenský dopravca vystaví faktúru na sumu 900 € bez slovenskej DPH, nakoľko služba nie je predmetom dane v tuzemsku. Dopravcovi však vzniká povinnosť preveriť si svoje registračné a daňové povinnosti v Nemecku. Následne musí postupovať podľa nemeckého zákona o DPH.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila miesto dodania v Nemecku podľa § 16 ods. 5, neuplatnenie slovenskej DPH a povinnosť vysporiadať daň podľa nemeckých predpisov."},"bez":{"odpoved":"Miesto dodania služby je v Nemecku, keďže ide o prepravu tovaru v rámci EÚ pre nezdaniteľnú osobu a určuje sa podľa miesta, kde sa preprava začína. Toto pravidlo vyplýva z § 16 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Dopravca vystaví faktúru na sumu 900 € bez slovenskej DPH. Keďže miesto dodania je v Nemecku, dopravcovi vzniká povinnosť preveriť si registráciu pre DPH v Nemecku a uplatniť nemeckú sadzbu DPH. Túto službu uvedie v slovenskom daňovom priznaní k DPH na riadku 15 a v kontrolnom výkaze ju neuvádza.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa odvoláva na nesprávne zákonné ustanovenie (§ 16 ods. 3 namiesto § 16 ods. 5 zákona o DPH), čím obsahuje nesprávne právne pravidlo v odôvodnení."}},{"oblast":"dph-medzinarodne","otazka":"Slovenský dopravca (platiteľ) prepraví dovážaný tovar z prístavu v Hamburgu do skladu slovenského dovozcu v Košiciach, ktorý je v prepravnom doklade uvedený ako prvé miesto určenia v tuzemsku. Cena prepravy je 2 400 €. Dovozca túto sumu zahrnul do základu dane pri dovoze podľa § 24. Ako má dopravca fakturovať?","otazka_volna":"Vozíme kontajnery z Hamburgu k dovozcovi do Košíc. Oni tú prepravu majú v colnej hodnote pri dovoze. Mám im to fakturovať s dvadsaťtrojkou alebo bez dane?","spravna_odpoved":"Dopravca fakturuje 2 400 € bez dane – služba je oslobodená od dane podľa § 48 ods. 8, pretože hodnota služby vzťahujúcej sa na dovážaný tovar je zahrnutá do základu dane pri dovoze podľa § 24. Miesto dodania služby je síce v tuzemsku (§ 15 ods. 1 – príjemcom je slovenská zdaniteľná osoba), ale uplatní sa oslobodenie. Ak by dopravca vyfakturoval 23 % DPH (daň 552 €, faktúra spolu 2 952 €), tá istá suma by bola zdanená dvakrát a dovozca by nemal nárok na odpočítanie neoprávnene uplatnenej dane. Oslobodenie platí len do prvého miesta určenia v tuzemsku uvedeného v prepravnom doklade – náklady na ďalšiu prepravu za toto miesto sa zdaňujú bežne.","ustanovenie":"§ 48 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; § 24 ods. 2 písm. b) a ods. 3","citat":"Oslobodené od dane sú služby vzťahujúce sa na dovážaný tovar, ak hodnota týchto služieb je zahrnutá do základu dane podľa § 24.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-48.odsek-8","my":{"odpoved":"Slovenský dopravca bude fakturovať cenu prepravy **2 400 € bez DPH**, pretože ide o službu oslobodenú od dane podľa § 48 ods. 8 zákona o DPH.\n\nNa faktúre uvedie odkaz na oslobodenie, napríklad formuláciou: \"Dodanie je oslobodené od dane podľa § 48 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH\".\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Základ dane pri dovoze tovaru (§ 24 Zákona o DPH)**\n    Základom dane pri dovoze tovaru je jeho colná hodnota. Do tohto základu dane sa však zahŕňajú aj súvisiace náklady, ako sú náklady na prepravu, ktoré vznikli do prvého miesta určenia v tuzemsku [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 24 ods. 2 písm. b)]. Vo vašom prípade dovozca správne zahrnul cenu prepravy 2 400 € do základu dane, z ktorého colný úrad vymeral dovoznú DPH.\n\n2.  **Oslobodenie prepravnej služby (§ 48 ods. 8 Zákona o DPH)**\n    Zákon o DPH oslobodzuje služby vzťahujúce sa na dovážaný tovar (vrátane prepravy), ak je ich hodnota zahrnutá do základu dane pri dovoze podľa § 24 [Zákon č. 222/2004 Z. z.]. Týmto ustanovením sa zamedzuje dvojitému zdaneniu tej istej služby – raz v rámci základu dane pri dovoze a druhýkrát na faktúre od dopravcu.\n\nKeďže dovozca hodnotu prepravy zahrnul do základu dane pri dovoze, podmienka na oslobodenie je splnená a dopravca musí fakturovať prepravnú službu bez DPH.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPre právnu istotu odporúčame, aby si dopravca od dovozcu vyžiadal potvrdenie (napr. kópiu jednotného colného dokladu), že hodnota prepravy bola skutočne zahrnutá do základu dane pri dovoze. Týmto dokladom si dopravca kryje oprávnenosť uplatnenia oslobodenia od dane v prípade daňovej kontroly.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že dopravca fakturuje 2 400 € bez DPH na základe oslobodenia podľa § 48 ods. 8 zákona o DPH z dôvodu zahrnutia prepravy do základu dane pri dovoze podľa § 24."},"google":{"odpoved":"Vzhľadom na to, že hodnota prepravnej služby je zahrnutá do základu dane pri dovoze tovaru, táto služba je oslobodená od DPH. Dopravca je povinný fakturovať sumu 2 400 € bez DPH. Na faktúre musí uviesť slovnú informáciu „dodanie je oslobodené od dane“ alebo odkaz na príslušné ustanovenie. Toto oslobodenie sa uplatňuje na základe § 48 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Dopravca si musí zabezpečiť dôkazy preukazujúce, že preprava súvisela s dovozom a jej hodnota bola zahrnutá do colného základu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu 2 400 € bez DPH a správne odôvodňuje oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 8 zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"Dopravca fakturuje prepravnú službu v sume 2 400 € bez DPH, keďže ide o službu oslobodenú od dane. Podmienkou oslobodenia je, že hodnota prepravy je zahrnutá do základu dane pri dovoze tovaru, čo bolo v tomto prípade splnené. Na faktúre je dopravca povinný uviesť odkaz na príslušné ustanovenie zákona alebo slovnú informáciu „dodanie je oslobodené od dane“. Toto oslobodenie upravuje § 48 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa nesprávne odvoláva na § 48 ods. 5 namiesto správneho právneho základu v § 48 ods. 8 zákona o DPH."}},{"oblast":"dph-medzinarodne","otazka":"Nemecká spoločnosť bez sídla a prevádzkarne na Slovensku, ktorá tu nie je registrovaná pre DPH, dodá a vlastnými zamestnancami zmontuje výrobnú linku v závode v Nitre pre slovenského platiteľa DPH. Dohodnutá cena je 450 000 € bez dane. Kde je miesto dodania, kto je osobou povinnou platiť daň a musí sa nemecká firma registrovať v SR?","otazka_volna":"Nemci nám dovezú a zmontujú linku u nás v závode za štyristopäťdesiat tisíc. Nemajú tu nič, žiadne slovenské IČ DPH. Kto platí DPH a musia si tu vybaviť registráciu?","spravna_odpoved":"Miesto dodania je na Slovensku – pri dodaní tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom je miestom dodania miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný (§ 13 ods. 1 písm. b)), teda Nitra. Osobou povinnou platiť daň je slovenský odberateľ podľa § 69 ods. 2 písm. b) – ide o tovar dodaný zahraničnou osobou s miestom dodania v tuzemsku a nejde o predaj tovaru na diaľku. Odberateľ si daň samozdaní vo výške 23 %, t. j. 103 500 €. Nemecká spoločnosť sa nemusí registrovať – podľa § 5 ods. 2 písm. b) sa nestáva platiteľom, ak dodáva tovar, pri ktorom je osobou povinnou platiť daň príjemca. Faktúru vystaví bez dane s informáciou „prenesenie daňovej povinnosti“.","ustanovenie":"§ 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; § 69 ods. 2 písm. b); § 5 ods. 2 písm. b)","citat":"ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, je miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-13.odsek-1","my":{"odpoved":"Áno, táto situácia má jasne definovaný postup v zákone o DPH. Miestom dodania je Slovensko a daň platí slovenský odberateľ formou prenesenia daňovej povinnosti (tzv. samozdanenie). Nemecká spoločnosť sa na Slovensku registrovať nemusí.\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Miesto dodania tovaru\n\n**Miestom dodania je Slovenská republika.**\n\nPodľa zákona o DPH platí, že ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou, miestom dodania je miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 13, ods. 1, písm. c)]. Keďže výrobná linka je montovaná v Nitre, miestom dodania je Slovensko a transakcia podlieha slovenskej DPH.\n\n### 2. Osoba povinná platiť daň\n\n**Osobou povinnou platiť daň je slovenský odberateľ (platiteľ DPH).**\n\nUplatní sa mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti (reverse charge). Ak zahraničná osoba, ktorá nemá na Slovensku sídlo ani prevádzkareň, dodá tovar s inštaláciou alebo montážou slovenskej zdaniteľnej osobe, povinnosť priznať a zaplatiť daň sa prenáša na príjemcu plnenia, teda na slovenského odberateľa [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 69, ods. 2].\n\n### 3. Registračná povinnosť nemeckej spoločnosti\n\n**Nemecká spoločnosť sa z dôvodu tejto transakcie na Slovensku registrovať pre DPH nemusí.**\n\nKeďže daňová povinnosť prechádza na slovenského odberateľa, zahraničný dodávateľ nemá povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň na Slovensku [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 5].\n\n---\n\n### Praktický postup a výpočet\n\n| Krok | Nemecký dodávateľ (DE) | Slovenský odberateľ (SK) |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **1. Fakturácia** | Vystaví faktúru na sumu **450 000 €** bez DPH. Na faktúru je povinný uviesť text: **„prenesenie daňovej povinnosti“**. | Prijme faktúru na 450 000 €. |\n| **2. Výpočet DPH** | - | Vykoná tzv. samozdanenie. Vypočíta DPH zo základu dane 450 000 € sadzbou platnou v SR. |\n| **3. Daňové priznanie k DPH** | Túto transakciu neuvádza v slovenskom daňovom priznaní. | Uvedie daň na výstupe aj na vstupe: <br> • **Daň na výstupe:** 103 500 € <br> • **Nárok na odpočítanie:** 103 500 € (pri plnom nároku) <br> Výsledný vplyv na daňovú povinnosť je **0 €**. |\n| **4. Kontrolný výkaz DPH** | - | Transakciu uvedie v časti **B.1.** kontrolného výkazu. |\n\n**Výpočet DPH na strane slovenského odberateľa:**\n\n*   Základ dane: 450 000,00 €\n*   Sadzba DPH (platná v roku 2026): 23 %\n*   **Výška DPH:** 450 000,00 € × 23 % = **103 500,00 €**\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nSlovenský odberateľ by si mal overiť, že nemecký dodávateľ na faktúre skutočne uviedol formulku „prenesenie daňovej povinnosti“. Hoci je to primárne povinnosť dodávateľa, jej prítomnosť potvrdzuje správnosť postupu a uľahčuje argumentáciu pri prípadnej daňovej kontrole.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v plnom rozsahu určila miesto dodania (SR - Nitra), osobu povinnú platiť daň (odberateľ - reverse charge), absenciu registračnej povinnosti nemeckej spoločnosti aj výšku dane 103 500 €."},"google":{"odpoved":"Miestom dodania výrobnej linky s montážou je tuzemsko, teda Nitra, kde je linka zmontovaná, v súlade s § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“). Osobou povinnou platiť daň je slovenský odberateľ, na ktorého sa prenáša daňová povinnosť (tzv. samozdanenie alebo \"reverse-charge\"). Tento postup vyplýva z § 69 ods. 2 zákona o DPH, keďže dodávateľom je zahraničná osoba a miesto dodania je v tuzemsku. Nemecká spoločnosť sa z tohto dôvodu nemusí v Slovenskej republike registrovať pre DPH, ako to umožňuje výnimka v § 5 ods. 1 zákona o DPH. Slovenský odberateľ je povinný odviesť daň vo výške 90 000 € (20 % zo 450 000 €), pričom si ju pri splnení podmienok môže zároveň odpočítať.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď počíta daň so starou sadzbou 20 % (90 000 €) namiesto platnej základnej sadzby 23 % (103 500 €) a odkazuje na nesprávny odsek pre výnimku z registrácie (§ 5 ods. 1 namiesto § 5 ods. 2 písm. b))."},"bez":{"odpoved":"Miesto dodania tovaru s inštaláciou je v tuzemsku, teda v Nitre, kde je výrobná linka zmontovaná, v súlade s § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“). Osobou povinnou platiť daň je slovenský odberateľ, ktorý uplatní prenesenie daňovej povinnosti (tzv. reverse charge). Táto povinnosť mu vyplýva z § 69 ods. 2 zákona o DPH, keďže dodávateľom je zahraničná osoba bez sídla alebo prevádzkarne v SR. Nemeckej spoločnosti z tohto dôvodu nevzniká povinnosť registrovať sa pre DPH na Slovensku. Slovenský odberateľ vykoná samozdanenie a pri splnení podmienok si zároveň uplatní odpočítanie dane.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom o DPH určila miesto dodania v Nitre, osobu povinnú platiť daň ako slovenského odberateľa na základe reverse charge a potvrdila, že nemeckej spoločnosti nevzniká registračná povinnosť."}},{"oblast":"dph-medzinarodne","otazka":"Tá istá nemecká spoločnosť (bez sídla a prevádzkarne v SR, neregistrovaná, neuplatňuje osobitnú úpravu pre malý podnik zahraničnej osoby podľa § 68f) dodá a namontuje klimatizáciu v rodinnom dome v Žiline pre slovenskú fyzickú osobu – nepodnikateľa. Dohodnutá cena je 9 000 € bez dane, montáž sa uskutoční 12. 5. 2026. Aké povinnosti vzniknú nemeckej spoločnosti v SR a v akej lehote?","otazka_volna":"Nemci nám montujú klímu do rodinného domu súkromníkovi, nie firme. Za deväť tisíc. Musia si tu niečo vybavovať a odkedy, keď montáž je v máji?","spravna_odpoved":"Miesto dodania je na Slovensku (§ 13 ods. 1 písm. b) – miesto montáže). Prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2 sa neuplatní, pretože príjemcom nie je zdaniteľná osoba usadená v tuzemsku. Nemecká spoločnosť sa preto stáva platiteľom dane v SR dodaním tovaru podľa § 5 ods. 1 písm. a), teda 12. 5. 2026, a musí podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava do piatich pracovných dní odo dňa, keď sa stala platiteľom. IČ DPH nadobúda platnosť dňom, keď sa stala platiteľom. Dodanie zdaní slovenskou DPH 23 %, t. j. 2 070 €.","ustanovenie":"§ 5 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; § 13 ods. 1 písm. b)","citat":"Zahraničná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava, a to do piatich pracovných dní odo dňa, kedy sa stala platiteľom podľa odseku 1.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-5.odsek-3","my":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade vznikajú nemeckej spoločnosti v Slovenskej republike významné povinnosti v oblasti DPH. Keďže odberateľom je fyzická osoba – nepodnikateľ, neuplatní sa prenos daňovej povinnosti a všetky povinnosti zostávajú na dodávateľovi.\n\n**Nemecká spoločnosť sa dňom dodania klimatizácie s montážou (12. 5. 2026) stáva zo zákona platiteľom DPH v SR a musí podať žiadosť o registráciu do 5 pracovných dní, t. j. do 19. mája 2026.**\n\nTu je podrobný rozpis povinností a lehôt:\n\n### 1. Miesto dodania a povinnosť platiť daň\n\n*   **Miesto dodania:** Pri dodaní tovaru s inštaláciou alebo montážou je miestom dodania miesto, kde je tovar zmontovaný [Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH, § 13 ods. 1 písm. b)]. Keďže montáž prebehne v Žiline, miestom dodania je Slovenská republika a transakcia podlieha slovenskej DPH.\n*   **Osoba povinná platiť daň:** Prenos daňovej povinnosti na odberateľa sa uplatňuje len vtedy, ak je odberateľom zdaniteľná osoba (iný podnikateľ). Keďže v tomto prípade je odberateľom fyzická osoba – nepodnikateľ, osobou povinnou priznať a zaplatiť daň je dodávateľ, teda nemecká spoločnosť [Komentár k § 69 zákona o DPH].\n\n### 2. Povinnosť registrácie za platiteľa DPH\n\nKeďže nemecká spoločnosť uskutočnila v tuzemsku dodanie, pri ktorom je povinná platiť daň, stáva sa platiteľom DPH zo zákona, a to dňom tohto dodania. Registračná povinnosť vzniká bez ohľadu na výšku dosiahnutého obratu [Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH, § 5].\n\n### 3. Lehoty a ďalšie kroky\n\nNemecká spoločnosť musí vykonať nasledujúce kroky v stanovených lehotách:\n\n*   **Žiadosť o registráciu:**\n    *   **Povinnosť:** Podať žiadosť o registráciu za platiteľa DPH.\n    *   **Lehota:** Do **5 pracovných dní** odo dňa, kedy sa stala platiteľom, t. j. od 12. mája 2026.\n    *   **Konečný termín:** **19. máj 2026**.\n    *   **Miestna príslušnosť:** Žiadosť sa podáva na **Daňový úrad Bratislava** [Komentár k § 5 zákona o DPH].\n\n*   **Fakturácia:**\n    *   Nemecká spoločnosť je povinná vystaviť faktúru slovenskej fyzickej osobe a uplatniť na nej slovenskú DPH.\n    *   **Sadzba DPH:** Základná sadzba DPH platná v roku 2026 je **23 %**.\n    *   **Výpočet:**\n        *   Základ dane: 9 000,00 €\n        *   DPH 23 %: 2 070,00 €\n        *   **Celková suma na úhradu: 11 070,00 €**\n\n*   **Daňové priznanie a platba DPH:**\n    *   **Povinnosť:** Podať daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2026 a zaplatiť daň. Zdaňovacím obdobím bude kalendárny mesiac.\n    *   **Lehota:** Do **25 dní** po skončení zdaňovacieho obdobia.\n    *   **Konečný termín:** **25. jún 2026**.\n\n### Súhrn povinností a lehôt\n\n| Povinnosť                               | Zákonný základ (§ zákona o DPH) | Lehota                               | Konečný termín     |\n| :-------------------------------------- | :------------------------------ | :----------------------------------- | :----------------- |\n| Vznik statusu platiteľa DPH             | § 5                             | Dňom dodania s montážou              | 12. máj 2026       |\n| Podanie žiadosti o registráciu (DÚ BA)  | § 5                             | Do 5 pracovných dní od vzniku statusu | **19. máj 2026**   |\n| Podanie daňového priznania za máj 2026  | § 78                            | Do 25. dňa nasledujúceho mesiaca     | **25. jún 2026**   |\n| Splatnosť DPH za máj 2026               | § 78                            | Do 25. dňa nasledujúceho mesiaca     | **25. jún 2026**   |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNemeckej spoločnosti odporúčam, aby bezodkladne kontaktovala slovenského daňového poradcu, ktorý jej pomôže s procesom registrácie a následným plnením povinností v SR. Zanedbanie registračnej povinnosti môže viesť k sankciám zo strany finančnej správy.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne určila miesto dodania, vznik platiteľstva dňom dodania (12. 5. 2026), lehotu na podanie žiadosti do 5 pracovných dní Daňovému úradu Bratislava, ako aj uplatnenie 23 % DPH."},"google":{"odpoved":"Nemeckej spoločnosti vznikla povinnosť registrovať sa za platiteľa DPH v Slovenskej republike, keďže miesto dodania tovaru s inštaláciou je v tuzemsku. Žiadosť o registráciu pre daň bola povinná podať Daňovému úradu Bratislava ešte pred začatím vykonávania činnosti, teda pred 12. 5. 2026, v súlade s § 5 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Keďže odberateľom je nezdaniteľná osoba, osobou povinnou platiť daň je nemecká spoločnosť ako dodávateľ podľa § 69 ods. 1 citovaného zákona. Spoločnosť je povinná podať daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2026 a zaplatiť daň vo výške 1 800 € (20 % z 9 000 €). Lehota na podanie daňového priznania a na zaplatenie dane uplynula 25. júna 2026.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu na registráciu (pred začatím činnosti namiesto do 5 pracovných dní od dodania) a nesprávnu sadzbu i výšku dane (20 % / 1 800 € namiesto 23 % / 2 070 €)."},"bez":{"odpoved":"Nemeckej spoločnosti vznikla povinnosť podať žiadosť o registráciu pre DPH na Slovensku ešte pred uskutočnením dodania, teda pred 12. májom 2026. Dôvodom je dodanie tovaru s montážou v tuzemsku pre nezdaniteľnú osobu, pri ktorom je miesto dodania v SR a osobou povinnou platiť daň je dodávateľ. Po registrácii bola spoločnosť povinná podať daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2026 a zaplatiť daň vo výške 1 800 €. Lehota na podanie daňového priznania a zaplatenie dane bola do 25. júna 2026. Tieto povinnosti vyplývajú z § 5 ods. 1, § 13 ods. 1 písm. b), § 69 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza povinnosť registrácie pred uskutočnením dodania namiesto lehoty do piatich pracovných dní odo dňa, keď sa stala platiteľom, a počíta s nesprávnou sadzbou dane (daň 1 800 € namiesto 2 070 € pri sadzbe 23 % platnej v roku 2026)."}},{"oblast":"dph-medzinarodne","otazka":"Slovenský platiteľ skladuje tovar nemeckého platiteľa vo svojom sklade v Trnave za 1 200 € mesačne. Zmluva nevyhradzuje nemeckému zákazníkovi žiadnu konkrétnu časť skladu na výlučné užívanie – tovar je uložený kdekoľvek podľa kapacity a slovenská firma zodpovedá za jeho uskladnenie. Kde je miesto dodania tejto služby?","otazka_volna":"Skladujeme tovar pre nemeckú firmu u nás v hale. Nemajú tam vyhradený žiadny konkrétny priestor, dávame to, kde je miesto. Je to služba k nehnuteľnosti so slovenskou DPH, alebo to ide bez dane na ich IČ DPH?","spravna_odpoved":"Miesto dodania je v Nemecku. Skladovanie tovaru v nehnuteľnosti sa nepovažuje za službu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť, ak zákazníkovi nie je vyhradená konkrétna časť nehnuteľnosti na výlučné užívanie (čl. 31a ods. 3 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 282/2011; metodický pokyn FR SR k službám vzťahujúcim sa na nehnuteľnosť). Uplatní sa preto základné pravidlo § 15 ods. 1 – miestom dodania je sídlo príjemcu, teda Nemecko. Slovenský platiteľ fakturuje bez dane s informáciou „prenesenie daňovej povinnosti“ a službu uvedie v súhrnnom výkaze s kódom 2. Ak by bola zákazníkovi vyhradená konkrétna časť skladu na výlučné užívanie, za ktorú nesie zodpovednosť, išlo by o prenájom nehnuteľnosti, teda službu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť podľa § 16 ods. 1 s miestom dodania v SR.","ustanovenie":"§ 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; čl. 31a ods. 3 písm. b) vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 v znení vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1042/2013; Metodický pokyn FR SR k uplatneniu DPH pri službách vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť z 19. 1. 2017, 6. oddiel písm. b)","citat":"Preto je možné sa domnievať, že vzťah medzi skladovacou službou a skladom ako nehnuteľnosťou nie je dostačujúci na vyhodnotenie, že by skladovacie služby boli službami súvisiacimi s nehnuteľnosťou. Aj keď bude v zmluve o skladovaní uvedené presne určené miesto uskladnenia, avšak zo zmluvy bude jasne vyplývať, že skladovateľ zodpovedá za tovar, služba sa posúdi podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. V porovnaní s tým, ak pôjde o zmluvu, kedy sa určitá časť nehnuteľnosti poskytne k výlučnému použitiu zákazníka, ktorý za ňu nesie zodpovednosť, pôjde o prenájom nehnuteľnosti, teda o službu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť (článok 31a ods. 2 písm. h) vykonávacieho nariadenia).","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Profesionalna_zona/Dane/Metodicke_pokyny/Nepriame_dane/2017/2017.01.19_mp_sluz_nehnut.pdf","my":{"odpoved":"Miestom dodania tejto služby je **Nemecko**, teda sídlo príjemcu služby.\n\nNa fakturáciu a určenie DPH režimu je kľúčové, že podľa vášho opisu nejde o prenájom nehnuteľnosti, ale o **poskytnutie skladovacej služby**. Na takéto služby sa uplatňuje základné pravidlo pre určenie miesta dodania pri obchodoch medzi zdaniteľnými osobami (B2B).\n\nPodľa tohto pravidla je miestom dodania služby miesto, kde má príjemca služby (váš nemecký zákazník) sídlo svojho podnikania [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 15, ods. 1].\n\nTento postup potvrdzuje aj zmluvné dojednanie, kde slovenská firma preberá zodpovednosť za uskladnenie tovaru a nevyhradzuje zákazníkovi žiadnu konkrétnu časť skladu na výlučné užívanie.\n\n### Fakturácia a vykazovanie\n\nPre vás ako slovenského platiteľa to v praxi znamená:\n\n1.  **Faktúra:** Faktúru na sumu 1 200 € vystavíte **bez slovenskej DPH**.\n2.  **Doložka na faktúre:** Na faktúre uvediete doložku **„prenesenie daňovej povinnosti“** (alebo anglicky „reverse charge“).\n3.  **Daňová povinnosť:** Daňovú povinnosť má v Nemecku váš zákazník, ktorý si daň sám prizná a odvedie (tzv. samozdanenie).\n4.  **Súhrnný výkaz:** Hodnotu poskytnutej služby uvediete v **súhrnnom výkaze** pod kódom služby 2.\n5.  **Daňové priznanie k DPH:** Do daňového priznania k DPH sa táto služba neuvádza, keďže miesto dodania nie je v tuzemsku.\n\n---\n\n#### Dôležité rozlíšenie\n\nAk by zmluva znela na prenájom **konkrétnej, presne vymedzenej časti skladu**, ktorú by mal nemecký zákazník vo výlučnom užívaní, išlo by o službu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť. V takom prípade by bolo miesto dodania v Trnave, na Slovensku, kde sa nehnuteľnosť nachádza [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 16, ods. 1]. Fakturovali by ste so slovenskou DPH (za predpokladu, že by ste sa rozhodli nájom zdaniť).\n\nVo vašom prípade však ide jednoznačne o skladovaciu službu, preto postupujete podľa § 15 zákona o DPH.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila miesto dodania v Nemecku podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH vrátane fakturácie bez DPH, prenesenia daňovej povinnosti a vykázania v súhrnnom výkaze s kódom 2."},"google":{"odpoved":"Miesto dodania tejto služby je v Nemecku, teda v štáte, kde má sídlo príjemca služby. Keďže nemecký platiteľ nemá vyhradenú žiadnu konkrétnu časť skladu na výlučné užívanie, nejde o službu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť. Uplatní sa preto základné pravidlo pre dodanie služieb zdaniteľnej osobe. Miesto dodania sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Slovenský platiteľ fakturuje službu bez slovenskej DPH s prenosom daňovej povinnosti na odberateľa.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje miesto dodania v Nemecku podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH vrátane správneho vecného odôvodnenia, že nejde o službu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť."},"bez":{"odpoved":"Miesto dodania tejto služby je v Nemecku, teda v štáte, kde má príjemca služby sídlo. Uplatní sa základné pravidlo podľa § 15 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Nejde o službu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť podľa § 16 citovaného zákona, keďže zákazník nemá vyhradenú konkrétnu časť skladu na výlučné užívanie. Slovenský platiteľ fakturuje službu bez slovenskej DPH s prenosom daňovej povinnosti na odberateľa. Túto službu uvedie v súhrnnom výkaze.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila miesto dodania v Nemecku podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH vrátane správneho právneho odôvodnenia a povinností pri fakturácii a súhrnnom výkaze."}},{"oblast":"uctovnictvo-specialne","otazka":"Dve slovenské s. r. o. (obe s účtovným obdobím = kalendárny rok) pripravujú zlúčenie. Štatutárne orgány vypracovali návrh projektu premeny 20. mája 2026. Riadna účtovná závierka za rok 2025 ešte nebola schválená valným zhromaždením. K akému najskoršiemu dňu možno v projekte určiť rozhodný deň?","otazka_volna":"Robíme fúziu dvoch eseročiek, projekt sme spísali v máji tohto roku, závierku za minulý rok sme ešte neschvaľovali. Ako ďaleko dozadu vieme dať ten rozhodný deň?","spravna_odpoved":"Najskôr k 1. januáru 2026, teda k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom bol vypracovaný návrh projektu premeny. Spätné určenie je prípustné len preto, že účtovná závierka zostavená ku dňu predchádzajúcemu tomuto dňu (k 31. 12. 2025) nebola schválená príslušným orgánom. Skorší dátum (napr. 1. 7. 2025) prípustný nie je.","ustanovenie":"§ 8 písm. d) zákona č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev","citat":"tento deň môže byť určený najskôr spätne k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom je vypracovaný návrh projektu premeny za predpokladu, že účtovná závierka zostavená ku dňu, ktorý predchádza tomuto dňu, nebola schválená príslušným orgánom","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2023/309/#paragraf-8.odsek-1.pismeno-d","my":{"odpoved":"Najskorší možný rozhodný deň, ktorý môžete v projekte premeny určiť, je **1. január 2026**.\n\n### Právne zdôvodnenie\n\nPodľa Zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev je možné určiť rozhodný deň aj spätne, a to najskôr k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom je vypracovaný návrh projektu premeny. Kľúčovou podmienkou však je, že účtovná závierka zostavená ku dňu, ktorý predchádza tomuto spätnému rozhodnému dňu, ešte nebola schválená príslušným orgánom (valným zhromaždením) [Zákon č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov].\n\nVo vašom prípade:\n1.  **Návrh projektu premeny** bol vypracovaný 20. mája 2026.\n2.  Tento dátum spadá do **účtovného obdobia od 1. 1. 2026 do 31. 12. 2026**.\n3.  Prvý deň tohto účtovného obdobia je **1. január 2026**.\n4.  Deň predchádzajúci tomuto dátumu je 31. december 2025.\n5.  Podmienka, že **účtovná závierka za rok 2025 nebola schválená**, je splnená.\n\nPreto môžete legálne stanoviť rozhodný deň na 1. január 2026.\n\n### Čo to znamená v praxi?\n\n*   **Účtovníctvo zanikajúcej spoločnosti:** Zanikajúca spoločnosť povedie účtovníctvo do dňa predchádzajúceho rozhodnému dňu, teda do **31. decembra 2025**. K tomuto dňu zostaví mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku.\n*   **Účtovníctvo nástupníckej spoločnosti:** Od rozhodného dňa, t. j. **od 1. januára 2026**, sú všetky účtovné prípady zanikajúcej spoločnosti považované za účtovné prípady nástupníckej spoločnosti a sú súčasťou jej účtovníctva a účtovnej závierky [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 4 ods. 3].\n*   **Daňové priznanie:** Za zdaňovacie obdobie 2026 bude podávať daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby už iba **nástupnícka spoločnosť**. Toto priznanie bude zahŕňať výsledky hospodárenia oboch spoločností za celý rok 2026.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nV období od rozhodného dňa (1. 1. 2026) do dňa účinnosti premeny (zápis do obchodného registra) odporúčame v účtovníctve nástupníckej spoločnosti viesť účtovné prípady pôvodne zanikajúcej spoločnosti na samostatných analytických účtoch alebo strediskách. Uľahčí to kontrolu, spätné dohľadanie transakcií a zabezpečí prehľadnosť v prípade, ak by k účinnosti premeny z nejakého dôvodu nedošlo.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje najskorší rozhodný deň na 1. január 2026 a uvádza presné zákonné zdôvodnenie podľa zákona č. 309/2023 Z. z."},"google":{"odpoved":"Najskorší možný rozhodný deň v projekte zlúčenia je 1. január 2026. Rozhodný deň možno určiť spätne na prvý deň účtovného obdobia, v ktorom je vypracovaný návrh projektu premeny. Podmienkou je, že účtovná závierka za predchádzajúce účtovné obdobie, teda za rok 2025, ešte nebola schválená príslušným orgánom. Táto možnosť vyplýva zo Zákona č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev. Od tohto dňa sa potom všetky účtovné operácie zanikajúcej spoločnosti považujú za vykonané na účet nástupníckej spoločnosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom určuje najskorší rozhodný deň na 1. január 2026 a uvádza aj splnenú zákonnú podmienku neschválenej účtovnej závierky za predchádzajúce obdobie."},"bez":{"odpoved":"Najskorší možný rozhodný deň je 1. január 2025.\n\nTento dátum vyplýva z toho, že návrh projektu premeny bol vyhotovený po skončení účtovného obdobia 2025, ale pred schválením riadnej účtovnej závierky za toto obdobie. V takomto prípade rozhodný deň nesmie byť skorší ako prvý deň tohto skončeného účtovného obdobia. Uvedené upravuje § 10 ods. 3 zákona č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny dátum (1. január 2025 namiesto 1. januára 2026) a nesprávne právne pravidlo aj odkaz na ustanovenie zákona."}},{"oblast":"uctovnictvo-specialne","otazka":"V projekte premeny je rozhodný deň určený na 1. november 2026. Zlúčenie bolo do obchodného registra zapísané 1. októbra 2026. Je takto určený rozhodný deň v súlade so zákonom o účtovníctve?","otazka_volna":"Zapísali nám fúziu do registra skôr, ako mal podľa projektu nastať rozhodný deň. Je to problém?","spravna_odpoved":"Nie, nie je. Rozhodný deň na účely účtovníctva nesmie byť neskorší ako deň účinnosti premeny, a účinnosť premeny nastáva zápisom do obchodného registra, teda 1. októbra 2026. Rozhodný deň teda musí byť najneskôr 1. októbra 2026.","ustanovenie":"§ 4 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve; § 4 ods. 1 zákona č. 309/2023 Z. z.","citat":"Rozhodný deň na účely účtovníctva je deň určený v projekte podľa osobitného predpisu, ktorý nesmie byť neskorší ako deň účinnosti premeny alebo účinnosti cezhraničnej premeny.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20260601","my":{"odpoved":"**Nie, takto určený rozhodný deň nie je v súlade so zákonom o účtovníctve.**\n\nPodľa Zákona o účtovníctve rozhodný deň na účely účtovníctva **nesmie byť neskorší ako deň účinnosti premeny** [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 4 ods. 3].\n\nVo vašom prípade:\n*   **Deň účinnosti premeny** (zlúčenia) je deň zápisu do Obchodného registra, teda **1. október 2026**.\n*   **Rozhodný deň** bol v projekte určený na **1. november 2026**.\n\nRozhodný deň (1. 11. 2026) je teda určený neskôr ako deň účinnosti premeny (1. 10. 2026), čo je v priamom rozpore s citovaným ustanovením.\n\n### Vysvetlenie\nRozhodný deň je moment, od ktorého sa z účtovného hľadiska považujú úkony zanikajúcej spoločnosti za úkony vykonané na účet nástupníckej spoločnosti. Logika zákona je taká, že tento účtovný prechod nemôže nastať až po tom, ako premena právne nadobudla účinnosť (t. j. po zápise do obchodného registra, ktorým zanikajúca spoločnosť prestala existovať).\n\nSprávne určený rozhodný deň musí byť stanovený na dátum, ktorý je rovnaký alebo skorší ako deň účinnosti premeny.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a so správnym právnym odôvodnením uvádza, že rozhodný deň nesmie byť neskorší ako deň účinnosti premeny (zápis do obchodného registra), a preto nie je v súlade so zákonom."},"google":{"odpoved":"Nie, takto určený rozhodný deň nie je v súlade so zákonom. Rozhodný deň nesmie byť neskorší ako deň, kedy nastávajú účinky zlúčenia. Účinky zlúčenia nastávajú dňom jeho zápisu do obchodného registra. Vo vašom prípade je rozhodný deň (1. november 2026) určený neskôr ako deň zápisu zlúčenia do obchodného registra (1. október 2026). Toto pravidlo vyplýva z § 4 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru a uviedla správne právne odôvodnenie vrátane citácie príslušného ustanovenia zákona o účtovníctve."},"bez":{"odpoved":"Nie, takto určený rozhodný deň nie je v súlade so zákonom.\n\nRozhodný deň nemôže byť určený na deň nasledujúci po dni zápisu zlúčenia do obchodného registra. Ku dňu zápisu zlúčenia (1. október 2026) zanikajúca spoločnosť právne zaniká a nemôže tak k neskoršiemu dátumu vykonávať žiadne úkony, vrátane uzavretia účtovných kníh. Zanikajúca spoločnosť uzatvára účtovné knihy ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu. Tento postup vyplýva z logickej nadväznosti § 3 ods. 1 Zákona č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev a § 16 ods. 4 písm. a) Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne konštatuje nesúlad so zákonom, keďže rozhodný deň nemôže nastať po dni zápisu zlúčenia do obchodného registra."}},{"oblast":"uctovnictvo-specialne","otazka":"Zanikajúca s. r. o. sa zlučuje s existujúcou nástupníckou a. s.; účtovným obdobím oboch spoločností je kalendárny rok. Rozhodný deň je 1. júl 2026. Ku ktorému dňu uzavrie účtovné knihy zanikajúca s. r. o., akú účtovnú závierku zostaví, a uzavrie ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu účtovné knihy aj nástupnícka a. s.?","otazka_volna":"Sme preberajúca firma pri zlúčení, rozhodný deň je od júla. Máme aj my zatvárať knihy a robiť závierku ako tá zanikajúca?","spravna_odpoved":"Zanikajúca s. r. o. uzavrie účtovné knihy k 30. júnu 2026 (ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu) a zostaví mimoriadnu účtovnú závierku. Nástupnícka a. s., ktorá nie je novovzniknutou účtovnou jednotkou, účtovné knihy neuzavrie – len zistí konečné stavy účtov na účely zostavenia otváracej súvahy a pokračuje vo vedení svojich kníh.","ustanovenie":"§ 16 ods. 4 písm. c), § 16 ods. 2 a § 17 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (zlúčenie s. r. o. do a. s. pripúšťa § 21 ods. 1 zákona č. 309/2023 Z. z.)","citat":"Pri premene a cezhraničnej premene nástupnícka účtovná jednotka, ktorá nie je novovzniknutou účtovnou jednotkou, neuzavrie účtovné knihy, pričom zisťuje konečné stavy účtov na účely zostavenia otváracej súvahy.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20260601","my":{"odpoved":"Na základe vami uvedených informácií je postup nasledovný:\n\nZanikajúca s. r. o. uzavrie účtovné knihy **k 30. júnu 2026** a k tomuto dňu zostaví **mimoriadnu účtovnú závierku**. Nástupnícka a. s. svoje účtovné knihy v súvislosti s rozhodným dňom **neuzatvára** a pokračuje vo svojom účtovnom období.\n\n---\n\n### Podrobný rozpis povinností\n\n#### 1. Zanikajúca s. r. o.\n\n*   **Uzavretie účtovných kníh:** Zanikajúca spoločnosť je povinná uzavrieť svoje účtovné knihy ku dňu, ktorý predchádza rozhodnému dňu. Keďže rozhodný deň je 1. júl 2026, účtovné knihy sa uzatvárajú k **30. júnu 2026** [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 16 ods. 4 písm. c)].\n*   **Zostavenie účtovnej závierky:** K tomuto dňu je spoločnosť povinná zostaviť **mimoriadnu účtovnú závierku** [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 17 ods. 6]. Táto závierka zachytáva stav majetku, záväzkov a vlastného imania tesne pred prechodom na nástupnícku spoločnosť.\n\n#### 2. Nástupnícka a. s.\n\n*   **Uzavretie účtovných kníh:** Nástupnícka spoločnosť svoje účtovné knihy k 30. júnu 2026 **neuzatvára**. Pokračuje vo svojom riadnom účtovnom období, ktoré v tomto prípade končí 31. decembra 2026.\n*   **Účtovanie od rozhodného dňa:** Od rozhodného dňa (1. júla 2026) sa všetky účtovné prípady zanikajúcej spoločnosti považujú za účtovné prípady uskutočnené na účet nástupníckej spoločnosti. Nástupnícka a. s. je povinná tieto transakcie účtovať vo svojom účtovníctve [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 16 ods. 3].\n*   **Zostavenie účtovnej závierky:** Nástupnícka a. s. zostaví na konci svojho účtovného obdobia (k 31. decembru 2026) jednu **riadnu účtovnú závierku**, ktorá bude zahŕňať:\n    *   Jej vlastné hospodárske operácie za celý rok 2026.\n    *   Hospodárske operácie zanikajúcej s. r. o. za obdobie od 1. júla 2026 do dňa zániku (výmazu z obchodného registra).\n    *   Majetok a záväzky prevzaté od zanikajúcej s. r. o. k rozhodnému dňu.\n\n### Prehľad v tabuľke\n\n| Účtovná jednotka | Povinnosť k 30. 6. 2026 | Typ účtovnej závierky | Právny základ |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Zanikajúca s. r. o.** | Uzavrieť účtovné knihy | Mimoriadna účtovná závierka | § 16 ods. 4 písm. c) a § 17 ods. 6 Zákona o účtovníctve |\n| **Nástupnícka a. s.** | Neuzatvára účtovné knihy | Riadna účtovná závierka (k 31. 12. 2026) | § 16 ods. 3 Zákona o účtovníctve |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDávajte pozor na rozdiel medzi účtovnými pravidlami a pravidlami pre DPH. Rozhodný deň (1. 7. 2026) je kľúčový pre účtovníctvo, ale **nemá vplyv na povinnosti k DPH**. Zanikajúca spoločnosť podáva daňové priznania k DPH a kontrolné výkazy pod svojím IČ DPH až do dňa svojho zániku, ktorým je deň výmazu z obchodného registra. Až týmto dňom zaniká jej registrácia pre DPH.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zanikajúca s. r. o. uzavrie účtovné knihy k 30. júnu 2026 a zostaví mimoriadnu účtovnú závierku, zatiaľ čo nástupnícka a. s. účtovné knihy neuzatvára."},"google":{"odpoved":"Zanikajúca s. r. o. uzavrie účtovné knihy ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu, teda k 30. júnu 2026. K tomuto dňu je povinná zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku. Táto povinnosť vyplýva z § 16 ods. 4 písm. c) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Nástupnícka a. s. svoje účtovné knihy ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu neuzavrie. Nástupnícka spoločnosť pokračuje vo vedení svojho účtovníctva, do ktorého k rozhodnému dňu (1. júla 2026) zahrnie majetok a záväzky zanikajúcej spoločnosti podľa § 16 ods. 2 zákona o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne a správne uvádza dátum uzavretia účtovných kníh zanikajúcej s. r. o. (30. jún 2026), povinnosť zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku aj skutočnosť, že nástupnícka a. s. účtovné knihy neuzavrie."},"bez":{"odpoved":"Zanikajúca s. r. o. uzavrie účtovné knihy ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu, t. j. k 30. júnu 2026, podľa § 16 ods. 4 písm. b) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. K tomuto dňu zostaví mimoriadnu účtovnú závierku v zmysle § 17 ods. 6 citovaného zákona. Nástupnícka a. s. ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu účtovné knihy neuzatvára. Pokračuje vo svojom bežnom účtovnom období, ktoré uzavrie až k 31. decembru 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza dátum uzavretia kníh k 30. júnu 2026, zostavenie mimoriadnej účtovnej závierky zanikajúcou spoločnosťou a fakt, že nástupnícka a. s. účtovné knihy neuzatvára."}},{"oblast":"uctovnictvo-specialne","otazka":"Zanikajúca s. r. o. preceňuje ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu výrobnú halu. Účtovná hodnota (zostatková) je 800 000 €, reálna hodnota podľa znaleckého posudku 1 250 000 €. Nejde o majetok oceňovaný reálnou hodnotou ku dňu závierky podľa § 14 a 16 postupov a netvorí sa k nemu opravná položka. Na aký účet a v akej sume sa zaúčtuje oceňovací rozdiel?","otazka_volna":"Pri zlúčení nám znalec precenil halu z 800 tisíc na 1,25 milióna. Kam sa to má hodiť v účtovníctve?","spravna_odpoved":"Rozdiel 450 000 € sa zaúčtuje na ťarchu vecne príslušného účtu majetku (021 – Stavby) so súvzťažným zápisom v prospech účtu 416 – Oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení. V otváracej súvahe nástupníckej jednotky sa zostatok účtu 416 vykáže na účtoch účtovej skupiny 41 a 42 v súlade s projektom premeny.","ustanovenie":"§ 26 ods. 1 písm. d) a ods. 4 a § 59 ods. 8 postupov účtovania pre podnikateľov (opatrenie MF SR č. 23054/2002-92)","citat":"v ostatných prípadoch neuvedených v písmenách a) až c) na účet 416 – Oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Sprievodca/Postupy_uct/2025/2025.02.12_opatr_MFSR_23054_2002_92.pdf","my":{"odpoved":"**Oceňovací rozdiel vo výške 450 000 € sa v účtovníctve zanikajúcej spoločnosti zaúčtuje na účet 416 – Oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení.**\n\nRozdiel sa vypočíta ako reálna hodnota znížená o účtovnú (zostatkovú) hodnotu:\n1 250 000 € - 800 000 € = **450 000 €**\n\n---\n\n### Podrobné vysvetlenie a zaúčtovanie\n\nPodľa § 26 ods. 1 Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania (ďalej len \"Postupy účtovania\"), sa v účtovníctve zanikajúcej účtovnej jednotky účtujú rozdiely medzi reálnou a účtovnou hodnotou majetku.\n\nKeďže vo vašom prípade:\n*   nejde o zníženie hodnoty majetku (nevytvára sa opravná položka),\n*   a zároveň nejde o majetok, pri ktorom sa zmena reálnej hodnoty účtuje na účet 414 (majetok podľa § 14 a 16 Postupov účtovania),\n\nuplatní sa postup pre \"ostatné prípady\" podľa **§ 26 ods. 1 písm. d) Postupov účtovania**. Tento predpis stanovuje, že takéto oceňovacie rozdiely sa účtujú na účet **416 – Oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení**.\n\n#### Účtovný zápis\n\nZvýšenie hodnoty výrobnej haly sa v účtovníctve zanikajúcej spoločnosti zaúčtuje nasledovne:\n\n| Účet | Názov účtu | Suma v EUR | Strana |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| 021 | Stavby | 450 000,00 | MD (Má dať) |\n| 416 | Oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení | 450 000,00 | D (Dal) |\n\nTento zápis zvýši hodnotu majetku (aktív) a zároveň vytvorí kapitálový fond z precenenia (pasív) v zanikajúcej spoločnosti. Nástupnícka spoločnosť následne prevezme majetok v tejto precenenej hodnote.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nMajte na pamäti, že takto vykázaný oceňovací rozdiel na účte 416 vstupuje do procesu úpravy základu dane podľa § 17c Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Spravidla sa tento rozdiel zahŕňa do základu dane postupne u právneho nástupcu, a to najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu 450 000 €, účtovný predpis 021/416 aj citáciu § 26 ods. 1 písm. d) postupov účtovania."},"google":{"odpoved":"Oceňovací rozdiel vo výške 450 000 € sa zaúčtuje na ťarchu účtu 021 – Stavby a v prospech účtu 418 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov. Tento postup vyplýva z možnosti preceniť majetok na reálnu hodnotu ku dňu zrušenia bez likvidácie. Účtovanie tohto rozdielu je upravené v § 37 ods. 5 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania (Postupy účtovania v PÚ). Právny rámec pre precenenie pri zániku bez likvidácie stanovuje § 25 ods. 1 písm. d) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza zaúčtovanie v prospech účtu 418 namiesto správneho účtu 416."},"bez":{"odpoved":"Oceňovací rozdiel v sume 450 000 € sa zaúčtuje v prospech účtu 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov. Táto suma predstavuje rozdiel medzi reálnou hodnotou (1 250 000 €) a účtovnou hodnotou (800 000 €). Tento postup sa uplatňuje pri precenení majetku na reálnu hodnotu ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu pri zrušení bez likvidácie. Uvedené vyplýva z § 25 ods. 1 písm. e) bod 1 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza zaúčtovanie na účet 414 namiesto správneho účtu 416 – Oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení."}},{"oblast":"uctovnictvo-specialne","otazka":"Zanikajúca spoločnosť je mikro účtovnou jednotkou a nikdy neoceňovala nič reálnou hodnotou. Zlučuje sa s inou slovenskou s. r. o. Musí ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu preceniť svoj majetok a záväzky na reálnu hodnotu?","otazka_volna":"Sme malá eseročka, mikro jednotka, nič nepreceňujeme. Teraz nás preberá iná firma. Musíme aj tak robiť nejaké precenenie?","spravna_odpoved":"Áno, musí. Mikro účtovná jednotka síce ku dňu zostavenia závierky neoceňuje majetok a záväzky reálnou hodnotou, avšak zákon z tohto zákazu výslovne vyníma majetok a záväzky podľa § 27 ods. 1 písm. c), teda práve precenenie v premenou zanikajúcej (alebo odštiepením rozdeľovanej) účtovnej jednotke.","ustanovenie":"§ 27 ods. 11 v spojení s § 27 ods. 1 písm. c) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve","citat":"Mikro účtovná jednotka ... ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, neoceňuje majetok a záväzky reálnou hodnotou okrem majetku a záväzkov podľa odseku 1 písm. c)","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20260601","my":{"odpoved":"Áno, **zanikajúca spoločnosť musí preceniť svoj majetok a záväzky na reálnu hodnotu**, aj keď je mikro účtovnou jednotkou a doteraz tak nikdy nerobila.\n\nPovinnosť oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou pri zániku bez likvidácie (zlúčením, splynutím, rozštiepením) je osobitnou povinnosťou, ktorá vyplýva priamo zo zákona o účtovníctve. Bežné pravidlá a výnimky pre mikro účtovné jednotky sa v tomto prípade neuplatňujú, pretože ide o jednorazovú transakciu zmeny právnej štruktúry.\n\n### Podrobný postup a legislatíva\n\n1.  **Povinnosť precenenia v zanikajúcej spoločnosti:**\n    Zanikajúca spoločnosť je povinná zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu zlúčenia. V tejto závierke musí oceniť svoj majetok a záväzky reálnou hodnotou [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 25 ods. 1 písm. f)].\n\n2.  **Prevzatie majetku nástupníckou spoločnosťou:**\n    Nástupnícka (preberajúca) spoločnosť prevezme tento majetok a záväzky presne v tejto reálnej hodnote, ktorá bola určená v mimoriadnej účtovnej závierke zanikajúcej spoločnosti. Z pohľadu zákona o dani z príjmov sa majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupcom od daňovníka zrušeného bez likvidácie oceňujú reálnou hodnotou [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 17c ods. 2].\n\n3.  **Účtovné a daňové vysporiadanie rozdielov:**\n    Rozdiel medzi účtovnou (zostatkovou) hodnotou majetku a záväzkov a ich reálnou hodnotou sa v zanikajúcej spoločnosti zaúčtuje ako **oceňovací rozdiel z precenenia pri zlúčení** (účet 416). Tento oceňovací rozdiel prevezme nástupnícka spoločnosť.\n\n    Nástupnícka spoločnosť má následne dve možnosti, ako tento oceňovací rozdiel zahrnúť do základu dane:\n    *   **Jednorazovo:** V zdaňovacom období, v ktorom nastal rozhodný deň.\n    *   **Postupne:** Rovnomerne počas najviac siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom ročne zahrnie najmenej jednu sedminu [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 17c ods. 3].\n\n### Zhrnutie\n\nAj keď je zanikajúca spoločnosť mikro účtovnou jednotkou, pri zlúčení sa na ňu vzťahuje osobitný režim zákona o účtovníctve, ktorý jej prikazuje preceniť majetok a záväzky na reálnu hodnotu. Nástupnícka spoločnosť potom tento majetok v reálnej hodnote prevezme a začne ho odpisovať ako novoobstaraný majetok, pričom vzniknuté oceňovacie rozdiely daňovo vysporiada jednou z vyššie uvedených metód.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne dospela k záveru, že zanikajúca spoločnosť má povinnosť preceniť majetok a záväzky na reálnu hodnotu, a správne vysvetlila uplatnenie tejto zákonnej výnimky pri zániku spoločnosti bez likvidácie."},"google":{"odpoved":"Áno, zanikajúca spoločnosť musí aj ako mikro účtovná jednotka preceniť svoj majetok a záväzky na reálnu hodnotu. Táto povinnosť sa vzťahuje na všetky účtovné jednotky, ktoré zanikajú bez likvidácie zlúčením, splynutím alebo rozdelením. Výnimka pre mikro účtovné jednotky z oceňovania reálnou hodnotou sa neuplatňuje v prípade zániku spoločnosti. Preceneniu na reálnu hodnotu podlieha majetok a záväzky ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu zlúčenia.\n\nTáto povinnosť vyplýva z § 27 ods. 1 písm. d) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď síce dospela k správnemu záveru, ale uviedla nesprávny zákonný odkaz (§ 27 ods. 1 písm. d namiesto písm. c)."},"bez":{"odpoved":"Nie, zanikajúca spoločnosť v tomto prípade nemusí preceniť svoj majetok a záväzky na reálnu hodnotu. Keďže ide o mikro účtovnú jednotku, ktorá doteraz neoceňovala majetok reálnou hodnotou, zákon jej umožňuje rozhodnúť sa pre neprecenenie. Spoločnosť tak môže pri uzatváraní účtovných kníh ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu použiť pôvodné ocenenie. Táto možnosť voľby vyplýva z ustanovenia § 25 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru, keďže mikro účtovná jednotka pri zlúčení má podľa zákona o účtovníctve výslovnú povinnosť preceniť majetok a záväzky na reálnu hodnotu."}},{"oblast":"uctovnictvo-specialne","otazka":"Pri tuzemskom zlúčení vykázala zanikajúca spoločnosť oceňovacie rozdiely z precenenia vo výške 4 200 000 €. Právny nástupca sa rozhodol nezahrnúť ich jednorazovo, ale postupne. Akú minimálnu sumu musí zahrnúť do základu dane v každom zdaňovacom období a počas koľkých období najdlhšie?","otazka_volna":"Pri fúzii nám vyšlo precenenie 4,2 milióna. Nechceme to zdaniť naraz. Koľko z toho musíme dať do základu dane každý rok?","spravna_odpoved":"Najmenej 600 000 € ročne (jedna sedmina zo 4 200 000 €), najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň.","ustanovenie":"§ 17c ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Pri postupnom zahrnutí oceňovacích rozdielov musí právny nástupca zahrnúť do základu dane **minimálne 600 000 € ročne**, a to najdlhšie počas **siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období**.\n\nTento postup upravuje § 17c ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Právny nástupca má možnosť zahrnúť oceňovacie rozdiely z precenenia buď jednorazovo, alebo postupne.\n\n### Podrobný výpočet a časový plán\n\nAk sa spoločnosť rozhodne pre postupné zahrnutie, musí dodržať nasledujúce pravidlá:\n\n*   **Celková suma oceňovacích rozdielov:** 4 200 000 €\n*   **Maximálna doba zahrnutia:** 7 po sebe nasledujúcich zdaňovacích období\n*   **Minimálna ročná suma na zahrnutie:** 1/7 z celkovej sumy\n\nVýpočet minimálnej ročnej sumy:\n```\n4 200 000 € / 7 = 600 000 €\n```\nSpoločnosť teda musí v každom zo siedmich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň zlúčenia, zvýšiť svoj základ dane minimálne o túto sumu.\n\n| Zdaňovacie obdobie | Minimálna suma zahrnutá do základu dane | Kumulatívne zahrnutá suma |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Rok 1 | 600 000 € | 600 000 € |\n| Rok 2 | 600 000 € | 1 200 000 € |\n| Rok 3 | 600 000 € | 1 800 000 € |\n| Rok 4 | 600 000 € | 2 400 000 € |\n| Rok 5 | 600 000 € | 3 000 000 € |\n| Rok 6 | 600 000 € | 3 600 000 € |\n| Rok 7 | 600 000 € | 4 200 000 € |\n\n### Dôležité upozornenie: Podmienky pre zrýchlené zahrnutie\n\nZákon stanovuje situácie, pri ktorých je právny nástupca povinný zahrnúť **celú zostávajúcu časť** oceňovacích rozdielov do základu dane jednorazovo v tom zdaňovacom období, v ktorom daná skutočnosť nastala. Týka sa to prípadov, ak počas siedmich rokov dôjde k [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17c, ods. 3]:\n\n*   **zvýšeniu základného imania,**\n*   **vyplateniu dividend,**\n*   **predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty majetku,** ku ktorému sa oceňovacie rozdiely viažu,\n*   **vstupu spoločnosti do likvidácie.**\n\nRovnako sa postupuje, ak by došlo k výplate oceňovacích rozdielov v sume vyššej, ako bola dovtedy zahrnutá do základu dane [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17c, ods. 11].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nRozhodnutie o jednorazovom alebo postupnom zahrnutí oceňovacích rozdielov je dôležitým strategickým krokom. Postupné zahrnutie umožňuje rozložiť daňovú záťaž v čase, čo môže byť výhodné, ak spoločnosť v nasledujúcich rokoch očakáva stabilné zisky. Je však kľúčové dôsledne sledovať podmienky, ktoré by mohli spustiť povinnosť jednorazového dodanenia zostatku, najmä pri plánovaní výplaty dividend alebo predaja majetku.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza minimálnu sumu 600 000 € ročne aj maximálnu lehotu siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období v súlade s § 17c ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Právny nástupca musí do základu dane zahrnúť oceňovacie rozdiely z precenenia najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. V každom zdaňovacom období musí do základu dane zahrnúť sumu vo výške najmenej jednej sedminy z celkovej hodnoty týchto rozdielov. Vo vašom prípade je to minimálne 600 000 € ročne (4 200 000 € / 7). Zahrnovanie sa začína zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň zlúčenia. Tento postup upravuje § 17c ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď obsahuje presné sumy, lehoty a podmienky v súlade s referenciou aj príslušným ustanovením zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Právny nástupca musí do základu dane zahrnúť minimálne 600 000 € v každom zdaňovacom období. Túto sumu musí zahrnúť rovnomerne najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Táto minimálna suma predstavuje jednu sedminu z celkovej výšky oceňovacích rozdielov (4 200 000 € / 7). Postup vyplýva z § 17c ods. 2 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza minimálnu sumu 600 000 € ročne (jednu sedminu) a lehotu najdlhšie siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období v súlade s referenciou."}},{"oblast":"uctovnictvo-specialne","otazka":"Právny nástupca zahŕňa oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení vo výške 2 800 000 € rovnomerne počas siedmich zdaňovacích období (400 000 € ročne). V prvých dvoch obdobiach zahrnul spolu 800 000 €. V treťom zdaňovacom období predá 60 % reálnej hodnoty hmotného a nehmotného majetku, ku ktorému sa oceňovacie rozdiely viažu. Akú sumu musí zahrnúť do základu dane v treťom období?","otazka_volna":"Rozpúšťame si precenenie z fúzie po sedminách. Teraz ideme predať väčšinu tých strojov. Čo to spraví s daňou?","spravna_odpoved":"2 000 000 € – celú zostávajúcu časť oceňovacích rozdielov (2 800 000 − 800 000) musí zahrnúť do základu dane jednorazovo v treťom zdaňovacom období, pretože došlo k predaju viac ako 50 % reálnej hodnoty majetku, ku ktorému sa oceňovacie rozdiely viažu.","ustanovenie":"§ 17c ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"ak počas tohto obdobia dôjde k zvýšeniu základného imania, vyplateniu dividend, k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku, ku ktorému sa viažu oceňovacie rozdiely, je tento právny nástupca povinný zahrnúť zostávajúcu časť týchto rozdielov do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"V treťom zdaňovacom období musí právny nástupca zahrnúť do základu dane sumu vo výške **1 360 000 €**.\n\nTáto suma sa skladá z dvoch častí:\n1.  **Jednorazové zahrnutie** oceňovacieho rozdielu viažuceho sa na predaný majetok.\n2.  **Pravidelná ročná splátka** z oceňovacieho rozdielu viažuceho sa na majetok, ktorý v spoločnosti zostal.\n\n### Podrobný výpočet\n\nPodľa Zákona o dani z príjmov platí, že ak dôjde k predaju alebo inému vyradeniu majetku, ku ktorému sa viažu oceňovacie rozdiely zahrnované do základu dane postupne, je daňovník povinný zahrnúť do základu dane zostávajúcu časť oceňovacieho rozdielu viažucu sa na tento majetok, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k jeho predaju [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17c].\n\n**1. Východiskové údaje:**\n*   Celkový oceňovací rozdiel (OR): 2 800 000 €\n*   Doba zahrnovania: 7 rokov\n*   Ročná splátka: 400 000 € (2 800 000 / 7)\n*   Už zahrnuté do základu dane (roky 1 a 2): 800 000 €\n*   Podiel predaného majetku v 3. roku: 60 %\n\n**2. Výpočet pre 3. zdaňovacie obdobie:**\n\n| Položka | Výpočet | Suma v EUR |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Zostávajúci OR na začiatku 3. roka** | 2 800 000 € - 800 000 € | **2 000 000,00** |\n| **1. Časť viažuca sa na predaný majetok (60 %)** | 2 000 000 € × 60 % | **1 200 000,00** |\n| *Táto suma sa musí zahrnúť do základu dane jednorazovo v 3. roku.* | | |\n| **2. Časť viažuca sa na zostávajúci majetok (40 %)** | 2 000 000 € × 40 % | **800 000,00** |\n| *Táto suma sa bude naďalej zahrnovať rovnomerne počas zostávajúcich 5 rokov (roky 3 až 7).* | | |\n| **Ročná splátka zo zostávajúceho majetku** | 800 000 € / 5 rokov | **160 000,00** |\n| **Celková suma na zahrnutie v 3. roku** | **1 200 000 € + 160 000 €** | **1 360 000,00** |\n\n### Zhrnutie a ďalší postup\n\nV 3. zdaňovacom období, kedy došlo k predaju 60 % majetku, ste povinný zvýšiť základ dane o **1 360 000 €**.\n\nV nasledujúcich štyroch zdaňovacích obdobiach (roky 4, 5, 6 a 7) budete pokračovať v zahrnovaní zostávajúcej časti oceňovacieho rozdielu ročnou splátkou **160 000 €**, za predpokladu, že nedôjde k ďalšiemu predaju majetku.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza sumu 1 360 000 € namiesto 2 000 000 €, pretože pri predaji viac ako 50 % reálnej hodnoty majetku sa musí celá zostávajúca suma oceňovacích rozdielov zahrnúť jednorazovo podľa § 17c ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"V treťom zdaňovacom období musí právny nástupca zahrnúť do základu dane celú zostávajúcu časť oceňovacích rozdielov. Táto suma predstavuje 2 000 000 €, vypočítaná ako celkový oceňovací rozdiel (2 800 000 €) znížený o už zahrnutú časť v prvých dvoch obdobiach (800 000 €). Dôvodom je predaj viac ako 50 % reálnej hodnoty majetku, ku ktorému sa oceňovacie rozdiely viažu. Tento postup vyplýva z § 17c ods. 5 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu 2 000 000 € aj zákonný dôvod predaja viac ako 50 % reálnej hodnoty majetku, pričom nesprávne uvedený odsek ustanovenia (§ 17c ods. 5 namiesto ods. 3) nezneplatňuje samotné vecné pravidlo."},"bez":{"odpoved":"V treťom zdaňovacom období musí právny nástupca zahrnúť do základu dane celú zostávajúcu časť oceňovacích rozdielov vo výške 2 000 000 €. Dôvodom je, že v tomto období predal viac ako 50 % reálnej hodnoty majetku, ku ktorému sa oceňovacie rozdiely viažu. Táto povinnosť vyplýva z § 17c ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zostávajúca časť predstavuje celkovú sumu 2 800 000 € zníženú o už zahrnutú časť 800 000 € za prvé dve obdobia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu 2 000 000 € aj zákonné pravidlo o povinnosti jednorazového zahrnutia pri predaji viac ako 50 % majetku (hoci nesprávne uvádza odsek 4 namiesto odseku 3 písm. a))."}},{"oblast":"uctovnictvo-specialne","otazka":"Dve slovenské s. r. o. so sídlom na Slovensku sa zlučujú, celý majetok zostáva na Slovensku. Konateľ chce použiť daňový režim „v pôvodných cenách“, aby sa vyhol zdaneniu oceňovacích rozdielov. Je to pri tomto zlúčení možné?","otazka_volna":"Fúzujeme dve slovenské eseročky. Dá sa to spraviť tak, aby sme neplatili daň z precenenia a všetko prešlo v starých cenách?","spravna_odpoved":"Nie, nie je. Režim pôvodných cien podľa § 17e sa uplatní len vtedy, ak majetok a záväzky zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou právneho nástupcu umiestnenou na území SR – teda len pri cezhraničných prípadoch, keď má nástupca sídlo v zahraničí. Zákon to potvrdzuje aj v § 17c ods. 9. Pri čisto tuzemskej premene sa povinne postupuje podľa § 17c, teda v reálnych hodnotách.","ustanovenie":"§ 17e ods. 8 a § 17c ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Odseky 1 až 7 sa uplatnia, ak a) právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie je právny nástupca so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, b) majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou právneho nástupcu umiestnenou na území Slovenskej republiky","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Nie, pri zlúčení dvoch slovenských spoločností, kde majetok zostáva na Slovensku, **nie je možné použiť daňový režim pokračovania v pôvodných cenách**. Tento špeciálny daňový režim je vyhradený výlučne pre špecifické prípady cezhraničných premien.\n\nPri čisto tuzemskom zlúčení, ako je váš prípad, sa povinne uplatňuje štandardný režim, ktorý vyžaduje **precenenie majetku a záväzkov zanikajúcej spoločnosti na reálnu hodnotu**. Vzniknuté oceňovacie rozdiely následne vstupujú do základu dane nástupníckej (preberajúcej) spoločnosti.\n\n### Daňový režim podľa Zákona o dani z príjmov\n\n1.  **Režim pôvodných cien (len pre cezhraničné premeny)**\n    Zákon o dani z príjmov síce definuje postup v pôvodných cenách, pri ktorom sa majetok a záväzky nepreceňujú na reálnu hodnotu [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17e, ods. 11]. Tento režim je však súčasťou ustanovení (§ 17d a § 17e), ktoré sa aplikujú pri presune majetku do zahraničia, cezhraničných premenách alebo ak je právnym nástupcom zahraničná osoba so stálou prevádzkarňou na Slovensku. Cieľom je zabezpečiť kontinuitu zdanenia v rámci EÚ.\n\n2.  **Režim reálnej hodnoty (povinný pre tuzemské zlúčenie)**\n    Pre tuzemské zlúčenie platí, že majetok a záväzky zanikajúcej spoločnosti sa musia preceniť na reálnu hodnotu. Vzniknuté oceňovacie rozdiely následne vstupujú do základu dane právneho nástupcu (preberajúcej spoločnosti). Tento postup je štandardom pre vnútroštátne premeny a jeho cieľom je zdaniť nerealizované zisky v zanikajúcej spoločnosti v momente jej zániku.\n\n### Záver pre váš prípad\n\nKeďže ide o zlúčenie dvoch slovenských s.r.o. a celý majetok zostáva na území Slovenska, ste povinní postupovať v režime reálnej hodnoty. Oceňovacie rozdiely zistené pri precenení majetku a záväzkov zanikajúcej spoločnosti budú súčasťou základu dane vašej nástupníckej spoločnosti.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nZahrnutie oceňovacích rozdielov do základu dane sa spravidla rozkladá na viacero zdaňovacích období. Odporúčam dôkladne naplánovať účtovné a daňové aspekty zlúčenia s vaším daňovým poradcom, aby ste optimalizovali daňový dopad a správne rozložili zahrnovanie týchto rozdielov do základu dane v súlade s platnou legislatívou.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že režim pôvodných cien nie je možné použiť, pretože je vyhradený len pre cezhraničné premeny, a pri tuzemskom zlúčení sa povinne postupuje v reálnych hodnotách."},"google":{"odpoved":"Áno, použitie daňového režimu v pôvodných cenách je pri takomto zlúčení možné. Tento postup umožňuje, aby sa oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov nezahrnuli do základu dane zanikajúcej spoločnosti. Právny nástupca v takom prípade prevezme majetok a záväzky v pôvodných cenách, v akých boli evidované v účtovníctve zanikajúcej spoločnosti. Tento režim je upravený v § 17e zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru, keď nesprávne tvrdí, že režim pôvodných cien je pri čisto tuzemskom zlúčení možný."},"bez":{"odpoved":"Áno, pri zlúčení dvoch slovenských spoločností s ručením obmedzeným je možné uplatniť daňový režim v pôvodných cenách. Tento postup je umožnený, pretože ide o zlúčenie daňovníkov so sídlom na území členského štátu Európskej únie. Možnosť voľby tohto režimu upravuje § 17c ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Uplatnením tohto režimu sa oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov nezahrnú do základu dane zanikajúcej spoločnosti. Nástupnícka spoločnosť je však povinná túto skutočnosť oznámiť správcovi dane v lehote do 30 dní po dni zlúčenia.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru, keďže pri čisto tuzemskom zlúčení slovenských spoločností nie je možné uplatniť režim v pôvodných cenách a povinne sa uplatňuje režim v reálnych hodnotách."}},{"oblast":"uctovnictvo-specialne","otazka":"Valné zhromaždenie o schválení návrhu projektu premeny sa má konať 15. októbra 2026. Kedy najneskôr musí byť v Obchodnom vestníku zverejnené oznámenie o uložení návrhu projektu premeny do zbierky listín?","otazka_volna":"Musíme niečo dávať do Obchodného vestníka pred tým valným zhromaždením o fúzii? A ako dlho predtým?","spravna_odpoved":"Najneskôr 15. septembra 2026, teda najmenej jeden mesiac pred dňom konania valného zhromaždenia. Povinnosť uložiť návrh do zbierky listín možno splniť aj priamym zverejnením návrhu projektu premeny v Obchodnom vestníku.","ustanovenie":"§ 10 ods. 2 zákona č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev","citat":"Oznámenie o uložení návrhu projektu premeny do zbierky listín musí byť zverejnené v Obchodnom vestníku najmenej jeden mesiac pred dňom konania valného zhromaždenia, ktoré má rozhodovať o jeho schválení.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2023/309/20260817","my":{"odpoved":"Oznámenie o uložení návrhu projektu premeny do zbierky listín musí byť v Obchodnom vestníku zverejnené najneskôr **15. septembra 2026**.\n\nTento termín vyplýva z § 10 ods. 2 Zákona č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý stanovuje, že oznámenie musí byť zverejnené **najmenej jeden mesiac pred dňom konania valného zhromaždenia**, ktoré má o schválení projektu rozhodovať.\n\nKeďže valné zhromaždenie sa vo vašom prípade koná 15. októbra 2026, lehota jedného mesiaca sa počíta spätne od tohto dátumu. Posledným dňom na zverejnenie oznámenia je teda 15. september 2026.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nDovoľujem si vás upozorniť na ďalšiu dôležitú lehotu v procese premeny, ktorá nastáva ešte skôr. Podľa § 11 Zákona č. 309/2023 Z. z. je každá zanikajúca spoločnosť povinná doručiť oznámenie o vypracovaní návrhu projektu premeny aj príslušnému správcovi dane (daňovému úradu), a to **aspoň 60 dní pred dňom konania valného zhromaždenia**.\n\nPre valné zhromaždenie konané 15. októbra 2026 to znamená, že oznámenie musíte správcovi dane doručiť najneskôr **16. augusta 2026**. Keďže tento deň pripadá na nedeľu, pre dodržanie lehoty je potrebné oznámenie doručiť najneskôr v predchádzajúci pracovný deň, t. j. v piatok, **14. augusta 2026**.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila dátum 15. septembra 2026 a uviedla správnu mesačnú lehotu v súlade s § 10 ods. 2 zákona č. 309/2023 Z. z."},"google":{"odpoved":"Oznámenie o uložení návrhu projektu premeny do zbierky listín musí byť zverejnené v Obchodnom vestníku najneskôr 14. septembra 2026. Táto lehota sa odvíja od požiadavky zverejnenia najmenej jeden mesiac pred dňom konania valného zhromaždenia. Uvedenú povinnosť ustanovuje § 10 ods. 2 zákona č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev. Spoločnosť si túto povinnosť môže splniť aj priamym zverejnením celého návrhu projektu premeny v Obchodnom vestníku.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny hraničný dátum (14. septembra 2026 namiesto správneho 15. septembra 2026)."},"bez":{"odpoved":"Oznámenie o uložení návrhu projektu premeny musí byť v Obchodnom vestníku zverejnené najneskôr 15. septembra 2026. Táto povinnosť vyplýva z lehoty najmenej 30 dní pred dňom konania valného zhromaždenia, ktoré má o schválení návrhu rozhodnúť. Uvedenú lehotu ustanovuje § 10 ods. 2 zákona č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa opiera o nesprávne právne pravidlo lehoty najmenej 30 dní namiesto zákonom ustanoveného jedného mesiaca."}},{"oblast":"uctovnictvo-specialne","otazka":"Spoločnosť s ručením obmedzeným mení právnu formu na akciovú spoločnosť. Zmena bola zapísaná do obchodného registra 1. decembra 2026. Končí sa jej zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu zápisu a musí podať daňové priznanie k dani z príjmov za obdobie 1. 1. – 30. 11. 2026?","otazka_volna":"Premieňame eseročku na akciovku, zápis bude v decembri. Budeme musieť podávať priznanie za časť roka?","spravna_odpoved":"Nie. Zdaňovacie obdobie sa nekončí a samostatné daňové priznanie za 1. 1. – 30. 11. 2026 sa nepodáva. Zákon o dani z príjmov výslovne vyníma zmenu právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť z pravidla o ukončení zdaňovacieho obdobia; zdaňovacím obdobím zostáva celý kalendárny rok 2026.","ustanovenie":"§ 41 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Toto ustanovenie sa nevzťahuje na zmenu právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť alebo na družstvo, akciovej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na družstvo","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade sa zdaňovacie obdobie nekončí a spoločnosť nepodáva samostatné daňové priznanie za obdobie do 30. novembra 2026.**\n\nHoci všeobecné pravidlo hovorí, že pri zmene právnej formy sa končí zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu zápisu zmeny do obchodného registra, vaša situácia predstavuje zákonnú výnimku.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa Zákona o dani z príjmov sa ustanovenie o ukončení zdaňovacieho obdobia pri zmene právnej formy **výslovne nevzťahuje** na zmenu právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 41, ods. 7].\n\nTo v praxi znamená nasledovné:\n\n1.  **Zdaňovacie obdobie:** Spoločnosť pokračuje v pôvodnom zdaňovacom období. Vášmu zdaňovaciemu obdobiu, ktoré začalo 1. januára 2026, sa nič nestane a skončí sa štandardne až 31. decembra 2026.\n2.  **Daňové priznanie:** Spoločnosť (už ako akciová spoločnosť) podá **jedno daňové priznanie** za celé zdaňovacie obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026. Priznanie podá v štandardnej lehote, t. j. do 31. marca 2027 (s možnosťou odkladu).\n3.  **Účtovná závierka:** Keďže sa zdaňovacie obdobie nekončí, spoločnosti nevzniká povinnosť zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku ku dňu predchádzajúcemu zmene (k 30. 11. 2026). Zostaví sa len riadna účtovná závierka k 31. decembru 2026.\n4.  **Preddavky na daň:** Spoločnosť po zmene právnej formy pokračuje v platení preddavkov na daň v rovnakej výške, ako ich platila pred zmenou. Výška preddavkov bola vypočítaná z daňovej povinnosti za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (rok 2025) [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 42, ods. 4, písm. a)].\n\n**Záver:** Zmena právnej formy z s.r.o. na a.s. je z pohľadu Zákona o dani z príjmov administratívne zjednodušená a nespôsobuje ukončenie zdaňovacieho obdobia ani povinnosť podať priebežné daňové priznanie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom uvádza, že zdaňovacie obdobie sa nekončí a samostatné daňové priznanie za dané obdobie sa nepodáva z dôvodu zákonnej výnimky podľa § 41 ods. 7 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade sa zdaňovacie obdobie nekončí a spoločnosť nepodáva daňové priznanie za obdobie od 1. 1. do 30. 11. 2026. Pri zmene právnej formy z spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť daňovník pokračuje v pôvodnom zdaňovacom období. Spoločnosť podá jedno daňové priznanie za celé zdaňovacie obdobie (kalendárny rok 2026) po jeho skončení.\n\nIde o výnimku z všeobecného pravidla, ktorá je uvedená v § 41 ods. 13 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Zmenou právnej formy spoločnosť ako právnická osoba nezaniká, menia sa len jej vnútorné pomery.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď síce dospela k správnemu záveru, ale uviedla nesprávny odkaz na právne pravidlo (§ 41 ods. 13 namiesto § 41 ods. 7 zákona o dani z príjmov)."},"bez":{"odpoved":"Nie, zdaňovacie obdobie sa v tomto prípade nekončí a spoločnosť nepodáva daňové priznanie za kratšie obdobie. Zmena právnej formy bez zániku právnickej osoby nie je dôvodom na ukončenie zdaňovacieho obdobia. Spoločnosť pokračuje v pôvodnom zdaňovacom období a podá jedno daňové priznanie za celý kalendárny rok 2026. Táto povinnosť nevyplýva z ustanovení § 41 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktoré taxatívne vymenúvajú prípady, kedy sa zdaňovacie obdobie končí predčasne. Lehota na podanie daňového priznania za rok 2026 bude do 31. marca 2027.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že zdaňovacie obdobie sa nekončí, daňové priznanie za skrátené obdobie sa nepodáva a priznanie sa podá za celý rok 2026 v súlade s § 41 zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"uctovnictvo-specialne","otazka":"Tá istá s. r. o. mení právnu formu na akciovú spoločnosť, zápis do obchodného registra 1. decembra 2026. Akú účtovnú závierku a ku ktorému dňu musí zostaviť podľa zákona o účtovníctve a uzavrie pritom účtovné knihy?","otazka_volna":"Pri zmene eseročky na akciovku – čo musíme spraviť v účtovníctve? Zatvárame knihy?","spravna_odpoved":"Zostaví priebežnú účtovnú závierku ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti zmeny právnej formy, teda k 30. novembru 2026, v rozsahu podľa § 18. Účtovné knihy neuzavrie, pretože akciová spoločnosť má rovnakú rámcovú účtovú osnovu ako s. r. o. (uzavretie kníh sa vyžaduje len pri zmene na právnu formu s inou rámcovou účtovou osnovou).","ustanovenie":"§ 16 ods. 5 a § 16 ods. 4 písm. e) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve","citat":"Pri zmene právnej formy, okrem § 16 ods. 4 písm. e), zostaví účtovná jednotka priebežnú účtovnú závierku, ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti zmeny právnej formy v rozsahu podľa § 18.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20260601","my":{"odpoved":"Pri zmene právnej formy z s. r. o. na akciovú spoločnosť musí vaša spoločnosť zostaviť **priebežnú účtovnú závierku ku dňu 30. novembra 2026**. Účtovné knihy sa v tomto prípade **neuzatvárajú**.\n\n### Vysvetlenie\n\nKľúčovým faktorom pre určenie typu účtovnej závierky je, či pri zmene právnej formy dochádza aj k zmene rámcovej účtovnej osnovy.\n\n1.  **Rovnaká účtovná osnova:** Spoločnosť s ručením obmedzeným aj akciová spoločnosť sú podnikateľské subjekty, ktoré účtujú v sústave podvojného účtovníctva a používajú rovnakú rámcovú účtovú osnovu pre podnikateľov.\n\n2.  **Povinnosť zostaviť priebežnú účtovnú závierku:** Keďže nedochádza k zmene účtovnej osnovy, neuplatní sa ustanovenie o uzavretí účtovných kníh. Namiesto toho platí všeobecné pravidlo pre zmenu právnej formy, podľa ktorého je účtovná jednotka povinná zostaviť priebežnú účtovnú závierku ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti zmeny [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 16, ods. 5].\n    *   Deň účinnosti zmeny je deň zápisu do obchodného registra, t. j. 1. december 2026.\n    *   Deň predchádzajúci tomuto dátumu je 30. november 2026.\n\n3.  **Účtovné knihy sa neuzatvárajú:** Povinnosť uzavrieť účtovné knihy a zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku by nastala iba v prípade, ak by spoločnosť menila právnu formu na takú, ktorá používa inú rámcovú účtovú osnovu (napr. zmena z občianskeho združenia na s. r. o.) [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 16, ods. 4, písm. e)]. Keďže to nie je tento prípad, spoločnosť neuzatvára účtovné knihy a plynule pokračuje vo vedení účtovníctva.\n\n**Zhrnutie povinností:**\n\n*   **Typ závierky:** Priebežná účtovná závierka.\n*   **Dátum zostavenia:** 30. november 2026.\n*   **Účtovné knihy:** Neuzatvárajú sa.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, správne uvádza priebežnú účtovnú závierku ku dňu 30. novembra 2026 a neuzavretie účtovných kníh so správnym právnym odôvodnením."},"google":{"odpoved":"Pri zmene právnej formy z s.r.o. na a.s. sa účtovné knihy neuzatvárajú a spoločnosť nezostavuje mimoriadnu účtovnú závierku. Účtovná jednotka pokračuje v doterajšom účtovnom období a vedie účtovníctvo nepretržite ďalej. Riadnu účtovnú závierku zostaví až ku koncu svojho účtovného obdobia, ktorým je spravidla 31. december 2026. Tento postup vyplýva z ustanovenia § 16 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Zmena právnej formy sa iba zaúčtuje v účtovníctve a uvedie v poznámkach účtovnej závierky.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je vecne nesprávna, pretože popiera povinnosť zostaviť účtovnú závierku a neuvádza povinnosť zostavenia priebežnej účtovnej závierky k 30. novembru 2026 podľa § 16 ods. 5 zákona o účtovníctve."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť je povinná zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku. Závierka sa zostavuje ku dňu predchádzajúcemu deň zápisu zmeny právnej formy do obchodného registra, teda k 30. novembru 2026. K tomuto dňu musí spoločnosť zároveň uzavrieť účtovné knihy. Táto povinnosť vyplýva z § 16 ods. 2 písm. d) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Následne nová akciová spoločnosť otvorí účtovné knihy k 1. decembru 2026.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že sa zostavuje mimoriadna účtovná závierka a uzatvárajú sa účtovné knihy, hoci podľa zákona ide o priebežnú účtovnú závierku a účtovné knihy sa neuzatvárajú."}},{"oblast":"uctovnictvo-specialne","otazka":"Spoločnosť predáva časť podniku tvoriacu samostatnú organizačnú zložku. Účtovná hodnota predávaného majetku je 900 000 €, prevádzané záväzky 350 000 €, dohodnutá kúpna cena 700 000 €. Na aké účty sa u predávajúceho zaúčtujú tieto položky a aký je výsledok z predaja?","otazka_volna":"Predávame jednu prevádzku aj s dlhmi. Majetok máme v knihách za 900 tisíc, dlhy 350 tisíc, dostaneme 700 tisíc. Ako to zaúčtovať a čo nám z toho vyjde?","spravna_odpoved":"Predávaný majetok 900 000 € na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť, prevádzané záväzky 350 000 € v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti, predajná cena 700 000 € na ťarchu účtu 371 – Pohľadávky z predaja podniku súvzťažne v prospech účtu 648. Výsledok: 1 050 000 − 900 000 = zisk 150 000 €.","ustanovenie":"§ 27 ods. 1 postupov účtovania pre podnikateľov (opatrenie MF SR č. 23054/2002-92)","citat":"Pri predaji podniku alebo jeho časti sa v účtovníctve predávajúceho účtuje predávaný majetok podniku alebo jeho časti na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť a záväzky v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. Predajná cena sa účtuje na ťarchu účtu 371 – Pohľadávky z predaja podniku a v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Sprievodca/Postupy_uct/2025/2025.02.12_opatr_MFSR_23054_2002_92.pdf","my":{"odpoved":"Pri predaji časti podniku vaša spoločnosť zaúčtuje **zisk vo výške 150 000 €**. Celá operácia sa účtovne zachytí primárne na účtoch 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť, 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti a 371 – Pohľadávky z predaja podniku.\n\nPodľa § 27 Postupov účtovania v podvojnom účtovníctve sa pri predaji podniku alebo jeho časti postupuje nasledovne:\n\n### Účtovanie u predávajúceho\n\nJednotlivé transakcie sa zaúčtujú takto:\n\n| Účtovný prípad                                       | Suma          | Má dať (MD)                 | Dal (D)                     |\n| :--------------------------------------------------- | :------------ | :-------------------------- | :-------------------------- |\n| 1. Vyradenie predávaného majetku v účtovnej hodnote    | 900 000 €     | 548 – Ostatné náklady na HČ | Príslušné majetkové účty    |\n| 2. Prevod prevádzaných záväzkov                      | 350 000 €     | Príslušné účty záväzkov     | 648 – Ostatné výnosy z HČ   |\n| 3. Vznik pohľadávky vo výške dohodnutej kúpnej ceny    | 700 000 €     | 371 – Pohľadávky z predaja podniku | 648 – Ostatné výnosy z HČ   |\n\n### Výpočet výsledku z predaja\n\nVýsledok z predaja sa určí ako rozdiel medzi výnosmi zaúčtovanými na účte 648 a nákladmi na účte 548.\n\n| Položka                                                              | Suma          |\n| :------------------------------------------------------------------- | :------------ |\n| **Celkové výnosy (účet 648)**                                        | **1 050 000 €** |\n| *z toho: Prevedené záväzky*                                          | 350 000 €     |\n| *z toho: Kúpna cena*                                                 | 700 000 €     |\n| **Celkové náklady (účet 548)**                                       | **900 000 €** |\n| *z toho: Účtovná hodnota predaného majetku*                          | 900 000 €     |\n| **Výsledok hospodárenia z predaja (Výnosy - Náklady)**               | **150 000 €** |\n\n**Záver:** Predajom časti podniku vznikol spoločnosti **účtovný zisk vo výške 150 000 €**. Tento zisk vstúpi do základu dane z príjmov právnickej osoby.\n\n---\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNezabudnite na aspekt DPH. Podľa § 10 Zákona o DPH sa predaj podniku alebo jeho časti, ktorá tvorí samostatnú organizačnú zložku, považuje za dodanie, ktoré **nie je predmetom dane**, ak kupujúci je platiteľom DPH alebo sa ním stane v dôsledku tejto kúpy. V takom prípade sa z kúpnej ceny DPH neuplatňuje.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza účtovné zápisy na účtoch 548, 648 a 371 vrátane správneho výpočtu zisku z predaja vo výške 150 000 €."},"google":{"odpoved":"Pri predaji časti podniku sa účtovná hodnota predávaného majetku 900 000 € zaúčtuje na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť. Preberané záväzky vo výške 350 000 € a dohodnutá kúpna cena 700 000 € sa účtujú v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. Pohľadávka z predajnej ceny sa zároveň zaúčtuje na ťarchu účtu 371 – Pohľadávky z predaja podniku. Z tejto transakcie vyplýva zisk vo výške 150 000 € (príjmy 1 050 000 € - náklady 900 000 €). Tento postup vyplýva z § 27 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania pre podnikateľov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza účtovanie všetkých zložiek predaja časti podniku na príslušné účty aj správny výsledok zisku vo výške 150 000 € v súlade s postupmi účtovania."},"bez":{"odpoved":"Účtovná hodnota predávaného majetku (900 000 €) sa zaúčtuje na ťarchu účtu `548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť`. Preberané záväzky (350 000 €) a dohodnutá kúpna cena (700 000 €) sa zaúčtujú v prospech účtu `648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti`. Výsledkom predaja je účtovný zisk vo výške 150 000 €, ktorý predstavuje rozdiel medzi súčtom výnosov (1 050 000 €) a nákladov (900 000 €). Tento postup upravuje § 28 ods. 1 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania pre podnikateľov.","spravne":false,"dovod":"V odpovedi úplne chýba zaúčtovanie dohodnutej kúpnej ceny na ťarchu účtu 371 (Pohľadávky z predaja podniku) a uvádza nesprávne ustanovenie (§ 28 namiesto § 27)."}},{"oblast":"uctovnictvo-specialne","otazka":"Súčasťou predávaného podniku je administratívna budova. Zmluva o predaji podniku nadobudla účinnosť 1. júna 2026, zápisnica o prevzatí vecí bola podpísaná v ten istý deň. Návrh na vklad do katastra bol podaný 10. júna 2026 a vklad bol povolený 25. júna 2026. Ku ktorému dňu prešlo na kupujúceho vlastnícke právo k budove?","otazka_volna":"Kúpili sme podnik aj s budovou. Zmluva platí od júna, prevzali sme to hneď. Odkedy je tá budova naša?","spravna_odpoved":"Vlastnícke právo k budove prešlo na kupujúceho až vkladom do katastra nehnuteľností, teda 25. júna 2026 – právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia o jeho povolení a toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom vydania. Na ostatné veci zahrnuté do predaja prešlo vlastnícke právo účinnosťou zmluvy (1. 6. 2026).","ustanovenie":"§ 483 ods. 3 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb.; § 28 ods. 3 a § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností","citat":"Vlastnícke právo k veciam, ktoré sú zahrnuté do predaja, prechádza z predávajúceho na kupujúceho účinnosťou zmluvy. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20260817","my":{"odpoved":"Vlastnícke právo k administratívnej budove prešlo na kupujúceho **25. júna 2026**, teda dňom povolenia vkladu do katastra nehnuteľností.\n\nPri predaji podniku, ktorého súčasťou je nehnuteľnosť, Obchodný zákonník stanovuje odlišný moment prechodu vlastníckeho práva pre nehnuteľnosti a pre ostatné zložky majetku.\n\n**Právne zdôvodnenie:**\n\n1.  **Prechod vlastníctva k nehnuteľnostiam:** Podľa § 483 ods. 3 Obchodného zákonníka platí, že: *\"Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností.\"* [Zdroj: chunk_0176_tretia_cast_p480.md]. Toto je špeciálne ustanovenie k zmluve o predaji podniku, ktoré potvrdzuje všeobecnú zásadu občianskeho práva, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam sa nadobúda až právoplatným rozhodnutím správy katastra o povolení vkladu [Komentár k § 9 zákona č. 595/2003 Z. z., § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka].\n\n2.  **Prechod vlastníctva k ostatnému majetku:** Pre ostatné (hnuteľné) veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré sú súčasťou podniku, platí, že vlastnícke právo prešlo na kupujúceho už dňom účinnosti zmluvy, teda **1. júna 2026** [Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 483 ods. 3].\n\n**Význam ostatných dátumov vo vašom prípade:**\n\n*   **1. jún 2026 (účinnosť zmluvy a podpis zápisnice):** K tomuto dňu na kupujúceho prešlo vlastnícke právo ku všetkým hnuteľným veciam podniku (napr. stroje, zásoby, pohľadávky). Zároveň na neho prešlo nebezpečenstvo škody na všetkých veciach vrátane budovy [Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 483 ods. 2]. Z účtovného hľadiska je deň prevzatia nehnuteľnosti dňom uskutočnenia účtovného prípadu, kedy sa o obstaraní budovy účtuje, aj keď právne vlastníctvo ešte neprešlo [Zdroj: pdf_postupy-uctovania_uplne-znenie-opatrenia-ministerstva-financii-slovenskej-republiky-z-13__chunk_002.md].\n*   **10. jún 2026 (podanie návrhu na vklad):** Toto je procesný úkon, ktorým sa začína konanie o povolení vkladu. Právne účinky vkladu síce vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia, no často sa viažu spätne ku dňu doručenia návrhu na vklad. Samotné vlastníctvo však vzniká až povolením.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila dátum prechodu vlastníckeho práva k budove na 25. júna 2026 s presným právnym zdôvodnením podľa § 483 ods. 3 Obchodného zákonníka."},"google":{"odpoved":"Vlastnícke právo k administratívnej budove prešlo na kupujúceho dňom povolenia vkladu do katastra nehnuteľností, teda 25. júna 2026. Pri prevode nehnuteľností, ktoré sú súčasťou predávaného podniku, sa vlastníctvo nenadobúda účinnosťou zmluvy, ale až právoplatným rozhodnutím okresného úradu o povolení vkladu. Tento princíp je stanovený v § 483 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia o jeho povolení. Právne predpisy upravujúce kataster nehnuteľností sú obsiahnuté v zákone č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza dátum 25. júna 2026 a odôvodňuje ho vkladom do katastra nehnuteľností podľa § 483 ods. 3 Obchodného zákonníka."},"bez":{"odpoved":"Vlastnícke právo k budove prešlo na kupujúceho ku dňu doručenia návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, teda k 10. júnu 2026. Pri zmluvných prevodoch nehnuteľností má totiž povolenie vkladu vlastníckeho práva spätné (retroaktívne) účinky k tomuto dňu. Vyplýva to z § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon). Potrebu vkladu do katastra aj pri predaji podniku potvrdzuje § 478 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Dátum účinnosti zmluvy alebo povolenia vkladu nie sú pre určenie dňa nadobudnutia vlastníctva rozhodujúce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza deň doručenia návrhu na vklad (10. jún 2026) namiesto dňa povolenia vkladu (25. jún 2026), pričom právne účinky vkladu podľa katastrálneho zákona nemajú spätnú účinnosť k podaniu návrhu."}},{"oblast":"uctovnictvo-specialne","otazka":"Daňovník kúpil podnik; zmluva nadobudla účinnosť v roku 2026 a z kúpy vznikol goodwill 210 000 €. Akú minimálnu sumu goodwillu musí zahrnúť do základu dane ročne a počas akého najdlhšieho obdobia?","otazka_volna":"Kúpili sme firmu ako celok a vyšiel nám goodwill 210 tisíc. Koľko z toho si môžeme dať do daní každý rok?","spravna_odpoved":"Najmenej 30 000 € ročne (jedna sedmina z 210 000 €), najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku, teda od roku 2026.","ustanovenie":"§ 17a ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Goodwill alebo záporný goodwill sa zahrnuje do základu dane až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Na základe kúpy podniku sa goodwill vo výške 210 000 € zahrnie do základu dane v minimálnej ročnej sume **30 000 €**, a to najdlhšie počas **siedmich rokov**.\n\nPodľa Zákona o dani z príjmov sa goodwill, ktorý vznikol pri kúpe podniku, zahrnie do základu dane rovnomerne, a to najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom ročne sa zahrnie najmenej jedna sedmina [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov].\n\n### Výpočet a časový rámec\n\n1.  **Celková hodnota goodwillu:** 210 000 €\n2.  **Maximálna doba zahrnovania:** 7 rokov\n3.  **Minimálna ročná suma:**\n    *   Výpočet: 210 000 € / 7 rokov = 30 000 € ročne\n    ```tool_code\n    print(vypocitaj.vypocitaj(expression=\"210 000 / 7\"))\n    ```\n    ```tool_output\n    {\"vysledok\": 30000.0, \"formatovane\": \"30 000,00\"}\n    ```\n\nZahrnovanie do základu dane začína zdaňovacím obdobím, v ktorom zmluva o predaji podniku nadobudla účinnosť. Vo vašom prípade je to **rok 2026**. Goodwill tak budete do základu dane zahrnovať v rokoch **2026 až 2032**.\n\n### Dôležité upozornenia\n\n*   **Rozdiel oproti účtovníctvu:** Kým pri väčšine nehmotného majetku sú daňové odpisy zhodné s účtovnými, pri goodwille platí špeciálny daňový režim (7 rokov), ktorý sa môže líšiť od účtovného odpisovania [Komentár k zákonu č. 595/2003 Z. z.].\n*   **Nemožnosť prerušenia:** Na rozdiel od hmotného majetku, daňové odpisovanie (zahrnovanie) goodwillu nie je možné prerušiť [Komentár k zákonu č. 595/2003 Z. z.]. Musí prebiehať v siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza minimálnu ročnú sumu 30 000 € (jedna sedmina) aj maximálne obdobie siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období začínajúc rokom 2026 v súlade so zákonom o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Daňovník musí do základu dane zahrnúť goodwill rovnomerne počas najviac siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Minimálna ročná suma, ktorú je daňovník povinný zahrnúť do základu dane, je jedna sedmina z celkovej hodnoty goodwillu. Pri goodwille 210 000 € to predstavuje minimálnu ročnú sumu 30 000 €. Najdlhšie obdobie na zahrnutie celého goodwillu do základu dane je sedem rokov. Tento postup upravuje § 17a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza minimálnu ročnú sumu 30 000 € (jedna sedmina) aj maximálne obdobie siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období v súlade s § 17a ods. 5 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Daňovník musí do základu dane zahrnúť goodwill rovnomerne, minimálne vo výške 30 000 € ročne. Táto suma predstavuje jednu sedminu z celkovej hodnoty goodwillu 210 000 €. Najdlhšie obdobie na zahrnutie goodwillu do základu dane je sedem bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Tento postup vyplýva z § 17a ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa odvoláva na nesprávne zákonné ustanovenie (§ 17a ods. 1 namiesto ods. 5) a nesprávne uvádza povinnosť rovnomerného zahrnovania."}},{"oblast":"uctovnictvo-specialne","otazka":"Kupujúci nadobudol kúpou podniku pohľadávku ocenenú reálnou hodnotou 50 000 € bez príslušenstva (menovitá hodnota je vyššia). Zmluva o predaji podniku nadobudla účinnosť 1. marca 2025. Dňa 5. apríla 2026 pohľadávku, ktorá nebola premlčaná, odpíše. Akú najvyššiu sumu si môže uplatniť ako daňový výdavok?","otazka_volna":"Prebrali sme pri kúpe firmy pohľadávku za 50 tisíc, je to už vyše roka a nikto neplatí. Chceme ju odpísať – koľko si dáme do nákladov daňovo?","spravna_odpoved":"Najviac 10 000 €, teda 20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva. Odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku (1. 3. 2025) do odpisu (5. 4. 2026) uplynulo 400 dní – viac ako 360, ale menej ako 720 dní, takže hranica 50 % ešte nie je dosiahnutá.","ustanovenie":"§ 17a ods. 7 písm. b) prvý bod zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 360 dní","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Ako daňový výdavok pri odpise pohľadávky si môžete uplatniť najviac **10 000 €**.\n\nPodľa § 17a ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, daňovník, ktorý nadobudol pohľadávku kúpou podniku, si pri jej následnom odpise môže uplatniť daňový výdavok vo výške závislej od doby, ktorá uplynula od účinnosti zmluvy o predaji podniku.\n\n### Analýza a výpočet\n\n1.  **Určenie relevantného časového obdobia:**\n    *   Dátum účinnosti zmluvy o predaji podniku: 1. marec 2025\n    *   Dátum odpisu pohľadávky: 5. apríl 2026\n    *   Počet dní, ktoré uplynuli medzi týmito dátumami, je **401 dní**.\n\n2.  **Zaradenie do pásma podľa zákona:**\n    Zákon stanovuje nasledujúce limity pre daňovú uznateľnosť odpisu pohľadávky:\n    *   **20 %** z reálnej hodnoty, ak uplynula doba dlhšia ako **360 dní**.\n    *   50 % z reálnej hodnoty, ak uplynula doba dlhšia ako 720 dní.\n    *   100 % z reálnej hodnoty, ak uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.\n\n    Keďže od účinnosti zmluvy uplynulo 401 dní, čo je viac ako 360 dní, ale menej ako 720 dní, uplatní sa prvé pásmo.\n\n3.  **Výpočet maximálneho daňového výdavku:**\n    Výdavok sa vypočíta ako 20 % z reálnej hodnoty pohľadávky.\n\n| Položka | Hodnota |\n| :--- | :--- |\n| Reálna hodnota pohľadávky | 50 000,00 € |\n| Uplatniteľná sadzba | 20 % |\n| **Maximálny daňový výdavok** | **10 000,00 €** |\n\n*Výpočet: 50 000 € × 20 % = 10 000 €*","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje maximálny daňový výdavok vo výške 10 000 € (20 % z reálnej hodnoty) na základe správnej zákonnej lehoty podľa § 17a ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Ako daňový výdavok si môžete uplatniť najviac 50 000 €. Pri odpise nepremlčanej pohľadávky, ktorá bola nadobudnutá kúpou podniku a ocenená reálnou hodnotou, je daňový výdavok limitovaný touto reálnou hodnotou. Uvedené platí za predpokladu splnenia ďalších podmienok pre odpis pohľadávky. Tento postup vyplýva z aplikácie § 19 ods. 2 písm. h) v nadväznosti na § 17a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza sumu 50 000 € namiesto zákonom limitovanej sumy 10 000 € (20 % z reálnej hodnoty podľa § 17a ods. 7 písm. b) ZDP)."},"bez":{"odpoved":"Kupujúci si môže ako daňový výdavok uplatniť najviac 50 000 €. Táto suma zodpovedá obstarávacej cene pohľadávky, ktorou je v prípade nadobudnutia kúpou podniku jej reálna hodnota. Pri odpise pohľadávky nadobudnutej postúpením alebo kúpou podniku je daňový výdavok limitovaný jej obstarávacou cenou. Uvedený postup vyplýva z § 19 ods. 2 písm. r) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza sumu 50 000 € na základe nesprávneho ustanovenia, namiesto zákonného limitu 20 % z reálnej hodnoty (10 000 €) podľa § 17a ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"uctovnictvo-specialne","otazka":"Pri kúpe podniku vznikol kupujúcemu goodwill zaúčtovaný na účte 015. Účtovná jednotka nedokáže spoľahlivo odhadnúť jeho životnosť. Do akej najdlhšej doby ho musí účtovne odpísať a od akého okamihu sa táto doba počíta?","otazka_volna":"Máme na účte goodwill z kúpy firmy a netušíme, ako dlho nám to bude prinášať peniaze. Ako dlho ho môžeme odpisovať?","spravna_odpoved":"Najneskôr do piatich rokov od obstarania goodwillu. Inak platí, že sa odpisuje počas predpokladanej doby používania zodpovedajúcej spotrebe budúcich ekonomických úžitkov; päťročný strop sa uplatní práve vtedy, keď sa životnosť nedá spoľahlivo odhadnúť.","ustanovenie":"§ 28 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve","citat":"Ak sa nedá životnosť goodwillu a aktivovaných nákladov na vývoj spoľahlivo odhadnúť, musí ich účtovná jednotka odpísať najneskôr do piatich rokov od ich obstarania.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20260601","my":{"odpoved":"**Goodwill, ktorého životnosť nie je možné spoľahlivo odhadnúť, musí účtovná jednotka odpísať najneskôr do 5 rokov od jeho obstarania.**\n\nToto pravidlo je stanovené v § 28 ods. 4 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.\n\n### Podrobnejšie vysvetlenie\n\n1.  **Maximálna doba odpisovania:** Ak účtovná jednotka nevie určiť, počas akej doby jej bude goodwill prinášať ekonomické úžitky, zákon stanovuje maximálnu lehotu **5 rokov**.\n2.  **Začiatok plynutia lehoty:** Päťročná lehota sa počíta **odo dňa obstarania** goodwillu, teda odo dňa kúpy podniku alebo jeho časti, pri ktorej goodwill vznikol.\n\n### Účtovný a daňový pohľad\n\n*   **Účtovné odpisy:** Goodwill sa účtovne odpisuje mesačne alebo ročne na ťarchu účtu **551 - Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku** so súvzťažným zápisom v prospech účtu **075 - Oprávky ku goodwillu**.\n*   **Daňové odpisy:** Je dôležité upozorniť, že účtovné odpisy goodwillu **nie sú daňovo uznaným výdavkom**. Goodwill je z daňového odpisovania vylúčený a jeho účtovný odpis predstavuje pripočítateľnú položku k základu dane z príjmov.\n\n---\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPri zostavovaní odpisového plánu pre goodwill, ktorého životnosť neviete spoľahlivo odhadnúť, odporúčam nastaviť dobu odpisovania priamo na 5 rokov (60 mesiacov) a začať s odpisovaním v mesiaci nasledujúcom po mesiaci jeho obstarania. Nezabudnite tieto účtovné odpisy v daňovom priznaní pripočítať k výsledku hospodárenia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom o účtovníctve uvádza maximálnu lehotu odpisovania do 5 rokov počítanú od jeho obstarania."},"google":{"odpoved":"Ak účtovná jednotka nedokáže spoľahlivo odhadnúť dobu použiteľnosti goodwillu, je povinná ho účtovne odpísať najneskôr do piatich rokov. Táto lehota sa počíta od jeho obstarania. Účtovné odpisy sa účtujú na ťarchu účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného a hmotného majetku. Uvedený postup vyplýva z § 28 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Pre daňové účely sa však goodwill zahŕňa do základu dane osobitným spôsobom, a to najdlhšie počas siedmich rokov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza lehotu najneskôr do piatich rokov od obstarania v súlade s § 28 ods. 4 zákona o účtovníctve a dodatočné informácie nie sú v rozpore."},"bez":{"odpoved":"Ak účtovná jednotka nedokáže spoľahlivo odhadnúť dobu použiteľnosti goodwillu obstaraného kúpou podniku, musí ho odpísať najneskôr do desiatich rokov. Táto doba sa počíta od jeho obstarania, teda od momentu zaúčtovania na účet 015. Odpisovanie sa vykonáva rovnomerne. Tento postup vyplýva z § 37 ods. 11 Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania pre podnikateľov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu desiatich rokov namiesto zákonom stanovenej lehoty najneskôr do piatich rokov od obstarania."}},{"oblast":"uctovnictvo-specialne","otazka":"Spoločnosť obstarala v januári 2026 výrobnú linku za 180 000 € a dostala na ňu nenávratnú dotáciu 72 000 €. Účtovne linku odpisuje rovnomerne počas 6 rokov (30 000 € ročne). Akú sumu a akým účtovným zápisom zúčtuje v roku 2026 z dotácie do výnosov a mení dotácia obstarávaciu cenu linky?","otazka_volna":"Dostali sme dotáciu 72 tisíc na stroj za 180 tisíc, odpisujeme ho 6 rokov. Máme ten stroj zaúčtovať lacnejšie a čo robiť s dotáciou každý rok?","spravna_odpoved":"Obstarávacia cena sa o dotáciu neznižuje – linka sa účtuje a odpisuje z 180 000 €. Dotácia sa vedie na účte 384 – Výnosy budúcich období a v roku 2026 sa zúčtuje 12 000 € (72 000 / 6, resp. 40 % z ročného odpisu 30 000 €) zápisom na ťarchu účtu 384 a v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.","ustanovenie":"§ 52a ods. 2 písm. a) postupov účtovania pre podnikateľov (opatrenie MF SR č. 23054/2002-92)","citat":"odpisovanom dlhodobom majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti systematicky a racionálne počas doby použiteľnosti majetku, kedy vznikajú súvisiace náklady","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Sprievodca/Postupy_uct/2025/2025.02.12_opatr_MFSR_23054_2002_92.pdf","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu je podrobné vysvetlenie a výpočet.\n\nV roku 2026 zúčtujete z poskytnutej dotácie do výnosov sumu **12 000 €**. Účtovným zápisom bude **MD 384 / DAL 648**. Poskytnutá dotácia **nemení obstarávaciu cenu** výrobnej linky, tá zostáva 180 000 €.\n\n---\n\n### Podrobný postup a vysvetlenie\n\nÚčtovanie dotácií na obstaranie dlhodobého majetku sa riadi princípom časovej a vecnej súvislosti. To znamená, že dotácia sa nerozpúšťa do výnosov jednorazovo pri jej prijatí, ale postupne počas doby použiteľnosti majetku, v súlade s účtovnými odpismi.\n\n#### 1. Výpočet ročného rozpustenia dotácie\n\nNajprv je potrebné určiť, aký podiel obstarávacej ceny majetku kryje dotácia.\n\n*   **Podiel dotácie na obstarávacej cene:**\n    72 000 € (dotácia) / 180 000 € (obstarávacia cena) = **40 %**\n\nNásledne sa tento podiel aplikuje na ročný účtovný odpis, čím získame sumu dotácie, ktorá sa v danom roku zúčtuje do výnosov.\n\n*   **Ročný účtovný odpis:** 30 000 € (podľa zadania)\n*   **Suma rozpustenej dotácie do výnosov za rok 2026:**\n    30 000 € (ročný odpis) × 40 % (podiel dotácie) = **12 000 €**\n\n#### 2. Účtovné zápisy v roku 2026\n\nTu je prehľad všetkých súvisiacich účtovných operácií v roku 2026:\n\n1.  **Priznanie nároku na dotáciu:**\n    *   MD 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu / DAL 384 – Výnosy budúcich období: **72 000 €**\n2.  **Prijatie dotácie na bankový účet:**\n    *   MD 221 – Bankové účty / DAL 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu: **72 000 €**\n3.  **Obstaranie a zaradenie výrobnej linky do užívania:**\n    *   MD 022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí / DAL 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku: **180 000 €**\n    *(Predpokladáme predchádzajúce účtovanie na účte 042 z dodávateľskej faktúry)*\n4.  **Zaúčtovanie ročného účtovného odpisu:**\n    *   MD 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného a hmotného majetku / DAL 082 – Oprávky k samostatným hnuteľným veciam: **30 000 €**\n5.  **Zúčtovanie pomernej časti dotácie do výnosov:**\n    *   MD 384 – Výnosy budúcich období / DAL 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti: **12 000 €**\n\n#### 3. Vplyv na výsledok hospodárenia\n\nVplyv na výsledok hospodárenia v roku 2026 bude nasledovný:\n\n| Položka | Suma v EUR | Vplyv na výsledok hospodárenia |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Účtovné odpisy (náklad) | 30 000 € | Zníženie |\n| Rozpustená dotácia (výnos) | 12 000 € | Zvýšenie |\n| **Čistý vplyv na výsledok hospodárenia** | **-18 000 €** | **Zníženie** |\n\nTento postup sa bude opakovať každý rok počas 6-ročnej doby odpisovania.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDávajte si pozor na rozdiel medzi účtovným a daňovým pohľadom. Zatiaľ čo do účtovných výnosov rozpúšťate dotáciu vo výške pomernej časti **účtovných odpisov**, do základu dane sa dotácia zahŕňa vo výške pomernej časti **daňových odpisov** [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov]. Ak by sa vaše účtovné a daňové odpisy líšili, vznikol by vám rozdiel, ktorý je potrebné v daňovom priznaní zohľadniť ako pripočítateľnú alebo odpočítateľnú položku. V tomto prípade, ak by ste aj daňovo odpisovali linku 6 rokov, postup by bol zhodný.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu 12 000 €, účtovný zápis MD 384 / DAL 648 a potvrdzuje, že dotácia nemení obstarávaciu cenu majetku."},"google":{"odpoved":"V roku 2026 zúčtujete do výnosov pomernú časť dotácie vo výške 12 000 € (72 000 € / 6 rokov). Tento výnos sa zaúčtuje zápisom 384 – Výnosy budúcich období / 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. Dotácia na obstaranie dlhodobého majetku sa účtuje do výnosov postupne počas doby odpisovania majetku v časovej a vecnej súvislosti s nákladmi (odpismi).\n\nDotácia nemení obstarávaciu cenu výrobnej linky, ktorá zostáva 180 000 €. Tento postup je v súlade s § 52a Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania pre podnikateľov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu 12 000 €, účtovný zápis 384/648 aj fakt, že dotácia nemení obstarávaciu cenu majetku."},"bez":{"odpoved":"V roku 2026 spoločnosť zúčtuje do výnosov časť dotácie vo výške 12 000 € účtovným zápisom 346/648. Táto suma zodpovedá pomernej časti dotácie rozpustenej v časovej a vecnej súvislosti s účtovnými odpismi linky za rok 2026 (€ 72 000 / 6 rokov). Dotácia nemení a neznižuje obstarávaciu cenu výrobnej linky, ktorá zostáva 180 000 €. Tento postup vyplýva z § 52a ods. 2 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania v PÚ.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny účtovný zápis 346/648 namiesto správneho rozpustenia výnosov budúcich období zápisom 384/648."}},{"oblast":"uctovnictvo-specialne","otazka":"Poskytovateľ pri kontrole zistil porušenie podmienok a spoločnosti vznikla povinnosť vrátiť investičnú dotáciu vo výške 60 000 €. Na účte 384 – Výnosy budúcich období je k tomuto dňu z danej dotácie nerozpustený zostatok 45 000 €. Ako sa vznik záväzku zaúčtuje?","otazka_volna":"Musíme vrátiť dotáciu 60 tisíc, ale na výnosoch budúcich období nám z nej ostalo už len 45 tisíc. Kde sa zaúčtuje ten rozdiel?","spravna_odpoved":"Záväzok sa účtuje najskôr proti účtu 384 – Výnosy budúcich období do výšky jeho zostatku, teda 45 000 €. Zvyšných 15 000 €, o ktoré suma prevyšuje výnosy budúcich období, sa zaúčtuje do nákladov bežného účtovného obdobia.","ustanovenie":"§ 52a ods. 5 postupov účtovania pre podnikateľov (opatrenie MF SR č. 23054/2002-92)","citat":"Pri účtovaní povinnosti vrátiť poskytnutú dotáciu sa vznik záväzku účtuje najskôr s hodnotou na účte 384 – Výnosy budúcich období. V rozsahu, v ktorom suma prevýši sumu výnosov budúcich období, alebo ak neexistujú výnosy budúcich období, účtuje sa do nákladov bežného účtovného obdobia.","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Sprievodca/Postupy_uct/2025/2025.02.12_opatr_MFSR_23054_2002_92.pdf","my":{"odpoved":"**Vznik záväzku na vrátenie dotácie vo výške 60 000 € sa zaúčtuje znížením zostatku na účte 384 – Výnosy budúcich období vo výške 45 000 € a zvyšná suma 15 000 € sa zaúčtuje do nákladov na účet 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.**\n\nPodľa postupov účtovania sa pri povinnosti vrátiť poskytnutú dotáciu vznik záväzku účtuje najskôr na ťarchu účtu 384 – Výnosy budúcich období. V rozsahu, v ktorom suma na vrátenie prevýši zostatok na tomto účte, sa rozdiel účtuje do nákladov bežného účtovného obdobia [Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, § 52a ods. 5].\n\n### Výpočet a účtovný zápis\n\n1.  **Celková suma na vrátenie:** 60 000,00 €\n2.  **Zostatok na účte 384:** 45 000,00 €\n3.  **Rozdiel do nákladov:** 60 000,00 € - 45 000,00 € = **15 000,00 €**\n\nTento rozdiel predstavuje časť dotácie, ktorá už bola v predchádzajúcich obdobiach rozpustená do výnosov a teraz je potrebné tento vplyv v bežnom období korigovať prostredníctvom nákladov.\n\n**Účtovný zápis vzniku záväzku:**\n\n| Účet | Názov účtu | Suma v EUR | Strana |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| 384 | Výnosy budúcich období | 45 000,00 | MD (Má dať) |\n| 548 | Ostatné náklady na hospodársku činnosť | 15 000,00 | MD (Má dať) |\n| 346/347 | Dotácie zo štátneho rozpočtu / Ostatné dotácie | 60 000,00 | D (Dal) |\n\nTýmto zápisom sa vynuluje zostatok na účte 384 vzťahujúci sa na danú dotáciu, zaúčtuje sa náklad vo výške už rozpustených výnosov a vytvorí sa záväzok voči poskytovateľovi dotácie v plnej výške 60 000 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii a zákonnému ustanoveniu, pričom správne uvádza zaúčtovanie 45 000 € na ťarchu účtu 384 a zvyšných 15 000 € do nákladov bežného účtovného obdobia."},"google":{"odpoved":"Vznik záväzku na vrátenie dotácie sa zaúčtuje na ťarchu účtu 384 – Výnosy budúcich období do výšky jeho zostatku, teda sumou 45 000 €. Suma prevyšujúca zostatok na účte 384, vo výške 15 000 €, sa zaúčtuje do nákladov na príslušný nákladový účet (napr. 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť). Celkový záväzok vo výške 60 000 € sa zaúčtuje v prospech príslušného účtu záväzkov (napr. 346 alebo 379). Tento postup vyplýva z § 52a ods. 5 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú postupy účtovania v podvojnom účtovníctve. Účtovný zápis je teda 384/45000, 548/15000 / 346(379)/60000.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii a uvádza správne rozdelenie súm na zníženie účtu 384 (45 000 €) a do nákladov bežného obdobia (15 000 €) v súlade s § 52a ods. 5 postupov účtovania."},"bez":{"odpoved":"Záväzok z vrátenia dotácie sa zaúčtuje na ťarchu účtu 384 – Výnosy budúcich období do výšky jeho zostatku, teda sumou 45 000 €. Zvyšná časť záväzku vo výške 15 000 € (60 000 € - 45 000 €) sa zaúčtuje na ťarchu nákladového účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť. Celkový záväzok na vrátenie dotácie vo výške 60 000 € sa zaúčtuje v prospech účtu 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu alebo 379 – Iné záväzky. Tento postup vyplýva z § 52a ods. 5 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania v sústave podvojného účtovníctva.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii a správnemu postupu podľa § 52a ods. 5 postupov účtovania, pričom správne uvádza zaúčtovanie 45 000 € na ťarchu účtu 384 a zvyšných 15 000 € do nákladov."}},{"oblast":"uctovnictvo-specialne","otazka":"S. r. o. účtuje zásoby spôsobom B. K 31. 12. 2025 vykázala celkovú sumu majetku 4 600 000 €, čistý obrat 9 200 000 € a priemerný prepočítaný počet zamestnancov 38. Za rok 2024 nesplnila ani jednu z týchto podmienok. Musí prejsť na spôsob A a od kedy?","otazka_volna":"Účtujeme zásoby jednoducho, rovno do spotreby. Minulý rok nám narástol majetok aj obrat. Musíme s tým niečo robiť?","spravna_odpoved":"Áno – od 1. januára 2026 musí účtovať zásoby spôsobom A. Postačuje, že ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (31. 12. 2025), boli splnené aspoň dve z troch podmienok (majetok nad 4 000 000 € a čistý obrat nad 8 000 000 €). Povinnosť auditu za rok 2025 ešte nevzniká, lebo tá vyžaduje splnenie podmienok aj za bezprostredne predchádzajúce obdobie – zmena spôsobu účtovania zásob však na túto druhú podmienku viazaná nie je.","ustanovenie":"§ 43 ods. 1 postupov účtovania pre podnikateľov (opatrenie MF SR č. 23054/2002-92) v spojení s § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z.","citat":"sú splnené aspoň dve z podmienok uvedených v § 19 ods. 1 písm. a) prvom až treťom bode zákona, sa od nasledujúceho účtovného obdobia účtujú zásoby podľa spôsobu A","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Sprievodca/Postupy_uct/2025/2025.02.12_opatr_MFSR_23054_2002_92.pdf","my":{"odpoved":"**Áno, vaša spoločnosť musí prejsť na účtovanie zásob spôsobom A, a to od účtovného obdobia začínajúceho 1. januára 2026.**\n\nPovinnosť prechodu vyplýva zo splnenia veľkostných kritérií k súvahovému dňu 31. 12. 2025.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa § 43 ods. 1 Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú postupy účtovania pre podnikateľov, platí, že účtovná jednotka, ktorá účtuje zásoby spôsobom B, musí prejsť na spôsob A od nasledujúceho účtovného obdobia, ak ku dňu, ku ktorému zostavuje účtovnú závierku, splní **aspoň dve z troch** podmienok uvedených v § 19 ods. 1 písm. a) Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.\n\n#### Vyhodnotenie podmienok k 31. 12. 2025\n\nPorovnajme hodnoty vašej spoločnosti s limitmi platnými pre rok 2025:\n\n| Kritérium | Limit podľa zákona | Hodnota spoločnosti k 31. 12. 2025 | Splnené? |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Celková suma majetku** | > 4 000 000 € | 4 600 000 € | **Áno** |\n| **Čistý obrat** | > 8 000 000 € | 9 200 000 € | **Áno** |\n| **Priemerný počet zamestnancov** | > 50 | 38 | **Nie** |\n\n**Záver:** Vaša spoločnosť k 31. 12. 2025 splnila dve z troch stanovených podmienok (majetok a obrat). Tým jej vznikla povinnosť od nasledujúceho účtovného obdobia, t. j. **od 1. 1. 2026**, účtovať zásoby spôsobom A.\n\n---\n\n**Dôležité upozornenie:**\nPre povinnosť zmeny spôsobu účtovania zásob je rozhodujúce splnenie podmienok k **jedinému súvahovému dňu**. Skutočnosť, že za rok 2024 ste podmienky nesplnili, nie je v tomto prípade relevantná.\n\nTo je kľúčový rozdiel oproti povinnosti overenia účtovnej závierky audítorom, kde sa vyžaduje splnenie podmienok za dve po sebe idúce účtovné obdobia [Zdroj: Interný dokument Accounteer.ai, kľúč: Zásoby spôsobom B — podmienky a povinný prechod na spôsob A].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam bezodkladne začať s prípravou vášho účtovného softvéru a interných procesov na prechod na spôsob A. Tento spôsob si vyžaduje priebežné účtovanie prírastkov a úbytkov zásob na účtoch účtovej triedy 1 (napr. 112 – Materiál na sklade, 132 – Tovar na sklade a v predajniach), na rozdiel od spôsobu B, kde sa nákupy účtujú priamo do nákladov (napr. na účty 501, 504).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným právnym odôvodnením konštatuje povinnosť prechodu na spôsob A od 1. 1. 2026 na základe splnenia dvoch kritérií k 31. 12. 2025."},"google":{"odpoved":"Nie, spoločnosť nemusí prejsť na účtovanie zásob spôsobom A.\n\nPovinnosť účtovať zásoby spôsobom A je viazaná na povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom. Táto povinnosť vzniká, ak spoločnosť splní aspoň dve z troch stanovených podmienok za dve po sebe bezprostredne nasledujúce účtovné obdobia. Keďže vaša spoločnosť splnila podmienky (celková suma majetku > 4 000 000 € a čistý obrat > 8 000 000 €) iba za rok 2025, ale nie za rok 2024, nevznikla jej povinnosť auditu za rok 2025. Z tohto dôvodu jej nevzniká ani povinnosť prejsť na spôsob A účtovania zásob od 1. januára 2026 a môže naďalej používať spôsob B. Príslušné ustanovenia sú § 19 ods. 1 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a § 43 ods. 1 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru a uviedla nesprávne právne pravidlo, keďže prechod na spôsob A účtovania zásob nevyžaduje splnenie podmienok za dve po sebe nasledujúce účtovné obdobia ako pri audite, ale postačuje ich splnenie k 31. 12. 2025."},"bez":{"odpoved":"Áno, spoločnosť musí prejsť na účtovanie zásob spôsobom A. Keďže k 31. 12. 2025 splnila dve z troch veľkostných podmienok pre povinnosť auditu, vznikla jej povinnosť mať účtovnú závierku za rok 2026 overenú audítorom. Konkrétne presiahla sumu majetku 4 000 000 € a čistý obrat 8 000 000 €. Prejsť na spôsob A musí od prvého dňa bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia, teda od 1. januára 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 19 ods. 1 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v nadväznosti na § 43 ods. 8 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza povinnosť prejsť na spôsob A od 1. januára 2026 na základe splnenia dvoch z troch veľkostných podmienok (majetok a obrat) k 31. 12. 2025."}},{"oblast":"uctovnictvo-specialne","otazka":"Spoločnosť účtuje zásoby spôsobom B. Začiatočný stav účtu 112 – Materiál na sklade k 1. 1. 2026 bol 68 000 €. Počas roka zaúčtovala nákupy materiálu priamo na účet 501 v sume 415 000 €. Inventarizáciou k 31. 12. 2026 zistila stav materiálu na sklade 52 000 €. Aký bude konečný zostatok účtu 501 – Spotreba materiálu a aké dva uzávierkové zápisy sa vykonajú?","otazka_volna":"Materiál dávame rovno do spotreby. Na začiatku roka sme mali na sklade 68 tisíc, nakúpili sme za 415 tisíc a na konci roka je na sklade 52 tisíc. Čo mám ukázať ako spotrebu?","spravna_odpoved":"Konečný zostatok účtu 501 bude 431 000 € (68 000 + 415 000 − 52 000). Pri uzavieraní kníh sa začiatočný stav 68 000 € zaúčtuje na ťarchu účtu 501 súvzťažne v prospech účtu 112 a stav podľa inventarizácie 52 000 € na ťarchu účtu 112 súvzťažne v prospech účtu 501.","ustanovenie":"§ 43 ods. 4 písm. b) postupov účtovania pre podnikateľov (opatrenie MF SR č. 23054/2002-92)","citat":"pri uzavieraní účtovných kníh sa začiatočné stavy účtov 112 – Materiál na sklade a 132 – Tovar na sklade a v predajniach účtujú na ťarchu účtov 501 – Spotreba materiálu a 504 – Predaný tovar; stav zásob podľa inventarizácie sa účtuje pri materiáli na ťarchu účtu 112 – Materiál na sklade so súvzťažným zápisom na účte 501 – Spotreba materiálu","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Sprievodca/Postupy_uct/2025/2025.02.12_opatr_MFSR_23054_2002_92.pdf","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu je výpočet konečného zostatku a prehľad uzávierkových operácií pre účtovanie zásob materiálu spôsobom B.\n\nKonečný zostatok účtu **501 – Spotreba materiálu** za rok 2026 bude **431 000 €**.\n\nTento výsledok sa vypočíta ako súčet začiatočného stavu materiálu a nákupov počas roka, znížený o konečný stav materiálu zistený inventarizáciou.\n\n### Účtovné zápisy na konci roka (uzávierkové operácie)\n\nPri účtovaní zásob spôsobom B sa na konci účtovného obdobia vykonajú dva kľúčové zápisy, ktoré upravia stav na účtoch 112 a 501 do súladu so skutočnosťou:\n\n1.  **Zúčtovanie začiatočného stavu materiálu do spotreby:**\n    Začiatočný stav z účtu 112 sa prevedie na nákladový účet 501, pretože tento materiál bol k dispozícii na spotrebu počas roka.\n    *   **Suma:** 68 000 €\n    *   **Účtovný zápis:** 501 / 112\n    *   **Zdroj:** [Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92 (Postupy účtovania v PÚ), § 43 ods. 4 písm. b)]\n\n2.  **Zaúčtovanie konečného stavu materiálu zisteného inventarizáciou:**\n    Skutočný stav materiálu na sklade ku koncu roka sa zaúčtuje na majetkový účet 112, čím sa zároveň zníži účtovaná spotreba na účte 501.\n    *   **Suma:** 52 000 €\n    *   **Účtovný zápis:** 112 / 501\n    *   **Zdroj:** [Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92 (Postupy účtovania v PÚ), § 43 ods. 4 písm. b)]\n\n### Výpočet konečného zostatku účtu 501\n\nPre lepšiu prehľadnosť si môžeme pohyby na účte 501 – Spotreba materiálu zobraziť nasledovne:\n\n| Popis operácie | Suma v EUR | Strana MD (Má dať) | Strana D (Dal) |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Nákupy materiálu počas roka | 415 000 | 415 000 | |\n| 1. Uzávierková operácia (začiatočný stav) | 68 000 | 68 000 | |\n| 2. Uzávierková operácia (konečný stav) | 52 000 | | 52 000 |\n| **Spolu obraty** | | **483 000** | **52 000** |\n| **Konečný zostatok (483 000 - 52 000)** | **431 000** | **431 000** | |\n\nVýsledná spotreba materiálu, ktorá bude vykázaná vo výkaze ziskov a strát za rok 2026, je teda 431 000 €. Konečný zostatok účtu 112 – Materiál na sklade bude 52 000 €, čo je suma, ktorá sa prenesie do ďalšieho účtovného obdobia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne vyčíslila konečný zostatok účtu 501 na 431 000 € a uviedla správne uzávierkové účtovné zápisy (501/112 v sume 68 000 € a 112/501 v sume 52 000 €) v súlade s postupmi účtovania."},"google":{"odpoved":"Konečný zostatok účtu 501 – Spotreba materiálu bude 431 000 €. Prvým uzávierkovým zápisom je zaúčtovanie začiatočného stavu zásob do nákladov v sume 68 000 € (MD 501 / D 112). Druhým zápisom je zaúčtovanie konečného stavu zásob zisteného inventarizáciou v sume 52 000 € na sklad, čím sa znížia náklady (MD 112 / D 501). Výsledná spotreba (415 000 + 68 000 - 52 000) tak zodpovedá skutočnosti. Tento postup vyplýva z § 43 ods. 4 písm. b) Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania v podvojnom účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne vyčíslila konečný zostatok účtu 501 na 431 000 € a uviedla oba predpísané uzávierkové účtovné zápisy (MD 501 / D 112 a MD 112 / D 501)."},"bez":{"odpoved":"Konečný zostatok účtu 501 – Spotreba materiálu bude 431 000 €. Táto suma predstavuje začiatočný stav zásob plus nákupy mínus konečný stav zásob (68 000 + 415 000 - 52 000). Prvým uzávierkovým zápisom sa zaúčtuje začiatočný stav zásob do spotreby zápisom MD 501 / D 112 v sume 68 000 €. Druhým zápisom sa zaúčtuje konečný stav zistený inventarizáciou na sklad zápisom MD 112 / D 501 v sume 52 000 €. Tento postup vyplýva z § 43 ods. 5 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 (Postupy účtovania v PÚ).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza konečný zostatok účtu 501 vo výške 431 000 € aj oba požadované uzávierkové účtovné zápisy (MD 501 / D 112 a MD 112 / D 501) v súlade s postupmi účtovania."}},{"oblast":"uctovnictvo-specialne","otazka":"Spoločnosť (nie je mikro účtovnou jednotkou) uzavrela menový forward na predaj USD, ktorý nie je zabezpečovacím derivátom a neobchoduje sa s ním na verejnom trhu. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je jeho reálna hodnota záporná v sume 18 000 €. Na ktoré účty sa zmena reálnej hodnoty zaúčtuje?","otazka_volna":"Máme dohodnutý forward na doláre s bankou, na burze sa s tým neobchoduje. Ku koncu roka je to pre nás v mínuse 18 tisíc. Ide to do nákladov?","spravna_odpoved":"Nie do nákladov. Zmena reálnej hodnoty derivátu určeného na obchodovanie na neverejnom trhu sa účtuje súvahovo: 18 000 € v prospech účtu 373 – Pohľadávky a záväzky z pevných termínových operácií so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov. Výsledkovo (567/667) by sa účtovalo len pri derivátoch obchodovaných na verejnom trhu.","ustanovenie":"§ 16 ods. 24 a 25 postupov účtovania pre podnikateľov (opatrenie MF SR č. 23054/2002-92)","citat":"Zmena reálnej hodnoty derivátov určených na obchodovanie na neverejnom trhu sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka účtuje podľa povahy na ťarchu alebo v prospech účtu 373, 376, 377 so súvzťažným zápisom s účtom 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov.","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Sprievodca/Postupy_uct/2025/2025.02.12_opatr_MFSR_23054_2002_92.pdf","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií sa zmena reálnej hodnoty menového forwardu zaúčtuje nasledovne:\n\n**Záporná zmena reálnej hodnoty vo výške 18 000 € sa zaúčtuje na ťarchu účtu 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov a v prospech účtu 373 – Pohľadávky a záväzky z pevných termínových operácií.**\n\n### Podrobné vysvetlenie a účtovný zápis\n\nKľúčovým faktorom pre správne zaúčtovanie je skutočnosť, že derivát (menový forward) **nie je určený na obchodovanie na verejnom trhu** (burze).\n\nPodľa § 16 ods. 25 Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania (ďalej len \"Postupy účtovania\"):\n> \"Zmena reálnej hodnoty derivátov určených na obchodovanie na neverejnom trhu sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka účtuje podľa povahy na ťarchu alebo v prospech účtu 373, 376, 377 so súvzťažným zápisom s účtom 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov.\" [Zdroj: pdf_postupy-uctovania_uplne-znenie-opatrenia-ministerstva-financii-slovenskej-republiky-zo-1-20250212-1__chunk_022.md]\n\n**Účtovný zápis k 31. 12. 2026:**\n\n| Účet | Názov účtu | Má dať (€) | Dal (€) |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| 414 | Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov | 18 000 | |\n| 373 | Pohľadávky a záväzky z pevných termínových operácií | | 18 000 |\n| **Spolu** | | **18 000** | **18 000** |\n\n**Vysvetlenie účtov:**\n*   **Účet 373:** Na tomto účte sa eviduje reálna hodnota samotného forwardu. Keďže je záporná, pre spoločnosť predstavuje záväzok (potenciálnu stratu), a preto sa účtuje na strane Dal. [Zdroj: fs-postupy-uctovania-podvojne.md]\n*   **Účet 414:** Keďže derivát nie je obchodovaný na verejnom trhu, zmena jeho reálnej hodnoty (nerealizovaná strata) sa neúčtuje priamo do nákladov, ale zachytáva sa v súvahe na účte 414. Týmto spôsobom zmena neovplyvní výsledok hospodárenia bežného účtovného obdobia.\n\n---\n\n**Dôležité upozornenie:**\nAk by bol tento derivát určený na obchodovanie **na verejnom trhu**, účtovanie by bolo odlišné. Zmena reálnej hodnoty by sa účtovala priamo do výsledku hospodárenia na účet **567 – Náklady na derivátové operácie** (v prípade straty) alebo **667 – Výnosy z derivátových operácií** (v prípade zisku), v súlade s § 16 ods. 24 Postupov účtovania. [Zdroj: pdf_postupy-uctovania_uplne-znenie-opatrenia-ministerstva-financii-slovenskej-republiky-zo-1-20250212-1__chunk_022.md]","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uviedla zaúčtovanie zápornej zmeny reálnej hodnoty forwardu na ťarchu účtu 414 so súvzťažným zápisom v prospech účtu 373 v súlade s postupmi účtovania."},"google":{"odpoved":"Zmena reálnej hodnoty derivátu, ktorý nie je určený na zabezpečenie, sa účtuje výsledkovo. Keďže je reálna hodnota záporná, ide o náklad vo výške 18 000 €. Tento náklad sa zaúčtuje na ťarchu účtu 567 – Náklady na derivátové operácie. Súvzťažným zápisom v prospech je účet 373 – Pohľadávky a záväzky z pevných termínových operácií, keďže záporná reálna hodnota predstavuje pre spoločnosť záväzok. Tento postup vyplýva z § 16 ods. 10 písm. a) Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú postupy účtovania v podvojnom účtovníctve, v nadväznosti na § 27 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza výsledkové účtovanie na účet 567 namiesto súvahového účtovania na účet vlastného imania 414, ktoré sa uplatňuje pri derivátoch na neverejnom trhu."},"bez":{"odpoved":"Zmena reálnej hodnoty derivátu v sume 18 000 € sa zaúčtuje na ťarchu účtu 567 – Náklady na derivátové operácie a v prospech účtu 373 – Pohľadávky a záväzky z pevných termínových operácií. Keďže nejde o zabezpečovací derivát, zmena jeho reálnej hodnoty sa účtuje výsledkovo do finančných nákladov. Záporná reálna hodnota predstavuje pre spoločnosť záväzok. Tento postup vyplýva z § 16 ods. 5 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne účtovanie do nákladov na účet 567, pričom zmena reálnej hodnoty derivátu na neverejnom trhu sa účtuje súvahovo na účet 414."}},{"oblast":"uctovnictvo-specialne","otazka":"Spoločnosť (nie mikro účtovná jednotka) kúpila v novembri 2026 akcie určené na obchodovanie za 40 000 €. Záverečná cena na burze v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (31. 12. 2026), zodpovedá hodnote 34 500 €. Ako sa precenenie zaúčtuje?","otazka_volna":"Kúpili sme akcie na špekuláciu za 40 tisíc, na konci roka majú hodnotu 34,5 tisíca. Kam ten pokles zaúčtovať?","spravna_odpoved":"Zníženie hodnoty 5 500 € sa zaúčtuje v prospech účtu 251 – Majetkové cenné papiere určené na obchodovanie so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 564 – Náklady na precenenie cenných papierov, teda výsledkovo. Účet 414 sa pri cenných papieroch určených na obchodovanie nepoužíva.","ustanovenie":"§ 14 ods. 8 postupov účtovania pre podnikateľov (opatrenie MF SR č. 23054/2002-92); § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z.","citat":"Zmena reálnej hodnoty majetkových cenných papierov určených na obchodovanie sa účtuje ako zníženie hodnoty v prospech účtu krátkodobého finančného majetku so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 564 – Náklady na precenenie cenných papierov.","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Sprievodca/Postupy_uct/2025/2025.02.12_opatr_MFSR_23054_2002_92.pdf","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na správne zaúčtovanie a daňové posúdenie tohto precenenia.\n\nPokles hodnoty akcií určených na obchodovanie predstavuje náklad z precenenia vo výške **5 500 €**. Tento rozdiel sa zaúčtuje na ťarchu účtu 564 – Náklady na precenenie cenných papierov a v prospech účtu 251 – Majetkové cenné papiere na obchodovanie.\n\n### Podrobný postup a zaúčtovanie\n\nPodľa § 25 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve sa cenné papiere určené na obchodovanie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, oceňujú reálnou hodnotou. Reálnou hodnotou je v tomto prípade trhová cena vyhlásená na burze.\n\n**Výpočet rozdielu:**\n*   Obstarávacia cena: 40 000,00 €\n*   Reálna hodnota k 31. 12. 2026: 34 500,00 €\n*   **Rozdiel (strata z precenenia): 5 500,00 €**\n\n**Účtovný zápis k 31. 12. 2026:**\n\n| Popis účtovného prípadu | Suma | MD (Má dať) | D (Dal) |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Zníženie hodnoty akcií na reálnu hodnotu | 5 500,00 € | 564 – Náklady na precenenie cenných papierov | 251 – Majetkové cenné papiere na obchodovanie |\n\nTento účtovný zápis je v súlade s § 14 ods. 8 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania v sústave podvojného účtovníctva.\n\n### Daňový dopad\n\n**Náklad zaúčtovaný na účte 564 je daňovo uznaným výdavkom.**\n\nPodľa § 17 ods. 33 písm. c) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je súčasťou základu dane aj hodnota ocenenia cenných papierov určených na obchodovanie účtovaná ako náklad alebo výnos pri ich oceňovaní reálnou hodnotou.\n\nTo znamená, že zaúčtovaná strata z precenenia vo výške 5 500 € priamo zníži výsledok hospodárenia a zároveň aj základ dane spoločnosti za zdaňovacie obdobie 2026.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nJe dôležité rozlišovať medzi **precenením počas držby** a **stratou pri predaji**. Zatiaľ čo náklad z precenenia je daňovo uznaný, prípadná strata z budúceho predaja týchto akcií (ak by bol príjem z predaja nižší ako účtovná hodnota) by bola pripočítateľnou položkou k základu dane. Naopak, ak by hodnota akcií v nasledujúcom období vzrástla, precenenie by sa účtovalo ako výnos (251/664) a tento výnos by bol zdaniteľným príjmom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zaúčtovanie zníženia hodnoty vo výške 5 500 € na ťarchu účtu 564 a v prospech účtu 251 v súlade s postupmi účtovania."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť zaúčtuje zníženie hodnoty akcií ako náklad na účet 566 – Náklady na krátkodobý finančný majetok a zníži hodnotu majetku na účte 251 – Majetkové cenné papiere na obchodovanie. Rozdiel z precenenia predstavuje stratu vo výške 5 500 € (34 500 € - 40 000 €). Účtovný zápis bude 566/251 vo výške 5 500 €. Táto povinnosť vyplýva z § 25 ods. 1 písm. c) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Postup účtovania je upravený v § 14 ods. 2 Postupov účtovania pre podnikateľov (Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny nákladový účet 566 namiesto správneho účtu 564 – Náklady na precenenie cenných papierov a odvoláva sa na nesprávny odsek postupov účtovania."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť musí k 31. 12. 2026 preceniť akcie na reálnu hodnotu 34 500 €. Vzniknutý rozdiel vo výške 5 500 € (40 000 € - 34 500 €) predstavuje náklad. Tento náklad sa zaúčtuje na účet 566 – Náklady na krátkodobý finančný majetok so súvzťažným zápisom na účte 251 – Majetkové cenné papiere na obchodovanie. Povinnosť precenenia vyplýva z § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Spôsob účtovania upravuje § 14 ods. 2 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 (Postupy účtovania v PÚ).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny nákladový účet 566 namiesto správneho účtu 564 (Náklady na precenenie cenných papierov)."}},{"oblast":"uctovnictvo-specialne","otazka":"Slovenská s. r. o. vystavila 10. marca 2026 (utorok) faktúru odberateľovi do USA znejúcu na 60 000 USD; v ten istý deň bola dodaná služba a vznikla pohľadávka. Referenčný kurz ECB bol 9. 3. 2026 vyhlásený na 1,1555 USD/EUR a 10. 3. 2026 na 1,1641 USD/EUR. Ktorý kurz sa použije a v akej sume sa pohľadávka zaúčtuje?","otazka_volna":"Fakturujeme do Ameriky 60 tisíc dolárov. Mám brať kurz z dňa faktúry alebo z predošlého dňa? A koľko to je v eurách?","spravna_odpoved":"Použije sa referenčný kurz ECB vyhlásený v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu, teda kurz z 9. marca 2026 vo výške 1,1555 USD/EUR. Pohľadávka sa zaúčtuje v sume 60 000 / 1,1555 = 51 925,57 € (zaokrúhlene na eurocenty).","ustanovenie":"§ 24 ods. 2 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve","citat":"majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na eurá referenčným výmenným kurzom ... v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20260601","my":{"odpoved":"Na zaúčtovanie pohľadávky sa použije kurz z 9. marca 2026, teda zo dňa predchádzajúceho dňu uskutočnenia účtovného prípadu. Pohľadávka sa zaúčtuje v sume **51 925,57 €**.\n\n### Zdôvodnenie a výpočet\n\nPodľa § 24 ods. 2 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve sa majetok a záväzky v cudzej mene (v tomto prípade pohľadávka) prepočítavajú na eurá referenčným výmenným kurzom Európskej centrálnej banky (ECB) alebo Národnej banky Slovenska (NBS) platným **v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu**.\n\nVo vašom prípade:\n*   **Deň uskutočnenia účtovného prípadu** (dodanie služby a vznik pohľadávky): 10. marec 2026\n*   **Rozhodujúci deň pre kurz:** Deň predchádzajúci, t. j. **9. marec 2026**\n*   **Použitý kurz:** 1,1555 USD/EUR (kurz z 10. 3. 2026 je pre tento účtovný prípad irelevantný)\n\n**Výpočet:**\n*   Suma v cudzej mene: 60 000 USD\n*   Kurz ECB z 9. 3. 2026: 1,1555 USD/EUR\n*   **Prepočet na eurá:** 60 000 USD / 1,1555 USD/EUR = **51 925,57 €**\n*(Výpočet je matematicky zaokrúhlený na dve desatinné miesta.)*\n\n---\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nSuma 51 925,57 € bude zaúčtovaná ako pohľadávka (napr. na účet 311). Pri jej neskoršej úhrade vznikne kurzový rozdiel (zisk alebo strata) v závislosti od kurzu platného v deň inkasa platby. Tento kurzový rozdiel sa zaúčtuje do finančných nákladov (účet 563 – Kurzové straty) alebo finančných výnosov (účet 663 – Kurzové zisky).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila rozhodujúci kurz ECB z 9. marca 2026, správne aplikovala § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve a dospela k zhodnej výslednej sume 51 925,57 €."},"google":{"odpoved":"Na zaúčtovanie pohľadávky sa použije referenčný výmenný kurz ECB z dňa predchádzajúceho dňu uskutočnenia účtovného prípadu. V tomto prípade sa teda použije kurz vyhlásený 9. marca 2026, ktorý bol 1,1555 USD/EUR. Pohľadávka sa zaúčtuje v sume 51 925,57 EUR (60 000 USD / 1,1555). Tento postup vyplýva z § 24 ods. 2 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Účtovná jednotka je povinná majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítavať na eurá ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila použitie kurzu z 9. marca 2026 (1,1555 USD/EUR) aj výslednú sumu 51 925,57 EUR v súlade s § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve."},"bez":{"odpoved":"Na prepočet pohľadávky v cudzej mene sa použije referenčný kurz ECB vyhlásený v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu. Keďže k dodaniu služby a vzniku pohľadávky došlo 10. marca 2026, použije sa kurz z 9. marca 2026, ktorý je 1,1555 USD/EUR. Pohľadávka sa zaúčtuje v sume 51 925,57 EUR (60 000 / 1,1555). Vyplýva to z § 24 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila použitie kurzu z 9. marca 2026 (1,1555 USD/EUR) na základe dňa predchádzajúceho dňu uskutočnenia účtovného prípadu a dospela k správnej výslednej sume 51 925,57 EUR."}},{"oblast":"uctovnictvo-specialne","otazka":"Spoločnosť prijala 15. novembra 2026 od zahraničného odberateľa preddavok 40 000 USD, zaúčtovaný kurzom platným v čase prijatia. Tovar bude dodaný až v marci 2027. Prepočítava sa tento prijatý preddavok ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (31. 12. 2026), referenčným kurzom ECB?","otazka_volna":"Dostali sme zálohu v dolároch ešte pred Vianocami, tovar posielame až na jar. Mám tú zálohu ku koncu roka prepočítať novým kurzom?","spravna_odpoved":"Nie. Ustanovenie o prepočte referenčným kurzom sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nepoužije pri prijatých ani pri poskytnutých preddavkoch. Preddavok zostane v ocenení kurzom použitým v čase jeho prijatia a kurzový rozdiel sa k nemu ku dňu závierky neúčtuje.","ustanovenie":"§ 24 ods. 9 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve","citat":"Odsek 2 sa nepoužije pri prijatých preddavkoch a pri poskytnutých preddavkoch ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20260601","my":{"odpoved":"Nie, **prijatý preddavok v cudzej mene sa ku dňu zostavenia účtovnej závierky neprepočítava** referenčným kurzom. Záväzok z prijatého preddavku zostáva ocenený v eurách kurzom, ktorý bol použitý v deň jeho prijatia.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa Zákona o účtovníctve platí všeobecná povinnosť prepočítavať majetok a záväzky v cudzej mene na eurá referenčným kurzom ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 24 ods. 2 písm. b)].\n\nZ tejto povinnosti však existuje výslovná výnimka pre prijaté a poskytnuté preddavky.\n\n1.  **Výnimka zo zákona:** Zákon o účtovníctve v § 24 ods. 9 priamo uvádza, že povinnosť prepočtu ku dňu závierky (podľa ods. 2) sa **nepoužije pri prijatých preddavkoch a pri poskytnutých preddavkoch**.\n2.  **Fixný kurz:** Záväzok z prijatého preddavku sa ocení kurzom platným v čase jeho prijatia a v tejto hodnote sa vykazuje v účtovníctve až do jeho zúčtovania (t. j. do dodania tovaru) [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 24 ods. 6].\n3.  **Žiadny kurzový rozdiel:** Keďže sa preddavok k 31. 12. 2026 neprepočítava, nevzniká z neho na konci účtovného obdobia ani kurzový zisk, ani kurzová strata.\n\nVo vašom prípade to znamená, že záväzok vo výške 40 000 USD, ktorý ste zaúčtovali 15. novembra 2026, zostane v účtovníctve k 31. 12. 2026 v rovnakej eurovej hodnote, v akej bol pôvodne zaúčtovaný. Kurzový rozdiel vznikne až v marci 2027 pri zúčtovaní preddavku oproti vystavenej faktúre za dodaný tovar.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom o účtovníctve uvádza, že prijatý preddavok sa ku dňu účtovnej závierky neprepočítava a nevzniká pri ňom kurzový rozdiel."},"google":{"odpoved":"Nie, prijatý preddavok v cudzej mene sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, neprepočítava. Na ocenenie záväzku z titulu prijatého preddavku sa použije kurz platný v deň jeho prijatia. Tento kurz sa použije aj pri zúčtovaní preddavku pri dodaní tovaru. Z tohto dôvodu kurzové rozdiely ku dňu zostavenia účtovnej závierky nevznikajú. Vyplýva to z § 24 ods. 2 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":false,"dovod":"Hoci je záver správny, odôvodnenie uvádza nesprávny právny predpis (§ 24 ods. 2 namiesto výnimky v § 24 ods. 9 zákona o účtovníctve)."},"bez":{"odpoved":"Nie, tento prijatý preddavok sa ku dňu zostavenia účtovnej závierky (31. 12. 2026) neprepočítava. Prijaté a poskytnuté preddavky v cudzej mene sa považujú za nemonetárne položky, ktoré sa nepreceňujú ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Z tohto dôvodu z nich ku koncu účtovného obdobia nevznikajú kurzové rozdiely. Preddavok tak zostáva v účtovníctve ocenený historickým kurzom platným v deň jeho prijatia, teda 15. novembra 2026. Túto výnimku z povinnosti preceňovania ustanovuje § 24 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď obsahuje nesprávne právne pravidlo (nesprávny odsek ustanovenia), keďže výnimku pre prijaté a poskytnuté preddavky upravuje § 24 ods. 9 a nie ods. 6 zákona o účtovníctve."}},{"oblast":"majetok-odpisy","otazka":"Poľnohospodárske družstvo zaradilo v januári 2026 do užívania novú halu na skladovanie úrody, ktorá je podľa klasifikácie stavieb zatriedená do kódu 1271 – nebytová poľnohospodárska budova. Vstupná cena je 300 000 €, družstvo odpisuje rovnomerne. Do ktorej odpisovej skupiny halu zaradí, aká je doba odpisovania a aký daňový odpis si uplatní za rok 2026?","otazka_volna":"postavili sme na druzstve novu halu na uskladnenie urody, je to polnohospodarska budova. na kolko rokov sa to odpisuje a kolko si dam do nakladov za prvy rok ked to stalo 300 tisic?","spravna_odpoved":"Hala patrí do odpisovej skupiny 5 s dobou odpisovania 20 rokov. Odpisová skupina 6 síce obsahuje kód 127 (ostatné nebytové budovy), ale výslovne z nej vylučuje kód 1271 nebytové poľnohospodárske budovy, takže hala spadá pod položku 5-1 (kód 1 – Budovy okrem kódov uvedených v odpisovej skupine 6). Ročný odpis = 300 000 / 20 = 15 000 €; keďže bola zaradená do užívania v januári, za rok 2026 si uplatní celých 15 000 €.","ustanovenie":"§ 26 ods. 1 a príloha č. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. (položky 5-1 a 6-5)","citat":"127 Ostatné nebytové budovy okrem – 1271 – Nebytové poľnohospodárske budovy","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#prilohy.priloha-priloha_c_1_k_zakonu_c_595_2003_z_z","my":{"odpoved":"Áno, samozrejme. Poľnohospodársku halu zaradíte do **6. odpisovej skupiny** s dobou odpisovania **40 rokov**. Keďže bola zaradená do užívania v januári 2026, za celý rok si uplatníte plný ročný daňový odpis vo výške **7 500 €**.\n\nTu je podrobný postup a výpočet:\n\n### 1. Zaradenie do odpisovej skupiny a doba odpisovania\n\nPodľa platnej legislatívy sa nebytové poľnohospodárske budovy, zatriedené podľa Klasifikácie stavieb do kódu 1271, zaraďujú do **6. odpisovej skupiny**. Pre túto skupinu je stanovená doba odpisovania **40 rokov** [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 26 ods. 1 a Príloha č. 1].\n\n### 2. Výpočet daňového odpisu za rok 2026\n\nPri rovnomernom odpisovaní sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny a doby odpisovania [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 27 ods. 1].\n\n*   **Vstupná cena:** 300 000 €\n*   **Doba odpisovania:** 40 rokov\n*   **Výpočet ročného odpisu:**\n    *   300 000 € / 40 rokov = 7 500 €\n\nKeďže ste halu zaradili do užívania hneď v januári 2026, v prvom roku odpisovania si môžete uplatniť pomernú časť ročného odpisu za všetkých 12 mesiacov, teda plný ročný odpis [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 27 ods. 2].\n\n### Zhrnutie\n\n| Položka | Hodnota |\n| :--- | :--- |\n| Vstupná cena | 300 000,00 € |\n| Odpisová skupina | 6 |\n| Doba odpisovania | 40 rokov |\n| Metóda odpisovania | Rovnomerná (§ 27 ZDP) |\n| Ročný odpis | 7 500,00 € |\n| **Daňový odpis za rok 2026** | **7 500,00 €** |","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne zaradila budovu do 6. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 40 rokov a odpisom 7 500 €, namiesto správnej 5. odpisovej skupiny s dobou 20 rokov a odpisom 15 000 €."},"google":{"odpoved":"Na základe klasifikácie stavieb sa nebytová poľnohospodárska budova (kód 1271) zaraďuje do 5. odpisovej skupiny. Doba odpisovania pre túto skupinu je 20 rokov. Pri rovnomernom odpisovaní je ročný daňový odpis vo výške 15 000 € (300 000 € / 20 rokov). Keďže bola hala zaradená do užívania v januári 2026, družstvo si za zdaňovacie obdobie roka 2026 uplatní celý ročný odpis. Výška daňového odpisu za rok 2026 je teda 15 000 € v súlade s § 27 a prílohou č. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza zaradenie do 5. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 20 rokov a správne vypočítaný daňový odpis za rok 2026 vo výške 15 000 €."},"bez":{"odpoved":"Podľa prílohy č. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa nebytové poľnohospodárske budovy (kód KS 1271) zaraďujú do 5. odpisovej skupiny. Doba odpisovania pre túto skupinu je 20 rokov v zmysle § 26 ods. 1 uvedeného zákona. Pri rovnomernej metóde odpisovania predstavuje ročný daňový odpis sumu 15 000 €. Táto suma sa vypočíta ako podiel vstupnej ceny a doby odpisovania (300 000 € / 20 rokov) podľa § 27 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Keďže bola hala zaradená do užívania v januári 2026, družstvo si za tento rok uplatní celý ročný odpis v uvedenej výške.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným odôvodnením uvádza 5. odpisovú skupinu, dobu odpisovania 20 rokov aj ročný odpis vo výške 15 000 €."}},{"oblast":"majetok-odpisy","otazka":"Firma kúpila budovu s celkovou úžitkovou plochou 1 000 m², z toho 600 m² tvorí predajňa (klasifikácia stavieb 123 – budovy pre obchod a služby) a 400 m² kancelárie (kód 1220 – budovy pre administratívu). Vstupná cena je 800 000 €, zaradenie do užívania v januári 2026, rovnomerné odpisovanie. Do ktorej odpisovej skupiny budovu zaradí a aký je ročný odpis?","otazka_volna":"mame jednu budovu, dole je predajna a hore kancelarie. da sa to rozdelit na dve odpisove skupiny alebo ako to mam zaradit?","spravna_odpoved":"Budova sa nedelí – zaraďuje sa ako celok podľa hlavného využitia určeného z celkovej úžitkovej plochy. Prevažuje predajňa (600 z 1 000 m², t. j. 60 %), kód 123 nie je uvedený v odpisovej skupine 6, preto celá budova patrí podľa položky 5-1 do odpisovej skupiny 5 s dobou odpisovania 20 rokov. Ročný odpis = 800 000 / 20 = 40 000 €.","ustanovenie":"§ 26 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Pri používaní budovy na niekoľko účelov je na zaradenie tejto budovy do odpisovej skupiny rozhodujúce jej hlavné využitie určené z celkovej úžitkovej plochy.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-26.odsek-2","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých údajov sa budova zaradí do **5. odpisovej skupiny** a ročný odpis pri rovnomernom odpisovaní bude **40 000 €**.\n\nTu je podrobné vysvetlenie a výpočet:\n\n### 1. Zaradenie do odpisovej skupiny\n\nPri budovách, ktoré sa používajú na niekoľko účelov, je pre zaradenie do odpisovej skupiny rozhodujúce jej **hlavné využitie určené z celkovej úžitkovej plochy** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 26, ods. 2].\n\nNajprv priradíme jednotlivé časti budovy k príslušným odpisovým skupinám:\n\n| Účel použitia | Kód klasifikácie stavieb | Úžitková plocha | Odpisová skupina | Doba odpisovania |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Predajňa | 123 (Budovy pre obchod a služby) | **600 m²** | **5. odpisová skupina** | 20 rokov |\n| Kancelárie | 1220 (Budovy pre administratívu) | 400 m² | **6. odpisová skupina** | 40 rokov |\n| **Spolu** | | **1 000 m²** | | |\n\nKeďže prevažujúca časť úžitkovej plochy (600 m² z 1 000 m²) slúži na účely, ktoré spadajú do 5. odpisovej skupiny, celá budova sa na daňové účely zaradí do **5. odpisovej skupiny** s dobou odpisovania 20 rokov.\n\n### 2. Výpočet ročného odpisu\n\nPri rovnomernom odpisovaní sa ročný odpis vypočíta ako podiel vstupnej ceny a doby odpisovania stanovenej pre danú odpisovú skupinu.\n\n*   **Vstupná cena:** 800 000 €\n*   **Odpisová skupina:** 5\n*   **Doba odpisovania:** 20 rokov [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 26, ods. 1]\n*   **Metóda:** Rovnomerné odpisovanie\n\n**Výpočet:**\nRočný odpis = Vstupná cena / Doba odpisovania\nRočný odpis = 800 000 € / 20 rokov = **40 000 €**\n\nKeďže ste majetok zaradili do užívania v januári 2026, za zdaňovacie obdobie 2026 si môžete uplatniť plný ročný odpis vo výške 40 000 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila zaradenie budovy do 5. odpisovej skupiny na základe prevažujúcej úžitkovej plochy a správne vypočítala ročný odpis vo výške 40 000 €."},"google":{"odpoved":"Ak sa budova využíva na viaceré účely, pre zaradenie do odpisovej skupiny je rozhodujúce jej hlavné využitie podľa celkovej úžitkovej plochy. Keďže prevažujúcu časť tvorí predajňa (600 m²), celá budova sa zaradí do 5. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 20 rokov. Ročný rovnomerný odpis predstavuje 1/20 zo vstupnej ceny, čo je 40 000 € (800 000 € / 20). Keďže majetok bol zaradený v januári 2026, firma si za rok 2026 uplatní celý ročný odpis. Tento postup vyplýva z § 26 ods. 2 a Prílohy č. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určuje zaradenie celej budovy do 5. odpisovej skupiny podľa hlavného využitia a správne vypočítala ročný odpis vo výške 40 000 €."},"bez":{"odpoved":"Budova sa zaradí do odpisovej skupiny podľa jej hlavného využitia, ktoré sa určí z celkovej úžitkovej plochy. Keďže obe časti budovy, predajňa (KS 123) aj kancelárie (KS 1220), patria do 6. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 40 rokov, celá stavba sa zaradí do tejto skupiny. Ročný rovnomerný odpis je vo výške 20 000 € (800 000 € / 40 rokov). Toto zaradenie vyplýva z Prílohy č. 1 k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Postup pri budovách s viacerými účelmi využitia upravuje § 26 ods. 2 tohto zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne zaradila prevažujúcu časť (budova pre obchod a služby KS 123) do 6. odpisovej skupiny namiesto 5. odpisovej skupiny, v dôsledku čoho nesprávne určila dobu odpisovania na 40 rokov a ročný odpis na 20 000 € namiesto 40 000 €."}},{"oblast":"majetok-odpisy","otazka":"Hotel (klasifikácia stavieb 121) so vstupnou cenou 2 000 000 € firma zaradila do užívania v januári 2026 a rozhodla sa využiť komponentné odpisovanie. Zo vstupnej ceny pripadá 120 000 € na osobné výťahy a 30 000 € na rozvody počítačových sietí. Aký bude celkový daňový odpis za rok 2026 pri rovnomernom odpisovaní?","otazka_volna":"mame hotel a poradili nam, ze vytahy a pocitacove siete sa daju odpisovat zvlast rychlejsie ako budova. kolko to potom robi rocne, ked hotel stal 2 miliony a z toho vytahy 120 tisic a siete 30 tisic?","spravna_odpoved":"Výťahy sú v prílohe č. 1 uvedené medzi jednotlivými oddeliteľnými súčasťami zaradenými do odpisovej skupiny 4 (položka 4-17, 12 rokov): 120 000 / 12 = 10 000 €. Rozvody počítačových sietí patria podľa položky 2-39 do odpisovej skupiny 2 (6 rokov): 30 000 / 6 = 5 000 €. Zvyšok budovy 1 850 000 € zostáva ako hotel (kód 121) v odpisovej skupine 6 (40 rokov): 1 850 000 / 40 = 46 250 €. Spolu za rok 2026 = 61 250 €, teda o 11 250 € viac ako 50 000 € bez komponentného odpisovania. Súčet vstupných cien komponentov sa musí rovnať vstupnej cene budovy.","ustanovenie":"§ 22 ods. 15, § 25 ods. 8, § 26 ods. 1 a 2 a príloha č. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. (položky 2-39 a 4-17)","citat":"Z hmotného majetku podľa odseku 2 písm. b) je možné vyčleniť na samostatné odpisovanie len tie jednotlivé oddeliteľné súčasti, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-22.odsek-15","my":{"odpoved":"Áno, pri splnení podmienok je komponentné odpisovanie možné a daňovo výhodné. Celkový daňový odpis za rok 2026 bude pri optimálnom nastavení **107 500 €**.\n\nVýpočet vychádza z rozdelenia vstupnej ceny na jednotlivé komponenty a uplatnenia zrýchleného odpisovania pre samotnú budovu hotela, ktoré je možné od 1. januára 2026.\n\n### Podrobný výpočet odpisov za rok 2026\n\n**1. Overenie podmienok pre komponentné odpisovanie**\n\nPodľa § 22 ods. 15 Zákona o dani z príjmov je možné zo stavby vyčleniť a samostatne odpisovať určité oddeliteľné súčasti, ak ich vstupná cena je vyššia ako 1 700 €.\n*   **Osobné výťahy:** Vstupná cena 120 000 € je vyššia ako 1 700 €. Podmienka je splnená.\n*   **Rozvody počítačových sietí:** Vstupná cena 30 000 € je vyššia ako 1 700 €. Podmienka je splnená.\n\n**2. Rozdelenie vstupnej ceny a výpočet odpisov**\n\nVstupná cena 2 000 000 € sa rozdelí na tri časti, z ktorých každá sa odpisuje samostatne podľa svojej odpisovej skupiny. Keďže majetok bol zaradený v januári 2026, uplatní sa celoročný odpis.\n\n| Komponent | Vstupná cena (€) | Odpisová skupina | Doba odpisovania (roky) | Výpočet ročného odpisu | **Ročný odpis 2026 (€)** |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Budova hotela (zvyšok) | 1 850 000,00 | 6. skupina (zvolená doba) | 20 | `1 850 000 / 20` | 92 500,00 |\n| Osobné výťahy | 120 000,00 | 4. skupina | 12 | `120 000 / 12` | 10 000,00 |\n| Rozvody počítačových sietí | 30 000,00 | 2. skupina | 6 | `30 000 / 6` | 5 000,00 |\n| **Spolu** | **2 000 000,00** | | | | **107 500,00** |\n\n### Legislatívne východiská\n\n*   **Komponentné odpisovanie:** Možnosť vyčleniť osobné výťahy (4. odpisová skupina, 12 rokov) a rozvody počítačových sietí (2. odpisová skupina, 6 rokov) vyplýva z § 22 ods. 15 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.\n*   **Zrýchlené odpisovanie budovy hotela:** Samotná budova hotela (kód Klasifikácie stavieb 121) patrí do 6. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 40 rokov. Avšak podľa novely zákona (§ 26 ods. 14 ZDP účinného od 1. 1. 2026) si pri budovách, v ktorých sa poskytujú ubytovacie služby, môže daňovník zvoliť dobu odpisovania v rozmedzí **od 20 do 40 rokov**. Výpočet predpokladá, že si vaša spoločnosť zvolila daňovo najvýhodnejšiu, najkratšiu možnú dobu odpisovania 20 rokov.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nVyužitie komponentného odpisovania v kombinácii so skrátenou dobou odpisovania samotnej budovy je v tomto prípade optimálny postup. Výrazne sa tým zrýchli premietnutie vstupnej ceny do daňových výdavkov v prvých rokoch používania majetku. Bez tohto postupu by bol ročný odpis len 50 000 € (2 000 000 € / 40 rokov).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu celkovú sumu odpisu 107 500 € namiesto správnych 61 250 €, pričom sa opiera o vymyslené legislatívne pravidlo o skrátení odpisovania budovy na 20 rokov."},"google":{"odpoved":"Celkový daňový odpis za rok 2026 je 61 250 €. Budova hotela so zníženou vstupnou cenou 1 850 000 € sa odpisuje v 6. odpisovej skupine (40 rokov), ročný odpis je 46 250 €. Osobné výťahy v hodnote 120 000 € patria do 4. odpisovej skupiny (12 rokov), čo predstavuje ročný odpis 10 000 €. Rozvody počítačových sietí za 30 000 € sa odpisujú v 2. odpisovej skupine (6 rokov) s ročným odpisom 5 000 €. Tento postup umožňuje komponentné odpisovanie podľa § 22 ods. 15 a zaradenie majetku do odpisových skupín podľa § 26 a Prílohy č. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza celkový daňový odpis 61 250 € spolu so správnym zatriedením jednotlivých komponentov a budovy do odpisových skupín a zákonným odôvodnením."},"bez":{"odpoved":"Celkový daňový odpis za rok 2026 je **71 250 €**. Táto suma sa skladá z ročného odpisu budovy hotela (1 850 000 € / 40 rokov = 46 250 €), osobných výťahov (120 000 € / 6 rokov = 20 000 €) a rozvodov počítačových sietí (30 000 € / 6 rokov = 5 000 €). Možnosť samostatne odpisovať vybrané komponenty stavieb umožňuje § 26 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Budova hotela sa odpisuje v 6. odpisovej skupine (doba odpisu 40 rokov). Osobné výťahy a rozvody počítačových sietí sa odpisujú v 2. odpisovej skupine (doba odpisu 6 rokov) podľa Prílohy č. 1 k uvedenému zákonu.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je nesprávna, pretože osobné výťahy nesprávne zaradila do 2. odpisovej skupiny namiesto 4. odpisovej skupiny, v dôsledku čoho nesprávne vypočítala celkový ročný odpis na 71 250 € namiesto 61 250 €."}},{"oblast":"majetok-odpisy","otazka":"Výrobná firma má linku zaradenú do odpisovej skupiny 2 so vstupnou cenou 120 000 € a chce ju kvôli rýchlejšiemu odpisovaniu rozložiť na 5 jednotlivých oddeliteľných súčastí; jedna z nich má vstupnú cenu 1 500 €, ostatné nad 20 000 €. Môže to urobiť a do ktorých odpisových skupín by súčasti patrili?","otazka_volna":"chceme si vyrobnu linku rozdelit na kusy a kazdy kus odpisovat zvlast rychlejsie. jeden diel je lacny, asi 1500 eur. da sa to?","spravna_odpoved":"Takto to urobiť nemôže. Hmotný majetok možno rozložiť na jednotlivé oddeliteľné súčasti len vtedy, ak je vstupná cena každej jednotlivej oddeliteľnej súčasti vyššia ako 1 700 €; súčasť za 1 500 € túto podmienku nespĺňa. Navyše by to odpisovanie nezrýchlilo: jednotlivé oddeliteľné súčasti hnuteľnej veci sa zaraďujú do rovnakej odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený tento hmotný majetok, teda do odpisovej skupiny 2 (6 rokov). Do inej skupiny možno vyčleniť len súčasti budov a stavieb uvedené v prílohe č. 1.","ustanovenie":"§ 22 ods. 15 a § 26 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Hmotný majetok podľa odseku 2 písm. a) je možné rozložiť na jednotlivé oddeliteľné súčasti hmotného majetku (ďalej len „jednotlivá oddeliteľná súčasť“), ak vstupná cena každej jednotlivej oddeliteľnej súčasti je vyššia ako 1 700 eur.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-22.odsek-15","my":{"odpoved":"**Nie, takýto postup nie je možný, pretože nespĺňate kľúčovú zákonnú podmienku.**\n\nRozložiť hmotný majetok na jednotlivé oddeliteľné súčasti (tzv. komponentné odpisovanie) je možné, len ak vstupná cena **každej jednej súčasti je vyššia ako 1 700 €**. Keďže jedna z Vami plánovaných súčastí má vstupnú cenu len 1 500 €, zákon túto možnosť nepripúšťa [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 22 ods. 15 písm. a)].\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Cenová podmienka pre komponenty**\n    Zákon o dani z príjmov jednoznačne stanovuje, že rozklad na komponenty je prípustný len vtedy, ak vstupná cena každej oddeliteľnej súčasti prekročí hranicu 1 700 €. Vo vašom prípade by ste museli výrobnú linku odpisovať ako jeden celok.\n\n2.  **Zaradenie do odpisových skupín (hypotetický prípad)**\n    Aj keby všetky súčasti spĺňali cenovú podmienku, nedosiahli by ste Váš cieľ – zrýchlenie odpisovania. Zákon totiž hovorí, že jednotlivé oddeliteľné súčasti (okrem špecifických súčastí budov) sa zaraďujú **do rovnakej odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený hlavný majetok** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 26 ods. 2].\n\n    To znamená, že všetky komponenty výrobnej linky by stále patrili do **odpisovej skupiny 2** s dobou odpisovania 6 rokov, rovnako ako celá linka. Komponentné odpisovanie pri hnuteľnom majetku teda neskracuje celkovú dobu odpisovania, ale slúži najmä na jednoduchšiu správu majetku pri výmene jeho jednotlivých častí.\n\n### Zhrnutie v tabuľke\n\n| Kritérium | Správny postup (odpisovanie vcelku) | Navrhovaný postup (komponenty) | Výsledok |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Vstupná cena** | 120 000 € | 5 súčastí (jedna za 1 500 €) | **Nesplnená podmienka** |\n| **Podmienka § 22 ods. 15** | Neuplatňuje sa | Každá súčasť musí mať VC > 1 700 € | Postup je neprípustný |\n| **Odpisová skupina** | 2 | Všetky súčasti by boli v skupine 2 | Žiadna zmena |\n| **Doba odpisovania** | 6 rokov | Každá súčasť by sa odpisovala 6 rokov | Žiadne zrýchlenie |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk je vaším cieľom čo najrýchlejšie premietnuť cenu linky do daňových výdavkov, zvážte použitie **zrýchlenej metódy odpisovania** podľa § 28 zákona o dani z príjmov. Pre majetok v odpisovej skupine 2 je táto metóda povolená a v prvých rokoch vedie k vyšším odpisom ako rovnomerná metóda. Spôsob odpisovania (rovnomerný alebo zrýchlený) si však môžete zvoliť len pri zaradení majetku a neskôr ho už nie je možné zmeniť [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 26 ods. 3].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že postup nie je možný z dôvodu nesplnenia limitu vstupnej ceny nad 1 700 € na každú súčasť a že súčasti by aj tak patrili do rovnakej odpisovej skupiny 2."},"google":{"odpoved":"Nie, výrobná firma nemôže takto rozložiť linku na jednotlivé súčasti. Podmienkou pre rozdelenie hmotného majetku na oddeliteľné súčasti je, aby vstupná cena každej z nich bola vyššia ako 1 700 €. Keďže jedna súčasť má vstupnú cenu 1 500 €, nespĺňa túto zákonnú podmienku a považovala by sa za jednorazový náklad. Toto pravidlo upravuje § 22 ods. 15 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ak by všetky súčasti mali vstupnú cenu nad 1 700 €, zaradili by sa do rovnakej odpisovej skupiny ako pôvodná linka, teda do odpisovej skupiny 2. Toto zaradenie vyplýva z § 26 ods. 2 zákona o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že linku nemožno rozložiť kvôli podmienke vstupnej ceny nad 1 700 € pri každej súčasti, a správne určuje zaradenie do odpisovej skupiny 2."},"bez":{"odpoved":"Nie, výrobnú linku, ktorá už bola zaradená do užívania ako jeden funkčný celok, nie je možné dodatočne rozdeliť na jednotlivé súčasti na účely daňového odpisovania. Firma musí pokračovať v odpisovaní linky ako jedného celku v odpisovej skupine 2, do ktorej ju pôvodne zaradila. Jednotlivé súčasti by sa posudzovali samostatne len v prípade, ak by boli takto obstarané a zaradené do užívania od začiatku. Komponent so vstupnou cenou 1 500 € by navyše nespĺňal definíciu hmotného majetku, keďže jeho ocenenie neprevyšuje 1 700 €. Tento postup vyplýva z § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne tvrdí, že majetok nemožno dodatočne rozložiť na súčasti, ignoruje inštitút rozloženia podľa § 22 ods. 15 zákona o dani z príjmov a nezodpovedala otázku o zaradení do odpisových skupín."}},{"oblast":"majetok-odpisy","otazka":"S. r. o. kúpila v júli 2026 obrábací stroj zaradený do odpisovej skupiny 2 za 60 000 € a v tom istom mesiaci ho zaradila do užívania. Zvolila zrýchlené odpisovanie. Aký daňový odpis si uplatní za rok 2026 a aký za rok 2027?","otazka_volna":"kupili sme v lete stroj za 60 tisic a ideme zrychlene odpisovat. kolko si dam do nakladov tento rok a kolko na buduci?","spravna_odpoved":"Za rok 2026: ročný odpis = 60 000 / 6 (koeficient prvého roku pre skupinu 2) = 10 000 €, uplatní sa však len pomerná časť za 6 mesiacov (júl až december) = 5 000 €. Za rok 2027: zostatková cena sa na účely výpočtu určí ako 60 000 − 10 000 = 50 000 € (neskracuje sa o pomernú časť neuplatnenú v prvom roku), odpis = 2 × 50 000 / (7 − 1) = 16 666,67 €.","ustanovenie":"§ 28 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"v ďalších rokoch odpisovania hmotného majetku ako podiel dvojnásobku jeho zostatkovej ceny a rozdielu medzi priradeným koeficientom pre zrýchlené odpisovanie platným v ďalších rokoch odpisovania a počtom rokov, počas ktorých sa už odpisoval","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-28.odsek-2","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu je výpočet daňových odpisov pre obrábací stroj metódou zrýchleného odpisovania.\n\nDaňový odpis za rok 2026 bude vo výške **5 000,00 €** a za rok 2027 vo výške **16 666,67 €**.\n\n---\n\n### Podrobný výpočet\n\nPri zrýchlenom odpisovaní majetku zaradeného v 2. odpisovej skupine sa používajú koeficienty stanovené v Zákone o dani z príjmov.\n\n**Vstupné údaje:**\n*   **Vstupná cena (VC):** 60 000 €\n*   **Dátum zaradenia:** Júl 2026\n*   **Odpisová skupina:** 2\n*   **Koeficient pre 1. rok odpisovania:** 6 [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 28, ods. 1]\n*   **Koeficient pre ďalšie roky odpisovania:** 7 [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 28, ods. 1]\n\n#### 1. Výpočet odpisu za rok 2026\n\nV prvom roku odpisovania sa uplatní len pomerná časť ročného odpisu za mesiace od zaradenia majetku do konca roka (júl - december = 6 mesiacov).\n\n*   **Výpočet ročného odpisu pre 1. rok:**\n    Vstupná cena / Koeficient pre 1. rok\n    `60 000 € / 6 = 10 000 €`\n*   **Výpočet pomerného odpisu za 6 mesiacov:**\n    (Ročný odpis / 12) * Počet mesiacov odpisovania\n    `(10 000 € / 12) * 6 = 5 000,00 €`\n\n**Daňový odpis za rok 2026 je 5 000,00 €** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 28, ods. 2 písm. a)].\n\n#### 2. Výpočet odpisu za rok 2027\n\nV druhom roku sa odpis počíta zo zostatkovej ceny (ZC). Zákon má však špecifický postup pre určenie zostatkovej ceny na účely výpočtu v druhom roku: pre výpočet sa použije ZC tak, ako keby sa v prvom roku uplatnil celý ročný odpis (10 000 €), nie len pomerná časť.\n\n*   **Zostatková cena pre účely výpočtu v 2. roku:**\n    Vstupná cena - (Vstupná cena / Koeficient pre 1. rok)\n    `60 000 € - (60 000 € / 6) = 50 000,00 €`\n*   **Výpočet ročného odpisu pre 2. rok:**\n    (2 * Zostatková cena pre výpočet) / (Koeficient pre ďalšie roky - Počet rokov, počas ktorých sa už majetok odpisoval)\n    `(2 * 50 000 €) / (7 - 1) = 100 000 € / 6 = 16 666,67 €` (matematicky zaokrúhlené)\n\n**Daňový odpis za rok 2027 je 16 666,67 €** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 28, ods. 2 písm. b)].\n\n### Celkový plán zrýchleného odpisovania\n\nPre úplnosť uvádzam prehľad odpisov počas celej doby životnosti stroja.\n\n| Rok | Zostatková cena k 1.1. | Výpočet | Daňový odpis v danom roku | Zostatková cena k 31.12. |\n| :-- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| 2026 | 60 000,00 € | `(60 000 / 6) / 12 * 6` | 5 000,00 € | 55 000,00 € |\n| 2027 | 55 000,00 € | `(2 * 50 000) / (7 - 1)` | 16 666,67 € | 38 333,33 € |\n| 2028 | 38 333,33 € | `(2 * 38 333,33) / (7 - 2)` | 15 333,33 € | 23 000,00 € |\n| 2029 | 23 000,00 € | `(2 * 23 000) / (7 - 3)` | 11 500,00 € | 11 500,00 € |\n| 2030 | 11 500,00 € | `(2 * 11 500) / (7 - 4)` | 7 666,67 € | 3 833,33 € |\n| 2031 | 3 833,33 € | `(2 * 3 833,33) / (7 - 5)` | 3 833,33 € | 0,00 € |\n| **Spolu** | | | **60 000,00 €** | |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nZrýchlené odpisovanie umožňuje v prvých rokoch uplatniť vyššie daňové odpisy v porovnaní s rovnomernou metódou, čo vedie k rýchlejšiemu zníženiu základu dane. Zvolený spôsob odpisovania (zrýchlený) už pre tento konkrétny majetok nie je možné zmeniť počas celej doby jeho odpisovania.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne vyčíslila daňové odpisy za rok 2026 (5 000 €) aj rok 2027 (16 666,67 €) a použila presný zákonný postup vrátane fiktívnej zostatkovej ceny pre výpočet v druhom roku."},"google":{"odpoved":"Pri zrýchlenom odpisovaní si spoločnosť za rok 2026 uplatní daňový odpis vo výške 5 000 €. Tento odpis predstavuje pomernú časť ročného odpisu za 6 mesiacov od zaradenia stroja do užívania (60 000 € / 6 / 12 * 6). Za rok 2027 si spoločnosť uplatní daňový odpis vo výške 16 667 €. Výpočet pre druhý rok je (2 * zostatková cena) / (koeficient pre ďalšie roky - počet rokov odpisovania), teda (2 * (60 000 - 10 000)) / (7 - 1), pričom výsledok sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor. Tento postup upravuje § 28 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 28 zákona o dani z príjmov určila výšku odpisu za rok 2026 (5 000 €) aj za rok 2027 (16 667 € po zaokrúhlení na celé eurá nahor)."},"bez":{"odpoved":"Za rok 2026 si spoločnosť uplatní daňový odpis vo výške 10 000 €. Za rok 2027 bude daňový odpis v sume 16 667 €. Odpis v prvom roku sa vypočíta ako podiel vstupnej ceny (60 000 €) a koeficientu 6 platného pre 2. odpisovú skupinu. V ďalšom roku sa odpis určí ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny (2 x 50 000 €) a rozdielu medzi koeficientom 7 a počtom rokov odpisovania (1), pričom výsledok sa zaokrúhli na celé eurá nahor. Postup pre zrýchlené odpisovanie a príslušné koeficienty upravuje § 28 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je nesprávna, pretože pri zaradení majetku v júli 2026 nezohľadnila krátenie odpisu na pomernú časť za 6 mesiacov (uplatní sa len 5 000 € namiesto celých 10 000 €)."}},{"oblast":"majetok-odpisy","otazka":"Stroj v odpisovej skupine 2 so vstupnou cenou 60 000 € firma zaradila do užívania v januári 2024 a odpisuje ho zrýchlene. V roku 2026 na ňom dokončila a zaradila do užívania technické zhodnotenie za 12 000 €. Aký daňový odpis si uplatní za rok 2026?","otazka_volna":"stroj odpisujeme zrychlene uz tretí rok a teraz sme do neho investovali este 12 tisic na prerobenie. ako sa pocita odpis v tom roku co sme to prerobili?","spravna_odpoved":"Odpisy pred technickým zhodnotením: 2024 = 60 000 / 6 = 10 000 €; 2025 = 2 × (60 000 − 10 000) / (7 − 1) = 16 666,67 €, zostatková cena k 31. 12. 2025 = 33 333,33 €. Technické zhodnotenie zvýši zostatkovú cenu na 45 333,33 € a v roku zvýšenia sa použije koeficient pre zvýšenú zostatkovú cenu 6: odpis za rok 2026 = 2 × 45 333,33 / 6 = 15 111,11 €.","ustanovenie":"§ 28 ods. 1 a 3 písm. a) a § 25 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"v roku zvýšenia zostatkovej ceny ako podiel dvojnásobku tejto ceny hmotného majetku a priradeného koeficientu zrýchleného odpisovania platného pre zvýšenú zostatkovú cenu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-28.odsek-3","my":{"odpoved":"Áno, daňový odpis stroja za rok 2026, v ktorom bolo vykonané technické zhodnotenie, bude vo výške **15 111,11 €**.\n\nPri zrýchlenom odpisovaní sa v roku vykonania technického zhodnotenia odpis počíta z tzv. \"zvýšenej zostatkovej ceny\" a použije sa špeciálny koeficient pre zvýšenú zostatkovú cenu [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 28 ods. 3 písm. a)].\n\n---\n\n### Východiskové údaje\n\n| Položka | Hodnota | Zdroj/Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Vstupná cena (VC) | 60 000,00 € | |\n| Odpisová skupina | 2 | Zrýchlené odpisovanie |\n| Zaradenie do užívania | Január 2024 | |\n| Technické zhodnotenie (TZ) | 12 000,00 € | Zaradené v roku 2026 |\n| Koeficient pre 1. rok (OS 2) | 6 | [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 28 ods. 1] |\n| Koeficient pre ďalšie roky (OS 2) | 7 | [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 28 ods. 1] |\n| Koeficient pre zvýšenú ZC (OS 2) | 6 | [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 28 ods. 1] |\n\n---\n\n### Postup výpočtu krok za krokom\n\nNa výpočet odpisu za rok 2026 musíme najprv zistiť zostatkovú cenu majetku na začiatku tohto roka.\n\n**1. Daňový odpis za rok 2024 (1. rok odpisovania)**\n\nV prvom roku sa odpis počíta ako podiel vstupnej ceny a koeficientu pre prvý rok. Keďže bol stroj zaradený v januári, uplatní sa celý ročný odpis.\n\n*   **Výpočet:** 60 000,00 € / 6 = **10 000,00 €**\n*   **Zostatková cena k 31. 12. 2024:** 60 000,00 € - 10 000,00 € = 50 000,00 €\n\n**2. Daňový odpis za rok 2025 (2. rok odpisovania)**\n\nV ďalších rokoch sa odpis počíta ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny a rozdielu medzi koeficientom pre ďalšie roky a počtom rokov, počas ktorých sa už majetok odpisoval.\n\n*   **Výpočet:** (2 × 50 000,00 €) / (7 - 1) = 100 000,00 € / 6 = **16 666,67 €**\n*   **Zostatková cena k 31. 12. 2025:** 50 000,00 € - 16 666,67 € = 33 333,33 €\n\n**3. Daňový odpis za rok 2026 (rok technického zhodnotenia)**\n\nV roku 2026 sa najprv zostatková cena z predchádzajúceho roka zvýši o hodnotu technického zhodnotenia. Z tejto \"zvýšenej zostatkovej ceny\" sa následne vypočíta odpis.\n\n*   **Zvýšená zostatková cena (ZZC):** 33 333,33 € + 12 000,00 € = **45 333,33 €**\n\nOdpis sa vypočíta ako podiel dvojnásobku zvýšenej zostatkovej ceny a koeficientu pre zvýšenú zostatkovú cenu [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 28 ods. 3 písm. a)].\n\n*   **Výpočet odpisu 2026:** (2 × 45 333,33 €) / 6 = 90 666,66 € / 6 = **15 111,11 €**\n\n### Súhrnná tabuľka odpisov\n\n| Rok | Zostatková cena na začiatku roka | Technické zhodnotenie | Základňa pre odpis | Výpočet | **Daňový odpis** | Zostatková cena na konci roka |\n| :-- | :--- | :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| 2024 | 60 000,00 € | 0,00 € | 60 000,00 € | 60 000 / 6 | **10 000,00 €** | 50 000,00 € |\n| 2025 | 50 000,00 € | 0,00 € | 50 000,00 € | (2 × 50 000) / (7-1) | **16 666,67 €** | 33 333,33 € |\n| 2026 | 33 333,33 € | 12 000,00 € | 45 333,33 € | (2 × 45 333,33) / 6 | **15 111,11 €** | 30 222,22 € |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu daňovému odpisu za rok 2026 vo výške 15 111,11 € a uviedla správny postup výpočtu aj právne odôvodnenie podľa zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Daňový odpis za rok 2026 je vo výške 15 111 €. V roku vykonania technického zhodnotenia sa zostatková cena (33 333 €) zvýši o hodnotu technického zhodnotenia (12 000 €) na sumu 45 333 €. Ročný odpis sa vypočíta ako podiel dvojnásobku tejto zvýšenej zostatkovej ceny a koeficientu pre zvýšenú zostatkovú cenu, ktorý je pre 2. odpisovú skupinu v hodnote 6. Výpočet je teda (2 x 45 333 €) / 6. Tento postup upravuje § 28 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu odpisu (zaokrúhlenú na celé eurá) aj presný zákonný postup výpočtu podľa § 28 ods. 3 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Daňový odpis za rok 2026 je vo výške 18 133,33 €. V roku dokončenia technického zhodnotenia sa odpis počíta zo zostatkovej ceny na začiatku roka (33 333,33 €) zvýšenej o hodnotu technického zhodnotenia (12 000 €). Výpočet je nasledovný: [2 x (33 333,33 € + 12 000 €)] / (koeficient 7 - 2 roky odpisovania). Tento postup upravuje § 28 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu odpisu 18 133,33 € namiesto 15 111,11 €, pretože v roku zvýšenia zostatkovej ceny použila nesprávny menovateľ (7 - 2 namiesto koeficientu 6 pre zvýšenú zostatkovú cenu)."}},{"oblast":"majetok-odpisy","otazka":"Dopravca kúpil v januári 2026 nové nákladné vozidlo (kód klasifikácie produkcie 29.10.4) za 96 000 € a chce ho odpisovať zrýchlene, aby si v prvých rokoch uplatnil vyššie odpisy. Môže? Aký ročný odpis si pri tomto vozidle uplatní? A môže firma po dvoch rokoch prejsť pri už odpisovanom stroji z rovnomerného na zrýchlené odpisovanie?","otazka_volna":"kupili sme nove nakladne auto, da sa odpisovat zrychlene? a keby sme si to rozmysleli pri strojoch, mozeme prejst z rovnomerneho na zrychlene?","spravna_odpoved":"Nie v jednom ani v druhom prípade. Zrýchlene možno odpisovať len hmotný majetok zaradený do odpisovej skupiny 2 a 3; nákladné vozidlo (29.10.4 – motorové vozidlá na prepravu nákladu) patrí podľa prílohy č. 1, položky 1-26, do odpisovej skupiny 1 so 4-ročnou dobou odpisovania, takže sa odpisuje výlučne rovnomerne – ročný odpis 96 000 / 4 = 24 000 €. Spôsob odpisovania sa určuje pre každý novoobstaraný majetok a nemožno ho zmeniť po celú dobu jeho odpisovania.","ustanovenie":"§ 26 ods. 3 a príloha č. 1 (položka 1-26) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Metódou zrýchleného odpisovania (§ 28) môže daňovník odpisovať hmotný majetok zaradený podľa prílohy č. 1 do odpisovej skupiny 2 a 3.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-26.odsek-3","my":{"odpoved":"Nie, dopravca **nemôže** odpisovať nové nákladné vozidlo zrýchlenou metódou. Zároveň platí, že po zvolení metódy odpisovania ju už **nemožno** pri danom majetku zmeniť.\n\nPodľa platnej legislatívy k 20. septembru 2026 sa nákladné vozidlá zaraďujú do 1. odpisovej skupiny a pre túto skupinu je povolené výlučne rovnomerné odpisovanie.\n\n### 1. Možnosť zrýchleného odpisovania\n\nNákladné vozidlo s kódom Klasifikácie produktov (KP) 29.10.4 patrí podľa prílohy č. 1 k zákonu o dani z príjmov do **1. odpisovej skupiny** s dobou odpisovania 4 roky.\n\nZrýchlenú metódu odpisovania je možné použiť výlučne pre hmotný majetok zaradený v **2. a 3. odpisovej skupine** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 26 ods. 3]. Keďže nákladné vozidlo patrí do 1. odpisovej skupiny, musí sa povinne odpisovať rovnomernou metódou.\n\n### 2. Výpočet ročného odpisu (rovnomerná metóda)\n\nPri vstupnej cene 96 000 € a dobe odpisovania 4 roky bude ročný odpis 24 000 €. Keďže vozidlo bolo zaradené do užívania v januári 2026, v prvom roku je možné uplatniť odpis za celých 12 mesiacov.\n\n**Odpisový plán pre nákladné vozidlo:**\n\n| Rok | Výpočet ročného odpisu | Ročný odpis | Zostatková cena k 31.12. |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| 2026 | 96 000 € / 4 | 24 000,00 € | 72 000,00 € |\n| 2027 | 96 000 € / 4 | 24 000,00 € | 48 000,00 € |\n| 2028 | 96 000 € / 4 | 24 000,00 € | 24 000,00 € |\n| 2029 | 96 000 € / 4 | 24 000,00 € | 0,00 € |\n| **Spolu** | | **96 000,00 €** | |\n\nRočný daňový odpis vozidla bude teda **24 000,00 €** počas štyroch rokov [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 27].\n\n### 3. Zmena metódy odpisovania\n\nZákon o dani z príjmov **neumožňuje** zmeniť už zvolený spôsob odpisovania počas celej doby životnosti majetku. Ak ste sa pri nejakom stroji (ktorý by patril do 2. alebo 3. odpisovej skupiny) rozhodli pre rovnomerné odpisovanie, musíte v ňom pokračovať až do úplného odpísania majetku. Prechod z rovnomerného na zrýchlené odpisovanie (alebo naopak) nie je prípustný.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nHoci metódu odpisovania zmeniť nemôžete, zákon umožňuje daňové odpisy **prerušiť**. Ak by ste v niektorom zdaňovacom období dosiahli nízky zisk alebo stratu, môžete sa rozhodnúť daňový odpis v danom roku neuplatniť a pokračovať v odpisovaní v nasledujúcom roku. Tým sa celková doba odpisovania predĺži o počet rokov, počas ktorých ste odpisovanie prerušili.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii: správne konštatuje nemožnosť zrýchleného odpisovania a zmeny metódy, správne zaraďuje vozidlo do 1. odpisovej skupiny a presne uvádza ročný odpis 24 000 €."},"google":{"odpoved":"Nie, zrýchlené odpisovanie použiť nemôžete, nakoľko nákladné vozidlo (kód KP 29.10.4) sa zaraďuje do 1. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky, pri ktorej je možné uplatniť iba rovnomerné odpisovanie. Pri vstupnej cene 96 000 € si v roku 2026 uplatníte ročný odpis vo výške 24 000 € (96 000 € / 4 roky). Toto vyplýva z § 26 ods. 1 a § 27 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a jeho prílohy č. 1. Zrýchlené odpisovanie je možné použiť len pre majetok v 2. a 3. odpisovej skupine. Zmenu spôsobu odpisovania z rovnomerného na zrýchlené pri už odpisovanom majetku zákon neumožňuje, nakoľko zvolený spôsob odpisovania nie je možné meniť počas celej doby odpisovania.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne zodpovedala všetky časti otázky vrátane nemožnosti zrýchleného odpisu, výšky ročného odpisu (24 000 €) aj zákazu zmeny metódy odpisovania."},"bez":{"odpoved":"Nie, zrýchlené odpisovanie pri tomto vozidle nie je možné, pretože nákladné vozidlá (kód KP 29.10.4) sú zaradené v 1. odpisovej skupine. Zrýchlene možno odpisovať len majetok zaradený v 2. a 3. odpisovej skupine (§ 28 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Firma musí použiť rovnomerné odpisovanie s dobou odpisu 4 roky. Ročný odpis pri tomto vozidle bude 24 000 € (96 000 € / 4 roky) podľa § 27 zákona. Prejsť z rovnomerného na zrýchlené odpisovanie po dvoch rokoch takisto nie je možné. Zvolený spôsob odpisovania sa nedá zmeniť po celú dobu odpisovania majetku (§ 26 ods. 6 zákona o dani z príjmov).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii vrátane zákazu zrýchleného odpisovania pre 1. skupinu, výšky ročného odpisu 24 000 € a nemožnosti zmeny metódy odpisovania."}},{"oblast":"majetok-odpisy","otazka":"Živnostník zaradil v júni 2022 do užívania stroj v odpisovej skupine 2 so vstupnou cenou 42 000 € a odpisuje ho rovnomerne. Za roky 2024 a 2025 odpisovanie prerušil, inak uplatňuje preukázateľné výdavky. V ktorom roku si uplatní posledný daňový odpis a v akej výške?","otazka_volna":"stroj odpisujem rovnomerne, dva roky som mal slabe prijmy tak som odpisy prerusil. dokedy to teraz budem odpisovat a kolko mi ostane na posledny rok?","spravna_odpoved":"Ročný odpis je 42 000 / 6 = 7 000 €. Za rok 2022 uplatní pomernú časť za 7 mesiacov (jún až december) = 4 083,33 €, za rok 2023 celých 7 000 €, roky 2024 a 2025 sú prerušené, a keďže celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia, pokračuje v rokoch 2026 až 2029 sumou 7 000 € ročne. Do konca roka 2029 tak uplatní 39 083,33 €. Neuplatnená pomerná časť prvého roka 2 916,67 € sa uplatní v roku nasledujúcom po roku uplynutia (predĺženej) doby odpisovania, teda v roku 2030.","ustanovenie":"§ 22 ods. 9 a § 27 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Daňovník môže uplatňovanie odpisov hmotného majetku prerušiť, a to len na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo viac celých zdaňovacích období; v ďalšom zdaňovacom období daňovník pokračuje v odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-22.odsek-9","my":{"odpoved":"Na základe vašich údajov si posledný daňový odpis uplatníte **v roku 2030 vo výške 2 916,67 €**.\n\nPrerušenie odpisovania v rokoch 2024 a 2025 predlžuje celkovú dobu, počas ktorej sa majetok odpisuje, o dva roky. Neuplatnená časť odpisu z prvého roka (2022) sa uplatní až v roku nasledujúcom po uplynutí štandardnej doby odpisovania.\n\n### Podrobný rozpis odpisovania\n\n**Vstupné parametre:**\n*   **Vstupná cena:** 42 000 €\n*   **Odpisová skupina:** 2 (doba odpisovania 6 rokov) [Odpisové skupiny — doby odpisovania a koeficienty]\n*   **Metóda odpisovania:** Rovnomerná (§ 27 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov)\n*   **Zaradenie do užívania:** Jún 2022\n*   **Prerušenie odpisovania:** Roky 2024 a 2025 (§ 22 ods. 9 Zákona č. 595/2003 Z. z.)\n\n**Výpočet ročného odpisu:**\n*   Ročný odpis = Vstupná cena / Doba odpisovania\n*   Ročný odpis = 42 000 € / 6 rokov = **7 000 €/rok**\n\n**Priebeh uplatňovania daňových odpisov:**\n\n| Kalendárny rok | Rok odpisovania | Výpočet daňového odpisu | Uplatnený odpis | Daňová zostatková cena |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| 2022 | 1. rok | (7 000 € / 12 mesiacov) × 7 mesiacov | 4 083,33 € | 37 916,67 € |\n| 2023 | 2. rok | Plný ročný odpis | 7 000,00 € | 30 916,67 € |\n| 2024 | - | Prerušenie odpisovania | 0,00 € | 30 916,67 € |\n| 2025 | - | Prerušenie odpisovania | 0,00 € | 30 916,67 € |\n| 2026 | 3. rok | Plný ročný odpis | 7 000,00 € | 23 916,67 € |\n| 2027 | 4. rok | Plný ročný odpis | 7 000,00 € | 16 916,67 € |\n| 2028 | 5. rok | Plný ročný odpis | 7 000,00 € | 9 916,67 € |\n| 2029 | 6. rok | Plný ročný odpis | 7 000,00 € | 2 916,67 € |\n| **2030** | - | Zvyšok odpisu z 1. roka | **2 916,67 €** | **0,00 €** |\n| **Spolu** | | | **42 000,00 €** | |\n\n**Vysvetlenie:**\n\n1.  **Rok 2022:** Keďže ste stroj zaradili do užívania v júni, v prvom roku ste si mohli uplatniť len pomernú časť ročného odpisu za 7 mesiacov (jún až december).\n2.  **Roky 2024 a 2025:** Uplatnili ste si právo prerušiť daňové odpisovanie. Počas týchto rokov ste si neuplatnili žiadny odpis a doba odpisovania sa o tieto dva roky predĺžila.\n3.  **Roky 2026 - 2029:** Pokračovali ste v odpisovaní a uplatňovali ste si plné ročné odpisy. Šiesty a posledný plný ročný odpis ste si uplatnili v roku 2029.\n4.  **Rok 2030:** Podľa zákona o dani z príjmov sa neuplatnená časť ročného odpisu z prvého roka uplatní v roku nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania [Rovnomerné odpisy — pomerná časť 1. roka až po uplynutí doby (§ 27 ods. 2 ZDP)]. Keďže doba odpisovania (6 rokov) uplynula v roku 2029, zvyšných 5/12 z ročného odpisu (7 000 € - 4 083,33 € = 2 916,67 €) si uplatníte ako daňový výdavok v roku 2030.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným odôvodnením uvádza rok 2030 a sumu posledného odpisu 2 916,67 €."},"google":{"odpoved":"Posledný daňový odpis si živnostník uplatní v roku 2029 vo výške 7 000 €. Stroj patrí do 2. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 6 rokov, ročný odpis je teda 7 000 € (42 000 € / 6). Keďže daňovník v rokoch 2024 a 2025 odpisovanie prerušil, celková doba odpisovania sa predĺžila o tieto dva roky. Výpočet rovnomerného odpisu upravuje § 27 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Možnosť prerušiť uplatňovanie odpisov hmotného majetku vyplýva z § 22 ods. 9 citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny rok (2029 namiesto 2030) a nesprávnu výšku posledného odpisu (7 000 € namiesto zostatku pomernej časti 2 916,67 €), keďže nezohľadnila krátenie odpisu v prvom roku zaradenia."},"bez":{"odpoved":"Posledný daňový odpis si živnostník uplatní v roku 2029 vo výške 7 000 €. Ročný rovnomerný odpis pre odpisovú skupinu 2 s dobou odpisovania 6 rokov je 7 000 € (42 000 € / 6). Keďže živnostník prerušil odpisovanie na dva roky (2024 a 2025), celková doba uplatňovania odpisov sa predĺžila z pôvodných šiestich na osem rokov (2022, 2023, 2026, 2027, 2028, 2029). Možnosť prerušiť odpisovanie vyplýva z § 22 ods. 9 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Doba odpisovania pre 2. odpisovú skupinu je stanovená v § 26 ods. 1 uvedeného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je vecne nesprávna, pretože nezohľadnila pomernú časť odpisu v prvom roku a uviedla nesprávny rok uplatnenia posledného odpisu (2029 namiesto 2030) aj jeho nesprávnu výšku (7 000 € namiesto 2 916,67 €)."}},{"oblast":"majetok-odpisy","otazka":"Živnostník zaradil v januári 2023 stroj v odpisovej skupine 2 za 30 000 € a odpisuje rovnomerne. Za roky 2025 a 2026 uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10, v ostatných rokoch preukázateľné výdavky. Môže si na tieto dva roky prerušiť odpisovanie a koľko z odpisov definitívne stratí?","otazka_volna":"na dva roky som isiel na pausalne vydavky, stroj mam rozodpisovany. mozem si odpisy na ten cas zastavit aby mi neprepadli?","spravna_odpoved":"Nie. Daňovník, ktorý uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10, nemôže prerušiť odpisovanie; odpisy za roky 2025 a 2026 vedie len evidenčne a o túto dobu nemôže lehotu určenú na odpisovanie predĺžiť. Ročný odpis je 30 000 / 6 = 5 000 €, odpisovanie skončí rokom 2028 a v daňových výdavkoch si uplatní len roky 2023, 2024, 2027 a 2028, spolu 20 000 €. Odpisy za roky s paušálom, teda 10 000 €, sa už nikdy neuplatnia.","ustanovenie":"§ 22 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť daňovník, ak uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10; v takom prípade daňovník vedie odpisy len evidenčne a o túto dobu nemôže lehotu určenú na odpisovanie hmotného majetku predĺžiť.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-22.odsek-9","my":{"odpoved":"Nie, živnostník si počas uplatňovania paušálnych výdavkov **nemôže prerušiť daňové odpisovanie**. V takomto prípade definitívne stratí nárok na uplatnenie daňových odpisov za tieto dva roky, čo vo vašom prípade predstavuje sumu **10 000 €**.\n\nPodľa zákona o dani z príjmov platí, že daňovník, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky) podľa § 6 ods. 10, nemôže prerušiť uplatňovanie odpisov. Počas tohto obdobia je povinný viesť odpisy len evidenčne a doba odpisovania sa o tieto roky nepredlžuje [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 22 ods. 9].\n\nPaušálne výdavky sa považujú za sumu, ktorá už v sebe zahŕňa všetky daňové výdavky, vrátane odpisov majetku.\n\n### Podrobný výpočet a priebeh odpisovania\n\n**Vstupné údaje:**\n*   Vstupná cena stroja: 30 000 €\n*   Odpisová skupina: 2 (doba odpisovania 6 rokov)\n*   Metóda odpisovania: rovnomerná\n*   Ročný odpis: 30 000 € / 6 rokov = **5 000 €/rok**\n\nNasledujúca tabuľka ukazuje, ako bude prebiehať odpisovanie a aká časť odpisov sa stratí:\n\n| Rok | Typ výdavkov | Uplatnený daňový odpis | Evidenčný odpis | Zostatková cena k 31.12. | Poznámka |\n| :-- | :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| 2023 | Preukázateľné | **5 000 €** | 5 000 € | 25 000 € | 1. rok odpisovania |\n| 2024 | Preukázateľné | **5 000 €** | 5 000 € | 20 000 € | 2. rok odpisovania |\n| 2025 | **Paušálne** | **0 €** | 5 000 € | 15 000 € | **Odpis je stratený** |\n| 2026 | **Paušálne** | **0 €** | 5 000 € | 10 000 € | **Odpis je stratený** |\n| 2027 | Preukázateľné | **5 000 €** | 5 000 € | 5 000 € | 5. rok odpisovania |\n| 2028 | Preukázateľné | **5 000 €** | 5 000 € | 0 € | 6. (posledný) rok odpisovania |\n| **Spolu** | | **20 000 €** | **30 000 €** | | |\n\n**Záver výpočtu:**\nŽivnostník si do daňových výdavkov uplatní celkovo len 20 000 € z pôvodnej ceny stroja. Odpisy za roky 2025 a 2026 v celkovej výške **10 000 €** (2 x 5 000 €) si nemôže uplatniť do daňových výdavkov ani si o ne predĺžiť dobu odpisovania.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPred prechodom na paušálne výdavky si vždy prepočítajte, či je to pre vás výhodnejšie. Porovnajte si základ dane pri uplatnení preukázateľných výdavkov (vrátane odpisov) so základom dane pri paušálnych výdavkoch. Ak je strata daňového odpisu vyššia ako úspora z paušálnych výdavkov, prechod sa nemusí oplatiť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov uvádza, že odpisovanie nie je možné prerušiť a živnostník definitívne stratí odpisy vo výške 10 000 €."},"google":{"odpoved":"Nie, živnostník si nemôže prerušiť odpisovanie. Počas uplatňovania paušálnych výdavkov sa odpisy považujú za uplatnené v plnej výške, aj keď nie sú súčasťou preukázateľných výdavkov. Živnostník tak definitívne stratí nárok na uplatnenie odpisov za roky 2025 a 2026. Celková výška stratených odpisov je 10 000 €, čo predstavuje ročný odpis 5 000 € za každý z dvoch rokov. Tento postup vyplýva z § 6 ods. 10 v nadväznosti na § 22 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, podľa ktorého daňovník pri paušálnych výdavkoch vedie odpisy len evidenčne a nemôže o túto dobu predĺžiť celkovú lehotu odpisovania.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že odpisovanie nie je možné prerušiť, a správne vyčíslila definitívne stratené odpisy vo výške 10 000 € v súlade so zákonom."},"bez":{"odpoved":"Počas uplatňovania paušálnych výdavkov si daňovník nemôže uplatniť daňové odpisy, pričom sa na ne hľadí, akoby uplatnené boli. Živnostník tak definitívne stratí nárok na odpisy za roky 2025 a 2026 v celkovej výške 10 000 €. Ročný rovnomerný odpis pri dobe odpisovania 6 rokov predstavuje 5 000 €. V sume paušálnych výdavkov sú totiž zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka vrátane odpisov majetku. Uvedené vyplýva z § 6 ods. 10 v nadväznosti na § 22 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zákaz uplatnenia a nemožnosť prerušenia odpisov, presnú výšku definitívne stratených odpisov 10 000 € aj ročný odpis 5 000 € v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona."}},{"oblast":"majetok-odpisy","otazka":"Firma obstarala formou finančného prenájmu osobný automobil so spaľovacím motorom (KP 29.10.2, odpisová skupina 1) so vstupnou cenou 30 000 € a v marci 2026 ho zaradila do užívania; lízingová zmluva je uzatvorená na 36 mesiacov. Počas akej doby automobil daňovo odpisuje a aký odpis si uplatní za rok 2026 pri rovnomernom odpisovaní?","otazka_volna":"vzali sme auto na lizing na tri roky. odpisujem ho tie tri roky ako mam splatky, alebo inak? kolko mi vyjde odpis za prvy rok?","spravna_odpoved":"Odpisuje ho počas doby odpisovania podľa § 26 ods. 1, teda 4 roky (odpisová skupina 1), nie počas 36 mesiacov trvania lízingu – doba odpisovania sa už neviaže na dobu nájmu. Ročný odpis = 30 000 / 4 = 7 500 €, za rok 2026 sa uplatní pomerná časť za 10 mesiacov (marec až december): 7 500 × 10/12 = 6 250 €.","ustanovenie":"§ 26 ods. 8 a § 27 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu, okrem pozemkov, odpíše daňovník počas doby odpisovania tohto majetku podľa odseku 1 do výšky vstupnej ceny ustanovenej v § 25 spôsobom podľa § 27 alebo § 28 pri zohľadnení postupu podľa § 17 ods. 34.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-26.odsek-8","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu je výpočet a vysvetlenie daňových odpisov pre váš automobil.\n\n**Automobil budete daňovo odpisovať 4 roky a daňový odpis za rok 2026 je vo výške 6 250 €.**\n\n### Podrobný rozpis\n\n#### 1. Doba odpisovania\n\nOsobné automobily so spaľovacím motorom (kód Klasifikácie produktov 29.10.2) sú zaradené do **1. odpisovej skupiny** s dobou odpisovania **4 roky** [referenčné hodnoty: Vozidlá = OS 1, len rovnomerne; zákaz zmeny metódy]. Odpisujú sa výlučne rovnomerne.\n\n#### 2. Podmienka doby finančného prenájmu\n\nPri finančnom prenájme musí byť doba trvania zmluvy najmenej 60 % doby odpisovania majetku.\n*   **Výpočet minimálnej doby:** 4 roky (doba odpisovania) × 60 % = **2,4 roka** (približne 29 mesiacov) [Komentrk26zkona5952003Zz.md].\n*   **Vaša zmluva:** Je uzatvorená na 36 mesiacov (3 roky).\n*   **Záver:** Doba trvania vašej zmluvy (3 roky) je dlhšia ako minimálna požadovaná doba (2,4 roka), takže podmienka pre daňovú uznateľnosť odpisov je splnená.\n\n#### 3. Výpočet daňového odpisu za rok 2026\n\nPri rovnomernom odpisovaní sa v prvom roku uplatní len pomerná časť ročného odpisu podľa počtu mesiacov od zaradenia majetku do užívania do konca zdaňovacieho obdobia [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 27, ods. 2].\n\n**Krok 1: Výpočet ročného odpisu**\n*   Vstupná cena / Doba odpisovania = 30 000 € / 4 roky = **7 500 €**\n\n**Krok 2: Výpočet pomernej časti za rok 2026**\n*   **Zaradenie:** marec 2026\n*   **Počet mesiacov odpisovania v roku 2026:** 10 mesiacov (marec až december)\n*   **Výpočet:** (Ročný odpis / 12 mesiacov) × Počet mesiacov odpisovania\n*   (7 500 € / 12) × 10 = **6 250 €**\n\n| Položka | Hodnota |\n| :--- | :--- |\n| Vstupná cena | 30 000,00 € |\n| Odpisová skupina | 1. (4 roky) |\n| Ročný odpis | 7 500,00 € |\n| Počet mesiacov odpisovania v r. 2026 | 10 |\n| **Daňový odpis za rok 2026** | **6 250,00 €** |\n\n---\n\n**Dôležité upozornenie:**\nNeuplatnená časť odpisu z prvého roka (7 500 € - 6 250 € = 1 250 €) sa uplatní ako daňový výdavok v roku nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania, teda v roku 2030 [referenčné hodnoty: Rovnomerné odpisy — pomerná časť 1. roka až po uplynutí doby].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje dobu odpisovania na 4 roky a vypočítava pomerný daňový odpis za rok 2026 vo výške 6 250 €."},"google":{"odpoved":"Automobil sa daňovo odpisuje počas 4 rokov, nakoľko osobné automobily so spaľovacím motorom (KP 29.10.2) sú zaradené do 1. odpisovej skupiny. Pri finančnom prenájme odpisuje majetok nájomca počas štandardnej doby odpisovania stanovenej pre danú odpisovú skupinu. Za rok 2026 si firma uplatní daňový odpis vo výške 6 250 €. V prvom roku odpisovania sa uplatní len pomerná časť ročného odpisu (30 000 € / 4 roky = 7 500 €) za mesiace od zaradenia do užívania, t.j. za 10 mesiacov. Tento postup vyplýva z § 27 ods. 2 a Prílohy č. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza dobu odpisovania 4 roky aj presnú výšku odpisu za rok 2026 v sume 6 250 € na základe správnych ustanovení zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Automobil sa daňovo odpisuje počas doby 4 rokov, nakoľko je zaradený do 1. odpisovej skupiny. Dĺžka trvania lízingovej zmluvy nie je pre dobu daňového odpisovania podstatná. Za rok 2026 si firma pri rovnomernom odpisovaní uplatní daňový odpis vo výške 7 500 € (30 000 € / 4 roky). Tento postup vyplýva z § 26 ods. 1 a Prílohy č. 1 k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Výpočet rovnomerného odpisu je v súlade s § 27 citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uviedla nesprávnu výšku odpisu za rok 2026 (7 500 € namiesto pomernej časti 6 250 € za 10 mesiacov užívania podľa § 27 ods. 2)."}},{"oblast":"majetok-odpisy","otazka":"Firma si chce obstarať výrobný stroj zaradený do odpisovej skupiny 2 na lízing so zmluvou na 42 mesiacov a dohodnutým právom kúpy prenajatej veci. Splní takáto zmluva definíciu finančného prenájmu podľa zákona o dani z príjmov a aká je minimálna doba nájmu?","otazka_volna":"lizingovka nam ponuka stroj na 42 mesiacov s odkupom na konci. je to este danovo lizing alebo uz nie?","spravna_odpoved":"Nesplní. Doba trvania nájmu musí byť najmenej 60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. 1; pri odpisovej skupine 2 je doba odpisovania 6 rokov, teda 72 mesiacov, a minimum je 43,2 mesiaca (prakticky 44 mesiacov). Zmluva na 42 mesiacov je kratšia, takže nejde o finančný prenájom podľa § 2 písm. s) a daňovo sa posudzuje ako operatívny prenájom (nájomné v nákladoch, odpisuje prenajímateľ).","ustanovenie":"§ 2 písm. s) druhý bod a § 26 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. 1","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2.pismeno-s","my":{"odpoved":"**Nie, zmluva s dobou nájmu 42 mesiacov nespĺňa podmienky finančného prenájmu** podľa zákona o dani z príjmov. Minimálna požadovaná doba trvania nájmu pre výrobný stroj v 2. odpisovej skupine je 44 mesiacov.\n\n---\n\n### Vysvetlenie a výpočet\n\nAby bol prenájom považovaný za finančný prenájom na daňové účely, musí okrem iných podmienok (ako je prechod vlastníckeho práva na nájomcu po skončení nájmu) spĺňať aj podmienku minimálnej doby trvania. Táto doba musí byť **najmenej 60 % doby odpisovania** príslušného majetku podľa § 26 ods. 1 zákona o dani z príjmov [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 2 písm. s) bod 2].\n\nPostup výpočtu pre váš prípad je nasledovný:\n\n1.  **Zaradenie majetku:** Výrobný stroj je zaradený do **2. odpisovej skupiny**.\n2.  **Doba odpisovania:** Doba odpisovania pre 2. odpisovú skupinu je **6 rokov** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 26].\n3.  **Prepočet na mesiace:** 6 rokov x 12 mesiacov/rok = **72 mesiacov**.\n4.  **Výpočet minimálnej doby nájmu:** 60 % zo 72 mesiacov = 0,60 * 72 = **43,2 mesiaca**.\n\nPodľa metodiky sa doba zaokrúhľuje na celé mesiace nahor, teda minimálna doba trvania zmluvy o finančnom prenájme je **44 mesiacov** (3 roky a 8 mesiacov).\n\n| Položka | Hodnota | Zdroj |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Odpisová skupina | 2 | Podľa zadania |\n| Štandardná doba odpisovania | 6 rokov (72 mesiacov) | § 26 ZDP |\n| Minimálna doba finančného prenájmu | **44 mesiacov** (72 mes. × 60 %) | § 2 písm. s) ZDP |\n| Navrhovaná doba nájmu | 42 mesiacov | Podľa zadania |\n| **Splnenie podmienky** | **NIE** (42 < 44) | - |\n\n### Záver\n\nKeďže navrhovaná doba nájmu 42 mesiacov je kratšia ako zákonom požadované minimum 44 mesiacov, takáto zmluva by sa na daňové účely nepovažovala za zmluvu o finančnom prenájme, ale za **operatívny (bežný) prenájom**. To by znamenalo, že vaša firma by si do daňových výdavkov uplatňovala len dohodnuté nájomné a stroj by odpisoval prenajímateľ (lízingová spoločnosť).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne konštatuje nesplnenie podmienok finančného prenájmu, uvádza správnu minimálnu dobu trvania nájmu 43,2 mesiaca (44 mesiacov) a zhoduje sa s referenciou vo všetkých právnych aj vecných aspektoch."},"google":{"odpoved":"Áno, takáto zmluva splní definíciu finančného prenájmu, avšak doba nájmu je nedostatočná. Minimálna doba trvania finančného prenájmu musí byť najmenej 60 % doby odpisovania hmotného majetku. Výrobný stroj v odpisovej skupine 2 sa odpisuje 6 rokov (72 mesiacov). Minimálna doba nájmu je preto 44 mesiacov (72 mesiacov x 60 %). Zmluva na 42 mesiacov nespĺňa túto podmienku. Uvedené vyplýva z § 2 písm. s) bod 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď v úvode chybne tvrdí, že zmluva splní definíciu finančného prenájmu, hoci pre nedostatočnú dobu nájmu ju v skutočnosti nesplní, čím si v závere priamo protirečí."},"bez":{"odpoved":"Nie, takáto zmluva nespĺňa definíciu finančného prenájmu podľa zákona o dani z príjmov, pretože nespĺňa podmienku minimálnej doby trvania. Minimálna doba nájmu pre majetok zaradený v 2. odpisovej skupine je 43,2 mesiaca. Táto doba predstavuje 60 % z doby odpisovania, ktorá je pre túto skupinu 6 rokov (72 mesiacov). Podmienka minimálnej doby nájmu je stanovená v § 2 písm. s) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že zmluva nesplní definíciu finančného prenájmu, správne odkazuje na zákonné pravidlo 60 % z doby odpisovania a presne uvádza minimálnu dobu 43,2 mesiaca."}},{"oblast":"majetok-odpisy","otazka":"S. r. o. obstarala v januári 2026 formou finančného prenájmu osobný automobil (KP 29.10.2) so vstupnou cenou 72 000 € a odpisuje rovnomerne v odpisovej skupine 1. Za rok 2026 vykázala základ dane 15 000 € zistený pred úpravou podľa § 17 ods. 34. Musí základ dane upraviť kvôli limitu 48 000 €?","otazka_volna":"mame drahsie auto na lizing, skoro 72 tisic. plati na neho ten limit 48 tisic aj ked je to lizing? zisk mame okolo 15 tisic.","spravna_odpoved":"Limit sa vzťahuje aj na automobil obstaraný finančným prenájmom, pretože § 26 ods. 8 prikazuje odpisovať ho pri zohľadnení postupu podľa § 17 ods. 34. V tomto prípade sa však úprava nevykoná: skutočný odpis je 72 000 / 4 = 18 000 €, limitovaný odpis zo vstupnej ceny 48 000 € je 48 000 / 4 = 12 000 €, a keďže základ dane 15 000 € nie je nižší ako 12 000 €, základ dane sa nezvyšuje a odpis 18 000 € sa uzná celý.","ustanovenie":"§ 26 ods. 8 a § 17 ods. 34 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"ak tento základ dane je nižší ako násobok počtu osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a ročného daňového odpisu vypočítaného zo vstupnej ceny 48 000 eur","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-34","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade s.r.o. nemusí upravovať (zvyšovať) základ dane.**\n\nPretože váš základ dane pred úpravou (15 000 €) je vyšší ako zákonom stanovená prahová hodnota (12 000 €), podmienka na povinné zvýšenie základu dane podľa § 17 ods. 34 Zákona o dani z príjmov nie je splnená. Spoločnosť si môže v daňových výdavkoch uplatniť plný ročný odpis vo výške 18 000 €.\n\n---\n\n### Podrobný rozbor a výpočet\n\nPravidlo pre obmedzenie odpisov tzv. \"luxusných\" automobilov je naviazané na výšku základu dane daňovníka. Pozrime sa na Váš prípad krok za krokom.\n\n**1. Posúdenie podmienok podľa zákona**\n\nPodľa § 17 ods. 34 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa základ dane zvyšuje, len ak sú splnené **obe nasledujúce podmienky súčasne**:\n1.  Spoločnosť odpisuje osobný automobil (KP 29.10.2) so vstupnou cenou **48 000 € a viac**.\n2.  Základ dane spoločnosti je **nižší** ako ročný odpis vypočítaný z limitovanej vstupnej ceny 48 000 €.\n\nToto pravidlo sa vzťahuje aj na automobily obstarané formou finančného prenájmu.\n\n**2. Výpočet pre váš prípad**\n\n| Položka | Výpočet | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Vstupná cena vozidla** | - | **72 000 €** | Presahuje limit 48 000 €, preto sa pravidlo posudzuje. |\n| **Skutočný ročný odpis** | 72 000 € / 4 roky | **18 000 €** | Toto je suma, ktorú si uplatňujete v účtovníctve a nákladoch. |\n| **Limitný ročný odpis (prahová hodnota)** | 48 000 € / 4 roky | **12 000 €** | Toto je kľúčová hodnota na porovnanie so základom dane. |\n| **Váš základ dane (pred úpravou)** | - | **15 000 €** | Údaj z vášho daňového priznania. |\n\n**3. Porovnanie a záver**\n\nPorovnáme váš základ dane s prahovou hodnotou:\n\n*   Váš základ dane: **15 000 €**\n*   Prahová hodnota: **12 000 €**\n\nKeďže **15 000 € je viac ako 12 000 €**, podmienka, že základ dane musí byť *nižší* ako prahová hodnota, nie je splnená.\n\n**Výsledok:** Spoločnosť nemusí zvyšovať základ dane. Plný ročný odpis vo výške **18 000 €** je pre rok 2026 daňovo uznaným výdavkom.\n\n---\n\n**Pre úplnosť, kedy by ste základ dane museli upraviť?**\n\nAk by váš základ dane za rok 2026 bol napríklad **10 000 €** (teda menej ako 12 000 €), museli by ste ho zvýšiť o rozdiel medzi skutočným a limitným odpisom:\n\n*   **Rozdiel odpisov:** 18 000 € - 12 000 € = 6 000 €\n*   **Úprava základu dane:** Pôvodný základ dane 10 000 € by ste na príslušnom riadku daňového priznania zvýšili o 6 000 €.\n*   **Nový základ dane po úprave:** 10 000 € + 6 000 € = 16 000 €","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru, že základ dane sa neupravuje, a uviedla správny výpočet limitovaného odpisu (12 000 €), skutočného odpisu (18 000 €) aj právne odôvodnenie podľa § 17 ods. 34 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Nie, spoločnosť nemusí upraviť základ dane. Povinnosť zvýšiť základ dane vzniká iba vtedy, ak je vykázaný základ dane nižší ako ročný odpis vypočítaný z limitovanej vstupnej ceny 48 000 €. Váš základ dane pred úpravou (15 000 €) je vyšší ako tento limitný ročný odpis, ktorý je 12 000 € (48 000 € / 4 roky). Spoločnosť si preto môže v daňových výdavkoch uplatniť plný ročný odpis 18 000 € (72 000 € / 4 roky) bez nutnosti úpravy základu dane. Tento postup upravuje § 17 ods. 34 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že základ dane sa neupravuje, pričom uvádza zhodné čísla aj správne právne zdôvodnenie podľa § 17 ods. 34 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Áno, spoločnosť musí upraviť základ dane, pretože vstupná cena automobilu presiahla limit 48 000 €. Základ dane sa zvýši o rozdiel medzi skutočným ročným odpisom (18 000 €) a odpisom vypočítaným z limitovanej vstupnej ceny (12 000 €). Spoločnosť teda musí zvýšiť základ dane o 6 000 €. Základ dane po úprave bude vo výške 21 000 €. Táto povinnosť vyplýva z § 17 ods. 34 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru, keďže základ dane 15 000 € je vyšší ako limitovaný odpis 12 000 €, a preto sa základ dane podľa § 17 ods. 34 neupravuje."}},{"oblast":"majetok-odpisy","otazka":"S. r. o. kúpila v januári 2026 osobný automobil (KP 29.10.2) za 90 000 € a odpisuje ho rovnomerne v odpisovej skupine 1. Za rok 2026 vykázala základ dane 5 000 € zistený pred úpravou podľa § 17 ods. 34. O koľko musí zvýšiť základ dane?","otazka_volna":"kupili sme si do firmy drahe auto za 90 tisic, zisk mame maly, len par tisic. o kolko nam to zdvihne zaklad dane kvoli tomu limitu na luxusne auta?","spravna_odpoved":"Skutočný daňový odpis je 90 000 / 4 = 22 500 €, limitovaný odpis vypočítaný zo vstupnej ceny 48 000 € je 48 000 / 4 = 12 000 €. Keďže základ dane 5 000 € je nižší ako 1 × 12 000 €, základ dane sa zvýši o kladný rozdiel 22 500 − 12 000 = 10 500 €.","ustanovenie":"§ 17 ods. 34 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"sa zvýši o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov … a úhrnom ročných odpisov … vypočítaných zo vstupnej ceny 48 000 eur","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-34","my":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade musí spoločnosť zvýšiť základ dane.\n\n**Spoločnosť musí zvýšiť základ dane o 10 500 €.**\n\n### Zdôvodnenie a výpočet\n\nPodľa § 17 ods. 34 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa základ dane upravuje pri osobných automobiloch (kód KP 29.10.2) so vstupnou cenou 48 000 € a viac. Úprava (zvýšenie základu dane) sa vykoná, ak je vykázaný základ dane nižší ako ročný odpis vypočítaný z limitovanej vstupnej ceny 48 000 €.\n\nPostup výpočtu je nasledovný:\n\n1.  **Výpočet odpisov:**\n    *   **Skutočný ročný odpis:** Vstupná cena 90 000 € / 4 roky = **22 500 €**\n    *   **Limitovaný ročný odpis:** Limitovaná vstupná cena 48 000 € / 4 roky = **12 000 €**\n\n2.  **Overenie podmienky pre úpravu:**\n    *   Vykázaný základ dane spoločnosti je **5 000 €**.\n    *   Hranica pre úpravu je výška limitovaného ročného odpisu, t. j. **12 000 €**.\n    *   Keďže vykázaný základ dane (5 000 €) je **nižší** ako hranica (12 000 €), spoločnosť je povinná zvýšiť základ dane.\n\n3.  **Výpočet sumy zvýšenia:**\n    *   Zvýšenie sa vypočíta ako kladný rozdiel medzi skutočným a limitovaným odpisom.\n    *   Výpočet: 22 500 € - 12 000 € = **10 500 €**\n\n#### Prehľad výpočtu\n\n| Položka | Suma | Výpočet |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Vstupná cena automobilu | 90 000,00 € | |\n| Skutočný ročný odpis (OS 1, 4 roky) | 22 500,00 € | `90 000 € / 4` |\n| Limitovaný ročný odpis | 12 000,00 € | `48 000 € / 4` |\n| Vykázaný základ dane (pred úpravou) | 5 000,00 € | |\n| **Podmienka pre úpravu splnená?** | **Áno** | `5 000 € < 12 000 €` |\n| **Suma na zvýšenie základu dane** | **10 500,00 €** | `22 500 € - 12 000 €` |\n| Výsledný základ dane (po úprave) | 15 500,00 € | `5 000 € + 10 500 €` |\n\nSpoločnosť si v daňových výdavkoch ponechá plný odpis 22 500 €, ale zároveň na riadku daňového priznania určenom pre pripočítateľné položky zvýši základ dane o sumu 10 500 € [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17, ods. 34].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu zvýšenia základu dane 10 500 € a obsahuje aj vecne a právne správny postup výpočtu podľa § 17 ods. 34 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť musí zvýšiť základ dane o 10 500 €. Tento nárast predstavuje rozdiel medzi skutočným ročným odpisom (90 000 € / 4 roky = 22 500 €) a limitovaným ročným odpisom z ceny 48 000 € (48 000 € / 4 roky = 12 000 €). K úprave základu dane dochádza, pretože vykázaný základ dane (5 000 €) je nižší ako limitovaný ročný odpis (12 000 €). Ide o osobný automobil so vstupnou cenou 48 000 € a viac. Táto povinnosť vyplýva z § 17 ods. 34 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu sumu zvýšenia základu dane 10 500 € spolu so správnym právnym odôvodnením a výpočtom."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť musí zvýšiť základ dane o 10 500 €. Táto povinnosť vyplýva z limitácie daňových odpisov pri osobných automobiloch so vstupnou cenou nad 48 000 €, keďže vykázaný základ dane (5 000 €) je nižší ako ročný daňový odpis (22 500 €). Ročný daňový odpis z ceny 90 000 € je 22 500 €, avšak maximálny uznateľný odpis z limitovanej ceny 48 000 € je len 12 000 €. Rozdiel (22 500 € - 12 000 €) predstavuje sumu, o ktorú sa základ dane zvyšuje. Táto úprava sa vykoná podľa § 17 ods. 34 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne právne pravidlo pre testovanie limitácie, keď základ dane porovnáva so skutočným daňovým odpisom (22 500 €) namiesto úhrnu odpisov z limitovanej vstupnej ceny 48 000 € (12 000 €)."}},{"oblast":"majetok-odpisy","otazka":"Firma si od 1. apríla 2026 prenajala formou operatívneho prenájmu (bez vopred dohodnutého práva kúpy) osobný automobil (KP 29.10.2), ktorého vstupná cena u prenajímateľa je 60 000 €; mesačné nájomné je 1 800 €. Za rok 2026 uplatnila v nákladoch nájomné 16 200 € a vykázala základ dane 4 000 €. O koľko zvýši základ dane?","otazka_volna":"prenajali sme si drahsie auto na operak od apríla, platime 1800 mesacne. plati na najomne nejaky strop ked to auto stoji nad 48 tisic?","spravna_odpoved":"Limitované ročné nájomné je 14 400 € a pri 9 mesiacoch nájmu (apríl až december) predstavuje 14 400 × 9/12 = 10 800 €. Keďže základ dane 4 000 € je nižší ako 10 800 €, základ dane sa zvýši o rozdiel 16 200 − 10 800 = 5 400 €.","ustanovenie":"§ 17 ods. 35 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-35","my":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade musí firma zvýšiť svoj základ dane. Zvýšenie bude predstavovať **5 400 €**.\n\nPodľa zákona o dani z príjmov platí pre operatívny prenájom osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 € a viac špeciálny režim. Ak je základ dane daňovníka nižší ako zákonom stanovený limit nájomného, daňový výdavok na nájomné je limitovaný a rozdiel sa pripočítava k základu dane [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 17 ods. 35].\n\n### Výpočet krok za krokom\n\n1.  **Overenie podmienok pre limitáciu**\n    *   Ide o operatívny prenájom osobného automobilu (KP 29.10.2): **Áno.**\n    *   Vstupná cena vozidla je 48 000 € alebo viac: **Áno**, vstupná cena je 60 000 €.\n    *   Podmienky pre uplatnenie limitu sú splnené.\n\n2.  **Výpočet pomerného limitu nájomného na rok 2026**\n    Ročný limit na daňovo uznané nájomné je 14 400 €. Keďže prenájom trval len časť roka (od 1. apríla do 31. decembra 2026, t. j. 9 mesiacov), limit sa musí pomerne prepočítať.\n    *   **Pomerný limit = (14 400 € / 12 mesiacov) × 9 mesiacov = 10 800 €**\n\n3.  **Porovnanie základu dane s limitom**\n    Úprava základu dane sa vykoná iba vtedy, ak je vykázaný základ dane nižší ako vypočítaný pomerný limit.\n    *   Vykázaný základ dane: **4 000 €**\n    *   Pomerný limit nájomného: **10 800 €**\n    *   Keďže 4 000 € je menej ako 10 800 €, **podmienka na zvýšenie základu dane je splnená.**\n\n4.  **Výpočet sumy na zvýšenie základu dane**\n    Základ dane sa zvýši o rozdiel medzi skutočne uplatneným nájomným a pomerným limitom.\n    *   Skutočne uplatnené nájomné (1 800 € × 9 mesiacov): **16 200 €**\n    *   Pomerný limit nájomného: **10 800 €**\n    *   **Rozdiel (zvýšenie ZD) = 16 200 € - 10 800 € = 5 400 €**\n\n### Zhrnutie úpravy\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Pôvodný základ dane | 4 000,00 € |\n| Zvýšenie podľa § 17 ods. 35 ZDP | + 5 400,00 € |\n| **Upravený základ dane pre výpočet dane** | **9 400,00 €** |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne aj číselne súhlasí s referenciou a správne aplikuje § 17 ods. 35 zákona o dani z príjmov s výsledným zvýšením základu dane o 5 400 €."},"google":{"odpoved":"Firma musí zvýšiť základ dane o 1 800 €. Tento postup je povinná uplatniť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2026. Dôvodom je, že pri operatívnom prenájme osobného automobilu so vstupnou cenou 48 000 € a viac je ročné nájomné daňovo uznané len do výšky 14 400 €, ak je základ dane nižší ako táto suma. Keďže vykázaný základ dane (4 000 €) je nižší ako limit (14 400 €), základ dane sa zvýši o rozdiel medzi skutočným nájomným (16 200 €) a limitovaným nájomným (14 400 €). Táto povinnosť vyplýva z § 17 ods. 35 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu zvýšenia základu dane 1 800 € namiesto 5 400 €, pretože neprepočítala ročný limit 14 400 € na 9 mesiacov trvania nájmu."},"bez":{"odpoved":"Firma zvýši základ dane o 3 240 €. Dôvodom je, že vstupná cena prenajatého automobilu u prenajímateľa (60 000 €) presiahla zákonom stanovený limit 48 000 €. Nedaňová časť nájomného sa vypočíta ako 16 200 € × (1 - (48 000 € / 60 000 €)). Tento postup vyplýva z § 17 ods. 34 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Výsledný základ dane za rok 2026 tak bude 7 240 €.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k nesprávnej sume úpravy základu dane (3 240 € namiesto 5 400 €) na základe nesprávneho právneho postupu a ustanovenia."}},{"oblast":"majetok-odpisy","otazka":"Firma v roku 2026 na jednom stroji vykonala v marci modernizáciu za 1 000 € a v októbri ďalšiu modernizáciu za 900 €; obe rozšírili vybavenie stroja o prvky, ktoré pôvodne neobsahoval. Ide o priame daňové výdavky roku 2026, alebo o technické zhodnotenie? A ako by to bolo, keby druhú modernizáciu dokončila až v januári 2027?","otazka_volna":"na stroji sme dvakrat za rok nieco domontovali, raz za tisic a raz za devatsto. mozem to dat rovno do nakladov ked ani jedno nie je nad 1700?","spravna_odpoved":"V roku 2026 ide o technické zhodnotenie, pretože zásahy sa posudzujú v úhrne za zdaňovacie obdobie a 1 000 + 900 = 1 900 € prevyšuje hranicu 1 700 €. Suma 1 900 € nie je priamym daňovým výdavkom, zvyšuje vstupnú cenu stroja a uplatní sa cez odpisy. Ak by druhá modernizácia bola dokončená až v januári 2027, úhrn by bol v roku 2026 len 1 000 € a v roku 2027 len 900 €, teda v žiadnom roku by hranica 1 700 € nebola prekročená a išlo by o priamy daňový výdavok (ak sa daňovník sám nerozhodne považovať tieto výdavky za technické zhodnotenie).","ustanovenie":"§ 29 ods. 1 a 2 a § 21 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"výdavky na dokončené nadstavby, prístavby, vstavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 1 700 eur v úhrne za zdaňovacie obdobie","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-29.odsek-1","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií ide v oboch prípadoch o technické zhodnotenie, avšak daňový režim sa bude líšiť v závislosti od toho, či boli výdavky vynaložené v jednom alebo dvoch zdaňovacích obdobiach.\n\n**V prvom scenári (všetko v roku 2026) ide o technické zhodnotenie, ktoré sa musí odpisovať a nemôže byť priamym daňovým výdavkom.** Celková suma za rok 2026 je 1 900 €, čo presahuje zákonný limit 1 700 €.\n\nTu je podrobné vysvetlenie pre oba scenáre:\n\n### Čo je technické zhodnotenie?\n\nPodľa Zákona o dani z príjmov sa za technické zhodnotenie považuje okrem iného aj **modernizácia**, ktorá predstavuje rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti majetku o súčasti, ktoré pôvodne neobsahoval [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 29 ods. 5]. Vami opísané práce (rozšírenie vybavenia stroja o nové prvky) presne zodpovedajú tejto definícii. Nejde teda o opravu, ktorá by len odstraňovala opotrebenie a uvádzala stroj do pôvodného stavu.\n\n### Scenár 1: Obe modernizácie v roku 2026\n\nPre daňové posúdenie je kľúčové, že výdavky na technické zhodnotenie na jednom majetku sa **posudzujú v úhrne za celé zdaňovacie obdobie** (kalendárny rok) [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 29 ods. 1].\n\n1.  **Sčítanie výdavkov za rok 2026:**\n    *   Marec 2026: 1 000 €\n    *   Október 2026: 900 €\n    *   **Spolu za rok 2026: 1 900 €**\n\n2.  **Porovnanie s limitom:**\n    *   Celková suma 1 900 € je **vyššia** ako limit 1 700 € za zdaňovacie obdobie.\n\n3.  **Záver a daňový dopad:**\n    *   Keďže úhrnná suma presiahla 1 700 €, firma je **povinná** o túto sumu (1 900 €) zvýšiť vstupnú (alebo zostatkovú) cenu stroja a uplatniť ju v daňových výdavkoch postupne formou odpisov.\n    *   Tieto výdavky **nemôžu byť jednorazovým daňovým výdavkom** v roku 2026.\n\n### Scenár 2: Modernizácie rozdelené do rokov 2026 a 2027\n\nV tomto prípade sa každý rok posudzuje samostatne.\n\n1.  **Posúdenie za rok 2026:**\n    *   Úhrn výdavkov na TZ v roku 2026: **1 000 €**\n    *   Porovnanie s limitom: 1 000 € **nepresahuje** limit 1 700 €.\n    *   **Daňový dopad 2026:** Firma má na výber z dvoch možností [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 29 ods. 2]:\n        *   **a) Priamy daňový výdavok:** Uplatniť celú sumu 1 000 € ako jednorazový daňový výdavok v roku 2026.\n        *   **b) Dobrovoľné zvýšenie ceny:** Dobrovoľne sa rozhodnúť, že túto sumu bude považovať za technické zhodnotenie, zvýši o ňu vstupnú cenu stroja a bude ju odpisovať.\n\n2.  **Posúdenie za rok 2027:**\n    *   Úhrn výdavkov na TZ v roku 2027: **900 €**\n    *   Porovnanie s limitom: 900 € **nepresahuje** limit 1 700 €.\n    *   **Daňový dopad 2027:** Firma má opäť rovnakú voľbu ako v roku 2026 pre sumu 900 €.\n\n### Súhrnné porovnanie\n\n| Kritérium | Scenár 1 (Všetko v r. 2026) | Scenár 2 (Rozdelené 2026/2027) |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Úhrn za rok 2026** | 1 900 € | 1 000 € |\n| **Úhrn za rok 2027** | 0 € | 900 € |\n| **Posúdenie 2026** | **Povinné** technické zhodnotenie (> 1 700 €) | **Možnosť voľby** (< 1 700 €) |\n| **Posúdenie 2027** | - | **Možnosť voľby** (< 1 700 €) |\n| **Daňový dopad** | Suma 1 900 € sa musí odpisovať. | Sumu 1 000 € (v r. 2026) a 900 € (v r. 2027) je možné dať priamo do nákladov alebo dobrovoľne odpisovať. |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk je to možné a prevádzkovo realizovateľné, načasovanie dokončenia a zaradenia modernizácií do užívania môže mať významný vplyv na daňovú povinnosť. Rozdelenie prác do dvoch kalendárnych rokov vám dáva flexibilitu rozhodnúť sa pre jednorazový odpis nákladov, čo môže byť výhodné, ak potrebujete v danom roku znížiť základ dane. Naopak, ak ste v strate alebo očakávate vyššie zisky v budúcich rokoch, môže byť strategicky výhodnejšie aj menšiu sumu dobrovoľne odpisovať.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne posudzuje prekročenie limitu 1 700 € v úhrne za rok 2026 s nutnosťou odpisovania, ako aj možnosť uplatnenia priameho daňového výdavku pri rozdelení dokončenia do dvoch zdaňovacích období."},"google":{"odpoved":"V prvom prípade ide o technické zhodnotenie, pretože úhrn výdavkov na modernizáciu (1 900 €) v jednom zdaňovacom období presiahol sumu 1 700 €. Tieto výdavky zvýšia vstupnú cenu stroja a do daňových nákladov sa dostanú postupne formou odpisov. Tento postup vyplýva z § 29 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ak by druhú modernizáciu dokončila až v januári 2027, posudzovali by sa výdavky za každý rok samostatne. Keďže ani v roku 2026 (1 000 €), ani v roku 2027 (900 €) by nebola prekročená hranica 1 700 €, išlo by o priame daňové výdavky príslušných rokov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, správne posudzuje prekročenie hranice 1 700 € v úhrne za zdaňovacie obdobie a vysvetľuje dôsledky rozdelenia modernizácie do dvoch rokov."},"bez":{"odpoved":"V prvom prípade ide o technické zhodnotenie, pretože súčet výdavkov na modernizáciu na jednom majetku za zdaňovacie obdobie 2026 (1 900 €) presiahol hranicu 1 700 €. Celá suma 1 900 € tak zvýši vstupnú cenu stroja a bude sa odpisovať. Ak by druhú modernizáciu dokončila až v januári 2027, výdavky v oboch rokoch (1 000 € v roku 2026 a 900 € v roku 2027) by boli samostatnými priamymi daňovými výdavkami, keďže v žiadnom zdaňovacom období neprekročili stanovený limit. Uvedený postup vyplýva z § 29 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne a presne zodpovedá referencii vrátane posúdenia úhrnu za zdaňovacie obdobie, správneho vyčíslenia limitu 1 700 € a vplyvu dokončenia druhej modernizácie v nasledujúcom roku."}},{"oblast":"majetok-odpisy","otazka":"Firma má v majetku stroj obstaraný za 1 600 €, ktorý v účtovníctve vedie ako dlhodobý hmotný majetok, ale daňovo ho neodpisovala (obstarávacia cena neprevýšila 1 700 €). V januári 2026 na ňom dokončila modernizáciu za 2 500 €. Ako sa to rieši daňovo, ak stroj patrí do odpisovej skupiny 2?","otazka_volna":"mame lacny stroj asi za 1600, v uctovnictve ho vedieme ako dlhodoby majetok ale danovo sme ho neodpisovali. teraz sme ho prerobili za 2500 – mozem tych 2500 dat do nakladov naraz?","spravna_odpoved":"Nie. Technické zhodnotenie v sume vyššej ako 1 700 € vykonané na dlhodobom hmotnom majetku, ktorého obstarávacia cena bola 1 700 € a menej, sa pripočíta k obstarávacej cene majetku: vstupná cena bude 1 600 + 2 500 = 4 100 € a majetok sa odpisuje podľa § 26. V odpisovej skupine 2 (6 rokov) a pri zaradení v januári je ročný odpis 4 100 / 6 = 683,33 €.","ustanovenie":"§ 29 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Za technické zhodnotenie sa považuje aj technické zhodnotenie v sume vyššej ako 1 700 eur za zdaňovacie obdobie vykonané na dlhodobom hmotnom majetku, ktorého obstarávacia cena bola 1 700 eur a menej.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-29.odsek-3","my":{"odpoved":"Áno, tento postup má presne stanovené daňové riešenie. **Modernizáciou v hodnote nad 1 700 € sa z vášho pôvodne daňovo neodpisovaného stroja stáva plnohodnotný odpisovaný hmotný majetok.**\n\nZákladom dane sa nestane jednorazový náklad, ale začnete uplatňovať daňové odpisy z novej, zvýšenej vstupnej ceny.\n\n### Podrobný postup a výpočet\n\n1.  **Určenie novej vstupnej ceny pre daňové odpisy**\n    Podľa § 29 ods. 3 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ak sa na drobnom dlhodobom hmotnom majetku (s cenou 1 700 € a menej) vykoná technické zhodnotenie (modernizácia) v sume vyššej ako 1 700 €, tento majetok sa stáva odpisovaným hmotným majetkom podľa zákona o dani z príjmov.\n\n    Nová vstupná cena pre daňové odpisovanie bude súčtom pôvodnej obstarávacej ceny a nákladov na modernizáciu:\n    *   Pôvodná obstarávacia cena: 1 600,00 €\n    *   Náklady na modernizáciu: 2 500,00 €\n    *   **Nová vstupná cena pre daňové odpisy: 4 100,00 €**\n\n2.  **Zaradenie a začiatok odpisovania**\n    Stroj zaradíte do daňových odpisov v januári 2026. Keďže patrí do **2. odpisovej skupiny**, doba odpisovania je **6 rokov** [Odpisové skupiny (§ 26 ZDP)]. Pre majetok v 2. odpisovej skupine si môžete zvoliť buď rovnomernú, alebo zrýchlenú metódu odpisovania [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 26, ods. 3].\n\n---\n\n### Možnosti odpisovania od roku 2026\n\n#### A) Rovnomerné odpisovanie (§ 27 ZDP)\nRočný odpis sa vypočíta ako `Vstupná cena / Doba odpisovania`.\n\n*   Ročný odpis: 4 100,00 € / 6 rokov = **683,33 €**\n\n| Rok | Ročný odpis | Daňová zostatková cena k 31.12. |\n| :-- | :---------- | :------------------------------ |\n| 2026 | 683,33 € | 3 416,67 € |\n| 2027 | 683,33 € | 2 733,34 € |\n| 2028 | 683,33 € | 2 050,01 € |\n| 2029 | 683,33 € | 1 366,68 € |\n| 2030 | 683,33 € | 683,35 € |\n| 2031 | 683,35 € | 0,00 € |\n| **Spolu** | **4 100,00 €** | |\n\n*Poznámka: V poslednom roku sa uplatní zvyšok do výšky vstupnej ceny.*\n\n#### B) Zrýchlené odpisovanie (§ 28 ZDP)\nPoužijú sa koeficienty pre 2. odpisovú skupinu: 6 (v prvom roku) a 7 (v ďalších rokoch) [Odpisové skupiny (§ 26 ZDP)].\n\n*   **Odpis v 1. roku (2026):** `(2 × Vstupná cena) / Koeficient`\n    (2 × 4 100,00 €) / 6 = **1 366,67 €**\n*   **Odpis v ďalších rokoch:** `(2 × Zostatková cena) / (Koeficient - Počet rokov odpisovania)`\n\n| Rok | Výpočet odpisu | Ročný odpis | Daňová zostatková cena k 31.12. |\n| :-- | :------------- | :---------- | :------------------------------ |\n| 2026 | (2 × 4 100,00) / 6 | 1 366,67 € | 2 733,33 € |\n| 2027 | (2 × 2 733,33) / (7-1) | 911,11 € | 1 822,22 € |\n| 2028 | (2 × 1 822,22) / (7-2) | 728,89 € | 1 093,33 € |\n| 2029 | (2 × 1 093,33) / (7-3) | 546,67 € | 546,66 € |\n| 2030 | (2 × 546,66) / (7-4) | 364,44 € | 182,22 € |\n| 2031 | Zostatková cena | 182,22 € | 0,00 € |\n| **Spolu** | | **4 100,00 €** | |\n\n---\n\n### Zhrnutie\n*   **Áno, modernizácia mení daňový režim stroja.** Z drobného majetku sa stáva riadne odpisovaný hmotný majetok.\n*   **Nová vstupná cena pre daňové odpisy je 4 100,00 €.**\n*   **Odpisovať začínate v roku 2026** po dobu 6 rokov.\n*   Môžete si vybrať medzi rovnomernou a zrýchlenou metódou odpisovania. Zvolenú metódu už nie je možné neskôr zmeniť [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 26, ods. 3].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nZrýchlené odpisovanie vám umožní v prvých rokoch uplatniť si vyššie daňové výdavky a znížiť tak základ dane výraznejšie. Ak v najbližších rokoch očakávate vyššie zisky, táto metóda môže byť daňovo výhodnejšia. Rovnomerné odpisovanie je administratívne jednoduchšie a rozkladá daňový výdavok rovnomerne na celú dobu odpisovania.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne aplikuje § 29 ods. 3 zákona o dani z príjmov, určuje novú vstupnú cenu 4 100 € a uvádza zhodný výpočet ročného odpisu 683,33 € v odpisovej skupine 2."},"google":{"odpoved":"Keďže modernizácia v hodnote 2 500 € presiahla sumu 1 700 € za zdaňovacie obdobie, považuje sa za technické zhodnotenie. Toto technické zhodnotenie sa pripočíta k pôvodnej obstarávacej cene stroja, aj keď nebol daňovo odpisovaný. Nová vstupná cena na účely daňového odpisovania je teda 4 100 € (1 600 € + 2 500 €). Z tejto zvýšenej vstupnej ceny začne firma stroj odpisovať v roku 2026, a to počas doby 6 rokov, nakoľko patrí do 2. odpisovej skupiny. Tento postup upravuje § 29 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza novú vstupnú cenu 4 100 €, zaradenie a dobu odpisovania 6 rokov podľa § 29 ods. 3 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Technické zhodnotenie v sume 2 500 € sa považuje za samostatný dlhodobý hmotný majetok, keďže bolo vykonané na majetku s obstarávacou cenou neprevyšujúcou 1 700 €. Tento nový majetok sa zaradí do 2. odpisovej skupiny, rovnako ako pôvodný stroj, a bude sa odpisovať počas 6 rokov. Vstupnou cenou pre daňové odpisy je suma technického zhodnotenia, teda 2 500 €. Firma ho začne odpisovať od zdaňovacieho obdobia 2026, v ktorom bola modernizácia dokončená a uvedená do užívania. Uvedený postup vyplýva z § 22 ods. 6 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny postup aj vstupnú cenu (2 500 € ako samostatný majetok namiesto pripočítania k obstarávacej cene na celkových 4 100 € podľa § 29 ods. 3)."}},{"oblast":"majetok-odpisy","otazka":"Nájomca vykonal so súhlasom vlastníka na prenajatej administratívnej budove (klasifikácia stavieb 1220) technické zhodnotenie za 60 000 €, zaradené do užívania v januári 2026. Vlastník o tieto výdavky nezvýšil vstupnú cenu budovy a s nájomcom je uzavretá písomná zmluva. Do ktorej odpisovej skupiny nájomca technické zhodnotenie zaradí a aký odpis si uplatní za rok 2026?","otazka_volna":"prerobili sme si prenajate kancelarie za 60 tisic, majitel to do svojho majetku nedava. ako to mam odpisovat ja ako najomca?","spravna_odpoved":"Nájomca odpisuje technické zhodnotenie ako iný majetok a zaradí ho do tej istej odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý majetok – administratívna budova (kód 1220) je podľa položky 6-3 v odpisovej skupine 6 s dobou odpisovania 40 rokov. Odpisuje rovnomerne (zrýchlené odpisovanie je prípustné len v skupinách 2 a 3), ročný odpis = 60 000 / 40 = 1 500 €.","ustanovenie":"§ 22 ods. 6 písm. d), § 24 ods. 2 a § 26 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý hmotný majetok.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-24.odsek-2","my":{"odpoved":"Áno, za splnenia vami uvedených podmienok môže nájomca odpisovať technické zhodnotenie. Zaradí ho do **6. odpisovej skupiny** a za rok 2026 si uplatní daňový odpis vo výške **1 500 €**.\n\nTu je podrobné vysvetlenie a výpočet:\n\n### 1. Zaradenie do odpisovej skupiny\n\nTechnické zhodnotenie (TZ) prenajatého majetku, ktoré hradí a odpisuje nájomca, sa na daňové účely považuje za **iný majetok** [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 22 ods. 6 písm. d)].\n\nPri zaradení do odpisovej skupiny platia nasledujúce pravidlá:\n*   **Všeobecné pravidlo:** Nájomca zaradí TZ do rovnakej odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý majetok [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 24 ods. 2].\n*   **Špecifické pravidlo pre budovy:** Ak sa TZ vykoná na budove, nájomca ho zaradí do odpisovej skupiny podľa **účelu, na ktorý prenajatý majetok sám využíva**.\n\nVo vašom prípade ide o administratívnu budovu (klasifikácia stavieb 1220), ktorú predpokladáme, že nájomca využíva na administratívne, teda nevýrobné činnosti. Budovy určené na administratívu sa zaraďujú do **6. odpisovej skupiny** s dobou odpisovania 40 rokov.\n\n### 2. Výpočet daňového odpisu za rok 2026\n\nPre 6. odpisovú skupinu je možné použiť iba **rovnomernú metódu odpisovania**.\n\n| Položka | Hodnota | Vysvetlenie |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Vstupná cena TZ | 60 000,00 € | Náklady vynaložené nájomcom. |\n| Odpisová skupina | 6 | Podľa účelu využitia (administratíva). |\n| Doba odpisovania | 40 rokov | Podľa § 26 zákona o dani z príjmov. |\n| Metóda odpisovania | Rovnomerná | Pre 6. odpisovú skupinu povinná. |\n| **Ročný odpis** | **1 500,00 €** | 60 000 € / 40 rokov |\n| **Daňový odpis za rok 2026** | **1 500,00 €** | Keďže TZ bolo zaradené v januári 2026, uplatní sa celý ročný odpis. |\n\n### Zhrnutie kľúčových podmienok\n\nVáš postup je správny, pretože sú splnené všetky zákonné podmienky pre odpisovanie TZ nájomcom:\n1.  **Písomná zmluva s vlastníkom:** Máte ju uzatvorenú.\n2.  **Vlastník nezvýšil vstupnú cenu:** Potvrdili ste, že vlastník si o hodnotu TZ nezvýšil vstupnú cenu svojej budovy.\n3.  **Suma TZ presiahla 1 700 €:** Vaše náklady boli 60 000 €, takže táto podmienka je splnená.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôsledne archivujte písomnú zmluvu s vlastníkom o vykonaní a odpisovaní technického zhodnotenia. Pri daňovej kontrole je to kľúčový dokument, ktorým preukazujete oprávnenosť uplatnených daňových odpisov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza zaradenie do 6. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 40 rokov a výšku ročného rovnomerného odpisu 1 500 € vrátane správneho právneho odôvodnenia."},"google":{"odpoved":"Nájomca zaradí technické zhodnotenie do 6. odpisovej skupiny, rovnako ako je zaradená prenajatá administratívna budova (kód 1220). Za rok 2026 si pri rovnomernom odpisovaní uplatní ročný odpis vo výške 1 500 €. Táto suma predstavuje podiel vstupnej ceny technického zhodnotenia (60 000 €) a doby odpisovania pre 6. odpisovú skupinu, ktorá je 40 rokov. Možnosť odpisovať technické zhodnotenie nájomcom vyplýva z § 24 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Doba odpisovania je stanovená v § 26 ods. 1 a v prílohe č. 1 k uvedenému zákonu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne zaradila technické zhodnotenie do 6. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 40 rokov a správne vypočítala ročný daňový odpis za rok 2026 vo výške 1 500 € s odkazom na platné ustanovenia zákona."},"bez":{"odpoved":"Nájomca zaradí technické zhodnotenie do 6. odpisovej skupiny, rovnako ako budovu, na ktorej bolo vykonané. Za rok 2026 si uplatní rovnomerný ročný odpis vo výške 1 500 € (60 000 € / 40 rokov). Právo odpisovať technické zhodnotenie nájomcom vyplýva z § 24 ods. 2 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Doba odpisovania pre 6. odpisovú skupinu je 40 rokov podľa § 26 ods. 1 a zaradenie budovy je v súlade s Prílohou č. 1 k uvedenému zákonu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza zaradenie do 6. odpisovej skupiny, dobu odpisovania 40 rokov a výšku ročného odpisu 1 500 € spolu so správnym právnym odôvodnením."}},{"oblast":"majetok-odpisy","otazka":"Stroj v odpisovej skupine 2 so vstupnou cenou 30 000 € firma zaradila do užívania v januári 2023 a odpisuje ho rovnomerne. V roku 2025 na ňom dokončila technické zhodnotenie za 6 000 €. V ktorom roku stroj doodpíše a aký bude posledný odpis?","otazka_volna":"stroj za 30 tisic odpisujeme rovnomerne, v tretom roku sme do neho investovali este 6 tisic. dokedy to budeme odpisovat a kolko ostane na koniec?","spravna_odpoved":"Od roku technického zhodnotenia sa majetok doodpisuje do výšky vstupnej ceny zvýšenej o technické zhodnotenie, teda 36 000 €, platnou ročnou odpisovou sadzbou 1/6, čo je 6 000 € ročne. Odpisy: 2023 a 2024 po 5 000 €, roky 2025 až 2028 po 6 000 € (spolu 34 000 €), takže v roku 2029 sa doodpíše zvyšok 2 000 €. Technické zhodnotenie tak predĺžilo odpisovanie o jeden rok.","ustanovenie":"§ 26 ods. 5 a § 27 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Pri vykonaní technického zhodnotenia … sa hmotný majetok doodpisuje do výšky vstupnej ceny, prípadne zvýšenej o vykonané technické zhodnotenie platnou ročnou odpisovou sadzbou","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-26.odsek-5","my":{"odpoved":"Áno, samozrejme. Pri rovnomernom odpisovaní s technickým zhodnotením sa stroj doodpíše v roku 2029, pričom posledný odpis bude vo výške **2 000 €**.\n\nTechnické zhodnotenie v roku 2025 zvýši vstupnú cenu a od tohto roku aj výšku ročného odpisu, čo v konečnom dôsledku predĺži celkovú dobu odpisovania.\n\n### Výpočet odpisov a zostatkovej ceny\n\nTu je podrobný postup výpočtu po jednotlivých rokoch:\n\n*   **Vstupná cena:** 30 000 €\n*   **Odpisová skupina:** 2 (doba odpisovania 6 rokov) [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 26, ods. 1]\n*   **Technické zhodnotenie (TZ) v r. 2025:** 6 000 €\n\n**1. Odpisy pred technickým zhodnotením (2023 - 2024)**\n\nRočný odpis sa vypočíta ako vstupná cena delená dobou odpisovania.\n*   Výpočet: 30 000 € / 6 rokov = **5 000 € ročne** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 27, ods. 1]\n\n**2. Odpisy po technickom zhodnotení (od roku 2025)**\n\nV roku 2025 sa vstupná cena zvýši o hodnotu technického zhodnotenia. Od tohto roku sa počíta nový ročný odpis zo zvýšenej vstupnej ceny.\n*   Zvýšená vstupná cena: 30 000 € + 6 000 € = **36 000 €**\n*   Nový ročný odpis: 36 000 € / 6 rokov = **6 000 € ročne** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 27, ods. 1]\n\n**Prehľad odpisovania v tabuľke:**\n\n| Rok | Výpočet | Odpis v danom roku (€) | Zostatková cena na konci roka (€) |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **2023** | 30 000 / 6 | 5 000 | 25 000 |\n| **2024** | 30 000 / 6 | 5 000 | 20 000 |\n| **2025** | (30 000 + 6 000) / 6 | 6 000 | 20 000 |\n| **2026** | 36 000 / 6 | 6 000 | 14 000 |\n| **2027** | 36 000 / 6 | 6 000 | 8 000 |\n| **2028** | 36 000 / 6 | 6 000 | 2 000 |\n| **2029** | Zostatok do výšky zvýšenej VC | **2 000** | **0** |\n| **Spolu** | | **36 000** | |\n\n**Vysvetlenie posledného odpisu:**\nŠtandardná 6-ročná doba odpisovania uplynie na konci roka 2028. K tomuto dátumu však ešte zostáva neodpísaná zostatková cena 2 000 €. Táto suma sa uplatní ako daňový odpis v roku nasledujúcom po uplynutí doby odpisovania, teda v roku 2029.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNezabudnite technické zhodnotenie správne zaúčtovať. V roku 2025 zaúčtujte sumu 6 000 € na zvýšenie obstarávacej ceny majetku na príslušnom účte (napr. 022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí), nie priamo do nákladov. Od tohto momentu sa bude odpisovať zo zvýšenej vstupnej ceny.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne aj číselne presne zodpovedá referencii a správne uvádza doodpísanie v roku 2029 s posledným odpisom 2 000 € vrátane správneho postupu výpočtu."},"google":{"odpoved":"Stroj zaradený v 2. odpisovej skupine sa odpisuje 6 rokov. Technické zhodnotenie vykonané v roku 2025 zvýšilo vstupnú cenu na 36 000 € a ročný odpis zo zvýšenej ceny na 6 000 €. V dôsledku technického zhodnotenia sa predĺžila celková doba odpisovania a stroj bude úplne odpísaný v roku 2029. Posledný daňový odpis v roku 2029 bude vo výške zostatkovej ceny, teda 2 000 €. Tento postup upravuje § 26 ods. 5 a § 27 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii a správne uvádza rok doodpísania 2029 aj výšku posledného odpisu 2 000 € s náležitým právnym odôvodnením."},"bez":{"odpoved":"Stroj doodpíšete v roku 2030, pričom posledný ročný odpis bude vo výške 4 333,35 €. Po vykonaní technického zhodnotenia v roku 2025 sa majetok odpisuje zo zvýšenej zostatkovej ceny 26 000 € (30 000 - 2x5 000 + 6 000). Od tohto momentu sa začína nová, šesťročná doba odpisovania pre odpisovú skupinu 2. Ročný odpis od roku 2025 je teda 4 333,33 € (26 000 / 6). Tento postup upravuje § 26 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne počíta odpisy zo zvýšenej zostatkovej ceny počas novej 6-ročnej doby, čo viedlo k chybnému roku doodpisovania (2030 namiesto 2029) aj k nesprávnej výške posledného odpisu."}},{"oblast":"majetok-odpisy","otazka":"S. r. o., ktorá nie je mikrodaňovníkom, kúpila v januári 2026 stroj za 60 000 € (odpisová skupina 2) výlučne na ďalší prenájom. Časovo rozlíšené nájomné za rok 2026 je 7 200 €. Aký odpis si môže dať do daňových výdavkov a čo sa stane s neuplatnenou časťou?","otazka_volna":"kupili sme stroj a hned ho prenajimame dalej. najom nam za rok vynesie asi 7200 a odpis by bol 10 tisic. mozem si dat cely odpis?","spravna_odpoved":"Nie. Ročný odpis je 60 000 / 6 = 10 000 €, ale pri hmotnom majetku poskytnutom na prenájom sa do daňových výdavkov prenajímateľa zahrnujú odpisy najviac do výšky časovo rozlíšených príjmov z prenájmu, takže za rok 2026 uplatní len 7 200 €. Neuplatnená časť 2 800 € neprepadá – uplatní sa počnúc rokom nasledujúcim po uplynutí doby odpisovania (doba odpisovania uplynie rokom 2031, teda od roku 2032) vo výške ročného odpisu a opäť len do výšky príjmov z prenájmu.","ustanovenie":"§ 19 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"okrem hmotného majetku poskytnutého na prenájom, pri ktorom sa do daňových výdavkov prenajímateľa zahrnujú odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-19.odsek-3.pismeno-a","my":{"odpoved":"Na základe vašich údajov si v roku 2026 môžete do daňových výdavkov uplatniť **odpis vo výške 7 200 €**. Neuplatnená časť ročného odpisu vo výške 2 800 € sa nestratí, ale uplatníte ju v daňových výdavkoch až po skončení štandardnej doby odpisovania stroja.\n\n### Podrobný výpočet a vysvetlenie\n\nPodľa zákona o dani z príjmov platí pre prenajímaný majetok špeciálne pravidlo, ktoré obmedzuje výšku daňového odpisu.\n\n**1. Výpočet plného ročného odpisu**\n\nNajprv vypočítame štandardný ročný odpis stroja metódou rovnomerného odpisovania.\n\n*   **Vstupná cena:** 60 000 €\n*   **Odpisová skupina:** 2\n*   **Doba odpisovania:** 6 rokov [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 26]\n*   **Ročný odpis:** 60 000 € / 6 rokov = **10 000 €**\n\n**2. Uplatnenie limitu podľa príjmov z prenájmu**\n\nPri hmotnom majetku poskytnutom na prenájom sa odpisy môžu zahrnúť do daňových výdavkov **najviac do výšky časovo rozlíšených príjmov (výnosov) z prenájmu** za daný rok [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 19 ods. 3 písm. a)].\n\n*   **Plný ročný odpis:** 10 000 €\n*   **Príjmy z prenájmu za rok 2026:** 7 200 €\n\nKeďže je plný ročný odpis (10 000 €) vyšší ako príjmy z prenájmu (7 200 €), do daňových výdavkov za rok 2026 si môžete uplatniť odpis len do výšky príjmov, teda **7 200 €**.\n\n**3. Osud neuplatnenej časti odpisu**\n\nRozdiel medzi plným a uplatneným odpisom sa nestráca.\n\n*   **Neuplatnená časť odpisu za rok 2026:** 10 000 € - 7 200 € = **2 800 €**\n\nTúto neuplatnenú časť si budete môcť uplatniť v daňových výdavkoch **až po uplynutí štandardnej doby odpisovania** (t. j. po 6 rokoch). Počnúc rokom 2032 si budete môcť každoročne uplatniť odpis vo výške 10 000 € (vstupná cena / doba odpisovania), až kým si neuplatníte celú sumu neuplatnených odpisov z predchádzajúcich rokov. Aj v tomto období však bude platiť limit do výšky príjmov z prenájmu, ak bude stroj stále prenajímaný [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 19 ods. 3 písm. a)].\n\n### Prehľad za rok 2026\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Vstupná cena stroja | 60 000,00 € | |\n| Odpisová skupina / Doba odpisovania | 2 / 6 rokov | |\n| Plný ročný odpis (rovnomerný) | 10 000,00 € | (60 000 € / 6) |\n| Príjem z prenájmu (limit) | 7 200,00 € | |\n| **Daňovo uznaný odpis za rok 2026** | **7 200,00 €** | **Nižšia zo súm: plný odpis alebo príjem** |\n| Neuplatnená časť odpisu za rok 2026 | 2 800,00 € | Uplatní sa po roku 2031 |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nJe dôležité viesť si presnú analytickú evidenciu o výške neuplatnených odpisov za každý rok. Tieto sumy budete potrebovať pri zostavovaní daňového priznania v rokoch nasledujúcich po uplynutí štandardnej doby odpisovania. Keďže stroj patrí do odpisovej skupiny 2, mohli by ste zvážiť aj zrýchlené odpisovanie. V prvých rokoch by bol ročný odpis ešte vyšší, čo by znamenalo aj vyššiu neuplatnenú časť, ale princíp limitácie a následného uplatnenia zostáva rovnaký.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne vyčíslila daňový odpis za rok 2026 na 7 200 €, neuplatnenú časť na 2 800 € a správne uviedla postup jej uplatnenia od roku 2032 podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť si môže do daňových výdavkov za rok 2026 uplatniť odpis maximálne do výšky dosiahnutých časovo rozlíšených výnosov z prenájmu, teda 7 200 €. Ročný rovnomerný odpis stroja v 2. odpisovej skupine je pritom 10 000 € (60 000 € / 6 rokov). Neuplatnená časť ročného odpisu vo výške 2 800 € (10 000 € - 7 200 €) sa daňovo nestráca. Túto časť si bude môcť daňovník uplatniť po skončení doby odpisovania majetku, teda v roku 2032. Tento postup vyplýva z § 19 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 22 a nasl. zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii vrátane limitu 7 200 €, neuplatnenej sumy 2 800 € a možnosti jej uplatnenia od roku 2032."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť si môže do daňových výdavkov za rok 2026 uplatniť odpis maximálne do výšky časovo rozlíšených príjmov z prenájmu, teda vo výške 7 200 €. Tento postup vyplýva z § 19 ods. 3 písm. a) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Neuplatnená časť ročného odpisu vo výške 2 800 € (ročný odpis 10 000 € - uplatnený odpis 7 200 €) nie je v roku 2026 daňovým výdavkom. Túto neuplatnenú časť si spoločnosť môže uplatniť v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, opäť len do výšky príjmov z prenájmu daného majetku. Celková doba odpisovania sa tak predĺži o obdobie, počas ktorého si daňovník neuplatnil časť ročného odpisu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza limitáciu odpisu do výšky príjmov 7 200 € a prenos neuplatnenej časti 2 800 € do ďalších období, čím sa predlžuje doba odpisovania."}},{"oblast":"majetok-odpisy","otazka":"S. r. o., ktorá je za rok 2026 mikrodaňovníkom, prenajíma stroj zaradený do odpisovej skupiny 2 so vstupnou cenou 42 000 € (ročný odpis 7 000 €); nájomné za rok 2026 je len 3 000 €. Koľko si môže dať do daňových výdavkov a zmenilo by sa to, keby namiesto stroja prenajímala budovu zaradenú v odpisovej skupine 6 s rovnakým ročným odpisom 7 000 €?","otazka_volna":"sme mikrodanovnik a prenajimame stroj, najom je nizsi ako odpis. musime odpis krátit na vysku najmu?","spravna_odpoved":"Môže uplatniť celých 7 000 €. Limit odpisov do výšky príjmov z prenájmu sa nevzťahuje na prenájom hmotného majetku zaradeného v odpisových skupinách 0 až 4 u mikrodaňovníka a stroj je v skupine 2. Keby prenajímala budovu zaradenú v odpisovej skupine 6, výnimka by neplatila a odpis by sa do daňových výdavkov zahrnul najviac do výšky nájomného, teda 3 000 €.","ustanovenie":"§ 19 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"tento limit výšky odpisov sa nevzťahuje na prenájom hmotného majetku zaradeného v odpisových skupinách 0 až 4 u mikrodaňovníka","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-19.odsek-3.pismeno-a","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na oba scenáre. Kľúčový rozdiel spočíva v tom, či sa na daný majetok vzťahuje výnimka pre mikrodaňovníkov.\n\nV prípade prenájmu stroja si vaša s.r. o. môže ako daňový výdavok uplatniť **plný ročný odpis 7 000 €**. Pri prenájme budovy by si však mohla uplatniť odpis len do výšky nájomného, teda **3 000 €**.\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### Scenár 1: Prenájom stroja (odpisová skupina 2)\n\nPodľa zákona o dani z príjmov platí všeobecné pravidlo, že odpisy z prenajatého hmotného majetku sú daňovým výdavkom len do výšky príjmov z prenájmu [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 19 ods. 3 písm. a)].\n\nPre mikrodaňovníkov však existuje dôležitá výnimka: **tento limit sa nevzťahuje na majetok zaradený v odpisových skupinách 0 až 4**.\n\nKeďže vaša spoločnosť je za rok 2026 mikrodaňovníkom a prenajímaný stroj je zaradený v odpisovej skupine 2, vzťahuje sa na vás táto výnimka. Preto si môžete uplatniť celý ročný odpis bez ohľadu na výšku príjmov z prenájmu.\n\n*   **Daňovo uznaný odpis: 7 000 €**\n\n### Scenár 2: Prenájom budovy (odpisová skupina 6)\n\nV tomto prípade sa situácia mení, pretože výnimka pre mikrodaňovníkov sa na majetok v odpisovej skupine 6 **nevzťahuje**. Budovy sú zaradené práve do tejto skupiny.\n\nPreto sa uplatní všeobecné pravidlo a daňový odpis je limitovaný výškou dosiahnutého príjmu z prenájmu.\n\n*   **Ročný odpis:** 7 000 €\n*   **Príjem z prenájmu:** 3 000 €\n*   **Daňovo uznaný odpis: 3 000 €** (do výšky príjmov)\n\n**Čo sa stane so zvyšnou časťou odpisu?**\nNeuplatnená časť ročného odpisu (v tomto prípade 7 000 € - 3 000 € = 4 000 €) sa nestráca. Môžete si ju uplatniť ako daňový výdavok v roku nasledujúcom po uplynutí štandardnej doby odpisovania (teda po 40 rokoch), avšak opäť len do výšky prípadných príjmov z prenájmu v danom budúcom roku.\n\n### Prehľadné porovnanie\n\n| Položka | Scenár 1: Prenájom stroja (OS 2) | Scenár 2: Prenájom budovy (OS 6) |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Status daňovníka | Mikrodaňovník | Mikrodaňovník |\n| Odpisová skupina | 2 | 6 |\n| Ročný odpis | 7 000 € | 7 000 € |\n| Príjem z prenájmu | 3 000 € | 3 000 € |\n| Aplikuje sa limit odpisov? | **Nie** (výnimka pre mikrodaňovníka, OS 0-4) | **Áno** (OS 6 je mimo výnimky) |\n| **Daňovo uznaný odpis** | **7 000 €** | **3 000 €** |\n| Neuplatnená časť odpisu | 0 € | 4 000 € |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza uplatnenie celého odpisu 7 000 € pri stroji vďaka výnimke pre mikrodaňovníka pri odpisových skupinách 0 až 4, ako aj limitovanie odpisu na 3 000 € pri budove v odpisovej skupine 6."},"google":{"odpoved":"V prípade prenájmu stroja si ako mikrodaňovník môžete do daňových výdavkov uplatniť celý ročný odpis vo výške 7 000 €. Pre mikrodaňovníkov sa totiž neuplatní limitácia výšky daňových odpisov do výšky príjmov z prenájmu pri majetku zaradenom v odpisových skupinách 0 až 4. Táto výnimka je upravená v § 19 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.\n\nAk by ste však prenajímali budovu (odpisová skupina 6), situácia by sa zmenila. Keďže sa na ňu výnimka pre mikrodaňovníka nevzťahuje, mohli by ste si uplatniť daňové odpisy len do výšky dosiahnutého nájomného, teda 3 000 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, obsahuje správne sumy daňových odpisov (7 000 € pri stroji a 3 000 € pri budove) a uvádza správne zákonné odôvodnenie týkajúce sa výnimky pre mikrodaňovníka pri odpisových skupinách 0 až 4."},"bez":{"odpoved":"Keďže je s.r.o. mikrodaňovníkom, môže si do daňových výdavkov uplatniť plnú výšku ročného odpisu 7 000 €. Na mikrodaňovníka sa totiž nevzťahuje limitácia výšky daňových odpisov prenajímaného hmotného majetku do výšky príjmov z jeho prenájmu. Túto výnimku upravuje § 19 ods. 2 písm. t) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Pri prenájme budovy by sa situácia nezmenila, keďže uvedená výnimka platí pre všetok prenajímaný hmotný majetok mikrodaňovníka.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že výnimka platí pre všetok prenajímaný hmotný majetok a pri budove v 6. odpisovej skupine by sa situácia nezmenila, pričom limitácia sa v skutočnosti nevzťahuje len na odpisové skupiny 0 až 4."}},{"oblast":"majetok-odpisy","otazka":"Firma kúpila osobný automobil (KP 29.10.2) za 24 000 € a zaradila ho do užívania v januári 2023 (odpisová skupina 1, rovnomerné odpisovanie). Dňa 30. júna 2026 ho predala za 1 800 €. Aký odpis si môže uplatniť za rok 2026 a aká časť zostatkovej ceny bude daňovým výdavkom?","otazka_volna":"predali sme sluzobne auto v polovici roka za par stovak, bolo skoro odpisane. mozem si este dat odpis za tie mesiace a celu zostatkovu do nakladov?","spravna_odpoved":"Odpisy za roky 2023 až 2025 sú po 6 000 €, spolu 18 000 €. Keďže pri osobnom automobile je zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky príjmu z predaja, môže si za rok 2026 uplatniť odpis za počet celých mesiacov, počas ktorých majetok účtovala: 6 000 × 6/12 = 3 000 €. Zostatková cena je potom 24 000 − 21 000 = 3 000 €, daňovým výdavkom je však len do výšky príjmu z predaja, teda 1 800 €; rozdiel 1 200 € je pripočítateľnou položkou.","ustanovenie":"§ 19 ods. 3 písm. b) prvý bod a § 22 ods. 12 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"zostatková cena … pri jeho vyradení predajom okrem zostatkovej ceny osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 … ktorá sa zahrnuje do výšky príjmov (výnosov) z predaja zahrnutých do základu dane","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-19.odsek-3.pismeno-b","my":{"odpoved":"Samozrejme, poďme sa na to pozrieť.\n\nV roku 2026 si môžete uplatniť pomerný daňový odpis vo výške **3 000 €**. Z daňovej zostatkovej ceny bude daňovým výdavkom len suma **1 800 €**, čo zodpovedá príjmu z predaja. Strata z predaja vo výške 1 200 € nie je daňovo uznaná.\n\n### Podrobný výpočet a daňové posúdenie\n\nPri predaji osobného automobilu (kód klasifikácie produkcie 29.10.2) platia dve dôležité pravidlá:\n1.  V roku predaja je možné uplatniť pomernú časť ročného odpisu za celé mesiace, počas ktorých bol majetok v evidencii [Odpis v roku predaja/vyradenia majetku; § 22 ods. 12 zákona č. 595/2003 Z. z.].\n2.  Daňová zostatková cena je daňovým výdavkom len do výšky príjmu z predaja. Prípadná strata z predaja je nedaňovým výdavkom [1213_Predaj_auta_JU.md; § 19 ods. 3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z.].\n\n**1. Výpočet daňových odpisov a zostatkovej ceny**\n\n*   **Vstupná cena:** 24 000 €\n*   **Doba odpisovania:** 4 roky (odpisová skupina 1)\n*   **Ročný rovnomerný odpis:** 24 000 € / 4 = 6 000 €\n\nPrehľad odpisov a zostatkovej ceny:\n\n| Rok | Výpočet | Daňový odpis | Daňová zostatková cena na konci roka |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| 2023 | 24 000 / 4 | 6 000 € | 18 000 € |\n| 2024 | 24 000 / 4 | 6 000 € | 12 000 € |\n| 2025 | 24 000 / 4 | 6 000 € | 6 000 € |\n\n**2. Odpis a zostatková cena v roku predaja 2026**\n\n*   **Pomerný odpis za rok 2026:** Automobil bol v majetku 6 mesiacov (január - jún).\n    *   Výpočet: (6 000 € / 12 mesiacov) × 6 mesiacov = **3 000 €**\n*   **Daňová zostatková cena pri predaji:**\n    *   Výpočet: Zostatková cena k 1. 1. 2026 - Pomerný odpis za 2026\n    *   6 000 € - 3 000 € = **3 000 €**\n\n**3. Uplatnenie zostatkovej ceny ako daňového výdavku**\n\nTeraz porovnáme daňovú zostatkovú cenu s príjmom z predaja:\n\n*   **Daňová zostatková cena pri predaji:** 3 000 €\n*   **Príjem z predaja:** 1 800 €\n\nKeďže príjem z predaja (1 800 €) je nižší ako daňová zostatková cena (3 000 €), daňovým výdavkom bude len suma do výšky príjmu z predaja.\n\n*   **Daňovo uznaný výdavok (zostatková cena):** **1 800 €**\n*   **Nedaňový výdavok (strata z predaja):** 3 000 € - 1 800 € = **1 200 €**\n\n### Zhrnutie pre rok 2026\n\n*   **Príjem ovplyvňujúci základ dane:** 1 800 € (príjem z predaja)\n*   **Výdavky ovplyvňujúce základ dane:**\n    *   Pomerný odpis za rok 2026: 3 000 €\n    *   Daňovo uznaná časť zostatkovej ceny: 1 800 €\n    *   **Spolu daňové výdavky:** 4 800 €\n*   **Nedaňový výdavok (pripočítateľná položka):** 1 200 € (rozdiel medzi DZC a daňovo uznanou časťou)\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPri zostavovaní daňového priznania za rok 2026 nezabudnite v účtovníctve zaúčtovať celú zostatkovú cenu 3 000 € do nákladov, ale následne v daňovom priznaní upraviť základ dane o nedaňovú časť vo výške 1 200 € ako pripočítateľnú položku k výsledku hospodárenia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne určila pomerný odpis za rok 2026 vo výške 3 000 € aj daňovo uznanú časť zostatkovej ceny vo výške 1 800 € v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"V roku 2026 si firma môže uplatniť daňový odpis vo výške 3 000 €, čo predstavuje pomernú časť ročného odpisu (6 000 €) za šesť mesiacov vlastníctva a účtovania o majetku. Daňová zostatková cena ku dňu predaja je 3 000 € (24 000 € - 3x 6 000 € - 3 000 €). Daňovým výdavkom je však zostatková cena len do výšky príjmov z predaja, teda vo výške 1 800 €. Rozdiel vo výške 1 200 € je nedaňový výdavok, ktorý zvyšuje základ dane. Uvedený postup vyplýva z § 22 ods. 12 a § 19 ods. 3 písm. b) bod 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď obsahuje presné sumy odpisu aj daňovo uznanej zostatkovej ceny vrátane správneho právneho odôvodnenia v súlade so zákonom o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"V roku 2026 si firma môže uplatniť daňový odpis vo výške polovice ročného odpisu, t. j. 3 000 € (§ 22 ods. 12 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Daňová zostatková cena ku dňu predaja je 3 000 € (vstupná cena 24 000 € - oprávky 21 000 €). Pri predaji osobného automobilu je však daňovým výdavkom zostatková cena len do výšky príjmu z predaja. Daňovým výdavkom teda bude suma 1 800 €. Uvedené upravuje § 19 ods. 3 písm. b) bod 1 zákona č. 595/2003 Z. z.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom určila výšku odpisu za rok 2026 na 3 000 € aj daňovo uznanú časť zostatkovej ceny vo výške 1 800 €."}},{"oblast":"majetok-odpisy","otazka":"Firma predala 20. augusta 2026 stroj (odpisová skupina 2, vstupná cena 36 000 €, zaradený do užívania v januári 2024, rovnomerné odpisovanie) za 20 000 €. Aký daňový odpis si uplatní za rok 2026 a ako sa uplatní zostatková cena?","otazka_volna":"stroj sme predali v auguste. mozem si za tento rok dat este pomerny odpis za tych osem mesiacov?","spravna_odpoved":"Za rok 2026 si neuplatní žiadny odpis (0 €) – ročný odpis možno uplatniť len z majetku účtovaného alebo evidovaného k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia a stroj k 31. 12. 2026 v majetku už nie je; pomerný odpis za celé mesiace je prípustný len pri majetku odpisovanom podľa § 26 ods. 6 a 7 a pri majetku, ktorého zostatková cena je daňovým výdavkom len do výšky príjmu z predaja (napr. osobné autá, budovy v skupine 6). Zostatková cena 36 000 − 12 000 = 24 000 € je pri stroji daňovým výdavkom v plnej výške bez ohľadu na predajnú cenu.","ustanovenie":"§ 22 ods. 11 a 12 a § 19 ods. 3 písm. b) prvý bod zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu z hmotného majetku podľa § 26 ods. 6 a 7, § 27 alebo § 28 účtovaného alebo evidovaného podľa § 6 ods. 11 k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, okrem majetku vylúčeného z odpisovania, môže daňovník uplatniť k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-22.odsek-11","my":{"odpoved":"Na základe vašich údajov je daňové posúdenie predaja stroja nasledovné:\n\n**Za rok 2026 si vaša firma nemôže uplatniť žiadny daňový odpis z predaného stroja. Daňová zostatková cena stroja vo výške 24 000 € je však v plnej výške daňovým výdavkom, ktorý znižuje základ dane.**\n\nTu je podrobné vysvetlenie a výpočet:\n\n### 1. Daňový odpis v roku 2026\n\nPodľa zákona o dani z príjmov sa ročný daňový odpis uplatňuje len na majetok, ktorý má daňovník v evidencii k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia (t. j. k 31. 12. 2026) [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 22, ods. 11]. Keďže ste stroj predali v auguste 2026, k tomuto dátumu ho už v majetku neevidujete.\n\n*   **Daňový odpis za rok 2026 = 0 €**\n\n**Dôležité upozornenie:** Možnosť uplatniť si pomernú časť odpisu za mesiace do predaja sa vzťahuje len na špecificky vymedzený majetok, ako sú osobné automobily alebo budovy v 6. odpisovej skupine [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 19, ods. 3, písm. b)]. Na stroj (odpisová skupina 2) sa táto výnimka nevzťahuje.\n\n### 2. Uplatnenie daňovej zostatkovej ceny\n\nPri predaji stroja je jeho daňová zostatková cena v plnej výške uznaným daňovým výdavkom [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 19, ods. 3, písm. b) bod 1].\n\n#### Výpočet daňovej zostatkovej ceny\n\n| Položka | Výpočet | Suma |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Vstupná cena (január 2024) | | 36 000,00 € |\n| Odpisová skupina / Doba odpisovania | 2 / 6 rokov | |\n| Ročný rovnomerný odpis | 36 000 € / 6 rokov | 6 000,00 € |\n| Daňový odpis za rok 2024 | | - 6 000,00 € |\n| Daňový odpis za rok 2025 | | - 6 000,00 € |\n| **Daňová zostatková cena k 1. 1. 2026** | 36 000 - 6 000 - 6 000 | **24 000,00 €** |\n| Daňový odpis za rok 2026 | | 0,00 € |\n| **Daňová zostatková cena ku dňu predaja** | | **24 000,00 €** |\n\n### 3. Vplyv na základ dane v roku 2026\n\nPredaj stroja ovplyvní váš základ dane dvoma operáciami:\n\n| Operácia | Suma | Vplyv na základ dane |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Príjem (výnos) z predaja stroja | 20 000,00 € | + 20 000,00 € |\n| Daňová zostatková cena (daňový výdavok) | 24 000,00 € | - 24 000,00 € |\n| **Celkový výsledok z predaja** | | **- 4 000,00 €** |\n\n**Záver:** Z predaja stroja vám vznikla daňová strata 4 000 €, ktorá v konečnom dôsledku zníži váš celkový základ dane z príjmov za rok 2026.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk by ste predaj stroja odložili na január 2027, mohli by ste si za celý rok 2026 uplatniť plný ročný daňový odpis vo výške 6 000 €. Tým by ste si znížili základ dane už v roku 2026. Daňová zostatková cena vstupujúca do výdavkov v roku 2027 by bola nižšia (18 000 €), ale celkový daňový efekt za oba roky by bol rovnaký. Z hľadiska cash-flow je však skoršie uplatnenie daňového výdavku výhodnejšie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne určila výšku daňového odpisu za rok 2026 na 0 € a uplatnenie zostatkovej ceny 24 000 € ako daňového výdavku v plnej výške vrátane správneho právneho odôvodnenia."},"google":{"odpoved":"Za rok 2026 si firma môže uplatniť daňový odpis vo výške polovice ročného odpisu, teda 3 000 € (36 000 € / 6 rokov / 2). Vyplýva to z § 22 ods. 12 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Daňová zostatková cena stroja vo výške 21 000 € (vstupná cena 36 000 € - odpisy 15 000 €) je v plnej výške daňovým výdavkom. Umožňuje to § 19 ods. 3 písm. b) bod 1. citovaného zákona. Príjem z predaja (20 000 €) a daňová zostatková cena (21 000 €) tak v súčte vytvoria daňovú stratu z predaja tohto majetku vo výške 1 000 €.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je vecne nesprávna, pretože za rok 2026 si daňovník nemôže uplatniť žiadny odpis (0 € namiesto uvádzaných 3 000 €) a zostatková cena je v dôsledku toho 24 000 €, nie 21 000 €."},"bez":{"odpoved":"Za rok 2026 si firma môže uplatniť pomernú časť ročného odpisu za sedem mesiacov vo výške 3 500 € podľa § 22 ods. 12 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Daňová zostatková cena ku dňu predaja tak bude 20 500 € (36 000 - 6 000 - 6 000 - 3 500). Do daňových výdavkov sa z tejto zostatkovej ceny uplatní len suma do výšky príjmu z predaja, teda 20 000 €. Uvedené upravuje § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov. Zvyšná časť zostatkovej ceny vo výške 500 € je nedaňovým výdavkom a pripočítateľnou položkou k základu dane.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je vecne nesprávna, pretože pri predaji bežného stroja nie je možné uplatniť pomerný odpis za rok 2026 (odpis je 0 €) a zostatková cena je daňovým výdavkom v plnej výške 24 000 €, nie limitovaná príjmom z predaja."}},{"oblast":"majetok-odpisy","otazka":"Firma v roku 2026 zbúrala starú výrobnú halu so zostatkovou cenou 80 000 €, aby na jej mieste postavila novú halu. Je zostatková cena zbúranej haly jednorazovým daňovým výdavkom roku 2026?","otazka_volna":"zburali sme starú halu lebo tam staviame novú. tá nedoodpisana hodnota starej haly ide rovno do nakladov?","spravna_odpoved":"Nie. Zostatková cena likvidovaného stavebného objektu, ktorý sa likviduje v súvislosti s výstavbou nového stavebného objektu (alebo technickým zhodnotením stavby), sa zahrnie do obstarávacej ceny nového objektu – celých 80 000 € teda vstúpi do obstarávacej ceny novej haly a do výdavkov sa dostane postupne cez jej odpisy. Jednorazovým daňovým výdavkom by zostatková cena bola len pri likvidácii, ktorá s novou výstavbou nesúvisí (napr. pri likvidácii stroja).","ustanovenie":"§ 19 ods. 3 písm. b) druhý bod zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"likvidáciou, pričom zostatková cena likvidovaného stavebného objektu alebo jeho časti v súvislosti s výstavbou nového stavebného objektu alebo technickým zhodnotením stavby sa zahrnie do obstarávacej ceny","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-19.odsek-3.pismeno-b","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade **zostatková cena zbúranej haly nie je jednorazovým daňovým výdavkom v roku 2026.**\n\nPodľa Zákona o dani z príjmov platí špecifické pravidlo pre likvidáciu stavby, ak na jej mieste bude postavená nová. Zostatková cena pôvodnej (zbúranej) stavby sa stáva súčasťou obstarávacej (vstupnej) ceny novej stavby. Do daňových výdavkov sa tak dostane postupne, formou odpisov novej haly.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nHoci vo všeobecnosti platí, že zostatková cena hmotného majetku pri jeho vyradení likvidáciou je daňovo uznaným výdavkom v plnej výške, existuje kľúčová výnimka, ktorá sa týka práve vašej situácie.\n\n*   **Výnimka pri likvidácii stavby z dôvodu novej výstavby:** Ak sa stavba likviduje v súvislosti s výstavbou novej stavby, jej daňová zostatková cena sa nezahrnie do daňových výdavkov jednorazovo. Namiesto toho sa pripočíta k obstarávacej cene novej stavby a bude sa odpisovať spolu s ňou [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov].\n\n### Praktický príklad\n\nUkážme si to na vašich číslach:\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Daňová zostatková cena starej haly | 80 000 € | Vstupuje do ceny novej haly. |\n| Náklady na výstavbu novej haly (príklad) | 1 500 000 € | Samotné náklady na novú stavbu. |\n| **Vstupná cena novej haly na účely odpisovania** | **1 580 000 €** | **Súčet nákladov na výstavbu a zostatkovej ceny starej haly.** |\n\nNová výrobná hala sa zaraďuje do **6. odpisovej skupiny** s dobou odpisovania **40 rokov**.\n\n*   **Ročný daňový odpis novej haly:**\n    *   `1 580 000 € / 40 rokov = 39 500 €`\n\nZostatková cena 80 000 € sa teda do daňových výdavkov premietne postupne počas 40 rokov, a to sumou 2 000 € ročne (`80 000 € / 40 rokov`), ako súčasť celkového odpisu 39 500 €.\n\n### Dôležité rozlíšenie: Náklady na samotné búracie práce\n\nRovnaký princíp platí aj pre náklady spojené so samotnou demoláciou (napr. faktúra od demolačnej firmy). Aj tieto náklady sa považujú za náklady súvisiace s obstaraním nového majetku a vstupujú do obstarávacej ceny novej haly. Nie sú jednorazovým daňovým výdavkom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zostatková cena nie je jednorazovým daňovým výdavkom, ale vstupuje do obstarávacej ceny novej stavby a uplatní sa postupne cez odpisy podľa § 19 ods. 3 písm. b) druhého bodu zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Nie, zostatková cena zbúranej haly vo výške 80 000 € nie je jednorazovým daňovým výdavkom roku 2026. Táto suma sa stane súčasťou obstarávacej (vstupnej) ceny novej výrobnej haly, ktorá sa bude na tomto mieste stavať. Do daňových výdavkov sa tak dostane postupne formou odpisov novej haly. Tento postup vyplýva z § 19 ods. 3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zostatková cena nie je jednorazovým výdavkom, ale vstupuje do obstarávacej ceny novej haly a uplatní sa cez odpisy v súlade so zákonom."},"bez":{"odpoved":"Nie, zostatková cena zbúranej haly nie je jednorazovým daňovým výdavkom roku 2026. Táto zostatková cena vo výške 80 000 € sa stáva súčasťou obstarávacej ceny novej výrobnej haly. Do daňových výdavkov sa tak dostane postupne prostredníctvom odpisov novej haly. Vyplýva to z § 19 ods. 3 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zostatková cena nie je jednorazovým výdavkom, ale stáva sa súčasťou obstarávacej ceny novej haly a uplatní sa cez odpisy, pričom chybný odkaz na písmeno c) namiesto b) nemení správnosť samotného vecného pravidla."}},{"oblast":"majetok-odpisy","otazka":"Firme v roku 2026 ukradli služobný automobil so zostatkovou cenou 15 000 €. Páchateľ je neznámy a polícia to v roku 2026 potvrdila; poisťovňa vyplatila náhradu 9 000 €. Koľko zo zostatkovej ceny je daňovým výdavkom?","otazka_volna":"ukradli nam auto, policia to uzavrela na neznameho pachatela a poistovna dala menej ako je zostatkova. kolko si mozem dat do nakladov?","spravna_odpoved":"Daňovým výdavkom je celá zostatková cena 15 000 €. Škoda nezavinená daňovníkom a spôsobená neznámym páchateľom je daňovým výdavkom bez obmedzenia výškou náhrady, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou (2026). Prijaté poistné plnenie 9 000 € je zdaniteľným výnosom. Bez potvrdenia polície – napríklad pri škode zavinenej vlastným vodičom – by bola zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky prijatých náhrad, teda 9 000 €.","ustanovenie":"§ 19 ods. 3 písm. d) a g) druhý bod a § 21 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"škody nezavinené daňovníkom … spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-19.odsek-3.pismeno-g","my":{"odpoved":"V prípade krádeže automobilu, ktorú polícia potvrdila ako škodu spôsobenú neznámym páchateľom, je daňovým výdavkom **plná zostatková cena vo výške 15 000 €**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa zákona o dani z príjmov platí pre tento prípad špeciálne ustanovenie, ktoré umožňuje uznať celú zostatkovú cenu ako daňový výdavok bez ohľadu na výšku poistnej náhrady.\n\n1.  **Právny základ:**\n    Škoda spôsobená krádežou potvrdenou políciou ako čin neznámeho páchateľa sa riadi podľa § 19 ods. 3 písm. g) bod 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Toto ustanovenie explicitne uvádza, že daňovým výdavkom je zostatková cena majetku vyradeného z dôvodu škody spôsobenej neznámym páchateľom v plnej výške, a to v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou.\n\n2.  **Aplikácia na váš prípad:**\n    *   **Zostatková cena (ZC):** 15 000 €\n    *   **Podmienka:** Škoda spôsobená neznámym páchateľom, potvrdená políciou v roku 2026.\n    *   **Daňový výdavok:** Keďže podmienka je splnená, celá zostatková cena **15 000 €** je v roku 2026 daňovo uznaným výdavkom (náklad na účte 549 – Manká a škody).\n\n3.  **Poistné plnenie:**\n    Prijatá náhrada od poisťovne vo výške **9 000 €** je v plnej výške zdaniteľným príjmom (výnos na účte 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti).\n\n**Zhrnutie daňového dopadu v roku 2026:**\n\n| Položka | Suma | Vplyv na základ dane |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Daňový výdavok (zostatková cena) | 15 000 € | Zníženie o 15 000 € |\n| Zdaniteľný príjem (poistné plnenie) | 9 000 € | Zvýšenie o 9 000 € |\n| **Celkový vplyv na základ dane** | | **Zníženie o 6 000 €** |\n\n**Dôležité upozornenie:**\nJe kľúčové odlíšiť túto situáciu od bežnej škody (napr. havária so známym vinníkom), kde je podľa § 19 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky prijatej náhrady. Vďaka potvrdeniu od polície o neznámom páchateľovi môžete uplatniť celú zostatkovú cenu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že daňovým výdavkom v roku 2026 je celá zostatková cena 15 000 € z dôvodu potvrdenia škody spôsobenej neznámym páchateľom políciou, pričom poistné plnenie predstavuje zdaniteľný výnos."},"google":{"odpoved":"Vzhľadom na to, že páchateľ krádeže je neznámy a polícia túto skutočnosť v roku 2026 potvrdila, daňovým výdavkom je celá zostatková cena automobilu. Do daňových výdavkov si teda môžete uplatniť plnú sumu 15 000 €. Prijatá náhrada od poisťovne vo výške 9 000 € je zároveň zdaniteľným príjmom. Táto výnimka platí pre škody spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou. Uvedený postup upravuje § 19 ods. 3 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že daňovým výdavkom je celá zostatková cena 15 000 €, a správne to odôvodňuje potvrdením od polície o neznámom páchateľovi."},"bez":{"odpoved":"Daňovým výdavkom je zostatková cena do výšky prijatej náhrady, teda 9 000 €. Ide o škodu v dôsledku trestného činu spáchaného neznámym páchateľom, čo bolo potvrdené políciou. Rozdiel vo výške 6 000 € (15 000 € - 9 000 €) je nedaňový výdavok a predstavuje pripočítateľnú položku k základu dane. Tento postup vyplýva z § 19 ods. 3 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza sumu 9 000 € namiesto celej zostatkovej ceny 15 000 €, keďže škoda spôsobená neznámym páchateľom potvrdená políciou je daňovým výdavkom v plnej výške bez obmedzenia prijatou náhradou."}},{"oblast":"majetok-odpisy","otazka":"S. r. o. predáva v roku 2026 administratívnu budovu (klasifikácia stavieb 1220, odpisová skupina 6). Zostatková cena po uplatnení odpisu za celé mesiace roka 2026 je 300 000 €, predajná cena 250 000 €. Koľko zo zostatkovej ceny si môže dať do daňových výdavkov?","otazka_volna":"predavame firemnu budovu pod zostatkovou cenou, bude strata. tá strata z predaja budovy je danovo uznana?","spravna_odpoved":"Len 250 000 €, teda do výšky príjmu z predaja. Pri budovách a stavbách zaradených do odpisovej skupiny 6 (podobne ako pri osobných automobiloch, motocykloch, lodiach či lietadlách) je zostatková cena pri vyradení predajom daňovým výdavkom najviac do výšky príjmov z predaja zahrnutých do základu dane. Rozdiel 50 000 € je pripočítateľnou položkou, daňová strata z predaja takejto budovy sa neuzná.","ustanovenie":"§ 19 ods. 3 písm. b) prvý bod zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"a budov a stavieb zaradených do odpisovej skupiny 6 … ktorá sa zahrnuje do výšky príjmov (výnosov) z predaja zahrnutých do základu dane","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-19.odsek-3.pismeno-b","my":{"odpoved":"Pri predaji administratívnej budovy si vaša s.r.o. môže do daňových výdavkov uplatniť zostatkovú cenu len do výšky príjmu z predaja. Vo vašom prípade je to **250 000 €**.\n\nRozdiel vo výške 50 000 € bude nedaňovým výdavkom, ktorý zvýši základ dane.\n\n### Vysvetlenie a legislatíva\n\nPodľa zákona o dani z príjmov je zostatková cena pri predaji hmotného majetku daňovým výdavkom. Pri niektorých druhoch majetku, vrátane budov a stavieb zaradených do 6. odpisovej skupiny, je však tento výdavok limitovaný výškou príjmu z predaja [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 19, ods. 3, písm. b)].\n\n**Výpočet daňového dopadu:**\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Príjem z predaja budovy | 250 000 € | Zdaniteľný príjem (výnos) |\n| Zostatková cena budovy | 300 000 € | |\n| **Daňovo uznaný výdavok** | **250 000 €** | Limitované výškou príjmu z predaja |\n| Nedaňový výdavok (strata) | 50 000 € | Rozdiel (300 000 € - 250 000 €) |\n| **Výsledok operácie v základe dane** | **0 €** | Príjem 250 000 € - Výdavok 250 000 € |\n\nV konečnom dôsledku táto operácia nebude mať vplyv na základ dane (príjem sa plne vykryje daňovo uznaným výdavkom), avšak strata z predaja vo výške 50 000 € ho nezníži.\n\n### Dôležité upozornenie: Odpis v roku predaja\n\nVáš predpoklad o uplatnení odpisov za mesiace roka 2026 je správny, ale je dôležité poznať presné pravidlo. Vo všeobecnosti platí, že v roku vyradenia majetku sa odpis neuplatňuje.\n\nExistuje však výnimka pre majetok, ktorého zostatková cena je pri predaji limitovaná príjmom (ako vo vašom prípade). Pri takomto majetku je možné uplatniť pomernú časť ročného odpisu za celé mesiace od začiatku zdaňovacieho obdobia do mesiaca predaja [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 22, ods. 12]. Vaša zostatková cena 300 000 € by teda mala byť vypočítaná po zohľadnení tohto pomerného odpisu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje daňovo uznanú výšku zostatkovej ceny na 250 000 € a v súlade s § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov vysvetľuje limitáciu do výšky príjmu z predaja pri budovách zaradených do 6. odpisovej skupiny."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť si môže do daňových výdavkov uplatniť zostatkovú cenu v plnej výške. V tomto prípade je daňovým výdavkom celá suma 300 000 €. Pri predaji hmotného majetku je zostatková cena daňovo uznaným výdavkom v plnej výške, a to bez ohľadu na výšku dosiahnutého príjmu z predaja. Vzniknutá strata z predaja vo výške 50 000 € je teda daňovo účinná. Uvedené vyplýva z § 19 ods. 3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza sumu 300 000 € a tvrdí, že zostatková cena budovy zaradenej do 6. odpisovej skupiny je daňovým výdavkom v plnej výške, hoci podľa zákona je uznaná len do výšky príjmu z predaja (250 000 €)."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť si môže do daňových výdavkov uplatniť zostatkovú cenu len do výšky príjmov z predaja, teda sumu 250 000 €. Strata z predaja vo výške 50 000 € (300 000 € - 250 000 €) nie je daňovo uznaným výdavkom a o túto sumu je potrebné zvýšiť základ dane. Výsledok z tejto transakcie v základe dane bude teda nula. Toto obmedzenie vyplýva z § 19 ods. 3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Výnimka pre plné uznanie straty sa na majetok zaradený v 6. odpisovej skupine nevzťahuje.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii a správne uvádza sumu 250 000 € spolu s platným právnym odôvodnením podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"sprava-dani-2","otazka":"Platiteľ DPH mal daň za marec 2026 vo výške 12 400 € splatnú 27. 4. 2026 (25. 4. 2026 pripadlo na sobotu). Zaplatil ju až 3. 7. 2026. Štvornásobok základnej úrokovej sadzby ECB k dátumu vzniku daňového nedoplatku predstavoval 8,60 % ročne. Aký úrok z omeškania mu daňový úrad vyrubí podľa § 156 daňového poriadku – uveďte počet dní, použitú sadzbu a konečnú sumu po zaokrúhlení?","otazka_volna":"Dlžil som DPH 12 400 eur, zaplatil som to o vyše dva mesiace neskôr. Koľko mi naúčtujú za omeškanie?","spravna_odpoved":"Úrok sa počíta za 67 dní (od 28. 4. 2026 do 3. 7. 2026 vrátane). Keďže štvornásobok základnej sadzby ECB (8,60 %) nedosahuje 15 %, použije sa ročná úroková sadzba 15 %. Výpočet: 12 400 × 0,15 × 67/365 = 341,4246 €. Podľa § 161 sa úrok z omeškania zaokrúhľuje na desiatky eurocentov nadol, takže vyrubený úrok je 341,40 €.","ustanovenie":"§ 156 ods. 2 a § 161 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)","citat":"Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-156.odsek-2","my":{"odpoved":"Daňový úrad vyrubí úrok z omeškania vo výške **341,40 €**.\n\nNižšie nájdete podrobný postup výpočtu v súlade s Daňovým poriadkom platným k 20. septembru 2026.\n\n### Podrobný výpočet\n\n#### 1. Použitá sadzba úroku\n\nHoci štvornásobok základnej úrokovej sadzby ECB bol 8,60 % ročne, Daňový poriadok stanovuje minimálnu sadzbu.\n\n*   **Pravidlo:** Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 % [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 156, ods. 2].\n*   **Aplikácia:** Keďže 8,60 % je menej ako 15 %, na výpočet sa použije sadzba **15 % p. a.**\n\n#### 2. Počet dní omeškania\n\nOmeškanie sa počíta odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do dňa platby vrátane.\n\n*   **Deň nasledujúci po splatnosti:** 28. 4. 2026\n*   **Deň platby (vrátane):** 3. 7. 2026\n*   **Výpočet dní:**\n    *   Apríl 2026: 3 dni (28., 29., 30.)\n    *   Máj 2026: 31 dní\n    *   Jún 2026: 30 dní\n    *   Júl 2026: 3 dni (1., 2., 3.)\n*   **Spolu dní omeškania:** 3 + 31 + 30 + 3 = **67 dní**\n\n#### 3. Výpočet a zaokrúhlenie úroku\n\nNa výpočet sa použije štandardný vzorec.\n\n*   **Vzorec:** (Dlžná suma × Sadzba / 100) × (Počet dní / 365)\n*   **Dosadenie:**\n    *   (12 400 € × 15 / 100) × (67 / 365) = 1 860 € × 0,18356... = **341,4246 €**\n\n*   **Zaokrúhlenie:** Úrok z omeškania sa podľa Daňového poriadku zaokrúhľuje špecifickým spôsobom.\n    *   **Pravidlo:** Úrok z omeškania sa zaokrúhľuje na **desiatky eurocentov nadol** [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 161].\n    *   **Aplikácia:** Suma 341,4246 € sa zaokrúhli na **341,40 €**.\n\n### Súhrn výpočtu\n\n| Položka | Hodnota | Zdroj / Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Dlžná suma (istina) | 12 400,00 € | Daňová povinnosť za 03/2026 |\n| Pôvodná splatnosť | 27. 4. 2026 | Posun z 25. 4. (sobota) |\n| Dátum úhrady | 3. 7. 2026 | |\n| Počet dní omeškania | 67 dní | Od 28. 4. 2026 do 3. 7. 2026 |\n| Použitá ročná sadzba | **15 %** | § 156 ods. 2 Daňového poriadku (minimum) |\n| Vypočítaný úrok (nezaokrúhlený) | 341,42 € | (12 400 × 0,15) × (67 / 365) |\n| **Výsledný úrok po zaokrúhlení** | **341,40 €** | § 161 Daňového poriadku (na desiatky centov nadol) |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza počet dní (67), minimálnu zákonnú sadzbu 15 % a po správnom zaokrúhlení na desiatky eurocentov nadol aj konečnú sumu úroku 341,40 €."},"google":{"odpoved":"Daňový úrad vyrubí úrok z omeškania za 67 dní omeškania (od 28. 4. 2026 do 3. 7. 2026). Pri výpočte sa použije ročná úroková sadzba 15 %, pretože štvornásobok základnej úrokovej sadzby ECB (8,60 %) je nižší ako 15 %. Celková suma úroku z omeškania predstavuje 341,29 €. Vypočítaná suma je (12 400 € * 0,15 * 67 dní) / 365 dní. Tento postup je v súlade s § 156 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu konečnú sumu úroku 341,29 € namiesto správnej sumy 341,40 € (chýba aj správne zaokrúhlenie na desiatky eurocentov nadol podľa § 161 daňového poriadku)."},"bez":{"odpoved":"Daňový úrad vyrubí úrok z omeškania vo výške 341,42 €. Omeškanie s platbou trvalo 67 dní, a to od 28. 4. 2026 do 3. 7. 2026. Na výpočet sa použije ročná sadzba 15 %, pretože je vyššia ako štvornásobok základnej úrokovej sadzby ECB (8,60 %). Tento postup vyplýva z § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Konečná suma úroku z omeškania je nesprávna, pretože suma nebola zaokrúhlená na desiatky eurocentov nadol na 341,40 € podľa § 161 daňového poriadku, ale bola uvedená ako 341,42 €."}},{"oblast":"sprava-dani-2","otazka":"Daň z príjmov právnickej osoby za rok 2021 bola splatná 31. 3. 2022 a spoločnosť ju napriek exekúcii nezaplatila dodnes (september 2026). Za aké maximálne obdobie môže správca dane vypočítať úrok z omeškania a ktorým dňom sa toto obdobie končí?","otazka_volna":"Máme starý nedoplatok z roku 2022, ktorý stále nie je zaplatený. Rastie nám ten úrok stále alebo sa to niekde zastaví?","spravna_odpoved":"Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Omeškanie začalo 1. 4. 2022, takže obdobie výpočtu končí 31. 3. 2026 (spolu 1 461 dní). Za obdobie po 31. 3. 2026 už úrok z omeškania nepribúda, hoci daňový nedoplatok trvá ďalej. (Vyrubiť ho správca dane stále môže – päťročná lehota podľa § 156 ods. 8 uplynie až 31. 12. 2027.)","ustanovenie":"§ 156 ods. 2 posledná veta zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-156.odsek-2","my":{"odpoved":"Áno, správca dane môže úrok z omeškania počítať **najdlhšie za obdobie štyroch rokov** omeškania s platbou. Po uplynutí tejto doby sa ďalší úrok z omeškania už nevyrubuje, hoci samotný daňový nedoplatok a dovtedy vyrubený úrok naďalej trvajú.\n\nToto pravidlo je stanovené v Daňovom poriadku [Zákon č. 563/2009 Z. z.].\n\n### Výpočet pre váš prípad\n\nVo vašom prípade sa maximálne štvorročné obdobie pre výpočet úroku z omeškania počíta nasledovne:\n\n1.  **Deň splatnosti dane:** 31. marec 2022\n2.  **Začiatok plynutia úroku:** Deň nasledujúci po dni splatnosti, t. j. **1. apríl 2022**.\n3.  **Koniec maximálneho obdobia:** 4 roky od začiatku plynutia, t. j. **31. marec 2026**.\n\nSprávca dane teda môže vyrubiť úrok z omeškania za obdobie od 1. apríla 2022 do 31. marca 2026 (vrátane). Za dni omeškania po tomto dátume sa už úrok nepočíta.\n\n| Položka                                | Dátum / Obdobie                               |\n| :------------------------------------- | :-------------------------------------------- |\n| Deň splatnosti dane za rok 2021        | 31. 3. 2022                                   |\n| Začiatok plynutia úroku z omeškania    | 1. 4. 2022                                    |\n| Maximálna doba výpočtu úroku           | 4 roky                                        |\n| **Koniec obdobia pre výpočet úroku**   | **31. 3. 2026**                               |\n\n**Dôležité upozornenie:**\n*   **Sadzba úroku:** Úrok z omeškania sa počíta ako štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, najmenej však 15 % ročne [referenčné hodnoty].\n*   **Zaokrúhľovanie:** Výsledná suma úroku z omeškania sa zaokrúhľuje na desiatky eurocentov nadol [referenčné hodnoty, § 161 zák. 563/2009 Z. z.].\n*   **Trvanie dlhu:** Obmedzenie dĺžky výpočtu úroku na 4 roky neznamená, že pôvodný daňový nedoplatok alebo úrok vyrubený za tieto 4 roky zaniká. Tieto sumy zostávajú naďalej predmetom daňovej exekúcie až do ich premlčania.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza maximálne obdobie výpočtu úroku štyri roky a presný koncový dátum 31. marca 2026 v súlade s Daňovým poriadkom."},"google":{"odpoved":"Správca dane môže vypočítať úrok z omeškania najviac za štyri roky omeškania s platbou. Toto obdobie začalo plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti dane (1. apríla 2022) a skončilo sa dňa 31. marca 2026. Po tomto dátume sa už úrok z omeškania za ďalšie dni omeškania nepočíta. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 156 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza maximálnu štvorročnú lehotu na výpočet úroku z omeškania aj presný dátum jej skončenia (31. marec 2026) s odkazom na príslušné zákonné ustanovenie."},"bez":{"odpoved":"Správca dane môže vypočítať úrok z omeškania najviac za obdobie štyroch rokov. Toto obmedzenie ustanovuje § 156 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Obdobie omeškania začalo plynúť 1. apríla 2022, deň po splatnosti dane. Maximálne štvorročné obdobie pre výpočet úroku sa preto končí dňom 31. marca 2026. Po tomto dátume už úrok z omeškania za túto daňovú povinnosť ďalej nenarastá.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza maximálnu štvorročnú lehotu a presný dátum jej ukončenia (31. marca 2026), pričom chybný odkaz na odsek 6 namiesto odseku 2 nemá vplyv na vecnú správnosť."}},{"oblast":"sprava-dani-2","otazka":"DPH za december 2023 bola splatná 25. 1. 2024. Daňový subjekt dlžnú sumu doplatil 15. 3. 2025, daňový úrad mu však úrok z omeškania dodnes nevyrubil. Dokedy najneskôr môže daňový úrad vydať rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania?","otazka_volna":"DPH som doplatil vlani, ale úrok mi nikto nevyrubil. Môžu sa mi ozvať ešte o tri roky?","spravna_odpoved":"Najneskôr do 31. 12. 2026. Základná lehota je päť rokov od konca roka, v ktorom mal byť subjekt povinný daň zaplatiť (do 31. 12. 2029), ale keďže suma už bola uhradená, uplatní sa skrátená lehota jedného roka od konca roka úhrady – úhrada 15. 3. 2025 znamená koniec lehoty 31. 12. 2026. Po tomto dni už úrok z omeškania vyrubiť nemožno.","ustanovenie":"§ 156 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Ak suma podľa prvej vety bola uhradená, úrok z omeškania nemožno vyrubiť po uplynutí jedného roka od konca roka, v ktorom bola táto suma uhradená; lehota podľa prvej vety tým nie je dotknutá.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-156.odsek-8","my":{"odpoved":"Daňový úrad môže vo vašom prípade vyrubiť úrok z omeškania najneskôr do **31. decembra 2026**.\n\nLehota na vyrubenie úroku z omeškania je upravená v § 156 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok). Tento paragraf stanovuje dve kľúčové lehoty, pričom platí tá, ktorá uplynie skôr.\n\n### Podrobná analýza lehôt\n\n1.  **Všeobecná 5-ročná lehota:**\n    Úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť.\n    *   **Rok splatnosti dane:** 2024 (keďže DPH bola splatná 25. 1. 2024)\n    *   **Koniec roka splatnosti:** 31. 12. 2024\n    *   **Koniec 5-ročnej lehoty:** 31. 12. 2029\n\n2.  **Špeciálna 1-ročná lehota po úhrade (rozhodujúca vo vašom prípade):**\n    Ak bola dlžná suma uhradená, úrok z omeškania nemožno vyrubiť po uplynutí jedného roka od konca roka, v ktorom bola táto suma uhradená [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 156 ods. 8].\n    *   **Rok úhrady dane:** 2025 (keďže daň bola uhradená 15. 3. 2025)\n    *   **Koniec roka úhrady:** 31. 12. 2025\n    *   **Koniec 1-ročnej lehoty:** **31. 12. 2026**\n\n### Záver\n\nPretože dlžná daň už bola uhradená, uplatní sa kratšia, jednoročná prekluzívna (zániková) lehota. Daňový úrad má teda čas na vydanie rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom ste daň uhradili. Po 31. decembri 2026 právo správcu dane vyrubiť tento úrok zanikne.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nHoci lehota na vyrubenie úroku ešte neuplynula, je dobré byť pripravený. Úrok z omeškania sa vypočíta za obdobie od dňa nasledujúceho po dni splatnosti (26. 1. 2024) do dňa platby vrátane (15. 3. 2025). Sadzba je 4-násobok základnej úrokovej sadzby ECB, najmenej však 15 % ročne. Výsledná suma sa zaokrúhľuje na desiatky eurocentov nadol [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 161].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila lehotu do 31. 12. 2026 a uviedla správne právne odôvodnenie na základe § 156 ods. 8 Daňového poriadku."},"google":{"odpoved":"Daňový úrad môže vydať rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania najneskôr do 31. decembra 2026. Keďže daňový nedoplatok bol uhradený v roku 2025, uplatní sa osobitná prekluzívna lehota. Táto lehota je jeden rok od konca roka, v ktorom bola dlžná suma uhradená. Všeobecná päťročná lehota na vyrubenie úroku sa v tomto prípade neuplatňuje. Tento postup vyplýva z § 156 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila dátum 31. decembra 2026 a správne aplikovala osobitnú jednoročnú prekluzívnu lehotu podľa § 156 ods. 8 Daňového poriadku."},"bez":{"odpoved":"Daňový úrad môže vydať rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania najneskôr do 31. decembra 2029. Právo na vyrubenie úroku zaniká po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Povinnosť podať daňové priznanie za december 2023 vznikla v roku 2024, preto päťročná lehota začala plynúť od konca roka 2024. Uvedené vyplýva z § 69 ods. 1 v spojení s § 69 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu 31. decembra 2029 a nesprávne právne odôvodnenie, keďže nezohľadňuje osobitnú lehotu jedného roka od konca roka úhrady podľa § 156 ods. 8 Daňového poriadku (t. j. do 31. 12. 2026)."}},{"oblast":"sprava-dani-2","otazka":"Spoločnosť podala 20. 4. 2026 dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2025 (lehota na podanie riadneho priznania uplynula 31. 3. 2026), ktorým si zvýšila daň o 40 000 €. Daňová kontrola začatá nebola. Základná úroková sadzba ECB bola v deň podania 2,15 %. Akú pokutu jej správca dane uloží?","otazka_volna":"Doplnil som si daň cez dodatočné priznanie tri týždne po termíne, o 40 tisíc viac. Čo ma to bude stáť?","spravna_odpoved":"Pokuta bude 400 €. Sadzba je základná sadzba ECB ročne, ale keďže 2,15 % nedosahuje 3 %, použije sa 3 % ročne. Denný výpočet za 20 dní (1. 4. – 20. 4. 2026): 40 000 × 0,03 × 20/365 = 65,7534 €, teda po zaokrúhlení podľa § 161 na desiatky eurocentov nadol 65,70 €. Zákon však určuje dolnú hranicu „nie menej ako 1 % z vyrubenej sumy“, teda 1 % zo 40 000 € = 400 €. Uloží sa preto 400 €.","ustanovenie":"§ 154 ods. 1 písm. i), § 155 ods. 1 písm. g), ods. 2 a ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"nie menej ako 1 % z vyrubenej sumy najviac však vo výške vyrubenej sumy","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-155.odsek-2","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií bude spoločnosti uložená **pokuta vo výške 400 €**.\n\nHoci denný výpočet pokuty vychádza na nižšiu sumu (65,75 €), uplatní sa zákonná minimálna hranica pokuty, ktorá je v tomto prípade vyššia.\n\n---\n\n### Detailný výpočet a zdôvodnenie\n\nPodanie dodatočného daňového priznania, ktorým sa zvyšuje daňová povinnosť, je správnym deliktom podľa § 154 ods. 1 písm. i) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Správca dane za tento delikt uloží pokutu podľa § 155 daňového poriadku.\n\n**1. Výpočet pokuty podľa dennej sadzby**\n\nPokuta sa počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po termíne na podanie riadneho priznania až do dňa podania dodatočného priznania.\n\n*   **Rozdiel dane:** 40 000 €\n*   **Lehota na podanie riadneho DP:** 31. 3. 2026\n*   **Dátum podania dodatočného DP:** 20. 4. 2026\n*   **Počet dní omeškania:** 20 dní (od 1. 4. 2026 do 20. 4. 2026 vrátane)\n*   **Ročná sadzba pokuty:** Podľa zákona sa použije základná úroková sadzba ECB, **najmenej však 3 % ročne** [Zdroj: 153_Je_danova_amnestia_pre_vsetkych_2025.md]. Keďže sadzba ECB (2,15 %) je nižšia ako 3 %, na výpočet sa použije sadzba 3 %.\n*   **Výpočet:**\n    (40 000 € × 3 %) / 365 dní × 20 dní = **65,75 €**\n\n```python\nvypocitaj(operacia=\"(40000 * 0.03) / 365 * 20\", zaokruhlenie_na=2, formatovanie=True)\n```\n> **Výsledok:** 65,75 €\n\n**2. Uplatnenie minimálnej pokuty**\n\nPodľa § 155 ods. 2 daňového poriadku sa pokuta pri dodatočnom daňovom priznaní ukladá **najmenej vo výške 1 % z vyrubenej sumy** [referencne_hodnoty, Pokuta pri dodatočnom DP — dolná hranica 1 %].\n\n*   **Minimálna pokuta:** 1 % z 40 000 € = **400 €**\n\n**3. Záver**\n\nSprávca dane porovná sumu vypočítanú na dennej báze (65,75 €) so zákonným minimom (400 €) a uloží tú vyššiu z nich.\n\n**Preto bude výsledná pokuta 400 €.**\n\n---\n\n**Upozornenie SmartÚčtovníka:**\nOkrem tejto pokuty vám správca dane vyrubí aj **úrok z omeškania** podľa § 156 daňového poriadku. Ten sa počíta zo sumy 40 000 € za rovnaké obdobie (20 dní), avšak s použitím inej sadzby (4-násobok základnej úrokovej sadzby ECB, najmenej 15 % ročne). Tento úrok bude vyrubený samostatným rozhodnutím.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnej výslednej pokute 400 € na základe správneho právneho posúdenia minimálnej 1% hranice a sadzby pokuty."},"google":{"odpoved":"Správca dane v tomto prípade neuloží pokutu, ale vyrubí úrok z omeškania. Jeho výška je 328,77 €. Úrok sa vypočíta zo sumy 40 000 € za 20 dní omeškania, teda od 1. 4. 2026 do dňa podania dodatočného daňového priznania a zaplatenia dane 20. 4. 2026. Použije sa ročná sadzba 15 %, keďže štvornásobok základnej úrokovej sadzby ECB (4 * 2,15 % = 8,6 %) je nižší ako 15 %. Tento postup vyplýva z § 156 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňový poriadok.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne tvrdí, že správca dane neuloží pokutu, ale úrok z omeškania podľa § 156, pričom výsledná suma aj právny základ sú v rozpore s referenciou (pokuta 400 € podľa § 155)."},"bez":{"odpoved":"Správca dane neuloží pokutu, ale vyrubí úrok z omeškania vo výške 112,88 €. Úrok sa vypočíta zo sumy 40 000 € za 20 dní omeškania (od 1. 4. 2026 do 20. 4. 2026). Keďže spoločnosť podala dodatočné daňové priznanie pred začatím daňovej kontroly, uplatní sa zvýhodnená ročná sadzba vo výške 5,15 % (základná úroková sadzba ECB + 3 %). Tento postup vyplýva z § 156 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že správca dane neuloží pokutu a namiesto toho počíta úrok z omeškania podľa § 156, pričom správny výsledok pokuty je 400 € podľa § 155 daňového poriadku."}},{"oblast":"sprava-dani-2","otazka":"Daňovému subjektu bolo 4. 5. 2026 doručené oznámenie o daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobie jún 2025. Účtovníčka chce ešte podať dodatočné daňové priznanie za toto obdobie. Dokedy najneskôr ho môže podať a čo platí po tomto dni?","otazka_volna":"Prišlo nám oznámenie o kontrole DPH. Ešte stihnem poslať dodatočné priznanie za to obdobie?","spravna_odpoved":"Najneskôr 19. 5. 2026 – teda do uplynutia 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o daňovej kontrole (lehota plynie od 5. 5. 2026, pätnásty deň je utorok 19. 5. 2026). Po tomto dni už dodatočné daňové priznanie za kontrolované obdobie nemožno podať, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne, do dňa ukončenia daňovej kontroly.","ustanovenie":"§ 16 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-16.odsek-9","my":{"odpoved":"Áno, účtovníčka ešte môže podať dodatočné daňové priznanie, ale musí konať veľmi rýchlo.\n\n**Dodatočné daňové priznanie k DPH za jún 2025 môžete podať najneskôr do 19. mája 2026.**\n\n### Podrobný výpočet a vysvetlenie\n\nPodľa Daňového poriadku je možné podať dodatočné daňové priznanie za kontrolované obdobie len v lehote 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o daňovej kontrole.\n\n1.  **Deň doručenia oznámenia:** 4. máj 2026\n2.  **Začiatok plynutia lehoty:** Lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po doručení, teda 5. mája 2026 [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 27, ods. 3].\n3.  **Koniec 15-dňovej lehoty:** 15. deň lehoty pripadá na **19. máj 2026**.\n4.  **Overenie pracovného dňa:** Dátum 19. máj 2026 je utorok, teda bežný pracovný deň, lehota sa neposúva.\n\n### Čo platí po uplynutí lehoty?\n\nPo uplynutí 15-dňovej lehoty, teda **od 20. mája 2026, už nie je možné podať dodatočné daňové priznanie** za kontrolované obdobie (jún 2025). Právo daňového subjektu opraviť si chybu sám zaniká a daň bude vyrubená správcom dane na základe zistení z daňovej kontroly [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 16, ods. 9].\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nOdporúčam bezodkladne pripraviť a podať dodatočné daňové priznanie k DPH, ako aj súvisiaci dodatočný kontrolný výkaz, a uhradiť rozdiel dane najneskôr do 19. mája 2026. Proaktívnym podaním dodatočného priznania si daňový subjekt sám opraví chybu, čo je spravidla spojené s miernejšími sankciami (úrok z omeškania a pokuta), ako keď chybu zistí a daň dorubí správca dane v rámci daňovej kontroly.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne určila dátum 19. mája 2026, vysvetlila 15-dňovú lehotu aj následok nemožnosti podať dodatočné priznanie po tomto dni v súlade so zákonom."},"google":{"odpoved":"Dodatočné daňové priznanie je možné podať najneskôr do 15 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole, teda do 19. mája 2026. Táto lehota vyplýva z § 16 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok). Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné za kontrolované obdobie podať dodatočné daňové priznanie. Akékoľvek zistené rozdiely následne vyrubí správca dane vo výsledku daňovej kontroly. Ak daňový subjekt nepodá dodatočné priznanie v tejto lehote, hrozí mu vyššia sankcia, ako keby si daňovú povinnosť opravil sám.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje lehotu do 19. mája 2026 (15 dní od doručenia oznámenia) podľa § 16 ods. 9 Daňového poriadku a vecne správne uvádza aj zákaz podania dodatočného daňového priznania po tomto dni."},"bez":{"odpoved":"Dodatočné daňové priznanie môže daňový subjekt podať najneskôr do 19. mája 2026. Táto 15-dňová lehota plynie odo dňa doručenia oznámenia o daňovej kontrole podľa § 16 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Ak v tejto lehote daňový subjekt podá dodatočné priznanie a zároveň zaplatí priznanú daň, daňová kontrola sa nezačne. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné podať dodatočné daňové priznanie za kontrolované obdobie. Správca dane začne daňovú kontrolu a daň určí na základe jej zistení vo vyrubovacom konaní.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď obsahuje nesprávne právne pravidlo, že podaním dodatočného priznania a zaplatením dane sa daňová kontrola nezačne, čo zákon neustanovuje."}},{"oblast":"sprava-dani-2","otazka":"Daňový úrad doručil spoločnosti 2. 3. 2026 rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní, ktorým jej dorubil rozdiel dane. Pokuta vypočítaná podľa § 155 ods. 1 písm. f) daňového poriadku predstavuje 9 000 €. Spoločnosť peňažné plnenie uložené týmto rozhodnutím uhradí do 15 dní od jeho doručenia. Akú pokutu jej správca dane uloží?","otazka_volna":"Dorubili nám daň a k tomu pokutu deväť tisíc. Vraj ak rýchlo zaplatíme, tak sa to zníži. Je to pravda?","spravna_odpoved":"Uloží pokutu vo výške dvoch tretín, teda 6 000 €. Ak daňový subjekt do 15 dní od doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní zaplatí peňažné plnenie ním uložené, daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu vo výške dvoch tretín z pokuty podľa § 155 ods. 1 písm. f). Toto pravidlo (§ 155 ods. 17) sa prvýkrát použije na rozhodnutia vydané vo vyrubovacom konaní doručené daňovému subjektu po 31. 12. 2025, čo je splnené.","ustanovenie":"§ 155 ods. 17 a § 165q ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Ak daňový subjekt do 15 dní od doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní zaplatí peňažné plnenie ním uložené, správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, uloží pokutu vo výške dvoch tretín z pokuty podľa odseku 1 písm. f).","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-155.odsek-17","my":{"odpoved":"Správca dane uloží vašej spoločnosti pokutu vo výške **6 000 €**.\n\nPodľa novely daňového poriadku, ktorá je účinná od 1. januára 2026, má daňový subjekt nárok na zníženie pokuty, ak uhradí peňažné plnenie uložené rozhodnutím vo vyrubovacom konaní do 15 dní od jeho doručenia. V takom prípade sa pokuta uloží vo výške dvoch tretín pôvodne vypočítanej sumy [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 155, ods. 17].\n\nKeďže vaša spoločnosť plánuje uhradiť dorubenú daň v tejto lehote, uplatní sa na ňu toto zvýhodnenie.\n\n### Výpočet zníženej pokuty\n\n*   **Pôvodná výška pokuty:** 9 000 €\n*   **Koeficient zníženia:** 2/3\n*   **Výpočet:** 9 000 € × (2 / 3) = 6 000 €\n\n| Položka                                     | Suma        |\n| :------------------------------------------ | :---------- |\n| Pôvodná pokuta podľa § 155 ods. 1 písm. f)  | 9 000,00 €  |\n| Zníženie (úhrada do 15 dní)                 | - 3 000,00 € |\n| **Uložená pokuta (§ 155 ods. 17)**          | **6 000,00 €** |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nRozhodnutie vám bolo doručené 2. marca 2026. Lehota 15 dní na úhradu uplynie **17. marca 2026**. Odporúčame zrealizovať platbu s dostatočným predstihom, aby bola v tento deň už pripísaná na účte správcu dane a bezpečne ste si tak zaistili nárok na zníženú pokutu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu pokuty 6 000 € a presne aplikuje pravidlo dvoch tretín podľa § 155 ods. 17 daňového poriadku pri úhrade do 15 dní."},"google":{"odpoved":"Ak spoločnosť uhradí peňažné plnenie do 15 dní od doručenia rozhodnutia, správca dane jej uloží pokutu vo výške 6 000 €. Podľa novely Daňového poriadku účinnej od 1. januára 2026 sa v takomto prípade pokuta znižuje na dve tretiny. Táto úprava sa vzťahuje na rozhodnutia doručené po 31. decembri 2025. Príslušným ustanovením je § 155 ods. 17 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú výšku pokuty 6 000 € aj príslušné zákonné ustanovenie a časovú pôsobnosť."},"bez":{"odpoved":"Správca dane uloží spoločnosti pokutu vo výške 4 500 €. Keďže spoločnosť uhradí dorubený rozdiel dane v lehote do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, pôvodne vypočítaná pokuta sa jej zníži o 50 %. Toto zníženie umožňuje ustanovenie § 155 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výšku pokuty (4 500 € namiesto 6 000 €) a vychádza z nesprávneho právneho pravidla a ustanovenia."}},{"oblast":"sprava-dani-2","otazka":"Spoločnosti s ručením obmedzeným bola právoplatne uložená sankcia vo výške 480 000 €. Chce požiadať o odpustenie sankcie z dôvodu, že jej zaplatenie by viedlo k ukončeniu činnosti. Ktorý orgán je príslušný o žiadosti rozhodnúť a komu sa žiadosť podáva?","otazka_volna":"Dostali sme obrovskú sankciu, skoro pol milióna. Kam mám poslať žiadosť o odpustenie a kto o tom rozhoduje?","spravna_odpoved":"Rozhodovať bude finančné riaditeľstvo. Daňový úrad môže rozhodnúť len do 332 000 € pri právnickej osobe (a do 33 200 € pri fyzickej osobe); finančné riaditeľstvo do 1 660 000 € pri právnickej osobe (a do 166 000 € pri fyzickej osobe). Suma 480 000 € prekračuje limit daňového úradu, ale je pod limitom finančného riaditeľstva. Žiadosť sa vždy predkladá správcovi dane, ktorý ju je povinný postúpiť príslušnému orgánu, ak nie je príslušný o nej rozhodnúť.","ustanovenie":"§ 157 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"ak výška uloženej sankcie v jednotlivom prípade nepresiahne, ak ide o a) fyzickú osobu, sumu 33 200 eur, b) právnickú osobu, sumu 332 000 eur","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-157.odsek-4","my":{"odpoved":"Na základe vami uvedených informácií je postup nasledovný:\n\nO žiadosti vašej spoločnosti o odpustenie sankcie vo výške 480 000 € je príslušné rozhodnúť **Finančné riaditeľstvo SR**. Žiadosť sa však podáva miestne príslušnému **správcovi dane (daňovému úradu)**, ktorý ju následne postúpi na rozhodnutie.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n**1. Kto o žiadosti rozhoduje?**\n\nPríslušnosť orgánov finančnej správy sa odvíja od výšky sankcie a právnej formy daňového subjektu. Podľa Daňového poriadku platí nasledujúca hierarchia [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 157]:\n\n*   **Daňový úrad** je príslušný rozhodovať o žiadostiach právnických osôb, ak výška sankcie nepresiahne **332 000 €** [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 157, ods. 4 písm. b)].\n*   **Finančné riaditeľstvo SR** je príslušné rozhodovať, ak výška sankcie presiahne limit daňového úradu, ale nepresiahne **1 660 000 €** [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 157, ods. 3 písm. b)].\n*   **Ministerstvo financií SR** rozhoduje o sumách presahujúcich limit Finančného riaditeľstva.\n\nKeďže sankcia vo výške **480 000 €** presahuje limit pre daňový úrad (332 000 €), ale spadá do limitu pre Finančné riaditeľstvo (1 660 000 €), o vašej žiadosti bude rozhodovať **Finančné riaditeľstvo SR**.\n\n**2. Komu sa žiadosť podáva?**\n\nŽiadosť o povolenie úľavy alebo o odpustenie sankcie sa vždy podáva **miestne príslušnému správcovi dane** (t. j. daňovému úradu, pod ktorý vaša spoločnosť patrí) [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 157, ods. 6].\n\nSprávca dane (daňový úrad) je následne povinný túto žiadosť postúpiť orgánu, ktorý je príslušný o nej rozhodnúť – vo vašom prípade Finančnému riaditeľstvu SR.\n\n### Dôležité upozornenia\n\n*   **Podmienka zaplatenia dane:** Ak sa sankcia viaže ku konkrétnej dani (napr. pokuta k dorubenej DPH), podmienkou na povolenie úľavy alebo odpustenie sankcie je, že samotná daň musí byť zaplatená [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 157, ods. 2].\n*   **Dôvody žiadosti:** V žiadosti musíte preukázať, že by zaplatenie sankcie viedlo k ukončeniu činnosti spoločnosti a že výnos z jej likvidácie by bol pravdepodobne nižší než vyrubená sankcia [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 157, ods. 1 písm. b) bod 1.].\n*   **Rozhodnutie je konečné:** Proti rozhodnutiu o (ne)povolení úľavy alebo o (ne)odpustení sankcie sa nemožno odvolať [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 157, ods. 6].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza, že rozhodovať bude Finančné riaditeľstvo SR, žiadosť sa podáva správcovi dane a správne cituje aj príslušné zákonné limity a odôvodnenie."},"google":{"odpoved":"Na základe vašej otázky je príslušným orgánom na rozhodnutie o odpustení sankcie Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Žiadosť sa však podáva miestne príslušnému správcovi dane, teda daňovému úradu, ktorý ju následne postúpi na rozhodnutie. Príslušnosť Finančného riaditeľstva vyplýva z výšky sankcie (480 000 €), ktorá presahuje limit pre daňový úrad (332 000 €), ale neprekračuje limit pre Finančné riaditeľstvo (1 660 000 €). Túto kompetenciu upravuje § 157 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Samotnú možnosť odpustenia sankcie z dôvodu hroziaceho zániku spoločnosti umožňuje § 157 ods. 1 písm. b) citovaného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne určila príslušný orgán na rozhodnutie (Finančné riaditeľstvo SR), orgán na podanie žiadosti (daňový úrad) a správne uviedla aj zákonné limity a odôvodnenie."},"bez":{"odpoved":"O žiadosti o odpustenie sankcie z dôvodu, že by jej zaplatenie viedlo k ukončeniu činnosti daňového subjektu, rozhoduje minister financií Slovenskej republiky. Žiadosť sa podáva prostredníctvom Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Finančné riaditeľstvo SR následne predloží žiadosť spolu so svojím návrhom ministrovi financií na rozhodnutie. Tento postup upravuje § 157 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Proti rozhodnutiu ministra o odpustení sankcie nie je možné podať odvolanie.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že príslušným orgánom na rozhodnutie je minister financií a žiadosť sa podáva finančnému riaditeľstvu, pričom príslušným orgánom je Finančné riaditeľstvo SR a žiadosť sa podáva správcovi dane."}},{"oblast":"sprava-dani-2","otazka":"Živnostník žiada daňový úrad o odpustenie úroku z omeškania vo výške 4 200 €, ktorý mu prislúcha k nezaplatenej dani z príjmov. Samotnú daň dosiaľ neuhradil. Aká zákonná podmienka mu bráni v úspechu a aký opravný prostriedok má, ak daňový úrad žiadosti nevyhovie?","otazka_volna":"Chcem, aby mi odpustili úroky z omeškania. Daň zatiaľ nemám z čoho zaplatiť. Keď ma odmietnu, môžem sa odvolať?","spravna_odpoved":"Musí preukázať aj zaplatenie tejto dane okrem sankcie – bez úhrady samotnej dane nemôže byť úľave zo sankcie ani odpusteniu sankcie vyhovené. Ak daňový úrad žiadosti nevyhovie, rozhodnutie sa vôbec nevydáva – daňový subjekt dostane len písomné oznámenie, ktoré nie je preskúmateľné odvolaním. Žiadny riadny opravný prostriedok teda nemá; aj keby rozhodnutie vydané bolo, proti rozhodnutiu o povolení úľavy zo sankcie alebo o odpustení sankcie nemožno podať odvolanie.","ustanovenie":"§ 157 ods. 2 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Ak ide o úľavu zo sankcie alebo o odpustenie sankcie prislúchajúcej k dani podľa odseku 1, je daňový subjekt povinný preukázať aj zaplatenie tejto dane okrem sankcie.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-157.odsek-2","my":{"odpoved":"Živnostníkovi bráni v úspechu kľúčová zákonná podmienka – **nezaplatenie samotnej dane**, ku ktorej sa úrok viaže. Ak daňový úrad jeho žiadosti nevyhovie, **nemá k dispozícii riadny opravný prostriedok**, ako je napríklad odvolanie.\n\nPodrobnejšie vysvetlenie:\n\n### 1. Podmienka úhrady dane pred odpustením sankcie\n\nZákonnou prekážkou pre odpustenie úroku z omeškania (čo je typ daňovej sankcie) je skutočnosť, že daňovník doteraz neuhradil istinu dane, z ktorej tento úrok vznikol.\n\n*   **Právny základ:** Podľa Daňového poriadku platí, že ak daňový subjekt žiada o úľavu zo sankcie alebo o jej odpustenie, je povinný preukázať aj zaplatenie samotnej dane, ku ktorej sankcia prislúcha [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 157, ods. 2].\n*   **Dôsledok:** Žiadosť o odpustenie úroku je predčasná. Správca dane ju zamietne, pretože nie je splnená základná zákonná podmienka.\n\n### 2. Opravný prostriedok pri nevyhovení žiadosti\n\nV prípade, že správca dane žiadosti o úľavu alebo odpustenie daňového nedoplatku (alebo sankcie) nevyhovie, nevydáva formálne rozhodnutie, proti ktorému by sa dalo odvolať.\n\n*   **Právny základ:** Správca dane v takomto prípade zašle daňovému subjektu iba písomné oznámenie o nevyhovení žiadosti. Keďže sa nevydáva rozhodnutie, nie je možné voči nemu podať odvolanie [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 70, ods. 3].\n*   **Dôsledok:** Proti oznámeniu o nevyhovení žiadosti neexistuje riadny opravný prostriedok. Aj v prípade, ak by správca dane žiadosti vyhovel a vydal rozhodnutie, aj proti takémuto (pozitívnemu) rozhodnutiu je odvolanie vylúčené.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nOdporúčam nasledujúci postup:\n1.  **Ihneď uhradiť istinu dane:** Najprv je potrebné zaplatiť samotnú daň z príjmov, ku ktorej sa úrok z omeškania viaže.\n2.  **Podať novú žiadosť:** Po úhrade dane môže živnostník podať novú, odôvodnenú žiadosť o odpustenie úroku z omeškania podľa § 157 Daňového poriadku. V žiadosti musí preukázať niektorý zo zákonných dôvodov, napríklad že by zaplatením sankcie bola vážne ohrozená jeho výživa alebo výživa osôb na neho odkázaných.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza podmienku predchádzajúceho zaplatenia dane podľa § 157 ods. 2 daňového poriadku a absenciu riadneho opravného prostriedku vrátane nevydávania rozhodnutia pri nevyhovení."},"google":{"odpoved":"V úspechu žiadosti vám bráni nesplnenie základnej podmienky, ktorou je úhrada samotnej dane (istiny), ku ktorej úrok z omeškania prislúcha. Ak daňový úrad žiadosti nevyhovie, nevydá rozhodnutie, proti ktorému by bolo možné sa odvolať, ale zašle vám iba písomné oznámenie o nevyhovení. Proti rozhodnutiu o povolení alebo nepovolení úľavy zo sankcie alebo jej odpustení nie je prípustný riadny opravný prostriedok, teda odvolanie. Tento postup vyplýva z § 157 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Váš jediný krok k možnému odpusteniu úroku je najprv zaplatiť dlžnú daň.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza nutnosť úhrady istiny dane ako zákonnú podmienku a neprípustnosť odvolania spolu s formou oznámenia pri nevyhovení žiadosti."},"bez":{"odpoved":"Základnou zákonnou podmienkou pre odpustenie úroku z omeškania je zaplatenie samotnej dane, ku ktorej sa úrok viaže. Keďže živnostník daň neuhradil, jeho žiadosti nebude vyhovené. Túto podmienku ustanovuje § 157 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Proti rozhodnutiu o nevyhovení žiadosti nie je možné podať odvolanie podľa § 157 ods. 5 daňového poriadku. Jediným opravným prostriedkom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia súdom na základe správnej žaloby podľa zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza podmienku zaplatenia samotnej dane aj neprípustnosť odvolania ako riadneho opravného prostriedku."}},{"oblast":"sprava-dani-2","otazka":"Daňový úrad povolil firme odklad platenia dane vo výške 20 000 € na 180 dní. Daň bola pôvodne splatná 31. 3. 2026. Základná sadzba pre stanovenie referenčnej a diskontnej sadzby v Slovenskej republike zverejnená Protimonopolným úradom SR, platná v deň nasledujúci po dni splatnosti dane, bola 2,19 %. Aký úrok zo sumy odkladu daňový úrad vyrubí?","otazka_volna":"Dohodli sme si odklad na dvadsať tisíc na pol roka. Koľko nás to bude stáť navyše?","spravna_odpoved":"Úrok bude 314,60 €. Pri výpočte sa použije základná sadzba PMÚ SR zvýšená o 100 bázických bodov, teda 2,19 % + 1,00 % = 3,19 %; minimálna sadzba 3 % sa neuplatní, pretože 3,19 % nie je nižšia ako 3 %. Výpočet: 20 000 × 0,0319 × 180/365 = 314,6301 €, po zaokrúhlení podľa § 161 na desiatky eurocentov nadol 314,60 €. Úrok vyrubí správca dane rozhodnutím, nevyrubí sa, ak nepresiahne 5 €, a je splatný do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.","ustanovenie":"§ 57 ods. 5 a § 161 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Pri výpočte úroku sa použije základná sadzba pre stanovenie referenčnej a diskontnej sadzby v Slovenskej republike zverejnená na webovom sídle Protimonopolného úradu Slovenskej republiky platná v deň, ktorý nasleduje po dni splatnosti dane, zvýšená o 100 bázických bodov; ak je táto základná sadzba zvýšená o 100 bázických bodov nižšia ako 3 %, pri výpočte úroku sa použije ročná úroková sadzba 3 %.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-57.odsek-5","my":{"odpoved":"Daňový úrad vyrubí úrok zo sumy odkladu vo výške **314,60 €**.\n\nÚrok sa vypočíta podľa pravidiel Daňového poriadku, pričom kľúčové je správne určenie ročnej úrokovej sadzby a následné zaokrúhlenie výslednej sumy.\n\n### Výpočet úroku\n\n1.  **Určenie ročnej úrokovej sadzby:**\n    Podľa § 57 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok) sa použije základná sadzba Protimonopolného úradu SR platná deň po splatnosti dane, zvýšená o 100 bázických bodov (t. j. o 1 %). Ak je výsledok nižší ako 3 %, použije sa sadzba 3 %.\n    *   Základná sadzba: 2,19 %\n    *   Zvýšenie o 100 bázických bodov: 2,19 % + 1,00 % = **3,19 %**\n    *   Keďže 3,19 % je viac ako 3 %, pre výpočet sa použije táto sadzba.\n\n2.  **Výpočet sumy úroku:**\n    Úrok sa vypočíta za každý deň odkladu podľa vzorca:\n    (Suma odkladu × Ročná úroková sadzba × Počet dní odkladu) / 365\n    *   Dosadenie hodnôt:\n        (20 000 € × 3,19 % × 180 dní) / 365 dní = 114 840 / 365 = 314,6301 €\n\n3.  **Zaokrúhlenie úroku:**\n    Podľa § 161 Daňového poriadku sa úrok pri odklade platenia dane zaokrúhľuje na **desiatky eurocentov nadol**.\n    *   Vypočítaná suma: 314,6301 €\n    *   Zaokrúhlená suma: **314,60 €**\n\n### Právny základ\n\n*   **Výška úrokovej sadzby:** Sadzba sa riadi § 57 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňový poriadok. Použije sa základná sadzba pre stanovenie referenčnej a diskontnej sadzby v SR zverejnená Protimonopolným úradom SR, zvýšená o 100 bázických bodov, najmenej však 3 % ročne.\n*   **Maximálna doba odkladu:** Správca dane môže povoliť odklad alebo splátky najviac na 24 mesiacov [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 57, ods. 3].\n*   **Zaokrúhľovanie:** Úrok z odkladu platenia dane sa zaokrúhľuje podľa § 161 Daňového poriadku na desiatky eurocentov nadol.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila výšku úroku 314,60 €, použitú úrokovú sadzbu 3,19 %, postup výpočtu aj pravidlo zaokrúhľovania na desiatky eurocentov nadol."},"google":{"odpoved":"Daňový úrad vyrubí úrok zo sumy odkladu vo výške 216,00 €. Ročná úroková sadzba pre výpočet je 2,19 %, čo je základná sadzba pre stanovenie referenčnej a diskontnej sadzby platná v deň nasledujúci po dni splatnosti dane. Výpočet sa vykoná ako súčin dlžnej sumy, počtu dní odkladu a dennej úrokovej sadzby (20 000 € * (2,19 % / 365) * 180 dní). Tento postup vyplýva z § 57 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Keďže vypočítaný úrok presahuje 5 €, daňový úrad ho vyrubí rozhodnutím.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je nesprávna, pretože nezvýšila základnú sadzbu o 100 bázických bodov podľa § 57 ods. 5 daňového poriadku a dospela k chybnej výške úroku 216,00 € namiesto správnych 314,60 €."},"bez":{"odpoved":"Daňový úrad vyrubí úrok zo sumy odkladu vo výške 648,00 €. Úrok sa vypočíta ako trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, čo je v tomto prípade 6,57 % ročne (3 x 2,19 %). Keďže táto sadzba je vyššia ako minimálna sadzba 3 %, použije sa vypočítaná sadzba 6,57 %. Výpočet je nasledovný: (20 000 € x 6,57 %) / 365 dní x 180 dní. Tento postup upravuje § 57 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je vecne nesprávna, pretože použila nesprávne právne pravidlo (trojnásobok sadzby ECB namiesto sadzby PMÚ SR zvýšenej o 100 bázických bodov) a dospela k chybnej výške úroku 648,00 € namiesto 314,60 €."}},{"oblast":"sprava-dani-2","otazka":"Firme bolo povolené platenie dane v splátkach, pričom posledné rozhodnutie určilo ako deň, keď mala byť daň zaplatená, 30. 9. 2025. Firma podmienky nesplnila. Od kedy najskôr jej môže správca dane povoliť ďalší odklad alebo splátky a v akej lehote je povinný začať daňové exekučné konanie po nezaplatení splátky?","otazka_volna":"Nestihli sme splátkový kalendár. Môžem hneď požiadať o nový a ako rýchlo pôjdu po nás s exekúciou?","spravna_odpoved":"Ďalší odklad alebo splátky môže správca dane povoliť, iba ak uplynuli najmenej dva roky odo dňa určeného v poslednom rozhodnutí ako deň, keď mala byť daň zaplatená – teda najskôr po 30. 9. 2027. Zároveň pri nezaplatení splátky sa stáva splatnou celá suma neuhradenej dane dňom pôvodnej splatnosti, správca dane z nej vyrubí úrok z omeškania podľa § 156 a je povinný začať daňové exekučné konanie do 30 pracovných dní odo dňa, keď mala byť daň alebo splátka dane zaplatená.","ustanovenie":"§ 57 ods. 8 a ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Správca dane je povinný začať daňové exekučné konanie do 30 pracovných dní odo dňa, keď mala byť daň alebo splátka dane zaplatená.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-57.odsek-9","my":{"odpoved":"Na základe vami uvedených informácií platí nasledovné:\n\nSprávca dane môže vašej firme povoliť ďalší odklad alebo splátkový kalendár najskôr **od 1. októbra 2027**. Po nezaplatení splátky je správca dane povinný začať daňové exekučné konanie v lehote **do 30 pracovných dní** odo dňa, keď mala byť splátka zaplatená.\n\n---\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n#### 1. Možnosť ďalšieho odkladu alebo splátok\n\nAk daňový subjekt nesplní podmienky určené v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach, zákon stanovuje časový odstup pre možnosť opätovného povolenia.\n\n*   **Právny základ:** Podľa § 57 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok), ďalší odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť, iba ak uplynuli **najmenej dva roky** odo dňa, ktorý bol v poslednom rozhodnutí určený ako deň, keď mala byť daň zaplatená.\n*   **Aplikácia na váš prípad:**\n    *   Deň, keď mala byť daň zaplatená podľa posledného rozhodnutia: 30. september 2025.\n    *   Dvojročná lehota začína plynúť od tohto dátumu a uplynie 30. septembra 2027.\n    *   Preto môže správca dane povoliť ďalší odklad alebo splátky najskôr dňom nasledujúcim po uplynutí tejto lehoty, teda **1. októbra 2027**.\n\n#### 2. Povinnosť začať daňové exekučné konanie\n\nNezaplatenie splátky v stanovenej lehote a výške má okamžité a závažné dôsledky.\n\n*   **Právny základ:** Podľa § 57 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok), ak daňový subjekt nezaplatí splátku dane, stáva sa splatnou **celá suma neuhradenej dane**, a to dňom pôvodnej splatnosti dane alebo splátky.\n*   **Lehota na začatie exekúcie:** Správca dane je v takomto prípade **povinný začať daňové exekučné konanie do 30 pracovných dní** odo dňa, keď mala byť splátka dane zaplatená.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nVzhľadom na to, že nezaplatením splátky sa stala splatnou celá zvyšná daň a správca dane je povinný začať exekúciu, odporúčam bezodkladne kontaktovať vášho správcu dane. Aj keď nový splátkový kalendár nie je možný, aktívna komunikácia a snaha o riešenie situácie (napríklad okamžitá úhrada aspoň časti dlhu) môže ovplyvniť ďalší postup správcu dane v rámci jeho zákonných možností.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, správne uvádza dátum možného ďalšieho povolenia (od 1. 10. 2027, teda po 30. 9. 2027) aj 30-dňovú pracovnú lehotu na začatie daňového exekučného konania."},"google":{"odpoved":"Po nesplnení podmienok môže firma požiadať o ďalší odklad alebo splátky v podstate okamžite, zákon neustanovuje žiadnu čakaciu lehotu. Žiadosť sa podáva podľa § 57 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok), avšak jej schválenie závisí od posúdenia správcu dane, pričom predchádzajúce porušenie podmienok bude zohľadnené. Nezaplatením splátky v lehote sa celá zostávajúca dlžná suma stáva okamžite splatnou.\n\nSprávca dane je povinný začať daňové exekučné konanie bez zbytočného odkladu po tom, ako sa daň stala vymáhateľnou, teda hneď po dni splatnosti nezaplatenej splátky. Zákon mu neukladá presnú lehotu (napr. 15 či 30 dní) na začatie exekúcie. Právo na vymáhanie daňového nedoplatku však zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roka, v ktorom nedoplatok vznikol, v súlade s § 85 ods. 10 Daňového poriadku.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď vecne nesprávne tvrdí, že zákon neustanovuje žiadnu čakaciu lehotu (namiesto dvoch rokov) a že zákon neukladá presnú lehotu na začatie daňového exekučného konania (namiesto 30 pracovných dní)."},"bez":{"odpoved":"Správca dane môže povoliť ďalší odklad alebo splátky najskôr po uplynutí dvoch rokov od porušenia podmienok, teda od 1. 10. 2027, v súlade s § 56 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok). Dňom porušenia podmienok, 30. 9. 2025, sa celý daňový nedoplatok stal splatným. Správca dane bol povinný začať daňové exekučné konanie do 30 dní od tejto splatnosti, teda najneskôr do 30. 10. 2025. Táto povinnosť vyplýva z § 56 ods. 8 Daňového poriadku.","spravne":false,"dovod":"Zákon stanovuje lehotu na začatie daňového exekučného konania do 30 pracovných dní, nie kalendárnych dní, čo viedlo k nesprávnemu určeniu lehoty a nesprávnemu právnemu záveru."}},{"oblast":"sprava-dani-2","otazka":"Daňový nedoplatok na DPH vznikol v roku 2020. Správca dane doručil daňovému dlžníkovi výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku podľa § 80 daňového poriadku dňa 8. 11. 2023 a odvtedy neurobil nič. Kedy sa právo na vymáhanie tohto nedoplatku premlčí a kedy zanikne?","otazka_volna":"Máme starý dlh na DPH z roku 2020, v roku 2023 nám poslali výzvu. Kedy sa to už premlčí a kedy to úplne zhasne?","spravna_odpoved":"Právo na vymáhanie sa premlčí uplynutím 31. 12. 2029. Základná premlčacia lehota je šesť rokov po skončení kalendárneho roka vzniku nedoplatku (teda do konca roka 2026), ale doručením výzvy podľa § 80 v roku 2023 začala plynúť nová šesťročná premlčacia lehota po skončení roka 2023, teda do konca roka 2029. Právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roka jeho vzniku, teda uplynutím 31. 12. 2040. Počas daňového exekučného konania premlčacia lehota neplynie a správca dane na premlčanie prihliadne, len ak dlžník vznesie námietku.","ustanovenie":"§ 85 ods. 1 až 4 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-85","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií sa právo na vymáhanie daňového nedoplatku **premlčí 31. decembra 2029** a úplne **zanikne 31. decembra 2040**.\n\nTu je podrobné vysvetlenie oboch lehôt:\n\n### 1. Premlčanie práva na vymáhanie (6-ročná lehota)\n\nPremlčanie je relatívny zánik práva, na ktorý musí daňový dlžník aktívne upozorniť (vzniesť námietku premlčania).\n\n*   **Základné pravidlo:** Právo na vymáhanie daňového nedoplatku sa premlčí po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roka, v ktorom nedoplatok vznikol [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 85, ods. 1].\n    *   Váš nedoplatok vznikol v roku 2020.\n    *   Pôvodná 6-ročná lehota by teda začala plynúť 1. januára 2021 a uplynula by **31. decembra 2026**.\n\n*   **Prerušenie a začiatok novej lehoty:** Doručením výzvy na zaplatenie podľa § 80 daňového poriadku sa pôvodná premlčacia lehota prerušila a začala plynúť úplne nová, 6-ročná lehota. Táto nová lehota začína plynúť po skončení kalendárneho roka, v ktorom bola výzva doručená [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 85, ods. 1].\n    *   Výzva vám bola doručená 8. novembra 2023.\n    *   Nová 6-ročná lehota teda začala plynúť 1. januára 2024.\n    *   Koniec novej premlčacej lehoty bude **31. decembra 2029**.\n\n### 2. Zánik práva na vymáhanie (20-ročná lehota)\n\nZánik práva je absolútny a konečný. Po uplynutí tejto lehoty právo správcu dane vymáhať nedoplatok zaniká bez ohľadu na akékoľvek úkony (ako doručenie výzvy alebo exekúcia).\n\n*   **Pravidlo:** Právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roka, v ktorom nedoplatok vznikol [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 85, ods. 4].\n    *   Váš nedoplatok vznikol v roku 2020.\n    *   20-ročná lehota začala plynúť 1. januára 2021.\n    *   Právo na vymáhanie teda definitívne zanikne **31. decembra 2040**.\n\n| Inštitút | Základná lehota | Začiatok plynutia | Udalosť | Nový termín | Právny základ |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Premlčanie** | 6 rokov | 1. 1. 2021 | Doručenie výzvy 8. 11. 2023 | **31. 12. 2029** | § 85 ods. 1 |\n| **Zánik práva** | 20 rokov | 1. 1. 2021 | (nerelevantné) | **31. 12. 2040** | § 85 ods. 4 |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nJe dôležité si uvedomiť, že na premlčanie správca dane neprihliada automaticky. Ak by sa správca dane pokúsil vymáhať nedoplatok po 31. decembri 2029, museli by ste aktívne vzniesť **námietku premlčania**. Až na základe tejto námietky by správca dane konanie zastavil [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 85, ods. 3]. Bez vznesenia námietky by mohol nedoplatok úspešne vymáhať až do zániku práva v roku 2040.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne v súlade so zákonom a referenciou určila dátum premlčania na 31. 12. 2029 a zániku na 31. 12. 2040 vrátane správneho právneho odôvodnenia."},"google":{"odpoved":"Právo na vymáhanie daňového nedoplatku sa premlčí po šiestich rokoch od konca kalendárneho roka, v ktorom nedoplatok vznikol. Keďže nedoplatok vznikol v roku 2020, lehota na jeho vymáhanie sa premlčí dňa 31. decembra 2026. Doručením výzvy na zaplatenie podľa § 80 Daňového poriadku sa premlčacia lehota prerušuje a začína plynúť nová šesťročná lehota od konca roka, v ktorom bola výzva doručená. Vzhľadom na doručenie výzvy dňa 8. 11. 2023 sa právo na vymáhanie premlčí až 31. decembra 2029.\n\nAbsolútny zánik práva vymáhať daňový nedoplatok nastáva po 20 rokoch od konca roka, v ktorom nedoplatok vznikol, a to bez ohľadu na akékoľvek úkony správcu dane. V tomto prípade právo zanikne dňa 31. decembra 2040 v súlade s § 85 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným právnym odôvodnením určila dátum premlčania na 31. decembra 2029 a dátum zániku práva na 31. decembra 2040."},"bez":{"odpoved":"Právo na vymáhanie daňového nedoplatku sa premlčí **1. januára 2030**. Doručením výzvy na zaplatenie sa pôvodná šesťročná lehota premlčania prerušila a začala plynúť nová šesťročná lehota od konca roka 2023, v ktorom bol tento úkon vykonaný. Tento postup upravuje § 85 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok).\n\nPrávo na vybratie daňového nedoplatku zanikne uplynutím 20 rokov od konca roka, v ktorom nedoplatok vznikol, teda **1. januára 2041**. Túto lehotu stanovuje § 69 ods. 5 Daňového poriadku.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne právne pravidlo a ustanovenie (§ 69 ods. 5 namiesto § 85 ods. 2 a 4 Daňového poriadku) a nesprávne určuje moment premlčania a zániku na 1. január namiesto uplynutia 31. decembra príslušného roka."}},{"oblast":"sprava-dani-2","otazka":"Spoločnosť podala riadne daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2020 dňa 31. 3. 2021. Dňa 18. 5. 2026 podala dodatočné daňové priznanie, ktorým si daň znížila. Kedy uplynie lehota na zánik práva vyrubiť daň za rok 2020 po tomto podaní a môže v predĺženej lehote podať ďalšie dodatočné priznanie?","otazka_volna":"Za rok 2020 sme si tento máj cez dodatočné priznanie znížili daň. Predlžuje sa tým niečo a môžem ešte niečo opraviť?","spravna_odpoved":"Pôvodná päťročná lehota podľa § 69 ods. 1 by uplynula 31. 12. 2026 (päť rokov od konca roka 2021, v ktorom vznikla povinnosť podať priznanie). Keďže dodatočné daňové priznanie znižujúce daň bolo podané v poslednom roku tejto lehoty, lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca zhodného s mesiacom podania, teda 31. 5. 2027. V tejto predĺženej lehote už daňový subjekt ďalšie dodatočné daňové priznanie podať nemôže.","ustanovenie":"§ 16 ods. 5 a § 69 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"táto lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné daňové priznanie","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-16.odsek-5","my":{"odpoved":"Áno, podaním dodatočného daňového priznania v poslednom roku lehoty sa lehota na zánik práva vyrubiť daň predĺžila. **Nová lehota uplynie 31. mája 2027.** V tejto predĺženej lehote už spoločnosť **nemôže podať ďalšie dodatočné daňové priznanie** za rok 2020.\n\n### Podrobná analýza\n\nTu je vysvetlenie postupu podľa platnej legislatívy:\n\n#### 1. Pôvodná lehota na zánik práva vyrubiť daň\n\nPodľa daňového poriadku platí, že právo vyrubiť daň zaniká po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 69, ods. 1].\n\nVo vašom prípade:\n*   **Zdaňovacie obdobie:** rok 2020\n*   **Povinnosť podať DP:** v roku 2021\n*   **Začiatok plynutia 5-ročnej lehoty:** od konca roka 2021\n*   **Päťročná lehota:** roky 2022, 2023, 2024, 2025 a 2026.\n*   **Pôvodný termín zániku práva vyrubiť daň:** **31. december 2026**.\n\n#### 2. Predĺženie lehoty podaním dodatočného daňového priznania\n\nKeďže ste podali dodatočné daňové priznanie (ktorým ste si znížili daň) dňa 18. mája 2026, teda v poslednom roku pôvodnej päťročnej lehoty, uplatní sa špeciálne ustanovenie daňového poriadku.\n\nPodľa tohto ustanovenia sa lehota predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku, a to posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné daňové priznanie [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 16, ods. 5].\n\nAplikácia na váš prípad:\n*   **Dátum podania DDP:** 18. **máj** 2026\n*   **Nasledujúci kalendárny rok:** 2027\n*   **Mesiac zhodný s mesiacom podania:** máj\n*   **Nový termín zániku práva vyrubiť daň:** **31. mája 2027**.\n\n#### 3. Možnosť podania ďalšieho dodatočného daňového priznania\n\nZákon výslovne stanovuje, že v takto predĺženej lehote (teda od 1. 1. 2027 do 31. 5. 2027) už daňový subjekt **nemôže podať ďalšie dodatočné daňové priznanie** za dané zdaňovacie obdobie [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 16, ods. 5].\n\nToto obmedzenie slúži na zabezpečenie právnej istoty a zabránenie účelovému predlžovaniu lehoty opakovaným podávaním dodatočných priznaní.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a so správnym právnym odôvodnením určila dátum zániku práva vyrubiť daň na 31. mája 2027 a správne uviedla zákaz podania ďalšieho dodatočného priznania v predĺženej lehote."},"google":{"odpoved":"Lehota na zánik práva vyrubiť daň za rok 2020 uplynie 31. mája 2027. Keďže ste podali dodatočné daňové priznanie v poslednom roku päťročnej lehoty (ktorá by inak uplynula 31. 12. 2026), táto lehota sa predlžuje. Uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku, a to posledným dňom mesiaca, ktorý sa zhoduje s mesiacom podania dodatočného priznania. V tejto predĺženej lehote už nie je možné podať ďalšie dodatočné daňové priznanie. Vyplýva to z § 69 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje dátum zániku práva vyrubiť daň na 31. mája 2027 a zhodne s predpisom uvádza, že v predĺženej lehote už nemožno podať ďalšie dodatočné daňové priznanie."},"bez":{"odpoved":"Lehota na zánik práva vyrubiť daň za rok 2020 uplynie 18. mája 2027. Keďže dodatočné daňové priznanie bolo podané v poslednom roku päťročnej lehoty na zánik práva vyrubiť daň, táto lehota sa predlžuje na jeden rok odo dňa jeho doručenia správcovi dane podľa § 69 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok). V tejto predĺženej lehote, teda do 18. mája 2027, môže spoločnosť podať ďalšie dodatočné daňové priznanie. Toto právo jej vyplýva z § 16 ods. 4 Daňového poriadku.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne určila dátum zániku práva vyrubiť daň (18. mája namiesto 31. mája 2027), použila nesprávne pravidlo počítania lehoty a nesprávne tvrdí, že subjekt môže v predĺženej lehote podať ďalšie dodatočné priznanie."}},{"oblast":"sprava-dani-2","otazka":"Správca dane vykonáva daňovú exekúciu predajom hnuteľných vecí. Vymáhaný daňový nedoplatok je 24 567,80 €. Poverený zamestnanec spísal úvodnú vetu zápisnice o súpise hnuteľných vecí. Aké exekučné náklady za výkon zhabania správca dane vyrubí?","otazka_volna":"Prišiel exekútor z daňového úradu spisovať veci, dlžíme necelých 25 tisíc. Čo si za to naúčtujú?","spravna_odpoved":"Exekučné náklady za výkon zhabania sú 491,20 €. Náklady sú 2 % z vymáhaného daňového nedoplatku, najmenej 16 € a najviac 16 600 €, pričom sa počítajú zo sumy zaokrúhlenej na desiatky eur nadol: 24 567,80 € sa zaokrúhli na 24 560 €, z toho 2 % = 491,20 €. Povinnosť ich uhradiť vzniká vždy, keď poverený zamestnanec oznámi dôvod svojho príchodu a spíše úvodnú vetu zápisnice o súpise hnuteľných vecí – aj keď k predaju vôbec nedôjde.","ustanovenie":"§ 149 ods. 1, 2, 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Náklady za výkon zhabania sú 2 % z vymáhaného daňového nedoplatku, najmenej 16 eur a najviac 16 600 eur. ... Exekučné náklady podľa odsekov 2 a 3 sa počítajú zo sumy zaokrúhlenej na desiatky eur nadol.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-149","my":{"odpoved":"Správca dane vyrubí exekučné náklady za výkon zhabania vo výške **491,20 €**.\n\nPodľa § 149 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) sú náklady za výkon zhabania 2 % z vymáhaného daňového nedoplatku, najmenej 16 € a najviac 16 600 €. Podmienka na ich vyrubenie bola splnená, keďže poverený zamestnanec spísal úvodnú vetu zápisnice o súpise hnuteľných vecí [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 149, ods. 6].\n\n### Výpočet exekučných nákladov\n\nVýpočet prebieha v nasledujúcich krokoch:\n\n1.  **Zaokrúhlenie základu pre výpočet:**\n    Vymáhaný daňový nedoplatok sa najprv zaokrúhli na desiatky eur nadol [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 149, ods. 5].\n    *   Vymáhaný nedoplatok: 24 567,80 €\n    *   Základ po zaokrúhlení: **24 560,00 €**\n\n2.  **Výpočet nákladov:**\n    Z takto upraveného základu sa vypočítajú 2 %.\n    *   Výpočet: `24 560,00 € * 2 %` = **491,20 €**\n\n3.  **Kontrola limitov:**\n    Vypočítaná suma sa porovná so zákonnými limitmi.\n    *   Minimálna výška: 16 €\n    *   Maximálna výška: 16 600 €\n    *   Výsledok: 491,20 € je v stanovenom rozpätí, preto sa uplatní v tejto výške.\n\nDaňová exekúcia predajom hnuteľných vecí nie je uvedená medzi spôsobmi exekúcie, pri ktorých sa tieto náklady neurčujú [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 149, ods. 4]. Povinnosť uhradiť ich teda daňovému dlžníkovi vznikla.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu 491,20 € vrátane správneho postupu zaokrúhlenia a citácie príslušných zákonných ustanovení."},"google":{"odpoved":"Správca dane vyrubí exekučné náklady za výkon zhabania vo výške 491,36 €. Tieto náklady predstavujú 2 % z vymáhaného daňového nedoplatku 24 567,80 €. Vypočítaná suma sa nachádza v zákonom stanovenom rozpätí od minimálne 16 € do maximálne 16 600 €. Výšku exekučných nákladov za výkon zhabania ustanovuje § 149 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu 491,36 € namiesto 491,20 €, pretože neaplikovala zákonné zaokrúhlenie vymáhaného daňového nedoplatku na desiatky eur nadol."},"bez":{"odpoved":"Správca dane vyrubí exekučný poplatok vo výške 491,36 €. Táto suma predstavuje 2 % z vymáhaného daňového nedoplatku v sume 24 567,80 €. Výška exekučného poplatku je stanovená v § 94 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Nárok na tento poplatok vzniká správcovi dane už vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, teda pred samotným súpisom vecí.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu 491,36 € namiesto 491,20 € kvôli nezaokrúhleniu základu na desiatky eur nadol a uvádza nesprávny právny základ a moment vzniku nároku."}},{"oblast":"sprava-dani-2","otazka":"Správca dane vymohol od daňového dlžníka 18 000 € daňovou exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb. Aké exekučné náklady za výkon zhabania a za výkon predaja mu vyrubí a čo je dlžník povinný uhradiť?","otazka_volna":"Stiahli nám z účtu osemnásť tisíc. Naúčtujú si k tomu ešte to svoje dve percentá?","spravna_odpoved":"Žiadne – pri daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky správca dane exekučné náklady za výkon zhabania ani za výkon predaja neurčí. To isté platí pri exekúcii zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju, predajom cenných papierov, postihnutím majetkového práva spojeného s obchodným podielom spoločníka obchodnej spoločnosti a zadržaním vodičského preukazu. Daňový dlžník uhrádza len hotové výdavky v skutočnej výške (najmä znalečné, nájomné, poistné), a to aj vtedy, ak k výkonu daňovej exekúcie nedošlo.","ustanovenie":"§ 149 ods. 4 a ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Exekučné náklady podľa odsekov 2 a 3 správca dane neurčí pri výkone daňovej exekúcie a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-149.odsek-4","my":{"odpoved":"Na základe vami uvedených informácií správca dane daňovému dlžníkovi **nevyrubí žiadne exekučné náklady** za výkon zhabania ani za výkon predaja. Daňový dlžník je povinný uhradiť iba vymáhaný daňový nedoplatok vo výške 18 000 €.\n\nDôvodom je, že daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu patrí medzi spôsoby výkonu, pri ktorých sa podľa zákona exekučné náklady neurčujú.\n\n### Podrobné zdôvodnenie\n\nPodľa Daňového poriadku platia nasledujúce pravidlá pre výpočet exekučných nákladov:\n*   **Náklady za výkon zhabania:** 2 % z vymáhaného daňového nedoplatku, najmenej 16 € a najviac 16 600 € [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 149, ods. 2].\n*   **Náklady za výkon predaja:** 2 % z vymoženého daňového nedoplatku, najmenej 16 € a najviac 16 600 € [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 149, ods. 3].\n\nKľúčové je však ustanovenie § 149 ods. 4 Daňového poriadku, ktoré vymenúva spôsoby daňovej exekúcie, pri ktorých sa vyššie uvedené exekučné náklady **neurčujú**. Medzi tieto výnimky patrí aj:\n*   zrážky zo mzdy a z iných príjmov,\n*   **prikázanie pohľadávky**,\n*   odobratie peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju,\n*   predaj cenných papierov,\n*   postihnutie majetkového práva spojeného s obchodným podielom,\n*   zadržanie vodičského preukazu.\n\nKeďže vo vašom prípade bola exekúcia vykonaná prikázaním pohľadávky z účtu, ide presne o situáciu podľa § 149 ods. 4 písm. b) Daňového poriadku, a preto sa 2 % náklady za zhabanie a predaj neuplatnia.\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Vymožený daňový nedoplatok | 18 000,00 € | |\n| Náklady za výkon zhabania (2 %) | 0,00 € | Podľa § 149 ods. 4 písm. b) sa neurčujú. |\n| Náklady za výkon predaja (2 %) | 0,00 € | Podľa § 149 ods. 4 písm. b) sa neurčujú. |\n| **Spolu uhradené daňovým dlžníkom** | **18 000,00 €** | |\n\n**Poznámka:** Okrem exekučných nákladov môžu v exekúcii vzniknúť aj tzv. **hotové výdavky** (napr. znalečné, poistné). Tie by bol daňový dlžník povinný uhradiť v skutočnej výške, ak by vznikli [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 149, ods. 8]. Pri exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu však spravidla žiadne hotové výdavky nevznikajú.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že správca dane nevyrubí žiadne exekučné náklady za výkon zhabania ani predaja a správne uvádza aj povinnosť úhrady hotových výdavkov, ak by vznikli."},"google":{"odpoved":"Pri daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vyrubí správca dane exekučné náklady za výkon zhabania a aj za výkon predaja. Náklady za výkon zhabania sú 2 % z vymáhanej sumy, čo predstavuje 360 € (2 % z 18 000 €). Rovnako náklady za výkon predaja, ktorým sa v tomto prípade rozumie odpísanie prostriedkov z účtu, sú 2 % z vymoženej sumy, teda ďalších 360 €. Celkové exekučné náklady sú tak vo výške 720 €. Daňový dlžník je povinný uhradiť daňový nedoplatok spolu s týmito exekučnými nákladmi, v súlade s § 149 ods. 2 a 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je vecne nesprávna, pretože pri daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky správca dane podľa § 149 ods. 4 Daňového poriadku exekučné náklady za výkon zhabania ani za výkon predaja nevyrubuje."},"bez":{"odpoved":"Správca dane vyrubí daňovému dlžníkovi exekučné náklady vo výške 360 €, čo predstavuje 2 % z vymáhanej sumy 18 000 €. Táto paušálna náhrada pokrýva všetky úkony v exekučnom konaní, preto sa osobitné náklady za výkon zhabania a predaja pri tomto spôsobe exekúcie nevyrubujú. Daňový dlžník je povinný uhradiť vymáhaný daňový nedoplatok a tieto exekučné náklady. Právnym základom je § 155 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že správca dane vyrubí paušálne exekučné náklady vo výške 360 € (2 %), a odkazuje na neexistujúci či nesprávny právny základ (§ 155 namiesto § 149), pričom dlžník uhrádza iba skutočné hotové výdavky."}},{"oblast":"sprava-dani-2","otazka":"Živnostník má tri bežné účty v dvoch rôznych bankách so zostatkami 600 €, 900 € a 300 €. Daňový úrad začal daňovú exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu na daňový nedoplatok 5 000 €. Aká suma z jeho účtov daňovej exekúcii nepodlieha?","otazka_volna":"Mám tri účty v dvoch bankách a daňový úrad mi ich blokuje. Nechajú mi na každom aspoň niečo?","spravna_odpoved":"Nepodlieha jej jednorazovo 165 €, a to do úhrnnej výšky 165 € na všetkých jeho účtoch dokopy – nie 165 € na každom účte a nie 165 € u každého poskytovateľa platobných služieb. Správca dane je povinný určiť, u ktorého poskytovateľa platobných služieb a z ktorého účtu sa suma 165 € nezrazí. Ochrana je jednorazová počas výkonu tejto daňovej exekúcie, nie mesačne sa obnovujúca.","ustanovenie":"§ 109 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"ak má fyzická osoba viac účtov, a to aj u viacerých poskytovateľov platobných služieb, daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedenom u poskytovateľa platobných služieb nepodliehajú peňažné prostriedky do úhrnnej výšky 165 eur na všetkých jej účtoch","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-109.odsek-1","my":{"odpoved":"Na základe platnej legislatívy daňovej exekúcii jednorazovo nepodlieha celková suma **165 €** zo všetkých vašich účtov dohromady.\n\nPodľa Daňového poriadku sú pri exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu fyzickej osoby chránené peňažné prostriedky do výšky 165 € [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 109].\n\n### Podrobný rozbor vašej situácie:\n\n1.  **Celková chránená suma:** Zákon stanovuje jednorazovú nepostihnuteľnú sumu 165 €. Táto suma sa vzťahuje na **všetky vaše účty spoločne**, nie na každý účet zvlášť.\n2.  **Rozhodnutie správcu dane:** Je dôležité vedieť, že vy si nemôžete vybrať, z ktorého účtu sa táto suma neuvoľní. Správca dane (daňový úrad) je povinný určiť, u ktorej banky a na ktorom z vašich účtov sa táto suma 165 € ponechá.\n3.  **Výpočet:**\n    *   Celkový zostatok na vašich účtoch: 600 € + 900 € + 300 € = **1 800 €**\n    *   Nepostihnuteľná suma: **165 €**\n    *   Suma, ktorú môže exekútor zraziť: 1 800 € - 165 € = **1 635 €**\n\nDaňový úrad teda z vašich účtov zrazí 1 635 € na úhradu daňového nedoplatku.\n\n#### Ďalšie prostriedky nepodliehajúce exekúcii\n\nOkrem tejto základnej sumy 165 € daňovej exekúcii na účte nepodliehajú ani ďalšie, zákonom presne vymedzené prostriedky, ak by sa na účte nachádzali [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 109, ods. 1]:\n*   Prostriedky určené na **výplatu miezd vašich zamestnancov** pre najbližšie výplatné obdobie.\n*   Štátne sociálne dávky (napr. rodičovský príspevok, prídavok na dieťa).\n*   Dávky v hmotnej núdzi.\n*   Peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.\n*   13. dôchodok.\n\nAk by sa na vašich účtoch nachádzali aj takéto prostriedky, je potrebné to preukázať správcovi dane. Vo vašom prípade, ak ide o bežné podnikateľské účty bez týchto špecifických prostriedkov, uplatní sa len ochrana sumy 165 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že daňovej exekúcii nepodlieha jednorazovo úhrnná suma 165 € zo všetkých účtov dohromady a správne vysvetľuje aj pravidlo o určení účtu správcom dane."},"google":{"odpoved":"Daňovej exekúcii nepodlieha celková suma 495 €. Podľa zákona je pri daňovej exekúcii voči fyzickej osobe chránený zostatok 165 € na jednom účte. Keďže má živnostník tri bežné účty, táto nepostihnuteľná suma sa vzťahuje na každý z nich samostatne. Celková chránená hodnota je teda súčtom nepostihnuteľných súm na všetkých účtoch (3 x 165 €). Uvedené vyplýva z § 107 ods. 4 a 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je vecne nesprávna, pretože suma 165 € nepodlieha exekúcii v úhrne na všetkých účtoch dokopy a nevzťahuje sa na každý účet samostatne, takže celková chránená suma nie je 495 €."},"bez":{"odpoved":"Daňovej exekúcii nepodlieha suma 165 €. Táto ochrana sa vzťahuje na peňažné prostriedky na jednom z účtov daňového dlžníka, aj keď ich má viacero. Daňový dlžník si môže určiť, na ktorom účte sa táto suma ponechá. Z celkovej sumy 1 800 € na jeho účtoch bude teda exekútorom stiahnutá suma 1 635 €. Vyplýva to z ustanovenia § 99 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď obsahuje nesprávne právne pravidlo, podľa ktorého si účet určuje daňový dlžník a odkazuje na nesprávne ustanovenie, pričom podľa zákona je určiť účet povinný správca dane."}},{"oblast":"sprava-dani-2","otazka":"Daňovému dlžníkovi bola 4. 6. 2026 doručená daňová exekučná výzva, v ktorej mu správca dane určil na zaplatenie daňového nedoplatku lehotu 5 dní. Je táto lehota v súlade so zákonom a dokedy môže dlžník proti daňovej exekučnej výzve podať odvolanie?","otazka_volna":"Prišla nám exekučná výzva z daňového s tým, že máme päť dní na zaplatenie. Je to vôbec v poriadku a môžem sa proti tomu ozvať?","spravna_odpoved":"Nie je – lehota na zaplatenie určená v daňovej exekučnej výzve nesmie byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy, takže päťdňová lehota je v rozpore so zákonom. Odvolanie môže daňový dlžník podať do 15 dní odo dňa doručenia výzvy, teda do 19. 6. 2026. Odvolanie musí byť odôvodnené a možno ho oprieť len o dva dôvody – okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná; na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada.","ustanovenie":"§ 91 ods. 2 písm. f), ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-91","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky poskytujem nasledujúce zhodnotenie:\n\n**Nie, lehota 5 dní na zaplatenie daňového nedoplatku nie je v súlade so zákonom.** Správca dane je povinný určiť lehotu, ktorá nie je kratšia ako 8 dní. Proti daňovej exekučnej výzve môžete podať odvolanie do 15 dní od jej doručenia, teda najneskôr do **19. júna 2026**.\n\n---\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n#### 1. Lehota na zaplatenie daňového nedoplatku\n\nZákon o správe daní (daňový poriadok) presne stanovuje minimálnu dĺžku lehoty, ktorú musí správca dane poskytnúť daňovému dlžníkovi v exekučnej výzve.\n\n*   Podľa § 91 ods. 2 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) musí daňová exekučná výzva obsahovať výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane, pričom **táto lehota nesmie byť kratšia ako osem dní** odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy.\n*   Keďže vám správca dane určil lehotu 5 dní, postupoval v rozpore so zákonom. Táto skutočnosť môže byť jedným z dôvodov na podanie odvolania.\n\n#### 2. Lehota na podanie odvolania\n\nDaňový dlžník má právo brániť sa proti daňovej exekučnej výzve podaním odvolania.\n\n*   Lehota na podanie odvolania je **15 dní odo dňa doručenia** daňovej exekučnej výzvy [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 91, ods. 5].\n*   Keďže vám bola výzva doručená vo štvrtok 4. júna 2026, 15-dňová lehota začína plynúť nasledujúcim dňom (5. júna 2026) a uplynie v **piatok 19. júna 2026**.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdvolanie podajte v stanovenej 15-dňovej lehote. V odôvodnení odvolania uveďte všetky relevantné skutočnosti, pre ktoré je podľa vás exekúcia neprípustná. Okrem iných dôvodov (napr. ak bol nedoplatok medzičasom uhradený) môžete argumentovať aj tým, že správca dane porušil zákon stanovením nezákonne krátkej lehoty na zaplatenie. Podľa zákona sa na dôvody, ktoré v odvolaní neuvediete, neskôr neprihliada [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 91, ods. 6].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne konštatuje, že päťdňová lehota nie je v súlade so zákonom, pretože nesmie byť kratšia ako 8 dní, a správne určila lehotu na podanie odvolania do 19. júna 2026."},"google":{"odpoved":"Lehota 5 dní na zaplatenie daňového nedoplatku nie je v súlade so zákonom, nakoľko nesmie byť kratšia ako 15 dní. Proti daňovej exekučnej výzve môže daňový dlžník podať odvolanie do 15 dní odo dňa jej doručenia. Keďže výzva bola doručená 4. 6. 2026, posledným dňom na podanie odvolania bol 19. jún 2026. Tieto lehoty ustanovuje § 91 ods. 2 a 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že lehota na zaplatenie nesmie byť kratšia ako 15 dní, hoci podľa zákona nesmie byť kratšia ako 8 dní."},"bez":{"odpoved":"Lehota 5 dní na zaplatenie nie je v súlade so zákonom, nakoľko správca dane je povinný určiť lehotu 15 dní od doručenia výzvy. Vyplýva to z § 90 ods. 2 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok). Proti daňovej exekučnej výzve nie je prípustné odvolanie, ale daňový dlžník mohol podať námietku. Lehotu na podanie námietky zákon stanovuje na 15 dní od doručenia výzvy. V tomto prípade lehota na podanie námietky uplynula dňa 19. 6. 2026 (§ 90 ods. 4 Daňového poriadku).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že minimálna lehota na zaplatenie je 15 dní namiesto najmenej 8 dní a chybne tvrdí, že odvolanie nie je prípustné a podáva sa námietka."}},{"oblast":"sprava-dani-2","otazka":"Prvá dražba nehnuteľnosti daňového dlžníka ocenenej znaleckým posudkom na 180 000 € bola neúspešná pre nezáujem dražiteľov. Aká bude vyvolávacia cena na opakovanej dražbe, na opätovnej dražbe a aká je najnižšia cena pri prechode vlastníckeho práva na základe ponuky?","otazka_volna":"Dražia nám dom za 180 tisíc a nikto nepríde. O koľko im to potom môžu predať lacnejšie?","spravna_odpoved":"Na opakovanej dražbe je vyvolávacia cena 90 % z ceny podľa znaleckého posudku, teda 162 000 €. Na opätovnej dražbe ju správca dane určí najmenej vo výške troch štvrtín z tejto ceny, teda najmenej 135 000 €. Ak je aj opätovná dražba neúspešná, pri prechode vlastníckeho práva na základe ponuky určí cenu najmenej vo výške 60 %, teda najmenej 108 000 €. Opakovanú dražbu musí nariadiť najneskôr do dvoch mesiacov od konania predchádzajúcej dražby.","ustanovenie":"§ 131 ods. 5 a § 143 ods. 1, 3, 4 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Na účely opakovanej dražby správca dane určí vyvolávaciu cenu vo výške 90 % z ceny zistenej podľa § 131 ods. 5.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-143","my":{"odpoved":"Áno, postup a výšky cien pre jednotlivé fázy po neúspešnej prvej dražbe sú presne stanovené Daňovým poriadkom. Pri znaleckej cene 180 000 € budú vyvolávacie ceny nasledovné:\n\n*   **Opakovaná dražba:** **162 000 €** (90 % z ceny)\n*   **Opätovná dražba:** najmenej **135 000 €** (75 % z ceny)\n*   **Prechod vlastníctva na základe ponuky:** najmenej **108 000 €** (60 % z ceny)\n\n### Podrobný rozpis podľa Daňového poriadku\n\nAk je prvá dražba nehnuteľnosti v daňovej exekúcii neúspešná, správca dane postupuje v krokoch, pri ktorých sa vyvolávacia cena postupne znižuje.\n\n| Fáza po neúspešnej dražbe | Výpočet vyvolávacej ceny | Výsledná cena | Právny základ |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **1. Opakovaná dražba** | 90 % zo znaleckej ceny<br>(180 000 € × 90 %) | **162 000 €** | § 143 ods. 3 Zákona č. 563/2009 Z. z. |\n| **2. Opätovná dražba**<br>*(ak je opakovaná dražba neúspešná)* | Najmenej 75 % (tri štvrtiny) zo znaleckej ceny<br>(180 000 € × 75 %) | **najmenej 135 000 €** | § 143 ods. 4 Zákona č. 563/2009 Z. z. |\n| **3. Prechod vlastníctva na základe ponuky**<br>*(ak je opätovná dražba neúspešná)* | Najmenej 60 % zo znaleckej ceny<br>(180 000 € × 60 %) | **najmenej 108 000 €** | § 143 ods. 6 Zákona č. 563/2009 Z. z. |\n\nSprávca dane musí nariadiť opakovanú dražbu najneskôr do dvoch mesiacov od termínu neúspešnej prvej dražby [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 143, ods. 1].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza percentuálne podiely aj vypočítané sumy pre opakovanú dražbu, opätovnú dražbu a prechod vlastníctva na základe ponuky vrátane lehoty."},"google":{"odpoved":"Na základe Daňového poriadku platia po neúspešnej prvej dražbe nasledujúce podmienky. Vyvolávacia cena na opakovanej dražbe sa nemení a zostáva vo výške znaleckého posudku, teda 180 000 €. Ak je aj táto dražba neúspešná, na opätovnej dražbe je vyvolávacia cena najmenej 90 % ceny zo znaleckého posudku, čo predstavuje 162 000 €. V prípade následného predaja na základe ponuky nesmie byť najnižšia ponuka nižšia ako 60 % ceny zo znaleckého posudku, teda 108 000 €. Tieto postupy upravuje § 143 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne vyvolávacie ceny a pravidlá pre opakovanú aj opätovnú dražbu (uvádza 180 000 € a 162 000 € namiesto správnych 162 000 € a najmenej 135 000 €)."},"bez":{"odpoved":"Vyvolávacia cena na opakovanej dražbe bude najmenej 162 000 €, čo predstavuje 90 % všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Na opätovnej dražbe, ktorá by sa konala po zmarení pôvodnej dražby, by bola vyvolávacia cena 180 000 €. Ak bude aj opakovaná dražba neúspešná, najnižšia cena pri prechode vlastníckeho práva na základe ponuky je 108 000 €, teda 60 % všeobecnej hodnoty. Tieto postupy upravuje § 139, § 140 a § 140a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu vyvolávaciu cenu na opätovnej dražbe (180 000 € namiesto najmenej troch štvrtín, t. j. 135 000 €) a vychádza z nesprávnych ustanovení zákona."}},{"oblast":"sprava-dani-2","otazka":"Daňový dlžník je taxikár – živnostník, jeho jediným zdrojom príjmov je preprava osôb. Správca dane zvažuje voči nemu daňovú exekúciu zadržaním vodičského preukazu na nedoplatok 3 500 €. Je tento spôsob daňovej exekúcie prípustný?","otazka_volna":"Robím taxík a dlžím daniari. Môžu mi zobrať vodičák?","spravna_odpoved":"Nie, tento spôsob daňovej exekúcie voči nemu nemožno použiť. Správca dane je oprávnený vykonať daňovú exekúciu zadržaním vodičského preukazu len u daňového dlžníka, ktorého príjmy nie sú priamo podmienené držbou vodičského preukazu. U taxikára sú príjmy priamo podmienené držbou vodičského preukazu, preto je tento spôsob vylúčený; správca dane musí použiť iný zo spôsobov podľa § 98 ods. 1.","ustanovenie":"§ 98 ods. 1 písm. i) a § 148a ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Správca dane je oprávnený vykonať daňovú exekúciu zadržaním vodičského preukazu daňového dlžníka, ktorého príjmy nie sú priamo podmienené držbou vodičského preukazu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-148a","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade daňová exekúcia zadržaním vodičského preukazu nie je prípustná.**\n\nZákon o správe daní (Daňový poriadok) výslovne obmedzuje použitie tohto spôsobu exekúcie. Správca dane je oprávnený vykonať daňovú exekúciu zadržaním vodičského preukazu len u takého daňového dlžníka, **ktorého príjmy nie sú priamo podmienené držbou vodičského preukazu** [Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok), § 148a ods. 1].\n\n### Analýza vašej situácie\n\n1.  **Daňový dlžník:** Je živnostník – taxikár.\n2.  **Zdroj príjmov:** Jeho jediným zdrojom príjmov je preprava osôb, na ktorú je vodičský preukaz nevyhnutný.\n3.  **Zákonná podmienka:** Príjmy daňového dlžníka sú priamo podmienené držbou vodičského preukazu.\n\nKeďže zákonná podmienka pre tento typ exekúcie nie je splnená, správca dane nemôže legálne pristúpiť k zadržaniu vodičského preukazu. Takýto postup by bol v rozpore so zákonom.\n\n### Aké iné možnosti má správca dane?\n\nAj keď zadržanie vodičského preukazu nie je možné, správca dane má k dispozícii iné spôsoby daňovej exekúcie na vymoženie nedoplatku 3 500 €, napríklad:\n*   **Prikázaním pohľadávky z účtu v banke:** Zablokovanie a stiahnutie peňazí z bankového účtu dlžníka.\n*   **Prikázaním inej peňažnej pohľadávky:** Napríklad voči platformám ako Bolt, Uber alebo iným odberateľom jeho služieb.\n*   **Predajom hnuteľných vecí:** V krajnom prípade aj predajom motorového vozidla, ktoré používa na podnikanie.\n*   **Predajom nehnuteľností:** Ak dlžník vlastní nehnuteľnosť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že exekúcia zadržaním vodičského preukazu nie je prípustná, pretože príjmy taxikára sú priamo podmienené držbou vodičského preukazu podľa § 148a ods. 1 Daňového poriadku."},"google":{"odpoved":"Nie, tento spôsob daňovej exekúcie nie je v danom prípade prípustný.\n\nDaňovú exekúciu zadržaním vodičského preukazu nie je možné vykonať, ak sú príjmy daňového dlžníka priamo podmienené držbou vodičského preukazu. Keďže jediným zdrojom príjmov taxikára je preprava osôb, jeho príjem je priamo závislý od oprávnenia viesť motorové vozidlo. Táto výnimka platí bez ohľadu na výšku daňového nedoplatku. Uvedené obmedzenie vyplýva z § 98 ods. 1 písm. h) v nadväznosti na § 148a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne dospela k záveru, že tento spôsob exekúcie nie je prípustný, a uviedla správne zákonné odôvodnenie týkajúce sa priamej podmienenosti príjmov držbou vodičského preukazu."},"bez":{"odpoved":"Nie, tento spôsob daňovej exekúcie nie je v tomto prípade prípustný.\n\nDaňovú exekúciu zadržaním vodičského preukazu nemožno vykonať, ak by to mohlo zmariť alebo ohroziť uspokojovanie základných životných potrieb daňového dlžníka. Keďže preprava osôb je jediným zdrojom príjmov taxikára, zadržanie vodičského preukazu by mu znemožnilo výkon zárobkovej činnosti. Tento postup by bol v rozpore s ustanovením § 97a ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď síce dospela k správnemu záveru, ale uviedla nesprávne právne pravidlo a nesprávne ustanovenie zákona (§ 97a ods. 2 namiesto § 148a ods. 1 a podmienky príjmov priamo podmienených držbou vodičského preukazu)."}},{"oblast":"sprava-dani-2","otazka":"Spoločnosti bolo 2. 6. 2026 doručené oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti, v ktorom ju daňový úrad označil za menej spoľahlivý daňový subjekt. Dokedy môže podať námietku, aký má námietka účinok a akú lehotu jej bude správca dane určovať vo výzvach pri daňovej kontrole?","otazka_volna":"Označili nás za menej spoľahlivých. Dá sa proti tomu niečo robiť a čo to pre nás znamená v praxi?","spravna_odpoved":"Námietku môže podať do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia, teda do 17. 6. 2026, a musí byť odôvodnená. Podanie námietky má odkladný účinok a zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť. Kým je subjekt menej spoľahlivý, správca dane mu určí lehotu osem dní na splnenie si určenej povinnosti v súvislosti s vykonávaním daňovej kontroly, vyrubovacieho konania alebo výkonom miestneho zisťovania (na odôvodnenú žiadosť ju možno primerane predĺžiť); vysoko spoľahlivému subjektu určuje lehotu najmenej 15 dní.","ustanovenie":"§ 53d ods. 3, 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Proti oznámeniu o indexe daňovej spoľahlivosti môže daňový subjekt podať námietku do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia. Podaná námietka musí byť odôvodnená. Podanie námietky má odkladný účinok. Zmeškanie lehoty na podanie námietky nemožno odpustiť.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-53d","my":{"odpoved":"Na základe doručeného oznámenia má vaša spoločnosť **lehotu 15 kalendárnych dní na podanie námietky**, ktorá má odkladný účinok. Ak by ste námietku nepodali alebo by bola zamietnutá, správca dane vám bude pri daňovej kontrole určovať lehoty v trvaní **osem dní**.\n\nPodrobnejšie vysvetlenie jednotlivých bodov:\n\n### 1. Lehota na podanie námietky\n\nProti oznámeniu o indexe daňovej spoľahlivosti môžete podať odôvodnenú námietku v lehote **15 dní** odo dňa jeho doručenia [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 53d, ods. 3].\n\n*   **Dátum doručenia:** 2. jún 2026\n*   **Začiatok plynutia lehoty:** 3. jún 2026 (deň doručenia sa do lehoty nezapočítava)\n*   **Koniec lehoty:** **17. jún 2026** (streda)\n\nNámietku je teda potrebné podať najneskôr v stredu, 17. júna 2026. Je dôležité si uvedomiť, že zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.\n\n### 2. Účinok námietky\n\nPodanie námietky má **odkladný (susprenzívny) účinok** [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 53d, ods. 3]. To v praxi znamená, že až do právoplatného rozhodnutia o námietke sa na vašu spoločnosť neprihliada ako na menej spoľahlivý daňový subjekt a nebudú sa uplatňovať s tým spojené nevýhody.\n\n### 3. Lehoty vo výzvach pri daňovej kontrole\n\nAk by vaša spoločnosť zostala v kategórii \"menej spoľahlivý daňový subjekt\", správca dane vám bude v súvislosti s daňovou kontrolou, vyrubovacím konaním alebo miestnym zisťovaním určovať lehotu na splnenie povinností v trvaní **osem dní** [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 53d, ods. 6]. Na základe odôvodnenej žiadosti je možné túto lehotu primerane predĺžiť.\n\nPre porovnanie, vysoko spoľahlivým daňovým subjektom správca dane určuje lehotu najmenej 15 dní [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 53d, ods. 5 písm. b)].\n\n---\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk nesúhlasíte s dôvodmi, ktoré daňový úrad uviedol v oznámení, odporúčam využiť možnosť podania námietky v stanovenej lehote. V námietke je potrebné detailne a vecne argumentovať, prečo považujete hodnotenie za nesprávne. Úspešná námietka vás vráti do pôvodného (alebo lepšieho) ratingu a vyhnete sa tak kratším lehotám a potenciálne častejším kontrolám.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza lehotu do 17. 6. 2026, odkladný účinok námietky, nemožnosť odpustenia zmeškania lehoty, ako aj osemdňovú lehotu určovanú správcom dane pri daňovej kontrole."},"google":{"odpoved":"Námietku proti oznámeniu o indexe daňovej spoľahlivosti je možné podať do 15 dní od jeho doručenia, teda do 17. júna 2026. Podaná námietka má odkladný účinok, čo znamená, že až do rozhodnutia o nej sa na vás nevzťahujú obmedzenia pre menej spoľahlivý subjekt. Príslušné ustanovenie pre lehotu na námietku a jej účinok je § 56b ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok). Počas daňovej kontroly vám bude správca dane vo výzvach určovať lehotu na splnenie povinností v trvaní najmenej 8 dní. Toto obmedzenie vyplýva z § 56b ods. 9 písm. b) Daňového poriadku.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza dĺžku lehoty vo výzvach ako 'najmenej 8 dní' namiesto zákonom stanovenej lehoty presne 'osem dní' a opiera sa o neexistujúce/nesprávne ustanovenia zákona (§ 56b namiesto § 53d)."},"bez":{"odpoved":"Lehota na podanie námietky proti oznámeniu uplynula 17. 6. 2026, keďže sa podáva do 15 dní od doručenia (§ 53b ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, ďalej len „Daňový poriadok“). Podaná námietka nemá odkladný účinok, čo znamená, že hodnotenie je platné aj počas rozhodovania o námietke. Pri daňovej kontrole vám správca dane bude vo výzvach určovať lehotu na predloženie dokladov najmenej 5 pracovných dní. Táto kratšia lehota vyplýva z § 46 ods. 9 písm. b) Daňového poriadku. Keďže lehota na podanie námietky uplynula, na vašu spoločnosť sa vzťahujú postupy pre menej spoľahlivý daňový subjekt.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že námietka nemá odkladný účinok, a nesprávne určuje lehotu vo výzvach pri daňovej kontrole ako najmenej 5 pracovných dní namiesto ôsmich dní."}},{"oblast":"sprava-dani-2","otazka":"Spoločnosti bola ukončená daňová kontrola podľa § 46 ods. 9 písm. c) daňového poriadku a má daňový nedoplatok a nedoplatok na inom peňažnom plnení v úhrne 6 400 €, splatný pred viac ako rokom. Aký dôsledok to má pre jej konateľa a čo tomu môže zabrániť?","otazka_volna":"Kontrolu nám uzavreli, lebo sme vraj nespolupracovali, a dlhujeme vyše šesť tisíc. Hrozí niečo mne osobne ako konateľovi?","spravna_odpoved":"Správca dane vydá rozhodnutie o vylúčení, ktorým je vylúčená fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu – teda konateľ. Podmienkou je nedoplatok v úhrne aspoň 5 000 € viac ako jeden rok, čo je splnené. Doba vylúčenia je tri roky od právoplatnosti rozhodnutia; vylúčená osoba nemôže podať podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania ani návrh na obnovu konania. Vylúčeniu zabráni povolený odklad platenia dane alebo povolené splátky podľa § 57, vedená daňová exekúcia podľa § 157a ods. 7 písm. a) alebo začaté konkurzné či reštrukturalizačné konanie.","ustanovenie":"§ 157a ods. 1 písm. a), ods. 2, 3, 4 a 7 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"mal ukončenú daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 9 písm. c) a má daňový nedoplatok a nedoplatok na inom peňažnom plnení v úhrne aspoň 5 000 eur viac ako jeden rok","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-157a","my":{"odpoved":"Na základe vami opísanej situácie hrozí konateľovi spoločnosti **vylúčenie (diskvalifikácia) na obdobie 3 rokov**, počas ktorých nesmie pôsobiť ako štatutárny orgán v žiadnej obchodnej spoločnosti alebo družstve.\n\nPodmienky pre tento postup sú vo vašom prípade splnené.\n\n### Dôsledok: Vylúčenie konateľa (diskvalifikácia)\n\nPodľa Daňového poriadku správca dane vydá rozhodnutie o vylúčení, ak sú splnené presne tie podmienky, ktoré uvádzate [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 157a, ods. 1, písm. a)].\n\n**Podmienky pre vylúčenie:**\n1.  **Ukončená daňová kontrola:** Spoločnosti bola ukončená daňová kontrola podľa § 46 ods. 9 písm. c) Daňového poriadku.\n2.  **Výška nedoplatku:** Spoločnosť má daňový nedoplatok a nedoplatok na inom peňažnom plnení v úhrne aspoň 5 000 €. Váš prípad (6 400 €) túto hranicu prekračuje.\n3.  **Doba po splatnosti:** Nedoplatok je po splatnosti viac ako jeden rok.\n\n**Čo vylúčenie v praxi znamená:**\n*   **Doba trvania:** Vylúčenie platí po dobu **troch rokov** odo dňa, kedy rozhodnutie o vylúčení nadobudne právoplatnosť [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 157a, ods. 3].\n*   **Zákaz funkcií:** Vylúčená fyzická osoba (konateľ) nesmie vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku ani prokuristu v žiadnej obchodnej spoločnosti alebo družstve.\n*   **Automatický zánik funkcií:** Právoplatnosťou rozhodnutia sa automaticky končí pôsobenie vylúčenej osoby vo všetkých uvedených funkciách vo všetkých firmách, kde pôsobí. Zápis v obchodnom registri má už len deklaratórny (potvrdzujúci) charakter.\n*   **Čo nie je zakázané:** Vylúčenie nebráni osobe byť spoločníkom (mať majetkovú účasť v s.r.o.) alebo podnikať ako živnostník.\n\n### Možnosti riešenia a prevencie\n\nNajúčinnejším spôsobom, ako zabrániť vydaniu rozhodnutia o vylúčení, je odstrániť jeho príčinu – teda uhradiť daňový nedoplatok.\n\n1.  **Okamžitá úhrada nedoplatku:** Ak spoločnosť uhradí celý dlh vo výške 6 400 €, odpadne dôvod na vydanie rozhodnutia o vylúčení. Toto je najistejší spôsob, ako situáciu vyriešiť.\n2.  **Dohoda so správcom dane:** Ak spoločnosť nemôže uhradiť dlh naraz, je kľúčové aktívne komunikovať so správcom dane a požiadať o povolenie platenia v splátkach alebo o odklad platenia dane. Schválený splátkový kalendár a jeho dodržiavanie môže byť dôvodom, pre ktorý správca dane nepristúpi k vydaniu rozhodnutia.\n3.  **Právna obrana:** Proti samotnému rozhodnutiu o vylúčení sú obmedzené opravné prostriedky. Zákon vylučuje podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a návrh na obnovu konania [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 157a, ods. 4]. Možnosťou zostáva podanie správnej žaloby na súd.\n4.  **Zákonné výnimky:** Daňový poriadok definuje aj situácie, kedy správca dane rozhodnutie o vylúčení nevydá, aj keď sú podmienky splnené. Tieto výnimky sú uvedené v § 157a ods. 7, ktorého presné znenie však nemám v dostupných podkladoch (na overenie: Zákon č. 563/2009 Z. z.).\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam bezodkladne kontaktovať príslušný daňový úrad. Najlepšou stratégiou je preukázať snahu o nápravu stavu. Ak je to možné, uhraďte celý nedoplatok. Ak nie, okamžite podajte žiadosť o povolenie splátok. Pasivita v tejto situácii s vysokou pravdepodobnosťou povedie k vydaniu rozhodnutia o vylúčení konateľa.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne identifikuje dôsledok v podobe rozhodnutia o vylúčení konateľa na dobu 3 rokov, uvádza správne zákonné podmienky vrátane lehoty a výšky nedoplatku, ako aj možnosti zabránenia (úhrada, povolenie splátok či odkladu)."},"google":{"odpoved":"Vzhľadom na daňový nedoplatok presahujúci 5 000 €, ktorý je splatný viac ako rok, hrozí konateľovi spoločnosti diskvalifikácia. Správca dane vydá rozhodnutie o jeho vylúčení z funkcie štatutárneho orgánu, člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v akejkoľvek obchodnej spoločnosti alebo družstve. Toto vylúčenie platí po dobu troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Právnym základom pre tento postup je § 157a ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Jediný spôsob, ako tomuto dôsledku zabrániť, je bezodkladná úhrada celého dlhu vo výške 6 400 € pred vydaním právoplatného rozhodnutia o vylúčení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že jedine úhrada dlhu môže zabrániť vylúčeniu, pričom zákon podľa § 157a ods. 7 výslovne upravuje iné zákonné prekážky vydania rozhodnutia (odklad platenia dane, povolenie splátok, vedenie daňovej exekúcie, konkurzné či reštrukturalizačné konanie)."},"bez":{"odpoved":"Konateľovi hrozí, že sa stane vylúčenou osobou a bude zapísaný do registra diskvalifikácií, čo mu znemožní pôsobiť v štatutárnych orgánoch iných spoločností. Dôvodom je daňový nedoplatok spoločnosti vo výške 6 400 €, ktorý presahuje zákonom stanovený limit 5 000 €. Tento následok nastáva, ak daňový nedoplatok vznikol počas výkonu jeho funkcie a bol splatný pred viac ako rokom. Zabrániť tomu môže úhradou celého nedoplatku do 30 dní od doručenia oznámenia správcu dane o zámere podať návrh na vylúčenie. Právna úprava je obsiahnutá v § 13a ods. 2 a 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza právny základ aj spôsoby zabránenia vylúčeniu (vymyslená 30-dňová lehota na úhradu od oznámenia podľa Obchodného zákonníka namiesto dôvodov podľa § 157a ods. 7 daňového poriadku)."}},{"oblast":"sprava-dani-2","otazka":"Daňový úrad už raz vykonal daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2024. Teraz dostal anonymný podnet od konkurenta a chce kontrolu tej istej dane za to isté obdobie zopakovať. Môže tak urobiť a z akých dôvodov je opakovaná daňová kontrola vôbec prípustná?","otazka_volna":"Už nás raz kontrolovali DPH za máj 2024 a teraz chcú prísť znova, vraj na niekoho podnet. Môžu?","spravna_odpoved":"Nemôže – podnet tretej osoby (konkurenta) nie je zákonným dôvodom. Opakovaná daňová kontrola tej istej dane za to isté zdaňovacie obdobie je prípustná len zo štyroch taxatívne určených dôvodov: ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním, ak žiada o vrátenie sumy podľa osobitných predpisov, na podnet ministerstva alebo finančného riaditeľstva, alebo na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní alebo orgánov Policajného zboru. Kontrolu by teda bolo možné zopakovať až vtedy, keby podnet dalo ministerstvo alebo finančné riaditeľstvo, prípadne keby o ňu požiadali orgány činné v trestnom konaní alebo Policajný zbor.","ustanovenie":"§ 44 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opätovne, a) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-44.odsek-4","my":{"odpoved":"Áno, daňový úrad môže za istých okolností vykonať opakovanú daňovú kontrolu tej istej dane za to isté obdobie. Samotný anonymný podnet však nie je priamym zákonným dôvodom. Musí byť spracovaný vyšším orgánom, ktorý následne dá podnet na vykonanie kontroly.\n\nZákon presne vymedzuje, kedy je možné už raz skontrolované obdobie otvoriť znova.\n\n### Zákonné dôvody na opakovanú daňovú kontrolu\n\nPodľa Daňového poriadku je možné daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, vykonať opätovne **len v štyroch presne stanovených prípadoch** [Zákon č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok), § 44 ods. 4]:\n\n1.  **Ak daňový subjekt sám žiada o vrátenie dane** podaním dodatočného daňového priznania.\n2.  **Ak daňový subjekt žiada o vrátenie sumy** podľa osobitných predpisov (napr. spotrebné dane).\n3.  **Na podnet Ministerstva financií SR alebo Finančného riaditeľstva SR.**\n4.  **Na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní** alebo orgánov Policajného zboru.\n\n### Aplikácia na vašu situáciu\n\nVo vašom prípade anonymný podnet od konkurenta sám o sebe nestačí na začatie opakovanej kontroly. Aby bola kontrola zákonná, musí nastať nasledovný postup:\n*   Finančná správa (pravdepodobne Finančné riaditeľstvo SR) musela anonymný podnet vyhodnotiť ako relevantný a závažný.\n*   Na základe tohto vyhodnotenia vydalo Finančné riaditeľstvo SR **oficiálny podnet** vášmu správcovi dane (daňovému úradu) na vykonanie opakovanej daňovej kontroly.\n\nVáš daňový úrad teda nekoná na základe anonymu, ale na základe interného podnetu od svojho nadriadeného orgánu, čo je v súlade s § 44 ods. 4 písm. c) Daňového poriadku.\n\n### Vaše práva pri opakovanej daňovej kontrole\n\nAj pri opakovanej kontrole máte všetky práva kontrolovaného daňového subjektu [Zákon č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok), § 45 ods. 1]. Máte právo najmä:\n*   Žiadať predloženie písomného poverenia na výkon daňovej kontroly a služobného preukazu kontrolóra.\n*   Byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami.\n*   Predkladať dôkazy a vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôkladne si skontrolujte **Oznámenie o výkone daňovej kontroly**. V tomto dokumente musí byť jasne uvedený zákonný dôvod na opakovanie kontroly, teda odvolávka na podnet Finančného riaditeľstva SR podľa § 44 ods. 4 písm. c) Daňového poriadku. Ak by tento dôvod v oznámení chýbal, kontrola by mohla byť vykonávaná v rozpore so zákonom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že samotný anonymný podnet nestačí, a vymenúva všetky štyri taxatívne zákonné dôvody na vykonanie opakovanej daňovej kontroly vrátane podnetu od ministerstva alebo finančného riaditeľstva."},"google":{"odpoved":"Áno, daňový úrad môže vykonať opakovanú daňovú kontrolu tej istej dane za to isté zdaňovacie obdobie. Anonymný podnet sám o sebe nie je zákonným dôvodom, avšak môže viesť k iniciovaniu kontroly zo strany nadriadeného orgánu. Opakovaná daňová kontrola je prípustná výlučne na základe zákonom stanovených dôvodov.\n\nTýmito dôvodmi sú, ak o ňu požiadajú orgány činné v trestnom konaní, ak ju iniciuje Ministerstvo financií SR alebo Finančné riaditeľstvo SR, alebo ak daňový subjekt sám požiada o vrátenie dane či sumy podľa osobitných predpisov. Tieto podmienky upravuje § 44 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru („Áno, môže“), hoci na základe anonymného podnetu daňový úrad kontrolu sám zopakovať nemôže."},"bez":{"odpoved":"Áno, daňový úrad môže vykonať opakovanú daňovú kontrolu. Opakovaná kontrola je prípustná, ak správca dane zistil nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré nemohol bez vlastného zavinenia použiť v pôvodnej kontrole. Anonymný podnet môže byť považovaný za takúto novú skutočnosť. Podmienkou je, že tieto nové zistenia môžu viesť k zmene výšky dane. Uvedené upravuje § 48 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru a uviedla nesprávne právne pravidlo, keďže si zamenila podmienky opakovanej daňovej kontroly s podmienkami obnovy konania."}},{"oblast":"sprava-dani-2","otazka":"Platiteľ DPH ručí za daň svojho dodávateľa podľa § 69 ods. 13 zákona o DPH, pretože protihodnotu zaplatil na iný ako zverejnený bankový účet dodávateľa. Ktorý daňový úrad mu uloží povinnosť uhradiť nezaplatenú daň, v akej lehote ju musí uhradiť a aké účinky má odvolanie?","otazka_volna":"Zaplatil som dodávateľovi na iný účet, než mal zverejnený, a on DPH neodviedol. Teraz to chcú odo mňa. Kto to vlastne rieši a koľko mám času?","spravna_odpoved":"Rozhodnutie vydáva daňový úrad miestne príslušný dodávateľovi (daňový úrad dodávateľa), nie daňový úrad ručiteľa. Ručiteľ je povinný uhradiť nezaplatenú daň v lehote ôsmich dní od doručenia rozhodnutia a odvolanie môže podať tiež do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia, pričom odvolanie nemá odkladný účinok. Zánikom dodávateľa bez právneho nástupcu nie je povinnosť ručiteľa ručiť dotknutá.","ustanovenie":"§ 69 ods. 13 písm. c) a § 69b ods. 2 až 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Ručiteľ je povinný uhradiť nezaplatenú daň v lehote ôsmich dní od doručenia rozhodnutia. Proti rozhodnutiu môže ručiteľ podať odvolanie do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia, ktoré nemá odkladný účinok.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-69b","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na proces a lehoty pri ručení za daň z pridanej hodnoty.\n\nPovinnosť uhradiť daň vám uloží **daňový úrad miestne príslušný vášmu dodávateľovi**. Túto daň ste povinný uhradiť v lehote **ôsmich kalendárnych dní** od doručenia rozhodnutia. Podané odvolanie **nemá odkladný účinok**, takže povinnosť zaplatiť daň v stanovenej lehote trvá.\n\nTu sú podrobnosti k jednotlivým bodom:\n\n### 1. Príslušný daňový úrad\n\nRozhodnutie o povinnosti uhradiť nezaplatenú daň ako ručiteľ vydáva daňový úrad, ktorý je miestne príslušný pre vášho dodávateľa, nie váš vlastný daňový úrad [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 69b ods. 3].\n\n### 2. Lehota na úhradu a odvolanie\n\nV rozhodnutí je uvedená presná výška nezaplatenej dane. Vaše povinnosti a práva sú nasledovné:\n\n*   **Lehota na úhradu:** Nezaplatenú daň ste povinný uhradiť do **ôsmich kalendárnych dní** od doručenia tohto rozhodnutia [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 69b ods. 4].\n*   **Lehota na odvolanie:** Proti rozhodnutiu môžete podať odvolanie v rovnakej lehote, teda do **ôsmich kalendárnych dní** od jeho doručenia [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 69b ods. 4].\n\n**Príklad:** Ak vám bude rozhodnutie doručené v pondelok 21. septembra 2026, osemdňová lehota na zaplatenie aj na podanie odvolania uplynie v utorok 29. septembra 2026.\n\n### 3. Účinky odvolania\n\nPodanie odvolania v stanovenej lehote **nemá odkladný (suspenzívny) účinok** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 69b ods. 4]. To v praxi znamená, že aj keď sa proti rozhodnutiu odvoláte, stále ste povinný daň v osemdňovej lehote uhradiť. Ak by odvolací orgán neskôr rozhodol vo váš prospech, daňový úrad by vám uhradenú sumu vrátil.\n\n### Ďalšie dôležité práva a postupy\n\n*   **Nazretie do spisu:** Ako ručiteľ máte právo nazerať do daňového spisu vášho dodávateľa v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na uplatnenie opravného prostriedku (odvolania) [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 69b ods. 5].\n*   **Použitie nadmerného odpočtu:** Ak máte v danom období nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, daňový úrad ho prednostne použije na úhradu tejto nezaplatenej dane [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 69b ods. 6].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAby ste predišli situácii ručenia za daň, zaveďte si do interných procesov povinnú kontrolu bankového účtu dodávateľa pred každou úhradou faktúry. Overenie, či je účet uvedený na faktúre zverejnený v oficiálnom zozname Finančnej správy SR, je najúčinnejšou prevenciou. Tento zoznam je verejne dostupný na portáli Finančnej správy.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza miestnu príslušnosť daňového úradu dodávateľa, lehotu ôsmich dní na úhradu aj skutočnosť, že odvolanie nemá odkladný účinok."},"google":{"odpoved":"Povinnosť uhradiť nezaplatenú daň z titulu ručenia vám uloží daňový úrad, ktorý je miestne príslušný vášmu dodávateľovi. Túto daň ste povinný uhradiť v lehote do 8 dní od doručenia rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu môžete v rovnakej 8-dňovej lehote podať odvolanie, ktoré však nemá odkladný účinok, a teda neoslobodzuje od povinnosti daň v stanovenej lehote zaplatiť. Tento postup upravuje § 69b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza miestnu príslušnosť daňového úradu dodávateľa, 8-dňovú lehotu na úhradu dane a skutočnosť, že odvolanie nemá odkladný účinok."},"bez":{"odpoved":"Povinnosť uhradiť nezaplatenú daň uloží rozhodnutím daňový úrad miestne príslušný vášmu dodávateľovi ako daňovému dlžníkovi. Daňový nedoplatok ste povinný uhradiť v lehote uvedenej v tomto rozhodnutí, ktorá je spravidla 15 dní odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Podané odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok, čo znamená povinnosť uhradiť daň aj v prípade odvolania. Tento postup upravuje § 81 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza lehotu na úhradu (15 dní od právoplatnosti podľa Daňového poriadku namiesto 8 dní od doručenia rozhodnutia podľa § 69b zákona o DPH)."}},{"oblast":"sprava-dani-2","otazka":"Správca dane vydal rozhodnutie o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti daňového dlžníka na zabezpečenie daňového nedoplatku. Kedy záložné právo správcu dane vzniká, v akej lehote možno podať odvolanie a má odvolanie odkladný účinok?","otazka_volna":"Daňový úrad nám dal na firemnú budovu záloh. Odkedy to platí a dá sa to zdržať odvolaním?","spravna_odpoved":"Záložné právo správcu dane vzniká vykonateľnosťou rozhodnutia o zriadení záložného práva – nie až zápisom do katastra nehnuteľností, ktorému správca dane len oznamuje, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Daňový dlžník môže podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, odvolanie však nemá odkladný účinok. Po vydaní rozhodnutia môže dlžník právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva vykonať len po predchádzajúcom súhlase správcu dane.","ustanovenie":"§ 81 ods. 1 a ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Záložné právo správcu dane vzniká vykonateľnosťou rozhodnutia o zriadení záložného práva.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-81.odsek-1","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky a platnej legislatívy k 20. septembru 2026 vám poskytujem nasledujúce informácie o záložnom práve zriadenom správcom dane:\n\nZáložné právo správcu dane **vzniká vykonateľnosťou rozhodnutia** o jeho zriadení, nie až zápisom do katastra. Odvolanie je možné podať **do 15 dní** od doručenia rozhodnutia, avšak **nemá odkladný účinok**.\n\n---\n\n### Podrobný rozpis\n\n**1. Vznik záložného práva**\n\nZáložné právo správcu dane vzniká **vykonateľnosťou rozhodnutia o jeho zriadení** [Zákon č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok), § 81, ods. 1].\n\n*   **Kľúčový rozdiel:** Na rozdiel od bežných občianskoprávnych vzťahov, kde záložné právo k nehnuteľnosti vzniká až vkladom do katastra nehnuteľností, v tomto prípade má zápis do katastra len evidenčný (deklaratórny) charakter. Samotné právo vzniká skôr, a to momentom, keď sa rozhodnutie správcu dane stane vykonateľným.\n*   Správca dane následne toto rozhodnutie zašle na zápis do katastra nehnuteľností a oznámi katastru, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.\n\n**2. Lehota na odvolanie**\n\nProti rozhodnutiu o zriadení záložného práva môže daňový dlžník podať odvolanie v lehote **15 kalendárnych dní odo dňa jeho doručenia** [Zákon č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok), § 81].\n\n**3. Účinok odvolania**\n\nPodané odvolanie **nemá odkladný účinok** [Zákon č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok), § 81].\n\n*   **Praktický dôsledok:** Aj keď daňový dlžník podá odvolanie, záložné právo je naďalej platné a účinné. To znamená, že zákaz nakladať so založenou nehnuteľnosťou bez súhlasu správcu dane platí aj počas odvolacieho konania.\n\n**Dôležité upozornenie:** Súčasťou rozhodnutia o zriadení záložného práva je aj zákaz pre daňového dlžníka nakladať s predmetom záložného práva (napr. predať alebo darovať nehnuteľnosť) bez predchádzajúceho súhlasu správcu dane [Zákon č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok), § 81, ods. 2 a 7].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza vznik záložného práva vykonateľnosťou rozhodnutia, 15-dňovú lehotu na odvolanie a absenciu odkladného účinku odvolania."},"google":{"odpoved":"Záložné právo správcu dane k nehnuteľnosti vzniká vkladom do katastra nehnuteľností, ktorý sa vykoná na základe právoplatného rozhodnutia o jeho zriadení. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Podané odvolanie však nemá odkladný účinok, čo znamená, že nezastavuje vykonateľnosť rozhodnutia. Tieto skutočnosti upravuje § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností, pričom podľa zákona vzniká už vykonateľnosťou rozhodnutia o zriadení záložného práva."},"bez":{"odpoved":"Záložné právo správcu dane k nehnuteľnosti vzniká dňom zápisu v katastri nehnuteľností. Proti rozhodnutiu o zriadení záložného práva možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Včas podané odvolanie proti tomuto typu rozhodnutia nemá odkladný účinok. Vznik záložného práva upravuje § 81 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Lehotu na odvolanie a vylúčenie odkladného účinku ustanovuje § 74 ods. 1 a § 81 ods. 8 daňového poriadku.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že záložné právo k nehnuteľnosti vzniká zápisom do katastra nehnuteľností, hoci v skutočnosti vzniká vykonateľnosťou rozhodnutia správcu dane."}},{"oblast":"sprava-dani-2","otazka":"Pri miestnom zisťovaní zamestnanec daňového úradu zabezpečil tovar podnikateľa, pretože nepreukázal spôsob jeho nadobudnutia. Zápisnica bola spísaná na mieste. Do kedy musí správca dane vydať rozhodnutie o zabezpečení veci a akú lehotu má podnikateľ na odstránenie pochybností, aby predišiel prepadnutiu veci?","otazka_volna":"Zhabali nám na predajni tovar, lebo sme nemali poruke faktúry. Kedy nám to vrátia a čo musím stihnúť?","spravna_odpoved":"Rozhodnutie o zabezpečení veci musí správca dane vydať do troch pracovných dní od spísania zápisnice alebo úradného záznamu; proti nemu možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Podnikateľ musí odstrániť pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci – potom správca dane rozhodnutie o zabezpečení zruší a vec vráti. Ak pochybnosti v tejto lehote neodstráni, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí veci (pri expertíze, ktorá preukázala odôvodnenosť zabezpečenia, je lehota 30 dní od jej doručenia).","ustanovenie":"§ 41 ods. 2 a ods. 5 a § 42 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Správca dane, ktorý vec zabezpečil, vydá rozhodnutie o prepadnutí veci ... ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-42","my":{"odpoved":"Na základe vami opísanej situácie sú lehoty nasledovné:\n\nSprávca dane musí vydať rozhodnutie o zabezpečení veci do **3 pracovných dní** od spísania zápisnice. Následne má podnikateľ lehotu **15 dní od právoplatnosti** tohto rozhodnutia na odstránenie pochybností a odvrátenie prepadnutia tovaru.\n\nTu je podrobný rozpis postupu a lehôt:\n\n### 1. Lehota na vydanie rozhodnutia o zabezpečení\n\nSprávca dane, ktorý tovar na mieste zabezpečil, je povinný vydať písomné **rozhodnutie o zabezpečení veci do troch pracovných dní** od spísania zápisnice alebo úradného záznamu [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 41, ods. 2].\n\n*   **Odvolanie:** Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie, avšak **nemá odkladný účinok**. To znamená, že tovar zostáva zabezpečený aj počas plynutia odvolacej lehoty.\n\n### 2. Lehota na odstránenie pochybností\n\nPodnikateľ má lehotu **15 dní od dňa, kedy rozhodnutie o zabezpečení veci nadobudne právoplatnosť**, aby odstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu (t. j. aby preukázal spôsob nadobudnutia tovaru).\n\n*   **Ak pochybnosti odstráni:** Ak v tejto 15-dňovej lehote podnikateľ predloží dôkazy a odstráni pochybnosti, správca dane vydá **rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení veci** a zabezpečený tovar mu vráti [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 41, ods. 5].\n*   **Ak pochybnosti neodstráni:** Ak podnikateľ v tejto lehote pochybnosti neodstráni, správca dane vydá **rozhodnutie o prepadnutí veci** v prospech štátu [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 42, ods. 1].\n\n### Prehľad lehôt\n\n| Krok | Lehota | Právny základ |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Vydanie rozhodnutia o zabezpečení** | Do 3 pracovných dní od spísania zápisnice | § 41 ods. 2 Daňového poriadku |\n| **Odstránenie pochybností daňovníkom** | Do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení | § 41 ods. 5 a § 42 ods. 1 Daňového poriadku |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNečakajte na doručenie a právoplatnosť rozhodnutia. Konajte okamžite po spísaní zápisnice. Začnite bezodkladne zhromažďovať všetky relevantné doklady (faktúry, zmluvy, dodacie listy, doklady o úhrade), ktoré preukazujú pôvod a spôsob nadobudnutia tovaru, a proaktívne ich predložte správcovi dane. Rýchla reakcia môže celý proces výrazne urýchliť a predísť zbytočným komplikáciám.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza lehotu do 3 pracovných dní na vydanie rozhodnutia o zabezpečení veci a lehotu do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na odstránenie pochybností podnikateľom v súlade s daňovým poriadkom."},"google":{"odpoved":"Správca dane musí vydať rozhodnutie o zabezpečení veci v lehotách pre vydanie rozhodnutia, keďže osobitná lehota nie je ustanovená. Spravidla tak urobí bezodkladne, najneskôr do 30 dní od začatia konania, ktorým je deň spísania zápisnice o zabezpečení veci. Táto povinnosť vyplýva z § 65 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok).\n\nPodnikateľ má na odstránenie pochybností, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru, lehotu 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci. Ak v tejto lehote pochybnosti odstráni, správca dane vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení veci a tovar mu vráti, čo je v súlade s § 42 ods. 2 Daňového poriadku v znení účinnom od 1. januára 2026.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne lehoty – lehota na vydanie rozhodnutia je 3 pracovné dni (nie všeobecných 30 dní) a lehota na odstránenie pochybností je 15 dní (nie 30 dní)."},"bez":{"odpoved":"Správca dane musí vydať rozhodnutie o zabezpečení veci do piatich pracovných dní odo dňa spísania zápisnice. Podnikateľ má na odstránenie pochybností a preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru lehotu 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Ak v tejto lehote pochybnosti neodstráni, správca dane rozhodne o prepadnutí veci v prospech štátu. Lehota pre správcu dane vyplýva z § 44 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok). Lehota pre podnikateľa je stanovená v § 44 ods. 5 Daňového poriadku.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu na vydanie rozhodnutia (päť namiesto troch pracovných dní) a nesprávny začiatok plynutia lehoty na odstránenie pochybností (od doručenia namiesto od právoplatnosti rozhodnutia)."}},{"oblast":"sprava-dani-2","otazka":"Pri miestnom zisťovaní si zamestnanec správcu dane zapožičal účtovné doklady daňového subjektu. Posledný doklad mu subjekt predložil 12. 5. 2026, daňová kontrola ani určovanie dane podľa pomôcok začaté neboli. Dokedy musí správca dane doklady vrátiť a kto môže túto lehotu predĺžiť?","otazka_volna":"Zobrali nám na daňovom úrade šanóny s dokladmi. Kedy ich musia vrátiť?","spravna_odpoved":"Zapožičané doklady a iné veci musí správca dane vrátiť najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci, teda do 11. 6. 2026. To neplatí, ak sa začala daňová kontrola, určovanie dane podľa pomôcok alebo skrátené vyrubovacie konanie podľa § 68a a doklady sú na ich vykonanie potrebné. V osobitne zložitých prípadoch (najmä vonkajšia expertíza alebo poskytnutie dokladov orgánom činným v trestnom konaní) môže lehotu primerane predĺžiť, a to aj opakovane, druhostupňový orgán – nie správca dane sám; o predĺžení musí subjekt písomne upovedomiť.","ustanovenie":"§ 38 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901#paragraf-38.odsek-5","my":{"odpoved":"Áno, Daňový poriadok stanovuje presnú lehotu na vrátenie dokladov zapožičaných pri miestnom zisťovaní.\n\nSprávca dane je povinný vrátiť zapožičané doklady **najneskôr do 11. júna 2026**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Základná lehota na vrátenie dokladov**\n    Podľa Daňového poriadku je správca dane povinný vrátiť zapožičané doklady a iné veci najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci [Zákon č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok), § 38 ods. 5].\n\n    *   **Začiatok plynutia lehoty:** Posledný doklad bol predložený 12. mája 2026. Podľa procesných pravidiel sa deň, kedy nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty, do lehoty nezapočítava [Zákon č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok), § 27 ods. 3]. Lehota teda začala plynúť 13. mája 2026.\n    *   **Koniec lehoty:** 30. deň lehoty pripadá na **štvrtok 11. júna 2026**.\n\n2.  **Výnimka z lehoty**\n    Táto 30-dňová lehota neplatí, ak by medzičasom začala daňová kontrola, určovanie dane podľa pomôcok alebo skrátené vyrubovacie konanie a zapožičané doklady by boli potrebné na ich vykonanie [Zákon č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok), § 38 ods. 5]. Keďže vo vašom prípade sa tak nestalo, platí štandardná 30-dňová lehota.\n\n3.  **Predĺženie lehoty**\n    Lehotu na vrátenie dokladov môže predĺžiť **druhostupňový orgán** (napr. Finančné riaditeľstvo SR, ak je správcom dane daňový úrad). Môže tak urobiť v osobitne zložitých prípadoch, a to aj opakovane. Medzi takéto prípady patrí najmä:\n    *   potreba vykonať vonkajšiu expertízu,\n    *   potreba poskytnúť doklady na účely trestného konania,\n    *   poskytnutie dokladov Kriminálnemu úradu finančnej správy, Policajnému zboru alebo orgánom činným v trestnom konaní.\n\n    O predĺžení lehoty je správca dane povinný daňový subjekt písomne upovedomiť [Zákon č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok), § 38 ods. 5].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza konkrétny dátum vrátenia dokladov (11. 6. 2026), 30-dňovú lehotu a skutočnosť, že ju môže predĺžiť druhostupňový orgán v osobitne zložitých prípadoch."},"google":{"odpoved":"Správca dane je povinný vrátiť zapožičané doklady najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu. Keďže posledný doklad ste predložili 12. mája 2026, lehota na ich vrátenie uplynula 11. júna 2026. Táto lehota by neplatila, ak by medzičasom začala daňová kontrola alebo určovanie dane podľa pomôcok, čo sa však nestalo. Daňový poriadok neumožňuje predĺženie tejto zákonnej lehoty. Príslušné ustanovenie je § 38 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že lehotu nemožno predĺžiť, hoci ju v osobitne zložitých prípadoch môže primerane predĺžiť druhostupňový orgán."},"bez":{"odpoved":"Správca dane je povinný vrátiť zapožičané doklady najneskôr do 30 dní od ich prevzatia, teda do 11. júna 2026. Táto lehota platí, ak sa správca dane s daňovým subjektom nedohodol inak. V osobitne zložitých prípadoch môže lehotu na vrátenie dokladov predĺžiť druhostupňový orgán, ktorým je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Môže tak urobiť aj opakovane. Tento postup upravuje § 13 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza právne pravidlo – lehota neplynie od prevzatia dokladov ani neplatí možnosť odlišnej dohody s daňovým subjektom, ale plynie striktne od predloženia posledného dokladu podľa § 38 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z."}},{"oblast":"obchodne-pravo-2","otazka":"Stavebná s.r.o. podpisuje 10. marca 2026 s obcou zmluvu o dielo na rekonštrukciu chodníka. Ide o jednorazové plnenie, cena diela je presne 100 000 eur bez DPH (120 000 eur s DPH). Firma zatiaľ nie je zapísaná v registri partnerov verejného sektora. Vzniká jej pred podpisom povinnosť zápisu?","otazka_volna":"ideme robit chodnik pre obec za rovnych 100 tisic bez dph, jednorazovo. musime byt v tom registri partnerov alebo nie?","spravna_odpoved":"Nie, povinnosť zápisu nevzniká. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z. partnerom verejného sektora nie je ten, komu má byť jednorazovo poskytnuté plnenie zo zmluvy, ktorého hodnota neprevyšuje hodnotu 100 000 eur. Podľa § 2 ods. 4 písm. a) sa všetky hodnoty plnenia použijú bez dane z pridanej hodnoty, takže rozhodujúca je suma 100 000 eur, nie 120 000 eur. Suma presne 100 000 eur limit neprevyšuje – povinnosť by vznikla až pri hodnote 100 000,01 eura a viac.","ustanovenie":"§ 2 ods. 2 a § 2 ods. 4 písm. a) zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora","citat":"Partnerom verejného sektora podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu až štvrtého bodu, šiesteho bodu a siedmeho bodu nie je ten, komu má byť jednorazovo poskytnuté plnenie zo zmluvy, ktorého hodnota neprevyšuje hodnotu 100 000 eur.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/315/20191101#paragraf-2.odsek-2","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade vaša spoločnosť nemá povinnosť zapísať sa do Registra partnerov verejného sektora (RPVS) pred podpisom zmluvy.** Povinnosť zápisu by vznikla až vtedy, ak by hodnota jednorazového plnenia zo zmluvy *prevyšovala* 100 000 €.\n\nPodľa Zákona o registri partnerov verejného sektora sa za partnera verejného sektora nepovažuje ten, komu má byť jednorazovo poskytnuté plnenie, ktorého hodnota **neprevyšuje 100 000 €** [Zákon č. 315/2016 Z. z., § 2, ods. 2]. Keďže cena diela je presne 100 000 €, tento limit nie je prekročený.\n\n---\n\n### Podrobná analýza\n\n#### 1. Kľúčové limity pre povinnosť zápisu\n\nZákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora stanovuje finančné limity, od ktorých vzniká povinnosť zápisu do RPVS. Tieto limity sa líšia podľa povahy plnenia:\n\n*   **Jednorazové plnenie:** Povinnosť zápisu vzniká, ak hodnota plnenia **prevyšuje 100 000 €** [Zákon č. 315/2016 Z. z., § 2, ods. 2].\n*   **Opakované alebo čiastkové plnenia:** Povinnosť zápisu vzniká, ak celková hodnota plnení zo zmluvy **prevyšuje 250 000 €** [Zákon č. 315/2016 Z. z., § 2, ods. 3].\n\nPre určenie hodnoty plnenia sa spravidla vychádza z ceny bez DPH.\n\n#### 2. Posúdenie vašej situácie\n\n*   **Typ plnenia:** Ide o jednorazové plnenie.\n*   **Hodnota plnenia:** 100 000 € bez DPH.\n*   **Aplikácia limitu:** Hodnota plnenia (100 000 €) sa porovnáva s limitom pre jednorazové plnenie (100 000 €).\n\nKeďže vaša zmluva na sumu **presne 100 000 €** tento limit neprevyšuje (je mu rovná), vaša spoločnosť sa na účely tejto konkrétnej zmluvy nepovažuje za partnera verejného sektora a povinnosť zápisu jej nevzniká.\n\n#### 3. Dôsledky pri prekročení limitu\n\nJe dôležité si uvedomiť, že ak by bola cena diela čo i len o jeden cent vyššia (napr. 100 000,01 €), povinnosť zápisu by už vznikla. V takom prípade by obec ako verejný obstarávateľ **nesmela zmluvu uzavrieť**, pokiaľ by vaša spoločnosť nebola v čase podpisu zapísaná v RPVS [Zákon č. 315/2016 Z. z., Čl. XXII, ktorým sa mení § 11 Zákona o verejnom obstarávaní].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nHoci v tomto konkrétnom prípade povinnosť zápisu nevzniká, dôrazne odporúčam pri každej budúcej zmluve s verejným sektorom vopred dôsledne kontrolovať hodnotu plnenia. Ak plánujete s obcami, štátom alebo inými verejnými inštitúciami spolupracovať častejšie, zvážte dobrovoľný zápis do RPVS. Vyhnete sa tak časovému stresu a prípadným komplikáciám pri zmluvách, ktoré by sa blížili k zákonným limitom alebo ich prekračovali.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne dospela k záveru, že povinnosť zápisu nevzniká, pretože limit 100 000 eur bez DPH nie je pri jednorazovom plnení prevýšený."},"google":{"odpoved":"Nie, stavebnej s.r.o. v tomto prípade nevzniká povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora (RPVS). Povinnosť zápisu vzniká pri jednorazovom plnení, ktorého hodnota *prevyšuje* 100 000 eur. Keďže cena diela je presne 100 000 eur bez DPH, tento finančný limit nie je prekročený. Ak by bola hodnota plnenia vyššia, firma by sa musela zapísať do RPVS ešte pred podpisom zmluvy. Táto povinnosť vyplýva z § 2 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presnou právnou argumentáciou uvádza, že povinnosť zápisu nevzniká, keďže hodnota plnenia bez DPH neprevyšuje zákonom stanovený limit 100 000 eur."},"bez":{"odpoved":"Nie, povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora (RPVS) nevzniká. Zákon vyžaduje zápis, ak hodnota jednorazového plnenia zo zmluvy *prevyšuje* finančný limit 100 000 eur. Keďže cena diela je presne 100 000 eur, tento finančný limit nie je prekročený. Spoločnosť sa preto nemusí pred podpisom zmluvy registrovať. Vyplýva to z § 2 ods. 1 písm. a) bodu 1 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora.","spravne":true,"dovod":"Záver aj odôvodnenie neprekročením limitu 100 000 eur sú vecné správne, hoci v odpovedi chýba výslovné vysvetlenie posudzovania sumy bez DPH."}},{"oblast":"obchodne-pravo-2","otazka":"IT firma uzavrela v roku 2026 s jedným mestom tri samostatné zmluvy: na dodávku serverov za 90 000 eur bez DPH, na dodávku softvéru za 85 000 eur bez DPH a na dodávku sieťových prvkov za 70 000 eur bez DPH. Každé plnenie je jednorazové. Musí sa firma zapísať do registra partnerov verejného sektora?","otazka_volna":"mame s mestom tri rozne zmluvy, dokopy to je skoro stvrt miliona. ratam ich spolu a mam ist do registra partnerov?","spravna_odpoved":"Nie, zápis sa nevyžaduje. Podľa § 2 ods. 4 písm. c) sa u dvoch alebo viacerých zmlúv prijímané hodnoty plnenia nesčítavajú – každá zmluva sa posudzuje samostatne (na jednorazové plnenie sa ustanovenia odseku 4 použijú primerane podľa § 2 ods. 2 druhej vety). Ani jedna z troch zmlúv (90 000, 85 000 a 70 000 eur) neprevyšuje limit 100 000 eur pre jednorazové plnenie, hoci ich súčet 245 000 eur je vysoký. Sčítavajú sa len čiastkové a opakujúce sa plnenia z jednej a tej istej zmluvy, kde platí limit 250 000 eur.","ustanovenie":"§ 2 ods. 2, ods. 3 a ods. 4 písm. c) zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora","citat":"u dvoch alebo viacerých zmlúv sa prijímané hodnoty plnenia podľa viacerých zmlúv nesčítavajú","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/315/20191101#paragraf-2.odsek-4","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade sa IT firma nemusí zapísať do registra partnerov verejného sektora (RPVS).**\n\nPovinnosť zápisu do RPVS sa posudzuje pre každú zmluvu samostatne. Keďže ide o tri samostatné zmluvy na jednorazové plnenia a hodnota ani jednej z nich neprevyšuje zákonný limit, povinnosť zápisu nevzniká.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa zákona o registri partnerov verejného sektora platia pre vznik povinnosti zápisu finančné limity, ktoré sa posudzujú nasledovne:\n\n1.  **Jednorazové plnenie:** Povinnosť zápisu vzniká, ak hodnota plnenia zo zmluvy **prevyšuje 100 000 EUR** [Zákon č. 315/2016 Z. z., § 2, ods. 2].\n2.  **Opakujúce sa plnenie:** Povinnosť zápisu vzniká, ak úhrnná hodnota plnení zo zmluvy **prevyšuje 250 000 EUR** v priebehu kalendárneho roka alebo počas trvania zmluvy, ak je uzavretá na dlhšie obdobie [Zákon č. 315/2016 Z. z., § 2, ods. 3].\n\n**Kľúčovým princípom je, že hodnoty z viacerých samostatných a vecne nesúvisiacich zmlúv sa na účely posúdenia limitu nesčítavajú.**\n\n#### Vyhodnotenie vašej situácie:\n\nVo vašom prípade ide o tri samostatné zmluvy na jednorazové plnenia. Posúdenie sa vykoná pre každú zvlášť:\n\n*   **Zmluva na dodávku serverov:** 90 000 EUR (neprevyšuje limit 100 000 EUR) -> **Povinnosť zápisu nevzniká.**\n*   **Zmluva na dodávku softvéru:** 85 000 EUR (neprevyšuje limit 100 000 EUR) -> **Povinnosť zápisu nevzniká.**\n*   **Zmluva na dodávku sieťových prvkov:** 70 000 EUR (neprevyšuje limit 100 000 EUR) -> **Povinnosť zápisu nevzniká.**\n\nKeďže ani jedna zo zmlúv neprekračuje stanovený limit pre jednorazové plnenie, vaša spoločnosť sa nemusí registrovať v RPVS. Celkový súčet (245 000 EUR) je v tomto prípade irelevantný.\n\n---\n\n**Upozornenie:** Je dôležité, aby išlo o skutočne samostatné a oddelené plnenia. Ak by kontrola preukázala, že išlo o umelé rozdelenie jednej zákazky s cieľom obísť zákonný limit, mohlo by to byť považované za obchádzanie zákona so všetkými súvisiacimi dôsledkami, vrátane neplatnosti zmlúv.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčame uchovávať dokumentáciu (napr. samostatné objednávky, komunikáciu, odlišné predmety plnenia), ktorá preukazuje, že išlo o tri nezávislé obchodné prípady, a nie o účelové rozdelenie jednej väčšej dodávky.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne dospela k záveru, že firma sa nemusí zapísať do RPVS, pričom uviedla správny limit 100 000 eur na zmluvu a pravidlo o nesčítavaní plnení z viacerých samostatných zmlúv."},"google":{"odpoved":"Nie, IT firma sa nemusí zapísať do registra partnerov verejného sektora. Povinnosť zápisu vzniká pri jednorazovom plnení, ak jeho hodnota prevyšuje 100 000 eur. Keďže hodnota plnenia ani z jednej z troch samostatných zmlúv neprekročila tento finančný limit, povinnosť zápisu nevznikla. Podľa zákona sa hodnoty plnenia z viacerých zmlúv nesčítavajú. Tento postup upravuje § 2 ods. 4 písm. c) zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že firma sa nemusí zapísať do RPVS, pretože limit 100 000 eur pri jednorazovom plnení nebol pri žiadnej zmluve prekročený a plnenia z viacerých zmlúv sa nesčítavajú."},"bez":{"odpoved":"Nie, IT firma sa nemusí zapísať do registra partnerov verejného sektora (RPVS). Povinnosť zápisu pri jednorazovom plnení vzniká, ak hodnota plnenia zo zmluvy presiahne finančný limit 100 000 eur. Keďže hodnota plnenia z každej samostatnej zmluvy je nižšia ako tento limit, povinnosť zápisu nevzniká. Hodnoty plnení z viacerých samostatných zmlúv sa na účely posúdenia tohto limitu nesčítavajú. Vyplýva to z § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s § 2 ods. 3 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že firma sa nemusí zapísať do RPVS, keďže ani jedna zo samostatných zmlúv nepresahuje limit 100 000 eur a plnenia z viacerých zmlúv sa nesčítavajú."}},{"oblast":"obchodne-pravo-2","otazka":"Upratovacia s.r.o. má na základe verejného obstarávania podpísať s nemocnicou (štátna príspevková organizácia) rámcovú dohodu na 24 mesiacov s mesačným plnením 10 500 eur bez DPH. Prekročí limit pre povinný zápis do registra partnerov verejného sektora?","otazka_volna":"budeme upratovat nemocnicu dva roky, mesacne 10500 bez dph. tyka sa nas register partnerov?","spravna_odpoved":"Áno, firma sa musí zapísať do registra partnerov verejného sektora pred uzavretím zmluvy. Ide o opakujúce sa plnenia z jednej zmluvy, kde sa hodnoty za celé trvanie zmluvy sčítavajú: 24 × 10 500 eur = 252 000 eur bez DPH. Táto suma prevyšuje limit 250 000 eur podľa § 2 ods. 3 zákona č. 315/2016 Z. z., a preto povinnosť zápisu vzniká (prekročenie je o 2 000 eur).","ustanovenie":"§ 2 ods. 3 a § 2 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora","citat":"Partnerom verejného sektora podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu až štvrtého bodu, šiesteho bodu a siedmeho bodu nie je ten, komu majú byť poskytnuté viaceré čiastkové alebo opakujúce sa plnenia zo zmluvy, ktorého hodnota úhrnne neprevyšuje 250 000 eur.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/315/20191101#paragraf-2.odsek-3","my":{"odpoved":"**Áno, v tomto prípade vzniká povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora (RPVS), pretože celková hodnota plnenia prekročí zákonný limit.**\n\nPodľa zákona o registri partnerov verejného sektora sa povinnosť zápisu vzťahuje na subjekty, ktoré prijímajú opakované plnenia zo zmluvy s verejným sektorom, ak ich celková hodnota **prevyšuje 250 000 €** [Zákon č. 315/2016 Z. z., § 2, ods. 3].\n\n### Výpočet celkovej hodnoty plnenia\n\n*   **Mesačné plnenie:** 10 500 €\n*   **Trvanie zmluvy:** 24 mesiacov\n*   **Celková hodnota plnenia:** 10 500 € × 24 mesiacov = **252 000 €**\n\n### Vyhodnotenie\n\nCelková hodnota plnenia zo zmluvy vo výške **252 000 €** je vyššia ako zákonný limit **250 000 €**. Z tohto dôvodu je spoločnosť Upratovacia s.r.o. povinná zapísať sa do RPVS ešte pred podpisom rámcovej dohody.\n\nNemocnica ako verejný obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu s uchádzačom, ktorý má povinnosť zápisu do RPVS a nie je v ňom zapísaný [Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, § 11].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčame spoločnosti Upratovacia s.r.o., aby bezodkladne začala proces zápisu do RPVS. Zápis sa vykonáva prostredníctvom tzv. oprávnenej osoby (napr. advokát, notár, audítor), ktorá overí konečného užívateľa výhod a podá návrh na zápis. Bez platného zápisu v registri nebude možné rámcovú dohodu s nemocnicou uzavrieť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne vyhodnocuje prekročenie limitu 250 000 eur pri celkovej sume 252 000 eur a potvrdzuje povinnosť zápisu do RPVS v súlade so zákonom."},"google":{"odpoved":"Áno, Upratovacia s.r.o. prekročí limit pre povinný zápis do registra partnerov verejného sektora (RPVS). Celková hodnota plnenia z rámcovej dohody za 24 mesiacov je 252 000 eur bez DPH (24 x 10 500 eur). Táto suma presahuje zákonný finančný limit pre opakované plnenie, ktorý je stanovený na 250 000 eur. Povinnosť zápisu do RPVS vzniká pred podpisom zmluvy, resp. pred prijatím plnenia, ktorým dôjde k prekročeniu limitu. Táto povinnosť vyplýva z § 2 ods. 3 a § 4 ods. 4 písm. i) zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že limit je prekročený, správne vypočítala celkovú sumu 252 000 eur bez DPH a odvoláva sa na správny limit 250 000 eur podľa príslušného zákona."},"bez":{"odpoved":"Áno, spoločnosť prekročí limit pre povinný zápis do registra partnerov verejného sektora (RPVS). Celková hodnota plnenia zo zmluvy je 252 000 eur (10 500 eur x 24 mesiacov). Týmto sa prekračuje jednorazový finančný limit 100 000 eur stanovený v zákone. Povinnosť zápisu do RPVS vyplýva z § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora. Spoločnosť musí byť v registri zapísaná najneskôr ku dňu uzavretia rámcovej dohody.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uplatňuje nesprávne právne pravidlo, keď pri opakujúcich sa plneniach aplikuje jednorazový limit 100 000 eur namiesto zákonom stanoveného úhrnného limitu 250 000 eur."}},{"oblast":"obchodne-pravo-2","otazka":"Firma je zapísaná v registri partnerov verejného sektora od roku 2021, u konečného užívateľa výhod sa počas roka 2024 nič nezmenilo. Oprávnená osoba (advokát) vykonala pravidelné ročné overenie identifikácie konečného užívateľa výhod k 31. decembru 2024. Dokedy musí registrujúcemu orgánu zaslať oznámenie o overení?","otazka_volna":"sme v registri partnerov, advokat nam robil rocnu verifikaciu ku koncu roka, nic sa nemenilo. dokedy to musi poslat na sud?","spravna_odpoved":"Do 28. februára 2025. Pri pravidelnom overení identifikácie konečného užívateľa výhod k 31. decembru kalendárneho roka je oprávnená osoba povinná zaslať registrujúcemu orgánu oznámenie o overení identifikácie konečného užívateľa výhod do 28. februára nasledujúceho kalendárneho roka. Ak by sa v období od 1. januára do 28. februára zapísala zmena údajov o konečnom užívateľovi výhod, tento zápis povinnosť zaslať oznámenie nahrádza. Ak by oprávnená osoba pri overení zistila zmenu konečného užívateľa výhod, postupovala by namiesto toho podľa § 9 (60-dňová lehota na návrh na zápis zmeny).","ustanovenie":"§ 11 ods. 2 písm. c) a § 11 ods. 8 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora","citat":"pri overovaní identifikácie konečného užívateľa výhod podľa odseku 2 písm. c) do 28. februára nasledujúceho kalendárneho roka zašle registrujúcemu orgánu oznámenie o overení identifikácie konečného užívateľa výhod","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/315/20191101#paragraf-11.odsek-8","my":{"odpoved":"**Oznámenie o overení identifikácie konečného užívateľa výhod musíte zaslať registrujúcemu orgánu najneskôr do 28. februára 2025.**\n\nTento termín vyplýva priamo zo zákona o registri partnerov verejného sektora. Keďže vo vašom prípade nedošlo k zmene údajov o konečnom užívateľovi výhod, uplatní sa nasledujúci postup:\n\n1.  **Povinnosť overenia:** Oprávnená osoba (advokát) je povinná overovať identifikáciu konečného užívateľa výhod okrem iného aj k 31. decembru kalendárneho roka [Zákon č. 315/2016 Z. z., § 11, ods. 2 písm. c)]. Túto povinnosť ste splnili.\n2.  **Lehota na oznámenie (ak nedošlo k zmene):** Ak oprávnená osoba pri tomto overení zistí, že nedošlo k zmene konečného užívateľa výhod, je povinná zaslať registrujúcemu orgánu **oznámenie o overení identifikácie konečného užívateľa výhod, a to do 28. februára nasledujúceho kalendárneho roka** [Zákon č. 315/2016 Z. z., § 11, ods. 8].\n\nPretože overenie sa týkalo stavu k 31. 12. 2024, lehota na zaslanie oznámenia uplynie 28. februára 2025. V roku 2025 pripadá tento deň na piatok, takže lehota sa neposúva.\n\n---\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDbajte na dodržanie tejto lehoty. Nesplnenie povinností voči registru partnerov verejného sektora môže viesť k uloženiu vysokých pokút [Zákon č. 315/2016 Z. z., § 13].\n\nZároveň si dovoľujem upozorniť na výnimku: ak by v období od 1. januára do 28. februára 2025 došlo k zmene údajov o konečnom užívateľovi výhod a vy by ste podali návrh na zápis tejto zmeny, tento zápis by nahradil povinnosť zaslať samostatné oznámenie o overení za predchádzajúci rok [Zákon č. 315/2016 Z. z., § 11, ods. 8].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje lehotu do 28. februára 2025 s odkazom na príslušné ustanovenia zákona o registri partnerov verejného sektora a správne uvádza aj výnimku pri zápise zmeny."},"google":{"odpoved":"Ak pri ročnom overení k 31. decembru nedošlo k zmene konečného užívateľa výhod, oprávnená osoba musí zaslať oznámenie o overení registrujúcemu orgánu. Lehota na zaslanie tohto oznámenia je do 28. februára nasledujúceho kalendárneho roka. Vo vašom prípade bolo teda potrebné oznámenie za rok 2024 zaslať do 28. februára 2025. Táto povinnosť vyplýva z § 11 ods. 8 v nadväznosti na § 11 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora. Zápis zmeny údajov o konečnom užívateľovi výhod v období od 1. januára do 28. februára nahrádza túto oznamovaciu povinnosť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu lehotu do 28. februára 2025 vrátane presného zákonného odôvodnenia a podmienok."},"bez":{"odpoved":"Oprávnená osoba musí registrujúcemu orgánu zaslať oznámenie o overení identifikácie konečného užívateľa výhod najneskôr do 28. februára 2025. Táto lehota sa vzťahuje na overenie vykonané k 31. decembru 2024. Povinnosť a lehota na jej splnenie vyplývajú z § 6 ods. 3 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora.","spravne":false,"dovod":"Hoci odpoveď uvádza správny termín 28. februára 2025, obsahuje nesprávne právne odôvodnenie odkazom na § 6 ods. 3 namiesto správneho § 11 zákona č. 315/2016 Z. z."}},{"oblast":"obchodne-pravo-2","otazka":"Spoločnosť zapísaná v registri partnerov verejného sektora zmenila 5. marca 2026 vlastnícku štruktúru tak, že sa zmenila osoba konečného užívateľa výhod. Dokedy musí oprávnená osoba oznámiť túto zmenu registrujúcemu orgánu a čo musí priložiť?","otazka_volna":"prisiel nam novy majitel takze sa nam meni konecny uzivatel vyhod, sme v registri partnerov. dokedy to treba nahlasit a co k tomu?","spravna_odpoved":"Do 60 dní odo dňa, keď k zmene došlo, teda do 4. mája 2026 (5. marec + 60 dní). Partner verejného sektora musí o zmene bezodkladne informovať oprávnenú osobu zapísanú v registri a tá je povinná oznámiť zmenu registrujúcemu orgánu do 60 dní odo dňa, keď k zmene došlo, pričom k návrhu na zápis musí priložiť aj verifikačný dokument.","ustanovenie":"§ 9 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora","citat":"táto oprávnená osoba je povinná oznámiť to registrujúcemu orgánu do 60 dní odo dňa, keď k zmene došlo, a doložiť k návrhu na zápis aj verifikačný dokument","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/315/20191101#paragraf-9.odsek-1","my":{"odpoved":"Na základe zmeny vlastníckej štruktúry musí oprávnená osoba oznámiť zmenu konečného užívateľa výhod registrujúcemu orgánu **do 60 dní od uskutočnenia zmeny**. K návrhu na zápis zmeny je povinná priložiť **nový verifikačný dokument**.\n\nPre vašu situáciu to znamená, že lehota na oznámenie uplynie **v pondelok 4. mája 2026**.\n\n### Podrobný postup a lehoty\n\nPostup pri zmene konečného užívateľa výhod (KÚV) upravuje Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora (RPVS).\n\n1.  **Povinnosť spoločnosti (partnera verejného sektora):**\n    Spoločnosť je povinná **bezodkladne** po zmene informovať svoju zapísanú oprávnenú osobu o tom, že došlo k zmene KÚV [Zákon č. 315/2016 Z. z., § 9, ods. 1].\n\n2.  **Povinnosť oprávnenej osoby:**\n    Po prijatí informácie od spoločnosti je oprávnená osoba povinná:\n    *   Identifikovať nového konečného užívateľa výhod.\n    *   Vypracovať nový verifikačný dokument.\n    *   Podať návrh na zápis zmeny údajov do registra, a to **do 60 dní odo dňa, keď k zmene došlo** (teda od 5. marca 2026) [Zákon č. 315/2016 Z. z., § 9, ods. 1].\n\n3.  **Náležitosti návrhu na zápis zmeny:**\n    *   **Forma podania:** Návrh sa podáva výlučne elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára do elektronickej schránky registrujúceho orgánu (príslušného okresného súdu) [Zákon č. 315/2016 Z. z., § 5, ods. 2].\n    *   **Autorizácia:** Návrh aj všetky jeho prílohy musia byť autorizované (elektronicky podpísané) oprávnenou osobou.\n    *   **Povinná príloha:** K návrhu na zápis zmeny KÚV sa povinne prikladá **verifikačný dokument** [Zákon č. 315/2016 Z. z., § 5, ods. 3]. V tomto dokumente oprávnená osoba odôvodní, na základe akých informácií identifikovala nového KÚV, uvedie novú vlastnícku a riadiacu štruktúru a vyhlási, že uvedené skutočnosti zodpovedajú zistenému stavu [Zákon č. 315/2016 Z. z., § 11, ods. 6].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNenechávajte si podanie návrhu na poslednú chvíľu. Nedodržanie 60-dňovej lehoty je správnym deliktom, za ktorý môže registrujúci orgán uložiť oprávnenej osobe pokutu. Zároveň odporúčame dôkladne zdokumentovať celý proces identifikácie nového konečného užívateľa výhod pre prípadnú budúcu kontrolu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza lehotu 60 dní odo dňa zmeny (do 4. mája 2026), povinnosť priložiť verifikačný dokument a správne cituje zákonné ustanovenie."},"google":{"odpoved":"Oprávnená osoba musí oznámiť zmenu v osobe konečného užívateľa výhod registrujúcemu orgánu do 60 dní odo dňa, kedy k zmene došlo, teda najneskôr do 4. mája 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 6 ods. 3 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Oprávnená osoba je zároveň povinná vyhotoviť nový verifikačný dokument, ktorý odôvodňuje identifikáciu nového konečného užívateľa výhod. Tento dokument sa prikladá k návrhu na zápis zmeny údajov v registri. Návrh na zápis zmeny sa podáva výlučne elektronicky.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu lehotu aj povinnú prílohu, avšak zakladá ju na nesprávnom právnom ustanovení (§ 6 ods. 3 namiesto § 9 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z. z.)."},"bez":{"odpoved":"Oprávnená osoba musí podať návrh na zápis zmeny údajov o konečnom užívateľovi výhod bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o zmene dozvedela. Táto povinnosť vyplýva z § 6 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora. K návrhu na zápis zmeny je povinná priložiť nový verifikačný dokument, ktorý identifikuje nového konečného užívateľa výhod. Súčasťou verifikačného dokumentu je aj písomné vyhlásenie oprávnenej osoby o overení identifikácie konečného užívateľa výhod. Podrobnosti o verifikačnom dokumente upravuje § 11 citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu (bez zbytočného odkladu namiesto zákonnej lehoty do 60 dní odo dňa, keď k zmene došlo) a odkazuje na nesprávne ustanovenie zákona."}},{"oblast":"obchodne-pravo-2","otazka":"Partner verejného sektora nepodal návrh na zápis zmeny konečného užívateľa výhod v zákonnej 60-dňovej lehote. Spoločnosť má dvoch konateľov. Aké pokuty môže registrujúci orgán uložiť konateľom a ručí za ich zaplatenie niekto ďalší?","otazka_volna":"nestihli sme prepisat konecneho uzivatela vyhod v registri partnerov. co za to hrozi konatelom a plati to aj advokat co nas tam zapisoval?","spravna_odpoved":"Registrujúci orgán uloží osobám, ktoré boli v čase porušenia povinnosti štatutárnym orgánom alebo členmi štatutárneho orgánu, pokutu od 10 000 eur do 100 000 eur; nejde o samostatnú pokutu pre každého konateľa – členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú za zaplatenie tejto pokuty spoločne a nerozdielne. Samotnému partnerovi verejného sektora sa ukladá pokuta vo výške získaného hospodárskeho prospechu, a ak ho nemožno zistiť, pokuta od 10 000 eur do 1 000 000 eur. Za zaplatenie pokuty uloženej štatutárnemu orgánu navyše ručí oprávnená osoba zapísaná v registri v čase porušenia povinnosti; tá nie je povinná pokutu zaplatiť, ak preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou.","ustanovenie":"§ 13 ods. 1 a § 13 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora","citat":"pokutu od 10 000 eur do 100 000 eur; členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú za zaplatenie pokuty podľa predchádzajúcej vety spoločne a nerozdielne","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/315/20191101#paragraf-13.odsek-1","my":{"odpoved":"Áno, v prípade, že partner verejného sektora (PVS) nepodá návrh na zápis zmeny konečného užívateľa výhod v zákonnej lehote, registrujúci orgán (Okresný súd Žilina) ukladá pokuty tak samotnej spoločnosti, ako aj jej štatutárnym orgánom.\n\n**Konateľom môže byť uložená pokuta v rozpätí od 10 000 € do 100 000 €, pričom za jej zaplatenie zodpovedajú spoločne a nerozdielne. Za túto pokutu zároveň ručí aj oprávnená osoba (napr. advokát) zapísaná v registri.**\n\nTu je podrobný rozpis sankcií podľa Zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora (ďalej len „zákon o RPVS“):\n\n### 1. Pokuta pre konateľov (štatutárny orgán)\n\nPodľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o RPVS, registrujúci orgán uloží pokutu každej osobe, ktorá bola v čase porušenia povinnosti štatutárnym orgánom alebo jeho členom.\n\n*   **Výška pokuty:** **10 000 € až 100 000 €**.\n*   **Zodpovednosť:** Obaja konatelia zodpovedajú za zaplatenie pokuty **spoločne a nerozdielne**. To znamená, že registrujúci orgán môže vymáhať celú sumu pokuty od ktoréhokoľvek z nich a je na konateľoch, ako sa medzi sebou vysporiadajú. Nejde teda o pokutu 100 000 € pre každého z nich, ale o jednu spoločnú pokutu.\n\n### 2. Ručenie za pokutu konateľov\n\nÁno, za zaplatenie pokuty uloženej konateľom ručí ďalšia osoba.\n\n*   **Kto ručí:** **Oprávnená osoba** (advokát, notár, audítor, banka), ktorá je za PVS zapísaná v registri v čase porušenia povinnosti [Zákon č. 315/2016 Z. z., § 13 ods. 5].\n*   **Obrana oprávnenej osoby:** Oprávnená osoba nie je povinná pokutu zaplatiť, ak preukáže, že pri výkone svojej činnosti konala s odbornou starostlivosťou.\n\n### 3. Pokuta pre samotnú spoločnosť (PVS)\n\nJe dôležité upozorniť, že okrem pokuty pre konateľov ukladá registrujúci orgán aj samostatnú pokutu priamo partnerovi verejného sektora ako právnickej osobe.\n\n*   **Výška pokuty:**\n    *   Primárne vo výške **hospodárskeho prospechu**, ktorý spoločnosť získala vďaka zmluve so štátom alebo samosprávou.\n    *   Ak hospodársky prospech nie je možné zistiť, pokuta sa uloží v rozpätí **od 10 000 € do 1 000 000 €** [Zákon č. 315/2016 Z. z., § 13 ods. 1 písm. a)].\n\n### Zhrnutie a ďalšie následky\n\n| Subjekt | Sankcia | Právny základ |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Konatelia (spoločne a nerozdielne)** | Pokuta 10 000 € – 100 000 € | § 13 ods. 1 písm. b) |\n| **Oprávnená osoba** | Ručenie za pokutu konateľov | § 13 ods. 5 |\n| **Spoločnosť (PVS)** | Pokuta vo výške hosp. prospechu, inak 10 000 € – 1 000 000 € | § 13 ods. 1 písm. a) |\n\nOkrem finančných pokút môže mať porušenie povinností za následok aj **výmaz partnera verejného sektora z registra**, ak uložená pokuta nie je v stanovenej lehote zaplatená [Zákon č. 315/2016 Z. z., § 13 ods. 2]. To by v praxi znamenalo nemožnosť uzatvárať zmluvy s verejným sektorom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza výšku pokuty pre štatutárov, princíp spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti, ručenie oprávnenej osoby vrátane možnosti exkulpácie aj sankciu pre samotného partnera."},"google":{"odpoved":"Pri nesplnení povinnosti podať návrh na zápis zmeny konečného užívateľa výhod v 60-dňovej lehote môže registrujúci orgán (Okresný súd Žilina) uložiť každému konateľovi pokutu od 10 000 eur do 100 000 eur. Obaja konatelia zodpovedajú za zaplatenie tejto pokuty spoločne a nerozdielne. Za zaplatenie pokuty uloženej konateľom ručí oprávnená osoba (napr. advokát), ktorá bola v čase porušenia povinnosti zapísaná v registri. Oprávnená osoba za zaplatenie pokuty neručí, ak preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Tieto sankcie upravuje § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že pokuta sa ukladá každému konateľovi osobitne, hoci v skutočnosti ide o jednu spoločnú pokutu, za ktorú členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú spoločne a nerozdielne."},"bez":{"odpoved":"Registrujúci orgán uloží pokutu partnerovi verejného sektora, teda spoločnosti, vo výške od 1 000 eur do 100 000 eur. Obaja konatelia ako štatutárny orgán ručia za zaplatenie tejto pokuty spoločne a nerozdielne. Pokuta sa teda neukladá priamo konateľom, ale ručia za jej úhradu celým svojím majetkom. Vyplýva to z § 13 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora. Ich ručenie je upravené v § 13 ods. 3 tohto zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že pokuta sa neukladá priamo konateľom, uvádza nesprávnu sadzbu pokuty a úplne opomína ručenie oprávnenej osoby."}},{"oblast":"obchodne-pravo-2","otazka":"Fyzická osoba sa 6. apríla 2026 dozvedela, že sa stala konečným užívateľom výhod spoločnosti zapísanej v registri partnerov verejného sektora. Aká povinnosť jej z toho vyplýva, v akej lehote a aká sankcia hrozí priamo jej?","otazka_volna":"dozvedel som sa ze som konecny uzivatel vyhod vo firme co je v registri partnerov. mam ja osobne nieco hlasit alebo to riesi firma?","spravna_odpoved":"Konečný užívateľ výhod je povinný do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedel, že sa ním stal, oznámiť to partnerovi verejného sektora a oznámenie doručiť aj oprávnenej osobe zapísanej v registri. Lehota uplynie 21. apríla 2026. Ak si túto povinnosť nesplní, registrujúci orgán mu uloží pokutu do 10 000 eur. Týmto oznámením nie sú dotknuté povinnosti partnera verejného sektora a oprávnenej osoby.","ustanovenie":"§ 11 ods. 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora","citat":"Konečný užívateľ výhod je povinný do 15 dní, odkedy sa dozvedel, že sa stal konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, oznámiť partnerovi verejného sektora, že sa stal jeho konečným užívateľom výhod, a oznámenie doručiť aj oprávnenej osobe zapísanej v registri.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/315/20191101#paragraf-11.odsek-10","my":{"odpoved":"Áno, ako konečnému užívateľovi výhod (KÚV) vám vzniká oznamovacia povinnosť v lehote 15 kalendárnych dní. Jej nesplnenie je sankcionované pokutou, ktorú registrujúci orgán ukladá priamo vám, a to až do výšky **10 000 €**.\n\nPodrobnosti sú nasledovné:\n\n### Povinnosť konečného užívateľa výhod\n\nPodľa zákona o registri partnerov verejného sektora (RPVS) ste povinný oznámiť dve skutočnosti:\n1.  **Partnerovi verejného sektora** (teda spoločnosti, ktorej ste sa stali KÚV), že ste sa ním stali.\n2.  **Oprávnenej osobe** zapísanej v registri pre túto spoločnosť, a to doručením tohto oznámenia.\n\n[Zákon č. 315/2016 Z. z., § 11, ods. 10]\n\n### Lehota na splnenie povinnosti\n\nTúto povinnosť si musíte splniť do **15 kalendárnych dní** odo dňa, keď ste sa o tejto skutočnosti dozvedeli.\n\n*   **Deň zistenia:** 6. apríl 2026 (pondelok)\n*   **Začiatok plynutia lehoty:** 7. apríl 2026\n*   **Koniec lehoty:** **21. apríl 2026** (utorok)\n\nLehota uplynie v utorok 21. apríla 2026, čo je pracovný deň.\n\n### Sankcia za nesplnenie povinnosti\n\nAk si túto oznamovaciu povinnosť nesplníte, registrujúci orgán vám ako konečnému užívateľovi výhod môže uložiť pokutu až do výšky **10 000 €**. [Zákon č. 315/2016 Z. z., § 13, ods. 3]\n\n---\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam bezodkladne kontaktovať štatutárny orgán danej spoločnosti a zistiť, ktorá oprávnená osoba (spravidla advokát, notár, audítor) je pre nich zapísaná v RPVS. Následne im obom doručte písomné oznámenie, ideálne s potvrdením o doručení, aby ste mali dôkaz o splnení povinnosti v zákonnej lehote.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza povinnosť oznámenia partnerovi verejného sektora aj oprávnenej osobe, 15-dňovú lehotu s konečným dátumom 21. apríla 2026, ako aj hroziacu pokutu do 10 000 eur."},"google":{"odpoved":"Fyzická osoba je povinná bezodkladne oznámiť spoločnosti (partnerovi verejného sektora), že sa stala jej konečným užívateľom výhod. Túto povinnosť jej ukladá zákon, aby spoločnosť mohla prostredníctvom oprávnenej osoby zabezpečiť zápis zmeny v registri do 60 dní odo dňa, kedy zmena nastala. Ak si konečný užívateľ výhod túto oznamovaciu povinnosť nesplní, registrový súd mu môže uložiť pokutu až do výšky 10 000 eur. Táto povinnosť a sankcia sú upravené v zákone č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora. Konkrétne ide o oznamovaciu povinnosť podľa § 10 ods. 10 a sankciu podľa § 11 citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu (bezodkladne namiesto 15 dní) a opomína povinnosť doručiť oznámenie aj oprávnenej osobe."},"bez":{"odpoved":"Fyzickej osobe vznikla povinnosť poskytnúť spoločnosti (partnerovi verejného sektora) svoje identifikačné údaje a doklady na ich overenie. Túto povinnosť si musí splniť bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o tejto skutočnosti dozvedela. Uvedená povinnosť vyplýva z § 5a ods. 1 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora. Zákon neustanovuje priamu sankciu vo forme pokuty pre konečného užívateľa výhod za nesplnenie tejto oznamovacej povinnosti. Sankcie za nesprávne údaje v registri hrozia partnerovi verejného sektora a jeho štatutárnemu orgánu.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza lehotu (bez zbytočného odkladu namiesto 15 dní) a nesprávne tvrdí, že zákon neustanovuje priamu pokutu pre konečného užívateľa výhod, hoci mu hrozí pokuta do 10 000 eur."}},{"oblast":"obchodne-pravo-2","otazka":"Klient chce, aby mu externá účtovnícka firma, ktorá mu vedie účtovníctvo, zabezpečila zápis do registra partnerov verejného sektora ako oprávnená osoba. Môže účtovník túto úlohu prevziať?","otazka_volna":"robim firme uctovnictvo a chce odo mna aby som ich zapisal do registra partnerov verejneho sektora. mozem im to spravit?","spravna_odpoved":"Nie, účtovník (ani účtovnícka firma) nemôže byť oprávnenou osobou. Oprávnenou osobou môže byť len advokát, notár, banka, audítor alebo daňový poradca, ktorí majú miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky a ktorí sa písomnou dohodou zaviazali plniť povinnosti oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora; popri nich aj zahraničná osoba oprávnená vykonávať na území SR rovnaký predmet činnosti, ktorá tu má umiestnený svoj podnik alebo organizačnú zložku. Vedenie účtovníctva ani živnosť „účtovnícke služby“ na to nestačia – klienta treba odkázať na niektorú z uvedených profesií.","ustanovenie":"§ 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora","citat":"oprávnenou osobou … advokát, notár, banka, audítor, daňový poradca, ktorí majú miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky a ktorí sa na základe písomnej dohody zaviazali plniť povinnosti oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/315/20191101#paragraf-2.odsek-1","my":{"odpoved":"Áno, externá účtovnícka firma **môže** pre svojho klienta zabezpečiť zápis do registra partnerov verejného sektora (RPVS) a pôsobiť ako jeho oprávnená osoba. Vzťah vyplývajúci zo zmluvy o vedení účtovníctva alebo daňového poradenstva nie je sám o sebe prekážkou.\n\nKľúčové je ustanovenie zákona o RPVS, ktoré rieši konflikt záujmov a nestrannosť oprávnenej osoby.\n\n### Právny základ\n\nZákon o RPVS síce vo všeobecnosti zakazuje, aby oprávnená osoba mala k partnerovi verejného sektora vzťah, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, no zároveň obsahuje dôležitú výnimku.\n\n*   **Všeobecné pravidlo:** Oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je s ním personálne alebo majetkovo prepojená.\n*   **Výnimka:** Za takýto spochybňujúci vzťah sa však **nepovažuje** vzťah vyplývajúci z výkonu činnosti oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov [Zákon č. 315/2016 Z. z., § 19 písm. c)].\n\nČinnosť daňového poradcu alebo účtovníka je práve takouto činnosťou podľa osobitných predpisov. To znamená, že samotná existencia zmluvy o vedení účtovníctva alebo daňovom poradenstve nezakladá konflikt záujmov a nevylučuje účtovnícku firmu z pozície oprávnenej osoby.\n\n### Podmienky, ktoré musí účtovná firma splniť\n\nAby mohla účtovná firma pôsobiť ako oprávnená osoba, musí spĺňať nasledovné:\n\n1.  **Byť oprávnenou profesiou:** Oprávnenou osobou môže byť len advokát, notár, banka, audítor alebo daňový poradca [Zákon č. 315/2016 Z. z., § 2 písm. c)]. Účtovná firma teda musí mať vo svojich radoch licencovaného daňového poradcu alebo audítora, ktorý bude za plnenie povinností zodpovedať.\n2.  **Uzatvoriť písomnú dohodu:** Medzi klientom (partnerom verejného sektora) a účtovnou firmou (oprávnenou osobou) musí byť uzatvorená samostatná písomná dohoda o plnení povinností oprávnenej osoby pre RPVS [Zákon č. 315/2016 Z. z., § 5 ods. 3].\n3.  **Vydať vyhlásenie o nestrannosti:** Pri návrhu na zápis musí oprávnená osoba priložiť vyhlásenie, že nemá voči klientovi iný vzťah, ktorý by jej nestrannosť spochybňoval (napr. majetkové prepojenie, rodinné väzby na manažment a pod.) [Zákon č. 315/2016 Z. z., § 5 ods. 3].\n\n### Na čo si dať pozor\n\n*   **Skutočná nestrannosť:** Zákonná výnimka sa vzťahuje len na štandardný obchodný vzťah (vedenie účtovníctva za odplatu). Ak by existovali akékoľvek iné, hlbšie prepojenia (napr. účtovník je zároveň tichým spoločníkom klienta, rodinným príslušníkom majiteľa alebo má podiel na zisku firmy), nestrannosť by bola spochybnená a účtovník by nemal pôsobiť ako oprávnená osoba.\n*   **Zodpovednosť:** Pozícia oprávnenej osoby je spojená s vysokou mierou zodpovednosti a prísnymi sankciami za nesprávnu identifikáciu konečného užívateľa výhod.\n\n**Záver:**\nVaša externá účtovnícka firma môže byť vašou oprávnenou osobou pre účely RPVS za predpokladu, že disponuje licenciou (napr. daňový poradca), neexistujú medzi vami iné prepojenia spochybňujúce jej nestrannosť a uzatvoríte o tejto službe samostatnú písomnú dohodu.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k nesprávnemu záveru, že externá účtovnícka firma môže byť oprávnenou osobou, hoci účtovník ani účtovnícka firma v taxatívnom výpočte oprávnených osôb podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona o RPVS nie sú."},"google":{"odpoved":"Áno, externá účtovnícka firma môže zabezpečiť zápis do registra partnerov verejného sektora (RPVS), avšak iba za predpokladu, že je zároveň audítorskou spoločnosťou alebo spoločnosťou vykonávajúcou daňové poradenstvo. Samotný účtovník bez špecifickej licencie nemôže byť oprávnenou osobou. Zákon taxatívne vymedzuje, že oprávnenou osobou môže byť len advokát, notár, banka, audítor alebo daňový poradca. Táto definícia je uvedená v § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora. Oprávnená osoba musí zároveň dbať na to, aby nebola v konflikte záujmov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že samotný účtovník oprávnenou osobou byť nemôže, keďže zákon taxatívne vyžaduje status audítora, daňového poradcu, advokáta, notára alebo banky."},"bez":{"odpoved":"Nie, bežný účtovník alebo účtovnícka firma nemôže byť oprávnenou osobou pre zápis do registra partnerov verejného sektora (RPVS). Oprávnenou osobou môže byť podľa zákona len advokát, notár, banka, audítor alebo daňový poradca. Ak by však v účtovníckej firme pôsobil zamestnanec, ktorý je zároveň certifikovaným daňovým poradcom alebo audítorom, mohol by túto činnosť vykonávať on. Samotné oprávnenie na vedenie účtovníctva na túto činnosť nepostačuje. Tento okruh osôb presne vymedzuje § 11 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že účtovník ani účtovnícka firma nemôžu byť oprávnenou osobou a správne vymenúva taxatívny okruh oprávnených osôb podľa zákona."}},{"oblast":"obchodne-pravo-2","otazka":"Konkurent si chce overiť, kto je konečným užívateľom výhod bežnej slovenskej s.r.o., ktorá nie je zapísaná v registri partnerov verejného sektora. Nájde tieto údaje vo výpise z obchodného registra alebo na verejnom portáli obchodného registra?","otazka_volna":"chcem zistit kto realne vlastni jednu sro. je konecny uzivatel vyhod vidiet v obchodnom registri?","spravna_odpoved":"Nie. Údaje o konečnom užívateľovi výhod sa do obchodného registra síce zapisujú, ale nezverejňujú sa a nesprístupňujú sa vo výpise ani v ostatných dokumentoch, ktoré registrový súd vydáva. Podľa zákona č. 29/2026 Z. z. o obchodnom registri, účinného od 17. augusta 2026, sa nezverejňuje rodné číslo, bydlisko, iný identifikátor zahraničnej fyzickej osoby, údaje o konečnom užívateľovi výhod a údaje o zaistení majetkovej účasti. Verejne prístupné sú údaje o konečnom užívateľovi výhod len pri partneroch verejného sektora zapísaných v registri partnerov verejného sektora.","ustanovenie":"§ 100 ods. 2 písm. d) a § 107 ods. 2 zákona č. 29/2026 Z. z. o obchodnom registri (účinný od 17. augusta 2026)","citat":"Ak registrový súd vydáva dokument podľa § 105 ods. 1, údaje o konečnom užívateľovi výhod sa nesprístupňujú.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2026/29/20260817#paragraf-107.odsek-2","my":{"odpoved":"Nie, **konkurent tieto údaje vo verejnej časti Obchodného registra nenájde.**\n\nÚdaje o konečnom užívateľovi výhod (KÚV) sa síce do Obchodného registra zapisujú, ale nie sú verejne prístupné pre bežnú s.r.o., ktorá nie je partnerom verejného sektora.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Zápis údajov je povinný, ale nie verejný:**\n    Podľa nového Zákona o obchodnom registri sú spoločnosti, ktoré nie sú subjektom verejnej správy, emitentom akcií na regulovanom trhu alebo subjektom zapísaným v Registri partnerov verejného sektora (RPVS), povinné zapisovať údaje o svojich konečných užívateľoch výhod do Obchodného registra [Zákon č. 29/2026 Z. z., § 25, ods. 2]. Tieto údaje zahŕňajú meno, bydlisko, dátum narodenia a informácie o tom, prečo je daná osoba KÚV.\n\n2.  **Prístup majú len oprávnené subjekty:**\n    Tieto neverejné údaje sú určené pre štátne orgány a tzv. povinné osoby podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákon). Patria sem napríklad banky, daňové úrady, súdy alebo orgány činné v trestnom konaní, ktoré si ich môžu vyžiadať na plnenie svojich zákonných povinností [Zákon č. 297/2008 Z. z., § 10a, ods. 3]. Bežná verejnosť ani konkurenčná firma medzi tieto subjekty nepatrí.\n\n3.  **Čo je viditeľné vo verejnom registri:**\n    Konkurent si na portáli www.orsr.sk môže pozrieť iba verejne dostupné údaje, ako sú:\n    *   Spoločníci (vlastníci obchodných podielov)\n    *   Konatelia (štatutárny orgán)\n    *   Výška základného imania a splatených vkladov\n    *   Dokumenty v Zbierke listín (napr. spoločenská zmluva, účtovné závierky)\n\n    V prípade jednoduchej s.r.o. je často konečný užívateľ výhod totožný so spoločníkom, ale nie je to pravidlo a z verejného výpisu to nie je možné s istotou overiť.\n\n### Porovnanie s Registrom partnerov verejného sektora (RPVS)\n\nRozdiel je kľúčový, ak by spoločnosť obchodovala so štátom a bola zapísaná v RPVS.\n\n| Register                                       | Verejná dostupnosť údajov o KÚV                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                    ","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že údaje o konečnom užívateľovi výhod nie sú vo verejnej časti Obchodného registra prístupné a odkazuje na správny právny predpis aj výnimku pri RPVS."},"google":{"odpoved":"Nie, tieto údaje vo verejnom výpise z obchodného registra ani na jeho portáli nenájde.\n\nÚdaje o konečnom užívateľovi výhod sa povinne zapisujú do obchodného registra, avšak do jeho neverejnej časti. Z tohto dôvodu nie sú verejne prístupné a nemôžu byť zistené z bežného výpisu. Prístup k týmto informáciám majú len zákonom určené subjekty, ako sú napríklad súdy, orgány činné v trestnom konaní alebo banky pri výkone svojej činnosti. Táto povinnosť a režim vyplývajú zo Zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov, najmä z ustanovenia § 2 ods. 3.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a jednoznačne konštatuje, že údaje o konečnom užívateľovi výhod nie sú vo verejnom výpise ani na portáli obchodného registra prístupné, pretože tvoria neverejnú časť registra."},"bez":{"odpoved":"Nie, tieto údaje vo verejnom výpise z obchodného registra nenájde. Údaje o konečnom užívateľovi výhod sa síce povinne zapisujú do neverejnej časti obchodného registra, avšak nezverejňujú sa a nie sú prístupné verejnosti. Prístup k nim majú len zákonom presne vymedzené orgány, ako napríklad súd, polícia alebo finančná spravodajská jednotka. Uvedené vyplýva z § 2 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri. Konkurent by tieto údaje našiel iba v prípade, ak by bola spoločnosť zapísaná v registri partnerov verejného sektora.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a jednoznačne konštatuje, že konkurent tieto údaje vo výpise ani na portáli nenájde, keďže nie sú verejne prístupné a sprístupňujú sa len cez register partnerov verejného sektora."}},{"oblast":"obchodne-pravo-2","otazka":"Pri ktorých osobách zapísaných v obchodnom registri sa údaje o konečnom užívateľovi výhod do obchodného registra nezapisujú a nahrádza tento zápis zápis do registra partnerov verejného sektora?","otazka_volna":"musi kazda firma zapisovat konecneho uzivatela vyhod do obchodneho registra alebo su nejake vynimky?","spravna_odpoved":"Údaje o konečnom užívateľovi výhod sa nezapisujú pri zapísanej osobe, ktorá je subjektom verejnej správy, ktorá je emitentom akcií prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu podliehajúcim požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu alebo rovnocenných medzinárodných noriem, alebo ktorá je subjektom zapísaným v registri partnerov verejného sektora. Všetky ostatné zapísané osoby tieto údaje zapisovať musia. Zápis v obchodnom registri pritom nie je náhradou za zápis konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora do registra partnerov verejného sektora – tá povinnosť ním nie je dotknutá.","ustanovenie":"§ 25 ods. 1 až 3 zákona č. 29/2026 Z. z. o obchodnom registri (účinný od 17. augusta 2026)","citat":"Údaje podľa odseku 1 sa zapisujú do obchodného registra pri zapísanej osobe, ktorá nie je subjektom verejnej správy ani emitentom akcií prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu … ani subjektom zapísaným v registri partnerov verejného sektora.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2026/29/20260817#paragraf-25.odsek-2","my":{"odpoved":"Na základe aktuálnej legislatívy platnej k 20. septembru 2026, údaje o konečnom užívateľovi výhod (KÚV) sa do obchodného registra **nezapisujú** pri troch typoch subjektov. Zápis v Obchodnom registri a zápis v Registri partnerov verejného sektora (RPVS) sa navzájom **nenahrádzajú**; ide o dve samostatné evidencie.\n\n---\n\n### Kto nezapisuje KÚV do Obchodného registra\n\nPovinnosť zapisovať údaje o konečnom užívateľovi výhod do obchodného registra sa nevzťahuje na tieto tri kategórie zapísaných osôb:\n\n1.  **Subjekt verejnej správy.**\n2.  **Emitent akcií prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu**, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitných predpisov alebo rovnocenných medzinárodných noriem.\n3.  **Subjekt zapísaný v Registri partnerov verejného sektora (RPVS).**\n\nTieto výnimky sú definované v Zákone o obchodnom registri. Registrový súd pred zápisom údajov o KÚV priamo preskúma, či daná osoba nie je zapísaná v RPVS.\n\n*   **Právny základ:** § 25 ods. 2 a § 56 Zákona č. 29/2026 Z. z. o obchodnom registri.\n\n### Zápis v RPVS vs. Zápis v Obchodnom registri\n\nJe kľúčové rozumieť, že zápis v jednom registri nenahrádza povinnosti v druhom.\n\n*   **Zápis KÚV v Obchodnom registri je všeobecná povinnosť** pre takmer všetky právnické osoby (s vyššie uvedenými výnimkami) na účely transparentnosti podľa predpisov proti praniu špinavých peňazí.\n*   **Zápis KÚV v Registri partnerov verejného sektora (RPVS) je špecifická povinnosť** pre subjekty, ktoré obchodujú so štátom alebo verejným sektorom nad stanovené finančné limity. Tento register má prísnejší režim overovania údajov.\n\nZákon o obchodnom registri ustanovuje výnimku pre subjekty v RPVS z dôvodu zamedzenia duplicity, keďže ich údaje o KÚV sú už verejne dostupné a overené v inom, ešte prísnejšom registri. Nejde však o nahradenie jedného zápisu druhým.\n\nAko uvádza aj dôvodová správa k zákonu, platí, že: **\"Zápis konečného užívateľa výhod nenahrádza povinnosť vykonať zápis v registri partnerov verejného sektora.\"** [Dôvodová správa k zákonu č. 29/2026 Z. z.]\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nAk vaša spoločnosť obchoduje so štátom a je zapísaná v RPVS, nemusíte zapisovať údaje o KÚV do Obchodného registra. Ak však prestanete byť partnerom verejného sektora (napríklad budete z RPVS vymazaný), musíte si bezodkladne splniť povinnosť a zapísať údaje o KÚV do Obchodného registra, keďže výnimka pre vás prestala platiť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza všetky tri kategórie subjektov, pri ktorých sa KÚV do obchodného registra nezapisuje, a správne potvrdzuje, že tento zápis nenahrádza zápis do RPVS."},"google":{"odpoved":"Údaje o konečnom užívateľovi výhod sa do obchodného registra nezapisujú pri právnickej osobe, ktorá je zapísaná v registri partnerov verejného sektora (RPVS). Pre tieto subjekty platí, že zápis v RPVS nahrádza povinnosť zápisu konečného užívateľa výhod do obchodného registra. Táto výnimka je upravená v § 2 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri. Register partnerov verejného sektora bol zriadený zákonom č. 315/2016 Z. z. a slúži na identifikáciu konečných užívateľov výhod pri subjektoch, ktoré obchodujú so štátom.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď neuvádza ďalšie okruhy osôb (subjekty verejnej správy a emitentov akcií na regulovanom trhu) a navyše nesprávne odkazuje na neexistujúcu výnimku v § 2 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z."},"bez":{"odpoved":"Údaje o konečnom užívateľovi výhod sa do obchodného registra nezapisujú pri právnických osobách, ktoré sú zapísané v registri partnerov verejného sektora (RPVS). Pri týchto subjektoch sa predpokladá, že údaje o konečnom užívateľovi výhod sú overené a zapísané v RPVS. Zápis v RPVS tak plne nahrádza povinnosť zápisu týchto údajov do obchodného registra. Tento postup vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď neuvádza všetky kategórie osôb (chýbajú subjekty verejnej správy a emitenti kótovaných cenných papierov) a odvoláva sa na nesprávny právny predpis."}},{"oblast":"obchodne-pravo-2","otazka":"Valné zhromaždenie s.r.o. prijalo 2. septembra 2026 rozhodnutie, ktorým odvoláva konateľa, pričom v rozhodnutí je uvedené, že funkcia zaniká 21. septembra 2026. Dokedy musí byť podaný návrh na registráciu zmeny do obchodného registra a kto je za to zodpovedný?","otazka_volna":"valne zhromazdenie odvolalo konatela, v zapisnici je datum ucinnosti neskor. dokedy to musime prepisat v obchodnom registri?","spravna_odpoved":"Návrh na registráciu musí byť podaný najneskôr do 30 dní odo dňa uvedeného v rozhodnutí orgánu spoločnosti, teda odo dňa 21. septembra 2026 – lehota uplynie 21. októbra 2026. Povinnosť je uložená priamo osobe oprávnenej konať v mene právnickej osoby (zostávajúcemu konateľovi), nie spoločnosti ako takej. Ak by v rozhodnutí deň účinnosti uvedený nebol, lehota by bežala odo dňa, keď bolo rozhodnutie prijaté, teda od 2. septembra 2026.","ustanovenie":"§ 112 ods. 1 zákona č. 29/2026 Z. z. o obchodnom registri (účinný od 17. augusta 2026)","citat":"Osoba oprávnená konať v mene právnickej osoby je povinná do 30 dní odo dňa uvedeného v rozhodnutí spoločníkov alebo príslušného orgánu zapísanej osoby, inak odo dňa, keď bolo toto rozhodnutie prijaté, alebo odo dňa, keď nastali účinky právnej skutočnosti, podať návrh na registráciu.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2026/29/20260817#paragraf-112.odsek-1","my":{"odpoved":"Na základe vášho dopytu je lehota na podanie návrhu na zápis zmeny v osobe konateľa do obchodného registra **30 dní** odo dňa zániku funkcie. Keďže funkcia zaniká 21. septembra 2026, návrh musí byť podaný najneskôr do **21. októbra 2026**.\n\nZodpovednosť za podanie návrhu má priamo **fyzická osoba oprávnená konať v mene spoločnosti**, teda zostávajúci konateľ (alebo konatelia), prípadne novovymenovaný konateľ.\n\n---\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n**1. Lehota na podanie návrhu**\n\nPodľa nového Zákona o obchodnom registri, ktorý je účinný od 17. augusta 2026, platia nasledujúce pravidlá:\n\n*   **Dĺžka lehoty:** Návrh na registráciu zmeny zapísaných údajov sa musí podať do **30 dní** [Zákon č. 29/2026 Z. z., § 112, ods. 1].\n*   **Začiatok plynutia lehoty:** Lehota začína plynúť odo dňa uvedeného v rozhodnutí príslušného orgánu spoločnosti. Ak by v rozhodnutí nebol uvedený deň, lehota by plynula odo dňa prijatia rozhodnutia. Vo vašom prípade je rozhodujúcim dňom **21. september 2026**, kedy funkcia konateľa zaniká.\n\n**Výpočet lehoty:**\n*   **Deň rozhodujúcej skutočnosti:** 21. september 2026 (pondelok)\n*   **Začiatok plynutia 30-dňovej lehoty:** 22. september 2026\n*   **Koniec lehoty:** 21. október 2026\n\nTento deň pripadá na stredu, takže ide o pracovný deň a lehota sa neposúva.\n\n**2. Zodpovedná osoba**\n\nNový Zákon o obchodnom registri explicitne stanovuje, že povinnosť podať návrh na zápis zmeny má **fyzická osoba oprávnená konať v mene právnickej osoby**, nie spoločnosť ako taká [Zákon č. 29/2026 Z. z., § 112, ods. 1]. V praxi to znamená, že návrh podáva:\n*   Zostávajúci konateľ alebo konatelia.\n*   Novovymenovaný konateľ, ak bol na tom istom valnom zhromaždení vymenovaný.\n\n**Dôležité upozornenie:**\nZároveň je potrebné, aby príslušný orgán spoločnosti (spravidla valné zhromaždenie) do troch mesiacov od zániku funkcie vymenoval nového konateľa, ak by po odvolaní spoločnosť nemala žiadneho [Zákon č. 513/1991 Zb., § 66, ods. 1].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne aj právne správne určila lehotu do 21. októbra 2026, ako aj osobu oprávnenú konať v mene právnickej osoby ako zodpovedný subjekt podľa § 112 ods. 1 zákona č. 29/2026 Z. z."},"google":{"odpoved":"Návrh na zápis zmeny do obchodného registra musí byť podaný do 30 dní odo dňa účinnosti zániku funkcie, teda najneskôr do 21. októbra 2026. Zodpovednosť za podanie návrhu má spoločnosť s ručením obmedzeným, v mene ktorej koná štatutárny orgán, teda zostávajúci alebo novovymenovaný konateľ. Táto povinnosť vyplýva zo Zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri. Za nesplnenie tejto povinnosti v zákonnej lehote môže registrový súd uložiť pokutu až do výšky 3 310 eur podľa § 11 citovaného zákona. Výmaz odvolaného konateľa z obchodného registra má iba deklaratórny (potvrdzujúci) charakter.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne určuje zodpovednú osobu (uvádza spoločnosť s ručením obmedzeným namiesto osoby oprávnenej konať v mene právnickej osoby) a vychádza zo starého, neúčinného právneho predpisu."},"bez":{"odpoved":"Návrh na zápis zmeny do obchodného registra musí byť podaný najneskôr do 21. októbra 2026. Lehota na podanie je 30 dní odo dňa, kedy nastala rozhodná skutočnosť, teda od 21. septembra 2026, kedy funkcia konateľa zanikla. Táto povinnosť vyplýva z § 5 ods. 5 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri. Za podanie návrhu je zodpovedná spoločnosť, v mene ktorej koná jej štatutárny orgán. V praxi to znamená, že návrh podávajú a podpisujú zostávajúci alebo novovymenovaní konatelia.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa opiera o nesprávne právne pravidlo a neplatný právny predpis (§ 5 ods. 5 neúčinného zákona č. 530/2003 Z. z. namiesto zákona č. 29/2026 Z. z.) a nesprávne pripisuje zodpovednosť spoločnosti namiesto priamej zákonnej povinnosti osoby oprávnenej konať v mene právnickej osoby."}},{"oblast":"obchodne-pravo-2","otazka":"S.r.o. zmenila spoločníka a konateľa, no návrh na registráciu zmeny podala do obchodného registra až päť mesiacov po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty. Aká sankcia hrozí podľa právneho stavu k septembru 2026, v akej maximálnej výške a komu ju registrový súd uloží – spoločnosti alebo konkrétnej osobe?","otazka_volna":"prepisali sme konatela a spolocnika na obchodnom registri s vela mesacnym oneskorenim. hrozi za to pokuta a komu ju dajú?","spravna_odpoved":"Registrový súd môže uložiť poriadkovú pokutu do výšky 4 000 eur, a to nie spoločnosti, ale osobe oprávnenej konať v mene zapísanej osoby (konateľovi). Od 17. augusta 2026 platí nový zákon č. 29/2026 Z. z. o obchodnom registri, ktorý zrušil zákon č. 530/2003 Z. z. aj jeho pokutu do 3 310 eur. Uloženie pokuty je fakultatívne („môže uložiť“) a pri opakovanom porušení povinnosti ju možno uložiť opakovane. Rovnaká sadzba do 4 000 eur platí aj za nepredloženie dokumentov do zbierky dokumentov v lehote, za uvedenie nepravdivých údajov v návrhu na registráciu a za priloženie dokumentov, ktorých obsah nezodpovedá skutočnému stavu.","ustanovenie":"§ 113 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 zákona č. 29/2026 Z. z. o obchodnom registri (účinný od 17. augusta 2026)","citat":"Registrový súd môže uložiť osobe oprávnenej konať v mene zapísanej osoby poriadkovú pokutu do výšky 4 000 eur, ak si nesplní povinnosť … podať návrh na registráciu v lehote ustanovenej zákonom.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2026/29/20260817#paragraf-113.odsek-1","my":{"odpoved":"Pri nesplnení zákonnej lehoty na podanie návrhu na zápis zmeny do obchodného registra hrozí zodpovednej osobe **poriadková pokuta až do výšky 4 000 €**. Táto sankcia sa ukladá priamo fyzickej osobe oprávnenej konať v mene spoločnosti (štatutárnemu orgánu, napr. konateľovi), nie spoločnosti ako takej.\n\nKeďže vaša otázka sa týka právneho stavu k septembru 2026, je kľúčové, že od 17. augusta 2026 je účinný nový zákon o obchodnom registri, ktorý mení výšku sankcie.\n\n### Podrobný rozbor situácie\n\n**1. Právny rámec (platný k 20. 9. 2026)**\n\nNa vašu situáciu sa vzťahuje nový **Zákon č. 29/2026 Z. z. o obchodnom registri**, ktorý je účinný od 17. augusta 2026. Tento zákon nahradil pôvodný zákon č. 530/2003 Z. z. a okrem iného zvýšil maximálnu výšku pokuty.\n\n**2. Povinná osoba a lehota**\n\nOsoba oprávnená konať v mene spoločnosti (teda konateľ) je povinná podať návrh na registráciu zmeny do obchodného registra **do 30 dní** odo dňa prijatia rozhodnutia o zmene alebo odo dňa, keď nastali účinky právnej skutočnosti [Zákon č. 29/2026 Z. z., § 112, ods. 1].\n\n**3. Druh a výška sankcie**\n\nAk si zodpovedná osoba túto povinnosť nesplní, registrový súd jej môže uložiť **poriadkovú pokutu až do výšky 4 000 €** [Zákon č. 29/2026 Z. z., § 113, ods. 1, písm. a)].\n\n*   **Maximálna výška:** 4 000 €.\n*   **Konkrétna výška:** Pri určení konkrétnej výšky pokuty súd prihliada na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Oneskorenie o päť mesiacov je považované za významné.\n*   **Opakované uloženie:** Súd môže pri opakovanom porušení povinnosti uložiť pokutu opakovane [Zákon č. 29/2026 Z. z., § 113, ods. 4].\n\n**4. Adresát sankcie (komu sa pokuta uloží)**\n\nPokuta sa ukladá priamo **fyzickej osobe oprávnenej konať v mene zapísanej osoby**, teda konateľovi alebo konateľom. Neukladá sa spoločnosti (s.r.o.).\n\n*   Ak má spoločnosť viacero konateľov, za zaplatenie pokuty zodpovedajú **spoločne a nerozdielne** [Zákon č. 29/2026 Z. z., § 113, ods. 6].\n\n**Zhrnutie:**\n\n| Kategória | Podľa zákona č. 29/2026 Z. z. (účinný od 17. 8. 2026) |\n| :--- | :--- |\n| **Typ sankcie** | Poriadková pokuta |\n| **Maximálna výška** | **4 000 €** |\n| **Adresát sankcie** | Fyzická osoba oprávnená konať v mene spoločnosti (konateľ/štatutár) |\n| **Zodpovednosť** | Pri viacerých konateľoch zodpovedajú spoločne a nerozdielne |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôrazne odporúčame dodržiavať 30-dňovú lehotu na podávanie návrhov na zápis zmien do obchodného registra. Oneskorenie môže viesť nielen k finančnej sankcii pre konateľa, ale aj k právnej neistote, keďže údaje v registri nezodpovedajú skutočnému stavu, čo môže komplikovať obchodné vzťahy.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, uvádza správnu sankciu (poriadková pokuta do 4 000 eur), správneho adresáta (konateľ/osoba oprávnená konať v mene spoločnosti) aj správny právny predpis platný k septembru 2026."},"google":{"odpoved":"Za oneskorené podanie návrhu na zápis zmien do obchodného registra hrozí poriadková pokuta až do výšky 4 000 eur. Registrový súd ju ukladá osobe oprávnenej konať v mene spoločnosti, teda konateľovi. Ak má spoločnosť viacero konateľov, za zaplatenie pokuty zodpovedajú spoločne a nerozdielne. Pri určení výšky pokuty súd prihliada na povahu, závažnosť a následky porušenia povinnosti. Táto sankcia vyplýva z nového zákona č. 29/2026 Z. z. o obchodnom registri, účinného od 17. augusta 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza maximálnu sankciu 4 000 eur, jej uloženie osobe oprávnenej konať (konateľovi) a odkazuje na správny predpis platný od augusta 2026."},"bez":{"odpoved":"Registrový súd môže za nesplnenie povinnosti podať návrh na zápis zmeny v zákonnej lehote uložiť pokutu. Sankcia sa ukladá povinnej osobe, ktorou je v tomto prípade konateľ spoločnosti, nie spoločnosti ako takej. Maximálna výška pokuty je 3 310 eur. Súd môže pokutu uložiť aj opakovane, ak povinnosť nie je splnená ani po jej uložení. Právnym základom je § 11 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď vychádza zo zastaraného právneho stavu, pričom uvádza nesprávnu maximálnu výšku pokuty 3 310 eur namiesto 4 000 eur a nesprávny právny predpis."}},{"oblast":"obchodne-pravo-2","otazka":"Likvidátor s.r.o. v roku 2026 ukončuje likvidáciu a chce podať návrh na výmaz spoločnosti z obchodného registra. Musí k návrhu priložiť súhlas správcu dane s výmazom a čo k návrhu prikladá?","otazka_volna":"koncime likvidaciu sro a ideme na vymaz. treba pytat od danoveho uradu suhlas s vymazom?","spravna_odpoved":"Nie. Súhlas správcu dane s výmazom z obchodného registra sa od 1. októbra 2020 nevydáva – § 54 ods. 3 daňového poriadku bol vypustený a § 54 dnes upravuje už len súhlas so zápisom. K návrhu na výmaz likvidátor prikladá účtovnú závierku, konečnú správu o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku. Písomné vyhlásenie o neexistencii daňového nedoplatku a o tom, že daňová kontrola neprebieha, sa prikladá iba v prípade podľa § 75j ods. 2 Obchodného zákonníka – teda len vtedy, ak likvidátor zistil daňový nedoplatok alebo prebiehajúcu daňovú kontrolu a lehota na skončenie likvidácie sa mu preto predĺžila o šesť mesiacov.","ustanovenie":"§ 75j ods. 6 Obchodného zákonníka; § 54 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok) – odsek 3 vypustený s účinnosťou od 1. októbra 2020","citat":"K návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra priloží likvidátor účtovnú závierku, konečnú správu o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku.","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/724860-S%C3%BAhlas-spr%C3%A1vcu-dane-s-v%C3%BDmazom-z-OR-","my":{"odpoved":"Áno, rozumiem, potrebujete vedieť, aké sú povinnosti likvidátora pri podávaní návrhu na výmaz s.r.o. z obchodného registra v roku 2026, najmä vo vzťahu k správcovi dane.\n\nNie, vo všeobecnosti už likvidátor k návrhu na výmaz spoločnosti po ukončení likvidácie **neprikladá súhlas správcu dane**. Táto povinnosť bola v minulosti vyžadovaná, ale podľa aktuálnej legislatívy platnej v roku 2026 už nie je štandardnou prílohou návrhu na výmaz po riadnom ukončení likvidácie.\n\nZodpovednosť za vysporiadanie všetkých daňových povinností nesie likvidátor v priebehu likvidácie.\n\n### Povinné prílohy k návrhu na výmaz\n\nPodľa Obchodného zákonníka musí likvidátor k návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra priložiť nasledujúce dokumenty [Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 75, ods. 6]:\n\n1.  **Konečná správa o priebehu likvidácie:** Tento dokument sumarizuje celý proces likvidácie, vrátane speňaženia majetku a vysporiadania záväzkov.\n2.  **Návrh na rozdelenie likvidačného zostatku:** Špecifikuje, ako bude zostávajúci majetok po uhradení všetkých dlhov rozdelený medzi spoločníkov.\n3.  **Účtovná závierka:** Ide o mimoriadnu účtovnú závierku zostavenú ku dňu skončenia likvidácie.\n\nNávrh na výmaz podáva registrovému súdu likvidátor [Zákon č. 29/2026 Z. z. o obchodnom registri, § 112, ods. 11].\n\n**Dôležitý krok pred podaním návrhu:**\nPred podaním samotného návrhu na výmaz musí likvidátor predložiť konečnú správu, návrh na rozdelenie likvidačného zostatku a účtovnú závierku na schválenie spoločníkom (valnému zhromaždeniu). Až po ich schválení môže podať návrh na výmaz a následne vyplatiť podiely na likvidačnom zostatku spoločníkom [Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 75, ods. 5].\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nHoci súhlas správcu dane nie je povinnou prílohou, dôrazne odporúčam pred podaním návrhu na výmaz preveriť, či spoločnosť nemá evidované žiadne daňové nedoplatky. Môžete si napríklad vyžiadať potvrdenie o stave osobného účtu daňovníka cez portál Finančnej správy. Predídete tak možným komplikáciám, ak by správca dane po podaní návrhu inicioval kroky na vymoženie prípadného zabudnutého dlhu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že súhlas správcu dane sa už neprikladá a presne vymenúva povinné prílohy (účtovná závierka, konečná správa a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku)."},"google":{"odpoved":"Nie, k návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra sa súhlas správcu dane od 1. októbra 2020 neprikladá. Táto povinnosť bola zrušená novelou Obchodného zákonníka, na základe ktorej bol vypustený § 54 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok). K návrhu na výmaz po ukončení likvidácie sa prikladá najmä konečná správa o priebehu likvidácie s návrhom na rozdelenie likvidačného zostatku a schválená účtovná závierka vyhotovená ku dňu skončenia likvidácie. Taktiež sa prikladá rozhodnutie spoločníkov alebo príslušného orgánu o schválení týchto dokumentov. Ak mala spoločnosť daňový nedoplatok alebo u nej prebiehala daňová kontrola, likvidátor prikladá aj písomné vyhlásenie o neexistencii nedoplatku alebo o ukončení kontroly v zmysle § 75j Obchodného zákonníka.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že súhlas správcu dane sa už neprikladá, a uvádza všetky zákonom vyžadované prílohy k návrhu na výmaz vrátane podmienok podľa § 75j Obchodného zákonníka."},"bez":{"odpoved":"Nie, súhlas správcu dane s výmazom spoločnosti sa k návrhu na výmaz po ukončení likvidácie neprikladá. Registrový súd si existenciu daňových a colných nedoplatkov overuje sám elektronicky z informačných systémov finančnej správy. K návrhu na výmaz sa prikladá konečná správa o priebehu likvidácie, návrh na rozdelenie likvidačného zostatku a rozhodnutie spoločníkov alebo valného zhromaždenia o ich schválení. Povinnosť priložiť tieto listiny vyplýva z § 22 ods. 1 vyhlášky č. 25/2004 Z. z. Overovanie daňových povinností súdom je upravené v § 8a ods. 2 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď neuvádza povinnú prílohu účtovnú závierku a obsahuje nesprávne právne odôvodnenie týkajúce sa overovania nedoplatkov registrovým súdom podľa neaplikovateľných ustanovení."}},{"oblast":"obchodne-pravo-2","otazka":"Klient zakladá v septembri 2026 jednoosobovú s.r.o. Daňový úrad voči nemu eviduje daňový nedoplatok 150 eur; nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie nemá a v registri poverení na vykonanie exekúcie vedený nie je. Musí k návrhu na registráciu prikladať súhlas správcu dane so založením spoločnosti?","otazka_volna":"zakladam esroc a mam na danovom nejakych 150 eur podlznost. potrebujem od nich suhlas alebo ma to zablokuje?","spravna_odpoved":"Nie, súhlas nepotrebuje. Podľa § 105b ods. 1 Obchodného zákonníka nemôže s.r.o. založiť osoba vedená v zozname daňových dlžníkov – a práve vtedy potrebuje súhlas správcu dane, ktorý sa prikladá k návrhu. Do zoznamu daňových dlžníkov sa však zaraďujú len daňové subjekty, u ktorých úhrnná výška daňových nedoplatkov presiahla 170 eur; nedoplatok 150 eur túto hranicu nepresahuje, klient v zozname nie je a súhlas sa nevyžaduje. Registrový súd alebo registrátor si to overí priamo v informačnom systéme finančnej správy. Ak by nedoplatok hranicu presiahol, správca dane vydá súhlas do piatich pracovných dní od podania žiadosti a vydá ho aj vtedy, ak daňový nedoplatok a nedoplatok na cle v úhrne nepresahujú 170 eur.","ustanovenie":"§ 105b ods. 1 Obchodného zákonníka; § 52 ods. 1 písm. a) a § 54 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok); § 55 ods. 1 písm. a) zákona č. 29/2026 Z. z. o obchodnom registri","citat":"Spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť osoba, ktorá je vedená v zozname daňových dlžníkov podľa osobitného zákona … to neplatí, ak mu príslušný správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, na založenie spoločnosti udelí súhlas. Súhlas sa prikladá k návrhu na zápis do obchodného registra.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20260817#paragraf-105b","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade **nemusí prikladať súhlas správcu dane** so založením spoločnosti.\n\nHoci Obchodný zákonník vo všeobecnosti stanovuje, že s.r.o. nemôže založiť osoba vedená v zozname daňových dlžníkov [Zákon č. 513/1991 Zb., § 105b, ods. 1], kľúčový je spôsob, akým túto podmienku overuje registrový súd alebo registrátor podľa nového zákona o obchodnom registri.\n\nPodľa platnej legislatívy registrový súd pri zápise spoločnosti preskúmava, či daňový nedoplatok zakladateľa **presahuje sumu 170 eur**.\n\nVáš klient má daňový nedoplatok vo výške 150 eur, čo je pod týmto limitom. Registrový súd alebo registrátor pri osobitnom prieskume zistí, že nedoplatok neprekračuje stanovenú hranicu, a preto nebude vyžadovať súhlas správcu dane a spoločnosť zapíše [Zákon č. 29/2026 Z. z., § 55, ods. 1, písm. a)].\n\nKeďže klient zároveň nemá nedoplatky na sociálnom poistení a nie je vedený v registri exekúcií, spĺňa všetky podmienky na založenie s.r.o. bez ďalších potvrdení.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAj keď tento nedoplatok nebráni zápisu spoločnosti do obchodného registra, odporúčam klientovi, aby ho čo najskôr uhradil. Vyhne sa tak ďalšiemu narastaniu úrokov z omeškania a prípadným budúcim komplikáciám v komunikácii s finančnou správou.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že súhlas netreba prikladať, pretože nedoplatok 150 eur neprekračuje zákonnú hranicu 170 eur, pričom sa správne odvoláva na príslušné právne predpisy."},"google":{"odpoved":"Áno, klient musí k návrhu na registráciu spoločnosti priložiť súhlas správcu dane. Spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť osoba, ktorá má daňový nedoplatok, ibaže jej na to správca dane udelí súhlas. Správca dane vydá súhlas, ak výška daňového nedoplatku v úhrne nepresahuje 170 eur, čo je v tomto prípade splnené, keďže nedoplatok je 150 eur. Túto povinnosť ustanovuje § 105b zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Klient si teda musí od daňového úradu vyžiadať súhlas a priložiť ho k návrhu na zápis do obchodného registra.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému a vecne nesprávnemu záveru, že klient súhlas správcu dane potrebuje, hoci daňový nedoplatok 150 eur nepresahuje hranicu 170 eur pre zápis do zoznamu daňových dlžníkov a súhlas sa nevyžaduje."},"bez":{"odpoved":"Nie, súhlas správcu dane prikladať nemusí.\n\nZákaz založiť spoločnosť s ručením obmedzeným sa nevzťahuje na osobu, ktorej daňový nedoplatok v úhrne nepresahuje 170 eur. Keďže nedoplatok klienta je 150 eur, táto podmienka je splnená a súhlas správcu dane sa nevyžaduje. Súhlas by bol potrebný len v prípade, ak by nedoplatok presahoval uvedenú sumu. Uvedené vyplýva z § 105b ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že súhlas správcu dane sa nevyžaduje, pretože nedoplatok 150 eur nepresahuje zákonom stanovenú hranicu 170 eur."}},{"oblast":"obchodne-pravo-2","otazka":"Spoločníci s.r.o. rozhodli o zrušení spoločnosti s likvidáciou a vymenovali likvidátora zo svojho okruhu. Aká suma a kam sa musí zložiť pred zápisom likvidátora do obchodného registra a na čo ju možno použiť?","otazka_volna":"ideme rusit sro cez likvidaciu, likvidatorom bude jeden zo spolocnikov. pocul som ze sa musi nieco zlozit dopredu, kolko a kde?","spravna_odpoved":"Pred zápisom likvidátora do obchodného registra je spoločnosť povinná zložiť do úschovy u notára preddavok na likvidáciu vo výške 1 500 eur. Sumu určuje § 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 193/2020 Z. z. Povinnosť platí práve v prípade, keď likvidátora ustanovia spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti. Preddavok nepodlieha exekúcii ani obdobnému vykonávaciemu konaniu a možno ho použiť iba na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora ustanoveného spoločnosťou alebo jej príslušným orgánom. Dokument preukazujúci zloženie preddavku do úschovy u notára sa prikladá k návrhu na zmenu zápisu pri vzniku funkcie prvého likvidátora.","ustanovenie":"§ 75 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka; § 3 vyhlášky MS SR č. 193/2020 Z. z.; § 24 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 203/2026 Z. z.","citat":"Ak likvidátora ustanovia spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti, pred zápisom likvidátora do obchodného registra je spoločnosť povinná zložiť do úschovy u notára podľa osobitného predpisu preddavok na likvidáciu.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20260817#paragraf-75.odsek-1","my":{"odpoved":"Áno, pred zápisom vymenovaného likvidátora do Obchodného registra je spoločnosť povinná zložiť **preddavok na likvidáciu vo výške 1 500 €** do notárskej úschovy. Tieto prostriedky sú určené výhradne na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora.\n\nPodrobnejšie vysvetlenie:\n\n### Povinnosť a výška preddavku\n\nAk likvidátora ustanovia spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti (napr. valné zhromaždenie), spoločnosť je povinná zložiť preddavok na likvidáciu do úschovy u notára [Zákon č. 513/1991 Zb., § 75, ods. 1].\n\n*   **Suma:** Výška preddavku je stanovená na **1 500 €** [Preddavok na likvidáciu — 1 500 € do notárskej úschovy, § 3 vyhl. MS SR č. 193/2020 Z. z.].\n*   **Miesto zloženia:** Preddavok sa skladá do **úschovy u ktoréhokoľvek notára** na Slovensku.\n\nTáto povinnosť vzniká práve vtedy, keď likvidátora neurčuje súd, ale samotná spoločnosť.\n\n### Účel použitia preddavku\n\nZložený preddavok je chránený a má presne stanovený účel. Možno ho použiť **iba na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora** [Zákon č. 513/1991 Zb., § 75, ods. 2].\n\nDôležitou vlastnosťou je, že tento preddavok **nepodlieha exekúcii** ani inému obdobnému vykonávaciemu konaniu, čím sa zabezpečuje, že prostriedky na odmenu likvidátora budú k dispozícii aj v prípade, že má spoločnosť iné dlhy.\n\n### Proces a načasovanie\n\nZloženie preddavku je podmienkou pre zápis likvidátora do Obchodného registra. Proces je nasledovný:\n1.  Spoločnosť zloží sumu 1 500 € do úschovy u notára.\n2.  Notár vystaví potvrdenie o zložení preddavku.\n3.  Toto potvrdenie je nevyhnutnou prílohou k návrhu na zápis likvidátora do Obchodného registra. Bez neho registrový súd zápis nevykoná.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:** Odporúčam bezodkladne kontaktovať ktoréhokoľvek notára a dohodnúť si zloženie preddavku na likvidáciu do notárskej úschovy. Notár vám vystaví potvrdenie o zložení preddavku, ktoré je nevyhnutnou prílohou k návrhu na zápis zmeny (zápis likvidátora) do Obchodného registra.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza výšku sumy 1 500 eur, miesto zloženia do úschovy u notára a účel použitia výhradne na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora v súlade s referenciou."},"google":{"odpoved":"Pred zápisom likvidátora do obchodného registra je spoločnosť povinná zložiť preddavok na likvidáciu vo výške 1 500 €. Tento preddavok sa skladá do úschovy u notára. Použiť ho možno výlučne na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora. Po skončení likvidácie sa nevyčerpaná časť preddavku vráti spoločnosti. Táto povinnosť je upravená v § 75a Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.) a výška je stanovená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 193/2020 Z. z.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu 1 500 eur, zloženie do notárskej úschovy aj účel použitia na odmenu a výdavky likvidátora v súlade s právnymi predpismi."},"bez":{"odpoved":"Pred zápisom likvidátora do obchodného registra je spoločnosť povinná zložiť preddavok na likvidáciu vo výške 1 500 eur do úschovy u notára. Potvrdenie o zložení tohto preddavku je povinnou prílohou návrhu na zápis likvidátora. Zložený preddavok sa použije na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora. Ak na ich úhradu nepostačuje, likvidátor má nárok na úhradu rozdielu voči spoločnosti. Túto povinnosť upravuje § 70 ods. 4, 5 a 6 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza sumu 1 500 eur, zloženie do úschovy u notára aj účel použitia na odmenu a výdavky likvidátora."}},{"oblast":"obchodne-pravo-2","otazka":"Oznámenie o vstupe s.r.o. do likvidácie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 15. januára 2026. Spoločnosť nemá daňový nedoplatok a neprebieha u nej daňová kontrola. Kedy najskôr môže likvidátor zostaviť účtovnú závierku a konečnú správu o priebehu likvidácie?","otazka_volna":"likvidaciu sme vyhlasili v obchodnom vestniku v polovici januara, firma je cista, nic nedlzime. kedy najskor to vieme zabalit?","spravna_odpoved":"Najskôr 15. júla 2026, teda šesť mesiacov po oznámení o vstupe spoločnosti do likvidácie. Ku dňu skončenia likvidácie – najskôr však šesť mesiacov po tomto oznámení – likvidátor zostaví účtovnú závierku, konečnú správu o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku medzi tých, ktorí majú právo na likvidačný zostatok. Oznámenie o skončení likvidácie potom bezodkladne zverejní. Skrátiť túto minimálnu šesťmesačnú lehotu nemožno.","ustanovenie":"§ 75j ods. 1 Obchodného zákonníka","citat":"Ku dňu skončenia likvidácie, najskôr však šesť mesiacov po oznámení o vstupe spoločnosti do likvidácie, likvidátor zostaví účtovnú závierku, konečnú správu o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku medzi tých, ktorí majú právo na likvidačný zostatok.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20260817#paragraf-75j.odsek-1","my":{"odpoved":"Likvidátor môže zostaviť účtovnú závierku a konečnú správu o priebehu likvidácie najskôr **15. júla 2026**.\n\nTento termín vyplýva priamo z Obchodného zákonníka, ktorý stanovuje minimálnu lehotu šiestich mesiacov od zverejnenia oznámenia o vstupe spoločnosti do likvidácie. Až po uplynutí tejto lehoty je možné pristúpiť k formálnemu ukončeniu likvidácie.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Základná lehota:** Podľa § 75j ods. 1 Obchodného zákonníka likvidátor zostaví účtovnú závierku, konečnú správu a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku ku dňu skončenia likvidácie, avšak **najskôr šesť mesiacov po oznámení o vstupe spoločnosti do likvidácie** [Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 75j ods. 1].\n    *   Oznámenie bolo zverejnené: 15. januára 2026\n    *   Uplynutie 6 mesiacov: 15. júla 2026\n\n2.  **Podmienky predĺženia lehoty:** Zákon zároveň stanovuje, že táto šesťmesačná lehota sa predlžuje o ďalších šesť mesiacov, ak má spoločnosť daňový nedoplatok alebo ak u nej prebieha daňová kontrola [Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 75j ods. 2].\n    *   Keďže ste uviedli, že tieto podmienky nie sú splnené, predĺženie lehoty sa na vašu spoločnosť nevzťahuje.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPo zostavení konečných dokumentov k 15. júlu 2026 (alebo neskôr) nezabudnite na ďalšie kroky. Likvidátor musí bezodkladne zverejniť oznámenie o skončení likvidácie. Následne plynie 60-dňová lehota, počas ktorej musia spoločníci (alebo príslušný orgán) tieto dokumenty schváliť. Až po ich schválení je možné vyplatiť likvidačný zostatok a podať návrh na výmaz spoločnosti z obchodného registra [Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 75j ods. 4 a 5].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje najskorší dátum na 15. júla 2026 a správne uvádza šesťmesačnú lehotu podľa § 75j ods. 1 Obchodného zákonníka."},"google":{"odpoved":"Likvidátor môže zostaviť účtovnú závierku a konečnú správu o priebehu likvidácie najskôr 15. júla 2026. Táto lehota vyplýva z minimálnej dĺžky trvania likvidácie, ktorá je šesť mesiacov odo dňa zverejnenia oznámenia o vstupe do likvidácie v Obchodnom vestníku. Účelom tejto lehoty je ochrana veriteľov a umožnenie prihlásenia ich pohľadávok. Keďže spoločnosť nemá daňový nedoplatok a neprebieha u nej daňová kontrola, táto minimálna lehota sa nepredlžuje. Povinnosť zostaviť tieto dokumenty ku dňu skončenia likvidácie upravuje § 75 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď síce uvádza správny dátum, no odkazuje na nesprávne zákonné ustanovenie (§ 75 ods. 4 namiesto § 75j ods. 1 Obchodného zákonníka), čo podľa rubriky predstavuje nesprávne právne pravidlo."},"bez":{"odpoved":"Likvidátor môže zostaviť účtovnú závierku a konečnú správu o priebehu likvidácie najskôr 16. apríla 2026. Táto možnosť nastáva až po uplynutí minimálnej trojmesačnej lehoty na prihlásenie pohľadávok veriteľmi, ktorá začala plynúť dňom zverejnenia oznámenia. Uvedenú lehotu stanovuje § 72 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Zostavenie konečnej správy a účtovnej závierky ku dňu skončenia likvidácie je možné až po uspokojení všetkých známych veriteľov. Tento postup vyplýva z § 75 ods. 1 Obchodného zákonníka.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza trojmesačnú lehotu a dátum 16. apríla 2026 namiesto zákonom stanovenej minimálnej lehoty šiestich mesiacov (§ 75j ods. 1 Obchodného zákonníka) a dátumu 15. júla 2026."}},{"oblast":"obchodne-pravo-2","otazka":"Oznámenie o vstupe s.r.o. do likvidácie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 15. januára 2026. Likvidátor zistí, že u spoločnosti prebieha daňová kontrola. Ako to ovplyvní najskorší možný termín skončenia likvidácie?","otazka_volna":"sme v likvidacii od polky januara a teraz nam prisla danova kontrola. predlzi nam to likvidaciu a o kolko?","spravna_odpoved":"Minimálna šesťmesačná lehota sa predlžuje o ďalších šesť mesiacov, teda spolu na dvanásť mesiacov – likvidátor môže zostaviť účtovnú závierku a konečnú správu najskôr 15. januára 2027. Predĺženie nastáva, ak likvidátor zistí, že spoločnosť má ku dňu zostavenia účtovnej závierky a konečnej správy o priebehu likvidácie daňový nedoplatok, alebo ak sa u nej vykonáva daňová kontrola. Rovnaké predĺženie teda platí aj vtedy, ak by spoločnosť mala len daňový nedoplatok bez prebiehajúcej kontroly. V tomto prípade likvidátor k návrhu na výmaz prikladá navyše aj písomné vyhlásenie o neexistencii daňového nedoplatku a o tom, že daňová kontrola neprebieha.","ustanovenie":"§ 75j ods. 2 a ods. 6 Obchodného zákonníka","citat":"Lehota podľa odseku 1 sa predlžuje o šesť mesiacov, ak likvidátor zistí, že má spoločnosť ku dňu zostavenia účtovnej závierky a konečnej správy o priebehu likvidácie daňový nedoplatok, alebo ak sa u nej vykonáva daňová kontrola.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20260817#paragraf-75j.odsek-2","my":{"odpoved":"Áno, prebiehajúca daňová kontrola predlžuje minimálnu dĺžku trvania likvidácie. **Najskorší možný termín na zostavenie konečných dokumentov a skončenie likvidácie sa posúva zo 6 mesiacov na 12 mesiacov od zverejnenia oznámenia o vstupe do likvidácie.**\n\nVo vašom prípade to znamená posun z 15. júla 2026 na **15. januára 2027**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Štandardná lehota (bez daňovej kontroly):**\n    Podľa Obchodného zákonníka môže likvidátor zostaviť účtovnú závierku, konečnú správu o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku najskôr **šesť mesiacov** po oznámení o vstupe spoločnosti do likvidácie [Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 75j ods. 1].\n\n2.  **Predĺženie lehoty pri daňovej kontrole:**\n    Zákon však túto lehotu explicitne **predlžuje o ďalších šesť mesiacov** (teda na celkových 12 mesiacov), ak likvidátor zistí, že spoločnosť má ku dňu zostavenia konečných dokumentov daňový nedoplatok, alebo ak u nej prebieha daňová kontrola [Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 75j ods. 2].\n\nÚčelom tohto predĺženia je zabezpečiť, aby boli všetky daňové povinnosti spoločnosti riadne vysporiadané pred rozdelením majetku (likvidačného zostatku) spoločníkom.\n\n### Prehľad termínov pre vašu situáciu\n\n| Situácia                                     | Minimálna lehota | Najskorší možný termín (od 15. 1. 2026) |\n| :------------------------------------------- | :--------------- | :--------------------------------------------- |\n| Štandardná likvidácia (bez daňovej kontroly) | 6 mesiacov       | 15. júl 2026                                   |\n| **Likvidácia s prebiehajúcou daňovou kontrolou** | **12 mesiacov**  | **15. január 2027**                            |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nLikvidátor by mal aktívne komunikovať s daňovým úradom s cieľom urýchliť ukončenie daňovej kontroly. Aj keď je minimálna lehota predĺžená, samotné ukončenie likvidácie a výmaz z obchodného registra je možné až po právoplatnom ukončení kontroly a vysporiadaní prípadných daňových nedoplatkov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza predĺženie lehoty zo 6 na 12 mesiacov v zmysle § 75j Obchodného zákonníka a správne určuje najskorší možný dátum na 15. januára 2027."},"google":{"odpoved":"Prebiehajúca daňová kontrola predlžuje minimálnu lehotu na skončenie likvidácie. Štandardne je možné likvidáciu skončiť najskôr po šiestich mesiacoch odo dňa zverejnenia oznámenia o vstupe do likvidácie. Ak však ku dňu zostavenia konečnej správy o likvidácii prebieha daňová kontrola, táto lehota sa predlžuje na dvanásť mesiacov. Najskorší možný termín skončenia likvidácie je preto 15. január 2027. Táto úprava vyplýva z ustanovení o likvidácii spoločnosti v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza predĺženie lehoty na dvanásť mesiacov a presný najskorší možný termín skončenia likvidácie (15. január 2027) v súlade s Obchodným zákonníkom."},"bez":{"odpoved":"Prebiehajúca daňová kontrola bráni ukončeniu likvidácie. Spoločnosť nemožno vymazať z obchodného registra, pokiaľ u nej prebieha daňová kontrola alebo má evidovaný daňový nedoplatok. Likvidátor môže zostaviť konečnú účtovnú závierku a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku až po uspokojení všetkých záväzkov, vrátane daňových. Najskorší možný termín skončenia likvidácie sa tak posúva na deň právoplatného ukončenia daňovej kontroly a úhrady prípadnej vyrubenej dane. Uvedené vyplýva z § 79 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok) a § 75 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď neuvádza predĺženie základnej šesťmesačnej lehoty o šesť mesiacov (na 12 mesiacov do 15. januára 2027) podľa § 75j ods. 2 Obchodného zákonníka a namiesto toho nesprávne tvrdí, že termín sa posúva až na deň právoplatného ukončenia kontroly podľa iných ustanovení."}},{"oblast":"obchodne-pravo-2","otazka":"Oznámenie o vstupe spoločnosti do likvidácie s výzvou veriteľom bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 15. januára 2026. Ku ktorému dňu musí likvidátor vyhotoviť základný zoznam prihlásených pohľadávok a dokedy ho musí uložiť do zbierky listín?","otazka_volna":"dali sme do vestnika vyzvu veritelom v polke januara. kedy mam spravit ten zoznam prihlasenych pohladavok a kam ho davam?","spravna_odpoved":"Základný zoznam prihlásených pohľadávok vyhotoví likvidátor podľa stavu ku dňu uplynutia 45 dní od zverejnenia oznámenia, teda ku dňu 1. marca 2026. Do zbierky listín ho musí uložiť do uplynutia 30 dní od jeho vyhotovenia. V rovnakej lehote vyhotoví a do zbierky listín uloží aj základný zoznam majetku spoločnosti. Prihlásené pohľadávky pritom likvidátor zapisuje do zoznamu pohľadávok priebežne aj po tomto dni.","ustanovenie":"§ 75e a § 75g Obchodného zákonníka","citat":"Základný zoznam prihlásených pohľadávok vyhotoví likvidátor podľa stavu ku dňu uplynutia 45 dní od zverejnenia oznámenia vstupu spoločnosti do likvidácie. Do uplynutia 30 dní od vyhotovenia zoznamu prihlásených pohľadávok ho likvidátor uloží do zbierky listín.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20260817#paragraf-75e","my":{"odpoved":"Na základe vami uvedených informácií sú lehoty pre likvidátora nasledovné:\n\n*   **Základný zoznam prihlásených pohľadávok musí likvidátor vyhotoviť podľa stavu ku dňu 1. marca 2026.**\n*   **Tento zoznam musí uložiť do zbierky listín najneskôr do 31. marca 2026.**\n\n---\n\n### Podrobný výpočet lehôt\n\nPostup a lehoty upravuje § 75e Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.\n\n**1. Vyhotovenie základného zoznamu pohľadávok**\n\n*   **Právna úprava:** Podľa § 75e Obchodného zákonníka sa základný zoznam prihlásených pohľadávok vyhotoví podľa stavu ku dňu uplynutia **45 dní** od zverejnenia oznámenia o vstupe spoločnosti do likvidácie.\n*   **Výpočet:**\n    *   Dátum zverejnenia: 15. január 2026\n    *   Lehota 45 dní začína plynúť dňom nasledujúcim po zverejnení, t. j. 16. januára 2026.\n    *   Koniec lehoty pripadá na **1. marec 2026**.\n    *   Likvidátor teda musí zostaviť zoznam pohľadávok, ktorý bude odzrkadľovať stav prihlásených pohľadávok k tomuto dňu.\n\n**2. Uloženie zoznamu do zbierky listín**\n\n*   **Právna úprava:** Podľa § 75e Obchodného zákonníka musí likvidátor uložiť zoznam do zbierky listín do **30 dní** od jeho vyhotovenia.\n*   **Výpočet:**\n    *   Dátum vyhotovenia zoznamu: 1. marec 2026\n    *   Lehota 30 dní začína plynúť dňom nasledujúcim po vyhotovení, t. j. 2. marca 2026.\n    *   Koniec lehoty pripadá na **31. marec 2026**.\n    *   Keďže 31. marec 2026 je utorok (pracovný deň), lehota na uloženie do zbierky listín sa neposúva.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne aj právne správne určila dátum vyhotovenia zoznamu ku dňu 1. marca 2026 (45 dní) aj lehotu na jeho uloženie do zbierky listín do 30 dní od vyhotovenia."},"google":{"odpoved":"Likvidátor musí vyhotoviť základný zoznam prihlásených pohľadávok podľa stavu ku dňu 1. marca 2026. Tento zoznam musí následne uložiť do zbierky listín najneskôr do 31. marca 2026. Lehota na vyhotovenie zoznamu je 45 dní od zverejnenia oznámenia a lehota na jeho uloženie je 30 dní od vyhotovenia. Tieto povinnosti vyplývajú z ustanovenia § 73 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa odvoláva na nesprávne zákonné ustanovenie (§ 73 ods. 2 namiesto § 75e Obchodného zákonníka), čo podľa hodnotiacej rubriky zakladá nesprávnosť."},"bez":{"odpoved":"Likvidátor musí vyhotoviť základný zoznam prihlásených pohľadávok ku dňu 14. apríla 2026. Tento dátum predchádza dňu uplynutia minimálnej trojmesačnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, ktorá sa počíta od zverejnenia oznámenia. Následne musí tento zoznam uložiť do zbierky listín najneskôr do 15. mája 2026. Lehota na uloženie je 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Tieto povinnosti vyplývajú z § 75 ods. 2 a 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu a dátum vyhotovenia zoznamu (ku dňu 14. apríla 2026 namiesto 45 dní od zverejnenia, t. j. 1. marca 2026) a nesprávne viaže uloženie zoznamu na lehotu na prihlasovanie pohľadávok namiesto lehoty 30 dní od jeho vyhotovenia."}},{"oblast":"obchodne-pravo-2","otazka":"S.r.o. je neaktívna, nepodniká a už viac ako pol roka neuložila do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku. Spoločníci návrh na zrušenie nepodali. Môže konať súd sám a s akým výsledkom?","otazka_volna":"firma nam len tak lezi, uctovky sme do zbierky listin nedali uz davno. moze nas sud sam zrusit?","spravna_odpoved":"Áno. Súd aj bez návrhu rozhodne o zrušení spoločnosti, ak je spoločnosť v omeškaní s plnením povinnosti podľa § 40 ods. 2 Obchodného zákonníka (uložiť riadnu alebo mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku do zbierky listín do deviatich mesiacov odo dňa jej zostavenia) viac ako šesť mesiacov. Dôvod na zrušenie sa pritom predpokladá, ak vyplýva z obchodného registra alebo z listín uložených v zbierke listín. Ďalšími dôvodmi zrušenia ex offo sú napríklad zánik zákonných predpokladov vzniku spoločnosti, neustanovenie orgánov spoločnosti viac ako tri mesiace alebo porušenie povinnosti vytvoriť či doplniť rezervný fond.","ustanovenie":"§ 68b ods. 1 písm. e) a ods. 2 Obchodného zákonníka; § 40 ods. 2 Obchodného zákonníka","citat":"Súd aj bez návrhu rozhodne o zrušení spoločnosti, ak … je spoločnosť v omeškaní s plnením povinnosti podľa § 40 ods. 2 viac ako šesť mesiacov.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20260817#paragraf-68b.odsek-1","my":{"odpoved":"Áno, súd v takejto situácii môže a s vysokou pravdepodobnosťou aj bude konať z vlastného podnetu (ex offo). Neuloženie účtovnej závierky do zbierky listín po dobu viac ako šesť mesiacov je jedným z priamych zákonných dôvodov na zrušenie spoločnosti súdom.\n\nVýsledkom bude s najväčšou pravdepodobnosťou **výmaz spoločnosti z obchodného registra bez likvidácie**.\n\n### Právny základ a postup súdu\n\n1.  **Dôvod na zrušenie spoločnosti**\n    Podľa Obchodného zákonníka súd aj bez návrhu rozhodne o zrušení spoločnosti, ak je v omeškaní s plnením povinnosti ukladať individuálnu účtovnú závierku do zbierky listín viac ako šesť mesiacov [Zákon č. 513/1991 Zb., § 68b, ods. 1, písm. e)]. Táto podmienka je vo vašom prípade splnená.\n\n2.  **Začatie konania a výzva na nápravu**\n    Súd zvyčajne nekoná okamžite. Najprv zašle spoločnosti (jej konateľom) oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti. Súčasťou tohto oznámenia je spravidla výzva, aby spoločnosť v určenej lehote (napr. 90 dní) odstránila dôvod zrušenia, t. j. aby dodatočne uložila chýbajúce účtovné závierky do zbierky listín.\n\n3.  **Možné výsledky konania**\n    *   **A) Spoločnosť napraví pochybenie:** Ak spoločnosť v stanovenej lehote uloží všetky chýbajúce závierky, súd konanie o zrušení zastaví a spoločnosť pokračuje v existencii.\n    *   **B) Spoločnosť pochybenie nenapraví:** Ak spoločnosť na výzvu nereaguje a závierky neuloží, súd rozhodne o zrušení spoločnosti.\n\n### Zrušenie s likvidáciou vs. Výmaz bez likvidácie\n\nPo rozhodnutí o zrušení nastáva kľúčový moment, ktorý určí ďalší osud spoločnosti:\n\n*   **Štandardný postup (Zrušenie s likvidáciou):** Súd vyzve spoločnosť, aby v lehote (zvyčajne 60 dní) ustanovila likvidátora a zložila **preddavok na likvidáciu vo výške 1 500 €** do notárskej úschovy [Preddavok na likvidáciu — 1 500 € do notárskej úschovy]. Ak sa tak stane, prebehne štandardná likvidácia majetku.\n*   **Pravdepodobný scenár (Výmaz bez likvidácie):** Keďže ide o neaktívnu spoločnosť, je veľmi pravdepodobné, že nikto nezloží preddavok na likvidáciu. V takom prípade sa spoločnosť zrušuje bez likvidácie [Zákon č. 513/1991 Zb., § 68, ods. 2]. Súd následne **vykoná výmaz spoločnosti z obchodného registra** a spoločnosť týmto dňom právne zaniká [Zákon č. 513/1991 Zb., § 68, ods. 1].\n\n### Zhrnutie\n\nPre neaktívnu s.r.o., ktorá si dlhodobo neplní povinnosť ukladať účtovné závierky, je najpravdepodobnejším scenárom, že súd po márnej výzve na nápravu rozhodne o jej zrušení a následne ju pre nezloženie preddavku na likvidáciu vymaže z obchodného registra.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk chcete existenciu spoločnosti ukončiť, nechať ju zrušiť a vymazať súdom je pasívna, ale funkčná cesta. Majte však na pamäti, že konatelia môžu byť sankcionovaní za neplnenie si povinností (napr. pokutou od daňového úradu za nepodanie daňového priznania, ktoré je súčasťou závierky). Ak chcete mať proces pod kontrolou, je lepším riešením podať návrh na zrušenie spoločnosti s likvidáciou dobrovoľne. Ak naopak chcete spoločnosť zachovať, je nevyhnutné bezodkladne podať všetky chýbajúce účtovné závierky.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne potvrdila, že súd môže konať ex offo a rozhodnúť o zrušení spoločnosti podľa § 68b ods. 1 písm. e) Obchodného zákonníka pri omeškaní s uložením závierky dlhšom ako šesť mesiacov, a presne popísala aj výsledok tohto konania."},"google":{"odpoved":"Áno, registrový súd môže začať konanie o zrušení spoločnosti aj sám z úradnej moci (ex offo). Dôvodom na zrušenie je, ak spoločnosť nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve po sebe nasledujúce účtovné obdobia. Pred rozhodnutím o zrušení súd vyzve spoločnosť na nápravu a poskytne jej na to lehotu. Ak k náprave nedôjde, súd rozhodne o zrušení spoločnosti a nariadi jej likvidáciu, alebo ak je spoločnosť bez majetku, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie a následne ju vymaže z obchodného registra. Tento postup upravuje § 68 ods. 6 písm. f) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď vychádza zo starého znenia Obchodného zákonníka a uvádza nesprávnu podmienku uloženia závierky za najmenej dve po sebe nasledujúce účtovné obdobia namiesto omeškania viac ako 6 mesiacov podľa § 68b ods. 1 písm. e)."},"bez":{"odpoved":"Áno, registrový súd môže začať konanie o zrušení spoločnosti aj bez návrhu, teda z úradnej moci. Podmienkou však je, ak si spoločnosť nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve po sebe nasledujúce účtovné obdobia. Súd pred rozhodnutím o zrušení určí spoločnosti lehotu na nápravu, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní. Ak spoločnosť v tejto lehote dôvod na zrušenie neodstráni, súd rozhodne o jej zrušení s likvidáciou. Tento postup upravuje § 68 ods. 6 písm. f) v spojení s § 68b Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu zákonnú podmienku (neuloženie závierky za najmenej dve po sebe nasledujúce účtovné obdobia a lehotu 30 dní) namiesto omeškania viac ako šesť mesiacov s plnením povinnosti podľa § 40 ods. 2 Obchodného zákonníka."}},{"oblast":"obchodne-pravo-2","otazka":"S.r.o. má základné imanie 20 000 eur. Spoločník Peter má vklad 12 000 eur, z ktorého splatil 7 000 eur a tento rozsah splatenia je zapísaný aj v obchodnom registri. Dodávateľ má voči spoločnosti neuhradenú faktúru 30 000 eur a spoločnosť nemá majetok. Do akej sumy ručí Peter?","otazka_volna":"mam v esroske vklad 12 tisic, splatil som z toho 7. firma dlzi dodavatelovi 30 tisic a nema z coho platit. kolko z toho zaplatim ja?","spravna_odpoved":"Peter ručí do výšky 5 000 eur, čo je jeho nesplatený vklad zapísaný v obchodnom registri (12 000 − 7 000 = 5 000). Spoločník ručí za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri, nie do výšky celého vkladu ani do výšky celého dlhu spoločnosti. Ak Peter v rámci ručenia veriteľovi zaplatí, toto plnenie sa mu započíta na splatenie vkladu.","ustanovenie":"§ 106 Obchodného zákonníka","citat":"Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Plnenie za spoločnosť poskytnuté z dôvodu ručenia sa započítava na splatenie vkladu.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20260817#paragraf-106","my":{"odpoved":"Spoločník Peter ručí za záväzky spoločnosti do výšky **5 000 eur**.\n\nToto ručenie vyplýva priamo z Obchodného zákonníka, ktorý stanovuje, že spoločník ručí za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri [Zákon č. 513/1991 Zb., § 106].\n\n### Výpočet a zdôvodnenie\n\n1.  **Celková výška vkladu:** Peter sa zaviazal vložiť do spoločnosti vklad vo výške 12 000 eur.\n2.  **Splatená časť vkladu:** Z tohto vkladu už splatil 7 000 eur.\n3.  **Nesplatená časť vkladu:** Rozdiel, ktorý ešte nesplatil, je 5 000 eur (12 000 € - 7 000 €).\n\nPráve táto nesplatená časť vkladu predstavuje maximálnu sumu, do ktorej Peter osobne ručí za dlhy spoločnosti.\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Vklad spoločníka Petra | 12 000 € |\n| Splatená časť vkladu | - 7 000 € |\n| **Nesplatená časť (rozsah ručenia)** | **5 000 €** |\n\n**Čo to znamená v praxi?**\nDodávateľ môže od Petra ako ručiteľa požadovať úhradu maximálne 5 000 eur. Skutočnosť, že dlh spoločnosti je 30 000 eur a spoločnosť nemá žiadny majetok, na výške Petrovho osobného ručenia nič nemení. Zvyšná časť pohľadávky (25 000 eur) je pre dodávateľa riziko podnikania so spoločnosťou s ručením obmedzeným.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk by Peter uhradil dodávateľovi týchto 5 000 eur na základe svojho ručenia, táto suma by sa zároveň považovala za splatenie zvyšku jeho vkladu do spoločnosti [Zákon č. 513/1991 Zb., § 106]. Jeho vklad by bol následne považovaný za splatený v plnej výške a jeho osobné ručenie za záväzky spoločnosti by zaniklo.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 106 Obchodného zákonníka uvádza, že Peter ručí do výšky svojho nesplateného vkladu 5 000 eur."},"google":{"odpoved":"Spoločník Peter ručí za záväzky spoločnosti do sumy 5 000 eur. Táto suma predstavuje rozdiel medzi výškou jeho vkladu (12 000 eur) a rozsahom jeho splatenia (7 000 eur). Ručenie spoločníka je totiž obmedzené do výšky jeho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Skutočnosť, že dlh spoločnosti je vyšší, na výšku jeho ručenia nemá vplyv. Právna úprava je obsiahnutá v § 106 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu ručenia 5 000 eur vrátane výpočtu a správneho právneho odôvodnenia podľa § 106 Obchodného zákonníka."},"bez":{"odpoved":"Spoločník Peter ručí za záväzky spoločnosti do výšky 5 000 eur. Táto suma predstavuje jeho nesplatený vklad, teda rozdiel medzi výškou jeho vkladu (12 000 eur) a splatenou časťou (7 000 eur). Ručenie spoločníka je totiž obmedzené do výšky jeho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Vyplýva to z ustanovenia § 106 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu ručenia 5 000 eur ako nesplatený vklad zapísaný v obchodnom registri v súlade s § 106 Obchodného zákonníka."}},{"oblast":"obchodne-pravo-2","otazka":"Spoločník splatil 20. januára 2026 zvyšok svojho vkladu 2 500 eur, takže vklad 5 000 eur je reálne splatený v plnej výške. Návrh na zápis zmeny rozsahu splatenia do obchodného registra však nepodali a v registri je stále zapísané splatenie len 2 500 eur. V apríli 2026 si veriteľ uplatní voči nemu ručenie. Do akej sumy ručí?","otazka_volna":"vklad som doplatil cely, ale na obchodnom registri to este nemame prepisane. moze odo mna veritel nieco chciet?","spravna_odpoved":"Ručí do výšky 2 500 eur, teda do výšky nesplateného vkladu podľa stavu zapísaného v obchodnom registri. Zákon viaže rozsah ručenia na nesplatený vklad zapísaný v obchodnom registri, nie na skutočne splatenú sumu, preto reálne splatenie bez zápisu spoločníka voči veriteľovi nechráni. Ochranu získa až zápisom zmeny rozsahu splatenia vkladu do obchodného registra. Ak veriteľovi na základe ručenia zaplatí, môže od spoločnosti požadovať náhradu.","ustanovenie":"§ 106 Obchodného zákonníka","citat":"Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20260817#paragraf-106","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky, spoločník v apríli 2026 ručí za záväzky spoločnosti **do výšky 2 500 eur**, a to aj napriek tomu, že svoj vklad už v plnej výške splatil.\n\nRozhodujúci je totiž údaj zapísaný v obchodnom registri, nie skutočný stav splatenia vkladu.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Princíp materiálnej publicity obchodného registra:** Pre tretie strany (v tomto prípade veriteľa) sú záväzné a rozhodujúce údaje, ktoré sú zverejnené v obchodnom registri. Veriteľ sa pri posudzovaní bonity spoločnosti a jej spoločníkov spolieha na verejne dostupné informácie. Keďže v registri je stále uvedené, že rozsah splatenia vkladu je len 2 500 eur, ručenie spoločníka voči veriteľom trvá až do výšky nesplatenej časti vkladu *zapísanej v registri*.\n\n2.  **Zákonná úprava ručenia spoločníka:** Podľa Obchodného zákonníka spoločníci ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne do výšky súhrnu nesplatených častí vkladov všetkých spoločníkov podľa stavu zapísaného v obchodnom registri.\n\n3.  **Povinnosť oznámiť zmenu:** Konatelia spoločnosti mali povinnosť bez zbytočného odkladu po splatení celého vkladu podať návrh na zápis tejto zmeny do obchodného registra [Zákon č. 513/1991 Zb., § 113, ods. 1]. Tým, že tak neurobili, vystavili spoločníka riziku, že veritelia si budú uplatňovať jeho ručenie.\n\n### Dôsledky situácie\n\n*   **Pre spoločníka:** Ak veriteľ od spoločníka úspešne vymôže 2 500 eur, spoločník má voči spoločnosti nárok na náhradu tejto sumy (regres), pretože svoj vklad už reálne splatil. Spoločnosť by sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila.\n*   **Pre konateľov:** Konatelia porušili svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, keďže nezabezpečili zápis zmeny do registra. Spoločník by si od nich mohol nárokovať náhradu škody, ktorá mu vznikla (napr. náklady spojené s vymáhaním pohľadávky veriteľom).\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam okamžite podať návrh na zápis zmeny údajov do obchodného registra, aby sa predišlo podobným situáciám v budúcnosti. Zároveň informujte veriteľa o skutočnom stave a doložte mu doklad o úhrade zvyšnej časti vkladu z 20. januára 2026. Hoci to právne nemení jeho nárok vyplývajúci z údajov v registri, môže to pomôcť pri mimosúdnom riešení situácie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu ručenia do 2 500 eur a správne vysvetľuje viazanosť ručenia na údaj o nesplatenom vklade zapísaný v obchodnom registri."},"google":{"odpoved":"Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky 2 500 eur. Rozhodujúci je totiž stav zapísaný v obchodnom registri, nie skutočný stav splatenia vkladu. Keďže zmena rozsahu splatenia vkladu nebola zapísaná do obchodného registra, pre tretie strany je právne relevantný údaj, že splatených je len 2 500 eur. Spoločník preto ručí do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri, čo predstavuje rozdiel medzi upísaným vkladom (5 000 eur) a zapísaným splatením (2 500 eur). Toto ručenie vyplýva z § 106 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne aj právne správne určuje výšku ručenia do 2 500 eur a správne odkazuje na stav nesplateného vkladu zapísaný v obchodnom registri podľa § 106 Obchodného zákonníka."},"bez":{"odpoved":"Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky 2 500 eur. Pre posúdenie ručenia voči tretím osobám je rozhodujúci stav zapísaný v obchodnom registri, nie skutočný stav splatenia vkladu. Ručenie spoločníka trvá, kým nie je v obchodnom registri zapísané splatenie celého vkladu. Táto povinnosť vyplýva z § 106 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Spoločnosť mala bezodkladne podať návrh na zápis zmeny rozsahu splatenia vkladu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu ručenia 2 500 eur a vecne zhodne vysvetľuje, že pre rozsah ručenia je rozhodujúci stav zapísaný v obchodnom registri podľa § 106 Obchodného zákonníka."}},{"oblast":"obchodne-pravo-2","otazka":"S.r.o. bola zrušená s likvidáciou a vymazaná z obchodného registra. Likvidačný zostatok 48 000 eur si rozdelili dvaja spoločníci v pomere 75 % a 25 %, vklady mali splatené v plnej výške. Po výmaze sa prihlási veriteľ s pohľadávkou 50 000 eur. Do akej sumy ručí spoločník s 75 % podielom?","otazka_volna":"firmu sme zlikvidovali a vyplatili si zostatok, ja som bral tri stvrtiny zo 48 tisic. teraz sa ozval veritel s 50 tisicami. kolko riskujem?","spravna_odpoved":"Ručí do výšky 36 000 eur, teda do výšky svojho podielu na likvidačnom zostatku (75 % zo 48 000 eur). Po zániku spoločnosti ručia spoločníci za jej záväzky do výšky svojho podielu na likvidačnom zostatku, najmenej však v rozsahu, v akom za ne ručili za trvania spoločnosti; keďže vklady mali splatené, počas trvania spoločnosti neručili vôbec, a tak je rozhodujúca práve suma 36 000 eur. Druhý spoločník ručí do 12 000 eur. Medzi sebou sa spoločníci vyrovnajú tým istým spôsobom ako pri ručení za trvania spoločnosti.","ustanovenie":"§ 56 ods. 7 Obchodného zákonníka","citat":"Po zániku spoločnosti ručia spoločníci za záväzky spoločnosti do výšky svojho podielu na likvidačnom zostatku … najmenej však v rozsahu, v ktorom za ne ručili za trvania spoločnosti.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20260817#paragraf-56.odsek-7","my":{"odpoved":"Spoločník s 75 % podielom ručí za dlh veriteľa do výšky podielu na likvidačnom zostatku, ktorý prijal, teda do sumy **36 000 €**.\n\nTu je podrobné vysvetlenie a výpočet:\n\n### Výpočet zodpovednosti spoločníka\n\n1.  **Celkový likvidačný zostatok:** 48 000 €\n2.  **Podiel spoločníka (75 %):**\n    ```\n    48 000 € * 75 % = 36 000 €\n    ```\n3.  **Podiel druhého spoločníka (25 %):**\n    ```\n    48 000 € * 25 % = 12 000 €\n    ```\n\n### Právne zdôvodnenie\n\nZodpovednosť bývalých spoločníkov v tomto prípade nevychádza z bežného ručenia za záväzky spoločnosti (ktoré je obmedzené do výšky nesplateného vkladu), ale z princípu, že **veritelia majú prednosť pred spoločníkmi** pri uspokojovaní nárokov z majetku spoločnosti.\n\n1.  **Prednosť veriteľov:** Podľa Obchodného zákonníka nie je možné poskytnúť spoločníkom plnenie z ich nároku na podiel na likvidačnom zostatku skôr, než sú uspokojené nároky všetkých známych veriteľov spoločnosti [Zákon č. 513/1991 Zb., § 75i ods. 3]. Keďže sa po likvidácii objavil ďalší veriteľ, likvidačný zostatok bol v podstate rozdelený predčasne a nesprávne.\n\n2.  **Limitácia zodpovednosti:** Spoločníci sú povinní vrátiť to, čo neoprávnene prijali. Ich zodpovednosť je však limitovaná výškou prijatého podielu na likvidačnom zostatku. Nemôžu byť nútení uhradiť z vlastného majetku viac, než koľko z majetku zlikvidovanej spoločnosti dostali.\n\n3.  **Mechanizmus vymoženia – Dodatočná likvidácia:** Keďže spoločnosť už bola vymazaná z obchodného registra, veriteľ nemôže žalovať priamo ju. Správnym postupom pre veriteľa je podať na súd návrh na **nariadenie dodatočnej likvidácie** [Zákon č. 513/1991 Zb., § 75k ods. 1].\n    *   Súd obnoví zápis spoločnosti v registri s dodatkom „v dodatočnej likvidácii“.\n    *   Ustanoví nového likvidátora.\n    *   Tento likvidátor vyzve bývalých spoločníkov na vrátenie prijatých podielov na likvidačnom zostatku, aby mohol uspokojiť pohľadávku veriteľa.\n\n### Zhrnutie situácie\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Pohľadávka veriteľa | 50 000 € |\n| Celkový likvidačný zostatok na vrátenie | 48 000 € |\n| **Zodpovednosť spoločníka A (75 % podiel)** | **36 000 €** |\n| Zodpovednosť spoločníka B (25 % podiel) | 12 000 € |\n| Nevymožiteľná časť pohľadávky | 2 000 € |\n\nVeriteľ bude môcť v rámci dodatočnej likvidácie vymôcť od oboch spoločníkov spolu maximálne 48 000 €. Zvyšná časť jeho pohľadávky vo výške 2 000 € zostane pravdepodobne nevymožiteľná, keďže majetok spoločnosti bol už vyčerpaný.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk ste spoločníkom, ktorého sa táto situácia týka, odporúčam neodkladať riešenie. Skontaktujte sa s druhým bývalým spoločníkom a zvážte mimosúdne vyrovnanie s veriteľom. Vyhnete sa tak súdnemu konaniu o nariadenie dodatočnej likvidácie, ktoré je spojené s ďalšími nákladmi (preddavok na likvidáciu, odmena likvidátora), ktoré by v konečnom dôsledku mohli byť taktiež hradené z vráteného likvidačného zostatku.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu číslu 36 000 eur ako limitu ručenia spoločníka na základe výšky jeho podielu na likvidačnom zostatku, čo vecne zodpovedá referencii. [trojhlasé preverenie 21. 9. 2026, arbiter (hlasy 1:2)]"},"google":{"odpoved":"Spoločník s 75 % podielom ručí za záväzky zaniknutej spoločnosti do výšky svojho podielu na likvidačnom zostatku. Váš podiel na likvidačnom zostatku bol 36 000 eur (75 % z 48 000 eur). Do tejto sumy ručíte veriteľovi, aj keď je jeho pohľadávka vyššia. Toto ručenie platí bez ohľadu na to, že ste mali vklad splatený v plnej výške. Právna úprava je obsiahnutá v § 56 ods. 7 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu ručenia 36 000 eur v súlade s § 56 ods. 7 Obchodného zákonníka a správne zohľadňuje splatenie vkladu."},"bez":{"odpoved":"Spoločník s 75 % podielom ručí za záväzky zaniknutej spoločnosti do výšky svojho podielu na likvidačnom zostatku, teda do sumy 36 000 eur. Táto suma predstavuje 75 % z celkového likvidačného zostatku 48 000 eur. Bývalí spoločníci ručia za tieto záväzky spoločne a nerozdielne. Vyplýva to z ustanovenia § 75a ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa opiera o nesprávne právne pravidlo a nesprávne zákonné ustanovenie (§ 75a ods. 2 namiesto § 56 ods. 7 Obchodného zákonníka)."}},{"oblast":"obchodne-pravo-2","otazka":"S.r.o. je v kríze. Spoločník s 30 % podielom jej 1. apríla 2026 poskytol prvýkrát bezúročnú pôžičku 50 000 eur so splatnosťou 55 dní a spoločnosť ju v lehote vrátila. Ide o plnenie nahradzujúce vlastné zdroje financovania?","otazka_volna":"firma je v kríze, poziciam jej ako spolocnik 50 tisic na dva mesiace a hned to vratime. je to ten zakaz vratenia pozicky alebo nie?","spravna_odpoved":"Nie, nejde o plnenie nahradzujúce vlastné zdroje. Za takéto plnenie sa nepovažuje poskytnutie peňažných prostriedkov spoločnosti na dobu nepresahujúcu 60 dní; doba 55 dní tento limit neprekračuje a pôžička nebola poskytnutá opakovane. Výnimka by neplatila, ak by spoločník takéto krátkodobé pôžičky poskytoval opakovane – vtedy by šlo o plnenie nahradzujúce vlastné zdroje a jeho vrátenie počas krízy by bolo zakázané. Obdobne sa za takéto plnenie nepovažuje ani odklad splatnosti záväzku z dodania tovaru alebo poskytnutia služby na dobu nepresahujúcu šesť mesiacov, ak nie je poskytnutý opakovane.","ustanovenie":"§ 67e písm. b) a písm. c) Obchodného zákonníka","citat":"poskytnutie peňažných prostriedkov spoločnosti na dobu nepresahujúcu 60 dní; to neplatí, ak sú poskytnuté opakovane","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20260817#paragraf-67e","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto konkrétnom prípade nejde o plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje financovania.**\n\nHoci pôžička od významného spoločníka spoločnosti v kríze by za normálnych okolností takýmto plnením bola, vo vašom prípade sa uplatní zákonná výnimka pre krátkodobé financovanie.\n\n### Podrobné zdôvodnenie\n\n1.  **Všeobecné pravidlo – Kedy je pôžička plnením nahrádzajúcim vlastné zdroje?**\n    Podľa Obchodného zákonníka sa úver alebo obdobné plnenie (napr. pôžička) poskytnuté spoločnosti v kríze považuje za plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje, ak ho poskytne okrem iných aj osoba, ktorá má na spoločnosti podiel aspoň 5 % [Zákon č. 513/1991 Zb., § 67c ods. 1 a ods. 2 písm. b)]. Váš spoločník s 30 % podielom túto podmienku spĺňa.\n\n2.  **Kľúčová výnimka – Krátkodobé poskytnutie prostriedkov**\n    Zákon však stanovuje výnimky. Plnením nahrádzajúcim vlastné zdroje **nie je**:\n    > *„poskytnutie peňažných prostriedkov spoločnosti na dobu **nepresahujúcu 60 dní**; to neplatí, ak sú poskytnuté opakovane“* [Zákon č. 513/1991 Zb., § 67e písm. b)].\n\n3.  **Aplikácia na váš prípad**\n    *   **Doba splatnosti:** Pôžička bola poskytnutá so splatnosťou 55 dní, čo je menej ako zákonný limit 60 dní.\n    *   **Opakovanie:** Uviedli ste, že pôžička bola poskytnutá „prvýkrát“, takže nie je splnená podmienka opakovanosti.\n\nKeďže sú splnené podmienky výnimky, táto konkrétna pôžička sa nepovažuje za plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje.\n\n### Dôsledok pre vrátenie pôžičky\n\nPretože nejde o plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje, nevzťahuje sa naň ani zákaz vrátenia počas krízy podľa § 67f Obchodného zákonníka. Spoločnosť teda mohla pôžičku v lehote splatnosti vrátiť bez toho, aby porušila zákon.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDávajte si pozor na pojem „opakovane“. Zákon ho presne nedefinuje, a preto by poskytnutie ďalšej, hoci aj krátkodobej pôžičky v krátkom časovom odstupe už mohlo byť posúdené ako opakované plnenie. V takom prípade by sa už výnimka neuplatnila a pôžička by sa považovala za plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje so všetkými dôsledkami (najmä so zákazom jej vrátenia počas krízy). Rovnako akákoľvek budúca pôžička od tohto spoločníka so splatnosťou nad 60 dní bude automaticky považovaná za plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru a uviedla správne zákonné odôvodnenie vrátane lehoty do 60 dní a podmienky neopakovania podľa § 67e písm. b) Obchodného zákonníka."},"google":{"odpoved":"Nie, toto plnenie sa nepovažuje za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje financovania. Zákon explicitne vylučuje z tejto definície poskytnutie peňažných prostriedkov spoločnosti na dobu nepresahujúcu 60 dní. Keďže pôžička bola poskytnutá prvýkrát a jej splatnosť bola 55 dní, spĺňa podmienky tejto výnimky. Uvedené platí za predpokladu, že nejde o opakovane poskytnuté plnenie.\n\nTáto výnimka je upravená v § 67e ods. 2 písm. b) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že nejde o plnenie nahradzujúce vlastné zdroje, pričom sa správne odvoláva na zákonnú lehotu do 60 dní a podmienku neopakovania."},"bez":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade nejde o plnenie nahradzujúce vlastné zdroje financovania. Zákon explicitne vylučuje plnenia poskytnuté na čas nepresahujúci 60 dní. Keďže pôžička bola poskytnutá so splatnosťou 55 dní, spadá pod túto zákonnú výnimku. Táto výnimka je definovaná v § 67f ods. 2 písm. a) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza záver aj 60-dňovú lehotu pre zákonnú výnimku, hoci uvádza nepresné označenie paragrafu."}},{"oblast":"obchodne-pravo-2","otazka":"Spoločník poskytol s.r.o. v kríze pôžičku, ktorá je plnením nahradzujúcim vlastné zdroje financovania. Konatelia mu ju napriek trvajúcej kríze vrátili aj s úrokmi. Aký je právny následok pre konateľov?","otazka_volna":"vratili sme spolocnikovi pozicku aj s urokmi, aj ked firma bola stale v kríze. co sa nam moze stat ako konatelom?","spravna_odpoved":"Plnenie nahradzujúce vlastné zdroje spolu s príslušenstvom a zmluvnou pokutou nemožno vrátiť, ak je spoločnosť v kríze alebo ak by sa v dôsledku toho do krízy dostala. Hodnota plnenia poskytnutého v rozpore s týmto zákazom sa musí spoločnosti vrátiť a členovia štatutárneho orgánu (konatelia), ktorí vykonávali funkciu v čase poskytnutia plnenia, ručia spoločne a nerozdielne za jeho vrátenie. Spolu s nimi ručia aj tí, ktorí funkciu vykonávali v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie neuplatňovala a o povinnosti vedeli alebo mohli vedieť. Ručenie vzniká voči spoločnosti aj voči jej veriteľom; voči veriteľom zaniká vrátením plnenia späť spoločnosti.","ustanovenie":"§ 67f ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka","citat":"Plnenie nahradzujúce vlastné zdroje spolu s príslušenstvom a zmluvnou pokutou nemožno vrátiť, ak je spoločnosť v kríze, alebo ak by sa v dôsledku toho do krízy dostala.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20260817#paragraf-67f","my":{"odpoved":"Áno, vrátenie takejto pôžičky počas krízy má pre konateľov vážny právny následok.\n\nHlavným následkom je, že konatelia, ktorí vykonávali funkciu v čase neoprávneného vrátenia pôžičky, **ručia spoločne a nerozdielne za vrátenie celej sumy** (istiny aj úrokov) späť do spoločnosti [Zákon č. 513/1991 Zb., § 67f, ods. 2].\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Zákaz vrátenia plnenia počas krízy**\n    Obchodný zákonník výslovne zakazuje vrátiť plnenie nahradzujúce vlastné zdroje (vrátane príslušenstva, teda úrokov), ak je spoločnosť v kríze alebo by sa v dôsledku vrátenia do krízy dostala. Tento zákaz platí bez ohľadu na to, čo bolo dohodnuté v zmluve o pôžičke [Zákon č. 513/1991 Zb., § 67f, ods. 1].\n\n2.  **Povinnosť vrátiť plnenie a ručenie konateľov**\n    Ak spoločnosť napriek zákazu takéto plnenie vráti, vznikajú dva kľúčové dôsledky:\n    *   **Povinnosť vrátenia:** Hodnota plnenia poskytnutého v rozpore so zákonom sa musí spoločnosti vrátiť. Povinnosť vrátiť peniaze má primárne spoločník, ktorý ich prijal.\n    *   **Spoločné a nerozdielne ručenie konateľov:** Konatelia, ktorí boli vo funkcii v čase, keď spoločnosť pôžičku vrátila, ručia za to, že sa tieto peniaze vrátia späť do spoločnosti. To znamená, že ak spoločník peniaze dobrovoľne nevráti, spoločnosť (alebo v prípade konkurzu správca) ich môže vymáhať priamo od ktoréhokoľvek z konateľov v plnej výške [Zákon č. 513/1991 Zb., § 67f, ods. 2].\n\n3.  **Rozšírené ručenie**\n    Zákon pamätá aj na situáciu, keď sa konatelia vymenia. Spolu s konateľmi, ktorí plnenie vyplatili, ručia aj tí konatelia, ktorí nastúpili do funkcie neskôr, vedeli o tejto povinnosti, no aktívne nevymáhali vrátenie plnenia od spoločníka [Zákon č. 513/1991 Zb., § 67f, ods. 2].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nKonatelia by mali bezodkladne vyzvať spoločníka na vrátenie celej vyplatenej sumy (istiny aj úrokov) späť spoločnosti. Tento krok je nevyhnutný na zhojenie protiprávneho stavu a na minimalizáciu ich osobného rizika a zodpovednosti. Celú komunikáciu a všetky kroky smerujúce k vymoženiu pohľadávky je potrebné dôsledne písomne dokumentovať.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 67f Obchodného zákonníka uvádza spoločné a nerozdielne ručenie konateľov za vrátenie neoprávnene vyplateného plnenia."},"google":{"odpoved":"Konatelia, ktorí vrátili plnenie nahradzujúce vlastné zdroje v čase krízy spoločnosti, ručia spoločne a nerozdielne za jeho vrátenie. Toto ručenie vzniká voči spoločnosti a aj voči jej veriteľom. Konatelia sú teda povinní zabezpečiť, aby bola spoločnosti vrátená celá vyplatená suma, vrátane úrokov. Povinnosť vrátiť plnenie a s ňou spojené ručenie konateľov vyplýva z § 67f ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Cieľom tohto ustanovenia je ochrana veriteľov spoločnosti v kríze.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že konatelia ručia za vrátenie vyplatenej sumy vrátane úrokov spoločne a nerozdielne, a to voči spoločnosti aj voči jej veriteľom v súlade s § 67f Obchodného zákonníka."},"bez":{"odpoved":"Konatelia, ktorí vykonávali funkciu v čase vrátenia pôžičky, sú povinní spoločne a nerozdielne vrátiť spoločnosti celú vyplatenú sumu, teda istinu aj úroky. Vrátením tohto plnenia počas krízy totiž porušili zákonný zákaz. Táto povinnosť im vzniká bez ohľadu na to, či konali s odbornou starostlivosťou. Uvedené vyplýva z § 67f ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":false,"dovod":"Konatelia nie sú primárne povinní plnenie sami vrátiť, ale podľa § 67f ods. 2 Obchodného zákonníka za jeho vrátenie spoločne a nerozdielne ručia (primárnu povinnosť vrátiť plnenie má ten, komu bolo vyplatené)."}},{"oblast":"obchodne-pravo-2","otazka":"Účtovná závierka s.r.o. k 31. 12. 2025 vykazuje vlastné imanie 60 000 eur a záväzky 900 000 eur. Je spoločnosť v kríze a aké vlastné imanie by potrebovala, aby v nej nebola?","otazka_volna":"mame vlastne imanie 60 tisic a zavazky 900 tisic. je to uz tá kríza spolocnosti alebo este nie?","spravna_odpoved":"Áno, spoločnosť je v kríze, pretože pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100. Pomer je 60 000 : 900 000, teda 6,67 ku 100 (6,67 %). Aby spoločnosť v kríze nebola, potrebovala by pri záväzkoch 900 000 eur vlastné imanie aspoň 72 000 eur (8 % z 900 000) – chýba jej teda 12 000 eur. Spoločnosťou v kríze pritom môže byť len s.r.o., akciová spoločnosť, jednoduchá spoločnosť na akcie a komanditná spoločnosť, ktorej komplementárom nie je žiadna fyzická osoba.","ustanovenie":"§ 67a ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka; § 67i ods. 1 Obchodného zákonníka","citat":"Spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. … Spoločnosť je v kríze aj vtedy, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20260817#paragraf-67a","my":{"odpoved":"Áno, podľa Obchodného zákonníka je táto spoločnosť v kríze. Aby v kríze nebola, potrebovala by pri danej výške záväzkov vlastné imanie vo výške najmenej **72 000 €**.\n\nPodľa zákona je spoločnosť v kríze, ak je pomer jej vlastného imania a záväzkov **menej ako 8 ku 100** [Zákon č. 513/1991 Zb., § 67a ods. 2].\n\n### Posúdenie vašej situácie\n\n1.  **Výpočet pomeru:**\n    *   Vlastné imanie: 60 000 €\n    *   Záväzky: 900 000 €\n    *   Pomer = (Vlastné imanie / Záväzky) × 100\n    *   Pomer = (60 000 € / 900 000 €) × 100 = **6,67**\n\n2.  **Porovnanie s limitom:**\n    *   Vypočítaný pomer **6,67** je menší ako zákonný limit **8**.\n    *   **Záver:** Spoločnosť nespĺňa zákonnú požiadavku a nachádza sa v stave krízy.\n\n### Potrebná výška vlastného imania\n\nAby spoločnosť nebola v kríze, pomer musí byť 8 ku 100 alebo viac. Potrebnú výšku vlastného imania vypočítame nasledovne:\n\n*   Minimálne vlastné imanie = Záväzky × (8 / 100)\n*   Minimálne vlastné imanie = 900 000 € × 0,08 = **72 000 €**\n\n**Overenie:** Pri vlastnom imaní 72 000 € by bol pomer presne (72 000 € / 900 000 €) × 100 = 8,00. Spoločnosť by tak už nebola v kríze.\n\n---\n\n#### Dôležité upozornenie\n\n*   **Mikro účtovná jednotka:** Ak by vaša spoločnosť bola mikro účtovnou jednotkou, od sumy záväzkov by sa na účely tohto testu odpočítala suma vykázaná na účtoch časového rozlíšenia na strane pasív súvahy [Zákon č. 431/2002 Z. z., § 2 ods. 6 písm. b)]. To by mohlo výsledný pomer mierne ovplyvniť.\n*   **Podnik v ťažkostiach:** Nezamieňajte si pojem \"spoločnosť v kríze\" podľa Obchodného zákonníka s pojmom \"podnik v ťažkostiach\" podľa európskej legislatívy (nariadenie č. 651/2014), ktorý je relevantný najmä pri žiadostiach o štátnu pomoc a eurofondy. Tam je jedným z hlavných kritérií strata viac ako polovice základného imania.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nStav krízy má pre spoločnosť a jej štatutárny orgán vážne dôsledky, najmä **zákaz vrátenia plnení nahrádzajúcich vlastné zdroje** (napr. pôžičky od spoločníkov) a **zákaz vrátenia vkladov** [Zákon č. 513/1991 Zb., § 67c a § 67j]. Odporúčam bezodkladne riešiť situáciu, napríklad zvýšením vlastného imania formou príplatku spoločníkov mimo základného imania alebo zvýšením základného imania.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presnou právnou argumentáciou určila, že spoločnosť je v kríze z dôvodu pomeru vlastného imania a záväzkov nižšieho ako 8 ku 100, a správne vyčíslila potrebnú výšku vlastného imania na 72 000 eur."},"google":{"odpoved":"Áno, spoločnosť je v kríze, pretože pomer jej vlastného imania k záväzkom je približne 0,067 ku 1 (60 000 eur / 900 000 eur). Podľa zákona spoločnosti hrozí úpadok, a teda je v kríze, ak je tento pomer menej ako 8 ku 100, čiže 0,08. Aby spoločnosť nebola v kríze, potrebovala by pri záväzkoch 900 000 eur vlastné imanie vo výške aspoň 72 000 eur (900 000 * 0,08). Tento stav je definovaný v § 67a ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Štatutárny orgán má v takejto situácii osobitné povinnosti a platia pre ňu viaceré zákonné obmedzenia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne vyhodnotila, že spoločnosť je v kríze z dôvodu pomeru vlastného imania a záväzkov nižšieho ako 8 ku 100, a správne vypočítala potrebnú výšku vlastného imania na úrovni 72 000 eur."},"bez":{"odpoved":"Áno, spoločnosť je v kríze, pretože pomer jej vlastného imania k záväzkom je 0,067 (60 000 eur / 900 000 eur), čo je menej ako zákonom stanovená hodnota 8 ku 100. Tento stav definuje § 67a ods. 2 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Aby spoločnosť nebola v kríze, potrebovala by mať pri daných záväzkoch vlastné imanie vo výške aspoň 72 000 eur. Štatutárny orgán je povinný bez zbytočného odkladu zvolať valné zhromaždenie a navrhnúť opatrenia na prekonanie krízy.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne konštatuje, že spoločnosť je v kríze z dôvodu pomeru vlastného imania k záväzkom pod 8 ku 100, a uvádza správnu minimálnu výšku vlastného imania 72 000 eur."}},{"oblast":"ekasa-hotovost","otazka":"V reštaurácii vypadol internet. On-line registračná pokladnica prekročila hraničnú dobu odozvy, dátovú správu preto uložila v chránenom dátovom úložisku a prvý neúspešný pokus o jej odoslanie prebehol v utorok 10. marca 2026 o 12:00. Koľko sekúnd je hraničná doba odozvy a dokedy najneskôr musí byť dátová správa odoslaná do systému pre pokladnice eKasa?","otazka_volna":"vypadol nam net v restike, kasa to nestihla poslat a len si to ulozila. za jak dlho to musim poslat aby nebola pokuta? a kolko sekund vlastne ta kasa caka?","spravna_odpoved":"Hraničná doba odozvy je päť sekúnd. Dátovú správu musí predávajúci zaslať do systému pre pokladnice eKasa do 96 hodín od prvého pokusu o jej zaslanie, teda najneskôr v sobotu 14. marca 2026 o 12:00. Lehota sa počíta v hodinách od prvého pokusu, nie v pracovných dňoch, takže víkend ju nepredlžuje. Ak sa dátová správa nedá odoslať z dôvodov na strane finančného riaditeľstva, lehota sa považuje za zachovanú, ak je správa zaslaná do 96 hodín od uverejnenia oznámenia o odstránení prekážok na webovom sídle finančného riaditeľstva.","ustanovenie":"§ 2 písm. p) a § 3 ods. 1 zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb","citat":"Predávajúci je povinný zaslať dátovú správu do systému pre pokladnice eKasa do 96 hodín od prvého pokusu o jej zaslanie","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Sprievodca/Sprievodca_danami/2026/2026.01.13_Sprievodca_ev_trzieb.pdf","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu je vysvetlenie a výpočet lehoty pre vašu situáciu.\n\n**Hraničná doba odozvy je 5 sekúnd a dátovú správu musíte odoslať najneskôr do soboty 14. marca 2026 do 12:00.**\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n#### 1. Hraničná doba odozvy\n\nPodľa nového zákona o evidencii tržieb je hraničná doba odozvy, počas ktorej musí pokladnica čakať na odpoveď zo systému eKasa, stanovená na **5 sekúnd**. Ak v tejto lehote odpoveď nepríde (napríklad z dôvodu výpadku internetu), pokladnica môže vyhotoviť pokladničný doklad bez unikátneho identifikátora dokladu (UID) a uloží dátovú správu na neskoršie odoslanie [Zdroj: Komentár k zákonu č. 384/2025 Z. z.].\n\n#### 2. Lehota na odoslanie dátovej správy\n\nAk pokladnica nemôže zaevidovať tržbu online, je povinná uložiť dátovú správu a odoslať ju do systému eKasa najneskôr **do 96 hodín** od prvého neúspešného pokusu o jej zaslanie [Zdroj: Komentár k zákonu č. 384/2025 Z. z.; Zákon č. 289/2008 Z. z.].\n\n#### Výpočet lehoty pre váš prípad:\n\n*   **Prvý neúspešný pokus:** Utorok, 10. marec 2026, 12:00\n*   **Lehota:** + 96 hodín (čo sú presne 4 dni)\n*   **Koniec lehoty:** Sobota, 14. marec 2026, 12:00\n\nTáto 96-hodinová lehota je technická a plynie nepretržite bez ohľadu na víkendy alebo sviatky. Je dôležité zabezpečiť obnovenie internetového pripojenia a odoslanie uložených dátových správ v tomto časovom okne, aby ste sa vyhli prípadným sankciám.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza hraničnú dobu odozvy 5 sekúnd, lehotu 96 hodín a presný termín odoslania do soboty 14. marca 2026 do 12:00."},"google":{"odpoved":"Hraničná doba odozvy sú 2 sekundy. Dátovú správu uloženú v chránenom dátovom úložisku je podnikateľ povinný odoslať do systému eKasa najneskôr do 96 hodín od prvého neúspešného pokusu o jej odoslanie. Lehota na odoslanie dátovej správy vo vašom prípade uplynie v sobotu 14. marca 2026 o 12:00. Hraničnú dobu odozvy definuje § 2 písm. v) zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Lehotu na odoslanie uloženej dátovej správy ustanovuje § 3 ods. 1 rovnakého zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu hraničnú dobu odozvy (2 sekundy namiesto 5 sekúnd) a odkazuje na nesprávny právny predpis."},"bez":{"odpoved":"Hraničná doba odozvy na zaevidovanie dokladu v systéme eKasa sú 2 sekundy. Podnikateľ je povinný odoslať uloženú dátovú správu bez zbytočného odkladu po obnovení internetového pripojenia. Najneskôr tak musí urobiť do 96 hodín od prvého neúspešného pokusu o odoslanie, teda vo vašom prípade do soboty 14. marca 2026 do 12:00. Hraničnú dobu odozvy ustanovuje § 7a ods. 3 zákona č. 289/2008 Z. z. Lehotu na odoslanie dátovej správy upravuje § 7a ods. 4 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu hraničnú dobu odozvy (2 sekundy namiesto 5 sekúnd) a odkazuje na neplatný právny predpis."}},{"oblast":"ekasa-hotovost","otazka":"Kaviareň v Košiciach odmietla 20. júna 2026 zákazníkovi zaplatiť kávu v sume 3,50 € kartou s odôvodnením, že terminál nemá. Kontrola finančnej správy toto porušenie zistila po prvý raz. Od ktorého dňa povinnosť umožniť bezhotovostnú platbu platí, od akej sumy tržby a akú sankciu daňový úrad uloží pri prvom zistení?","otazka_volna":"mam kaviaren a nechcem terminal, kartou neberem. vraj uz musim. od kedy to plati, od akej sumy a co mi spravia ked ma chytia prvy raz?","spravna_odpoved":"Povinnosť platí od 1. mája 2026 (pôvodný termín 1. marca 2026 posunul čl. XX zákona č. 30/2026 Z. z., ktorý s účinnosťou od 28. februára 2026 nahradil v § 19 ods. 5 slová „1. marca“ slovami „1. mája“) a vzťahuje sa na tržbu presahujúcu 1 euro; tržba 3,50 € teda pod povinnosť patrí. Pri prvom zistení porušenia daňový úrad ani colný úrad pokutu neuloží, iba predávajúceho poučí o povinnosti umožniť kupujúcemu vykonať platbu bezhotovostne. Pokuta od 500 eur do 15 000 eur prichádza až pri druhom zistení porušenia. Povinnosť sa nemusí splniť nutne terminálom – postačuje umožniť platbu platobným prostriedkom, napr. QR kódom.","ustanovenie":"§ 15 ods. 1 a § 19 ods. 5 zákona č. 384/2025 Z. z. v znení čl. XX zákona č. 30/2026 Z. z.; § 17 ods. 1 písm. h) zákona č. 384/2025 Z. z.","citat":"je povinný umožniť kupujúcemu vykonať platbu za predaj tovaru alebo poskytnutie služby bezhotovostne, a to pri tržbe presahujúcej 1 euro","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2025/384/20260228#paragraf-15.odsek-1","my":{"odpoved":"Na základe Vášho dopytu posudzujem situáciu podľa legislatívy platnej k 20. septembru 2026.\n\nKaviareň v Košiciach porušila zákon. Povinnosť umožniť bezhotovostnú platbu pri tržbe nad 1 € platí od 1. mája 2026. **Za toto porušenie, aj keď je zistené po prvý raz, hrozí pokuta v rozpätí od 1 500 € do 20 000 €.**\n\n---\n\n### Podrobná analýza\n\n#### 1. Povinnosť umožniť bezhotovostnú platbu\n\n*   **Dátum účinnosti:** Povinnosť pre všetkých predávajúcich, ktorí evidujú tržby cez systém eKasa, umožniť zákazníkom aspoň jeden spôsob bezhotovostnej úhrady, platí **od 1. mája 2026**. Pôvodne mala táto povinnosť platiť od 1. marca 2026, no termín bol zákonom č. 30/2026 Z. z. posunutý [Zdroj: Komentrk15zkona3842025Zz.md].\n*   **Suma tržby:** Táto povinnosť sa vzťahuje na každú tržbu, ktorej suma **presahuje 1 euro** [Zdroj: pdf_informacia-legislativa_1-zoet-2025-i-informacia-k-novemu-zakonu-narodnej-rady-slovenskej-repu__chunk_033.md]. Káva v hodnote 3,50 € túto podmienku spĺňa.\n*   **Spôsob platby:** Zákon nevyžaduje výlučne platobný terminál. Za splnenie povinnosti sa považuje aj umožnenie platby iným bezhotovostným spôsobom, napríklad prostredníctvom QR kódu s platobnými inštrukciami [Zdroj: 101_Novy_zakon_o_evidencii_trzieb_od_r_2026_2025.md]. Keďže kaviareň platbu kartou odmietla bez ponúknutia alternatívy, povinnosť porušila.\n\n#### 2. Sankcia za porušenie\n\nZa nesplnenie povinnosti umožniť kupujúcemu bezhotovostnú platbu môže daňový alebo colný úrad uložiť pokutu vo výške **od 1 500 € do 20 000 €** [Zdroj: 101_Novy_zakon_o_evidencii_trzieb_od_r_2026_2025.md]. Zákon pri tomto konkrétnom porušení nešpecifikuje zníženú sadzbu ani oslobodenie od pokuty pri prvom zistení.\n\n#### 3. Ďalšie možné následky\n\nJe dôležité si uvedomiť aj ďalšie riziká spojené s uloženou pokutou:\n\n*   **Zákaz predaja:** Ak podnikateľ nezaplatí uloženú pokutu v lehote splatnosti, nesmie na danom predajnom mieste predávať tovar alebo poskytovať služby až do dňa zaplatenia pokuty [Zdroj: pdf_sprievodca-danami_zakon-c-289-2008-z-z-o-pouzivani-elektronickej-registracnej-pokladnice-20210119-1__chunk_042.md].\n*   **Podnet na zrušenie živnosti:** Ak by podnikateľ tento zákaz predaja porušil, daňový úrad mu uloží ďalšiu pokutu a podá podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia [Zdroj: 101_Novy_zakon_o_evidencii_trzieb_od_r_2026_2025.md].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPrevádzkovateľovi kaviarne odporúčam bezodkladne zaviesť aspoň jednu formu bezhotovostnej platby. Ak sú počiatočné náklady na zriadenie a prevádzku platobného terminálu prekážkou, jednoduchým a legislatívne plne akceptovateľným riešením je implementácia platieb cez QR kód, ktoré ponúkajú viaceré bankové aj nebankové aplikácie.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza sankciu, keďže tvrdí, že hrozí pokuta 1 500 € až 20 000 €, hoci pri prvom zistení sa pokuta neukladá a predávajúci sa iba poučí."},"google":{"odpoved":"Povinnosť umožniť bezhotovostnú platbu platí od 1. mája 2026. Táto povinnosť sa vzťahuje na všetky tržby presahujúce sumu 1 €. Pri prvom zistení porušenia tejto povinnosti daňový úrad neuloží pokutu, ale prevádzkovateľa iba poučí. Sankcie sa ukladajú až pri opakovanom zistení. Tieto pravidlá vyplývajú zo zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza dátum účinnosti povinnosti (1. máj 2026), limit tržby (viac ako 1 €), ako aj sankciu pri prvom zistení (iba poučenie bez uloženia pokuty)."},"bez":{"odpoved":"Povinnosť pre podnikateľov evidujúcich tržby v systéme eKasa umožniť bezhotovostnú platbu platí od 1. júla 2025. Táto povinnosť sa vzťahuje na každú platbu bez ohľadu na jej výšku, teda aj na sumu 3,50 €. Uvedenú povinnosť ustanovuje § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Pri prvom zistení tohto porušenia daňový úrad neuloží pokutu, ale udelí podnikateľovi pokarhanie s výzvou na nápravu. Tento postup vyplýva z § 16a ods. 7 citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny dátum účinnosti (1. júl 2025 namiesto 1. mája 2026), nesprávnu hranicu tržby (každá platba namiesto sumy presahujúcej 1 euro) a nesprávny právny predpis."}},{"oblast":"ekasa-hotovost","otazka":"Pri kontrolnom nákupe 5. mája 2026 colný úrad zistil, že stánok s občerstvením vôbec nepoužíva pokladnicu eKasa na evidenciu tržieb. Aké je zákonné rozpätie pokuty pri tomto prvom zistení a aké rozpätie sa uplatní pri každom ďalšom zistení toho istého správneho deliktu?","otazka_volna":"kamosovi zistili v stanku ze nema vobec ekasu. kolko mu mozu dat? a ked ho chytia zas?","spravna_odpoved":"Pri prvom zistení uloží daňový úrad alebo colný úrad pokutu od 1 500 eur do 20 000 eur. Pri každom ďalšom zistení porušenia je rozpätie od 3 000 eur do 40 000 eur. Nejde o pevnú sumu – pri ukladaní pokuty sa prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Nepoužitie pokladnice eKasa je zároveň osobitne závažným porušením zákona, takže pri opakovanom zistení úrad uloží aj zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu na danom predajnom mieste a môže podať podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia (pri každom ďalšom zistení už podnet podať musí).","ustanovenie":"§ 16 písm. a), § 17 ods. 1 písm. a), § 17 ods. 2 písm. a) a § 17 ods. 5, 6, 7 a 12 zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb","citat":"§ 16 písm. a) až d), g) a u) od 1 500 eur do 20 000 eur","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Sprievodca/Sprievodca_danami/2026/2026.01.13_Sprievodca_ev_trzieb.pdf","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na platné sadzby pokút za nepoužívanie pokladnice eKasa v roku 2026.\n\nOd 1. januára 2026 je účinný nový zákon o evidencii tržieb, ktorý nahradil pôvodný zákon č. 289/2008 Z. z. a priniesol nové, prísnejšie sadzby pokút.\n\nPri prvom zistení nepoužívania pokladnice eKasa je zákonné rozpätie pokuty **od 1 500 € do 20 000 €**. Pri každom ďalšom zistení sa rozpätie zvyšuje na **3 000 € až 40 000 €**.\n\n### Podrobný prehľad pokút\n\nNa základe nového zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb platia od 1. januára 2026 nasledujúce sadzby:\n\n1.  **Prvé zistenie porušenia**\n    *   **Rozpätie pokuty:** 1 500 € až 20 000 €\n    *   **Právny základ:** § 17 ods. 1 v nadväznosti na § 16 písm. a) zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb.\n\n2.  **Každé ďalšie zistenie porušenia**\n    *   **Rozpätie pokuty:** 3 000 € až 40 000 €\n    *   **Právny základ:** § 17 ods. 2 zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOkrem finančnej pokuty môže správca dane (daňový alebo colný úrad) pri opakovanom alebo osobitne závažnom porušení uložiť aj ďalšie sankcie, ako je dočasný zákaz predaja tovaru alebo poskytovania služby na danom predajnom mieste, a podať podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia [Zákon č. 384/2025 Z. z., § 17 ods. 5 až 7]. Dôsledné používanie systému eKasa je preto kľúčové pre bezproblémové podnikanie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza zákonné rozpätia pokút (1 500 až 20 000 eur pri prvom zistení a 3 000 až 40 000 eur pri každom ďalšom zistení) v súlade s novým zákonom č. 384/2025 Z. z."},"google":{"odpoved":"Pri prvom zistení nepoužívania pokladnice eKasa na evidenciu tržieb hrozí pokuta v rozpätí od 1 500 do 20 000 eur. Pri každom ďalšom zistení toho istého správneho deliktu sa uplatní pokuta v rozpätí od 3 000 do 40 000 eur. Tieto sadzby sú platné od 1. januára 2026. Uvedené sankcie vyplývajú zo Zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb. Konkrétne, pokutu za nezaevidovanie tržby upravuje § 17 ods. 1 písm. a) tohto zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správne zákonné rozpätia pokút (1 500 až 20 000 eur pri prvom zistení a 3 000 až 40 000 eur pri každom ďalšom) a odkazuje na správny zákon."},"bez":{"odpoved":"Pri prvom zistení nepoužívania pokladnice eKasa na evidenciu tržieb uloží colný úrad pokutu v rozpätí od 330 eur do 3 300 eur. Toto rozpätie vyplýva z § 16a ods. 1 písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Ak sa podnikateľ dopustí toho istého správneho deliktu opakovane v období dvoch rokov, uloží sa mu pokuta od 660 eur do 6 600 eur. Toto vyššie rozpätie je stanovené v § 16a ods. 3 citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne zákonné rozpätia pokút (330 až 3 300 eur a 660 až 6 600 eur namiesto 1 500 až 20 000 eur a 3 000 až 40 000 eur) a vychádza zo starého, neplatného právneho predpisu."}},{"oblast":"ekasa-hotovost","otazka":"Pri opakovanom zistení, že predajňa neeviduje tržby v pokladnici eKasa, uloží daňový úrad okrem pokuty aj zákaz predávať tovar na danom predajnom mieste. Na aký najdlhší čas možno tento zákaz uložiť a od ktorého okamihu plynie?","otazka_volna":"pocul som ze ked ta chytia druhy raz bez kasy, tak ti zavru prevadzku. na jak dlho a odkedy to zacne platit?","spravna_odpoved":"Zákaz možno uložiť najviac na 72 hodín. Plynie od okamihu odovzdania rozhodnutia o uložení pokuty na mieste osobe, s ktorou sa o zistení porušenia spísala zápisnica, alebo odo dňa nasledujúceho po dni doručenia rozhodnutia vydaného postupom podľa Daňového poriadku. Zákaz sa neuloží, ak by tým došlo k ohrozeniu života alebo zdravia osôb. Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ktoré však nemá odkladný účinok.","ustanovenie":"§ 17 ods. 5 a 7 zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb","citat":"uloží aj zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu, na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať pokladnicu eKasa na predajnom mieste, na ktorom došlo k zisteniu porušenia … najviac však na 72 hodín","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Sprievodca/Sprievodca_danami/2026/2026.01.13_Sprievodca_ev_trzieb.pdf","my":{"odpoved":"Pri opakovanom porušení povinnosti evidovať tržby v systéme eKasa môže daňový alebo colný úrad okrem pokuty uložiť aj dočasný zákaz predaja.\n\n**Zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu možno uložiť najviac na 72 hodín.** [Zákon č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb pokladnicou eKasa, § 17 ods. 7]\n\nTento zákaz začína plynúť v závislosti od spôsobu, akým bolo rozhodnutie o pokute vydané:\n\n*   **Pri rozhodnutí na mieste:** Zákaz platí **okamžite od odovzdania rozhodnutia** osobe, s ktorou bola spísaná zápisnica o kontrole.\n*   **Pri rozhodnutí v správnom konaní:** Zákaz platí **odo dňa nasledujúceho po dni doručenia rozhodnutia** (napr. do elektronickej schránky).\n\n[Zákon č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb pokladnicou eKasa, § 17 ods. 7]\n\n### Ďalšie následky opakovaného porušenia\n\nJe dôležité si uvedomiť, že pri opakovanom zistení neevidovania tržieb sú sankcie výrazne prísnejšie a nekončia len dočasným zákazom:\n\n1.  **Vyššia pokuta:** Zatiaľ čo pri prvom zistení je pokuta v rozpätí 1 500 € až 20 000 €, pri každom ďalšom zistení sa ukladá pokuta vo výške **3 000 € až 40 000 €**. [eKasa — pokuty za neevidovanie tržieb (zák. 384/2025)]\n2.  **Návrh na zrušenie živnosti:** Pri opakovanom porušení, ktoré je považované za osobitne závažné, daňový alebo colný úrad **podá návrh na zrušenie živnostenského oprávnenia** k činnosti, pri ktorej k porušeniu došlo. [Komentár k zákonu č. 384/2025 Z. z.]\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôsledné evidovanie tržieb cez systém eKasa je kľúčové. Sankcie za porušenie sú nastavené tak, aby boli pri opakovaní likvidačné. Dočasný zákaz predaja na 72 hodín je len prvým varovaním pred oveľa vážnejším následkom, ktorým je návrh na odobratie živnostenského oprávnenia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza maximálnu lehotu 72 hodín aj oba okamihy, od ktorých zákaz začína plynúť."},"google":{"odpoved":"Pri opakovanom a závažnom porušení zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice môže daňový úrad uložiť zákaz predaja tovaru alebo poskytovania služby. Tento zákaz možno uložiť najviac na 72 hodín. Lehota plynie od okamihu odovzdania rozhodnutia o uložení sankcie osobe, s ktorou bol spísaný protokol o porušení zákona. Uloženie zákazu činnosti je jednou zo sankcií popri pokute. Tieto sankcie upravuje zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice (aktuálne zákon č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov, s úpravami účinnými od 1. 1. 2026).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza maximálnu dĺžku trvania zákazu na 72 hodín a zhoduje sa aj v určení okamihu začiatku plynutia lehoty od odovzdania rozhodnutia."},"bez":{"odpoved":"Pri opakovanom porušení povinnosti evidovať tržbu môže daňový úrad uložiť zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu najdlhšie na 30 dní. Táto lehota plynie od momentu uvedeného v právoplatnom rozhodnutí, čo je spravidla okamih jeho doručenia priamo na predajnom mieste. Sankcia sa ukladá, ak ide o opakované porušenie v priebehu 12 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti prvého rozhodnutia o uložení pokuty. Podmienky uloženia tohto zákazu a jeho trvanie upravuje § 17 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu maximálnu lehotu zákazu (30 dní namiesto najviac 72 hodín) a odvoláva sa na nesprávny predpis."}},{"oblast":"ekasa-hotovost","otazka":"Podnikateľ v roku 2026 vylepil na predajnom mieste oznámenie o povinnostiach podľa zákona o evidencii tržieb podľa vzoru finančného riaditeľstva. Do ktorého dňa je povinný toto oznámenie na predajnom mieste ponechať?","otazka_volna":"dali sme si na dvere ten papier o ekase co maju vsetci. dokedy to tam musi visiet?","spravna_odpoved":"Do 31. decembra 2026. Ide o prechodné ustanovenie – povinnosť umiestniť oznámenie na predajnom mieste tak, aby bolo pre kupujúceho ľahko prístupné a dobre čitateľné, vyplýva z § 3 ods. 4, a § 19 ods. 11 ukladá ponechať ho na každom predajnom mieste do 31. decembra 2026. Vzor oznámenia a podrobnosti o jeho umiestnení určuje finančné riaditeľstvo a zverejňuje ich na svojom webovom sídle.","ustanovenie":"§ 3 ods. 4 a § 19 ods. 11 zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb","citat":"Predávajúci je povinný ponechať na každom predajnom mieste oznámenie podľa § 3 ods. 4 do 31. decembra 2026.","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Sprievodca/Sprievodca_danami/2026/2026.01.13_Sprievodca_ev_trzieb.pdf","my":{"odpoved":"Podľa prechodných ustanovení nového zákona o evidencii tržieb je podnikateľ povinný ponechať toto oznámenie na predajnom mieste **do 31. decembra 2026**.\n\nTáto povinnosť vyplýva z prechodného ustanovenia (§ 11 ods. 11) nového zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb, ktorý je účinný od 1. januára 2026 [pdf_informacia-legislativa_1-zoet-2025-i-informacia-k-novemu-zakonu-narodnej-rady-slovenskej-repu__chunk_041.md].\n\nCieľom tejto povinnosti je v úvodnom období účinnosti nového zákona informovať kupujúcich, že predávajúci je povinný každú prijatú tržbu zaevidovať v pokladnici eKasa a odovzdať im pokladničný doklad [101_Novy_zakon_o_evidencii_trzieb_od_r_2026_2025.md]. Finančná správa zverejnila vzor oznámenia a usmernenie k jeho umiestneniu na svojom portáli [Usmerneniekumiestneniuoznmeniaopovinnostipouvapokladnicunapredajnommiesteod1janu.md].","spravne":false,"dovod":"Hoci je dátum 31. decembra 2026 správny, odpoveď uvádza nesprávne právne ustanovenie (§ 11 ods. 11 namiesto § 19 ods. 11 zákona č. 384/2025 Z. z.), čo podľa rubriky znamená nesprávne odôvodnenie."},"google":{"odpoved":"Podnikateľ je povinný ponechať oznámenie o povinnostiach podľa zákona o evidencii tržieb na predajnom mieste do 31. decembra 2026. Táto povinnosť vyplýva z nového zákona o evidencii tržieb, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2026. Vzor oznámenia zverejnilo Finančné riaditeľstvo SR. Príslušným ustanovením je § 3 ods. 4 zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb. Cieľom je informovať zákazníka, že predávajúci riadne eviduje tržby v systéme eKasa.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza lehotu do 31. decembra 2026 a odkazuje na príslušný predpis a ustanovenie týkajúce sa oznámenia."},"bez":{"odpoved":"Povinnosť umiestniť na predajnom mieste informačné oznámenie o evidencii tržieb bola zrušená s účinnosťou od 1. januára 2023. Zrušené bolo ustanovenie § 8 ods. 4 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Podnikateľ teda v roku 2026 už toto oznámenie na predajnom mieste nemusí mať vôbec umiestnené.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru a uvádza nesprávny právny predpis s tvrdením, že povinnosť už neexistuje, pričom podľa zákona je podnikateľ povinný oznámenie ponechať do 31. decembra 2026."}},{"oblast":"ekasa-hotovost","otazka":"Podnikateľ 30. apríla 2026 (štvrtok) definitívne ukončil používanie jednej zo svojich troch pokladníc eKasa. Dokedy a komu musí túto skutočnosť oznámiť a v akej forme sa oznámenie podáva?","otazka_volna":"jednu kasu uz nepouzivame, zrusili sme prevadzku. musim to niekde hlasit? dokedy?","spravna_odpoved":"Ukončenie používania pokladnice eKasa je povinný oznámiť ktorémukoľvek daňovému úradu do troch pracovných dní od ukončenia jej používania, teda najneskôr v stredu 6. mája 2026 (piatok 1. máj 2026 je Sviatok práce, t. j. deň pracovného pokoja podľa § 2 ods. 2 písm. d) zákona č. 241/1993 Z. z., nie štátny sviatok, a 2. a 3. mája pripadá víkend; pracovnými dňami sú tak pondelok 4. 5., utorok 5. 5. a streda 6. 5. 2026). Oznámenie sa podáva v predpísanej štruktúrovanej forme prostredníctvom elektronického formulára spôsobom podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku. Daňový úrad následne ukončí používanie pokladnice zrušením kódu pokladnice eKasa bez zbytočného odkladu.","ustanovenie":"§ 12 ods. 1 zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb","citat":"Predávajúci je povinný oznámiť ukončenie používania pokladnice eKasa ktorémukoľvek daňovému úradu do troch pracovných dní od ukončenia jej používania","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Sprievodca/Sprievodca_danami/2026/2026.01.13_Sprievodca_ev_trzieb.pdf","my":{"odpoved":"Podnikateľ musí ukončenie používania pokladnice eKasa oznámiť **najneskôr v stredu 6. mája 2026**. Oznámenie sa podáva elektronicky ktorémukoľvek daňovému úradu.\n\nPodrobnosti sú nasledovné:\n\n### 1. Lehota na oznámenie\n\nPodľa platnej legislatívy je predávajúci povinný oznámiť ukončenie používania pokladnice eKasa do **troch pracovných dní** od jej ukončenia [Zákon č. 384/2025 Z. z., § 12, ods. 1].\n\nVo vašom prípade:\n*   **Dátum ukončenia:** štvrtok, 30. apríla 2026.\n*   Lehota začína plynúť nasledujúci deň.\n*   Piatok, 1. máj 2026, je štátny sviatok (Sviatok práce), takže sa do lehoty nepočíta.\n*   **1. pracovný deň:** pondelok, 4. mája 2026\n*   **2. pracovný deň:** utorok, 5. mája 2026\n*   **3. pracovný deň:** streda, 6. mája 2026\n\nPosledný deň na splnenie oznamovacej povinnosti je teda **6. máj 2026**.\n\n### 2. Adresát oznámenia\n\nOznámenie môžete podať **ktorémukoľvek daňovému úradu** [Zákon č. 384/2025 Z. z., § 12, ods. 1]. Nemusí to byť nevyhnutne daňový úrad, pod ktorý miestne patríte.\n\n### 3. Forma oznámenia\n\nOznámenie sa podáva výlučne elektronicky, a to prostredníctvom na to určeného **elektronického formulára** v predpísanej štruktúrovanej forme. Tento formulár zverejňuje Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom sídle [Zákon č. 384/2025 Z. z., § 12, ods. 1].\n\nPo prijatí oznámenia daňový úrad bez zbytočného odkladu zruší kód predmetnej pokladnice eKasa.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza lehotu do 6. mája 2026, adresáta aj elektronickú štruktúrovanú formu oznámenia."},"google":{"odpoved":"Podnikateľ je povinný oznámiť ukončenie používania pokladnice eKasa ktorémukoľvek daňovému úradu najneskôr do troch pracovných dní od ukončenia jej používania. V tomto prípade bola lehota na oznámenie do 6. mája 2026, keďže 1. máj bol štátny sviatok. Oznámenie sa podáva výlučne elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára na portáli Finančnej správy. Tento formulár má názov „Oznámenie o ukončení používania pokladnice e-kasa klient“. Táto povinnosť vyplýva z § 12 zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza lehotu do troch pracovných dní (do 6. mája 2026), príslušnosť ktoréhokoľvek daňového úradu aj predpísanú elektronickú formu podania."},"bez":{"odpoved":"Podnikateľ je povinný požiadať Finančné riaditeľstvo SR o zrušenie kódu pokladnice e-kasa klient. Žiadosť musí podať elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára. Túto povinnosť si musí splniť v lehote bez zbytočného odkladu po ukončení používania pokladnice. Uvedená povinnosť vyplýva z § 7a ods. 4 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu (bez zbytočného odkladu namiesto troch pracovných dní), nesprávneho adresáta (Finančné riaditeľstvo SR namiesto ktoréhokoľvek daňového úradu) a odvoláva sa na nesprávny/zastaraný právny predpis."}},{"oblast":"ekasa-hotovost","otazka":"Klient príde do kancelárie a v hotovosti uhradí vystavenú faktúru č. 2026041 na 480 € (platiteľ DPH, 23 %). Aké údaje musí pokladničný doklad vyhotovený pokladnicou eKasa pri úhrade faktúry obsahovať navyše oproti bežnému dokladu a ktoré údaje na ňom naopak byť nesmú?","otazka_volna":"zakaznik mi prisiel zaplatit fakturu v hotovosti. mam mu to prasknut cez kasu ako bezny predaj aj s dphckou a polozkami? alebo ako?","spravna_odpoved":"Doklad musí navyše obsahovať číslo faktúry (2026041). Naopak nesmie obsahovať údaje podľa § 8 ods. 1 písm. k) až o), teda označenie tovaru alebo označenie služby a množstvo, cenu tovaru alebo cenu služby, základ dane v členení podľa sadzieb, sadzbu dane alebo údaj o oslobodení a výšku dane spolu. Doklad pri úhrade faktúry teda obsahuje len údaje podľa § 8 ods. 1 písm. a) až e), g) až j), p) a q) plus číslo faktúry – DPH sa na ňom neuvádza, pretože daň je už vysporiadaná faktúrou.","ustanovenie":"§ 8 ods. 2 zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb","citat":"ak ide o úhradu faktúry alebo jej časti, obsahuje najmenej údaje podľa odseku 1 písm. a) až e), g) až j) a p) a q) a číslo faktúry; pokladničný doklad nesmie obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. k) až o)","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Sprievodca/Sprievodca_danami/2026/2026.01.13_Sprievodca_ev_trzieb.pdf","my":{"odpoved":"Áno, pokladničný doklad z eKasy pri úhrade faktúry v hotovosti má špecifické náležitosti. Je zjednodušený, pretože detailný rozpis DPH a položiek je už na samotnej faktúre.\n\nPodľa platnej legislatívy pre rok 2026 (Zákon č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb) musí doklad obsahovať špecifické údaje, zatiaľ čo iné sú z neho vyslovene vylúčené.\n\n### Čo musí doklad obsahovať navyše (alebo špecificky)\n\nOproti bežnému dokladu za nákup tovaru alebo služby je kľúčovým a povinným údajom:\n\n*   **Číslo faktúry:** V tomto prípade **2026041**.\n\nOkrem toho musí obsahovať štandardné náležitosti pokladničného dokladu, ktoré nie sú nižšie vylúčené:\n*   Identifikačné údaje podnikateľa (DIČ, IČ DPH, IČO)\n*   Kód pokladnice eKasa\n*   Poradové číslo dokladu\n*   Dátum a čas vyhotovenia\n*   **Celková suma platenej ceny:** V tomto prípade **480,00 €**\n*   Unikátny identifikátor dokladu (UID)\n*   Čitateľný QR kód\n*   Overovací kód podnikateľa (OKP)\n\n### Čo na doklade byť nesmie\n\nPri úhrade faktúry pokladničný doklad **nesmie obsahovať** podrobný rozpis tovarov, služieb a DPH, pretože tieto údaje sú už na faktúre, ktorá sa uhrádza. Konkrétne ide o:\n\n*   Označenie tovaru alebo služby, množstvo a jednotkovú cenu\n*   Základ dane z pridanej hodnoty (v tomto prípade 390,24 €)\n*   Sadzbu dane z pridanej hodnoty (23 %)\n*   Výšku dane z pridanej hodnoty (v tomto prípade 89,76 €)\n\nDôvodom je, že daňová povinnosť k DPH vznikla už dodaním služby alebo tovaru a bola priznaná na základe vystavenej faktúry. Pokladničný doklad v tomto prípade slúži len na zaevidovanie prijatej hotovostnej tržby.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nHoci zákon priamo nezakazuje uhradiť viacero faktúr jedným pokladničným dokladom, pre lepšiu prehľadnosť a jednoduchšie párovanie v účtovníctve dôrazne odporúčam vyhotoviť na každú uhradenú faktúru samostatný pokladničný doklad. Uistite sa, že v účtovnom softvéri je táto hotovostná úhrada správne spárovaná s pohľadávkou z faktúry č. 2026041.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza povinnosť uviesť číslo faktúry a zároveň správne vymenúva údaje, ktoré doklad nesmie obsahovať (položky tovarov/služieb, základ dane, sadzbu dane a výšku dane)."},"google":{"odpoved":"Pri úhrade faktúry v hotovosti musí pokladničný doklad z eKasy navyše obsahovať číslo faktúry, ktorá sa uhrádza. Naopak, takýto doklad nesmie obsahovať údaje o predávanom tovare alebo službe a detailný rozpis DPH. Konkrétne ide o označenie tovaru alebo služby, množstvo tovaru alebo rozsah služby, cenu za mernú jednotku a údaje týkajúce sa DPH (základ dane, sadzba, výška dane). Tieto požiadavky upravuje § 8 ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Celková suma platenej ceny a zaokrúhlenie ceny na doklade zostávajú.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza, že doklad musí obsahovať číslo faktúry a nesmie obsahovať údaje o tovare/službe a rozpis DPH, hoci odkazuje na pôvodný zákon o ERP namiesto nového zákona o evidencii tržieb."},"bez":{"odpoved":"Pokladničný doklad vyhotovený pri úhrade faktúry musí navyše obsahovať identifikačné číslo uhradenej faktúry, teda 2026041. Naopak, takýto doklad nesmie obsahovať údaje o DPH, teda rozpis základu dane a sumy dane podľa sadzieb, keďže daňová povinnosť už vznikla vystavením pôvodnej faktúry. Celková suma 480 € sa zaeviduje ako jedna položka s názvom napríklad „úhrada faktúry“. Tieto náležitosti upravuje § 8 ods. 5 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa odvoláva na neplatný predpis (zastarané pravidlo podľa zákona č. 289/2008 Z. z. namiesto zákona č. 384/2025 Z. z.) a neuvádza zákaz položiek ako označenie tovaru alebo služby a ich cena."}},{"oblast":"ekasa-hotovost","otazka":"Na spoločnosť s ručením obmedzeným prevádzkujúcu predajňu potravín bol 2. marca 2026 vyhlásený konkurz. Správca pokračuje v prevádzkovaní podniku a predajňa naďalej inkasuje hotovosť od zákazníkov. Vzťahuje sa na ňu povinnosť evidovať tržby v pokladnici eKasa?","otazka_volna":"firma ide do konkurzu ale predajna este funguje a berieme hotovost. musime este vobec ekasovat ked sme v konkurze?","spravna_odpoved":"Áno, musí evidovať tržby. Povinnosť evidovať tržbu podľa § 3 ods. 1 nemá predávajúci, ktorý je v likvidácii alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, ale z tejto výnimky je výslovne vyňatý predávajúci, ktorý pokračuje v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu (§ 88 zákona č. 7/2005 Z. z.). Keďže správca podnik ďalej prevádzkuje a predajňa prijíma tržby, povinnosť používať pokladnicu eKasa trvá v plnom rozsahu.","ustanovenie":"§ 3 ods. 1 zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb","citat":"túto povinnosť nemá predávajúci, ktorý je v likvidácii alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, okrem predávajúceho, ktorý pokračuje v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Sprievodca/Sprievodca_danami/2026/2026.01.13_Sprievodca_ev_trzieb.pdf","my":{"odpoved":"**Áno, aj po vyhlásení konkurzu sa na spoločnosť vzťahuje povinnosť evidovať tržby v pokladnici eKasa, pretože správca pokračuje v prevádzkovaní podniku.**\n\nZákon o evidencii tržieb síce vo všeobecnosti oslobodzuje podnikateľov v konkurze od tejto povinnosti, ale obsahuje kľúčovú výnimku, ktorá sa vzťahuje presne na vašu situáciu.\n\nPodľa platnej legislatívy pre rok 2026 platí:\n*   **Všeobecné pravidlo:** Predávajúci, na ktorého bol vyhlásený konkurz, nemá povinnosť evidovať tržbu v systéme eKasa.\n*   **Výnimka:** Toto oslobodenie sa **nevzťahuje** na predávajúceho, ktorý **pokračuje v prevádzkovaní podniku** po vyhlásení konkurzu.\n\nKeďže správca konkurznej podstaty vo vašom prípade pokračuje v prevádzke predajne a naďalej prijíma tržby od zákazníkov, povinnosť evidovať každú prijatú tržbu v pokladnici eKasa bez zbytočného odkladu zostáva v plnej miere zachovaná [Zákon č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb, § 3 ods. 1].\n\n### Zhrnutie\nSprávca konkurznej podstaty musí zabezpečiť, aby všetky hotovostné (a iné) tržby v predajni potravín boli aj naďalej riadne a včas evidované prostredníctvom systému eKasa, rovnako ako pred vyhlásením konkurzu.\n\n---\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôsledne dodržiavajte povinnosť evidencie tržieb. Nový zákon o evidencii tržieb, účinný od 1. januára 2026, stanovuje prísne sankcie. Už pri prvom zistení nezaevidovania tržby hrozí pokuta v rozpätí od **1 500 € do 20 000 €** [Zákon č. 384/2025 Z. z., § 17 ods. 1]. Pri opakovanom porušení sú sankcie ešte vyššie a môže dôjsť aj k zákazu predaja.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že na spoločnosť sa povinnosť evidovať tržby v pokladnici eKasa vzťahuje, keďže pokračuje v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu."},"google":{"odpoved":"Áno, spoločnosť je povinná evidovať tržby v pokladnici eKasa aj po vyhlásení konkurzu. Zákonná výnimka z povinnosti evidovať tržby sa totiž nevzťahuje na podnikateľa, ktorý po vyhlásení konkurzu pokračuje v prevádzkovaní podniku. Keďže správca pokračuje v prevádzke predajne a prijíma hotovosť, musí všetky tržby riadne evidovať. Táto povinnosť vyplýva z § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa odvoláva na neplatný/zastaraný predpis (zákon č. 289/2008 Z. z. namiesto zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb účinného v roku 2026)."},"bez":{"odpoved":"Áno, na spoločnosť sa aj po vyhlásení konkurzu vzťahuje povinnosť evidovať tržby v pokladnici eKasa, ak správca pokračuje v prevádzkovaní podniku. Zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice neustanovuje pre tento prípad žiadnu výnimku. Za plnenie tejto povinnosti v mene úpadcu zodpovedá správca konkurznej podstaty. Povinnosť evidovať tržbu prijatú v hotovosti za predaj tovaru vyplýva z § 2 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa opiera o nesprávny a zastaraný právny predpis (zákon č. 289/2008 Z. z. namiesto zákona č. 384/2025 Z. z.) a nesprávne tvrdí, že zákon neustanovuje žiadnu výnimku, hoci zákon výnimku s osobitnou výlukou výslovne upravuje."}},{"oblast":"ekasa-hotovost","otazka":"Prevádzkovateľ e-shopu s vlastnou predajňou má pokladnicu eKasa, ktorá sa 4. marca 2026 o 10:00 pokazila (porucha chráneného dátového úložiska). Dokedy najneskôr musí obnoviť jej prevádzku alebo začať používať inú pokladnicu eKasa a dokedy musí zaevidovať údaje z paragónov vyhotovených počas poruchy?","otazka_volna":"pokazila sa nam kasa a pisali sme parageny. dokedy to musim opravit a dokedy to musim naklepat do kasy?","spravna_odpoved":"Prevádzku musí obnoviť alebo začať používať inú pokladnicu eKasa najneskôr do 96 hodín od konca dňa, v ktorom došlo k poruche – lehota teda plynie od 4. marca 2026 24:00 a uplynie 8. marca 2026 o 24:00. Údaje z paragónov vyhotovených počas prerušenia prevádzky je povinný zaevidovať v pokladnici eKasa do desiatich dní po obnovení prevádzky pokladnice. (Samostatnou povinnosťou je oznámiť dátum a čas vzniku poruchy cez eKasa zónu takisto do 96 hodín od konca dňa poruchy; podľa prechodného § 19 ods. 10 sa však postupuje podľa poslednej vety § 11 ods. 4 až odo dňa nasledujúceho po doručení oznámenia orgánu finančnej správy.)","ustanovenie":"§ 11 ods. 3 a 4 zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb","citat":"je povinný obnoviť prevádzku tejto pokladnice eKasa najneskôr do 96 hodín od konca dňa, v ktorom došlo k poruche, alebo začať používať inú pokladnicu eKasa","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Sprievodca/Sprievodca_danami/2026/2026.01.13_Sprievodca_ev_trzieb.pdf","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky a platnej legislatívy k 20. septembru 2026 sú vaše povinnosti a lehoty nasledovné:\n\n**Prevádzku pokazenej pokladnice eKasa musíte obnoviť alebo nahradiť novou najneskôr do 8. marca 2026. Údaje z paragónov, ktoré budete vydávať počas poruchy, musíte zaevidovať do 10 dní od dňa, kedy bude pokladnica opäť funkčná.**\n\nTu je podrobný rozpis vašich povinností:\n\n### 1. Lehota na obnovenie prevádzky eKasa (a ohlásenie poruchy)\n\nPodľa zákona o evidencii tržieb ste povinný obnoviť prevádzku pokazenej pokladnice eKasa alebo začať používať inú **najneskôr do 96 hodín od konca dňa, v ktorom došlo k poruche** [Zákon č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb, § 11, ods. 4].\n\n*   **Dátum poruchy:** 4. marec 2026\n*   **Koniec dňa poruchy:** 4. marec 2026, 24:00\n*   **Začiatok plynutia lehoty:** 5. marec 2026, 00:00\n*   **Koniec 96-hodinovej lehoty (4 dni):** 8. marec 2026, 24:00\n\nZároveň máte povinnosť **oznámiť dátum a čas vzniku poruchy** prostredníctvom vašej eKasa zóny na portáli Finančnej správy, a to v rovnakej lehote, teda najneskôr do 96 hodín od konca dňa, kedy porucha nastala [Zákon č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb, § 11, ods. 4].\n\nJe dôležité poznamenať, že za poruchu sa považuje napríklad zlyhanie hardvéru (ako vo vašom prípade chránené dátové úložisko) alebo softvéru. Za poruchu sa však nepovažuje výpadok internetového signálu na vašej strane.\n\n### 2. Lehota na zaevidovanie paragónov\n\nPočas celej doby, kým je pokladnica eKasa nefunkčná, ste povinný pri prijímaní tržieb vyhotovovať **paragóny** v dvoch vyhotoveniach (originál pre zákazníka, kópiu si ponechávate vy) [Zákon č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb, § 11, ods. 1].\n\nÚdaje z týchto paragónov musíte dodatočne zaevidovať v opravenej (alebo novej) pokladnici eKasa **do desiatich dní po obnovení jej prevádzky** [Zákon č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb, § 11, ods. 3].\n\n*   **Príklad:** Ak by ste prevádzku pokladnice obnovili v piatok 7. marca 2026, lehota na zaevidovanie paragónov by vám uplynula v pondelok 17. marca 2026.\n*   **Poznámka:** Zákon explicitne nešpecifikuje, či ide o pracovné alebo kalendárne dni. V takom prípade je bezpečnejšie počítať s kalendárnymi dňami.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOkamžite po zistení poruchy začnite vydávať paragóny a starostlivo si uchovávajte ich kópie. Nezabudnite na povinnosť ohlásiť poruchu cez eKasa zónu, aby ste sa vyhli prípadným sankciám. Odporúčame tiež kontaktovať servisnú organizáciu čo najskôr, aby ste stihli dodržať 96-hodinovú lehotu na obnovenie prevádzky.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza lehotu na obnovenie prevádzky do 8. marca 2026 (96 hodín od konca dňa vzniku poruchy) aj lehotu na zaevidovanie paragónov do 10 dní po obnovení prevádzky pokladnice v súlade so zákonom."},"google":{"odpoved":"Na základe legislatívy platnej v roku 2026 musí prevádzkovateľ obnoviť prevádzku pokazenej pokladnice alebo začať používať inú najneskôr do 96 hodín od konca dňa, v ktorom porucha vznikla. V tomto prípade je lehota na obnovenie prevádzky do 8. marca 2026. Povinnosť nahlásiť poruchu Finančnej správe v rovnakej lehote sa v súčasnosti neuplatňuje, keďže technické riešenie nebolo zavedené. Údaje z paragónov, ktoré bol povinný vyhotovovať počas poruchy, musí zaevidovať v pokladnici eKasa najneskôr do desiatich dní po uplynutí mesiaca, v ktorom bola jej prevádzka obnovená. Tieto povinnosti vyplývajú z § 11 zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu na zaevidovanie údajov z paragónov (do desiatich dní po uplynutí mesiaca namiesto do desiatich dní po obnovení prevádzky pokladnice)."},"bez":{"odpoved":"Prevádzku pokazenej pokladnice musíte obnoviť alebo začať používať inú pokladnicu eKasa najneskôr do 48 hodín od vzniku poruchy, teda do 6. marca 2026 o 10:00. Túto povinnosť ukladá § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Ak by ste túto lehotu nedodržali, ste povinný predajné miesto až do sfunkčnenia pokladnice zatvoriť. Údaje z paragónov vyhotovených počas poruchy v marci 2026 ste povinný zaevidovať v systéme eKasa najneskôr do 10. apríla 2026. Táto lehota vyplýva z § 10 ods. 2 citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu na obnovenie prevádzky (48 hodín namiesto 96 hodín od konca dňa), nesprávnu lehotu na zaevidovanie paragónov a opiera sa o nesprávny právny predpis."}},{"oblast":"ekasa-hotovost","otazka":"Dve slovenské s. r. o. uzavreli kúpnu zmluvu na použitý CNC stroj za 6 200 €. Kupujúci zaplatil celú sumu v hotovosti pri prevzatí. Kto porušil zákon, aká pokuta hrozí a má porušenie vplyv na platnosť kúpnej zmluvy?","otazka_volna":"kupili sme od inej firmy stroj za 6200 a dali sme im to v cashi. vraj sa to nesmie. kto z nas ma problem a co s tou zmluvou?","spravna_odpoved":"Zákon porušili obaja – odovzdávajúci (kupujúci, ktorý hotovosť odovzdal) aj príjemca (predávajúci, ktorý ju prijal), pretože zakázaná je platba v hotovosti prevyšujúca 5 000 €. Keďže ide o právnické osoby, dopustili sa správneho deliktu a daňový alebo colný úrad uloží každému z nich pokutu do 150 000 €. Platnosť kúpnej zmluvy ani samotného zaplatenia tým však dotknutá nie je – porušenie zákazu nespôsobuje neplatnosť právnych úkonov, na základe ktorých sa platba vykonala.","ustanovenie":"§ 4 ods. 1, § 5 a § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti","citat":"Ak došlo k porušeniu zákazu podľa § 4, nie je tým dotknutá platnosť právnych úkonov, na základe ktorých sa vykonala platba v hotovosti.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/394/","my":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade **došlo k porušeniu zákona oboma spoločnosťami** – kupujúcou (odovzdávajúcou) aj predávajúcou (prijímajúcou). Porušenie zákazu platby v hotovosti však nemá vplyv na platnosť samotnej kúpnej zmluvy.\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Kto porušil zákon?\n\nZákon porušili **obe spoločnosti**.\n\n*   **Limit pre platby v hotovosti:** Pre platby medzi podnikateľmi (v tomto prípade dve s.r.o.) je stanovený limit **5 000 €** [Zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti, § 4 ods. 1].\n*   **Prekročenie limitu:** Platba vo výške 6 200 € tento limit prekročila.\n*   **Zodpovednosť oboch strán:** Zákaz sa vzťahuje na odovzdávajúceho (kupujúceho) aj na príjemcu (predávajúceho) platby. Obaja sa dopustili správneho deliktu.\n\n### 2. Aká pokuta hrozí?\n\nKeďže ide o právnické osoby (podnikateľov), porušenie sa klasifikuje ako **správny delikt**.\n\n*   **Výška pokuty:** Za tento správny delikt môže byť každej zo zúčastnených spoločností uložená pokuta až do výšky **150 000 €** [Zákon č. 394/2012 Z. z., § 10 ods. 2].\n*   **Individuálne posúdenie:** Pokuta sa ukladá každej strane transakcie samostatne. Pri určení konkrétnej výšky pokuty daňový alebo colný úrad prihliada na závažnosť, spôsob spáchania a následky deliktu [Zákon č. 394/2012 Z. z., § 10 ods. 4].\n\n### 3. Má porušenie vplyv na platnosť kúpnej zmluvy?\n\n**Nie, porušenie zákazu platby v hotovosti nemá vplyv na platnosť samotnej kúpnej zmluvy.**\n\nZákon č. 394/2012 Z. z. je predpisom verejného práva, ktorý reguluje spôsob úhrady a sankcionuje jeho porušenie. Nezasahuje však do platnosti súkromnoprávnych úkonov (ako je kúpna zmluva) podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka. Kúpna zmluva teda zostáva platná, vlastnícke právo k stroju prešlo na kupujúceho a kúpna cena bola uhradená, aj keď nezákonným spôsobom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza porušenie oboma stranami, pokutu do 150 000 € a zachovanie platnosti kúpnej zmluvy."},"google":{"odpoved":"Vzhľadom na to, že platba v hotovosti prevýšila sumu 5 000 €, zákon porušili obe spoločnosti – kupujúci, ktorý hotovosť odovzdal, aj predávajúci, ktorý ju prijal. Tento limit pre platby medzi podnikateľmi ustanovuje § 4 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti. Každej zo zúčastnených právnických osôb hrozí za tento správny delikt pokuta až do výšky 150 000 €. Porušenie tohto zákazu však nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy, ktorá zostáva platná. Vyplýva to z § 5 uvedeného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne a správne uvádza, že zákon porušili obe strany, správnu výšku pokuty do 150 000 € aj to, že platnosť kúpnej zmluvy zostáva zachovaná."},"bez":{"odpoved":"Zákon porušili obe strany – kupujúci, ktorý platbu odovzdal, aj predávajúci, ktorý ju prijal. Prekročili totiž limit 5 000 € pre platby v hotovosti medzi podnikateľmi podľa § 4 ods. 1 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti. Každej zo strán hrozí za tento správny delikt pokuta až do výšky 150 000 € (§ 10 ods. 2 citovaného zákona). Porušenie tohto zákazu však nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy, ktorá zostáva platná (§ 7 citovaného zákona).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, správne uvádza porušenie oboma stranami, limit 5 000 €, pokutu do 150 000 € aj zachovanie platnosti kúpnej zmluvy."}},{"oblast":"ekasa-hotovost","otazka":"Dvaja súkromníci – nepodnikatelia uzavreli kúpnu zmluvu na ojazdené auto a kupujúci odovzdal predávajúcemu presne 15 000 € v bankovkách. Porušili zákon o obmedzení platieb v hotovosti? A ako by sa situácia zmenila, keby predávajúcim bol autobazár?","otazka_volna":"predal som sused susedovi auto za rovnych 15 tisic a dal mi to v hotovosti. je to problem? a ked by som to kupoval od bazara?","spravna_odpoved":"Nie, zákon porušený nebol. Medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi sa zakazuje len platba v hotovosti, ktorej hodnota PREVYŠUJE 15 000 €; suma presne 15 000 € je ešte dovolená (zakázaná by bola už platba 15 000,01 €). Ak by však predávajúcim bol autobazár, teda podnikateľ, neplatil by limit 15 000 €, ale všeobecný limit podľa § 4 ods. 1 – zakázaná by bola platba prevyšujúca 5 000 €, takže hotovostná úhrada 15 000 € by bola porušením zákazu. Autobazáru ako podnikateľovi by hrozila pokuta za správny delikt do 150 000 €, kupujúcemu ako fyzickej osobe nepodnikateľovi pokuta za priestupok do 10 000 €.","ustanovenie":"§ 4 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a 3 a § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti","citat":"Zakazuje sa platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15 000 eur, medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/394/","my":{"odpoved":"Na základe platnej legislatívy k 20. septembru 2026 posudzujeme vašu situáciu nasledovne:\n\n### 1. Dvaja nepodnikatelia (platba 15 000 €)\n\nNie, v tomto prípade **zákon neporušili**. Platba v hotovosti vo výške presne 15 000 € je najvyššia povolená suma.\n\n**Vysvetlenie:**\nPre platby medzi fyzickými osobami, ktoré nie sú podnikateľmi, platí limit stanovený v Zákone č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti. Zákon zakazuje platby, ktorých hodnota **prevyšuje** 15 000 €. Keďže platba vo výške 15 000 € túto hranicu neprevyšuje, je v súlade so zákonom [Zákon č. 394/2012 Z. z., § 4, ods. 2].\n\n### 2. Predávajúci je autobazár (platba 15 000 €)\n\nÁno, v tomto prípade by **zákon porušili obe strany** – kupujúci (odovzdávajúci) aj autobazár (príjemca).\n\n**Vysvetlenie:**\nAk je jednou zo strán transakcie podnikateľ (právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ), vzťahuje sa na platbu prísnejší limit. Pre platby, kde je aspoň jednou zo strán podnikateľ, je maximálna povolená hotovostná platba **5 000 €** [Zákon č. 394/2012 Z. z., § 4, ods. 1].\n\nPlatba 15 000 € v hotovosti by tento limit prekročila o 10 000 €. V takomto prípade by sa obe strany dopustili správneho deliktu (autobazár) a priestupku (kupujúci), za čo hrozí pokuta.\n\n### Zhrnutie v tabuľke\n\n| Scenár | Limit platby v hotovosti | Platba 15 000 € | Právny základ |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Dvaja nepodnikatelia | 15 000 € | **V súlade so zákonom** | § 4 ods. 2 zákona č. 394/2012 Z. z. |\n| Podnikateľ (autobazár) a nepodnikateľ | 5 000 € | **Porušenie zákona** | § 4 ods. 1 zákona č. 394/2012 Z. z. |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPri kúpe od podnikateľa (autobazár) je nevyhnutné celú sumu 15 000 € uhradiť bezhotovostne, napríklad bankovým prevodom. Zákon totiž hovorí, že ak celková suma vyplývajúca z jedného právneho vzťahu (napr. kúpna zmluva) presahuje limit 5 000 €, nie je možné v hotovosti uhradiť ani jej časť (napríklad zálohu) [Zdroj: 38_Obmedzenie_platieb_hotovosti_od_1_1_2026.md]. Celá transakcia musí prebehnúť bezhotovostne.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne a správne zodpovedala obe časti otázky vrátane limitov 15 000 € a 5 000 € podľa zákona o obmedzení platieb v hotovosti."},"google":{"odpoved":"Áno, v jednom prípade došlo k porušeniu zákona. Pri predaji medzi dvoma súkromnými osobami – nepodnikateľmi zákon porušený nebol, pretože platba v hotovosti nesmie prevýšiť 15 000 €; suma 15 000 € je teda ešte povolená. Ak by však predávajúcim bol autobazár (podnikateľ), išlo by o porušenie zákona, keďže v takom prípade platba v hotovosti nesmie presiahnuť 5 000 €. Tieto limity platné od 1. januára 2026 ustanovuje § 4 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti. Za porušenie zákazu hrozí fyzickej osobe – nepodnikateľovi pokuta do výšky 10 000 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne vyhodnotila, že suma 15 000 € medzi nepodnikateľmi je dovolená, pri autobazári ide o porušenie limitu 5 000 € a uviedla aj správnu sankciu pre nepodnikateľa."},"bez":{"odpoved":"Nie, zákon neporušili, pretože platba v hotovosti, ktorej jednou zo strán je fyzická osoba – nepodnikateľ, nesmie *prevyšovať* 15 000 €. Platba v presnej výške 15 000 € je teda povolená v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti. Ak by bol predávajúcim autobazár, situácia by sa nezmenila. Keďže kupujúci je stále fyzická osoba – nepodnikateľ, uplatnil by sa rovnaký limit 15 000 €. Nižší limit 5 000 € sa vzťahuje výlučne na platby medzi podnikateľmi.","spravne":false,"dovod":"Druhá časť odpovede je vecne nesprávna, pretože limit 15 000 € platí len vtedy, ak sú obidve strany fyzické osoby nepodnikatelia; pri vzťahu s autobazárom (podnikateľom) platí limit 5 000 €."}},{"oblast":"ekasa-hotovost","otazka":"Živnostník kúpil od inej firmy stroj za 9 000 €. V kúpnej zmluve si dohodli úhradu v dvoch hotovostných splátkach po 4 500 € s odstupom troch týždňov, aby sa „zmestili do limitu 5 000 €“. Je takýto postup v súlade so zákonom o obmedzení platieb v hotovosti?","otazka_volna":"chcem to zaplatit na dvakrat po 4500 aby som nepresiahol tych 5 tisic. je to ok ked to je z jednej zmluvy?","spravna_odpoved":"Nie, je to porušenie zákazu. Hodnotou platby v hotovosti, ktorá je rozdelená na niekoľko samostatných platieb, je súčet hodnôt týchto platieb, ak tieto platby vyplývajú z jedného právneho vzťahu. Obe splátky vyplývajú z tej istej kúpnej zmluvy, takže rozhodujúcou hodnotou je 9 000 €, čo prevyšuje limit 5 000 €. Odovzdávajúci aj príjemca sa ako podnikatelia dopúšťajú správneho deliktu s pokutou do 150 000 € (fyzická osoba nepodnikateľ by sa dopustila priestupku s pokutou do 10 000 €).","ustanovenie":"§ 6 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 1 a § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti","citat":"Hodnotou platby v hotovosti, ktorá je rozdelená na niekoľko samostatných platieb, je súčet hodnôt týchto platieb, ak tieto platby vyplývajú z jedného právneho vzťahu.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/394/","my":{"odpoved":"**Nie, takýto postup nie je v súlade so zákonom.** Rozdelenie platby na dve splátky v tomto prípade neobchádza zákonný limit, pretože rozhodujúca je celková hodnota záväzku vyplývajúca z jedného právneho vzťahu – v tomto prípade z kúpnej zmluvy na stroj.\n\nPodľa zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti platia od 1. januára 2026 nasledujúce pravidlá:\n\n1.  **Určenie limitu:** Keďže ide o platbu medzi dvoma podnikateľmi (živnostník a iná firma), vzťahuje sa na nich limit **5 000 €** [Zákon č. 394/2012 Z. z., § 4, ods. 1].\n\n2.  **Sčítavanie splátok:** Zákon výslovne stanovuje, že ak platby vyplývajú z jedného právneho vzťahu (napr. jedna kúpna zmluva alebo jedna faktúra), na účely posúdenia limitu sa **sčítavajú všetky čiastkové platby** [Zákon č. 394/2012 Z. z., § 6, ods. 2].\n\n### Posúdenie vašej situácie\n\n| Položka | Hodnota | Komentár |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Celková hodnota stroja (záväzok) | 9 000 € | Toto je rozhodujúca suma pre posúdenie limitu. |\n| Zákonný limit pre platbu v hotovosti | 5 000 € | Platí pre transakcie, kde je aspoň jedna strana podnikateľ. |\n| **Porovnanie** | **9 000 € > 5 000 €** | **Celková hodnota transakcie presahuje zákonný limit.** |\n\n**Záver:**\nKeďže celková hodnota kúpnej zmluvy (9 000 €) presahuje limit 5 000 €, **celá platba musí byť vykonaná bezhotovostne** (napr. bankovým prevodom). Nie je prípustné uhradiť v hotovosti ani časť tejto sumy, a to ani vo forme splátok, ktoré sú jednotlivo pod limitom.\n\n### Dôsledky porušenia zákona\n\nTakéto konanie sa považuje za **správny delikt** [Zákon č. 394/2012 Z. z., § 10]. Dôležité je, že pokuta môže byť uložená **obom stranám transakcie** – teda kupujúcemu živnostníkovi (ktorý hotovosť odovzdal) aj predávajúcej firme (ktorá hotovosť prijala).\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nVždy posudzujte celkovú hodnotu zmluvy alebo faktúry, nie výšku jednotlivých splátok. Ak táto celková hodnota presahuje 5 000 €, celú úhradu realizujte bezhotovostne. Daňový úrad pri kontrole ľahko prepojí kúpnu zmluvu s pokladničnými dokladmi a takýto pokus o obchádzanie zákona odhalí.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že postup nie je v súlade so zákonom, pretože pri platbách vyplývajúcich z jedného právneho vzťahu sa hodnoty sčítavajú a celková suma 9 000 € prevyšuje limit 5 000 €."},"google":{"odpoved":"Nie, takýto postup nie je v súlade so zákonom. Pre platby medzi podnikateľmi platí limit pre platby v hotovosti vo výške 5 000 €. Rozdelenie jednej platby na viacero splátok s cieľom obísť zákon nie je prípustné. Ak platby vyplývajú z jedného právneho vzťahu, ich hodnoty sa pre účely tohto zákona sčítavajú. V tomto prípade celková hodnota platby (9 000 €) prekračuje zákonný limit. Tento postup je v rozpore s § 6 ods. 2 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne konštatuje rozpor so zákonom, uvádza limit 5 000 € aj pravidlo sčítania platieb z jedného právneho vzťahu podľa § 6 ods. 2 zákona o obmedzení platieb v hotovosti."},"bez":{"odpoved":"Nie, takýto postup nie je v súlade so zákonom. Limit 5 000 € sa vzťahuje na celkovú hodnotu platby vyplývajúcej z jedného právneho vzťahu, teda na celú kúpnu cenu stroja 9 000 €. Keďže celková hodnota obchodu prevyšuje stanovený limit, celá platba musí byť vykonaná bezhotovostne. Rozdelenie platby na viacero splátok s cieľom vyhnúť sa limitu sa považuje za obchádzanie zákona. Tento postup zakazuje § 4 ods. 1 v nadväznosti na § 2 písm. c) zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že postup nie je v súlade so zákonom, pretože pri platbách z jedného právneho vzťahu sa hodnoty sčítavajú a limit 5 000 € bol prekročený."}},{"oblast":"ekasa-hotovost","otazka":"Slovenská firma prijala 12. mája 2026 (utorok) v hotovosti platbu 6 000 amerických dolárov. Podľa akého kurzu a ku ktorému dňu sa určí hodnota tejto platby na účely posúdenia limitu podľa zákona o obmedzení platieb v hotovosti?","otazka_volna":"dostali sme cash v dolaroch. ako sa to prepocita aby sme vedeli ci sme presiahli ten limit? akym kurzom a z ktoreho dna?","spravna_odpoved":"Hodnotou je nominálna hodnota bankoviek a mincí prepočítaná na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný v deň PREDCHÁDZAJÚCI dňu platby v hotovosti – teda kurzom platným 11. mája 2026 (pondelok). Nepoužíva sa kurz v deň platby, kurz z prvého dňa mesiaca ani komerčný kurz banky či zmenárne.","ustanovenie":"§ 6 ods. 1 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti","citat":"prepočítaná na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný v deň predchádzajúci dňu platby v hotovosti","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/394/","my":{"odpoved":"Na posúdenie limitu sa použije **referenčný výmenný kurz ECB alebo NBS platný v deň predchádzajúci dňu platby**, teda kurz z 11. mája 2026.\n\nPodľa zákona o obmedzení platieb v hotovosti sa hodnota platby v cudzej mene prepočítava na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou (ECB) alebo Národnou bankou Slovenska (NBS), ktorý je platný v deň predchádzajúci dňu platby v hotovosti [Zákon č. 394/2012 Z. z., § 6, ods. 1].\n\n### Konkrétny postup pre Váš prípad:\n\n1.  **Dátum platby:** 12. máj 2026 (utorok).\n2.  **Rozhodujúci dátum pre kurz:** Deň predchádzajúci platbe, t. j. **11. máj 2026** (pondelok).\n3.  **Použitý kurz:** Referenčný kurz ECB alebo NBS pre menový pár USD/EUR zverejnený dňa 11. mája 2026.\n\n### Príklad výpočtu a posúdenia\n\nPre ilustráciu si vypočítajme hodnotu platby s použitím fiktívneho kurzu platného 11. mája 2026, napríklad **1 EUR = 1,0850 USD**.\n\n*   **Výpočet hodnoty v EUR:**\n    `6 000 USD / 1,0850 = 5 529,95 €`\n*   **Platný limit:**\n    Keďže platbu prijala slovenská firma (podnikateľ), vzťahuje sa na ňu limit **5 000 €** [Zákon č. 394/2012 Z. z., § 4, ods. 1].\n*   **Vyhodnotenie:**\n    Prepočítaná hodnota platby **5 529,95 € je vyššia ako zákonný limit 5 000 €**. Prijatím tejto platby v hotovosti došlo k porušeniu zákona o obmedzení platieb v hotovosti.\n\n**Dôležité upozornenie:** Porušenie zákazu nemá vplyv na platnosť právneho úkonu (napr. kúpnej zmluvy), na základe ktorého sa platba vykonala [Zákon č. 394/2012 Z. z., § 5]. Hrozí však správna sankcia (pokuta) od daňového úradu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne v súlade so zákonom určila, že sa použije referenčný výmenný kurz ECB/NBS platný v deň predchádzajúci dňu platby v hotovosti, teda z 11. mája 2026."},"google":{"odpoved":"Na posúdenie limitu sa hodnota platby v cudzej mene prepočíta na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Použije sa kurz, ktorý bol platný v deň predchádzajúci dňu platby v hotovosti. V tomto prípade sa teda použije kurz platný v pondelok 11. mája 2026. Tento postup vyplýva z § 6 ods. 1 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza referenčný výmenný kurz ECB alebo NBS platný v deň predchádzajúci dňu platby, teda k 11. máju 2026, vrátane správneho zákonného odkazu."},"bez":{"odpoved":"Hodnota platby sa určí prepočtom cudzej meny na eurá referenčným výmenným kurzom Európskej centrálnej banky alebo Národnej banky Slovenska. Použije sa kurz platný v deň predchádzajúci dňu vykonania platby, teda kurz z 11. mája 2026. Keďže platbu prijíma podnikateľ, táto prepočítaná hodnota nesmie presiahnuť limit 5 000 eur. Ak by prepočítaná suma presiahla tento limit, prijatie platby v hotovosti by bolo zakázané. Tento postup vyplýva z § 4 ods. 1 a § 5 ods. 2 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď síce správne určila dátum a typ kurzu, ale v odôvodnení uvádza nesprávne a zastarané právne pravidlo o limite 5 000 eur namiesto platného limitu 15 000 eur a nesprávne paragrafové znenie."}},{"oblast":"ekasa-hotovost","otazka":"Daňový úrad sa 10. marca 2026 pri daňovej kontrole dozvedel, že spoločnosť porušila zákaz platby v hotovosti dňa 20. augusta 2024. Dokedy najneskôr musí vydať rozhodnutie o pokute, aby zodpovednosť za správny delikt nezanikla?","otazka_volna":"nasli nam pri kontrole cashovu platbu spred dvoch rokov. dokedy nam to este mozu dorubit alebo je to uz premlcane?","spravna_odpoved":"Zodpovednosť za správny delikt zaniká, ak príslušný orgán nevydá rozhodnutie o pokute do dvoch rokov odo dňa, keď sa o správnom delikte dozvedel, najneskôr však do piatich rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu zákazu. Subjektívna lehota uplynie 10. marca 2028, objektívna lehota uplynie 31. decembra 2029 (päť rokov od konca roka 2024). Rozhodujúca je tá, ktorá uplynie skôr – rozhodnutie teda musí byť vydané najneskôr 10. marca 2028.","ustanovenie":"§ 10 ods. 6 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti","citat":"Zodpovednosť za správny delikt zaniká, ak príslušný orgán nevydá rozhodnutie o pokute do dvoch rokov odo dňa, keď sa o správnom delikte dozvedel, najneskôr však do piatich rokov, od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu zákazu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/394/","my":{"odpoved":"Rozhodnutie o pokute musí daňový úrad vydať najneskôr **10. marca 2028**. Po tomto dátume zodpovednosť spoločnosti za správny delikt zaniká.\n\nPrávny základ pre zánik zodpovednosti je upravený v zákone č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti. Tento zákon stanovuje dve lehoty, pričom zodpovednosť zaniká uplynutím tej, ktorá nastane skôr:\n\n1.  **Subjektívna lehota:** 2 roky odo dňa, keď sa príslušný orgán (v tomto prípade daňový úrad) o porušení zákona dozvedel.\n2.  **Objektívna lehota:** 5 rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom k porušeniu zákona došlo.\n\n[Zákon č. 394/2012 Z. z., § 10 ods. 6]\n\n### Aplikácia na Váš prípad\n\n*   **Dátum porušenia zákona:** 20. augusta 2024\n*   **Dátum, kedy sa daňový úrad o porušení dozvedel:** 10. marca 2026\n\n**1. Výpočet subjektívnej lehoty:**\n*   Začiatok plynutia: 10. marec 2026\n*   Koniec lehoty: **10. marec 2028**\n\n**2. Výpočet objektívnej lehoty:**\n*   Koniec roka, v ktorom došlo k porušeniu: 31. december 2024\n*   Koniec lehoty: **31. december 2029**\n\nPre zánik zodpovednosti je rozhodujúca tá lehota, ktorá uplynie skôr. V tomto prípade je to subjektívna lehota. Daňový úrad teda musí stihnúť vydať rozhodnutie o uložení pokuty do 10. marca 2028.\n\n---\n\n**Doplňujúca informácia:**\nKeďže ide o spoločnosť (právnickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa), porušenie zákazu platby v hotovosti sa klasifikuje ako správny delikt. Za tento delikt môže byť uložená pokuta až do výšky **150 000 €** [Zákon č. 394/2012 Z. z., § 10 ods. 2].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne identifikuje konečný dátum 10. marca 2028 na základe porovnania subjektívnej a objektívnej lehoty podľa § 10 ods. 6 zákona č. 394/2012 Z. z."},"google":{"odpoved":"Rozhodnutie o uložení pokuty musí daňový úrad vydať najneskôr 10. marca 2028. Zodpovednosť za správny delikt zaniká, ak príslušný orgán nevydá rozhodnutie do dvoch rokov odo dňa, keď sa o porušení zákona dozvedel (subjektívna lehota). Zároveň platí, že rozhodnutie musí byť vydané najneskôr do piatich rokov od konca roka, v ktorom k porušeniu došlo (objektívna lehota), čo by v tomto prípade bolo 31. decembra 2029. Pre zánik zodpovednosti je rozhodujúca tá z lehôt, ktorá uplynie skôr. Tieto lehoty upravuje § 10 ods. 3 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila výsledný dátum 10. marca 2028 ako aj obe lehoty a pravidlo ich posudzovania, pričom nesprávne označenie odseku neovplyvnilo vecnú správnosť použitého právneho pravidla."},"bez":{"odpoved":"Rozhodnutie o uložení pokuty musí byť vydané najneskôr do 20. augusta 2029. Zodpovednosť za správny delikt porušenia zákazu platby v hotovosti zaniká najneskôr uplynutím piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu zákazu došlo. Táto objektívna lehota plynie bez ohľadu na to, kedy sa správca dane o porušení dozvedel. Uvedené vyplýva z § 10 ods. 4 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza lehotu do 20. augusta 2029 namiesto 10. marca 2028, pretože úplne ignoruje subjektívnu dvojročnú lehotu a nesprávne počíta aj objektívnu lehotu."}},{"oblast":"ekasa-hotovost","otazka":"Účtovníčka tvrdí, že s. r. o. musí inventarizovať pokladničnú hotovosť štyrikrát za účtovné obdobie. Koľkokrát a ku ktorému dňu v skutočnosti musí účtovná jednotka inventarizovať peňažné prostriedky v hotovosti podľa zákona o účtovníctve?","otazka_volna":"stara uctovnicka nam robila pokladnicu 4x do roka, nova vravi ze staci raz. kto ma pravdu a kedy sa to ma robit?","spravna_odpoved":"Zákon o účtovníctve vyžaduje inventarizovať peňažné prostriedky v hotovosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka – teda spravidla raz za účtovné obdobie (pri kalendárnom roku k 31. decembru), a navyše ku dňu mimoriadnej účtovnej závierky. Povinnosť inventarizovať hotovosť štyrikrát za účtovné obdobie bola zo zákona vypustená novelou č. 352/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2014. Častejšiu inventarizáciu si účtovná jednotka môže dobrovoľne určiť vnútorným predpisom, zákon ju však nenariaďuje. Na hotovosť sa zároveň nevzťahuje možnosť vykonať inventarizáciu v inej lehote, ktorá nesmie prekročiť štyri roky – tá platí len pri hmotnom majetku okrem zásob a hotovosti.","ustanovenie":"§ 29 ods. 2 a 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve","citat":"Peňažné prostriedky v hotovosti musí účtovná jednotka inventarizovať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/","my":{"odpoved":"Podľa zákona o účtovníctve musí s.r.o. povinne inventarizovať pokladničnú hotovosť **minimálne raz za účtovné obdobie, a to ku dňu, ku ktorému zostavuje účtovnú závierku.** Tvrdenie vašej účtovníčky o povinnej inventarizácii štyrikrát za účtovné obdobie nie je v súlade so zákonom.\n\n### Povinná frekvencia a termín inventarizácie hotovosti\n\nZákon o účtovníctve stanovuje jasné pravidlo pre inventarizáciu peňažných prostriedkov v hotovosti:\n\n*   **Frekvencia:** Povinná inventarizácia sa vykonáva **raz za účtovné obdobie**.\n*   **Termín:** Musí sa vykonať **ku dňu, ku ktorému sa zostavuje riadna alebo mimoriadna účtovná závierka** [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 29 ods. 2]. Pre väčšinu spoločností s účtovným obdobím kalendárneho roka je to k **31. decembru**.\n\nToto pravidlo je explicitne uvedené v § 29 ods. 3 Zákona o účtovníctve, ktorý hovorí:\n> „Peňažné prostriedky v hotovosti musí účtovná jednotka inventarizovať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.“ [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 29 ods. 3]\n\n### Možný zdroj nedorozumenia\n\nZákon o účtovníctve umožňuje pri niektorých druhoch majetku vykonávať inventarizáciu v dlhších intervaloch. Konkrétne pri hmotnom majetku (okrem zásob a hotovosti) môže byť lehota až štyri roky [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 29 ods. 3].\n\nJe možné, že došlo k zámene s internými predpismi alebo k nesprávnej interpretácii zákona. Zákon však jednoznačne vyčleňuje peňažné prostriedky v hotovosti z akýchkoľvek dlhších alebo kratších periód a viaže ich inventarizáciu na deň zostavenia účtovnej závierky.\n\n### Zhrnutie\n\n| Druh majetku | Povinná frekvencia inventarizácie podľa zákona |\n| :--- | :--- |\n| **Peňažné prostriedky v hotovosti** | **Raz ročne** (ku dňu zostavenia účtovnej závierky) |\n| Zásoby | Raz ročne (možno vykonávať priebežne počas roka) |\n| Hmotný majetok (okrem zásob a hotovosti) | Minimálne raz za **štyri roky** |\n| Ostatný majetok a záväzky (dokladová inv.) | Raz ročne (ku dňu zostavenia účtovnej závierky) |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nHoci zákon vyžaduje povinnú inventarizáciu hotovosti len raz ročne, z hľadiska vnútornej kontroly a predchádzania nezrovnalostiam je dobrým zvykom vykonávať priebežné, aj neohlásené, inventúry pokladnice častejšie (napríklad štvrťročne, mesačne alebo pri zmene hmotne zodpovednej osoby). Tieto priebežné inventúry však nie sú povinné zo zákona a slúžia na interné účely spoločnosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že hotovosť sa musí povinne inventarizovať ku dňu zostavenia účtovnej závierky (spravidla raz za účtovné obdobie), pričom tvrdenie účtovníčky o štyroch inventarizáciách správne označuje za neopodstatnené."},"google":{"odpoved":"Účtovníčka nemá pravdu, nakoľko povinnosť inventarizovať hotovosť štyrikrát ročne už neplatí. Podľa aktuálneho znenia zákona musí účtovná jednotka inventarizovať peňažné prostriedky v hotovosti minimálne raz za účtovné obdobie. Táto inventarizácia sa vykonáva ku dňu, ku ktorému sa zostavuje riadna alebo mimoriadna účtovná závierka. Uvedenú povinnosť stanovuje § 29 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Častejšiu periodicitu si môže firma určiť vo svojej internej smernici, no nie je to zákonná požiadavka.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že účtovníčka nemá pravdu, hotovosť sa inventarizuje ku dňu zostavenia účtovnej závierky (spravidla raz za obdobie) a správne odkazuje na zákon o účtovníctve."},"bez":{"odpoved":"Vaša účtovníčka má pravdu. Účtovná jednotka musí vykonať fyzickú inventúru peňažných prostriedkov v hotovosti najmenej štyrikrát za účtovné obdobie. Túto povinnosť ustanovuje § 30 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Zákon neurčuje presné termíny týchto inventarizácií počas roka, tie si určí účtovná jednotka sama. Jedna z týchto inventúr sa však musí vykonať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, teda spravidla k 31. decembru.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa nesprávne opiera o zastarané ustanovenie zákona a mylne tvrdí, že inventarizácia hotovosti sa musí vykonať najmenej štyrikrát za účtovné obdobie."}},{"oblast":"ekasa-hotovost","otazka":"Zamestnanec bol 4. júna 2026 na tuzemskej pracovnej ceste, ktorá trvala 19 hodín. Ubytovanie mal v hoteli s raňajkami v cene a organizátor školenia mu zabezpečil bezplatný obed. Aké stravné mu patrí?","otazka_volna":"bol na sluzobke skoro cely den, spal v hoteli kde boli ranajky a obed mal na skoleni zadarmo. kolko mu mam dat dietu?","spravna_odpoved":"Patrí mu stravné 7,21 €. Cesta trvala 19 hodín, čiže spadá do časového pásma nad 18 hodín so stravným 20,60 € (od 1. 12. 2025, oznámenie MPSVR SR č. 280/2025 Z. z.). Krátenie sa vykoná o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky a o 40 % za bezplatne poskytnutý obed, pričom percentá sa počítajú Z URČENEJ SUMY STRAVNÉHO PRE ČASOVÉ PÁSMO NAD 18 HODÍN, teda z 20,60 €: 25 % = 5,15 € a 40 % = 8,24 €. Výpočet: 20,60 − 5,15 − 8,24 = 7,21 €. Raňajky poskytnuté v rámci ubytovacích služieb sa krátia rovnakým spôsobom ako bezplatne zabezpečené jedlo.","ustanovenie":"§ 5 ods. 1, 6, 7 a 10 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách; oznámenie MPSVR SR č. 280/2025 Z. z.","citat":"kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z určenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín","zdroj_url":"https://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/vztah-zamestnanca-zamestnavatela/cestovne-nahrady/urcenie-sum-nahrad/urcenie-sum-nahrad-2.html","my":{"odpoved":"Zamestnancovi patrí po skrátení stravné vo výške **7,21 €**.\n\nPodrobný výpočet nároku vychádza z pravidiel Zákona o cestovných náhradách platných pre rok 2026.\n\n### Výpočet stravného\n\n1.  **Určenie základného nároku na stravné**\n    Pracovná cesta trvala 19 hodín, čo spadá do najvyššieho časového pásma \"nad 18 hodín\".\n    *   Základný nárok na stravné: **20,60 €**\n    *   *Zdroj: Opatrenie MPSVR SR č. 280/2025 Z. z. (platné od 1. 12. 2025)*\n\n2.  **Výpočet krátenia za poskytnuté jedlá**\n    Ak zamestnávateľ alebo tretia strana zabezpečí zamestnancovi bezplatné jedlo, jeho nárok na stravné sa kráti. Kľúčové je, že percentuálne krátenie sa vždy počíta zo sumy stravného pre časové pásmo **nad 18 hodín (teda z 20,60 €)**, bez ohľadu na skutočnú dĺžku cesty [Zákon č. 283/2002 Z. z., § 5, ods. 6].\n\n    *   **Krátenie za raňajky:** 25 % z 20,60 € = **5,15 €**\n    *   **Krátenie za obed:** 40 % z 20,60 € = **8,24 €**\n\n3.  **Výsledná suma stravného**\n    Od základného nároku sa odpočítajú sumy za poskytnuté jedlá.\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Základný nárok na stravné (cesta nad 18 hod.) | 20,60 € |\n| Krátenie za bezplatné raňajky | - 5,15 € |\n| Krátenie za bezplatný obed | - 8,24 € |\n| **Stravné na vyplatenie** | **7,21 €** |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu stravného 7,21 € aj celý postup výpočtu vrátane príslušných percent krátenia a sumy pre časové pásmo nad 18 hodín."},"google":{"odpoved":"Zamestnancovi patrí stravné vo výške 7,21 €. Pri pracovnej ceste trvajúcej 19 hodín je základná sadzba stravného 20,60 €. Táto suma sa kráti o 25 % za poskytnuté raňajky a o 40 % za poskytnutý obed. Dôležité je, že percentuálne krátenie sa vždy počíta zo sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín (teda 20,60 €), čo v tomto prípade predstavuje zníženie o 13,39 € (65 % z 20,60 €). Nárok na stravné a jeho krátenie upravuje § 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnej výslednej sume 7,21 € s uvedením správneho právneho základu, sadzby i postupu krátenia."},"bez":{"odpoved":"Zamestnancovi patrí stravné vo výške 6,09 €. Pri trvaní pracovnej cesty nad 18 hodín je základná sadzba stravného 17,40 €. Táto suma sa kráti o 25 % za bezplatné raňajky (4,35 €) a o 40 % za bezplatný obed (6,96 €), čo predstavuje celkové krátenie 11,31 €. Výsledná suma je teda rozdielom základnej sadzby a súčtu krátení. Nárok na stravné a jeho krátenie upravuje § 5 ods. 2 písm. c) a § 5 ods. 5 Zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v spojení s Opatrením MPSVR SR č. 368/2023 Z. z.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď vychádza zo zastaranej sadzby stravného (17,40 € namiesto 20,60 €) a dospela k nesprávnej výslednej sume stravného (6,09 € namiesto 7,21 €)."}},{"oblast":"ekasa-hotovost","otazka":"Vodič kamióna v medzinárodnej cestnej doprave bol 15. júna 2026 na zahraničnej pracovnej ceste do Nemecka a mimo územia Slovenskej republiky strávil v tomto kalendárnom dni 20 hodín. Aká základná sadzba stravného sa na neho uplatní a prečo sa líši od sadzby pre bežného zamestnanca?","otazka_volna":"nas vodic ide kamionom do nemecka, cely den je vonku. kolko mu patri dieta? vraj vodici maju od tohto roku ine sadzby","spravna_odpoved":"Uplatní sa osobitná základná sadzba stravného pre Nemecko vo výške 63 €, nie bežná základná sadzba 45 €. Keďže cesta mimo územia SR trvala v kalendárnom dni nad 12 hodín, patrí mu stravné v sume základnej sadzby, teda 63 €. Osobitné základné sadzby zaviedol nový § 1a opatrenia MF SR č. 401/2012 Z. z. v znení opatrenia MF SR č. 9/2026 Z. z. s účinnosťou od 30. januára 2026 a vzťahujú sa výlučne na mobilných zamestnancov v cestnej doprave podľa § 7 ods. 1 druhej vety zákona č. 462/2007 Z. z. pri cestách do vybraných krajín.","ustanovenie":"§ 13 ods. 1 až 4 zákona č. 283/2002 Z. z.; § 1a opatrenia MF SR č. 401/2012 Z. z. v znení opatrenia MF SR č. 9/2026 Z. z.","citat":"nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného alebo v sume osobitnej základnej sadzby stravného","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2026/9/","my":{"odpoved":"Áno, pre vodiča kamióna v medzinárodnej doprave platí v roku 2026 iná, **osobitná základná sadzba stravného**, ktorá je nižšia ako štandardná sadzba pre ostatných zamestnancov. Keďže jeho pracovná cesta mimo územia SR trvala 20 hodín, má nárok na **100 % tejto osobitnej základnej sadzby**.\n\nDôvodom je, že výkon práce vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy má špecifický charakter, ktorý sa odlišuje od bežných pracovných ciest.\n\n### Podrobné vysvetlenie a výpočet\n\n#### 1. Prečo sa sadzba líši?\n\nRozdielna sadzba vyplýva priamo zo Zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. U zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania (čo je typický prípad vodičov v medzinárodnej doprave), sa uplatňuje osobitná základná sadzba stravného.\n\nTieto sadzby sú stanovené samostatným opatrením Ministerstva financií SR a sú zámerne nižšie, pretože sa predpokladajú odlišné podmienky a náklady na stravovanie v porovnaní so zamestnancom na jednorazovej, krátkodobej pracovnej ceste.\n\n#### 2. Výpočet nároku na stravné\n\nNárok sa určí podľa dĺžky trvania pracovnej cesty mimo územia Slovenska v danom kalendárnom dni.\n\n*   **Trvanie cesty mimo územia SR:** 20 hodín\n*   **Príslušné časové pásmo:** Nad 12 hodín [Zákon č. 283/2002 Z. z., § 13, ods. 4, písm. c)]\n*   **Výška nároku:** 100 % zo základnej sadzby stravného\n\nV tomto prípade sa teda uplatní 100 % z osobitnej základnej sadzby stravného pre Nemecko.\n\n#### 3. Porovnanie sadzieb (štandardná vs. osobitná)\n\nPre ilustráciu rozdielu uvádzam princíp, ako sa sadzby líšia. Konkrétne sumy je potrebné overiť v platnom opatrení MF SR, keďže nie sú súčasťou poskytnutých podkladov.\n\n| Typ zamestnanca | Uplatnená sadzba pre Nemecko (2026) | Nárok pri 20-hodinovej ceste |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Vodič kamióna** | Osobitná základná sadzba stravného | 100 % z osobitnej sadzby |\n| **Bežný zamestnanec** | Štandardná základná sadzba stravného | 100 % zo štandardnej sadzby |\n\n### Zhrnutie\n\nVodič má za 15. jún 2026 nárok na stravné vo výške **100 % osobitnej základnej sadzby stravného** pre Nemecko, ktorá je určená špeciálne pre vodičov v medzinárodnej kamiónovej doprave.\n\n**Treba overiť:**\n*   **Osobitná základná sadzba stravného pre Nemecko** pre vodičov medzinárodnej kamiónovej dopravy platná pre rok 2026 (zdroj: aktuálne Opatrenie Ministerstva financií SR).\n*   **Štandardná základná sadzba stravného pre Nemecko** pre ostatných zamestnancov platná pre rok 2026 (zdroj: aktuálne Opatrenie Ministerstva financií SR).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď neuvádza konkrétnu výšku sadzby (63 €), nesprávne tvrdí, že osobitná sadzba je nižšia ako bežná (v skutočnosti je vyššia – 63 € oproti 45 €), a odvoláva sa na neexistujúce zníženie sadzieb pre častú zmenu pracoviska namiesto správneho právneho základu."},"google":{"odpoved":"Na vodiča sa uplatní osobitná základná sadzba stravného vo výške 63 €. Keďže mimo územia Slovenska strávil viac ako 12 hodín, patrí mu táto suma v plnej výške. Táto sadzba je vyššia ako štandardná sadzba (45 €) z dôvodu kompenzácie špecifických podmienok výkonu práce, ako sú vyššie ceny stravovania na diaľniciach a ťažko preukázateľné výdavky za hygienické služby. Uvedené osobitné sadzby pre mobilných zamestnancov v cestnej doprave platia od 30. januára 2026. Právnym základom je Opatrenie Ministerstva financií SR č. 9/2026 Z. z., ktoré dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza osobitnú základnú sadzbu 63 €, splnenie časovej podmienky nad 12 hodín aj právny kontext osobitnej sadzby pre mobilných zamestnancov od 30. januára 2026."},"bez":{"odpoved":"Na vodiča sa uplatní základná sadzba stravného pre Nemecko vo výške 60 €, z ktorej mu patrí stravné vo výške 20 € za tento kalendárny deň. Pre vodiča v medzinárodnej cestnej doprave sa totiž stravné určí ako 1/3 zo základnej sadzby platnej pre danú krajinu pri ceste nad 18 hodín. Bežný zamestnanec by mal pri rovnakej dĺžke cesty nárok na plnú základnú sadzbu, teda 60 €. Tento osobitný výpočet pre vodičov ustanovuje § 13 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Základná sadzba stravného pre Nemecko je stanovená v prílohe k Opatreniu Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z. z.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sadzbu stravného (60 € namiesto osobitnej sadzby 63 €), nesprávny výpočet a výšku nároku (20 € namiesto plnej sumy 63 €) a vymyslené právne pravidlo o krátení na 1/3 pri ceste nad 18 hodín."}},{"oblast":"ekasa-hotovost","otazka":"Zamestnanec sa písomne dohodol so zamestnávateľom, že na pracovnú cestu 10. marca 2026 použije svoje osobné vozidlo s prívesom. Najazdil 300 km. Akú základnú náhradu mu zamestnávateľ vyplatí?","otazka_volna":"chalan isiel autom aj s vlecakom na 300 km. kolko mu patri za kilometre? ta vlecka sa ako rata?","spravna_odpoved":"Základná náhrada je 107,99 €. Suma základnej náhrady za 1 km jazdy pre osobné vozidlá je od 1. januára 2026 vo výške 0,313 € (oznámenie MPSVR SR č. 340/2025 Z. z.). Pri použití prívesu k osobnému vozidlu sa suma základnej náhrady zvýši o 15 %, teda 0,313 × 1,15 = 0,35995 €/km. Výpočet: 300 km × 0,35995 = 107,985 €, a keďže sa zaokrúhľuje až výsledná suma základnej náhrady, a to na najbližší eurocent NAHOR, vyplatí sa 107,99 €. Popri základnej náhrade patrí zamestnancovi ešte náhrada za spotrebované pohonné látky.","ustanovenie":"§ 7 ods. 1, 2 a 11 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách; oznámenie MPSVR SR č. 340/2025 Z. z.","citat":"Pri použití prívesu k štvorkolke alebo k osobnému vozidlu sa suma základnej náhrady určená podľa § 8 ods. 2 pre štvorkolky a pre osobné vozidlá zvýši o 15 %.","zdroj_url":"https://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/vztah-zamestnanca-zamestnavatela/cestovne-nahrady/urcenie-sum-nahrad/urcenie-sum-nahrad-2.html","my":{"odpoved":"Na základe písomnej dohody patrí zamestnancovi základná náhrada vo výške **107,99 €**.\n\nTáto suma sa skladá zo základnej náhrady za každý kilometer jazdy, ktorá sa pri použití prívesu zvyšuje o 15 %.\n\n### Výpočet základnej náhrady\n\nVýpočet prebieha v nasledujúcich krokoch:\n\n1.  **Sadzba pre osobné vozidlo:** Pre rok 2026 je platná sadzba základnej náhrady za 1 km jazdy osobným vozidlom **0,313 €** [Opatrenie MPSVR SR č. 340/2025 Z. z.].\n2.  **Zvýšenie za príves:** Pri použití prívesu k osobnému vozidlu sa táto sadzba zvyšuje o 15 % [Zákon č. 283/2002 Z. z., § 7, ods. 2].\n3.  **Celková náhrada:** Vypočítaná suma sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor [Zákon č. 283/2002 Z. z., § 7, ods. 11].\n\n| Položka | Výpočet | Suma |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Sadzba pre osobné vozidlo (2026) | | 0,313 €/km |\n| Zvýšenie o 15 % za príves | `0,313 € × 1,15` | 0,35995 €/km |\n| **Celková základná náhrada** | `300 km × 0,35995 €/km` | 107,985 € |\n| **Zaokrúhlená náhrada (nahor)** | | **107,99 €** |\n\n**Upozornenie:** Uvedená suma predstavuje iba základnú náhradu za použitie vozidla. Zamestnancovi okrem toho patrí aj samostatná náhrada za spotrebované pohonné látky, ktorá sa vypočíta na základe ceny a spotreby pohonných látok podľa technického preukazu vozidla.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu základnej náhrady 107,99 €, ako aj správny postup výpočtu vrátane 15 % zvýšenia za príves a zaokrúhlenia nahor."},"google":{"odpoved":"Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi základnú náhradu vo výške 107,99 €. Suma základnej náhrady za každý kilometer jazdy pre osobné vozidlo je od 1. januára 2026 stanovená na 0,313 €. Pri použití prívesu k osobnému vozidlu sa táto suma zvyšuje o 15 % na 0,35995 € za kilometer. Celková základná náhrada za 300 km je teda 107,99 € (300 km * 0,35995 €). Tento postup je v súlade s § 7 ods. 1 a § 8 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu výslednú sumu základnej náhrady 107,99 € aj správny výpočet so sadzbou zvýšenou o 15 %, pričom iba vynechala medzikrok s presným zaokrúhlením z hodnoty 107,985 € nahor."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi základnú náhradu vo výške 86,94 €. Sadzba základnej náhrady pre osobné vozidlo je 0,252 € za 1 km jazdy. Pri použití prívesu sa táto suma povinne zvyšuje o 15 % na 0,2898 € za 1 km. Celková náhrada je teda súčinom 300 km a zvýšenej sadzby 0,2898 €/km. Vyplýva to z § 7 ods. 3 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v spojení s Opatrením MPSVR SR č. 222/2024 Z. z.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď vychádza zo zastaranej sadzby základnej náhrady a uvádza nesprávnu výslednú sumu (86,94 € namiesto 107,99 €)."}},{"oblast":"ekasa-hotovost","otazka":"Zamestnanec použil na pracovnej ceste vlastné auto a najazdil 420 km, pričom jazdil v meste aj mimo mesta. V osvedčení o evidencii je spotreba uvedená v členení na mestský, mimomestský a kombinovaný cyklus, pričom kombinovaný cyklus je 6,0 l/100 km; zamestnanec požiadal, aby sa použila iba spotreba pre kombinovaný cyklus. Cenu nafty preukázal dokladom o kúpe v sume 1,45 €/l. Aká je náhrada za spotrebované pohonné látky?","otazka_volna":"chlap najazdil 420 km svojim autom, jazdil v meste aj mimo mesta a chce to ratat len z kombinovaneho cyklu, ma tam 6 litrov. natankoval za 1,45. kolko mu mam preplatit za naftu?","spravna_odpoved":"Náhrada za spotrebované pohonné látky je 40,20 €. Na žiadosť zamestnanca sa pri kombinácii jednotlivých cyklov premávky použije iba spotreba pre kombinovaný cyklus, a to zvýšená o 10 %: 6,0 × 1,10 = 6,6 l/100 km. Spotrebované množstvo: 6,6 ÷ 100 × 420 km = 27,72 l. Náhrada: 27,72 × 1,45 € = 40,194 €, po zaokrúhlení výslednej sumy na najbližší eurocent nahor 40,20 €. Bez uplatnenia 10 % zvýšenia by vyšlo nesprávnych 36,54 €.","ustanovenie":"§ 7 ods. 4, 5, 6 písm. c) a ods. 11 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách","citat":"pri kombinácii jednotlivých cyklov premávky sa na žiadosť zamestnanca použije iba spotreba pre kombinovaný cyklus zvýšená o 10 %","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/283/","my":{"odpoved":"Náhrada za spotrebované pohonné látky predstavuje **40,21 €**.\n\nPodľa zákona o cestovných náhradách platí, že ak sú v osvedčení o evidencii vozidla uvedené spotreby pre jednotlivé cykly (mestský, mimomestský, kombinovaný) a zamestnanec požiada o použitie iba spotreby pre kombinovaný cyklus, táto spotreba sa na účely výpočtu náhrady musí **zvýšiť o 10 %** [Spotreba PHL — kombinovaný cyklus na žiadosť +10 %, § 7 ods. 6 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách].\n\n### Výpočet náhrady\n\nVýpočet prebieha v nasledujúcich krokoch:\n\n1.  **Úprava spotreby podľa zákona:**\n    *   Spotreba pre kombinovaný cyklus: 6,0 l/100 km\n    *   Zákonné navýšenie o 10 %: `6,0 l/100 km * 1,10 = 6,6 l/100 km`\n\n2.  **Výpočet celkovej náhrady za pohonné látky:**\n    *   Použije sa vzorec: `(Upravená spotreba / 100) * Počet km * Cena za liter`\n    *   Dosadenie hodnôt: `(6,6 / 100) * 420 km * 1,45 €/l = 40,206 €`\n\n3.  **Zaokrúhlenie výslednej sumy:**\n    *   Podľa § 7 ods. 11 zákona o cestovných náhradách sa výsledná suma náhrady za spotrebované pohonné látky zaokrúhľuje na najbližší eurocent **nahor**.\n    *   Výsledná suma: **40,21 €**\n\n### Prehľad výpočtu\n\n| Položka | Hodnota |\n| :--- | :--- |\n| Počet najazdených km | 420 km |\n| Spotreba podľa osvedčenia (kombinovaná) | 6,0 l/100 km |\n| Zákonné navýšenie spotreby (+10 %) | 0,6 l/100 km |\n| **Spotreba pre výpočet náhrady** | **6,6 l/100 km** |\n| Cena nafty | 1,45 €/l |\n| Výsledná náhrada (nezaokrúhlená) | 40,206 € |\n| **Náhrada po zaokrúhlení nahor** | **40,21 €** |","spravne":false,"dovod":"Odpoveď obsahuje matematickú chybu vo výpočte (40,194 € nesprávne vypočítala ako 40,206 €), čo viedlo k nesprávnej výslednej sume 40,21 € namiesto správnych 40,20 €."},"google":{"odpoved":"Náhrada za spotrebované pohonné látky je 36,54 €. Táto suma sa vypočíta ako súčin prejdenej vzdialenosti, spotreby a ceny pohonnej látky (420 km * (6,0 l / 100 km) * 1,45 €/l). Ak osvedčenie o evidencii vozidla uvádza spotrebu podľa smernice EÚ (mestský, mimomestský a kombinovaný cyklus), pre výpočet sa použije spotreba zodpovedajúca príslušnému cyklu premávky. Vzhľadom na charakter cesty a požiadavku zamestnanca je použitie kombinovanej spotreby v súlade s predpismi. Tento postup upravuje § 7 ods. 4 a 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu náhrady 36,54 €, pretože v rozpore so zákonom nezvýšila spotrebu pre kombinovaný cyklus o 10 %."},"bez":{"odpoved":"Náhrada za spotrebované pohonné látky je 36,54 €. Suma sa vypočíta ako súčin najazdených kilometrov (420 km), spotreby pre kombinovaný cyklus (6,0 l/100 km) a preukázanej ceny za liter paliva (1,45 €). Použitie spotreby pre kombinovaný cyklus je v tomto prípade správne. Tento postup vyplýva z § 7 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu 36,54 € namiesto 40,20 €, pretože nezohľadnila zákonom vyžadované 10 % zvýšenie spotreby pri použití kombinovaného cyklu."}},{"oblast":"ekasa-hotovost","otazka":"Zamestnanec bol na zahraničnej pracovnej ceste v Nemecku a v kalendárnom dni 9. apríla 2026 strávil mimo územia SR 14 hodín. Býval v hoteli, kde mal v cene ubytovania raňajky. Základná sadzba stravného pre Nemecko je 45 €. Aké stravné mu patrí?","otazka_volna":"bol v nemecku cely den, hotel mal aj s ranajkami. kolko mu patri dieta ked je sadzba 45 eur?","spravna_odpoved":"Patrí mu stravné 33,75 €. Cesta mimo územia SR trvala v kalendárnom dni nad 12 hodín, preto mu patrí stravné v sume základnej sadzby, teda 45 €. Raňajky preukázateľne poskytnuté v rámci ubytovacích služieb sa krátia rovnakým spôsobom ako bezplatne zabezpečené stravovanie, teda o 25 %, pričom percento sa počíta z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín: 25 % z 45 € = 11,25 €. Výpočet: 45 − 11,25 = 33,75 €.","ustanovenie":"§ 13 ods. 4 písm. c), ods. 7 a 8 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách","citat":"zamestnávateľ stravné určené podľa odsekov 1 až 6 kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/283/","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií patrí zamestnancovi za tento deň zahraničnej pracovnej cesty stravné vo výške **33,75 €**.\n\nVýpočet je nasledovný:\n\n### 1. Určenie nároku na stravné (pred krátením)\n\nKeďže zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenska trvala 14 hodín, spadá do časového pásma \"nad 12 hodín\". Zamestnancovi preto patrí stravné v plnej výške základnej sadzby pre danú krajinu [Zákon č. 283/2002 Z. z., § 13].\n\n*   **Nárok na stravné:** 100 % zo 45,00 € = **45,00 €**\n\n### 2. Krátenie stravného za bezplatné raňajky\n\nAk má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné raňajky (napríklad v rámci ubytovania), jeho nárok na stravné sa kráti o 25 % [Zákon č. 283/2002 Z. z., § 13 ods. 7 a 8].\n\nDôležité je, že percentuálne krátenie sa pri zahraničnej ceste vždy počíta zo sumy stravného pre časové pásmo **nad 12 hodín**, teda z plnej základnej sadzby, bez ohľadu na skutočné trvanie cesty. V tomto prípade je to zhodou okolností rovnaký základ.\n\n*   **Suma krátenia:** 25 % z 45,00 € = **11,25 €**\n\n### 3. Výsledné stravné na vyplatenie\n\nOd plného nároku sa odpočíta suma krátenia.\n\n*   **Výsledné stravné:** 45,00 € - 11,25 € = **33,75 €**\n\n---\n\n**Prehľad výpočtu:**\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Nárok na stravné (14 hodín, pásmo nad 12h) | 45,00 € |\n| Krátenie za raňajky (25 % z 45,00 €) | -11,25 € |\n| **Stravné na vyplatenie (spolu)** | **33,75 €** |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnej výslednej sume 33,75 € na základe správneho postupu a právneho predpisu."},"google":{"odpoved":"Zamestnancovi patrí stravné vo výške 33,75 €. Keďže pracovná cesta trvala viac ako 12 hodín, má nárok na plnú sumu základnej sadzby stravného, ktorá pre Nemecko predstavuje 45 €. Táto suma sa však kráti o 25 % z dôvodu poskytnutých raňajok, čo je 11,25 €. Výsledná suma je teda rozdielom plnej sadzby a sumy krátenia. Tento postup upravuje § 13 ods. 4 a ods. 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu výšku stravného 33,75 € spolu so správnym právnym odôvodnením a výpočtom krátenia o 25 %."},"bez":{"odpoved":"Zamestnancovi patrí stravné vo výške 100 % základnej sadzby, keďže pracovná cesta trvala viac ako 12 hodín, čo je 45 €. Nakoľko mal zabezpečené bezplatné raňajky, toto stravné sa mu kráti o 25 %, teda o 11,25 € (25 % z 45 €). Zamestnancovi tak patrí stravné v celkovej výške 33,75 €. Tento postup vyplýva z § 13 ods. 4 a ods. 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza vecne správny výpočet, sumu 33,75 € aj správne právne odôvodnenie krátenia o 25 %."}},{"oblast":"ekasa-hotovost","otazka":"Nadväzne na predchádzajúcu situáciu (Nemecko, 14 hodín mimo územia SR, základná sadzba 45 €, hotelové raňajky, stravné po krátení 33,75 €): vnútorný predpis zamestnávateľa priznáva vreckové v maximálnej zákonnej výške. Akú najvyššiu sumu vreckového možno zamestnancovi poskytnúť?","otazka_volna":"a to vreckove sa pocita z ktorej sumy? z tych 45 alebo z toho co mu naozaj vyslo po skrateni za ranajky?","spravna_odpoved":"Najviac 18,00 €. Vreckové sa poskytuje vo výške do 40 % stravného ustanoveného podľa § 13 ods. 4 a 5, teda zo stravného určeného podľa času trvania cesty PRED krátením za bezplatne poskytnuté jedlo alebo hotelové raňajky. Základňou je preto 45 €, nie krátených 33,75 €: 40 % z 45 € = 18,00 €. Vreckové je nenároková náhrada – zamestnávateľ ho poskytnúť môže, ale nemusí; ak ho poskytne, je podľa § 5 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov predmetom dane a zároveň vymeriavacím základom na sociálne a zdravotné poistenie.","ustanovenie":"§ 14 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách; § 5 ods. 5 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"vreckové v eurách alebo v cudzej mene vo výške do 40 % stravného ustanoveného podľa § 13 ods. 4 a 5","zdroj_url":"https://www.employment.gov.sk/files/sk/praca-zamestnanost/vztah-zamestnanca-zamestnavatela/cestovne-nahrady/vzorove-prepocty-kalkulacky-vzory-tlaciv/-13_priklady_1-12-2026.pdf","my":{"odpoved":"Maximálna výška vreckového, ktorú možno zamestnancovi v tomto prípade poskytnúť, je **18,00 €**.\n\nPodľa zákona o cestovných náhradách sa vreckové počíta zo sumy stravného, na ktoré má zamestnanec nárok podľa dĺžky trvania cesty, avšak **pred jeho prípadným krátením** za bezplatne poskytnuté stravovanie [Zákon č. 283/2002 Z. z., § 14].\n\nVo vašom prípade:\n1.  **Dĺžka cesty:** Zahraničná pracovná cesta trvala 14 hodín, čo je v pásme **nad 12 hodín**.\n2.  **Základ pre výpočet:** Pre toto časové pásmo vzniká nárok na stravné v plnej výške základnej sadzby, teda **45,00 €**. Toto je základ, z ktorého sa počíta vreckové.\n3.  **Sadzba vreckového:** Váš interný predpis stanovuje maximálnu zákonnú výšku, ktorá je **40 %** [Zákon č. 283/2002 Z. z., § 14].\n\n### Výpočet vreckového\n\n| Položka | Hodnota |\n| :--- | :--- |\n| Základ pre výpočet (plná sadzba stravného) | 45,00 € |\n| Maximálna zákonná sadzba vreckového | 40 % |\n| **Výška vreckového** | **18,00 €** |\n\n*Výpočet: 45,00 € × 40 % = 18,00 €*\n\nSkutočnosť, že stravné bolo po zohľadnení bezplatných raňajok krátené na 33,75 €, nemá na výpočet výšky vreckového žiadny vplyv.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza maximálnu výšku vreckového 18,00 € a zhodne s právnym predpisom odôvodňuje, že základom pre výpočet 40 % je stravné pred krátením za raňajky."},"google":{"odpoved":"Zamestnancovi možno poskytnúť vreckové v maximálnej výške 18 €. Táto suma predstavuje 40 % zo základnej sadzby stravného platnej pre Nemecko, ktorá je 45 €. Pre výpočet vreckového sa vždy použije plná suma stravného prislúchajúca zamestnancovi podľa dĺžky trvania cesty, bez ohľadu na jej krátenie z dôvodu poskytnutia bezplatného stravovania. Možnosť poskytnúť vreckové do výšky 40 % stravného upravuje § 14 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje maximálnu výšku vreckového 18 € ako 40 % z nekráteného stravného 45 € a uvádza správny právny základ."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytnúť vreckové najviac do výšky 18 €. Táto suma predstavuje 40 % zo základnej sadzby stravného pre danú krajinu a časové pásmo, ktorá je 45 €. Pre výpočet vreckového sa vždy vychádza z nekrátenej sumy stravného. Uvedené vyplýva z § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.","spravne":false,"dovod":"Hoci je výsledná suma 18 € a princíp výpočtu správny, odpoveď sa odvoláva na nesprávne zákonné ustanovenie (§ 7 ods. 1 upravuje náhrady za vozidlo, nie vreckové podľa § 14 zákona o cestovných náhradách), čo podľa rubriky znamená nesprávne právne pravidlo v odôvodnení."}},{"oblast":"ekasa-hotovost","otazka":"Zamestnanec nastúpil 11. mája 2026 o 6:20 na zahraničnú pracovnú cestu do Rakúska. Slovensko-rakúsku hranicu prekročil o 12:00 a do konca kalendárneho dňa (24:00) bol v Rakúsku. Základná sadzba stravného pre Rakúsko je 45 €, tuzemské stravné pre pásmo 5 až 12 hodín je 9,30 €. Aké stravné mu patrí za tento kalendárny deň?","otazka_volna":"vyrazil rano o pol siedmej a na hranici bol napoludnie, potom uz bol cely den v rakusku. kolko mu patri za ten prvy den? rata sa aj ten kus po slovensku?","spravna_odpoved":"Spolu 31,80 €. Za čas na území SR od 6:20 do 12:00, t. j. 5 hodín 40 minút, vzniká nárok na tuzemské stravné podľa § 5, pretože bola splnená podmienka minimálne 5 hodín trvania pracovnej cesty na území SR v kalendárnom dni – pásmo 5 až 12 hodín, teda 9,30 €. Za čas mimo územia SR od 12:00 do 24:00, t. j. 12 hodín, patrí zahraničné stravné podľa § 13 ods. 4 písm. b) vo výške 50 % zo základnej sadzby, teda 50 % z 45 € = 22,50 € (pásmo nad 6 hodín až 12 hodín, keďže 12 hodín ešte nie je „nad 12 hodín“). Spolu 9,30 + 22,50 = 31,80 €.","ustanovenie":"§ 5 ods. 1, § 13 ods. 1, 4 a 5 a § 16 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách","citat":"nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného","zdroj_url":"https://www.employment.gov.sk/files/sk/praca-zamestnanost/vztah-zamestnanca-zamestnavatela/cestovne-nahrady/vzorove-prepocty-kalkulacky-vzory-tlaciv/-13_priklady_1-12-2026.pdf","my":{"odpoved":"Zamestnancovi patrí za tento kalendárny deň stravné v celkovej výške **31,80 €**.\n\nTáto suma je súčtom nároku na tuzemské aj zahraničné stravné, keďže čas strávený na území SR aj v zahraničí v daný deň presiahol zákonom stanovené časové pásma.\n\n### Podrobný výpočet\n\nPri zahraničnej pracovnej ceste sa posudzuje nárok na stravné za čas strávený na území Slovenska a za čas strávený v zahraničí samostatne.\n\n**1. Nárok na tuzemské stravné**\n\n*   **Trvanie cesty na území SR:** od 6:20 do 12:00 = **5 hodín a 40 minút**.\n*   **Zaradenie do pásma:** Tento čas spadá do pásma 5 až 12 hodín.\n*   **Výška nároku:** Zamestnancovi vzniká nárok na plné tuzemské stravné pre toto pásmo, čo je **9,30 €** [Zákon č. 283/2002 Z. z., § 16 v spojení s § 5].\n\n**2. Nárok na zahraničné stravné (Rakúsko)**\n\n*   **Trvanie cesty v zahraničí:** od 12:00 (prechod hranice) do 24:00 = **12 hodín**.\n*   **Zaradenie do pásma:** Podľa zákona o cestovných náhradách patrí zamestnancovi pri trvaní zahraničnej cesty nad 6 hodín až do 12 hodín stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby [Zákon č. 283/2002 Z. z., § 13 ods. 4].\n*   **Výška nároku:** 50 % zo základnej sadzby 45 € = **22,50 €**.\n\n### Súhrn\n\n| Zložka stravného          | Trvanie      | Sadzba / Výpočet   | Suma      |\n| :------------------------ | :----------- | :----------------- | :-------- |\n| Tuzemské stravné          | 5 h 40 min   | Pásmo 5-12 hodín   | 9,30 €    |\n| Zahraničné stravné        | 12 h 00 min  | 50 % zo 45 €       | 22,50 €   |\n| **Spolu za kalendárny deň** |              |                    | **31,80 €** |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila výšku tuzemského aj zahraničného stravného a celkovú sumu 31,80 € v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o cestovných náhradách."},"google":{"odpoved":"Zamestnancovi patrí za tento kalendárny deň stravné vo výške 15 €. Nárok na stravné v eurách vzniká zamestnancovi prechodom štátnej hranice Slovenskej republiky. Keďže čas strávený v zahraničí v tento kalendárny deň bol presne 12 hodín, patrí mu stravné vo výške jednej tretiny základnej sadzby stravného. Suma stravného sa tak vypočíta ako 1/3 zo 45 €. Tento postup je v súlade s § 13 ods. 5 písm. a) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu celkovú sumu stravného 15 € namiesto 31,80 €, chybne určila pásmo zahraničného stravného ako jednu tretinu namiesto 50 % a úplne opomenula nárok na tuzemské stravné."},"bez":{"odpoved":"Zamestnancovi patrí za tento deň stravné vo výške 22,50 €. Keďže čas strávený v zahraničí (od 12:00 do 24:00) bol presne 12 hodín, patrí mu stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby pre Rakúsko. Nárok na tuzemské stravné za čas strávený na ceste v SR mu v tento deň nevzniká. Tento postup vyplýva z § 13 ods. 4 a ods. 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza celkovú sumu 22,50 € namiesto 31,80 €, pretože chybne popiera nárok na tuzemské stravné za čas strávený na území SR."}},{"oblast":"ekasa-hotovost","otazka":"Zamestnanec bol na zahraničnej pracovnej ceste od 28. februára 2026 do 3. marca 2026. Zamestnávateľ mu poskytol preddavok v eurách a stravné je pre cieľovú krajinu ustanovené v cudzej mene. Referenčný výmenný kurz ku ktorému dňu sa použije pri vyúčtovaní náhrad na prepočet stravného?","otazka_volna":"chlap bol na sluzobke cez koniec mesiaca, zacal 28.2. a vratil sa 3.3. akym kurzom to mam prepocitat? z ktoreho dna?","spravna_odpoved":"Použije sa referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný K PRVÉMU DŇU V MESIACI, V KTOROM SA ZAHRANIČNÁ PRACOVNÁ CESTA ZAČALA. Cesta sa začala 28. februára 2026, preto sa použije kurz platný k 1. februáru 2026 – a to pre celú cestu vrátane marcových dní. Nepoužije sa kurz zo dňa nástupu na cestu, zo dňa vyúčtovania ani z prvého dňa marca.","ustanovenie":"§ 36 ods. 6 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách","citat":"použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta … začala","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/283/","my":{"odpoved":"Pri vyúčtovaní stravného sa použije referenčný výmenný kurz platný k **1. februáru 2026**.\n\nPodľa Zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách je rozhodujúci deň začiatku zahraničnej pracovnej cesty, nie dátum vyúčtovania alebo jednotlivé dni cesty.\n\n**Vysvetlenie:**\n\nZákon o cestovných náhradách v § 36 ods. 6 stanovuje:\n> \"Pri vyúčtovaní náhrad sa pri prepočte sumy stravného ustanoveného v eurách na cudziu menu a naopak použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k **prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta ... začala**.\" [Zákon č. 283/2002 Z. z., § 36, ods. 6]\n\nKeďže Vaša pracovná cesta sa začala 28. februára 2026, rozhodujúcim mesiacom je február. Preto sa na prepočet stravného za celú dobu trvania cesty (od 28. februára do 3. marca 2026) použije kurz platný k prvému dňu tohto mesiaca, teda k 1. februáru 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza referenčný výmenný kurz platný k 1. februáru 2026 v súlade s § 36 ods. 6 zákona o cestovných náhradách."},"google":{"odpoved":"Pri vyúčtovaní náhrad sa na prepočet stravného použije referenčný výmenný kurz platný k prvému dňu mesiaca, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta začala. Keďže sa pracovná cesta začala 28. februára 2026, použije sa kurz zo dňa 1. februára 2026. Tento postup platí pri prepočte sumy stravného z cudzej meny na eurá. Uvedené upravuje § 31 ods. 3 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Zamestnávateľ je povinný vykonať vyúčtovanie a uspokojiť nároky zamestnanca v stanovenej lehote.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza pravidlo prepočtu kurzom k prvému dňu mesiaca začiatku cesty (1. február 2026), pričom chybná citácia paragrafu nemení vecnú správnosť samotného pravidla."},"bez":{"odpoved":"Pri vyúčtovaní náhrad sa na prepočet stravného z cudzej meny na eurá použije referenčný výmenný kurz platný v deň nástupu na zahraničnú pracovnú cestu. V tomto prípade ide o kurz platný dňa 28. februára 2026. Použije sa referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Tento postup vyplýva z § 36 ods. 15 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza kurz platný v deň nástupu na cestu (28. februára 2026), pričom podľa zákona sa má použiť kurz platný k prvému dňu v mesiaci začatia cesty (1. februára 2026)."}},{"oblast":"ekasa-hotovost","otazka":"Zamestnanec skončil pracovnú cestu vo štvrtok 5. marca 2026. Zamestnávateľ chce vnútorným predpisom predĺžiť zákonnú desaťdňovú lehotu na predloženie dokladov. Aká je základná zákonná lehota a aký je najneskorší možný termín, ktorý môže vnútorný predpis určiť? A je zamestnávateľ povinný poskytnúť preddavok pri zahraničnej pracovnej ceste aj bez žiadosti zamestnanca?","otazka_volna":"ludia nam nosia cestaky aj po mesiaci. mozem im to vo vnutornej smernici predlzit? a dokedy najviac? a este – musim davat zalohu na zahranicnu cestu aj ked o nu nepoziadaju?","spravna_odpoved":"Základná lehota je do desiatich pracovných dní odo dňa skončenia pracovnej cesty. Kolektívna zmluva, písomná dohoda so zamestnancom alebo vnútorný predpis môžu určiť dlhšiu dobu, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta skončená – pri ceste skončenej 5. marca 2026 teda najneskôr do 30. apríla 2026. Rovnaká konštrukcia (10 pracovných dní, predĺženie najdlhšie do konca nasledujúceho mesiaca) platí aj pre zamestnávateľa na vykonanie vyúčtovania a uspokojenie nárokov. Pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu je zamestnávateľ povinný poskytnúť preddavok do sumy predpokladaných náhrad aj bez žiadosti zamestnanca; iba pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady sa preddavok poskytuje na žiadosť zamestnanca.","ustanovenie":"§ 36 ods. 1, 7 a 8 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách","citat":"najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/283/","my":{"odpoved":"Áno, zamestnávateľ je **povinný poskytnúť preddavok na zahraničnú pracovnú cestu aj bez žiadosti zamestnanca**. Základná zákonná lehota na predloženie dokladov je 10 pracovných dní, čo vo vašom prípade znamená do 19. marca 2026. Vnútorným predpisom ju však môžete predĺžiť najneskôr do **30. apríla 2026**.\n\nPodrobné vysvetlenie lehôt a povinnosti poskytnúť preddavok je nasledovné:\n\n### 1. Lehoty na predloženie dokladov a vyúčtovanie\n\nZákon o cestovných náhradách stanovuje dve kľúčové lehoty, ktoré je možné interne upraviť.\n\n**a) Základná zákonná lehota**\n\nZamestnanec je povinný predložiť doklady potrebné na vyúčtovanie pracovnej cesty **do 10 pracovných dní** odo dňa jej skončenia [Zákon č. 283/2002 Z. z., § 36 ods. 7].\n\n*   **Pracovná cesta skončila:** štvrtok, 5. marca 2026\n*   **Lehota začína plynúť:** piatok, 6. marca 2026\n*   **Koniec základnej lehoty (10. pracovný deň):** štvrtok, 19. marca 2026\n\n**b) Maximálna možná lehota určená vnútorným predpisom**\n\nZamestnávateľ môže vo vnútornom predpise, kolektívnej zmluve alebo písomnej dohode so zamestnancom určiť aj dlhšiu lehotu. Táto lehota však môže byť stanovená **najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta skončená** [Zákon č. 283/2002 Z. z., § 36 ods. 7].\n\n*   **Mesiac skončenia cesty:** Marec 2026\n*   **Nasledujúci kalendárny mesiac:** Apríl 2026\n*   **Najneskorší možný termín:** 30. apríla 2026\n\n| Lehota | Zákonný základ | Najneskorší termín vo vašom prípade |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Základná lehota** | 10 pracovných dní | **19. marec 2026** |\n| **Maximálna predĺžená lehota** | Koniec mesiaca nasledujúceho po skončení cesty | **30. apríl 2026** |\n\nRovnaké lehoty (10 pracovných dní s možnosťou predĺženia) platia aj pre zamestnávateľa na vykonanie vyúčtovania a vyplatenie náhrad zamestnancovi, avšak počítajú sa odo dňa, keď zamestnanec predloží doklady [Zákon č. 283/2002 Z. z., § 36 ods. 8].\n\n### 2. Preddavok na zahraničnú pracovnú cestu\n\nÁno, pri zahraničnej pracovnej ceste **je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok** do výšky predpokladaných náhrad, a to aj bez toho, aby o to zamestnanec žiadal [Zákon č. 283/2002 Z. z., § 36 ods. 1].\n\nZákon rozlišuje:\n*   **Zahraničná pracovná cesta:** Poskytnutie preddavku je **povinnosťou** zamestnávateľa.\n*   **Iná skutočnosť (napr. tuzemská pracovná cesta):** Preddavok sa poskytuje **iba na žiadosť** zamestnanca.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza základnú lehotu 10 pracovných dní, maximálny predĺžený termín do 30. apríla 2026 a potvrdzuje zákonnú povinnosť poskytnúť preddavok pri zahraničnej pracovnej ceste aj bez žiadosti zamestnanca."},"google":{"odpoved":"Základná zákonná lehota na predloženie dokladov je 10 pracovných dní po skončení pracovnej cesty, teda do 19. marca 2026. Vnútorným predpisom možno túto lehotu predĺžiť najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa pracovná cesta skončila, čo je v tomto prípade 30. apríl 2026. Uvedené lehoty upravuje § 36 ods. 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.\n\nÁno, pri zahraničnej pracovnej ceste je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok aj bez jeho žiadosti. Táto povinnosť vyplýva z § 36 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza základnú lehotu 10 pracovných dní, maximálne predĺženie do 30. apríla 2026 a potvrdzuje povinnosť poskytnúť preddavok pri zahraničnej ceste aj bez žiadosti."},"bez":{"odpoved":"Základná zákonná lehota na predloženie dokladov je 10 pracovných dní po skončení cesty, teda do 19. marca 2026, podľa § 36 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Vnútorným predpisom možno túto lehotu predĺžiť najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa cesta skončila, čiže do 30. apríla 2026 (§ 36 ods. 6 zákona). Pri zahraničnej pracovnej ceste je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok v cudzej mene aj bez jeho žiadosti (§ 36 ods. 2 zákona).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza základnú lehotu 10 pracovných dní, maximálne predĺženie do 30. apríla 2026, ako aj povinnosť zamestnávateľa poskytnúť preddavok pri zahraničnej ceste aj bez žiadosti."}},{"oblast":"neziskove-specialne","otazka":"Obchodná spoločnosť so zdaňovacím obdobím kalendárny rok 2025 vykázala na r. 1080 daňového priznania daň 62 400 eur. Dňa 12. 2. 2026 poskytla občianskemu združeniu finančný dar 280 eur. Daňové priznanie podala 31. 3. 2026. Akú maximálnu sumu podielu zaplatenej dane môže vo vyhlásení poukázať a prečo?","otazka_volna":"Firma mala daň nejakých 62-tisíc a dali sme oz-ke dar 280 eur ešte pred priznaním. Koľko im môžeme poslať z dane, dve percentá alebo len jedno?","spravna_odpoved":"Maximálne 624 eur, teda len 1 % zaplatenej dane. Na poukázanie 2 % by musela do lehoty na podanie daňového priznania darovať najmenej 0,5 % zaplatenej dane, t. j. 312 eur (62 400 × 0,005). Dar 280 eur je nižší ako 312 eur, preto je oprávnená poukázať len 1 %, čo je 624 eur (62 400 × 0,01).","ustanovenie":"§ 50 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Ak daňovník neposkytne finančný dar ním určenému daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie aspoň vo výške 0,5% zaplatenej dane (nemusí byť ten istý ako prijímateľ podielu zaplatenej dane), je oprávnený poukázať v daňovom priznaní podiel zaplatenej dane len do výšky 1%.","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Aktualne/DP/DPPO/2026/2026.01.15_002_PO_2026_IM_poukaz_podiel_dane.pdf","my":{"odpoved":"Spoločnosť môže poukázať podiel zaplatenej dane v maximálnej výške **624,00 €**.\n\nDôvodom je, že spoločnosť nesplnila podmienku pre poukázanie vyššieho podielu (2 %), ktorá spočíva v poskytnutí daru vo výške aspoň 0,5 % zo zaplatenej dane. Keďže poskytnutý dar bol nižší, môže poukázať len 1 % zo svojej daňovej povinnosti.\n\n### Podrobný postup a výpočet\n\n**1. Podmienka pre poukázanie 2 % zo zaplatenej dane**\n\nAby mohla právnická osoba poukázať podiel dane vo výške 2 %, musí v zdaňovacom období (v tomto prípade rok 2025) alebo najneskôr v lehote na podanie daňového priznania (do 31. 3. 2026) darovať finančné prostriedky vo výške najmenej **0,5 % zo zaplatenej dane** [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 50 ods. 1 písm. b)].\n\n**2. Výpočet minimálnej výšky daru pre nárok na 2 %**\n\n*   Daňová povinnosť spoločnosti (r. 1080): 62 400,00 €\n*   Minimálna výška daru: 0,5 % z 62 400,00 €\n\n```python\nimport accounteer\nvypocet = accounteer.vypocitaj(\"62400 * 0.005\")\nprint(vypocet)\n```\n```json\n{\n  \"vysledok\": 312.0,\n  \"formatovane\": \"312,00 €\"\n}\n```\nMinimálny dar potrebný na získanie nároku na poukázanie 2 % bol **312,00 €**.\n\n**3. Porovnanie so skutočne poskytnutým darom**\n\nSpoločnosť dňa 12. 2. 2026 (teda v lehote na podanie daňového priznania) poskytla dar vo výške **280,00 €**.\n\nPorovnanie:\n*   Skutočne poskytnutý dar: 280,00 €\n*   Minimálny požadovaný dar: 312,00 €\n\nKeďže 280,00 € je menej ako 312,00 €, **podmienka pre poukázanie 2 % nebola splnená.**\n\n**4. Výpočet maximálnej sumy na poukázanie (1 %)**\n\nAk spoločnosť nesplní podmienku darovania, je oprávnená poukázať podiel zaplatenej dane len do výšky **1 %** [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 50 ods. 1].\n\n*   Maximálna suma na poukázanie: 1 % z 62 400,00 €\n\n```python\nimport accounteer\nvypocet = accounteer.vypocitaj(\"62400 * 0.01\")\nprint(vypocet)\n```\n```json\n{\n  \"vysledok\": 624.0,\n  \"formatovane\": \"624,00 €\"\n}\n```\nMaximálna suma, ktorú môže spoločnosť poukázať, je **624,00 €**.\n\n### Vyplnenie v daňovom priznaní\n\nV daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2025 spoločnosť vyplní VII. časť – Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane nasledovne:\n*   **Riadok 1:** Uvedie sumu dane 62 400,00 €.\n*   **Riadok 2:** Uvedie sumu poskytnutého daru 280,00 €.\n*   **Riadok 3:** Nevypĺňa, pretože nesplnila podmienku pre 2 %.\n*   **Riadok 4:** Uvedie sumu 624,00 €, ktorú poukazuje jednému alebo viacerým prijímateľom.\n\n**Dôležité upozornenie:** Suma poukázaná jednému prijímateľovi musí byť minimálne 8,00 € [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 50 ods. 6].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza maximálnu sumu 624 eur a správne odôvodňuje nárok iba na 1 % z dôvodu neposkytnutia daru v minimálnej výške 0,5 % zo zaplatenej dane."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť môže vo vyhlásení poukázať maximálne sumu 624 eur. Právnická osoba môže poukázať 2 % zo zaplatenej dane len vtedy, ak najneskôr v lehote na podanie daňového priznania daruje financie vo výške minimálne 0,5 % dane. V tomto prípade bola potrebná výška daru 312 eur (0,5 % z 62 400 eur), avšak spoločnosť darovala iba 280 eur. Keďže podmienka nebola splnená, spoločnosť môže poukázať iba 1 % zo zaplatenej dane, čo predstavuje 624 eur. Tento postup upravuje § 50 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď je vecne správna, obsahuje presnú maximálnu sumu 624 eur (1 %) aj správne odôvodnenie nesplnenia podmienky darovania aspoň 0,5 % (312 eur)."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť môže poukázať maximálne sumu 624 eur, čo predstavuje 1 % zo zaplatenej dane. Podmienku na poukázanie 2 % podielu dane, ktorou je poskytnutie daru vo výške aspoň 0,5 % dane (312 eur), nesplnila. Poskytnutý dar 280 eur je nižší ako požadovaná minimálna suma 312 eur. Tento postup vyplýva z § 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu 624 eur (1 %) aj dôvod nesplnenia limitu daru 312 eur, pričom nesprávne uvedené písmeno v odkaze na paragraf neovplyvňuje vecnú správnosť vysvetlenia."}},{"oblast":"neziskove-specialne","otazka":"Právnická osoba vykázala za rok 2025 zaplatenú daň 1 800 eur a dňa 20. 1. 2026 darovala neziskovej organizácii 12 eur. Chce podiel zaplatenej dane rozdeliť rovným dielom medzi päť občianskych združení. Je to možné a koľko prijímateľov môže najviac uviesť?","otazka_volna":"Máme daň 1800, darovali sme 12 eur a chceme tie dve percentá rozdeliť piatim združeniam rovnako. Ide to?","spravna_odpoved":"Nie, päť prijímateľov možné nie je. Dar 12 eur prevyšuje 0,5 % dane (9 eur), takže firma môže poukázať 2 %, t. j. 36 eur. Každému prijímateľovi však musí pripadnúť najmenej 8 eur; pri piatich by to bolo po 7,20 eura. Maximálny počet prijímateľov je preto 4 (36 ÷ 8 = 4,5, teda po 9 eur pre štyroch).","ustanovenie":"§ 50 ods. 1 písm. b) a § 50 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Daňovník môže určiť jedného alebo viacerých prijímateľov s uvedením príslušných súm, každému však najmenej 8 eur (zaokrúhľovanie matematicky na dve desatinné miesta).","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Aktualne/DP/DPPO/2026/2026.01.15_002_PO_2026_IM_poukaz_podiel_dane.pdf","my":{"odpoved":"Áno, právnická osoba môže podiel zaplatenej dane rozdeliť medzi viacerých prijímateľov, avšak vami navrhovaný postup nie je možný. Sumu 36 € môžete rozdeliť **najviac medzi 4 prijímateľov**, pretože suma pre jedného prijímateľa musí byť minimálne 8 eur.\n\nTu je podrobné vysvetlenie a výpočet:\n\n### 1. Posúdenie nároku na poukázanie 2 % z dane\n\nAby mohla právnická osoba poukázať 2 % zo zaplatenej dane, musí splniť podmienku darovania finančných prostriedkov vo výške najmenej 0,5 % zo zaplatenej dane, a to buď v priebehu zdaňovacieho obdobia (rok 2025) alebo najneskôr v lehote na podanie daňového priznania (do 31. 3. 2026) [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 50 ods. 1 písm. b)].\n\n*   **Zaplatená daň za rok 2025:** 1 800 €\n*   **Minimálna výška daru (0,5 % z dane):**\n    ```\n    1 800 € × 0,005 = 9,00 €\n    ```\n*   **Vami poskytnutý dar (20. 1. 2026):** 12,00 €\n\n**Záver:** Keďže ste darovali 12 €, čo je viac ako požadovaných 9 €, **splnili ste podmienku** a môžete poukázať podiel dane vo výške 2 %.\n\n### 2. Výpočet maximálnej sumy na poukázanie\n\nSuma, ktorú môžete poukázať, je 2 % z vašej zaplatenej dane.\n\n*   **Suma na poukázanie (2 % z dane):**\n    ```\n    1 800 € × 0,02 = 36,00 €\n    ```\n\nCelkovo teda môžete rozdeliť sumu **36,00 €**.\n\n### 3. Určenie maximálneho počtu prijímateľov\n\nZákon stanovuje, že právnická osoba môže určiť jedného alebo viacerých prijímateľov, avšak suma pre každého jedného prijímateľa musí byť **najmenej 8 eur** [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 50 ods. 2 písm. b)].\n\n*   **Váš návrh:** Rozdeliť 36 € medzi 5 prijímateľov.\n    *   Výpočet: 36 € / 5 prijímateľov = **7,20 € na prijímateľa**.\n    *   **Výsledok:** Táto suma je nižšia ako zákonom stanovené minimum 8 €, preto **tento postup nie je možný**.\n\n*   **Maximálny možný počet prijímateľov:**\n    *   Výpočet: 36 € (celková suma) / 8 € (minimum na prijímateľa) = **4,5**.\n    *   **Záver:** Keďže počet prijímateľov musí byť celé číslo, môžete sumu rozdeliť **najviac medzi 4 prijímateľov**.\n\n### Možnosti rozdelenia sumy 36 €\n\nMôžete si vybrať jednu z nasledujúcich možností (alebo akúkoľvek inú kombináciu, ktorá rešpektuje minimum 8 € na prijímateľa):\n\n*   **1 prijímateľ:** dostane celú sumu 36,00 €.\n*   **2 prijímatelia:** napríklad každý po 18,00 €.\n*   **3 prijímatelia:** napríklad každý po 12,00 €.\n*   **4 prijímatelia:** napríklad každý po 9,00 €.\n\nVyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane vyplníte priamo v VII. časti daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025. Ak určíte viac ako jedného prijímateľa, ďalších uvediete v osobitnej prílohe daňového priznania.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v plnom súlade s právnymi predpismi a referenciou uvádza, že rozdelenie medzi 5 prijímateľov nie je možné a maximálny počet prijímateľov je 4."},"google":{"odpoved":"Áno, právnická osoba môže podiel zaplatenej dane rozdeliť medzi viacerých prijímateľov, avšak nie v tomto prípade. Keďže dar (12 €) presiahol 0,5 % zo zaplatenej dane (9 €), spoločnosť môže poukázať 2 % z dane, čo je 36 €. Podľa zákona musí byť minimálna výška podielu pre jedného prijímateľa 8 €. Rozdelenie sumy 36 € medzi päť subjektov by túto podmienku nesplnilo (7,20 € na jedného), preto to nie je možné. Právnická osoba môže uviesť najviac štyroch prijímateľov, ktorým poukáže sumu minimálne 8 €, v súlade s § 50 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne konštatuje, že rozdelenie medzi päť prijímateľov nie je možné a že maximálny počet prijímateľov sú štyria, pričom uvádza aj správny výpočet a zákonné podmienky."},"bez":{"odpoved":"Nie, nie je to možné, pretože minimálna suma na jedného prijímateľa je 8 eur. Keďže ste darom vo výške 12 eur splnili podmienku darovania aspoň 0,5 % dane (9 eur), môžete poukázať 1,5 % zo zaplatenej dane, čo je 27 eur. Pri rozdelení tejto sumy na päť prijímateľov by na jedného pripadlo len 5,40 eur, čo je menej ako zákonné minimum. Najviac môžete uviesť troch prijímateľov, pričom každý musí dostať aspoň 8 eur. Tieto podmienky upravuje § 50 ods. 8 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že daňovník môže poukázať iba 1,5 % dane (27 eur) a najviac troch prijímateľov, hoci pri splnení podmienky daru môže poukázať 2 % (36 eur) a najviac štyroch prijímateľov."}},{"oblast":"neziskove-specialne","otazka":"Spoločnosť so zdaňovacím obdobím kalendárny rok 2025 podala daňové priznanie 28. 3. 2026 a vo vyhlásení určila prijímateľa podielu zaplatenej dane. Doplatok dane 7,20 eura jej bol z bankového účtu odpísaný 20. 4. 2026. Poukáže správca dane podiel prijímateľovi?","otazka_volna":"Priznanie sme poslali koncom marca, dodanenie 7 eur a nejaké drobné sme zaplatili až po dvadsiatom apríli. Dostane to združenie tie dve percentá?","spravna_odpoved":"Nie, nárok na poukázanie podielu zaplatenej dane zaniká. Daňovník nesmie mať nedoplatok na dani do 15 dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, teda najneskôr k 15. 4. 2026 (lehota 31. 3. 2026 + 15 dní). Suma 7,20 eura prevyšuje toleranciu 5 eur a za deň platby sa pri bezhotovostnom prevode považuje deň odpísania z účtu daňovníka, teda až 20. 4. 2026.","ustanovenie":"§ 50 ods. 6 písm. a) a § 50 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"nemá do 15 dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania nedoplatok na dani, pričom za daňový nedoplatok pre účely tohto ustanovenia sa nepovažuje suma nedoplatku na dani nepresahujúca 5 eur","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Aktualne/DP/DPPO/2026/2026.01.15_002_PO_2026_IM_poukaz_podiel_dane.pdf","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade správca dane podiel zaplatenej dane prijímateľovi s najväčšou pravdepodobnosťou nepoukáže.**\n\nDôvodom je nesplnenie kľúčovej podmienky, ktorou je úhrada daňovej povinnosti v stanovenej lehote.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa zákona o dani z príjmov správca dane poukáže podiel zaplatenej dane prijímateľovi len vtedy, ak daňovník splní všetky podmienky. Jednou z nich je, že daňovník nemá daňový nedoplatok do pätnástich dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 50, ods. 6, písm. a)].\n\nVo vašom prípade:\n\n1.  **Lehota na podanie daňového priznania:** Za zdaňovacie obdobie 2025 bola lehota do 31. marca 2026.\n2.  **Lehota na úhradu nedoplatku:** Daňovník nesmel mať nedoplatok do 15 dní po tejto lehote, teda najneskôr do **15. apríla 2026**.\n3.  **Skutočná úhrada:** Váš doplatok dane bol z účtu odpísaný až **20. apríla 2026**, teda 5 dní po uplynutí tejto tolerančnej lehoty.\n\n#### Výnimka pre nízky nedoplatok\n\nZákon síce pozná výnimku, podľa ktorej sa za daňový nedoplatok na účely poukázania podielu dane nepovažuje suma **nepresahujúca 5 eur** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 50, ods. 6, písm. a)].\n\n*   Váš nedoplatok bol vo výške **7,20 €**.\n*   Keďže 7,20 € je viac ako 5,00 €, táto výnimka sa na vás nevzťahuje a suma 7,20 € sa považuje za relevantný daňový nedoplatok.\n\n### Záver\n\nPretože daňový nedoplatok prevyšujúci 5 € nebol uhradený do 15 dní po lehote na podanie daňového priznania, podmienka na poukázanie podielu zaplatenej dane nebola splnená. V dôsledku toho nárok na poukázanie podielu zaplatenej dane za rok 2025 zanikol a správca dane peniaze prijímateľovi neprevedie [Zdroj: 68_Poukazanie_podielu_zaplatenej_dane_2025.md].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným odôvodnením uvádza, že správca dane podiel nepoukáže, pretože nedoplatok 7,20 eura prevyšuje 5 eur a nebol uhradený v lehote do 15. apríla 2026."},"google":{"odpoved":"Nie, správca dane podiel zaplatenej dane prijímateľovi nepoukáže. Jednou zo zákonných podmienok na poukázanie podielu zaplatenej dane je, aby daňovník daň zaplatil včas, teda v lehote na podanie daňového priznania. Keďže lehota na podanie daňového priznania za rok 2025 bola 31. marec 2026 a spoločnosť daň uhradila až 20. apríla 2026, túto podmienku nesplnila. Nárok na poukázanie podielu zaplatenej dane zaniká, ak daň nebola v plnej výške zaplatená v lehote na podanie daňového priznania. Táto podmienka vyplýva z § 50 ods. 9 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa opiera o nesprávne právne pravidlo, že daň musí byť zaplatená v lehote na podanie daňového priznania, hoci zákon stanovuje lehotu do 15 dní po jej uplynutí a toleranciu nedoplatku do 5 eur."},"bez":{"odpoved":"Nie, správca dane podiel zaplatenej dane prijímateľovi nepoukáže, a to z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je, že daň nebola zaplatená v lehote na podanie daňového priznania, teda do 31. 3. 2026. Druhým dôvodom je, že podiel zaplatenej dane poukazovaný právnickou osobou musí byť najmenej 8 eur pre jedného prijímateľa. Z dane vo výške 7,20 eura by bol vypočítaný podiel nižší ako tento zákonný limit. Tieto podmienky vyplývajú z § 50 ods. 4 a § 50 ods. 9 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu na vyrovnanie nedoplatku (31. 3. namiesto do 15 dní po uplynutí lehoty, t. j. do 15. 4.) a nesprávne zamieňa doplatok dane 7,20 eura za celkovú daňovú povinnosť."}},{"oblast":"neziskove-specialne","otazka":"Zamestnancovi vykonal zamestnávateľ ročné zúčtovanie za rok 2025, zaplatená daň je 120 eur. V roku 2025 odpracoval 52 hodín dobrovoľníckej činnosti podľa zákona č. 406/2011 Z. z. a má o tom písomné potvrdenie. Môže poukázať podiel zaplatenej dane a v akej výške?","otazka_volna":"Mám z ročného zúčtovania daň len 120 eur, ale robil som dobrovoľníka vyše 50 hodín. Oplatí sa mi vôbec dávať tie percentá neziskovke?","spravna_odpoved":"Áno, môže poukázať 3,60 eura. Bez dobrovoľníctva by 2 % predstavovali 2,40 eura, čo je menej ako zákonné minimum 3 eurá, a podiel by poukázať nemohol. Keďže odpracoval najmenej 40 hodín dobrovoľníckej činnosti a doloží potvrdenie, môže poukázať až 3 %, t. j. 3,60 eura, čo minimum 3 eurá spĺňa.","ustanovenie":"§ 50 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Fyzická osoba, ktorá v roku 2025 vykonávala dobrovoľnícku činnosť podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve v znení neskorších predpisov počas najmenej 40 hodín, môže poukázať až 3 % zo zaplatenej dane.","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Aktualne/DP/DPFO/2026/2026.01.23_008_FO_2026_IM.pdf","my":{"odpoved":"Áno, zamestnanec **môže poukázať 3 % zo svojej zaplatenej dane**, pretože splnil podmienku výkonu dobrovoľníckej činnosti v rozsahu viac ako 40 hodín. Poukázať môže sumu **3,60 €**.\n\n### Výpočet a podmienky\n\n1.  **Zaplatená daň:** 120,00 €\n2.  **Sadzba podielu:** **3 %**, pretože zamestnanec v roku 2025 vykonal dobrovoľnícku činnosť v rozsahu 52 hodín, čo je viac ako zákonom stanovené minimum 40 hodín, a má o tom písomné potvrdenie [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 50 ods. 1 písm. a)].\n3.  **Výška podielu:**\n    *   Výpočet: 120,00 € × 3 % = **3,60 €**\n4.  **Minimálna suma:** Poukázaná suma musí byť najmenej 3,00 €. Suma 3,60 € túto podmienku spĺňa.\n\n### Postup pre zamestnanca\n\nAk chce zamestnanec podiel dane poukázať, musí vykonať nasledujúce kroky:\n\n1.  **Požiadať zamestnávateľa** o vystavenie tlačiva **„Potvrdenie o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti“** za rok 2025. Zamestnávateľ je povinný toto potvrdenie vystaviť najneskôr do **15. apríla 2026** [Zdroj: 105_Rocne_zuctovanie_preddavkov_na_dan_z_prijmov_zo_zavislej_cinnosti_za_rok_2025_2025.md].\n2.  **Vyplniť tlačivo „Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane“**. V ňom uvedie svoje údaje, sumu 3,60 € a identifikačné údaje vybraného prijímateľa (napr. občianskeho združenia) zo zoznamu, ktorý vedie Notárska komora SR.\n3.  **Doručiť dokumenty na daňový úrad** najneskôr do **30. apríla 2026**. K daňovému úradu je potrebné doručiť:\n    *   Vyplnené a podpísané **Vyhlásenie**,\n    *   **Potvrdenie o zaplatení dane** od zamestnávateľa,\n    *   **Potvrdenie o vykonaní dobrovoľníckej činnosti** v rozsahu 52 hodín.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nUistite sa, že organizácia, ktorej chcete podiel dane poukázať, je uvedená v oficiálnom Zozname prijímateľov na daný rok. Tento zoznam je verejne dostupný na stránke Finančnej správy alebo Notárskej komory SR. Podiel dane je možné poukázať iba jednému prijímateľovi.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zamestnanec môže poukázať podiel zaplatenej dane vo výške 3,60 eura (3 %), pričom uvádza správne zákonné podmienky a minimálnu sumu."},"google":{"odpoved":"Áno, zamestnanec môže poukázať podiel zaplatenej dane, a to vo výške 3 %, nakoľko v roku 2025 odpracoval viac ako 40 hodín dobrovoľníckej činnosti. Z dane 120 eur tak môže poukázať sumu 3,60 eura, keďže je splnená aj minimálna výška 3 eurá na poukázanie. Zamestnanec musí podať daňovému úradu tlačivo Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane spolu s Potvrdením o zaplatení dane od zamestnávateľa a Potvrdením o vykonaní dobrovoľníckej činnosti. Lehota na podanie týchto dokumentov za rok 2025 bola do 30. apríla 2026. Tento postup upravuje § 50 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zamestnanec môže poukázať 3 % z dane, čo predstavuje sumu 3,60 eura, a spĺňa zákonné minimum 3 eurá vďaka splneniu podmienky dobrovoľníckej činnosti."},"bez":{"odpoved":"Nie, zamestnanec už nemôže poukázať podiel zaplatenej dane, pretože zmeškal zákonnú lehotu. Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane bolo potrebné doručiť daňovému úradu najneskôr do 30. apríla 2026. Keďže odpracoval viac ako 40 hodín dobrovoľníckej činnosti, mohol poukázať až 3 % zo zaplatenej dane. V jeho prípade by to predstavovalo sumu 3,60 eur (3 % zo 120 eur). Túto možnosť a lehoty upravuje § 50 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru (nie, nemôže poukázať), pričom si neodôvodnene vymyslela zmeškanie lehoty, hoci správna odpoveď je áno, môže poukázať 3,60 eura."}},{"oblast":"neziskove-specialne","otazka":"Zamestnankyňa nepodáva daňové priznanie, zamestnávateľ jej vykonal ročné zúčtovanie preddavkov za rok 2025 a ona chce poukázať 2 % občianskemu združeniu. Uveďte tri lehoty: dokedy musí zamestnávateľ vydať potvrdenie o zaplatení dane, dokedy podať vyhlásenie a dokedy daňový úrad prevedie podiel prijímateľovi.","otazka_volna":"Robili mi v práci ročné zúčtovanie a chcem dať dve percentá. Dokedy mi musí firma dať to potvrdenie, dokedy to mám odniesť na daňový a kedy to tá neziskovka dostane?","spravna_odpoved":"Potvrdenie o zaplatení dane zo závislej činnosti vydá zamestnávateľ na žiadosť najneskôr do 15. 4. 2026. Vyhlásenie spolu s potvrdením musí zamestnankyňa podať správcovi dane v lehote do 30. 4. 2026. Daňový úrad je povinný previesť podiel na účet prijímateľa najneskôr do 31. 7. 2026 (do troch mesiacov po lehote na podanie vyhlásenia).","ustanovenie":"§ 39 ods. 7, § 50 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Daňový úrad ako správca dane je povinný previesť podiel zaplatenej dane za rok 2025 na účet prijímateľa na základe podaného vyhlásenia najneskôr do 31.7.2026, ak budú splnené všetky zákonom stanovené podmienky.","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Aktualne/DP/DPFO/2026/2026.01.23_008_FO_2026_IM.pdf","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu sú kľúčové lehoty pre poukázanie 2 % z dane za rok 2025 pre zamestnankyňu, ktorej zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie.\n\n**Kľúčové lehoty sú nasledovné:**\n\n*   **Do 15. apríla 2026:** Zamestnávateľ je povinný na žiadosť zamestnankyne vystaviť a doručiť jej **Potvrdenie o zaplatení dane**.\n*   **Do 30. apríla 2026:** Zamestnankyňa musí doručiť na ktorýkoľvek daňový úrad **Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane** spolu s Potvrdením od zamestnávateľa.\n*   **Do 90 dní po 30. apríli 2026:** Správca dane (daňový úrad) má lehotu na prevod podielu zaplatenej dane na účet prijímateľa.\n\n---\n\n### Podrobný postup a dôležité podmienky\n\nAby bol proces úspešný, je potrebné dodržať nasledujúce kroky a podmienky:\n\n1.  **Žiadosť o ročné zúčtovanie a potvrdenie (do 16. februára 2026)**\n    *   Zamestnankyňa musela do 16. 2. 2026 požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania a zároveň v tejto žiadosti (v VII. oddiele) požiadať o vystavenie *Potvrdenia o zaplatení dane na účely vyhlásenia o poukázaní sumy do výšky 2 % alebo 3 % zaplatenej dane* [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 39 ods. 7].\n\n2.  **Vystavenie Potvrdenia zamestnávateľom (do 15. apríla 2026)**\n    *   Na základe žiadosti je zamestnávateľ povinný vystaviť a doručiť zamestnankyni spomínané Potvrdenie najneskôr do 15. apríla 2026.\n\n3.  **Vyplnenie a podanie Vyhlásenia (do 30. apríla 2026)**\n    *   Zamestnankyňa vyplní tlačivo *Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane*. Uvedie v ňom svoje údaje, sumu 2 % z dane (uvedenej v Potvrdení) a identifikačné údaje vybraného občianskeho združenia.\n    *   Obe tlačivá – **Vyhlásenie** aj **Potvrdenie o zaplatení dane** – doručí na daňový úrad najneskôr do 30. apríla 2026 [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 50 ods. 1 písm. a)].\n\n**Dôležité podmienky:**\n*   **Minimálna suma:** Poukázaná suma musí byť minimálne **3 €** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 50]. Ak 2 % z dane nedosahujú túto sumu, podiel nie je možné poukázať.\n*   **Daňový nedoplatok:** Zamestnankyňa nesmie mať daňový nedoplatok. Ak jej z ročného zúčtovania vyplynul nedoplatok, zamestnávateľ ho musí zraziť a odviesť najneskôr do 30. apríla 2026.\n*   **Možnosť 3 %:** Ak by zamestnankyňa v roku 2025 odpracovala aspoň 40 hodín ako dobrovoľníčka a získala o tom potvrdenie, mohla by poukázať až 3 % zo zaplatenej dane. Toto potvrdenie by bolo treťou povinnou prílohou.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPred vyplnením Vyhlásenia si overte, či je vami vybrané občianske združenie zapísané v oficiálnom **Zozname prijímateľov na rok 2026**, ktorý vedie Notárska komora SR a zverejňuje ho na svojom webe. Poukázať podiel je možné len oprávnenému prijímateľovi z tohto zoznamu.","spravne":false,"dovod":"Zákonná lehota pre správcu dane na prevod podielu je určená do troch mesiacov po lehote na podanie vyhlásenia (t. j. do 31. 7. 2026), nie do 90 dní (počítanie lehoty na mesiace a dni sa nezhoduje)."},"google":{"odpoved":"Na základe ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2025 platia pre zamestnankyňu nasledujúce lehoty na poukázanie 2 % z dane. Zamestnávateľ je povinný na žiadosť zamestnankyne vystaviť **Potvrdenie o zaplatení dane** najneskôr do **15. apríla 2026** (§ 39 ods. 7 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Následne musí zamestnankyňa doručiť daňovému úradu **Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane** spolu s potvrdením od zamestnávateľa najneskôr do **30. apríla 2026** (§ 50 ods. 7 Zákona č. 595/2003 Z. z.). Daňový úrad potom prevedie podiel zaplatenej dane prijímateľovi v lehote do **31. júla 2026** (§ 50 ods. 8 Zákona č. 595/2003 Z. z.).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza všetky tri požadované lehoty: do 15. apríla 2026, do 30. apríla 2026 a do 31. júla 2026."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ je povinný na žiadosť vydať Potvrdenie o zaplatení dane do 15. apríla 2026 (§ 39 ods. 7 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Zamestnankyňa musí podať Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane spolu s týmto potvrdením správcovi dane najneskôr do 30. apríla 2026 (§ 50 ods. 7 písm. b) citovaného zákona). Daňový úrad následne prevedie podiel zaplatenej dane na účet prijímateľa do 31. júla 2026 (§ 50 ods. 8 citovaného zákona).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza všetky tri požadované lehoty (15. apríl 2026, 30. apríl 2026 a 31. júl 2026) v plnom súlade s referenciou a právnym predpisom."}},{"oblast":"neziskove-specialne","otazka":"Občianske združenie bolo zaregistrované na Ministerstve vnútra SR 20. 3. 2026. Chce byť prijímateľom podielu zaplatenej dane. V ktorom období môže najskôr požiadať notára o osvedčenie splnenia podmienok a v ktorom kalendárnom roku mu môže byť podiel prvýkrát poukázaný?","otazka_volna":"Založili sme združenie na jar 2026. Kedy môžeme ísť k notárovi kvôli dvom percentám a kedy nám prvé peniaze reálne prídu?","spravna_odpoved":"Najskôr v období od 1. 9. 2027 do 15. 12. 2027. Podmienkou je, že prijímateľ vznikol najneskôr v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa preukazuje splnenie podmienok — združenie vzniknuté v roku 2026 preto môže preukazovať podmienky až v roku 2027. Notárska komora ho zverejní v zozname prijímateľov do 15. 1. 2028, takže podiel mu môže byť prvýkrát poukázaný v roku 2028 (z dane za rok 2027).","ustanovenie":"§ 50 ods. 6 písm. e) a § 50 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"prijímateľ vznikol najneskôr v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa preukazuje splnenie podmienok na poskytnutie 2 % (1 %) podielu zaplatenej dane","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Aktualne/DP/DPPO/2026/2026.01.15_002_PO_2026_IM_poukaz_podiel_dane.pdf","my":{"odpoved":"Na základe vašich údajov môže občianske združenie založené v roku 2026 požiadať notára o osvedčenie najskôr v roku 2027 a podiel zaplatenej dane mu môže byť prvýkrát poukázaný v roku 2028.\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Kedy požiadať notára o osvedčenie\n\n**Najskôr v období od 1. septembra 2027 do 15. decembra 2027.**\n\nZákon o dani z príjmov stanovuje kľúčovú podmienku: prijímateľ musel vzniknúť najneskôr v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa preukazuje splnenie podmienok u notára [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 50, ods. 6].\n\n*   **Prečo nie v roku 2026?**\n    *   Ak by ste chceli požiadať notára o osvedčenie v roku 2026, museli by ste splniť podmienku vzniku najneskôr v roku, ktorý predchádza roku 2026, teda v roku 2025.\n    *   Keďže vaše združenie vzniklo až 20. 3. 2026, túto podmienku pre rok 2026 nespĺňate.\n\n*   **Prečo až v roku 2027?**\n    *   V roku 2027 budete žiadať o osvedčenie, aby ste sa dostali do zoznamu prijímateľov na nasledujúci rok (2028).\n    *   Pre osvedčenie v roku 2027 musíte preukázať, že združenie vzniklo najneskôr v predchádzajúcom roku, teda v roku 2026.\n    *   Túto podmienku spĺňate, keďže združenie vzniklo 20. 3. 2026.\n\nLehota na osvedčenie splnenia podmienok u notára je každoročne od 1. septembra do 15. decembra [Zdroj: 68_Poukazanie_podielu_zaplatenej_dane_2025.md].\n\n### 2. Kedy môže byť podiel prvýkrát poukázaný\n\n**Najskôr v kalendárnom roku 2028.**\n\nProces má nasledujúcu časovú os:\n1.  **Rok 2027 (september - december):** Požiadate notára o osvedčenie splnenia podmienok. Notár oznámi vaše údaje Notárskej komore SR.\n2.  **Rok 2028 (do 15. januára):** Notárska komora SR zverejní oficiálny Zoznam prijímateľov na rok 2028, v ktorom už bude vaše združenie uvedené.\n3.  **Rok 2028 (počas lehoty na podanie daňových priznaní):** Daňovníci (fyzické a právnické osoby) budú môcť vo svojich daňových priznaniach za zdaňovacie obdobie 2027 poukázať podiel zaplatenej dane vášmu združeniu.\n4.  **Rok 2028 (v priebehu roka):** Správca dane (daňový úrad) prevedie poukázané podiely na účet vášho združenia, spravidla do 3 mesiacov po lehote na podanie daňového priznania [Zdroj: 68_Poukazanie_podielu_zaplatenej_dane_2025.md].\n\n### Zhrnutie\n| Rok | Udalosť |\n| :--- | :--- |\n| **2026** | Založenie združenia. Ešte nie je možné žiadať o osvedčenie. |\n| **2027** | **Žiadosť o osvedčenie u notára** (v termíne 1. 9. – 15. 12. 2027). |\n| **2028** | Zverejnenie v Zozname prijímateľov a **prvé možné poukázanie podielu dane** od daňovníkov. |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii a uvádza správne obdobie pre notára (1. 9. – 15. 12. 2027) aj kalendárny rok prvého poukázania (2028) vrátane správneho právneho zdôvodnenia."},"google":{"odpoved":"Občianske združenie môže najskôr požiadať notára o osvedčenie splnenia podmienok v období od 1. septembra 2027 do 15. decembra 2027. Podiel zaplatenej dane mu tak môže byť prvýkrát poukázaný v priebehu kalendárneho roka 2028. Základnou podmienkou je, že prijímateľ musel vzniknúť najneskôr v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom preukazuje splnenie podmienok u notára. Keďže združenie vzniklo v roku 2026, túto podmienku splní až pri registrácii v roku 2027 na prijímanie podielu za zdaňovacie obdobie 2027. Uvedené vyplýva z § 50 ods. 6 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza lehotu od 1. septembra 2027 do 15. decembra 2027 aj kalendárny rok poukázania 2028 na základe správnej vecnej podmienky vzniku prijímateľa."},"bez":{"odpoved":"Občianske združenie môže požiadať notára o osvedčenie splnenia podmienok najskôr v období od 1. januára 2027 do 15. decembra 2027. Podiel zaplatenej dane za zdaňovacie obdobie roka 2027 mu môže byť prvýkrát poukázaný v priebehu kalendárneho roka 2028. Podmienkou je, že prijímateľ vznikol najneskôr v kalendárnom roku predchádzajúcom roku, v ktorom sa osvedčuje splnenie podmienok. Keďže združenie vzniklo v roku 2026, túto podmienku prvýkrát splní až v roku 2027. Vyplýva to z § 50 ods. 4 písm. a) a ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny začiatok lehoty na osvedčenie podmienok u notára (od 1. januára namiesto od 1. septembra)."}},{"oblast":"neziskove-specialne","otazka":"Občianskemu združeniu bol 20. 7. 2026 pripísaný podiel zaplatenej dane 12 400 eur. Dokedy ho musí použiť na účel, ktorý je predmetom jeho činnosti, a aká povinnosť a v akej lehote mu vznikne, ak ho v tejto lehote nepoužije?","otazka_volna":"Prišli nám dve percentá v lete 2026, asi 12 a pol tisíc. Dokedy to musíme minúť a čo ak to nestihneme?","spravna_odpoved":"Musí ho použiť najneskôr do 31. 12. 2027, teda do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom mu bol podiel poukázaný. Ak ho v tejto lehote nepoužije, vzťahujú sa naň ustanovenia o porušení finančnej disciplíny a je povinný podiel zaplatenej dane vrátiť správcovi dane miestne príslušnému podľa sídla prijímateľa do 90 dní odo dňa vzniku skutočnosti, s ktorou je spojená povinnosť vrátenia.","ustanovenie":"§ 50 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a § 31 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy","citat":"V súlade s § 50 ods. 11 zákona o dani z príjmov je prijímateľ povinný použiť poskytnutý podiel zaplatenej dane na účely, ktoré sú predmetom jeho činnosti a sú uvedené v § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom mu bol podiel zaplatenej dane poukázaný.","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Aktualne/DP/DPPO/2026/2026.01.15_002_PO_2026_IM_poukaz_podiel_dane.pdf","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky vám poskytujem podrobný prehľad lehôt a povinností týkajúcich sa použitia prijatého podielu zaplatenej dane.\n\n**Občianske združenie musí prijatý podiel zaplatenej dane vo výške 12 400 € použiť najneskôr do konca roka 2027. Ak časť alebo celú sumu v tejto lehote nepoužije, musí o nevyužitú sumu zvýšiť základ dane v daňovom priznaní za rok 2027, ktoré podáva do 31. marca 2028.**\n\nTu sú podrobnosti k jednotlivým krokom:\n\n### 1. Lehota na použitie podielu zaplatenej dane\n\nPrijatý podiel zaplatenej dane musí občianske združenie použiť na zákonom stanovené účely najneskôr **do konca kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom mu boli prostriedky poukázané** [na overenie: § 50 zákona č. 595/2003 Z. z.].\n\n*   **Rok prijatia prostriedkov:** 2026 (pripísané 20. 7. 2026)\n*   **Lehota na použitie:** do **31. decembra 2027**\n\nProstriedky je možné použiť len na účely, ktoré sú predmetom činnosti združenia a zároveň spadajú do kategórií vymedzených v zákone o dani z príjmov [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 50, ods. 5], ako sú napríklad:\n*   ochrana a podpora zdravia,\n*   podpora a rozvoj športu,\n*   poskytovanie sociálnej pomoci,\n*   zachovanie kultúrnych hodnôt,\n*   podpora vzdelávania,\n*   ochrana ľudských práv a životného prostredia,\n*   veda a výskum,\n*   organizovanie dobrovoľníckej činnosti.\n\n### 2. Povinnosti pri nepoužití prostriedkov v lehote\n\nAk občianske združenie do 31. decembra 2027 nepoužije celú sumu 12 400 € na stanovené účely, je povinné o sumu nepoužitých prostriedkov **zvýšiť základ dane**.\n\n*   **Zdaňovacie obdobie:** Povinnosť vzniká v zdaňovacom období, v ktorom uplynula lehota na použitie, t. j. za rok **2027**.\n*   **Lehota na podanie daňového priznania:** Daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2027 je potrebné podať a daň zaplatiť do **31. marca 2028**.\n*   **Výpočet dane:** Nepoužitá suma predstavuje pripočítateľnú položku k výsledku hospodárenia. Ak by združenie nepoužilo celú sumu, daňová povinnosť by bola nasledovná:\n    *   Základ dane: 12 400 €\n    *   Sadzba dane z príjmov PO (štandardná, platná pre rok 2027): 21 %\n    *   **Daň na úhradu:** 12 400 € × 21 % = **2 604 €**\n\nTúto daň je združenie povinné priznať a zaplatiť v lehote na podanie daňového priznania.\n\n### Odporúčanie SmartÚčtovníka:\n\n*   **Dôsledná evidencia:** Dôrazne odporúčame viesť presnú a oddelenú evidenciu o použití prostriedkov z podielu zaplatenej dane. Pri daňovej kontrole musíte vedieť preukázať, že každé euro bolo použité na oprávnený účel v stanovenej lehote.\n*   **Bankový účet:** Keďže prijatá suma 12 400 € nepresiahla limit 33 000 €, nevznikla vám povinnosť zriadiť osobitný bankový účet výlučne na prijímanie a čerpanie podielov zaplatenej dane [Podiel zaplatenej dane — osobitný účet nad 33 000 €]. Napriek tomu je vedenie týchto prostriedkov na samostatnom (hoci nie osobitne zriadenom) účte alebo analytickom účte v účtovníctve dobrou praxou pre lepšiu prehľadnosť.\n\n***\n*Poznámka: Odpoveď nebola plne overená proti internej databáze, pretože konkrétna lehota na použitie podielu zaplatenej dane v poskytnutých podkladoch chýbala.*","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza povinnosť zvýšiť základ dane a zdaniť nepoužitú sumu do 31. marca 2028, namiesto zákonnej povinnosti vrátiť nepoužitý podiel správcovi dane do 90 dní z dôvodu porušenia finančnej disciplíny."},"google":{"odpoved":"Občianske združenie je povinné použiť prijatý podiel zaplatenej dane v sume 12 400 eur najneskôr do konca roka 2027. Táto lehota vyplýva z § 50 ods. 12 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ak združenie v tejto lehote finančné prostriedky nepoužije, je povinné ich vrátiť miestne príslušnému správcovi dane. Lehota na vrátenie je do 90 dní od konca lehoty na ich použitie, teda do 31. marca 2028. Povinnosť vrátenia upravuje § 50 ods. 14 zákona o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza lehotu na použitie prostriedkov do konca roka 2027 a povinnosť ich vrátenia správcovi dane v lehote do 90 dní."},"bez":{"odpoved":"Občianske združenie musí prijatý podiel zaplatenej dane použiť najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom mu bol poukázaný, teda do 31. decembra 2027. Ak prostriedky alebo ich časť v tejto lehote nepoužije, je povinné ich vrátiť príslušnému správcovi dane. Nevyužitú sumu musí vrátiť do 30 dní od uplynutia lehoty na ich použitie, čiže najneskôr do 30. januára 2028. Tieto povinnosti vyplývajú z § 50 ods. 13 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu na vrátenie nepoužitého podielu dane (do 30 dní namiesto 90 dní podľa predpisov o porušení finančnej disciplíny)."}},{"oblast":"neziskove-specialne","otazka":"Občianske združenie prijalo v roku 2026 podiely zaplatenej dane od fyzických a právnických osôb v súhrne 3 400 eur. Finančné riaditeľstvo SR zverejnilo ročný prehľad prijímateľov za rok 2026 dňa 31. 1. 2027. Aká zverejňovacia povinnosť združeniu vzniká a dokedy?","otazka_volna":"Vlani nám z percent prišlo dokopy vyše troch tisíc. Vraj to máme niekde zverejňovať. Kde a dokedy?","spravna_odpoved":"Keďže súhrn podielov v ročnom prehľade prevyšuje 3 320 eur, združenie musí zverejniť špecifikáciu použitia prijatého podielu v Obchodnom vestníku, a to do 16 mesiacov odo dňa zverejnenia ročného prehľadu prijímateľov, teda najneskôr do 31. 5. 2028. Špecifikácia sa člení na výšku a druh výdavkov priamo súvisiacich s účelom použitia a na výšku a druh výdavkov priamo súvisiacich s prevádzkou prijímateľa; číslo a ročník vestníka musí bezodkladne nahlásiť notárovi.","ustanovenie":"§ 50 ods. 12 a § 50 ods. 13 prvá veta zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Prijímateľ, ktorého súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov od fyzických osôb a právnických osôb v ročnom prehľade prijímateľov je vyšší ako 3 320 eur, je povinný do 16 mesiacov odo dňa zverejnenia ročného prehľadu prijímateľov zverejniť špecifikáciu použitia prijatého podielu v Obchodnom vestníku a výrok audítora, ak podľa osobitného predpisu prijímateľ musí mať účtovnú závierku overenú audítorom.","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Aktualne/DP/DPPO/2026/2026.01.15_002_PO_2026_IM_poukaz_podiel_dane.pdf","my":{"odpoved":"Áno, vášmu občianskemu združeniu vzniká zverejňovacia povinnosť, pretože súhrnná výška prijatých podielov zaplatenej dane presiahla zákonom stanovený limit. **Špecifikáciu použitia prijatej sumy musíte zverejniť v Obchodnom vestníku najneskôr do 31. mája 2027.**\n\nPodrobnejšie vysvetlenie:\n\n1.  **Podmienka zverejnenia (Limit prijatej sumy):**\n    Prijímateľ podielu zaplatenej dane je povinný zverejniť presnú špecifikáciu použitia prijatých prostriedkov, ak v predchádzajúcom roku prijal sumu vyššiu ako 3 320 €.\n    *   **Limit na overenie:** 3 320 €\n    *   **Vami prijatá suma v roku 2026:** 3 400 €\n    *   **Záver:** Keďže 3 400 € je viac ako 3 320 €, povinnosť zverejnenia vám **vznikla**.\n\n2.  **Spôsob a lehota zverejnenia:**\n    *   **Kde:** Špecifikácia sa zverejňuje v **Obchodnom vestníku** (na overenie).\n    *   **Dokedy:** Lehota na zverejnenie je do **31. mája** kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom ste podiely prijali. Pre podiely prijaté v roku 2026 je teda konečný termín **31. mája 2027**.\n\n3.  **Obsah zverejnenia:**\n    V zverejnenej špecifikácii je potrebné uviesť, na aké konkrétne účely v súlade s predmetom vašej činnosti boli prijaté prostriedky použité. Tieto účely musia byť v súlade s tými, ktoré definuje zákon o dani z príjmov [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 50, ods. 5].\n\n**Zhrnutie vašich povinností:**\nVaše občianske združenie musí pripraviť a podať na zverejnenie do Obchodného vestníka dokument, v ktorom podrobne rozpíše, ako bola suma 3 400 € použitá. Musíte tak urobiť najneskôr do 31. mája 2027.\n\n***\n*Odpoveď nebola plne overená proti internej databáze, keďže konkrétne detaily o publikačnej povinnosti prijímateľa (limit 3 320 € a lehota 31. máj) v poskytnutých podkladoch chýbali a sú doplnené zo všeobecných odborných znalostí.*","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza lehotu na zverejnenie do 31. mája 2027 namiesto zákonnej lehoty do 16 mesiacov odo dňa zverejnenia ročného prehľadu, t. j. do 31. mája 2028."},"google":{"odpoved":"Keďže občianske združenie prijalo podiel zaplatenej dane v súhrnnej výške 3 400 eur, čo je viac ako 3 320 eur, vzniká mu povinnosť zverejniť presnú špecifikáciu použitia prijatých prostriedkov. Túto špecifikáciu je združenie povinné zverejniť v Obchodnom vestníku. Lehota na zverejnenie je do 16 mesiacov od zverejnenia ročného prehľadu prijímateľov Finančným riaditeľstvom SR. Keďže prehľad za rok 2026 bol zverejnený 31. 1. 2027, združenie musí špecifikáciu zverejniť najneskôr do 31. mája 2028. Táto povinnosť vyplýva z § 50 ods. 13 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza povinnosť zverejniť špecifikáciu použitia podielu v Obchodnom vestníku v zákonnej lehote do 16 mesiacov, t. j. do 31. mája 2028, vrátane správneho právneho základu."},"bez":{"odpoved":"Keďže prijatá suma 3 400 eur presiahla zákonom stanovený limit 3 320 eur, združeniu vzniká povinnosť zverejniť presnú špecifikáciu použitia týchto prostriedkov v Obchodnom vestníku. Prijaté podiely dane za rok 2026 je združenie povinné použiť na stanovený účel najneskôr do konca roka 2027. Špecifikáciu ich použitia musí následne zverejniť v Obchodnom vestníku v lehote do 16. mája 2028. Táto povinnosť vyplýva z § 50 ods. 13 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny dátum lehoty (do 16. mája 2028 namiesto správneho 31. mája 2028), keďže 16 mesiacov od 31. 1. 2027 uplynie 31. 5. 2028."}},{"oblast":"neziskove-specialne","otazka":"Neziskovej organizácii bola 15. 6. 2026 pripísaná platba podielu zaplatenej dane, ktorou súhrn prijatých podielov od fyzických a právnických osôb v kalendárnom roku 2026 dosiahol 34 500 eur. Akú povinnosť jej to zakladá a dokedy?","otazka_volna":"Tento rok nám z percent prišlo dokopy okolo 34 a pol tisíca, posledná platba v polovici júna. Musíme kvôli tomu niečo zriaďovať?","spravna_odpoved":"Áno. Keďže súhrn podielov prevýšil 33 000 eur, prijímateľ musí najneskôr do 30 dní od prijatia tejto sumy, teda do 15. 7. 2026, zriadiť osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, na ktorom vedie len prijatie a čerpanie podielu zaplatenej dane. Prostriedky prijaté v tom istom kalendárnom roku pred týmto obdobím, znížené o použité sumy, na tento účet prevedie do 30 dní od vzniku povinnosti jeho zriadenia. Číslo účtu musí každoročne nahlásiť notárovi.","ustanovenie":"§ 50 ods. 13 tretia veta zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Prijímateľ, ktorého súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb v príslušnom kalendárnom roku je vyšší ako 33 000 eur, je povinný najneskôr do 30 dní od prijatia tejto sumy zriadiť osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, na ktorom vedie len prijatie a čerpanie podielu zaplatenej dane","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Aktualne/DP/DPPO/2026/2026.01.15_002_PO_2026_IM_poukaz_podiel_dane.pdf","my":{"odpoved":"Áno, prekročením súhrnnej sumy prijatých podielov zaplatenej dane nad 33 000 € v kalendárnom roku vzniká neziskovej organizácii **povinnosť zriadiť si osobitný bankový účet a previesť naň všetky doteraz prijaté podiely**.\n\nLehota na splnenie tejto povinnosti je **30 dní** odo dňa prijatia sumy, ktorou bol limit prekročený. Keďže platba bola pripísaná 15. júna 2026, lehota uplynie **15. júla 2026**.\n\n---\n\n### Podrobný rozpis povinností\n\nPodľa zákona o dani z príjmov, ak súhrn podielov zaplatenej dane prijatých v kalendárnom roku presiahne 33 000 €, prijímateľ je povinný splniť nasledujúce kroky:\n\n1.  **Zriadenie osobitného bankového účtu**\n    *   Organizácia musí v banke zriadiť nový, samostatný účet, ktorý bude slúžiť výlučne na prijímanie a čerpanie podielov zaplatenej dane.\n    *   **Lehota:** do 30 dní od prijatia sumy, ktorou sa limit prekročil, t. j. **do 15. júla 2026**.\n    *   [Zdroj: Podiel zaplatenej dane — osobitný účet nad 33 000 €, § 50 ods. 13 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov]\n\n2.  **Prevod už prijatých prostriedkov**\n    *   Na tento novozriadený osobitný účet je organizácia povinná previesť všetky podiely zaplatenej dane, ktoré jej boli v roku 2026 pripísané ešte pred prekročením limitu (v tomto prípade celú sumu 34 500 €).\n    *   **Lehota:** rovnako do 30 dní, teda **do 15. júla 2026**.\n\n3.  **Oznamovacia povinnosť**\n    *   Číslo tohto nového osobitného účtu je potrebné oznámiť Notárskej komore SR v rámci každoročného preukazovania splnenia podmienok pre zápis do zoznamu prijímateľov.\n\n**Dôvodom tohto opatrenia** je zabezpečenie vyššej transparentnosti a lepšej kontroly použitia verejných prostriedkov pri vyšších sumách.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam bezodkladne kontaktovať vašu banku a informovať sa o podmienkach zriadenia takéhoto účtu. Je kľúčové, aby ste na tento účet previedli celú sumu 34 500 € a všetky budúce podiely prijímali už priamo naň. Dôsledné oddelenie týchto prostriedkov od bežného hospodárenia je nevyhnutné pre transparentné preukazovanie ich použitia v súlade s účelom definovaným v zákone [Zdroj: § 50 ods. 5 Zákona č. 595/2003 Z. z.].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza povinnosť zriadiť osobitný účet, lehotu 30 dní (do 15. 7. 2026), prevod prostriedkov aj oznamovaciu povinnosť voči notárovi."},"google":{"odpoved":"Neziskovej organizácii vznikla povinnosť zriadiť osobitný účet v banke, na ktorom bude viesť len prijatie a čerpanie podielu zaplatenej dane. Túto povinnosť mala splniť najneskôr do 30 dní od prijatia sumy, ktorou súhrn prijatých podielov presiahol 33 000 eur, teda do 15. júla 2026. Na tento novozriadený účet je zároveň povinná previesť všetky prostriedky z podielu dane prijaté v roku 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 50 ods. 13 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Okrem toho je organizácia povinná zverejniť špecifikáciu použitia prijatého podielu v Obchodnom vestníku.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza povinnosť zriadiť osobitný bankový účet aj lehotu do 15. júla 2026 vrátane správneho zákonného odkazu a neprotirečivých doplňujúcich informácií."},"bez":{"odpoved":"Keďže súhrn prijatých podielov zaplatenej dane v roku 2026 presiahol sumu 3 320 eur, organizácii vznikla povinnosť zverejniť ich použitie. Špecifikáciu použitia podielu musí zverejniť v Obchodnom vestníku. Lehota na splnenie tejto povinnosti je do 16 mesiacov po skončení roka, v ktorom podiel prijala. V tomto prípade je to najneskôr do 30. apríla 2028. Táto povinnosť vyplýva z § 50 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď rieši úplne inú povinnosť (zverejnenie v Obchodnom vestníku podľa § 50 ods. 14 namiesto povinnosti zriadiť osobitný účet do 30 dní podľa § 50 ods. 13 zákona o dani z príjmov)."}},{"oblast":"neziskove-specialne","otazka":"Občianske združenie s účtovným obdobím kalendárny rok prijalo v roku 2026 podiely zaplatenej dane v súhrne 41 000 eur. Celú sumu vyčerpalo až v roku 2027. Za ktoré účtovné obdobie musí mať účtovnú závierku overenú audítorom podľa zákona o účtovníctve a dokedy má byť overená?","otazka_volna":"Prišlo nám z percent 41-tisíc, ale minuli sme to až ďalší rok. Potrebujeme audítora a za ktorý rok?","spravna_odpoved":"Audit je povinný, lebo suma prijatého podielu zaplatenej dane za účtovné obdobie prevyšuje 35 000 eur. Overená musí byť účtovná závierka za účtovné obdobie, v ktorom boli tieto finančné prostriedky použité, teda za rok 2027, a to do jedného roka od skončenia tohto účtovného obdobia, čiže najneskôr do 31. 12. 2028.","ustanovenie":"§ 19 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (v znení účinnom k 17. 9. 2026; v odseku 5 je povinnosť už od 1. 3. 2024, predtým bola v odseku 4)","citat":"Povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom majú aj právnické osoby vymedzené v osobitnom predpise, ktorých suma prijatého podielu zaplatenej dane za účtovné obdobie je vyššia ako 35 000 eur, a to za účtovné obdobie, v ktorom boli tieto finančné prostriedky použité, táto účtovná závierka musí byť overená audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, ak osobitný predpis neustanovuje inak.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20260601","my":{"odpoved":"Na základe vami uvedených informácií musí mať občianske združenie účtovnú závierku overenú audítorom **za účtovné obdobie 2027**, a to najneskôr **do 31. decembra 2028**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPovinnosť overenia účtovnej závierky audítorom v tomto prípade upravuje Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Kľúčové sú nasledujúce podmienky:\n\n1.  **Prekročenie limitu:** Povinnosť auditu vzniká, ak suma prijatého podielu zaplatenej dane za účtovné obdobie je **vyššia ako 35 000 eur**. Vaše združenie prijalo 41 000 eur, čím túto podmienku splnilo.\n\n2.  **Rozhodujúci je rok použitia, nie prijatia:** Zákon výslovne stanovuje, že povinnosť auditu sa vzťahuje na účtovnú závierku **za to účtovné obdobie, v ktorom boli tieto finančné prostriedky použité** [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 19 ods. 5].\n    *   Keďže ste celú sumu 41 000 eur použili až v roku 2027, povinnosť overenia sa vzťahuje na účtovnú závierku za rok 2027.\n    *   Účtovná závierka za rok 2026, kedy ste prostriedky len prijali, z tohto dôvodu overená byť nemusí (pokiaľ vám táto povinnosť nevzniká z iného dôvodu, napr. prekročenia veľkostných kritérií).\n\n3.  **Lehota na overenie:** Účtovná závierka musí byť overená audítorom **do jedného roka od skončenia účtovného obdobia**, za ktoré sa overuje [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 19 ods. 5].\n    *   Účtovné obdobie, za ktoré sa závierka overuje, je rok 2027.\n    *   Koniec tohto obdobia je 31. december 2027.\n    *   Lehota jedného roka teda uplynie **31. decembra 2028**.\n\n**Zhrnutie:**\n\n| Skutočnosť | Rok | Povinnosť auditu | Lehota na overenie |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Prijatie podielov (41 000 €) | 2026 | Nie (prostriedky neboli použité) | - |\n| Použitie podielov (41 000 €) | 2027 | **Áno** | **do 31. 12. 2028** |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 19 ods. 5 zákona o účtovníctve určila, že audit sa vzťahuje na účtovnú závierku za rok 2027 a lehota na jej overenie je do 31. 12. 2028."},"google":{"odpoved":"Občianske združenie musí mať účtovnú závierku overenú audítorom za účtovné obdobie roka 2027, keďže v tomto období boli prijaté prostriedky použité. Povinnosť auditu vzniká, pretože suma prijatého podielu zaplatenej dane presiahla 35 000 eur. Účtovná závierka za rok 2027 musí byť overená audítorom najneskôr do jedného roka od skončenia tohto účtovného obdobia. Lehota na overenie je teda do 31. decembra 2028. Táto povinnosť vyplýva z § 19 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určuje povinnosť auditu za rok 2027 s lehotou do 31. decembra 2028 na základe prekročenia sumy 35 000 eur, pričom nesprávne uvedené číslo odseku (§ 19 ods. 4 namiesto ods. 5) nemení vecnú správnosť odpovede."},"bez":{"odpoved":"Občianske združenie musí mať účtovnú závierku overenú audítorom za účtovné obdobie roku 2026, pretože súhrnná výška prijatých podielov zaplatenej dane (41 000 eur) presiahla limit 35 000 eur. Táto povinnosť vyplýva z § 19 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Skutočnosť, že prostriedky boli vyčerpané až v nasledujúcom roku, nie je pre vznik tejto povinnosti podstatná. Overenie účtovnej závierky audítorom musí byť vykonané do konca nasledujúceho účtovného obdobia. Lehota na overenie účtovnej závierky za rok 2026 je teda najneskôr 31. december 2027 podľa § 19 ods. 3 zákona o účtovníctve.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že audit sa vyžaduje za rok 2026 s lehotou do 31. 12. 2027, hoci podľa zákona sa účtovná závierka overuje za rok, v ktorom boli prostriedky použité (rok 2027) do 31. 12. 2028."}},{"oblast":"neziskove-specialne","otazka":"Občianske združenie nevykonáva podnikateľskú činnosť a účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. Za účtovné obdobie roka 2025 dosiahlo príjmy 212 000 eur (dotácie, dary, členské, podiely zaplatenej dane). Môže pokračovať v jednoduchom účtovníctve aj v roku 2026?","otazka_volna":"Vedieme združeniu jednoduché účtovníctvo, vlani nám cez účet pretieklo vyše 200-tisíc, aj keď nepodnikáme. Môžeme v tom pokračovať?","spravna_odpoved":"Nie. Občianske združenie môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, len ak nepodniká a súčasne jeho príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur. Príjmy 212 000 eur za rok 2025 túto hranicu prekročili, preto musí od 1. 1. 2026 prejsť na sústavu podvojného účtovníctva (prechod sa uskutočňuje vždy len k prvému dňu nasledujúceho účtovného obdobia).","ustanovenie":"§ 9 ods. 2 písm. b) a § 9 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve","citat":"ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur, ak nie sú subjektom verejnej správy","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20260601","my":{"odpoved":"**Nie, vaše občianske združenie nemôže v roku 2026 pokračovať v jednoduchom účtovníctve.** Dôvodom je, že vaše príjmy za predchádzajúce účtovné obdobie (rok 2025) vo výške 212 000 € prekročili zákonom stanovený limit 200 000 €. Ste preto povinní prejsť na sústavu podvojného účtovníctva, a to od 1. januára 2026.\n\n### Podmienky pre vedenie jednoduchého účtovníctva\n\nPodľa Zákona o účtovníctve môže občianske združenie účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, len ak sú splnené **všetky nasledujúce podmienky súčasne**:\n\n1.  **Nepodniká** (nevykonáva sústavnú činnosť za účelom dosiahnutia zisku).\n2.  Jeho **príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 €**.\n3.  Nie je subjektom verejnej správy.\n\n[Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 9, ods. 2]\n\n### Vyhodnotenie vašej situácie\n\n*   **Podnikanie:** Podmienku nepodnikania spĺňate.\n*   **Príjmy:** Vaše príjmy za rok 2025 vo výške 212 000 € **prekročili** zákonom stanovený limit 200 000 €.\n\nKeďže nie je splnená podmienka výšky príjmov, vaše občianske združenie stráca oprávnenie viesť jednoduché účtovníctvo.\n\n### Povinnosť prechodu na podvojné účtovníctvo\n\nZ dôvodu nesplnenia podmienok ste povinní prejsť na sústavu podvojného účtovníctva. Tento prechod sa musí uskutočniť k prvému dňu nasledujúceho účtovného obdobia, teda **k 1. januáru 2026**.\n\n[Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 9, ods. 3]\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPrechod zo sústavy jednoduchého na podvojné účtovníctvo je administratívne náročný proces. Odporúčam začať s prípravami čo najskôr. Bude potrebné vykonať mimoriadnu inventarizáciu majetku a záväzkov ku koncu roka 2025 a zostaviť otváraciu súvahu k 1. januáru 2026. Zvážte konzultáciu s účtovníkom alebo daňovým poradcom, ktorý má skúsenosti s neziskovými organizáciami.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne v súlade so zákonom konštatuje, že občianske združenie nemôže pokračovať v jednoduchom účtovníctve z dôvodu prekročenia limitu príjmov 200 000 eur a musí k 1. 1. 2026 prejsť na podvojné účtovníctvo."},"google":{"odpoved":"Nie, občianske združenie nemôže pokračovať v jednoduchom účtovníctve v roku 2026. Keďže jeho príjmy za predchádzajúce účtovné obdobie (rok 2025) presiahli sumu 200 000 eur, nespĺňa zákonnú podmienku. Združenie je povinné prejsť na sústavu podvojného účtovníctva od 1. januára 2026. Povinnosť vzniká aj v prípade, ak združenie nevykonáva podnikateľskú činnosť. Táto podmienka je stanovená v § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom konštatuje nemožnosť pokračovať v jednoduchom účtovníctve z dôvodu prekročenia limitu príjmov 200 000 eur v roku 2025 a uvádza povinnosť prechodu na podvojné účtovníctvo od 1. 1. 2026."},"bez":{"odpoved":"Nie, občianske združenie nemôže pokračovať v jednoduchom účtovníctve. V predchádzajúcom účtovnom období roku 2025 jeho príjmy presiahli zákonom stanovený limit 200 000 eur. Z tohto dôvodu je povinné od 1. januára 2026 prejsť na sústavu podvojného účtovníctva. Táto povinnosť vyplýva z § 9 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že združenie nemôže pokračovať v jednoduchom účtovníctve z dôvodu prekročenia limitu príjmov 200 000 eur a musí od 1. 1. 2026 prejsť na podvojné účtovníctvo."}},{"oblast":"neziskove-specialne","otazka":"Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby prijala v účtovnom období roka 2025 verejné prostriedky a podiely zaplatenej dane v súhrne 230 000 eur; všetky jej príjmy boli 310 000 eur. Vzniká jej povinnosť auditu a dokedy musí vypracovať a uložiť výročnú správu?","otazka_volna":"Naša ené-ó dostala vlani z dotácií a percent asi 230-tisíc, celkovo príjmy 310-tisíc. Potrebujeme audítora a kedy musí byť hotová výročná správa?","spravna_odpoved":"Áno, audit je povinný — príjem verejných prostriedkov a podielov zaplatenej dane presiahol 200 000 eur (druhé kritérium, všetky príjmy nad 500 000 eur, splnené nie je, kritériá sú však alternatívne). Výročnú správu musí vypracovať najneskôr do 30. 6. 2026 a uložiť ju do verejnej časti registra účtovných závierok najneskôr do 15. 7. 2026.","ustanovenie":"§ 33 ods. 3 a § 34 ods. 1 a 3 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby","citat":"príjem verejných prostriedkov a podielov zaplatenej dane v účtovnom období, za ktoré je účtovná závierka zostavená, presiahne 200 000 eur, alebo všetky príjmy neziskovej organizácie v účtovnom období, za ktoré je účtovná závierka zostavená, presiahnu 500 000 eur","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/213/20260601","my":{"odpoved":"Áno, vaša nezisková organizácia mala za účtovné obdobie roka 2025 **povinnosť overiť účtovnú závierku a výročnú správu audítorom**. Výročnú správu ste mali vypracovať do 30. júna 2026 a uložiť do registra účtovných závierok do 15. júla 2026.\n\nTu sú podrobnosti:\n\n### 1. Povinnosť auditu\n\nPovinnosť auditu vám vznikla, pretože ste splnili podmienku týkajúcu sa príjmu verejných prostriedkov.\n\n*   **Podmienka:** Podľa zákona o neziskových organizáciách je audit povinný, ak príjem verejných prostriedkov a podielov zaplatenej dane za účtovné obdobie presiahne **200 000 €** [Zdroj: 198_Novela_zakona_neziskove_organizacie_109_2025.md].\n*   **Vaša situácia:** Váš súhrnný príjem z týchto zdrojov za rok 2025 bol **230 000 €**, čím ste tento limit prekročili.\n\nDruhá podmienka (celkové príjmy nad 500 000 €) sa vo vašom prípade neskúma, keďže na vznik povinnosti stačí splnenie aspoň jednej z nich [Zdroj: 490_Povinnost_auditu_a_vyrocna_sprava_pri_socialnom_podniku.md].\n\n### 2. Lehoty pre výročnú správu za rok 2025\n\nKeďže dnes je 20. septembra 2026, zákonné lehoty na vypracovanie a uloženie výročnej správy za rok 2025 už uplynuli.\n\n*   **Vypracovanie:** Výročnú správu ste mali vypracovať najneskôr do **30. júna 2026** [Zdroj: 1037_Vyrocna_sprava_neziskova_organizacia.md].\n*   **Uloženie do registra:** Výročnú správu, ktorá musí obsahovať aj správu audítora, ste mali uložiť do verejnej časti Registra účtovných závierok (www.registeruz.sk) najneskôr do **15. júla 2026** [Zákon č. 213/1997 Z. z., § 33, ods. 4].\n\nHoci všeobecná lehota na uloženie výročnej správy podľa zákona o účtovníctve je jeden rok od skončenia účtovného obdobia [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 23a, ods. 8], pre neziskové organizácie platí kratšia a špecifická lehota do 15. júla.\n\n### Súhrn povinností a lehôt za rok 2025\n\n| Povinnosť                               | Lehota                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                           ","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza povinnosť auditu z dôvodu prekročenia limitu verejných prostriedkov 200 000 eur, ako aj lehoty na vypracovanie do 30. júna 2026 a uloženie výročnej správy do 15. júla 2026."},"google":{"odpoved":"Áno, neziskovej organizácii vznikla povinnosť auditu za účtovné obdobie roka 2025, keďže jej príjem z verejných prostriedkov a podielov zaplatenej dane (230 000 eur) presiahol zákonom stanovenú hranicu 200 000 eur. Táto povinnosť vyplýva z § 33 ods. 3 písm. a) zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby. Výročnú správu za rok 2025 bola organizácia povinná vypracovať najneskôr do 30. júna 2026. Následne ju musela uložiť do verejnej časti registra účtovných závierok najneskôr do 15. júla 2026. Tieto lehoty ustanovuje § 34 ods. 1 a 3 zákona č. 213/1997 Z. z.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v plnom rozsahu potvrdzuje vznik povinnosti auditu a uvádza presné zákonné lehoty na vypracovanie (do 30. júna 2026) aj uloženie výročnej správy (do 15. júla 2026)."},"bez":{"odpoved":"Áno, neziskovej organizácii vznikla povinnosť auditu, pretože súhrn jej príjmov z verejných prostriedkov a podielov zaplatenej dane (230 000 eur) za rok 2025 presiahol zákonom stanovený limit 200 000 eur. Túto povinnosť ukladá § 34 ods. 1 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby. Výročnú správu, ktorej súčasťou musí byť účtovná závierka overená audítorom, je organizácia povinná vypracovať a uložiť do verejnej časti registra účtovných závierok. Lehota na uloženie výročnej správy je najneskôr do 15. júla 2026. Uvedenú lehotu ustanovuje § 35 ods. 1 toho istého zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď neuvádza lehotu na vypracovanie výročnej správy (do 30. júna 2026), na ktorú sa otázka výslovne pýtala."}},{"oblast":"neziskove-specialne","otazka":"Občianske združenie účtujúce v podvojnom účtovníctve poskytlo v roku 2026 reklamné služby na charitatívne účely štyrom spoločnostiam, každej za 9 500 eur, a všetky úhrady prijalo na účet v roku 2026. Akú časť týchto príjmov si môže oslobodiť od dane a dokedy musí oslobodené prostriedky použiť?","otazka_volna":"Máme od štyroch firiem reklamu po 9500 eur, všetko zaplatené. Koľko z toho nemusíme dodaniť a dokedy to musíme minúť?","spravna_odpoved":"Od dane je oslobodených najviac 30 000 eur za zdaňovacie obdobie, a to bez ohľadu na počet objednávateľov. Zvyšných 8 000 eur (38 000 − 30 000) je súčasťou základu dane za rok 2026. Oslobodené prostriedky musí združenie použiť len na účely vymedzené v § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov, najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku prijatia, teda do 31. 12. 2027; inak nepoužitú časť zahrnie do základu dane najneskôr za zdaňovacie obdobie 2027.","ustanovenie":"§ 13 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"sú od dane oslobodené príjmy z reklám, ktoré sú určené na charitatívne účely, najviac do výšky 30 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie u daňovníkov uvedených v § 12 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Metodicke_usmernenia/Priame_dane/2024/2024.06.04_020_DZPaU_2024_MU.pdf","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií si môže vaše občianske združenie v roku 2026 oslobodiť od dane príjmy z charitatívnej reklamy do výšky **30 000 €**. Zvyšná suma 8 000 € bude predstavovať zdaniteľný príjem. Oslobodené prostriedky musíte použiť na stanovené účely najneskôr **do 31. decembra 2027**.\n\n---\n\n### Podrobný rozpis\n\n#### 1. Výška oslobodených a zdaniteľných príjmov\n\nPodľa zákona o dani z príjmov sú príjmy z reklám určených na charitatívne účely u daňovníkov, akým je aj občianske združenie, oslobodené od dane, avšak najviac do výšky **30 000 €** za jedno zdaňovacie obdobie [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 13, ods. 1, písm. g)].\n\nVáš výpočet pre rok 2026 vyzerá nasledovne:\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Celkové príjmy z reklamy | 38 000,00 € | 4 spoločnosti × 9 500 € |\n| **Oslobodené príjmy (limit)** | **30 000,00 €** | Podľa § 13 ods. 1 písm. g) ZDP |\n| **Zdaniteľné príjmy (presah)** | **8 000,00 €** | 38 000 € - 30 000 € |\n\nSuma oslobodených príjmov (30 000 €) sa v daňovom priznaní právnickej osoby uvádza ako položka znižujúca výsledok hospodárenia (zvyčajne na riadku 230). Suma 8 000 € zostáva súčasťou základu dane a podlieha zdaneniu príslušnou sadzbou dane pre právnické osoby.\n\n#### 2. Lehota na použitie oslobodených prostriedkov\n\nPodmienkou pre oslobodenie je, že tieto príjmy musíte použiť na presne vymedzené charitatívne účely.\n\n*   **Na aký účel:** Prostriedky musia byť použité na účely definované v § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov (napr. ochrana a podpora zdravia, podpora a rozvoj športu, poskytovanie sociálnej pomoci, zachovanie kultúrnych hodnôt a pod.).\n*   **Dokedy:** Lehota na použitie týchto prostriedkov je **najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom ste príjmy prijali** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 13, ods. 1, písm. g)].\n    *   Príjmy ste prijali v roku: **2026**\n    *   Lehota na ich použitie uplynie: **31. decembra 2027**\n\nAk by ste do konca roka 2027 oslobodenú sumu (alebo jej časť) nepoužili na stanovený účel, museli by ste o túto nepoužitú časť zvýšiť základ dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2027 (podávanom v roku 2028).\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôsledne veďte analytickú evidenciu o prijatých príjmoch z charitatívnej reklamy a o ich použití. Pri daňovej kontrole budete musieť preukázať, že oslobodené prostriedky vo výške 30 000 € boli v stanovenej lehote skutočne použité na účely v súlade s § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov. Odporúčame mať k výdavkom priradené konkrétne zmluvy, faktúry alebo iné doklady, ktoré jednoznačne preukazujú ich charitatívny charakter.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza limit oslobodenia 30 000 eur, zdaniteľný rozdiel 8 000 eur aj lehotu na použitie prostriedkov do 31. decembra 2027 v súlade s § 13 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Občianske združenie si z celkových príjmov 38 000 eur môže oslobodiť od dane maximálne 30 000 eur. Zvyšná suma 8 000 eur je zdaniteľným príjmom, ktorý sa zahrnie do základu dane. Oslobodené prostriedky je združenie povinné použiť na presne vymedzené verejnoprospešné účely najneskôr do 31. decembra 2027. Ak by oslobodené príjmy v tejto lehote nepoužilo, musí ich alebo ich nepoužitú časť zahrnúť do základu dane. Tieto podmienky vyplývajú z § 13 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza limit oslobodenia 30 000 eur, zdanenie zvyšných 8 000 eur, lehotu na použitie do 31. decembra 2027 aj následok ich nepoužitia."},"bez":{"odpoved":"Občianske združenie si môže oslobodiť príjmy z činností, ktorými dosahuje zisk, do výšky 30 000 eur za zdaňovacie obdobie podľa § 13 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zvyšná časť príjmov vo výške 8 000 eur (38 000 - 30 000) bude súčasťou základu dane. Tieto oslobodené prostriedky je združenie povinné použiť na svoju hlavnú činnosť, ktorá nie je podnikaním. Lehota na ich použitie je najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom boli prijaté. V tomto prípade ich teda musí použiť do 31. decembra 2027 v súlade s § 13 ods. 2 písm. a) citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne právne pravidlo, keď tvrdí, že prostriedky sa musia použiť na hlavnú činnosť podľa § 13 ods. 2 písm. a), hoci zákon striktne vyžaduje ich použitie na charitatívne účely podľa § 50 ods. 5 priamo v zmysle § 13 ods. 1 písm. g)."}},{"oblast":"neziskove-specialne","otazka":"Občianske združenie účtujúce v podvojnom účtovníctve zaúčtovalo v roku 2025 výnos z charitatívnej reklamy 12 000 eur; odberateľ faktúru uhradil na bankový účet združenia 3. 2. 2026. V ktorom zdaňovacom období sa tento príjem zahrnie do základu dane združenia a ako sa vysporiada rok 2025?","otazka_volna":"Vyfakturovali sme reklamu ešte vlani, ale zaplatili nám až vo februári tohto roka. Kedy to máme zdaniť?","spravna_odpoved":"Príjem z reklamy sa zahrnie do základu dane až v zdaňovacom období 2026, teda v roku, v ktorom združenie prijalo úhradu. V daňovom priznaní za rok 2025 preto združenie zníži výsledok hospodárenia o zaúčtovaný výnos 12 000 eur a v priznaní za rok 2026 ho o túto sumu zvýši (a prípadne uplatní oslobodenie do 30 000 eur).","ustanovenie":"§ 17 ods. 3 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"tento príjem (výnos) z reklám sa zahrnie do základu dane tohto daňovníka v tom zdaňovacom období, v ktorom ho prijal","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Metodicke_usmernenia/Priame_dane/2024/2024.06.04_020_DZPaU_2024_MU.pdf","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na správny daňový postup pre príjem z charitatívnej reklamy, ktorý bol zaúčtovaný v jednom roku a uhradený v nasledujúcom.\n\n**Príjem z charitatívnej reklamy vo výške 12 000 € sa zahrnie do základu dane až v zdaňovacom období 2026, teda v roku, kedy združenie prijalo úhradu.** V roku 2025 sa tento výnos daňovo vysporiada úpravou v daňovom priznaní.\n\nTu je podrobný postup pre obe zdaňovacie obdobia:\n\n### Zdaňovacie obdobie 2025 (rok zaúčtovania výnosu)\n\n1.  **Účtovanie:** V roku 2025 ste správne zaúčtovali výnos vo výške 12 000 € na príslušný výnosový účet (napr. 602 – Tržby z predaja služieb) a pohľadávku voči odberateľovi (napr. 311 alebo 315). Tento výnos zvýšil váš účtovný výsledok hospodárenia.\n2.  **Daňové priznanie za rok 2025:** Keďže do konca zdaňovacieho obdobia 2025 (do 31. 12. 2025) ste neprijali úhradu za túto pohľadávku, tento výnos ešte nie je súčasťou základu dane. V daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb za rok 2025 **znížite výsledok hospodárenia o sumu 12 000 €** ako o položku znižujúcu základ dane.\n    *   **Právny základ:** Tento postup vyplýva z metodických usmernení Finančnej správy SR a z logiky zákona, kde sa pri tomto type príjmu u neziskových organizácií sleduje moment prijatia platby. Ide o úpravu podľa § 17 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len \"ZDP\").\n\nVýsledkom je, že v roku 2025 tento výnos neovplyvní vašu daňovú povinnosť.\n\n### Zdaňovacie obdobie 2026 (rok prijatia úhrady)\n\n1.  **Daňové priznanie za rok 2026:** Keďže ste 3. februára 2026 prijali úhradu, v tomto zdaňovacom období sa suma 12 000 € stáva súčasťou základu dane. V daňovom priznaní za rok 2026 **zvýšite výsledok hospodárenia o sumu 12 000 €** ako o položku zvyšujúcu základ dane (keďže v účtovníctve roka 2026 už tento príjem nefiguruje ako výnos).\n2.  **Uplatnenie oslobodenia:** Súčasne však môžete na túto sumu uplatniť oslobodenie od dane, pretože spĺňa podmienky pre príjem z charitatívnej reklamy.\n    *   **Limit:** Príjem 12 000 € je nižší ako ročný limit oslobodenia, ktorý je **30 000 €** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 13 ods. 1 písm. g)].\n    *   **Podmienka použitia:** Prijaté prostriedky musíte použiť na charitatívne účely vymedzené v § 50 ods. 5 ZDP, a to najneskôr **do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom ste príjem prijali**, t. j. do **31. decembra 2027**.\n3.  **Úprava v daňovom priznaní za rok 2026:** Po zvýšení základu dane o 12 000 € ho zároveň **znížite o tú istú sumu 12 000 €** z titulu oslobodenia príjmov. V daňovom priznaní sa táto suma uvedie na riadku určenom pre oslobodené príjmy (napr. r. 230).\n\nVýsledkom je, že aj v roku 2026 bude daňový dopad tejto operácie neutrálny, za predpokladu, že splníte podmienku použitia prostriedkov.\n\n### Zhrnutie\n\n| Zdaňovacie obdobie | Účtovný postup | Daňový postup (úprava v DP) | Výsledný daňový dopad |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **2025** | Zaúčtovanie výnosu +12 000 € | Odpočítateľná položka -12 000 € (neuhradený výnos) | **0 €** |\n| **2026** | Prijatie úhrady na účet | Pripočítateľná položka +12 000 € (príjem z minulých rokov) <br> Odpočítateľná položka -12 000 € (oslobodenie od dane) | **0 €** |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôsledne veďte evidenciu o použití prijatých prostriedkov vo výške 12 000 €. Musíte vedieť preukázať, že boli v plnej výške použité na charitatívne účely (podľa § 50 ods. 5 ZDP) najneskôr do 31. 12. 2027. Ak by ste ich do tohto termínu nepoužili, museli by ste o nevyužitú časť zvýšiť základ dane v daňovom priznaní za rok 2027.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že príjem sa zahrnie do základu dane až v roku 2026 po prijatí úhrady a v roku 2025 sa výsledok hospodárenia zníži o zaúčtovaný výnos 12 000 eur."},"google":{"odpoved":"Na základe princípu podvojného účtovníctva sa výnos 12 000 eur zaúčtuje do účtovného obdobia roku 2025, kedy vznikol. Pre daňové účely sa však tento príjem zahrnie do základu dane až v zdaňovacom období roku 2026, teda v roku, kedy bol reálne prijatý na účet. V daňovom priznaní za rok 2025 sa výsledok hospodárenia zníži o tento ešte neprijatý výnos. V daňovom priznaní za rok 2026 sa základ dane o tento príjem zvýši a zároveň sa o tú istú sumu zníži, keďže ide o príjem oslobodený od dane. Tento postup vyplýva z § 17 ods. 3 písm. m) a § 13 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zahrnutie príjmu do základu dane v roku 2026, úpravu výsledku hospodárenia v roku 2025 aj postup v roku 2026 s odkazom na príslušné ustanovenia zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Príjem z charitatívnej reklamy vo výške 12 000 eur sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období 2026, kedy združenie prijalo úhradu. U daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sa zdaniteľné príjmy (výnosy) z činností, ktorými dosahujú zisk, zahŕňajú do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté. Toto osobitné pravidlo ustanovuje § 17 ods. 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V daňovom priznaní za rok 2025 sa výnos 12 000 eur, ktorý je súčasťou výsledku hospodárenia, odpočíta od základu dane ako položka znižujúca výsledok hospodárenia. V daňovom priznaní za rok 2026 sa naopak táto prijatá platba pripočíta k výsledku hospodárenia.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa opiera o nesprávne právne pravidlo a nesprávne ustanovenie zákona (§ 17 ods. 19 namiesto § 17 ods. 3 písm. m)), pričom všeobecné tvrdenie o príjmoch neziskových organizácií je vecne chybné."}},{"oblast":"neziskove-specialne","otazka":"Spoločnosť s ručením obmedzeným si objednala u občianskeho združenia charitatívnu reklamu za 6 000 eur. V roku 2026 uhradila 4 000 eur, zvyšných 2 000 eur uhradila v marci 2027. Akú sumu si môže zahrnúť do daňových výdavkov za rok 2026?","otazka_volna":"Objednali sme si u združenia reklamu za šesť tisíc, štyri tisíc sme zaplatili tento rok a zvyšok zaplatíme až v marci budúceho roka. Koľko si dáme do nákladov za tento rok?","spravna_odpoved":"Za rok 2026 nič, teda 0 eur. Výdavky na reklamu poskytnutú daňovníkom podľa § 12 ods. 3 písm. a) sú súčasťou základu dane objednávateľa až po zaplatení, pričom podmienkou je zaplatenie CELEJ sumy záväzku. Celých 6 000 eur je preto daňovým výdavkom až v zdaňovacom období 2027, keď bol záväzok uhradený v plnej výške.","ustanovenie":"§ 17 ods. 19 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"podmienkou pre zahrnutie výdavkov (nákladov) do daňových výdavkov objednávateľa reklamy je zaplatenie celej sumy príslušného výdavku (nákladu), t. j. záväzku voči daňovníkovi, bez ohľadu na limit pre oslobodenie príjmu (výnosu) z reklamy","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Metodicke_usmernenia/Priame_dane/2024/2024.06.04_020_DZPaU_2024_MU.pdf","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky si spoločnosť za rok 2026 nemôže do daňových výdavkov zahrnúť **žiadnu sumu**.\n\nCelá suma 6 000 eur bude daňovo uznaným výdavkom až v zdaňovacom období 2027, kedy dôjde k úhrade celého záväzku.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa zákona o dani z príjmov platí pre výdavky na tzv. charitatívnu reklamu poskytnutú daňovníkom nezaloženým na podnikanie (ako je občianske združenie) špeciálny režim daňovej uznateľnosti.\n\n**Kľúčové pravidlo:** Tieto výdavky sú daňovo uznané až po ich **úplnom zaplatení**. Nestačí čiastočná úhrada.\n\n*   **Právny základ:** Toto pravidlo je stanovené v § 17 ods. 19 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.\n*   **Potvrdenie:** Metodické usmernenie Finančnej správy SR (napr. 20/DZPaU/2024/MU) explicitne uvádza, že podmienkou pre zahrnutie výdavkov do daňových výdavkov je zaplatenie **celej sumy** príslušného záväzku.\n\n#### Aplikácia na váš prípad:\n\n| Rok | Celkový záväzok | Úhrada v danom roku | Kumulatívna úhrada | Daňový výdavok |\n| :-- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **2026** | 6 000 € | 4 000 € | 4 000 € | **0 €** (pretože nebol uhradený celý záväzok) |\n| **2027** | 6 000 € | 2 000 € | 6 000 € | **6 000 €** (pretože bola uhradená celá suma) |\n\nV roku 2027 si teda spoločnosť zahrnie do daňových výdavkov celú sumu 6 000 eur, keďže v marci 2027 splnila podmienku úplného zaplatenia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že za rok 2026 je daňovým výdavkom 0 eur a celých 6 000 eur sa uplatní až v roku 2027 z dôvodu podmienky úhrady celého záväzku podľa § 17 ods. 19 písm. i) zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť si môže do daňových výdavkov za rok 2026 zahrnúť sumu 4 000 eur. Výdavky na charitatívnu reklamu sú daňovo uznané až po ich zaplatení. Keďže spoločnosť v roku 2026 uhradila iba 4 000 eur, do daňových výdavkov si môže uplatniť len túto časť. Zvyšnú sumu 2 000 eur si bude môcť zahrnúť do daňových výdavkov v zdaňovacom období 2027 po jej úhrade. Uvedený postup vyplýva z § 17 ods. 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu 4 000 eur namiesto 0 eur, keďže podľa § 17 ods. 19 písm. i) zákona o dani z príjmov je podmienkou zahrnutia do daňových výdavkov zaplatenie celej sumy záväzku."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť si do daňových výdavkov za rok 2026 môže zahrnúť iba skutočne uhradenú sumu, teda 4 000 eur. Zvyšnú časť vo výške 2 000 eur si bude môcť uplatniť ako daňový výdavok až v zdaňovacom období 2027, kedy došlo k jej úhrade. Hoci pojem \"charitatívna reklama\" už zákon o dani z príjmov nepozná, pri obdobnom type výdavku na sponzorské je daňová uznateľnosť podmienená jeho zaplatením. Tento princíp sa uplatňuje v súlade s § 2 písm. s) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v nadväznosti na zákon č. 440/2015 Z. z. o športe.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je nesprávna, pretože uvádza sumu 4 000 eur namiesto 0 eur a ignoruje zákonnú podmienku zaplatenia celej sumy záväzku podľa § 17 ods. 19 písm. i) zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"neziskove-specialne","otazka":"Občianske združenie prijalo v roku 2025 príjmy z charitatívnej reklamy 15 000 eur a oslobodilo ich od dane. V roku 2026 z nich 5 000 eur darovalo darovacou zmluvou inému občianskemu združeniu, ktoré ich použilo na ochranu a podporu zdravia. Splnilo pôvodné združenie podmienku použitia?","otazka_volna":"Peniaze z charitatívnej reklamy sme nestihli minúť, tak sme päť tisíc darovali inému združeniu, ktoré to dalo na dobrú vec. Je to v poriadku?","spravna_odpoved":"Nie. Podmienkou oslobodenia je použitie príjmov na účely podľa § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov priamo daňovníkom, ktorému príjmy plynuli. Darovanie sa za takéto použitie nepovažuje, aj keď obdarovaný prostriedky použil na charitatívny účel. Združenie je preto povinné o sumu 5 000 eur zvýšiť základ dane za zdaňovacie obdobie 2026, teda za obdobie, v ktorom uplynula lehota na použitie.","ustanovenie":"§ 13 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Ak daňovník podľa § 12 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, ktorému plynú príjmy z reklám určené na charitatívne účely, do uplynutia lehoty stanovenej zákonom o dani z príjmov predmetné príjmy na účel vymedzený v § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov nepoužije z dôvodu ich darovania, nie je splnená podmienka použitia predmetného príjmu pre oslobodenie od dane podľa § 13 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov a tento daňovník je povinný príjem (výnos) z reklám, resp. jeho nepoužitú časť, zahrnúť do základu dane najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto príjmy (výnosy) prijal.","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Metodicke_usmernenia/Priame_dane/2024/2024.06.04_020_DZPaU_2024_MU.pdf","my":{"odpoved":"Nie, pôvodné občianske združenie **nesplnilo podmienku použitia** pre darovanú sumu 5 000 eur. Tieto prostriedky musí zahrnúť do svojho základu dane za rok 2026.\n\nDôvodom je, že zákon vyžaduje, aby príjmy z charitatívnej reklamy na stanovené účely použil priamo ten daňovník, ktorému tieto príjmy plynuli. Darovanie týchto prostriedkov inej organizácii, aj keď ich táto použije na povolený účel, sa nepovažuje za splnenie tejto podmienky.\n\n---\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodmienky pre oslobodenie príjmov z charitatívnej reklamy sú stanovené v § 13 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len \"ZDP\").\n\n1.  **Limit oslobodenia:** Príjmy z reklám určených na charitatívne účely sú u daňovníkov nezaložených na podnikanie (ako sú občianske združenia) oslobodené od dane, a to najviac do výšky **30 000 €** za zdaňovacie obdobie [Zdroj: 501_Prijem_z_reklam_v_obcianskom_zdruzeni.md]. Váš príjem 15 000 € v roku 2025 bol v rámci tohto limitu.\n\n2.  **Podmienka použitia:** Kľúčovou podmienkou je, že tieto príjmy musí na účely vymedzené v § 50 ods. 5 ZDP (napr. ochrana a podpora zdravia) použiť **priamo ten daňovník, ktorému príjmy plynuli**. Lehota na použitie je do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom príjmy prijal (vo vašom prípade do 31. 12. 2026) [Zdroj: 501_Prijem_z_reklam_v_obcianskom_zdruzeni.md].\n\n3.  **Porušenie podmienky darovaním:** Ak združenie, ktorému príjmy plynuli, tieto prostriedky daruje inej osobe, nespĺňa podmienku ich priameho použitia. V takom prípade nie je splnená podmienka pre oslobodenie darovanej časti príjmu od dane [Zdroj: pdf_metodicke-usmernenie_20-dzpau-2024-mu-usmernenie-k-oslobodeniu-prijmov-z-reklam-urcenych-na__chunk_005.md].\n\n### Daňový dôsledok pre pôvodné združenie\n\nKeďže vaše občianske združenie porušilo podmienku použitia pre sumu 5 000 €, je povinné:\n*   **Zvýšiť základ dane o sumu 5 000 €.**\n*   Túto úpravu musí vykonať v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynie lehota na použitie prostriedkov, teda **za rok 2026** [Zdroj: pdf_metodicke-usmernenie_20-dzpau-2024-mu-usmernenie-k-oslobodeniu-prijmov-z-reklam-urcenych-na__chunk_005.md].\n\nZvyšných 10 000 € (15 000 € - 5 000 €) zostáva oslobodených od dane za predpokladu, že ich vaše združenie použije na stanovené účely do 31. decembra 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom konštatuje nesplnenie podmienky priameho použitia z dôvodu darovania a povinnosť zvýšiť základ dane o 5 000 eur za rok 2026."},"google":{"odpoved":"Nie, pôvodné občianske združenie nesplnilo podmienku použitia pre darovanú sumu 5 000 eur. Podmienkou na oslobodenie príjmu z charitatívnej reklamy je, že tieto prostriedky musí na stanovený účel použiť priamo ten daňovník, ktorý ich prijal. Darovanie týchto prostriedkov inej organizácii, aj keď ich táto použije na oprávnený účel, sa nepovažuje za ich použitie pôvodným príjemcom. Pôvodné združenie je preto povinné o sumu 5 000 eur zvýšiť svoj základ dane za zdaňovacie obdobie 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 13 ods. 1 písm. g) v nadväznosti na § 17 ods. 19 písm. g) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne zodpovedá referencii, správne konštatuje nesplnenie podmienky pri darovaní, povinnosť zvýšiť základ dane o sumu 5 000 eur za rok 2026 a uvádza správny právny základ."},"bez":{"odpoved":"Nie, občianske združenie nesplnilo podmienku použitia vo výške 5 000 eur. Podmienkou oslobodenia príjmov z charitatívnej reklamy je ich skutočné použitie na zákonom stanovené účely priamo daňovníkom, ktorý si oslobodenie uplatnil. Darovanie týchto prostriedkov inej právnickej osobe sa nepovažuje za ich použitie na daný účel. Združenie musí tieto prostriedky použiť na vymedzené účely najneskôr do konca roka 2026. Uvedené vyplýva z § 13 ods. 1 písm. g) v nadväznosti na § 50 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou i zákonom uvádza, že združenie nesplnilo podmienku použitia darovaním 5 000 eur, keďže prostriedky musí použiť priamo daňovník do konca roka 2026."}},{"oblast":"neziskove-specialne","otazka":"Občianske združenie malo v roku 2025 iba tieto príjmy: členské príspevky podľa stanov 4 200 eur, prijaté dary 1 500 eur a dotáciu z rozpočtu obce na svoju činnosť 3 000 eur. Vzniká mu povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2025?","otazka_volna":"Združenie má len členské, nejaké dary a malú dotáciu od obce. Musíme podávať priznanie?","spravna_odpoved":"Áno, priznanie podať musí. Občianske združenie nemusí podať priznanie, len ak má výlučne príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (napr. dary a podiel zaplatenej dane), príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, a príjmy oslobodené podľa § 13 ods. 2 písm. b) (členské príspevky podľa stanov). Dotácia z rozpočtu obce je príjmom, ktorý je predmetom dane, preto povinnosť podať daňové priznanie vzniká, aj keď je následne oslobodená podľa § 13 ods. 1 písm. a).","ustanovenie":"§ 41 ods. 1 tretia veta v spojení s § 12 ods. 2 a § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Občianske združenia nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, a príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b).","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/933997-Pod%C3%A1vanie-da%C5%88ov%C3%A9ho-priznania-da%C5%88ovn%C3%ADkom-nezalo%C5%BEen%C3%BDm-alebo-nezriaden%C3%BDm-na-podnikanie","my":{"odpoved":"**Áno, občianskemu združeniu v tomto prípade vzniká povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2025.**\n\nDôvodom je prijatie dotácie z rozpočtu obce. Hoci je táto dotácia od dane oslobodená, je považovaná za príjem, ktorý je predmetom dane. Povinnosť podať daňové priznanie zaniká len vtedy, ak má daňovník nezaložený na podnikanie *výlučne* príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy zdanené zrážkou a oslobodené členské príspevky. Prítomnosť dotácie túto podmienku porušuje.\n\n### Daňové posúdenie jednotlivých príjmov\n\n| Druh príjmu | Suma | Daňové posúdenie | Dôvod |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Členské príspevky | 4 200 € | **Oslobodené od dane** | Podľa stanov sú oslobodené od dane [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 13 ods. 2 písm. b)]. |\n| Prijaté dary | 1 500 € | **Nie sú predmetom dane** | Dary prijaté právnickou osobou nie sú predmetom dane z príjmov. |\n| Dotácia z obce | 3 000 € | **Predmet dane, oslobodený** | Dotácie sú predmetom dane [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 12 ods. 2], ale následne sú od dane oslobodené [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 13 ods. 1 písm. a)]. |\n\n### Zhrnutie\n\nKeďže občianske združenie malo príjem, ktorý je predmetom dane (dotácia), musí podať daňové priznanie, aj keď tento príjem je v konečnom dôsledku od dane oslobodený. V daňovom priznaní sa tento príjem uvedie, ale zároveň sa uplatní oslobodenie, takže výsledná daňová povinnosť z tohto titulu bude nulová.\n\nLehota na podanie daňového priznania za rok 2025 je do **31. marca 2026**.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne dospela k záveru, že povinnosť podať daňové priznanie vzniká z dôvodu prijatia dotácie, ktorá je predmetom dane, a uviedla správne zákonné ustanovenia aj odôvodnenie."},"google":{"odpoved":"Nie, občianskemu združeniu v tomto prípade nevzniká povinnosť podať daňové priznanie za rok 2025. Všetky jeho príjmy sú buď oslobodené od dane, alebo nie sú predmetom dane. Členské príspevky podľa stanov sú od dane oslobodené, zatiaľ čo prijaté dary a dotácia z rozpočtu obce nie sú predmetom dane. Povinnosť podať daňové priznanie by vznikla len v prípade, ak by malo aj zdaniteľné príjmy. Táto výnimka z povinnosti podať daňové priznanie vyplýva z § 41 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru a uviedla nesprávne tvrdenie, že dotácia z rozpočtu obce nie je predmetom dane a združenie nemusí podať daňové priznanie."},"bez":{"odpoved":"Áno, občianskemu združeniu vzniká povinnosť podať daňové priznanie za rok 2025. Táto povinnosť mu vznikla, pretože malo aj príjmy, ktoré sú predmetom dane, hoci sú od dane oslobodené. Konkrétne ide o členské príspevky, ktoré sú oslobodené podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Keďže malo aj príjmy oslobodené od dane, nevzťahuje sa naň výnimka z povinnosti podať daňové priznanie podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona. Lehota na podanie priznania bola do 31. marca 2026.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne právne odôvodnenie, keďže povinnosť podať daňové priznanie odvodzuje z členských príspevkov namiesto prijatej dotácie a nesprávne ich priraďuje pod § 13 ods. 1 písm. a)."}},{"oblast":"neziskove-specialne","otazka":"Novovzniknuté občianske združenie bolo zapísané do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci. Nemá živnostenské ani iné podnikateľské oprávnenie, plánuje však prenajímať vlastnú nehnuteľnosť. Musí samo podať žiadosť o registráciu na daň z príjmov a v akej lehote?","otazka_volna":"Práve nám zaregistrovali združenie. Máme ísť na daňový úrad sa prihlásiť na daň z príjmov? Budeme aj prenajímať priestor.","spravna_odpoved":"Nie, žiadosť podávať nemusí. Právnickú osobu zapísanú do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci zaregistruje správca dane z úradnej moci a pridelí jej DIČ na základe údajov prevzatých do RPO zo zdrojových registrov (§ 49a ods. 1) — pri občianskych združeniach od 15. 6. 2026, keď sa preberanie údajov do RPO rozšírilo aj o register občianskych združení a register združení obcí. Samotný prenájom nehnuteľnosti registračnú povinnosť nezakladá: lehota do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa prenájom začal, sa podľa § 49a ods. 2 vzťahuje len na fyzické osoby. Vlastnú žiadosť by združenie podávalo len vtedy, ak by mu vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň alebo daň vyberať — vtedy je povinné požiadať o registráciu ako platiteľ dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom táto povinnosť vznikla (§ 49a ods. 3).","ustanovenie":"§ 49a ods. 1 a ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"S účinnosťou od 15. júna 2026 sa rozširuje preberanie údajov z RPO z ďalších zdrojových registrov - registra občianskych združení a z registra združenia obcí. (...) Uvedené daňové subjekty nebudú mať povinnosť predkladať formulár Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie na daň z príjmov, daň z pridanej hodnoty a daň z poistenia.","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/498492-Povinnos%C5%A5-registr%C3%A1cie","my":{"odpoved":"**Nie, novovzniknuté občianske združenie nemusí samo podávať žiadosť o registráciu na daň z príjmov.**\n\nKeďže je vaše občianske združenie zapísané v Registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (RPO), správca dane ho zaregistruje na daň z príjmov automaticky (z úradnej moci) na základe údajov prevzatých z tohto registra. Vyplýva to z § 49a ods. 1 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.\n\nPre občianske združenie v tomto prípade neplynie žiadna lehota na podanie žiadosti, pretože registráciu vykoná správca dane sám.\n\nPovinnosť aktívne požiadať o registráciu (do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom ste nehnuteľnosť prenajali) by sa na vás vzťahovala podľa § 49a ods. 2 zákona o dani z príjmov len v prípade, ak by ste neboli subjektom registrovaným podľa odseku 1, čo nie je váš prípad.\n\n***\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nHoci nemáte živnostenské oprávnenie, majte na pamäti, že sústavný prenájom nehnuteľnosti za účelom dosahovania zisku môže byť považovaný za podnikanie. Ak by vaša činnosť bola vyhodnotená ako podnikanie, stratili by ste možnosť viesť jednoduché účtovníctvo, a to bez ohľadu na výšku príjmov. Občianske združenie môže viesť jednoduché účtovníctvo len vtedy, ak súčasne nepodniká a jeho príjmy za predchádzajúci rok nepresiahli 200 000 € [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 9 ods. 2].","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza právne pravidlo, že povinnosť požiadať o registráciu pri prenájme podľa § 49a ods. 2 by sa na združenie vzťahovala, ak by nebolo zapísané podľa odseku 1, hoci toto ustanovenie sa týka výlučne fyzických osôb."},"google":{"odpoved":"Áno, občianske združenie sa musí registrovať na daň z príjmov, avšak nemusí o ňu samo žiadať. Finančná správa vykoná registráciu automaticky z úradnej moci na základe údajov z Registra občianskych združení. Táto prax platí od 15. júna 2026, a preto pre združenie neplynie žiadna lehota na podanie žiadosti. Príjem z prenájmu nehnuteľnosti je pre občianske združenie zdaniteľným príjmom. Povinnosť registrácie daňovníkov dane z príjmov vo všeobecnosti upravuje § 49a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že združenie nemusí samo podávať žiadosť, keďže registrácia prebieha z úradnej moci od 15. júna 2026, a preto neplynie žiadna lehota."},"bez":{"odpoved":"Áno, občianske združenie musí samo podať žiadosť o registráciu na daň z príjmov. Táto povinnosť mu vzniká, pretože začne poberať príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, aj keď na túto činnosť nemá živnostenské oprávnenie. Žiadosť o registráciu je povinné podať miestne príslušnému správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom začne poberať prvý príjem z prenájmu. Registračná povinnosť vyplýva z § 67 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru, keď nesprávne tvrdí, že občianske združenie musí samo podať žiadosť o registráciu z dôvodu prenájmu nehnuteľnosti, hoci je registrované z úradnej moci."}},{"oblast":"neziskove-specialne","otazka":"Obec ako verejný obstarávateľ obstaráva v roku 2026 informačné služby s predpokladanou hodnotou zákazky 205 000 eur bez DPH na obdobie jedného kalendárneho roka. O aký druh zákazky ide a kde leží hranica, od ktorej by bola nadlimitná?","otazka_volna":"Obec ide kupovať ajťácke služby asi za dvestopäť tisíc bez dph. Je to už nadlimit, alebo ešte nie?","spravna_odpoved":"Ide o podlimitnú civilnú zákazku. Obec je verejný obstarávateľ podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní a pre ňu je od 1. 1. 2026 finančný limit pre nadlimitnú zákazku na dodanie tovaru alebo poskytnutie služby (okrem služieb uvedených v prílohe č. 1 zákona) 216 000 eur. Hodnota 205 000 eur je pod týmto limitom a zároveň dosahuje 50 000 eur, ide teda o podlimitnú zákazku zadávanú postupom podľa tretej časti zákona.","ustanovenie":"§ 1 písm. b) prvý bod vyhlášky ÚVO č. 421/2025 Z. z. a § 5 ods. 2 a 3 a § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní","citat":"216 000 eur pre verejného obstarávateľa podľa § 7 ods. 1 písm. b) až e) zákona, ak ide o zákazku na dodanie tovaru alebo zákazku na poskytnutie služby okrem zákazky na poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 1 zákona","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2025/421/20260101","my":{"odpoved":"Na základe vami uvedených údajov ide o **podlimitnú civilnú zákazku**.\n\nHranica, od ktorej by sa táto zákazka považovala za nadlimitnú, je pre obec ako verejného obstarávateľa pri nákupe služieb v roku 2026 stanovená na **216 000 eur bez DPH**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa platnej legislatívy pre rok 2026 sa zákazky vo verejnom obstarávaní členia podľa predpokladanej hodnoty nasledovne:\n\n1.  **Nadlimitná zákazka:**\n    *   Je to zákazka, ktorej predpokladaná hodnota sa rovná alebo je vyššia ako finančný limit stanovený príslušnou vyhláškou Úradu pre verejné obstarávanie.\n    *   Pre verejného obstarávateľa, ktorým je obec [§ 7 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní], je tento limit pre zákazky na tovary a služby od 1. januára 2026 stanovený na **216 000 € bez DPH** [Vyhláška ÚVO č. 421/2025 Z. z., § 1 písm. b)].\n\n2.  **Podlimitná civilná zákazka:**\n    *   Je to zákazka, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný limit pre nadlimitnú zákazku (teda menej ako 216 000 €) a zároveň sa rovná alebo je vyššia ako **50 000 €** [Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, § 5 ods. 3].\n\n**Vyhodnotenie vašej situácie:**\n\n*   Predpokladaná hodnota vašej zákazky je **205 000 € bez DPH**.\n*   Táto suma je **nižšia** ako limit pre nadlimitnú zákazku (216 000 €).\n*   Zároveň je táto suma **vyššia** ako spodná hranica pre podlimitnú zákazku (50 000 €).\n\nPreto sa na obstarávanie týchto informačných služieb budú vzťahovať postupy pre zadávanie podlimitnej civilnej zákazky.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza, že ide o podlimitnú civilnú zákazku, a správne určuje hranicu 216 000 eur bez DPH s odkazom na relevantné právne predpisy."},"google":{"odpoved":"Vzhľadom na predpokladanú hodnotu 205 000 eur ide o nadlimitnú zákazku na poskytnutie služby. Vaša obec ako verejný obstarávateľ musí postupovať podľa pravidiel pre nadlimitné zákazky, keďže predpokladaná hodnota presahuje platný finančný limit. Hranica, od ktorej je zákazka na služby v roku 2026 nadlimitná, je 215 000 eur bez DPH. Tento finančný limit je ustanovený v § 5 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní. Pre sociálne a iné osobitné služby podľa prílohy č. 1 k zákonu platí vyšší limit 750 000 eur.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne označila zákazku za nadlimitnú a uviedla nesprávny finančný limit 215 000 eur namiesto 216 000 eur, pričom ide o podlimitnú zákazku."},"bez":{"odpoved":"Ide o podlimitnú zákazku na poskytnutie služieb, keďže jej predpokladaná hodnota nedosahuje finančný limit pre nadlimitnú zákazku. Pre obec ako verejného obstarávateľa je v rokoch 2026 a 2027 finančný limit pre nadlimitnú zákazku na služby stanovený na 215 000 eur bez DPH. Zákazka by teda bola nadlimitná, ak by jej predpokladaná hodnota bola rovná alebo vyššia ako táto suma. Tento finančný limit vyplýva z § 5 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní. Konkrétne hodnoty limitov sú pravidelne aktualizované a zverejňované Úradom pre verejné obstarávanie v Zbierke zákonov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny finančný limit pre nadlimitnú zákazku (215 000 eur namiesto správnych 216 000 eur platných od 1. 1. 2026)."}},{"oblast":"neziskove-specialne","otazka":"Obec plánuje v roku 2026 nakúpiť kancelárske potreby a čistiace prostriedky s predpokladanou hodnotou 42 000 eur bez DPH v priebehu kalendárneho roka. Musí postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní?","otazka_volna":"Obec minie za rok na kancelárske a čistiace veci asi 42-tisíc bez dph. Treba na to robiť verejné obstarávanie?","spravna_odpoved":"Nie. Zákon o verejnom obstarávaní sa na takúto zákazku nevzťahuje, pretože jej predpokladaná hodnota je nižšia ako 50 000 eur v priebehu kalendárneho roka (v praxi sa označuje ako zákazka malého rozsahu, zákon však tento pojem nepoužíva). Obec musí aj tak dodržať pravidlá hospodárnosti a efektívnosti nakladania s verejnými prostriedkami, spravidla podľa vlastnej internej smernice, a platí zákaz umelého delenia zákazky s cieľom znížiť jej predpokladanú hodnotu pod finančné limity (§ 6 ods. 16 zákona).","ustanovenie":"§ 1 ods. 14 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní","citat":"Tento zákon sa nevzťahuje na zákazku, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako 50 000 eur v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20260802","my":{"odpoved":"**Nie, obec v tomto prípade nemusí postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní.**\n\nPredpokladaná hodnota zákazky 42 000 € bez DPH je nižšia ako finančný limit, od ktorého je povinné postupovať podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní (ďalej len \"ZVO\").\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa platnej legislatívy pre rok 2026 sa zákon o verejnom obstarávaní nevzťahuje na civilné zákazky, ktorých predpokladaná hodnota je nižšia ako 50 000 € bez DPH v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok [Zákon č. 343/2015 Z. z., § 1 ods. 14].\n\nVaša predpokladaná hodnota zákazky je **42 000 €**, čo je pod týmto limitom.\n\n**Čo to v praxi znamená:**\n*   Obec nemusí vyhlásiť verejné obstarávanie podľa postupov ZVO (napr. podlimitná zákazka, verejná súťaž).\n*   Inštitút „zákazka s nízkou hodnotou“, ktorý sa používal v minulosti, už od 1. januára 2026 neexistuje.\n\nAj keď sa na tento nákup ZVO nevzťahuje, obec ako verejný obstarávateľ je stále povinná pri vynakladaní verejných prostriedkov postupovať v súlade so základnými princípmi:\n*   **Hospodárnosti a efektívnosti,**\n*   **Transparentnosti,**\n*   **Rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie.**\n\nObec by mala postupovať podľa vlastnej internej smernice pre zadávanie takýchto zákaziek, ktorá by mala zabezpečiť dodržanie uvedených princípov (napr. vykonaním prieskumu trhu a oslovením viacerých dodávateľov).\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDávajte si pozor na zákaz umelého delenia zákazky. Ak by obec v priebehu roka plánovala ďalšie nákupy rovnakého alebo podobného tovaru (napr. ďalšie kancelárske potreby), ktorými by v súčte presiahla limit 50 000 €, bola by povinná postupovať podľa ZVO. Predpokladaná hodnota sa určuje ako súčet všetkých plnení, ktoré tvoria jeden funkčný celok [Zákon č. 343/2015 Z. z., § 6 ods. 16].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne konštatuje, že obec nemusí postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, pričom uvádza správny limit 50 000 eur, príslušné ustanovenie zákona aj povinnosť dodržať princípy hospodárnosti a zákaz umelého delenia zákazky."},"google":{"odpoved":"Áno, obec musí postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní. Predpokladaná hodnota zákazky 42 000 eur bez DPH presahuje finančný limit pre zákazku s nízkou hodnotou na bežne dostupné tovary. Ide o podlimitnú zákazku na dodanie tovaru, keďže jej hodnota je zároveň nižšia ako finančný limit pre nadlimitnú zákazku (216 000 eur pre rok 2026). Obec je povinná použiť postup pre zadávanie podlimitnej zákazky. Vyplýva to z § 5 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru a uviedla nesprávne právne pravidlo, keďže zákon o verejnom obstarávaní sa podľa § 1 ods. 14 na zákazky s hodnotou pod 50 000 eur nevzťahuje."},"bez":{"odpoved":"Áno, obec musí postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní. Keďže predpokladaná hodnota zákazky (42 000 eur) je v priebehu kalendárneho roka vyššia ako 10 000 eur, ide o zákazku s nízkou hodnotou. Tento finančný limit pre tovary bežne dostupné na trhu je stanovený v § 5 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní. Obec je povinná postupovať podľa § 117 tohto zákona, teda zabezpečiť hospodárnosť a zverejniť súhrnnú správu o zákazke.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza opačný záver a vychádza zo zastaranej právnej úpravy, keďže zákazka do 50 000 eur bez DPH nespadá pod pôsobnosť zákona o verejnom obstarávaní."}},{"oblast":"neziskove-specialne","otazka":"Obec mala v roku 2025 skutočné bežné príjmy 2 450 000 eur. Celková suma jej dlhu k 31. 12. 2025 bola 1 380 000 eur. Akú najvyššiu sumu nového úveru môže v roku 2026 prijať, aby neporušila podmienku podľa § 17 ods. 6 písm. a) zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy?","otazka_volna":"Obec mala vlani bežné príjmy dva a pol milióna a dlh má necelý milión štyristo. Koľko si ešte môže požičať?","spravna_odpoved":"Najviac 90 000 eur. Celková suma dlhu obce nesmie prekročiť 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka, teda 60 % z 2 450 000 = 1 470 000 eur. Voľný priestor je 1 470 000 − 1 380 000 = 90 000 eur. Súčasne musí byť splnená aj podmienka podľa písm. b), t. j. že suma splátok vrátane úhrady výnosov neprekročí 25 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho roka znížených o prostriedky poskytnuté obci v príslušnom roku z rozpočtu iného subjektu verejnej správy, z EÚ a iné prostriedky zo zahraničia.","ustanovenie":"§ 17 ods. 6 písm. a) zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy","citat":"celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku neprekročí 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/583/20260101","my":{"odpoved":"Obec môže v roku 2026 prijať nový úver v maximálnej výške **90 000 €**, aby neporušila limit celkového dlhu. Tento limit je stanovený na 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho roka [Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, § 17, ods. 6, písm. a)].\n\n### Podrobný výpočet\n\nVýpočet vychádza z dvoch krokov: stanovenie maximálneho povoleného dlhu a následné odpočítanie existujúceho dlhu.\n\n**1. Stanovenie maximálnej výšky dlhu (dlhový strop)**\n\nPodľa zákona celková suma dlhu obce nesmie prekročiť 60 % jej skutočných bežných príjmov z predchádzajúceho roka (v tomto prípade roka 2025).\n\n*   **Vzorec:** `Skutočné bežné príjmy 2025 × 60 %`\n*   **Výpočet:** `2 450 000 € × 0,60` = **1 470 000 €**\n\nMaximálny povolený dlh obce pre rok 2026 je teda 1 470 000 €.\n\n**2. Výpočet voľnej kapacity pre nový úver**\n\nOd maximálneho povoleného dlhu odpočítame existujúci dlh obce k 31. 12. 2025.\n\n*   **Vzorec:** `Maximálny povolený dlh - Existujúci dlh`\n*   **Výpočet:** `1 470 000 € - 1 380 000 €` = **90 000 €**\n\nObec má teda voľnú kapacitu na prijatie nového úveru vo výške 90 000 €.\n\n***\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPri prijímaní nového úveru je obec povinná dodržať nielen limit celkového dlhu (60 %), ale aj druhú dôležitú podmienku: **limit ročných splátok**.\n\nSuma ročných splátok všetkých návratných zdrojov financovania (vrátane úrokov) nesmie v danom roku prekročiť **25 %** skutočných bežných príjmov predchádzajúceho roka [Zákon č. 583/2004 Z. z., § 17, ods. 6, písm. b)]. Pred prijatím nového úveru si preto overte, či súčet splátok existujúcich a nového úveru neprekročí tento druhý, rovnako záväzný limit.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným odôvodnením i výpočtom určila maximálnu výšku nového úveru na 90 000 eur a uviedla aj doplňujúcu podmienku limitu splátok."},"google":{"odpoved":"Obec môže v roku 2026 prijať nový úver v maximálnej výške 90 000 eur. Podľa zákona nesmie celková suma dlhu obce prekročiť 60 % skutočných bežných príjmov z predchádzajúceho roka, čo vo vašom prípade predstavuje 1 470 000 eur (60 % z 2 450 000 eur). Po odpočítaní existujúceho dlhu vo výške 1 380 000 eur je maximálna výška nového úveru 90 000 eur. Túto podmienku ustanovuje § 17 ods. 6 písm. a) zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza maximálnu sumu nového úveru 90 000 eur vrátane správneho výpočtu a odkazu na limit 60 % skutočných bežných príjmov podľa § 17 ods. 6 písm. a) zákona."},"bez":{"odpoved":"Obec v roku 2026 nemôže prijať žiadny nový úver. Maximálna povolená výška celkového dlhu obce je 50 % jej skutočných bežných príjmov z predchádzajúceho roka, čo predstavuje sumu 1 225 000 eur (50 % z 2 450 000 eur). Keďže jej existujúci dlh vo výške 1 380 000 eur už túto hranicu prekračuje, prijatie akéhokoľvek ďalšieho úveru by bolo porušením zákona. Táto podmienka vyplýva z § 17 ods. 6 písm. a) zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza zákonný limit dlhu vo výške 50 % namiesto 60 %, z čoho vyvodila aj nesprávny záver, že obec nemôže prijať žiadny úver namiesto 90 000 eur."}},{"oblast":"neziskove-specialne","otazka":"Obec zistila pri zostavovaní záverečného účtu za rok 2025 prebytok rozpočtu podľa § 16 ods. 6 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy vo výške 184 000 eur. Akú minimálnu sumu musí previesť do rezervného fondu a kto o výške tvorby rozhoduje?","otazka_volna":"V záverečnom účte nám vyšiel prebytok 184-tisíc. Koľko z toho musíme povinne dať do rezervného fondu?","spravna_odpoved":"Minimálne 18 400 eur, teda 10 % z prebytku rozpočtu zisteného podľa § 16 ods. 6 (184 000 × 0,10). O konkrétnej výške tvorby rezervného fondu rozhoduje obecné zastupiteľstvo, ktoré môže určiť aj viac, nie však menej než zákonných 10 %. O použití prebytku rozhoduje zastupiteľstvo pri prerokúvaní záverečného účtu.","ustanovenie":"§ 15 ods. 4 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy","citat":"Obec a vyšší územný celok vytvárajú rezervný fond vo výške určenej ich zastupiteľstvom, najmenej však 10 % z prebytku rozpočtu zisteného podľa § 16 ods. 6.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/583/20260101","my":{"odpoved":"Na základe zisteného prebytku rozpočtu vo výške 184 000 € je obec povinná previesť do rezervného fondu **minimálne 18 400 €**. O konkrétnej výške tvorby rezervného fondu, ktorá môže byť aj vyššia ako toto minimum, rozhoduje obecné zastupiteľstvo.\n\n---\n\n### Podrobný postup a legislatíva\n\n1.  **Minimálna výška tvorby rezervného fondu**\n    Podľa zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy je obec povinná tvoriť rezervný fond najmenej vo výške 10 % z prebytku rozpočtu zisteného za uplynulý rok [Zákon č. 583/2004 Z. z., § 15, ods. 4].\n\n    *   **Prebytok rozpočtu za rok 2025:** 184 000 €\n    *   **Minimálna tvorba rezervného fondu (10 %):**\n        ```\n        184 000 € × 10 % = 18 400 €\n        ```\n\n2.  **Rozhodovací orgán**\n    O použití prebytku rozpočtu, a teda aj o konkrétnej výške príspevku do rezervného fondu (ktorá musí byť aspoň v zákonnom minime), rozhoduje **obecné zastupiteľstvo**. Toto rozhodnutie je súčasťou prerokúvania a schvaľovania záverečného účtu obce [Zákon č. 583/2004 Z. z., § 16, ods. 8]. Zastupiteľstvo môže rozhodnúť o pridelení vyššej sumy do rezervného fondu alebo o použití zvyšnej časti prebytku na iné účely v súlade so zákonom.\n\n3.  **Termín**\n    Obec je povinná prerokovať a schváliť záverečný účet za rok 2025 najneskôr **do šiestich mesiacov po uplynutí rozpočtového roka**, t. j. do 30. júna 2026 [Zákon č. 583/2004 Z. z., § 16, ods. 12]. V rámci tohto procesu musí byť prijaté aj uznesenie o rozdelení prebytku hospodárenia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá zákonným požiadavkám, správne vypočítala minimálnu sumu 18 400 eur (10 %) a správne určila obecné zastupiteľstvo ako príslušný rozhodovací orgán."},"google":{"odpoved":"Obec musí previesť do rezervného fondu minimálne 18 400 eur. Táto suma predstavuje 10 % zisteného prebytku rozpočtu za rok 2025. O konkrétnej výške tvorby rezervného fondu, ktorá musí byť najmenej v tejto zákonom stanovenej výške, rozhoduje obecné zastupiteľstvo. Povinnosť minimálnej tvorby rezervného fondu z prebytku rozpočtu ustanovuje § 15 ods. 4 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Právomoc zastupiteľstva rozhodovať o použití peňažných fondov vyplýva z § 15 ods. 2 citovaného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza minimálnu sumu 18 400 eur (10 % z prebytku), právomoc obecného zastupiteľstva rozhodnúť o výške tvorby aj príslušný zákonný základ."},"bez":{"odpoved":"Obec je povinná previesť do rezervného fondu minimálne 10 % z prebytku rozpočtu, čo predstavuje sumu 18 400 eur. O konkrétnej výške tvorby rezervného fondu z prebytku rozpočtu, ako aj o ďalšom použití tohto prebytku, rozhoduje obecné zastupiteľstvo pri schvaľovaní záverečného účtu. Táto povinnosť vyplýva z § 16 ods. 6 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že povinnosť tvorby rezervného fondu vo výške najmenej 10 % vyplýva z § 16 ods. 6, pričom táto povinnosť je upravená v § 15 ods. 4 zákona č. 583/2004 Z. z."}},{"oblast":"neziskove-specialne","otazka":"Obec zostavuje záverečný účet za rozpočtový rok 2025. Dokedy ho musí obecné zastupiteľstvo prerokovať a akú povinnosť má obec pred rokovaním zastupiteľstva vo vzťahu k návrhu záverečného účtu?","otazka_volna":"Dokedy musíme mať schválený záverečný účet za minulý rok a musíme ho niekde vyvesiť pred zastupiteľstvom?","spravna_odpoved":"Návrh záverečného účtu za rok 2025 musí obec prerokovať najneskôr do 30. 6. 2026, teda do šiestich mesiacov po uplynutí rozpočtového roka. Návrh je povinná zverejniť najmenej 15 dní pred rokovaním obecného zastupiteľstva na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce. Ročnú účtovnú závierku obce navyše overuje audítor.","ustanovenie":"§ 16 ods. 12 zákona č. 583/2004 Z. z. a § 9 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení","citat":"Návrh záverečného účtu obec a vyšší územný celok sú povinní prerokovať najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí rozpočtového roka.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/583/20260101","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky vám poskytujem prehľad termínov a povinností obce pri zostavovaní a schvaľovaní záverečného účtu za rozpočtový rok 2025.\n\nObecné zastupiteľstvo musí prerokovať záverečný účet za rok 2025 **najneskôr do 30. júna 2026**. Pred samotným rokovaním je obec povinná návrh záverečného účtu zverejniť na úradnej tabuli a webovom sídle **najmenej na 15 dní**, aby sa k nemu mohli obyvatelia vyjadriť.\n\n---\n\n### Podrobný rozpis povinností a lehôt\n\n#### 1. Zverejnenie návrhu záverečného účtu\n\nPred prerokovaním v obecnom zastupiteľstve je obec povinná zverejniť návrh záverečného účtu na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle (ak ho má zriadené).\n\n*   **Lehota na zverejnenie:** Najmenej 15 dní pred dňom konania zastupiteľstva.\n*   **Účel:** Umožniť obyvateľom obce, aby sa oboznámili s hospodárením obce a prípadne vzniesli pripomienky.\n*   **Právny základ:** Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, § 9a ods. 2 (na overenie).\n\n#### 2. Prerokovanie a schválenie v obecnom zastupiteľstve\n\nSamotné prerokovanie a schválenie záverečného účtu je v kompetencii obecného zastupiteľstva.\n\n*   **Lehota na prerokovanie:** Najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí rozpočtového roka, teda do 30. júna 2026.\n*   **Súčasť schvaľovania:** Súčasťou je aj rozhodnutie o použití prebytku rozpočtu alebo o spôsobe úhrady prípadného schodku.\n*   **Právny základ:** Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, § 9a ods. 3 písm. a) (na overenie).\n\n#### 3. Súvisiace povinnosti\n\n*   **Povinnosť zostaviť záverečný účet:** Po skončení rozpočtového roka (zhodného s kalendárnym rokom) obec súhrnne spracuje údaje o svojom rozpočtovom hospodárení do záverečného účtu [Zákon č. 583/2004 Z. z., § 16 ods. 1].\n*   **Overenie účtovnej závierky audítorom:** Obec je povinná dať si overiť účtovnú závierku za príslušný rozpočtový rok audítorom [Zákon č. 583/2004 Z. z., § 16 ods. 3]. Správa audítora je dôležitým podkladom pre rokovanie zastupiteľstva.\n\n### Zhrnutie termínov pre záverečný účet za rok 2025\n\n| Povinnosť | Lehota | Právny základ (na overenie) |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Zverejnenie návrhu záverečného účtu | Najmenej 15 dní pred rokovaním zastupiteľstva | § 9a ods. 2 zák. č. 369/1990 Zb. |\n| Prerokovanie a schválenie v zastupiteľstve | **Najneskôr do 30. júna 2026** | § 9a ods. 3 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. |\n\nOdpoveď nebola overená proti internej databáze, pretože poskytnuté podklady neobsahovali konkrétne lehoty na prerokovanie a zverejnenie záverečného účtu obce, ktoré upravuje zákon o obecnom zriadení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza lehotu na prerokovanie do 30. júna 2026 (do 6 mesiacov po uplynutí roka), povinnosť zverejniť návrh najmenej 15 dní pred rokovaním na úradnej tabuli a webe, a správne spomína aj overenie audítorom."},"google":{"odpoved":"Obecné zastupiteľstvo musí prerokovať záverečný účet za rok 2025 najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí rozpočtového roka, teda do 30. júna 2026. Táto lehota vyplýva z § 16 ods. 10 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Pred samotným rokovaním zastupiteľstva je obec povinná zverejniť návrh záverečného účtu. Návrh musí byť zverejnený na úradnej tabuli a webovom sídle obce najmenej 15 dní pred dňom konania zastupiteľstva. Túto povinnosť ukladá § 9 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza lehotu na prerokovanie do 30. júna 2026 (do šiestich mesiacov) aj povinnosť zverejniť návrh najmenej 15 dní vopred na úradnej tabuli a webovom sídle."},"bez":{"odpoved":"Obecné zastupiteľstvo musí prerokovať záverečný účet za rozpočtový rok 2025 najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí rozpočtového roka, teda do 30. júna 2026. Túto lehotu ustanovuje § 16 ods. 9 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Pred rokovaním zastupiteľstva je obec povinná zverejniť návrh záverečného účtu na svojej úradnej tabuli a webovom sídle. Musí tak urobiť najmenej 15 dní pred dňom rokovania obecného zastupiteľstva. Táto povinnosť vyplýva z § 16 ods. 4 uvedeného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď obsahuje všetky vecne správne lehoty a povinnosti zhodné s referenciou, teda prerokovanie do 30. júna 2026 a zverejnenie návrhu najmenej 15 dní vopred na úradnej tabuli a webovom sídle."}},{"oblast":"neziskove-specialne","otazka":"Obec poskytla občianskemu združeniu dotáciu zo svojho rozpočtu 24 000 eur na konkrétny účel. Kontrola zistila, že združenie prostriedky použilo na iný účel, než na aký boli určené, a porušenie trvalo 220 dní do dňa odvedenia prostriedkov. Aké sankcie mu hrozia a v akej výške?","otazka_volna":"Združenie minulo obecnú dotáciu 24-tisíc na niečo iné a trvalo to zhruba 220 dní, kým to vrátilo. Čo z toho bude?","spravna_odpoved":"Ide o porušenie finančnej disciplíny — použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom. Ukladá sa odvod vo výške porušenia, teda 24 000 eur, a penále 0,1 % zo sumy porušenia za každý aj začatý deň porušenia do dňa odvedenia prostriedkov vrátane, t. j. 24 eur denne × 220 dní = 5 280 eur. Penále sa ukladá najviac do výšky sumy, v ktorej došlo k porušeniu (strop 24 000 eur by sa dosiahol až po 1 000 dňoch), preto sa uplatní celých 5 280 eur.","ustanovenie":"§ 31 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy","citat":"Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny do dňa odvedenia finančných prostriedkov vrátane, najviac do výšky tejto sumy","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/523/20260630","my":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade ide o porušenie finančnej disciplíny, za ktoré hrozia občianskemu združeniu finančné sankcie. Konkrétne ide o **povinnosť vrátiť poskytnutú dotáciu (odvod)** a **zaplatiť penále** za omeškanie.\n\nPoužitie prostriedkov z verejného rozpočtu na iný účel, než na aký boli určené, je porušením finančnej disciplíny podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Sankcie sú nasledovné:\n\n1.  **Odvod za porušenie finančnej disciplíny:** Združenie je povinné vrátiť celú sumu, ktorú použilo v rozpore s určeným účelom. Keďže uvádzate, že prostriedky už boli odvedené, táto povinnosť je splnená.\n    *   **Výška odvodu:** **24 000 €**\n\n2.  **Penále:** Okrem vrátenia dotácie je združenie povinné zaplatiť penále za každý deň, počas ktorého neoprávnene disponovalo s finančnými prostriedkami.\n    *   **Sadzba penále:** 0,1 % denne z neoprávnene použitej sumy (sadzbu je potrebné overiť v aktuálnom znení zákona č. 523/2004 Z. z., § 31).\n    *   **Doba:** 220 dní\n\n### Výpočet penále\n\nVýpočet sa vykoná nasledovne:\n*   **Základ pre výpočet:** 24 000 €\n*   **Denná sadzba:** 0,1 % (t. j. 0,001)\n*   **Počet dní porušenia:** 220\n\n```\nVýpočet penále = 24 000 € × 0,001 × 220 dní\n```\ntool_code\nprint(vypocitaj(24000 * 0.001 * 220))\nprint(vypocitaj(24000 + 5280))\n```json\n{\n  \"result\": 5280.0,\n  \"formatovane\": \"5 280,00 €\"\n}\n```\n```json\n{\n  \"result\": 29280.0,\n  \"formatovane\": \"29 280,00 €\"\n}\n```\n**Výška penále je 5 280,00 €.**\n\n### Zhrnutie sankcií\n\n| Položka                                | Suma        | Poznámka                                                                                                                                                                                          |\n| :------------------------------------- | :---------- | :------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------ |\n| Odvod za porušenie finančnej disciplíny | 24 000,00 € | Povinnosť vrátiť neoprávnene použité prostriedky. Podľa vašich informácií už bolo uhradené.                                                                                                         |\n| **Penále**                             | **5 280,00 €**  | Sankcia za dobu, počas ktorej združenie neoprávnene disponovalo s prostriedkami. Bude vyrubená v správnom konaní.                                                                                 |\n| **Celková finančná povinnosť**         | **29 280,00 €** | Súčet odvodu a penále.                                                                                                                                                                            |\n\n### Kto ukladá sankcie?\n\nSankcie za porušenie finančnej disciplíny pri dotáciách z rozpočtu obce ukladá obec, ktorá dotáciu poskytla, a to v rámci správneho konania [Zákon č. 523/2004 Z. z.]. Orgán kontroly (napr. hlavný kontrolór obce) vypracuje návrh na začatie správneho konania, na základe ktorého obec vydá rozhodnutie o uložení odvodu a penále.\n\nLehoty na uloženie sankcií sú pomerne dlhé; orgán sa o porušení musí dozvedieť do piatich rokov, najneskôr však do desiatich rokov od dňa, kedy k porušeniu došlo [Metodické usmernenie sekcie auditu a kontroly Ministerstva financií SR č. 2025].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne identifikuje porušenie finančnej disciplíny, uloženie odvodu vo výške 24 000 eur a správne vypočítané penále vo výške 5 280 eur podľa zákona č. 523/2004 Z. z."},"google":{"odpoved":"Občianskemu združeniu hrozí sankcia za porušenie finančnej disciplíny, ktorým je použitie prostriedkov v rozpore s určeným účelom. Združenie je povinné vrátiť celú sumu 24 000 eur, ktorá bola použitá v rozpore s dohodnutým účelom. Zároveň mu bude uložené penále vo výške 0,1 % z porušenej sumy za každý deň trvania porušenia. V tomto prípade predstavuje penále sumu 5 280 eur (24 000 eur * 0,1 % * 220 dní). Celková sankcia je teda 29 280 eur v súlade s § 31 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne identifikuje porušenie finančnej disciplíny, uvádza odvod 24 000 eur a správne vypočítané penále 5 280 eur s odkazom na príslušný zákon."},"bez":{"odpoved":"Občianske združenie sa dopustilo porušenia finančnej disciplíny, za čo je povinné vrátiť poskytnutú dotáciu 24 000 eur. Zároveň mu obec uloží penále za každý deň omeškania, v tomto prípade za 220 dní. Ročná sadzba penále je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná v prvý deň štvrťroka, kedy k porušeniu došlo, zvýšená o tri percentuálne body. Pri hypotetickej sadzbe ECB 4,50 % by ročné penále bolo 7,50 % a jeho výška za 220 dní by predstavovala 1 084,93 eur (24 000 * 0,075 / 365 * 220). Tento postup vyplýva z § 31 ods. 1 písm. f) a ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď aplikovala nesprávne právne pravidlo aj sadzbu penále (úrokovú sadzbu ECB namiesto zákonnej sadzby 0,1 % denne podľa § 31 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z.), čo viedlo k nesprávnemu výpočtu penále."}},{"oblast":"dph-kontroly","otazka":"Sme mesačný platiteľ DPH. Za júl 2026 sme si zo zjednodušených faktúr (bločkov) odpočítali daň v sume 2 990,00 eura a k tomu máme ešte jeden doklad z pokladnice e-kasa klient na 400,00 eura vrátane DPH v sadzbe 23 %, z ktorého si tiež odpočítavame daň. Akú celkovú sumu odpočítanej dane zo zjednodušených faktúr vykážeme a do ktorej časti kontrolného výkazu tieto údaje patria?","otazka_volna":"mam kopu blockov za mesiac, dokopy dph asi 2990 a este jeden doklad z kasy na 400 eur aj s dph. kam to mam dat v kontrolaku, staci to spolu jednou sumou alebo to musim rozpisovat po dodavateloch?","spravna_odpoved":"Celková suma odpočítanej dane zo zjednodušených faktúr je 2 990,00 + 74,80 = 3 064,80 eura (z dokladu na 400 eur je daň 400 × 23/123 = 74,80 eura). Keďže je to 3 000 eur a viac, údaje nepatria do časti B.3.1, ale do časti B.3.2 – v členení podľa jednotlivých dodávateľov s uvedením ich IČ DPH.","ustanovenie":"§ 78a ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Ak za dané zdaňovacie obdobie je celková suma odpočítanej dane zo zjednodušených faktúr 3 000 eur a viac, je platiteľ povinný uviesť osobitne celkovú sumu základov dane, celkovú sumu dane a celkovú sumu odpočítanej dane v členení podľa jednotlivých dodávateľov tovarov a služieb s uvedením ich identifikačného čísla pre daň.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101","my":{"odpoved":"Samozrejme, poďme si to krok po kroku prejsť.\n\nCelková suma odpočítanej dane zo zjednodušených faktúr za júl 2026 je **3 064,80 €**. Keďže táto suma presiahla hranicu 3 000 €, všetky údaje musíte uviesť v časti **B.3.2 kontrolného výkazu** s rozpisom podľa jednotlivých dodávateľov.\n\n### Podrobný postup a výpočet\n\n**1. Posúdenie dokladu z e-kasy**\n\nDoklad z pokladnice e-kasa klient sa považuje za zjednodušenú faktúru, ak je celková suma vrátane DPH **najviac 400 €** [Zdroj: 435_Zjednodusena_faktura_400_EUR_2025.md]. Váš doklad na sumu presne 400,00 € túto podmienku spĺňa, a preto si z neho môžete odpočítať daň a vykazujete ho spolu s ostatnými zjednodušenými faktúrami.\n\n**2. Výpočet odpočítanej dane z nového dokladu**\n\nDaň z dokladu v celkovej sume 400,00 € pri sadzbe 23 % vypočítame nasledovne:\n*   **Výpočet:** `Celková suma s DPH × (sadzba DPH / (100 + sadzba DPH))`\n*   **Dosadenie:** `400,00 € × (23 / 123)` = **74,80 €** (po matematickom zaokrúhlení)\n\n**3. Výpočet celkovej sumy odpočtu**\n\nTeraz sčítame pôvodnú sumu odpočtu s novou sumou:\n*   Pôvodný odpočet: 2 990,00 €\n*   Odpočet z nového dokladu: 74,80 €\n*   **Celkový odpočet spolu: 3 064,80 €**\n\n**4. Zaradenie do kontrolného výkazu**\n\nPre vykazovanie odpočtu DPH zo zjednodušených faktúr platí kľúčová hranica **3 000 €** celkovej odpočítanej dane za zdaňovacie obdobie [Zdroj: 1202_Zjednodusene_faktury_3000_eur.md].\n\n*   **Ak je odpočet < 3 000 €:** Údaje sa uvádzajú ako jedna súhrnná suma v časti **B.3.1** kontrolného výkazu.\n*   **Ak je odpočet ≥ 3 000 €:** Údaje sa musia uviesť v časti **B.3.2** kontrolného výkazu, a to v členení podľa identifikačného čísla pre DPH (IČ DPH) každého dodávateľa.\n\nKeďže vaša celková suma odpočtu (3 064,80 €) presiahla túto hranicu, musíte všetky zjednodušené faktúry (aj tie, z ktorých ste pôvodne vypočítali odpočet 2 990,00 €) rozpísať v časti **B.3.2**. Pre každého dodávateľa uvediete súčet základov dane a súčet odpočítanej dane [Zdroj: fs-poucenie-kontrolny-vykaz-dph.md].\n\n| Časť KV | Popis | Suma odpočtu | Spôsob vykázania |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| B.3.1 | Odpočet zo zjednodušených faktúr < 3 000 € | - | Jedna súhrnná suma za všetky doklady. |\n| **B.3.2** | **Odpočet zo zjednodušených faktúr ≥ 3 000 €** | **3 064,80 €** | **Súhrnné sumy za každého dodávateľa zvlášť (podľa IČ DPH).** |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam priebežne počas mesiaca evidovať zjednodušené faktúry s rozpisom podľa IČ DPH dodávateľov. Vyhnete sa tak časovo náročnému triedeniu všetkých dokladov na konci mesiaca, ak celkový odpočet presiahne limit 3 000 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne vypočítala celkovú sumu odpočítanej dane 3 064,80 € a správne uviedla zaradenie do časti B.3.2 kontrolného výkazu v členení podľa IČ DPH dodávateľov."},"google":{"odpoved":"Celková suma odpočítanej dane zo zjednodušených faktúr, ktorú vykážete, je 3 064,80 eura. Táto suma pozostáva z 2 990,00 eura a dane 74,80 eura z dokladu z e-kasy, vypočítanej zo sumy 400,00 eura pri sadzbe 23 %. Keďže celková odpočítaná daň za zdaňovacie obdobie presiahla hranicu 3 000 eur, tieto údaje uvediete v časti B.3.2. kontrolného výkazu. V tejto časti sa údaje zo zjednodušených faktúr rozpisujú podľa jednotlivých dodávateľov. Povinnosť vykazovať tieto údaje vyplýva z § 78a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza celkovú sumu odpočítanej dane 3 064,80 eura vrátane správneho výpočtu z dokladu a správne určuje zaradenie do časti B.3.2 kontrolného výkazu z dôvodu prekročenia limitu 3 000 eur."},"bez":{"odpoved":"Celková suma odpočítanej dane zo zjednodušených faktúr je 3 064,80 eura, ktorá pozostáva z 2 990,00 eura a dane 74,80 eura z dokladu na 400,00 eura. Tieto údaje sa uvádzajú v jednej súhrnnej sume v časti B3 kontrolného výkazu. Doklad z pokladnice e-kasa klient do sumy 1 000 eur s DPH sa považuje za zjednodušenú faktúru. Právo na odpočítanie dane a povinnosť vykazovania v kontrolnom výkaze upravuje § 51, § 74 ods. 3 a § 78a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že sa údaje vykážu v jednej súhrnnej sume v časti B.3 (B.3.1), hoci pri prekročení limitu 3 000 eur patria do časti B.3.2 v členení podľa jednotlivých dodávateľov."}},{"oblast":"dph-kontroly","otazka":"Zamestnanec priniesol doklad z pokladnice e-kasa klient na 480,00 eura vrátane DPH. Doklad obsahuje všetky náležitosti faktúry podľa § 74 ods. 1 zákona o DPH vrátane nášho obchodného mena, adresy sídla, nášho IČ DPH a jednotkovej ceny bez dane. Je tento doklad zjednodušenou faktúrou a do ktorej časti kontrolného výkazu ho uvedieme?","otazka_volna":"dostal som pokladnicny doklad na 480 eur aj s dphckou, su na nom aj nase udaje, icdph aj jednotkova cena. beriem to ako blocek do tej sumarnej kolonky alebo to mam zapisat zvlast?","spravna_odpoved":"Nie, zjednodušenou faktúrou to nie je – doklad z pokladnice e-kasa klient je zjednodušenou faktúrou len vtedy, ak cena vrátane dane nie je viac ako 400 eur. Keďže doklad obsahuje všetky náležitosti faktúry podľa § 74 ods. 1, ide o „riadnu“ faktúru, pri ktorej sa hodnota 400 eur už nesleduje, a odberateľ ju uvedie jednotlivo v časti B.2 kontrolného výkazu, nie súhrnne v B.3.1 ani B.3.2.","ustanovenie":"§ 74 ods. 3 písm. b) a § 78a ods. 2 písm. b) bod 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; Informácia FR SR 6/DPH/2025/IM, príklad č. 4","citat":"doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient podľa osobitného predpisu, ak cena tovaru alebo služby vrátane dane nie je viac ako 400 eur","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií:\n\n**Nie, tento doklad sa nepovažuje za zjednodušenú faktúru. Uvediete ho do časti B.2 kontrolného výkazu.**\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Prečo nejde o zjednodušenú faktúru?**\n\n    Kľúčovým kritériom je hodnota dokladu. Podľa platnej legislatívy sa doklad z pokladnice e-kasa klient považuje za zjednodušenú faktúru len vtedy, ak celková suma vrátane DPH **nie je viac ako 400 €** [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 74 ods. 3 písm. b)].\n\n    Keďže suma na vašom doklade je **480,00 €**, prekračuje tento limit. Z tohto dôvodu sa doklad nemôže klasifikovať ako zjednodušená faktúra, aj keď bol vyhotovený pokladnicou e-kasa klient.\n\n2.  **Prečo ide o riadnu (plnohodnotnú) faktúru?**\n\n    Správne ste si všimli, že doklad obsahuje všetky náležitosti riadnej faktúry, ako sú identifikačné údaje odberateľa (vaše IČ DPH, názov, sídlo) a ďalšie povinné údaje. Tým spĺňa podmienky pre **riadnu faktúru** podľa § 74 ods. 1 zákona o DPH.\n\n### Zaradenie v kontrolnom výkaze (KV DPH)\n\nKeďže ide o prijatú riadnu faktúru od tuzemského platiteľa DPH, z ktorej si uplatňujete odpočítanie dane, údaje z nej uvediete do **časti B.2 kontrolného výkazu**.\n\n*   **Časť B.2:** Je určená pre údaje z prijatých faktúr od platiteľov z tuzemska, z ktorých si uplatňujete odpočítanie dane (okrem zjednodušených faktúr).\n*   **Časť B.3 (B.3.1. a B.3.2.):** Táto časť je vyhradená výlučne pre *zjednodušené faktúry* (doklady z e-kasy do 400 €, parkovacie lístky a pod.). Keďže váš doklad je riadnou faktúrou, do tejto časti nepatrí.\n\n| Vlastnosť dokladu | Vaša situácia | Záver |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Suma s DPH** | 480,00 € | Prekračuje limit 400 € pre zjednodušenú faktúru. |\n| **Náležitosti** | Obsahuje všetky údaje podľa § 74 ods. 1 | Spĺňa definíciu riadnej faktúry. |\n| **Zaradenie v KV** | Prijatá riadna faktúra od platiteľa v SR | **Časť B.2** |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným odôvodnením uvádza, že doklad nie je zjednodušenou faktúrou kvôli prekročeniu limitu 400 eur a patrí do časti B.2 kontrolného výkazu."},"google":{"odpoved":"Nie, tento doklad nie je zjednodušenou faktúrou, pretože jeho celková suma 480,00 eur presahuje limit pre doklad z pokladnice e-kasa klient. Podľa § 74 ods. 3 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty je limit pre takýto doklad stanovený na 400,00 eur vrátane dane. Keďže doklad obsahuje všetky náležitosti podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona, považuje sa za plnohodnotnú faktúru. Pri uplatnení odpočítania dane z tohto dokladu ho uvediete v časti B2 kontrolného výkazu. Údaje v kontrolnom výkaze sa uvádzajú podľa § 78a zákona o DPH.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že doklad nie je zjednodušenou faktúrou kvôli prekročeniu limitu 400 eur, považuje sa za plnohodnotnú faktúru a uvádza sa v časti B.2 kontrolného výkazu."},"bez":{"odpoved":"Nie, tento doklad nie je zjednodušenou faktúrou, pretože jeho celková suma 480,00 eur presahuje zákonom stanovený limit. Podľa § 74 ods. 3 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty sa za zjednodušenú faktúru považuje doklad z pokladnice e-kasa klient len do sumy 100 eur vrátane dane. Keďže doklad obsahuje všetky náležitosti podľa § 74 ods. 1 zákona o DPH, považuje sa za plnohodnotnú faktúru. Z tohto dôvodu ho uvediete v kontrolnom výkaze v časti B.2.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne právne pravidlo a nesprávny limit (100 eur namiesto 400 eur podľa § 74 ods. 3 písm. b) zákona o DPH) pre doklad z pokladnice e-kasa klient."}},{"oblast":"dph-kontroly","otazka":"Vodič v noci natankoval na bezobslužnej pumpe za 412,50 eura vrátane DPH a zaplatil firemnou platobnou kartou. Doklad z tankovacieho automatu neobsahuje naše obchodné meno ani IČ DPH. Môžeme tento doklad zahrnúť do sumárnej časti kontrolného výkazu pre zjednodušené faktúry a odpočítať si z neho daň?","otazka_volna":"chlapci tankovali v noci na automate, dali kartou 412,50. na papieriku nie je nasa firma. viem si to hodit medzi blocky a stiahnut dph?","spravna_odpoved":"Nie. Doklad z tankovacieho automatu je zjednodušenou faktúrou len vtedy, ak cena vrátane dane uhradená elektronickým platobným prostriedkom nie je viac ako 400 eur; pri 412,50 eura je limit prekročený. Doklad preto nepatrí do časti B.3.1 ani B.3.2 a bez faktúry s náležitosťami podľa § 74 ods. 1 nemá platiteľ právo na odpočítanie dane (§ 51 ods. 1 písm. a)). Treba si vyžiadať riadnu faktúru.","ustanovenie":"§ 74 ods. 3 písm. b) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; Informácia FR SR 6/DPH/2025/IM, úvodná časť (doklad z tankovacieho automatu do 400 eur uhradený elektronickým platobným prostriedkom); obdobne príklad č. 2 k dokladu nad 400 eur","citat":"doklad vyhotovený tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie pohonných látok, ak cena tovaru vrátane dane uhradená elektronickým platobným prostriedkom nie je viac ako 400 eur","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101","my":{"odpoved":"Nie, z tohto dokladu si DPH odpočítať nemôžete a nemôžete ho zahrnúť do sumárnej časti kontrolného výkazu (B.3). **Dôvodom je prekročenie hodnotového limitu 400 € pre zjednodušenú faktúru.**\n\nPodľa platnej legislatívy pre rok 2026 sa doklad z tankovacieho automatu považuje za zjednodušenú faktúru len vtedy, ak celková suma vrátane DPH **nie je viac ako 400 €**. Váš doklad je na sumu 412,50 €, čím túto podmienku nespĺňa.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Limit pre zjednodušenú faktúru:**\n    Od 1. januára 2025 platí, že doklad vyhotovený tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie pohonných látok je zjednodušenou faktúrou, len ak cena vrátane dane uhradená elektronickým platobným prostriedkom **nie je viac ako 400 €** [Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH, § 74, ods. 3, písm. b)]. Keďže vaša suma 412,50 € je vyššia, tento doklad sa nepovažuje za zjednodušenú faktúru a neoprávňuje vás na odpočítanie dane.\n\n2.  **Dôsledky prekročenia limitu:**\n    *   **Nárok na odpočet DPH:** Z dokladu, ktorý nespĺňa podmienky zjednodušenej faktúry, nie je možné odpočítať DPH. Vo vašom prípade ide o sumu DPH vo výške **77,13 €** (výpočet: 412,50 * 23 / 123).\n    *   **Kontrolný výkaz:** Tento doklad nemôžete uviesť v časti B.3 kontrolného výkazu, ktorá je určená pre zjednodušené faktúry.\n    *   **Daň z príjmov:** Suma DPH (77,13 €), ktorú si nemôžete odpočítať, sa stáva nedaňovým nákladom [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 21, ods. 2, písm. i)].\n\n### Prehľad situácie\n\n| Kritérium | Zákonná požiadavka (od 1.1.2025) | Váš prípad | Výsledok |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Typ dokladu | Doklad z tankovacieho automatu | Doklad z tankovacieho automatu | Spĺňa |\n| Suma vrátane DPH | **max. 400,00 €** | **412,50 €** | **Nespĺňa** |\n| Možnosť odpočtu DPH | Áno, ak je splnený limit | - | **Nie je možný** |\n\n### Ako postupovať ďalej?\n\nAby ste si mohli DPH odpočítať, musíte od prevádzkovateľa čerpacej stanice získať **riadnu faktúru** so všetkými náležitosťami podľa § 74 ods. 1 zákona o DPH. Kontaktujte dodávateľa, predložte mu doklad o úhrade a požiadajte o vystavenie plnohodnotnej faktúry na vaše firemné údaje (obchodné meno, adresa, IČO, IČ DPH). Až na základe takejto riadnej faktúry si budete môcť uplatniť odpočet DPH.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčame interne poučiť vodičov, aby pri tankovaní na bezobslužných čerpacích staniciach dbali na to, aby jednotlivé nákupy neprekročili sumu 400 € vrátane DPH. Ak je potrebné natankovať za vyššiu sumu, mali by uprednostniť čerpaciu stanicu s obsluhou, kde je možné si riadnu faktúru vyžiadať okamžite, alebo si vopred zistiť postup pre vyžiadanie faktúry u prevádzkovateľa bezobslužnej stanice.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že z dokladu nie je možné odpočítať DPH ani ho uviesť v časti B.3 kontrolného výkazu pre prekročenie zákonného limitu 400 eur pre zjednodušenú faktúru z tankovacieho automatu a odporúča vyžiadanie riadnej faktúry."},"google":{"odpoved":"Nie, z tohto dokladu si nemôžete odpočítať daň ani ho zahrnúť do kontrolného výkazu. Doklad z tankovacieho automatu sa považuje za zjednodušenú faktúru len vtedy, ak celková suma vrátane DPH nepresiahne 400 eur. Keďže vaša suma je 412,50 eura, prekročili ste tento limit a pre odpočítanie dane potrebujete riadnu faktúru s vašimi identifikačnými údajmi. Nakoľko nespĺňa podmienky na odpočítanie dane, neuvádza sa ani v časti B.3 kontrolného výkazu. Právna úprava je obsiahnutá v § 74 ods. 3 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza záporné stanovisko, limit 400 eur pre zjednodušenú faktúru z tankovacieho automatu, potrebu riadnej faktúry na odpočítanie dane aj nezaradenie do časti B.3 kontrolného výkazu."},"bez":{"odpoved":"Áno, z tohto dokladu si môžete odpočítať daň a zahrnúť ho do kontrolného výkazu. Doklad vyhotovený tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie sa považuje za zjednodušenú faktúru, ak celková suma vrátane DPH nepresiahne 1 600 eur. Keďže vaša suma 412,50 eura je pod týmto limitom, doklad je platný na účely odpočítania dane aj bez identifikačných údajov vašej spoločnosti. Tento nárok si uplatníte v kontrolnom výkaze v súhrnnej časti B.3. Ustanovuje to § 74 ods. 3 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že limit pre zjednodušenú faktúru z tankovacieho automatu je 1 600 eur namiesto zákonom stanovených 400 eur, a dospieva k chybnému záveru, že je možné daň odpočítať."}},{"oblast":"dph-kontroly","otazka":"Predali sme inému platiteľovi kovový šrot za 12 000 eur a faktúru sme vystavili bez dane so slovnou informáciou „prenesenie daňovej povinnosti“ podľa § 69 ods. 12 písm. a) zákona o DPH. Do ktorej časti kontrolného výkazu má túto faktúru uviesť dodávateľ?","otazka_volna":"predal som sroty inej firme na prenesenu danovu povinnost. kam to mam hodit v kontrolaku, do A1 alebo do A2?","spravna_odpoved":"Dodávateľ túto faktúru do kontrolného výkazu neuvádza vôbec – nepatrí do A.1 (osobou povinnou platiť daň nie je on) ani do A.2 (tá je len pre plnenia podľa § 69 ods. 12 písm. f) až j)). Dodanie kovového šrotu uvádza v kontrolnom výkaze len príjemca plnenia, a to v časti B.1.","ustanovenie":"§ 78a ods. 2 písm. a) a § 69 ods. 12 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; Poučenie na vyplnenie kontrolného výkazu, časť A.2.","citat":"Dodanie uvedených tovarov a služieb uvádza len príjemca plnenia v B.1.","zdroj_url":"https://pfseform.financnasprava.sk/Formulare/Poucenia/KVDPHv23-poucenie.pdf","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky, dodávateľ faktúru za predaj kovového šrotu v režime prenesenia daňovej povinnosti **v kontrolnom výkaze DPH neuvádza vôbec**.\n\nPovinnosť uviesť údaje z tejto faktúry v kontrolnom výkaze má výlučne príjemca plnenia (odberateľ).\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa platnej metodiky k vyplňovaniu kontrolného výkazu DPH platí, že pri dodaní tovarov, pri ktorých sa uplatňuje prenesenie daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. a) až e) zákona o DPH, má povinnosť uviesť transakciu v kontrolnom výkaze iba odberateľ. Váš prípad – predaj kovového šrotu – spadá pod § 69 ods. 12 písm. a) zákona o DPH.\n\n1.  **Povinnosť dodávateľa (Vás):**\n    *   Faktúru za dodanie kovového šrotu neuvádzate v žiadnej časti kontrolného výkazu – ani v časti A.1, ani v časti A.2. [Zdroj: Komentrk78azkona2222004Zz.md].\n    *   Vašou jedinou povinnosťou je vystaviť faktúru so všetkými náležitosťami vrátane informácie „prenesenie daňovej povinnosti“.\n\n2.  **Povinnosť odberateľa (Vášho zákazníka):**\n    *   Váš zákazník, ako príjemca plnenia, je povinný uviesť údaje z prijatej faktúry v **časti B.1.** kontrolného výkazu. [Zdroj: fs-poucenie-kontrolny-vykaz-dph.md].\n    *   V tejto časti si zároveň uplatní samozdanenie (vypočíta daň) a prípadne aj nárok na odpočítanie tejto dane.\n\n**Dôležité upozornenie:**\nJe kľúčové rozlišovať medzi rôznymi druhmi tovarov v režime prenesenia daňovej povinnosti. Zatiaľ čo pri kovovom šrote (§ 69 ods. 12 písm. a)) dodávateľ transakciu v KV neuvádza, pri dodaní iných tovarov ako napr. **kovov** (kapitoly 72 a 74 až 81 Spoločného colného sadzobníka), mobilných telefónov alebo stavebných prác, by dodávateľ bol povinný uviesť údaje z faktúry v **časti A.2.** kontrolného výkazu.\n\n| Strana transakcie | Úloha pri predaji kovového šrotu (§ 69 ods. 12 písm. a)) | Časť kontrolného výkazu |\n| :---------------- | :------------------------------------------------------- | :---------------------- |\n| **Dodávateľ**     | Vystaví faktúru s prenosom daňovej povinnosti            | **Neuvádza**            |\n| **Odberateľ**     | Prijme faktúru, vykoná samozdanenie                      | **B.1.**                |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným právnym odôvodnením uvádza, že dodávateľ faktúru v kontrolnom výkaze neuvádza vôbec a uvádza ju iba odberateľ v časti B.1."},"google":{"odpoved":"Dodávateľ faktúru za dodanie kovového šrotu v režime prenesenia daňovej povinnosti vo svojom kontrolnom výkaze neuvádza. Táto transakcia sa neuvádza v žiadnej časti kontrolného výkazu dodávateľa. Povinnosť uviesť tento zdaniteľný obchod v kontrolnom výkaze má príjemca plnenia (odberateľ), a to v časti B.1. Tento postup vyplýva z Poučenia na vyplnenie kontrolného výkazu k dani z pridanej hodnoty. Uvedené sa vzťahuje na dodanie tovaru podľa § 69 ods. 12 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že dodávateľ transakciu v kontrolnom výkaze neuvádza v žiadnej časti a povinnosť uviesť ju má odberateľ v časti B.1."},"bez":{"odpoved":"Dodávateľ uvedie túto faktúru v kontrolnom výkaze v časti A.2. V tejto časti sa vykazujú údaje z faktúr o dodaní tovarov a služieb v tuzemsku, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň príjemca plnenia. Do stĺpca „Základ dane“ uvediete sumu 12 000 eur. Tento postup vyplýva z prenesenia daňovej povinnosti pri dodaní kovového odpadu a šrotu podľa § 69 ods. 12 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Štruktúru kontrolného výkazu upravuje § 78a citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že dodávateľ zahŕňa faktúru do časti A.2, hoci dodávateľ toto plnenie do kontrolného výkazu neuvádza vôbec."}},{"oblast":"dph-kontroly","otazka":"Vystavujeme jednu faktúru inému platiteľovi, ktorá obsahuje dodanie mobilných telefónov so základom dane 3 000 eur a dodanie integrovaných obvodov so základom dane 3 200 eur. Uplatní sa tuzemský prenos daňovej povinnosti, akú daň fakturujeme a do ktorej časti kontrolného výkazu faktúra patrí?","otazka_volna":"na jednej fakture mam mobily za 3000 a cipy za 3200, dokopy je to vyse 5000. mam to dat na prenesenu danovu povinnost alebo s dphckou?","spravna_odpoved":"Nie, prenos daňovej povinnosti sa neuplatní. Základy dane rôznych kategórií sa nespočítavajú a ani jedna z nich nedosahuje 5 000 eur. Dodávateľ preto fakturuje daň v sadzbe 23 %, teda 1 426,00 eura (6 200 × 0,23), a faktúru uvedie v časti A.1 kontrolného výkazu, nie v A.2.","ustanovenie":"§ 69 ods. 12 písm. h) a i) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; Poučenie na vyplnenie kontrolného výkazu, časť A.2.","citat":"Pri faktúrach o dodaniach tovarov patriacich do rovnakej kategórie (kategórie uvedené v jednotlivých písmenách - § 69 ods. 12 písm. h) a i) zákona o DPH), ako sú mobilné telefóny a integrované obvody, sa prenos daňovej povinnosti uplatní, ak celkový základ dane na faktúre o dodaní jednotlivých tovarov v rovnakej kategórii (po sčítaní jednotlivých základov dane na faktúre) je 5 000 eur a viac.","zdroj_url":"https://pfseform.financnasprava.sk/Formulare/Poucenia/KVDPHv23-poucenie.pdf","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade sa tuzemský prenos daňovej povinnosti **neuplatní**. Faktúru vystavíte so štandardnou 23 % sadzbou DPH a uvediete ju v časti A.1 kontrolného výkazu.\n\nDôvodom je, že mobilné telefóny a integrované obvody sú na účely DPH dve samostatné kategórie tovaru. Limit 5 000 € pre uplatnenie prenosu daňovej povinnosti sa posudzuje pre každú kategóriu zvlášť a základy dane z rôznych kategórií sa na jednej faktúre nesčítavajú.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Posúdenie limitu pre prenos daňovej povinnosti:**\n    *   Podľa § 69 ods. 12 písm. h) a i) Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty sa prenos daňovej povinnosti uplatní, ak je základ dane vo faktúre za dodanie tovarov v danej kategórii 5 000 € a viac.\n    *   **Mobilné telefóny:** Základ dane je 3 000 €, čo je **menej** ako 5 000 €. Podmienka nie je splnená.\n    *   **Integrované obvody:** Základ dane je 3 200 €, čo je **menej** ako 5 000 €. Podmienka nie je splnená.\n\n    Keďže ani v jednej kategórii nebol dosiahnutý limit 5 000 €, prenos daňovej povinnosti sa neuplatní, hoci celková suma faktúry je 6 200 €.\n\n2.  **Fakturácia:**\n    *   Keďže sa neuplatní prenos daňovej povinnosti, ste ako dodávateľ povinný uplatniť daň.\n    *   Na obe položky sa vzťahuje základná sadzba DPH, ktorá je pre rok 2026 vo výške **23 %**.\n    *   Daň vypočítate a odvediete vy ako dodávateľ.\n\n3.  **Kontrolný výkaz (KV):**\n    *   Faktúru uvediete v časti **A.1 kontrolného výkazu**, ktorá je určená pre štandardné zdaniteľné obchody, pri ktorých daň odvádza dodávateľ.\n    *   Časť A.2 je vyhradená pre dodania s prenosom daňovej povinnosti, čo nie je tento prípad.\n\n### Zhrnutie v tabuľke\n\n| Položka | Základ dane | Sadzba DPH | Suma DPH | Uplatnenie prenosu | Časť KV |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Mobilné telefóny | 3 000,00 € | 23 % | 690,00 € | Nie (limit nedosiahnutý) | A.1 |\n| Integrované obvody | 3 200,00 € | 23 % | 736,00 € | Nie (limit nedosiahnutý) | A.1 |\n| **Spolu na faktúre** | **6 200,00 €** | | **1 426,00 €** | | |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk by ste v budúcnosti fakturovali napríklad len mobilné telefóny v hodnote 6 200 €, v takom prípade by sa už prenos daňovej povinnosti uplatnil, faktúru by ste vystavili bez DPH s poznámkou \"prenesenie daňovej povinnosti\" a uviedli by ste ju v časti A.2 kontrolného výkazu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že prenos daňovej povinnosti sa neuplatní z dôvodu nesčítavania základov dane rôznych kategórií, fakturuje sa 23 % DPH v celkovej sume 1 426 eur a faktúra patrí do časti A.1 kontrolného výkazu."},"google":{"odpoved":"Áno, tuzemský prenos daňovej povinnosti sa uplatní, pretože celkový základ dane na faktúre (6 200 eur) presiahol hranicu 5 000 eur. Fakturujete bez DPH s uvedením slovnej informácie „prenesenie daňovej povinnosti“. Túto faktúru ako dodávateľ uvediete do časti A.2. kontrolného výkazu.\n\nPodmienkou je, že základ dane za dodanie mobilných telefónov alebo za dodanie integrovaných obvodov dosiahne na jednej faktúre aspoň 5 000 eur. Keďže ide o tovary patriace do rôznych kategórií podľa § 69 ods. 12 písm. h) a i) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ich základy dane sa na účely posúdenia limitu nesčítavajú.\n\n**Oprava a spresnenie:**\n\nNie, tuzemský prenos daňovej povinnosti sa neuplatní, pretože základ dane pre každú kategóriu tovaru samostatne nepresiahol 5 000 eur. Pri dodaní mobilných telefónov (3 000 eur) a integrovaných obvodov (3 200 eur) na jednej faktúre sa základy dane pre tieto dve rôzne kategórie tovaru nesčítavajú. Faktúru vystavíte so štandardnou sadzbou DPH a uvediete ju v časti A.1. kontrolného výkazu. Tento postup vyplýva z § 69 ods. 12 písm. h) a i) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď si priamo protirečí, keďže najprv nesprávne tvrdí, že sa prenos daňovej povinnosti uplatní a faktúra patrí do časti A.2, a až následne uvádza opačný záver."},"bez":{"odpoved":"Áno, uplatní sa tuzemský prenos daňovej povinnosti, pretože celkový základ dane za dodanie mobilných telefónov a integrovaných obvodov na jednej faktúre je 6 200 eur, čím presiahol limit 5 000 eur. Faktúru vystavíte bez DPH a uvediete na nej slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“. Daňovú povinnosť prizná a odvedie odberateľ. Túto faktúru uvediete v kontrolnom výkaze v časti A.2. Tento postup vyplýva z § 69 ods. 12 písm. f) a g) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru, pretože nesprávne sčítala základy dane rôznych kategórií tovarov, a preto chybne uviedla uplatnenie prenosu daňovej povinnosti a zaradenie do časti A.2 kontrolného výkazu."}},{"oblast":"dph-kontroly","otazka":"Predávame inému slovenskému platiteľovi pšenicu (kapitola 10 Spoločného colného sadzobníka) so základom dane 1 800 eur, na dodanie vystavujeme riadnu faktúru. Uplatní sa tuzemský prenos daňovej povinnosti aj pri takej nízkej sume a kam faktúru vykážeme v kontrolnom výkaze?","otazka_volna":"predavam psenicu druhemu platitelovi len za 1800 eur. je to malo, tak to asi ide normalne s dph, ze? a kam to patri v kontrolaku?","spravna_odpoved":"Áno, prenos daňovej povinnosti sa uplatní bez ohľadu na výšku základu dane – pri tovaroch kapitol 10 a 12 Spoločného colného sadzobníka žiadny prah 5 000 eur neplatí, vylúčené sú len dodania, pri ktorých je vyhotovená zjednodušená faktúra. Faktúru dodávateľ uvedie v časti A.2 kontrolného výkazu vrátane prvých štyroch číslic číselného kódu tovaru a množstva tovaru.","ustanovenie":"§ 69 ods. 12 písm. f) a § 78a ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"dodanie tovarov patriacich do kapitol 10 a 12 Spoločného colného sadzobníka, ktoré nie sú bežne určené v nezmenenom stave na konečnú spotrebu okrem dodania tovarov, pri ktorom je vyhotovená zjednodušená faktúra podľa § 74 ods. 3 písm. a) alebo písm. b)","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101","my":{"odpoved":"Áno, aj pri sume 1 800 € sa uplatní tuzemský prenos daňovej povinnosti. Faktúru za dodanie pšenice vykážete v **časti A.2 kontrolného výkazu DPH**.\n\nPrahová hodnota 5 000 € bola pre poľnohospodárske plodiny a kovy zrušená k 1. januáru 2018.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Uplatnenie prenosu daňovej povinnosti (bez ohľadu na sumu)**\n    Pri dodaní poľnohospodárskych plodín, ktoré patria do kapitoly 10 Spoločného colného sadzobníka (ako je vaša pšenica), medzi dvoma tuzemskými platiteľmi DPH sa uplatňuje prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH.\n\n    Kľúčové je, že pre túto kategóriu tovarov (rovnako ako pre kovy) **neexistuje žiadny finančný limit**. Prenos daňovej povinnosti sa teda uplatní bez ohľadu na výšku základu dane na faktúre, pokiaľ nejde o zjednodušenú faktúru [Tuzemský prenos daňovej povinnosti — obilniny a kovy (bez limitu)].\n\n    *   **Historická poznámka:** Limit 5 000 € sa v minulosti uplatňoval, ale bol zrušený. V súčasnosti (platné k 20. 9. 2026) sa tento limit týka už len dodania mobilných telefónov a integrovaných obvodov [fs-poucenie-kontrolny-vykaz-dph.md].\n\n2.  **Vykázanie v kontrolnom výkaze DPH**\n    Ako dodávateľ ste povinný uviesť údaje z tejto faktúry v **časti A.2 kontrolného výkazu**.\n\n    Okrem štandardných údajov musíte pri tomto type tovaru v kontrolnom výkaze uviesť aj:\n    *   **prvé štyri číslice číselného kódu** Spoločného colného sadzobníka,\n    *   **množstvo tovaru** (napr. v kilogramoch alebo tonách).\n    [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 78a ods. 5]\n\n    Váš odberateľ (príjemca plnenia) si túto faktúru uvedie vo svojej časti B.1 kontrolného výkazu, kde vykoná samozdanenie (vypočíta daň a zároveň si uplatní nárok na jej odpočítanie, ak spĺňa podmienky).\n\n### Praktické kroky pre vás\n\n*   **Vystavte faktúru bez DPH.** Uveďte len základ dane (1 800 €).\n*   Na faktúru povinne uveďte formuláciu: **„Prenesenie daňovej povinnosti“**.\n*   V kontrolnom výkaze za príslušné zdaňovacie obdobie vyplňte časť **A.2** s údajmi z faktúry vrátane kódu tovaru a množstva.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že prenos daňovej povinnosti sa uplatní bez ohľadu na sumu a faktúra sa vykáže v časti A.2 kontrolného výkazu vrátane kódu a množstva tovaru."},"google":{"odpoved":"Áno, pri dodaní pšenice inému slovenskému platiteľovi dane sa uplatní tuzemský prenos daňovej povinnosti bez ohľadu na výšku základu dane. Finančný limit pre uplatnenie tohto režimu pri poľnohospodárskych plodinách bol zrušený. Povinnosť platiť daň má príjemca plnenia (odberateľ) podľa § 69 ods. 12 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Ako dodávateľ uvediete údaje z tejto faktúry v kontrolnom výkaze v časti A.2. Na faktúre uvediete slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že tuzemský prenos daňovej povinnosti sa uplatní bez ohľadu na výšku základu dane, a správne určuje zaradenie faktúry do časti A.2 kontrolného výkazu."},"bez":{"odpoved":"Áno, pri dodaní pšenice sa uplatní tuzemský prenos daňovej povinnosti. Pre poľnohospodárske plodiny neexistuje žiadny hodnotový limit, takže prenos daňovej povinnosti sa uplatní aj pri sume 1 800 eur. Tento postup vyplýva z § 69 ods. 12 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Ako dodávateľ uvediete túto faktúru v kontrolnom výkaze v časti A.2. Váš odberateľ si daňovú povinnosť sám prizná v časti B.1 kontrolného výkazu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne potvrdzuje uplatnenie prenosu daňovej povinnosti bez ohľadu na výšku sumy a správne uvádza zaradenie faktúry dodávateľom do časti A.2 kontrolného výkazu."}},{"oblast":"dph-kontroly","otazka":"Prijali sme faktúru od slovenského platiteľa so splatnosťou 31. marca 2026 a daň sme si z nej odpočítali. Faktúru sme do dnešného dňa vôbec neuhradili. Sme mesačný platiteľ. V ktorom zdaňovacom období sme povinní opraviť odpočítanú daň a v ktorom riadku priznania to vykážeme?","otazka_volna":"mame neuhradenu fakturu od dodavatela uz dost dlho, dph sme si z nej stiahli. odkedy to musim vratit stat a kam to v priznani patri?","spravna_odpoved":"101. deň odo dňa splatnosti (31. 3. 2026) pripadá na 10. júla 2026, preto opravu odpočítanej dane vykonáme v daňovom priznaní za júl 2026, v riadku 29. Priznanie sa podáva do 25. augusta 2026; v kontrolnom výkaze sa oprava uvedie v časti C.2.","ustanovenie":"§ 53b ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"v rozsahu, v akom za dodanie tohto tovaru alebo služby nezaplatil, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom nastal 101. deň odo dňa splatnosti záväzku","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na to.\n\nPovinnosť opraviť odpočítanú daň z neuhradenej faktúry vám vznikla **v zdaňovacom období júl 2026**. Túto opravu vykážete v daňovom priznaní k DPH na **riadku 29** so záporným znamienkom.\n\n### Podrobné vysvetlenie a výpočet\n\nPodľa § 53b ods. 1 písm. a) Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), je platiteľ, ktorý si odpočítal daň, povinný túto odpočítanú daň opraviť, ak za dodanie tovaru alebo služby úplne alebo čiastočne nezaplatil do 100 dní po dni splatnosti záväzku.\n\nOprava sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom uplynul 101. deň odo dňa splatnosti.\n\n**Výpočet lehoty vo vašom prípade:**\n\n1.  **Dátum splatnosti:** 31. marec 2026\n2.  **Začiatok plynutia 100-dňovej lehoty:** 1. apríl 2026\n3.  **Počet dní do konca jednotlivých mesiacov:**\n    *   Apríl 2026: 30 dní\n    *   Máj 2026: 31 dní\n    *   Jún 2026: 30 dní\n    *   **Spolu do 30. júna 2026:** 30 + 31 + 30 = 91 dní po splatnosti.\n4.  **Určenie 101. dňa:** 101. deň po splatnosti pripadá na **10. júl 2026**.\n\nKeďže 101. deň pripadol na júl 2026, povinnosť vykonať opravu odpočítanej dane máte v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie **júl 2026**, ktoré ste ako mesačný platiteľ povinný podať do 25. augusta 2026.\n\n### Vykázanie v daňovom priznaní a kontrolnom výkaze\n\n*   **Daňové priznanie k DPH:** Sumu dane, o ktorú opravujete pôvodné odpočítanie, uvediete na **riadku 29** daňového priznania so **záporným znamienkom**. Táto suma zníži celkovú odpočítanú daň za dané obdobie. [Zdroj: Poučenie na vyplnenie daňového priznania k DPH]\n*   **Kontrolný výkaz DPH:** Opravu odpočítanej dane uvediete v časti **C.2.** kontrolného výkazu.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk v budúcnosti faktúru uhradíte (či už úplne alebo čiastočne), budete mať opäť právo na odpočítanie dane v zodpovedajúcej výške. Toto právo si uplatníte v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom ste platbu vykonali, a to uvedením sumy dane na riadku 21 daňového priznania [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 53b, ods. 4].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným odôvodnením uvádza zdaňovacie obdobie júl 2026 a riadok 29 daňového priznania k DPH."},"google":{"odpoved":"Povinnosť opraviť odpočítanú daň vám vznikla v zdaňovacom období **júl 2026**. Lehota 100 dní od splatnosti faktúry (31. marec 2026) totiž uplynula v priebehu júla 2026. Opravu odpočítanej dane v daňovom priznaní k DPH vykážete na **riadku 29**. Táto povinnosť vyplýva z § 53b ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Následne, po úhrade faktúry, budete mať právo na opätovné odpočítanie dane.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza zdaňovacie obdobie júl 2026 aj riadok 29 daňového priznania v súlade s § 53b ods. 1 písm. a) zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"Povinnosť opraviť odpočítanú daň vám vznikla v zdaňovacom období **júl 2026**. Toto je zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynulo 100 dní od lehoty splatnosti vašej faktúry. Opravu odpočítanej dane uvediete v daňovom priznaní k DPH na **riadku 28**. Táto povinnosť vyplýva z § 53b ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny riadok daňového priznania (riadok 28 namiesto riadku 29) a nepresné pravidlo (uplynutie 100 dní namiesto nástupu 101. dňa)."}},{"oblast":"dph-kontroly","otazka":"Prijatá faktúra znie na 12 300 eur vrátane DPH (základ dane 10 000 eur, daň 2 300 eur pri sadzbe 23 %) a odpočítali sme si celú daň. Do uplynutia 101. dňa od splatnosti sme dodávateľovi uhradili len 4 920 eur. O akú sumu musíme opraviť odpočítanú daň?","otazka_volna":"faktura bola 12300 s dphckou, zaplatil som z nej len 4920 a viac uz nie. o kolko musim znizit odpocet dph?","spravna_odpoved":"Oprava sa robí v rozsahu, v akom platiteľ nezaplatil: nezaplatených ostalo 12 300 − 4 920 = 7 380 eur, čo je 60 % protihodnoty. Odpočítanú daň preto treba opraviť o 1 380,00 eura (2 300 × 0,6) a uviesť ju v riadku 29 daňového priznania so znamienkom plus.","ustanovenie":"§ 53b ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"v rozsahu, v akom za dodanie tohto tovaru alebo služby nezaplatil, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom nastal 101. deň odo dňa splatnosti záväzku","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101","my":{"odpoved":"Odpočítanú daň musíte opraviť (znížiť) o sumu **1 380 €**.\n\nTáto povinnosť vyplýva z § 53b ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Podľa neho je platiteľ, ktorý si odpočítal daň, povinný túto odpočítanú daň opraviť v rozsahu, v akom za tovar alebo službu nezaplatil, a to v zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 100 dní od splatnosti záväzku.\n\n### Výpočet\n\nOprava sa týka DPH pripadajúcej na neuhradenú časť faktúry. Postup je nasledovný:\n\n1.  **Zistenie neuhradenej časti záväzku (vrátane DPH):**\n    *   Celková suma faktúry: 12 300,00 €\n    *   Uhradená suma: 4 920,00 €\n    *   Neuhradená suma: 12 300,00 € - 4 920,00 € = **7 380,00 €**\n\n2.  **Výpočet DPH pripadajúcej na neuhradenú časť:**\n    *   Keďže suma 7 380,00 € je cena s daňou, DPH sa vypočíta spätným prepočtom pri sadzbe 23 %.\n    *   Vzorec: `Neuhradená suma s DPH * 23 / 123`\n    *   Výpočet: `7 380,00 € * 23 / 123` = **1 380,00 €**\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Celková suma faktúry s DPH | 12 300,00 € |\n| Uhradená suma s DPH | 4 920,00 € |\n| **Neuhradená suma s DPH** | **7 380,00 €** |\n| **Suma opravy odpočítanej DPH (23 % z 7 380 €)** | **1 380,00 €** |\n\n### Kde a kedy opravu uviesť\n\nOpravu odpočítanej dane o sumu 1 380 € uvediete v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie, v ktorom nastal 101. deň odo dňa splatnosti faktúry. Suma sa uvádza na **riadku 29 daňového priznania** so znamienkom plus (pretože znižuje celkovú odpočítanú daň).\n\n### Čo ak dlh uhradíte neskôr?\n\nAk v budúcnosti uhradíte zvyšnú časť faktúry (7 380 €), budete mať právo opäť si túto daň odpočítať. V daňovom priznaní za obdobie, v ktorom ste platbu vykonali, si uplatníte tzv. „opravu opravenej odpočítanej dane“ vo výške 1 380 € [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 53b ods. 4].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:** Dôsledne sledujte splatnosť prijatých faktúr. Odporúčame nastaviť si v účtovnom softvéri upozornenie na faktúry, ktorých splatnosť sa blíži k hranici 100 dní, aby ste predišli opomenutiu tejto zákonnej povinnosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne určila sumu opravy odpočítanej dane vo výške 1 380 € v súlade s § 53b ods. 1 písm. a) zákona o DPH vrátane správneho riadku daňového priznania."},"google":{"odpoved":"Odpočítanú daň musíte opraviť (znížiť) o sumu 1 380 eur. Povinnosť opravy sa vzťahuje na daň z neuhradenej časti záväzku, ktorá predstavuje 7 380 eur (12 300 - 4 920). Suma opravy sa vypočíta ako 7 380 * (23/123). Opravu ste povinný vykonať v tom zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 100 dní od splatnosti záväzku. Táto povinnosť vyplýva z § 53b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu sumu opravy 1 380 eur vrátane správneho výpočtu a zákonného ustanovenia."},"bez":{"odpoved":"Ste povinný opraviť odpočítanú daň vo výške 1 380 eur. Oprava sa týka DPH pripadajúcej na neuhradenú časť záväzku vo výške 7 380 eur (12 300 - 4 920). Povinnosť vykonať opravu vzniká v zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 100 dní od lehoty splatnosti faktúry. Táto povinnosť vyplýva z § 53b ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu sumu opravy dane 1 380 eur, správne určenú neuhradenú časť záväzku a zodpovedajúce zákonné ustanovenie."}},{"oblast":"dph-kontroly","otazka":"Dodávateľ nám 12. marca 2026 odoslal opravný doklad podľa § 25a ods. 7 písm. a) zákona o DPH k nevymožiteľnej pohľadávke. Do podateľne nám doklad prišiel až 5. júna 2026 a v tom čase sme ešte neboli povinní opraviť odpočítanú daň podľa § 53b ods. 1 písm. a). Za ktoré zdaňovacie obdobie musíme opravu odpočítanej dane vykázať?","otazka_volna":"dodavatel tvrdi ze nam poslal nejaky opravny doklad k nevymozitelnej pohladavke uz na jar, ale my sme ho nasli az teraz v lete. za ktory mesiac to mam opravit?","spravna_odpoved":"Platí fikcia doručenia: keďže platiteľ nedostal opravný doklad do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol odoslaný, má sa za to, že ho dostal 30. apríla 2026. Opravu odpočítanej dane preto vykáže v priznaní a v kontrolnom výkaze za apríl 2026, nie za jún 2026.","ustanovenie":"§ 53b ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Ak platiteľ nedostal opravný doklad podľa § 25a ods. 7 písm. a) do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom mu bol odoslaný, má sa za to, že tento doklad dostal v posledný deň tohto nasledujúceho kalendárneho mesiaca.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky ste povinní opravu odpočítanej dane vykázať v daňovom priznaní a kontrolnom výkaze za zdaňovacie obdobie **apríl 2026**.\n\nDôvodom je uplatnenie fikcie doručenia podľa zákona o DPH, ktorá má v tomto prípade prednosť pred dátumom skutočného fyzického doručenia dokladu.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPri oprave odpočítanej dane z nevymožiteľnej pohľadávky platí osobitný režim. Ak odberateľ (vy) nedostane opravný doklad do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom ho dodávateľ odoslal, uplatní sa fikcia doručenia. Podľa tejto fikcie sa doklad považuje za doručený v posledný deň tohto nasledujúceho mesiaca [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 53b ods. 8].\n\nVo vašom prípade je postup nasledovný:\n\n1.  **Dátum odoslania opravného dokladu:** 12. marec 2026\n2.  **Mesiac nasledujúci po odoslaní:** Apríl 2026\n3.  **Lehota na doručenie (aby sa fikcia neuplatnila):** Do 30. apríla 2026\n4.  **Skutočný dátum doručenia:** 5. jún 2026\n\nKeďže ste doklad fyzicky nedostali do 30. apríla 2026, zákon stanovuje, že sa považuje za doručený práve **30. apríla 2026**.\n\nPreto ste povinní vykonať opravu odpočítanej dane v daňovom priznaní k DPH a v kontrolnom výkaze (v časti C.2) za zdaňovacie obdobie **apríl 2026**, ktoré sa podáva do 26. mája 2026 (keďže 25. máj 2026 je pondelok, lehota sa neposúva). Dátum skutočného doručenia (5. jún 2026) je v tomto prípade irelevantný.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii a správne aplikuje fikciu doručenia podľa § 53b ods. 8 zákona o DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2026."},"google":{"odpoved":"Povinnosť opraviť odpočítanú daň máte v tom zdaňovacom období, v ktorom ste dostali opravný doklad, teda za jún 2026, prípadne za II. štvrťrok 2026, ak ste štvrťročný platiteľ. Rozhodujúcim dňom pre vznik tejto povinnosti je deň doručenia dokladu, nie dátum jeho odoslania dodávateľom. Táto povinnosť vyplýva priamo z ustanovenia § 53b ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Opravu uvediete v daňovom priznaní k DPH a v kontrolnom výkaze za príslušné zdaňovacie obdobie. Skutočnosť, že ste v čase doručenia ešte neboli povinní vykonať opravu podľa iného ustanovenia (§ 53b ods. 1), nie je v tomto prípade podstatná.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza jún 2026 namiesto apríla 2026, keďže neaplikovala zákonnú fikciu doručenia podľa § 53b ods. 8 zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"Opravu odpočítanej dane ste povinní vykonať v zdaňovacom období, v ktorom ste prijali opravný doklad. Keďže ste doklad prijali 5. júna 2026, opravu vykážete v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2026, prípadne za II. štvrťrok 2026, ak ste štvrťročný platiteľ. Povinnosť opraviť odpočítanú daň vzniká v zdaňovacom období, v ktorom ste sa dozvedeli o skutočnostiach zakladajúcich túto povinnosť. Vo vašom prípade je touto skutočnosťou prijatie opravného dokladu. Uvedené vyplýva z § 53b ods. 1 písm. b) a § 53b ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je vecne nesprávna, pretože ignoruje fikciu doručenia podľa § 53b ods. 8 zákona o DPH a nesprávne uvádza jún 2026 namiesto apríla 2026."}},{"oblast":"dph-kontroly","otazka":"Sme povinní opraviť odpočítanú daň podľa § 53b ods. 1 písm. a) zákona o DPH, lebo sme faktúru neuhradili do 101. dňa po splatnosti. Dodávateľ nám k tomu žiadny opravný doklad nevystavil ani vystaviť nemusí. Do ktorej časti kontrolného výkazu opravu uvedieme a čo vyplníme do stĺpca s číslom opravného dokladu?","otazka_volna":"musim vratit odpocet lebo som nezaplatil fakturu v lehote. ale ziadny dobropis od dodavatela nemam, tak co mam napisat do kontrolaku do kolonky cislo doklad?","spravna_odpoved":"Opravu uvedie platiteľ v časti C.2 kontrolného výkazu a v kolónke „Oprava odpočítanej dane podľa § 53b zákona“ vyznačí „x“. Keďže opravný doklad nemá, do stĺpca „poradové číslo opravnej faktúry alebo opravného dokladu“ uvedie údaj „0“; ostatné stĺpce (IČ DPH dodávateľa, poradové číslo pôvodnej faktúry, sumy a sadzbu) vyplní.","ustanovenie":"§ 78a ods. 11 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; Poučenie na vyplnenie kontrolného výkazu, časť C.2.","citat":"Keďže v uvedených prípadoch príjemca plnenia nemá opravný doklad, uvedie v C.2 všetky údaje podľa vzoru kontrolného výkazu okrem poradového čísla opravného dokladu v stĺpci „poradové číslo opravnej faktúry alebo opravného dokladu“, kde uvedie údaj „0“.","zdroj_url":"https://pfseform.financnasprava.sk/Formulare/Poucenia/KVDPHv23-poucenie.pdf","my":{"odpoved":"Áno, váš postup je správny. Ak ako odberateľ (príjemca plnenia) neuhradíte faktúru do 100 dní po splatnosti, ste povinný opraviť odpočítanú daň, a to aj bez dokladu od dodávateľa.\n\n**Túto opravu uvediete v časti C.2 kontrolného výkazu a do stĺpca pre číslo opravného dokladu vpíšete nulu (\"0\").**\n\nTento postup je priamo určený pre prípady, keď povinnosť opraviť odpočítanú daň vzniká odberateľovi zo zákona bez toho, aby mal k dispozícii opravný doklad od dodávateľa [Poučenie na vyplnenie kontrolného výkazu k DPH].\n\n### Ako vyplniť časť C.2 kontrolného výkazu\n\nOpravu odpočítanej dane podľa § 53b ods. 1 písm. a) zákona o DPH zaevidujete v časti C.2 kontrolného výkazu nasledovne:\n\n| Stĺpec v časti C.2 | Údaj na vyplnenie | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **IČ DPH dodávateľa** | IČ DPH vášho dodávateľa | Uvediete IČ DPH z pôvodnej faktúry. |\n| **Poradové číslo pôvodnej faktúry** | Číslo pôvodnej faktúry | Uvediete číslo faktúry, z ktorej opravujete odpočet. |\n| **Poradové číslo opravnej faktúry** | **0** | Keďže nemáte opravný doklad, uvádza sa nula. |\n| **Rozdiel základu dane** | Základ dane z neuhradenej časti | Uvádza sa so znamienkom mínus (-). |\n| **Rozdiel dane** | Suma DPH z neuhradenej časti | Uvádza sa so znamienkom mínus (-). |\n| **Sadzba dane** | Sadzba DPH z pôvodnej faktúry | Uvediete sadzbu dane (napr. 23). |\n\n**Dôležité upozornenie:**\nOpravu odpočítanej dane ste povinný vykonať v daňovom priznaní a kontrolnom výkaze za to zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynul 101. deň odo dňa splatnosti záväzku [Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH, § 53b ods. 2].\n\nAk v budúcnosti tento záväzok uhradíte (úplne alebo čiastočne), budete mať právo opäť si daň odpočítať (vykonať opravu opravenej odpočítanej dane) v zdaňovacom období, kedy platbu vykonáte [Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH, § 53b ods. 4 písm. a)].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne v súlade s referenciou uvádza časť C.2 kontrolného výkazu a hodnotu 0 pre číslo opravného dokladu."},"google":{"odpoved":"Opravu odpočítanej dane podľa § 53b ods. 1 písm. a) zákona o DPH uvediete v časti C.2 kontrolného výkazu. Do stĺpca \"Poradové číslo opravnej faktúry alebo opravného dokladu\" sa v tomto prípade uvádza údaj \"0\". Túto opravu vykonávate na základe zákona, nie na základe dokladu od dodávateľa. V ostatných stĺpcoch uvediete údaje z pôvodnej prijatej faktúry. Táto povinnosť vyplýva z § 53b ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza časť C.2 kontrolného výkazu aj hodnotu '0' do stĺpca pre číslo opravného dokladu v súlade s referenciou a poučením."},"bez":{"odpoved":"Opravu odpočítanej dane z neuhradenej faktúry uvediete v časti C2 kontrolného výkazu. Do stĺpca „Poradové číslo opravnej faktúry“ uvediete číslo pôvodnej faktúry, z ktorej ste si daň odpočítali. Zároveň v stĺpci „Kód opravy“ uvediete kód 2. Tento postup vyplýva z Poučenia na vyplnenie kontrolného výkazu k dani z pridanej hodnoty. Samotnú povinnosť vykonať opravu ustanovuje § 53b ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď vecne nesprávne uvádza, že sa do stĺpca pre číslo opravnej faktúry uvádza číslo pôvodnej faktúry a kód 2, pričom podľa predpisu sa tam uvádza údaj „0“ a označuje sa krížikom príslušná kolónka."}},{"oblast":"dph-kontroly","otazka":"Sme tuzemský platiteľ so statusom schváleného hospodárskeho subjektu a uplatňujeme samozdanenie pri dovoze. Colný úrad prijal naše colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do voľného obehu 31. júla 2026, tovar nám prepustil 4. augusta 2026. Základ dane je 50 000 eur, sadzba 23 %. Za ktoré obdobie a do ktorých riadkov daňového priznania daň uvedieme a ako sa to prejaví v kontrolnom výkaze?","otazka_volna":"mame AEO a samozdanujeme dovoz. colnicii nam vzali papiere koncom mesiaca a tovar pustili az zaciatkom dalsieho. do ktoreho mesiaca to ide a musim to dat aj do kontrolaku?","spravna_odpoved":"Daňová povinnosť vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia, teda 31. 7. 2026. Daň 11 500,00 eura (50 000 × 0,23) uvedieme v daňovom priznaní za júl 2026 – základ dane v riadku 11e a daň v riadku 12e. V kontrolnom výkaze sa samozdanenie pri dovoze neuvádza, § 78a takú povinnosť neukladá.","ustanovenie":"§ 84a ods. 3 a § 21 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; Informácia FR SR 8/DPH/2025/IM, príklady č. 9, 10 a 11","citat":"Údaje o samozdanení dovozeného tovaru (základ dane, daň) sa v novom formulári daňového priznania pre DPH platného od 1. 7. 2025 uvádzajú v riadkoch 11c, 11d, 11e a 12c, 12d a 12e v závislosti od sadzby dane.","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Aktualne/DPH/2025/2025.07.25_008_DPH_2025_IM_Samozdam_FaQ.pdf","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na to.\n\nDaňovú povinnosť z dovozu tovaru uvediete v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie **júl 2026**. Rozhodujúcim dňom pre vznik daňovej povinnosti je deň prijatia colného vyhlásenia, nie deň fyzického prepustenia tovaru.\n\nPodľa § 21 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH vzniká daňová povinnosť pri dovoze tovaru **dňom prijatia colného vyhlásenia** na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu. Vo vašom prípade to bol 31. júl 2026, preto celá transakcia patrí do zdaňovacieho obdobia júl 2026.\n\n### Výpočet DPH\n\nVýpočet dane je nasledovný:\n*   **Základ dane:** 50 000,00 €\n*   **Sadzba DPH:** 23 %\n*   **DPH na úhradu:** 50 000,00 € × 23 % = **11 500,00 €**\n\n### Daňové priznanie k DPH (za júl 2026)\n\nV daňovom priznaní k DPH (tlačivo DPHv25, platné od 1. 7. 2025) uvediete túto transakciu v dvoch častiach – na strane daňovej povinnosti (\"plus\") a na strane odpočítania dane (\"mínus\").\n\n1.  **Daň na výstupe (samozdanenie):**\n    *   Sumu DPH **11 500,00 €** uvediete v **riadku 12e** (Daň na výstupe – dovoz (23 %)).\n    *   Základ dane 50 000,00 € sa v daňovom priznaní priamo neuvádza, ale je súčasťou súhrnných údajov pre výpočet.\n\n2.  **Odpočítanie dane:**\n    *   Za predpokladu, že máte plný nárok na odpočítanie dane podľa § 49 až § 51 zákona o DPH (t. j. dovezený tovar použijete na svoje zdaniteľné obchody), odpočítate si daň v rovnakej výške.\n    *   Sumu odpočítanej DPH **11 500,00 €** uvediete v **riadku 23c** (Odpočet DPH – dovoz (23 %)).\n\nVýsledný vplyv tejto konkrétnej operácie na vašu daňovú povinnosť za júl 2026 bude neutrálny (11 500 € - 11 500 € = 0 €).\n\n### Kontrolný výkaz (za júl 2026)\n\nÚdaje o samozdanení pri dovoze tovaru a o odpočítaní tejto dane sa v kontrolnom výkaze **neuvádzajú**. Táto povinnosť sa vzťahuje len na daňové priznanie.\n\n### Súhrn\n\n| Položka | Suma | Obdobie | Riadok v DP | Kontrolný výkaz |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Základ dane | 50 000,00 € | Júl 2026 | - | Neuvádza sa |\n| DPH na výstupe | 11 500,00 € | Júl 2026 | r. 12e | Neuvádza sa |\n| Odpočítanie DPH | 11 500,00 € | Júl 2026 | r. 23c | Neuvádza sa |","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že základ dane sa v daňovom priznaní neuvádza, hoci patrí do riadku 11e."},"google":{"odpoved":"Daňovú povinnosť z dovozu uvediete v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2026, keďže daňová povinnosť vznikla dňom prijatia colného vyhlásenia. Základ dane 50 000 eur a daň 11 500 eur uvediete na riadkoch 26 a 27 daňového priznania k DPH a súčasne si v tom istom priznaní uplatníte odpočítanie dane na riadku 45. Tento postup samozdanenia sa v kontrolnom výkaze neuvádza. Právo na takýto postup vám vyplýva z § 84a Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Vznik daňovej povinnosti a právo na odpočítanie dane upravujú § 21 ods. 1 písm. a) a § 49 ods. 2 písm. d) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. d) citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne riadky daňového priznania (riadky 26 a 27 namiesto riadkov 11e a 12e podľa nového vzoru platného od 1. 7. 2025)."},"bez":{"odpoved":"Daňová povinnosť vám vznikla dňom prepustenia tovaru 4. augusta 2026, preto daň uvediete v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2026. Základ dane 50 000 eur uvediete v riadku 26 a daň vo výške 11 500 eur v riadku 27 daňového priznania. Súčasne si v tom istom daňovom priznaní uplatníte odpočítanie dane v sume 11 500 eur v riadku 45. Táto transakcia sa v kontrolnom výkaze neuvádza. Daňová povinnosť vzniká dňom prepustenia tovaru do voľného obehu podľa § 68d ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza vznik daňovej povinnosti v auguste namiesto júla a uvádza nesprávne čísla riadkov daňového priznania na základe chybného právneho predpisu."}},{"oblast":"dph-kontroly","otazka":"Platiteľ uplatnil pri dovoze tovaru samozdanenie podľa § 84a ods. 3 zákona o DPH, hoci nespĺňal podmienku usadenia v tuzemsku podľa § 84a ods. 2 písm. a) prvého bodu. Daň, ktorú by bol pri tomto dovoze vyrubil colný úrad, predstavuje 80 000 eur. Akú najvyššiu pokutu môže daňový úrad uložiť?","otazka_volna":"firma sa samozdanila pri dovoze aj ked na to nemala narok. colnici by vyrubili dph 80 tisic. co jej za to hrozi?","spravna_odpoved":"Daňový úrad uloží pokutu do výšky 1,3 % zo sumy dane, ktorú by bol vyrubil colný úrad, teda najviac 1 040,00 eura (80 000 × 0,013).","ustanovenie":"§ 84a ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky 1,3 % zo sumy dane pri dovoze tovaru, ktorú by bol colný úrad vyrubil, ak by sa neuplatnil postup podľa odseku 3","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101","my":{"odpoved":"Najvyššia pokuta, ktorú môže daňový úrad v tomto prípade uložiť, je **1 040 €**.\n\nPodľa § 84a ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len \"zákon o DPH\"), ak platiteľ uplatnil samozdanenie pri dovoze tovaru podľa odseku 3, ale neboli splnené podmienky podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu (t. j. nebol usadený v tuzemsku), daňový úrad mu uloží pokutu do výšky 1,3 % zo sumy dane, ktorú by bol colný úrad vyrubil, ak by sa samozdanenie neuplatnilo.\n\n### Výpočet maximálnej pokuty\n\n*   **Základ pre výpočet pokuty (daň, ktorú by vyrubil colný úrad):** 80 000 €\n*   **Sadzba pokuty:** 1,3 %\n*   **Maximálna výška pokuty:** 80 000 € × 1,3 % = **1 040 €**\n\nDaňový úrad teda môže uložiť pokutu až do tejto výšky [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 84a ods. 4].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza maximálnu výšku pokuty 1 040 € na základe správneho zákonného ustanovenia a sadzby 1,3 %."},"google":{"odpoved":"Daňový úrad môže uložiť pokutu vo výške 1 040 eur. Táto suma sa vypočíta ako 1,3 % z dane 80 000 eur, ktorú by pri dovoze tovaru vyrubil colný úrad. Sankcia sa ukladá za nesplnenie podmienok na uplatnenie osobitnej úpravy dane pri dovoze tovaru formou samozdanenia. Tento správny delikt a výška pokuty sú upravené v § 84a ods. 10 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.","spravne":false,"dovod":"Hoci je výsledná suma pokuty 1 040 eur a sadzba 1,3 % správna, odpoveď sa odvoláva na nesprávne zákonné ustanovenie (§ 84a ods. 10 namiesto § 84a ods. 4 zákona o DPH)."},"bez":{"odpoved":"Daňový úrad uloží pokutu vo výške 80 000 eur. Táto pokuta sa ukladá presne vo výške dane, ktorú by bol vyrubil colný úrad pri dovoze tovaru. Dôvodom je, že platiteľ uplatnil samozdanenie pri dovoze, hoci nespĺňal zákonné podmienky na takýto postup. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 84b ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu pokuty 80 000 eur namiesto maximálnej výšky 1,3 % z dane (1 040 eur) a odvoláva sa na nesprávne ustanovenie zákona."}},{"oblast":"dph-kontroly","otazka":"Colný úrad prijal naše colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do voľného obehu 30. júna 2025, tovar nám prepustil 2. júla 2025 a vo výmere platieb nám okrem cla vyrubil aj DPH, ktorú sme mu zaplatili. Podmienky na samozdanenie pri dovoze sme pritom spĺňali. Postupoval colný úrad správne?","otazka_volna":"colnici nam vyrubili dph pri dovoze aj ked uz platilo samozdanenie. papiere isli este koncom juna, tovar pustili az v juli. maju to zle?","spravna_odpoved":"Áno, colný úrad postupoval správne. Postup podľa § 84a sa prvýkrát použije na dovoz tovaru, pri ktorom daňová povinnosť vznikla po 30. júni 2025, a tá vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia, t. j. 30. 6. 2025. Daň preto správne vyrubil a vybral colný úrad.","ustanovenie":"§ 85l a § 84a zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; Informácia FR SR 8/DPH/2025/IM, príklad č. 8","citat":"Postup podľa § 84a sa prvýkrát použije na dovoz tovaru, pri ktorom daňová povinnosť pri dovoze tovaru podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) vznikla po 30. júni 2025.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101","my":{"odpoved":"**Áno, colný úrad postupoval správne.**\n\nRozhodujúcim momentom pre určenie, či sa uplatní starý režim (platba DPH colnému úradu) alebo nový režim (samozdanenie), nie je deň prepustenia tovaru, ale deň vzniku daňovej povinnosti.\n\nPodľa zákona o DPH platí:\n\n1.  **Vznik daňovej povinnosti:** Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká dňom **prijatia colného vyhlásenia** na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 21, ods. 2]. Vo vašom prípade to bolo **30. júna 2025**.\n\n2.  **Prechodné ustanovenie:** Nový postup samozdanenia pri dovoze tovaru sa podľa prechodného ustanovenia prvýkrát použije na dovoz, pri ktorom daňová povinnosť vznikla **po 30. júni 2025**, teda najskôr 1. júla 2025 [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 85l].\n\nKeďže vaša daňová povinnosť vznikla ešte 30. júna 2025, na váš dovoz sa vzťahoval právny stav účinný do tohto dátumu. Preto colný úrad správne vyrubil a vybral DPH spolu s colným dlhom. Samozdanenie by ste uplatnili až v prípade, ak by colný úrad prijal vaše colné vyhlásenie 1. júla 2025 alebo neskôr.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s odkazom na príslušné ustanovenia potvrdzuje, že colný úrad postupoval správne, keďže daňová povinnosť vznikla dňom prijatia colného vyhlásenia (30. júna 2025) a samozdanenie sa uplatňuje až na dovozy so vznikom daňovej povinnosti po tomto dátume."},"google":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade postupoval colný úrad správne.\n\nRozhodujúcim dňom na posúdenie, ktorý daňový režim sa uplatní, je deň vzniku daňovej povinnosti, ktorým je deň prijatia colného vyhlásenia. Vaše colné vyhlásenie bolo prijaté 30. júna 2025, a preto sa na vás vzťahoval právny stav platný do tohto dátumu. Povinné samozdanenie DPH pri dovoze pre platiteľov, ktorí spĺňajú zákonné podmienky, sa uplatňuje až na dovozy, pri ktorých daňová povinnosť vznikla po 30. júni 2025. Tento postup vyplýva z prechodných ustanovení § 85l zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne potvrdzuje, že colný úrad postupoval správne, a uvádza zhodné právne odôvodnenie na základe dňa prijatia colného vyhlásenia a § 85l zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"Áno, colný úrad postupoval správne. Rozhodujúcim dňom na uplatnenie daňového režimu je deň prijatia colného vyhlásenia, teda 30. jún 2025. V tento deň ešte nebola účinná novela, ktorá zaviedla plošné uplatňovanie samozdanenia pri dovoze tovaru pre platiteľov dane. Táto zmena nastala až od 1. júla 2025 na základe nového znenia § 68 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Keďže vaša daňová povinnosť vznikla ešte podľa právnej úpravy platnej do 30. júna 2025, správcom dane bol colný úrad.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď obsahuje nesprávne právne pravidlo v odôvodnení, keďže zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru nesprávne odvodzuje z § 68 ods. 12 namiesto § 84a a prechodného ustanovenia § 85l zákona o DPH."}},{"oblast":"dph-kontroly","otazka":"Zdaniteľná osoba splnila registračnú povinnosť podľa § 4 zákona o DPH, ale do uplynutia lehoty na podanie kontrolného výkazu za prvé zdaňovacie obdobie jej daňový úrad ešte nepridelil IČ DPH. Rozhodnutie o registrácii pre daň jej bolo doručené v pondelok 9. marca 2026. Dokedy musí podať kontrolný výkaz za prvé zdaňovacie obdobie?","otazka_volna":"registrovali sme sa na dph, ale icdph nam prislo neskoro, az ked uz mala byt podana. dokedy teraz musim poslat kontrolny vykaz za ten prvy mesiac?","spravna_odpoved":"Kontrolný výkaz musí podať do piatich pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia o registrácii pre daň, teda najneskôr v pondelok 16. marca 2026.","ustanovenie":"§ 78a ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"je povinný podať kontrolný výkaz do piatich pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia o registrácii pre daň podľa § 4 ods. 4 alebo podľa § 5 ods. 3 alebo ods. 5","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky musí zdaniteľná osoba podať kontrolný výkaz za prvé zdaňovacie obdobie najneskôr do **pondelka 16. marca 2026**.\n\nPre situáciu, keď platiteľ dane ešte nemá pridelené IČ DPH do uplynutia štandardnej lehoty, platí osobitná lehota na podanie kontrolného výkazu. Táto lehota je **päť pracovných dní** odo dňa doručenia rozhodnutia o registrácii pre daň [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 78a ods. 1].\n\n### Výpočet lehoty\n\nLehota sa počíta nasledovne:\n\n*   **Doručenie rozhodnutia:** pondelok, 9. marec 2026\n*   **Začiatok plynutia lehoty:** utorok, 10. marec 2026 (deň doručenia sa do lehoty nezapočítava podľa Daňového poriadku [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 27 ods. 3])\n\nJednotlivé pracovné dni lehoty sú:\n1.  **Utorok**, 10. 3. 2026\n2.  **Streda**, 11. 3. 2026\n3.  **Štvrtok**, 12. 3. 2026\n4.  **Piatok**, 13. 3. 2026\n5.  **Pondelok**, 16. 3. 2026\n\nPosledný deň lehoty na podanie kontrolného výkazu je teda pondelok, 16. marca 2026.\n\n***\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nUpozorňujeme, že povinnosť podať kontrolný výkaz nevzniká, ak za dané zdaňovacie obdobie podávate tzv. „nulové“ daňové priznanie, v ktorom nie ste povinný uviesť žiadne údaje o plneniach. Rovnako povinnosť nevzniká, ak v daňovom priznaní uvádzate len údaje o dodaní tovaru oslobodeného od dane do iného členského štátu (§ 43) alebo pri vývoze (§ 47) a súčasne si neuplatňujete žiadne odpočítanie dane (s výnimkou odpočítania dane pri dovoze) [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 78a ods. 1].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza lehotu piatich pracovných dní podľa § 78a ods. 1 zákona o DPH a presný dátum 16. marca 2026 s korektným právnym odôvodnením."},"google":{"odpoved":"V takomto prípade podáte kontrolné výkazy za všetky zdaňovacie obdobia, za ktoré uplynula lehota na ich podanie, súhrnne. Lehota na ich podanie je do 25. dňa po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vám bolo pridelené IČ DPH. Ak by vám bolo IČ DPH pridelené napríklad v priebehu septembra 2026, museli by ste podať kontrolný výkaz za marec 2026 (a všetky nasledujúce mesiace) do 25. októbra 2026. Táto osobitná lehota je stanovená v § 78a ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu (do 25. dňa po skončení zdaňovacieho obdobia namiesto do piatich pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia) a nesprávny odkaz na zákonné ustanovenie."},"bez":{"odpoved":"Prvý kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie marec 2026 podáte v lehote do 25 dní odo dňa pridelenia identifikačného čísla pre daň (IČ DPH). Táto osobitná lehota sa uplatní, keďže v pôvodnej lehote do 25. apríla 2026 vám IČ DPH nebolo pridelené. Tento postup vyplýva z § 78a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. V rovnakej lehote podáte aj daňové priznanie k DPH za toto obdobie.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu 25 dní odo dňa pridelenia IČ DPH namiesto zákonom stanovenej lehoty do piatich pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia o registrácii pre daň (16. marca 2026)."}},{"oblast":"dph-kontroly","otazka":"Za máj 2026 sme ako platiteľ v daňovom priznaní vykázali len dodanie tovaru do Českej republiky oslobodené podľa § 43 zákona o DPH a vývoz tovaru podľa § 47. Jediné odpočítanie dane, ktoré uplatňujeme, je daň pri dovoze tovaru podľa § 49 ods. 2 písm. d). Musíme podať kontrolný výkaz?","otazka_volna":"v maji sme len vyvazali do ciech a do tretich krajin, ziadne tuzemske faktury. odpocet mame len z dovozu. treba aj kontrolny vykaz alebo staci priznanie?","spravna_odpoved":"Daňové priznanie podať musíme, ale kontrolný výkaz za máj 2026 podať nie je povinný. Ide o prípad podľa § 78a ods. 1 písm. b): platiteľ uvádza len dodanie tovaru oslobodené od dane podľa § 43 alebo § 47 a neuvádza iné odpočítanie dane ako odpočítanie dane pri dovoze podľa § 49 ods. 2 písm. d).","ustanovenie":"§ 78a ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"je povinný uviesť len údaje o dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43 alebo § 47 a súčasne v ktorom neuvádza údaje o odpočítaní dane alebo uvádza len odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. d)","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade **nemáte povinnosť podať kontrolný výkaz** za máj 2026.\n\nVaša situácia presne spĺňa podmienky pre výnimku z povinnosti podať kontrolný výkaz, ako je definovaná v zákone o DPH.\n\n### Zdôvodnenie\n\nPodľa § 78a ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, platiteľ nie je povinný podať kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie, ak sú splnené obe nasledujúce podmienky súčasne:\n\n1.  **V daňovom priznaní uvádza len údaje o dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43 (dodanie tovaru do iného členského štátu) alebo § 47 (vývoz tovaru).**\n    *   **Vaša situácia:** Vykázali ste len dodanie tovaru do ČR (§ 43) a vývoz tovaru (§ 47). Táto podmienka je splnená.\n\n2.  **V daňovom priznaní súčasne neuvádza žiadne údaje o odpočítaní dane, alebo uvádza len odpočítanie dane pri dovoze tovaru podľa § 49 ods. 2 písm. d).**\n    *   **Vaša situácia:** Uvádzate výlučne odpočítanie dane pri dovoze tovaru. Aj táto podmienka je splnená.\n\nKeďže ste splnili obe tieto kumulatívne podmienky, povinnosť podať kontrolný výkaz za máj 2026 vám nevzniká.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDávajte si pozor na akékoľvek iné transakcie. Ak by ste v danom mesiaci mali čo i len jednu faktúru za tuzemské dodanie (kde ste povinný platiť daň) alebo by ste si uplatnili odpočítanie dane z prijatej tuzemskej faktúry (podľa § 49 ods. 2 písm. a)), táto výnimka by sa už neuplatnila a boli by ste povinný podať kontrolný výkaz.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne aj právne správne uvádza, že platiteľ nemá povinnosť podať kontrolný výkaz, a odkazuje na presné ustanovenie § 78a ods. 1 písm. b) zákona o DPH."},"google":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade nemáte povinnosť podať kontrolný výkaz.\n\nPovinnosť podať kontrolný výkaz sa nevzťahuje na platiteľa, ktorý v daňovom priznaní uvádza len údaje o dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43 (dodanie do EÚ) alebo § 47 (vývoz) zákona o DPH. Táto výnimka platí aj vtedy, ak jediným uplatneným odpočítaním dane je daň zaplatená pri dovoze tovaru. Údaje o odpočítaní dane pri dovoze sa v samotnom kontrolnom výkaze neuvádzajú. Táto výnimka vyplýva z ustanovenia § 78a ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 78a ods. 1 zákona o DPH konštatuje, že platiteľ nemá povinnosť podať kontrolný výkaz."},"bez":{"odpoved":"Áno, musíte podať kontrolný výkaz. Povinnosť podať kontrolný výkaz vám vznikla, pretože si uplatňujete odpočítanie dane pri dovoze tovaru. Výnimka z podania kontrolného výkazu sa uplatní len vtedy, ak platiteľ v danom období nevykoná žiadne transakcie podliehajúce kontrolnému výkazu a zároveň si neuplatňuje odpočítanie dane. Lehota na podanie kontrolného výkazu za máj 2026 bola do 25. júna 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 78a ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k nesprávnemu záveru a uviedla nesprávne právne pravidlo, keďže podľa § 78a ods. 1 písm. b) zákona o DPH sa kontrolný výkaz pri uplatnení odpočítania dane len z dovozu tovaru nepodáva."}},{"oblast":"dph-kontroly","otazka":"Za jún 2026 nemáme v kontrolnom výkaze čo vykázať – jediný údaj, ktorý ideme do daňového priznania uviesť, je úprava odpočítanej dane pri investičnom majetku podľa § 54 zákona o DPH. Musíme podať kontrolný výkaz a čo v ňom uvedieme?","otazka_volna":"za mesiac nemame ziadne faktury ani blocky, len uprava odpoctu z budovy. mam vobec posielat kontrolak a ak ano tak co tam dam?","spravna_odpoved":"Kontrolný výkaz podať treba, a to ako tzv. prázdny kontrolný výkaz – vyplnia sa len identifikačné údaje (IČ DPH, druh výkazu, obdobie, názov alebo meno, adresa a e-mailová adresa). Úprava odpočítanej dane podľa § 54 sa do žiadnej časti kontrolného výkazu neuvádza.","ustanovenie":"§ 78a ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; Poučenie na vyplnenie kontrolného výkazu, časť I.","citat":"Platiteľ dane podáva tzv. prázdny kontrolný výkaz, ak v daňovom priznaní vykazuje napr. len: ... úpravu odpočítanej dane podľa § 54 až § 54d zákona o DPH","zdroj_url":"https://pfseform.financnasprava.sk/Formulare/Poucenia/KVDPHv23-poucenie.pdf","my":{"odpoved":"Áno, **kontrolný výkaz za jún 2026 podať musíte, aj keď bude prázdny.**\n\nPovinnosť podať kontrolný výkaz je priamo viazaná na povinnosť podať daňové priznanie k DPH. Keďže vo vašom prípade podávate daňové priznanie (v ktorom uvádzate úpravu odpočítanej dane pri investičnom majetku), musíte za rovnaké obdobie podať aj kontrolný výkaz.\n\n### Postup a obsah kontrolného výkazu\n\n1.  **Povinnosť podať:** Platiteľ dane podáva kontrolný výkaz za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je povinný podať daňové priznanie [Kontrolný výkaz — povinnosť podať prázdny KV (§ 78a ods. 1)].\n2.  **Obsah výkazu:** Keďže úprava odpočítanej dane pri investičnom majetku podľa § 54 zákona o DPH sa neuvádza v žiadnej z transakčných častí kontrolného výkazu (A, B, C, D), podáte tzv. **prázdny kontrolný výkaz**.\n    *   Vyplníte iba **identifikačné údaje** (hlavičku): IČ DPH, zdaňovacie obdobie (06/2026), druh výkazu, vaše identifikačné údaje.\n    *   Všetky ostatné časti (A1, A2, B1, B2, B3, C1, C2, D1, D2) zostanú prázdne.\n\n### Lehota na podanie\n\nLehota na podanie kontrolného výkazu je rovnaká ako pre daňové priznanie, teda do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia [Kontrolný výkaz DPH].\n\n*   Za zdaňovacie obdobie jún 2026 je lehota na podanie daňového priznania aj kontrolného výkazu do **27. júla 2026**.\n    *   Pôvodný termín 25. júl 2026 pripadá na sobotu, preto sa lehota v súlade s daňovým poriadkom posúva na najbližší nasledujúci pracovný deň, ktorým je pondelok 27. júla 2026.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nSkutočnosť, že v daňovom priznaní máte riadok s nenulovou hodnotou (úprava dane podľa § 54), zatiaľ čo kontrolný výkaz je prázdny, je v tomto špecifickom prípade úplne v poriadku a v súlade s metodikou Finančnej správy SR. Nepodanie kontrolného výkazu by bolo porušením povinnosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v plnom súlade s predpismi a referenciou uvádza povinnosť podať tzv. prázdny kontrolný výkaz obsahujúci iba identifikačné údaje, keďže úprava odpočítanej dane podľa § 54 sa v kontrolnom výkaze neuvádza."},"google":{"odpoved":"Áno, kontrolný výkaz za jún 2026 podať musíte, aj keď v ňom nebudete uvádzať žiadne transakčné údaje. Ak daňové priznanie obsahuje údaj o úprave odpočítanej dane pri investičnom majetku, vzniká povinnosť podať aj kontrolný výkaz. V tomto prípade podáte tzv. prázdny kontrolný výkaz, kde vyplníte iba svoje identifikačné údaje. Lehota na podanie je do 25. júla 2026. Povinnosť podať kontrolný výkaz v takomto prípade vyplýva z § 78a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza povinnosť podať tzv. prázdny kontrolný výkaz len s identifikačnými údajmi podľa § 78a zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade nemáte povinnosť podať kontrolný výkaz za jún 2026. Povinnosť podať kontrolný výkaz nevzniká, ak v ňom platiteľ nie je povinný uviesť žiadne údaje. Úprava odpočítanej dane pri investičnom majetku sa uvádza iba v daňovom priznaní, nie v kontrolnom výkaze. Táto výnimka vyplýva z § 78a ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Podáte teda iba daňové priznanie k DPH.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru, keďže v prípade vykazovania úpravy odpočítanej dane podľa § 54 v daňovom priznaní je platiteľ povinný podať tzv. prázdny kontrolný výkaz."}},{"oblast":"dph-kontroly","otazka":"Doteraz sme podávali súhrnný výkaz štvrťročne. V máji 2026 hodnota tovarov dodaných do iných členských štátov podľa § 80 ods. 1 písm. a) až c) dosiahla v druhom kalendárnom štvrťroku 2026 už 85 000 eur. Za aké obdobia a dokedy musíme podať súhrnné výkazy?","otazka_volna":"robili sme suhrnny vykaz stvrtrocne, ale teraz sme v polke stvrtroka preskocili 50 tisic. musim to nejako dobiehat spatne? a dokedy?","spravna_odpoved":"Možnosť podávať súhrnný výkaz štvrťročne prestáva platiť od skončenia mája, preto platiteľ podá súhrnný výkaz osobitne za apríl, máj a jún 2026. Výkazy za apríl a za máj podá do 25. júna 2026, výkaz za jún do 27. júla 2026 (25. 7. 2026 pripadá na sobotu).","ustanovenie":"§ 80 ods. 2 a ods. 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; § 27 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok); Poučenie na vyplnenie súhrnného výkazu, bod 2","citat":"Platiteľ dane je povinný podať súhrnný výkaz osobitne za mesiac apríl, máj a jún ... Súhrnné výkazy za apríl a máj podá do 25. júna. Súhrnný výkaz za jún podá do 25. júla.","zdroj_url":"https://pfseform.financnasprava.sk/Formulare/Poucenia/SVDPHv20-poucenie.pdf","my":{"odpoved":"Keďže ste v máji 2026 prekročili limit 50 000 €, **strácate možnosť podať štvrťročný súhrnný výkaz a musíte podať samostatné súhrnné výkazy za každý mesiac druhého štvrťroka 2026 (apríl, máj, jún).**\n\nTáto povinnosť vyplýva priamo z § 80 ods. 2 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Podľa tohto ustanovenia možnosť podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok zaniká od skončenia mesiaca, v ktorom hodnota tovarov presiahla 50 000 €. Následne je platiteľ povinný podať súhrnný výkaz osobitne za každý kalendárny mesiac daného štvrťroka.\n\n### Lehoty na podanie súhrnných výkazov za 2. štvrťrok 2026\n\nLehoty na podanie jednotlivých mesačných súhrnných výkazov sú nasledovné:\n\n*   **Súhrnný výkaz za apríl 2026:** Podáva sa v lehote pre podanie súhrnného výkazu za máj 2026.\n*   **Súhrnný výkaz za máj 2026:** Podáva sa v štandardnej lehote do 25 dní po skončení mesiaca.\n*   **Súhrnný výkaz za jún 2026:** Podáva sa v štandardnej lehote do 25 dní po skončení mesiaca.\n\nKonkrétne termíny sú:\n\n1.  Lehota na podanie súhrnných výkazov za **apríl 2026 aj máj 2026** je zhodne do **25. júna 2026**.\n2.  Lehota na podanie súhrnného výkazu za **jún 2026** je do 25. júla 2026. Keďže tento deň pripadá na sobotu, lehota sa podľa § 27 ods. 4 daňového poriadku posúva na najbližší pracovný deň, t. j. na **pondelok 27. júla 2026**.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam vám nastaviť si v účtovnom systéme podávanie súhrnných výkazov na mesačnej báze. Na štvrťročnú periodicitu budete môcť prejsť až po opätovnom splnení podmienok, teda keď hodnota dodaných tovarov nepresiahne 50 000 € v štyroch po sebe nasledujúcich kalendárnych štvrťrokoch [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 80, ods. 2].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, správne určuje povinnosť podať osobitné výkazy za apríl, máj a jún 2026 s lehotami do 25. júna 2026 a do 27. júla 2026 vrátane správneho právneho posúdenia."},"google":{"odpoved":"Prekročením hodnoty dodaných tovarov 50 000 eur v danom štvrťroku vám zanikla povinnosť podávať súhrnný výkaz štvrťročne a musíte ho podávať mesačne. Táto povinnosť vyplýva z § 80 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Keďže ste limit prekročili v máji 2026, boli ste povinní podať samostatné súhrnné výkazy za apríl 2026 a máj 2026, a to do 25. júna 2026. Súhrnný výkaz za jún 2026 bolo potrebné podať do 25. júla 2026. Následne pokračujete v podávaní súhrnných výkazov na mesačnej báze.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uviedla nesprávnu lehotu na podanie súhrnného výkazu za jún 2026 (25. júl namiesto správneho 27. júla 2026, keďže 25. júl 2026 pripadá na sobotu)."},"bez":{"odpoved":"Prekročením hodnoty dodaných tovarov 50 000 eur v druhom štvrťroku 2026 vám vznikla povinnosť podávať súhrnné výkazy mesačne. Táto povinnosť sa vzťahuje spätne na celé obdobie druhého štvrťroka 2026. Súhrnné výkazy ste preto mali podať samostatne za apríl (do 25. mája), máj (do 25. júna) a jún 2026 (do 25. júla). V mesačnom podávaní pokračujete, kým bude splnená podmienka prekročenia limitu v príslušnom alebo v štyroch predchádzajúcich štvrťrokoch. Táto povinnosť vyplýva z § 80 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza lehotu na podanie výkazu za apríl do 25. mája namiesto 25. júna, a za jún do 25. júla namiesto 27. júla."}},{"oblast":"dph-kontroly","otazka":"V každom z posledných piatich kalendárnych štvrťrokov sme dodali do iných členských štátov tovar v hodnote približne 45 000 eur a súčasne služby s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 v hodnote približne 120 000 eur za štvrťrok. Môžeme podávať súhrnný výkaz štvrťročne?","otazka_volna":"tovaru do eu davam za stvrtrok asi 45 tisic ale sluzieb omnoho viac, cez sto tisic. musim kvoli tym sluzbam prejst na mesacny suhrnny vykaz?","spravna_odpoved":"Áno, súhrnný výkaz môžeme podávať štvrťročne. Do limitu 50 000 eur sa počíta len hodnota tovarov podľa § 80 ods. 1 písm. a) až c); na hodnotu dodaných služieb sa pri posudzovaní tohto limitu neprihliada.","ustanovenie":"§ 80 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; Poučenie na vyplnenie súhrnného výkazu, bod 2","citat":"Pri posudzovaní hodnoty pre možnosť podávania súhrnného výkazu za kalendárny štvrťrok nie je rozhodujúca hodnota dodaných služieb.","zdroj_url":"https://pfseform.financnasprava.sk/Formulare/Poucenia/SVDPHv20-poucenie.pdf","my":{"odpoved":"Áno, za predpokladu, že hodnota dodaného tovaru nepresiahla 50 000 € v žiadnom z relevantných štvrťrokov, **môžete podávať súhrnný výkaz štvrťročne.**\n\nRozhodujúci limit 50 000 € sa totiž vzťahuje výlučne na hodnotu dodaných tovarov do iných členských štátov. Hodnota poskytnutých služieb, bez ohľadu na jej výšku, sa do tohto limitu nezapočítava [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 80 ods. 2].\n\n### Posúdenie vašej situácie\n\n*   **Hodnota dodaných tovarov:** Uvádzate približne 45 000 € za štvrťrok. Táto suma **nepresahuje** stanovený limit 50 000 €.\n*   **Hodnota dodaných služieb:** Uvádzate približne 120 000 € za štvrťrok. Táto suma **nevstupuje** do výpočtu limitu pre určenie periodicity súhrnného výkazu.\n\nKeďže hodnota tovarov je pod limitom v každom z posudzovaných období, spĺňate podmienky pre štvrťročné podávanie súhrnného výkazu.\n\n### Podmienky pre štvrťročné podávanie súhrnného výkazu\n\nPlatiteľ DPH môže podávať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok, ak sú splnené obe nasledujúce podmienky [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 80 ods. 2]:\n\n1.  Hodnota tovarov dodaných do iného členského štátu (podľa § 43 ods. 1), premiestnených tovarov (podľa § 43 ods. 4) a tovarov v rámci trojstranného obchodu (podľa § 45) **nepresiahne 50 000 € v príslušnom kalendárnom štvrťroku**.\n2.  A súčasne táto hodnota **nepresiahla 50 000 € v žiadnom zo štyroch predchádzajúcich kalendárnych štvrťrokov**.\n\n### Dôležité upozornenie: Čo ak limit prekročíte?\n\nAk by ste v priebehu štvrťroka prekročili limit 50 000 € za dodaný tovar, vaša povinnosť podať štvrťročný súhrnný výkaz zaniká. V takom prípade ste povinný podať súhrnné výkazy **osobitne za každý mesiac daného štvrťroka**.\n\n**Príklad:**\nAk by ste v máji 2026 prekročili limit 50 000 € za druhý štvrťrok (apríl-jún), museli by ste podať:\n*   Súhrnný výkaz za apríl 2026\n*   Súhrnný výkaz za máj 2026\n\nOba tieto výkazy by boli splatné v termíne pre podanie súhrnného výkazu za mesiac, v ktorom došlo k prekročeniu, teda **do 25. júna 2026**. Následne by ste pokračovali v mesačnom podávaní [Súhrnný výkaz — lehoty pri prekročení 50 000 € v štvrťroku (§ 80 ods. 2)].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že súhrnný výkaz je možné podávať štvrťročne, pretože hodnota dodaných tovarov nepresahuje limit 50 000 eur a na hodnotu poskytnutých služieb sa pri tomto limite neprihliada."},"google":{"odpoved":"Áno, súhrnný výkaz môžete podávať štvrťročne. Povinnosť podávať súhrnný výkaz mesačne vzniká, ak hodnota dodaných tovarov presiahne 50 000 eur v príslušnom kalendárnom štvrťroku alebo v niektorom zo štyroch predchádzajúcich kalendárnych štvrťrokov. Keďže hodnota vami dodaných tovarov (45 000 eur) túto hranicu neprekročila, zostáva vám štvrťročná periodicita. Hodnota dodaných služieb na periodicitu podávania súhrnného výkazu vplyv nemá. Uvedené upravuje § 80 ods. 2 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne potvrdzuje možnosť štvrťročného podávania súhrnného výkazu, uvádza správny limit 50 000 eur pre tovary a správne konštatuje, že hodnota dodaných služieb nemá na tento limit vplyv."},"bez":{"odpoved":"Áno, súhrnný výkaz môžete podávať štvrťročne. Rozhodujúca je len hodnota dodaných tovarov, ktorá vo vašom prípade (45 000 eur) nepresiahla v príslušnom a v predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokoch hodnotu 50 000 eur. Hodnota dodaných služieb sa na účely určenia periodicity podávania súhrnného výkazu neposudzuje. Túto možnosť upravuje § 80 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne potvrdzuje možnosť štvrťročného podávania súhrnného výkazu a vecne správne uvádza, že do limitu 50 000 eur sa započítava len tovar a na služby sa neprihliada."}},{"oblast":"dph-kontroly","otazka":"Za apríl 2026 sme jednému nemeckému odberateľovi dodali tovar oslobodený od dane podľa § 43 v celkovej hodnote 27 431,50 eura. Akú sumu uvedieme v súhrnnom výkaze v stĺpci hodnota tovarov a služieb?","otazka_volna":"do suhrnneho vykazu mam dat sumu s centami alebo to zaokruhlujem? mam tam 27431,50 pre jedneho nemca.","spravna_odpoved":"Uvedieme 27 432 eur. Údaje v súhrnnom výkaze sa uvádzajú v eurách a zaokrúhľujú sa na celé eurá – do 0,5 eura nadol a od 0,5 eura vrátane nahor, takže 0,50 eura sa zaokrúhľuje nahor.","ustanovenie":"§ 80 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Údaje v súhrnnom výkaze sa uvádzajú v eurách a zaokrúhľujú sa na celé eurá do 0,5 eura nadol a od 0,5 eura vrátane nahor.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101","my":{"odpoved":"V súhrnnom výkaze za apríl 2026 uvediete v stĺpci \"Hodnota tovarov a služieb\" sumu **27 432 €**.\n\nPodľa zákona o DPH sa údaje o hodnote dodaných tovarov a služieb v súhrnnom výkaze uvádzajú v eurách a zaokrúhľujú sa na celé eurá matematicky – do 0,5 eura nadol a od 0,5 eura vrátane nahor [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 80 ods. 6].\n\nVo vašom prípade sa suma 27 431,50 € zaokrúhľuje nahor na 27 432 €, pretože desatinná časť je presne 0,50.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu sumu 27 432 eur a správne cituje pravidlo zaokrúhľovania podľa § 80 ods. 6 zákona o DPH."},"google":{"odpoved":"V súhrnnom výkaze uvediete sumu 27 432 eur.\n\nCelková hodnota dodaného tovaru sa pre účely súhrnného výkazu zaokrúhľuje matematicky na celé eurá. Keďže suma dodania je 27 431,50 eura, po zaokrúhlení sa v stĺpci pre hodnotu tovarov a služieb uvedie 27 432 eur. Povinnosť uvádzať celkovú hodnotu dodaného tovaru v súhrnnom výkaze vyplýva z § 80 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu sumu 27 432 eur a vecne správne vysvetľuje pravidlo zaokrúhľovania na celé eurá podľa zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"V súhrnnom výkaze za apríl 2026 uvediete v stĺpci hodnota tovarov a služieb sumu 27 432 eur. Hodnota dodaných tovarov sa pre účely súhrnného výkazu zaokrúhľuje na celé eurá matematicky. Povinnosť uviesť hodnotu tovaru v súhrnnom výkaze vyplýva z § 80 ods. 5 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Súhrnný výkaz za apríl 2026 ste boli povinní podať do 25. mája 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú zaokrúhlenú sumu 27 432 eur a korektne sa odvoláva na matematické zaokrúhľovanie na celé eurá."}},{"oblast":"dph-kontroly","otazka":"Tovar oslobodený od dane podľa § 43 sme rakúskemu odberateľovi dodali 20. apríla 2026 a faktúru sme vyhotovili 6. mája 2026. Sme mesačný platiteľ. Za ktoré obdobie dodanie uvedieme v súhrnnom výkaze a dokedy ho podáme?","otazka_volna":"tovar odisiel do rakuska koncom aprila, ale fakturu som vystavil az zaciatkom maja. do ktoreho suhrnneho vykazu to patri?","spravna_odpoved":"Faktúra bola vyhotovená pred 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci dodania, preto daňová povinnosť vznikla 6. mája 2026. Dodanie sa uvedie v súhrnnom výkaze za máj 2026, ktorý sa podáva do 25. júna 2026 – nie za apríl 2026.","ustanovenie":"§ 19 ods. 8 a § 80 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; Poučenie na vyplnenie súhrnného výkazu, časť III.","citat":"dňom vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 8 zákona o DPH je a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, kedy bol tovar dodaný, alebo b) deň vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, kedy bol tovar dodaný.","zdroj_url":"https://pfseform.financnasprava.sk/Formulare/Poucenia/SVDPHv20-poucenie.pdf","my":{"odpoved":"Dodanie tovaru uvediete v súhrnnom výkaze za **máj 2026** a podáte ho najneskôr do **25. júna 2026**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n**1. Určenie obdobia pre súhrnný výkaz**\n\nPri dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43 zákona o DPH (dodanie tovaru do iného členského štátu) sa transakcia uvádza v súhrnnom výkaze za to zdaňovacie obdobie, v ktorom ste **vyhotovili faktúru**. Deň samotného dodania tovaru nie je v tomto prípade rozhodujúci.\n\n*   **Dátum dodania tovaru:** 20. apríl 2026\n*   **Dátum vyhotovenia faktúry:** 6. máj 2026\n\nKeďže ste faktúru vyhotovili v máji 2026, povinnosť uviesť toto dodanie v súhrnnom výkaze vám vznikla za zdaňovacie obdobie **máj 2026** [Komentár k § 80 zákona č. 222/2004 Z. z.].\n\n**2. Lehota na podanie súhrnného výkazu**\n\nSúhrnný výkaz sa podáva do **25 dní** po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa podáva [Súhrnný výkaz DPH].\n\n*   **Zdaňovacie obdobie:** Máj 2026\n*   **Lehota na podanie:** do 25. júna 2026\n\nOveril som dátum 25. jún 2026, ktorý pripadá na štvrtok, a teda je pracovným dňom. Lehota sa neposúva.\n\n---\n\n**Dôležité upozornenie:**\nZákon o DPH stanovuje aj hraničnú lehotu na vyhotovenie faktúry, a to do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol tovar dodaný. Ak by ste faktúru do tejto lehoty nevyhotovili (vo vašom prípade do 15. mája 2026), dodanie by ste museli uviesť v súhrnnom výkaze za obdobie, v ktorom uplynula táto 15-dňová lehota, teda tiež za máj 2026. Keďže ste faktúru stihli vyhotoviť pred týmto termínom, platí pravidlo o dni vyhotovenia faktúry.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNezabudnite, že údaje o hodnote dodaného tovaru sa v súhrnnom výkaze zaokrúhľujú na celé eurá (do 0,50 € nadol, od 0,50 € vrátane nahor) [Komentár k § 80 zákona č. 222/2004 Z. z.].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila obdobie súhrnného výkazu (máj 2026) aj lehotu na podanie (do 25. júna 2026) v súlade s § 19 ods. 8 a § 80 zákona o DPH."},"google":{"odpoved":"Dodanie tovaru oslobodené od dane uvediete v súhrnnom výkaze za zdaňovacie obdobie **apríl 2026**. Pre zaradenie do súhrnného výkazu je rozhodujúci deň dodania tovaru, nie deň vyhotovenia faktúry. Ako mesačný platiteľ ste boli povinní podať tento súhrnný výkaz najneskôr do **25. mája 2026**. Táto povinnosť vyplýva z § 80 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Lehota na podanie je stanovená v § 80 ods. 9 rovnakého zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že dodanie sa uvedie v súhrnnom výkaze za apríl 2026 s lehotou do 25. mája 2026, namiesto mája 2026 s lehotou do 25. júna 2026."},"bez":{"odpoved":"Dodanie tovaru uvediete v súhrnnom výkaze za zdaňovacie obdobie máj 2026. Daňová povinnosť pri tomto dodaní totiž vznikla dňom vyhotovenia faktúry, teda 6. mája 2026, keďže bola vyhotovená pred 15. dňom mesiaca nasledujúceho po dodaní. Toto pravidlo upravuje § 19 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Súhrnný výkaz ste povinní podať do 25. júna 2026. Lehota na podanie je stanovená v § 80 ods. 2 uvedeného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, správne určuje vznik daňovej povinnosti na 6. mája 2026, zdaňovacie obdobie máj 2026 aj lehotu na podanie do 25. júna 2026."}},{"oblast":"dph-kontroly","otazka":"V riadnom súhrnnom výkaze za marec 2026 sme jednému odberateľovi uviedli správne IČ DPH, ale hodnotu dodaného tovaru 18 000 eur namiesto správnych 15 000 eur. Chybu sme zistili až po uplynutí lehoty na podanie. Ako to opravíme v dodatočnom súhrnnom výkaze?","otazka_volna":"v suhrnnom vykaze som dal vyssiu sumu ako mala byt, icdph je spravne. mam tam teraz dat rozdiel, minusovy riadok alebo ako to opravit?","spravna_odpoved":"V dodatočnom súhrnnom výkaze sa uvedie jeden riadok so správnym IČ DPH a správnou hodnotou 15 000 eur – neuvádza sa rozdiel ani stornovací riadok. Storno riadok s nulovou hodnotou sa používa len pri oprave nesprávneho IČ DPH alebo nesprávne priradeného kódu trojstranného obchodu či služby.","ustanovenie":"§ 80 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; Poučenie na vyplnenie súhrnného výkazu, časť IV.","citat":"Pri oprave hodnoty dodaného tovaru alebo dodanej služby, príp. pri stornovaní dodávky, sa uvádza v dodatočnom súhrnnom výkaze len celý údaj so správnou hodnotou, príp. „nulovou hodnotou“.","zdroj_url":"https://pfseform.financnasprava.sk/Formulare/Poucenia/SVDPHv20-poucenie.pdf","my":{"odpoved":"Áno, túto chybu opravíte podaním **dodatočného súhrnného výkazu** za marec 2026.\n\nPri oprave nesprávne uvedenej hodnoty dodaného tovaru je postup jednoduchý. V dodatočnom súhrnnom výkaze uvediete **iba jeden riadok pre daného odberateľa, v ktorom bude uvedená už správna hodnota** dodávky. Pôvodný nesprávny údaj sa nestornuje samostatným riadkom.\n\n### Postup v dodatočnom súhrnnom výkaze\n\nV dodatočnom súhrnnom výkaze za marec 2026 vyplníte iba nasledujúci riadok týkajúci sa opravy:\n\n| Kód štátu | IČ DPH nadobúdateľa tovaru | Hodnota tovarov a služieb (v eurách) | Kód (1 alebo 2) |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| [Kód štátu odberateľa] | [IČ DPH odberateľa] | **15 000** | |\n\n**Vysvetlenie:**\n\n*   **Jeden riadok:** Uvádzate len opravované údaje. V tomto prípade celý riadok so správnou sumou 15 000 €.\n*   **Žiadne storno:** Na rozdiel od opravy nesprávneho IČ DPH, pri oprave hodnoty sa pôvodný riadok s chybnou sumou 18 000 € neuvádza s nulovou hodnotou. Systém automaticky nahradí pôvodnú hodnotu novou, správnou hodnotou uvedenou v dodatočnom výkaze [Komentár k zákonu č. 222/2004 Z. z. o DPH].\n*   **Ostatné údaje:** Ostatné, pôvodne správne uvedené transakcie z riadneho súhrnného výkazu sa v dodatočnom súhrnnom výkaze neuvádzajú.\n\nTento postup platí, ak ste po uplynutí lehoty na podanie súhrnného výkazu zistili, že údaje v ňom uvedené sú nesprávne [Komentár k zákonu č. 222/2004 Z. z. o DPH].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že v dodatočnom súhrnnom výkaze sa uvedie len jeden riadok so správnou sumou 15 000 eur bez stornovania pôvodného riadku."},"google":{"odpoved":"Keďže ste chybu zistili po uplynutí lehoty na podanie riadneho súhrnného výkazu, opravu vykonáte podaním dodatočného súhrnného výkazu. V tomto dodatočnom výkaze uvediete iba riadok s údajmi, ktoré opravujete. Pre daného odberateľa teda vyplníte jeho IČ DPH a do stĺpca pre hodnotu tovaru uvediete správnu sumu 15 000 eur. Dodatočný súhrnný výkaz je potrebné podať bez zbytočného odkladu po zistení chyby. Tento postup upravuje § 80 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že v dodatočnom súhrnnom výkaze sa uvedie IČ DPH odberateľa a priamo správna suma 15 000 eur v súlade s § 80 zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"V dodatočnom súhrnnom výkaze uvediete pre daného odberateľa dva riadky. V prvom riadku stornujete pôvodný nesprávny údaj uvedením hodnoty -18 000 eur. V druhom riadku uvediete správnu hodnotu dodaného tovaru 15 000 eur. Dodatočný súhrnný výkaz ste povinní podať bezodkladne po zistení chyby. Tento postup vyplýva z § 81 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď vecne nesprávne uvádza povinnosť vyplniť dva riadky so stornovacou zápornou hodnotou, hoci v dodatočnom súhrnnom výkaze sa uvádza len jeden riadok s celou správnou hodnotou."}},{"oblast":"dph-kontroly","otazka":"Ako maloobchodná predajňa sme zákazníkovi vrátili časť ceny za reklamovaný tovar a k pôvodnému predaju evidovanému pokladnicou e-kasa klient sme vyhotovili opravnú faktúru. Zákazník je platiteľ DPH. Uvedie dodávateľ túto opravnú faktúru v časti C.1 a čo robí odberateľ?","otazka_volna":"vratili sme zakaznikovi cast penazi za tovar co kupil na kasu, spravili sme k tomu dobropis. ide mi to do C1 do kontrolaku? a co s tym ma robit ten zakaznik?","spravna_odpoved":"Dodávateľ opravnú faktúru v časti C.1 neuvádza – oprava základu dane je už zahrnutá v celkovej sume obratov v časti D.1 (prípadne D.2). Odberateľ, ktorý je platiteľom, ju však uvádza jednotlivo v časti C.2, a to aj napriek tomu, že pôvodný doklad z pokladnice vykázal len súhrnne v B.3.1 alebo B.3.2.","ustanovenie":"§ 78a ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; Poučenie na vyplnenie kontrolného výkazu, časti C.1 a C.2","citat":"V C.1. dodávateľ neuvádza údaje z vyhotovených opravných faktúr, ktoré sú vyhotovené k dodávkam, pri ktorých sa vydáva doklad z pokladnice e-kasa klient ... Tieto údaje sú zahrnuté v D.1. alebo D.2.","zdroj_url":"https://pfseform.financnasprava.sk/Formulare/Poucenia/KVDPHv23-poucenie.pdf","my":{"odpoved":"Na základe vašej situácie je postup pre kontrolný výkaz DPH (KV DPH) nasledovný:\n\n*   **Dodávateľ (vy, maloobchodná predajňa): Nie, túto opravnú faktúru v časti C.1 kontrolného výkazu neuvádzate.**\n*   **Odberateľ (zákazník, platiteľ DPH): Áno, zákazník je povinný túto opravnú faktúru uviesť vo svojej časti C.2 kontrolného výkazu.**\n\nIde o dôležitý rozdiel v postupe oboch strán, ktorý je potrebné dodržať.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n#### 1. Postup pre dodávateľa (maloobchodná predajňa)\n\nOpravné faktúry (dobropisy), ktoré sa vzťahujú na pôvodné dodávky evidované pokladnicou e-kasa klient, sa v kontrolnom výkaze **neuvádzajú v časti C.1**.\n\n*   **Dôvod:** Tieto opravy sa prejavia priamo v celkovom obrate z pokladnice e-kasa klient, ktorý vykazujete v **časti D.1 kontrolného výkazu**. Zníženie ceny (vrátenie peňazí) sa premietne do nižšej celkovej sumy tržieb za dané zdaňovacie obdobie. Časť C.1 je určená na párovanie s opravami k faktúram vykázaným v častiach A.1 a A.2, čo nie je tento prípad [Zdroj: fs-poucenie-kontrolny-vykaz-dph.md].\n\n#### 2. Postup pre odberateľa (zákazník - platiteľ DPH)\n\nNaopak, odberateľ je povinný prijatú opravnú faktúru (dobropis) zaevidovať a uviesť ju **v časti C.2 kontrolného výkazu**.\n\n*   **Dôvod:** Odberateľ si z pôvodného nákupu (zjednodušenej faktúry z e-kasy) pravdepodobne odpočítal DPH. Prijatím dobropisu mu vzniká povinnosť opraviť (znížiť) odpočítanú daň. Túto opravu musí vykázať v KV DPH v časti C.2, a to aj v prípade, že pôvodný doklad z e-kasy bol zahrnutý v súhrnnej sume v časti B.3 [Zdroj: Komentrk78azkona2222004Zz.md].\n\n### Zhrnutie v tabuľke\n\n| Strana | Časť KV DPH | Postup |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Dodávateľ (predajňa)** | C.1 | **Neuvádza.** Oprava sa prejaví v zníženom celkovom obrate v časti **D.1**. |\n| **Odberateľ (zákazník)** | C.2 | **Uvádza.** Prijatú opravnú faktúru uvedie ako samostatnú položku. |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPre vás ako dodávateľa je kľúčové, aby váš systém e-kasa správne spracoval vrátenie tovaru alebo reklamáciu (napr. vystavením dokladu o vrátení vkladu alebo opravou pôvodného dokladu). Tým zabezpečíte, že denné a mesačné uzávierky, z ktorých čerpáte údaje pre časť D.1 kontrolného výkazu, budú obsahovať správne (už znížené) sumy obratov a DPH.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že dodávateľ opravnú faktúru v C.1 neuvádza a zahrnie ju do D.1, zatiaľ čo odberateľ ju uvádza v časti C.2."},"google":{"odpoved":"Áno, ako dodávateľ uvediete opravnú faktúru (dobropis) v časti C.1 kontrolného výkazu DPH. Váš odberateľ, platiteľ DPH, je povinný uviesť túto prijatú opravnú faktúru v časti C.2 svojho kontrolného výkazu. Odberateľ vykoná opravu odpočítanej dane v tom zdaňovacom období, v ktorom doklad o oprave základu dane prijal. Tento postup vyplýva z povinnosti opravy základu dane podľa § 25 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Štruktúru a obsah kontrolného výkazu upravuje § 78a toho istého zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že dodávateľ uvedie opravnú faktúru v časti C.1, hoci podľa poučenia k zákonu o DPH sa v C.1 neuvádza a je zahrnutá v časti D.1 alebo D.2."},"bez":{"odpoved":"Áno, dodávateľ uvedie údaje z vyhotovenej opravnej faktúry v časti C.1 kontrolného výkazu DPH, keďže ide o opravu základu dane voči inému platiteľovi. Odberateľ, ktorý si z pôvodného dokladu odpočítal daň, je povinný opraviť odpočítanú daň v tom zdaňovacom období, v ktorom dostal doklad o oprave. Túto opravu odpočítanej dane uvedie odberateľ taktiež v časti C.1 svojho kontrolného výkazu. Povinnosť opravy základu dane pre dodávateľa vyplýva z § 25 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Povinnosť opravy odpočítanej dane pre odberateľa upravuje § 53 ods. 1 toho istého zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že dodávateľ uvedie opravnú faktúru v časti C.1 (správne ju v C.1 neuvádza, ale v D.1/D.2) a že odberateľ ju uvedie v časti C.1 namiesto správnej časti C.2."}},{"oblast":"dph-kontroly","otazka":"Kontrolujeme väzby v daňovom priznaní k DPH podľa vzoru platného od 1. júla 2025. Súčtom ktorých riadkov je riadok 17 (daň celkom) a započítavajú sa doň riadky 12c až 12e a riadky 13 až 15?","otazka_volna":"neviem si odkontrolovat riadok 17 v priznani, co vsetko sa tam ma spocitat? patria tam aj tie nove riadky na dovoz a oslobodene plnenia?","spravna_odpoved":"Riadok 17 je súčtom riadkov 02, 02a, 04, 06, 06a, 08, 10, 10a, 10b, 12, 12a, 12b, 12c, 12d, 12e a 16. Riadky 12c až 12e (daň zo samozdanenia pri dovoze) sa do neho započítavajú, riadky 13 až 15 (oslobodené plnenia, kde sa uvádza len základ dane) nie.","ustanovenie":"Poučenie na vyplnenie daňového priznania k DPH za obdobia od 1. júla 2025, bod 34","citat":"Riadok 17 je súčtom riadkov 02, 02a, 04, 06, 06a, 08, 10, 10a, 10b, 12, 12a, 12b, 12c, 12d, 12e a 16.","zdroj_url":"https://pfseform.financnasprava.sk/Formulare/Poucenia/DPHv25-poucenie.pdf","my":{"odpoved":"Áno, pozrime sa na štruktúru daňového priznania k DPH platného pre zdaňovacie obdobia od 1. júla 2025.\n\n**Riadok 17 (Daň celkom) je súčtom riadkov 02, 02a, 04, 06, 06a, 08, 10, 10a, 10b, 12, 12a, 12b, 12c, 12d, 12e a 16.**\n\nToto vyplýva priamo z Poučenia na vyplnenie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty [Oznámenie MF SR č. MF/007833/2025-731].\n\n### Podrobná odpoveď na vašu otázku:\n\n*   **Riadky 12c, 12d a 12e:** Áno, tieto riadky **sú súčasťou súčtu** pre riadok 17.\n*   **Riadky 13, 14 a 15:** Nie, tieto riadky **nie sú súčasťou súčtu** pre riadok 17.\n\n**Vysvetlenie:**\nRiadok 17 predstavuje celkovú daňovú povinnosť (výstupnú daň) za dané zdaňovacie obdobie. Riadky 13, 14 a 15 slúžia na vykazovanie hodnoty dodaní tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane (napr. dodanie tovaru do iného členského štátu podľa § 43, vývoz tovaru podľa § 47 a pod.). Keďže pri týchto plneniach daň na výstupe nevzniká, ich hodnota (základ dane) nemôže byť zahrnutá do súčtu dane na riadku 17. Ide o informatívne riadky.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza všetky riadky tvoriace riadok 17 a správne potvrdzuje započítanie riadkov 12c až 12e a nezapočítanie riadkov 13 až 15."},"google":{"odpoved":"V daňovom priznaní k DPH platnom od 1. júla 2025 je riadok 17 (Daň celkom) súčtom hodnôt z riadkov 02, 04, 06, 08, 10, 12a, 12b, 12c, 12d, 12e a 16.\n\nDo súčtu sa teda započítavajú aj nové riadky 12c, 12d a 12e, ktoré predstavujú daň pri dovoze tovaru v režime samozdanenia. Riadky 13, 14 a 15 sa do riadku 17 nezapočítavajú, pretože sa v nich vykazuje hodnota dodaní oslobodených od dane, pri ktorých daňová povinnosť nevzniká. Táto štruktúra je definovaná v Poučení na vyplnenie daňového priznania k DPH, vydanom k novému vzoru tlačiva (DPHv25_1). Príslušným predpisom je zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.","spravne":false,"dovod":"V zozname sčítavaných riadkov chýbajú riadky 02a, 06a, 10a, 10b a 12, preto je výpočet riadku 17 vecne nesprávny."},"bez":{"odpoved":"Áno, riadok 17 (Daň celkom) je súčtom hodnôt v stĺpci \"Daň\" z riadkov 01 až 12. Riadky 12c až 12e a riadky 13 až 15 sa do tohto súčtu nezapočítavajú. Riadky 13 až 15 sa týkajú dodaní oslobodených od dane alebo s miestom dodania mimo tuzemska, a preto neobsahujú daň na výstupe. Riadky 12c až 12e sa vzťahujú na osobitnú úpravu dane (OSS), ktorá sa vykazuje a platí oddelene od štandardného daňového priznania. Štruktúra daňového priznania je stanovená vzorom tlačiva vydaným Ministerstvom financií SR podľa § 78 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď vecne nesprávne uvádza, že riadky 12c až 12e sa do riadku 17 nezapočítavajú a priraďuje im neexistujúcu súvislosť s osobitnou úpravou OSS namiesto samozdanenia pri dovoze."}},{"oblast":"dph-kontroly","otazka":"V daňovom priznaní za september 2026 máme tieto údaje: riadok 17 = 24 800 eur, riadky 18 a 18a = 0, riadok 19 = 19 400 eur, riadok 25 = −600 eur, riadok 27 = 0, riadok 28 = +300 eur, riadok 29 = +1 200 eur, riadky 30 a 31 = 0. Aká suma vyjde a do ktorého riadku patrí?","otazka_volna":"mam v priznani dan 24800, odpocet 19400, k tomu dobropisy minus 600, opravy plus 300 a este tych 1200 za nezaplatene faktury. kolko nakoniec platim?","spravna_odpoved":"Vlastná daňová povinnosť je 6 300,00 eura a patrí do riadku 32: 24 800 − 19 400 − 600 + 300 + 1 200 = 6 300. Riadok 33 (nadmerný odpočet) sa nevypĺňa.","ustanovenie":"Poučenie na vyplnenie daňového priznania k DPH za obdobia od 1. júla 2025, bod 47","citat":"riadok 17 mínus riadok 18, mínus riadok 18a, mínus riadok 19, plus alebo mínus riadok 25, plus alebo mínus riadok 27, plus alebo mínus riadok 28, plus alebo mínus riadok 29, mínus riadok 30, mínus riadok 31","zdroj_url":"https://pfseform.financnasprava.sk/Formulare/Poucenia/DPHv25-poucenie.pdf","my":{"odpoved":"Na základe vami zadaných údajov vám v daňovom priznaní za september 2026 vyjde **vlastná daňová povinnosť vo výške 6 300,00 €**, ktorá patrí do **riadku 32**.\n\nKladný výsledok znamená daň na úhradu. Ak by bol výsledok záporný, išlo by o nadmerný odpočet, ktorý by sa uviedol v riadku 33.\n\n### Podrobný výpočet\n\nVýpočet vychádza zo vzorca definovaného v poučení k daňovému priznaniu k DPH, ktoré je platné pre zdaňovacie obdobia od 1. júla 2025 [Zdroj: 129_Danove_priznanie_DPH_novy_vzor_2025.md].\n\n| Riadok | Popis | Suma v EUR |\n| :--- | :--- | :--- |\n| r. 17 | Daň na výstupe celkom | + 24 800,00 |\n| r. 18 | Odpočítanie dane (19 %) | - 0,00 |\n| r. 18a | Odpočítanie dane (5 %) | - 0,00 |\n| r. 19 | Odpočítanie dane (23 %) | - 19 400,00 |\n| r. 25 | Oprava odpočítanej dane | - 600,00 |\n| r. 27 | Úprava odpočítanej dane pri investičnom majetku | + 0,00 |\n| r. 28 | Úprava odpočítanej dane pri investičnom majetku | + 300,00 |\n| r. 29 | Úprava odpočítanej dane pri investičnom majetku | + 1 200,00 |\n| r. 30 | Oprava odpočítanej dane | - 0,00 |\n| r. 31 | Vrátená daň cestujúcim | - 0,00 |\n| **r. 32** | **Výsledok (Vlastná daňová povinnosť)** | **= 6 300,00** |\n\n**Vzorec výpočtu:**\nr. 17 − r. 18 − r. 18a − r. 19 ± r. 25 ± r. 27 ± r. 28 ± r. 29 − r. 30 − r. 31\n`24 800 - 0 - 0 - 19 400 - 600 + 0 + 300 + 1 200 - 0 - 0 = 6 300,00 €`","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza výslednú vlastnú daňovú povinnosť vo výške 6 300,00 eur, jej zaradenie do riadku 32 a správny postup výpočtu podľa platného poučenia."},"google":{"odpoved":"Výsledná daň na úhradu je 4 800 eur a patrí do riadku 32 daňového priznania. Vlastná daňová povinnosť vo výške 6 000 eur (r. 17 - r. 19 - r. 25) sa vyčísli a uvedie do riadku 27. Táto suma sa následne zníži o vrátenie dane cestujúcim vo výške 1 200 eur (r. 29). Výsledkom je daň na úhradu 4 800 eur (r. 27 - r. 29). Tento postup vyplýva zo štruktúry daňového priznania k DPH, ktorého vzor ustanovuje Ministerstvo financií SR podľa § 78 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výslednú sumu 4 800 eur namiesto správnych 6 300 eur v riadku 32 a nesprávny postup výpočtu."},"bez":{"odpoved":"Výsledkom je vlastná daňová povinnosť v sume 6 300 eur, ktorá patrí do riadku 32 daňového priznania. Suma vznikla ako rozdiel dane na výstupe (24 800 eur) a odpočítateľnej dane (19 400 eur), upravený o nadmerný odpočet z predchádzajúceho obdobia (−600 eur) a ďalšie úpravy odpočítanej dane (+300 eur a +1 200 eur). Túto daň je potrebné zaplatiť do 25. októbra 2026. Výpočet vlastnej daňovej povinnosti a jej splatnosť upravuje § 78 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú vlastnú daňovú povinnosť 6 300 eur, jej zaradenie do riadku 32 a vecné odôvodnenie výpočtu je v súlade s predpisom."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Zamestnávateľ zaradil v apríli 2022 do užívania osobný elektromobil (v osvedčení o evidencii časť II má v položke 18 P.3 druh paliva uvedené „BEV\"), vstupná cena vrátane DPH 32 000 €. Vozidlo poskytol zamestnancovi na používanie na služobné aj súkromné účely nepretržite od zaradenia. Aký nepeňažný príjem mu zamestnávateľ zdanil za december 2024 a aký za január 2025?","otazka_volna":"Mám elektrické auto vo firme, kúpené za 32 tisíc s DPH, chlapík ho jazdí aj súkromne. Vraj sa to teraz počíta z polovice percenta. Koľko mu mám dať do mzdy naposledy vlani v decembri a koľko potom v januári?","spravna_odpoved":"Za december 2024 je nepeňažný príjem 240 € a za január 2025 je 100 €. Rok 2024 je tretím rokom od zaradenia do užívania, vstupná cena sa znižuje o 2 × 12,5 % = 25 % → 32 000 × 0,75 = 24 000 €, sadzba v roku 2024 bola ešte 1 % → 240 €. Rok 2025 je štvrtým rokom, zníženie 3 × 12,5 % = 37,5 % → 32 000 × 0,625 = 20 000 €, a od januára 2025 sa na vozidlo odpisovej skupiny 0 (osobný automobil s BEV/PHEV v položke 18 P.3) použije sadzba 0,5 % → 100 €. Podľa prechodného ustanovenia § 52zzzb ods. 1 ZDP sa sadzba 0,5 % prvýkrát použije pri výpočte nepeňažného príjmu za január 2025, a to aj pri vozidle zaradenom do užívania skôr.","ustanovenie":"§ 5 ods. 3 písm. a) a § 52zzzb ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2025 sa použije prvýkrát pri výpočte nepeňažného príjmu zamestnanca za január 2025.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Áno, výška nepeňažného príjmu sa medzi decembrom 2024 a januárom 2025 výrazne zmenila z dôvodu legislatívnej úpravy.\n\n*   Nepeňažný príjem za **december 2024** bol **240,00 €**.\n*   Nepeňažný príjem za **január 2025** bol **100,00 €**.\n\n### Podrobné vysvetlenie a výpočet\n\nPoskytnutie služobného vozidla na súkromné účely predstavuje pre zamestnanca zdaniteľný nepeňažný príjem zo závislej činnosti. Jeho výpočet upravuje § 5 ods. 3 písm. a) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len \"ZDP\").\n\n**Kľúčová legislatívna zmena od 1. 1. 2025:**\nS účinnosťou od 1. januára 2025 sa znížila percentuálna sadzba pre výpočet nepeňažného príjmu pri nízkoemisných vozidlách (elektromobily BEV a plug-in hybridy PHEV) z 1 % na **0,5 %** zo vstupnej ceny vozidla.\n\nPodľa prechodného ustanovenia § 52zzzb ods. 1 ZDP sa táto znížená sadzba 0,5 % použije prvýkrát pri výpočte príjmu za mesiac **január 2025**, a to aj na vozidlá, ktoré boli zaradené do užívania pred týmto dátumom.\n\n#### 1. Výpočet pre december 2024\n\nV roku 2024 ešte platila pôvodná sadzba 1 % pre všetky typy vozidiel. Vozidlo bolo zaradené v roku 2022, takže rok 2024 je tretím rokom jeho používania. Vstupná cena sa pre každý nasledujúci rok znižuje o 12,5 % z pôvodnej vstupnej ceny.\n\n*   **Pôvodná vstupná cena (rok 2022):** 32 000,00 €\n*   **Vstupná cena pre rok 2023 (2. rok):** 32 000 € - (32 000 € * 12,5 %) = 28 000,00 €\n*   **Vstupná cena pre rok 2024 (3. rok):** 32 000 € - (2 * 32 000 € * 12,5 %) = **24 000,00 €**\n*   **Sadzba pre rok 2024:** 1 %\n\n**Nepeňažný príjem (december 2024):**\n```\n24 000,00 € * 1 % = 240,00 €\n```\n\n#### 2. Výpočet pre január 2025\n\nV roku 2025 už platí nová, znížená sadzba 0,5 % pre elektromobily. Rok 2025 je štvrtým rokom používania vozidla.\n\n*   **Vstupná cena pre rok 2025 (4. rok):** 32 000 € - (3 * 32 000 € * 12,5 %) = **20 000,00 €**\n*   **Sadzba pre rok 2025 (BEV):** 0,5 %\n\n**Nepeňažný príjem (január 2025):**\n```\n20 000,00 € * 0,5 % = 100,00 €\n```\n\n### Prehľad vývoja nepeňažného príjmu\n\n| Rok | Poradie roka | Vstupná cena pre výpočet | Sadzba | Mesačný nepeňažný príjem |\n| :-- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| 2022 | 1. | 32 000,00 € | 1,0 % | 320,00 € |\n| 2023 | 2. | 28 000,00 € | 1,0 % | 280,00 € |\n| **2024** | **3.** | **24 000,00 €** | **1,0 %** | **240,00 €** |\n| **2025** | **4.** | **20 000,00 €** | **0,5 %** | **100,00 €** |\n| 2026 | 5. | 16 000,00 € | 0,5 % | 80,00 € |\n\nTento nepeňažný príjem vstupuje zamestnancovi do hrubej mzdy a podlieha zdaneniu preddavkom na daň z príjmov aj odvodom na sociálne a zdravotné poistenie [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 5, ods. 3].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nKeďže zamestnávateľ zdaňuje zamestnancovi tento nepeňažný príjem, môže si uplatniť 100 % nákladov súvisiacich s prevádzkou vozidla (vrátane odpisov, opráv, údržby a nákladov na nabíjanie) ako daňovo uznané výdavky. Nie je potrebné krátiť tieto náklady v pomere súkromného a služobného použitia [Zdroj: 67_Zdanovanie_sukromneho_pouzitia_firemneho_elektromobilu_2025.md]. Pri odpočte DPH z nákladov na nabíjanie je však potrebné sledovať pomer jázd a prípadne upraviť odpočet dane.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii vrátane súm 240 € a 100 €, výpočtu zníženia vstupnej ceny a správneho uplatnenia novej sadzby 0,5 % pre elektromobil od januára 2025 podľa prechodného ustanovenia."},"google":{"odpoved":"Za december 2024 zamestnávateľ zdanil zamestnancovi nepeňažný príjem vo výške 240 €. Táto suma predstavuje 1 % zo vstupnej ceny vozidla zníženej za roky 2023 a 2024 (32 000 € - 25 %). Za január 2025 bol nepeňažný príjem zamestnanca 100 €. Od 1. januára 2025 sa totiž pri bezemisných vozidlách (BEV) sadzba znížila na 0,5 % zo vstupnej ceny zníženej za roky 2023, 2024 a 2025 (32 000 € - 37,5 %). Tento postup vyplýva z § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila výšku nepeňažného príjmu za december 2024 (240 €) aj za január 2025 (100 €) vrátane vecne správneho postupu a odôvodnenia."},"bez":{"odpoved":"Za december 2024 zamestnávateľ zdanil zamestnancovi nepeňažný príjem vo výške 60 €. Za január 2025 bol tento príjem vo výške 50 €. Pre nízkoemisné vozidlo (elektromobil) sa ako nepeňažný príjem do zdaniteľnej mzdy zahŕňa suma 0,25 % zo vstupnej ceny vozidla. Vstupná cena sa v treťom roku používania (2024) znižuje o 25 % na 24 000 € a vo štvrtom roku (2025) o 37,5 % na 20 000 €. Uvedené vyplýva z § 5 ods. 3 písm. a) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne sumy nepeňažného príjmu (60 € namiesto 240 € za december 2024 a 50 € namiesto 100 € za január 2025) v dôsledku uplatnenia neexistujúcej sadzby 0,25 %."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Firma zaradila do užívania osobný automobil v septembri 2018 (vstupná cena vrátane DPH 24 000 €) a odvtedy ho nepretržite poskytuje obchodnému zástupcovi na služobné aj súkromné účely. Akú sumu nepeňažného príjmu z tohto vozidla mu má zamestnávateľ zdaniť za január 2026?","otazka_volna":"Auto máme vo firme už fakt dlho, ešte spred covidu, a chalan ho stále jazdí aj domov. Koľko mu ešte musím dávať to percento do výplaty?","spravna_odpoved":"0 € – nepeňažný príjem z tohto vozidla už nevzniká. Zákon ho ukladá len počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia vozidla do užívania vrátane. Prvým rokom je rok 2018, osmičku tvoria roky 2018 až 2025. Rok 2026 je deviatym rokom, preto sa poskytnutie vozidla zamestnancovi podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP už nezdaňuje.","ustanovenie":"§ 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania vrátane","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Na základe poskytnutých údajov je nepeňažný príjem zamestnanca za používanie služobného vozidla na súkromné účely za január 2026 vo výške **0 €**.\n\nOsemročné obdobie na výpočet nepeňažného príjmu už uplynulo.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa § 5 ods. 3 písm. a) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“) sa nepeňažný príjem zamestnanca za používanie služobného vozidla na súkromné účely zdaňuje **počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov** od zaradenia vozidla do užívania.\n\nVo vašom prípade:\n*   **Dátum zaradenia vozidla:** september 2018\n*   **Osemročné obdobie:**\n    1.  rok: 2018\n    2.  rok: 2019\n    3.  rok: 2020\n    4.  rok: 2021\n    5.  rok: 2022\n    6.  rok: 2023\n    7.  rok: 2024\n    8.  rok: 2025\n\nOsemročné obdobie, počas ktorého sa zamestnancovi zdaňoval nepeňažný príjem, sa skončilo **31. decembra 2025**. Od 1. januára 2026, ktorý je už deviatym rokom od zaradenia vozidla do užívania, sa z tohto titulu zamestnancovi žiadny nepeňažný príjem nezdaňuje.\n\n---\n\n#### Pre úplnosť: Výpočet pre posledný mesiac (december 2025)\n\nAby ste videli, ako sa príjem počítal v poslednom relevantnom roku (2025), uvádzam výpočet pre december 2025. Rok 2025 bol ôsmym rokom používania.\n\n1.  **Pôvodná vstupná cena (vrátane DPH):** 24 000 €\n2.  **Výpočet zníženej vstupnej ceny pre 8. rok (2025):**\n    Vstupná cena sa pre každý rok (od druhého do ôsmeho) znižuje o 12,5 % z pôvodnej vstupnej ceny. Pre ôsmy rok je celkové zníženie 7 × 12,5 % = 87,5 %.\n    *   Znížená vstupná cena = Pôvodná VC × (1 - (počet uplynulých rokov - 1) × 0,125)\n    *   Znížená vstupná cena = 24 000 € × (1 - (8 - 1) × 0,125) = 24 000 € × (1 - 0,875) = 24 000 € × 0,125 = **3 000 €**\n3.  **Mesačný nepeňažný príjem za december 2025:**\n    *   Príjem = 1 % zo zníženej vstupnej ceny\n    *   Príjem = 1 % z 3 000 € = **30,00 €**\n\nTúto sumu (30,00 €) bolo potrebné naposledy pripočítať k zdaniteľnej mzde zamestnanca a k vymeriavacím základom na sociálne a zdravotné poistenie za mesiac december 2025. Od januára 2026 je táto suma už nulová.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu 0 € a správne odôvodňuje, že osemročné obdobie podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP uplynulo koncom roka 2025."},"google":{"odpoved":"Za január 2026 má zamestnávateľ zdaniť zamestnancovi nepeňažný príjem vo výške 94,25 €. Tento príjem sa vypočíta ako 1 % zo vstupnej ceny vozidla, ktorá sa pre tieto účely každoročne znižuje. Keďže v januári 2026 ide už o ôsmy rok používania vozidla, pôvodná vstupná cena 24 000 € sa sedemkrát zníži o 12,5 %. Upravená vstupná cena pre výpočet v ôsmom roku je tak 9 424,84 € (24 000 € * (1 - 7 * 0,125)). Uvedený postup vyplýva z § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza sumu 94,25 € a považuje rok 2026 za ôsmy rok, hoci ide už o deviaty kalendárny rok od zaradenia vozidla (2018), kedy je nepeňažný príjem 0 €."},"bez":{"odpoved":"Za január 2026 má zamestnávateľ zdaniť zamestnancovi nepeňažný príjem vo výške 0 €. Nepeňažný príjem sa vypočíta ako 1 % zo vstupnej ceny vozidla, ktorá sa každoročne znižuje o 12,5 % počnúc druhým rokom po zaradení vozidla do užívania. Keďže v roku 2026 ide o deviaty rok používania vozidla, vstupná cena 24 000 € sa zníži celkovo o 100 % (8 predchádzajúcich rokov x 12,5 %). Upravená vstupná cena na výpočet nepeňažného príjmu je preto nulová. Tento postup vyplýva z § 5 ods. 3 písm. a) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Hoci je výsledná suma 0 € správna, odôvodnenie vychádza z nesprávneho právneho pravidla o znížení vstupnej ceny o 100 %, namiesto zákonného zániku zdaňovania po uplynutí 8 kalendárnych rokov."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Zamestnanec má pridelené firemné vozidlo A (zaradené do užívania v roku 2025, vstupná cena s DPH 30 000 €) na služobné aj súkromné účely. Od 10. do 20. marca 2026 bolo vozidlo A v oprave a zamestnávateľ mu na tento čas poskytol – tiež na služobné aj súkromné účely – vozidlo B (zaradené do užívania v roku 2021, vstupná cena s DPH 40 000 €). Obe sú bežné benzínové osobné automobily. Aký nepeňažný príjem sa zamestnancovi zdaní za marec 2026?","otazka_volna":"Chlapovi sa v marci pokazilo služobné auto, tak dostal na týždeň náhradné, tiež ho mohol jazdiť súkromne. Máme mu teda dať do mzdy percento z oboch áut alebo ako?","spravna_odpoved":"Zdaní sa 262,50 €, teda len z jedného vozidla – z toho, ktorého znížená vstupná cena je vyššia. Vozidlo A: rok 2026 je druhým rokom, zníženie 12,5 % → 30 000 × 0,875 = 26 250 €, 1 % = 262,50 €. Vozidlo B: rok 2026 je šiestym rokom, zníženie 5 × 12,5 % = 62,5 % → 40 000 × 0,375 = 15 000 €, 1 % = 150 €. Keďže vozidlá boli poskytnuté postupne (nie súčasne), § 5 ods. 3 písm. a) ZDP sa aplikuje len na jedno vozidlo, a to s vyššou zníženou vstupnou cenou, teda na vozidlo A – 262,50 €.","ustanovenie":"§ 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.; Metodický pokyn FR SR k nepeňažnému príjmu podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, oddiel 2.1 a príklad č. 8","citat":"pri výpočte nepeňažného príjmu zamestnanca sa vychádza zo vstupnej ceny, resp. zníženej vstupnej ceny toho z vozidiel, ktorého vstupná cena, resp. znížená vstupná cena, je vyššia","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Profesionalna_zona/Dane/Metodicke_pokyny/Priame_dane/2017/2017.04.28_nepenaz_prij.pdf","my":{"odpoved":"Za marec 2026 sa zamestnancovi zdaní nepeňažný príjem vo výške **262,50 €**.\n\nPodľa platnej legislatívy, ak zamestnanec v jednom kalendárnom mesiaci použije na služobné a súkromné účely postupne (nie súčasne) dve alebo viac služobných vozidiel, nepeňažný príjem sa vypočíta zo vstupnej ceny toho vozidla, ktorého vstupná cena (resp. znížená vstupná cena) je v danom mesiaci vyššia [Zdroj: 324_Sluzobne_vozidlo_pouzivane_zamestnancom_na_sukromne_ucely_2025.md].\n\nPreto je potrebné vypočítať zníženú vstupnú cenu pre obe vozidlá k marcu 2026 a použiť tú vyššiu.\n\n### Výpočet\n\n#### 1. Vozidlo A (pridelené primárne)\n*   **Vstupná cena s DPH:** 30 000,00 €\n*   **Rok zaradenia do užívania:** 2025\n*   **Rok výpočtu:** 2026 (ide o druhý rok používania)\n*   **Výpočet zníženej vstupnej ceny:** Vstupná cena sa v druhom až ôsmom roku znižuje o 12,5 % z pôvodnej vstupnej ceny za každý predchádzajúci rok [Nepeňažný príjem — služobné vozidlo aj na súkromné účely (výpočet)].\n    *   Zníženie za 1 rok: 30 000,00 € × 12,5 % = 3 750,00 €\n    *   Znížená vstupná cena pre rok 2026: 30 000,00 € - 3 750,00 € = **26 250,00 €**\n\n#### 2. Vozidlo B (poskytnuté dočasne)\n*   **Vstupná cena s DPH:** 40 000,00 €\n*   **Rok zaradenia do užívania:** 2021\n*   **Rok výpočtu:** 2026 (ide o šiesty rok používania)\n*   **Výpočet zníženej vstupnej ceny:**\n    *   Počet predchádzajúcich rokov: 5 (2021, 2022, 2023, 2024, 2025)\n    *   Zníženie za 5 rokov: 40 000,00 € × (5 × 12,5 %) = 40 000,00 € × 62,5 % = 25 000,00 €\n    *   Znížená vstupná cena pre rok 2026: 40 000,00 € - 25 000,00 € = **15 000,00 €**\n\n### Porovnanie a záver\n\n| Vozidlo | Znížená vstupná cena pre rok 2026 |\n| :------ | :-------------------------------- |\n| Vozidlo A | **26 250,00 €**                   |\n| Vozidlo B | 15 000,00 €                       |\n\nKeďže znížená vstupná cena vozidla A (26 250,00 €) je vyššia ako znížená vstupná cena vozidla B (15 000,00 €), nepeňažný príjem za marec 2026 sa vypočíta z ceny vozidla A.\n\n*   **Nepeňažný príjem:** 1 % z 26 250,00 € = **262,50 €** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 5, ods. 3, písm. a)]\n\nTáto suma 262,50 € bude pripočítaná k zdaniteľnej mzde zamestnanca za mesiac marec 2026 a bude podliehať zdaneniu preddavkom na daň z príjmov a odvodom na sociálne a zdravotné poistenie [Zdroj: 381_Poskytnutie_motoroveho_vozidla_zamestnancovi_na_sluzobne_a_sukromne_ucely_2025.md].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnej sume nepeňažného príjmu 262,50 € a správne aplikovala pravidlo porovnania znížených vstupných cien pri postupnom poskytnutí dvoch vozidiel."},"google":{"odpoved":"V marci 2026 sa zamestnancovi zdaní nepeňažný príjem v sume 262,50 €. Ak zamestnanec počas mesiaca postupne používa viacero vozidiel, nepeňažný príjem sa vypočíta zo vstupnej ceny toho vozidla, ktorá je najvyššia. Vstupná cena vozidla A (30 000 €) sa pre rok 2026 znižuje o 12,5 % na sumu 26 250 €, zatiaľ čo vstupná cena vozidla B (40 000 €) sa pre rok 2026 znižuje o 62,5 % (5 x 12,5 %) na sumu 15 000 €. Pre výpočet sa použije vyššia zo znížených vstupných cien, teda 26 250 € z vozidla A. Tento postup vyplýva z § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnej výslednej sume 262,50 € s korektným právnym aj matematickým zdôvodnením výpočtu zníženej vstupnej ceny."},"bez":{"odpoved":"Za mesiac marec 2026 sa zamestnancovi zdaní nepeňažný príjem vo výške 150 €. Ak zamestnanec v priebehu mesiaca postupne používa viacero vozidiel, príjem sa vypočíta zo vstupnej ceny vozidla s najvyššou hodnotou, v tomto prípade z vozidla B. Vstupná cena vozidla B (40 000 €) sa pre účely výpočtu znižuje o 12,5 % za každý z piatich ukončených rokov používania, teda na sumu 15 000 €. Nepeňažný príjem tak predstavuje 1 % z tejto upravenej vstupnej ceny. Uvedený postup vyplýva z § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne určila nepeňažný príjem vo výške 150 € z vozidla B namiesto správnej sumy 262,50 € z vozidla A, ktorého znížená vstupná cena je v danom mesiaci vyššia."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Zamestnávateľ zaradil v januári 2026 do užívania osobný automobil so vstupnou cenou vrátane DPH 25 000 €. V apríli 2026 ho na základe dohôd poskytol súčasne dvom zamestnancom (obidvom na používanie na služobné aj súkromné účely, striedajú sa v ňom). Akú sumu nepeňažného príjmu za apríl 2026 zdaní každému z nich?","otazka_volna":"Jedno auto používajú u nás dvaja chalani a obaja ho môžu brať aj domov. To percento sa medzi nich delí na polovicu, nie?","spravna_odpoved":"Nedelí sa – každému z dvoch zamestnancov sa zdaní plná suma 250 € (1 % z 25 000 €, rok 2026 je prvým rokom od zaradenia, takže vstupná cena sa ešte neznižuje). Ak zamestnávateľ poskytne v jednom kalendárnom mesiaci to isté motorové vozidlo viacerým zamestnancom, nepeňažným príjmom každého z nich je celá suma vypočítaná podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP za každý aj začatý kalendárny mesiac. Zamestnávateľ tak spolu zdaní 500 €.","ustanovenie":"§ 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.; Metodický pokyn FR SR k nepeňažnému príjmu podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, oddiel 2.2","citat":"Ak zamestnávateľ poskytne v jednom kalendárnom mesiaci to isté motorové vozidlo na používanie na služobné a súkromné účely viacerým zamestnancom, nepeňažným príjmom každého z týchto zamestnancov je suma vypočítaná podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, t. j. 1 % zo vstupnej ceny, resp. zníženej vstupnej ceny vozidla, a to za každý aj začatý kalendárny mesiac.","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Profesionalna_zona/Dane/Metodicke_pokyny/Priame_dane/2017/2017.04.28_nepenaz_prij.pdf","my":{"odpoved":"Každému z dvoch zamestnancov zdaní zamestnávateľ za apríl 2026 nepeňažný príjem vo výške **250 €**. Suma nepeňažného príjmu sa medzi zamestnancov nerozdeľuje.\n\n### Podrobný výpočet a zdôvodnenie\n\n1.  **Výpočet nepeňažného príjmu**\n    Podľa § 5 ods. 3 písm. a) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len \"ZDP\") je príjmom zamestnanca suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na služobné aj súkromné účely. Keďže vozidlo bolo zaradené do užívania v roku 2026, ide o prvý rok a použije sa plná vstupná cena.\n\n    *   **Vstupná cena vozidla (vrátane DPH):** 25 000 €\n    *   **Sadzba pre výpočet:** 1 %\n    *   **Nepeňažný príjem na mesiac:** 25 000 € × 1 % = **250 €**\n\n2.  **Pravidlo pre viacerých zamestnancov**\n    Ak zamestnávateľ poskytne v jednom kalendárnom mesiaci to isté motorové vozidlo na súkromné účely viacerým zamestnancom súčasne, nepeňažný príjem vo výške 250 € sa prizná a zdaní **každému z týchto zamestnancov v plnej výške**. [Zdroj: fs-mp-nepenazny-prijem-vozidlo.md], [Zdroj: 324_Sluzobne_vozidlo_pouzivane_zamestnancom_na_sukromne_ucely_2025.md]\n\n    Nezáleží na tom, koľko dní v mesiaci ktorý zamestnanec vozidlo reálne použil. Rozhodujúci je fakt, že obaja mali možnosť ho v danom mesiaci na súkromné účely využívať.\n\n### Súvisiace povinnosti\n\n*   **Odvody:** Suma 250 € vstupuje každému zamestnancovi do vymeriavacieho základu pre výpočet odvodov na sociálne a zdravotné poistenie. [Zdroj: 324_Sluzobne_vozidlo_pouzivane_zamestnancom_na_sukromne_ucely_2025.md]\n*   **Preddavok na daň:** Z celkového zdaniteľného príjmu (mzda + 250 €) zamestnávateľ každému zamestnancovi zrazí preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti. [Zdroj: 689_Nepenazny_prijem_2025.md]\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nKeďže zamestnávateľ zdaňuje zamestnancom nepeňažný príjem z používania vozidla, môže si uplatniť 100 % všetkých nákladov spojených s týmto vozidlom (vrátane odpisov, poistenia, servisu a spotrebovaných PHL) ako daňovo uznaný výdavok. Krátenie výdavkov o 20 % podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP sa v tomto prípade neuplatňuje. [Vozidlo zamestnancovi (1 %) — plné výdavky vrátane PHL]","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu nepeňažného príjmu 250 € pre každého zamestnanca s odôvodnením, že príjem sa medzi zamestnancov nerozdeľuje a zdaňuje sa každému v plnej výške."},"google":{"odpoved":"Každému zamestnancovi zamestnávateľ zdaní za apríl 2026 nepeňažný príjem vo výške 250 €. Tento príjem predstavuje 1 % zo vstupnej ceny vozidla (25 000 €). Ak zamestnávateľ poskytne to isté motorové vozidlo v jednom mesiaci viacerým zamestnancom, nepeňažným príjmom je pre každého zamestnanca suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny. Táto suma sa neznižuje ani nerozdeľuje medzi zamestnancov. Právna úprava je obsiahnutá v § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu 250 € pre každého zamestnanca vrátane správneho právneho odôvodnenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Každému zamestnancovi sa za apríl 2026 zdaní nepeňažný príjem vo výške 250 €. Táto suma predstavuje 1 % zo vstupnej ceny motorového vozidla vrátane DPH (25 000 €). Ak je jedno vozidlo poskytnuté na súkromné účely viacerým zamestnancom súčasne, nepeňažný príjem sa v plnej výške posudzuje u každého z nich. Tento postup vyplýva z § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu 250 € pre každého zamestnanca vrátane správneho právneho základu a vysvetlenia, že suma sa medzi zamestnancov nedelí."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Vozidlo bolo zaradené do užívania v roku 2025, vstupná cena vrátane DPH 20 000 €, zamestnanec ho má na služobné aj súkromné účely. V júni 2026 zamestnávateľ na vozidle dokončil technické zhodnotenie v hodnote 4 000 € vrátane DPH. Aký nepeňažný príjem zdaní zamestnancovi za máj 2026 a aký za jún 2026?","otazka_volna":"Do služobného auta, čo ho chalan jazdí aj súkromne, sme v júni namontovali ťažné a lepšiu techniku za štyri tisíc. Mení sa mu tým to percento hneď alebo až od nového roka?","spravna_odpoved":"Za máj 2026 je nepeňažný príjem 175 € a za jún 2026 už 210 €. Rok 2026 je druhým rokom od zaradenia, takže vstupná cena sa znižuje o 12,5 %. Máj: 20 000 × 0,875 = 17 500 €, 1 % = 175 €. Technické zhodnotenie zvyšuje vstupnú cenu počnúc mesiacom, v ktorom bolo vykonané, a takto zvýšená vstupná cena sa až potom znižuje o 12,5 %: jún: (20 000 + 4 000) × 0,875 = 21 000 €, 1 % = 210 €.","ustanovenie":"§ 5 ods. 3 písm. a) druhý bod zákona č. 595/2003 Z. z.; Metodický pokyn FR SR k nepeňažnému príjmu podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, príklad č. 6","citat":"na účely výpočtu nepeňažného príjmu sa vstupná cena motorového vozidla zvýši aj o sumu vykonaného technického zhodnotenia, a to počnúc mesiacom, v ktorom bolo vykonané","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Profesionalna_zona/Dane/Metodicke_pokyny/Priame_dane/2017/2017.04.28_nepenaz_prij.pdf","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu je výpočet nepeňažného príjmu pre zamestnanca za máj a jún 2026.\n\nNepeňažný príjem zamestnanca za **máj 2026 je 175,00 €** a za **jún 2026 je 210,00 €**.\n\nRozdiel je spôsobený technickým zhodnotením, ktoré od mesiaca svojho dokončenia zvyšuje vstupnú cenu vozidla, z ktorej sa nepeňažný príjem počíta.\n\n---\n\n### Podrobný výpočet\n\nPodľa zákona o dani z príjmov sa nepeňažný príjem zamestnanca z používania služobného vozidla na súkromné účely počíta ako 1 % zo vstupnej ceny. V druhom až ôsmom roku používania sa táto vstupná cena každoročne znižuje o 12,5 % [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 5, ods. 3, písm. a)].\n\n#### Výpočet pre máj 2026 (pred technickým zhodnotením)\n\nV roku 2026 ide o druhý rok používania vozidla, preto sa základňa pre výpočet znižuje o 12,5 % z pôvodnej vstupnej ceny.\n\n1.  **Pôvodná vstupná cena (VC) vrátane DPH:** 20 000,00 €\n2.  **Rok používania:** 2. rok (2026)\n3.  **Zníženie vstupnej ceny pre 2. rok:** 12,5 %\n4.  **Základ pre výpočet v roku 2026 (pred TZ):**\n    *   `20 000,00 € × (1 - 0,125) = 17 500,00 €`\n5.  **Nepeňažný príjem za máj 2026:**\n    *   `1 % z 17 500,00 € = 175,00 €`\n\n#### Výpočet pre jún 2026 (po technickom zhodnotení)\n\nTechnické zhodnotenie (TZ) zvyšuje vstupnú cenu vozidla na účely výpočtu nepeňažného príjmu, a to od mesiaca, v ktorom bolo dokončené. Ročné zníženie o 12,5 % sa následne aplikuje na túto novú, zvýšenú vstupnú cenu.\n\n1.  **Nová vstupná cena po TZ:**\n    *   `20 000,00 € (pôvodná VC) + 4 000,00 € (TZ) = 24 000,00 €`\n2.  **Základ pre výpočet od júna 2026:**\n    *   `24 000,00 € × (1 - 0,125) = 21 000,00 €`\n3.  **Nepeňažný príjem za jún 2026:**\n    *   `1 % z 21 000,00 € = 210,00 €`\n\n| Mesiac | Vstupná cena pre výpočet | Ročné zníženie (12,5 %) | Základ pre výpočet | Nepeňažný príjem (1 %) |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Máj 2026** | 20 000,00 € | -2 500,00 € | 17 500,00 € | **175,00 €** |\n| **Jún 2026** | 24 000,00 € | -3 000,00 € | 21 000,00 € | **210,00 €** |\n\n**Dôležité upozornenie:** Tento nepeňažný príjem vstupuje do vymeriavacieho základu zamestnanca pre výpočet preddavku na daň z príjmov, ako aj pre výpočet odvodov na sociálne a zdravotné poistenie [Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení; Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumy 175 € za máj 2026 a 210 € za jún 2026 a postupuje podľa platných pravidiel § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Nepeňažný príjem zamestnanca za máj 2026 je 175 €. Vychádza sa zo vstupnej ceny 20 000 € zníženej o 12,5 % za predchádzajúci rok (20 000 € * 0,875 = 17 500 €), z ktorej sa vypočíta 1 %. Za jún 2026 je nepeňažný príjem 215 €. Vstupná cena sa od mesiaca jún zvyšuje o sumu technického zhodnotenia (17 500 € + 4 000 € = 21 500 €), a nepeňažný príjem predstavuje 1 % z tejto novej sumy. Tento postup je v súlade s § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Vstupná cena na tieto účely vždy zahŕňa aj DPH.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu nepeňažného príjmu za jún 2026 (215 € namiesto 210 €), pretože technické zhodnotenie nesprávne pripočítala k už zníženej cene namiesto pôvodnej vstupnej ceny pred uplatnením 12,5 % zníženia."},"bez":{"odpoved":"Za máj 2026 je nepeňažný príjem zamestnanca 200 €, čo predstavuje 1 % z pôvodnej vstupnej ceny vozidla 20 000 €. Za jún 2026 je nepeňažný príjem 240 €, pretože vstupná cena sa v tomto mesiaci zvýšila o vykonané technické zhodnotenie na sumu 24 000 €. Vstupná cena sa na tieto účely vždy posudzuje vrátane DPH. Tento postup vyplýva z § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne sumy nepeňažného príjmu (200 € a 240 € namiesto 175 € a 210 €), pretože nezohľadnila povinné zníženie vstupnej ceny o 12,5 % v druhom kalendárnom roku."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Zamestnávateľ si v januári 2026 prenajal (operatívny prenájom, nejde o finančný prenájom) osobné auto za nájomné 500 € mesačne a poskytol ho zamestnancovi na služobné aj súkromné účely. Prenajímateľ toto vozidlo obstaral a zaradil do užívania v roku 2022 za 40 000 € vrátane DPH. Aký nepeňažný príjem zdaní zamestnancovi za január 2026?","otazka_volna":"Auto máme len prenajaté, platíme 500 mesačne a dal som ho chalanovi aj na súkromné jazdenie. Tak mu asi budem dávať percento z toho nájmu, nie?","spravna_odpoved":"200 €. Pri prenajatom vozidle sa nevychádza z nájomného, ale z obstarávacej ceny u pôvodného vlastníka (prenajímateľa), t. j. zo 40 000 € vrátane DPH. Osemročná lehota plynie od roka zaradenia vozidla do užívania u prenajímateľa, teda od roku 2022; rok 2026 je piatym rokom, zníženie 4 × 12,5 % = 50 % → 40 000 × 0,5 = 20 000 €. Nepeňažný príjem = 1 % z 20 000 € = 200 € za každý aj začatý kalendárny mesiac.","ustanovenie":"§ 5 ods. 3 písm. a) prvý bod zákona č. 595/2003 Z. z.; Metodický pokyn FR SR k nepeňažnému príjmu podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, časť 1.2 a príklad č. 7","citat":"ustanovená osemročná lehota u prenajatého vozidla začína plynúť od roka, v ktorom bolo zaradené vozidlo do užívania u prenajímateľa","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Profesionalna_zona/Dane/Metodicke_pokyny/Priame_dane/2017/2017.04.28_nepenaz_prij.pdf","my":{"odpoved":"Mesačný nepeňažný príjem zamestnanca za január 2026 je **200 €**.\n\nTento príjem sa pripočíta k jeho zdaniteľnej mzde a bude podliehať preddavku na daň z príjmov, ako aj odvodom na sociálne a zdravotné poistenie.\n\n### Podrobný výpočet\n\nPodľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa pri výpočte nepeňažného príjmu zamestnanca za poskytnutie vozidla na služobné aj súkromné účely postupuje nasledovne:\n\n1.  **Určenie základu pre výpočet:** Pri operatívnom prenájme sa vždy vychádza zo vstupnej ceny vozidla u pôvodného vlastníka (prenajímateľa), vrátane DPH. Mesačné nájomné, ktoré platí zamestnávateľ, je pre tento výpočet irelevantné.\n    *   Vstupná cena u prenajímateľa: **40 000 €**\n\n2.  **Určenie poradia roka používania:** Osemročné obdobie sa počíta od roka, v ktorom vozidlo zaradil do užívania pôvodný vlastník (prenajímateľ).\n    *   Rok zaradenia do užívania: 2022 (1. rok)\n    *   Rok 2023: 2. rok\n    *   Rok 2024: 3. rok\n    *   Rok 2025: 4. rok\n    *   **Rok 2026: 5. rok**\n\n3.  **Výpočet zníženej vstupnej ceny pre rok 2026:** Vstupná cena sa pre každý nasledujúci rok (od druhého do ôsmeho) znižuje o 12,5 % z pôvodnej vstupnej ceny. Pre piaty rok je celkové zníženie za 4 predchádzajúce roky.\n    *   Počet predchádzajúcich rokov: 5 - 1 = 4 roky\n    *   Celkové zníženie: `4 × 12,5 % = 50 %`\n    *   Znížená vstupná cena pre rok 2026: `40 000 € × (1 - 0,50) = 20 000 €`\n\n4.  **Výpočet mesačného nepeňažného príjmu:** Príjem zamestnanca je 1 % zo zníženej vstupnej ceny platnej pre daný kalendárny rok.\n    *   Nepeňažný príjem za január 2026: `1 % z 20 000 € =` **200 €**","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu výsledku 200 € na základe vecne aj právne správneho postupu a výpočtu."},"google":{"odpoved":"Zamestnancovi zdaníte za január 2026 nepeňažný príjem vo výške 250 €. Tento príjem sa vypočíta ako 1 % zo vstupnej ceny vozidla u prenajímateľa (40 000 €), ktorá sa každoročne znižuje o 12,5 %. Keďže rok 2026 je štvrtým rokom od zaradenia vozidla do užívania (2022), vstupná cena sa na účely výpočtu zníži o 37,5 % (3 x 12,5 %) na sumu 25 000 €. Pri operatívnom prenájme sa vychádza z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka vrátane DPH. Tento postup upravuje § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu nepeňažného príjmu 250 € namiesto 200 €, pretože nesprávne považuje rok 2026 za štvrtý rok od zaradenia vozidla namiesto piateho roka."},"bez":{"odpoved":"Nepeňažný príjem zamestnanca za január 2026 je 200 €. Tento príjem predstavuje 1 % zo vstupnej ceny vozidla u prenajímateľa, ktorá sa pre účely výpočtu znižuje. Keďže v roku 2026 ide o piaty rok od zaradenia vozidla do užívania (rok zaradenia 2022), pôvodná vstupná cena 40 000 € sa znižuje o 50 % (4 x 12,5 %) na sumu 20 000 €. Výška mesačného nájomného, ktorú platí zamestnávateľ, na výpočet tohto príjmu zamestnanca nemá vplyv. Uvedený postup vyplýva z § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnej sume 200 € a obsahuje aj vecne a právne správne odôvodnenie vrátane postupu výpočtu a zákonného ustanovenia."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Zamestnávateľ chce, aby zamestnancovi „nič neubudlo z čistej mzdy\" za používanie firemného auta na súkromné účely, a preto plánuje nepeňažný príjem podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP navýšiť o preddavok na daň a o poistné zamestnanca podľa prílohy č. 6 ZDP. Je takýto postup prípustný?","otazka_volna":"Chcem chalanovi to auto zdaniť tak, aby ho to nič nestálo, čiže to percento navýšim o daň a odvody a zaplatím to za neho. Môžem?","spravna_odpoved":"Nie, nemôže. Ustanovenie § 5 ods. 3 písm. d) ZDP umožňuje zamestnávateľovi navýšiť nepeňažné plnenie o preddavok na daň a poistné, ale výslovne z tejto možnosti vylučuje príjem podľa písmena a), teda práve nepeňažný príjem za poskytnutie motorového vozidla na služobné a súkromné účely. Nepeňažný príjem 1 % (resp. 0,5 %) sa preto zdaňuje a zaťažuje odvodmi bez navýšenia podľa prílohy č. 6 ZDP.","ustanovenie":"§ 5 ods. 3 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"zamestnávateľ toto nepeňažné plnenie, okrem príjmu podľa písmena a), môže navýšiť o preddavok na daň a poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"**Nie, takýto postup nie je prípustný.**\n\nMechanizmus navýšenia nepeňažného plnenia o preddavok na daň a poistné (tzv. \"gross-up\") je výslovne vylúčený pre príjem zamestnanca z poskytnutia firemného vozidla na súkromné účely.\n\n### Prečo to nie je možné?\n\nZákon o dani z príjmov v § 5 ods. 3 písm. d) síce umožňuje navýšiť nepeňažné plnenie, ale z tejto možnosti priamo vylučuje príjem podľa písmena a), ktorým je práve príjem z poskytnutia vozidla.\n\nCitácia zo zákona:\n> *„Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane; zamestnávateľ toto nepeňažné plnenie, **okrem príjmu podľa písmena a)**, môže navýšiť o preddavok na daň a poistné...\"* [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 5, ods. 3, písm. d)]\n\nPríjem z poskytnutia motorového vozidla na služobné aj súkromné účely je definovaný v § 5 ods. 3 **písm. a)**, a preto sa naň možnosť navýšenia nevzťahuje.\n\n### Aký je správny postup?\n\nSprávny postup je nasledovný:\n1.  Vypočíta sa mesačný nepeňažný príjem zamestnanca (napr. 1 % zo vstupnej ceny vozidla).\n2.  Tento nepeňažný príjem sa pripočíta k hrubej mzde zamestnanca.\n3.  Z takto zvýšeného úhrnu príjmov (vymeriavacieho základu) sa štandardne vypočítajú a zrazia odvody na sociálne a zdravotné poistenie a preddavok na daň z príjmov.\n\nVýsledkom je, že zamestnancovi sa zníži čistá mzda o odvody a daň pripadajúcu na hodnotu tohto nepeňažného benefitu.\n\n### Možné riešenia na kompenzáciu zamestnanca\n\nAk chce zamestnávateľ dosiahnuť, aby zamestnancovi \"nič neubudlo z čistej mzdy\", môže využiť tieto legálne alternatívy:\n\n1.  **Poskytnutie finančného bonusu:** Zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytnúť dodatočný peňažný bonus alebo navýšiť mzdu o takú sumu, ktorá po zdanení a odvodoch pokryje dodatočné náklady spojené s nepeňažným príjmom za auto. Tento bonus bude samozrejme tiež súčasťou zdaniteľného príjmu.\n\n2.  **Uplatnenie oslobodenia do 500 € ročne:** Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť uplatniť na tento nepeňažný príjem oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) Zákona o dani z príjmov.\n    *   **Podmienky:** Od dane je oslobodené nepeňažné plnenie do úhrnnej sumy **500 € za rok** od všetkých zamestnávateľov.\n    *   **Dôsledok pre zamestnávateľa:** Zamestnávateľ si v takom prípade nemôže uplatniť náklady (napr. časť odpisov vozidla) vo výške oslobodeného nepeňažného príjmu ako daňový výdavok.\n    *   **Výhoda:** Časť nepeňažného príjmu, ktorá je oslobodená, nepodlieha dani z príjmov ani odvodom na sociálne a zdravotné poistenie [Zdroj: 324_Sluzobne_vozidlo_pouzivane_zamestnancom_na_sukromne_ucely_2025.md].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNajčistejším riešením, ako zamestnancovi plne kompenzovať zníženie čistej mzdy, je poskytnúť mu dodatočný peňažný bonus. Vypočítajte, o koľko sa zamestnancovi zníži čistá mzda v dôsledku nepeňažného príjmu, a poskytnite mu bonus, ktorý túto stratu po zdanení presne vykryje. Čiastočne môže pomôcť aj uplatnenie ročného oslobodenia do výšky 500 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presnou citáciou § 5 ods. 3 písm. d) ZDP uvádza, že navýšenie nepeňažného plnenia nie je pri použití firemného vozidla na súkromné účely prípustné."},"google":{"odpoved":"Nie, takýto postup nie je prípustný. Zákon o dani z príjmov síce umožňuje navýšiť niektoré nepeňažné plnenia o preddavok na daň a poistné, ktoré platí zamestnanec, avšak tento postup sa explicitne nevzťahuje na nepeňažný príjem za poskytnutie motorového vozidla na služobné a súkromné účely. Tento príjem, definovaný v § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, je z možnosti navýšenia priamo vylúčený. Zamestnávateľ teda nemôže legálne navýšiť hodnotu tohto konkrétneho benefitu, aby zamestnancovi kompenzoval zrazené odvody a daň. Suma nepeňažného príjmu vo výške 1 % (alebo v stanovených prípadoch menej) zo vstupnej ceny vozidla vstupuje do vymeriavacieho základu zamestnanca pre daň a odvody.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom uvádza, že takýto postup nie je prípustný, pretože nepeňažný príjem z poskytnutia vozidla je z možnosti navýšenia o daň a odvody výslovne vylúčený."},"bez":{"odpoved":"Nie, takýto postup nie je prípustný.\n\nPostup podľa prílohy č. 6 Zákona o dani z príjmov sa uplatňuje výlučne pri výpočte základu dane v prípade, ak zamestnávateľ zaplatí za zamestnanca jeho povinné poistné. Nepeňažný príjem za poskytnutie motorového vozidla sa v súlade s § 5 ods. 3 písm. a) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP) pripočíta k zdaniteľnej mzde zamestnanca a z tohto súčtu sa štandardne vypočíta preddavok na daň a poistné. Výška tohto nepeňažného príjmu je pevne stanovená a nie je možné ju takto umelo navyšovať. Ak chce zamestnávateľ kompenzovať daňovo-odvodové zaťaženie, musí to urobiť formou dodatočnej peňažnej odmeny.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne právne zdôvodnenie uplatnenia prílohy č. 6 ZDP a neuvádza zákonné vylúčenie podľa § 5 ods. 3 písm. d) ZDP."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi osobné auto na služobné aj súkromné účely a riadne mu každý mesiac zdaňuje nepeňažný príjem 1 % zo (zníženej) vstupnej ceny. Za rok 2026 mu na toto vozidlo vznikli preukázateľné náklady na pohonné látky, opravy a údržbu 6 000 €. Musí tieto náklady krátiť podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP na 80 %?","otazka_volna":"Auto jazdí zamestnanec aj súkromne, dávam mu to percento do mzdy. Musím potom v nákladoch krátiť benzín a servis na 80 percent?","spravna_odpoved":"Nie, krátiť nemusí – uplatní si celých 6 000 €. Pravidlo o 80 % paušálnych výdavkov, resp. o krátení podľa pomeru používania, sa podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP výslovne nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, t. j. ktorý zdaňuje zamestnancovi nepeňažný príjem z poskytnutého vozidla. Zdanenie 1 % u zamestnanca teda „odblokuje\" plný daňový výdavok u zamestnávateľa (pri pohonných látkach sa naďalej postupuje podľa pravidiel preukazovania spotreby v § 19 ods. 2 písm. l) ZDP).","ustanovenie":"§ 19 ods. 2 písm. t) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i), výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a)","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade zamestnávateľ náklady vo výške 6 000 € nekráti a môže si ich uplatniť ako daňový výdavok v plnej, 100 % výške.**\n\nAk zamestnávateľ postupuje podľa § 5 ods. 3 písm. a) Zákona o dani z príjmov a zamestnancovi riadne zdaňuje nepeňažný príjem (tzv. 1 % zo vstupnej ceny vozidla), je priamo zo zákona vyňatý z povinnosti krátiť výdavky na 80 % podľa § 19 ods. 2 písm. t) Zákona o dani z príjmov.\n\n### Podrobná analýza nákladov\n\nVaše celkové náklady 6 000 € sa skladajú z dvoch kategórií, pre ktoré platí nasledovné:\n\n1.  **Náklady na opravy, údržbu, odpisy, poistenie a pod.:**\n    *   Tieto náklady spadajú pod všeobecné ustanovenie § 19 ods. 2 písm. t) Zákona o dani z príjmov, ktoré však obsahuje výnimku pre váš prípad.\n    *   Keďže zamestnancovi zdaňujete nepeňažný príjem, súkromné použitie vozidla je daňovo vysporiadané na strane zamestnanca. Vďaka tomu si zamestnávateľ môže uplatniť všetky súvisiace náklady (okrem PHL) v plnej výške 100 % ako daňový výdavok [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 19 ods. 2 písm. t)].\n\n2.  **Náklady na pohonné látky (PHL):**\n    *   Výdavky na spotrebované PHL sa neriadia písmenom t), ale samostatným ustanovením § 19 ods. 2 písm. l) Zákona o dani z príjmov.\n    *   Ani tieto výdavky sa v tomto režime nekrátia. Zamestnávateľ si ich môže uplatniť v plnej výške preukázanej spotreby na služobné aj súkromné cesty, ak sú splnené podmienky (napr. vedenie knihy jázd na preukázanie celkového počtu najazdených kilometrov).\n    *   Alternatívne môže zamestnávateľ uplatniť paušálne výdavky na PHL vo výške 80 % z celkového preukázateľného nákupu, v takom prípade nemusí viesť knihu jázd.\n\n### Zhrnutie\n\n| Typ nákladu | Daňová uznateľnosť (pri zdanení 1 % u zamestnanca) | Právny základ |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Opravy, údržba, odpisy, poistenie atď. | **100 %** | § 19 ods. 2 písm. t) Zákona č. 595/2003 Z. z. |\n| Pohonné látky (preukázateľné) | **100 %** | § 19 ods. 2 písm. l) Zákona č. 595/2003 Z. z. |\n| **Vaše celkové náklady za rok 2026** | **6 000 €** | |\n\nZ celkových nákladov 6 000 € si teda vaša spoločnosť môže za rok 2026 uplatniť ako daňový výdavok celú sumu.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDávajte pozor na časový limit. Tento výhodný režim (zdanenie 1 % u zamestnanca a 100 % nákladov u zamestnávateľa) platí počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia vozidla do užívania [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 5 ods. 3 písm. a)]. Po uplynutí tejto doby už zamestnancovi nepeňažný príjem zdaňovať nebudete a v takom prípade budete musieť začať uplatňovať krátenie nákladov podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, teda uplatňovať si len 80 % výdavkov (alebo preukazovať presný pomer).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presnou citáciou zákonného ustanovenia uvádza, že zamestnávateľ náklady vo výške 6 000 € nekráti a uplatní si ich v plnej výške."},"google":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade zamestnávateľ nemusí krátiť tieto náklady na 80 %. Ak zamestnávateľ postupuje podľa § 5 ods. 3 písm. a) Zákona o dani z príjmov a zamestnancovi zdaňuje nepeňažný príjem za súkromné používanie vozidla, môže si uplatniť všetky preukázateľné výdavky súvisiace s vozidlom v plnej výške. Krátenie výdavkov paušálnou sadzbou 80 % podľa § 19 ods. 2 písm. t) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je alternatívou, ktorá sa uplatňuje vtedy, ak sa nepeňažný príjem zamestnancovi nezdaňuje. Keďže zamestnávateľ riadne zdaňuje benefit, má nárok na plné uznanie nákladov vo výške 6 000 €. Tento postup potvrdzuje aj zaužívaná odborná prax.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne konštatuje, že zamestnávateľ nemusí krátiť výdavky a uplatní plných 6 000 €, keďže zdanenie nepeňažného príjmu zamestnanca podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP vylučuje krátenie podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP."},"bez":{"odpoved":"Áno, zamestnávateľ musí tieto náklady krátiť, ak si uplatňuje paušálne výdavky. Keďže je vozidlo využívané aj na súkromné účely, zamestnávateľ si môže uplatniť daňové výdavky na jeho prevádzku buď vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, alebo v preukázateľnej výške podľa pomeru jázd. Zdanenie nepeňažného príjmu u zamestnanca nemá vplyv na tento postup u zamestnávateľa. Pri uplatnení paušálnych výdavkov si teda môže do daňových výdavkov zahrnúť sumu 4 800 € (80 % z 6 000 €). Tento postup upravuje § 19 ods. 2 písm. t) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru a uvádza nesprávne právne pravidlo, pretože podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP sa povinnosť krátenia výdavkov nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý zdaňuje zamestnancovi nepeňažný príjem podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Zamestnávateľ mal za rok 2025 priemerný evidenčný počet 120 zamestnancov. Zamestnankyňa má pracovný pomer od 1. 3. 2023, dohodnutý na kratší pracovný čas v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času. V júli 2026 absolvovala rekreáciu na Slovensku (3 prenocovania) a preukázala oprávnené výdavky 700 €. Akú najvyššiu sumu príspevku na rekreáciu jej je zamestnávateľ povinný poskytnúť?","otazka_volna":"Naša pani, čo robí na polovičný úväzok, bola v Tatrách na tri noci a nosí bločky za sedemsto eur. Koľko jej musím preplatiť ako rekreáciu?","spravna_odpoved":"137,50 €. Výpočet: 55 % zo 700 € = 385 €, ale najvyššia suma za kalendárny rok je 275 € a u zamestnanca s kratším pracovným časom sa táto najvyššia suma znižuje v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času, t. j. 275 × 0,5 = 137,50 €. Podmienky (viac ako 49 zamestnancov, nepretržité trvanie pracovného pomeru aspoň 24 mesiacov ku dňu začatia rekreácie, ubytovanie najmenej na dve prenocovania v SR) sú splnené. Príspevok je u zamestnankyne oslobodený od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.","ustanovenie":"§ 152a ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce; § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií je zamestnávateľ povinný zamestnankyni poskytnúť príspevok na rekreáciu v maximálnej výške **137,50 €**.\n\nTu je podrobné vysvetlenie a výpočet:\n\n### 1. Posúdenie nároku na príspevok\n\n*   **Povinnosť zamestnávateľa:** Keďže zamestnávateľ mal za predchádzajúci rok (2025) priemerný evidenčný počet 120 zamestnancov, čo je viac ako 49, má povinnosť poskytovať príspevok na rekreáciu zamestnancom, ktorí splnia podmienky [Zdroj: § 152a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce].\n*   **Podmienky na strane zamestnankyne:**\n    *   **Trvanie pracovného pomeru:** Pracovný pomer trvá od 1. 3. 2023. Ku dňu začatia rekreácie v júli 2026 bude podmienka nepretržitého trvania pracovného pomeru najmenej 24 mesiacov splnená [Zdroj: § 152a ods. 1 Zákonníka práce].\n    *   **Žiadosť:** Nárok vzniká na základe žiadosti zamestnankyne.\n\nZamestnankyňa má teda nárok na príspevok na rekreáciu.\n\n### 2. Výpočet maximálnej výšky príspevku\n\nKeďže zamestnankyňa pracuje na kratší pracovný čas, jej maximálny ročný nárok na príspevok sa musí pomerne znížiť.\n\n1.  **Výpočet maximálneho ročného limitu (pri kratšom pracovnom čase):**\n    Maximálny príspevok pre zamestnanca na plný úväzok je 275 € za kalendárny rok. Pre zamestnankyňu s polovičným úväzkom sa tento limit znižuje na polovicu.\n    *   Výpočet: 275,00 € × 0,5 = **137,50 €**\n    *   Toto je najvyššia suma, ktorú môže zamestnankyni zamestnávateľ v roku 2026 na rekreáciu prispieť [Zdroj: § 152a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce].\n\n2.  **Výpočet príspevku z oprávnených výdavkov:**\n    Príspevok predstavuje 55 % z preukázaných oprávnených výdavkov.\n    *   Výpočet: 700,00 € × 55 % = **385,00 €**\n\n### Záver\n\nZamestnávateľ porovná vypočítaný príspevok z reálnych výdavkov (385,00 €) s maximálnym ročným limitom prislúchajúcim zamestnankyni (137,50 €). Keďže príspevok vypočítaný z výdavkov presahuje jej osobný maximálny limit, zamestnávateľ jej poskytne príspevok **do výšky tohto limitu**, teda **137,50 €**.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnej sume 137,50 € so správnym právnym odôvodnením a výpočtom zohľadňujúcim polovičný úväzok aj limit podľa Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnankyni príspevok na rekreáciu v maximálnej výške 137,50 €. Príspevok je vo výške 55 % z preukázaných výdavkov (t.j. 385 €), najviac však do výšky maximálneho ročného limitu. Pre zamestnanca na plný úväzok je maximálny ročný príspevok 275 €. Keďže zamestnankyňa pracuje na kratší pracovný čas v rozsahu polovice, jej maximálny ročný nárok sa pomerne znižuje na 137,50 € (275 € / 2). Nárok a výpočet príspevku upravuje § 152a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu 137,50 € aj správny postup krátenia maximálneho limitu podľa § 152a Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnankyni príspevok na rekreáciu v maximálnej výške 137,50 €. Príspevok je 55 % z oprávnených výdavkov, avšak maximálna ročná suma 275 € sa u zamestnanca s kratším pracovným časom pomerne znižuje. Keďže zamestnankyňa pracuje na polovičný úväzok, jej maximálny ročný nárok na príspevok je 137,50 € (50 % z 275 €). Hoci 55 % z preukázaných výdavkov je 385 €, uplatní sa jej znížený ročný limit. Tento postup vyplýva z § 152a ods. 1, 2 a 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnej maximálnej výške príspevku 137,50 € s korektným právnym odôvodnením krátenia limitu podľa Zákonníka práce."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Zamestnanec nastúpil do pracovného pomeru 1. 8. 2024 u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov. Rekreáciu na Slovensku absolvoval od 20. 7. 2026 do 24. 7. 2026 (4 prenocovania) a účtovné doklady predložil zamestnávateľovi 10. 8. 2026. Vzniká mu nárok na príspevok na rekreáciu?","otazka_volna":"Chalan, čo u nás robí asi dva roky, bol v lete na dovolenke doma na Slovensku a chce rekreačný príspevok. Bločky doniesol hneď po návrate. Dostane ho?","spravna_odpoved":"Nie, nárok mu nevzniká. Splnenie podmienok sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie, teda k 20. 7. 2026 (§ 152a ods. 1 Zákonníka práce). K tomuto dňu trval jeho pracovný pomer 23 mesiacov a 19 dní, čo je menej ako zákonom požadovaných nepretržitých 24 mesiacov (tie by dovŕšil až 1. 8. 2026). Lehotu na predloženie dokladov – do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie, ktorej 30. deň pripadol na nedeľu 23. 8. 2026, takže posledným dňom lehoty bol pondelok 24. 8. 2026 (§ 1 ods. 4 Zákonníka práce v spojení s § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka) – síce dodržal, to však chýbajúcu podmienku trvania pracovného pomeru nenahrádza.","ustanovenie":"§ 152a ods. 1 a ods. 6 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade zamestnancovi nárok na príspevok na rekreáciu nevzniká.**\n\nDôvodom je nesplnenie kľúčovej podmienky nepretržitého trvania pracovného pomeru v dĺžke najmenej 24 mesiacov ku dňu začatia rekreácie.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa § 152a Zákonníka práce sa splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu posudzuje vždy **ku dňu začatia rekreácie** [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 152a, ods. 1]. Jednou z hlavných podmienok je, aby pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa trval nepretržite najmenej 24 mesiacov.\n\nVo vašom prípade:\n*   **Dátum nástupu do zamestnania:** 1. augusta 2024\n*   **Dátum začatia rekreácie:** 20. júla 2026\n\nK 20. júlu 2026 trval pracovný pomer zamestnanca **23 mesiacov a 20 dní**. Podmienka nepretržitého trvania pracovného pomeru v dĺžke 24 mesiacov by bola splnená až **31. júla 2026**.\n\nKeďže ku dňu začatia rekreácie nebola splnená podmienka minimálnej dĺžky trvania pracovného pomeru, zamestnávateľ nie je povinný príspevok poskytnúť a zamestnancovi naň nevzniká zákonný nárok.\n\n**Kedy by nárok vznikol?**\nAk by ten istý zamestnanec absolvoval rekreáciu, ktorá by sa začala kedykoľvek **po 31. júli 2026** (t. j. od 1. augusta 2026), podmienku trvania pracovného pomeru by už splnil a pri predložení oprávnených dokladov by mu nárok na príspevok na rekreáciu vznikol.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že nárok nevzniká, pretože ku dňu začatia rekreácie nebola splnená podmienka nepretržitého trvania pracovného pomeru najmenej 24 mesiacov podľa § 152a Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Nie, zamestnancovi nárok na príspevok na rekreáciu nevzniká. Dôvodom je nesplnenie podmienky nepretržitého trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa po dobu najmenej 24 mesiacov. Splnenie tejto podmienky sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie, pričom k 20. 7. 2026 trval pracovný pomer zamestnanca necelých 24 mesiacov. Túto podmienku ustanovuje § 152a ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Ostatné podmienky, ako je počet zamestnancov zamestnávateľa, počet prenocovaní a včasné predloženie dokladov, boli splnené.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že nárok nevzniká z dôvodu nesplnenia podmienky nepretržitého trvania pracovného pomeru 24 mesiacov ku dňu začatia rekreácie podľa § 152a ods. 1 Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Nie, zamestnancovi nárok na príspevok na rekreáciu nevzniká. Podmienkou na vznik nároku je trvanie pracovného pomeru u zamestnávateľa nepretržite najmenej 24 mesiacov ku dňu začatia rekreácie. Ku dňu 20. 7. 2026 trval jeho pracovný pomer necelých 24 mesiacov. Podmienku nepretržitého trvania 24 mesiacov by splnil až 31. 7. 2026. Táto podmienka je stanovená v § 152a ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru a uvádza správne právne pravidlo aj zákonnú podmienku posudzovania ku dňu začatia rekreácie."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Zamestnanec (podmienky nároku spĺňa, príspevok nedostal formou rekreačného poukazu) absolvoval rekreáciu na Slovensku, ktorá začala 28. 12. 2026 a nepretržite trvala do 3. 1. 2027. Za ktorý kalendárny rok sa mu príspevok na rekreáciu započíta a čo pre to musí urobiť?","otazka_volna":"Dovolenkoval nám cez Silvestra, časť bola ešte vlani a časť už tento rok. Do ktorého roka mu to mám dať, keď limit je 275 za rok?","spravna_odpoved":"Na žiadosť zamestnanca sa taká rekreácia považuje za príspevok za kalendárny rok, v ktorom rekreácia ZAČALA, teda za rok 2026 (čerpá sa z limitu 275 € za rok 2026). Podmienkou je, že príspevok nebol poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu a že o toto zaradenie zamestnanec požiada; bez jeho žiadosti sa uplatní bežný režim. Doklady predloží do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie, t. j. do 2. 2. 2027.","ustanovenie":"§ 152a ods. 6 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom rekreácia začala","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu je vysvetlenie situácie podľa platnej legislatívy.\n\nPríspevok na rekreáciu sa v tomto prípade **započíta do limitu za kalendárny rok 2026**.\n\nVyplýva to z pravidla, že ak rekreácia začne v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom, posudzuje sa podľa roku, v ktorom začala [Zdroj: 26_Smernica_o_poskytovani_prispevku_na_rekreaciu_zamestnancom_2025.md].\n\n### Čo musí zamestnanec urobiť?\n\nAby si zamestnanec mohol uplatniť nárok na príspevok, musí podniknúť nasledujúce kroky:\n\n1.  **Požiadať o príspevok:** Nárok na príspevok nevzniká automaticky, zamestnanec oň musí zamestnávateľa požiadať [Zdroj: 410_1_Prispevok_na_rekreaciu_2025.md].\n2.  **Predložiť účtovné doklady:** Keďže príspevok nebol poskytnutý formou rekreačného poukazu, zamestnanec musí preukázať oprávnené výdavky.\n    *   **Lehota:** Doklady musí predložiť najneskôr **do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie**. Rekreácia skončila 3. januára 2027, takže lehota na predloženie dokladov uplynie **2. februára 2027**.\n    *   **Náležitosti dokladov:** Súčasťou účtovných dokladov (napr. faktúry z hotela) musí byť **označenie zamestnanca** menom a priezviskom [Zdroj: pdf_metodicke-usmernenie_36-dzpau-2024-mu-usmernenie-k-prispevkom-na-rekreacie-ktore-zacali-po-__chunk_004.md].\n\n### Kedy zamestnávateľ príspevok vyplatí?\n\nPo predložení kompletných a správnych dokladov zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu **v najbližšom výplatnom termíne** určenom na výplatu mzdy [Zdroj: pdf_metodicke-usmernenie_36-dzpau-2024-mu-usmernenie-k-prispevkom-na-rekreacie-ktore-zacali-po-__chunk_004.md].\n\n### Zhrnutie kľúčových bodov:\n\n*   **Rok nároku:** 2026\n*   **Lehota na predloženie dokladov:** do 2. februára 2027\n*   **Podmienka dokladov:** Musia obsahovať meno zamestnanca.\n*   **Výška príspevku:** 55 % oprávnených výdavkov, maximálne však 275 € za kalendárny rok [Zdroj: 410_1_Prispevok_na_rekreaciu_2025.md]. Keďže sa príspevok vzťahuje na rok 2026, započíta sa do limitu tohto roka.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza rok 2026, lehotu na predloženie dokladov do 2. 2. 2027 aj povinnosť zamestnanca požiadať o príspevok."},"google":{"odpoved":"Na základe vašej žiadosti sa príspevok na rekreáciu započíta do kalendárneho roka 2026, keďže rekreácia v tomto roku začala. Zamestnanec musí zamestnávateľovi preukázať oprávnené výdavky predložením účtovného dokladu. Tento doklad musí byť predložený najneskôr do 30 kalendárnych dní po skončení rekreácie, teda do 2. februára 2027. Na doklade musí byť uvedené meno zamestnanca a termín pobytu. Táto možnosť voľby sa opiera o ustanovenie § 152a ods. 5 Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza započítanie do roku 2026 na základe žiadosti, lehotu 30 dní do 2. 2. 2027 a všetky podmienky, pričom chybný odkaz na odsek 5 namiesto odseku 6 nemení vecnú správnosť pravidla."},"bez":{"odpoved":"Príspevok na rekreáciu sa započíta do kalendárneho roka 2027, pretože rozhodujúci je deň skončenia rekreácie. Zamestnanec musí zamestnávateľovi preukázať oprávnené výdavky predložením účtovného dokladu. Lehota na predloženie dokladu je najneskôr do 30 kalendárnych dní po skončení rekreácie, teda do 2. februára 2027. Táto povinnosť vyplýva z § 152a ods. 5 Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Maximálna výška príspevku pre rok 2027 bude 275 €.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny rok 2027 a chybné pravidlo, pretože podľa § 152a ods. 6 Zákonníka práce sa na žiadosť zamestnanca príspevok započíta do roku 2026, v ktorom rekreácia začala."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Zamestnávateľ sa rozhodol poskytovať príspevok na rekreáciu prostredníctvom rekreačného poukazu na základe zmluvy s jeho vydavateľom. Hodnota poukazu pre zamestnanca je 500 €. Akú najvyššiu sumu poplatku za sprostredkovanie služieb mu môže vydavateľ poukazu účtovať?","otazka_volna":"Chceme rekreáciu riešiť cez tie poukazy, ale firma, čo ich vydáva, si pýta províziu. Je na to nejaký strop?","spravna_odpoved":"Najviac 15 €, teda 3 % z hodnoty rekreačného poukazu. Zákonník práce v § 152a ods. 2 ustanovuje, že pri poskytovaní príspevku na rekreáciu prostredníctvom rekreačného poukazu na základe zmluvy s vydavateľom poukazu je výška poplatku za sprostredkovanie služieb maximálne 3 % z hodnoty rekreačného poukazu: 500 × 0,03 = 15 €.","ustanovenie":"§ 152a ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Pri poskytovaní príspevku na rekreáciu prostredníctvom rekreačného poukazu na základe zmluvy s vydavateľom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu je výška poplatku za sprostredkovanie služieb podľa odseku 4 maximálne 3 % z hodnoty rekreačného poukazu.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"Vydavateľ rekreačného poukazu môže zamestnávateľovi účtovať poplatok za sprostredkovanie služieb v maximálnej výške **15 €**.\n\nPodľa Zákonníka práce je výška tohto poplatku limitovaná na maximálne 3 % z hodnoty rekreačného poukazu.\n\n**Výpočet:**\n*   Hodnota poukazu: 500 €\n*   Maximálna sadzba poplatku: 3 %\n*   Maximálny poplatok: 500 € × 3 % = **15 €**\n\nTento limit je stanovený v § 152a ods. 2 Zákonníka práce [Zákon č. 311/2001 Z. z.]. Vydavateľ poukazu si teda nemôže účtovať vyšší poplatok, aj keby bol dohodnutý v zmluve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza maximálnu sumu poplatku 15 € ako aj príslušný zákonný limit 3 % z hodnoty poukazu podľa § 152a ods. 2 Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Vydavateľ rekreačného poukazu môže zamestnávateľovi účtovať poplatok za sprostredkovanie služieb najviac vo výške 3 % z hodnoty rekreačného poukazu. Pri hodnote poukazu 500 € je teda maximálna výška poplatku 15 €. Táto sadzba je stanovená v § 152a ods. 7 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Zamestnávateľ si tento poplatok môže uplatniť ako daňový výdavok.","spravne":false,"dovod":"Hoci je výsledná suma 15 € a sadzba 3 % správna, odpoveď sa odvoláva na nesprávne ustanovenie zákona (§ 152a ods. 7 namiesto ods. 2 Zákonníka práce)."},"bez":{"odpoved":"Vydavateľ rekreačného poukazu môže zamestnávateľovi účtovať poplatok za sprostredkovanie služieb najviac vo výške 3 % z hodnoty poukazu. Pri hodnote poukazu 500 € je teda maximálna výška tohto poplatku 15 €. Uvedený limit je stanovený v § 152a ods. 8 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.","spravne":false,"dovod":"Hoci je výsledná suma 15 € (3 %) správna, v odôvodnení je uvedené nesprávne právne ustanovenie (§ 152a ods. 8 namiesto ods. 2), čo podľa rubriky znamená nesprávnu odpoveď."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Zamestnávateľ mal za rok 2025 priemerný evidenčný počet 60 zamestnancov. Zamestnanec s pracovným pomerom na plný úväzok trvajúcim 4 roky požiadal v roku 2026 o príspevok na športovú činnosť svojich dvoch detí; obe spĺňajú všetky podmienky a preukázané oprávnené výdavky za rok 2026 sú spolu 900 €. Akú sumu príspevku je zamestnávateľ povinný poskytnúť?","otazka_volna":"Mám zamestnanca, čo má dve deti v športových kluboch, dokopy za rok zaplatil deväťsto eur. Musím mu niečo preplácať a koľko, keď mám cez šesťdesiat ľudí?","spravna_odpoved":"275 €. Od 1. 1. 2025 (novela Zákonníka práce zákonom č. 324/2024 Z. z.) je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, POVINNÝ poskytnúť príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, a to v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac 275 € za kalendárny rok V ÚHRNE NA VŠETKY DETI zamestnanca. 55 % z 900 € = 495 €, strop je však 275 €, preto sa poskytne 275 €. Suma je u zamestnanca oslobodená od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP a je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu ZDP.","ustanovenie":"§ 152b ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (v znení od 1. 1. 2025); § 5 ods. 7 písm. b) a § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod zákona č. 595/2003 Z. z.; Usmernenie FR SR č. 34/DZPaU/2024/MU","citat":"zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne (má povinnosť poskytnúť) zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca.","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Metodicke_usmernenia/Priame_dane/2024/2024.11.29_034_DZPaU_2024_MU.pdf","my":{"odpoved":"Zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok v maximálnej ročnej výške **275 €**.\n\n### Zdôvodnenie\n\nPodľa § 152b Zákonníka práce platia pre rok 2026 nasledujúce pravidlá:\n\n1.  **Povinnosť zamestnávateľa:** Zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok (2025) zamestnával v priemere viac ako 49 zamestnancov, je povinný poskytnúť príspevok na športovú činnosť dieťaťa [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 152b]. Váš zamestnávateľ s priemerným počtom 60 zamestnancov túto podmienku spĺňa.\n\n2.  **Nárok zamestnanca:** Zamestnanec má nárok na príspevok, ak jeho pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov a o príspevok požiada [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 152b]. Váš zamestnanec s trvaním pracovného pomeru 4 roky túto podmienku spĺňa.\n\n3.  **Výpočet výšky príspevku:**\n    *   Príspevok predstavuje **55 % oprávnených výdavkov**.\n    *   Maximálna suma príspevku je však limitovaná na **275 € za kalendárny rok**, a to v úhrne na všetky deti zamestnanca.\n\nVo vašom prípade je výpočet nasledovný:\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Oprávnené výdavky (spolu za obe deti) | 900,00 € |\n| Výpočet (55 % z oprávnených výdavkov) | 495,00 € |\n| Maximálny ročný limit na zamestnanca | 275,00 € |\n| **Poskytnutý príspevok (nižšia zo súm)** | **275,00 €** |\n\nKeďže vypočítaná suma (495 €) presahuje maximálny ročný limit (275 €), zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok len do výšky tohto limitu. Tento limit platí pre všetky deti zamestnanca dokopy, nie na každé dieťa zvlášť [Zdroj: 647_Prispevok_na_sportovu_cinnost_dietata_2025.md].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu sumu 275 € vrátane správneho právneho odôvodnenia a výpočtu podľa § 152b Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi príspevok na športovú činnosť detí v celkovej sume 275 €. Hoci 55 % z preukázaných výdavkov (900 €) predstavuje 495 €, maximálna suma príspevku je limitovaná. Tento limit je stanovený na 275 € za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca, nie na každé dieťa osobitne. Povinnosť zamestnávateľa vznikla, keďže zamestnáva viac ako 49 zamestnancov a pracovný pomer zamestnanca trvá nepretržite viac ako 24 mesiacov. Podmienky poskytnutia príspevku upravuje § 152b zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu príspevku 275 € aj presné zákonné podmienky a limitáciu v úhrne na všetky deti podľa Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť žiadny príspevok, keďže jeho poskytovanie je dobrovoľné. Podľa § 152b ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov, *môže* poskytnúť tento príspevok. Ak by sa zamestnávateľ rozhodol príspevok dobrovoľne poskytnúť, jeho výška by bola 55 % z oprávnených výdavkov, najviac však 275 € za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca. V tomto prípade by teda maximálna suma dobrovoľného príspevku bola 275 €.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že príspevok je dobrovoľný a zamestnávateľ nie je povinný ho poskytnúť, pričom od 1. 1. 2025 je zamestnávateľ s viac ako 49 zamestnancami povinný tento príspevok poskytnúť v sume 275 €."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti sa stalo osobou s príslušnosťou k športovej organizácii 15. 9. 2025. Zamestnanec uhradil 10. 1. 2026 tejto organizácii (zapísanej v registri právnických osôb v športe) 600 € za športovú činnosť dieťaťa za obdobie od 1. 1. 2026 do 30. 6. 2026 a požiadal o príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Vzniká nárok na príspevok?","otazka_volna":"Chalan doniesol faktúru z hokejového klubu za prvý polrok, dieťa tam chodí od minulej jesene. Môžem mu to preplatiť ako športový príspevok?","spravna_odpoved":"Nie, nárok nevzniká. Splnenie podmienok posudzuje zamestnávateľ ku dňu začatia obdobia, na ktoré sa doklad vzťahuje, t. j. k 1. 1. 2026. Podmienku, že dieťa je osobou s príslušnosťou k športovej organizácii najmenej počas šiestich mesiacov, by dieťa splnilo až 15. 3. 2026. K 1. 1. 2026 teda podmienka splnená nie je a výdavky za prvý polrok 2026 nie sú oprávnenými výdavkami podľa § 152b Zákonníka práce; príspevok nemožno oslobodiť podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.","ustanovenie":"§ 152b ods. 3 a ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce; Usmernenie FR SR č. 34/DZPaU/2024/MU, príklad č. 3","citat":"Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na športovú činnosť dieťaťa posudzuje zamestnávateľ ku dňu začatia obdobia, na ktoré sa vzťahuje doklad podľa prvej vety.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade nárok na príspevok na športovú činnosť dieťaťa zatiaľ nevzniká.**\n\nKľúčovou podmienkou je, že dieťa musí byť členom (mať príslušnosť k) športovej organizácie **najmenej 6 mesiacov**, pričom táto podmienka sa posudzuje ku dňu začiatku obdobia, na ktoré sa vzťahuje uhradený výdavok. Vo vašom prípade je to k 1. januáru 2026, kedy táto podmienka ešte nebola splnená.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Podmienka trvania príslušnosti (6 mesiacov)**\n    Podľa § 152b Zákonníka práce musí byť dieťa zamestnanca osobou s príslušnosťou k športovej organizácii najmenej počas 6 mesiacov, aby vznikol nárok na príspevok [Zdroj: 1392_Prispevok_sportova_cinnost_dietata.md, 513_Prispevok_na_sportovu_cinnost_dietata.md].\n\n2.  **Rozhodujúci dátum posúdenia nároku**\n    Zamestnávateľ posudzuje splnenie všetkých podmienok, vrátane 6-mesačnej príslušnosti, **ku dňu začatia obdobia, na ktoré sa vzťahuje predložený doklad** [Zdroj: 381_Prispevok_na_sportovu_cinnost_dietata_2025.md, 507_Opravnene_vydavky_na_sportovu_cinnost_dietata_2025.md]. Nie je to deň úhrady ani deň podania žiadosti.\n\n3.  **Aplikácia na váš prípad**\n    *   **Dátum začiatku príslušnosti dieťaťa:** 15. 9. 2025\n    *   **Obdobie, na ktoré sa vzťahuje výdavok:** 1. 1. 2026 – 30. 6. 2026\n    *   **Dátum, ku ktorému zamestnávateľ posudzuje nárok:** **1. 1. 2026**\n\n    K 1. januáru 2026 trvala príslušnosť dieťaťa k športovej organizácii približne 3,5 mesiaca (od 15. 9. 2025), čo je menej ako požadovaných 6 mesiacov. Preto podmienka pre poskytnutie príspevku nebola v rozhodujúcom čase splnená.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nNárok na príspevok zamestnancovi vznikne neskôr. Podmienka 6-mesačnej príslušnosti bude splnená dňa **15. marca 2026**.\n\nAby si zamestnanec mohol uplatniť príspevok, mal by požiadať športovú organizáciu o vystavenie nového dokladu (alebo rozdelenie pôvodnej platby), ktorý by sa vzťahoval na obdobie začínajúce **po 15. marci 2026**. Napríklad, ak by predložil doklad na obdobie od 1. 4. 2026 do 30. 6. 2026, nárok by mu už vznikol, pretože k 1. 4. 2026 by podmienka 6-mesačnej príslušnosti bola splnená.\n\nPríspevok je vo výške 55 % oprávnených výdavkov, maximálne však **275 eur za kalendárny rok** na všetky deti zamestnanca [Zdroj: 1392_Prispevok_sportova_cinnost_dietata.md].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že nárok nevzniká, pretože ku dňu začiatku obdobia (1. 1. 2026) nebola splnená podmienka 6-mesačnej príslušnosti k športovej organizácii, ktorá by uplynula až 15. 3. 2026."},"google":{"odpoved":"Nie, nárok na príspevok na športovú činnosť dieťaťa v tomto prípade nevzniká. Jednou z kľúčových podmienok je, že dieťa musí mať príslušnosť k športovej organizácii nepretržite po dobu najmenej šiestich mesiacov. Keďže úhrada sa vzťahuje na obdobie od 1. 1. 2026, k tomuto dňu dieťa nespĺňalo uvedenú podmienku, lebo jeho príslušnosť trvala len približne 3,5 mesiaca. Podmienka šiestich mesiacov by bola splnená až 15. 3. 2026. Nárok by mohol vzniknúť až na výdavky za obdobie po tomto dátume.\n\nTáto podmienka je ustanovená v § 152b ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že nárok nevzniká, pretože k rozhodujúcemu dňu (1. 1. 2026) dieťa nespĺňalo podmienku príslušnosti k športovej organizácii po dobu najmenej šiestich mesiacov, ktorú by dosiahlo až 15. 3. 2026."},"bez":{"odpoved":"Nie, nárok na príspevok na športovú činnosť dieťaťa v tomto prípade nevzniká. Dôvodom je nesplnenie podmienky, že dieťa musí vykonávať športovú činnosť v oprávnenej športovej organizácii nepretržite po dobu najmenej šiestich mesiacov. V čase úhrady a žiadosti v januári 2026 trvala príslušnosť dieťaťa k organizácii len necelé štyri mesiace. Túto podmienku stanovuje § 152b ods. 2 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Nárok by zamestnancovi vznikol až po 15. marci 2026.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza právne pravidlo posudzovania podmienky v čase úhrady a žiadosti namiesto dňa začatia obdobia (1. 1. 2026) a mylne tvrdí, že nárok za toto obdobie by vznikol po 15. marci 2026."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Dieťa zamestnanca dovŕšilo 18 rokov veku 1. 1. 2026. Zamestnanec (pracovný pomer trvá 6 rokov, zamestnávateľ má 80 zamestnancov) žiada v roku 2026 o príspevok na športovú činnosť tohto dieťaťa; ostatné podmienky sú splnené. Možno mu príspevok za rok 2026 poskytnúť a oslobodiť od dane?","otazka_volna":"Syn zamestnanca mal osemnástku hneď na Nový rok. Ešte na neho ten športový príspevok dostane alebo už je na to starý?","spravna_odpoved":"Áno, možno. Zákonník práce vymedzuje dieťa ako osobu, ktorá dovŕšila najviac 18 rokov veku v kalendárnom roku, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok. Dieťa, ktoré 1. 1. 2026 dovŕšilo 18 rokov, túto podmienku za rok 2026 spĺňa – Finančná správa to výslovne potvrdzuje na rovnakom príklade pre rok 2025. Pri splnení ostatných podmienok (§ 152b Zákonníka práce) teda nárok vzniká a príspevok je u zamestnanca oslobodený od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.","ustanovenie":"§ 152b ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce; Usmernenie FR SR č. 34/DZPaU/2024/MU","citat":"si môže zamestnanec uplatniť príspevok za rok 2025 aj na dieťa, ktoré 1.1.2025 dovŕšilo 18 rokov veku.","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Metodicke_usmernenia/Priame_dane/2024/2024.11.29_034_DZPaU_2024_MU.pdf","my":{"odpoved":"Áno, **zamestnancovi môžete poskytnúť príspevok na športovú činnosť dieťaťa za celý kalendárny rok 2026 a tento príspevok bude na strane zamestnanca oslobodený od dane aj odvodov.**\n\nRozhodujúcou podmienkou je vek, ktorý dieťa dovŕši v kalendárnom roku, za ktorý sa príspevok žiada, nie jeho vek v momente podania žiadosti alebo preplatenia výdavkov.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Veková hranica dieťaťa**\n    Kľúčová je definícia dieťaťa podľa Zákonníka práce. Za dieťa sa na tieto účely považuje osoba, ktorá **dovŕšilo najviac 18 rokov veku v kalendárnom roku, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok** [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 152b].\n\n    *   **Váš prípad:** Zamestnanec žiada o príspevok za rok 2026.\n    *   **Vek dieťaťa v roku 2026:** Dieťa 1. januára 2026 dovŕšilo presne 18 rokov.\n    *   **Záver:** Keďže v kalendárnom roku 2026 dieťa dovŕšilo 18 rokov (a nie viac), podmienka veku je pre celý rok 2026 splnená. Rok 2026 je teda posledným rokom, za ktorý je možné na toto dieťa príspevok uplatniť.\n\n2.  **Oslobodenie od dane a odvodov**\n    Ak sú splnené všetky podmienky podľa § 152b Zákonníka práce (čo vo vašom prípade sú), poskytnutý príspevok je na strane zamestnanca v plnej výške **oslobodený od dane z príjmov a nevstupuje do vymeriavacieho základu pre sociálne a zdravotné poistenie** [Zdroj: Komentrk5zkona5952003Zz.md, 411_2_Prispevok_na_sportovu_cinnost_dietata_2025.md]. Na strane zamestnávateľa ide o daňovo uznaný výdavok.\n\n### Zhrnutie podmienok a výšky príspevku\n\nPre úplnosť uvádzam prehľad všetkých podmienok, ktoré musia byť splnené:\n\n| Podmienka | Stav vo vašom prípade | Zdroj |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Zamestnávateľ** | Zamestnáva viac ako 49 zamestnancov (80). | § 152b ZP |\n| **Pracovný pomer zamestnanca** | Trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov (6 rokov). | § 152b ZP |\n| **Žiadosť zamestnanca** | Zamestnanec o príspevok požiadal. | § 152b ZP |\n| **Vek dieťaťa** | Dovŕšilo 18 rokov v roku 2026. | § 152b ZP |\n| **Príslušnosť k športovej organizácii** | Dieťa je členom najmenej 6 mesiacov. | § 152b ZP |\n| **Oprávnené výdavky** | Preukázané dokladom od športovej organizácie zapísanej v registri. | § 152b ZP |\n\n**Výška príspevku na rok 2026:**\n*   **55 %** z preukázaných oprávnených výdavkov.\n*   Maximálne **275 €** za kalendárny rok (v úhrne na všetky deti zamestnanca).\n*   Príspevok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent **nahor** [Zdroj: 393_Prispevok_na_sportovu_cinnost_dietata_od_1_1_2025_aj_z_danoveho_aspektu_2025.md].\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nUpozornite zamestnanca, že môže predkladať doklady za oprávnené výdavky vzťahujúce sa na celý kalendárny rok 2026, nie len na obdobie pred dovŕšením 18. roku veku. Zároveň ho informujte, že doklad od športovej organizácie musí predložiť na preplatenie do 30 kalendárnych dní odo dňa jeho vydania [Zdroj: 443_Prispevok_na_sportovu_cinnost_dietata_2025.md].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru a správne uviedla podmienku veku podľa § 152b Zákonníka práce, ako aj oslobodenie príspevku od dane."},"google":{"odpoved":"Áno, zamestnancovi možno za rok 2026 poskytnúť príspevok na športovú činnosť dieťaťa a oslobodiť ho od dane. Podľa zákona sa za dieťa na tento účel považuje aj dieťa, ktoré dovŕšilo 18 rokov veku v kalendárnom roku, za ktorý zamestnanec o príspevok žiada. Keďže dieťa dovŕšilo 18 rokov v roku 2026, podmienka veku je na účely príspevku za rok 2026 splnená. Ostatné podmienky, ako trvanie pracovného pomeru (viac ako 24 mesiacov) a počet zamestnancov zamestnávateľa (viac ako 49), sú taktiež splnené. Oslobodenie tohto príspevku od dane z príjmov pri splnení zákonných podmienok upravuje § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a podmienky poskytnutia § 152b zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne potvrdzuje nárok na príspevok aj jeho oslobodenie od dane a uvádza správne zákonné ustanovenia vrátane podmienky veku dieťaťa."},"bez":{"odpoved":"Nie, príspevok na športovú činnosť dieťaťa za rok 2026 mu nemožno poskytnúť ako daňovo oslobodený príjem. Podmienkou je, aby dieťa nedovŕšilo 18 rokov veku v kalendárnom roku, za ktorý sa príspevok poskytuje. Keďže dieťa dovŕšilo 18 rokov už 1. 1. 2026, túto podmienku za rok 2026 nespĺňa. Prípadné poskytnutie príspevku by bolo pre zamestnanca zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti. Vyplýva to z § 152b ods. 2 Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v nadväznosti na § 5 ods. 7 písm. b) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru a nesprávne tvrdí, že príspevok nemožno poskytnúť a oslobodiť od dane, pretože dieťa podmienku dovŕšenia najviac 18 rokov veku v danom kalendárnom roku spĺňa."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Športová organizácia vystavila zamestnancovi doklad o zaplatení príspevku na športovú činnosť dieťaťa dňa 2. 3. 2026. Dokedy najneskôr musí zamestnanec doklad predložiť zamestnávateľovi, aby mu vznikol nárok na príspevok na športovú činnosť dieťaťa?","otazka_volna":"Klub vystavil potvrdenie začiatkom marca. Dokedy s tým musí chalan pribehnúť na mzdovú, nech mu to prejde?","spravna_odpoved":"Najneskôr do 1. 4. 2026 (streda), teda do 30 dní odo dňa VYDANIA dokladu oprávnenou osobou (lehota začína plynúť 3. 3. 2026 a jej 30. deň pripadá na 1. 4. 2026). Pozor na odlišnosť od rekreácie: pri príspevku na rekreáciu sa doklady predkladajú do 30 dní odo dňa SKONČENIA rekreácie (§ 152a ods. 6 Zákonníka práce), pri príspevku na športovú činnosť dieťaťa do 30 dní odo dňa vydania dokladu (§ 152b ods. 5 Zákonníka práce).","ustanovenie":"§ 152b ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na športovú činnosť dieťaťa predložením dokladu do 30 dní odo dňa jeho vydania oprávnenou osobou","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"Zamestnanec by mal doklad predložiť zamestnávateľovi **do 30 dní od jeho vydania, teda najneskôr do 1. apríla 2026**.\n\nPodľa Zákonníka práce je zamestnanec povinný preukázať oprávnené výdavky na športovú činnosť dieťaťa predložením dokladu do 30 dní odo dňa jeho vydania oprávnenou osobou (športovou organizáciou) [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 152b ods. 5].\n\n*   **Dátum vydania dokladu:** 2. marec 2026\n*   **Začiatok plynutia lehoty:** 3. marec 2026 (deň vydania sa do lehoty nepočíta)\n*   **Koniec 30-dňovej lehoty:** 1. apríl 2026\n\n### Dôležité upozornenie k povahe lehoty\n\nJe dôležité vedieť, že táto 30-dňová lehota sa považuje za **poriadkovú, nie prekluzívnu**. To znamená, že jej zmeškanie nespôsobuje automatický zánik nároku na príspevok [Zdroj: 416_II_Prispevok_na_sportovu_cinnost_dietata_152b_Zakonnika_prace_2025.md]. Zamestnávateľ by mal príspevok poskytnúť aj po jej uplynutí, ak sú splnené všetky ostatné podmienky.\n\nPo predložení dokladu a splnení podmienok zamestnávateľ poskytne príspevok v najbližšom výplatnom termíne, pokiaľ sa so zamestnancom nedohodne inak [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 152b ods. 5].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nHoci zmeškanie lehoty nespôsobuje zánik nároku, odporúčame doklady predkladať včas. Predídete tak možným administratívnym komplikáciám alebo nedorozumeniam, najmä ak má zamestnávateľ lehoty upravené aj vo vnútornom predpise.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne určuje lehotu na predloženie dokladu do 30 dní od vydania, t. j. najneskôr do 1. apríla 2026, s odkazom na správne ustanovenie § 152b ods. 5 Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Zamestnanec musí doklad o zaplatení príspevku na športovú činnosť dieťaťa predložiť zamestnávateľovi najneskôr do 30 dní odo dňa jeho vydania. Vzhľadom na to, že doklad bol vystavený 2. 3. 2026, posledný deň na jeho predloženie je 1. 4. 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 152b ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Po predložení dokladu v tejto lehote zamestnávateľ poskytne príspevok v najbližšom výplatnom termíne, ak sa nedohodnú inak.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza lehotu 30 dní odo dňa vydania dokladu, presný hraničný dátum 1. 4. 2026 a odkazuje na príslušné ustanovenie Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Zamestnanec je povinný predložiť zamestnávateľovi doklad o zaplatení príspevku do 30 dní odo dňa jeho vydania športovou organizáciou. Vzhľadom na dátum vystavenia dokladu (2. 3. 2026) musí zamestnanec tento doklad predložiť najneskôr do 1. apríla 2026. Po uplynutí tejto lehoty nárok na príspevok za tento konkrétny doklad zaniká. Táto lehota je stanovená v § 152b ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza lehotu 30 dní od vydania dokladu podľa § 152b ods. 5 Zákonníka práce aj presný dátum 1. apríla 2026."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Zamestnanec je v pracovnom pomere u zamestnávateľa nepretržite od 1. 2. 2024. Zamestnávateľ mu zabezpečil ubytovanie od 11. 6. 2026 do 30. 6. 2026 (20 dní z 30-dňového mesiaca) a hodnota nepeňažného plnenia za jún 2026 je 320 €. Akú sumu zahrnie do zdaniteľných príjmov zamestnanca za jún 2026?","otazka_volna":"Robotníkovi platíme ubytovňu, ale nasťahoval sa až v polovici mesiaca. Za jún to vyšlo 320 eur. Zdaňujem z toho niečo, keď je u nás už vyše dvoch rokov?","spravna_odpoved":"Do zdaniteľných príjmov zahrnie 86,67 €. Keďže pracovný pomer u tohto zamestnávateľa trvá nepretržite aspoň 24 mesiacov, mesačný limit oslobodenia je 350 €, ktorý sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo ubytovanie zabezpečené: 350 × 20/30 = 233,33 € (zaokrúhlené podľa § 47 ZDP). Zdaniteľný príjem = 320 − 233,33 = 86,67 €.","ustanovenie":"§ 5 ods. 7 písm. n) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"v úhrnnej sume najviac 350 eur mesačne, ktoré sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Do zdaniteľných príjmov zamestnanca za jún 2026 sa zahrnie suma **86,67 €**.\n\nPodľa § 5 ods. 7 písm. n) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je od dane oslobodené nepeňažné plnenie na ubytovanie zamestnanca, pričom výška oslobodenia závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru:\n*   **100 € mesačne** pre zamestnanca s pracovným pomerom trvajúcim menej ako 24 mesiacov.\n*   **350 € mesačne** pre zamestnanca, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite aspoň 24 mesiacov.\n\nKeďže pracovný pomer zamestnanca začal 1. 2. 2024, k 1. 2. 2026 trval presne 24 mesiacov. V júni 2026 tak spĺňal podmienku trvania pracovného pomeru viac ako 24 mesiacov, a preto sa na neho vzťahuje vyšší limit oslobodenia 350 € mesačne.\n\nAk ubytovanie nie je poskytnuté počas celého mesiaca, suma oslobodenia sa musí pomerne krátiť.\n\n### Výpočet zdaniteľného príjmu\n\n1.  **Výpočet pomernej časti oslobodenia:**\n    Limit oslobodenia sa prepočíta podľa počtu dní, kedy bolo ubytovanie poskytnuté.\n    *   Vzorec: (Mesačný limit / Počet kalendárnych dní v mesiaci) × Počet dní poskytnutého ubytovania\n    *   Výpočet: (350,00 € / 30 dní) × 20 dní = **233,33 €**\n\n2.  **Výpočet zdaniteľnej časti príjmu:**\n    Zdaní sa iba suma, ktorá presahuje vypočítanú pomernú časť oslobodenia.\n    *   Vzorec: Celková hodnota plnenia - Pomerná časť oslobodenia\n    *   Výpočet: 320,00 € - 233,33 € = **86,67 €**\n\n| Položka                                             | Suma      |\n| :-------------------------------------------------- | :-------- |\n| Celková hodnota nepeňažného plnenia (ubytovanie)      | 320,00 €  |\n| Uplatnené oslobodenie od dane (pomerná časť)         | -233,33 € |\n| **Zdaniteľný príjem zamestnanca (rozdiel)**         | **86,67 €** |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila výšku zdaniteľného príjmu 86,67 € vrátane presného právneho odôvodnenia a pomernej výšky oslobodenia."},"google":{"odpoved":"Do zdaniteľných príjmov zamestnanca za jún 2026 sa zahrnie suma 86,67 €. Keďže pracovný pomer zamestnanca k 11. 6. 2026 trval nepretržite viac ako 24 mesiacov, vzťahuje sa na neho oslobodenie od dane do výšky 350 € mesačne. Táto suma sa však musí alikvotne krátiť podľa počtu dní poskytnutého ubytovania, čo predstavuje oslobodenú časť vo výške 233,33 € (350 € / 30 dní * 20 dní). Zdaniteľným príjmom je následne rozdiel medzi celkovou hodnotou nepeňažného plnenia a vypočítanou oslobodenou sumou (320 € - 233,33 €). Tento postup vyplýva z ustanovenia § 5 ods. 7 písm. n) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnej sume 86,67 € a uviedla vecné aj právne odôvodnenie v plnom súlade s referenciou a zákonom."},"bez":{"odpoved":"Do zdaniteľných príjmov zamestnanca sa za jún 2026 nezahrnie žiadna suma, teda 0 €. Hodnota nepeňažného plnenia 320 € je v plnej výške oslobodená od dane. Keďže pracovný pomer zamestnanca u tohto zamestnávateľa trval k 1. 6. 2026 nepretržite viac ako 24 mesiacov, uplatní sa oslobodenie až do výšky 350 € mesačne. Toto oslobodenie upravuje § 5 ods. 7 písm. p) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza sumu 0 € namiesto 86,67 €, pretože neaplikovala krátenie limitu oslobodenia na pomernú výšku podľa počtu dní ubytovania."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Výrobná firma sídli v priemyselnom parku, kam verejný poskytovateľ pravidelnej dopravy dopravu preukázateľne nevykonáva, a preto zamestnancov zváža vlastným autobusom zatriedeným do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3. Preukázateľne vynaložené prostriedky prepočítané na jedno miesto v autobuse predstavujú 85 € mesačne a zamestnanci za prepravu nič neuhrádzajú. Akú sumu zdaní zamestnávateľ zamestnancovi mesačne?","otazka_volna":"Vozíme si ľudí do fabriky vlastným busom, lebo tam autobus nechodí. Vyjde to asi 85 eur na hlavu mesačne. Musím im z toho niečo zdaniť?","spravna_odpoved":"Zdaní 25 € mesačne. Nepeňažné plnenie na zabezpečenie dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu ZDP je oslobodené v úhrnnej sume najviac 60 € mesačne; ak vypočítané plnenie tento limit presiahne, do základu dane sa zahrnie len plnenie nad túto sumu: 85 − 60 = 25 €.","ustanovenie":"§ 5 ods. 7 písm. m) v spojení s § 19 ods. 2 písm. s) prvým bodom zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Zamestnávateľ zdaní zamestnancovi mesačne sumu **25 €**.\n\n### Zdôvodnenie a výpočet\n\nPodľa zákona o dani z príjmov je nepeňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na dopravu do práce a späť, oslobodené od dane do výšky **60 € mesačne** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 5, ods. 7, písm. m)]. Toto oslobodenie sa uplatní, ak sú splnené podmienky daňovej uznateľnosti tohto výdavku na strane zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. s) bod 1 zákona o dani z príjmov, čo vo vašom prípade je (neexistujúca verejná doprava a použitie autobusu).\n\nAk hodnota nepeňažného plnenia presiahne tento limit, zdaniteľným príjmom zamestnanca je len suma presahujúca 60 €.\n\n**Výpočet je nasledovný:**\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Hodnota nepeňažného plnenia na zamestnanca | 85,00 € |\n| Časť oslobodená od dane | - 60,00 € |\n| **Zdaniteľný príjem zamestnanca** | **= 25,00 €** |\n\nTáto suma 25 € sa pripočíta k hrubej mzde zamestnanca a bude súčasťou vymeriavacieho základu pre výpočet preddavku na daň z príjmov a odvodov na sociálne a zdravotné poistenie.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNa strane zamestnávateľa je celý náklad vo výške 85 € na zamestnanca daňovo uznaným výdavkom, keďže sú splnené podmienky podľa § 19 ods. 2 písm. s) bod 1 zákona o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila zdaniteľnú sumu 25 € mesačne a uviedla aj presné právne odôvodnenie s odpočtom oslobodenej sumy 60 €."},"google":{"odpoved":"Zamestnávateľ zdaní zamestnancovi mesačne sumu 25 €.\n\nToto nepeňažné plnenie je oslobodené od dane do výšky 60 € mesačne. Zdaňuje sa iba suma presahujúca tento limit, teda rozdiel medzi preukázateľnými prostriedkami (85 €) a oslobodenou sumou (60 €). Uvedené oslobodenie sa uplatní, keďže zamestnávateľ zabezpečuje dopravu vlastným autobusom (kód KP 29.10.3) na miesto, kam preukázateľne nie je vykonávaná doprava verejným poskytovateľom. Právna úprava je obsiahnutá v § 5 ods. 7 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu 25 € mesačne a opiera sa o správne zákonné ustanovenie o oslobodení do výšky 60 € mesačne."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ zdaní zamestnancovi mesačne sumu 25 €. Ide o nepeňažný príjem vo výške 85 €, z ktorého je za splnených podmienok oslobodená suma najviac 60 € mesačne. Keďže verejná doprava nie je preukázateľne zabezpečená, podmienka pre oslobodenie je splnená. Zdaniteľným príjmom zamestnanca je teda suma prevyšujúca tento limit, čiže 25 € (85 € - 60 €). Vyplýva to z § 5 ods. 7 písm. r) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď síce vypočítala správnu sumu 25 €, ale obsahuje nesprávne právne pravidlo, keďže sa nesprávne odvoláva na ustanovenie § 5 ods. 7 písm. r) namiesto § 5 ods. 7 písm. m) zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Zamestnávateľ zamestnancovi mesačne prepláca v peniazoch cestovný lístok na verejnú dopravu na cestu do zamestnania a späť vo výške 30 €. Je toto plnenie u zamestnanca oslobodené od dane, keďže neprevyšuje 60 € mesačne?","otazka_volna":"Namiesto firemného busu im radšej dám do výplaty tridsať eur na lístky. To je predsa pod tou šesťdesiatkou, takže bez dane, nie?","spravna_odpoved":"Nie, oslobodené nie je. Oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. m) ZDP sa vzťahuje výlučne na NEPEŇAŽNÉ plnenie poskytnuté zamestnancovi za účelom zabezpečenia dopravy podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu ZDP. Peňažné plnenie (preplatenie cestovného zamestnancovi v peniazoch) je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti v celej výške 30 € a vstupuje aj do vymeriavacích základov na odvody.","ustanovenie":"§ 5 ods. 7 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Nie, toto plnenie **nie je u zamestnanca oslobodené od dane**. Hoci suma 30 € neprevyšuje limit 60 € mesačne, nespĺňa kľúčové podmienky stanovené zákonom.\n\nPeňažný príspevok na cestovný lístok je zdaniteľným príjmom zamestnanca zo závislej činnosti, ktorý podlieha dani z príjmov aj odvodom na sociálne a zdravotné poistenie.\n\n### Prečo príspevok nie je oslobodený?\n\nOslobodenie príjmu na dopravu do zamestnania do výšky 60 € mesačne sa podľa § 5 ods. 7 písm. m) Zákona o dani z príjmov vzťahuje **výlučne na nepeňažné plnenie** a len za splnenia ďalších podmienok.\n\n**Podmienky pre oslobodenie, ktoré vo vašom prípade nie sú splnené:**\n\n1.  **Forma plnenia:** Zákon vyžaduje **nepeňažné plnenie**. Preplatenie cestovného lístka v peniazoch je peňažný príjem, ktorý podmienku nespĺňa.\n2.  **Spôsob dopravy:** Oslobodenie sa vzťahuje len na situácie, keď zamestnávateľ zabezpečuje dopravu vlastnými alebo prenajatými **motorovými vozidlami na prepravu desať a viac osôb** (napr. autobusom), a to preto, že verejná doprava nie je dostupná v potrebnom rozsahu [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 5 ods. 7 písm. m) v nadväznosti na § 19 ods. 2 písm. s) prvý bod].\n\nKeďže zamestnanec dostáva peňažný príspevok a využíva verejnú dopravu, ani jedna z kľúčových podmienok pre oslobodenie nie je splnená.\n\n### Správne zdanenie príspevku\n\nZamestnávateľ musí sumu 30 € pripočítať k hrubej mzde zamestnanca a z celkovej sumy vypočítať a odviesť:\n*   preddavok na daň z príjmov,\n*   odvody zamestnanca aj zamestnávateľa na sociálne poistenie,\n*   odvody zamestnanca aj zamestnávateľa na zdravotné poistenie.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nAk chce zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi tento benefit daňovo výhodnejšie, nemôže mu ho preplácať v peniazoch. Existuje alternatíva:\n\n*   **Poskytnutie ako nepeňažný benefit:** Zamestnávateľ môže zamestnancovi priamo **kúpiť a odovzdať mesačný cestovný lístok**. V takom prípade by išlo o nepeňažné plnenie.\n*   **Uplatnenie všeobecného oslobodenia:** Takto poskytnutý nepeňažný benefit (kúpený lístok) by mohol byť u zamestnanca oslobodený od dane v rámci ročného limitu **500 € na zamestnanca** podľa § 5 ods. 7 písm. o) Zákona o dani z príjmov. Podmienkou však je, že zamestnávateľ si náklady na kúpu tohto lístka **neuplatní ako daňový výdavok**.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že peňažné preplatenie cestovného nie je oslobodené od dane, keďže oslobodenie sa vzťahuje len na nepeňažné plnenie, a podlieha dani aj odvodom."},"google":{"odpoved":"Nie, toto peňažné plnenie nie je u zamestnanca oslobodené od dane. Oslobodenie od dane v sume najviac 60 € mesačne sa vzťahuje výlučne na **nepeňažné plnenie**, ktorým zamestnávateľ zabezpečuje dopravu zamestnancov, a to za presne stanovených podmienok. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na dopravu, ide o peňažné plnenie, ktoré je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti. Toto plnenie podlieha dani z príjmov a tiež odvodom na sociálne a zdravotné poistenie. Uvedené upravuje § 5 ods. 7 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že peňažný príspevok nie je oslobodený od dane, keďže oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. m) zákona o dani z príjmov sa vzťahuje len na nepeňažné plnenie, a preto podlieha dani aj odvodom."},"bez":{"odpoved":"Nie, toto peňažné plnenie nie je u zamestnanca oslobodené od dane. Oslobodenie od dane sa vzťahuje výlučne na nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnávateľom na dopravu do zamestnania, a to najviac do výšky 60 € mesačne. Keďže zamestnávateľ poskytol zamestnancovi finančný príspevok, ide o zdaniteľný príjem zamestnanca v plnej výške 30 €. Aby bolo plnenie oslobodené, zamestnávateľ by musel zamestnancovi zabezpečiť napríklad priamo cestovný lístok. Tento postup vyplýva z § 5 ods. 7 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že peňažné plnenie nie je oslobodené od dane, pretože oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. m) zákona o dani z príjmov sa vzťahuje len na nepeňažné plnenie."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Zamestnanec nastúpil do pracovného pomeru 1. 11. 2024. Zamestnávateľ mu chce uhradiť školné na bakalárskom štúdiu na vysokej škole (zvyšovanie stupňa vzdelania), ktoré súvisí s jeho podnikaním; akademický rok sa začína 1. 9. 2026. Je táto úhrada u zamestnanca oslobodená od dane?","otazka_volna":"Chcem chalanovi zaplatiť vysokú, nastúpil k nám koncom roka 2024 a škola mu začína v septembri. Je to pre neho bez dane?","spravna_odpoved":"Nie, oslobodená nie je. Pri zvyšovaní stupňa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa musí pracovnoprávny vzťah u tohto zamestnávateľa trvať k začiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoň 24 mesiacov. K 1. 9. 2026 trvá pracovný pomer len 22 mesiacov (od 1. 11. 2024), podmienka teda splnená nie je a uhradené školné je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti.","ustanovenie":"§ 5 ods. 7 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"ak ide o zvyšovanie stupňa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa, musí byť splnená podmienka trvania pracovnoprávneho vzťahu ... k začiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoň 24 mesiacov","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade úhrada školného u zamestnanca nebude oslobodená od dane.** Dôvodom je nesplnenie podmienky minimálneho trvania pracovného pomeru. Pre zamestnanca pôjde o zdaniteľný nepeňažný príjem.\n\nPodľa § 5 ods. 7 písm. a) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je suma vynaložená zamestnávateľom na vzdelávanie zamestnanca oslobodená od dane, ak sú splnené nasledujúce podmienky:\n\n1.  **Vzdelávanie musí súvisieť s činnosťou alebo podnikaním zamestnávateľa.**\n    *   Túto podmienku podľa vášho zadania spĺňate.\n\n2.  **Pri zvyšovaní stupňa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie (prvý alebo druhý stupeň) musí pracovný pomer zamestnanca u tohto zamestnávateľa trvať nepretržite aspoň 24 mesiacov, a to ku dňu začiatku príslušného akademického roka.** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 5, ods. 7, písm. a)]\n\n### Posúdenie trvania pracovného pomeru\n\nVo vašom prípade je potrebné vypočítať dĺžku trvania pracovného pomeru k rozhodujúcemu dňu:\n\n*   **Dátum nástupu do zamestnania:** 1. 11. 2024\n*   **Rozhodujúci dátum (začiatok akademického roka):** 1. 9. 2026\n*   **Dĺžka trvania pracovného pomeru k 1. 9. 2026:** 22 mesiacov\n\nKeďže pracovný pomer bude k 1. septembru 2026 trvať **22 mesiacov**, čo je menej ako zákonom požadovaných 24 mesiacov, podmienka pre oslobodenie od dane nie je splnená.\n\n### Daňové a odvodové dôsledky\n\n*   **Pre zamestnanca:**\n    Suma školného, ktorú zamestnávateľ uhradí, sa bude považovať za zdaniteľný nepeňažný príjem zo závislej činnosti. Zamestnávateľ je povinný túto sumu pripočítať k hrubej mzde zamestnanca a zdaniť ju preddavkom na daň, ako aj z nej vypočítať a odviesť odvody na sociálne a zdravotné poistenie.\n\n*   **Pre zamestnávateľa:**\n    Keďže vzdelávanie súvisí s činnosťou zamestnávateľa, výdavok na školné bude pre neho daňovo uznaným nákladom v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 Zákona o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru, že úhrada nie je oslobodená od dane z dôvodu nesplnenia zákonnej lehoty 24 mesiacov trvania pracovného pomeru k 1. 9. 2026, keďže pracovný pomer trval len 22 mesiacov."},"google":{"odpoved":"Nie, za daných podmienok táto úhrada u zamestnanca nie je oslobodená od dane. Oslobodenie sa uplatní, len ak vzdelávanie súvisí s činnosťou zamestnávateľa a zároveň pracovný pomer zamestnanca trval k začiatku akademického roka nepretržite aspoň 24 mesiacov. Keďže zamestnanec k 1. septembru 2026 odpracoval iba 22 mesiacov, podmienka dĺžky trvania pracovného pomeru nie je splnená. Vyplýva to z § 5 ods. 7 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Tento príjem bude pre zamestnanca predstavovať zdaniteľný nepeňažný príjem zo závislej činnosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, správne identifikuje nesplnenie podmienky 24 mesiacov trvania pomeru (trvá len 22 mesiacov) a vyvodzuje správny záver o zdaniteľnosti príjmu."},"bez":{"odpoved":"Nie, táto úhrada nie je u zamestnanca oslobodená od dane z príjmov. Podmienkou oslobodenia nepeňažného plnenia na vzdelávanie zamestnanca je trvanie pracovného pomeru u daného zamestnávateľa nepretržite aspoň 24 mesiacov. Ku dňu začiatku akademického roka (1. 9. 2026) bude pracovný pomer zamestnanca trvať len 22 mesiacov, čím nespĺňa zákonnú podmienku. Úhrada školného sa preto bude považovať za zdaniteľný nepeňažný príjem zamestnanca zo závislej činnosti. Vyplýva to z ustanovenia § 5 ods. 7 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne konštatuje, že úhrada nie je oslobodená od dane, pričom uvádza správnu lehotu 24 mesiacov, skutočnú dĺžku 22 mesiacov k 1. 9. 2026 aj príslušné ustanovenie zákona."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Zamestnanec pracuje u zamestnávateľa nepretržite 5 rokov. Zamestnávateľ mu v roku 2026 uhradil školné na inžinierskom štúdiu súvisiacom s jeho podnikaním vo výške 1 500 € (podmienka 24 mesiacov k začiatku akademického roka je splnená) a zároveň mu za dni študijného voľna poskytol náhradu mzdy 800 €. Aká časť z týchto plnení je oslobodená od dane?","otazka_volna":"Zaplatil som zamestnancovi školné aj mu preplácam voľno na skúšky. Ide to celé cez oslobodené plnenia, alebo len tá škola?","spravna_odpoved":"Oslobodených je 1 500 € (suma vynaložená na vzdelávanie zamestnanca), zdaniteľným príjmom je 800 €. Oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. a) ZDP sa výslovne nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem, teda ani na náhradu mzdy poskytnutú za čas študijného voľna; tá sa zdaňuje ako bežná mzda vrátane odvodov.","ustanovenie":"§ 5 ods. 7 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"**Od dane je oslobodená celá suma školného vo výške 1 500 €, avšak náhrada mzdy vo výške 800 € je zdaniteľným príjmom zamestnanca.**\n\nPodľa Zákona o dani z príjmov sa tieto dve platby posudzujú odlišne.\n\n### 1. Úhrada školného (1 500 €)\n\nSuma, ktorú zamestnávateľ vynaložil na vzdelávanie zamestnanca, je u zamestnanca **oslobodená od dane z príjmov**, ak sú splnené nasledujúce podmienky [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 5, ods. 7, písm. a)]:\n1.  **Vzdelávanie súvisí s činnosťou alebo podnikaním zamestnávateľa.** (Vo vašom prípade je táto podmienka splnená).\n2.  Ak ide o zvyšovanie stupňa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie (čo inžinierske štúdium je), musí pracovný pomer zamestnanca u tohto zamestnávateľa trvať k začiatku príslušného akademického roka **nepretržite aspoň 24 mesiacov.** (Keďže zamestnanec pracuje 5 rokov, aj táto podmienka je splnená).\n\nKeďže obe podmienky sú splnené, suma 1 500 € uhradená za školné je pre zamestnanca v plnej výške oslobodeným príjmom.\n\n### 2. Náhrada mzdy za študijné voľno (800 €)\n\nZákon o dani z príjmov priamo uvádza, že oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. a) sa **nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem**.\n\nNáhrada mzdy poskytnutá za dni študijného voľna je presne takýmto prípadom. Preto je celá suma 800 € **zdaniteľným príjmom zamestnanca** zo závislej činnosti a podlieha zdaneniu aj odvodom na sociálne a zdravotné poistenie ako bežná mzda.\n\n### Zhrnutie\n\n| Položka | Suma | Daňové posúdenie u zamestnanca | Právny základ |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Školné uhradené zamestnávateľom | 1 500 € | **Oslobodený príjem** | § 5 ods. 7 písm. a) ZDP |\n| Náhrada mzdy za študijné voľno | 800 € | **Zdaniteľný príjem** | § 5 ods. 7 písm. a) ZDP (výnimka z oslobodenia) |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPre zamestnávateľa sú oba výdavky (školné 1 500 € aj náhrada mzdy 800 €) daňovo uznaným nákladom. Školné je daňovým výdavkom na vzdelávanie zamestnancov podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 Zákona o dani z príjmov a náhrada mzdy je bežným mzdovým nákladom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným odkazom na zákon určila, že suma školného 1 500 € je oslobodená od dane a náhrada mzdy 800 € predstavuje zdaniteľný príjem."},"google":{"odpoved":"Z poskytnutých plnení je od dane oslobodené školné v plnej výške 1 500 €. Toto oslobodenie sa vzťahuje na sumu vynaloženú zamestnávateľom na vzdelávanie zamestnanca, ktoré súvisí s podnikaním zamestnávateľa, pričom je splnená aj podmienka trvania pracovného pomeru najmenej 24 mesiacov. Náhrada mzdy vo výške 800 € oslobodená od dane nie je, nakoľko toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem. Uvedené vyplýva z § 5 ods. 7 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne v súlade s § 5 ods. 7 písm. a) ZDP určila, že školné 1 500 € je od dane oslobodené, zatiaľ čo náhrada mzdy 800 € ako náhrada za ušlý príjem oslobodená nie je."},"bez":{"odpoved":"Od dane je oslobodená suma školného vo výške 1 500 €. Toto oslobodenie sa vzťahuje na sumu vynaloženú zamestnávateľom na vzdelávanie zamestnanca súvisiace s podnikaním zamestnávateľa, ak sú splnené podmienky trvania pracovného pomeru. Právnym základom je ustanovenie § 5 ods. 7 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Náhrada mzdy vo výške 800 € je zdaniteľným príjmom zamestnanca zo závislej činnosti a podlieha dani aj odvodom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne určuje, že od dane je oslobodená suma školného 1 500 € podľa § 5 ods. 7 písm. a) ZDP a náhrada mzdy 800 € je zdaniteľným príjmom zamestnanca."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Zamestnávateľ, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba, poskytol zamestnancovi v roku 2026 nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby v hodnote 350 €. Iné nepeňažné benefity mu neposkytol. Koľko zamestnancovi zdaní a môže na presahujúcu časť uplatniť oslobodenie do 500 € podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, ak výdavky vylúči z daňových výdavkov?","otazka_volna":"Som farmár a dal som chlapovi mäso a zemiaky z vlastnej výroby asi za 350 eur. Koľko mu z toho zdaním, keď je limit päťsto na benefity?","spravna_odpoved":"Zdaní 150 €. Oslobodenie nepeňažného plnenia formou produktov vlastnej výroby od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba, je špecificky upravené v § 5 ods. 7 písm. k) ZDP sumou najviac 200 € ročne od všetkých zamestnávateľov, takže sa oslobodí 200 € a do základu dane sa zahrnie 150 €. Na presahujúcu časť NEMOŽNO uplatniť všeobecné oslobodenie do 500 € podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, pretože pre toto plnenie existuje špecifické ustanovenie – potvrdzuje to aj Finančná správa v usmernení 14/DZPaU/2022/MU.","ustanovenie":"§ 5 ods. 7 písm. k) a o) zákona č. 595/2003 Z. z.; Usmernenie FR SR č. 14/DZPaU/2022/MU, príklad č. 1","citat":"je špecificky vymedzené v § 5 ods. 7 písm. k) ZDP, preto zamestnávateľ toto nepeňažné plnenie oslobodí od dane v súlade s týmto špecifickým ustanovením, t. j. nepeňažné plnenie oslobodí od dane vo výške 200 € a do základu dane zamestnanca zahrnie plnenie nad takto ustanovenú sumu","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Metodicke_usmernenia/Priame_dane/2022/2022.05.20_14_DZPaU_2022_MU.pdf","my":{"odpoved":"Zamestnancovi zdaníte **150 €**. Na presahujúcu časť hodnoty produktov **nie je možné** uplatniť všeobecné oslobodenie pre nepeňažné benefity do 500 € podľa § 5 ods. 7 písm. o) Zákona o dani z príjmov, a to ani v prípade, že by zamestnávateľ súvisiace náklady vylúčil z daňových výdavkov.\n\nDôvodom je, že pre tento typ benefitu existuje špecifické pravidlo, ktoré má prednosť.\n\n### 1. Uplatnenie špecifického oslobodenia\n\nPre nepeňažné plnenie vo forme vlastných produktov od zamestnávateľa s poľnohospodárskou výrobou sa uplatňuje osobitné oslobodenie.\n\n*   Podľa **§ 5 ods. 7 písm. k) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov** (ďalej len „ZDP“) je od dane oslobodené nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba, a to najviac do súhrnnej výšky **200 € ročne** od všetkých zamestnávateľov.\n*   Zdaňuje sa len suma, ktorá túto hranicu presahuje.\n\n### 2. Výpočet zdaniteľnej časti\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Celková hodnota poskytnutých produktov | 350,00 € |\n| Oslobodená suma podľa § 5 ods. 7 písm. k) ZDP | - 200,00 € |\n| **Zdaniteľný príjem zamestnanca** | **150,00 €** |\n\n### 3. Prečo nemožno použiť všeobecné oslobodenie do 500 €\n\nVšeobecné oslobodenie nepeňažného plnenia do 500 € podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP sa na tento prípad nevzťahuje, a to ani na časť presahujúcu 200 €.\n\nAko uvádza metodické usmernenie Finančného riaditeľstva SR, ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi nepeňažné plnenie, ktorého oslobodenie od dane špecificky upravuje niektoré z ustanovení ZDP, potom je toto plnenie oslobodené podľa tohto špecifického ustanovenia a nie je možné naň (ani na jeho časť) aplikovať všeobecné oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP [Zdroj: Komentár k § 5 zákona č. 595/2003 Z. z.].\n\nVšeobecné oslobodenie do 500 € sa uplatňuje len na tie benefity, ktoré nemajú v zákone vlastnú špecifickú úpravu oslobodenia (napr. príspevok na kultúru, šport a pod., ktoré nie sú poskytnuté zo sociálneho fondu).\n\n### Zhrnutie pre mzdovú učtáreň\n\nSuma **150 €** sa pripočíta k hrubej mzde zamestnanca v mesiaci poskytnutia, zdaní sa preddavkom na daň a zároveň vstúpi do vymeriavacieho základu pre sociálne a zdravotné poistenie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila zdaniteľnú sumu 150 € a správne uviedla, že na presahujúcu časť nie je možné uplatniť oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP z dôvodu prednosti špecifickej úpravy podľa písm. k)."},"google":{"odpoved":"Zamestnancovi sa zdaní suma 150 €. Nepeňažné plnenie vo forme vlastných poľnohospodárskych produktov je oslobodené od dane do výšky 200 € ročne. Do základu dane sa zahŕňa len suma presahujúca tento limit, teda 150 € (350 € - 200 €). Na presahujúcu časť nie je možné uplatniť všeobecné oslobodenie pre nepeňažné plnenia do 500 €, pretože pre tento typ benefitu existuje špecifické oslobodenie. Uvedené vyplýva z § 5 ods. 7 písm. k) a § 5 ods. 7 písm. o) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu 150 € na zdanenie, limit 200 € podľa § 5 ods. 7 písm. k) a vylúčenie použitia všeobecného oslobodenia podľa písm. o)."},"bez":{"odpoved":"Zamestnancovi sa zdaní suma 150 €. Na toto nepeňažné plnenie sa prednostne vzťahuje oslobodenie do výšky 200 € ročne, keďže ide o produkty z vlastnej poľnohospodárskej výroby zamestnávateľa. Toto špecifické oslobodenie upravuje § 5 ods. 7 písm. d) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP). Na presahujúcu časť 150 € nie je možné uplatniť všeobecné oslobodenie do 500 € podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP. Uvedené všeobecné oslobodenie sa totiž vzťahuje len na nepeňažné plnenia, ktoré nie sú definované v predchádzajúcich písmenách tohto ustanovenia.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď síce uvádza správnu sumu na zdanenie (150 €) a správny záver o neuplatniteľnosti písm. o), avšak uvádza nesprávne právne ustanovenie, keďže oslobodenie produktov vlastnej poľnohospodárskej výroby upravuje § 5 ods. 7 písm. k) ZDP, nie písm. d)."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Zamestnanec bol nepretržite práceneschopný od 15. 3. 2026 do 30. 11. 2026. Zamestnávateľ mu z prostriedkov sociálneho fondu vyplatil v roku 2026 sociálnu výpomoc z dôvodu tejto dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 2 500 €; iný zamestnávateľ mu sociálnu výpomoc neposkytol. Akú sumu zahrnie do zdaniteľných príjmov zamestnanca?","otazka_volna":"Chalan bol skoro celý rok na péenke, dali sme mu zo sociálneho fondu výpomoc dva a pol tisíca. Zdaňuje sa to celé alebo nie?","spravna_odpoved":"Do zdaniteľných príjmov zahrnie 500 €. Sociálna výpomoc z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (t. j. viac ako polovicu roka, najmenej 183 dní – tu 261 dní), poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, je oslobodená v úhrnnej výške najviac 2 000 € za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa. Do základu dane sa zahrnie len suma nad tento limit: 2 500 − 2 000 = 500 €.","ustanovenie":"§ 5 ods. 7 písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"sociálna výpomoc z dôvodu ... dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Do zdaniteľných príjmov zamestnanca sa zahrnie suma **500 €**.\n\nSociálna výpomoc poskytnutá zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu je za určitých podmienok oslobodená od dane z príjmov, a to až do výšky 2 000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa. Zdaňuje sa len suma presahujúca tento limit.\n\n### Podmienky pre oslobodenie od dane\n\nPodľa § 5 ods. 7 písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je sociálna výpomoc oslobodená od dane, ak sú splnené nasledujúce podmienky:\n1.  **Zdroj:** Musí byť poskytnutá z prostriedkov sociálneho fondu.\n2.  **Dôvod:** Musí ísť o jeden z taxatívne vymedzených dôvodov, v tomto prípade o dočasnú pracovnú neschopnosť (PN).\n3.  **Trvanie PN:** Nepretržité trvanie PN musí prekročiť prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, t. j. musí trvať viac ako 183 dní.\n\n### Posúdenie vášho prípadu\n\n1.  **Zdroj a dôvod:** Podmienka je splnená, keďže výpomoc bola poskytnutá zo sociálneho fondu z dôvodu PN.\n2.  **Trvanie PN:** Zamestnanec bol práceneschopný od 15. 3. 2026 do 30. 11. 2026, čo je spolu **261 dní**. Keďže 261 dní je viac ako 183 dní, podmienka nepretržitého trvania PN prevažnú časť roka je splnená.\n3.  **Limit oslobodenia:** Limit oslobodenia je 2 000 € za rok 2026.\n\n### Výpočet zdaniteľného príjmu\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Celková vyplatená sociálna výpomoc | 2 500,00 € |\n| Časť oslobodená od dane (§ 5 ods. 7 písm. l) ZDP) | - 2 000,00 € |\n| **Zdaniteľný príjem (suma nad limit)** | **500,00 €** |\n\nZamestnávateľ je povinný sumu 500 € zahrnúť do zdaniteľnej mzdy zamestnanca, zraziť z nej preddavok na daň z príjmov a taktiež poistné na sociálne a zdravotné poistenie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu sumu 500 € a správne aplikuje zákonné podmienky oslobodenia podľa § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Do zdaniteľných príjmov zamestnanca zahrniete sumu 500 €.\n\nSociálna výpomoc poskytnutá z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá trvala prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, je od dane oslobodená do výšky 2 000 €. Keďže práceneschopnosť zamestnanca trvala nepretržite 261 dní, podmienka dĺžky PN bola splnená. Zdaneniu tak podlieha iba suma presahujúca zákonom stanovený limit, teda 500 € (2 500 € - 2 000 €). Uvedené oslobodenie upravuje § 5 ods. 7 písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú zdaniteľnú sumu 500 € a presne aplikuje podmienky oslobodenia podľa § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Do zdaniteľných príjmov zamestnanca sa zahrnie suma 500 €. Sociálna výpomoc z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti trvajúcej nepretržite viac ako 30 dní je oslobodená od dane len do výšky 2 000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa. Časť výpomoci presahujúca tento limit (2 500 € - 2 000 €) je zdaniteľným príjmom zamestnanca. Toto oslobodenie upravuje § 5 ods. 7 písm. k) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Hoci je výsledná suma 500 € správna, odpoveď uvádza nesprávne právne pravidlo (podmienku trvania PN viac ako 30 dní namiesto prevažnej časti zdaňovacieho obdobia a nesprávne ustanovenie zákona)."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Zamestnávateľ (podnikateľský subjekt) za rok 2025 vykázal daňovú stratu a k 31. 12. 2025 eviduje nedoplatok na poistnom v Sociálnej poisťovni. Súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za rok 2026 je 480 000 €. Aký povinný prídel do sociálneho fondu musí za rok 2026 vytvoriť?","otazka_volna":"Vlani sme boli v strate a ešte visíme sociálke. Mzdy máme za rok skoro pol milióna. Koľko percent musím dať do sociálneho fondu?","spravna_odpoved":"2 880 €, čo zodpovedá povinnému prídelu vo výške 0,6 % zo súhrnu hrubých miezd (480 000 × 0,006 = 2 880 €). Povinný prídel až do výšky 1 % môže tvoriť len zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti voči štátu, obci a VÚC a odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Kto niektorú z týchto podmienok nesplnil, tvorí povinný prídel vo výške 0,6 %.","ustanovenie":"§ 3 ods. 1 písm. a) a § 3 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 1 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde","citat":"Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z podmienok uvedených v prvej vete, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/152/20250101","my":{"odpoved":"Zamestnávateľ musí za rok 2026 vytvoriť povinný prídel do sociálneho fondu vo výške **2 880 €**, čo predstavuje sadzbu **0,6 %** zo základu.\n\n### Zdôvodnenie\n\nPodľa Zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde je základná sadzba povinného prídelu do sociálneho fondu **0,6 %** zo súhrnu hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu.\n\nZamestnávateľ (podnikateľský subjekt) môže tvoriť vyšší povinný prídel až do výšky **1 %** iba v prípade, ak za predchádzajúci kalendárny rok (v tomto prípade za rok 2025) splnil **obe nasledujúce podmienky súčasne** [Zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde, § 3 ods. 1 písm. a)]:\n1.  Dosiahol zisk.\n2.  Splnil všetky svoje daňové a odvodové povinnosti (voči štátu, obci, VÚC, zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni).\n\nVo vašom prípade zamestnávateľ za rok 2025:\n*   **nesplnil** prvú podmienku, pretože vykázal daňovú stratu,\n*   **nesplnil** ani druhú podmienku, pretože eviduje nedoplatok na poistnom v Sociálnej poisťovni.\n\nKeďže nebola splnená ani jedna z podmienok pre uplatnenie vyššej sadzby, zamestnávateľ je povinný v roku 2026 tvoriť sociálny fond základnou sadzbou 0,6 %.\n\n### Výpočet\n\n*   **Základ pre výpočet:** 480 000 € (súhrn hrubých miezd za rok 2026)\n*   **Sadzba povinného prídelu:** 0,6 %\n*   **Výpočet:** 480 000 € × 0,006 = **2 880 €**","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila výšku povinného prídelu 2 880 € (sadzba 0,6 %) a vecne presne zdôvodnila nesplnenie podmienok na uplatnenie vyššej sadzby podľa zákona o sociálnom fonde."},"google":{"odpoved":"Zamestnávateľ je za rok 2026 povinný vytvoriť sociálny fond vo výške 2 880 €. Povinný prídel do sociálneho fondu v tomto prípade predstavuje 0,6 % zo súhrnu hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom. Vyšší prídel do 1 % si nemôže uplatniť, keďže za predchádzajúci rok 2025 vykázal daňovú stratu a zároveň mal nedoplatok na poistnom. Táto povinnosť vyplýva z § 3 ods. 2 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Výpočet je 0,6 % zo 480 000 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu 2 880 €, príslušnú sadzbu 0,6 % aj zákonný dôvod nemožnosti uplatnenia vyššieho prídelu."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ je povinný za rok 2026 vytvoriť sociálny fond vo výške 2 880 €. Tento povinný prídel predstavuje 0,6 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu (480 000 € * 0,006). Keďže zamestnávateľ za predchádzajúci rok 2025 vykázal stratu a mal nedoplatky na poistnom, nemôže si uplatniť vyšší prídel. Povinný prídel vo výške 0,6 % ustanovuje § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne vyčíslila povinný prídel vo výške 2 880 € (0,6 % zo základu 480 000 €) a správne odôvodnila uplatnenie tejto sadzby nesplnením podmienok podľa zákona o sociálnom fonde."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Zamestnávateľ vyplatil v júni 2026 zamestnancovi (pracovný pomer trvá 5 rokov) popri riadnej mzde aj peňažné plnenie pri príležitosti obdobia letných dovoleniek – tzv. 13. plat – vo výške 1 400 €; suma je vyššia ako jeho priemerný mesačný zárobok. Akú časť tohto plnenia možno oslobodiť od dane z príjmov a od odvodov?","otazka_volna":"Dávam ľuďom pred dovolenkami trinásty plat, tisícštyristo eur. Ešte stále z toho nejakých päťsto nezdaňujem, však?","spravna_odpoved":"Nič – oslobodiť nemožno žiadnu časť, oslobodená je suma 0 €. Oslobodenie 13. a 14. platu od dane z príjmov aj od odvodov bolo zrušené a naposledy sa použilo na plnenia vyplatené do 31. 12. 2020. Zákon o dani z príjmov v znení účinnom pre rok 2026 už žiadne osobitné oslobodenie 13. ani 14. platu neobsahuje. Podľa § 118 ods. 4 Zákonníka práce sa takéto plnenie posudzuje ako mzda, celých 1 400 € je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti a v plnej výške vstupuje do vymeriavacích základov na zdravotné aj sociálne poistenie.","ustanovenie":"§ 5 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. (bez oslobodenia 13./14. platu); § 118 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Ako mzda sa posudzuje aj peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti a) obdobia letných dovoleniek, b) vianočných sviatkov.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20260901","my":{"odpoved":"V roku 2026 **už nie je možné oslobodiť žiadnu časť 13. platu** (peňažného plnenia pri príležitosti letných dovoleniek) od dane z príjmov ani od sociálnych a zdravotných odvodov. Celá suma 1 400 € bude súčasťou zdaniteľného príjmu a vymeriavacieho základu zamestnanca.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nMožnosť oslobodenia časti 13. a 14. platu bola zavedená dočasne a vzťahovala sa len na roky 2019 až 2021.\n\n1.  **Oslobodenie od sociálneho poistenia:** Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení umožňoval vyňať z vymeriavacieho základu sumu peňažného plnenia najviac 500 €, ak boli splnené podmienky (trvanie pracovného pomeru, výška plnenia). Kľúčové však je, že toto ustanovenie bolo časovo obmedzené a platilo **len pre roky 2019 až 2021** [Zákon č. 461/2003 Z. z.]. Keďže vaša otázka sa týka roku 2026, toto oslobodenie sa už neuplatňuje.\n\n2.  **Oslobodenie od dane z príjmov:** Oslobodenie od dane z príjmov bolo naviazané na oslobodenie od sociálneho poistenia. Keďže v roku 2026 už neplatí oslobodenie od odvodov, neplatí ani oslobodenie od dane z príjmov.\n\n3.  **Pozor na zámenu s nepeňažným plnením:** Je dôležité nezamieňať si toto (už neplatné) oslobodenie peňažného plnenia s aktuálne platným oslobodením pre **nepeňažné plnenia**. Podľa § 5 ods. 7 písm. o) Zákona o dani z príjmov je od dane oslobodené nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi do úhrnnej výšky 500 € za rok, ak výdavok na toto plnenie nie je u zamestnávateľa daňovo uznaný. Keďže 13. plat je peňažné plnenie, toto oslobodenie sa naň nevzťahuje.\n\n### Zhrnutie pre rok 2026\n\n| Položka                                    | Suma     |\n| :------------------------------------------ | :------- |\n| Vyplatený 13. plat                          | 1 400 €  |\n| **Časť oslobodená od dane a odvodov**       | **0 €**  |\n| **Suma vstupujúca do zdaniteľného príjmu**  | **1 400 €** |\n| **Suma vstupujúca do VZ na odvody**         | **1 400 €** |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPri spracovaní mzdy za jún 2026 je potrebné pripočítať celú sumu 13. platu (1 400 €) k bežnej hrubej mzde zamestnanca. Z tohto navýšeného celkového príjmu následne štandardne vypočítate a odvediete preddavok na daň z príjmov, ako aj poistné na sociálne a zdravotné poistenie za zamestnanca aj zamestnávateľa.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že v roku 2026 je oslobodená suma 0 € a celých 1 400 € podlieha dani aj odvodom na sociálne a zdravotné poistenie."},"google":{"odpoved":"V roku 2026 nie je možné oslobodiť od dane z príjmov a odvodov žiadnu časť 13. platu. Daňovo-odvodové zvýhodnenie pre 13. a 14. platy bolo zrušené od 1. januára 2021. Celá suma 1 400 € sa preto považuje za zdaniteľný príjem zamestnanca a vstupuje do vymeriavacieho základu pre platenie sociálnych a zdravotných odvodov. Toto plnenie sa posudzuje ako mzda podľa § 118 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). V súčasnosti neexistuje v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov žiadne špecifické ustanovenie o oslobodení 13. platu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza, že v roku 2026 nemožno oslobodiť žiadnu časť plnenia (0 €), a správne vysvetľuje zrušenie oslobodenia aj povahu plnenia ako zdaniteľnej mzdy."},"bez":{"odpoved":"Od dane z príjmov a odvodov nie je možné oslobodiť žiadnu časť tohto plnenia. Oslobodenie tzv. 13. a 14. platov bolo zrušené s účinnosťou od 1. januára 2021. Celá suma 1 400 € je preto zdaniteľným príjmom zamestnanca a zároveň vstupuje do vymeriavacieho základu pre sociálne a zdravotné poistenie. Toto plnenie sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zároveň je súčasťou vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že nemožno oslobodiť žiadnu časť plnenia, keďže oslobodenie 13. a 14. platov bolo od roku 2021 zrušené a celá suma podlieha dani aj odvodom."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Tréner zapísaný v registri fyzických osôb v športe má v januári 2026 príjmy zo závislej činnosti za výkon trénerskej činnosti: 250 € od športového klubu A (pracovný pomer) a 200 € od športového klubu B (zmluva o výkone činnosti športového odborníka). Akú sumu z januárových príjmov zahrnie do základu dane?","otazka_volna":"Trénujem deti v dvoch kluboch, jeden mi dáva dvestopäťdesiat a druhý dvesto mesačne. Vraj je to od tohto roka do tristo eur bez dane. Ako to je, keď mám dvoch?","spravna_odpoved":"Do základu dane zahrnie 150 €. Od 1. 1. 2026 je podľa § 5 ods. 7 písm. r) ZDP oslobodený príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) a m) plynúci za výkon činnosti trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe v úhrnnej sume najviac 300 € mesačne OD VŠETKÝCH ZAMESTNÁVATEĽOV; ak úhrn presiahne 300 €, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad túto sumu: 250 + 200 = 450 €, 450 − 300 = 150 €. Oslobodenie pokrýva oba druhy vzťahov – pracovný pomer aj zmluvu o výkone činnosti športového odborníka.","ustanovenie":"§ 5 ods. 7 písm. r) a § 52zzzg ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. (v znení účinnom od 1. 1. 2026, zákon č. 153/2025 Z. z.)","citat":"príjem podľa odseku 1 písm. a) a m) plynúci za výkon činnosti trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe v úhrnnej sume najviac 300 eur mesačne od všetkých zamestnávateľov","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Novinky_leg/Priame_dane_uct/2025/2025.07.11_024_DZPaU_2025_I%20Info_novel_ZDP.pdf","my":{"odpoved":"Do základu dane z januárových príjmov zahrnie tréner sumu **150 €**.\n\nPodľa zákona o dani z príjmov je od 1. januára 2026 účinné nové oslobodenie pre trénerov. Príjem trénera zapísaného v registri fyzických osôb v športe je oslobodený od dane do úhrnnej sumy **300 € mesačne** od všetkých zamestnávateľov. Do základu dane sa zahrnie len suma, ktorá tento limit presiahne [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 5, ods. 7, písm. r)].\n\nToto oslobodenie sa vzťahuje na príjmy zo závislej činnosti, konkrétne z pracovného pomeru [§ 5 ods. 1 písm. a) ZDP] aj zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka [§ 5 ods. 1 písm. m) ZDP].\n\n### Výpočet zdaniteľnej časti príjmu za január 2026\n\n| Položka | Suma | Zdroj |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Príjem od športového klubu A (pracovný pomer) | 250,00 € | [§ 5 ods. 1 písm. a) ZDP] |\n| Príjem od športového klubu B (zmluva) | 200,00 € | [§ 5 ods. 1 písm. m) ZDP] |\n| **Celkový úhrn príjmov za január 2026** | **450,00 €** | |\n| Oslobodenie od dane (mesačný limit) | - 300,00 € | [§ 5 ods. 7 písm. r) ZDP] |\n| **Suma na zahrnutie do základu dane** | **150,00 €** | |\n\nZ celkového mesačného príjmu 450 € sa odpočíta oslobodená suma 300 €. Zdaniteľným príjmom, z ktorého sa následne vypočíta základ dane (po odpočítaní odvodov), je teda len suma 150 €. Toto pravidlo sa prvýkrát uplatňuje na príjmy plynúce po 31. decembri 2025 [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 52zzzg, ods. 1].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, uvádza správnu sumu 150 € a správne cituje aj aplikuje príslušné ustanovenia ZDP vrátane prechodného ustanovenia."},"google":{"odpoved":"Do základu dane zahrnie sumu 150 €. Príjem trénera zapísaného v registri fyzických osôb v športe je od dane z príjmov oslobodený do úhrnnej výšky 300 € mesačne od všetkých zamestnávateľov. Keďže celkový januárový príjem trénera je 450 € (250 € + 200 €), zdaneniu podlieha len suma presahujúca tento limit. Uvedené oslobodenie sa vzťahuje na príjmy zo závislej činnosti, kam patrí príjem z pracovného pomeru aj zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka. Vyplýva to z § 5 ods. 7 písm. r) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu 150 € a presne aplikuje oslobodenie do výšky 300 € mesačne od všetkých zamestnávateľov podľa § 5 ods. 7 písm. r) ZDP."},"bez":{"odpoved":"Do základu dane zahrnie sumu 250 €. Príjem 250 € z pracovného pomeru je štandardný zdaniteľný príjem zo závislej činnosti. Príjem 200 € na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka je od dane oslobodený, pretože nepresiahol limit 500 € za kalendárny mesiac od jedného platiteľa. Toto oslobodenie upravuje § 9 ods. 2 písm. r) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu základu dane 250 € namiesto 150 € a nesprávne právne posúdenie oslobodenia."}},{"oblast":"dan-po-zaklad","otazka":"S. r. o. (kalendárny rok, podvojné účtovníctvo) eviduje neuhradený záväzok voči dodávateľovi za opravu výrobnej linky v menovitej hodnote 18 000 €, s dohodnutou lehotou splatnosti 20. 11. 2022. Náklad bol v roku 2022 riadne daňovým výdavkom. V priznaní za 2023 firma zvýšila základ dane o 3 600 € a za 2024 o 5 400 €. Záväzok je k 31. 12. 2025 stále neuhradený. O akú sumu musí zvýšiť základ dane v priznaní za rok 2025?","otazka_volna":"Mám nezaplatenú faktúru za opravu linky za 18 tisíc, je to už roky stará vec, každý rok mi to účtovníčka niečo dodaňovala. Koľko mi k tomu pripočíta teraz?","spravna_odpoved":"O 9 000 €. Od dohodnutej splatnosti 20. 11. 2022 uplynulo k 31. 12. 2025 celkom 1 137 dní (41 + 365 + 366 + 365), teda viac ako 1 080 dní, preto zvýšenie základu dane musí v úhrne predstavovať najmenej 100 % menovitej hodnoty záväzku, t. j. 18 000 €. Keďže v predchádzajúcich obdobiach už firma zvýšila základ dane o 3 600 € (20 % po prekročení 360 dní) a 5 400 € (doplnenie na 50 % po prekročení 720 dní), spolu o 9 000 €, v priznaní za rok 2025 dodaní rozdiel 18 000 − 9 000 = 9 000 €.","ustanovenie":"§ 17 ods. 27 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"1 080 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-17.odsek-27.pismeno-c","my":{"odpoved":"V daňovom priznaní za rok 2025 musí vaša spoločnosť zvýšiť základ dane o **9 000 €**.\n\nTáto povinnosť vyplýva z kumulatívneho princípu úpravy základu dane pri neuhradených záväzkoch podľa § 17 ods. 27 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Základ dane sa nezvyšuje každý rok o novú percentuálnu časť, ale upravuje sa tak, aby celkové (úhrnné) zvýšenie dosiahlo predpísanú úroveň.\n\n### Podrobný výpočet\n\nVáš postup v rokoch 2023 a 2024 bol správny. Pre rok 2025 je potrebné dorovnať celkové zvýšenie základu dane na 100 % menovitej hodnoty záväzku.\n\n| Zdaňovacie obdobie | Doba po splatnosti k 31.12. | Požadovaný **úhrn** zvýšenia ZD | Výpočet zvýšenia v danom roku | Suma zvýšenia ZD |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **2023** | viac ako 360 dní | najmenej 20 % z 18 000 € = 3 600 € | 3 600 € | **3 600 €** |\n| **2024** | viac ako 720 dní | najmenej 50 % z 18 000 € = 9 000 € | 9 000 € - 3 600 € (z 2023) | **5 400 €** |\n| **2025** | **viac ako 1 080 dní** | **najmenej 100 % z 18 000 € = 18 000 €** | **18 000 € - 9 000 € (z 2023+2024)** | **9 000 €** |\n| **Celkom** | | | | **18 000 €** |\n\nK 31. 12. 2025 uplynula od lehoty splatnosti (20. 11. 2022) doba dlhšia ako 1 080 dní. Celkové zvýšenie základu dane tak musí dosiahnuť 100 % hodnoty záväzku, t. j. 18 000 €. Keďže v predchádzajúcich rokoch ste základ dane zvýšili spolu o 9 000 € (3 600 € + 5 400 €), v priznaní za rok 2025 je potrebné zvýšiť základ dane o zostávajúci rozdiel.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk spoločnosť tento záväzok uhradí v budúcnosti (napríklad v roku 2026), bude si môcť v daňovom priznaní za daný rok znížiť základ dane o celú sumu 18 000 €, o ktorú si ho v predchádzajúcich rokoch kumulatívne zvýšila [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17 ods. 32].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila sumu zvýšenia základu dane o 9 000 € v súlade s § 17 ods. 27 písm. c) zákona o dani z príjmov po uplynutí viac ako 1 080 dní od splatnosti."},"google":{"odpoved":"V daňovom priznaní za rok 2025 musí s. r. o. zvýšiť základ dane o sumu 9 000 €. K 31. 12. 2025 uplynulo od lehoty splatnosti záväzku (20. 11. 2022) viac ako 1080 dní. Z tohto dôvodu musí byť základ dane v úhrne zvýšený o 100 % menovitej hodnoty záväzku, čo predstavuje 18 000 €. Keďže v predchádzajúcich obdobiach už bol základ dane zvýšený spolu o 9 000 € (3 600 € za rok 2023 a 5 400 € za rok 2024), v roku 2025 sa zvýši o zostávajúci rozdiel. Táto povinnosť vyplýva z § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, uvádza správnu sumu 9 000 € aj zákonné odôvodnenie podľa § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Základ dane v daňovom priznaní za rok 2025 je potrebné zvýšiť o sumu 9 000 €. K 31. 12. 2025 uplynulo od lehoty splatnosti záväzku viac ako 1080 dní, preto je daňovník povinný mať zvýšený základ dane o 100 % menovitej hodnoty záväzku. Keďže v predchádzajúcich obdobiach už základ dane zvýšil spolu o 9 000 € (3 600 € + 5 400 €), v roku 2025 zvýši základ dane o zostávajúcu časť do celkovej sumy 18 000 €. Táto povinnosť vyplýva z § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu zvýšenia základu dane 9 000 € aj zákonné odôvodnenie uplynutia lehoty viac ako 1 080 dní podľa § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"dan-po-zaklad","otazka":"Spoločnosť má záväzok 12 500 € s pôvodne dohodnutou lehotou splatnosti 10. 1. 2023. Dňa 5. 12. 2025 podpísala s dodávateľom dodatok, ktorým sa splatnosť predĺžila na 30. 6. 2026. V priznaní za rok 2023 základ dane nezvyšovala (od splatnosti uplynulo len 355 dní) a v priznaní za rok 2024 ho zvýšila o 6 250 €. O akú sumu musí zvýšiť základ dane za rok 2025?","otazka_volna":"S dodávateľom sme si dohodli, že mi posunie splatnosť až na budúci rok, tak snáď už to dodaňovanie nemusím riešiť, nie?","spravna_odpoved":"O 6 250 €. Dodatok o predĺžení splatnosti sa neberie do úvahy — lehotu splatnosti nie je na účely § 17 ods. 27 možné predĺžiť. Od pôvodnej splatnosti 10. 1. 2023 uplynulo k 31. 12. 2025 celkom 1 086 dní (355 + 366 + 365), teda viac ako 1 080 dní, a kumulatívne zvýšenie musí dosiahnuť 100 %, t. j. 12 500 €. Už bolo zvýšené o 6 250 € (50 % po prekročení 720 dní k 31. 12. 2024, keď uplynulo 721 dní), preto za rok 2025 sa dodaní zvyšných 6 250 €.","ustanovenie":"§ 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť, uplynula doba dlhšia ako","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-17.odsek-27","my":{"odpoved":"Za zdaňovacie obdobie 2025 musí vaša spoločnosť zvýšiť základ dane o ďalších **6 250 €**.\n\nCelková povinná úprava základu dane sa k 31. 12. 2025 zvyšuje na 100 % menovitej hodnoty záväzku, keďže od pôvodnej lehoty splatnosti uplynulo viac ako 1 080 dní. Keďže v roku 2024 ste už základ dane zvýšili o 50 %, v roku 2025 sa dodaňuje zvyšných 50 %.\n\n### Podrobné vysvetlenie a výpočet\n\nKľúčovým faktorom je, že na účely úpravy základu dane podľa zákona o dani z príjmov sa **dodatočné predĺženie lehoty splatnosti záväzku neberie do úvahy**. Rozhodujúci je vždy pôvodne dohodnutý termín splatnosti, teda 10. január 2023. [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 17 ods. 27]\n\nPostup úpravy základu dane je nasledovný:\n\n| Zdaňovacie obdobie | Stav k 31.12. | Počet dní po splatnosti (od 10. 1. 2023) | Povinná kumulatívna úprava ZD | **Úprava ZD v danom roku** |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **2023** | Záväzok neuhradený | 355 dní | 0 % (menej ako 360 dní) | **0 €** |\n| **2024** | Záväzok neuhradený | 721 dní (355 + 366) | ≥ 50 % (viac ako 720 dní) = 6 250 € | **+ 6 250 €** |\n| **2025** | Záväzok neuhradený | 1 086 dní (721 + 365) | 100 % (viac ako 1 080 dní) = 12 500 € | **+ 6 250 €** (12 500 € - 6 250 €) |\n\n**Výpočet pre rok 2025:**\n1.  **Počet dní po splatnosti k 31. 12. 2025:** Od pôvodnej splatnosti 10. 1. 2023 uplynulo 1 086 dní, čo je viac ako 1 080 dní.\n2.  **Povinná kumulatívna úprava:** Pri prekročení 1 080 dní je spoločnosť povinná zvýšiť základ dane až do výšky 100 % menovitej hodnoty záväzku.\n    *   `100 % z 12 500 € = 12 500 €`\n3.  **Úprava za rok 2025:** Od celkovej povinnej úpravy sa odpočíta suma, o ktorú už bol základ dane zvýšený v predchádzajúcich obdobiach.\n    *   `Celková povinná úprava - Už vykonaná úprava = Úprava za 2025`\n    *   `12 500 € - 6 250 € = 6 250 €`\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk v roku 2026 uhradíte celý záväzok vo výške 12 500 €, budete si môcť v daňovom priznaní za rok 2026 znížiť základ dane o celú sumu, o ktorú ste ho v rokoch 2024 a 2025 zvýšili, teda o 12 500 €. [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 17 ods. 32 písm. a)]","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu 6 250 € a správne odôvodňuje, že dodatok o predĺžení splatnosti sa neberie do úvahy a po uplynutí 1 086 dní nastáva povinnosť 100 % dodanenia."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť za rok 2025 nielenže nebude zvyšovať základ dane, ale naopak ho zníži o sumu 6 250 €. Dôvodom je, že dodatkom k zmluve sa predĺžila lehota splatnosti, a preto sa na účely úpravy základu dane záväzok k 31. 12. 2025 už nepovažuje za záväzok po lehote splatnosti. Keďže v predchádzajúcom období bol základ dane z tohto titulu zvýšený, v období, kedy dôvod na zvýšenie pominul, sa základ dane zníži. Tento postup vyplýva z § 17 ods. 32 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k nesprávnemu záveru a uviedla chybné právne pravidlo, keďže podľa § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov nie je možné lehotu splatnosti na tieto účely predĺžiť a základ dane sa mal zvýšiť o 6 250 €, nie znížiť."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť za rok 2025 nezvyšuje základ dane o žiadnu sumu. Dôvodom je, že pred koncom zdaňovacieho obdobia 2025 došlo k dohode o novej lehote splatnosti, čím sa záväzok k 31. 12. 2025 nepovažuje za záväzok po lehote splatnosti viac ako 1080 dní. Lehoty na zvýšenie základu dane sa začnú počítať odznova od novej lehoty splatnosti 30. 6. 2026. Vyplýva to z § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je vecne nesprávna, pretože podľa § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov nie je možné lehotu splatnosti na účely zvýšenia základu dane predĺžiť a spoločnosť musela základ dane za rok 2025 zvýšiť o 6 250 €."}},{"oblast":"dan-po-zaklad","otazka":"Spoločnosť v roku 2023 zvýšila základ dane o 100 % menovitej hodnoty neuhradeného záväzku 30 000 €. V roku 2026 časť záväzku vo výške 18 000 € skutočne uhradila prevodom a zvyšných 12 000 € nahradila vlastnou zmenkou odovzdanou veriteľovi. O akú sumu si môže znížiť základ dane za rok 2026?","otazka_volna":"Starý dlh 30 tisíc som mal dávno dodanený. Tento rok som 18 tisíc zaplatil a na zvyšok som dal zmenku. Vráti sa mi to celé do nákladov?","spravna_odpoved":"Základ dane si za rok 2026 môže znížiť len o 18 000 €. Zníženie sa uplatní v tom zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho časť uhradený. Nahradenie záväzku zmenkou sa za úhradu záväzku výslovne nepovažuje, preto suma 12 000 € základ dane neznižuje.","ustanovenie":"§ 17 ods. 32 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"základ dane sa zníži o výšku uhradeného záväzku v tom zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho časť uhradený; za úhradu záväzku sa nepovažuje nahradenie záväzku zmenkou","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-17.odsek-32.pismeno-a","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky si spoločnosť môže za rok 2026 znížiť základ dane celkovo o **18 000 €**.\n\nNahradenie časti záväzku zmenkou sa na účely zníženia základu dane nepovažuje za úhradu. Zníženie je možné len pri skutočnom zaplatení alebo pri zániku záväzku iným spôsobom, ktorý zákon explicitne umožňuje.\n\n### Podrobný rozpis\n\nPostup pri znižovaní základu dane po jeho predchádzajúcom zvýšení z dôvodu neuhradeného záväzku upravuje § 17 ods. 32 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Váš prípad je potrebné rozdeliť na dve časti:\n\n#### 1. Úhrada časti záväzku prevodom (18 000 €)\n\nTáto časť sa považuje za priamu úhradu záväzku. Podľa § 17 ods. 32 písm. a) zákona o dani z príjmov si daňovník môže znížiť základ dane o sumu uhradeného záväzku, o ktorú v minulosti základ dane zvyšoval.\n\n*   **Zníženie základu dane: 18 000 €**\n\n#### 2. Nahradenie zvyšku záväzku zmenkou (12 000 €)\n\nVystavenie vlastnej zmenky sa nepovažuje za úhradu, ale za nahradenie pôvodného záväzku novým záväzkom (novácia). Pre tento prípad platí § 17 ods. 32 písm. c) zákona o dani z príjmov. Základ dane sa zníži len o sumu, o ktorú menovitá hodnota pôvodného záväzku prevyšuje menovitú hodnotu nového záväzku.\n\n*   Menovitá hodnota pôvodného záväzku: 12 000 €\n*   Menovitá hodnota nového záväzku (zmenky): 12 000 €\n*   Rozdiel: 12 000 € - 12 000 € = 0 €\n*   **Zníženie základu dane: 0 €**\n\n**Dôležité upozornenie:** Zákon ďalej stanovuje, že pre účely posudzovania lehôt splatnosti podľa § 17 ods. 27 sa pri novom záväzku (zmenke) vychádza zo splatnosti **pôvodného** záväzku. To znamená, že vystavením zmenky sa nepredlžuje lehota na účely \"dodaňovania\" záväzkov.\n\n### Súhrn úpravy základu dane za rok 2026\n\n| Operácia | Suma záväzku | Právny základ | Zníženie základu dane |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Úhrada prevodom | 18 000 € | § 17 ods. 32 písm. a) ZDP | **18 000 €** |\n| Nahradenie zmenkou | 12 000 € | § 17 ods. 32 písm. c) ZDP | **0 €** |\n| **Celkom** | **30 000 €** | | **18 000 €** |\n\n**Záver:** V daňovom priznaní za rok 2026 si vaša spoločnosť zníži základ dane o 18 000 €. Zvyšná časť pôvodného zvýšenia základu dane (12 000 €) zostáva naďalej \"aktívna\" a základ dane si o ňu budete môcť znížiť až v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k reálnej úhrade zmenky.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila sumu zníženia základu dane na 18 000 € a v súlade so zákonom vysvetlila, že nahradenie záväzku zmenkou sa nepovažuje za úhradu znižujúcu základ dane."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť si môže za rok 2026 znížiť základ dane o sumu skutočne uhradenej časti záväzku, teda o 18 000 €. Nahradenie záväzku vlastnou zmenkou sa na tieto účely nepovažuje za jeho úhradu. Zvyšná časť záväzku vo výške 12 000 € preto nezakladá nárok na zníženie základu dane. Tento postup vyplýva z § 17 ods. 32 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V ňom sa explicitne uvádza, že za úhradu záväzku sa nepovažuje jeho nahradenie zmenkou.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu zníženia základu dane vo výške 18 000 € a v súlade so zákonom odôvodňuje, že nahradenie záväzku zmenkou sa nepovažuje za úhradu."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť si môže znížiť základ dane za rok 2026 o sumu 18 000 €. Základ dane sa znižuje len o sumu skutočne uhradeného záväzku v zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo. Nahradenie záväzku vlastnou zmenkou sa na tento účel nepovažuje za jeho úhradu. Zníženie základu dane o zvyšných 12 000 € bude možné až v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k úhrade zmenky. Tento postup vyplýva z § 17 ods. 32 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu 18 000 € a v súlade s § 17 ods. 32 zákona o dani z príjmov vecne správne odôvodňuje, že nahradenie záväzku zmenkou sa nepovažuje za jeho úhradu."}},{"oblast":"dan-po-zaklad","otazka":"Spoločnosť dodanila 100 % menovitej hodnoty neuhradeného záväzku 40 000 €. V roku 2026 sa s veriteľom dohodla na privatívnej novácii podľa § 570 Občianskeho zákonníka — pôvodný záväzok zanikol a bol nahradený novým záväzkom v menovitej hodnote 25 000 €. O akú sumu si maximálne môže znížiť základ dane a od ktorého dátumu sa pri novom záväzku počíta lehota na účely § 17 ods. 27?","otazka_volna":"S veriteľom sme starý dlh 40 tisíc zrušili a spravili nový na 25 tisíc. Čo s tým daňovo a ide mi splatnosť odznova?","spravna_odpoved":"Základ dane si môže znížiť najviac o 15 000 €, t. j. o sumu, o ktorú menovitá hodnota pôvodného záväzku (40 000 €) prevyšuje menovitú hodnotu nového záväzku (25 000 €). Lehota splatnosti sa neráta odznova — na účely § 17 ods. 27 sa lehotou splatnosti záväzku rozumie splatnosť pôvodného záväzku.","ustanovenie":"§ 17 ods. 32 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"základ dane sa zníži najviac o sumu, o ktorú menovitá hodnota pôvodného záväzku prevyšuje menovitú hodnotu nového záväzku, pričom na účely odseku 27 sa lehotou splatnosti záväzku rozumie splatnosť pôvodného záväzku","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-17.odsek-32.pismeno-c","my":{"odpoved":"Na základe privatívnej novácie si spoločnosť môže znížiť základ dane maximálne o **15 000 €**. Pre nový záväzok vo výške 25 000 € sa na účely posúdenia dodanenia podľa § 17 ods. 27 ZDP naďalej počíta lehota od splatnosti **pôvodného záväzku**.\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Zníženie základu dane\n\nPodľa zákona o dani z príjmov platí, že ak po zvýšení základu dane z dôvodu neuhradeného záväzku dôjde k nahradeniu pôvodného záväzku novým (novácia), daňovník si môže znížiť základ dane.\n\nVýška zníženia je presne stanovená ako suma, o ktorú menovitá hodnota pôvodného záväzku prevyšuje menovitú hodnotu nového záväzku [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17 ods. 32 písm. c)].\n\n**Výpočet maximálneho zníženia:**\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Menovitá hodnota pôvodného záväzku | 40 000 € |\n| Menovitá hodnota nového záväzku | 25 000 € |\n| **Rozdiel (maximálne zníženie základu dane)** | **15 000 €** |\n\nSpoločnosť si v zdaňovacom období 2026, v ktorom došlo k novácii, zníži základ dane o 15 000 €. Týmto krokom sa daňovo zohľadní čiastočné \"odpustenie\" dlhu.\n\n### 2. Lehota splatnosti pre nový záväzok\n\nZákon o dani z príjmov explicitne uvádza, že na účely posudzovania lehôt podľa § 17 ods. 27 (t. j. 360, 720 a 1 080 dní) sa pri novácii za lehotu splatnosti považuje **splatnosť pôvodného záväzku** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17 ods. 32 písm. c)].\n\n**Čo to znamená v praxi:**\n\n*   **Časový test sa neresetuje.** Nová dohoda s veriteľom a nová lehota splatnosti sú relevantné pre obchodnoprávny vzťah, ale pre daňové účely sa naďalej počíta čas od splatnosti pôvodného záväzku vo výške 40 000 €.\n*   Keďže spoločnosť už pôvodný záväzok dodanila v plnej výške 100 %, znamená to, že od jeho splatnosti uplynulo viac ako 1 080 dní.\n*   Z tohto pohľadu je aj nový záväzok vo výške 25 000 € naďalej považovaný za záväzok po lehote splatnosti viac ako 1 080 dní.\n\n**Zhrnutie daňového dopadu:**\n\n1.  Pôvodne ste zvýšili základ dane o 40 000 €.\n2.  V roku 2026 si základ dane znížite o 15 000 €.\n3.  Váš základ dane tak zostáva (z titulu tohto záväzku) zvýšený o 25 000 €.\n4.  Ak v budúcnosti uhradíte aj tento nový záväzok 25 000 €, budete si môcť v roku úhrady znížiť základ dane o túto uhradenú sumu [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17 ods. 32 písm. a)].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza maximálne zníženie základu dane o 15 000 € aj to, že lehota sa na účely § 17 ods. 27 počíta od splatnosti pôvodného záväzku v súlade s § 17 ods. 32 písm. c) ZDP."},"google":{"odpoved":"V roku 2026 si spoločnosť môže znížiť základ dane maximálne o 15 000 €, čo predstavuje rozdiel medzi menovitou hodnotou pôvodného (40 000 €) a nového záväzku (25 000 €). Pri novom záväzku vo výške 25 000 € sa lehota na účely možného budúceho zvýšenia základu dane počíta od lehoty splatnosti pôvodného záväzku. Tento postup vyplýva z § 17 ods. 32 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Novácia teda nemá vplyv na plynutie pôvodnej lehoty splatnosti pre daňové účely.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza maximálnu sumu zníženia základu dane 15 000 € aj počítanie lehoty od splatnosti pôvodného záväzku v súlade s § 17 ods. 32 písm. c) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť si môže v zdaňovacom období, v ktorom pôvodný záväzok zanikol, znížiť základ dane o sumu 40 000 €. Toto zníženie sa vykoná podľa § 17 ods. 32 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, keďže pôvodný záväzok, ktorý bol dodanený, zanikol. Pri novom záväzku v hodnote 25 000 € sa lehota na účely § 17 ods. 27 citovaného zákona počíta odznova. Lehota teda začína plynúť odo dňa splatnosti tohto nového záväzku dohodnutého v zmluve o novácii. Pôvodná lehota splatnosti zaniknutého záväzku sa už neberie do úvahy.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu zníženia základu dane (40 000 € namiesto 15 000 €) a nesprávne tvrdí, že lehota splatnosti pre účely § 17 ods. 27 sa počíta odznova od splatnosti nového záväzku."}},{"oblast":"dan-po-zaklad","otazka":"Na spoločnosť bol vyhlásený konkurz s účinnosťou od 20. 4. 2026. V rokoch 2022 až 2025 zvýšila základ dane podľa § 17 ods. 27 o neuhradené záväzky v úhrne o 85 000 €. Ako sa s touto sumou naloží a musí spoločnosť aj naďalej uplatňovať dodaňovanie záväzkov po splatnosti?","otazka_volna":"Idem do konkurzu. Roky mi dodaňovali nezaplatené faktúry, dokopy asi 85 tisíc. Čo sa s tým teraz stane?","spravna_odpoved":"Základ dane sa zníži o celých 85 000 €, a to v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu, teda k 19. 4. 2026. Daňovník, na ktorého bol vyhlásený konkurz, je zároveň z pôsobnosti § 17 ods. 27 vylúčený, takže záväzky po splatnosti už ďalej nedodaňuje.","ustanovenie":"§ 17 ods. 27 a § 17 ods. 32 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"dôjde k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom alebo k vyhláseniu konkurzu na daňovníka, základ dane sa zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú sa zvyšoval základ dane podľa odseku 27 ... v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-17.odsek-32.pismeno-d","my":{"odpoved":"Áno, vyhlásenie konkurzu má zásadný vplyv na úpravu základu dane z titulu neuhradených záväzkov. **Spoločnosť si v daňovom priznaní za obdobie pred vyhlásením konkurzu zníži základ dane o celú sumu 85 000 € a zároveň jej zaniká povinnosť v budúcnosti zvyšovať základ dane** podľa § 17 ods. 27 Zákona o dani z príjmov.\n\nPodrobné vysvetlenie je nasledovné:\n\n### 1. Zníženie základu dane o predtým pripočítanú sumu\n\nPo vyhlásení konkurzu si spoločnosť zníži základ dane o sumu, o ktorú ho v predchádzajúcich obdobiach z dôvodu neuhradených záväzkov zvyšovala.\n\n*   **Právny základ:** Toto pravidlo vyplýva z § 17 ods. 32 písm. d) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.\n*   **Obdobie uplatnenia:** Zníženie sa vykoná v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí dňom predchádzajúcim dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu.\n*   **Vo vašom prípade:**\n    *   Účinnosť konkurzu: 20. 4. 2026\n    *   Koniec zdaňovacieho obdobia: 19. 4. 2026\n    *   Spoločnosť podá daňové priznanie za obdobie od 1. 1. 2026 do 19. 4. 2026. V tomto priznaní si **zníži základ dane o sumu 85 000 €**.\n\n### 2. Zánik povinnosti zvyšovať základ dane v budúcnosti\n\nSamotné ustanovenie o zvyšovaní základu dane sa na daňovníkov v konkurze nevzťahuje.\n\n*   **Právny základ:** Ustanovenie § 17 ods. 27 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa začína slovami: _„Daňovník **okrem** daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, základ dane ... upraví...“_.\n*   **Dôsledok:** Od momentu vyhlásenia konkurzu (teda od 20. 4. 2026) spoločnosť už nesleduje lehoty splatnosti svojich záväzkov a nezvyšuje o ne základ dane, a to ani v zdaňovacom období končiacom 19. 4. 2026, ani v žiadnom nasledujúcom období počas trvania konkurzu.\n\n### Zhrnutie postupu\n\n| Operácia                                    | Suma       | Zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vykoná |\n| :------------------------------------------ | :--------- | :------------------------------------ |\n| Zníženie základu dane                       | 85 000 €   | 1. 1. 2026 – 19. 4. 2026              |\n| Ukončenie povinnosti \"dodaňovať\" záväzky    | -          | Od 20. 4. 2026 (počas celého konkurzu) |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNezabudnite, že spoločnosť je povinná podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie ukončené dňom 19. 4. 2026. Lehota na jeho podanie je do troch kalendárnych mesiacov po skončení tohto obdobia, teda do 19. 7. 2026. Keďže tento deň pripadá na nedeľu, lehota sa posúva na najbližší pracovný deň, ktorým je **pondelok 20. 7. 2026** [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 27, ods. 4]. Všetky kroky je nevyhnutné koordinovať so správcom konkurznej podstaty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zníženie základu dane o 85 000 € v období ukončenom k 19. 4. 2026 podľa § 17 ods. 32 písm. d) a zánik povinnosti ďalšieho dodaňovania záväzkov podľa § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Po vyhlásení konkurzu si spoločnosť môže znížiť základ dane o sumu 85 000 €, o ktorú ho v predchádzajúcich rokoch zvýšila. Túto úpravu je potrebné vykonať v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu, teda k 19. 4. 2026. Po vyhlásení konkurzu už spoločnosť nemá povinnosť pokračovať v zvyšovaní základu dane o neuhradené záväzky po lehote splatnosti. Táto výnimka vyplýva priamo z ustanovenia § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Možnosť zníženia základu dane pri vyhlásení konkurzu upravuje § 17 ods. 32 písm. e) citovaného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu zníženia základu dane (85 000 €), príslušné zdaňovacie obdobie (k 19. 4. 2026) aj zánik povinnosti ďalšieho dodaňovania záväzkov."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť si v zdaňovacom období, v ktorom bol na ňu vyhlásený konkurz, teda za rok 2026, zníži základ dane o celú sumu 85 000 €. Tento postup umožňuje § 17 ods. 33 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Po vyhlásení konkurzu sa na spoločnosť už nevzťahuje povinnosť zvyšovať základ dane o hodnotu záväzkov po lehote splatnosti. Táto výnimka pre daňovníka v konkurze je uvedená priamo v § 17 ods. 27 citovaného zákona. Spoločnosť teda už ďalšie záväzky po splatnosti nedodaňuje.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne zdaňovacie obdobie (celý rok 2026 namiesto zdaňovacieho obdobia ukončeného ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu, t. j. k 19. 4. 2026) a nesprávne zákonné ustanovenie."}},{"oblast":"dan-po-zaklad","otazka":"S. r. o. vytvorila k 31. 12. 2025 rezervu na zostavenie účtovnej závierky, audit a daňové priznanie vo výške 4 000 € a o túto sumu zvýšila základ dane za rok 2025. V roku 2026 prijala od audítora faktúru na 3 600 €, rezervu použila a nepoužitý rozdiel 400 € zrušila do výnosov. Ako sa upraví základ dane za rok 2026?","otazka_volna":"Vlani som si dala rezervu na audit 4 tisíc a musela som si to pripočítať. Teraz prišla faktúra na 3 600 a zvyšok som rozpustila. Ako to mám v priznaní?","spravna_odpoved":"Základ dane za rok 2026 sa zníži o 3 600 € (odpočítateľná položka), pretože náklad, na ktorý bola tvorená nedaňová rezerva, sa zahrnie do základu dane v období použitia rezervy, a to do výšky, v akej je uznaný za daňový výdavok podľa § 19. Zúčtovaný rozdiel 400 € medzi nákladom a sumou rezervy sa do základu dane nezahŕňa, takže tento výnos je odpočítateľnou položkou a čistý vplyv rozpustenia je nulový.","ustanovenie":"§ 17 ods. 23 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Náklad, na ktorý bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-17.odsek-23","my":{"odpoved":"Áno, samozrejme. Pozrime sa na daňové dopady použitia a zrušenia tejto nedaňovej rezervy v roku 2026.\n\n**V roku 2026 si spoločnosť zníži základ dane celkovo o 4 000 €.**\n\nToto zníženie sa skladá z dvoch častí, ktoré sa posudzujú samostatne:\n\n1.  **Použitie rezervy na úhradu nákladu (3 600 €):** Náklad na audit vo výške 3 600 € sa v roku 2026 stáva daňovo uznaným výdavkom. Keďže tvorba rezervy v roku 2025 nebola daňovým výdavkom, zákon umožňuje uznať tento náklad do daňových výdavkov až v období, kedy dôjde k jeho skutočnému vynaloženiu a použitiu rezervy.\n2.  **Zrušenie nepoužitej časti rezervy (400 €):** Zrušenie (rozpustenie) nepoužitej časti rezervy vo výške 400 € sa v účtovníctve zaúčtuje do výnosov, čím sa zvýši výsledok hospodárenia. Keďže tvorba tejto časti rezervy v roku 2025 nebola daňovým výdavkom, jej zrušenie do výnosov v roku 2026 nie je zdaniteľným príjmom. Preto sa o túto sumu výsledok hospodárenia zníži.\n\n### Podrobný postup a daňové úpravy za rok 2026\n\nRezerva na zostavenie účtovnej závierky, audit a daňové priznanie patrí medzi tzv. **nedaňové rezervy**. Zákon o dani z príjmov taxatívne vymenúva v § 20 ods. 9, ktoré rezervy sú daňovo uznané už pri ich tvorbe, a táto medzi nimi nie je [referenčné hodnoty Accounteer.ai].\n\nPrincíp zdanenia pri nedaňových rezervách je založený na symetrii:\n*   **Tvorba rezervy:** Náklad v účtovníctve je pripočítateľnou položkou k základu dane (čo vaša spoločnosť správne urobila v roku 2025).\n*   **Použitie rezervy:** Skutočne vynaložený náklad je odpočítateľnou položkou od základu dane.\n*   **Zrušenie rezervy:** Výnos v účtovníctve je odpočítateľnou položkou od základu dane.\n\nPrehľad úprav základu dane v roku 2026:\n\n| Účtovný prípad v roku 2026 | Suma v € | Vplyv na výsledok hospodárenia (VH) | Úprava základu dane (ZD) |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| 1. Použitie rezervy na úhradu faktúry za audit | 3 600,00 | 0 € (náklad je krytý rezervou) | **- 3 600,00 €** (zníženie ZD) |\n| 2. Zrušenie nepoužitej časti rezervy | 400,00 | + 400,00 € (účtovný výnos) | **- 400,00 €** (zníženie ZD) |\n| **Spolu za rok 2026** | **4 000,00** | **+ 400,00 €** | **- 4 000,00 €** |\n\n#### Záver\n\nV daňovom priznaní za rok 2026 vaša spoločnosť upraví výsledok hospodárenia (zvýšený o 400 € z rozpustenia rezervy) tak, že ho **zníži o celkovú sumu 4 000 €**. Táto úprava zabezpečí, že skutočný náklad na audit (3 600 €) bude daňovo uznaný a zároveň účtovný výnos zo zrušenia rezervy (400 €) nebude zdanený. Tento postup je v súlade s § 17 ods. 23 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov [Komentrk17zkona5952003Zz.md].","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že základ dane sa zníži celkovo o 4 000 €, hoci čistý vplyv na základ dane oproti nulovému stavu pred operáciami je zníženie len o 3 600 € (resp. zníženie výsledku hospodárenia o 4 000 € kompenzuje účtovný výnos 400 €, čo vedie k čistému daňovému zníženiu o 3 600 €)."},"google":{"odpoved":"Základ dane za rok 2026 sa zníži o 400 €. Dôvodom je, že zrušenie (rozpustenie) nepoužitej časti rezervy, ktorej tvorba nebola daňovo uznaným výdavkom, sa nezahŕňa do základu dane. Keďže zrušenie rezervy bolo zaúčtované do výnosov a zvýšilo výsledok hospodárenia, je potrebné tento vplyv neutralizovať znížením základu dane. Tento postup vyplýva z § 17 ods. 23 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Náklad vo výške 3 600 € je daňovým výdavkom v roku 2026 po použití rezervy a zaplatení faktúry.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že základ dane sa zníži o 400 €, hoci celková úprava základu dane (odpočítateľná položka) predstavuje sumu 3 600 €."},"bez":{"odpoved":"Základ dane za rok 2026 sa zníži o celkovú sumu 4 000 €. Toto zníženie pozostáva z čiastky 3 600 € predstavujúcej použitie rezervy na úhradu nákladu a z čiastky 400 € z titulu zrušenia nepoužitej rezervy zaúčtovanej do výnosov. Úprava sa vykoná prostredníctvom položiek znižujúcich výsledok hospodárenia v daňovom priznaní. Tento postup vyplýva z § 17 ods. 23 písm. a) a b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Celkové zníženie základu dane tak zodpovedá pôvodnej výške nedaňovej rezervy vytvorenej v roku 2025.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza úpravu základu dane prostredníctvom položiek znižujúcich výsledok hospodárenia v celkovej výške 4 000 € (3 600 € za použitie rezervy a 400 € za vylúčenie výnosu zo zrušenia nedaňovej rezervy) v súlade s § 17 ods. 23 zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"dan-po-zaklad","otazka":"S. r. o. účtujúca v sústave podvojného účtovníctva vytvorila k 31. 12. 2025 tieto rezervy: na nevyčerpané dovolenky vrátane poistného zamestnávateľa 28 400 €, na zostavenie účtovnej závierky a audit 5 200 €, na odchodné pri odchode zamestnancov do starobného dôchodku 9 300 € a na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadu 41 000 €. Aká je celková pripočítateľná položka z titulu tvorby rezerv?","otazka_volna":"Robili sme na konci roka štyri rezervy — dovolenky, audit, odchodné a rekultiváciu skládky. Ktoré z toho mi neuznajú?","spravna_odpoved":"Pripočítateľná položka je 14 500 € (5 200 € rezerva na účtovnú závierku a audit + 9 300 € rezerva na odchodné). Tieto dve rezervy nie sú uvedené v taxatívnom zozname § 20 ods. 9, preto ich tvorba nie je daňovým výdavkom. Rezerva na nevyčerpané dovolenky vrátane poistného (28 400 €) a rezerva na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky (41 000 €) sú daňovými výdavkami v plnej výške.","ustanovenie":"§ 20 ods. 9 a § 21 ods. 2 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Daňovým výdavkom je aj tvorba rezerv účtovaná ako náklad na nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-20.odsek-9","my":{"odpoved":"Celková pripočítateľná položka z titulu tvorby rezerv, ktorá zvýši základ dane za rok 2025, je **14 500 €**.\n\nTáto suma pozostáva z rezerv, ktorých tvorba nie je daňovo uznaným výdavkom. Pri posudzovaní daňovej uznateľnosti rezerv sa vychádza z taxatívneho (úplného) zoznamu daňových rezerv uvedeného v Zákone o dani z príjmov.\n\n### Rozdelenie vytvorených rezerv\n\n**1. Daňovo uznané rezervy (nezvyšujú základ dane)**\n\nTieto rezervy sú v súlade so zákonom a ich tvorba je daňovým výdavkom, ktorý znižuje základ dane.\n\n*   **Rezerva na nevyčerpané dovolenky (28 400 €):** Tvorba tejto rezervy vrátane poistného, ktoré platí zamestnávateľ, je daňovo uznaným výdavkom [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 20 ods. 9 písm. a)].\n*   **Rezerva na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadu (41 000 €):** Tvorba tejto rezervy je taktiež daňovo uznaným výdavkom [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 20 ods. 9].\n\n**2. Daňovo neuznané rezervy (pripočítateľné položky)**\n\nTieto rezervy nie sú uvedené v taxatívnom zozname daňových rezerv. Ich tvorba sa v účtovníctve zaúčtuje ako náklad (znižuje výsledok hospodárenia), ale na daňové účely sa musí tento náklad pripočítať späť k výsledku hospodárenia, čím sa zvýši základ dane.\n\n*   **Rezerva na zostavenie účtovnej závierky a audit (5 200 €):** Táto rezerva nie je daňovo uznaná.\n*   **Rezerva na odchodné (9 300 €):** Ani táto rezerva nie je daňovo uznaná. Daňovým výdavkom sa stane až skutočne vyplatené odchodné v období, kedy bude vyplatené.\n\n### Výpočet pripočítateľnej položky\n\n| Položka | Suma | Daňová uznateľnosť | Vplyv na základ dane |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Rezerva na nevyčerpané dovolenky | 28 400 € | Áno (daňový výdavok) | 0 € |\n| Rezerva na audit a účtovnú závierku | 5 200 € | Nie (nedaňový výdavok) | + 5 200 € |\n| Rezerva na odchodné | 9 300 € | Nie (nedaňový výdavok) | + 9 300 € |\n| Rezerva na rekultiváciu skládky | 41 000 € | Áno (daňový výdavok) | 0 € |\n| **Spolu pripočítateľná položka** | | | **14 500 €** |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne vyčíslila celkovú pripočítateľnú položku na 14 500 € a vecne správne odôvodnila daňovú neuznateľnosť rezervy na audit a odchodné."},"google":{"odpoved":"Celková pripočítateľná položka z titulu tvorby nedaňových rezerv je 14 500 €. Táto suma pozostáva z rezervy na zostavenie účtovnej závierky a audit (5 200 €) a rezervy na odchodné (9 300 €). Tvorba týchto rezerv nie je daňovým výdavkom, pretože nie sú taxatívne vymenované v § 20 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Naopak, tvorba rezervy na nevyčerpané dovolenky a na rekultiváciu skládky je daňovo uznaným výdavkom podľa § 20 ods. 9 citovaného zákona. Pripočítateľnou položkou k základu dane je teda tvorba tých rezerv, ktoré zákon o dani z príjmov neuznáva za daňový výdavok v momente ich zaúčtovania.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne vyčíslila celkovú pripočítateľnú položku na 14 500 € a uviedla aj vecne správne odôvodnenie v súlade s § 20 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Celková pripočítateľná položka z titulu tvorby rezerv je 14 500 €. Túto sumu tvorí súčet daňovo neuznaných rezerv, a to rezervy na zostavenie účtovnej závierky a audit (5 200 €) a rezervy na odchodné (9 300 €). Tvorba týchto dvoch rezerv nie je daňovým výdavkom, pretože nie sú explicitne vymenované v zákone. Naopak, rezerva na nevyčerpané dovolenky a rezerva na rekultiváciu skládky sú daňovo uznaným výdavkom. Daňovú uznateľnosť tvorby rezerv upravuje § 20 ods. 9 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne vyčíslila celkovú pripočítateľnú položku na 14 500 € a správne vecne aj právne zdôvodnila daňovú uznateľnosť a neuznateľnosť jednotlivých rezerv podľa § 20 ods. 9 zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"dan-po-zaklad","otazka":"Lesnícka spoločnosť vytvorila daňovo uznanú rezervu na lesnú pestovnú činnosť vo výške 50 000 €, ktorej tvorba bola v plnej výške daňovým výdavkom. V roku 2026 rezervu použila, pričom skutočný náklad na vykonané práce predstavoval 42 000 €. Ako sa upraví základ dane roku 2026?","otazka_volna":"Mal som odloženú daňovú rezervu na pestovnú činnosť 50 tisíc a práce nakoniec stáli len 42 tisíc. Musím niečo dodaniť?","spravna_odpoved":"Základ dane roku 2026 sa zvýši o 8 000 € (50 000 − 42 000). Rozdiel medzi výškou vytvorenej rezervy uznanej za daňový výdavok a sumou skutočného nákladu sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu alebo zrušeniu rezervy.","ustanovenie":"§ 20 ods. 20 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Rozdiel medzi výškou vytvorenej rezervy uznanej za daňový výdavok a sumou skutočného nákladu, ku ktorému bola táto rezerva tvorená, sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu alebo zrušeniu rezervy.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-20.odsek-20","my":{"odpoved":"Áno, pozrime sa na to. Keďže išlo o daňovo uznanú rezervu, jej použitie a zrušenie má priamy vplyv na základ dane.\n\n**V roku 2026 sa základ dane vašej spoločnosti zvýši o 8 000 €.**\n\nTu je podrobné vysvetlenie prečo:\n\n### Princíp daňovo uznanej rezervy\n\nRezerva na lesnú pestovnú činnosť je jednou z mála rezerv, ktorých tvorba je priamo daňovým výdavkom v roku, kedy je vytvorená [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 20, ods. 9]. To znamená, že vaša spoločnosť si už v minulosti znížila základ dane o celých 50 000 €.\n\nV roku, kedy sa rezerva použije alebo zruší, je potrebné tento daňový efekt zohľadniť:\n1.  **Použitie rezervy:** Skutočný náklad (v tomto prípade 42 000 €) sa účtuje na ťarchu vytvorenej rezervy (napr. účtovným zápisom 323/321). Tento účtovný prípad **neovplyvňuje výsledok hospodárenia** a teda ani základ dane v roku 2026. Daňový výdavok bol už uplatnený v minulosti.\n2.  **Zrušenie nevyčerpanej časti rezervy:** Časť rezervy, ktorá nebola použitá, sa musí zrušiť. Zrušenie rezervy sa účtuje do výnosov (napr. 323/648), čím sa zvýši výsledok hospodárenia. Keďže tvorba tejto časti rezervy bola v minulosti daňovým výdavkom, jej zrušenie musí byť teraz **zdaniteľným príjmom**.\n\n### Úprava základu dane v roku 2026\n\nPoďme si to zhrnúť do tabuľky:\n\n| Položka | Suma | Vplyv na výsledok hospodárenia | Vplyv na základ dane | Vysvetlenie |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Vytvorená daňová rezerva (v minulosti) | 50 000 € | - 50 000 € | - 50 000 € | Náklad bol už daňovo uplatnený. |\n| **Operácie v roku 2026:** | | | | |\n| Použitie rezervy na úhradu nákladov | 42 000 € | 0 € | 0 € | Účtuje sa mimo nákladov, nemá vplyv na ZD. |\n| Zrušenie nevyčerpanej časti rezervy | 8 000 € | + 8 000 € | **+ 8 000 €** | Zrušenie je zdaniteľným príjmom. |\n| **Celkový vplyv v roku 2026** | | **+ 8 000 €** | **+ 8 000 €** | |\n\n**Záver:**\nVáš výsledok hospodárenia za rok 2026 sa zvýši o 8 000 € z titulu zrušenia nevyčerpanej rezervy. Táto suma v plnej výške vstupuje do základu dane, a preto sa základ dane zvýši o **8 000 €**.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza zvýšenie základu dane o 8 000 € v súlade s § 20 ods. 20 zákona o dani z príjmov z dôvodu rozdielu medzi vytvorenou rezervou a skutočným nákladom."},"google":{"odpoved":"Základ dane v roku 2026 sa zvýši o 8 000 €, čo predstavuje rozdiel medzi vytvorenou daňovo uznanou rezervou a skutočnými nákladmi. Tento rozdiel (50 000 € - 42 000 €) je v zdaňovacom období použitia rezervy položkou zvyšujúcou základ dane. Povinnosť úpravy základu dane vyplýva z § 17 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 20 ods. 20 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Tvorba tejto rezervy je daňovo uznaná podľa § 20 ods. 9 písm. b) uvedeného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zvýšenie základu dane o 8 000 € aj s presným zákonným odôvodnením podľa § 20 ods. 20 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Základ dane v roku 2026 sa zvýši o sumu nevyčerpanej rezervy, teda o 8 000 €. Táto úprava sa vykoná tak, že do základu dane sa zahrnie zrušenie celej rezervy vo výške 50 000 € a zároveň sa ako daňový výdavok uplatní skutočný náklad 42 000 €. Nevyčerpaná časť rezervy sa musí zrušiť v zdaňovacom období, v ktorom bola lesná pestovná činnosť dokončená. Tento postup vyplýva z § 17 ods. 23 v nadväznosti na § 20 ods. 9 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Hoci je výsledná suma úpravy 8 000 € správna, odôvodnenie uvádza nesprávny mechanizmus (zrušenie celej rezervy a uplatnenie nákladu) a nesprávne právne pravidlo (§ 17 ods. 23 namiesto § 20 ods. 20 zákona o dani z príjmov)."}},{"oblast":"dan-po-zaklad","otazka":"S. r. o. eviduje pohľadávku v menovitej hodnote 9 000 € bez príslušenstva, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, so splatnosťou 5. 2. 2023. K pohľadávke nebola tvorená žiadna opravná položka. Dlžník nekomunikuje, spoločnosť pohľadávku v decembri 2025 účtovne odpísala; v roku 2025 bola pohľadávka aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná. Koľko z odpisu je daňovým výdavkom roku 2025?","otazka_volna":"Odpísala som faktúru na 9 tisíc, splatná bola vo februári 2023, dlžník je nekontaktný, opravnú položku som nerobila. Koľko si z toho môžem dať do nákladov?","spravna_odpoved":"Daňovým výdavkom je 4 500 €, t. j. 50 % menovitej hodnoty; zvyšných 4 500 € je pripočítateľnou položkou. Od splatnosti 5. 2. 2023 uplynulo k 31. 12. 2025 celkom 1 060 dní (329 + 366 + 365) — viac ako 720, ale menej ako 1 080 dní. Odpis pohľadávky je daňovým výdavkom do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná podľa § 20 ods. 14, čo je pri tejto dobe 50 %.","ustanovenie":"§ 19 ods. 2 písm. r) v spojení s § 20 ods. 14 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"odpis pohľadávky do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 4 alebo ods. 14","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-19.odsek-2.pismeno-r","my":{"odpoved":"Áno, časť účtovného odpisu tejto pohľadávky je daňovo uznaným výdavkom. Pre zdaňovacie obdobie 2025 si môže vaša spoločnosť uplatniť daňový výdavok vo výške **4 500 €**.\n\nZvyšná časť účtovného odpisu vo výške 4 500 € bude pripočítateľnou položkou k základu dane.\n\n### Právne zdôvodnenie a výpočet\n\nKeďže neboli splnené podmienky na odpis pohľadávky podľa iných ustanovení (napr. konkurz, exekúcia), postupuje sa podľa § 19 ods. 2 písm. r) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Toto ustanovenie umožňuje uznať odpis pohľadávky za daňový výdavok do výšky opravnej položky, ktorá by bola v momente odpisu daňovo uznaná podľa § 20 ods. 14 toho istého zákona.\n\nV praxi to znamená, že hoci ste opravnú položku netvorili, na daňové účely sa posúdi, akú vysokú opravnú položku ste si *mohli* v roku 2025 uplatniť.\n\n**1. Výpočet doby po splatnosti**\n\n*   **Dátum splatnosti pohľadávky:** 5. 2. 2023\n*   **Posudzovaný dátum (koniec zdaňovacieho obdobia):** 31. 12. 2025\n*   **Počet dní po splatnosti k 31. 12. 2025:** 1 060 dní\n\n**2. Uplatnenie časového testu podľa § 20 ods. 14 ZDP**\n\nPodľa platných pravidiel je možné tvoriť daňovo uznanú opravnú položku k nepremlčaným pohľadávkam nasledovne:\n*   viac ako 360 dní po splatnosti: do výšky **20 %** menovitej hodnoty\n*   viac ako 720 dní po splatnosti: do výšky **50 %** menovitej hodnoty\n*   viac ako 1 080 dní po splatnosti: do výšky **100 %** menovitej hodnoty\n\nKeďže k 31. 12. 2025 uplynulo od splatnosti pohľadávky 1 060 dní, pohľadávka spadá do pásma **\"viac ako 720 dní\"**. Spoločnosť by si teda mohla vytvoriť daňovo uznanú opravnú položku do výšky 50 % menovitej hodnoty pohľadávky.\n\n**3. Výpočet daňovo uznaného výdavku**\n\n*   **Menovitá hodnota pohľadávky:** 9 000 €\n*   **Uplatniteľné percento:** 50 %\n*   **Daňovo uznaný odpis:** 9 000 € × 50 % = **4 500 €**\n\n### Zhrnutie vplyvu na základ dane\n\nOperácia bude mať v daňovom priznaní za rok 2025 nasledujúci vplyv:\n\n| Položka | Suma | Vplyv na základ dane |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Účtovný odpis pohľadávky (náklad na účte 546) | 9 000 € | - 9 000 € (náklad) |\n| Daňovo neuznaná časť odpisu | 4 500 € | + 4 500 € (pripočítateľná položka) |\n| **Výsledný daňovo uznaný výdavok** | **4 500 €** | **- 4 500 €** |\n\n---\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nV roku 2026, po uplynutí 1 080 dní od splatnosti (čo nastane 31. 1. 2026), by ste si mohli uplatniť zvyšných 50 % hodnoty pohľadávky ako daňový výdavok, ak by ste pohľadávku neodpísali už v roku 2025. Keďže ste ju však účtovne odpísali v plnej výške už v roku 2025, ďalšie daňové uplatnenie v nasledujúcich rokoch nie je možné. Postup v roku 2025 bol v súlade so zákonom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne aj právne správne určila výšku daňového výdavku na 4 500 € (50 % z menovitej hodnoty) s odkazom na § 19 ods. 2 písm. r) v spojení s § 20 ods. 14 ZDP z dôvodu uplynutia viac ako 720 dní po splatnosti."},"google":{"odpoved":"Daňovým výdavkom roku 2025 je odpis pohľadávky vo výške 4 500 €. Keďže k 31. 12. 2025 uplynulo od splatnosti pohľadávky viac ako 720 dní (presne 1060 dní), ale nie viac ako 1080 dní, je možné uplatniť odpis do výšky 50 % jej menovitej hodnoty. Táto možnosť vyplýva z § 19 ods. 2 písm. r) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Uvedené ustanovenie umožňuje uznať odpis pohľadávky do daňových výdavkov do výšky, v akej by k nej bolo možné tvoriť daňovo uznanú opravnú položku. Príslušná výška opravnej položky je v tomto prípade definovaná v § 20 ods. 14 písm. b) citovaného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu daňového výdavku 4 500 € a presne aplikuje príslušné ustanovenia zákona o dani z príjmov podľa počtu dní po splatnosti."},"bez":{"odpoved":"Daňovým výdavkom roku 2025 je odpis pohľadávky vo výške 4 500 €. Ide o 50 % menovitej hodnoty pohľadávky, keďže ku koncu zdaňovacieho obdobia 2025 uplynulo od jej splatnosti viac ako 720 dní, ale nie viac ako 1080 dní. Daňová uznateľnosť odpisu je viazaná na výšku daňovej opravnej položky, ktorú by bolo možné k pohľadávke v danom čase tvoriť. Tento postup vyplýva z § 19 ods. 2 písm. r) v nadväznosti na § 20 ods. 14 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne vyčíslila daňový výdavok na 4 500 € a uviedla aj presné právne odôvodnenie vrátane príslušných ustanovení zákona a uplynutých lehôt."}},{"oblast":"dan-po-zaklad","otazka":"S. r. o. postúpila 20. 10. 2025 faktoringovej spoločnosti pohľadávku v menovitej hodnote 50 000 € bez príslušenstva, zahrnutú do zdaniteľných príjmov, so splatnosťou 15. 8. 2023, za cenu 12 000 €. V roku 2025 bola pohľadávka aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná a nebola k nej tvorená opravná položka. Koľko si najviac môže uplatniť ako daňový výdavok z menovitej hodnoty pohľadávky?","otazka_volna":"Predal som faktúru na 50 tisíc faktoringovke za 12 tisíc, splatná bola v auguste 2023. Koľko si môžem dať do nákladov, len tých 12 tisíc?","spravna_odpoved":"Najviac 25 000 €; pripočítateľná položka je teda 25 000 €. Podľa § 19 ods. 3 písm. h) si daňovník na základe vlastného rozhodnutia uplatní menovitú hodnotu pohľadávky buď do výšky príjmu z jej postúpenia (12 000 €), alebo do výšky tvorby opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 — výhodnejšia je druhá možnosť. Od splatnosti 15. 8. 2023 do postúpenia 20. 10. 2025 uplynulo 797 dní, teda viac ako 720 a menej ako 1 080 dní, čo zodpovedá opravnej položke 50 % z 50 000 € = 25 000 €.","ustanovenie":"§ 19 ods. 3 písm. h) v spojení s § 20 ods. 14 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"pri postúpení pohľadávky menovitá hodnota pohľadávky alebo jej nesplatená časť do výšky príjmu z jej postúpenia alebo do výšky tvorby opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/282888-Post%C3%BApenie-poh%C4%BEad%C3%A1vok-v-menovitej-hodnote","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií si spoločnosť môže ako daňový výdavok uplatniť najviac **25 000 €**.\n\nPodľa § 19 ods. 3 písm. h) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je pri postúpení pohľadávky daňovým výdavkom jej menovitá hodnota, avšak najviac do výšky **vyššej z nasledujúcich dvoch súm**:\n1.  Príjem dosiahnutý z postúpenia pohľadávky.\n2.  Opravná položka, ktorá by bola daňovo uznaná podľa § 20 zákona o dani z príjmov, ak by bola tvorená (tzv. fiktívna opravná položka).\n\n### Výpočet a porovnanie oboch možností\n\n**1. Výdavok do výšky príjmu z postúpenia**\n\nPríjem z postúpenia pohľadávky bol 12 000 €. V tomto prípade by daňový výdavok bol:\n*   **Daňový výdavok = 12 000 €**\n\n**2. Výdavok do výšky fiktívnej daňovej opravnej položky**\n\nHoci spoločnosť opravnú položku netvorila, zákon umožňuje uplatniť výdavok do výšky, v akej by bola daňovo uznaná. Výška daňovo uznanej opravnej položky podľa § 20 ods. 14 Zákona o dani z príjmov závisí od doby, ktorá uplynula od splatnosti pohľadávky.\n\n*   **Dátum splatnosti:** 15. 8. 2023\n*   **Dátum postúpenia:** 20. 10. 2025\n*   **Doba po splatnosti:** K dátumu postúpenia uplynulo od splatnosti viac ako 720 dní, ale menej ako 1 080 dní.\n\nPodľa časového testu by bola daňovo uznaná opravná položka vo výške **50 %** menovitej hodnoty pohľadávky.\n\n*   **Výpočet fiktívnej OP:** 50 000 € × 50 % = **25 000 €**\n\n### Záver\n\nSpoločnosť si môže vybrať pre ňu výhodnejšiu z týchto dvoch možností.\n\n| Možnosť                                       | Výška daňového výdavku |\n| :-------------------------------------------- | :--------------------- |\n| 1. Do výšky príjmu z postúpenia               | 12 000,00 €            |\n| 2. Do výšky fiktívnej daňovej opravnej položky | **25 000,00 €**        |\n\nPretože 25 000 € je viac ako 12 000 €, maximálny daňový výdavok, ktorý si spoločnosť môže uplatniť z menovitej hodnoty postúpenej pohľadávky, je **25 000 €**.\n\nV daňovom priznaní za rok 2025 spoločnosť zaúčtuje výnos z postúpenia vo výške 12 000 € a daňový náklad (výdavok) vo výške 25 000 €. Z tejto operácie tak vznikne daňovo uznaná strata 13 000 €, ktorá zníži celkový základ dane spoločnosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným právnym odôvodnením určila maximálny daňový výdavok vo výške 25 000 €."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť si môže ako daňový výdavok uplatniť najviac 12 000 €. Daňovým výdavkom pri postúpení pohľadávky je jej menovitá hodnota, avšak najviac do výšky príjmu plynúceho z jej postúpenia. Keďže príjem z postúpenia bol 12 000 €, táto suma predstavuje maximálny možný daňový výdavok. Uvedený postup vyplýva z § 19 ods. 3 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zvyšná časť hodnoty pohľadávky vo výške 38 000 € je daňovo neuznaným nákladom.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza sumu 12 000 € namiesto 25 000 €, pretože opomenula možnosť uplatniť výdavok do výšky fiktívnej daňovej opravnej položky podľa § 20 ods. 14 písm. b) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť si môže ako daňový výdavok uplatniť celú menovitú hodnotu pohľadávky, teda 50 000 €. Keďže ide o postúpenie nepremlčanej pohľadávky zahrnutej do zdaniteľných príjmov faktoringovej spoločnosti, neuplatní sa limitácia daňového výdavku do výšky príjmu z postúpenia. Tento postup umožňuje § 19 ods. 3 písm. h) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu 50 000 € namiesto zákonom limitovanej sumy 25 000 € (50 % z menovitej hodnoty) a nesprávne tvrdí, že sa neuplatní limitácia."}},{"oblast":"dan-po-zaklad","otazka":"Spoločnosť poverila inkasnú agentúru vymáhaním pohľadávky. Agentúra vymohla 8 400 € a vyfakturovala províziu 5 040 € (60 % z vymoženej sumy), ktorú spoločnosť v tom istom roku uhradila. Koľko z provízie je daňovým výdavkom a aká je pripočítateľná položka?","otazka_volna":"Inkasná firma mi vytiahla z dlžníka 8 400 eur a vyfakturovala si za to vyše päť tisíc. Dám si tú províziu celú do nákladov?","spravna_odpoved":"Daňovým výdavkom sú len 4 200 €, čo je 50 % vymoženej pohľadávky (8 400 × 50 %). Pripočítateľná položka je 840 € (5 040 − 4 200). Zaplatenie provízie na tomto limite nič nemení — ide o zákonný strop naviazaný na skutočne vymoženú sumu.","ustanovenie":"§ 19 ods. 3 písm. p) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky najviac do výšky 50 % vymoženej pohľadávky","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-19.odsek-3.pismeno-p","my":{"odpoved":"**Daňovým výdavkom je provízia len do výšky 4 200 €. Zvyšná suma 840 € predstavuje pripočítateľnú položku k základu dane.**\n\nOdplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky sú daňovo uznaným výdavkom len do výšky 50 % z vymoženej sumy pohľadávky. Tento limit platí bez ohľadu na to, či bola provízia uhradená.\n\n### Výpočet\n\n1.  **Vymožená suma pohľadávky:** 8 400 €\n2.  **Maximálny daňovo uznaný výdavok (limit):**\n    *   Výpočet: 50 % z 8 400 €\n    *   `8 400 € * 0,50 = 4 200 €`\n3.  **Skutočne zaplatená provízia:** 5 040 €\n4.  **Porovnanie s limitom:** Keďže skutočná provízia (5 040 €) je vyššia ako zákonný limit (4 200 €), daňovým výdavkom je len suma do výšky limitu.\n5.  **Pripočítateľná položka (nedaňový výdavok):**\n    *   Výpočet: Skutočná provízia - Daňovo uznaný výdavok\n    *   `5 040 € - 4 200 € = 840 €`\n\n### Zhrnutie\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Vymožená suma pohľadávky | 8 400,00 € | Základ pre výpočet limitu |\n| Fakturovaná a uhradená provízia | 5 040,00 € | Celkový náklad v účtovníctve |\n| **Daňovo uznaný výdavok** | **4 200,00 €** | Max. 50 % z vymoženej sumy |\n| **Pripočítateľná položka** | **840,00 €** | Rozdiel, ktorý zvyšuje základ dane |\n\n### Právny základ\n\nPodľa § 19 ods. 3 písm. p) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je daňovým výdavkom odplata (provízia) za vymáhanie pohľadávky, a to najviac do výšky 50 % vymoženej pohľadávky.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPri zmluvách o vymáhaní pohľadávok je kľúčové dohodnúť si províziu tak, aby nepresiahla 50 % z vymoženej sumy. V opačnom prípade, ako v tejto situácii, časť nákladu nie je daňovo uznaná. Alternatívou je využitie právnych služieb (napr. advokátskej kancelárie), kde výdavky na právne zastúpenie nie sú limitované percentom z vymoženej sumy, ale sú daňovo uznané až po ich zaplatení [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17, ods. 19].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne vyčíslila daňový výdavok vo výške 4 200 € a pripočítateľnú položku 840 € na základe správneho právneho ustanovenia § 19 ods. 3 písm. p) zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Daňovým výdavkom je provízia najviac do výšky 50 % z vymoženej pohľadávky. Vo vašom prípade je daňovo uznaná suma 4 200 € (50 % z 8 400 €). Zvyšná časť uhradenej provízie vo výške 840 € (5 040 € - 4 200 €) je pripočítateľnou položkou k základu dane. Tento postup vyplýva z § 19 ods. 3 písm. p) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Spoločnosť si môže uplatniť tento daňový výdavok, keďže provízia bola uhradená.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom určila daňový výdavok vo výške 4 200 € aj pripočítateľnú položku vo výške 840 €."},"bez":{"odpoved":"Daňovým výdavkom je provízia len do výšky 50 % z vymoženej pohľadávky, teda maximálne 4 200 € (50 % z 8 400 €). Zvyšná časť provízie vo výške 840 € (5 040 € - 4 200 €) nie je daňovým výdavkom. Táto suma predstavuje pripočítateľnú položku, ktorá zvyšuje základ dane. Tento postup vyplýva z § 19 ods. 2 písm. r) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Hoci sú číselné hodnoty správne, v odôvodnení je uvedené nesprávne právne ustanovenie (§ 19 ods. 2 písm. r namiesto § 19 ods. 3 písm. p zákona o dani z príjmov)."}},{"oblast":"dan-po-zaklad","otazka":"S. r. o. zaúčtovala v decembri 2025 do nákladov dve neuhradené faktúry: za právne služby advokátskej kancelárie (kód Klasifikácie produktov 69.1) vo výške 6 000 € a za IT poradenstvo v oblasti počítačov (kód Klasifikácie produktov 62.02) vo výške 4 500 €. Obe zostali k 31. 12. 2025 neuhradené. Aká je celková pripočítateľná položka za rok 2025?","otazka_volna":"Mám v decembri dve nezaplatené faktúry — jednu od právnika a jednu od ajťáka za poradenstvo. Obidve mi asi vypadnú z nákladov, však?","spravna_odpoved":"Pripočítateľná položka je 6 000 €. Podmienka zaplatenia sa vzťahuje len na poradenské a právne služby zatriedené do kódov Klasifikácie produktov 69.1, 69.2, 70.1 a 70.22 — právne služby (69.1) teda budú daňovým výdavkom až po zaplatení. IT poradenstvo v kóde 62.02 v tomto taxatívnom zozname nie je, preto je daňovým výdavkom už v roku 2025 bez ohľadu na úhradu.","ustanovenie":"§ 17 ods. 19 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"výdavky (náklady) na poradenské služby a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1, 69.2, 70.1 a 70.22","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/180652-V%C3%BDdavky-na-poradensk%C3%A9-a-pr%C3%A1vne-slu%C5%BEby","my":{"odpoved":"Celková pripočítateľná položka, ktorá zvýši základ dane za rok 2025, je **6 000 €**.\n\nTáto suma sa skladá z neuhradenej faktúry za právne služby. Náklad na IT poradenstvo je daňovo uznaný aj bez úhrady.\n\n### Podrobný rozpis\n\n1.  **Faktúra za právne služby (6 000 €)**\n    *   Podľa zákona o dani z príjmov sú výdavky na poradenské a právne služby daňovo uznané až **po ich zaplatení** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17 ods. 19 písm. g)].\n    *   Právne služby s kódom Klasifikácie produktov (KP) **69.1** patria presne do tejto kategórie.\n    *   Keďže faktúra nebola k 31. 12. 2025 uhradená, zaúčtovaný náklad vo výške 6 000 € nie je pre rok 2025 daňovým výdavkom. Pri transformácii účtovného výsledku na základ dane musíte túto sumu pripočítať.\n    *   **Pripočítateľná položka: 6 000 €**\n\n2.  **Faktúra za IT poradenstvo (4 500 €)**\n    *   Podmienka zaplatenia sa vzťahuje len na taxatívne vymenované služby v zákone, najmä tie s kódmi KP 69 a 70.\n    *   IT služby s kódom KP **62.02** (Poradenské služby v oblasti počítačov) do tejto kategórie **nepatria**.\n    *   Tento náklad je preto daňovým výdavkom už v momente jeho zaúčtovania (v decembri 2025) bez ohľadu na to, či bola faktúra uhradená.\n    *   **Pripočítateľná položka: 0 €**\n\n### Zhrnutie\n\n| Položka | Zaúčtovaný náklad | Kód KP | Daňový výdavok až po zaplatení? | Pripočítateľná položka k 31. 12. 2025 |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Právne služby | 6 000 € | 69.1 | Áno | **6 000 €** |\n| IT poradenstvo | 4 500 € | 62.02 | Nie | **0 €** |\n| **Spolu** | **10 500 €** | | | **6 000 €** |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNezabudnite, že náklad na právne služby nie je stratený. V tom zdaňovacom období, v ktorom faktúru uhradíte (napríklad v roku 2026), si budete môcť sumu 6 000 € odpočítať od základu dane ako položku znižujúcu základ dane. Odporúčame viesť si samostatnú evidenciu takýchto neuhradených nákladov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila výšku pripočítateľnej položky 6 000 € a vecne správne aplikovala podmienku zaplatenia na právne služby a jej neaplikovanie na IT služby."},"google":{"odpoved":"Celková pripočítateľná položka za rok 2025 je 6 000 €.\n\nNáklad na právne služby (kód Klasifikácie produktov 69.1) je daňovým výdavkom až po zaplatení, preto je potrebné základ dane zvýšiť o celú neuhradenú sumu 6 000 €. Na náklad za IT poradenstvo (kód 62.02) sa táto podmienka nevzťahuje a keďže k 31. 12. 2025 neuplynulo od splatnosti záväzku viac ako 360 dní, základ dane sa z tohto titulu neupravuje. Úprava základu dane sa v prípade právnych služieb vykoná podľa § 17 ods. 19 písm. f) a v prípade IT poradenstva podľa § 17 ods. 27 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne vyčíslila pripočítateľnú položku na 6 000 € a vecne správne odôvodnila aplikáciu § 17 ods. 19 písm. f) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Celková pripočítateľná položka k základu dane za rok 2025 je 6 000 €. Ide o sumu neuhradenej faktúry za právne služby, ktoré sú daňovým výdavkom až v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich úhrade. Náklad na IT poradenstvo je daňovo uznaný v roku 2025 aj bez úhrady, pretože nespadá pod služby vymenované v zákone. Tento postup vyplýva z § 17 ods. 19 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Spoločnosť si bude môcť túto sumu odpočítať od základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom faktúru za právne služby uhradí.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu výšku pripočítateľnej položky 6 000 € aj vecné a právne odôvodnenie v súlade s § 17 ods. 19 písm. f) zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"dan-po-zaklad","otazka":"Obchodná spoločnosť uzavrela sprostredkovateľskú zmluvu, na základe ktorej jej sprostredkovateľ zabezpečil dodávku tovaru v hodnote 150 000 €. Provízia dohodnutá na 30 % predstavovala 45 000 € a spoločnosť ju uhradila v decembri 2025. Provízia nevstupuje do obstarávacej ceny majetku. Koľko z provízie je daňovým výdavkom roku 2025?","otazka_volna":"Sprostredkovateľ mi vybavil kontrakt za 150 tisíc a vypýtal si províziu 45 tisíc, zaplatil som mu ju. Nie je tam nejaký strop na percentá?","spravna_odpoved":"Daňovým výdavkom roku 2025 je celá provízia 45 000 €. Jedinou podmienkou pri odplatách (províziách) za sprostredkovanie u prijímateľa služby je ich zaplatenie, ktoré bolo splnené. Účinné znenie zákona žiadny percentuálny strop (kedysi 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu) neobsahuje, takže sa neuplatní žiadne obmedzenie.","ustanovenie":"§ 17 ods. 19 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/392625-Odplaty-prov%C3%ADzie-za-sprostredkovanie","my":{"odpoved":"**Celá uhradená provízia vo výške 45 000 € je daňovým výdavkom roku 2025.**\n\nPodľa aktuálnej legislatívy sú odplaty (provízie) za sprostredkovanie daňovo uznaným výdavkom až po ich zaplatení, avšak už bez akéhokoľvek percentuálneho limitu voči hodnote sprostredkovaného obchodu.\n\n### Podrobné zdôvodnenie\n\n1.  **Podmienka zaplatenia:** Kľúčovou podmienkou pre daňovú uznateľnosť výdavkov na sprostredkovateľské provízie je ich úhrada. Výdavok je daňovo uznaný v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k jeho zaplateniu [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 17 ods. 19 písm. d)]. Keďže vaša spoločnosť uhradila províziu v decembri 2025, podmienka pre jej zahrnutie do daňových výdavkov za rok 2025 je splnená.\n\n2.  **Zrušenie limitu 20 %:** Do 31. decembra 2019 platil limit, podľa ktorého bola provízia daňovo uznaná len do výšky 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu. **Tento limit bol od 1. januára 2020 zrušený.** V súčasnosti (a teda aj v roku 2025) výška provízie nie je pre daňovú uznateľnosť nijako obmedzená, pokiaľ je zmluvne dohodnutá a uhradená. Vaša dohodnutá provízia 30 % je teda plne akceptovateľná.\n\n### Prehľad vašej situácie\n\n| Položka | Hodnota | Daňová uznateľnosť v roku 2025 |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Hodnota sprostredkovaného obchodu | 150 000 € | - |\n| Dohodnutá provízia (30 %) | 45 000 € | - |\n| Úhrada provízie | 45 000 € (v decembri 2025) | Áno, v plnej výške |\n| **Daňový výdavok celkom** | **45 000 €** | **Plne uznaný** |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDbajte na správne časové rozlíšenie z pohľadu účtovníctva. Ak sa sprostredkovateľská služba viazala na rok 2025 a v tom istom roku bola aj uhradená, účtovný náklad (napr. na účte 518 – Ostatné služby) a daňový výdavok vznikajú v rovnakom období. Ak by však služba bola poskytnutá v jednom roku a uhradená až v nasledujúcom, náklad by bol v daňovom priznaní za prvý rok pripočítateľnou položkou a v roku úhrady odpočítateľnou položkou od základu dane.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že daňovým výdavkom roku 2025 je celá provízia 45 000 €, pričom správne vysvetľuje splnenie podmienky zaplatenia a zrušenie niekdajšieho 20 % limitu."},"google":{"odpoved":"Daňovým výdavkom roku 2025 je celá uhradená provízia vo výške 45 000 €. Limitácia výšky provízie ako daňového výdavku na 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu bola zrušená. Pre daňovú uznateľnosť tohto nákladu u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva je kľúčová podmienka jeho zaplatenia. Keďže k úhrade došlo v decembri 2025, celá suma je daňovým výdavkom tohto zdaňovacieho obdobia. Uvedená podmienka úhrady vyplýva z § 17 ods. 19 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu 45 000 € ako daňový výdavok a vecne správne vysvetľuje splnenie podmienky zaplatenia a zrušenie 20 % limitu podľa § 17 ods. 19 písm. d) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Daňovým výdavkom roku 2025 je suma 30 000 €. Provízia za sprostredkovanie je daňovo uznaná len do výšky 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu, čo vo vašom prípade predstavuje 30 000 € (20 % zo 150 000 €). Zvyšná časť provízie vo výške 15 000 € je nedaňovým výdavkom, ktorý zvyšuje základ dane. Toto obmedzenie sa uplatní bez ohľadu na to, či bola provízia uhradená. Uvedené vyplýva z § 19 ods. 2 písm. k) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza sumu 30 000 € a vychádza zo zastaraného limitu 20 %, pričom daňovým výdavkom je po zaplatení celá provízia 45 000 €."}},{"oblast":"dan-po-zaklad","otazka":"Agentúra A vyfakturovala 10. 12. 2025 klientovi B prieskum trhu za 24 000 €. B faktúru uhradil až 20. 4. 2026. Obaja účtujú v podvojnom účtovníctve a zdaňovacím obdobím je kalendárny rok. V ktorom zdaňovacom období zahrnie A výnos do základu dane a v ktorom si B uplatní náklad?","otazka_volna":"Robili sme klientovi prieskum trhu, fakturovali v decembri, zaplatil až na jar. Kedy to komu ide do dane?","spravna_odpoved":"Agentúra A (veriteľ) zahrnie výnos 24 000 € do základu dane roku 2025, teda v súlade s účtovníctvom pri zaúčtovaní, bez ohľadu na prijatie úhrady. Klient B (dlžník) si náklad 24 000 € uplatní ako daňový výdavok až v roku 2026, keď faktúru zaplatil; v roku 2025 ide u neho o pripočítateľnú položku 24 000 €.","ustanovenie":"§ 17 ods. 19 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"výdavky (náklady) na marketingové štúdie a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/330929-Do-z%C3%A1kladu-dane-po-zaplaten%C3%AD-alebo-prijat%C3%AD-%C3%BAhrady-od-112020","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií sa daňové posúdenie pre agentúru A a klienta B bude líšiť. **Agentúra A zahrnie výnos do základu dane už v roku 2025, zatiaľ čo klient B si bude môcť uplatniť daňový náklad až v roku 2026.**\n\nDôvodom je špecifická úprava v zákone o dani z príjmov, ktorá viaže daňovú uznateľnosť nákladov na prieskum trhu a iné štúdie na ich zaplatenie.\n\n---\n\n### 1. Klient B (Uplatnenie nákladu)\n\nPre klienta B platí, že výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu sú daňovo uznateľné až po ich zaplatení.\n\n*   **Účtovanie nákladu:** V súlade s princípmi podvojného účtovníctva klient B zaúčtoval náklad vo výške 24 000 € do účtovného obdobia **2025**, kedy bola služba dodaná a faktúra prijatá. Tento náklad ovplyvnil jeho výsledok hospodárenia za rok 2025.\n*   **Daňová uznateľnosť:** Keďže faktúra bola uhradená až **20. apríla 2026**, tento náklad bude pre klienta B daňovo uznateľným výdavkom až v zdaňovacom období **2026** [Komentrk17zkona5952003Zz.md]. V daňovom priznaní za rok 2025 si teda musel o túto sumu zvýšiť základ dane (pripočítateľná položka).\n\n### 2. Agentúra A (Zdanenie výnosu)\n\nPre agentúru A ako dodávateľa služby neplatí podmienka prijatia platby. Riadi sa štandardnými účtovnými zásadami.\n\n*   **Účtovanie a zdanenie výnosu:** Agentúra A poskytla službu a vystavila faktúru v decembri **2025**. V súlade s účtovnými postupmi zaúčtovala výnos (tržbu) do účtovného obdobia **2025**. Tento výnos je súčasťou jej základu dane za zdaňovacie obdobie **2025**, bez ohľadu na to, kedy bola faktúra uhradená [Komentrk17zkona5952003Zz.md].\n\n### Zhrnutie\n\n| Subjekt | Operácia | Účtovné obdobie | Zdaňovacie obdobie | Dôvod |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Klient B** | Náklad | 2025 | **2026** | Daňová uznateľnosť je podmienená zaplatením. |\n| **Agentúra A** | Výnos | 2025 | **2025** | Výnos sa zdaňuje v období, kedy bol zaúčtovaný (dodanie služby). |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne aj právne správne určila zdaňovacie obdobie 2025 pre zahrnutie výnosu u agentúry A a zdaňovacie obdobie 2026 pre uplatnenie daňového výdavku po zaplatení u klienta B."},"google":{"odpoved":"Agentúra A zahrnie výnos vo výške 24 000 € do základu dane za zdaňovacie obdobie 2025, kedy službu dodala a vyfakturovala. Pri zisťovaní základu dane sa totiž vychádza z výsledku hospodárenia zisteného v podvojnom účtovníctve podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Klient B si uplatní daňový náklad v zdaňovacom období 2026, pretože úhrada nastala až v tomto roku. Náklady na prieskum trhu sú totiž daňovo uznané až po zaplatení. Ustanovuje to § 17 ods. 19 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa v odôvodnení odvoláva na nesprávne zákonné ustanovenie, keďže podmienku zaplatenia pri prieskume trhu upravuje § 17 ods. 19 písm. c) a nie písm. d) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Agentúra A zahrnie výnos vo výške 24 000 € do základu dane v zdaňovacom období 2025, kedy službu poskytla a výnos jej vznikol. Klient B si uplatní daňový náklad taktiež v zdaňovacom období 2025, keďže náklad časovo a vecne súvisí s týmto obdobím. Pre obe spoločnosti je rozhodujúci moment uskutočnenia účtovného prípadu, nie dátum úhrady faktúry. Základ dane sa totiž zisťuje z výsledku hospodárenia vykázaného v podvojnom účtovníctve. Uvedené vyplýva z § 17 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je nesprávna, pretože náklady na prieskum trhu sú u dlžníka daňovým výdavkom až po zaplatení podľa § 17 ods. 19 písm. c) zákona o dani z príjmov, takže klient B si náklad uplatní až v roku 2026, nie v roku 2025."}},{"oblast":"dan-po-zaklad","otazka":"S. r. o. má od 1. 1. 2025 prenajatý sklad od fyzickej osoby nepodnikateľa za 1 000 € mesačne. V roku 2025 uhradila prenajímateľovi spolu 18 000 € — nájomné za celý rok 2025 (12 000 €) a vopred aj nájomné za mesiace január až jún 2026 (6 000 €). Koľko si môže uplatniť ako daňový výdavok roku 2025?","otazka_volna":"Prenajímam si sklad od súkromnej osoby, tisíc mesačne, a vlani som mu zaplatil naraz aj pol roka dopredu. Koľko si z toho dám do nákladov?","spravna_odpoved":"Daňovým výdavkom roku 2025 je 12 000 €. Nájomné platené fyzickej osobe je daňovým výdavkom po zaplatení, ale najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na dané zdaňovacie obdobie. Sumu 6 000 € zaplatenú vopred za január až jún 2026 si spoločnosť uplatní až v roku 2026.","ustanovenie":"§ 17 ods. 19 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-17.odsek-19.pismeno-b","my":{"odpoved":"V roku 2025 si vaša s.r.o. môže uplatniť daňový výdavok vo výške **12 000 €**.\n\nHoci ste uhradili 18 000 €, pri nájomnom platenom fyzickej osobe platí špeciálne pravidlo, ktoré obmedzuje výšku daňového výdavku.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa Zákona o dani z príjmov platia dve kľúčové podmienky:\n\n1.  **Podmienka zaplatenia:** Nájomné je daňovým výdavkom až v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo zaplatené [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17, ods. 19 písm. b)]. Vaša spoločnosť uhradila 18 000 €, takže táto podmienka je splnená.\n2.  **Podmienka časového rozlíšenia (pri FO):** Ak je nájomné platené **fyzickej osobe**, daňový výdavok je uznaný maximálne do výšky, ktorá časovo prislúcha na dané zdaňovacie obdobie.\n\n#### Výpočet pre rok 2025\n\n| Položka | Suma | Vysvetlenie |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Celková úhrada v roku 2025 | 18 000 € | Suma skutočne zaplatená prenajímateľovi. |\n| Nájomné prislúchajúce na rok 2025 | 12 000 € | 12 mesiacov × 1 000 €/mesiac. Toto je maximálny limit pre daňový výdavok v roku 2025. |\n| Nájomné zaplatené vopred na rok 2026 | 6 000 € | Táto suma časovo nesúvisí s rokom 2025. |\n| **Daňovo uznaný výdavok v roku 2025** | **12 000 €** | **Uplatní sa len časť úhrady, ktorá časovo súvisí s rokom 2025.** |\n\n**Čo so zvyšnými 6 000 €?**\nSuma 6 000 €, ktorú ste zaplatili vopred za obdobie január - jún 2026, sa stane vaším daňovým výdavkom v zdaňovacom období roka 2026, keďže podmienka zaplatenia už bola splnená a suma bude časovo prislúchať k roku 2026.\n\n---\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nJe dôležité rozlišovať, či je prenajímateľ fyzická alebo právnická osoba. Ak by ste mali rovnakú zmluvu s inou s.r.o. (právnickou osobou), mohli by ste si v roku 2025 uplatniť ako daňový výdavok celú zaplatenú sumu 18 000 €, pretože obmedzenie na časové rozlíšenie sa v takom prípade neuplatňuje.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne plne zodpovedá referencii, pričom správne určuje daňový výdavok za rok 2025 vo výške 12 000 € aj s vysvetlením časového rozlíšenia podľa § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov. [trojhlasé preverenie 21. 9. 2026, arbiter (hlasy 1:2)]"},"google":{"odpoved":"Spoločnosť si môže v roku 2025 uplatniť ako daňový výdavok sumu 12 000 €. Daňovým výdavkom je nájomné vzťahujúce sa na zdaňovacie obdobie roku 2025, bez ohľadu na jeho úhradu. Nájomné uhradené vopred na rok 2026 vo výške 6 000 € bude daňovým výdavkom až v roku 2026. Časové rozlíšenie nákladov je v tomto prípade povinné. Vyplýva to z princípu časovej súvislosti nákladov s výnosmi v danom zdaňovacom období podľa § 17 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď obsahuje nesprávne právne pravidlo, keďže tvrdí, že nájomné je daňovým výdavkom bez ohľadu na jeho úhradu, hoci pri fyzickej osobe je podľa § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov podmienka zaplatenia povinná."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť si môže ako daňový výdavok roku 2025 uplatniť 12 000 €. Do daňových výdavkov sa zahŕňa len nájomné, ktoré časovo a vecne súvisí s rokom 2025, teda 12 mesiacov po 1 000 €. Nájomné uhradené vopred na rok 2026 vo výške 6 000 € bude daňovým výdavkom až v zdaňovacom období roku 2026. Tento postup vyplýva z princípu časovej a vecnej súvislosti nákladov a výnosov. Podmienku zaplatenia a zároveň časového rozlíšenia pre nájomné platené fyzickej osobe upravuje § 17 ods. 19 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu sumu daňového výdavku (12 000 €) a vecne správne odôvodnenie vrátane podmienky zaplatenia a časového rozlíšenia podľa § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"dan-po-zaklad","otazka":"Spoločnosť uzavrela zmluvu o sponzorstve v športe a v roku 2025 uhradila športovému klubu sponzorské 20 000 €. Klub vo vyúčtovaní za rok 2025 preukázal skutočné použitie sponzorského vo výške 12 000 €. Spoločnosť vykázala za rok 2025 kladný základ dane. Koľko si môže uplatniť ako daňový výdavok roku 2025?","otazka_volna":"Sponzorovali sme hokejový klub, poslali sme im 20 tisíc, ale minuli z toho zatiaľ len 12. Koľko si dám do nákladov?","spravna_odpoved":"Daňovým výdavkom roku 2025 je 12 000 €. Sponzorské je daňovým výdavkom po zaplatení, ale len v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, a to pod podmienkou, že sponzor v danom období vykáže kladný základ dane — obe podmienky sú splnené. Zvyšných 8 000 € je za rok 2025 pripočítateľnou položkou.","ustanovenie":"§ 17 ods. 19 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-17.odsek-19.pismeno-h","my":{"odpoved":"Spoločnosť si môže v roku 2025 uplatniť ako daňový výdavok sumu **12 000 €**.\n\nPodľa zákona o dani z príjmov je možné výdavok na sponzorské v športe uznať za daňový výdavok len vtedy, ak sú splnené tri kľúčové podmienky súčasne:\n\n1.  **Zaplatenie:** Sponzor musí príspevok v danom zdaňovacom období skutočne zaplatiť.\n2.  **Použitie:** Sponzorovaný (športový klub) musí tento príspevok v tom istom zdaňovacom období preukázateľne použiť na dohodnutý účel.\n3.  **Kladný základ dane:** Sponzor musí za dané zdaňovacie obdobie vykázať kladný základ dane.\n\n[Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 17 ods. 19 písm. h)]\n\n### Aplikácia na váš prípad za rok 2025:\n\n| Položka | Suma | Splnená podmienka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Skutočne zaplatená suma v roku 2025 | 20 000 € | Áno |\n| Preukázateľne použitá suma v roku 2025 | 12 000 € | Áno |\n| Kladný základ dane v roku 2025 | - | Áno |\n\nDaňovým výdavkom je suma, ktorá spĺňa obe podmienky (zaplatenie aj použitie), teda **nižšia z týchto dvoch súm**. Vo vašom prípade je to 12 000 €.\n\n#### Čo so zvyšnou sumou 8 000 €?\n\nZvyšných 8 000 € (rozdiel medzi zaplatenou a použitou sumou) si spoločnosť nemôže uplatniť ako daňový výdavok v roku 2025. Bude si ich môcť uplatniť v nasledujúcom zdaňovacom období (t. j. v roku 2026), ak športový klub tieto prostriedky v roku 2026 preukázateľne použije na dohodnutý účel a spoločnosť opäť splní podmienku kladného základu dane za rok 2026.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPre účely daňovej kontroly je kľúčové, aby vaša spoločnosť disponovala nielen dokladom o úhrade, ale aj podrobným vyúčtovaním od športového klubu, ktoré preukazuje použitie prostriedkov. Podľa zákona o športe máte ako sponzor právo tieto informácie od klubu žiadať a klub je povinný vám ich bezodkladne poskytnúť [Zákon č. 440/2015 Z. z. o športe, § 51 ods. 3]. Odporúčame si toto vyúčtovanie archivovať spolu so zmluvou a dokladom o platbe.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu daňového výdavku 12 000 € a správne cituje aj aplikuje všetky zákonné podmienky podľa § 17 ods. 19 písm. h) zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť si môže ako daňový výdavok roku 2025 uplatniť sponzorské vo výške 12 000 €. Daňovým výdavkom je totiž len tá časť poskytnutého sponzorského, ktorej použitie sponzorovaný v danom zdaňovacom období preukázal. Ostatné podmienky, ako úhrada a vykázanie kladného základu dane, spoločnosť splnila. Uvedené vyplýva z § 17 ods. 19 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu sumu daňového výdavku 12 000 € a správne právne odôvodnenie na základe § 17 ods. 19 písm. h) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť si môže v daňovom priznaní za rok 2025 uplatniť daňový výdavok vo výške 12 000 €. Daňovým výdavkom je totiž len tá časť poskytnutého sponzorského, ktorej použitie príjemca (športový klub) v príslušnom zdaňovacom období preukázal. Podmienkou je vykázanie kladného základu dane, čo spoločnosť splnila. Zvyšných 8 000 € si bude môcť sponzor uplatniť v nasledujúcich obdobiach, keď klub preukáže ich použitie. Uvedené vyplýva z § 17 ods. 19 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu daňového výdavku 12 000 € aj zákonné podmienky jeho uplatnenia v súlade s § 17 ods. 19 písm. h) zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"dan-po-zaklad","otazka":"Výrobná s. r. o. vykázala za rok 2026 základ dane zistený podľa § 17 až 29 vo výške 5 000 000 €, čisté úrokové náklady 4 200 000 € (všetky plynú zo zmlúv o úveroch uzatvorených po 31. 12. 2023) a daňové odpisy zahrnuté do základu dane 1 800 000 €. Nejde o banku, poisťovňu ani zaisťovňu a jej závislými osobami nie sú len fyzické osoby. O akú sumu musí zvýšiť základ dane podľa pravidla o obmedzení úrokových nákladov?","otazka_volna":"Máme veľký úver, čisté úroky nám vyšli cez 4 milióny. Vraj je na to nejaký nový strop podľa EBITDA. Koľko si nemôžem dať do nákladov?","spravna_odpoved":"Základ dane musí zvýšiť o 900 000 €. Pravidlo sa uplatní, pretože ide o čisté úrokové náklady zo zmlúv uzatvorených po 31. 12. 2023 (prechodné ustanovenie § 52zzr) a suma 4 200 000 € presahuje hranicu 3 000 000 €. Daňová EBITDA = 5 000 000 + 4 200 000 + 1 800 000 = 11 000 000 €; 30 % z nej je 3 300 000 €. Zvýšenie základu dane = 4 200 000 − 3 300 000 = 900 000 €. Neuznané čisté úrokové náklady možno odpočítať najviac v piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.","ustanovenie":"§ 17k ods. 2 a ods. 7 v spojení s § 52zzr zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Ak suma čistých úrokových nákladov je vyššia ako 3 000 000 eur, základ dane sa zvýši o sumu, o ktorú čisté úrokové náklady presiahnu 30 % úhrnu základov dane zvýšeného o čisté úrokové náklady a o odpisy zahrnuté v zdaňovacom období do základu dane podľa § 19 ods. 3 písm. a) a § 22 ods. 12.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-17k.odsek-2","my":{"odpoved":"Áno, vaša spoločnosť musí zvýšiť základ dane. Na základe poskytnutých údajov je suma, o ktorú sa základ dane zvýši, **900 000 €**.\n\nToto zvýšenie vyplýva z pravidla o obmedzení úrokových nákladov podľa § 17k Zákona o dani z príjmov, ktoré sa uplatňuje, ak čisté úrokové náklady presiahnu 3 000 000 € za zdaňovacie obdobie.\n\n### Detailný výpočet\n\nVýpočet prebieha v štyroch krokoch:\n\n1.  **Overenie prahovej hodnoty:** Spoločnosť vykázala čisté úrokové náklady vo výške 4 200 000 €, čo je viac ako zákonný limit 3 000 000 €. Podmienka pre uplatnenie pravidla je splnená.\n2.  **Výpočet základu pre limit (tzv. daňová EBITDA):** Tento základ sa vypočíta ako súčet základu dane, čistých úrokových nákladov a daňových odpisov.\n3.  **Výpočet limitu pre úrokové náklady:** Limit predstavuje 30 % z vypočítaného základu (daňovej EBITDA).\n4.  **Výpočet sumy na zvýšenie základu dane:** Ide o rozdiel medzi skutočnými čistými úrokovými nákladmi a vypočítaným limitom.\n\n| Položka | Suma v EUR | Výpočet |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Základ dane pred úpravou | 5 000 000,00 | |\n| Čisté úrokové náklady (ČÚN) | 4 200 000,00 | |\n| Daňové odpisy | 1 800 000,00 | |\n| **Základ pre limit (Daňová EBITDA)** | **11 000 000,00** | `5 000 000 + 4 200 000 + 1 800 000` |\n| Limit pre úrokové náklady (30 %) | 3 300 000,00 | `11 000 000 × 0,30` |\n| **Suma na zvýšenie základu dane** | **900 000,00** | `4 200 000 - 3 300 000` |\n\nVáš upravený základ dane, ktorý bude vstupovať do výpočtu dane z príjmov, bude **5 900 000 €** (`5 000 000 + 900 000`).\n\n### Legislatívny kontext\n\nPodľa § 17k ods. 2 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov platí, že ak suma čistých úrokových nákladov je vyššia ako 3 000 000 eur, základ dane sa zvýši o sumu, o ktorú čisté úrokové náklady presiahnu 30 % úhrnu základov dane zvýšeného o čisté úrokové náklady a o odpisy.\n\nKeďže vaša spoločnosť zvyšuje základ dane podľa tohto pravidla (§ 17k), pravidlá nízkej kapitalizácie podľa § 21a Zákona o dani z príjmov (ktoré limitujú úroky od závislých osôb na 25 % EBITDA) sa už neuplatnia. Pravidlo podľa § 17k má prednosť [Limitácia úrokov: § 17k vs. § 21a — nikdy súčasne].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nSuma 900 000 €, o ktorú ste zvýšili základ dane, nie je daňovo stratená. Tieto nezahrnuté čisté úrokové náklady si môžete preniesť a odpočítať od základu dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, najviac však počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Aj v budúcich rokoch bude odpočet limitovaný pravidlami podľa § 17k [Limitácia úrokov § 17k — prenos nezahrnutých úrokov (ods. 7)].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne určila sumu zvýšenia základu dane na 900 000 € v súlade s § 17k zákona o dani z príjmov a správne uviedla postup výpočtu aj možnosť prenosu nákladov."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť musí zvýšiť základ dane o sumu 900 000 €. Daňový zisk pred úrokmi, zdanením a odpismi (daňová EBITDA) je v tomto prípade 11 000 000 € (5 000 000 + 4 200 000 + 1 800 000). Maximálna výška uznateľných čistých úrokových nákladov je 30 % z tejto daňovej EBITDA, teda 3 300 000 €. Keďže skutočné čisté úrokové náklady sú 4 200 000 €, rozdiel vo výške 900 000 € je pripočítateľnou položkou k základu dane. Táto povinnosť vyplýva z pravidla o obmedzení úrokových nákladov podľa § 17k zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila sumu zvýšenia základu dane o 900 000 € aj celý postup výpočtu na základe § 17k zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť musí zvýšiť základ dane o sumu 900 000 €. Limit pre daňovo uznateľné čisté úrokové náklady je vyššia z hodnôt 3 000 000 € alebo 30 % daňového ukazovateľa EBITDA. Daňový ukazovateľ EBITDA je v tomto prípade 11 000 000 € (5 000 000 + 4 200 000 + 1 800 000), z čoho 30 % predstavuje 3 300 000 €. Nedaňovým nákladom je teda suma prevyšujúca tento limit, t. j. 900 000 € (4 200 000 - 3 300 000). Uvedené pravidlo upravuje § 17k zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu číslu 900 000 € a uviedla vecný aj právny výpočet v súlade s § 17k zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"dan-po-zaklad","otazka":"S. r. o. vykázala za rok 2025 výsledok hospodárenia pred zdanením 400 000 €, v ktorom sú zahrnuté účtovné odpisy 250 000 € a nákladové úroky 350 000 € z pôžičky od materskej spoločnosti (závislej osoby). Žiadne úroky nie sú súčasťou obstarávacej ceny majetku, spoločnosť nie je bankou, poisťovňou ani lízingovou spoločnosťou a čisté úrokové náklady nepresahujú 3 000 000 €. Koľko z úrokov nie je daňovým výdavkom?","otazka_volna":"Materská firma nám požičala a platíme jej úroky 350 tisíc. Počul som o nízkej kapitalizácii. Koľko mi z toho vyhodia?","spravna_odpoved":"Daňovým výdavkom nie je 100 000 €. Ukazovateľ sa vypočíta ako súčet výsledku hospodárenia pred zdanením a v ňom zahrnutých odpisov a nákladových úrokov: 400 000 + 250 000 + 350 000 = 1 000 000 €. Limit je 25 % z tejto sumy, teda 250 000 €. Úroky voči závislej osobe presahujú limit o 350 000 − 250 000 = 100 000 €, a táto suma je pripočítateľnou položkou. Pravidlo § 17k sa neuplatní, keďže čisté úrokové náklady nepresiahli 3 000 000 €.","ustanovenie":"§ 21a ods. 1 a ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"vo výške úrokov, ktoré počas zdaňovacieho obdobia presahujú 25 % hodnoty ukazovateľa vypočítaného ako súčet výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného podľa osobitného predpisu","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/663968-Pravidl%C3%A1-n%C3%ADzkej-kapitaliz%C3%A1cie-","my":{"odpoved":"Na základe pravidiel nízkej kapitalizácie nie je daňovým výdavkom suma **100 000 €**.\n\nTento výpočet vychádza z pravidiel nízkej kapitalizácie podľa § 21a Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktoré sa uplatňujú na úroky z úverov a pôžičiek od závislých osôb (v tomto prípade materskej spoločnosti). Podľa týchto pravidiel sú úroky daňovo uznané len do výšky 25 % z hodnoty ukazovateľa EBITDA, vypočítaného z účtovných hodnôt.\n\nKeďže vaše čisté úrokové náklady nepresahujú 3 000 000 €, všeobecné pravidlo limitácie úrokových nákladov podľa § 17k Zákona o dani z príjmov sa na vás nevzťahuje. Uplatní sa teda výlučne pravidlo nízkej kapitalizácie.\n\n### Podrobný výpočet\n\nVýpočet nedaňovej časti úrokov prebieha v troch krokoch:\n\n1.  **Výpočet ukazovateľa EBITDA**\n    Ukazovateľ sa vypočíta ako súčet výsledku hospodárenia pred zdanením, účtovných odpisov a nákladových úrokov.\n    *   EBITDA = 400 000 € + 250 000 € + 350 000 € = **1 000 000 €**\n\n2.  **Výpočet limitu pre daňovo uznané úroky**\n    Limit predstavuje 25 % z vypočítaného ukazovateľa EBITDA [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 21a].\n    *   Limit = 25 % z 1 000 000 € = **250 000 €**\n\n3.  **Výpočet nedaňovej časti úrokov**\n    Nedaňová časť je suma, o ktorú celkové nákladové úroky presahujú vypočítaný limit.\n    *   Nedaňová časť = 350 000 € - 250 000 € = **100 000 €**\n\n---\n\n**Zhrnutie v tabuľke:**\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Výsledok hospodárenia pred zdanením | 400 000,00 € | Vstupný údaj |\n| Účtovné odpisy | 250 000,00 € | Vstupný údaj |\n| Nákladové úroky (celkom) | 350 000,00 € | Vstupný údaj |\n| **Ukazovateľ EBITDA (základ pre limit)** | **1 000 000,00 €** | **Súčet vyššie uvedených položiek** |\n| Limit pre daňové uznanie úrokov (25 %) | 250 000,00 € | 1 000 000,00 € × 25 % |\n| **Nedaňová časť úrokov** | **100 000,00 €** | **350 000,00 € - 250 000,00 €** |\n\nV daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2025 by spoločnosť musela zvýšiť základ dane o sumu 100 000 € ako o pripočítateľnú položku.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne aj číselne správne určila nedaňovú časť úrokov vo výške 100 000 € na základe pravidiel nízkej kapitalizácie podľa § 21a zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Daňovým výdavkom nie je suma 50 000 €. Limit pre daňovú uznateľnosť čistých úrokových nákladov je 30 % daňového ukazovateľa EBITDA. Tento ukazovateľ sa vypočíta ako výsledok hospodárenia pred zdanením (€400 000) zvýšený o účtovné odpisy (€250 000) a nákladové úroky (€350 000), čo je spolu 1 000 000 €. Maximálny daňovo uznateľný úrok je teda 300 000 € (30 % z 1 000 000 €). Keďže skutočné úroky sú 350 000 €, rozdiel vo výške 50 000 € je nedaňovým výdavkom a zvyšuje základ dane. Uvedený postup vychádza z § 17h zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne použila limit 30 % namiesto 25 % podľa § 21a zákona o dani z príjmov, v dôsledku čoho dospela k chybnej nedaňovej sume 50 000 € namiesto 100 000 €."},"bez":{"odpoved":"Daňovým výdavkom nie je časť úrokov vo výške 100 000 €. Limit daňovej uznateľnosti čistých úrokových nákladov je 25 % z daňového ukazovateľa EBITDA, čo je v tomto prípade 250 000 € (25 % z 1 000 000 €). Nedaňová časť predstavuje sumu, o ktorú čisté úrokové náklady (350 000 €) presahujú tento limit. Tento postup vyplýva z pravidiel obmedzenia úrokových nákladov. Ustanovuje to § 17k zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne aplikuje právne pravidlo podľa § 17k (pravidlo obmedzenia úrokových nákladov), ktoré sa pri úrokoch do 3 mil. € neuplatňuje, namiesto správneho pravidla nízkej kapitalizácie podľa § 21a."}},{"oblast":"dan-po-zaklad","otazka":"S. r. o. zaúčtovala v roku 2025 do nákladov tri položky: pokutu uloženú inšpektorátom práce 3 000 €, zmluvný úrok z omeškania dodávateľovi 1 800 € (uhradený 15. 12. 2025) a úroky z bankového prevádzkového úveru 5 200 €. Aká je celková pripočítateľná položka z týchto troch položiek?","otazka_volna":"Mali sme vlani pokutu z inšpektorátu, potom úroky z omeškania dodávateľovi a normálne bankové úroky. Čo z toho mi vyradia z nákladov?","spravna_odpoved":"Pripočítateľná položka je 3 000 € — pokuta uložená inšpektorátom práce nie je daňovým výdavkom. Zmluvný úrok z omeškania 1 800 € je daňovým výdavkom, pretože bol v roku 2025 zaplatený, a úroky z bankového úveru 5 200 € sú bežným daňovým výdavkom bez podmienky zaplatenia.","ustanovenie":"§ 21 ods. 2 písm. a) a § 17 ods. 19 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"zvýšenia dane, prirážky k poistnému platenému na zdravotné poistenie, osobitné príspevky podľa osobitného predpisu, úroky platené za obdobie odkladu platenia dane a cla, penále a pokuty","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-21.odsek-2.pismeno-a","my":{"odpoved":"Celková pripočítateľná položka, ktorá zvýši základ dane za rok 2025, je **3 000 €**.\n\nTu je podrobné vysvetlenie daňovej uznateľnosti jednotlivých položiek podľa pravidiel platných pre rok 2025:\n\n### 1. Pokuta od inšpektorátu práce (3 000 €)\n\nTáto položka je v plnej výške **nedaňovým výdavkom**.\n\n*   **Dôvod:** Podľa § 21 ods. 2 písm. a) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len \"ZDP\") sa za daňové výdavky nepovažujú pokuty a penále uložené orgánmi štátnej správy. Inšpektorát práce je orgánom štátnej správy.\n*   **Záver:** Suma 3 000 € predstavuje pripočítateľnú položku k základu dane.\n\n### 2. Zmluvný úrok z omeškania dodávateľovi (1 800 €)\n\nTáto položka je v roku 2025 **daňovo uznaným výdavkom**.\n\n*   **Dôvod:** Na rozdiel od pokút od štátnych orgánov, zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania sú daňovým výdavkom, avšak až **po ich zaplatení** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17, ods. 19 písm. a)].\n*   **Záver:** Keďže úrok z omeškania bol uhradený 15. 12. 2025, teda v rámci zdaňovacieho obdobia 2025, podmienka zaplatenia je splnená. Suma 1 800 € je daňovým výdavkom a nevytvára pripočítateľnú položku.\n\n### 3. Úroky z bankového prevádzkového úveru (5 200 €)\n\nTáto položka je v plnej výške **daňovo uznaným výdavkom**.\n\n*   **Dôvod:** Ide o štandardný náklad na financovanie podnikateľskej činnosti. Pravidlá nízkej kapitalizácie (§ 21a ZDP) sa neuplatnia, pretože banka spravidla nie je závislou osobou. Limitácia úrokových nákladov podľa § 17k ZDP sa na túto sumu tiež nevzťahuje, keďže sa týka až čistých úrokových nákladov presahujúcich 3 000 000 € ročne.\n*   **Záver:** Suma 5 200 € je plne daňovo uznaná a nevytvára pripočítateľnú položku.\n\n### Súhrn\n\n| Položka | Suma | Daňová uznateľnosť (2025) | Pripočítateľná položka |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Pokuta od inšpektorátu práce | 3 000 € | Nedaňový výdavok | 3 000 € |\n| Zmluvný úrok z omeškania | 1 800 € | Daňový výdavok (po úhrade) | 0 € |\n| Úroky z bankového úveru | 5 200 € | Daňový výdavok | 0 € |\n| **Spolu** | **10 000 €** | | **3 000 €** |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPri zmluvných pokutách a úrokoch z omeškania je kľúčové sledovať dátum ich úhrady. Ak by zmluvný úrok z omeškania nebol v roku 2025 uhradený, stal by sa dočasnou pripočítateľnou položkou. Do daňových výdavkov by ste ho mohli zahrnúť až v tom zdaňovacom období, v ktorom by došlo k jeho zaplateniu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu číslu 3 000 € a vecne správne odôvodnila nedaňovosť pokuty a daňovú uznateľnosť uhradeného úroku z omeškania i bankových úrokov."},"google":{"odpoved":"Celková pripočítateľná položka je 3 000 €. Touto položkou je pokuta od inšpektorátu práce, ktorá je nedaňovým výdavkom. Zmluvný úrok z omeškania je daňovo uznaný, pretože bol v danom roku uhradený, a úroky z prevádzkového úveru sú štandardným daňovým výdavkom. Pokuty a penále uložené štátnymi orgánmi nie sú daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Naopak, zaplatený zmluvný úrok z omeškania je daňovým výdavkom podľa § 17 ods. 19 toho istého zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne vyčíslila celkovú pripočítateľnú položku na 3 000 € a vecne správne odôvodnila daňovú uznateľnosť jednotlivých nákladov vrátane odkazu na príslušné zákonné ustanovenia."},"bez":{"odpoved":"Celková pripočítateľná položka je 3 000 €. Túto sumu tvorí pokuta od inšpektorátu práce, ktorá je daňovo neuznaným nákladom podľa § 21 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zmluvný úrok z omeškania je daňovo uznaný, pretože bol v roku 2025 zaplatený (§ 17 ods. 19 písm. b) citovaného zákona). Úroky z bankového úveru sú bežným daňovým výdavkom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu výšku pripočítateľnej položky 3 000 € a vecne správne odôvodňuje daňovú uznateľnosť jednotlivých položiek vrátane podmienky zaplatenia úrokov z omeškania."}},{"oblast":"dan-po-zaklad","otazka":"S. r. o. realizuje projekt výskumu a vývoja. Oprávnené výdavky zahrnované do odpočtu boli: v roku 2023 100 000 €, v roku 2024 120 000 € a v roku 2025 200 000 €. Aká je celková suma odpočtu výdavkov na výskum a vývoj, ktorú si môže uplatniť v daňovom priznaní za rok 2025?","otazka_volna":"Robíme vývoj, vlani sme na tom prerobili 200 tisíc, predtým 120 a 100. Koľko si môžem odrátať zo základu dane?","spravna_odpoved":"Celkový odpočet je 250 000 €. Základný odpočet je 100 % oprávnených výdavkov roku 2025, teda 200 000 €. Odpočet sa zvýši o 100 % kladného rozdielu medzi priemerom rokov 2025 a 2024 [(200 000 + 120 000) / 2 = 160 000 €] a priemerom rokov 2024 a 2023 [(120 000 + 100 000) / 2 = 110 000 €], teda o 50 000 €. Spolu 200 000 + 50 000 = 250 000 €.","ustanovenie":"§ 30c ods. 1 a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Odpočet podľa odseku 1 možno v zdaňovacom období zvýšiť o 100 % kladného rozdielu medzi priemerom úhrnu výdavkov (nákladov) vynaložených v a) zdaňovacom období na výskum a vývoj zahrnovaných do odpočtu a úhrnom výdavkov (nákladov) vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období na výskum a vývoj zahrnovaných do odpočtu a b) dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach na výskum a vývoj zahrnovaných do odpočtu.","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/765890-Odpo%C4%8Det-v%C3%BDdavkov-na-v%C3%BDskum-a-v%C3%BDvoj","my":{"odpoved":"Celková suma odpočtu výdavkov na výskum a vývoj, ktorú si vaša spoločnosť môže uplatniť v daňovom priznaní za rok 2025, je **250 000 €**.\n\nTento odpočet predstavuje položku znižujúcu základ dane (po odpočítaní daňovej straty) a skladá sa z dvoch častí. Nižšie nájdete podrobný výpočet.\n\n### Rozdelenie a výpočet odpočtu\n\nCelkový odpočet sa skladá zo základného a dodatočného odpočtu podľa § 30c Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len \"ZDP\").\n\n#### 1. Základný odpočet (tzv. superodpočet)\n\nTento odpočet predstavuje 100 % oprávnených výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj (VaV) vynaložených v aktuálnom zdaňovacom období [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 30c, ods. 1].\n\n*   **Výpočet:** 100 % z výdavkov za rok 2025\n*   `200 000 € × 100 % = 200 000 €`\n\n#### 2. Dodatočný odpočet z medziročného nárastu\n\nDodatočný odpočet je vo výške 100 % z kladného rozdielu medzi priemerom výdavkov za aktuálne a predchádzajúce obdobie a priemerom výdavkov za dve predchádzajúce obdobia [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 30c, ods. 2].\n\n*   **Vzorec:** `[(Výdavky 2025 + Výdavky 2024) / 2] - [(Výdavky 2024 + Výdavky 2023) / 2]`\n*   **Priemer za roky 2025 a 2024:** `(200 000 € + 120 000 €) / 2 = 160 000 €`\n*   **Priemer za roky 2024 a 2023:** `(120 000 € + 100 000 €) / 2 = 110 000 €`\n*   **Kladný rozdiel:** `160 000 € - 110 000 € = 50 000 €`\n*   **Výška dodatočného odpočtu:** `100 % z 50 000 € = 50 000 €`\n\n### Celkový odpočet za rok 2025\n\nSúčet základného a dodatočného odpočtu tvorí celkovú sumu, ktorú si môžete odpočítať od základu dane.\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Základný odpočet (§ 30c ods. 1 ZDP) | 200 000 € |\n| Dodatočný odpočet (§ 30c ods. 2 ZDP) | 50 000 € |\n| **Celkový odpočet na VaV za rok 2025** | **250 000 €** |\n\n### Uplatnenie v daňovom priznaní\n\nCelkovú sumu odpočtu **250 000 €** uvediete v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby na **riadku 501**. K daňovému priznaniu je zároveň povinné priložiť vyplnenú **Prílohu k § 30c ZDP**, kde sa detailne rozpisuje výpočet nároku za každý projekt samostatne.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk by vaša spoločnosť v roku 2025 vykázala daňovú stratu alebo základ dane by bol nižší ako vypočítaný odpočet 250 000 €, o nárok neprídete. Neumorenú časť odpočtu si môžete preniesť a uplatniť v najbližších nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, najviac však počas piatich rokov bezprostredne nasledujúcich po roku 2025, v ktorom nárok vznikol [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 30c, ods. 9].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza celkovú sumu odpočtu 250 000 € a obsahuje aj správny a presný postup výpočtu podľa § 30c zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"V daňovom priznaní za rok 2025 si môže s. r. o. uplatniť odpočet na výskum a vývoj v celkovej sume 290 000 €. Táto suma sa skladá zo 100 % základného odpočtu z výdavkov v roku 2025, teda 200 000 €. K tomu sa pripočítava aj 100 % odpočet z medziročného nárastu výdavkov vo výške 90 000 €. Tento nárast je rozdielom medzi výdavkami v roku 2025 (200 000 €) a priemerom výdavkov za predchádzajúce dva roky 2023 a 2024 (110 000 €). Uplatnenie odpočtu je v súlade s § 30c zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu celkovú sumu odpočtu 290 000 € namiesto správnych 250 000 €, pričom uplatnila aj nesprávny spôsob výpočtu zvýšenia odpočtu."},"bez":{"odpoved":"Celková suma odpočtu výdavkov na výskum a vývoj, ktorú si s. r. o. môže uplatniť v daňovom priznaní za rok 2025, je 290 000 €. Táto suma pozostáva zo 100 % oprávnených výdavkov za rok 2025 (200 000 €). K tomu sa pripočíta dodatočný odpočet vo výške 100 % z medziročného nárastu výdavkov oproti priemeru rokov 2023 a 2024, teda 90 000 € (200 000 € - ((100 000 € + 120 000 €)/2)). Tento výpočet vychádza z ustanovenia § 30c ods. 1 a 2 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu celkovú sumu odpočtu (290 000 € namiesto 250 000 €) z dôvodu nesprávneho vzorca pre výpočet prírastkového odpočtu."}},{"oblast":"dan-po-zaklad","otazka":"Spoločnosti vznikol za zdaňovacie obdobie roku 2025 nárok na odpočet výdavkov na výskum a vývoj vo výške 250 000 €, no za rok 2025 vykázala daňovú stratu a odpočet nemohla uplatniť. Do ktorého zdaňovacieho obdobia najneskôr si môže tento odpočet (alebo jeho zostávajúcu časť) uplatniť, ak zdaňovacím obdobím je kalendárny rok?","otazka_volna":"Vlani sme boli v strate, tak sme si superodpočet nemohli dať. Dokedy mi to prepadne?","spravna_odpoved":"Najneskôr v zdaňovacom období roku 2030. Odpočet alebo jeho zostávajúcu časť možno uplatniť v najbližšom nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom daňovník vykáže základ dane, najviac však v piatich zdaňovacích obdobiach bezprostredne nasledujúcich po období, v ktorom nárok vznikol — teda v rokoch 2026, 2027, 2028, 2029 a 2030.","ustanovenie":"§ 30c ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"najviac však v piatich zdaňovacích obdobiach bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet podľa odsekov 1 a 2 vznikol","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-30c.odsek-9","my":{"odpoved":"Na základe poskytnutých informácií si spoločnosť môže odpočet výdavkov na výskum a vývoj, na ktorý jej vznikol nárok za rok 2025, uplatniť najneskôr za zdaňovacie obdobie roku **2030**.\n\n### Zdôvodnenie\n\nPodľa § 30c ods. 9 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov platí, že ak daňovník nemôže uplatniť odpočet výdavkov na výskum a vývoj z dôvodu vykázania daňovej straty (alebo nízkeho základu dane), môže si tento odpočet alebo jeho zostávajúcu časť uplatniť v najbližšom nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom vykáže základ dane.\n\nTúto možnosť má **najviac v piatich zdaňovacích obdobiach bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet vznikol**.\n\nVo vašom prípade:\n*   **Rok vzniku nároku:** 2025\n*   **Päť bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období je:**\n    1.  2026\n    2.  2027\n    3.  2028\n    4.  2029\n    5.  **2030**\n\nSpoločnosť si teda môže neuplatnený odpočet z roku 2025 prenášať a uplatniť ho (alebo jeho časť) v ktoromkoľvek z rokov 2026 až 2030, v ktorom vykáže dostatočne vysoký základ dane (po odpočítaní prípadnej daňovej straty). Rok 2030 je poslednou možnosťou. Ak by do konca tohto roka odpočet nevyužila, nárok na jeho uplatnenie zaniká.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila zdaňovacie obdobie roku 2030 ako najneskoršie možné na uplatnenie odpočtu a uviedla správne zákonné odôvodnenie podľa § 30c ods. 9 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Ak spoločnosť nemohla uplatniť odpočet výdavkov na výskum a vývoj z dôvodu daňovej straty, môže si tento nárok preniesť do nasledujúcich zdaňovacích období. Neuplatnený odpočet z roku 2025 je možné uplatniť v najbližších piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. To znamená, že spoločnosť si môže tento odpočet alebo jeho zostávajúcu časť uplatniť najneskôr za zdaňovacie obdobie roku 2030. Táto možnosť vyplýva z § 30c ods. 8 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza lehotu piatich bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období aj konečný rok 2030."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť si môže neuplatnený odpočet výdavkov na výskum a vývoj, ktorý vznikol za rok 2025, uplatniť najneskôr v zdaňovacom období roku 2030. Ak daňovník nemôže odpočet uplatniť z dôvodu daňovej straty alebo nízkeho základu dane, môže si ho odpočítať v najbližších piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 30c ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila lehotu do zdaňovacieho obdobia 2030 na základe správneho pravidla o piatich bezprostredne nasledujúcich obdobiach, hoci nesprávne označila číslo odseku (§ 30c ods. 6 namiesto ods. 9)."}},{"oblast":"dan-po-zaklad","otazka":"Správca dane začal daňovú kontrolu a vyzval spoločnosť, ktorá si za rok 2025 uplatnila odpočet výdavkov na výskum a vývoj, na predloženie projektu výskumu a vývoja. Výzva bola doručená v utorok 12. 5. 2026. Do kedy musí spoločnosť projekt predložiť a dokedy musí byť projekt podpísaný oprávnenou osobou?","otazka_volna":"Prišla nám kontrola a chcú projekt k superodpočtu. Koľko času na to máme a stačí, keď ho podpíšeme teraz?","spravna_odpoved":"Projekt musí spoločnosť predložiť do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy; do lehoty sa nezapočítava deň doručenia, takže lehota uplynie v stredu 20. 5. 2026 (nejde o deň pracovného pokoja, lehota sa teda neposúva). Projekt výskumu a vývoja pritom musel byť podpísaný osobou oprávnenou konať za daňovníka najneskôr do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom sa odpočet uplatnil — dodatočný podpis počas kontroly už podmienku nesplní.","ustanovenie":"§ 30c ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (lehota sa počíta podľa § 27 zákona č. 563/2009 Z. z. – daňový poriadok)","citat":"Projekt výskumu a vývoja musí byť podpísaný osobou oprávnenou konať za daňovníka podľa § 13 Obchodného zákonníka, a to do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom si daňovník pri realizácii projektu výskumu a vývoja uplatnil odpočet podľa odsekov 1 a 2. … Lehota na predloženie projektu výskumu a vývoja daňovníkom správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu je osem dní odo dňa doručenia výzvy daňovníkovi.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-30c.odsek-7","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky a platnej legislatívy k 20. septembru 2026 sú lehoty nasledovné:\n\n*   **Predloženie projektu správcovi dane:** Spoločnosť musí projekt predložiť najneskôr do **stredy, 20. mája 2026**.\n*   **Podpis projektu oprávnenou osobou:** Projekt musí byť podpísaný najneskôr **v lehote na podanie daňového priznania za rok 2025**, teda spravidla do 31. marca 2026 (alebo v predĺženej lehote, ak ju spoločnosť využila).\n\n---\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n#### 1. Lehota na predloženie projektu pri daňovej kontrole\n\nZákon o dani z príjmov stanovuje pevnú lehotu na predloženie projektu výskumu a vývoja na základe výzvy správcu dane počas daňovej kontroly.\n\n*   **Právny základ:** Lehota na predloženie projektu je **osem dní odo dňa doručenia výzvy** daňovníkovi [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 30c ods. 7].\n*   **Výpočet lehoty:**\n    *   Výzva bola doručená v utorok, 12. mája 2026.\n    *   Deň doručenia sa do lehoty nezapočítava, takže 8-dňová lehota začína plynúť od stredy, 13. mája 2026.\n    *   Koniec lehoty pripadá na **stredu, 20. mája 2026**. Keďže ide o pracovný deň, lehota sa neposúva.\n\n#### 2. Lehota na podpis projektu\n\nPodpis projektu oprávnenou osobou je kľúčovou podmienkou pre uplatnenie odpočtu. Táto lehota nie je viazaná na daňovú kontrolu, ale na termín podania daňového priznania.\n\n*   **Právny základ:** Projekt výskumu a vývoja musí byť podpísaný osobou oprávnenou konať za daňovníka, a to **do lehoty na podanie daňového priznania**, v ktorom si daňovník odpočet uplatnil [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 30c ods. 7].\n*   **Aplikácia na váš prípad:**\n    *   Spoločnosť si uplatnila odpočet v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2025.\n    *   Štandardná lehota na podanie daňového priznania za rok 2025 bola do **31. marca 2026**.\n    *   Ak si spoločnosť predĺžila lehotu na podanie daňového priznania (napr. do 30. júna 2026), projekt musel byť podpísaný najneskôr v tejto predĺženej lehote.\n\n**Záver:** Pri daňovej kontrole je kľúčové, aby bol projekt podpísaný s dátumom najneskôr v deň podania daňového priznania za rok 2025. Ak táto podmienka nie je splnená, správca dane môže odpočet neuznať, aj keby bol projekt predložený v 8-dňovej lehote.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným odôvodnením určila lehotu na predloženie projektu do 20. mája 2026, ako aj lehotu na jeho podpis do lehoty na podanie daňového priznania."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť musí projekt výskumu a vývoja predložiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia výzvy, teda najneskôr v stredu 20. mája 2026. Táto lehota je stanovená v § 30c ods. 8 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Projekt výskumu a vývoja za rok 2025 musel byť podpísaný osobou oprávnenou konať za daňovníka najneskôr v lehote na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Pre zdaňovacie obdobie 2025 bola táto lehota spravidla do 31. marca 2026. Uvedenú požiadavku upravuje § 30c ods. 7 Zákona o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza lehotu na predloženie projektu do 20. mája 2026 (do 8 dní) aj požiadavku na podpis oprávnenou osobou najneskôr do lehoty na podanie daňového priznania."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť musí projekt predložiť v lehote určenej správcom dane vo výzve, ktorá je spravidla najmenej 15 dní od jej doručenia. Projekt výskumu a vývoja za rok 2025 však musel byť podpísaný osobou oprávnenou konať za spoločnosť ešte pred začatím jeho realizácie. Túto povinnosť ukladá § 30c ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Podpísanie projektu až v roku 2026 by znamenalo nesplnenie zákonnej podmienky pre uplatnenie odpočtu.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza lehotu na predloženie projektu určenú správcom dane (spravidla najmenej 15 dní) namiesto zákonom stanovenej lehoty 8 dní, a nesprávne uvádza povinnosť podpisu pred začatím realizácie namiesto lehoty na podanie daňového priznania."}},{"oblast":"dan-po-zaklad","otazka":"S. r. o., ktorej predmetom činnosti nie je výroba alkoholických nápojov, obstarala ako reklamné predmety pre obchodných partnerov 300 fliaš tichého vína v jednotkovej cene 12 € bez DPH, spolu 3 600 €. Základ dane vykázaný na r. 301 daňového priznania (t. j. pred úpravou o tieto výdavky) je 60 000 €. Koľko z hodnoty vína je daňovým výdavkom a aká je pripočítateľná položka?","otazka_volna":"Kúpili sme partnerom na Vianoce tristo fliaš vína po dvanásť eur. Ide mi to celé do nákladov ako reklamné predmety?","spravna_odpoved":"Daňovým výdavkom sú 3 000 € a pripočítateľná položka je 600 €. Jednotková cena 12 € neprevyšuje limit 17 € za jeden predmet, no pri víne platí navyše úhrnný strop 5 % zo základu dane: 5 % zo 60 000 € = 3 000 €. Suma presahujúca tento strop, teda 3 600 − 3 000 = 600 €, je nedaňovým výdavkom na reprezentáciu a uvádza sa na r. 304 daňového priznania.","ustanovenie":"§ 21 ods. 1 písm. h) tretí bod zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-21.odsek-1.pismeno-h","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých údajov je daňovým výdavkom suma **3 000 €**. Zvyšná suma **600 €** predstavuje pripočítateľnú položku, ktorá zvyšuje základ dane.\n\nPodľa zákona o dani z príjmov platia pre víno ako reklamný predmet špecifické pravidlá, ktoré kombinujú dve podmienky.\n\n### Podrobný výpočet a zdôvodnenie\n\n**1. Podmienka jednotkovej ceny (do 17 €)**\n\nPrvou podmienkou je, aby hodnota jedného reklamného predmetu neprevyšovala 17 € [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 21, ods. 1, písm. h)].\n*   Jednotková cena vína: **12 € bez DPH**\n*   Limit: 17 €\n*   **Záver:** Keďže 12 € je menej ako 17 €, prvá podmienka je splnená.\n\n**2. Podmienka celkového limitu (5 % zo základu dane)**\n\nPre víno, ktoré poskytuje daňovník, ktorý nie je jeho výrobcom, platí druhá, limitujúca podmienka. Celková suma výdavkov na víno ako reklamný predmet môže byť daňovo uznaná len do výšky 5 % z vykázaného základu dane [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 21, ods. 1, písm. h)].\n\n*   Základ dane pred úpravou (r. 301): **60 000 €**\n*   Výpočet limitu: 5 % z 60 000 € = **3 000 €**\n*   Celkové výdavky na víno: 300 fliaš × 12 €/fľaša = **3 600 €**\n\n**3. Vyhodnotenie a určenie pripočítateľnej položky**\n\nPorovnáme celkové výdavky s vypočítaným limitom:\n*   Celkové výdavky (3 600 €) sú vyššie ako maximálny daňový limit (3 000 €).\n*   **Daňovo uznaný výdavok:** Môžete si uplatniť len sumu do výšky limitu, t. j. **3 000 €**.\n*   **Pripočítateľná položka:** Rozdiel medzi celkovým výdavkom a daňovo uznanou časťou je nedaňový výdavok, ktorý musíte pripočítať k základu dane.\n    *   Výpočet: 3 600 € - 3 000 € = **600 €**\n\n### Zhrnutie v tabuľke\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Celkové výdavky na víno (zaúčtované v nákladoch) | 3 600,00 € | 300 ks × 12 € |\n| Základ dane pred úpravou o tento výdavok | 60 000,00 € | r. 301 daňového priznania |\n| Maximálny daňový limit pre víno | **3 000,00 €** | 5 % zo 60 000 € |\n| **Daňovo uznaná časť výdavkov** | **3 000,00 €** | Časť nákladov, ktorá znižuje základ dane |\n| **Pripočítateľná položka k základu dane** | **600,00 €** | Časť nákladov, ktorá sa musí vrátiť do ZD |\n| **Konečný základ dane** | **57 000,00 €** | 60 000 € (pôvodný ZD) - 3 000 € (uznaný výdavok) |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDávajte si pozor na situáciu, kedy by spoločnosť vykázala daňovú stratu alebo nulový základ dane. V takom prípade by bol limit 5 % zo základu dane rovný nule a celý náklad na víno vo výške 3 600 € by bol nedaňovým výdavkom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s predpisom určila daňový výdavok vo výške 3 000 € a pripočítateľnú položku vo výške 600 €."},"google":{"odpoved":"Daňovým výdavkom je suma 3 000 € a pripočítateľnou položkou k základu dane je suma 600 €. Výdavky na tiché víno ako reklamný predmet sú daňovo uznané, ak jednotková cena nepresiahne 17 € a zároveň celková suma neprekročí 5 % zo základu dane. Keďže jednotková cena 12 € je v limite, posudzuje sa celkový limit, ktorý je vo vašom prípade 3 000 € (5 % z 60 000 €). Rozdiel medzi celkovou hodnotou nákupu a daňovo uznanou sumou (3 600 € - 3 000 €) predstavuje pripočítateľnú položku. Táto úprava vyplýva z § 21 ods. 1 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza daňový výdavok 3 000 € aj pripočítateľnú položku 600 € s odkazom na správne zákonné limity 17 € za kus a 5 % zo základu dane podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Celá hodnota vína v sume 3 600 € je daňovým výdavkom, pretože jednotková cena 12 € neprevyšuje zákonom stanovený limit 17 € na jeden reklamný predmet. Pripočítateľná položka k základu dane je preto 0 €. Tiché víno je výnimkou zo zákazu daňového uznania alkoholických nápojov ako reklamných predmetov. Uvedené vyplýva z § 21 ods. 1 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Podmienkou je, že daňovník nie je výrobcom alkoholických nápojov, čo je v zadaní splnené.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza daňový výdavok 3 600 € a nulovú pripočítateľnú položku, pretože opomenula zákonný limit 5 % zo základu dane (3 000 €)."}},{"oblast":"dph-nehnutelnosti","otazka":"Platiteľ DPH postavil výrobnú halu. Stavebný úrad povolil predčasné užívanie a platiteľ halu reálne začal používať na skladovanie 3. 9. 2021. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť až 14. 2. 2022. Halu predáva 10. 11. 2026 inému platiteľovi za 1 100 000 € bez DPH. Od ktorého dňa beží päťročný test, aký je daňový režim predaja a aká DPH by vznikla pri voľbe zdanenia?","otazka_volna":"Mame halu, zacali sme ju pouzivat este predtym ako prisla kolaudacka, kolaudacka bola az o pol roka neskor. Teraz ju predavame firme za 1,1 miliona. Ide to s dphckou alebo bez? A ak by som chcel dat dph, kolko to bude?","spravna_odpoved":"Päťročná lehota začala plynúť 3. 9. 2021, teda dňom skutočného začatia prvého užívania stavby, pretože ten nastal skôr ako kolaudácia (§ 38 ods. 1 písm. a) zákona o DPH – rozhoduje skoršia z oboch udalostí). Časovo obmedzené povolenie na predčasné užívanie na to nemá vplyv; metodický pokyn FR SR k § 38 výslovne uvádza, že pre účely DPH je podstatné, že v skutočnosti došlo k užívaniu stavby. Lehota uplynula 3. 9. 2026, preto je dodanie 10. 11. 2026 oslobodené od dane. Keďže nejde o stavbu určenú na bývanie, platiteľ sa môže rozhodnúť dodanie zdaniť podľa § 38 ods. 8; daň 253 000 € (1 100 000 × 23 %) by potom priznal kupujúci platiteľ v režime prenesenia daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. c).","ustanovenie":"§ 38 ods. 1 písm. a), § 38 ods. 8 a § 69 ods. 12 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; metodický pokyn FR SR 10/DPH/2020/MP k § 38, bod 2.2.1 a Príklady 14 a 21","citat":"ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch odo dňa kolaudácie stavby, ktorou sa povolilo prvé užívanie stavby na určený účel, alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania tejto stavby, a to podľa toho, čo nastane skôr","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-38.odsek-1","my":{"odpoved":"Áno, pozrime sa na daňový režim predaja vašej výrobnej haly.\n\nPredaj výrobnej haly je po uplynutí 5-ročného testu **oslobodený od DPH**. Keďže však predávate inému platiteľovi DPH, môžete sa rozhodnúť túto transakciu dobrovoľne zdaniť. V takom prípade sa uplatní prenesenie daňovej povinnosti na kupujúceho a DPH vo výške **253 000 €** odvedie kupujúci.\n\n---\n\nTu je podrobná analýza vašej situácie:\n\n### 1. Určenie začiatku päťročného testu\n\nPäťročný test pre oslobodenie od DPH pri dodaní stavby začína plynúť od skoršieho z dvoch momentov: dňa prvej kolaudácie alebo dňa začatia prvého užívania stavby [Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH, § 38, ods. 1, písm. a)].\n\nVo vašom prípade:\n*   **Začiatok reálneho užívania:** 3. september 2021\n*   **Právoplatnosť kolaudácie:** 14. február 2022\n\nRozhodujúci je skorší dátum, teda **3. september 2021**. Päťročná lehota na oslobodenie od dane teda uplynie 3. septembra 2026.\n\n### 2. Daňový režim predaja haly\n\nKeďže predaj sa uskutoční **10. novembra 2026**, čo je po uplynutí päťročnej lehoty (po 3. 9. 2026), toto dodanie je v základnom režime **oslobodené od dane z pridanej hodnoty** [Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH, § 38, ods. 1].\n\n### 3. Možnosť voľby zdanenia a výpočet DPH\n\nAko platiteľ DPH máte možnosť rozhodnúť sa, že dodanie nehnuteľnosti, ktoré je inak oslobodené, zdaníte. Podmienkou je, že kupujúci je tiež zdaniteľnou osobou (vo vašom prípade platiteľ DPH).\n\nAk sa rozhodnete pre zdanenie, neuplatníte DPH na faktúre vy, ale daňovú povinnosť prenesiete na kupujúceho v režime tzv. tuzemského samozdanenia (reverse charge) [dph-dobrovolne-zdanenie-nehnutelnosti-dan-plati-kupujuci].\n\n**Výpočet DPH:**\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Základ dane (predajná cena) | 1 100 000,00 € |\n| Sadzba DPH (platná v r. 2026) | 23 % |\n| **Výška DPH** | **253 000,00 €** |\n| Celková fakturovaná suma | 1 100 000,00 € |\n| *Poznámka na faktúre* | *„prenesenie daňovej povinnosti“* |\n\n**Ako to funguje v praxi:**\n1.  **Predávajúci (Vy):** Vystavíte faktúru na sumu 1 100 000 € bez DPH a uvediete na nej formulku „prenesenie daňovej povinnosti“. Transakciu uvediete v daňovom priznaní k DPH a v kontrolnom výkaze.\n2.  **Kupujúci:** Prijatú faktúru tzv. „samozdaní“. To znamená, že vo svojom daňovom priznaní uvedie DPH vo výške 253 000 € na výstupe (ako daňovú povinnosť) a zároveň si ju v rovnakej výške uplatní na vstupe (ako odpočítanie dane), ak má nárok na plný odpočet. Výsledný vplyv na jeho DPH je teda neutrálny.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDobrovoľné zdanenie predaja je pre vás ako predávajúceho zvyčajne výhodné. Ak by ste totiž halu predali v oslobodenom režime, museli by ste štátu vrátiť pomernú časť DPH, ktorú ste si odpočítali pri jej výstavbe a technickom zhodnotení. Obdobie na úpravu odpočítanej dane pri nehnuteľnostiach je 20 rokov [dph-investicny-majetok-hranica-hnutelne-veci]. Dobrovoľným zdanením sa tejto povinnosti vyhnete. O svojom rozhodnutí zdaniť predaj informujte kupujúceho vopred, ideálne priamo v kúpnej zmluve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila začiatok lehoty (3. 9. 2021), daňový režim (oslobodenie s možnosťou voľby zdanenia) aj výšku DPH (253 000 € v režime tuzemského prenesenia daňovej povinnosti)."},"google":{"odpoved":"Päťročný test pre oslobodenie od DPH začal plynúť dňom prvého použitia stavby, teda 3. 9. 2021. Keďže predaj sa uskutoční 10. 11. 2026, teda po uplynutí piatich rokov, je dodanie výrobnej haly oslobodené od dane. Platiteľ (predávajúci) sa však môže rozhodnúť, že dodanie zdaní, keďže kupujúci je tiež platiteľom DPH. V prípade voľby zdanenia by DPH predstavovala 23 % zo základu dane 1 100 000 €, čo je 253 000 €. Tento postup upravuje § 38 ods. 1 a § 38 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila začiatok lehoty (3. 9. 2021), oslobodenie od DPH, možnosť voľby zdanenia aj výšku DPH 253 000 € (chýba len explicitná zmienka o tuzemskom prenose daňovej povinnosti, čo však nečiní odpoveď vecne nesprávnou)."},"bez":{"odpoved":"Päťročné obdobie na oslobodenie od DPH plynie odo dňa prvej kolaudácie, teda od 14. 2. 2022. Keďže predaj sa uskutoční pred uplynutím piatich rokov od kolaudácie, ide o zdaniteľné plnenie, ktoré povinne podlieha DPH. Tento režim vyplýva z § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Nejde teda o voľbu zdanenia, ale o povinnosť. Výška DPH pri základnej 20 % sadzbe by bola 220 000 €.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že lehota plynie až od kolaudácie (14. 2. 2022) namiesto dňa začatia prvého užívania (3. 9. 2021), nesprávne vyhodnocuje predaj ako povinne zdaniteľný namiesto oslobodeného a počíta s neaktuálnou sadzbou DPH."}},{"oblast":"dph-nehnutelnosti","otazka":"S. r. o. – platiteľ DPH predáva 20. 3. 2026 byt v bytovom dome fyzickej osobe – nepodnikateľovi za 180 000 € bez DPH. Kolaudačné rozhodnutie na bytový dom bolo vydané 12. 2. 2021 a právoplatnosť nadobudlo 30. 3. 2021. Byt bol odovzdaný a začal sa užívať 5. 4. 2021. Je predaj oslobodený od dane, alebo zdanený, a v akej sume?","otazka_volna":"Predavame byt v marci 2026, kolaudacka na dom prisla vo februari 2021 ale nadobudla pravoplatnost koncom marca 2021, byvat sa zacalo v aprili. Uz je to bez dph ci este s dph? Cena 180 tisic.","spravna_odpoved":"Päťročná lehota podľa § 38 ods. 7 písm. a) začala plynúť 30. 3. 2021, pretože dňom kolaudácie je deň právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia (nie deň jeho vydania) a kolaudácia nastala skôr ako prvé užívanie 5. 4. 2021. Lehota uplynie až 30. 3. 2026, preto predaj 20. 3. 2026 nie je uskutočnený „po piatich rokoch“ a podlieha dani. Predávajúci uplatní 23 % = 41 400 €; prenesenie daňovej povinnosti sa neuplatní, pretože plnenie je zdanené priamo zo zákona (nejde o voľbu podľa § 38 ods. 8) a kupujúci navyše nie je platiteľom.","ustanovenie":"§ 38 ods. 7 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; metodický pokyn FR SR 10/DPH/2020/MP k § 38, bod 2.3.1 a Príklad 22","citat":"Dňom kolaudácie je deň, kedy nadobudne právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie.","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Metodicke_pokyny/Nepriame_dane/2020/2020.10.29_10_DPH_2020_MP.pdf","my":{"odpoved":"Áno, predaj tohto bytu **podlieha DPH a nie je oslobodený od dane**. Keďže predaj sa uskutočňuje v rámci 5-ročnej lehoty od kolaudácie, považuje sa za dodanie novej stavby, ktoré je zdaniteľným obchodom.\n\n### Podrobné zdôvodnenie\n\nPodľa § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH je dodanie stavby (vrátane bytu) oslobodené od dane, ak je uskutočnené po piatich rokoch odo dňa kolaudácie, ktorou sa povolilo prvé užívanie, alebo odo dňa začatia prvého užívania, a to podľa toho, **čo nastane skôr**.\n\nVo vašom prípade:\n1.  **Dátum právoplatnosti kolaudácie:** 30. marec 2021\n2.  **Dátum začatia prvého užívania:** 5. apríl 2021\n\nPre začiatok plynutia 5-ročnej lehoty sa použije skorší z týchto dátumov, teda **30. marec 2021**.\n*   **Koniec 5-ročnej lehoty:** 30. marec 2026\n*   **Dátum predaja bytu:** 20. marec 2026\n\nKeďže predaj sa uskutočňuje pred uplynutím 5-ročnej lehoty, nie je oslobodený od DPH a predávajúci (s. r. o.) je povinný uplatniť daň.\n\n### Výpočet DPH a celkovej ceny\n\nNa predaj sa uplatní základná sadzba DPH, ktorá je pre rok 2026 vo výške **23 %** [Základná sadzba DPH, platná od 1. 1. 2025].\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Základ dane (cena bez DPH) | 180 000,00 € |\n| DPH 23 % (180 000,00 € × 0,23) | 41 400,00 € |\n| **Celková cena s DPH** | **221 400,00 €** |\n\nSpoločnosť vystaví faktúru na sumu 221 400,00 € a odvedie DPH vo výške 41 400,00 € daňovému úradu.\n\n---\n\n**Dôležité upozornenie:**\n*   **Nemožnosť voľby zdanenia:** Aj keby predaj spĺňal podmienky na oslobodenie (t. j. bol by po 5-ročnej lehote), pri dodaní bytu určenej na bývanie sa platiteľ DPH nemôže rozhodnúť, že dodanie zdaní. Táto možnosť je pri bytoch vylúčená [Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH, § 38, ods. 8].\n*   **Prenos daňovej povinnosti:** Keďže nejde o oslobodené dodanie, pri ktorom by si predávajúci zvolil zdanenie, neuplatní sa ani prenos daňovej povinnosti na kupujúceho. Daň odvádza predávajúci.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila začiatok a koniec päťročnej lehoty na základe právoplatnosti kolaudácie, konštatovala zdaniteľnosť plnenia a správne vypočítala DPH vo výške 41 400 € pri sadzbe 23 %."},"google":{"odpoved":"Predaj bytu je zdaniteľným plnením, pretože sa uskutočnil pred uplynutím piatich rokov od prvej kolaudácie. Päťročná lehota pre oslobodenie od dane začala plynúť dňom právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, teda 30. 3. 2021, a uplynula by až 30. 3. 2026. Keďže k predaju došlo 20. 3. 2026, ide o dodanie podliehajúce dani. Výška DPH pri základnej sadzbe 23 % je 41 400 € (23 % zo 180 000 €). Uvedené upravuje § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila začiatok aj koniec päťročnej lehoty, skutočnosť, že predaj podlieha dani, ako aj správnu sadzbu a výšku DPH 41 400 €."},"bez":{"odpoved":"Predaj bytu je zdaniteľným plnením, pretože sa uskutočnil pred uplynutím piatich rokov od prvej kolaudácie. Podľa § 38 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty je dodanie stavby oslobodené od dane až po uplynutí piatich rokov odo dňa prvej kolaudácie. Päťročná lehota začala plynúť dňom právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia 30. 3. 2021 a uplynie až 30. 3. 2026. Spoločnosť je povinná uplatniť k cene 20 % sadzbu DPH. Výška DPH je 36 000 € (180 000 € x 20 %).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza 20 % sadzbu DPH a výšku dane 36 000 €, pričom v roku 2026 platí základná sadzba 23 % a daň predstavuje 41 400 €."}},{"oblast":"dph-nehnutelnosti","otazka":"Administratívna budova bola prvýkrát skolaudovaná 12. 4. 2003. Platiteľ na nej na základe stavebného povolenia vykonal v roku 2025 rozsiahlu rekonštrukciu; práce sa začali 3. 3. 2025, náklady na ne boli 1 220 000 € bez DPH a znalec určil trhovú hodnotu stavby pred začatím prác na 3 050 000 €. Kolaudačné rozhodnutie po rekonštrukcii (podstatná zmena podmienok užívania) nadobudlo právoplatnosť 20. 10. 2025. Platiteľ budovu predáva 15. 6. 2026 inému platiteľovi za 3 900 000 € bez DPH. Aký je režim a aká je DPH?","otazka_volna":"Stara budova z roku 2003, vlani sme do nej dali 1 220 000 eur, znalec ju pred tym ocenil na 3 050 000. Kolaudovali sme to v oktobri 2025 a teraz ju predavame za 3,9 miliona. Musim tam dat dph?","spravna_odpoved":"Áno, predaj podlieha dani. Náklady na stavebné práce predstavujú presne 40,00 % hodnoty stavby pred ich začatím (1 220 000 / 3 050 000), čím je splnená podmienka „najmenej 40 %“ podľa § 38 ods. 1 písm. c). Keďže práce sa začali po 31. 12. 2018, prechodné ustanovenie § 85kg ods. 4 uplatneniu tohto písmena nebráni, a päťročná lehota začala plynúť odznova 20. 10. 2025. Pri predaji 15. 6. 2026 teda neuplynulo 5 rokov a dodanie je zdanené: 3 900 000 × 23 % = 897 000 €. Daň uplatní predávajúci (zdanenie vyplýva priamo zo zákona, nejde o voľbu podľa § 38 ods. 8, preto sa § 69 ods. 12 písm. c) neuplatní).","ustanovenie":"§ 38 ods. 1 písm. c) a § 85kg ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"podstatnou zmenou podmienok doterajšieho užívania stavby sa rozumie vynaloženie nákladov na stavebné práce vo výške najmenej 40 % z hodnoty stavby pred začatím stavebných prác","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-38.odsek-1","my":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade ide o **zdaniteľné plnenie, ktoré podlieha základnej sadzbe DPH 23 %**. Daň vo výške **897 000 €** je povinný uplatniť a odviesť predávajúci, keďže nejde o dobrovoľné zdanenie, ale o zdanenie zo zákona. Prenos daňovej povinnosti na kupujúceho sa neuplatní.\n\n### Rozbor situácie\n\nKľúčové pre posúdenie je, či rozsiahla rekonštrukcia spôsobila opätovný štart päťročnej lehoty na oslobodenie od DPH pri dodaní nehnuteľnosti.\n\n1.  **Všeobecné pravidlo:** Dodanie stavby je oslobodené od DPH, ak je uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 38, ods. 1]. Pôvodná kolaudácia z roku 2003 by túto podmienku spĺňala.\n\n2.  **Výnimka – reštart 5-ročnej lehoty:** Päťročná lehota na oslobodenie začína plynúť odznova, ak po rekonštrukcii nastala nová kolaudácia z dôvodu podstatnej zmeny podmienok užívania a zároveň náklady na stavebné práce dosiahli **najmenej 40 % z hodnoty stavby pred začatím prác** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 38, ods. 1 písm. c)].\n\n3.  **Overenie 40 % hranice:**\n    *   Náklady na rekonštrukciu: 1 220 000 €\n    *   Hodnota stavby pred rekonštrukciou: 3 050 000 €\n    *   Výpočet podielu nákladov:\n        ```\n        (1 220 000 € / 3 050 000 €) * 100 % = 40,00 %\n        ```\n    Podmienka bola splnená, keďže náklady dosiahli presne 40 % hodnoty stavby.\n\n4.  **Záver k oslobodeniu:**\n    *   Keďže podmienka 40 % nákladov bola splnená a nová kolaudácia nadobudla právoplatnosť 20. 10. 2025, od tohto dňa začala plynúť nová päťročná lehota.\n    *   Predaj sa uskutočnil 15. 6. 2026, teda v rámci tejto novej päťročnej lehoty.\n    *   Z tohto dôvodu **dodanie budovy nie je oslobodené od DPH** a ide o zdaniteľné plnenie zo zákona.\n\n### Režim DPH a výpočet dane\n\nKeďže ide o dodanie nehnuteľnosti, ktoré je zdaniteľným plnením zo zákona (nie z dôvodu dobrovoľnej voľby zdanenia), **daňovú povinnosť má predávajúci**. Prenos daňovej povinnosti na kupujúceho podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH sa v tomto prípade neuplatní.\n\nVýpočet dane je nasledovný:\n\n| Položka | Hodnota |\n| :--- | :--- |\n| Základ dane (predajná cena) | 3 900 000,00 € |\n| Sadzba DPH (platná v roku 2026) | 23 % |\n| **Výška DPH** | **897 000,00 €** |\n| Celková cena s DPH | 4 797 000,00 € |\n\n### Zhrnutie\n\n| Parameter | Hodnota / Režim |\n| :--- | :--- |\n| **Režim DPH** | Zdaniteľné plnenie (nie je oslobodené) |\n| **Sadzba DPH** | **23 %** |\n| **Výška DPH** | **897 000,00 €** |\n| **Kto odvádza daň** | **Predávajúci** |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne posúdila splnenie 40 % hranice nákladov, reštart 5-ročnej lehoty, zdanenie zo zákona sadzbou 23 %, výšku DPH 897 000 € aj povinnosť predávajúceho odviesť daň."},"google":{"odpoved":"Predaj budovy podlieha dani z pridanej hodnoty, keďže sa uskutočnil do 5 rokov od kolaudácie nasledujúcej po významnej rekonštrukcii. Náklady na rekonštrukciu dosiahli 40 % hodnoty stavby pred jej začatím, čím sa podľa § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len \"zákon o DPH\") začala nová päťročná lehota na oslobodenie od dane. Keďže ide o dodanie nehnuteľnosti medzi dvoma platiteľmi dane v tuzemsku, uplatní sa prenesenie daňovej povinnosti na kupujúceho. Daň vo výške 897 000 € (sadzba 23 % zo základu dane 3 900 000 €) je povinný priznať a zaplatiť kupujúci. Tento postup vyplýva z § 69 ods. 12 písm. a) zákona o DPH.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že sa uplatní prenesenie daňovej povinnosti na kupujúceho podľa § 69 ods. 12, hoci zdanenie vyplýva priamo zo zákona a daň je povinný uplatniť a odviesť predávajúci."},"bez":{"odpoved":"Predaj budovy je povinne zdaniteľný, pretože neuplynulo 5 rokov od roku kolaudácie (2025), ktorou sa podstatne zmenili podmienky užívania stavby. Lehota na oslobodenie od dane sa v takom prípade počíta odznova. Toto pravidlo vyplýva z § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % predstavuje 780 000 €.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza sadzbu DPH 20 % a sumu dane 780 000 € namiesto sadzby 23 % platnej v roku 2026 so sumou dane 897 000 €."}},{"oblast":"dph-nehnutelnosti","otazka":"Výrobná hala bola prvýkrát skolaudovaná 7. 6. 2001. Platiteľ na nej na základe stavebného povolenia vykonal prestavbu; stavebné práce sa začali 15. 10. 2018 a skončili v roku 2019. Kolaudačné rozhodnutie, ktorým sa povolila zmena účelu užívania stavby, nadobudlo právoplatnosť 14. 6. 2019 a náklady na práce predstavovali 68 % hodnoty stavby pred ich začatím. Halu predáva 20. 4. 2026. Je predaj oslobodený od dane?","otazka_volna":"Halu z roku 2001 sme prerabali, zacali sme na jesen 2018, kolaudovalo sa to v lete 2019 a stalo to viac ako polovicu hodnoty haly. Predavame ju teraz. Plati sa z toho dph, ked bola nova kolaudacia v roku 2019?","spravna_odpoved":"Predaj je oslobodený od dane. Podľa prechodného ustanovenia § 85kg ods. 4 sa § 38 ods. 1 písm. b) a c) v znení účinnom od 1. 1. 2019 uplatnia len vtedy, ak sa stavebné práce začali po 31. 12. 2018. Tu sa práce začali 15. 10. 2018, preto sa kolaudácia zo 14. 6. 2019 na účely päťročného testu neberie do úvahy (a to bez ohľadu na to, že náklady prevýšili 40 %). Rozhoduje prvá kolaudácia zo 7. 6. 2001, od ktorej uplynulo viac než 5 rokov, takže dodanie je oslobodené podľa § 38 ods. 1 písm. a) s možnosťou voľby zdanenia podľa § 38 ods. 8.","ustanovenie":"§ 85kg ods. 4 v spojení s § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; metodický pokyn FR SR 10/DPH/2020/MP k § 38, Príklady 10 a 12","citat":"Pri dodaní stavby alebo časti stavby sa § 38 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 7 písm. b) a c) v znení účinnom od 1. januára 2019 uplatnia, ak sa stavebné práce začali po 31. decembri 2018.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-85kg","my":{"odpoved":"**Áno, predaj tejto výrobnej haly je za daných okolností oslobodený od dane z pridanej hodnoty.**\n\nPodľa Zákona o DPH je dodanie stavby oslobodené od dane, ak sa uskutoční po piatich rokoch od kolaudácie. Kľúčové je však to, že táto päťročná lehota sa môže začať počítať odznova, ak na stavbe prebehne významná rekonštrukcia.\n\n### Podrobné zdôvodnenie\n\n1.  **Reštart päťročnej lehoty:**\n    Zákon o DPH v § 38 ods. 1 písm. b) [Zákon č. 222/2004 Z. z.] stanovuje, že päťročná lehota na oslobodenie od DPH začína plynúť odznova odo dňa kolaudácie, ktorou sa povolila zmena účelu užívania stavby v dôsledku stavebných prác, ak sú splnené dve podmienky:\n    *   Existuje nové kolaudačné rozhodnutie povoľujúce zmenu účelu užívania.\n    *   Náklady na tieto stavebné práce sú vo výške **najmenej 40 %** z hodnoty stavby pred začatím prác.\n\n2.  **Posúdenie vašej situácie:**\n    *   Nové kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa **14. 6. 2019**.\n    *   Náklady na prestavbu predstavovali **68 %** hodnoty stavby, čo je viac ako zákonom stanovený limit 40 %.\n\n    Keďže boli splnené obe podmienky, pôvodná kolaudácia z roku 2001 je pre účely DPH irelevantná a nová päťročná lehota začala plynúť od 14. 6. 2019.\n\n3.  **Výpočet lehoty:**\n    *   **Začiatok novej lehoty:** 14. 6. 2019\n    *   **Koniec päťročnej lehoty:** 14. 6. 2024\n    *   **Plánovaný dátum predaja:** 20. 4. 2026\n\nPretože plánovaný predaj (20. 4. 2026) sa uskutoční po uplynutí novej päťročnej lehoty (po 14. 6. 2024), dodanie haly je oslobodené od DPH podľa § 38 ods. 1 Zákona o DPH [Zákon č. 222/2004 Z. z.].\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nHoci je predaj oslobodený od dane, ako platiteľ DPH máte možnosť rozhodnúť sa, že predaj zdaníte (tzv. voľba zdanenia nehnuteľnosti podľa § 38 ods. 8 Zákona o DPH), za predpokladu, že kupujúci je tiež platiteľom DPH.\n\n*   **Ak predáte halu oslobodenú od DPH:** Budete povinný upraviť (vrátiť) časť DPH, ktorú ste si odpočítali z nákladov na rekonštrukciu, a to za zostávajúce roky do konca 20-ročného obdobia na úpravu odpočítanej dane [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 54].\n*   **Ak sa rozhodnete predaj zdaniť:** Povinnosť vrátiť odpočítanú DPH vám nevznikne. Daňovú povinnosť v takom prípade prenesiete na kupujúceho (tuzemský prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. c) Zákona o DPH), ktorý si ju bude môcť odpočítať.\n\nZvážte preto finančný dopad oboch variantov. Zdanenie predaja je zvyčajne výhodnejšie, aby ste sa vyhli povinnosti vrátiť časť odpočítanej dane.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uplatnila nesprávne právne pravidlo o reštarte päťročnej lehoty od roku 2019, keďže nezohľadnila prechodné ustanovenie § 85kg ods. 4, podľa ktorého sa nová úprava na práce začaté pred 1. 1. 2019 nevzťahuje."},"google":{"odpoved":"Áno, predaj výrobnej haly je oslobodený od dane. Dodanie stavby je oslobodené od dane po uplynutí piatich rokov od kolaudácie, avšak pri významnej rekonštrukcii začína táto lehota plynúť znova. Keďže náklady na prestavbu (68 %) presiahli 40 % hodnoty stavby, päťročná lehota začala plynúť od novej kolaudácie dňa 14. júna 2019. Táto lehota uplynula 14. júna 2024, a preto je predaj v apríli 2026 už oslobodený od dane. Uvedené vyplýva z § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uplatňuje nesprávne právne pravidlo, keďže ignoruje prechodné ustanovenie § 85kg ods. 4 a nesprávne počíta novú päťročnú lehotu od kolaudácie v roku 2019 namiesto pôvodnej kolaudácie z roku 2001."},"bez":{"odpoved":"Áno, predaj výrobnej haly je oslobodený od dane. Oslobodenie sa uplatní, ak od kolaudácie stavby, ktorou sa podstatne zmenilo jej použitie, uplynulo päť rokov. Keďže náklady na prestavbu predstavovali 68 % hodnoty stavby, ide o podstatnú zmenu a nová päťročná lehota začala plynúť dňom kolaudácie 14. 6. 2019. Táto lehota uplynula 14. 6. 2024, preto je predaj uskutočnený 20. 4. 2026 oslobodený od dane. Uvedené vyplýva z § 38 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Hoci je výsledný záver o oslobodení zhodný, odôvodnenie vychádza z nesprávneho právneho pravidla, pretože ignoruje prechodné ustanovenie § 85kg ods. 4 a nesprávne počíta novú päťročnú lehotu od kolaudácie v roku 2019 namiesto pôvodnej z roku 2001."}},{"oblast":"dph-nehnutelnosti","otazka":"S. r. o. – platiteľ DPH kúpila v roku 2021 rodinný dom (kolaudácia 15. 9. 2019), pri kúpe jej dodávateľ uplatnil DPH 60 000 €, ktorú si v plnej výške odpočítala, a dom v tom istom roku uviedla do užívania ako svoje sídlo a kancelárie (výlučne zdaňovaná činnosť). Dom predáva 10. 10. 2026. Môže sa rozhodnúť dodanie zdaniť a akú úpravu odpočítanej dane musí urobiť?","otazka_volna":"V 2021 sme kupili rodinny dom na firmu, dph 60 tisic sme si dali dolu, robime v nom kancelarie. Teraz ho predavame. Chcel by som to predat s dph nech nemusim nic vracat – da sa to? A ak nie, kolko budem musiet vratit?","spravna_odpoved":"Zdaniť sa to nedá. Od kolaudácie 15. 9. 2019 uplynulo 5 rokov už 15. 9. 2024, takže dodanie 10. 10. 2026 je oslobodené podľa § 38 ods. 1 písm. a), a § 38 ods. 8 výslovne vylučuje voľbu zdanenia pri dodaní stavby určenej na bývanie (rozhoduje účel užívania podľa kolaudačného rozhodnutia, nie faktické využitie na kancelárie). Oslobodený predaj je zmenou účelu použitia z „1“ na „0“, preto musí v poslednom zdaňovacom období roka 2026 vykonať úpravu podľa § 54. Obdobie 20 kalendárnych rokov začalo v roku 2021 a končí v roku 2040, teda R = 15 (2026 až 2040). Keďže obdobie začalo plynúť do 31. 12. 2024, použije sa podľa § 85kp ods. 2 znenie § 54 a prílohy č. 1 účinné do 31. 12. 2024: DD = 60 000 × (1 − 0) / 20 × 15 = 45 000 € dodatočne neodpočítateľnej dane.","ustanovenie":"§ 38 ods. 8, § 54 ods. 3 písm. a), ods. 4 a ods. 7 v znení účinnom do 31. 12. 2024, § 85kp ods. 2 a príloha č. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"to neplatí pri dodaní stavby určenej na bývanie, dodaní jednotlivého bytu, dodaní nájomného bytu, ktorým je nebytový priestor určený rozhodnutím stavebného úradu na funkciu bývania alebo ubytovania, a dodaní jednotlivého apartmánu v bytovom dome","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-38.odsek-8","my":{"odpoved":"Áno, pri predaji tohto rodinného domu musí vaša spoločnosť vykonať úpravu odpočítanej dane. Keďže ide o stavbu určenú na bývanie, **nemôžete sa rozhodnúť dodanie zdaniť** a predaj bude povinne oslobodený od DPH. Z tohto dôvodu budete musieť vrátiť časť pôvodne odpočítanej dane vo výške **45 000 €**.\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Zdanenie predaja nehnuteľnosti\n\nPodľa Zákona o DPH platí, že dodanie stavby je oslobodené od dane, ak uplynulo viac ako 5 rokov od jej prvej kolaudácie [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 38 ods. 1]. Vo vašom prípade bola kolaudácia 15. 9. 2019 a predaj sa uskutoční 10. 10. 2026, takže 5-ročná lehota uplynula a dodanie je v zásade oslobodené od DPH.\n\nZákon síce umožňuje platiteľovi rozhodnúť sa, že aj takéto oslobodené dodanie zdaní, avšak táto možnosť je **vylúčená pri stavbách určených na bývanie**, ako sú rodinné domy, byty a apartmány. Rozhodujúci je účel stavby podľa kolaudačného rozhodnutia, nie jej faktické využívanie na podnikateľské účely (kancelárie).\n\n**Záver:** Predaj rodinného domu musíte uskutočniť ako dodanie oslobodené od DPH.\n\n### 2. Úprava odpočítanej dane (§ 54 Zákona o DPH)\n\nKeďže ste si pri kúpe domu v roku 2021 odpočítali DPH v plnej výške (predpokladali ste jeho využitie na zdaniteľnú činnosť) a teraz ho predávate ako oslobodené plnenie, dochádza k zmene účelu použitia investičného majetku. To zakladá povinnosť upraviť (vrátiť) časť odpočítanej dane.\n\n**Kľúčové je prechodné ustanovenie:**\nPretože obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť v roku 2021 (teda pred 31. 12. 2024), na výpočet sa použije starší, jednorazový mechanizmus úpravy podľa Zákona o DPH v znení účinnom do 31. 12. 2024 [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 85kp ods. 2].\n\n**Výpočet úpravy:**\n\n| Položka | Hodnota | Vysvetlenie |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Pôvodne odpočítaná daň (DV) | 60 000 € | Suma DPH pri kúpe v roku 2021. |\n| Obdobie na úpravu dane | 20 rokov | Pre nehnuteľnosti [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 54]. |\n| Začiatok obdobia na úpravu | Rok 2021 | Rok prvého použitia nehnuteľnosti. |\n| Koniec obdobia na úpravu | Rok 2040 | 2021 + 19 rokov. |\n| Rok zmeny účelu (predaj) | 2026 | Dátum predaja. |\n| Pôvodný koeficient (A) | 1,00 | Použitie na 100 % zdaniteľnú činnosť. |\n| Nový koeficient (B) | 0,00 | Predaj oslobodený od dane. |\n| Počet zostávajúcich rokov (R) | **15 rokov** | Počet rokov od 2026 do 2040 vrátane (2040 - 2026 + 1). |\n| **Vzorec na výpočet** | `DD = (DV / 20) * (A - B) * R` | Príloha č. 1 Zákona o DPH (v znení do 31.12.2024). |\n\n**Výsledná suma na vrátenie:**\n*   DD = (60 000 € / 20) * (1,00 - 0,00) * 15\n*   DD = 3 000 € * 1 * 15\n*   **DD = 45 000 €**\n\nTúto sumu ste povinní vrátiť štátu. Úpravu vykonáte v daňovom priznaní k DPH za posledné zdaňovacie obdobie roka 2026 (t. j. za december 2026 alebo za 4. štvrťrok 2026).\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPovinnosť vrátiť DPH vo výške 45 000 € predstavuje významný náklad spojený s predajom. Dôrazne odporúčame zohľadniť túto sumu pri stanovení predajnej ceny nehnuteľnosti, aby ste predišli finančnej strate.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza vylúčenie voľby zdanenia pri stavbe určenej na bývanie, uplatnenie prechodného ustanovenia § 85kp ods. 2 a správny výpočet úpravy odpočítanej dane vo výške 45 000 €."},"google":{"odpoved":"Áno, spoločnosť sa môže rozhodnúť, že dodanie nehnuteľnosti zdaní, aj keď je po uplynutí 5 rokov od kolaudácie v zásade oslobodené od DPH. Keďže nehnuteľnosť predáva v šiestom roku odo dňa, kedy ju začala používať, musí upraviť odpočítanú daň. Úprava sa vykoná jednorazovo vo výške -12 000 € v poslednom zdaňovacom období roka 2026. Táto úprava predstavuje vrátenie 15/20 pôvodne odpočítanej dane, keďže nehnuteľnosť nebola využívaná na zdaniteľné plnenia počas celého 20-ročného obdobia na úpravu.\n\n**Právna úprava:**\n*   **Možnosť zdanenia:** § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.\n*   **Úprava odpočítanej dane:** § 54 a § 54a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že spoločnosť sa môže rozhodnúť dodanie zdaniť (pri stavbe určenej na bývanie je voľba zdanenia vylúčená) a uvádza nesprávnu sumu úpravy dane (-12 000 € namiesto 45 000 €)."},"bez":{"odpoved":"Áno, spoločnosť sa môže rozhodnúť dodanie domu zdaniť, keďže od prvej kolaudácie uplynulo viac ako päť rokov a dodanie je štandardne oslobodené od dane (§ 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH). Ak sa rozhodne dodanie zdaniť, žiadnu úpravu odpočítanej dane nevykoná, pretože predaj sa považuje za zdaniteľné plnenie. Ak by sa však rozhodla pre oslobodené dodanie, je povinná jednorazovo upraviť odpočítanú daň z investičného majetku. V takom prípade by musela štátu vrátiť pomernú časť odpočítanej dane za 14 rokov, ktoré zostávajú do uplynutia 20-ročnej lehoty na úpravu. Táto úprava predstavuje sumu 42 000 € (14/20 z 60 000 €) a vykoná sa v poslednom zdaňovacom období roka 2026 (§ 54 a § 54a zákona o DPH).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že spoločnosť sa môže rozhodnúť dodanie rodinného domu zdaniť, a pri následnom výpočte úpravy dane uvádza nesprávny počet zostávajúcich rokov (14 namiesto 15) aj nesprávnu sumu (42 000 € namiesto 45 000 €)."}},{"oblast":"dph-nehnutelnosti","otazka":"Platiteľ DPH predáva v roku 2026 dva apartmány, obidva skolaudované 3. 3. 2015, každý za 210 000 € bez DPH, kupujúcim je platiteľ DPH. Apartmán A sa nachádza v bytovom dome, apartmán B v apartmánovom (nie bytovom) dome. Pri ktorom z nich sa môže platiteľ rozhodnúť dodanie zdaniť a aká DPH z toho vznikne?","otazka_volna":"Mame dva apartmany z roku 2015, jeden je v bytovom dome a jeden v apartmanovom dome. Obidva predavame po 210 tisic firme. Chcem to predat s dph. Ide to pri obidvoch?","spravna_odpoved":"Pri oboch uplynulo viac ako 5 rokov od kolaudácie, takže obe dodania sú oslobodené podľa § 38 ods. 7 písm. a). Voľbu zdanenia podľa § 38 ods. 8 však možno uplatniť len pri apartmáne B v apartmánovom dome – vylúčenie v § 38 ods. 8 sa týka výslovne len jednotlivého apartmánu v bytovom dome (bytový dom je pritom definovaný odkazom na § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.). Pri apartmáne A v bytovom dome je teda dodanie povinne oslobodené, pri apartmáne B môže platiteľ zdaniť: 210 000 × 23 % = 48 300 €, pričom daň prizná kupujúci platiteľ podľa § 69 ods. 12 písm. c).","ustanovenie":"§ 38 ods. 7 písm. a), ods. 8 a ods. 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; metodický pokyn FR SR 10/DPH/2020/MP k § 38, oddiel 2.1","citat":"Ak platiteľ dodá apartmán v apartmánovom dome po uplynutí časového testu 5-tich rokov, toto vylúčenie možnosti voľby zdanenia neplatí.","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Metodicke_pokyny/Nepriame_dane/2020/2020.10.29_10_DPH_2020_MP.pdf","my":{"odpoved":"Áno, medzi týmito dvoma apartmánmi je z pohľadu DPH zásadný rozdiel. Rozhodnúť sa pre zdanenie môžete **len pri apartmáne B v apartmánovom dome**. Predaj apartmánu A v bytovom dome je povinne oslobodený od DPH.\n\nTu je podrobné vysvetlenie pre každý prípad:\n\n### Východisková situácia\n\nOba apartmány boli skolaudované v roku 2015, takže v roku 2026 uplynulo od prvej kolaudácie viac ako 5 rokov. To znamená, že ich dodanie je v zásade **oslobodené od DPH** podľa § 38 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.\n\nOtázka teda znie, kedy sa platiteľ môže rozhodnúť toto oslobodenie neuplatniť a dodanie dobrovoľne zdaniť.\n\n---\n\n### 1. Apartmán A (v bytovom dome)\n\nPri tomto apartmáne sa **nemôžete rozhodnúť** pre zdanenie.\n\n*   **Dôvod:** Zákon o DPH v § 38 ods. 8 výslovne vylučuje možnosť dobrovoľného zdanenia pri dodaní stavieb určených na bývanie. Medzi tieto výnimky patrí aj \"dodanie jednotlivého apartmánu v bytovom dome\".\n*   **Záver:** Keďže apartmán A sa nachádza v bytovom dome, jeho predaj je po uplynutí 5 rokov od kolaudácie **povinne oslobodený od DPH**. Fakturovať budete sumu 210 000 € bez DPH s odvolaním sa na oslobodenie podľa § 38 zákona o DPH.\n\n> **Právny základ:** Platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie stavby nebude oslobodené od dane; to neplatí pri dodaní stavby určenej na bývanie, dodaní jednotlivého bytu a **dodaní jednotlivého apartmánu v bytovom dome**. [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 38, ods. 8]\n\n---\n\n### 2. Apartmán B (v apartmánovom dome)\n\nPri tomto apartmáne sa **môžete rozhodnúť** pre zdanenie.\n\n*   **Dôvod:** Zákaz voľby zdanenia sa vzťahuje len na apartmány v *bytovom dome*. Keďže apartmán B sa nachádza v stavbe, ktorá nie je klasifikovaná ako bytový dom, táto výnimka sa naň nevzťahuje. Môžete teda využiť všeobecnú možnosť podľa § 38 ods. 8 a rozhodnúť sa, že predaj zdaníte.\n*   **Dôsledok:** Ak sa rozhodnete pre zdanenie, uplatní sa prenos daňovej povinnosti na kupujúceho, keďže ide o dodanie nehnuteľnosti medzi dvoma platiteľmi DPH v tuzemsku.\n\n#### Výpočet DPH a daňová povinnosť (pre Apartmán B)\n\nAk sa rozhodnete pre zdanenie, DPH bude nasledovná:\n\n| Položka | Hodnota |\n| :--- | :--- |\n| Základ dane | 210 000,00 € |\n| Sadzba DPH (platná v r. 2026) | 23 % |\n| **Výška DPH** | **48 300,00 €** |\n| Celková cena s DPH | 258 300,00 € |\n\n**Dôležité upozornenie k platbe dane:**\nKeďže ide o dobrovoľné zdanenie nehnuteľnosti medzi dvoma platiteľmi DPH, uplatní sa **prenos daňovej povinnosti** na kupujúceho podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH.\n\n*   **Vy ako predávajúci:** Vystavíte faktúru na sumu 210 000 € bez DPH. Na faktúre uvediete formuláciu **„prenesenie daňovej povinnosti“**. DPH vo výške 48 300 € na faktúre nevyčíslite a od kupujúceho ju neinkasujete.\n*   **Kupujúci:** Je povinný túto daň priznať a zaplatiť (tzv. samozdanenie). Zároveň, ak spĺňa podmienky, si môže túto daň v rovnakom daňovom priznaní odpočítať.\n\n### Zhrnutie\n\n| Apartmán | Nachádza sa v | Možnosť voľby zdanenia | Režim DPH pri predaji | Kto platí daň (ak sa zdaní) |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Apartmán A** | Bytový dom | **Nie** | Povinne oslobodené od DPH | - |\n| **Apartmán B** | Apartmánový dom | **Áno** | Oslobodené alebo zdanené (na základe voľby) | Kupujúci (prenos daňovej povinnosti) |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určuje možnosť voľby zdanenia len pri apartmáne B, správne vypočítava DPH vo výške 48 300 € (23 %) a uvádza uplatnenie prenosu daňovej povinnosti na kupujúceho podľa § 69 ods. 12 písm. c)."},"google":{"odpoved":"Platiteľ sa môže rozhodnúť zdaniť dodanie apartmánu B, ktorý sa nachádza v apartmánovom (nie bytovom) dome. Dodanie oboch apartmánov je po viac ako piatich rokoch od kolaudácie oslobodené od DPH. Pri apartmáne A v bytovom dome sa platiteľ nemôže rozhodnúť pre zdanenie, keďže ide o dodanie stavby na bývanie. Pri apartmáne B táto výnimka neplatí, a keďže kupujúci je platiteľom DPH, predávajúci sa môže rozhodnúť dodanie zdaniť. Výška DPH pri uplatnení základnej sadzby dane 23 % bude 48 300 € (210 000 € * 0,23).\n\nPrávna úprava: § 38 ods. 1 a 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila, že zdaniť možno len apartmán B, správne vypočítala DPH vo výške 48 300 € a uviedla platné zákonné podmienky."},"bez":{"odpoved":"Platiteľ sa môže rozhodnúť zdaniť dodanie apartmánu B, ktorý sa nenachádza v bytovom dome. Dodanie oboch apartmánov je po uplynutí piatich rokov od kolaudácie oslobodené od dane. Pri dodaní apartmánu A, ktorý je súčasťou bytového domu, sa však platiteľ nemôže rozhodnúť pre zdanenie, keďže ide o dodanie oslobodené od dane. Táto možnosť voľby zdanenia je vylúčená pri dodaní bytovej stavby alebo jej časti podľa § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. V prípade zdanenia apartmánu B by DPH pri sadzbe 20 % predstavovala 42 000 €.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď počíta daň so starou sadzbou 20 % (42 000 €) namiesto platnej základnej sadzby 23 % pre rok 2026 (48 300 €) a odkazuje na neexistujúce/nesprávne ustanovenie § 38 ods. 1 namiesto § 38 ods. 8 zákona o DPH."}},{"oblast":"dph-nehnutelnosti","otazka":"Platiteľ predáva v roku 2026 polyfunkčnú budovu (prvá kolaudácia v roku 2016) inému platiteľovi za 1 850 000 € bez DPH. Kúpna cena je v zmluve rozdelená na časť pripadajúcu na byty 1 110 000 € a na časť pripadajúcu na nebytové obchodné priestory 740 000 €. Predávajúci chce zdaniť maximum, čo mu zákon dovolí. Koľko DPH vznikne a kto ju odvedie?","otazka_volna":"Predavame polyfunkcny dom za 1 850 000, su v nom byty za 1 110 000 a obchody za 740 000. Dom je z roku 2016. Chcem to dat s dph, nech si mozem nechat odpocty. Kolko dph a kto ju plati?","spravna_odpoved":"Od prvej kolaudácie uplynulo viac ako 5 rokov, takže celé dodanie je oslobodené podľa § 38 ods. 1. Podľa § 38 ods. 8 druhej vety sa pri stavbe určenej na bývanie aj na iný účel môže platiteľ rozhodnúť zdaniť len tú časť, ktorá nie je určená na bývanie. Časť pripadajúca na byty 1 110 000 € zostáva povinne oslobodená. Zdaniť možno len nebytovú časť 740 000 €; daň je 740 000 × 23 % = 170 200 € a osobou povinnou platiť ju je kupujúci platiteľ podľa § 69 ods. 12 písm. c). Predávajúci vyhotoví faktúru bez dane so slovnou informáciou „prenesenie daňovej povinnosti“ (§ 74 ods. 1 písm. k).","ustanovenie":"§ 38 ods. 8 druhá veta a § 69 ods. 12 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; metodický pokyn FR SR 10/DPH/2020/MP k § 38, Príklad 5","citat":"Ak platiteľ dodá stavbu, ktorá je určená na bývanie, a aj na účel iný ako na bývanie, môže sa rozhodnúť, že dodanie stavby nebude oslobodené od dane len v časti, ktorá nie je určená na bývanie.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-38.odsek-8","my":{"odpoved":"Na základe vášho dopytu bude celková DPH z predaja **170 200 €**. Túto daň v plnej výške prizná a odvedie **kupujúci** v rámci prenesenia daňovej povinnosti. Predávajúci túto DPH neodvádza.\n\nTu je podrobné vysvetlenie a výpočet:\n\n### 1. Posúdenie jednotlivých častí budovy\n\nKeďže od prvej kolaudácie budovy (rok 2016) uplynulo v čase predaja (rok 2026) viac ako päť rokov, dodanie tejto nehnuteľnosti je v zásade oslobodené od DPH [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 38 ods. 1].\n\nZákon však umožňuje platiteľovi dane rozhodnúť sa, že inak oslobodené dodanie zdaní. Táto možnosť voľby je však obmedzená pri nehnuteľnostiach určených na bývanie.\n\n*   **Časť určená na bývanie (byty) - základ dane 1 110 000 €**\n    Dodanie bytov je po 5 rokoch od kolaudácie oslobodené od dane. Pri stavbách určených na bývanie (vrátane jednotlivých bytov) zákon **výslovne vylučuje možnosť rozhodnúť sa pre zdanenie** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 38 ods. 8]. Predávajúci teda túto časť **musí** predať ako oslobodenú od DPH.\n\n*   **Časť určená na podnikanie (obchodné priestory) - základ dane 740 000 €**\n    Aj táto časť je po 5 rokoch od kolaudácie oslobodená od dane. Keďže však nejde o stavbu určenú na bývanie, predávajúci sa **môže rozhodnúť**, že toto dodanie zdaní. Vzhľadom na vašu požiadavku \"zdaniť maximum\" sa predávajúci pre zdanenie tejto časti rozhodne.\n\n### 2. Výpočet DPH\n\n| Položka | Základ dane | Sadzba DPH (platná v r. 2026) | Suma DPH |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Byty | 1 110 000,00 € | Oslobodené od dane | 0,00 € |\n| Obchodné priestory | 740 000,00 € | 23 % | 170 200,00 € |\n| **Spolu** | **1 850 000,00 €** | | **170 200,00 €** |\n\n### 3. Kto odvedie daň (prenos daňovej povinnosti)\n\nKeďže ide o dodanie nehnuteľnosti medzi dvoma tuzemskými platiteľmi DPH, pri ktorom sa predávajúci dobrovoľne rozhodol zdaniť inak oslobodené plnenie, uplatní sa **prenesenie daňovej povinnosti na kupujúceho** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 69 ods. 12 písm. c)].\n\n**To v praxi znamená:**\n*   **Predávajúci** vystaví faktúru na sumu 740 000 € + DPH 170 200 €, ale na faktúre uvedie formulku „prenesenie daňovej povinnosti“. Sumu DPH od kupujúceho neinkasuje a neodvádza ju štátu.\n*   **Kupujúci** je povinný túto DPH vo výške 170 200 € priznať vo svojom daňovom priznaní k DPH (tzv. samozdanenie). Ak spĺňa podmienky na odpočítanie dane, v tom istom daňovom priznaní si môže túto sumu zároveň aj odpočítať.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nRozhodnutie zdaniť nebytové priestory je pre predávajúceho zvyčajne výhodné. Ak by ich totiž predal ako oslobodené od dane, musel by štátu vrátiť pomernú časť DPH, ktorú si v minulosti odpočítal pri obstarávaní alebo technickom zhodnotení tejto časti nehnuteľnosti, a to v rámci úpravy odpočítanej dane od investičného majetku [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 54]. Zdanením predaja sa tejto povinnosti vyhne.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne určila výšku DPH 170 200 €, osobu povinnú platiť daň (kupujúci v režime prenosu daňovej povinnosti) aj správny právny postup podľa § 38 ods. 8 a § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH."},"google":{"odpoved":"Celková DPH z predaja bude 170 200 €. Predaj bytov v hodnote 1 110 000 € je po uplynutí viac ako 5 rokov od kolaudácie povinne oslobodený od dane podľa § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len \"zákon o DPH\"). Predávajúci sa však môže rozhodnúť zdaniť predaj nebytových obchodných priestorov za 740 000 €, čo pri základnej sadzbe dane 23 % predstavuje DPH vo výške 170 200 €. Keďže ide o zdanenie nehnuteľnosti medzi dvoma platiteľmi, daňovú povinnosť v plnej výške preberá kupujúci mechanizmom prenosu daňovej povinnosti. Tento postup vyplýva z § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila výšku DPH 170 200 €, oslobodenie bytov, možnosť zdanenia nebytových priestorov pri sadzbe 23 % a prenos daňovej povinnosti na kupujúceho podľa § 69 ods. 12 písm. c)."},"bez":{"odpoved":"Celková DPH bude 148 000 €, vypočítaná ako 20 % zo základu dane 740 000 € za nebytové priestory. Predávajúci sa môže rozhodnúť zdaniť dodanie nebytových priestorov, keďže od prvej kolaudácie uplynulo viac ako 5 rokov a kupujúci je platiteľ. Dodanie bytov v hodnote 1 110 000 € je povinne oslobodené od dane, keďže ide o dodanie stavby na bývanie po 5 rokoch od kolaudácie a túto voľbu zákon neumožňuje. Daňovú povinnosť z predaja nebytových priestorov má kupujúci v rámci prenosu daňovej povinnosti (tuzemský reverse charge). Uplatní sa § 38 ods. 1 a § 69 ods. 12 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu DPH 148 000 € z dôvodu použitia sadzby 20 % namiesto sadzby 23 % platnej v roku 2026 (správne 170 200 €) a uvádza nesprávne písmeno ustanovenia pre tuzemský prenos daňovej povinnosti."}},{"oblast":"dph-nehnutelnosti","otazka":"Platiteľ DPH predáva v roku 2026 dve parcely, obe vedené na liste vlastníctva ako orná pôda, obe nezastavané. Parcela A leží mimo zastavaného územia a územnoplánovacia dokumentácia obce ju neurčuje na zastavanie – cena 80 000 € bez DPH. Parcela B je územným plánom obce určená na zastavanie – cena 120 000 € bez DPH. Kupujúcim je platiteľ DPH. Aká DPH vznikne?","otazka_volna":"Predavam dva pozemky, obidva su na liste vlastnictva ako orna poda. Jeden je len pole a druhy uz obec dala do uzemneho planu na vystavbu. Kupuje to firma. Musim na to dat dph alebo nie?","spravna_odpoved":"Parcela A je oslobodená od dane podľa § 38 ods. 2 (dodanie pozemku iného ako stavebného). Parcela B je na účely DPH stavebným pozemkom, pretože je územnoplánovacou dokumentáciou určená na zastavanie – poznámka pod čiarou 19) k § 38 ods. 1 odkazuje na § 7 ods. 1 zákona č. 25/2025 Z. z. (Stavebný zákon), podľa ktorého je stavebným pozemkom časť územia určená územnoplánovacou dokumentáciou na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. Zápis „orná pôda“ na liste vlastníctva je irelevantný. Dodanie parcely B je preto zdanené: 120 000 × 23 % = 27 600 €. Daň uplatní a odvedie predávajúci – prenesenie daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. c) sa neuplatní, lebo to sa viaže len na voľbu zdanenia podľa § 38 ods. 8, ktorá pri pozemku neprichádza do úvahy. Celková DPH je 27 600 €.","ustanovenie":"§ 38 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v spojení s poznámkou pod čiarou 19); § 7 ods. 1 zákona č. 25/2025 Z. z. (Stavebný zákon)","citat":"Oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou alebo časťou stavby, vzťahuje sa na jeho dodanie odsek 1 alebo odsek 7.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-38.odsek-2","my":{"odpoved":"Celková DPH, ktorú je predávajúci povinný odviesť, bude **27 600 €**. Predaj parcely A je od DPH oslobodený, zatiaľ čo predaj parcely B podlieha základnej sadzbe DPH 23 %.\n\nTu je podrobné vysvetlenie pre každú parcelu:\n\n### Parcela A: Orná pôda mimo zastavaného územia (cena 80 000 €)\n\n*   **Daňový režim:** Oslobodené od DPH\n*   **DPH:** 0 €\n\n**Vysvetlenie:**\nPodľa Zákona o DPH je dodanie pozemku vo všeobecnosti oslobodené od dane, s jedinou výnimkou, ktorou je dodanie stavebného pozemku [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 38, ods. 2].\n\nStavebným pozemkom sa rozumie pozemok, ktorý je určený na zastavanie územným plánom obce alebo územným rozhodnutím [Zákon č. 50/1976 Zb., § 43h, ods. 1]. Keďže parcela A túto podmienku nespĺňa (nie je v územnom pláne určená na zastavanie), nepovažuje sa za stavebný pozemok. Jej predaj je preto plnením oslobodeným od DPH.\n\n### Parcela B: Orná pôda určená na zastavanie (cena 120 000 €)\n\n*   **Daňový režim:** Zdaniteľné plnenie\n*   **DPH:** 27 600 €\n\n**Vysvetlenie:**\nTáto parcela je síce na liste vlastníctva vedená ako orná pôda, ale kľúčový je jej status v územnom pláne obce. Tým, že je určená na zastavanie, napĺňa definíciu **stavebného pozemku**.\n\nPredaj stavebného pozemku je zo zákona vylúčený z oslobodenia od DPH a je vždy zdaniteľným plnením [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 38, ods. 2]. Predávajúci, ako platiteľ DPH, je povinný k cene uplatniť DPH.\n\n**Výpočet DPH:**\n*   Základ dane: 120 000,00 €\n*   Sadzba DPH (platná v roku 2026): 23 %\n*   Výška DPH: 120 000,00 € × 0,23 = **27 600,00 €**\n\n### Súhrn a fakturácia\n\n| Parcela | Popis | Daňový režim | Základ dane | Sadzba DPH | DPH |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **A** | Orná pôda (nie stavebný pozemok) | Oslobodené od DPH | 80 000,00 € | - | **0,00 €** |\n| **B** | Stavebný pozemok | Zdaniteľné plnenie | 120 000,00 € | 23 % | **27 600,00 €** |\n| **Spolu** | | | **200 000,00 €** | | **27 600,00 €** |\n\n**Dôležitá poznámka k prenosu daňovej povinnosti:**\nKeďže predaj stavebného pozemku (Parcela B) je zdaniteľným plnením priamo zo zákona a nejde o dobrovoľné zdanenie inak oslobodeného plnenia, **neuplatní sa prenos daňovej povinnosti** na kupujúceho. Daň vo výške 27 600 € je povinný na faktúre vyčísliť a odviesť štátu **predávajúci**. Kupujúci (platiteľ DPH) si bude môcť túto DPH odpočítať za splnenia zákonných podmienok.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila oslobodenie parcely A, zdanenie parcely B sadzbou 23 %, výšku DPH 27 600 € aj to, že daň odvedie predávajúci bez uplatnenia tuzemského samozdanenia."},"google":{"odpoved":"Pri predaji vznikne daňová povinnosť DPH iba z parcely B vo výške 24 000 €. Predaj parcely A je oslobodený od dane, pretože sa nepovažuje za stavebný pozemok. Naopak, predaj parcely B podlieha dani, keďže ide o stavebný pozemok určený územným plánom na zastavanie. Uplatní sa základná sadzba DPH 20 %, čo predstavuje 24 000 € zo základu dane 120 000 €. Oslobodenie od dane pri dodaní pozemku okrem stavebného pozemku upravuje § 38 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uplatňuje základnú sadzbu DPH 20 % a vypočítala daň 24 000 €, pričom v roku 2026 platí základná sadzba DPH 23 % a správna suma dane je 27 600 €."},"bez":{"odpoved":"Predaj parcely A je oslobodený od DPH, pretože sa nepovažuje za stavebný pozemok. Predaj parcely B podlieha 20 % sadzbe DPH, keďže ide o stavebný pozemok určený na zastavanie územným plánom. Daňová povinnosť vznikne len z predaja parcely B vo výške 24 000 € (20 % zo 120 000 €). Celková DPH z oboch transakcií je teda 24 000 €. Uvedené vyplýva z § 38 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne počíta DPH so sadzbou 20 % a sumou 24 000 € namiesto sadzby 23 % a sumy 27 600 € platnej pre rok 2026."}},{"oblast":"dph-nehnutelnosti","otazka":"Platiteľ predáva 15. 6. 2026 pozemok, na ktorom stojí schátraná budova skolaudovaná v roku 1978. V kúpnej zmluve sa predávajúci zaviazal zabezpečiť odstránenie budovy, búracie povolenie vybavil na svoj účet a demolačné práce sa začali 10. 6. 2026, teda pred dodaním. Kupujúci – platiteľ na pozemku postaví novú halu. Cena je 900 000 € bez DPH. Je dodanie oslobodené, keďže od kolaudácie budovy uplynulo takmer 50 rokov?","otazka_volna":"Predavam pozemok so starou zrutenou budovou z roku 78. Dohodol som sa s kupcom, ze burackuz zabezpecim ja a uz sa aj zacalo burat pred prepisom. On tam ide stavat novu halu. Je to bez dph, ked je budova stara skoro 50 rokov?","spravna_odpoved":"Nie, dodanie nie je oslobodené. Dodanie pozemku a odstránenie stavby zabezpečené predávajúcim, ktoré sa začalo ešte pred dodaním, tvoria z hospodárskeho hľadiska jedno plnenie, ktorého cieľom je dodanie nezastavaného pozemku určeného na výstavbu (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-461/08 Don Bosco, prevzatý do metodického pokynu FR SR k § 38, oddiel 3). Ide teda o dodanie stavebného pozemku, ktoré je vylúčené z oslobodenia podľa § 38 ods. 2 a podlieha dani: 900 000 × 23 % = 207 000 €. Daň uplatní a odvedie predávajúci.","ustanovenie":"§ 38 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; rozsudok Súdneho dvora EÚ C-461/08 Don Bosco; metodický pokyn FR SR 10/DPH/2020/MP k § 38, oddiel 3","citat":"Ide teda o dodanie stavebného pozemku, ktoré podlieha dani.","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Metodicke_pokyny/Nepriame_dane/2020/2020.10.29_10_DPH_2020_MP.pdf","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade dodanie pozemku **nie je oslobodené od DPH a podlieha základnej sadzbe dane 23 %**. Rozhodujúcim faktorom nie je vek pôvodnej budovy, ale skutočný ekonomický účel transakcie, ktorým je dodanie pozemku pripraveného na novú výstavbu.\n\n### Zdôvodnenie\n\nHoci na pozemku stojí stavba skolaudovaná pred viac ako piatimi rokmi (čo by za normálnych okolností zakladalo oslobodenie podľa § 38 ods. 1 Zákona o DPH), vo vašom prípade je kľúčové, že:\n\n1.  **Ekonomickým účelom je dodanie stavebného pozemku:** Kupujúci nemá v úmysle užívať starú budovu. Cieľom je získať pozemok na výstavbu novej haly.\n2.  **Záväzok odstrániť stavbu:** Tým, že sa predávajúci v zmluve zaviazal zabezpečiť demoláciu a práce sa začali ešte pred samotným dodaním, potvrdzuje sa, že predmetom dodania nie je funkčná stavba, ale pozemok určený na zastavanie.\n3.  **Zákonná definícia:** Podľa zákona o DPH je dodanie pozemku oslobodené od dane, **s výnimkou dodania stavebného pozemku** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 38, ods. 2]. Keďže účelom transakcie je dodanie pozemku na novú výstavbu, považuje sa za dodanie stavebného pozemku, ktoré je zdaniteľným plnením.\n\n### Výpočet DPH\n\nDodanie stavebného pozemku podlieha základnej sadzbe DPH, ktorá je pre rok 2026 vo výške **23 %**.\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Základ dane (cena bez DPH) | 900 000,00 € |\n| Sadzba DPH | 23 % |\n| **DPH (23 % z 900 000 €)** | **207 000,00 €** |\n| **Celková cena s DPH** | **1 107 000,00 €** |\n\n### Kto odvádza DPH? (Prenos daňovej povinnosti)\n\nV tomto prípade sa **neuplatní prenesenie daňovej povinnosti** na kupujúceho. Daňovú povinnosť má **predávajúci**.\n\nPrenos daňovej povinnosti pri nehnuteľnostiach podľa § 69 ods. 12 písm. c) Zákona o DPH sa uplatňuje len vtedy, ak sa platiteľ rozhodne zdaniť dodanie nehnuteľnosti, ktoré by inak bolo oslobodené (napr. predaj budovy po 5 rokoch od kolaudácie).\n\nKeďže dodanie stavebného pozemku je zdaniteľné priamo zo zákona, daň na faktúre uplatní, prizná a odvedie štátu predávajúci. Kupujúci (ak je platiteľ DPH a pozemok použije na svoje zdaniteľné plnenia) si túto DPH môže odpočítať.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNa faktúre musí byť jasne uvedený základ dane 900 000 €, sadzba DPH 23 %, suma DPH 207 000 € a celková suma na úhradu 1 107 000 €. V žiadnom prípade neuvádzajte na faktúre text „oslobodené od dane“ alebo „prenesenie daňovej povinnosti“, pretože by to bolo v rozpore so zákonom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že dodanie nie je oslobodené od DPH, ide o dodanie stavebného pozemku podliehajúce sadzbe 23 % (207 000 €) a daň odvedie predávajúci."},"google":{"odpoved":"Nie, toto dodanie nie je oslobodené od dane a podlieha 20 % DPH. Hoci je budova staršia ako päť rokov, rozhodujúci je ekonomický účel transakcie, ktorým je dodanie pozemku na výstavbu novej haly. Keďže sa predávajúci zmluvne zaviazal odstrániť stavbu a demolačné práce začali ešte pred dodaním, predmetom plnenia nie je budova, ale stavebný pozemok. Dodanie stavebného pozemku nie je oslobodené od dane. Uvedené vyplýva z § 38 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza sadzbu 20 % DPH namiesto sadzby 23 % DPH platnej pre rok 2026."},"bez":{"odpoved":"Nie, toto dodanie nie je oslobodené od DPH. Predmetom dodania nie je stavba s pozemkom, ale stavebný pozemok, keďže predávajúci sa zaviazal budovu odstrániť a demolačné práce začali ešte pred uskutočnením dodania. Ekonomickým účelom transakcie je dodanie pozemku pripraveného na novú výstavbu, čo sa považuje za dodanie stavebného pozemku. Dodanie stavebného pozemku nie je oslobodené od dane a podlieha sadzbe DPH 20 %. Uplatní sa § 38 ods. 2 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza sadzbu DPH 20 % namiesto základnej sadzby 23 % platnej v roku 2026."}},{"oblast":"dph-nehnutelnosti","otazka":"Platiteľ DPH prenajíma skladovú halu živnostníkovi, ktorý podniká v nákladnej doprave, ale nie je platiteľom DPH. Mesačné nájomné je dohodnuté vo výške 1 500 € bez DPH. Môže sa prenajímateľ rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane, a aká DPH vznikne mesačne?","otazka_volna":"Prenajimam sklad zivnostnikovi, ale on nie je platca dph. Chcem mu to fakturovat s dphckou nech si mozem uplatnit odpocty z rekonstrukcie. Ide to, ked nie je platca? Najom je 1500 mesacne.","spravna_odpoved":"Áno, môže. § 38 ods. 5 podmieňuje voľbu zdanenia nájmu len tým, aby nájomca bol zdaniteľnou osobou podľa § 3 ods. 1 – nevyžaduje, aby bol platiteľom DPH; metodický pokyn FR SR k § 38 to výslovne potvrdzuje. Živnostník vykonávajúci podnikateľskú činnosť zdaniteľnou osobou je, a keďže nejde o nájom bytu, rodinného domu, nájomného bytu ani apartmánu v bytovom dome, prenajímateľ sa môže rozhodnúť nájom zdaňovať. Mesačná DPH je 1 500 × 23 % = 345 €, nájomca zaplatí 1 845 € mesačne a daň odvedie prenajímateľ (tuzemský prenos daňovej povinnosti sa pri nájme neuplatňuje).","ustanovenie":"§ 38 ods. 5 v spojení s § 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; metodický pokyn FR SR 10/DPH/2020/MP k § 38, oddiel 4","citat":"Platiteľ, ktorý prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť zdaniteľnej osobe, sa môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane okrem nájmu bytu, rodinného domu, nájomného bytu, ktorým je nebytový priestor určený rozhodnutím stavebného úradu na funkciu bývania alebo ubytovania, a nájmu apartmánu v bytovom dome alebo ich častí.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-38.odsek-5","my":{"odpoved":"Áno, ako platiteľ DPH sa **môžete rozhodnúť, že nájom skladovej haly nebudete oslobodzovať od dane** a uplatníte naň DPH, aj keď je nájomca neplatiteľ DPH. Mesačná DPH bude v takom prípade predstavovať **345,00 €**.\n\nPodmienkou je, že nájomca je zdaniteľnou osobou (čo živnostník je) a nejde o prenájom nehnuteľnosti na bývanie.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Všeobecné pravidlo – oslobodenie od DPH**\n    Podľa zákona o DPH je prenájom nehnuteľnosti alebo jej časti spravidla oslobodený od dane [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 38, ods. 3].\n\n2.  **Možnosť voľby – zdanenie nájmu**\n    Zákon však umožňuje platiteľovi DPH, aby sa pri prenájme nehnuteľnosti inej zdaniteľnej osobe rozhodol, že nájom nebude oslobodený od dane, ale uplatní naň DPH [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 38, ods. 5].\n    Aby ste tak mohli urobiť, musia byť splnené dve podmienky:\n    *   **Nájomca je zdaniteľná osoba:** Váš nájomca je živnostník, ktorý vykonáva ekonomickú činnosť. Na účely DPH je považovaný za zdaniteľnú osobu bez ohľadu na to, či je alebo nie je registrovaný ako platiteľ DPH. Táto podmienka je splnená.\n    *   **Nejde o nájom na bývanie:** Prenajímate skladovú halu, čo nie je byt, rodinný dom ani apartmán. Aj táto podmienka je splnená.\n\nKeďže sú obe podmienky splnené, máte právo rozhodnúť sa, či budete nájomné fakturovať s DPH alebo bez DPH.\n\n### Výpočet mesačnej DPH\n\nPri uplatnení DPH sa použije základná sadzba dane.\n\n*   **Základ dane (nájomné):** 1 500,00 €\n*   **Sadzba DPH (platná od 1. 1. 2025):** 23 %\n*   **Výpočet DPH:** 1 500,00 € × 23 % = **345,00 €**\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Nájomné (základ dane) | 1 500,00 € |\n| DPH 23 % | 345,00 € |\n| **Celková suma na úhradu** | **1 845,00 €** |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nVaše rozhodnutie má významné dopady na obe strany:\n*   **Pre Vás (prenajímateľa):** Ak sa rozhodnete nájom zdaňovať, získate plný nárok na odpočítanie DPH zo všetkých vstupov súvisiacich s touto halou (napr. z faktúr za opravy, údržbu, energie a pod.). Ak by ste nájom oslobodili, nárok na odpočet DPH by ste nemali.\n*   **Pre nájomcu (živnostníka):** Keďže nie je platiteľom DPH, suma DPH (345,00 €) sa pre neho stáva konečným, neodpočítateľným nákladom. Jeho mesačné náklady na nájom sa tak reálne zvýšia z 1 500 € na 1 845 €.\n\nOdporúčame túto skutočnosť s nájomcom vopred jasne komunikovať, keďže to priamo ovplyvňuje jeho celkové náklady.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne potvrdila možnosť voľby zdanenia nájmu voči zdaniteľnej osobe, uviedla správne zákonné podmienky a vypočítala mesačnú DPH vo výške 345 € pri sadzbe 23 %."},"google":{"odpoved":"Áno, platiteľ DPH, ktorý prenajíma nehnuteľnosť (skladovú halu) inej zdaniteľnej osobe (živnostníkovi), sa môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane. Toto rozhodnutie mu umožňuje § 38 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, keďže nájomcom je zdaniteľná osoba a nejde o nájom nehnuteľnosti na bývanie. V takom prípade sa na dohodnuté nájomné uplatní základná sadzba dane. Pre rok 2026 je základná sadzba DPH 23 %. Mesačná DPH z nájomného 1 500 € teda predstavuje sumu 345 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že prenajímateľ sa môže rozhodnúť nájom zdaniť, odkazuje na správne ustanovenie § 38 ods. 5 a správne vypočítala mesačnú DPH vo výške 345 €."},"bez":{"odpoved":"Áno, prenajímateľ sa môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane, pretože nájomca je zdaniteľnou osobou. Umožňuje mu to § 38 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. V takom prípade uplatní k základu dane 1 500 € štandardnú sadzbu dane vo výške 20 %. Mesačná DPH tak bude predstavovať sumu 300 €. Celková fakturovaná suma nájomného bude 1 800 €.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza starú sadzbu DPH 20 % a výslednú daň 300 € namiesto aktuálnej sadzby 23 % a sumy dane 345 €."}},{"oblast":"dph-nehnutelnosti","otazka":"Platiteľ DPH uzavrel 2. 1. 2018 zmluvu o nájme rodinného domu s architektom – platiteľom DPH, ktorý dom využíva na svoje podnikanie; dom mu bol odovzdaný do užívania 8. 1. 2018 a prenajímateľ nájom od začiatku zdaňuje. V marci 2026 podpísali dodatok, ktorým sa zvyšuje nájomné a doba určitá sa mení na dobu neurčitú. Musí prenajímateľ od dodatku prejsť na oslobodený nájom?","otazka_volna":"Prenajimam rodinny dom architektovi uz od roku 2018 a davam mu tam dph. Teraz sme podpisali dodatok, zdvihli sme najom a zmenili to na dobu neurcitu. Musim uz fakturovat bez dph, ked sa to medzitym zmenilo v zakone?","spravna_odpoved":"Nie, môže pokračovať v zdaňovaní nájmu. Zákaz zdaňovať nájom rodinného domu v § 38 ods. 5 platí od 1. 1. 2019, avšak podľa prechodného ustanovenia § 85kg ods. 5 sa vzťahuje len na zmluvu o nájme uzavretú po 31. 12. 2018, na základe ktorej bola nehnuteľnosť odovzdaná do užívania po 31. 12. 2018 – obe podmienky musia byť splnené súčasne, čo výslovne potvrdzuje aj metodický pokyn FR SR k § 38. Tu bola zmluva uzavretá 2. 1. 2018 a dom odovzdaný 8. 1. 2018, takže nová úprava sa na tento nájom nevzťahuje. Ani dodatok meniaci výšku nájomného a dobu nájmu na tom nič nemení, pretože ide stále o tú istú zmluvu; a aj keby sa dodatok posudzoval ako nová zmluva, druhá podmienka (odovzdanie do užívania po 31. 12. 2018) by aj tak splnená nebola.","ustanovenie":"§ 85kg ods. 5 v spojení s § 38 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; metodický pokyn FR SR 10/DPH/2020/MP k § 38, oddiel 4","citat":"Ustanovenie § 38 ods. 5 v znení účinnom od 1. januára 2019 sa vzťahuje na zmluvu o nájme nehnuteľnosti uzavretú po 31. decembri 2018, na základe ktorej bola nehnuteľnosť odovzdaná do užívania po 31. decembri 2018.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-85kg","my":{"odpoved":"Nie, **nemusíte prejsť na oslobodený nájom.** Môžete pokračovať v zdaňovaní nájmu DPH aj po podpísaní dodatku v marci 2026.\n\nZákaz uplatniť DPH na nájom rodinného domu zdaniteľnej osobe bol zavedený od 1. januára 2019. Kľúčové je však prechodné ustanovenie, ktoré chráni zmluvy uzatvorené pred týmto dátumom.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Rozhodujúce je prechodné ustanovenie:** Zákaz voľby zdanenia nájmu rodinného domu, bytu alebo apartmánu [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 38 ods. 5] sa podľa prechodného ustanovenia vzťahuje len na nájomné zmluvy, pri ktorých sú **súčasne splnené obe nasledujúce podmienky** [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 85kg ods. 5]:\n    *   nájomná zmluva bola uzatvorená **po 31. decembri 2018**, A ZÁROVEŇ\n    *   nehnuteľnosť bola odovzdaná do nájmu **po 31. decembri 2018**.\n\n2.  **Aplikácia na váš prípad:** Vo vašom prípade nebola splnená ani jedna z týchto podmienok:\n    *   Zmluva bola uzatvorená **2. 1. 2018** (teda pred 31. 12. 2018).\n    *   Dom bol odovzdaný **8. 1. 2018** (teda pred 31. 12. 2018).\n\n3.  **Účinok dodatku:** Podpísanie dodatku k pôvodnej zmluve sa nepovažuje za uzatvorenie novej nájomnej zmluvy. Dodatok len mení existujúci zmluvný vzťah, ale nemení dátum jeho pôvodného vzniku. Preto pre posúdenie podľa prechodného ustanovenia je stále rozhodujúci dátum 2. 1. 2018.\n\n### Prehľadné zhrnutie\n\n| Podmienka pre povinné oslobodenie | Zákonné kritérium (musia platiť obe) | Váš prípad | Splnené? |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Dátum uzavretia zmluvy | Po 31. 12. 2018 | 2. 1. 2018 | **Nie** |\n| Dátum odovzdania nehnuteľnosti | Po 31. 12. 2018 | 8. 1. 2018 | **Nie** |\n| **Záver** | | | **Zákaz zdanenia sa neuplatní** |\n\nKeďže vaša zmluva bola uzatvorená pred účinnosťou zmeny zákona, máte právo pokračovať v zdaňovaní nájmu DPH, pokiaľ je nájomcom zdaniteľná osoba (v tomto prípade architekt – platiteľ DPH).\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPokračovanie v zdaňovaní je pre vás pravdepodobne výhodnejšie, pretože si môžete naďalej uplatňovať odpočítanie DPH zo vstupov súvisiacich s nehnuteľnosťou (napr. opravy, údržba, energie). Ak by ste sa rozhodli prejsť na oslobodený nájom, mohli by ste mať povinnosť upraviť (vrátiť časť) odpočítanej dane z obstarania alebo technického zhodnotenia nehnuteľnosti, ak ste si ju v minulosti uplatnili [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 54]. Pre vášho nájomcu (architekta) je zdaňovaný nájom takisto výhodný, keďže si môže vami fakturovanú DPH odpočítať.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že prenajímateľ nemusí prejsť na oslobodený nájom, pričom správne cituje prechodné ustanovenie § 85kg ods. 5 zákona o DPH aj vplyv dodatku k zmluve."},"google":{"odpoved":"Nie, prenajímateľ nemusí prejsť na oslobodený nájom a môže pokračovať v zdaňovaní. Rozhodujúci je dátum uzavretia nájomnej zmluvy a odovzdania nehnuteľnosti do užívania, čo bolo v roku 2018. Na takéto zmluvy sa vzťahuje právna úprava platná do 31. 12. 2018, ktorá umožňovala zdaniť nájom zdaniteľnej osobe.\n\nPodpísanie dodatku v roku 2026, ktorým sa mení výška nájomného a doba nájmu, sa nepovažuje za uzavretie novej nájomnej zmluvy. Z tohto dôvodu sa naďalej uplatňuje režim dobrovoľného zdanenia nájmu. Tento postup vyplýva z prechodného ustanovenia § 85kg ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Povinné oslobodenie nájmu nehnuteľnosti na bývanie podľa § 38 ods. 5 sa týka až zmlúv uzavretých po 1. 1. 2019.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že prenajímateľ nemusí prejsť na oslobodený nájom, pričom sa správne odvoláva na prechodné ustanovenie § 85kg ods. 5 zákona o DPH a vysvetľuje, že dodatok nezakladá novú zmluvu."},"bez":{"odpoved":"Áno, nájom rodinného domu musí byť oslobodený od DPH, pričom táto povinnosť platila už od začiatku nájmu v roku 2018. Platiteľ dane sa nemôže rozhodnúť pre zdanenie nájmu, ak ide o nájom bytu, rodinného domu alebo apartmánu v bytovom dome. Skutočnosť, že nájomca je platiteľom DPH a nehnuteľnosť využíva na podnikanie, je v tomto prípade irelevantná. Podpísanie dodatku na túto povinnosť nemá vplyv, len potvrdzuje pokračovanie nájomného vzťahu, ktorý mal byť od začiatku oslobodený. Uvedené vyplýva z § 38 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru a uvádza nesprávne právne pravidlo, keďže zákaz zdaňovania nájmu rodinného domu platí až od 1. 1. 2019 a podľa prechodného ustanovenia § 85kg ods. 5 sa na zmluvy uzavreté a odovzdané v roku 2018 nevzťahuje."}},{"oblast":"dph-nehnutelnosti","otazka":"Platiteľ DPH prenajíma jednou nájomnou zmluvou fyzickej osobe – nepodnikateľovi dvojizbový byt za 700 € mesačne a k nemu garážové státie v podzemnej garáži toho istého bytového domu za 60 € mesačne; státie nie je možné prenajať samostatne inej osobe. Akú sumu má platiteľ mesačne fakturovať a v akom režime, keď nájom parkovacích miest je z oslobodenia vylúčený?","otazka_volna":"Prenajimam byt obycajnemu clovekovi za 700 a k tomu mu davam aj parkovacie miesto v garazi za 60. Pocul som, ze parkovanie ide vzdy s dph. Mam mu teda fakturovat 700 bez dph a 60 s dph?","spravna_odpoved":"Nie. Prenájom parkovacieho státia je tu vedľajším plnením úzko spojeným s hlavným plnením, ktorým je nájom bytu, preto zdieľa jeho daňový režim a výnimka podľa § 38 ods. 3 písm. b) sa na neho neuplatní. Celé plnenie 760 € mesačne (700 + 60) je oslobodené od dane podľa § 38 ods. 3. Voľbu zdanenia podľa § 38 ods. 5 platiteľ uplatniť nemôže hneď z dvoch dôvodov: nájomca nie je zdaniteľnou osobou a zároveň ide o nájom bytu. Fakturuje teda 760 € bez DPH.","ustanovenie":"§ 38 ods. 3 písm. b) a § 38 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; rozsudok Súdneho dvora EÚ C-173/88 Henriksen; metodický pokyn FR SR 10/DPH/2020/MP k § 38, oddiel 4","citat":"ak je prenájom parkovacích miest úzko spojený s prenájmom bytových priestorov, nemôže využiť platiteľ právo voľby na zdanenie","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Metodicke_pokyny/Nepriame_dane/2020/2020.10.29_10_DPH_2020_MP.pdf","my":{"odpoved":"V tomto prípade ide o **jedno zložené plnenie**, ktorého hlavným predmetom je nájom bytu. Celá suma nájmu, vrátane poplatku za garážové státie, bude preto **oslobodená od DPH**. Mesačne budete fakturovať sumu **760 €**.\n\n---\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nKľúčom k správnemu posúdeniu je princíp hlavného a vedľajšieho plnenia. Hoci je nájom parkovacích miest všeobecne vylúčený z oslobodenia od DPH, vo vašej situácii sa posudzuje celý balík služieb poskytovaný v rámci jednej zmluvy.\n\n1.  **Hlavné plnenie (nájom bytu):**\n    Primárnym účelom zmluvy je prenájom bytu na bývanie pre fyzickú osobu. Tento nájom je podľa § 38 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len \"zákon o DPH\") **oslobodený od dane**. Keďže nájomcom je nepodnikateľ, nemôžete sa ani rozhodnúť pre zdanenie nájmu [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 38, ods. 5].\n\n2.  **Vedľajšie plnenie (nájom garážového státia):**\n    Garážové státie v tomto prípade nie je pre nájomcu samostatným cieľom, ale prostriedkom na lepšie využitie hlavného plnenia – bytu. Rozhodujúcim faktorom je, že **státie nie je možné prenajať samostatne** inej osobe. Tým je funkčne a zmluvne viazané na byt a tvorí s ním jeden hospodársky celok.\n\n3.  **Záver:**\n    Ak vedľajšie plnenie (parkovacie miesto) slúži na lepšie využitie hlavného plnenia (byt) a nie je možné ho získať samostatne, preberá DPH režim hlavného plnenia. Keďže nájom bytu je oslobodený od dane, aj nájom s ním spojeného parkovacieho miesta bude oslobodený.\n\n### Fakturácia a suma\n\nNa faktúre uvediete jednu alebo dve položky, ktorých súčet bude **760 €** a celý bude v režime oslobodenia od DPH.\n\n| Položka | Suma | Sadzba DPH | DPH | Celkom |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Nájom bytu | 700,00 € | Oslobodené | 0,00 € | 700,00 € |\n| Nájom garážového státia | 60,00 € | Oslobodené | 0,00 € | 60,00 € |\n| **Spolu** | **760,00 €** | | **0,00 €** | **760,00 €** |\n\nNa faktúre je potrebné uviesť odkaz na príslušné ustanovenie zákona: **„Dodanie je oslobodené od dane podľa § 38 zákona č. 222/2004 Z. z.“**.\n\n### Dôležité upozornenie - Kedy by to bolo inak\n\nAk by bolo možné garážové státie prenajať aj samostatne (iným osobám, na základe samostatnej zmluvy), išlo by o dve samostatné plnenia a režim DPH by bol odlišný:\n*   **Nájom bytu:** 700 € – oslobodené od DPH.\n*   **Nájom garážového státia:** 60 € – zdaniteľné plnenie, ku ktorému by ste museli pripočítať 23 % DPH. Fakturovaná suma za státie by bola 73,80 € (60,00 € základ dane + 13,80 € DPH) [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 38, ods. 3, písm. b)].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nUistite sa, že vaša nájomná zmluva jasne definuje, že prenájom garážového státia je neoddeliteľnou súčasťou prenájmu bytu a nie je možné ho prenajať samostatne. Tým si zabezpečíte silnú argumentačnú pozíciu pre prípad daňovej kontroly.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu 760 € bez DPH v režime oslobodenia od dane z dôvodu, že nájom parkovacieho miesta predstavuje vedľajšie plnenie k hlavnému plneniu (nájmu bytu)."},"google":{"odpoved":"Platiteľ má mesačne fakturovať celkovú sumu 760 €. Celé plnenie, pozostávajúce z prenájmu bytu aj garážového státia, je oslobodené od DPH. Ide o jedno zložené plnenie, kde prenájom garážového státia je vedľajším plnením k hlavnému plneniu – nájmu bytu na bývanie. Pre vedľajšie plnenie platí rovnaký režim oslobodenia ako pre hlavné plnenie, hoci samotný prenájom parkovacích miest je z oslobodenia vylúčený. Oslobodenie nájmu nehnuteľnosti na bývanie upravuje § 38 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu 760 € bez DPH v režime oslobodenia od dane, pričom správne identifikuje garážové státie ako vedľajšie plnenie k hlavnému plneniu nájmu bytu podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"Platiteľ bude mesačne fakturovať celkovú sumu 760 € (700 € + 60 €) ako plnenie oslobodené od DPH. Nájom garážového státia sa v tomto prípade považuje za vedľajšie plnenie k hlavnému plneniu, ktorým je nájom bytu na bývanie. Celé plnenie tak podlieha rovnakému daňovému režimu ako hlavné plnenie, teda oslobodeniu od dane. Oslobodenie nájmu nehnuteľnosti upravuje § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Výnimka z oslobodenia pre nájom parkovacích miest podľa § 38 ods. 3 citovaného zákona sa neuplatní, pretože nejde o samostatné plnenie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu 760 € v režime oslobodenia od DPH na základe princípu vedľajšieho plnenia, ktoré zdieľa režim hlavného plnenia."}},{"oblast":"dph-nehnutelnosti","otazka":"Platiteľ prevádzkuje ubytovňu pre robotníkov (kód 55.9 klasifikácie CPA). Uzavrel dve zmluvy: zmluvu A s odberateľom – platiteľom na obdobie od 1. 2. 2026 do 30. 4. 2026 za 2 400 € bez dane a zmluvu B s iným odberateľom na obdobie od 1. 2. 2026 do 20. 4. 2026 za 2 000 € bez dane. Aký je daňový režim každej z nich?","otazka_volna":"Mam ubytovnu pre robotnikov. Jednym som dal zmluvu od februara do konca aprila a druhym od februara do 20. aprila. Je to ubytovanie s dphckou alebo najom bez dph? A akou sadzbou?","spravna_odpoved":"Zmluva A (1. 2. – 30. 4. 2026, presne tri mesiace) nie je ubytovacou službou, pretože § 38 ods. 4 zaraďuje služby skupiny 55.9 medzi ubytovacie služby len ak sú poskytnuté na obdobie kratšie ako tri mesiace. Ide preto o nájom nehnuteľnosti oslobodený od dane podľa § 38 ods. 3; keďže odberateľ je zdaniteľnou osobou a nejde o nájom bytu, rodinného domu, nájomného bytu ani apartmánu v bytovom dome, platiteľ sa môže rozhodnúť nájom zdaniť podľa § 38 ods. 5 (rovnako to rieši Príklad 31 metodického pokynu FR SR k § 38). Zmluva B (kratšia ako tri mesiace) je ubytovacou službou, ktorá je z oslobodenia vylúčená a zdaňuje sa zníženou sadzbou 5 % podľa § 27 ods. 3 písm. b) a prílohy č. 7a bodu 2 (kód CPA 55): 2 000 × 5 % = 100 €.","ustanovenie":"§ 38 ods. 3 písm. a) a ods. 4, § 38 ods. 5, § 27 ods. 3 písm. b) a príloha č. 7a bod 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; metodický pokyn FR SR 10/DPH/2020/MP k § 38, Príklady 29 až 31","citat":"služby, ktoré patria do skupiny 55.9, sú ubytovacími službami, len ak sú poskytnuté na obdobie kratšie ako tri mesiace","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-38.odsek-4","my":{"odpoved":"Áno, daňový režim týchto dvoch zmlúv sa bude líšiť, pretože kľúčovým kritériom pri ubytovaní v zariadeniach s kódom CPA 55.9 (ubytovne) je dĺžka jeho poskytnutia.\n\n**Zmluva A predstavuje oslobodený nájom s možnosťou zdanenia, zatiaľ čo Zmluva B je ubytovacia služba podliehajúca 5 % DPH.**\n\nRozhodujúcim pravidlom je, že služby patriace do skupiny 55.9 štatistickej klasifikácie sa považujú za zdaniteľné ubytovacie služby, len ak sú poskytnuté na obdobie **kratšie ako tri mesiace** [Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH, § 38 ods. 4]. Ak je ubytovanie poskytnuté na presne 3 mesiace alebo dlhšie, ide o nájom nehnuteľnosti, ktorý je od DPH oslobodený.\n\n---\n\n### Zmluva A: Nájom na 3 mesiace\n\n*   **Obdobie:** 1. február 2026 – 30. apríl 2026\n*   **Trvanie:** Presne 3 kalendárne mesiace.\n\nKeďže doba poskytnutia služby je 3 mesiace, nespĺňa podmienku \"kratšie ako tri mesiace\". Preto sa táto služba nepovažuje za ubytovaciu službu, ale za **nájom nehnuteľnosti**, ktorý je štandardne oslobodený od DPH [Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH, § 38 ods. 3].\n\nMáte však dve možnosti, keďže odberateľ je platiteľ DPH (zdaniteľná osoba):\n\n1.  **Uplatniť oslobodenie od dane:** Službu budete fakturovať v sume 2 400 € bez DPH ako oslobodené plnenie.\n2.  **Rozhodnúť sa pre zdanenie:** Môžete sa rozhodnúť, že nájom nebudete oslobodzovať od dane a uplatníte DPH [Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH, § 38 ods. 5]. V takom prípade by ste však neuplatnili zníženú 5 % sadzbu (tá platí len pre ubytovacie služby), ale **základnú sadzbu DPH 23 %** (platná pre rok 2026).\n    *   Základ dane: 2 400,00 €\n    *   DPH 23 %: 552,00 €\n    *   Celková cena: 2 952,00 €\n\n### Zmluva B: Ubytovanie na menej ako 3 mesiace\n\n*   **Obdobie:** 1. február 2026 – 20. apríl 2026\n*   **Trvanie:** Kratšie ako 3 mesiace.\n\nV tomto prípade je podmienka splnená. Ide o **ubytovaciu službu**, ktorá podlieha zníženej sadzbe DPH vo výške **5 %** (platná pre rok 2026).\n\n*   Základ dane: 2 000,00 €\n*   DPH 5 %: 100,00 €\n*   **Celková cena s DPH: 2 100,00 €**\n\n### Súhrnné porovnanie\n\n| Kritérium | Zmluva A | Zmluva B |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Doba trvania** | Presne 3 mesiace | Kratšie ako 3 mesiace |\n| **Daňový režim** | Nájom nehnuteľnosti | Ubytovacia služba |\n| **Sadzba DPH** | Oslobodené od dane, alebo voliteľne 23 % | **Povinne 5 %** |\n| **Právny základ** | § 38 ods. 3 a 5 Zákona o DPH | § 38 ods. 4 Zákona o DPH |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôrazne odporúčam, aby zmluvy presne špecifikovali dobu poskytnutia služby (od-do), aby ste vedeli jednoznačne preukázať správnosť uplatneného daňového režimu pri prípadnej daňovej kontrole. Nesprávne uplatnenie sadzby DPH alebo oslobodenia môže viesť k dorubeniu dane a sankciám.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou posúdila Zmluvu A ako oslobodený nájom s možnosťou voľby zdanenia a Zmluvu B ako ubytovaciu službu so sadzbou 5 % DPH."},"google":{"odpoved":"Na zmluvu A sa uplatní základná sadzba dane 23 %, keďže doba poskytnutia služby je presne tri mesiace. Pri zmluve B, kde je doba ubytovania kratšia ako tri mesiace, sa uplatní znížená sadzba dane vo výške 5 %. Ubytovacie služby s kódom 55 CPA, vrátane ubytovní pre robotníkov, podliehajú zníženej sadzbe dane. Podmienkou pre jej uplatnenie pri tomto type ubytovania je však doba poskytnutia kratšia ako tri mesiace. Právna úprava je obsiahnutá v § 27 ods. 2 v spojení s prílohou č. 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že pri zmluve A sa uplatní základná sadzba dane 23 %, hoci ide o oslobodený nájom nehnuteľnosti podľa § 38 ods. 3 s možnosťou voľby zdanenia."},"bez":{"odpoved":"Obe zmluvy sa považujú za poskytnutie ubytovacích služieb, ktoré podliehajú zníženej sadzbe dane 10 %. Dôvodom je, že ani v jednom prípade nejde o nájom na nepretržité obdobie dlhšie ako tri mesiace, keďže zmluva A je na presne tri mesiace a zmluva B na kratšie obdobie. Ubytovacie služby s kódom 55 klasifikácie CPA sú zaťažené zníženou sadzbou dane. Tento daňový režim vyplýva z § 38 ods. 5 v spojení s § 27 ods. 2 písm. b) a prílohou č. 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne posúdila zmluvu A ako ubytovaciu službu namiesto oslobodeného nájmu a nesprávne uviedla sadzbu DPH 10 % namiesto 5 %."}},{"oblast":"dph-nehnutelnosti","otazka":"SZČO – platiteľ DPH postavil budovu a v roku 2026 ju uviedol do užívania. DPH zo všetkých prijatých plnení tvoriacich vlastné náklady stavby je spolu 92 000 €. Podľa podlahovej plochy bude 70 % budovy slúžiť na jeho zdaňovanú podnikateľskú činnosť a 30 % na vlastné bývanie. Môže si odpočítať celú daň a súkromné užívanie priebežne zdaňovať, alebo koľko si môže odpočítať a ako dlho musí rozsah použitia sledovať?","otazka_volna":"Postavil som budovu, dph zo vsetkeho spolu 92 tisic. Dolu bude firma, hore budem byvat, je to tak 70 na 30. Mozem si dat dolu celu dph a potom si to nejako dodanovat, alebo len tych 70 percent? A ako dlho to musim sledovat?","spravna_odpoved":"Celú daň odpočítať nemôže. Pri nehnuteľnom investičnom majetku (§ 54 ods. 2 písm. b) a c)) neplatí možnosť odpočítať plnú daň a súkromné použitie zdaňovať – § 49a ods. 1 prikazuje odpočítať daň len v rozsahu použitia na podnikanie. Odpočíta preto 92 000 × 70 % = 64 400 €. Pomer podľa § 49a ods. 2 určí podľa plochy nehnuteľnosti, doby používania alebo iného objektívneho kritéria. Obdobie na úpravu odpočítanej dane je podľa § 52a ods. 2 písm. b) 20 kalendárnych rokov vrátane roka prvotného použitia, takže každú neskoršiu zmenu rozsahu použitia na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie musí sledovať a upravovať podľa § 54a počas 20 rokov.","ustanovenie":"§ 49a ods. 1 a 2, § 54 ods. 2 písm. b), § 52a ods. 2 písm. b) a § 54a zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"ktorý platiteľ použije na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta platiteľ len v rozsahu použitia tohto investičného majetku na podnikanie","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49a.odsek-1","my":{"odpoved":"Áno, ako platiteľ DPH si môžete odpočítať daň, avšak nie v plnej výške. Odpočítať si môžete len pomernú časť DPH, ktorá zodpovedá rozsahu použitia budovy na vašu zdaňovanú podnikateľskú činnosť. Vo vašom prípade je to **64 400 €**.\n\nMožnosť odpočítať 100 % dane a následne zdaňovať súkromné použitie ako dodanie služby sa pri nadobudnutí investičného majetku, pri ktorom je vopred známe zmiešané využitie, neuplatňuje.\n\nTu je podrobný postup a vysvetlenie vašich povinností:\n\n### 1. Počiatočné odpočítanie dane (rok 2026)\n\nPri nadobudnutí investičného majetku, ktorý plánujete používať na podnikateľské účely aj na iný účel ako na podnikanie (v tomto prípade na bývanie), máte nárok na odpočítanie dane len v pomernej výške [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 49a].\n\nVýpočet odpočítateľnej DPH je nasledovný:\n\n| Položka | Suma | Výpočet |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Celková DPH zo stavebných nákladov | 92 000,00 € | |\n| Podiel na podnikateľskú činnosť | 70 % | |\n| **Odpočítateľná DPH** | **64 400,00 €** | `92 000 € × 70 %` |\n| Neodpočítateľná DPH (náklad) | 27 600,00 € | `92 000 € × 30 %` |\n\nTúto sumu (64 400 €) si uplatníte v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie, v ktorom ste splnili podmienky na odpočítanie. Zvyšných 27 600 € si odpočítať nemôžete a táto suma vstupuje do obstarávacej ceny budovy na účely dane z príjmov.\n\n### 2. Obdobie na úpravu odpočítanej dane\n\nPri nehnuteľnostiach, ako je budova, ste povinný sledovať zmenu rozsahu jej použitia na podnikanie počas **20 kalendárnych rokov**, vrátane roka, v ktorom bola prvýkrát použitá [Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH, § 54 ods. 2 písm. b)].\n\n*   **Obdobie na úpravu vo vašom prípade:** od roku 2026 do konca roka 2045.\n\n### 3. Mechanizmus úpravy pri zmene použitia\n\nAk sa v niektorom z nasledujúcich 19 rokov (2027 – 2045) zmení pomer využitia budovy, budete povinný vykonať úpravu pôvodne odpočítanej dane. Keďže vaša budova bola obstaraná po 1. januári 2025, vzťahuje sa na vás nový mechanizmus ročnej úpravy.\n\nÚprava sa vykoná v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom k zmene došlo.\n\n**Príklad možnej zmeny v budúcnosti:**\nPredpokladajme, že v roku 2028 zmenšíte podnikateľský priestor a pomer sa zmení na 50 % pre podnikanie a 50 % na bývanie.\n\n*   **Pôvodný koeficient (A):** 0,70\n*   **Nový koeficient (B):** 0,50\n*   **Celková DPH na vstupe (DV):** 92 000 €\n\nVýpočet ročnej úpravy sa vykoná podľa vzorca z prílohy č. 1 zákona o DPH, kde pri zmene rozsahu použitia je koeficient `R = 1` [Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH, § 54a a príloha č. 1].\n\n*   **Výpočet úpravy:** `DD = DV × (A − B) × R/20`\n*   **Dosadenie:** `DD = 92 000 € × (0,70 − 0,50) × 1/20`\n*   **Výsledok:** `DD = 92 000 € × 0,20 × 0,05 = 920 €`\n\nV daňovom priznaní za december 2028 (alebo IV. štvrťrok 2028) by ste museli **vrátiť štátu 920 €** (znížiť odpočítanú daň). Ak by sa naopak podiel na podnikanie zvýšil, mali by ste nárok na dodatočné odpočítanie dane.\n\n**Dôležité upozornenie:** Úprava odpočítanej dane sa nevykoná, ak je absolútna hodnota rozdielu koeficientov 0,10 alebo menej [Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH, § 54 ods. 6]. Ak by sa teda pomer zmenil napríklad zo 70 % na 65 %, úpravu by ste robiť nemuseli.\n\n### Zhrnutie\n\n1.  **Počiatočné odpočítanie:** V roku 2026 si odpočítate DPH vo výške **64 400 €**.\n2.  **Sledovacie obdobie:** Rozsah použitia budovy musíte sledovať **20 rokov**, teda do konca roka 2045.\n3.  **Povinnosť pri zmene:** Ak sa pomer využitia zmení o viac ako 10 percentuálnych bodov, ste povinný vykonať ročnú úpravu odpočítanej dane v poslednom daňovom priznaní daného roka.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zákaz odpočítania celej dane, správnu výšku odpočítateľnej dane 64 400 € a 20-ročné obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa príslušných ustanovení zákona o DPH."},"google":{"odpoved":"Pri majetku, ktorý sa využíva na podnikanie aj na súkromné účely, nie je možné odpočítať celú daň. Odpočítať si môžete len pomernú časť DPH zodpovedajúcu rozsahu použitia na podnikanie, čo je vo vašom prípade 64 400 € (70 % z 92 000 €). Tento postup vyplýva z § 49a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Keďže ide o nehnuteľnosť, ktorá je investičným majetkom, ste povinný sledovať zmenu rozsahu použitia počas obdobia 20 rokov od uvedenia do užívania. Ak by sa pomer zmenil, museli by ste vykonať úpravu odpočítanej dane podľa § 54 citovaného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza nemožnosť odpočítania celej dane, správnu výšku pomerného odpočtu 64 400 € a 20-ročné obdobie sledovania."},"bez":{"odpoved":"Môžete si odpočítať daň vo výške 64 400 €, čo zodpovedá 70 % podielu použitia budovy na vašu podnikateľskú činnosť. Toto právo vyplýva z § 49 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“). Nie je možné odpočítať celú daň a následne zdaňovať súkromné použitie. Rozsah použitia na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie ste povinný sledovať a prípadne upraviť odpočítanú daň počas obdobia 20 rokov. Lehota na úpravu odpočítanej dane pri nehnuteľnom investičnom majetku je stanovená v § 54b ods. 1 zákona o DPH.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa opiera o nesprávne ustanovenia zákona o DPH (§ 49 ods. 5 a neexistujúci/nesprávny § 54b namiesto § 49a a § 54a/§ 52a), čo podľa rubriky predstavuje nesprávne právne pravidlo v odôvodnení."}},{"oblast":"dph-nehnutelnosti","otazka":"Platiteľ uviedol v roku 2021 do užívania budovu, pri ktorej bola celková DPH na vstupe 92 000 € a ktorú odpočítal v rozsahu 70 % použitia na podnikanie, teda 64 400 €. Od januára 2026 sa podiel použitia na podnikanie trvalo znížil na 40 %. Akú úpravu odpočítanej dane musí vykonať, v ktorom zdaňovacom období a v akej sume?","otazka_volna":"Budovu som dal do uzivania v 2021, dph bola 92 tisic a dal som si dolu 70 percent. Od tohto roku ju vyuzivam na firmu uz len na 40 percent, zvysok je sukromie. Musim nieco vracat a kolko?","spravna_odpoved":"Áno, ide o zmenu rozsahu použitia nehnuteľného investičného majetku podľa § 54a. Obdobie na úpravu je 20 kalendárnych rokov vrátane roka uvedenia do užívania, teda 2021 až 2040. Keďže obdobie začalo plynúť do 31. 12. 2024, podľa prechodného ustanovenia § 85kp ods. 2 sa použije § 54a a príloha č. 1 v znení účinnom do 31. 12. 2024, kde R je počet rokov zostávajúcich do konca obdobia vrátane roka zmeny: R = 2040 − 2026 + 1 = 15. Úprava: DD = 92 000 × (0,70 − 0,40) / 20 × 15 = 20 700 €. Túto sumu prizná ako dodatočne neodpočítateľnú daň v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2026.","ustanovenie":"§ 54a ods. 1 až 3 v znení účinnom do 31. 12. 2024, § 85kp ods. 2 a príloha č. 1 v znení účinnom do 31. 12. 2024 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Na úpravu odpočítanej dane pri investičnom majetku podľa § 54 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2024 sa vzťahuje § 54, § 54a, § 54d a príloha č. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2024","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-85kp","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na výpočet a správny postup.\n\nPlatiteľ musí vykonať **jednorazovú úpravu odpočítanej dane vo výške 20 700 €**, ktorú je povinný vrátiť do štátneho rozpočtu. Túto úpravu uvedie v daňovom priznaní k DPH za posledné zdaňovacie obdobie roka 2026, teda za december 2026 alebo 4. štvrťrok 2026.\n\n### Podrobný postup a legislatívne zdôvodnenie\n\nHoci zmena v používaní budovy nastala v roku 2026, kedy už platia nové pravidlá pre úpravu odpočítanej dane (priebežná úprava každý rok), vo vašom prípade sa postupuje inak. Rozhodujúci je dátum, kedy začalo plynúť 20-ročné obdobie na úpravu odpočtu.\n\n1.  **Uplatnenie prechodného ustanovenia:** Keďže budova bola uvedená do užívania v roku 2021, obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť pred 31. decembrom 2024. Podľa prechodného ustanovenia **§ 85kp ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty** (ďalej len \"zákon o DPH\") sa na takýto investičný majetok vzťahujú pravidlá a vzorec pre úpravu platné do 31. 12. 2024.\n2.  **Jednorazová úprava:** Podľa starších pravidiel sa úprava nevykonáva priebežne každý rok, ale **jednorazovo** za celé zostávajúce obdobie v roku, kedy k zmene došlo.\n3.  **Obdobie úpravy:** Pri nehnuteľnostiach je obdobie na úpravu odpočítanej dane 20 kalendárnych rokov vrátane roka uvedenia do užívania [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 54a ods. 2 v znení do 31.12.2024]. Vo vašom prípade je to obdobie **2021 – 2040**.\n\n### Výpočet sumy na vrátenie\n\nNa výpočet sa použije vzorec podľa prílohy č. 1 zákona o DPH v znení platnom do 31. 12. 2024:\n\n**DD = DV × (A − B) / 20 × R**\n\nKde:\n*   **DD** = výsledná úprava odpočítanej dane\n*   **DV** = celková daň na vstupe pri obstaraní majetku\n*   **A** = pôvodný koeficient odpočítania dane\n*   **B** = nový koeficient odpočítania dane po zmene\n*   **R** = počet kalendárnych rokov, ktoré zostávajú do konca 20-ročného obdobia, **vrátane roka, v ktorom došlo k zmene**\n\n**Dosadenie hodnôt:**\n\n| Položka | Hodnota | Zdôvodnenie |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Celková DPH na vstupe (DV) | 92 000,00 € | Zadaná hodnota. |\n| Pôvodný koeficient (A) | 0,70 | 70 % použitia na podnikanie. |\n| Nový koeficient (B) | 0,40 | 40 % použitia na podnikanie. |\n| Obdobie na úpravu | 20 rokov | 2021 až 2040. |\n| Počet zostávajúcich rokov (R) | **15 rokov** | Zostávajú roky 2026 až 2040 vrátane (2040 - 2026 + 1 = 15). |\n\n**Výpočet:**\n```python\nimport sys\nsys.path.append('/mnt/data')\nfrom accounteer_utils import vypocitaj\n\n# Výpočet úpravy odpočítanej dane\ndd = vypocitaj(92000 * (0.70 - 0.40) / 20 * 15)\nprint(dd)\n```\n<result>\n{'input': '92000 * (0.70 - 0.40) / 20 * 15', 'result': 20700.0, 'formatovane': '20 700,00'}\n</result>\n\nDD = 92 000 € × (0,70 - 0,40) / 20 × 15\nDD = 92 000 € × 0,30 / 20 × 15\nDD = 27 600 € / 20 × 15\nDD = 1 380 € × 15\n**DD = 20 700,00 €**\n\n### Zhrnutie povinností\n\n*   **Suma:** Platiteľ je povinný vrátiť odpočítanú daň vo výške **20 700,00 €**.\n*   **Zdaňovacie obdobie:** Úpravu vykoná v daňovom priznaní k DPH za **posledné zdaňovacie obdobie roka 2026** (december 2026 alebo 4. štvrťrok 2026) [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 54a ods. 3 v znení do 31.12.2024].\n*   **Vykázanie:** Suma sa uvedie so záporným znamienkom v riadku daňového priznania určenom na odpočítanie dane (riadok 21), čím sa zníži celkové odpočítanie dane za dané obdobie a zvýši sa daňová povinnosť alebo zníži nadmerný odpočet.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôsledne si uschovajte všetky podklady k tomuto výpočtu (pôvodná faktúra, interné prepočty pomeru využitia). Pri prípadnej daňovej kontrole je potrebné vedieť preukázať, prečo ste aplikovali starý režim jednorazovej úpravy a ako ste dospeli k vypočítanej sume.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu úpravy 20 700 €, zdaňovacie obdobie (posledné zdaňovacie obdobie roka 2026) a korektne aplikuje prechodné ustanovenie § 85kp ods. 2 vrátane postupu podľa § 54a v znení účinnom do 31. 12. 2024."},"google":{"odpoved":"Platiteľ je povinný vykonať úpravu odpočítanej dane z dôvodu zmeny rozsahu použitia investičného majetku. Keďže ide o nehnuteľnosť, obdobie na úpravu odpočítania dane je 20 rokov. Úprava za rok 2026 predstavuje povinnosť vrátiť daň vo výške 1 380 €, ktorá sa vypočíta ako (92 000 € / 20) * (0,40 - 0,70). Túto úpravu je platiteľ povinný vykonať v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie roka 2026, teda za december alebo IV. štvrťrok 2026. Postup upravuje § 54b ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu úpravy dane (1 380 € namiesto 20 700 € za zostávajúce obdobie 15 rokov) a nesprávne právne ustanovenie."},"bez":{"odpoved":"Platiteľ je povinný vykonať úpravu odpočítanej dane, keďže došlo k zmene účelu použitia investičného majetku. Pri nehnuteľnostiach je obdobie na úpravu odpočítania dane 20 rokov, počnúc rokom uvedenia do užívania. Ročná úprava predstavuje sumu -1 380 €, vypočítanú ako (92 000 € / 20) * (0,40 - 0,70). Platiteľ je teda povinný vrátiť daň vo výške 1 380 €. Túto úpravu vykoná v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2026 podľa § 54 ods. 4 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza sumu úpravy 1 380 € namiesto 20 700 €, keďže nesprávne aplikovala vzorec len za jeden rok a použila nesprávne zákonné ustanovenie (§ 54 namiesto § 54a)."}},{"oblast":"dph-nehnutelnosti","otazka":"Platiteľ kúpil v marci 2020 skladovú halu (skolaudovanú 6. 6. 2018), odpočítal si z nej DPH 120 000 € v plnej výške a v tom istom mesiaci ju uviedol do užívania. K 31. 10. 2026 mu bola zrušená registrácia pre daň, halu si ponecháva. Kúpna cena porovnateľnej haly je v tom čase 700 000 €. Akú daň musí odviesť v poslednom zdaňovacom období?","otazka_volna":"Rusim si dphcku. Mam halu, kupil som ju v 2020 a dph 120 tisic som si dal dolu. Dnes ma hodnotu asi 700 tisic. Budem musiet odviest dph zo 700 tisic? To ma polozi.","spravna_odpoved":"Nie, daň sa nepočíta zo 700 000 €. Od kolaudácie 6. 6. 2018 uplynulo 5 rokov, takže dodanie haly by bolo oslobodené podľa § 38 ods. 1. Na takýto majetok sa v § 81 ods. 5 (v znení účinnom od 1. 1. 2025, ktoré sa podľa § 85kp ods. 3 použije aj na majetok s obdobím začatým pred rokom 2025) uplatní osobitný postup: daň sa vypočíta vo výške, v akej by bol platiteľ povinný upraviť odpočítanú daň podľa § 54a z dôvodu, že rozsah použitia zmenil len na iný účel ako na podnikanie. Obdobie 20 rokov beží od roku 2020 do roku 2039, R = 2039 − 2026 + 1 = 14. Daň = 120 000 × (1 − 0) / 20 × 14 = 84 000 €, ktorú prizná v poslednom zdaňovacom období, ktoré končí 31. 10. 2026.","ustanovenie":"§ 81 ods. 5 a 6, § 54a a § 85kp ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"okrem dane vzťahujúcej sa na majetok, ktorého dodanie by bolo oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1 alebo ods. 7, pri ktorom sa daň vypočíta vo výške, v akej by bol platiteľ povinný upraviť odpočítanú daň podľa § 54a","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-81.odsek-5","my":{"odpoved":"V poslednom zdaňovacom období (október 2026) musíte z dôvodu zrušenia registrácie odviesť daň z haly vo výške **84 000 €**.\n\nHoci všeobecným pravidlom pri zrušení registrácie je odvod DPH z trhovej ceny majetku, pri nehnuteľnostiach platí dôležitá výnimka. Keďže od prvej kolaudácie haly (6. 6. 2018) uplynulo k dátumu zrušenia registrácie (31. 10. 2026) viac ako 5 rokov, jej prípadné dodanie by bolo oslobodené od dane. V takom prípade sa neuplatní fikcia dodania za trhovú cenu, ale vykoná sa jednorazová úprava odpočítanej dane za zostávajúce roky do konca 20-ročného obdobia na úpravu.\n\n### Podrobný výpočet\n\nPodľa § 81 ods. 5 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len \"zákon o DPH\") sa pri nehnuteľnom investičnom majetku, ktorého dodanie by bolo oslobodené podľa § 38 ods. 1, vypočíta daň vo výške, v akej by bol platiteľ povinný upraviť odpočítanú daň podľa § 54a zákona o DPH.\n\nKeďže obdobie na úpravu odpočítanej dane pre túto halu začalo plynúť v roku 2020 (pred 31. 12. 2024), použije sa na výpočet jednorazový vzorec podľa prechodného ustanovenia § 85kp ods. 2 zákona o DPH.\n\n| Položka | Hodnota | Vysvetlenie |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Pôvodne odpočítaná DPH | 120 000,00 € | Suma DPH uplatnená pri kúpe v roku 2020. |\n| Obdobie na úpravu odpočtu | 20 rokov | Pre nehnuteľnosti podľa § 54 ods. 2 písm. c) zákona o DPH. Obdobie plynie od roku 2020 do roku 2039. |\n| Ročná úprava (1/20) | 6 000,00 € | Výpočet: `120 000 € / 20 rokov`. |\n| Rok zrušenia registrácie | 2026 | Dátum, ku ktorému sa vykonáva úprava. |\n| Počet zostávajúcich rokov | **14 rokov** | Započítava sa aj rok, v ktorom nastala zmena, t. j. roky 2026 až 2039 vrátane (2039 - 2026 + 1 = 14). [Úprava odpočítanej dane — zostávajúce roky vrátane roka zmeny] |\n| **Daň na odvod** | **84 000,00 €** | Výpočet: `6 000 €/rok × 14 rokov`. |\n\n**Dôležité upozornenie:** Trhová cena porovnateľnej haly (700 000 €) nie je v tomto prípade pre výpočet relevantná, pretože sa uplatní špeciálny postup pre úpravu odpočítanej dane z nehnuteľnosti, ktorej dodanie by bolo oslobodené od dane.\n\nTúto sumu ste povinný uviesť a odviesť v daňovom priznaní k DPH za posledné zdaňovacie obdobie, ktorým je vo vašom prípade október 2026 (splatnosť do 25. novembra 2026).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila výšku dane na odvod 84 000 €, uviedla správne zdaňovacie obdobie a aplikovala správny právny postup podľa § 81 ods. 5 v nadväznosti na § 54a zákona o DPH."},"google":{"odpoved":"Platiteľ musí v poslednom zdaňovacom období odviesť daň vo výške 78 000 €. Táto povinnosť vzniká z dôvodu zrušenia registrácie pre daň pri majetku, z ktorého bola odpočítaná daň. Pri nehnuteľnostiach, ktoré sú investičným majetkom, sa pôvodne odpočítaná daň upravuje počas obdobia 20 rokov. V poslednom zdaňovacom období sa odvedie pomerná časť dane za roky, ktoré zostávajú do uplynutia tejto lehoty, čo je v danom prípade 13 rokov (2027-2039) z celkových 20. Výpočet je nasledovný: (120 000 € / 20 rokov) * 13 rokov. Túto povinnosť upravuje § 81 ods. 2 a 6 v nadväznosti na § 54b ods. 1 a 2 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výslednú sumu dane (78 000 € namiesto 84 000 €), nesprávny počet zostávajúcich rokov (13 namiesto 14, keďže sa započítava aj rok zmeny 2026) a nesprávne právne ustanovenia."},"bez":{"odpoved":"Platiteľ musí v poslednom zdaňovacom období odviesť daň vo výške 78 000 €. Táto suma predstavuje pomernú časť odpočítanej dane za zostávajúce obdobie na úpravu odpočítania dane. Pri nehnuteľnostiach je obdobie na úpravu odpočítanej dane 20 rokov, pričom z tohto obdobia uplynulo 7 rokov (2020-2026), a teda zostáva ešte 13 rokov. Daň na odvod sa vypočíta ako (120 000 € / 20) * 13 rokov. Povinnosť odvodu dane pri zrušení registrácie a postup pri úprave odpočítanej dane upravuje § 81 ods. 6 v nadväznosti na § 54b ods. 2 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k nesprávnej sume dane (78 000 € namiesto 84 000 €), nesprávnemu počtu zostávajúcich rokov (13 namiesto 14) a odkazuje na neaplikovateľné ustanovenie § 54b ods. 2 namiesto postupu podľa § 54a."}},{"oblast":"dph-nehnutelnosti","otazka":"Developer – platiteľ DPH predáva 20. 5. 2026 kúpnou zmluvou rozostavaný bytový dom (hrubá stavba, nikdy nebol skolaudovaný ani užívaný) inému platiteľovi DPH za 850 000 € bez DPH. Je dodanie oslobodené od dane, a ak nie, kto daň uplatní a v akej sume?","otazka_volna":"Predavame rozostavany bytovy dom, je to len hruba stavba, nikdy sa to nekolaudovalo. Kupuje to ina firma, platca dph, za 850 tisic. Ide to s prenosom danovej povinnosti alebo tam mam dat dph?","spravna_odpoved":"Dodanie nie je oslobodené. Pri rozostavanej stavbe, ktorá nebola skolaudovaná ani užívaná, päťročná lehota podľa § 38 ods. 1 vôbec nezačala plynúť, takže oslobodenie nemožno uplatniť a plnenie podlieha dani; metodický pokyn FR SR k § 38 to uvádza výslovne. Prenesenie daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) sa neuplatní, pretože sa nevzťahuje na dodanie stavby na základe kúpnej zmluvy, ale len na dodanie podľa § 8 ods. 1 písm. b) (zmluva o dielo) a na stavebné práce sekcie F CPA. Rovnako sa neuplatní § 69 ods. 12 písm. c), lebo nejde o voľbu zdanenia podľa § 38 ods. 8. Daň preto uplatní a odvedie predávajúci: 850 000 × 23 % = 195 500 €.","ustanovenie":"§ 38 ods. 1 a § 69 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; metodický pokyn FR SR k prenosu daňovej povinnosti pri dodaní stavebných prác (8. 12. 2015) a metodický pokyn 10/DPH/2020/MP k § 38, bod 2.2.1","citat":"Prenos daňovej povinnosti upravený v § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH sa nevzťahuje na dodanie stavby alebo jej časti na základe kúpnej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Profesionalna_zona/Dane/Metodicke_pokyny/Nepriame_dane/2015/2015.12.08_MP_stavebn_prac.pdf","my":{"odpoved":"**Nie, toto dodanie nie je oslobodené od dane. Daň vo výške 195 500 € uplatní a odvedie predávajúci (developer).**\n\nPrenos daňovej povinnosti na kupujúceho sa v tomto prípade neuplatní, pretože ide o dodanie stavby, ktoré je zdaniteľné priamo zo zákona, nie na základe dobrovoľného rozhodnutia predávajúceho.\n\n---\n\n### 1. Prečo dodanie nie je oslobodené od DPH\n\nDodanie stavby je oslobodené od DPH až po uplynutí piatich rokov odo dňa prvej kolaudácie alebo prvého začatia užívania stavby [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 38, ods. 1].\n\nKeďže vo vašom prípade ide o rozostavanú stavbu, ktorá nebola nikdy skolaudovaná ani užívaná, päťročná lehota na oslobodenie od dane ani nezačala plynúť. Z tohto dôvodu je dodanie bytového domu zdaniteľným obchodom, ktorý podlieha DPH zo zákona.\n\n### 2. Kto uplatní a odvedie daň\n\nOsobou povinnou platiť daň je v tomto prípade **predávajúci (developer)** podľa všeobecného pravidla [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 69, ods. 1].\n\nPrenesenie daňovej povinnosti (tzv. tuzemský reverse charge) sa na túto transakciu nevzťahuje z nasledujúcich dôvodov:\n\n*   **Nejde o dobrovoľné zdanenie:** Prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH sa uplatňuje len vtedy, ak sa platiteľ rozhodne dobrovoľne zdaniť dodanie nehnuteľnosti, ktoré by inak bolo oslobodené (t. j. po 5 rokoch od kolaudácie). Váš prípad je dodanie zdanené priamo zo zákona.\n*   **Nejde o zmluvu o dielo:** Prenos daňovej povinnosti pri dodaní stavby podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH sa vzťahuje len na dodanie stavby na základe zmluvy o dielo. Vy uskutočňujete predaj na základe **kúpnej zmluvy**, na ktorú sa toto ustanovenie nevzťahuje.\n\n### 3. Výpočet DPH\n\nVýpočet dane z pridanej hodnoty je nasledovný:\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Základ dane | 850 000,00 € |\n| Sadzba DPH (platná v roku 2026) | 23 % |\n| **Výška DPH (850 000 € × 23 %)** | **195 500,00 €** |\n| **Celková cena s DPH** | **1 045 500,00 €** |\n\n### Zhrnutie a povinnosti\n\n*   **Predávajúci (developer):** Je povinný vystaviť faktúru s 23 % DPH, uviesť ju vo svojom daňovom priznaní k DPH a kontrolnom výkaze a odviesť daň vo výške 195 500 € štátu.\n*   **Kupujúci (platiteľ DPH):** Uhradí celkovú sumu 1 045 500 € vrátane DPH. Keďže je platiteľom DPH, vznikne mu nárok na odpočítanie celej sumy dane (195 500 €) za predpokladu, že nehnuteľnosť bude používať na svoje zdaniteľné obchody.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným právnym odôvodnením uvádza, že dodanie nie je oslobodené od DPH, daň uplatní a odvedie predávajúci a daň činí 195 500 €."},"google":{"odpoved":"Dodanie rozostavaného bytového domu nie je oslobodené od dane, pretože nespĺňa podmienku uplynutia piatich rokov od prvej kolaudácie alebo prvého začatia užívania stavby. Keďže ide o dodanie stavby medzi dvoma platiteľmi DPH v tuzemsku, uplatní sa prenesenie daňovej povinnosti na kupujúceho. Daňovú povinnosť má teda kupujúci, nie predávajúci. Kupujúci uplatní daň vo výške 20 % zo základu dane, čo predstavuje sumu 170 000 €. Právna úprava je obsiahnutá v § 38 ods. 1 a § 69 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že sa uplatní prenesenie daňovej povinnosti na kupujúceho, a zároveň nesprávne počíta daň so sadzbou 20 % (170 000 €) namiesto toho, aby daň uplatnil predávajúci so sadzbou 23 % (195 500 €)."},"bez":{"odpoved":"Nie, dodanie rozostavaného bytového domu nie je oslobodené od dane, pretože ide o stavbu pred prvou kolaudáciou. Oslobodenie podľa § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty sa na túto transakciu nevzťahuje. Daňovú povinnosť má dodávateľ (developer), keďže sa neuplatní prenesenie daňovej povinnosti. Daň uplatní vo výške 20 % zo základu dane, čo predstavuje sumu 170 000 €. Platiteľom dane je dodávateľ v súlade so všeobecným ustanovením § 69 ods. 1 zákona o DPH.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza sadzbu DPH 20 % a sumu dane 170 000 € namiesto sadzby 23 % platnej v roku 2026 a sumy 195 500 €."}},{"oblast":"dph-nehnutelnosti","otazka":"Platiteľ predáva skladovú halu (kolaudácia 2012) inému platiteľovi DPH a rozhodol sa dodanie zdaniť podľa § 38 ods. 8. Kúpna zmluva bola podpísaná 12. 1. 2026, hala bola kupujúcemu odovzdaná do užívania 2. 2. 2026, vklad vlastníckeho práva bol do katastra zapísaný 19. 3. 2026 a faktúra bola vyhotovená 25. 3. 2026. Ktorý deň je dňom dodania a do ktorého zdaňovacieho obdobia patrí plnenie?","otazka_volna":"Predal som halu inej firme, platcovi dph. Zmluvu sme podpisali v januari, kluce dostal vo februari a kataster to prepisal az v marci. Fakturu som spravil tiez v marci. Ktory mesiac to mam dat do priznania?","spravna_odpoved":"Dňom dodania je 2. 2. 2026, teda deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, pretože podľa § 19 ods. 1 tretej vety je pri prevode nehnuteľnosti dňom dodania deň odovzdania do užívania, ak je skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Dátum podpisu zmluvy ani dátum vyhotovenia faktúry na vznik daňovej povinnosti vplyv nemajú. Plnenie patrí do zdaňovacieho obdobia február 2026 a kupujúci platiteľ v tomto období prizná daň z prenesenej daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. c).","ustanovenie":"§ 19 ods. 1 tretia veta a § 69 ods. 12 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1","my":{"odpoved":"Dňom dodania skladovej haly je **2. február 2026**. Toto plnenie patrí do daňového priznania a kontrolného výkazu za zdaňovacie obdobie **február 2026** (v prípade mesačného platiteľa DPH) alebo **I. štvrťrok 2026** (v prípade štvrťročného platiteľa DPH).\n\n### Zdôvodnenie\n\nPodľa zákona o DPH je pri prevode nehnuteľnosti rozhodujúci skorší z dvoch momentov: odovzdanie nehnuteľnosti do užívania alebo zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 19, ods. 1].\n\nVo vašom prípade:\n*   **Dátum odovzdania do užívania:** 2. 2. 2026\n*   **Dátum zápisu do katastra:** 19. 3. 2026\n\nKeďže dátum odovzdania do užívania (2. 2. 2026) nastal skôr ako dátum zápisu do katastra, považuje sa za deň dodania. Dátum podpisu kúpnej zmluvy (12. 1. 2026) ani dátum vyhotovenia faktúry (25. 3. 2026) nie sú pre určenie dňa dodania a vzniku daňovej povinnosti rozhodujúce.\n\nDaňová povinnosť vzniká dňom dodania, a preto sa toto zdaniteľné plnenie musí uviesť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, do ktorého tento deň spadá.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nKeďže ide o dodanie nehnuteľnosti po 5 rokoch od kolaudácie, ktoré by bolo za normálnych okolností oslobodené od DPH, a vy ste sa ako platiteľ rozhodli toto dodanie zdaniť, uplatní sa **prenesenie daňovej povinnosti na kupujúceho** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 69, ods. 12, písm. c)].\n\nTo v praxi znamená, že:\n1.  **Predávajúci** vyhotoví faktúru bez DPH a uvedie na nej formuláciu „prenesenie daňovej povinnosti“.\n2.  **Kupujúci** (ako platiteľ DPH) je povinný z prijatej faktúry vypočítať a odviesť daň (tzv. samozdanenie) a zároveň si môže uplatniť odpočítanie tejto dane, ak sú splnené podmienky podľa § 49 zákona o DPH.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s odkazom na príslušné ustanovenia zákona o DPH určila deň dodania na 2. 2. 2026, správne zaradila plnenie do zdaňovacieho obdobia a vysvetlila uplatnenie prenosu daňovej povinnosti."},"google":{"odpoved":"Dňom dodania je 2. február 2026, teda deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania. Pri prevode nehnuteľnosti sa za deň dodania považuje skorší z dvoch dní: deň odovzdania do užívania alebo deň zápisu vlastníckeho práva do katastra. Keďže odovzdanie do užívania (2. 2. 2026) nastalo pred zápisom do katastra (19. 3. 2026), daňová povinnosť vznikla vo februári. Plnenie preto patrí do zdaňovacieho obdobia február 2026. Tento postup vyplýva z § 19 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje deň dodania (2. 2. 2026) aj zdaňovacie obdobie (február 2026) na základe správnej aplikácie § 19 ods. 1 zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"Dňom dodania haly je 2. február 2026. Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty je pri prevode nehnuteľnosti dňom dodania deň jej odovzdania do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Keďže deň odovzdania (2. 2. 2026) nastal skôr ako deň zápisu do katastra (19. 3. 2026), daňová povinnosť vznikla vo februári. Plnenie preto patrí do zdaňovacieho obdobia február 2026, prípadne I. štvrťrok 2026, ak je predávajúci štvrťročným platiteľom DPH. Deň vyhotovenia faktúry na vznik daňovej povinnosti v tomto prípade nemá vplyv.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila deň dodania na 2. 2. 2026 podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a priradila plnenie do zdaňovacieho obdobia február 2026 (resp. I. štvrťrok 2026)."}},{"oblast":"dph-nehnutelnosti","otazka":"Stavebná firma – platiteľ DPH postavila na základe zmluvy o dielo halu „na kľúč“ pre objednávateľa – platiteľa. Preberací protokol o odovzdaní hotového diela bol podpísaný 18. 11. 2026, faktúra bola vyhotovená 5. 12. 2026, kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20. 1. 2027 a posledná platba prišla 15. 1. 2027. Kedy vzniká daňová povinnosť?","otazka_volna":"Postavili sme halu na kluc na zmluvu o dielo. Odovzdali sme ju v novembri, fakturu sme spravili v decembri, kolaudacia bola az v januari a doplatili nam to tiez v januari. Do ktoreho mesiaca to patri?","spravna_odpoved":"Daňová povinnosť vzniká 18. 11. 2026, teda dňom odovzdania stavby podľa preberacieho protokolu. Dodanie stavby na základe zmluvy o dielo je podľa § 8 ods. 1 písm. b) dodaním tovaru a § 19 ods. 1 štvrtá veta výslovne určuje, že dňom dodania je deň odovzdania stavby. Dátum kolaudácie, vyhotovenia faktúry ani prijatia doplatku na vznik daňovej povinnosti vplyv nemá (skoršie prijaté preddavky by daňovú povinnosť zakladali samostatne podľa § 19 ods. 4). Plnenie patrí do zdaňovacieho obdobia november 2026.","ustanovenie":"§ 19 ods. 1 štvrtá veta a § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1","my":{"odpoved":"**Daňová povinnosť vznikla dňom odovzdania diela, teda 18. novembra 2026.**\n\nPodľa Zákona o DPH je pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo rozhodujúcim momentom pre vznik daňovej povinnosti deň odovzdania stavby. V tomto prípade je tento deň preukázaný podpisom preberacieho protokolu.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Rozhodujúci deň – Deň odovzdania stavby (18. 11. 2026)**\n    Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platí, že: *\"Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.\"*\n    Keďže preberací protokol bol podpísaný 18. 11. 2026, tento dátum sa považuje za deň dodania tovaru (stavby) a zároveň za deň vzniku daňovej povinnosti.\n\n2.  **Ostatné dátumy a ich (ne)význam pre vznik daňovej povinnosti**\n    *   **Dátum vyhotovenia faktúry (5. 12. 2026):** Tento dátum je dôležitý pre splnenie administratívnej povinnosti vyhotoviť faktúru (do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti), ale neurčuje samotný vznik daňovej povinnosti.\n    *   **Dátum poslednej platby (15. 1. 2027):** Daňová povinnosť z prijatej platby by vznikla dňom jej prijatia len vtedy, ak by bola platba prijatá *pred* dodaním diela (išlo by o preddavok podľa § 19 ods. 4 Zákona o DPH). Keďže platba bola prijatá až po odovzdaní diela, na deň vzniku daňovej povinnosti z celého diela nemá vplyv.\n    *   **Dátum právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia (20. 1. 2027):** Kolaudácia je úkon podľa stavebného zákona a nie je rozhodujúca pre určenie dňa dodania na účely DPH pri zmluve o dielo. Rozhodujúce je odovzdanie diela medzi zmluvnými stranami.\n\n### Praktické dôsledky\n\n*   **Zdaňovacie obdobie:** Stavebná firma (dodávateľ) a objednávateľ musia túto transakciu vysporiadať v daňovom priznaní k DPH a v kontrolnom výkaze za zdaňovacie obdobie **november 2026** (ak sú mesační platitelia) alebo za **IV. štvrťrok 2026** (ak sú štvrťroční platitelia).\n*   **Prenesenie daňovej povinnosti:** Keďže ide o dodanie stavebných prác (resp. stavby na základe zmluvy o dielo) medzi dvoma platiteľmi DPH v tuzemsku, uplatní sa prenesenie daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) Zákona o DPH.\n    *   **Dodávateľ (stavebná firma):** Vyhotoví faktúru bez DPH a uvedie na nej formulku „prenesenie daňovej povinnosti“.\n    *   **Odberateľ (objednávateľ):** Je povinný priznať a zaplatiť daň z prijatej služby (tzv. samozdanenie). Zároveň si môže túto daň odpočítať, ak spĺňa podmienky na odpočítanie dane.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným právnym odôvodnením určila vznik daňovej povinnosti na 18. 11. 2026 (deň odovzdania stavby)."},"google":{"odpoved":"Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby, ktorým je v tomto prípade deň odovzdania a prevzatia diela, t. j. 18. 11. 2026. Tento dátum je rozhodujúci, pretože vtedy bol podpísaný preberací protokol o odovzdaní hotového diela. Vznik daňovej povinnosti dňom dodania služby upravuje § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Keďže ide o dodanie stavebných prác medzi dvoma platiteľmi DPH, uplatní sa prenesenie daňovej povinnosti na objednávateľa. Tento režim je stanovený v § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH.","spravne":false,"dovod":"Hoci je dátum správny, odpoveď nesprávne kvalifikuje postavenie stavby na kľúč ako dodanie služby podľa § 19 ods. 2, pričom podľa § 8 ods. 1 písm. b) a § 19 ods. 1 zákona o DPH ide o dodanie tovaru."},"bez":{"odpoved":"Daňová povinnosť vzniká dňom odovzdania stavby, teda 18. 11. 2026. Tento deň sa považuje za deň dodania služby, keďže dielo bolo dokončené a odovzdané objednávateľovi na základe preberacieho protokolu. Vznik daňovej povinnosti pri dodaní služby upravuje § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Dátum vyhotovenia faktúry, právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia alebo prijatia platby nie sú pre určenie dňa dodania v tomto prípade rozhodujúce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne kvalifikuje zhotovenie stavby na základe zmluvy o dielo ako dodanie služby podľa § 19 ods. 2 namiesto dodania tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. b) a § 19 ods. 1 zákona o DPH."}},{"oblast":"dph-nehnutelnosti","otazka":"Výrobná spoločnosť – platiteľ DPH predala v júni 2026 nepotrebnú administratívnu budovu (kolaudácia 2009), ktorú predtým používala na svoju zdaňovanú činnosť, s oslobodením od dane za 1 200 000 €. Iné oslobodené plnenia v roku 2026 nemá a jej ostatné zdaniteľné výnosy sú 4 000 000 €. Musí kvôli tomuto predaju krátiť odpočítanie dane koeficientom podľa § 50?","otazka_volna":"Predali sme starú administrativu bez dph za 1,2 miliona, inak robime len zdanene veci za 4 miliony. Znamena to, ze si tento rok budem musiet kratit vsetky odpocty koeficientom?","spravna_odpoved":"Nie. Podľa § 50 ods. 2 sa do čitateľa ani do menovateľa koeficientu neuvádza hodnota z predaja majetku, ktorý platiteľ používal na účely svojho podnikania (okrem zásob) – písm. b) – ani hodnota z príležitostného prevodu nehnuteľnosti – písm. d). Suma 1 200 000 € sa teda do výpočtu vôbec nezahrnie a ročný koeficient za rok 2026 je 4 000 000 / 4 000 000 = 1,00; odpočítanie dane sa nekráti. Povinnosť vykonať úpravu odpočítanej dane pri tejto budove podľa § 54 (ak bola pri jej obstaraní daň odpočítaná a obdobie 20 rokov ešte neuplynulo) tým však nie je dotknutá.","ustanovenie":"§ 50 ods. 2 písm. b) a d) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Pri výpočte koeficientu sa do čitateľa ani do menovateľa koeficientu neuvádza hodnota z … b) predaja majetku, ktorý platiteľ používal na účely svojho podnikania, okrem zásob, … d) príležitostného prevodu nehnuteľnosti a príležitostného nájmu nehnuteľnosti.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-50.odsek-2","my":{"odpoved":"Áno, rozumiem vašej otázke. Ide o častú situáciu, kde môže vzniknúť neistota.\n\n**Nie, z dôvodu tohto predaja nemusíte krátiť odpočítanie dane koeficientom.** Príjem z predaja tejto budovy sa do výpočtu koeficientu podľa § 50 Zákona o DPH vôbec nezahŕňa.\n\n### Zdôvodnenie\n\nHoci vaša spoločnosť uskutočnila oslobodené plnenie (predaj nehnuteľnosti po 5 rokoch od kolaudácie), Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len \"zákon o DPH\") z výpočtu koeficientu niektoré transakcie výslovne vylučuje.\n\nPodľa **§ 50 ods. 2 zákona o DPH** sa do čitateľa ani do menovateľa koeficientu neuvádza hodnota z:\n*   **písm. b)** predaja majetku, ktorý platiteľ používal na účely svojho podnikania, okrem zásob,\n*   **písm. d)** príležitostného prevodu nehnuteľnosti.\n\nVáš prípad spĺňa obe tieto výnimky:\n1.  Administratívna budova bola majetkom, ktorý ste používali na svoju podnikateľskú (zdaňovanú) činnosť a nebola tovarom (zásobami).\n2.  Pre výrobnú spoločnosť je predaj administratívnej budovy jednoznačne príležitostnou, nie bežnou činnosťou.\n\n#### Výpočet koeficientu pre rok 2026\n\nKeďže sa príjem 1 200 000 € do výpočtu nezahrnie, váš koeficient bude:\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Čitateľ:** Výnosy s nárokom na odpočet | 4 000 000 € | Vaše bežné zdaniteľné plnenia. |\n| **Menovateľ:** Všetky výnosy okrem vylúčených | 4 000 000 € | Príjem z predaja budovy sa nezapočítava. |\n| **Výsledný koeficient** | **1,00** | (4 000 000 / 4 000 000) |\n\nVáš koeficient pre rok 2026 bude 1,00, čo znamená, že máte nárok na odpočítanie DPH zo všetkých prijatých plnení v plnej výške a nemusíte nič krátiť.\n\n---\n\n### Upozornenie: Povinnosť úpravy odpočítanej dane (§ 54)\n\nAj keď sa predaj nepremieta do koeficientu, má iný dôležitý dopad na DPH. Keďže ste budovu predali s oslobodením od dane, ide o **zmenu účelu použitia investičného majetku** v rámci 20-ročného obdobia na úpravu odpočítanej dane.\n\n*   **Obdobie na úpravu dane pri nehnuteľnostiach:** 20 rokov [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 54].\n*   **Začiatok obdobia:** Rok 2009 (rok kolaudácie a pravdepodobného zaradenia do užívania).\n*   **Koniec obdobia:** Rok 2028.\n*   **Rok zmeny účelu (predaja):** 2026.\n\nKeďže k predaju došlo v roku 2026, teda ešte v rámci 20-ročného obdobia, ste povinní vrátiť časť pôvodne odpočítanej DPH.\n\n**Výpočet úpravy:**\nPretože obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť do 31. 12. 2024, postupuje sa podľa starších pravidiel a úprava sa vykoná jednorazovo [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 85kp ods. 2].\n\n*   **Počet zostávajúcich rokov do konca obdobia:** 3 roky (vrátane roka zmeny, t. j. 2026, 2027, 2028).\n*   **Vzorec:** `Daň na úpravu = (Pôvodne odpočítaná DPH / 20) * Počet zostávajúcich rokov`\n\nNapríklad, ak ste si pri kúpe alebo výstavbe budovy odpočítali DPH vo výške 200 000 €, výpočet bude nasledovný:\n`Daň na úpravu = (200 000 € / 20) * 3 = 30 000 €`\n\nTúto sumu ste povinní odviesť štátu v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie roka 2026 (t. j. za december 2026 alebo 4. štvrťrok 2026).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v plnom rozsahu podľa § 50 ods. 2 zákona o DPH uvádza, že platiteľ nemusí krátiť odpočítanie dane koeficientom (koeficient je 1,00), pričom správne upozorňuje aj na úpravu odpočítanej dane podľa § 54."},"google":{"odpoved":"Nie, spoločnosť nemusí kvôli tomuto predaju krátiť odpočítanie dane koeficientom. Výnos z predaja administratívnej budovy sa do výpočtu koeficientu na účely DPH nezahŕňa. Dôvodom je, že ide o predaj majetku, ktorý platiteľ používal na účely svojho podnikania. Táto výnimka je presne definovaná v § 50 ods. 2 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Keďže spoločnosť nemala iné oslobodené plnenia, jej koeficient pre rok 2026 bude 1, a preto si môže uplatňovať odpočítanie dane v plnom rozsahu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že spoločnosť nemusí krátiť odpočítanie dane koeficientom a správne sa odvoláva na výnimku podľa § 50 ods. 2 písm. b) zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"Nie, spoločnosť nemusí kvôli tomuto predaju krátiť odpočítanie dane koeficientom. Príjem z predaja majetku, ktorý platiteľ používal na účely svojho podnikania, sa nezahŕňa do výpočtu koeficientu pre pomerné odpočítanie dane. Toto pravidlo upravuje § 50 ods. 2 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Keďže spoločnosť nemala v roku 2026 iné oslobodené plnenia, ktoré by vstupovali do výpočtu, jej ročný koeficient bude 1,00. V dôsledku toho má nárok na odpočítanie dane v plnej výške.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že spoločnosť nemusí krátiť odpočítanie dane, pretože predaj majetku používaného na podnikanie sa podľa § 50 ods. 2 nezahŕňa do výpočtu koeficientu, ktorý tak zostáva 1,00."}},{"oblast":"dph-nehnutelnosti","otazka":"Platiteľ predáva v roku 2026 jednotlivý nebytový priestor (obchod) v bytovom dome za 250 000 € bez DPH. Bytový dom bol prvýkrát skolaudovaný v roku 2008. V rokoch 2022 – 2023 prebehla na základe stavebného povolenia rekonštrukcia spoločných častí domu; kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10. 5. 2023. Náklady rozpočítané na tento nebytový priestor podľa podlahovej plochy boli 102 000 €, jeho trhová hodnota pred začatím prác bola 240 000 €. Aký je režim predaja?","otazka_volna":"Predavam obchodny priestor v bytovke z roku 2008. V 2023 sme kolaudovali rekonstrukciu spolocnych priestorov, na moj priestor z toho pripadlo 102 tisic a priestor mal predtym hodnotu 240 tisic. Predavam za 250 tisic – bez dph ci s dph?","spravna_odpoved":"Predaj podlieha dani. Náklady rozpočítané na tento nebytový priestor predstavujú 42,5 % (102 000 / 240 000) jeho trhovej hodnoty pred začatím prác, čím je splnená hranica najmenej 40 % podľa § 38 ods. 7 písm. c) – podstatná zmena podmienok doterajšieho užívania. Keďže stavebné práce sa začali po 31. 12. 2018 (§ 85kg ods. 4), päťročná lehota začala plynúť odznova 10. 5. 2023 a pri predaji v roku 2026 ešte neuplynula. Daň uplatní predávajúci: 250 000 × 23 % = 57 500 €.","ustanovenie":"§ 38 ods. 7 písm. c) a § 85kg ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; metodický pokyn FR SR 10/DPH/2020/MP k § 38, bod 2.3.3","citat":"Ak sa bude rekonštrukcia (oprava) týkať len spoločných priestorov, je potrebné pri určení navýšenej hodnoty (40 %) dodávaného bytu, nebytového priestoru príp. apartmánu vychádzať zo stavebných nákladov rozpočítaných na jednotlivé byty, nebytové priestory, apartmány podľa ich podlahovej plochy","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Metodicke_pokyny/Nepriame_dane/2020/2020.10.29_10_DPH_2020_MP.pdf","my":{"odpoved":"Na základe poskytnutých informácií je predaj tohto nebytového priestoru **povinne zdaniteľným plnením, pri ktorom daň uplatňuje a odvádza predávajúci**. Nejde o oslobodené dodanie a neuplatní sa ani prenos daňovej povinnosti na kupujúceho.\n\n### Podrobné zdôvodnenie\n\nKľúčové je posúdenie, či rozsiahla rekonštrukcia nespôsobila opätovný štart päťročnej lehoty na oslobodenie od DPH.\n\n1.  **Základné pravidlo oslobodenia:**\n    Dodanie stavby je oslobodené od DPH, ak je uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie [Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH, § 38 ods. 1]. Pôvodná kolaudácia z roku 2008 by túto podmienku spĺňala.\n\n2.  **Reštart päťročnej lehoty po rekonštrukcii:**\n    Päťročná lehota na oslobodenie však začína plynúť odznova, ak po rekonštrukcii nastala nová kolaudácia a náklady na stavebné práce dosiahli **najmenej 40 % z hodnoty stavby pred začatím prác** [Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH, § 38 ods. 1 písm. c)].\n\n3.  **Vyhodnotenie podmienky 40 % nákladov:**\n    Pre posúdenie je potrebné porovnať náklady na rekonštrukciu s hodnotou nebytového priestoru pred jej začatím.\n\n| Položka | Suma | Zdroj |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Hodnota priestoru pred rekonštrukciou | 240 000,00 € | Zadané údaje |\n| **Limit 40 % z hodnoty** | **96 000,00 €** | (240 000,00 € × 40 %) |\n| Skutočné náklady na rekonštrukciu | 102 000,00 € | Zadané údaje |\n| **Vyhodnotenie** | **Podmienka je splnená** | (102 000,00 € je viac ako 96 000,00 €) |\n\nKeďže náklady na rekonštrukciu (102 000 €) presiahli 40 % hodnoty nehnuteľnosti pred rekonštrukciou (96 000 €), päťročná lehota na oslobodenie od DPH začala plynúť odznova dňom novej kolaudácie, t. j. **10. mája 2023**.\n\nPredaj v roku 2026 sa tak uskutoční v rámci tejto novej päťročnej lehoty, a preto **ide o dodanie povinne podliehajúce DPH**.\n\n### Kto uplatňuje a odvádza DPH?\n\nDaň uplatňuje a odvádza **predávajúci**.\n\nPrenos daňovej povinnosti na kupujúceho podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH sa v tomto prípade **neuplatní**. Tento mechanizmus sa vzťahuje výlučne na situácie, keď sa platiteľ **dobrovoľne rozhodne zdaniť** dodanie nehnuteľnosti, ktoré by inak bolo oslobodené (t. j. po uplynutí 5 rokov). Keďže v tomto prípade je zdanenie povinné zo zákona, daň musí na faktúre vyčísliť a odviesť štátu predávajúci.\n\n### Výpočet DPH a celkovej ceny\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Základ dane (predajná cena bez DPH) | 250 000,00 € |\n| Sadzba DPH (platná v roku 2026) | 23 % |\n| **DPH (23 % z 250 000 €)** | **57 500,00 €** |\n| **Celková predajná cena s DPH** | **307 500,00 €** |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPredávajúci je povinný vystaviť faktúru s vyčíslenou DPH vo výške 57 500 €. Ak je kupujúci tiež platiteľom DPH a nebytový priestor bude využívať na svoje zdaniteľné obchody, bude si môcť túto daň odpočítať za štandardných podmienok podľa § 49 zákona o DPH.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne vyhodnotila splnenie podmienky 40 % nákladov, nový beh päťročnej lehoty, povinné zdanenie predávajúcim a správne vypočítala DPH vo výške 57 500 €."},"google":{"odpoved":"Predaj nebytového priestoru podlieha dani z pridanej hodnoty (DPH). Dôvodom je, že náklady na rekonštrukciu presiahli 40 % hodnoty nehnuteľnosti pred jej začatím, čím sa päťročná lehota na oslobodenie od dane začala počítať odznova. Náklady vo výške 102 000 € sú vyššie ako stanovený limit 96 000 € (40 % z 240 000 €). Keďže od kolaudácie po rekonštrukcii (10. 5. 2023) do dňa predaja v roku 2026 neuplynie päť rokov, oslobodenie od dane sa neuplatní. Tento postup vyplýva z § 38 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila, že predaj podlieha DPH z dôvodu prekročenia 40 % hranice stavebných nákladov a neuplynutia novej päťročnej lehoty od kolaudácie v roku 2023."},"bez":{"odpoved":"Predaj nebytového priestoru podlieha DPH v sadzbe 20 %. Ide o dodanie stavby do piatich rokov od kolaudácie (10. 5. 2023), ktorou bola povolená jej podstatná zmena. Náklady na rekonštrukciu (102 000 €) totiž presiahli 30 % hodnoty nehnuteľnosti pred jej začatím (30 % z 240 000 € je 72 000 €). Oslobodenie od dane sa preto neuplatní. Tento režim vyplýva z § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu zákonnú sadzbu DPH pre rok 2026 (20 % namiesto 23 %) a nesprávnu zákonnú hranicu stavebných nákladov (30 % namiesto najmenej 40 %)."}},{"oblast":"dph-nehnutelnosti","otazka":"Platiteľ predáva v roku 2026 administratívnu budovu (kolaudácia 2010) za 600 000 € bez DPH. Kupujúcim je zdaniteľná osoba, ktorá však nie je registrovaná ako platiteľ DPH. Predávajúci sa rozhodne dodanie zdaniť podľa § 38 ods. 8. Je takáto voľba prípustná a kto daň uplatní a odvedie?","otazka_volna":"Predavam administrativnu budovu za 600 tisic. Kupec podnika, ale nie je platca dph. Chcem to zdanit, nech nemusim vracat odpocty. Da sa to a kto tu dph plati – ja alebo on?","spravna_odpoved":"Voľba je prípustná. § 38 ods. 8 nepodmieňuje rozhodnutie zdaniť dodanie postavením kupujúceho – požaduje len, aby išlo o stavbu spĺňajúcu podmienky oslobodenia a aby nešlo o stavbu určenú na bývanie, byt, nájomný byt či apartmán v bytovom dome. Prenesenie daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. c) sa však neuplatní, pretože § 69 ods. 12 vyžaduje, aby príjemcom plnenia bol platiteľ s prideleným identifikačným číslom pre daň. Daň preto uplatní na faktúre a odvedie predávajúci: 600 000 × 23 % = 138 000 €, kupujúci zaplatí 738 000 € a nemá nárok na odpočítanie.","ustanovenie":"§ 38 ods. 8 a § 69 ods. 12 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Platiteľ, ktorý dodáva stavbu alebo časť stavby, ktorá spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa odseku 1 alebo odseku 7, sa môže rozhodnúť, že dodanie stavby alebo časti stavby nebude oslobodené od dane","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-38.odsek-8","my":{"odpoved":"Áno, predávajúci sa môže rozhodnúť zdaniť dodanie budovy, avšak daň musí uplatniť a odviesť **on ako predávajúci**. Prenos daňovej povinnosti na kupujúceho sa v tomto prípade neuplatní, pretože kupujúci nie je registrovaným platiteľom DPH.\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Prípustnosť voľby zdanenia\n\nDodanie administratívnej budovy je v tomto prípade štandardne oslobodené od DPH, pretože od jej prvej kolaudácie (rok 2010) uplynulo viac ako 5 rokov [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 38 ods. 1].\n\nPredávajúci, ktorý je platiteľom DPH, sa však môže rozhodnúť, že toto oslobodené dodanie zdaní. Táto možnosť je prípustná, pretože nejde o dodanie stavby určenej na bývanie, bytu alebo apartmánu, pri ktorých je voľba zdanenia vylúčená [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 38 ods. 8].\n\n**Záver:** Voľba zdanenia dodania administratívnej budovy je v súlade so zákonom.\n\n### 2. Osoba povinná odviesť daň (kľúčový bod)\n\nŠtandardne platí, že daň pri dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku platí dodávateľ, ktorý je platiteľom DPH [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 69 ods. 1].\n\nVýnimkou je prenos daňovej povinnosti (tzv. reverse charge), ktorý sa uplatňuje aj pri dodaní nehnuteľnosti, ak sa dodávateľ rozhodol pre jej zdanenie podľa § 38 ods. 8.\n\n**Kľúčová podmienka prenosu daňovej povinnosti** je však tá, že aj **príjemca plnenia (kupujúci) musí byť platiteľom DPH**. Keďže vo vašom prípade kupujúci nie je registrovaným platiteľom DPH, podmienka na uplatnenie prenosu daňovej povinnosti nie je splnená.\n\nPreto sa uplatní všeobecné pravidlo a osobou povinnou vypočítať, uviesť na faktúre a odviesť daň finančnej správe je **predávajúci**.\n\n### 3. Výpočet a fakturácia\n\nPredávajúci vystaví faktúru s DPH a odvedie ju v rámci svojho daňového priznania.\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Základ dane (predajná cena) | 600 000,00 € |\n| Sadzba DPH (platná v r. 2026) | 23 % |\n| **DPH na výstupe** | **138 000,00 €** |\n| **Celková cena s DPH** | **738 000,00 €** |\n\n*Výpočet DPH: 600 000,00 € × 0,23 = 138 000,00 €*\n\nNa faktúre bude uvedený základ dane, sadzba dane 23 % a výška dane. Faktúra **nesmie** obsahovať formuláciu „prenesenie daňovej povinnosti“.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPre kupujúceho, ktorý nie je platiteľom DPH, znamená zdanenie transakcie navýšenie kúpnej ceny o 138 000 €, keďže si daň na vstupe nemôže odpočítať. Z pohľadu predávajúceho je voľba zdanenia výhodná, ak si pri výstavbe alebo rekonštrukcii budovy odpočítal DPH a nechce ju teraz z dôvodu oslobodeného predaja vracať prostredníctvom úpravy odpočítanej dane podľa § 54 zákona o DPH. Pred finálnym rozhodnutím je dôležité zvážiť komerčný dopad na celkovú cenu pre neplatiteľa DPH.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne potvrdzuje prípustnosť voľby zdanenia, vylúčenie prenosu daňovej povinnosti z dôvodu postavenia kupujúceho ako neplatiteľa a správne určuje povinnosť predávajúceho daň uplatniť a odviesť vrátane presného výpočtu so sadzbou 23 %."},"google":{"odpoved":"Áno, voľba predávajúceho zdaniť dodanie administratívnej budovy je prípustná. Platiteľ dane sa môže rozhodnúť, že dodanie stavby, ktoré je po uplynutí piatich rokov od kolaudácie oslobodené od dane, zdaní podľa § 38 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.\n\nKeďže kupujúci nie je platiteľom DPH, neuplatní sa prenos daňovej povinnosti (tzv. reverse charge). Prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH sa totiž vzťahuje len na prípady, keď je príjemca plnenia (kupujúci) taktiež platiteľom dane. V tomto prípade je preto osobou povinnou platiť daň dodávateľ (predávajúci). Daň vo výške 120 000 € (20 % zo 600 000 €) uplatní a odvedie štátu predávajúci v súlade s § 69 ods. 1 zákona o DPH.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne počíta daň so sadzbou 20 % (120 000 €) namiesto sadzby 23 % platnej v roku 2026 (138 000 €)."},"bez":{"odpoved":"Áno, táto voľba je prípustná. Platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie nehnuteľnosti, ktoré je po uplynutí piatich rokov od kolaudácie oslobodené od dane, zdaní. Daň v takomto prípade uplatní a odvedie predávajúci. Prenos daňovej povinnosti na kupujúceho sa neuplatní, pretože kupujúci nie je platiteľom dane. Povinnosť platiť daň má teda dodávateľ (predávajúci) ako osoba povinná platiť daň. Uvedené vyplýva z § 38 ods. 8 a § 69 ods. 1 v nadväznosti na § 69 ods. 12 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne potvrdzuje prípustnosť voľby zdanenia a správne určuje, že daň uplatní a odvedie predávajúci z dôvodu, že kupujúci nie je platiteľom DPH."}},{"oblast":"dph-nehnutelnosti","otazka":"Developer – platiteľ DPH dokončil v apríli 2026 bytový dom, ktorý spĺňa podmienky stavby štátom podporovaného nájomného bývania, a kúpnou zmluvou ho dodáva prenajímateľovi bytov štátom podporovaného nájomného bývania, ktorý má uzatvorenú zmluvu o prevádzke bytového domu, v ktorej je táto stavba špecifikovaná. Cena pripadajúca na byty a spoločné časti je 4 200 000 €, cena pripadajúca na obchodné nebytové priestory v prízemí (určené na iný účel ako bývanie alebo ubytovanie) je 300 000 € (obe bez dane). Aká je celková DPH?","otazka_volna":"Postavili sme najomny bytovy dom pre statom podporovane najomne byvanie a predavame ho prevadzkovatelovi, zmluvu o prevadzke ma. Byty su za 4,2 miliona a obchody dole za 300 tisic. Kolko dph z toho vyjde, ked na najomne byvanie je znizena sadzba?","spravna_odpoved":"Znížená sadzba 5 % sa podľa § 27 ods. 3 písm. d) vzťahuje na dodanie stavby štátom podporovaného nájomného bývania prenajímateľovi so zmluvou o prevádzke, avšak výslovne okrem dodania nebytových priestorov určených na iný účel ako je bývanie alebo ubytovanie. Bytová časť vrátane spoločných častí: 4 200 000 × 5 % = 210 000 €. Obchodné nebytové priestory sú zo zníženej sadzby vylúčené a zdania sa základnou sadzbou: 300 000 × 23 % = 69 000 €. Celková DPH je 279 000 €. Oslobodenie podľa § 38 ods. 1 neprichádza do úvahy, pretože ide o prvé dodanie novej stavby pred uplynutím piatich rokov od kolaudácie.","ustanovenie":"§ 27 ods. 3 písm. d) a ods. 1 v spojení s § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"dodanie stavby alebo časti stavby vrátane stavebného pozemku, na ktorom stavba alebo časť stavby stojí, ktorá spĺňa podmienky stavby štátom podporovaného nájomného bývania v rámci sociálnej politiky štátu a prijímateľom plnenia je prenajímateľ nájomného bytu štátom podporovaného nájomného bývania, ktorý má uzatvorenú zmluvu o prevádzke bytového domu štátom podporovaného nájomného bývania, v ktorej je táto stavba špecifikovaná, okrem dodania nebytových priestorov určených na iný účel ako je bývanie alebo ubytovanie","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-27.odsek-3","my":{"odpoved":"Celková DPH z predaja bytového domu bude **279 000 €**.\n\nNa tento predaj sa uplatnia dve rôzne sadzby DPH, pretože znížená 5 % sadzba sa vzťahuje len na časť stavby určenú na bývanie v rámci štátom podporovaného nájomného bývania. Obchodné priestory podliehajú základnej sadzbe dane.\n\n### Výpočet DPH\n\n| Položka                               | Základ dane (bez DPH) | Sadzba DPH | Výška DPH     |\n| :------------------------------------ | --------------------: | ---------: | ------------: |\n| Byty a spoločné časti                 |       4 200 000,00 € |       5 % |   210 000,00 € |\n| Obchodné nebytové priestory           |         300 000,00 € |      23 % |    69 000,00 € |\n| **Spolu**                             |    **4 500 000,00 €** |            | **279 000,00 €** |\n\nCelková cena s DPH bude 4 779 000,00 €.\n\n### Právne zdôvodnenie\n\n1.  **Znížená sadzba 5 % na byty:** Podľa § 27 ods. 3 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty sa pri dodaní stavby, ktorá spĺňa podmienky štátom podporovaného nájomného bývania, uplatňuje znížená sadzba dane **5 %**. Keďže bytový dom a kupujúci spĺňajú všetky zákonné podmienky, na časť ceny pripadajúcu na byty a spoločné časti sa uplatní táto znížená sadzba.\n\n2.  **Základná sadzba 23 % na nebytové priestory:** Uvedené ustanovenie [§ 27 ods. 3 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z.] zároveň explicitne vylučuje zo zníženej sadzby dodanie nebytových priestorov určených na iný účel ako je bývanie alebo ubytovanie. Na obchodné priestory v prízemí sa preto musí uplatniť základná sadzba DPH, ktorá je pre rok 2026 stanovená na **23 %**.\n\nDeveloper je teda povinný na faktúre správne rozčleniť základ dane podľa účelu jednotlivých častí stavby a uplatniť príslušné sadzby DPH.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne vyčíslila celkovú DPH vo výške 279 000 € a uviedla správne právne zdôvodnenie s uplatnením 5 % sadzby na bytovú časť a 23 % sadzby na obchodné priestory."},"google":{"odpoved":"Celková DPH je 279 000 €.\n\nNa dodanie bytového domu v rámci štátom podporovaného nájomného bývania sa uplatňuje znížená 5 % sadzba DPH, čo predstavuje 210 000 € (5 % z 4 200 000 €). Na dodanie obchodných nebytových priestorov sa vzťahuje základná sadzba DPH vo výške 23 %, čo činí 69 000 € (23 % z 300 000 €). Celková daň je súčtom týchto dvoch súm. Uplatnenie sadzieb dane upravuje § 27 ods. 1 a § 27 ods. 3 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila celkovú DPH vo výške 279 000 € aj príslušné sadzby dane a ich zákonné ustanovenia pre bytovú a nebytovú časť."},"bez":{"odpoved":"Celková DPH je 270 000 €. Na dodanie bytov a spoločných častí stavby štátom podporovaného nájomného bývania sa uplatní znížená sadzba dane 5 %, čo predstavuje DPH vo výške 210 000 €. Na dodanie obchodných nebytových priestorov sa uplatní základná sadzba dane 20 %, čo je DPH vo výške 60 000 €. Uplatnenie zníženej sadzby dane 5 % vyplýva z § 27 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na prílohu č. 7a položku 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uplatnila základnú sadzbu DPH vo výške 20 % namiesto platných 23 % pre rok 2026, v dôsledku čoho dospela k nesprávnej celkovej DPH 270 000 € namiesto 279 000 €."}},{"oblast":"dph-nehnutelnosti","otazka":"Platiteľ kúpil v roku 2019 skladovú halu (skolaudovanú v roku 2011), odpočítal si z nej DPH 200 000 € v plnej výške a v tom istom roku ju uviedol do užívania. V roku 2026 ju predáva inému platiteľovi. Aký je finančný rozdiel medzi tým, či dodanie oslobodí od dane, alebo sa rozhodne ho zdaniť podľa § 38 ods. 8?","otazka_volna":"Halu sme kupili v 2019, dph 200 tisic sme si dali dolu. Teraz ju predavame firme. Ucctovnik vravi, ze ak to dam bez dph, budem musiet nieco vracat. Kolko a oplati sa mi radsej dat dph?","spravna_odpoved":"Ak dodanie oslobodí, ide o zmenu účelu použitia z „1“ na „0“ a musí vykonať úpravu podľa § 54 v poslednom zdaňovacom období roka 2026. Obdobie 20 kalendárnych rokov beží od roku 2019 do roku 2038, R = 2038 − 2026 + 1 = 13, a keďže začalo plynúť do 31. 12. 2024, použije sa podľa § 85kp ods. 2 stará príloha č. 1: DD = 200 000 × (1 − 0) / 20 × 13 = 130 000 € dodatočne neodpočítateľnej dane. Ak sa rozhodne dodanie zdaniť podľa § 38 ods. 8, uplatní sa § 54 ods. 7 prvá veta a majetok sa až do uplynutia obdobia posudzuje, akoby bol používaný na podnikanie s možnosťou odpočítania dane, takže úprava odpočítanej dane je nulová. Rozdiel je teda 130 000 € v prospech voľby zdanenia; daň z predaja navyše prizná kupujúci platiteľ podľa § 69 ods. 12 písm. c).","ustanovenie":"§ 54 ods. 3 písm. a), ods. 4 a ods. 7 v znení účinnom do 31. 12. 2024, § 38 ods. 8, § 85kp ods. 2 a príloha č. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok s uplatnením dane alebo s oslobodením od dane s možnosťou odpočítania dane, posudzuje sa tento investičný majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný na podnikanie s možnosťou odpočítania dane.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-54.odsek-7","my":{"odpoved":"Áno, medzi týmito dvoma možnosťami je zásadný finančný rozdiel.\n\nFinančný rozdiel je **130 000 €** v prospech zdanenia dodania. Ak by ste dodanie oslobodili od dane, museli by ste štátu vrátiť 130 000 € z pôvodne odpočítanej DPH. Pri voľbe zdanenia nevraciate nič a daňovú povinnosť si vysporiada kupujúci.\n\nTu je detailné porovnanie oboch scenárov.\n\n### Scenár 1: Oslobodené dodanie (predvolený režim)\n\nKeďže hala bola skolaudovaná v roku 2011 a predávate ju v roku 2026, uplynulo viac ako 5 rokov. Dodanie je preto štandardne **oslobodené od DPH** [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 38, ods. 1].\n\nToto oslobodené dodanie sa však považuje za zmenu účelu použitia investičného majetku. Pôvodne ste halu používali na zdaniteľné plnenia (preto ste si odpočítali DPH), no teraz ju použijete na oslobodené plnenie. Z tohto dôvodu máte povinnosť upraviť (vrátiť pomernú časť) odpočítanej dane.\n\n**Výpočet úpravy odpočítanej dane:**\n\nPretože obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť v roku 2019 (do 31. 12. 2024), použije sa jednorazová úprava podľa staršieho znenia zákona [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 85kp, ods. 2].\n\n*   **Pôvodne odpočítaná daň (DV):** 200 000 €\n*   **Obdobie na úpravu dane pri nehnuteľnostiach:** 20 rokov\n*   **Začiatok obdobia na úpravu:** rok 2019 (rok uvedenia do užívania)\n*   **Koniec obdobia na úpravu:** rok 2038 (2019 + 19 rokov)\n*   **Rok zmeny účelu (predaja):** 2026\n*   **Počet zostávajúcich rokov (R):** 13 rokov (vrátane roka 2026, t. j. roky 2026 až 2038) [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 54].\n\nVzorec pre úpravu:\n`Suma úpravy = (Odpočítaná daň / 20) × Počet zostávajúcich rokov`\n\nDosadenie do vzorca:\n`Suma úpravy = (200 000 € / 20) × 13`\n`Suma úpravy = 10 000 € × 13 = 130 000 €`\n\n**Finančný dopad:** V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom halu predáte, musíte štátu odviesť (vrátiť) **130 000 €**.\n\n---\n\n### Scenár 2: Zdanenie dodania (voľba podľa § 38 ods. 8)\n\nAko platiteľ sa môžete rozhodnúť, že dodanie inak oslobodenej nehnuteľnosti zdaníte. Keďže ide o skladovú halu (nie stavbu na bývanie), táto možnosť je prípustná [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 38, ods. 8].\n\n**Dôsledky voľby zdanenia:**\n\n1.  **Žiadna úprava odpočítanej dane:** Keďže dodanie je zdaniteľným plnením, nedochádza k zmene účelu použitia na oslobodenú činnosť. Povinnosť vrátiť pomernú časť DPH vám **nevzniká**.\n2.  **Prenesenie daňovej povinnosti (Reverse Charge):** Pri dobrovoľnom zdanení dodania nehnuteľnosti medzi dvoma tuzemskými platiteľmi sa uplatňuje prenesenie daňovej povinnosti na kupujúceho [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 69, ods. 12, písm. c)].\n    *   Vystavíte faktúru bez DPH.\n    *   Na faktúre uvediete formuláciu „prenesenie daňovej povinnosti“.\n    *   Kupujúci si daň sám vypočíta (samozdaní) a uvedie ju vo svojom daňovom priznaní. Ak má nárok na plné odpočítanie, v tom istom priznaní si ju aj odpočíta, takže jeho peňažný tok to neovplyvní.\n\n**Finančný dopad:** Pre vás ako predávajúceho je finančný dopad z pohľadu DPH **nulový (0 €)**.\n\n---\n\n### Súhrnné porovnanie\n\n| Kritérium | Scenár 1: Oslobodené dodanie | Scenár 2: Zdanenie dodania |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Uplatnenie DPH na faktúre | Nie, oslobodené plnenie | Áno, prenesenie daňovej povinnosti |\n| Povinnosť vrátiť DPH (§ 54) | **Áno, 130 000 €** | **Nie, 0 €** |\n| Kto platí DPH z predaja | Nikto (oslobodené) | Kupujúci (samozdanenie) |\n| **Finančný dopad na predávajúceho** | **Náklad 130 000 €** | **Náklad 0 €** |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nJednoznačne sa rozhodnite pre **zdanenie dodania** podľa § 38 ods. 8 zákona o DPH. Vyhnete sa tak povinnosti vrátiť štátu 130 000 €. Keďže kupujúci je tiež platiteľ DPH, pre neho je tento postup daňovo neutrálny a nebude voči nemu namietať. Je to obojstranne výhodné a štandardné riešenie v takýchto prípadoch.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne určila finančný rozdiel 130 000 € v prospech zdanenia vrátane správneho výpočtu úpravy odpočítanej dane a prenesenia daňovej povinnosti na kupujúceho."},"google":{"odpoved":"Finančný rozdiel je 130 000 €. Ak sa platiteľ rozhodne dodanie haly oslobodiť od dane, je povinný jednorazovo vrátiť časť odpočítanej dane vo výške 130 000 €, ktorá pripadá na zostávajúcich 13 rokov z 20-ročného obdobia na úpravu odpočítania dane. Ak sa naopak rozhodne dodanie zdaniť, žiadnu daň nevracia a jeho daňová povinnosť z tohto titulu je 0 €. Povinnosť úpravy odpočítanej dane pri investičnom majetku (nehnuteľnosti) upravuje § 54 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Možnosť zdaniť dodanie nehnuteľnosti, ktoré by inak bolo oslobodené, vyplýva z § 38 ods. 8 toho istého zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne určila finančný rozdiel 130 000 € aj právny dôvod vyplývajúci z § 54 a § 38 ods. 8 zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"Finančný rozdiel je 120 000 €, čo predstavuje povinnosť vrátiť časť odpočítanej dane pri oslobodenom dodaní. Keďže od uvedenia haly do užívania (2019) uplynie do konca roka 2026 osem rokov z 20-ročnej lehoty na úpravu odpočítania dane, platiteľ musí pri oslobodenom predaji vrátiť daň za zostávajúcich 12 rokov. Výpočet vrátenej dane je (200 000 € / 20) * 12 = 120 000 €. Ak sa platiteľ rozhodne dodanie zdaniť podľa § 38 ods. 8, povinnosť vrátiť časť odpočítanej dane mu nevzniká. Povinnosť úpravy odpočítanej dane pri investičnom majetku upravuje § 54 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je vecne nesprávna, pretože uvádza nesprávnu sumu finančného rozdielu 120 000 € namiesto 130 000 € v dôsledku nesprávneho určenia počtu rokov (12 namiesto 13 rokov vrátane roka zmeny podľa vzorca v prílohe č. 1 zákona o DPH)."}},{"oblast":"odvody-szco","otazka":"Pán Kováč podniká ako SZČO nepretržite od roku 2019. Daňové priznanie za rok 2025 podal 25. marca 2026 (bez odkladu). Vykázal v ňom príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov vo výške 12 400 €, čiastkový základ dane 900 € a do daňových výdavkov zahrnul zaplatené poistné 4 200 €. Do ktorého pásma ho Sociálna poisťovňa zaradí k 1. júlu 2026, koľko bude mesačne platiť a dokedy musí uhradiť prvú platbu v novej výške?","otazka_volna":"Mam zivnost uz par rokov, vlani som mal trzby cez dvanast tisic ale zisk skoro nijaky. Kolko budem teraz platit do socialky a dokedy to mam poslat?","spravna_odpoved":"Príjem 12 400 € presahuje hornú hranicu mikroodvodového pásma 9 144 €, takže patrí do štandardného pásma. Vymeriavací základ = (900 + 4 200) : 1,486 : 12 = 286,00 €, čo je pod minimom, preto sa použije minimálny vymeriavací základ 914,40 € a poistné je 303,11 € mesačne od júla 2026. Poistné za júl 2026 je splatné do 8. augusta 2026, ten deň však pripadá na sobotu, takže sa posúva na najbližší pracovný deň – pondelok 10. augusta 2026.","ustanovenie":"§ 21 a § 138 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 122/2026 Z. z.; splatnosť poistného SZČO podľa § 143","citat":"Ak ôsmy deň v mesiaci pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, za deň splatnosti sa považuje najbližší pracovný deň.","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/kto-som/zivnostnik-szco/platit-poistne-samostatne-zarobkovo-cinna-osoba-szco","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých údajov bude pán Kováč od 1. júla 2026 platiť minimálne mesačné poistné na sociálne poistenie vo výške **303,11 €**. Prvú platbu v tejto novej výške bude povinný uhradiť do **9. novembra 2026**.\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### Rozdelenie do pásiem a výpočet\n\nOd 1. januára 2026 platí pre SZČO nový dvojúrovňový systém určovania minimálneho vymeriavacieho základu (VZ) na sociálne poistenie, ktorý sa odvíja od výšky príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) za predchádzajúci rok (v tomto prípade za rok 2025).\n\n1.  **Určenie príjmového pásma:**\n    *   Hranica pre zaradenie do vyššieho pásma je ročný príjem **9 144 €** [Zdroj: referencne_hodnoty].\n    *   Príjem pána Kováča za rok 2025 bol **12 400 €**.\n    *   Keďže jeho príjem je vyšší ako 9 144 €, spadá do pásma s povinnosťou platiť poistné z vymeriavacieho základu vypočítaného podľa daňového priznania, najmenej však z plného minimálneho vymeriavacieho základu.\n\n2.  **Výpočet skutočného vymeriavacieho základu:**\n    Vymeriavací základ sa počíta podľa vzorca:\n    `(Čiastkový základ dane + Zaplatené poistné) / 1,486 / 12 mesiacov`\n\n    *   Dosadenie hodnôt: `(900 € + 4 200 €) / 1,486 / 12`\n    *   Výpočet: `5 100 € / 1,486 / 12 =` **284,83 €**\n\n3.  **Porovnanie s minimálnym vymeriavacím základom:**\n    *   Vypočítaný VZ pána Kováča je 284,83 €.\n    *   Minimálny mesačný vymeriavací základ pre jeho príjmové pásmo je pre rok 2026 stanovený na **914,40 €** [Zdroj: referencne_hodnoty, Zákon č. 461/2003 Z. z., § 293gma ods. 4].\n    *   Keďže jeho vypočítaný VZ (284,83 €) je nižší ako zákonom stanovený minimálny VZ (914,40 €), na platenie poistného musí použiť minimálny vymeriavací základ.\n\n### Výška a splatnosť poistného\n\nMesačné poistné sa vypočíta ako 33,15 % z určeného vymeriavacieho základu 914,40 €.\n\n*   **Celkové mesačné poistné: 303,11 €** [Zdroj: referencne_hodnoty]\n\nToto poistné sa skladá z nasledujúcich častí (sadzby platné pre rok 2026):\n| Fond poistenia | Sadzba | Vymeriavací základ | Suma poistného |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Nemocenské poistenie | 4,40 % | 914,40 € | 40,23 € |\n| Starobné poistenie | 18,00 % | 914,40 € | 164,59 € |\n| Invalidné poistenie | 6,00 % | 914,40 € | 54,86 € |\n| Rezervný fond solidarity | 4,75 % | 914,40 € | 43,43 € |\n| **Spolu** | **33,15 %** | **914,40 €** | **303,11 €** |\n\n*(Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol)*\n\n**Splatnosť prvej platby:**\nSociálna poisťovňa informuje SZČO o novej výške poistného platného od 1. júla až v priebehu októbra. Z tohto dôvodu:\n*   Prvú platbu v novej výške **303,11 €** (za júl 2026) musí pán Kováč uhradiť najneskôr do **9. novembra 2026** [Zdroj: sp-rss-aktuality/2aeedfc76654a7b47e109234.md].\n*   Dovtedy, t. j. pri platbách za júl, august a september (splatné v auguste, septembri a októbri), platí poistné v rovnakej výške ako doteraz.\n\n| Kľúčový údaj | Hodnota |\n| :--- | :--- |\n| Ročný príjem (2025) | 12 400,00 € |\n| Hranica pre vyššie pásmo | 9 144,00 € |\n| **Zaradenie od 1. 7. 2026** | **Pásmo s plným minimálnym VZ** |\n| **Platný vymeriavací základ** | **914,40 €** |\n| **Mesačné sociálne poistné** | **303,11 €** |\n| **Prvá splatnosť novej sumy** | **9. november 2026** |","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny dátum splatnosti prvej platby v novej výške (9. november 2026 namiesto správneho 10. augusta 2026) a nesprávne právne odôvodnenie splatnosti."},"google":{"odpoved":"Keďže príjem pána Kováča za rok 2025 vo výške 12 400 € presiahol hranicu pre vznik povinného poistenia (9 144 €), jeho povinné poistenie v Sociálnej poisťovni pokračuje. Mesačne bude platiť poistné vo výške 1 137,90 €, ktoré sa vypočíta ako 33,15 % z jeho nového vymeriavacieho základu 3 432,03 €. Vymeriavací základ sa určí ako podiel súčtu čiastkového základu dane (900 €) a zaplateného poistného (4 200 €) a koeficientu 1,486. Prvú platbu v novej výške za mesiac júl 2026 musí uhradiť do 8. augusta 2026. Tieto povinnosti vyplývajú zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny výpočet vymeriavacieho základu (opomenutie delenia číslom 12), chybnú sumu mesačného poistného (1 137,90 € namiesto 303,11 €) a nesprávny termín splatnosti (8. august namiesto 10. augusta 2026)."},"bez":{"odpoved":"Keďže príjem pána Kováča za rok 2025 (12 400 €) presiahol hranicu 9 258 €, od 1. júla 2026 mu pokračuje povinné sociálne poistenie. Sociálna poisťovňa neurčuje pásma, ale vymeriavací základ, ktorý bude v jeho prípade minimálny, t. j. 771,50 €. Z tohto základu bude platiť mesačné poistné vo výške 255,76 € (§ 138 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Prvú platbu v novej výške za júl 2026 je povinný uhradiť do 8. augusta 2026 (§ 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu hranicu príjmu, nesprávnu výšku minimálneho vymeriavacieho základu (771,50 € namiesto 914,40 €), nesprávne poistné (255,76 € namiesto 303,11 €) a nezohľadňuje posun lehoty splatnosti z 8. augusta na 10. augusta 2026."}},{"oblast":"odvody-szco","otazka":"SZČO si predĺžila lehotu na podanie daňového priznania za rok 2025 do 30. júna 2026 a v priznaní vykázala príjmy zo živnosti 15 000 €. K akému dňu jej Sociálna poisťovňa posúdi príjem, od ktorého dňa jej vznikne povinné poistenie a dokedy musí zaplatiť prvé poistné?","otazka_volna":"Dal som si odklad danoveho priznania. Odkedy mi socialka nabehne povinne poistenie a kedy mam prvykrat platit?","spravna_odpoved":"Pri predĺženej lehote na podanie daňového priznania sa príjem posudzuje k 1. októbru (nie k 1. júlu). Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie jej teda vznikne 1. októbra 2026. Prvé poistné je za mesiac október 2026 a je splatné do 8. novembra 2026; keďže ide o nedeľu, posúva sa na pondelok 9. novembra 2026.","ustanovenie":"§ 21 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 122/2026 Z. z.; splatnosť podľa § 143","citat":"Sociálna poisťovňa bude každoročne posudzovať príjem SZČO k 1. júlu alebo k 1. októbru (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania).","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/socialne-poistenie/platenie-poistneho/poistne-szco-od-1-jula-2026-mikroodvod","my":{"odpoved":"Áno, samozrejme. Pre živnostníka (SZČO) s predĺženou lehotou na podanie daňového priznania za rok 2025 platí nasledujúci postup:\n\n**Povinné sociálne poistenie vám vznikne (alebo bude pokračovať) od 1. októbra 2026. Prvé poistné v novej výške za október 2026 budete musieť zaplatiť do 9. novembra 2026.**\n\nTu je podrobné vysvetlenie jednotlivých krokov:\n\n### 1. Dátum posúdenia a vznik povinného poistenia\n\nKeďže ste si predĺžili lehotu na podanie daňového priznania, Sociálna poisťovňa posúdi váš príjem za rok 2025 až k **1. októbru 2026** [Zdroj: 003__chunk.md, 004__chunk.md].\n\n*   **Hranica príjmu:** Pre vznik alebo pokračovanie povinného poistenia v roku 2026 je rozhodujúci príjem za rok 2025. Hranica je stanovená na **2 876,90 €** [referencne_hodnoty: Hranica príjmu pre povinné sociálne poistenie SZČO (k 1.7.2026)].\n*   **Váš prípad:** Váš príjem 15 000 € je výrazne vyšší ako táto hranica. Preto vám povinné sociálne poistenie vznikne (ak ste ho doteraz neplatili) alebo bude bez prerušenia pokračovať od **1. októbra 2026**.\n\n### 2. Výška poistného od 1. októbra 2026\n\nVáš príjem 15 000 € za rok 2025 presahuje aj hranicu **9 144 €** pre uplatnenie zníženého vymeriavacieho základu (tzv. mikroodvod) [referencne_hodnoty: Prah príjmu pre znížený vymeriavací základ SZČO]. To znamená, že budete platiť poistné zo štandardného (alebo vyššieho) vymeriavacieho základu.\n\n*   **Minimálny vymeriavací základ** pre rok 2026 je **914,40 €** [referencne_hodnoty: Minimálny mesačný vymeriavací základ (SZČO a dobrovoľne poistení)].\n*   **Minimálne mesačné poistné** z tohto základu je **303,11 €** [referencne_hodnoty: Minimálne mesačné poistné SZČO].\n\nVáš presný vymeriavací základ a výšku poistného určí Sociálna poisťovňa na základe vášho základu dane z daňového priznania za rok 2025. Bude však platiť, že vaše poistné bude **minimálne 303,11 € mesačne**.\n\n### 3. Lehota na úhradu prvého poistného\n\nPoistné na sociálne poistenie je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí [referencne_hodnoty: Splatnosť sociálneho poistenia SZČO].\n\n*   Prvé poistné v novej výške budete platiť za mesiac **október 2026**.\n*   Splatnosť je teda do **8. novembra 2026**.\n*   Keďže 8. november 2026 pripadá na nedeľu, lehota sa podľa daňového poriadku posúva na najbližší pracovný deň, ktorým je **pondelok 9. novembra 2026**.\n\n### Dôležité upozornenie pre prechodné obdobie (júl - september 2026)\n\nV období od 1. júla 2026 do 30. septembra 2026 budete naďalej platiť poistné v takej výške, ako vám bolo určené na základe daňového priznania za rok **2024** [Zdroj: 004__chunk.md]. Zmena výšky poistného na základe príjmov za rok 2025 nastane až od 1. októbra 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že príjem sa posúdi k 1. októbru 2026, poistenie vznikne 1. októbra 2026 a prvé poistné je splatné do 9. novembra 2026."},"google":{"odpoved":"Vzhľadom na podanie daňového priznania v predĺženej lehote posúdi Sociálna poisťovňa váš príjem k 1. októbru 2026. Keďže váš príjem 15 000 € presiahol hranicu pre vznik povinného poistenia za rok 2025 (9 144 €), povinné poistenie SZČO vám vzniká od 1. októbra 2026. Prvé poistné za mesiac október 2026 ste povinná zaplatiť do 8. novembra 2026. Tento postup vyplýva z § 21 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa vám vznik poistenia a výšku odvodov oznámi písomne.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď neuvádza správnu konečnú lehotu splatnosti poistného (9. november 2026), keďže nezohľadnila posun lehoty z nedele 8. novembra na najbližší pracovný deň."},"bez":{"odpoved":"Sociálna poisťovňa posúdi príjem k 1. októbru 2026, keďže bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania. K tomuto dňu jej zároveň vzniká povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Keďže jej príjem 15 000 € presiahol hranicu pre vznik povinného poistenia platnú pre rok 2026 (8 580 €), je povinná platiť poistné. Prvé poistné za mesiac október 2026 je splatné do 8. novembra 2026. Uvedené vyplýva z § 21 ods. 2 a § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď neuvádza správny konečný termín splatnosti poistného, pretože 8. november 2026 pripadá na nedeľu a splatnosť sa podľa zákona posúva na 9. novembra 2026."}},{"oblast":"odvody-szco","otazka":"Pani Hrušková je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO od 1. júla 2022. Za rok 2025 dosiahla príjmy zo živnosti len 2 500 €, daňové priznanie podala v marci 2026 bez odkladu. Kedy jej povinné poistenie zanikne a dokedy musí zaplatiť posledné poistné?","otazka_volna":"Vlani som toho vela nezarobila, len par tisic. Kedy mi prestane povinnost platit socialku a co este musim doplatit?","spravna_odpoved":"Príjem 2 500 € nepresiahol hranicu 2 876,90 €, preto jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zanikne 30. júna 2026. Posledné poistné zaplatí za mesiac jún 2026 a je splatné do 8. júla 2026 (streda).","ustanovenie":"§ 21 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 122/2026 Z. z.","citat":"Povinné poistenie jej zanikne 30. júna alebo 30. septembra (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania).","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/socialne-poistenie/platenie-poistneho/poistne-szco-od-1-jula-2026-mikroodvod","my":{"odpoved":"Na základe vami uvedených informácií povinné sociálne poistenie pani Hruškovej zanikne **30. júna 2026**. Posledné poistné, za mesiac jún 2026, je splatné do **8. júla 2026**.\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Zánik povinného poistenia (k 30. 6. 2026)\n\nPovinné sociálne poistenie SZČO sa posudzuje vždy k 1. júlu (prípadne k 1. októbru pri odklade daňového priznania) na základe príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok.\n\n*   **Hranica príjmu pre rok 2025:** Pre posúdenie povinného poistenia od 1. júla 2026 je rozhodujúci príjem za rok 2025. Hranica bola stanovená na **2 876,90 €** [Hranica príjmu pre povinné sociálne poistenie SZČO (k 1.7.2026)].\n*   **Porovnanie príjmu:** Príjem pani Hruškovej za rok 2025 bol 2 500 €.\n*   **Záver:** Keďže jej príjem (2 500 €) bol **nižší** ako zákonom stanovená hranica (2 876,90 €), jej povinné sociálne poistenie zaniká k 30. júnu 2026 [Zdroj: 003__chunk.md].\n\n### 2. Povinnosť platiť poistné v období január – jún 2026\n\nAj keď jej poistenie k 30. júnu 2026 zaniklo, za obdobie od 1. januára 2026 do 30. júna 2026 bola stále povinne poistenou SZČO. Počas tohto obdobia bola povinná platiť mesačné poistné, minimálne vo výške **303,11 €** (z minimálneho vymeriavacieho základu 914,40 € platného od 1. 1. 2026) [Minimálne mesačné poistné SZČO], [Zdroj: 185_1_Vplyv_konsolidacie_na_odvodove_povinnosti_samostatne_zarobkovo_cinnej_osoby_2025.md].\n\n### 3. Splatnosť posledného poistného\n\nPosledným mesiacom, za ktorý je pani Hrušková povinná zaplatiť poistné na sociálne poistenie, je jún 2026.\n\n*   **Lehota splatnosti:** Poistné SZČO je splatné do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca [Splatnosť sociálneho poistenia SZČO].\n*   **Konkrétny termín:** Poistné za jún 2026 je teda splatné najneskôr **8. júla 2026**. Tento deň pripadá na stredu, takže lehota sa neposúva.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nKeďže od 1. júla 2026 pani Hrušková už nie je povinne sociálne poistená, mala by zvážiť nasledujúce kroky:\n\n1.  **Dobrovoľné sociálne poistenie:** Ak si chce naďalej zabezpečiť nárok na dávky (napr. nemocenské, materské) a započítavať obdobie do dôchodku, môže sa prihlásiť na dobrovoľné poistenie v Sociálnej poisťovni.\n2.  **Zdravotné poistenie:** Zánik povinného sociálneho poistenia **nemá vplyv na povinnosť platiť zdravotné poistenie**. Od 1. júla 2026 je naďalej povinná platiť preddavky na zdravotné poistenie ako SZČO, minimálne vo výške **121,92 €** mesačne [Minimálny mesačný preddavok SZČO na zdravotné poistenie]. Túto povinnosť by mala bezodkladne riešiť so svojou zdravotnou poisťovňou.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza dátum zániku poistenia 30. júna 2026 aj lehotu splatnosti posledného poistného do 8. júla 2026 v súlade s referenciou a právnym predpisom."},"google":{"odpoved":"Vzhľadom na to, že príjem pani Hruškovej za rok 2025 vo výške 2 500 € nepresiahol zákonom stanovenú hranicu 2 876,90 €, jej povinné poistenie zaniklo 30. júna 2026. Posledné poistné za mesiac jún 2026 bola povinná zaplatiť do 8. júla 2026. Zánik povinného poistenia z dôvodu nedosiahnutia stanovenej hranice príjmu upravuje § 21 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Splatnosť poistného je stanovená v § 143 ods. 1 uvedeného zákona. Sociálna poisťovňa jej túto skutočnosť oznámila písomne.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne zodpovedá referencii a správne uvádza dátum zániku poistenia 30. júna 2026 aj splatnosť posledného poistného do 8. júla 2026."},"bez":{"odpoved":"Povinné poistenie pani Hruškovej zanikne 30. júna 2026, pretože jej príjem za rok 2025 vo výške 2 500 € nepresiahol zákonom stanovenú hranicu. Tento postup vyplýva z § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Posledné poistné, ktoré je za mesiac jún 2026, musí zaplatiť najneskôr do 8. júla 2026. Lehota splatnosti je určená v § 143 ods. 1 citovaného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne a správne uvádza dátum zániku poistenia 30. júna 2026 aj lehotu splatnosti posledného poistného do 8. júla 2026."}},{"oblast":"odvody-szco","otazka":"SZČO dosiahla za rok 2025 príjmy z podnikania presne 9 144,00 €. Bude od 1. júla 2026 platiť mikroodvod, alebo poistné z riadneho vymeriavacieho základu s minimom 303,11 €?","otazka_volna":"Mal som trzby presne devattisicstoštyridsatštyri eur. Platim to male alebo uz to velke?","spravna_odpoved":"Bude platiť mikroodvod 131,34 € mesačne. Do mikroodvodového pásma patrí SZČO, ktorej príjem je vyšší ako 2 876,90 €, ale nižší alebo rovný 9 144 € – suma presne 9 144 € do pásma teda ešte patrí a použije sa osobitný vymeriavací základ 396,24 €. Štandardné poistné s minimom 303,11 € by platila až od príjmu 9 144,01 €.","ustanovenie":"§ 21 a § 138 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 122/2026 Z. z.","citat":"ak SZČO dosiahla za rok 2025 príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 2 876,90 eura, ale nižší alebo rovný ako 9 144 eur, použije sa „osobitný“ vymeriavací základ","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/socialne-poistenie/platenie-poistneho/poistne-szco-od-1-jula-2026-mikroodvod","my":{"odpoved":"Na základe príjmu za rok 2025 vo výške presne 9 144,00 € **bude táto SZČO od 1. júla 2026 platiť znížené poistné (tzv. mikroodvod) vo výške 131,34 € mesačne.**\n\nDôvodom je, že jej príjem neprekročil zákonom stanovenú hranicu.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nOd 1. januára 2026 platí pre SZČO nový dvojúrovňový systém určovania minimálneho vymeriavacieho základu pre sociálne poistenie, ktorý sa posudzuje podľa výšky dosiahnutého príjmu za predchádzajúci kalendárny rok (v tomto prípade za rok 2025).\n\nHranicou je príjem vo výške **9 144,00 €**, čo zodpovedá 50 % všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov.\n\n1.  **Príjem nižší alebo rovný 9 144,00 €:**\n    Ak SZČO dosiahla za rok 2025 príjem, ktorý je **nižší alebo rovný** tejto hranici, od 1. júla 2026 platí poistné z tzv. **osobitného vymeriavacieho základu**.\n    *   **Osobitný vymeriavací základ pre rok 2026:** **396,24 €**\n    *   **Mesačné sociálne poistné (mikroodvod):** 396,24 € × 33,15 % = **131,34 €**\n\n2.  **Príjem vyšší ako 9 144,00 €:**\n    Ak by SZČO dosiahla príjem čo i len o cent vyšší, platila by poistné z vymeriavacieho základu vypočítaného z jej základu dane, pričom tento VZ musí byť najmenej na úrovni štandardného minimálneho vymeriavacieho základu.\n    *   **Minimálny vymeriavací základ pre rok 2026:** **914,40 €**\n    *   **Minimálne mesačné sociálne poistné:** 914,40 € × 33,15 % = **303,11 €**\n\nPretože Váš prípad s príjmom presne 9 144,00 € spĺňa podmienku \"nižší alebo rovný\", vzťahuje sa na Vás prvá, výhodnejšia možnosť.\n\n| Príjem SZČO za rok 2025 | Vymeriavací základ od 1. 7. 2026 | Mesačné sociálne poistné od 1. 7. 2026 |\n| :---------------------- | :------------------------------- | :------------------------------------ |\n| **≤ 9 144,00 €**        | **396,24 € (osobitný VZ)**       | **131,34 € (mikroodvod)**             |\n| > 9 144,00 €            | min. 914,40 € (štandardný VZ)    | min. 303,11 €                         |\n\n*Zdroj: Informácie vychádzajú z novely zákona o sociálnom poistení účinnej od 1. 1. 2026, ako je popísané v interných dokumentoch Accounteer.ai a potvrdené v referenčných hodnotách.*","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že SZČO bude platiť mikroodvod vo výške 131,34 € z osobitného vymeriavacieho základu 396,24 €, keďže príjem presne 9 144,00 € spĺňa zákonnú podmienku príjmu rovného alebo nižšieho ako táto hranica."},"google":{"odpoved":"Od 1. júla 2026 bude táto SZČO platiť mikroodvod. Mesačná výška mikroodvodu je 131,34 €. Povinnosť platiť mikroodvod vzniká, ak príjem za rok 2025 presiahol 2 876,90 € a zároveň nebol vyšší ako 9 144 €. Keďže príjem SZČO bol presne 9 144,00 €, spadá do tejto kategórie. Tieto pravidlá vyplývajú z novely Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že SZČO bude platiť mikroodvod vo výške 131,34 €, a presne aplikuje podmienku príjmu neprevyšujúceho hranicu 9 144 €."},"bez":{"odpoved":"Inštitút mikroodvodu nebol zavedený do právneho poriadku SR, preto ho platiť nebudete. Keďže váš príjem za rok 2025 (€9 144,00) presiahol zákonom stanovenú hranicu, od 1. júla 2026 vám vzniká povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie. Hranica príjmu pre vznik povinnosti je 8 580,00 €, čo je 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu platného v roku 2026 (€715). Budete teda platiť poistné z riadneho vymeriavacieho základu, minimálne však 237,02 € mesačne. Povinnosť platiť poistné a jeho výška vyplývajú z § 21 a § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne tvrdí, že mikroodvod nebol zavedený a SZČO bude platiť poistné z riadneho vymeriavacieho základu, namiesto mikroodvodu."}},{"oblast":"odvody-szco","otazka":"SZČO podnikala celý rok 2025. V daňovom priznaní za rok 2025 vykázala príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 vo výške 62 000 €, čiastkový základ dane 16 000 € a do daňových výdavkov zahrnula zaplatené poistné na sociálne a zdravotné poistenie v sume 5 398,40 €. Aký bude jej mesačný vymeriavací základ a mesačné poistné do Sociálnej poisťovne od 1. júla 2026?","otazka_volna":"Ucetnicka mi vyratala zaklad dane sestnast tisic a odvody som vlani zaplatil nieco cez pat tisic. Kolko budem odteraz mesacne platit do socialky?","spravna_odpoved":"Vymeriavací základ = (16 000 + 5 398,40) : 1,486 : 12 = 21 398,40 : 1,486 = 14 400 : 12 = 1 200,00 € mesačne. Je medzi minimom 914,40 € a maximom 16 764 €, takže sa použije v plnej výške. Poistné pri sadzbe 33,15 %: nemocenské 4,4 % = 52,80 € + starobné 18 % = 216,00 € + invalidné 6 % = 72,00 € + rezervný fond 4,75 % = 57,00 € = 397,80 € mesačne.","ustanovenie":"§ 138 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení","citat":"Vymeriavací základ = (ČZD + zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie SZČO v roku 2025) : 1,486 : 12","zdroj_url":"https://socpoist.sk/nastroje-sluzby/kalkulacky/kalkulacky-pre-szco/kalkulacka-na-informativny-vypocet-poistneho-pre-5","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých údajov z daňového priznania za rok 2025 bude váš mesačný vymeriavací základ pre platenie poistného do Sociálnej poisťovne od 1. júla 2026 vo výške **1 200,38 €**. Z tohto základu budete platiť mesačné poistné v celkovej sume **397,90 €**.\n\nTieto sumy platia od 1. júla 2026 do 30. júna 2027, pokiaľ nedôjde k zmene vo vašej situácii (napr. prerušenie alebo zánik živnosti).\n\n---\n\n### Výpočet krok za krokom\n\nOd 1. januára 2026 platí nový, dvojúrovňový systém určovania vymeriavacieho základu (VZ) SZČO, ktorý závisí od výšky dosiahnutých príjmov.\n\n#### 1. Posúdenie výšky príjmu\n\nNajprv je potrebné porovnať vaše celkové príjmy za rok 2025 s legislatívne stanovenou hranicou.\n*   **Vaše príjmy za rok 2025:** 62 000 €\n*   **Hranica príjmu pre rok 2026:** 9 144 € [Zdroj: 1_Socialne_poistenie_zivnostnika_v_roku_2026.md]\n\nKeďže vaše príjmy (62 000 €) sú **vyššie** ako stanovená hranica (9 144 €), váš vymeriavací základ sa vypočíta štandardným spôsobom z vášho základu dane.\n\n#### 2. Výpočet vymeriavacieho základu (VZ)\n\nPoužije sa vzorec, ktorý zohľadňuje čiastkový základ dane a zaplatené poistné.\n*   **Vzorec:** (Čiastkový základ dane + Zaplatené poistné) / Koeficient / 12 mesiacov\n*   **Dosadenie hodnôt:** (16 000 € + 5 398,40 €) / 1,486 / 12\n*   **Výpočet:** 21 398,40 € / 1,486 / 12 = **1 200,38 €** (zaokrúhlené na eurocenty nadol)\n\n#### 3. Porovnanie s minimálnym a maximálnym VZ\n\nVypočítaný VZ sa musí nachádzať v zákonom stanovených limitoch pre rok 2026.\n*   **Minimálny mesačný VZ (2026):** 914,40 € [Zdroj: najdolezitejsie-zmeny-v-socialnom-poisteni-od-1-januara-2026__042.md]\n*   **Maximálny mesačný VZ (2026):** 16 764,00 € [Zdroj: najdolezitejsie-zmeny-v-socialnom-poisteni-od-1-januara-2026__045.md]\n\nVáš vypočítaný VZ **1 200,38 €** je vyšší ako minimálny a nižší ako maximálny, preto sa na výpočet poistného použije táto suma.\n\n#### 4. Výpočet mesačného poistného\n\nPoistné sa vypočíta ako súčet percentuálnych sadzieb z určeného vymeriavacieho základu 1 200,38 €. Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.\n\n| Druh poistenia             | Sadzba  | Výpočet (VZ × Sadzba)         | Mesačné poistné |\n| :------------------------- | :------ | :---------------------------- | :-------------- |\n| Nemocenské poistenie       | 4,40 %  | 1 200,38 € × 0,044 = 52,816 € | **52,81 €**     |\n| Starobné poistenie         | 18,00 % | 1 200,38 € × 0,180 = 216,068 € | **216,06 €**    |\n| Invalidné poistenie        | 6,00 %  | 1 200,38 € × 0,060 = 72,022 € | **72,02 €**     |\n| Rezervný fond solidarity   | 4,75 %  | 1 200,38 € × 0,0475 = 57,018 € | **57,01 €**     |\n| **Spolu**                  | **33,15 %** |                               | **397,90 €**    |\n\n*Sadzby poistného sú platné pre rok 2026 podľa poskytnutých podkladov [Zdroj: 1_Socialne_poistenie_zivnostnika_v_roku_2026.md].*\n\n**Záver:**\nSociálna poisťovňa vám v júli 2026 zašle oficiálne oznámenie o novej výške vymeriavacieho základu a poistného. Prvú platbu v novej výške **397,90 €** budete povinný uhradiť za júl 2026, so splatnosťou do 8. augusta 2026.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výšku vymeriavacieho základu (1 200,38 € namiesto 1 200,00 €) z dôvodu nesprávneho matematického výpočtu, čo vedie aj k nesprávnej sume mesačného poistného (397,90 € namiesto 397,80 €)."},"google":{"odpoved":"Mesačný vymeriavací základ SZČO do Sociálnej poisťovne od 1. júla 2026 je 1 200 €. Z tohto základu vyplýva mesačné poistné vo výške 397,80 €. Vymeriavací základ sa vypočítal ako podiel súčtu čiastkového základu dane (16 000 €) a zaplateného poistného (5 398,40 €) a koeficientu 1,486, upravený na mesačnú bázu vydelením číslom 12. Tento postup je v súlade s § 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Sadzba poistného pre SZČO je 33,15 % z vymeriavacieho základu podľa § 133 ods. 1 a 2 citovaného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď obsahuje vecne správne hodnoty vymeriavacieho základu (1 200 €) aj poistného (397,80 €) a správny postup výpočtu podľa zákona o sociálnom poistení."},"bez":{"odpoved":"Mesačný vymeriavací základ do Sociálnej poisťovne od 1. júla 2026 bude 1 200 €. Vypočíta sa ako podiel súčtu čiastkového základu dane (16 000 €) a zaplateného poistného (5 398,40 €) a koeficientu 1,486, vydelený dvanástimi. Z tohto základu bude mesačné poistné v celkovej výške 397,80 €. Suma predstavuje 33,15 % z vymeriavacieho základu pre povinne poistenú SZČO. Postup výpočtu upravuje § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a na základe platného právneho predpisu vypočítala mesačný vymeriavací základ (1 200 €) aj celkové mesačné poistné (397,80 €)."}},{"oblast":"odvody-szco","otazka":"Koľko zaplatí v roku 2026 SZČO bez zdravotného postihnutia mesačne SPOLU do Sociálnej aj zdravotnej poisťovne, ak je v štandardnom pásme na minimálnom vymeriavacom základe, a koľko, ak je v mikroodvodovom pásme?","otazka_volna":"Kolko ma ten zivnostnik toho roku vyjde mesacne dokopy, socialka aj zdravotna, ked je na minime? A kolko ked plati ten mikroodvod?","spravna_odpoved":"Na minime v štandardnom pásme: 303,11 € (Sociálna poisťovňa z vymeriavacieho základu 914,40 €) + 121,92 € (zdravotný preddavok, 16 % zo 762 €) = 425,03 € mesačne. V mikroodvodovom pásme: 131,34 € + 121,92 € = 253,26 € mesačne. Zdravotný preddavok je v oboch prípadoch rovnaký, mikroodvod sa týka len sociálneho poistenia.","ustanovenie":"§ 138 zákona č. 461/2003 Z. z.; § 12 a § 13 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení účinnom od 1. 1. 2026","citat":"Minimálny vymeriavací základ je 762,00 € (vypočítaný ako 50 % z 1 524,00 € čiže z priemernej mesačnej mzdy z roku 2024) a percentuálna sadzba je 16 % … Je minimálne 121,92 € pre SZČO bez zdravotného postihnutia.","zdroj_url":"https://www.dovera.sk/platitel/samoplatitel-szco/tema-platba-poistneho/kolko-platit-v-roku-2026","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu je prehľad celkových mesačných odvodov pre SZČO v roku 2026 v oboch prípadoch.\n\nCelkové minimálne mesačné odvody pre SZČO v roku 2026 budú:\n*   **425,03 €** v štandardnom pásme.\n*   **253,26 €** v pásme so zníženými odvodmi (tzv. mikroodvody).\n\nNižšie nájdete podrobný rozpis a vysvetlenie podmienok.\n\n---\n\n### 1. Štandardné minimálne odvody\n\nTieto odvody platí SZČO, ktorej ročný príjem z podnikania presiahne hranicu 9 144 €.\n\n| Položka | Vymeriavací základ | Sadzba | Mesačný odvod |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Sociálne poistenie** | 914,40 € | 33,15 % | **303,11 €** |\n| **Zdravotné poistenie** | 762,00 € | 16,00 % | **121,92 €** |\n| **Spolu** | | | **425,03 €** |\n\n**Vysvetlenie:**\n*   **Minimálny vymeriavací základ pre sociálne poistenie** sa od 1. 1. 2026 zvyšuje na 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov (60 % z 1 524 €), čo je **914,40 €** [Zdroj: sp-zmeny-socialne-poistenie-2026.md]. Z toho vyplýva minimálne poistné **303,11 €** [Zdroj: referencne_hodnoty].\n*   **Minimálny vymeriavací základ pre zdravotné poistenie** je 50 % priemernej mzdy spred dvoch rokov, teda **762,00 €** [Zdroj: referencne_hodnoty]. Pri novej 16 % sadzbe je minimálny preddavok **121,92 €** [Zdroj: referencne_hodnoty].\n\n### 2. Znížené odvody (pre SZČO s nižším príjmom)\n\nTieto odvody platí SZČO, ktorej ročný príjem z podnikania **nepresiahne 9 144 €**, a tiež začínajúci podnikatelia. Dôležité je, že znížený vymeriavací základ sa týka **iba sociálneho poistenia**. Pre zdravotné poistenie platí štandardný minimálny odvod.\n\n| Položka | Vymeriavací základ | Sadzba | Mesačný odvod |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Sociálne poistenie** | 396,24 € | 33,15 % | **131,34 €** |\n| **Zdravotné poistenie** | 762,00 € | 16,00 % | **121,92 €** |\n| **Spolu** | | | **253,26 €** |\n\n**Vysvetlenie:**\n*   **Osobitný (znížený) vymeriavací základ pre sociálne poistenie** je pre rok 2026 stanovený na **396,24 €**. Z neho vyplýva znížené poistné vo výške **131,34 €** [Zdroj: odvody-szco-od-roku-2026__001.md].\n*   **Pre zdravotné poistenie sa znížený základ neuplatňuje**, preto aj SZČO s nižším príjmom platí štandardný minimálny preddavok **121,92 €** [Zdroj: referencne_hodnoty].\n\n---\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPre začínajúcich podnikateľov je dôležitá aj ďalšia zmena od roku 2026: tzv. odvodové prázdniny na sociálne poistenie sa skracujú. Povinnosť platiť sociálne odvody (v zníženej výške) vzniká už **od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca** od začiatku podnikania, nie až po prvom daňovom priznaní ako v minulosti [Zdroj: odvody-szco-od-roku-2026__001.md]. Na zdravotné poistenie sa však povinnosť platiť preddavky vzťahuje hneď od začiatku činnosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza sumy 425,03 € pre štandardné pásmo a 253,26 € pre mikroodvodové pásmo vrátane správneho odôvodnenia a rozpadu odvodov."},"google":{"odpoved":"V roku 2026 zaplatí SZČO v štandardnom pásme na minimálnych odvodoch spolu **425,03 €** mesačne. Táto suma pozostáva zo sociálnych odvodov vo výške 303,11 € a zdravotných odvodov vo výške 121,92 €. V novozavedenom mikroodvodovom pásme, určenom pre SZČO s nízkym príjmom, bude celková mesačná platba **253,26 €**, ktorá zahŕňa sociálny mikroodvod 131,34 € a minimálny zdravotný odvod 121,92 €. Zmeny vo výške minimálneho vymeriavacieho základu pre sociálne poistenie (60 % priemernej mzdy) a sadzby zdravotného poistenia (16 %) vyplývajú z noviel zákonov v rámci konsolidačných opatrení. Príslušnými predpismi sú Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza presné sumy odvodov pre štandardné aj mikroodvodové pásmo v úplnej zhode s referenciou a správne cituje príslušné právne predpisy."},"bez":{"odpoved":"V roku 2026 platí SZČO v štandardnom pásme z minimálneho vymeriavacieho základu 772,50 € mesačne spolu 372,00 € (Sociálna poisťovňa 256,12 €, zdravotná poisťovňa 115,88 €). SZČO v mikroodvodovom pásme platí z minimálneho vymeriavacieho základu 514,95 € mesačne spolu 247,97 € (Sociálna poisťovňa 170,72 €, zdravotná poisťovňa 77,25 €). Tieto vymeriavacie základy sú odvodené od priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve za rok 2024. Sadzba poistného do Sociálnej poisťovne je 33,15 % a preddavku do zdravotnej poisťovne 15 %. Výšku odvodov upravuje § 138 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 13 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza úplne nesprávne sumy odvodov a vymeriavacích základov pre obe pásma (372,00 € namiesto 425,03 € a 247,97 € namiesto 253,26 €) a nesprávnu sadzbu zdravotného poistenia."}},{"oblast":"odvody-szco","otazka":"SZČO bez súbežného zamestnania má v roku 2026 vypočítaný mesačný vymeriavací základ 20 000 €. Koľko zaplatí mesačne do Sociálnej poisťovne a koľko je jej mesačný preddavok na zdravotné poistenie?","otazka_volna":"Mam vysoke prijmy, zaklad mi vysiel dvadsattisic mesacne. Je na to nejaky strop v socialke a v zdravotnej?","spravna_odpoved":"Vymeriavací základ SZČO sa na sociálne aj zdravotné poistenie počíta rovnako, ale stropy sú rozdielne. Do Sociálnej poisťovne sa vymeriavací základ obmedzí maximom 16 764 € mesačne a poistné je 5 557,26 € (nemocenské 737,61 + starobné 3 017,52 + invalidné 1 005,84 + rezervný fond 796,29). V zdravotnom poistení maximálny vymeriavací základ neexistuje (zrušený od 1. 1. 2017), preddavok je preto 16 % z celých 20 000 € = 3 200,00 € mesačne.","ustanovenie":"§ 138 zákona č. 461/2003 Z. z.; § 13 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení","citat":"maximálny vymeriavací základ, ktorý je v roku 2025 15 730 eur, sa zvyšuje na 16 764 eur … Maximálne poistné pre povinne poistenú SZČO je vo výške 5 557,26 eura.","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/news/nove-vymeriavacie-zaklady-pre-platenie-poistneho-od-1-januara-2026","my":{"odpoved":"Na základe vami zadaného vymeriavacieho základu bude vaša mesačná platba do Sociálnej poisťovne **5 557,26 €** a mesačný preddavok na zdravotné poistenie **3 200,00 €**.\n\nRozdiel v použitom vymeriavacom základe je spôsobený tým, že sociálne poistenie má stanovený maximálny strop, zatiaľ čo zdravotné poistenie ho nemá.\n\n### Sociálne poistenie\n\nPre sociálne poistenie platí v roku 2026 maximálny mesačný vymeriavací základ vo výške **16 764 €** [Maximálny mesačný vymeriavací základ]. Keďže váš vypočítaný vymeriavací základ (20 000 €) je vyšší ako tento strop, poistné sa vypočíta z maximálneho základu.\n\nCelková sadzba poistného pre SZČO je **33,15 %** [Sadzba poistného - SZČO SPOLU].\n\n**Výpočet mesačného poistného do Sociálnej poisťovne:**\n\n| Fond | Sadzba | Vymeriavací základ | Poistné (zaokrúhlené nadol) |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Nemocenské poistenie | 4,40 % | 16 764,00 € | 737,61 € |\n| Starobné poistenie | 18,00 % | 16 764,00 € | 3 017,52 € |\n| Invalidné poistenie | 6,00 % | 16 764,00 € | 1 005,84 € |\n| Rezervný fond solidarity | 4,75 % | 16 764,00 € | 796,29 € |\n| **Spolu** | **33,15 %** | **16 764,00 €** | **5 557,26 €** |\n\n*Poznámka: Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol [Zaokrúhľovanie poistného na sociálne poistenie].*\n\n### Zdravotné poistenie\n\nPre zdravotné poistenie **nie je stanovený maximálny vymeriavací základ** [Zdroj: 104_Odvody_zivnostnika_do_Socialnej_a_zdravotnej_poistovne_od_1_januara_2026_2025.md]. Preddavok sa preto vypočíta z celého vášho vymeriavacieho základu 20 000 €.\n\nSadzba poistného pre SZČO v roku 2026 je **16 %** [Sadzba zdravotného poistenia – SZČO / samoplatiteľ].\n\n**Výpočet mesačného preddavku na zdravotné poistenie:**\n\n*   **Výpočet:** 20 000,00 € × 16 % = **3 200,00 €**\n\n*Poznámka: Preddavok na zdravotné poistenie sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol [Zaokrúhľovanie preddavkov na zdravotné poistenie].*\n\n### Súhrn mesačných odvodov\n\n| Inštitúcia | Vymeriavací základ | Sadzba | Mesačná platba |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Sociálna poisťovňa | 16 764,00 € | 33,15 % | 5 557,26 € |\n| Zdravotná poisťovňa | 20 000,00 € | 16,00 % | 3 200,00 € |\n| **Celkové mesačné odvody** | | | **8 757,26 €** |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza výšku poistného do Sociálnej poisťovne (5 557,26 €) aj preddavku na zdravotné poistenie (3 200,00 €) vrátane správneho právneho odôvodnenia týkajúceho sa uplatnenia stropu."},"google":{"odpoved":"Mesačné poistné do Sociálnej poisťovne je 5 557,26 €, nakoľko sa uplatní maximálny mesačný vymeriavací základ pre rok 2026 vo výške 16 764 €. Váš vymeriavací základ 20 000 € presahuje tento limit, preto sa poistné sadzbou 33,15 % počíta z maximálnej možnej sumy. Mesačný preddavok na zdravotné poistenie je 3 200 €, vypočítaný sadzbou 16 % z celého vymeriavacieho základu 20 000 €. Pri zdravotnom poistení sa maximálny vymeriavací základ neuplatňuje. Príslušnými predpismi sú § 138 ods. 16 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 13 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď obsahuje presné sumy poistného a preddavku (5 557,26 € a 3 200 €), správne uplatňuje maximálny vymeriavací základ pre sociálne poistenie a uvádza správny právny základ."},"bez":{"odpoved":"Mesačné poistné do Sociálnej poisťovne bude **3 596,78 €**, keďže sa platí z maximálneho vymeriavacieho základu, ktorý je pre rok 2026 vo výške 10 850 € (7-násobok priemernej mzdy z roku 2024, odhadovanej na 1 550 €). Mesačný preddavok na zdravotné poistenie bude **1 162,50 €**, vypočítaný z maximálneho mesačného vymeriavacieho základu pre preddavky vo výške 7 750 €. Sadzba poistného do Sociálnej poisťovne je 33,15 % podľa § 138 ods. 13 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Sadzba preddavku na zdravotné poistenie je 15 % podľa § 16 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne sumy poistného do Sociálnej poisťovne aj preddavku na zdravotné poistenie, pričom chybne predpokladá existenciu maximálneho vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie a nesprávnu sadzbu."}},{"oblast":"odvody-szco","otazka":"Pán Bača je zamestnanec s mesačným vymeriavacím základom 12 000 € a súčasne povinne poistená SZČO s vlastným mesačným vymeriavacím základom 8 000 €. Z akej sumy platí ako SZČO nemocenské a dôchodkové poistenie a koľko odvedie do rezervného fondu solidarity?","otazka_volna":"Mam dobre platenu pracu a k tomu zivnost. Ked to spocitam, som nad stropom. Platim z toho vsetkeho alebo mi nieco odpustia?","spravna_odpoved":"Súčet základov 20 000 € presahuje maximálny vymeriavací základ 16 764 €, preto ako SZČO platí nemocenské a dôchodkové poistenie len z rozdielu 16 764 − 12 000 = 4 764 €. Do rezervného fondu solidarity sa však vždy platí z celého vymeriavacieho základu SZČO, teda z 8 000 €, čo je 4,75 % = 380,00 €.","ustanovenie":"§ 138 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (súbeh zamestnania a samostatnej zárobkovej činnosti)","citat":"Do rezervného fondu solidarity platíte vždy z celého vymeriavacieho základu SZČO (najviac z maximálneho vymeriavacieho základu).","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/kto-som/zivnostnik-szco/zaplatit-poistne-ak-som-sucasne-zamestnany","my":{"odpoved":"Áno, toto je častá situácia, kde platia špecifické pravidlá pre určenie vymeriavacieho základu (VZ) pri súbehu poistení.\n\nPre pána Baču ako SZČO platí, že na nemocenské a dôchodkové poistenie použije len časť svojho VZ do výšky stropu, zatiaľ čo do rezervného fondu solidarity odvedie poistné **z celého svojho VZ vo výške 8 000 €**.\n\n**Konkrétne výpočty pre rok 2026:**\n\n*   **Vymeriavací základ pre nemocenské a dôchodkové poistenie:** **4 764 €**\n*   **Poistné do rezervného fondu solidarity:** **380,00 €**\n\n---\n\n### Podrobný výpočet a vysvetlenie\n\nPri súbehu zamestnania a povinnej činnosti SZČO sa maximálny mesačný vymeriavací základ posudzuje v úhrne.\n\n1.  **Maximálny mesačný vymeriavací základ (2026):**\n    Pre rok 2026 je maximálny mesačný vymeriavací základ pre sociálne poistenie stanovený na **16 764 €**.\n    *Zdroj: § 138 ods. 10 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení; referenčné hodnoty Accounteer.ai*\n\n2.  **Určenie VZ pre nemocenské a dôchodkové poistenie SZČO:**\n    Vymeriavací základ zo zamestnania sa započítava ako prvý. Z vymeriavacieho základu SZČO sa na tieto poistenia použije len časť, ktorá zostáva do dosiahnutia maximálneho VZ.\n\n    *   Maximálny VZ: 16 764,00 €\n    *   VZ zo zamestnania: - 12 000,00 €\n    *   **Zostávajúci VZ pre SZČO:** **4 764,00 €**\n\n    Z tejto sumy bude pán Bača ako SZČO platiť nemocenské poistenie (sadzba 4,4 %) a dôchodkové poistenie (starobné 18 % + invalidné 6 %).\n\n3.  **Určenie VZ pre rezervný fond solidarity (RFS):**\n    Tu platí kľúčová výnimka. Stropovanie vymeriavacieho základu sa na poistné do rezervného fondu solidarity pri súbehu činností **neuplatňuje**. SZČO platí poistné do RFS vždy zo svojho plného vymeriavacieho základu, bez ohľadu na príjem zo zamestnania.\n    *Zdroj: Súbeh zamestnania a SZČO — RFS vždy z celého VZ, referenčné hodnoty Accounteer.ai; § 138 Zákona č. 461/2003 Z. z.*\n\n    *   **Vymeriavací základ pre RFS:** **8 000,00 €**\n    *   Sadzba poistného do RFS (2026): 4,75 %\n    *   Poistné do RFS: 8 000 € × 4,75 % = **380,00 €**\n\n### Prehľad odvodov SZČO pri súbehu\n\nNasledujúca tabuľka zobrazuje výpočet odvodov pána Baču z jeho činnosti SZČO za mesiac v roku 2026:\n\n| Poistenie | Vymeriavací základ (VZ) | Sadzba (2026) | Poistné |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Nemocenské poistenie | 4 764,00 € | 4,40 % | 209,61 € |\n| Starobné poistenie | 4 764,00 € | 18,00 % | 857,52 € |\n| Invalidné poistenie | 4 764,00 € | 6,00 % | 285,84 € |\n| **Rezervný fond solidarity** | **8 000,00 €** | **4,75 %** | **380,00 €** |\n| **Spolu odvody SZČO** | - | - | **1 732,97 €** |\n\n*Poznámka: Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol (§ 142 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z.). Výpočty boli vykonané s presnosťou na 4 desatinné miesta a zaokrúhlené v súlade so zákonom.*","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presnými číslami (4 764 € pre nemocenské a dôchodkové poistenie a 380,00 € pre rezervný fond solidarity) zodpovedá referenčnej odpovedi na základe správneho právneho odôvodnenia."},"google":{"odpoved":"Vzhľadom na súbeh poistení a presiahnutie maximálneho vymeriavacieho základu, ktorý je pre rok 2026 stanovený na 16 764 €, platí pán Bača ako SZČO nemocenské a dôchodkové poistenie zo zníženého vymeriavacieho základu. Tento základ je rozdielom medzi maximálnym vymeriavacím základom a jeho vymeriavacím základom zo zamestnania, teda zo sumy 4 764 € (16 764 € - 12 000 €).\n\nDo rezervného fondu solidarity však odvádza poistné zo svojho plného vymeriavacieho základu ako SZČO, teda z 8 000 €. Sadzba poistného do rezervného fondu solidarity je 4,75 %, čo predstavuje sumu 380 € (4,75 % z 8 000 €). Tieto pravidlá vyplývajú z § 138 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a so správnym právnym odôvodnením uvádza vymeriavací základ 4 764 € pre nemocenské a dôchodkové poistenie a odvod 380 € do rezervného fondu solidarity."},"bez":{"odpoved":"Pán Bača ako SZČO platí nemocenské a dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu 0 €. Keďže jeho vymeriavací základ zo zamestnania (12 000 €) už presiahol maximálny mesačný vymeriavací základ na rok 2026, ktorý je 10 815 €, jeho vymeriavací základ ako SZČO je na tieto účely nula. Z rovnakého dôvodu odvedie do rezervného fondu solidarity sumu 0 €. Súčet vymeriavacích základov zamestnanca a SZČO nesmie presiahnuť maximálny vymeriavací základ podľa § 138 ods. 6 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Maximálny vymeriavací základ na rok 2026 je 7-násobok priemernej mesačnej mzdy za rok 2024.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny vymeriavací základ pre SZČO (0 € namiesto 4 764 €) a nesprávnu sumu odvodu do rezervného fondu solidarity (0 € namiesto 380 €)."}},{"oblast":"odvody-szco","otazka":"Pani Nováková je od januára 2026 zamestnaná na trvalý pracovný pomer s hrubou mzdou 2 200 € a popri tom je povinne poistenou SZČO, ktorej mesačný vymeriavací základ zo živnosti vyšiel 300 €. Koľko platí mesačne do Sociálnej poisťovne a aký je jej zdravotný preddavok ako SZČO?","otazka_volna":"Robim v praci a mam k tomu malu zivnost, skoro nic z nej nemam. Musim aj tak platit to minimum do socialky a do zdravotnej?","spravna_odpoved":"Do Sociálnej poisťovne áno – minimálny vymeriavací základ 914,40 € sa pri súbehu so zamestnaním uplatňuje, takže platí 303,11 € mesačne. V zdravotnom poistení sa minimálny vymeriavací základ neuplatňuje, pretože má súčasne iného platiteľa (zamestnávateľa), preddavok je preto 16 % z 300 € = 48,00 €.","ustanovenie":"§ 138 zákona č. 461/2003 Z. z.; § 13 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení","citat":"Nie je určené pre SZČO, ktorá je súčasne zamestnancom alebo poistencom štátu, t. j. môže byť aj menej ako uvedené minimálne sumy.","zdroj_url":"https://www.dovera.sk/platitel/samoplatitel-szco/tema-platba-poistneho/kolko-platit-v-roku-2026","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na výpočet odvodov pani Novákovej v roku 2026 pri súbehu zamestnania a živnosti.\n\nAko povinne poistená SZČO bude pani Nováková v roku 2026 platiť mesačné odvody do Sociálnej poisťovne vo výške **303,11 €** a preddavok na zdravotné poistenie vo výške **48,00 €**.\n\nKľúčový je rozdiel v uplatňovaní minimálneho vymeriavacieho základu (VZ) pri súbehu zamestnania a živnosti:\n*   **Sociálne poistenie:** Minimálny VZ platí **vždy**, bez ohľadu na súbeh.\n*   **Zdravotné poistenie:** Minimálny VZ sa pri súbehu **neuplatňuje**.\n\n---\n\n### Podrobný výpočet odvodov SZČO\n\n#### 1. Sociálne poistenie (SP)\n\nPre povinne poistenú SZČO platí v roku 2026 minimálny mesačný vymeriavací základ vo výške **914,40 €** [referenčná hodnota]. Keďže vypočítaný VZ pani Novákovej (300 €) je nižší ako tento minimálny základ, musí platiť odvody z minimálneho VZ.\n\nOdvody sa vypočítajú nasledovne:\n\n| Druh poistenia             | Sadzba  | Vymeriavací základ | Výška poistného |\n| :------------------------- | :------ | :----------------- | :-------------- |\n| Nemocenské poistenie       | 4,40 %  | 914,40 €           | 40,23 €         |\n| Starobné poistenie         | 18,00 % | 914,40 €           | 164,59 €        |\n| Invalidné poistenie        | 6,00 %  | 914,40 €           | 54,86 €         |\n| Rezervný fond solidarity   | 4,75 %  | 914,40 €           | 43,43 €         |\n| **Spolu sociálne poistenie** | **33,15 %** | **914,40 €**       | **303,11 €**    |\n\n*Poznámka: Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol [Zákon č. 461/2003 Z. z.].*\n\n#### 2. Zdravotné poistenie (ZP)\n\nKeďže pani Nováková je zároveň zamestnancom, nevzťahuje sa na ňu povinnosť platiť minimálny preddavok na zdravotné poistenie zo živnosti [referenčná hodnota; Zákon č. 580/2004 Z. z., § 13]. Preddavok platí zo svojho skutočného (vypočítaného) vymeriavacieho základu, teda z 300 €.\n\nSadzba poistného na zdravotné poistenie pre SZČO v roku 2026 je **16 %** [referenčná hodnota].\n\n*   **Výpočet preddavku:** 300,00 € × 16 % = **48,00 €**\n\n---\n\n### Súhrn mesačných odvodov pani Novákovej (január 2026)\n\nPre úplnosť uvádzam aj odvody z jej zamestnania pri hrubej mzde 2 200 €.\n\n| Položka                                    | Zo zamestnania (VZ 2 200 €) | Zo živnosti (SZČO) | **Spolu mesačne** |\n| :----------------------------------------- | :------------------------- | :----------------- | :---------------- |\n| **Sociálne poistenie**                     | 206,80 € (9,4 %)           | 303,11 €           | **509,91 €**      |\n| **Zdravotné poistenie**                    | 110,00 € (5 %)             | 48,00 €            | **158,00 €**      |\n| **Celkové odvody (zamestnanec + SZČO)**    | **316,80 €**               | **351,11 €**       | **667,91 €**      |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nJe dôležité, aby si pani Nováková správne nastavila trvalé príkazy na úhradu odvodov. Zatiaľ čo preddavok na zdravotné poistenie sa jej bude meniť každý rok na základe výsledkov ročného zúčtovania, odvody do Sociálnej poisťovne budú až do prehodnotenia (zvyčajne k 1. júlu alebo 1. októbru) fixne na úrovni minimálnych odvodov, pokiaľ jej vymeriavací základ zo živnosti neprekročí minimálny VZ.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza odvod do Sociálnej poisťovne vo výške 303,11 € z dôvodu uplatnenia minimálneho vymeriavacieho základu a preddavok na zdravotné poistenie vo výške 48,00 € zo skutočného vymeriavacieho základu pri súbehu so zamestnaním."},"google":{"odpoved":"Celkové mesačné odvody pani Novákovej do Sociálnej poisťovne sú 509,91 €. Táto suma pozostáva z odvodu 206,80 € z jej mzdy a z odvodu 303,11 € ako povinne poistenej SZČO, ktorý sa musí počíta z minimálneho vymeriavacieho základu 914,40 € platného pre rok 2026 (§ 138 ods. 18 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Mesačný preddavok na zdravotné poistenie ako SZČO je 48 €. Keďže je pani Nováková zároveň zamestnaná, nevzťahuje sa na ňu povinnosť platiť minimálny mesačný preddavok a platí ho zo svojho určeného vymeriavacieho základu 300 € sadzbou 16 % (§ 16 ods. 2 písm. c) bod 1. zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení). Konečná výška jej zdravotného poistenia z činnosti SZČO bude vysporiadaná v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza odvod do Sociálnej poisťovne ako SZČO vo výške 303,11 € z minimálneho základu 914,40 € aj zdravotný preddavok SZČO vo výške 48 € zo skutočného základu 300 €, pričom uvedenie odvodov zo zamestnania navyše nie je v rozpore."},"bez":{"odpoved":"Ako povinne poistená SZČO platí do Sociálnej poisťovne mesačné poistné 236,99 €, vypočítané z minimálneho vymeriavacieho základu pre rok 2026 vo výške 715 € (50 % z priemernej mzdy za rok 2024). Jej mesačný preddavok na zdravotné poistenie ako SZČO je 0 €, pretože je súbežne zamestnancom a z jej mzdy je odvádzané poistné aspoň z minimálneho základu. Sociálne poistenie sa riadi § 138 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Neplatenie preddavkov na zdravotné poistenie umožňuje § 16 ods. 8 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Svoju povinnosť voči zdravotnej poisťovni si vysporiada až v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne sumy poistného a preddavku (236,99 € namiesto 303,11 € a 0 € namiesto 48,00 €) a vychádza z nesprávneho minimálneho vymeriavacieho základu."}},{"oblast":"odvody-szco","otazka":"Pán Repka si 12. marca 2026 založil svoju vôbec prvú živnosť, predtým nikdy nepodnikal. Od ktorého dňa mu vznikne povinné sociálne poistenie, akú sumu bude platiť a dokedy je splatná prvá platba?","otazka_volna":"Zalozil som si v marci zivnost, je to moja prva. Odkedy mi zacne socialka pytat peniaze a kolko?","spravna_odpoved":"Povinné poistenie mu vznikne od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnený podnikať, teda 1. septembra 2026 (po marci sa počíta apríl, máj, jún, júl, august, september). Keďže za rok 2025 nemal príjmy z podnikania, bude platiť poistné z osobitného vymeriavacieho základu 396,24 €, čiže mikroodvod 131,34 € mesačne. Prvé poistné za september 2026 je splatné do 8. októbra 2026 (štvrtok).","ustanovenie":"§ 21 ods. 1, § 138 ods. 2 písm. b) a § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. 7. 2026 (zákon č. 122/2026 Z. z.)","citat":"Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého samostatne zárobkovo činná osoba je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak tento zákon neustanovuje inak.","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/socialne-poistenie/platenie-poistneho/poistne-szco-od-1-jula-2026-mikroodvod","my":{"odpoved":"Áno, pre pána Repku platia od 1. januára 2026 nové pravidlá pre začínajúcich podnikateľov.\n\n**Povinné sociálne poistenie mu vznikne 1. septembra 2026 a bude platiť znížené poistné vo výške 131,34 € mesačne. Prvá platba za september 2026 bude splatná do 8. októbra 2026.**\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Vznik povinného sociálneho poistenia\n\nPre začínajúcich podnikateľov, ktorí predtým nepodnikali, platí 6-mesačná ochranná lehota. Povinné sociálne poistenie im vzniká **od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom získali oprávnenie na podnikanie** [Zdroj: sp-ako-sa-nestat-dlznikom.md].\n\n*   **Získanie oprávnenia:** marec 2026\n*   **Šiesty mesiac po marci:** september 2026\n*   **Dátum vzniku poistenia:** **1. september 2026**\n\n### 2. Výška poistného (odvodov)\n\nAko začínajúci podnikateľ bude pán Repka v roku 2026 platiť poistné z nového, zníženého vymeriavacieho základu, ktorý je určený pre SZČO s nízkym príjmom alebo pre začínajúcich podnikateľov [Zdroj: 104_Odvody_zivnostnika_do_Socialnej_a_zdravotnej_poistovne_od_1_januara_2026_2025.md].\n\n*   **Znížený vymeriavací základ (2026):** **396,24 €**\n*   **Celkové mesačné poistné (33,15 %):** **131,34 €**\n\nTento výpočet je potvrdený aj v referenčných hodnotách [referencne_hodnoty, Znížené mesačné poistné SZČO (nižší príjem)].\n\n**Rozpis poistného na jednotlivé fondy:**\n\n| Druh poistenia            | Sadzba | Vymeriavací základ | Výška poistného |\n| :------------------------ | :----- | :----------------- | :-------------- |\n| Nemocenské poistenie      | 4,40 % | 396,24 €           | 17,43 €         |\n| Starobné poistenie        | 18,00 %| 396,24 €           | 71,32 €         |\n| Invalidné poistenie       | 6,00 % | 396,24 €           | 23,77 €         |\n| Rezervný fond solidarity  | 4,75 % | 396,24 €           | 18,82 €         |\n| **Spolu**                 | **33,15 %** | **396,24 €**       | **131,34 €**    |\n\n*Poznámka: Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol [referencne_hodnoty, Zaokrúhľovanie poistného na sociálne poistenie].*\n\n### 3. Splatnosť prvej platby\n\nPoistné na sociálne poistenie za kalendárny mesiac je splatné do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca [referencne_hodnoty, Splatnosť sociálneho poistenia SZČO].\n\n*   **Prvý mesiac platenia poistného:** september 2026\n*   **Splatnosť poistného za september:** do **8. októbra 2026** (utorok, pracovný deň).\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDávajte si pozor na rozdiel medzi sociálnym a zdravotným poistením. Zatiaľ čo povinnosť platiť sociálne poistenie vzniká až po 6 mesiacoch, **preddavky na zdravotné poistenie je začínajúci živnostník povinný platiť od prvého dňa výkonu činnosti** [referencne_hodnoty, Zdravotné preddavky SZČO — od začiatku činnosti].\n\nPán Repka sa mal hneď po založení živnosti v marci 2026 prihlásiť vo svojej zdravotnej poisťovni ako SZČO a začať platiť minimálny mesačný preddavok, ktorý pre rok 2026 predstavuje **121,92 €** [referencne_hodnoty, Minimálny mesačný preddavok SZČO na zdravotné poistenie].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza dátum vzniku poistenia (1. september 2026), výšku mesačného poistného (131,34 €) aj lehotu splatnosti prvej platby (do 8. októbra 2026)."},"google":{"odpoved":"Pánovi Repkovi vznikne povinné sociálne poistenie od 1. septembra 2026. Podľa novely zákona o sociálnom poistení účinnej od roku 2026 totiž povinnosť platiť poistné vzniká začínajúcim živnostníkom od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca po začatí podnikania. Ako nová SZČO bude platiť znížené poistné (tzv. mikroodvod) vo výške 131,34 € mesačne. Prvú platbu za september 2026 je povinný uhradiť do 8. októbra 2026. Splatnosť poistného je všeobecne do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa poistné platí, v zmysle § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza dátum vzniku poistenia (1. septembra 2026), sumu mikroodvodu (131,34 €) aj lehotu splatnosti prvej platby (do 8. októbra 2026) v plnom súlade s právnym predpisom."},"bez":{"odpoved":"Povinné sociálne poistenie mu vznikne najskôr od 1. júla 2027, a to v prípade, ak jeho príjem z podnikania za rok 2026 presiahne zákonom stanovenú hranicu. Táto hranica bude 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu platného v roku 2027; pre porovnanie, hranica príjmu pre vznik poistenia od 1. júla 2026 bola 8 580 €. Ak mu povinnosť vznikne, bude platiť minimálne mesačné poistné, ktorého výška bude určená pre rok 2027 (pre rok 2026 je to 216,13 €). Prvá platba poistného za mesiac júl 2027 je splatná do 8. augusta 2027. Podmienky vzniku a platenia poistného upravuje najmä § 21 a § 143 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď vychádza zo starého právneho stavu a nesprávne uvádza vznik poistenia najskôr od 1. júla 2027 a viaže ho na príjem za rok 2026, namiesto vzniku od 1. septembra 2026 s mikroodvodom 131,34 € splatným do 8. októbra 2026."}},{"oblast":"odvody-szco","otazka":"Pani Nová mala živnosť, ktorá jej zanikla 31. mája 2020. Novú živnosť si založila s oprávnením od 1. februára 2026. Vzniknú jej odvodové prázdniny, alebo sa na ňu hľadí ako na pokračujúcu SZČO?","otazka_volna":"Pred rokmi som mala zivnost, zrusila som ju. Teraz si idem zalozit novu. Budem mat tie prazdniny na odvody ako zaciatocnik?","spravna_odpoved":"Áno, odvodové prázdniny jej vzniknú. Od zániku jej posledného oprávnenia (31. 5. 2020) do vzniku nového uplynulo viac ako 60 mesiacov (68 mesiacov), preto sa posudzuje ako nová SZČO. Povinné poistenie jej vznikne od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po februári 2026, teda 1. augusta 2026. Ak by uplynulo 60 mesiacov alebo menej, prázdniny by nemala a poistenie by sa jej posudzovalo podľa § 21 ods. 3 a 4 — vzniklo by jej hneď odo dňa vzniku oprávnenia, ale len ak by jej príjem z podnikania za predchádzajúci kalendárny rok presiahol 10,5-násobok životného minima (za rok 2025 sumu 2 876,90 €), prípadne ak by v tom roku vôbec nebola SZČO.","ustanovenie":"§ 21 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. 7. 2026 (zákon č. 122/2026 Z. z.)","citat":"Uvedené pravidlo sa bude uplatňovať vtedy, ak pôjde o začínajúcich podnikateľov, resp. ak od zániku posledného oprávnenia/skončenia vykonávania poslednej samostatnej zárobkovej činnosti SZČO bez oprávnenia uplynulo viac ako 60 mesiacov.","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/socialne-poistenie/zmeny-v-socialnom-poisteni/najdolezitejsie-zmeny-v-socialnom-poisteni-od-1-1","my":{"odpoved":"Áno, pani Nová **má nárok na tzv. odvodové prázdniny** a na účely sociálneho poistenia sa na ňu hľadí ako na začínajúcu SZČO.\n\nPovinné sociálne poistenie jej teda nevzniká hneď od 1. februára 2026.\n\n### Zdôvodnenie\n\nPodľa zákona o sociálnom poistení sa za začínajúceho podnikateľa s nárokom na odvodové prázdniny považuje aj osoba, ktorej od zániku posledného oprávnenia na podnikanie uplynulo **viac ako 60 mesiacov** [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 21, ods. 3].\n\nVo vašom prípade:\n*   Posledná živnosť zanikla: **31. mája 2020**\n*   Nová živnosť vznikla: **1. februára 2026**\n*   Časový odstup medzi týmito dátumami je **68 mesiacov**, čo je viac ako požadovaných 60 mesiacov. Podmienka je teda splnená.\n\n### Kedy jej vznikne povinnosť platiť sociálne odvody?\n\nPre začínajúcich podnikateľov v roku 2026 platí, že povinné poistenie im vzniká **od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom získali oprávnenie** [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 21, ods. 1 v znení od 1.1.2026].\n\n*   **Mesiac začiatku podnikania:** február 2026\n*   **Šiesty kalendárny mesiac po februári:** august 2026\n*   **Dátum vzniku povinného poistenia:** **1. augusta 2026**\n\nOd tohto dátumu začne platiť poistné na sociálne poistenie. Keďže začína ako nová SZČO, bude platiť znížené poistné (tzv. mikroodvod).\n\n| Položka                                    | Suma pre rok 2026 | Poznámka                                                              |\n| :------------------------------------------ | :---------------- | :-------------------------------------------------------------------- |\n| Znížený vymeriavací základ (mikroodvod)     | 396,24 € / mesiac | Platí pre začínajúcich podnikateľov.                                    |\n| **Znížené mesačné poistné na sociálne poistenie** | **131,34 € / mesiac** | Prvýkrát splatné do 9. septembra 2026 (za august 2026). |\n\n---\n\n**Dôležité upozornenie k zdravotnému poisteniu:**\n\nOdvodové prázdniny sa vzťahujú **výlučne na sociálne poistenie**. Preddavky na **zdravotné poistenie je pani Nová povinná platiť hneď od začiatku podnikania**, teda od februára 2026.\n\n*   Minimálny mesačný preddavok na zdravotné poistenie pre SZČO na rok 2026 je **121,92 €** [zákon č. 580/2004 Z. z.]. Prvý preddavok za február 2026 je splatný do 8. marca 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že pani Novej vzniknú odvodové prázdniny, keďže od zániku živnosti uplynulo viac ako 60 mesiacov (68 mesiacov), a správne určuje aj dátum vzniku povinného poistenia na 1. augusta 2026."},"google":{"odpoved":"Áno, pani Nová sa považuje za začínajúcu SZČO a vznikajú jej tzv. odvodové prázdniny. Na účely sociálneho poistenia sa za začínajúceho podnikateľa považuje aj ten, od ukončenia ktorého predchádzajúcej činnosti uplynulo viac ako 60 mesiacov, čo je v jej prípade splnené. Povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne jej vzniká od 1. augusta 2026, teda od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca po začatí podnikania. Prvý odvod bude splatný do 8. septembra 2026. Tieto pravidlá vyplývajú z novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení účinnej od 1. januára 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že pani Novej vzniknú odvodové prázdniny z dôvodu uplynutia viac ako 60 mesiacov od zániku predchádzajúcej činnosti a poistenie jej vznikne od 1. augusta 2026."},"bez":{"odpoved":"Áno, pani Nová bude mať tzv. odvodové prázdniny. Povinnosť platiť poistné do Sociálnej poisťovne sa u nej prvýkrát posúdi až k 1. júlu 2027 na základe daňového priznania za rok 2026. Keďže v rozhodujúcom období pre vznik poistenia (rok 2025) nemala žiadne príjmy z podnikania, povinné poistenie jej pri začatí živnosti vo februári 2026 nevzniká. Povinnosť platiť odvody jej vznikne od 1. júla 2027 iba v prípade, ak jej príjem z podnikania za rok 2026 presiahne zákonom stanovenú hranicu. Toto posúdenie vyplýva z § 21 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď aplikuje nesprávne/zastarané pravidlo posudzovania k 1. júlu 2027 namiesto vzniku poistenia od prvého dňa šiesteho mesiaca (1. augusta 2026) podľa pravidla o uplynutí viac ako 60 mesiacov."}},{"oblast":"odvody-szco","otazka":"SZČO je povinne poistená od roku 2023 a jej vymeriavací základ je dlhodobo pod minimom. Akú sumu musí zaplatiť Sociálnej poisťovni za mesiac január 2026 a aký je posledný deň splatnosti?","otazka_volna":"Odkedy platia nove vyssie minimalne odvody a dokedy mam poslat tu januarovu platbu?","spravna_odpoved":"Za január 2026 zaplatí nové minimálne poistné 303,11 € (minimálny vymeriavací základ sa zvýšil zo 715 € na 914,40 €, čo je 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, teda 60 % z priemernej mzdy za rok 2024 vo výške 1 524 €). Poistné za január 2026 je splatné do 8. februára 2026, ten deň je však nedeľa, takže posledným dňom splatnosti je pondelok 9. februára 2026.","ustanovenie":"§ 138 ods. 8 a § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. 1. 2026; pre SZČO podnikajúcu už pred 1. 1. 2026 v spojení s § 293gma ods. 4","citat":"Poistné v novej výške za mesiac január následne po prvý raz zaplatia do 9. februára 2026.","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/news/nove-vymeriavacie-zaklady-pre-platenie-poistneho-od-1-januara-2026","my":{"odpoved":"Na základe vašej situácie, keďže váš vypočítaný vymeriavací základ je nižší ako zákonom stanovené minimum, ste povinný platiť poistné z minimálneho vymeriavacieho základu.\n\nZa mesiac január 2026 musíte Sociálnej poisťovni zaplatiť poistné vo výške **303,11 €**. Splatnosť tohto poistného je najneskôr do **9. februára 2026**.\n\n### Podrobný výpočet a vysvetlenie\n\n**1. Minimálny vymeriavací základ pre rok 2026**\n\nOd 1. januára 2026 sa zmenil spôsob výpočtu minimálneho vymeriavacieho základu (VZ) pre SZČO. Nová suma je stanovená na **914,40 €** mesačne [Zdroj: nove-vymeriavacie-zaklady-pre-platenie-poistneho-od-1-januara-2026__001.md].\n\n**2. Výpočet minimálneho poistného**\n\nCelková sadzba poistného pre povinne poistenú SZČO je 33,15 % z vymeriavacieho základu.\n\n*   **Výpočet:** 914,40 € × 33,15 % = **303,11 €**\n\nToto minimálne poistné sa skladá z nasledujúcich položiek [Zdroj: 192_4_Zakon_c_461-2003_Z_z_o_socialnom_poisteni_2025.md]:\n\n| Druh poistenia             | Sadzba | Suma poistného |\n| :------------------------- | :----- | :------------- |\n| Nemocenské poistenie       | 4,40 % | 40,23 €        |\n| Starobné poistenie         | 18,00 %| 164,59 €       |\n| Invalidné poistenie        | 6,00 % | 54,86 €        |\n| Rezervný fond solidarity   | 4,75 % | 43,43 €        |\n| **Spolu**                  | **33,15 %** | **303,11 €**   |\n\n**3. Splatnosť poistného**\n\nPoistné na sociálne poistenie za kalendárny mesiac je štandardne splatné do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Keďže 8. február 2026 pripadá na nedeľu, lehota na zaplatenie sa posúva na najbližší pracovný deň, ktorým je pondelok, **9. február 2026** [Zdroj: szco-a-dobrovolne-poistene-osoby-pozor-na-uhradu-poistneho-v-novej-vyske-za-janu__001.md].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nSociálna poisťovňa už nezasiela informácie o zmene výšky poistného listom. Nezabudnite si preto upraviť trvalý príkaz vo vašej banke na novú sumu 303,11 €, aby ste sa vyhli prípadným nedoplatkom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu poistného 303,11 € aj posledný deň lehoty splatnosti 9. februára 2026 s presným právnym a vecným odôvodnením."},"google":{"odpoved":"SZČO s vymeriavacím základom pod minimom musí za január 2026 zaplatiť Sociálnej poisťovni poistné v sume 303,11 €. Táto suma je vypočítaná ako 33,15 % z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý je pre rok 2026 stanovený na 914,40 €. Zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu z 50 % na 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov zaviedli konsolidačné opatrenia. Posledný deň splatnosti poistného za január 2026 je 8. február 2026. Príslušné ustanovenia o vymeriavacom základe a sadzbe poistného upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza posledný deň splatnosti ako 8. február 2026, hoci vzhľadom na nedeľu pripadá posledný deň lehoty na pondelok 9. februára 2026."},"bez":{"odpoved":"Za mesiac január 2026 musí SZČO zaplatiť minimálne poistné vo výške **237,03 €**. Táto suma predstavuje 33,15 % z minimálneho vymeriavacieho základu pre rok 2026, ktorý je 715 €. Minimálny vymeriavací základ je stanovený ako 50 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2024 (1 430 €) podľa § 138 ods. 5 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Poistné za január 2026 je splatné najneskôr do **8. februára 2026**. Lehota splatnosti vyplýva z § 143 ods. 1 uvedeného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu poistného (237,03 € namiesto 303,11 €), nesprávny vymeriavací základ, zastarané pravidlá výpočtu a nesprávny posledný deň splatnosti (8. februára namiesto 9. februára 2026)."}},{"oblast":"odvody-szco","otazka":"Živnostník si 10. septembra 2026 pozastaví živnosť. Musí prerušenie povinného poistenia oznámiť Sociálnej poisťovni a v akej lehote? Ako by to bolo, keby činnosť vykonával na základe iného ako živnostenského oprávnenia?","otazka_volna":"Idem si na cas pozastavit zivnost. Musim to hlasit do socialky a do kolkych dni?","spravna_odpoved":"Nemusí. Od 1. augusta 2026 Sociálna poisťovňa prerušenie poistenia pri pozastavení živnosti eviduje automaticky a sama o vzniku aj skončení prerušenia živnostníka informuje v lehote do 20 dní. Ak by SZČO vykonávala činnosť na základe iného ako živnostenského oprávnenia, prerušenie musí oznámiť sama, a to do 30 dní.","ustanovenie":"§ 26 ods. 2 a § 228 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. 8. 2026","citat":"Sociálna poisťovňa bude o vzniku alebo skončení prerušenia povinného poistenia informovať živnostníkov sama, a to v lehote do 20 dní.","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/news/szco-pozastavujete-zivnost-od-augusta-uz-nemusite-socialnej-poistovni-nahlasovat-prerusenia","my":{"odpoved":"Na základe vami uvedeného dátumu **nemusíte pozastavenie živnosti Sociálnej poisťovni oznamovať.**\n\nOd 1. augusta 2026 platí nová legislatíva, podľa ktorej Sociálna poisťovňa automaticky zaeviduje prerušenie vášho povinného poistenia na základe údajov, ktoré dostane z registra živnostenského podnikania. Následne vás o tejto skutočnosti bude sama informovať, a to v lehote do 20 dní od vzniku prerušenia [Zdroj: sp-rss-aktuality/d2bacef122b6c1febd4af1d4.md].\n\nTáto automatizácia platí za predpokladu, že nemáte súbežne aj iné aktívne oprávnenie na výkon samostatnej zárobkovej činnosti.\n\n### Činnosť na základe iného oprávnenia\n\nAk by ste vykonávali činnosť na základe iného oprávnenia ako živnostenského (napr. ako advokát, notár, daňový poradca, umelec a pod.) a túto činnosť by ste prerušili, situácia by bola iná.\n\nV takom prípade sa na vás automatizácia nevzťahuje a **máte povinnosť oznámiť prerušenie poistenia Sociálnej poisťovni, a to v lehote do 30 dní** od prerušenia [Zákon č. 461/2003 Z. z.].\n\n### Zhrnutie povinností\n\n| Typ oprávnenia | Pozastavenie od 1. 8. 2026 | Oznamovacia povinnosť voči SP | Lehota |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Živnostenské oprávnenie** | Áno (10. 9. 2026) | **Nie** (rieši SP automaticky) | - |\n| **Iné oprávnenie** | Áno | **Áno** (musí oznámiť SZČO) | do 30 dní |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, keďže správne uvádza neexistenciu oznamovacej povinnosti pre živnostníka (s lehotou informovania zo strany SP do 20 dní) a 30-dňovú lehotu na oznámenie pri inom oprávnení."},"google":{"odpoved":"Vzhľadom na legislatívnu zmenu účinnú od 1. augusta 2026, živnostník po pozastavení živnosti 10. septembra 2026 už nemusí oznamovať prerušenie povinného poistenia Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa zaeviduje prerušenie poistenia automaticky a bude o tom živnostníka informovať do 20 dní. Ak by ste však vykonávali činnosť na základe iného ako živnostenského oprávnenia, prerušenie poistenia oznámiť musíte. V takom prípade je lehota na oznámenie 30 dní od prerušenia činnosti, a to prostredníctvom tlačiva Registračný list fyzickej osoby. Tieto povinnosti upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne a presne zodpovedá referencii vrátane všetkých lehôt (20 dní na informovanie poisťovňou, 30 dní pre iné SZČO) a právnych podmienok."},"bez":{"odpoved":"Nie, živnostník nemá oznamovaciu povinnosť, nakoľko prerušenie živnosti oznamuje Sociálnej poisťovni okresný úrad ako jednotné kontaktné miesto. Vyplýva to z § 228 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Ak by však činnosť vykonával na základe iného oprávnenia (napr. ako advokát), musel by prerušenie poistenia oznámiť sám. Lehota na oznámenie je do ôsmich dní od prerušenia. Táto povinnosť vyplýva z § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu (zastaranú) lehotu na oznámenie prerušenia pri inom ako živnostenskom oprávnení (8 dní namiesto 30 dní)."}},{"oblast":"odvody-szco","otazka":"Povinne poistenej SZČO vznikne nárok na rodičovský príspevok a popri ňom prestane vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Aký to má vplyv na jej povinné poistenie a akú oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni má?","otazka_volna":"Idem na rodicovsku a zivnost robit nebudem. Platim dalej socialku alebo mi to zmrazia? A mam to niekam hlasit?","spravna_odpoved":"Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie sa jej prerušuje, takže za obdobie prerušenia neplatí poistné. Vznik nároku na rodičovský príspevok (ak popri ňom nevykonáva činnosť) musí Sociálnej poisťovni oznámiť do 8 dní – táto oznamovacia povinnosť ostala zachovaná aj po 1. auguste 2026.","ustanovenie":"§ 26 ods. 4 písm. d) a § 228 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení","citat":"Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná oznámiť príslušnej pobočke ... prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa § 26 ods. 4 písm. b) až e) do 8 dní od prerušenia tohto poistenia.","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/news/szco-pozastavujete-zivnost-od-augusta-uz-nemusite-socialnej-poistovni-nahlasovat-prerusenia","my":{"odpoved":"Áno, vznik nároku na rodičovský príspevok a súčasné prerušenie výkonu činnosti má zásadný vplyv na vaše povinné sociálne poistenie.\n\n**Vaše povinné poistenie sa preruší a máte oznamovaciu povinnosť v lehote 8 dní.**\n\nTu sú podrobnosti:\n\n### 1. Vplyv na povinné poistenie\n\nAk ako povinne poistená SZČO prestanete vykonávať svoju činnosť z dôvodu, že máte nárok na rodičovský príspevok, vaše povinné nemocenské a dôchodkové poistenie sa **prerušuje**.\n\n*   **Počas prerušenia neplatíte poistné:** V období, kedy je vaše poistenie prerušené, nemáte povinnosť platiť mesačné odvody do Sociálnej poisťovne.\n*   **Obdobie sa nezapočítava:** Doba prerušenia sa vám nebude započítavať do obdobia poistenia pre účely nároku na budúce dávky (napr. nemocenské, materské, dôchodok) z titulu SZČO.\n*   **Poistencom je štát:** Počas poberania rodičovského príspevku za vás platí dôchodkové poistenie štát, takže o toto obdobie pre účely dôchodku neprídete.\n\n### 2. Oznamovacia povinnosť voči Sociálnej poisťovni\n\nMáte povinnosť oznámiť Sociálnej poisťovni prerušenie vášho povinného poistenia.\n\n*   **Lehota:** Oznámenie musíte podať **do 8 kalendárnych dní** od vzniku tejto skutočnosti (t. j. od dňa, odkedy máte nárok na rodičovský príspevok a prerušili ste činnosť) [Zdroj: sp-rss-aktuality/d2bacef122b6c1febd4af1d4.md].\n*   **Spôsob:** Oznámenie sa podáva na tlačive **Registračný list fyzickej osoby (RLFO) – prerušenie**. V tlačive vyznačíte ako dôvod prerušenia nárok na rodičovský príspevok.\n\n### Čo sa stane po skončení rodičovského príspevku?\n\nKeď vám zanikne nárok na rodičovský príspevok a opäť začnete vykonávať svoju činnosť, vaše povinné poistenie sa automaticky obnoví dňom nasledujúcim po dni skončenia prerušenia. Aj túto skutočnosť (zánik prerušenia) ste povinný oznámiť Sociálnej poisťovni, opäť na tlačive RLFO, a to v rovnakej lehote 8 dní.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že povinné poistenie sa prerušuje, počas prerušenia sa poistné neplatí a oznamovacia povinnosť voči Sociálnej poisťovni je v lehote do 8 dní."},"google":{"odpoved":"Počas poberania rodičovského príspevku a súčasného nevykonávania činnosti sa povinne poistenej SZČO prerušuje povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Z tohto dôvodu nie je povinná platiť poistné na sociálne poistenie. Vznik nároku na rodičovský príspevok je však povinná oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Lehotu na splnenie tejto oznamovacej povinnosti má do ôsmich dní. Tieto povinnosti vyplývajú zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza prerušenie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, neplatenie poistného a lehotu 8 dní na oznámenie Sociálnej poisťovni."},"bez":{"odpoved":"Ak SZČO prestane vykonávať zárobkovú činnosť, napríklad prerušením živnosti, zaniká jej povinné sociálne poistenie dňom prerušenia. Túto skutočnosť je povinná oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne do ôsmich dní prostredníctvom formulára Registračný list fyzickej osoby. Počas obdobia poberania rodičovského príspevku bude za ňu platiť poistné na dôchodkové poistenie štát. Zánik poistenia SZČO upravuje § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Oznamovaciu povinnosť a lehotu stanovuje § 228 ods. 3 toho istého zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď vecne nesprávne uvádza zánik povinného sociálneho poistenia namiesto jeho prerušenia a opiera sa o nesprávne ustanovenia zákona o sociálnom poistení."}},{"oblast":"odvody-szco","otazka":"Povinne poistená SZČO začne 3. augusta 2026 osobne a celodenne ošetrovať chorého otca. Od ktorého dňa sa jej prerušuje povinné poistenie, dokedy to musí oznámiť a ako je to pri dlhodobom ošetrovaní?","otazka_volna":"Musim sa starat o otca, nebudem robit. Od kedy mi prestanu bezat odvody a kedy to mam nahlasit?","spravna_odpoved":"Povinné poistenie sa jej prerušuje až od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania, teda od 17. augusta 2026 (3. august je prvý deň). Skutočnosť musí Sociálnej poisťovni oznámiť do 8 dní. Pri dlhodobom ošetrovaní sa poistenie prerušuje až od 91. dňa, tiež s oznámením do 8 dní.","ustanovenie":"§ 26 ods. 4 písm. b) a c) a § 228 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení","citat":"Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ... b) od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode ... do skončenia potreby tohto ošetrovania ..., c) od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania.","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/news/szco-pozastavujete-zivnost-od-augusta-uz-nemusite-socialnej-poistovni-nahlasovat-prerusenia","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na pravidlá prerušenia poistenia a súvisiace lehoty pre vašu situáciu.\n\nPovinné poistenie sa vám ako SZČO preruší **od 17. augusta 2026**, teda od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania. Túto skutočnosť musíte Sociálnej poisťovni oznámiť do 8 dní od prerušenia, teda najneskôr do 25. augusta 2026.\n\n### 1. Prerušenie povinného poistenia\n\nPodľa Zákona o sociálnom poistení sa povinne poistenej SZČO prerušuje povinné nemocenské a dôchodkové poistenie v období, keď sa osobne a celodenne stará o chorého príbuzného v priamom rade (čím otec je).\n\n*   **Začiatok prerušenia:** Prerušenie nenastáva od prvého dňa, ale až **od 15. dňa** potreby takéhoto ošetrovania [Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 26].\n*   **Výpočet pre váš prípad:**\n    *   Začiatok ošetrovania: 3. augusta 2026 (pondelok)\n    *   15. deň ošetrovania: **17. augusta 2026** (pondelok)\n\nPočas obdobia prerušenia poistenia nie ste povinná platiť poistné na sociálne poistenie.\n\n### 2. Lehota na oznámenie\n\nPrerušenie poistenia z dôvodu ošetrovania člena rodiny ste povinná oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.\n\n*   **Lehota:** **Do 8 dní** od dňa prerušenia poistenia [Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení].\n*   **Výpočet lehoty:**\n    *   Deň prerušenia: 17. augusta 2026\n    *   Koniec lehoty: **25. augusta 2026** (utorok)\n\nOznámenie sa podáva na tlačive \"Registračný list fyzickej osoby – prerušenie\".\n\n### 3. Dlhodobé ošetrovanie a ošetrovné\n\nV súvislosti s dlhodobou starostlivosťou máte nárok na dávku \"dlhodobé ošetrovné\", a to po splnení zákonných podmienok.\n\n*   **Maximálna dĺžka:** Dlhodobé ošetrovné sa poskytuje najviac **90 dní**.\n*   **Prerušenie poistenia vs. dávka:** Vaše povinné poistenie zostáva prerušené po celý čas potrebnej starostlivosti, aj keby presiahla 90 dní. Ak by ošetrovanie trvalo dlhšie, od 91. dňa sa poistenie naďalej prerušuje, avšak už bez nároku na dávku [Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 26].\n*   **Nové pravidlá od 1. 8. 2026:** Keďže vaša situácia nastáva po tomto dátume, vzťahuje sa na vás zmena, podľa ktorej potrebu dlhodobej osobnej starostlivosti potvrdzuje lekár vytvorením elektronického záznamu v Elektronickej zdravotnej knižke občana.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNezabudnite si okrem oznámenia o prerušení poistenia podať aj žiadosť o dávku \"dlhodobé ošetrovné\". Potvrdenie o potrebe ošetrovania vám vystaví ošetrujúci lekár vášho otca. Počas poberania ošetrovného za vás platí zdravotné poistenie štát, je však potrebné túto skutočnosť oznámiť vašej zdravotnej poisťovni.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď vecne nesprávne uvádza, že pri dlhodobom ošetrovaní zostáva poistenie prerušené po celý čas (a od 91. dňa sa 'naďalej prerušuje'), hoci podľa zákona sa povinné poistenie pri dlhodobom ošetrovaní prerušuje až od 91. dňa."},"google":{"odpoved":"Povinné poistenie sa SZČO prerušuje od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania, vo vašom prípade teda od 18. augusta 2026. Túto skutočnosť musíte oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne do 8 dní od vzniku prerušenia, najneskôr do 26. augusta 2026. Prerušenie poistenia upravuje § 26 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Pri dlhodobom ošetrovaní, ktoré môže trvať maximálne 90 dní, sa povinné poistenie prerušuje až od 91. dňa. Aj v takom prípade platí osemdňová lehota na oznámenie prerušenia poistenia.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny dátum začiatku prerušenia poistenia (18. august namiesto 17. augusta 2026, keďže 15. deň pripadá na 17. augusta)."},"bez":{"odpoved":"Povinné poistenie sa vám prerušuje odo dňa začiatku ošetrovania, teda od 3. augusta 2026. Túto skutočnosť ste boli povinná oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne do ôsmich dní od prerušenia, t. j. do 11. augusta 2026. Prerušenie povinného poistenia počas nároku na ošetrovné upravuje § 26 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Pri dlhodobom ošetrovaní platí rovnaký princíp, pričom poistenie je prerušené počas celej doby nároku na dlhodobé ošetrovné, najviac však 90 dní. Oznamovacia povinnosť v lehote 8 dní je stanovená v § 228 ods. 1 uvedeného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny dátum prerušenia poistenia od prvého dňa (3. augusta) namiesto od 15. dňa (17. augusta) a pri dlhodobom ošetrovaní mylne tvrdí prerušenie počas prvých 90 dní namiesto až od 91. dňa."}},{"oblast":"odvody-szco","otazka":"Povinne poistená SZČO poberá materské od 1. apríla 2026 do 30. októbra 2026 a počas neho nepodniká. Prerušuje sa jej povinné poistenie, platí poistné a započíta sa jej toto obdobie do dôchodkového poistenia?","otazka_volna":"Som zivnostnicka a som na materskej. Mam pocas nej platit socialku? A rata sa mi to na dochodok?","spravna_odpoved":"Povinné poistenie sa jej neprerušuje – trvá ďalej, ale počas obdobia poberania materského má vylúčenú povinnosť platiť poistné, takže do Sociálnej poisťovne za tie mesiace neplatí nič. Obdobie sa jej napriek tomu hodnotí ako obdobie dôchodkového poistenia. Pozor: od 1. januára 2026 sa vylúčenie povinnosti platiť poistné zrušilo pre zamestnancov a zamestnávateľov, pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby však ostalo zachované.","ustanovenie":"§ 140 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (pre SZČO zachované aj po 1. 1. 2026)","citat":"Pre samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne poistené osoby sa nič nemení – naďalej budú mať vylúčenú povinnosť platiť poistné v čase trvania zákonom stanovených sociálnych udalostí.","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/socialne-poistenie/zmeny-v-socialnom-poisteni/najdolezitejsie-zmeny-v-socialnom-poisteni-od-1-1","my":{"odpoved":"Áno, počas poberania materského ako povinne poistená SZČO máte úľavy na poistnom a toto obdobie sa vám započítava do dôchodku. Vaše povinné poistenie sa však neprerušuje.\n\nTu je podrobné vysvetlenie k vašim otázkam:\n\n### 1. Prerušenie povinného poistenia\n\n**Nie, povinné poistenie sa vám neprerušuje.**\n\nPočas poberania materského dochádza k tzv. **vylúčeniu povinnosti platiť poistné** podľa § 140 Zákona o sociálnom poistení, nie k prerušeniu poistenia podľa § 26. Sú to dva odlišné inštitúty. Vaše povinné poistenie SZČO naďalej trvá, len z neho počas tohto obdobia neplatíte odvody.\n\nPrerušenie poistenia by nastalo napríklad vtedy, ak by ste si oficiálne pozastavili živnosť, čo vo vašom prípade nie je potrebné.\n\n### 2. Platenie poistného\n\n**Nie, počas poberania materského poistné do Sociálnej poisťovne neplatíte.**\n\nAko povinne poistená SZČO nie ste povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v období, v ktorom vám trvá nárok na výplatu materského [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 140, ods. 1, písm. b)].\n\n*   **Dôležité upozornenie:** Od 1. januára 2026 bol inštitút vylúčenia povinnosti platiť poistné zrušený pre zamestnancov. Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby však **zostáva v platnosti** [Zrušenie inštitútu vylúčenia platenia poistného (zamestnanci)].\n\n### 3. Započítanie do dôchodkového poistenia\n\n**Áno, toto obdobie sa vám v plnom rozsahu započítava do dôchodku.**\n\nKeďže vaše povinné poistenie SZČO sa neprerušuje a štát vás považuje za svojho poistenca z dôvodu poberania materského, toto obdobie je považované za obdobie dôchodkového poistenia. Poistné na dôchodkové poistenie za vás v tomto čase platí štát. Obdobie od 1. apríla 2026 do 30. októbra 2026 sa vám teda bude hodnotiť pri výpočte vášho budúceho starobného dôchodku.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v plnom rozsahu potvrdzuje, že povinné poistenie SZČO sa neprerušuje, poistné sa z dôvodu vylúčenia povinnosti neplatí (aj po 1. 1. 2026) a obdobie sa započítava do dôchodkového poistenia."},"google":{"odpoved":"Počas poberania materského sa povinne poistenej SZČO povinné poistenie neprerušuje, ale má vylúčenú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie. Táto výnimka platí odo dňa priznania materského až do jeho zániku. Obdobie poberania materského sa plne započítava do obdobia dôchodkového poistenia pre nárok na dôchodok, keďže poistné za SZČO v tomto čase platí štát. Vylúčenie povinnosti platiť poistné upravuje § 140 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. SZČO nemusí túto skutočnosť Sociálnej poisťovni oznamovať, zmena nastane automaticky na základe priznania materského.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že poistenie sa neprerušuje, poistné sa z dôvodu vylúčenia povinnosti neplatí a obdobie sa započítava do dôchodkového poistenia."},"bez":{"odpoved":"Áno, povinne poistenej SZČO sa počas poberania materského prerušuje povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Z tohto dôvodu počas prerušenia neplatí poistné na sociálne poistenie. Toto obdobie sa jej však započítava na dôchodkové účely, pretože poistenie na dôchodkové poistenie za ňu platí štát. Prerušenie poistenia upravuje § 26 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Platenie poistného štátom počas poberania materského vyplýva z § 15 ods. 1 písm. b) toho istého zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že sa povinne poistenej SZČO poistenie prerušuje, hoci sa poistenie neprerušuje a ide len o vylúčenie povinnosti platiť poistné podľa § 140 zákona."}},{"oblast":"odvody-szco","otazka":"SZČO má mesačný vymeriavací základ 1 500 €. Dňa 12. júla 2026 si pozastaví živnosť, takže od 12. do 31. júla 2026 má prerušené povinné poistenie. Koľko zaplatí Sociálnej poisťovni za júl 2026?","otazka_volna":"V polovici mesiaca som si pozastavil zivnost. Platim za ten mesiac cele odvody alebo len cast?","spravna_odpoved":"Platí len za 11 dní júla (1. – 11. 7.). Denný vymeriavací základ = 1 500 : 31 = 48,38 € (zaokrúhlene nadol), alikvotný vymeriavací základ = 48,38 × 11 = 532,18 €. Poistné (každý fond zvlášť zaokrúhlené nadol): nemocenské 4,4 % = 23,41 €, starobné 18 % = 95,79 €, invalidné 6 % = 31,93 €, rezervný fond 4,75 % = 25,27 €. Spolu 176,40 €.","ustanovenie":"§ 142 ods. 2 a § 138 ods. 13 (posledná veta) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení; zaokrúhľovanie jednotlivých súm poistného § 129 ods. 2","citat":"Jednotlivé sumy poistného na sociálne poistenie sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/socialne-poistenie/platenie-poistneho/poistne-szco-dpo-po-prerusenom-poisteni","my":{"odpoved":"Na základe pozastavenia živnosti zaplatí SZČO za júl 2026 sociálne poistenie vo výške **176,40 €**.\n\nPoistné sa platí len za dni, počas ktorých poistenie trvalo. Keďže ste mali živnosť pozastavenú od 12. júla 2026, povinné poistenie vám v júli trvalo 11 dní (od 1. do 11. júla). Výpočet sa riadi presnými pravidlami pre alikvotizáciu vymeriavacieho základu a zaokrúhľovanie.\n\n### Podrobný výpočet poistného za júl 2026\n\n**1. Určenie denného vymeriavacieho základu (VZ)**\n\nNajprv sa váš mesačný vymeriavací základ prepočíta na denný základ. Tento denný základ sa podľa zákona zaokrúhľuje na eurocenty **nadol**.\n[Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 138 ods. 13]\n\n*   **Mesačný VZ:** 1 500,00 €\n*   **Počet kalendárnych dní v júli 2026:** 31\n*   **Výpočet:** 1 500,00 € / 31 dní = 48,38709... €\n*   **Denný VZ po zaokrúhlení nadol:** **48,38 €**\n\n**2. Určenie pomerného vymeriavacieho základu za júl 2026**\n\nZaokrúhlený denný VZ sa vynásobí počtom dní, počas ktorých poistenie trvalo.\n\n*   **Počet dní poistenia v júli:** 11\n*   **Výpočet:** 48,38 € × 11 dní = **532,18 €**\n\nToto je váš vymeriavací základ pre výpočet poistného za júl 2026.\n\n**3. Výpočet poistného za jednotlivé fondy**\n\nZ pomerného VZ sa vypočíta poistné pre každý fond zvlášť. Každá jednotlivá suma poistného sa zaokrúhľuje na eurocenty **nadol**.\n[Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 142 ods. 2]\n\n| Fond poistenia | Sadzba (platná v r. 2026) | Výpočet (z VZ 532,18 €) | Poistné v € |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Nemocenské poistenie | 4,40 % | 532,18 € × 0,044 = 23,41592 € | 23,41 € |\n| Starobné poistenie | 18,00 % | 532,18 € × 0,18 = 95,7924 € | 95,79 € |\n| Invalidné poistenie | 6,00 % | 532,18 € × 0,06 = 31,9308 € | 31,93 € |\n| Rezervný fond solidarity | 4,75 % | 532,18 € × 0,0475 = 25,27855 € | 25,27 € |\n| **Spolu** | **33,15 %** | | **176,40 €** |\n\n**Zhrnutie:**\nVaša povinnosť zaplatiť poistné na sociálne poistenie za júl 2026 je vo výške **176,40 €**. Táto suma je splatná do 8. augusta 2026. Keďže 8. august 2026 je sobota, lehota splatnosti sa posúva na najbližší pracovný deň, ktorým je **pondelok 10. augusta 2026** [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 143].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď obsahuje úplne presný postup výpočtu, správne zaokrúhľovanie aj výslednú sumu 176,40 € zhodnú s referenciou."},"google":{"odpoved":"Za júl 2026 zaplatí SZČO poistné na sociálne poistenie vo výške 176,45 €. Poistné sa platí len za dni, počas ktorých trvalo povinné poistenie, teda za 11 dní v júli. Výpočet je nasledovný: (1 500 € / 31 dní) x 11 dní x 33,15 %. Celková sadzba poistného pre SZČO je 33,15 % z vymeriavacieho základu. Poistné je splatné do 8. augusta 2026. Tento postup vyplýva z § 26 a § 142 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výslednú sumu poistného (176,45 € namiesto 176,40 €), pretože uplatnila celkovú sadzbu namiesto zákonného výpočtu a zaokrúhľovania pre jednotlivé fondy osobitne."},"bez":{"odpoved":"Za júl 2026 zaplatí poistné vo výške 176,45 €. Poistné sa platí len za dni trvania povinného poistenia, teda za 11 dní v júli (od 1. do 11. júla). Pomerný vymeriavací základ je 532,26 € (1 500 € / 31 dní * 11 dní), z ktorého sa vypočíta poistné sadzbou 33,15 %. Poistné je splatné do 8. augusta 2026. Výpočet vyplýva z § 138 ods. 15 a splatnosť z § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výslednú sumu poistného (176,45 € namiesto 176,40 €), nesprávny pomerný vymeriavací základ a nesprávny postup výpočtu aplikovaním celkovej sadzby 33,15 % namiesto zaokrúhľovania jednotlivých fondov."}},{"oblast":"odvody-szco","otazka":"Z akých fondov a v akých sumách sa skladá mikroodvod 131,34 €, ktorý platí SZČO v mikroodvodovom pásme, a je táto SZČO nemocensky poistená?","otazka_volna":"Ked budem platit len ten mikroodvod, som vobec nemocensky poisteny? A z coho sa tych 131 eur sklada?","spravna_odpoved":"Áno, je nemocensky aj dôchodkovo poistená – mikroodvod kryje rovnaké fondy ako štandardné poistné, len z nižšieho základu. Z osobitného vymeriavacieho základu 396,24 € (každý fond zaokrúhlený nadol): nemocenské 4,4 % = 17,43 €, starobné 18 % = 71,32 €, invalidné 6 % = 23,77 €, rezervný fond solidarity 4,75 % = 18,82 €. Spolu 131,34 € mesačne.","ustanovenie":"§ 21 a § 138 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 122/2026 Z. z.","citat":"Za obdobie od 1. júla 2026 do 31. decembra 2026 je „osobitný“ vymeriavací základ v sume 396,24 eura, z ktorého poistné je mesačne v sume 131,34 eura (tzv. mikroodvod).","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/socialne-poistenie/platenie-poistneho/poistne-szco-od-1-jula-2026-mikroodvod","my":{"odpoved":"Áno, samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), ktorá platí tzv. mikroodvod vo výške **131,34 € mesačne**, je povinne nemocensky poistená a má nárok na nemocenské dávky (napr. nemocenské, materské), ak splní aj ostatné zákonné podmienky.\n\nTento odvod sa počíta zo zníženého, tzv. osobitného vymeriavacieho základu, ktorý pre rok 2026 predstavuje **396,24 €**. Celková sadzba poistného pre SZČO je 33,15 % z tohto základu.\n\n### Rozpis mikroodvodu 131,34 € podľa fondov\n\nPoistné sa skladá z odvodov do štyroch fondov sociálneho poistenia. Jednotlivé sumy sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.\n\n| Fond poistenia | Sadzba | Výpočet (z VZ 396,24 €) | Suma poistného |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Nemocenské poistenie | 4,40 % | 396,24 € × 4,40 % | **17,43 €** |\n| Starobné poistenie | 18,00 % | 396,24 € × 18,00 % | **71,32 €** |\n| Invalidné poistenie | 6,00 % | 396,24 € × 6,00 % | **23,77 €** |\n| Rezervný fond solidarity | 4,75 % | 396,24 € × 4,75 % | **18,82 €** |\n| **Spolu** | **33,15 %** | | **131,34 €** |\n\n### Kto platí mikroodvod v roku 2026?\n\nTento znížený odvod sa týka SZČO, ktoré sú povinne poistené, no ich príjem za predchádzajúci rok spadá do stanoveného pásma. Konkrétne ide o SZČO, ktoré:\n*   za rok 2025 dosiahli príjem z podnikania vyšší ako 2 876,90 €, ale zároveň **nepresiahli 9 144 €** [Zdroj: 007__chunk.md].\n*   sú **začínajúci podnikatelia**, ktorým vzniká povinné poistenie po uplynutí 5-mesačných \"odvodových prázdnin\" (napr. pri začatí podnikania 1. marca 2026 vzniká povinnosť platiť odvody od 1. septembra 2026, a to práve vo výške mikroodvodu) [Zdroj: 007__chunk.md].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nJe dôležité rozlišovať medzi týmto zníženým \"mikroodvodom\" a štandardným minimálnym odvodom. SZČO s príjmom za rok 2025 nad 9 144 € platia v roku 2026 štandardné minimálne odvody vo výške **303,11 €** mesačne, ktoré sa počítajú z minimálneho vymeriavacieho základu 914,40 € [Zdroj: 104_Odvody_zivnostnika_do_Socialnej_a_zdravotnej_poistovne_od_1_januara_2026_2025.md].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne potvrdzuje existenciu nemocenského poistenia a uvádza presný rozpis fondov a jednotlivých súm z osobitného vymeriavacieho základu v plnej zhode s referenciou."},"google":{"odpoved":"Mikroodvod vo výške 131,34 € sa platí do Sociálnej poisťovne a skladá sa z odvodov do štyroch fondov. Tieto odvody sa počítajú z osobitného vymeriavacieho základu 396,24 €. Konkrétne ide o nemocenské poistenie (4,4 %), starobné poistenie (18 %), invalidné poistenie (6 %) a rezervný fond solidarity (4,75 %). Áno, SZČO platiaca mikroodvod je povinne nemocensky poistená, keďže v celkovej sadzbe 33,15 % je zahrnutá aj sadzba na nemocenské poistenie. Tieto povinnosti vyplývajú zo Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne identifikuje všetky fondy, sadzby, vymeriavací základ aj poistný status, pričom neuvádza konkrétne sumy poistného pre jednotlivé fondy, čo sa považuje za chýbajúci medzikrok výpočtu."},"bez":{"odpoved":"Mikroodvod vo výške 131,34 € sa skladá z odvodov do Sociálnej poisťovne, a to: nemocenské poistenie 17,43 €, starobné poistenie 71,32 €, invalidné poistenie 23,77 € a rezervný fond solidarity 18,82 €. Áno, SZČO platiaca mikroodvod je povinne nemocensky poistená, keďže platí príspevok na nemocenské poistenie. Táto suma predstavuje 50 % z minimálneho mesačného poistného pre rok 2026 (262,68 €), ktoré platí SZČO spĺňajúca podmienky mikrodaňovníka. Výška sadzieb je stanovená v § 133 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Znížený vymeriavací základ pre mikrodaňovníka upravuje § 138 ods. 5a toho istého zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza rozpis jednotlivých fondov aj s ich sumami a potvrdzuje existenciu nemocenského poistenia."}},{"oblast":"odvody-szco","otazka":"SZČO s priznaným ťažkým zdravotným postihnutím má za rok 2025 vypočítaný mesačný vymeriavací základ na zdravotné poistenie 500 € a nemá žiadneho iného platiteľa poistného. Aký preddavok na zdravotné poistenie platí v roku 2026?","otazka_volna":"Som ZTP zivnostnik, zarabam malo. Kolko mam platit do zdravotnej tento rok?","spravna_odpoved":"Keďže 500 € je pod minimálnym vymeriavacím základom 762 € a nemá iného platiteľa, použije sa minimum 762 €. Sadzba pre SZČO so zdravotným postihnutím je od 1. 1. 2026 8 % (predtým 7,5 %), takže minimálny preddavok je 60,96 € mesačne. Bez postihnutia by to bolo 16 % zo 762 € = 121,92 €.","ustanovenie":"§ 38ezk písm. b) v spojení s § 12 ods. 1 písm. c) a § 13 ods. 9 a 10 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (sadzba 16 %, resp. 8 % platí podľa prechodného ustanovenia od 1. 1. 2026 do 31. 12. 2027; samotný § 12 ods. 1 písm. c) naďalej uvádza 15 %, resp. 7,5 %)","citat":"Percentuálna sadzba je 16 %, resp. 8 % pre osobu so zdravotným postihnutím.","zdroj_url":"https://www.dovera.sk/platitel/samoplatitel-szco/tema-platba-poistneho/kolko-platit-v-roku-2026","my":{"odpoved":"Pre rok 2026 bude táto SZČO platiť mesačný preddavok na zdravotné poistenie vo výške **60,96 €**.\n\nHoci je váš vypočítaný vymeriavací základ (VZ) z ročného zúčtovania za rok 2025 vo výške 500 €, pre platenie preddavkov v roku 2026 musíte použiť zákonom stanovený minimálny vymeriavací základ, pretože váš vypočítaný VZ je nižší.\n\n### Podrobný výpočet a vysvetlenie\n\n1.  **Porovnanie vymeriavacích základov:**\n    *   Váš vypočítaný mesačný VZ: **500 €**\n    *   Minimálny mesačný VZ pre SZČO na rok 2026: **762 €** (určený ako 50 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2024, ktorá bola 1 524 €) [Zákon č. 580/2004 Z. z., § 13 ods. 10].\n\n2.  **Určenie rozhodujúceho VZ:**\n    Keďže váš vypočítaný VZ (500 €) je nižší ako minimálny VZ (762 €) a nemáte iného platiteľa poistného (nie ste súčasne zamestnanec alebo poistenec štátu), ste povinný platiť preddavky najmenej z minimálneho vymeriavacieho základu [Zákon č. 580/2004 Z. z., § 16 ods. 8 písm. a)]. Rozhodujúci VZ pre výpočet preddavku je teda **762 €**.\n\n3.  **Výpočet preddavku:**\n    *   Rozhodujúci VZ: **762 €**\n    *   Sadzba poistného pre osobu so zdravotným postihnutím na rok 2026: **8 %** [Zákon č. 580/2004 Z. z., § 38ezk písm. d)].\n    *   Mesačný preddavok: 762 € × 8 % = **60,96 €**\n\nNasledujúca tabuľka sumarizuje výpočet:\n\n| Položka | Hodnota | Zdroj |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Vypočítaný VZ z RZ 2025 | 500,00 € | Údaj zo zadania |\n| Minimálny VZ pre rok 2026 | 762,00 € | § 13 ods. 10 zák. 580/2004 Z. z. |\n| **Rozhodujúci VZ pre výpočet preddavku** | **762,00 €** | § 16 ods. 8 písm. a) zák. 580/2004 Z. z. |\n| Sadzba poistného (osoba so ZP) | 8 % | § 38ezk zák. 580/2004 Z. z. |\n| **Mesačný preddavok na rok 2026** | **60,96 €** | (762,00 € × 8 %) |\n\nTento preddavok je splatný do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza minimálny vymeriavací základ 762 €, sadzbu 8 % pre osobu so zdravotným postihnutím aj výsledný mesačný preddavok 60,96 €."},"google":{"odpoved":"V roku 2026 platí táto SZČO mesačný preddavok na zdravotné poistenie vo výške 60,96 €. Preddavok vypočítaný z jej vymeriavacieho základu (500 € * 8 % = 40 €) je nižší ako zákonom stanovený minimálny preddavok. Minimálny mesačný preddavok pre SZČO so zdravotným postihnutím je pre rok 2026 suma 60,96 €, čo predstavuje 8 % z minimálneho vymeriavacieho základu 762 €. Sadzba poistného pre osobu so zdravotným postihnutím je podľa § 12 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza výslednú výšku preddavku 60,96 € mesačne vypočítanú ako 8 % z minimálneho vymeriavacieho základu 762 €."},"bez":{"odpoved":"Mesačný preddavok na zdravotné poistenie pre rok 2026 je 35 €. Vypočíta sa ako 7 % z vymeriavacieho základu 500 €, keďže sa uplatňuje znížená sadzba poistného pre osobu so zdravotným postihnutím. Na túto SZČO sa nevzťahuje povinnosť platiť preddavok z minimálneho vymeriavacieho základu. Preddavok je splatný do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Právna úprava vyplýva z § 12 ods. 1 písm. e) a § 13 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výšku preddavku (35 € namiesto 60,96 €), nesprávnu sadzbu (7 % namiesto 8 %) a chybne tvrdí, že sa neuplatňuje minimálny vymeriavací základ."}},{"oblast":"odvody-szco","otazka":"Za ktorý kalendárny rok a do akého dátumu je zdravotná poisťovňa povinná vykonať a doručiť ročné zúčtovanie poistného v roku 2026, a ako sa táto lehota mení pre SZČO, ktorá mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania?","otazka_volna":"Kedy mi pride z poistovne to rocne zuctovanie a plati to iny termin, ked som mal odklad danoveho priznania?","spravna_odpoved":"V roku 2026 sa vykonáva ročné zúčtovanie za rok 2025 (za poistencov, ktorí boli poistencami k 31. 12. 2025). Zákonná lehota na jeho vykonanie a doručenie je 30. september 2026. Ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, lehota sa posúva na 31. október 2026.","ustanovenie":"§ 19 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení","citat":"Zákonná lehota na doručenie ročného zúčtovania poistného je 30. 9. 2026. U klientov, ktorí využili možnosť odkladu daňového priznania, je to 31. 10. 2026.","zdroj_url":"https://www.dovera.sk/platitel/samoplatitel-szco/tema-rocne-zuctovanie/rocne-zuctovanie","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu sú termíny pre ročné zúčtovanie zdravotného poistného (RZZP), ktoré vykonáva zdravotná poisťovňa v roku 2026.\n\nV roku 2026 vykonáva zdravotná poisťovňa ročné zúčtovanie poistného **za kalendárny rok 2025**.\n\nLehoty na vykonanie a doručenie výsledku RZZP sa líšia podľa toho, či ste mali alebo nemali predĺženú lehotu na podanie daňového priznania.\n\n### 1. Štandardná lehota\n\nAk ste podávali daňové priznanie za rok 2025 v štandardnej lehote (do 31. marca 2026), zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie a oznámiť vám jeho výsledok najneskôr **do 30. septembra 2026** [Zákon č. 580/2004 Z. z., § 19, ods. 2].\n\n### 2. Predĺžená lehota pre SZČO\n\nAk ste ako SZČO mali predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2025 (napr. do 30. júna 2026 alebo 30. septembra 2026), zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie a oznámiť vám jeho výsledok najneskôr **do 31. októbra 2026** [Zákon č. 580/2004 Z. z., § 19, ods. 2].\n\n---\n\n### Splatnosť nedoplatku z ročného zúčtovania\n\nJe dôležité vedieť, že ak vám z ročného zúčtovania vyplynie nedoplatok, ste povinný ho uhradiť **do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov**, nie odo dňa jeho doručenia [Ročné zúčtovanie ZP — splatnosť nedoplatku (45 dní)].\n\nNaopak, ak vám vznikne preplatok, zdravotná poisťovňa má povinnosť vám ho vrátiť do 45 dní po uplynutí lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska k oznámeniu o výsledku RZZP.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza rok 2025, štandardnú lehotu do 30. septembra 2026 aj predĺženú lehotu do 31. októbra 2026."},"google":{"odpoved":"V roku 2026 je zdravotná poisťovňa povinná vykonať a doručiť ročné zúčtovanie poistného za kalendárny rok 2025. Štandardná lehota na jeho doručenie je do 30. septembra 2026. Pre SZČO, ktorá mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, sa táto lehota posúva na 31. október 2026. Tieto lehoty ustanovuje § 19 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď obsahuje presné a vecne správne informácie o kalendárnom roku 2025 aj o lehotách do 30. septembra 2026, resp. 31. októbra 2026 pri odklade daňového priznania, v súlade s referenciou a zákonom."},"bez":{"odpoved":"V roku 2026 vykonáva zdravotná poisťovňa ročné zúčtovanie poistného (RZP) za kalendárny rok 2025. Poisťovňa je povinná vykonať a doručiť výsledok RZP najneskôr do 30. septembra 2026. Pre SZČO, ktorá mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2025, sa táto lehota posúva na 31. október 2026. Tieto lehoty ustanovuje § 19 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza rok 2025 aj obe lehoty (30. september 2026 a 31. október 2026) v plnom súlade s referenciou."}},{"oblast":"odvody-szco","otazka":"Z ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2025 vyšiel SZČO nedoplatok 4,50 €. Musí ho zaplatiť? A v akej lehote by bol splatný nedoplatok vo výške 450 €, ak by proti výkazu nedoplatkov nepodala námietky?","otazka_volna":"Z rocneho zuctovania mi vysiel nedoplatok par eur. Mam to platit? A keby to bolo viac, dokedy?","spravna_odpoved":"Nedoplatok 4,50 € neuhrádza – nedoplatky v sume od jedného centa do 4,99 € sa neuhrádzajú (rovnako sa nevracajú preplatky v tejto výške). Nedoplatok 450 € by bol splatný do 45 dní odo dňa márneho uplynutia 15-dňovej lehoty na podanie námietok proti výkazu nedoplatkov, teda spolu do 60 kalendárnych dní od jeho doručenia.","ustanovenie":"§ 19 ods. 19 a ods. 15 a § 17a ods. 4 a 5 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení","citat":"Nedoplatok v sume od jedného centa do 4,99 € uhradiť nemusíte.","zdroj_url":"https://www.dovera.sk/platitel/samoplatitel-szco/tema-rocne-zuctovanie/rocne-zuctovanie","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky a platnej legislatívy k 20. septembru 2026 vám poskytujem nasledujúce informácie.\n\n**Nie, nedoplatok vo výške 4,50 € nemusíte platiť.** Zákon o zdravotnom poistení stanovuje limit, pod ktorým povinnosť uhradiť nedoplatok nevzniká.\n\nNedoplatok vo výške 450 € by bol splatný **do 45 dní** odo dňa, keď sa výkaz nedoplatkov stane právoplatným.\n\n---\n\n### 1. Nedoplatok vo výške 4,50 €\n\nPovinnosť odviesť nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia nevzniká, ak jeho výška nedosiahne najmenej 5 €. Keďže suma 4,50 € je nižšia ako tento limit, SZČO ju nie je povinná uhradiť a zdravotná poisťovňa ju nebude vymáhať [Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, § 19 ods. 19].\n\n### 2. Splatnosť nedoplatku vo výške 450 €\n\nLehota na úhradu nedoplatku je viazaná na právoplatnosť výkazu nedoplatkov. Tento proces má dva kroky:\n\n1.  **Nadobudnutie právoplatnosti:**\n    *   Po doručení výkazu nedoplatkov má platiteľ poistného **15 kalendárnych dní** na podanie námietok [Zákon č. 580/2004 Z. z., § 17a ods. 4].\n    *   Ak v tejto lehote námietky nepodá, výkaz sa stáva právoplatným a vykonateľným dňom nasledujúcim po márnom uplynutí tejto lehoty [Zákon č. 580/2004 Z. z., § 17a ods. 5].\n\n2.  **Lehota na úhradu (splatnosť):**\n    *   Od dňa nadobudnutia právoplatnosti začína plynúť **45-dňová lehota** na úhradu nedoplatku [Zákon č. 580/2004 Z. z., § 19 ods. 15].\n\n#### Príklad výpočtu lehoty:\n\n*   **Doručenie výkazu nedoplatkov:** 1. októbra 2026 (utorok)\n*   **Lehota na podanie námietok (15 dní):** Končí 16. októbra 2026 (streda)\n*   **Nadobudnutie právoplatnosti:** 17. októbra 2026 (štvrtok)\n*   **Splatnosť nedoplatku (45 dní od právoplatnosti):** Najneskôr **2. decembra 2026** (pondelok).\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAj keď informačné materiály niektorých poisťovní môžu uvádzať zjednodušené lehoty (napr. 60 dní od doručenia), pre právnu istotu sa vždy riaďte lehotami podľa zákona, ktoré sú viazané na právoplatnosť rozhodnutia, nie len na jeho doručenie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že nedoplatok 4,50 € sa neplatí (limit do 5 €) a nedoplatok 450 € je splatný do 45 dní od márneho uplynutia 15-dňovej lehoty na námietky (právoplatnosti)."},"google":{"odpoved":"Nie, nedoplatok vo výške 4,50 € samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) platiť nemusí. Povinnosť odviesť nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia nevzniká, ak jeho výška nedosiahne sumu 5 €. Toto pravidlo je zakotvené v § 19 ods. 17 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Nedoplatok vo výške 450 € je splatný do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov. Lehota na zaplatenie vyplýva z § 19 ods. 15 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza oslobodenie od úhrady nedoplatku pod 5 € aj lehotu splatnosti 45 dní od nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov."},"bez":{"odpoved":"Nie, nedoplatok vo výške 4,50 € nemusí platiť, pretože povinnosť uhradiť nedoplatok z ročného zúčtovania zaniká, ak v úhrne nepresiahne sumu 5 €. Vyplýva to z § 19 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Nedoplatok vo výške 450 € je splatný do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov. Túto lehotu ustanovuje § 19 ods. 10 citovaného zákona. Výkaz nedoplatkov sa stáva právoplatným uplynutím 15-dňovej lehoty na podanie námietok odo dňa jeho doručenia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že nedoplatok do 5 € sa neplatí, ako aj 45-dňovú lehotu splatnosti počítanú od uplynutia 15-dňovej lehoty na námietky."}},{"oblast":"odvody-szco","otazka":"SZČO dostala v septembri 2026 výsledok ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2025, v ktorom jej poisťovňa určila nový mesačný preddavok 180 €. Od ktorého mesiaca tento preddavok platí a kedy je splatný prvýkrát? Čo platí do konca roka 2026?","otazka_volna":"Prisla mi z poistovne nova vyska preddavku. Od kedy ju mam zacat platit, hned alebo az od noveho roka?","spravna_odpoved":"Nový preddavok 180 € platí až od 1. januára 2027. Prvýkrát ho uhradí za mesiac január 2027, a to najneskôr do 8. februára 2027 (pondelok). Do decembra 2026 vrátane platí ďalej doterajší preddavok, najmenej však minimum 121,92 €.","ustanovenie":"§ 16 ods. 2 písm. b) a § 17 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (preddavok SZČO sa určuje zo základu dane za rok, ktorý dva roky predchádza obdobiu platenia preddavkov od 1. januára do 31. decembra)","citat":"Preddavok na poistné samostatne zárobkovo činných osôb [§ 11 ods. 1 písm. b)] a platiteľov poistného podľa § 11 ods. 2 je splatný do ôsmeho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.","zdroj_url":"https://www.vszp.sk/platitelia/platenie-poistneho/preddavky-poistne.html","my":{"odpoved":"Na základe výsledku ročného zúčtovania zdravotného poistenia (RZZP) za rok 2025, ktorý ste obdržali v septembri 2026, začnete platiť nový preddavok vo výške **180 € mesačne až od januára 2027**.\n\nDo konca roka 2026 pokračujete v platení preddavku v pôvodnej výške, ktorá vám platila od začiatku roka.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPrincíp určovania preddavkov na zdravotné poistenie pre SZČO funguje s časovým posunom:\n\n1.  **Preddavky pre rok 2026:** Výška preddavkov, ktoré platíte počas celého roka 2026, bola určená na základe vášho daňového priznania a RZZP za rok **2024**.\n2.  **Preddavky pre rok 2027:** Výška preddavkov pre nasledujúci rok 2027 sa určuje na základe RZZP za rok **2025**, ktorého výsledok ste práve obdržali.\n\nPreto sa nový preddavok 180 € týka až budúceho obdobia.\n\n### Prehľad platieb\n\n| Obdobie                | Výška mesačného preddavku                                                                                                                                                                                                                         | Prvá splatnosť |\n| :--------------------- | :------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------ | :------------- |\n| **Do 31. 12. 2026**    | Pokračujete v platení preddavku určeného z RZZP za rok 2024. Tento preddavok však nesmie byť nižší ako zákonom stanovený minimálny preddavok pre rok 2026, ktorý je **121,92 €** mesačne [Zdroj: vszp-zmeny-od-2026.md]. | Mesačne        |\n| **Od 1. 1. 2027**      | Začnete platiť nový preddavok vo výške **180 €** mesačne.                                                                                                                                                                                            | **do 8. 2. 2027** |\n\nPrvýkrát budete povinný uhradiť nový preddavok 180 € za mesiac január 2027, a to so splatnosťou **do 8. februára 2027** [Zdroj: 120_2_Odvody_poistneho_na_zdravotne_poistenie_podla_zakona_c_580-2004_Z_z_o_zdravotnom_poisteni_2025.md].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nSkontrolujte si priamo dokument \"Výsledok ročného zúčtovania poistného\", ktorý ste od zdravotnej poisťovne dostali. Zvyčajne v ňom poisťovňa explicitne uvádza, od ktorého mesiaca a v akej výške máte platiť nový preddavok, čím sa vyhnete akýmkoľvek pochybnostiam.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza, že nový preddavok platí od 1. januára 2027 so splatnosťou do 8. februára 2027 a do konca roka 2026 sa pokračuje v pôvodnom preddavku (najmenej 121,92 €)."},"google":{"odpoved":"Nový mesačný preddavok vo výške 180 €, určený v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia (RZZP) za rok 2025, začne platiť až od 1. januára 2027. Prvýkrát je tento nový preddavok splatný za január 2027, a to najneskôr do 8. februára 2027. Do konca roka 2026 platí SZČO naďalej preddavok v pôvodnej výške, ktorá bola stanovená v RZZP za rok 2024 a je platná počas celého roka 2026. Výška preddavku na nasledujúci kalendárny rok sa určuje na základe ročného zúčtovania podľa § 19 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Splatnosť preddavku je stanovená v § 17 ods. 2 tohto zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v plnom rozsahu uvádza začiatok platnosti nového preddavku od 1. januára 2027, jeho prvú splatnosť do 8. februára 2027, ako aj pokračovanie platenia doterajšieho preddavku do konca roka 2026."},"bez":{"odpoved":"Nový mesačný preddavok vo výške 180 € platí SZČO od 1. októbra 2026. Prvýkrát je tento nový preddavok za mesiac október 2026 splatný do 8. novembra 2026. Sumu 180 € bude SZČO platiť mesačne až do konca roka 2026, teda za mesiace október, november a december. Do 30. septembra 2026 platila SZČO preddavok v pôvodnej výške platnej od začiatku roka. Tieto lehoty a postup vyplývajú z § 16 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že nový preddavok platí od 1. októbra 2026 namiesto od 1. januára 2027 a vychádza zo zastaraného právneho pravidla."}},{"oblast":"odvody-szco","otazka":"Sociálna poisťovňa bude k 1. júlu 2027 posudzovať príjmy SZČO za rok 2026. Aká bude príjmová hranica, pod ktorou povinné poistenie nevznikne, a ako sa táto suma odvodzuje?","otazka_volna":"Ta hranica, od ktorej sa plati, sa kazdy rok meni. Kolko to bude za tento rok?","spravna_odpoved":"Hranica pre príjmy za rok 2026 je 2 983,37 €. Ide o 10,5-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platného k 1. januáru posudzovaného roka: 10,5 × 284,13 € = 2 983,365 €, zaokrúhlene 2 983,37 €. Pre porovnanie, za rok 2025 bola hranica 2 876,90 € (10,5 × 273,99 €).","ustanovenie":"§ 21 ods. 5 písm. a) prvý bod a § 21 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. 7. 2026 (zákon č. 122/2026 Z. z.)","citat":"Za rok 2026 dosiahne príjem vo výške 3 000 eur, čo je príjem vyšší ako 2 983,37 eura (príjem vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platného k 1. januáru 2026).","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/socialne-poistenie/platenie-poistneho/poistne-szco-od-1-jula-2026-mikroodvod","my":{"odpoved":"Áno, rád vám poskytnem presný výpočet.\n\nHranica príjmu SZČO za rok 2026, pod ktorou povinné sociálne poistenie od 1. júla 2027 nevznikne, je **2 983,37 €**. Ak váš príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2026 (bez odpočítania výdavkov) nepresiahne túto sumu, povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne vám od 1. júla 2027 nevznikne.\n\n### Odvodenie a výpočet hranice\n\nHranica pre vznik povinného poistenia SZČO sa odvodzuje od sumy životného minima a je stanovená ako **10,5-násobok sumy životného minima** pre jednu plnoletú fyzickú osobu, platného k 1. januáru posudzovaného roka [Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 21 ods. 5].\n\nPre posúdenie k 1. júlu 2027 sa vychádza z príjmov za rok 2026 a zo životného minima platného k 1. januáru 2026.\n\n1.  **Suma životného minima k 1. 1. 2026:**\n    *   Životné minimum platné v období od 1. 7. 2025 do 30. 6. 2026 je **284,13 €** mesačne.\n\n2.  **Výpočet hraničného príjmu:**\n    *   Hranica = 10,5 × Životné minimum\n    *   Hranica = 10,5 × 284,13 € = **2 983,365 €**\n\nPovinné poistenie vzniká, ak je príjem *vyšší* ako táto suma. To znamená, že pri príjme 2 983,37 € a viac už povinnosť platiť odvody vzniká.\n\n---\n\n### Dôležité upozornenie: Nezamieňať s hranicou pre výšku odvodov\n\nOd 1. januára 2026 platí nový dvojúrovňový systém pre určenie výšky vymeriavacieho základu (a teda aj výšky odvodov) pre SZČO, ktoré **už sú povinne poistené**. Tento systém používa inú, podstatne vyššiu príjmovú hranicu:\n\n*   **Hranica 2 983,37 €** (príjem za rok 2026) rozhoduje o tom, či vám povinné poistenie **vznikne alebo zanikne**.\n*   **Hranica 9 144 €** (príjem za rok 2026) rozhoduje o tom, aký **vymeriavací základ** budete mať, *ak vám poistenie vzniklo*.\n    *   Ak je váš príjem nad 2 983,37 €, ale zároveň do 9 144 €, budete platiť odvody zo zníženého (osobitného) vymeriavacieho základu **396,24 €** (poistné **131,34 €** mesačne).\n    *   Ak je váš príjem vyšší ako 9 144 €, váš vymeriavací základ sa vypočíta z vášho základu dane.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu sumu 2 983,37 € a korektne vysvetľuje jej odvodenie ako 10,5-násobok životného minima platného k 1. januáru 2026."},"google":{"odpoved":"Príjmová hranica príjmu SZČO za rok 2026, pod ktorou k 1. júlu 2027 nevznikne povinné sociálne poistenie, je 9 720 €. Ak príjem SZČO za rok 2026 presiahne túto sumu, vzniká jej povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Táto suma sa odvodzuje ako 12-násobok 50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve zistenej Štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu. Pre posúdenie v roku 2027 je relevantná priemerná mesačná mzda za rok 2025, ktorá bola 1 620 €. Uvedený postup vyplýva z § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu (9 720 € namiesto 2 983,37 €) aj nesprávny spôsob odvodenia založený na priemernej mzde namiesto 10,5-násobku životného minima."},"bez":{"odpoved":"Príjmová hranica pre vznik povinného poistenia SZČO k 1. júlu 2027 je príjem za rok 2026 vyšší ako 8 580 €. Táto suma predstavuje 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu platného pre rok 2026 (12 x 715 €). Minimálny vymeriavací základ na rok 2026 je 50 % z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve za rok 2024, ktorá bola 1 430 €. Hranicu príjmu definuje § 21 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Výpočet minimálneho vymeriavacieho základu upravuje § 138 ods. 5 toho istého zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu hranicu príjmu 8 580 € a nesprávny spôsob jej výpočtu namiesto 2 983,37 € odvodených z 10,5-násobku životného minima."}},{"oblast":"mzdy-ukoncenie","otazka":"Zamestnanec nastúpil 1. 11. 2021. Dňa 20. 9. 2026 mu zamestnávateľ doručil výpoveď pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Priemerný mesačný zárobok má 1 480 €. Kedy skončí pracovný pomer a aké odstupné mu patrí?","otazka_volna":"Dal som chlapovi výpoveď, lebo rušíme jeho miesto. Robí u nás skoro päť rokov. Kedy mu to reálne skončí a kolko mu musím dať odstupné, ked má priemerný zárobok okolo 1480?","spravna_odpoved":"Pracovný pomer skončí 30. 11. 2026 a odstupné je 2 960 €. Výpovedná doba sa posudzuje KU DŇU DORUČENIA výpovede: k 20. 9. 2026 pracovný pomer trval 4 roky a 10 mesiacov, teda najmenej jeden rok a menej ako päť rokov → výpovedná doba 2 mesiace (§ 62 ods. 3 písm. a)). Plynie od 1. 10. 2026 a končí uplynutím 30. 11. 2026 (§ 62 ods. 7). Odstupné sa však posudzuje podľa trvania pracovného pomeru KU DŇU JEHO SKONČENIA: k 30. 11. 2026 už trval viac ako päť rokov, preto patrí dvojnásobok priemerného mesačného zárobku podľa § 76 ods. 1 písm. b): 2 × 1 480 = 2 960 €.","ustanovenie":"§ 62 ods. 3 písm. a) a ods. 7, § 76 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-62","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií bude pracovný pomer zamestnanca ukončený k **30. novembru 2026** a vznikne mu nárok na odstupné vo výške **2 960 €**, čo predstavuje dvojnásobok jeho priemerného mesačného zárobku.\n\nTu je podrobné vysvetlenie postupu:\n\n### 1. Dátum skončenia pracovného pomeru\n\nVýpovedná doba a dátum skončenia pracovného pomeru sa určujú na základe dĺžky trvania pracovného pomeru ku dňu **doručenia výpovede**.\n\n*   **Dátum doručenia výpovede:** 20. 9. 2026\n*   **Dĺžka trvania pracovného pomeru ku dňu doručenia výpovede:** Od 1. 11. 2021 do 20. 9. 2026, čo sú 4 roky a viac ako 10 mesiacov.\n*   **Určenie výpovednej doby:** Keďže pracovný pomer ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, výpovedná doba je **dva mesiace** [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 62 ods. 3].\n*   **Plynutie výpovednej doby:** Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 62 ods. 7].\n    *   Začiatok plynutia: 1. 10. 2026\n    *   Koniec plynutia (a zároveň skončenie pracovného pomeru): 30. 11. 2026\n\n### 2. Nárok na odstupné\n\nVýška odstupného sa naopak posudzuje podľa dĺžky trvania pracovného pomeru ku dňu jeho **skončenia**.\n\n*   **Dátum skončenia pracovného pomeru:** 30. 11. 2026\n*   **Dĺžka trvania pracovného pomeru ku dňu skončenia:** Od 1. 11. 2021 do 30. 11. 2026, čo je presne **5 rokov a 1 mesiac**.\n*   **Určenie výšky odstupného:** Keďže pracovný pomer pri skončení výpoveďou trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov, zamestnancovi patrí odstupné najmenej v sume **dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku** [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 76 ods. 1 písm. b)].\n*   **Výpočet odstupného:**\n    *   Priemerný mesačný zárobok: 1 480 €\n    *   Výška odstupného: 2 × 1 480 € = **2 960 €**\n\nOdstupné je zamestnávateľ povinný vyplatiť po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne, pokiaľ sa so zamestnancom nedohodne inak.\n\n### Zhrnutie\n\n| Položka                               | Dátum / Hodnota                                                                                             |\n| :------------------------------------ | :---------------------------------------------------------------------------------------------------------- |\n| Dátum doručenia výpovede              | 20. 9. 2026                                                                                                 |\n| Dĺžka PP ku dňu doručenia             | 4 roky, 10 mesiacov                                                                                         |\n| **Výpovedná doba**                    | **2 mesiace**                                                                                               |\n| Začiatok plynutia výpovednej doby     | 1. 10. 2026                                                                                                 |\n| **Koniec pracovného pomeru**          | **30. 11. 2026**                                                                                            |\n| Dĺžka PP ku dňu skončenia             | 5 rokov, 1 mesiac                                                                                           |\n| **Nárok na odstupné**                 | **Dvojnásobok** priemerného mesačného zárobku                                                               |\n| **Výška odstupného**                  | **2 960 €** (2 × 1 480 €)                                                                                   |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk by zamestnávateľ a zamestnanec uzavreli **dohodu o skončení pracovného pomeru** z rovnakého dôvodu (nadbytočnosť), zamestnancovi by patrilo vyššie odstupné. Pri trvaní pracovného pomeru najmenej päť rokov by mal nárok na odstupné vo výške **trojnásobku** priemerného mesačného zárobku, teda 4 440 € [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 76 ods. 2]. V takom prípade by však neplynula výpovedná doba a pracovný pomer by sa skončil dňom uvedeným v dohode.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje koniec pracovného pomeru na 30. 11. 2026 a výšku odstupného na 2 960 € vrátane bezchybného právneho odôvodnenia."},"google":{"odpoved":"Pracovný pomer sa skončí 30. novembra 2026. Výpovedná doba je v tomto prípade dva mesiace, pretože pracovný pomer trval ku dňu doručenia výpovede najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, a začína plynúť od 1. októbra 2026. Zamestnancovi patrí odstupné najmenej v sume jeho jedného priemerného mesačného zárobku, čo predstavuje 1 480 €. Tento nárok na odstupné vyplýva z dĺžky trvania pracovného pomeru, ktorá bola najmenej dva roky a menej ako päť rokov. Právny nárok na dĺžku výpovednej doby a výšku odstupného upravuje § 62 ods. 3 písm. a) a § 76 ods. 1 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne určila výšku odstupného na 1 480 € namiesto 2 960 €, pretože dĺžku trvania pracovného pomeru pre nárok na odstupné posudzovala k nesprávnemu dňu."},"bez":{"odpoved":"Pracovný pomer sa skončí 30. novembra 2026. Výpovedná doba je dvojmesačná a začína plynúť 1. októbra 2026, keďže pracovný pomer ku dňu doručenia výpovede trval menej ako päť rokov. Zamestnancovi patrí odstupné vo výške 4 440 €, čo predstavuje trojnásobok jeho priemerného mesačného zárobku. Nárok na takúto výšku odstupného mu vzniká, pretože jeho pracovný pomer ku dňu skončenia bude trvať viac ako päť rokov. Právny nárok na dĺžku výpovednej doby a výšku odstupného upravuje § 62 ods. 2 písm. b) a § 76 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výšku odstupného 4 440 € (trojnásobok), hoci pri výpovedi a trvaní pracovného pomeru nad 5 rokov patrí podľa § 76 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce len dvojnásobok (2 960 €)."}},{"oblast":"mzdy-ukoncenie","otazka":"Zamestnankyňa pracuje vo firme od 1. 6. 2023. Dňa 30. 9. 2026 dala zamestnávateľovi výpoveď bez uvedenia dôvodu. V pracovnej zmluve má písomne dohodnutú peňažnú náhradu pre prípad, že počas výpovednej doby nezotrvá. Priemerný mesačný zárobok 1 250 €. Kedy skončí pracovný pomer a akú najvyššiu peňažnú náhradu môže zamestnávateľ požadovať, ak odíde už 15. 10. 2026?","otazka_volna":"Účtovníčka mi dala výpoved a chce odíst skôr, vraj má mesiac. Robí u mňa vyše tri roky. Kolko jej vlastne beží výpovedná a môžem po nej niečo chcieť, ked to nedorobí? V zmluve to máme napísané.","spravna_odpoved":"Pracovný pomer skončí 30. 11. 2026 a najvyššia peňažná náhrada je 2 500 €. Výpovedná doba nie je jeden mesiac, ale najmenej dva mesiace, lebo pracovný pomer ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok (§ 62 ods. 6); plynie od 1. 10. 2026 a končí 30. 11. 2026. Ak zamestnankyňa počas výpovednej doby nezotrvá, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume súčinu priemerného mesačného zárobku a dĺžky výpovednej doby (§ 62 ods. 8): 1 250 × 2 = 2 500 €. Nárok však vzniká LEN preto, že náhrada bola písomne dohodnutá v pracovnej zmluve — bez takej písomnej dohody zamestnávateľ nemá na náhradu žiadne právo.","ustanovenie":"§ 62 ods. 6, 7 a 8 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-62","my":{"odpoved":"Na základe vašich informácií je právna situácia nasledovná:\n\nPracovný pomer zamestnankyne sa skončí **30. novembra 2026**. Zamestnávateľ od nej môže požadovať peňažnú náhradu najviac vo výške **2 500 €**.\n\n---\n\n### 1. Skončenie pracovného pomeru a výpovedná doba\n\nHoci zamestnankyňa prestane chodiť do práce 15. októbra 2026, jej pracovný pomer sa z právneho hľadiska končí až uplynutím výpovednej doby.\n\n*   **Začiatok výpovednej doby:** Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 62, ods. 7]. Keďže výpoveď bola doručená 30. septembra 2026, výpovedná doba začala plynúť **1. októbra 2026**.\n*   **Dĺžka výpovednej doby:** Keďže pracovný pomer ku dňu doručenia výpovede trval viac ako jeden rok (od 1. 6. 2023 do 30. 9. 2026), výpovedná doba je **dva mesiace** (október a november) [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 62].\n*   **Koniec pracovného pomeru:** Pracovný pomer sa teda skončí uplynutím posledného dňa výpovednej doby, t. j. **30. novembra 2026**.\n\n### 2. Peňažná náhrada\n\nAk zamestnanec nezotrvá u zamestnávateľa počas celej výpovednej doby, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu, ak bola táto možnosť písomne dohodnutá v pracovnej zmluve, čo je vo vašom prípade splnené.\n\n*   **Maximálna výška náhrady:** Zákonník práce stanovuje hornú hranicu náhrady. Zamestnávateľ môže požadovať náhradu **najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 62, ods. 8].\n*   **Výpočet:**\n    *   Priemerný mesačný zárobok: 1 250 €\n    *   Dĺžka výpovednej doby: 2 mesiace\n    *   Maximálna peňažná náhrada: 1 250 € × 2 = **2 500 €**\n\nTo, že zamestnankyňa odpracovala časť výpovednej doby (od 1. 10. do 15. 10. 2026), neznižuje automaticky maximálny zákonný nárok zamestnávateľa. Zákon stanovuje strop a je na zamestnávateľovi, či bude požadovať plnú sumu, alebo ju zníži.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNajlepším riešením je pokúsiť sa so zamestnávateľom dohodnúť na skoršom skončení pracovného pomeru formou písomnej dohody. Tým by sa predišlo sporu o peňažnú náhradu. Ak by zamestnávateľ súhlasil so skončením pracovného pomeru dohodou napríklad k 15. októbru 2026, nárok na peňažnú náhradu by mu nevznikol, pretože by nešlo o porušenie povinnosti zotrvať v práci počas výpovednej doby.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza dátum skončenia pracovného pomeru 30. 11. 2026 aj maximálnu výšku peňažnej náhrady 2 500 € v súlade s § 62 Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Pracovný pomer sa skončí uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby, a to dňa 30. novembra 2026. Keďže pracovný pomer zamestnankyne trval k dňu doručenia výpovede viac ako jeden rok, jej výpovedná doba je najmenej dva mesiace. Táto doba začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, teda od 1. októbra 2026.\n\nAk zamestnankyňa nezotrvá v zamestnaní počas celej výpovednej doby, zamestnávateľ od nej môže požadovať peňažnú náhradu najviac vo výške 2 500 €. Táto suma predstavuje súčin jej priemerného mesačného zárobku a dĺžky výpovednej doby. Právo na túto náhradu vzniká len vtedy, ak bola písomne dohodnutá v pracovnej zmluve, v súlade s § 62 ods. 8 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne určila dátum skončenia pracovného pomeru na 30. novembra 2026, ako aj maximálnu výšku peňažnej náhrady 2 500 € so správnym právnym odôvodnením."},"bez":{"odpoved":"Pracovný pomer sa skončí uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby dňa 30. novembra 2026, keďže pracovný pomer zamestnankyne trval viac ako jeden rok. Zamestnávateľ môže na základe písomnej dohody požadovať peňažnú náhradu za to, že zamestnankyňa nezotrvá v práci počas celej výpovednej doby. Maximálna výška tejto náhrady je súčinom priemerného mesačného zárobku a dĺžky výpovednej doby. V tomto prípade je to najviac 2 500 € (1 250 € x 2 mesiace). Uvedené upravuje § 62 ods. 6 a ods. 8 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so Zákonníkom práce určila koniec pracovného pomeru na 30. novembra 2026 a maximálnu peňažnú náhradu na sumu 2 500 €."}},{"oblast":"mzdy-ukoncenie","otazka":"Prevádzkový riaditeľ, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti konateľa, nastúpil 1. 4. 2026 so skúšobnou dobou dohodnutou na 6 mesiacov. Počas skúšobnej doby bol 7 pracovných zmien práceneschopný a neodpracoval ich. Do ktorého dňa môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe?","otazka_volna":"Vzali sme riaditela prevádzky, podpisoval to konatel, máme s ním pol roka skúšobnú. Ale bol nám týžden chorý. Dokedy ho môžem ešte vyhodiť v skúšobnej? A môžem si tú skúšobnú predlžiť, ked to nestíham posúdiť?","spravna_odpoved":"Najneskôr 7. 10. 2026. Šesťmesačná skúšobná doba je pri vedúcom zamestnancovi v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu dohodnutá platne — je to zákonné maximum (§ 45 ods. 1). Uplynula by 30. 9. 2026, ale za každú zmenu, ktorú zamestnanec neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane, sa skúšobná doba predlžuje o jeden deň (§ 45 ods. 3): 7 zmien = 7 dní, posledným dňom skúšobnej doby je teda 7. 10. 2026. Skúšobnú dobu pritom NEMOŽNO predlžovať dohodou — § 45 ods. 1 posledná veta výslovne hovorí, že skúšobnú dobu nemožno predlžovať; predlžuje sa výlučne zo zákona o dni prekážok v práci na strane zamestnanca.","ustanovenie":"§ 45 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane celú pracovnú zmenu, skúšobná doba sa predlžuje o jeden deň.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-45","my":{"odpoved":"Na základe vašich informácií môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe najneskôr **do 7. októbra 2026 (vrátane)**.\n\nTu je podrobný postup výpočtu:\n\n### 1. Dĺžka a pôvodný koniec skúšobnej doby\n\n*   **Právny základ:** Pre vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu (konateľa) je možné dohodnúť skúšobnú dobu až na šesť mesiacov [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 45, ods. 1]. Vami dohodnutá 6-mesačná skúšobná doba je teda v súlade so zákonom.\n*   **Začiatok:** 1. apríl 2026\n*   **Pôvodný koniec:** Skúšobná doba by sa bez prerušenia skončila uplynutím šiestich mesiacov, teda **30. septembra 2026**.\n\n### 2. Predĺženie skúšobnej doby\n\n*   **Právny základ:** Skúšobná doba sa zo zákona predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 45, ods. 2]. Práceneschopnosť je takouto prekážkou.\n*   **Dĺžka predĺženia:** Skúšobná doba sa predlžuje o počet kalendárnych dní trvania prekážky, počas ktorých zamestnanec neodpracoval celú pracovnú zmenu. Vo vašom prípade ide o 7 pracovných zmien, teda sa skúšobná doba predlžuje o **7 kalendárnych dní**.\n\n### 3. Výpočet nového konca skúšobnej doby\n\n*   **Pôvodný koniec:** 30. september 2026\n*   **Predĺženie:** + 7 kalendárnych dní\n*   **Nový konečný termín:** **7. október 2026**\n\n---\n\n#### Dôležité upozornenie: Skúšobná doba je \"doba\", nie \"lehota\"\n\nJe kľúčové si uvedomiť, že skúšobná doba je v zmysle Zákonníka práce **dobou**, nie lehotou. To znamená, že ak jej posledný deň (v tomto prípade 7. október 2026) pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, **koniec doby sa neposúva na najbližší pracovný deň**, ale uplynie presne v daný deň.\n\nV roku 2026 pripadá 7. október na **stredu**, čo je pracovný deň.\n\n**Záver:**\nZamestnávateľ môže platne skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe doručením písomného oznámenia zamestnancovi najneskôr v posledný deň predĺženej skúšobnej doby, teda do 7. októbra 2026. Oznámenie je možné doručiť z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 72, ods. 1].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila dátum 7. október 2026 a uviedla správny postup výpočtu predĺženia skúšobnej doby o neodpracované zmeny, hoci citovala nesprávny odsek ustanovenia."},"google":{"odpoved":"Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe najneskôr do 7. októbra 2026. Šesťmesačná skúšobná doba pre vedúceho zamestnanca je v súlade so zákonom. Pôvodne by uplynula 30. septembra 2026. Keďže zamestnanec bol práceneschopný 7 pracovných zmien, skúšobná doba sa predlžuje o čas tejto prekážky v práci na strane zamestnanca, teda o 7 dní. Uvedené vyplýva z § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje dátum 7. októbra 2026 a vecne správne aplikuje pravidlá predĺženia skúšobnej doby o neodpracované zmeny počas prekážky v práci."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe najneskôr 7. októbra 2026. Skúšobná doba v trvaní 6 mesiacov je v tomto prípade platná, keďže ide o vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu. Pôvodne by sa skúšobná doba skončila 30. septembra 2026, avšak predlžuje sa o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. V tomto prípade sa teda predlžuje o 7 dní práceneschopnosti. Vyplýva to z § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila dátum 7. októbra 2026 a vecne správne vysvetlila platnosť šesťmesačnej skúšobnej doby aj jej predĺženie o 7 dní prekážok v práci."}},{"oblast":"mzdy-ukoncenie","otazka":"So sezónnym zamestnancom uzatvoril zamestnávateľ pracovný pomer na určitú dobu od 1. 2. 2026 do 31. 7. 2026 a v pracovnej zmluve dohodol skúšobnú dobu 4 mesiace. Je také dojednanie platné a aká skúšobná doba sa v skutočnosti uplatní?","otazka_volna":"Beriem sezónnika na pol roka a chcem s ním mať štyri mesiace skúšobnú, nech si ho stihnem oťukať. Kamarát vraví, že to nejde. Ide to alebo nie? A čo ked ho potom beriem znova na dalšiu sezónu?","spravna_odpoved":"Nie, dojednanie nie je platné v celom rozsahu. Pri pracovnom pomere na určitú dobu nesmie byť dohodnutá skúšobná doba dlhšia ako polovica dohodnutej doby trvania pracovného pomeru (§ 45 ods. 2). Dohodnutá doba je 6 mesiacov, polovica sú teda 3 mesiace a to je maximum; dojednanie štyroch mesiacov je v presahujúcej časti neplatné a uplatní sa skúšobná doba 3 mesiace. Pri opätovne uzatváraných pracovných pomeroch na určitú dobu (napr. na ďalšiu sezónu u toho istého zamestnávateľa) skúšobnú dobu dohodnúť vôbec nemožno (§ 45 ods. 5).","ustanovenie":"§ 45 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"U zamestnanca s pracovným pomerom na určitú dobu nesmie byť dohodnutá skúšobná doba dlhšia ako polovica dohodnutej doby trvania pracovného pomeru","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-45","my":{"odpoved":"Nie, takéto dojednanie **nie je platné**. V tomto prípade sa uplatní maximálna zákonom povolená skúšobná doba, ktorá je **3 mesiace**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa Zákonníka práce musí dĺžka skúšobnej doby spĺňať dve podmienky súčasne, pričom sa uplatní tá, ktorá je kratšia:\n\n1.  **Všeobecná maximálna dĺžka:** Skúšobná doba je najviac **tri mesiace** pre bežného zamestnanca. Dlhšia, šesťmesačná skúšobná doba, je prípustná len pre vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, čo nie je tento prípad [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 45, ods. 1].\n2.  **Osobitná podmienka pre pracovný pomer na určitú dobu:** U zamestnanca s pracovným pomerom na určitú dobu nesmie byť skúšobná doba dlhšia ako **polovica dohodnutej doby trvania pracovného pomeru** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 45, ods. 2].\n\n#### Aplikácia na váš prípad:\n\n*   **Trvanie pracovného pomeru:** od 1. 2. 2026 do 31. 7. 2026, čo je presne **6 mesiacov**.\n*   **Výpočet limitu podľa doby trvania:** Polovica zo 6 mesiacov sú **3 mesiace**.\n\nDohodnutá 4-mesačná skúšobná doba porušuje obe pravidlá:\n*   Je dlhšia ako všeobecný limit 3 mesiace.\n*   Je dlhšia ako polovica trvania pracovného pomeru (4 mesiace > 3 mesiace).\n\n### Záver\n\nDojednanie o 4-mesačnej skúšobnej dobe je v časti presahujúcej zákonný limit neplatné. Platí teda maximálna zákonom povolená dĺžka, ktorá je vo vašom prípade **3 mesiace**. Skúšobná doba tak začala plynúť 1. februára 2026 a skončí sa 30. apríla 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza neplatnosť presahujúceho dojednania a určuje uplatnenie 3-mesačnej skúšobnej doby na základe správnych zákonných limitov."},"google":{"odpoved":"Nie, takéto dojednanie nie je v plnom rozsahu platné. Pri pracovnom pomere na určitú dobu nesmie byť skúšobná doba dlhšia ako polovica dohodnutej doby trvania pracovného pomeru. V danom prípade trvá pracovný pomer 6 mesiacov, takže maximálna prípustná skúšobná doba sú 3 mesiace. Hoci bola dohodnutá dlhšia skúšobná doba, platná je len v maximálnej zákonom povolenej dĺžke. V skutočnosti sa teda uplatní skúšobná doba v trvaní 3 mesiace v súlade s § 45 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že dojednanie nie je v celom rozsahu platné a skúšobná doba sa obmedzí na zákonné maximum 3 mesiace (polovica doby trvania pomeru)."},"bez":{"odpoved":"Nie, takéto dojednanie nie je v plnom rozsahu platné. Skúšobná doba nesmie byť dlhšia ako tri mesiace, a zároveň pri pracovnom pomere na určitú dobu nesmie presiahnuť polovicu dohodnutej doby jeho trvania. Keďže pracovný pomer trvá 6 mesiacov, maximálna dĺžka skúšobnej doby je polovica tejto doby, teda 3 mesiace. Uplatní sa preto platne dohodnutá skúšobná doba v dĺžke troch mesiacov. Vyplýva to z § 45 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že dojednanie nie je v celom rozsahu platné a uplatní sa skúšobná doba v dĺžke 3 mesiacov na základe pravidla o maximálne polovici dohodnutej doby trvania pracovného pomeru."}},{"oblast":"mzdy-ukoncenie","otazka":"Zamestnanec sa 10. 6. 2025 dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny (krádež materiálu). Zamestnávateľ sa o tom dozvedel až 20. 4. 2026 pri inventúre. Dokedy najneskôr mu môže doručiť okamžité skončenie pracovného pomeru?","otazka_volna":"Pri inventúre nám vyšlo najavo, že nám chlap kradol materiál ešte vlani v lete. Zistili sme to až teraz na jar. Môžem ho ešte vyhodiť na hodinu alebo mi to už prepadlo? Dokedy mám čas?","spravna_odpoved":"Najneskôr 10. 6. 2026. Podľa § 68 ods. 2 plynú dve lehoty súčasne: subjektívna dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ o dôvode dozvedel (od 20. 4. 2026 by uplynula 20. 6. 2026), a objektívna jedného roka odo dňa, keď dôvod vznikol (od 10. 6. 2025 uplynie 10. 6. 2026). Rozhodujúca je tá, ktorá uplynie skôr — v tomto prípade objektívna ročná lehota, teda 10. 6. 2026. Okamžité skončenie musí byť v tejto lehote zamestnancovi aj doručené (§ 70). Ide o prekluzívnu lehotu: po jej uplynutí právo zaniká a súd na zánik prihliadne, aj keď to strana sporu nenamietne (§ 36).","ustanovenie":"§ 68 ods. 1 písm. b) a ods. 2, § 70, § 36 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-68","my":{"odpoved":"Zamestnávateľ môže zamestnancovi doručiť okamžité skončenie pracovného pomeru najneskôr **do 10. júna 2026**.\n\nPri okamžitom skončení pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ dodržať dve lehoty súčasne, pričom obe sú prekluzívne (ich zmeškaním právo zaniká).\n\n### Analýza lehôt podľa Zákonníka práce\n\nPodľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce platia nasledujúce lehoty:\n\n1.  **Subjektívna lehota (2 mesiace):** Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote **dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel**.\n    *   **Dátum zistenia:** 20. apríl 2026\n    *   **Koniec lehoty:** 20. jún 2026\n\n2.  **Objektívna lehota (1 rok):** Okamžité skončenie musí byť doručené **najneskôr do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol**.\n    *   **Dátum porušenia:** 10. jún 2025\n    *   **Koniec lehoty:** 10. jún 2026\n\n### Vyhodnotenie\n\nPre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru musia byť splnené obe lehoty. To znamená, že zamestnávateľ musí konať pred uplynutím tej lehoty, ktorá nastane skôr.\n\n*   Subjektívna lehota by umožňovala konať až do 20. júna 2026.\n*   Objektívna lehota však uplynie už **10. júna 2026**.\n\nPreto je rozhodujúci skorší termín, a tým je koniec objektívnej jednoročnej lehoty.\n\n---\n\n### Dôležité upozornenia pred doručením\n\nPred samotným doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný splniť aj ďalšie podmienky:\n\n*   **Prerokovanie so zástupcami zamestnancov:** Ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov (napr. odborová organizácia), je povinný s nimi okamžité skončenie vopred prerokovať, inak je neplatné. Zástupcovia zamestnancov majú na prerokovanie lehotu dvoch pracovných dní [Zákonník práce, § 74].\n*   **Právo zamestnanca vyjadriť sa:** Hoci to zákon explicitne vyžaduje pri výpovedi [Zákonník práce, § 63 ods. 6], z dôvodu právnej istoty sa dôrazne odporúča oboznámiť zamestnanca s dôvodom a dať mu priestor na vyjadrenie aj pred okamžitým skončením.\n\n### Výnimka: Konanie pred iným orgánom\n\nAk by sa konanie zamestnanca (krádež) stalo predmetom konania iného orgánu (napr. polícia by začala trestné stíhanie na základe trestného oznámenia zamestnávateľa), dvojmesačná subjektívna lehota by začala plynúť až odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku tohto konania [Zákonník práce, § 63 ods. 5 v spojení s § 68 ods. 2].\n\n**Avšak ani konanie pred iným orgánom nepredlžuje objektívnu jednoročnú lehotu.** Aj v takom prípade by zamestnávateľ musel stihnúť doručiť okamžité skončenie najneskôr do 10. júna 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila hraničný dátum na 10. jún 2026 a správne aplikovala súbeh subjektívnej a objektívnej prekluzívnej lehoty podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Zamestnávateľ mohol zamestnancovi doručiť okamžité skončenie pracovného pomeru najneskôr do 10. júna 2026. Musel totiž dodržať jednoročnú objektívnu lehotu, ktorá začala plynúť dňom spáchania skutku (10. 6. 2025). Súčasne musel dodržať aj dvojmesačnú subjektívnu lehotu odo dňa, kedy sa o dôvode dozvedel (tá by uplynula 20. 6. 2026). Keďže obe lehoty musia byť splnené a skoršia z nich bola objektívna lehota, právo zamestnávateľa na okamžité skončenie z tohto dôvodu už zaniklo. Uvedené lehoty upravuje § 68 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje konečný dátum 10. júna 2026 na základe uplynutia objektívnej jednoročnej lehoty podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ môže doručiť okamžité skončenie pracovného pomeru najneskôr do 10. júna 2026. Platí síce dvojmesačná subjektívna lehota odo dňa, kedy sa o dôvode dozvedel (t. j. do 20. júna 2026), avšak táto je obmedzená objektívnou lehotou. Okamžité skončenie je možné uplatniť najneskôr do jedného roka odo dňa, kedy dôvod na skončenie vznikol. Keďže ročná lehota od spáchania skutku uplynie skôr, je pre zamestnávateľa rozhodujúca. Uvedené lehoty upravuje § 68 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza konečný dátum 10. jún 2026 a vecne presne vysvetľuje uplatnenie subjektívnej a objektívnej lehoty podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce."}},{"oblast":"mzdy-ukoncenie","otazka":"Firma má výplatný termín 15. deň nasledujúceho mesiaca. Mzdu za marec 2026, splatnú 15. 4. 2026, zamestnancovi nevyplatila vôbec. Od ktorého dňa môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer a na akú náhradu má nárok, ak je jeho priemerný mesačný zárobok 1 340 €?","otazka_volna":"Mešká mi výplata za marec, mali sme ju dostat v polovici apríla a nič. Od kedy môžem odíst na hodinu a či mi za to niečo patrí? Beriem asi 1340 priemer.","spravna_odpoved":"Najskôr 1. 5. 2026 a patrí mu náhrada mzdy 2 680 €. Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu alebo jej časť do 15 dní po uplynutí jej splatnosti (§ 69 ods. 1 písm. b)); 15 dní od splatnosti 15. 4. 2026 uplynie 30. 4. 2026, právo teda vzniká 1. 5. 2026. Urobiť tak môže iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode dozvedel (§ 69 ods. 3). Zamestnancovi, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, patrí náhrada mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov (§ 69 ods. 4): 2 × 1 340 = 2 680 €.","ustanovenie":"§ 69 ods. 1 písm. b), ods. 3 a ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-69","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer **od 1. mája 2026** a má nárok na náhradu mzdy vo výške **2 680 €**.\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Dátum vzniku nároku na okamžité skončenie\n\nPodľa Zákonníka práce môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti [Zákonník práce, § 69 ods. 1 písm. b)].\n\nVo vašom prípade:\n*   **Mzda za:** marec 2026\n*   **Dátum splatnosti:** 15. apríl 2026\n*   **15-dňová lehota na nápravu:** Táto lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti, teda od 16. apríla 2026, a končí 30. apríla 2026.\n*   **Vznik práva na okamžité skončenie:** Keďže zamestnávateľ má na nápravu čas do konca 30. apríla 2026, právo zamestnanca na okamžité skončenie pracovného pomeru vzniká dňom nasledujúcim, t. j. **1. mája 2026**.\n\n### 2. Nárok na náhradu mzdy\n\nAk zamestnanec okamžite skončí pracovný pomer z dôvodu nevyplatenia mzdy, má nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov [Zákonník práce, § 69 ods. 4]. Tento nárok je fixný a nezávisí od dĺžky trvania pracovného pomeru.\n\n**Výpočet náhrady mzdy:**\n\n| Položka | Hodnota |\n| :--- | :--- |\n| Priemerný mesačný zárobok | 1 340,00 € |\n| Dĺžka výpovednej doby pre náhradu | 2 mesiace |\n| **Celková náhrada mzdy** | **2 680,00 €** |\n\n*Výpočet: 2 mesiace × 1 340,00 € = 2 680,00 €*\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOkamžité skončenie pracovného pomeru musí byť písomné, musí v ňom byť presne uvedený dôvod (nevyplatenie mzdy v zákonnej lehote) a musí byť doručené zamestnávateľovi. Dôvod skončenia už neskôr nemožno meniť. Odporúčame doručiť ho osobne proti podpisu alebo doporučenou poštou s doručenkou.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje dátum 1. mája 2026 aj výšku náhrady mzdy 2 680 € s presným právnym odôvodnením podľa Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer od 1. mája 2026. Toto právo mu vzniká, pretože zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu do 15 dní po uplynutí jej splatnosti (15. 4. 2026), čo je v súlade s § 69 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Pri takomto skončení pracovného pomeru má zamestnanec nárok na náhradu mzdy. Táto náhrada je v sume jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Vo vašom prípade je výška náhrady mzdy 2 680 € (2 x 1 340 €) podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje dátum 1. mája 2026 aj výšku náhrady mzdy 2 680 € v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer od 1. mája 2026, keďže zamestnávateľovi uplynula 15-dňová lehota po splatnosti mzdy (15. 4. 2026). Pri takomto skončení má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Vo vašom prípade predstavuje táto náhrada sumu 2 680 € (1 340 € x 2). Právo na okamžité skončenie pracovného pomeru aj nárok na náhradu mzdy vyplývajú z § 69 ods. 1 písm. b) a ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza dátum 1. mája 2026, sumu náhrady 2 680 € aj príslušné zákonné odôvodnenie podľa Zákonníka práce."}},{"oblast":"mzdy-ukoncenie","otazka":"Zamestnancovi bola 25. 2. 2026 doručená výpoveď s dvojmesačnou výpovednou dobou, pracovný pomer sa mal skončiť 30. 4. 2026. Od 20. 4. 2026 bol práceneschopný, PN trvala do 7. 8. 2026 a na predĺžení pracovného pomeru trval. Dokedy môže podať na súd žalobu o neplatnosť výpovede?","otazka_volna":"Dostal som výpoved, vo februári. Ešte počas výpovednej som ochorel a maródoval som do augusta, takže mi to celé posunuli. Dokedy sa môžem súdiť, že tá výpoved bola neplatná? Počíta sa to od apríla alebo od augusta?","spravna_odpoved":"Najneskôr 7. 10. 2026. Keďže výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa podľa § 64 ods. 2 predĺžil až do posledného dňa ochrannej doby, teda do 7. 8. 2026. § 77 pre tento prípad ustanovuje osobitnú lehotu: dva mesiace odo dňa uplynutia posledného dňa ochrannej doby (7. 8. 2026 + 2 mesiace = 7. 10. 2026), najneskôr však šesť mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, keby zamestnanec nebol v ochrannej dobe (30. 4. 2026 + 6 mesiacov = 30. 10. 2026). Uplatní sa skoršia z nich, teda 7. 10. 2026.","ustanovenie":"§ 64 ods. 1 písm. a) a ods. 2, § 77 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-77","my":{"odpoved":"Na základe vami uvedených skutočností môže zamestnanec podať na súd žalobu o neplatnosť výpovede **najneskôr do 7. októbra 2026**.\n\n### Legislatívny rámec a odôvodnenie\n\nPodľa Zákonníka práce platí všeobecná dvojmesačná lehota na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ktorá plynie odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.\n\nVáš prípad je však špecifický, pretože výpovedná doba uplynula počas trvania práceneschopnosti (PN) zamestnanca, čo je tzv. ochranná doba. V takom prípade sa uplatní osobitné ustanovenie.\n\n1.  **Predĺženie pracovného pomeru:** Ak výpovedná doba uplynie počas ochrannej doby (napr. PN) a zamestnanec trvá na predĺžení, pracovný pomer sa končí až uplynutím posledného dňa ochrannej doby [Výpovedná doba — dĺžka podľa dôvodu; ochranná doba pri PN].\n2.  **Osobitná lehota na podanie žaloby:** Ak sa pracovný pomer takto predĺži, zamestnanec môže neplatnosť výpovede uplatniť na súde v lehote **dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa ochrannej doby** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 77].\n\n### Výpočet lehoty vo vašom prípade\n\n*   **Pôvodný koniec pracovného pomeru:** 30. 4. 2026.\n*   **Trvanie ochrannej doby (PN):** do 7. 8. 2026.\n*   **Skutočný koniec pracovného pomeru:** Keďže zamestnanec bol v ochrannej dobe a trval na predĺžení, jeho pracovný pomer sa skončil až posledným dňom PN, teda **7. 8. 2026**.\n*   **Lehota na podanie žaloby:** Dvojmesačná lehota začína plynúť od skutočného konca pracovného pomeru (7. 8. 2026) a uplynie **7. 10. 2026**.\n\nKeďže 7. október 2026 je streda (pracovný deň), lehota sa neposúva.\n\n### Dôležité upozornenie\n\nLehota na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru má **hmotnoprávny charakter**. To znamená, že žaloba musí byť v posledný deň lehoty (t. j. do 7. 10. 2026 vrátane) **doručená na súd**, nestačí ju v tento deň len podať na poštovú prepravu [Zdroj: 319_Neplatne_skoncenie_pracovneho_pomeru_a_naroky_z_toho_plynuce_2025.md].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu dátumu 7. 10. 2026 na základe správnej dvojmesačnej lehoty od skončenia ochrannej doby, hoci vynechala porovnanie s maximálnou šesťmesačnou lehotou podľa § 77 Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru môže zamestnanec podať na súd najneskôr do 7. októbra 2026. Keďže zamestnanec bol počas výpovednej doby práceneschopný a trval na predĺžení pracovného pomeru, jeho pracovný pomer sa skončil až uplynutím ochrannej doby, teda 7. augusta 2026. Dvojmesačná lehota na podanie žaloby tak začala plynúť až od tohto dňa. Uvedený postup vyplýva z § 77 v nadväznosti na § 64 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Žaloba musí byť v posledný deň lehoty doručená súdu, nestačí ju podať na pošte.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila lehotu do 7. októbra 2026 aj právny základ, pričom vynechanie porovnania so šesťmesačnou lehotou predstavuje iba chýbajúci medzikrok."},"bez":{"odpoved":"Žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru môže zamestnanec podať na súd najneskôr do 7. októbra 2026. Ide o prekluzívnu lehotu dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Túto lehotu ustanovuje § 77 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Keďže výpovedná doba uplynula počas práceneschopnosti (ochrannej doby), pracovný pomer sa skončil až posledným dňom PN, teda 7. augusta 2026. Vyplýva to z § 64 ods. 2 Zákonníka práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila lehotu do 7. októbra 2026 s odkazom na relevantné ustanovenia Zákonníka práce, pričom len vynechala porovnanie so šesťmesačnou maximálnou lehotou."}},{"oblast":"mzdy-ukoncenie","otazka":"Súd po 41 mesiacoch sporu vyhlásil výpoveď za neplatnú. Zamestnanec hneď na začiatku oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, a celý čas nepracoval. Jeho priemerný zárobok bol 1 150 € mesačne. Za koľko mesiacov najviac mu súd môže priznať náhradu mzdy a akú najvyššiu sumu to predstavuje?","otazka_volna":"Súdime sa už tretí rok a pol o neplatnú výpoved a asi to vyhrám. Šéfovi som hned napísal, že chcem dalej robiť. Kolko mi za ten čas môžu priznať? Naozaj mi zaplatia všetko od začiatku?","spravna_odpoved":"Najviac za 36 mesiacov, teda najviac 36 × 1 150 = 41 400 €. Podľa § 79 ods. 2 platí zákonný strop: náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov. Navyše, ak celkový čas presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa povinnosť nahradiť mzdu za čas nad 12 mesiacov primerane znížiť alebo ju za tento čas vôbec nepriznať. Celý § 79 ods. 2 — teda 36-mesačný strop aj možnosť zníženia nad 12 mesiacov — sa podľa § 79 ods. 3 nevzťahuje na oznamovateľa kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, ak k skončeniu pracovného pomeru došlo počas poskytovania ochrany podľa osobitného predpisu; takému zamestnancovi možno priznať náhradu aj za celých 41 mesiacov.","ustanovenie":"§ 79 ods. 1 až 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79","my":{"odpoved":"Pri neplatnom skončení pracovného pomeru môže súd priznať zamestnancovi náhradu mzdy **najviac za 36 mesiacov**. Pri priemernom zárobku 1 150 € mesačne tak maximálna možná priznaná suma predstavuje **41 400 €**.\n\nNárok na náhradu mzdy a jej výška sa však posudzuje v dvoch fázach, pričom za obdobie presahujúce 12 mesiacov môže súd na žiadosť zamestnávateľa náhradu znížiť alebo vôbec nepriznať.\n\n---\n\n### Podrobný rozbor nároku\n\nPodľa Zákonníka práce platia pri náhrade mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru nasledujúce pravidlá:\n\n#### 1. Obdobie prvých 12 mesiacov\n\nZa prvých 12 mesiacov od dňa, kedy zamestnanec oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, mu patrí náhrada mzdy v plnej výške jeho priemerného zárobku. V tomto období súd spravidla náhradu neznižuje.\n*   **Výpočet:** 12 mesiacov × 1 150 €/mesiac = 13 800 €\n\n#### 2. Obdobie od 13. do 36. mesiaca\n\nAk celkový čas, za ktorý by sa mala náhrada poskytnúť, presahuje 12 mesiacov, súd môže na žiadosť zamestnávateľa náhradu mzdy za toto ďalšie obdobie (až do stropu 36 mesiacov) primerane znížiť, alebo ju vôbec nepriznať [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 79, ods. 2].\n\nSúd pri rozhodovaní zvažuje najmä to, či sa zamestnanec mohol a bez vážnych dôvodov nezapojil do práce u iného zamestnávateľa za porovnateľných podmienok. Skúmať sa bude:\n*   či bol zamestnanec medzitým zamestnaný inde,\n*   aký zárobok dosiahol alebo mohol dosiahnuť,\n*   prečo sa do práce nezapojil.\n\nKeďže zamestnanec vo vašom prípade celý čas nepracoval, súd bude posudzovať dôvody tohto stavu. Ak by zamestnávateľ preukázal, že zamestnanec mal reálne možnosti sa zamestnať a neurobil tak, súd by mohol náhradu za toto obdobie znížiť.\n\n*   **Maximálny nárok za toto obdobie:** 24 mesiacov (36 - 12) × 1 150 €/mesiac = 27 600 €\n\n#### 3. Obdobie nad 36 mesiacov\n\nNáhrada mzdy môže byť priznaná **najviac za 36 mesiacov** [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 79, ods. 2]. To znamená, že za obdobie od 37. do 41. mesiaca trvania sporu už zamestnancovi nárok na náhradu mzdy zo zákona nevzniká, aj keď súd rozhodol v jeho prospech.\n\n### Zhrnutie a maximálny výpočet\n\n| Obdobie sporu | Počet mesiacov | Nárok na náhradu mzdy | Maximálna suma |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| 1. - 12. mesiac | 12 | Plná náhrada mzdy | 13 800 € |\n| 13. - 36. mesiac | 24 | Súd môže na žiadosť zamestnávateľa náhradu znížiť/nepriznať | 27 600 € |\n| 37. - 41. mesiac | 5 | Nárok zo zákona nevzniká | 0 € |\n| **Spolu** | **41** | **Maximálny nárok za 36 mesiacov** | **41 400 €** |\n\nCelková maximálna suma, ktorú môže súd priznať, je teda:\n```\n36 mesiacov * 1 150 € = 41 400 €\n```\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nJe dôležité si uvedomiť, že priznaná náhrada mzdy je hrubý príjem. Zamestnávateľ z nej bude musieť dodatočne zraziť a odviesť poistné na sociálne a zdravotné poistenie a preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti. Suma vyplatená zamestnancovi bude teda nižšia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila maximálny limit 36 mesiacov a sumu 41 400 € spolu s korektným právnym odôvodnením podľa § 79 Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Súd môže zamestnancovi priznať náhradu mzdy najviac za 36 mesiacov. Vzhľadom na priemerný zárobok 1 150 € predstavuje maximálna výška náhrady sumu 41 400 €. Nárok na náhradu mzdy patrí zamestnancovi odo dňa, keď oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Aj keď súdny spor trval 41 mesiacov, zákon obmedzuje celkový čas, za ktorý možno náhradu priznať. Tento postup upravuje § 79 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza maximálnu lehotu 36 mesiacov aj najvyššiu sumu náhrady mzdy 41 400 €, pričom vecná podstata je v súlade so zákonom (hoci strop upravuje § 79 ods. 2 Zákonníka práce)."},"bez":{"odpoved":"Súd môže zamestnancovi priznať náhradu mzdy najviac za 36 mesiacov. Pri uvedenom priemernom zárobku to predstavuje najvyššiu sumu 41 400 € (36 mesiacov x 1 150 €). Táto maximálna doba vyplýva z § 79 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Podľa tohto ustanovenia môže súd na žiadosť zamestnávateľa náhradu mzdy za čas presahujúci 36 mesiacov primerane znížiť alebo vôbec nepriznať. Nárok na náhradu mzdy vznikol, pretože zamestnanec trval na ďalšom zamestnávaní.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne právne pravidlo, keď tvrdí, že súd môže znížiť alebo nepriznať náhradu mzdy za čas presahujúci 36 mesiacov, hoci podľa zákona ide o čas presahujúci 12 mesiacov."}},{"oblast":"mzdy-ukoncenie","otazka":"Zamestnávateľ zamestnáva 260 zamestnancov a plánuje počas 30 dní zrušiť pracovné miesta z organizačných dôvodov — časť výpoveďou pre nadbytočnosť, časť dohodou z toho istého dôvodu. Pri akom najnižšom počte skončených pracovných pomerov už ide o hromadné prepúšťanie?","otazka_volna":"Máme cez dvestopädesiat ludí a budeme rušiť miesta. Od kolkých je to už to hromadné prepúšťanie so všetkými tými hláseniami na úrad? A rátajú sa mi tam aj dohody, ked sa s nimi dohodnem po dobrom?","spravna_odpoved":"Pri 26 zamestnancoch. Zamestnávateľ s počtom najmenej 100 a menej ako 300 zamestnancov spadá pod prah 10 % z celkového počtu zamestnancov počas 30 dní (§ 73 ods. 1 písm. b)): 10 % z 260 = 26. Do počtu sa rátajú nielen výpovede z dôvodov § 63 ods. 1 písm. a) a b), ale aj skončenia iným spôsobom (typicky dohodou) z dôvodu, ktorý nespočíva v osobe zamestnanca. Nerátajú sa pracovné pomery na určitú dobu skončené uplynutím dohodnutej doby (§ 73 ods. 9).","ustanovenie":"§ 73 ods. 1 písm. b) a ods. 9 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"najmenej s 10 % zamestnancov z celkového počtu zamestnancov u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 100 a menej ako 300 zamestnancov","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-73","my":{"odpoved":"Pri zamestnávateľovi s 260 zamestnancami ide o hromadné prepúšťanie, ak počas 30 dní skončí pracovný pomer z organizačných dôvodov s **najmenej 26 zamestnancami**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa § 73 Zákonníka práce sa o hromadné prepúšťanie jedná, ak zamestnávateľ, ktorý zamestnáva od 100 do 299 zamestnancov, skončí pracovný pomer počas 30 dní s najmenej 10 % zamestnancov z celkového počtu [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 73, ods. 1, písm. b)].\n\n1.  **Zaradenie do kategórie:** Váš zamestnávateľ s 260 zamestnancami spadá do kategórie \"najmenej 100 a menej ako 300 zamestnancov\".\n2.  **Výpočet hraničného počtu:** Pre túto kategóriu je hranica stanovená na 10 % z celkového počtu zamestnancov.\n    *   Výpočet: `260 zamestnancov × 10 % = 26 zamestnancov`.\n3.  **Spôsob a dôvod skončenia:** Do celkového počtu sa započítavajú zamestnanci, ktorým bol pracovný pomer skončený výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti [§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce], ako aj tí, ktorí sa na skončení dohodli z rovnakého organizačného dôvodu.\n\nAk by teda zamestnávateľ v priebehu 30 dní ukončil pracovný pomer s 25 zamestnancami, ešte by nešlo o hromadné prepúšťanie. Pri počte 26 a viac už musí postupovať podľa osobitných pravidiel pre hromadné prepúšťanie (napr. povinnosť prerokovať situáciu so zástupcami zamestnancov a informovať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny).\n\n| Celkový počet zamestnancov | Minimálny počet prepustených zamestnancov (počas 30 dní) |\n| :--- | :--- |\n| 21 – 99 | najmenej 10 |\n| **100 – 299** | **najmenej 10 % z celkového počtu** |\n| 300 a viac | najmenej 30 |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza hranicu najmenej 26 zamestnancov a podkladá to správnou zákonnou úpravou a výpočtom 10 % z 260 zamestnancov."},"google":{"odpoved":"O hromadné prepúšťanie pôjde, ak počas 30 dní skončíte pracovný pomer najmenej s 26 zamestnancami. Váš podnik spadá do kategórie zamestnávateľov so 100 až 299 zamestnancami, kde je hranicou prepustenie najmenej 10 % z celkového počtu zamestnancov. Do tohto počtu sa započítavajú výpovede z organizačných dôvodov aj dohody o skončení pracovného pomeru z tých istých dôvodov. Táto definícia je stanovená v § 73 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza hranicu 26 zamestnancov, príslušné 10 % zákonné pravidlo, započítanie dohôd aj odkaz na Zákonník práce."},"bez":{"odpoved":"O hromadné prepúšťanie pôjde, ak počas 30 dní skončíte pracovný pomer najmenej s 26 zamestnancami. Keďže zamestnávate od 100 do 300 zamestnancov, hranica je stanovená na najmenej 10 % z celkového počtu zamestnancov. Do tohto počtu sa započítavajú výpovede aj dohody o skončení pracovného pomeru z organizačných dôvodov. Vyplýva to z § 73 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza hranicu 26 zamestnancov, odkaz na 10 % z celkového počtu podľa § 73 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce aj započítanie dohôd z organizačných dôvodov."}},{"oblast":"mzdy-ukoncenie","otazka":"Zamestnávateľ pri hromadnom prepúšťaní prerokoval opatrenia so zástupcami zamestnancov a písomnú informáciu o výsledku prerokovania doručil úradu práce v utorok 1. 9. 2026. Kedy najskôr môže doručiť dotknutým zamestnancom výpovede pre nadbytočnosť?","otazka_volna":"Prerokovali sme prepúšťanie s odbormi a papier o výsledku sme poslali na úrad práce začiatkom septembra. Kedy môžem konečne rozdať tie výpovede? Nechcem čakať zbytočne dlho, potrebujem to uzavriet.","spravna_odpoved":"Najskôr 2. 10. 2026. Podľa § 73 ods. 6 môže zamestnávateľ pri hromadnom prepúšťaní dať výpoveď z dôvodov § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo návrh na skončenie dohodou z tých istých dôvodov najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej informácie o výsledku prerokovania podľa § 73 ods. 4 písm. a) (zákon ju stále označuje ako informáciu Národnému úradu práce — v praxi ide o úrad práce, sociálnych vecí a rodiny). Mesiac od 1. 9. 2026 uplynie 1. 10. 2026 (štvrtok), výpovede teda možno doručiť od piatka 2. 10. 2026. Úrad práce môže lehotu z objektívnych dôvodov primerane skrátiť (§ 73 ods. 7). Na zamestnávateľa, na ktorého bol súdom vyhlásený konkurz, sa odseky 6 a 7 nevzťahujú vôbec (§ 73 ods. 10).","ustanovenie":"§ 73 ods. 4, 6, 7 a 10 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Pri hromadnom prepúšťaní zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo návrh na rozviazanie pracovného pomeru dohodou z tých istých dôvodov najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej informácie","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-73","my":{"odpoved":"Zamestnávateľ môže doručiť dotknutým zamestnancom výpovede najskôr **v piatok 2. októbra 2026**.\n\nPodľa § 73 ods. 6 Zákonníka práce môže zamestnávateľ pri hromadnom prepúšťaní doručiť zamestnancom výpoveď z dôvodu nadbytočnosti (§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce) alebo návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou najskôr **po uplynutí jedného mesiaca** odo dňa doručenia písomnej informácie o výsledku prerokovania úradu práce, sociálnych vecí a rodiny [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 73, ods. 6].\n\n### Výpočet lehoty\n\n1.  **Doručenie úradu práce:** 1. september 2026 (utorok)\n2.  **Koniec jednomesačnej lehoty:** Lehota uplynie 1. októbra 2026 (štvrtok).\n3.  **Najskorší termín na doručenie výpovedí:** Prvý deň po uplynutí lehoty je **2. október 2026** (piatok).\n\nTúto jednomesačnú lehotu využíva úrad práce na hľadanie riešení problémov spojených s plánovaným hromadným prepúšťaním.\n\n**Dôležitá výnimka:**\nÚrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže túto jednomesačnú lehotu z objektívnych dôvodov primerane skrátiť. O skrátení by musel zamestnávateľa bezodkladne písomne informovať [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 73, ods. 7]. Ak by k takémuto skráteniu došlo, zamestnávateľ by mohol doručovať výpovede aj skôr. Bez tohto písomného súhlasu však musí dodržať plnú jednomesačnú lehotu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne určuje dátum najskoršieho doručenia na 2. októbra 2026 a správne uvádza aj zákonnú mesačnú lehotu a jej plynutie podľa § 73 ods. 6 Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Zamestnávateľ môže doručiť dotknutým zamestnancom výpovede najskôr v piatok 2. októbra 2026. Podľa zákona možno dať zamestnancovi výpoveď alebo návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej informácie o výsledku prerokovania úradu práce. Táto lehota, ktorá začala plynúť 2. septembra 2026 a uplynula 1. októbra 2026, slúži úradu na hľadanie riešení problémov spojených s prepúšťaním. Uvedenú povinnosť ustanovuje § 73 ods. 6 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže túto mesačnú lehotu z objektívnych dôvodov primerane skrátiť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza dátum 2. októbra 2026 a správne aplikuje mesačnú lehotu podľa § 73 ods. 6 Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ môže doručiť zamestnancom výpovede najskôr v piatok 2. októbra 2026. Pracovný pomer možno pri hromadnom prepúšťaní skončiť výpoveďou najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej informácie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Lehota jedného mesiaca od doručenia dňa 1. 9. 2026 uplynie dňa 1. 10. 2026. Vyplýva to z ustanovenia § 73 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza dátum 2. 10. 2026 aj lehotu jedného mesiaca, hoci pravidlo nesprávne odkazuje na odsek 5 namiesto odseku 6 § 73 Zákonníka práce."}},{"oblast":"mzdy-ukoncenie","otazka":"Zamestnancovi bola uznaná choroba z povolania a podľa lekárskeho posudku už nesmie vykonávať doterajšiu prácu. Pracovný pomer, ktorý trval 3 roky a 2 mesiace, skončí dohodou k 30. 11. 2026. Priemerný mesačný zárobok má 1 265 €. Aké odstupné mu patrí?","otazka_volna":"Zamestnancovi uznali chorobu z povolania a už tú prácu robiť nesmie, dohodneme sa na ukončení. Je u nás len tri roky, tak asi jeden plat odstupné? Berie zhruba 1265.","spravna_odpoved":"Patrí mu odstupné najmenej 12 650 €. Ak zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu, patrí mu pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou odstupné najmenej vo výške desaťnásobku priemerného mesačného zárobku (§ 76 ods. 3), a to BEZ OHĽADU na dĺžku trvania pracovného pomeru: 10 × 1 265 = 12 650 €. Tabuľky podľa § 76 ods. 1 a 2 sa tu neuplatnia. Výnimka platí len pri pracovnom úraze, ktorý si zamestnanec spôsobil zavineným porušením predpisov BOZP, alebo ktorý si spôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných či psychotropných látok a zamestnávateľ mu nemohol zabrániť.","ustanovenie":"§ 76 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-76","my":{"odpoved":"Zamestnancovi v tomto prípade patrí odstupné vo výške **12 650 €**. Ide o najmenej desaťnásobok jeho priemerného mesačného zárobku, ktorý sa uplatňuje pri skončení pracovného pomeru z dôvodu choroby z povolania, bez ohľadu na dĺžku trvania pracovného pomeru.\n\n### Právny základ a výpočet\n\nPri skončení pracovného pomeru z dôvodu, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre chorobu z povolania, sa neuplatňujú bežné sadzby odstupného podľa dĺžky zamestnania. Namiesto toho platí osobitné, pre zamestnanca výhodnejšie ustanovenie.\n\nPodľa **§ 76 ods. 3 Zákonníka práce** [Zákon č. 311/2001 Z. z.], zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo **dohodou** z dôvodu, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre chorobu z povolania, patrí odstupné v sume **najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku**.\n\n**Výpočet odstupného:**\n*   Priemerný mesačný zárobok: 1 265 €\n*   Násobok podľa zákona: 10\n*   Celková výška odstupného: 1 265 € × 10 = **12 650 €**\n\n| Položka | Hodnota | Zdroj |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Dôvod skončenia PP | Choroba z povolania | Lekársky posudok |\n| Spôsob skončenia PP | Dohoda | Podľa zadania |\n| Dĺžka trvania PP | 3 roky a 2 mesiace | Podľa zadania |\n| Priemerný mesačný zárobok | 1 265 € | Podľa zadania |\n| Právny základ pre odstupné | § 76 ods. 3 Zákonníka práce | [Zákon č. 311/2001 Z. z.] |\n| **Minimálna výška odstupného** | **12 650 €** | **10 × 1 265 €** |\n\n### Prečo sa neuplatní bežná sadzba odstupného?\n\nBežné sadzby odstupného pri skončení pracovného pomeru dohodou zo zdravotných dôvodov sú odstupňované podľa dĺžky trvania pracovného pomeru (§ 76 ods. 2 Zákonníka práce). V tomto prípade by to bol dvojnásobok priemerného zárobku (2 530 €).\n\nAvšak, **choroba z povolania je špecifický a zákonom chránený dôvod**, ktorý zakladá nárok na vyššie odstupné. Ustanovenie § 76 ods. 3 je vo vzťahu k § 76 ods. 2 špeciálnym ustanovením (lex specialis), a preto má prednosť.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nUistite sa, že v písomnej dohode o skončení pracovného pomeru je ako dôvod výslovne uvedené, že pracovný pomer sa končí, pretože zamestnanec stratil dlhodobú spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu z dôvodu choroby z povolania, s odkazom na § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Týmto si zamestnanec právne zabezpečí nárok na desaťmesačné odstupné. Zároveň je vhodné overiť, či zamestnancovi nevzniká súbežne aj nárok na odchodné podľa § 76a Zákonníka práce (pri prvom skončení PP po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza nárok na odstupné vo výške najmenej desaťnásobku priemerného mesačného zárobku (12 650 €) podľa § 76 ods. 3 Zákonníka práce z dôvodu choroby z povolania bez ohľadu na dĺžku trvania pracovného pomeru."},"google":{"odpoved":"Zamestnancovi patrí odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, čo predstavuje 12 650 €. Nárok na zvýšené odstupné vzniká, pretože pracovný pomer sa končí dohodou z dôvodu choroby z povolania. Dĺžka trvania pracovného pomeru v tomto špecifickom prípade nerozhoduje o výške odstupného. Tento nárok je upravený v § 76 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Odstupné je zamestnávateľ povinný vyplatiť v najbližšom výplatnom termíne po skončení pracovného pomeru.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu najmenej 12 650 € na základe desaťnásobku priemerného mesačného zárobku podľa § 76 ods. 3 Zákonníka práce bez ohľadu na dĺžku trvania pracovného pomeru."},"bez":{"odpoved":"Zamestnancovi patrí odstupné vo výške 12 650 €. Keďže sa pracovný pomer končí dohodou z dôvodu choroby z povolania, zamestnanec má nárok na odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Tento nárok vyplýva z ustanovenia § 76 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Odstupné je splatné v najbližšom výplatnom termíne po skončení pracovného pomeru.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výšku odstupného 12 650 € aj vecné pravidlo desaťnásobku priemerného zárobku pri skončení dohodou z dôvodu choroby z povolania, pričom nesprávne uvedený odsek (§ 76 ods. 4 namiesto ods. 3) nemá vplyv na vecnú správnosť."}},{"oblast":"mzdy-ukoncenie","otazka":"Zamestnancovi skončil pracovný pomer 31. 5. 2026 výpoveďou pre nadbytočnosť a dostal odstupné vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku 1 520 €, teda 3 040 €. Už 1. 6. 2026 nastúpil k tomu istému zamestnávateľovi do nového pracovného pomeru. Musí niečo vrátiť a koľko?","otazka_volna":"Vyplatili sme chlapovi dva platy odstupné ku koncu mája a hned prvého júna sme ho zobrali spät, lebo sa nám uvolnilo iné miesto. Musí to odstupné vrátiť alebo si ho môže nechat? Bolo to vyše tri tisíc.","spravna_odpoved":"Áno, musí vrátiť celé odstupné, teda 3 040 €. Podľa § 76 ods. 4 je zamestnanec, ktorý po skončení pracovného pomeru opäť nastúpi k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť. Dvojnásobku zodpovedá čas od 1. 6. do 31. 7. 2026; keďže zamestnanec nastúpil hneď prvým dňom tohto obdobia, pomerná časť určená podľa počtu dní od opätovného nástupu do uplynutia tohto času sa rovná celej vyplatenej sume. Zamestnávateľ sa s ním môže dohodnúť inak.","ustanovenie":"§ 76 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-76","my":{"odpoved":"Áno, zamestnanec je v tomto prípade **povinný vrátiť celé odstupné vo výške 3 040 €**, pokiaľ sa so zamestnávateľom písomne nedohodne inak.\n\nDôvodom je, že nastúpil späť do pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi pred uplynutím doby, za ktorú mu bolo odstupné poskytnuté.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa § 76 ods. 4 Zákonníka práce platí, že ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi do pracovného pomeru **pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného**, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 76, ods. 4].\n\n#### 1. Určenie doby, ktorú odstupné pokrýva\n\n*   Zamestnanec dostal odstupné vo výške **dvojnásobku** priemerného mesačného zárobku.\n*   Čas určený podľa poskytnutého odstupného sú v tomto prípade **dva mesiace** [203_Narok_zamestnanca_na_odstupne_2025.md].\n*   Keďže pracovný pomer skončil 31. 5. 2026, táto dvojmesačná doba plynie od 1. 6. 2026 do 31. 7. 2026.\n\n#### 2. Výpočet pomernej časti na vrátenie\n\nPomerná časť odstupného sa určí podľa počtu kalendárnych dní od opätovného nástupu do práce až do konca doby, ktorú odstupné pokrývalo [203_Narok_zamestnanca_na_odstupne_2025.md].\n\n*   **Doba pokrytá odstupným:** 1. 6. 2026 – 31. 7. 2026 (jún má 30 dní, júl 31 dní = spolu 61 dní).\n*   **Dátum opätovného nástupu:** 1. 6. 2026.\n*   **Počet dní na vrátenie:** Zamestnanec nastúpil hneď v prvý deň dvojmesačnej doby, takže povinnosť vrátiť sa vzťahuje na celých 61 dní.\n\nPretože zamestnanec nastúpil do práce ešte pred začatím plynutia času, za ktorý mu bolo odstupné poskytnuté, je povinný vrátiť **celú sumu odstupného**.\n\n| Položka | Hodnota |\n| :--- | :--- |\n| Výška poskytnutého odstupného | 3 040,00 € |\n| Doba pokrytá odstupným | 2 mesiace (61 dní) |\n| Dátum opätovného nástupu | 1. 6. 2026 |\n| Počet dní na vrátenie | 61 dní |\n| **Suma na vrátenie** | **3 040,00 €** |\n\n#### 3. Lehota na vrátenie\n\nZákonník práce priamo lehotu na vrátenie neustanovuje, avšak v zmysle dostupných metodických materiálov je lehota na vrátenie odstupného **15 kalendárnych dní** od opätovného vzniku pracovného pomeru, ak sa nedohodnú inak [203_Narok_zamestnanca_na_odstupne_2025.md]. V tomto prípade by mal zamestnanec odstupné vrátiť najneskôr do 16. júna 2026.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk sa zamestnávateľ rozhodne, že vrátenie odstupného nebude od zamestnanca požadovať, je nevyhnutné, aby túto skutočnosť dohodli **písomne**. Ideálnym riešením je zakomponovať túto dohodu priamo do novej pracovnej zmluvy alebo do samostatného dodatku, aby sa predišlo prípadným budúcim nejasnostiam alebo sporom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s riadnym právnym odôvodnením podľa § 76 ods. 4 Zákonníka práce uvádza povinnosť vrátiť celé odstupné vo výške 3 040 €, pokiaľ sa nedohodnú inak."},"google":{"odpoved":"Áno, zamestnanec musí vrátiť pomernú časť odstupného, pretože nastúpil späť k tomu istému zamestnávateľovi pred uplynutím doby, za ktorú mu bolo odstupné vyplatené. Keďže odstupné bolo vo výške dvojnásobku priemernej mzdy a zamestnanec nastúpil do práce hneď nasledujúci deň, musí vrátiť celú sumu odstupného. V tomto prípade je povinný vrátiť 3 040 €. Táto povinnosť vyplýva z § 76 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Zamestnávateľ a zamestnanec sa však môžu dohodnúť aj inak.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza povinnosť vrátiť celé odstupné vo výške 3 040 € na základe § 76 ods. 4 Zákonníka práce, vrátane možnosti odlišnej dohody so zamestnávateľom."},"bez":{"odpoved":"Áno, zamestnanec je povinný vrátiť odstupné. Keďže nastúpil do nového pracovného pomeru hneď nasledujúci deň po skončení predchádzajúceho, musí vrátiť celú sumu vyplateného odstupného, teda 3 040 €. Táto povinnosť mu vyplýva z § 76 ods. 8 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Podľa tohto ustanovenia, ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi pred uplynutím doby určenej podľa výšky poskytnutého odstupného (v tomto prípade dva mesiace), je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť. Zamestnávateľ by ho mal na vrátenie písomne vyzvať.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza povinnosť vrátiť celú sumu 3 040 € a správne vysvetľuje dôvod, hoci uvádza nepresné označenie odseku (§ 76 ods. 8 namiesto ods. 4)."}},{"oblast":"mzdy-ukoncenie","otazka":"Zamestnancovi skončil pracovný pomer dohodou v pondelok 31. 8. 2026. Ide o jeho prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok a žiadosť o dôchodok pred skončením nepodal. Dokedy najneskôr ju musí podať, aby mu patrilo odchodné?","otazka_volna":"Odchádza mi pani do dôchodku ku koncu augusta, dohodou, posledný deň jej vyšiel na pondelok 31. 8. Žiadost na sociálnu ešte nepodala. Dokedy to musí stihnút, aby som jej musel vyplatiť to odchodné? Počíta sa to v bežných alebo pracovných dňoch a posúvajú mi to septembrové sviatky?","spravna_odpoved":"Najneskôr 14. 9. 2026. Podľa § 76a ods. 1 patrí odchodné najmenej v sume priemerného mesačného zárobku, ak zamestnanec požiada o poskytnutie dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich PRACOVNÝCH dní po jeho skončení. V septembri 2026 pritom okrem sobôt a nedieľ nevypadáva z lehoty ani jeden deň: 1. september (Deň Ústavy SR) je štátnym sviatkom, ale podľa § 2 ods. 3 zákona č. 241/1993 Z. z. nie je dňom pracovného pokoja (od 1. 1. 2024), a 15. september (Sedembolestná Panna Mária) nie je dňom pracovného pokoja v roku 2026 podľa prechodného ustanovenia § 4b toho istého zákona (konsolidačná novela č. 261/2025 Z. z.). Pracovné dni po 31. 8. 2026 sú preto 1., 2., 3., 4., 7., 8., 9., 10., 11. a 14. septembra 2026 — desiatym pracovným dňom je 14. 9. 2026. Pozor na rozdiel: pri predčasnom starobnom dôchodku je lehota desať dní, nie desať pracovných dní (§ 76a ods. 2).","ustanovenie":"§ 76a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce; § 2 ods. 3 a § 4b zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch","citat":"odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-76a","my":{"odpoved":"Zamestnanec musí požiadať o starobný dôchodok najneskôr **do 14. septembra 2026**.\n\nNárok na odchodné v tomto prípade upravuje Zákonník práce. Podmienkou je, aby zamestnanec požiadal o poskytnutie dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Právny základ:**\n    Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce patrí zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak o dôchodok požiada *„pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení“* [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 76a, ods. 1].\n\n2.  **Výpočet lehoty:**\n    *   Pracovný pomer skončil v pondelok, 31. augusta 2026.\n    *   Lehota 10 pracovných dní začína plynúť dňom nasledujúcim po skončení pracovného pomeru, teda od utorka 1. septembra 2026.\n    *   Posledným, desiatym pracovným dňom tejto lehoty je **pondelok 14. september 2026**.\n\n### Ďalšie dôležité informácie\n\n*   **Výška odchodného:** Odchodné je najmenej v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca.\n*   **Jednorazový nárok:** Odchodné patrí zamestnancovi len raz za život a len od jedného zamestnávateľa [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 76a, ods. 3]. Ak by mal súbežne viacero pracovných pomerov, nárok si môže uplatniť len u toho, ktorý sa skončil ako prvý po vzniku nároku na dôchodok.\n*   **Súbeh s odstupným:** Nárok na odchodné nevylučuje prípadný nárok na odstupné, ak boli splnené aj podmienky na jeho vyplatenie (napr. skončenie dohodou z organizačných dôvodov).\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nZamestnancovi odporúčame, aby žiadosť o starobný dôchodok podal na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne čo najskôr. Následne by mal bývalému zamestnávateľovi bezodkladne predložiť potvrdenie o podaní žiadosti, aby si mohol nárok na odchodné včas uplatniť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila lehotu do 14. septembra 2026 na základe § 76a ods. 1 Zákonníka práce (desať pracovných dní), pričom chýbajúce vysvetlenie statusu 1. septembra ako pracovného dňa nepredstavuje nesprávne pravidlo."},"google":{"odpoved":"Aby zamestnancovi patril nárok na odchodné, musí požiadať o poskytnutie starobného dôchodku najneskôr do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru. Keďže pracovný pomer skončil v pondelok 31. augusta 2026 a 1. september aj 15. september sú dni pracovného pokoja, lehota uplynie v stredu 16. septembra 2026. Odchodné patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodok, a to najmenej v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Podmienky nároku na odchodné upravuje § 76a ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne určila lehotu na 16. september 2026 namiesto 14. septembra 2026, pretože mylne považovala 1. september za deň pracovného pokoja."},"bez":{"odpoved":"Žiadosť o starobný dôchodok musí zamestnanec podať najneskôr v nasledujúci pracovný deň po skončení pracovného pomeru. Keďže pracovný pomer skončil v pondelok 31. 8. 2026 a nasledujúci deň 1. 9. 2026 je štátny sviatok, najneskorší termín na podanie žiadosti je streda 2. septembra 2026. Nárok na odchodné v tomto prípade upravuje § 76a ods. 1 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Podľa tohto ustanovenia patrí odchodné zamestnancovi, ak požiada o dôchodok pred skončením pracovného pomeru alebo bezprostredne po jeho skončení. Pojem „bezprostredne po“ sa v praxi vykladá ako najbližší nasledujúci pracovný deň.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu aj dátum (2. septembra 2026 namiesto správneho 14. septembra 2026) na základe vymysleného pravidla o podaní v nasledujúci pracovný deň namiesto zákonnej lehoty desiatich pracovných dní."}},{"oblast":"mzdy-ukoncenie","otazka":"Zamestnanec dostal pri skončení pracovného pomeru potvrdenie o zamestnaní a 4. 5. 2026 zistil, že sú v ňom nesprávne uvedené údaje o zrážkach zo mzdy. Zamestnávateľa požiadal o opravu, ten ju odmietol. Dokedy sa môže obrátiť na súd?","otazka_volna":"V zápočtovom liste mi bývalý zamestnávateľ napísal blbosti o zrážkach, zistil som to začiatkom mája. Nechce to opraviť. Dokedy sa s tým môžem íst súdiť? Nechcem to prešvihnút.","spravna_odpoved":"Najneskôr 4. 8. 2026. Podľa § 75 ods. 3 sa zamestnanec, ktorý s obsahom pracovného posudku alebo potvrdenia o zamestnaní nesúhlasí a zamestnávateľ ho na požiadanie neupraví ani nedoplní, môže domáhať na súde uloženia povinnosti primerane ich upraviť v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o ich obsahu dozvedel. Tri mesiace od 4. 5. 2026 uplynú 4. 8. 2026. Ide o prekluzívnu lehotu vymenovanú v § 36 — po jej uplynutí právo zaniká a súd na zánik prihliadne, aj keď to strana sporu nenamietne.","ustanovenie":"§ 75 ods. 3, § 36 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"môže sa domáhať v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o ich obsahu dozvedel, na súde, aby bol zamestnávateľ zaviazaný primerane ich upraviť","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-75","my":{"odpoved":"Zamestnanec sa môže obrátiť na súd so žalobou na úpravu potvrdenia o zamestnaní najneskôr do **4. augusta 2026**.\n\nPodľa § 75 ods. 3 Zákonníka práce platí, že ak zamestnanec nesúhlasí s obsahom potvrdenia o zamestnaní a zamestnávateľ ho na požiadanie neupraví, môže sa na súde domáhať jeho úpravy. Musí tak urobiť v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nesprávnom obsahu dozvedel.\n\nVo vašom prípade sa výpočet lehoty odvíja od nasledujúcich skutočností:\n*   **Dátum zistenia nesprávnosti:** 4. máj 2026\n*   **Zákonná lehota:** 3 mesiace\n*   **Koniec lehoty:** 4. august 2026\n\nKeďže 4. august 2026 je utorok (pracovný deň), lehota na podanie žaloby sa neposúva.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje lehotu do 4. augusta 2026 a správne ju odôvodňuje trojmesačnou lehotou podľa § 75 ods. 3 Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Zamestnanec sa môže domáhať opravy potvrdenia o zamestnaní na súde v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nesprávnom obsahu dozvedel. Táto lehota vo vašom prípade začala plynúť 4. mája 2026 a uplynula 4. augusta 2026. Keďže je dnes 12. septembra 2026, zákonná lehota na podanie žaloby už uplynula. Po uplynutí tejto lehoty právo na súdnu ochranu zaniká a súd na to prihliadne aj bez námietky zamestnávateľa. Príslušné ustanovenie je § 75 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza lehotu troch mesiacov podľa § 75 ods. 3 Zákonníka práce, konečný dátum 4. augusta 2026, ako aj prekluzívny charakter tejto lehoty."},"bez":{"odpoved":"Zamestnanec sa mohol domáhať úpravy potvrdenia na súde v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o jeho obsahu dozvedel. Keďže sa o nesprávnosti údajov dozvedel 4. mája 2026, žalobu mohol podať najneskôr do 4. augusta 2026. Táto lehota už uplynula a jeho právo na súdnu ochranu zaniklo. Ide o prekluzívnu lehotu, na ktorej zánik súd prihliada z úradnej povinnosti. Uvedené vyplýva z § 79 ods. 2 Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":false,"dovod":"Hoci je výsledný dátum správny, odpoveď sa opiera o nesprávne právne pravidlo (§ 79 ods. 2 namiesto § 75 ods. 3 Zákonníka práce)."}},{"oblast":"mzdy-ukoncenie","otazka":"Bývalý zamestnanec, s ktorým zamestnávateľ skončil pracovný pomer okamžite pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, žiada, aby mu zamestnávateľ do potvrdenia o zamestnaní (zápočtového listu) nepísal dôvod skončenia. Musí byť dôvod alebo spôsob skončenia pracovného pomeru v potvrdení o zamestnaní uvedený?","otazka_volna":"Vyhodil som chlapa na hodinu za krádež a on teraz chce, aby som mu do zápočtáku nepísal prečo skončil. Musím tam ten dôvod dať alebo nie? A čo tam vlastne musí byť?","spravna_odpoved":"Nie, dôvod ani spôsob skončenia pracovného pomeru medzi povinné náležitosti potvrdenia o zamestnaní nepatrí. § 75 ods. 2 vymenúva, čo zamestnávateľ v potvrdení uvedie: dobu trvania pracovného pomeru, druh vykonávaných prác, či sa zo mzdy vykonávajú zrážky (v čí prospech, v akej výške a v akom poradí), údaj o záväzku zotrvať v pracovnom pomere po vykonaní záverečnej, maturitnej alebo absolventskej skúšky podľa § 53 ods. 2 vrátane údaja o tom, kedy sa táto doba skončí, a údaj o poskytnutí odchodného podľa § 76a. Iné informácie je zamestnávateľ oprávnený o zamestnancovi podávať iba s jeho súhlasom, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 75 ods. 4).","ustanovenie":"§ 75 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä a) dobu trvania pracovného pomeru, b) druh vykonávaných prác","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-75","my":{"odpoved":"Nie, zamestnávateľ **nie je povinný a ani nesmie** uviesť dôvod skončenia pracovného pomeru do potvrdenia o zamestnaní (tzv. zápočtového listu), pokiaľ s tým zamestnanec nesúhlasí.\n\nPovinné náležitosti potvrdenia o zamestnaní sú presne vymedzené v Zákonníku práce a dôvod skončenia pracovného pomeru medzi nimi nie je.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa § 75 ods. 2 Zákonníka práce je zamestnávateľ pri skončení pracovného pomeru povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom **výlučne** tieto údaje:\na) dobu trvania pracovného pomeru,\nb) druh vykonávaných prác,\nc) či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka,\nd) údaj o záväzku zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere po určitú dobu (napr. po absolvovaní školenia),\ne) údaj o poskytnutí odchodného.\n[Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 75, ods. 2]\n\nAko vidno z tohto zoznamu, spôsob ani dôvod skončenia pracovného pomeru (napr. okamžité skončenie pre závažné porušenie pracovnej disciplíny) nie je jeho povinnou súčasťou.\n\nNavyše, Zákonník práce v § 75 ods. 4 stanovuje, že iné informácie je zamestnávateľ oprávnený o zamestnancovi podávať **iba s jeho súhlasom**. Keďže zamestnanec výslovne žiada, aby tam dôvod nebol uvedený, zamestnávateľ by jeho uvedením porušil toto ustanovenie. [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 75, ods. 4]\n\n#### Rozdiel medzi Potvrdením o zamestnaní a Pracovným posudkom\n\nJe dôležité nezamieňať si tieto dva dokumenty:\n\n| Kritérium | Potvrdenie o zamestnaní (Zápočtový list) | Pracovný posudok (Referencie) |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Povinnosť vydania** | **Povinné** pri každom skončení PP. | **Len na žiadosť** zamestnanca. |\n| **Obsah** | Faktografické údaje podľa § 75 ods. 2 ZP. | Hodnotenie práce, kvalifikácie, schopností zamestnanca. |\n| **Účel** | Potvrdenie faktov pre úrad práce, Sociálnu poisťovňu, nového zamestnávateľa. | Referencia pre budúceho zamestnávateľa. |\n| **Uvedenie dôvodu skončenia PP** | **Nie.** | Môže byť spomenuté v rámci hodnotenia, ale musí byť objektívne a pravdivé. |\n\nV pracovnom posudku, ktorý zamestnávateľ vydáva len na požiadanie zamestnanca, sa hodnotí práca zamestnanca, jeho prístup, schopnosti a ďalšie skutočnosti súvisiace s výkonom práce. Aj tu však platí, že informácie musia byť pravdivé a nesmú zamestnanca bezdôvodne poškodzovať. [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 75, ods. 1]\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nZamestnávateľ by mal vyhovieť žiadosti zamestnanca a do potvrdenia o zamestnaní uviesť len zákonom stanovené náležitosti. Tým predíde prípadným sporom, keďže zamestnanec, ktorý nesúhlasí s obsahom potvrdenia, sa môže do troch mesiacov domáhať jeho úpravy na súde. [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 75, ods. 3]","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne aj právne správne uvádza, že dôvod ani spôsob skončenia pracovného pomeru nepatrí medzi povinné náležitosti potvrdenia o zamestnaní podľa § 75 ods. 2 Zákonníka práce a bez súhlasu zamestnanca sa nesmie uviesť."},"google":{"odpoved":"Nie, dôvod ani spôsob skončenia pracovného pomeru sa v potvrdení o zamestnaní (zápočtovom liste) neuvádza. Zamestnávateľ je povinný vydať toto potvrdenie pri skončení pracovného pomeru, avšak jeho obsah je presne vymedzený. Medzi povinné náležitosti patrí najmä doba trvania pracovného pomeru, druh vykonávaných prác či údaje o zrážkach zo mzdy. Zákonník práce neukladá povinnosť uvádzať dôvod skončenia pracovného pomeru. Tieto povinnosti sú definované v § 75 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že dôvod ani spôsob skončenia pracovného pomeru nepatrí medzi povinné náležitosti potvrdenia o zamestnaní podľa § 75 ods. 2 Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Nie, zamestnávateľ nesmie v potvrdení o zamestnaní uviesť dôvod ani spôsob skončenia pracovného pomeru. Povinné náležitosti tohto potvrdenia sú taxatívne vymedzené a dôvod skončenia medzi nimi nefiguruje. Uvedenie dôvodu, akým je závažné porušenie pracovnej disciplíny, by sa navyše mohlo považovať za nepovolené hodnotenie práce zamestnanca. Vyplýva to z § 75 ods. 2 a 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v zhode s referenciou uvádza, že dôvod ani spôsob skončenia pracovného pomeru v potvrdení o zamestnaní uvedený byť nemusí (ani nesmie bez súhlasu) a odkazuje na § 75 Zákonníka práce."}},{"oblast":"mzdy-ukoncenie","otazka":"Zamestnancovi s výmerou dovolenky 5 týždňov skončí pracovný pomer 31. 10. 2026 a ostáva mu nevyčerpaných 15 dní dovolenky za rok 2026. Pracuje v 7,5-hodinových zmenách a priemerný hodinový zárobok má 9,20 €. Koľko dní mu môže zamestnávateľ preplatiť a v akej sume?","otazka_volna":"Odchádza mi človek ku koncu októbra a má nevyčerpaných pätnást dní dovolenky. Počul som, že štyri týždne sa preplácať nesmú. Tak kolko mu toho môžem vyplatit? Robí sedem a pol hodinové smeny, priemer má nejakých 9,20 na hodinu.","spravna_odpoved":"Preplatiť možno všetkých 15 dní, v sume 1 035,00 €. Zákaz vyplácania náhrady mzdy za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky podľa § 116 ods. 3 má jedinú výnimku a tou je práve prípad, keď si zamestnanec dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Pri skončení pracovného pomeru sa preto preplácajú aj dni patriace do základnej štvortýždňovej výmery. Výpočet: 15 dní × 7,5 hodiny = 112,5 hodiny; 112,5 × 9,20 = 1 035,00 €.","ustanovenie":"§ 116 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-116","my":{"odpoved":"Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný preplatiť zamestnancovi **celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, teda všetkých 15 dní**. Náhrada mzdy za túto dovolenku bude vo výške **1 035,00 €** brutto.\n\nPodľa Zákonníka práce platí, že nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky vzniká zamestnancovi iba v dvoch prípadoch. Jedným z nich je práve skončenie pracovného pomeru. V takejto situácii sa prepláca celý zostatok dovolenky, na ktorý mal zamestnanec nárok, a to bez ohľadu na to, či ide o základnú výmeru 4 týždňov alebo dovolenku nad tento rámec [Zákonník práce, § 116].\n\n### Výpočet náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku\n\nVýpočet vychádza z priemerného hodinového zárobku zamestnanca a celkového počtu hodín nevyčerpanej dovolenky.\n\n| Položka | Hodnota | Výpočet |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Počet dní nevyčerpanej dovolenky | 15 dní | |\n| Denný pracovný čas | 7,5 hodiny | |\n| **Celkový počet hodín na preplatenie** | **112,5 hodiny** | `15 dní × 7,5 hod./deň` |\n| Priemerný hodinový zárobok | 9,20 € | |\n| **Celková náhrada mzdy (brutto)** | **1 035,00 €** | `112,5 hod. × 9,20 €/hod.` |\n\nZamestnávateľ je povinný túto sumu vyplatiť zamestnancovi spolu s poslednou mzdou, teda vo výplatnom termíne za mesiac október 2026.\n\n**Upozornenie:** Náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti a podlieha odvodom na sociálne a zdravotné poistenie rovnako ako bežná mzda.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správny počet dní na preplatenie (15 dní), presnú výslednú sumu (1 035,00 €) aj vecne a právne správne odôvodnenie podľa § 116 Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný preplatiť zamestnancovi celú časť dovolenky, na ktorú mu vznikol nárok a ktorú si nevyčerpal. Zamestnancovi bude preplatených všetkých 15 dní nevyčerpanej dovolenky. Náhrada mzdy za túto dovolenku predstavuje sumu 1 035 €. Suma sa vypočíta ako súčin počtu dní dovolenky, dĺžky denného pracovného času a priemerného hodinového zárobku (15 dní x 7,5 hod x 9,20 €). Táto povinnosť vyplýva z § 116 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza počet 15 dní na preplatenie, presnú sumu 1 035 € aj správny právny základ podľa § 116 ods. 3 Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný preplatiť zamestnancovi celú nevyčerpanú časť dovolenky, teda všetkých 15 dní. Náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku sa poskytuje vo výške priemerného zárobku zamestnanca. V tomto prípade predstavuje suma náhrady 1 035 € (15 dní x 7,5 hodiny x 9,20 €/hod). Tento postup vyplýva z § 116 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď síce uvádza správny počet dní a výslednú sumu, no odôvodňuje ju nesprávnym právnym pravidlom (§ 116 ods. 2 namiesto § 116 ods. 3 Zákonníka práce)."}},{"oblast":"mzdy-ukoncenie","otazka":"Zamestnávateľ ruší celú prevádzku. So zamestnancom, ktorý u neho pracuje 14 mesiacov a má priemerný mesačný zárobok 1 180 €, sa dohodne na skončení pracovného pomeru z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a). Aké odstupné mu patrí a koľko by dostal, keby mu dal výpoveď z toho istého dôvodu?","otazka_volna":"Zatváram prevádzku. Mám tam chlapca, čo je u mňa niečo cez rok. Ked sa s ním dohodnem, musím mu dat odstupné? Vraj do dvoch rokov nič nie je. Berie asi 1180.","spravna_odpoved":"Pri dohode mu patrí odstupné najmenej vo výške jedného priemerného mesačného zárobku, teda 1 180 € (§ 76 ods. 2 písm. a): pracovný pomer trval menej ako dva roky). Pri výpovedi z toho istého dôvodu by nedostal nič — tabuľka v § 76 ods. 1 začína až pri pracovnom pomere trvajúcom najmenej dva roky, odstupné by teda bolo 0 €. Toto je jediné pásmo, v ktorom sa dohoda a výpoveď nelíšia len o jeden stupeň, ale rozhodujú o vzniku nároku ako takého. V dohode musia byť dôvody skončenia uvedené, keďže ide o dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. a) (§ 60 ods. 2).","ustanovenie":"§ 76 ods. 2 písm. a) a § 76 ods. 1 písm. a), § 60 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-76","my":{"odpoved":"Na základe vami uvedených informácií je rozdiel v nároku na odstupné značný v závislosti od spôsobu ukončenia pracovného pomeru.\n\n*   Pri skončení pracovného pomeru **dohodou** má zamestnanec nárok na odstupné vo výške **1 180 €**.\n*   Pri skončení pracovného pomeru **výpoveďou** by mu zákonný nárok na odstupné **nevznikol (0 €)**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n#### 1. Skončenie pracovného pomeru dohodou\n\nAk sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na skončení pracovného pomeru z dôvodu zrušenia zamestnávateľa alebo jeho časti [§ 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce], výška odstupného sa riadi podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce.\n\nPretože pracovný pomer zamestnanca trval 14 mesiacov, čo je menej ako dva roky, patrí mu odstupné najmenej v sume **jeho jedného priemerného mesačného zárobku** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 76, ods. 2, písm. a)].\n\n*   **Výpočet:** 1 × 1 180 € = **1 180 €**\n\n#### 2. Skončenie pracovného pomeru výpoveďou\n\nAk by zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď z rovnakého dôvodu, nárok na odstupné by sa posudzoval podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce. Toto ustanovenie priznáva nárok na odstupné až vtedy, ak pracovný pomer zamestnanca trval **najmenej dva roky**.\n\nKeďže zamestnanec odpracoval len 14 mesiacov, túto podmienku nespĺňa, a preto by mu pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zákonný nárok na odstupné nevznikol [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 76, ods. 1].\n\n### Prehľadné porovnanie\n\n| Spôsob skončenia PP | Dĺžka trvania PP | Nárok na odstupné | Suma | Právny základ |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Dohoda** | 14 mesiacov | 1x priemerný mesačný zárobok | **1 180 €** | § 76 ods. 2 písm. a) ZP |\n| **Výpoveď** | 14 mesiacov | Žiadny zákonný nárok | **0 €** | § 76 ods. 1 ZP |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nZákonník práce motivuje zamestnávateľov, aby sa v takýchto prípadoch so zamestnancami dohodli. Vyššie odstupné pri dohode je kompenzáciou pre zamestnanca za to, že pracovný pomer sa môže skončiť skôr (bez plynutia výpovednej doby) a pre zamestnávateľa je to cesta k rýchlejšiemu a právne istejšiemu ukončeniu pracovných vzťahov. Pre zamestnanca je v tejto situácii jednoznačne výhodnejšie trvať na skončení pracovného pomeru dohodou.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a so správnym zákonným odôvodnením uvádza nárok na odstupné vo výške 1 180 € pri dohode a 0 € pri výpovedi."},"google":{"odpoved":"Pri skončení pracovného pomeru dohodou z uvedeného dôvodu patrí zamestnancovi odstupné vo výške jedného priemerného mesačného zárobku, teda 1 180 €. Tento nárok vyplýva z § 76 ods. 2 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, keďže pracovný pomer trval menej ako dva roky. V prípade, ak by zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď z toho istého dôvodu, nárok na odstupné by mu nevznikol. Zákonný nárok na odstupné pri výpovedi vzniká až po odpracovaní najmenej dvoch rokov. Odstupné je splatné v najbližšom výplatnom termíne po skončení pracovného pomeru, ak sa nedohodnete inak.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza výšku odstupného pri dohode (1 180 €) aj skutočnosť, že pri výpovedi nárok na odstupné nevzniká."},"bez":{"odpoved":"Pri skončení pracovného pomeru dohodou patrí zamestnancovi odstupné vo výške jedného priemerného mesačného zárobku, teda 1 180 €. Tento nárok vyplýva z § 76 ods. 2 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. V prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou z toho istého dôvodu by mu patrilo odstupné v rovnakej výške 1 180 €. Nárok by sa v tomto prípade odvíjal od § 76 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. V oboch prípadoch vzniká nárok na jednonásobok priemerného zárobku, keďže pracovný pomer trval viac ako jeden rok a menej ako dva roky.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že pri výpovedi by zamestnancovi patrilo odstupné vo výške 1 180 €, pričom pri trvaní pracovného pomeru do dvoch rokov mu pri výpovedi zo zákona nevzniká nárok na žiadne odstupné (0 €)."}},{"oblast":"mzdy-ukoncenie","otazka":"Zamestnanec mal u firmy pracovný pomer na určitú dobu od 1. 10. 2024 do 30. 9. 2025 a bezprostredne naň nadviazal ďalší pracovný pomer na určitú dobu od 1. 10. 2025 do 31. 12. 2026. Dňa 15. 9. 2026 mu firma doručila výpoveď pre nadbytočnosť. Aká je výpovedná doba a kedy skončí pracovný pomer?","otazka_volna":"Mám človeka na dobu určitú, predlžovali sme mu to, prvá zmluva bola rok a hned nadviazala druhá. Teraz mu dávam výpoved pre nadbytočnost. Má mesiac alebo dva výpovednú? Tá druhá zmluva ešte nemá ani rok.","spravna_odpoved":"Výpovedná doba je 2 mesiace a pracovný pomer skončí 30. 11. 2026. Aktuálny pracovný pomer sám osebe trval ku dňu doručenia výpovede necelých 12 mesiacov, podľa § 62 ods. 5 sa však do doby trvania pracovného pomeru započítava aj doba opakovane uzatvorených pracovných pomerov na určitú dobu u toho istého zamestnávateľa, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú. Spolu teda trval od 1. 10. 2024, čo je najmenej jeden rok a menej ako päť rokov → výpovedná doba 2 mesiace podľa § 62 ods. 3 písm. a). Plynie od 1. 10. 2026 a končí 30. 11. 2026. Pracovný pomer na určitú dobu možno pred uplynutím dohodnutej doby skončiť aj výpoveďou (§ 71 ods. 3 v spojení s § 59).","ustanovenie":"§ 62 ods. 3 písm. a) a ods. 5, § 71 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Do doby trvania pracovného pomeru podľa odsekov 3 a 4 sa započítava aj doba trvania opakovane uzatvorených pracovných pomerov na určitú dobu u toho istého zamestnávateľa, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-62","my":{"odpoved":"Výpovedná doba je v tomto prípade **dva mesiace** a pracovný pomer sa skončí **30. novembra 2026**.\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Určenie dĺžky výpovednej doby\n\nPre určenie dĺžky výpovednej doby je kľúčová celková doba trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa a dôvod výpovede.\n\n*   **Celková doba trvania pracovného pomeru:**\n    Podľa Zákonníka práce sa pri opakovane uzatvorených pracovných pomeroch na určitú dobu, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú, ich trvanie na tento účel sčítava [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 62, ods. 5].\n    *   Prvý pracovný pomer: 1. 10. 2024 – 30. 9. 2025 (1 rok)\n    *   Druhý pracovný pomer: od 1. 10. 2025\n    *   Ku dňu doručenia výpovede (15. 9. 2026) trval pracovný pomer zamestnanca celkovo **1 rok, 11 mesiacov a 15 dní**.\n\n*   **Dĺžka výpovednej doby podľa zákona:**\n    Keďže ide o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti [§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce] a pracovný pomer trval ku dňu doručenia výpovede najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, výpovedná doba je najmenej **dva mesiace** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 62, ods. 3, písm. a)].\n\n### 2. Určenie skončenia pracovného pomeru\n\nVýpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.\n\n*   **Doručenie výpovede:** 15. septembra 2026\n*   **Začiatok plynutia výpovednej doby:** 1. októbra 2026\n*   **Koniec výpovednej doby (2 mesiace):** 30. novembra 2026\n\nPracovný pomer sa teda skončí **30. novembra 2026**.\n\n---\n\n### Dôležité upozornenie k ochrannej dobe\n\nAk by zamestnanec počas plynutia výpovednej doby (t. j. od 1. 10. 2026 do 30. 11. 2026) ochorel a stal sa dočasne práceneschopným (PN), pracovný pomer by sa neskončil 30. 11. 2026. Skončil by sa až uplynutím posledného dňa jeho práceneschopnosti, pokiaľ by zamestnanec neoznámil, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 64, ods. 2].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nKeďže pracovný pomer sa končí výpoveďou z organizačných dôvodov a ku dňu jeho skončenia (30. 11. 2026) bude trvať viac ako dva roky (presne 2 roky a 2 mesiace), zamestnancovi vzniká nárok na **odstupné** najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 76, ods. 1, písm. a)]. Odstupné je zamestnávateľ povinný vyplatiť v najbližšom výplatnom termíne po skončení pracovného pomeru.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila výpovednú dobu v trvaní dvoch mesiacov aj dátum skončenia pracovného pomeru k 30. novembru 2026 so správnym právnym odôvodnením podľa Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Vzhľadom na to, že pracovný pomer zamestnanca ku dňu doručenia výpovede trval nepretržite od 1. 10. 2024, teda viac ako jeden rok a menej ako päť rokov, jeho výpovedná doba je dva mesiace. Do doby trvania pracovného pomeru sa započítavajú aj bezprostredne na seba nadväzujúce pracovné pomery na určitú dobu. Výpovedná doba začne plynúť 1. októbra 2026, teda prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Pracovný pomer sa tak skončí uplynutím výpovednej doby dňa 30. novembra 2026. Uvedené vyplýva z § 62 ods. 3 písm. a), ods. 5 a ods. 7 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza dvojmesačnú výpovednú dobu, presný dátum skončenia pracovného pomeru 30. 11. 2026 a správne právne odôvodnenie započítania nadväzujúcich pracovných pomerov."},"bez":{"odpoved":"Výpovedná doba je dva mesiace, keďže pracovný pomer zamestnanca ku dňu doručenia výpovede trval viac ako jeden rok, ale menej ako päť rokov. Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce začína výpovedná doba plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, teda od 1. októbra 2026. Pracovný pomer sa tak skončí uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby dňa 30. novembra 2026. Dĺžku výpovednej doby v tomto prípade upravuje § 62 ods. 2 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila výpovednú dobu dva mesiace aj dátum skončenia pracovného pomeru 30. novembra 2026, pričom hoci chýba výslovné uvedenie pravidla o započítaní predchádzajúceho pomeru na dobu určitú, vecné závery sú v súlade."}},{"oblast":"mzdy-ukoncenie","otazka":"Zamestnankyňa v skúšobnej dobe oznámila zamestnávateľovi, že je tehotná. Zamestnávateľ s ňou chce skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe. Môže to urobiť a za akých podmienok?","otazka_volna":"Nová kolegyňa je ešte v skúšobnej a práve mi oznámila, že je tehotná. Nesadla nám. Môžem ju v skúšobnej prepustit alebo mám smolu? A musím to nejako zdôvodňovať?","spravna_odpoved":"Áno, môže, ale len pri splnení troch podmienok súčasne (§ 72 ods. 1): skončenie musí byť písomné, musí ísť o výnimočný prípad, ktorý nesúvisí s jej tehotenstvom, materstvom ani so starostlivosťou o narodené dieťa, a zamestnávateľ ho musí náležite písomne odôvodniť. Ak chýba čo i len jedna z nich, skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je neplatné. Rovnaká zvýšená ochrana platí pre matku do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacu ženu a muža na otcovskej dovolenke. U ostatných zamestnancov možno skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu.","ustanovenie":"§ 72 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom, materstvom alebo so starostlivosťou o narodené dieťa, a musí skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-72","my":{"odpoved":"Áno, zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou v skúšobnej dobe, avšak **len za veľmi prísnych, zákonom stanovených podmienok**. Oproti bežnému skončeniu v skúšobnej dobe, kde dôvod nemusí byť uvedený, je v tomto prípade zamestnávateľ výrazne obmedzený.\n\nPodľa § 72 ods. 1 Zákonníka práce musí zamestnávateľ pri skončení pracovného pomeru s tehotnou zamestnankyňou v skúšobnej dobe splniť súčasne všetky nasledujúce podmienky:\n\n1.  **Písomná forma a povinné odôvodnenie:** Skončenie musí byť vyhotovené písomne a doručené zamestnankyni do vlastných rúk [Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), § 38, ods. 1]. V dokumente musí byť dôvod skončenia **náležite a konkrétne odôvodnený**. Ak by skončenie nebolo písomné alebo by v ňom chýbalo odôvodnenie, je **neplatné** [Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), § 72, ods. 1].\n\n2.  **Výnimočné prípady nesúvisiace s tehotenstvom:** Dôvodom na skončenie môžu byť len **výnimočné prípady, ktoré nesmú súvisieť s jej tehotenstvom**. V praxi to znamená, že zamestnávateľ musí byť schopný preukázať, že dôvodom je napríklad veľmi slabý pracovný výkon, závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo iná objektívna skutočnosť, ktorá by viedla k skončeniu pracovného pomeru s akýmkoľvek iným zamestnancom.\n\n### Porovnanie podmienok\n\n| Kritérium | Bežný zamestnanec v skúšobnej dobe | Tehotná zamestnankyňa v skúšobnej dobe |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Forma** | Písomná forma sa vyžaduje, ale jej nedodržanie nespôsobuje neplatnosť. | **Povinná písomná forma**, inak je skončenie **neplatné**. |\n| **Dôvod** | Z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. | Len vo **výnimočných prípadoch**, ktoré **nesúvisia s tehotenstvom**. |\n| **Odôvodnenie** | Nevyžaduje sa. | **Povinné náležité písomné odôvodnenie**, inak je skončenie **neplatné**. |\n\n### Na čo si dať pozor v praxi\n\n*   **Dôkazné bremeno:** V prípade súdneho sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru by dôkazné bremeno ležalo na zamestnávateľovi. Musel by preukázať, že dôvod skončenia bol skutočne výnimočný a nemal žiadnu súvislosť s tehotenstvom zamestnankyne.\n*   **Doručenie:** Písomné oznámenie o skončení sa má doručiť spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť [Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), § 72, ods. 2]. Nedodržanie tejto lehoty však nespôsobuje neplatnosť skončenia, ide o poriadkovú lehotu.\n*   **Riziko súdneho sporu:** Ak zamestnankyňa usúdi, že skončenie je neplatné (napr. z dôvodu diskriminácie), môže sa obrátiť na súd. Musí tak urobiť v prekluzívnej (hmotnoprávnej) lehote **dvoch mesiacov** odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nVzhľadom na vysokú mieru právnej ochrany tehotnej zamestnankyne je skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe veľmi rizikové. Dôrazne odporúčame, aby mal zamestnávateľ dôvod na skončenie (napr. nespokojnosť s výkonom) veľmi dobre zdokumentovaný a vedel ho objektívne preukázať. Pred takýmto krokom je vhodné konzultovať situáciu s právnikom špecializujúcim sa na pracovné právo.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 72 ods. 1 Zákonníka práce uvádza, že zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer len písomne, vo výnimočných prípadoch nesúvisiacich s tehotenstvom a s povinným náležitým písomným odôvodnením, inak je neplatné."},"google":{"odpoved":"Áno, zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou v skúšobnej dobe, ale len za splnenia prísnych podmienok. Toto právo môže využiť iba vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom. Podmienkou platnosti je, že zamestnankyňa o svojom tehotenstve zamestnávateľa písomne informovala a predložila lekárske potvrdenie.\n\nSkončenie pracovného pomeru musí byť písomné a zamestnávateľ ho musí náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné. Oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Tieto podmienky upravuje § 72 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že skončenie je možné len vo výnimočných prípadoch nesúvisiacich s tehotenstvom, musí byť písomné a náležite písomne odôvodnené pod sankciou neplatnosti."},"bez":{"odpoved":"Áno, zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou v skúšobnej dobe, ale len za splnenia zákonných podmienok. Môže tak urobiť iba písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesmú súvisieť s jej tehotenstvom alebo materstvom. Zamestnávateľ je zároveň povinný toto skončenie náležite písomne odôvodniť. Ak by tieto podmienky neboli splnené, skončenie pracovného pomeru je neplatné. Tieto pravidlá ustanovuje § 72 ods. 1 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza možnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe a všetky tri zákonné podmienky podľa § 72 ods. 1 Zákonníka práce vrátane sankcie neplatnosti."}},{"oblast":"mzdy-ukoncenie","otazka":"Zamestnancovi, ktorý vo firme pracuje 6 rokov, bola 28. 8. 2026 doručená výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh podľa § 63 ods. 1 písm. d) bodu 4. Dňa 15. 10. 2026 ochorel a práceneschopnosť trvá do 20. 11. 2026; zamestnanec neoznámil, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá. Aká je výpovedná doba a kedy skončí pracovný pomer?","otazka_volna":"Dal som výpoved zamestnancovi, čo si neplní úlohy, robí u nás šest rokov. Mal skončiť koncom októbra a on mi v polovici októbra ochorel až do dvadsiateho novembra. Skončí mu to teda kedy? A nebola tá výpoved neplatná, ked je chorý?","spravna_odpoved":"Výpovedná doba je 2 mesiace a pracovný pomer skončí 20. 11. 2026. Neuspokojivé plnenie pracovných úloh je „iný dôvod“ podľa § 62 ods. 4, preto platia dva mesiace (nie tri — trojmesačná doba pri šiestich odpracovaných rokoch by platila len pri dôvodoch § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo pri dlhodobej strate zdravotnej spôsobilosti). Doba plynula od 1. 9. 2026 a mala uplynúť 31. 10. 2026, teda v ochrannej dobe. Podľa § 64 ods. 2 sa preto pracovný pomer skončí až uplynutím posledného dňa ochrannej doby, t. j. 20. 11. 2026 — zamestnanec neoznámil, že na predĺžení netrvá. Zákaz výpovede sa neuplatní, lebo výpoveď bola doručená ešte pred začiatkom ochrannej doby.","ustanovenie":"§ 62 ods. 4, § 64 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-64","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií je dĺžka výpovednej doby **dva mesiace** a pracovný pomer sa z dôvodu práceneschopnosti predĺži a skončí sa až **20. novembra 2026**.\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Dĺžka výpovednej doby: 2 mesiace\n\nHoci zamestnanec pracuje vo firme 6 rokov, dĺžka výpovednej doby v tomto prípade nie je tri, ale iba dva mesiace. Dôvodom je, že predĺžená trojmesačná výpovedná doba pri trvaní pracovného pomeru nad 5 rokov sa uplatňuje len pri výpovedi z organizačných dôvodov (§ 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce) alebo zo zdravotných dôvodov na strane zamestnanca.\n\nPri ostatných výpovedných dôvodoch, vrátane neuspokojivého plnenia pracovných úloh, je výpovedná doba:\n*   **dva mesiace**, ak pracovný pomer trval najmenej jeden rok [Výpovedná doba — dĺžka podľa dôvodu; ochranná doba pri PN, § 62 ods. 3 a 4 ZP].\n\n### 2. Pôvodný koniec výpovednej doby\n\n*   Výpoveď bola doručená 28. augusta 2026.\n*   Výpovedná doba začala plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca, teda **1. septembra 2026** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 62 ods. 7].\n*   Dvojmesačná výpovedná doba by teda za normálnych okolností uplynula **31. októbra 2026**.\n\n### 3. Vplyv práceneschopnosti (ochranná doba)\n\nZamestnanec sa stal práceneschopným 15. októbra 2026, teda ešte pred uplynutím pôvodnej výpovednej doby. Týmto dňom sa dostal do tzv. ochrannej doby [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 64 ods. 1 písm. a)].\n\nPodľa zákona platí, že ak by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí až uplynutím posledného dňa ochrannej doby. To neplatí, len ak zamestnanec oznámi, že na predĺžení netrvá, čo sa vo vašom prípade nestalo [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 64 ods. 2].\n\n*   **Pôvodný koniec výpovednej doby:** 31. október 2026\n*   **Trvanie ochrannej doby (PN):** od 15. októbra 2026 do 20. novembra 2026\n*   **Koniec pracovného pomeru:** Keďže výpovedná doba by uplynula počas PN, pracovný pomer sa predlžuje a skončí sa posledným dňom práceneschopnosti, teda **20. novembra 2026**.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným právnym odôvodnením určila dvojmesačnú výpovednú dobu a skončenie pracovného pomeru dňa 20. novembra 2026."},"google":{"odpoved":"Výpovedná doba je v tomto prípade dva mesiace podľa § 62 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, keďže pracovný pomer trval viac ako jeden rok. Výpovedná doba začala plynúť 1. septembra 2026 a mala uplynúť 31. októbra 2026. Keďže zamestnanec sa stal práceneschopným a výpovedná doba by uplynula v ochrannej dobe, pracovný pomer sa predlžuje. Pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby, teda 20. novembra 2026. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 64 ods. 2 Zákonníka práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, správne určuje dvojmesačnú výpovednú dobu aj skončenie pracovného pomeru 20. novembra 2026 podľa § 64 ods. 2 Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Výpovedná doba je tri mesiace, keďže pracovný pomer zamestnanca trval viac ako päť rokov (§ 62 ods. 6 písm. c) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce). Začala plynúť 1. septembra 2026 a jej pôvodný koniec bol 30. novembra 2026. Keďže práceneschopnosť zamestnanca (ochranná doba) skončila pred uplynutím výpovednej doby, pracovný pomer sa nepredlžuje. Pracovný pomer sa tak skončí uplynutím výpovednej doby dňa 30. novembra 2026. Podmienka na predĺženie pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 Zákonníka práce nebola splnená.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu dĺžku výpovednej doby (tri mesiace namiesto dvoch) aj nesprávny dátum skončenia pracovného pomeru (30. 11. 2026 namiesto 20. 11. 2026)."}},{"oblast":"mzdy-ukoncenie","otazka":"Zamestnanec dostal 20. 1. 2026 písomné upozornenie na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny. Dňa 10. 8. 2026 sa dopustil ďalšieho menej závažného porušenia a zamestnávateľ mu chce 25. 8. 2026 doručiť výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e). Môže?","otazka_volna":"Chlapovi sme dali písomné upozornenie ešte v januári, že ak to zopakuje, letí. Zopakoval to v auguste. Môžem mu dat výpoved na základe toho januárového papiera alebo mu to musím dávat znova?","spravna_odpoved":"Nie, na tomto podklade výpoveď dať nemôže. Výpoveď pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať len vtedy, ak bol zamestnanec v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede (§ 63 ods. 1 písm. e)). Šesť mesiacov od upozornenia z 20. 1. 2026 uplynulo 20. 7. 2026, teda ešte pred zamýšľaným doručením výpovede 25. 8. 2026, a zákonná podmienka nie je splnená — výpoveď by bola neplatná. Zamestnávateľ musí zamestnanca za nové porušenie písomne upozorniť znova a výpoveď oprieť až o ďalšie porušenie v nasledujúcich šiestich mesiacoch. Pred výpoveďou pre porušenie pracovnej disciplíny je navyše povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu (§ 63 ods. 6).","ustanovenie":"§ 63 ods. 1 písm. e) a ods. 6 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade zamestnávateľ **nemôže** dať zamestnancovi výpoveď.\n\nDôvodom je, že nebola splnená kľúčová podmienka stanovená v Zákonníku práce. Pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, len ak bol v **posledných šiestich mesiacoch** v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede [Zákonník práce, § 63 ods. 1 písm. e)].\n\n### Analýza lehôt vo vašom prípade:\n\n1.  **Písomné upozornenie:** Zamestnanec ho dostal **20. januára 2026**.\n2.  **Plynutie 6-mesačnej lehoty:** Šesťmesačná lehota, počas ktorej bolo upozornenie účinné, plynula od 20. januára 2026 a uplynula **20. júla 2026**.\n3.  **Nové porušenie disciplíny:** Zamestnanec sa ho dopustil **10. augusta 2026**.\n\nKeďže k novému porušeniu pracovnej disciplíny došlo až po uplynutí šesťmesačnej lehoty od doručenia písomného upozornenia, podmienka pre výpoveď z dôvodu opakovaného menej závažného porušenia pracovnej disciplíny nie je splnená. Pôvodné upozornenie už stratilo svoju relevanciu pre tento nový skutok.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nAk chcete mať v budúcnosti možnosť skončiť pracovný pomer pre opakované porušovanie disciplíny, musíte zamestnancovi doručiť **nové písomné upozornenie** na možnosť výpovede v súvislosti s porušením, ktorého sa dopustil 10. augusta 2026. Tým začne plynúť nová šesťmesačná lehota. Ak by sa v rámci tejto novej lehoty dopustil ďalšieho (aj menej závažného) porušenia pracovnej disciplíny, potom už budete môcť platne pristúpiť k výpovedi.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru a uviedla presné lehoty aj vecné odôvodnenie v súlade so Zákonníkom práce."},"google":{"odpoved":"Nie, zamestnávateľ v tomto prípade nemôže dať zamestnancovi výpoveď. Dôvodom je, že druhé, menej závažné porušenie pracovnej disciplíny (10. 8. 2026) sa nestalo v lehote šiestich mesiacov od písomného upozornenia na možnosť výpovede (20. 1. 2026). Táto šesťmesačná lehota uplynula dňa 20. 7. 2026. Pre platnosť výpovede by sa zamestnanec musel dopustiť ďalšieho porušenia do tohto dátumu. Uvedenú podmienku stanovuje § 63 ods. 1 písm. e) Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza záporný záver, správnu 6-mesačnú lehotu, dátum jej uplynutia (20. 7. 2026) aj príslušné zákonné ustanovenie."},"bez":{"odpoved":"Nie, zamestnávateľ mu nemôže dať výpoveď z tohto dôvodu. Podmienkou výpovede pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny je, aby bol zamestnanec v posledných šiestich mesiacoch písomne upozornený na možnosť výpovede. Lehota šiestich mesiacov od upozornenia z 20. 1. 2026 uplynula dňa 20. 7. 2026. Keďže k ďalšiemu porušeniu došlo až 10. 8. 2026, podmienka nebola splnená. Vyplýva to z § 63 ods. 1 písm. e) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zamestnávateľ výpoveď dať nemôže, keďže šesťmesačná lehota od písomného upozornenia uplynula 20. 7. 2026."}},{"oblast":"mzdy-ukoncenie","otazka":"Zamestnávateľ ruší pracovné miesto a chce dať výpoveď pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b) zamestnancovi so zdravotným postihnutím, ktorý nedosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok. Potrebuje k tomu súhlas úradu práce?","otazka_volna":"Rušíme miesto a je na ňom človek so zdravotným postihnutím, do dôchodku má daleko. Môžem mu dat normálne výpoved pre nadbytočnost alebo to musím niekde hlásiť a čakať na povolenie?","spravna_odpoved":"Áno, potrebuje predchádzajúci súhlas príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná (§ 66 ods. 1). Súhlas sa nevyžaduje len v troch prípadoch: ak ide o zamestnanca, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo o výpoveď z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) (zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa), alebo podľa § 63 ods. 1 písm. e) (dôvody na okamžité skončenie a porušenie pracovnej disciplíny). Nadbytočnosť podľa písm. b) medzi výnimky nepatrí. Zamestnávateľ je zároveň povinný bezodkladne oznámiť zamestnancovi, že o súhlas požiadal (§ 66 ods. 2).","ustanovenie":"§ 66 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-66","my":{"odpoved":"Áno, zamestnávateľ v tomto prípade **potrebuje predchádzajúci súhlas** príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Bez tohto súhlasu by bola výpoveď neplatná [Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), § 66, ods. 1].\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa Zákonníka práce platí pre zamestnancov so zdravotným postihnutím zvýšená ochrana pred skončením pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa.\n\n1.  **Základné pravidlo:** Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Udelenie súhlasu je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede, čo znamená, že súhlas musí byť udelený **predtým**, ako zamestnávateľ doručí zamestnancovi výpoveď [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 66, ods. 1].\n\n2.  **Výnimky, kedy súhlas nie je potrebný:** Zákonník práce stanovuje presné situácie, kedy sa tento súhlas nevyžaduje. Sú to prípady, ak:\n    *   zamestnanec dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok,\n    *   výpoveď sa dáva z dôvodu zrušenia alebo premiestnenia zamestnávateľa alebo jeho časti [§ 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce],\n    *   sú u zamestnanca dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny [§ 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce].\n\nVo vašom prípade sa **neuplatní žiadna z týchto výnimiek**, pretože výpoveď dávate pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b) a zamestnanec nedosiahol dôchodkový vek.\n\n### Prehľad povinnosti získať súhlas podľa výpovedného dôvodu\n\n| Výpovedný dôvod | Potrebný súhlas ÚPSVaR? | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| § 63 ods. 1 písm. a) (zrušenie, premiestnenie) | **Nie** | Zákonná výnimka. |\n| **§ 63 ods. 1 písm. b) (nadbytočnosť)** | **Áno** | **Toto je váš prípad.** |\n| § 63 ods. 1 písm. c) (zdravotné dôvody) | **Áno** | |\n| § 63 ods. 1 písm. d) (nespĺňanie predpokladov) | **Áno** | |\n| § 63 ods. 1 písm. e) (porušenie disciplíny) | **Nie** | Zákonná výnimka. |\n\n### Postup pri žiadosti o súhlas\n\nAk plánujete dať zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď pre nadbytočnosť, musíte:\n1.  Podať na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny písomnú žiadosť o udelenie súhlasu.\n2.  V žiadosti jasne uviesť výpovedný dôvod (§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce) a priložiť dokumenty, ktoré ho preukazujú (napr. písomné rozhodnutie o organizačnej zmene a zrušení pracovného miesta).\n3.  Bezodkladne písomne oznámiť zamestnancovi, že ste podali takúto žiadosť, a doklad o tomto oznámení priložiť k žiadosti pre úrad práce [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 66, ods. 2].\n\nÚrad práce, sociálnych vecí a rodiny má na rozhodnutie o žiadosti lehotu 7 pracovných dní odo dňa jej podania [Zdroj: 390_Zamestnavanie_obcanov_so_zdravotnym_postihnutim_2025.md].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôsledne si pripravte podklady pre úrad práce, najmä písomné rozhodnutie o organizačnej zmene. Úrad bude posudzovať, či je zrušenie pracovného miesta skutočné a či existuje príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou konkrétneho zamestnanca. Nezabudnite si tiež splniť tzv. ponukovú povinnosť podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, teda overiť, či pre zamestnanca nemáte iné voľné vhodné pracovné miesto, a to aj na kratší pracovný čas.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že zamestnávateľ potrebuje predchádzajúci súhlas príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, presne špecifikuje zákonné výnimky a správne cituje ustanovenia § 66 Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Áno, zamestnávateľ potrebuje na výpoveď zamestnancovi so zdravotným postihnutím z dôvodu nadbytočnosti predchádzajúci súhlas príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Túto povinnosť ukladá § 66 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Súhlas musí zamestnávateľ získať ešte pred doručením výpovede, inak je takáto výpoveď neplatná. Výnimka sa na tohto zamestnanca nevzťahuje, keďže nedosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok. Zamestnávateľ je zároveň povinný bezodkladne oznámiť zamestnancovi podanie žiadosti o udelenie súhlasu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne potvrdzuje potrebu predchádzajúceho súhlasu úradu práce s odkazom na § 66 Zákonníka práce a uvádza aj súvisiace povinnosti a dôsledky neplatnosti výpovede."},"bez":{"odpoved":"Áno, zamestnávateľ potrebuje na takúto výpoveď predchádzajúci súhlas príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zamestnanec so zdravotným postihnutím je chránený a bez tohto súhlasu je výpoveď neplatná. Výnimka, kedy sa súhlas nevyžaduje, sa na výpoveď pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b) nevzťahuje. Táto povinnosť vyplýva z § 66 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 66 ods. 1 Zákonníka práce uvádza, že zamestnávateľ potrebuje predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná."}},{"oblast":"mzdy-ukoncenie","otazka":"Zamestnancovi skončil pracovný pomer 31. 8. 2026. Dokedy najneskôr musí zamestnávateľ podať odhlášku zamestnanca zo Sociálnej poisťovne (registračný list FO – odhláška)?","otazka_volna":"Skončil mi človek ku koncu augusta. Dokedy to musím nahlásit na sociálnu, aby som nedostal pokutu? A rátajú sa tam víkendy?","spravna_odpoved":"Najneskôr 8. 9. 2026. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný odhlásiť zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov do ôsmich dní od zániku nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Tieto poistenia podľa § 20 ods. 1 zanikajú dňom zániku právneho vzťahu, teda 31. 8. 2026, a osemdňová lehota tak uplynie 8. 9. 2026. Lehota je určená v kalendárnych, nie v pracovných dňoch, takže víkendy sa do nej započítavajú.","ustanovenie":"§ 231 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení","citat":"odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231","my":{"odpoved":"Zamestnávateľ musí podať odhlášku zamestnanca zo Sociálnej poisťovne (prostredníctvom tlačiva Registračný list fyzickej osoby – odhláška) najneskôr **do 8. septembra 2026**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nLehota na odhlásenie zamestnanca zo Sociálnej poisťovne je **do 8 kalendárnych dní** odo dňa zániku poistenia.\n\nVo vašom prípade je postup nasledovný:\n*   **Dátum zániku poistenia:** 31. august 2026 (posledný deň trvania pracovného pomeru).\n*   **Začiatok plynutia lehoty:** Lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po udalosti, teda 1. septembra 2026.\n*   **Posledný deň lehoty:** Ôsmy deň lehoty pripadá na **8. september 2026**. Keďže tento deň je utorok (pracovný deň), lehota sa neposúva.\n\n**Dôležité upozornenie:** Nezamieňajte si lehotu pre Sociálnu poisťovňu s lehotou pre zdravotnú poisťovňu. Pri odhlasovaní zo zdravotnej poisťovne je lehota **do 8 pracovných dní** [Zákon č. 580/2004 Z. z., § 24].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje konečný termín na 8. september 2026 a uvádza vecné odôvodnenie v súlade so zákonom o sociálnom poistení."},"google":{"odpoved":"Najneskorší termín na podanie odhlášky zamestnanca zo Sociálnej poisťovne je do ôsmich dní od zániku poistenia, teda najneskôr 8. septembra 2026. Lehota sa počíta odo dňa nasledujúceho po zániku poistenia, ktorým je v tomto prípade 1. september 2026. Túto povinnosť ukladá zamestnávateľovi § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Odhlášku je potrebné podať na tlačive Registračný list fyzickej osoby – odhláška.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výsledný dátum 8. september 2026, osemdňovú lehotu aj príslušné zákonné ustanovenie."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ je povinný odhlásiť zamestnanca zo Sociálnej poisťovne najneskôr v deň nasledujúci po zániku poistenia. Keďže pracovný pomer skončil 31. augusta 2026, posledným dňom na podanie odhlášky bol 1. september 2026. Táto lehota vyplýva z § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu (nasledujúci deň, t. j. 1. september 2026 namiesto zákonnej lehoty do ôsmich dní, t. j. 8. septembra 2026)."}},{"oblast":"praxe-chyby","otazka":"Stavebná firma (mesačný platiteľ DPH) odovzdala zákazníkovi dielo preberacím protokolom podpísaným 26. 2. 2026. Faktúru vyhotovila až 18. 3. 2026 a ako dátum dodania na nej uviedla 18. 3. 2026; daň priznala v daňovom priznaní za marec 2026. Do ktorého zdaňovacieho obdobia daňová povinnosť patrí a dokedy bola daň splatná?","otazka_volna":"Robili sme stavbu, zákazník ju prevzal koncom februára, ale fakturovali sme to až v marci a dali sme to do marcového priznania. Je to problém?","spravna_odpoved":"Daňová povinnosť vznikla dňom odovzdania stavby, t. j. 26. 2. 2026 (§ 19 ods. 1 štvrtá veta zákona o DPH), nie dňom vyhotovenia faktúry. Plnenie patrí do zdaňovacieho obdobia február 2026 a daň bola splatná do 25. 3. 2026 (§ 78 ods. 1 a 2); 25. 3. 2026 je streda, lehota sa teda neposúva. Firma musí podať dodatočné daňové priznanie a dodatočný kontrolný výkaz za február 2026 (zvýšenie dane) a dodatočné priznanie za marec 2026 (zníženie dane); z oneskorene zaplatenej dane za február jej správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa § 156 daňového poriadku.","ustanovenie":"§ 19 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-19","my":{"odpoved":"Daňová povinnosť vznikla stavebnej firme už vo **februári 2026**, a to dňom odovzdania diela. Daň bola splatná do **25. marca 2026**.\n\nUvedenie neskoršieho dátumu dodania na faktúre a priznanie dane v marci bolo nesprávne.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nKľúčovým pre určenie zdaňovacieho obdobia je deň vzniku daňovej povinnosti. Podľa Zákona o DPH platia nasledujúce pravidlá:\n\n1.  **Deň dodania je rozhodujúci:** Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo vzniká daňová povinnosť dňom odovzdania stavby [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 19, ods. 1]. Týmto dňom je vo vašom prípade 26. február 2026, kedy bol podpísaný preberací protokol.\n2.  **Dátum na faktúre je irelevantný:** Dátum vyhotovenia faktúry (18. 3. 2026) ani chybne uvedený dátum dodania na faktúre nemajú vplyv na to, kedy daňová povinnosť reálne vznikla. Faktúra je len dokladom o už uskutočnenom zdaniteľnom obchode.\n3.  **Lehota na podanie priznania a splatnosť:** Keďže daňová povinnosť vznikla vo februári 2026, firma bola povinná túto daň priznať v daňovom priznaní k DPH za február 2026 a v rovnakej lehote ju aj zaplatiť. Lehota na podanie daňového priznania a na zaplatenie dane je do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia [referenčné hodnoty].\n\nPre zdaňovacie obdobie február 2026 bola lehota na podanie daňového priznania a splatnosť dane **25. marec 2026**.\n\n### Dôsledky a odporúčaný postup\n\nKeďže firma daň nepriznala v správnom období, je potrebné vykonať nápravu, aby sa predišlo alebo zmiernilo riziko sankcií pri daňovej kontrole.\n\n**Odporúčaný postup:**\n1.  **Podať dodatočné daňové priznanie k DPH za február 2026:** V tomto priznaní firma uvedie daňovú povinnosť z odovzdaného diela.\n2.  **Podať opravný kontrolný výkaz k DPH za marec 2026:** Z pôvodného kontrolného výkazu za marec je potrebné túto faktúru odstrániť, keďže do tohto obdobia nepatrí.\n3.  **Uhradiť daň a úrok z omeškania:** Spolu s podaním dodatočného priznania je potrebné doplatiť daň. Keďže daň nebola zaplatená včas (do 25. 3. 2026), správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania.\n\n### Zhrnutie\n\n| Položka                                     | Správny postup                               | Chybný postup firmy                        |\n| :------------------------------------------ | :------------------------------------------- | :----------------------------------------- |\n| Dátum odovzdania diela                      | 26. 2. 2026                                  | -                                          |\n| **Správny deň vzniku daňovej povinnosti**    | **26. 2. 2026**                              | 18. 3. 2026                                |\n| **Správne zdaňovacie obdobie**              | **Február 2026**                             | Marec 2026                                 |\n| Pôvodná lehota na podanie DP a splatnosť dane | **25. marec 2026**                           | 25. apríl 2026                             |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam bezodkladne podať dodatočné daňové priznanie za február 2026 a opravný kontrolný výkaz za marec 2026. Proaktívnym prístupom a dobrovoľnou nápravou chyby môžete predísť vyšším sankciám, ktoré by hrozili v prípade, že by na nesprávne zaradenie prišla až daňová kontrola.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila zdaňovacie obdobie (február 2026), dátum vzniku daňovej povinnosti (26. 2. 2026) aj lehotu splatnosti dane (do 25. 3. 2026) v súlade s referenciou."},"google":{"odpoved":"Daňová povinnosť vznikla dňom odovzdania diela, teda 26. 2. 2026, a to aj napriek nesprávne uvedenému dátumu dodania na faktúre. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) vzniká daňová povinnosť pri dodaní služby dňom jej dodania. Daňová povinnosť preto patrí do zdaňovacieho obdobia február 2026. Keďže ide o mesačného platiteľa, daňové priznanie za február 2026 bolo potrebné podať a daň zaplatiť do 25. marca 2026. Táto lehota vyplýva z § 78 ods. 1 zákona o DPH.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa opiera o nesprávne právne pravidlo (§ 19 ods. 2 zákona o DPH pre dodanie služby namiesto § 19 ods. 1 štvrtej vety pre dodanie stavby na základe zmluvy o dielo, ktoré je dodaním tovaru)."},"bez":{"odpoved":"Daňová povinnosť vznikla dňom odovzdania diela, teda vo februári 2026. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty je dňom dodania služby deň, keď je služba skončená, čo v tomto prípade potvrdzuje podpísaný preberací protokol z 26. 2. 2026. Firma mala daň priznať v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2026. Daň bola splatná v lehote na podanie daňového priznania, teda do 25. marca 2026. Túto lehotu ustanovuje § 78 ods. 2 uvedeného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa nesprávne odvoláva na § 19 ods. 2 (dodanie služby), pričom dodanie stavby na základe zmluvy o dielo sa považuje za dodanie tovaru a riadi sa špecifickým pravidlom podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH."}},{"oblast":"praxe-chyby","otazka":"Platiteľ DPH predal sklad; dodanie sa zdaňuje (neuplatnilo sa oslobodenie podľa § 38). Kupujúcemu ho fyzicky odovzdal do užívania 10. 11. 2025 (odovzdávací protokol), vklad vlastníckeho práva do katastra bol povolený 20. 1. 2026. Predávajúci priznal daň v priznaní za január 2026. Ktorý deň je dňom dodania na účely DPH?","otazka_volna":"Predali sme halu, kupujúci ju začal používať ešte pred Vianocami, ale kataster to prepísal až v januári. Kedy to mám dať do DPH?","spravna_odpoved":"Dňom dodania je 10. 11. 2025 – deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, pretože je skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva do katastra (§ 19 ods. 1 tretia veta zákona o DPH). Daňová povinnosť teda vznikla v zdaňovacom období november 2025 a daň bola splatná v lehote na podanie priznania za november 2025 – 25. 12. 2025 pripadol na sviatok, 26. 12. tiež a 27. – 28. 12. na víkend, preto bol posledným dňom lehoty pondelok 29. 12. 2025 (§ 78 ods. 1 a 2 zákona o DPH v spojení s § 27 ods. 4 daňového poriadku). Priznanie dane až za január 2026 je chyba – treba podať dodatočné daňové priznanie za november 2025.","ustanovenie":"§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; § 78 ods. 1 a 2 tamtiež a § 27 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)","citat":"Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-19","my":{"odpoved":"Dňom dodania na účely DPH je **10. november 2025**. Daňová povinnosť teda vznikla v zdaňovacom období november 2025 a predávajúci ju mal priznať v daňovom priznaní podanom do 25. decembra 2025.\n\n### Zdôvodnenie\n\nPodľa § 19 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platí, že pri prevode nehnuteľnosti je dňom dodania **deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností**.\n\nVo vašom prípade:\n*   Deň odovzdania do užívania (protokol): **10. 11. 2025**\n*   Deň vkladu do katastra: **20. 1. 2026**\n\nKeďže deň odovzdania nastal skôr, je práve tento dátum dňom dodania a dňom vzniku daňovej povinnosti. Deň zápisu do katastra, ktorý je rozhodujúci pre prechod vlastníckeho práva podľa Občianskeho zákonníka, nie je v tomto prípade pre účely DPH relevantný.\n\nPostup predávajúceho, ktorý priznal daň až v daňovom priznaní za január 2026, nebol správny.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPredávajúci by mal bezodkladne podať **dodatočné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie november 2025**, v ktorom prizná daň z predaja skladu. Zároveň je potrebné podať aj dodatočný kontrolný výkaz. Následne by mal podať **opravné daňové priznanie za január 2026**, v ktorom túto transakciu už neuvedie. Správca dane vyrubí z dlžnej sumy dane úrok z omeškania za obdobie od pôvodnej lehoty splatnosti (25. 12. 2025) do dňa platby.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presnou právnou argumentáciou určila deň dodania na 10. november 2025, pričom drobná nepresnosť v nezohľadnení posunu lehoty splatnosti z dôvodu sviatkov nemení správnosť odpovede na položenú otázku."},"google":{"odpoved":"Dňom dodania na účely DPH je 10. november 2025. Pri prevode nehnuteľnosti sa za deň dodania považuje deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Keďže k odovzdaniu došlo pred zápisom do katastra, daňová povinnosť vznikla v novembri 2025. Predávajúci mal preto povinnosť priznať daň v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2025, nie až za január 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje ako deň dodania 10. november 2025 v súlade s § 19 ods. 1 zákona o DPH a uvádza správne zdaňovacie obdobie."},"bez":{"odpoved":"Dňom dodania je 10. november 2025. Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty je pri prevode nehnuteľnosti dňom dodania deň jej odovzdania do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Keďže odovzdanie nastalo pred zápisom do katastra, rozhoduje skorší dátum. Daňová povinnosť teda vznikla v novembri 2025 a predávajúci mal priznať daň v daňovom priznaní za toto zdaňovacie obdobie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným zákonným odôvodnením určila ako deň dodania 10. november 2025."}},{"oblast":"praxe-chyby","otazka":"Platiteľ prenajal tuzemskému nájomcovi stroj (nájom zdaňovaný, nie oslobodený) na obdobie od 1. 4. 2025 do 31. 3. 2027. Zmluva určuje jedinú platbu 24 000 € bez DPH splatnú až na konci celého 24-mesačného obdobia, žiadny preddavok sa neplatí. Kedy prvýkrát vzniká daňová povinnosť?","otazka_volna":"Prenajali sme stroj na dva roky a zaplatia nám to naraz až na konci. Musím dovtedy niečo odvádzať?","spravna_odpoved":"Áno. Ide o opakované dodanie služby s platbou dohodnutou za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, preto sa služba považuje za dodanú posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca – prvýkrát 31. 3. 2026 a potom 31. 3. 2027 (§ 19 ods. 3 písm. a) zákona o DPH). K 31. 3. 2026 teda vzniká daňová povinnosť zo sumy pripadajúcej na prvých 12 mesiacov, t. j. zo základu dane 12 000 € daň 2 760 € (sadzba 23 % podľa § 27 ods. 1), a to bez ohľadu na to, že zákazník ešte nič nezaplatil.","ustanovenie":"§ 19 ods. 3 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru alebo služby neskončí","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-19","my":{"odpoved":"Prvá daňová povinnosť vám vzniká **31. marca 2026**.\n\nHoci je platba dohodnutá až na konci nájmu, pri opakovane dodávanej službe (akou je nájom), pri ktorej je dohodnutá platba za obdobie dlhšie ako 12 mesiacov, sa uplatní osobitné pravidlo. Podľa tohto pravidla sa služba považuje za dodanú posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca trvania nájmu [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 19 ods. 3 písm. a)].\n\nVáš prípad sa preto rozdelí na dve zdaňovacie udalosti:\n\n### 1. Daňová povinnosť (prvý rok nájmu)\n*   **Dátum vzniku daňovej povinnosti:** **31. marec 2026** (koniec prvého 12-mesačného obdobia).\n*   **Základ dane:** Pomerná časť celkovej platby pripadajúca na prvých 12 mesiacov, t. j. 12 000 € (24 000 € / 24 mesiacov × 12 mesiacov).\n*   **Suma DPH:** 12 000,00 € × 23 % = **2 760,00 €**.\n*   **Povinnosť:** Túto DPH ste povinný priznať v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie marec 2026 (alebo 1. štvrťrok 2026) a zaplatiť do 25. apríla 2026.\n\n### 2. Daňová povinnosť (druhý rok nájmu)\n*   **Dátum vzniku daňovej povinnosti:** **31. marec 2027** (koniec druhého 12-mesačného obdobia a zároveň koniec nájmu).\n*   **Základ dane:** Zostávajúca časť platby, t. j. 12 000 €.\n*   **Suma DPH:** 12 000,00 € × 23 % = **2 760,00 €**.\n*   **Povinnosť:** Túto DPH priznáte v daňovom priznaní za marec 2027 (alebo 1. štvrťrok 2027) a zaplatíte do 25. apríla 2027.\n\nJe dôležité si uvedomiť, že daňová povinnosť v tomto prípade nie je viazaná na deň prijatia platby, ale na fiktívny deň dodania služby stanovený zákonom pre dlhodobé zmluvy.\n\n### Prehľad daňových povinností\n\n| Udalosť | Dátum vzniku daňovej povinnosti | Základ dane | Sadzba DPH (platná od 1.1.2025) | Suma DPH |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Koniec 1. roka nájmu | 31. 3. 2026 | 12 000,00 € | 23 % | 2 760,00 € |\n| Koniec 2. roka nájmu | 31. 3. 2027 | 12 000,00 € | 23 % | 2 760,00 € |\n| **Spolu** | | **24 000,00 €** | | **5 520,00 €** |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným právnym odôvodnením určuje vznik prvej daňovej povinnosti na 31. marca 2026 vrátane správneho základu dane a výšky DPH."},"google":{"odpoved":"Daňová povinnosť prvýkrát vzniká 31. decembra 2025. Pri službe, pri ktorej je dohodnutá platba za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, sa táto služba považuje za dodanú posledným dňom každého kalendárneho roka. Tento postup sa uplatňuje až do skončenia dodávania služby. Následne vzniká daňová povinnosť aj 31. decembra 2026 a nakoniec dňom skončenia nájmu, teda 31. marca 2027. Právna úprava je obsiahnutá v § 19 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza vznik daňovej povinnosti k 31. decembru 2025 na základe nesprávneho výkladu, že ide o posledný deň kalendárneho roka, namiesto správneho dátumu 31. marca 2026 (posledný deň 12. kalendárneho mesiaca)."},"bez":{"odpoved":"Prvá daňová povinnosť vzniká 31. decembra 2025. Keďže ide o službu dodávanú nepretržite viac ako 12 mesiacov s platbou dohodnutou za obdobie dlhšie ako 12 mesiacov, služba sa považuje za dodanú najneskôr posledným dňom každého kalendárneho roka. Základ dane k tomuto dňu je pomerná časť nájomného za 9 mesiacov v roku 2025, teda 9 000 €. Vyplýva to z § 19 ods. 3 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza vznik daňovej povinnosti k 31. decembru 2025 namiesto správneho dátumu 31. marca 2026 podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona o DPH."}},{"oblast":"praxe-chyby","otazka":"Slovenský platiteľ odoslal 3. 2. 2026 tovar rakúskemu odberateľovi s platným IČ DPH; dodanie spĺňa podmienky oslobodenia podľa § 43 ods. 1. Faktúru vyhotovil 25. 2. 2026. Účtovníčka uviedla dodávku do priznania za marec 2026 (podľa 15. dňa nasledujúceho mesiaca). Kedy vznikla daňová povinnosť?","otazka_volna":"Poslali sme tovar do Rakúska začiatkom februára a faktúru sme vypísali ešte vo februári. Do ktorého mesiaca to patrí?","spravna_odpoved":"Daňová povinnosť vznikla 25. 2. 2026, teda dňom vyhotovenia faktúry, pretože faktúra bola vyhotovená pred 15. 3. 2026 (§ 19 ods. 8 písm. b) zákona o DPH). Hodnota oslobodeného dodania sa preto uvádza v daňovom priznaní za február 2026, lebo sa vykazuje za obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť (§ 78 ods. 7), nie za marec. Pravidlo 15. dňa nasledujúceho mesiaca by platilo len vtedy, ak by faktúra nebola do 15. 3. 2026 vyhotovená.","ustanovenie":"§ 19 ods. 8 a § 78 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď bol tovar dodaný, alebo b) deň vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom podľa písmena a).","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-19","my":{"odpoved":"Daňová povinnosť vznikla **25. februára 2026**, teda dňom vyhotovenia faktúry. Postup účtovníčky, ktorá uviedla dodanie do daňového priznania za marec, nebol správny.\n\n### Zdôvodnenie\n\nPri dodaní tovaru oslobodeného od dane do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH sa deň vzniku daňovej povinnosti neurčuje podľa dňa dodania, ale podľa osobitného pravidla v § 19 ods. 8 zákona o DPH.\n\nPodľa tohto ustanovenia daňová povinnosť vzniká skorším z dvoch dátumov [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 19 ods. 8]:\na) **15. deň kalendárneho mesiaca**, ktorý nasleduje po mesiaci, kedy bol tovar dodaný, ALEBO\nb) **dňom vyhotovenia faktúry**, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom podľa písmena a).\n\n### Aplikácia na váš prípad\n\n1.  **Dátum dodania tovaru:** 3. február 2026.\n2.  **Dátum podľa pravidla a):** 15. deň mesiaca nasledujúceho po februári je **15. marec 2026**.\n3.  **Dátum podľa pravidla b):** Faktúra bola vyhotovená **25. februára 2026**.\n\nKeďže faktúra bola vyhotovená (25. 2. 2026) skôr ako 15. deň nasledujúceho mesiaca (15. 3. 2026), daňová povinnosť vznikla dňom vyhotovenia faktúry.\n\n### Dôsledok a odporúčanie\n\nDodanie tovaru malo byť uvedené v daňovom priznaní k DPH a v súhrnnom výkaze za zdaňovacie obdobie **február 2026**, nie marec 2026.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nJe potrebné opraviť nesprávne podané daňové priznania a súhrnné výkazy. Mali by ste:\n1.  Podať **dodatočné daňové priznanie k DPH** za **február 2026**, v ktorom toto oslobodené dodanie uvediete.\n2.  Podať **dodatočné daňové priznanie k DPH** za **marec 2026**, v ktorom toto dodanie naopak znížite (vystornujete).\n3.  Rovnakým spôsobom opraviť aj **súhrnné výkazy** za oba mesiace.\n\nKeďže ide o oslobodené plnenie, táto oprava nebude mať vplyv na výšku daňovej povinnosti, a preto by nemali vznikať sankcie za nesprávne uvedenú daň. Je však dôležité mať údaje v daňových priznaniach a súhrnných výkazoch správne a včas.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila dátum vzniku daňovej povinnosti na 25. februára 2026 podľa § 19 ods. 8 písm. b) zákona o DPH vrátane správneho odôvodnenia a dôsledku pre zdaňovacie obdobie."},"google":{"odpoved":"Daňová povinnosť vznikla 25. februára 2026, teda dňom vyhotovenia faktúry. Ak by faktúra nebola vyhotovená do 15. dňa nasledujúceho mesiaca, daňová povinnosť by vznikla 15. marca 2026. Postup účtovníčky nebol správny, nakoľko daňová povinnosť vzniká dňom vyhotovenia faktúry, ak bola vyhotovená pred 15. dňom nasledujúceho mesiaca. Uvedené vyplýva z § 20 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Dodanie tovaru sa malo uviesť v daňovom priznaní za február 2026.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne odvodzuje vznik daňovej povinnosti pri dodaní tovaru do iného členského štátu z § 20 ods. 1 (nadobudnutie tovaru) namiesto správneho § 19 ods. 8 zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"Daňová povinnosť vznikla dňom vyhotovenia faktúry, teda 25. februára 2026. Pri dodaní tovaru do iného členského štátu vzniká daňová povinnosť dňom vyhotovenia faktúry, ak bola vyhotovená pred 15. dňom mesiaca nasledujúceho po dodaní tovaru. Keďže faktúra bola vyhotovená 25. 2. 2026, tento deň je skorší ako 15. 3. 2026. Dodávka preto mala byť uvedená v daňovom priznaní a súhrnnom výkaze za zdaňovacie obdobie február 2026. Uvedené vyplýva z § 20 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Hoci je dátum vzniku daňovej povinnosti (25. 2. 2026) aj zdaňovacie obdobie určené vecne správne, odpoveď sa odvoláva na nesprávne zákonné ustanovenie (§ 20 ods. 1 namiesto § 19 ods. 8 zákona o DPH), čo podľa rubriky znamená nesprávne odôvodnenie."}},{"oblast":"praxe-chyby","otazka":"Slovenský platiteľ zaplatil 8. 1. 2026 nemeckému dodávateľovi preddavok 12 000 € na stroj. Stroj bol prepravený do SR a prevzatý 20. 2. 2026, dodávateľ vyhotovil faktúru 5. 3. 2026. Účtovník samozdanil preddavok už v januári 2026. Kedy vzniká daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu?","otazka_volna":"Nemcom sme poslali zálohu v januári, stroj prišiel vo februári a faktúru poslali v marci. Kedy mám urobiť samozdanenie?","spravna_odpoved":"Daňová povinnosť vzniká 5. 3. 2026 – dňom vyhotovenia faktúry, lebo tá bola vyhotovená pred 15. 3. 2026 (§ 20 ods. 1 písm. b) zákona o DPH). Zaplatenie preddavku pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu daňovú povinnosť nezakladá; § 19 ods. 4 sa vzťahuje na dodanie tovaru alebo služby, nie na nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, ktoré má vlastné pravidlo v § 20. Samozdanenie v januári 2026 je chyba – nadobudnutie patrí do zdaňovacieho obdobia marec 2026.","ustanovenie":"§ 20 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká ... b) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písmena a).","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-20","my":{"odpoved":"Áno, chápem situáciu. Postup účtovníka nebol správny.\n\n**Daňová povinnosť pri nadobudnutí tohto stroja z Nemecka vznikla 5. marca 2026.** Prijatie preddavku pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu EÚ totiž na rozdiel od tuzemských dodaní nespôsobuje vznik daňovej povinnosti.\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Kedy vzniká daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru z EÚ\n\nPodľa § 20 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty vzniká daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v ten deň, ktorý nastane skôr:\n*   **15. deň kalendárneho mesiaca**, ktorý nasleduje po mesiaci, kedy sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, ALEBO\n*   **dňom vyhotovenia faktúry**, ak bola faktúra vyhotovená pred spomínaným 15. dňom.\n\n### 2. Úloha preddavku (zálohy)\n\nKľúčový rozdiel oproti tuzemským obchodom je, že **zaplatenie preddavku (zálohy) pred dodaním tovaru z iného členského štátu EÚ nespôsobuje vznik daňovej povinnosti** [Zdroj: 924_Platba_vopred_zahranicia_nadobudnutie_tovaru.md]. Daňová povinnosť sa viaže až na fyzické uskutočnenie nadobudnutia a následné vyhotovenie faktúry.\n\n### 3. Aplikácia na váš prípad\n\nPoďme si prejsť vaše termíny podľa zákona:\n*   **8. 1. 2026 (Platba preddavku):** V tento deň daňová povinnosť nevznikla. Samozdanenie v januári 2026 bolo predčasné a nesprávne.\n*   **20. 2. 2026 (Prevzatie stroja):** V tento deň sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru. Začína plynúť lehota podľa § 20.\n*   **5. 3. 2026 (Vyhotovenie faktúry):** Tento deň nastal skôr ako 15. deň mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí (t. j. skôr ako 15. 3. 2026).\n\nPreto **daňová povinnosť vznikla práve 5. marca 2026** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 20, ods. 1, písm. b)].\n\n### Prehľad správneho postupu\n\n| Dátum udalosti | Udalosť | Správny postup z pohľadu DPH | Chybný postup |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| 8. 1. 2026 | Platba preddavku 12 000 € | Žiadna daňová udalosť. | Samozdanenie v DP za január 2026. |\n| 20. 2. 2026 | Prevzatie stroja v SR | Uskutočnenie nadobudnutia tovaru. | - |\n| **5. 3. 2026** | Vyhotovenie faktúry | **Vznik daňovej povinnosti.** | - |\n| do 25. 4. 2026 | Podanie DP a KV | Uviesť samozdanenie v DP a KV za **marec 2026**. | - |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nJe potrebné opraviť nesprávne zaúčtovanie a vykázanie DPH. Odporúčam podať **dodatočné daňové priznanie k DPH za január 2026**, v ktorom znížite základ dane a daň na vstupe aj výstupe o sumu nesprávne vykázaného samozdanenia. Následne transakciu správne zaúčtujete a vykážete v daňovom priznaní a kontrolnom výkaze za zdaňovacie obdobie **marec 2026**. Týmto postupom predídete prípadným problémom pri daňovej kontrole.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že daňová povinnosť vznikla dňom vyhotovenia faktúry 5. 3. 2026 podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona o DPH a že zaplatenie preddavku daňovú povinnosť nezakladá."},"google":{"odpoved":"Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu vzniká dňom vyhotovenia faktúry, teda 5. marca 2026. Podľa zákona o DPH vzniká daňová povinnosť buď 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, kedy sa tovar nadobudol, alebo dňom vyhotovenia faktúry, ak bola vyhotovená skôr. Keďže sa nadobudnutie tovaru uskutočnilo vo februári 2026 a faktúra bola vyhotovená 5. marca 2026, tento deň je skorší ako 15. marec 2026. Z platenia preddavku pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu daňová povinnosť nevzniká, preto postup účtovníka nebol správny. Uvedené upravuje § 20 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila dátum vzniku daňovej povinnosti na 5. marca 2026 podľa § 20 ods. 1 zákona o DPH a správne konštatovala, že zaplatenie preddavku daňovú povinnosť nezakladá."},"bez":{"odpoved":"Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu vzniká **5. marca 2026**. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty vzniká daňová povinnosť 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo dňom vyhotovenia faktúry, ak bola vyhotovená skôr. Keďže sa tovar nadobudol vo februári 2026 a faktúra bola vyhotovená 5. marca 2026, tento deň je dňom vzniku daňovej povinnosti. Platba preddavku na tovar z iného členského štátu nie je predmetom dane. Postup účtovníka, ktorý samozdanil preddavok v januári 2026, nebol správny.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje deň vzniku daňovej povinnosti na 5. marec 2026 podľa § 20 ods. 1 zákona o DPH a vecne konštatuje nesprávnosť samozdanenia preddavku."}},{"oblast":"praxe-chyby","otazka":"Mesačný platiteľ prijal 20. 3. 2026 na účet preddavok 15 000 € na dodanie tovaru so základnou sadzbou dane; tovar dodá až v júni 2026. Účtovníčka preddavok nezdanila s tým, že „daň sa odvedie až pri dodaní“. Aký základ dane a akú daň mal platiteľ priznať za marec 2026?","otazka_volna":"Prišla nám záloha 15-tisíc na tovar, čo dodáme až o tri mesiace. Účtovníčka hovorí, že zálohy sa nezdaňujú. Je to tak?","spravna_odpoved":"Nie je. Prijatím platby pred dodaním vznikla daňová povinnosť dňom prijatia platby, t. j. 20. 3. 2026 (§ 19 ods. 4 zákona o DPH). Základom dane je protihodnota znížená o daň (§ 22 ods. 1), takže prijatá suma sa považuje za sumu vrátane dane: za marec 2026 sa priznáva základ dane 12 195,12 € a daň 2 804,88 € (15 000 × 23/123). Ak sa to nestihlo, treba podať dodatočné daňové priznanie a dodatočný kontrolný výkaz za marec 2026.","ustanovenie":"§ 19 ods. 4 a § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-19","my":{"odpoved":"Účtovníčka nepostupovala správne. Z prijatého preddavku vo výške 15 000 € mal platiteľ za zdaňovacie obdobie marec 2026 priznať **základ dane 12 195,12 € a DPH vo výške 2 804,88 €**.\n\nPodľa zákona o DPH vzniká daňová povinnosť už dňom prijatia platby pred dodaním tovaru, nie až dňom samotného dodania [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 19 ods. 4]. Keďže platiteľ prijal preddavok 20. marca 2026, bol povinný odviesť daň v daňovom priznaní za marec 2026.\n\nPrijatá suma 15 000 € sa považuje za cenu vrátane dane. Výpočet sa preto vykoná tzv. „zhora“.\n\n### Výpočet DPH z prijatého preddavku (Marec 2026)\n\n| Položka | Hodnota |\n| :--- | :--- |\n| Prijatá platba (vrátane DPH) | 15 000,00 € |\n| Sadzba DPH (platná v r. 2026) | 23 % |\n| Výpočet DPH | 15 000,00 € × (23 / 123) |\n| **Daň z pridanej hodnoty (DPH)** | **2 804,88 €** |\n| Výpočet základu dane | 15 000,00 € - 2 804,88 € |\n| **Základ dane** | **12 195,12 €** |\n\nV daňovom priznaní za marec 2026 mal platiteľ uviesť tieto sumy. Pri následnom dodaní tovaru v júni 2026 sa zdaní už len zvyšná časť ceny, ktorá nebola pokrytá týmto preddavkom.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nKeďže daň nebola včas priznaná a odvedená, je potrebné bezodkladne podať **dodatočné daňové priznanie k DPH za marec 2026**, v ktorom uvediete správny základ dane a daň. Zároveň je potrebné uhradiť dlžnú sumu dane. Správca dane vám za oneskorenú platbu vyrubí úrok z omeškania.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presnou právnou argumentáciou uvádza základ dane 12 195,12 € a daň 2 804,88 € za marec 2026."},"google":{"odpoved":"Postup účtovníčky nebol správny, pretože daňová povinnosť vznikla už dňom prijatia platby. Platiteľ mal povinnosť priznať daň z prijatej platby v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie marec 2026. Pri základnej sadzbe dane 23 % predstavuje základ dane 12 195,12 € a daň 2 804,88 €. Tento postup vyplýva z § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Platiteľ je zároveň povinný do 15 dní od prijatia platby vyhotoviť faktúru.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila nesprávnosť postupu účtovníčky, vznik daňovej povinnosti dňom prijatia platby a uviedla zhodné číselné hodnoty základu dane (12 195,12 €) aj dane (2 804,88 €)."},"bez":{"odpoved":"Platiteľ mal za marec 2026 priznať základ dane 12 500 € a daň 2 500 €. Daňová povinnosť z prijatej platby vzniká dňom prijatia platby, nie až dňom dodania tovaru. Vyplýva to z § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Platiteľ je povinný podať dodatočné daňové priznanie za marec 2026 a uhradiť daň. Daň bola splatná v lehote na podanie daňového priznania, teda do 25. apríla 2026.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výšku základu dane a dane (12 500 € a 2 500 € namiesto 12 195,12 € a 2 804,88 €), keďže nesprávne uplatnila 20 % sadzbu dane namiesto základnej sadzby 23 % platnej v roku 2026."}},{"oblast":"praxe-chyby","otazka":"Platiteľ dodal v tuzemsku tovar 16. 6. 2026 (utorok) za 10 000 USD, sadzba 23 %. Referenčný kurz ECB bol 15. 6. 2026 (pondelok) 1,1607 USD/EUR a 16. 6. 2026 1,1594 USD/EUR. Platiteľ neoznámil daňovému úradu používanie colného kurzu. Účtovníčka prepočítala faktúru kurzom zo dňa dodania. Aký je správny základ dane a daň?","otazka_volna":"Fakturovali sme v dolároch a použili sme kurz z dňa, keď sme tovar vyexpedovali. Vraj to má byť iný kurz?","spravna_odpoved":"Použiť sa mal referenčný kurz ECB v deň predchádzajúci dňu vzniku daňovej povinnosti, teda kurz z 15. 6. 2026 vo výške 1,1607 USD/EUR (§ 26 ods. 1 prvá veta zákona o DPH). Správny základ dane je 8 615,49 € (10 000 / 1,1607) a daň 23 % je 1 981,56 €. Kurz zo dňa dodania by bolo možné použiť len pri kurze podľa colných predpisov, čo si však platiteľ musí písomne oznámiť daňovému úradu pred jeho prvým použitím a je ním viazaný celý kalendárny rok.","ustanovenie":"§ 26 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"prepočíta sa na účely určenia základu dane na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu vzniku daňovej povinnosti","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-26","my":{"odpoved":"Účtovníčka postupovala nesprávne. Správny základ dane je **8 615,49 €** a daň z pridanej hodnoty je **1 981,56 €**.\n\nPodľa zákona o DPH sa pri prepočte cudzej meny na eurá na účely určenia základu dane použije referenčný kurz Európskej centrálnej banky (ECB) alebo Národnej banky Slovenska (NBS) platný **v deň predchádzajúci dňu vzniku daňovej povinnosti**. [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 26, ods. 1]\n\nVo vašom prípade vznikla daňová povinnosť dňom dodania tovaru, teda 16. 6. 2026. Pre prepočet sa preto mal použiť kurz z predchádzajúceho dňa, t. j. z 15. 6. 2026.\n\n### Podrobný výpočet\n\n| Položka | Hodnota | Vysvetlenie |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Dátum dodania (vznik daňovej povinnosti) | 16. 6. 2026 | Deň, kedy sa uskutočnil zdaniteľný obchod. |\n| Rozhodujúci deň pre kurz | **15. 6. 2026** | Deň predchádzajúci dňu vzniku daňovej povinnosti. |\n| Správny kurz ECB | **1,1607 USD/EUR** | Kurz platný v rozhodujúci deň. |\n| **Základ dane v EUR** | **8 615,49 €** | 10 000 USD / 1,1607 USD/EUR |\n| Sadzba DPH | 23 % | Základná sadzba DPH platná v roku 2026. |\n| **Výška DPH v EUR** | **1 981,56 €** | 8 615,49 € × 23 % = 1 981,5627 €, zaokrúhlené na 1 981,56 € [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 26, ods. 3] |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nJe potrebné opraviť účtovný doklad a v daňovom priznaní k DPH, ako aj v kontrolnom výkaze, uviesť správne vypočítaný základ dane a daň. Použitie kurzu z dňa dodania namiesto dňa predchádzajúceho je častou chybou, ktorá môže viesť k nesprávnemu odvodu dane.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila použitie kurzu ECB z dňa predchádzajúceho dňu dodania a vypočítala zhodný základ dane 8 615,49 € aj daň 1 981,56 €."},"google":{"odpoved":"Účtovníčka nepostupovala správne, pretože na prepočet cudzej meny sa mal použiť kurz zo dňa predchádzajúceho dňu vzniku daňovej povinnosti. Správny kurz je referenčný kurz ECB z 15. 6. 2026, teda 1,1607 USD/EUR. Správny základ dane je 8 615,50 € (10 000 / 1,1607) a daň je 1 981,57 € (8 615,50 * 0,23). Tento postup vyplýva z § 26 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne zaokrúhlené výsledné sumy (základ dane 8 615,50 € namiesto 8 615,49 € a daň 1 981,57 € namiesto 1 981,56 €), čo porušuje pravidlo o zhode číselných údajov."},"bez":{"odpoved":"Správny základ dane je 8 615,58 EUR a daň je 1 981,58 EUR. Na prepočet sa mal použiť referenčný kurz ECB zo dňa predchádzajúceho dňu vzniku daňovej povinnosti, teda z 15. 6. 2026. Tento kurz bol 1,1607 USD/EUR (10 000 / 1,1607). Použitie kurzu zo dňa dodania tovaru nie je v tomto prípade správne. Vyplýva to z § 26 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď obsahuje nesprávne číselné hodnoty základu dane (8 615,58 EUR namiesto 8 615,49 EUR) a dane (1 981,58 EUR namiesto 1 981,56 EUR) a nesprávny odkaz na odsek zákona."}},{"oblast":"praxe-chyby","otazka":"K faktúre v USD, pri ktorej vznikla daňová povinnosť 16. 6. 2026 a bola prepočítaná kurzom 1,1607 USD/EUR, dodávateľ pre reklamáciu znížil cenu o 2 000 USD a doklad o oprave základu dane vyhotovil v pondelok 20. 7. 2026 (naposledy predtým vyhlásený referenčný kurz ECB, z piatka 17. 7. 2026, bol 1,1435 USD/EUR). Akým kurzom sa dobropis prepočíta a do ktorého obdobia patrí?","otazka_volna":"Robíme dobropis k starej dolárovej faktúre. Mám zobrať dnešný kurz alebo ten pôvodný?","spravna_odpoved":"Pri oprave základu dane podľa § 25 sa použije kurz, ktorý sa použil pri vzniku daňovej povinnosti, teda pôvodný kurz 1,1607 USD/EUR (§ 26 ods. 1 posledná veta zákona o DPH). Zníženie základu dane je 1 723,10 € a zníženie dane 396,31 €. Rozdiel dodávateľ uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vyhotovil doklad o oprave základu dane, t. j. za júl 2026 (§ 25 ods. 3).","ustanovenie":"§ 26 ods. 1 a § 25 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Pri oprave základu dane podľa § 25 sa použije kurz, ktorý sa použil pri vzniku daňovej povinnosti.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-26","my":{"odpoved":"Na prepočet dobropisu sa použije **pôvodný kurz z pôvodnej faktúry (1,1607 USD/EUR)** a dodávateľ ho zahrnie do daňového priznania a kontrolného výkazu **za júl 2026** (alebo za 3. štvrťrok 2026, ak je štvrťročným platiteľom).\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n**1. Použitý výmenný kurz**\n\nPri oprave základu dane (dobropis/ťarchopis) sa na prepočet cudzej meny na eurá **vždy použije kurz, ktorý bol použitý pri vzniku pôvodnej daňovej povinnosti**. Nikdy sa nepoužíva aktuálny kurz platný v deň vyhotovenia opravného dokladu.\n\n*   **Právny základ:** Toto pravidlo je stanovené v § 26 ods. 1 poslednej vete zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.\n*   **Aplikácia vo vašom prípade:** Hoci bol v deň pred vyhotovením dobropisu kurz 1,1435 USD/EUR, na prepočet sa musí použiť pôvodný kurz z faktúry, teda **1,1607 USD/EUR**.\n\n**2. Zdaňovacie obdobie**\n\nDodávateľ je povinný zahrnúť opravu základu dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom **vyhotovil doklad o oprave**.\n\n*   **Právny základ:** Uvádza to § 25 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH.\n*   **Aplikácia vo vašom prípade:** Doklad o oprave ste vyhotovili 20. júla 2026. Preto zníženie základu dane a dane uvediete v daňovom priznaní a kontrolnom výkaze za **júl 2026** (ak ste mesačný platiteľ DPH) alebo za **3. štvrťrok 2026** (ak ste štvrťročný platiteľ DPH).\n\n### Výpočet opravy základu dane\n\n| Položka | Suma v USD | Kurz (pôvodný) | Suma v EUR |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Zníženie základu dane | -2 000,00 USD | 1,1607 | -1 723,10 € |\n| DPH 23 % (platná v r. 2026) | | | -396,31 € |\n| **Celková suma dobropisu** | **-2 000,00 USD** | | **-2 119,41 €** |\n\n*Výpočty:*\n*   *Základ dane v EUR:* -2 000 USD / 1,1607 USD/EUR = -1 723,097... €, po zaokrúhlení -1 723,10 €\n*   *DPH:* -1 723,10 € × 23 % = -396,313 €, po zaokrúhlení -396,31 €\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôsledne dodržiavajte pravidlo o použití pôvodného kurzu. Použitie aktuálneho kurzu pri dobropise je častou chybou, ktorá vedie k nesprávnej výške DPH a môže byť pri daňovej kontrole sankcionovaná. Rozdiel v kurzoch by vo vašom prípade spôsobil nesprávne zníženie dane o 21,95 € (daň pri novom kurze by bola -403,15 €, pri správnom -396,31 €).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza použitie pôvodného kurzu 1,1607 USD/EUR podľa § 26 ods. 1 zákona o DPH, priradenie do zdaňovacieho obdobia júl 2026 (resp. 3. štvrťrok 2026) podľa § 25 ods. 3 a obsahuje aj zhodné číselné vyčíslenie zníženia základu dane a dane."},"google":{"odpoved":"Na prepočet dobropisu sa použije kurz platný v deň vzniku pôvodnej daňovej povinnosti, teda 1,1607 USD/EUR. Pri oprave základu dane sa použije sadzba dane a kurz, ktoré boli platné v čase vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom zdaniteľnom obchode. Rozdiel v základe dane a dani sa uvádza v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol doklad o oprave základu dane vyhotovený. Vo vašom prípade ide o zdaňovacie obdobie júl 2026, prípadne III. štvrťrok 2026, v závislosti od vašej periódy. Tento postup vyplýva z § 25 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza pôvodný kurz 1,1607 USD/EUR aj zdaňovacie obdobie vyhotovenia dokladu (júl 2026, resp. 3. štvrťrok 2026) v súlade so zákonom o DPH."},"bez":{"odpoved":"Pri oprave základu dane v cudzej mene sa použije kurz platný v deň vzniku pôvodnej daňovej povinnosti. Dobropis sa teda prepočíta pôvodným kurzom 1,1607 USD/EUR v súlade s § 25 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Oprava základu dane sa zahrnie do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom ste ako odberateľ dostali doklad o oprave. Vzhľadom na dátum vyhotovenia dokladu patrí oprava do zdaňovacieho obdobia júl 2026, prípadne do III. štvrťroka 2026 (§ 25 ods. 3 citovaného zákona).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že oprava základu dane sa zahrnie do priznania za obdobie, v ktorom odberateľ dostal doklad (pričom otázka sa pýta na dodávateľa, ktorý opravu uvádza v období vyhotovenia dokladu), a nesprávne odkazuje na § 25 ods. 6 namiesto § 26 ods. 1."}},{"oblast":"praxe-chyby","otazka":"Platiteľ dostal faktúru na 30 000 € + DPH 23 % (spolu 36 900 €) a 12. 5. 2026 zadal banke príkaz na jej úhradu na číslo účtu uvedené na faktúre. Tento účet v ten deň nebol v zozname bankových účtov zverejnenom Finančným riaditeľstvom SR. Dodávateľ daň nezaplatil. Za akú sumu odberateľ ručí a v akej lehote ju musí uhradiť?","otazka_volna":"Zaplatili sme dodávateľovi na účet z faktúry a teraz nám píšu, že ten účet nebol nahlásený na finančnej správe a že máme platiť jeho DPH. Koľko a dokedy?","spravna_odpoved":"Zaplatenie protihodnoty na iný účet, než je bankový účet dodávateľa zverejnený v deň uskutočnenia platby, je zákonným dôvodom, že odberateľ vedieť mal a mohol, že daň nebude zaplatená – odberateľ preto ručí za nezaplatenú daň z tejto faktúry, t. j. za 6 900 € (§ 69 ods. 13 písm. c) zákona o DPH). Za deň uskutočnenia platby sa považuje deň, keď zadal poskytovateľovi platobných služieb pokyn, teda 12. 5. 2026. Daňový úrad dodávateľa uloží ručiteľovi povinnosť rozhodnutím a ručiteľ je povinný nezaplatenú daň uhradiť do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia (§ 69b ods. 4).","ustanovenie":"§ 69 ods. 13 písm. c) a § 69b ods. 3 a 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Ručiteľ je povinný uhradiť nezaplatenú daň v lehote ôsmich dní od doručenia rozhodnutia.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-69b","my":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade odberateľ ručí za daň, ktorú dodávateľ nezaplatil.\n\n**Odberateľ ručí za celú sumu DPH uvedenú na faktúre, teda za 6 900 €. Túto sumu je povinný uhradiť do 8 dní od doručenia rozhodnutia daňového úradu.**\n\nTu je podrobné vysvetlenie situácie:\n\n### 1. Prečo vzniklo ručenie za daň\n\nPodľa Zákona o DPH ručí odberateľ (platiteľ DPH) za daň z prijatej faktúry, ak sú splnené dve podmienky:\n1.  Dodávateľ DPH nezaplatil v lehote splatnosti.\n2.  Odberateľ vedel, vedieť mal alebo mohol vedieť, že daň nebude zaplatená.\n\nZákon stanovuje niekoľko situácií, kedy sa predpokladá, že odberateľ \"vedieť mohol\". Jednou z nich je práve úhrada faktúry na bankový účet dodávateľa, ktorý v deň úhrady **nebol zverejnený v zozname bankových účtov** vedenom Finančným riaditeľstvom SR [Komentár k § 69 zákona 222/2004 Z.z.].\n\nKeďže ste 12. mája 2026 uhradili faktúru na takýto nezverejnený účet a dodávateľ daň neodviedol, podmienky na ručenie za daň boli naplnené.\n\n### 2. Proces a lehoty\n\nRučenie za daň nie je automatické. Proces vyzerá nasledovne:\n1.  **Vydanie rozhodnutia:** Daňový úrad dodávateľa najprv zistí, že daň nebola uhradená a že sú splnené podmienky ručenia. Následne vydá **rozhodnutie**, ktorým vám ako ručiteľovi uloží povinnosť nezaplatenú daň uhradiť [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 69b ods. 3].\n2.  **Lehota na úhradu:** Nezaplatenú daň ste povinný uhradiť v lehote **ôsmich dní od doručenia tohto rozhodnutia** [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 69b ods. 4].\n3.  **Odvolanie:** Proti tomuto rozhodnutiu môžete podať odvolanie, a to tiež v lehote ôsmich dní od jeho doručenia. Dôležité je však vedieť, že podané **odvolanie nemá odkladný účinok**. To znamená, že aj keď sa odvoláte, daň musíte v 8-dňovej lehote zaplatiť [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 69b ods. 4].\n\n### Prehľad kľúčových informácií\n\n| Položka | Suma / Lehota | Právny základ |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Výška ručenia** | **6 900 €** | § 69b ods. 1 Zákona o DPH |\n| **Lehota na úhradu** | 8 dní od doručenia rozhodnutia | § 69b ods. 4 Zákona o DPH |\n| **Lehota na odvolanie** | 8 dní od doručenia rozhodnutia | § 69b ods. 4 Zákona o DPH |\n| **Účinok odvolania** | Nemá odkladný účinok | § 69b ods. 4 Zákona o DPH |\n\n***\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPred každou úhradou faktúry si overte, či je bankový účet dodávateľa uvedený v oficiálnom zozname na portáli Finančnej správy. Tento jednoduchý krok vás ochráni pred rizikom ručenia za nezaplatenú daň. Ak účet v zozname nie je, kontaktujte dodávateľa a žiadajte o úhradu na zverejnený účet, prípadne využite inštitút osobitného spôsobu úhrady dane podľa § 69c Zákona o DPH (tzv. split payment), kedy DPH uhradíte priamo na účet daňového úradu za dodávateľa.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza výšku ručenia (6 900 €), lehotu na úhradu (do 8 dní od doručenia rozhodnutia) aj správne zákonné odôvodnenie."},"google":{"odpoved":"Odberateľ ručí za daň vo výške 6 900 €, pretože zaplatil na bankový účet, ktorý v deň uskutočnenia platby nebol zverejnený v zozname Finančného riaditeľstva SR. Táto suma predstavuje DPH (23 % z 30 000 €) uvedenú na faktúre, ktorú dodávateľ neuhradil. Správca dane vydá rozhodnutie o ručení za daň, na základe ktorého je odberateľ povinný túto sumu uhradiť. Lehota na úhradu je 8 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Právny základ ručenia je upravený v § 69b v nadväznosti na § 69 ods. 13 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výšku sumy ručenia (6 900 €), lehotu splatnosti (8 dní od doručenia rozhodnutia) aj správny právny základ."},"bez":{"odpoved":"Odberateľ ručí za daň uvedenú na faktúre, teda za sumu 6 900 €, keďže uhradil faktúru na bankový účet, ktorý v deň platby nebol zverejnený v zozname Finančného riaditeľstva SR. Toto ručenie vzniká, ak dodávateľ daň nezaplatí. Správca dane vyzve odberateľa ako ručiteľa na úhradu daňového nedoplatku dodávateľa. Odberateľ je povinný túto sumu uhradiť v lehote 8 dní od doručenia rozhodnutia správcu dane. Ručenie za daň upravuje § 69 ods. 14 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a lehotu na úhradu § 81 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu ručenia 6 900 € aj lehotu na úhradu do 8 dní od doručenia rozhodnutia."}},{"oblast":"praxe-chyby","otazka":"Odberateľ zistil pred úhradou, že účet dodávateľa nie je zverejnený, a dodávateľ trvá na platbe naň. Ako môže odberateľ podľa zákona o DPH legálne zabrániť tomu, aby mu vzniklo ručenie za daň, a dokedy najneskôr to musí urobiť?","otazka_volna":"Dodávateľ nemá nahlásený účet na finančnej správe, ale inak zaplatiť nechce. Dá sa nejako poistiť, aby sme neplatili jeho DPH druhýkrát?","spravna_odpoved":"Áno – odberateľ použije osobitný spôsob úhrady dane podľa § 69c zákona o DPH: daň uvedenú na faktúre zaplatí priamo na číslo účtu správcu dane vedeného pre dodávateľa (osobný účet daňovníka dodávateľa) a dodávateľovi uhradí len sumu bez dane. Urobiť to môže najneskôr pred doručením rozhodnutia daňového úradu o ručení podľa § 69b ods. 3. Ak takto zaplatí, postup podľa § 69b sa neuplatní a už vydané rozhodnutie o ručení sa zaplatením dane zrušuje.","ustanovenie":"§ 69c ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"môže najneskôr pred doručením rozhodnutia podľa § 69b ods. 3 zaplatiť spôsobom podľa osobitného predpisu na číslo účtu správcu dane vedeného pre dodávateľa","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-69c","my":{"odpoved":"Áno, odberateľ môže legálne zabrániť ručeniu za daň využitím **osobitného spôsobu úhrady dane podľa § 69c zákona o DPH**. Tento postup spočíva v rozdelení platby: základ dane uhradíte dodávateľovi a DPH priamo na osobný účet daňovníka (OÚD) vášho dodávateľa na daňovom úrade.\n\nTento krok musíte urobiť **najneskôr pred doručením rozhodnutia daňového úradu**, ktorým by vám ako ručiteľovi uložil povinnosť uhradiť nezaplatenú daň [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 69c ods. 1]. Ide teda o preventívny mechanizmus, ktorý treba využiť proaktívne.\n\n### Postup pre odberateľa\n\n1.  **Rozdelenie platby:**\n    *   **Základ dane** uhradíte na bankový účet dodávateľa uvedený na faktúre (aj keď nie je zverejnený).\n    *   **Sumu DPH** uhradíte priamo na osobný účet daňovníka (OÚD) vášho dodávateľa, ktorý je vedený pre daň z pridanej hodnoty.\n\n2.  **Zistenie účtu pre úhradu DPH:**\n    *   Každý daňový subjekt má pridelený svoj OÚD. Pre platbu DPH sa tento OÚD použije v spojení s predčíslom účtu pre DPH, ktoré je **500240**.\n    *   IBAN pre úhradu DPH za dodávateľa bude mať formát: `SKxx 8180 0000 00 500240[OÚD dodávateľa]`.\n    *   **Požiadajte svojho dodávateľa, aby vám poskytol svoje OÚD.** Ako odberateľ nemáte inú možnosť, ako ho legálne zistiť. Dodávateľ si ho môže overiť na portáli Finančnej správy.\n\n3.  **Variabilný symbol:**\n    *   Pri platbe DPH na účet správcu dane použite ako variabilný symbol číslo faktúry, ku ktorej sa platba viaže.\n\n### Právny účinok\n\nAk odberateľ zaplatí DPH týmto spôsobom priamo správcovi dane, **postup ručenia za daň podľa § 69b sa na neho neuplatní** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 69c ods. 2]. Týmto krokom je vaša povinnosť splnená a ste chránený pred rizikom, že by ste museli daň platiť dvakrát v prípade, ak by ju váš dodávateľ neodviedol.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nPred rozdelením platby písomne (napr. e-mailom) informujte dodávateľa, že z dôvodu nezverejnenia jeho bankového účtu v zozname Finančnej správy budete postupovať podľa § 69c zákona o DPH a DPH uhradíte priamo na jeho účet u správcu dane. Požiadajte ho o poskytnutie jeho OÚD. Túto komunikáciu si spolu s dokladmi o oboch úhradách (základu dane aj DPH) archivujte pri faktúre pre prípad daňovej kontroly.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza inštitút osobitného spôsobu úhrady dane podľa § 69c zákona o DPH vrátane lehoty najneskôr pred doručením rozhodnutia o ručení."},"google":{"odpoved":"Odberateľ môže zabrániť vzniku ručenia za daň takzvaným rozdelením platby (split payment). To znamená, že dodávateľovi uhradí iba základ dane a sumu DPH z faktúry zaplatí priamo na osobný účet daňovníka, ktorý dodávateľovi vedie jeho správca dane. Tento postup musí odberateľ uplatniť najneskôr v deň, kedy uskutočňuje úhradu dodávateľovi. Týmto spôsobom sa odberateľ vyhne ručeniu, aj keď dodávateľ daň neodvedie. Tento osobitný spôsob úhrady dane je upravený v § 69c zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza lehotu na uplatnenie osobitného spôsobu úhrady (najneskôr v deň úhrady dodávateľovi namiesto najneskôr pred doručením rozhodnutia o ručení podľa § 69b ods. 3 zákona o DPH)."},"bez":{"odpoved":"Odberateľ môže zabrániť ručeniu za daň tak, že uplatní osobitný spôsob úhrady dane. To znamená, že základ dane uhradí dodávateľovi a sumu DPH z faktúry uhradí priamo na osobný účet daňového subjektu vedený pre dodávateľa u jeho správcu dane. Tento postup je upravený v § 69c zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Odberateľ tak musí urobiť najneskôr v lehote splatnosti dane z predmetnej faktúry, teda spravidla do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom vznikla dodávateľovi daňová povinnosť. Týmto sa odberateľ vyhne ručeniu za daň podľa § 69 ods. 14 písm. b) citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu (do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období namiesto najneskôr pred doručením rozhodnutia podľa § 69b ods. 3)."}},{"oblast":"praxe-chyby","otazka":"Platiteľ dostal od živnostníka faktúru na 5 000 € + „DPH 23 %“ 1 150 €, spolu 6 150 €, a odpočítal si 1 150 €. Pri kontrole sa zistilo, že živnostník nikdy nebol registrovaný za platiteľa DPH a IČ DPH na faktúre je vymyslené. Ako to dopadne pre odberateľa a ako pre vystavovateľa faktúry?","otazka_volna":"Prišlo nám, že chalan, čo nám fakturoval s DPH, vôbec nie je platiteľ. My sme si tú DPH odpočítali. Čo teraz?","spravna_odpoved":"Odberateľ nemá nárok na odpočítanie 1 150 €. Odpočítať možno len daň uplatnenú iným platiteľom v tuzemsku (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), a osoba, ktorá platiteľom nie je, daň v tomto zmysle uplatniť nemôže; odberateľ musí podať dodatočné daňové priznanie, odpočet vrátiť a zaplatí úrok z omeškania. Vystavovateľ faktúry je napriek tomu povinný uvedenú daň 1 150 € zaplatiť správcovi dane podľa § 69 ods. 5, a to na základe daňového priznania podaného do 25 dní po skončení mesiaca, v ktorom povinnosť vznikla (§ 78 ods. 3).","ustanovenie":"§ 49 ods. 2 písm. a), § 69 ods. 5 a § 78 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-69","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na dôsledky pre obe strany. Situácia, ktorú opisujete, je vážna a má presne definované riešenia v zákone o DPH.\n\n**Stručne povedané, odberateľ si daň odpočítať nemohol a musí ju vrátiť štátu aj s úrokmi. Vystavovateľ faktúry je povinný neoprávnene uvedenú daň odviesť štátu, hoci nie je platiteľom.**\n\nTu je podrobný rozbor:\n\n### 1. Dôsledky pre odberateľa (platiteľa DPH)\n\nPre odberateľa je situácia jednoznačná – právo na odpočítanie dane mu vôbec nevzniklo.\n\n*   **Neoprávnené odpočítanie dane:** Základnou podmienkou pre odpočítanie dane je, že daň voči vám uplatnil iný platiteľ DPH [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 49, ods. 2]. Keďže živnostník nebol platiteľom, táto podmienka nebola splnená. Suma 1 150 € uvedená na faktúre nie je DPH v zmysle zákona, aj keď je tak označená. Právo na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre [Komentrk69zkona2222004Zz.md].\n*   **Povinnosť opravy:** Keďže kontrola zistila neoprávnené odpočítanie, správca dane dorubí odberateľovi daň vo výške 1 150 €. Odberateľ je povinný podať dodatočné daňové priznanie k DPH za obdobie, v ktorom si daň odpočítal, a vrátiť neoprávnene odpočítanú sumu.\n*   **Sankcie:** Okrem vrátenia sumy 1 150 € správca dane vyrubí:\n    *   **Úrok z omeškania:** Za obdobie od pôvodnej lehoty na zaplatenie dane (v daňovom priznaní, kde si daň odpočítal) až do dňa jej zaplatenia.\n    *   **Pokutu:** Podľa daňového poriadku z dorubenej sumy.\n*   **Občianskoprávny nárok:** Odberateľ zaplatil živnostníkovi 6 150 €, hoci hodnota plnenia bola len 5 000 €. Suma 1 150 € predstavuje **bezdôvodné obohatenie** na strane živnostníka. Odberateľ má plné právo túto sumu od živnostníka vymáhať súdnou cestou.\n\n### 2. Dôsledky pre vystavovateľa faktúry (živnostníka)\n\nHoci živnostník nie je platiteľom DPH, uvedením dane na faktúre mu vznikla závažná povinnosť.\n\n*   **Povinnosť odviesť daň:** Každá osoba, ktorá uvedie na faktúre daň, je povinná ju zaplatiť [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 69, ods. 5]. To platí aj pre neplatiteľov. Živnostník je teda **povinný odviesť sumu 1 150 €** do štátneho rozpočtu.\n*   **Finančný dopad:** Živnostník sa dostáva do veľmi nevýhodnej situácie:\n    1.  Musí odviesť 1 150 € štátu.\n    2.  Zároveň musí vrátiť 1 150 € odberateľovi ako bezdôvodné obohatenie.\n    V konečnom dôsledku mu z transakcie zostane len 3 850 € (5 000 € - 1 150 €).\n*   **Možná trestnoprávna zodpovednosť:** Vystavenie faktúry s vymysleným IČ DPH môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie alebo aj daňového podvodu. Vec môže mať aj trestnoprávnu rovinu. Presné trestnoprávne posúdenie vám dá advokát, konkrétne sadzby a premlčacie doby nemám v overených podkladoch.\n\n### Zhrnutie\n\n| Strana | Problém | Povinnosť voči štátu | Vzájomný nárok |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Odberateľ** | Neoprávnené odpočítanie DPH | Vrátiť 1 150 € + zaplatiť úroky a pokutu | Vymáhať 1 150 € od živnostníka |\n| **Živnostník** | Neoprávnené uvedenie DPH na faktúre | Odviesť 1 150 € štátu | Vrátiť 1 150 € odberateľovi |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPre odberateľa je kľúčové konať rýchlo. Odporúčam okamžite podať dodatočné daňové priznanie a uhradiť dlžnú sumu, aby sa minimalizoval úrok z omeškania. Súbežne je potrebné písomne (ideálne formou predžalobnej výzvy) vyzvať živnostníka na vrátenie sumy 1 150 € z titulu bezdôvodného obohatenia.\n\nDo budúcnosti je nevyhnutné si IČ DPH každého nového dodávateľa overovať v registri platiteľov DPH na portáli Finančnej správy SR. Tento jednoduchý krok môže predísť značným finančným stratám a komplikáciám.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že odberateľ nemá nárok na odpočet 1 150 €, musí podať dodatočné DP a vrátiť daň s úrokmi, pričom vystavovateľ je povinný podľa § 69 ods. 5 túto daň 1 150 € štátu odviesť."},"google":{"odpoved":"Odberateľ si nemal právo odpočítať DPH vo výške 1 150 €, keďže faktúru nevystavil platiteľ dane. Musí bezodkladne podať dodatočné daňové priznanie, v ktorom daň vráti, pričom mu správca dane vyrubí sankčný úrok. Nárok na odpočítanie dane mu nevznikol v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“). Živnostník, ktorý DPH na faktúre uviedol, je povinný túto sumu 1 150 € zaplatiť daňovému úradu. Táto povinnosť mu vyplýva priamo z § 69 ods. 5 zákona o DPH.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne a správne uvádza dôsledky pre odberateľa (strata nároku na odpočet, dodatočné daňové priznanie, sankčný úrok podľa § 49 ods. 2) aj pre vystavovateľa faktúry (povinnosť odviesť daň podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH)."},"bez":{"odpoved":"Odberateľovi správca dane neuzná odpočítanie dane 1 150 €, pretože si nemôže odpočítať daň z faktúry vystavenej osobou, ktorá nie je platiteľom. Odberateľ bude musieť daň doplatiť a zaplatiť sankčný úrok, keďže si neoveril dodávateľa v zozname platiteľov DPH. Právo na odpočítanie mu nevzniklo podľa § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.\n\nVystavovateľ faktúry (živnostník) je povinný uvedenú daň 1 150 € zaplatiť daňovému úradu, aj keď nie je platiteľom. Táto povinnosť mu vyplýva z § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Daňový úrad bude od neho túto sumu vymáhať.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza neuznanie odpočtu a sankciu pre odberateľa, ako aj povinnosť vystaviteľa odviesť uvedenú daň podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH."}},{"oblast":"praxe-chyby","otazka":"Zamestnanec priniesol doklad z pokladnice e-kasa klient za nákup materiálu v hodnote 528 € vrátane DPH. Doklad obsahuje IČ DPH predávajúceho, dátum, sumu a rozpis dane, ale neobsahuje žiadne identifikačné údaje odberateľa. Účtovníčka z neho uplatnila odpočítanie dane. Je to správne?","otazka_volna":"Máme bloček z registračnej pokladne za vyše päťsto eur s DPH. Môžem si z toho dať odpočet?","spravna_odpoved":"Nie. Doklad z pokladnice e-kasa klient sa považuje za zjednodušenú faktúru bez údajov o odberateľovi len vtedy, ak cena tovaru alebo služby vrátane dane nie je viac ako 400 € (§ 74 ods. 3 písm. b) zákona o DPH). Pri sume 528 € tento limit prekročený je, doklad preto nie je faktúrou podľa § 71 a platiteľ nespĺňa podmienku § 51 ods. 1 písm. a). Odpočítanie dane je možné až po tom, ako dodávateľ vyhotoví riadnu faktúru so všetkými náležitosťami podľa § 74 ods. 1 vrátane údajov a IČ DPH odberateľa.","ustanovenie":"§ 74 ods. 3 písm. b) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient podľa osobitného predpisu, ak cena tovaru alebo služby vrátane dane nie je viac ako 400 eur","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-74","my":{"odpoved":"Nie, postup účtovníčky **nebol správny** a odpočítanie dane z tohto dokladu nie je v súlade so zákonom. Doklad z pokladnice e-kasa klient v hodnote nad 400 € bez identifikačných údajov odberateľa nespĺňa podmienky na odpočítanie DPH.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa zákona o DPH je možné odpočítať daň aj zo zjednodušenej faktúry. Doklad z pokladnice e-kasa klient sa považuje za zjednodušenú faktúru len vtedy, ak jeho celková suma nepresahuje stanovený limit.\n\n1.  **Limit pre zjednodušenú faktúru z e-kasy:**\n    Doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient je považovaný za zjednodušenú faktúru, len ak celková cena tovaru alebo služby **vrátane dane nepresahuje 400 €** [Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH, § 74 ods. 3 písm. b)].\n\n2.  **Aplikácia na váš prípad:**\n    Keďže hodnota nákupu bola **528 €**, táto suma prekračuje limit 400 €. Z tohto dôvodu sa daný doklad z e-kasy **nepovažuje za zjednodušenú faktúru** a na uplatnenie odpočtu DPH nestačí.\n\n3.  **Podmienky pre odpočet DPH nad 400 €:**\n    Pre uplatnenie odpočtu dane z plnenia v hodnote nad 400 € musíte mať k dispozícii **riadnu faktúru**, ktorá obsahuje všetky náležitosti podľa § 74 ods. 1 zákona o DPH. Kľúčovým chýbajúcim údajom na vašom doklade sú identifikačné údaje odberateľa (názov, adresa, IČO, IČ DPH).\n\n### Dôsledky a riešenie\n\n**1. Daň z pridanej hodnoty (DPH):**\n*   Uplatnené odpočítanie dane je neoprávnené.\n*   Je potrebné podať opravné (ak ešte neuplynula lehota na podanie) alebo dodatočné daňové priznanie k DPH a kontrolný výkaz za príslušné zdaňovacie obdobie, v ktorom sa daňová povinnosť o sumu neoprávnene odpočítanej dane zvýši.\n\n**2. Daň z príjmov:**\n*   DPH, ktorú si nemôžete odpočítať z dôvodu, že doklad nespĺňa náležitosti podľa zákona o DPH, je **nedaňovým výdavkom** [Zdroj: 555_Blocek_z_e_kasy_nad_400_eur.md]. Nemôžete ju zahrnúť do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 3 písm. k) bod 2 zákona o dani z príjmov.\n\n**Ako situáciu napraviť:**\nNajlepším riešením je **kontaktovať dodávateľa** a požiadať ho o vystavenie riadnej faktúry k pôvodnému pokladničnému dokladu. Táto faktúra už musí obsahovať všetky identifikačné údaje vašej spoločnosti. Na základe takto opraveného a kompletného dokladu si budete môcť DPH oprávnene odpočítať.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPre budúcnosť poučte zamestnancov, aby pri každom nákupe, ktorého hodnota presiahne 400 € vrátane DPH, vždy priamo na mieste žiadali od predajcu vystavenie **riadnej faktúry** s kompletnými fakturačnými údajmi vašej spoločnosti. Predídete tak zbytočným komplikáciám a riziku straty nároku na odpočet DPH.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že postup účtovníčky nebol správny, pretože doklad z e-kasy nad 400 eur vrátane DPH bez údajov odberateľa nie je zjednodušenou faktúrou a na odpočítanie dane je potrebná riadna faktúra."},"google":{"odpoved":"Nie, tento postup nebol správny. Doklad z pokladnice e-kasa klient sa považuje za zjednodušenú faktúru, z ktorej je možné odpočítať daň bez údajov odberateľa, len ak celková suma vrátane DPH nepresiahne 400 €. Keďže suma na doklade je 528 €, prekračuje tento limit. Pre uplatnenie odpočítania dane musí takýto doklad obsahovať všetky náležitosti riadnej faktúry vrátane identifikačných údajov odberateľa. Tento limit je stanovený v § 74 ods. 3 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza záporný záver, zákonný limit 400 € pre zjednodušenú faktúru podľa § 74 ods. 3 písm. b) zákona o DPH a potrebu údajov odberateľa pri jeho prekročení."},"bez":{"odpoved":"Áno, účtovníčka postupovala správne.\n\nDoklad z pokladnice e-kasa klient sa považuje za zjednodušenú faktúru, ak celková suma neprevyšuje 1 000 € vrátane DPH. Keďže suma na doklade (528 €) je nižšia ako tento limit, doklad nemusí obsahovať identifikačné údaje odberateľa. Platiteľ má na základe takéhoto dokladu právo na odpočítanie dane. Tento postup upravuje § 74 ods. 3 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k nesprávnemu záveru a uviedla nesprávny limit 1 000 € namiesto zákonom stanoveného limitu 400 € pre zjednodušenú faktúru z e-kasy."}},{"oblast":"praxe-chyby","otazka":"Mesačnému platiteľovi vznikol nárok na odpočítanie dane z tuzemskej dodávky v novembri 2025, faktúru od dodávateľa však fyzicky dostal až 10. 4. 2026 (daňové priznanie za december 2025 podal riadne 26. 1. 2026). V ktorom zdaňovacom období si smie daň odpočítať?","otazka_volna":"Dodávateľ nám poslal faktúru z novembra až teraz na jar. Musím opravovať staré priznanie alebo to dám do aktuálneho?","spravna_odpoved":"Odpočet patrí do zdaňovacieho obdobia apríl 2026 – teda do obdobia, v ktorom platiteľ doklad dostal. Odpočítanie sa síce robí najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo vzniklo (december 2025), ale len ak platiteľ má faktúru do uplynutia lehoty na podanie priznania za toto obdobie, t. j. do 26. 1. 2026 (25. 1. 2026 pripadlo na nedeľu). Keďže faktúru dovtedy nemal, uplatní odpočet v období doručenia dokladu (§ 51 ods. 2 zákona o DPH). Dodatočné daňové priznanie za rok 2025 sa nepodáva.","ustanovenie":"§ 51 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-51","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky si daň z pridanej hodnoty môžete odpočítať v zdaňovacom období **apríl 2026**.\n\nPodľa § 51 ods. 2 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platia pre uplatnenie práva na odpočítanie dane nasledujúce pravidlá:\n\n1.  **Štandardný prípad (faktúra doručená včas):** Platiteľ si môže odpočítať daň najskôr v období, kedy právo na odpočet vzniklo (vo vašom prípade november 2025) a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo vzniklo (december 2025). Podmienkou však je, že platiteľ **má faktúru k dispozícii** do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za toto posledné obdobie.\n\n2.  **Váš prípad (oneskorená faktúra):** Ak platiteľ nemá faktúru do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, odpočíta si daň v tom zdaňovacom období, **v ktorom faktúru dostane** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 51, ods. 2].\n\n### Aplikácia na vašu situáciu:\n*   **Vznik práva na odpočet:** November 2025.\n*   **Posledné zdaňovacie obdobie roka 2025:** December 2025.\n*   **Lehota na podanie DP za december 2025:** 26. január 2026 (keďže 25. január 2026 bola nedeľa).\n*   **Dátum doručenia faktúry:** 10. apríl 2026.\n\nKeďže ste faktúru dostali až 10. apríla 2026, teda po lehote na podanie daňového priznania za december 2025, nemohli ste si odpočet uplatniť v žiadnom období roka 2025. Preto si právo na odpočítanie dane uplatníte v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom ste faktúru fyzicky obdržali, čo je **apríl 2026**.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje zdaňovacie obdobie apríl 2026 a uvádza presné zákonné zdôvodnenie podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH vrátane lehoty za december 2025."},"google":{"odpoved":"Platiteľ si smie odpočítať daň v zdaňovacom období, v ktorom fyzicky dostal faktúru, teda v apríli 2026. Keďže nemal faktúru do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie roka 2025 (december 2025), nemohol si nárok uplatniť skôr. Právo na odpočítanie dane si tak uplatní v daňovom priznaní za apríl 2026, ktoré je splatné do 25. mája 2026. Tento postup upravuje § 51 ods. 2 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje zdaňovacie obdobie apríl 2026 a uvádza aj správne zákonné odôvodnenie podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"Platiteľ si môže odpočítať daň podaním dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie november 2025 alebo december 2025. Právo na odpočítanie dane je totiž možné uplatniť najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom toto právo vzniklo, teda v decembri 2025. Keďže platiteľ dostal faktúru až po lehote na podanie riadneho daňového priznania za december 2025, môže si nárok uplatniť už len prostredníctvom dodatočného daňového priznania. Uvedené vyplýva z § 51 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je vecne nesprávna, pretože podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH sa daň odpočíta v riadnom daňovom priznaní za obdobie prijatia dokladu (apríl 2026), nie podaním dodatočného daňového priznania za rok 2025."}},{"oblast":"praxe-chyby","otazka":"Platiteľ 10. 3. 2026 vrátil dodávateľovi časť chybného tovaru, z ktorého si predtým odpočítal daň. Dodávateľ vyhotovil dobropis až 20. 5. 2026 a odberateľ ho dostal 25. 5. 2026. Odberateľ opravil odpočítanú daň v priznaní za máj 2026. Za ktoré zdaňovacie obdobie mal opravu vykonať?","otazka_volna":"Vrátili sme tovar v marci, ale dodávateľ nám dobropis poslal až v máji. Kedy mám znížiť odpočítanú DPH?","spravna_odpoved":"Za zdaňovacie obdobie apríl 2026. Ak platiteľ nedostane doklad o oprave základu dane do 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1, je povinný opraviť odpočítanú daň v tom období, v ktorom týchto 30 dní uplynulo (§ 53 ods. 2 písm. a) druhý bod zákona o DPH). Tridsiaty deň od 10. 3. 2026 pripadá na štvrtok 9. 4. 2026, oprava teda patrí do apríla 2026; priznanie za máj 2026 treba opraviť a za apríl 2026 podať dodatočné daňové priznanie.","ustanovenie":"§ 53 ods. 2 písm. a) druhý bod zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"uplynulo 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1, ak platiteľ nedostane doklad o oprave základu dane do 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-53","my":{"odpoved":"Na základe poskytnutých informácií mal odberateľ vykonať opravu odpočítanej dane v daňovom priznaní za **apríl 2026**, nie za máj 2026.\n\nPostupoval teda nesprávne.\n\n### Zdôvodnenie\n\nPodľa zákona o DPH platí, že ak platiteľ nedostane doklad o oprave základu dane (dobropis) do 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť pre opravu (v tomto prípade vrátenie tovaru), je povinný opraviť odpočítanú daň v tom zdaňovacom období, v ktorom táto 30-dňová lehota uplynula [Komentár k § 53 zákona 222/2004 Z. z.].\n\n**Aplikácia na váš prípad:**\n\n1.  **Dátum vrátenia tovaru** (skutočnosť podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH): **10. marec 2026**.\n2.  **Lehota 30 dní** na doručenie dobropisu začala plynúť 11. marca 2026 a uplynula **9. apríla 2026**.\n3.  Keďže odberateľ do 9. apríla 2026 dobropis nedostal, vznikla mu zákonná povinnosť opraviť odpočítanú daň v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, do ktorého spadá koniec tejto lehoty, teda za **apríl 2026**.\n4.  Skutočnosť, že dobropis fyzicky prijal až v máji, je v tomto prípade už irelevantná, pretože povinnosť vznikla skôr na základe uplynutia lehoty.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam bezodkladne podať **dodatočné daňové priznanie k DPH za apríl 2026**, v ktorom na riadku 28 uvediete opravu odpočítanej dane (zníženie nároku na odpočet) a doplatíte prípadný rozdiel na dani, aby ste predišli možným sankciám zo strany správcu dane.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila zdaňovacie obdobie apríl 2026 na základe uplynutia 30-dňovej lehoty podľa § 53 ods. 2 zákona o DPH a odporučila podať dodatočné daňové priznanie."},"google":{"odpoved":"Odberateľ mal vykonať opravu odpočítanej dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2026, takže postupoval správne. Platiteľ, ktorý si odpočítal daň, je povinný vykonať opravu v tom zdaňovacom období, v ktorom prijal doklad o oprave základu dane. V danom prípade bol dobropis odberateľovi doručený 25. mája 2026. Lehota na vykonanie opravy je teda viazaná na moment prijatia opravného dokladu. Táto povinnosť vyplýva z § 53 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k nesprávnemu záveru, že oprava patrila do mája 2026, pričom ignorovala pravidlo 30-dňovej lehoty z § 53 ods. 2 písm. a) druhého bodu zákona o DPH, podľa ktorého mala byť oprava vykonaná za apríl 2026."},"bez":{"odpoved":"Odberateľ postupoval správne.\n\nOpravu odpočítanej dane je platiteľ povinný vykonať v tom zdaňovacom období, v ktorom dostal doklad o oprave základu dane, teda dobropis. Keďže odberateľ dostal dobropis 25. mája 2026, opravu odpočítanej dane mal vykonať v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2026. Rozhodujúci nie je dátum vrátenia tovaru, ale dátum prijatia dobropisu. Tento postup vyplýva z § 53 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza máj 2026 namiesto apríla 2026 a ignoruje 30-dňovú lehotu podľa § 53 ods. 2 písm. a) druhého bodu zákona o DPH."}},{"oblast":"praxe-chyby","otazka":"S. r. o. so zdaniteľnými príjmami (výnosmi) 850 000 € za rok 2025 zaúčtovala do nákladov nákup materiálu 12 000 €, ku ktorému má len výpis z bankového účtu – faktúra ani iný doklad neexistuje a dodávateľ medzitým zanikol. Ako to ovplyvní daň z príjmov za rok 2025?","otazka_volna":"Zaplatili sme materiál z účtu, ale papier k tomu sme stratili a firma už neexistuje. Môže nám to kontrola vyhodiť?","spravna_odpoved":"Áno. Daňovým výdavkom je len výdavok preukázateľne vynaložený a zaúčtovaný v účtovníctve (§ 2 písm. i) zákona o dani z príjmov), pričom účtovný doklad musí spĺňať náležitosti § 10 zákona o účtovníctve vrátane obsahu účtovného prípadu a označenia jeho účastníkov; samotný bankový výpis obsah účtovného prípadu nepreukazuje. Suma 12 000 € je pripočítateľnou položkou. Pri sadzbe 21 % (zdaniteľné príjmy nad 100 000 € a najviac 5 000 000 €, § 15 písm. b) bod 1b) sa daň zvýši o 2 520 €; navyše správca dane uloží pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. f) daňového poriadku a vyrubí úrok z omeškania.","ustanovenie":"§ 2 písm. i) a § 15 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov; § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve","citat":"daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-2","my":{"odpoved":"Na základe vášho opisu bude náklad vo výške 12 000 € **považovaný za daňovo neuznaný výdavok** za rok 2025. Pri výpočte dane z príjmov budete musieť túto sumu pripočítať k výsledku hospodárenia, čo zvýši vašu daňovú povinnosť.\n\n### Podrobné zdôvodnenie\n\nDaňová uznateľnosť výdavku (nákladu) sa riadi niekoľkými kľúčovými princípmi podľa zákona o dani z príjmov a zákona o účtovníctve:\n\n1.  **Súvis s dosahovaním príjmov:** Výdavok musí byť vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.\n2.  **Preukázateľnosť:** Výdavok musí byť preukázateľný, čo sa dokladá riadnym účtovným dokladom.\n3.  **Správne zaúčtovanie:** Výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka.\n\nVo vašom prípade je kľúčovým problémom **chýbajúca preukázateľnosť**.\n\n*   **Nedostatočný doklad:** Samotný výpis z bankového účtu preukazuje iba odtok peňažných prostriedkov, ale nepreukazuje podstatu hospodárskej operácie. Chýbajú na ňom povinné náležitosti účtovného dokladu podľa § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (napr. označenie strán, obsah účtovného prípadu, dátum dodania a pod.).\n*   **Nemožnosť obrany pri kontrole:** Počas daňovej kontroly by správca dane takýto výdavok s vysokou pravdepodobnosťou vylúčil z daňových výdavkov, pretože by ste nevedeli preukázať, čo presne, v akom množstve a kedy bolo dodané a či to súviselo s vašou podnikateľskou činnosťou.\n\n### Vplyv na daň z príjmov za rok 2025\n\nKeďže náklad nie je daňovo uznaný, stáva sa z neho tzv. **pripočítateľná položka** k základu dane.\n\n1.  **Určenie sadzby dane:** Vaša spoločnosť dosiahla za rok 2025 zdaniteľné príjmy (výnosy) vo výške 850 000 €. Keďže táto suma presahuje hranicu 100 000 €, uplatní sa štandardná sadzba dane z príjmov právnických osôb.\n    *   **Sadzba dane pre rok 2025/2026:** **21 %** [Sadzba dane PO – štandardná (stredné firmy)]\n\n2.  **Výpočet zvýšenia dane:**\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Nedaňový výdavok (pripočítateľná položka) | 12 000,00 € | Suma zaúčtovaná v nákladoch bez dokladu. |\n| Sadzba dane z príjmov PO | 21 % | Pre príjmy nad 100 000 € a do 5 000 000 €. |\n| **Zvýšenie daňovej povinnosti** | **2 520,00 €** | (12 000 € × 21 %) |\n\nVáš základ dane bude o 12 000 € vyšší, než by bol, keby bol výdavok uznaný, a vaša daňová povinnosť sa tým pádom zvýši o 2 520 €.\n\n### Účtovné hľadisko\n\nZ účtovného hľadiska je náklad zaúčtovaný správne (napr. na účte 501 - Spotreba materiálu), pretože k úbytku majetku (peňazí) reálne došlo. Úprava sa vykoná až mimoúčetně v daňovom priznaní, kde sa na príslušnom riadku uvedie suma 12 000 € ako položka zvyšujúca výsledok hospodárenia.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPre budúcnosť dôrazne odporúčam zaviesť interný proces, ktorý podmieňuje úhradu akejkoľvek faktúry alebo platby jej predchádzajúcim zaevidovaním a formálnou kontrolou. Vyhnete sa tak riziku, že zaplatíte za dodávku, ku ktorej nebudete mať riadny daňový doklad, a zbytočne si tak zvýšite daňovú povinnosť.\n\n***\n*Odpoveď nebola overená proti internej databáze, pretože poskytnutý kontext sa netýkal daňovej uznateľnosti výdavkov z dôvodu chýbajúceho účtovného dokladu.*","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že ide o daňovo neuznaný výdavok pre nesplnenie náležitostí podľa § 10 zákona o účtovníctve a pri sadzbe 21 % správne vyčíslila zvýšenie daňovej povinnosti o 2 520 €."},"google":{"odpoved":"Vzhľadom na chýbajúci účtovný doklad (faktúra) nie je možné tento náklad považovať za daňovo uznateľný, pretože nebola preukázaná jeho vecná podstata. Samotný výpis z účtu preukazuje len úhradu, nie však predmet a účel platby. Pri podaní daňového priznania za rok 2025 musí s.r.o. zvýšiť základ dane o sumu 12 000 € ako o pripočítateľnú položku. Týmto krokom sa daňová povinnosť spoločnosti zvýši. Tento postup vyplýva z požiadavky na preukázateľnosť daňového výdavku podľa § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď neuvádza konkrétny daňový dopad (zvýšenie dane o 2 520 € pri sadzbe 21 % pre rok 2025) a odkazuje na nesprávne zákonné ustanovenie (§ 19 ods. 1 namiesto § 2 písm. i))."},"bez":{"odpoved":"Výdavok v sume 12 000 € nie je daňovo uznaný, pretože nebol preukázaný účtovným dokladom, akým je napríklad faktúra. Spoločnosť je povinná o túto sumu zvýšiť základ dane z príjmov za rok 2025 ako o pripočítateľnú položku. Daň z príjmov sa tak zvýši o 2 520 € (21 % z 12 000 €), keďže zdaniteľné príjmy spoločnosti presiahli hranicu pre uplatnenie zníženej sadzby dane. Daňová uznateľnosť výdavku je podmienená jeho preukázaním a zaúčtovaním v účtovníctve. Vyplýva to z § 2 písm. i) a § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že suma 12 000 € je pripočítateľnou položkou z dôvodu nepreukázateľnosti, čo pri sadzbe 21 % zvýši daň o 2 520 €."}},{"oblast":"praxe-chyby","otazka":"S. r. o. účtujúca v sústave podvojného účtovníctva eviduje k 31. 12. 2025 neuhradený záväzok 9 600 € z faktúry za službu, ktorá bola daňovým výdavkom; dohodnutá lehota splatnosti bola 15. 11. 2023. V daňovom priznaní za rok 2024 už základ dane zvýšila o 20 %. O akú sumu musí zvýšiť základ dane za rok 2025?","otazka_volna":"Máme starú neuhradenú faktúru z roku 2023, vlani sme z nej niečo dodaňovali. Musíme to robiť aj tento rok?","spravna_odpoved":"Áno. K 31. 12. 2025 uplynulo od dohodnutej splatnosti 777 dní, teda viac ako 720 dní, preto zvýšenie základu dane musí predstavovať v úhrne najmenej 50 % menovitej hodnoty záväzku, t. j. 4 800 € (§ 17 ods. 27 písm. b) zákona o dani z príjmov). Keďže v roku 2024 už spoločnosť základ dane zvýšila o 20 %, čiže o 1 920 €, v daňovom priznaní za rok 2025 zvýši základ dane o ďalších 2 880 €. Lehotu splatnosti nemožno na tento účel predĺžiť.","ustanovenie":"§ 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"720 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 50 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-17","my":{"odpoved":"Za rok 2025 musí vaša spoločnosť zvýšiť základ dane o ďalších **2 880 €**.\n\nPovinnosť upraviť základ dane z titulu neuhradeného záväzku po lehote splatnosti vyplýva z § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Úprava sa vykonáva kumulatívne podľa doby, ktorá uplynula od dohodnutej lehoty splatnosti k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.\n\n### Podrobný výpočet\n\n1.  **Posúdenie doby po splatnosti k 31. 12. 2025:**\n    *   Dohodnutá splatnosť: 15. 11. 2023\n    *   K 31. 12. 2025 uplynulo od splatnosti viac ako 720 dní. Záväzok tak spadá do pásma, ktoré vyžaduje, aby zvýšenie základu dane predstavovalo v úhrne **najmenej 50 %** menovitej hodnoty záväzku [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17, ods. 27 písm. b)].\n\n2.  **Výpočet úpravy základu dane za rok 2025:**\n\n| Položka | Výpočet | Suma |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Menovitá hodnota neuhradeného záväzku | | 9 600,00 € |\n| **Požadovaná kumulatívna úprava k 31. 12. 2025 (50 %)** | `9 600 € × 0,50` | **4 800,00 €** |\n| Úprava už vykonaná v daňovom priznaní za rok 2024 (20 %) | `9 600 € × 0,20` | - 1 920,00 € |\n| **Zvýšenie základu dane v daňovom priznaní za rok 2025** | `4 800 € - 1 920 €` | **2 880,00 €** |\n\nV daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2025 uvediete sumu 2 880 € ako pripočítateľnú položku k výsledku hospodárenia.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk by záväzok nebol uhradený ani do konca roka 2026, k 31. 12. 2026 by uplynulo viac ako 1 080 dní po splatnosti. V takom prípade by ste museli v daňovom priznaní za rok 2026 zvýšiť základ dane o zvyšných 50 % (4 800 €), aby celková úprava dosiahla 100 % menovitej hodnoty záväzku. Naopak, v zdaňovacom období, v ktorom záväzok uhradíte, si budete môcť základ dane znížiť o celú sumu, o ktorú ste ho v predchádzajúcich obdobiach museli zvýšiť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne aj číselne správne určila zvýšenie základu dane o 2 880 € na základe uplynutia viac ako 720 dní po splatnosti v súlade s § 17 ods. 27 písm. b) zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť musí za rok 2025 zvýšiť základ dane o sumu 2 880 €. K 31. 12. 2025 uplynulo od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku (15. 11. 2023) viac ako 720 dní. Z tohto dôvodu musí celková úprava základu dane dosiahnuť v úhrne najmenej 50 % menovitej hodnoty záväzku, teda 4 800 € (50 % z 9 600 €). Keďže v daňovom priznaní za rok 2024 už bol základ dane zvýšený o 20 % (1 920 €), za rok 2025 sa zvýši o zostávajúci rozdiel. Táto povinnosť vyplýva z § 17 ods. 27 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu zvýšenia základu dane 2 880 € aj zákonné odôvodnenie podľa § 17 ods. 27 písm. b) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť musí za zdaňovacie obdobie 2025 zvýšiť základ dane o sumu 2 880 €. K 31. 12. 2025 uplynulo od lehoty splatnosti záväzku viac ako 720 dní, preto celková úprava základu dane musí dosiahnuť najmenej 50 % menovitej hodnoty záväzku (4 800 €). Keďže v roku 2024 už základ dane zvýšila o 20 % (1 920 €), v roku 2025 ho zvýši o zvyšných 30 %. Táto povinnosť vyplýva z § 17 ods. 27 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu zvýšenia základu dane o 2 880 € spolu so správnym právnym odôvodnením podľa § 17 ods. 27 písm. b) zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"praxe-chyby","otazka":"Tá istá spoločnosť eviduje k 31. 12. 2025 nepremlčanú pohľadávku 12 000 € (bez príslušenstva), ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, so splatnosťou 30. 6. 2024. Účtovníčka k nej vytvorila účtovnú opravnú položku vo výške 100 %. Koľko z tejto tvorby je daňovým výdavkom roka 2025?","otazka_volna":"Odberateľ nám nezaplatil faktúru spred roka a pol, dali sme si na ňu stopercentnú opravnú položku. Uzná nám to daňový úrad?","spravna_odpoved":"Nie celú. K 31. 12. 2025 uplynulo od splatnosti 549 dní, teda viac ako 360, ale menej ako 720 dní, preto je tvorba opravnej položky daňovým výdavkom len do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, t. j. 2 400 € (§ 20 ods. 14 písm. a) zákona o dani z príjmov). Zvyšných 9 600 € je pripočítateľnou položkou. Do 50 % by sa dalo ísť až po uplynutí 720 dní a do 100 % po 1 080 dňoch od splatnosti.","ustanovenie":"§ 20 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"360 dní, sa zahrnie do výdavkov do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-20","my":{"odpoved":"Na základe Vami poskytnutých údajov je daňovo uznaným výdavkom za zdaňovacie obdobie 2025 suma **2 400 €**.\n\nHoci účtovná opravná položka bola vytvorená vo výške 100 % (12 000 €), pre daňovú uznateľnosť je rozhodujúci časový test podľa zákona o dani z príjmov, keďže neuvádzate, že by išlo o mikrodaňovníka.\n\n### Podrobný výpočet a zdôvodnenie\n\n1.  **Určenie počtu dní po splatnosti:**\n    *   Dátum splatnosti pohľadávky: 30. 6. 2024\n    *   Posudzovaný dátum (koniec zdaňovacieho obdobia): 31. 12. 2025\n    *   Počet dní po splatnosti k 31. 12. 2025 je **549 dní**.\n\n2.  **Aplikácia časového testu podľa zákona o dani z príjmov:**\n    Podľa § 20 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je možné uznať tvorbu opravnej položky k nepremlčanej pohľadávke zahrnutej do zdaniteľných príjmov nasledovne:\n    *   **nad 360 dní** po splatnosti: do výšky **20 %** menovitej hodnoty\n    *   **nad 720 dní** po splatnosti: do výšky **50 %** menovitej hodnoty\n    *   **nad 1 080 dní** po splatnosti: do výšky **100 %** menovitej hodnoty\n\n    Keďže pohľadávka je 549 dní po splatnosti, spĺňa podmienku pre 20 % daňovo uznanú opravnú položku.\n\n3.  **Výpočet daňovo uznanej časti:**\n\n| Položka | Suma | Výpočet a poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Menovitá hodnota pohľadávky | 12 000,00 € | |\n| Účtovná opravná položka (100 %) | 12 000,00 € | Náklad na účte 547, ktorý nie je celý daňovo uznaný. |\n| **Daňovo uznaná opravná položka (20 %)** | **2 400,00 €** | 12 000 € × 20 % [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 20, ods. 14 písm. a)] |\n| **Nedaňový náklad (pripočítateľná položka)** | **9 600,00 €** | Rozdiel medzi účtovnou a daňovou OP (12 000 € - 2 400 €). |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nV nasledujúcom zdaňovacom období (2026), ak pohľadávka stále nebude uhradená, budete môcť k 31. 12. 2026 uznať ďalšiu časť opravnej položky. K tomuto dátumu bude pohľadávka po splatnosti už 914 dní (549 + 365), čím splní podmienku \"viac ako 720 dní\". Budete si tak môcť do daňových výdavkov zahrnúť opravnú položku až do výšky 50 % jej menovitej hodnoty, t. j. ďalších 3 600 € (celkovo 6 000 €).\n\n**Poznámka:** Ak by vaša spoločnosť mala v roku 2025 status **mikrodaňovníka**, situácia by bola iná. Podľa § 20 ods. 23 zákona o dani z príjmov by bola celá účtovná opravná položka vo výške 12 000 € daňovo uznaným výdavkom už v roku 2025, bez ohľadu na lehoty po splatnosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu daňového výdavku 2 400 € (20 % z menovitej hodnoty) a opiera sa o správny počet dní po splatnosti a zákonné ustanovenie § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"K 31. 12. 2025 uplynulo od splatnosti pohľadávky (30. 6. 2024) 549 dní, čo je viac ako 360 dní. Daňovým výdavkom roka 2025 je preto tvorba opravnej položky do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky. Z vytvorenej účtovnej opravnej položky je daňovo uznaná suma 2 400 € (20 % z 12 000 €). Zvyšná suma 9 600 € je pripočítateľnou položkou k základu dane. Uvedený postup vyplýva z § 20 ods. 14 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne zodpovedá referencii a správne určuje daňový výdavok 2 400 € (20 % z menovitej hodnoty) spolu so správnym právnym odôvodnením podľa § 20 ods. 14 písm. a) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Daňovým výdavkom roka 2025 je tvorba opravnej položky vo výške 2 400 €. K 31. 12. 2025 uplynulo od splatnosti pohľadávky viac ako 360 dní, ale nie viac ako 720 dní. Podľa § 20 ods. 14 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je v takomto prípade daňovo uznaná tvorba opravnej položky do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky. Výpočet je 20 % z 12 000 €. Zvyšná časť účtovnej opravnej položky vo výške 9 600 € je pripočítateľnou položkou k základu dane.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu daňového výdavku 2 400 € na základe uplynutia lehoty nad 360 dní podľa § 20 ods. 14 písm. a) zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"praxe-chyby","otazka":"S. r. o. zaúčtovala v decembri 2025 do nákladov faktúru 8 000 € za sprostredkovanie obchodu (províziu) od obchodného zástupcu; faktúru uhradila až 20. 2. 2026. V daňovom priznaní za rok 2025 náklad ponechala ako daňový výdavok. Je to správne a v ktorom roku je provízia daňovým výdavkom?","otazka_volna":"Máme v decembrových nákladoch províziu za sprostredkovanie, zaplatili sme ju až vo februári. Mohli sme si ju dať do minulého roka?","spravna_odpoved":"Nie. Odplaty (provízie) za sprostredkovanie sú u prijímateľa služby súčasťou základu dane až po zaplatení (§ 17 ods. 19 písm. d) zákona o dani z príjmov). V daňovom priznaní za rok 2025 je suma 8 000 € pripočítateľnou položkou a daňovým výdavkom sa stáva v roku 2026, keď bola provízia zaplatená – v priznaní za rok 2026 pôjde o odpočítateľnú položku. Rovnaký režim platí napríklad aj pre poradenské a právne služby (§ 17 ods. 19 písm. f) alebo marketingové a iné štúdie (písm. c).","ustanovenie":"§ 17 ods. 19 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-17","my":{"odpoved":"Nie, tento postup nebol správny. **Daňovým výdavkom je táto provízia až v roku 2026, teda v roku úhrady.**\n\nHoci z účtovného hľadiska bol náklad správne zaúčtovaný v roku 2025 (kedy služba súvisela s výnosmi daného obdobia), pre daňové účely platí pri sprostredkovateľských províziách osobitná podmienka.\n\n### Vysvetlenie a legislatíva\n\nPodľa Zákona o dani z príjmov sú odplaty (provízie) za sprostredkovanie daňovým výdavkom až po ich zaplatení [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17 ods. 19 písm. d)].\n\nTo znamená, že pri tomto type nákladu sa pre daňovú uznateľnosť neuplatňuje princíp časového rozlíšenia (akruálny princíp), ale hotovostný princíp (princíp zaplatenia).\n\n### Správny postup a náprava\n\nVo vašom prípade to znamená nasledovné:\n\n1.  **Daňové priznanie za rok 2025:**\n    *   Náklad na províziu vo výške 8 000 €, zaúčtovaný v roku 2025, nebol v tomto roku daňovo uznaným výdavkom, pretože nebol uhradený.\n    *   V daňovom priznaní za rok 2025 ste mali túto sumu uviesť ako **položku zvyšujúcu základ dane** (tzv. pripočítateľná položka).\n    *   Keďže ste tak neurobili, je potrebné podať **dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2025**, v ktorom základ dane o túto sumu zvýšite a doplatíte rozdiel na dani.\n\n2.  **Daňové priznanie za rok 2026:**\n    *   Keďže ste faktúru uhradili 20. februára 2026, nárok na uplatnenie tohto daňového výdavku vám vznikol v zdaňovacom období 2026.\n    *   V daňovom priznaní za rok 2026 uvediete sumu 8 000 € ako **položku znižujúcu základ dane** (tzv. odpočítateľná položka), pretože náklad bol účtovne zaúčtovaný v predchádzajúcom období.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPri niektorých typoch služieb (napr. sprostredkovanie, marketingové štúdie, poradenské a právne služby, zmluvné pokuty) zákon o dani z príjmov podmieňuje ich daňovú uznateľnosť až zaplatením. Vždy si overte, či konkrétny náklad nespadá pod tento špeciálny režim podľa § 17 ods. 19 Zákona o dani z príjmov, aby ste predišli chybám v daňovom priznaní.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, správne určuje, že postup nebol správny, provízia je daňovým výdavkom až po zaplatení v roku 2026 podľa § 17 ods. 19 písm. d) zákona o dani z príjmov a správne uvádza úpravy základu dane v oboch rokoch."},"google":{"odpoved":"Postup s. r. o. nebol správny. Odplaty (provízie) za sprostredkovanie sú daňovým výdavkom až v tom zdaňovacom období, v ktorom boli zaplatené. V daňovom priznaní za rok 2025 mala spoločnosť o sumu 8 000 € zvýšiť základ dane. Provízia vo výške 8 000 € sa stane daňovým výdavkom až v roku 2026, kedy bola uhradená. Tento postup vyplýva z § 17 ods. 19 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že postup spoločnosti nebol správny, pretože provízia za sprostredkovanie je daňovým výdavkom až po zaplatení v roku 2026 podľa § 17 ods. 19 písm. d) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Postup s. r. o. nebol správny.\n\nProvízia za sprostredkovanie je daňovým výdavkom až v tom zdaňovacom období, v ktorom bola uhradená, teda v roku 2026. V daňovom priznaní za rok 2025 mala spoločnosť o sumu 8 000 € zvýšiť základ dane ako pripočítateľnú položku. Po úhrade v roku 2026 si môže o túto sumu znížiť základ dane ako odpočítateľnú položku. Uvedené upravuje § 17 ods. 19 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že postup spoločnosti nebol správny, provízia je daňovým výdavkom až po zaplatení v roku 2026 a v roku 2025 predstavuje pripočítateľnú položku v súlade s § 17 ods. 19 písm. d) zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"praxe-chyby","otazka":"Spoločnosť kúpila administratívnu budovu (kód Klasifikácie stavieb 1220) so vstupnou cenou 600 000 €, zaradila ju do užívania v septembri 2025 a odpisuje rovnomerne. Účtovník ju zaradil do odpisovej skupiny 5. Do ktorej skupiny patrí a o koľko je odpis za rok 2025 nadhodnotený?","otazka_volna":"Kúpili sme kancelársku budovu na jeseň a odpisujeme ju dvadsať rokov. Je to dobre?","spravna_odpoved":"Budovy pre administratívu (KS 1220) patria podľa prílohy č. 1 (položka 6-3) do odpisovej skupiny 6 s dobou odpisovania 40 rokov, nie do skupiny 5. Správny ročný odpis je 15 000 € (600 000 / 40) a v prvom roku sa uplatní len pomerná časť za 4 mesiace (september až december), teda 5 000 € (§ 27 ods. 2). Pri chybnom zaradení do skupiny 5 by odpis bol 30 000 € ročne, teda 10 000 € za rok 2025 – odpis je nadhodnotený o 5 000 € a o túto sumu treba zvýšiť základ dane roku 2025.","ustanovenie":"§ 26 ods. 1 a § 27 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a príloha č. 1 k zákonu, položka 6-3","citat":"6-3 1220 Budovy pre administratívu","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/pdf/prilohy/SK/ZZ/2003/595/20260101_5740211-2.pdf","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky a platnej legislatívy je daňový odpis za rok 2025 nadhodnotený o **5 000 €**. Administratívna budova patrí do 6. odpisovej skupiny, nie do 5.\n\nTu je podrobné vysvetlenie a výpočet:\n\n### 1. Správne zaradenie do odpisovej skupiny\n\nAdministratívne budovy s kódom Klasifikácie stavieb 1220 sa podľa prílohy č. 1 k zákonu o dani z príjmov zaraďujú do **6. odpisovej skupiny** s dobou odpisovania **40 rokov**. Zaradenie do 5. odpisovej skupiny (20 rokov) je nesprávne; tá je určená napríklad pre výrobné haly alebo skladové priestory. [Zdroj: 169_Zaklady_odpisovania_budov_stavieb_ZDP.md]\n\n### 2. Porovnanie výpočtu odpisov\n\nV prvom roku odpisovania sa uplatňuje len pomerná časť ročného odpisu podľa počtu mesiacov od zaradenia majetku do užívania do konca zdaňovacieho obdobia. Vo vašom prípade ide o 4 mesiace (september – december 2025).\n\n| Položka | Správne zaradenie (skupina 6) | Nesprávne zaradenie (skupina 5) |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Odpisová skupina | **6** | 5 |\n| Doba odpisovania | **40 rokov** | 20 rokov |\n| Vstupná cena | 600 000,00 € | 600 000,00 € |\n| Ročný odpis | 15 000,00 € (600 000 / 40) | 30 000,00 € (600 000 / 20) |\n| **Odpis za rok 2025 (4 mesiace)** | **5 000,00 €** (15 000 / 12 \\* 4) | **10 000,00 €** (30 000 / 12 \\* 4) |\n\n**Výpočet rozdielu:**\n*   Nesprávne uplatnený odpis: 10 000,00 €\n*   Správny odpis: 5 000,00 €\n*   **Rozdiel (nadhodnotenie): 5 000,00 €**\n\n### Dôsledky a odporúčanie\n\nNesprávne uplatnený odpis vo výške 10 000 € namiesto 5 000 € znamená, že daňové výdavky boli neoprávnene navýšené o 5 000 €. To viedlo k umelému zníženiu základu dane a nesprávnemu výpočtu daňovej povinnosti za rok 2025.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam bezodkladne opraviť účtovníctvo a inventárnu kartu majetku. Ak ste už podali daňové priznanie za rok 2025, je potrebné podať **dodatočné daňové priznanie**, v ktorom zvýšite základ dane o 5 000 € a doplatíte rozdiel na dani z príjmov. Predídete tak prípadným sankciám (pokute a úroku z omeškania) pri daňovej kontrole.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza zaradenie do 6. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 40 rokov, výpočet pomernej časti odpisu za 4 mesiace a vyčíslenie nadhodnotenia odpisu o 5 000 €."},"google":{"odpoved":"Administratívna budova (kód KS 1220) patrí do 6. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 40 rokov. Toto zaradenie vyplýva z Prílohy č. 1 k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Správny daňový odpis za rok 2025 (za 4 mesiace od septembra do decembra) je 5 000 € (600 000 € / 40 rokov / 12 mesiacov * 4 mesiace). Pri nesprávnom zaradení do 5. skupiny (doba odpisovania 20 rokov) by bol odpis 10 000 €, takže je nadhodnotený o 5 000 €. Postup výpočtu pomerného odpisu v prvom roku upravuje § 27 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila zaradenie budovy do 6. odpisovej skupiny a presne vypočítala nadhodnotenie odpisu o 5 000 € so správnym zákonným odôvodnením."},"bez":{"odpoved":"Administratívna budova (kód KS 1220) patrí do 6. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 40 rokov. Toto zaradenie vyplýva z položky 6-2 Prílohy č. 1 k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Správny ročný odpis pri rovnomernom odpisovaní je 15 000 € (600 000 / 40). Účtovník nesprávne uplatnil odpis 30 000 € (600 000 / 20), takže daňový odpis za rok 2025 je nadhodnotený o 15 000 €. Výpočet rovnomerného odpisu upravuje § 27 zákona o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že odpis je nadhodnotený o 15 000 €, pretože nezohľadnila pomernú časť odpisu za 4 mesiace roka 2025 (správne je nadhodnotený o 5 000 €)."}},{"oblast":"praxe-chyby","otazka":"Pri obstaraní tej istej administratívnej budovy tvorilo zabudované klimatizačné zariadenie samostatne vyčísliteľnú hodnotu 60 000 €. Spoločnosť sa rozhodla vyčleniť ho na samostatné odpisovanie ako jednotlivú oddeliteľnú súčasť stavby. Do ktorej odpisovej skupiny klimatizácia patrí, aký je ročný odpis a aká podmienka musí byť splnená?","otazka_volna":"V tej kancelárskej budove máme drahú klimatizáciu. Vraj sa dá odpisovať zvlášť rýchlejšie ako budova. Ako?","spravna_odpoved":"Klimatizačné zariadenia zabudované v stavbách, vyčlenené na samostatné odpisovanie podľa § 22 ods. 15, sú v prílohe č. 1 zaradené do odpisovej skupiny 4 s dobou odpisovania 12 rokov (položka 4-17). Ročný odpis je 5 000 € (60 000 / 12), v prvom roku len pomerná časť podľa počtu mesiacov od zaradenia. Podmienkou je, že vstupná cena každej jednotlivej oddeliteľnej súčasti je vyššia ako 1 700 € a súčasti sa evidujú samostatne. Bez vyčlenenia by sa klimatizácia odpisovala ako súčasť budovy 40 rokov, teda len 1 500 € ročne.","ustanovenie":"§ 22 ods. 15 a § 26 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a príloha č. 1, položka 4-17","citat":"Jednotlivé oddeliteľné súčasti zabudované v stavbách určené na samostatné odpisovanie (§ 22 ods. 15) - klimatizačné zariadenia","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/pdf/prilohy/SK/ZZ/2003/595/20260101_5740211-2.pdf","my":{"odpoved":"Áno, klimatizačné zariadenie môžete odpisovať samostatne ako oddeliteľnú súčasť stavby. Patrí do **4. odpisovej skupiny** s dobou odpisovania **12 rokov** a ročný odpis pri rovnomernom odpisovaní je **5 000 €**.\n\nTu je podrobný rozpis:\n\n### 1. Zaradenie do odpisovej skupiny\n\nZabudované klimatizačné zariadenie je jednou z taxatívne vymenovaných súčastí stavieb, ktoré je možné vyčleniť na samostatné (komponentné) odpisovanie.\n\n*   **Odpisová skupina:** **4**\n*   **Doba odpisovania:** **12 rokov**\n\nToto zaradenie vyplýva priamo z prílohy č. 1 k zákonu o dani z príjmov, konkrétne z položky 4-17, ktorá zahŕňa \"Jednotlivé oddeliteľné súčasti zabudované v stavbách určené na samostatné odpisovanie (§ 22 ods. 15) - klimatizačné zariadenia\" [Zákon č. 595/2003 Z. z., Príloha č. 1].\n\n### 2. Podmienka pre samostatné odpisovanie\n\nAby bolo možné klimatizačné zariadenie (alebo inú oddeliteľnú súčasť stavby) odpisovať samostatne, musí byť splnená podmienka vstupnej ceny.\n\n*   **Podmienka:** Vstupná cena každej jednotlivej oddeliteľnej súčasti musí byť **vyššia ako 1 700 €** [Oddeliteľné súčasti stavby — podmienka vstupnej ceny, § 22 ods. 15 ZDP].\n\nVaša vstupná cena 60 000 € túto podmienku bez problémov spĺňa.\n\n### 3. Výpočet ročného odpisu\n\nPre majetok zaradený do 4. odpisovej skupiny je možné použiť **iba metódu rovnomerného odpisovania**. Zrýchlené odpisovanie je povolené len pre odpisové skupiny 2 a 3 [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 26 ods. 3].\n\nVýpočet ročného odpisu je nasledovný:\n\n| Položka | Hodnota |\n| :--- | :--- |\n| Vstupná cena | 60 000,00 € |\n| Doba odpisovania | 12 rokov |\n| **Ročný odpis (60 000 / 12)** | **5 000,00 €** |\n\n**Upozornenie:** V prvom roku odpisovania sa uplatní len pomerná časť ročného odpisu podľa počtu mesiacov od zaradenia majetku do užívania do konca zdaňovacieho obdobia. Napríklad, ak by ste klimatizáciu zaradili do užívania v septembri 2026, daňový odpis za rok 2026 by bol za 4 mesiace (september - december), t. j. (5 000 / 12) \\* 4 = 1 666,67 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza zaradenie do 4. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 12 rokov, ročný odpis 5 000 € aj zákonnú podmienku vstupnej ceny vyššej ako 1 700 €."},"google":{"odpoved":"Zabudované klimatizačné zariadenie je možné ako oddeliteľnú súčasť stavby zaradiť do **4. odpisovej skupiny** s dobou odpisovania 12 rokov. Pri rovnomernom odpisovaní je ročný odpis vo výške **5 000 €** (60 000 € / 12 rokov). Podmienkou pre samostatné odpisovanie oddeliteľnej súčasti je, aby jej vstupná cena bola vyššia ako 1 700 €. Toto vyplýva z § 22 ods. 15 a Prílohy č. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Spoločnosť musí o tejto súčasti viesť samostatnú analytickú evidenciu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zaradenie do 4. odpisovej skupiny, ročný odpis 5 000 € a zákonné podmienky vrátane vstupnej ceny nad 1 700 € a samostatnej evidencie."},"bez":{"odpoved":"Zabudované klimatizačné zariadenie patrí do 3. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 12 rokov. Pri rovnomernom odpisovaní je ročný daňový odpis 5 000 € (60 000 € / 12). Podmienkou na samostatné odpisovanie je, že ide o jednotlivú oddeliteľnú súčasť stavby, ktorá je zaradená v 2. alebo 3. odpisovej skupine, čo klimatizácia spĺňa. Zaradenie vyplýva z Prílohy č. 1 (položka 3-16) k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Možnosť samostatného odpisovania takejto súčasti stavby upravuje § 22 ods. 15 uvedeného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza zaradenie klimatizačného zariadenia do 3. odpisovej skupiny namiesto správnej 4. odpisovej skupiny (položka 4-17)."}},{"oblast":"praxe-chyby","otazka":"S. r. o. má v majetku jeden osobný automobil (KP 29.10.2, spaľovací) so vstupnou cenou 72 000 €, zaradený v odpisovej skupine 1, a za rok 2026 uplatnila celý ročný odpis. Základ dane pred úpravami vykázala vo výške 10 000 €. Účtovník žiadnu ďalšiu úpravu nerobil. Musí sa základ dane upraviť a o koľko?","otazka_volna":"Kúpili sme drahšie auto za 72-tisíc a odpisujeme ho na štyri roky. Firma je skoro v nule. Treba s tým niečo robiť v priznaní?","spravna_odpoved":"Áno. Ročný odpis z auta je 18 000 € (72 000 / 4), limitovaný odpis vypočítaný zo vstupnej ceny 48 000 € je 12 000 € (48 000 / 4). Keďže základ dane 10 000 € je nižší ako násobok počtu áut so vstupnou cenou 48 000 € a viac a ročného odpisu vypočítaného zo vstupnej ceny 48 000 € (1 × 12 000 = 12 000 €), spoločnosť musí zvýšiť základ dane o kladný rozdiel 6 000 € (18 000 − 12 000) podľa § 17 ods. 34 zákona o dani z príjmov. Upravený základ dane je 16 000 €.","ustanovenie":"§ 17 ods. 34 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"sa zvýši o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov ... z osobných automobilov ... so vstupnou cenou 48 000 eur a viac ... a úhrnom ročných odpisov ... vypočítaných zo vstupnej ceny 48 000 eur","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-17","my":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade sa základ dane **musí upraviť jeho zvýšením o 6 000 €**. Účtovník postupoval nesprávne, keď úpravu nevykonal.\n\nDôvodom je pravidlo pre odpisovanie tzv. luxusných automobilov podľa § 17 ods. 34 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ak je vstupná cena osobného automobilu 48 000 € a viac, uplatnenie plného daňového odpisu je podmienené dosiahnutím dostatočnej výšky základu dane.\n\n### Podrobný výpočet a vysvetlenie\n\n1.  **Skutočný ročný odpis:**\n    *   Vstupná cena: 72 000 €\n    *   Doba odpisovania (skupina 1): 4 roky\n    *   Výpočet: 72 000 € / 4 = **18 000 €**\n\n2.  **Limitovaný ročný odpis (pre testovanie):**\n    *   Limitovaná vstupná cena: 48 000 €\n    *   Doba odpisovania: 4 roky\n    *   Výpočet: 48 000 € / 4 = **12 000 €**\n\n3.  **Posúdenie podmienky pre úpravu:**\n    *   Zákon stanovuje, že ak je základ dane (pred touto úpravou) **nižší** ako limitovaný ročný odpis, musí sa základ dane zvýšiť [Zdroj: § 17 ods. 34 zákona č. 595/2003 Z. z.].\n    *   Váš základ dane: **10 000 €**\n    *   Limitovaný ročný odpis: **12 000 €**\n    *   Porovnanie: **10 000 € < 12 000 €** → Podmienka na úpravu základu dane je splnená.\n\n4.  **Výpočet sumy na zvýšenie základu dane:**\n    *   Základ dane sa zvyšuje o kladný rozdiel medzi skutočným a limitovaným odpisom.\n    *   Výpočet: 18 000 € (skutočný odpis) - 12 000 € (limitovaný odpis) = **6 000 €**\n\n### Zhrnutie\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Pôvodný základ dane (pred úpravou) | 10 000 € |\n| **Zvýšenie základu dane podľa § 17 ods. 34 ZDP** | **+ 6 000 €** |\n| **Konečný základ dane po úprave** | **16 000 €** |\n\nSpoločnosť si teda môže v daňových výdavkoch ponechať odpisy len do výšky 12 000 € a zvyšných 6 000 € musí pripočítať k základu dane.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nKeďže daňové priznanie už bolo pravdepodobne podané, odporúčam bezodkladne podať **dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2026**, v ktorom uvediete správny základ dane vo výške 16 000 € a doplatíte rozdiel na dani. Predídete tak prípadným sankciám (pokute a úroku z omeškania) pri daňovej kontrole.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným odôvodnením podľa § 17 ods. 34 zákona o dani z príjmov uvádza potrebu zvýšenia základu dane o 6 000 € na konečných 16 000 €."},"google":{"odpoved":"Áno, základ dane sa musí upraviť, pretože vstupná cena automobilu presiahla 48 000 € a vykázaný základ dane (10 000 €) je nižší ako ročný odpis z limitovanej vstupnej ceny (12 000 €). Základ dane sa musí zvýšiť o 6 000 €. Táto suma predstavuje kladný rozdiel medzi skutočne uplatneným odpisom (72 000 € / 4 = 18 000 €) a odpisom z limitovanej vstupnej ceny (48 000 € / 4 = 12 000 €). Upravený základ dane bude vo výške 16 000 €. Táto povinnosť vyplýva z § 17 ods. 34 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza nutnosť úpravy, podmienku, výšku zvýšenia o 6 000 € aj výsledný základ dane 16 000 € v súlade s § 17 ods. 34 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Áno, základ dane sa musí upraviť. Pri osobnom automobile so vstupnou cenou presahujúcou 48 000 € sa základ dane zvyšuje o rozdiel medzi skutočne uplatneným odpisom a odpisom vypočítaným z limitovanej vstupnej ceny. Uplatnený ročný odpis je 18 000 € (72 000 / 4), avšak maximálny daňovo uznaný odpis je len 12 000 € (48 000 / 4). Spoločnosť musí zvýšiť základ dane o 6 000 €. Táto povinnosť vyplýva z § 17 ods. 34 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru a výške úpravy základu dane o 6 000 € podľa § 17 ods. 34 zákona o dani z príjmov, pričom vynechala iba explicitné porovnanie s limitom základu dane 12 000 €."}},{"oblast":"praxe-chyby","otazka":"Slovenská s. r. o. uzatvorila 5. 3. 2026 zmluvu o dielo s poľskou spoločnosťou, ktorá bude montážne práce vykonávať na stavbe v Bratislave svojimi pracovníkmi; z povahy zmluvy môže poľskej firme vzniknúť na Slovensku stála prevádzkareň. Konateľ o žiadnej oznamovacej povinnosti nevedel. Akú povinnosť má slovenská spoločnosť, dokedy najneskôr ju musí splniť a čo hrozí pri jej nesplnení?","otazka_volna":"Najali sme si poľskú firmu na montáže u nás na stavbe. Treba to niekde hlásiť daňovému úradu?","spravna_odpoved":"Slovenská spoločnosť je povinná oznámiť miestne príslušnému správcovi dane uzatvorenie zmluvy s daňovníkom so sídlom v zahraničí, na základe ktorej mu môže na území SR vzniknúť stála prevádzkareň alebo daňová povinnosť jeho zamestnancov, a to do 30 dní po uzatvorení zmluvy (§ 49a ods. 5 zákona o dani z príjmov), na tlačive určenom finančným riaditeľstvom. Tridsiaty deň pripadol na sobotu 4. 4. 2026, po ktorej nasledovala Veľkonočná nedeľa 5. 4. a Veľkonočný pondelok 6. 4., preto posledným dňom lehoty bol utorok 7. 4. 2026 (§ 27 ods. 4 daňového poriadku). Nesplnenie je správnym deliktom podľa § 154 ods. 1 písm. c) daňového poriadku a správca dane zaň uloží pokutu od 100 € do 10 000 € (§ 155 ods. 1 písm. d)); pokutu určovanú v rámci rozpätia však daňový úrad pri prvom porušení povinnosti neuloží (§ 155 ods. 4).","ustanovenie":"§ 49a ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov; § 27 ods. 4, § 154 ods. 1 písm. c) a § 155 ods. 1 písm. d) a ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"je povinný oznámiť miestne príslušnému správcovi dane uzatvorenie zmluvy s daňovníkom so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí ... a to do 30 dní po uzatvorení takejto zmluvy","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-49a","my":{"odpoved":"Áno, vaša spoločnosť má v tomto prípade oznamovaciu povinnosť voči správcovi dane. **Lehota na jej splnenie bola do 7. apríla 2026 a už uplynula.** Pri prvom porušení vám však s najväčšou pravdepodobnosťou nebude uložená pokuta, správca dane vás najprv vyzve na nápravu.\n\nTu sú podrobnosti:\n\n### 1. Povinnosť a jej právny základ\n\nVaša spoločnosť ako slovenský daňovník je povinná oznámiť správcovi dane (daňovému úradu) uzatvorenie zmluvy so zahraničnou osobou (poľskou spoločnosťou), ak na základe tejto zmluvy môže zahraničnej osobe vzniknúť na Slovensku stála prevádzkareň.\n\n*   **Právny základ:** Táto povinnosť vyplýva z § 49a ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.\n*   **Forma:** Oznámenie sa podáva na špeciálnom tlačive, ktorého vzor zverejňuje Finančné riaditeľstvo SR na svojom portáli.\n\n### 2. Lehota na splnenie povinnosti\n\nZákon stanovuje lehotu **do 30 dní po uzatvorení zmluvy**. Keďže ide o procesnú lehotu podľa daňového poriadku, deň uzatvorenia zmluvy sa do lehoty nepočíta.\n\n*   **Dátum uzatvorenia zmluvy:** 5. marec 2026\n*   **Začiatok plynutia lehoty:** 6. marec 2026\n*   **Koniec 30-dňovej lehoty:** 4. apríl 2026\n*   **Výsledný termín:** Keďže 4. apríl 2026 bola sobota a 6. apríl 2026 bol štátny sviatok (Veľkonočný pondelok), lehota sa posunula na najbližší pracovný deň.\n*   **Finálny termín na podanie bol utorok, 7. apríla 2026.**\n\nVaša spoločnosť je teda v omeškaní.\n\n### 3. Dôsledky nesplnenia a sankcie\n\nNesplnenie tejto nepeňažnej oznamovacej povinnosti je správnym deliktom podľa daňového poriadku.\n\n*   **Sankcia:** Za tento delikt môže správca dane uložiť pokutu v rozpätí **od 100 € do 10 000 €** [Zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), § 154 ods. 1 písm. c) a § 155 ods. 1 písm. d)].\n*   **\"Druhá šanca\" pri prvom porušení:** Zákon však obsahuje ochranné ustanovenie. Ak ide o vaše prvé porušenie tohto typu, správca dane vám pokutu neuloží. Namiesto toho vás najprv písomne vyzve na splnenie povinnosti v náhradnej lehote. Pokuta by hrozila až v prípade, ak by ste povinnosť nesplnili ani na základe tejto výzvy, alebo ak by ste sa tohto deliktu dopustili opakovane [Zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), § 155 ods. 4].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNečakajte na výzvu od správcu dane. Odporúčam, aby ste si z portálu Finančnej správy stiahli príslušné tlačivo (\"Oznámenie o uzatvorení zmluvy...\") a podali ho čo najskôr, hoci aj po lehote. Preukážete tým snahu o nápravu a minimalizujete akékoľvek riziko negatívnych následkov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza oznamovaciu povinnosť podľa § 49a ods. 5 zákona o dani z príjmov, presnú lehotu pripadajúcu na 7. apríla 2026 s korektným odôvodnením posunu cez veľkonočné sviatky, ako aj sankciu a pravidlo druhej šance podľa daňového poriadku."},"google":{"odpoved":"Slovenská spoločnosť má povinnosť oznámiť správcovi dane uzatvorenie zmluvy, na základe ktorej môže poľskej spoločnosti vzniknúť na Slovensku stála prevádzkareň. Túto povinnosť si mala splniť najneskôr do 30 dní po uzatvorení zmluvy, teda do 4. apríla 2026. Táto oznamovacia povinnosť vyplýva z § 49a ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.\n\nKeďže spoločnosť túto povinnosť v lehote nesplnila, dopustila sa správneho deliktu. Za nesplnenie oznamovacej povinnosti hrozí pokuta od 100 eur do 10 000 eur. Sankcia sa riadi podľa § 155 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne určila posledný deň lehoty na 4. apríla 2026, hoci podľa pravidiel počítania lehôt (§ 27 ods. 4 daňového poriadku) lehota pripadla na sobotu a následné veľkonočné sviatky, takže posledným dňom bol utorok 7. apríla 2026."},"bez":{"odpoved":"Slovenská spoločnosť je povinná pri každej úhrade poľskej firme zraziť a odviesť sumu na zabezpečenie dane vo výške 19 % z tejto platby. Táto povinnosť vyplýva z § 44 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zabezpečenú daň je platiteľ povinný odviesť správcovi dane najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola vykonaná úhrada. V rovnakej lehote je povinný túto skutočnosť aj oznámiť správcovi dane. Pri nesplnení povinnosti hrozí pokuta za správny delikt od 60 € do 32 000 € podľa § 155 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď namiesto oznamovacej povinnosti o uzatvorení zmluvy podľa § 49a ods. 5 zákona o dani z príjmov s lehotou do 7. 4. 2026 a pokutou 100 až 10 000 € nesprávne uvádza zabezpečenie dane pri úhradách podľa § 44 ods. 2 s odlišnými lehotami aj sankciami."}},{"oblast":"praxe-chyby","otazka":"Slovenská s. r. o. vyplatila 20. 3. 2026 licenčný poplatok daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou a pri výplate správne zrazila daň vyberanú zrážkou. Daň odviedla až 30. 4. 2026 a žiadne tlačivo nepodala. Dokedy mala daň odviesť a akú ďalšiu povinnosť v tej istej lehote mala splniť?","otazka_volna":"Platili sme licencie do zahraničia a strhli sme z toho daň. Dokedy sa to má poslať na daňový úrad a treba k tomu nejaký papier?","spravna_odpoved":"Zrazenú daň bola spoločnosť povinná odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci výplaty, teda do 15. 4. 2026 (streda), a v tej istej lehote bola povinná predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive určenom finančným riaditeľstvom (§ 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov). Nesplnenie oznamovacej povinnosti je správnym deliktom s pokutou od 100 € do 10 000 €; z oneskorene odvedenej dane vyrubí správca dane úrok z omeškania podľa § 156 daňového poriadku.","ustanovenie":"§ 43 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101#paragraf-43","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky ste mali dve kľúčové povinnosti s rovnakým termínom.\n\nZrazenú daň ste mali odviesť a zároveň podať príslušné oznámenie správcovi dane najneskôr **do 15. apríla 2026**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa § 43 ods. 11 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“) má platiteľ dane, ktorý zrazil daň, dve povinnosti, ktoré musí splniť v rovnakej lehote:\n\n1.  **Odvod zrazenej dane:** Zrazenú daň je platiteľ povinný odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bola daň zrazená.\n    *   **Vo vašom prípade:** Daň bola zrazená pri výplate 20. marca 2026. Lehota na jej odvod teda uplynula **15. apríla 2026**. Keďže 15. apríl 2026 je streda, lehota sa neposúvala. Vaša úhrada dňa 30. apríla 2026 bola oneskorená.\n\n2.  **Podanie oznámenia:** V tej istej lehote, teda do 15. dňa nasledujúceho mesiaca, je platiteľ povinný predložiť správcovi dane aj **„Oznámenie platiteľa dane o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou“** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 11].\n    *   **Vo vašom prípade:** Oznámenie ste mali podať taktiež do **15. apríla 2026**.\n\n### Zhrnutie a odporúčanie\n\n| Povinnosť | Dátum zrážky dane | Zákonná lehota na splnenie | Váš stav |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Odvod dane** | 20. marec 2026 | **15. apríl 2026** | Splnené oneskorene (30. 4. 2026) |\n| **Podanie oznámenia** | 20. marec 2026 | **15. apríl 2026** | Nesplnené |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam vám **bezodkladne podať** chýbajúce „Oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou“ za mesiac marec 2026. Za oneskorené podanie vám môže správca dane uložiť pokutu. Za oneskorenú platbu dane vám správca dane vyrubí úrok z omeškania za obdobie od 16. apríla 2026 do dňa platby (vrátane).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza lehotu na odvod dane a podanie oznámenia do 15. apríla 2026 podľa § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť mala povinnosť odviesť zrazenú daň správcovi dane najneskôr do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci výplaty, teda do 15. apríla 2026. V tej istej lehote bola povinná podať aj tlačivo „Oznámenie platiteľa dane o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou“. Obe povinnosti vyplývajú z ustanovenia § 43 ods. 11 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Keďže spoločnosť daň odviedla až 30. apríla 2026 a oznámenie nepodala, porušila zákonné lehoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza lehotu na odvedenie dane do 15. apríla 2026, povinnosť predložiť oznámenie v tej istej lehote a odkazuje na správne ustanovenie zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Platiteľ dane bol povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený, teda do 15. apríla 2026. V tej istej lehote mal povinnosť predložiť správcovi dane aj Oznámenie platiteľa dane o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou. Tieto povinnosti vyplývajú z § 43 ods. 10 a 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Spoločnosť teda daň odviedla po lehote a zároveň si nesplnila oznamovaciu povinnosť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza lehotu na odvedenie dane (15. apríl 2026) aj povinnosť predložiť oznámenie o zrazení a odvedení dane v súlade s § 43 zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"praxe-chyby","otazka":"Živnostník dosiahol za kalendárny rok 2025 obrat 58 000 € (hranicu 50 000 € prekročil v októbri 2025, hranicu 62 500 € neprekročil) a žiadosť o registráciu pre DPH nepodal. Od januára do marca 2026 vyfakturoval tuzemským odberateľom 40 000 € bez DPH za tovar so sadzbou 23 % a oneskorenú žiadosť podal až v apríli 2026. Od kedy je platiteľom, čo musí podať a akú daň odvedie z fakturovaných 40 000 €?","otazka_volna":"Vlani som prekročil obrat na DPH, ale nezaregistroval som sa a celý začiatok roka fakturujem bez DPH. Ako veľký je to problém?","spravna_odpoved":"Platiteľom sa stal zo zákona 1. 1. 2026, teda prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý hodnota dodaných tovarov a služieb presiahla 50 000 € (§ 4 ods. 1 písm. a) zákona o DPH); registrácia je len formalitou, status platiteľa nevzniká rozhodnutím. Ako platiteľ, ktorý nesplnil registračnú povinnosť, musí podať daňové priznania za každé zdaňovacie obdobie od januára 2026 chronologicky (§ 78 ods. 9), a k nim kontrolné výkazy. Daň sa počíta spätne z fakturovanej protihodnoty: 40 000 × 23/123 = 7 479,67 € (základ dane 32 520,33 €). Súčasne si v týchto priznaniach môže uplatniť odpočítanie dane podľa § 55 ods. 3 a 4. Za nesplnenie registračnej povinnosti hrozí pokuta od 100 € do 30 000 € (§ 154 ods. 1 písm. b) a § 155 ods. 1 písm. c) daňového poriadku) a z oneskorene zaplatenej dane úrok z omeškania.","ustanovenie":"§ 4 ods. 1 písm. a), § 78 ods. 9 a § 55 ods. 3 a 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Platiteľ, ktorý nesplnil registračnú povinnosť, je povinný podať daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti nepodal daňové priznanie v lehote podľa odseku 2, v chronologickom poradí","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-78","my":{"odpoved":"Na základe vašich informácií je situácia nasledovná:\n\nŽivnostník sa stal platiteľom DPH zo zákona **od 1. januára 2026**. Z fakturovanej sumy 40 000 € musí odviesť daň vo výške **7 479,67 €**. Je povinný spätne podať 3 daňové priznania k DPH a 3 kontrolné výkazy za obdobia január, február a marec 2026.\n\n---\n\n### Podrobný rozbor a postup\n\n#### 1. Dátum vzniku platiteľstva DPH\n\nPodľa zákona o DPH platí, že ak zdaniteľná osoba prekročí v kalendárnom roku obrat 50 000 €, stáva sa platiteľom DPH od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Keďže živnostník prekročil obrat 50 000 € v roku 2025, jeho povinné platiteľstvo DPH vzniklo **1. januára 2026** [referenčná hodnota: Registrácia pre DPH po prekročení obratu].\n\nHranica 62 500 € by znamenala okamžité platiteľstvo dňom jej prekročenia, čo sa vo vašom prípade nestalo.\n\n#### 2. Povinné podania (Daňové priznania a Kontrolné výkazy)\n\nKeďže živnostník bol platiteľom DPH od 1. januára 2026, ale žiadosť podal oneskorene, je povinný podať daňové priznania a kontrolné výkazy za všetky zmeškané zdaňovacie obdobia.\n\nPodľa § 78 ods. 9 a § 78a ods. 14 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len \"zákon o DPH\") musí podať:\n*   **Daňové priznanie k DPH** za január 2026 (do 25. 2. 2026)\n*   **Daňové priznanie k DPH** za február 2026 (do 25. 3. 2026)\n*   **Daňové priznanie k DPH** za marec 2026 (do 25. 4. 2026)\n*   **Kontrolný výkaz k DPH** za január 2026\n*   **Kontrolný výkaz k DPH** za február 2026\n*   **Kontrolný výkaz k DPH** za marec 2026\n\n**Dôležité:** Od 1. januára 2025 sa už nepodáva jedno \"mimoriadne\" daňové priznanie za celé obdobie, ale je potrebné podať samostatné priznanie za každé jednotlivé zmeškané zdaňovacie obdobie.\n\nV týchto daňových priznaniach si zároveň môže uplatniť aj odpočítanie DPH z prijatých faktúr za tovary a služby, ktoré použil na svoje zdaniteľné plnenia v daných obdobiach [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 55 ods. 3 a 4].\n\n#### 3. Výpočet DPH z fakturovanej sumy\n\nKeďže v období, kedy už mal byť platiteľom DPH, fakturoval ceny bez DPH, považuje sa táto fakturovaná suma za konečnú cenu vrátane dane. Daň sa preto musí vypočítať \"zhora\" (spätne z celkovej sumy).\n\n*   **Vzorec:** `Daň = Celková suma × sadzba / (100 + sadzba)`\n*   **Sadzba DPH pre rok 2026:** 23 % [referenčná hodnota: Základná sadzba DPH]\n\n**Výpočet:**\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Celková fakturovaná suma (cena s DPH) | 40 000,00 € |\n| Sadzba DPH | 23 % |\n| **DPH na odvod (40 000 × 23 / 123)** | **7 479,67 €** |\n| Základ dane (cena bez DPH) | 32 520,33 € |\n\nŽivnostník je povinný odviesť DPH vo výške **7 479,67 €**. Túto daň si rozdelí do jednotlivých daňových priznaní podľa toho, kedy vznikla daňová povinnosť (t. j. kedy boli tovary dodané v mesiacoch január, február a marec 2026).\n\n#### 4. Ďalšie kroky a možné sankcie\n\n1.  **Opravné faktúry:** Živnostník je povinný k pôvodným faktúram vystaveným bez DPH vyhotoviť opravné doklady (tzv. ťarchopisy), v ktorých vyčísli základ dane a príslušnú DPH. Tieto doručí svojim odberateľom.\n2.  **Sankcie:** Správca dane môže uložiť pokutu za nesplnenie registračnej povinnosti a tiež za oneskorené podanie daňových priznaní a úrok z omeškania za oneskorenú platbu dane.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam čo najskôr podať všetky zmeškané daňové priznania a kontrolné výkazy a uhradiť dlžnú daň. Týmto proaktívnym prístupom je možné zmierniť prípadné sankcie. Zároveň si v podaných daňových priznaniach uplatnite všetok nárok na odpočítanie DPH z nákupov súvisiacich s vašou podnikateľskou činnosťou za dané obdobia, čím si znížite výslednú daňovú povinnosť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, správne určuje vznik platiteľstva od 1. 1. 2026, povinnosť podať daňové priznania a kontrolné výkazy chronologicky za jednotlivé mesiace a správne vypočítava daň na odvod vo výške 7 479,67 €."},"google":{"odpoved":"Živnostník sa stal platiteľom DPH od 1. januára 2026, keďže v predchádzajúcom kalendárnom roku 2025 prekročil obrat 50 000 €. Z dôvodu oneskorenej registrácie je povinný podať daňové priznanie k DPH a kontrolný výkaz samostatne za každý mesiac (január, február a marec 2026), v ktorom už mal byť platiteľom. Z fakturovanej sumy 40 000 € musí odviesť daň vo výške 9 200 €. Táto suma sa vypočíta uplatnením základnej sadzby dane 23 % platnej v roku 2026 k základu dane 40 000 €. Povinnosť platiť daň z dodaných tovarov mu vyplýva z § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Výpočet dane je vecne nesprávny, pretože suma dane sa počíta spätne z fakturovanej protihodnoty vzorcom s koeficientom (40 000 × 23/123 = 7 479,67 €), a nie navýšením sumy o 23 % na 9 200 €."},"bez":{"odpoved":"Platiteľom DPH sa stáva dňom uvedeným v rozhodnutí daňového úradu, avšak povinnosť platiť daň mu vznikla už za obdobie, v ktorom mal byť platiteľom po prekročení obratu. Za obdobie od registrácie musí podávať mesačné daňové priznania k DPH a kontrolné výkazy. Z fakturovanej sumy 40 000 € za obdobie január až marec 2026, kedy už mal byť platiteľom, musí odviesť daň vypočítanú zhora, keďže táto suma sa považuje za cenu vrátane dane. Výška dane je 7 479,67 € (40 000 * 23 / 123). Táto povinnosť vyplýva z § 4 ods. 1 a § 69 ods. 13 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že platiteľom DPH sa stáva až dňom uvedeným v rozhodnutí daňového úradu, hoci podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sa ním stal zo zákona priamo 1. 1. 2026."}},{"oblast":"dph-kontroly","otazka":"Zamestnanec priniesol doklad z pokladnice e-kasa klient na 480,00 eura vrátane DPH. Predajca na doklad na požiadanie doplnil aj naše obchodné meno, adresu, IČ DPH a jednotkovú cenu bez dane, takže doklad obsahuje všetky náležitosti faktúry podľa § 74 ods. 1. Daň si z neho odpočítavame. Je tento doklad zjednodušenou faktúrou a do ktorej časti kontrolného výkazu ho uvedieme?","otazka_volna":"dostal som pokladnicny doklad na 480 eur aj s dphckou, predavac tam dopisal nase udaje aj icdph. beriem to ako blocek do tej sumarnej kolonky alebo to mam zapisat zvlast?","spravna_odpoved":"Nie, zjednodušenou faktúrou to nie je – doklad z pokladnice e-kasa klient je zjednodušenou faktúrou len vtedy, ak cena tovaru alebo služby vrátane dane nie je viac ako 400 eur. Keďže doklad obsahuje všetky náležitosti faktúry podľa § 74 ods. 1 vrátane identifikačných údajov odberateľa a jednotkovej ceny bez dane, ide o „riadnu“ faktúru, pri ktorej sa hodnota 400 eur už nesleduje. Odberateľ ju uvedie jednotlivo v časti B.2 kontrolného výkazu, nie súhrnne v B.3.1 ani B.3.2.","ustanovenie":"§ 74 ods. 3 písm. b) a § 78a ods. 2 písm. b) druhý bod zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; Informácia FR SR 6/DPH/2025/IM, príklad č. 4","citat":"ak doklad vyhotovený pokladnicou e-KASA klient obsahuje všetky náležitosti faktúry uvedené v § 74 ods. 1 zákona o DPH, vrátane náležitostí uvedených písm. b) a písm. g) – t. j. aj identifikačné údaje príjemcu spolu s jeho IČ DPH a jednotkovú cenu bez dane, potom tento doklad už nie je zjednodušenou faktúrou, ale „riadnou“ faktúrou, pri ktorej sa nesleduje hodnota 400 eur.","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Aktualne/DPH/2025/2025.06.23_006_DPH_2025_IM_FAQ_zjednodus_FA.pdf","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na to.\n\n**Nie, tento doklad nie je zjednodušenou faktúrou. Keďže bol doplnený o všetky náležitosti riadnej faktúry, v kontrolnom výkaze ho uvediete v časti B.2.**\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Prečo nejde o zjednodušenú faktúru?\n\nKľúčový je finančný limit. Podľa zákona o DPH je doklad z pokladnice e-kasa klient považovaný za zjednodušenú faktúru len vtedy, ak celková suma vrátane dane **nepresahuje 400 €** [Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH, § 74 ods. 3 písm. b)].\n\nVáš doklad je na sumu **480,00 €**, čím tento limit prekračuje. Z tohto dôvodu sa naň už nevzťahuje režim zjednodušenej faktúry, a to bez ohľadu na to, že bol vydaný cez e-kasu.\n\n### 2. Správnosť odpočítania DPH a zaradenie v Kontrolnom výkaze (KV)\n\nPostupovali ste správne, keď ste si daň odpočítali. Dôvodom je, že predajca na vašu žiadosť doplnil všetky povinné údaje, čím sa z bločku stal **plnohodnotný daňový doklad (riadna faktúra)** podľa § 74 ods. 1 zákona o DPH.\n\nNa základe toho sa tento doklad v kontrolnom výkaze uvádza nasledovne:\n\n*   **Časť B.2 Kontrolného výkazu:** Táto časť je určená pre údaje z prijatých faktúr od platiteľov z tuzemska, z ktorých si odpočítavate daň. Keďže váš doklad je z pohľadu zákona riadnou faktúrou, patrí práve sem.\n*   **Časti B.3.1. a B.3.2. sa nepoužijú:** Tieto oddiely sú vyhradené výlučne pre zjednodušené faktúry, ktorou váš doklad z dôvodu prekročenia limitu 400 € nie je.\n\n### Zhrnutie\n\n| Vlastnosť dokladu | Posúdenie | Dôvod |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Suma | 480,00 € (nad limit 400 €) | Nesplnená podmienka pre zjednodušenú faktúru. |\n| Typ faktúry | **Riadna faktúra** | Obsahuje všetky náležitosti podľa § 74 ods. 1 ZDPH. |\n| Odpočítanie DPH | **Áno, je možné** | Máte k dispozícii riadnu faktúru. |\n| Zaradenie v KV | **Časť B.2** | Uvádzajú sa tu prijaté riadne faktúry s odpočtom dane. |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPri dokladoch z e-kasy nad 400 € vždy trvajte na tom, aby dodávateľ doplnil všetky údaje riadnej faktúry priamo na doklad, alebo aby vám vystavil samostatnú faktúru. Zároveň je dôležité, aby aj dodávateľ takýto doklad správne uviedol vo svojom kontrolnom výkaze v časti A.1 (ako riadnu faktúru), a nie len v súhrnnom obrate v časti D.1. Predídete tak prípadným nezrovnalostiam pri automatickom párovaní kontrolných výkazov Finančnou správou.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným odôvodnením uvádza, že doklad nie je zjednodušenou faktúrou z dôvodu prekročenia limitu 400 eur, považuje sa za riadnu faktúru a uvádza sa v časti B.2 kontrolného výkazu."},"google":{"odpoved":"Nie, tento doklad sa už nepovažuje za zjednodušenú faktúru, aj keď jeho suma je nižšia ako limit 400 eur pre doklady z e-kasy. Keďže bol doplnený o všetky náležitosti podľa § 74 ods. 1 zákona o DPH, vrátane identifikačných údajov odberateľa, považuje sa za plnohodnotnú faktúru. V kontrolnom výkaze DPH ho preto uvediete v časti B.2, ktorá je určená pre prijaté faktúry, z ktorých si odpočítavate daň. Do časti B.3 patria iba prijaté zjednodušené faktúry, ktorými sú napríklad doklady z e-kasy bez údajov o odberateľovi. Právna úprava faktúry a jej náležitostí je obsiahnutá v § 71 až § 75 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že suma 480 eur je nižšia ako limit 400 eur, čo predstavuje vecnú a logickú chybu v odôvodnení."},"bez":{"odpoved":"Nie, tento doklad nie je zjednodušenou faktúrou, pretože jeho celková suma 480,00 eur presahuje zákonom stanovený limit 100 eur. Tento limit pre zjednodušenú faktúru ustanovuje § 74 ods. 3 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Keďže doklad po doplnení údajov spĺňa všetky náležitosti bežnej faktúry, považuje sa za plnohodnotnú faktúru. Z tohto dôvodu ho uvediete v kontrolnom výkaze v časti B2. Povinnosť vyplýva z poučenia na vyplnenie kontrolného výkazu k § 78a zákona o DPH.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza zákonný limit 100 eur a odkazuje na § 74 ods. 3 písm. a), hoci pre doklad z pokladnice e-kasa klient je limitom 400 eur podľa § 74 ods. 3 písm. b) zákona o DPH."}},{"oblast":"dph-kontroly","otazka":"V marci 2026 vyhotovujeme dobropis k faktúre z novembra 2024, ktorá bola zdanená vtedy platnou základnou sadzbou 20 %. Základ dane znižujeme o 1 000 eur. Akú sadzbu použijeme a čo uvedieme v časti C.1 kontrolného výkazu?","otazka_volna":"robim teraz dobropis k starej fakture este z roku 2024, kde bolo dvadsat percent. mam pouzit 23 alebo 20? a co napisem do kontrolaku?","spravna_odpoved":"Použije sa sadzba dane, ktorá bola platná v čase vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom zdaniteľnom obchode, teda 20 % (§ 25 ods. 7). V časti C.1 kontrolného výkazu dodávateľ uvedie IČ DPH odberateľa, číslo opravnej faktúry, poradové číslo pôvodnej faktúry, rozdiel základu dane -1 000, rozdiel sumy dane -200 a sadzbu dane 20. Rovnaký postup (20 % sadzba a vykázanie v C.1 u dodávateľa a v C.2 u odberateľa) potvrdilo FR SR v informácii 2/DPH/2025/IM k opravným faktúram vyhotoveným v roku 2025 k dodaniam roku 2024.","ustanovenie":"§ 25 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; Informácia FR SR 2/DPH/2025/IM; Poučenie na vyplnenie daňového priznania k DPH od 1. 7. 2025, bod 39","citat":"Pri oprave základu dane sa použije sadzba dane, ktorá bola platná v čase vzniku daňovej povinnosti pri zdaniteľnom obchode, na ktorý sa oprava základu dane vzťahuje.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101#paragraf-25.odsek-7","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na to.\n\nPri oprave základu dane (dobropise) musíte použiť **pôvodnú sadzbu dane 20 %**, ktorá bola platná v čase vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom dodaní v novembri 2024. V kontrolnom výkaze uvediete zníženie základu dane a dane so záporným znamienkom.\n\n---\n\n### Podrobné vysvetlenie a postup\n\n#### 1. Použitá sadzba DPH\n\nZákladné pravidlo pri oprave základu dane je, že sa vždy použije sadzba dane, ktorá bola platná v čase vzniku pôvodnej daňovej povinnosti [Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH, § 25]. To platí aj v prípade, že sa sadzba dane medzičasom zmenila.\n\nVáš prípad:\n*   **Pôvodné dodanie:** November 2024\n*   **Platná sadzba v novembri 2024:** 20 %\n*   **Oprava (dobropis):** Marec 2026\n*   **Sadzba na dobropise:** **20 %**\n\nVýpočet na dobropise bude nasledovný:\n*   **Zníženie základu dane:** -1 000,00 €\n*   **Sadzba DPH:** 20 %\n*   **Zníženie DPH:** -200,00 € (`-1 000,00 € * 20 %`)\n*   **Celková suma na úhradu (zníženie):** -1 200,00 €\n\n#### 2. Vykázanie v Kontrolnom výkaze (časť C.1)\n\nKeďže ste dodávateľ, ktorý vyhotovuje opravnú faktúru (dobropis), údaje uvediete v časti **C.1. Kontrolného výkazu** za zdaňovacie obdobie marec 2026.\n\nV časti C.1 vyplníte nasledujúce údaje [Zdroj: fs-poucenie-kontrolny-vykaz-dph.md]:\n\n| Názov poľa v KV DPH (časť C.1) | Hodnota na vyplnenie |\n| :--- | :--- |\n| Poradové číslo pôvodnej faktúry | Uvediete číslo faktúry z novembra 2024 |\n| IČ DPH odberateľa | IČ DPH odberateľa z pôvodnej faktúry |\n| Poradové číslo opravnej faktúry | Číslo vášho dobropisu z marca 2026 |\n| **Rozdiel základu dane (základná sadzba)** | **-1000.00** |\n| **Rozdiel dane (základná sadzba)** | **-200.00** |\n| Rozdiel základu dane (znížená sadzba) | 0.00 |\n| Rozdiel dane (znížená sadzba) | 0.00 |\n\n#### 3. Vykázanie v Daňovom priznaní k DPH\n\nOpravu základu dane a príslušnú daň uvediete aj v daňovom priznaní k DPH za marec 2026 [Zdroj: 746_Uvadzanie_opravy_zakladu_dane_v_danovom_priznani.md]:\n\n*   **Riadok 24 (Oprava základu dane):** Uvediete sumu **-1 000,00 €**.\n*   **Riadok 25 (Daň z opravy základu dane):** Uvediete sumu **-200,00 €**.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNezabudnite, že váš odberateľ je povinný vykonať opravu odpočítanej dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dobropis prijal [Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH, § 53]. Opravu uvedie vo svojom daňovom priznaní na riadku 28 a v kontrolnom výkaze v časti C.2.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza použitie pôvodnej sadzby 20 % podľa § 25 ods. 7 a vecne presne špecifikuje všetky požadované údaje pre časť C.1 kontrolného výkazu vrátane rozdielov so záporným znamienkom."},"google":{"odpoved":"Pri oprave základu dane musíte použiť sadzbu dane, ktorá bola platná v čase vzniku pôvodnej daňovej povinnosti, teda 20 %. Táto zásada je stanovená v § 25 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. V časti C.1 kontrolného výkazu uvediete údaje z tohto dobropisu so zápornými znamienkami. Do stĺpca pre základ dane vpíšete -1 000 eur a do stĺpca pre daň -200 eur. Povinnosť uvádzať opravné faktúry v časti C.1 vyplýva z poučenia na vyplnenie kontrolného výkazu podľa § 78a zákona o DPH.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza použitie sadzby dane 20 % podľa § 25 ods. 7 zákona o DPH a zhodne s referenciou uvádza vykázanie zníženia základu dane -1 000 eur a dane -200 eur v časti C.1 kontrolného výkazu."},"bez":{"odpoved":"Pri oprave základu dane použijete sadzbu dane, ktorá bola platná v čase vzniku pôvodnej daňovej povinnosti, teda 20 %. Tento postup vyplýva z § 25 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Keďže dobropis vyhotovujete vy ako dodávateľ, údaje neuvádzate v časti C.1, ale v časti A.1 kontrolného výkazu. V časti A.1 uvediete základ dane -1 000 eur a daň -200 eur. Váš odberateľ uvedie tieto údaje so záporným znamienkom v časti C.1 svojho kontrolného výkazu.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď vecne nesprávne uvádza, že dodávateľ vykazuje opravnú faktúru v časti A.1 namiesto časti C.1 kontrolného výkazu a odberateľ v časti C.1 namiesto C.2."}},{"oblast":"mzdy-ukoncenie","otazka":"Zamestnávateľ pri hromadnom prepúšťaní prerokoval opatrenia so zástupcami zamestnancov a písomnú informáciu o výsledku prerokovania doručil Národnému úradu práce v piatok 4. 9. 2026. Kedy najskôr môže doručiť dotknutým zamestnancom výpovede pre nadbytočnosť?","otazka_volna":"Prerokovali sme prepúšťanie s odbormi a papier o výsledku sme poslali na úrad práce začiatkom septembra. Kedy môžem konečne rozdať tie výpovede? Nechcem čakať zbytočne dlho, potrebujem to uzavriet.","spravna_odpoved":"Najskôr 5. 10. 2026. Podľa § 73 ods. 6 môže zamestnávateľ pri hromadnom prepúšťaní dať zamestnancovi výpoveď z dôvodov § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo návrh na skončenie dohodou z tých istých dôvodov najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej informácie o výsledku prerokovania podľa § 73 ods. 4 písm. a), ktorá sa doručuje Národnému úradu práce; mesiac od 4. 9. 2026 uplynie 4. 10. 2026, výpovede teda možno doručiť od 5. 10. 2026. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže lehotu z objektívnych dôvodov primerane skrátiť (§ 73 ods. 7). Pri zamestnávateľovi, na ktorého bol vyhlásený konkurz, sa táto lehota neuplatní vôbec (§ 73 ods. 10).","ustanovenie":"§ 73 ods. 4, 6, 7 a 10 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Pri hromadnom prepúšťaní zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo návrh na rozviazanie pracovného pomeru dohodou z tých istých dôvodov najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej informácie","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-73","my":{"odpoved":"Zamestnávateľ môže doručiť dotknutým zamestnancom výpovede najskôr v **utorok 6. októbra 2026**.\n\nPodľa § 73 ods. 6 Zákonníka práce môže zamestnávateľ pri hromadnom prepúšťaní dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu nadbytočnosti (§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce) alebo návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou z rovnakého dôvodu najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej informácie o výsledku prerokovania úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.\n\n### Výpočet lehoty\n\n1.  **Deň doručenia informácie úradu práce:** Piatok, 4. september 2026.\n2.  **Začiatok plynutia jednomesačnej lehoty:** Lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po doručení, t. j. v sobotu 5. septembra 2026.\n3.  **Koniec (uplynutie) lehoty:** Jednomesačná lehota uplynie v pondelok 5. októbra 2026.\n4.  **Najskorší termín na doručenie výpovedí:** Zákonník práce umožňuje konať až *po uplynutí* tejto lehoty. Prvým dňom, kedy môže zamestnávateľ doručiť výpovede, je teda deň nasledujúci po uplynutí lehoty, čiže **utorok 6. október 2026**.\n\n### Dôležité upozornenia\n\n*   **Možnosť skrátenia lehoty:** Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže z objektívnych dôvodov túto jednomesačnú lehotu primerane skrátiť, o čom by vás písomne informoval [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 73, ods. 7]. O skrátenie môže požiadať aj zamestnávateľ.\n*   **Sankcia za porušenie:** Ak by zamestnávateľ porušil túto povinnosť a doručil výpovede pred uplynutím lehoty, zamestnanec, s ktorým by bol takto skončený pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného zárobku [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 73, ods. 8]. Toto porušenie nespôsobuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ale zakladá nárok zamestnanca na finančnú kompenzáciu a zamestnávateľovi hrozí pokuta od inšpektorátu práce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne určila dátum na 6. októbra 2026 namiesto správneho 5. októbra 2026 v dôsledku chybného výpočtu uplynutia lehoty."},"google":{"odpoved":"Zamestnávateľ môže doručiť zamestnancom výpovede najskôr v pondelok 5. októbra 2026.\n\nPodľa Zákonníka práce môže zamestnávateľ pri hromadnom prepúšťaní dať zamestnancovi výpoveď najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej informácie o výsledku prerokovania Národnému úradu práce. Lehota jedného mesiaca od doručenia oznámenia (4. septembra 2026) uplynie 4. októbra 2026. Prvým dňom, kedy je možné doručiť výpovede, je teda nasledujúci deň. Táto lehota je stanovená v § 73 ods. 6 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje dátum 5. októbra 2026 a uvádza správny právny základ podľa § 73 ods. 6 Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ môže doručiť zamestnancom výpovede najskôr v utorok 6. októbra 2026. Pracovný pomer sa pri hromadnom prepúšťaní môže skončiť najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej informácie o výsledku prerokovania úradu práce. Táto mesačná lehota začala plynúť 5. septembra 2026 a uplynie 5. októbra 2026. Uvedený postup vyplýva z ustanovenia § 73 ods. 6 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny dátum (6. októbra 2026 namiesto 5. októbra 2026) z dôvodu chybného počítania mesačnej lehoty."}},{"oblast":"mzdy-ukoncenie","otazka":"Zamestnancovi, ktorý vo firme pracuje 6 rokov, bola 28. 8. 2026 doručená výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh podľa § 63 ods. 1 písm. d) bodu 4. Dňa 15. 10. 2026 ochorel a práceneschopnosť trvá do 20. 11. 2026. Aká je výpovedná doba a kedy skončí pracovný pomer?","otazka_volna":"Dal som výpoved zamestnancovi, čo si neplní úlohy, robí u nás šest rokov. Mal skončiť koncom októbra a on mi v polovici októbra ochorel až do dvadsiateho novembra. Skončí mu to teda kedy? A nebola tá výpoved neplatná, ked je chorý?","spravna_odpoved":"Výpovedná doba je 2 mesiace a pracovný pomer skončí 20. 11. 2026. Neuspokojivé plnenie pracovných úloh je „iný dôvod“ podľa § 62 ods. 4, preto platia dva mesiace (nie tri — trojmesačná doba pri šiestich odpracovaných rokoch by platila len pri dôvodoch § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo pri dlhodobej strate zdravotnej spôsobilosti). Doba plynula od 1. 9. 2026 a mala uplynúť 31. 10. 2026, teda v ochrannej dobe. Podľa § 64 ods. 2 sa preto pracovný pomer skončí až uplynutím posledného dňa ochrannej doby, t. j. 20. 11. 2026 — okrem prípadu, ak zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá. Zákaz výpovede sa neuplatní, lebo výpoveď bola doručená ešte pred začiatkom ochrannej doby.","ustanovenie":"§ 62 ods. 4, § 64 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-64","my":{"odpoved":"Výpovedná doba je v tomto prípade **dva mesiace** a pracovný pomer sa z dôvodu práceneschopnosti zamestnanca predĺži a skončí sa až **20. novembra 2026**.\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Dĺžka a plynutie výpovednej doby\n\nVýpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 62, ods. 7]. Keďže výpoveď bola doručená 28. augusta 2026, výpovedná doba začala plynúť **1. septembra 2026**.\n\nDĺžka výpovednej doby závisí od dôvodu výpovede a dĺžky trvania pracovného pomeru. Kľúčové je, že predĺžená trojmesačná výpovedná doba pri trvaní pracovného pomeru nad 5 rokov sa uplatňuje len pri výpovedi z organizačných dôvodov (§ 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce) alebo zo zdravotných dôvodov na strane zamestnanca [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 62, ods. 3].\n\nPre ostatné výpovedné dôvody, vrátane **neuspokojivého plnenia pracovných úloh** (§ 63 ods. 1 písm. d)), je výpovedná doba:\n*   **dva mesiace**, ak pracovný pomer trval najmenej jeden rok.\n\nKeďže zamestnanec pracoval 6 rokov, jeho výpovedná doba je **dva mesiace**. Pôvodne by sa teda jeho pracovný pomer skončil uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby dňa **31. októbra 2026**.\n\n### 2. Ochranná doba a skončenie pracovného pomeru\n\nZamestnanec sa stal 15. októbra 2026 dočasne práceneschopným. Tým vstúpil do tzv. ochrannej doby, počas ktorej mu zamestnávateľ nesmie dať výpoveď [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 64, ods. 1 písm. a)].\n\nKeďže výpoveď už bola daná predtým, ale výpovedná doba by mala uplynúť počas ochrannej doby (31. október 2026 je v čase trvania PN), uplatní sa osobitné pravidlo:\n**Pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby** [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 64, ods. 2].\n\n*   **Ochranná doba (PN):** 15. 10. 2026 – 20. 11. 2026\n*   **Posledný deň ochrannej doby:** 20. 11. 2026\n\nPracovný pomer sa teda neskončí 31. októbra 2026, ale predlžuje sa a skončí až dňom ukončenia práceneschopnosti, t. j. **20. novembra 2026**. Platí to za predpokladu, že zamestnanec písomne neoznámi zamestnávateľovi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.\n\n### Zhrnutie\n\n| Položka | Dátum / Údaj | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Dátum doručenia výpovede | 28. 8. 2026 | |\n| Dôvod výpovede | § 63 ods. 1 písm. d) bod 4. ZP | Neuspokojivé plnenie pracovných úloh |\n| Dĺžka trvania prac. pomeru | 6 rokov | |\n| **Dĺžka výpovednej doby** | **2 mesiace** | Pri tomto dôvode nie je nárok na 3-mesačnú dobu. |\n| Začiatok plynutia výpovednej doby | 1. 9. 2026 | |\n| Pôvodný koniec výpovednej doby | 31. 10. 2026 | Bez zohľadnenia PN. |\n| Ochranná doba (PN) | 15. 10. 2026 – 20. 11. 2026 | |\n| **Finálny dátum skončenia PP** | **20. 11. 2026** | Pracovný pomer sa končí posledným dňom PN. |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje dvojmesačnú výpovednú dobu aj predĺženie a skončenie pracovného pomeru dňa 20. 11. 2026 s presnou a bezchybnou právnou argumentáciou."},"google":{"odpoved":"Výpovedná doba je v tomto prípade dva mesiace podľa § 62 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, keďže pracovný pomer trval viac ako jeden rok. Výpovedná doba začala plynúť 1. septembra 2026 a pôvodne mala uplynúť 31. októbra 2026. Keďže zamestnanec ochorel počas plynutia výpovednej doby, nachádza sa v ochrannej dobe. Pracovný pomer sa skončí až uplynutím posledného dňa ochrannej doby, teda 20. novembra 2026. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 64 ods. 2 Zákonníka práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila dvojmesačnú výpovednú dobu aj dátum skončenia pracovného pomeru 20. novembra 2026 na základe správnych ustanovení Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Výpovedná doba je dva mesiace, keďže pracovný pomer trval viac ako jeden rok a nejde o výpoveď z organizačných dôvodov podľa § 62 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Výpovedná doba začala plynúť 1. septembra 2026 a mala uplynúť 31. októbra 2026. Keďže by výpovedná doba uplynula počas práceneschopnosti zamestnanca (ochranná doba), pracovný pomer sa predlžuje. Pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby, teda 20. novembra 2026. Tento postup upravuje § 64 ods. 2 Zákonníka práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje dvojmesačnú výpovednú dobu aj dátum skončenia pracovného pomeru k 20. novembru 2026 v súlade s § 64 ods. 2 Zákonníka práce."}},{"oblast":"dan-po-zaklad","otazka":"Spoločnosť má záväzok 12 500 € s pôvodne dohodnutou lehotou splatnosti 10. 1. 2023. Dňa 5. 12. 2025 podpísala s dodávateľom dodatok, ktorým sa splatnosť predĺžila na 30. 6. 2026. V priznaní za 2023 zvýšila základ dane o 2 500 € a za 2024 o 3 750 €. O akú sumu musí zvýšiť základ dane za rok 2025?","otazka_volna":"S dodávateľom sme si dohodli, že mi posunie splatnosť až na budúci rok, tak snáď už to dodaňovanie nemusím riešiť, nie?","spravna_odpoved":"O 6 250 €. Dodatok o predĺžení splatnosti sa neberie do úvahy — lehotu splatnosti nie je na účely § 17 ods. 27 možné predĺžiť. Od pôvodnej splatnosti 10. 1. 2023 uplynulo k 31. 12. 2025 celkom 1 086 dní (355 + 366 + 365), teda viac ako 1 080 dní, a kumulatívne zvýšenie musí dosiahnuť 100 %, t. j. 12 500 €. Už bolo zvýšené o 2 500 + 3 750 = 6 250 €, preto za rok 2025 sa dodaní zvyšných 6 250 €.","ustanovenie":"§ 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť, uplynula doba dlhšia ako","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Za rok 2025 musí spoločnosť zvýšiť základ dane o **6 250 €**. Dodatok k zmluve, ktorým sa predĺžila splatnosť, je na účely tejto daňovej povinnosti irelevantný.\n\nPodľa § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa na predĺženie pôvodne dohodnutej lehoty splatnosti záväzku neprihliada. Základ dane sa povinne zvyšuje kumulatívne podľa počtu dní, ktoré uplynuli od **pôvodnej lehoty splatnosti** (10. 1. 2023).\n\n### Podrobný výpočet úpravy základu dane\n\nSpoločnosť postupuje správne, keď základ dane zvyšuje postupne, vždy o rozdiel do predpísaného kumulatívneho úhrnu.\n\n**Základné údaje:**\n*   Menovitá hodnota záväzku: 12 500 €\n*   Pôvodná lehota splatnosti: 10. 1. 2023\n\n**Výpočet pre jednotlivé zdaňovacie obdobia:**\n\n| Zdaňovacie obdobie | Doba po splatnosti k 31.12. | Povinná kumulatívna úprava ZD | Úprava ZD v danom roku | Výpočet |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **2023** | viac ako 360 dní | ≥ 20 % z 12 500 € = 2 500 € | **+ 2 500 €** | `12 500 € × 20 %` |\n| **2024** | viac ako 720 dní | ≥ 50 % z 12 500 € = 6 250 € | **+ 3 750 €** | `6 250 € (celkom) - 2 500 € (z 2023)` |\n| **2025** | viac ako 1 080 dní | 100 % z 12 500 € = 12 500 € | **+ 6 250 €** | `12 500 € (celkom) - 6 250 € (z 2023+2024)` |\n\nVaše doterajšie úpravy za roky 2023 a 2024 boli v súlade so zákonom. Za rok 2025 ste povinní zvýšiť základ dane o zostávajúcu sumu do 100 % hodnoty záväzku.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk v roku 2026 dôjde k úhrade tohto záväzku (alebo jeho časti), budete si môcť v daňovom priznaní za rok 2026 znížiť základ dane o sumu uhradenej časti, o ktorú ste si ho v predchádzajúcich rokoch zvyšovali [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17 ods. 32]. Pri plnej úhrade v roku 2026 si teda znížite základ dane o celých 12 500 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu číslu 6 250 € a správne uviedla, že na dodatok predlžujúci splatnosť sa podľa § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov neprihliada."},"google":{"odpoved":"Za rok 2025 musí spoločnosť zvýšiť základ dane o sumu 6 250 €. K 31. decembru 2025 uplynulo od pôvodne dohodnutej lehoty splatnosti (10. 1. 2023) viac ako 1 080 dní, preto sa základ dane musí kumulatívne zvýšiť na 100 % hodnoty záväzku, t. j. na 12 500 €. Keďže v rokoch 2023 a 2024 už bol základ dane zvýšený spolu o 6 250 €, v roku 2025 sa zvýši o zostávajúci rozdiel. Na dodatočne dohodnuté predĺženie splatnosti sa na daňové účely neprihliada. Táto povinnosť vyplýva z § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu 6 250 € aj vecné a právne odôvodnenie vrátane neplatnosti predĺženia lehoty splatnosti a uplynutia viac ako 1 080 dní."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť za rok 2025 nezvyšuje základ dane, úprava predstavuje sumu 0 €. Hoci k 31. 12. 2025 uplynulo od pôvodnej lehoty splatnosti viac ako 1080 dní, povinnosť zvýšiť základ dane do výšky 100 % menovitej hodnoty záväzku nevznikla. Dôvodom je, že pred koncom zdaňovacieho obdobia 2025 došlo k dohode o zmene lehoty splatnosti záväzku. Táto výnimka je upravená v § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k nesprávnemu číslu (0 € namiesto 6 250 €) a nesprávnemu právnemu záveru, keďže podľa § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov nie je možné lehotu splatnosti na účely dodanenia predĺžiť."}},{"oblast":"dan-po-zaklad","otazka":"Lesnícka spoločnosť vytvorila daňovo uznanú rezervu na lesnú pestovnú činnosť vo výške 50 000 €, ktorej tvorba bola v plnej výške daňovým výdavkom. V roku 2026 rezervu použila, pričom skutočný náklad na vykonané práce predstavoval 42 000 €. Ako sa prejaví rozdiel v základe dane roku 2026?","otazka_volna":"Mal som odloženú daňovú rezervu na pestovnú činnosť 50 tisíc a práce nakoniec stáli len 42 tisíc. Musím niečo dodaniť?","spravna_odpoved":"Rozdiel 8 000 € (50 000 − 42 000) zvyšuje základ dane roku 2026. Rozdiel medzi výškou vytvorenej rezervy uznanej za daňový výdavok a sumou skutočného nákladu sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu alebo zrušeniu rezervy. Keďže zrušenie nepoužitej časti daňovej rezervy sa účtuje do výnosov, resp. ako zníženie nákladov, táto suma vstupuje do základu dane už cez výsledok hospodárenia a samostatná mimoúčtovná pripočítateľná položka sa neuplatní — na rozdiel od nedaňovej rezervy podľa § 17 ods. 23, kde sa taký rozdiel zo základu dane naopak vylučuje.","ustanovenie":"§ 20 ods. 20 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Rozdiel medzi výškou vytvorenej rezervy uznanej za daňový výdavok a sumou skutočného nákladu, ku ktorému bola táto rezerva tvorená, sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu alebo zrušeniu rezervy.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Áno, tento rozdiel sa prejaví v základe dane. **Nevyčerpaná časť daňovo uznanej rezervy vo výške 8 000 € zvýši základ dane v roku 2026.**\n\nDôvodom je princíp daňovej neutrality a symetrie. Keďže tvorba rezervy bola v minulosti daňovo uznaným výdavkom (znížila základ dane), jej zrušenie alebo nevyčerpanie musí byť zdaniteľným príjmom (zvýši základ dane).\n\n### Podrobný postup v roku 2026:\n\n1.  **Použitie rezervy (42 000 €):**\n    *   Skutočný náklad na lesnú pestovnú činnosť vo výške 42 000 € sa zaúčtuje na ťarchu vytvorenej rezervy (napr. účtovným zápisom 323/321).\n    *   Tento náklad už **neovplyvní výsledok hospodárenia ani základ dane** v roku 2026, pretože bol daňovo uplatnený už v roku tvorby rezervy.\n\n2.  **Zrušenie nevyčerpanej časti (8 000 €):**\n    *   Rozdiel medzi vytvorenou rezervou a skutočným nákladom je 50 000 € - 42 000 € = **8 000 €**.\n    *   Táto nevyčerpaná časť rezervy sa musí v účtovníctve zrušiť. Zrušenie sa účtuje do výnosov (napr. zápisom 323/648).\n    *   Tento účtovný výnos vo výške 8 000 € je **zdaniteľným príjmom** a priamo vstupuje do základu dane.\n\n**Záver:**\n\nV daňovom priznaní za rok 2026 sa základ dane vašej spoločnosti zvýši presne o sumu nevyčerpanej rezervy, teda o **8 000 €**.\n\nRezervy na lesnú pestovnú činnosť patria medzi daňovo uznané rezervy v súlade s § 20 ods. 9 písm. b) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že rozdiel 8 000 € zvýši základ dane v roku 2026 prostredníctvom účtovného výnosu pri zrušení nevyčerpanej časti daňovej rezervy."},"google":{"odpoved":"Rozdiel medzi vytvorenou rezervou a skutočným nákladom vo výške 8 000 € (50 000 € - 42 000 €) je spoločnosť povinná zahrnúť do základu dane. Tento rozdiel predstavuje položku zvyšujúcu základ dane v zdaňovacom období 2026, v ktorom došlo k použitiu rezervy. Ide o prípad, kedy bola daňovo uznaná rezerva vyčerpaná v nižšej sume, ako bola jej tvorba. Táto povinnosť vyplýva z § 17 ods. 23 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Spoločnosť tak o sumu 8 000 € zvýši svoj výsledok hospodárenia na účely zistenia základu dane.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa nesprávne odvoláva na § 17 ods. 23 zákona o dani z príjmov, ktorý upravuje nedaňové rezervy, namiesto správneho § 20 ods. 20 pre daňovo uznané rezervy."},"bez":{"odpoved":"Nevyčerpaná časť rezervy vo výške 8 000 € (50 000 € - 42 000 €) sa zruší. Táto suma sa zahrnie do základu dane ako pripočítateľná položka, ktorá zvýši výsledok hospodárenia v zdaňovacom období 2026. Skutočný náklad vo výške 42 000 € už nie je daňovým výdavkom, nakoľko bol krytý použitím rezervy. Tento postup vyplýva z § 17 ods. 23 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa nesprávne odvoláva na § 17 ods. 23 zákona o dani z príjmov upravujúci nedaňové rezervy namiesto § 20 ods. 20 a mylne uvádza, že suma sa uplatní ako pripočítateľná položka zvyšujúca výsledok hospodárenia."}},{"oblast":"dan-po-zaklad","otazka":"K pohľadávke v menovitej hodnote 20 000 €, zahrnutej do zdaniteľných príjmov, mala spoločnosť vytvorenú opravnú položku 10 000 €, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok. V roku 2026, keď od splatnosti uplynulo viac ako 1 080 dní a pohľadávka bola aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, spoločnosť pohľadávku odpísala. Aké dve úpravy základu dane vykoná v daňovom priznaní za rok 2026?","otazka_volna":"Na faktúru 20 tisíc som mala daňovú opravnú položku 10 tisíc a teraz som ju celú odpísala. Čo všetko mi ide do priznania?","spravna_odpoved":"Spoločnosť vykoná dve úpravy: základ dane zvýši o 10 000 € (suma opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok) a súčasne ho zníži o 20 000 € (odpis uznaný podľa § 19 ods. 2 písm. r), keďže po 1 080 dňoch by bola opravná položka uznaná do výšky 100 %). Čistý vplyv týchto dvoch mimoúčtovných úprav na základ dane je zníženie o 10 000 €.","ustanovenie":"§ 17 ods. 28 písm. b) v spojení s § 19 ods. 2 písm. r) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"k odpisu pohľadávky, zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 19, a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. h) alebo sa zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. r), ak bola pohľadávka v zdaňovacom období odpisu pohľadávky aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Áno, v daňovom priznaní za rok 2026 spoločnosť vykoná dve špecifické úpravy základu dane, ktoré v konečnom dôsledku povedú k jeho zníženiu o 10 000 €.\n\nPodľa § 17 ods. 28 písm. b) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len \"ZDP\") sa základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k odpisu pohľadávky, upraví nasledovne:\n\n1.  **Zvýšenie základu dane o 10 000 €**\n    Základ dane sa najprv zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba už bola v minulosti uznaná za daňový výdavok. Týmto krokom sa \"vráti\" pôvodne uplatnený daňový výdavok.\n    *   **Suma:** + 10 000 €\n    *   **Dôvod:** Zrušenie daňovo uznanej opravnej položky k odpisovanej pohľadávke [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17 ods. 28 písm. b)].\n\n2.  **Zníženie základu dane o 20 000 €**\n    Súčasne sa základ dane zníži o daňový výdavok vo výške, v akej by bolo možné v momente odpisu pohľadávky tvoriť daňovo uznanú opravnú položku. Keďže od splatnosti pohľadávky uplynulo viac ako 1 080 dní a pohľadávka nie je premlčaná, spoločnosť má nárok na daňový výdavok vo výške 100 % menovitej hodnoty pohľadávky.\n    *   **Suma:** - 20 000 €\n    *   **Dôvod:** Uplatnenie odpisu pohľadávky ako daňového výdavku v plnej výške [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 19 ods. 2 písm. r) v nadväznosti na § 20 ods. 14 písm. c)].\n\n### Prehľad úprav základu dane za rok 2026\n\n| Popis úpravy | Suma | Právny základ (Zákon č. 595/2003 Z. z.) |\n| :--- | :--- | :--- |\n| 1. Zvýšenie základu dane (zrušenie OP) | + 10 000 € | § 17 ods. 28 písm. b) |\n| 2. Zníženie základu dane (odpis pohľadávky) | - 20 000 € | § 19 ods. 2 písm. r) a § 17 ods. 28 písm. b) |\n| **Celkový vplyv na základ dane** | **- 10 000 €** | |\n\n**Záver:**\nCelkový vplyv týchto dvoch operácií na základ dane za rok 2026 je jeho **zníženie o 10 000 €**. Tento mechanizmus v podstate zabezpečuje, že spoločnosť si dodatočne uplatní zvyšnú časť hodnoty pohľadávky (10 000 €) ako daňový výdavok v roku jej odpisu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a so správnym zákonným odôvodnením uvádza obidve požadované úpravy základu dane: zvýšenie o 10 000 € a zníženie o 20 000 €."},"google":{"odpoved":"Pri odpise pohľadávky spoločnosť vykoná dve úpravy základu dane. Najprv zvýši základ dane o sumu vytvorenej a daňovo uznanej opravnej položky vo výške 10 000 €. Následne zníži základ dane o daňovo uznateľný odpis pohľadávky v menovitej hodnote 20 000 €. Uvedený postup vyplýva z § 17 ods. 28 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Daňová uznateľnosť odpisu pohľadávky po uplynutí 1 080 dní od splatnosti je v súlade s § 19 ods. 2 písm. r) toho istého zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným odkazom na zákon uvádza obe požadované úpravy základu dane: zvýšenie o 10 000 € a zníženie o 20 000 €."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť v daňovom priznaní za rok 2026 zvýši základ dane o 10 000 € z titulu zrušenia daňovej opravnej položky. Tento postup vyplýva z § 17 ods. 28 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zároveň si základ dane zníži o 10 000 € uplatnením odpisu pohľadávky do daňových výdavkov. Ide o časť menovitej hodnoty pohľadávky, ktorá nebola krytá daňovou opravnou položkou, v súlade s § 19 ods. 2 písm. r) citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza sumu zníženia základu dane (10 000 € namiesto celých 20 000 € podľa § 19 ods. 2 písm. r) a odvoláva sa na nesprávne ustanovenie § 17 ods. 28 písm. a) namiesto písm. b)."}},{"oblast":"dan-po-zaklad","otazka":"S. r. o. postúpila 20. 10. 2025 faktoringovej spoločnosti pohľadávku v menovitej hodnote 50 000 € bez príslušenstva, zahrnutú do zdaniteľných príjmov, so splatnosťou 15. 8. 2023, za cenu 12 000 €. V roku 2025 bola pohľadávka aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná a nebola k nej tvorená opravná položka. Koľko z menovitej hodnoty je daňovým výdavkom?","otazka_volna":"Predal som faktúru na 50 tisíc faktoringovke za 12 tisíc, splatná bola v auguste 2023. Koľko si môžem dať do nákladov, len tých 12 tisíc?","spravna_odpoved":"Daňovým výdavkom je 25 000 €, pripočítateľná položka je teda 25 000 €. Daňovník si na základe vlastného rozhodnutia uplatní buď príjem z postúpenia (12 000 €), alebo výšku opravnej položky, ktorá by bola uznaná podľa § 20 — teda výhodnejšiu z oboch hodnôt. Od splatnosti 15. 8. 2023 uplynulo ku dňu postúpenia 797 dní a ku koncu zdaňovacieho obdobia 869 dní; v oboch prípadoch ide o pásmo nad 720 a pod 1 080 dní, čo zodpovedá opravnej položke 50 % z 50 000 € = 25 000 €.","ustanovenie":"§ 19 ods. 3 písm. h) v spojení s § 20 ods. 14 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"pri postúpení pohľadávky menovitá hodnota pohľadávky alebo jej nesplatená časť do výšky príjmu z jej postúpenia alebo do výšky tvorby opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/282888-Post%C3%BApenie-poh%C4%BEad%C3%A1vok-v-menovitej-hodnote","my":{"odpoved":"Pri postúpení pohľadávky je daňovým výdavkom vyššia z dvoch súm: buď príjem z postúpenia, alebo suma opravnej položky, ktorá by bola daňovo uznaná k dátumu postúpenia. Vo vašom prípade je daňovým výdavkom suma **25 000 €**.\n\nPodľa zákona o dani z príjmov si pri postúpení pohľadávky môžete ako daňový výdavok uplatniť menovitú hodnotu pohľadávky do výšky, ktorá je pre vás výhodnejšia [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 19 ods. 3 písm. h)]. Kľúčové je, že opravnú položku nemusíte mať reálne zaúčtovanú – posudzuje sa fiktívne, aká by bola jej daňovo uznaná výška.\n\n### Porovnanie možností\n\nPorovnáme obe možnosti, aby sme určili tú výhodnejšiu:\n\n**1. Výdavok do výšky príjmu z postúpenia**\n*   Príjem z postúpenia pohľadávky bol **12 000 €**.\n*   Podľa tejto možnosti by bol daňový výdavok 12 000 €.\n\n**2. Výdavok do výšky fiktívnej daňovej opravnej položky**\nTu posúdime, akú opravnú položku by ste si mohli uplatniť podľa časového testu k dátumu postúpenia pohľadávky [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 20 ods. 14].\n\n*   **Dátum splatnosti:** 15. 8. 2023\n*   **Dátum postúpenia:** 20. 10. 2025\n*   **Doba po splatnosti:** Od splatnosti do postúpenia uplynulo **797 dní**.\n\nPodľa doby po splatnosti spadá pohľadávka do pásma **viac ako 720 dní**, čo umožňuje tvorbu daňovo uznanej opravnej položky do výšky **50 %** jej menovitej hodnoty.\n\n*   **Výpočet fiktívnej opravnej položky:** 50 000 € × 50 % = **25 000 €**.\n*   Podľa tejto možnosti by bol daňový výdavok 25 000 €.\n\n### Záver\n\nPorovnaním oboch možností (12 000 € vs. 25 000 €) je pre spoločnosť výhodnejšie uplatniť si daňový výdavok vo výške fiktívnej opravnej položky.\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Menovitá hodnota pohľadávky | 50 000 € |\n| Príjem z postúpenia | 12 000 € |\n| Strata z postúpenia (účtovná) | 38 000 € |\n| **Daňový výdavok (vyššia z možností)** | **25 000 €** |\n| Nedaňový výdavok (rozdiel) | 13 000 € |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila výšku daňového výdavku na 25 000 € na základe porovnania príjmu z postúpenia a fiktívnej opravnej položky vo výške 50 % z menovitej hodnoty pohľadávky."},"google":{"odpoved":"Daňovým výdavkom je suma 25 000 €. Pri postúpení pohľadávky je daňovým výdavkom jej menovitá hodnota do výšky príjmu z postúpenia alebo do výšky opravnej položky, ktorá by bola daňovo uznaná, pričom sa uplatní vyššia z týchto súm. Keďže od splatnosti pohľadávky (15. 8. 2023) do konca zdaňovacieho obdobia postúpenia (31. 12. 2025) uplynulo viac ako 720 dní, daňovo uznaná opravná položka by bola 50 % z menovitej hodnoty. Táto suma (50 % z 50 000 € = 25 000 €) je vyššia ako príjem z postúpenia (12 000 €). Uvedený postup vyplýva z § 19 ods. 3 písm. h) v nadväznosti na § 20 ods. 14 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu daňového výdavku 25 000 € aj zákonné odôvodnenie na základe porovnania príjmu z postúpenia a fiktívnej opravnej položky vo výške 50 %."},"bez":{"odpoved":"Daňovým výdavkom je suma 12 000 €. Ide o menovitú hodnotu pohľadávky, najviac však do výšky príjmu z jej postúpenia. Tento postup vyplýva z § 19 ods. 3 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Strata z postúpenia vo výške 38 000 € (50 000 € - 12 000 €) nie je daňovo uznaná.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uviedla nesprávnu sumu daňového výdavku (12 000 € namiesto 25 000 €), pretože nezohľadnila možnosť uplatnenia výdavku do výšky fiktívnej opravnej položky podľa § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"dan-po-zaklad","otazka":"Výrobná s. r. o. vykázala za rok 2026 základ dane zistený podľa § 17 až 29 vo výške 5 000 000 € (nemá osobitné základy dane ani vyňaté príjmy zo zahraničia), čisté úrokové náklady 4 200 000 € a daňové odpisy zahrnuté do základu dane 1 800 000 €. Nejde o banku, poisťovňu ani zaisťovňu a jej závislými osobami nie sú len fyzické osoby. O akú sumu musí zvýšiť základ dane podľa pravidla o obmedzení úrokových nákladov?","otazka_volna":"Máme veľký úver, čisté úroky nám vyšli cez 4 milióny. Vraj je na to nejaký nový strop podľa EBITDA. Koľko si nemôžem dať do nákladov?","spravna_odpoved":"Základ dane musí zvýšiť o 900 000 €. Keďže čisté úrokové náklady 4 200 000 € presahujú hranicu 3 000 000 €, pravidlo sa uplatní. Daňová EBITDA = 5 000 000 + 4 200 000 + 1 800 000 = 11 000 000 €; 30 % z nej je 3 300 000 €. Zvýšenie základu dane = 4 200 000 − 3 300 000 = 900 000 €. Neuznané čisté úrokové náklady možno odpočítať najviac v piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.","ustanovenie":"§ 17k ods. 2 a ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Ak suma čistých úrokových nákladov je vyššia ako 3 000 000 eur, základ dane sa zvýši o sumu, o ktorú čisté úrokové náklady presiahnu 30 % úhrnu základov dane zvýšeného o čisté úrokové náklady a o odpisy zahrnuté v zdaňovacom období do základu dane","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých údajov musí vaša spoločnosť za rok 2026 zvýšiť základ dane o **900 000 €**.\n\nTento výpočet vychádza z pravidla o obmedzení úrokových nákladov podľa § 17k Zákona o dani z príjmov. Keďže vaše čisté úrokové náklady (4 200 000 €) presahujú limit 3 000 000 €, je potrebné vypočítať, aká časť z nich je nedaňová.\n\n### Podrobný výpočet\n\nVýpočet prebieha v nasledujúcich krokoch:\n\n**1. Overenie vstupnej podmienky (de minimis limit)**\nPravidlo sa uplatní, len ak sú čisté úrokové náklady vyššie ako 3 000 000 €.\n*   Čisté úrokové náklady: 4 200 000 €\n*   Limit: 3 000 000 €\n*   **Záver:** 4 200 000 € > 3 000 000 €, podmienka je splnená a vo výpočte sa pokračuje.\n\n**2. Výpočet daňovej EBITDA**\nDaňová EBITDA slúži ako základ pre výpočet limitu daňovo uznateľných úrokov.\n*   **Vzorec:** Základ dane + Čisté úrokové náklady + Daňové odpisy\n*   **Výpočet:**\n    ```\n    5 000 000 € + 4 200 000 € + 1 800 000 € = 11 000 000 €\n    ```\n*   **Daňová EBITDA:** 11 000 000 €\n\n**3. Výpočet limitu 30 % z daňovej EBITDA**\nTento limit predstavuje maximálnu výšku čistých úrokových nákladov, ktoré môžu byť v danom roku daňovo uznané (nad rámec 3 mil. €).\n*   **Vzorec:** Daňová EBITDA × 30 %\n*   **Výpočet:**\n    ```\n    11 000 000 € * 0,30 = 3 300 000 €\n    ```\n*   **Limit daňovo uznateľných úrokov:** 3 300 000 €\n\n**4. Výpočet nedaňových úrokových nákladov (suma na pripočítanie)**\nIde o sumu, o ktorú skutočné čisté úrokové náklady presahujú vypočítaný limit.\n*   **Vzorec:** Čisté úrokové náklady - Limit 30 % z EBITDA\n*   **Výpočet:**\n    ```\n    4 200 000 € - 3 300 000 € = 900 000 €\n    ```\n*   **Suma na zvýšenie základu dane:** **900 000 €**\n\n### Zhrnutie úpravy základu dane\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Pôvodný základ dane (pred úpravou) | 5 000 000 € |\n| **Pripočítateľná položka (§ 17k)** | **+ 900 000 €** |\n| **Upravený základ dane** | **5 900 000 €** |\n\n### Právny základ\n\nPodľa § 17k ods. 2 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov platí, že ak suma čistých úrokových nákladov je vyššia ako 3 000 000 eur, základ dane sa zvýši o sumu, o ktorú čisté úrokové náklady presiahnu 30 % úhrnu základov dane zvýšeného o čisté úrokové náklady a o daňové odpisy.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nSuma nedaňových úrokových nákladov vo výške 900 000 € nie je pre daňovníka definitívne stratená. Podľa § 17k ods. 7 Zákona o dani z príjmov si túto sumu môžete preniesť a odpočítať od základu dane v nasledujúcich obdobiach, najviac však počas **piatich** bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Aj v nasledujúcich rokoch však bude odpočet limitovaný pravidlom 30 % daňovej EBITDA daného roka.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu číslu 900 000 € a uviedla bezchybný postup výpočtu vrátane správneho právneho základu a pravidiel prenosu."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť musí zvýšiť základ dane o sumu 900 000 €. Toto pravidlo sa uplatní, pretože čisté úrokové náklady vo výške 4 200 000 € presahujú limit 3 000 000 €. Suma, o ktorú sa základ dane zvyšuje, sa vypočíta ako rozdiel medzi čistými úrokovými nákladmi a 30 % daňového ukazovateľa EBITDA. Daňový ukazovateľ EBITDA je v tomto prípade 11 000 000 € (5 000 000 + 4 200 000 + 1 800 000) a 30 % z tejto sumy je 3 300 000 €. Rozdiel predstavuje nedaňové úrokové náklady vo výške 900 000 € (4 200 000 - 3 300 000), o ktoré sa zvýši základ dane podľa § 17k zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne určila výslednú sumu zvýšenia základu dane (900 000 €) vrátane správneho postupu a zákonného odôvodnenia."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť musí zvýšiť základ dane o sumu 900 000 €. Táto suma predstavuje časť čistých úrokových nákladov (4 200 000 €), ktorá presahuje limit 30 % ukazovateľa zisku pred úrokmi, zdanením a odpismi (daňové EBITDA). Daňové EBITDA je v tomto prípade 11 000 000 € (5 000 000 + 4 200 000 + 1 800 000), z čoho 30 % predstavuje limit 3 300 000 €. Keďže tento limit je vyšší ako fixný limit 3 000 000 €, použije sa na výpočet. Suma na zvýšenie základu dane je teda rozdiel 4 200 000 € - 3 300 000 €, čo je 900 000 €, v súlade s § 17h zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď obsahuje nesprávne právne pravidlo v odôvodnení, keď limit 3 000 000 € interpretuje ako porovnávací limit voči 30 % EBITDA namiesto prahu uplatniteľnosti pravidla a nesprávne odkazuje na § 17h namiesto § 17k."}},{"oblast":"dan-po-zaklad","otazka":"Správca dane začal daňovú kontrolu a vyzval spoločnosť, ktorá si za rok 2025 uplatnila odpočet výdavkov na výskum a vývoj, na predloženie projektu výskumu a vývoja. Výzva bola doručená 12. 5. 2026. Do kedy musí spoločnosť projekt predložiť a dokedy musí byť projekt podpísaný oprávnenou osobou?","otazka_volna":"Prišla nám kontrola a chcú projekt k superodpočtu. Koľko času na to máme a stačí, keď ho podpíšeme teraz?","spravna_odpoved":"Projekt musí spoločnosť predložiť do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, teda najneskôr 20. 5. 2026 (lehota plynie odo dňa nasledujúceho po doručení a jej koniec nepripadá na deň pracovného pokoja). Projekt výskumu a vývoja pritom musel byť podpísaný osobou oprávnenou konať za daňovníka podľa § 13 Obchodného zákonníka najneskôr do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom sa odpočet uplatnil — dodatočný podpis počas kontroly už podmienku nesplní.","ustanovenie":"§ 30c ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Lehota na predloženie projektu výskumu a vývoja daňovníkom správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu je osem dní odo dňa doručenia výzvy daňovníkovi.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky sú pre spoločnosť kľúčové dva rôzne termíny: lehota na predloženie projektu správcovi dane a lehota, dokedy musel byť samotný projekt podpísaný.\n\nSpoločnosť musí projekt výskumu a vývoja predložiť správcovi dane najneskôr do **20. mája 2026**. Projekt však musel byť podpísaný oprávnenou osobou už skôr, a to najneskôr v lehote na podanie daňového priznania za rok 2025, teda spravidla do **31. marca 2026**.\n\n### 1. Lehota na predloženie projektu správcovi dane\n\nPodľa zákona o dani z príjmov je lehota na predloženie projektu výskumu a vývoja na základe výzvy správcu dane **osem dní odo dňa doručenia výzvy** [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov].\n\n*   **Doručenie výzvy:** 12. máj 2026\n*   **Začiatok plynutia lehoty:** 13. máj 2026 (deň doručenia sa do lehoty nezapočítava)\n*   **Koniec lehoty (8. deň):** 20. máj 2026\n\nKeďže 20. máj 2026 je streda, teda pracovný deň, lehota sa neposúva a posledným dňom na predloženie projektu je **streda, 20. mája 2026**.\n\n### 2. Lehota na podpis projektu oprávnenou osobou\n\nTáto lehota je odlišná a nastala už v minulosti. Projekt výskumu a vývoja musí byť podpísaný osobou oprávnenou konať za daňovníka, a to **do lehoty na podanie daňového priznania**, v ktorom si daňovník odpočet uplatnil [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov].\n\n*   **Zdaňovacie obdobie uplatnenia odpočtu:** 2025\n*   **Štandardná lehota na podanie DP za rok 2025:** 31. marec 2026\n\nTo znamená, že projekt, ktorý spoločnosť predloží správcovi dane, musí byť podpísaný s dátumom najneskôr **31. marca 2026**.\n\n**Dôležité upozornenie:** Ak si spoločnosť zákonným spôsobom predĺžila lehotu na podanie daňového priznania za rok 2025 (napr. do 30. júna 2026), posúva sa spolu s ňou aj lehota na podpis projektu. Projekt podpísaný po tejto (prípadne predĺženej) lehote by správca dane neuznal ako platný.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza lehotu na predloženie projektu (20. mája 2026) aj lehotu na jeho podpísanie (do lehoty na podanie daňového priznania)."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť musí projekt výskumu a vývoja predložiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia výzvy, teda najneskôr do 20. mája 2026. Táto lehota je stanovená v § 30c ods. 7 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Projekt výskumu a vývoja za rok 2025 musel byť podpísaný osobou oprávnenou konať za daňovníka najneskôr v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025. Štandardná lehota na podanie daňového priznania za rok 2025 bola 31. marec 2026, prípadne neskôr pri jej predĺžení. Uvedené vyplýva z § 30c ods. 7 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza lehotu na predloženie projektu do 20. mája 2026 (8 dní od doručenia výzvy) aj požiadavku na podpis oprávnenou osobou najneskôr do lehoty na podanie daňového priznania."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť musí projekt predložiť v lehote určenej správcom dane vo výzve, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní od jej doručenia podľa § 17 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Projekt výskumu a vývoja za rok 2025 však musel byť podpísaný osobou oprávnenou konať za daňovníka ešte pred začatím jeho realizácie. Ide o hmotnoprávnu podmienku na uplatnenie odpočtu. Túto povinnosť ustanovuje § 30c ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Neskorší podpis projektu by znamenal nesplnenie podmienok na uplatnenie odpočtu.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu na predloženie projektu (15 dní podľa daňového poriadku namiesto 8 dní podľa § 30c ods. 7 zákona o dani z príjmov) a nesprávny termín podpisu projektu."}},{"oblast":"dan-po-zaklad","otazka":"S. r. o. obstarala ako reklamné predmety pre obchodných partnerov 300 fliaš tichého vína v jednotkovej cene 12 € bez DPH, spolu 3 600 €. Základ dane zistený podľa § 17 až 29 bez uplatnenia § 21 ods. 1 písm. h) je 60 000 €. Koľko z hodnoty vína je daňovým výdavkom a aká je pripočítateľná položka?","otazka_volna":"Kúpili sme partnerom na Vianoce tristo fliaš vína po dvanásť eur. Ide mi to celé do nákladov ako reklamné predmety?","spravna_odpoved":"Daňovým výdavkom sú 3 000 € a pripočítateľná položka je 600 €. Jednotková cena 12 € neprevyšuje limit 17 € za jeden predmet a tiché víno spadá pod výnimku pre alkoholické nápoje podľa § 4 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z., no pri víne platí navyše úhrnný strop 5 % zo základu dane. Základom dane sa na tento účel podľa § 17 ods. 38 rozumie základ dane zistený podľa § 17 až 29 bez uplatnenia § 21 ods. 1 písm. h), teda 60 000 €; 5 % z nej je 3 000 €. Suma presahujúca tento strop, teda 3 600 − 3 000 = 600 €, je nedaňovým výdavkom na reprezentáciu.","ustanovenie":"§ 21 ods. 1 písm. h) tretí bod v spojení s § 17 ods. 38 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Na základe vašich údajov je daňovým výdavkom suma **3 000 €**. Pripočítateľná položka, ktorá zvýši základ dane, je **600 €**.\n\nVýdavky na víno ako reklamný predmet podliehajú dvom podmienkam, ktoré musia byť splnené súčasne:\n1.  Hodnota jedného predmetu nesmie presiahnuť 17 € [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 21 ods. 1 písm. h)].\n2.  Celková suma výdavkov na víno nesmie presiahnuť 5 % zo základu dane zisteného za príslušné zdaňovacie obdobie [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 21 ods. 1 písm. h) bod 3].\n\n### Podrobný výpočet\n\n1.  **Kontrola limitu na jeden predmet:**\n    Jednotková cena vína je 12 € bez DPH, čo je menej ako limit 17 €. Táto podmienka je splnená.\n\n2.  **Výpočet limitu 5 % zo základu dane:**\n    Limit pre daňovú uznateľnosť celkových výdavkov na víno sa vypočíta z poskytnutého základu dane.\n    *   **Základ dane:** 60 000 €\n    *   **Výpočet limitu:** 60 000 € × 5 % = 3 000 €\n\n3.  **Porovnanie a určenie daňového výdavku:**\n    Následne sa porovná celková hodnota obstaraného vína s vypočítaným limitom.\n    *   **Celkové náklady na víno:** 3 600 €\n    *   **Maximálny daňový výdavok (limit):** 3 000 €\n    *   Keďže celkové náklady (3 600 €) sú vyššie ako maximálny daňový limit (3 000 €), do daňových výdavkov je možné zahrnúť len sumu do výšky tohto limitu.\n\n### Zhrnutie v tabuľke\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Celkové náklady na víno (300 ks × 12 €) | 3 600,00 € | Účtovný náklad. |\n| Základ dane pred uplatnením výdavku | 60 000,00 € | |\n| **Limit pre daňovú uznateľnosť (5 % zo ZD)** | **3 000,00 €** | `60 000 € × 0,05` |\n| **Daňovo uznaný výdavok** | **3 000,00 €** | Uplatní sa nižšia zo súm (náklady vs. limit). |\n| **Pripočítateľná položka k základu dane** | **600,00 €** | `3 600 € - 3 000 €` |\n\n**Záver:**\nSpoločnosť si môže znížiť základ dane o výdavky na víno vo výške 3 000 €. Zvyšná suma 600 € predstavuje nedaňový výdavok, ktorý je pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia v daňovom priznaní.\n\n---\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nJe dôležité si uvedomiť, že ak by spoločnosť vykázala základ dane nula alebo daňovú stratu, celý náklad na víno vo výške 3 600 € by bol nedaňovým výdavkom, pretože 5 % z nuly alebo zo záporného čísla je nula [Zdroj: 76_DP_PO_2025_polozky_VH_nzka_kapitalizacia_13c_OP.md].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presnou právnou argumentáciou určila daňový výdavok na 3 000 € a pripočítateľnú položku na 600 €."},"google":{"odpoved":"Vzhľadom na to, že jednotková cena vína (12 €) nepresiahla 17 €, posudzuje sa celková hodnota výdavkov. Daňovým výdavkom na víno ako reklamný predmet môže byť suma najviac do výšky 5 % zo základu dane. Váš maximálny daňový výdavok je teda 3 000 € (5 % z 60 000 €). Z celkovej hodnoty 3 600 € je daňovým výdavkom suma 3 000 €. Pripočítateľná položka, ktorá zvyšuje základ dane, predstavuje rozdiel, teda 600 €. Tieto pravidlá sú stanovené v § 21 ods. 1 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným právnym odôvodnením vyčíslila daňový výdavok na 3 000 € a pripočítateľnú položku na 600 €."},"bez":{"odpoved":"Daňovým výdavkom je celá hodnota vína vo výške 3 600 €. Pripočítateľná položka k základu dane je preto 0 €. Podmienky sú splnené, keďže ide o tiché víno a jeho jednotková cena 12 € nepresiahla zákonom stanovený limit 17 € za kus. Táto výnimka pre tiché víno je upravená v § 21 ods. 1 písm. h) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza daňový výdavok 3 600 € a pripočítateľnú položku 0 €, pretože opomenula zákonný limit najviac 5 % zo základu dane pre víno."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Zamestnávateľ zaradil v apríli 2022 do užívania osobný elektromobil (v osvedčení o evidencii časť II má v položke „18 P.3 Druh paliva/zdroj energie\" uvedené „BEV\"), vstupná cena vrátane DPH 32 000 €. Vozidlo poskytol zamestnancovi na používanie na služobné aj súkromné účely nepretržite od zaradenia. Aký nepeňažný príjem mu zamestnávateľ zdanil za december 2024 a aký za január 2025?","otazka_volna":"Mám elektrické auto vo firme, kúpené za 32 tisíc s DPH, chlapík ho jazdí aj súkromne. Vraj sa to teraz počíta z polovice percenta. Koľko mu mám dať do mzdy naposledy vlani v decembri a koľko potom v januári?","spravna_odpoved":"Za december 2024 je nepeňažný príjem 240 € a za január 2025 je 100 €. Rok 2024 je tretím rokom od zaradenia do užívania (2022 = prvý), vstupná cena sa znižuje o 2 × 12,5 % = 25 % → 32 000 × 0,75 = 24 000 €, sadzba v roku 2024 bola ešte 1 % → 240 €. Rok 2025 je štvrtým rokom, zníženie 3 × 12,5 % = 37,5 % → 32 000 × 0,625 = 20 000 €, a od januára 2025 sa na vozidlo odpisovej skupiny 0 (osobný automobil s druhom paliva BEV alebo PHEV) použije sadzba 0,5 % → 100 €. Podľa prechodného ustanovenia § 52zzzb ods. 1 ZDP sa postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) v znení účinnom od 1. 1. 2025 použije prvýkrát pri výpočte nepeňažného príjmu za január 2025, a to aj pri vozidle zaradenom do užívania skôr.","ustanovenie":"§ 5 ods. 3 písm. a) a § 52zzzb ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov; príloha č. 1 ZDP – odpisová skupina 0","citat":"Postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2025 sa použije prvýkrát pri výpočte nepeňažného príjmu zamestnanca za január 2025.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu je výpočet nepeňažného príjmu pre oba mesiace.\n\nZa **december 2024** bol nepeňažný príjem zamestnanca **240 €**.\nZa **január 2025** je nepeňažný príjem zamestnanca **100 €**.\n\nRozdiel je spôsobený dvoma faktormi: každoročným znižovaním vstupnej ceny pre účely výpočtu a zmenou legislatívy od 1. januára 2025, ktorá znížila sadzbu pre elektromobily.\n\n---\n\n### Podrobný výpočet a vysvetlenie\n\nNepeňažný príjem zamestnanca z používania služobného vozidla na súkromné účely sa počíta podľa § 5 ods. 3 písm. a) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Vstupná cena sa pre tento výpočet každoročne znižuje o 12,5 % z pôvodnej vstupnej ceny.\n\n**Vstupné údaje:**\n*   **Vozidlo:** Elektromobil (BEV)\n*   **Dátum zaradenia:** apríl 2022\n*   **Pôvodná vstupná cena (vrátane DPH):** 32 000 €\n\n#### Výpočet pre december 2024\n\n1.  **Určenie poradia roka:** Rok 2024 je tretím rokom používania vozidla (2022 = 1. rok, 2023 = 2. rok, 2024 = 3. rok).\n2.  **Výpočet zníženej vstupnej ceny pre 3. rok:** Vstupná cena sa znižuje o 12,5 % z pôvodnej ceny za každý predchádzajúci rok. Pre tretí rok je zníženie 2 × 12,5 % = 25 %.\n    *   Znížená vstupná cena = 32 000 € × (1 - 0,25) = **24 000 €**\n3.  **Sadzba pre rok 2024:** V roku 2024 platila pre všetky typy vozidiel, vrátane elektromobilov, sadzba **1 %**.\n4.  **Výpočet nepeňažného príjmu:**\n    *   Príjem za december 2024 = 24 000 € × 1 % = **240 €**\n\n#### Výpočet pre január 2025\n\n1.  **Určenie poradia roka:** Rok 2025 je štvrtým rokom používania vozidla.\n2.  **Výpočet zníženej vstupnej ceny pre 4. rok:** Zníženie pre štvrtý rok je 3 × 12,5 % = 37,5 %.\n    *   Znížená vstupná cena = 32 000 € × (1 - 0,375) = **20 000 €**\n3.  **Sadzba pre rok 2025:** Od 1. januára 2025 platí pre elektromobily (BEV) a plug-in hybridy (PHEV) znížená sadzba **0,5 %**. Podľa prechodného ustanovenia § 52zzzb ods. 1 Zákona o dani z príjmov sa táto znížená sadzba použije od januára 2025 aj na vozidlá zaradené do užívania pred týmto dátumom.\n4.  **Výpočet nepeňažného príjmu:**\n    *   Príjem za január 2025 = 20 000 € × 0,5 % = **100 €**\n\n### Zhrnutie\n\n| Obdobie | Poradie roka | Znížená vstupná cena | Sadzba | Mesačný nepeňažný príjem |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **December 2024** | 3. rok | 24 000,00 € | 1,0 % | **240,00 €** |\n| **Január 2025** | 4. rok | 20 000,00 € | 0,5 % | **100,00 €** |\n\nTento nepeňažný príjem vstupuje zamestnancovi do hrubej mzdy a podlieha zdaneniu preddavkom na daň z príjmov zo závislej činnosti a tiež odvodom na sociálne a zdravotné poistenie [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 5 ods. 3 písm. a)].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila výšku nepeňažného príjmu za december 2024 (240 €) aj za január 2025 (100 €) a správne aplikovala znižovanie vstupnej ceny aj novú sadzbu 0,5 % s príslušným prechodným ustanovením."},"google":{"odpoved":"Za december 2024 zamestnávateľ zdanil zamestnancovi nepeňažný príjem vo výške 240 €. Táto suma predstavuje 1 % zo vstupnej ceny každoročne znižovanej o 12,5 % (pre rok 2024 zníženej o 25 %), keďže ide o tretí rok používania vozidla. Za január 2025 bol nepeňažný príjem vo výške 100 €. Od 1. januára 2025 sa totiž pri bezemisných vozidlách (BEV) sadzba znížila na 0,5 % zo zníženej vstupnej ceny (pre rok 2025 zníženej o 37,5 %). Tento postup vyplýva z § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu 240 € za december 2024 a 100 € za január 2025 vrátane vecne správneho legislatívneho a matematického odôvodnenia."},"bez":{"odpoved":"Za december 2024 aj za január 2025 zamestnávateľ zdanil zamestnancovi rovnaký nepeňažný príjem vo výške 122,50 €. Keďže ide o elektromobil, vstupná cena sa na tento účel považuje za zníženú o 50 %, teda 16 000 €. Táto suma sa v treťom roku používania vozidla (od apríla 2024) znížila dvakrát o 12,5 % na hodnotu 12 250 €. Nepeňažný príjem predstavuje 1 % z tejto upravenej vstupnej ceny za každý mesiac. Uvedený postup vyplýva z § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne sumy nepeňažného príjmu (122,50 € namiesto 240 € za december 2024 a 100 € za január 2025) a nesprávny výpočet zahŕňajúci neexistujúce zníženie vstupnej ceny o 50 %."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi osobné auto na služobné aj súkromné účely a riadne mu každý mesiac zdaňuje nepeňažný príjem 1 % zo (zníženej) vstupnej ceny. Za rok 2026 mu na toto vozidlo vznikli náklady na pohonné látky, opravy a údržbu 6 000 €. Akú časť týchto nákladov si môže uplatniť do daňových výdavkov?","otazka_volna":"Auto jazdí zamestnanec aj súkromne, dávam mu to percento do mzdy. Musím potom v nákladoch krátiť benzín a servis na 80 percent?","spravna_odpoved":"Celých 6 000 €, teda 100 % preukázateľných nákladov. Pravidlo o 80 % paušálnych výdavkov, resp. o krátení podľa pomeru používania, sa podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP výslovne nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, t. j. ktorý zdaňuje zamestnancovi nepeňažný príjem z poskytnutého vozidla. Zdanenie 1 % u zamestnanca teda „odblokuje\" plný daňový výdavok u zamestnávateľa.","ustanovenie":"§ 19 ods. 2 písm. t) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i), výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a)","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/","my":{"odpoved":"Áno, zamestnávateľ si môže do daňových výdavkov uplatniť **plnú výšku nákladov, teda celých 6 000 €**.\n\nPodmienkou je, že zamestnancovi riadne zdaňuje nepeňažný príjem vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nAk zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi motorové vozidlo na služobné aj súkromné účely a zdaňuje mu z toho plynúci nepeňažný príjem, má nárok na uplatnenie 100 % všetkých súvisiacich nákladov ako daňových výdavkov.\n\n1.  **Výnimka zo všeobecného pravidla:** Všeobecné pravidlo v § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov umožňuje pri majetku využívanom aj na súkromné účely uplatniť výdavky len paušálne vo výške 80 % alebo v preukázanej výške podľa pomeru využitia. Tento paragraf však obsahuje výslovnú výnimku pre zamestnávateľa, ktorý postupuje podľa § 5 ods. 3 písm. a) – teda zdaňuje zamestnancovi 1 % nepeňažný príjem.\n2.  **Plný daňový výdavok:** Vďaka tejto výnimke sa krátenie výdavkov na 80 % neuplatňuje. Zamestnávateľ si môže ako daňový výdavok uplatniť **100 % nákladov** na prevádzkovanie, opravy, údržbu a aj spotrebované pohonné látky [Vozidlo zamestnancovi (1 %) — plné výdavky vrátane PHL].\n3.  **Logika zákona:** Dôvodom je, že poskytnutie vozidla na súkromné účely je v tomto prípade považované za zdaniteľný zamestnanecký benefit. Náklady na tento benefit sú pre zamestnávateľa daňovo uznané v plnej výške, pretože súvisia s poskytnutím zdaniteľného príjmu zamestnancovi [Zdroj: 381_Poskytnutie_motoroveho_vozidla_zamestnancovi_na_sluzobne_a_sukromne_ucely_2025.md].\n\n### Prehľad daňovej uznateľnosti nákladov za rok 2026\n\n| Položka | Suma | Daňový výdavok | Nedaňový výdavok |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Náklady na PHL, opravy a údržbu | 6 000,00 € | 6 000,00 € (100 %) | 0,00 € |\n| **Spolu** | **6 000,00 €** | **6 000,00 €** | **0,00 €** |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAj keď si môžete uplatniť 100 % nákladov, odporúčame naďalej viesť evidenciu jázd (knihu jázd). Slúži ako dôležitý dôkaz pre daňový úrad, že vozidlo je skutočne využívané na dosahovanie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov a že poskytnutie na súkromné účely je riadne zdaňované ako benefit.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza uplatnenie celých 6 000 € (100 %) do daňových výdavkov s odkazom na výnimku v § 19 ods. 2 písm. t) v spojení s § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"V prípade, že zamestnávateľ zdaňuje zamestnancovi nepeňažný príjem, môže si do daňových výdavkov uplatniť náklady na vozidlo v paušálnej výške 80 %. Z celkových nákladov 6 000 € si tak môže ako daňový výdavok uplatniť sumu 4 800 €. Zvyšných 20 %, teda 1 200 €, predstavuje nedaňový výdavok. Tento postup sa opiera o ustanovenie § 19 ods. 2 písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zmeny v odpočte DPH platné od roku 2026 nemajú na tento postup pri dani z príjmov vplyv.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu výdavkov (4 800 € namiesto celých 6 000 €) a nesprávne aplikuje 80 % krátenie, ktoré sa pri zdaňovaní nepeňažného príjmu zamestnanca podľa zákona neuplatňuje."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ si môže do daňových výdavkov uplatniť 80 % z celkových nákladov, čo predstavuje sumu 4 800 €. Ide o uplatnenie paušálnych výdavkov do výšky 80 % na majetok, ktorý má charakter osobnej spotreby a je využívaný aj na súkromné účely. Tento postup je možný práve preto, že zamestnávateľ zdaňuje zamestnancovi nepeňažný príjem za súkromné používanie vozidla. Uvedené vyplýva z § 19 ods. 2 písm. t) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zvyšných 20 %, teda 1 200 €, je nedaňovým výdavkom.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza sumu 4 800 € (80 %) namiesto plných 6 000 € (100 %), keďže zdanenie 1 % podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP vylučuje krátenie podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Zamestnávateľ s priemerným evidenčným počtom 120 zamestnancov za rok 2025. Zamestnankyňa má pracovný pomer od 1. 3. 2023, dohodnutý na kratší pracovný čas v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času. V júli 2026 absolvovala rekreáciu na Slovensku (3 prenocovania) a preukázala oprávnené výdavky 700 €. Akú najvyššiu sumu príspevku na rekreáciu jej je zamestnávateľ na jej žiadosť povinný poskytnúť?","otazka_volna":"Naša pani, čo robí na polovičný úväzok, bola v Tatrách na tri noci a nosí bločky za sedemsto eur. Koľko jej musím preplatiť ako rekreáciu?","spravna_odpoved":"137,50 €. Výpočet: 55 % zo 700 € = 385 €, ale najvyššia suma za kalendárny rok je 275 € a u zamestnanca s kratším pracovným časom sa táto najvyššia suma znižuje v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času, t. j. 275 × 0,5 = 137,50 €. Podmienky (viac ako 49 zamestnancov, nepretržité trvanie pracovného pomeru aspoň 24 mesiacov ku dňu začatia rekreácie, ubytovanie najmenej na dve prenocovania v SR) sú splnené. Príspevok je u zamestnankyne oslobodený od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.","ustanovenie":"§ 152a ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce; § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnankyni príspevok na rekreáciu v maximálnej výške **137,50 €**.\n\nNižšie nájdete podrobné vysvetlenie a výpočet, ako sa k tejto sume dospelo.\n\n### Overenie podmienok nároku\n\nNajprv overíme, či zamestnankyni vznikol nárok na príspevok na rekreáciu podľa § 152a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.\n\n1.  **Povinnosť zamestnávateľa:** Zamestnávateľ zamestnával v predchádzajúcom roku (2025) v priemere 120 zamestnancov. Keďže je to viac ako 49, je povinný príspevok na žiadosť zamestnanca poskytnúť [Zdroj: 446_Prispevok_na_rekreaciu_2025.md].\n2.  **Trvanie pracovného pomeru:** Pracovný pomer zamestnankyne trvá od 1. 3. 2023. Ku dňu začatia rekreácie v júli 2026 trval jej pracovný pomer nepretržite viac ako 3 roky, čím splnila podmienku minimálne 24 mesiacov [Zdroj: 255_Rekreacia_zamestnancov_152a_zakona_c_311-2001_Z_z_Zakonnik_prace_2025.md].\n3.  **Oprávnené výdavky:** Rekreácia zahŕňala 3 prenocovania na Slovensku, čo spĺňa podmienku minimálne dvoch prenocovaní [Zdroj: 26_Smernica_o_poskytovani_prispevku_na_rekreaciu_zamestnancom_2025.md].\n\nVšetky zákonné podmienky pre vznik nároku na príspevok boli splnené.\n\n### Výpočet výšky príspevku\n\nVýška príspevku sa určí ako nižšia z dvoch súm:\na) 55 % z preukázaných oprávnených výdavkov.\nb) Maximálna možná suma príspevku pre daného zamestnanca.\n\n**1. Výpočet maximálnej sumy príspevku pre zamestnankyňu**\n\nZákladná maximálna suma príspevku na rekreáciu je 275 € za kalendárny rok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa táto suma znižuje v pomere zodpovedajúcom jeho úväzku [Zdroj: 240_Prispevok_na_rekreaciu_nad_predpisane_percento_2025.md].\n\n*   **Pracovný úväzok:** Polovica ustanoveného týždenného pracovného času = koeficient 0,5.\n*   **Výpočet:** 275 € × 0,5 = **137,50 €**\n\nMaximálna suma príspevku, na ktorú má zamestnankyňa nárok v roku 2026, je teda 137,50 €.\n\n**2. Výpočet príspevku z predložených dokladov**\n\nPríspevok predstavuje 55 % z oprávnených výdavkov [Zdroj: 410_1_Prispevok_na_rekreaciu_2025.md].\n\n*   **Oprávnené výdavky:** 700 €\n*   **Výpočet:** 700 € × 55 % = **385,00 €**\n\n**3. Záverečné porovnanie**\n\nZamestnávateľ poskytne príspevok vo výške 55 % oprávnených výdavkov, **najviac však do výšky maximálnej sumy** vypočítanej podľa pracovného úväzku zamestnanca.\n\n*   Príspevok vypočítaný z nákladov: 385,00 €\n*   Maximálny možný príspevok pre zamestnankyňu: 137,50 €\n\nKeďže suma vypočítaná z nákladov (385,00 €) presahuje osobný ročný limit zamestnankyne (137,50 €), zamestnávateľ jej poskytne príspevok len do výšky tohto limitu.\n\n**Záver:** Zamestnávateľ je povinný na žiadosť zamestnankyne poskytnúť príspevok na rekreáciu vo výške **137,50 €**.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnej výslednej sume 137,50 € a uviedla správne právne odôvodnenie aj podmienky nároku podľa Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Zamestnávateľ je povinný zamestnankyni poskytnúť príspevok na rekreáciu v maximálnej výške 137,50 €. Keďže zamestnankyňa pracuje na kratší pracovný čas v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času, jej maximálny ročný nárok sa primerane znižuje z plnej sumy 275 €. Príspevok predstavuje 55 % z oprávnených výdavkov, avšak v jej prípade je limitovaný touto zníženou maximálnou sumou. Výpočet 55 % z jej výdavkov (385 €) síce presahuje túto hranicu, no zamestnávateľ vyplatí len sumu do výšky jej maximálneho kráteného nároku. Táto povinnosť vyplýva z § 152a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu sumu 137,50 € a správne aplikuje právnu úpravu krátenia maximálneho limitu príspevku pri kratšom pracovnom čase podľa Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnankyni príspevok na rekreáciu v maximálnej výške 137,50 €. Keďže zamestnankyňa má dohodnutý kratší pracovný čas v rozsahu polovice, maximálna ročná suma príspevku 275 € sa jej pomerne kráti. Príspevok predstavuje 55 % z preukázaných oprávnených výdavkov, v tomto prípade 385 €, avšak je limitovaný spomínanou pomernou časťou maximálnej sumy. Tento nárok vyplýva z § 152a ods. 1, 2 a 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu maximálnu výšku príspevku 137,50 € a správne právne aj matematické odôvodnenie vrátane krátenia maximálnej sumy."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Zamestnanec nastúpil do pracovného pomeru 1. 8. 2024 u zamestnávateľa so 60 zamestnancami. Rekreáciu na Slovensku absolvoval od 20. 7. 2026 do 24. 7. 2026 (4 prenocovania) a účtovné doklady predložil zamestnávateľovi 10. 8. 2026. Vzniká mu nárok na príspevok na rekreáciu?","otazka_volna":"Chalan, čo u nás robí asi dva roky, bol v lete na dovolenke doma na Slovensku a chce rekreačný príspevok. Bločky doniesol hneď po návrate. Dostane ho?","spravna_odpoved":"Nie, nárok mu nevzniká. Splnenie podmienok sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie, teda k 20. 7. 2026. K tomuto dňu trval jeho pracovný pomer necelých 24 mesiacov – nepretržité trvanie 24 mesiacov dosiahne až 1. 8. 2026. Doklady síce predložil včas, v rámci 30-dňovej lehoty od skončenia rekreácie, to však chýbajúcu podmienku trvania pracovného pomeru ku dňu začatia rekreácie nenahrádza.","ustanovenie":"§ 152a ods. 1 a ods. 6 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade zamestnancovi nárok na príspevok na rekreáciu nevzniká.**\n\nDôvodom je nesplnenie podmienky minimálnej dĺžky trvania pracovného pomeru.\n\n### Podrobné zdôvodnenie\n\nPodľa § 152a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce má zamestnanec nárok na príspevok na rekreáciu, ak jeho pracovný pomer u zamestnávateľa trvá **nepretržite najmenej 24 mesiacov**. Kľúčové je, že splnenie tejto podmienky sa posudzuje **ku dňu začatia rekreácie** [Zdroj: 446_Prispevok_na_rekreaciu_2025.md].\n\nVo vašom prípade:\n*   **Dátum nástupu do zamestnania:** 1. 8. 2024\n*   **Dátum začatia rekreácie:** 20. 7. 2026\n\nK dňu 20. 7. 2026 trval pracovný pomer zamestnanca 23 mesiacov a 20 dní. Podmienka nepretržitého trvania pracovného pomeru v dĺžke 24 mesiacov tak nebola splnená. Plných 24 mesiacov by uplynulo až k 31. 7. 2026.\n\n### Posúdenie ostatných podmienok\n\nHoci hlavná podmienka nebola splnená, pre úplnosť uvádzam, že ostatné podmienky by splnené boli:\n*   **Veľkosť zamestnávateľa:** Zamestnávateľ má 60 zamestnancov, čo je viac ako 49, takže má povinnosť príspevok poskytovať [Zdroj: 135_Vsetko_podstatne_o_prispevkoch_na_rekreaciu_zamestnancov_2025.md].\n*   **Dĺžka pobytu:** Rekreácia trvala 4 noci, čím bola splnená podmienka minimálne dvoch prenocovaní [Zdroj: 382_Prispevok_na_rekreaciu_2025.md].\n*   **Žiadosť a doklady:** Zamestnanec predložil účtovné doklady, čím požiadal o príspevok.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk by zamestnanec absolvoval rekreáciu napríklad až po 1. auguste 2026, podmienku 24 mesiacov trvania pracovného pomeru by už splnil a nárok na príspevok by mu vznikol (za predpokladu splnenia ostatných náležitostí). Pri plánovaní rekreácie je preto dôležité skontrolovať presný dátum, kedy zamestnanec dovŕši 24 mesiacov v pracovnom pomere.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru, že nárok nevzniká, keďže podmienka 24 mesiacov trvania pracovného pomeru sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie a k tomuto dňu splnená nebola."},"google":{"odpoved":"Áno, zamestnancovi vzniká nárok na príspevok na rekreáciu. K rozhodujúcemu dňu, ktorým je deň začatia rekreácie (20. 7. 2026), jeho pracovný pomer trval nepretržite 23 mesiacov a 20 dní, čím nesplnil podmienku minimálneho trvania 24 mesiacov. Ostatné podmienky, ako je počet zamestnancov zamestnávateľa (nad 49), minimálna dĺžka rekreácie (aspoň 2 prenocovania) a lehota na predloženie dokladov (do 30 dní), boli splnené. Nárok by mu vznikol, ak by rekreáciu začal až po 31. júli 2026. Táto povinnosť zamestnávateľa je upravená v § 152a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému a nesprávnemu záveru, že zamestnancovi vzniká nárok na príspevok na rekreáciu, hoci v texte sama uvádza nesplnenie podmienky 24 mesiacov trvania pracovného pomeru."},"bez":{"odpoved":"Nie, zamestnancovi nevzniká nárok na príspevok na rekreáciu. Základnou podmienkou je trvanie pracovného pomeru u zamestnávateľa nepretržite najmenej 24 mesiacov ku dňu začatia rekreácie. Ku dňu 20. 7. 2026 trval jeho pracovný pomer len 23 mesiacov a 20 dní, čím túto požiadavku nesplnil. Uvedené vyplýva z § 152a ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza záporný záver aj dôvod, že podmienka trvania pracovného pomeru najmenej 24 mesiacov ku dňu začatia rekreácie nebola splnená."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Športová organizácia vystavila zamestnancovi doklad o zaplatení príspevku na športovú činnosť dieťaťa dňa 2. 3. 2026. Dokedy najneskôr musí zamestnanec doklad predložiť zamestnávateľovi, aby mu vznikol nárok na príspevok na športovú činnosť dieťaťa?","otazka_volna":"Klub vystavil potvrdenie začiatkom marca. Dokedy s tým musí chalan pribehnúť na mzdovú, nech mu to prejde?","spravna_odpoved":"Najneskôr do 1. 4. 2026, teda do 30 dní odo dňa VYDANIA dokladu oprávnenou osobou (lehota plynie odo dňa nasledujúceho po vydaní, t. j. od 3. 3. 2026, a 30. deň pripadá na 1. 4. 2026). Pozor na odlišnosť od rekreácie: pri príspevku na rekreáciu sa doklady predkladajú do 30 dní odo dňa SKONČENIA rekreácie, pri športovej činnosti dieťaťa do 30 dní odo dňa vydania dokladu.","ustanovenie":"§ 152b ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na športovú činnosť dieťaťa predložením dokladu do 30 dní odo dňa jeho vydania oprávnenou osobou","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/","my":{"odpoved":"Zamestnanec by mal doklad predložiť zamestnávateľovi **do 30 dní od jeho vydania, teda najneskôr do 1. apríla 2026**.\n\nPodľa Zákonníka práce je zamestnanec povinný preukázať oprávnené výdavky na športovú činnosť dieťaťa predložením dokladu do 30 dní odo dňa jeho vydania oprávnenou osobou (športovou organizáciou) [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 152b ods. 5].\n\n*   **Dátum vydania dokladu:** 2. marec 2026\n*   **Začiatok plynutia lehoty:** 3. marec 2026 (deň vydania sa do lehoty nepočíta)\n*   **Koniec 30-dňovej lehoty:** 1. apríl 2026\n\n### Dôležité upozornenie k povahe lehoty\n\nJe dôležité vedieť, že táto 30-dňová lehota sa považuje za **poriadkovú, nie prekluzívnu**. To znamená, že jej zmeškanie nespôsobuje automatický zánik nároku na príspevok [Zdroj: 416_II_Prispevok_na_sportovu_cinnost_dietata_152b_Zakonnika_prace_2025.md]. Zamestnávateľ by mal príspevok poskytnúť aj po jej uplynutí, ak sú splnené všetky ostatné podmienky.\n\nPo predložení dokladu a splnení podmienok zamestnávateľ poskytne príspevok v najbližšom výplatnom termíne, pokiaľ sa so zamestnancom nedohodne inak [Zákon č. 311/2001 Z. z., § 152b ods. 5].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nHoci zmeškanie lehoty nespôsobuje zánik nároku, odporúčame doklady predkladať včas. Predídete tak možným administratívnym komplikáciám alebo nedorozumeniam, najmä ak má zamestnávateľ lehoty upravené aj vo vnútornom predpise.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne určuje lehotu na predloženie dokladu do 30 dní od vydania, t. j. najneskôr do 1. apríla 2026, s odkazom na správne ustanovenie § 152b ods. 5 Zákonníka práce."},"google":{"odpoved":"Zamestnanec musí doklad o zaplatení príspevku na športovú činnosť dieťaťa predložiť zamestnávateľovi najneskôr do 30 dní odo dňa jeho vydania. Vzhľadom na to, že doklad bol vystavený 2. 3. 2026, posledný deň na jeho predloženie je 1. 4. 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 152b ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Po predložení dokladu v tejto lehote zamestnávateľ poskytne príspevok v najbližšom výplatnom termíne, ak sa nedohodnú inak.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza lehotu 30 dní odo dňa vydania dokladu, presný hraničný dátum 1. 4. 2026 a odkazuje na príslušné ustanovenie Zákonníka práce."},"bez":{"odpoved":"Zamestnanec je povinný predložiť zamestnávateľovi doklad o zaplatení príspevku do 30 dní odo dňa jeho vydania športovou organizáciou. Vzhľadom na dátum vystavenia dokladu (2. 3. 2026) musí zamestnanec tento doklad predložiť najneskôr do 1. apríla 2026. Po uplynutí tejto lehoty nárok na príspevok za tento konkrétny doklad zaniká. Táto lehota je stanovená v § 152b ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza lehotu 30 dní od vydania dokladu podľa § 152b ods. 5 Zákonníka práce aj presný dátum 1. apríla 2026."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Zamestnávateľ zabezpečil zamestnancovi v pracovnom pomere, ktorý u neho pracuje 10 mesiacov, ubytovanie v hodnote 260 € za kalendárny mesiac (ubytovanie trvalo celý mesiac). Chce oslobodiť 100 € podľa § 5 ods. 7 písm. n) ZDP a zvyšných 160 € oslobodiť podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP (nepeňažné plnenie do 500 € ročne) tak, že tieto výdavky vylúči z daňových výdavkov. Aká suma bude zdaniteľným príjmom zamestnanca?","otazka_volna":"Ubytovňu platím chalanovi, čo je u nás necelý rok, vyjde to na 260 mesačne. Sto eur je oslobodených, zvyšok by som schoval do tých päťsto eur benefitov. Dá sa to?","spravna_odpoved":"Zdaniteľným príjmom je 160 €. Kombinácia nie je možná: keďže oslobodenie nepeňažného plnenia vo forme ubytovania špecificky upravuje § 5 ods. 7 písm. n) ZDP (pri pracovnom pomere kratšom ako 24 mesiacov limit 100 € mesačne), na zvyšnú časť nemožno uplatniť všeobecné oslobodenie do 500 € podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, a to ani vtedy, ak zamestnávateľ výdavky vylúči z daňových výdavkov. Rovnako to vykladá Finančná správa v usmernení č. 14/DZPaU/2022/MU.","ustanovenie":"§ 5 ods. 7 písm. n) a o) zákona č. 595/2003 Z. z.; Usmernenie FR SR č. 14/DZPaU/2022/MU","citat":"takéto nepeňažné plnenie oslobodí od dane v súlade s § 5 ods. 7 písm. n) ZDP a nie je možné na toto nepeňažné plnenie aplikovať ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, a to ani na hodnotu nepeňažného plnenia, alebo jeho časti, ak zamestnávateľ vynaložené prostriedky na zabezpečenie tohto ubytovania neuplatní ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Metodicke_usmernenia/Priame_dane/2022/2022.05.20_14_DZPaU_2022_MU.pdf","my":{"odpoved":"Zdaniteľným príjmom zamestnanca bude suma **160 €**. Váš zamýšľaný postup, pri ktorom by ste zvyšnú časť hodnoty ubytovania oslobodili podľa iného ustanovenia, nie je v súlade so zákonom.\n\n### Podrobná analýza\n\n**1. Oslobodenie príspevku na ubytovanie (§ 5 ods. 7 písm. n) ZDP)**\n\nZákon o dani z príjmov špecificky upravuje oslobodenie nepeňažného plnenia na ubytovanie zamestnanca. Keďže zamestnanec u vás pracuje 10 mesiacov (teda menej ako 24 mesiacov), vzťahuje sa na neho limit oslobodenia vo výške **100 € mesačne** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 5, ods. 7, písm. n)].\n\n*   **Celková hodnota ubytovania:** 260 €\n*   **Oslobodená časť podľa § 5 ods. 7 písm. n):** 100 €\n*   **Časť presahujúca limit:** 160 €\n\nTáto suma 160 € je podľa tohto ustanovenia zdaniteľným príjmom zamestnanca.\n\n**2. Nemožnosť kombinácie s oslobodením do 500 € (§ 5 ods. 7 písm. o) ZDP)**\n\nVšeobecné oslobodenie nepeňažného plnenia do výšky 500 € ročne podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP je určené pre benefity, ktoré **nemajú svoje vlastné, špecifické pravidlá oslobodenia** v iných ustanoveniach zákona.\n\nAko uvádza metodický výklad, toto oslobodenie je \"nad rámec plnení, ktoré už sú od dane oslobodené podľa iného ustanovenia ZDP\" [Komentár k zákonu č. 595/2003 Z. z.]. Keďže príspevok na ubytovanie má svoje vlastné pravidlá v písmene n), **nie je možné** na jeho časť presahujúcu limit (160 €) uplatniť všeobecné oslobodenie podľa písmena o). Celý benefit \"ubytovanie\" sa posudzuje výlučne podľa pravidiel pre ubytovanie.\n\n### Zhrnutie výpočtu\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Celková hodnota poskytnutého ubytovania | 260,00 € | |\n| Oslobodené podľa § 5 ods. 7 písm. n) ZDP | -100,00 € | Limit pre zamestnanca s dĺžkou PP < 24 mesiacov. |\n| Oslobodené podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP | 0,00 € | Nemožno použiť, keďže benefit má špecifickú úpravu. |\n| **Zdaniteľný príjem zamestnanca** | **160,00 €** | Suma vstupujúca do vymeriavacieho základu pre daň a odvody. |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nZamestnávateľ môže zamestnancovi stále poskytnúť **iné** nepeňažné benefity (napr. poukážky do kníhkupectva, príspevok na športové aktivity, darčekový kôš), na ktoré môže uplatniť oslobodenie do 500 € ročne podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP za predpokladu, že tieto náklady nebudú daňovým výdavkom. Toto oslobodenie však nemožno použiť na dofinancovanie benefitov, ktoré majú vlastný limit v zákone.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila zdaniteľný príjem vo výške 160 € a vecne správne odôvodnila nemožnosť kombinácie špecifického oslobodenia ubytovania so všeobecným oslobodením podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP."},"google":{"odpoved":"Zdaniteľným príjmom zamestnanca bude suma 160 €.\n\nPodľa § 5 ods. 7 písm. n) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP) je možné oslobodiť nepeňažné plnenie na ubytovanie do výšky 100 € mesačne, keďže pracovný pomer zamestnanca trvá menej ako 24 mesiacov. Zvyšnú časť plnenia vo výške 160 € nie je možné oslobodiť podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, nakoľko na benefit ubytovania sa vzťahuje špecifické ustanovenie. Ak je nepeňažné plnenie upravené v samostatnom ustanovení, nemožno naň aplikovať všeobecné oslobodenie pre nepeňažné plnenia. Zdaniteľným príjmom zamestnanca je teda rozdiel medzi hodnotou ubytovania a sumou oslobodenia (260 € - 100 €).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza zdaniteľný príjem vo výške 160 € a správne vysvetľuje nemožnosť kombinácie špecifického oslobodenia podľa § 5 ods. 7 písm. n) ZDP so všeobecným oslobodením podľa písm. o)."},"bez":{"odpoved":"Zdaniteľným príjmom zamestnanca bude suma 0 €.\n\nSuma 100 € je oslobodená od dane podľa § 5 ods. 7 písm. n) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, keďže pracovný pomer zamestnanca trvá menej ako 24 mesiacov. Zvyšná suma 160 € môže byť oslobodená podľa § 5 ods. 7 písm. o) citovaného zákona ako nepeňažné plnenie, ak tento výdavok nie je pre zamestnávateľa daňovým výdavkom. Zamestnanec si však musí sledovať, či v úhrne od všetkých zamestnávateľov neprekročil ročný limit 500 € pre tento typ oslobodenia. Kombinácia týchto dvoch oslobodení na jedno plnenie je možná.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza sumu zdaniteľného príjmu 0 € namiesto 160 € a chybne tvrdí, že kombinácia oslobodení podľa § 5 ods. 7 písm. n) a písm. o) ZDP na jedno plnenie je možná."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Zamestnávateľ, ktorý doteraz zabezpečoval zamestnancom zvoz do práce vlastným autobusom, sa rozhodol autobusový zvoz zrušiť a namiesto toho bude zamestnancovi mesačne preplácať v peniazoch cestovný lístok na verejnú dopravu vo výške 30 €. Je toto plnenie u zamestnanca oslobodené od dane do 60 € mesačne?","otazka_volna":"Namiesto busu im radšej dám do výplaty tridsať eur na lístky. To je predsa pod tou šesťdesiatkou, takže bez dane, nie?","spravna_odpoved":"Nie, oslobodené nie je. Oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. m) ZDP sa vzťahuje výlučne na NEPEŇAŽNÉ plnenie poskytnuté zamestnancovi za účelom zabezpečenia dopravy podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu ZDP. Peňažné plnenie (preplatenie cestovného zamestnancovi v peniazoch) je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti v celej výške 30 € a vstupuje aj do vymeriavacích základov na odvody.","ustanovenie":"§ 5 ods. 7 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/","my":{"odpoved":"Nie, toto peňažné plnenie vo výške 30 € **nie je u zamestnanca oslobodené od dane** podľa limitu 60 € mesačne. Ide o zdaniteľný príjem zamestnanca, ktorý podlieha dani z príjmov aj odvodom na sociálne a zdravotné poistenie.\n\n### Podrobné zdôvodnenie\n\nOslobodenie príjmu na dopravu do zamestnania podľa § 5 ods. 7 písm. m) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je viazané na splnenie niekoľkých striktných podmienok, ktoré vo vašom novom modeli nie sú splnené:\n\n1.  **Musí ísť o nepeňažné plnenie:** Zákon jednoznačne hovorí o \"nepeňažnom plnení\". Preplatenie cestovného lístka v peniazoch je peňažným plnením, a preto sa naň toto oslobodenie nevzťahuje. Oslobodenie by sa týkalo situácie, kedy zamestnávateľ zabezpečuje dopravu (napr. zmluvným dopravcom alebo vlastným autobusom), nie keď poskytuje peniaze na jej úhradu.\n\n2.  **Doprava musí byť zabezpečená zamestnávateľom:** Oslobodenie sa vzťahuje na prípady, keď zamestnávateľ využíva na dopravu motorové vozidlá na prepravu desať a viac osôb (autobusy) [Zdroj: Komentrk5zkona5952003Zz.md]. Preplácanie lístka na existujúcu verejnú dopravu túto podmienku nespĺňa.\n\n3.  **Podmienka nedostupnosti verejnej dopravy:** Jednou z podmienok pre uplatnenie tohto oslobodenia je, že verejná doprava nie je preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa [Zdroj: Komentrk5zkona5952003Zz.md]. Tým, že zamestnanec bude využívať verejnú dopravu, je zrejmé, že táto podmienka nie je splnená.\n\n### Ako správne postupovať\n\nKeďže príspevok 30 € nespĺňa podmienky na oslobodenie, považuje sa za zdaniteľný príjem zamestnanca zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) Zákona o dani z príjmov.\n\nTo v praxi znamená, že:\n*   Suma **30 € sa pripočíta k hrubej mzde** zamestnanca.\n*   Z tejto navýšenej hrubej mzdy sa vypočíta a zrazí **preddavok na daň z príjmov**.\n*   Suma 30 € vstupuje do vymeriavacieho základu pre výpočet **odvodov na sociálne a zdravotné poistenie**, a to na strane zamestnanca aj zamestnávateľa.\n\nPre zamestnávateľa je tento príspevok daňovým výdavkom ako súčasť mzdových nákladov.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nAk by ste chceli zamestnancom poskytnúť príspevok na dopravu ako daňovo oslobodený benefit, existuje alternatíva. Mohli by ste im priamo kupovať a odovzdávať mesačné cestovné lístky (električenky, predplatné lístky na vlak/autobus) ako nepeňažné plnenie.\n\nV takom prípade by ste mohli využiť oslobodenie podľa **§ 5 ods. 7 písm. o) Zákona o dani z príjmov**, ktoré umožňuje oslobodiť nepeňažné plnenie do výšky **500 € ročne** na jedného zamestnanca. Podmienkou však je, že náklad na tento benefit si zamestnávateľ **neuplatní ako daňový výdavok** [Zdroj: pdf_metodicke-usmernenie_14-dzpau-2022-mu-usmernenie-k-aplikacii-5-ods-7-pism-o-zakona-o-dani-z__chunk_002.md]. Zamestnanec by takýto benefit nemal zdanený a neplatil by z neho ani odvody.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že plnenie nie je oslobodené od dane, keďže oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. m) ZDP sa vzťahuje len na nepeňažné plnenie, a teda podlieha dani aj odvodom."},"google":{"odpoved":"Nie, toto peňažné plnenie nie je u zamestnanca oslobodené od dane. Oslobodenie od dane do výšky 60 € mesačne sa vzťahuje výlučne na **nepeňažné plnenie**, ktorým zamestnávateľ zabezpečuje dopravu zamestnancov do zamestnania, napríklad vlastným autobusom alebo prostredníctvom iného dodávateľa. Keďže vo vašom prípade ide o priamy peňažný príspevok, tento sa považuje za zdaniteľný príjem zamestnanca v plnej výške. Toto oslobodenie upravuje § 5 ods. 7 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Celá suma 30 € bude teda podliehať dani z príjmov a odvodom na sociálne a zdravotné poistenie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že ide o zdaniteľné plnenie podliehajúce dani a odvodom, keďže oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. m) ZDP sa vzťahuje len na nepeňažné plnenie."},"bez":{"odpoved":"Nie, toto peňažné plnenie nie je u zamestnanca oslobodené od dane. Oslobodenie do výšky 60 € mesačne sa vzťahuje na nepeňažné plnenie, teda na situáciu, keď zamestnávateľ priamo zabezpečuje dopravu, napríklad autobusom. Preplatenie cestovného lístka v peniazoch sa považuje za zdaniteľný príjem zamestnanca zo závislej činnosti, ktorý podlieha dani aj odvodom. Vyplýva to z § 5 ods. 7 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že peňažné plnenie nie je oslobodené od dane, podlieha dani aj odvodom a oslobodenie do 60 € mesačne podľa § 5 ods. 7 písm. m) ZDP sa vzťahuje len na nepeňažné plnenie."}},{"oblast":"dan-fo-zamestnanci","otazka":"Tréner zapísaný v registri fyzických osôb v športe má v januári 2026 príjmy zo závislej činnosti za výkon trénerskej činnosti: 250 € od športového klubu A (pracovný pomer) a 200 € od športového klubu B (zmluva o výkone činnosti športového odborníka). Akú sumu z januárových príjmov musí tréner zahrnúť do základu dane?","otazka_volna":"Trénujem deti v dvoch kluboch, jeden mi dáva dvestopäťdesiat a druhý dvesto mesačne. Vraj je to od tohto roka do tristo eur bez dane. Ako to je, keď mám dvoch?","spravna_odpoved":"Do základu dane zahrnie 150 €. Od 1. 1. 2026 je podľa § 5 ods. 7 písm. r) ZDP oslobodený príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) a m) plynúci za výkon činnosti trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe v úhrnnej sume najviac 300 € mesačne OD VŠETKÝCH ZAMESTNÁVATEĽOV; ak úhrn presiahne 300 €, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad túto sumu: 250 + 200 = 450 €, 450 − 300 = 150 €. Oslobodenie sa podľa prechodného ustanovenia § 52zzzg ods. 1 ZDP prvýkrát použije na príjmy plynúce z činnosti vykonávanej trénerom po 31. 12. 2025.","ustanovenie":"§ 5 ods. 7 písm. r) a § 52zzzg ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. (v znení účinnom od 1. 1. 2026)","citat":"príjem podľa odseku 1 písm. a) a m) plynúci za výkon činnosti trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe v úhrnnej sume najviac 300 eur mesačne od všetkých zamestnávateľov","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Novinky_leg/Priame_dane_uct/2025/2025.07.11_024_DZPaU_2025_I%20Info_novel_ZDP.pdf","my":{"odpoved":"Do základu dane musí tréner z januárových príjmov zahrnúť sumu **150 €**.\n\nOd 1. januára 2026 je účinné nové oslobodenie od dane pre trénerov zapísaných v registri fyzických osôb v športe. Podľa tohto ustanovenia je od dane oslobodený príjem zo závislej činnosti (z pracovného pomeru aj zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka) v úhrnnej sume **najviac 300 € mesačne** od všetkých zamestnávateľov. Do základu dane sa zahŕňa len suma, ktorá tento limit presiahne [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 5, ods. 7, písm. r)].\n\n### Výpočet zdaniteľnej časti príjmu za január 2026\n\n1.  **Súčet celkových príjmov trénera:**\n    *   Príjem od klubu A (pracovný pomer): 250 €\n    *   Príjem od klubu B (zmluva o výkone činnosti športového odborníka): 200 €\n    *   **Celkový úhrn príjmov: 450 €**\n\n2.  **Uplatnenie oslobodenia od dane:**\n    *   Mesačný limit oslobodenia: - 300 €\n\n3.  **Suma na zahrnutie do základu dane:**\n    *   450 € (celkový príjem) - 300 € (oslobodenie) = **150 €**\n\nZdaniteľným príjmom, z ktorého sa následne vypočíta čiastkový základ dane (po odpočítaní poistného), je teda suma 150 €.\n\n***\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nČasť príjmu, ktorá je oslobodená od dane z príjmov (v tomto prípade 300 €), zároveň nepodlieha ani odvodom na zdravotné poistenie [Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, § 10b, ods. 4]. Vymeriavací základ pre zdravotné poistenie sa teda bude počítať tiež len zo zdaniteľnej časti príjmu (150 €). Pre sociálne poistenie sa však od 1. januára 2026 uplatňuje nová odvodová odpočítateľná položka vo výške 300 €, ktorá sa týka práve príjmov trénerov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu 150 € a odkazuje na zákonné oslobodenie do výšky 300 € mesačne od všetkých zamestnávateľov podľa § 5 ods. 7 písm. r) ZDP."},"google":{"odpoved":"Do základu dane musí tréner zahrnúť sumu 150 €. Príjmy zo závislej činnosti na základe pracovného pomeru aj na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka sa považujú za príjmy zo závislej činnosti. Celkový januárový príjem trénera je 450 € (250 € + 200 €). Od 1. januára 2026 je príjem trénera zapísaného v registri fyzických osôb v športe plynúci zo závislej činnosti oslobodený od dane do úhrnnej sumy 300 € mesačne od všetkých zamestnávateľov. Do základu dane sa teda zahrnie len suma presahujúca tento limit, čiže 150 € (450 € - 300 €). Toto oslobodenie upravuje § 5 ods. 7 písm. r) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu 150 € a správne ju odôvodňuje uplatnením mesačného oslobodenia do 300 € podľa § 5 ods. 7 písm. r) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Do základu dane tréner zahrnie sumu 250 €. Príjem z pracovného pomeru od klubu A je v plnej výške zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti. Príjem 200 € od klubu B na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka je od dane oslobodený, keďže neprekročil limit 500 € za kalendárny mesiac od jedného platiteľa. Toto oslobodenie sa vzťahuje na príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. m) zákona o dani z príjmov. Ustanovuje to § 9 ods. 2 písm. r) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výslednú sumu (250 € namiesto 150 €) a vychádza z nesprávneho právneho pravidla s neexistujúcim mesačným limitom 500 € namiesto uplatnenia úhrnného mesačného limitu 300 € podľa § 5 ods. 7 písm. r) ZDP."}},{"oblast":"mzdy-davky","otazka":"Zamestnanec je v pracovnom pomere od roku 2019, v celom roku 2025 mal hrubú mzdu presne 1 825 € mesačne a žiadne iné vymeriavacie základy. Práceneschopnosť mu vznikla 2. 2. 2026 a trvá do 20. 2. 2026 vrátane. Koľko mu vyplatí zamestnávateľ ako náhradu príjmu, od ktorého dňa platí Sociálna poisťovňa a koľko mu vyplatí?","otazka_volna":"Chlapec mi ochorel začiatkom februára a je doma skoro tri týždne, berie 1825 hrubého. Kolko mu mám vyplatit ja a odkedy to preberá poisťovňa?","spravna_odpoved":"Rozhodujúce obdobie je rok 2025: DVZ = 21 900 / 365 = 60,0000 € (pri náhrade príjmu sa denný vymeriavací základ zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol – § 8 ods. 8 zákona č. 462/2003 Z. z.). Od roku 2026 platí zamestnávateľ náhradu príjmu za prvých 14 dní PN: dni 1.–3. (2.–4. 2.) po 25 % DVZ = 15,00 €/deň = 45,00 €; dni 4.–14. (5.–15. 2.) po 55 % DVZ = 33,00 €/deň × 11 dní = 363,00 €. Náhrada príjmu spolu 408,00 €. Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské až od 15. dňa PN, teda od 16. 2. 2026 do 20. 2. 2026 (5 dní) po 55 % DVZ = 33,00 €/deň, spolu 165,00 €.","ustanovenie":"§ 7 ods. 2 a § 8 ods. 1 zákona č. 462/2003 Z. z.; § 34 ods. 1 a § 37 zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do štrnásteho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/462/","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu je kompletný výpočet náhrady príjmu a nemocenského pre vášho zamestnanca.\n\nCelková suma, ktorú zamestnanec dostane za 19 dní práceneschopnosti, je **573,00 €**. Z toho:\n*   **Zamestnávateľ vyplatí náhradu príjmu vo výške 408,00 €.**\n*   **Sociálna poisťovňa vyplatí nemocenské vo výške 165,00 €.**\n\n---\n\n### Podrobný výpočet a vysvetlenie\n\n#### 1. Kto a dokedy platí?\n\nKeďže práceneschopnosť (PN) vznikla 2. februára 2026, uplatnia sa nové pravidlá platné od 1. januára 2026. Zamestnávateľ platí náhradu príjmu za prvých **14 kalendárnych dní** a Sociálna poisťovňa platí nemocenské až od 15. dňa PN.\n\n*   **Trvanie PN:** 2. 2. 2026 – 20. 2. 2026 (spolu 19 kalendárnych dní)\n*   **Zamestnávateľ platí (14 dní):** od 2. 2. do 15. 2. 2026\n*   **Sociálna poisťovňa platí (5 dní):** od 16. 2. do 20. 2. 2026\n\n#### 2. Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)\n\nRozhodujúcim obdobím na výpočet DVZ je predchádzajúci kalendárny rok, teda **rok 2025**.\n\n*   **Súčet vymeriavacích základov za rok 2025:** 1 825 €/mesiac × 12 mesiacov = 21 900 €\n*   **Počet kalendárnych dní v roku 2025:** 365\n*   **Výpočet DVZ:** 21 900 € / 365 dní = **60,0000 €**\n\nMaximálny denný vymeriavací základ pre rok 2026 je 100,2082 € pre náhradu príjmu a 100,2083 € pre nemocenské [Zdroj: 143_Mzdove_veliciny_v_roku_2026_2025.md]. Keďže vypočítaný DVZ (60,00 €) je nižší, použije sa vo výpočtoch skutočný DVZ.\n\n#### 3. Výpočet náhrady príjmu od zamestnávateľa (1. – 14. deň)\n\nNáhrada príjmu sa počíta v dvoch pásmach podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.\n\n| Obdobie PN (dni) | Dátumy                | Počet dní | Sadzba z DVZ | Výpočet                               | Suma      |\n| :--------------- | :-------------------- | :-------- | :----------- | :------------------------------------ | :-------- |\n| 1. – 3. deň      | 2. 2. – 4. 2. 2026    | 3 dni     | 25 %         | 3 × (60,00 € × 0,25) = 3 × 15,00 €    | 45,00 €   |\n| 4. – 14. deň     | 5. 2. – 15. 2. 2026   | 11 dní    | 55 %         | 11 × (60,00 € × 0,55) = 11 × 33,00 €  | 363,00 €  |\n| **Spolu**        |                       | **14 dní**  |              |                                       | **408,00 €** |\n\n**Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi náhradu príjmu vo výške 408,00 €.**\n\n#### 4. Výpočet nemocenského od Sociálnej poisťovne (od 15. dňa)\n\nSociálna poisťovňa vypláca nemocenské za dni od 16. 2. do 20. 2. 2026.\n\n| Obdobie PN (dni) | Dátumy                | Počet dní | Sadzba z DVZ | Výpočet                               | Suma      |\n| :--------------- | :-------------------- | :-------- | :----------- | :------------------------------------ | :-------- |\n| 15. – 19. deň    | 16. 2. – 20. 2. 2026  | 5 dní     | 55 %         | 5 × (60,00 € × 0,55) = 5 × 33,00 €    | 165,00 €  |\n| **Spolu**        |                       | **5 dní**   |              |                                       | **165,00 €** |\n\nVýsledná suma dávky sociálneho poistenia sa zaokrúhľuje na najbližších 10 eurocentov nahor [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 116, ods. 8]. V tomto prípade je suma presná, takže sa nezaokrúhľuje.\n\n**Sociálna poisťovňa vyplatí zamestnancovi nemocenské vo výške 165,00 €.**","spravne":true,"dovod":"Odpoveď je vecne správna, obsahuje presné sumy náhrady príjmu (408,00 €) aj nemocenského (165,00 €), správny začiatok výplaty zo Sociálnej poisťovne (od 15. dňa, t. j. 16. 2. 2026) a korektné právne zdôvodnenie."},"google":{"odpoved":"Na základe legislatívy platnej v roku 2026 zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi náhradu príjmu za prvých 14 dní práceneschopnosti vo výške 408 €. Táto suma sa skladá z náhrady za prvé tri dni vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) a za 4. až 14. deň vo výške 55 % DVZ, ktorý je v tomto prípade 60 € (1825 € * 12 / 365 dní). Sociálna poisťovňa začne vyplácať nemocenské od 15. dňa trvania práceneschopnosti, teda od 16. februára 2026. Za zvyšných 5 dní práceneschopnosti (od 16. 2. do 20. 2. 2026) vyplatí Sociálna poisťovňa nemocenské vo výške 165 €, čo predstavuje 55 % z denného vymeriavacieho základu. Uvedený postup upravuje § 8 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu a § 34 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výšku náhrady príjmu 408 €, začiatok aj sumu nemocenského od Sociálnej poisťovne od 15. dňa (16. 2. 2026) vo výške 165 € vrátane správneho postupu výpočtu a odkazov na právne predpisy."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ vyplatí náhradu príjmu za prvých 10 kalendárnych dní práceneschopnosti v celkovej sume 276 €. Sociálna poisťovňa začne platiť nemocenské od 11. dňa práceneschopnosti, teda od 12. 2. 2026 (§ 34 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Za zvyšných 9 dní trvania PN vyplatí Sociálna poisťovňa nemocenské vo výške 297 €. Denný vymeriavací základ pre výpočet oboch dávok je 60 €, určený z príjmu v rozhodujúcom období roku 2025. Výška náhrady príjmu je 25 % (prvé 3 dni) a 55 % (4. až 10. deň) a výška nemocenského je 55 % z denného vymeriavacieho základu (§ 7 Zákona č. 462/2003 Z. z. a § 37 Zákona č. 461/2003 Z. z.).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď vychádza zo starého právneho stavu (10 dní náhrady príjmu a nástup Sociálnej poisťovne od 11. dňa namiesto 14 dní a nástupu od 15. dňa platného od roku 2026), čo viedlo k nesprávnym sumám aj dňom."}},{"oblast":"mzdy-davky","otazka":"Zamestnankyni vznikla dočasná pracovná neschopnosť 20. decembra 2025 a trvá nepretržite do 31. januára 2026. Koľko dní jej má vyplatiť náhradu príjmu zamestnávateľ a od ktorého dňa vypláca nemocenské Sociálna poisťovňa?","otazka_volna":"Nasa pani je peenke este od decembra a tahá sa to do januára. Platím ja 10 alebo 14 dní ked sa to vlani zmenilo?","spravna_odpoved":"Uplatní sa staré pravidlo: nové 14-dňové obdobie platí len pre PN, ktorá vznikla po 31. 12. 2025. Keďže PN vznikla 20. 12. 2025, zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu za prvých 10 dní, teda od 20. 12. do 29. 12. 2025, a Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské od 11. dňa PN, teda od 30. decembra 2025 až do skončenia PN 31. 1. 2026. Vyplýva to z dvoch prechodných ustanovení: § 13d zákona č. 462/2003 Z. z. (náhrada príjmu pri PN, ktorá vznikla pred 1. 1. 2026, sa poskytuje podľa znenia účinného do 31. 12. 2025) a § 293gmb zákona č. 461/2003 Z. z. (nárok na nemocenské a na jeho výplatu sa pri PN vzniknutej pred 1. 1. 2026 posudzuje podľa znenia účinného do 31. 12. 2025).","ustanovenie":"§ 13d a § 7 ods. 2 zákona č. 462/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2025; § 293gmb a § 34 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2025","citat":"Pre ePN, ktoré vzniknú pred 1. januárom 2026, platia doterajšie pravidlá.","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/news/zmena-2026-socialna-poistovna-bude-nemocensku-davku-od-noveho-roku-vyplacat-od-15-dna","my":{"odpoved":"**Zamestnávateľ vyplatí náhradu príjmu za prvých 10 kalendárnych dní, teda od 20. decembra 2025 do 29. decembra 2025. Sociálna poisťovňa začne vyplácať nemocenské od 11. dňa práceneschopnosti, teda od 30. decembra 2025.**\n\nHoci od 1. januára 2026 platí nová legislatíva, ktorá predlžuje obdobie vyplácania náhrady príjmu zamestnávateľom na prvých 14 dní, vo vašom prípade sa neuplatní. Rozhodujúci je dátum vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (PN).\n\n### Legislatívny kontext\n\nPre dočasné pracovné neschopnosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2026 a pokračujú aj po tomto dátume, sa uplatňuje právna úprava účinná do 31. decembra 2025. Toto upravuje prechodné ustanovenie zákona o náhrade príjmu [Zákon č. 462/2003 Z. z., § 13d].\n\nTo znamená, že sa postupuje podľa starých pravidiel:\n*   **PN vzniknutá do 31. 12. 2025:** Zamestnávateľ platí náhradu príjmu za prvých 10 dní, Sociálna poisťovňa platí nemocenské od 11. dňa.\n*   **PN vzniknutá od 1. 1. 2026:** Zamestnávateľ platí náhradu príjmu za prvých 14 dní, Sociálna poisťovňa platí nemocenské od 15. dňa.\n\n### Rozdelenie platieb vo vašom prípade\n\nKeďže PN vašej zamestnankyne vznikla 20. decembra 2025, platí pre ňu celý čas pôvodný režim.\n\n| Obdobie PN | Kto platí | Plnenie | Počet dní |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **20. 12. 2025 – 29. 12. 2025** | **Zamestnávateľ** | Náhrada príjmu | **10 dní** |\n| **30. 12. 2025 – 31. 1. 2026** | **Sociálna poisťovňa** | Nemocenské | Zvyšok PN |\n\nZamestnávateľ teda zodpovedá len za prvých 10 kalendárnych dní, bez ohľadu na to, že práceneschopnosť prešla do roku 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, správne uvádza 10 dní náhrady príjmu od zamestnávateľa, výplatu nemocenského Sociálnou poisťovňou od 11. dňa a odkazuje na príslušné prechodné ustanovenie."},"google":{"odpoved":"Zamestnávateľ je povinný vyplatiť zamestnankyni náhradu príjmu počas prvých 10 kalendárnych dní jej dočasnej pracovnej neschopnosti. V tomto prípade ide o obdobie od 20. decembra 2025 do 29. decembra 2025. Sociálna poisťovňa začína vyplácať nemocenské od 11. dňa trvania práceneschopnosti, teda od 30. decembra 2025. Povinnosť zamestnávateľa je stanovená v § 7 ods. 2 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Následnú výplatu nemocenského Sociálnou poisťovňou upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza výplatu náhrady príjmu zamestnávateľom za prvých 10 dní (20. až 29. decembra 2025) a výplatu nemocenského Sociálnou poisťovňou od 11. dňa (30. decembra 2025)."},"bez":{"odpoved":"Zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu za prvých 10 kalendárnych dní dočasnej pracovnej neschopnosti, teda od 20. decembra 2025 do 29. decembra 2025. Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, teda od 30. decembra 2025. Povinnosť zamestnávateľa vyplýva z § 6 ods. 1 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Nárok na nemocenské od Sociálnej poisťovne vzniká podľa § 34 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza 10 dní náhrady príjmu zamestnávateľom (od 20. 12. do 29. 12. 2025) a výplatu nemocenského Sociálnou poisťovňou od 11. dňa (od 30. 12. 2025), pričom chýbajúce explicitné uvedenie prechodných ustanovení nepredstavuje nesprávne pravidlo."}},{"oblast":"mzdy-davky","otazka":"Zamestnancovi skončil pracovný pomer 31. januára 2026. Dňa 4. februára 2026 mu lekár uznal dočasnú pracovnú neschopnosť. Kto mu za prvé dni PN platí a od ktorého dňa?","otazka_volna":"Chalanovi sme skoncili zmluvu koncom januára a o par dní si dal peenku. Musím mu este ja niečo platit?","spravna_odpoved":"Nie, zamestnávateľ neplatí nič. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, teda od 1. 2. do 7. 2. 2026; PN vznikla 4. 2. 2026, čiže v ochrannej lehote. V takom prípade nárok na nemocenské vzniká od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, teda od 4. 2. 2026, a vypláca ho Sociálna poisťovňa. Pozor na výšku: podľa § 37 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. je nemocenské zamestnanca, ktorému PN vznikla v ochrannej lehote, od prvého do tretieho dňa PN (4. – 6. 2. 2026) len 25 % denného vymeriavacieho základu a až od štvrtého dňa PN (od 7. 2. 2026) 55 % DVZ. Náhrada príjmu od zamestnávateľa nepatrí, lebo pracovný pomer už netrvá.","ustanovenie":"§ 32 ods. 1, § 34 ods. 2 a § 37 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"Ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/","my":{"odpoved":"**Nemocenské bude od prvého dňa vyplácať Sociálna poisťovňa, nie bývalý zamestnávateľ.** Nárok na dávku vzniká od 4. februára 2026.\n\n### Vysvetlenie\n\nVo vašom prípade nastala dočasná pracovná neschopnosť (PN) po skončení pracovného pomeru, ale v rámci tzv. ochrannej lehoty.\n\n1.  **Ochranná lehota:** Je to obdobie (štandardne 7 dní) po zániku nemocenského poistenia (skončení pracovného pomeru), počas ktorého zamestnancovi môže vzniknúť nárok na nemocenské. Váš zamestnanec skončil pracovný pomer 31. januára 2026 a PN mu vznikla 4. februára 2026, teda na 4. deň po skončení, čo je v rámci ochrannej lehoty.\n\n2.  **Kto platí:** Ak PN vznikne v ochrannej lehote, nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa nevzniká. Namiesto toho vzniká nárok na nemocenskú dávku (nemocenské) priamo od Sociálnej poisťovne, a to už od prvého dňa PN [Zdroj: 117_Zmeny_v_zakone_o_socialnom_poisteni_druha_cast_2025.md].\n\n3.  **Výška nemocenského:** Sociálna poisťovňa bude nemocenské vyplácať v príslušnej percentuálnej sadzbe z denného vymeriavacieho základu zamestnanca.\n\n**Dôležitý rozdiel oproti PN počas zamestnania:**\n\nNové pravidlá platné od 1. januára 2026, podľa ktorých zamestnávateľ platí náhradu príjmu prvých 14 dní PN, sa uplatňujú **len vtedy, ak PN vznikne počas trvania pracovného pomeru**. Keďže v tomto prípade PN vznikla až po jeho skončení, celú finančnú kompenzáciu od prvého dňa preberá Sociálna poisťovňa [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 34, ods. 2].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že od prvého dňa (4. februára 2026) platí nemocenské Sociálna poisťovňa z dôvodu vzniku PN v ochrannej lehote a zamestnávateľ neplatí nič."},"google":{"odpoved":"Keďže dočasná pracovná neschopnosť (PN) vznikla 4. februára 2026, teda v 7-dňovej ochrannej lehote po skončení pracovného pomeru, nárok na dávku zamestnancovi vznikol. V tomto prípade platí nemocenské od prvého dňa Sociálna poisťovňa, nie bývalý zamestnávateľ. Nemocenské sa vypláca od 4. februára 2026, pričom za prvé tri dni je vo výške 25 % a od štvrtého dňa vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu. Tento postup vyplýva z § 32 a § 34 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Bývalý zamestnávateľ už nevypláca náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že dávku (nemocenské) vypláca Sociálna poisťovňa od 1. dňa PN (od 4. februára 2026), zamestnávateľ neplatí nič a správne definuje aj ochrannú lehotu a percentuálne sadzby."},"bez":{"odpoved":"Keďže dočasná pracovná neschopnosť (PN) vznikla v 7-dňovej ochrannej lehote po skončení pracovného pomeru, nárok na dávku má voči Sociálnej poisťovni. Bývalý zamestnávateľ mu neplatí nič, nakoľko PN nevznikla počas trvania pracovného pomeru. Sociálna poisťovňa mu bude vyplácať nemocenské už od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, teda od 4. februára 2026. Ochrannú lehotu upravuje § 32 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Nárok na nemocenské od prvého dňa v tomto prípade vyplýva z § 34 ods. 1 toho istého zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zamestnávateľ neplatí nič a nemocenské vypláca Sociálna poisťovňa od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 4. februára 2026) z dôvodu vzniku PN v ochrannej lehote."}},{"oblast":"mzdy-davky","otazka":"Zamestnancovi vznikla PN 5. januára 2026. Pracovný pomer mu skončil uplynutím doby určitej 15. januára 2026, PN trvá ďalej do konca februára. Od ktorého dňa mu vznikne nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne?","otazka_volna":"Dochlapovi skoncila zmluva na dobu urcitu uprostred peenky. Ako to je, ked este nebolo 14 dní?","spravna_odpoved":"Od 16. januára 2026. Ak zamestnancovi zanikne nemocenské poistenie počas prvých 14 dní dočasnej pracovnej neschopnosti, nárok na nemocenské vzniká odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia – teda od 16. 1. 2026, nie až od 15. dňa PN (19. 1. 2026). Zamestnávateľ vyplatí náhradu príjmu len za dni trvania pracovného pomeru, t. j. za 5. 1. – 15. 1. 2026 (11 dní: 3 dni po 25 % DVZ a 8 dní po 55 % DVZ).","ustanovenie":"§ 34 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.; § 7 a § 8 zákona č. 462/2003 Z. z.","citat":"Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti, má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/","my":{"odpoved":"**Nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne vznikne zamestnancovi od 16. januára 2026.**\n\nPodľa legislatívy platnej od 1. januára 2026 platí zamestnávateľ náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) počas prvých 14 kalendárnych dní. Nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa, štandardne vzniká až od 15. dňa PN [Náhrada príjmu pri PN — 14 dní od roku 2026].\n\nVáš prípad je však špecifický, pretože pracovný pomer zamestnanca skončil počas tohto 14-dňového obdobia. Pre túto situáciu platí osobitné pravidlo.\n\n### Podrobný rozpis\nAk zamestnancovi zanikne nemocenské poistenie (t. j. skončí mu pracovný pomer) počas prvých 14 dní trvania PN, nárok na nemocenské mu vzniká **odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia** [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 34, ods. 3].\n\nVo vašom prípade to znamená:\n1.  **Vznik PN:** 5. január 2026.\n2.  **Náhrada príjmu od zamestnávateľa:** Zamestnávateľ je povinný platiť náhradu príjmu od začiatku PN (5. 1. 2026) až do dňa skončenia pracovného pomeru (15. 1. 2026), teda za 11 kalendárnych dní.\n3.  **Skončenie pracovného pomeru:** 15. január 2026.\n4.  **Vznik nároku na nemocenské:** Nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne vzniká dňom nasledujúcim po skončení pracovného pomeru, t. j. **16. januára 2026**. Od tohto dňa až do ukončenia PN bude zamestnancovi dávku vyplácať Sociálna poisťovňa.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza dátum vzniku nároku na nemocenské od 16. januára 2026 a správne cituje aj aplikuje príslušné ustanovenie zákona."},"google":{"odpoved":"Nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne vznikne zamestnancovi od 15. januára 2026. Zamestnávateľ je totiž povinný platiť náhradu príjmu počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti, čo vo vašom prípade trvalo do 14. januára 2026. Od 11. dňa trvania PN preberá platbu nemocenského Sociálna poisťovňa. Skutočnosť, že pracovný pomer v tento deň skončil, nemá na vznik nároku na nemocenské vplyv, keďže PN naďalej trvá. Tento postup vyplýva z § 34 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zo zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny dátum vzniku nároku (15. januára namiesto 16. januára 2026) a vychádza z nesprávneho právneho pravidla o 10 dňoch náhrady príjmu namiesto 14 dní a dňa nasledujúceho po zániku poistenia."},"bez":{"odpoved":"Nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne vzniká zamestnancovi od 11. dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti (PN), teda od 15. januára 2026. Za prvých 10 dní PN, od 5. do 14. januára 2026, mu patrí náhrada príjmu od zamestnávateľa. Skončenie pracovného pomeru počas PN nemá vplyv na trvanie nároku na nemocenské, keďže PN vznikla počas existencie nemocenského poistenia. Nárok na nemocenské od 11. dňa PN vyplýva z § 34 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny dátum vzniku nároku na nemocenské (15. januára namiesto 16. januára) a vychádza zo starého, neplatného pravidla o 10 dňoch náhrady príjmu."}},{"oblast":"mzdy-davky","otazka":"Zamestnancovi bolo 3. marca 2026 nariadené karanténne opatrenie (izolácia) a lekár mu z tohto dôvodu vystavil PN na 10 kalendárnych dní. Kto mu tieto dni platí a započíta sa toto obdobie do 52-týždňového podporného obdobia?","otazka_volna":"Dali mu karanténu na desat dní. Platí to poisťovňa ako za korony alebo to ide na mna? A rata sa to do peenkoveho limitu?","spravna_odpoved":"Pandemický režim (nemocenské od 1. dňa) skončil spolu s krízovou situáciou a už neplatí. Karanténa a izolácia sú dôvodom bežnej dočasnej pracovnej neschopnosti, takže celých 10 dní vypláca náhradu príjmu zamestnávateľ (dni 1.–3. po 25 % DVZ, dni 4.–10. po 55 % DVZ); Sociálna poisťovňa nevyplatí nič, lebo PN netrvala aspoň 15 dní. Obdobie nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie sa však do podporného obdobia (52 týždňov) nezapočítava.","ustanovenie":"§ 34 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; § 7 a § 8 zákona č. 462/2003 Z. z.","citat":"Do podporného obdobia sa nezapočítava obdobie nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/","my":{"odpoved":"Áno, pre rok 2026 platia v tejto oblasti nové pravidlá. **Počas celej 10-dňovej karantény platí náhradu príjmu zamestnávateľ a toto obdobie sa do 52-týždňového podporného obdobia nezapočítava.**\n\nTu je podrobné vysvetlenie oboch otázok:\n\n### 1. Kto platí PN počas karantény\n\nOd 1. januára 2026 sa obdobie, počas ktorého platí náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) zamestnávateľ, predĺžilo z 10 na **14 kalendárnych dní** [Náhrada príjmu pri PN — 14 dní od roku 2026].\n\nVáš zamestnanec bol PN 10 dní, čo plne spadá do tohto nového 14-dňového obdobia. Celú náhradu príjmu mu teda vyplatí zamestnávateľ v nasledujúcej výške:\n*   **1. až 3. deň PN:** 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)\n*   **4. až 10. deň PN:** 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)\n\nSociálna poisťovňa by začala vyplácať nemocenské až od 15. dňa trvania PN, čo v tomto prípade nenastalo.\n\n| Dni PN | Kto platí | Sadzba |\n| :--- | :--- | :--- |\n| 1. - 3. deň (3.3. - 5.3.2026) | Zamestnávateľ | 25 % DVZ |\n| 4. - 10. deň (6.3. - 12.3.2026) | Zamestnávateľ | 55 % DVZ |\n\n### 2. Započítanie do podporného obdobia\n\nPodporné obdobie je maximálne 52 týždňov, počas ktorých má poistenec nárok na nemocenské. Zákon o sociálnom poistení však výslovne stanovuje, že **obdobie nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie sa do podporného obdobia nezapočítava** [Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení].\n\nPre zamestnanca to znamená, že týchto 10 dní karantény mu \"neuberá\" z jeho maximálneho 52-týždňového nároku na nemocenské dávky v prípade budúcej, inej choroby.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že celých 10 dní platí zamestnávateľ a dané obdobie sa nezapočítava do 52-týždňového podporného obdobia."},"google":{"odpoved":"Počas prvých 10 dní dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) z dôvodu nariadenej karantény platí zamestnancovi náhradu príjmu zamestnávateľ. Od 1. januára 2026 zamestnávateľ platí prvých 14 dní PN, pričom za 1. až 3. deň patrí zamestnancovi 25 % a za 4. až 14. deň 55 % denného vymeriavacieho základu. Táto povinnosť vyplýva zo Zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.\n\nObdobie dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie sa nezapočítava do 52-týždňového podporného obdobia na účely poberania nemocenského. Toto ustanovuje § 34 ods. 6 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že prvých 10 dní platí zamestnávateľ a že obdobie karantény sa nezapočítava do 52-týždňového podporného obdobia."},"bez":{"odpoved":"Prvých 10 kalendárnych dní dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) z dôvodu karantény platí zamestnávateľ ako náhradu príjmu. Zamestnancovi patrí za prvé tri dni 25 % a od štvrtého do desiateho dňa 55 % denného vymeriavacieho základu. Táto povinnosť vyplýva z § 3 ods. 1 a § 8 ods. 1 Zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu. Áno, toto obdobie sa v plnom rozsahu započítava do celkového 52-týždňového podporného obdobia pre nárok na nemocenské. Podporné obdobie totiž plynie od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti podľa § 34 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že sa obdobie nariadenej karantény/izolácie započítava do 52-týždňového podporného obdobia, hoci podľa § 34 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa toto obdobie nezapočítava."}},{"oblast":"mzdy-davky","otazka":"Zamestnanec bol dočasne práceneschopný 60 dní, PN skončila 31. marca 2026. Potom pracoval bez PN a od 1. septembra 2026 je opäť práceneschopný. Započítajú sa predchádzajúce dni do podporného obdobia a koľko dní podporného obdobia mu ešte zostáva?","otazka_volna":"Bol mi dva mesiace na peenke na jar a teraz si dal novu. Rata sa mu to dokopy alebo zacina od nuly?","spravna_odpoved":"Áno, započítajú sa. Predchádzajúce obdobia PN sa do podporného obdobia nezapočítavajú len vtedy, ak od skončenia poslednej PN trvalo nemocenské poistenie bez PN najmenej 26 týždňov (182 dní). Od 1. 4. do 31. 8. 2026 uplynulo len 153 dní, čo je menej ako 26 týždňov, preto sa 60 dní započíta. Podporné obdobie je 52 týždňov = 364 dní, takže mu zostáva 304 dní. Z nich navyše prvých 14 dní novej PN platí zamestnávateľ ako náhradu príjmu, Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské až od 15. dňa.","ustanovenie":"§ 34 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla dočasná pracovná neschopnosť.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/","my":{"odpoved":"Áno, predchádzajúce dni práceneschopnosti sa v tomto prípade započítajú do celkového podporného obdobia. **Zamestnancovi zostáva 304 dní nároku na nemocenské.**\n\nDôvodom je, že medzi skončením prvej a začiatkom druhej práceneschopnosti neuplynulo zákonom stanovených 26 týždňov nepretržitého nemocenského poistenia bez PN.\n\n### Podrobné vysvetlenie a výpočet\n\nPodľa Zákona o sociálnom poistení platia nasledujúce pravidlá:\n\n1.  **Celková dĺžka podporného obdobia:** Nárok na nemocenské (platenú PN od Sociálnej poisťovne) trvá najviac 52 týždňov, čo je 364 dní [Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 34 ods. 1].\n\n2.  **Sčítavanie období PN:** Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa do podporného obdobia započítavajú, ak spadajú do obdobia 52 týždňov pred vznikom novej PN [Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 34 ods. 4].\n\n3.  **Kedy sa predchádzajúca PN nezapočítava (tzv. \"reset\"):** Predchádzajúce obdobia PN sa nezapočítajú (podporné obdobie sa \"vynuluje\"), iba ak nemocenské poistenie zamestnanca trvalo **aspoň 26 týždňov** od skončenia poslednej PN a počas tohto obdobia zamestnanec nebol práceneschopný [Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 34 ods. 5].\n\n#### Posúdenie vašej situácie:\n\n*   **Koniec prvej PN:** 31. marec 2026\n*   **Začiatok druhej PN:** 1. september 2026\n*   **Obdobie bez PN:** od 1. apríla 2026 do 31. augusta 2026\n\nVypočítajme trvanie obdobia bez PN:\n*   Apríl: 30 dní\n*   Máj: 31 dní\n*   Jún: 30 dní\n*   Júl: 31 dní\n*   August: 31 dní\n*   **Spolu:** 153 dní\n\nPrepočítame dni na týždne:\n153 dní / 7 dní v týždni = **21,86 týždňa**\n\nKeďže obdobie nepretržitého poistenia bez PN (21,86 týždňa) je kratšie ako zákonom požadovaných 26 týždňov, podmienka na vynulovanie podporného obdobia **nebola splnená**. Preto sa 60 dní z predchádzajúcej PN pripočíta k novej.\n\n### Výpočet zostávajúceho podporného obdobia\n\n| Položka | Dĺžka |\n| :--- | :--- |\n| Celkové podporné obdobie | 364 dní |\n| Vyčerpané obdobie z predchádzajúcej PN | - 60 dní |\n| **Zostávajúce podporné obdobie** | **304 dní** |\n\nZamestnanec má teda od 1. septembra 2026 nárok na nemocenské ešte po dobu 304 dní, pokiaľ bude jeho dočasná pracovná neschopnosť trvať a bude spĺňať ostatné zákonné podmienky.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že predchádzajúce dni sa započítajú, pretože neuplynulo 26 týždňov poistenia bez PN (len 153 dní), a správne vypočítala zostávajúce podporné obdobie 304 dní."},"google":{"odpoved":"Áno, predchádzajúce dni dočasnej práceneschopnosti (PN) sa započítajú do nového podporného obdobia. K započítaniu dochádza, pretože od skončenia poslednej PN neuplynulo aspoň 26 týždňov trvania nemocenského poistenia bez novej PN. Celková dĺžka podporného obdobia je 52 týždňov (364 dní). Zamestnancovi po odrátaní už vyčerpaných 60 dní zostáva ešte 304 dní podporného obdobia. Tento postup vyplýva z § 34 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď je vecne správna, dospela k správnemu záveru o započítaní predchádzajúcej PN na základe nesplnenia 26 týždňov a správne určila zostávajúcich 304 dní podporného obdobia."},"bez":{"odpoved":"Áno, predchádzajúce dni dočasnej práceneschopnosti sa započítajú do podporného obdobia, pretože obdobie poistenia medzi oboma PN netrvalo aspoň 26 týždňov. Zamestnancovi zostáva 304 dní podporného obdobia (364 dní celkom - 60 dní vyčerpaných). Celkové podporné obdobie je najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia PN, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom. Vyplýva to z § 34 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že sa predchádzajúce dni započítajú z dôvodu nesplnenia 26 týždňov poistenia, a správne vypočítala zostávajúci počet dní podporného obdobia (304 dní)."}},{"oblast":"mzdy-davky","otazka":"Manažér má mesačný vymeriavací základ 6 000 €. PN mu vznikla 1. februára 2026 a trvá celý marec 2026. Koľko mu Sociálna poisťovňa vyplatí nemocenské za marec 2026 (31 dní)?","otazka_volna":"Riaditel ma sest tisic mesacne a je cely marec na peenke. Kolko dostane z poistovne?","spravna_odpoved":"1 708,60 €, čo je zároveň maximum. Denný vymeriavací základ je v roku 2026 obmedzený sumou 100,2083 € (2-násobok všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2024: 2 × 18 288 / 365, zaokrúhlené na 4 desatinné miesta nahor). Nemocenské zamestnanca je 55 % DVZ = 55,114565 € na deň; za 31 dní to je 1 708,551515 €, po zaokrúhlení na 10 eurocentov nahor 1 708,60 € (za 30-dňový mesiac 1 653,50 €).","ustanovenie":"§ 37 a § 55 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"denný vymeriavací základ, pravdepodobný denný vymeriavací základ a úhrn denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov nesmú byť vyššie ako 100,2083 eura","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/news/zmena-2026-socialna-poistovna-bude-vyplacat-vyssie-maximalne-sumy-davok-nemocenske-materske","my":{"odpoved":"Za marec 2026 (31 dní) vyplatí Sociálna poisťovňa manažérovi nemocenské vo výške **1 708,60 €**.\n\nHoci je manažérov mesačný vymeriavací základ 6 000 €, pri výpočte nemocenských dávok sa uplatňuje zákonom stanovený maximálny denný vymeriavací základ. Pre rok 2026 je táto maximálna suma **100,2083 €**.\n\n### Podrobný výpočet\n\n1.  **Určenie denného vymeriavacieho základu (DVZ):**\n    *   Váš skutočný DVZ by bol vyšší (cca 197,26 €), avšak pre výpočet sa použije maximálny možný DVZ platný pre rok 2026.\n    *   **Použitý DVZ = 100,2083 €** [Zdroj: najdolezitejsie-zmeny-v-socialnom-poisteni-od-1-januara-2026__026.md]\n\n2.  **Výpočet dennej výšky nemocenského:**\n    *   Nemocenské je 55 % z denného vymeriavacieho základu.\n    *   100,2083 € × 55 % = **55,114565 €/deň**\n\n3.  **Výpočet nemocenského za marec 2026:**\n    *   Marec má 31 kalendárnych dní.\n    *   55,114565 €/deň × 31 dní = 1 708,551515 €\n\n4.  **Zaokrúhlenie dávky:**\n    *   Výsledná suma dávky sa podľa zákona zaokrúhľuje na najbližších 10 eurocentov nahor.\n    *   **Výsledná suma = 1 708,60 €** [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 116, ods. 8]\n\n| Položka | Hodnota | Zdroj / Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Mesačný vymeriavací základ | 6 000,00 € | Zadané používateľom |\n| **Maximálny denný VZ pre 2026** | **100,2083 €** | Zákonný limit, ktorý sa použije namiesto skutočného DVZ |\n| Sadzba nemocenského | 55 % | Platí od 4. dňa PN |\n| Nemocenské na deň | 55,114565 € | 100,2083 € × 55 % |\n| Počet dní v marci 2026 | 31 dní | |\n| Nemocenské za marec (nezaokrúhlené) | 1 708,55 € | 55,114565 € × 31 |\n| **Nemocenské za marec (zaokrúhlené)** | **1 708,60 €** | Zaokrúhlené na 10 eurocentov nahor |\n\n**Dôležitá informácia k PN v roku 2026:**\nKeďže vaša PN vznikla 1. februára 2026, uplatnil sa už nový režim platný od 1. januára 2026. To znamená, že prvých 14 dní (od 1. 2. do 14. 2. 2026) vám platil náhradu príjmu zamestnávateľ. Sociálna poisťovňa vám vypláca nemocenské od 15. dňa PN, teda od 15. februára 2026. Za celý marec 2026 vám preto patrí nemocenské od Sociálnej poisťovne. [Zdroj: 130_Nove_pravidla_PN-ky_v_roku_2026_2025.md]","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu nemocenského 1 708,60 € a správne aplikuje maximálny denný vymeriavací základ 100,2083 € vrátane postupu zaokrúhľovania."},"google":{"odpoved":"V marci 2026 vyplatí Sociálna poisťovňa manažérovi nemocenské vo výške 1 708,60 €. Jeho denný vymeriavací základ presahuje maximálnu hodnotu, preto sa pre výpočet použije maximálny denný vymeriavací základ stanovený pre rok 2026, ktorý je 100,2083 €. Keďže práceneschopnosť trvá dlhšie ako 10 dní, nemocenské od 11. dňa vypláca Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % z denného vymeriavacieho základu za každý deň práceneschopnosti. Tento výpočet je v súlade s § 34 a § 55 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu sumu 1 708,60 € aj správny maximálny denný vymeriavací základ a percentuálnu sadzbu podľa zákona."},"bez":{"odpoved":"Sociálna poisťovňa vyplatí manažérovi za marec 2026 nemocenské vo výške **1 603,20 €**. Keďže jeho mesačný vymeriavací základ 6 000 € presahuje maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie, pri výpočte sa použije maximálny denný vymeriavací základ platný pre rok 2026 (predpokladaná hodnota 94,0274 €). Výška nemocenského je 55 % z tohto maximálneho denného vymeriavacieho základu za 31 kalendárnych dní. Sadzbu nemocenského určuje § 37 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Maximálny vymeriavací základ upravuje § 138 ods. 6 toho istého zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výslednú sumu nemocenského (1 603,20 € namiesto 1 708,60 €), pretože vychádza z nesprávneho maximálneho denného vymeriavacieho základu."}},{"oblast":"mzdy-davky","otazka":"Aký priemerný mesačný vymeriavací základ musí mať poistenkyňa v rozhodujúcom období, aby v roku 2026 dosiahla maximálne materské, a koľko dostane za mesiac, ktorý má 31 dní?","otazka_volna":"Kolko musí zarábat zena, aby mala najvyssiu matersku a kolko jej potom pride za mesiac?","spravna_odpoved":"Potrebuje priemerný mesačný vymeriavací základ aspoň 3 048 € (2-násobok priemernej mzdy za rok 2024 vo výške 1 524 €). Maximálny DVZ je 100,2083 €, materské je 75 % DVZ = 75,156225 € na deň. Za mesiac s 31 dňami: 75,156225 × 31 = 2 329,842975 €, po zaokrúhlení na 10 eurocentov nahor 2 329,90 € (za 30-dňový mesiac 2 254,70 €).","ustanovenie":"§ 53 a § 55 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/news/zmena-2026-socialna-poistovna-bude-vyplacat-vyssie-maximalne-sumy-davok-nemocenske-materske","my":{"odpoved":"Na to, aby poistenkyňa v roku 2026 dosiahla maximálne materské, musí mať v rozhodujúcom období priemerný mesačný vymeriavací základ približne **3 048,02 €**. Maximálna výška materského za mesiac, ktorý má 31 dní, bude v takom prípade **2 329,90 €**.\n\nTu je podrobný výpočet a vysvetlenie:\n\n### 1. Maximálny denný vymeriavací základ (DVZ)\n\nZákladom pre výpočet všetkých nemocenských dávok, vrátane materského, je denný vymeriavací základ (DVZ). Pre rok 2026 je jeho maximálna výška stanovená na **100,2083 €** [Zdroj: najdolezitejsie-zmeny-v-socialnom-poisteni-od-1-januara-2026__026.md].\n\n### 2. Potrebný priemerný mesačný vymeriavací základ\n\nAby poistenkyňa dosiahla maximálny DVZ, jej príjem v rozhodujúcom období (zvyčajne predchádzajúci kalendárny rok) musí byť dostatočne vysoký. Potrebný priemerný mesačný vymeriavací základ sa vypočíta nasledovne:\n\n*   (Maximálny DVZ × 365 dní) / 12 mesiacov\n*   (100,2083 € × 365) / 12 = **3 048,02 €**\n\nTo znamená, že hrubý príjem, z ktorého sa platili odvody, by mal byť v priemere na tejto úrovni.\n\n### 3. Výpočet maximálneho materského\n\nVýška materského je stanovená na **75 % z denného vymeriavacieho základu** [Zdroj: 98_Materska_v_roku_2026_2025.md].\n\n*   **Maximálne denné materské:**\n    *   100,2083 € (max. DVZ) × 75 % = **75,156225 €**\n\n*   **Maximálne mesačné materské (za 31-dňový mesiac):**\n    *   75,156225 € × 31 dní = 2 329,84 €\n    *   Po zákonnom zaokrúhlení dávky na 10 eurocentov nahor je výsledná suma **2 329,90 €** [Zdroj: sp-zmeny-socialne-poistenie-2026.md].\n\n### Prehľad kľúčových súm pre rok 2026\n\n| Položka | Hodnota v roku 2026 | Zdroj |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Potrebný priemerný mesačný VZ | **3 048,02 €** | Výpočet |\n| Maximálny denný VZ (DVZ) | 100,2083 € | najdolezitejsie-zmeny-v-socialnom-poisteni-od-1-januara-2026__026.md |\n| Sadzba materského | 75 % z DVZ | 98_Materska_v_roku_2026_2025.md |\n| Maximálne denné materské | 75,156225 € | sp-zmeny-socialne-poistenie-2026.md |\n| **Maximálne materské (31 dní)** | **2 329,90 €** | sp-zmeny-socialne-poistenie-2026.md |\n| Maximálne materské (30 dní) | 2 254,70 € | sp-zmeny-socialne-poistenie-2026.md |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza maximálnu sumu materského za 31-dňový mesiac (2 329,90 €) aj potrebný priemerný mesačný vymeriavací základ (približne 3 048 €) spolu so správnym právnym a matematickým postupom."},"google":{"odpoved":"Pre dosiahnutie maximálneho materského v roku 2026 musí mať poistenkyňa v rozhodujúcom období (zvyčajne rok 2025) priemerný mesačný vymeriavací základ približne 3 048 €. V takom prípade bude výška materského za mesiac, ktorý má 31 dní, 2 329,90 €. Výška materského je 75 % z denného vymeriavacieho základu, ktorý je pre rok 2026 maximálne 100,2083 €. Tento maximálny denný vymeriavací základ sa odvíja od dvojnásobku všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2024. Uvedené vyplýva z § 48 a § 55 v nadväznosti na § 138 ods. 18 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza vymeriavací základ 3 048 € aj výslednú sumu materského 2 329,90 € za 31-dňový mesiac vrátane správneho právneho základu a postupu výpočtu."},"bez":{"odpoved":"Na dosiahnutie maximálneho materského v roku 2026 musí mať poistenkyňa v rozhodujúcom období (spravidla rok 2025) priemerný mesačný vymeriavací základ najmenej 3 090 €. Táto suma zodpovedá dvojnásobku priemernej mesačnej mzdy z roku 2024, ktorá bola 1 545 €. Maximálny denný vymeriavací základ pre rok 2026 je 101,5891 € a materské je 75 % z tejto sumy, teda 76,1918 € na deň. Za mesiac, ktorý má 31 dní, tak poistenkyňa dostane maximálne materské vo výške 2 361,95 €. Výpočet vychádza z § 48 a § 55 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne čísla vrátane potrebného vymeriavacieho základu (3 090 € namiesto 3 048 €) a výslednej sumy materského za 31 dní (2 361,95 € namiesto 2 329,90 €)."}},{"oblast":"mzdy-davky","otazka":"Lekár určil zamestnankyni očakávaný deň pôrodu na 10. júna 2026. Od ktorého dňa spravidla nastupuje na materskú dovolenku a aký je najskorší možný deň nástupu?","otazka_volna":"Kolegyni vyslo tehotenstvo na desiateho juna. Odkedy ide na matersku, nech viem plánovať zastupovanie?","spravna_odpoved":"Spravidla od začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, t. j. od 29. apríla 2026 (10. 6. 2026 mínus 42 dní). Najskôr môže nastúpiť od začiatku 8. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, t. j. od 15. apríla 2026 (mínus 56 dní). Ak porodí skôr, nárok na materské vzniká odo dňa pôrodu.","ustanovenie":"§ 48 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; § 167 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce","citat":"od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo odo dňa pôrodu, ak pôrod nastal skôr, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/socialne-poistenie/nemocenske-poistenie/materske/dalsie-informacie-materske","my":{"odpoved":"Na materskú dovolenku pri očakávanom termíne pôrodu 10. júna 2026 zamestnankyňa spravidla nastupuje **29. apríla 2026**. Najskorší možný termín nástupu je **15. apríla 2026**.\n\nPodľa Zákonníka práce žena nastupuje na materskú dovolenku spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 167, ods. 1].\n\nPrehľad termínov pre váš prípad:\n\n| Udalosť | Pravidlo | Dátum |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Očakávaný deň pôrodu | stanovený lekárom | 10. jún 2026 |\n| **Spravidla nástup na MD** | 6 týždňov pred pôrodom | **29. apríl 2026** |\n| **Najskorší možný nástup na MD** | 8 týždňov pred pôrodom | **15. apríl 2026** |\n\n**Dôležité upozornenie:** Zamestnankyňa je povinná písomne oznámiť zamestnávateľovi predpokladaný deň nástupu na materskú dovolenku najmenej jeden mesiac vopred [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 166, ods. 3].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza dátum bežného nástupu (29. apríla 2026) aj najskoršieho možného nástupu (15. apríla 2026) spolu so správnou právnou úpravou."},"google":{"odpoved":"Zamestnankyňa spravidla nastupuje na materskú dovolenku od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, čo je 29. apríla 2026. Najskorší možný termín nástupu na materskú dovolenku je od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. V tomto prípade je najskorší možný deň nástupu 15. apríla 2026. Tieto lehoty ustanovuje § 167 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Deň nástupu v rámci tohto obdobia si zamestnankyňa po dohode s lekárom určí sama.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza dátum spravidla nástupu (29. apríla 2026) aj najskorší možný nástup (15. apríla 2026) v súlade so Zákonníkom práce."},"bez":{"odpoved":"Zamestnankyňa spravidla nastupuje na materskú dovolenku od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, čo je v tomto prípade 29. apríl 2026. Najskorší možný deň nástupu na materskú dovolenku je od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, teda 15. apríl 2026. Tieto lehoty upravuje § 166 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správne lehoty aj presné dátumy nástupu na materskú dovolenku v plnom súlade s referenciou."}},{"oblast":"mzdy-davky","otazka":"Poistenkyňa pracovala až do pôrodu a o materské požiadala až odo dňa pôrodu 10. júna 2026, ktorý bol zároveň očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Ako dlho jej bude materské patriť?","otazka_volna":"Robila do poslednej chvíle a na matersku si dala az ked porodila. Ma teraz tych 34 tyzdnov alebo menej?","spravna_odpoved":"Nemá 34 týždňov. Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je skorší pôrod (tu preto, že pracovala a nárok si uplatnila neskôr), má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku. Rozhodujúce je teda 28 týždňov = 196 kalendárnych dní od 10. 6. 2026, posledným dňom nároku je 22. december 2026.","ustanovenie":"§ 48 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 5, má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/","my":{"odpoved":"V takomto prípade bude materské patriť poistenkyni **28 týždňov odo dňa pôrodu**.\n\nPodľa zákona o sociálnom poistení sa dĺžka nároku na materské odvíja od toho, kedy si poistenkyňa začne materské uplatňovať.\n\n### Vysvetlenie podľa zákona\n\n1.  **Štandardný nárok:** Nárok na materské štandardne zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 48, ods. 2]. Keďže nárok zvyčajne vzniká 6 týždňov pred pôrodom, po pôrode zostáva 28 týždňov (34 - 6 = 28).\n\n2.  **Vaša situácia (neskorší nástup):** Ak poistenkyňa nastúpi na materskú dovolenku neskôr ako 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu z iného dôvodu, než je predčasný pôrod (napríklad preto, že sa rozhodla pracovať dlhšie), uplatní sa osobitné ustanovenie. Zákon v takom prípade stanovuje, že nárok na materské trvá **do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu** [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 48, ods. 6].\n\n### Záver\n\nTým, že poistenkyňa pracovala až do dňa pôrodu a o materské požiadala až od tohto dňa, neprišla o žiadnu časť materského, ktorá patrí na starostlivosť o dieťa po narodení. Celková dĺžka poberania dávky sa jej skrátila o obdobie pred pôrodom, ktoré nevyčerpala, ale obdobie po pôrode zostáva zachované v dĺžke 28 týždňov.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nUvedená dĺžka platí pre štandardný prípad starostlivosti o jedno dieťa. Ak by nastali iné okolnosti, dĺžka nároku by sa predĺžila nasledovne [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 48, ods. 6]:\n\n*   **Ak by bola osamelá matka:** Nárok by trval do konca **31. týždňa** odo dňa pôrodu.\n*   **Ak by porodila dve alebo viac detí:** Nárok by trval do konca **37. týždňa** odo dňa pôrodu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila lehotu 28 týždňov odo dňa pôrodu v súlade s § 48 ods. 6 zákona o sociálnom poistení vrátane správneho právneho odôvodnenia."},"google":{"odpoved":"V takomto prípade bude materské patriť poistenkyni v trvaní 28 týždňov odo dňa pôrodu. Nárok na materské jej teda potrvá od 10. júna 2026 do 23. decembra 2026. Dôvodom je, že o dávku nepožiadala v štandardnej lehote 6 (prípadne 8) týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. Toto skrátenie podporného obdobia vyplýva z § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Celková dĺžka poberania dávky sa jej tak skrátila z pôvodných 34 týždňov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny koncový dátum (23. december namiesto 22. decembra 2026) a odvoláva sa na nesprávne zákonné ustanovenie (§ 49 ods. 2 písm. a namiesto § 48 ods. 6)."},"bez":{"odpoved":"Poistenkyni bude materské patriť 34 týždňov odo dňa pôrodu, teda od 10. júna 2026. Ak by bola osamelá, nárok by trval 37 týždňov. V prípade, že by porodila dve alebo viac detí súčasne, nárok by sa predĺžil na 43 týždňov. Dĺžka nároku na materské sa počíta od vzniku nároku, ktorým bol v tomto prípade deň pôrodu. Uvedené vyplýva z § 49 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza dĺžku 34 týždňov odo dňa pôrodu, hoci podľa § 48 ods. 6 zákona o sociálnom poistení má poistenkyňa nárok len do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu."}},{"oblast":"mzdy-davky","otazka":"Zamestnankyni skončil pracovný pomer 15. marca 2026, v tom čase už bola tehotná. Očakávaný deň pôrodu je 20. novembra 2026. Dokedy jej plynie ochranná lehota a stihne jej vzniknúť nárok na materské?","otazka_volna":"Prepustili sme tehotnu v marci, rodit ma az v novembri. Ma este narok na matersku z poistovne?","spravna_odpoved":"Ochranná lehota poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období 42 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom, je 8 mesiacov. Toto 42-týždňové obdobie sa pri očakávanom pôrode 20. 11. 2026 začína 30. 1. 2026, takže zánik poistenia 15. 3. 2026 doň spadá a ochranná lehota plynie do 15. novembra 2026. Nárok na materské jej vzniká od začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, t. j. 9. októbra 2026 – to je ešte v ochrannej lehote, takže nárok jej vznikne, ak bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená najmenej 270 dní.","ustanovenie":"§ 32 ods. 2 písm. b) a § 48 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"Ochranná lehota poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období 42 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom, je osem mesiacov.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/","my":{"odpoved":"Áno, zamestnankyni plynie 8-mesačná ochranná lehota a **bude mať nárok na materské**, za predpokladu, že splní podmienku 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Ochranná lehota\n\nKeďže nemocenské poistenie zamestnankyne zaniklo v čase, keď už bola tehotná, uplatní sa na ňu špeciálna, predĺžená ochranná lehota.\n\n*   **Dĺžka ochrannej lehoty:** Pre tehotnú poistenkyňu, ktorej poistenie zaniklo v období 42 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, je ochranná lehota **8 mesiacov** [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 32, ods. 2, písm. b)]. Štandardná 7-dňová lehota sa v tomto prípade neuplatňuje.\n*   **Trvanie vo vašom prípade:**\n    *   Nemocenské poistenie zaniklo: 15. marca 2026.\n    *   Ochranná lehota začala plynúť: 16. marca 2026.\n    *   Ochranná lehota sa skončí: **15. novembra 2026**.\n\n### 2. Nárok na materské\n\nPre vznik nároku na materské musia byť splnené dve kľúčové podmienky:\n\n**A) Získanie potrebnej doby poistenia**\n\nPoistenkyňa musí byť v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená **najmenej 270 dní** [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 48, ods. 1]. Do tejto doby sa započítavajú všetky trvajúce aj skončené nemocenské poistenia (napr. z predchádzajúcich zamestnaní) a tiež doba štúdia na strednej alebo vysokej škole, ak ním získala príslušný stupeň vzdelania. Túto podmienku si musí zamestnankyňa overiť podľa svojej histórie poistenia.\n\n**B) Vznik nároku v ochrannej lehote**\n\nNárok na materské vzniká spravidla od začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu (najskôr od začiatku 8. týždňa) [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 48, ods. 2].\n\n*   Očakávaný deň pôrodu: 20. november 2026\n*   Začiatok 8. týždňa pred pôrodom: 25. september 2026\n*   Začiatok 6. týždňa pred pôrodom: 9. október 2026\n\nKeďže jej ochranná lehota trvá až do 15. novembra 2026, deň vzniku nároku na materské (napr. 9. október 2026) **pripadne do ochrannej lehoty**. Táto podmienka je teda splnená.\n\n### Zhrnutie\n\nVaša zamestnankyňa je chránená 8-mesačnou ochrannou lehotou, ktorá jej potrvá do 15. novembra 2026. Keďže nástup na materskú dovolenku stihne v rámci tejto lehoty, nárok na dávku materské jej vznikne. Jedinou podmienkou, ktorú si musí sama overiť, je dosiahnutie minimálne 270 dní nemocenského poistenia za posledné dva roky pred pôrodom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza trvanie 8-mesačnej ochrannej lehoty do 15. novembra 2026, vznik nároku na materské v ochrannej lehote (9. októbra 2026) aj zákonnú podmienku 270 dní poistenia."},"google":{"odpoved":"Áno, zamestnankyni vznikne nárok na materské. Keďže jej pracovný pomer (a teda nemocenské poistenie) zanikol počas tehotenstva, jej ochranná lehota je osem mesiacov a potrvá do 15. novembra 2026. Nárok na materské si musí uplatniť v období od začiatku 8. do začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, teda v jej prípade od 25. septembra 2026 do 9. októbra 2026. Keďže tento termín spadá do ochrannej lehoty, nárok na materské jej vznikne, pokiaľ splnila aj podmienku 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Tieto skutočnosti upravuje § 32 a § 48 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza dĺžku ochrannej lehoty do 15. novembra 2026, obdobie vzniku nároku na materské a potvrdzuje splnenie podmienok v súlade s referenciou."},"bez":{"odpoved":"Keďže zamestnankyni zaniklo nemocenské poistenie v období tehotenstva, jej ochranná lehota je osem mesiacov podľa § 32 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Ochranná lehota jej teda plynie do 15. novembra 2026. Nárok na materské jej vznikne, ak začiatok poberania dávky (spravidla 6 až 8 týždňov pred pôrodom) nastane v tejto ochrannej lehote. Vzhľadom na očakávaný deň pôrodu 20. novembra 2026 jej nárok na materské vznikne, pretože nástup na materskú dovolenku stihne v rámci ochrannej lehoty. Podmienkou je tiež získanie najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom (§ 48 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z.).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila plynutie ochrannej lehoty do 15. novembra 2026, potvrdila vznik nároku na materské aj splnenie podmienky 270 dní poistenia, pričom vynechanie presného dátumu začiatku 6. týždňa pred pôrodom predstavuje len chýbajúci medzikrok výpočtu."}},{"oblast":"mzdy-davky","otazka":"Zamestnancovi sa 3. augusta 2026 narodilo dieťa a chce si uplatniť otcovské. V akom období a v akom rozsahu si ho môže vyčerpať a koľko najviac môže dostať, ak celé obdobie pripadne na jeden kalendárny mesiac?","otazka_volna":"Chalanovi sa narodilo dieta zaciatkom augusta a pýta si tu otcovsku. Dokedy si to moze zobrat a kolko mu pride?","spravna_odpoved":"Otcovské patrí najviac 2 týždne (14 kalendárnych dní) v období 6 týždňov odo dňa pôrodu; toto 6-týždňové obdobie sa predlžuje o kalendárne dni, počas ktorých bolo dieťa (alebo matka s dieťaťom) zo zdravotných dôvodov prijaté do ústavnej starostlivosti. Výška je 75 % denného vymeriavacieho základu; pri maximálnom DVZ 100,2083 € je to 75,156225 € na deň, za 14 dní 1 052,18715 €, po zaokrúhlení na 10 eurocentov nahor maximálne 1 052,20 €. Podmienkou je najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch.","ustanovenie":"§ 49 a § 53 zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"maximálne 2 týždne v období šiestich týždňov po narodení dieťaťa","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/zivotne-situacie/tehotenstvo-materstvo/ako-poziadat-o-otcovske","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu je vysvetlenie a výpočet pre nárok na \"otcovské\" v roku 2026.\n\n**Zamestnanec si môže vyčerpať 14 kalendárnych dní \"otcovského\" kedykoľvek v období do 6 týždňov od narodenia dieťaťa. V roku 2026 môže dostať maximálnu sumu 1 052,20 € za celé 14-dňové obdobie.**\n\nNižšie nájdete podrobný rozpis.\n\n### Obdobie a rozsah nároku\n\nNárok na dávku \"otcovské\" vzniká otcovi dieťaťa v rozsahu **14 kalendárnych dní**, ktoré si môže vyčerpať v období **šiestich týždňov od narodenia dieťaťa**.\n\n*   **Dátum narodenia dieťaťa:** 3. augusta 2026\n*   **Koniec 6-týždňového obdobia:** 14. septembra 2026\n\nVáš zamestnanec si teda môže vybrať ľubovoľných 14 po sebe idúcich kalendárnych dní v období od 3. augusta 2026 do 14. septembra 2026 (vrátane). Počas tohto obdobia mu zamestnávateľ poskytuje otcovskú dovolenku a Sociálna poisťovňa mu vypláca dávku \"otcovské\".\n\n### Maximálna výška \"otcovského\" v roku 2026\n\nVýška dávky je **75 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)**. Maximálny DVZ pre rok 2026 je odvodený od priemernej mzdy za rok 2024 (1 524 €) a je stanovený na **100,2083 €**.\n\nVýpočet maximálnej dávky je nasledovný:\n\n| Položka | Výpočet | Suma |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Maximálny denný vymeriavací základ (DVZ) pre rok 2026 | (2 × 18 288 €) / 365 | 100,2083 € |\n| Maximálna denná dávka \"otcovské\" | 100,2083 € × 75 % | 75,1562 € |\n| **Maximálna dávka za 14 dní (pred zaokrúhlením)** | 75,1562 € × 14 | 1 052,1871 € |\n| **Maximálna dávka za 14 dní (po zaokrúhlení)** | Zaokrúhlené na 10 eurocentov nahor | **1 052,20 €** |\n\nPodľa zákona o sociálnom poistení sa výsledná suma dávky zaokrúhľuje na najbližších 10 eurocentov nahor [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 116, ods. 8].\n\n### Podmienky nároku\n\nPre úplnosť uvádzam kľúčové podmienky, ktoré musí zamestnanec splniť ku dňu nástupu na otcovskú dovolenku:\n1.  **Existencia nemocenského poistenia** alebo plynutie ochrannej lehoty.\n2.  Získanie najmenej **270 dní nemocenského poistenia** v posledných dvoch rokoch.\n3.  Počas poberania dávky **nemá príjem za vykonanú prácu** u zamestnávateľa, u ktorého si nárok uplatňuje.\n\n### Súvis s materským otca\n\nJe dôležité vedieť, že \"otcovské\" je v podstate súčasťou celkového nároku otca na materské. Otec má nárok na materské v dĺžke 28 týždňov. Ak si vyčerpá 2 týždne \"otcovského\" krátko po narodení dieťaťa, jeho zostávajúci nárok na materské (ktoré môže čerpať neskôr, spravidla keď matka prestane poberať svoje materské) sa skráti na 26 týždňov [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 49, ods. 4].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza rozsah nároku (14 dní v období 6 týždňov od narodenia), maximálnu sumu dávky (1 052,20 €) aj správne zákonné podmienky."},"google":{"odpoved":"Zamestnanec si môže vyčerpať otcovské v rozsahu 14 kalendárnych dní, a to v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa, teda najneskôr do 14. septembra 2026. Výška otcovského je 75 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca. V roku 2026 je maximálny denný vymeriavací základ 100,2083 EUR, z čoho maximálne denné otcovské predstavuje 75,156 EUR. Za celé 14-dňové obdobie tak môže zamestnanec dostať najviac 1 052,20 EUR. Tieto náležitosti upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza rozsah 14 dní, obdobie šiestich týždňov od narodenia dieťaťa aj maximálnu sumu 1 052,20 EUR na základe správneho výpočtu."},"bez":{"odpoved":"Otcovské si môže vyčerpať v rozsahu 14 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to najneskôr do šiestich týždňov odo dňa narodenia dieťaťa, teda do 14. septembra 2026. Toto obdobie a rozsah upravuje § 48a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Výška otcovského je 75 % denného vymeriavacieho základu (DVZ). V roku 2026 je maximálny DVZ určený z dvojnásobku všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2024, preto maximálna výška otcovského za 14 dní môže dosiahnuť približne 1 035,60 €. Výšku dávky stanovuje § 51b ods. 1 a maximálny vymeriavací základ § 55 ods. 2 uvedeného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu maximálnu výšku dávky (približne 1 035,60 € namiesto 1 052,20 €) a nesprávne zákonné ustanovenia."}},{"oblast":"mzdy-davky","otazka":"Otec si po narodení dieťaťa vyčerpal celé 2 týždne otcovského. Neskôr sa dohodne s matkou, že sa bude o dieťa starať on a požiada o materské. Koľko týždňov materského mu ešte zostáva?","otazka_volna":"Zobral si tie dva tyzdne otcovskej a teraz chce ist na matersku miesto manzelky. Kolko toho ma?","spravna_odpoved":"Zostáva mu 26 týždňov. Iný poistenec (otec) má nárok na materské najviac 28 týždňov od vzniku nároku, ale už vyčerpané obdobie otcovského sa z tohto nároku odpočíta, takže 28 − 2 = 26 týždňov. Materské si môže uplatniť najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu a najneskôr do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, pričom matka v tom čase nesmie na to isté dieťa poberať materské ani rodičovský príspevok.","ustanovenie":"§ 49 zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"obdobie poskytovania otcovského sa odpočíta z celkového nároku na materské","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/socialne-poistenie/nemocenske-poistenie/materske/dalsie-informacie-materske","my":{"odpoved":"Áno, otec si môže po vyčerpaní \"otcovského\" neskôr uplatniť aj nárok na \"materské\". Po odrátaní už vyčerpaných dvoch týždňov mu zostáva nárok na materské v dĺžke **26 týždňov**.\n\nCelkový nárok otca na materské pri starostlivosti o jedno dieťa je 28 týždňov. Keďže si už vyčerpal 2 týždne tzv. otcovského, toto obdobie sa mu od celkového nároku odpočíta.\n\n**Výpočet:**\n28 týždňov (celkový nárok) - 2 týždne (vyčerpané otcovské) = **26 týždňov** (zostávajúci nárok na materské)\n\nTento postup potvrdzuje aj Zákon o sociálnom poistení. Obdobie poskytovania otcovského sa započítava do celkového nároku na materské [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 49 ods. 4].\n\n### Podmienky pre čerpanie zostávajúceho materského\n\nAby si otec mohol uplatniť nárok na zvyšných 26 týždňov materského, musia byť splnené tieto kľúčové podmienky:\n\n1.  **Na materské môže nastúpiť najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu** [Zdroj: 332_Nemocenska_davka_otcovske_2025.md].\n2.  **Matka dieťaťa v tom istom čase nesmie poberať materské ani rodičovský príspevok na to isté dieťa** [Zdroj: 298_Otcovska_dovolenka_a_otcovske_2025.md].\n3.  Otec musí spĺňať všeobecné podmienky nároku na materské, najmä získať **aspoň 270 dní nemocenského poistenia** v posledných dvoch rokoch pred dňom, od ktorého si uplatňuje nárok na materské [Zdroj: 332_Nemocenska_davka_otcovske_2025.md].\n\nNárok na zostávajúce materské si môže uplatniť kedykoľvek do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza zostávajúci nárok 26 týždňov, správny výpočet (28 - 2) a zhoduje sa s referenciou aj v nadväzujúcich podmienkach."},"google":{"odpoved":"Otcovi po vyčerpaní dvojtýždňového otcovského zostáva ešte 26 týždňov nároku na materské. Štandardná dĺžka otcovskej dovolenky, počas ktorej môže otec poberať materské, je 28 týždňov. Dva týždne \"otcovského\" po narodení dieťaťa sa započítavajú do tohto celkového obdobia. Po ich vyčerpaní si tak otec môže uplatniť zvyšných 26 týždňov. Tento nárok si môže uplatniť do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zostávajúcu dĺžku 26 týždňov na základe odpočítania dvoch týždňov otcovského od celkového 28-týždňového nároku v súlade so zákonom o sociálnom poistení."},"bez":{"odpoved":"Otec má nárok na materské v trvaní 28 týždňov. Dvojtýždňové otcovské, ktoré si vyčerpal po narodení dieťaťa, sa do tejto doby nezapočítava, keďže ide o samostatný nárok. Celkový nárok na materské pri jednom dieťati je 34 týždňov, z ktorých matka poberá dávku spravidla prvých 6 týždňov po pôrode. Zvyšok si môže uplatniť otec. Nárok otca na materské vyplýva z § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že otcovi zostáva 28 týždňov a že otcovské sa z celkového nároku na materské neodpočíta."}},{"oblast":"mzdy-davky","otazka":"Poistenkyni vyšiel denný vymeriavací základ 25,4000 € (platí poistné z minimálneho vymeriavacieho základu). Koľko jej patrí tehotenské za október 2026 (31 dní)?","otazka_volna":"Zivnostnicka plati minimalne odvody a pýta si tehotenske. Kolko jej pride za mesiac?","spravna_odpoved":"310,70 €. Tehotenské je 15 % DVZ, čo by bolo len 3,81 € na deň, ale zákon určuje minimum: tehotenské nesmie byť nižšie ako suma určená z 10 % maximálneho denného vymeriavacieho základu. Ten je v roku 2026 100,2083 €, takže minimálne tehotenské je 10,02083 € na deň; za 31 dní 310,64573 €, po zaokrúhlení na 10 eurocentov nahor 310,70 € (za 30-dňový mesiac 300,70 €).","ustanovenie":"§ 47c zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"Výška tehotenského predstavuje 15 % denného vymeriavacieho základu … nesmie byť nižšia ako 10 % maximálneho denného vymeriavacieho základu.","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/socialne-poistenie/nemocenske-poistenie/tehotenske/dalsie-informacie-tehotenske","my":{"odpoved":"Na základe vášho denného vymeriavacieho základu vám za október 2026 patrí tehotenské vo výške **310,70 €**.\n\nHoci štandardný výpočet je 15 % z denného vymeriavacieho základu, zákon o sociálnom poistení stanovuje minimálnu výšku tehotenského, ktorá je v tomto prípade vyššia a preto sa uplatní.\n\n### Podrobný výpočet\n\n1.  **Štandardná výška tehotenského na deň:**\n    *   Výpočet: 15 % z denného vymeriavacieho základu (DVZ)\n    *   25,4000 € × 15 % = **3,81 €/deň**\n\n2.  **Minimálna výška tehotenského na deň:**\n    *   Zákon stanovuje, že tehotenské musí byť najmenej 10 % z maximálneho denného vymeriavacieho základu platného pre daný rok [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 47c].\n    *   Maximálny DVZ pre rok 2026: 100,2083 €\n    *   Minimálna denná suma: 10 % z 100,2083 € = **10,02083 €/deň**\n\n3.  **Porovnanie a určenie platnej dennej sumy:**\n    *   Keďže vaša štandardná denná suma (3,81 €) je nižšia ako zákonom stanovené minimum (10,02083 €), na výpočet sa použije **vyššia, minimálna suma**.\n\n4.  **Výpočet tehotenského za október 2026 (31 dní):**\n    *   Platná denná suma × Počet dní v mesiaci\n    *   10,02083 € × 31 dní = 310,64573 €\n\n5.  **Zaokrúhlenie dávky:**\n    *   Nemocenské dávky sa podľa zákona zaokrúhľujú na najbližších 10 eurocentov nahor.\n    *   Suma 310,64573 € sa zaokrúhľuje na **310,70 €**.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu výslednú sumu 310,70 € a správne uplatňuje zákonné minimum tehotenského vo výške 10 % z maximálneho denného vymeriavacieho základu vrátane zaokrúhlenia nahor na 10 eurocentov."},"google":{"odpoved":"Vzhľadom na to, že vypočítaná denná suma tehotenského (15 % z 25,4000 € = 3,81 €) je nižšia ako zákonom stanovené minimum, poistenkyni patrí tehotenské v minimálnej výške. Minimálna denná výška tehotenského pre rok 2026 je 10,02083 € (10 % z maximálneho denného vymeriavacieho základu). Za október 2026, ktorý má 31 dní, jej teda patrí tehotenské v sume 310,70 €. Suma dávky sa vypočíta ako súčin dennej výšky a počtu dní a následne sa zaokrúhli na najbližších desať eurocentov nahor. Nárok a výšku dávky upravuje § 47b ods. 1 v nadväznosti na § 55 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnej výslednej sume 310,70 € na základe vecne správneho výpočtu zohľadňujúceho zákonné minimum aj spôsob zaokrúhľovania."},"bez":{"odpoved":"Tehotenské za október 2026 predstavuje sumu 118,11 €. Denná suma dávky je 15 % z denného vymeriavacieho základu, čo vo vašom prípade predstavuje 3,81 € (0,15 x 25,4000 €). Za 31 kalendárnych dní mesiaca október tak celková výška tehotenského dosiahne 118,11 € (31 dní x 3,81 €). Výška tehotenského je stanovená v § 47b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výslednú sumu dávky (118,11 € namiesto 310,70 €), pretože nezohľadnila zákonom stanovenú minimálnu výšku tehotenského odvodenú z maximálneho denného vymeriavacieho základu."}},{"oblast":"mzdy-davky","otazka":"Poistenkyňa poberá tehotenské a od 29. apríla 2026 nastúpila na materskú dovolenku a poberá materské. Zastaví jej Sociálna poisťovňa výplatu tehotenského? Dokedy tehotenské patrí a musí kvôli nemu prestať pracovať?","otazka_volna":"Zena bere tehotenske a teraz ide na matersku. Zrusia jej to tehotenske? A musela vobec prestat robit, ked ho brala?","spravna_odpoved":"Nie, nezastaví. Tehotenské patrí odo dňa zodpovedajúceho začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu (približne 13. týždeň tehotenstva) a zaniká dňom skončenia tehotenstva, teda dňom pôrodu. Posledných približne 6 týždňov sa preto prekrýva s materským a obe dávky sa vyplácajú súbežne. Tehotenské nie je viazané na prerušenie práce – na rozdiel od iných nemocenských dávok sa vypláca aj za dni, v ktorých má poistenkyňa príjem. Podmienkou je najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.","ustanovenie":"§ 47a a § 47c zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"Nárok vzniká odo dňa zodpovedajúceho začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu a zaniká dňom skončenia tehotenstva.","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/socialne-poistenie/nemocenske-poistenie/tehotenske/dalsie-informacie-tehotenske","my":{"odpoved":"Áno, Sociálna poisťovňa jej bude naďalej vyplácať tehotenské, a to súbežne s materským. **Nárok na tehotenské zanikne až dňom pôrodu.** Počas poberania tehotenského nie je povinná prestať pracovať, môže poberať mzdu aj dávku súčasne.\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Súbeh tehotenského a materského\n\nTehotenské a materské sú dve samostatné nemocenské dávky, ktoré sa za istých okolností môžu prekrývať a byť vyplácané súčasne.\n\n*   **Koniec nároku na tehotenské:** Podľa zákona nárok na tehotenské zaniká až dňom skončenia tehotenstva, teda **dňom pôrodu** [Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 47a ods. 2].\n*   **Začiatok nároku na materské:** Nárok na materské vzniká spravidla od začiatku 6. týždňa (najskôr od 8. týždňa) pred očakávaným dňom pôrodu.\n\nKeďže poistenkyňa nastúpila na materskú dovolenku 29. apríla 2026, začala poberať materské ešte pred pôrodom. V období od tohto dňa až do dňa pôrodu (vrátane) jej teda vzniká nárok na obe dávky súčasne. Sociálna poisťovňa jej bude vyplácať obe dávky. Dňom nasledujúcim po pôrode jej už bude vyplácané iba materské.\n\n### 2. Podmienka výkonu práce pri tehotenskom\n\nNa poberanie tehotenského **nie je potrebné ukončiť pracovný pomer ani byť práceneschopná (na PN)**. Nárok na túto dávku nie je podmienený stratou príjmu.\n\nPodmienkami nároku sú [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 47a ods. 1]:\n1.  Byť tehotná.\n2.  Mať v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu najmenej 270 dní nemocenského poistenia.\n\nPoistenkyňa teda môže normálne pracovať a poberať mzdu a zároveň od Sociálnej poisťovne dostávať tehotenské.\n\n### Prehľadné porovnanie\n\n| Vlastnosť | Tehotenské | Materské |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Začiatok nároku** | Od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. | Spravidla 6 až 8 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. |\n| **Koniec nároku** | **Dňom pôrodu.** | Uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku (pri jednom dieťati). |\n| **Súbeh s prácou** | **Áno**, je možný. | **Nie**, podmienkou je nepoberať príjem z poistenia, z ktorého sa dávka vypláca. |\n| **Výška dávky (2026)** | 15 % denného vymeriavacieho základu (DVZ), najmenej však 10,02083 €/deň. | 75 % denného vymeriavacieho základu (DVZ). |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že Sociálna poisťovňa výplatu tehotenského nezastaví (bude ho vyplácať súbežne s materským), nárok zaniká dňom pôrodu a poistenkyňa nemusí prestať pracovať."},"google":{"odpoved":"Áno, Sociálna poisťovňa jej nezastaví výplatu tehotenského, je možný súbeh poberania tehotenského a materského. Nárok na tehotenské zaniká až dňom pôrodu, takže poistenkyňa bude do tohto dňa poberať obe dávky súčasne. Počas poberania tehotenského nie je potrebné prestať pracovať, zákon pri nároku na túto dávku nesleduje, či má žena príjem. Podmienky nároku na tehotenské a jeho zánik upravuje § 47a a § 47b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne potvrdzuje, že Sociálna poisťovňa výplatu tehotenského nezastaví (dávky sa prekrývajú), nárok zaniká dňom pôrodu a poistenkyňa nemusí prestať pracovať."},"bez":{"odpoved":"Áno, Sociálna poisťovňa jej zastaví výplatu tehotenského, pretože nárok na tehotenské zaniká dňom vzniku nároku na materské. Vo vašom prípade jej tehotenské patrilo do 28. apríla 2026, keďže od 29. apríla 2026 jej vznikol nárok na materské. Vyplýva to z § 47a ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Počas poberania tehotenského poistenkyňa nemusí prestať pracovať, nakoľko príjem zo zamestnania nemá vplyv na nárok na túto dávku. Uvedené upravuje § 47a ods. 3 citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že Sociálna poisťovňa výplatu tehotenského zastaví a že nárok naň zaniká vznikom nároku na materské, hoci tehotenské zaniká až dňom skončenia tehotenstva (pôrodom) a obe dávky sa vyplácajú súbežne."}},{"oblast":"mzdy-davky","otazka":"Poistenec sa zaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie 1. februára 2026 a vznikol mu nárok na dávku v nezamestnanosti. Jeho denný vymeriavací základ je presne 50,0000 €. Koľko dostane za piaty mesiac podporného obdobia (1. – 30. júna 2026)?","otazka_volna":"Chlap co u nas skoncil je od februára na urade. Kolko mu pride v piatom mesiaci, vraj sa to uz kráti?","spravna_odpoved":"450,00 €. Pre poistencov zaradených do evidencie od 1. 1. 2026 sa dávka v nezamestnanosti v šesťmesačnom podpornom období postupne znižuje: 1. až 3. mesiac 50 % DVZ, 4. mesiac 40 %, 5. mesiac 30 %, 6. mesiac 20 % DVZ. V piatom mesiaci teda 30 % z 50,0000 € = 15,00 € na deň × 30 dní = 450,00 €.","ustanovenie":"§ 108 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2026 (podporné obdobie § 105 ods. 1)","citat":"1. až 3. mesiac podporného obdobia 50 % DVZ, 4. mesiac podporného obdobia 40 % DVZ, 5. mesiac podporného obdobia 30 % DVZ, 6. mesiac podporného obdobia 20 % DVZ","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/socialne-poistenie/poistenie-v-nezamestnanosti/davka-v-nezamestnanosti/dalsie-informacie-davka-v","my":{"odpoved":"Za piaty mesiac podporného obdobia (jún 2026) dostane poistenec dávku v nezamestnanosti vo výške **450,00 €**.\n\nKeďže nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol 1. februára 2026, teda po 1. januári 2026, na výpočet sa uplatní nová degressívna (postupne sa znižujúca) sadzba podľa aktuálneho znenia zákona o sociálnom poistení.\n\n### Výpočet dávky za jún 2026\n\nVýpočet vychádza z § 108 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý stanovuje výšku dávky pre piaty mesiac podporného obdobia na 30 % denného vymeriavacieho základu.\n\n1.  **Denný vymeriavací základ (DVZ):** 50,0000 €\n2.  **Sadzba pre 5. mesiac:** 30 %\n3.  **Denná výška dávky:** 50,0000 € × 30 % = **15,0000 €**\n4.  **Počet dní v mesiaci jún 2026:** 30 dní\n5.  **Celková suma dávky za jún 2026:** 15,0000 €/deň × 30 dní = **450,00 €**\n\nVýsledná suma dávky sa podľa § 116 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. zaokrúhľuje na najbližších 10 eurocentov nahor. V tomto prípade je suma presne 450,00 €, takže zaokrúhlenie výsledok nemení.\n\n### Prehľad výšky dávky počas podporného obdobia\n\nPre úplnosť uvádzam prehľad percentuálnych sadzieb, ktoré sa uplatnia počas celého šesťmesačného podporného obdobia pri nároku vzniknutom od 1. januára 2026:\n\n| Mesiac podporného obdobia | Sadzba z DVZ |\n| :------------------------ | :----------- |\n| 1. až 3. mesiac           | 50 %         |\n| 4. mesiac                 | 40 %         |\n| **5. mesiac**             | **30 %**     |\n| 6. mesiac                 | 20 %         |\n\n**Dôležité upozornenie:** Ak by nárok na dávku vznikol do 31. decembra 2025, poistenec by poberal dávku vo výške 50 % DVZ počas celého šesťmesačného obdobia, a to aj v roku 2026 [prechodné ustanovenie § 293gmc Zákona č. 461/2003 Z. z.].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu 450,00 € a správne ju zdôvodňuje použitím degresívnej sadzby 30 % z DVZ pre 5. mesiac podľa právneho stavu účinného od 1. 1. 2026."},"google":{"odpoved":"Pre poistenca, ktorý sa zaradil do evidencie od 1. januára 2026, sa výška dávky v nezamestnanosti postupne znižuje. Za piaty mesiac podporného obdobia (jún 2026) je výška dávky 30 % denného vymeriavacieho základu. Vaša dávka za jún 2026, ktorý má 30 dní, bude v sume 450,00 €. Výpočet je nasledovný: 50,0000 € (denný vymeriavací základ) x 30 % x 30 dní. Táto zmena vyplýva z novely Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza konečnú sumu 450,00 € spolu so správnym právnym pravidlom a výpočtom (30 % z DVZ za 30 dní)."},"bez":{"odpoved":"Za mesiac jún 2026 dostane poistenec dávku v nezamestnanosti vo výške 750,00 €. Suma dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu, čo vo vašom prípade predstavuje 25,00 € na deň. Tento nárok vyplýva z § 105 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Keďže mesiac jún 2026 má 30 kalendárnych dní, celková suma dávky je 30-násobok dennej sumy (30 x 25,00 €). Váš denný vymeriavací základ neprekračuje maximálnu zákonom stanovenú hranicu pre rok 2026.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je nesprávna, pretože uvádza výšku dávky 750,00 € na základe 50 % DVZ namiesto správnych 450,00 € podľa 30 % DVZ platných pre 5. mesiac podporného obdobia od roku 2026."}},{"oblast":"mzdy-davky","otazka":"Zamestnancovi s vysokým príjmom skončil pracovný pomer 30. júna 2026 a do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa zaradil 1. júla 2026. Aká je maximálna dávka v nezamestnanosti, ktorú môže dostať za prvý mesiac s 31 dňami, a akú podmienku poistenia musí splniť?","otazka_volna":"Manazer u nas skoncil koncom juna a ide na urad. Kolko najviac moze dostat a co na to potrebuje?","spravna_odpoved":"Najviac 1 651,10 €. Pre nároky vzniknuté od 1. 7. 2026 do 30. 6. 2027 je maximálny denný vymeriavací základ 106,5206 € (2 × všeobecný vymeriavací základ za rok 2025, t. j. 2 × 19 440 / 365, zaokrúhlené nahor). Prvé tri mesiace je dávka 50 % DVZ = 53,2603 € na deň; × 31 dní = 1 651,0693 €, po zaokrúhlení na 10 eurocentov nahor 1 651,10 € (za 30-dňový mesiac 1 597,90 €). Podmienkou je najmenej 730 dní poistenia v nezamestnanosti v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie.","ustanovenie":"§ 104 ods. 1, § 105 a § 108 zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"Suma maximálneho denného vymeriavacieho základu od 1. júla 2026 do 30. júna 2027 je 106,5206 eura.","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/socialne-poistenie/poistenie-v-nezamestnanosti/davka-v-nezamestnanosti/dalsie-informacie-davka-v","my":{"odpoved":"Áno, pre zamestnanca, ktorému vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti od 1. júla 2026, je maximálna výška dávky za prvý mesiac (júl 2026, 31 dní) **1 651,10 €**.\n\nZákladnou podmienkou nároku je, že v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní (dva roky).\n\n---\n\n### Podrobný výpočet a vysvetlenie\n\nKeďže nárok na dávku vznikol po 1. januári 2026, uplatní sa nový, degresívny model výpočtu dávky, ktorý znižuje percentuálnu sadzbu v priebehu podporného obdobia.\n\n1.  **Maximálny denný vymeriavací základ (DVZ):**\n    Pre nároky na dávku v nezamestnanosti vzniknuté v období od 1. júla 2026 do 30. júna 2027 je maximálny denný vymeriavací základ stanovený na **106,5206 €** [Dávka v nezamestnanosti — maximálny DVZ (platí 1.7.–30.6.)].\n\n2.  **Sadzba pre prvé tri mesiace:**\n    Podľa nových pravidiel je výška dávky za prvý až tretí mesiac 50 % z denného vymeriavacieho základu [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 108, ods. 1].\n\n3.  **Výpočet maximálnej dávky za júl 2026 (31 dní):**\n    *   Denná dávka: 50 % z 106,5206 € = 53,2603 €\n    *   Mesačná dávka (júl): 53,2603 € × 31 dní = 1 651,0693 €\n    *   **Zaokrúhlenie:** Dávky sociálneho poistenia sa zaokrúhľujú na najbližších 10 eurocentov nahor [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 116, ods. 8].\n    *   **Výsledná dávka: 1 651,10 €**\n\n### Prehľad maximálnej dávky počas celého podporného obdobia\n\nNasledujúca tabuľka ukazuje, ako sa bude maximálna dávka znižovať počas šiestich mesiacov podporného obdobia pre nárok vzniknutý 1. júla 2026:\n\n| Mesiac poberania | Obdobie        | Počet dní | Sadzba z DVZ | Maximálna dávka |\n| :--------------- | :------------- | :-------- | :----------- | :-------------- |\n| 1. mesiac        | Júl 2026       | 31        | 50 %         | **1 651,10 €**  |\n| 2. mesiac        | August 2026    | 31        | 50 %         | **1 651,10 €**  |\n| 3. mesiac        | September 2026 | 30        | 50 %         | **1 597,90 €**  |\n| 4. mesiac        | Október 2026   | 31        | 40 %         | **1 320,90 €**  |\n| 5. mesiac        | November 2026  | 30        | 30 %         | **958,70 €**    |\n| 6. mesiac        | December 2026  | 31        | 20 %         | **660,50 €**    |\n\n**Dôležité upozornenie:** Ak by nárok na dávku vznikol do 31. decembra 2025, výška dávky by bola 50 % z denného vymeriavacieho základu počas celého šesťmesačného obdobia, a to aj v prípade, že by sa vyplácala v roku 2026 [prechodné ustanovenie § 293gmc Zákona č. 461/2003 Z. z.].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu maximálnu výšku dávky 1 651,10 €, správny maximálny denný vymeriavací základ aj zákonom požadovanú podmienku 730 dní poistenia v posledných štyroch rokoch."},"google":{"odpoved":"Maximálna dávka v nezamestnanosti za mesiac s 31 dňami, na ktorú vznikol nárok od 1. júla 2026, je 1 651,10 €. Táto suma platí pre prvé tri mesiace poberania dávky. Výška dávky predstavuje 50 % z maximálneho denného vymeriavacieho základu, ktorý je pre obdobie od 1. júla 2026 do 30. júna 2027 stanovený na 106,5206 €.\n\nZákladnou podmienkou nároku na dávku je byť poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Túto podmienku upravuje § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Výška dávky je stanovená v § 108 uvedeného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu maximálnu výšku dávky 1 651,10 €, správny maximálny denný vymeriavací základ aj zákonom stanovenú podmienku 730 dní poistenia v posledných štyroch rokoch."},"bez":{"odpoved":"Podmienkou nároku je poistenie v nezamestnanosti najmenej 730 dní v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Táto podmienka je stanovená v § 104 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Maximálna výška dávky v nezamestnanosti za mesiac s 31 dňami v roku 2026 je **1 574,80 €**. Táto suma vychádza z maximálneho denného vymeriavacieho základu platného pre rok 2026, ktorý sa odvíja od priemernej mzdy v hospodárstve za rok 2024. Výška dávky je 50 % denného vymeriavacieho základu (§ 105 ods. 1 citovaného zákona).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu maximálnu výšku dávky (1 574,80 € namiesto 1 651,10 €) a vychádza z nesprávneho základu z predchádzajúcich období."}},{"oblast":"mzdy-davky","otazka":"Matka ošetruje choré 8-ročné dieťa od 2. novembra 2026. Koľko dní najviac jej patrí krátkodobé ošetrovné a aká je jeho maximálna suma v roku 2026?","otazka_volna":"Mala doma choré dieta od zaciatku novembra. Kolko dní jej to poisťovna preplatí a kolko to najviac moze byt?","spravna_odpoved":"Najviac 14 kalendárnych dní, teda 2. 11. – 15. 11. 2026. Ošetrovné je 55 % denného vymeriavacieho základu; pri maximálnom DVZ 100,2083 € je to 55,114565 € na deň, za 14 dní 771,60391 €, po zaokrúhlení na 10 eurocentov nahor maximálne 771,70 €. Pri krátkodobom ošetrovnom sa krátkodobé ošetrovné vyplatí v tom istom prípade potreby ošetrovania len raz a len jednému poistencovi – poistenci sa nemôžu striedať.","ustanovenie":"§ 39 ods. 1, § 41 a § 42 zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"najviac uplynutím 14 dní od vzniku poskytovania ošetrovania (tzv. podporné obdobie krátkodobého ošetrovného)","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/socialne-poistenie/nemocenske-poistenie/osetrovne/dalsie-informacie-osetrovne","my":{"odpoved":"Krátkodobé ošetrovné (OČR) na choré dieťa patrí matke najviac na **14 kalendárnych dní**. Maximálna výška ošetrovného za toto obdobie v roku 2026 je **771,70 €**.\n\n---\n\n### Podrobnosti a výpočet\n\n#### 1. Dĺžka poskytovania\n\nNárok na ošetrovné pri starostlivosti o choré dieťa zaniká najneskôr uplynutím 14 kalendárnych dní od vzniku potreby ošetrovania [Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 42 ods. 1 písm. a)].\n\n*   **Začiatok nároku:** 2. november 2026\n*   **Maximálna dĺžka:** 14 kalendárnych dní\n*   **Koniec nároku (najneskôr):** 15. november 2026\n\nV tom istom prípade (ošetrovanie toho istého dieťaťa v tom istom čase) môže ošetrovné poberať len jeden z rodičov.\n\n#### 2. Výška a výpočet maximálnej sumy\n\nVýška ošetrovného je **55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)** poistenca [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 41]. Pre výpočet maximálnej sumy sa použije maximálny denný vymeriavací základ platný pre nemocenské dávky v roku 2026.\n\n*   **Maximálny denný vymeriavací základ pre rok 2026:** 100,2083 €\n*   **Maximálne denné ošetrovné:** 100,2083 € × 55 % = 55,114565 €\n*   **Maximálne ošetrovné za 14 dní:** 55,114565 € × 14 dní = 771,60391 €\n\nVýsledná suma dávky sa podľa zákona zaokrúhľuje na najbližších 10 eurocentov nahor [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 116 ods. 8].\n\n*   **Zaokrúhlená maximálna dávka:** **771,70 €**\n\n**Dôležité upozornenie:**\nPre nárok na dávku musí byť splnená podmienka existencie nemocenského poistenia v deň vzniku potreby ošetrovania. Skutočná výška dávky závisí od reálneho vymeriavacieho základu matky v rozhodujúcom období. Uvedený výpočet predstavuje legislatívne maximum pre rok 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza maximálnu lehotu 14 kalendárnych dní aj maximálnu výšku ošetrovného 771,70 € so správnym právnym odôvodnením a výpočtom."},"google":{"odpoved":"Matke patrí krátkodobé ošetrovné najviac 14 kalendárnych dní. Výška ošetrovného je 55 % z denného vymeriavacieho základu. V roku 2026 je maximálny denný vymeriavací základ 100,2083 eura, z čoho maximálne denné ošetrovné predstavuje 55,11 eura. Maximálna suma krátkodobého ošetrovného za 14 dní v roku 2026 je tak 771,70 eura. Tieto náležitosti upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza maximálnu lehotu 14 kalendárnych dní aj maximálnu celkovú sumu 771,70 eura so správnym právnym základom."},"bez":{"odpoved":"Matke patrí krátkodobé ošetrovné najviac 14 kalendárnych dní. Táto dĺžka vyplýva z § 39 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu. V roku 2026 je maximálny denný vymeriavací základ 101,9179 €, z čoho maximálna suma ošetrovného za 14 dní predstavuje 784,80 €. Určenie maximálneho vymeriavacieho základu a výšky dávky upravuje § 55 a § 57 citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny maximálny denný vymeriavací základ (101,9179 € namiesto 100,2083 €) a z toho vyplývajúcu nesprávnu maximálnu výšku ošetrovného (784,80 € namiesto 771,70 €)."}},{"oblast":"mzdy-davky","otazka":"Zamestnanec chce ošetrovné na 13-ročného syna. Posúďte dve situácie: (a) syn ochorel a lekár potvrdil potrebu osobného a celodenného ošetrovania; (b) syn je zdravý, ale škola bola rozhodnutím príslušného orgánu uzavretá z dôvodu nariadeného karanténneho opatrenia. V ktorom prípade mu nárok vznikne?","otazka_volna":"Chlap chce ocr na trinastrocneho. Raz ze je chory, inokedy ze zavreli skolu. Ma na to narok alebo je uz velky?","spravna_odpoved":"Nárok vznikne len v prípade (a). Pri osobnom a celodennom ošetrovaní chorého dieťaťa nie je vek dieťaťa obmedzený. V prípade (b) ide o osobnú a celodennú starostlivosť o dieťa pri uzavretí školy alebo nariadenej karanténe, ktorá patrí iba do dovŕšenia jedenásteho roku veku dieťaťa, alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Trinásťročné zdravé dieťa do tohto okruhu nepatrí.","ustanovenie":"§ 39 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"sa stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku alebo ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do dovŕšenia osemnásteho roku veku","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/","my":{"odpoved":"Nárok na ošetrovné zamestnancovi **vznikne len v prvom prípade (a)**, keď syn ochorel. V druhom prípade (b), pri uzavretí školy, nárok z dôvodu veku dieťaťa nevznikne.\n\nTu je podrobné posúdenie oboch situácií podľa platnej legislatívy k 20. septembru 2026:\n\n### a) Syn (13 rokov) ochorel a lekár potvrdil potrebu ošetrovania\n\nV tomto prípade nárok na ošetrovné **vznikne**.\n\n*   **Dôvod:** Podľa § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení má poistenec nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne ošetruje chorého príbuzného v priamom rade (čo syn je).\n*   **Veková hranica:** Pre nárok na ošetrovné z dôvodu choroby príbuzného v priamom rade **zákon nestanovuje hornú vekovú hranicu**. Rozhodujúca je výlučne medicínska potreba osobného a celodenného ošetrovania potvrdená lekárom.\n\n### b) Syn (13 rokov) je zdravý, ale škola bola uzavretá\n\nV tomto prípade nárok na ošetrovné **nevznikne**.\n\n*   **Dôvod:** Podľa § 39 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 461/2003 Z. z. vzniká nárok na ošetrovné pri starostlivosti o dieťa z dôvodu uzavretia školy len vtedy, ak ide o dieťa **do dovŕšenia jedenásteho roku veku**.\n*   **Veková hranica:** Keďže syn má 13 rokov, nespĺňa zákonnú vekovú podmienku pre tento konkrétny dôvod poskytnutia ošetrovného.\n*   **Výnimka:** Nárok by vznikol až do dovŕšenia 18. roku veku, len ak by išlo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, čo však v zadaní nie je uvedené.\n\n### Zhrnutie\n\n| Situácia | Vek dieťaťa | Nárok na ošetrovné | Právny základ |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **(a) Choroba dieťaťa** | 13 rokov | **ÁNO** | § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. |\n| **(b) Uzavretie školy** | 13 rokov | **NIE** (prekročený vek 11 rokov) | § 39 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nV prípade choroby syna je potrebné, aby pediater vystavil tlačivo \"Žiadosť o ošetrovné\". Zamestnanec ho podpíše a predloží zamestnávateľovi na potvrdenie, ktorý ho následne postúpi Sociálnej poisťovni. Nárok na ošetrovné trvá najviac 14 kalendárnych dní.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným právnym odôvodnením uvádza, že nárok vzniká len v prípade (a), pričom správne vysvetľuje absenciu vekového limitu pri chorobe a vekový limit 11 rokov pri uzavretí školy."},"google":{"odpoved":"Nárok na ošetrovné zamestnancovi vznikne iba v prvom prípade.\n\nV situácii (a), keď 13-ročný syn ochorel, nárok na ošetrovné vzniká, pretože vek dieťaťa nie je obmedzený, ak jeho zdravotný stav podľa potvrdenia lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou. V situácii (b), keď je škola uzavretá, nárok na ošetrovné na zdravé dieťa je len do dovŕšenia 11. roku veku, takže na 13-ročného syna nárok nevzniká. Podmienky nároku upravuje § 39 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že nárok vznikne iba v prípade (a), a správne vysvetľuje absenciu vekového limitu pri chorom dieťati oproti vekovému limitu do 11 rokov pri uzavretí školy."},"bez":{"odpoved":"Nárok na ošetrovné zamestnancovi vznikne len v druhom prípade (b).\n\nV prípade choroby dieťaťa (a) nárok nevznikne, pretože zákonná veková hranica pre ošetrovanie chorého dieťaťa je do dovŕšenia 12. roku veku. Ak je však škola uzavretá na základe rozhodnutia príslušného orgánu (b), nárok na ošetrovné vzniká pri starostlivosti o dieťa až do dovŕšenia 16. roku veku. Podmienky nároku upravuje § 39 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru a uvádza nesprávne vekové hranice pre obe situácie."}},{"oblast":"mzdy-davky","otazka":"Dcéra sa po hospitalizácii stará o otca a poberá dlhodobé ošetrovné. Ako dlho najviac môže dlhodobé ošetrovné trvať, po akom čase sa môže vystriedať so sestrou a čo na striedanie potrebuje po zmene účinnej od 1. augusta 2026?","otazka_volna":"Zamestnankyna sa stara o otca po nemocnici a chce sa striedat so sestrou. Ako dlho to moze trvat a co na to treba?","spravna_odpoved":"Dlhodobé ošetrovné sa vyplatí v úhrne všetkým poistencom najviac za 90 dní za obdobie 12 mesiacov od vzniku prvého nároku. Poistenci sa môžu vystriedať spravidla najskôr po 30 dňoch ošetrovania. Od 1. augusta 2026 sa striedanie zjednodušilo: ak lekár potvrdil potrebu dlhodobej starostlivosti elektronicky, netreba lekárske potvrdenie o striedaní – končiaci poistenec udelí súhlas s ukončením ošetrovania cez elektronický formulár (pri papierových tlačivách sa postup nemení). Podmienkou nároku je predchádzajúca hospitalizácia trvajúca najmenej päť po sebe nasledujúcich dní a predpoklad potreby osobnej starostlivosti najmenej 30 dní.","ustanovenie":"§ 39 ods. 1 písm. a) druhý bod, § 39 ods. 4, § 42 písm. b) a § 43 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. 8. 2026; § 12b ods. 2 písm. a) druhý bod zákona č. 576/2004 Z. z.","citat":"Poistenec, ktorý aktuálne ošetruje ošetrovanú osobu, bude musieť udeliť súhlas s ukončením ošetrovania prostredníctvom elektronického formulára.","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/news/zmena-2026-od-1-augusta-2026-bude-mat-narok-na-davku-osetrovne-sirsi-okruh-osob-zjednodusi-sa","my":{"odpoved":"Áno, vaša dcéra sa môže pri starostlivosti o otca vystriedať so svojou sestrou. Dlhodobé ošetrovné môže trvať **najviac 90 dní** a striedanie je možné spravidla **po 30 dňoch**.\n\nOd 1. augusta 2026 sa proces striedania výrazne zjednodušuje, už nie je potrebné žiadať lekára o nové potvrdenia.\n\n### Podrobnosti k striedaniu a dĺžke ošetrovného\n\n1.  **Maximálna dĺžka ošetrovného:**\n    Dlhodobé ošetrovné sa poskytuje najviac po dobu **90 kalendárnych dní** [Zdroj: najdolezitejsie-zmeny-v-socialnom-poisteni-od-1-januara-2026__030.md].\n\n2.  **Interval striedania:**\n    Členovia rodiny sa môžu pri starostlivosti o chorého vystriedať, a to spravidla **najskôr po uplynutí 30 dní** poskytovania ošetrovania [Zdroj: sp-zmeny-socialne-poistenie-2026.md].\n\n### Zjednodušený postup striedania od 1. augusta 2026\n\nNovela zákona o sociálnom poistení prináša od 1. augusta 2026 zjednodušenie pri striedaní osôb, ktoré sa o chorého starajú [Zdroj: sp-rss-aktuality/95055ac7091e7339234326cf.md].\n\n*   **Už nie je potrebné potvrdenie od lekára:** Najdôležitejšou zmenou je, že pri striedaní už lekár ošetrovanej osoby nemusí ukončovať ošetrovanie prvej osobe a potvrdzovať ho ďalšej.\n*   **Postačí elektronický súhlas:** Po novom bude stačiť, ak vaša dcéra (ako osoba, ktorá aktuálne ošetruje) udelí súhlas s ukončením svojho ošetrovania prostredníctvom pripravovaného **elektronického formulára** Sociálnej poisťovne. Následne bude môcť ošetrovanie plynule prevziať jej sestra [Zdroj: najdolezitejsie-zmeny-v-socialnom-poisteni-od-1-januara-2026__031.md].\n\n**Dôležitá podmienka:** Tento zjednodušený elektronický postup platí iba vtedy, ak lekár potvrdil pôvodnú potrebu dlhodobej osobnej starostlivosti už elektronicky (záznamom v Elektronickej zdravotnej knižke). Ak lekár vystavil pôvodné potvrdenie ešte na papierovom tlačive, na striedanie sa použije doterajší postup, teda s potvrdeniami od lekára [Zdroj: sp-rss-aktuality/95055ac7091e7339234326cf.md].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza maximálnu lehotu 90 dní, striedanie spravidla po 30 dňoch aj zjednodušený postup od 1. augusta 2026 prostredníctvom elektronického formulára."},"google":{"odpoved":"Dlhodobé ošetrovné môžete poberať najviac 90 dní. So sestrou sa pri ošetrovaní otca môžete vystriedať najskôr po 30 dňoch poskytovania starostlivosti. Podľa novely Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, účinnej od 1. augusta 2026, na striedanie už nepotrebujete nové potvrdenie od lekára. Zmenu uskutočníte jednoducho prostredníctvom elektronického formulára Sociálnej poisťovne, pokiaľ lekár pôvodnú potrebu ošetrovania potvrdil elektronicky. Vaša sestra si následne uplatní nárok na dávku novou žiadosťou.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza maximálnu lehotu 90 dní, striedanie najskôr po 30 dňoch a nový postup cez elektronický formulár bez potreby lekárskeho potvrdenia od 1. augusta 2026."},"bez":{"odpoved":"Dlhodobé ošetrovné sa poskytuje najviac 90 dní v súlade s § 41b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. So sestrou sa môžete vystriedať kedykoľvek počas tejto doby, pričom celková dĺžka poberania dávky oboma osobami nesmie presiahnuť 90 dní. Po novele účinnej od 1. augusta 2026 už nie je potrebné nové potvrdenie lekára. Na striedanie postačuje, aby sestra podala vlastnú žiadosť o dlhodobé ošetrovné a priložila k nej písomnú dohodu o zmene osoby poskytujúcej ošetrovanie. Tento zjednodušený postup upravuje § 41b ods. 5 uvedeného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že striedanie je možné kedykoľvek (spravidla je to najskôr po 30 dňoch) a vymýšľa si povinnosť priložiť písomnú dohodu namiesto elektronického súhlasu končiaceho poistenca."}},{"oblast":"mzdy-davky","otazka":"Zamestnanec s denným vymeriavacím základom presne 50,0000 € utrpel 5. marca 2026 pracovný úraz a bol PN od 5. 3. do 18. 3. 2026 (14 dní). Koľko dostane od zamestnávateľa ako náhradu príjmu, koľko ako úrazový príplatok zo Sociálnej poisťovne a koľko spolu?","otazka_volna":"Chalanovi sa stal uraz v praci a bol dva tyzdne doma. Kolko mu platim ja a kolko mu doplati poistovna?","spravna_odpoved":"Náhrada príjmu od zamestnávateľa: dni 1.–3. po 25 % DVZ = 12,50 € × 3 = 37,50 €; dni 4.–14. po 55 % DVZ = 27,50 € × 11 = 302,50 €; spolu 340,00 €. Úrazový príplatok zo Sociálnej poisťovne: dni 1.–3. po 55 % DVZ = 27,50 € × 3 = 82,50 €; od 4. dňa po 25 % DVZ = 12,50 € × 11 = 137,50 €; spolu 220,00 €. Spolu dostane 560,00 €, čo je presne 80 % DVZ za každý deň PN (40,00 € × 14).","ustanovenie":"§ 85 a § 87 zákona č. 461/2003 Z. z.; § 8 zákona č. 462/2003 Z. z.","citat":"55 % denného vymeriavacieho základu od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti a 25 % denného vymeriavacieho základu od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/socialne-poistenie/urazove-poistenie/urazovy-priplatok/dalsie-informacie-urazovy-priplatok","my":{"odpoved":"Celkový príjem zamestnanca počas 14-dňovej PN z dôvodu pracovného úrazu bude **560,00 €**. Táto suma sa skladá z náhrady príjmu od zamestnávateľa vo výške **340,00 €** a úrazového príplatku zo Sociálnej poisťovne vo výške **220,00 €**.\n\nPodľa legislatívy platnej v roku 2026 hradí zamestnávateľ náhradu príjmu počas prvých 14 kalendárnych dní dočasnej pracovnej neschopnosti (PN). Súčasne má zamestnanec nárok na úrazový príplatok od Sociálnej poisťovne, keďže PN vznikla v dôsledku pracovného úrazu.\n\nTu je detailný výpočet:\n\n### 1. Náhrada príjmu od zamestnávateľa\n\nZamestnávateľ poskytuje náhradu príjmu počas prvých 14 dní PN v dvoch rôznych sadzbách [Náhrada príjmu pri PN — 14 dní od roku 2026 (platné od 1. 1. 2026)].\n\n*   **1. až 3. deň PN (3 dni):** 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)\n*   **4. až 14. deň PN (11 dní):** 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)\n\n| Položka | Výpočet | Suma |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Náhrada za 1. – 3. deň | 3 dni × (50,00 € × 25 %) | 37,50 € |\n| Náhrada za 4. – 14. deň | 11 dní × (50,00 € × 55 %) | 302,50 € |\n| **Náhrada príjmu spolu** | **37,50 € + 302,50 €** | **340,00 €** |\n\n### 2. Úrazový príplatok zo Sociálnej poisťovne\n\nÚrazový príplatok kompenzuje rozdiel a poskytuje sa od prvého dňa PN. Jeho sadzby sú nastavené tak, aby v súčte s náhradou príjmu dosiahol zamestnanec približne 80 % svojho DVZ [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 87].\n\n*   **1. až 3. deň PN (3 dni):** 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)\n*   **4. až 14. deň PN (11 dní):** 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)\n\n| Položka | Výpočet | Suma |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Príplatok za 1. – 3. deň | 3 dni × (50,00 € × 55 %) | 82,50 € |\n| Príplatok za 4. – 14. deň | 11 dní × (50,00 € × 25 %) | 137,50 € |\n| **Úrazový príplatok spolu** | **82,50 € + 137,50 €** | **220,00 €** |\n\n### 3. Celkový príjem zamestnanca počas PN\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Náhrada príjmu od zamestnávateľa | 340,00 € |\n| Úrazový príplatok zo Sociálnej poisťovne | 220,00 € |\n| **Celkový príjem spolu** | **560,00 €** |\n\nPočas každého zo 14 dní práceneschopnosti je súčet náhrady príjmu a úrazového príplatku 80 % denného vymeriavacieho základu (40,00 € na deň), čo za 14 dní predstavuje celkovo 560,00 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne a detailne vypočítala náhradu príjmu od zamestnávateľa (340,00 €), úrazový príplatok zo Sociálnej poisťovne (220,00 €) aj celkovú sumu (560,00 €) v plnom súlade s právnymi predpismi a referenciou."},"google":{"odpoved":"Zamestnanec dostane od zamestnávateľa náhradu príjmu vo výške 230,00 € za prvých 10 dní dočasnej pracovnej neschopnosti. Úrazový príplatok zo Sociálnej poisťovne predstavuje 154,00 €, ktorý sa poskytuje popri náhrade príjmu a nemocenskom. Spolu teda náhrada príjmu a úrazový príplatok činia 384,00 €. Náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ vo svojom výplatnom termíne a úrazový príplatok Sociálna poisťovňa najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli splnené podmienky. Výšku náhrady príjmu upravuje § 8 zákona č. 462/2003 Z. z. a úrazový príplatok § 85 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne sumy (náhrada príjmu 230,00 €, úrazový príplatok 154,00 € a celkovo 384,00 € namiesto správnych 340,00 €, 220,00 € a 560,00 €) a nesprávne obmedzuje náhradu od zamestnávateľa len na 10 dní."},"bez":{"odpoved":"Od zamestnávateľa dostane zamestnanec náhradu príjmu vo výške 230,00 € za prvých 10 dní PN podľa § 8 ods. 1 zákona č. 462/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa mu vyplatí úrazový príplatok v sume 220,00 € za celých 14 dní PN v zmysle § 85 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Okrem toho dostane od 11. dňa aj nemocenské vo výške 110,00 €. Spolu tak zamestnanec za celé obdobie PN dostane 560,00 €.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu náhrady príjmu od zamestnávateľa (230,00 € namiesto 340,00 € za 14 dní) a nesprávne zavádza nemocenské od 11. dňa, hoci pri pracovnom úraze platí zamestnávateľ náhradu príjmu celých 14 dní."}},{"oblast":"mzdy-davky","otazka":"Posudkový lekár Sociálnej poisťovne určil poškodenému po pracovnom úraze pokles pracovnej schopnosti o 35 %. Denný vymeriavací základ na určenie úrazových dávok je 56,0000 €. Má nárok na úrazovú rentu a na akú dávku a v akej sume má nárok?","otazka_volna":"Nasmu chlapovi po uraze urcili 35 percent. Dostane rentu alebo nejaku jednorazovku a kolko?","spravna_odpoved":"Nárok na úrazovú rentu nemá – tá patrí len pri poklese pracovnej schopnosti o viac ako 40 %. Pri poklese najmenej 10 % a najviac 40 % patrí jednorazové vyrovnanie. Jeho suma je súčin 365-násobku DVZ a koeficientu (percentuálny pokles / 100): 365 × 56,0000 × 0,35 = 7 154,00 €.","ustanovenie":"§ 88 ods. 1, § 90 ods. 1 a § 91 zákona č. 461/2003 Z. z.","citat":"Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365-násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/socialne-poistenie/urazove-poistenie/jednorazove-vyrovnanie/dalsie-informacie-jednorazove","my":{"odpoved":"Na základe Vami poskytnutých informácií poškodený **nemá nárok na úrazovú rentu**, pretože jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nepresiahol 40 %.\n\nMá však nárok na inú úrazovú dávku, a to **jednorazové vyrovnanie vo výške 7 154,00 €**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa zákona o sociálnom poistení sa nárok na úrazové dávky posudzuje podľa miery poklesu pracovnej schopnosti:\n\n1.  **Úrazová renta:** Nárok na ňu vzniká poškodenému, ktorého pokles pracovnej schopnosti je **viac ako 40 %** [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 88, ods. 1]. Keďže v tomto prípade je pokles 35 %, táto podmienka nie je splnená.\n\n2.  **Jednorazové vyrovnanie:** Nárok na túto dávku vzniká, ak je pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu v rozpätí **najmenej 10 % a najviac 40 %** [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 90 písm. a)]. S poklesom o 35 % spadá poškodený presne do tejto kategórie.\n\n### Výpočet jednorazového vyrovnania\n\nSuma jednorazového vyrovnania sa vypočíta podľa vzorca stanoveného v zákone o sociálnom poistení [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 91].\n\n| Položka | Hodnota | Zdroj |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Denný vymeriavací základ (DVZ) | 56,0000 € | Zadané |\n| Počet dní | 365 | [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 91] |\n| Koeficient poklesu schopnosti | 0,35 (35 / 100) | Zadané |\n| **Výpočet (DVZ × 365 × koeficient)** | **365 × 56,0000 € × 0,35** | |\n| **Suma pred zaokrúhlením** | **7 154,00 €** | |\n| **Výsledná suma dávky** | **7 154,00 €** | Zaokrúhlené na 10 eurocentov nahor |\n\n**Vysvetlenie k zaokrúhleniu:** Hoci v tomto prípade vychádza presná suma, dávky sociálneho poistenia sa podľa zákona vždy zaokrúhľujú na najbližších 10 eurocentov nahor [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 116, ods. 8].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne konštatuje neexistenciu nároku na úrazovú rentu a určuje nárok na jednorazové vyrovnanie vo výške 7 154,00 € vrátane správneho zákonného odôvodnenia a výpočtu."},"google":{"odpoved":"Na úrazovú rentu nárok nemáte, pretože pokles vašej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nedosiahol viac ako 40 %. Nárok na úrazovú rentu vzniká až pri poklese nad 40 % podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.\n\nVzhľadom na pokles pracovnej schopnosti o 35 % (teda v rozmedzí 10 % až 40 %) máte nárok na jednorazové vyrovnanie. Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365-násobku denného vymeriavacieho základu a percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti. Vo vašom prípade je to 7 154,00 € (365 x 56,0000 € x 0,35) v súlade s § 91 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Okrem toho môžete mať nárok aj na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorých výška sa určí na základe bodového hodnotenia v lekárskom posudku.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza neexistenciu nároku na úrazovú rentu, vznik nároku na jednorazové vyrovnanie a jeho presný výpočet v sume 7 154,00 €."},"bez":{"odpoved":"Nie, poškodený nemá nárok na úrazovú rentu, pretože jeho pokles pracovnej schopnosti neprekročil 40 %. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vzniká nárok na úrazovú rentu až pri poklese schopnosti o viac ako 40 %. Poškodený má však nárok na jednorazové vyrovnanie. Suma jednorazového vyrovnania je 7 154,00 €, vypočítaná ako súčin 365-násobku denného vymeriavacieho základu (56 €) a miery poklesu schopnosti (35 %). Tento nárok a spôsob výpočtu upravuje § 89 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že nárok na úrazovú rentu nevzniká, vzniká nárok na jednorazové vyrovnanie a uvádza aj správnu výslednú sumu 7 154,00 € vrátane správneho výpočtu."}},{"oblast":"mzdy-davky","otazka":"Zamestnanec utrpel pracovný úraz 10. marca 2026, ošetrujúci lekár mu v lekárskom posudku ohodnotil bolesť na 145 bodov. Akú náhradu za bolesť mu Sociálna poisťovňa vyplatí?","otazka_volna":"Doktor napisal nasmu chlapovi 145 bodov za bolestne. Kolko mu za to pride tento rok?","spravna_odpoved":"4 698,00 €. Hodnota jedného bodu je 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok, ktorý predchádza roku vzniku nároku. Priemerná mzda za rok 2025 bola 1 620 €, takže hodnota bodu v roku 2026 je 32,40 € (v roku 2025 to bolo 30,48 €). Výpočet: 145 × 32,40 = 4 698,00 €.","ustanovenie":"§ 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z.","citat":"2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/news/hodnota-bodu-pre-urazovu-davku-nahrada-za-bolest-za-stazenie-spolocenskeho-uplatnenia-sa-v-0","my":{"odpoved":"Na základe lekárskeho posudku, ktorý ohodnotil bolesť na 145 bodov, bude zamestnancovi vyplatená náhrada za bolesť vo výške **4 698,00 €**.\n\nVýška náhrady sa vypočíta ako súčin počtu bodov stanovených v lekárskom posudku a hodnoty jedného bodu platnej pre daný kalendárny rok.\n\n### Výpočet náhrady za bolesť pre rok 2026\n\nPre rok 2026 je hodnota jedného bodu pre výpočet náhrady za bolesť stanovená na **32,40 €** [Zdroj: socpoist.sk].\n\n| Položka | Hodnota |\n| :--- | :--- |\n| Počet bodov za bolesť | 145 bodov |\n| Hodnota za 1 bod (platná pre rok 2026) | 32,40 € |\n| **Celková náhrada za bolesť (145 × 32,40 €)** | **4 698,00 €** |\n\nSuma dávky sa v zmysle zákona o sociálnom poistení zaokrúhľuje na najbližších 10 eurocentov nahor [Zaokrúhľovanie dávok sociálneho poistenia — 10 centov nahor]. V tomto prípade je výsledok presná suma, takže sa neupravuje.\n\n#### Doplňujúce informácie\n\n*   **Lekársky posudok:** Počet bodov za bolesť určuje ošetrujúci lekár v lekárskom posudku v súlade so Zákonom č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.\n*   **Kontrola Sociálnou poisťovňou:** Posudkový lekár Sociálnej poisťovne následne kontroluje správnosť bodového ohodnotenia pred priznaním a vyplatením dávky [Zdroj: socpoist.sk].\n*   **Dávka úrazového poistenia:** Náhrada za bolesť je jednou z úrazových dávok poskytovaných zo systému úrazového poistenia zamestnávateľa, ktoré spravuje Sociálna poisťovňa.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k vecne správnej sume 4 698,00 € s použitím správnej hodnoty jedného bodu 32,40 € pre rok 2026."},"google":{"odpoved":"Sociálna poisťovňa vyplatí zamestnancovi náhradu za bolesť vo výške 4 698 €. Pre rok 2026 je hodnota jedného bodu za bolesť stanovená na 32,40 €. Výsledná suma predstavuje súčin počtu bodov z lekárskeho posudku a hodnoty jedného bodu (145 bodov x 32,40 €). Tento postup vyplýva zo zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Náhradu za bolesť ako úrazovú dávku poskytuje Sociálna poisťovňa podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu výslednú sumu 4 698 € aj správnu hodnotu bodu 32,40 € spolu s relevantnými právnymi predpismi, pričom absencia uvedenia konkrétnej priemernej mzdy za rok 2025 predstavuje len chýbajúci medzikrok výpočtu."},"bez":{"odpoved":"Sociálna poisťovňa vyplatí zamestnancovi náhradu za bolesť (bolestné) vo výške 4 698 €. Táto suma sa vypočíta ako súčin 145 bodov a hodnoty jedného bodu, ktorá predstavuje 2 % z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve za rok 2025. Pre rok 2026 sa vychádza z predpokladanej priemernej mzdy za rok 2025 vo výške 1 620 €, z čoho hodnota jedného bodu je 32,40 €. Nárok na náhradu za bolesť sa uplatňuje predložením lekárskeho posudku Sociálnej poisťovni, ktorá dávku vyplatí jednorazovo po posúdení nároku. Právny základ pre výpočet a poskytnutie náhrady je stanovený v § 86 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu výslednú sumu 4 698 € aj správny spôsob jej výpočtu cez hodnotu bodu 32,40 €."}},{"oblast":"mzdy-davky","otazka":"Zamestnankyni sa 12. mája 2026 narodili trojčatá, išlo o jej druhý pôrod a všetky deti sú zdravé. Aký vysoký bude príspevok pri narodení dieťaťa spolu a dokedy nárok naň trvá?","otazka_volna":"Nasej ucetnickej sa narodili trojcata, je to jej druhy porod. Kolko dostane od statu a dokedy to musí riesit?","spravna_odpoved":"Spolu 2 716,65 €. Príspevok je 829,86 € na dieťa narodené z prvého až štvrtého pôrodu (151,37 € z piateho a ďalšieho pôrodu); ak sa súčasne narodili dve alebo viac detí, suma sa zvyšuje o 75,69 € na každé dieťa. Na jedno dieťa teda 829,86 + 75,69 = 905,55 €, za tri deti 3 × 905,55 = 2 716,65 €. Nárok na príspevok zaniká uplynutím 12 mesiacov od narodenia dieťaťa (pre deti narodené po 31. 3. 2022; predtým to bolo 6 mesiacov).","ustanovenie":"§ 4 ods. 1 a 2 a § 10 ods. 1 zákona č. 383/2013 Z. z.","citat":"Ak sa súčasne narodilo viac detí, suma príspevku pri narodení dieťaťa sa zvyšuje o 75,69 eura na každé dieťa.","zdroj_url":"https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/podpora-rodinam-detmi/penazna-pomoc/prispevok-pri-narodeni-dietata/","my":{"odpoved":"Celková výška príspevku pri narodení detí v tomto prípade je **2 716,65 €**. Nárok na príspevok zaniká uplynutím 12 mesiacov od narodenia, teda oň treba požiadať najneskôr do 12. mája 2027.\n\n### Podrobný výpočet príspevku\n\nPríspevok sa skladá z dvoch častí: základného príspevku na každé dieťa a zvýšenia z dôvodu súčasného narodenia viacerých detí.\n\n1.  **Základný príspevok pri narodení dieťaťa:**\n    *   Keďže ide o druhý pôrod, na každé dieťa patrí príspevok vo výške **829,86 €** [Príspevok pri narodení dieťaťa, platné od 1. 4. 2022].\n\n2.  **Zvýšenie príspevku pri viacdetnom pôrode:**\n    *   Pri súčasnom narodení dvoch a viac detí sa základná suma zvyšuje o **75,69 €** na každé dieťa [Príspevok pri narodení dieťaťa, platné od 1. 4. 2022].\n\n**Celkový výpočet:**\n\n| Položka | Výpočet | Suma na 1 dieťa | Spolu za 3 deti |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Základný príspevok | | 829,86 € | 2 489,58 € |\n| Zvýšenie (viacčatá) | | 75,69 € | 227,07 € |\n| **Príspevok spolu** | **3 × (829,86 € + 75,69 €)** | **905,55 €** | **2 716,65 €** |\n\n### Lehota na uplatnenie nároku\n\nNárok na príspevok zaniká uplynutím **12 kalendárnych mesiacov** od narodenia detí [Príspevok pri narodení dieťaťa, platné od 1. 4. 2022]. Keďže sa deti narodili 12. mája 2026, o príspevok je potrebné požiadať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny najneskôr do **12. mája 2027**.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza celkovú výšku príspevku 2 716,65 €, lehotu 12 mesiacov na zánik nároku, ako aj správne právne odôvodnenie a výpočet."},"google":{"odpoved":"Celková výška príspevku pri narodení troch detí je 2 716,65 €. Táto suma sa vypočíta ako súčet príspevku na každé dieťa, keďže základná suma 829,86 € (pre druhé až štvrté dieťa) sa pri súčasnom narodení viacerých detí zvyšuje o 75,69 € na každé z nich. Nárok na príspevok zaniká uplynutím dvanástich mesiacov od narodenia detí, teda vo vašom prípade 12. mája 2027. Príspevok upravuje zákon č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí. Od 1. apríla 2022 sa nárok na príspevok uplatňuje automaticky po zápise dieťaťa do matriky, nie je potrebné podávať osobitnú žiadosť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu celkovú sumu 2 716,65 €, správny výpočet so zvýšením o 75,69 € na každé dieťa a správnu lehotu zániku nároku do 12 mesiacov."},"bez":{"odpoved":"Celková výška príspevku pri narodení troch detí bude 2 037,95 €. Táto suma pozostáva z príspevku na druhé a tretie dieťa (2 x 829,86 €), príspevku na štvrté dieťa (151,37 €) a príspevku na viac súčasne narodených detí (3 x 75,62 €). Výška príspevku je stanovená v § 3 a § 4 zákona č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa. Nárok na príspevok si musí zamestnankyňa uplatniť najneskôr do 12. mája 2027. Lehota na uplatnenie nároku je 12 mesiacov od narodenia detí podľa § 7 ods. 10 uvedeného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu celkovú sumu príspevku (2 037,95 € namiesto 2 716,65 €) a nesprávne právne pravidlo, keďže išlo o druhý pôrod a nie štvrtý."}},{"oblast":"mzdy-davky","otazka":"Zamestnávateľ nemá zákazky a s odborovou organizáciou uzatvoril písomnú dohodu o vážnych prevádzkových dôvodoch, v ktorej dohodli náhradu mzdy vo výške 60 % priemerného zárobku. Zamestnanec s priemerným hodinovým zárobkom 9,20 € zostane doma 5 pracovných dní po 8 hodín. Koľko mu patrí a čo by platilo, ak by u zamestnávateľa nepôsobili zástupcovia zamestnancov?","otazka_volna":"Nemám roboty, chcem dat ludi domov na 60 percent. Kolko to je pri 9,20 na hodinu za tyzden a musim mat na to odbory?","spravna_odpoved":"Patrí mu 220,80 €: 60 % × 9,20 € = 5,52 € na hodinu × 40 hodín = 220,80 €. Náhrada mzdy podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce musí byť najmenej 60 % priemerného zárobku a možno ju uplatniť len na základe písomnej dohody so zástupcami zamestnancov – takú dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, tento postup použiť nemožno a ide o inú prekážku na strane zamestnávateľa s náhradou mzdy v sume priemerného zárobku, teda 100 % = 368,00 €.","ustanovenie":"§ 142 ods. 3 a 4 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.)","citat":"patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/","my":{"odpoved":"Na základe dohody s odborovou organizáciou patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške **220,80 €** za 5 dní (40 hodín), počas ktorých nepracoval z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa.\n\nPodľa Zákonníka práce ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa z vážnych prevádzkových dôvodov. Keďže zamestnávateľ uzatvoril písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov (odborovou organizáciou), postupuje sa podľa tejto dohody. [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 142, ods. 4]\n\n### Výpočet náhrady mzdy (s dohodou)\n\n| Položka | Výpočet | Suma |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Počet hodín prekážky v práci | 5 dní × 8 hodín/deň | 40 hodín |\n| Priemerný hodinový zárobok | - | 9,20 € |\n| Náhrada mzdy (100 %) | 40 hodín × 9,20 €/hod. | 368,00 € |\n| **Dohodnutá náhrada mzdy (60 %)** | **368,00 € × 60 %** | **220,80 €** |\n\n### Situácia bez zástupcov zamestnancov\n\nAk by u zamestnávateľa nepôsobili zástupcovia zamestnancov (odborová organizácia), nebolo by možné uzavrieť dohodu o znížení náhrady mzdy podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce. V takom prípade by sa situácia posudzovala ako \"iná prekážka na strane zamestnávateľa\".\n\nV takomto prípade by zamestnancovi patrila náhrada mzdy v plnej výške jeho priemerného zárobku, teda **100 %**, čo by predstavovalo sumu **368,00 €**. [Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 142, ods. 3]","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne aj číselne presne zodpovedá referencii vrátane správneho právneho odôvodnenia a výpočtov pre oba prípady."},"google":{"odpoved":"Na základe dohody s odborovou organizáciou patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške 220,80 € (40 hodín x 9,20 € x 60 %). Táto možnosť vyplýva z § 142 ods. 4 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Ak by u zamestnávateľa nepôsobili zástupcovia zamestnancov, dohodu o zníženej náhrade mzdy nie je možné nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. V takom prípade by išlo o inú prekážku v práci na strane zamestnávateľa a zamestnancovi by patrila náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, teda 100 %. Váš zamestnanec by tak dostal 368 €, a to v súlade s § 142 ods. 3 Zákonníka práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď obsahuje presné sumy (220,80 € a 368 €), správny právny základ (§ 142 ods. 3 a 4 Zákonníka práce) aj vecne zhodné odôvodnenie situácie bez prítomnosti zástupcov zamestnancov."},"bez":{"odpoved":"Zamestnancovi patrí náhrada mzdy vo výške 220,80 € (40 hodín x 9,20 € x 60 %). Umožňuje to písomná dohoda so zástupcami zamestnancov o vážnych prevádzkových dôvodoch, ktorá môže určiť náhradu mzdy najmenej vo výške 60 % priemerného zárobku. Ak by u zamestnávateľa nepôsobili zástupcovia zamestnancov, takáto dohoda by nebola možná a zamestnancovi by patrila náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, teda 368 €. Vyplýva to z § 142 ods. 1 a 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza obe sumy (220,80 € aj 368 €) a vecne presne vysvetľuje pravidlá prekážky v práci na strane zamestnávateľa a absencie zástupcov zamestnancov."}},{"oblast":"dph-nehnutelnosti","otazka":"Platiteľ DPH predáva v roku 2026 dve parcely, obe vedené na liste vlastníctva ako orná pôda, obe nezastavané. Parcela A leží mimo zastavaného územia a územný plán obce ju neurčuje na zastavanie – cena 80 000 € bez DPH. Parcela B je uznesením obecného zastupiteľstva zahrnutá do územného plánu obce na zastavanie – cena 120 000 € bez DPH. Kupujúcim je platiteľ DPH. Aká DPH vznikne?","otazka_volna":"Predavam dva pozemky, obidva su na liste vlastnictva ako orna poda. Jeden je len pole a druhy uz obec dala do uzemneho planu na vystavbu. Kupuje to firma. Musim na to dat dph alebo nie?","spravna_odpoved":"Parcela A je oslobodená od dane podľa § 38 ods. 2 (dodanie pozemku iného ako stavebného). Parcela B je na účely DPH stavebným pozemkom, pretože je územnoplánovacou dokumentáciou obce určená na zastavanie – zákon o DPH v poznámke 19) k § 38 odkazuje na § 7 ods. 1 Stavebného zákona (zákon č. 25/2025 Z. z.), podľa ktorého je stavebným pozemkom časť územia určená územnoplánovacou dokumentáciou na zastavanie; zápis „orná pôda“ na liste vlastníctva je irelevantný. Jej dodanie je preto zdanené: 120 000 × 23 % = 27 600 €. Daň uplatní a odvedie predávajúci – prenesenie daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. c) sa neuplatní, lebo to sa viaže len na voľbu zdanenia podľa § 38 ods. 8, ktorá pri pozemku neprichádza do úvahy. Celková DPH je 27 600 €.","ustanovenie":"§ 38 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; § 7 ods. 1 zákona č. 25/2025 Z. z. (Stavebný zákon), na ktorý odkazuje poznámka 19) k § 38","citat":"Oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou alebo časťou stavby, vzťahuje sa na jeho dodanie odsek 1 alebo odsek 7.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-38.odsek-2","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií bude daňový režim pre každú parcelu odlišný, a to v závislosti od toho, či sa na účely DPH považuje za stavebný pozemok.\n\n-   **Parcela A (mimo územného plánu):** Predaj je **oslobodený od DPH**.\n-   **Parcela B (v územnom pláne):** Predaj podlieha **DPH v sadzbe 23 %**, čo predstavuje **27 600,00 €**.\n\n---\n\n### Podrobný rozbor\n\nKľúčovým faktorom pre určenie režimu DPH pri predaji pozemku je, či ide o stavebný pozemok. Podľa zákona o DPH je dodanie pozemku oslobodené od dane, s výnimkou dodania stavebného pozemku [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 38, ods. 2].\n\n#### 1. Parcela A (cena 80 000 €)\n\nTáto parcela sa na účely DPH **nepovažuje za stavebný pozemok**, pretože nespĺňa definíciu podľa stavebného zákona – nie je určená na zastavanie v územnom pláne obce ani na nej nestojí stavba [Zdroj: 1049_Predaj_pozemku_stavebne_ucely_DPH.md].\n\n-   **Režim DPH:** Dodanie je **oslobodené od dane** podľa § 38 ods. 2 Zákona o DPH.\n-   **Fakturácia:** Faktúra bude vystavená na sumu 80 000 € s odvolávkou na oslobodenie od dane podľa § 38 Zákona o DPH.\n-   **Suma DPH: 0 €**\n\n#### 2. Parcela B (cena 120 000 €)\n\nTáto parcela, hoci je na liste vlastníctva vedená ako orná pôda, sa na účely DPH **považuje za stavebný pozemok**. Dôvodom je, že je uznesením obecného zastupiteľstva zahrnutá do územného plánu obce na zastavanie [Zdroj: 437_Dodanie_stavebneho_pozemku_DPH.md].\n\n-   **Režim DPH:** Dodanie je **zdaniteľným plnením**, ktoré podlieha základnej sadzbe DPH.\n-   **Sadzba DPH (platná v roku 2026):** 23 %\n-   **Výpočet DPH:**\n    -   Základ dane: 120 000,00 €\n    -   DPH (23 %): 120 000,00 € × 0,23 = **27 600,00 €**\n    -   Celková cena s DPH: 147 600,00 €\n-   **Fakturácia:** Faktúra bude vystavená so základom dane 120 000 €, sadzbou 23 % a sumou DPH 27 600,00 €.\n\n### Súhrnná tabuľka\n\n| Položka | Parcela A | Parcela B |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Charakter pozemku (pre účely DPH) | Ostatný pozemok | **Stavebný pozemok** |\n| Cena bez DPH | 80 000,00 € | 120 000,00 € |\n| Režim DPH | Oslobodené od DPH | Zdaniteľné plnenie |\n| Sadzba DPH | - | 23 % |\n| **Suma DPH** | **0,00 €** | **27 600,00 €** |\n| Cena s DPH | 80 000,00 € | 147 600,00 € |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nKeďže pri predaji stavebného pozemku (Parcela B) ide o zdanenie zo zákona (nie o dobrovoľné zdanenie inak oslobodeného plnenia), **neuplatňuje sa prenos daňovej povinnosti** na kupujúceho podľa § 69 ods. 12 písm. c) Zákona o DPH. Daň vo výške 27 600,00 € je povinný priznať a odviesť **predávajúci**. Kupujúci (platiteľ DPH) si túto daň môže odpočítať za splnenia zákonných podmienok.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným právnym odôvodnením určila oslobodenie od DPH pri parcele A, zdanenie parcely B sadzbou 23 % vo výške 27 600 € vrátane vylúčenia prenosu daňovej povinnosti."},"google":{"odpoved":"Celková DPH z predaja oboch pozemkov bude 27 600 €.\n\nPredaj parcely A v hodnote 80 000 € je oslobodený od dane, pretože nespĺňa definíciu stavebného pozemku. Naopak, predaj parcely B za 120 000 € podlieha DPH, keďže ide o stavebný pozemok určený na zastavanie v územnom pláne obce. Toto rozlíšenie vyplýva z § 38 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v nadväznosti na § 43h stavebného zákona. Pri základnej sadzbe dane 23 % platnej pre rok 2026 predstavuje DPH z parcely B sumu 27 600 €.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa pre rok 2026 odvoláva na neplatné a zastarané ustanovenie starého stavebného zákona (§ 43h namiesto § 7 ods. 1 nového zákona č. 25/2025 Z. z.), čím obsahuje nesprávne právne odôvodnenie."},"bez":{"odpoved":"Predaj parcely A v hodnote 80 000 € je oslobodený od DPH. Predaj parcely B v hodnote 120 000 € podlieha 20 % DPH, daňová povinnosť je teda 24 000 €. Rozhodujúce je, že parcela A nespĺňa definíciu stavebného pozemku, keďže územný plán obce ju neurčuje na zastavanie. Naopak, parcela B sa zahrnutím do územného plánu na zastavanie stala stavebným pozemkom. Vyplýva to z § 38 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uplatnila sadzbu DPH 20 % a vypočítala daň 24 000 €, pričom v roku 2026 platí základná sadzba DPH 23 % a správna suma dane je 27 600 €."}},{"oblast":"dph-nehnutelnosti","otazka":"Platiteľ predáva 15. 6. 2026 pozemok, na ktorom stojí schátraná budova skolaudovaná v roku 1978. V kúpnej zmluve sa predávajúci zaviazal zabezpečiť odstránenie budovy, povolenie na odstránenie stavby vybavil na svoj účet a demolačné práce sa začali 10. 6. 2026, teda pred dodaním. Kupujúci – platiteľ na pozemku postaví novú halu. Cena je 900 000 € bez DPH. Je dodanie oslobodené, keďže od kolaudácie budovy uplynulo takmer 50 rokov?","otazka_volna":"Predavam pozemok so starou zrutenou budovou z roku 78. Dohodol som sa s kupcom, ze burackuz zabezpecim ja a uz sa aj zacalo burat pred prepisom. On tam ide stavat novu halu. Je to bez dph, ked je budova stara skoro 50 rokov?","spravna_odpoved":"Nie, dodanie nie je oslobodené. Dodanie pozemku a odstránenie stavby zabezpečené predávajúcim, ktoré sa začalo ešte pred dodaním, tvoria z hospodárskeho hľadiska jedno plnenie, ktorého cieľom je dodanie nezastavaného pozemku určeného na výstavbu (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-461/08 Don Bosco, prevzatý do metodického pokynu FR SR 10/DPH/2020/MP k § 38). Ide teda o dodanie stavebného pozemku, ktoré je vylúčené z oslobodenia podľa § 38 ods. 2 a podlieha dani: 900 000 × 23 % = 207 000 €. Daň uplatní a odvedie predávajúci.","ustanovenie":"§ 38 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH; rozsudok Súdneho dvora EÚ C-461/08 Don Bosco; metodický pokyn FR SR 10/DPH/2020/MP k § 38, oddiel 3","citat":"Ide teda o dodanie stavebného pozemku, ktoré podlieha dani.","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Metodicke_pokyny/Nepriame_dane/2020/2020.10.29_10_DPH_2020_MP.pdf","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade dodanie **nie je oslobodené od DPH**. Hoci budova bola skolaudovaná pred viac ako piatimi rokmi, rozhodujúci je celkový ekonomický účel transakcie, ktorým je dodanie stavebného pozemku pripraveného na novú výstavbu.\n\nNa transakciu sa uplatní základná sadzba DPH vo výške 23 %.\n\n### Podrobné zdôvodnenie\n\n1.  **Posúdenie predmetu dodania:**\n    Hoci sa formálne predáva pozemok so starou stavbou, zmluvný záväzok predávajúceho zabezpečiť jej odstránenie a skutočnosť, že demolačné práce sa začali ešte pred samotným dodaním, menia charakter transakcie. Z pohľadu DPH sa na takýto predaj nehľadí ako na dodanie stavby, ale ako na **dodanie stavebného pozemku**. Ide o jednu nedeliteľnú transakciu, ktorej cieľom je poskytnúť kupujúcemu pozemok pripravený na výstavbu.\n\n2.  **Legislatívny rámec:**\n    *   Podľa § 38 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len \"Zákon o DPH\") je dodanie stavby po piatich rokoch od kolaudácie oslobodené od dane.\n    *   Toto oslobodenie sa však podľa § 38 ods. 2 Zákona o DPH **nevzťahuje na dodanie stavebného pozemku**, ktoré je vždy zdaniteľným obchodom.\n    *   Finančná správa SR a súdna prax dlhodobo potvrdzujú, že ak je s dodaním pozemku spojený záväzok predávajúceho odstrániť existujúcu stavbu, predmetom dodania je stavebný pozemok.\n\n3.  **Výpočet DPH:**\n    Keďže ide o zdaniteľné plnenie, predávajúci je povinný uplatniť DPH.\n\n    *   **Základ dane:** 900 000,00 €\n    *   **Sadzba DPH (platná v roku 2026):** 23 %\n    *   **Výška DPH:** 900 000,00 € × 23 % = **207 000,00 €**\n    *   **Celková cena s DPH:** 900 000,00 € + 207 000,00 € = **1 107 000,00 €**\n\n4.  **Kto odvádza daň? (Prenos daňovej povinnosti sa neuplatní)**\n    Je dôležité určiť, či daň odvádza predávajúci, alebo sa uplatní prenos daňovej povinnosti na kupujúceho.\n    *   Prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. c) Zákona o DPH sa uplatňuje len vtedy, ak sa platiteľ **dobrovoľne rozhodne zdaniť** dodanie nehnuteľnosti, ktoré by inak bolo oslobodené.\n    *   V tomto prípade však nejde o dobrovoľné zdanenie. Dodanie stavebného pozemku je **zdaniteľné priamo zo zákona**.\n    *   Preto sa prenos daňovej povinnosti **neuplatní** a daň je povinný priznať a odviesť **predávajúci**.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nKeďže kupujúci je platiteľom DPH a pozemok použije na výstavbu haly pre svoje zdaniteľné obchody, bude si môcť DPH vo výške 207 000 € v plnom rozsahu odpočítať. Pre neho je táto DPH finančne neutrálna. Pre predávajúceho je kľúčové správne vystaviť faktúru s 23 % DPH a vyhnúť sa tak riziku dorubenia dane a sankcií pri daňovej kontrole.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou konštatuje, že dodanie nie je oslobodené, ide o zdaniteľné dodanie stavebného pozemku so sadzbou 23 %, daň 207 000 € odvedie predávajúci a právne zdôvodnenie je bezchybné."},"google":{"odpoved":"Nie, dodanie pozemku nie je v tomto prípade oslobodené od DPH. Predmetom dodania nie je stavba staršia ako 5 rokov, ale stavebný pozemok, keďže ekonomickým účelom transakcie je nadobudnutie pozemku na novú výstavbu. Tento zámer potvrdzuje zmluvná povinnosť predávajúceho odstrániť stavbu a začatie demolačných prác ešte pred dodaním. Dodanie stavebného pozemku je z oslobodenia od dane výslovne vylúčené. Predávajúci je povinný k cene 900 000 € uplatniť sadzbu dane 20 % podľa § 38 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu (zastaranú) sadzbu DPH 20 % namiesto 23 % platnej v roku 2026 a nesprávne odkazuje na § 38 ods. 1 namiesto ods. 2."},"bez":{"odpoved":"Nie, dodanie pozemku nie je oslobodené od DPH. Keďže predávajúci zabezpečuje odstránenie stavby a demolačné práce sa začali pred uskutočnením dodania, z ekonomického hľadiska ide o dodanie stavebného pozemku. Na dodanie stavebného pozemku sa oslobodenie od dane nevzťahuje. Uplatní sa základná sadzba dane 20 %, čo predstavuje DPH vo výške 180 000 €. Toto dodanie podlieha dani podľa § 38 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne aplikuje sadzbu dane 20 % a vypočítava daň 180 000 €, pričom v roku 2026 platí základná sadzba dane 23 % a daň predstavuje 207 000 €."}},{"oblast":"dph-nehnutelnosti","otazka":"Platiteľ kúpil v marci 2020 skladovú halu (skolaudovanú 6. 6. 2018), odpočítal si z nej DPH 120 000 € v plnej výške a v tom istom mesiaci ju uviedol do užívania. K 31. 10. 2026 mu bola zrušená registrácia pre daň, halu si ponecháva. Trhová cena haly je v tom čase 700 000 €. Akú daň musí odviesť v poslednom zdaňovacom období?","otazka_volna":"Rusim si dphcku. Mam halu, kupil som ju v 2020 a dph 120 tisic som si dal dolu. Dnes ma hodnotu asi 700 tisic. Budem musiet odviest dph zo 700 tisic? To ma polozi.","spravna_odpoved":"Nie, daň sa nepočíta z trhovej ceny 700 000 €. Od kolaudácie 6. 6. 2018 uplynulo 5 rokov, takže dodanie haly by bolo oslobodené podľa § 38 ods. 1. Na takýto majetok sa v § 81 ods. 5 (v znení účinnom od 1. 1. 2025, ktoré sa podľa § 85kp ods. 3 použije aj na majetok s obdobím začatým do 31. 12. 2024) uplatní osobitný postup: daň sa vypočíta vo výške, v akej by bol platiteľ povinný upraviť odpočítanú daň podľa § 54a z dôvodu, že rozsah použitia zmenil len na iný účel ako na podnikanie. Obdobie 20 rokov beží od roku 2020 do roku 2039, R = 2039 − 2026 + 1 = 14. Daň = 120 000 × (1 − 0) × 14 / 20 = 84 000 €, ktorú prizná v poslednom zdaňovacom období (október 2026).","ustanovenie":"§ 81 ods. 5 a 6, § 54a, § 85kp ods. 2 a ods. 3 a príloha č. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"okrem dane vzťahujúcej sa na majetok, ktorého dodanie by bolo oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1 alebo ods. 7, pri ktorom sa daň vypočíta vo výške, v akej by bol platiteľ povinný upraviť odpočítanú daň podľa § 54a z dôvodu, že zmenil rozsah použitia tohto majetku len na iný účel ako na podnikanie","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-81.odsek-5","my":{"odpoved":"Na základe vašich údajov musíte v poslednom zdaňovacom období (október 2026) odviesť daň z pridanej hodnoty vo výške **84 000 €**.\n\nTáto suma sa nevypočíta z trhovej ceny haly, ale formou úpravy pôvodne odpočítanej dane, keďže ide o nehnuteľnosť, ktorej predaj by bol v čase zrušenia registrácie oslobodený od dane.\n\n### Podrobné vysvetlenie a výpočet\n\nPri zrušení registrácie pre DPH je platiteľ povinný v poslednom zdaňovacom období vysporiadať DPH z majetku, pri ktorom si daň odpočítal [Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH, § 81 ods. 5].\n\n**1. Určenie správneho postupu (Fikcia dodania vs. Úprava odpočtu)**\n\n*   **Všeobecné pravidlo:** Pri zrušení registrácie sa uplatňuje fikcia bezodplatného dodania majetku, pričom základom dane je jeho trhová cena v čase zrušenia registrácie [Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH, § 22 ods. 5]. V takom prípade by ste museli odviesť daň z ceny 700 000 €.\n*   **Výnimka pre nehnuteľnosti:** Toto všeobecné pravidlo sa však **neuplatní**, ak sú splnené dve podmienky [Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH, § 81 ods. 5]:\n    1.  Ide o nehnuteľný investičný majetok, pri ktorom ešte neuplynulo 20-ročné obdobie na úpravu odpočítanej dane.\n    2.  Dodanie tejto nehnuteľnosti by v čase zrušenia registrácie bolo oslobodené od dane.\n\n**Overenie podmienok vo vašom prípade:**\n\n1.  **Plynie 20-ročné obdobie?**\n    *   Halu ste zaradili do užívania v roku 2020.\n    *   20-ročné obdobie na úpravu odpočtu dane trvá od roku 2020 do roku 2039.\n    *   Zrušenie registrácie nastáva v roku 2026, teda v priebehu tohto obdobia.\n    *   **Podmienka je splnená.**\n\n2.  **Bol by predaj oslobodený od dane?**\n    *   Oslobodenie od DPH pri predaji stavby platí, ak od jej prvej kolaudácie uplynulo viac ako 5 rokov [Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH, § 38 ods. 1].\n    *   Dátum prvej kolaudácie: 6. 6. 2018.\n    *   Dátum zrušenia registrácie: 31. 10. 2026.\n    *   Od kolaudácie uplynulo viac ako 8 rokov.\n    *   **Podmienka je splnená.**\n\n**Záver:** Keďže sú splnené obe podmienky, neuplatní sa fikcia dodania z trhovej ceny, ale vykoná sa **úprava odpočítanej dane** za zostávajúce roky 20-ročného obdobia.\n\n**2. Výpočet úpravy odpočítanej dane**\n\nPostupuje sa podľa pravidiel pre úpravu odpočítanej dane pri investičnom majetku. Daň sa vráti za roky, ktoré zostávajú do konca 20-ročného obdobia, vrátane roka, v ktorom k zmene (zrušeniu registrácie) došlo.\n\n| Položka | Hodnota | Zdroj / Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Pôvodne odpočítaná DPH | 120 000 € | Zadané údaje |\n| Obdobie na úpravu odpočtu (nehnuteľnosť) | 20 rokov | [Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH, § 54 ods. 2 písm. c)] |\n| Začiatok obdobia na úpravu | 2020 | Rok uvedenia do užívania |\n| Koniec obdobia na úpravu | 2039 | 2020 + 19 rokov |\n| Rok zrušenia registrácie | 2026 | Zadané údaje |\n| **Počet zostávajúcich rokov** | **14 rokov** | 2039 - 2026 + 1 (vrátane roka 2026) |\n| Ročná výška úpravy | 6 000 € | 120 000 € / 20 rokov |\n| **Celková daň na odvod (úprava)** | **84 000 €** | **6 000 €/rok × 14 rokov** |\n\nTúto sumu uvediete v daňovom priznaní k DPH za posledné zdaňovacie obdobie, ktorým je vo vašom prípade október 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila výšku dane na odvod 84 000 € v zdaňovacom období október 2026 a správne uplatnila výnimku pre oslobodenú nehnuteľnosť s úpravou odpočtu za zostávajúcich 14 rokov z 20-ročného obdobia."},"google":{"odpoved":"V poslednom zdaňovacom období, ktoré končí 31. 10. 2026, musí platiteľ odviesť daň vo výške 78 000 €. Táto suma predstavuje úpravu odpočítanej dane za zostávajúcich 13 rokov z 20-ročného obdobia na úpravu odpočítania dane pri nehnuteľnostiach. Povinnosť vykonať úpravu dane pri zrušení registrácie vyplýva z § 81 ods. 6 v nadväznosti na § 54 a § 54a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Trhová cena haly v čase zrušenia registrácie nie je pre výpočet rozhodujúca. Daň je splatná v lehote na podanie posledného daňového priznania, teda do 25. novembra 2026.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výšku dane 78 000 € namiesto 84 000 €, keďže nesprávne určila počet zostávajúcich rokov na 13 namiesto 14."},"bez":{"odpoved":"V poslednom zdaňovacom období, ktoré končí 31. 10. 2026, je platiteľ povinný odviesť daň vo výške 78 000 €. Táto povinnosť vzniká z dôvodu úpravy odpočítanej dane z investičného majetku, ktorým je nehnuteľnosť s obdobím na úpravu 20 rokov. Výpočet je 120 000 € / 20 rokov * 13 zostávajúcich rokov (obdobie 2027-2039). Tento postup vyplýva z § 81 ods. 6 v nadväznosti na § 54b ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Daň je splatná v lehote na podanie posledného daňového priznania, teda do 25. novembra 2026.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výšku dane (78 000 € namiesto 84 000 €), nesprávny počet zostávajúcich rokov (13 namiesto 14) a odkazuje na nesprávne ustanovenie zákona (§ 54b ods. 2 namiesto § 54a)."}},{"oblast":"dph-nehnutelnosti","otazka":"Platiteľ predáva skladovú halu (kolaudácia 2012) a rozhodol sa dodanie zdaniť podľa § 38 ods. 8. Kúpna zmluva bola podpísaná 12. 1. 2026, hala bola kupujúcemu odovzdaná do užívania 2. 2. 2026, vklad vlastníckeho práva bol do katastra zapísaný 19. 3. 2026 a faktúra bola vyhotovená 25. 3. 2026. Ktorý deň je dňom dodania a do ktorého zdaňovacieho obdobia patrí plnenie?","otazka_volna":"Predal som halu, zmluvu sme podpisali v januari, kluce dostal vo februari a kataster to prepisal az v marci. Fakturu som spravil tiez v marci. Ktory mesiac to mam dat do priznania?","spravna_odpoved":"Dňom dodania je 2. 2. 2026, teda deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, pretože podľa § 19 ods. 1 tretej vety je pri prevode nehnuteľnosti dňom dodania deň odovzdania do užívania, ak je skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Dátum podpisu zmluvy ani dátum vyhotovenia faktúry na vznik daňovej povinnosti vplyv nemajú. Pri mesačnom zdaňovacom období patrí plnenie do februára 2026 a kupujúci platiteľ v tomto období prizná daň z prenesenej daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. c).","ustanovenie":"§ 19 ods. 1 a § 69 ods. 12 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1","my":{"odpoved":"Dňom dodania je **2. február 2026**, a teda plnenie patrí do zdaňovacieho obdobia február 2026 (prípadne I. štvrťrok 2026, ak je predávajúci štvrťročným platiteľom DPH).\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa § 19 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH platí, že pri prevode nehnuteľnosti je dňom dodania deň jej odovzdania do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.\n\nVo vašom prípade bol deň odovzdania haly (2. 2. 2026) skorší ako deň zápisu do katastra (19. 3. 2026), preto je práve deň odovzdania rozhodujúci pre určenie vzniku daňovej povinnosti.\n\n**Prehľad dátumov a ich význam pre DPH**\n\n| Dátum | Udalosť | Význam pre DPH |\n| :--- | :--- | :--- |\n| 12. 1. 2026 | Podpis kúpnej zmluvy | Nemení deň dodania (pokiaľ nebola v tento deň prijatá platba pred dodaním). |\n| **2. 2. 2026** | **Odovzdanie haly do užívania** | **Deň dodania a vznik daňovej povinnosti** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 19, ods. 1]. |\n| 19. 3. 2026 | Zápis do katastra | Nemení deň dodania, keďže nastal až po odovzdaní nehnuteľnosti. |\n| 25. 3. 2026 | Vyhotovenie faktúry | Nemení deň dodania. Faktúra dokumentuje plnenie, ktoré nastalo už skôr. |\n\n### Záver\n\nKeďže daňová povinnosť vznikla 2. februára 2026, predávajúci je povinný toto zdaniteľné plnenie uviesť v daňovom priznaní k DPH a v kontrolnom výkaze za zdaňovacie obdobie **február 2026**. Lehota na podanie týchto výkazov a zaplatenie prípadnej vlastnej daňovej povinnosti je do **25. marca 2026**.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nKeďže ste sa ako platiteľ rozhodli zdaniť dodanie nehnuteľnosti, ktoré je po 5 rokoch od kolaudácie štandardne oslobodené od dane (voľba podľa § 38 ods. 8 Zákona o DPH), uplatní sa **prenos daňovej povinnosti na kupujúceho** podľa § 69 ods. 12 písm. c) Zákona o DPH.\n\nTo znamená, že na faktúre neuvádzate sadzbu ani výšku dane, ale uvediete formuláciu **„prenesenie daňovej povinnosti“**. Daň z tohto plnenia prizná a odvedie kupujúci (za predpokladu, že je zdaniteľnou osobou). Vy ako dodávateľ uvediete základ dane v daňovom priznaní na riadku 15 a v kontrolnom výkaze v časti A.1.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 19 ods. 1 zákona o DPH určila deň dodania na 2. 2. 2026 a priradila plnenie do zdaňovacieho obdobia február 2026 (resp. I. štvrťrok 2026)."},"google":{"odpoved":"Dňom dodania haly je 2. február 2026, teda deň jej odovzdania do užívania. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty je pri prevode nehnuteľnosti dňom dodania deň odovzdania do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Keďže deň odovzdania (2. 2. 2026) nastal pred dňom zápisu do katastra (19. 3. 2026), daňová povinnosť vznikla vo februári. Plnenie patrí do zdaňovacieho obdobia február 2026, prípadne do 1. štvrťroka 2026, ak je platiteľ štvrťročným platiteľom DPH. Dátum vyhotovenia faktúry nie je pre určenie dňa dodania rozhodujúci.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 19 ods. 1 zákona o DPH určila deň dodania na 2. februára 2026 a plnenie správne zaradila do zdaňovacieho obdobia február 2026 (resp. 1. štvrťrok 2026)."},"bez":{"odpoved":"Dňom dodania je deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, teda 2. február 2026, pretože je skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva do katastra. Daňová povinnosť vznikla v zdaňovacom období február 2026 (v prípade mesačného platiteľa) alebo v 1. štvrťroku 2026 (v prípade štvrťročného platiteľa). Tento postup vyplýva z § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Dátum podpisu zmluvy alebo vyhotovenia faktúry nie je v tomto prípade rozhodujúci pre určenie dňa dodania.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 19 ods. 1 zákona o DPH určila ako deň dodania 2. február 2026 a priradila plnenie do zdaňovacieho obdobia február 2026 (resp. 1. štvrťrok 2026)."}},{"oblast":"dph-nehnutelnosti","otazka":"Stavebná firma – platiteľ DPH postavila na základe zmluvy o dielo halu „na kľúč“ pre objednávateľa – platiteľa. Preberací protokol o odovzdaní hotového diela bol podpísaný 18. 11. 2026, faktúra bola vyhotovená 5. 12. 2026, stavba bola skolaudovaná 20. 1. 2027 a posledná platba prišla 15. 1. 2027. Kedy vzniká daňová povinnosť?","otazka_volna":"Postavili sme halu na kluc na zmluvu o dielo. Odovzdali sme ju v novembri, fakturu sme spravili v decembri, kolaudacia bola az v januari a doplatili nam to tiez v januari. Do ktoreho mesiaca to patri?","spravna_odpoved":"Daňová povinnosť vzniká 18. 11. 2026, teda dňom odovzdania stavby podľa preberacieho protokolu. Dodanie stavby na základe zmluvy o dielo je podľa § 8 ods. 1 písm. b) dodaním tovaru a § 19 ods. 1 štvrtá veta výslovne určuje, že dňom dodania je deň odovzdania stavby. Dátum kolaudácie, vyhotovenia faktúry ani prijatia doplatku na vznik daňovej povinnosti vplyv nemá. Keďže ide o dodanie stavby podľa § 8 ods. 1 písm. b) patriace do sekcie F CPA medzi dvoma platiteľmi, daň v režime prenesenia daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) prizná objednávateľ, a to za zdaňovacie obdobie november 2026 (pri mesačnom zdaňovacom období).","ustanovenie":"§ 19 ods. 1 štvrtá veta, § 8 ods. 1 písm. b) a § 69 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1","my":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade je kľúčové správne určiť deň dodania, od ktorého sa odvíja vznik daňovej povinnosti.\n\nDaňová povinnosť z dodania haly vzniká **18. novembra 2026**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa § 19 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len \"zákon o DPH\") platí, že pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo je dňom dodania **deň odovzdania stavby**.\n\n#### Analýza vašej situácie:\n\n1.  **Rozhodujúci dátum (Deň dodania): 18. 11. 2026**\n    *   V tento deň bol podpísaný preberací protokol o odovzdaní hotového diela. Týmto aktom sa stavba považuje za odovzdanú objednávateľovi.\n    *   Daňová povinnosť teda vznikla v zdaňovacom období **november 2026**. Stavebná firma je povinná túto transakciu uviesť v daňovom priznaní k DPH a v kontrolnom výkaze za november 2026.\n\n2.  **Ostatné dátumy a ich (ne)relevantnosť:**\n    *   **Dátum vyhotovenia faktúry (5. 12. 2026):** Tento dátum je dôležitý pre splnenie formálnej povinnosti vyhotoviť faktúru, ale neurčuje vznik daňovej povinnosti. Faktúra musí byť vyhotovená do 15 dní odo dňa dodania [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 72]. V tomto prípade bola lehota do 3. 12. 2026, faktúra bola teda vyhotovená s miernym oneskorením, čo však nemení zdaňovacie obdobie, ktorým zostáva november.\n    *   **Dátum poslednej platby (15. 1. 2027):** Prijatie platby by bolo relevantné, iba ak by išlo o preddavok prijatý *pred* dňom dodania stavby [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 19 ods. 4]. Keďže platba bola prijatá až po odovzdaní diela, na určenie vzniku daňovej povinnosti nemá vplyv.\n    *   **Dátum kolaudácie (20. 1. 2027):** Kolaudačné rozhodnutie je dôležité zo stavebno-právneho hľadiska (povolenie užívania stavby), ale pre účely DPH nie je rozhodujúcim dňom dodania. Zákon o DPH má vlastnú definíciu dňa dodania, ktorou je v tomto prípade fyzické odovzdanie diela.\n\n### Záver\n\nPre účely DPH je rozhodujúci **deň odovzdania stavby**, ktorý je preukázaný podpisom preberacieho protokolu. Stavebná firma musí odviesť DPH z celej hodnoty diela v zdaňovacom období **november 2026**, bez ohľadu na to, kedy bola vystavená faktúra alebo prijatá platba.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila dátum vzniku daňovej povinnosti na 18. 11. 2026 podľa dňa odovzdania stavby v súlade s § 19 ods. 1 zákona o DPH. [trojhlasé preverenie 21. 9. 2026, arbiter (hlasy 1:2)]"},"google":{"odpoved":"Daňová povinnosť vzniká dňom odovzdania diela, teda 18. 11. 2026, kedy bol podpísaný preberací protokol. Tento deň sa považuje za deň dodania služby v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Keďže ide o dodanie stavebných prác medzi dvoma platiteľmi dane, uplatní sa prenos daňovej povinnosti na odberateľa podľa § 69 ods. 12 písm. j) citovaného zákona. Povinnosť priznať a zaplatiť daň má teda objednávateľ, a to v zdaňovacom období november 2026. Dátum fakturácie, kolaudácie alebo platby po dni dodania nie je pre určenie dňa vzniku daňovej povinnosti rozhodujúci.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa nesprávne opiera o § 19 ods. 2 (dodanie služby), hoci dodanie stavby na základe zmluvy o dielo je dodaním tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. b) a deň dodania sa spravuje podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"Keďže ide o dodanie stavebných prác medzi dvoma platiteľmi DPH, uplatňuje sa prenos daňovej povinnosti na odberateľa. Tento postup vyplýva z § 69 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Daňová povinnosť vzniká odberateľovi dňom dodania služby, ktorým je deň odovzdania a prevzatia diela. V tomto prípade je to 18. november 2026. Deň dodania sa určí podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď síce určila správny dátum 18. 11. 2026, ale použila nesprávne právne pravidlo, keďže zhotovenie stavby na kľúč kvalifikovala ako dodanie služby podľa § 19 ods. 2 namiesto dodania tovaru (stavby) podľa § 8 ods. 1 písm. b) a § 19 ods. 1 zákona o DPH."}},{"oblast":"dph-nehnutelnosti","otazka":"Developer – platiteľ DPH dokončil v apríli 2026 bytový dom, ktorý spĺňa podmienky stavby štátom podporovaného nájomného bývania, a kúpnou zmluvou ho dodáva prenajímateľovi bytov štátom podporovaného nájomného bývania, ktorý má uzatvorenú zmluvu o prevádzke bytového domu, v ktorej je táto stavba špecifikovaná. Cena pripadajúca na byty a spoločné časti je 4 200 000 €, cena pripadajúca na obchodné nebytové priestory v prízemí je 300 000 € (obe bez dane). Aká je celková DPH?","otazka_volna":"Postavili sme najomny bytovy dom pre statom podporovane najomne byvanie a predavame ho prevadzkovatelovi, zmluvu o prevadzke ma. Byty su za 4,2 miliona a obchody dole za 300 tisic. Kolko dph z toho vyjde, ked na najomne byvanie je znizena sadzba?","spravna_odpoved":"Znížená sadzba 5 % sa podľa § 27 ods. 3 písm. d) vzťahuje na dodanie stavby štátom podporovaného nájomného bývania prenajímateľovi so zmluvou o prevádzke, avšak výslovne okrem dodania nebytových priestorov určených na iný účel ako je bývanie alebo ubytovanie. Bytová časť: 4 200 000 × 5 % = 210 000 €. Obchodné nebytové priestory sú zo zníženej sadzby vylúčené a zdania sa základnou sadzbou: 300 000 × 23 % = 69 000 €. Celková DPH je 279 000 €. Oslobodenie podľa § 38 ods. 1 neprichádza do úvahy, pretože ide o prvé dodanie novej stavby pred uplynutím piatich rokov od kolaudácie.","ustanovenie":"§ 27 ods. 3 písm. d) v spojení s § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH (znenie po novele č. 77/2025 Z. z. účinnej od 17. 4. 2025)","citat":"dodanie stavby alebo časti stavby vrátane stavebného pozemku, na ktorom stavba alebo časť stavby stojí, ktorá spĺňa podmienky stavby štátom podporovaného nájomného bývania v rámci sociálnej politiky štátu ... okrem dodania nebytových priestorov určených na iný účel ako je bývanie alebo ubytovanie","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-27.odsek-3","my":{"odpoved":"Celková DPH z predaja bytového domu bude **279 000 €**.\n\nPri dodaní tejto nehnuteľnosti sa uplatnia dve rôzne sadzby DPH, pretože sa skladá z bytovej a nebytovej časti. Fakturovanú sumu je preto potrebné rozdeliť.\n\n### 1. Byty a spoločné časti (Znížená sadzba 5 %)\n\nNa dodanie stavby, ktorá spĺňa podmienky štátom podporovaného nájomného bývania, sa uplatňuje znížená sadzba DPH vo výške 5 % [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 27 ods. 3 písm. d)]. Táto sadzba sa vzťahuje výhradne na byty a súvisiace spoločné časti domu.\n\n*   **Základ dane:** 4 200 000 €\n*   **Výpočet DPH:** 4 200 000 € × 5 % = **210 000 €**\n\n### 2. Nebytové (obchodné) priestory (Základná sadzba 23 %)\n\nZnížená sadzba DPH sa nevzťahuje na dodanie nebytových priestorov, aj keď sú súčasťou toho istého bytového domu. Na tieto priestory sa uplatní základná sadzba DPH platná v roku 2026, teda 23 %.\n\n*   **Základ dane:** 300 000 €\n*   **Výpočet DPH:** 300 000 € × 23 % = **69 000 €**\n\n### Súhrn výpočtu\n\n| Časť dodávky | Základ dane | Sadzba DPH (platná v r. 2026) | Výška DPH |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Byty a spoločné časti | 4 200 000,00 € | 5 % | 210 000,00 € |\n| Nebytové priestory | 300 000,00 € | 23 % | 69 000,00 € |\n| **Spolu** | **4 500 000,00 €** | | **279 000,00 €** |\n\nCelková fakturovaná suma vrátane DPH bude 4 779 000 € (4 500 000 € + 279 000 €).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne aj právne správne rozdelila základ dane na bytovú časť podliehajúcu zníženej sadzbe 5 % a obchodné priestory so základnou sadzbou 23 %, pričom dospela k správnej celkovej DPH 279 000 €."},"google":{"odpoved":"Celková DPH z predaja nehnuteľnosti je 279 000 €. Na dodanie bytov a spoločných častí stavby štátom podporovaného nájomného bývania sa uplatňuje znížená sadzba dane vo výške 5 %, čo predstavuje DPH 210 000 € z ceny 4 200 000 €. Na dodanie obchodných nebytových priestorov sa vzťahuje základná sadzba dane 23 %, teda DPH je 69 000 € z ceny 300 000 €. Uplatnenie zníženej sadzby dane na byty umožňuje § 27 ods. 3 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Základná sadzba dane je stanovená v § 27 ods. 1 uvedeného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne vypočítala celkovú DPH vo výške 279 000 € a vecne správne aplikovala 5 % sadzbu dane na bytovú časť a 23 % sadzbu dane na nebytové priestory s odkazom na príslušné ustanovenia zákona."},"bez":{"odpoved":"Celková DPH je 270 000 €. Na dodanie bytov a spoločných častí stavby štátom podporovaného nájomného bývania sa uplatní znížená sadzba dane 5 %, čo predstavuje DPH vo výške 210 000 €. Na dodanie obchodných nebytových priestorov sa uplatní základná sadzba dane 20 %, čo je DPH vo výške 60 000 €. Uplatnenie zníženej sadzby dane 5 % na dodanie stavby štátom podporovaného nájomného bývania vyplýva z § 27 ods. 2 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Základná sadzba dane je stanovená v § 27 ods. 1 toho istého zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uplatnila starú 20 % základnú sadzbu DPH namiesto 23 %, v dôsledku čoho dospela k nesprávnej celkovej DPH 270 000 € namiesto 279 000 €."}},{"oblast":"odvody-szco","otazka":"Pán Kováč podniká ako SZČO nepretržite od roku 2019. Daňové priznanie za rok 2025 podal 25. marca 2026 (bez odkladu). Vykázal v ňom príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov vo výške 12 400 €, čiastkový základ dane 900 € a do daňových výdavkov zahrnul zaplatené poistné 4 200 €. Do ktorého pásma ho Sociálna poisťovňa zaradí k 1. júlu 2026, koľko bude mesačne platiť a dokedy musí uhradiť poistné za júl 2026?","otazka_volna":"Mam zivnost uz par rokov, vlani som mal trzby cez dvanast tisic ale zisk skoro nijaky. Kolko budem teraz platit do socialky a dokedy to mam poslat?","spravna_odpoved":"Príjem 12 400 € presahuje hornú hranicu mikroodvodového pásma 9 144 €, takže patrí do štandardného pásma. Vymeriavací základ = (900 + 4 200) : 1,486 : 12 = 286,00 €, čo je pod minimom, preto sa použije minimálny vymeriavací základ 914,40 € a poistné je 303,11 € mesačne od júla 2026. Poistné za júl 2026 je splatné do 8. augusta 2026, ten deň však pripadá na sobotu, takže sa posúva na najbližší pracovný deň – pondelok 10. augusta 2026.","ustanovenie":"§ 21 a § 138 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 122/2026 Z. z.; splatnosť poistného SZČO","citat":"Ak ôsmy deň v mesiaci pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, za deň splatnosti sa považuje najbližší pracovný deň.","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/kto-som/zivnostnik-szco/platit-poistne-samostatne-zarobkovo-cinna-osoba-szco","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých údajov bude pán Kováč od 1. júla 2026 zaradený do štandardného pásma pre platenie odvodov do Sociálnej poisťovne a bude platiť minimálne mesačné poistné vo výške **303,11 €**. Poistné za júl 2026 bude musieť uhradiť najneskôr do **10. augusta 2026**.\n\nTu je podrobný postup, ako sa k tomuto výsledku dospelo:\n\n### 1. Posúdenie príjmových hraníc pre rok 2026\n\nOd 1. januára 2026 platí pre SZČO nový, dvojúrovňový systém určovania vymeriavacieho základu (VZ) na sociálne poistenie. Rozhodujúcim je príjem za predchádzajúci kalendárny rok, v tomto prípade za rok 2025.\n\n*   **Hranica pre trvanie poistenia:** Povinné sociálne poistenie SZČO k 1. júlu 2026 pokračuje, ak jej príjem za rok 2025 bol vyšší ako 10,5-násobok životného minima platného k 1.1.2025 (10,5 × 273,99 € = 2 876,90 €).\n    *   Príjem pána Kováča bol **12 400 €**, čo je viac ako 2 876,90 €. Jeho povinné poistenie teda pokračuje.\n\n*   **Hranica pre určenie typu VZ:** Sociálna poisťovňa následne posudzuje, či príjem za rok 2025 presiahol 50 % všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2024. Táto hranica je pre posúdenie k 1.7.2026 stanovená na **9 144 €**.\n    *   Príjem pána Kováča (**12 400 €**) je **vyšší** ako 9 144 €.\n    *   **Záver:** Pán Kováč spadá do štandardného pásma, kde sa vymeriavací základ počíta z jeho daňového priznania. Nebude platiť znížené poistné (tzv. mikroodvod).\n\n### 2. Výpočet vymeriavacieho základu (VZ)\n\nPre SZČO v štandardnom pásme sa mesačný VZ na obdobie od 1. júla 2026 do 30. júna 2027 vypočíta podľa vzorca:\n\n*   **VZ = (Čiastkový základ dane + Zaplatené poistné) / Koeficient 1,486 / 12 mesiacov**\n*   Dosadenie hodnôt: `(900 € + 4 200 €) / 1,486 / 12`\n*   Výpočet: `5 100 € / 1,486 / 12 = 286,00 €`\n\nVypočítaný VZ (**286,00 €**) sa následne porovná s minimálnym VZ platným pre rok 2026.\n\n*   Minimálny mesačný VZ pre rok 2026 je **914,40 €** [Zákon č. 461/2003 Z. z., § 138 ods. 9 písm. a)].\n*   Keďže vypočítaný VZ (286,00 €) je nižší ako minimálny VZ (914,40 €), pán Kováč bude platiť poistné z **minimálneho vymeriavacieho základu 914,40 €**.\n\n### 3. Výpočet mesačného poistného\n\nPoistné sa vypočíta ako súčet odvodov do jednotlivých fondov z určeného vymeriavacieho základu 914,40 €.\n\n| Fond                    | Sadzba  | Výpočet (VZ × Sadzba)         | Poistné (zaokr. nadol) |\n| :---------------------- | :------ | :---------------------------- | :--------------------- |\n| Nemocenské poistenie    | 4,40 %  | `914,40 € × 0,044`            | 40,23 €                |\n| Starobné poistenie      | 18,00 % | `914,40 € × 0,18`             | 164,59 €               |\n| Invalidné poistenie     | 6,00 %  | `914,40 € × 0,06`             | 54,86 €                |\n| Rezervný fond solidarity| 4,75 %  | `914,40 € × 0,0475`           | 43,43 €                |\n| **Spolu**               | **33,15 %** |                               | **303,11 €**           |\n\nMesačné poistné pána Kováča od 1. júla 2026 bude **303,11 €**.\n\n### 4. Splatnosť poistného\n\nPodľa zákona o sociálnom poistení je poistné za kalendárny mesiac splatné do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.\n\n*   Poistné za **júl 2026** je splatné do **8. augusta 2026**.\n*   Keďže 8. august 2026 pripadá na **sobotu**, lehota splatnosti sa posúva na najbližší nasledujúci pracovný deň, ktorým je **pondelok 10. augusta 2026**.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila zaradenie do štandardného pásma, minimálne mesačné poistné vo výške 303,11 € aj posunutú lehotu splatnosti na 10. augusta 2026."},"google":{"odpoved":"Na základe príjmu 12 400 € za rok 2025, ktorý presiahol hranicu 9 144 €, pánovi Kováčovi vznikla k 1. júlu 2026 povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie v štandardnej výške. Keďže jeho vypočítaný mesačný vymeriavací základ je nižší ako minimálny vymeriavací základ (914,40 €), bude platiť poistné z tohto minimálneho základu. Mesačné poistné do Sociálnej poisťovne bude platiť v minimálnej výške 303,11 €. Poistné za mesiac júl 2026 je povinný uhradiť najneskôr do 8. augusta 2026. Vymeriavací základ a splatnosť poistného upravuje § 138 a § 143 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu splatnosti (do 8. augusta 2026 namiesto 10. augusta 2026, keďže 8. august pripadá na sobotu a lehota sa posúva na najbližší pracovný deň)."},"bez":{"odpoved":"Keďže príjem pána Kováča za rok 2025 (12 400 €) presiahol zákonom stanovenú hranicu pre povinné poistenie, od 1. júla 2026 mu naďalej trvá povinnosť platiť poistné. Jeho mesačný vymeriavací základ bude minimálny (770 € pre rok 2026), pretože vypočítaný základ je nižší ako táto minimálna suma. Mesačné poistné bude platiť vo výške 255,26 €, čo predstavuje 33,15 % z minimálneho vymeriavacieho základu. Poistné za júl 2026 bol povinný uhradiť najneskôr do 8. augusta 2026. Tieto povinnosti vyplývajú z § 138 ods. 5, § 142 ods. 3 a § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výšku minimálneho vymeriavacieho základu (770 € namiesto 914,40 €), nesprávne mesačné poistné (255,26 € namiesto 303,11 €), neuvádza zaradenie do štandardného pásma a pri splatnosti nezohľadňuje posun zo soboty 8. augusta na pondelok 10. augusta 2026."}},{"oblast":"odvody-szco","otazka":"SZČO, ktorá zatiaľ nikdy nebola povinne poistená, mala za rok 2025 príjmy z podnikania presne 2 876,90 €. Vznikne jej od 1. júla 2026 povinné poistenie a bude platiť mikroodvod?","otazka_volna":"Trafil som to presne na tu hranicu, euro sem euro tam. Musim uz platit tie mikroodvody alebo nie?","spravna_odpoved":"Nevznikne. Zákon vyžaduje, aby príjem hranicu PRESIAHOL; suma presne 2 876,90 € ju nepresahuje, preto jej povinné poistenie od 1. júla 2026 nevznikne a mikroodvod neplatí. Povinnosť by nastala až pri príjme 2 876,91 € a viac.","ustanovenie":"§ 21 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 122/2026 Z. z. (10,5-násobok životného minima)","citat":"Povinné poistenie nevznikne tým SZČO, ktorých príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za relevantné obdobie nepresiahne 10,5-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. … V roku 2026 je hranica stanovená na 2 876,90 eura.","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/socialne-poistenie/platenie-poistneho/poistne-szco-od-1-jula-2026-mikroodvod","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade Vám povinné sociálne poistenie od 1. júla 2026 **nevznikne**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPovinné nemocenské a dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti bol **vyšší ako** zákonom stanovená hranica.\n\nPre posúdenie k 1. júlu 2026 platia nasledujúce hodnoty:\n\n*   **Rozhodujúce obdobie:** Príjem za kalendárny rok 2025.\n*   **Hranica príjmu:** Príjem musel byť **vyšší ako 2 876,90 €** [Hranica príjmu pre povinné sociálne poistenie SZČO (k 1.7.2026)].\n*   **Váš dosiahnutý príjem:** Presne **2 876,90 €**.\n\nKeďže Váš príjem za rok 2025 nebol *vyšší ako* stanovená hranica, ale bol jej presne rovný, podmienka na vznik povinného poistenia sa nesplnila.\n\n#### Platba mikroodvodu\n\nKeďže Vám povinné poistenie nevznikne, nebudete od 1. júla 2026 platiť do Sociálnej poisťovne žiadne odvody, a teda ani tzv. mikroodvod.\n\nMikroodvod (poistné zo zníženého vymeriavacieho základu vo výške 131,34 €) je určený pre tie SZČO, ktorým **povinné poistenie vzniklo**, ale ich príjem za rok 2025 bol v pásme od 2 876,91 € do 9 144,00 € [Zdroj: 007__chunk.md].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nVaša situácia sa bude opätovne posudzovať k 1. júlu 2027 na základe Vašich príjmov za rok 2026. Hranica príjmu pre vznik povinného poistenia k 1. júlu 2027 bude **2 983,37 €** [Hranica príjmu pre povinné sociálne poistenie SZČO (k 1.7.2026)]. Ak Váš príjem za rok 2026 presiahne túto sumu, vznikne Vám povinnosť platiť odvody od júla 2027.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným právnym odôvodnením uvádza, že povinné poistenie nevznikne a mikroodvod sa neplatí, keďže príjem nepresiahol zákonom stanovenú hranicu 2 876,90 €."},"google":{"odpoved":"Nie, tejto SZČO od 1. júla 2026 povinné poistenie nevznikne a nebude platiť ani mikroodvod. Povinné sociálne poistenie vzniká SZČO, ktorej príjem z podnikania za rok 2025 bol vyšší ako 2 876,90 €. Keďže jej príjem bol presne v tejto výške a neprekročil ju, povinnosť platiť poistné jej nevzniká. Mikroodvod platí SZČO, ktorej vznikne povinné poistenie a ktorej príjem za rok 2025 bol vyšší ako 2 876,90 €, ale zároveň nepresiahol 9 144 €. Nakoľko SZČO nespĺňa základnú podmienku vzniku povinného poistenia, netýka sa jej ani platenie mikroodvodu. Uvedené vyplýva z § 21 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že povinné poistenie nevznikne a mikroodvod sa neplatí, keďže príjem nepresiahol zákonom stanovenú hranicu 2 876,90 €."},"bez":{"odpoved":"Nie, tejto SZČO povinné poistenie od 1. júla 2026 nevznikne. Jej príjem z podnikania za rok 2025 vo výške 2 876,90 € je nižší ako zákonom stanovená hranica pre vznik povinného poistenia. Táto hranica príjmu pre vznik povinného poistenia od 1. 7. 2026 bude 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu platného v roku 2026, čo bude suma vyššia ako 8 580 € (hranica platná od 1. 7. 2025). Keďže jej nevznikne povinné poistenie, nebude platiť žiadne odvody do Sociálnej poisťovne, a teda ani tzv. mikroodvod, ktorý právny poriadok SR nepozná. Vznik povinného poistenia upravuje § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa opiera o nesprávne právne pravidlo a hranicu príjmu (12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu nad 8 580 € namiesto 10,5-násobku životného minima vo výške 2 876,90 €), čo podľa rubriky znamená nesprávnosť."}},{"oblast":"odvody-szco","otazka":"Koľko zaplatí od 1. júla 2026 SZČO bez zdravotného postihnutia mesačne SPOLU do Sociálnej aj zdravotnej poisťovne, ak je v štandardnom pásme na minimálnom vymeriavacom základe, a koľko, ak je v mikroodvodovom pásme?","otazka_volna":"Kolko ma ten zivnostnik toho roku vyjde mesacne dokopy, socialka aj zdravotna, ked je na minime? A kolko ked plati ten mikroodvod?","spravna_odpoved":"Na minime v štandardnom pásme: 303,11 € (Sociálna poisťovňa z vymeriavacieho základu 914,40 €) + 121,92 € (zdravotný preddavok, 16 % zo 762 €) = 425,03 € mesačne. V mikroodvodovom pásme: 131,34 € + 121,92 € = 253,26 € mesačne. Zdravotný preddavok je v oboch prípadoch rovnaký, mikroodvod sa týka len sociálneho poistenia.","ustanovenie":"§ 138 zákona č. 461/2003 Z. z.; § 12 a § 13 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení","citat":"Minimálne a maximálne vymeriavacie základy a preddavky v roku 2026 — Samostatne zárobkovo činná osoba/Samoplatiteľ: sadzba 16 %, minimálny vymeriavací základ 762,00, minimálny preddavok 121,92 (bez zdravotného postihnutia); sadzba 8 %, minimálny preddavok 60,96 (so zdravotným postihnutím) [prepis tabuľky VšZP]","zdroj_url":"https://www.vszp.sk/platitelia/platenie-poistneho/preddavky-poistne.html","my":{"odpoved":"Na základe legislatívy platnej od 1. januára 2026 zaplatí SZČO (bez zdravotného postihnutia) od 1. júla 2026 mesačne nasledovné sumy:\n\n*   V štandardnom pásme na minimálnom vymeriavacom základe zaplatí celkovo **425,03 €** mesačne.\n*   V pásme znížených odvodov (tzv. mikroodvod) zaplatí celkovo **253,26 €** mesačne.\n\nRozdiel spočíva v tom, že znížený vymeriavací základ sa uplatňuje iba pre sociálne poistenie, zatiaľ čo pre zdravotné poistenie platí jednotný minimálny preddavok pre obe skupiny.\n\n---\n\n### Podrobný rozpis odvodov od 1. júla 2026\n\n#### 1. Štandardné minimálne odvody (príjem SZČO za rok 2025 nad 9 144 €)\n\nTieto odvody platí SZČO, ktorej zdaniteľný príjem za rok 2025 presiahol hranicu 9 144 €.\n\n| Položka | Mesačný odvod | Vysvetlenie |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Sociálne poistenie | 303,11 € | Vychádza z minimálneho vymeriavacieho základu **914,40 €** (60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov) a sadzby poistného 33,15 %. |\n| Zdravotné poistenie | 121,92 € | Vychádza z minimálneho vymeriavacieho základu **762 €** (50 % priemernej mzdy spred dvoch rokov) a sadzby poistného **16 %**. |\n| **SPOLU** | **425,03 €** | |\n\n#### 2. Znížené odvody – tzv. mikroodvod (príjem SZČO za rok 2025 do 9 144 €)\n\nTieto odvody platí povinne poistená SZČO, ktorej zdaniteľný príjem za rok 2025 bol vyšší ako hranica pre vznik povinného poistenia, ale nepresiahol 9 144 €.\n\n| Položka | Mesačný odvod | Vysvetlenie |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Sociálne poistenie | 131,34 € | Vychádza z osobitného (zníženého) vymeriavacieho základu **396,24 €** (26 % priemernej mzdy spred dvoch rokov) a sadzby 33,15 %. |\n| Zdravotné poistenie | 121,92 € | **Pre zdravotné poistenie neexistuje znížený minimálny vymeriavací základ.** Aj SZČO v pásme mikroodvodu platí štandardný minimálny preddavok. |\n| **SPOLU** | **253,26 €** | |\n\n### Prehľadné porovnanie\n\n| Položka | Štandardné odvody | Znížené odvody (mikroodvod) |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Sociálne poistenie | 303,11 € | 131,34 € |\n| Zdravotné poistenie | 121,92 € | 121,92 € |\n| **SPOLU MESAČNE** | **425,03 €** | **253,26 €** |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDvojúrovňový systém odvodov do Sociálnej poisťovne je jednou z kľúčových zmien od roku 2026. Je dôležité správne vyhodnotiť príjmy za rok 2025, pretože od nich závisí výška vašich odvodov od 1. júla 2026. Nezabudnite tiež, že pre začínajúcich podnikateľov sa skrátili tzv. \"odvodové prázdniny\" a povinnosť platiť sociálne poistenie (v zníženej výške) im vzniká už od 1. dňa šiesteho mesiaca podnikania.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza presne požadované sumy (425,03 € v štandardnom pásme a 253,26 € v mikroodvodovom pásme) spolu so správnym odôvodnením a rozpisom."},"google":{"odpoved":"Od 1. júla 2026 platí SZČO bez zdravotného postihnutia v štandardnom pásme na minimálnom vymeriavacom základe mesačne spolu **425,03 €**. Táto suma pozostáva zo sociálnych odvodov vo výške 303,11 € a zdravotných odvodov vo výške 121,92 €. V novozavedenom mikroodvodovom pásme je celková mesačná platba **253,26 €**, ktorá sa skladá z mikroodvodu do Sociálnej poisťovne 131,34 € a zdravotného odvodu 121,92 €.\n\nMinimálny vymeriavací základ pre sociálne poistenie je 914,40 € (60 % z priemernej mzdy za rok 2024) a sadzba je 33,15 % podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Pre zdravotné poistenie je minimálny základ 762 € (50 % z priemernej mzdy za rok 2024) a sadzba 16 % podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Mikroodvod sa platí z osobitného vymeriavacieho základu a týka sa SZČO s príjmom za rok 2025 v rozmedzí od 2 876,91 € do 9 144 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza presne zhodné sumy a odvody pre obe pásma (425,03 € a 253,26 €) v súlade s referenciou a platnými predpismi."},"bez":{"odpoved":"Od 1. júla 2026 zaplatí SZČO v štandardnom pásme na minimálnom vymeriavacom základe spolu 373,16 € mesačne. V mikroodvodovom pásme bude jej celkový mesačný odvod vo výške 248,75 €. Tieto sumy sú vypočítané z priemernej mesačnej mzdy za rok 2024, ktorá bola 1 550 €. Štandardný minimálny vymeriavací základ je 50 % tejto mzdy, teda 775 € (§ 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 13 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z.). Pre mikroodvodové pásmo je minimálny vymeriavací základ stanovený na 33,33 % priemernej mzdy, čo je 516,62 € (§ 138 ods. 5a zákona č. 461/2003 Z. z.).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne sumy odvodov (373,16 € namiesto 425,03 € v štandardnom pásme a 248,75 € namiesto 253,26 € v mikroodvodovom pásme) a nesprávne vymeriavacie základy."}},{"oblast":"odvody-szco","otazka":"SZČO bez súbežného zamestnania má v roku 2026 vypočítaný mesačný vymeriavací základ 20 000 € (rovnaký pre sociálne aj zdravotné poistenie). Koľko zaplatí mesačne do Sociálnej poisťovne a koľko je jej mesačný preddavok na zdravotné poistenie?","otazka_volna":"Mam vysoke prijmy, zaklad mi vysiel dvadsattisic mesacne. Je na to nejaky strop v socialke a v zdravotnej?","spravna_odpoved":"Do Sociálnej poisťovne sa vymeriavací základ obmedzí maximom 16 764 € mesačne a poistné je 5 557,26 € (nemocenské 737,61 + starobné 3 017,52 + invalidné 1 005,84 + rezervný fond 796,29). V zdravotnom poistení maximálny vymeriavací základ neexistuje (zrušený od 1. 1. 2017), preddavok je preto 16 % z celých 20 000 € = 3 200,00 € mesačne.","ustanovenie":"§ 138 zákona č. 461/2003 Z. z.; § 13 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení","citat":"Maximálny vymeriavací základ, ktorý je v roku 2025 15 730 eur, sa zvyšuje na 16 764 eur. Maximálne poistné pre povinne poistenú SZČO je vo výške 5 557,26 eura.","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/news/nove-vymeriavacie-zaklady-pre-platenie-poistneho-od-1-januara-2026","my":{"odpoved":"Samozrejme, vypočítajme si mesačné odvody pre rok 2026 pri zadanom vymeriavacom základe.\n\nMesačné poistné do Sociálnej poisťovne bude **5 557,26 €** a preddavok na zdravotné poistenie bude **3 200,00 €**.\n\nKľúčový rozdiel medzi sociálnym a zdravotným poistením je v existencii maximálneho vymeriavacieho základu, z ktorého sa poistné platí.\n\n### Sociálne poistenie\n\nPre sociálne poistenie je na rok 2026 stanovený **maximálny mesačný vymeriavací základ vo výške 16 764 €** [Maximálny mesačný vymeriavací základ, platné od 1. 1. 2026].\n\nKeďže váš vypočítaný vymeriavací základ (20 000 €) je vyšší ako tento strop, poistné budete platiť len z maximálneho vymeriavacieho základu.\n\n**Výpočet poistného do Sociálnej poisťovne (z VZ 16 764 €):**\n\n| Fond poistenia | Sadzba | Vymeriavací základ | Mesačné poistné |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Nemocenské poistenie | 4,40 % | 16 764,00 € | 737,61 € |\n| Starobné poistenie | 18,00 % | 16 764,00 € | 3 017,52 € |\n| Invalidné poistenie | 6,00 % | 16 764,00 € | 1 005,84 € |\n| Rezervný fond solidarity | 4,75 % | 16 764,00 € | 796,29 € |\n| **Spolu** | **33,15 %** | **16 764,00 €** | **5 557,26 €** |\n\n*Poznámka: Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol [Zaokrúhľovanie poistného na sociálne poistenie, platné od 1. 1. 2009].*\n\n### Zdravotné poistenie\n\nPre zdravotné poistenie **nie je stanovený maximálny vymeriavací základ** [Zdroj: vszp-szco.md]. Preddavok sa preto vypočíta z celého vášho vymeriavacieho základu 20 000 €.\n\nSadzba poistného na zdravotné poistenie pre SZČO je v roku 2026 vo výške **16 %** [Sadzba zdravotného poistenia – SZČO / samoplatiteľ, platné od 1. 1. 2026].\n\n**Výpočet preddavku na zdravotné poistenie (z VZ 20 000 €):**\n\n*   20 000,00 € × 16 % = **3 200,00 €**\n\n*Poznámka: Preddavok na zdravotné poistenie sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol [Zaokrúhľovanie preddavkov na zdravotné poistenie, platné od 1. 1. 2009].*\n\n### Súhrn\n\n| Položka | Sociálne poistenie | Zdravotné poistenie |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Váš mesačný VZ | 20 000,00 € | 20 000,00 € |\n| **Použitý VZ pre výpočet** | **16 764,00 €** (max. VZ) | **20 000,00 €** (bez limitu) |\n| Sadzba poistného | 33,15 % | 16,00 % |\n| **Mesačné poistné / preddavok** | **5 557,26 €** | **3 200,00 €** |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza obmedzenie vymeriavacieho základu na 16 764 € pri sociálnom poistení s výslednou sumou 5 557,26 € a neexistenciu stropu pri zdravotnom poistení so sadzbou 16 % a sumou 3 200,00 €."},"google":{"odpoved":"Mesačné poistné do Sociálnej poisťovne je 5 557,26 €, nakoľko sa platí z maximálneho mesačného vymeriavacieho základu, ktorý je pre rok 2026 vo výške 16 764 €. Tento limit ustanovuje § 138 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Mesačný preddavok na zdravotné poistenie je 3 200 €, pretože sa počíta zo skutočného vymeriavacieho základu 20 000 € sadzbou 16 %. Pri preddavkoch na zdravotné poistenie sa maximálny vymeriavací základ neuplatňuje, čo vyplýva zo zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Celkové mesačné odvodové zaťaženie je teda 8 757,26 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza presné sumy poistného a preddavku (5 557,26 € a 3 200 €) spolu so správnym právnym odôvodnením týkajúcim sa maximálnych vymeriavacích základov."},"bez":{"odpoved":"Mesačné poistné do Sociálnej poisťovne bude 3 573,87 €, keďže sa platí z maximálneho mesačného vymeriavacieho základu platného pre rok 2026, ktorý je 10 780 €. Tento maximálny základ predstavuje 7-násobok priemernej mesačnej mzdy z roku 2024, ktorá bola 1 540 € (§ 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Mesačný preddavok na zdravotné poistenie bude 3 000 €. V zdravotnom poistení bol maximálny vymeriavací základ zrušený, preto sa preddavok platí z celého základu 20 000 € sadzbou 15 % (§ 13 ods. 1 a § 16 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny maximálny vymeriavací základ a sumu poistného do Sociálnej poisťovne (10 780 € a 3 573,87 € namiesto 16 764 € a 5 557,26 €) a nesprávnu sadzbu aj sumu zdravotného poistenia (15 % a 3 000 € namiesto 16 % a 3 200 €)."}},{"oblast":"odvody-szco","otazka":"Pani Nováková je od januára 2026 zamestnaná na trvalý pracovný pomer s hrubou mzdou 2 200 € a popri tom je povinne poistenou SZČO. Za rok 2025 mala príjmy zo živnosti 24 000 €, jej mesačný vymeriavací základ zo živnosti (rovnaký pre sociálne aj zdravotné poistenie) však vyšiel iba 300 €. Koľko platí v septembri 2026 mesačne do Sociálnej poisťovne a aký je jej zdravotný preddavok ako SZČO?","otazka_volna":"Robim v praci a mam k tomu malu zivnost, skoro nic z nej nemam. Musim aj tak platit to minimum do socialky a do zdravotnej?","spravna_odpoved":"Príjem 24 000 € presahuje 9 144 €, takže je v štandardnom pásme. Do Sociálnej poisťovne platí minimum – minimálny vymeriavací základ 914,40 € sa pri súbehu so zamestnaním uplatňuje, takže platí 303,11 € mesačne. V zdravotnom poistení sa minimálny vymeriavací základ neuplatňuje, pretože má súčasne iného platiteľa (zamestnávateľa), preddavok je preto 16 % z 300 € = 48,00 €.","ustanovenie":"§ 138 zákona č. 461/2003 Z. z.; § 13 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení","citat":"Samostatne zárobkovo činná osoba v súbehu so zamestnaním, resp. s poistencom štátu – minimálny vymeriavací základ nie je určený.","zdroj_url":"https://www.vszp.sk/platitelia/platenie-poistneho/preddavky-poistne.html","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na výpočet odvodov pani Novákovej ako SZČO pri súbehu so zamestnaním v septembri 2026.\n\nMesačné odvody pani Novákovej z jej živnosti budú v celkovej výške **351,11 €**. Táto suma sa skladá z:\n*   **Sociálne poistenie: 303,11 €**\n*   **Zdravotné poistenie (preddavok): 48,00 €**\n\nRozdiel vo výpočte je spôsobený tým, že pri súbehu zamestnania a živnosti platia pre sociálne a zdravotné poistenie odlišné pravidlá týkajúce sa minimálneho vymeriavacieho základu.\n\n---\n\n### Podrobný výpočet\n\n#### 1. Sociálne poistenie (SZČO)\n\nPri sociálnom poistení musí povinne poistená SZČO platiť odvody vždy **najmenej z minimálneho vymeriavacieho základu**, a to aj v prípade, že je súčasne zamestnancom.\n\n*   **Minimálny vymeriavací základ (VZ) pre SZČO na rok 2026 je 914,40 €.**\n*   Váš vypočítaný VZ vo výške 300 € je nižší ako tento zákonný minimálny základ, preto ho na účely sociálneho poistenia nemôžete použiť. Musíte použiť minimálny VZ.\n*   Príjem zo živnosti za rok 2025 (24 000 €) je vyšší ako hranica 9 144 €, preto sa na vás nevzťahuje ani znížený VZ pre SZČO s nízkym príjmom.\n\n**Výpočet poistného:**\nPoistné sa vypočíta ako 33,15 % z minimálneho VZ 914,40 €.\n\n| Druh poistenia (SP)     | Sadzba | Vymeriavací základ | Poistné (mesačne) |\n| :---------------------- | :----: | :----------------: | :---------------: |\n| Nemocenské poistenie    | 4,40 % |      914,40 €      |      40,23 €      |\n| Starobné poistenie      | 18,00 %|      914,40 €      |      164,59 €     |\n| Invalidné poistenie     | 6,00 % |      914,40 €      |      54,86 €      |\n| Rezervný fond solidarity| 4,75 % |      914,40 €      |      43,43 €      |\n| **Spolu sociálne poistenie** | **33,15 %** | **914,40 €** | **303,11 €** |\n\n*Poznámka: Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.*\n\n#### 2. Zdravotné poistenie (SZČO)\n\nNa rozdiel od sociálneho poistenia, pri zdravotnom poistení sa na SZČO, ktorá je súčasne zamestnancom, **nevzťahuje povinnosť platiť preddavky z minimálneho vymeriavacieho základu** [Súbeh zamestnania a SZČO — minimálne vymeriavacie základy].\n\n*   Minimálny VZ pre zdravotné poistenie na rok 2026 je síce 762 €, ale pre pani Novákovú neplatí.\n*   Preto bude platiť preddavok zo svojho **skutočne vypočítaného vymeriavacieho základu**, teda z 300 €.\n*   Sadzba poistného na zdravotné poistenie pre SZČO v roku 2026 je **16 %** [Sadzba zdravotného poistenia – SZČO / samoplatiteľ].\n\n**Výpočet preddavku:**\nPreddavok sa vypočíta ako 16 % z VZ 300 €.\n\n*   Výpočet: 300,00 € × 16 % = **48,00 €**\n\n### Zhrnutie\n\nNasledujúca tabuľka prehľadne zobrazuje odvody pani Novákovej ako SZČO za september 2026:\n\n| Druh odvodu            | Platný VZ  | Sadzba  | Mesačná platba |\n| :--------------------- | :--------: | :-----: | :------------: |\n| **Sociálne poistenie** | **914,40 €** | 33,15 % | **303,11 €**   |\n| **Zdravotné poistenie**| **300,00 €** | 16,00 % | **48,00 €**    |\n| **Celkové odvody SZČO**|     -      |    -    | **351,11 €**   |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sociálne poistenie vo výške 303,11 € a zdravotný preddavok vo výške 48,00 € s vecne správnym právnym odôvodnením uplatnenia minimálneho vymeriavacieho základu pri súbehu."},"google":{"odpoved":"Pani Nováková platí v septembri 2026 do Sociálnej poisťovne mesačne poistné vo výške 303,11 €. Hoci jej vypočítaný vymeriavací základ (VZ) je 300 €, musí ako povinne poistená SZČO dodržať minimálny VZ platný pre rok 2026, ktorý je 914,40 €, a to aj pri súbehu so zamestnaním. Jej mesačný preddavok na zdravotné poistenie ako SZČO je 48,00 €, čo predstavuje 16 % z jej skutočného VZ 300 €. Pri súbehu zamestnania a činnosti SZČO sa na ňu nevzťahuje povinnosť platiť preddavok z minimálneho VZ na zdravotné poistenie. Príslušnými predpismi sú zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (§ 138) a zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (§ 13).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 303,11 € a preddavok na zdravotné poistenie vo výške 48,00 € vrátane správneho právneho odôvodnenia."},"bez":{"odpoved":"V septembri 2026 platí pani Nováková do Sociálnej poisťovne poistné ako SZČO vo výške **99,45 €** (33,15 % z vymeriavacieho základu 300 €). Mesačný preddavok na zdravotné poistenie ako SZČO je **0 €**, pretože je súbežne zamestnancom a jej vymeriavací základ zo zamestnania je vyšší ako minimálna mzda. Svoju celkovú povinnosť na zdravotné poistenie z príjmov SZČO vysporiada až v ročnom zúčtovaní poistného za rok 2026. Sadzby poistného do Sociálnej poisťovne upravuje § 138 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Neplatenie preddavkov na zdravotné poistenie pri súbehu so zamestnaním umožňuje § 16 ods. 8 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne sumy poistného do Sociálnej poisťovne (99,45 € namiesto 303,11 €) aj preddavku na zdravotné poistenie (0 € namiesto 48,00 €)."}},{"oblast":"odvody-szco","otazka":"Z akých fondov a v akých sumách sa skladá mikroodvod 131,34 €, ktorý platí SZČO v mikroodvodovom pásme, a je táto SZČO nemocensky poistená (teda má nárok na nemocenské či materské)?","otazka_volna":"Ked budem platit len ten mikroodvod, som vobec nemocensky poisteny? A z coho sa tych 131 eur sklada?","spravna_odpoved":"Áno, je nemocensky aj dôchodkovo poistená – mikroodvod kryje rovnaké fondy ako štandardné poistné. Z osobitného vymeriavacieho základu 396,24 €: nemocenské 4,4 % = 17,43 €, starobné 18 % = 71,32 €, invalidné 6 % = 23,77 €, rezervný fond solidarity 4,75 % = 18,82 €. Spolu 131,34 € mesačne.","ustanovenie":"§ 138 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 122/2026 Z. z.","citat":"Za obdobie od 1. júla 2026 do 31. decembra 2026 je „osobitný“ vymeriavací základ v sume 396,24 eura, z ktorého poistné je mesačne v sume 131,34 eura (tzv. mikroodvod).","zdroj_url":"https://www.socpoist.sk/socialne-poistenie/platenie-poistneho/poistne-szco-od-1-jula-2026-mikroodvod","my":{"odpoved":"Áno, SZČO platiaca tzv. mikroodvod vo výške **131,34 €** mesačne je povinne nemocensky poistená a pri splnení ostatných zákonných podmienok jej vzniká nárok na nemocenské dávky (napr. nemocenské pri PN alebo materské).\n\nTento mikroodvod je poistné vypočítané zo zníženého (osobitného) vymeriavacieho základu vo výške **396,24 €**, ktorý platí od 1. januára 2026 pre SZČO s nižšími príjmami.\n\n### Zloženie mikroodvodu 131,34 €\n\nPoistné sa skladá z platieb do rovnakých fondov ako pri štandardných odvodoch, len v nižšej sume. Jednotlivé sumy sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.\n\n| Fond sociálneho poistenia | Sadzba | Výpočet (z VZ 396,24 €) | Suma poistného |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Nemocenské poistenie | 4,40 % | `396,24 € × 4,40 %` | 17,43 € |\n| Starobné poistenie | 18,00 % | `396,24 € × 18,00 %` | 71,32 € |\n| Invalidné poistenie | 6,00 % | `396,24 € × 6,00 %` | 23,77 € |\n| Rezervný fond solidarity | 4,75 % | `396,24 € × 4,75 %` | 18,82 € |\n| **Spolu (Mikroodvod)** | **33,15 %** | | **131,34 €** |\n\n### Nárok na nemocenské dávky\n\nAko vidno z tabuľky, súčasťou mikroodvodu je aj platba na **nemocenské poistenie vo výške 17,43 € mesačne**.\n\nVďaka tomu je takáto SZČO plnohodnotne nemocensky poistená. Pri splnení ostatných zákonných podmienok (napríklad potrebnej dĺžky trvania poistenia pre nárok na materské) jej vzniká nárok na dávky ako:\n*   **Nemocenské** (počas práceneschopnosti)\n*   **Materské**\n*   **Ošetrovné** (OČR)\n*   **Tehotenské**\n\nJe dôležité si uvedomiť, že výška týchto dávok sa bude odvíjať od nízkeho vymeriavacieho základu (396,24 €), z ktorého sa poistné platí.\n\n### Koho sa mikroodvod týka?\n\nTento znížený odvod sa týka povinne poistených SZČO, ktorých príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za predchádzajúci rok (napr. za rok 2025, posudzované k 1. 7. 2026) bol vyšší ako hranica pre vznik povinného poistenia (2 876,90 €), ale zároveň nepresiahol hranicu 9 144 € [Zdroj: 007__chunk.md]. Taktiež sa týka začínajúcich podnikateľov po uplynutí tzv. odvodových prázdnin [Zdroj: 2495_Dôvodová_správa_k_zákonu_č._2612025_Z._z.,_ktorým_sa_menia_a_dopĺňajú_niektoré_2025.md].\n\nSZČO s príjmami nad touto hranicou platia štandardné minimálne odvody vo výške **303,11 €** z minimálneho vymeriavacieho základu **914,40 €** [Zdroj: 207_1_Prehlad_opatreni_zameranych_na_personalistov_mzdarov_a_verejnu_spravu_3_balik_konsolidacnych_opatreni_2025.md].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne potvrdzuje existenciu nemocenského poistenia a nároku na dávky a uvádza presné sumy aj fondy tvoriace mikroodvod v súlade s referenciou."},"google":{"odpoved":"Mikroodvod vo výške 131,34 € je poistné na sociálne poistenie, ktoré sa platí z osobitného vymeriavacieho základu 396,24 €. Skladá sa z odvodov na nemocenské poistenie (17,43 €), starobné poistenie (71,32 €), invalidné poistenie (23,77 €) a do rezervného fondu solidarity (18,82 €). Sadzby poistného sú stanovené v § 133 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Keďže súčasťou mikroodvodu je aj platba na nemocenské poistenie, táto SZČO je povinne nemocensky poistená. Vďaka tomu má nárok na nemocenské dávky, ako sú nemocenské a materské, za predpokladu splnenia ostatných zákonných podmienok.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza všetky jednotlivé fondy vrátane ich konkrétnych súm, potvrdzuje existenciu nemocenského poistenia a nároku na dávky a vecne sa plne zhoduje s referenciou."},"bez":{"odpoved":"Mikroodvod 131,34 € je poistné na sociálne poistenie a skladá sa zo starobného poistenia (18 %), invalidného poistenia (6 %) a rezervného fondu solidarity (4,75 %). Táto suma nezahŕňa poistné na nemocenské poistenie. Z tohto dôvodu SZČO platiaca mikroodvod nie je povinne nemocensky poistená. V dôsledku toho jej nevzniká nárok na nemocenské dávky, ako sú nemocenské alebo materské. SZČO sa však môže na nemocenské poistenie prihlásiť dobrovoľne a platiť ho osobitne. Sadzby poistného pre mikrodaňovníka upravuje § 138 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že mikroodvod nezahŕňa nemocenské poistenie a SZČO nie je nemocensky poistená, hoci v skutočnosti zahŕňa aj nemocenské poistenie (4,4 %) a nárok na nemocenské dávky vzniká."}},{"oblast":"uctovnictvo-zaverka","otazka":"Alfa, s. r. o. (malá účtovná jednotka, účtovné obdobie = kalendárny rok) zostavuje riadnu individuálnu účtovnú závierku k 31. 12. 2025. Konateľ určil deň zostavenia na 25. 3. 2026. Banka jej 10. 2. 2026 vypovedala kontokorentný úver. Do akého najbližšieho dátumu musí konateľ posudzovať predpoklad nepretržitého pokračovania v činnosti – 12 mesiacov od dňa zostavenia (25. 3. 2026), alebo 12 mesiacov od dňa, ku ktorému sa závierka zostavuje?","otazka_volna":"chalani mi hovoria ze ked robim zavierku tak musim pozerat rok dopredu ci firma prezije. ale rok odkedy? od toho ako to podpisem alebo od konca roka? banka nam zrusila kontokorent","spravna_odpoved":"Minimálne 12 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa zostavila riadna účtovná závierka, teda od 31. 12. 2025 – najbližší rozhodný dátum je 31. 12. 2026, nie 25. 3. 2027. Deň zostavenia závierky sa na túto lehotu nepoužíva. Ak konateľ zistí, že predpoklad nie je splnený, je povinný použiť tomu zodpovedajúci spôsob účtovania a uviesť informáciu o použitom spôsobe v poznámkach (§ 7 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve).","ustanovenie":"§ 7 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve","citat":"aj v blízkej budúcnosti, minimálne 12 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa zostavila riadna účtovná závierka","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20260601#paragraf-7.odsek-4","my":{"odpoved":"Na posúdenie predpokladu nepretržitého pokračovania v činnosti sa vzťahuje obdobie **najmenej 12 mesiacov od dňa, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje (t. j. od súvahového dňa)**. Pre vašu spoločnosť to znamená obdobie do 31. decembra 2026.\n\nKonateľ však musí pri tomto posudzovaní zohľadniť všetky jemu známe informácie až do dňa zostavenia účtovnej závierky (25. 3. 2026), vrátane významných udalostí, ktoré nastali po súvahovom dni.\n\n### Podrobná analýza situácie\n\n1.  **Obdobie posudzovania (Look-forward period):**\n    *   Predpoklad nepretržitého pokračovania v činnosti sa hodnotí pre budúce obdobie v dĺžke **najmenej 12 mesiacov od súvahového dňa**.\n    *   Vo vašom prípade je súvahový deň 31. 12. 2025.\n    *   Konateľ teda musí posúdiť, či je spoločnosť schopná pokračovať vo svojej činnosti minimálne do **31. 12. 2026**.\n\n2.  **Zohľadnenie udalostí po súvahovom dni:**\n    *   Vypovedanie kontokorentného úveru bankou dňa 10. 2. 2026 je významnou udalosťou, ktorá nastala po dni, ku ktorému sa závierka zostavuje, ale pred dňom jej zostavenia.\n    *   Účtovná jednotka je povinná zohľadniť informácie o takýchto udalostiach, pretože môžu zásadne ovplyvniť finančnú situáciu a schopnosť spoločnosti pokračovať v činnosti [Zdroj: pdf_postupy-uctovania_uplne-znenie-opatrenia-ministerstva-financii-slovenskej-republiky-z-3--20260119-1__chunk_016.md].\n    *   Konateľ teda **nemôže ignorovať** vypovedanie úveru a musí jeho vplyv zahrnúť do svojho hodnotenia k 25. 3. 2026.\n\n### Zhrnutie kľúčových dátumov\n\n| Položka                                       | Dátum            | Význam                                                                                                                                                           |\n| :-------------------------------------------- | :--------------- | :--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- |\n| Deň, ku ktorému sa závierka zostavuje         | 31. 12. 2025     | Dátum, ku ktorému sa vykazuje stav majetku a záväzkov.                                                                                                            |\n| Deň zostavenia účtovnej závierky              | 25. 3. 2026      | Dátum, kedy konateľ finalizuje a podpisuje účtovnú závierku. Do tohto dňa musí zohľadniť všetky známe skutočnosti.                                                   |\n| **Koniec obdobia pre posúdenie going concern** | **31. 12. 2026** | Konateľ musí posúdiť, či je firma schopná prežiť minimálne do tohto dátumu, a to na základe informácií známych k 25. 3. 2026 (vrátane vypovedaného úveru). |\n\n### Záver a povinnosti\n\nKonateľ musí k 25. 3. 2026 vyhodnotiť, či strata kontokorentného úveru vytvára významnú neistotu, ktorá by mohla spochybniť schopnosť spoločnosti Alfa, s. r. o., pokračovať v činnosti do 31. 12. 2026.\n\n*   **Ak dospeje k záveru, že spoločnosť je schopná situáciu zvládnuť** (napr. získa iné financovanie, má dostatočné rezervy), v poznámkach k účtovnej závierke potvrdí predpoklad nepretržitého pokračovania v činnosti. Ak je neistota významná, musí ju v poznámkach podrobne opísať.\n*   **Ak dospeje k záveru, že spoločnosť pravdepodobne nebude schopná pokračovať v činnosti**, nemôže byť účtovná závierka zostavená za predpokladu nepretržitého pokračovania. Túto skutočnosť musí uviesť v poznámkach a použiť zodpovedajúce účtovné metódy (napr. ocenenie majetku v likvidačných cenách) [Zdroj: _full.md, Čl. III, ods. (1)].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam, aby konateľ svoje posúdenie podložil konkrétnymi výpočtami, najmä **plánom peňažných tokov (cash flow forecast) na obdobie do 31. 12. 2026**. Tento plán by mal preukázať, ako spoločnosť pokryje svoje záväzky aj bez vypovedaného úveru. Dôkladná dokumentácia tohto posúdenia je kľúčová pre prípadnú daňovú kontrolu alebo audit.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že obdobie posudzovania trvá najmenej 12 mesiacov od súvahového dňa (do 31. 12. 2026), pričom sa zohľadňujú informácie známe ku dňu zostavenia závierky."},"google":{"odpoved":"Konateľ musí posudzovať predpoklad nepretržitého pokračovania v činnosti najmenej 12 mesiacov od dňa, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, teda do 31. decembra 2026. Táto povinnosť vyplýva z princípu nepretržitosti činnosti účtovnej jednotky. Udalosti, ktoré nastanú medzi dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a dňom jej zostavenia, sa musia zohľadniť. Vypovedanie úveru bankou je významnou udalosťou, ktorá spochybňuje predpoklad nepretržitého pokračovania a musí byť v účtovnej závierke uvedená.\n\nTento postup je v súlade s § 7 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že lehota sa počíta 12 mesiacov od dňa, ku ktorému sa závierka zostavuje, teda do 31. decembra 2026, s odkazom na § 7 ods. 4 zákona o účtovníctve."},"bez":{"odpoved":"Konateľ musí posudzovať predpoklad nepretržitého pokračovania v činnosti najmenej 12 mesiacov od dňa, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje. V tomto prípade musí posúdiť schopnosť spoločnosti pokračovať v činnosti minimálne do 31. 12. 2026. Dohľadnou budúcnosťou sa totiž rozumie obdobie 12 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa riadna účtovná závierka zostavuje, nie od dňa jej zostavenia. Vypovedanie úveru je významná udalosť po súvahovom dni, ktorú musí pri tomto posúdení zohľadniť. Vyplýva to z § 2 ods. 2 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 o postupoch účtovania v podvojnom účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že lehota sa počíta 12 mesiacov od dňa, ku ktorému sa závierka zostavuje, teda minimálne do 31. 12. 2026."}},{"oblast":"uctovnictvo-zaverka","otazka":"Beta, a. s. eviduje k 31. 12. 2025 cenné papiere ocenené reálnou hodnotou 250 000 eur. Dňa 10. 3. 2026 trhová cena týchto papierov klesla na 190 000 eur (dôvod: prepad trhu vo februári 2026). Účtovná závierka za rok 2025 bola zostavená 20. 3. 2026. V akej sume sa cenné papiere vykážu v súvahe k 31. 12. 2025 a ako sa naloží s poklesom?","otazka_volna":"mame akcie, na konci roka mali 250 tisic a v marci spadli na 190 tisic. zavierku robime az teraz. mam to prepisat v suvahe alebo nie?","spravna_odpoved":"V súvahe k 31. 12. 2025 sa vykážu v pôvodnej sume 250 000 eur. Pokles o 60 000 eur, ktorý nastal až po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nesúvisí so stavom k 31. 12. 2025, a preto nie je upravujúcim závierkovým účtovným prípadom – § 2a ods. 1 písm. b) postupov účtovania uvádza pokles trhovej ceny cenných papierov v období medzi dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a dňom jej zostavenia priamo ako príklad. Informácia o charaktere a finančnom vplyve tejto udalosti sa uvedie v poznámkach v časti Udalosti, ktoré nastali po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.","ustanovenie":"§ 2a ods. 1 písm. b) opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 (postupy účtovania); Čl. VI prílohy č. 1 k opatreniu MF SR č. MF/23377/2014-74 (pri malej účtovnej jednotke Čl. VI prílohy č. 1 k opatreniu MF SR č. MF/23378/2014-74)","citat":"upravujúcim závierkovým účtovným prípadom nie je účtovanie skutočností, ktoré nastali medzi dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a dňom jej zostavenia, ak nesúvisia so stavom ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka","zdroj_url":"https://www.mfsr.sk/files/sk/dane-cla-uctovnictvo/uctovnictvo-audit/uctovnictvo/legislativa-sr/opatrenia-oblasti-uctovnictva/uctovnictvo-podnikatelov/podvojne-uctovnictvo/postupy-uctovania/2026-01-16_opatrenie_mfsr_23054_2002_92.pdf","my":{"odpoved":"Na základe poskytnutých informácií je správny postup nasledovný:\n\n**V súvahe k 31. 12. 2025 sa cenné papiere vykážu v hodnote 250 000 eur. Pokles trhovej ceny, ktorý nastal po tomto dátume, sa nepremietne do súvahy ani výkazu ziskov a strát za rok 2025, ale musí byť uvedený v poznámkach k účtovnej závierke.**\n\n---\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Hodnota v súvahe k 31. 12. 2025**\n    Účtovná závierka musí zobrazovať stav majetku a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje, teda k 31. 12. 2025. K tomuto dňu bola reálna (trhová) hodnota cenných papierov **250 000 eur** a táto suma sa uvedie v súvahe.\n\n2.  **Udalosť po súvahovom dni**\n    Pokles trhovej ceny vo februári 2026 je tzv. **udalosť, ktorá nastala po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka**, ale pred dňom jej zostavenia (20. 3. 2026). Keďže dôvod poklesu (prepad trhu) nastal až v roku 2026, ide o udalosť, ktorá neposkytuje dôkaz o stave existujúcom k 31. 12. 2025, a preto sa údaje v súvahe a výkaze ziskov a strát za rok 2025 neupravujú.\n\n3.  **Povinnosť zverejnenia v poznámkach**\n    Hoci sa účtovné výkazy nemenia, ide o významnú informáciu, ktorá môže ovplyvniť rozhodovanie používateľov účtovnej závierky. Preto máte povinnosť túto skutočnosť uviesť v poznámkach.\n\n    Podľa postupov účtovania sa v poznámkach uvádzajú informácie o charaktere a finančnom vplyve významných udalostí, ktoré nastali po súvahovom dni, napríklad informácie o **poklese alebo zvýšení trhovej ceny finančného majetku** s uvedením dôvodu týchto zmien [Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania].\n\n    V poznámkach k účtovnej závierke za rok 2025 by spoločnosť Beta, a. s., mala uviesť napríklad:\n    *   **Charakter udalosti:** Pokles trhovej hodnoty cenných papierov držaných spoločnosťou.\n    *   **Dôvod:** Významný prepad na finančných trhoch vo februári 2026.\n    *   **Finančný vplyv:** K 10. marcu 2026 klesla trhová hodnota portfólia cenných papierov, ktoré boli k 31. 12. 2025 ocenené na 250 000 eur, na sumu 190 000 eur, čo predstavuje pokles o 60 000 eur.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nZverejnenie tejto informácie v poznámkach je kľúčové pre zachovanie princípu verného a pravdivého zobrazenia skutočností. Ak by ste túto udalosť neuviedli, používatelia účtovnej závierky (napr. banky alebo investori) by mohli byť uvedení do omylu, pretože by predpokladali, že hodnota majetku vykázaná v súvahe je stále aktuálna. Týmto postupom splníte zákonnú povinnosť a poskytnete transparentný obraz o finančnej situácii spoločnosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza sumu 250 000 eur v súvahe k 31. 12. 2025 a správne vysvetľuje, že ide o neupravujúcu udalosť po súvahovom dni, ktorá sa uvádza v poznámkach."},"google":{"odpoved":"V súvahe k 31. 12. 2025 sa cenné papiere vykážu v reálnej hodnote 250 000 eur, platnej ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Pokles trhovej ceny po súvahovom dni je udalosťou, ktorá nenastala k 31. 12. 2025, a preto neupravuje hodnotu majetku v účtovnej závierke za rok 2025. Táto skutočnosť sa považuje za nekorigujúcu udalosť po súvahovom dni. Vzhľadom na významnosť poklesu hodnoty je však účtovná jednotka povinná túto informáciu uviesť v poznámkach k účtovnej závierke. Tento postup je v súlade s § 27 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a § 2a Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 (Postupy účtovania v PÚ).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza vykázanie v pôvodnej sume 250 000 eur k 31. 12. 2025, keďže ide o neupravujúcu udalosť po súvahovom dni, ktorej vplyv sa povinne uvedie v poznámkach."},"bez":{"odpoved":"V súvahe k 31. 12. 2025 sa cenné papiere vykážu v reálnej hodnote 250 000 eur. Pokles trhovej ceny je udalosťou, ktorá nastala po súvahovom dni a neupravuje údaje v účtovnej závierke za rok 2025, keďže podmienky spôsobujúce pokles neexistovali k 31. 12. 2025. Účtovná jednotka je však povinná túto významnú skutočnosť uviesť v poznámkach k účtovnej závierke. Zníženie hodnoty sa zaúčtuje až v účtovnom období roku 2026. Tento postup vyplýva z § 2a ods. 2 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa nesprávne odvoláva na neexistujúci § 2a ods. 2 zákona o účtovníctve namiesto postupov účtovania pre podnikateľov, čo podľa rubriky predstavuje nesprávne právne pravidlo v odôvodnení."}},{"oblast":"uctovnictvo-zaverka","otazka":"Gama, s. r. o. mala účtovnú závierku za rok 2025 schválenú valným zhromaždením 20. 5. 2026. V júli 2026 sa zistilo, že v roku 2025 nebola zaúčtovaná prijatá faktúra za službu v sume 18 000 eur. Môže spoločnosť znovu otvoriť účtovné knihy roku 2025 a opraviť závierku za rok 2025?","otazka_volna":"zavierku uz mame odsuhlasenu valnou hromadou a teraz sme nasli nezauctovanu fakturu z minuleho roka. da sa to este vratit a prerobit minuly rok?","spravna_odpoved":"Nie, nemôže. Po zostavení účtovnej závierky nemožno otvárať uzavreté účtovné knihy s jedinou výnimkou – do schválenia účtovnej závierky (§ 16 ods. 9 a 10 zákona č. 431/2002 Z. z.); po schválení je otvorenie kníh vylúčené. Chybu opraví v účtovnom období, keď ju zistila, teda v roku 2026, a uvedie to v účtovnej závierke v poznámkach (§ 16 ods. 11).","ustanovenie":"§ 16 ods. 9 až 11 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve","citat":"Do schválenia účtovnej závierky možno uzavreté účtovné knihy opäť otvoriť v prípade, ak sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20260601#paragraf-16.odsek-10","my":{"odpoved":"Nie, spoločnosť Gama, s. r. o. **nemôže znovu otvoriť účtovné knihy za rok 2025 a opraviť už schválenú účtovnú závierku.** Po schválení účtovnej závierky valným zhromaždením je jej zmena neprípustná.\n\nOpravu tejto chyby je potrebné vykonať v bežnom účtovnom období (2026), avšak s daňovým dopadom do správneho obdobia (2025) prostredníctvom dodatočného daňového priznania.\n\n### Správny postup opravy\n\nPostup sa delí na účtovnú a daňovú časť. Keďže suma 18 000 € je pravdepodobne významná, oprava sa vykoná nasledovne:\n\n#### 1. Účtovná oprava v roku 2026\n\nKeďže ide o **významnú chybu** minulého účtovného obdobia, oprava sa neúčtuje do nákladov bežného roka 2026, ale priamo na účty vlastného imania.\n\n*   **Účtovný zápis v júli 2026:**\n    *   Zaúčtovanie prijatej faktúry (vznik záväzku): `MD 429 – Neuhradená strata minulých rokov / D 321 – Dodávatelia` v sume 18 000 €.\n    *   *Poznámka: Ak by spoločnosť v minulosti vykazovala nerozdelený zisk, použil by sa účet `428 – Nerozdelený zisk minulých rokov`.*\n*   **Vplyv:** Tento zápis neovplyvní výsledok hospodárenia za rok 2026, ale priamo zníži vlastné imanie spoločnosti.\n*   **Povinnosť v poznámkach:** Spoločnosť je povinná túto skutočnosť (opravu významnej chyby) popísať v poznámkach k účtovnej závierke za rok 2026 [Zdroj: 95_PU_uzavierka_zavierka_2025.md].\n\n#### 2. Daňová oprava za rok 2025\n\nKeďže náklad patrí vecne a časovo do roku 2025, spoločnosť si ho môže uplatniť v daňových výdavkoch za rok 2025. Tým, že ho nezaúčtovala, mala v roku 2025 vyšší základ dane a zaplatila vyššiu daň, ako bola povinná.\n\n*   **Podanie dodatočného daňového priznania:** Spoločnosť má **právo** (nie povinnosť, keďže daň má byť nižšia) podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2025 [referenčné hodnoty: Účty 428/429 — názvy a oprava významných chýb].\n*   **Postup:** V dodatočnom daňovom priznaní si spoločnosť zníži základ dane o sumu 18 000 €.\n*   **Výsledok:** Podaním dodatočného daňového priznania vznikne spoločnosti **preplatok na dani z príjmov**, ktorý jej daňový úrad vráti.\n\n### Zhrnutie\n\n| Aspekt | Účtovná oprava | Daňová oprava |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Obdobie** | Bežné účtovné obdobie **2026** | Minulé zdaňovacie obdobie **2025** |\n| **Spôsob** | Interný účtovný zápis `429 / 321` | Podanie dodatočného daňového priznania |\n| **Vplyv na výsledok hospodárenia** | Žiadny (mimo-výsledková oprava) | Zníženie základu dane o 18 000 € |\n| **Výsledok** | Zníženie vlastného imania | Vznik preplatku na dani z príjmov |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam v internej smernici presne definovať hranicu významnosti chýb (napr. ako percento z obratu alebo aktív). Tým sa zabezpečí jednotný postup pri posudzovaní opráv a predíde sa nejasnostiam, či chybu účtovať výsledkovo (ako nevýznamnú) alebo mimo-výsledkovo (ako významnú).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že po schválení účtovnej závierky nemožno znovu otvoriť účtovné knihy, chyba sa opraví v roku 2026 a uvedie sa v poznámkach."},"google":{"odpoved":"Nie, spoločnosť Gama, s. r. o. nemôže znovu otvoriť účtovné knihy za rok 2025. Po schválení účtovnej závierky je opätovné otvorenie účtovných kníh vylúčené. Túto zásadu ustanovuje § 16 ods. 9 a 10 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.\n\nOpravu tejto chyby musí spoločnosť zaúčtovať v bežnom účtovnom období, teda v roku 2026, keď na ňu prišla. Vzhľadom na sumu 18 000 eur pôjde pravdepodobne o významnú chybu, ktorá sa účtuje na účet 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo 429 – Neuhradená strata minulých rokov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že po schválení účtovnej závierky nemožno otvoriť účtovné knihy a chyba sa opraví v roku 2026, pričom správne odkazuje na príslušné ustanovenia zákona o účtovníctve."},"bez":{"odpoved":"Nie, spoločnosť nemôže znovu otvoriť účtovné knihy za rok 2025, pretože účtovná závierka už bola schválená. Tento postup zakazuje § 16 ods. 9 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Opravu tejto chyby musí spoločnosť zaúčtovať v bežnom účtovnom období, teda v roku 2026. V závislosti od toho, či je suma 18 000 eur pre spoločnosť významná, sa oprava zaúčtuje na účet výsledku hospodárenia minulých rokov alebo do nákladov bežného obdobia. Z daňového hľadiska bude potrebné podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2025.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že účtovné knihy po schválení účtovnej závierky nemožno otvoriť a chyba sa opraví v bežnom účtovnom období roku 2026."}},{"oblast":"uctovnictvo-zaverka","otazka":"Delta, s. r. o. je malá účtovná jednotka. K 31. 12. 2025 aj k 31. 12. 2024 mala celkovú sumu majetku (v ocenení neupravenom) 4 600 000 eur a čistý obrat 8 400 000 eur, teda splnila dve z troch podmienok podľa § 19 zákona o účtovníctve a musí mať závierku overenú audítorom. Doteraz o odloženej dani z príjmov neúčtovala. Musí o nej účtovať za rok 2025? A mohla by o odloženej dani z príjmov dobrovoľne účtovať mikro účtovná jednotka?","otazka_volna":"prve krat nam vychadza audit. musime teraz riesit aj tu odlozenu dan? a keby sme boli mensia firma tak co?","spravna_odpoved":"Áno, musí. Účtovanie o odloženej dani z príjmov sa povinne vzťahuje na účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa § 19 zákona; ostatné účtovné jednotky sa môžu rozhodnúť účtovať o nej dobrovoľne. Mikro účtovná jednotka o odloženej dani z príjmov neúčtuje vôbec – ani dobrovoľne (§ 10 ods. 4 postupov účtovania).","ustanovenie":"§ 10 ods. 4 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 (postupy účtovania)","citat":"Účtovanie o odloženej dani z príjmov sa vzťahuje na účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť podľa § 19 zákona.","zdroj_url":"https://www.mfsr.sk/files/sk/dane-cla-uctovnictvo/uctovnictvo-audit/uctovnictvo/legislativa-sr/opatrenia-oblasti-uctovnictva/uctovnictvo-podnikatelov/podvojne-uctovnictvo/postupy-uctovania/2026-01-16_opatrenie_mfsr_23054_2002_92.pdf","my":{"odpoved":"Áno, spoločnosť Delta, s. r. o. **musí za rok 2025 účtovať o odloženej dani z príjmov**, pretože má povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom. Naopak, mikro účtovná jednotka o odloženej dani účtovať **nemôže**, a to ani dobrovoľne.\n\nTu je podrobné vysvetlenie oboch situácií:\n\n### 1. Povinnosť účtovať o odloženej dani (Delta, s. r. o.)\n\nPovinnosť účtovať o odloženej dani z príjmov je priamo viazaná na povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom podľa § 19 Zákona o účtovníctve.\n\n*   **Právny základ:** Podľa Postupov účtovania v podvojnom účtovníctve sa účtovanie o odloženej dani z príjmov vzťahuje na účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť podľa § 19 zákona [Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92].\n*   **Vaša situácia:** Keďže spoločnosť Delta, s. r. o. splnila podmienky na povinný audit za účtovné obdobie 2025, vzniká jej zároveň aj povinnosť za toto obdobie zaúčtovať odloženú daň. Táto daň sa účtuje z titulu:\n    *   dočasných rozdielov medzi účtovnou a daňovou hodnotou majetku a záväzkov,\n    *   možnosti umoriť daňovú stratu v budúcnosti,\n    *   možnosti previesť nevyužité daňové odpočty do budúcich období.\n\nÚčtovné jednotky, ktoré nemajú povinnosť auditu, môžu o odloženej dani účtovať dobrovoľne na základe vlastného rozhodnutia.\n\n### 2. Zákaz účtovania o odloženej dani (Mikro účtovná jednotka)\n\nPre mikro účtovné jednotky platí priamy zákaz účtovania o odloženej dani.\n\n*   **Právny základ:** Postupy účtovania explicitne uvádzajú: „V účtovníctve mikro účtovnej jednotky sa o odloženej dani z príjmov **neúčtuje**.“ [Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92].\n*   **Vysvetlenie:** Formulácia „neúčtuje sa“ znamená zákaz, nie možnosť voľby. Mikro účtovná jednotka si teda nemôže zvoliť, že bude o odloženej dani účtovať dobrovoľne. Tento inštitút je pre ňu legislatívne neprípustný.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s predpismi uvádza, že spoločnosť Delta, s. r. o. musí účtovať o odloženej dani z dôvodu povinného auditu a že mikro účtovná jednotka o nej nesmie účtovať ani dobrovoľne."},"google":{"odpoved":"Áno, spoločnosť Delta, s. r. o. musí za rok 2025 účtovať o odloženej dani z príjmov, keďže má povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom. Táto povinnosť vyplýva z § 10 ods. 5 Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania (ďalej len \"Postupy účtovania\"), v nadväznosti na § 19 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.\n\nMikro účtovná jednotka o odloženej dani z príjmov účtovať nemôže, a to ani dobrovoľne. Podľa § 10 Postupov účtovania sa v účtovníctve mikro účtovnej jednotky o odloženej dani z príjmov neúčtuje.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne potvrdila povinnosť účtovať o odloženej dani pre spoločnosť Delta z dôvodu povinného auditu a zároveň správne uviedla, že mikro účtovná jednotka o nej nemôže účtovať ani dobrovoľne."},"bez":{"odpoved":"Áno, spoločnosť Delta, s. r. o. musí za rok 2025 účtovať o odloženej dani z príjmov, keďže má povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom. Táto povinnosť vyplýva z § 10 ods. 1 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. Naopak, mikro účtovná jednotka o odloženej dani z príjmov účtovať nemôže, a to ani dobrovoľne. Priamo jej to zakazuje § 10 ods. 14 uvedeného opatrenia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že spoločnosť Delta musí účtovať o odloženej dani kvôli povinnosti auditu a mikro účtovná jednotka o nej nemôže účtovať ani dobrovoľne."}},{"oblast":"uctovnictvo-zaverka","otazka":"Epsilon, s. r. o. (auditovaná, účtuje o odloženej dani) má k 31. 12. 2025 účtovnú zostatkovú cenu výrobnej linky 480 000 eur a daňovú zostatkovú cenu tej istej linky 300 000 eur. Iné dočasné rozdiely nemá. Sadzba dane z príjmov, o ktorej sa predpokladá, že bude platiť v období vyrovnania, je 21 %. Akú sumu odloženej dane zaúčtuje a akým účtovným zápisom?","otazka_volna":"stroj mam v uctovnictve na 480 tisic a danovo na 300 tisic. accountant vravi ze z toho ide nejaka odlozena dan. kolko to je a kam to hodit?","spravna_odpoved":"Ide o zdaniteľný dočasný rozdiel 180 000 eur (480 000 - 300 000), pretože účtovná hodnota majetku je vyššia ako jeho daňová základňa. Odložený daňový záväzok = 180 000 x 0,21 = 37 800 eur. Zaúčtuje sa na ťarchu účtu 592 – Odložená daň z príjmov a v prospech účtu 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka (§ 10 ods. 7 písm. a) a ods. 15 postupov účtovania).","ustanovenie":"§ 10 ods. 7 písm. a) a ods. 15 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 (postupy účtovania)","citat":"O odloženom daňovom záväzku sa účtuje na ťarchu účtu 592 – Odložená daň z príjmov so súvzťažným zápisom v prospech účtu 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka.","zdroj_url":"https://www.mfsr.sk/files/sk/dane-cla-uctovnictvo/uctovnictvo-audit/uctovnictvo/legislativa-sr/opatrenia-oblasti-uctovnictva/uctovnictvo-podnikatelov/podvojne-uctovnictvo/postupy-uctovania/2026-01-16_opatrenie_mfsr_23054_2002_92.pdf","my":{"odpoved":"Spoločnosť Epsilon, s. r. o. zaúčtuje odložený daňový záväzok vo výške **37 800 €** účtovným zápisom **592 / 481**.\n\nTu je podrobný postup výpočtu a zdôvodnenie:\n\n### 1. Výpočet dočasného rozdielu\n\nOdložená daň sa počíta z dočasných rozdielov medzi účtovnou hodnotou majetku a jeho daňovou základňou (hodnotou podľa zákona o dani z príjmov).\n\n*   Účtovná zostatková cena: 480 000 €\n*   Daňová zostatková cena: 300 000 €\n*   **Dočasný rozdiel:** 480 000 € - 300 000 € = **180 000 €**\n\n### 2. Určenie typu odloženej dane\n\nKeďže účtovná zostatková cena majetku je vyššia ako daňová, v budúcich obdobiach budú daňové odpisy nižšie ako účtovné. To v budúcnosti povedie k vyššiemu základu dane a teda k vyššej daňovej povinnosti.\n\n*   Tento rozdiel sa nazýva **zdaniteľný dočasný rozdiel**.\n*   Zo zdaniteľného dočasného rozdielu vzniká **odložený daňový záväzok**.\n\n### 3. Výpočet a zaúčtovanie odloženej dane\n\nVýška odloženej dane sa vypočíta vynásobením dočasného rozdielu sadzbou dane z príjmov, ktorá bude platiť v období vyrovnania rozdielu.\n\n*   **Výpočet:** 180 000 € × 21 % = **37 800 €**\n*   **Účtovný zápis:**\n    *   **MD (Na ťarchu):** 592 – Odložená daň z príjmov\n    *   **D (V prospech):** 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka\n\nTento účtovný zápis vyjadruje náklad na odloženú daň a súčasne vznik záväzku, ktorý bude zúčtovaný v budúcich účtovných obdobiach, keď sa dočasný rozdiel vyrovná.\n\n---\n*Zdroj: § 10 Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania (ďalej len \"Postupy účtovania v PÚ\"); [Zdroj: 516_Vypocet_odlozenej_dane.md]; [Zdroj: fs-postupy-uctovania-podvojne.md]*","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila výšku odloženého daňového záväzku (37 800 eur), správny účtovný predpis (MD 592 / D 481) a uviedla presný výpočet aj právne zdôvodnenie."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť Epsilon, s. r. o. zaúčtuje odloženú daň vo výške 37 800 eur. Tento odložený daňový záväzok sa vypočíta ako 21 % z dočasného rozdielu 180 000 eur (480 000 eur - 300 000 eur). Účtovný zápis na zaúčtovanie tohto záväzku je 592 / 481. Vzniknutý rozdiel je zdaniteľný dočasný rozdiel, ktorý v budúcich obdobiach vyústi do zdaniteľných súm pri určovaní základu dane. Postupuje sa v súlade s § 10 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila výšku odloženého daňového záväzku (37 800 eur), účtovný zápis (592 / 481) aj správny právny základ."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť zaúčtuje odložený daňový záväzok vo výške 37 800 eur. Suma predstavuje 21 % zo zdaniteľného dočasného rozdielu 180 000 eur (480 000 eur - 300 000 eur). Účtovný zápis na konci účtovného obdobia je 592 / 481. Účtovanie o odloženej dani upravuje § 10 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 (Postupy účtovania v PÚ). Sadzba dane je stanovená v § 15 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza výšku odloženého daňového záväzku 37 800 eur, výpočet zo zdaniteľného dočasného rozdielu aj príslušný účtovný zápis 592 / 481."}},{"oblast":"uctovnictvo-zaverka","otazka":"Zeta, a. s. vykazuje k 31. 12. 2025 na účte 481 odložený daňový záväzok 42 000 eur vypočítaný sadzbou 21 %. Dočasný rozdiel sa počas roka 2026 nemení, ale spoločnosť už vie, že v období vyrovnania sa na ňu bude vzťahovať sadzba 24 %. Akú sumu vykáže na účte 481 k 31. 12. 2026 a ako zaúčtuje rozdiel?","otazka_volna":"na odlozenej dani mam 42 tisic pocitanych z 21 percent a od bududceho roku nam vyjde vyssia sadzba 24. co s tym mam spravit v uctovnictve?","spravna_odpoved":"Zostatok účtu 481 sa prepočíta novou sadzbou. Dočasný rozdiel = 42 000 / 0,21 = 200 000 eur; nový odložený daňový záväzok = 200 000 x 0,24 = 48 000 eur. Rozdiel 6 000 eur sa zaúčtuje na ťarchu účtu 592 – Odložená daň z príjmov so súvzťažným zápisom v prospech účtu 481 (§ 10 ods. 17 prvá veta postupov účtovania).","ustanovenie":"§ 10 ods. 14 a ods. 17 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 (postupy účtovania)","citat":"pri zmene sadzby dane z príjmov prepočíta zostatok účtu 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka novou sadzbou dane z príjmov","zdroj_url":"https://www.mfsr.sk/files/sk/dane-cla-uctovnictvo/uctovnictvo-audit/uctovnictvo/legislativa-sr/opatrenia-oblasti-uctovnictva/uctovnictvo-podnikatelov/podvojne-uctovnictvo/postupy-uctovania/2026-01-16_opatrenie_mfsr_23054_2002_92.pdf","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu je výpočet a vysvetlenie.\n\nK 31. 12. 2026 vykáže spoločnosť Zeta, a. s. na účte 481 odložený daňový záväzok vo výške **48 000 €**. Rozdiel vo výške 6 000 € zaúčtuje na ťarchu nákladového účtu 592 – Odložená daň z príjmov a v prospech účtu 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka.\n\n### Vysvetlenie a výpočet\n\nPodľa Postupov účtovania pre podnikateľov v podvojnom účtovníctve, ak dôjde k zmene sadzby dane z príjmov, je účtovná jednotka povinná prepočítať zostatok účtu odloženej dane novou sadzbou, ktorá bude platiť v období, keď sa dočasný rozdiel vyrovná. Rozdiel z prepočtu sa zaúčtuje výsledkovo na účet 592 – Odložená daň z príjmov [Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, § 10 ods. 17].\n\n**Postup výpočtu:**\n\n1.  **Zistenie výšky dočasného rozdielu:**\n    Najprv je potrebné z pôvodného zostatku odloženého daňového záväzku (42 000 €) a pôvodnej sadzby dane (21 %) vypočítať výšku dočasného rozdielu, ktorý tento záväzok spôsobil.\n    *   Výpočet: `42 000 € / 0,21 = 200 000 €`\n\n2.  **Prepočet odloženého daňového záväzku novou sadzbou:**\n    Následne sa tento dočasný rozdiel (ktorý sa v roku 2026 nezmenil) prepočíta novou, očakávanou sadzbou dane (24 %).\n    *   Výpočet: `200 000 € × 0,24 = 48 000 €`\n    Toto je nový konečný zostatok na účte 481 k 31. 12. 2026.\n\n3.  **Výpočet a zaúčtovanie rozdielu:**\n    Rozdiel medzi novým a pôvodným stavom predstavuje náklad na odloženú daň, ktorý je potrebné v roku 2026 zaúčtovať.\n    *   Výpočet: `48 000 € - 42 000 € = 6 000 €`\n\n### Účtovanie\n\nZvýšenie odloženého daňového záväzku z dôvodu zmeny sadzby dane sa v roku 2026 zaúčtuje nasledovne:\n\n| Účet | Názov účtu | Suma | Strana |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| 592 | Odložená daň z príjmov | 6 000 € | MD (Má dať) |\n| 481 | Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka | 6 000 € | D (Dal) |\n\nTýmto účtovným zápisom sa zvýši náklad na odloženú daň a zároveň sa upraví výška odloženého daňového záväzku v súvahe na hodnotu, ktorá zodpovedá budúcej daňovej povinnosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii vrátane výpočtu novej sumy 48 000 eur na účte 481, správneho zaúčtovania rozdielu 6 000 eur (MD 592 / D 481) aj citovaného právneho predpisu."},"google":{"odpoved":"K 31. 12. 2026 vykáže spoločnosť na účte 481 odložený daňový záväzok vo výške 48 000 eur. Táto suma vznikne prepočítaním pôvodného dočasného rozdielu (200 000 eur) novou sadzbou dane vo výške 24 %, ktorá bude platiť v období jeho vyrovnania. Rozdiel vo výške 6 000 eur oproti stavu k 31. 12. 2025 sa zaúčtuje ako zvýšenie odloženého daňového záväzku. Spoločnosť zaúčtuje tento rozdiel k 31. 12. 2026 zápisom 592 / 481. Tento postup je v súlade s § 10 Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza novú výšku odloženého daňového záväzku (48 000 eur), výšku rozdielu (6 000 eur) aj jeho správne zaúčtovanie (592 / 481) v súlade s postupmi účtovania."},"bez":{"odpoved":"K 31. 12. 2026 vykáže spoločnosť na účte 481 odložený daňový záväzok vo výške 48 000 eur. Táto suma je vypočítaná z nezmeneného dočasného rozdielu 200 000 eur novou sadzbou dane 24 %, ktorá bude platiť v období vyrovnania záväzku. Rozdiel 6 000 eur zaúčtuje ako zvýšenie nákladu na odloženú daň zápisom 592 / 481. Odložená daň sa totiž vykazuje sadzbou platnou v budúcom období, v ktorom sa predpokladá jej vyrovnanie. Vyplýva to z § 10 ods. 9 a 10 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú postupy účtovania v podvojnom účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza výslednú sumu 48 000 eur, výšku rozdielu 6 000 eur aj účtovný predpis 592 / 481 v súlade s postupmi účtovania."}},{"oblast":"uctovnictvo-zaverka","otazka":"Théta, s. r. o. má k 31. 12. 2025 vypočítanú odloženú daňovú pohľadávku 30 000 eur (z opravných položiek k pohľadávkam) a odložený daňový záväzok 45 000 eur (z rozdielu odpisov). Ide o toho istého daňovníka a ten istý daňový úrad. Môže ich v súvahe vzájomne započítať a akú sumu by v takom prípade vykázala?","otazka_volna":"vysla mi odlozena pohladavka 30 tisic a odlozeny zavazok 45 tisic. mam to dat do suvahy zvlast alebo to mozem zrataj do jedneho?","spravna_odpoved":"Áno, môže. Keďže ide o odloženú daň toho istého daňovníka a ten istý daňový úrad, môže vykázať len výsledný zostatok účtu 481, t. j. odložený daňový záväzok 15 000 eur (45 000 - 30 000). Ak by táto podmienka splnená nebola, odložená daňová pohľadávka a odložený daňový záväzok sa v súvahe vykazujú samostatne – samostatné vykazovanie je základným pravidlom a kompenzácia len možnosťou (§ 10 ods. 16 postupov účtovania).","ustanovenie":"§ 10 ods. 16 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 (postupy účtovania)","citat":"V súvahe sa odložená daňová pohľadávka a odložený daňový záväzok vykazujú samostatne. Ak sa vzťahujú na odloženú daň z príjmov toho istého daňovníka a ide o ten istý daňový úrad, môže sa vykázať len výsledný zostatok účtu 481","zdroj_url":"https://www.mfsr.sk/files/sk/dane-cla-uctovnictvo/uctovnictvo-audit/uctovnictvo/legislativa-sr/opatrenia-oblasti-uctovnictva/uctovnictvo-podnikatelov/podvojne-uctovnictvo/postupy-uctovania/2026-01-16_opatrenie_mfsr_23054_2002_92.pdf","my":{"odpoved":"Áno, spoločnosť Théta, s. r. o. **môže** v súvahe tieto položky vzájomne započítať a vykázala by výslednú sumu **15 000 € ako odložený daňový záväzok**.\n\nPodľa Postupov účtovania pre podnikateľov platí, že hoci sa odložená daňová pohľadávka a odložený daňový záväzok účtujú na účte 481 samostatne, v súvahe sa vykazujú taktiež samostatne. Existuje však výnimka: ak sa obe položky týkajú toho istého daňovníka a toho istého daňového úradu, účtovná jednotka sa môže rozhodnúť vykázať len ich výsledný (netto) zostatok [Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, § 10 ods. 16].\n\n### Aplikácia na váš prípad\n\nKeďže vaša spoločnosť spĺňa obe podmienky (jeden daňovník, jeden daňový úrad), môže si vybrať, či v súvahe vykáže:\na) **Samostatne:** Odloženú daňovú pohľadávku 30 000 € a odložený daňový záväzok 45 000 €.\nb) **Po započítaní:** Výslednú hodnotu.\n\n#### Výpočet pri započítaní:\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Odložený daňový záväzok | 45 000,00 € |\n| Odložená daňová pohľadávka | - 30 000,00 € |\n| **Výsledný odložený daňový záväzok** | **15 000,00 €** |\n\nV prípade voľby započítania by spoločnosť Théta, s. r. o. v súvahe k 31. 12. 2025 vykázala v pasívach len jednu položku – odložený daňový záväzok vo výške 15 000 €.\n\n---\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nZapočítanie (kompenzácia) odloženej dane v súvahe je bežnou praxou, pretože poskytuje vernejší obraz o čistej budúcej daňovej pozícii spoločnosti voči štátu. Odporúčam túto možnosť využiť. Nezabudnite však, že na analytických účtoch k účtu 481 musíte naďalej viesť pohľadávku a záväzok oddelene, aby ste mohli sledovať ich vznik a zánik z jednotlivých titulov (opravné položky, odpisy atď.).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne potvrdila možnosť započítania a uviedla správnu výslednú sumu 15 000 eur ako odložený daňový záväzok s odkazom na § 10 ods. 16 postupov účtovania."},"google":{"odpoved":"Áno, za splnenia zákonných podmienok je možné odloženú daňovú pohľadávku a odložený daňový záväzok vzájomne započítať. Účtovná jednotka ich môže v súvahe vykázať v netto hodnote, ak sa vzťahujú na toho istého daňovníka a ten istý daňový úrad. V takom prípade by spoločnosť Théta, s. r. o. vykázala v súvahe čistý odložený daňový záväzok vo výške 15 000 eur (45 000 eur - 30 000 eur). Právny základ pre tento postup je § 10 ods. 12 Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov v znení neskorších predpisov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne potvrdila možnosť započítania, uviedla podmienky aj správny výsledný odložený daňový záväzok vo výške 15 000 eur, pričom drobné nesprávne označenie odseku (§ 10 ods. 12 namiesto ods. 16) nemení vecnú správnosť samotného pravidla."},"bez":{"odpoved":"Áno, spoločnosť Théta, s. r. o. musí v súvahe vzájomne započítať odloženú daňovú pohľadávku a záväzok. V súvahe vykáže čistú hodnotu ako odložený daňový záväzok vo výške 15 000 eur. Táto suma predstavuje rozdiel medzi odloženým daňovým záväzkom (45 000 eur) a odloženou daňovou pohľadávkou (30 000 eur). Povinnosť započítania vyplýva z toho, že sa obe položky vzťahujú na toho istého daňovníka a ten istý daňový úrad. Uvedený postup upravuje § 10 ods. 12 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú postupy účtovania v sústave podvojného účtovníctva.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že spoločnosť položky započítať 'musí' (povinnosť), hoci podľa predpisu ide iba o možnosť ('môže')."}},{"oblast":"uctovnictvo-zaverka","otazka":"Ióta, s. r. o. prvýkrát prekročila kritériá auditu a od roku 2025 začína účtovať o odloženej dani z príjmov. Z dočasných rozdielov, ktoré vznikli v predchádzajúcich účtovných obdobiach a ktoré by sa boli účtovali s vplyvom na výsledok hospodárenia, vyplýva odložený daňový záväzok 25 000 eur. Ku ktorému dňu a na aký účet ho zaúčtuje?","otazka_volna":"prvy raz riesime odlozenu dan. vysla nam z minulych rokov 25 tisic. mam to dat do nakladov tohto roku alebo inam?","spravna_odpoved":"Zaúčtuje ho k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom sa prvýkrát účtuje o odloženej dani, t. j. k 1. 1. 2025, v sume 25 000 eur na ťarchu účtu 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov (prípadne 429 – Neuhradená strata minulých rokov) so súvzťažným zápisom v prospech účtu 481. Do nákladov bežného obdobia na účet 592 sa tento vznik nepremieta (§ 10 ods. 17 druhá veta postupov účtovania).","ustanovenie":"§ 10 ods. 17 druhá veta opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 (postupy účtovania)","citat":"k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom sa účtuje prvýkrát o odloženej dani podľa odseku 4, účtuje na ťarchu účtu alebo v prospech účtu 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo 429","zdroj_url":"https://www.mfsr.sk/files/sk/dane-cla-uctovnictvo/uctovnictvo-audit/uctovnictvo/legislativa-sr/opatrenia-oblasti-uctovnictva/uctovnictvo-podnikatelov/podvojne-uctovnictvo/postupy-uctovania/2026-01-16_opatrenie_mfsr_23054_2002_92.pdf","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky, odložený daňový záväzok vo výške 25 000 € zaúčtujete **k 1. januáru 2025** na ťarchu účtu **428 – Nerozdelený zisk minulých rokov** (prípadne 429 – Neuhradená strata minulých rokov) a v prospech účtu **481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka**.\n\n### Podrobné vysvetlenie a zaúčtovanie\n\nPodľa § 10 ods. 17 Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania (ďalej len \"Postupy účtovania\"), platí osobitný postup pre prvé účtovanie o odloženej dani:\n\n> Odložený daňový záväzok vzniknutý v predchádzajúcich účtovných obdobiach, v ktorých by sa účtoval s vplyvom na výsledok hospodárenia, sa k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom sa účtuje prvýkrát o odloženej dani, účtuje na ťarchu účtu 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo 429 − Neuhradená strata minulých rokov so súvzťažným zápisom na účet 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka.\n\nTento postup sa uplatňuje preto, lebo ide o zmenu účtovnej metódy. Vplyv tejto zmeny, ktorý sa týka minulých období, sa nepremieta do nákladov bežného roka (cez účet 592), ale priamo do vlastného imania, aby nedošlo k skresleniu výsledku hospodárenia za rok 2025.\n\n**Účtovný zápis k 1. 1. 2025:**\n\n| Účtovný prípad | Suma | Má dať (MD) | Dal (D) |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Zaúčtovanie odloženého daňového záväzku z minulých období pri prvom účtovaní | 25 000 € | 428 / 429 | 481 |\n\n**Poznámka:**\n*   Účet **428 – Nerozdelený zisk minulých rokov** použijete, ak má spoločnosť k dispozícii nerozdelený zisk.\n*   Účet **429 – Neuhradená strata minulých rokov** použijete, ak spoločnosť vykazuje neuhradenú stratu.\n\nOdložená daň z dočasných rozdielov, ktoré vzniknú počas roka 2025 a nasledujúcich období, sa už bude účtovať štandardne oproti nákladovému účtu **592 – Odložená daň z príjmov**.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii a uvádza správny dátum (1. 1. 2025), účtovné strany a účty (MD 428/429 a D 481) aj správne zákonné odôvodnenie."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť Ióta, s. r. o. zaúčtuje odložený daňový záväzok vo výške 25 000 eur k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom o ňom začína účtovať, teda k 1. januáru 2025. Záväzok sa zaúčtuje na ťarchu účtu 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov a v prospech účtu 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka. Keďže ide o prvotné zaúčtovanie odloženej dane z rozdielov vzniknutých v predchádzajúcich obdobiach, neúčtuje sa s vplyvom na výsledok hospodárenia bežného obdobia. Tento postup vyplýva z § 10 ods. 12 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania pre podnikateľov.","spravne":false,"dovod":"Hoci sú dátum a účtovný zápis (428/481) vecne správne, odpoveď sa opiera o nesprávne ustanovenie predpisu (§ 10 ods. 12 namiesto § 10 ods. 17)."},"bez":{"odpoved":"Odložený daňový záväzok vo výške 25 000 eur zaúčtuje spoločnosť k 1. januáru 2025. Keďže ide o prvé účtovanie odloženej dane, tento záväzok sa neúčtuje s vplyvom na výsledok hospodárenia bežného obdobia, ale na ťarchu účtu 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov. Účtovný zápis je 428/481. Tento postup vyplýva z § 10 ods. 12 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza dátum 1. 1. 2025 aj účtovný zápis na ťarchu účtu 428 so súvzťažným zápisom na účet 481, hoci nesprávne odkazuje na odsek 12 namiesto odseku 17."}},{"oblast":"uctovnictvo-zaverka","otazka":"Kappa, s. r. o. (auditovaná) eviduje k 31. 12. 2025 neumorenú daňovú stratu 400 000 eur, ktorú môže v budúcnosti odpočítať od základu dane. Sadzba dane predpokladaná v období umorenia je 21 %. Akú sumu odloženej daňovej pohľadávky môže zaúčtovať a za akej podmienky?","otazka_volna":"mame stratu 400 tisic ktoru mozeme umorovat. da sa z toho urobit odlozena danova pohladavka a kolko?","spravna_odpoved":"Odložená daňová pohľadávka predstavuje 84 000 eur (400 000 x 0,21). Zaúčtuje sa však len vtedy, ak je pravdepodobné, že v období umorenia bude dosiahnutý dostatočný základ dane z príjmov, voči ktorému bude možné stratu uplatniť (§ 10 ods. 8 písm. b), ods. 11 a 12 postupov účtovania); inak sa o nej neúčtuje, resp. sa účtuje len v sume, v akej je jej vyrovnanie pravdepodobné (§ 10 ods. 13 postupov účtovania). Zápis: na ťarchu účtu 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka a v prospech účtu 592 – Odložená daň z príjmov (§ 10 ods. 15 postupov účtovania).","ustanovenie":"§ 10 ods. 8 písm. b) a ods. 11 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 (postupy účtovania)","citat":"O odloženej daňovej pohľadávke sa účtuje len vtedy, ak je pravdepodobné, že základ dane, voči ktorému bude možné vyrovnať sumy uvedené v odseku 8, je dosiahnuteľný.","zdroj_url":"https://www.mfsr.sk/files/sk/dane-cla-uctovnictvo/uctovnictvo-audit/uctovnictvo/legislativa-sr/opatrenia-oblasti-uctovnictva/uctovnictvo-podnikatelov/podvojne-uctovnictvo/postupy-uctovania/2026-01-16_opatrenie_mfsr_23054_2002_92.pdf","my":{"odpoved":"Spoločnosť Kappa, s. r. o. môže k 31. 12. 2025 zaúčtovať odloženú daňovú pohľadávku vo výške **84 000 €**. Kľúčovou podmienkou je, že je **pravdepodobné**, že v budúcich obdobiach dosiahne dostatočný základ dane, voči ktorému bude možné túto daňovú stratu umoriť.\n\n### Výpočet odloženej daňovej pohľadávky\n\nVýška odloženej daňovej pohľadávky sa vypočíta ako súčin neumorenej daňovej straty a sadzby dane z príjmov, ktorá bude pravdepodobne platiť v období, keď sa strata bude umorovať.\n\n*   Neumorená daňová strata: 400 000 €\n*   Predpokladaná sadzba dane z príjmov PO: 21 % (platná pre rok 2026 pre spoločnosti s príjmami nad 100 000 €)\n*   **Výpočet:** 400 000 € × 21 % = **84 000 €**\n\n### Podmienky pre zaúčtovanie\n\n1.  **Právny základ:** Možnosť umoriť daňovú stratu v budúcnosti je jedným z titulov pre vznik odloženej daňovej pohľadávky [Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania (ďalej len \"Postupy účtovania\"), § 10, ods. 8, písm. b)].\n\n2.  **Kľúčová podmienka – Pravdepodobnosť budúceho zisku:** Odložená daňová pohľadávka sa smie zaúčtovať, len ak je pravdepodobné, že v budúcnosti bude dosiahnutý základ dane, ktorý umožní jej využitie (umorenie straty) [Postupy účtovania, § 10, ods. 11].\n    *   **V praxi to znamená**, že vedenie spoločnosti musí na základe reálnych podkladov (napr. schválený podnikateľský plán, uzatvorené dlhodobé zmluvy, analýza trhu) dospieť k záveru, že v nasledujúcich rokoch vykáže dostatočný zisk na to, aby si mohla stratu odpočítať. Samotná existencia straty na zaúčtovanie pohľadávky nestačí.\n\n3.  **Použitá sadzba dane:** Pre výpočet sa použije sadzba dane z príjmov, o ktorej sa predpokladá, že bude platiť v období uplatnenia pohľadávky. Ak sadzba nie je známa, použije sa sadzba platná v nasledujúcom účtovnom období [Postupy účtovania, § 10, ods. 14]. Váš predpoklad 21 % je v súlade s legislatívou platnou pre rok 2026.\n\n### Účtovanie k 31. 12. 2025\n\nZaúčtovanie sa vykoná v rámci závierkových účtovných prípadov:\n\n| Účet | Názov účtu | Suma | Strana |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| 481 | Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka | 84 000 € | Má dať |\n| 592 | Odložená daň z príjmov | 84 000 € | Dal |\n\n### Povinné prehodnocovanie\n\nÚčtovná hodnota odloženej daňovej pohľadávky sa musí ku každému dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, preveriť. Ak už nie je pravdepodobné, že spoločnosť dosiahne dostatočný základ dane na jej využitie, účtovná hodnota pohľadávky sa musí znížiť alebo úplne zrušiť [Postupy účtovania, § 10, ods. 13].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nKeďže je vaša spoločnosť auditovaná, audítor bude vyžadovať podklady, ktoré preukazujú pravdepodobnosť dosiahnutia budúcich ziskov. Odporúčam mať pripravený finančný plán alebo rozpočet na nasledujúce roky, ktorý bude realisticky dokumentovať očakávaný vývoj a schopnosť spoločnosti stratu umoriť. Bez týchto podkladov môže audítor spochybniť oprávnenosť zaúčtovania odloženej daňovej pohľadávky.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu odloženej daňovej pohľadávky 84 000 eur, podmienku pravdepodobnosti dosiahnutia dostatočného základu dane, účtovný zápis aj príslušné ustanovenia postupov účtovania."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť Kappa, s. r. o. môže zaúčtovať odloženú daňovú pohľadávku vo výške 84 000 eur (400 000 eur * 21 %). Hlavnou podmienkou pre jej zaúčtovanie je pravdepodobnosť, že v budúcich obdobiach bude dosiahnutý dostatočný základ dane, proti ktorému bude možné túto daňovú stratu umoriť. Táto zásada vyplýva z § 10 ods. 11 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú postupy účtovania pre podnikateľov. Keďže ide o auditovanú spoločnosť, má povinnosť účtovať o odloženej dani. Táto povinnosť je stanovená v § 19 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne vyčíslila sumu odloženej daňovej pohľadávky na 84 000 eur a uviedla presnú podmienku jej zaúčtovania v súlade s postupmi účtovania."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť môže zaúčtovať odloženú daňovú pohľadávku vo výške 84 000 eur (400 000 eur * 21 %). Podmienkou zaúčtovania je pravdepodobnosť, že v budúcich účtovných obdobiach dosiahne zdaniteľný zisk, proti ktorému bude možné túto stratu reálne využiť. Účtuje sa o nej v súlade so zásadou opatrnosti. Tento postup vyplýva z § 10 ods. 8 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania pre podnikateľov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu 84 000 eur aj podmienku pravdepodobnosti dosiahnutia dostatočného zdaniteľného zisku v budúcnosti podľa príslušného ustanovenia postupov účtovania."}},{"oblast":"uctovnictvo-zaverka","otazka":"Lambda, a. s. je súčasťou nadnárodnej skupiny a za rok 2025 je daňovníkom dorovnávacej dane. Účtuje o odloženej dani z príjmov. Zohľadní dorovnávaciu daň pri výpočte odloženej daňovej pohľadávky a odloženého daňového záväzku?","otazka_volna":"sme v skupine a platime tu novu dorovnavaciu dan. mam ju nejako narátať aj do odlozenej dane?","spravna_odpoved":"Nie – na účely účtovania o odloženej dani sa dorovnávacia daň nezohľadňuje. V poznámkach účtovnej závierky sa uvedie informácia o tejto skutočnosti a časť nákladu na splatnú daň z príjmov pripadajúca na dorovnávaciu daň (§ 10 ods. 20 postupov účtovania).","ustanovenie":"§ 10 ods. 20 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 (postupy účtovania)","citat":"Na účely účtovania o odloženej dani sa dorovnávacia daň nezohľadňuje.","zdroj_url":"https://www.mfsr.sk/files/sk/dane-cla-uctovnictvo/uctovnictvo-audit/uctovnictvo/legislativa-sr/opatrenia-oblasti-uctovnictva/uctovnictvo-podnikatelov/podvojne-uctovnictvo/postupy-uctovania/2026-01-16_opatrenie_mfsr_23054_2002_92.pdf","my":{"odpoved":"Nie, spoločnosť Lambda, a. s. pri výpočte odloženej daňovej pohľadávky a odloženého daňového záväzku **dorovnávaciu daň nezohľadní**.\n\nPodľa platných postupov účtovania sa dorovnávacia daň na účely výpočtu a účtovania o odloženej dani explicitne vylučuje [Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, § 10 ods. 20].\n\n### Hlavná zásada: Oddelená evidencia\n\nDorovnávacia daň a odložená daň sú dva odlišné koncepty, ktoré sa posudzujú a účtujú samostatne:\n\n1.  **Dorovnávacia daň** sa považuje za súčasť **splatnej dane z príjmov** za dané účtovné obdobie.\n2.  **Odložená daň** sa týka budúcich daňových vplyvov vyplývajúcich z dočasných rozdielov medzi účtovnou a daňovou hodnotou majetku a záväzkov.\n\n### Účtovanie dorovnávacej dane\n\nDorovnávacia daň sa účtuje ako bežný náklad na splatnú daň z príjmov, a to na účte **341 – Daň z príjmov** so súvzťažným zápisom na ťarchu príslušného účtu v účtovej skupine **59 – Dane z príjmov a prevodové účty**.\n\n### Povinnosti v poznámkach účtovnej závierky\n\nHoci sa dorovnávacia daň nezapočítava do výpočtu odloženej dane, spoločnosť má povinnosť uviesť v poznámkach k účtovnej závierke nasledujúce informácie:\n\n*   Informáciu o skutočnosti, že dorovnávacia daň nebola zohľadnená pri výpočte odloženej dane.\n*   Vyčíslenú časť nákladu na splatnú daň z príjmov, ktorá pripadá na dorovnávaciu daň.\n\nTieto požiadavky zabezpečujú transparentnosť a úplnosť informácií prezentovaných v účtovnej závierke.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že dorovnávacia daň sa pri výpočte odloženej dane nezohľadňuje, s odkazom na § 10 ods. 20 postupov účtovania a s uvedením povinností v poznámkach účtovnej závierky."},"google":{"odpoved":"Nie, spoločnosť Lambda, a. s. pri výpočte odloženej daňovej pohľadávky a odloženého daňového záväzku za rok 2025 dorovnávaciu daň nezohľadní. Dorovnávacia daň sa účtuje ako splatná daň z príjmov na ťarchu účtovej skupiny 59 – Dane z príjmov a prevodové účty. Pri výpočte odloženej dane sa však dorovnávacia daň vylučuje. Informácie o dorovnávacej dani je účtovná jednotka povinná uviesť v poznámkach k účtovnej závierke. Vyplýva to z § 10 ods. 20 Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92 o postupoch účtovania v znení neskorších predpisov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 10 ods. 20 postupov účtovania uvádza, že dorovnávacia daň sa pri výpočte odloženej dane nezohľadňuje a informácia sa uvádza v poznámkach."},"bez":{"odpoved":"Nie, dorovnávacia daň sa pri výpočte odloženej daňovej pohľadávky a odloženého daňového záväzku nezohľadňuje. Účtovná jednotka je oslobodená od povinnosti účtovať o odloženej dani v súvislosti s dorovnávacou daňou. Toto oslobodenie vyplýva z § 10 ods. 23 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania v sústave podvojného účtovníctva. Ide o dočasnú výnimku, ktorá bola zavedená v nadväznosti na zmeny v medzinárodnom štandarde IAS 12. Spoločnosť Lambda, a. s. teda pri výpočte odloženej dane za rok 2025 dorovnávaciu daň nezahrnie.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa odvoláva na nesprávne právne ustanovenie (§ 10 ods. 23 namiesto § 10 ods. 20 postupov účtovania), čo podľa rubriky predstavuje nesprávne právne pravidlo v odôvodnení."}},{"oblast":"uctovnictvo-zaverka","otazka":"Mí, s. r. o. v septembri 2026 zistila, že v roku 2024 nezaúčtovala prijatú faktúru za opravu haly v sume 60 000 eur. Vnútorný predpis účtovnej jednotky určuje hranicu významnosti 25 000 eur. Účtovná závierka za rok 2024 je schválená. Na aký účet sa oprava zaúčtuje a čo musí spoločnosť uviesť v poznámkach?","otazka_volna":"nasli sme fakturu 60 tisic z predminuleho roka co nikto nezauctoval. kam to teraz dat a musim to niekde pisat?","spravna_odpoved":"Ide o významnú opravu chyby minulých účtovných období, preto sa zaúčtuje na ťarchu účtu 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov (alebo účtu 429 – Neuhradená strata minulých rokov), nie do nákladov roku 2026 (§ 59 ods. 13 postupov účtovania). V poznámkach musí povinne uviesť informáciu o oprave významnej chyby minulých účtovných období účtovanej v bežnom účtovnom období s uvedením sumy vplyvu 60 000 eur na nerozdelený zisk minulých rokov alebo na neuhradenú stratu minulých rokov.","ustanovenie":"§ 59 ods. 13 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92; Čl. II ods. 5 prílohy č. 1 k opatreniu MF SR č. MF/23377/2014-74 (pri malej účtovnej jednotke Čl. III ods. 5 prílohy č. 1 k opatreniu MF SR č. MF/23378/2014-74)","citat":"Na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účte 429 – Neuhradená strata minulých rokov sa účtujú okrem iných skutočností ustanovených týmto opatrením aj významné opravy chýb minulých účtovných období","zdroj_url":"https://www.mfsr.sk/files/sk/dane-cla-uctovnictvo/uctovnictvo-audit/uctovnictvo/legislativa-sr/opatrenia-oblasti-uctovnictva/uctovnictvo-podnikatelov/podvojne-uctovnictvo/postupy-uctovania/2026-01-16_opatrenie_mfsr_23054_2002_92.pdf","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na správny postup pri oprave tejto chyby.\n\nKeďže suma nezaúčtovanej faktúry (60 000 €) presahuje vami stanovenú hranicu významnosti (25 000 €), ide o **významnú chybu minulých období**. Oprava sa preto neúčtuje do nákladov bežného roka 2026, ale priamo proti vlastnému imaniu.\n\n### 1. Účtovanie opravy\n\nOpravu významnej chyby zistenej po schválení účtovnej závierky zaúčtujete v bežnom období (2026) na ťarchu účtu **428 – Nerozdelený zisk minulých rokov** alebo **429 – Neuhradená strata minulých rokov**.\n\nKonkrétny účtovný zápis v roku 2026 bude vyzerať takto:\n\n| Účet MD (Má dať) | Účet D (Dal) | Suma | Popis |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| 428/429 | 321 – Dodávatelia | 60 000 € | Oprava významnej chyby z roku 2024 – nezaúčtovaná faktúra za opravu haly |\n\nTýmto zápisom sa zníži výsledok hospodárenia minulých rokov a zároveň sa zaeviduje záväzok voči dodávateľovi. Oprava neovplyvní výsledok hospodárenia bežného roka 2026. [Zdroj: § 59 ods. 13 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 (postupy účtovania v PÚ)]\n\n### 2. Údaje v poznámkach k účtovnej závierke\n\nV poznámkach k účtovnej závierke za rok **2026** je spoločnosť Mí, s. r. o. povinná uviesť informácie o tejto oprave. Konkrétne musíte uviesť:\n\n*   **Informáciu o oprave významnej chyby minulých účtovných období,** ktorá bola zaúčtovaná v bežnom účtovnom období.\n*   **Sumu vplyvu tejto opravy na nerozdelený zisk alebo neuhradenú stratu minulých rokov,** teda sumu -60 000 €. [Zdroj: Čl. II ods. 5 prílohy č. 1 k opatreniu MF SR č. 23054/2002-92 v znení neskorších predpisov]\n\n### Daňové dôsledky\n\nKeďže v roku 2024 nebol tento náklad zaúčtovaný, vaša spoločnosť mala umelo navýšený základ dane a zaplatila vyššiu daň z príjmov. Máte preto **právo (nie povinnosť) podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2024**. V ňom si dodatočne uplatníte tento daňový výdavok, čím vám vznikne daňový preplatok, ktorý vám správca dane vráti. [Zdroj: § 16 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok)]\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam vám vykonať nasledujúce kroky:\n1.  V účtovníctve roku 2026 zaúčtujte interným dokladom opravu na účet `428/321` alebo `429/321` v sume 60 000 €.\n2.  Bezodkladne vypracujte a podajte dodatočné daňové priznanie za rok 2024, aby ste si nárokovali vrátenie preplatku na dani z príjmov.\n3.  Pri zostavovaní účtovnej závierky za rok 2026 nezabudnite uviesť požadované informácie o oprave v poznámkach.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zaúčtovanie významnej chyby na ťarchu účtu 428 alebo 429 a povinnosť uviesť informáciu o oprave s vyčíslením vplyvu 60 000 eur v poznámkach."},"google":{"odpoved":"Keďže suma 60 000 eur presahuje stanovenú hranicu významnosti, oprava sa zaúčtuje na ťarchu účtu 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo 429 – Neuhradená strata minulých rokov. Tento postup vyplýva z § 5 ods. 1 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania v sústave podvojného účtovníctva. V poznámkach k účtovnej závierke za rok 2026 musí spoločnosť uviesť informácie o oprave tejto významnej chyby. Konkrétne je povinná zverejniť povahu chyby, ktorá nastala v minulom účtovnom období, a sumu opravy. Táto povinnosť zverejnenia vyplýva z požiadavky na verný a pravdivý obraz podľa Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza účtovanie na ťarchu účtu 428 alebo 429 z dôvodu prekročenia hranice významnosti a správne špecifikuje aj povinnosť zverejniť povahu a sumu opravy v poznámkach."},"bez":{"odpoved":"Keďže ide o významnú opravu nákladu minulého účtovného obdobia, zaúčtuje sa na ťarchu účtu 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov. Tento postup vyplýva z § 59 ods. 15 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“). V poznámkach k účtovnej závierke za rok 2026 musí spoločnosť uviesť povahu a sumu chyby, teda neuplatnený náklad vo výške 60 000 eur. Túto povinnosť ukladá § 3 ods. 3 Postupov účtovania v PÚ. Zároveň je účtovná jednotka povinná opraviť údaje za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie v stĺpci \"minulé účtovné obdobie\".","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zaúčtovanie významnej chyby na ťarchu účtu 428 a povinnosť uviesť v poznámkach povahu a sumu chyby vo výške 60 000 eur."}},{"oblast":"uctovnictvo-zaverka","otazka":"Ný, s. r. o. v roku 2026 zistila, že v roku 2024 nezaúčtovala bankový poplatok 900 eur. Podľa vnútorného predpisu je hranica významnosti 25 000 eur, takže ide o nevýznamnú sumu. Do ktorého obdobia a na aké účty sa oprava zaúčtuje?","otazka_volna":"nasiel sa bankovy poplatok 900 eur z predminuleho roka. je to drobnost, kam to mam dat?","spravna_odpoved":"Zaúčtuje sa ako účtovný prípad bežného účtovného obdobia, t. j. roku 2026, a to na príslušných účtoch nákladov z hospodárskej činnosti účtovnej jednotky – nie cez účet 428 alebo 429 a nie do finančných nákladov, hoci pôvodne išlo o bankový poplatok (§ 5 ods. 1 druhá veta postupov účtovania).","ustanovenie":"§ 5 ods. 1 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 (postupy účtovania)","citat":"Opravy nevýznamných nákladov a nevýznamných výnosov minulých účtovných období sa účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov alebo výnosov z hospodárskej činnosti účtovnej jednotky.","zdroj_url":"https://www.mfsr.sk/files/sk/dane-cla-uctovnictvo/uctovnictvo-audit/uctovnictvo/legislativa-sr/opatrenia-oblasti-uctovnictva/uctovnictvo-podnikatelov/podvojne-uctovnictvo/postupy-uctovania/2026-01-16_opatrenie_mfsr_23054_2002_92.pdf","my":{"odpoved":"**Oprava sa zaúčtuje v bežnom účtovnom období, teda v roku 2026, na účet 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.**\n\nKeďže ide o nevýznamnú chybu z minulého účtovného obdobia, neopravuje sa spätne cez účty nerozdeleného zisku alebo neuhradenej straty (428/429), ale účtuje sa ako účtovný prípad bežného obdobia, v ktorom bola chyba zistená.\n\n### 1. Účtovné hľadisko (rok 2026)\n\nPodľa postupov účtovania sa opravy nevýznamných nákladov a výnosov minulých účtovných období účtujú na príslušných účtoch nákladov alebo výnosov v bežnom účtovnom období [Zdroj: § 59 ods. 13 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92].\n\nDôležité je, že aj keď pôvodný náklad (bankový poplatok) patrí medzi finančné náklady, jeho oprava sa účtuje na účet nákladov z hospodárskej činnosti.\n\n**Účtovný zápis v roku 2026:**\n\n| Účet | Názov účtu | Suma | Strana |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| 548 | Ostatné náklady na hospodársku činnosť | 900 € | MD (Má dať) |\n| 221 | Bankové účty | 900 € | D (Dal) |\n\n*Poznámka: Oprava sa neúčtuje na účet 568 – Ostatné finančné náklady, pretože ide o opravu chyby minulého obdobia, ktorá sa podľa metodiky účtuje ako ostatný náklad na hospodársku činnosť.* [Zdroj: referenčné hodnoty Accounteer.ai]\n\n### 2. Daňové hľadisko\n\nZ pohľadu dane z príjmov tento náklad vecne a časovo patrí do roku 2024.\n\n*   **V daňovom priznaní za rok 2026:** Zaúčtovaný náklad vo výške 900 € na účte 548 bude **pripočítateľnou položkou** k výsledku hospodárenia. Nie je to daňovo uznaný náklad roku 2026.\n*   **V daňovom priznaní za rok 2024:** Spoločnosť má **právo (nie povinnosť)** podať dodatočné daňové priznanie za rok 2024, v ktorom si dodatočne uplatní tento daňový náklad vo výške 900 €. Tým si zníži základ dane za rok 2024 a vznikne jej preplatok na dani.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2024. Znížite si tak daňovú povinnosť za daný rok a Finančná správa vám vráti vzniknutý preplatok na dani. Účtovne sa oprava vykoná v roku 2026, ako je uvedené vyššie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že oprava sa zaúčtuje v bežnom účtovnom období roku 2026 na účet nákladov z hospodárskej činnosti (548) a nie na účet finančných nákladov ani vlastného imania."},"google":{"odpoved":"Oprava nevýznamnej chyby sa účtuje v období jej zistenia, teda v roku 2026. Keďže ide o nevýznamnú sumu nákladu, zaúčtuje sa do nákladov bežného účtovného obdobia. Konkrétne sa suma 900 eur zaúčtuje na ťarchu účtu 568 – Ostatné finančné náklady a v prospech účtu 221 – Bankové účty. Tento postup vyplýva z § 5 ods. 1 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú postupy účtovania v sústave podvojného účtovníctva. V prípade významnej chyby by sa oprava účtovala na účtoch 428 alebo 429.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza účtovanie na účet 568 (finančné náklady), pričom podľa § 5 ods. 1 postupov účtovania sa nevýznamné opravy minulých období musia účtovať výlučne na účtoch nákladov z hospodárskej činnosti."},"bez":{"odpoved":"Oprava nevýznamnej chyby sa účtuje do bežného účtovného obdobia, v ktorom bola zistená, teda do roku 2026. Suma 900 eur sa zaúčtuje ako náklad na účet 568 – Ostatné finančné náklady so súvzťažným zápisom na účte 221 – Bankové účty. Tento postup vyplýva z § 59 ods. 14 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania v PÚ. Na rozdiel od významných opráv sa teda neúčtuje na účet 428 alebo 429. Tento náklad bude v roku 2026 daňovo uznaným výdavkom v súlade s § 17 ods. 29 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza účtovanie na účet 568 (finančné náklady), hoci podľa § 5 ods. 1 postupov účtovania sa nevýznamné opravy minulých období musia účtovať výlučne na účtoch nákladov z hospodárskej činnosti."}},{"oblast":"uctovnictvo-zaverka","otazka":"Xí, s. r. o.: daňová kontrola v roku 2026 dodatočne vyrubila daň z príjmov za rok 2023 v sume 3 000 eur. Účtovná jednotka sumu vyhodnotila ako nevýznamnú. Na aký nákladový účet ju zaúčtuje a v ktorom riadku výkazu ziskov a strát sa prejaví?","otazka_volna":"prisla kontrola a dorubila nam dan za rok 2023 tri tisic eur. je to malo. kam to zauctovat a kde sa mi to ukaze vo vykaze?","spravna_odpoved":"Zaúčtuje sa na ťarchu účtu 595 – Dodatočné odvody dane z príjmov so súvzťažným zápisom v prospech účtu 341 – Daň z príjmov (§ 73 ods. 3 postupov účtovania). Vo výkaze ziskov a strát Úč POD 2-01 sa prejaví v riadku 58 – Daň z príjmov splatná (591, 595). Keby bola suma významná, účtovala by sa na účet 428 alebo 429 so súvzťažným zápisom na účet 341 (§ 59 ods. 13 postupov účtovania).","ustanovenie":"§ 73 ods. 3 a § 59 ods. 13 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92; príloha č. 1 k opatreniu MF SR č. MF/23377/2014-74 (vzor výkazu ziskov a strát Úč POD 2-01)","citat":"Na ťarchu účtu 595 – Dodatočné odvody dane z príjmov sa účtujú nevýznamné dodatočné vyrubenia dane z príjmov za predchádzajúce roky","zdroj_url":"https://www.mfsr.sk/files/sk/dane-cla-uctovnictvo/uctovnictvo-audit/uctovnictvo/legislativa-sr/opatrenia-oblasti-uctovnictva/uctovnictvo-podnikatelov/podvojne-uctovnictvo/postupy-uctovania/2026-01-16_opatrenie_mfsr_23054_2002_92.pdf","my":{"odpoved":"Na základe daňovej kontroly dodatočne vyrubená daň z príjmov za rok 2023 v sume 3 000 €, ktorú spoločnosť vyhodnotila ako nevýznamnú, sa v roku 2026 zaúčtuje na nákladový účet **595 – Dodatočne platená daň z príjmov z minulých rokov**.\n\nVo výkaze ziskov a strát sa tento náklad prejaví na riadku **Daň z príjmov**, kde zníži výsledok hospodárenia po zdanení za bežné účtovné obdobie (rok 2026).\n\n---\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n#### 1. Kľúčový faktor: Významnosť chyby\n\nPodľa postupov účtovania je rozhodujúce, či je oprava chyby minulých období pre účtovnú jednotku **významná** alebo **nevýznamná**. Hranicu významnosti si každá spoločnosť určuje vo svojej internej smernici.\n\n*   **Nevýznamná oprava (váš prípad):** Účtuje sa ako účtovný prípad bežného obdobia, t. j. do nákladov alebo výnosov v roku zistenia chyby (2026).\n*   **Významná oprava:** Ak by suma 3 000 € bola vyhodnotená ako významná, neúčtovala by sa do nákladov bežného roka, ale priamo na účty vlastného imania:\n    *   `428 – Nerozdelený zisk minulých rokov` (ak by znižovala zisk)\n    *   `429 – Neuhradená strata minulých rokov` (ak by prehlbovala stratu)\n    [Účty 428/429 — názvy a oprava významných chýb, § 59 ods. 13 Postupov účtovania v PÚ]\n\n#### 2. Účtovanie v roku 2026\n\nKeďže ide o nevýznamnú sumu, postup je nasledovný:\n\n1.  **Predpis dodatočnej daňovej povinnosti:**\n    *   **MD (Má dať):** `595 – Dodatočne platená daň z príjmov z minulých rokov` ... 3 000 €\n    *   **D (Dal):** `341 – Daň z príjmov` ... 3 000 €\n\n2.  **Úhrada dane daňovému úradu:**\n    *   **MD (Má dať):** `341 – Daň z príjmov` ... 3 000 €\n    *   **D (Dal):** `221 – Bankové účty` ... 3 000 €\n\n#### 3. Vplyv na daňové priznanie za rok 2026\n\nNáklad zaúčtovaný na účte 595 predstavuje daňovú povinnosť za minulé obdobie (2023), nie náklad na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v roku 2026.\n\n*   Preto bude suma 3 000 € v daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb za rok 2026 **pripočítateľnou položkou** k výsledku hospodárenia.\n*   Inými slovami, tento náklad je z daňového hľadiska v roku 2026 **nedaňový**.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nHoci v tomto prípade ide o dodatočný vyrub na základe kontroly, je dobré si pamätať všeobecné pravidlo: ak spoločnosť sama zistí chybu, ktorá viedla k nižšej dani v minulosti (napr. zabudnutý výnos), je povinná podať dodatočné daňové priznanie. Ak by chyba viedla k vyššej dani (napr. zabudnutý náklad), podanie dodatočného priznania je jej právom, nie povinnosťou [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 16].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza nákladový účet 595 aj jeho zaradenie vo výkaze ziskov a strát do riadku dane z príjmov."},"google":{"odpoved":"Dodatočne vyrubená daň z príjmov za rok 2023 sa v roku 2026 zaúčtuje na ťarchu nákladového účtu 595 – Dodatočné odvody dane z príjmov. Tento náklad nie je daňovo uznaným výdavkom v roku 2026. Vo výkaze ziskov a strát sa táto suma prejaví v časti „Daň z príjmov“, kde znižuje výsledok hospodárenia bežného účtovného obdobia po zdanení. Tento postup pre opravu nevýznamnej chyby vyplýva z § 5 ods. 1 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania (ďalej len „Postupy účtovania“). Konkrétne účtovanie na účet 595 pri nevýznamnej sume je upravené v § 73 ods. 3 Postupov účtovania.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď správne uviedla nákladový účet 595, ale neuviedla konkrétne požadované číslo riadku výkazu ziskov a strát (riadok 58)."},"bez":{"odpoved":"Dodatočne vyrubenú daň z príjmov zaúčtuje účtovná jednotka na ťarchu nákladového účtu 595 – Dodatočné odvody dane z príjmov. Vo výkaze ziskov a strát sa táto suma prejaví v riadku „Splatná daň z príjmov“. Tento postup vyplýva z § 59 ods. 13 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania v sústave podvojného účtovníctva. Keďže ide o nevýznamnú sumu, účtuje sa ako náklad bežného účtovného obdobia, teda roku 2026. V prípade významnej sumy by sa oprava účtovala na účet 428 alebo 429 a neovplyvnila by výsledok hospodárenia bežného obdobia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza nákladový účet 595 aj príslušný riadok výkazu ziskov a strát (Splatná daň z príjmov)."}},{"oblast":"uctovnictvo-zaverka","otazka":"Omikron, s. r. o. od 1. 1. 2026 na základe prehodnotenia skrátila dobu účtovného odpisovania výrobnej linky z 8 na 5 rokov, čím sa výrazne zvýšia odpisy. Ide o opravu chyby minulých účtovných období, ktorú treba zaúčtovať na účet 429?","otazka_volna":"zistili sme ze stroj odpisujeme prilis dlho a skratili sme to. musim to spatne opravit cez minule roky?","spravna_odpoved":"Nie. Za opravu chýb minulých účtovných období sa nepovažujú rozdiely zo zmeny účtovnej hodnoty majetku a záväzku vyplývajúce zo zmeny úprav ocenenia, výslovne ani úprava doby používania alebo spôsobu opotrebenia dlhodobého majetku (§ 59 ods. 14 postupov účtovania). Zmena sa premietne prospektívne do odpisov bežného a budúcich období, cez účty 428 ani 429 sa neúčtuje; tvorbu odpisového plánu vrátane doby odpisovania účtovná jednotka opíše v poznámkach.","ustanovenie":"§ 59 ods. 14 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 (postupy účtovania)","citat":"Za opravu chýb minulých účtovných období sa nepovažujú rozdiely zo zmeny účtovnej hodnoty majetku a záväzku, vyplývajúce zo zmeny úprav ocenenia podľa § 26 a 27 zákona","zdroj_url":"https://www.mfsr.sk/files/sk/dane-cla-uctovnictvo/uctovnictvo-audit/uctovnictvo/legislativa-sr/opatrenia-oblasti-uctovnictva/uctovnictvo-podnikatelov/podvojne-uctovnictvo/postupy-uctovania/2026-01-16_opatrenie_mfsr_23054_2002_92.pdf","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade **nejde o opravu chyby minulých účtovných období** a účtovanie na účet 429 – Neuhradená strata minulých rokov by bolo nesprávne. Zmena doby odpisovania je zmenou účtovného odhadu, ktorá sa uplatňuje prospektívne (do budúcnosti).\n\n### Zdôvodnenie\n\nPodľa Postupov účtovania v podvojnom účtovníctve sa úprava doby používania alebo spôsobu opotrebenia dlhodobého majetku **výslovne nepovažuje za opravu chyby minulých účtovných období**.\n\n*   **Oprava chyby (§ 59 ods. 13):** Týka sa nesprávneho zaúčtovania alebo nezaúčtovania položiek v minulosti (napr. zabudnutá faktúra, matematická chyba). Významné opravy sa účtujú na účty 428 (Nerozdelený zisk minulých rokov) alebo 429 (Neuhradená strata minulých rokov).\n*   **Zmena účtovného odhadu (§ 59 ods. 14):** Zmena odpisového plánu (skrátenie doby odpisovania) je výsledkom nových informácií alebo skúseností (napr. rýchlejšie opotrebovanie stroja). Takáto zmena sa neaplikuje spätne, ale ovplyvní výšku odpisov v bežnom a budúcich účtovných obdobiach.\n\n> **Právny základ:** Za opravu chýb minulých účtovných období sa nepovažujú rozdiely zo zmeny účtovnej hodnoty majetku a záväzku, vyplývajúce zo zmeny úprav ocenenia [...], napríklad [...] **úprava doby používania alebo spôsobu opotrebenia dlhodobého majetku**. [Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92 (Postupy účtovania), § 59 ods. 14]\n\n### Správny účtovný postup od 1. 1. 2026\n\n1.  **Neopravujte minulé roky:** Účtovníctvo za roky 2025 a skôr zostáva nezmenené.\n2.  **Prepočítajte budúce odpisy:** Od 1. januára 2026 budete počítať nové, vyššie odpisy zo zostatkovej účtovnej ceny majetku a zostávajúcej (novej) doby odpisovania.\n3.  **Účtujte do nákladov:** Zvýšený odpis za rok 2026 a nasledujúce roky zaúčtujete štandardne na ťarchu účtu **551 – Odpisy dlhodobého nehmotného a dlhodobého hmotného majetku**.\n\n#### Príklad výpočtu\n\nPredpokladajme, že výrobná linka bola zaradená 1. 1. 2024 s obstarávacou cenou 160 000 €.\n\n| Položka | Pred zmenou (do 31. 12. 2025) | Po zmene (od 1. 1. 2026) |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Obstarávacia cena | 160 000 € | - |\n| Pôvodná doba odpisovania | 8 rokov | - |\n| Ročný odpis (2024, 2025) | 20 000 € (160 000 / 8) | - |\n| Oprávky k 31. 12. 2025 | 40 000 € (20 000 + 20 000) | - |\n| **Zostatková cena k 1. 1. 2026** | **120 000 €** (160 000 - 40 000) | **120 000 €** |\n| Nová celková doba odpisovania | - | 5 rokov |\n| Uplynutá doba odpisovania | - | 2 roky |\n| **Zostávajúca doba odpisovania** | - | **3 roky** (5 - 2) |\n| **Nový ročný odpis (2026, 2027, 2028)** | - | **40 000 €** (120 000 / 3) |\n\nV roku 2026 teda zaúčtujete odpis vo výške 40 000 € na účet 551.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nZmenu odpisového plánu je potrebné riadne zdôvodniť a zdokumentovať v internej smernici alebo v dodatku k odpisovému plánu. Dôvodom môže byť napríklad zavedenie viaczmennej prevádzky, technologické zastarávanie alebo zmena v predpokladanej intenzite využívania. Nezabudnite, že táto zmena sa týka **účtovných odpisov**. Daňové odpisy sa naďalej riadia zákonom o dani z príjmov a zaradením majetku do odpisovej skupiny, ktoré sa touto zmenou nemení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v plnom súlade s § 59 ods. 14 postupov účtovania konštatuje, že zmena doby odpisovania nie je opravou chyby minulých účtovných období, neúčtuje sa na účet 429 a uplatňuje sa prospektívne."},"google":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade nejde o opravu chyby minulých účtovných období, a preto sa neúčtuje na účet 429. Zmena doby odpisovania na základe nových informácií alebo prehodnotenia je zmenou účtovného odhadu. Táto úprava sa uplatňuje prospektívne, teda ovplyvní výšku odpisov v bežnom účtovnom období (2026) a v nasledujúcich obdobiach. Už uplatnené odpisy za predchádzajúce roky sa spätne neupravujú. Účtovná jednotka je povinná prehodnotiť odpisový plán a upraviť zostatkovú dobu odpisovania alebo sadzby odpisovania.\n\nPodľa § 3 ods. 14 Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania (Postupy účtovania v podvojnom účtovníctve), sa úprava doby používania dlhodobého majetku nepovažuje za opravu chýb minulých účtovných období.","spravne":false,"dovod":"Hoci je vecný záver správny, odpoveď sa odvoláva na nesprávne zákonné ustanovenie (§ 3 ods. 14 namiesto § 59 ods. 14 postupov účtovania)."},"bez":{"odpoved":"Nie, nejde o opravu chyby minulých účtovných období, ale o zmenu účtovného odhadu. Zmena doby odpisovania na základe nových informácií alebo prehodnotenia sa účtuje prospektívne, teda v bežnom a budúcich účtovných obdobiach. Zvýšené odpisy sa preto zaúčtujú do nákladov bežného obdobia na účet 551 – Odpisy dlhodobého majetku. Táto zmena sa neúčtuje na účet 429 – Nerozdelený zisk minulých rokov. Uvedený postup vyplýva z § 3 ods. 3 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania v sústave podvojného účtovníctva.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že nejde o opravu chyby minulých období, ale o zmenu účtovného odhadu s prospektívnym účtovaním do bežných nákladov, pričom sa neúčtuje na účet 429."}},{"oblast":"uctovnictvo-zaverka","otazka":"Pí, s. r. o. vykazuje k 31. 12. 2025 aj k 31. 12. 2024 rovnaké hodnoty: celková suma majetku zo súvahy v ocenení neupravenom o oprávky a opravné položky (brutto) 4 350 000 eur, v ocenení upravenom (netto) 3 050 000 eur, čistý obrat 7 900 000 eur a priemerný prepočítaný počet zamestnancov 46. Vzniká jej povinnosť dať si overiť účtovnú závierku audítorom?","otazka_volna":"majetok mame v hrubom nad styri miliony ale po odpisoch tri, obrat skoro osem milionov a 46 ludi. potrebujeme audit alebo nie?","spravna_odpoved":"Nie. Splnená je len jedna z troch podmienok – celková suma majetku sa na účely auditu posudzuje v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3, teda brutto 4 350 000 eur, čo presahuje 4 000 000 eur. Čistý obrat 7 900 000 eur nepresiahol 8 000 000 eur a 46 zamestnancov nepresiahlo 50. Na vznik povinnosti auditu musia byť splnené aspoň dve podmienky, a to ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, aj za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie (§ 19 ods. 1 písm. a) zákona).","ustanovenie":"§ 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve","citat":"celková suma majetku presiahla 4 000 000 eur, pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20260601#paragraf-19.odsek-1","my":{"odpoved":"Nie, spoločnosti Pí, s. r. o. **nevzniká povinnosť** dať si overiť účtovnú závierku za rok 2025 audítorom.\n\nPodľa § 19 ods. 1 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve musí mať obchodná spoločnosť účtovnú závierku overenú audítorom, ak ku dňu, ku ktorému sa závierka zostavuje (31. 12. 2025), a zároveň za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie (rok 2024) splnila **aspoň dve z nasledujúcich troch podmienok**:\n\n1.  **Celková suma majetku** presiahla **4 000 000 €**.\n2.  **Čistý obrat** presiahol **8 000 000 €**.\n3.  **Priemerný prepočítaný počet zamestnancov** presiahol **50**.\n\nPre posúdenie sumy majetku sa používa hodnota zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o opravné položky a oprávky (tzv. brutto hodnota) [Zákon č. 431/2002 Z. z., § 19, ods. 1, písm. a) bod 1]. Vo vašom prípade je to suma 4 350 000 €.\n\n### Vyhodnotenie podmienok\n\nKeďže sú hodnoty pre oba roky rovnaké, vyhodnotenie je pre obe obdobia identické:\n\n| Kritériá pre povinný audit (rok 2025 aj 2024) | Zákonný limit | Hodnota spoločnosti Pí, s. r. o. | Splnené? |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| 1. Celková suma majetku (brutto) | > 4 000 000 € | 4 350 000 € | **Áno** |\n| 2. Čistý obrat | > 8 000 000 € | 7 900 000 € | **Nie** |\n| 3. Priemerný počet zamestnancov | > 50 | 46 | **Nie** |\n\n### Záver\n\nSpoločnosť Pí, s. r. o. splnila v roku 2025 aj v roku 2024 **iba jednu z troch podmienok** (prekročenie sumy majetku). Keďže pre vznik povinosti auditu je potrebné splniť aspoň dve podmienky v oboch po sebe nasledujúcich obdobiach, povinnosť overiť účtovnú závierku za rok 2025 audítorom jej nevzniká.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne dospela k záveru, že povinnosť auditu nevzniká, pretože spoločnosť splnila iba jednu z troch zákonných podmienok (brutto majetok nad 4 000 000 eur), pričom na vznik povinnosti je potrebné splnenie aspoň dvoch podmienok."},"google":{"odpoved":"Nie, spoločnosti Pí, s. r. o. nevzniká povinnosť dať si overiť účtovnú závierku za rok 2025 audítorom. Povinnosť auditu vzniká, ak obchodná spoločnosť za účtovné obdobie (2025) a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie (2024) splnila aspoň dve z troch stanovených podmienok. Spoločnosť splnila v oboch rokoch iba jednu podmienku, a to presiahnutie celkovej sumy majetku brutto 4 000 000 eur (vykázala 4 350 000 eur). Podmienku čistého obratu presahujúceho 8 000 000 eur (vykázala 7 900 000 eur) a priemerného počtu zamestnancov nad 50 (vykázala 46) nesplnila ani v jednom z posudzovaných rokov. Tieto veľkostné kritériá ustanovuje § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru, že povinnosť auditu nevzniká, a správne a vecne presne vyhodnotila splnenie iba jednej z troch zákonom stanovených podmienok."},"bez":{"odpoved":"Nie, spoločnosti Pí, s. r. o. nevzniká povinnosť auditu za účtovné obdobie 2025. Povinnosť by jej vznikla, ak by za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie (2024) a za preverované účtovné obdobie (2025) splnila aspoň dve z troch stanovených podmienok. Spoločnosť splnila iba jednu podmienku, a to celkovú sumu majetku (4 350 000 eur > 4 000 000 eur). Podmienku čistého obratu (7 900 000 eur < 8 000 000 eur) a priemerného počtu zamestnancov (46 < 50) nesplnila. Tieto kritériá sú definované v § 19 ods. 1 písm. c) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne vyhodnocuje splnenie iba jedného z troch zákonných kritérií (majetok) a správne uzatvára, že povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom nevzniká."}},{"oblast":"uctovnictvo-zaverka","otazka":"Ró, a. s. má povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom a účtovné obdobie zhodné s kalendárnym rokom 2025. Dokedy musí byť jej výročná správa overená audítorom a dokedy ju musí uložiť do registra účtovných závierok?","otazka_volna":"sme auditovana akciovka, kalendarny rok. dokedy musi byt vyrocna sprava skontrolovana auditorom a dokedy ju mam poslat do registra?","spravna_odpoved":"Obidve lehoty sú do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, teda do 31. 12. 2026: výročná správa musí byť overená audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia (§ 20 ods. 3 zákona) a rovnako najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia musí byť uložená v registri účtovných závierok (§ 23a ods. 8 zákona).","ustanovenie":"§ 20 ods. 3 a § 23a ods. 8 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve","citat":"Výročná správa účtovnej jednotky podľa odseku 1 musí poskytovať verný a pravdivý obraz a musí byť overená audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20260601#paragraf-20.odsek-3","my":{"odpoved":"Na základe platnej legislatívy k 20. septembru 2026 musí byť výročná správa spoločnosti Ró, a. s. za účtovné obdobie 2025 overená audítorom aj uložená v Registri účtovných závierok v rovnakej lehote, a to najneskôr **do 31. decembra 2026**.\n\nPodrobnejšie vysvetlenie lehôt:\n\n1.  **Lehota na overenie audítorom: do 31. decembra 2026**\n    Výročná správa musí byť overená audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa vyhotovuje [Výročná správa — overenie audítorom a uloženie do 1 roka]. Keďže účtovné obdobie končí 31. decembra 2025, lehota na overenie uplynie 31. decembra 2026. Audítor okrem iného overuje aj súlad údajov vo výročnej správe s údajmi v účtovnej závierke.\n\n2.  **Lehota na uloženie do Registra účtovných závierok: do 31. decembra 2026**\n    Zákon o účtovníctve stanovuje povinnosť uložiť individuálnu výročnú správu v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa vyhotovuje [Zákon č. 431/2002 Z. z., § 23a, ods. 8]. Pre účtovné obdobie roka 2025 je teda konečný termín na uloženie výročnej správy taktiež 31. december 2026.\n\nV oboch prípadoch ide o tú istú lehotu jedného roka od skončenia účtovného obdobia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presnou právnou argumentáciou uvádza, že obe lehoty uplynú do 31. decembra 2026."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť Ró, a. s. musí mať výročnú správu overenú audítorom do konca roka 2026. Lehota na uloženie výročnej správy do registra účtovných závierok je do 31. júla 2026. Táto lehota platí, ak daňové priznanie za rok 2025 podá v riadnom termíne do 31. marca 2026. Ak si spoločnosť predĺži lehotu na podanie daňového priznania, výročnú správu ukladá do registra v tejto predĺženej lehote. Vyplýva to z § 20 ods. 1 a § 23a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza lehotu na uloženie výročnej správy do registra účtovných závierok (do 31. júla 2026, resp. podľa lehoty na daňové priznanie), pričom zákonná lehota je do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, teda do 31. decembra 2026."},"bez":{"odpoved":"Výročná správa za rok 2025 musí byť overená audítorom a uložená do registra účtovných závierok najneskôr do 31. decembra 2026. Lehota na uloženie výročnej správy pre účtovnú jednotku s povinnosťou auditu je jeden rok od skončenia účtovného obdobia. Overenie audítorom musí byť vykonané pred jej uložením do registra. Tieto povinnosti vyplývajú z § 20 ods. 1 a § 23a ods. 4 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza obidve lehoty do 31. decembra 2026 (do jedného roka od skončenia účtovného obdobia), čo sa plne zhoduje s referenciou."}},{"oblast":"uctovnictvo-zaverka","otazka":"Sigma, s. r. o. je materskou účtovnou jednotkou s tromi dcérskymi spoločnosťami. Zo súčtu individuálnych účtovných závierok materskej a všetkých dcérskych účtovných jednotiek k 31. 12. 2025 vyplýva: celková suma majetku (v ocenení upravenom o oprávky a opravné položky) 32 000 000 eur, čistý obrat 55 000 000 eur, priemerný prepočítaný počet zamestnancov 210. Ani jedna zo spoločností nie je subjektom verejného záujmu. Musí zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku?","otazka_volna":"mame matersku a tri dcery. spolu majetok 32 milionov, trzby 55 milionov a 210 ludi. treba konsolidaciu alebo nie?","spravna_odpoved":"Nie, nemá povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku. Splnená je len jedna z troch podmienok – celková suma majetku 32 000 000 eur je väčšia ako 30 000 000 eur; čistý obrat 55 000 000 eur nie je vyšší ako 60 000 000 eur a 210 zamestnancov nepresiahlo 250. Oslobodenie platí, ak nie sú splnené aspoň dve z týchto podmienok (§ 22 ods. 10 písm. a) zákona).","ustanovenie":"§ 22 ods. 10 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve","citat":"nie sú splnené aspoň dve z týchto podmienok: 1. celková suma majetku materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek je väčšia ako 30 000 000 eur","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20260601#paragraf-22.odsek-10","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade spoločnosť Sigma, s. r. o. **nemá povinnosť** zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku za rok 2025.\n\nPovinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku vzniká vtedy, ak sú na základe súčtu individuálnych závierok materskej a dcérskych spoločností splnené **aspoň dve z troch** stanovených veľkostných kritérií [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 22 ods. 10 písm. a)].\n\n### Vyhodnotenie podmienok\n\nPorovnajme hodnoty vašej skupiny s limitmi stanovenými v zákone:\n\n| Kritárium | Limit podľa zákona | Hodnota skupiny Sigma | Splnené? |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Celková suma majetku | > 30 000 000 € | 32 000 000 € | **Áno** |\n| Čistý obrat | > 60 000 000 € | 55 000 000 € | Nie |\n| Priemerný počet zamestnancov | > 250 | 210 | Nie |\n\n**Záver:**\nKeďže skupina Sigma splnila iba jednu z troch podmienok (prekročenie sumy majetku), nie je splnená zákonná požiadavka na splnenie aspoň dvoch podmienok. Povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku jej preto nevzniká.\n\nVaša informácia, že žiadna zo spoločností nie je subjektom verejného záujmu, je dôležitá, pretože v opačnom prípade by sa toto oslobodenie od povinnosti konsolidovať neuplatnilo [Zákon č. 431/2002 Z. z., § 22 ods. 11].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru a uviedla správne zákonné limity aj odôvodnenie podľa § 22 ods. 10 zákona o účtovníctve."},"google":{"odpoved":"Áno, spoločnosť Sigma, s. r. o. musí zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku za účtovné obdobie končiace 31. 12. 2025. Povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku vzniká, ak sú ku dňu, ku ktorému sa zostavuje, splnené aspoň dve z troch stanovených veľkostných podmienok. Skupina prekročila limit pre celkovú sumu majetku (32 000 000 eur > 24 000 000 eur) a pre čistý obrat (55 000 000 eur > 48 000 000 eur). Tretia podmienka, priemerný počet zamestnancov, nebola prekročená (210 < 250). Táto povinnosť vyplýva z § 22 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru na základe nesprávnych a zastaraných limitov pre posudzovanie povinnosti zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku (použila limity 24 mil. a 48 mil. namiesto aktuálnych 30 mil. a 60 mil. eur)."},"bez":{"odpoved":"Áno, spoločnosť Sigma, s. r. o. musí zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku. Povinnosť vzniká, pretože skupina na konsolidovanom základe k 31. 12. 2025 prekročila dve z troch veľkostných kritérií. Konkrétne prekročila hraničnú hodnotu pre celkovú sumu majetku (32 mil. € > 20 mil. €) a pre čistý obrat (55 mil. € > 40 mil. €). Táto povinnosť vyplýva z § 22 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Lehota na jej zostavenie je do šiestich mesiacov od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa zostavuje.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru a vychádza z nesprávnych (zastaraných) hraničných hodnôt kritérií, pričom spoločnosť v skutočnosti nemá povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku."}},{"oblast":"uctovnictvo-zaverka","otazka":"Tau, s. r. o. je materská účtovná jednotka, ktorá doteraz uplatňovala oslobodenie od zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky podľa § 22 ods. 10. Veľkostné kritériá uvedené v § 22 ods. 10 písm. a) však prekročila (splnila aspoň dve z troch) za účtovné obdobie 2024 aj za účtovné obdobie 2025. Za ktoré prvé účtovné obdobie musí zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku?","otazka_volna":"dva roky po sebe sme uz prekrocili limity na konsolidaciu. odkedy to musime robit? hned za ten druhy rok?","spravna_odpoved":"Prvýkrát za účtovné obdobie roku 2026, teda ku dňu 31. 12. 2026. Materská účtovná jednotka prestane uplatňovať oslobodenie až od nasledujúceho účtovného obdobia po tých dvoch po sebe idúcich účtovných obdobiach, v ktorých boli podmienky podľa § 22 ods. 10 splnené (§ 22 ods. 11 druhá veta zákona).","ustanovenie":"§ 22 ods. 11 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve","citat":"Materská účtovná jednotka prestane uplatňovať oslobodenie od povinnosti zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky od nasledujúceho účtovného obdobia, ak splní podmienky podľa odseku 10 dve po sebe idúce účtovné obdobia.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20260601#paragraf-22.odsek-11","my":{"odpoved":"Spoločnosť Tau, s. r. o. je povinná prvýkrát zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku **za účtovné obdobie 2026**.\n\nTáto povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o účtovníctve. Podľa neho materská účtovná jednotka prestane uplatňovať oslobodenie od povinnosti zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky od nasledujúceho účtovného obdobia, ak splní podmienky podľa § 22 ods. 10 dve po sebe idúce účtovné obdobia [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 22 ods. 11].\n\nVo vašom prípade:\n1.  Spoločnosť splnila veľkostné kritériá za prvé účtovné obdobie: **2024**.\n2.  Spoločnosť splnila veľkostné kritériá za druhé, bezprostredne nasledujúce účtovné obdobie: **2025**.\n3.  Keďže boli podmienky splnené za dve po sebe idúce obdobia, oslobodenie zaniká a povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku vzniká za **nasledujúce účtovné obdobie**, ktorým je rok **2026**.\n\n### Pripomenutie veľkostných kritérií\n\nPre úplnosť uvádzam veľkostné kritériá, ktorých sa to týka. Povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku vzniká, ak na základe súčtu individuálnych účtovných závierok materskej a všetkých dcérskych spoločností sú splnené **aspoň dve z nasledujúcich troch podmienok** [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 22 ods. 10 písm. a)]:\n\n*   **Celková suma majetku** je väčšia ako 30 000 000 EUR.\n*   **Čistý obrat** je vyšší ako 60 000 000 EUR.\n*   **Priemerný prepočítaný počet zamestnancov** presiahol 250.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje prvé účtovné obdobie ako rok 2026 a správne ho odôvodňuje aplikáciou § 22 ods. 11 zákona o účtovníctve po dvoch po sebe idúcich obdobiach prekročenia kritérií."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť Tau, s. r. o. musí prvýkrát zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku za účtovné obdobie roka 2025. Povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku vzniká v tom účtovnom období, v ktorom účtovná jednotka prestala spĺňať podmienky na oslobodenie. Keďže veľkostné kritériá boli prekročené ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (31. 12. 2025) a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie (2024), oslobodenie sa už na rok 2025 nevzťahuje. Táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 22 ods. 10 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Lehota na zostavenie a predloženie tejto závierky je do šiestich mesiacov od konca účtovného obdobia, za ktoré sa zostavuje.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne určila účtovné obdobie roka 2025 namiesto roka 2026, keďže oslobodenie zaniká až od nasledujúceho účtovného obdobia po dvoch obdobiach prekročenia kritérií."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť Tau, s. r. o. je povinná prvýkrát zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku za účtovné obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2026. Povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku vzniká v účtovnom období bezprostredne nasledujúcom po dvoch po sebe idúcich účtovných obdobiach, v ktorých materská účtovná jednotka prestala spĺňať podmienky na oslobodenie. Keďže veľkostné kritériá boli prekročené za roky 2024 a 2025, povinnosť sa vzťahuje na rok 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 22 ods. 10 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila prvé účtovné obdobie ako rok 2026 a uviedla správne vecné odôvodnenie dvoch po sebe idúcich období, pričom drobná nepresnosť v citácii odseku nemení správnosť záveru."}},{"oblast":"uctovnictvo-zaverka","otazka":"Ypsilon, s. r. o. je materskou účtovnou jednotkou dvoch slovenských dcér a zároveň dcérskou účtovnou jednotkou nemeckej materskej spoločnosti, ktorá v nej vlastní 92 % obchodných podielov; ostatní spoločníci s oslobodením súhlasili. Nemecká materská spoločnosť zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku podľa práva EÚ, tá je overená audítorom a zverejnená. Je Ypsilon oslobodená od zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky, keď nemecká materská nemá 100 %?","otazka_volna":"nemecka matka ma u nas 92 percent a robi konsolidaciu za celu skupinu. musime aj my robit konsolidaciu za nase dve dcery ked nemaju stovku?","spravna_odpoved":"Áno, je oslobodená. Stopercentný podiel sa nevyžaduje – postačuje, ak materská účtovná jednotka má najmenej 90 % akcií alebo podielov a ostatní akcionári alebo spoločníci s oslobodením súhlasili (§ 22 ods. 8 písm. b) zákona). Oslobodenie však možno uplatniť, len ak sú splnené aj všetky podmienky podľa § 22 ods. 9, vrátane toho, že Ypsilon a všetky jej dcéry sú zahrnované do konsolidovanej závierky nemeckej materskej, tá sa overuje audítorom a zverejňuje podľa právne záväzných aktov EÚ a Ypsilon uvedie v poznámkach názov a sídlo tejto materskej účtovnej jednotky a poukáže na to, že bola od povinnosti oslobodená.","ustanovenie":"§ 22 ods. 8 písm. b) a ods. 9 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve","citat":"najmenej 90 % akcií alebo podielov dcérskej účtovnej jednotky a ostatní akcionári alebo spoločníci tejto účtovnej jednotky súhlasili s oslobodením","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20260601#paragraf-22.odsek-8","my":{"odpoved":"Áno, spoločnosť Ypsilon, s. r. o. je za opísaných okolností **oslobodená od povinnosti zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku** na Slovensku.\n\nVlastníctvo 100 % podielov nie je jedinou možnosťou na uplatnenie tohto oslobodenia. Zákon o účtovníctve umožňuje oslobodenie aj v prípade, ak materská spoločnosť z členského štátu EÚ (v tomto prípade nemecká) vlastní aspoň 90 % podielov a ostatní spoločníci s oslobodením súhlasia, čo je vaša situácia.\n\n### Podmienky pre oslobodenie a ich splnenie\n\nPodľa Zákona o účtovníctve [Zákon č. 431/2002 Z. z., § 22 ods. 8 a 9] sa na materskú účtovnú jednotku, ktorá je zároveň dcérskou účtovnou jednotkou (ako Ypsilon, s. r. o.), nevzťahuje povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, ak sú splnené nasledujúce podmienky:\n\n1.  **Podiel vlastníctva:** Materská spoločnosť (nemecká) vlastní:\n    *   a) všetky podiely (100 %), **alebo**\n    *   b) **najmenej 90 % podielov** a ostatní spoločníci s oslobodením súhlasili.\n    *   **Stav:** **SPLNENÉ.** Nemecká materská spoločnosť vlastní 92 % a ostatní spoločníci súhlasili.\n\n2.  **Zahrnutie do vyššej konsolidácie:** Spoločnosť Ypsilon, s. r. o. a všetky jej dcérske spoločnosti musia byť zahrnuté do konsolidovanej účtovnej závierky nemeckej materskej spoločnosti, ktorá je zostavená podľa práva EÚ.\n    *   **Stav:** **SPLNENÉ.** Uvádzate, že nemecká materská spoločnosť takúto závierku zostavuje.\n\n3.  **Audit vyššej konsolidácie:** Konsolidovaná účtovná závierka nemeckej materskej spoločnosti musí byť overená audítorom.\n    *   **Stav:** **SPLNENÉ.** Uvádzate, že je overená audítorom.\n\n4.  **Zverejnenie vyššej konsolidácie:** Konsolidovaná účtovná závierka nemeckej materskej spoločnosti, jej konsolidovaná výročná správa a správa audítora musia byť zverejnené.\n    *   **Stav:** **SPLNENÉ.** Uvádzate, že sú zverejnené.\n\n5.  **Poznámka v individuálnej účtovnej závierke:** Spoločnosť Ypsilon, s. r. o. musí vo svojej individuálnej účtovnej závierke (v časti Poznámky) uviesť názov a sídlo nemeckej materskej spoločnosti a výslovne poukázať na to, že bola oslobodená od povinnosti zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku.\n    *   **Stav:** **POVINNOSŤ SPLNIŤ.** Toto je krok, ktorý musí Ypsilon, s. r. o. aktívne urobiť pri zostavovaní svojej najbližšej individuálnej účtovnej závierky.\n\n**Záver:**\nNa základe vami poskytnutých informácií spĺňa Ypsilon, s. r. o. všetky zákonné podmienky na oslobodenie od povinnosti zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu na Slovensku.\n\n---\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNezabudnite v poznámkach k individuálnej účtovnej závierke spoločnosti Ypsilon, s. r. o. za príslušné účtovné obdobie uviesť požadované informácie o oslobodení a identifikáciu nemeckej materskej spoločnosti. Nesplnenie tejto informačnej povinnosti by mohlo viesť k spochybneniu uplatnenia oslobodenia pri daňovej kontrole.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne potvrdzuje oslobodenie od povinnosti zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku na základe splnenia podmienky aspoň 90 % podielu so súhlasom ostatných spoločníkov a správne uvádza aj všetky súvisiace zákonné podmienky podľa § 22 ods. 8 a 9 zákona o účtovníctve."},"google":{"odpoved":"Áno, spoločnosť Ypsilon, s. r. o. je oslobodená od povinnosti zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku. Toto oslobodenie sa uplatní, pretože jej nemecká materská spoločnosť zostavuje, overuje a zverejňuje konsolidovanú účtovnú závierku podľa práva EÚ, v ktorej je zahrnutá aj Ypsilon, s. r. o. a jej dcérske spoločnosti. Podmienka 100 % vlastníctva podielov nie je nutná. Postačuje, ak materská spoločnosť vlastní najmenej 90 % podielov a ostatní spoločníci s oslobodením súhlasili, čo je vo vašom prípade splnené. Právnym základom pre toto oslobodenie je § 22 ods. 8 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne potvrdzuje oslobodenie, uvádza presné zákonné percento (najmenej 90 %) spolu so súhlasom spoločníkov a odkazuje na príslušné ustanovenie zákona o účtovníctve."},"bez":{"odpoved":"Áno, Ypsilon, s. r. o. je za splnenia ďalších podmienok oslobodená od povinnosti zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku. Vlastníctvo menej ako 100 % podielov nie je prekážkou, pokiaľ o zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky nepožiadali spoločníci s podielom najmenej 20 % na základnom imaní. Keďže nemecká materská spoločnosť vlastní 92 %, zostávajúci spoločníci túto podmienku nespĺňajú a navyše s oslobodením súhlasili. Podmienkou oslobodenia je aj zverejnenie konsolidovanej účtovnej závierky a správy nemeckej materskej spoločnosti v slovenskom Registri účtovných závierok. Toto oslobodenie upravuje § 22 ods. 6 a 7 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa opiera o nesprávne právne pravidlo týkajúce sa 20 % podielu spoločníkov a nesprávne odseky zákona namiesto zákonnej podmienky vlastníctva najmenej 90 % a súhlasu ostatných spoločníkov podľa § 22 ods. 8 písm. b)."}},{"oblast":"uctovnictvo-zaverka","otazka":"Fí, a. s. je materskou účtovnou jednotkou. Zo súčtu závierok skupiny je splnená len jedna z troch veľkostných podmienok podľa § 22 ods. 10. Jedna z jej dcérskych spoločností však emitovala dlhopisy, ktoré boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu. Môže Fí uplatniť oslobodenie od zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky?","otazka_volna":"na konsolidaciu limity nespĺňame, ale jedna nasa dcera vydala dlhopisy na burze. mozeme to nechat tak bez konsolidacie?","spravna_odpoved":"Nie, nemôže. Oslobodenie podľa § 22 ods. 10 sa nevzťahuje na materskú účtovnú jednotku, ak je subjektom verejného záujmu alebo ak je subjektom verejného záujmu niektorá jej dcérska účtovná jednotka (§ 22 ods. 11 prvá veta zákona); dcéra s cennými papiermi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu je subjektom verejného záujmu podľa § 2 ods. 14. Fí preto musí zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku aj konsolidovanú výročnú správu a obidve musia byť overené audítorom (§ 22 ods. 2).","ustanovenie":"§ 22 ods. 11 a § 2 ods. 14 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve","citat":"oslobodenie podľa odseku 10 sa nevzťahuje na materskú účtovnú jednotku, ak je subjektom verejného záujmu alebo ak niektorá jej dcérska účtovná jednotka je subjektom verejného záujmu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20260601#paragraf-22.odsek-11","my":{"odpoved":"**Nie, spoločnosť Fí, a. s. nemôže uplatniť oslobodenie a je povinná zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku.**\n\nHoci vaša skupina nespĺňa veľkostné kritériá, kľúčová je skutočnosť, že jedna z dcérskych spoločností emitovala dlhopisy prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Základné pravidlo (veľkostné kritériá):**\n    Podľa § 22 ods. 10 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve je materská účtovná jednotka oslobodená od povinnosti zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, ak na základe súčtu individuálnych závierok skupiny nie sú splnené aspoň dve z troch podmienok:\n    *   Celková suma majetku je väčšia ako 30 000 000 €.\n    *   Čistý obrat je vyšší ako 60 000 000 €.\n    *   Priemerný prepočítaný počet zamestnancov presiahol 250.\n\n    Keďže vaša skupina spĺňa len jednu z týchto podmienok, podľa tohto odseku by ste oslobodenie uplatniť mohli.\n\n2.  **Výnimka z oslobodenia (subjekt verejného záujmu):**\n    Existuje však dôležitá výnimka, ktorá má prednosť. Podľa § 22 ods. 11 Zákona o účtovníctve sa oslobodenie podľa odseku 10 **nevzťahuje** na materskú účtovnú jednotku, ak je subjektom verejného záujmu alebo **ak niektorá jej dcérska účtovná jednotka je subjektom verejného záujmu** [Zákon č. 431/2002 Z. z., § 22, ods. 11].\n\n3.  **Aplikácia na váš prípad:**\n    Účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere (vrátane dlhopisov) prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu, sa považuje za subjekt verejného záujmu. Keďže vaša dcérska spoločnosť túto podmienku spĺňa, stáva sa subjektom verejného záujmu.\n\n    Tým pádom sa na vašu materskú spoločnosť Fí, a. s. vzťahuje výnimka z § 22 ods. 11 a povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku jej vzniká bez ohľadu na to, že nespĺňa veľkostné kritériá.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným odôvodnením podľa zákona o účtovníctve uvádza, že spoločnosť nemôže uplatniť oslobodenie, pretože jej dcérska spoločnosť je subjektom verejného záujmu."},"google":{"odpoved":"Nie, spoločnosť Fí, a. s. nemôže uplatniť oslobodenie od zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky. Hoci skupina nespĺňa veľkostné podmienky, jedna z jej dcérskych spoločností je subjektom verejného záujmu. Za subjekt verejného záujmu sa považuje, pretože emitovala cenné papiere (dlhopisy), ktoré boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu. Oslobodenie od povinnosti zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku sa na takúto skupinu nevzťahuje. Toto obmedzenie vyplýva z § 22 ods. 11 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru a uviedla správne zákonné odôvodnenie vrátane postavenia dcérskej spoločnosti ako subjektu verejného záujmu podľa § 22 ods. 11 zákona o účtovníctve."},"bez":{"odpoved":"Nie, spoločnosť Fí, a. s. nemôže uplatniť oslobodenie od povinnosti zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku. Hoci skupina nespĺňa veľkostné kritériá, jedna z jej dcérskych spoločností je subjektom verejného záujmu, pretože emitovala cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu. V takomto prípade sa oslobodenie od konsolidácie z dôvodu veľkosti skupiny neuplatní. Táto výnimka z oslobodenia vyplýva z ustanovenia § 22 ods. 11 v nadväznosti na § 2 ods. 15 písm. a) Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru, že spoločnosť nemôže uplatniť oslobodenie, keďže dcérska spoločnosť je subjektom verejného záujmu podľa § 22 ods. 11 zákona o účtovníctve."}},{"oblast":"uctovnictvo-zaverka","otazka":"Chí, s. r. o. je zatriedená ako malá účtovná jednotka, ale splnila dve z troch podmienok podľa § 19, takže má povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom. Musí ako súčasť poznámok zostaviť prehľad peňažných tokov (cash flow) a prehľad o pohybe vlastného imania?","otazka_volna":"sme mala sro ale ideme na audit. chce odo mna auditor cash flow. musim ho robit alebo nie?","spravna_odpoved":"Nie, nemusí. Obsahová náplň poznámok malej účtovnej jednotky (príloha č. 1 k opatreniu MF SR č. MF/23378/2014-74) obsahuje len Čl. I až VII a prehľad peňažných tokov ani prehľad o pohybe vlastného imania v nej nie sú. Tieto dva prehľady sú povinnou súčasťou poznámok len pre veľkú účtovnú jednotku a subjekt verejného záujmu (Čl. IX a Čl. X prílohy č. 1 k opatreniu MF SR č. MF/23377/2014-74). Povinnosť auditu na rozsah poznámok nemá vplyv – rozhoduje výlučne veľkostná skupina.","ustanovenie":"Príloha č. 1 k opatreniu MF SR č. MF/23378/2014-74 (poznámky malej účtovnej jednotky, Čl. I až VII); Čl. IX a Čl. X prílohy č. 1 k opatreniu MF SR č. MF/23377/2014-74","citat":"V prehľade peňažných tokov sa uvádzajú informácie o peňažných tokoch, ktorými sú príjmy a výdavky peňažných prostriedkov a prírastky a úbytky peňažných ekvivalentov","zdroj_url":"https://www.mfsr.sk/files/archiv/2014/3494/73/Priloha_1_druha_cast_.pdf","my":{"odpoved":"**Nie, nemusí.** Malá účtovná jednotka, aj keď má povinnosť auditu, nezostavuje prehľad peňažných tokov ani prehľad o pohybe vlastného imania.\n\nPovinnosť zostaviť tieto súčasti účtovnej závierky sa viaže na veľkostné zatriedenie účtovnej jednotky, nie na samotnú povinnosť auditu.\n\n1.  **Rozsah účtovnej závierky malej účtovnej jednotky:**\n    Účtovná závierka malej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva obsahuje tieto súčasti:\n    *   Súvaha\n    *   Výkaz ziskov a strát\n    *   Poznámky\n\n2.  **Rozsah účtovnej závierky veľkej účtovnej jednotky:**\n    Až veľké účtovné jednotky a subjekty verejného záujmu majú povinnosť zostavovať účtovnú závierku, ktorá okrem vyššie uvedených súčastí obsahuje aj:\n    *   Prehľad peňažných tokov (Cash Flow)\n    *   Prehľad o pohybe vlastného imania\n\nSkutočnosť, že vaša spoločnosť splnila podmienky pre povinný audit podľa § 19 Zákona o účtovníctve [Zákon č. 431/2002 Z. z., § 19, ods. 1], nemení jej zatriedenie z malej na veľkú účtovnú jednotku. Audítor bude overovať účtovnú závierku v rozsahu predpísanom pre malú účtovnú jednotku.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNezabudnite, že s povinnosťou auditu sa spája aj povinnosť vyhotoviť a uložiť do registra účtovných závierok **výročnú správu** [Zákon č. 431/2002 Z. z., § 20, ods. 1]. Výročná správa musí obsahovať okrem iného aj účtovnú závierku a správu audítora.\n\n*Odpoveď nebola overená proti internej databáze, nakoľko poskytnutý kontext neobsahoval presné vymedzenie súčastí účtovnej závierky pre jednotlivé veľkostné kategórie.*","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že spoločnosť tieto prehľady nemusí zostaviť, keďže rozsah poznámok závisí od veľkostnej kategórie účtovnej jednotky a nie od povinnosti auditu."},"google":{"odpoved":"Áno, spoločnosť Chí, s. r. o. musí ako súčasť poznámok zostaviť prehľad peňažných tokov a aj prehľad o pohybe vlastného imania. Hoci je zatriedená ako malá účtovná jednotka, vznikla jej povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom. Účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť auditu, zostavujú tieto výkazy bez ohľadu na ich veľkostné zatriedenie. Táto povinnosť vyplýva z Opatrenia Ministerstva financií SR č. MF/23378/2014-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o individuálnej účtovnej závierke pre malé účtovné jednotky, v nadväznosti na § 19 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru a uviedla nesprávne právne pravidlo, keďže povinnosť auditu nemá vplyv na rozsah poznámok malej účtovnej jednotky a tieto prehľady zostavovať nemusí."},"bez":{"odpoved":"Áno, spoločnosť Chí, s. r. o. musí zostaviť prehľad peňažných tokov a prehľad o pohybe vlastného imania. Táto povinnosť jej vzniká, pretože má povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa § 19. Vyplýva to z ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Tieto prehľady sú samostatnou súčasťou riadnej individuálnej účtovnej závierky, nie sú súčasťou poznámok. Rozhodujúca je teda povinnosť auditu, nie zatriedenie účtovnej jednotky ako malej.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru, keď nesprávne tvrdí, že spoločnosť má povinnosť tieto prehľady zostaviť z dôvodu povinnosti auditu."}},{"oblast":"uctovnictvo-zaverka","otazka":"Psí, a. s. je veľká účtovná jednotka. Vo výkaze ziskov a strát Úč POD 2-01 za rok 2025 má: riadok 56 (výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením) 250 000 eur, riadok 58 (daň z príjmov splatná) 52 500 eur, riadok 59 (daň z príjmov odložená) 8 000 eur a riadok 60 (prevod podielov na výsledku hospodárenia spoločníkom) 0 eur. Aká suma musí byť vykázaná v súvahe na riadku 100?","otazka_volna":"vo vykaze mam zisk pred danou 250 tisic, splatna dan 52 500 a odlozena 8 tisic. ake cislo mi ma sediet v suvahe na tom riadku s vysledkom hospodarenia?","spravna_odpoved":"Riadok 57 (Daň z príjmov = r. 58 + r. 59) = 52 500 + 8 000 = 60 500 eur; riadok 61 (r. 56 - r. 57 - r. 60) = 250 000 - 60 500 - 0 = 189 500 eur. V súvahe v riadku 100 v stĺpci 4 (A.VIII. Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení) musí byť rovnaká suma 189 500 eur – väzba medzi výkazom ziskov a strát a súvahou je predpísaná opatrením (§ 3 ods. 4 opatrenia MF SR č. MF/23377/2014-74).","ustanovenie":"§ 3 ods. 4 opatrenia MF SR č. MF/23377/2014-74 (individuálna účtovná závierka veľkej účtovnej jednotky)","citat":"Po vyplnení číselných údajov suma vo výkaze ziskov a strát v riadku 61 v stĺpci 1 sa rovná sume v súvahe v riadku 100 v stĺpci 4","zdroj_url":"https://www.mfsr.sk/files/archiv/2014/3494/73/opatrenie_MF_23377_2014_74.pdf","my":{"odpoved":"V súvahe na riadku 100 (Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení) musí byť vykázaná suma **189 500 €**.\n\nTáto suma sa musí zhodovať s výsledkom hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení, ktorý je uvedený na riadku 61 výkazu ziskov a strát. Ide o základnú kontrolnú väzbu medzi súvahou a výkazom ziskov a strát [Opatrenie MF SR č. MF/23377/2014-74, § 3, ods. 4].\n\n### Výpočet výsledku hospodárenia po zdanení\n\nVýsledok hospodárenia po zdanení sa vypočíta z údajov vo výkaze ziskov a strát nasledovne:\n\n| Položka | Riadok VZaS | Suma v EUR |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením | r. 56 | 250 000,00 |\n| Daň z príjmov splatná | r. 58 | - 52 500,00 |\n| Daň z príjmov odložená | r. 59 | - 8 000,00 |\n| Prevod podielov na výsledku hospodárenia spoločníkom | r. 60 | - 0,00 |\n| **Výsledok hospodárenia po zdanení (zhodný s r. 100 súvahy)** | **r. 61** | **189 500,00** |\n\nSuma 189 500 € predstavuje účtovný zisk po zdanení, ktorý sa prenáša z výkazu ziskov a strát do súvahy ako prírastok vlastného imania za bežné účtovné obdobie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu 189 500 € a odkazuje na príslušnú kontrolnú väzbu podľa opatrenia MF SR."},"google":{"odpoved":"V súvahe na riadku 100 musí byť vykázaná suma 189 500 eur. Táto suma predstavuje výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení. Vypočíta sa ako výsledok hospodárenia pred zdanením (riadok 56) znížený o splatnú (riadok 58) a odloženú daň z príjmov (riadok 59). Uvedený postup vyplýva zo štruktúry výkazu ziskov a strát.\n\nTento výpočet je v súlade s Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/23377/2014-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o individuálnej účtovnej závierke pre veľké účtovné jednotky a subjekty verejného záujmu, v znení neskorších predpisov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu 189 500 eur vrátane správneho postupu výpočtu a odkazu na príslušné opatrenie."},"bez":{"odpoved":"V súvahe na riadku 100 musí byť vykázaná suma 189 500 eur. Táto hodnota predstavuje výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení, ktorý sa vypočíta ako výsledok hospodárenia pred zdanením (250 000 €) znížený o splatnú (52 500 €) a odloženú daň z príjmov (8 000 €). Ide o hodnotu z riadku 57 výkazu ziskov a strát, ktorá sa prenáša do súvahy ako súčasť vlastného imania. Usporiadanie a obsahové vymedzenie položiek súvahy a výkazu ziskov a strát upravujú Prílohy č. 1 a 2 k Opatreniu MF SR č. 4455/2003-92 v znení neskorších predpisov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď síce uvádza správnu sumu 189 500 eur, ale v odôvodnení sa opiera o nesprávne/zastarané právne predpisy a chybne označuje výsledok hospodárenia po zdanení ako riadok 57 namiesto riadku 61 výkazu ziskov a strát."}},{"oblast":"uctovnictvo-zaverka","otazka":"Omega, s. r. o. (veľká účtovná jednotka) má k 31. 12. 2025 v súvahe na riadku 01 (SPOLU MAJETOK) brutto hodnotu 1 800 000 eur a korekciu (oprávky a opravné položky) 560 000 eur. Aká suma musí byť vykázaná na riadku 79 súvahy v stĺpci 4 a prečo?","otazka_volna":"v suvahe mam majetok v hrubom 1,8 miliona a odpisy s opravnymi polozkami 560 tisic. co mi ma vyjst dole na pasivach?","spravna_odpoved":"Netto hodnota aktív = 1 800 000 - 560 000 = 1 240 000 eur. Riadok 01 v stĺpci 2 (netto za bežné účtovné obdobie) sa musí rovnať riadku 79 v stĺpci 4 (SPOLU VLASTNÉ IMANIE A ZÁVÄZKY za bežné účtovné obdobie), takže na riadku 79 v stĺpci 4 musí byť 1 240 000 eur. Strana pasív sa teda porovnáva s netto, nie s brutto hodnotou aktív (§ 2 ods. 3 a ods. 8 opatrenia MF SR č. MF/23377/2014-74).","ustanovenie":"§ 2 ods. 3 a ods. 8 opatrenia MF SR č. MF/23377/2014-74 (individuálna účtovná závierka veľkej účtovnej jednotky)","citat":"Po vyplnení číselných údajov v súvahe sa suma v riadku 01 v stĺpcoch 2 a 3 rovná sume v riadku 79 v stĺpcoch 4 a 5.","zdroj_url":"https://www.mfsr.sk/files/archiv/2014/3494/73/opatrenie_MF_23377_2014_74.pdf","my":{"odpoved":"Na riadku 79 súvahy v stĺpci 4 musí byť vykázaná **suma celkových aktív (majetku) v netto hodnote z bezprostredne predchádzajúceho účtovného obdobia**, teda k 31. 12. 2024. Túto sumu z poskytnutých údajov nie je možné určiť, pretože sa vzťahujú na bežné obdobie (rok 2025).\n\n### Zdôvodnenie\n\nPrincíp fungovania súvahy v podvojnom účtovníctve na Slovensku je založený na dvoch kľúčových pravidlách:\n\n1.  **Súvahová rovnosť:** Súčet celkového majetku (Aktíva) sa musí vždy rovnať súčtu vlastného imania a záväzkov (Pasíva).\n2.  **Porovnateľnosť údajov:** Účtovná závierka musí povinne obsahovať aj údaje za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie, aby bola zabezpečená porovnateľnosť informácií v čase.\n\n#### Štruktúra súvahy\n\nPodľa postupov účtovania je štruktúra stĺpcov v súvahe nasledovná:\n\n*   **Strana Aktív (Majetok):**\n    *   **Stĺpec 1 (netto):** Hodnota majetku za **bežné** účtovné obdobie (k 31. 12. 2025).\n    *   **Stĺpec 2 (netto):** Hodnota majetku za **predchádzajúce** účtovné obdobie (k 31. 12. 2024).\n*   **Strana Pasív (Vlastné imanie a Záväzky):**\n    *   **Stĺpec 3:** Hodnota pasív za **bežné** účtovné obdobie (k 31. 12. 2025).\n    *   **Stĺpec 4:** Hodnota pasív za **predchádzajúce** účtovné obdobie (k 31. 12. 2024).\n\n[Zdroj: Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania]\n\n#### Aplikácia na váš prípad\n\n1.  **Údaje za bežné obdobie (rok 2025):**\n    *   Poskytli ste údaje k 31. 12. 2025.\n    *   Netto hodnota majetku za rok 2025 je: 1 800 000 € (brutto) - 560 000 € (korekcia) = **1 240 000 €**.\n    *   Táto suma 1 240 000 € bude uvedená na riadku 01 (MAJETOK SPOLU) v **stĺpci 1**.\n    *   Z dôvodu súvahovej rovnosti musí byť rovnaká suma uvedená aj na riadku 79 (VLASTNÉ IMANIE A ZÁVÄZKY SPOLU) v **stĺpci 3**.\n\n2.  **Údaje za predchádzajúce obdobie (rok 2024):**\n    *   Otázka sa týka **riadku 79, stĺpca 4**. Tento stĺpec vykazuje hodnotu pasív za predchádzajúce obdobie (k 31. 12. 2024).\n    *   Na základe súvahovej rovnosti musí byť táto hodnota zhodná s hodnotou majetku za predchádzajúce obdobie, ktorá sa vykazuje na riadku 01 v **stĺpci 2**.\n    *   Preto suma na riadku 79, stĺpec 4, bude presne tá istá ako netto hodnota majetku vykázaná v súvahe za rok 2024.\n\n**Záver:**\nNa riadku 79 v stĺpci 4 musí byť uvedená hodnota z riadku \"Vlastné imanie a záväzky spolu\" zo súvahy zostavenej k 31. 12. 2024. Bez účtovnej závierky za rok 2024 nie je možné túto konkrétnu sumu vyčísliť.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne priradila stĺpce súvahy veľkej účtovnej jednotky, kde stĺpec 4 predstavuje bežné účtovné obdobie na strane pasív (rovné stĺpcu 2 na strane aktív, t. j. 1 240 000 eur), a mylne dospela k záveru, že sumu nemožno určiť."},"google":{"odpoved":"Na riadku 79 súvahy v stĺpci 4 musí byť vykázaná suma 0 (nula). Riadok 79 je kontrolný riadok, ktorý zisťuje rozdiel medzi celkovou sumou majetku a celkovou sumou vlastného imania a záväzkov, pričom tento rozdiel musí byť nulový. Stĺpec 4 \"Korekcia\" sa používa na vykazovanie oprávok a opravných položiek k jednotlivým položkám majetku. Keďže kontrolný riadok nepredstavuje majetkovú položku, ale výsledok kontrolného výpočtu netto hodnôt, v stĺpci 4 sa neuvádza žiadna hodnota. Usporiadanie a obsahové vymedzenie položiek súvahy pre veľké účtovné jednotky upravuje príloha č. 1 k Opatreniu Ministerstva financií SR č. MF/23377/2014-74.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu (0 namiesto 1 240 000 eur) a nesprávne definuje riadok 79 ako kontrolný riadok rozdielu, hoci ide o riadok SPOLU VLASTNÉ IMANIE A ZÁVÄZKY."},"bez":{"odpoved":"Na riadku 79 súvahy (VLASTNÉ IMANIE A ZÁVÄZKY SPOLU) v stĺpci 4 musí byť vykázaná suma 1 240 000 eur. Táto hodnota zodpovedá netto hodnote majetku na riadku 01 (1 800 000 eur - 560 000 eur). Dôvodom je dodržanie základného bilančného princípu, podľa ktorého sa celková hodnota majetku musí rovnať celkovej hodnote vlastného imania a záväzkov. Táto požiadavka vyplýva zo štruktúry súvahy, ktorej vzor je prílohou č. 1 k Opatreniu MF SR č. MF/23054/2002-92 v znení neskorších predpisov.","spravne":false,"dovod":"Hoci je výsledná suma 1 240 000 eur správna, v odôvodnení je uvedený nesprávny a neplatný právny predpis (opatrenie č. MF/23054/2002-92 namiesto platného opatrenia pre veľké účtovné jednotky č. MF/23377/2014-74)."}},{"oblast":"uctovnictvo-zaverka","otazka":"Alfa2, a. s. (účtovné obdobie = kalendárny rok) zostavuje podľa osobitného predpisu priebežnú účtovnú závierku k 30. 6. 2026. Aké údaje sa uvedú v súvahe v časti bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie – stav k 30. 6. 2025 alebo k 31. 12. 2025 – a uzatvárajú sa pri priebežnej závierke účtovné knihy?","otazka_volna":"robime polrocnu zavierku k 30.6. co mam dat do stlpca za minule obdobie, polrok minuleho roka? a mam zavriet knihy?","spravna_odpoved":"Do časti bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sa v súvahe uvedie stav ku dňu, ku ktorému sa zostavuje riadna (prípadne mimoriadna) účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie, teda k 31. 12. 2025 – nie k 30. 6. 2025 (§ 18 ods. 3 zákona). Pri zostavovaní priebežnej účtovnej závierky sa účtovné knihy neuzavrú a inventarizácia sa vykonáva len na účely vyjadrenia ocenenia podľa § 26 ods. 3 (§ 18 ods. 1 zákona). Priebežnú účtovnú závierku nemusí mať účtovná jednotka overenú audítorom (§ 19 ods. 6).","ustanovenie":"§ 18 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve","citat":"v časti bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sa vykazujú informácie podľa prvej vety ku dňu, ku ktorému sa zostavuje riadna účtovná závierka alebo mimoriadna účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20260601#paragraf-18.odsek-3","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu je vysvetlenie k vykazovaniu údajov v priebežnej účtovnej závierke.\n\nV súvahe priebežnej účtovnej závierky zostavenej k 30. 6. 2026 sa v časti pre bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie uvedú údaje k **31. 12. 2025**. Pri zostavení priebežnej účtovnej závierky sa účtovné knihy **neuzatvárajú**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Porovnávacie obdobie v súvahe**\n    Zákon o účtovníctve presne definuje, aké údaje sa vykazujú v stĺpci pre bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie pri priebežnej závierke. Nejde o údaje k rovnakému dňu predchádzajúceho roka (30. 6. 2025), ale o údaje z poslednej riadnej (alebo mimoriadnej) účtovnej závierky.\n\n    *   **Právna úprava:** V súvahe priebežnej účtovnej závierky sa v časti „bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie“ vykazujú informácie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje riadna alebo mimoriadna účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 18 ods. 3].\n    *   **Aplikácia na váš prípad:** Keďže vaša spoločnosť zostavuje priebežnú závierku k 30. 6. 2026, bezprostredne predchádzajúcim účtovným obdobím je kalendárny rok 2025. Riadna účtovná závierka za rok 2025 bola zostavená k 31. 12. 2025. Preto sa ako porovnávacie údaje použijú práve stavy majetku a záväzkov k tomuto dátumu.\n\n2.  **Uzatváranie účtovných kníh**\n    Účtovné knihy sa uzatvárajú len v prípadoch, keď sa zostavuje riadna alebo mimoriadna účtovná závierka. Priebežná účtovná závierka je len medzireportom o stave majetku, záväzkov a výsledku hospodárenia k určitému dňu v priebehu účtovného obdobia.\n\n    *   **Právna úprava:** Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku vždy, keď uzavrie účtovné knihy. Ak ich uzavrie k poslednému dňu účtovného obdobia, zostavuje riadnu účtovnú závierku. V ostatných prípadoch (napr. vstup do likvidácie) zostavuje mimoriadnu účtovnú závierku [Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 17 ods. 6].\n    *   **Dôsledok:** Keďže pri priebežnej závierke sa účtovné knihy neuzatvárajú, účtovná jednotka pokračuje v účtovaní až do konca účtovného obdobia, kedy zostaví riadnu účtovnú závierku a uzavrie knihy.\n\n### Prehľad vykazovaných údajov\n\n| Položka | Priebežná ÚZ k 30. 6. 2026 |\n| :--- | :--- |\n| **Bežné obdobie (stĺpec 1 a 3)** | Údaje k **30. 6. 2026** |\n| **Predchádzajúce obdobie (stĺpec 2 a 4)** | Údaje k **31. 12. 2025** |\n| **Uzatvorenie účtovných kníh** | **Nie** |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom o účtovníctve uvádza, že v súvahe sa vykážu údaje k 31. 12. 2025 a účtovné knihy sa pri priebežnej účtovnej závierke neuzatvárajú."},"google":{"odpoved":"V súvahe priebežnej účtovnej závierky zostavenej k 30. 6. 2026 sa v časti pre bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie uvedú údaje k 31. 12. 2025. Vyplýva to z § 18 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, podľa ktorého sa v tejto časti vykazujú informácie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje riadna účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. Pri zostavení priebežnej účtovnej závierky sa účtovné knihy neuzatvárajú. Túto skutočnosť ustanovuje § 18 ods. 1 zákona o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným odkazom na zákon uvádza, že sa vykáže stav k 31. 12. 2025 a účtovné knihy sa neuzatvárajú."},"bez":{"odpoved":"V súvahe sa v časti bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie uvedú údaje k 31. 12. 2025. Pri zostavovaní priebežnej účtovnej závierky sa účtovné knihy neuzatvárajú a inventarizácia sa vykonáva len na účely ocenenia. Vyplýva to z § 18 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Porovnateľným údajom pre priebežnú závierku sú údaje z riadnej účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza dátum 31. 12. 2025 aj skutočnosť, že účtovné knihy sa pri priebežnej účtovnej závierke neuzatvárajú."}},{"oblast":"uctovnictvo-zaverka","otazka":"Beta2, s. r. o. dosiahla za rok 2025 účtovný zisk 84 000 eur, ktorý pri otvorení kníh k 1. 1. 2026 zaúčtovala na účet 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní. Valné zhromaždenie o jeho rozdelení do 31. 12. 2026 nerozhodlo. Ako sa musí zostatok účtu 431 vysporiadať pri uzatváraní účtovných kníh k 31. 12. 2026?","otazka_volna":"spolocnici sa cely rok nedohodli co so ziskom 84 tisic a mam ho stale na tom ucte v schvalovani. mozem to tam nechat do dalsieho roka?","spravna_odpoved":"Nie, nemôže tam zostať. Ak príslušný orgán do konca účtovného obdobia nerozhodol o rozdelení zisku, zisk 84 000 eur (alebo jeho časť) sa preúčtuje z účtu 431 na účet 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov, teda zápisom na ťarchu účtu 431 a v prospech účtu 428 (§ 7 ods. 4 písm. a) postupov účtovania). Účet 431 nemá ku dňu uzatvorenia účtovných kníh zostatok (§ 59 ods. 15 postupov účtovania).","ustanovenie":"§ 7 ods. 4 písm. a) a § 59 ods. 15 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 (postupy účtovania)","citat":"ak príslušný orgán účtovnej jednotky do konca účtovného obdobia nerozhodol o rozdelení zisku, možno tento zisk alebo jeho časť účtovať na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov","zdroj_url":"https://www.mfsr.sk/files/sk/dane-cla-uctovnictvo/uctovnictvo-audit/uctovnictvo/legislativa-sr/opatrenia-oblasti-uctovnictva/uctovnictvo-podnikatelov/podvojne-uctovnictvo/postupy-uctovania/2026-01-16_opatrenie_mfsr_23054_2002_92.pdf","my":{"odpoved":"Áno, zostatok na účte 431 sa musí pri uzatváraní účtovných kníh k 31. 12. 2026 vysporiadať. **Účet 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní nesmie mať ku koncu účtovného obdobia žiadny zostatok.**\n\nToto pravidlo vyplýva z Postupov účtovania pre podnikateľov [Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, § 59 ods. 15].\n\n### Riešenie situácie\n\nKeďže valné zhromaždenie do konca účtovného obdobia nerozhodlo o rozdelení zisku za rok 2025, celá suma 84 000 € sa musí ako uzávierková operácia preúčtovať na účet **428 – Nerozdelený zisk minulých rokov**.\n\n#### Účtovný zápis k 31. 12. 2026\n\n| Popis účtovného prípadu | Suma | Má dať (MD) | Dal (D) |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Prevod nerozdeleného zisku z dôvodu nerozhodnutia valného zhromaždenia | 84 000,00 € | 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní | 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov |\n\nTýmto účtovným zápisom sa zabezpečí, že účet 431 bude mať k 31. 12. 2026 nulový zostatok a zisk z roku 2025 bude evidovaný na správnom súvahovom účte, kde bude čakať na budúce rozhodnutie spoločníkov [Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, § 7 ods. 4 písm. a)].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nValné zhromaždenie môže o rozdelení tohto zisku (teraz už evidovaného na účte 428) rozhodnúť kedykoľvek v nasledujúcom období, napríklad v roku 2027. Možnosti sú napríklad výplata podielov na zisku (dividend), prídel do rezervného fondu alebo iných fondov, prípadne zvýšenie základného imania.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že účet 431 nesmie mať ku dňu uzatvorenia účtovných kníh zostatok a celá suma 84 000 eur sa preúčtuje zápisom 431 / 428 v súlade s príslušnými ustanoveniami postupov účtovania."},"google":{"odpoved":"Pri uzatváraní účtovných kníh k 31. 12. 2026 sa zostatok účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní vo výške 84 000 eur musí vysporiadať. Keďže valné zhromaždenie o rozdelení zisku nerozhodlo, celý zisk sa prevedie na účet 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov. Účtovným zápisom bude 431/428. Účet 431 na konci účtovného obdobia nesmie vykazovať konečný zostatok. Tento postup vyplýva z § 59 ods. 14 Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania pre podnikateľov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza povinnosť prevodu celej sumy 84 000 eur na ťarchu účtu 431 a v prospech účtu 428 bez ponechania zostatku na účte 431."},"bez":{"odpoved":"Ak valné zhromaždenie nerozhodlo o rozdelení zisku za rok 2025 do konca nasledujúceho účtovného obdobia, musí sa zostatok účtu 431 pri uzatváraní kníh k 31. 12. 2026 vysporiadať. Zisk vo výške 84 000 eur sa preúčtuje na ťarchu účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní a v prospech účtu 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov. Účet 431 tak k 31. 12. 2026 nebude vykazovať žiadny zostatok. Tento postup vyplýva z § 59 ods. 2 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú postupy účtovania pre podnikateľov v sústave podvojného účtovníctva.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza preúčtovanie sumy 84 000 eur na ťarchu účtu 431 a v prospech účtu 428 s nulovým zostatkom na účte 431 k 31. 12. 2026."}},{"oblast":"uctovnictvo-pohladavky","otazka":"Spoločnosť eviduje istinu pohľadávky splatnú 10. 2. 2023 a k nej príslušenstvo (úroky z omeškania) vo výške 2 400 €, ktoré zaúčtovala do výnosov a zahrnula do zdaniteľných príjmov; príslušenstvo bolo splatné až 30. 6. 2024, takže k 31. 12. 2026 je len 914 dní po svojej splatnosti. Môže k 31. 12. 2026 uplatniť daňovú opravnú položku k príslušenstvu a v akej výške?","otazka_volna":"Naúčtoval som odberateľovi úroky z omeškania 2 400 eur a zdanil som ich. Faktúra bola splatná ešte vo februári 2023, ale úroky som vyfakturoval až v polovici 2024. Môžem si na tie úroky spraviť daňovú opravku?","spravna_odpoved":"Áno, môže si uplatniť daňovú opravnú položku vo výške 100 % príslušenstva, teda 2 400 €. Zákon dáva dve alternatívne podmienky a stačí splniť jednu: buď uplynulo viac ako 1 080 dní od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, alebo viac ako 1 080 dní od splatnosti samotného príslušenstva. Od splatnosti istiny (10. 2. 2023) uplynulo k 31. 12. 2026 až 1 420 dní, takže podmienka je splnená cez istinu, hoci samotné príslušenstvo je po splatnosti len 914 dní.","ustanovenie":"§ 20 ods. 22 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"sa zahrnie do výdavkov do výšky 100 % hodnoty príslušenstva alebo jeho neuhradenej časti, ak od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-20.odsek-22","my":{"odpoved":"Áno, spoločnosť **môže uplatniť daňovú opravnú položku k príslušenstvu v plnej výške 2 400 €** k 31. decembru 2026.\n\nVaša úvaha o dobe po splatnosti samotného príslušenstva (914 dní) je správna, avšak zákon ponúka aj druhú, alternatívnu podmienku, ktorá je vo vašom prípade splnená.\n\n### Podrobná analýza\n\nPodľa § 20 ods. 22 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je možné zahrnúť do daňových výdavkov tvorbu opravnej položky k príslušenstvu pohľadávky (ktoré bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov) vo výške 100 %, ak je splnená **aspoň jedna z nasledujúcich dvoch podmienok**:\n\n1.  Od splatnosti **pohľadávky (istiny)**, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní, **ALEBO**\n2.  Od splatnosti **samotného príslušenstva** uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.\n\nPre uplatnenie 100 % daňovej opravnej položky stačí splniť ktorúkoľvek z týchto podmienok.\n\n#### Posúdenie vašej situácie k 31. 12. 2026\n\n| Podmienka                                       | Dátum splatnosti | Počet dní po splatnosti k 31.12.2026 | Splnená (> 1 080 dní)? |\n| :---------------------------------------------- | :--------------- | :----------------------------------- | :--------------------- |\n| 1. Doba od splatnosti **istiny**                | 10. 02. 2023     | **1 420 dní**                        | **ÁNO**                |\n| 2. Doba od splatnosti **príslušenstva**         | 30. 06. 2024     | 914 dní                              | NIE                    |\n\n**Záver:**\nKeďže od splatnosti istiny (10. 2. 2023) uplynulo k 31. 12. 2026 už 1 420 dní, čo je viac ako požadovaných 1 080 dní, je splnená prvá podmienka podľa § 20 ods. 22 zákona o dani z príjmov.\n\nSpoločnosť si preto môže k 31. 12. 2026 vytvoriť a do daňových výdavkov uplatniť opravnú položku k príslušenstvu v plnej výške **2 400 €**.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným právnym odôvodnením uvádza, že je možné uplatniť daňovú opravnú položku k príslušenstvu vo výške 100 % (2 400 €), keďže od splatnosti istiny uplynulo viac ako 1 080 dní."},"google":{"odpoved":"Áno, spoločnosť môže k 31. 12. 2026 uplatniť daňovú opravnú položku k príslušenstvu pohľadávky, ktoré bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov. Opravnú položku je možné tvoriť až do výšky 100 % hodnoty príslušenstva, teda do 2 400 €. Podmienkou je, že od splatnosti istiny pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže (10. 2. 2023), uplynulo viac ako 1 080 dní. Táto podmienka je v danom prípade splnená, keďže k 31. 12. 2026 uplynulo 1 420 dní. Uvedený postup upravuje § 20 ods. 22 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne potvrdzuje možnosť tvorby 100 % daňovej opravnej položky vo výške 2 400 € na základe uplynutia viac ako 1 080 dní od splatnosti istiny pohľadávky v súlade s § 20 ods. 22 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Nie, spoločnosť nemôže uplatniť daňovú opravnú položku k príslušenstvu pohľadávky. Podľa § 20 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa daňová opravná položka tvorí k menovitej hodnote pohľadávky *bez jej príslušenstva*. Výška daňovo uznanej opravnej položky k príslušenstvu je preto 0 €. Možnosť tvorby daňovej opravnej položky sa vzťahuje len na istinu pohľadávky, nie na úroky z omeškania, pokiaľ neboli priznané právoplatným rozhodnutím súdu.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k nesprávnemu záveru a uviedla nesprávne právne pravidlo, keďže podľa § 20 ods. 22 zákona o dani z príjmov je možné tvoriť 100 % daňovú opravnú položku k príslušenstvu, ak od splatnosti istiny uplynulo viac ako 1 080 dní."}},{"oblast":"uctovnictvo-pohladavky","otazka":"Spoločnosť kúpila (nadobudla postúpením) pohľadávku s menovitou hodnotou 40 000 € za obstarávaciu cenu 9 000 €. Pôvodná splatnosť pohľadávky bola 18. 9. 2023, takže k 31. 12. 2026 je 1 200 dní po splatnosti. Aká je maximálna daňovo uznaná tvorba opravnej položky podľa § 20 ods. 14 k 31. 12. 2026?","otazka_volna":"Odkúpil som pohľadávku za 9 tisíc, nominál je 40 tisíc a je fakt stará, vyše troch rokov po splatnosti. Môžem si na ňu spraviť stopercentnú daňovú opravnú položku?","spravna_odpoved":"Daňovo uznaná opravná položka podľa § 20 ods. 14 je 0 €. Podľa § 20 ods. 15 sa ustanovenia o daňovo uznaných opravných položkách (vrátane odseku 14) nepoužijú na pohľadávku nadobudnutú postúpením, bez ohľadu na počet dní po splatnosti. Účtovnú opravnú položku vytvoriť možno, ale je nedaňová. Postupník môže daňový výdavok uplatniť najmä pri odpise pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. h) po splnení tam uvedených podmienok, a to do výšky uhradenej obstarávacej ceny 9 000 €.","ustanovenie":"§ 20 ods. 15 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Ustanovenia odsekov 4, 6, 14, 17 a 23 o opravných položkách uznaných za daňový výdavok sa nepoužijú na pohľadávku nadobudnutú postúpením alebo pohľadávku, ktorú možno vzájomne započítať so splatnými záväzkami voči dlžníkovi.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-20.odsek-15","my":{"odpoved":"Maximálna daňovo uznaná tvorba opravnej položky k tejto pohľadávke k 31. 12. 2026 je **0 €**.\n\nDôvodom je, že časové testy pre tvorbu daňovo uznaných opravných položiek podľa § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov sa **nevzťahujú na pohľadávky, ktoré boli nadobudnuté postúpením**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Vylúčenie z aplikácie § 20 ods. 14:**\n    Hoci pohľadávka je viac ako 1 080 dní po splatnosti, čo by za normálnych okolností pri vlastnej pohľadávke (zahrnutej do zdaniteľných príjmov) umožňovalo tvorbu 100 % daňovo uznanej opravnej položky, kľúčovým faktorom je spôsob jej nadobudnutia.\n\n    Zákon o dani z príjmov v § 20 ods. 15 výslovne uvádza:\n    > *„Ustanovenia odsekov 4, 6, **14**, 17 a 23 o opravných položkách uznaných za daňový výdavok sa **nepoužijú na pohľadávku nadobudnutú postúpením**...\"* [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 20, ods. 15]\n\n    Keďže vaša spoločnosť pohľadávku kúpila (nadobudla postúpením), nemôže si k nej tvoriť daňovo uznané opravné položky podľa časových testov v § 20 ods. 14.\n\n2.  **Logika zákona:**\n    Daňovo uznané opravné položky podľa § 20 ods. 14 sú určené pre pohľadávky, ktoré daňovníkovi vznikli z jeho vlastnej činnosti a ktoré už raz vstúpili do jeho zdaniteľných príjmov (napr. pri vystavení faktúry za tovar alebo službu). Pri kúpe pohľadávky však do zdaniteľných príjmov vstupuje až jej inkaso, a to len v časti prevyšujúcej obstarávaciu cenu. Daňovým rizikom je tu strata obstarávacej ceny (9 000 €), nie menovitej hodnoty (40 000 €).\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk sa pohľadávka stane trvalo nevymožiteľnou, vaša spoločnosť si bude môcť uplatniť daňový výdavok vo výške obstarávacej ceny (9 000 €) formou odpisu pohľadávky, avšak za podmienok stanovených v iných ustanoveniach zákona o dani z príjmov (napr. § 19 ods. 2), nie prostredníctvom tvorby opravnej položky podľa § 20.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu 0 € a vecne správne ju odôvodňuje vylúčením postúpených pohľadávok z uplatnenia § 20 ods. 14 podľa § 20 ods. 15 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Maximálna daňovo uznaná tvorba opravnej položky k tejto pohľadávke je 0 €.\n\nUstanovenie § 20 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len \"zákon o dani z príjmov\") sa nevzťahuje na pohľadávky nadobudnuté postúpením. Toto ustanovenie, ktoré umožňuje tvorbu opravných položiek podľa doby po splatnosti (tzv. časový test), sa týka len pôvodných (vlastných) pohľadávok zaúčtovaných do zdaniteľných príjmov. Keďže ide o pohľadávku nadobudnutú postúpením, nie je možné na ňu aplikovať daňové opravné položky podľa časového testu. Z tohto dôvodu je daňovo uznaná opravná položka podľa § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov nulová.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza výslednú sumu 0 € aj správne právne odôvodnenie, že na pohľadávky nadobudnuté postúpením nemožno uplatniť časový test tvorby daňovej opravnej položky."},"bez":{"odpoved":"Maximálna daňovo uznaná tvorba opravnej položky k 31. 12. 2026 je 9 000 €. Keďže od splatnosti pohľadávky uplynulo viac ako 1 080 dní, je možné tvoriť opravnú položku do výšky 100 % jej menovitej hodnoty. Pri pohľadávke nadobudnutej postúpením je však daňovo uznaná opravná položka limitovaná výškou jej obstarávacej ceny. V tomto prípade je 100 % menovitej hodnoty (40 000 €) vyšších ako obstarávacia cena (9 000 €), preto je maximálna výška opravnej položky limitovaná obstarávacou cenou. Uvedený postup vyplýva z § 20 ods. 14 písm. e) v nadväznosti na § 20 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je vecne nesprávna, pretože na pohľadávku nadobudnutú postúpením nemožno podľa § 20 ods. 15 zákona o dani z príjmov tvoriť daňovú opravnú položku podľa odseku 14, takže jej výška je 0 € a nie 9 000 €."}},{"oblast":"uctovnictvo-pohladavky","otazka":"Spoločnosť eviduje voči obchodnému partnerovi neuhradenú pohľadávku 12 000 €, ktorá bola splatná 14. 7. 2024 (k 31. 12. 2026 je 900 dní po splatnosti) a bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov. Voči tomu istému partnerovi zároveň eviduje vlastný splatný záväzok 15 000 € za prijatú službu, ktorý je spôsobilý na vzájomné započítanie. Aká je daňovo uznaná tvorba opravnej položky k 31. 12. 2026?","otazka_volna":"Odberateľ mi dlhuje 12 tisíc už dva a pol roka, ale ja jemu dlžím 15 tisíc za servis. Môžem si na jeho dlh dať daňovú opravnú položku 50 %?","spravna_odpoved":"Daňovo uznaná opravná položka je 0 €. Hoci od splatnosti uplynulo 900 dní (viac ako 720 dní, čo by inak znamenalo 50 %, teda 6 000 €), § 20 ods. 15 vylučuje uplatnenie odseku 14 na pohľadávku, ktorú možno vzájomne započítať so splatnými záväzkami voči dlžníkovi. Keďže splatný záväzok 15 000 € prevyšuje celú pohľadávku 12 000 €, započítať možno celú pohľadávku a daňová opravná položka sa neuzná v žiadnej časti.","ustanovenie":"§ 20 ods. 15 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"sa nepoužijú na pohľadávku nadobudnutú postúpením alebo pohľadávku, ktorú možno vzájomne započítať so splatnými záväzkami voči dlžníkovi.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-20.odsek-15","my":{"odpoved":"Daňovo uznaná tvorba opravnej položky k tejto pohľadávke k 31. 12. 2026 je **0 €**.\n\nHoci pohľadávka spĺňa časový test pre tvorbu 50 % daňovo uznanej opravnej položky (je viac ako 720 dní po splatnosti), kľúčovou prekážkou je existencia vášho vlastného splatného záväzku voči tomu istému partnerovi, ktorý je možné vzájomne započítať.\n\n### Zdôvodnenie\n\nPodľa Zákona o dani z príjmov sa pravidlá o tvorbe daňovo uznaných opravných položiek na základe času po splatnosti neuplatnia na pohľadávku, ktorú je možné vzájomne započítať so splatnými záväzkami voči dlžníkovi.\n\n*   **Právny základ:** Toto vylúčenie je priamo uvedené v **§ 20 ods. 15 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov**:\n    > *\"Ustanovenia odsekov 4, 6, 14, 17 a 23 o opravných položkách uznaných za daňový výdavok sa nepoužijú na pohľadávku nadobudnutú postúpením alebo **pohľadávku, ktorú možno vzájomne započítať so splatnými záväzkami voči dlžníkovi**.\"*\n\n*   **Aplikácia na váš prípad:**\n    1.  Vaša pohľadávka vo výške 12 000 € je síce 900 dní po splatnosti, čo by za normálnych okolností oprávňovalo na tvorbu daňovej opravnej položky vo výške 50 % jej menovitej hodnoty (6 000 €) podľa § 20 ods. 14 písm. b) zákona.\n    2.  Keďže však voči tomu istému partnerovi evidujete splatný záväzok 15 000 €, vaša pohľadávka je v plnej výške (12 000 €) spôsobilá na započítanie.\n    3.  Z tohto dôvodu sa na ňu vzťahuje výnimka podľa § 20 ods. 15 a tvorba daňovo uznanej opravnej položky nie je možná.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNamiesto tvorby opravnej položky odporúčam iniciovať vzájomný zápočet pohľadávok a záväzkov. Týmto krokom si znížite hodnotu pohľadávky na 0 € a zároveň znížite svoj záväzok voči partnerovi o 12 000 € na zostatkových 3 000 €. Vyčistíte si tak účtovníctvo a eliminujete riziko spojené s neuhradenou pohľadávkou.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza nulovú daňovo uznanú opravnú položku a správne aplikuje § 20 ods. 15 zákona o dani z príjmov z dôvodu možnosti vzájomného započítania so splatným záväzkom."},"google":{"odpoved":"Daňovo uznaná tvorba opravnej položky k 31. 12. 2026 je 0 €. Hoci je pohľadávka viac ako 720 dní po splatnosti, čo by inak umožňovalo tvorbu opravnej položky do výšky 50 % jej menovitej hodnoty, táto možnosť sa neuplatní. Dôvodom je existencia splatného záväzku voči tomu istému partnerovi, ktorý je spôsobilý na vzájomné započítanie. Keďže menovitá hodnota pohľadávky (12 000 €) neprevyšuje hodnotu tohto záväzku (15 000 €), základňa pre tvorbu daňovej opravnej položky je nulová. Tento postup vyplýva z § 20 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Vylúčenie tvorby opravnej položky pri možnosti vzájomného započítania so splatným záväzkom upravuje § 20 ods. 15, nie ods. 14 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Daňovo uznaná tvorba opravnej položky k 31. 12. 2026 je 0 €. Dôvodom je existencia splatného vzájomného záväzku voči tomu istému obchodnému partnerovi vo výške 15 000 €, ktorý je spôsobilý na započítanie. Keďže výška tohto záväzku prevyšuje menovitú hodnotu pohľadávky, nie je možné tvoriť daňovo uznanú opravnú položku. Tento postup vyplýva z § 20 ods. 22 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Hoci je výsledná suma (0 €) a vecný princíp započítania správny, odpoveď sa odvoláva na nesprávne zákonné ustanovenie (§ 20 ods. 22 namiesto § 20 ods. 15 zákona o dani z príjmov)."}},{"oblast":"uctovnictvo-pohladavky","otazka":"Na odberateľa bol 3. 12. 2026 vyhlásený konkurz. Veriteľ voči nemu eviduje pohľadávku 85 000 € splatnú 30. 9. 2026, zahrnutú do zdaniteľných príjmov. Prihlášku doručil správcovi 12. 1. 2027, teda včas v základnej 45-dňovej prihlasovacej lehote. Akú daňovo uznanú opravnú položku si môže uplatniť za zdaňovacie obdobie 2026?","otazka_volna":"Odberateľ padol do konkurzu začiatkom decembra, dlhuje mi 85 tisíc z jesennej faktúry. Prihlášku posielam až v januári, ešte v lehote. Môžem si to hodiť do nákladov ešte za tento rok?","spravna_odpoved":"Za rok 2026 je daňovo uznaná opravná položka 0 €. Opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní sú daňovým výdavkom až počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bola pohľadávka v určenej lehote prihlásená, teda prvýkrát za rok 2027, a to až do výšky 100 % menovitej hodnoty, čiže 85 000 €. Stupnicu podľa § 20 ods. 14 nemožno použiť, lebo k 31. 12. 2026 uplynulo od splatnosti len 92 dní (menej ako 360 dní).","ustanovenie":"§ 20 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní sú daňovými výdavkami počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom boli pohľadávky v určenej lehote prihlásené.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-20.odsek-10","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií si za zdaňovacie obdobie 2026 **nemôžete uplatniť žiadnu daňovo uznanú opravnú položku** k tejto pohľadávke. Nárok na jej tvorbu a daňové uplatnenie vám vzniká až v zdaňovacom období 2027.\n\n### Zdôvodnenie\n\nKľúčovým momentom pre daňové uznanie opravnej položky k pohľadávke voči dlžníkovi v konkurze nie je deň vyhlásenia konkurzu, ale až **zdaňovacie obdobie, v ktorom bola pohľadávka riadne a včas prihlásená** do konkurzného konania.\n\nPodľa zákona o dani z príjmov sú opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní daňovými výdavkami **počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom boli pohľadávky v určenej lehote prihlásené** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 20].\n\nVo vašom prípade:\n*   **Vyhlásenie konkurzu:** 3. 12. 2026 (zdaňovacie obdobie 2026)\n*   **Prihlásenie pohľadávky:** 12. 1. 2027 (zdaňovacie obdobie 2027)\n\nKeďže podmienka prihlásenia pohľadávky bola splnená až v roku 2027, daňovo uznanú opravnú položku si môžete uplatniť až v daňovom priznaní za rok 2027.\n\n### Postup v roku 2027\n\nV zdaňovacom období 2027 (pri podávaní daňového priznania v roku 2028) si budete môcť vytvoriť a uplatniť daňovo uznanú opravnú položku až do výšky 100 % menovitej hodnoty pohľadávky, teda **do výšky 85 000 €**. Podmienkou je, že táto opravná položka bude zaúčtovaná vo vašom účtovníctve.\n\n### Čo sa stane ďalej\n\nVytvorenú daňovú opravnú položku budete musieť zrušiť (a teda zvýšiť o jej sumu základ dane) v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k uspokojeniu pohľadávky z konkurzu [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 20, ods. 11]. Ak by napríklad v roku 2028 došlo k uspokojeniu pohľadávky vo výške 10 000 €, zrušíte opravnú položku v tejto výške a o 10 000 € si zvýšite základ dane za rok 2028.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôsledne si uschovajte doklad o prihlásení pohľadávky do konkurzu (potvrdenie od správcu alebo podací lístok). Tento dokument bude kľúčovým dôkazom pri prípadnej daňovej kontrole preukazujúcej oprávnenosť tvorby opravnej položky v roku 2027. Pravidelne sledujte priebeh konkurzu v Obchodnom vestníku.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že za rok 2026 je daňovo uznaná opravná položka 0 € a nárok na uplatnenie až do výšky 85 000 € vzniká až v zdaňovacom období 2027 z dôvodu prihlásenia pohľadávky v tomto roku."},"google":{"odpoved":"Za zdaňovacie obdobie 2026 si veriteľ nemôže uplatniť žiadnu daňovo uznanú opravnú položku k tejto pohľadávke, jej výška je teda 0 €. Podmienka riadneho a včasného prihlásenia pohľadávky do konkurzu bola splnená až v januári 2027. Daňovo uznanú opravnú položku je možné tvoriť až v tom zdaňovacom období, v ktorom bola pohľadávka prihlásená. Veriteľ si tak bude môcť uplatniť opravnú položku vo výške 100 % menovitej hodnoty pohľadávky, teda 85 000 €, až v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2027. Tento postup vyplýva z § 20 ods. 10 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje nulovú daňovo uznanú opravnú položku za rok 2026 s presným odôvodnením podľa § 20 ods. 10 zákona o dani z príjmov, že pohľadávka bola prihlásená až v roku 2027."},"bez":{"odpoved":"Veriteľ si môže za zdaňovacie obdobie 2026 uplatniť daňovo uznanú opravnú položku až do výšky 100 % menovitej hodnoty pohľadávky, teda 85 000 €. Nárok na tvorbu tejto opravnej položky vzniká v zdaňovacom období, v ktorom bol na dlžníka vyhlásený konkurz. Podmienkou je riadne a včasné prihlásenie pohľadávky do konkurzu, čo bolo splnené. Tento postup umožňuje § 20 ods. 10 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je vecne nesprávna, pretože uvádza sumu 85 000 € namiesto 0 € a mylne tvrdí, že nárok vzniká v zdaňovacom období vyhlásenia konkurzu, hoci podľa § 20 ods. 10 zákona o dani z príjmov je opravná položka daňovým výdavkom až v zdaňovacom období, v ktorom bola pohľadávka prihlásená (rok 2027)."}},{"oblast":"uctovnictvo-pohladavky","otazka":"Na odberateľa bol vyhlásený konkurz 3. 12. 2026. Veriteľ doručil správcovi prihlášku pohľadávky až 2. 2. 2027, teda 61. deň od vyhlásenia konkurzu. Môže si na túto pohľadávku uplatniť daňovo uznanú opravnú položku podľa § 20 ods. 10 zákona o dani z príjmov?","otazka_volna":"Zaspal som s prihláškou do konkurzu, poslal som ju až vo februári, správca mi ju zapísal. Môžem si tú pohľadávku dať daňovo do nákladov cez opravnú položku?","spravna_odpoved":"Nie. Daňovo uznaná opravná položka podľa § 20 ods. 10 sa uzná najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok prihlásených v lehote určenej zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, teda v základnej 45-dňovej prihlasovacej lehote. Do jej plynutia sa nezapočítava deň vyhlásenia konkurzu, takže 45. deň pripadol na nedeľu 17. 1. 2027 a posledný deň lehoty sa posunul na pondelok 18. 1. 2027 (§ 203a zákona č. 7/2005 Z. z.). Prihláška doručená 2. 2. 2027 (61. deň) je teda oneskorená. V konkurze sa na ňu prihliada — veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie ani ďalšie práva spojené s pohľadávkou a uspokojí sa len z výťažku rozvrhu, ktorého zámer bol oznámený po doručení prihlášky — no podmienka pre daňovú opravnú položku podľa § 20 ods. 10 splnená nie je.","ustanovenie":"§ 20 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v nadväznosti na § 28 ods. 2, § 28 ods. 3 a § 203a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii","citat":"Prihláška sa podáva v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky správcu; táto prihláška musí byť autorizovaná, inak sa na ňu neprihliada.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-28.odsek-2","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade si veriteľ **nemôže uplatniť daňovo uznanú opravnú položku** podľa § 20 ods. 10 zákona o dani z príjmov.\n\nZákon o dani z príjmov totiž podmieňuje tvorbu daňovo uznanej opravnej položky k pohľadávke voči dlžníkovi v konkurze tým, že pohľadávka bola prihlásená **v určenej lehote** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 20, ods. 10].\n\nZákladná lehota na prihlasovanie pohľadávok do konkurzu je podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Keďže veriteľ prihlásil pohľadávku až 61. deň, túto zákonnú podmienku nesplnil.\n\n### Aké je alternatívne riešenie?\n\nAj keď tvorba opravnej položky nie je možná, zákon ponúka alternatívny spôsob, ako pohľadávku daňovo uznať pri jej odpise. Veriteľ môže pohľadávku odpísať a zahrnúť do daňových výdavkov podľa **§ 19 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov**.\n\nTento odpis je daňovo uznaný do výšky opravnej položky, ktorá **by bola daňovo uznaná podľa § 20 ods. 14** (časový test rizikových pohľadávok) ku dňu vyhlásenia konkurzu.\n\n**Praktický príklad:**\nPredpokladajme, že vaša pohľadávka vo výške 5 000 € bola splatná 1. 10. 2023. Konkurz na odberateľa bol vyhlásený 3. 12. 2026.\n\n1.  **Posúdenie ku dňu pred vyhlásením konkurzu (k 2. 12. 2026):**\n    Od splatnosti (1. 10. 2023) do dňa pred vyhlásením konkurzu (2. 12. 2026) uplynulo viac ako 1 080 dní.\n2.  **Výška fiktívnej opravnej položky:**\n    Podľa časového testu v § 20 ods. 14 písm. c) zákona o dani z príjmov by ste k tomuto dňu mohli tvoriť daňovo uznanú opravnú položku vo výške **100 %** menovitej hodnoty pohľadávky.\n3.  **Záver:**\n    Hoci ste pohľadávku neprihlásili včas a nemôžete tvoriť opravnú položku podľa § 20 ods. 10, môžete ju v zdaňovacom období, kedy sa rozhodnete pre jej odpis, zahrnúť do daňových výdavkov v plnej výške 5 000 € podľa § 19 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov.\n\n### Zhrnutie možností\n\n| Postup                                       | Podmienka                                                                                             | Daňový dôsledok                                                                                                                                                           |\n| :------------------------------------------- | :---------------------------------------------------------------------------------------------------- | :------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------ |\n| **Tvorba opravnej položky (§ 20 ods. 10)**   | Prihlásenie pohľadávky do konkurzu v zákonnej lehote (spravidla 45 dní).                               | **Nie je možné,** keďže lehota nebola dodržaná.                                                                                                                            |\n| **Odpis pohľadávky (§ 19 ods. 2 písm. r))**   | Možné aj pri neprihlásení pohľadávky v lehote.                                                        | **Daňový výdavok** do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná podľa časového testu (§ 20 ods. 14) ku dňu predchádzajúcemu deň vyhlásenia konkurzu.                     |\n| **Odpis pohľadávky (§ 19 ods. 2 písm. h))**   | Vyplýva z výsledku konkurzného konania a pohľadávka bola prihlásená (aj po lehote).                    | **Daňový výdavok** po ukončení konkurzu. Tento postup je možný, ale musíte čakať na výsledok konkurzu, čo môže trvať roky.                                                  |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNajpraktickejším riešením vo vašej situácii je využiť možnosť daňového odpisu pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov. Overte si, koľko dní uplynulo od splatnosti pohľadávky ku dňu pred vyhlásením konkurzu, aby ste určili maximálnu výšku daňovo uznateľného odpisu (20 %, 50 % alebo 100 %). Do budúcnosti odporúčam vždy prihlasovať pohľadávky do konkurzu v základnej 45-dňovej lehote, aby ste si zachovali všetky daňové možnosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne dospela k záveru, že opravnú položku podľa § 20 ods. 10 nie je možné uplatniť z dôvodu zmeškania základnej 45-dňovej lehoty na prihlásenie pohľadávky, a uviedla aj vecné odôvodnenie v súlade so zákonom."},"google":{"odpoved":"Áno, na túto pohľadávku si môžete uplatniť daňovo uznanú opravnú položku. Hoci základná lehota na prihlásenie pohľadávok je 45 dní od vyhlásenia konkurzu, zákon umožňuje prihlásiť pohľadávku aj po uplynutí tejto lehoty. Pre daňové účely je rozhodujúce, že pohľadávka bola prihlásená, pričom opravnú položku je možné zahrnúť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom k prihláseniu došlo, teda v roku 2027. Na neskoro prihlásenú pohľadávku sa v konkurze prihliada, veriteľ však stráca niektoré práva, napríklad hlasovacie právo. Možnosť tvorby opravnej položky upravuje § 20 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a lehotu na prihlásenie § 28 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru, keď nesprávne tvrdí, že daňovo uznanú opravnú položku podľa § 20 ods. 10 zákona o dani z príjmov je možné uplatniť aj pri pohľadávke prihlásenej po uplynutí základnej lehoty."},"bez":{"odpoved":"Nie, daňovník si nemôže uplatniť daňovo uznanú opravnú položku na túto pohľadávku. Dôvodom je, že pohľadávka nebola prihlásená v základnej prihlasovacej lehote, ktorá je 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Podmienkou pre tvorbu daňovej opravnej položky je riadne prihlásenie pohľadávky do konkurzu. Keďže veriteľ lehotu nedodržal, nespĺňa podmienky stanovené v § 20 ods. 10 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Lehota na prihlásenie pohľadávky je upravená v § 28 ods. 3 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza záporný záver, odkazuje na § 20 ods. 10 zákona o dani z príjmov a správne uvádza nedodržanie základnej 45-dňovej prihlasovacej lehoty."}},{"oblast":"uctovnictvo-pohladavky","otazka":"Veriteľ prihlásil do konkurzu pohľadávku 40 000 € a za rok 2025 si k nej uplatnil daňovo uznanú opravnú položku vo výške 100 %, teda 40 000 €. V roku 2026 správca konkurznej podstaty pohľadávku poprel v celom rozsahu a veriteľ sa nárok na jej uspokojenie z konkurznej podstaty na súde neuplatnil. Aký je dopad na základ dane za rok 2026?","otazka_volna":"Vlani som si dal celý dlh 40 tisíc do nákladov cez opravku, lebo bol odberateľ v konkurze. Teraz to správca poprel a ja sa súdiť nejdem. Čo s tým v daňovom priznaní?","spravna_odpoved":"Základ dane za rok 2026 sa zvýši o 40 000 €. Ak správca konkurznej podstaty pohľadávku poprel a veriteľ neuplatňuje nárok na jej uspokojenie z konkurznej podstaty prostredníctvom súdu alebo príslušného správneho orgánu, základ dane sa zvýši o výšku týchto popretých pohľadávok. Ak by veriteľ žalobu podal a súd by ju až neskôr zamietol, základ dane by sa zvýšil až v zdaňovacom období, v ktorom súd návrh zamietol.","ustanovenie":"§ 20 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Ak pohľadávky poprel správca konkurznej podstaty a veriteľ neuplatňuje nárok na uspokojenie tejto pohľadávky z konkurznej podstaty prostredníctvom súdu alebo príslušného správneho orgánu, základ dane sa zvýši o výšku týchto popretých pohľadávok.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-20.odsek-11","my":{"odpoved":"Áno, táto situácia má priamy dopad na základ dane za rok 2026.\n\n**Veriteľ je povinný zvýšiť základ dane za rok 2026 o celú sumu popretej pohľadávky, teda o 40 000 €.**\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa zákona o dani z príjmov platí, že ak správca konkurznej podstaty poprie pohľadávku a veriteľ si následne neuplatní nárok na jej uspokojenie súdnou cestou, musí o výšku tejto popretej pohľadávky zvýšiť svoj základ dane. Týmto krokom sa v podstate zruší daňový účinok predtým vytvorenej opravnej položky.\n\n*   **Právny základ:** Táto povinnosť vyplýva priamo z § 20 ods. 11 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorý uvádza: *\"Ak pohľadávky poprel správca konkurznej podstaty a veriteľ neuplatňuje nárok na uspokojenie tejto pohľadávky z konkurznej podstaty prostredníctvom súdu alebo príslušného správneho orgánu, základ dane sa zvýši o výšku týchto popretých pohľadávok.\"*\n\n#### Zhrnutie vplyvu na základ dane\n\n| Rok | Operácia | Vplyv na základ dane |\n| :-- | :--- | :--- |\n| **2025** | Tvorba daňovo uznanej opravnej položky k prihlásenej pohľadávke | **- 40 000 €** |\n| **2026** | Popretie pohľadávky správcom (bez následného súdneho sporu) | **+ 40 000 €** |\n\n### Čo by sa stalo, ak by sa veriteľ rozhodol súdiť?\n\nPre úplnosť je dôležité poznať aj alternatívny scenár. Ak by sa veriteľ po popretí pohľadávky správcom rozhodol svoj nárok uplatniť na súde, základ dane by v roku 2026 ešte nezvyšoval. Povinnosť zvýšiť základ dane by mu vznikla až v tom zdaňovacom období, v ktorom by súd jeho návrh zamietol [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 20, ods. 11]. Týmto postupom by sa daňová povinnosť odložila na neskôr.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že základ dane za rok 2026 sa zvýši o 40 000 € v súlade s § 20 ods. 11 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"V roku 2026 je veriteľ povinný zrušiť daňovo uznanú opravnú položku a zvýšiť základ dane o 40 000 €. Dôvodom je, že neuplatnením popretej pohľadávky na súde v lehote 30 dní od oznámenia o popretí zaniklo právo na uspokojenie pohľadávky z konkurzu. Tým pominul dôvod na existenciu opravnej položky vytvorenej k pohľadávke voči dlžníkovi v konkurze. Povinnosť úpravy základu dane pri zrušení opravnej položky vyplýva z § 17 ods. 28 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zánik práva na uspokojenie pohľadávky upravuje § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že základ dane za rok 2026 sa zvýši o 40 000 € z dôvodu neuplatnenia popretej pohľadávky na súde."},"bez":{"odpoved":"Veriteľ je povinný zrušiť vytvorenú opravnú položku, pretože pominul dôvod na jej existenciu. Základ dane za zdaňovacie obdobie 2026 sa z tohto dôvodu zvýši o sumu 40 000 €. Dôvodom je, že popretím pohľadávky správcom a jej následným neuplatnením na súde prestala byť pohľadávka v konkurze uplatnená. Táto povinnosť vyplýva z § 20 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Hoci je výsledná suma a dopad na základ dane správny (zvýšenie o 40 000 €), odôvodnenie nesprávne aplikuje všeobecné pravidlo podľa § 20 ods. 2 namiesto osobitného a výslovného pravidla podľa § 20 ods. 11 zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"uctovnictvo-pohladavky","otazka":"Spoločnosť eviduje pohľadávku 22 500 €, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov. Pohľadávku do konkurzu na majetok dlžníka neprihlásila. Súd konkurz zrušil z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, a spoločnosť sa vie preukázať uznesením súdu o zrušení konkurzu. Môže odpis tejto pohľadávky uplatniť ako daňový výdavok a v akej výške?","otazka_volna":"Zabudol som prihlásiť pohľadávku do konkurzu, 22 a pol tisíca. Konkurz zrušili, lebo tam nič nebolo. Môžem si to odpísať do daňových nákladov, keď som ju neprihlásil?","spravna_odpoved":"Áno, môže. Daňovým výdavkom je odpis menovitej hodnoty pohľadávky v plnej výške 22 500 €, pretože pohľadávka bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov a súd zrušil konkurz z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu. Zákon tento postup výslovne priznáva aj daňovníkovi, ktorý pohľadávku neprihlásil, ak sa preukáže príslušným uznesením súdu. Neuplatňuje sa tu žiadna percentuálna stupnica podľa dní po splatnosti.","ustanovenie":"§ 19 ods. 2 písm. h) prvý bod zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"a to aj u daňovníka, ktorý neprihlásil pohľadávku, ale sa preukáže uznesením súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-h","my":{"odpoved":"Áno, odpis tejto pohľadávky môžete uplatniť ako daňový výdavok, a to **v plnej výške 22 500 €**.\n\nTáto možnosť vyplýva priamo zo Zákona o dani z príjmov, ktorý pre túto špecifickú situáciu vytvára výnimku z inak povinnej registrácie pohľadávky do konkurzu.\n\n### Podrobné zdôvodnenie\n\nPodľa **§ 19 ods. 2 písm. h) bodu 1 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov**, daňovým výdavkom je odpis menovitej hodnoty pohľadávky (alebo jej nesplatenej časti), ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, ak súd zrušil konkurz z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty.\n\nKľúčové je, že zákon v tomto bode výslovne uvádza, že toto právo má **aj daňovník, ktorý pohľadávku do konkurzu neprihlásil**, pokiaľ sa vie preukázať príslušným uznesením súdu.\n\nVo vašom prípade sú splnené všetky podmienky:\n1.  **Pohľadávka bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov** (suma 22 500 €).\n2.  **Súd zrušil konkurz pre nedostatok majetku** na úhradu nákladov konkurzu.\n3.  **Máte k dispozícii uznesenie súdu** ako dôkaz.\n\n### Rozdiel oproti iným situáciám\n\nJe dôležité odlíšiť vašu situáciu od bežného odpisu neprihlásenej pohľadávky, kde konkurz pokračuje. V takom prípade by sa postupovalo podľa § 19 ods. 2 písm. r) Zákona o dani z príjmov a odpis by bol daňovo uznaný len do výšky opravnej položky, ktorá by bola daňovo uznaná ku dňu vyhlásenia konkurzu.\n\nKeďže však vo vašom prípade bol konkurz zrušený pre nemajetnosť dlžníka, uplatní sa pre vás výhodnejší režim podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 1, ktorý umožňuje plný odpis.\n\n### Účtovanie\n\nOdpis pohľadávky zaúčtujete nasledovne:\n\n| Účtovný prípad | Suma | Má dať | Dal |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Odpis pohľadávky z dôvodu zrušenia konkurzu | 22 500 € | 546 – Odpis pohľadávky | 311 – Odberatelia |\n\nTento náklad na účte 546 bude v plnej výške daňovo uznaným výdavkom, ktorý zníži váš základ dane.\n\n***\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nUznesenie súdu o zrušení konkurzu si starostlivo archivujte. Je to kľúčový dokument, ktorým budete preukazovať oprávnenosť daňového výdavku v prípade daňovej kontroly.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v plnom súlade s referenciou uvádza, že odpis je daňovým výdavkom v plnej výške 22 500 € na základe § 19 ods. 2 písm. h) bod 1 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Áno, odpis tejto pohľadávky môžete uplatniť ako daňový výdavok, a to v plnej výške 22 500 €. Podmienkou je, že o tejto pohľadávke bolo účtované v zdaniteľných príjmoch a viete sa preukázať právoplatným uznesením súdu o zrušení konkurzu. Uvedenú možnosť máte aj napriek tomu, že pohľadávka nebola prihlásená do konkurzu. Tento postup umožňuje § 19 ods. 2 písm. h) bod 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Odpis pohľadávky je daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom uznesenie súdu nadobudlo právoplatnosť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne potvrdzuje možnosť uplatnenia daňového výdavku v plnej výške 22 500 € a uvádza zhodné právne podmienky a zákonné ustanovenie ako overená odpoveď."},"bez":{"odpoved":"Áno, spoločnosť môže odpis tejto pohľadávky uplatniť ako daňový výdavok v plnej menovitej výške 22 500 €. V prípade zrušenia konkurzu pre nedostatok majetku dlžníka sa na daňové účely nevyžaduje, aby bola pohľadávka prihlásená do konkurzného konania. Spoločnosť však musí disponovať právoplatným uznesením súdu o zrušení konkurzu. Daňová uznateľnosť takéhoto odpisu vyplýva z § 19 ods. 2 písm. r) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne odkazuje na § 19 ods. 2 písm. r) namiesto § 19 ods. 2 písm. h) prvého bodu zákona o dani z príjmov, čo podľa rubriky predstavuje nesprávne právne pravidlo v odôvodnení."}},{"oblast":"uctovnictvo-pohladavky","otazka":"Spoločnosť účtujúca v podvojnom účtovníctve eviduje nepremlčanú pohľadávku 9 500 € splatnú 20. 3. 2024, zahrnutú do zdaniteľných príjmov, bez predtým tvorenej opravnej položky. Dňa 15. 12. 2026 ju účtovne odpísala do nákladov v plnej výške. Koľko z odpisu je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. r)?","otazka_volna":"Pohľadávku 9 500 z marca 2024 som v decembri odpísal do nákladov, opravku som na ňu nikdy nerobil. Koľko mi z toho uznajú?","spravna_odpoved":"Daňovým výdavkom je 4 750 €, teda 50 % menovitej hodnoty. Ku dňu odpisu 15. 12. 2026 uplynulo od splatnosti 1 000 dní, čo je viac ako 720 dní, ale menej ako 1 080 dní. Odpis pohľadávky je daňovým výdavkom len do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná podľa § 20 ods. 14, teda do 50 %. Zvyšných 4 750 € je pripočítateľnou položkou k základu dane za rok 2026.","ustanovenie":"§ 19 ods. 2 písm. r) v nadväznosti na § 20 ods. 14 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"odpis pohľadávky do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 4 alebo ods. 14","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-r","my":{"odpoved":"Z účtovného odpisu pohľadávky vo výške 9 500 € je v roku 2026 daňovým výdavkom suma **4 750 €**. Zvyšná suma 4 750 € je nedaňový výdavok, ktorý zvyšuje základ dane.\n\nPodľa zákona o dani z príjmov je odpis nepremlčanej pohľadávky daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. r) v takej výške, v akej by bolo možné k tejto pohľadávke v momente odpisu tvoriť daňovo uznanú opravnú položku podľa § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 19 ods. 2 písm. r)]. Skutočnosť, že opravná položka predtým nebola tvorená, na tento postup nemá vplyv.\n\n### Posúdenie a výpočet\n\n1.  **Určenie doby po splatnosti:**\n    *   Dátum splatnosti pohľadávky: 20. 3. 2024\n    *   Dátum odpisu pohľadávky: 15. 12. 2026\n    *   Počet dní po splatnosti k dátumu odpisu: **1 000 dní**\n\n2.  **Zaradenie do pásma podľa § 20 ods. 14 ZDP:**\n    Daňovo uznaná opravná položka (a teda aj odpis) sa tvorí podľa doby, ktorá uplynula od splatnosti pohľadávky:\n    *   nad 360 dní: do 20 % menovitej hodnoty\n    *   **nad 720 dní: do 50 % menovitej hodnoty**\n    *   nad 1 080 dní: do 100 % menovitej hodnoty\n\n    Keďže k dátumu odpisu uplynulo 1 000 dní od splatnosti, pohľadávka spĺňa podmienky pre daňovo uznaný odpis do výšky **50 %** jej menovitej hodnoty.\n\n3.  **Výpočet daňovo uznanej časti odpisu:**\n    *   Menovitá hodnota pohľadávky: 9 500 €\n    *   Sadzba pre daňový odpis: 50 %\n    *   Daňovo uznaný výdavok: 9 500 € × 50 % = **4 750 €**\n\n### Účtovné a daňové zhrnutie\n\n| Položka                                              | Suma     | Poznámka                                                                                                                                                                                          |\n| :--------------------------------------------------- | :------- | :------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------ |\n| Účtovný odpis (náklad na účte 546)                   | 9 500 €  | Celá suma je zaúčtovaná do nákladov a znižuje výsledok hospodárenia.                                                                                                                               |\n| **Daňovo uznaný výdavok**                            | **4 750 €** | Časť odpisu, ktorá znižuje základ dane, pretože od splatnosti uplynulo viac ako 720 dní [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 19 ods. 2 písm. r) v nadväznosti na § 20 ods. 14 písm. b)]. |\n| Nedaňový výdavok (pripočítateľná položka)            | 4 750 €  | Rozdiel medzi účtovným odpisom a daňovo uznanou časťou. Táto suma sa pripočíta k výsledku hospodárenia pri transformácii na základ dane.                                                          |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, správne určila lehotu 1 000 dní, limit daňového odpisu 50 % podľa § 20 ods. 14 písm. b) v nadväznosti na § 19 ods. 2 písm. r) a výslednú sumu daňového výdavku 4 750 €."},"google":{"odpoved":"Daňovým výdavkom je odpis pohľadávky vo výške 9 500 €. Podmienky pre odpis sú splnené, keďže od splatnosti pohľadávky (20. 3. 2024) do dňa odpisu (15. 12. 2026) uplynulo viac ako 720 dní. V takom prípade je možné jednorazovo odpísať celú menovitú hodnotu pohľadávky do daňových výdavkov.\n\nTento postup umožňuje § 19 ods. 2 písm. r) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza sumu 9 500 € a mylné pravidlo, že po uplynutí 720 dní je daňovým výdavkom celá menovitá hodnota, pričom v skutočnosti je to len 50 % (4 750 €)."},"bez":{"odpoved":"Daňovým výdavkom je odpis pohľadávky vo výške 0 €. Nebola splnená podmienka uplynutia zákonom stanovenej lehoty od splatnosti pohľadávky. Od splatnosti (20. 3. 2024) do dňa odpisu (15. 12. 2026) uplynulo 1000 dní. Pre daňovú uznateľnosť odpisu je však podľa § 19 ods. 2 písm. r) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov potrebné, aby od jej splatnosti uplynulo viac ako 1 080 dní.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza daňový výdavok vo výške 0 € s chybným odôvodnením, že je potrebných viac ako 1 080 dní, hoci daňovým výdavkom je 4 750 € (50 %) po uplynutí viac ako 720 dní."}},{"oblast":"uctovnictvo-pohladavky","otazka":"Spoločnosť v podvojnom účtovníctve postúpila 30. 6. 2026 nepremlčanú pohľadávku v menovitej hodnote 50 000 €, zahrnutú do zdaniteľných príjmov, ktorá bola splatná 26. 5. 2025 (ku dňu postúpenia 400 dní po splatnosti). K pohľadávke nikdy netvorila opravnú položku. Príjem z postúpenia bol 6 000 €. Aký najvyšší daňový výdavok si môže uplatniť?","otazka_volna":"Predal som pohľadávku 50 tisíc inkasnej firme za 6 tisíc, bola vyše roka po splatnosti a opravku som na ňu nemal. Koľko si môžem dať do nákladov?","spravna_odpoved":"Najvyšší daňový výdavok je 10 000 €. Zákon umožňuje uplatniť menovitú hodnotu pohľadávky buď do výšky príjmu z jej postúpenia (6 000 €), alebo do výšky tvorby opravnej položky, ktorá by bola uznaná podľa § 20 — pri 400 dňoch po splatnosti je to 20 % z 50 000 €, teda 10 000 €. Daňovník si vyberie výhodnejšiu z týchto možností, teda 10 000 €. Zvyšných 40 000 € z účtovného nákladu je pripočítateľnou položkou.","ustanovenie":"§ 19 ods. 3 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"pri postúpení pohľadávky menovitá hodnota pohľadávky alebo jej nesplatená časť do výšky príjmu z jej postúpenia alebo do výšky tvorby opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-19.odsek-3.pismeno-h","my":{"odpoved":"Spoločnosť si môže ako daňový výdavok uplatniť maximálne **10 000 €**.\n\nPodľa § 19 ods. 3 písm. h) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov si môže daňovník pri postúpení pohľadávky uplatniť menovitú hodnotu pohľadávky do daňových výdavkov do výšky, ktorá je pre neho výhodnejšia. Má na výber z dvoch možností, pričom si zvolí tú vyššiu.\n\nKľúčové je, že pre druhú možnosť sa posudzuje výška opravnej položky, ktorá **by bola daňovo uznaná** podľa § 20 zákona o dani z príjmov v čase postúpenia. Nie je podmienkou, aby bola táto opravná položka aj skutočne zaúčtovaná.\n\n### Porovnanie možností\n\n1.  **Výdavok do výšky príjmu z postúpenia**\n    *   Príjem z postúpenia pohľadávky bol 6 000 €.\n    *   Daňový výdavok podľa tejto možnosti je **6 000 €**.\n\n2.  **Výdavok do výšky možnej daňovej opravnej položky**\n    *   Pohľadávka bola ku dňu postúpenia (30. 6. 2026) presne 400 dní po lehote splatnosti (26. 5. 2025).\n    *   Podľa § 20 ods. 14 písm. a) zákona o dani z príjmov je možné k nepremlčanej pohľadávke, od ktorej splatnosti uplynulo viac ako 360 dní, tvoriť daňovo uznanú opravnú položku do výšky **20 % jej menovitej hodnoty**.\n    *   Výpočet možného daňového výdavku:\n        *   50 000 € (menovitá hodnota) × 20 % = **10 000 €**\n\n### Záver\n\nKeďže 10 000 € je viac ako 6 000 €, pre spoločnosť je daňovo výhodnejšie uplatniť si výdavok podľa druhej možnosti. Maximálny daňový výdavok je teda **10 000 €**.\n\n**Dopad na základ dane z tejto operácie:**\n*   **Príjem** z postúpenia: + 6 000 €\n*   **Daňový výdavok** z postúpenia: - 10 000 €\n*   **Celkový výsledok:** - 4 000 € (daňová strata)","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila maximálny daňový výdavok vo výške 10 000 € a uviedla správne zákonné ustanovenia a porovnanie oboch možností."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť si môže uplatniť daňový výdavok najviac vo výške 10 000 €. Pri postúpení pohľadávky je daňovým výdavkom jej menovitá hodnota do výšky, ktorá je vyššia: buď príjem z postúpenia, alebo výška daňovej opravnej položky, ktorú by bolo možné k pohľadávke v čase postúpenia tvoriť. Príjem z postúpenia bol 6 000 €. Keďže pohľadávka bola 400 dní po splatnosti (viac ako 360 dní), bolo možné vytvoriť daňovo uznanú opravnú položku vo výške 20 % z menovitej hodnoty, teda 10 000 €. Nakoľko je suma 10 000 € vyššia ako príjem z postúpenia, predstavuje maximálny možný daňový výdavok v súlade s § 19 ods. 3 písm. h) v nadväznosti na § 20 ods. 14 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje maximálny daňový výdavok vo výške 10 000 € a jej právne odôvodnenie je vecne i legislatívne v plnom súlade s referenciou."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť si môže uplatniť daňový výdavok najviac do výšky príjmu z postúpenia, teda 6 000 €. Daňovým výdavkom pri postúpení pohľadávky je jej menovitá hodnota, avšak len do výšky príjmu z jej postúpenia. Výnimka, ktorá by umožnila uznať menovitú hodnotu v plnej výške, sa v tomto prípade neuplatní. Podmienkou pre jej uplatnenie je, aby od splatnosti pohľadávky do dňa jej postúpenia uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní, čo nebolo splnené (400 dní). Uvedené vyplýva z § 19 ods. 3 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza výšku daňového výdavku 6 000 € namiesto 10 000 €, keďže neaplikovala možnosť uplatniť výdavok do výšky daňovo uznateľnej opravnej položky vo výške 20 % (10 000 €) podľa § 19 ods. 3 písm. h) v spojení s § 20 zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"uctovnictvo-pohladavky","otazka":"SZČO účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva eviduje neuhradenú pohľadávku v menovitej hodnote 8 400 €, ktorá do jej zdaniteľných príjmov nikdy nevstúpila (nebola uhradená). V roku 2026 ju postúpila inkasnej spoločnosti za 3 000 €. Ako sa upraví jej základ dane podľa § 17 ods. 12?","otazka_volna":"Som živnostník na jednoduchom účtovníctve, predal som nezaplatenú faktúru 8 400 za 3 tisíc. Čo mi to spraví s daňami — veď som z tej faktúry nič nemal?","spravna_odpoved":"Základ dane sa zvýši o menovitú hodnotu pohľadávky, teda o 8 400 €, a to aj napriek tomu, že SZČO ju postúpila za nižšiu cenu (3 000 €). Zákon o dani z príjmov pri daňovníkovi s príjmami podľa § 6 účtujúcom v jednoduchom účtovníctve viaže zvýšenie základu dane výslovne na menovitú hodnotu pohľadávky pri jej postúpení, nie na dosiahnutú predajnú cenu.","ustanovenie":"§ 17 ods. 12 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"zvýši o menovitú hodnotu pohľadávky pri jej vklade do obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo pri jej postúpení, a to aj ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník vložil alebo postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-12","my":{"odpoved":"Áno, pri postúpení pohľadávky v jednoduchom účtovníctve dochádza k špecifickej úprave základu dane.\n\n**Celkový vplyv na základ dane bude jeho zvýšenie o 8 400 €, teda o plnú menovitú hodnotu pohľadávky.**\n\n### Podrobný postup a vysvetlenie\n\nPre daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva platí, že pohľadávky vstupujú do základu dane až pri ich inkase. Keďže táto pohľadávka nebola uhradená, jej hodnota zatiaľ neovplyvnila zdaniteľné príjmy. Postúpenie pohľadávky sa však považuje za formu jej vysporiadania, ktorá spúšťa zdanenie.\n\nZákon o dani z príjmov v takomto prípade stanovuje osobitný postup, aby sa zabránilo daňovej optimalizácii (napríklad vytváraniu umelých strát z pohľadávok, ktoré nikdy neboli zdanené).\n\n**1. Zdanenie príjmu z postúpenia (priebežne počas roka 2026)**\n\n*   Suma **3 000 €**, ktorú ste prijali od inkasnej spoločnosti, je váš zdaniteľný príjem.\n*   Túto sumu zaúčtujete v peňažnom denníku ako **príjem zahrnovaný do základu dane** v momente jej prijatia.\n\n**2. Úprava základu dane na konci roka (v rámci uzávierkových operácií)**\n\n*   Podľa **§ 17 ods. 12 písm. a) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov**, daňovník účtujúci v jednoduchom účtovníctve **zvýši základ dane o menovitú hodnotu pohľadávky pri jej postúpení**, a to aj v prípade, ak bola postúpená za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota.\n*   To v praxi znamená, že do zdaniteľných príjmov musíte v konečnom dôsledku zahrnúť celú menovitú hodnotu pohľadávky (8 400 €).\n*   Keďže 3 000 € ste už zdanili priebežne, v rámci uzávierkových operácií zvýšite základ dane o zostávajúci rozdiel:\n    *   `Menovitá hodnota - Príjem z postúpenia = Úprava ZD`\n    *   `8 400 € - 3 000 € = 5 400 €`\n*   Táto suma **5 400 €** bude pripočítateľnou položkou k základu dane.\n\n### Zhrnutie vplyvu na základ dane\n\n| Položka | Suma | Vplyv na základ dane |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Príjem z postúpenia (zdanený priebežne) | 3 000,00 € | Zvýšenie |\n| Úprava ZD na konci roka (§ 17 ods. 12 písm. a)) | 5 400,00 € | Zvýšenie |\n| **Celkové zvýšenie základu dane** | **8 400,00 €** | **Zvýšenie** |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nHoci sa môže zdať nelogické zdaňovať sumu, ktorú ste nikdy nedostali, ide o správny postup podľa zákona o dani z príjmov pre jednoduché účtovníctvo. Tento mechanizmus zabezpečuje, že z postúpenej pohľadávky nemôže vzniknúť daňová strata, keďže jej hodnota predtým nebola zdaniteľným príjmom. V podvojnom účtovníctve by bol postup odlišný, pretože tam pohľadávka vstupuje do výnosov už pri svojom vzniku.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne zodpovedá referencii, keďže správne určuje celkové zvýšenie základu dane o plnú menovitú hodnotu 8 400 € podľa § 17 ods. 12 písm. a) zákona o dani z príjmov aj napriek postúpeniu za nižšiu cenu. [trojhlasé preverenie 21. 9. 2026, arbiter (hlasy 1:2)]"},"google":{"odpoved":"Základ dane sa v zdaňovacom období 2026 zvýši o menovitú hodnotu postúpenej pohľadávky, a to bez ohľadu na výšku príjmu z postúpenia. SZČO je teda povinná zvýšiť základ dane o 8 400 €. Príjem z postúpenia vo výške 3 000 € je súčasťou tohto zvýšenia a zaúčtuje sa ako zdaniteľný príjem v peňažnom denníku. Zvyšných 5 400 € sa do základu dane zahrnie prostredníctvom uzávierkových účtovných operácií. Tento postup vyplýva z § 17 ods. 12 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zvýšenie základu dane o plnú menovitú hodnotu pohľadávky vo výške 8 400 € v súlade s § 17 ods. 12 písm. a) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Ustanovenie § 17 ods. 12 Zákona o dani z príjmov sa na túto situáciu nevzťahuje. Keďže daňovník účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, do základu dane zahrnie len skutočne prijatú sumu z postúpenia pohľadávky. Základ dane sa preto v zdaňovacom období 2026 zvýši o sumu 3 000 €. Tento príjem sa považuje za zdaniteľný príjem z podnikania podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Rozdiel medzi menovitou hodnotou pohľadávky a príjmom z jej postúpenia daňovo nerelevantný.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu sumu úpravy základu dane (3 000 € namiesto menovitej hodnoty 8 400 €) a mylne tvrdí, že sa ustanovenie § 17 ods. 12 na situáciu nevzťahuje."}},{"oblast":"uctovnictvo-pohladavky","otazka":"Spoločnosť v podvojnom účtovníctve eviduje neuhradený záväzok voči dodávateľovi vo výške 24 000 € s dohodnutou lehotou splatnosti 12. 6. 2024; ide o záväzok prislúchajúci k daňovému výdavku. V daňovom priznaní za rok 2025 už zvýšila základ dane o 20 % z menovitej hodnoty. O akú sumu musí zvýšiť základ dane v daňovom priznaní za rok 2026?","otazka_volna":"Dodávateľovi dlhujem 24 tisíc z júna 2024, vlani mi to účtovníčka pripočítala 20 percent. Koľko mi pripočíta tento rok?","spravna_odpoved":"Za rok 2026 musí spoločnosť zvýšiť základ dane o ďalších 7 200 €. K 31. 12. 2026 uplynulo od dohodnutej splatnosti 932 dní, teda viac ako 720 dní, a zvýšenie základu dane musí v úhrne predstavovať najmenej 50 % menovitej hodnoty, čiže 12 000 €. Keďže za rok 2025 (567 dní po splatnosti, pásmo nad 360 dní) už zvýšila základ dane o 20 %, teda o 4 800 €, dopĺňa rozdiel 12 000 € − 4 800 € = 7 200 €.","ustanovenie":"§ 17 ods. 27 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"720 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 50 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-27","my":{"odpoved":"V daňovom priznaní za rok 2026 musí spoločnosť zvýšiť základ dane o **7 200 €**.\n\nTáto povinnosť vyplýva z § 17 ods. 27 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zákon vyžaduje, aby sa základ dane pri neuhradených záväzkoch (ktoré boli daňovým výdavkom) zvyšoval postupne a kumulatívne. Zvýšenie v danom roku predstavuje rozdiel potrebný na dosiahnutie celkovej predpísanej úpravy.\n\n### Podrobný výpočet pre Váš prípad\n\n**Vstupné údaje:**\n*   Menovitá hodnota záväzku: 24 000 €\n*   Lehota splatnosti: 12. 6. 2024\n\n**1. Posúdenie k 31. 12. 2025 (DP za rok 2025):**\n*   Počet dní po splatnosti: 567 dní (viac ako 360 dní).\n*   Povinná kumulatívna úprava: najmenej 20 % z menovitej hodnoty.\n*   Výpočet: 24 000 € × 20 % = **4 800 €**.\n*   Túto sumu ste správne pripočítali k základu dane za rok 2025.\n\n**2. Posúdenie k 31. 12. 2026 (DP za rok 2026):**\n*   Počet dní po splatnosti: 932 dní (viac ako 720 dní).\n*   Povinná kumulatívna úprava: najmenej 50 % z menovitej hodnoty.\n*   Výpočet celkovej úpravy: 24 000 € × 50 % = **12 000 €**.\n\n**3. Výpočet zvýšenia základu dane za rok 2026:**\nKeďže celková úprava musí byť 12 000 € a v predchádzajúcom roku ste už základ dane zvýšili o 4 800 €, v roku 2026 pripočítate iba rozdiel.\n*   Zvýšenie za rok 2026 = Celková povinná úprava - Už vykonaná úprava\n*   Zvýšenie za rok 2026 = 12 000 € - 4 800 € = **7 200 €**\n\n### Prehľad úpravy základu dane\n\n| Zdaňovacie obdobie | Dni po splatnosti (k 31.12.) | Kumulatívna povinnosť | Úprava ZD v danom roku | Celková úprava ZD |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| 2025 | 567 dní | 20 % (4 800 €) | **+ 4 800 €** | 4 800 € |\n| 2026 | 932 dní | 50 % (12 000 €) | **+ 7 200 €** | 12 000 € |\n| 2027 (ak sa neuhradí) | 1 297 dní | 100 % (24 000 €) | + 12 000 € | 24 000 € |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk by ste v priebehu roka 2027 záväzok uhradili, v daňovom priznaní za rok 2027 si budete môcť znížiť základ dane o sumu, o ktorú ste ho v predchádzajúcich rokoch zvýšili (t. j. o 12 000 €), aby sa predišlo dvojitému zdaneniu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne aj číselne súhlasí s referenciou vrátane správneho právneho odôvodnenia a výpočtu sumy 7 200 €."},"google":{"odpoved":"V daňovom priznaní za rok 2026 musí spoločnosť zvýšiť základ dane o sumu 7 200 €. K poslednému dňu zdaňovacieho obdobia 2026 totiž od lehoty splatnosti záväzku (12. 6. 2024) uplynie viac ako 720 dní. Zákon v takom prípade vyžaduje, aby úhrnné zvýšenie základu dane predstavovalo najmenej 50 % z menovitej hodnoty záväzku, teda 12 000 € (50 % z 24 000 €). Keďže v roku 2025 už bol základ dane zvýšený o 4 800 € (20 %), v roku 2026 sa zvýši o zostávajúci rozdiel 7 200 €. Táto povinnosť vyplýva z § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne zodpovedá referencii a uvádza správnu sumu 7 200 € vrátane správneho právneho odôvodnenia podľa § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"V daňovom priznaní za rok 2026 musí spoločnosť zvýšiť základ dane o sumu 7 200 €. K 31. 12. 2026 uplynulo od lehoty splatnosti záväzku viac ako 720 dní, preto je povinnosťou zvýšiť základ dane o sumu zodpovedajúcu 50 % menovitej hodnoty záväzku. Keďže základ dane už bol v predchádzajúcom období zvýšený o 20 % (4 800 €), v roku 2026 sa zvýši len o rozdiel, t. j. o ďalších 30 %. Tento postup vyplýva z § 17 ods. 27 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu 7 200 € aj právne odôvodnenie podľa § 17 ods. 27 písm. b) zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"uctovnictvo-pohladavky","otazka":"Spoločnosť má voči dodávateľovi neuhradený záväzok 42 500 € s pôvodne dohodnutou lehotou splatnosti 15. 3. 2025. V januári 2026 uzavrela s dodávateľom dodatok, ktorým sa splatnosť predĺžila na 31. 12. 2027. Musí za rok 2026 zvýšiť základ dane podľa § 17 ods. 27, a ak áno, o koľko?","otazka_volna":"S dodávateľom sme si podpísali dodatok, že mu to zaplatím až koncom 2027. Pôvodne to bolo splatné v marci 2025. Musím si to aj tak pripočítavať k daniam?","spravna_odpoved":"Áno, musí. Dohodnutú lehotu splatnosti nie je na účely § 17 ods. 27 možné predĺžiť, takže sa naďalej počíta od pôvodnej splatnosti 15. 3. 2025. K 31. 12. 2026 od nej uplynulo 656 dní, teda viac ako 360 dní a menej ako 720 dní, preto zvýšenie základu dane musí v úhrne predstavovať najmenej 20 % menovitej hodnoty, čo je 8 500 € (42 500 × 0,20). Dodatok o predĺžení splatnosti na tejto povinnosti nič nemení.","ustanovenie":"§ 17 ods. 27 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť, uplynula doba dlhšia ako","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-27","my":{"odpoved":"Áno, spoločnosť **musí za rok 2026 zvýšiť základ dane o 8 500 €**.\n\nDodatok k zmluve, ktorým sa predĺžila lehota splatnosti, je z pohľadu zákona o dani z príjmov irelevantný. Pre účely úpravy základu dane podľa § 17 ods. 27 sa vždy vychádza z pôvodne dohodnutej lehoty splatnosti, ktorú na tieto účely nie je možné predĺžiť.\n\n### Podrobný výpočet a zdôvodnenie\n\n1.  **Určenie rozhodujúceho obdobia:**\n    *   Pôvodná lehota splatnosti: 15. marec 2025\n    *   Posudzované zdaňovacie obdobie: rok 2026\n    *   Rozhodujúci dátum pre výpočet: 31. december 2026\n\n2.  **Výpočet počtu dní po splatnosti:**\n    *   K 31. decembru 2026 uplynulo od pôvodnej lehoty splatnosti **656 dní**.\n    *   Toto obdobie je dlhšie ako 360 dní, ale kratšie ako 720 dní.\n\n3.  **Aplikácia zákona:**\n    *   Podľa § 17 ods. 27 písm. a) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ak od splatnosti záväzku uplynula doba dlhšia ako 360 dní, daňovník je povinný zvýšiť základ dane v úhrne najmenej o 20 % menovitej hodnoty neuhradeného záväzku.\n\n4.  **Výpočet sumy zvýšenia základu dane:**\n    *   Základ pre výpočet: 42 500 €\n    *   Sadzba pre úpravu: 20 %\n    *   Suma zvýšenia: 42 500 € × 20 % = **8 500 €**\n\nSpoločnosť teda v daňovom priznaní za rok 2026 uvedie túto sumu ako pripočítateľnú položku k základu dane.\n\n| Položka | Hodnota | Zdroj / Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Menovitá hodnota záväzku | 42 500,00 € | |\n| Pôvodná lehota splatnosti | 15. 3. 2025 | Predĺženie splatnosti sa neberie do úvahy. |\n| Počet dní po splatnosti k 31.12.2026 | 656 dní | Spadá do pásma > 360 dní. |\n| Povinná úprava základu dane | 20 % | [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17, ods. 27] |\n| **Suma zvýšenia základu dane za rok 2026** | **8 500,00 €** | (42 500 € × 0,20) |\n\n---\n\n### Ako postupovať v nasledujúcich rokoch\n\nJe dôležité si uvedomiť, že táto úprava je kumulatívna. Ak záväzok nebude uhradený ani v roku 2027:\n\n*   **K 31. 12. 2027** uplynie od splatnosti **1 021 dní** (656 + 365), čo je viac ako 720 dní.\n*   Zákon vyžaduje, aby úprava v úhrne dosiahla **najmenej 50 %** menovitej hodnoty (t. j. 21 250 €).\n*   Keďže za rok 2026 ste už základ dane zvýšili o 8 500 € (20 %), za rok 2027 budete základ dane zvyšovať len o rozdiel, teda o ďalších **12 750 €** (30 %), aby ste dosiahli celkovú úpravu 50 %.\n\nAk by ste záväzok v budúcnosti uhradili, v zdaňovacom období úhrady si budete môcť základ dane znížiť o sumu, o ktorú ste ho predtým museli zvýšiť [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17, ods. 32].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza povinnosť zvýšiť základ dane o 8 500 € a správne právne odôvodňuje nemožnosť predĺženia lehoty splatnosti na účely § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Áno, spoločnosť musí za rok 2026 zvýšiť základ dane. Zvýšenie predstavuje sumu najmenej 8 500 €, čo je 20 % z menovitej hodnoty neuhradeného záväzku. Povinnosť vzniká, pretože k 31. 12. 2026 uplynulo od pôvodne dohodnutej lehoty splatnosti (15. 3. 2025) viac ako 360 dní. Na dodatočné predĺženie splatnosti sa na daňové účely neprihliada. Táto povinnosť vyplýva z § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza povinnosť zvýšiť základ dane, správnu sumu najmenej 8 500 € (20 %), správnu lehotu viac ako 360 dní od pôvodnej splatnosti a právny fakt, že na dodatočné predĺženie splatnosti sa neprihliada."},"bez":{"odpoved":"Áno, spoločnosť musí za rok 2026 zvýšiť základ dane. Na dodatok, ktorým sa predĺžila lehota splatnosti, sa neprihliada, pretože bol uzatvorený až po pôvodnej lehote splatnosti. K 31. 12. 2026 uplynie od pôvodnej lehoty splatnosti 656 dní, čo je viac ako 360 dní. Spoločnosť preto zvýši základ dane najmenej o 20 % menovitej hodnoty záväzku, teda o 8 500 €. Vyplýva to z § 17 ods. 27 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď obsahuje nesprávne právne pravidlo, keď tvrdí, že na dodatok sa neprihliada preto, lebo bol uzatvorený po pôvodnej splatnosti, hoci zákon vylučuje predĺženie splatnosti bez ohľadu na čas uzatvorenia dodatku."}},{"oblast":"uctovnictvo-pohladavky","otazka":"Spoločnosť v predchádzajúcich rokoch zvýšila základ dane podľa § 17 ods. 27 v úhrne o 100 % menovitej hodnoty neuhradeného záväzku 18 000 €. V roku 2026 z tohto záväzku uhradila 11 000 €. Aký je dopad na základ dane za rok 2026 a zmenilo by sa niečo, keby namiesto úhrady vystavila dodávateľovi vlastnú zmenku na 11 000 €?","otazka_volna":"Mám záväzok 18 tisíc, už som si ho celý musel pripočítať k základu dane. Teraz som 11 tisíc zaplatil. Dostanem to späť? A čo keby som mu namiesto peňazí dal zmenku?","spravna_odpoved":"Základ dane za rok 2026 sa zníži o 11 000 €, teda o výšku uhradeného záväzku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho časť uhradený. Vystavenie zmenky by tento nárok nezaložilo — zákon výslovne určuje, že za úhradu záväzku sa nepovažuje nahradenie záväzku zmenkou, takže v takom prípade by sa základ dane neznížil o nič.","ustanovenie":"§ 17 ods. 32 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"dôjde k úhrade záväzku alebo jeho časti, základ dane sa zníži o výšku uhradeného záväzku v tom zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho časť uhradený; za úhradu záväzku sa nepovažuje nahradenie záväzku zmenkou","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-32","my":{"odpoved":"Áno, úhrada časti záväzku má priamy vplyv na základ dane.\n\n**Pri úhrade 11 000 € si v roku 2026 znížite základ dane presne o túto sumu, teda o 11 000 €.** Vystavenie vlastnej zmenky by však takýto efekt nemalo a základ dane by sa v roku 2026 neznižoval.\n\nTu je podrobné vysvetlenie oboch scenárov:\n\n### 1. Scenár: Úhrada 11 000 € v hotovosti alebo prevodom\n\nAk spoločnosť uhradí časť záväzku, o ktorú si v minulosti zvýšila základ dane, má právo si v zdaňovacom období úhrady tento základ dane znížiť.\n\n*   **Právny základ:** Tento postup upravuje § 17 ods. 32 písm. a) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ustanovuje, že ak dôjde k úhrade záväzku (alebo jeho časti), o ktorý bol v minulosti zvýšený základ dane podľa ods. 27, základ dane sa zníži o výšku uhradeného záväzku v tom zdaňovacom období, v ktorom bol uhradený.\n*   **Aplikácia:** Keďže ste v roku 2026 uhradili 11 000 €, znížite si základ dane za rok 2026 o 11 000 €. Zvyšných 7 000 € (18 000 € - 11 000 €) zostáva naďalej \"dodanenených\" a základ dane si o túto sumu budete môcť znížiť až v roku ich prípadnej budúcej úhrady.\n\n### 2. Scenár: Vystavenie vlastnej zmenky na 11 000 €\n\nVystavenie vlastnej zmenky dodávateľovi by na základ dane za rok 2026 nemalo **žiadny vplyv**.\n\n*   **Právny základ:** Zákon o dani z príjmov v § 17 ods. 32 písm. a) výslovne uvádza, že **za úhradu záväzku sa nepovažuje nahradenie záväzku zmenkou**.\n*   **Aplikácia:** Vystavením zmenky síce zaniká pôvodný záväzok (je nahradený novým, zmenkovým), ale z pohľadu dane z príjmov nedošlo k \"úhrade\". Podmienka na zníženie základu dane teda nebola splnená. Spoločnosť by si mohla znížiť základ dane až v tom zdaňovacom období, v ktorom by reálne uhradila sumu zo zmenky.\n\n### Zhrnutie a porovnanie\n\n| Scenár | Úprava základu dane v r. 2026 | Vysvetlenie |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Úhrada 11 000 €** | **Zníženie o 11 000 €** | Ide o úhradu záväzku v zmysle zákona, ktorá oprávňuje na zníženie základu dane. [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17, ods. 32] |\n| **Vystavenie zmenky na 11 000 €** | **Žiadna úprava (0 €)** | Zákon explicitne vylučuje nahradenie záväzku zmenkou z definície \"úhrady\" pre tieto účely. [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17, ods. 32] |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk chcete dosiahnuť zníženie základu dane už za rok 2026, je nevyhnutné záväzok reálne uhradiť (bankovým prevodom, v hotovosti). Vystavenie zmenky tento daňový efekt iba odkladá do budúcnosti, do momentu jej skutočného preplatenia. Uistite sa, že máte k dispozícii doklad o úhrade (výpis z účtu) pre prípad daňovej kontroly.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presnou citáciou § 17 ods. 32 písm. a) zákona o dani z príjmov uvádza zníženie základu dane o 11 000 € pri úhrade a nulový dopad pri vystavení zmenky."},"google":{"odpoved":"V zdaňovacom období 2026 si spoločnosť zníži základ dane o sumu uhradenej časti záväzku, teda o 11 000 €. Toto zníženie sa vykoná v súlade s § 17 ods. 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Vystavenie vlastnej zmenky sa nepovažuje za úhradu záväzku, ale za nahradenie pôvodného záväzku novým. Z tohto dôvodu by vystavenie zmenky neoprávňovalo spoločnosť na zníženie základu dane. Základ dane by bolo možné znížiť až v období, keď by došlo k skutočnej úhrade tejto zmenky.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zníženie základu dane o 11 000 € aj to, že vystavenie zmenky sa nepovažuje za úhradu a nezakladá nárok na zníženie základu dane."},"bez":{"odpoved":"Pri úhrade si spoločnosť v roku 2026 zníži základ dane o sumu 11 000 €. Umožňuje to § 17 ods. 32 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, a to do výšky, v akej bol základ dane predtým zvýšený. Vystavenie vlastnej zmenky sa však za úhradu záväzku nepovažuje. V takom prípade by sa základ dane v roku 2026 neznižoval. Nárok na zníženie základu dane by vznikol až v zdaňovacom období, v ktorom by bola zmenka skutočne uhradená.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zníženie základu dane o 11 000 € pri úhrade aj skutočnosť, že vystavenie zmenky sa nepovažuje za úhradu a základ dane neznižuje."}},{"oblast":"uctovnictvo-pohladavky","otazka":"Spoločnosť mala voči dodávateľovi záväzok v menovitej hodnote 30 000 €, ktorý bol dohodou nahradený novým záväzkom v menovitej hodnote 26 000 €. Predtým už zvyšovala základ dane podľa § 17 ods. 27. O akú sumu sa môže znížiť základ dane a od ktorého dátumu sa počítajú lehoty 360, 720 a 1 080 dní pri novom záväzku?","otazka_volna":"S dodávateľom sme starý dlh 30 tisíc zrušili a spravili nový na 26 tisíc s novou splatnosťou. Ako sa to prejaví v daniach a počítajú sa mi tie dni odznova?","spravna_odpoved":"Základ dane sa zníži najviac o 4 000 €, teda o sumu, o ktorú menovitá hodnota pôvodného záväzku (30 000 €) prevyšuje menovitú hodnotu nového záväzku (26 000 €). Lehoty 360, 720 a 1 080 dní sa neprepočítavajú odznova — na účely § 17 ods. 27 sa lehotou splatnosti záväzku rozumie splatnosť pôvodného záväzku, takže dni plynú ďalej od pôvodnej splatnosti.","ustanovenie":"§ 17 ods. 32 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"základ dane sa zníži najviac o sumu, o ktorú menovitá hodnota pôvodného záväzku prevyšuje menovitú hodnotu nového záväzku, pričom na účely odseku 27 sa lehotou splatnosti záväzku rozumie splatnosť pôvodného záväzku","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-32","my":{"odpoved":"Áno, v prípade nahradenia pôvodného záväzku novým (tzv. novácia) môžete znížiť základ dane. Lehoty na dodanenie sa však počítajú od splatnosti pôvodného záväzku.\n\n*   Základ dane si môžete znížiť o **4 000 €**.\n*   Lehoty 360, 720 a 1 080 dní sa pre nový záväzok počítajú od **dňa splatnosti pôvodného záväzku** vo výške 30 000 €.\n\n---\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n#### 1. Zníženie základu dane\n\nAk sa pôvodný záväzok nahradí novým záväzkom s nižšou menovitou hodnotou, daňovník si môže znížiť základ dane. Toto pravidlo je upravené v § 17 ods. 32 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.\n\nZáklad dane sa znižuje o sumu, o ktorú menovitá hodnota pôvodného záväzku prevyšuje menovitú hodnotu nového záväzku.\n\n**Výpočet vo vašom prípade:**\n*   Pôvodný záväzok: 30 000 €\n*   Nový záväzok: 26 000 €\n*   **Rozdiel (zníženie základu dane):** 30 000 € - 26 000 € = **4 000 €**\n\nTento rozdiel vo výške 4 000 € sa v účtovníctve spravidla zaúčtuje ako ostatný finančný výnos. Zníženie základu dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k dohode o nahradení záväzku.\n\n#### 2. Lehota splatnosti pre nový záväzok\n\nZákon o dani z príjmov explicitne uvádza, že na účely úpravy základu dane podľa § 17 ods. 27 (dodanenie záväzkov po splatnosti) sa pri novácii **vychádza zo splatnosti pôvodného záväzku** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17 ods. 32 písm. c)].\n\n**Čo to znamená v praxi:**\n*   Dohoda o novom záväzku **\"neresetuje\" počítanie lehôt** pre daňové účely.\n*   Ak bol pôvodný záväzok napríklad viac ako 1 080 dní po splatnosti, aj nový záväzok vo výške 26 000 € sa považuje za záväzok viac ako 1 080 dní po splatnosti.\n*   Spoločnosť musí naďalej sledovať, či má v základe dane zahrnutú správnu výšku dodanenia zodpovedajúcu veku pôvodného záväzku a aktuálnej výške nového záväzku (26 000 €).\n\n**Príklad postupu:**\nPredpokladajme, že spoločnosť už v predchádzajúcich obdobiach zvýšila základ dane o 100 % pôvodného záväzku, teda o 30 000 €, pretože bol viac ako 1 080 dní po splatnosti.\n\n1.  **V roku 2026** dôjde k dohode o nahradení záväzku.\n2.  Spoločnosť zaúčtuje výnos 4 000 €.\n3.  V daňovom priznaní za rok 2026 si **zníži základ dane o 4 000 €**.\n4.  Záväzok vo výške 26 000 € zostáva v účtovníctve a naďalej sa naň vzťahuje povinnosť úpravy základu dane podľa § 17 ods. 27, pričom sa posudzuje podľa pôvodnej lehoty splatnosti. Keďže základ dane už bol v minulosti zvýšený o celých 30 000 €, po znížení o 4 000 € zostane v základe dane zahrnutá suma 26 000 €, čo zodpovedá 100 % nového záväzku.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDohodu o nahradení záväzku (novácii) majte vyhotovenú písomne. Bude slúžiť ako podklad pre zaúčtovanie výnosu a pre úpravu základu dane v daňovom priznaní.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zníženie základu dane o 4 000 € aj počítanie lehôt od dňa splatnosti pôvodného záväzku v súlade s § 17 ods. 32 písm. c) zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"V zdaňovacom období, v ktorom došlo k nahradeniu záväzku, sa základ dane môže znížiť o 4 000 €. Tento postup vyplýva z § 17 ods. 33 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, podľa ktorého sa základ dane zníži o sumu, o ktorú menovitá hodnota pôvodného záväzku (30 000 €) prevyšuje menovitú hodnotu nového záväzku (26 000 €).\n\nPre účely úpravy základu dane sa pri novom záväzku nič nemení na pôvodnom počítaní lehôt. Lehoty 360, 720 a 1 080 dní sa naďalej počítajú od lehoty splatnosti pôvodného záväzku. Zmena splatnosti dohodou alebo nahradenie záväzku novým nemá vplyv na pôvodne dohodnutú lehotu splatnosti pre daňové účely. Uvedené potvrdzuje § 17 ods. 33 písm. c) zákona o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zníženie základu dane o 4 000 € aj počítanie lehôt od pôvodnej splatnosti záväzku."},"bez":{"odpoved":"Základ dane sa zníži o sumu pôvodného záväzku, ktorá bola v minulosti pripočítaná k základu dane, teda o 30 000 €. Toto zníženie sa vykoná v zdaňovacom období, v ktorom pôvodný záväzok zanikol nahradením, v súlade s § 17 ods. 34 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Lehoty 360, 720 a 1 080 dní sa pri novom záväzku v hodnote 26 000 € začínajú počítať od jeho novej, dohodou stanovenej lehoty splatnosti. Rozdiel 4 000 € predstavuje zdaniteľný výnos, ktorý je súčasťou výsledku hospodárenia a vstupuje do základu dane.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza sumu zníženia základu dane (30 000 € namiesto najviac 4 000 €) a chybne tvrdí, že lehoty pri novom záväzku plynú od novej splatnosti namiesto od splatnosti pôvodného záväzku."}},{"oblast":"uctovnictvo-pohladavky","otazka":"Spoločnosť evidovala neuhradený záväzok 9 000 € a podľa § 17 ods. 27 zvýšila základ dane o 50 %, teda o 4 500 €. V roku 2026 sa záväzok premlčal a spoločnosť ho odúčtovala do výnosov v celej výške 9 000 €. O akú sumu sa jej zníži základ dane za rok 2026?","otazka_volna":"Starý dlh 9 tisíc sa premlčal, účtovníčka ho dala celý do výnosov. Predtým mi z neho pripočítala k daniam polovicu. Ako to teraz vysporiadame?","spravna_odpoved":"Základ dane sa zníži o 4 500 €, teda o sumu, o ktorú daňovník predtým zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27, a to najviac do výšky zaúčtovaného výnosu. Zaúčtovaný výnos je tu 9 000 €, čiže strop nie je obmedzujúci, ale zníženie nemôže presiahnuť predtým vykonané zvýšenie 4 500 €. Zvyšných 4 500 € výnosu zostáva súčasťou základu dane.","ustanovenie":"§ 17 ods. 32 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"dôjde k premlčaniu, zániku, odpisu alebo čiastočnému odpisu tohto záväzku, základ dane sa zníži o výšku záväzku, o ktorú daňovník zvýšil základ dane podľa odseku 27, a to najviac do výšky zaúčtovaného výnosu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-32","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky sa základ dane spoločnosti za rok 2026 zníži o sumu **4 500 €**.\n\nTento postup vyplýva z logiky zamedzenia dvojitého zdanenia, ktorú upravuje zákon o dani z príjmov. Keďže spoločnosť už v minulosti zdanila časť záväzku (4 500 €) formou zvýšenia základu dane, pri jeho definitívnom zániku premlčaním sa táto úprava zohľadní.\n\n### Podrobný postup v roku 2026\n\n1.  **Účtovný výnos:** Spoločnosť zaúčtovala odpis premlčaného záväzku do výnosov v sume 9 000 €. Tento výnos vstupuje do výsledku hospodárenia pred zdanením.\n2.  **Daňová úprava:** Podľa § 17 ods. 32 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k premlčaniu záväzku, základ dane zníži o sumu, o ktorú bol v minulých obdobiach zvýšený podľa § 17 ods. 27. Vo vašom prípade ide presne o sumu 4 500 €.\n\n### Vplyv na základ dane v roku 2026\n\nNasledujúca tabuľka ukazuje, ako sa táto operácia prejaví v daňovom priznaní:\n\n| Položka | Suma | Vplyv na základ dane |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Zaúčtovaný výnos z odpisu záväzku | 9 000 € | + 9 000 € |\n| Zníženie základu dane podľa § 17 ods. 32 ZDP | 4 500 € | - 4 500 € |\n| **Celkový vplyv na základ dane v roku 2026** | | **+ 4 500 €** |\n\n**Záver:**\nHoci sa základ dane znižuje o 4 500 €, celkový efekt tejto operácie v roku 2026 je zvýšenie základu dane o 4 500 €. Týmto sa dosiahne, že celá hodnota pôvodného záväzku (9 000 €) bude zdanená – 4 500 € v minulosti a zvyšných 4 500 € v roku 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza zníženie základu dane o sumu 4 500 € a správne odkazuje na § 17 ods. 32 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"V zdaňovacom období 2026 si spoločnosť zníži základ dane o sumu 4 500 €. Toto zníženie zodpovedá výške, o ktorú v minulosti zvýšila základ dane z titulu neuhradeného záväzku. Odpis premlčaného záväzku v plnej výške 9 000 € je zároveň zdaniteľným výnosom. Právo na zníženie základu dane vyplýva z § 17 ods. 33 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa v odôvodnení nesprávne odvoláva na § 17 ods. 33 písm. b) namiesto správneho § 17 ods. 32 písm. b) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť si v zdaňovacom období 2026 zníži základ dane o 4 500 €. Ide o sumu, o ktorú v minulosti povinne zvýšila základ dane z titulu záväzku po lehote splatnosti. Hoci odpisom záväzku vznikol zdaniteľný výnos 9 000 €, táto úprava ako odpočítateľná položka zamedzí dvojitému zdaneniu. Tento postup vyplýva z § 17 ods. 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď síce uvádza správnu sumu 4 500 €, ale opiera sa o nesprávne právne ustanovenie (§ 17 ods. 33 namiesto § 17 ods. 32 písm. b) zákona o dani z príjmov)."}},{"oblast":"uctovnictvo-pohladavky","otazka":"Na s. r. o. bol 20. 10. 2026 vyhlásený konkurz. V predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach spoločnosť zvýšila základ dane podľa § 17 ods. 27 o neuhradené záväzky po splatnosti v úhrne o 33 000 €. Uplatní sa na ňu § 17 ods. 27 aj naďalej a čo sa stane so sumou 33 000 €?","otazka_volna":"Na firmu vyhlásili konkurz. Roky sme si pripočítavali neuhradené záväzky k základu dane, dokopy 33 tisíc. Musíme v tom pokračovať a dostaneme to nejako späť?","spravna_odpoved":"Nie, § 17 ods. 27 sa na daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, neuplatňuje — toto ustanovenie ho zo svojej pôsobnosti výslovne vylučuje. Suma 33 000 €, o ktorú sa základ dane predtým zvyšoval, sa vráti späť: základ dane sa o ňu zníži v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu.","ustanovenie":"§ 17 ods. 27 a § 17 ods. 32 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Daňovník okrem daňovníka podľa osobitného predpisu a daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, základ dane zistený podľa odseku 1 písm. b) a c) upraví o výšku záväzku","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-27","my":{"odpoved":"**Nie, po vyhlásení konkurzu sa na spoločnosť povinnosť zvyšovať základ dane podľa § 17 ods. 27 Zákona o dani z príjmov už nevzťahuje. Naopak, sumu 33 000 €, o ktorú v minulosti základ dane zvýšila, si v daňovom priznaní opäť zníži.**\n\nPodľa platnej legislatívy k 20. septembru 2026 platia nasledujúce pravidlá:\n\n### 1. Zánik povinnosti zvyšovať základ dane\n\nZákon o dani z príjmov daňovníkov v konkurze z povinnosti zvyšovať základ dane o neuhradené záväzky po splatnosti priamo vyjíma.\n\n*   Ustanovenie § 17 ods. 27 sa začína slovami: *„Daňovník **okrem** ... daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz...\"* [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17, ods. 27].\n*   To znamená, že od momentu vyhlásenia konkurzu (20. 10. 2026) už spoločnosť nesleduje lehoty splatnosti svojich záväzkov na účely tejto úpravy a základ dane z tohto titulu už ďalej nezvyšuje.\n\n### 2. Zníženie základu dane o predtým pripočítanú sumu\n\nSpoločnosť si zníži základ dane o celú sumu 33 000 €, o ktorú ho v predchádzajúcich obdobiach zvýšila.\n\n*   Toto zníženie sa vykoná v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí dňom predchádzajúcim dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17, ods. 32, písm. d)].\n*   Keďže konkurz bol na vašu spoločnosť vyhlásený 20. 10. 2026, vzniká jej povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2026 do **19. 10. 2026**.\n*   Práve v tomto daňovom priznaní si uplatníte zníženie základu dane o 33 000 € ako položku znižujúcu základ dane.\n\n### Zhrnutie\n\n| Situácia | Úprava základu dane podľa § 17 ods. 27 |\n| :--- | :--- |\n| **Pred vyhlásením konkurzu** | Povinnosť zvyšovať základ dane o záväzky po splatnosti (kumulatívne o 20 %, 50 %, 100 %). |\n| **Po vyhlásení konkurzu** | Povinnosť zaniká. Základ dane sa zníži o celú sumu, o ktorú bol v minulosti zvýšený. |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným odkazom na zákon uvádza, že § 17 ods. 27 sa na daňovníka v konkurze nevzťahuje a že základ dane sa o sumu 33 000 € zníži v zdaňovacom období končiacom dňom pred vyhlásením konkurzu."},"google":{"odpoved":"Po vyhlásení konkurzu sa na spoločnosť už neuplatňuje povinnosť zvyšovať základ dane o neuhradené záväzky. Táto výnimka je priamo uvedená v § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Spoločnosť si zároveň zníži základ dane o sumu 33 000 €, o ktorú ho v predchádzajúcich obdobiach z tohto titulu zvýšila. Túto úpravu (zníženie) je daňovník povinný vykonať v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu, teda k 19. 10. 2026. Uvedený postup vyplýva z § 17 ods. 32 písm. c) zákona o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza vylúčenie pôsobnosti § 17 ods. 27 po vyhlásení konkurzu, ako aj zníženie základu dane o sumu 33 000 € v zdaňovacom období predchádzajúcom vyhláseniu konkurzu."},"bez":{"odpoved":"Po vyhlásení konkurzu sa na daňovníka už nevzťahuje povinnosť zvyšovať základ dane podľa § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov. Spoločnosť si môže znížiť základ dane o sumu 33 000 €, o ktorú ho v minulosti z dôvodu neuhradených záväzkov zvýšila. Toto zníženie sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom záväzok zanikne na základe právoplatného rozvrhového uznesenia alebo uznesenia o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku. Uvedené upravuje § 17 ods. 33 písm. a) a b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny moment a nesprávne zákonné ustanovenie pre zníženie základu dane, keďže k zníženiu dochádza už v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu podľa § 17 ods. 32 písm. d), nie až pri zániku záväzku rozvrhovým uznesením."}},{"oblast":"uctovnictvo-pohladavky","otazka":"Dve slovenské s. r. o. majú medzi sebou obchodný záväzkový vzťah. Faktúra bola splatná 18. 4. 2022. Dňa 10. 3. 2025 dlžník písomne uznal svoj záväzok čo do dôvodu aj výšky. Kedy sa pohľadávka premlčí?","otazka_volna":"Odberateľ mi nezaplatil faktúru splatnú v apríli 2022, ale vlani v marci mi písomne potvrdil, že dlh uznáva. Dokedy ho môžem žalovať?","spravna_odpoved":"Pohľadávka sa premlčí 10. 3. 2029. Podľa Obchodného zákonníka je všeobecná premlčacia doba štyri roky a pri práve na plnenie záväzku plynie odo dňa splatnosti, teda pôvodne by uplynula v apríli 2026. Písomným uznaním záväzku z 10. 3. 2025 však začala plynúť nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania, ktorá skončí 10. 3. 2029. Absolútny desaťročný limit (od splatnosti 18. 4. 2022, teda do roku 2032) tu prekročený nie je.","ustanovenie":"§ 397, § 392 ods. 1 a § 407 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník","citat":"Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-407","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií sa pohľadávka premlčí **12. marca 2029**. Písomným uznaním záväzku zo dňa 10. marca 2025 prestala plynúť pôvodná premlčacia doba a začala plynúť nová štvorročná doba.\n\n---\n\n### Podrobný rozbor\n\nKeďže ide o vzťah medzi dvoma slovenskými spoločnosťami s ručením obmedzeným (s. r. o.), právny vzťah sa riadi Zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.\n\n**1. Pôvodná premlčacia doba (bez uznania záväzku)**\n\n*   **Dĺžka:** Všeobecná premlčacia doba v obchodných vzťahoch je **štyri roky** [Zákon č. 513/1991 Zb., § 397].\n*   **Začiatok plynutia:** Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni splatnosti záväzku [Zákon č. 513/1991 Zb., § 392 ods. 1].\n    *   Dátum splatnosti: 18. apríl 2022\n    *   Začiatok plynutia doby: 19. apríl 2022\n*   **Koniec (hypotetický):** Bez uznania záväzku by sa pohľadávka premlčala 18. apríla 2026.\n\n**2. Účinok písomného uznania záväzku**\n\nPísomné uznanie dlhu má zásadný vplyv na plynutie premlčacej doby. Tento úkon sa v právnej terminológii nazýva \"pretrhnutie\" premlčacej doby.\n\n*   **Právny základ:** Podľa Obchodného zákonníka platí, že ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, od tohto uznania plynie **nová štvorročná premlčacia doba** [Zákon č. 513/1991 Zb., § 407 ods. 1].\n*   **Začiatok novej doby:** Nová premlčacia doba začala plynúť dňom, kedy dlžník záväzok uznal.\n    *   Dátum uznania záväzku: 10. marec 2025\n*   **Výpočet konca novej doby:**\n    *   Začiatok: 10. marec 2025\n    *   Koniec: 10. marec 2029\n\n**3. Určenie finálneho dátumu premlčania**\n\nPremlčacia doba ako hmotnoprávna lehota uplynie 10. marca 2029. Keďže tento deň pripadá na sobotu, posledným dňom lehoty na podanie žaloby na súd (a teda na zabránenie premlčaniu) je podľa procesných predpisov najbližší nasledujúci pracovný deň.\n*   10. marec 2029 je sobota.\n*   Posledný deň na uplatnenie práva na súde sa posúva na pondelok, **12. marca 2029**.\n\nZároveň je potrebné skontrolovať, či nie je prekročená maximálna desaťročná premlčacia doba, ktorá plynie odo dňa, keď začala plynúť po prvý raz [Zákon č. 513/1991 Zb., § 408 ods. 1]. Táto lehota by uplynula 18. apríla 2032, takže finálny dátum 12. marec 2029 je v súlade so zákonom.\n\n| Udalosť | Dátum | Právny dôsledok |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Splatnosť faktúry | 18. 04. 2022 | Začiatok plynutia pôvodnej 4-ročnej premlčacej doby (od 19. 4. 2022) |\n| Písomné uznanie záväzku | 10. 03. 2025 | Pretrhnutie pôvodnej doby a začiatok novej 4-ročnej premlčacej doby |\n| Koniec novej premlčacej doby | 10. 03. 2029 | Deň uplynutia lehoty (sobota) |\n| **Posledný deň na podanie žaloby** | **12. 03. 2029** | **Finálny dátum premlčania (posun na najbližší pracovný deň)** |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nHoci máte na uplatnenie práva na súde čas až do marca 2029, odporúčam nečakať a aktívne pohľadávku vymáhať. Písomné uznanie záväzku je silným dôkazom pre prípadné súdne konanie a výrazne zlepšuje vašu pozíciu veriteľa. Ak dlžník napriek uznaniu neplní, zvážte podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny dátum premlčania (12. marca 2029 namiesto 10. marca 2029)."},"google":{"odpoved":"Pohľadávka sa premlčí dňa 10. marca 2029. Písomným uznaním záväzku začala plynúť nová štvorročná premlčacia doba odo dňa uznania, t. j. od 10. marca 2025. Tento účinok nastáva bez ohľadu na to, či pôvodná premlčacia doba už uplynula. Právna úprava je obsiahnutá v § 407 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Celková premlčacia doba zároveň nepresiahne 10 rokov odo dňa, keď začala plynúť po prvý raz.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje dátum premlčania na 10. marca 2029 a opiera sa o správne ustanovenia Obchodného zákonníka o novej štvorročnej premlčacej dobe od uznania záväzku."},"bez":{"odpoved":"Písomným uznaním záväzku začala plynúť nová štvorročná premlčacia doba. Táto nová lehota plynie odo dňa uznania, teda od 10. marca 2025. Pohľadávka sa preto premlčí 10. marca 2029. Vyplýva to z ustanovenia § 407 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila dátum premlčania na 10. marca 2029 a uviedla správny právny základ (§ 407 ods. 1 Obchodného zákonníka) o plynutí novej štvorročnej premlčacej doby od uznania záväzku."}},{"oblast":"uctovnictvo-pohladavky","otazka":"Obchodná pohľadávka medzi dvoma podnikateľmi bola splatná 1. 7. 2017. Dlžník ju odvtedy opakovane písomne uznával, naposledy 5. 5. 2025. Dokedy najneskôr sa táto pohľadávka premlčí?","otazka_volna":"Dlžník mi ten starý dlh z roku 2017 stále dokola potvrdzuje papierom, naposledy vlani v máji. Znamená to, že sa mi to nikdy nepremlčí?","spravna_odpoved":"Najneskôr 1. 7. 2027. Hoci by uznanie z 5. 5. 2025 samo osebe založilo novú štvorročnú premlčaciu dobu do 5. 5. 2029, Obchodný zákonník stanovuje absolútny limit: bez ohľadu na iné ustanovenia sa premlčacia doba skončí najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť, teda od splatnosti 1. 7. 2017. Opakované uznávanie záväzku tento desaťročný strop prekonať nedokáže.","ustanovenie":"§ 408 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník","citat":"Bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-408","my":{"odpoved":"Pohľadávka sa definitívne premlčí **1. júla 2027**.\n\nHoci opakované uznávanie záväzku predlžuje premlčaciu dobu, Obchodný zákonník stanovuje absolútnu, maximálnu lehotu, po ktorej sa právo premlčí bez ohľadu na akékoľvek iné skutočnosti.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nV obchodných vzťahoch platia dva kľúčové princípy premlčania, ktoré sa vo vašom prípade stretávajú:\n\n1.  **Štandardná premlčacia doba a jej predĺženie (subjektívna lehota)**\n    *   Všeobecná premlčacia doba v obchodných vzťahoch je **štyri roky** [Zákon č. 513/1991 Zb., § 397].\n    *   Ak dlžník svoj záväzok písomne uzná, od dátumu uznania začína plynúť **nová štvorročná premlčacia doba** [Zákon č. 513/1991 Zb., § 407 ods. 1].\n    *   Podľa tohto pravidla by sa po poslednom uznaní dňa 5. 5. 2025 pohľadávka premlčala až 5. 5. 2029.\n\n2.  **Maximálna premlčacia doba (objektívna lehota)**\n    *   Obchodný zákonník však stanovuje aj absolútny strop: \"Bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba **najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť**.\" [Zákon č. 513/1991 Zb., § 408 ods. 1].\n    *   Táto 10-ročná lehota začala plynúť v deň pôvodnej splatnosti pohľadávky, teda **1. júla 2017** [Zákon č. 513/1991 Zb., § 392 ods. 1].\n    *   Uplynutie tejto lehoty je definitívne a nemožno ho predĺžiť ani ďalším uznaním záväzku.\n\n### Výpočet a záver\n\n| Popis | Dátum / Lehota | Zdroj |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Dátum splatnosti (začiatok plynutia premlčacej doby) | 1. 7. 2017 | § 392 ods. 1 ObZ |\n| Maximálna objektívna premlčacia doba | 10 rokov | § 408 ods. 1 ObZ |\n| **Konečný dátum premlčania (1. 7. 2017 + 10 rokov)** | **1. 7. 2027** | - |\n| Dátum posledného uznania záväzku | 5. 5. 2025 | - |\n| Hypotetický dátum premlčania podľa uznania (5. 5. 2025 + 4 roky) | 5. 5. 2029 | § 407 ods. 1 ObZ |\n\nKeďže 10-ročná absolútna lehota (koniec 1. 7. 2027) uplynie skôr ako nová 4-ročná lehota plynúca z posledného uznania (koniec 5. 5. 2029), platí skorší z týchto termínov. Vaša pohľadávka sa teda premlčí 1. júla 2027.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAk chcete svoju pohľadávku vymôcť súdnou cestou, musíte podať žalobu na súd najneskôr v deň, kedy uplynie premlčacia doba, teda do 1. júla 2027. Podaním žaloby sa plynutie premlčacej doby preruší na čas súdneho konania [Zákon č. 513/1991 Zb., § 402].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila dátum premlčania na 1. júla 2027 s presným odôvodnením 10-ročnej maximálnej premlčacej doby podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka."},"google":{"odpoved":"Pohľadávka sa premlčí 5. mája 2029. Písomným uznaním záväzku zo dňa 5. mája 2025 začala plynúť nová štvorročná premlčacia doba. Tento účinok nastáva aj v prípade, ak bola pohľadávka v čase uznania už premlčaná. Uvedené upravuje § 407 ods. 1 a 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne určila lehotu na 5. mája 2029, pretože nezohľadnila absolútny desaťročný limit premlčania podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý uplynie 1. 7. 2027."},"bez":{"odpoved":"Pohľadávka sa premlčí najneskôr 2. júla 2027. Hoci uznaním dlhu začala plynúť nová štvorročná premlčacia lehota, pri obchodných záväzkoch sa uplatní aj objektívna premlčacia lehota. Táto lehota je desaťročná a začala plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti pohľadávky, teda 2. júla 2017. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 408 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Nová štvorročná lehota po uznaní záväzku (§ 407 ods. 1 Obchodného zákonníka) by sa tak neuplatnila v plnom rozsahu.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny dátum uplynutia premlčacej doby (2. júla 2027 namiesto 1. júla 2027), čím dochádza k vecnej nezhode s referenciou."}},{"oblast":"uctovnictvo-pohladavky","otazka":"S. r. o. prenajíma byt fyzickej osobe – nepodnikateľovi (občianskoprávny vzťah). Nájomné 4 800 € bolo splatné 5. 2. 2023, nájomca ho nikdy nezaplatil, pohľadávka bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov a spoločnosť ju nikdy nevymáhala na súde. Môže si k 31. 12. 2026 uplatniť daňovo uznanú opravnú položku a v akej výške?","otazka_volna":"Nájomník mi dlhuje 4 800 za nájom bytu z februára 2023, nikdy som to nesúdil. Už je to premlčané, môžem si to ešte dať daňovo do nákladov za tento rok?","spravna_odpoved":"Áno, môže, a to vo výške 100 %, teda 4 800 €. Ide o občianskoprávny vzťah s trojročnou premlčacou dobou, ktorá uplynula začiatkom februára 2026 — pohľadávka teda bola v zdaňovacom období 2026 aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, a preto sa k poslednému dňu roka 2026 považuje za nepremlčanú. Od splatnosti uplynulo k 31. 12. 2026 1 425 dní, teda viac ako 1 080 dní, čo znamená 100 % menovitej hodnoty. Za rok 2027 už tento postup možný nebude.","ustanovenie":"§ 20 ods. 3 a § 20 ods. 14 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z.; § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník","citat":"Pohľadávka sa na účely tohto zákona považuje k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia za nepremlčanú, ak v príslušnom zdaňovacom období bola aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-20.odsek-3","my":{"odpoved":"Áno, vaša spoločnosť si môže k 31. 12. 2026 uplatniť daňovo uznanú opravnú položku k tejto pohľadávke, a to **v plnej výške 100 %, teda 4 800 €**.\n\nPodmienky pre tvorbu daňovo uznanej opravnej položky sú splnené na základe časového testu a podmienky, že pohľadávka nie je premlčaná.\n\n### Podrobný výpočet a zdôvodnenie\n\nPodľa § 20 ods. 14 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je možné tvoriť daňovo uznané opravné položky k nepremlčaným pohľadávkam, ktoré boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov, na základe doby, ktorá uplynula od ich splatnosti.\n\n**1. Časový test – Doba po splatnosti**\n\n*   **Dátum splatnosti pohľadávky:** 5. 2. 2023\n*   **Dátum, ku ktorému sa tvorí opravná položka:** 31. 12. 2026\n*   **Počet dní po splatnosti k 31. 12. 2026:** **1 425 dní**\n\nKeďže uplynulo viac ako 1 080 dní od splatnosti pohľadávky, je splnená podmienka pre tvorbu 100 % daňovo uznanej opravnej položky.\n\n| Pásmo podľa § 20 ods. 14 ZDP | Doba po splatnosti | Maximálna výška daňovej OP | Splnené vo vašom prípade? |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| a) | viac ako 360 dní | 20 % menovitej hodnoty | Áno (1 425 > 360) |\n| b) | viac ako 720 dní | 50 % menovitej hodnoty | Áno (1 425 > 720) |\n| c) | **viac ako 1 080 dní** | **100 % menovitej hodnoty** | **Áno (1 425 > 1 080)** |\n\n**2. Podmienka nepremlčanej pohľadávky**\n\nHoci ide o vzťah s občanom, na strane vašej s.r.o. ide o podnikanie, preto sa uplatní 4-ročná premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka.\n*   **Začiatok plynutia premlčacej doby:** 6. 2. 2023 (deň nasledujúci po splatnosti)\n*   **Koniec premlčacej doby:** 6. 2. 2027\n\nKeďže opravnú položku tvoríte k 31. 12. 2026, pohľadávka v tomto momente **nie je premlčaná**. Tým je splnená aj táto kľúčová podmienka.\n\n### Výpočet daňovo uznanej opravnej položky\n\n| Položka | Hodnota | Vysvetlenie |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Menovitá hodnota pohľadávky | 4 800,00 € | Suma nájomného zahrnutá do zdaniteľných príjmov. |\n| Uplatniteľné percento | 100 % | Doba po splatnosti je viac ako 1 080 dní. |\n| **Daňovo uznaná opravná položka** | **4 800,00 €** | 4 800 € × 100 % |\n\nV daňovom priznaní za rok 2026 si vaša spoločnosť môže znížiť základ dane o sumu 4 800 € prostredníctvom zaúčtovanej opravnej položky.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nTvorba opravnej položky je dočasné riešenie, ktoré znižuje daňový základ. Ak predpokladáte, že pohľadávku už nikdy nevymôžete, môžete zvážiť jej trvalý **odpis**. Daňovo uznaným výdavkom pri odpise pohľadávky je suma do výšky vytvorenej daňovo uznanej opravnej položky [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 19 ods. 2 písm. r)]. V praxi to znamená, že po vytvorení 100 % opravnej položky môžete pohľadávku v nasledujúcom období odpísať bez ďalšieho vplyvu na základ dane.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne aplikovala 4-ročnú premlčaciu dobu podľa Obchodného zákonníka namiesto 3-ročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a úplne opomenula fikciu nepremlčanosti podľa § 20 ods. 3 ZDP."},"google":{"odpoved":"Áno, spoločnosť si môže k 31. 12. 2026 uplatniť daňovo uznanú opravnú položku k tejto pohľadávke. Keďže od splatnosti pohľadávky (5. 2. 2023) uplynulo viac ako 1080 dní, je možné vytvoriť opravnú položku až do výšky 100 % jej menovitej hodnoty. Výška daňovo uznanej opravnej položky je teda 4 800 €. Podmienkou je, že pohľadávka bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov a nebola premlčaná, pričom na daňové účely sa za nepremlčanú v roku 2026 považuje, ak bola nepremlčaná aspoň jeden deň v tomto roku. Právnu oporu poskytuje § 20 ods. 14 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza možnosť uplatnenia opravnej položky vo výške 100 % (4 800 €) na základe uplynutia viac ako 1080 dní od splatnosti a správne aplikuje fikciu nepremlčanosti pohľadávky v roku 2026 podľa zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Nie, spoločnosť si nemôže uplatniť daňovo uznanú opravnú položku.\n\nČasové opravné položky podľa § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov sa totiž nevzťahujú na pohľadávky voči fyzickým osobám z občianskoprávnych vzťahov, ak tieto pohľadávky nepochádzajú z ich podnikateľskej činnosti. Pohľadávka z prenájmu bytu nepodnikateľovi je presne takýmto typom pohľadávky. Keďže spoločnosť pohľadávku nevymáhala súdne, nespĺňa ani iné podmienky na daňovú uznateľnosť. Ustanovuje to § 20 ods. 22 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru, že spoločnosť si opravnú položku nemôže uplatniť, a uvádza nesprávne právne posúdenie pôsobnosti § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"uctovnictvo-pohladavky","otazka":"Dve s. r. o. majú voči sebe vzájomné peňažné pohľadávky z obchodných vzťahov, obe splatné 30. 6. 2021, teda od tohto dňa boli spôsobilé na započítanie. Ani jedna zo strán zápočet neurobila a pohľadávka jednej z nich sa 30. 6. 2025 premlčala. V roku 2026 urobí druhá strana jednostranný prejav smerujúci k započítaniu. Je započítanie platné?","otazka_volna":"Navzájom si dlžíme od leta 2021 a nikto to nezapočítal. Jeden z tých dlhov sa už medzitým premlčal. Môžem to teraz ešte započítať?","spravna_odpoved":"Áno, započítanie je platné. Obchodný zákonník stanovuje, že započítaniu nebráni premlčanie pohľadávky, ak premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Obe pohľadávky boli spôsobilé na započítanie 30. 6. 2021 a premlčanie nastalo až 30. 6. 2025, teda neskôr. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie, čiže 30. 6. 2021.","ustanovenie":"§ 358 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v spojení s § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník","citat":"Na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-358","my":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade **je jednostranné započítanie platné**, aj keď bolo vykonané až po premlčaní jednej z pohľadávok.\n\nRozhodujúcou právnou úpravou je Obchodný zákonník, keďže ide o vzťah medzi dvoma s.r.o. Kľúčové je ustanovenie § 358, ktoré upravuje započítanie premlčanej pohľadávky v obchodných vzťahoch.\n\n### Podrobná analýza situácie\n\n1.  **Podmienka pre započítanie premlčanej pohľadávky:**\n    Obchodný zákonník umožňuje započítať aj premlčanú pohľadávku, ale iba za jednej kľúčovej podmienky: premlčanie muselo nastať **až po tom, ako sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie** (t. j. keď sa stretli).\n\n    *   *Citácia:* „Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.“ [Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 358]\n\n2.  **Aplikácia na váš prípad:**\n    *   **Deň, kedy sa pohľadávky stretli (stali sa spôsobilými na započítanie):** 30. jún 2021. Od tohto dňa mohli byť vzájomne započítané.\n    *   **Deň, kedy nastalo premlčanie jednej z pohľadávok:** 30. jún 2025.\n    *   **Záver:** Keďže premlčanie (30. 6. 2025) nastalo až po tom, ako sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie (30. 6. 2021), podmienka podľa § 358 Obchodného zákonníka je splnená.\n\n3.  **Účinky započítania:**\n    Započítanie má spätný (retroaktívny) účinok. To znamená, že pohľadávky zanikajú momentom, keď sa stretli, teda k 30. júnu 2021, a to do výšky, v akej sa vzájomne kryjú.\n\n### Dôležité: Rozdiel oproti Občianskemu zákonníku\n\nJe dôležité si uvedomiť, že táto úprava je špecifická pre obchodné vzťahy. V občianskoprávnych vzťahoch platí presný opak – premlčané pohľadávky sa započítavať nesmú [Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 581 ods. 2]. Práve táto odlišnosť je častým zdrojom nejasností.\n\n**Zhrnutie:**\nJednostranný zápočet vykonaný v roku 2026 je platný, pretože v obchodnom práve je rozhodujúce, že sa pohľadávky stretli a stali sa spôsobilými na započítanie ešte predtým, ako uplynula premlčacia doba jednej z nich. Premlčanie právo neukončuje, iba oslabuje jeho súdnu vymožiteľnosť, ak dlžník vznesie námietku premlčania [Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 388 ods. 1]. Možnosť započítať ho však za splnenia podmienok § 358 zostáva zachovaná.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 358 Obchodného zákonníka konštatuje, že jednostranné započítanie je platné, keďže premlčanie nastalo až po tom, ako sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie."},"google":{"odpoved":"Áno, takéto jednostranné započítanie je platné. K započítaniu je spôsobilá aj premlčaná pohľadávka, avšak len vtedy, ak premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Vo vašom prípade sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie dňa 30. 6. 2021. K premlčaniu jednej z nich došlo až neskôr, dňa 30. 6. 2025, takže zákonná podmienka je splnená. Právny úkon započítania je preto platný v zmysle § 359 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru a uviedla správnu vecnú podmienku, pričom preklep v označení paragrafu neovplyvňuje vecnú správnosť použitého právneho pravidla."},"bez":{"odpoved":"Áno, jednostranné započítanie je v tomto prípade platné. Započítaniu nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, pokiaľ sa premlčala až po tom, ako sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Vo vašom prípade sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie 30. 6. 2021 a k premlčaniu došlo až neskôr, 30. 6. 2025. Táto možnosť vyplýva priamo z § 359 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne potvrdzuje platnosť započítania a uvádza správne pravidlo aj aplikáciu na lehoty, pričom nepresná citácia čísla paragrafu nemení vecnú správnosť odôvodnenia."}},{"oblast":"uctovnictvo-pohladavky","otazka":"Naša s. r. o. má voči odberateľovi (tiež s. r. o.) splatnú pohľadávku 18 000 € so splatnosťou 30. 4. 2026. Odberateľ má voči nám pohľadávku 11 000 €, ktorá je splatná až 31. 3. 2027. Odberateľ nám v novembri 2026 oznámi, že svoju zatiaľ nesplatnú pohľadávku jednostranne započítava proti našej splatnej pohľadávke. Naša spoločnosť je pritom platobne schopná. Je takýto zápočet účinný?","otazka_volna":"Odberateľ mi napísal, že si proti mojej faktúre započítava svoju, ktorá je splatná až budúci rok. Môže to takto spraviť, keď ja platím normálne?","spravna_odpoved":"Nie, takýto jednostranný zápočet účinný nie je. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku; výnimkou je len prípad, keď ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Keďže naša spoločnosť je platobne schopná, výnimka sa neuplatní a pohľadávka 18 000 € zostáva v plnej výške. Zápočet by bol možný len dohodou oboch strán.","ustanovenie":"§ 359 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník","citat":"Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-359","my":{"odpoved":"Nie, takýto jednostranný zápočet **nie je účinný**. Vaša pohľadávka vo výške 18 000 € naďalej trvá v plnej výške a odberateľ je povinný ju uhradiť.\n\nDôvodom je, že Obchodný zákonník jasne stanovuje podmienky pre jednostranné započítanie pohľadávok, ktoré v tomto prípade neboli splnené.\n\n### Právne zdôvodnenie\n\nKľúčovým ustanovením je **§ 359 Obchodného zákonníka**, ktorý hovorí:\n\n> \"Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.\" [Zákon č. 513/1991 Zb., § 359]\n\nPoďme si to rozobrať vo vzťahu k vašej situácii:\n\n1.  **Vaša pohľadávka je splatná:** Váš nárok na 18 000 € bol splatný už 30. 4. 2026.\n2.  **Pohľadávka odberateľa je nesplatná:** Jeho nárok voči vám na 11 000 € bude splatný až 31. 3. 2027.\n3.  **Výnimka sa neuplatní:** Zákon pripúšťa výnimku, ak by vaša spoločnosť nebola schopná plniť svoje záväzky (bola by v platobnej neschopnosti). Vy ste však výslovne uviedli, že vaša spoločnosť je platobne schopná, takže táto výnimka sa na vás nevzťahuje.\n\nPretože odberateľ sa pokúsil jednostranne započítať svoju *nesplatnú* pohľadávku proti vašej *splatnej* pohľadávke a vy ste platobne schopní, tento právny úkon nemá žiadne účinky.\n\n| Strana | Typ pohľadávky | Suma | Splatnosť | Stav v novembri 2026 |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Vaša s.r.o.** | Pohľadávka voči odberateľovi | 18 000 € | 30. 4. 2026 | **Splatná** |\n| **Odberateľ** | Pohľadávka voči Vašej s.r.o. | 11 000 € | 31. 3. 2027 | **Nesplatná** |\n\n### Čo to pre vás znamená a ako postupovať\n\n1.  **Písomne odmietnite zápočet:** Odberateľovi písomne (ideálne doporučenou poštou alebo cez elektronickú schránku) oznámte, že jeho jednostranné započítanie pohľadávky považujete za neplatné a neúčinné z dôvodu rozporu s § 359 Obchodného zákonníka.\n2.  **Trvajte na úhrade:** Naďalej evidujete voči odberateľovi celú pohľadávku 18 000 € a mali by ste trvať na jej plnej úhrade. Ak nereaguje, môžete mu zaslať predžalobnú výzvu.\n3.  **Možnosť dohody:** Zákon síce zakazuje *jednostranný* zápočet nesplatnej pohľadávky, ale nezakazuje, aby ste sa na takomto zápočte *dohodli*. Ak by to bolo pre vás výhodné, môžete s odberateľom uzavrieť **Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok** [Zákon č. 513/1991 Zb., § 364]. To je však na vašom dobrovoľnom rozhodnutí.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNamiesto strohého odmietnutia môžete odberateľovi aktívne navrhnúť uzavretie spomínanej **Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok**. Týmto krokom by ste si okamžite vyriešili časť svojej pohľadávky vo výške 11 000 € a nemuseli by ste čakať na jej úhradu alebo ju prípadne vymáhať. Odberateľ by bol následne povinný doplatiť už len zvyšných 7 000 €. Je to konštruktívne riešenie, ktoré môže byť výhodné pre obe strany.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 359 Obchodného zákonníka uvádza, že jednostranný zápočet nesplatnej pohľadávky proti splatnej nie je účinný, keďže spoločnosť je platobne schopná."},"google":{"odpoved":"Nie, takýto jednostranný zápočet nie je účinný. Proti splatnej pohľadávke nie je možné jednostranne započítať nesplatnú pohľadávku. Toto pravidlo výslovne ustanovuje § 359 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Výnimka by platila iba v prípade, ak by vaša spoločnosť nebola schopná plniť svoje peňažné záväzky, čo podľa zadania nie je tento prípad. Váš odberateľ je preto naďalej povinný uhradiť vám celú dlžnú sumu 18 000 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že jednostranný zápočet nie je účinný, v súlade s § 359 Obchodného zákonníka a referenciou vecne vysvetľuje podmienku splatnosti aj neaplikovateľnosť výnimky pri platobnej schopnosti dlžníka."},"bez":{"odpoved":"Nie, takýto jednostranný zápočet nie je účinný. Proti splatnej pohľadávke vo výške 18 000 € nie je možné jednostranne započítať nesplatnú pohľadávku. Výnimka by platila, len ak by vaša spoločnosť ako dlžník z nesplatnej pohľadávky nebola platobne schopná, čo podľa zadania nie je váš prípad. Váš odberateľ vám je preto naďalej povinný uhradiť celú dlžnú sumu 18 000 €. Ustanovuje to § 359 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 359 Obchodného zákonníka uvádza, že jednostranný zápočet nie je účinný, keďže nemožno započítať nesplatnú pohľadávku proti splatnej, a výnimka pri platobnej schopnosti spoločnosti neplatí."}},{"oblast":"uctovnictvo-pohladavky","otazka":"S. r. o. účtujúca v podvojnom účtovníctve má za rok 2026 zdaniteľné výnosy 48 000 €, nie je závislou osobou realizujúcou kontrolovanú transakciu a spĺňa podmienky mikrodaňovníka; mikrodaňovníkom je prvýkrát za rok 2026. Eviduje pohľadávku 15 000 €, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov už v roku 2024 (vtedy mikrodaňovníkom nebola), splatnú 20. 11. 2025. K 31. 12. 2026 na ňu vytvorí účtovnú opravnú položku 100 %. Koľko je daňovým výdavkom?","otazka_volna":"Tento rok sme prvýkrát mikrodaňovník, tržby máme 48 tisíc. Máme starú pohľadávku 15 tisíc z roku 2024 a chceme na ňu spraviť stopercentnú opravku. Uznajú nám celých 15 tisíc?","spravna_odpoved":"Daňovým výdavkom sú len 3 000 €, nie 15 000 €. Zvýhodnený režim mikrodaňovníka podľa § 20 ods. 23 (opravná položka v súlade s účtovnými predpismi, teda až 100 %) sa podľa prechodného ustanovenia § 52zzb ods. 4 môže použiť iba na pohľadávky zahrnuté do zdaniteľných príjmov v zdaňovacom období, v ktorom daňovník mikrodaňovníkom bol. Pohľadávka bola zdanená v roku 2024, keď spoločnosť mikrodaňovníkom nebola, preto sa použije štandardný § 20 ods. 14: k 31. 12. 2026 je 406 dní po splatnosti, teda pásmo nad 360 dní a 20 % z 15 000 €, čo je 3 000 €.","ustanovenie":"§ 20 ods. 23 a § 52zzb ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"sa môžu použiť na tvorbu opravnej položky k pohľadávke a príslušenstvu pohľadávky zahrnutých do zdaniteľných príjmov v zdaňovacom období, v ktorom bol daňovník mikrodaňovníkom.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-52zzb.odsek-4","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií je daňovým výdavkom za rok 2026 suma **3 000 €**.\n\nHoci vaša spoločnosť spĺňa v roku 2026 status mikrodaňovníka, zvýhodnený režim tvorby daňových opravných položiek podľa účtovníctva sa na túto konkrétnu pohľadávku nevzťahuje.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Podmienka pre uplatnenie opravnej položky u mikrodaňovníka:**\n    Zvýhodnený režim, podľa ktorého je daňovým výdavkom účtovná opravná položka k pohľadávke v plnej výške [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 20, ods. 23], sa vzťahuje **len na pohľadávky, ktoré boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov v zdaňovacom období, v ktorom daňovník už bol mikrodaňovníkom** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 52zzb, ods. 4].\n\n    *   Vaša pohľadávka bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov v roku **2024**.\n    *   Status mikrodaňovníka má vaša spoločnosť až od roku **2026**.\n\n    Keďže podmienka nie je splnená, nemôžete si uplatniť celú 100 % účtovnú opravnú položku ako daňový výdavok. Musíte postupovať podľa štandardných pravidiel pre tvorbu daňových opravných položiek, ktoré sú založené na dobe po splatnosti pohľadávky.\n\n2.  **Výpočet daňovej opravnej položky podľa štandardných pravidiel:**\n    Pre pohľadávky, na ktoré sa nevzťahuje režim mikrodaňovníka, sa daňová opravná položka tvorí podľa doby, ktorá uplynula od ich splatnosti ku koncu zdaňovacieho obdobia (k 31. 12. 2026) [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 20, ods. 14].\n\n    *   **Dátum splatnosti pohľadávky:** 20. 11. 2025\n    *   **Posudzovaný dátum:** 31. 12. 2026\n    *   **Počet dní po splatnosti:** 406 dní\n\n    Keďže od splatnosti pohľadávky uplynulo **viac ako 360 dní**, ale nie viac ako 720 dní, môžete si ako daňový výdavok uplatniť opravnú položku vo výške **20 %** jej menovitej hodnoty.\n\n### Prehľad výpočtu\n\n| Položka | Hodnota |\n| :--- | :--- |\n| Menovitá hodnota pohľadávky | 15 000,00 € |\n| Uplynutá doba od splatnosti (k 31.12.2026) | 406 dní |\n| Uplatniteľné pásmo podľa § 20 ods. 14 ZDP | viac ako 360 dní |\n| Sadzba daňovej opravnej položky | 20 % |\n| **Daňovo uznaná opravná položka (15 000 € × 20 %)** | **3 000,00 €** |\n| Účtovná opravná položka | 15 000,00 € |\n| **Nedaňový náklad (pripočítateľná položka)** | **12 000,00 €** |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nRozdiel medzi účtovnou a daňovou opravnou položkou vo výške 12 000 € predstavuje pripočítateľnú položku, o ktorú zvýšite základ dane v daňovom priznaní za rok 2026. V nasledujúcich rokoch budete môcť daňovú opravnú položku zvýšiť, keď pohľadávka prekročí ďalšie časové testy (50 % po 720 dňoch, 100 % po 1 080 dňoch), za predpokladu, že nebude uhradená.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila výšku daňového výdavku na 3 000 € a uviedla presnú právnu argumentáciu vrátane prechodného ustanovenia § 52zzb ods. 4 a štandardného výpočtu podľa § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Daňovým výdavkom je celá vytvorená účtovná opravná položka vo výške 15 000 €. Ako mikrodaňovník si môžete uplatniť tvorbu opravnej položky k nepremlčanej pohľadávke zahrnutej do zdaniteľných príjmov ako daňový výdavok do výšky vytvorenej účtovnej opravnej položky. Nie je pritom rozhodujúce, že pohľadávka vznikla v období, kedy spoločnosť ešte nebola mikrodaňovníkom. Tento postup umožňuje § 20 ods. 23 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Lehota po splatnosti pohľadávky v tomto osobitnom režime neovplyvňuje výšku daňovo uznanej opravnej položky.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza sumu 15 000 € namiesto 3 000 € a mylne tvrdí, že nie je rozhodujúce, kedy pohľadávka vznikla, pričom podľa § 52zzb ods. 4 sa zvýhodnený režim vzťahuje len na pohľadávky zahrnuté do príjmov v období, keď bol daňovník mikrodaňovníkom."},"bez":{"odpoved":"Daňovým výdavkom je celá vytvorená účtovná opravná položka vo výške 15 000 €. Keďže spoločnosť je v roku 2026 mikrodaňovníkom, môže si uplatniť daňový výdavok do výšky vytvorenej účtovnej opravnej položky k pohľadávke zahrnutej do zdaniteľných príjmov. Na rozdiel od bežného daňovníka nemusí sledovať lehotu po splatnosti pohľadávky. Uvedené vyplýva z § 19 ods. 2 písm. r) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je vecne nesprávna, pretože uvádza výšku daňového výdavku 15 000 € namiesto správnych 3 000 € a nesprávne aplikuje režim mikrodaňovníka na pohľadávku zdanenú v období, kedy daňovník mikrodaňovníkom nebol."}},{"oblast":"uctovnictvo-pohladavky","otazka":"Účtovná jednotka účtujúca v podvojnom účtovníctve chce inventarizovať pohľadávky v štvorročnom cykle, podobne ako svoje budovy a stroje, aby si zjednodušila uzávierku. Je to podľa zákona o účtovníctve možné a akým druhom inventúry sa zisťuje skutočný stav pohľadávok?","otazka_volna":"Budovy inventarizujeme raz za štyri roky, tak či môžeme takto robiť aj pohľadávky, nech to nemusíme každý rok prechádzať. A ako sa to vlastne pri pohľadávkach robí?","spravna_odpoved":"Nie, možné to nie je. Výnimka umožňujúca inventarizáciu v inej lehote, ktorá nesmie prekročiť štyri roky, sa vzťahuje len na hmotný majetok okrem zásob a peňažných prostriedkov v hotovosti. Pohľadávky medzi tento majetok nepatria, preto sa musia inventarizovať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje riadna alebo mimoriadna účtovná závierka, teda spravidla každoročne. Skutočný stav pohľadávok sa zisťuje dokladovou inventúrou, pretože fyzickú inventúru pri nich vykonať nemožno.","ustanovenie":"§ 29 ods. 2 a 3 a § 30 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve","citat":"Pri hmotnom majetku okrem zásob a peňažných prostriedkov v hotovosti môže účtovná jednotka vykonať inventarizáciu v inej lehote, ako je ustanovená v odseku 2, ktorá však nesmie prekročiť štyri roky","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-29","my":{"odpoved":"**Nie, inventarizovať pohľadávky v štvorročnom cykle nie je možné.** Zákon o účtovníctve takúto periodicitu povoľuje výlučne pre hmotný majetok (okrem zásob a hotovosti), kam pohľadávky nepatria. Pohľadávky musíte inventarizovať každý rok ku dňu, ku ktorému zostavujete účtovnú závierku.\n\nSkutočný stav pohľadávok sa zisťuje **dokladovou inventúrou**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Lehota na vykonanie inventarizácie**\n    Základné pravidlo stanovuje, že účtovná jednotka vykonáva inventarizáciu ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku [Zákon č. 431/2002 Z. z., § 29, ods. 2]. To v praxi znamená povinnosť vykonať ju každý rok.\n\n    Výnimka, ktorú spomínate, sa vzťahuje výlučne na špecifickú kategóriu majetku:\n    > Pri **hmotnom majetku okrem zásob a peňažných prostriedkov v hotovosti** môže účtovná jednotka vykonať inventarizáciu v inej lehote, ktorá však nesmie prekročiť **štyri roky** [Zákon č. 431/2002 Z. z., § 29, ods. 3].\n\n    Pohľadávky nie sú hmotným majetkom, preto sa na ne táto štvorročná lehota nevzťahuje a musia byť inventarizované každoročne.\n\n2.  **Druh inventúry pri pohľadávkach**\n    Zákon o účtovníctve rozlišuje dva základné druhy inventúry podľa povahy majetku:\n    *   **Fyzická inventúra:** Používa sa pri majetku hmotnej a nehmotnej povahy, kde je možné fyzicky overiť jeho existenciu (napr. spočítaním, zmeraním).\n    *   **Dokladová inventúra:** Využíva sa pri záväzkoch, rozdiele majetku a záväzkov a pri tých druhoch majetku, pri ktorých nemožno vykonať fyzickú inventúru [Zákon č. 431/2002 Z. z., § 30, ods. 1].\n\n    Keďže pohľadávky nemajú fyzickú podstatu, ich skutočný stav sa overuje výhradne **dokladovou inventúrou**, ktorá zahŕňa napríklad kontrolu zmlúv, faktúr, bankových výpisov a odsúhlasenie saldokont s odberateľmi.\n\n### Prehľad lehôt a druhov inventúry\n\n| Položka | Lehota inventarizácie | Druh inventúry |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Pohľadávky** | **Každoročne** (ku dňu účtovnej závierky) | Dokladová |\n| **Hmotný majetok** (napr. budovy, stroje) | Minimálne raz za **štyri roky** | Fyzická |\n| **Zásoby** | **Každoročne** (možno aj priebežne) | Fyzická |\n| **Peňažné prostriedky v hotovosti** | **Každoročne** (ku dňu účtovnej závierky) | Fyzická |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nHoci nemôžete predĺžiť periodicitu inventarizácie pohľadávok, proces si môžete zjednodušiť a zefektívniť. Odporúčame zaviesť priebežné odsúhlasovanie pohľadávok s kľúčovými odberateľmi počas roka a pravidelne sledovať ich vekovú štruktúru. K dátumu závierky tak budete mať väčšinu práce hotovú a dokladová inventúra bude spočívať už len vo finálnom zosumarizovaní a posúdení potreby tvorby opravných položiek k neuhradeným pohľadávkam.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že pohľadávky nemožno inventarizovať v štvorročnom cykle, keďže sa to vzťahuje len na hmotný majetok okrem zásob a hotovosti, a že sa pri nich vykonáva dokladová inventúra."},"google":{"odpoved":"Nie, inventarizovať pohľadávky v štvorročnom cykle nie je možné. Zákon o účtovníctve povoľuje takúto periodicitu iba pre hmotný majetok okrem zásob, zatiaľ čo pohľadávky sa musia inventarizovať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje riadna alebo mimoriadna účtovná závierka, teda spravidla každý rok. Táto povinnosť vyplýva z § 29 ods. 2 a 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.\n\nSkutočný stav pohľadávok sa zisťuje dokladovou inventúrou. Pri tomto druhu inventúry sa správnosť stavu overuje na základe účtovných a iných dokladov, napríklad odsúhlasením zostatkov s odberateľmi. Ustanovuje to § 30 ods. 1 zákona o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že štvorročný cyklus nie je pri pohľadávkach možný, vyžaduje sa inventarizácia ku dňu účtovnej závierky a skutočný stav sa zisťuje dokladovou inventúrou."},"bez":{"odpoved":"Nie, inventarizovať pohľadávky v štvorročnom cykle nie je možné. Účtovná jednotka je povinná vykonať inventarizáciu pohľadávok ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku, teda minimálne raz za účtovné obdobie. Túto povinnosť ustanovuje § 29 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Skutočný stav pohľadávok sa zisťuje dokladovou inventúrou, napríklad odsúhlasením ich výšky s dlžníkmi. Spôsob vykonania inventúry pre majetok, pri ktorom nemožno vykonať fyzickú inventúru, upravuje § 30 ods. 2 zákona o účtovníctve.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že pohľadávky nemožno inventarizovať v štvorročnom cykle, musia sa inventarizovať ku dňu riadnej alebo mimoriadnej účtovnej závierky a zisťujú sa dokladovou inventúrou."}},{"oblast":"sprava-dani-registracie","otazka":"Zdaniteľná osoba presiahla 3. marca 2026 obrat 50 000 eur a 10. marca 2026 podala žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Dňa 18. mája 2026 jednou faktúrou presiahla v tom istom roku aj obrat 62 500 eur. Musí podať novú žiadosť o registráciu a odkedy je platiteľom?","otazka_volna":"V marci som prekročil 50 tisíc a poslal žiadosť, ale v máji mi to vyskočilo aj nad 62 a pol tisíca. Mám podávať ešte raz žiadosť alebo čo s tým?","spravna_odpoved":"Novú žiadosť o registráciu nepodáva. Lehota piatich pracovných dní podľa § 4 ods. 2 písm. b) sa neuplatní, pretože tá platí len vtedy, ak osoba nebola povinná podať žiadosť podľa písmena a) – táto osoba ju podala. Je povinná bezodkladne oznámiť daňovému úradu, že sa stala platiteľom, a to na tlačive podľa § 4 ods. 13; v oznámení uvedie deň, keď skutočnosť nastala. Platiteľom je od 18. mája 2026 – dňom dodania, ktorým presiahla obrat 62 500 eur, a týmto dňom nadobúda platnosť aj identifikačné číslo pre daň, ktoré jej už bolo pridelené. Keďže daňový úrad rozhodnutie o registrácii už vydal, nové rozhodnutie nevydáva.","ustanovenie":"§ 4 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b), ods. 4 písm. a) druhý bod, ods. 5 a ods. 13 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 2 písm. a), je povinná bezodkladne oznámiť daňovému úradu skutočnosť, že sa stala platiteľom podľa odseku 1 písm. b) až i) alebo podľa § 48c ods. 5 do 31. decembra prebiehajúceho kalendárneho roka","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky a platnej legislatívy k 20. septembru 2026 je odpoveď nasledovná:\n\n**Nie, zdaniteľná osoba nemusí podať novú žiadosť o registráciu. Má však povinnosť bezodkladne oznámiť daňovému úradu, že sa stala platiteľom skôr. Platiteľom DPH sa stáva už dňom 18. mája 2026.**\n\n### Podrobný postup a vysvetlenie\n\nSituácia sa riadi novými pravidlami registrácie pre DPH platnými od 1. januára 2025, ktoré zaviedli dva limity obratu v rámci jedného kalendárneho roka.\n\n1.  **Presiahnutie obratu 50 000 € (3. marec 2026):**\n    *   Týmto dňom vám vznikla povinnosť podať žiadosť o registráciu pre DPH, čo ste aj v lehote 5 pracovných dní splnili.\n    *   Na základe tejto žiadosti by ste sa štandardne stali platiteľom DPH až od 1. januára 2027 [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 4].\n\n2.  **Presiahnutie obratu 62 500 € (18. máj 2026):**\n    *   Táto skutočnosť mení pôvodný režim. Presiahnutím vyššieho limitu 62 500 € sa **stávate platiteľom DPH s okamžitou účinnosťou**, a to priamo dňom dodania tovaru alebo služby, ktorým ste tento obrat presiahli [referenčné hodnoty].\n    *   Váš status platiteľa sa teda \"posúva\" z 1. januára 2027 na **18. máj 2026**.\n\n3.  **Povinnosť voči daňovému úradu:**\n    *   Keďže ste už podali žiadosť o registráciu po prekročení prvého limitu, **nepodávate novú žiadosť**.\n    *   Vzniká vám však povinnosť **bezodkladne oznámiť** daňovému úradu, že nastala skutočnosť, na základe ktorej ste sa stali platiteľom skôr, ako bolo pôvodne určené. Uvediete aj deň, kedy k tomu došlo (18. máj 2026) [Zdroj: Metodický pokyn FR SR k registrácii platiteľa DPH, Príklad č. 5].\n    *   Toto oznámenie sa podáva na rovnakom tlačive ako žiadosť o registráciu. Daňový úrad už nové rozhodnutie nevydáva, len vezme na vedomie zmenu dňa, od ktorého ste platiteľom.\n\n### Zhrnutie v tabuľke\n\n| Skutočnosť | Dátum | Dôsledok |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Presiahnutie obratu 50 000 € | 3. 3. 2026 | Vznik povinnosti podať žiadosť o registráciu. |\n| Podanie žiadosti o registráciu | 10. 3. 2026 | Štandardne by sa osoba stala platiteľom od 1. 1. 2027. |\n| Presiahnutie obratu 62 500 € | **18. 5. 2026** | **Stáva sa platiteľom DPH s okamžitou účinnosťou.** |\n| Povinnosť | Bezodkladne po 18. 5. 2026 | **Oznámiť** túto skutočnosť daňovému úradu. |\n| Platnosť IČ DPH | Od 18. 5. 2026 | Povinnosť uplatňovať DPH a právo na odpočítanie dane. |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nJe kľúčové si uvedomiť, že už faktúra z 18. mája 2026, ktorou ste prekročili obrat 62 500 €, musí byť vystavená s DPH. Ak ste ju vystavili bez DPH, považuje sa fakturovaná suma za cenu vrátane dane. Daň musíte vypočítať spätne (základ dane = cena / 1,23; daň = základ dane × 0,23) a odviesť ju v daňovom priznaní za máj 2026 [referenčné hodnoty]. Od tohto dňa máte zároveň nárok na odpočítanie DPH z prijatých plnení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že nová žiadosť sa nepodáva, platiteľom sa osoba stáva dňom presiahnutia obratu 18. mája 2026 a vzniká jej povinnosť túto skutočnosť bezodkladne oznámiť daňovému úradu."},"google":{"odpoved":"Nie, zdaniteľná osoba nemusí podať novú žiadosť o registráciu, ale je povinná bezodkladne oznámiť daňovému úradu, že presiahla obrat 62 500 eur. Platiteľom DPH sa stáva okamžite, a to dňom dodania tovaru alebo služby, ktorým tento obrat presiahla, teda 18. mája 2026. Už dodanie, ktorým bol obrat 62 500 eur presiahnutý, podlieha dani z pridanej hodnoty. Tento postup vyplýva z ustanovení § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že novú žiadosť nepodáva, je povinná skutočnosť bezodkladne oznámiť daňovému úradu a platiteľom sa stáva dňom presiahnutia obratu, t. j. 18. mája 2026."},"bez":{"odpoved":"Nie, zdaniteľná osoba nemusí podať novú žiadosť o registráciu. Povinnosť registrácie jej vznikla už presiahnutím obratu 50 000 eur, pričom žiadosť podala v zákonnej lehote. Následné presiahnutie obratu 62 500 eur nemá vplyv na už začatý registračný proces. Platiteľom dane sa stáva dňom, ktorý je uvedený v osvedčení o registrácii pre daň vydanom daňovým úradom. Tento postup vyplýva z § 4 ods. 1 a ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď vecne nesprávne uvádza, že presiahnutie obratu 62 500 eur nemá vplyv a že sa platiteľom stáva dňom uvedeným v osvedčení, namiesto správneho dňa presiahnutia obratu (18. mája 2026)."}},{"oblast":"sprava-dani-registracie","otazka":"Dňa 22. apríla 2026 podali dve zdaniteľné osoby so sídlom v SR žiadosť o registráciu pre daň: firma A povinne po presiahnutí obratu 50 000 eur (§ 4 ods. 2 písm. a)) a firma B dobrovoľne pred presiahnutím obratu (§ 4 ods. 6 písm. a) a ods. 7). V akej maximálnej lehote musí daňový úrad vydať rozhodnutie o registrácii pre daň každej z nich?","otazka_volna":"Podal som žiadosť o DPH a kamarát tiež, len on dobrovoľne. Ako dlho to má daňový úrad spracovať?","spravna_odpoved":"Firme A (povinná registrácia po presiahnutí obratu) vydá daňový úrad rozhodnutie o registrácii najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia žiadosti. Firme B (dobrovoľná registrácia) najneskôr do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti. Proti ani jednému rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.","ustanovenie":"§ 4 ods. 4 písm. a), ods. 6 písm. a), ods. 7 a ods. 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"daňový úrad zaregistruje túto osobu, pridelí jej identifikačné číslo pre daň a vydá rozhodnutie o registrácii pre daň najneskôr do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky sa lehoty na vydanie rozhodnutia o registrácii pre DPH líšia v závislosti od toho, či ide o povinnú alebo dobrovoľnú registráciu.\n\nPre firmu A (povinná registrácia) je lehota **10 dní** a pre firmu B (dobrovoľná registrácia) je lehota **21 dní**.\n\nTu je podrobné vysvetlenie pre každú situáciu:\n\n### 1. Firma A: Povinná registrácia po presiahnutí obratu 50 000 €\n\nDaňový úrad je povinný rozhodnúť o registrácii a prideliť identifikačné číslo pre daň (IČ DPH) v maximálnej lehote **10 dní** odo dňa doručenia žiadosti a potrebných dokladov [Zdroj: Komentár k zákonu č. 222/2004 Z. z.].\n\n*   **Žiadosť podaná:** 22. apríla 2026\n*   **Maximálna lehota na rozhodnutie:** 10 dní od doručenia žiadosti.\n*   **Dôležité upozornenie:** Hoci daňový úrad rozhodne v tejto lehote, platiteľom DPH sa firma stane až **1. januára 2027**. Tento dátum bude uvedený v rozhodnutí o registrácii a až od tohto dňa bude pridelené IČ DPH platné [Zdroj: Metodický pokyn k registrácii platiteľa dane podľa § 4 a 5 zákona o DPH od 1.1.2025]. Výnimka by nastala, ak by firma do konca roka 2026 presiahla vyšší obrat 62 500 €, v takom prípade by sa stala platiteľom už dňom dodania, ktorým tento vyšší obrat presiahla.\n\n### 2. Firma B: Dobrovoľná registrácia\n\nPri dobrovoľnej žiadosti o registráciu, ktorú podáva zdaniteľná osoba pred dosiahnutím zákonom stanoveného obratu, je lehota na rozhodnutie dlhšia. Daňový úrad vykoná registráciu najneskôr do **21 dní** odo dňa doručenia žiadosti [Zdroj: Komentár k zákonu č. 222/2004 Z. z.].\n\n*   **Žiadosť podaná:** 22. apríla 2026\n*   **Maximálna lehota na rozhodnutie:** 21 dní od doručenia žiadosti.\n*   **Kedy sa stane platiteľom:** Dňom, ktorý daňový úrad určí priamo v rozhodnutí o registrácii. Na rozdiel od povinnej registrácie pri obrate 50 000 €, tu sa nečaká na začiatok nasledujúceho roka.\n\n### Prehľadné zhrnutie\n\n| Typ registrácie | Maximálna lehota na rozhodnutie | Deň, kedy sa žiadateľ stáva platiteľom DPH |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Povinná** (obrat > 50 000 €) | **10 dní** | **1. januára** nasledujúceho kalendárneho roka (t. j. 1. 1. 2027) |\n| **Dobrovoľná** (obrat < 50 000 €) | **21 dní** | Dňom **uvedeným v rozhodnutí** daňového úradu |\n\n***\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPri dobrovoľnej registrácii (Firma B), obzvlášť ak ide o novozaloženú spoločnosť, buďte pripravení na to, že daňový úrad bude preverovať váš zámer vykonávať ekonomickú činnosť. Odporúčame k žiadosti priložiť alebo mať pripravené podklady, ako sú napríklad podnikateľský plán, zoznam budúcich obchodných partnerov, predbežné zmluvy alebo dôkazy o prvých investičných nákladoch, aby ste preukázali, že registrácia je opodstatnená [Zdroj: Komentár k zákonu č. 222/2004 Z. z.].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza maximálnu lehotu 10 dní od doručenia žiadosti pre firmu A a 21 dní pre firmu B v súlade s referenciou a zákonom o DPH."},"google":{"odpoved":"Daňový úrad musí v oboch prípadoch vydať rozhodnutie o registrácii v rovnakej maximálnej lehote. Štandardná lehota na vydanie rozhodnutia je 21 dní odo dňa doručenia žiadosti. Ak však daňový úrad rozhodne o zložení zábezpeky na daň, maximálna lehota na registráciu je 60 dní od doručenia žiadosti. Pre obe firmy je teda maximálna lehota 60 dní. Tieto lehoty vyplývajú z procesov upravených v § 4 a súvisiacich ustanoveniach zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza rovnakú lehotu pre obe firmy namiesto rozdielnych lehôt (do 10 dní pre povinnú registráciu firmy A a do 21 dní pre dobrovoľnú registráciu firmy B)."},"bez":{"odpoved":"Pre firmu A, ktorá sa registrovala povinne, musí daňový úrad vydať rozhodnutie do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti. Táto lehota je stanovená v § 4 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Pre firmu B, ktorá sa registrovala dobrovoľne, sa uplatní všeobecná lehota na vydanie rozhodnutia podľa Daňového poriadku. Daňový úrad je povinný rozhodnúť do 30 dní od začatia konania, pričom túto lehotu môže v zložitých prípadoch predĺžiť na 60 dní. Vyplýva to z § 63 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne lehoty pre obe firmy (21 dní namiesto 10 dní pre firmu A a 30/60 dní podľa Daňového poriadku namiesto 21 dní pre firmu B)."}},{"oblast":"sprava-dani-registracie","otazka":"Zdaniteľná osoba presiahla v máji 2026 obrat 50 000 eur, podala žiadosť podľa § 4 ods. 2 písm. a) a dostala rozhodnutie o registrácii s IČ DPH platným od 1. januára 2027. V septembri 2026 chce prijať od rakúskej firmy službu s miestom dodania v tuzemsku podľa § 15 ods. 1. Podáva žiadosť o registráciu podľa § 7a?","otazka_volna":"Mám už papier na DPH, ale platiteľ budem až od nového roka. Teraz mi chce Rakúšan fakturovať službu, musím si vybaviť ešte nejakú registráciu?","spravna_odpoved":"Nie, žiadosť o registráciu podľa § 7a nepodáva. Je povinná túto skutočnosť oznámiť daňovému úradu ešte pred tým, ako nastane, teda pred prijatím služby. Odo dňa nasledujúceho po dni oznámenia sa do 31. decembra 2026 považuje za osobu registrovanú pre daň podľa § 7a a daňový úrad o tom rozhodnutie nevydáva.","ustanovenie":"§ 4 ods. 11 (úvodná veta a písm. a)) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"je zdaniteľná osoba povinná túto skutočnosť oznámiť daňovému úradu pred tým, ako táto skutočnosť nastane","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade zdaniteľná osoba **nepodáva novú žiadosť o registráciu podľa § 7a** zákona o DPH. Má však oznamovaciu povinnosť.\n\nPre zdaniteľné osoby, ktoré už majú rozhodnutie o registrácii za platiteľa dane podľa § 4, ale ich registrácia ešte nenadobudla účinnosť (tzv. \"čakatelia na registráciu\"), platí osobitný postup.\n\n### Právne zdôvodnenie a správny postup\n\nPodľa § 4 ods. 11 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len \"zákon o DPH\"), ak zdaniteľnej osobe, ktorá podala žiadosť o registráciu podľa § 4 ods. 2, vznikne pred dňom, keď sa má stať platiteľom, povinnosť registrovať sa podľa § 7a, má iba **oznamovaciu povinnosť** voči daňovému úradu.\n\nVo vašej situácii to znamená:\n\n1.  **Žiadna nová žiadosť:** Keďže už máte pridelené IČ DPH s budúcou platnosťou od 1. januára 2027, novú žiadosť o registráciu podľa § 7a nepodávate.\n2.  **Oznamovacia povinnosť:** **Pred prijatím služby** od rakúskej firmy ste povinná túto skutočnosť elektronicky oznámiť svojmu daňovému úradu [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 4 ods. 11 písm. a)].\n3.  **Dočasný status:** Odo dňa nasledujúceho po doručení tohto oznámenia daňovému úradu až do 31. decembra 2026 sa budete považovať za osobu registrovanú podľa § 7a zákona o DPH.\n4.  **Použitie prideleného IČ DPH:** Na účely prijatia služby a následných daňových povinností budete používať IČ DPH, ktoré vám už bolo pridelené v rozhodnutí o registrácii.\n\n### Praktické dôsledky pre september 2026\n\n*   **Pred prijatím služby:** Elektronicky oznámte daňovému úradu, že prijmete službu z iného členského štátu, pri ktorej ste osobou povinnou platiť daň.\n*   **Pri prijatí služby:** Rakúskemu dodávateľovi oznámte svoje IČ DPH. On vám vystaví faktúru bez rakúskej DPH.\n*   **Daňová povinnosť:** Z prijatej služby ste povinná vypočítať a odviesť slovenskú DPH (tzv. samozdanenie).\n*   **Daňové priznanie:** Za zdaňovacie obdobie september 2026 podáte daňové priznanie k DPH, v ktorom túto daňovú povinnosť uvediete a daň zaplatíte.\n*   **Odpočítanie dane:** Nárok na odpočítanie tejto dane vám vznikne až po tom, ako sa stanete platiteľom dane v plnom rozsahu, teda od 1. januára 2027, za podmienok stanovených v § 49 až § 51 zákona o DPH.\n\n---\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOznámenie daňovému úradu urobte s dostatočným predstihom pred dohodnutým dňom dodania služby. Zabezpečíte si tak právnu istotu a vyhnete sa prípadným komplikáciám pri daňovej kontrole. Nezabudnite, že aj keď ešte nie ste plnohodnotným platiteľom, povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň z prijatej služby vám vzniká už za september 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zdaniteľná osoba nepodáva žiadosť o registráciu podľa § 7a, ale má povinnosť skutočnosť oznámiť pred prijatím služby podľa § 4 ods. 11, pričom sa do 31. decembra 2026 považuje za osobu registrovanú podľa § 7a."},"google":{"odpoved":"Áno, táto zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7a. Keďže v septembri 2026 ešte nie je platiteľom dane, vzniká jej táto povinnosť z titulu prijatia služby z iného členského štátu, pri ktorej je povinná platiť daň. Žiadosť musí podať daňovému úradu ešte pred prijatím služby od rakúskej firmy. Táto povinnosť vyplýva z § 7a ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Po registrácii bude povinná z prijatej služby odviesť daň, ale nebude mať nárok na jej odpočítanie.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru, keďže osoba žiadosť o registráciu podľa § 7a nepodáva, ale má iba oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 11."},"bez":{"odpoved":"Áno, táto zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7a. Dôvodom je, že ako zdaniteľná osoba, ktorá ešte nie je platiteľom dane, prijíma službu od zahraničnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej je povinná platiť daň. Žiadosť musí podať pred prijatím tejto služby. Táto povinnosť vyplýva z § 7a ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Skutočnosť, že už má vydané rozhodnutie o registrácii podľa § 4 s platnosťou od budúceho dátumu, ju nezbavuje tejto aktuálnej povinnosti.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru, keďže osoba nepodáva žiadosť o registráciu podľa § 7a, ale má iba oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 11 zákona o DPH."}},{"oblast":"sprava-dani-registracie","otazka":"Tri prepojené spoločnosti podali žiadosť o registráciu skupiny pre DPH dňa 12. novembra 2026 a splnili všetky podmienky podľa § 4a. K akému dňu vykoná daňový úrad registráciu skupiny?","otazka_volna":"Podali sme v novembri žiadosť o skupinovú DPH registráciu, odkedy nám to bude platiť?","spravna_odpoved":"Keďže žiadosť bola podaná po 31. októbri kalendárneho roka, daňový úrad vykoná registráciu skupiny až k 1. januáru 2028 – k 1. januáru druhého kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti. Nie k 1. januáru 2027.","ustanovenie":"§ 4b ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Ak je žiadosť o registráciu skupiny podaná po 31. októbri kalendárneho roka, daňový úrad vykoná registráciu skupiny k 1. januáru druhého kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101","my":{"odpoved":"Na základe vašej žiadosti podanej 12. novembra 2026 vykoná daňový úrad registráciu skupiny pre DPH k **1. januáru 2028**.\n\n### Zdôvodnenie\n\nPodľa zákona o DPH existuje pre podanie žiadosti o registráciu skupiny hraničný termín, ktorým je 31. október kalendárneho roka [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 4b ods. 3].\n\nPlatia tu dve pravidlá:\n1.  Ak je žiadosť podaná **do 31. októbra** (vrátane), daňový úrad vykoná registráciu k 1. januáru nasledujúceho kalendárneho roka.\n2.  Ak je žiadosť podaná **po 31. októbri**, daňový úrad vykoná registráciu až k 1. januáru druhého kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti.\n\nKeďže vaša žiadosť bola podaná 12. novembra 2026, teda po termíne 31. októbra 2026, uplatní sa druhé pravidlo. Rok nasledujúci po roku 2026 je 2027 a druhý nasledujúci rok je 2028.\n\n**Čo to znamená v praxi:**\n*   Do 31. decembra 2027 budú všetky tri spoločnosti naďalej fungovať ako samostatné zdaniteľné osoby (a samostatní platitelia DPH, ak sú už registrovaní).\n*   Od 1. januára 2028 sa skupina stane jedným platiteľom DPH s novým, spoločným IČ DPH a pôvodné IČ DPH jednotlivých členov zaniknú [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 4b ods. 2].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila dátum registrácie k 1. januáru 2028 na základe správnej aplikácie pravidla pre žiadosti podané po 31. októbri podľa § 4b ods. 3 zákona o DPH."},"google":{"odpoved":"Daňový úrad vykoná registráciu skupiny k 1. januáru 2028. Keďže žiadosť o registráciu skupiny bola podaná po 31. októbri 2026, daňový úrad vykoná registráciu k 1. januáru druhého kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti. Tento postup je v súlade s § 4a ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Skupina sa stáva platiteľom dane dňom registrácie uvedeným v rozhodnutí o registrácii skupiny.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila dátum registrácie k 1. januáru 2028 vrátane správneho vecného odôvodnenia, pričom chybná citácia odseku zákona nemá vplyv na vecnú správnosť pravidla."},"bez":{"odpoved":"Daňový úrad vykoná registráciu skupiny k 1. januáru 2027. Registrácia skupiny sa vykonáva vždy k 1. januáru kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom bola podaná žiadosť o registráciu. Táto lehota vyplýva z ustanovenia § 4a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza dátum registrácie k 1. januáru 2027 namiesto 1. januára 2028 a ignoruje špecifické pravidlo pre žiadosti podané po 31. októbri."}},{"oblast":"sprava-dani-registracie","otazka":"Existujúca DPH skupina podala 20. februára 2026 žiadosť o zmenu registrácie skupiny z dôvodu pristúpenia ďalšieho člena, ktorý spĺňa podmienky podľa § 4a. Kedy nastanú účinky zmeny registrácie a kedy zanikne platnosť samostatného IČ DPH pristupujúceho člena?","otazka_volna":"Vo februári sme dali papiere, že do našej DPH skupiny pristúpi ďalšia eseročka. Odkedy to platí a dokedy môže fakturovať pod svojím DIČ pre DPH?","spravna_odpoved":"Účinky zmeny registrácie skupiny nastanú 1. mája 2026 – k prvému dňu tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci podania žiadosti (marec, apríl, máj). Platnosť samostatného identifikačného čísla pre daň pristupujúceho člena zanikne dňom, ktorý predchádza tomuto dňu, teda 30. apríla 2026.","ustanovenie":"§ 4b ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"účinky zmeny registrácie skupiny nastávajú k prvému dňu tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu registrácie skupiny podaná","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101","my":{"odpoved":"Na základe vašej žiadosti podanej 20. februára 2026 nastanú účinky zmeny registrácie DPH skupiny a zánik samostatného IČ DPH pristupujúceho člena v nasledujúcich termínoch:\n\n*   **Účinky zmeny registrácie skupiny nastanú 1. mája 2026.**\n*   **Platnosť samostatného IČ DPH pristupujúceho člena zanikne 30. apríla 2026.**\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa zákona o DPH nastávajú účinky zmeny registrácie skupiny z dôvodu pristúpenia nového člena k **prvému dňu tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť podaná** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 4b ods. 5].\n\nVo vašom prípade:\n1.  Žiadosť bola podaná v **februári 2026**.\n2.  Prvý nasledujúci kalendárny mesiac je marec 2026.\n3.  Tretí nasledujúci kalendárny mesiac je **máj 2026**.\n4.  Účinky zmeny preto nastávajú k prvému dňu tohto mesiaca, teda **1. mája 2026**.\n\nPlatnosť samostatného identifikačného čísla pre daň (IČ DPH) pristupujúceho člena zaniká dňom, ktorý predchádza dňu, keď nastanú účinky zmeny registrácie. Keďže účinky nastávajú 1. mája 2026, samostatné IČ DPH zaniká **30. apríla 2026**.\n\nProti rozhodnutiu daňového úradu o zmene registrácie skupiny z dôvodu pristúpenia člena sa nemožno odvolať, preto je tento časový harmonogram fixný.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá zákonnej lehote aj referenčnej odpovedi a uvádza správne dátumy 1. mája 2026 pre účinky zmeny a 30. apríla 2026 pre zánik samostatného IČ DPH."},"google":{"odpoved":"Účinky zmeny registrácie DPH skupiny nastanú k 1. máju 2026. Táto lehota je stanovená ako prvý deň tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť o zmenu. Platnosť samostatného identifikačného čísla pre daň (IČ DPH) pristupujúceho člena zanikne dňom predchádzajúcim dňu, keď nastanú účinky zmeny, teda 30. apríla 2026. Pristupujúci člen je zároveň povinný do desiatich dní odo dňa zmeny registrácie odovzdať daňovému úradu svoje pôvodné osvedčenie o registrácii pre daň. Uvedený postup upravuje § 4b ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza oba požadované dátumy (1. máj 2026 a 30. apríl 2026) vrátane správneho právneho základu a pravidiel."},"bez":{"odpoved":"Účinky zmeny registrácie DPH skupiny nastanú k 1. januáru kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti, teda k 1. januáru 2027. Vyplýva to z ustanovenia § 4b ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. K tomuto istému dňu, 1. januáru 2027, zanikne aj platnosť samostatného IČ DPH pristupujúceho člena. Tento postup upravuje § 4b ods. 5 citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny dátum účinkov zmeny registrácie (1. január 2027 namiesto 1. mája 2026) aj nesprávny dátum zániku platnosti IČ DPH (1. január 2027 namiesto 30. apríla 2026)."}},{"oblast":"sprava-dani-registracie","otazka":"Spoločnosť, ktorá doteraz nemala žiadneho zamestnanca, uzatvorila pracovnú zmluvu, na základe ktorej zamestnanec nastupuje do práce 1. októbra 2026. Dokedy sa musí spoločnosť prihlásiť do registra zamestnávateľov v Sociálnej poisťovni a dokedy prihlásiť zamestnanca?","otazka_volna":"Beriem prvého človeka na trvalý pomer od októbra. Dokedy to musím nahlásiť do Sociálnej poisťovne?","spravna_odpoved":"Do registra zamestnávateľov sa musí prihlásiť najneskôr 30. septembra 2026, teda v deň predchádzajúci dňu, v ktorom začne zamestnávať aspoň jedného zamestnanca. Zamestnanca prihlási do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia pred vznikom poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.","ustanovenie":"§ 231 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení","citat":"Zamestnávateľ je povinný a) prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom začne zamestnávať aspoň jedného zamestnanca","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20260901","my":{"odpoved":"Na základe vašej situácie platia pre prihlásenie do Sociálnej poisťovne dva samostatné termíny – jeden pre spoločnosť ako zamestnávateľa a druhý pre samotného zamestnanca.\n\n**Spoločnosť sa musí prihlásiť do registra zamestnávateľov najneskôr 30. septembra 2026. Zamestnanca musí prihlásiť najneskôr pred začatím jeho práce dňa 1. októbra 2026.**\n\nTu sú podrobnosti pre každú povinnosť:\n\n### 1. Prihlásenie spoločnosti do registra zamestnávateľov\n\nSpoločnosť, ktorá sa stáva zamestnávateľom po prvýkrát, je povinná prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne.\n\n*   **Lehota:** Najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom začne zamestnávať aspoň jedného zamestnanca [Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 231, ods. 1, písm. a)].\n*   **Váš termín:** Keďže zamestnanec nastupuje 1. októbra 2026, spoločnosť sa musí prihlásiť najneskôr **30. septembra 2026**.\n\n### 2. Prihlásenie zamestnanca do registra poistencov\n\nKaždého zamestnanca je potrebné prihlásiť do registra poistencov na nemocenské, dôchodkové a poistenie v nezamestnanosti.\n\n*   **Lehota:** Najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca [Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 231, ods. 1, písm. b)].\n*   **Váš termín:** Zamestnanca musíte prihlásiť **najneskôr 1. októbra 2026 pred tým, ako začne reálne vykonávať prácu** (napr. pred začiatkom jeho prvej pracovnej zmeny).\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nV praxi je najlepšie a najbezpečnejšie vykonať obe registrácie naraz. Odporúčam vám prihlásiť spoločnosť do registra zamestnávateľov a zároveň podať prihlášku zamestnanca (Registračný list fyzickej osoby) dňa **30. septembra 2026**. Týmto krokom splníte obe povinnosti včas a predídete akýmkoľvek možným sankciám za oneskorenie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom uvádza termín prihlásenia zamestnávateľa do 30. septembra 2026 a zamestnanca pred začatím výkonu jeho činnosti."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť sa musí prihlásiť do registra zamestnávateľov Sociálnej poisťovne najneskôr 30. septembra 2026, teda deň pred dňom, v ktorom začne zamestnávať zamestnanca. Zamestnanca je spoločnosť povinná prihlásiť do Sociálnej poisťovne ešte pred jeho začatím výkonu práce, teda najneskôr pred začiatkom jeho prvej zmeny dňa 1. októbra 2026. Obe tieto povinnosti vyplývajú z § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Prihlásenie prvého zamestnanca je možné vykonať súčasne s registráciou zamestnávateľa. Nedodržanie týchto lehôt môže viesť k uloženiu pokuty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza lehoty na prihlásenie zamestnávateľa (30. september 2026) aj zamestnanca (pred začatím výkonu práce dňa 1. októbra 2026)."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť sa musí prihlásiť do registra zamestnávateľov najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom začne zamestnávať zamestnanca, teda do 30. septembra 2026. Zamestnanca je taktiež povinná prihlásiť pred vznikom poistenia, najneskôr pred začatím výkonu jeho práce, čiže rovnako do 30. septembra 2026. Obe povinnosti vyplývajú z § 231 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom uvádza lehoty na prihlásenie zamestnávateľa aj zamestnanca."}},{"oblast":"sprava-dani-registracie","otazka":"Zástupca DPH skupiny podal 5. novembra 2026 žiadosť o zrušenie registrácie skupiny (nejde o prípad, keď skupina prestala spĺňať podmienky podľa § 4a). K akému dňu daňový úrad zruší registráciu skupiny?","otazka_volna":"V novembri sme požiadali o zrušenie našej DPH skupiny. Kedy nám ju reálne zrušia?","spravna_odpoved":"Keďže žiadosť bola podaná po 31. októbri kalendárneho roka, daňový úrad zruší registráciu skupiny najneskôr k 31. decembru 2027, teda k 31. decembru kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti – nie k 31. decembru 2026.","ustanovenie":"§ 81a ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Ak je žiadosť o zrušenie registrácie skupiny podaná po 31. októbri kalendárneho roka, daňový úrad zruší registráciu skupiny najneskôr k 31. decembru kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101","my":{"odpoved":"Na základe vami uvedených informácií daňový úrad zruší registráciu DPH skupiny **k 31. decembru 2027**.\n\n### Zdôvodnenie\n\nPostup pri zrušení registrácie DPH skupiny na žiadosť upravuje § 81a ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Tento paragraf stanovuje kľúčový termín pre podanie žiadosti, ktorým je **31. október** kalendárneho roka.\n\nPodľa tohto ustanovenia platia dva scenáre:\n\n1.  **Žiadosť podaná najneskôr do 31. októbra:** Ak by bola žiadosť o zrušenie podaná v termíne do 31. októbra 2026, daňový úrad by zrušil registráciu skupiny k 31. decembru 2026.\n2.  **Žiadosť podaná po 31. októbri (Váš prípad):** Keďže ste žiadosť podali 5. novembra 2026, teda po zákonnom termíne, daňový úrad zruší registráciu skupiny až k 31. decembru kalendárneho roka **nasledujúceho po roku podania žiadosti** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 81a, ods. 1]. Rokom podania žiadosti je 2026, nasledujúcim rokom je teda 2027.\n\nPreto bude registrácia vašej DPH skupiny zrušená až k 31. decembru 2027.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 81a ods. 1 zákona o DPH uvádza, že z dôvodu podania žiadosti po 31. októbri zruší daňový úrad registráciu skupiny k 31. decembru 2027."},"google":{"odpoved":"Daňový úrad zruší registráciu skupiny najneskôr k 31. decembru 2027. Keďže žiadosť o zrušenie registrácie skupiny bola podaná po 31. októbri kalendárneho roka (konkrétne 5. novembra 2026), daňový úrad zruší registráciu najneskôr k 31. decembru kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti. Tento postup vyplýva z ustanovenia § 81a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 81a ods. 1 zákona o DPH uvádza, že daňový úrad zruší registráciu najneskôr k 31. decembru 2027."},"bez":{"odpoved":"Daňový úrad zruší registráciu skupiny k 31. decembru 2027.\n\nRegistrácia sa na základe žiadosti zruší k poslednému dňu kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom bola žiadosť podaná. Keďže žiadosť bola podaná v roku 2026, rokom nasledujúcim je rok 2027. Podmienkou je, že od registrácie skupiny uplynul aspoň jeden kalendárny rok. Tento postup vyplýva z § 4b ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď síce uvádza správny dátum, no obsahuje nesprávne právne pravidlo a nesprávne ustanovenie zákona (§ 4b ods. 3 namiesto § 81a ods. 1), pričom úplne opomína podmienku podania žiadosti po 31. októbri."}},{"oblast":"sprava-dani-registracie","otazka":"Česká spoločnosť bez sídla, prevádzkarne či bydliska v SR (neuplatňuje oslobodenie pre malý podnik zahraničnej osoby podľa § 68f) dodala 8. júla 2026 zo svojho skladu na Slovensku tovar slovenskému občanovi – nezdaniteľnej osobe. Tovar predtým nakúpila od slovenského dodávateľa v tuzemsku a do tohto dňa neuskutočnila v SR žiadne iné plnenie ani nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Ktorému daňovému úradu a dokedy musí podať žiadosť o registráciu pre daň?","otazka_volna":"Sme česká firma, máme sklad na Slovensku a predali sme tovar slovenskému súkromníkovi. Kde a dokedy sa máme registrovať na DPH?","spravna_odpoved":"Žiadosť o registráciu pre daň musí podať Daňovému úradu Bratislava, a to do piatich pracovných dní odo dňa, keď sa stala platiteľom, teda najneskôr 15. júla 2026. Daňový úrad Bratislava vydá rozhodnutie najneskôr do desiatich dní od doručenia žiadosti, pričom IČ DPH nadobúda platnosť spätne ku dňu 8. júla 2026.","ustanovenie":"§ 5 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Zahraničná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava, a to do piatich pracovných dní odo dňa, kedy sa stala platiteľom podľa odseku 1.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101","my":{"odpoved":"Česká spoločnosť musí podať žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty **Daňovému úradu Bratislava**, a to najneskôr do **15. júla 2026**.\n\n### Zdôvodnenie\n\nPodľa platnej legislatívy pre rok 2026 sa vaša česká spoločnosť považuje za zahraničnú osobu. Tým, že 8. júla 2026 dodala tovar zo skladu v tuzemsku slovenskému občanovi, uskutočnila zdaniteľné plnenie s miestom dodania na Slovensku.\n\nNa základe § 5 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len \"zákon o DPH\") sa zahraničná osoba stáva platiteľom dane dňom dodania tovaru, ktoré je predmetom dane. Vo vašom prípade sa tak stalo **8. júla 2026**. Keďže odberateľom bola nezdaniteľná osoba (občan), nie je možné uplatniť prenesenie daňovej povinnosti a osobou povinnou platiť daň je vaša spoločnosť.\n\n### Podrobnosti k registrácii\n\n1.  **Miestna príslušnosť:**\n    Pre zahraničné osoby je na účely DPH miestne príslušný výlučne **Daňový úrad Bratislava** [Komentár k § 5 zákona 222/2004 Z. z.].\n\n2.  **Lehota na podanie žiadosti:**\n    Žiadosť o registráciu pre daň je spoločnosť povinná podať do **piatich pracovných dní** odo dňa, keď sa stala platiteľom [zákon č. 222/2004 Z. z., § 5 ods. 5].\n    *   Deň vzniku skutočnosti (dodanie tovaru): 8. júl 2026 (streda)\n    *   Lehota začína plynúť: 9. júla 2026\n    *   Koniec lehoty (5. pracovný deň): **15. júl 2026** (streda)\n\n3.  **Proces a účinnosť registrácie:**\n    *   Daňový úrad Bratislava po preverení údajov zaregistruje spoločnosť, pridelí jej identifikačné číslo pre daň (IČ DPH) a vydá rozhodnutie o registrácii do desiatich dní od doručenia žiadosti [zákon č. 222/2004 Z. z., § 5 ods. 5].\n    *   Je dôležité si uvedomiť, že IČ DPH nadobúda platnosť **spätne ku dňu, keď sa spoločnosť stala platiteľom**, teda k 8. júlu 2026 [2DPH2025MPMetodickypokynkregistrciiplatiteadanezpridanejhodnotypoda4a5zkonaoDPHod.md]. Proti rozhodnutiu o registrácii sa nemožno odvolať.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nKeďže sa vaša spoločnosť stala platiteľom DPH už dňom dodania tovaru (8. 7. 2026), toto dodanie podlieha slovenskej DPH. Z predajnej ceny, ktorú ste účtovali občanovi, musíte odviesť daň. Predpokladá sa, že táto cena už daň obsahuje. Daň vypočítate \"zhora\" pomocou koeficientu.\n\n*   **Výpočet DPH:** `predajná cena × 23 / 123` (pri základnej sadzbe DPH 23 % platnej v roku 2026).\n*   **Povinnosti:** Za zdaňovacie obdobie júl 2026 budete musieť podať daňové priznanie k DPH a kontrolný výkaz do 25. augusta 2026 a v tej istej lehote daň aj zaplatiť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne určila príslušný Daňový úrad Bratislava, lehotu 5 pracovných dní s dátumom 15. júla 2026 a uviedla správne právne odôvodnenie."},"google":{"odpoved":"Česká spoločnosť musí podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava. Žiadosť bola povinná podať ešte pred uskutočnením dodania tovaru, teda pred 8. júlom 2026. Povinnosť registrácie pre daň vzniká zahraničnej osobe pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane v tuzemsku. Táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Keďže spoločnosť už plnenie uskutočnila, je s podaním žiadosti v omeškaní.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza lehotu pred uskutočnením dodania tovaru a omeškanie, namiesto zákonnej lehoty do piatich pracovných dní odo dňa, keď sa stala platiteľom (najneskôr 15. júla 2026)."},"bez":{"odpoved":"Česká spoločnosť bola povinná podať žiadosť o registráciu pre daň ešte pred uskutočnením dodania tovaru, teda pred 8. júlom 2026. Žiadosť sa podáva miestne príslušnému Daňovému úradu Bratislava. Táto povinnosť pre zahraničnú osobu vyplýva z § 5 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu (ešte pred dodaním tovaru, t. j. pred 8. júlom 2026), pričom podľa aktuálneho znenia predpisu je lehota do piatich pracovných dní odo dňa, kedy sa stala platiteľom (najneskôr do 15. júla 2026)."}},{"oblast":"sprava-dani-registracie","otazka":"Nemecká spoločnosť bez sídla a prevádzkarne v SR (neuplatňuje oslobodenie pre malý podnik zahraničnej osoby) dodá slovenskému platiteľovi DPH výrobnú linku vrátane montáže na Slovensku; iné plnenia v SR neuskutočňuje. Vzniká jej povinnosť registrovať sa pre DPH v SR?","otazka_volna":"Nemci nám idú dodať a namontovať stroj. Musia sa kvôli tomu registrovať na slovenskú DPH?","spravna_odpoved":"Nie. Zahraničná osoba sa nestáva platiteľom a žiadosť o registráciu nepodáva, pretože osobou povinnou platiť daň je slovenský odberateľ ako príjemca tovaru s montážou podľa § 69 ods. 2. Daň prizná a odvedie slovenský platiteľ v režime prenesenia daňovej povinnosti.","ustanovenie":"§ 5 ods. 2 písm. b) v spojení s § 69 ods. 2 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Zahraničná osoba sa nestáva platiteľom, ak v tuzemsku dodáva len … služby alebo tovar, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň príjemca tovaru alebo služby (§ 69 ods. 2 až 4)","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101","my":{"odpoved":"Nie, nemeckej spoločnosti v tomto prípade **nevzniká povinnosť registrovať sa pre DPH v Slovenskej republike.**\n\nPovinnosť platiť daň sa prenáša na slovenského odberateľa (tzv. tuzemské samozdanenie alebo reverse-charge).\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Miesto dodania tovaru:** Pri dodaní tovaru spojenom s jeho inštaláciou alebo montážou sa za miesto dodania považuje miesto, kde je tovar zmontovaný alebo inštalovaný [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 13 ods. 1 písm. b)]. Keďže montáž prebehne na Slovensku, miestom dodania je Slovenská republika a transakcia podlieha slovenskej DPH.\n\n2.  **Osoba povinná platiť daň:** Hoci je miestom dodania SR, daň neodvádza nemecký dodávateľ. Zákon o DPH v takýchto prípadoch prenáša daňovú povinnosť na odberateľa, ak sú splnené tieto podmienky:\n    *   Dodávateľom je zahraničná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň.\n    *   Príjemcom (odberateľom) je zdaniteľná osoba (vo vašom prípade platiteľ DPH).\n    *   Ide o dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou.\n\n    Všetky tieto podmienky sú splnené, preto je osobou povinnou platiť daň slovenský odberateľ podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH.\n\n3.  **Registračná povinnosť dodávateľa:** Keďže daňová povinnosť prechádza na odberateľa, zahraničnému dodávateľovi z tohto titulu nevzniká povinnosť registrovať sa za platiteľa DPH v SR podľa § 5 zákona o DPH.\n\n### Praktický postup\n\n*   **Nemecký dodávateľ:** Vystaví faktúru za výrobnú linku a montáž **bez slovenskej DPH**. Na faktúre je povinný uviesť formulku **„prenesenie daňovej povinnosti“**.\n*   **Slovenský odberateľ (platiteľ DPH):**\n    *   Prijatú faktúru tzv. „samozdaní“. To znamená, že z fakturovanej sumy vypočíta DPH vo výške **23 %** (základná sadzba DPH platná v roku 2026).\n    *   Túto sumu DPH uvedie vo svojom daňovom priznaní k DPH na výstupe (ako daňovú povinnosť).\n    *   Zároveň si v tom istom daňovom priznaní uplatní odpočítanie tejto dane na vstupe (za predpokladu, že linku použije na svoje zdaniteľné obchody).\n    *   Výsledný vplyv na jeho daňovú povinnosť je teda neutrálny (0 €).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne konštatuje, že nemeckej spoločnosti nevzniká registračná povinnosť v SR podľa § 5 zákona o DPH, keďže daňová povinnosť sa prenáša na slovenského odberateľa podľa § 69 ods. 2."},"google":{"odpoved":"Nie, nemeckej spoločnosti v tomto prípade nevzniká povinnosť registrovať sa pre DPH v Slovenskej republike. Miestom dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou je síce tuzemsko, avšak daňová povinnosť sa prenáša na slovenského platiteľa DPH, ktorý je príjemcom plnenia. Tento mechanizmus prenosu daňovej povinnosti (tzv. reverse charge) zjednodušuje povinnosti pre zahraničné osoby. Slovenský odberateľ je tak povinný vypočítať a odviesť daň z tohto plnenia. Táto výnimka z registračnej povinnosti pre zahraničnú osobu je upravená v § 5 ods. 1 v nadväznosti na § 69 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne dospela k záveru, že registračná povinnosť nevzniká z dôvodu uplatnenia prenosu daňovej povinnosti na slovenského odberateľa podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"Nie, nemeckej spoločnosti nevzniká povinnosť registrovať sa pre DPH v SR. Miestom dodania tovaru s inštaláciou je tuzemsko podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Keďže odberateľom je slovenský platiteľ DPH, daňová povinnosť sa prenáša na neho v rámci tuzemského samozdanenia (reverse charge). Povinnosť platiť daň má teda slovenský odberateľ podľa § 69 ods. 2 citovaného zákona. Z tohto dôvodu sa na nemeckú spoločnosť nevzťahuje registračná povinnosť podľa § 5 ods. 1 zákona o DPH.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uzatvára, že spoločnosti nevzniká registračná povinnosť z dôvodu prenosu daňovej povinnosti na slovenského odberateľa podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH."}},{"oblast":"sprava-dani-registracie","otazka":"Česká spoločnosť registrovaná pre DPH v SR podľa § 5 (ako zahraničná osoba) si 8. júna 2026 zriadila na Slovensku prevádzkareň a od tohto dňa prestala spĺňať status zahraničnej osoby, pričom naďalej vykonáva činnosť podliehajúcu dani v tuzemsku. Dokedy musí túto skutočnosť oznámiť a v akej lehote daňový úrad vydá nové rozhodnutie?","otazka_volna":"Sme česká firma registrovaná na slovenskú DPH ako zahraničná osoba a otvorili sme si tu prevádzku. Treba to niekde hlásiť?","spravna_odpoved":"Skutočnosť, že prestala spĺňať status zahraničnej osoby, musí oznámiť daňovému úradu do desiatich dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala, teda najneskôr 18. júna 2026. Od 8. júna 2026 sa považuje za platiteľa registrovaného podľa § 4 a daňový úrad vydá nové rozhodnutie o registrácii do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia.","ustanovenie":"§ 6a ods. 1 a ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Zdaniteľná osoba je povinná oznámiť daňovému úradu skutočnosť, že prestala spĺňať status zahraničnej osoby do desiatich dní odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101","my":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade má česká spoločnosť oznamovaciu povinnosť. Túto skutočnosť musí oznámiť daňovému úradu **do 10 dní** a daňový úrad následne vydá nové rozhodnutie **do 30 dní** od doručenia oznámenia.\n\nPodrobnejšie vysvetlenie:\n\n### 1. Povinnosť a lehota na oznámenie\n\nZriadením prevádzkarne na Slovensku sa vaša spoločnosť, pôvodne registrovaná pre DPH ako zahraničná osoba podľa § 5, stáva z pohľadu DPH tuzemskou zdaniteľnou osobou. Tým pádom sa jej registrácia mení z § 5 na § 4 Zákona o DPH.\n\n*   **Lehota na oznámenie:** Spoločnosť je povinná túto zmenu oznámiť daňovému úradu **do 10 dní** odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby, teda odo dňa zriadenia prevádzkarne [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 6a ods. 1].\n*   **Výpočet lehoty:**\n    *   Deň zriadenia prevádzkarne: 8. jún 2026 (pondelok)\n    *   Lehota začína plynúť: 9. júna 2026\n    *   Koniec lehoty: **18. jún 2026** (štvrtok)\n\nDo tohto dátumu je potrebné podať daňovému úradu oznámenie o zmene. V oznámení sa uvedie deň, kedy spoločnosť prestala byť zahraničnou osobou (8. jún 2026) a adresa novozriadenej prevádzkarne v tuzemsku.\n\n### 2. Vydanie nového rozhodnutia\n\nPo doručení vášho oznámenia má daňový úrad povinnosť vydať nové rozhodnutie o registrácii pre daň.\n\n*   **Lehota pre daňový úrad:** Daňový úrad vydá nové rozhodnutie **do 30 dní** odo dňa doručenia vášho oznámenia [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 6a ods. 3].\n*   **Účinnosť zmeny:** Dôležité je, že spoločnosť sa považuje za platiteľa registrovaného podľa § 4 už odo dňa, kedy nastala zmena, teda od **8. júna 2026**. Rozhodnutie daňového úradu má v tomto prípade potvrdzujúci (deklaratórny) charakter a je vydané spätne k tomuto dátumu.\n*   **Odvolanie:** Proti tomuto rozhodnutiu o zmene registrácie sa nemožno odvolať [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 6a ods. 3].\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nZmena registrácie z § 5 na § 4 má okamžité praktické dopady. Od 8. júna 2026 už vaša spoločnosť pri dodaní tovarov a služieb s miestom dodania v SR nevystupuje ako zahraničná osoba, pri ktorej by v niektorých prípadoch prenášal daňovú povinnosť odberateľ. Naopak, pri týchto plneniach ste povinní uplatňovať slovenskú DPH a odvádzať ju, pokiaľ zákon neustanovuje inak (napr. prenos daňovej povinnosti pri stavebných prácach). Odporúčam bezodkladne upraviť vaše fakturačné procesy.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza lehotu na oznámenie do 18. júna 2026 (do 10 dní) a lehotu pre daňový úrad na vydanie nového rozhodnutia do 30 dní od doručenia oznámenia v súlade s § 6a zákona o DPH."},"google":{"odpoved":"Česká spoločnosť je povinná oznámiť zriadenie prevádzkarne daňovému úradu do 30 dní odo dňa, kedy táto skutočnosť nastala, teda do 8. júla 2026. Táto oznamovacia povinnosť vyplýva z § 67 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok). Na základe tohto oznámenia daňový úrad vykoná zmenu registrácie platiteľa dane z § 5 na § 4 zákona o DPH. Daňový úrad vydá rozhodnutie o zmene registrácie spravidla v lehote do 30 dní odo dňa začatia konania. Túto lehotu ustanovuje § 65 ods. 2 Daňového poriadku.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu na oznámenie (30 dní namiesto 10 dní podľa § 6a zákona o DPH) a nesprávny dátum (8. júl 2026 namiesto 18. júna 2026)."},"bez":{"odpoved":"Česká spoločnosť je povinná oznámiť zriadenie prevádzkarne daňovému úradu do 30 dní odo dňa, kedy táto skutočnosť nastala, teda najneskôr do 8. júla 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Daňový úrad následne vydá nové osvedčenie o registrácii pre daň so zmenenými údajmi. Lehota na vydanie nového osvedčenia je 30 dní od doručenia oznámenia. Táto lehota sa odvíja od všeobecnej lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 61 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňový poriadok.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza lehotu na oznámenie 30 dní (do 8. júla 2026) namiesto zákonnej lehoty 10 dní (do 18. júna 2026) podľa § 6a ods. 1 zákona o DPH."}},{"oblast":"sprava-dani-registracie","otazka":"Platiteľ DPH má okrem už oznámeného podnikateľského účtu ešte jeden starší bežný účet, ktorý doteraz na podnikanie nepoužíval a finančnému riaditeľstvu ho neoznámil. Teraz sa rozhodol používať ho aj na podnikanie, ktoré je predmetom dane, a v podanom tlačive uviedol nesprávne číslo IBAN. Kedy mal tento účet oznámiť a akú pokutu mu môže daňový úrad uložiť za nesprávny údaj?","otazka_volna":"Otvoril som si druhý firemný účet a v hlásení pre finančnú správu som zle prepísal IBAN. Kedy sa to malo hlásiť a čo mi za to hrozí?","spravna_odpoved":"Účet, ktorý chce platiteľ popri už oznámených účtoch používať na podnikanie, je povinný oznámiť finančnému riaditeľstvu predtým, ako ho začne používať na podnikanie (§ 6 ods. 2). Za uvedenie nesprávnych, nepravdivých alebo neúplných údajov na tlačive uloží daňový úrad pokutu do výšky 10 000 eur, pričom prihliadne na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu (§ 6 ods. 8).","ustanovenie":"§ 6 ods. 2 a ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Ak platiteľ na tlačive podľa odseku 5 uvedie nesprávne, nepravdivé alebo neúplné údaje, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky 10 000 eur.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu je vysvetlenie lehôt a možných sankcií pre vašu situáciu.\n\nPlatiteľ DPH mal povinnosť oznámiť tento starší účet **ešte predtým, ako ho začal používať na podnikanie**. Za uvedenie nesprávneho IBAN mu môže daňový úrad uložiť pokutu **až do výšky 10 000 €**.\n\n### 1. Lehota na oznámenie účtu\n\nKeďže ide o bankový účet, ktorý bol zriadený už skôr a platiteľ sa ho len dodatočne rozhodol začať používať na podnikanie, platí osobitné pravidlo. Takýto účet je povinný oznámiť Finančnému riaditeľstvu SR ešte **pred začatím jeho používania** na účely podnikania, ktoré je predmetom dane [Oznámenie bankového účtu platiteľa DPH — bezodkladne].\n\nPre úplnosť, lehota \"bezodkladne odo dňa zriadenia\" sa vzťahuje na úplne nové bankové účty, ktoré si platiteľ zriadi počas svojho podnikania [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 6, ods. 1].\n\n### 2. Pokuta za nesprávne údaje\n\nAk platiteľ v oznámení uvedie nesprávne, nepravdivé alebo neúplné údaje (čo zahŕňa aj chybné číslo IBAN), daňový úrad mu môže uložiť pokutu až do výšky 10 000 € [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 6, ods. 8].\n\nPri určení konkrétnej výšky pokuty daňový úrad prihliada na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu.\n\n### 3. Dôsledky platby na neoznámený účet\n\nJe dôležité si uvedomiť, že ak by ste prijali platbu od odberateľa na účet, ktorý nie je zverejnený v zozname Finančného riaditeľstva SR (alebo je tam uvedený s chybnými údajmi), váš odberateľ by ručil za DPH, ktorú by ste z danej faktúry prípadne neodviedli.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nOdporúčam vám **bezodkladne podať opravné oznámenie** so správnym číslom IBAN. Týmto krokom minimalizujete dĺžku trvania protiprávneho stavu, čo môže daňový úrad zohľadniť pri rozhodovaní o výške pokuty. Zároveň ochránite svojich obchodných partnerov pred rizikom ručenia za daň.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza lehotu pred začatím používania účtu na podnikanie, ako aj pokutu do výšky 10 000 eur s prihliadnutím na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu."},"google":{"odpoved":"Platiteľ DPH mal povinnosť oznámiť finančnej správe tento bankový účet ešte predtým, ako ho prvýkrát použil na podnikanie, ktoré je predmetom dane. Táto povinnosť vyplýva z § 6 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Za uvedenie nesprávnych, nepravdivých alebo neúplných údajov v oznámení, ako je chybné číslo IBAN, môže daňový úrad uložiť pokutu. Výška pokuty môže byť až do 10 000 eur. Pri určení výšky pokuty daňový úrad prihliada na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza lehotu pred začatím používania účtu na podnikanie aj pokutu do výšky 10 000 eur vrátane kritérií jej určenia."},"bez":{"odpoved":"Platiteľ DPH mal povinnosť oznámiť tento bankový účet správcovi dane do 30 dní odo dňa, kedy ho začal používať na podnikanie, ktoré je predmetom dane. Táto povinnosť vyplýva z § 67 ods. 12 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Za nesplnenie oznamovacej povinnosti, za čo sa považuje aj uvedenie nesprávneho údaja, môže správca dane uložiť pokutu. Výška pokuty sa pohybuje v rozmedzí od 60 € do 20 000 €. Uvedenú sankciu upravuje § 155 ods. 1 písm. b) daňového poriadku.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu na oznámenie (do 30 dní namiesto pred začatím používania podľa § 6 ods. 2 zákona o DPH) a nesprávnu sankciu z daňového poriadku namiesto špecifickej pokuty do 10 000 eur podľa § 6 ods. 8 zákona o DPH."}},{"oblast":"sprava-dani-registracie","otazka":"Občianske združenie (právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, neregistrovaná pre DPH) nadobudlo v roku 2026 z Rakúska tovar v hodnote 11 200 eur bez dane a chystá sa objednať z Nemecka ďalší tovar za 2 800 eur bez dane. Vzniká mu registračná povinnosť a kedy najneskôr musí podať žiadosť?","otazka_volna":"Sme združenie, nakúpili sme tovar z Rakúska a ideme kúpiť ešte niečo z Nemecka. Dokopy to bude presne 14 tisíc. Musíme sa niekde hlásiť?","spravna_odpoved":"Áno. Žiadosť o registráciu pre daň musí podať daňovému úradu ešte pred nadobudnutím tohto druhého tovaru. Prah sa totiž má len dosiahnuť, nie presiahnuť – 11 200 + 2 800 = 14 000 eur, čím je hranica 14 000 eur presne dosiahnutá a registračná povinnosť vzniká.","ustanovenie":"§ 7 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred nadobudnutím tovaru, ktorým celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov dosiahne v kalendárnom roku 14 000 eur","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101","my":{"odpoved":"Áno, vášmu občianskemu združeniu **vzniká povinnosť registrovať sa pre daň z pridanej hodnoty** podľa § 7 zákona o DPH. Žiadosť musíte podať ešte **pred objednaním a nadobudnutím tovaru z Nemecka**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa zákona o DPH má právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (napr. občianske združenie), povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň, ak celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov EÚ dosiahne v kalendárnom roku **14 000 eur** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 7, ods. 1].\n\n**Výpočet vo vašom prípade:**\n\n*   Hodnota už nadobudnutého tovaru z Rakúska: 11 200 €\n*   Hodnota plánovaného tovaru z Nemecka: 2 800 €\n*   **Celková hodnota v roku 2026:** 11 200 € + 2 800 € = **14 000 €**\n\nPlánovaným nákupom presne dosiahnete limit 14 000 eur, čím vám vzniká registračná povinnosť.\n\n#### Lehota na podanie žiadosti\n\nŽiadosť o registráciu pre daň ste povinní podať daňovému úradu **pred nadobudnutím tovaru, ktorým dosiahnete stanovený limit** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 7, ods. 1].\n\nV praxi to znamená, že žiadosť musíte podať ešte predtým, ako uskutočníte nákup v Nemecku za 2 800 eur.\n\n#### Dôsledky registrácie podľa § 7\n\n*   Daňový úrad vám pridelí identifikačné číslo pre daň (IČ DPH).\n*   Z každého ďalšieho nadobudnutia tovaru z iného členského štátu budete povinní odviesť DPH na Slovensku (tzv. samozdanenie).\n*   Budete povinní podávať daňové priznania k DPH.\n*   **Dôležité:** Táto registrácia z vás nerobí \"plnohodnotného\" platiteľa DPH. To znamená, že pri svojich činnostiach nebudete uplatňovať DPH na výstupe a spravidla si nebudete môcť odpočítať DPH z prijatých tovarov a služieb.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že registračná povinnosť vzniká pri dosiahnutí limitu 14 000 eur a žiadosť je potrebné podať pred nadobudnutím predmetného tovaru."},"google":{"odpoved":"Áno, občianskemu združeniu vzniká registračná povinnosť pre daň z pridanej hodnoty. Súčet hodnoty tovaru z Rakúska (11 200 eur) a Nemecka (2 800 eur) dosiahne presne 14 000 eur, čo je limit pre povinnú registráciu. Žiadosť o registráciu pre daň musí podať ešte pred nadobudnutím tovaru z Nemecka, ktorým tento limit dosiahne. Táto povinnosť vyplýva z § 7 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Po registrácii sa združenie nestane klasickým platiteľom DPH, ale bude mať povinnosť odviesť daň z nadobudnutého tovaru bez nároku na odpočítanie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne potvrdzuje vznik registračnej povinnosti pri dosiahnutí limitu 14 000 eur a správne uvádza lehotu na podanie žiadosti pred nadobudnutím tohto tovaru v súlade s § 7 ods. 1 zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"Áno, občianskemu združeniu vzniká povinnosť registrovať sa pre daň z pridanej hodnoty. Táto povinnosť vzniká, pretože celková hodnota tovaru nadobudnutého z iných členských štátov dosiahne v kalendárnom roku 2026 limit 14 000 eur (11 200 + 2 800 eur). Žiadosť o registráciu pre daň je združenie povinné podať ešte pred nadobudnutím tovaru z Nemecka, ktorým dosiahne stanovenú hodnotu. Táto povinnosť vyplýva z § 7 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza vznik registračnej povinnosti pri dosiahnutí limitu 14 000 eur a správnu lehotu na podanie žiadosti pred nadobudnutím tovaru."}},{"oblast":"sprava-dani-registracie","otazka":"Slovenský grafik – SZČO, neplatiteľ DPH, ktorý nie je registrovaný podľa § 7 ani § 7a a nemá povinnosť registrácie podľa § 4 – má vyfakturovať jednorazovú grafickú prácu za 300 eur rakúskej firme s prideleným IČ DPH; miesto dodania je podľa § 15 ods. 1 v Rakúsku a daň platí príjemca. Aká registračná povinnosť mu vzniká?","otazka_volna":"Robím grafiku a raz za čas mi napíše firma z Rakúska. Ide o pár stoviek. Musím kvôli tomu riešiť DPH?","spravna_odpoved":"Musí podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7a pred dodaním služby, a to bez ohľadu na hodnotu – žiadny obratový prah sa tu neuplatňuje. Touto registráciou sa nestáva platiteľom dane, len získa identifikačné číslo pre daň a povinnosť podávať súhrnný výkaz za každý kalendárny štvrťrok, v ktorom takú službu dodal (§ 80 ods. 3).","ustanovenie":"§ 7a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred dodaním služby; žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre daň podľa § 7","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101","my":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade vám vzniká **povinnosť registrovať sa pre daň z pridanej hodnoty podľa § 7a zákona o DPH, a to ešte pred dodaním (vyfakturovaním) služby** do Rakúska.\n\nTáto povinnosť vám vzniká, pretože ako zdaniteľná osoba (SZČO) dodávate službu zdaniteľnej osobe (rakúskej firme) v inom členskom štáte, pričom miesto dodania je v štáte príjemcu a ten je povinný platiť daň (tzv. prenesenie daňovej povinnosti alebo \"reverse charge\") [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 7a ods. 2].\n\n### Zhrnutie vašich povinností\n\n1.  **Registrácia pred dodaním služby:**\n    *   **Čo:** Musíte podať \"Žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty\".\n    *   **Kedy:** Ešte **predtým**, ako poskytnete a vyfakturujete grafickú prácu rakúskej firme.\n    *   **Ako:** Žiadosť sa podáva výlučne elektronicky prostredníctvom portálu Finančnej správy SR.\n\n2.  **Pridelenie IČ DPH:**\n    *   Daňový úrad vás na základe žiadosti zaregistruje a pridelí vám identifikačné číslo pre daň (IČ DPH). Lehota na registráciu je najneskôr do desiatich dní od doručenia žiadosti [Komentár k § 7a zákona č. 222/2004 Z. z.].\n\n3.  **Podanie súhrnného výkazu:**\n    *   Po dodaní služby ste povinný podať súhrnný výkaz.\n    *   **Lehota:** Podáva sa elektronicky za každý kalendárny štvrťrok, v ktorom ste takúto službu dodali, a to do 25 dní po skončení daného štvrťroka [Komentár k § 80 zákona č. 222/2004 Z. z.].\n    *   **Obsah:** V súhrnnom výkaze uvediete IČ DPH rakúskeho odberateľa a celkovú hodnotu dodanej služby (v tomto prípade 300 €).\n\n### Čo to znamená v praxi?\n\n*   **Nestávate sa \"klasickým\" platiteľom DPH:** Registrácia podľa § 7a z vás nerobí platiteľa DPH v plnom rozsahu. To znamená, že:\n    *   Na svoje faktúry pre slovenských odberateľov naďalej **neuvádzate DPH**.\n    *   **Nemáte nárok na odpočítanie DPH** z prijatých faktúr (napr. za nákup softvéru, počítača a pod.).\n*   **Daňové priznanie k DPH nepodávate:** Z titulu tejto jednorazovej fakturácie vám nevzniká povinnosť podať daňové priznanie k DPH, iba spomínaný súhrnný výkaz.\n\n### Ako bude vyzerať vaša faktúra?\n\nPo pridelení IČ DPH vystavíte faktúru, ktorá bude obsahovať:\n*   Vaše identifikačné údaje vrátane nového **IČ DPH**.\n*   Identifikačné údaje rakúskej firmy vrátane jej **IČ DPH**.\n*   Sumu za službu **bez DPH** (300 €).\n*   Povinnú formulku: **\"Prenesenie daňovej povinnosti\"** alebo anglicky **\"Reverse charge\"**.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza povinnosť registrácie pre daň podľa § 7a pred dodaním služby, pridelenie IČ DPH bez statusu bežného platiteľa dane, ako aj povinnosť podania súhrnného výkazu za príslušný štvrťrok."},"google":{"odpoved":"Grafikovi vzniká povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty ešte pred dodaním služby. Ide o špecifickú registráciu podľa § 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorá sa vyžaduje pri dodaní služby do iného členského štátu, ak je miesto dodania v štáte príjemcu a ten je povinný platiť daň. Touto registráciou sa nestáva platiteľom DPH v tuzemsku, získa iba identifikačné číslo pre DPH (IČ DPH) pre cezhraničné transakcie. Žiadosť o registráciu je povinný podať miestne príslušnému daňovému úradu pred prvým poskytnutím služby do iného členského štátu. Po registrácii bude povinný podávať súhrnný výkaz, ale nie daňové priznanie k DPH z tejto transakcie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza povinnosť registrácie podľa § 7a zákona o DPH pred dodaním služby, ako aj jej dôsledky (IČ DPH, súhrnný výkaz, nevznik statusu bežného platiteľa)."},"bez":{"odpoved":"Grafikovi vzniká povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň, a to ešte pred dodaním služby. Táto povinnosť vyplýva z § 7a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Daňový úrad mu pridelí identifikačné číslo pre daň (IČ DPH), ktoré je povinný uviesť na faktúre. Touto registráciou sa nestáva platiteľom dane podľa § 4 a nemá nárok na odpočítanie dane. Po dodaní služby mu vznikne povinnosť podať súhrnný výkaz.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza povinnosť registrácie podľa § 7a ods. 2 zákona o DPH pred dodaním služby vrátane súvisiacich náležitostí."}},{"oblast":"sprava-dani-registracie","otazka":"SZČO je už registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH (z dôvodu nadobúdania tovaru z iných členských štátov) a nie je povinná registrovať sa podľa § 4. Teraz si chce objednať reklamnú službu od írskej spoločnosti s miestom dodania v tuzemsku. Musí podať žiadosť o registráciu podľa § 7a?","otazka_volna":"Mám už pridelené IČ DPH kvôli nákupom tovaru z EÚ a teraz idem platiť reklamu do Írska. Musím si vybaviť ešte jednu registráciu?","spravna_odpoved":"Nie, žiadosť o registráciu podľa § 7a nepodáva. Zákon výslovne stanovuje, že žiadosť sa nepodáva, ak je zdaniteľná osoba už registrovaná pre daň podľa § 7. Použije už pridelené identifikačné číslo pre daň a daň z prijatej služby prizná podľa § 69 ods. 3.","ustanovenie":"§ 7a ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred prijatím služby; žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre daň podľa § 7","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade **nemusí podať žiadosť o registráciu podľa § 7a** zákona o DPH.\n\nDôvodom je výslovné ustanovenie v zákone, ktoré takúto situáciu rieši.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa § 7a ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platí, že ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane, prijíma službu od zahraničnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej je povinná platiť daň (tzv. samozdanenie), musí sa pred prijatím služby registrovať podľa § 7a.\n\nZákon však v tej istej vete uvádza kľúčovú výnimku: **„žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre daň podľa § 7“** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 7a, ods. 1].\n\nKeďže SZČO už má pridelené identifikačné číslo pre daň (IČ DPH) na základe registrácie podľa § 7, toto číslo použije aj na účely platenia dane z prijatej služby.\n\n### Aké sú teda povinnosti SZČO?\n\nAj keď sa nemusí znova registrovať, prijatím reklamnej služby z Írska jej vznikajú nasledujúce povinnosti:\n\n1.  **Informovať dodávateľa:** Írskej spoločnosti oznámi svoje slovenské IČ DPH. Írsky dodávateľ na základe toho vystaví faktúru bez írskej DPH s poznámkou o prenesení daňovej povinnosti (reverse charge).\n2.  **Vykonať samozdanenie:** Z ceny služby vypočíta slovenskú DPH. K 20. septembru 2026 je základná sadzba dane **23 %**.\n3.  **Podať daňové priznanie k DPH:** Vypočítanú daň uvedie v daňovom priznaní k DPH, ktoré je povinná podať do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia (ktorým je kalendárny mesiac).\n4.  **Zaplatiť daň:** V rovnakej lehote (do 25. dňa) musí výslednú daň aj zaplatiť.\n\n**Dôležité upozornenie:** Keďže SZČO je registrovaná len podľa § 7 (a nie je plnohodnotným platiteľom podľa § 4), **nemá nárok na odpočítanie tejto dane**. Daň, ktorú si sama vypočíta a odvedie, je pre ňu konečným nákladom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so znením zákona uvádza, že SZČO žiadosť o registráciu podľa § 7a nepodáva, pretože je už registrovaná podľa § 7, a správne popisuje následné povinnosti pri samozdanení."},"google":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade nemusíte podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7a zákona o DPH. Ak je zdaniteľná osoba už registrovaná pre daň podľa § 7, žiadosť o registráciu podľa § 7a pri prijatí služby z iného členského štátu nepodáva. Na účely DPH pri prijatej službe použijete svoje identifikačné číslo pre daň (IČ DPH), ktoré vám už bolo pridelené. Povinnosť priznať a zaplatiť daň z prijatej služby vám však vzniká. Táto výnimka vyplýva z § 7a ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii a zákonnému ustanoveniu § 7a ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého sa žiadosť nepodáva, ak je osoba už registrovaná podľa § 7."},"bez":{"odpoved":"Nie, táto osoba už nemusí podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7a zákona o DPH. Keďže je už registrovaná pre daň podľa § 7, má pridelené identifikačné číslo pre daň (IČ DPH), ktoré použije aj pri prijatí tejto služby. Z prijatej reklamnej služby je povinná sama vypočítať a odviesť daň v tuzemsku, pričom nemá nárok na odpočítanie tejto dane. Povinnosť platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou vyplýva z § 69 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne konštatuje, že SZČO žiadosť podľa § 7a nepodáva, použije už pridelené IČ DPH a daň prizná podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH."}},{"oblast":"sprava-dani-registracie","otazka":"Osoba registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH nadobudla tovar z iných členských štátov v hodnote 15 500 eur bez dane v roku 2025 a 4 000 eur bez dane v roku 2026, pričom do konca roka 2026 už nič nenadobudne. Môže v decembri 2026 požiadať o zrušenie registrácie podľa § 7?","otazka_volna":"Vlani som nakúpil z EÚ za vyše 15 tisíc, tento rok len za štyri tisíc. Môžem si tú registráciu na konci roka zrušiť?","spravna_odpoved":"Nie, v decembri 2026 požiadať nemôže. Zrušenie je možné, len ak hodnota tovaru nadobudnutého z iných členských štátov nedosiahne 14 000 eur v bežnom kalendárnom roku a súčasne nedosiahla 14 000 eur ani v predchádzajúcom kalendárnom roku; v roku 2025 dosiahla 15 500 eur. Najskôr môže požiadať v roku 2027.","ustanovenie":"§ 82 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Osoba registrovaná podľa § 7 môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň, ak v bežnom kalendárnom roku celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého v tuzemsku z iného členského štátu nedosiahne 14 000 eur a súčasne v predchádzajúcom kalendárnom roku celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého v tuzemsku z iného členského štátu nedosiahla 14 000 eur.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20260101","my":{"odpoved":"**Nie, v decembri 2026 nemôže požiadať o zrušenie registrácie.**\n\nDôvodom je, že pre zrušenie registrácie podľa § 7 zákona o DPH musia byť splnené podmienky pre bežný aj predchádzajúci kalendárny rok súčasne, pričom vo vašom prípade nebola splnená podmienka za rok 2025.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodmienky pre zrušenie registrácie pre daň podľa § 7 upravuje § 82 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Osoba môže požiadať o zrušenie, ak sú splnené **obe nasledujúce podmienky súčasne**:\n\n1.  V **bežnom kalendárnom roku** (v tomto prípade rok 2026) celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov nedosiahne 14 000 €.\n2.  V **predchádzajúcom kalendárnom roku** (v tomto prípade rok 2025) celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov taktiež nedosiahla 14 000 €.\n\n**Posúdenie vašej situácie:**\n\n*   **Podmienka pre rok 2026 (bežný rok):** Hodnota nadobudnutého tovaru je 4 000 €. Táto suma je nižšia ako 14 000 €.\n    *   **Podmienka je splnená.**\n*   **Podmienka pre rok 2025 (predchádzajúci rok):** Hodnota nadobudnutého tovaru bola 15 500 €. Táto suma **presiahla** limit 14 000 €.\n    *   **Podmienka nie je splnená.**\n\nKeďže nie sú splnené obe podmienky naraz, daňový úrad žiadosti o zrušenie registrácie v roku 2026 nevyhovie [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 82, ods. 1].\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nO zrušenie registrácie budete môcť požiadať najskôr v priebehu roka **2027**, a to za predpokladu, že celková hodnota tovaru nadobudnutého z iných členských štátov v roku 2027 nepresiahne 14 000 €. V takom prípade už budú splnené obe podmienky (za rok 2027 aj za predchádzajúci rok 2026).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru, že osoba v decembri 2026 nemôže požiadať o zrušenie registrácie, a uviedla správne zákonné odôvodnenie podľa § 82 ods. 1 zákona o DPH vrátane limitov a možnosti požiadať najskôr v roku 2027."},"google":{"odpoved":"Nie, v decembri 2026 táto osoba nemôže požiadať o zrušenie registrácie. Dôvodom je nesplnenie podmienky, že celková hodnota nadobudnutého tovaru bez dane neprekročila limit v predchádzajúcom kalendárnom roku. V roku 2025 hodnota tovaru (15 500 eur) presiahla zákonom stanovenú hranicu 14 000 eur. Pre zrušenie registrácie je nutné, aby hodnota nadobudnutého tovaru nepresiahla tento limit v bežnom ani v predchádzajúcom kalendárnom roku súčasne. Možnosť požiadať o zrušenie registrácie upravuje § 82 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza záporný záver aj presné zákonné podmienky podľa § 82 zákona o DPH vrátane limitu 14 000 eur za bežný a predchádzajúci kalendárny rok."},"bez":{"odpoved":"Nie, o zrušenie registrácie v decembri 2026 požiadať nemôže.\n\nDôvodom je, že v predchádzajúcom kalendárnom roku 2025 presiahla hodnotu nadobudnutého tovaru 14 000 eur. Podľa § 81 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty je pre zrušenie registrácie potrebné splniť podmienku neprekročenia tejto hranice v bežnom aj v predchádzajúcom kalendárnom roku súčasne. Keďže v roku 2025 nadobudla tovar v hodnote 15 500 eur, nespĺňa podmienku za predchádzajúci rok. O zrušenie registrácie bude môcť požiadať najskôr v roku 2027, ak v roku 2026 neprekročí limit 14 000 eur.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa nesprávne odvoláva na § 81 ods. 3 namiesto § 82 ods. 1 zákona o DPH, ktorý upravuje zrušenie registrácie pre osoby registrované podľa § 7."}},{"oblast":"sprava-dani-registracie","otazka":"Fyzická osoba bola registrovaná u správcu dane výlučne z titulu príjmov z prenájmu bytu. Nájomnú zmluvu ukončila a byt prestala prenajímať 9. novembra 2026, pričom žiadnu inú zárobkovú činnosť nevykonáva. Dokedy je povinná túto skutočnosť oznámiť správcovi dane?","otazka_volna":"Prestal som prenajímať byt v novembri a inak nič nerobím. Musím to na daňovom hlásiť a dokedy?","spravna_odpoved":"Najneskôr do 9. decembra 2026 – zmenu skutočností uvedených pri registrácii, vrátane zmien, ktoré majú za následok zrušenie registrácie, oznámi daňový subjekt správcovi dane v lehote do 30 dní odo dňa, keď nastali; v tej istej lehote môže namiesto oznámenia rovno požiadať o zrušenie registrácie. Deň, keď skutočnosť nastala, sa do lehoty nepočíta.","ustanovenie":"§ 67 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok) v spojení s § 27 ods. 2","citat":"Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii podľa odseku 2 vrátane zmien, ktoré majú za následok zrušenie registrácie k niektorej dani, oznámi to daňový subjekt správcovi dane v lehote do 30 dní odo dňa, keď nastali, alebo požiada o zrušenie registrácie.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901","my":{"odpoved":"**Lehota na oznámenie ukončenia prenájmu je 30 kalendárnych dní** odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Vo vašom prípade musí byť zmena oznámená najneskôr do 9. decembra 2026.\n\nKeďže ste boli registrovaná na daň z príjmov výlučne z titulu prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, ukončením tejto činnosti vám zanikol dôvod registrácie.\n\n### Podrobný postup a lehoty\n\n1.  **Právny základ a lehota:** Povinnosť oznámiť zmeny týkajúce sa registrácie, vrátane zániku daňovej povinnosti, vyplýva z Daňového poriadku. Daňový subjekt je povinný oznámiť správcovi dane každú zmenu skutočností uvedených pri registrácii, a to do 30 dní odo dňa, keď nastali [na overenie: § 67 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňový poriadok].\n    *   **Začiatok plynutia lehoty:** 10. november 2026 (deň nasledujúci po ukončení prenájmu).\n    *   **Koniec lehoty:** 9. december 2026.\n    *   **Overenie pracovného dňa:** Dátum 9. december 2026 pripadá na stredu, takže lehota sa neposúva.\n\n2.  **Spôsob oznámenia:** Na oznámenie tejto zmeny a požiadanie o zrušenie registrácie slúži formulár Finančnej správy SR s názvom **„Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie na daň z príjmov, daň z pridanej hodnoty a daň z poistenia“**.\n    *   V tlačive vyznačíte časť „Žiadosť o zrušenie registrácie“.\n    *   Uvediete dátum zániku daňovej povinnosti, t. j. 9. november 2026.\n    *   Žiadosť podáte elektronicky prostredníctvom portálu Finančnej správy.\n\n### Dôsledky nedodržania lehoty\n\nAk by ste lehotu na oznámenie zmeny nedodržali, dopustili by ste sa správneho deliktu podľa Daňového poriadku [na overenie: § 154 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z.].\n\n*   **Sankcia:** Za tento delikt môže správca dane uložiť pokutu.\n*   **Druhá šanca:** Pri prvom porušení nepeňažnej povinnosti tohto typu sa však pokuta spravidla neukladá. Správca dane vás najprv písomne vyzve na splnenie povinnosti a až v prípade, že by ste na výzvu nereagovali, pristúpi k uloženiu pokuty [na overenie: § 155 ods. 4 Daňového poriadku].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam podať žiadosť o zrušenie registrácie v stanovenej lehote do 9. decembra 2026. Vyhnete sa tak akejkoľvek ďalšej komunikácii so správcom dane ohľadom tohto deliktu. Nezabudnite, že za rok 2026 budete ešte povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov (typ B) v termíne do 31. marca 2027, v ktorom uvediete príjmy z prenájmu dosiahnuté do 9. novembra 2026.\n\n***\n*Odpoveď nebola v časti určenia konkrétnej lehoty na zrušenie registrácie overená proti internej databáze, nakoľko poskytnutý kontext pokrýval len vznik registračnej povinnosti.*","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza lehotu 30 dní a presný konečný termín 9. decembra 2026 vrátane správneho výpočtu plynutia lehoty."},"google":{"odpoved":"Fyzická osoba je povinná oznámiť ukončenie prenájmu a požiadať o zrušenie registrácie do 30 dní odo dňa, kedy táto skutočnosť nastala. Keďže prenájom skončil 9. novembra 2026, lehota na oznámenie a podanie žiadosti o zrušenie registrácie uplynie 9. decembra 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 67 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Žiadosť sa podáva na tlačive „Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie na daň z príjmov...“. Po zrušení registrácie je daňovník povinný do 15 dní vrátiť osvedčenie o registrácii (kartičku DIČ).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje lehotu do 9. decembra 2026 (do 30 dní) v súlade s § 67 ods. 9 daňového poriadku a dodatočné informácie nie sú v rozpore s referenciou."},"bez":{"odpoved":"Fyzická osoba je povinná oznámiť zánik dôvodu na registráciu (ukončenie prenájmu) správcovi dane do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Keďže prenájom skončil 9. novembra 2026, lehota na oznámenie uplynie 9. decembra 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 67 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Oznámenie sa realizuje podaním žiadosti o zrušenie registrácie na daň z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu lehotu 30 dní aj presný dátum 9. decembra 2026 v súlade s referenciou."}},{"oblast":"sprava-dani-registracie","otazka":"Nová s.r.o. bola zapísaná do obchodného registra 5. februára 2026. Musí podať správcovi dane žiadosť o registráciu na daň z príjmov a v akej lehote jej bude pridelené DIČ?","otazka_volna":"Práve mi zapísali eseročku do obchodného registra. Mám bežať na daňový úrad vypĺňať registráciu na daň z príjmov?","spravna_odpoved":"Žiadosť o registráciu nepodáva. Správca dane ju zaregistruje z úradnej moci na základe údajov prevzatých z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, a to v lehote do 30 dní odo dňa prevzatia týchto údajov, pričom jej pridelí daňové identifikačné číslo. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok.","ustanovenie":"§ 67 ods. 11 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok) v spojení s § 49a ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Správca dane zaregistruje daňový subjekt v lehote do 30 dní odo dňa prevzatia údajov z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20260901","my":{"odpoved":"Nie, vaša novozaložená s.r.o. už **nemusí podávať žiadosť o registráciu na daň z príjmov**. Tento proces prebieha automaticky a správca dane jej pridelí DIČ do 30 dní od prevzatia údajov z obchodného registra.\n\nNa základe novely Daňového poriadku, ktorá je účinná aj v roku 2026, správca dane registruje nové právnické osoby na daň z príjmov **z úradnej moci (automaticky)**. Finančná správa si potrebné údaje prevezme priamo z Registra právnických osôb, ktorý je prepojený s Obchodným registrom.\n\n### Lehoty a postup\n\n*   **Registrácia:** Správca dane zaregistruje vašu spoločnosť a pridelí jej daňové identifikačné číslo (DIČ) v lehote **do 30 dní**.\n*   **Začiatok lehoty:** Táto lehota plynie odo dňa, keď správca dane prevezme údaje o novozapísanej spoločnosti z registra [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 67 ods. 11].\n*   **Výsledok:** Po registrácii vám bude doručené rozhodnutie o registrácii a pridelení DIČ. Spolu s DIČ vám bude pridelené aj číslo osobného účtu daňovníka (OÚD) pre platenie daní.\n\nPovinnosť aktívne podať žiadosť o registráciu na daň z príjmov, ktorá platila v minulosti, sa už na novozaložené spoločnosti nevzťahuje.\n\n| Povinnosť                                    | Stav k 20. 9. 2026                               |\n| :------------------------------------------- | :----------------------------------------------- |\n| Podanie žiadosti o registráciu na daň z príjmov | **Nevyžaduje sa** (prebieha automaticky)           |\n| Lehota na pridelenie DIČ správcom dane       | **Do 30 dní** od prevzatia údajov z registra     |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nHoci registrácia na daň z príjmov je automatická, venujte pozornosť registrácii na **daň z pridanej hodnoty (DPH)**. Tá automatická nie je a povinnosť vám môže vzniknúť veľmi rýchlo. Zvážte, či sa vás netýka niektorá z nasledujúcich situácií:\n\n1.  **Registrácia podľa § 7a zákona o DPH:** Táto povinnosť vzniká ešte pred prijatím prvej služby zo zahraničia (napr. reklama na Facebooku/Google, nákup softvérových licencií), pri ktorej máte povinnosť platiť daň v tuzemsku. Ide o veľmi častý prípad u začínajúcich firiem.\n2.  **Dobrovoľná registrácia za platiteľa DPH (§ 4):** Môže byť pre vás výhodná, ak sú vaši hlavní odberatelia platiteľmi DPH a budete si chcieť odpočítavať daň z prijatých faktúr.\n3.  **Povinná registrácia za platiteľa DPH (§ 4):** Vznikne vám, ak váš obrat presiahne 50 000 € v kalendárnom roku, alebo 62 500 € kedykoľvek počas roka.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že s.r.o. žiadosť o registráciu nepodáva, nakoľko registrácia a pridelenie DIČ prebieha z úradnej moci v lehote do 30 dní od prevzatia údajov z registra."},"google":{"odpoved":"Nová s.r.o. zapísaná v obchodnom registri nemusí podávať žiadosť o registráciu na daň z príjmov. Správca dane vykoná registráciu z úradnej moci (automaticky) na základe údajov z obchodného registra. Daňové identifikačné číslo (DIČ) jej bude pridelené v rozhodnutí o registrácii, ktoré správca dane vydá v lehote do 30 dní odo dňa prevzatia údajov z registra. Tento postup vyplýva z § 49a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Proces registrácie upravuje § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že s.r.o. žiadosť nepodáva, registráciu vykoná správca dane z úradnej moci a DIČ pridelí v lehote do 30 dní od prevzatia údajov."},"bez":{"odpoved":"Áno, nová s.r.o. je povinná požiadať správcu dane o registráciu na daň z príjmov. Žiadosť musí podať do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci vzniku, teda do 31. marca 2026, v súlade s § 67 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Správca dane zaregistruje spoločnosť a pridelí jej daňové identifikačné číslo (DIČ) v lehote do 30 dní od podania žiadosti. Túto lehotu upravuje § 67 ods. 2 daňového poriadku.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza povinnosť podať žiadosť o registráciu namiesto registrácie z úradnej moci a nesprávne počíta lehotu na pridelenie DIČ od podania žiadosti namiesto od prevzatia údajov z registra."}},{"oblast":"sprava-dani-registracie","otazka":"Živnostník registrovaný na daň z príjmov (zaregistrovaný z úradnej moci pri vzniku živnosti) začal 17. júna 2026 popri živnosti prenajímať byt, pričom príjem z prenájmu bude zdaňovať podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Vzniká mu registračná alebo oznamovacia povinnosť voči správcovi dane z titulu prenájmu?","otazka_volna":"Mám živnosť a od júna prenajímam aj byt. Musím to ísť nahlásiť na daňový úrad ako prenajímateľ?","spravna_odpoved":"Nie, z titulu prenájmu mu nevzniká registračná ani oznamovacia povinnosť. Registračná povinnosť podľa § 49a ods. 2 sa vzťahuje len na fyzickú osobu, ktorá nie je registrovaná podľa odseku 1; živnostník už registrovaný je. Keby registrovaný nebol, musel by požiadať o registráciu do 31. júla 2026.","ustanovenie":"§ 49a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa odseku 1, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom … prenajala nehnuteľnosť okrem pozemku, požiadať správcu dane o registráciu.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade mu **nevzniká žiadna nová registračná ani oznamovacia povinnosť** voči správcovi dane.\n\n### Zdôvodnenie\n\nRegistračná povinnosť z titulu prenájmu nehnuteľnosti podľa § 49a ods. 2 Zákona o dani z príjmov sa vzťahuje výlučne na fyzické osoby, ktoré **ešte nie sú registrované** na daňovom úrade.\n\nKeďže je už ako živnostník registrovaný na daň z príjmov (z úradnej moci pri vzniku živnosti) a má pridelené daňové identifikačné číslo (DIČ), túto podmienku nespĺňa. Registrácia na daň z príjmov je pre fyzickú osobu jednotná a vzťahuje sa na všetky jej zdaniteľné príjmy.\n\n**Praktický postup pre daňovníka:**\n*   Príjmy z prenájmu bytu podľa § 6 ods. 3 uvedie vo svojom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby (typ B) za rok 2026.\n*   Tieto príjmy sa uvedú v VI. oddiele daňového priznania, oddelene od príjmov zo živnosti podľa § 6 ods. 1.\n*   Žiadne ďalšie kroky voči daňovému úradu v súvislosti so začatím prenájmu nie sú potrebné.\n\n*Zdroj: Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 49a, ods. 2*","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s odkazom na príslušné ustanovenie zákona uvádza, že živnostníkovi nevzniká žiadna nová registračná ani oznamovacia povinnosť, pretože už je registrovaný na daň z príjmov."},"google":{"odpoved":"Živnostníkovi v tomto prípade nevzniká žiadna nová registračná ani oznamovacia povinnosť voči správcovi dane. Keďže je už na daňovom úrade registrovaný z titulu vykonávania živnosti, táto registrácia pokrýva aj jeho nové príjmy z prenájmu nehnuteľnosti. Túto skutočnosť nie je povinný daňovému úradu ani osobitne oznamovať. Príjmy z prenájmu si jednoducho vysporiada v rámci daňového priznania k dani z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie. Tento postup vyplýva z usmernení Finančnej správy a zaužívanej praxe.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že živnostníkovi nevzniká nová registračná ani oznamovacia povinnosť, pretože už je daňovo registrovaný z titulu živnosti."},"bez":{"odpoved":"Nie, tejto fyzickej osobe nevzniká žiadna nová registračná ani oznamovacia povinnosť. Daňovník je už pre daň z príjmov registrovaný z titulu vykonávania podnikateľskej činnosti (živnosti). Príjem z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov je taktiež predmetom tej istej dane z príjmov, pre ktorú už registrácia existuje. Svoje príjmy z prenájmu jednoducho uvedie v daňovom priznaní k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2026. Registračná povinnosť podľa § 67 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok) sa na neho nevzťahuje, keďže už je registrovaným daňovým subjektom.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že daňovníkovi nevzniká registračná ani oznamovacia povinnosť, pretože už je registrovaný na daň z príjmov z titulu živnosti."}},{"oblast":"sprava-dani-registracie","otazka":"Fyzická osoba – nepodnikateľ, ktorá nie je registrovaná u správcu dane, zamestnala od 1. augusta 2026 na pracovnú zmluvu opatrovateľku a prvú mzdu jej vyplatila 13. augusta 2026, pričom z nej zrazila preddavok na daň zo závislej činnosti. Dokedy musí požiadať správcu dane o registráciu?","otazka_volna":"Som obyčajný človek, zamestnal som si doma opatrovateľku a v auguste som jej prvýkrát vyplatil mzdu. Musím sa niekde registrovať a dokedy?","spravna_odpoved":"Musí požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane najneskôr do 30. septembra 2026 – do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať preddavky na daň (august 2026).","ustanovenie":"§ 49a ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň alebo daň vyberať, požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Fyzická osoba je v tomto prípade povinná požiadať správcu dane o registráciu platiteľa dane **najneskôr do 30. septembra 2026**.\n\nTáto povinnosť vyplýva z § 49a ods. 3 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Vznik povinnosti:** Tým, že ste zamestnankyni vyplatili mzdu a zrazili z nej preddavok na daň, stali ste sa platiteľom dane zo závislej činnosti. Povinnosť zrážať daň vám vznikla v mesiaci, kedy ste mzdu vyplatili, teda v **auguste 2026**.\n\n2.  **Lehota na registráciu:** Podľa zákona je fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná a vznikne jej povinnosť zrážať daň, povinná požiadať o registráciu **do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom táto povinnosť vznikla** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 49a ods. 3].\n    *   Mesiac vzniku povinnosti: **August 2026**\n    *   Nasledujúci kalendárny mesiac: **September 2026**\n    *   Koniec nasledujúceho mesiaca: **30. september 2026**\n\nKeďže 30. september 2026 pripadá na stredu, lehota sa neposúva.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nRegistráciu vykonajte podaním tlačiva „Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, zrušenie registrácie na daň z príjmov, daň z pridanej hodnoty a daň z poistenia“ na príslušnom daňovom úrade. Po registrácii vám vzniknú ďalšie povinnosti, najmä mesačne podávať „Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň“ a v rovnakej lehote odvádzať zrazené preddavky. Prehľad za august 2026 budete podávať a daň platiť tiež do konca septembra 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje lehotu do 30. septembra 2026 a správne ju vecne aj právne odôvodňuje podľa § 49a ods. 3 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Fyzická osoba musí požiadať správcu dane o registráciu platiteľa dane z príjmov zo závislej činnosti do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom jej vznikla povinnosť zraziť preddavok na daň. Keďže povinnosť zraziť preddavok vznikla v auguste 2026, lehota na registráciu je do 30. septembra 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 49a ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Žiadosť sa podáva na príslušnom daňovom úrade podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza lehotu do 30. septembra 2026 v súlade s § 49a ods. 3 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Fyzická osoba musí požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti do **30. septembra 2026**. Povinnosť zraziť preddavok na daň jej vznikla v auguste 2026, kedy prvýkrát vyplatila mzdu. Lehota na registráciu je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla povinnosť zrážať preddavky na daň. Vyplýva to z § 67 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď síce uvádza správnu lehotu aj dátum, ale nesprávne odkazuje na § 67 ods. 2 daňového poriadku namiesto vecne príslušného § 49a ods. 3 zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"sprava-dani-registracie","otazka":"Nemeckej spoločnosti, ktorá nie je registrovaná u slovenského správcu dane, vznikla 22. októbra 2026 na stavenisku v SR stála prevádzkareň podľa § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Dokedy musí požiadať správcu dane o registráciu?","otazka_volna":"Nemecká firma nám tu stavia halu a vraj im vznikla stála prevádzkareň v októbri. Dokedy to musia dať na daňový úrad?","spravna_odpoved":"Musí požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň, teda najneskôr do 30. novembra 2026. Ak by už bola registrovaná, v rovnakej lehote by len oznámila vznik stálej prevádzkarne na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo.","ustanovenie":"§ 49a ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Nemecká spoločnosť musí požiadať o registráciu k dani z príjmov **najneskôr do 30. novembra 2026**.\n\nTáto lehota vyplýva zo zákona o dani z príjmov. Podľa neho platí, že ak právnickej osobe, ktorá nie je na Slovensku registrovaná, vznikne stála prevádzkareň, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom stála prevádzkareň vznikla [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov].\n\nVo vašom prípade je postup výpočtu lehoty nasledovný:\n*   **Dátum vzniku stálej prevádzkarne:** 22. október 2026\n*   **Mesiac vzniku:** Október 2026\n*   **Mesiac nasledujúci po uplynutí mesiaca vzniku:** November 2026\n*   **Lehota na podanie žiadosti:** Do konca novembra 2026, teda do 30. 11. 2026.\n\nKeďže 30. november 2026 pripadá na pondelok, ktorý je pracovným dňom, lehota sa neposúva.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nJe dôležité rozlišovať túto situáciu od prípadu, kedy by spoločnosť už bola na Slovensku registrovaná z iného titulu (napríklad ako platiteľ dane podľa § 49a zákona o dani z príjmov). V takom prípade by nevznikla povinnosť novej registrácie, ale len **oznamovacia povinnosť** vzniku stálej prevádzkarne v rovnakej lehote. Keďže ste uviedli, že spoločnosť registrovaná nie je, vzťahuje sa na ňu povinnosť podať žiadosť o registráciu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza lehotu do 30. novembra 2026 a správne aplikuje príslušné ustanovenie zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Nemecká spoločnosť musí požiadať správcu dane o registráciu do 30. novembra 2026. Lehota na registráciu je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom stála prevádzkareň vznikla. Keďže stála prevádzkareň vznikla v októbri 2026, lehota uplynie na konci novembra 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 49a ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa opiera o nesprávne (zastarané) zákonné ustanovenie (§ 49a ods. 5 namiesto správneho § 49a ods. 4 zákona o dani z príjmov)."},"bez":{"odpoved":"Nemecká spoločnosť musí požiadať o registráciu pre daň z príjmov najneskôr do 30. novembra 2026. Lehota na registráciu je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom jej na území SR vznikla stála prevádzkareň. Táto povinnosť vyplýva z § 67 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov.","spravne":false,"dovod":"Hoci je výsledná lehota 30. november 2026 správna, odpoveď sa odvoláva na nesprávne právne pravidlo (§ 67 ods. 1 Daňového poriadku namiesto § 49a ods. 4 zákona o dani z príjmov)."}},{"oblast":"sprava-dani-registracie","otazka":"Slovenská s.r.o. (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou) uzatvorila 4. mája 2026 zmluvu o dielo s poľskou spoločnosťou na montážne práce na Slovensku, na základe ktorej môže poľskej spoločnosti vzniknúť v SR stála prevádzkareň. Dokedy musí túto skutočnosť oznámiť správcovi dane?","otazka_volna":"Podpísali sme začiatkom mája kontrakt s poľskou firmou na montáže u nás. Počul som, že to treba hlásiť daňovému úradu. Dokedy?","spravna_odpoved":"Uzatvorenie zmluvy musí oznámiť miestne príslušnému správcovi dane do 30 dní po uzatvorení zmluvy, teda najneskôr 3. júna 2026 (deň uzatvorenia sa do lehoty nezapočítava). Oznámenie sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle.","ustanovenie":"§ 49a ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v spojení s § 27 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"je povinný oznámiť miestne príslušnému správcovi dane uzatvorenie zmluvy s daňovníkom so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí … a to do 30 dní po uzatvorení takejto zmluvy","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Slovenská s.r.o. musí túto skutočnosť oznámiť správcovi dane najneskôr **do 3. júna 2026**.\n\nPodľa zákona o dani z príjmov je daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (v tomto prípade vaša s.r.o.) povinný oznámiť správcovi dane uzatvorenie zmluvy s daňovníkom so sídlom v zahraničí, ak na základe nej môže zahraničnému partnerovi vzniknúť na Slovensku stála prevádzkareň.\n\nLehota na splnenie tejto oznamovacej povinnosti je **30 kalendárnych dní po uzatvorení zmluvy** [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 49a ods. 5].\n\n### Výpočet lehoty\n\n1.  **Dátum uzatvorenia zmluvy:** 4. máj 2026\n2.  **Začiatok plynutia lehoty:** Lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy nastala skutočnosť určujúca jej začiatok, t. j. od 5. mája 2026 [Zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), § 27 ods. 3].\n3.  **Koniec lehoty:** 30. deň lehoty pripadá na **stredu 3. júna 2026**. Keďže ide o pracovný deň, lehota sa neposúva.\n\nOznámenie sa podáva na tlačive, ktorého vzor určuje Finančné riaditeľstvo SR a je zverejnený na jeho webovom sídle.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNezabudnite si túto lehotu postrážiť. Ide o nepeňažnú povinnosť, ktorej nesplnenie je správnym deliktom. Ak by ste však túto povinnosť porušili prvýkrát, správca dane vám pokutu neuloží, ale najprv vás vyzve na jej dodatočné splnenie [Zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), § 155 ods. 4].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza lehotu 30 dní po uzatvorení zmluvy s presným dátumom do 3. júna 2026 a správnym právnym základom."},"google":{"odpoved":"Slovenská s.r.o. je povinná oznámiť správcovi dane uzatvorenie zmluvy, na základe ktorej môže poľskej spoločnosti vzniknúť stála prevádzkareň. Túto skutočnosť musí oznámiť do 30 dní po uzatvorení takejto zmluvy. Keďže zmluva bola uzatvorená 4. mája 2026, lehota na splnenie oznamovacej povinnosti uplynula 3. júna 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 49a ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Spoločnosť si teda túto povinnosť nesplnila včas.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza 30-dňovú lehotu a presný dátum 3. júna 2026 vrátane správneho zákonného ustanovenia."},"bez":{"odpoved":"Slovenská s.r.o. je povinná oznámiť túto skutočnosť správcovi dane do 30 dní po uzavretí zmluvy, teda najneskôr do 3. júna 2026. Táto oznamovacia povinnosť platiteľa dane ako odberateľa služby vyplýva z § 49a ods. 11 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Povinnosť vzniká už na základe zmluvy, z ktorej môže stála prevádzkareň vzniknúť, nie až jej samotným vznikom.","spravne":false,"dovod":"Hoci je výsledná lehota správna, odpoveď obsahuje nesprávne právne odôvodnenie (chybnú citáciu a označenie predpisu ako § 49a ods. 11 daňového poriadku namiesto zákona o dani z príjmov)."}},{"oblast":"sprava-dani-registracie","otazka":"Slovenská s.r.o. ako platiteľ dane vyplatila 20. marca 2026 fyzickej osobe príjem, z ktorého vykonala zrážku dane podľa § 43 zákona o dani z príjmov. Dokedy musí zrazenú daň odviesť a aké podanie musí v tej istej lehote urobiť?","otazka_volna":"V marci sme vyplácali honorár a zrazili z neho daň. Dokedy to musíme poslať na daňový úrad a treba k tomu nejaký papier?","spravna_odpoved":"Zrazenú daň musí odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci zrážky, teda do 15. apríla 2026 (ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak), a v tej istej lehote je povinná predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo.","ustanovenie":"§ 43 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov","citat":"Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac … Súčasne je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky, ak vaša spoločnosť vyplatila príjem a zrazila z neho daň 20. marca 2026, platia pre vás nasledujúce lehoty a povinnosti:\n\n**Zrazenú daň musíte odviesť a súvisiace oznámenie podať najneskôr do 15. apríla 2026.**\n\nTento termín pripadá na stredu, takže sa neposúva.\n\n---\n\n### Podrobný rozpis povinností\n\nPodľa zákona o dani z príjmov máte ako platiteľ dane dve hlavné povinnosti, ktoré musíte splniť v rovnakej lehote:\n\n1.  **Odvod zrazenej dane:** Zrazenú sumu dane ste povinný odviesť správcovi dane (daňovému úradu) najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bola daň zrazená. Keďže k zrazeniu došlo v marci 2026, lehota na odvod je **15. apríl 2026**.\n    *   **Spôsob platby:** Daň sa uhrádza na váš osobný účet daňovníka (OÚD), ktorý vám pridelila Finančná správa. Číslo účtu vo formáte IBAN si môžete vygenerovať na portáli Finančnej správy z predčíslia pre daň z príjmov vyberanú zrážkou a vášho OÚD.\n\n2.  **Podanie oznámenia:** V tej istej lehote, teda do **15. apríla 2026**, ste povinný elektronicky predložiť správcovi dane **\"Oznámenie platiteľa dane o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou\"**.\n    *   **Tlačivo:** Používa sa oficiálne tlačivo vydané Finančným riaditeľstvom SR, ktoré je dostupné na portáli Finančnej správy. V oznámení sa uvádzajú súhrnné údaje o zrazenej a odvedenej dani za príslušný mesiac (marec 2026).\n\nTieto povinnosti vyplývajú z § 43 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza lehotu na odvod dane a podanie oznámenia do 15. apríla 2026 v súlade s § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Zrazenú daň je platiteľ dane povinný odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, teda do 15. apríla 2026. V rovnakej lehote je povinný správcovi dane aj oznámiť túto skutočnosť. Lehota na odvod dane a podanie oznámenia je stanovená v § 43 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Oznámenie sa podáva na tlačive Oznámenie platiteľa dane o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza lehotu do 15. apríla 2026 aj povinnosť predložiť oznámenie o zrazení a odvedení dane v súlade s § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane do 15. apríla 2026. V rovnakej lehote je povinný podať aj Oznámenie o zrazení a odvedení dane z príjmov. Lehota na odvod dane vyplýva z § 43 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Povinnosť podať oznámenie v tej istej lehote ustanovuje § 43 ods. 11 citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Hoci sú dátum 15. apríl 2026 aj názov oznámenia správne, odôvodnenie obsahuje nesprávne právne pravidlo, keďže lehota na odvod dane nevyplýva z § 43 ods. 10, ale z § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"sprava-dani-registracie","otazka":"Vydavateľstvo (platiteľ dane) uzatvorilo 12. mája 2026 s autorom písomnú dohodu podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov o tom, že z autorských honorárov nebude vyberať daň zrážkou. Dokedy musí uzatvorenie tejto dohody oznámiť správcovi dane?","otazka_volna":"V máji sme sa s autorom dohodli, že mu nebudeme zrážať daň z honoráru. Dokedy to musíme oznámiť daňovému úradu?","spravna_odpoved":"Zákonná lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola dohoda uzavretá, teda do 31. januára 2027. Keďže tento deň pripadá na nedeľu, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň – 1. februára 2027. Oznámenie sa podáva na tlačive určenom finančným riaditeľstvom.","ustanovenie":"§ 43 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v spojení s § 27 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Lehota na oznámenie dohody o nezrážaní dane správcovi dane sa neodvíja od dátumu uzatvorenia dohody, ale od kalendárneho roka, v ktorom dôjde k prvej výplate honoráru na základe tejto dohody.\n\nRozhodujúci je teda rok, v ktorom vydavateľstvo prvýkrát autorovi vyplatí honorár, pri ktorom na základe dohody nezrazí daň.\n\nNa základe toho môžu nastať dve situácie:\n\n### 1. Honorár bude vyplatený ešte v roku 2026\n\nAk vydavateľstvo vyplatí autorovi honorár (alebo jeho časť) na základe tejto dohody kedykoľvek v priebehu roka 2026, povinnosť oznámiť túto dohodu vzniká za rok 2026.\n\n*   **Lehota na oznámenie:** do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, t. j. do 31. januára 2027.\n*   **Konečný termín:** Keďže 31. január 2027 pripadá na nedeľu, lehota sa posúva na najbližší pracovný deň. Vydavateľstvo musí dohodu oznámiť najneskôr **do pondelka 1. februára 2027** [Zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), § 27, ods. 4].\n\n### 2. Prvý honorár bude vyplatený až v roku 2027 (alebo neskôr)\n\nAk bola dohoda síce uzatvorená v roku 2026, ale k prvej výplate honoráru na jej základe dôjde až v roku 2027, povinnosť oznámiť dohodu vzniká až za rok 2027.\n\n*   **Lehota na oznámenie:** do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, t. j. do 31. januára 2028.\n*   **Konečný termín:** 31. január 2028 je pondelok, takže lehota sa neposúva. Vydavateľstvo musí dohodu oznámiť najneskôr **do 31. januára 2028**.\n\n**Zhrnutie:**\nVydavateľstvo musí sledovať, kedy dôjde k prvej výplate honoráru. Lehota na podanie oznámenia je vždy do konca januára nasledujúceho roka po roku, v ktorom sa uskutočnila prvá výplata bez zrazenia dane. Ak dohoda pokrýva viacero rokov, oznamuje sa iba raz, a to po roku prvej výplaty.\n\nTúto povinnosť si platiteľ dane plní na predpísanom tlačive Finančnej správy SR [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 43, ods. 14].","spravne":false,"dovod":"Zákon viaže lehotu na oznámenie výlučne na rok uzavretia dohody, nie na rok výplaty honoráru, čo predstavuje nesprávne právne pravidlo a rozdelenie na chybné varianty."},"google":{"odpoved":"Vydavateľstvo musí uzatvorenie tejto dohody oznámiť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola dohoda uzavretá. Keďže dohoda bola uzatvorená v roku 2026, lehota na jej oznámenie je do 31. januára 2027. Táto povinnosť vyplýva z § 43 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Oznámenie sa podáva na predpísanom tlačive, ktorého vzor určuje Finančné riaditeľstvo SR.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď neuvádza konečný dátum lehoty 1. februára 2027, na ktorý sa termín posúva z dôvodu, že 31. január 2027 pripadá na nedeľu."},"bez":{"odpoved":"Vydavateľstvo je povinné oznámiť uzatvorenie tejto dohody správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola dohoda uzatvorená. Keďže dohoda bola uzatvorená v máji 2026, lehota na jej oznámenie bola do **30. júna 2026**. Túto povinnosť pre platiteľa dane (vydavateľstvo) ustanovuje § 43 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Autor si následne tento príjem musí vysporiadať sám v daňovom priznaní.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza lehotu do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci uzavretia (30. jún 2026) namiesto lehoty po uplynutí kalendárneho roka (1. február 2027)."}},{"oblast":"miestne-dane","otazka":"Mesto je sídlom okresu a má 14 000 obyvateľov k 1. 1. 2026. Vo VZN neurčilo inú hodnotu stavebných pozemkov ako je v prílohe č. 2 zákona a ani nezmenilo zákonnú ročnú sadzbu dane z pozemkov. Podnikateľ vlastní k 1. 1. 2026 stavebný pozemok s výmerou 800 m2 (má naň právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere) a hodnotu nepreukázal znaleckým posudkom. Aký je základ dane a koľko je daň z pozemkov za rok 2026?","otazka_volna":"mam stavebny pozemok 800 metrov v okresnom meste, obec nic zvlast neurcila vo vzn, kolko zaplatim na dani z pozemkov?","spravna_odpoved":"Pre obce, ktoré sú sídlom okresu, príloha č. 2 zákona určuje hodnotu stavebných pozemkov 46,47 €/m2 — rozhodujúce je zaradenie „obce, ktoré sú sídlom okresu“, nie počet obyvateľov. Základ dane = 800 × 46,47 = 37 176,00 €. Ročná sadzba dane z pozemkov podľa § 8 ods. 1 je 0,25 %. Daň = 37 176,00 × 0,0025 = 92,94 € za rok 2026.","ustanovenie":"§ 6 ods. 4, § 7 ods. 2 a 7, § 8 ods. 1 a § 8a zákona č. 582/2004 Z. z. + príloha č. 2","citat":"Základom dane z pozemkov podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) je hodnota pozemku určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pozemkov za 1 m2 uvedenej v prílohe č. 2","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/20260901","my":{"odpoved":"Na základe vašich údajov je ročná daň z pozemkov za rok 2026 vo výške **92,94 €** pri základe dane **37 176,00 €**.\n\nVýpočet je nasledovný:\n\n### 1. Určenie základu dane\n\nZáklad dane z pozemkov sa určí ako súčin výmery pozemku a hodnoty pozemku za 1 m².\n\n*   **Výmera pozemku:** 800 m²\n*   **Hodnota pozemku za 1 m²:** Keďže obec vo svojom všeobecne záväznom nariadení (VZN) neurčila inú hodnotu a vy ste hodnotu nepreukázali znaleckým posudkom, použije sa hodnota z prílohy č. 2 k zákonu o miestnych daniach. Pre obec, ktorá je **sídlom okresu**, je táto hodnota stanovená na **46,47 €/m²** [Stavebný pozemok — hodnota v sídle okresu (46,47 €/m²)]. Toto zaradenie má prednosť pred zaradením podľa počtu obyvateľov.\n\n**Výpočet základu dane:**\n```\n800 m² × 46,47 €/m² = 37 176,00 €\n```\n\n### 2. Výpočet dane z pozemkov\n\nDaň sa vypočíta ako súčin základu dane a ročnej sadzby dane.\n\n*   **Základ dane:** 37 176,00 €\n*   **Ročná sadzba dane:** Keďže obec sadzbu vo VZN nezmenila, uplatní sa zákonná sadzba **0,25 %** [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 8 ods. 1].\n\n**Výpočet ročnej dane:**\n```\n37 176,00 € × 0,25 % = 92,94 €\n```\n\n---\n\n### Súhrn\n\n| Položka | Hodnota | Zdroj |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Výmera pozemku | 800 m² | Zadané |\n| Hodnota pozemku na 1 m² | 46,47 € | Príloha č. 2 zák. č. 582/2004 Z. z. |\n| **Základ dane** | **37 176,00 €** | **Výpočet** |\n| Ročná sadzba dane | 0,25 % | § 8 ods. 1 zák. č. 582/2004 Z. z. |\n| **Ročná daň z pozemkov** | **92,94 €** | **Výpočet** |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne aj číselne presne zodpovedá referencii vrátane správneho právneho odôvodnenia a výpočtu základu dane aj dane samotnej."},"google":{"odpoved":"Základ dane z pozemkov je 37 176 €. Táto suma je určená ako súčin výmery pozemku 800 m² a hodnoty 46,47 €/m² platnej pre mesto, ktoré je sídlom okresu a má od 10 001 do 50 000 obyvateľov. Hodnota pozemku je stanovená v prílohe č. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku. Ročná daň z pozemkov za rok 2026 je 92,94 €. Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a zákonnej ročnej sadzby dane 0,25 % podľa § 8 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.","spravne":true,"dovod":"Základ dane (37 176 €) aj výsledná daň (92,94 €) sú vypočítané vecne správne na základe správnych sadzieb a hodnôt podľa prílohy č. 2 a zákona č. 582/2004 Z. z."},"bez":{"odpoved":"Základ dane je hodnota pozemku 21 240 €, ktorá sa vypočíta ako súčin výmery 800 m2 a hodnoty 26,55 €/m2. Hodnota pozemku je určená podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach pre okresné mesto s počtom obyvateľov od 10 001 do 20 000. Ročná daň z pozemkov za rok 2026 je 53,10 €. Vypočíta sa ako 0,25 % zo základu dane, keďže mesto nezmenilo zákonnú ročnú sadzbu dane podľa § 8 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. Určenie základu dane vychádza z § 5 ods. 1 a 2 citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď použila nesprávnu hodnotu za m2 (26,55 € namiesto 46,47 € pre sídlo okresu), čo viedlo k nesprávnemu základu dane (21 240 € namiesto 37 176 €) a nesprávnej dani (53,10 € namiesto 92,94 €)."}},{"oblast":"miestne-dane","otazka":"Podnikateľ vlastní administratívnu budovu so zastavanou plochou 250 m2. Budova má 1 podzemné podlažie a 3 nadzemné podlažia. Obec vo VZN určila pre stavby na ostatné podnikanie ročnú sadzbu 0,90 €/m2 a príplatok za podlažie v maximálnej zákonnej sume. Koľko je daň zo stavieb za rok 2026?","otazka_volna":"mam admin budovu 250 m2, je tam suteren a 3 poschodia nad zemou, obec dala 0,90 € a priplatok na maxime, kolko to vyjde?","spravna_odpoved":"Maximálny príplatok za podlažie je 0,33 € za každé ďalšie podlažie okrem prvého nadzemného podlažia. Do počtu ďalších podlaží sa nezapočítava iba prvé nadzemné podlažie — podzemné podlažie sa započítava. Ďalšie podlažia = (1 podzemné + 3 nadzemné) − 1 = 3. Sadzba = 0,90 + (3 × 0,33) = 1,89 €/m2. Daň = 250 × 1,89 = 472,50 € za rok 2026.","ustanovenie":"§ 12 ods. 3 a 4 a § 12a ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z.","citat":"Do počtu ďalších podlaží pri výpočte dane zo stavieb v prípade viacpodlažnej stavby sa nezapočítava prvé nadzemné podlažie.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/20260901","my":{"odpoved":"Ročná daň zo stavieb za rok 2026 je **472,50 €**.\n\nVýpočet vychádza z ustanovení zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku a zohľadňuje sadzby určené vo všeobecne záväznom nariadení (VZN) obce.\n\n### Podrobný výpočet dane\n\n1.  **Základ dane:**\n    Základom dane je zastavaná plocha stavby.\n    *   Zastavaná plocha: **250 m²**\n\n2.  **Sadzba dane na m²:**\n    Celková sadzba sa skladá zo základnej sadzby určenej obcou a príplatku za podlažia.\n\n    *   **Základná ročná sadzba (podľa VZN):** **0,90 €/m²**\n\n    *   **Príplatok za podlažie:**\n        Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. môže obec určiť príplatok najviac 0,33 € za každé ďalšie podlažie okrem prvého nadzemného podlažia. Kľúčové je, že do počtu \"ďalších podlaží\" sa započítavajú aj podzemné podlažia.\n        *   Počet podlaží pre výpočet príplatku: (1 podzemné + 3 nadzemné) - 1 (prvé nadzemné) = **3 podlažia**\n        *   Príplatok na m²: 3 podlažia × 0,33 € = **0,99 €/m²**\n\n    *   **Celková sadzba dane:**\n        Súčet základnej sadzby a príplatku.\n        *   Celková sadzba: 0,90 €/m² + 0,99 €/m² = **1,89 €/m²**\n\n3.  **Výpočet celkovej ročnej dane:**\n    Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a celkovej sadzby.\n    *   Výpočet: 250 m² × 1,89 €/m² = **472,50 €**\n\n---\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nSkontrolujte si presné znenie VZN vašej obce. Hoci zákon umožňuje príplatok až do výšky 0,33 €, niektoré obce môžu mať vo VZN stanovenú nižšiu sumu. Rovnako si overte, či VZN neobsahuje špecifické oslobodenia alebo zníženia dane, ktoré by sa mohli na vašu nehnuteľnosť vzťahovať.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnej výslednej dani 472,50 € s vecnou a právne presnou argumentáciou ohľadom počtu podlaží aj maximálneho príplatku."},"google":{"odpoved":"Celková daň zo stavieb za rok 2026 je 472,50 €. Daň sa vypočíta ako súčin zastavanej plochy (250 m²) a upravenej ročnej sadzby dane. Upravená sadzba pozostáva zo základnej sadzby (0,90 €/m²) zvýšenej o príplatok za 3 ďalšie podlažia (jedno podzemné a dve nadzemné). Maximálny zákonný príplatok za podlažie je 0,33 €, celkový príplatok je teda 0,99 € (3 x 0,33 €). Výpočet dane z viacpodlažných stavieb a maximálnu výšku príplatku upravuje § 12 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnej výslednej dani 472,50 € a uviedla vecné aj právne správny výpočet príplatku za 3 ďalšie podlažia."},"bez":{"odpoved":"Ročná daň zo stavieb za rok 2026 je 390 €. Základ dane je 225 €, vypočítaný ako súčin zastavanej plochy 250 m² a sadzby dane 0,90 €/m². K tomu sa pripočítava príplatok za dve ďalšie nadzemné podlažia vo výške 165 € (250 m² x 2 podlažia x 0,33 €). Maximálny príplatok za podlažie je stanovený v § 12 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach. Daňové priznanie k dani z nehnuteľností bolo potrebné podať do 31. januára 2026.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne nezapočítala podzemné podlažie do počtu ďalších podlaží, v dôsledku čoho dospela k chybnej celkovej dani 390 € namiesto 472,50 €."}},{"oblast":"miestne-dane","otazka":"Obec vo VZN na rok 2026 ustanovila ročné sadzby dane z pozemkov takto: orná pôda 0,10 %, záhrady 0,35 %, zastavané plochy a nádvoria 0,40 %. Teraz chce doplniť sadzbu pre stavebné pozemky a pre lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy. Aké je maximum pre každú z týchto dvoch skupín a čo sa stane, ak obec maximum prekročí?","otazka_volna":"sme obec, vo vzn mame ornu 0,10 %, zahrady 0,35 %, zastavane 0,40 %, kolko najviac mozeme dat na stavebne pozemky a na lesy? a co ak to prestrelime?","spravna_odpoved":"Stavebné pozemky (§ 6 ods. 1 písm. e): maximum je 5-násobok NAJNIŽŠEJ ročnej sadzby ustanovenej správcom dane vo VZN pre pozemky podľa § 6 ods. 1, teda 5 × 0,10 % = 0,50 %. Lesné pozemky s hospodárskymi lesmi (§ 6 ods. 1 písm. d): maximum je 10-násobok zákonnej sadzby podľa § 8 ods. 1, teda 10 × 0,25 % = 2,50 %. Ak obec maximum prekročí, podľa § 8 ods. 5 sa namiesto sadzby z VZN uplatní zákonná ročná sadzba 0,25 %.","ustanovenie":"§ 8 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 582/2004 Z. z.","citat":"ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) nesmie presiahnuť 5-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov ustanovenej správcom dane pre pozemky podľa § 6 ods. 1 vo všeobecne záväznom nariadení","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/20260901","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na zákonné limity pre sadzby dane z pozemkov, ktoré vaša obec plánuje doplniť do všeobecne záväzného nariadenia (VZN) na rok 2026.\n\nMaximálne sadzby sú pre tieto dva druhy pozemkov stanovené odlišne:\n*   **Pre stavebné pozemky je maximálna sadzba 1,75 %**.\n*   **Pre lesné pozemky (hospodárske lesy) je maximálna sadzba 2,50 %**.\n\nAk obec vo VZN ustanoví sadzbu vyššiu, ako je zákonné maximum, takáto sadzba je neplatná. V takom prípade sa pri výpočte dane použije základná zákonná sadzba dane, ktorá je **0,25 %** [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 8 ods. 5].\n\n---\n\n### Podrobný výpočet a vysvetlenie\n\nLimity pre jednotlivé druhy pozemkov sa odvíjajú od rôznych základov. Poďme si ich prejsť krok za krokom.\n\n#### 1. Maximálna sadzba pre stavebné pozemky\n\nPre stavebné pozemky (a tiež záhrady a zastavané plochy) platí, že obecná sadzba nesmie presiahnuť **5-násobok najnižšej ročnej sadzby dane**, ktorú obec vo svojom VZN ustanovila pre tieto skupiny pozemkov [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 8 ods. 5].\n\nVo vašom prípade sú vo VZN určené tieto sadzby:\n*   Záhrady: 0,35 %\n*   Zastavané plochy a nádvoria: 0,40 %\n\nNajnižšia z týchto sadzieb je **0,35 %**. Z tejto hodnoty vypočítame maximum:\n*   **Výpočet:** 0,35 % × 5 = **1,75 %**\n\nMaximálna sadzba, ktorú môže obec určiť pre stavebné pozemky, je teda 1,75 %. Sadzba pre ornú pôdu (0,10 %) sa do tohto výpočtu nezahŕňa, pretože patrí do inej kategórie s iným spôsobom výpočtu limitu.\n\n#### 2. Maximálna sadzba pre lesné pozemky (hospodárske lesy)\n\nPre lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy (a tiež rybníky s chovom rýb), platí iné pravidlo. Ich sadzba nesmie presiahnuť **10-násobok základnej zákonnej sadzby dane z pozemkov** [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 8 ods. 5].\n\nZákladná sadzba dane je v zákone pevne stanovená na **0,25 %** [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 8 ods. 1].\n*   **Výpočet:** 0,25 % × 10 = **2,50 %**\n\nMaximálna sadzba, ktorú môže obec určiť pre lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, je teda 2,50 %.\n\n### Prehľad maximálnych sadzieb\n\n| Druh pozemku | Základ pre výpočet limitu | Maximálny násobok | Maximálna sadzba vo vašom VZN |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Stavebné pozemky** | Najnižšia sadzba zo VZN pre záhrady/zastavané plochy (0,35 %) | 5-násobok | **1,75 %** |\n| **Lesné pozemky (hospodárske lesy)** | Základná zákonná sadzba (0,25 %) | 10-násobok | **2,50 %** |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPri tvorbe dodatku k VZN si dajte pozor na presné dodržanie týchto zákonných limitov. Ak by ste omylom schválili napríklad sadzbu 2,00 % pre stavebné pozemky, správca dane by musel pri vyrubení dane použiť sadzbu 0,25 %, čo by znamenalo výrazný a nečakaný výpadok príjmov pre obecný rozpočet. Odporúčam preto stanoviť sadzby napríklad na 1,70 % pre stavebné pozemky a 2,40 % pre lesné pozemky, aby ste mali istotu, že limity neprekročíte.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza maximálnu sadzbu pre stavebné pozemky ako 1,75 % namiesto 0,50 %, pretože chybne nezahrnula najnižšiu sadzbu vo VZN (ornú pôdu 0,10 %)."},"google":{"odpoved":"Maximálna ročná sadzba dane pre stavebné pozemky je päťnásobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov určenej vo VZN, vo vašom prípade 0,50 % (5 x 0,10 %). Pre lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, je maximálna sadzba desaťnásobok zákonnej sadzby 0,25 %, teda 2,50 %. Tieto limity ustanovuje § 8 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku.\n\nAk obec vo VZN prekročí zákonom stanovené maximum, takéto ustanovenie je v rozpore so zákonom a je neplatné. Prokurátor môže proti takémuto VZN podať protest. Daňovník by bol povinný platiť daň len do výšky maximálnej sadzby povolenej zákonom.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď vecne nesprávne uvádza dôsledok prekročenia maxima (tvrdenie o platení do výšky maximálnej sadzby namiesto uplatnenia základnej zákonnej sadzby 0,25 % podľa § 8 ods. 5)."},"bez":{"odpoved":"Maximálna ročná sadzba dane pre stavebné pozemky aj pre lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, je 1,25 % zo základu dane. Táto sadzba predstavuje 5-násobok základnej ročnej sadzby dane 0,25 %, čo je zákonom stanovený strop. Uvedený limit ustanovuje § 8 ods. 5 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku. Ak obec vo svojom všeobecne záväznom nariadení (VZN) ustanoví vyššiu sadzbu, na časť sadzby presahujúcu zákonné maximum sa neprihliada. Daň sa v takom prípade vyrubí s použitím maximálnej zákonom povolenej sadzby 1,25 %.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza maximálnu sadzbu 1,25 % pre obe kategórie (správne je 0,50 % pre stavebné pozemky a 2,50 % pre lesné pozemky) a chybne tvrdí, že pri prekročení maxima sa uplatní sadzba 1,25 % namiesto zákonnej sadzby 0,25 %."}},{"oblast":"miestne-dane","otazka":"Podnikateľ vydražil v exekučnej dražbe halu; súd schválil príklep 20. februára 2026 a týmto dňom sa stal vlastníkom. V tejto obci nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť a doteraz tam nepodal žiadne priznanie. Kedy mu vzniká daňová povinnosť, dokedy musí podať priznanie a koľko zaplatí, ak by ročná daň z tejto nehnuteľnosti bola 480 €?","otazka_volna":"vydrazil som halu, sud schvalil priklep vo februari, dokedy mam nieco podat na obec a kolko budem platit ked rocna dan je 480?","spravna_odpoved":"Pri nadobudnutí vydražením daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni schválenia príklepu súdom, teda 1. marca 2026. Priznanie k dani z nehnuteľností musí podať do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti, teda najneskôr 31. marca 2026. Obec vyrubí pomernú časť dane od mesiaca vzniku daňovej povinnosti do konca roka: marec–december = 10 mesiacov. Daň = 480 × 10/12 = 400,00 €.","ustanovenie":"§ 18 ods. 2, § 99a ods. 3 a § 99e ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z.","citat":"V prípade nadobudnutia nehnuteľnosti vydražením v priebehu roka daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti alebo prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni schválenia príklepu súdom.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/20260901","my":{"odpoved":"Áno, pre nadobudnutie nehnuteľnosti v dražbe platia osobitné pravidlá. Vaša daňová povinnosť vzniká 1. marca 2026, daňové priznanie musíte podať do 31. marca 2026 a za rok 2026 zaplatíte pomernú časť dane vo výške **400,00 €**.\n\nTu je podrobné vysvetlenie jednotlivých krokov:\n\n### 1. Vznik daňovej povinnosti\n\nPri nadobudnutí nehnuteľnosti v dražbe počas roka sa neuplatňuje všeobecné pravidlo o rozhodujúcom stave k 1. januáru. Namiesto toho platí špeciálne ustanovenie.\n\n*   **Právny základ:** Daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti na základe schválenia príklepu súdom [Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku, § 18, ods. 2].\n*   **Aplikácia na váš prípad:**\n    *   Dátum schválenia príklepu a nadobudnutia vlastníctva: 20. február 2026.\n    *   Mesiac nasledujúci po februári je marec.\n    *   **Vaša daňová povinnosť vzniká 1. marca 2026.**\n\n### 2. Lehota na podanie daňového priznania\n\nKeďže daňová povinnosť vznikla v priebehu roka, máte povinnosť podať daňové priznanie v skrátenej lehote.\n\n*   **Právny základ:** Ak daňovník nadobudne nehnuteľnosť vydražením v priebehu zdaňovacieho obdobia, je povinný podať priznanie k dani z nehnuteľností do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 99a, ods. 3].\n*   **Aplikácia na váš prípad:**\n    *   Vznik daňovej povinnosti: 1. marec 2026.\n    *   Lehota 30 dní začína plynúť 2. marca 2026.\n    *   **Posledný deň lehoty na podanie priznania je 31. marec 2026.** (utorok, pracovný deň)\n\nPretože v danej obci nevlastníte inú nehnuteľnosť, podávate riadne \"Priznanie k dani z nehnuteľností\", nie \"Čiastkové priznanie\".\n\n### 3. Výpočet pomernej časti dane za rok 2026\n\nZa rok 2026 nebudete platiť plnú ročnú daň, ale len jej pomernú časť za mesiace, počas ktorých ste vlastníkom nehnuteľnosti.\n\n*   **Právny základ:** Správca dane (obec/mesto) vyrubí rozhodnutím pomernú časť dane, začínajúc mesiacom, v ktorom vznikla daňová povinnosť, až do konca príslušného zdaňovacieho obdobia [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 99e, ods. 2].\n*   **Výpočet:**\n    *   Obdobie, za ktoré platíte daň: marec – december 2026 (celkovo 10 mesiacov).\n    *   Výpočet je nasledovný:\n\n| Položka | Hodnota |\n| :--- | :--- |\n| Ročná sadzba dane | 480,00 € |\n| Počet mesiacov daňovej povinnosti v roku 2026 | 10 |\n| **Pomerná časť dane za rok 2026** | **400,00 €** |\n| *Vzorec* | *(480,00 € / 12 mesiacov) × 10 mesiacov* |\n\nNa základe vášho daňového priznania vám správca dane (príslušná obec alebo mesto) doručí rozhodnutie, v ktorom bude uvedená presná výška dane 400,00 € a platobné údaje na jej úhradu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným právnym odôvodnením určila vznik daňovej povinnosti na 1. marca 2026, lehotu na podanie priznania do 31. marca 2026 a výšku pomernej časti dane na 400,00 €."},"google":{"odpoved":"Daňová povinnosť vám vzniká 1. marca 2026, teda prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni schválenia príklepu súdom. Priznanie k dani z nehnuteľností ste povinný podať príslušnej obci do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti, najneskôr do 31. marca 2026. Za rok 2026 zaplatíte pomernú časť ročnej dane za 10 mesiacov (marec až december), čo je 400 €. Správca dane vám na základe priznania doručí rozhodnutie s presnou výškou dane a lehotou splatnosti. Všetky tieto povinnosti vyplývajú z § 18 ods. 2 a § 99a zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza dátum vzniku daňovej povinnosti (1. marca 2026), lehotu na podanie priznania (do 31. marca 2026) aj správnu sumu pomernej dane (400 € za 10 mesiacov)."},"bez":{"odpoved":"Daňová povinnosť vzniká 1. marca 2026, teda prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa stal vlastníkom nehnuteľnosti. Priznanie k dani z nehnuteľností je povinný podať do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti, teda najneskôr do 31. marca 2026. Za rok 2026 zaplatí pomernú časť ročnej dane za obdobie od marca do decembra, čo je 10 mesiacov. Vypočítaná daň na rok 2026 teda predstavuje sumu 400 € (480 € / 12 mesiacov * 10 mesiacov). Uvedené upravuje § 18 ods. 2 a § 99a ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza dátum vzniku daňovej povinnosti (1. marca 2026), lehotu na podanie priznania (do 31. marca 2026) aj správnu výšku pomernej dane (400 €)."}},{"oblast":"miestne-dane","otazka":"Dedičovi nadobudlo osvedčenie o dedičstve k bytu právoplatnosť 8. júla 2026. Dedič už v tejto obci vlastní iný byt a priznanie k dani z nehnuteľností tam podal v minulosti. Kedy mu vzniká daňová povinnosť k zdedenému bytu, aké podanie a dokedy musí urobiť a koľko zaplatí, ak by ročná daň zo zdedeného bytu bola 600 €?","otazka_volna":"zdedil som byt, osvedcenie o dedicstve nadobudlo pravoplatnost zaciatkom jula, uz tam jeden byt mam prihlaseny, co mam podat a kolko zaplatim ked rocna dan je 600?","spravna_odpoved":"Daňová povinnosť dedičovi vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa stal vlastníkom na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve, teda 1. augusta 2026. Keďže už priznanie podal, podáva ČIASTKOVÉ priznanie do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti, teda najneskôr 31. augusta 2026. Obec vyrubí pomernú časť dane od augusta do decembra = 5 mesiacov: 600 × 5/12 = 250,00 €.","ustanovenie":"§ 18 ods. 2, § 99b ods. 3 a § 99e ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z.","citat":"Pri nadobudnutí nehnuteľnosti dedením v priebehu roka daňová povinnosť dedičovi vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa dedič stal vlastníkom nehnuteľnosti na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o dedičstve.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/20260901","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu je podrobná odpoveď.\n\nDaňová povinnosť k zdedenému bytu vám vzniká **1. augusta 2026**. Keďže už v obci vlastníte inú nehnuteľnosť, ste povinný podať **čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností**, a to najneskôr **do 31. augusta 2026**. Za rok 2026 zaplatíte pomernú časť dane vo výške **250,00 €**.\n\n---\n\n### 1. Vznik daňovej povinnosti\n\nPri nadobudnutí nehnuteľnosti dedením v priebehu roka vzniká daňová povinnosť dedičovi prvým dňom mesiaca, ktorý nasleduje po dni, v ktorom sa dedič stal vlastníkom na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 18, ods. 2].\n\n*   **Dátum právoplatnosti osvedčenia:** 8. júl 2026\n*   **Deň vzniku daňovej povinnosti:** 1. august 2026\n\n### 2. Povinnosť podať čiastkové priznanie a lehota\n\nKeďže ste už v minulosti podali priznanie k dani z nehnuteľností za iný byt v tej istej obci, nepodávate nové (riadne) priznanie, ale tzv. **čiastkové priznanie**.\n\nV ňom uvediete len zmeny, ktoré nastali – v tomto prípade nadobudnutie nového bytu dedením. Lehotu na podanie čiastkového priznania máte **do 30 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti** [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 99b, ods. 3].\n\n*   **Vznik daňovej povinnosti:** 1. august 2026\n*   **Lehota na podanie čiastkového priznania:** do 31. augusta 2026\n\n### 3. Výpočet pomernej časti dane za rok 2026\n\nSprávca dane (obec alebo mesto) vám za rok 2026 vyrubí len pomernú časť ročnej dane, a to za mesiace, počas ktorých vám trvala daňová povinnosť.\n\n*   **Počet mesiacov daňovej povinnosti v roku 2026:** 5 mesiacov (august, september, október, november, december)\n*   **Ročná sadzba dane:** 600,00 €\n\nVýpočet je nasledovný:\n\n| Položka | Hodnota |\n| :--- | :--- |\n| Ročná daň | 600,00 € |\n| Počet mesiacov v roku | 12 |\n| Počet mesiacov daňovej povinnosti | 5 |\n| **Výpočet (600,00 € / 12) × 5** | **250,00 €** |\n\nNa základe podaného čiastkového priznania vám obec doručí rozhodnutie s vyrubenou daňou 250,00 € a lehotou na jej zaplatenie.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza vznik daňovej povinnosti (1. august 2026), typ podania a lehotu (čiastkové priznanie do 31. augusta 2026) aj pomernú výšku dane (250,00 €)."},"google":{"odpoved":"Daňová povinnosť k zdedenému bytu vám vznikla 1. augusta 2026, teda prvým dňom mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti osvedčenia o dedičstve, v súlade s § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach. Keďže už v obci nehnuteľnosť vlastníte, ste povinný podať čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností. Urobiť tak musíte do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti, teda najneskôr do 31. augusta 2026, podľa § 99a ods. 2 citovaného zákona. Za rok 2026 zaplatíte pomernú časť ročnej dane za päť mesiacov (august až december). Váš doplatok na dani za zdedený byt teda bude 250 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza vznik daňovej povinnosti (1. augusta 2026), povinnosť podať čiastkové priznanie do 31. augusta 2026 aj správnu výšku pomernej dane (250 €)."},"bez":{"odpoved":"Daňová povinnosť k zdedenému bytu vám vznikla 1. augusta 2026, teda prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia o dedičstve. Keďže už v obci vlastníte inú nehnuteľnosť, ste povinný podať čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností, a to do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti, teda do 31. augusta 2026. Za rok 2026 zaplatíte pomernú časť ročnej dane za 5 mesiacov (august až december) vo výške 250 €. Tieto povinnosti vyplývajú z § 18 ods. 2 a § 99b ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach. Správca dane vám zašle rozhodnutie s presnou výškou dane a lehotou na jej úhradu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza dátum vzniku daňovej povinnosti (1. august 2026), lehotu a formu podania (čiastkové priznanie do 31. augusta 2026) aj správnu výšku pomernej časti dane (250 €)."}},{"oblast":"miestne-dane","otazka":"Podnikateľ predal výrobnú halu: kúpna zmluva bola podpísaná 12. mája 2026, vklad vlastníckeho práva kataster povolil 18. júna 2026. Kto platí daň z nehnuteľností za rok 2026, kedy vzniká daňová povinnosť kupujúcemu a aké podania musia obaja urobiť?","otazka_volna":"predal som halu v lete, kupca uz je zapisany v katastri, kto plati dan za tento rok a co mame podat na mesto?","spravna_odpoved":"Na vyrubenie dane je rozhodujúci stav k 1. januáru a na zmeny v priebehu roka sa neprihliada (výnimkou je len dražba a dedenie). Daň z nehnuteľností za celý rok 2026 preto platí predávajúci; daň sa nedelí ani nevracia a jeho daňová povinnosť zaniká až 31. decembra 2026. Kupujúcemu vzniká daňová povinnosť 1. januára 2027. Predávajúci podáva čiastkové priznanie o zániku vlastníctva a kupujúci priznanie (resp. čiastkové priznanie, ak už v obci priznanie podal) v lehote do 31. januára 2027 — keďže 31. 1. 2027 je nedeľa, posledným dňom lehoty je podľa § 27 ods. 4 daňového poriadku pondelok 1. februára 2027.","ustanovenie":"§ 18 ods. 1 a 2, § 99a ods. 1 a § 99b ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z., § 27 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"Na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/20260901","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií je situácia ohľadom dane z nehnuteľností za rok 2026 nasledovná:\n\n**Daň z nehnuteľností za celý rok 2026 platí pôvodný vlastník, teda predávajúci.** Pre vyrubenie dane je totiž rozhodujúci právny stav k 1. januáru daného zdaňovacieho obdobia.\n\nTu je podrobné vysvetlenie povinností pre obe strany:\n\n### 1. Daňovník za rok 2026: Predávajúci\n\nZákon o miestnych daniach stanovuje, že na zmeny vlastníctva, ktoré nastanú v priebehu roka, sa pri platení dane za daný rok neprihliada (s výnimkou dedenia a vydraženia, čo nie je tento prípad) [Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady].\n\n*   **Kto bol vlastník k 1. 1. 2026:** Predávajúci.\n*   **Dôsledok:** Predávajúci je daňovníkom za celý kalendárny rok 2026 a je povinný zaplatiť celú ročnú daň vyrubenú obcou (správcom dane). Dátum podpisu zmluvy ani vkladu do katastra na tejto povinnosti nič nemení.\n\n### 2. Vznik daňovej povinnosti pre kupujúceho\n\nDaňová povinnosť pre kupujúceho vzniká až **1. januára 2027**. Od tohto dátumu sa stáva daňovníkom on a bude platiť daň za zdaňovacie obdobie roku 2027 a nasledujúce roky, pokiaľ nehnuteľnosť opäť nepredá.\n\n### 3. Povinnosti týkajúce sa daňového priznania\n\nObaja, predávajúci aj kupujúci, majú povinnosť oznámiť zmenu správcovi dane (príslušnej obci alebo mestu), a to podaním daňového priznania v nasledujúcom roku.\n\n**A) Povinnosti predávajúceho:**\n*   **Čo podať:** **Čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností**, v ktorom uvedie zánik daňovej povinnosti k predanej hale.\n*   **Dokedy:** Najneskôr do **31. januára 2027**. Keďže 31. január 2027 je pondelok, lehota sa neposúva.\n*   **Účel:** Oznámiť obci, že už nie je vlastníkom a od nasledujúceho roka mu už nemá vyrubiť daň za túto nehnuteľnosť.\n\n**B) Povinnosti kupujúceho:**\n*   **Čo podať:**\n    *   **Priznanie k dani z nehnuteľností**, ak v danej obci doteraz nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť.\n    *   **Čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností**, ak v danej obci už je daňovníkom z inej nehnuteľnosti. V ňom uvedie novonadobudnutú halu.\n*   **Dokedy:** Najneskôr do **31. januára 2027**.\n*   **Účel:** Oznámiť obci, že sa stal novým vlastníkom a od roku 2027 mu má za túto nehnuteľnosť vyrubiť daň.\n\n| Strana | Povinnosť za rok 2026 | Podanie | Lehota na podanie |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Predávajúci** | Zaplatiť daň za celý rok 2026 | Čiastkové priznanie (zánik) | do 31. 1. 2027 |\n| **Kupujúci** | Žiadna daňová povinnosť | Priznanie / Čiastkové priznanie (vznik) | do 31. 1. 2027 |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nHoci zákonná povinnosť zaplatiť daň za celý rok 2026 je na strane predávajúceho, v praxi je bežné, že sa zmluvné strany v kúpnej zmluve dohodnú na finančnom vyrovnaní. Odporúčam skontrolovať vašu kúpnu zmluvu, či neobsahuje klauzulu, podľa ktorej vám kupujúci uhradí pomernú časť dane za obdobie od nadobudnutia vlastníctva (18. júna 2026) do konca roka. Ak takáto dohoda neexistuje, celú daň platí predávajúci.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza lehotu na podanie priznania do 31. 1. 2027 s chybným tvrdením, že tento deň je pondelok, hoci 31. 1. 2027 pripadá na nedeľu a lehota sa posúva na pondelok 1. 2. 2027."},"google":{"odpoved":"Daň z nehnuteľností za celý rok 2026 platí predávajúci, keďže bol vlastníkom k 1. januáru 2026. Kupujúcemu vzniká daňová povinnosť až 1. januára 2027, pričom rozhodujúcim dňom na určenie daňovníka je stav k prvému januáru zdaňovacieho obdobia. Kupujúci je povinný podať daňové priznanie príslušnému správcovi dane (obci) do 31. januára 2027. Predávajúci v tej istej lehote podáva čiastkové priznanie na zánik daňovej povinnosti. Tieto povinnosti vyplývajú z § 17 ods. 1, § 18 ods. 1 a § 99a ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom určuje daňovníka za rok 2026, vznik daňovej povinnosti kupujúcemu k 1. januáru 2027 aj lehotu a typ daňových priznaní pre oboch účastníkov."},"bez":{"odpoved":"Daň z nehnuteľností za celý rok 2026 platí predávajúci, keďže bol vlastníkom nehnuteľnosti k 1. januáru 2026. Kupujúcemu vzniká daňová povinnosť až 1. januára 2027, nakoľko sa stal vlastníkom v priebehu roka 2026. Kupujúci je povinný podať daňové priznanie správcovi dane (obci) do 31. januára 2027. Predávajúci v rovnakej lehote oznámi zánik svojej daňovej povinnosti podaním čiastkového priznania. Tieto povinnosti vyplývajú z § 18 ods. 1 a § 99a ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom určila platiteľa dane za rok 2026, vznik daňovej povinnosti kupujúcemu aj lehotu a formu podaní pre oboch účastníkov."}},{"oblast":"miestne-dane","otazka":"Kupujúci nadobudol byt vkladom, ktorý kataster povolil 30. decembra 2025. Iné nehnuteľnosti v obci nevlastní. Kedy mu vzniká daňová povinnosť a aký je posledný deň lehoty na podanie priznania k dani z nehnuteľností na rok 2026?","otazka_volna":"kupil som byt tesne pred novym rokom, vklad presiel 30.12., dokedy mam podat priznanie na dan z nehnutelnosti?","spravna_odpoved":"Daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom — teda 1. januára 2026. Priznanie sa podáva do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia. 31. január 2026 však pripadá na sobotu, preto sa podľa § 27 ods. 4 daňového poriadku posledným dňom lehoty stáva najbližší nasledujúci pracovný deň — pondelok 2. februára 2026.","ustanovenie":"§ 18 ods. 1 a § 99a ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z., § 27 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť k týmto daniam alebo niektorej z nich podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/20260901","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií je daňová povinnosť a lehota na podanie priznania nasledovná:\n\n*   **Vznik daňovej povinnosti:** Daňová povinnosť k dani z nehnuteľností vám vzniká **1. januára 2026**.\n*   **Lehota na podanie priznania:** Posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania je **2. február 2026**.\n\n---\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n#### 1. Vznik daňovej povinnosti\n\nPre daň z nehnuteľností je podľa zákona o miestnych daniach rozhodujúci stav k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Na zmeny, ktoré nastanú v priebehu roka (napr. predaj), sa spravidla neprihliada [Zdroj: 009__chunk.md].\n\nKeďže ste sa stali vlastníkom bytu na základe právoplatného rozhodnutia katastra dňa 30. decembra 2025, k 1. januáru 2026 ste už boli zapísaným vlastníkom. Týmto dňom vám vznikla daňová povinnosť na celé zdaňovacie obdobie roku 2026.\n\n#### 2. Lehota na podanie daňového priznania\n\nDaňové priznanie k dani z nehnuteľností sa podáva správcovi dane (príslušnej obci alebo mestu) do **31. januára** toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňová povinnosť vznikla [Zdroj: 219_Dan_z_nehnutelnosti_2026_podanie_priznania.md].\n\nPretože vaša daňová povinnosť vznikla na rok 2026, štandardná lehota na podanie priznania by bola do 31. januára 2026.\n\n*   **Posun lehoty:** Keďže 31. január 2026 pripadá na sobotu, lehota sa podľa Daňového poriadku posúva na najbližší nasledujúci pracovný deň, ktorým je **pondelok 2. februára 2026**.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nKeďže v danej obci nevlastníte iné nehnuteľnosti, podávate **riadne daňové priznanie**, nie čiastkové. Tlačivo nájdete na webovej stránke vašej obce/mesta alebo na portáli Finančnej správy. Daň neplatíte hneď pri podaní priznania, ale až na základe rozhodnutia (výmeru), ktoré vám obec doručí.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným právnym odôvodnením určila vznik daňovej povinnosti na 1. januára 2026 a posledný deň lehoty na podanie priznania na 2. februára 2026 z dôvodu posunu zo soboty."},"google":{"odpoved":"Daňová povinnosť k dani z nehnuteľností na rok 2026 vám vznikla 1. januára 2026, keďže ste boli k tomuto dňu zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník. Táto povinnosť sa riadi stavom k 1. januáru zdaňovacieho obdobia podľa § 18 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach. Priznanie k dani z nehnuteľností ste boli povinný podať príslušnému správcovi dane (obci). Lehota na podanie priznania je štandardne do 31. januára zdaňovacieho obdobia. Keďže 31. január 2026 pripadol na sobotu, posledným dňom lehoty na podanie priznania bol najbližší nasledujúci pracovný deň, teda pondelok 2. februára 2026, v súlade s § 98 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď síce uvádza správne dátumy, ale posun lehoty nesprávne odôvodňuje ustanovením § 98 ods. 1 zákona o miestnych daniach namiesto § 27 ods. 4 daňového poriadku."},"bez":{"odpoved":"Daňová povinnosť k dani z nehnuteľností vám vznikla 1. januára 2026, keďže ste boli vlastníkom bytu k prvému dňu tohto zdaňovacieho obdobia. Posledný deň lehoty na podanie daňového priznania na rok 2026 bol 31. január 2026. Keďže v obci nevlastníte iné nehnuteľnosti, podávali ste riadne daňové priznanie. Vznik daňovej povinnosti upravuje § 18 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach. Lehotu na podanie priznania ustanovuje § 99a ods. 1 toho istého zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne určila posledný deň lehoty na 31. január 2026 namiesto 2. februára 2026, keďže nezohľadnila posun lehoty zo soboty na najbližší pracovný deň podľa daňového poriadku."}},{"oblast":"miestne-dane","otazka":"Podnikateľ vlastní v bytovom dome byt s podlahovou plochou 78 m2, ktorý od 1. septembra 2025 využíva výhradne ako kanceláriu (rovnako aj k 1. januáru 2026). Obec má vo VZN ročnú sadzbu dane z bytov za byt 0,25 €/m2 a za nebytový priestor v bytovom dome slúžiaci na podnikanie 1,80 €/m2. Koľko je daň z bytov za rok 2026?","otazka_volna":"z bytu 78 m2 v panelaku som si spravil kancelariu, mesto ma za byty 0,25 a za nebytovky na podnikanie 1,80, ako to zdania?","spravna_odpoved":"Byt, ktorý sa k 1. januáru zdaňovacieho obdobia využíva na iný účel ako bývanie, sa na účely zákona považuje za nebytový priestor. K 1. 1. 2026 slúži ako kancelária, preto sa použije sadzba pre nebytový priestor 1,80 €/m2. Daň = 78 × 1,80 = 140,40 € za rok 2026. Zmenu účelu využitia musel daňovník oznámiť čiastkovým priznaním v lehote podľa § 99a ods. 1 (do 31. 1. 2026, t. j. reálne do 2. 2. 2026).","ustanovenie":"§ 14 ods. 2, § 15, § 16 ods. 3, § 16a a § 99b ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.","citat":"Byt alebo časť bytu v bytovom dome, ktorý sa k 1. januáru zdaňovacieho obdobia využíva na iný účel ako bývanie, sa na účely tohto zákona považuje za nebytový priestor.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/20260901","my":{"odpoved":"Ročná daň z bytov za rok 2026 bude **140,40 €**.\n\nHoci ide o byt, pre účely dane z nehnuteľností je rozhodujúci jeho skutočný účel využitia k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Keďže byt využívate výhradne na podnikanie (ako kanceláriu), na účely zákona o miestnych daniach sa považuje za nebytový priestor.\n\nPodľa § 14 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku platí, že byt alebo časť bytu v bytovom dome, ktorý sa k 1. januáru zdaňovacieho obdobia využíva na iný účel ako bývanie, sa na účely tohto zákona považuje za nebytový priestor. Preto sa na výpočet použije sadzba určená obcou pre nebytové priestory slúžiace na podnikanie.\n\n### Výpočet dane za rok 2026\n\n| Položka | Hodnota | Zdroj |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Základ dane** (podlahová plocha) | 78 m² | § 15 zákona č. 582/2004 Z. z. |\n| **Sadzba dane** (pre nebytový priestor) | 1,80 €/m² | Všeobecne záväzné nariadenie obce |\n| **Výpočet dane** (78 m² × 1,80 €/m²) | **140,40 €** | § 16a zákona č. 582/2004 Z. z. |\n\nVýsledná daň sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 101]. V tomto prípade zaokrúhlenie výsledok nemení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila výšku dane 140,40 € a uviedla správny právny dôvod preklasifikovania bytu na nebytový priestor podľa § 14 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z."},"google":{"odpoved":"Daň z bytov za rok 2026 je 140,40 €. Sadzba dane sa v tomto prípade uplatní ako pre nebytový priestor, keďže byt sa využíva na podnikanie. Výpočet je 78 m² vynásobených sadzbou 1,80 €/m². Rozhodujúci je stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Príslušným ustanovením je § 12 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.","spravne":true,"dovod":"Výsledná suma dane 140,40 € aj vecné odôvodnenie preklasifikovania bytu na nebytový priestor k 1. januáru sú správne, pričom nepresne uvedený odkaz na paragraf (§ 12 namiesto § 14) nemení vecnú správnosť použitého pravidla."},"bez":{"odpoved":"Daň z bytov za rok 2026 je 140,40 €. Vypočíta sa ako súčin podlahovej plochy 78 m² a ročnej sadzby dane 1,80 €/m², keďže byt sa využíva na podnikanie. Uplatní sa sadzba dane určená obcou pre nebytové priestory v bytovom dome slúžiace na podnikanie. Táto možnosť vyplýva z § 15 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach. Daňovník bol povinný podať daňové priznanie k tejto nehnuteľnosti do 31. januára 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne vypočítala výšku dane na 140,40 € na základe správnej sadzby pre nebytový priestor slúžiaci na podnikanie a uviedla správnu lehotu."}},{"oblast":"miestne-dane","otazka":"Správca dane vyrubil spoločnosti daň z nehnuteľností na rok 2026 vo výške 41 500 €. Ako je táto daň splatná? A ako by to bolo, ak by vyrubená daň bola presne 33 000 €?","otazka_volna":"prisiel nam vymer na dan z nehnutelnosti cez 41 tisic eur, musime to zaplatit naraz do 15 dni alebo mozeme v splatkach?","spravna_odpoved":"Ak je vyrubená daň z nehnuteľností vyššia ako 33 000 €, správca dane je POVINNÝ určiť platenie dane najmenej v dvoch rovnomerných splátkach — pri 41 500 € teda obec musí určiť aspoň dve rovnomerné splátky so lehotami uvedenými v rozhodnutí. Pri dani presne 33 000 € podmienka „vyššia ako 33 000“ splnená nie je: daň je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, pričom obec splátky určiť môže, ale nemusí. Daňovník môže v oboch prípadoch zaplatiť naraz najneskôr v lehote splatnosti prvej splátky.","ustanovenie":"§ 99g ods. 1 a 2 zákona č. 582/2004 Z. z.","citat":"ak je vyrubená daň z nehnuteľností vyššia ako 33 000 eur, správca dane určí platenie tejto dane najmenej v dvoch rovnomerných splátkach","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/20260901","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na pravidlá splatnosti dane z nehnuteľností pre rok 2026.\n\n### Scenár 1: Vyrubená daň 41 500 €\n\nKeďže vyrubená daň 41 500 € je **vyššia ako 33 000 €, správca dane (obec/mesto) je zo zákona povinný určiť jej platenie najmenej v dvoch rovnomerných splátkach.**\n\nKonkrétne lehoty splatnosti jednotlivých splátok budú uvedené priamo v rozhodnutí o vyrubení dane, ktoré vám obec doručí. Zákon neurčuje fixné dátumy, tie sú v kompetencii obce.\n\nAj v prípade určenia splátok máte možnosť zaplatiť celú daň naraz, najneskôr v lehote splatnosti prvej splátky [Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku, § 99g ods. 2].\n\n### Scenár 2: Vyrubená daň 33 000 €\n\nV prípade, že by daň bola presne 33 000 €, táto suma **nie je vyššia ako limit 33 000 €**. Preto platí základné pravidlo, že daň je splatná **naraz, a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia** [Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku, § 99g ods. 1].\n\nSprávca dane v tomto prípade môže, ale nemusí, určiť platenie v splátkach. Je to jeho dobrovoľná možnosť, nie povinnosť.\n\n***\n\n#### Kľúčové informácie:\n*   **Rozhodujúci limit:** 33 000 €.\n*   **Nad 33 000 €:** Povinné určenie najmenej dvoch rovnomerných splátok zo strany obce.\n*   **Do 33 000 € (vrátane):** Štandardne splatnosť naraz do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Obec môže, ale nemusí povoliť splátky.\n*   **Termíny splátok:** Vždy sú uvedené v rozhodnutí o vyrubení dane. Neexistuje žiadny univerzálny zákonný termín (napr. 31. máj), ktorý by platil pre všetkých.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne uvádza povinnosť určenia najmenej dvoch splátok pri sume nad 33 000 € aj základnú 15-dňovú lehotu od právoplatnosti rozhodnutia pri sume presne 33 000 €."},"google":{"odpoved":"V prípade dane 41 500 €, ktorá presahuje 33 000 €, správca dane povinne určí jej platenie najmenej v dvoch rovnomerných splátkach. Lehoty splatnosti jednotlivých splátok sú uvedené priamo v rozhodnutí o vyrubení dane. Ak by bola daň presne 33 000 €, je splatná jednorazovo do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Správca dane však môže, ale nemusí, v rozhodnutí určiť aj v tomto prípade platenie v splátkach. Tieto pravidlá splatnosti upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá zákonným podmienkam aj referencii pre oba prípady výšky vyrubenej dane vrátane lehôt a možnosti určenia splátok."},"bez":{"odpoved":"Vyrubená daň vo výške 41 500 € je splatná najmenej v dvoch rovnakých splátkach, keďže presiahla sumu 33 000 €. Lehoty splatnosti jednotlivých splátok určí správca dane priamo v rozhodnutí o vyrubení dane. Ak by bola daň presne 33 000 €, povinnosť platenia v splátkach zo zákona nevzniká. V takom prípade je daň splatná jednorazovo do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, pokiaľ správca dane neurčil inak. Uvedené vyplýva z § 17 ods. 2 a 4 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach.","spravne":false,"dovod":"Vecné závery a lehoty sú síce správne, ale odpoveď sa odvoláva na nesprávne zákonné ustanovenie (§ 17 ods. 2 a 4 namiesto § 99g ods. 1 a 2 zákona č. 582/2004 Z. z.)."}},{"oblast":"miestne-dane","otazka":"Obec má vo VZN oslobodenie od dane zo stavieb pre stavby na bývanie vo vlastníctve fyzických osôb starších ako 62 rokov, ktoré im slúžia na trvalé bývanie, a súčasne oslobodenie pre stavby vo vlastníctve osôb v hmotnej núdzi. Daňovník dovŕšil 62 rokov 15. júna 2026. Musí podať priznanie alebo čiastkové priznanie, aby oslobodenie dostal, a od ktorého zdaňovacieho obdobia ho dostane? A ako je to pri oslobodení z dôvodu hmotnej núdze?","otazka_volna":"tento rok v juni mam 62, obec ma vo vzn ulavu pre dochodcov na rodinny dom, musim kvoli tomu nieco podavat na urad?","spravna_odpoved":"Pri oslobodení podľa § 17 ods. 3 písm. d) a e) (stavby na bývanie, byty a garáže osôb starších ako 62 rokov) sa nárok považuje za uplatnený už samotným dosiahnutím vekovej hranice — daňovník nemusí podávať priznanie ani čiastkové priznanie. Keďže na vyrubenie je rozhodujúci stav k 1. januáru, oslobodenie sa prvýkrát uplatní na zdaňovacie obdobie roku 2027 (k 1. 1. 2026 mal ešte 61 rokov). Naopak oslobodenie z dôvodu hmotnej núdze musí daňovník uplatniť v priznaní alebo čiastkovom priznaní najneskôr v lehote podľa § 99a ods. 1 (do 31. januára), inak nárok na príslušné zdaňovacie obdobie zaniká.","ustanovenie":"§ 17 ods. 3 písm. d), § 17 ods. 7 a § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z.","citat":"nárok daňovníka, ktorý presiahol vekovú hranicu 62 rokov alebo inú vekovú hranicu určenú podľa odseku 4, sa považuje za uplatnený dosiahnutím takto ustanovenej alebo určenej vekovej hranice","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/20260901","my":{"odpoved":"Áno, medzi týmito dvoma typmi oslobodení je zásadný rozdiel v uplatňovaní nároku.\n\n**Pre oslobodenie z dôvodu veku (nad 62 rokov) daňovník nemusí podávať daňové priznanie.** Nárok sa považuje za uplatnený automaticky dosiahnutím vekovej hranice. Oslobodenie mu prvýkrát vznikne pre zdaňovacie obdobie **2027**.\n\nNaopak, pre oslobodenie z dôvodu hmotnej núdze **je daňovník povinný podať** priznanie alebo čiastkové priznanie, inak mu nárok na daný rok zanikne.\n\n---\n\n### Podrobný rozbor situácie\n\n#### 1. Oslobodenie z dôvodu veku (nad 62 rokov)\n\n*   **Povinnosť podať priznanie:** **Nie je potrebná.** Zákon o miestnych daniach obsahuje špeciálne ustanovenie, ktoré znižuje administratívnu záťaž pre seniorov. Nárok na oslobodenie z dôvodu dosiahnutia veku 62 rokov (alebo vyššej hranice stanovenej obcou) sa považuje za uplatnený automaticky.\n    *   **Právny základ:** Podľa § 17 ods. 7 Zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku sa nárok daňovníka, ktorý presiahol vekovú hranicu 62 rokov, považuje za uplatnený dosiahnutím tejto vekovej hranice.\n\n*   **Začiatok platnosti oslobodenia:** Pre zdaňovacie obdobie **2027**.\n    *   Daň z nehnuteľností sa vyrubuje podľa stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia.\n    *   Keďže daňovník k 1. januáru 2026 ešte nemal 62 rokov, za rok 2026 mu ešte vzniká daňová povinnosť v plnej výške.\n    *   Podmienku veku splní 15. júna 2026. K 1. januáru 2027 už bude mať viac ako 62 rokov, preto mu oslobodenie prvýkrát platí pre celé zdaňovacie obdobie 2027.\n\n#### 2. Oslobodenie z dôvodu hmotnej núdze\n\n*   **Povinnosť podať priznanie:** **Áno, je povinné.** Na rozdiel od oslobodenia z dôvodu veku, pri hmotnej núdzi sa nárok neuplatňuje automaticky. Daňovník ho musí aktívne uplatniť.\n    *   **Právny základ:** Uplatňuje sa všeobecné pravidlo podľa § 17 ods. 7 Zákona č. 582/2004 Z. z., podľa ktorého daňovník uplatní nárok na oslobodenie v priznaní alebo čiastkovom priznaní. Ak tak neurobí v stanovenej lehote, nárok na príslušné zdaňovacie obdobie zaniká.\n\n*   **Spôsob a lehota podania:**\n    *   Ak daňovník ešte za danú nehnuteľnosť priznanie nepodával, podá riadne **daňové priznanie k dani z nehnuteľností**.\n    *   Ak už v minulosti priznanie podal a hmotná núdza je nová skutočnosť, podá **čiastkové priznanie**.\n    *   Lehota na podanie je **do 31. januára** zdaňovacieho obdobia, v ktorom si nárok na oslobodenie prvýkrát uplatňuje. Ak by sa napríklad daňovník dostal do hmotnej núdze v priebehu roka 2026, čiastkové priznanie by musel podať do 31. januára 2027.\n\n### Prehľadné porovnanie\n\n| Kritérium | Oslobodenie z dôvodu veku (> 62 rokov) | Oslobodenie z dôvodu hmotnej núdze |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Povinnosť podať priznanie** | **Nie, je automatické.** | **Áno, je povinné.** |\n| **Právny základ** | § 17 ods. 7, posledná veta Zákona č. 582/2004 Z. z. | § 17 ods. 7, prvá veta Zákona č. 582/2004 Z. z. |\n| **Prvýkrát platí pre rok** | **2027** (pretože k 1.1.2027 už spĺňa podmienku) | Rok nasledujúci po roku, v ktorom vznikol nárok a bol uplatnený v priznaní. |\n| **Lehota na uplatnenie** | Nevzťahuje sa (automatické) | Do 31. januára nasledujúceho roka. |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nHoci sa pri dosiahnutí veku 62 rokov oslobodenie uplatňuje automaticky, odporúčam daňovníkovi, aby si na obecnom/mestskom úrade (u správcu dane) overil, či túto skutočnosť zaevidovali a či mu na rok 2027 nebudú vyrubovať daň. Predíde tak prípadným nedorozumeniam. Pri uplatňovaní nároku z dôvodu hmotnej núdze je potrebné k daňovému priznaniu priložiť aj relevantné potvrdenie (napr. z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne zodpovedá referencii vrátane neexistencie povinnosti podať priznanie pri veku 62 rokov, uplatnenia od roku 2027 a povinnosti podať priznanie v lehote do 31. januára pri hmotnej núdzi."},"google":{"odpoved":"Áno, daňovník si musí nárok na oslobodenie od dane uplatniť, avšak pri oslobodení z dôvodu veku sa to od roku 2021 deje automaticky zo strany správcu dane, ak má túto informáciu k dispozícii. Keďže daňovník dovŕšil vek 62 rokov v priebehu roka 2026, nárok na oslobodenie mu vzniká až od zdaňovacieho obdobia 2027, nakoľko rozhodujúci je stav k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Pre uplatnenie oslobodenia z dôvodu hmotnej núdze je daňovník povinný podať priznanie alebo čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností do 31. januára zdaňovacieho obdobia, v ktorom si nárok prvýkrát uplatňuje, a preukázať túto skutočnosť. Tento postup vyplýva z § 17 a § 99a zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že pri veku sa oslobodenie uplatňuje automaticky bez povinnosti podávať priznanie od zdaňovacieho obdobia 2027 a pri hmotnej núdzi je naopak potrebné podať priznanie do 31. januára."},"bez":{"odpoved":"Áno, daňovník si musí nárok na oslobodenie uplatniť podaním čiastkového priznania k dani z nehnuteľností. Oslobodenie mu bude prvýkrát poskytnuté za zdaňovacie obdobie 2027, pretože rozhodujúci je stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, a podmienku veku splnil až v priebehu roka 2026. Čiastkové priznanie je povinný podať správcovi dane do 31. januára 2027. Rovnaký postup platí aj pri oslobodení z dôvodu hmotnej núdze, kde sa nárok taktiež uplatňuje v (čiastkovom) priznaní na zdaňovacie obdobie nasledujúce po roku, v ktorom vznikol nárok na oslobodenie. Tento postup vyplýva z § 17 ods. 3, § 18 ods. 1 a § 99b ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že daňovník musí pri dosiahnutí vekovej hranice podať čiastkové priznanie, hoci podľa § 17 ods. 7 zákona č. 582/2004 Z. z. sa nárok považuje za uplatnený automaticky dosiahnutím veku bez povinnosti podať priznanie."}},{"oblast":"miestne-dane","otazka":"Obec doručila vlastníkovi chátrajúcej prevádzkovej budovy (zastavaná plocha 320 m2) druhé písomné oznámenie o zámere vyrubiť daň s koeficientom sadzby dane neudržiavanej stavby dňa 15. septembra 2026. Vo VZN má obec pre túto skupinu stavieb ročnú sadzbu 0,60 €/m2 a koeficient neudržiavanej stavby 8. Od ktorého zdaňovacieho obdobia obec koeficient uplatní, aká je maximálna hodnota koeficientu a koľko bude daň?","otazka_volna":"mesto mi poslalo uz druhy list ze mi zdvihne dan na tej starej budove lebo ju neudrziavam, odkedy to zacnu ratat a o kolko to moze byt viac?","spravna_odpoved":"Koeficient sadzby dane neudržiavanej stavby musí byť vyšší ako 1 a najviac 10. Správca dane uplatní upravenú sadzbu až v zdaňovacom období NASLEDUJÚCOM po období, v ktorom bolo doručené druhé písomné oznámenie — pri doručení 15. 9. 2026 teda prvýkrát na zdaňovacie obdobie roku 2027. Sadzba = 0,60 × 8 = 4,80 €/m2, daň za rok 2027 = 320 × 4,80 = 1 536,00 €.","ustanovenie":"§ 12 ods. 7 a 8 zákona č. 582/2004 Z. z.","citat":"Správca dane uplatní sadzbu dane upravenú o koeficient sadzby dane neudržiavanej stavby v zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom bolo doručené druhé oznámenie správcu dane podľa predchádzajúcej vety.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/20260901","my":{"odpoved":"Obec uplatní koeficient pre neudržiavanú stavbu prvýkrát za zdaňovacie obdobie **2027**. Maximálna zákonná hodnota tohto koeficientu je 10 a daň za rok 2027 bude pri zadaných hodnotách činiť **1 536,00 €**.\n\nPodrobný postup a výpočet je nasledovný:\n\n### 1. Uplatnenie koeficientu (od ktorého obdobia)\n\nPodľa zákona o miestnych daniach správca dane (obec) uplatní sadzbu dane upravenú o koeficient pre neudržiavanú stavbu až v zdaňovacom období, ktoré **nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom bolo vlastníkovi doručené druhé písomné oznámenie** o tomto zámere [Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku, § 12].\n\n*   **Doručenie druhého oznámenia:** 15. september 2026\n*   **Zdaňovacie obdobie doručenia:** 2026\n*   **Nasledujúce zdaňovacie obdobie:** **2027**\n\nObec teda prvýkrát vyrubí daň s použitím koeficientu za rok 2027.\n\n### 2. Maximálna hodnota koeficientu\n\nZákon stanovuje, že koeficient sadzby dane neudržiavanej stavby musí byť vyšší ako 1, avšak **najviac 10** [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 12]. Obec vo svojom VZN stanovila koeficient 8, čo je v súlade so zákonom.\n\n### 3. Výpočet dane na rok 2027\n\nDaň sa vypočíta ako súčin zastavanej plochy, základnej sadzby dane a určeného koeficientu.\n\n| Položka | Hodnota | Výpočet |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Zastavaná plocha | 320 m² | - |\n| Základná ročná sadzba dane (VZN) | 0,60 €/m² | - |\n| Koeficient neudržiavanej stavby (VZN) | 8 | - |\n| **Upravená sadzba dane** | **4,80 €/m²** | `0,60 €/m² × 8` |\n| **Celková ročná daň** | **1 536,00 €** | `4,80 €/m² × 320 m²` |\n\nVýsledná daň z nehnuteľností na rok 2027 bude **1 536,00 €**.\n\nPodľa zákona o miestnych daniach sa daň zaokrúhľuje na eurocenty nadol [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 101]. V tomto prípade je výsledok presný a zaokrúhľovanie nie je potrebné.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza zdaňovacie obdobie 2027, maximálnu hodnotu koeficientu 10 a vypočítanú daň vo výške 1 536,00 € vrátane správneho právneho odôvodnenia."},"google":{"odpoved":"Na základe doručenia druhého oznámenia v roku 2026 obec uplatní koeficient prvýkrát v zdaňovacom období roku 2027. Maximálna zákonom povolená hodnota koeficientu pre neudržiavanú stavbu je 10. Ročná daň z nehnuteľností pre túto stavbu bude vo výške 1 536 € (výpočet: 320 m² × 0,60 €/m² × koeficient 8). Uplatnenie koeficientu v nasledujúcom zdaňovacom období a jeho maximálnu hodnotu ustanovuje § 12 ods. 7 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku. Výpočet dane je v súlade s § 12a toho istého zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zdaňovacie obdobie 2027, maximálny koeficient 10 aj presný výpočet a výšku dane 1 536 € v súlade s referenciou."},"bez":{"odpoved":"Obec uplatní koeficient prvýkrát v zdaňovacom období 2027, keďže podmienka doručenia druhého oznámenia bola splnená v priebehu roka 2026. Maximálna hodnota koeficientu je 10 podľa § 12 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach. Ročná daň zo stavieb bude 1 536 €. Výpočet je: 320 m2 x 0,60 €/m2 x koeficient 8. Lehota na uplatnenie koeficientu vyplýva z § 12 ods. 4 citovaného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zdaňovacie obdobie 2027, maximálny koeficient 10 aj výslednú výšku dane 1 536 € spolu s korektným výpočtom."}},{"oblast":"miestne-dane","otazka":"Poľnohospodár vlastní 20 000 m2 trvalých trávnatých porastov v katastrálnom území, pre ktoré príloha č. 1 zákona uvádza hodnotu TTP 0,0000 €/m2. Pre celý okres príloha č. 1 uvádza hodnotu TTP 0,0922 €/m2. Obec chce vo VZN určiť vlastnú hodnotu pozemku a daňovník hodnotu znaleckým posudkom nepreukázal. Akú najvyššiu hodnotu môže obec určiť a koľko bude daň pri zákonnej sadzbe 0,25 %?","otazka_volna":"v prilohe zakona mame pri nasom katastri pri trvalych travnatych porastoch nulu, obec chce dat vlastnu hodnotu do vzn, kolko najviac moze a kolko zaplatim z 2 hektarov?","spravna_odpoved":"Ak je v prílohe č. 1 nulová hodnota pozemku, obec môže VZN určiť vlastnú hodnotu, ktorá však nesmie presiahnuť 50 % hodnoty pozemku podľa prílohy č. 1 určenej za OKRES, do ktorého príslušné katastrálne územie patrí. Maximum je teda 0,0922 × 0,5 = 0,0461 €/m2. Základ dane = 20 000 × 0,0461 = 922,00 €. Daň = 922,00 × 0,0025 = 2,3050, po zaokrúhlení na eurocenty nadol 2,30 €.","ustanovenie":"§ 7 ods. 5, § 8 ods. 1 a § 101 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. + príloha č. 1","citat":"namiesto nulovej hodnoty pozemku uvedenej v prílohe č. 1 sa použije hodnota pozemku za 1 m2 uvedená vo všeobecne záväznom nariadení, ktorá nesmie presiahnuť 50 % hodnoty pozemku podľa prílohy č. 1 určenej za okres, do ktorého príslušné katastrálne územie patrí","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/20260901","my":{"odpoved":"Na základe vašich údajov je maximálna hodnota, ktorú môže obec určiť vo všeobecne záväznom nariadení (VZN), **0,0000 €/m²**. Výsledná ročná daň z pozemkov pri zákonnej sadzbe je preto **0,00 €**.\n\nTu je podrobné vysvetlenie a výpočet:\n\n### 1. Určenie maximálnej hodnoty pozemku vo VZN\n\nPri určovaní hodnoty poľnohospodárskej pôdy (kam patria aj trvalé trávnaté porasty) má obec obmedzené možnosti, ako sa odchýliť od hodnôt stanovených v prílohe č. 1 k zákonu o miestnych daniach.\n\n*   **Priorita hodnoty:** Zákon uprednostňuje hodnotu určenú pre konkrétne katastrálne územie pred všeobecnou hodnotou pre celý okres. Vo vašom prípade je teda relevantná hodnota **0,0000 €/m²**. Hodnota pre okres (0,0922 €/m²) sa v tomto prípade nepoužije.\n*   **Limit pre VZN:** Podľa zákona o miestnych daniach môže obec vo svojom VZN určiť hodnotu poľnohospodárskej pôdy najviac o 50 % vyššiu, než je hodnota uvedená v prílohe č. 1 zákona.\n    *   *Tento údaj vychádza zo všeobecných znalostí zákona, keďže v poskytnutom kontexte sa táto špecifická limitácia pre poľnohospodársku pôdu nenachádza. Odporúčame overiť presné znenie v § 7 ods. 5 zákona č. 582/2004 Z. z.*\n*   **Výpočet maximálnej hodnoty:**\n    *   Základná hodnota podľa prílohy č. 1: 0,0000 €/m²\n    *   Maximálne navýšenie (50 %): 0,0000 € × 1,50 = **0,0000 €/m²**\n\nAj keď obec vydá VZN, v ktorom uplatní maximálne možné zákonné navýšenie, výsledná hodnota pre vaše pozemky zostane nula.\n\n### 2. Výpočet dane z pozemkov\n\nVýpočet sa vykoná na základe maximálnej možnej hodnoty, ktorú môže obec určiť.\n\n| Položka | Hodnota | Výpočet a vysvetlenie |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Výmera pozemku | 20 000 m² | Podľa zadania. |\n| Hodnota pozemku | 0,0000 €/m² | Maximálna možná hodnota určená vo VZN. |\n| **Základ dane** | **0,00 €** | 20 000 m² × 0,0000 €/m² |\n| Ročná sadzba dane | 0,25 % | Zákonná sadzba [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 8 ods. 1]. |\n| **Ročná daň** | **0,00 €** | 0,00 € × 0,25 % |\n\nVýsledná daň sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 101], čo v tomto prípade nemá vplyv na výsledok.\n\n### Záver\n\nKeďže východisková hodnota trvalých trávnatých porastov pre dané katastrálne územie je v prílohe zákona stanovená na nulu, obec nemá zákonnú možnosť určiť vo svojom VZN hodnotu vyššiu ako nula. Z tohto dôvodu vám nevzniká daňová povinnosť k dani z týchto pozemkov.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nHoci je výsledok jednoznačný, hodnota 0,0000 €/m² v prílohe zákona môže byť anomália alebo chyba. Odporúčame sledovať budúce novely zákona o miestnych daniach, či nedôjde k jej úprave. Kým je však v platnosti aktuálne znenie, postupuje sa podľa vyššie uvedeného výpočtu.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne aplikovala zákonné pravidlo pre prípad nulovej hodnoty v katastrálnom území a dospela k chybnej maximálnej hodnote 0,0000 €/m² a dani 0,00 € namiesto 0,0461 €/m² a 2,30 €."},"google":{"odpoved":"Ak je v prílohe č. 1 zákona o miestnych daniach pre katastrálne územie uvedená nulová hodnota pozemku, obec môže vo všeobecne záväznom nariadení (VZN) určiť vlastnú hodnotu. Táto hodnota však nesmie presiahnuť 50 % z hodnoty pôdy pre trvalé trávnaté porasty (TTP) stanovenej pre celý okres. Najvyššia hodnota, ktorú môže obec určiť, je teda 0,0461 €/m2 (50 % z 0,0922 €/m2).\n\nPri tejto najvyššej možnej hodnote a zákonnej sadzbe dane 0,25 % bude celková daňová povinnosť za 20 000 m2 predstavovať 230,50 €. Základ dane je 922 € (20 000 m2 * 0,0461 €/m2) a daň je 2,305 € (922 € * 0,25 %), avšak po zaokrúhlení podľa daňového poriadku je výsledná daň 230,50 €. Toto oprávnenie obce vyplýva z § 7 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výslednú sumu dane 230,50 € namiesto správnej sumy 2,30 € z dôvodu hrubej chyby pri zaokrúhľovaní."},"bez":{"odpoved":"Ak je v prílohe zákona uvedená nulová hodnota, obec môže vo všeobecne záväznom nariadení (VZN) určiť vlastnú hodnotu pozemku. Táto hodnota však nesmie presiahnuť hodnotu určenú pre susediace katastrálne územia v okrese, teda najviac 0,0922 €/m² podľa § 6 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach. Základ dane je v takom prípade 1 844 € (20 000 m² x 0,0922 €/m²). Ročná daň z pozemkov pri zákonnej sadzbe 0,25 % predstavuje sumu 4,61 €.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že hodnota nesmie presiahnuť celú hodnotu okresu (0,0922 €/m²) namiesto zákonom stanovených najviac 50 % hodnoty za okres (0,0461 €/m²), z čoho vyplýva aj nesprávny výpočet dane."}},{"oblast":"miestne-dane","otazka":"Spoločnosť zistila v roku 2026, že v priznaní k dani z nehnuteľností podanom na zdaňovacie obdobie roku 2023 uviedla nesprávnu (nižšiu) zastavanú plochu skladovej haly. Rozdiel dane za rok 2023 je 1 800 €. Dokedy môže podať dodatočné priznanie, akú pokutu jej obec uloží a môže tým istým podaním opraviť aj nesprávne uvedený účel využitia stavby?","otazka_volna":"zistili sme ze sme v roku 2023 dali na mesto mensiu plochu haly ako realne je, mozeme to este opravit a co za to bude? a mozeme naraz prehodit aj ucel vyuzitia?","spravna_odpoved":"Dodatočné priznanie možno podať najneskôr do štyroch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať priznanie — povinnosť vznikla v roku 2023, lehota teda uplynie 31. decembra 2027. Obec uloží pokutu vo výške 5 % z rozdielu medzi daňou vyrubenou na základe dodatočného priznania a daňou vyrubenou na základe pôvodného priznania: 5 % z 1 800 = 90 €. Účel využitia stavby dodatočným priznaním meniť NEMOŽNO. (Ak by nesprávnosť zistila až obec pri daňovej kontrole, pokuta by bola 10 % zo sumy, o ktorú sa daň rozhodnutím zvýši.)","ustanovenie":"§ 99c ods. 2 a § 99d ods. 6 a 7 zákona č. 582/2004 Z. z.","citat":"správca dane uloží pokutu vo výške 5 % z rozdielu medzi vyrubenou daňou na základe dodatočného priznania a daňou vyrubenou na základe priznania","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/20260901","my":{"odpoved":"Áno, spoločnosť je povinná opraviť nesprávne údaje. Lehota na podanie dodatočného priznania je **do 31. decembra 2027** a obec jej uloží pokutu vo výške **90 €**. Účel využitia stavby však týmto podaním zmeniť nemôže.\n\nPodrobnejšie vysvetlenie:\n\n### 1. Lehota na podanie dodatočného priznania\n\nDaňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že v pôvodnom priznaní neuviedol správne údaje. Lehota na podanie je najneskôr **do štyroch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať pôvodné priznanie** [Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku].\n\n*   **Priznanie za rok 2023:** Povinnosť podať toto priznanie vznikla v roku 2023 (podávalo sa do 31. januára 2023).\n*   **Koniec roka:** 31. december 2023.\n*   **Štvorročná lehota:** Plynie od 31. decembra 2023 a končí **31. decembra 2027**.\n\nSpoločnosť teda musí podať dodatočné priznanie najneskôr do tohto dátumu.\n\n### 2. Výška pokuty\n\nAk daňovník podá dodatočné priznanie, ktorým sa zvyšuje daň, správca dane (obec) mu uloží pokutu. V prípade dobrovoľného podania dodatočného priznania je sadzba pokuty **5 % z rozdielu dane** [Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku].\n\n*   **Rozdiel dane:** 1 800 €\n*   **Sadzba pokuty:** 5 %\n*   **Výpočet pokuty:** 1 800 € × 0,05 = **90 €**\n\nObec vyrubí spoločnosti dodatočnú daň 1 800 € a zároveň uloží pokutu 90 €.\n\n### 3. Zmena účelu využitia stavby\n\n**Nie, dodatočným priznaním nie je možné meniť účel využitia stavby.** Zákon o miestnych daniach to výslovne zakazuje [Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku].\n\nAk spoločnosť potrebuje zmeniť aj účel využitia, musí túto zmenu riešiť samostatne, pravdepodobne podaním nového (čiastkového) priznania k dani z nehnuteľností, ak k zmene účelu došlo v priebehu zdaňovacieho obdobia, a to v lehote do 30 dní od zmeny. Oprava historického účelu využitia v dodatočnom priznaní však nie je prípustná.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade so zákonom určila lehotu do 31. decembra 2027, výšku pokuty 90 € a zákaz zmeny účelu využitia stavby v dodatočnom priznaní."},"google":{"odpoved":"Dodatočné daňové priznanie za rok 2023 môžete podať najneskôr do 31. decembra 2028, keďže právo na vyrubenie dane zaniká po piatich rokoch od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať priznanie. Obec ako správca dane vám uloží pokutu, ktorá sa vypočíta z dlžnej sumy 1 800 € podľa sadzby odvodenej od základnej úrokovej sadzby ECB. Výpočet sankcie upravuje § 155 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok). Áno, v tom istom podaní môžete opraviť aj nesprávny účel využitia stavby, keďže dodatočné priznanie sa podáva, ak pôvodné neobsahovalo správne údaje. Táto možnosť vyplýva z § 16 ods. 4 Daňového poriadku.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu lehotu (do 31. decembra 2028 namiesto 2027), nesprávny výpočet a právny základ pokuty namiesto 5 % (90 €) podľa zákona o miestnych daniach a chybne tvrdí, že účel využitia stavby možno dodatočným priznaním zmeniť."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť môže podať dodatočné daňové priznanie do zániku práva vyrubiť daň, teda do 31. decembra 2028, v súlade s § 69 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok). Obec jej uloží pokutu za správny delikt, ktorá sa vypočíta ako súčin dorubenej dane (1 800 €) a súčtu základnej úrokovej sadzby ECB a 3 % p. a. za každý deň omeškania. Výška tejto pokuty však nesmie presiahnuť sumu v dodatočnom priznaní uvedeného zvýšenia dane, teda maximálne 1 800 € podľa § 155 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku. Áno, tým istým dodatočným priznaním môže spoločnosť opraviť aj nesprávne uvedený účel využitia stavby. V dodatočnom priznaní sa totiž uvádzajú všetky správne údaje, nielen tie, ktoré sa menia, v zmysle § 16 Daňového poriadku.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je vecne nesprávna vo všetkých bodoch: uvádza nesprávnu lehotu (do 31. decembra 2028 namiesto 2027), nesprávny výpočet a výšku pokuty podľa Daňového poriadku namiesto 5 % (90 €) podľa zákona o miestnych poplatkoch a nesprávne tvrdí, že účel využitia stavby možno dodatočným priznaním zmeniť."}},{"oblast":"miestne-dane","otazka":"Spoločnosť s r. o. má v obci prevádzkareň. Priemerný počet zamestnancov vykonávajúcich činnosť v tejto nehnuteľnosti je za rozhodujúce obdobie 8, z toho 3 majú v obci trvalý pobyt. Obec má vo VZN paušálny poplatok 0,10 € za osobu a kalendárny deň a ukazovateľ produkcie komunálnych odpadov počíta podľa § 79 ods. 3 zákona (koeficient podľa § 79 ods. 4 neurčila). Koľko zaplatí spoločnosť za komunálny odpad za rok 2026?","otazka_volna":"mame eserocku s prevadzkou v dedine, 8 ludi tam robi ale traja tam aj byvaju, obec ma 10 centov na osobu a den, kolko zaplatime za smeti za rok?","spravna_odpoved":"Do priemerného počtu zamestnancov sa nezapočítavajú osoby, ktoré majú v tejto obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt (tie už platia poplatok ako fyzické osoby). Ukazovateľ produkcie = 8 − 3 = 5. Poplatok = sadzba × počet kalendárnych dní zdaňovacieho obdobia × ukazovateľ = 0,10 × 365 × 5 = 182,50 € za rok 2026.","ustanovenie":"§ 77 ods. 2 písm. c), § 79 ods. 2 písm. b) a § 79 ods. 3 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z.","citat":"do počtu osôb sa nezapočítavajú osoby, ktoré majú v tejto obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/20260901","my":{"odpoved":"Spoločnosť za rok 2026 zaplatí poplatok za komunálny odpad vo výške **182,50 €**.\n\nPri výpočte sa vychádza z počtu zamestnancov, ktorí v obci nemajú trvalý ani prechodný pobyt. Zamestnanci s trvalým pobytom sa do základu pre výpočet poplatku pre právnickú osobu nezapočítavajú, pretože za nich platí poplatok obec v rámci paušálneho systému pre fyzické osoby.\n\n### Podrobný výpočet\n\nPodľa Vami uvedených informácií obec postupuje podľa § 79 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku. Tento paragraf stanovuje, že do počtu osôb pre výpočet poplatku sa **nezapočítavajú** osoby, ktoré majú v danej obci trvalý alebo prechodný pobyt [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 79, ods. 3, písm. a)].\n\nKeďže obec neurčila vo VZN koeficient podľa § 79 ods. 4, tento alternatívny spôsob výpočtu sa nepoužije.\n\nVýpočet je nasledovný:\n\n| Položka | Hodnota |\n| :--- | :--- |\n| Priemerný počet zamestnancov celkom | 8 |\n| Z toho s trvalým pobytom v obci | 3 |\n| **Počet osôb pre výpočet poplatku (8 - 3)** | **5** |\n| Sadzba poplatku na osobu a kalendárny deň | 0,10 € |\n| Počet kalendárnych dní v roku 2026 | 365 |\n| **Celkový ročný poplatok (5 osôb × 0,10 €/deň × 365 dní)** | **182,50 €** |\n\nVýsledná suma poplatku sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 101], v tomto prípade sa hodnota nemení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne vypočítala výslednú sumu poplatku 182,50 € a uviedla správne právne odôvodnenie vrátane odpočítania zamestnancov s trvalým pobytom v obci."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť zaplatí za komunálny odpad za rok 2026 sumu 182,50 €. Poplatok sa vypočíta ako súčin dennej sadzby (0,10 €), počtu kalendárnych dní v roku (365) a relevantného počtu zamestnancov. Pre výpočet ukazovateľa produkcie sa od priemerného počtu zamestnancov odpočítajú tí, ktorí majú v obci trvalý pobyt, teda základom pre výpočet je 5 osôb (8 - 3). Tento postup je v súlade s § 79 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu 182,50 € aj správny zákonný postup odpočítania zamestnancov s trvalým pobytom v obci."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť zaplatí za rok 2026 poplatok za komunálny odpad vo výške 182,50 €. Poplatok sa platí len za zamestnancov, ktorí nemajú v obci trvalý alebo prechodný pobyt, teda za 5 osôb (8 celkovo - 3 s trvalým pobytom). Toto oslobodenie vyplýva z § 77 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku. Výpočet je súčinom relevantného počtu zamestnancov, dennej sadzby a počtu dní v roku (5 osôb × 0,10 € × 365 dní). Spôsob výpočtu paušálneho poplatku pre podnikateľov upravuje § 79 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z.","spravne":true,"dovod":"Výsledná suma 182,50 € aj vecné odôvodnenie odpočítania zamestnancov s trvalým pobytom a výpočet sú vecne správne."}},{"oblast":"miestne-dane","otazka":"Živnostník má v obci trvalý pobyt a v živnostenskom registri má ako miesto podnikania uvedenú presne tú istú adresu, pričom na tejto adrese nemá zriadenú prevádzkareň. Platí poplatok za komunálny odpad raz alebo dvakrát? A ako by sa to zmenilo, ak by na tej adrese zriadenú prevádzkareň mal?","otazka_volna":"som zivnostnik a firmu mam na adrese kde aj byvam, obec mi poslala vymer za smeti dvakrat, raz ako obcanovi a raz ako podnikatelovi, je to spravne?","spravna_odpoved":"Ak má fyzická osoba v obci trvalý (alebo prechodný) pobyt a súčasne je podnikateľom, ktorého miestom podnikania je miesto tohto pobytu, a na tomto mieste NEMÁ zriadenú prevádzkareň, je poplatníkom len raz a poplatok platí iba raz z dôvodu trvalého alebo prechodného pobytu. Dvojitý výmer je v tomto prípade nesprávny. Ak by na tej istej adrese zriadenú prevádzkareň mal, výnimka sa neuplatní a je poplatníkom aj z titulu podnikania — teda platí dvakrát.","ustanovenie":"§ 77 ods. 2 písm. a) a c) a § 77 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z.","citat":"a v tomto mieste nemá zriadenú prevádzkareň, poplatníkom je len raz a poplatok platí iba raz z dôvodu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/20260901","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky posúdime obe situácie podľa platnej legislatívy.\n\n### 1. Miesto podnikania bez prevádzkarne (platba 1x)\n\n**V tomto prípade platí živnostník poplatok za komunálny odpad iba raz.**\n\nZákon o miestnych daniach a miestnom poplatku explicitne rieši súbeh trvalého pobytu a miesta podnikania na tej istej adrese. Ak na tejto adrese nie je zriadená prevádzkareň, fyzická osoba sa považuje za jedného poplatníka a platí poplatok len z titulu trvalého pobytu.\n\n*   **Právny základ:** Podľa § 77 ods. 3 Zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady platí:\n    > \"Ak má osoba podľa odseku 2 písm. a) v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a súčasne je podľa odseku 2 písm. c) fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie a miestom podnikania je miesto jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a **v tomto mieste nemá zriadenú prevádzkareň, poplatníkom je len raz a poplatok platí iba raz** z dôvodu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu.\"\n\n### 2. Miesto podnikania so zriadenou prevádzkarňou (platba 2x)\n\n**Ak by živnostník na adrese trvalého pobytu mal zriadenú aj prevádzkareň, situácia sa mení a vzniká mu povinnosť platiť poplatok dvakrát.**\n\nZriadením prevádzkarne prestáva platiť výnimka uvedená vyššie. V takom prípade obec eviduje na jednej adrese dvoch samostatných poplatníkov:\n\n1.  **Fyzickú osobu – občana** z titulu trvalého pobytu [§ 77 ods. 2 písm. a) zákona].\n2.  **Podnikateľa** z titulu užívania nehnuteľnosti (prevádzkarne) na účel podnikania [§ 77 ods. 2 písm. c) zákona].\n\nObec v takomto prípade vyrubí dva samostatné poplatky – jeden pre domácnosť a druhý pre podnikateľskú činnosť, pričom sadzby a spôsob výpočtu (napr. paušálny poplatok vs. množstvový zber) sa môžu pre podnikateľa líšiť v zmysle všeobecne záväzného nariadenia (VZN) danej obce.\n\n### Zhrnutie\n\n| Situácia | Počet platieb | Dôvod |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Trvalý pobyt + miesto podnikania **bez** prevádzkarne | **1x** | Zákonná výnimka, považuje sa za jedného poplatníka. |\n| Trvalý pobyt + miesto podnikania **so** zriadenou prevádzkarňou | **2x** | Súbeh dvoch samostatných poplatníkov (občan a podnikateľ). |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nVždy si overte konkrétne podmienky vo všeobecne záväznom nariadení (VZN) vašej obce, ktoré upravuje miestny poplatok za komunálny odpad. VZN môže obsahovať špecifické sadzby pre podnikateľov a podrobnosti o ohlasovacej povinnosti. Ak zriaďujete alebo rušíte prevádzkareň, nezabudnite túto skutočnosť ohlásiť obci v stanovenej lehote.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii a správne cituje zákonné ustanovenie o platbe poplatku raz bez prevádzkarne a dvakrát so zriadenou prevádzkarňou."},"google":{"odpoved":"V takomto prípade platí živnostník poplatok za komunálny odpad iba raz, a to ako fyzická osoba z titulu trvalého pobytu. Toto pravidlo, ktoré zamedzuje dvojitému poplatku, ustanovuje § 77 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady, avšak neplatí, ak obec zaviedla množstvový zber.\n\nAk by si živnostník na adrese trvalého pobytu zriadil aj prevádzkareň, platil by poplatok dvakrát. V takom prípade by mu vznikla povinnosť platiť poplatok raz ako fyzickej osobe s trvalým pobytom a druhýkrát ako podnikateľovi, ktorý na podnikanie užíva nehnuteľnosť. Táto druhá povinnosť vyplýva z § 77 ods. 2 písm. c) zákona č. 582/2004 Z. z.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že živnostník bez prevádzkarne platí poplatok iba raz a so zriadenou prevádzkarňou dvakrát."},"bez":{"odpoved":"Ak na adrese trvalého pobytu, ktorá je zároveň miestom podnikania, nie je zriadená prevádzkareň, živnostník platí poplatok za komunálny odpad iba raz ako fyzická osoba – občan. Povinnosť platiť poplatok ako podnikateľ mu v takomto prípade nevzniká, keďže na danom mieste nevykonáva činnosť, pri ktorej by produkoval odpad z podnikania. Ak by však na tejto adrese zriadil prevádzkareň, vznikol by súbeh a poplatok by platil dvakrát. V takom prípade by platil raz ako fyzická osoba za odpad z domácnosti a druhýkrát ako podnikateľ za odpad z prevádzkarne. Právna úprava je obsiahnutá v § 77 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že živnostník bez zriadenej prevádzkarne platí poplatok iba raz z dôvodu trvalého pobytu, zatiaľ čo pri zriadenej prevádzkarni platí poplatok dvakrát v súlade s § 77 zákona č. 582/2004 Z. z."}},{"oblast":"miestne-dane","otazka":"Spoločnosť si od 1. marca 2026 prenajala v obci kanceláriu; predtým v tejto obci nepôsobila. Ukazovateľ produkcie komunálnych odpadov je 4 osoby, obec má vo VZN paušálnu sadzbu 0,08 € za osobu a kalendárny deň. Dokedy musí spoločnosť oznámiť vznik poplatkovej povinnosti a akú sumu jej obec vyrubí za rok 2026?","otazka_volna":"od marca sme si otvorili kancelariu v inej obci, dokedy to mame nahlasit a kolko nam vyrubia za odpad za tento rok?","spravna_odpoved":"Poplatková povinnosť vzniká dňom, ktorým nastane skutočnosť zakladajúca poplatkovú povinnosť, teda 1. marca 2026. Vznik je poplatník povinný oznámiť obci do 30 dní odo dňa vzniku, teda najneskôr 31. marca 2026. Obec vyrubí pomernú časť poplatku odo dňa vzniku poplatkovej povinnosti do konca roka: 1. 3. – 31. 12. 2026 = 306 kalendárnych dní. Poplatok = 0,08 × 306 × 4 = 97,92 €.","ustanovenie":"§ 77 ods. 8, § 79 ods. 2 písm. b), § 80 ods. 1 a § 81 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z.","citat":"Poplatník je povinný v priebehu zdaňovacieho obdobia oznámiť obci vznik poplatkovej povinnosti do 30 dní odo dňa vzniku poplatkovej povinnosti","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/20260901","my":{"odpoved":"Samozrejme, tu je výpočet a vysvetlenie povinností vašej spoločnosti.\n\nSpoločnosť musí oznámiť vznik poplatkovej povinnosti najneskôr do **31. marca 2026**. Obec jej za rok 2026 vyrubí pomernú časť poplatku za komunálne odpady vo výške **979,20 €**.\n\n---\n\n### 1. Oznámenie vzniku poplatkovej povinnosti (Lehota)\n\nPoplatník je povinný oznámiť obci vznik poplatkovej povinnosti **do 30 dní** odo dňa jej vzniku [Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku..., § 80 ods. 1].\n\n*   **Vznik poplatkovej povinnosti:** 1. marec 2026\n*   **Začiatok plynutia lehoty:** 2. marec 2026\n*   **Koniec 30-dňovej lehoty:** 31. marec 2026\n\nKeďže 31. marec 2026 je utorok (pracovný deň), lehota sa neposúva. Spoločnosť musí svoju povinnosť ohlásiť najneskôr v tento deň.\n\n### 2. Výpočet poplatku za rok 2026\n\nKeďže poplatková povinnosť vznikla v priebehu roka, obec vyrubí pomernú časť poplatku za obdobie od vzniku povinnosti do konca roka [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 81 ods. 2].\n\nVýpočet je nasledovný:\n\n| Položka | Hodnota | Zdroj / Vysvetlenie |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Sadzba poplatku | 0,08 € / osoba / deň | Podľa VZN obce (zadané údaje) |\n| Ukazovateľ produkcie | 4 osoby | Zadané údaje |\n| Počet dní poplatkovej povinnosti v roku 2026 | 306 dní | Obdobie od 1. 3. 2026 do 31. 12. 2026 |\n| **Výpočet poplatku** | `4 osoby × 306 dní × 0,08 €/deň` | [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 79] |\n| **Vyrubený poplatok za rok 2026** | **979,20 €** | Výsledná suma sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 101] |\n\n### 3. Doplňujúce informácie\n\n*   **Vyrubenie a splatnosť:** Obec vám doručí formálne **rozhodnutie** o vyrubení poplatku. Vyrubený poplatok je splatný do 15 dní odo dňa, kedy toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 81 ods. 1].\n*   **Splátky:** Obec môže vo svojom rozhodnutí určiť aj platenie poplatku v splátkach [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 81 ods. 4].","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výslednú sumu poplatku 979,20 € namiesto správnych 97,92 €."},"google":{"odpoved":"Spoločnosť musí oznámiť vznik poplatkovej povinnosti do 30 dní, teda do 31. marca 2026. Obec jej za rok 2026 vyrubí poplatok vo výške 97,92 €. Táto suma sa vypočíta ako súčin počtu osôb (4), dennej sadzby (0,08 €) a počtu kalendárnych dní od 1. marca do 31. decembra 2026 (306 dní). Oznamovacia povinnosť vyplýva z § 80 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku. Výpočet poplatku sa riadi § 79 ods. 3 písm. b) rovnakého zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď obsahuje správnu lehotu (do 31. marca 2026), presnú vyrubenú sumu (97,92 €) aj správny postup výpočtu."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť je povinná oznámiť vznik poplatkovej povinnosti obci do 30 dní, teda do 31. marca 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 81 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady. Za rok 2026 obec vyrubí poplatok vo výške 97,92 €. Suma predstavuje súčin počtu osôb, dennej sadzby a počtu kalendárnych dní trvania poplatkovej povinnosti v danom roku (4 osoby × 0,08 € × 306 dní). Právny základ pre určenie paušálneho poplatku je v § 77 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje lehotu na oznámenie do 31. marca 2026 aj vypočítanú výšku poplatku 97,92 €."}},{"oblast":"miestne-dane","otazka":"Obec na rok 2026 neprijala (resp. neustanovila) vo všeobecne záväznom nariadení sadzbu poplatku za komunálne odpady. Podľa čoho sa poplatok určí a koľko zaplatí jedna fyzická osoba s trvalým pobytom v obci za celý rok 2026?","otazka_volna":"nasa obec zabudla schvalit vzn na poplatok za smeti na tento rok, tak co teraz, plati sa vobec nieco?","spravna_odpoved":"Ak obec neustanoví VZN sadzbu poplatku, zo zákona sa uplatní dolná hodnota paušálnej sadzby podľa § 78 ods. 1 písm. a), teda 0,02 € za osobu a kalendárny deň. Poplatok sa teda platí. Za celý rok 2026 (365 dní) je to 0,02 × 365 = 7,30 € na jednu osobu.","ustanovenie":"§ 78 ods. 1 písm. a) a § 78 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z.","citat":"Ak obec neustanoví všeobecne záväzným nariadením sadzbu poplatku podľa odseku 1 alebo sadzbu preddavku na poplatok podľa odseku 2, uplatní sa dolná hodnota sadzby poplatku podľa odseku 1 písm. a).","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/20260901","my":{"odpoved":"Ak obec na rok 2026 neustanovila vo svojom všeobecne záväznom nariadení (VZN) sadzbu poplatku za komunálne odpady, uplatní sa zákonná minimálna sadzba. Pre jednu fyzickú osobu s trvalým pobytom bude ročný poplatok za celý rok 2026 vo výške **7,30 €**.\n\nTo, že obec sadzbu neurčila, neznamená, že poplatok nemôže vyrubiť. Zákon s takouto situáciou počíta a stanovuje náhradné pravidlo.\n\n### Právny základ a výpočet\n\nPodľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, ak obec neustanoví sadzbu poplatku vo VZN, automaticky sa použije dolná hranica zákonného rozpätia pre paušálny poplatok.\n\n*   **Právny základ:** Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku, ak obec neustanoví sadzbu poplatku, uplatní sa dolná hodnota sadzby poplatku podľa § 78 ods. 1 písm. a).\n*   **Zákonná minimálna sadzba:** Táto dolná hodnota je stanovená na **0,02 €** za osobu a kalendárny deň [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 78 ods. 1 písm. a)].\n\n### Výpočet pre rok 2026\n\nVýpočet ročného poplatku pre jednu osobu je nasledovný:\n\n| Položka | Hodnota |\n| :--- | :--- |\n| Zákonná denná sadzba | 0,02 € |\n| Počet kalendárnych dní v roku 2026 | 365 |\n| **Celkový ročný poplatok (0,02 € × 365)** | **7,30 €** |\n\nMiestny poplatok sa v zmysle § 101 zákona č. 582/2004 Z. z. zaokrúhľuje na eurocenty nadol, v tomto prípade však výsledok zaokrúhlenie nevyžaduje. Obec vám teda vyrubí poplatok vo výške 7,30 € za rok 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza uplatnenie dolnej hodnoty sadzby 0,02 € na osobu a deň podľa príslušného zákonného ustanovenia a dospela k presnej sume 7,30 € za rok 2026."},"google":{"odpoved":"Ak obec na rok 2026 nestanovila sadzbu poplatku za komunálne odpady vo všeobecne záväznom nariadení, poplatok sa určí podľa zákona. V takomto prípade sa uplatní najnižšia zákonná sadzba, ktorá je 0,02 eura za osobu a kalendárny deň. Za celý rok 2026, ktorý má 365 dní, tak jedna fyzická osoba s trvalým pobytom zaplatí poplatok vo výške 7,30 eura. Tento postup vyplýva z § 78 ods. 3 v spojení s § 78 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne zodpovedá referenčnej odpovedi, pričom správne uvádza zákonný postup, sadzbu 0,02 € na deň aj výslednú sumu 7,30 € za rok 2026."},"bez":{"odpoved":"Ak obec neustanoví sadzbu poplatku vo všeobecne záväznom nariadení, použije sa najnižšia zákonná sadzba. Táto sadzba je 0,0066 eura za osobu a kalendárny deň. Za celý rok 2026, ktorý má 365 dní, tak jedna fyzická osoba s trvalým pobytom v obci zaplatí poplatok vo výške 2,41 eura (365 x 0,0066 €). Tento postup vyplýva z ustanovenia § 80 ods. 3 v nadväznosti na § 80 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu (zastaranú) dolnú sadzbu 0,0066 € namiesto 0,02 € na deň, z čoho vychádza aj nesprávna celková suma 2,41 € namiesto 7,30 €."}},{"oblast":"miestne-dane","otazka":"Prevádzkovateľ penziónu ubytoval montážneho pracovníka v roku 2026 na 95 prenocovaní (jeden nepretržitý pobyt). Obec má sadzbu dane za ubytovanie 1,50 € na osobu a prenocovanie. Aký je základ dane a koľko dane za ubytovanie odvedie penzión za tohto hosťa za rok 2026?","otazka_volna":"mam penzion a jeden chlap u mna spal 95 noci za rok, mesto ma 1,50 € za noc, ratam to zo vsetkych noci?","spravna_odpoved":"Základom dane je počet prenocovaní, najviac však 60 prenocovaní daňovníka u jedného platiteľa dane v jednom kalendárnom roku. Základ dane je preto 60 prenocovaní (nie 95). Daň = 60 × 1,50 = 90,00 €. Strop platí na jedného daňovníka u jedného platiteľa dane a na jeden kalendárny rok — ak by ten istý hosť prenocoval aj v inom ubytovacom zariadení iného prevádzkovateľa, tam sa počíta samostatne od nuly.","ustanovenie":"§ 39 a § 40 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.","citat":"Základom dane je počet prenocovaní, najviac však 60 prenocovaní daňovníka u jedného platiteľa dane v jednom kalendárnom roku.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/20260901","my":{"odpoved":"Penzión za tohto hosťa odvedie obci daň za ubytovanie vo výške **90,00 €**.\n\nHoci hosť v penzióne strávil 95 nocí, základ dane pre daň za ubytovanie je zákonom obmedzený. Podľa platnej legislatívy je základom dane počet prenocovaní, avšak **najviac 60 prenocovaní** na jedného daňovníka (hosťa) u jedného platiteľa dane (penziónu) v jednom kalendárnom roku [Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku, § 39].\n\nPreto sa do výpočtu zahrnie iba prvých 60 prenocovaní.\n\n### Výpočet dane za ubytovanie\n\n| Položka | Hodnota |\n| :--- | :--- |\n| Skutočný počet prenocovaní | 95 |\n| Maximálny počet prenocovaní pre základ dane | 60 |\n| **Základ dane (počet prenocovaní)** | **60** |\n| Sadzba dane na osobu a prenocovanie (určená obcou) | 1,50 € |\n| **Celková daň na odvod (60 prenocovaní × 1,50 €)** | **90,00 €** |\n\n**Zhrnutie:**\n*   **Platiteľom dane** je prevádzkovateľ penziónu, ktorý je povinný daň vybrať od hosťa a odviesť ju obci [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 38 ods. 2].\n*   **Daňovníkom** je ubytovaná fyzická osoba (montážny pracovník).\n*   **Základ dane** je v tomto prípade limitovaný na 60 prenocovaní, aj keď bol pobyt dlhší.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uviedla základ dane 60 prenocovaní na základe zákonného limitu a výslednú daň 90,00 €."},"google":{"odpoved":"Základom dane je počet 60 prenocovaní, nakoľko zákon obmedzuje maximálny počet prenocovaní na účely tejto dane. Celková daň za ubytovanie, ktorú penzión odvedie za tohto hosťa, je preto 90 € (60 prenocovaní × 1,50 €). Ubytovanie presahujúce 60 nocí už nepodlieha dani za ubytovanie. Tento výpočet vychádza z § 38 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza základ dane 60 prenocovaní aj výslednú daň 90 €, pričom samotné pravidlo o strope 60 nocí je vecné a správne."},"bez":{"odpoved":"Základom dane za ubytovanie je počet prenocovaní, teda 95. Celková výška dane, ktorú penzión odvedie za tohto hosťa, je 142,50 € (95 prenocovaní × 1,50 €). Základ dane je definovaný v § 40 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku. Výpočet dane vychádza zo sadzby určenej obcou podľa § 41 citovaného zákona. Prevádzkovateľ penziónu túto daň vyberie od hosťa a odvedie ju správcovi dane (obci).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nezohľadnila zákonný strop 60 prenocovaní u jedného platiteľa dane v kalendárnom roku, čo viedlo k nesprávnemu základu dane (95 namiesto 60) aj nesprávnej výške dane (142,50 € namiesto 90,00 €)."}},{"oblast":"miestne-dane","otazka":"Prevádzkovateľ apartmánového domu s ubytovacou kapacitou 12 lôžok si nesplnil oznamovaciu povinnosť k dani za ubytovanie a neurobil tak ani na základe písomnej výzvy obce. Obec určí daň podľa pomôcok za obdobie 180 dní, za ktoré si povinnosť nesplnil; sadzba dane je 1,00 € na osobu a prenocovanie. Akú minimálnu lehotu musí obec vo výzve poskytnúť a aký bude základ dane a daň určená podľa pomôcok?","otazka_volna":"neposlal som mestu hlasenia za apartmany a teraz mi pisu ze mi dan urcia podla pomocok, ako to vypocitaju ked mam 12 posteli?","spravna_odpoved":"Obec musí vo výzve určiť primeranú lehotu, ktorá nemôže byť kratšia ako osem dní. Základom dane pri určovaní dane podľa pomôcok je súčin ubytovacej kapacity zariadenia (počet lôžok) a počtu dní, za ktoré si platiteľ dane nesplnil oznamovaciu povinnosť: 12 × 180 = 2 160. Daň = 2 160 × 1,00 = 2 160,00 €. Na určovanie dane podľa pomôcok nemá vplyv vznik a zánik daňovej povinnosti podľa § 41 (teda ani to, či boli lôžka reálne obsadené).","ustanovenie":"§ 41b ods. 1 a 2 zákona č. 582/2004 Z. z.","citat":"Základom dane pri určovaní dane podľa pomôcok je súčin ubytovacej kapacity zariadenia (počet lôžok) v čase určenia dane podľa pomôcok a počtu dní v kalendárnom roku, za ktoré si platiteľ dane nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 41a.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/20260901","my":{"odpoved":"Obec musí vo výzve na splnenie oznamovacej povinnosti poskytnúť lehotu **najmenej 8 dní**. Pri následnom určení dane podľa pomôcok bude základ dane **2 160 prenocovaní** a výsledná daň vo výške **2 160,00 €**.\n\n### Minimálna lehota vo výzve\n\nAk si platiteľ dane za ubytovanie nesplní svoju oznamovaciu povinnosť, obec ho musí najprv písomne vyzvať na jej splnenie. Lehota určená v tejto výzve nesmie byť kratšia ako 8 dní [Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku..., § 41b ods. 1].\n\n### Výpočet dane podľa pomôcok\n\nKeďže prevádzkovateľ si povinnosť nesplnil ani na základe výzvy, obec pristúpi k určeniu dane podľa pomôcok.\n\n1.  **Zistenie základu dane:**\n    Základom dane je v tomto prípade súčin ubytovacej kapacity (počet lôžok) a počtu dní, za ktoré si platiteľ nesplnil oznamovaciu povinnosť [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 41b ods. 2].\n    *   Ubytovacia kapacita: 12 lôžok\n    *   Počet dní nesplnenia povinnosti: 180 dní\n    *   **Výpočet základu dane:** 12 lôžok × 180 dní = **2 160 prenocovaní**\n\n2.  **Určenie dane:**\n    Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a sadzby dane stanovenej obcou.\n    *   Základ dane: 2 160 prenocovaní\n    *   Sadzba dane: 1,00 € / prenocovanie\n    *   **Výpočet dane:** 2 160 prenocovaní × 1,00 €/prenocovanie = **2 160,00 €**\n\nVýsledná daň určená podľa pomôcok je 2 160,00 €. Podľa zákona o miestnych daniach sa daň zaokrúhľuje na eurocenty nadol [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 101], čo v tomto prípade výsledok nemení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza minimálnu lehotu najmenej 8 dní, ako aj správny výpočet základu dane (2 160) a výslednej dane (2 160,00 €) s odkazom na príslušné zákonné ustanovenia."},"google":{"odpoved":"Obec musí vo výzve na splnenie oznamovacej povinnosti poskytnúť lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako osem dní. Základ dane určí obec ako súčin ubytovacej kapacity a počtu dní, za ktoré si prevádzkovateľ nesplnil oznamovaciu povinnosť. V tomto prípade je základ dane 2 160 prenocovaní (12 lôžok x 180 dní). Daň určená podľa pomôcok tak predstavuje sumu 2 160 € (2 160 prenocovaní x 1,00 €). Tento postup vyplýva z § 41b ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza minimálnu lehotu ôsmich dní, výpočet základu dane (2 160) aj výslednú daň určenú podľa pomôcok (2 160 €) v súlade so zákonom."},"bez":{"odpoved":"Obec musí vo výzve na podanie daňového priznania poskytnúť lehotu najmenej 15 dní podľa § 15 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok). Pri určení dane podľa pomôcok môže obec predpokladať plnú obsadenosť ubytovacej kapacity. Základ dane bude v takom prípade 2 160 prenocovaní (12 lôžok x 180 dní). Daň určená podľa pomôcok tak bude vo výške 2 160 € (2 160 prenocovaní x 1,00 €). Tento postup je v súlade s § 48 Daňového poriadku, pričom základ dane je definovaný v § 38 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza minimálnu lehotu najmenej 15 dní namiesto zákonom stanovenej lehoty nie kratšej ako osem dní a odvoláva sa na nesprávne právne ustanovenia."}},{"oblast":"miestne-dane","otazka":"Daňovníkovi sa 12. februára 2026 narodilo šteňa, ktoré si ponechal. V obci vlastní byt a priznanie k dani z nehnuteľností tam už v minulosti podal. Obec má sadzbu dane za psa 40 € za jedného psa a kalendárny rok. Kedy vzniká daňová povinnosť, aké podanie a dokedy musí urobiť a koľko zaplatí za rok 2026?","otazka_volna":"nechal som si stastko co sa narodilo vo februari, odkedy zaň platim dan a kolko ked obec ma 40 eur za psa?","spravna_odpoved":"Predmetom dane je pes starší ako 6 mesiacov — šteňa narodené 12. 2. 2026 sa ním stane v auguste 2026. Daňová povinnosť vzniká prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa pes stal predmetom dane, teda 1. septembra 2026. Keďže daňovník už priznanie podal, podáva ČIASTKOVÉ priznanie k dani za psa najneskôr do 30 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti, teda do 1. októbra 2026. Obec vyrubí pomernú časť dane od septembra do decembra = 4 mesiace: 40 × 4/12 = 13,3333, po zaokrúhlení na eurocenty nadol 13,33 €.","ustanovenie":"§ 22 ods. 1, § 26, § 99b ods. 2, § 99e ods. 3 a § 101 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z.","citat":"Daňová povinnosť vzniká prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa pes stal predmetom dane podľa § 22 ods. 1, a zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom pes prestal byť predmetom dane.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/20260901","my":{"odpoved":"Na základe vašich informácií bude daňovník za šteňa narodené 12. februára 2026 platiť pomernú časť dane za 4 mesiace, čo pri sadzbe 40 € ročne predstavuje **daň vo výške 13,33 € za rok 2026**. Daňová povinnosť vzniká 1. septembra 2026 a daňovník je povinný podať čiastkové priznanie do 1. októbra 2026.\n\nTu je podrobný postup:\n\n### 1. Vznik daňovej povinnosti\n\nDaňová povinnosť nevzniká narodením šteňaťa, ale až momentom, keď sa stane predmetom dane.\n\n*   **Predmet dane:** Predmetom dane za psa je pes starší ako 6 mesiacov [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 22, ods. 1].\n*   **Dosiahnutie veku:** Šteňa narodené 12. februára 2026 dosiahne vek 6 mesiacov dňa 12. augusta 2026. Starším ako 6 mesiacov sa stáva nasledujúci deň, teda 13. augusta 2026. Mesiac, v ktorom sa pes stal predmetom dane, je teda **august 2026**.\n*   **Vznik povinnosti:** Daňová povinnosť vzniká prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa pes stal predmetom dane [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 26].\n*   **Dátum vzniku:** Vaša daňová povinnosť teda vzniká **1. septembra 2026**.\n\n### 2. Podanie a lehota\n\nKeďže ste v obci už v minulosti podávali priznanie k dani z nehnuteľností, nepodávate nové priznanie, ale tzv. čiastkové priznanie.\n\n*   **Typ podania:** Čiastkové priznanie k miestnym daniam.\n*   **Lehota na podanie:** Priznanie k dani za psa sa podáva do **30 kalendárnych dní** odo dňa vzniku daňovej povinnosti [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 99a, ods. 2].\n*   **Výpočet lehoty:** Lehota začína plynúť 2. septembra 2026 a uplynie **1. októbra 2026**. Keďže tento deň pripadá na štvrtok, lehota sa neposúva.\n\n### 3. Výška dane za rok 2026\n\nDaň za rok 2026 sa platí len v pomernej výške za mesiace, počas ktorých trvala daňová povinnosť.\n\n*   **Počet mesiacov:** Daňová povinnosť trvá od septembra do decembra 2026, teda spolu **4 mesiace**.\n*   **Výpočet:** Obec vyrubí pomernú časť ročnej sadzby.\n    *   (Ročná sadzba / 12 mesiacov) × Počet mesiacov daňovej povinnosti\n    *   (40,00 € / 12) × 4 = 13,3333... €\n*   **Zaokrúhlenie:** Miestne dane sa zaokrúhľujú na eurocenty **nadol** [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 101].\n*   **Výsledná daň:** Vyrubená daň za rok 2026 bude **13,33 €**.\n\nNa základe podaného čiastkového priznania vám obec doručí rozhodnutie (platobný výmer) s presnou sumou dane a údajmi na jej úhradu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii vrátane dátumu vzniku daňovej povinnosti (1. 9. 2026), typu podania (čiastkové priznanie), lehoty (1. 10. 2026) aj výslednej sumy dane (13,33 €)."},"google":{"odpoved":"Daňová povinnosť vzniká 1. septembra 2026, čo je prvý deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom pes dovŕšil vek 6 mesiacov, v súlade s § 22 ods. 1 a § 24 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach. Daňovník je povinný podať správcovi dane (obci) čiastkové priznanie k dani za psa, keďže už je u neho evidovaný ako daňovník dane z nehnuteľností. Lehota na podanie priznania je 30 dní od vzniku daňovej povinnosti, teda najneskôr do 1. októbra 2026, podľa § 99a ods. 2 citovaného zákona. Za rok 2026 zaplatí pomernú časť dane za štyri mesiace (september až december). Výška dane bude 13,33 € (4/12 z ročnej sadzby 40 €).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza dátum vzniku daňovej povinnosti (1. 9. 2026), typ podania (čiastkové priznanie), lehotu na jeho podanie (do 1. 10. 2026) aj konečnú výšku dane (13,33 €)."},"bez":{"odpoved":"Daňová povinnosť vzniká 1. septembra 2026, teda prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom pes dovŕšil vek 6 mesiacov. Daňovník je povinný podať čiastkové priznanie k dani za psa do 30 dní od tejto skutočnosti, teda najneskôr do 11. septembra 2026. Táto povinnosť vyplýva z § 29a ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach. Za rok 2026 zaplatí pomernú časť dane za štyri mesiace (september – december) vo výške 13,33 €. Výpočet pomernej časti dane upravuje § 24 ods. 3 citovaného zákona.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza lehotu na podanie priznania do 11. septembra 2026 namiesto správnej lehoty do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti (do 1. októbra 2026)."}},{"oblast":"miestne-dane","otazka":"Stavebná firma umiestnila na mestskom chodníku lešenie so záberom 12,3 m2 od 3. marca 2026 do 17. marca 2026 vrátane. Mesto má vo VZN sadzbu dane za užívanie verejného priestranstva 0,50 € za m2 a deň. Dokedy musela firma oznámiť zámer, koľko je daň a v akej lehote je splatná?","otazka_volna":"dali sme lesenie na chodnik na dva tyzdne, zabrali sme 12,3 m2, mesto ma 50 centov, kolko to bude a co sme mali nahlasit?","spravna_odpoved":"Zámer osobitného užívania verejného priestranstva musí daňovník oznámiť správcovi dane najneskôr v deň vzniku daňovej povinnosti, teda najneskôr 3. marca 2026. Sadzba sa určuje za každý aj ZAČATÝ m2 a každý aj ZAČATÝ deň: 12,3 m2 → 13 m2; 3. 3. – 17. 3. vrátane = 15 dní. Daň = 13 × 15 × 0,50 = 97,50 €. Vyrubená daň je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.","ustanovenie":"§ 32, § 33, § 34 a § 34a ods. 1 a 2 zákona č. 582/2004 Z. z.","citat":"Sadzbu dane za užívanie verejného priestranstva určí obec v eurách za každý aj začatý m2 osobitne užívaného verejného priestranstva a každý aj začatý deň.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/20260901","my":{"odpoved":"Na základe vašich údajov sú povinnosti a výška dane nasledovné:\n\n*   **Oznamovacia povinnosť:** Najneskôr **3. marca 2026**.\n*   **Výška dane:** **97,50 €**.\n*   **Splatnosť dane:** Do **15 dní** odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia obce o vyrubení dane.\n\n---\n\n### Podrobný rozpis\n\n#### 1. Oznamovacia povinnosť\n\nPodľa zákona o miestnych daniach je daňovník povinný oznámiť svoj zámer osobitného užívania verejného priestranstva správcovi dane (mestu/obci) **najneskôr v deň vzniku daňovej povinnosti** [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 34a, ods. 1]. Keďže daňová povinnosť vznikla dňom začatia užívania, teda 3. marca 2026, firma musela tento zámer oznámiť najneskôr v tento deň.\n\n#### 2. Výpočet dane\n\nDaň sa vypočíta ako súčin výmery, počtu dní a sadzby dane. Je dôležité si uvedomiť, že sadzba sa uplatňuje za každý **aj začatý m²** a každý **aj začatý deň** [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 33].\n\n| Položka | Hodnota | Vysvetlenie |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Výmera pre výpočet** | **13 m²** | Základom dane je výmera 12,3 m², ktorá sa pre účely výpočtu zaokrúhľuje na najbližší celý meter štvorcový nahor. |\n| **Počet dní užívania** | **15 dní** | Od 3. marca 2026 do 17. marca 2026 vrátane. |\n| **Sadzba dane (VZN)** | **0,50 € / m² / deň** | Podľa zadania. |\n| **Celková daň** | **97,50 €** | Výpočet: 13 m² × 15 dní × 0,50 €/m²/deň |\n\n```python\nimport sys\nsys.path.append('/home/runner/work/RAG_grounding_evals/RAG_grounding_evals/libs')\nfrom aac_tools.utils import vypocitaj\nvypocitaj(operacia=\"13 * 15 * 0.5\", zaokruhlenie_desatinne=2, formatovanie=True)\n```\n> **Výsledok: 97,50 €**\n\n#### 3. Splatnosť dane\n\nMesto vyrubí daň rozhodnutím. Vyrubená daň je splatná **do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia** [Zákon č. 582/2004 Z. z., § 34a, ods. 2]. Lehota teda neplynie od doručenia, ale až od momentu, kedy sa rozhodnutie stane právoplatným (zvyčajne po uplynutí lehoty na odvolanie).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza termín oznámenia (najneskôr 3. marca 2026), správnu výšku dane (97,50 €) so zohľadnením každého aj začatého m2 a dňa, ako aj lehotu splatnosti do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia."},"google":{"odpoved":"Firma musela oznámiť zámer užívania verejného priestranstva správcovi dane najneskôr v deň začatia užívania, teda 3. marca 2026, v súlade s § 34a ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach. Celková výška dane za 15 dní (od 3. 3. do 17. 3. vrátane) je 92,25 € (12,3 m² x 0,50 € x 15 dní). Daň vyrubí mesto rozhodnutím na základe oznámenia daňovníka. Vyrubená daň je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Túto lehotu splatnosti ustanovuje § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Výpočet dane je nesprávny, pretože nezohľadnil zákonné zaokrúhlenie na každý aj začatý m2 (13 m2 namiesto 12,3 m2), čo viedlo k nesprávnej sume dane 92,25 € namiesto 97,50 €."},"bez":{"odpoved":"Firma musela oznámiť zámer užívania verejného priestranstva najneskôr v deň jeho začatia, teda 3. marca 2026, v zmysle § 101 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach. Daň za 15 dní užívania predstavuje sumu 92,25 € (12,3 m2 x 0,50 € x 15 dní). Mesto vyrubí daň rozhodnutím (platobným výmerom). Vyrubená daň je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Túto lehotu ustanovuje § 102 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach.","spravne":false,"dovod":"Výška dane je vypočítaná nesprávne (92,25 € namiesto 97,50 €), pretože nebolo uplatnené zákonné pravidlo o zaokrúhľovaní na každý aj začatý m2 (13 m2)."}},{"oblast":"miestne-dane","otazka":"Živnostník používa na podnikanie celý rok 2026 osobné vozidlo kategórie M1 so zdvihovým objemom 1 598 cm3, ktoré je hybridné motorové vozidlo. Dátum prvej evidencie vozidla je október 2016. Koľko je daň z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2026?","otazka_volna":"jazdim na firmu hybridom 1,6 z roku 2016, kolko zaplatim na dani z motorovych vozidiel za tento rok?","spravna_odpoved":"Ročná sadzba podľa prílohy č. 1 pre M1 s objemom nad 1 500 do 2 000 cm3 je 148 €. Od prvej evidencie 10/2016 uplynulo do roku 2026 už 108 mesiacov základných pásiem (3 × 36, končia 09/2025), takže celý rok 2026 spadá do pásma „zvýši o 30 %“ (10/2025 – 09/2028): 148 × 1,30 = 192,40 €. Ročná sadzba upravená podľa veku sa pri hybridnom vozidle kategórie M1 zníži o 50 %: 192,40 × 0,5 = 96,20 €. Daň za rok 2026 je 96,20 €.","ustanovenie":"§ 6 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. d) a § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 361/2014 Z. z. + príloha č. 1","citat":"Ročná sadzba dane podľa odseku 1 sa pre vozidlá kategórie L, M1 a N1 zníži o 50 %, ak ide o a) hybridné motorové vozidlo","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/361/20250101","my":{"odpoved":"Samozrejme, vypočítajme daň z motorových vozidiel pre vaše vozidlo za zdaňovacie obdobie 2026.\n\nCelková daň z motorových vozidiel za rok 2026 je vo vašom prípade **96,20 €**.\n\nPre zdaňovacie obdobie 2026 sa postupuje podľa novely zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel, ktorá je účinná od 1. januára 2025. Táto novela zmenila spôsob úpravy sadzby dane podľa veku vozidla – namiesto predchádzajúcich znížení sa po 3 rokoch veku sadzba zvyšuje.\n\nVýpočet pozostáva z troch krokov:\n\n### 1. Určenie základnej ročnej sadzby dane\n\nZákladná ročná sadzba dane sa určí podľa zdvihového objemu valcov motora z prílohy č. 1 k zákonu. Pre osobné vozidlo (kategória M1) so zdvihovým objemom 1 598 cm³ (pásmo nad 1 500 do 2 000 cm³) je základná sadzba **148,00 €**.\n\n### 2. Úprava sadzby podľa veku vozidla\n\nVozidlo bolo prvýkrát evidované v októbri 2016. Pre zdaňovacie obdobie 2026 sa jeho vek pohybuje od 112. do 123. mesiaca od prvej evidencie. Podľa novej úpravy platnej od 1. 1. 2025 sa ročná sadzba pre vozidlá vo veku od 109 do 144 mesiacov **zvyšuje o 30 %** [Zákon č. 361/2014 Z. z., § 7, ods. 1].\n\n*   Výpočet upravenej sadzby: `148,00 € × 1,30 = 192,40 €`\n\n### 3. Zníženie sadzby pre hybridné vozidlo\n\nKeďže ide o hybridné motorové vozidlo kategórie M1, upravená ročná sadzba dane sa následne **znižuje o 50 %** [Zákon č. 361/2014 Z. z., § 7, ods. 2].\n\n*   Výpočet konečnej dane: `192,40 € × 0,50 = 96,20 €`\n\n---\n\n### Prehľad výpočtu\n\n| Položka | Výpočet | Suma |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Základná ročná sadzba dane (1 598 cm³) | | 148,00 € |\n| Zvýšenie o 30 % (vek 109-144 mesiacov) | 148,00 € × 1,30 | 192,40 € |\n| Zníženie o 50 % (hybridné vozidlo) | 192,40 € × 0,50 | 96,20 € |\n| **Celková daň za rok 2026** | | **96,20 €** |\n\nDaňové priznanie k dani z motorových vozidiel za rok 2026 je potrebné podať a daň zaplatiť do 31. januára 2027. Keďže tento deň pripadá na nedeľu, lehota sa posúva na najbližší pracovný deň, teda na **1. februára 2027**.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila základnú sadzbu, úpravu podľa veku vozidla aj zníženie pre hybridné vozidlo a dospela k zhodnej výslednej sume dane 96,20 €."},"google":{"odpoved":"Daň z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2026 je 96,20 €. Ročná sadzba dane pre vozidlo so zdvihovým objemom 1 598 cm3 je 148 € podľa Prílohy č. 1 k zákonu č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel. Keďže od prvej evidencie vozidla uplynulo viac ako 108 mesiacov (vek 109 až 144 mesiacov), táto sadzba sa zvyšuje o 30 % na 192,40 € (§ 7 ods. 1). Následne sa takto upravená ročná sadzba znižuje o 50 %, pretože ide o hybridné motorové vozidlo kategórie M1 (§ 7 ods. 2). Daňové priznanie je potrebné podať a daň zaplatiť do 31. januára 2027.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu výslednú sumu dane (96,20 €) a správne aplikuje všetky zákonné kroky výpočtu vrátane vekového zvýšenia a zníženia pre hybridné vozidlo."},"bez":{"odpoved":"Daň z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2026 je 72,90 €. Ročná sadzba dane pre osobné vozidlo so zdvihovým objemom 1 598 cm3 je 162 €. Táto sadzba sa najprv znižuje o 10 % v závislosti od veku vozidla, keďže od jeho prvej evidencie uplynulo viac ako 120 mesiacov. Následne sa takto upravená sadzba dane (145,80 €) znižuje o 50 %, pretože ide o hybridné motorové vozidlo. Výpočet vychádza z § 6, § 7 a prílohy č. 1 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu základnú ročnú sadzbu (162 € namiesto 148 €), nesprávnu úpravu podľa veku (zníženie o 10 % namiesto zvýšenia o 30 %) a výslednú sumu dane (72,90 € namiesto 96,20 €)."}},{"oblast":"miestne-dane","otazka":"Spoločnosť používala na podnikanie dodávku kategórie N1 s najväčšou technicky prípustnou celkovou hmotnosťou 3,2 t, dátum prvej evidencie marec 2008. Dňa 14. septembra 2026 bol do dokladov vozidla zapísaný prevod držby na inú firmu, ktorá vozidlo tiež používa na podnikanie. Koľko zaplatí za rok 2026 pôvodný a koľko nový daňovník?","otazka_volna":"predali sme firemnu dodavku v polovici septembra inej firme, je z roku 2008 a ma 3,2 tony, ako si rozdelime dan z motorovych vozidiel?","spravna_odpoved":"Ročná sadzba podľa prílohy č. 1a pre N1 s hmotnosťou nad 2 do 3,5 t je 212 €. Od prvej evidencie 03/2008 uplynulo viac ako 180 mesiacov (pásma a–e skončili 02/2023), takže platí zvýšenie o 50 %: 212 × 1,50 = 318,00 €. Pri zmene v osobe daňovníka v tom istom kalendárnom mesiaci zaniká daňová povinnosť pôvodnému daňovníkovi posledným dňom mesiaca (30. 9. 2026) a novému vzniká prvým dňom nasledujúceho mesiaca (1. 10. 2026). Pôvodný daňovník: 318,00/12 × 9 = 238,50 €. Nový daňovník: 318,00/12 × 3 = 79,50 €.","ustanovenie":"§ 7 ods. 1 písm. f), § 8 ods. 2 písm. e), § 8 ods. 5 a § 10 ods. 7 zákona č. 361/2014 Z. z. + príloha č. 1a","citat":"Ak dôjde počas toho istého kalendárneho mesiaca k zmene v osobe daňovníka pri tom istom predmete dane, vzniká daňová povinnosť novému daňovníkovi prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k uvedenej zmene","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/361/20250101","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na výpočet dane z motorových vozidiel pre oboch daňovníkov za rok 2026.\n\nCelková daň sa rozdelí medzi pôvodného a nového držiteľa vozidla podľa počtu mesiacov, počas ktorých boli daňovníkmi. Kľúčové je, že **za mesiac, v ktorom došlo k zmene držiteľa (september 2026), platia daň obaja daňovníci** – pôvodný aj nový.\n\nVýpočet prebieha v 3 krokoch:\n1.  Určenie obdobia daňovej povinnosti pre každého daňovníka.\n2.  Výpočet upravenej ročnej sadzby dane.\n3.  Výpočet pomernej časti dane pre každého daňovníka.\n\n---\n\n### 1. Určenie daňovníka a obdobia daňovej povinnosti\n\nPodľa zákona o dani z motorových vozidiel daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k zmene držiteľa, a novému držiteľovi vzniká prvým dňom toho istého mesiaca [Zákon č. 361/2014 Z. z., § 8, ods. 1 a 2].\n\n*   **Pôvodný daňovník:** Daňová povinnosť trvala od 1. januára 2026 do 30. septembra 2026, teda **9 mesiacov**.\n*   **Nový daňovník:** Daňová povinnosť vznikla 1. septembra 2026 a trvá do 31. decembra 2026, teda **4 mesiace**.\n\n### 2. Výpočet upravenej ročnej sadzby dane\n\n#### a) Základná ročná sadzba\nRočná sadzba dane pre vozidlá kategórie N1 sa nachádza v **prílohe č. 1a zákona č. 361/2014 Z. z.** a závisí od najväčšej technicky prípustnej celkovej hmotnosti. Pre vozidlo s hmotnosťou 3,2 t (3 200 kg) je základná ročná sadzba dane **150 €**.\n\n#### b) Úprava sadzby podľa veku vozidla\nRočná sadzba dane sa upravuje podľa veku vozidla, ktorý sa počíta v mesiacoch od dátumu prvej evidencie.\n\n*   **Dátum prvej evidencie:** marec 2008\n*   **Vek vozidla v roku 2026:** Viac ako 18 rokov (viac ako 216 mesiacov)\n\nPodľa platných pravidiel sa ročná sadzba dane pre vozidlá staršie ako 180 mesiacov **zvyšuje o 50 %** [Daň z motorových vozidiel — úprava ročnej sadzby podľa veku (od 2025), § 7 ods. 1 zák. 361/2014].\n\n*   **Výpočet upravenej ročnej sadzby:**\n    150 € (základná sadzba) + (150 € × 50 %) = **225 €**\n\n### 3. Výpočet pomernej časti dane\n\nPomerná časť dane sa vypočíta ako podiel upravenej ročnej sadzby a počtu mesiacov daňovej povinnosti.\n\n#### **Pôvodný daňovník (9 mesiacov)**\n*   **Výpočet:** (225 € / 12 mesiacov) × 9 mesiacov = 18,75 €/mesiac × 9 = **168,75 €**\n\n#### **Nový daňovník (4 mesiace)**\n*   **Výpočet:** (225 € / 12 mesiacov) × 4 mesiace = 18,75 €/mesiac × 4 = **75,00 €**\n\n### Zhrnutie\n\n| Daňovník | Obdobie daňovej povinnosti | Počet mesiacov | Výpočet | **Daň za rok 2026** |\n| :--- | :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Pôvodný** | 1. 1. 2026 – 30. 9. 2026 | 9 | (225 / 12) × 9 | **168,75 €** |\n| **Nový** | 1. 9. 2026 – 31. 12. 2026 | 4 | (225 / 12) × 4 | **75,00 €** |\n\n### Daňové priznanie a splatnosť\n\nObaja daňovníci sú povinní podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2026 a v rovnakej lehote daň aj zaplatiť. Lehota je do **31. januára 2027**. Keďže tento deň pripadá na nedeľu, lehota sa posúva na najbližší pracovný deň, ktorým je **pondelok, 1. februára 2027** [Daň z motorových vozidiel, § 27 ods. 4 daňového poriadku].","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne určila základnú sadzbu dane (150 € namiesto 212 €), nesprávne aplikovala pravidlo o vzniku daňovej povinnosti pri zmene držiteľa (novému vzniká až 1. 10., nie 1. 9.), a v dôsledku toho dospela k chybným výsledným sumám dane."},"google":{"odpoved":"Pri zmene držby vozidla v priebehu roka sa daňová povinnosť delí medzi pôvodného a nového daňovníka. Pôvodný daňovník zaplatí za rok 2026 pomernú časť dane vo výške 238,50 € a nový daňovník zaplatí 79,50 €. Daňová povinnosť pôvodného majiteľa zaniká koncom septembra 2026, zatiaľ čo novému majiteľovi vzniká od októbra 2026, v súlade s § 8 ods. 5 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel.\n\nRočná sadzba dane pre vozidlo kategórie N1 s hmotnosťou 3,2 t je 212 €. Keďže vozidlo bolo prvýkrát evidované v marci 2008, v roku 2026 je staršie ako 180 mesiacov, a preto sa ročná sadzba dane zvyšuje o 50 % na 318 € podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona. Pôvodný daňovník platí daň za 9 mesiacov (9/12 z 318 €) a nový daňovník za 3 mesiace (3/12 z 318 €).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď obsahuje vecne správne výpočty, správne sumy dane pre oboch daňovníkov (238,50 € a 79,50 €) a uvádza správne právne odôvodnenie vzniku a zániku daňovej povinnosti aj úpravy ročnej sadzby."},"bez":{"odpoved":"Pôvodný daňovník zaplatí pomernú časť dane za 8 mesiacov (január - august) vo výške 129,60 €. Nový daňovník zaplatí pomernú časť dane za 4 mesiace (september - december) vo výške 64,80 €. Daňová povinnosť pôvodného daňovníka zaniká k 31. augustu 2026 a novému vzniká 1. septembra 2026. Ročná sadzba dane 162 € je z dôvodu veku vozidla (viac ako 156 mesiacov) zvýšená o 20 % na 194,40 €. Uvedené vyplýva z § 7, § 8 ods. 3 a Prílohy č. 1 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne určila ročnú sadzbu dane, úpravu sadzby podľa veku vozidla aj rozdelenie mesiacov medzi daňovníkov, v dôsledku čoho sú výsledné sumy dane nesprávne."}},{"oblast":"miestne-dane","otazka":"Dopravca používa na podnikanie ťahač kategórie N3 s kódom druhu karosérie BC, 3 nápravy, najväčšia technicky prípustná hmotnosť jazdnej súpravy nad 40 t, hnacie nápravy s inými systémami pruženia (ročná sadzba podľa prílohy č. 1d je 780 €). Prvá evidencia: január 2015. V roku 2026 bolo vozidlo použité v rámci kombinovanej dopravy 34-krát, pričom pri 28 z týchto prepráv bola prekonaná vzdialenosť po železnici na území SR dlhšia ako 250 km. Má nárok na zníženie sadzby a koľko je daň za rok 2026?","otazka_volna":"vozime kamionom v kombinovanej doprave, tento rok sme mali 34 jazd, z toho 28 bolo cez pol Slovenska po zeleznici, mame narok na tu polovicnu dan?","spravna_odpoved":"Áno. Ak je prekonaná vzdialenosť po železnici na území SR dlhšia ako 250 km, takáto kombinovaná preprava sa na účely zníženia sadzby započíta dvakrát: 28 × 2 + 6 = 62 prepráv, čo je najmenej 60, takže nárok na zníženie ročnej sadzby o 50 % vzniká. Vekové pásmo: od prvej evidencie 01/2015 pripadá rok 2026 do pásma „zvýši o 30 %“ (01/2024 – 12/2026): 780 × 1,30 = 1 014,00 €. Po znížení o 50 %: 1 014,00 × 0,5 = 507,00 €. Zníženie sa uplatňuje v daňovom priznaní a pri vozidle N3 s karosériou BC sa použitie v kombinovanej doprave preukazuje potvrdením intermodálneho terminálu na prepravnom doklade.","ustanovenie":"§ 7 ods. 1 písm. d), § 7 ods. 3, 4, 5 a 6 zákona č. 361/2014 Z. z. + príloha č. 1d","citat":"Ak je prekonaná vzdialenosť po železnici na území Slovenskej republiky dlhšia ako 250 km, takáto kombinovaná preprava sa na účely zníženia sadzby dane započíta dvakrát.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/361/20250101","my":{"odpoved":"Áno, dopravca má nárok na zníženie sadzby dane, pretože splnil podmienku minimálneho počtu prepráv v rámci kombinovanej dopravy.\n\nVýsledná daň z motorových vozidiel za rok 2026 je **507,00 €**.\n\nTu je podrobný postup výpočtu:\n\n### 1. Posúdenie nároku na zníženie sadzby (kombinovaná doprava)\n\nPodľa zákona o dani z motorových vozidiel je možné znížiť ročnú sadzbu dane o 50 %, ak sa vozidlo v zdaňovacom období použilo v rámci kombinovanej dopravy **najmenej 60-krát** [Zákon č. 361/2014 Z. z., § 7, ods. 3].\n\nZákon zároveň stanovuje, že ak je prekonaná vzdialenosť po železnici na území SR dlhšia ako 250 km, takáto preprava sa na účely zníženia sadzby dane **započíta dvakrát** [Zákon č. 361/2014 Z. z., § 7, ods. 5].\n\nVo vašom prípade sa počet prepráv vypočíta nasledovne:\n*   **Bežné prepravy v kombinovanej doprave:** 34 celkovo - 28 prepráv nad 250 km = 6 prepráv\n*   **Prepravy nad 250 km (započítané dvakrát):** 28 prepráv × 2 = 56 prepráv\n*   **Celkový počet započítaných prepráv:** 6 + 56 = **62 prepráv**\n\nKeďže 62 prepráv je viac ako zákonom stanovený limit 60 prepráv, **podmienka na zníženie sadzby dane o 50 % je splnená.**\n\n### 2. Úprava sadzby dane podľa veku vozidla\n\nPre zdaňovacie obdobie 2026 platí systém úpravy ročnej sadzby dane v závislosti od veku vozidla, ktorý sa počíta od mesiaca prvej evidencie [Zákon č. 361/2014 Z. z., § 7, ods. 1].\n\n*   **Dátum prvej evidencie:** január 2015\n*   **Posudzované obdobie:** rok 2026\n\nDo konca roka 2026 uplynie od prvej evidencie presne 12 rokov, t. j. 144 kalendárnych mesiacov. Vozidlo sa tak nachádza v pásme **109 až 144 mesiacov** od prvej evidencie, pre ktoré sa ročná sadzba dane **zvyšuje o 30 %** [Daň z motorových vozidiel — úprava ročnej sadzby podľa veku (od 2025)].\n\n### 3. Výsledný výpočet dane za rok 2026\n\nVýpočet sa vykoná v nasledujúcom poradí: najprv sa základná sadzba upraví podľa veku vozidla a až následne sa z tejto upravenej sumy uplatní zníženie za kombinovanú dopravu.\n\n| Položka | Výpočet | Suma |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Základná ročná sadzba dane (príloha č. 1d) | | 780,00 € |\n| Zvýšenie o 30 % podľa veku vozidla | 780,00 € × 1,30 | 1 014,00 € |\n| Zníženie o 50 % (kombinovaná doprava) | 1 014,00 € × 0,50 | -507,00 € |\n| **Výsledná daň za rok 2026** | **1 014,00 € - 507,00 €** | **507,00 €** |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne posúdila nárok na zníženie sadzby za kombinovanú dopravu aj vekové pásmo vozidla a dospela k správnej výslednej dani 507,00 €."},"google":{"odpoved":"Daňovník nemá nárok na zníženie sadzby dane z titulu využívania vozidla v kombinovanej doprave. Ročná sadzba dane sa síce upravuje podľa veku vozidla, avšak pri veku od 109 do 144 mesiacov sa zvyšuje o 30 %. Nárok na 50 % zníženie sadzby pri kombinovanej doprave vzniká až pri použití vozidla najmenej 60-krát za rok. Hoci sa preprava nad 250 km po železnici na území SR započítava dvakrát (28 * 2 = 56 jázd), celkový počet jázd (56 + 6 zostávajúcich) je 62, čím je podmienka splnená. Výsledná daň za rok 2026 je 507 €, vypočítaná ako (780 * 1,30) * 0,50, v súlade s § 7 zákona č. 361/2014 Z. z.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď si priamo protirečí, keďže v prvej vete nesprávne tvrdí, že daňovník nemá nárok na zníženie sadzby, hoci následne vo výpočte zníženie uplatní a dospeje k správnej sume."},"bez":{"odpoved":"Nie, dopravca nemá nárok na zníženie sadzby dane z titulu kombinovanej dopravy. Nespĺňa totiž podmienku vykonania aspoň 60 prepráv v kombinovanej doprave počas zdaňovacieho obdobia, keďže ich vykonal iba 34. Na vozidlo sa neuplatní ani zníženie či zvýšenie sadzby dane podľa veku, keďže v roku 2026 spadá do pásma so sadzbou v základnej výške. Daň z motorových vozidiel za rok 2026 je preto v plnej výške ročnej sadzby, teda 780 €. Nárok na zníženie sadzby upravuje § 8 ods. 4 a úpravu sadzby podľa veku § 7 ods. 1 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne tvrdí, že dopravca nemá nárok na zníženie sadzby (nezapočítala jazdy nad 250 km po železnici dvakrát), nesprávne určila vekové pásmo a dospela k chybnej výslednej dani 780 € namiesto 507 €."}},{"oblast":"miestne-dane","otazka":"Živnostník, ktorý používal na podnikanie vozidlo, zomrel 18. apríla 2026. Kedy sa končí jeho zdaňovacie obdobie na účely dane z motorových vozidiel, kto a dokedy podá daňové priznanie, kedy je daň splatná a dokedy najneskôr možno požiadať o predĺženie lehoty?","otazka_volna":"otec bol zivnostnik a zomrel v aprili, mal auto na firmu, kto ma podat priznanie na dan z motorovych vozidiel a dokedy?","spravna_odpoved":"Zdaňovacie obdobie sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom daňovník zomrel, teda 30. apríla 2026. Daňové priznanie je povinný podať dedič; ak je dedičov viac, ten, komu to vyplýva z dohody dedičov, inak dediča určí správca dane. Lehota je do troch mesiacov po mesiaci, v ktorom daňovník zomrel, teda do 31. júla 2026, a posledným dňom tejto lehoty je daň aj splatná. O predĺženie lehoty možno požiadať, ak dedič žiadosť podá najneskôr 15 dní pred jej uplynutím, teda najneskôr 16. júla 2026. Ak dedičstvo pripadlo Slovenskej republike, daňové priznanie sa nepodáva.","ustanovenie":"§ 9 ods. 2 a 7 a § 10 ods. 7 zákona č. 361/2014 Z. z.","citat":"Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po mesiaci, v ktorom daňovník zomrel, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/361/20250101","my":{"odpoved":"Na základe úmrtia živnostníka dňa 18. apríla 2026 platia pre daň z motorových vozidiel nasledujúce pravidlá a lehoty:\n\n**Zdaňovacie obdobie sa končí 30. apríla 2026.** Lehota na podanie daňového priznania je **do 31. júla 2026** a v tej istej lehote je daň aj splatná. Žiadosť o predĺženie lehoty je potrebné podať najneskôr **16. júla 2026**.\n\nTu je podrobný rozpis jednotlivých povinností:\n\n### 1. Zdaňovacie obdobie\nZdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý zomrel, sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom zomrel.\n*   **Dátum úmrtia:** 18. apríl 2026\n*   **Koniec zdaňovacieho obdobia:** **30. apríl 2026**\n    *   *Zdroj: § 9 ods. 7 Zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel*\n\n### 2. Kto podáva daňové priznanie\nDaňové priznanie je povinný podať dedič.\n*   **Ak je viac dedičov:** Priznanie podáva ten dedič, ktorý je určený v dohode dedičov.\n*   **Ak sa dedičia nedohodnú:** Dediča, ktorý podá daňové priznanie, určí správca dane.\n    *   *Zdroj: § 9 ods. 7 Zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel*\n\n### 3. Lehota na podanie daňového priznania a splatnosť dane\nDaňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po mesiaci, v ktorom daňovník zomrel. V posledný deň tejto lehoty je daň aj splatná.\n*   **Mesiac úmrtia:** Apríl 2026\n*   **Lehota 3 mesiace po mesiaci úmrtia:** Máj, Jún, Júl 2026\n*   **Termín na podanie DP a splatnosť dane:** **do 31. júla 2026** (piatok, lehota sa neposúva)\n    *   *Zdroj: § 9 ods. 2 a ods. 7 Zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel*\n\n### 4. Žiadosť o predĺženie lehoty\nDedič môže požiadať správcu dane o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania. Žiadosť však musí podať v stanovenej lehote.\n*   **Lehota na podanie žiadosti:** Najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.\n*   **Výpočet:** 31. júl 2026 - 15 dní = 16. júl 2026\n*   **Posledný deň na podanie žiadosti:** **16. júl 2026** (štvrtok)\n    *   *Zdroj: § 9 ods. 7 Zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel*\n\n### Zhrnutie termínov\n\n| Udalosť                                      | Dátum / Lehota     |\n| :------------------------------------------- | :----------------- |\n| Dátum úmrtia daňovníka                       | 18. apríl 2026     |\n| Koniec posledného zdaňovacieho obdobia       | 30. apríl 2026     |\n| Lehota na podanie daňového priznania          | **31. júl 2026**   |\n| Splatnosť dane                               | **31. júl 2026**   |\n| Najneskorší termín na žiadosť o predĺženie lehoty | **16. júl 2026**   |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne uvádza koniec zdaňovacieho obdobia, okruh povinných osôb, lehotu na podanie daňového priznania, splatnosť dane aj najneskorší termín na podanie žiadosti o predĺženie lehoty."},"google":{"odpoved":"Zdaňovacie obdobie sa v tomto prípade končí 30. apríla 2026, teda posledným dňom mesiaca, v ktorom daňovník zomrel (§ 9 ods. 7 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel). Daňové priznanie je povinný podať dedič (prípadne jeden z dedičov po vzájomnej dohode) do troch mesiacov po mesiaci úmrtia, teda najneskôr do 31. júla 2026. V tejto istej lehote je vypočítaná daň aj splatná (§ 9 ods. 8 zákona č. 361/2014 Z. z.). O predĺženie lehoty na podanie daňového priznania môže dedič požiadať správcu dane. Žiadosť musí byť podaná najneskôr 15 dní pred uplynutím pôvodnej lehoty, teda do 16. júla 2026 (§ 49 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, uplatňovaný analogicky).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa pri predĺžení lehoty nesprávne odvoláva na zákon o dani z príjmov namiesto príslušného ustanovenia zákona o dani z motorových vozidiel (§ 9 ods. 7 zákona č. 361/2014 Z. z.), čo podľa rubriky predstavuje nesprávne právne pravidlo v odôvodnení."},"bez":{"odpoved":"Zdaňovacie obdobie sa končí 30. apríla 2026, teda posledným dňom mesiaca, v ktorom daňovník zomrel, v súlade s § 8 ods. 6 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel. Daňové priznanie je povinný podať dedič alebo správca dedičstva, a to do troch mesiacov po uplynutí mesiaca úmrtia, teda najneskôr do 31. júla 2026. Táto lehota vyplýva z § 15 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok). V rovnakej lehote, teda do 31. júla 2026, je daň aj splatná. O predĺženie lehoty na podanie priznania možno požiadať najneskôr 15 dní pred jej uplynutím, teda do 16. júla 2026, podľa § 15 ods. 2 Daňového poriadku.","spravne":false,"dovod":"Hoci sú výsledné dátumy zhodné, odpoveď obsahuje nesprávne právne odôvodnenie, keďže lehotu a predĺženie odvodzuje z Daňového poriadku namiesto lex specialis zákona o dani z motorových vozidiel (§ 9 ods. 2 a 7)."}},{"oblast":"obchodne-pravo-zmluvy","otazka":"Dve s. r. o. (obe podnikatelia) podpísali 4. 5. 2026 listinu nazvanú „Zmluva o poskytovaní služieb\", ktorej predmetom je oprava a náter strechy výrobnej haly za 46 000 € bez DPH. V zmluve je dojednané, že sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o príkaznej zmluve. Podľa akého zmluvného typu a ktorého zákona sa vzťah v skutočnosti posúdi a rozhodne o tom názov zmluvy, ktorý strany zvolili?","otazka_volna":"Dali sme si opraviť strechu na hale, papier sme nazvali zmluva o službách a napísali sme tam občiansky zákonník. Platí to tak, ako sme to pomenovali?","spravna_odpoved":"Nie, názov listiny nerozhoduje. Oprava stavby alebo jej časti je zo zákona vždy dielom, preto ide o zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka (§ 536 ods. 2 druhá veta ObZ), a keďže ide o vzťah medzi dvoma podnikateľmi týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 ObZ), spravuje sa Obchodným zákonníkom. Strany sa od toho odchýliť nemôžu: § 261 je podľa § 263 ods. 1 ObZ kogentný, § 262 ods. 1 ObZ dovoľuje voľbu Obchodného zákonníka len opačným smerom (pre vzťahy, ktoré pod § 261 nespadajú) a podľa § 263 ods. 2 ObZ sa strany nemôžu odchýliť ani od základných ustanovení pre jednotlivé zmluvné typy. Zmluvné odvolanie sa na príkaznú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka teda právnu kvalifikáciu nezmení — uplatnia sa ustanovenia o zmluve o dielo vrátane § 548 ods. 1 (nárok na cenu vzniká vykonaním diela) a § 562 ods. 2 (lehoty na oznámenie vád).","ustanovenie":"§ 536 ods. 1 a 2, § 261 ods. 1 a § 263 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník","citat":"Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-2","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií sa zmluvný vzťah posúdi ako **Zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka**. Názov zmluvy ani nesprávne uvedený právny predpis nie sú pre posúdenie rozhodujúce.\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Posúdenie podľa obsahu, nie podľa názvu\n\nV slovenskom právnom poriadku platí zásada, že právne úkony (vrátane zmlúv) sa posudzujú podľa ich obsahu, nie podľa ich pomenovania. Ak je obsah zmluvy v rozpore s jej názvom, prednosť má vždy skutočný obsah a vôľa strán, ktorú prejavili.\n\n### 2. Identifikácia správneho zmluvného typu: Zmluva o dielo\n\nPredmetom vašej zmluvy je \"oprava a náter strechy výrobnej haly\". Obchodný zákonník definuje zmluvu o dielo veľmi presne a pre tento prípad má špeciálne ustanovenie:\n\n*   **Podľa § 536 ods. 2 Zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.**\n\nOprava a náter strechy výrobnej haly jednoznačne spĺňa definíciu \"opravy alebo úpravy stavby alebo jej časti\". Preto ide o zmluvu o dielo.\n\nDojednanie o tom, že sa má vzťah spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka o príkaznej zmluve, je neplatné, pretože príkazná zmluva sa týka zariadenia určitej záležitosti alebo vykonania inej činnosti pre príkazcu, nie zhotovenia hmotne zachyteného výsledku, akým je oprava stavby.\n\n### 3. Určenie rozhodujúceho zákona: Obchodný zákonník\n\nKeďže zmluvnými stranami sú dve spoločnosti s ručením obmedzeným (podnikatelia) a zmluvný vzťah sa týka ich podnikateľskej činnosti, ich vzťah sa primárne spravuje **Obchodným zákonníkom**.\n\nAj keď si strany môžu v niektorých prípadoch dohodnúť, že ich vzťah sa bude spravovať Občianskym zákonníkom, nemôžu tak urobiť v rozpore s kogentnými (záväznými, nemennými) ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ustanovenia definujúce základné zmluvné typy, ako je zmluva o dielo na opravu stavby, sa považujú za kogentné.\n\n### Záver\n\nBez ohľadu na to, že ste zmluvu nazvali \"Zmluva o poskytovaní služieb\" a odkázali ste na príkaznú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka, váš zmluvný vzťah sa bude právne posudzovať ako **zmluva o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka**. Všetky práva a povinnosti, zodpovednosť za vady, omeškanie a ďalšie aspekty sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v plnom rozsahu určila, že názov zmluvy nerozhoduje a vzťah sa posúdi ako zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka."},"google":{"odpoved":"Právny vzťah sa posúdi ako zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy je oprava a úprava stavby, čo sa podľa zákona vždy považuje za dielo. Keďže ide o vzťah medzi dvoma podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti, spravuje sa Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník). Názov zmluvy, ktorý strany zvolili, nie je pre právne posúdenie rozhodujúci, podstatný je jej skutočný obsah. Nesprávne dojednanie o použití Občianskeho zákonníka je neplatné, pretože úprava zmluvy o dielo medzi podnikateľmi je v tomto prípade kogentná.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v zhode s referenciou uvádza, že ide o zmluvu o dielo podľa Obchodného zákonníka a že zvolený názov ani voľba Občianskeho zákonníka nie sú rozhodujúce."},"bez":{"odpoved":"Tento zmluvný vzťah sa posúdi ako zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka, keďže jeho predmetom je zhotovenie, oprava a úprava veci. Názov zmluvy ani vôľa strán podriadiť vzťah Občianskemu zákonníku nie sú rozhodujúce. Právny úkon sa totiž posudzuje podľa svojho obsahu, aj keď je nesprávne označený. Keďže ide o vzťah medzi dvoma podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti, aplikuje sa Obchodný zákonník. Právna úprava je obsiahnutá v § 536 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a v § 41a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila zmluvný typ ako zmluvu o dielo podľa Obchodného zákonníka a správne konštatovala, že názov zmluvy ani vôľa strán nie sú rozhodujúce, pretože právny úkon sa posudzuje podľa svojho obsahu."}},{"oblast":"obchodne-pravo-zmluvy","otazka":"Zmluva o dielo medzi dvoma s. r. o. určila cenu 180 000 € na základe rozpočtu, pri ktorom sa v zmluve výslovne nezaručuje jeho úplnosť (§ 547 ods. 2 ObZ). Počas prác sa objavila potreba nepredvídaných činností a zhotoviteľ 8. 6. 2026 oznámil požiadavku na zvýšenie ceny o 21 000 € (teda na 201 000 €). Môže objednávateľ z tohto dôvodu odstúpiť od zmluvy a aká je presná hranica sumy zvýšenia, od ktorej mu toto právo vzniká?","otazka_volna":"Robili nám halu podľa rozpočtu, teraz chcú o dvadsaťjeden tisíc viac. Môžeme od toho odstúpiť, alebo musíme doplatiť?","spravna_odpoved":"Áno, môže odstúpiť, a to bez zbytočného odkladu. Právo odstúpiť vzniká, ak požadované zvýšenie presahuje 10 % ceny určenej na základe rozpočtu, teda pri rozpočte 180 000 € je hranica zvýšenia 18 000 € (cena 198 000 €). Zhotoviteľ žiada zvýšenie o 21 000 €, čo je 11,67 % rozpočtovej ceny, takže hranica je prekročená. Pri odstúpení je objednávateľ povinný nahradiť zhotoviteľovi časť ceny zodpovedajúcu rozsahu čiastočného vykonania diela podľa rozpočtu (§ 547 ods. 5 druhá veta ObZ).","ustanovenie":"§ 547 ods. 2 a ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník","citat":"Objednávateľ môže bez zbytočného odkladu odstúpiť od zmluvy, ak zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny podľa odsekov 2 a 3 o sumu, ktorá presahuje o viac ako 10 % cenu určenú na základe rozpočtu.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-547.odsek-5","my":{"odpoved":"Áno, v tomto prípade **môže objednávateľ odstúpiť od zmluvy**, pretože požadované zvýšenie ceny presahuje zákonom stanovený 10 % limit.\n\nPresná hranica, od ktorej vzniká objednávateľovi právo na odstúpenie, je navýšenie o viac ako **18 000 €**. Keďže zhotoviteľ požaduje navýšenie o 21 000 €, táto podmienka je splnená.\n\n---\n\n### Podrobný výpočet a právny základ\n\nVzťah medzi dvoma s.r.o. sa riadi Obchodným zákonníkom. Situáciu, ktorú popisujete, rieši § 547 ods. 5 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.\n\n1.  **Určenie limitu pre odstúpenie od zmluvy:**\n    *   Pôvodná cena diela podľa rozpočtu: 180 000 €\n    *   Zákonný limit pre vznik práva na odstúpenie: 10 % z ceny určenej rozpočtom\n    *   Výpočet limitu:\n        ```\n        180 000 € × 10 % = 18 000 €\n        ```\n\n2.  **Posúdenie požiadavky zhotoviteľa:**\n    *   Zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny o: 21 000 €\n    *   Porovnanie: **21 000 € je viac ako 18 000 €**.\n\n**Záver:**\nPretože požadované zvýšenie ceny (21 000 €) presahuje o viac ako 10 % cenu určenú na základe rozpočtu (18 000 €), objednávateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy [Zákon č. 513/1991 Zb., § 547 ods. 5].\n\n### Dôležité upozornenia a ďalší postup\n\n*   **Lehota na odstúpenie:** Objednávateľ musí od zmluvy odstúpiť **bez zbytočného odkladu** po tom, čo mu zhotoviteľ oznámil požiadavku na zvýšenie ceny. Odporúča sa urobiť tak písomne s doručenkou pre právnu istotu.\n*   **Povinnosť úhrady za vykonanú prácu:** Aj v prípade odstúpenia je objednávateľ povinný nahradiť zhotoviteľovi časť ceny, ktorá zodpovedá rozsahu už čiastočne vykonaného diela podľa pôvodného rozpočtu [Zákon č. 513/1991 Zb., § 547 ods. 5].\n*   **Alternatíva k odstúpeniu:** Ak objednávateľ od zmluvy neodstúpi, bude musieť akceptovať zvýšenie ceny. Ak by so zvýšením nesúhlasil, ale nechcel by od zmluvy odstúpiť, o primeranom zvýšení ceny by na návrh zhotoviteľa rozhodoval súd [Zákon č. 513/1991 Zb., § 547 ods. 4].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPred formálnym odstúpením od zmluvy odporúčam vyčísliť hodnotu už vykonaných prác a pokúsiť sa so zhotoviteľom dohodnúť na sume odplaty za čiastočné plnenie. Predídete tak prípadným budúcim sporom o jej výšku. Ak sa nedohodnete, je kľúčové mať presnú dokumentáciu (napr. stavebný denník, fotodokumentáciu) o stave diela ku dňu odstúpenia.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že objednávateľ môže odstúpiť bez zbytočného odkladu, správne stanovuje 10 % limit (18 000 €) a uvádza aj povinnosť nahradiť časť ceny podľa rozpočtu."},"google":{"odpoved":"Áno, objednávateľ môže z tohto dôvodu odstúpiť od zmluvy, pretože požadované zvýšenie ceny o 21 000 € presahuje 10 % z pôvodnej ceny. Právo odstúpiť od zmluvy vzniká objednávateľovi, ak zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny o sumu, ktorá presahuje o viac ako 10 % cenu určenú na základe rozpočtu. V tomto prípade je presná hranica sumy zvýšenia, od ktorej toto právo vzniká, akékoľvek navýšenie presahujúce 18 000 € (10 % z 180 000 €). Objednávateľ tak musí urobiť bez zbytočného odkladu po tom, čo mu zhotoviteľ oznámil požiadavku na zvýšenie ceny. Toto právo vyplýva z ustanovenia § 547 ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza možnosť odstúpenia od zmluvy bez zbytočného odkladu aj presnú hranicu zvýšenia presahujúcu 18 000 € (10 % z rozpočtu) v súlade s § 547 ods. 5 Obchodného zákonníka."},"bez":{"odpoved":"Áno, objednávateľ môže od zmluvy odstúpiť, pretože požadované zvýšenie ceny o 21 000 € presahuje zákonom stanovenú hranicu. Právo na odstúpenie vzniká, ak zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny o sumu, ktorá presahuje o viac ako 10 % cenu určenú na základe rozpočtu. V tomto prípade je presná hranica sumy zvýšenia 18 000 € (10 % z 180 000 €). Objednávateľ musí od zmluvy odstúpiť bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o zvýšení ceny dozvedel. Toto právo vyplýva z § 547 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza záver o možnosti odstúpenia, presnú hranicu zvýšenia 18 000 € (10 %) aj lehotu bez zbytočného odkladu, pričom nesprávne uvedený odsek ustanovenia nemení správnosť použitého právneho pravidla."}},{"oblast":"obchodne-pravo-zmluvy","otazka":"Zhotoviteľ odovzdal objednávateľovi (obe strany s. r. o.) prístavbu skladovej haly 15. 6. 2021. Zmluva nedojednala žiadnu záruku za akosť. Dňa 10. 9. 2026 objednávateľ prvýkrát zistil skrytú vadu izolácie a hneď nasledujúci deň ju zhotoviteľovi písomne oznámil. Prizná súd objednávateľovi práva z vád diela a aká objektívna lehota tu platí?","otazka_volna":"Halu nám postavili pred piatimi rokmi, záruku sme nemali napísanú a teraz sme našli skrytú chybu. Reklamovali sme hneď. Uspejeme na súde?","spravna_odpoved":"Nie, súd práva z vád neprizná. Pri stavbách platí objektívna lehota päť rokov od odovzdania predmetu diela na oznámenie vád (pri ostatných dielach dva roky). Pri odovzdaní 15. 6. 2021 uplynula päťročná lehota 15. 6. 2026, takže oznámenie z 11. 9. 2026 je oneskorené a súd na námietku zhotoviteľa právo z vád neprizná (§ 562 ods. 3 ObZ v spojení s § 428 ods. 2 — na zmeškanie súd prihliadne len na námietku zhotoviteľa). Skutočnosť, že vadu nebolo možné zistiť skôr a že bola oznámená bez zbytočného odkladu, na tomto výsledku nič nemení — päťročnú lehotu by mohla nahradiť len dojednaná záručná doba. Jedinou zákonnou výnimkou je § 428 ods. 3 ObZ (vady sú dôsledkom skutočností, o ktorých zhotoviteľ v čase odovzdania vedel alebo musel vedieť), čo tu z opisu prípadu nevyplýva.","ustanovenie":"§ 562 ods. 2 písm. c) a ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník","citat":"bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-562.odsek-2","my":{"odpoved":"**Nie, súd s najväčšou pravdepodobnosťou objednávateľovi práva z vád diela neprizná, pretože uplynula zákonná objektívna lehota na ich uplatnenie.** Hoci ste vadu oznámili ihneď po jej zistení, toto oznámenie prišlo po uplynutí maximálnej päťročnej lehoty od odovzdania stavby.\n\nPodrobná analýza situácie je nasledovná:\n\n### Právny základ\n\nKeďže zmluvný vzťah je medzi dvoma podnikateľskými subjektmi (s.r.o.), riadi sa Zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Konkrétne ide o ustanovenia o zmluve o dielo a zodpovednosti za vady.\n\nKľúčovým ustanovením je § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý stanovuje lehoty na oznámenie vád diela. Ak tieto lehoty nie sú dodržané, súd právo z vád diela neprizná.\n\n### Analýza lehôt na uplatnenie vád\n\nObchodný zákonník rozoznáva dve kľúčové lehoty, ktoré musia byť splnené súčasne:\n\n1.  **Subjektívna lehota:** Objednávateľ musí vadu oznámiť \"bez zbytočného odkladu\" po tom, čo ju zistil.\n    *   Vo vašom prípade bola vada zistená 10. 9. 2026 a oznámená 11. 9. 2026. **Túto podmienku ste splnili.**\n\n2.  **Objektívna lehota:** Oznámenie musí prísť najneskôr do určitej doby od odovzdania diela. Táto lehota je konečná (prekluzívna) a jej uplynutím právo zaniká.\n    *   Podľa § 562 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka je táto lehota **pri stavbách päť rokov od odovzdania predmetu diela**. Pre ostatné diela je lehota dva roky.\n    *   Prístavba skladovej haly je jednoznačne považovaná za stavbu.\n\n### Výpočet objektívnej lehoty\n\n*   **Dátum odovzdania diela:** 15. 6. 2021\n*   **Dĺžka objektívnej lehoty pre stavby:** 5 rokov\n*   **Koniec objektívnej lehoty:** **15. 6. 2026**\n\nVadu ste zistili a oznámili až v septembri 2026, teda takmer tri mesiace po uplynutí tejto zákonnej päťročnej lehoty.\n\n### Zhrnutie a dôsledok\n\n| Udalosť | Dátum | Posúdenie |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Odovzdanie stavby | 15. 6. 2021 | Začiatok plynutia 5-ročnej lehoty |\n| **Koniec 5-ročnej objektívnej lehoty** | **15. 6. 2026** | **Právo na uplatnenie vád zaniklo** |\n| Zistenie skrytej vady | 10. 9. 2026 | Po uplynutí objektívnej lehoty |\n| Oznámenie vady zhotoviteľovi | 11. 9. 2026 | Hoci subjektívne včas, objektívne neskoro |\n\nKeďže ide o **prekluzívnu lehotu**, jej zmeškaním právo na uplatnenie zodpovednosti za vady zaniklo v celom rozsahu. Súd na zánik práva prihliada z úradnej povinnosti (ex offo), aj keby zhotoviteľ túto námietku nevzniesol.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPri preberaní stavieb je kľúčové vykonať dôkladnú prehliadku. Pre odhalenie skrytých vád v rámci zákonnej lehoty je vhodné zvážiť pravidelné odborné inšpekcie stavby, najmä pred koncom päťročnej lehoty. Po jej uplynutí je akékoľvek uplatňovanie nárokov zo zákonnej zodpovednosti za vady (ak nebola dohodnutá dlhšia záručná doba) vylúčené.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že ide o prekluzívnu lehotu, na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti (ex offo), hoci podľa § 562 ods. 3 v spojení s § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka súd na oneskorené oznámenie vád prihliadne len na námietku zhotoviteľa."},"google":{"odpoved":"Nie, súd s najväčšou pravdepodobnosťou objednávateľovi práva z vád diela neprizná. Právo zo zodpovednosti za skryté vady zaniklo, pretože objednávateľ neoznámil vady včas. Pri stavbách je nutné skryté vady písomne oznámiť zhotoviteľovi najneskôr do piatich rokov od odovzdania diela. Táto objektívna lehota uplynula 15. 6. 2026, teda pred zistením a oznámením vady. Právnym základom je ustanovenie § 562 ods. 2 písm. b) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne tvrdí, že právo zo zodpovednosti za vady zaniklo (pričom ide o preklúziu uplatnenia na súde na námietku, nie zánik práva) a odkazuje na nesprávne písmeno b) namiesto c) v § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka."},"bez":{"odpoved":"Nie, súd objednávateľovi práva z vád diela s najväčšou pravdepodobnosťou neprizná, pretože jeho právo zaniklo. Pri vadách stavby je objednávateľ oprávnený uplatniť si nároky zo skrytých vád najneskôr do piatich rokov od jej odovzdania. Táto objektívna prekluzívna lehota uplynula dňa 15. 6. 2026, avšak vada bola zistená až po tomto termíne. Právo objednávateľa tak zaniklo a súd na zánik práva prihliada z úradnej povinnosti. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 562 ods. 2 v spojení s § 563 ods. 2 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že ide o prekluzívnu lehotu, na ktorej zánik súd prihliada z úradnej povinnosti, pričom podľa § 562 ods. 3 v spojení s § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka súd neprizná právo len na námietku zhotoviteľa."}},{"oblast":"obchodne-pravo-zmluvy","otazka":"Účtovnícka firma (mandatár) vedie klientovi (mandant) účtovníctvo na základe mandátnej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, ktorá výpoveď osobitne neupravuje. Účtovnícka firma doručila klientovi písomnú výpoveď 10. 9. 2026 bez uvedenia neskoršieho času účinnosti. Ku ktorému dňu výpoveď nadobudne účinnosť a ako by sa termín líšil, keby zmluvu vypovedal klient?","otazka_volna":"Dali sme klientovi výpoveď z vedenia účtovníctva. Dokedy mu to ešte musíme robiť? A keby nám dal výpoveď on, platí to hneď?","spravna_odpoved":"Výpoveď mandatára nadobudne účinnosť 31. 10. 2026, teda ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená mandantovi (doručené v septembri 2026 → účinnosť ku koncu októbra 2026). Naopak, ak zmluvu vypovie mandant, výpoveď nadobúda účinnosť už dňom, keď sa o nej mandatár dozvedel alebo mohol dozvedieť, ak výpoveď neurčuje neskoršiu účinnosť (§ 574 ods. 1 a 2 ObZ). Za činnosť uskutočnenú odo dňa výpovede do jej účinnosti má mandatár nárok na úhradu nákladov podľa § 572 ObZ a na časť odplaty primeranej dosiahnutému výsledku (§ 575 ods. 4 ObZ).","ustanovenie":"§ 574 ods. 1 a 2 a § 575 ods. 1 a 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník","citat":"Mandatár môže zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená mandantovi, ak z výpovede nevyplýva neskorší čas.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-575.odsek-1","my":{"odpoved":"Na základe Obchodného zákonníka sa účinnosť výpovede mandátnej zmluvy líši podľa toho, ktorá strana ju podáva.\n\n-   Ak zmluvu vypovedá **účtovnícka firma (mandatár)**, výpoveď nadobudne účinnosť **31. októbra 2026**.\n-   Ak by zmluvu vypovedal **klient (mandant)**, výpoveď by bola účinná **ihneď dňom doručenia**, teda 10. septembra 2026.\n\nTu je podrobné vysvetlenie oboch situácií:\n\n### 1. Výpoveď zo strany účtovníckej firmy (mandatára)\n\nPretože vaša zmluva neupravuje výpoveď osobitne, uplatní sa zákonná úprava.\n\n*   **Právny základ:** Podľa § 575 ods. 1 Obchodného zákonníka môže mandatár (účtovník) vypovedať zmluvu s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená mandantovi (klientovi) [Zákon č. 513/1991 Zb., § 575, ods. 1].\n*   **Aplikácia na váš prípad:**\n    *   Doručenie výpovede: **10. september 2026**\n    *   Mesiac nasledujúci po doručení: **október 2026**\n    *   Koniec nasledujúceho mesiaca: **31. október 2026**\n*   **Povinnosti po výpovedi:** Aj po podaní výpovede je účtovník povinný upozorniť klienta na opatrenia, ktoré treba urobiť, aby sa predišlo vzniku škody (napr. odovzdanie účtovných dokladov, upozornenie na blížiace sa daňové termíny) [Zákon č. 513/1991 Zb., § 575, ods. 2].\n*   **Nárok na odplatu:** Účtovník má nárok na úhradu nákladov a na primeranú časť odplaty za činnosť vykonanú do dňa účinnosti výpovede [Zákon č. 513/1991 Zb., § 575, ods. 4].\n\n### 2. Výpoveď zo strany klienta (mandanta)\n\nAk by zmluvu vypovedal klient, platia výrazne odlišné a pre klienta výhodnejšie pravidlá.\n\n*   **Právny základ:** Podľa § 574 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka môže mandant (klient) zmluvu vypovedať kedykoľvek a výpoveď nadobúda účinnosť dňom, keď sa o nej mandatár (účtovník) dozvedel alebo mohol dozvedieť, pokiaľ vo výpovedi nie je uvedený neskorší termín [Zákon č. 513/1991 Zb., § 574, ods. 1, 2].\n*   **Aplikácia na váš prípad:**\n    *   Doručenie výpovede: **10. september 2026**\n    *   Účinnosť výpovede: **10. september 2026**\n*   **Povinnosti po výpovedi:** Od účinnosti výpovede je účtovník povinný nepokračovať v činnosti, ale musí klienta upozorniť na opatrenia potrebné na odvrátenie hroziacej škody [Zákon č. 513/1991 Zb., § 574, ods. 3].\n*   **Nárok na odplatu:** Aj v tomto prípade má účtovník nárok na úhradu nákladov a primeranú časť odplaty za činnosť riadne vykonanú do dňa účinnosti výpovede [Zákon č. 513/1991 Zb., § 574, ods. 4].\n\n### Prehľadné porovnanie\n\n| Kritérium | Výpoveď podaná účtovníkom (mandatárom) | Výpoveď podaná klientom (mandantom) |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Právny základ** | § 575 Obchodného zákonníka | § 574 Obchodného zákonníka |\n| **Účinnosť výpovede** | Ku koncu mesiaca nasledujúceho po doručení | Dňom doručenia (okamžite) |\n| **Príklad (doručenie 10. 9. 2026)** | **31. október 2026** | **10. september 2026** |\n| **Povinnosti po výpovedi** | Upozorniť na opatrenia na odvrátenie škody | Nepokračovať v činnosti, upozorniť na opatrenia na odvrátenie škody |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nHoci zákon stanovuje tieto lehoty, v praxi je vždy lepšie dohodnúť sa na termíne ukončenia spolupráce a podmienkach odovzdania agendy písomne (napr. dodatkom k zmluve alebo dohodou o ukončení). Predídete tak prípadným sporom o rozsah vykonaných prác a výšku odplaty za posledné obdobie. Pre budúce zmluvy odporúčam výpovednú lehotu a spôsob odovzdania agendy priamo v zmluve upraviť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne určuje účinnosť výpovede mandatára k 31. 10. 2026 aj okamžitú účinnosť pri výpovedi mandantom ku dňu doručenia v súlade s § 574 a § 575 Obchodného zákonníka."},"google":{"odpoved":"Výpoveď daná účtovníckou firmou (mandatárom) nadobudne účinnosť 31. októbra 2026. Vyplýva to z ustanovenia § 575 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, podľa ktorého je výpovedná lehota do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená. Ak by zmluvu vypovedal klient (mandant), výpoveď by bola účinná už dňom doručenia, teda 10. septembra 2026. Tento postup umožňuje § 574 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ktorý oprávňuje mandanta vypovedať zmluvu kedykoľvek.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne uvádza dátum účinnosti výpovede mandatára (31. 10. 2026) aj okamžitú účinnosť dňom doručenia pri výpovedi mandanta vrátane správnych zákonných ustanovení."},"bez":{"odpoved":"Výpoveď podaná účtovníckou firmou (mandatárom) nadobudne účinnosť ku koncu kalendárneho štvrťroka nasledujúceho po štvrťroku, v ktorom bola doručená, teda k 31. decembru 2026. Vyplýva to z ustanovenia § 575 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Ak by zmluvu vypovedal klient (mandant), výpoveď by bola účinná dňom, keď sa o nej účtovnícka firma dozvedela, teda už 10. septembra 2026. Toto pravidlo upravuje § 574 ods. 2 Obchodného zákonníka.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza účinnosť výpovede mandatára ku koncu nasledujúceho kalendárneho štvrťroka (31. decembra 2026) namiesto konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca (31. októbra 2026)."}},{"oblast":"obchodne-pravo-zmluvy","otazka":"Komitent (veľkoobchod s nábytkom, s. r. o.) odovzdal na základe komisionárskej zmluvy komisionárovi (predajňa, s. r. o.) tovar na predaj v obstarávacej cene 38 000 €. K 31. 12. 2026 je celý tento tovar nepredaný na sklade komisionára. Komu k tomuto dňu patrí vlastnícke právo k tovaru a v zásobách ktorej z oboch účtovných jednotiek sa tovar vykáže?","otazka_volna":"Dali sme nábytok do predajne na komisiu, do konca roka sa nič nepredalo. Kto to má mať v sklade v účtovníctve — my alebo oni?","spravna_odpoved":"Vlastnícke právo k tovaru zverenému komisionárovi na predaj patrí k 31. 12. 2026 stále komitentovi — komitent ho stráca až okamihom, keď vlastníctvo nadobudne tretia osoba (kupujúci). Tovar preto v zásobách vykazuje komitent (veľkoobchod) vo svojej súvahe v sume 38 000 €, nie komisionár. Komisionár tovar vo vlastných zásobách neúčtuje, vedie ho len v podsúvahovej evidencii; do svojich výnosov zaúčtuje iba odplatu (províziu), na ktorú mu nárok vzniká splnením povinností podľa § 584 až 586 ObZ (§ 587 ods. 2 ObZ).","ustanovenie":"§ 577, § 583 ods. 1 a § 587 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník","citat":"K hnuteľným veciam zvereným komisionárovi na predaj má komitent vlastnícke právo, dokiaľ ho nenadobudne tretia osoba.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-583.odsek-1","my":{"odpoved":"**Vlastnícke právo k nepredanému tovaru patrí komitentovi (veľkoobchodu) a tovar sa k 31. 12. 2026 vykáže v zásobách komitenta v hodnote 38 000 €.** Komisionár (predajňa) tento tovar vo svojom účtovníctve vedie len na mimosúvahových alebo analytických účtoch.\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Vlastnícke právo\n\nPodľa Obchodného zákonníka pri komisionárskom predaji nedochádza k prevodu vlastníckeho práva z komitenta na komisionára. Komisionár tovar iba preberá do úschovy a koná v cudzom mene na vlastný účet.\n\n- **Právny základ:** Vlastnícke právo k hnuteľným veciam zvereným komisionárovi na predaj má komitent, a to až dovtedy, kým ho nenadobudne tretia osoba (kupujúci) [Zákon č. 513/1991 Zb., § 583 ods. 1].\n- **Dôsledok:** Keďže tovar v hodnote 38 000 € nebol k 31. 12. 2026 predaný konečnému zákazníkovi, jeho vlastníkom zostáva vaša spoločnosť (komitent). Fyzické umiestnenie tovaru na sklade komisionára na tom nič nemení.\n\n### 2. Účtovné hľadisko\n\nZásada \"prednosť obsahu pred formou\" v účtovníctve znamená, že sa majetok vykazuje u tej účtovnej jednotky, ktorá ho ekonomicky ovláda a znáša riziká a úžitky spojené s jeho vlastníctvom.\n\n- **Účtovanie u komitenta (Veľkoobchod):**\n    - Tovar odovzdaný komisionárovi zostáva zaúčtovaný v zásobách komitenta.\n    - Až do momentu, kým komisionár neoznámi predaj tovaru tretej osobe, komitent vykazuje tento tovar na svojich účtoch zásob (napr. účet 132 - Tovar na sklade a v predajniach, s použitím analytickej evidencie pre tovar u komisionára).\n    - Vyskladnenie tovaru zo zásob a zaúčtovanie tržby vykoná komitent až na základe vyúčtovania od komisionára o uskutočnenom predaji.\n\n- **Účtovanie u komisionára (Predajňa):**\n    - Komisionár pri prevzatí tovaru neúčtuje o náraste vlastných zásob, pretože tovar nevlastní.\n    - Prijatý tovar je povinný evidovať na mimosúvahových účtoch alebo v samostatnej analytickej evidencii (tzv. pomocná kniha). Tým zabezpečí prehľad o cudzom majetku, za ktorý zodpovedá.\n    - Do svojich nákladov a výnosov účtuje až v momente predaja, a to vo výške svojej dohodnutej odmeny (provízie).\n\n### Zhrnutie\n\n| Aspekt | Komitent (Veľkoobchod s nábytkom, s. r. o.) | Komisionár (Predajňa, s. r. o.) |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Vlastnícke právo k 31. 12. 2026** | **Áno**, je vlastníkom tovaru. | **Nie**, nie je vlastníkom tovaru. |\n| **Evidencia v účtovníctve** | Tovar v hodnote **38 000 €** je súčasťou jeho **súvahových zásob**. | Tovar eviduje len **mimosúvahovo** (v podsúvahe) alebo v analytickej evidencii. |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 583 ods. 1 Obchodného zákonníka uvádza, že vlastníkom zostáva komitent a tovar v hodnote 38 000 € vykáže vo svojich zásobách komitent, zatiaľ čo komisionár ho vedie len podsúvahovo."},"google":{"odpoved":"Vlastnícke právo k nepredanému tovaru patrí k 31. 12. 2026 komitentovi (veľkoobchod s nábytkom, s. r. o.). Vyplýva to z podstaty komisionárskej zmluvy, podľa ktorej komitent zostáva vlastníkom tovaru až do momentu jeho predaja tretej osobe. Toto ustanovuje § 583 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.\n\nV súlade s tým sa tovar vykáže v zásobách účtovnej jednotky komitenta. Komisionár (predajňa, s. r. o.) tento tovar neúčtuje vo svojom majetku, ale ho vedie na podsúvahových účtoch. Táto povinnosť vyplýva z Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania (konkrétne z princípu účtovania majetku, kde sa účtuje len o majetku, ku ktorému má účtovná jednotka vlastnícke právo).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že vlastnícke právo k tovaru patrí komitentovi a tovar sa vykáže v zásobách komitenta, pričom komisionár ho vedie len na podsúvahe."},"bez":{"odpoved":"Vlastnícke právo k nepredanému tovaru patrí komitentovi, keďže k prevodu vlastníctva na tretiu osobu nedošlo. Vyplýva to z § 580 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Z tohto dôvodu sa tovar v hodnote 38 000 € k 31. 12. 2026 vykáže v zásobách účtovnej jednotky komitenta. Komisionár tento tovar neúčtuje na súvahových účtoch, ale sleduje ho na podsúvahových účtoch. Uvedený postup je v súlade s § 17 ods. 14 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú postupy účtovania pre podnikateľov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa opiera o nesprávne zákonné ustanovenie (§ 580 ods. 1 namiesto § 583 ods. 1 Obchodného zákonníka), čo podľa záväznej rubriky predstavuje nesprávne právne pravidlo v odôvodnení."}},{"oblast":"obchodne-pravo-zmluvy","otazka":"Prenajímateľ a nájomca (obaja podnikatelia) podpísali písomnú zmluvu o nájme predajne — nebytového priestoru. Zmluva obsahuje predmet a účel nájmu, čas nájmu a výšku mesačného nájomného 1 450 €, ale neuvádza splatnosť nájomného ani spôsob jeho platenia. Aký je právny osud takejto zmluvy?","otazka_volna":"Máme písomne prenajatú predajňu, je tam suma nájmu aj na čo to je, ale nikde nie je, kedy a ako sa to platí. Je to v poriadku?","spravna_odpoved":"Zmluva je neplatná, a to od začiatku (absolútna neplatnosť). Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov vyžaduje nielen písomnú formu, ale aj to, aby zmluva obsahovala predmet a účel nájmu, výšku a SPLATNOSŤ nájomného a SPÔSOB jeho platenia (a ak nejde o nájom na neurčitý čas, aj čas, na ktorý sa nájom uzaviera). Ak zmluva tieto náležitosti neobsahuje, je podľa § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. neplatná — teda neplatná od začiatku, nie iba doplniteľná. Poskytnuté plnenia sa potom vysporiadajú ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.","ustanovenie":"§ 3 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov","citat":"Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-3","my":{"odpoved":"Na základe vami opísanej situácie je takáto zmluva o nájme nebytového priestoru **neplatná**.\n\nPrávny základ pre tento záver sa nachádza v Zákone č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.\n\n### Podrobné zdôvodnenie\n\nZákon presne definuje podstatné náležitosti, ktoré musí písomná zmluva o nájme nebytového priestoru obsahovať, aby bola platná. Sú to:\n*   predmet a účel nájmu,\n*   výška a **splatnosť nájomného**,\n*   **spôsob platenia nájomného**,\n*   čas, na ktorý sa nájom uzatvára (ak nejde o nájom na neurčitý čas).\n\n[Zákon č. 116/1990 Zb., § 3 ods. 3]\n\nVami opísaná zmluva síce obsahuje väčšinu náležitostí, avšak chýbajú v nej dve zákonom vyžadované súčasti: **splatnosť nájomného** a **spôsob jeho platenia**.\n\nZákon k tomu jednoznačne uvádza, že ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa odseku 3, je neplatná [Zákon č. 116/1990 Zb., § 3 ods. 4].\n\n**Dôsledok neplatnosti:**\nNa takúto zmluvu sa hľadí, akoby nikdy neexistovala. Ak nájomca už priestor užíva a platí nájomné, ide o plnenie bez právneho dôvodu, čo sa považuje za bezdôvodné obohatenie. To môže v budúcnosti spôsobiť komplikácie obom stranám, napríklad pri daňovej kontrole alebo v prípade sporu.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nOdporúčam bezodkladne napraviť tento stav a uzavrieť novú, platnú zmluvu o nájme, ktorá bude obsahovať všetky zákonom stanovené náležitosti. Prípadne je možné uzavrieť dodatok k pôvodnej zmluve, ktorý chýbajúce údaje doplní, avšak s ohľadom na absolútnu neplatnosť pôvodnej zmluvy je právne čistejším riešením uzavretie úplne novej zmluvy s aktuálnym dátumom.\n\nV novej zmluve doplňte napríklad nasledovné formulácie:\n*   **Splatnosť nájomného:** \"Nájomné je splatné mesačne vopred, a to vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca.\"\n*   **Spôsob platenia:** \"Nájomné bude uhrádzané bezhotovostným prevodom na bankový účet prenajímateľa č. IBAN: [doplňte IBAN], vedený v [doplňte názov banky].\"","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne konštatuje absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. z dôvodu absencie splatnosti a spôsobu platenia nájomného, ako aj následok vo forme bezdôvodného obohatenia."},"google":{"odpoved":"Takáto zmluva o nájme nebytového priestoru je neplatná. Zákon totiž vyžaduje, aby zmluva okrem iných náležitostí povinne obsahovala aj splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia. Ak zmluva tieto podstatné náležitosti neobsahuje, je neplatná. Ustanovuje to § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Zmluvné strany by mali bezodkladne uzavrieť novú zmluvu so všetkými zákonom požadovanými náležitosťami.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou konštatuje neplatnosť zmluvy z dôvodu absencie zákonných náležitostí (splatnosť a spôsob platenia nájomného) s odkazom na § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 116/1990 Zb."},"bez":{"odpoved":"Zmluva o nájme je od začiatku neplatná, pretože neobsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom. Konkrétne v zmluve chýba dojednanie o spôsobe platenia nájomného. Túto náležitosť, spolu s predmetom, účelom, výškou nájomného a dobou nájmu, obligatórne vyžaduje § 3 ods. 2 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Absencia povinnej náležitosti v písomnej zmluve spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Vyplýva to z § 40 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza absolútnu neplatnosť zmluvy od začiatku z dôvodu absencie zákonných náležitostí podľa zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov."}},{"oblast":"obchodne-pravo-zmluvy","otazka":"Nájom nebytového priestoru (kancelárie) bol dojednaný na neurčitý čas a zmluva výpovednú lehotu neupravuje. Prenajímateľ doručil nájomcovi písomnú výpoveď bez uvedenia dôvodu dňa 20. 9. 2026. Ktorým dňom sa nájom skončí?","otazka_volna":"Prenajímateľ nám poslal výpoveď z kancelárie niekedy v druhej polovici mesiaca, v zmluve nič o lehotách nie je. Dokedy tam môžeme byť?","spravna_odpoved":"Nájom sa skončí 31. 12. 2026. Pri nájme na neurčitý čas sú prenajímateľ aj nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne aj bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak (§ 10 zákona č. 116/1990 Zb.). Výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak, a nepočíta sa odo dňa doručenia, ale od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Výpoveď doručená 20. 9. 2026 preto rozbehne lehotu 1. 10. 2026 a tri mesiace uplynú 31. 12. 2026.","ustanovenie":"§ 10 a § 12 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov","citat":"Výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-12","my":{"odpoved":"Nájom sa skončí **31. decembra 2026**.\n\nPodľa zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov platí, že ak je zmluva uzatvorená na neurčitý čas a zmluvné strany sa nedohodli inak, obe strany môžu zmluvu vypovedať písomne aj bez udania dôvodu [Zákon č. 116/1990 Zb., § 10].\n\nPre výpočet konca nájmu je kľúčová zákonná výpovedná lehota, ktorá je v takomto prípade tri mesiace [Zákon č. 116/1990 Zb., § 12].\n\nVýpočet je nasledovný:\n1.  **Začiatok plynutia výpovednej lehoty:** Výpovedná lehota sa počíta od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede [Zákon č. 116/1990 Zb., § 12]. Keďže výpoveď bola doručená 20. septembra 2026, lehota začína plynúť **1. októbra 2026**.\n2.  **Koniec výpovednej lehoty:** Trojmesačná výpovedná lehota (október, november, december) uplynie posledným dňom tretieho mesiaca, teda **31. decembra 2026**. Týmto dňom nájomný vzťah zaniká.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila dátum skončenia nájmu na 31. decembra 2026 a uviedla správne právne odôvodnenie vrátane začiatku a dĺžky plynutia výpovednej lehoty."},"google":{"odpoved":"Nájom sa skončí dňa 31. decembra 2026. Ak zmluva o nájme nebytového priestoru na neurčitý čas neupravuje výpovednú lehotu, zo zákona je trojmesačná. Výpovedná lehota začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, teda od 1. októbra 2026. Pri nájme na neurčitý čas môže ktorákoľvek zo strán vypovedať zmluvu aj bez uvedenia dôvodu. Právny rámec upravuje § 12 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila dátum skončenia nájmu na 31. decembra 2026 a uviedla správne zákonné odôvodnenie vrátane dĺžky a plynutia výpovednej lehoty."},"bez":{"odpoved":"Nájom sa skončí dňa 31. decembra 2026. Ak zmluva neupravuje výpovednú lehotu, pri nájme na neurčitý čas je zákonná výpovedná lehota tri mesiace. Táto lehota začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, teda od 1. októbra 2026. Pri nájme na neurčitý čas môže prenajímateľ vypovedať zmluvu aj bez uvedenia dôvodu. Uvedené vyplýva z § 11 ods. 1 a § 12 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza vecne správny dátum skončenia nájmu (31. decembra 2026) aj správny výpočet trojmesačnej výpovednej lehoty plynúcej od 1. októbra 2026."}},{"oblast":"obchodne-pravo-zmluvy","otazka":"Spoločnosť Alfa s. r. o. má od tej istej firmy prenajaté dve veci: skladovú halu (nebytový priestor) a vysokozdvižný vozík. Ani jedna z oboch nájomných zmlúv sa o podnájme nezmieňuje. Alfa chce obe veci prenechať do podnájmu inému podnikateľovi. Pri ktorej z nich potrebuje súhlas prenajímateľa a aké riziko jej hrozí, ak ho nemá?","otazka_volna":"Máme prenajatý sklad aj vozík a chceli by sme ich dať ďalej podnájomcovi. V zmluvách o tom nič nie je. Musíme sa pýtať majiteľa?","spravna_odpoved":"Súhlas prenajímateľa potrebuje Alfa iba pri skladovej hale. Nebytový priestor môže nájomca prenechať do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa (§ 6 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb.); podnájom bez súhlasu je navyše samostatným dôvodom, pre ktorý môže prenajímateľ vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas ešte pred uplynutím času (§ 9 ods. 2 písm. g) toho istého zákona). Pri vysokozdvižnom vozíku platí opačné pravidlo Občianskeho zákonníka: nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak (§ 666 ods. 1 OZ) — keďže zmluva mlčí, súhlas netreba.","ustanovenie":"§ 6 ods. 1 a § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 116/1990 Zb.; § 666 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník","citat":"Nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-6","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na obe situácie samostatne, pretože sa riadia odlišnými právnymi predpismi.\n\nSúhlas prenajímateľa potrebujete **len pri skladovej hale**. Pri vysokozdvižnom vozíku súhlas nepotrebujete, keďže vaša zmluva podnájom nezakazuje. Rizikom pri podnájme haly bez súhlasu je, že prenajímateľ môže vašu nájomnú zmluvu vypovedať.\n\n### 1. Vysokozdvižný vozík (Hnuteľná vec)\n\nNájom hnuteľných vecí, ako je vysokozdvižný vozík, sa riadi všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.\n\n*   **Potreba súhlasu:** **Nie je potrebný.**\n    Podľa zákona platí, že ak nájomná zmluva neurčuje inak, nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu aj bez súhlasu prenajímateľa [Zákon č. 40/1964 Zb., § 666, ods. 1]. Keďže vaša zmluva o podnájme mlčí, môžete vozík ďalej prenajať.\n\n*   **Riziko:** **Žiadne.**\n    Riziko by hrozilo iba v prípade, ak by vaša zmluva podnájom výslovne zakazovala. V takom prípade by mal prenajímateľ právo od zmluvy odstúpiť [Zákon č. 40/1964 Zb., § 666, ods. 2].\n\n### 2. Skladová hala (Nebytový priestor)\n\nNájom nebytových priestorov sa riadi špeciálnym predpisom – Zákonom o nájme a podnájme nebytových priestorov.\n\n*   **Potreba súhlasu:** **Áno, je potrebný.**\n    Na rozdiel od hnuteľných vecí, pri nebytových priestoroch platí opačný princíp. Nájomca ich môže prenechať do podnájmu **len so súhlasom prenajímateľa**, aj keď zmluva túto otázku vôbec nerieši. Podobne je to upravené aj pri nájme bytov [Zákon č. 40/1964 Zb., § 719, ods. 1].\n\n*   **Riziko:** **Výpoveď z nájmu.**\n    Ak by ste halu dali do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa, išlo by o podstatné porušenie zmluvy a zákonných povinností. Prenajímateľ by bol v takom prípade oprávnený dať vám výpoveď z nájmu.\n\n### Zhrnutie\n\n| Prenajatá vec | Potreba súhlasu prenajímateľa | Právny základ | Riziko pri porušení |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Vysokozdvižný vozík** | Nie (ak zmluva neurčuje inak) | § 666 ods. 1 Občianskeho zákonníka | Žiadne (keďže zmluva to nezakazuje) |\n| **Skladová hala** | Áno (vždy) | Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov | Výpoveď z nájmu / Odstúpenie od zmluvy |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nV prípade skladovej haly si od prenajímateľa vyžiadajte písomný súhlas s podnájmom ešte pred uzavretím podnájomnej zmluvy. Týmto krokom predídete riziku predčasného a nečakaného ukončenia vášho hlavného nájomného vzťahu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že súhlas prenajímateľa je potrebný len pri skladovej hale a hrozí pri nej výpoveď zo zmluvy, zatiaľ čo pri vysokozdvižnom vozíku súhlas potrebný nie je."},"google":{"odpoved":"Súhlas prenajímateľa potrebujete na podnájom skladovej haly. Podľa zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov je nájomca oprávnený prenechať nebytový priestor do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa (§ 6 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb.). Ak by ste súhlas nemali, podnájomná zmluva by bola neplatná a prenajímateľ by mohol okamžite ukončiť nájom výpoveďou (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 116/1990 Zb.).\n\nNaopak, pri vysokozdvižnom vozíku súhlas nepotrebujete, keďže vaša zmluva podnájom nezakazuje. Podľa Občianskeho zákonníka je nájomca oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak (§ 666 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne ustanovenie zákona (§ 9 ods. 2 písm. f namiesto písm. g zákona č. 116/1990 Zb.) a nesprávne tvrdí, že výpoveďou možno nájom ukončiť okamžite."},"bez":{"odpoved":"Súhlas prenajímateľa potrebujete na podnájom skladovej haly, zatiaľ čo na podnájom vysokozdvižného vozíka ho nepotrebujete. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov možno nebytový priestor prenechať do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa. Naopak, prenajatú hnuteľnú vec je nájomca oprávnený dať do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak, v zmysle § 666 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.). Ak by ste halu prenajali bez súhlasu, prenajímateľ má právo okamžite vypovedať nájomnú zmluvu. Toto právo mu vyplýva z § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že právo vypovedať zmluvu vyplýva z § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb. a že možno vypovedať okamžite, pričom správnym zákonným dôvodom je písmeno g) a výpoveď podlieha výpovednej lehote."}},{"oblast":"obchodne-pravo-zmluvy","otazka":"Dvaja podnikatelia uzavreli písomnú rámcovú dodávateľskú zmluvu. Zmluvná pokuta 500 € za každý deň omeškania s dodaním v nej nie je, dohodli sa na nej len ústne pri osobnom rokovaní a e-mailom si to navzájom nepotvrdili. Dodávateľ meškal 12 dní. Môže odberateľ vymáhať 6 000 €?","otazka_volna":"Dohodli sme sa s dodávateľom ústne na pokute za každý deň meškania, ale do zmluvy sme to nedali. Meškal skoro dva týždne, môžeme mu to vyfakturovať?","spravna_odpoved":"Nie. Dojednanie zmluvnej pokuty je neplatné, pretože zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená jej výška alebo spôsob jej určenia. Ústne dojednanie nespĺňa zákonom vyžadovanú formu a podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neplatné. Toto pravidlo platí aj v obchodných záväzkových vzťahoch, lebo Obchodný zákonník (§ 300 až 302) formu zmluvnej pokuty neupravuje a subsidiárne sa použije Občiansky zákonník (§ 1 ods. 2 ObZ). Odberateľ preto 6 000 € vymáhať nemôže; ostáva mu nárok na náhradu skutočnej škody podľa § 373 a nasl. ObZ.","ustanovenie":"§ 544 ods. 2 a § 40 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník; § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb.","citat":"Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544.odsek-2","my":{"odpoved":"Nie, odberateľ s najväčšou pravdepodobnosťou nemôže vymáhať zmluvnú pokutu vo výške 6 000 €. Ústne dojednanie o zmluvnej pokute je v tomto prípade neplatné.\n\nDôvodom je, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať zo zákona povinnú písomnú formu, a to aj v obchodných vzťahoch medzi podnikateľmi.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Povinná písomná forma**\n    Hoci vzťah medzi dvoma podnikateľmi sa primárne riadi Obchodným zákonníkom, ten neupravuje formu dohody o zmluvnej pokute. Preto sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka [Zákon č. 513/1991 Zb., § 1 ods. 2].\n\n    Podľa Občianskeho zákonníka platí:\n    > Zmluvnú pokutu možno dojednať **len písomne** a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.\n    > [Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 544 ods. 2]\n\n    Keďže vaša dohoda o zmluvnej pokute bola len ústna a nebola zachytená v písomnej rámcovej zmluve ani v žiadnom písomnom dodatku či potvrdenom e-maile, je podľa zákona neplatná. Súd by takýto nárok s najväčšou pravdepodobnosťou zamietol.\n\n2.  **Aké sú možnosti odberateľa?**\n    Aj keď odberateľ nemôže vymáhať neplatne dohodnutú zmluvnú pokutu, omeškanie dodávateľa je stále porušením zmluvy. Odberateľ má preto iné možnosti:\n\n    *   **Náhrada škody:** Odberateľ je oprávnený požadovať náhradu škody, ktorá mu preukázateľne vznikla v dôsledku 12-dňového omeškania dodávateľa [Zákon č. 513/1991 Zb., § 373 a nasl.]. Musel by však preukázať:\n        *   že porušenie zmluvy (omeškanie) nastalo,\n        *   že mu vznikla konkrétna, vyčísliteľná škoda (napr. ušlý zisk, penále od jeho vlastných odberateľov),\n        *   priamu príčinnú súvislosť medzi omeškaním a vzniknutou škodou.\n\n    *   **Odstúpenie od zmluvy:** Ak omeškanie znamenalo podstatné porušenie zmluvy, odberateľ mohol od zmluvy odstúpiť. Ak išlo o nepodstatné porušenie, mohol odstúpiť až po tom, čo by dodávateľovi poskytol dodatočnú primeranú lehotu na plnenie a ten by ju nedodržal [Zákon č. 513/1991 Zb., § 346].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nVšetky kľúčové dojednania, najmä tie, ktoré zakladajú finančné sankcie ako zmluvné pokuty, úroky z omeškania alebo iné osobitné podmienky, vždy zahrňte priamo do písomnej zmluvy alebo ich riešte formou písomného a oboma stranami podpísaného dodatku k zmluve. Ústne dohody sú v obchodnom styku veľmi rizikové a často právne nevymáhateľné.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s odkazom na príslušné ustanovenia Občianskeho a Obchodného zákonníka uvádza, že zmluvnú pokutu nie je možné vymáhať z dôvodu neplatnosti ústneho dojednania pre nedostatok písomnej formy."},"google":{"odpoved":"Nie, odberateľ nemôže vymáhať zmluvnú pokutu vo výške 6 000 €. Dohoda o zmluvnej pokute musí byť podľa zákona uzatvorená písomne, inak je neplatná. Ústna dohoda, aj keď bola uzavretá medzi podnikateľmi, je pre nedodržanie povinnej písomnej formy absolútne neplatná. Tento nedostatok nemôže nahradiť ani skutočnosť, že hlavná rámcová zmluva bola písomná. Právny základ pre povinnú písomnú formu je uvedený v § 544 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza záver 'nie' a správne uvádza požiadavku písomnej formy zmluvnej pokuty s odkazom na § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka."},"bez":{"odpoved":"Nie, odberateľ nemôže vymáhať zmluvnú pokutu vo výške 6 000 €. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať povinne písomnú formu, inak je neplatná. Vyplýva to z § 544 ods. 2 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorý sa na obchodné vzťahy použije, keďže Obchodný zákonník túto otázku neupravuje. Ústna dohoda je preto právne neúčinná a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikol. Odberateľ si však môže uplatniť nárok na náhradu škody, ak mu omeškaním dodávateľa nejaká vznikla.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru a uvádza správne právne odôvodnenie o neplatnosti ústneho dojednania zmluvnej pokuty na základe subsidiarity Občianskeho zákonníka."}},{"oblast":"obchodne-pravo-zmluvy","otazka":"V zmluve o dielo medzi dvoma s. r. o. je zmluvná pokuta 15 000 € za nedodržanie termínu. Zhotoviteľ termín nedodržal preto, že jeho výrobňu zaplavila povodeň — nesporne ide o okolnosť vylučujúcu zodpovednosť podľa § 374 ObZ, ktorá ho zbavuje povinnosti nahradiť škodu. Zbavuje ho táto okolnosť aj povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu?","otazka_volna":"Nestihli sme termín, lebo nám dielňu vytopila povodeň. Vraj za škodu nezodpovedáme. Znamená to, že nemusíme platiť ani dohodnutú pokutu?","spravna_odpoved":"Nie, zmluvnú pokutu 15 000 € musí zhotoviteľ zaplatiť. Obchodný zákonník výslovne určuje, že okolnosti vylučujúce zodpovednosť podľa § 374 ObZ (vyššia moc, teda aj povodeň) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. Liberácia podľa § 374 ObZ zbavuje dlžníka iba povinnosti nahradiť škodu, nie povinnosti plniť dojednanú zmluvnú pokutu. Zhotoviteľ sa môže brániť už len návrhom na moderáciu neprimerane vysokej pokuty podľa § 301 ObZ; § 300 ObZ nie je v zozname kogentných ustanovení podľa § 263 ods. 1 ObZ, takže iný výsledok by mohlo priniesť len výslovne odchylné dojednanie v zmluve.","ustanovenie":"§ 300 a § 374 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník","citat":"Okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-300","my":{"odpoved":"**Nie, nezbavuje.** Okolnosť vylučujúca zodpovednosť (tzv. vyššia moc) podľa Obchodného zákonníka zbavuje zhotoviteľa povinnosti nahradiť škodu, ale nemá vplyv na jeho povinnosť zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu.\n\nPovinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v obchodných vzťahoch je postavená na princípe objektívnej zodpovednosti. To znamená, že pre vznik nároku na jej zaplatenie je rozhodujúce iba samotné porušenie zmluvnej povinnosti (v tomto prípade nedodržanie termínu), bez ohľadu na dôvody, ktoré k porušeniu viedli.\n\nTento princíp je výslovne uvedený v Obchodnom zákonníku:\n\n> Okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.\n> [Zákon č. 513/1991 Zb., § 300]\n\n### Rozdiel medzi náhradou škody a zmluvnou pokutou\n\nJe kľúčové rozlišovať medzi týmito dvoma inštitútmi:\n1.  **Náhrada škody (§ 373 a nasl. ObZ):** Jej cieľom je kompenzovať majetkovú ujmu, ktorá objednávateľovi reálne vznikla v dôsledku omeškania. Zodpovednosti za škodu sa zhotoviteľ môže zbaviť, ak preukáže existenciu okolnosti vylučujúcej zodpovednosť (napr. povodeň) [Zákon č. 513/1991 Zb., § 374].\n2.  **Zmluvná pokuta (§ 300 a nasl. ObZ):** Má sankčnú a preventívnu funkciu. Slúži ako paušalizovaná náhrada škody a zároveň ako \"trest\" za porušenie povinnosti. Jej zaplateniu sa nedá vyhnúť poukázaním na vyššiu moc.\n\n### Dôležitý rozdiel oproti Občianskemu zákonníku\n\nAk by sa zmluvný vzťah riadil Občianskym zákonníkom (napr. zmluva medzi občanmi), situácia by bola iná. Podľa Občianskeho zákonníka platí, že ak dlžník porušenie povinnosti nezavinil, nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, pokiaľ sa strany nedohodli inak [Zákon č. 513/1991 Zb., § 545 ods. 3]. Keďže vo vašom prípade ide o vzťah medzi dvoma s.r.o., riadi sa prísnejším režimom Obchodného zákonníka.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nHoci zhotoviteľ je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, v prípade, že by bola jej výška neprimeraná, môže požiadať súd o jej zníženie. Súd môže neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť, pričom prihliada na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti [Zákon č. 513/1991 Zb., § 301]. Vzhľadom na okolnosti je možné aj pokúsiť sa o dohodu s objednávateľom o znížení alebo odpustení pokuty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že okolnosť vylučujúca zodpovednosť nezbavuje povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu s odkazom na § 300 Obchodného zákonníka a spomína aj možnosť moderácie podľa § 301 ObZ."},"google":{"odpoved":"Nie, okolnosť vylučujúca zodpovednosť za škodu ho nezbavuje povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Podľa Obchodného zákonníka platí, že okolnosti vylučujúce zodpovednosť nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli inak. Zodpovednosť za porušenie povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou je v obchodných vzťahoch objektívna, teda nezávislá od zavinenia.\n\nTáto zásada je výslovne upravená v § 300 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Zhotoviteľ by sa mohol brániť jedine tým, že by v zmluve bolo dohodnuté, že sa na zmluvnú pokutu vzťahujú okolnosti vylučujúce zodpovednosť, alebo by mohol požiadať súd o zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v zhode s § 300 Obchodného zákonníka uvádza, že okolnosti vylučujúce zodpovednosť nezbavujú zhotoviteľa povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, a správne uvádza aj možnosti obrany."},"bez":{"odpoved":"Nie, táto okolnosť ho nezbavuje povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Okolnosti vylučujúce zodpovednosť podľa Obchodného zákonníka majú vplyv len na povinnosť nahradiť škodu, nie však na povinnosť zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Zhotoviteľ je preto povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 15 000 €, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli inak. Vyplýva to z ustanovenia § 300 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii a správne uvádza, že okolnosti vylučujúce zodpovednosť nezbavujú zhotoviteľa povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 300 Obchodného zákonníka."}},{"oblast":"obchodne-pravo-zmluvy","otazka":"Veriteľ (s. r. o.) žaluje v obchodnom spore zmluvnú pokutu 60 000 €. Dlžník namieta jej neprimeranosť. Súd zistil, že škoda, ktorá veriteľovi porušením zabezpečovanej povinnosti vznikla do doby súdneho rozhodnutia, je 8 000 €. Na akú najnižšiu sumu môže súd zmluvnú pokutu znížiť?","otazka_volna":"Súdime sa o pokutu zo zmluvy, je dosť vysoká a protistrana ju chce zraziť. Môže ju sudca úplne zmazať?","spravna_odpoved":"Súd môže zmluvnú pokutu znížiť najviac na 8 000 €, teda na sumu škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zabezpečovanej povinnosti. Pod túto hranicu moderačné právo súdu nesiaha a pokutu nemôže zrušiť úplne. Súd pritom prihliada aj na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, takže zníženie až na spodnú hranicu nie je automatické. Na škodu, ktorá veriteľovi vznikne až neskôr, má veriteľ nárok podľa § 373 a nasl. ObZ, a to do výšky zmluvnej pokuty. § 301 ObZ je podľa § 263 ods. 1 ObZ kogentný, takže sa od neho nemožno odchýliť.","ustanovenie":"§ 301 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník","citat":"Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-301","my":{"odpoved":"Na základe vami uvedených skutočností môže súd v obchodnom spore znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu **najnižšie na sumu 8 000 €**, teda na úroveň výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia.\n\n### Právny základ a vysvetlenie\n\nPodľa Obchodného zákonníka má súd právo na tzv. moderačné právo, teda právo znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu. Hranica tohto zníženia je však limitovaná.\n\n*   **Limit zníženia:** Súd môže pokutu znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, avšak **najviac do výšky škody**, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje [Zákon č. 513/1991 Zb., § 301].\n*   **Aplikácia na váš prípad:** Keďže súd zistil, že skutočná škoda je 8 000 €, táto suma predstavuje najnižšiu možnú hranicu, na ktorú môže byť pôvodná zmluvná pokuta 60 000 € znížená.\n\nJe dôležité zdôrazniť, že súd *môže*, ale *nemusí* pokutu znížiť až na túto hranicu. Pri rozhodovaní bude brať do úvahy aj ďalšie okolnosti, ako napríklad význam porušenej povinnosti pre veriteľa.\n\n### Dôležitý kontext: Vzťah zmluvnej pokuty a náhrady škody\n\nPodľa platnej legislatívy platí, že ak zmluvné dojednanie neurčuje inak, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Zmluvná pokuta v takom prípade nahrádza nárok na náhradu škody.\n\n*   **Pravidlo:** Veriteľ si môže nárokovať **buď zmluvnú pokutu, alebo náhradu škody**, nie oboje súčasne, pokiaľ sa na tom strany v zmluve výslovne nedohodli [Zákon č. 40/1964 Zb., § 545 ods. 2].\n*   **Subsidiárne použitie:** Keďže Obchodný zákonník tento vzťah neupravuje, použije sa na obchodné vzťahy úprava z Občianskeho zákonníka [Zmluvná pokuta vs. náhrada škody (§ 545 ods. 2 OZ)].\n\nVo vašom prípade si teda veriteľ nárokuje zmluvnú pokutu a súd posudzuje jej výšku vo vzťahu k vzniknutej škode, aby rozhodol o jej prípadnom znížení.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila najnižšiu možnú sumu 8 000 € v súlade s moderačným oprávnením súdu podľa § 301 Obchodného zákonníka."},"google":{"odpoved":"Súd môže znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia. V tomto prípade je najnižšia suma, na ktorú môže súd zmluvnú pokutu znížiť, 8 000 €. Súd pri rozhodovaní prihliada aj na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Toto oprávnenie súdu sa nazýva moderačné právo. Uvedený postup umožňuje ustanovenie § 301 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s § 301 Obchodného zákonníka uvádza sumu 8 000 € ako najnižšiu možnú hranicu zníženia zmluvnej pokuty."},"bez":{"odpoved":"Súd môže zmluvnú pokutu znížiť na najnižšiu sumu 8 000 €. Toto oprávnenie súdu, nazývané moderačné právo, vyplýva z § 301 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Podľa tohto ustanovenia môže súd neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Zníženie je možné až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza najnižšiu možnú sumu 8 000 € a správne ju právne odôvodňuje moderačným oprávnením súdu podľa § 301 Obchodného zákonníka."}},{"oblast":"obchodne-pravo-zmluvy","otazka":"Dodávateľ porušil povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou 15 000 €. Odberateľovi tým vznikla preukázaná škoda 41 000 €. Dojednanie o zmluvnej pokute v zmluve neobsahuje nič o vzťahu pokuty a náhrady škody. Koľko môže odberateľ od dodávateľa celkovo žiadať?","otazka_volna":"Máme v zmluve pokutu pätnásť tisíc, ale škoda je oveľa väčšia. Môžeme si vypýtať aj ten rozdiel?","spravna_odpoved":"Odberateľ môže žiadať iba 15 000 €, teda samotnú zmluvnú pokutu. Náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu (rozdielu 26 000 €) sa môže domáhať len vtedy, keď je to medzi účastníkmi dohodnuté; ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, veriteľ vôbec nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje. Obchodný zákonník tento vzťah neupravuje, preto sa aj medzi podnikateľmi použije dispozitívny § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka (§ 1 ods. 2 ObZ) — zmluvná pokuta tu vystupuje ako paušalizovaná náhrada škody, ktorá nárok na náhradu škody konzumuje.","ustanovenie":"§ 545 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník; § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb.","citat":"Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-545.odsek-2","my":{"odpoved":"Odberateľ môže od dodávateľa žiadať celkovo **15 000 €**. Nárok na náhradu škody vo výške 41 000 € mu v tomto prípade nevznikol.\n\n### Zdôvodnenie\n\nHoci ide o vzťah medzi dvoma podnikateľmi, ktorý sa primárne riadi Obchodným zákonníkom, tento zákon neupravuje vzťah medzi zmluvnou pokutou a nárokom na náhradu škody. Preto sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka [Zákon č. 513/1991 Zb., § 1 ods. 2].\n\nKľúčové je ustanovenie **§ 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka**, ktoré stanovuje:\n\n> Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, **ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné**. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, **len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté**.\n> [Zákon č. 40/1964 Zb., § 545 ods. 2]\n\nVo vašom prípade zmluva neobsahuje žiadne osobitné dojednanie o vzťahu pokuty a náhrady škody. To znamená, že platí zákonná úprava, podľa ktorej dojednaná zmluvná pokuta nahrádza (paušalizuje) celý nárok na náhradu škody. Odberateľ si teda môže nárokovať iba zmluvnú pokutu, aj keď je skutočná škoda podstatne vyššia.\n\n**Zhrnutie:**\n*   **Nárok na zmluvnú pokutu:** 15 000 €\n*   **Nárok na náhradu škody:** 0 € (pretože zmluva neumožňuje súbežné uplatnenie)\n*   **Celkový nárok:** **15 000 €**\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPri uzatváraní budúcich zmlúv odporúčam do časti o zmluvnej pokute vždy explicitne doplniť vetu v zmysle: *\"Zaplatením zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok oprávnenej strany na náhradu škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti, a to v plnej výške.\"* Takéto dojednanie vám zabezpečí možnosť požadovať okrem pokuty aj celú vzniknutú škodu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu 15 000 € a presne aplikuje dispozitívne pravidlo § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Obchodným zákonníkom."},"google":{"odpoved":"Ak zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute neupravuje vzťah k náhrade škody, zmluvná pokuta sa považuje za paušalizovanú náhradu škody. Odberateľ v takom prípade nemôže žiadať náhradu škody presahujúcu dohodnutú zmluvnú pokutu. Celková suma, ktorú môže odberateľ od dodávateľa žiadať, je teda 15 000 €. Vyplýva to z ustanovenia § 545 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Nárok na náhradu škody presahujúcej zmluvnú pokutu by mal veriteľ len vtedy, ak by to bolo medzi účastníkmi výslovne dohodnuté.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu 15 000 € aj právne odôvodnenie podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka."},"bez":{"odpoved":"Odberateľ môže od dodávateľa žiadať celkovo 15 000 €. Ak z dohody o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa pokuta vzťahuje. Zmluvná pokuta v tomto prípade nahrádza nárok na náhradu škody v plnom rozsahu. Nárok na náhradu škody presahujúcej zmluvnú pokutu by odberateľ mal len vtedy, ak by to bolo v zmluve výslovne dohodnuté. Tento princíp vyplýva z § 545 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza sumu 15 000 € a v súlade s § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka vecne správne odôvodňuje, že zmluvná pokuta bez inej dohody vylučuje nárok na náhradu škody."}},{"oblast":"obchodne-pravo-zmluvy","otazka":"Dodávateľ (s. r. o.) vystavil odberateľovi (s. r. o.) faktúru na 18 000 € so splatnosťou 31. 3. 2026. Zmluva výšku úroku z omeškania nedojednala. Odberateľ zaplatil až po 91 dňoch omeškania (1. 4. 2026 až 30. 6. 2026). Základná úroková sadzba ECB (sadzba pre hlavné refinančné operácie) platná k prvému dňu omeškania bola 2,15 %. Akú ročnú sadzbu a akú sumu úroku z omeškania si dodávateľ uplatní, ak počíta so skutočným počtom dní a 365-dňovým rokom?","otazka_volna":"Odberateľ nám zaplatil faktúru na osemnásť tisíc až o štvrť roka neskôr, v zmluve sme si žiadne úroky nedohodli. Koľko si môžeme napočítať?","spravna_odpoved":"Zákonná sadzba je 11,15 % p. a. — základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania (2,15 %) zvýšená o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba platí počas celej doby omeškania a nemení sa, ani keď ECB v priebehu omeškania (17. 6. 2026) sadzbu zvýšila. Úrok z omeškania = 18 000 × 11,15 % × 91 / 365 = 500,38 €. Alternatívny spôsob podľa § 1 ods. 2 nariadenia (sadzba ECB k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka zvýšená o osem percentuálnych bodov, t. j. 10,15 %) by dal len 455,50 €, veriteľ preto zostane pri sadzbe podľa § 1 ods. 1. Popri úroku vzniká dodávateľovi aj nárok na paušálnu náhradu nákladov 40 € podľa § 369c ObZ, spolu teda 540,38 €.","ustanovenie":"§ 369 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb.; § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.","citat":"Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/21/#paragraf-1.odsek-1","my":{"odpoved":"Pri 91-dňovom omeškaní si dodávateľ môže uplatniť zákonný úrok z omeškania vo výške **11,15 % ročne**, čo predstavuje sumu **500,37 €**.\n\nKeďže ide o obchodný záväzkový vzťah medzi dvoma podnikateľmi (s. r. o.) a zmluva neupravuje výšku úroku z omeškania, postupuje sa podľa Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. [Nariadenie vlády SR č. 21/2013 Z. z., § 1].\n\nVeriteľ (dodávateľ) má na výber z dvoch spôsobov výpočtu sadzby:\n\n1.  **Fixná sadzba počas celej doby omeškania:** Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania + 9 percentuálnych bodov.\n2.  **Polročná sadzba:** Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka + 8 percentuálnych bodov.\n\nPre váš prípad je jednoduchšie a bežnejšie použiť prvú možnosť.\n\n### Výpočet úroku z omeškania\n\n1.  **Určenie ročnej sadzby úroku**\n    Sadzba sa vypočíta ako súčet základnej úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania (1. 4. 2026) a 9 percentuálnych bodov.\n    *   Sadzba ECB k 1. 4. 2026: 2,15 %\n    *   Zvýšenie o: 9,00 %\n    *   **Celková ročná sadzba: 11,15 %** [Nariadenie vlády SR č. 21/2013 Z. z., § 1, ods. 2]\n\n2.  **Výpočet sumy úroku**\n    Úrok sa vypočíta podľa vzorca:\n    *Úrok = Istina × (ročná sadzba / 100) × (počet dní omeškania / 365)*\n\n    Dosadenie hodnôt:\n    *Úrok = 18 000 € × (11,15 / 100) × (91 / 365)*\n    *Úrok = 18 000 € × 0,1115 × 0,249315...*\n    *Úrok = 500,37 €*\n\nPrehľad výpočtu je uvedený v tabuľke:\n\n| Položka | Hodnota |\n| :--- | :--- |\n| Istina (dlžná suma) | 18 000,00 € |\n| Dátum splatnosti | 31. 3. 2026 |\n| Počet dní v omeškaní | 91 dní |\n| Ročná sadzba úroku | 11,15 % |\n| **Vypočítaný úrok z omeškania** | **500,37 €** |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam použiť metódu fixnej sadzby (ECB + 9 p.b.), pretože je administratívne jednoduchšia. Sadzba sa určí raz na začiatku omeškania a platí počas celej jeho doby, čo zjednodušuje výpočet aj prípadné dokazovanie. Nezabudnite odberateľovi zaslať písomnú výzvu na úhradu (upomienku), v ktorej vyčíslite aj tento úrok z omeškania.","spravne":false,"dovod":"Vypočítaná suma úroku z omeškania je nesprávna (500,37 € namiesto matematicky správne zaokrúhlených 500,38 €) a odpoveď chybne odkazuje na § 1 ods. 2 nariadenia namiesto ods. 1."},"google":{"odpoved":"Dodávateľ si uplatní ročnú sadzbu úroku z omeškania vo výške 11,15 %. Táto sadzba sa vypočíta ako súčet základnej úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania (2,15 %) a deviatich percentuálnych bodov. Celková suma úroku z omeškania za 91 dní je 500,38 € (výpočet: (18 000 € × 0,1115 / 365) × 91). Tento postup umožňuje veriteľovi zvoliť si fixnú sadzbu úrokov platnú počas celej doby omeškania. Právny nárok na takto určený úrok vyplýva z § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.) v nadväznosti na § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.","spravne":false,"dovod":"Hoci sú sadzba a výška úroku vypočítané správne, odpoveď nesprávne uvádza právne pravidlo, keďže fixnú sadzbu (ECB + 9 p. b.) priraďuje k § 1 ods. 2 nariadenia namiesto správneho § 1 ods. 1."},"bez":{"odpoved":"Dodávateľ si uplatní úrok z omeškania v sume 455,50 €. Táto suma bola vypočítaná pri ročnej sadzbe 10,15 % za 91 dní omeškania z dlžnej sumy 18 000 €. Zákonná sadzba pozostáva zo základnej úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania (2,15 %) zvýšenej o osem percentuálnych bodov. Právny nárok a spôsob určenia výšky úroku vyplýva z § 369 ods. 2 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v spojení s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza zvýšenie o osem percentuálnych bodov namiesto deviatich podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., z čoho vyplýva nesprávna sadzba 10,15 % p. a. a chybná suma úroku 455,50 € namiesto 500,38 €."}},{"oblast":"obchodne-pravo-zmluvy","otazka":"Dve s. r. o. uzavreli 3. 9. 2012 nájomnú zmluvu na nebytové priestory na dobu neurčitú, ktorá trvá dodnes a úrok z omeškania v nej dojednaný nie je. Nájomca nezaplatil nájomné za júl 2026. Podľa ktorého predpisu a v akej výške sa určí sadzba úroku z omeškania za toto omeškanie, ktoré vzniklo v roku 2026?","otazka_volna":"Máme starú nájomnú zmluvu ešte z roku 2012 a nájomca teraz nezaplatil. Úroky sme si nedohodli. Počíta sa to ako dnes, alebo nejako inak?","spravna_odpoved":"Sadzba sa neurčí podľa nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. (ECB + 9 percentuálnych bodov), ale podľa prechodného ustanovenia § 3 tohto nariadenia podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. 1. 2013, teda podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom k tomuto dňu: úrok z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania (§ 3 ods. 1). Alternatívne — ak sa počas trvania omeškania základná úroková sadzba ECB zmení a ak je to pre veriteľa výhodnejšie — je úrok o sedem percentuálnych bodov vyšší ako sadzba ECB platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom omeškanie trvá (§ 3 ods. 2). Rozhodujúci je dátum vzniku záväzkového vzťahu (3. 9. 2012), nie dátum vzniku omeškania.","ustanovenie":"§ 3 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.; § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom k 31. 1. 2013 (porovnaj aj § 10c nariadenia č. 87/1995 Z. z.)","citat":"Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/21/#paragraf-3","my":{"odpoved":"Na určenie sadzby úroku z omeškania sa vo vašom prípade použijú predpisy platné v čase uzavretia zmluvy, teda k 3. septembru 2012. **Sadzba úroku z omeškania sa preto určí ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania, zvýšená o 8 percentuálnych bodov.**\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Rozhodujúci právny predpis\n\nHoci k omeškaniu došlo v roku 2026, právny vzťah (nájomná zmluva) vznikol ešte pred 1. februárom 2013. K tomuto dátumu nadobudlo účinnosť nové Nariadenie vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktoré zmenilo spôsob výpočtu úrokov z omeškania.\n\nPre zmluvy uzavreté pred týmto dátumom však platí prechodné ustanovenie, ktoré odkazuje na pôvodnú úpravu. Váš prípad sa preto riadi Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. januára 2013.\n\nPodľa § 369 Obchodného zákonníka [Zákon č. 513/1991 Zb., § 369, ods. 2], ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky v sadzbe, ktorú ustanoví vláda nariadením.\n\n### 2. Výpočet sadzby úroku z omeškania\n\nPodľa staršej úpravy platí:\n*   **Sadzba úroku = Základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania + 8 percentuálnych bodov.** [Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení do 31. 1. 2013, § 3]\n\nTáto sadzba je fixná a platí počas celej doby omeškania.\n\n#### Príklad výpočtu pre nájomné za júl 2026:\nPredpokladajme, že splatnosť nájomného bola 15. júla 2026.\n1.  **Prvý deň omeškania:** 16. júl 2026.\n2.  **Základná úroková sadzba ECB:** Potrebujeme zistiť sadzbu platnú k 16. júlu 2026.\n    *   Zisťujem sadzbu ECB...\n    *   Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky pre hlavné refinančné operácie platná k 16. júlu 2026 je **4,25 %**.\n3.  **Výsledná sadzba úroku z omeškania:**\n    *   Sadzba = 4,25 % + 8,00 % = **12,25 % ročne (p. a.)**\n\n### Porovnanie s úpravou pre nové zmluvy\n\nPre zmluvy uzavreté od 1. februára 2013 by si veriteľ mohol vybrať z dvoch spôsobov výpočtu podľa Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. [Nariadenie vlády SR č. 21/2013 Z. z., § 1]:\n*   **Fixná sadzba:** Sadzba ECB k 1. dňu omeškania + 9 p. b. (vo vašom príklade 4,25 % + 9 % = 13,25 % p. a.).\n*   **Variabilná sadzba:** Sadzba ECB platná k 1. dňu príslušného kalendárneho polroka + 8 p. b. (pre omeškanie v júli 2026 by sa použila sadzba ECB platná k 1. júlu 2026, ktorá bola 4,25 %, teda výsledok by bol 12,25 % p. a. a platil by pre celý druhý polrok 2026).\n\n### Zhrnutie\n\n| Kritérium | Váš prípad (Zmluva z r. 2012) | Nové zmluvy (od 1. 2. 2013) |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Právny predpis** | Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. (v znení do 31. 1. 2013) | Nariadenie vlády SR č. 21/2013 Z. z. |\n| **Spôsob určenia sadzby** | Sadzba ECB k 1. dňu omeškania + 8 p. b. (fixná) | Možnosť voľby: <br> 1. Sadzba ECB k 1. dňu omeškania + 9 p. b. (fixná) <br> 2. Sadzba ECB k 1. dňu polroka + 8 p. b. (variabilná) |\n| **Výsledná sadzba** | **12,25 % p. a.** | 13,25 % p. a. alebo 12,25 % p. a. |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila rozhodujúci predpis (nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom k 31. 1. 2013 na základe prechodných ustanovení) aj základnú sadzbu ECB + 8 percentuálnych bodov, pričom chýbajúce uvedenie alternatívnej polročnej sadzby podľa § 3 ods. 2 nepredstavuje vecnú nesprávnosť."},"google":{"odpoved":"Vzhľadom na to, že nájomná zmluva bola uzavretá pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa vtedy platných predpisov, a to aj za omeškanie vzniknuté v roku 2026. Sadzba úroku z omeškania sa určí podľa § 369 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2013 a vykonávacieho Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Výška úroku z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Pre omeškanie, ktoré vzniklo v júli 2026, sa uplatní sadzba platná pre druhý polrok 2026, ktorá je 10,40 % ročne. Toto vyplýva z prechodného ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza konkrétnu číselnú sadzbu 10,40 % pre druhý polrok 2026, ktorú vopred nemožno poznať, a navyše mieša pravidlo fixnej sadzby (k prvému dňu omeškania) so sadzbou platnou pre kalendárny polrok."},"bez":{"odpoved":"Na omeškanie, ktoré vzniklo v roku 2026, sa vzťahuje aktuálna právna úprava, nie tá platná v čase uzavretia zmluvy. Sadzba úroku z omeškania sa určí ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania, zvýšená o deväť percentuálnych bodov. Pre omeškanie vzniknuté v júli 2026 je rozhodujúca sadzba ECB k 1. júlu 2026, ktorá je 4,25 %, takže zákonný úrok z omeškania je 13,25 % ročne. Výška úroku vyplýva z § 369 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. Použitie novej právnej úpravy na starú zmluvu odôvodňuje prechodné ustanovenie § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne aplikuje nariadenie vlády č. 21/2013 Z. z. namiesto predpisov účinných k 31. 1. 2013 (nariadenie č. 87/1995 Z. z.), keďže pre výšku úroku je podľa prechodných ustanovení rozhodujúci dátum vzniku zmluvy v roku 2012."}},{"oblast":"obchodne-pravo-zmluvy","otazka":"Dodávateľ (s. r. o.) uskutočnil pre odberateľa (s. r. o.) tri samostatné dodávky a vystavil na ne tri samostatné faktúry na 2 400 €, 7 900 € a 11 300 €. Odberateľ nezaplatil ani jednu z nich a je v omeškaní pri prvej 8 dní, pri druhej 45 dní a pri tretej 210 dní. Akú celkovú sumu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky si dodávateľ môže uplatniť?","otazka_volna":"Odberateľ nám nezaplatil tri faktúry, každú inak dlho. Vraj sa k tomu dá pripočítať nejaký paušál. Koľko toho je?","spravna_odpoved":"Spolu 120 €, teda 3 × 40 €. Paušálna náhrada je 40 eur JEDNORAZOVO bez ohľadu na dĺžku omeškania, ale patrí ku každej pohľadávke (každej oneskorene zaplatenej obchodnej transakcii doloženej faktúrou) samostatne — tri nezaplatené faktúry znamenajú tri nároky po 40 €. Nárok vzniká priamo omeškaním dlžníka bez potreby osobitného upozornenia a popri úrokoch z omeškania podľa § 369 ObZ. Rozdielna dĺžka omeškania (8, 45 a 210 dní) ani výška faktúr sumu paušálu nemenia. Nárok nevzniká, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ (§ 369c ods. 2 ObZ).","ustanovenie":"§ 369c ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb.; § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. (transpozícia čl. 6 smernice 2011/7/EÚ)","citat":"Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/21/#paragraf-2","my":{"odpoved":"Celková suma paušálnej náhrady nákladov, ktorú si dodávateľ môže uplatniť, je **120 €**. Nárok na náhradu vo výške 40 € vzniká pri každej jednotlivej pohľadávke (faktúre), ktorá sa dostala do omeškania.\n\n### Vysvetlenie a výpočet\n\nPodľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka [Zákon č. 513/1991 Zb.] má veriteľ (dodávateľ) pri omeškaní dlžníka (odberateľa) právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Výšku tejto náhrady stanovuje Nariadenie vlády SR č. 21/2013 Z. z. na **40 € jednorazovo za každú pohľadávku**.\n\nKľúčové vlastnosti tohto nároku sú:\n*   **Vzniká automaticky:** Nárok vzniká dňom omeškania bez potreby osobitného upozornenia.\n*   **Nezávisí od výšky dlhu:** Suma 40 € je fixná, bez ohľadu na to, či je faktúra na 100 € alebo 100 000 €.\n*   **Nezávisí od dĺžky omeškania:** Nárok je rovnaký, či je dlžník v omeškaní jeden deň alebo jeden rok.\n\nKeďže vo vašom prípade ide o tri samostatné dodávky a tri samostatné faktúry, ide o tri samostatné pohľadávky. Dodávateľ si preto môže uplatniť náhradu za každú z nich.\n\n| Faktúra č. | Suma faktúry | Dni v omeškaní | Nárok na paušálnu náhradu |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| 1 | 2 400 € | 8 | 40 € |\n| 2 | 7 900 € | 45 | 40 € |\n| 3 | 11 300 € | 210 | 40 € |\n| **Spolu** | **21 600 €** | | **120 €** |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPaušálna náhrada nákladov je **právom, nie povinnosťou** veriteľa. Ak sa ju rozhodnete uplatniť, zaúčtujete ju do výnosov. Pre dlžníka (odberateľa) je táto náhrada, rovnako ako úroky z omeškania, daňovo uznaným výdavkom až **po zaplatení** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 17 ods. 19 písm. g)]. Okrem tejto paušálnej náhrady máte samozrejme nárok aj na zákonné alebo zmluvné úroky z omeškania z dlžných súm.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne vyčíslila celkovú sumu na 120 € (3 × 40 €) a vecne správne vysvetlila podmienky uplatnenia paušálnej náhrady podľa Obchodného zákonníka a nariadenia vlády."},"google":{"odpoved":"Dodávateľ si môže uplatniť celkovú sumu paušálnej náhrady nákladov vo výške 120 €. Nárok vzniká za každú nezaplatenú faktúru samostatne, a to bez ohľadu na výšku dlžnej sumy alebo dĺžku omeškania. Výška paušálnej náhrady je 40 € za každú pohľadávku. Tento nárok vyplýva z § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.). Konkrétnu sumu ustanovuje § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, uvádza správnu celkovú sumu 120 € (3 × 40 €) a správne cituje aj právne predpisy."},"bez":{"odpoved":"Dodávateľ si môže uplatniť celkovú sumu paušálnej náhrady nákladov vo výške 120 €. Táto náhrada sa uplatňuje na každú jednu pohľadávku, s ktorej splnením je dlžník v omeškaní, bez ohľadu na dĺžku omeškania alebo výšku dlžnej sumy. Keďže ide o tri samostatné pohľadávky, nárok vzniká trikrát. Výška paušálnej náhrady je 40 € a vyplýva z § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. Samotný nárok na túto náhradu upravuje § 369c ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď uvádza správnu celkovú sumu 120 € (3 × 40 €) a vecne správne odôvodnenie vrátane príslušných právnych predpisov."}},{"oblast":"obchodne-pravo-zmluvy","otazka":"Dve fyzické osoby – nepodnikatelia uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke na 12 000 €. Dlžník nevrátil nič a bol v omeškaní 200 dní (1. 1. 2026 až 19. 7. 2026); úrok z omeškania si strany nedojednali. Základná úroková sadzba ECB (sadzba pre hlavné refinančné operácie) platná k prvému dňu omeškania bola 2,15 %. Akú ročnú sadzbu úroku z omeškania a akú sumu si veriteľ uplatní pri výpočte so skutočným počtom dní a 365-dňovým rokom?","otazka_volna":"Požičal som susedovi dvanásť tisíc a nevrátil mi to skoro tri štvrte roka. Nič sme si o úrokoch nepísali. Koľko mu môžem naúčtovať?","spravna_odpoved":"Ide o občianskoprávny vzťah, preto sa uplatní sadzba o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania: 2,15 % + 5 p. b. = 7,15 % p. a. Úrok z omeškania = 12 000 × 7,15 % × 200 / 365 = 470,14 €. Sadzba ECB + 9 percentuálnych bodov ani paušálna náhrada 40 € sa tu neuplatnia — tie platia len pre obchodné záväzkové vzťahy podľa § 369 a § 369c Obchodného zákonníka.","ustanovenie":"§ 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník; § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.","citat":"Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/87/#paragraf-3","my":{"odpoved":"Na základe vašich údajov je ročná sadzba úroku z omeškania **7,15 %** a celková suma úroku za 200 dní omeškania predstavuje **470,14 €**.\n\nKeďže ide o zmluvný vzťah medzi dvoma fyzickými osobami – nepodnikateľmi, riadi sa Občianskym zákonníkom. Ak si zmluvné strany nedohodli výšku úroku z omeškania, uplatní sa zákonná sadzba.\n\n### Výpočet úroku z omeškania\n\n1.  **Určenie ročnej sadzby úroku**\n    Podľa platnej legislatívy pre občianskoprávne vzťahy je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu [Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., § 3].\n\n    *   Základná úroková sadzba ECB k 1. 1. 2026: 2,15 %\n    *   Zvýšenie o 5 percentuálnych bodov: 5,00 %\n    *   **Celková ročná sadzba úroku: 2,15 % + 5,00 % = 7,15 %**\n\n2.  **Výpočet sumy úroku**\n    Suma úroku sa vypočíta podľa vzorca:\n    `(Istina × Ročná sadzba úroku / 100 × Počet dní omeškania) / 365`\n\n    Prehľad výpočtu je uvedený v tabuľke:\n\n| Položka | Hodnota |\n| :--- | :--- |\n| Istina (dlžná suma) | 12 000,00 € |\n| Ročná sadzba úroku z omeškania | 7,15 % |\n| Počet dní omeškania | 200 dní |\n| **Výpočet sumy úroku** | `(12 000,00 € × 0,0715 × 200) / 365` |\n| **Úrok z omeškania celkom** | **470,14 €** |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila ročnú sadzbu úroku z omeškania na 7,15 % p. a. podľa príslušného nariadenia vlády aj výslednú sumu úroku 470,14 €."},"google":{"odpoved":"Veriteľ si uplatní ročnú sadzbu úroku z omeškania vo výške 7,15 %. Táto sadzba pozostáva zo základnej úrokovej sadzby ECB platnej k 1. 1. 2026 (2,15 %) zvýšenej o päť percentuálnych bodov. Celková suma úrokov z omeškania za 200 dní je 469,86 €. Výpočet je nasledovný: (12 000 € * 0,0715 / 365) * 200 dní. Právny nárok na úrok z omeškania vyplýva z § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Výšku úroku stanovuje § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávnu výslednú sumu úrokov z omeškania (469,86 € namiesto správnych 470,14 €)."},"bez":{"odpoved":"Veriteľ si uplatní ročnú sadzbu úroku z omeškania vo výške 7,15 %. Táto sadzba pozostáva zo základnej úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania (2,15 %) zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. Pri dlžnej sume 12 000 € a omeškaní 200 dní predstavuje úrok z omeškania sumu 469,86 €. Právo na úrok z omeškania vyplýva z § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Výška úroku je stanovená v § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.","spravne":false,"dovod":"Vypočítaná suma úroku z omeškania je nesprávna (469,86 € namiesto správnych 470,14 € pri 365-dňovom roku)."}},{"oblast":"obchodne-pravo-zmluvy","otazka":"Zhotoviteľ (platiteľ DPH) odovzdal objednávateľovi (platiteľ DPH) skladovú halu na základe zmluvy o dielo dňa 20. 5. 2026. Dohodnutá cena diela je 240 000 € bez DPH, z toho 10 % (24 000 €) je zádržné splatné až po uplynutí záručnej doby, teda o tri roky. Kedy vzniká daňová povinnosť, z akého základu dane a kto je osobou povinnou platiť daň?","otazka_volna":"Odovzdali sme halu, ale desať percent z ceny nám zákazník drží na záruku ešte tri roky. Rieši sa DPH aj z tej zadržanej časti hneď?","spravna_odpoved":"Daňová povinnosť vzniká dňom odovzdania stavby, teda 20. 5. 2026, a to zo základu dane 240 000 €, čiže z celej dohodnutej ceny vrátane zádržného 24 000 €. Zádržné je len odklad splatnosti časti ceny — nie je preddavkom ani samostatným plnením a vznik daňovej povinnosti neodkladá ani neznižuje. Pozor však na osobu povinnú platiť daň: keďže ide o dodanie stavby na základe zmluvy o dielo podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o DPH medzi dvoma tuzemskými platiteľmi a plnenie patrí do sekcie F štatistickej klasifikácie, uplatní sa tuzemské prenesenie daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) — daň je povinný platiť objednávateľ (samozdanenie), zhotoviteľ fakturuje bez dane s údajom „prenesenie daňovej povinnosti\". Základ dane vykázaný za zdaňovacie obdobie máj 2026 je aj tak celých 240 000 € vrátane zádržného, hoci peniaze zhotoviteľ dostane až o tri roky.","ustanovenie":"§ 19 ods. 1, § 22 ods. 1, § 8 ods. 1 písm. b) a § 69 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty","citat":"Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1","my":{"odpoved":"Na základe vašich informácií je situácia nasledovná:\n\n**Daňová povinnosť vzniká dňom odovzdania diela, t. j. 20. 5. 2026, z celkovej dohodnutej ceny 240 000 €. Povinnosť zaplatiť daň má v plnej výške objednávateľ (príjemca plnenia) v rámci prenosu daňovej povinnosti.**\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Kto je osobou povinnou platiť daň?\n\nOsobou povinnou platiť daň je **objednávateľ (príjemca plnenia)**.\n\nKeďže ide o dodanie stavby na základe zmluvy o dielo medzi dvoma platiteľmi DPH v tuzemsku, uplatní sa mechanizmus prenosu daňovej povinnosti (tzv. tuzemské samozdanenie) [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 69 ods. 12 písm. j)]. Tento režim sa uplatňuje na stavebné práce a dodanie stavby na základe zmluvy o dielo, ktoré patria do sekcie F štatistickej klasifikácie CPA.\n\n### 2. Kedy vzniká daňová povinnosť?\n\nDaňová povinnosť vzniká **20. mája 2026**.\n\nPri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo je dňom dodania, a teda aj dňom vzniku daňovej povinnosti, **deň odovzdania stavby** [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 19 ods. 1 a Metodický pokyn FR SR].\n\n### 3. Z akého základu dane?\n\nZákladom dane je celá dohodnutá cena diela bez DPH, teda **240 000 €**.\n\nSkutočnosť, že 10 % ceny (24 000 €) je zádržné splatné neskôr, na výšku základu dane v momente vzniku daňovej povinnosti nemá vplyv. Daňová povinnosť vzniká z celej hodnoty dodaného diela v deň jeho odovzdania, bez ohľadu na dohodnutý platobný kalendár alebo zádržné.\n\n### Povinnosti zmluvných strán\n\n**Zhotoviteľ (dodávateľ):**\n1.  Vyhotoví faktúru na sumu 240 000 € bez DPH.\n2.  Na faktúre povinne uvedie slovnú informáciu **„prenesenie daňovej povinnosti“**.\n3.  Transakciu uvedie v daňovom priznaní k DPH a v kontrolnom výkaze za zdaňovacie obdobie máj 2026 (alebo 2. štvrťrok 2026) v časti A.2.\n\n**Objednávateľ (príjemca):**\n1.  Je povinný k základu dane 240 000 € uplatniť DPH (tzv. samozdanenie).\n2.  Vypočítanú daň uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2026 (alebo 2. štvrťrok 2026) na strane daňovej povinnosti (riadok 09 a 10).\n3.  Zároveň si môže z tejto sumy uplatniť odpočítanie dane (riadok 21), ak spĺňa podmienky podľa § 49 zákona o DPH.\n4.  Transakciu uvedie v kontrolnom výkaze v časti B.1.\n\n#### Prehľad výpočtu DPH\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Základ dane | 240 000,00 € |\n| Sadzba DPH (platná v r. 2026) | 23 % |\n| **Výška DPH (samozdanenie)** | **55 200,00 €** |\n| Osoba povinná platiť daň | Objednávateľ |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne určila dátum vzniku daňovej povinnosti (20. 5. 2026), základ dane (240 000 € bez vplyvu zádržného) aj osobu povinnú platiť daň (objednávateľ z titulu tuzemského prenosu daňovej povinnosti)."},"google":{"odpoved":"Daňová povinnosť vzniká dňom odovzdania stavby, teda 20. 5. 2026, v súlade s § 19 ods. 2 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len \"zákon o DPH\"). Základom dane je celá dohodnutá cena diela vo výške 240 000 €, pričom zádržné nemá vplyv na výšku základu dane ku dňu vzniku daňovej povinnosti. Pri dodaní stavebných prác medzi dvoma platiteľmi dane v tuzemsku sa uplatňuje prenesenie daňovej povinnosti na odberateľa. Osobou povinnou platiť daň je teda objednávateľ. Tento postup vyplýva z § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určuje deň vzniku daňovej povinnosti (20. 5. 2026), základ dane (240 000 € bez vplyvu zádržného) a prenos daňovej povinnosti na objednávateľa podľa § 69 ods. 12 písm. j)."},"bez":{"odpoved":"Keďže ide o dodanie stavebných prác medzi dvoma platiteľmi DPH, uplatní sa prenos daňovej povinnosti na objednávateľa. Osobou povinnou platiť daň je teda objednávateľ podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Daňová povinnosť vzniká dňom odovzdania diela, teda 20. mája 2026, v súlade s § 19 ods. 2 zákona o DPH. Základom dane je celá dohodnutá cena diela vo výške 240 000 €, vrátane zádržného. Skutočnosť, kedy dôjde k úhrade zádržného, nemá vplyv na určenie základu dane ku dňu vzniku daňovej povinnosti podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila osobu povinnú platiť daň (objednávateľ pri prenose daňovej povinnosti), deň vzniku daňovej povinnosti (20. 5. 2026) aj základ dane (240 000 € vrátane zádržného)."}},{"oblast":"obchodne-pravo-zmluvy","otazka":"Zhotoviteľ účtujúci v sústave podvojného účtovníctva vyfakturoval 20. 5. 2026 dielo za 240 000 € bez DPH. Zmluva určuje, že 24 000 € (zádržné) je splatných až o tri roky po odovzdaní, zvyšok do 30 dní. Ako sa zádržné vykáže v účtovníctve zhotoviteľa a na akom účte?","otazka_volna":"Zákazník nám z faktúry zadržal desatinu na tri roky. Kam to mám dať v účtovníctve — mám o tom vôbec účtovať, keď to zatiaľ nedostanem?","spravna_odpoved":"Pohľadávka sa zaúčtuje v plnej výške (výnos aj pohľadávka za celé dielo) na účte 311 – Odberatelia — zádržné nie je dôvod na jej krátenie ani na časové rozlíšenie. Časť 24 000 € so zmluvne dohodnutou dobou splatnosti tri roky je však dlhodobou pohľadávkou, lebo dlhodobé pohľadávky sú pohľadávky s dohodnutou dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok. Rozlíšenie na dlhodobé a krátkodobé pohľadávky vo vzťahu k dohodnutej dobe splatnosti sa podľa postupov účtovania vykoná na ANALYTICKÝCH účtoch k jednotlivým účtom, teda na analytike k účtu 311. Zvyšných 216 000 € zostáva krátkodobou pohľadávkou.","ustanovenie":"§ 12 ods. 1 a 4, § 13 ods. 9, § 48 ods. 1 písm. a) a § 49 ods. 1 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 (postupy účtovania pre podnikateľov v PÚ)","citat":"Dlhodobé pohľadávky sú pohľadávky s dohodnutou dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok.","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Sprievodca/Postupy_uct/2025/2025.02.12_opatr_MFSR_23054_2002_92.pdf","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na správne zaúčtovanie a vykázanie zádržného.\n\n**Zádržné vo výške 24 000 € sa v účtovníctve zhotoviteľa vykáže ako dlhodobá pohľadávka. Účtuje sa na samostatnom analytickom účte k účtu 311 – Odberatelia.**\n\nCelá fakturovaná suma 240 000 € predstavuje váš výnos v roku 2026, bez ohľadu na odloženú splatnosť časti pohľadávky. Rozdelenie na krátkodobú a dlhodobú časť je kľúčové pre správne zostavenie súvahy.\n\n### Podrobný postup a účtovanie\n\n1.  **Rozdelenie pohľadávky:**\n    *   **Krátkodobá časť:** Pohľadávka so splatnosťou do jedného roka.\n        *   Suma bez DPH: 216 000 € (240 000 € - 24 000 €)\n    *   **Dlhodobá časť (zádržné):** Pohľadávka so splatnosťou dlhšou ako jeden rok.\n        *   Suma bez DPH: 24 000 €\n\n2.  **Vytvorenie analytických účtov:**\n    Pre správne sledovanie a vykazovanie je nevyhnutné vytvoriť si v účtovom rozvrhu analytické účty k syntetickému účtu 311, napríklad:\n    *   `311.100` – Odberatelia – krátkodobé pohľadávky\n    *   `311.200` – Odberatelia – dlhodobé pohľadávky (zádržné)\n\n3.  **Účtovný zápis pri vystavení faktúry (20. 5. 2026):**\n    Faktúra sa zaúčtuje v celkovej výške, pričom sa pohľadávka rozdelí na krátkodobú a dlhodobú časť. DPH sa uplatní z celej sumy diela v zdaňovacom období, kedy vznikla daňová povinnosť (máj 2026).\n\n| Popis účtovného prípadu | Suma v EUR | Má dať (MD) | Dal (D) |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Vystavená faktúra za dielo - krátkodobá časť | 265 680,00 | `311.100` | |\n| Vystavená faktúra za dielo - dlhodobá časť (zádržné) | 29 520,00 | `311.200` | |\n| Tržby za dielo (služby/výrobky) | 240 000,00 | | `601/602` |\n| DPH 23 % z 240 000 € | 55 200,00 | | `343` |\n| **Spolu** | **295 200,00** | **295 200,00** | **295 200,00** |\n\n*Poznámka: DPH sa taktiež delí pomerne. Krátkodobá pohľadávka je 216 000 € + 23 % = 265 680 €. Dlhodobá pohľadávka je 24 000 € + 23 % = 29 520 €.*\n\n4.  **Vykazovanie v súvahe k 31. 12. 2026:**\n    *   Zostatok účtu `311.100` sa vykáže v súvahe v časti obežných aktív ako **krátkodobé pohľadávky**.\n    *   Zostatok účtu `311.200` sa vykáže v súvahe v časti dlhodobých aktív ako **dlhodobé pohľadávky**.\n\n5.  **Preúčtovanie pred splatnosťou zádržného:**\n    V účtovnom období, ktoré predchádza splatnosti zádržného (v tomto prípade v roku 2028), je potrebné preúčtovať dlhodobú pohľadávku na krátkodobú, pretože jej splatnosť už bude do jedného roka.\n    *   **Účtovný zápis (napr. k 31. 12. 2028):** `29 520,00 €` MD `311.100` / D `311.200`\n\nTento postup zabezpečí verné a pravdivé zobrazenie majetkovej štruktúry vašej spoločnosti v účtovnej závierke v súlade s Postupmi účtovania v podvojnom účtovníctve. [fs-postupy-uctovania-podvojne.md]","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že zádržné sa zaúčtuje v celej výške výnosu a vykáže sa ako dlhodobá pohľadávka na analytickom účte k syntetickému účtu 311."},"google":{"odpoved":"Zádržné vo výške 24 000 € sa v účtovníctve zhotoviteľa vykáže ako dlhodobá pohľadávka, keďže jej splatnosť presahuje jeden rok. Celá fakturovaná suma vrátane zádržného sa prvotne zaúčtuje na účet 311 – Odberatelia. Následne sa suma zádržného interným dokladom preúčtuje na samostatný analytický účet k účtu 311 alebo na účet 315 – Ostatné pohľadávky, aby sa oddelila od krátkodobej časti pohľadávky. Tento postup je v súlade so Zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ktorý vyžaduje časové rozlíšenie majetku. Účtovanie pohľadávok upravujú Postupy účtovania v podvojnom účtovníctve (Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza alternatívu preúčtovania na účet 315 a chybne odôvodňuje postup časovým rozlíšením majetku, pričom rozdelenie na dlhodobú a krátkodobú časť sa vykonáva výlučne na analytických účtoch k účtu 311."},"bez":{"odpoved":"Zhotoviteľ zaúčtuje celý výnos 240 000 € ku dňu vystavenia faktúry, keďže dielo bolo odovzdané. Pohľadávka sa však rozdelí na krátkodobú a dlhodobú časť podľa splatnosti. Zádržné vo výške 24 000 €, ktoré je splatné o tri roky, sa vykáže ako dlhodobá pohľadávka. Táto časť pohľadávky sa účtuje na účte 315 – Ostatné pohľadávky. Tento postup vyplýva z § 48 ods. 3 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú postupy účtovania v sústave podvojného účtovníctva.","spravne":false,"dovod":"Zádržné sa účtuje na analytickom účte k účtu 311 – Odberatelia a nie na účte 315 – Ostatné pohľadávky."}},{"oblast":"obchodne-pravo-zmluvy","otazka":"Alfa s. r. o. má voči Beta s. r. o. pohľadávku 9 000 €, ktorá bola splatná 31. 8. 2026. Beta má voči Alfe z inej zmluvy pohľadávku 4 000 € splatnú až 30. 11. 2026. Beta dňa 10. 9. 2026 doručí Alfe jednostranný prejav o započítaní svojej pohľadávky 4 000 €. Alfa nie je v platobnej neschopnosti. Je započítanie účinné a koľko Beta dlhuje?","otazka_volna":"Dodávateľ nás uráža za nezaplatenú faktúru, ale my od neho tiež máme čo dostať — len to ešte nie je splatné. Môžeme si to proti sebe odpočítať?","spravna_odpoved":"Nie, započítanie nie je účinné a Beta naďalej dlhuje celých 9 000 €. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku; výnimkou je len pohľadávka voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky, čo tu splnené nie je. Beta by mohla postupovať dvomi spôsobmi: počkať na splatnosť svojej pohľadávky (30. 11. 2026), alebo sa s Alfou dohodnúť — na základe dohody strán možno podľa § 364 ObZ započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.","ustanovenie":"§ 358, § 359 a § 364 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník","citat":"Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-359","my":{"odpoved":"Nie, v tomto prípade **jednostranné započítanie nie je účinné**. Spoločnosť Beta s.r.o. naďalej dlhuje spoločnosti Alfa s.r.o. plnú sumu **9 000 €**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nZákladnou podmienkou pre jednostranné započítanie pohľadávok v obchodných vzťahoch je, že obe pohľadávky musia byť v čase započítania **splatné**.\n\n1.  **Právny základ**: Podľa § 359 Obchodného zákonníka platí: *\"Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.\"* [Zákon č. 513/1991 Zb., § 359]\n\n2.  **Aplikácia na váš prípad**:\n    *   Pohľadávka spoločnosti Alfa s.r.o. voči Beta s.r.o. (9 000 €) **je splatná** od 31. 8. 2026.\n    *   Pohľadávka spoločnosti Beta s.r.o. voči Alfa s.r.o. (4 000 €) v čase doručenia zápočtu (10. 9. 2026) **nie je splatná** (je splatná až 30. 11. 2026).\n    *   Keďže Beta s.r.o. sa pokúsila jednostranne započítať svoju nesplatnú pohľadávku proti splatnej pohľadávke Alfy s.r.o., takýto právny úkon je neúčinný.\n    *   Výnimka týkajúca sa platobnej neschopnosti sa neuplatní, keďže ste uviedli, že Alfa s.r.o. nie je v platobnej neschopnosti.\n\n### Výška dlhu spoločnosti Beta\n\nKeďže jednostranný zápočet je neúčinný, právne k žiadnemu zániku pohľadávok nedošlo. Spoločnosť Beta s.r.o. je naďalej povinná uhradiť spoločnosti Alfa s.r.o. celú dlžnú sumu **9 000 €**.\n\n### Možnosti riešenia\n\n1.  **Dohoda o započítaní**: Hoci jednostranný zápočet nie je možný, obe spoločnosti sa môžu **dohodnúť** na vzájomnom započítaní aj nesplatnej pohľadávky. Ak by Alfa s.r.o. súhlasila, mohli by uzavrieť písomnú *Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok*, na základe ktorej by sa ich záväzky znížili. V takom prípade by zostávajúci dlh Bety bol 5 000 €. [Zákon č. 40/1964 Zb., § 581 ods. 3]\n\n2.  **Počkať na splatnosť**: Spoločnosť Beta s.r.o. môže urobiť platný jednostranný zápočet dňa 30. 11. 2026 alebo kedykoľvek neskôr, keď už bude jej pohľadávka voči Alfe s.r.o. splatná.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNajčistejším riešením je uzavrieť písomnú **Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok**. Poskytne to obom stranám právnu istotu a bude slúžiť ako jednoznačný účtovný doklad pre zaúčtovanie zániku časti pohľadávky a záväzku v účtovníctve oboch spoločností.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza, že jednostranné započítanie nie je účinné, Beta naďalej dlhuje 9 000 € a presne vysvetľuje zákonné dôvody aj ďalšie možnosti riešenia."},"google":{"odpoved":"Jednostranné započítanie pohľadávky spoločnosťou Beta s. r. o. nie je účinné. Podľa § 359 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník totiž proti splatnej pohľadávke nemožno jednostranne započítať nesplatnú pohľadávku. Výnimka sa uplatní len v prípade, ak by bol veriteľ (Alfa) v platobnej neschopnosti, čo podľa zadania nie je. Keďže započítanie je neúčinné, pohľadávky sa nestretli a nezapočítali. Spoločnosť Beta s. r. o. tak naďalej dlhuje spoločnosti Alfa s. r. o. celú sumu 9 000 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne konštatuje neúčinnosť jednostranného započítania nesplatnej pohľadávky proti splatnej podľa § 359 Obchodného zákonníka a uvádza správnu dlžnú sumu 9 000 €."},"bez":{"odpoved":"Nie, jednostranné započítanie nie je v tomto prípade účinné. Proti splatnej pohľadávke nemožno jednostranne započítať nesplatnú pohľadávku, pokiaľ dlžník splatnej pohľadávky nie je v platobnej neschopnosti. Keďže pohľadávka spoločnosti Beta vo výške 4 000 € je splatná až 30. 11. 2026, nie je spôsobilá na započítanie. Spoločnosť Beta preto naďalej dlhuje spoločnosti Alfa celú sumu 9 000 €. Vyplýva to z § 359 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že jednostranné započítanie nie je účinné kvôli nesplatnosti pohľadávky a Beta naďalej dlhuje celých 9 000 € v súlade s § 359 Obchodného zákonníka."}},{"oblast":"obchodne-pravo-zmluvy","otazka":"V obchodnom vzťahu sa vzájomné pohľadávky Alfy s. r. o. a Bety s. r. o. (obe po 6 000 €) stali spôsobilými na započítanie 10. 5. 2021. Pohľadávka Alfy sa premlčala 10. 5. 2025, Alfa ju do súdu nedala. Dňa 5. 9. 2026 Beta žiada zaplatiť svojich 6 000 € a Alfa v reakcii doručí Bete prejav o započítaní svojej (už premlčanej) pohľadávky. Je toto započítanie účinné?","otazka_volna":"Chceme si odrátať svoju starú pohľadávku proti tomu, čo od nás pýta odberateľ. Naša je ale už dosť stará, možno premlčaná. Ide to ešte?","spravna_odpoved":"Áno, započítanie je účinné a záväzky zaniknú v rozsahu 6 000 €. V obchodných záväzkových vzťahoch premlčanie započítaniu nebráni, ak premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie — spôsobilými sa stali 10. 5. 2021 a premlčanie nastalo neskôr (10. 5. 2025). V občianskoprávnom vzťahu by to isté započítanie účinné nebolo: § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítanie premlčaných pohľadávok jednostranne zakazuje a povoľuje ho len dohodou účastníkov (§ 581 ods. 3 OZ).","ustanovenie":"§ 358 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník; § 581 ods. 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb.","citat":"Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-358","my":{"odpoved":"**Áno, toto započítanie je plne účinné.** Pohľadávka Bety voči Alfe zanikla, aj keď Alfa uplatnila na započítanie už premlčanú pohľadávku.\n\nDôvodom je osobitná úprava započítania v obchodných vzťahoch, ktorá má prednosť pred všeobecnou úpravou v Občianskom zákonníku.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nRozhodujúcim predpisom je v tomto prípade Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, keďže ide o vzťah medzi dvoma podnikateľmi (s. r. o.).\n\nKľúčové ustanovenie je **§ 358 Obchodného zákonníka**, ktoré hovorí:\n> \"Na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale **premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie**.\"\n> [Zákon č. 513/1991 Zb., § 358]\n\n#### Aplikácia na váš prípad:\n\n1.  **Dátum, kedy sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie:** 10. máj 2021.\n2.  **Dátum, kedy sa pohľadávka Alfy premlčala:** 10. máj 2025.\n\nPremlčanie pohľadávky Alfy (10. 5. 2025) nastalo **až po tom**, ako sa pohľadávky stali vzájomne započítateľnými (10. 5. 2021). Tým je splnená podmienka podľa § 358 Obchodného zákonníka.\n\nPreto aj keď Alfa urobila prejav smerujúci k započítaniu až 5. septembra 2026 (teda po premlčaní svojej pohľadávky), toto započítanie je platné a účinné.\n\n#### Účinok započítania\n\nZapočítaním obe pohľadávky zanikli v rozsahu, v akom sa kryjú (v tomto prípade v plnej výške 6 000 €). Tento zánik nastáva spätne (retroaktívne) k okamihu, keď sa pohľadávky prvýkrát stretli ako spôsobilé na započítanie, teda k 10. máju 2021 [Zákon č. 40/1964 Zb., § 580].\n\n**Záver:** Požiadavka Bety na úhradu 6 000 € je neopodstatnená, pretože jej pohľadávka voči Alfe zanikla započítaním.\n\n---\n\n### Dôležité upozornenie: Rozdiel oproti Občianskemu zákonníku\n\nJe dôležité si uvedomiť, že v občianskoprávnych vzťahoch (napr. medzi nepodnikateľmi) platí prísnejšia úprava. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka **nemožno započítať premlčané pohľadávky**. Úprava v Obchodnom zákonníku je teda pre podnikateľov benevolentnejšia a umožňuje započítať aj premlčanú pohľadávku, pokiaľ sa stala premlčanou až po tom, čo sa stretla so započítateľnou pohľadávkou druhej strany.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru, že započítanie je účinné, a správne aplikovala § 358 Obchodného zákonníka vrátane porovnania s Občianskym zákonníkom."},"google":{"odpoved":"Áno, toto započítanie je účinné.\n\nV obchodných vzťahoch započítaniu nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, pokiaľ premlčanie nastalo až po dobe, keď sa vzájomné pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. V tomto prípade sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie 10. 5. 2021, pričom pohľadávka Alfy sa premlčala až 10. 5. 2025, teda po tomto momente. Zánik pohľadávok nastal spätne k okamihu, keď sa stretli ako spôsobilé na započítanie. Právna úprava je obsiahnutá v § 358 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru, že započítanie je účinné, a vecne správne aplikovala § 358 Obchodného zákonníka."},"bez":{"odpoved":"Áno, toto započítanie je účinné.\n\nPremlčanú pohľadávku možno započítať, ak sa premlčala až po dobe, keď sa vzájomné pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. V tomto prípade sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie 10. 5. 2021 a pohľadávka Alfy sa premlčala až 10. 5. 2025, teda po tomto momente. Umožňuje to § 581 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorý sa použije aj na obchodné vzťahy. Započítaním sa vzájomné pohľadávky vo výške 6 000 € zrušili ku dňu, keď sa stretli, teda k 10. 5. 2021.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa opiera o nesprávne právne pravidlo, keďže možnosť započítať takúto premlčanú pohľadávku mylne odvodzuje z § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ktorý to naopak zakazuje), hoci ide o osobitnú úpravu podľa § 358 Obchodného zákonníka."}},{"oblast":"obchodne-pravo-zmluvy","otazka":"Alfa s. r. o. má s objednávateľom rozpracovanú zmluvu o dielo (ešte nedokončené dielo, nezaplatená časť ceny). Alfa sa chce zo zmluvy úplne „vyzuť\" a previesť celú zmluvu — práva aj povinnosti — na Delta s. r. o. Objednávateľ sa k tomu nevyjadril. Aké právne úkony sú na to potrebné a v akej forme, a bude Alfa po ich vykonaní zbavená povinností voči objednávateľovi?","otazka_volna":"Chceme celú rozrobenú zákazku aj s papiermi preklopiť na inú firmu. Objednávateľ mlčí. Stačí, keď si to medzi sebou podpíšeme?","spravna_odpoved":"Nestačí. Slovenské právo nepozná postúpenie zmluvy ako jeden úkon — treba ho rozložiť na dve časti. Pohľadávku (právo na cenu) môže Alfa postúpiť písomnou zmluvou aj bez súhlasu dlžníka (§ 524 ods. 1 OZ), ak to zmluva s objednávateľom nezakazuje (§ 525 ods. 2 OZ). Povinnosti (dlh vykonať dielo) však prejdú na Deltu len prevzatím dlhu, ktoré vyžaduje písomnú formu (§ 531 ods. 3 OZ) a SÚHLAS VERITEĽA, teda objednávateľa. Kým objednávateľ súhlas nedá, Alfa zo zmluvy zaviazaná zostáva; a ten, kto by dlh prevzal bez dohody s dlžníkom, zmluvou s veriteľom, by sa podľa § 531 ods. 2 OZ stal len ďalším dlžníkom popri Alfe.","ustanovenie":"§ 524 ods. 1, § 525 ods. 2 a § 531 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník","citat":"Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-531","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky je kľúčové, že chcete previesť nielen práva (na zaplatenie ceny diela), ale aj povinnosti (dielo dokončiť). Takýto úplný prevod zmluvy nie je možný bez súhlasu druhej zmluvnej strany – objednávateľa.\n\n**Stručne: Bez výslovného súhlasu objednávateľa sa Alfa, s.r.o., nezbaví svojej zodpovednosti za dokončenie diela. Dohoda uzavretá len medzi Alfou a Deltou by bola voči objednávateľovi neúčinná, pokiaľ ide o prevod povinností.**\n\n---\n\n### Detailné právne posúdenie\n\nZmluva o dielo, ako každý záväzkový vzťah, pozostáva z dvoch zložiek:\n1.  **Pohľadávky (práva):** Právo Alfy na zaplatenie ceny za dielo.\n2.  **Záväzky/Dlhy (povinnosti):** Povinnosť Alfy dielo riadne a včas dokončiť a odovzdať.\n\nPrevod týchto dvoch zložiek sa riadi odlišnými pravidlami, ktoré Obchodný zákonník preberá z Občianskeho zákonníka.\n\n#### 1. Prevod práv (Postúpenie pohľadávky)\n\n*   **Čo to je:** Alfa môže svoje právo na zaplatenie ceny diela previesť (postúpiť) na Deltu.\n*   **Súhlas objednávateľa:** Na tento úkon **nie je potrebný súhlas** objednávateľa. Alfa je však povinná objednávateľovi bez zbytočného odkladu oznámiť, že pohľadávku postúpila. Kým tak neurobí, objednávateľ môže plniť pôvodnému veriteľovi (Alfe).\n*   **Forma:** Zmluva o postúpení pohľadávky musí mať písomnú formu.\n\n**Výsledok:** Týmto krokom by sa však previedlo len právo na peniaze. Povinnosť dokončiť dielo by stále zostala Alfe.\n\n#### 2. Prevod povinností (Prevzatie dlhu/záväzku)\n\n*   **Čo to je:** Prevod povinnosti dokončiť dielo z Alfy na Deltu.\n*   **Súhlas objednávateľa:** Na prevzatie dlhu sa **vyžaduje výslovný súhlas veriteľa** (objednávateľa). Je to logické, pretože objednávateľ si vybral Alfu na základe jej referencií, schopností či ceny a nemôže mu byť vnútený iný dodávateľ (Delta), s ktorým by nemusel chcieť spolupracovať.\n*   **Forma:** Dohoda o prevzatí dlhu musí mať písomnú formu.\n\n**Výsledok:** Keďže sa objednávateľ nevyjadril, neudelil súhlas. Akákoľvek dohoda medzi Alfou a Deltou o tom, že Delta dokončí dielo, by bola pre objednávateľa právne nezáväzná. V praxi by to znamenalo, že:\n*   Objednávateľ by naďalej právne vymáhal dokončenie diela od **Alfy**.\n*   Ak by Delta spôsobila škodu alebo dielo nedokončila, za zmluvné pokuty a náhradu škody by voči objednávateľovi zodpovedala **Alfa**.\n\n### Riešenie: Trojstranná dohoda o postúpení zmluvy\n\nJediný právne čistý a bezpečný spôsob, ako dosiahnuť váš cieľ, je uzavrieť **trojstrannú dohodu o prevode práv a povinností zo zmluvy o dielo** medzi všetkými tromi stranami:\n1.  **Alfa, s.r.o.** (pôvodný zhotoviteľ)\n2.  **Delta, s.r.o.** (nový zhotoviteľ)\n3.  **Objednávateľ**\n\n**Obsah dohody:**\n*   Presná identifikácia pôvodnej zmluvy o dielo.\n*   Vyhlásenie, že Alfa prevádza všetky svoje práva a povinnosti z tejto zmluvy na Deltu.\n*   Vyhlásenie, že Delta tieto práva a povinnosti v plnom rozsahu preberá.\n*   **Kľúčové ustanovenie:** Výslovný súhlas objednávateľa s týmto prevodom, čím potvrdzuje, že Alfa je úplne zbavená svojich záväzkov a novým zmluvným partnerom sa stáva Delta.\n*   Dohoda o finančnom vyrovnaní za už vykonanú časť diela (medzi Alfou a Deltou, prípadne aj s objednávateľom).\n\n**Forma:** Táto dohoda musí mať **písomnú formu** a musí byť podpísaná všetkými tromi účastníkmi.\n\n### Zhrnutie a záver\n\n| Právny úkon | Potrebný súhlas objednávateľa? | Dôsledok pre Alfu |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Dvojstranná dohoda Alfa-Delta** (bez súhlasu objednávateľa) | **Nie** (ale prevod povinností je voči objednávateľovi neúčinný) | **Alfa sa nezbaví zodpovednosti.** Zostáva zmluvným partnerom objednávateľa a ručí za prácu Delty. |\n| **Trojstranná dohoda Alfa-Delta-Objednávateľ** | **Áno** (je priamym účastníkom dohody) | **Alfa je úplne zbavená práv aj povinností.** Zmluva prechádza na Deltu a Alfa z nej \"vystupuje\". |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nV žiadnom prípade nepostupujte len na základe dohody s Deltou. Aktívne oslovte objednávateľa a vysvetlite mu situáciu. Jediná bezpečná cesta je získať jeho písomný súhlas vo forme trojstrannej dohody. Inak sa vystavujete značnému riziku, že budete zodpovedať za plnenie, ktoré už nebudete mať pod kontrolou.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že práva možno postúpiť písomnou zmluvou bez súhlasu objednávateľa, kým prevzatie povinností vyžaduje písomnú formu a súhlas objednávateľa, bez ktorého Alfa zostáva zaviazaná."},"google":{"odpoved":"Na úplný prevod zmluvy o dielo je potrebná trojstranná písomná dohoda medzi Alfa s. r. o. (postupca), Delta s. r. o. (postupník) a objednávateľom. Slovenský právny poriadok neupravuje postúpenie zmluvy ako celku, preto je nutné kombinovať postúpenie práv a prevzatie povinností. Kým postúpenie práv (pohľadávok) si súhlas objednávateľa nevyžaduje, na prevzatie povinností (dlhu) je súhlas objednávateľa (veriteľa) nevyhnutný podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.).\n\nBez súhlasu objednávateľa s prevzatím povinností spoločnosťou Delta s. r. o. sa Alfa s. r. o. svojich povinností nezbaví. Keďže sa objednávateľ nevyjadril, k platnému prevzatiu povinností nedošlo a Alfa s. r. o. naďalej zodpovedá za dokončenie diela. Najvhodnejšou formou je preto spomínaná trojstranná písomná dohoda, ktorá zabezpečí súhlas všetkých strán a právnu istotu.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že postúpenie zmluvy ako celku slovenské právo nepozná, vyžaduje sa kombinácia postúpenia pohľadávky a prevzatia dlhu, pričom bez písomného súhlasu objednávateľa k zbaveniu povinností Alfy nedôjde."},"bez":{"odpoved":"Na úplný prevod zmluvy je potrebná písomná zmluva o postúpení zmluvy medzi spoločnosťami Alfa a Delta, ktorá obsahuje postúpenie práv (pohľadávok) a prevzatie povinností (dlhov). K prevzatiu povinností dokončiť dielo je však nevyhnutný výslovný súhlas objednávateľa ako veriteľa. Bez tohto súhlasu sa Alfa nezbaví svojich povinností a naďalej zodpovedá za riadne dokončenie diela voči objednávateľovi. Právna úprava prevzatia dlhu vyžadujúca súhlas veriteľa je obsiahnutá v § 531 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Písomná forma zmluvy je vyžadovaná podľa § 524 ods. 2 a § 531 ods. 3 Občianskeho zákonníka.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza rozdelenie na postúpenie pohľadávok a prevzatie dlhu, požiadavku písomnej formy a nevyhnutnosť súhlasu objednávateľa (veriteľa) podľa § 531 Občianskeho zákonníka, bez ktorého Alfa zostáva zaviazaná."}},{"oblast":"obchodne-pravo-zmluvy","otazka":"Alfa s. r. o. (postupca) postúpila 1. 6. 2026 za odplatu pohľadávku 15 000 € voči Bete s. r. o. na spoločnosť Gama s. r. o. (postupník). Postúpenie nikto Bete neoznámil a Gama ho Bete ani nepreukázala. Dňa 20. 6. 2026 Beta zaplatila celých 15 000 € pôvodnému veriteľovi Alfe. Zbavila sa Beta záväzku a od koho má Gama svoje peniaze žiadať?","otazka_volna":"Kúpili sme od firmy pohľadávku, ale dlžník medzitým zaplatil pôvodnému veriteľovi, lebo o nás nevedel. Musí nám to zaplatiť ešte raz?","spravna_odpoved":"Áno, Beta sa záväzku platne zbavila a druhýkrát platiť nemusí. Kým postúpenie pohľadávky nie je dlžníkovi oznámené postupcom alebo kým mu ho postupník nepreukáže, dlžník sa zbaví záväzku plnením postupcovi. Gama preto sumu 15 000 € nemôže vymáhať od Bety, ale musí ju žiadať od Alfy — pri odplatnom postúpení za to Alfa zodpovedá postupníkovi podľa § 527 ods. 1 písm. b) OZ (dlžník splnil postupcovi skôr, než bol povinný plniť postupníkovi). Oznamovaciu povinnosť má bez zbytočného odkladu postupca (§ 526 ods. 1 prvá veta OZ).","ustanovenie":"§ 526 ods. 1 a § 527 ods. 1 písm. b) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník","citat":"Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-526","my":{"odpoved":"**Áno, spoločnosť Beta s. r. o. sa svojho záväzku platne zbavila.** Peniaze, ktoré zaplatila, si musí nový veriteľ (Gama s. r. o.) nárokovať od pôvodného veriteľa (Alfa s. r. o.).\n\nTu je podrobné vysvetlenie na základe Občianskeho zákonníka:\n\n### 1. Prečo je dlh spoločnosti Beta s. r. o. uhradený?\n\nKľúčové je, že dlžník (Beta) nebol o postúpení pohľadávky informovaný. Podľa zákona platí:\n\n> Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.\n> [Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 526, ods. 1]\n\nVo vašom prípade nastali presne tieto okolnosti:\n*   Postúpenie pohľadávky nebolo spoločnosti Beta s. r. o. oznámené.\n*   Beta preto dňa 20. 6. 2026 v dobrej viere zaplatila dlžnú sumu 15 000 € pôvodnému veriteľovi (postupcovi), spoločnosti Alfa s. r. o.\n*   Týmto plnením jej záväzok v plnom rozsahu zanikol. Spoločnosť Gama s. r. o. už od Bety nemôže nič požadovať.\n\n### 2. Od koho má Gama s. r. o. žiadať svoje peniaze?\n\nNový veriteľ (Gama) má nárok voči pôvodnému veriteľovi (Alfa), ktorý prijal platbu od dlžníka napriek tomu, že pohľadávku už postúpil. Zákon na túto situáciu pamätá:\n\n> Ak sa dojednalo postúpenie pohľadávky za odplatu, zodpovedá postupca postupníkovi, ak [...] dlžník splnil postupcovi záväzok skôr, než bol povinný ho splniť postupníkovi.\n> [Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 527, ods. 1, písm. b)]\n\nTo znamená, že **Alfa s. r. o. je zodpovedná a povinná odovzdať celú sumu 15 000 €, ktorú prijala od Bety, spoločnosti Gama s. r. o.**\n\n### Zhrnutie\n\n*   **Beta s. r. o. (dlžník):** Je bez dlhu. Jej povinnosť zanikla platnou úhradou pôvodnému veriteľovi, keďže o zmene nevedela.\n*   **Gama s. r. o. (postupník):** Nemôže vymáhať pohľadávku od Bety. Svoj nárok na 15 000 € si musí uplatniť voči Alfe.\n*   **Alfa s. r. o. (postupca):** Je povinná vydať 15 000 € prijatých od Bety spoločnosti Gama.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAby sa predišlo takýmto situáciám, je kľúčové, aby postupca (Alfa s. r. o.) bezodkladne po uzavretí zmluvy o postúpení písomne oznámil túto skutočnosť dlžníkovi (Beta s. r. o.). Postupník (Gama s. r. o.) by si mal splnenie tejto povinnosti zmluvne zabezpečiť alebo sám postúpenie dlžníkovi preukázať, aby ochránil svoju investíciu. Ak postúpenie oznámi priamo postupca, dlžník sa nemôže dožadovať preukázania zmluvy o postúpení [Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 526, ods. 2].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne potvrdzuje, že sa Beta záväzku zbavila plnením Alfe a Gama musí peniaze požadovať od Alfy podľa § 526 ods. 1 a § 527 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka."},"google":{"odpoved":"Áno, spoločnosť Beta s. r. o. sa zbavila svojho záväzku, pretože postúpenie pohľadávky jej nebolo oznámené ani preukázané. Podľa zákona platí, že dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ mu ho postupník nepreukáže, dlžník sa zbaví záväzku plnením pôvodnému veriteľovi (postupcovi). Tento právny následok je upravený v § 526 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.\n\nSpoločnosť Gama s. r. o. (postupník) má teraz nárok na vyplatenie sumy 15 000 € od spoločnosti Alfa s. r. o. (postupcu). Keďže sa postúpenie pohľadávky uskutočnilo za odplatu, Alfa s. r. o. zodpovedá spoločnosti Gama s. r. o. za to, že dlžník splnil záväzok jej, a nie spoločnosti Gama s. r. o. Táto zodpovednosť vyplýva z § 527 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza, že Beta sa záväzku zbavila plnením Alfe a Gama má peniaze požadovať od Alfy na základe jej zodpovednosti podľa § 527 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka."},"bez":{"odpoved":"Áno, Beta sa svojho záväzku zbavila. Podľa § 526 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník sa dlžník zbaví záväzku plnením pôvodnému veriteľovi (postupcovi), dokiaľ mu postúpenie nie je oznámené alebo preukázané. Keďže Beta plnila Alfe pred oznámením o postúpení, jej záväzok zanikol. Spoločnosť Gama si musí uhradenú sumu 15 000 € nárokovať od spoločnosti Alfa. Alfa prijala plnenie na pohľadávku, ktorá jej už nepatrila, čím sa na úkor Gamy bezdôvodne obohatila (§ 451 Občianskeho zákonníka).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne zodpovedala, že Beta sa záväzku zbavila a Gama má peniaze požadovať od Alfy, pričom správne aplikovala § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka."}},{"oblast":"obchodne-pravo-zmluvy","otazka":"Faktúra medzi dvoma s. r. o. za dodaný tovar bola splatná 20. 1. 2020 a dlžník ju nezaplatil; veriteľ nič nerobil. Dňa 12. 6. 2024 dlžník veriteľovi doručil písomné uznanie tohto záväzku. Veriteľ chce teraz, v septembri 2026, podať žalobu. Je nárok premlčaný a ak nie, dokedy môže veriteľ žalovať?","otazka_volna":"Faktúra z roku 2020 nám visí nezaplatená. Dlžník nám pred dvomi rokmi písomne potvrdil, že to dlhuje. Je to už premlčané alebo sa to dá ešte žalovať?","spravna_odpoved":"Nárok premlčaný nie je. Hoci pôvodná štvorročná premlčacia doba (§ 397 ObZ) od splatnosti 20. 1. 2020 už uplynula, písomné uznanie záväzku má účinky aj vtedy, keď bolo právo v čase uznania už premlčané (§ 323 ods. 1 druhá veta a § 407 ods. 4 ObZ). Uznaním preto začala plynúť NOVÁ ŠTVORROČNÁ premlčacia doba od 12. 6. 2024, ktorá uplynie 12. 6. 2028 — dovtedy musí veriteľ žalobu podať. Do desaťročného stropu podľa § 408 ods. 1 ObZ (od prvého začatia plynutia, teda do 20. 1. 2030) sa to bez problémov zmestí. Uznanie má účinky aj voči prípadnému ručiteľovi (§ 323 ods. 3 ObZ).","ustanovenie":"§ 397, § 407 ods. 1 a 4, § 408 ods. 1 a § 323 ods. 1 a 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník","citat":"Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-407.odsek-1","my":{"odpoved":"**Nie, nárok nie je premlčaný. Vďaka písomnému uznaniu záväzku môže veriteľ podať žalobu najneskôr do 12. júna 2028.**\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Pôvodná premlčacia doba\n\nKeďže ide o obchodný vzťah medzi dvoma spoločnosťami s ručením obmedzeným, uplatňuje sa Obchodný zákonník.\n\n*   **Dĺžka premlčacej doby:** Všeobecná premlčacia doba v obchodných vzťahoch je **štyri roky** [Zákon č. 513/1991 Zb., § 397].\n*   **Začiatok plynutia:** Premlčacia doba začína plynúť dňom, keď sa mal záväzok splniť, teda dňom splatnosti [Zákon č. 513/1991 Zb., § 392 ods. 1].\n\nVo vašom prípade bola faktúra splatná 20. januára 2020. Pôvodná štvorročná premlčacia doba by teda uplynula **20. januára 2024**. Ak by dlžník záväzok neuznal, po tomto dátume by mohol na súde úspešne vzniesť námietku premlčania.\n\n### 2. Účinok uznania záväzku\n\nKľúčovým momentom je doručenie písomného uznania záväzku dňa 12. júna 2024.\n\n*   **Nová premlčacia doba:** Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, od tohto uznania začína plynúť **nová štvorročná premlčacia doba** [Zákon č. 513/1991 Zb., § 407 ods. 1].\n*   **Uznanie po premlčaní:** Obchodný zákonník výslovne stanovuje, že účinky uznania záväzku nastávajú aj v prípade, ak bolo právo v čase uznania **už premlčané** [Zákon č. 513/1991 Zb., § 407 ods. 4].\n\nTo znamená, že hoci pôvodná doba uplynula 20. januára 2024, písomným uznaním z 12. júna 2024 dlžník \"oživil\" nárok veriteľa a začala plynúť úplne nová štvorročná premlčacia doba.\n\n### 3. Nová lehota na podanie žaloby\n\nNová štvorročná premlčacia doba začala plynúť dňom uznania záväzku, teda 12. júna 2024. Uplynie presne o štyri roky neskôr.\n\n**Posledný deň na podanie žaloby je 12. jún 2028.**\n\n### Zhrnutie\n\n| Udalosť | Dátum | Právny dôsledok |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Splatnosť faktúry | 20. 1. 2020 | Začiatok plynutia pôvodnej 4-ročnej premlčacej doby. |\n| Koniec pôvodnej doby | 20. 1. 2024 | Nárok sa stal premlčaným, ale nezanikol. |\n| Uznanie záväzku | 12. 6. 2024 | Začiatok plynutia novej 4-ročnej premlčacej doby. |\n| **Koniec novej doby** | **12. 6. 2028** | **Posledný deň, kedy môže veriteľ podať žalobu na súd.** |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nHoci máte na podanie žaloby čas až do júna 2028, odporúčam neodkladať to. Čím skôr začnete s vymáhaním, tým vyššia je šanca na úspešné vymoženie pohľadávky. Uznanie záväzku je veľmi silný dôkazný prostriedok, ktorý výrazne zlepší vašu pozíciu v prípadnom súdnom spore.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presnými zákonnými odkazmi uvádza, že nárok nie je premlčaný a nová štvorročná premlčacia doba uplynie 12. júna 2028."},"google":{"odpoved":"Nárok nie je premlčaný. Písomným uznaním záväzku zo dňa 12. 6. 2024 začala plynúť nová štvorročná premlčacia doba, a to aj napriek tomu, že k uznaniu došlo po uplynutí pôvodnej premlčacej doby. V obchodnoprávnych vzťahoch sa na rozdiel od občianskoprávnych nevyžaduje, aby dlžník vedel o premlčaní v čase uznania záväzku. Veriteľ tak môže podať žalobu na súd najneskôr do 12. 6. 2028. Vyplýva to z § 407 ods. 1 a § 323 ods. 1 v spojení s § 397 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že nárok nie je premlčaný a žalobu je možné podať do 12. 6. 2028 na základe novej štvorročnej premlčacej doby plynúcej od uznania záväzku."},"bez":{"odpoved":"Nie, nárok nie je premlčaný. Písomným uznaním záväzku zo dňa 12. júna 2024 začala plynúť nová štvorročná premlčacia lehota, a to aj v prípade, že pôvodná lehota už uplynula. Veriteľ môže podať žalobu najneskôr do 12. júna 2028. Tento právny následok vyplýva z § 407 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Pôvodná štvorročná premlčacia lehota podľa § 397 Obchodného zákonníka by bez uznania uplynula 21. januára 2024.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne konštatuje, že nárok nie je premlčaný a veriteľ môže podať žalobu do 12. júna 2028, pričom správne uvádza aj právne odôvodnenie plynutia novej štvorročnej premlčacej lehoty po uznaní záväzku."}},{"oblast":"obchodne-pravo-zmluvy","otazka":"Dve fyzické osoby – nepodnikatelia uzavreli zmluvu o pôžičke 20 000 € so splatnosťou 15. 3. 2022. Dňa 4. 4. 2024 dlžník veriteľovi doručil písomné uznanie dlhu čo do dôvodu aj výšky. Akú premlčaciu dobu má veriteľ od uznania k dispozícii a dokedy môže žalovať?","otazka_volna":"Sused mi pred dvomi rokmi podpísal papier, že mi dlží peniaze z pôžičky aj koľko presne. Kedy mi to prepadne?","spravna_odpoved":"Uznaním dlhu sa pôvodná trojročná premlčacia doba podľa § 101 OZ nahrádza desaťročnou. Keďže dlžník dlh písomne uznal čo do dôvodu i výšky 4. 4. 2024 (teda ešte pred uplynutím trojročnej doby, ktorá by inak skončila 15. 3. 2025), premlčuje sa právo za DESAŤ ROKOV odo dňa, keď k uznaniu došlo — až 4. 4. 2034. Toto je podstatný rozdiel oproti obchodným vzťahom, kde uznanie záväzku spúšťa iba novú štvorročnú dobu (§ 407 ods. 1 ObZ).","ustanovenie":"§ 101, § 110 ods. 1 a § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník","citat":"Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-110.odsek-1","my":{"odpoved":"Na základe písomného uznania dlhu má veriteľ k dispozícii novú **10-ročnú premlčaciu dobu** na uplatnenie svojho práva na súde. Žalobu na vrátenie pôžičky môže podať najneskôr do **4. apríla 2034**.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n**1. Nová 10-ročná premlčacia doba**\n\nPodľa Občianskeho zákonníka platí, že ak dlžník písomne uzná svoj dlh čo do dôvodu aj výšky, začína plynúť nová, desaťročná premlčacia doba. Táto doba plynie odo dňa, kedy k uznaniu dlhu došlo.\n\n*   **Právny základ:** `[Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 110 ods. 1]`\n\nVo vašom prípade dlžník uznal dlh 4. apríla 2024, čím sa pôvodná trojročná premlčacia doba (ktorá by uplynula 16. marca 2025) pretrhla a nahradila ju nová, desaťročná.\n\n**2. Výpočet konca lehoty na podanie žaloby**\n\nPremlčacia doba je hmotnoprávna doba, ktorá sa počíta podľa pravidiel Občianskeho zákonníka. Doba určená podľa rokov sa končí dňom, ktorý sa svojím označením (číslom dňa a mesiaca) zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa doba začína.\n\n*   **Začiatok plynutia doby:** 4. apríl 2024 (deň uznania dlhu)\n*   **Dĺžka doby:** 10 rokov\n*   **Koniec doby:** 4. apríl 2034\n\nVeriteľ teda môže svoje právo na vrátenie pôžičky úspešne uplatniť na súde najneskôr v posledný deň tejto lehoty.\n\n*   **Posledný deň na podanie žaloby:** **4. apríl 2034** (Tento deň pripadá na štvrtok, takže lehota sa neposúva.)\n\n**Zhrnutie:**\n\n| Udalosť | Dátum | Premlčacia doba | Právny základ |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Splatnosť pôžičky | 15. 3. 2022 | Pôvodná 3-ročná | `[Zákon č. 40/1964 Zb., § 101]` |\n| Uznanie dlhu | 4. 4. 2024 | Začiatok novej 10-ročnej | `[Zákon č. 40/1964 Zb., § 110 ods. 1]` |\n| Koniec premlčacej doby | **4. 4. 2034** | Koniec novej 10-ročnej | `[Zákon č. 40/1964 Zb., § 110 ods. 1]` |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza 10-ročnú premlčaciu dobu podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a správny dátum jej uplynutia 4. apríla 2034."},"google":{"odpoved":"Písomným uznaním dlhu začala plynúť nová desaťročná premlčacia doba. Táto nová lehota sa počíta odo dňa, kedy k uznaniu dlhu došlo, teda od 4. apríla 2024. Veriteľ má teda k dispozícii premlčaciu dobu v trvaní desať rokov. Svoju pohľadávku môže na súde úspešne žalovať najneskôr do 4. apríla 2034. Právna úprava je obsiahnutá v ustanovení § 110 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza desaťročnú premlčaciu dobu plynúcu od uznania dlhu s konečným dátumom žalovania 4. apríla 2034 v súlade s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka."},"bez":{"odpoved":"Uznaním dlhu začala plynúť nová desaťročná premlčacia doba. Táto nová lehota sa počíta odo dňa, kedy k uznaniu došlo, teda od 4. apríla 2024. Veriteľ tak môže svoj nárok na súde úspešne uplatniť najneskôr do 4. apríla 2034. Právna úprava je obsiahnutá v § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza desaťročnú premlčaciu dobu od uznania dlhu a presný hraničný dátum žalovania 4. apríla 2034 v súlade s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka."}},{"oblast":"obchodne-pravo-zmluvy","otazka":"Dve s. r. o. majú písomnú zmluvu o dielo, ktorá NEOBSAHUJE doložku o tom, že zmeny sú možné len písomne. Pri stretnutí na stavbe sa konatelia ústne dohodli na zvýšení ceny diela o 7 500 € za rozšírený rozsah prác a obe strany sa podľa toho správali. Je táto ústna zmena zmluvy platná?","otazka_volna":"Zmluvu na stavbu máme písomne, ale zmenu ceny sme si dohodli len ústne na stavbe. Platí to, alebo to musíme dopísať do dodatku?","spravna_odpoved":"Áno, ústna zmena je platná. V obchodných záväzkových vzťahoch sa písomne uzavretá zmluva môže meniť alebo zrušiť iba písomne LEN vtedy, ak si to strany v zmluve dojednali — teda ak zmluva obsahuje doložku o výlučne písomných zmenách. Táto zmluva ju neobsahuje, preto ústna dohoda o zvýšení ceny o 7 500 € zmluvu platne mení. Pravidlo § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka („písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne\") sa tu nepoužije, lebo Obchodný zákonník má v § 272 ods. 2 vlastnú, odlišnú úpravu (§ 1 ods. 2 ObZ).","ustanovenie":"§ 272 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník; § 40 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.","citat":"Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-272.odsek-2","my":{"odpoved":"**Áno, s najväčšou pravdepodobnosťou je táto ústna zmena zmluvy platná.**\n\nHoci je pre právnu istotu vždy lepšie robiť zmeny písomne, vo vašom prípade existujú silné argumenty pre platnosť ústnej dohody. Rozhodujúce sú dva faktory: absencia zmluvnej doložky o povinnej písomnej forme zmien a následné správanie oboch strán, ktoré potvrdilo ich vôľu zmluvu zmeniť.\n\n### Právne posúdenie\n\nVzťahy medzi dvoma s. r. o. sa riadia Obchodným zákonníkom. Kľúčovým ustanovením pre zmenu písomnej zmluvy je § 272 ods. 2.\n\n1.  **Základné pravidlo:** Podľa tohto ustanovenia platí, že ak bola pôvodná zmluva uzatvorená písomne, aj jej zmena alebo zrušenie sa musí vykonať v písomnej forme [Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 272, ods. 2]. Toto pravidlo má však výnimky.\n\n2.  **Rozhodujúca je vôľa strán a ich správanie:** Súdna prax (napr. rozhodnutie sp. zn. 16Cob/364/2016) potvrdzuje, že toto pravidlo nie je absolútne. Pri posudzovaní platnosti zmeny sa musí prihliadať na zavedenú prax medzi stranami a najmä na ich **neskoršie správanie** [Interný dokument Accounteer.ai]. Ak sa obe strany po ústnej dohode začali správať tak, akoby bola zmena platná (zhotoviteľ vykonal práce navyše a objednávateľ ich akceptoval), je to silný dôkaz o tom, že ich spoločnou vôľou bolo zmluvu zmeniť.\n\n3.  **Zákonná podpora zmeny ceny:** Samotný Obchodný zákonník pri zmluve o dielo počíta so situáciou, že sa strany dohodnú na zmene (rozšírení) diela. V takom prípade je objednávateľ povinný zaplatiť primerane zvýšenú cenu [Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 549, ods. 2]. Zákon tu nešpecifikuje formu takejto dohody.\n\n### Aplikácia na váš prípad\n\n| Faktor | Posúdenie | Dôsledok |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Forma pôvodnej zmluvy** | Písomná | Zakladá predpoklad písomnej zmeny. |\n| **Doložka o zmene** | Zmluva **neobsahuje** klauzulu, že zmeny sú možné len písomne. | Výrazne oslabuje požiadavku na písomnú formu zmeny. |\n| **Forma zmeny** | Ústna dohoda konateľov. | Sama o sebe by bola sporná. |\n| **Následné správanie** | Obe strany sa podľa dohody správali (práce boli vykonané a prijaté). | **Kľúčový argument.** Potvrdzuje existenciu a akceptáciu dohody oboma stranami. |\n\n**Záver:** Keďže pôvodná zmluva si nevyhradila výlučne písomnú formu zmien a obe strany svojím konaním potvrdili, že ústnu dohodu považujú za záväznú, je táto dohoda o navýšení ceny o 7 500 € platná.\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPre budúcnosť a predchádzanie akýmkoľvek sporom dôrazne odporúčam všetky, aj operatívne zmeny na stavbe, potvrdzovať aspoň v jednoduchej písomnej forme. Postačí aj e-mailová komunikácia, kde jedna strana zhrnie dohodu a druhá ju potvrdí, alebo zápis v stavebnom denníku podpísaný oboma stranami. Najlepším riešením je, samozrejme, vyhotovenie krátkeho písomného dodatku k zmluve. Vyhnete sa tak riziku, že jedna zo strán si neskôr dohodu \"nebude pamätať\".","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne právne pravidlo, keď tvrdí, že podľa § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka sa písomná zmluva musí zásadne meniť písomne, hoci v skutočnosti Obchodný zákonník vyžaduje písomnú formu zmeny len vtedy, ak si to strany výslovne dohodli."},"google":{"odpoved":"Áno, táto ústna zmena zmluvy je platná. Písomne uzavretú zmluvu je potrebné meniť písomne len vtedy, ak to ustanovuje zákon alebo ak sa na tom strany v zmluve dohodli. Keďže vaša pôvodná zmluva o dielo neobsahovala doložku o povinnej písomnej forme zmien, mohli ste ju zmeniť aj ústne. Platnosť ústnej dohody potvrdzuje aj skutočnosť, že sa obe strany podľa nej následne správali. Tento postup je v súlade s § 272 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne dospela k záveru, že ústna zmena je platná, s odkazom na absenciu doložky o písomnej forme a na § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka."},"bez":{"odpoved":"Áno, táto ústna zmena zmluvy je platná. Obchodný zákonník nevyžaduje, aby dodatok k písomnej zmluve mal povinne písomnú formu. Písomná forma zmeny by bola nutná len vtedy, ak by si to strany dohodli v pôvodnej zmluve, čo sa v tomto prípade nestalo. Platnosť ústnej dohody potvrdzuje aj následné správanie oboch strán, ktoré ju rešpektovali. Tento postup je v súlade s § 272 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru, že ústna zmena je platná, pričom sa správne odvoláva na absenciu písomnej doložky a na § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka."}},{"oblast":"specialne-rezimy","otazka":"Grafička sa 12. februára 2026 vopred písomne dohodne s klientom (s. r. o.), že z jej autorských odmien nebude zrážaná daň podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. Kto má voči správcovi dane oznamovaciu povinnosť o uzatvorení tejto dohody a aká je posledná lehota na jej splnenie?","otazka_volna":"dohodol som sa s grafickou ze jej nebudeme zrazat dan z autorskych honorarov, musi to ona niekde nahlasit alebo my a dokedy?","spravna_odpoved":"Oznamovaciu povinnosť má výlučne platiteľ dane, teda s. r. o., ktorá odmenu vypláca – nie autorka. Zákonná lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola dohoda uzavretá; dohoda uzavretá v roku 2026 sa teda oznamuje do 31. januára 2027. (Tento deň pripadá na nedeľu, preto sa podľa § 27 ods. 4 daňového poriadku posúva na najbližší pracovný deň, t. j. pondelok 1. februára 2027.) Oznamuje sa na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo, jedným oznámením za všetky dohody uzavreté v danom roku. Autorka si príjem zdaní sama v daňovom priznaní ako príjem podľa § 6 ods. 2 písm. a) alebo § 6 ods. 4.","ustanovenie":"§ 43 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá, a to na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Oznamovaciu povinnosť voči správcovi dane má **váš klient (platiteľ dane)** a posledný deň lehoty na jej splnenie je **1. február 2027**.\n\n### Podrobná analýza\n\n**1. Kto má oznamovaciu povinnosť?**\n\nOznamovaciu povinnosť má vždy **platiteľ dane**, teda subjekt, ktorý autorskú odmenu vypláca – vo vašom prípade je to klient, s. r. o. [Komentár k § 43 ods. 14 Zákona č. 595/2003 Z. z.]. Grafička ako príjemca odmeny (daňovník) túto povinnosť nemá.\n\n**2. Aká je lehota na oznámenie?**\n\nLehota na oznámenie je viazaná na rok, v ktorom bola dohoda **uzavretá**, bez ohľadu na to, kedy dôjde k samotnej výplate honoráru.\n\n*   **Základné pravidlo:** Platiteľ dane je povinný oznámiť uzavretie dohody správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola dohoda uzavretá [Oznámenie dohody o nezrážaní dane z honorárov (§ 43 ods. 14)].\n*   **Aplikácia na váš prípad:**\n    *   Dohoda bola uzavretá 12. februára **2026**.\n    *   Rok uzavretia dohody je teda **2026**.\n    *   Lehota na oznámenie je do konca januára po skončení roka 2026, teda do **31. januára 2027**.\n*   **Posun lehoty z dôvodu víkendu:**\n    *   Keďže 31. január 2027 pripadá na nedeľu, lehota sa v súlade s daňovým poriadkom posúva na najbližší nasledujúci pracovný deň [posunNaPracovnyDen(datum='2027-01-31')].\n    *   Najbližším pracovným dňom je pondelok **1. februára 2027**.\n\n**Záver:**\nVáš klient (s. r. o.) je povinný podať Finančnej správe SR oznámenie o uzavretí dohody o nevyberaní dane zrážkou najneskôr do **1. februára 2027**. Oznámenie sa podáva na predpísanom tlačive, ktorého aktuálny vzor je zverejnený na webovom sídle Finančnej správy.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným právnym odôvodnením určila, že povinnosť má platiteľ dane (klient) a posledný deň lehoty je po posune z nedele 1. február 2027."},"google":{"odpoved":"Oznamovaciu povinnosť voči správcovi dane má platiteľ dane, teda klient (s. r. o.), ktorý autorskú odmenu vypláca. Túto povinnosť si musí splniť podaním predpísaného tlačiva. Posledná lehota na oznámenie tejto dohody je 31. január 2027. Lehota je stanovená ako koniec kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola dohoda uzavretá. Uvedené vyplýva z § 43 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uviedla platiteľa dane (s. r. o.) aj základnú zákonnú lehotu (31. január 2027), hoci neuviedla posun lehoty na najbližší pracovný deň (1. február 2027) z dôvodu víkendu."},"bez":{"odpoved":"Oznamovaciu povinnosť voči správcovi dane má platiteľ príjmu, teda klient (s. r. o.). Je povinný oznámiť uzatvorenie písomnej dohody o nezrážaní dane z autorských odmien. Lehota na splnenie tejto povinnosti je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola dohoda uzatvorená. Posledným dňom lehoty je teda 31. január 2027. Táto povinnosť vyplýva z § 43 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza povinnú osobu (platiteľ dane / s. r. o.) aj zákonnú lehotu podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov (31. január 2027), pričom vynechanie posunu na najbližší pracovný deň podľa daňového poriadku je iba chýbajúcim medzikrokom."}},{"oblast":"specialne-rezimy","otazka":"Hudobný skladateľ, ktorý nie je platiteľom DPH, dosiahol v roku 2026 príjmy z vytvorenia diela a podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) vo výške 40 000 € a príjmy z použitia diela podľa § 6 ods. 4 vo výške 25 000 €; pri všetkých týchto príjmoch sa vopred písomne dohodol s platiteľmi dane podľa § 43 ods. 14, takže sa daň nevyberá zrážkou a príjmy vysporiada v daňovom priznaní. Preukázateľné výdavky neuplatňuje. Aká je celková suma paušálnych výdavkov, ktorú si môže uplatniť?","otazka_volna":"som skladatel, mam honorare za tvorbu 40 tisic a k tomu tantiemy za pouzitie 25 tisic, pausal 60% ale vraj je nejaky strop 20 tisic, kolko si teda dam do vydavkov?","spravna_odpoved":"Paušálne výdavky sa počítajú a limitujú pre dve skupiny príjmov samostatne. Pre príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2: 60 % zo 40 000 € = 24 000 €, čo prevyšuje strop, preto sa uplatní 20 000 €. Pre príjmy podľa § 6 ods. 4: 60 % z 25 000 € = 15 000 €, čo je pod stropom, preto sa uplatní celých 15 000 €. Spolu si skladateľ uplatní paušálne výdavky 20 000 + 15 000 = 35 000 €. Strop 20 000 € teda platí dvakrát nezávisle, nejde o jeden spoločný limit. K paušálu si navyše môže uplatniť preukázateľne zaplatené poistné a príspevky.","ustanovenie":"§ 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2 najviac do výšky 20 000 eur. Ak daňovník s príjmami podľa odseku 4 nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty ... neuplatní preukázateľné výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z týchto príjmov najviac do výšky 20 000 eur.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Celková suma paušálnych výdavkov, ktorú si hudobný skladateľ môže uplatniť za rok 2026, je **35 000 €**.\n\nPodľa Zákona o dani z príjmov je možné uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov, maximálne však do výšky 20 000 € ročne. Kľúčové je, že tento limit sa posudzuje samostatne pre úhrn aktívnych príjmov (podľa § 6 ods. 1 a 2) a samostatne pre pasívne príjmy (podľa § 6 ods. 4).\n\n### Podrobný výpočet\n\nVýdavky sa vypočítajú a limitujú pre každú kategóriu príjmov zvlášť:\n\n1.  **Aktívne príjmy (§ 6 ods. 2 písm. a) ZDP - vytvorenie diela)**\n    *   Príjmy: 40 000 €\n    *   Výpočet 60 %: 40 000 € × 60 % = 24 000 €\n    *   Maximálny limit: 20 000 €\n    *   **Uplatnené výdavky: 20 000 €** (keďže vypočítaná suma presiahla limit, uplatní sa maximálny limit)\n\n2.  **Pasívne príjmy (§ 6 ods. 4 ZDP - použitie diela)**\n    *   Príjmy: 25 000 €\n    *   Výpočet 60 %: 25 000 € × 60 % = 15 000 €\n    *   Maximálny limit: 20 000 €\n    *   **Uplatnené výdavky: 15 000 €** (keďže vypočítaná suma je nižšia ako limit, uplatní sa v plnej výške)\n\n### Súhrn\n\n| Kategória príjmu                               | Príjmy v EUR | Výpočet (60 %) | Maximálny limit | Uplatnené výdavky |\n| :--------------------------------------------- | :----------- | :------------- | :-------------- | :---------------- |\n| Aktívne príjmy (§ 6 ods. 2 písm. a) ZDP)       | 40 000,00    | 24 000,00      | 20 000,00       | **20 000,00 €**   |\n| Pasívne príjmy (§ 6 ods. 4 ZDP)                | 25 000,00    | 15 000,00      | 20 000,00       | **15 000,00 €**   |\n| **Spolu**                                      | **65 000,00**|                |                 | **35 000,00 €**   |\n\n**Dôležité upozornenie:**\nK tejto celkovej sume paušálnych výdavkov 35 000 € si môže daňovník **navyše pripočítať aj celú preukázateľne zaplatenú sumu povinných odvodov** do Sociálnej a zdravotnej poisťovne v roku 2026, ktoré súvisia s týmito príjmami [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 6 ods. 10].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu paušálnych výdavkov 35 000 € aj právne pravidlo o samostatnom uplatňovaní stropu 20 000 € pre príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 a pre príjmy podľa § 6 ods. 4 ZDP."},"google":{"odpoved":"Celková suma paušálnych výdavkov, ktorú si hudobný skladateľ môže uplatniť, je 35 000 €. Pre príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) si môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z príjmov, maximálne však 20 000 €, takže z príjmu 40 000 € si uplatní 20 000 €. Pre príjmy z použitia diela podľa § 6 ods. 4 sa uplatňuje samostatný limit, pričom 60 % z príjmu 25 000 € je 15 000 €, čo je menej ako maximálna hranica. Súčet týchto dvoch súm (20 000 € + 15 000 €) predstavuje celkové uplatniteľné paušálne výdavky. Tento postup umožňuje § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza celkovú sumu 35 000 € aj právne odôvodnenie samostatného uplatnenia limitu 20 000 € pre príjmy podľa § 6 ods. 2 a ods. 4."},"bez":{"odpoved":"Celková suma paušálnych výdavkov, ktorú si môže daňovník uplatniť, je 20 000 €. Paušálne výdavky sa síce počítajú ako 60 % z úhrnu príjmov podľa § 6 ods. 2 a 4, čo by v tomto prípade bolo 39 000 € (60 % z 65 000 €), avšak ich výška je zákonom limitovaná. Podľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je maximálna suma týchto výdavkov 20 000 € ročne. Tento limit sa vzťahuje na súčet všetkých príjmov, pri ktorých sa paušálne výdavky uplatňujú.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza celkovú sumu 20 000 € a nesprávne pravidlo o jednom spoločnom limite, pričom limit 20 000 € platí pre príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 a pre príjmy podľa § 6 ods. 4 samostatne (správny výsledok je 35 000 €)."}},{"oblast":"specialne-rezimy","otazka":"Architekt získal v roku 2026 v slovenskej verejnej architektonickej súťaži peňažnú cenu 12 000 €. Podľa štatútu súťaže je v cene zahrnutá odmena za použitie súťažného návrhu (diela) vo výške 9 000 €. Ako sa suma rozdelí a akú daň zrazí vyhlasovateľ súťaže z tej časti, ktorá je cenou?","otazka_volna":"vyhral som architektonicku sutaz 12000 eur, ale v tom je aj 9000 za to ze mozu navrh pouzit, ako sa to dani a co mi strhnu?","spravna_odpoved":"Podľa § 8 ods. 10 tretej vety sa cena zníži o sumu pripadajúcu na odmenu za použitie diela, teda o 9 000 €; táto suma sa zahrnie medzi príjmy podľa § 6 (príjem z použitia diela podľa § 6 ods. 4) a zdaňuje sa zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. h), ak nie je uzavretá dohoda podľa § 43 ods. 14. Zvyšných 3 000 € je cenou z verejnej súťaže podľa § 8 ods. 1 písm. j). Oslobodenie sa na odmenu za použitie diela nevzťahuje, uplatní sa len na časť predstavujúcu cenu: 3 000 − 350 = 2 650 € je zdaniteľný príjem. Vyhlasovateľ z neho zrazí daň 19 % podľa § 43 ods. 3 písm. d), teda 2 650 × 0,19 = 503,50 €.","ustanovenie":"§ 8 ods. 10 a § 8 ods. 1 písm. j), § 9 ods. 2 písm. m) prvý bod, § 43 ods. 3 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Ak v cene z verejnej súťaže je zahrnutá odmena za použitie diela alebo výkonu, zníži sa táto cena o sumu pripadajúcu na túto odmenu, pričom táto suma sa zahrnie do príjmov uvedených v § 6.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Na základe poskytnutých informácií sa celková suma 12 000 € rozdelí na dve časti s odlišným daňovým režimom. Z časti, ktorá predstavuje samotnú cenu zo súťaže (3 000 €), zrazí vyhlasovateľ súťaže zrážkovú daň vo výške **503,50 €**.\n\nTu je podrobný postup a vysvetlenie:\n\n### 1. Rozdelenie celkovej sumy\n\nPodľa zákona o dani z príjmov, ak je v cene z verejnej súťaže zahrnutá aj odmena za použitie diela, musí sa celková suma rozdeliť [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 8, ods. 10].\n\n*   **Odmena za použitie diela: 9 000 €**\n    *   Táto suma sa považuje za príjem z vytvorenia diela podľa § 6 ods. 4 Zákona o dani z príjmov. Jej zdanenie má vlastné pravidlá (viď Odporúčanie nižšie).\n*   **Cena z verejnej súťaže: 3 000 €**\n    *   Toto je ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. j) Zákona o dani z príjmov a podlieha zrážkovej dani, ktorú odvedie vyhlasovateľ súťaže.\n\n### 2. Zdanenie ceny zo súťaže (3 000 €)\n\nVyhlasovateľ súťaže postupuje pri zdanení peňažnej ceny nasledovne:\n\n1.  **Uplatnenie oslobodenia:** Ceny a výhry tohto typu sú oslobodené od dane do výšky 350 € na jednu cenu. Zdaňuje sa len suma presahujúca tento limit [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 9, ods. 2, písm. m)].\n2.  **Výpočet základu dane:** Od hodnoty ceny sa odpočíta oslobodená suma.\n    *   3 000,00 € (cena) - 350,00 € (oslobodenie) = **2 650,00 € (základ dane)**\n3.  **Výpočet zrážkovej dane:** Zo základu dane sa vypočíta 19 % zrážková daň [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 3, písm. d)].\n    *   2 650,00 € × 19 % = **503,50 €**\n\nZrazením tejto dane sa daňová povinnosť z tejto časti príjmu považuje za vysporiadanú. Architekt už túto sumu (3 000 €) neuvádza vo svojom daňovom priznaní.\n\n### Prehľad zdanenia\n\n| Položka | Suma | Daňový režim | Zrazená daň vyhlasovateľom |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Celková vyplatená suma | 12 000,00 € | - | - |\n| **1. Odmena za použitie diela** | **9 000,00 €** | Príjem podľa § 6 ods. 4 ZDP | Zdaní sa zrážkou (19 %), ak sa autor nedohodne inak. |\n| **2. Cena zo súťaže** | **3 000,00 €** | Príjem podľa § 8 ods. 1 písm. j) ZDP | |\n| Oslobodenie od dane | -350,00 € | Podľa § 9 ods. 2 písm. m) ZDP | |\n| Základ pre zrážkovú daň | 2 650,00 € | - | |\n| **Zrážková daň (19 %)** | | | **503,50 €** |\n| **Čistý príjem z ceny** | **2 496,50 €** | (3 000 € - 503,50 €) | |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPri odmene za použitie diela (9 000 €) máte ako autor na výber. Môžete sa s vyhlasovateľom súťaže dohodnúť, že vám daň nezrazí. V takom prípade si tento príjem zahrniete do svojho daňového priznania ako príjem podľa § 6 ods. 4 ZDP. To vám umožní uplatniť si k nemu buď paušálne, alebo preukázateľné daňové výdavky, čo môže byť daňovo výhodnejšie ako zdanenie zrážkou. Ak sa nedohodnete, vyhlasovateľ je povinný zraziť 19 % daň aj z tejto odmeny.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne rozdelila sumu na 9 000 € (príjem podľa § 6 ods. 4) a 3 000 € (cena zo súťaže), uplatnila oslobodenie 350 € a správne vypočítala zrážkovú daň 503,50 € so správnym právnym odôvodnením."},"google":{"odpoved":"Celková suma 12 000 € sa rozdelí na odmenu za použitie diela vo výške 9 000 € a na samotnú cenu zo súťaže vo výške 3 000 €. Z ceny 3 000 € je od dane oslobodená suma 350 € podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Vyhlasovateľ súťaže zrazí daň z tej časti ceny, ktorá presahuje oslobodenú sumu, a to sadzbou 19 %. Zdaneniu teda podlieha základ dane 2 650 € a vyhlasovateľ zrazí daň vo výške 503,50 € v súlade s § 43 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov. Odmena za použitie diela je samostatným príjmom podľa § 6 ods. 4 citovaného zákona a zdaňuje sa osobitne.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny právny základ zrážky dane z ceny, keďže odkazuje na § 43 ods. 3 písm. c) namiesto správneho písm. d)."},"bez":{"odpoved":"Celková suma 12 000 € sa rozdelí na cenu vo výške 3 000 € a odmenu za použitie diela vo výške 9 000 €. Z ceny je od dane oslobodená suma 350 €. Zo zvyšnej sumy 2 650 € (3 000 € - 350 €) vyhlasovateľ súťaže zrazí daň vyberanú zrážkou. Sadzba dane je 19 %, takže zrazená daň bude vo výške 503,50 €. Vyplýva to z § 9 ods. 2 písm. l) a § 43 ods. 3 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Hoci sú sumy vypočítané správne, odpoveď sa odvoláva na nesprávne zákonné ustanovenia (§ 9 ods. 2 písm. l namiesto písm. m a § 43 ods. 3 písm. c namiesto písm. d), čo podľa rubriky predstavuje nesprávne právne pravidlo v odôvodnení."}},{"oblast":"specialne-rezimy","otazka":"Tréner zapísaný v registri fyzických osôb v športe poberá v marci 2026 odmenu 220 € od klubu A na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka a 260 € od klubu B na základe pracovnej zmluvy. Obe odmeny sú za trénerskú činnosť. Aká suma je za marec 2026 oslobodená od dane a aká vstúpi do základu dane?","otazka_volna":"trenujem deti v dvoch kluboch, jeden mi plati 220 a druhy 260 mesacne, vraj je nieco oslobodene od dane od tohto roka, kolko mi zdania?","spravna_odpoved":"Od 1. januára 2026 je podľa § 5 ods. 7 písm. r) oslobodený príjem zo závislej činnosti za výkon činnosti trénera zapísaného v registri fyzických osôb v športe v úhrnnej sume najviac 300 € mesačne od VŠETKÝCH zamestnávateľov spolu. Oslobodenie sa vzťahuje na príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) (pracovná zmluva) aj podľa § 5 ods. 1 písm. m) (zmluva o výkone činnosti športového odborníka), takže sa započítajú obe odmeny. Úhrn za marec 2026 je 220 + 260 = 480 €. Oslobodených je 300 €, do základu dane vstúpi 480 − 300 = 180 €. Limit je mesačný a spoločný pre oboch zamestnávateľov, nie 300 € u každého zvlášť. Ustanovenie sa podľa prechodného § 52zzzg ods. 1 prvýkrát použije na príjmy z činnosti vykonávanej trénerom po 31. decembri 2025.","ustanovenie":"§ 5 ods. 7 písm. r) a § 52zzzg ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. (v znení zákona č. 153/2025 Z. z.)","citat":"príjem podľa odseku 1 písm. a) a m) plynúci za výkon činnosti trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe v úhrnnej sume najviac 300 eur mesačne od všetkých zamestnávateľov; ak úhrn týchto príjmov presiahne v príslušnom kalendárnom mesiaci sumu 300 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu.","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Novinky_leg/Priame_dane_uct/2025/2025.07.11_024_DZPaU_2025_I%20Info_novel_ZDP.pdf","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií je za marec 2026 od dane z príjmov oslobodená suma **300 €**. Do základu dane (pred odpočítaním poistného) vstúpi suma **180 €**.\n\nPodľa zákona o dani z príjmov je od 1. januára 2026 účinné nové oslobodenie pre trénerov zapísaných v registri fyzických osôb v športe.\n\n### Legislatívny základ a výpočet\n\n1.  **Oslobodenie od dane:** Príjem trénera zo závislej činnosti (na základe pracovnej zmluvy alebo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka) je oslobodený od dane do výšky **300 € mesačne v úhrne od všetkých zamestnávateľov**. Ak celkový príjem presiahne túto sumu, zdaní sa len časť príjmu nad 300 €. [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 5 ods. 7 písm. r)]\n\n2.  **Výpočet pre váš prípad:**\n    *   **Celkový mesačný príjem z trénerskej činnosti:**\n        *   Príjem od klubu A: 220 €\n        *   Príjem od klubu B: 260 €\n        *   **Spolu: 480 €**\n    *   **Uplatnenie oslobodenia od dane:**\n        *   Maximálna výška oslobodenia: 300 €\n        *   **Oslobodený príjem: 300 €**\n    *   **Suma vstupujúca do základu dane:**\n        *   Výpočet: 480 € (celkový príjem) - 300 € (oslobodená časť) = **180 €**\n\nZdaniteľným príjmom, z ktorého sa budú ďalej počítať odvody a preddavok na daň, je teda suma 180 €.\n\n***\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDávajte si pozor na rozdiel medzi oslobodením od dane a odvodovou odpočítateľnou položkou (OOP) na sociálne poistenie.\n\n*   **Daň z príjmov:** Oslobodenie 300 € sa uplatňuje na **súčet príjmov** od všetkých zamestnávateľov.\n*   **Sociálne poistenie:** Od 1. 1. 2026 sa zaviedla aj nová odvodová odpočítateľná položka pre trénerov (OOP-TČ) vo výške 300 €. Tá sa však uplatňuje **na každý právny vzťah osobitne**. Vo vašom prípade by ste si mohli uplatniť OOP-TČ z príjmu od klubu A aj od klubu B, čím by sa váš vymeriavací základ na sociálne poistenie výrazne znížil.\n*   **Zdravotné poistenie:** Tu sa OOP neuplatňuje. Do vymeriavacieho základu nevstupuje príjem, ktorý je oslobodený od dane. Váš vymeriavací základ na zdravotné poistenie bude teda rovnako ako pri dani znížený o úhrnnú sumu 300 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presnou citáciou zákonného ustanovenia uvádza oslobodenú sumu 300 € aj sumu 180 € vstupujúcu do základu dane."},"google":{"odpoved":"Na základe novely zákona účinnej od 1. januára 2026 je časť príjmu trénera zo závislej činnosti oslobodená od dane. Váš celkový príjem za marec 2026 je 480 € (220 € + 260 €). Z tejto sumy je 300 € oslobodených od dane. Do základu dane preto vstúpi len suma presahujúca tento limit, a to vo výške 180 €. Toto oslobodenie sa uplatňuje na úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov. Uvedené vyplýva z § 5 ods. 7 písm. r) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza oslobodenú sumu 300 €, sumu 180 € vstupujúcu do základu dane a správne sa odvoláva na § 5 ods. 7 písm. r) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Od dane je za marec 2026 oslobodená suma 220 €. Podľa § 9 ods. 2 písm. u) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je od dane oslobodený príjem športového odborníka na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka, najviac vo výške 500 € za kalendárny mesiac. Toto oslobodenie sa vzťahuje len na odmenu od klubu A. Príjem z pracovnej zmluvy od klubu B nie je oslobodený. Do základu dane preto vstúpi suma 260 €.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď aplikuje nesprávne ustanovenie a limit oslobodenia, v dôsledku čoho nesprávne určila oslobodenú sumu na 220 € namiesto 300 € a sumu vstupujúcu do základu dane na 260 € namiesto 180 €."}},{"oblast":"specialne-rezimy","otazka":"Športový klub v roku 2026 vypláca dve odmeny po 2 000 €: prvú kondičnému trénerovi, ktorý je samostatne zárobkovo činnou osobou a nemá s klubom dohodu podľa § 43 ods. 14, druhú hráčovi so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu. Z ktorej sumy klub zrazí daň vyberanú zrážkou a v akej výške?","otazka_volna":"klub plati 2000 eur kondicnemu trenerovi ako zivnostnikovi a 2000 hracovi co ma profesionalnu zmluvu, z coho mame strhnut zrazkovu dan?","spravna_odpoved":"Zrážkovú daň klub zrazí len z odmeny športového odborníka (kondičného trénera): podľa § 43 ods. 3 písm. u) sa daň vyberá zrážkou z príjmov z činnosti športového odborníka, ak daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 14. Sadzba je 19 % podľa § 43 ods. 1 písm. b), teda 2 000 × 0,19 = 380 €. Z odmeny hráča sa zrážková daň nezráža – príjem z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. m) a zdaňuje sa preddavkom na daň podľa § 35 spolu s odvodmi. Zrážkový režim podľa písmena u) sa teda vzťahuje na športového odborníka, nie na športovca.","ustanovenie":"§ 43 ods. 3 písm. u) a ods. 1 písm. b), § 5 ods. 1 písm. m), § 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"príjmy z činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu, ak daňovník neuplatní postup podľa odseku 14","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky klub zrazí daň vyberanú zrážkou **len z odmeny pre kondičného trénera, a to vo výške 380 €**. Z odmeny pre hráča sa zrážková daň neuplatní.\n\nTu je podrobné vysvetlenie pre každú situáciu:\n\n### 1. Kondičný tréner (športový odborník)\n\n**Áno, z tejto odmeny sa zrazí daň vo výške 380 €.**\n\nPríjmy športového odborníka (kam patrí aj kondičný tréner) z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e) Zákona o dani z príjmov podliehajú štandardne zdaneniu daňou vyberanou zrážkou [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 3, písm. u)].\n\nKeďže ste uviedli, že tréner nemá s klubom uzatvorenú písomnú dohodu o nezdaňovaní zrážkou podľa § 43 ods. 14 Zákona o dani z príjmov, klub je ako platiteľ dane **povinný** uplatniť zrážkovú daň.\n\n*   **Základ dane:** 2 000 € (hrubý príjem bez odpočítania výdavkov)\n*   **Sadzba dane (2026):** 19 % [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43]\n*   **Výpočet zrazenej dane:**\n    *   2 000 € × 19 % = **380 €**\n\nKlub vyplatí trénerovi sumu 1 620 € (2 000 € - 380 €) a zrazenú daň 380 € odvedie správcovi dane. Pre trénera sa týmto daňová povinnosť z tohto konkrétneho príjmu považuje za splnenú a nemusí ho už uvádzať v daňovom priznaní [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 6].\n\n### 2. Hráč (športovec)\n\n**Nie, z tejto odmeny sa daň zrážkou nevyberie.**\n\nOsobitný režim zrážkovej dane podľa § 43 ods. 3 písm. u) Zákona o dani z príjmov sa vzťahuje výlučne na príjmy **športových odborníkov**, nie na príjmy športovcov plynúce zo zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.\n\nPríjem hráča na základe profesionálnej zmluvy sa považuje za príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý si športovec zdaňuje sám prostredníctvom daňového priznania.\n\n*   **Výška zrazenej dane:** **0 €**\n\nKlub vyplatí hráčovi plnú sumu 2 000 €. Hráč je povinný tento príjem zahrnúť do svojho daňového priznania za rok 2026, uplatniť si k nemu príslušné výdavky (paušálne alebo skutočné) a daňovú povinnosť si vysporiadať sám.\n\n### Súhrn\n\n| Osoba | Typ príjmu | Uplatnenie zrážkovej dane | Výška zrazenej dane |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Kondičný tréner** | Príjem športového odborníka [§ 6 ods. 2 písm. e) ZDP] | **Áno** (bez dohody podľa § 43 ods. 14) | **380 €** |\n| **Hráč** | Príjem športovca (profesionálna zmluva) | **Nie** | **0 €** |","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza právne posúdenie príjmu hráča ako samostatnú zárobkovú činnosť zdaňovanú v daňovom priznaní, hoci príjem zo zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu je podľa § 5 ods. 1 písm. m) príjmom zo závislej činnosti zdaňovaným preddavkami na daň."},"google":{"odpoved":"Športový klub v danom prípade nevyberie daň zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov ani z jednej odmeny.\n\nOdmena pre kondičného trénera (SZČO) nie je príjmom, z ktorého sa daň vyberá zrážkou, a klub mu vyplatí plnú sumu 2 000 €. Z odmeny hráča so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu klub zrazí preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti, nie daň vyberanú zrážkou. Príjem profesionálneho športovca sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Výška preddavku závisí od toho, či si hráč uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k nesprávnemu záveru, že klub nezrazí daň vyberanú zrážkou ani z jednej odmeny, hoci z odmeny kondičného trénera ako športového odborníka bol klub povinný zraziť 19 % zrážkovú daň vo výške 380 € podľa § 43 ods. 3 písm. u)."},"bez":{"odpoved":"Športový klub zrazí daň vyberanú zrážkou z odmeny 2 000 € vyplatenej hráčovi so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu. Sadzba dane je 19 %, čiže zrazená daň bude vo výške 380 €. Tento postup vyplýva z § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Z odmeny pre kondičného trénera (SZČO) klub daň nezrazí, keďže nebola uzatvorená písomná dohoda podľa § 43 ods. 14 citovaného zákona. Tréner si tento príjem zdaní sám v rámci svojho daňového priznania.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k úplne opačnému záveru, keď nesprávne uviedla zrážku dane u hráča namiesto kondičného trénera a nesprávne vyložila podmienku neuzatvorenia dohody podľa § 43 ods. 14."}},{"oblast":"specialne-rezimy","otazka":"Slovenská s. r. o. so zdaňovacím obdobím kalendárny rok 2026 bezodplatne poskytla športovému klubu športové vybavenie, ktorého obstarávacia cena je 60 000 €; faktúru dodávateľovi uhradila v decembri 2026 a za rok 2026 vykázala kladný základ dane. Akú sumu si môže odpočítať od základu dane podľa nového odpočtu na podporu športu a aký je maximálny ročný strop tohto odpočtu?","otazka_volna":"kupili sme hokejovemu klubu vystroj za 60 tisic a darovali im to, pocul som ze si od roku 2026 mozeme nieco odpocitat, kolko a je na to nejaky strop?","spravna_odpoved":"Podľa § 30ca ods. 1 možno od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty odpočítať 50 % výdavkov vynaložených na podporu športu, teda 50 % zo 60 000 € = 30 000 €; za výdavok sa považuje obstarávacia cena alebo vlastné náklady nepeňažného plnenia. Maximálna výška odpočtu je podľa § 30ca ods. 3 najviac 250 000 € za príslušné zdaňovacie obdobie. Výdavok je podľa § 17 ods. 19 písm. l) súčasťou základu dane len po zaplatení a ak daňovník vykáže kladný základ dane, čo je splnené. Ustanovenie § 30ca sa podľa § 52zzzg ods. 2 prvýkrát použije v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2026. Ak by odpočet nebolo možné uplatniť pre daňovú stratu alebo nízky základ dane, možno ho uplatniť najviac v piatich bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.","ustanovenie":"§ 30ca ods. 1, 3 a 9, § 17 ods. 19 písm. l), § 52zzzg ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Odpočet podľa odsekov 1 a 2 je možné uplatniť v úhrnnej sume najviac do výšky 250 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie.","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Novinky_leg/Priame_dane_uct/2025/2025.07.11_024_DZPaU_2025_I%20Info_novel_ZDP.pdf","my":{"odpoved":"Áno, vaša spoločnosť si môže uplatniť tzv. superodpočet na podporu športu. Od základu dane za rok 2026 si môžete odpočítať **30 000 €**. Maximálny ročný strop tohto odpočtu je **250 000 €**.\n\nTento odpočet je upravený v § 30ca Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Vaša spoločnosť spĺňa základné podmienky, keďže ide o právnickú osobu s kladným základom dane, ktorá poskytla nepeňažné plnenie (športové vybavenie) športovej organizácii.\n\n### Výpočet odpočítateľnej položky\n\nOdpočet sa skladá z dvoch častí:\n\n1.  **Základný odpočet:** 50 % z hodnoty poskytnutej podpory.\n2.  **Dodatočný odpočet:** 25 % z medziročného nárastu výdavkov na šport (tento odpočet vo vašom prípade neuplatňujeme, keďže nemáme údaje o výdavkoch v predchádzajúcich obdobiach).\n\n**Výpočet pre vašu situáciu:**\n\n| Položka | Suma | Výpočet |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Hodnota poskytnutého športového vybavenia | 60 000,00 € | |\n| **1. Základný odpočet (50 %)** | **30 000,00 €** | `60 000 € × 50 %` |\n| 2. Dodatočný odpočet (25 % z nárastu) | 0,00 € | *Predpoklad, že ide o prvý rok podpory* |\n| **Celkový odpočet na uplatnenie** | **30 000,00 €** | |\n| Maximálny ročný limit odpočtu | 250 000,00 € | *[Zákon č. 595/2003 Z. z., § 30ca, ods. 3]* |\n\nKeďže vypočítaný odpočet (30 000 €) je nižší ako maximálny ročný limit (250 000 €), môžete si uplatniť celú sumu 30 000 €.\n\n### Dôležité podmienky na uplatnenie\n\nAby bol odpočet daňovo uznaný, je potrebné splniť aj ďalšie podmienky:\n*   **Samostatná evidencia:** Výdavky na podporu športu musia byť vo vašom účtovníctve evidované oddelene od ostatných výdavkov [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 30ca, ods. 5].\n*   **Žiadna podpora z verejných financií:** Na tieto výdavky vám nesmela byť poskytnutá žiadna čiastočná ani úplná podpora z verejných zdrojov [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 30ca, ods. 6].\n*   **Zverejnenie:** Finančné riaditeľstvo SR zverejní údaje o vašej spoločnosti a výške uplatneného odpočtu v zozname daňových subjektov [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 30ca, ods. 8].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza odpočítateľnú sumu vo výške 30 000 € (50 % z 60 000 €) aj maximálny ročný strop 250 000 € v súlade s § 30ca zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Na základe nového odpočtu na podporu športu si môže vaša spoločnosť od základu dane za rok 2026 odpočítať sumu 30 000 €. Táto suma predstavuje 50 % z hodnoty poskytnutého nepeňažného plnenia, ktorým bolo športové vybavenie v obstarávacej cene 60 000 €. Maximálny ročný strop tohto odpočtu na jedného daňovníka je 250 000 €. Podmienkou je vykázanie kladného základu dane po odpočítaní daňovej straty. Uvedené vyplýva z novely Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, účinnej od 1. januára 2026.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza odpočítateľnú sumu 30 000 € (50 % z obstarávacej ceny 60 000 €), maximálny ročný strop 250 000 € a podmienky uplatnenia odpočtu v súlade s predpisom."},"bez":{"odpoved":"Spoločnosť si môže od základu dane odpočítať sumu 30 000 €, čo predstavuje 50 % z hodnoty poskytnutého plnenia. Tento odpočet je možné uplatniť v zdaňovacom období 2026, keďže náklad bol v tomto období aj uhradený. Maximálny ročný odpočet na podporu športu je limitovaný sumou 1 000 000 €. Zároveň tento odpočet nesmie v úhrne presiahnuť 20 % zo základu dane daňovníka. Uvedené upravuje § 30e zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny maximálny ročný strop odpočtu (1 000 000 € namiesto 250 000 €), nesprávne dodatočné obmedzenie na 20 % základu dane a nesprávne ustanovenie zákona (§ 30e namiesto § 30ca)."}},{"oblast":"specialne-rezimy","otazka":"Na tenisovom turnaji na Slovensku v roku 2026 získala profesionálna hráčka, ktorej športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou podľa § 6 ods. 2 písm. e), prize money 5 000 €. V tom istom turnaji získal amatér, ktorý šport nevykonáva ako zárobkovú činnosť, peňažnú cenu 600 €. Ako sa obe sumy zdania?","otazka_volna":"na turnaji vyhrala profikaracka 5000 a amater 600, obom sa odrata 350 eur ako oslobodenie?","spravna_odpoved":"Nie, oslobodenie 350 € sa uplatní len u amatéra. U profesionálky sú ceny zo športových súťaží výslovne vylúčené z oslobodenia podľa § 9 ods. 2 písm. m) tretieho bodu a zároveň nejde o príjem podľa § 8 ods. 1 písm. j), ktorý ceny pre daňovníkov vykonávajúcich športovú činnosť v rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti zo svojho rozsahu vylučuje; celých 5 000 € je jej príjmom z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e), ktorý si vysporiada v daňovom priznaní (organizátor z neho nezráža daň). U amatéra ide o cenu podľa § 8 ods. 1 písm. j): oslobodených je 350 €, zdaniteľný príjem je 600 − 350 = 250 € a organizátor z neho zrazí daň 19 % podľa § 43 ods. 3 písm. d), teda 47,50 €.","ustanovenie":"§ 8 ods. 1 písm. j), § 9 ods. 2 písm. m) tretí bod, § 43 ods. 3 písm. d), § 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"cena zo športovej súťaže, pričom od dane nie sú oslobodené ceny zo športových súťaží prijaté daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6)","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na zdanenie oboch výhier v roku 2026. Spôsob zdanenia sa bude zásadne líšiť v závislosti od statusu športovca.\n\n**Stručné zhrnutie:**\n*   **Profesionálna hráčka:** Jej výhra 5 000 € je zdaniteľným príjmom z podnikania (§ 6), ktorý si sama prizná v daňovom priznaní. Uplatní si výdavky (paušálne alebo skutočné) a príjem bude podliehať aj sociálnym a zdravotným odvodom.\n*   **Amatérsky hráč:** Jeho cena 600 € je čiastočne oslobodená od dane. Zdaní sa len suma nad 350 €, a to zrážkovou daňou 19 %, ktorú odvedie organizátor turnaja. Hráč dostane čistú sumu a nemá s tým žiadne ďalšie povinnosti.\n\n---\n\n### 1. Profesionálna hráčka (príjem 5 000 €)\n\nPríjem profesionálnej športovkyne z \"prize money\" sa v roku 2026 považuje za **príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov** (ďalej len \"ZDP\"). Tento príjem nie je zdaňovaný zrážkou, ale športovkyňa si ho musí zahrnúť do svojho daňového priznania a vysporiadať si daňovú povinnosť sama.\n\n**Výpočet dane (príklad s paušálnymi výdavkami):**\n\nŠportovkyňa si môže uplatniť buď skutočné preukázateľné výdavky, alebo paušálne výdavky. Pri príjmoch podľa § 6 ods. 2 ZDP sú paušálne výdavky výhodnou možnosťou.\n\n| Položka | Suma | Výpočet a poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Príjem (prize money)** | **5 000,00 €** | Príjem podľa § 6 ods. 2 písm. e) ZDP. |\n| Paušálne výdavky (60 %) | 3 000,00 € | 60 % z 5 000 €. Limit 20 000 € ročne nebol prekročený. [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 6, ods. 10] |\n| **Čiastkový základ dane** | **2 000,00 €** | 5 000,00 € - 3 000,00 € |\n| Nezdaniteľná časť na daňovníka | 5 966,73 € | Plná ročná suma pre rok 2026. Uplatňuje sa na aktívne príjmy. [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 11, ods. 2] |\n| **Základ dane (po NČZD)** | **0,00 €** | Keďže základ dane (2 000 €) je nižší ako NČZD (5 966,73 €), základ dane je nula. |\n| **Daň z príjmov (15 %)** | **0,00 €** | Sadzba 15 % platí pre zdaniteľné príjmy SZČO do 100 000 € ročne. [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 15, písm. b)] |\n\n**Dôležité upozornenia:**\n*   **Daňové priznanie:** Hráčka musí tento príjem uviesť v daňovom priznaní za rok 2026, aj keď jej vďaka uplatneniu nezdaniteľnej časti základu dane (NČZD) nevznikne daňová povinnosť (za predpokladu, že jej celoročný základ dane nepresiahne NČZD).\n*   **Sociálne a zdravotné odvody:** Tento príjem vstupuje do vymeriavacieho základu pre výpočet sociálnych a zdravotných odvodov, ktoré si musí vysporiadať v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia a pri prehodnocovaní povinnosti platiť odvody do Sociálnej poisťovne.\n\n---\n\n### 2. Amatérsky hráč (cena 600 €)\n\nKeďže amatér nevykonáva šport ako zárobkovú činnosť, jeho výhra sa posudzuje ako **cena z verejnej súťaže**. Na takéto príjmy sa vzťahuje oslobodenie a následne zrážková daň.\n\n**Zdanenie prebieha nasledovne:**\n1.  **Oslobodenie od dane:** Ceny a výhry sú oslobodené od dane do výšky **350 € na jednu cenu** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 9, ods. 2, písm. m)].\n2.  **Zdanenie sumy nad limit:** Zdaňuje sa iba suma, ktorá presahuje oslobodený limit 350 €.\n3.  **Zrážková daň:** Daň sa vyberá zrážkou sadzbou **19 %**. Povinnosť zraziť a odviesť daň má organizátor súťaže (platiteľ dane) [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43, ods. 3, písm. d)].\n\n**Výpočet zrážkovej dane:**\n\n| Položka | Suma | Výpočet a poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Celková peňažná cena** | **600,00 €** | |\n| Oslobodenie od dane | 350,00 € | Limit na jednu cenu podľa § 9 ods. 2 písm. m) ZDP. |\n| **Základ pre zrážkovú daň** | **250,00 €** | 600,00 € - 350,00 € |\n| **Zrážková daň (19 %)** | **47,50 €** | 19 % z 250,00 € |\n| **Čistý príjem pre hráča** | **552,50 €** | 600,00 € - 47,50 € |\n\n**Záver pre amatéra:**\n*   Organizátor turnaja zrazí daň 47,50 € a odvedie ju daňovému úradu.\n*   Amatérskemu hráčovi vyplatí čistú sumu 552,50 €.\n*   Zrazením dane sa daňová povinnosť považuje za vysporiadanú. Hráč tento príjem už nikde neuvádza a nepodáva kvôli nemu daňové priznanie.\n\n### Porovnanie v tabuľke\n\n| Kritérium | Profesionálna hráčka | Amatérsky hráč |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Typ príjmu** | § 6 ods. 2 písm. e) ZDP (iná SZČ) | § 8 ZDP (ostatný príjem - cena) |\n| **Suma** | 5 000,00 € | 600,00 € |\n| **Spôsob zdanenia** | Daňové priznanie | Zrážková daň (§ 43 ZDP) |\n| **Sadzba dane** | 15 % (znížená sadzba pre SZČO) | 19 % (zrážková daň) |\n| **Oslobodenie** | Žiadne | 350,00 € |\n| **Daňová povinnosť hráča** | Podať daňové priznanie, vysporiadať odvody | Žiadna (vysporiada organizátor) |\n| **Výsledná daň** | 0 € (v tomto príklade, po uplatnení NČZD) | 47,50 € |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a presne v súlade so zákonom určila zaradenie a zdanenie príjmov pre profesionálku (§ 6 ods. 2 písm. e), daňové priznanie) aj pre amatéra (§ 8, oslobodenie 350 €, zrážková daň 19 % zo sumy 250 € vo výške 47,50 €)."},"google":{"odpoved":"Príjem profesionálnej hráčky vo výške 5 000 € je v plnej výške zdaniteľným príjmom z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý uvedie vo svojom daňovom priznaní. Na tento príjem sa nevzťahuje oslobodenie od dane, keďže ide o príjem športovca, ktorého športová činnosť je podnikaním podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Peňažná cena amatéra vo výške 600 € je od dane oslobodená do výšky 350 €. Zdaniteľným príjmom amatéra je tak len suma presahujúca tento limit, teda 250 € (600 - 350). Toto oslobodenie upravuje § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza zdanenie oboch súm vrátane limitov a oslobodenia, hoci u amatéra neuviedla konkrétnu zrážkovú daň a jej výšku."},"bez":{"odpoved":"Prize money profesionálnej hráčky vo výške 5 000 € je v plnej výške zdaniteľným príjmom z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorý uvedie vo svojom daňovom priznaní. Peňažná cena amatéra 600 € je ostatným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. j) citovaného zákona. Keďže táto cena presahuje limit 350 € pre oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 2 písm. l), zdaneniu podlieha celá jej suma. Usporiadateľ turnaja je povinný z ceny pre amatéra zraziť a odviesť daň vyberanú zrážkou vo výške 19 % v súlade s § 43 ods. 3 písm. c) zákona. Pre amatéra je týmto daňová povinnosť vysporiadaná.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne tvrdí, že zdaneniu podlieha celá suma 600 € amatéra namiesto zdanenia iba sumy presahujúcej oslobodených 350 € (t. j. 250 €)."}},{"oblast":"specialne-rezimy","otazka":"Člen dvoch urbárskych pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou dostal v roku 2026 podiel na zisku z predaja dreva: 1 800 € od spoločenstva A a 300 € od spoločenstva B. Akú daň zrazia jednotlivé spoločenstvá?","otazka_volna":"som v dvoch urbaroch, z jedneho mi dali 1800 a z druheho 300 eur podielu z predaja dreva, kolko mi z toho zoberu?","spravna_odpoved":"Oslobodenie 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. n) sa posudzuje samostatne od každého jednotlivého pozemkového spoločenstva, nie v úhrne. Spoločenstvo A: oslobodených 500 €, zrážkovou daňou sa zdaní len suma nad 500 €, teda 1 800 − 500 = 1 300 €; sadzba dane vyberanej zrážkou podľa § 43 ods. 1 písm. a) v spojení s § 43 ods. 3 písm. r) je 7 %, teda 1 300 × 0,07 = 91 €. Spoločenstvo B: 300 € nepresahuje 500 €, príjem je celý oslobodený, daň sa nezráža (0 €). Celkovo bude zrazená daň 91 €; riadnym vykonaním zrážky je daňová povinnosť vysporiadaná a príjem sa neuvádza v daňovom priznaní.","ustanovenie":"§ 3 ods. 1 písm. g), § 9 ods. 1 písm. n) prvý bod, § 43 ods. 1 písm. a) a ods. 3 písm. r) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"daň z tohto príjmu sa vyberie zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. r) len zo sumy presahujúcej 500 eur od jednotlivého platiteľa dane v príslušnom zdaňovacom období","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých informácií bude daň zrazená nasledovne:\n\n*   **Spoločenstvo A zrazí daň vo výške 91,00 €.**\n*   **Spoločenstvo B nezrazí žiadnu daň (0,00 €).**\n\nPríjem člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou (urbáru) je síce zdaniteľným príjmom, ale vzťahuje sa naň dôležité oslobodenie.\n\n### Podrobný výpočet a vysvetlenie\n\nPodľa Zákona o dani z príjmov je podiel na zisku z pozemkového spoločenstva oslobodený od dane do výšky **500 € za rok od každého jednotlivého spoločenstva** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 9 ods. 1 písm. n)]. Zdaňuje sa iba suma, ktorá tento limit presiahne.\n\nDaň sa z tejto presahujúcej sumy vyberá zrážkou priamo pri výplate [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 43 ods. 3 písm. r)]. Sadzba dane závisí od toho, za ktoré zdaňovacie obdobie bol zisk vykázaný:\n*   Zisk za rok 2024: **10 %**\n*   Zisk za rok 2025 a nasledujúce: **7 %**\n\nKeďže podiely sú vyplácané v roku 2026, budeme predpokladať, že ide o zisk za rok 2025, a teda uplatníme sadzbu **7 %**.\n\n**1. Spoločenstvo A (Urbár A)**\n\n| Položka | Suma | Výpočet a vysvetlenie |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Hrubý príjem | 1 800,00 € | Podiel na zisku vyplatený spoločenstvom A. |\n| Oslobodenie od dane | - 500,00 € | Uplatnenie oslobodenia podľa § 9 ods. 1 písm. n) ZDP. |\n| **Základ dane pre zrážkovú daň** | **1 300,00 €** | Suma presahujúca oslobodený limit. |\n| Sadzba dane | 7 % | Sadzba pre zisk za obdobie od 1. 1. 2025. |\n| **Zrazená daň** | **91,00 €** | 1 300,00 € × 7 % |\n\nSpoločenstvo A je povinné zraziť a odviesť daň vo výške 91,00 €. Členovi vyplatí čistý príjem 1 709,00 € (1 800 - 91).\n\n**2. Spoločenstvo B (Urbár B)**\n\n| Položka | Suma | Výpočet a vysvetlenie |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Hrubý príjem | 300,00 € | Podiel na zisku vyplatený spoločenstvom B. |\n| Oslobodenie od dane | - 500,00 € | Uplatnenie oslobodenia podľa § 9 ods. 1 písm. n) ZDP. |\n| **Základ dane pre zrážkovú daň** | **0,00 €** | Príjem nepresiahol oslobodený limit 500 €. |\n| **Zrazená daň** | **0,00 €** | Nie je z čoho zraziť daň. |\n\nSpoločenstvo B nezrazí žiadnu daň, pretože vyplatený podiel je v plnej výške oslobodený od dane. Členovi vyplatí celú sumu 300,00 €.\n\n#### Povinnosti člena spoločenstva\n\nKeďže daň z príjmu, ktorý podliehal zdaneniu, bola vysporiadaná zrážkou, tento príjem sa už **neuvádza v daňovom priznaní** a považuje sa za daňovo vysporiadaný.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nKľúčové je, že oslobodenie od dane vo výške 500 € sa uplatňuje na príjem od *každého* pozemkového spoločenstva samostatne. Limit sa nesčítava. Ak by člen dostal podiel na zisku aj od tretieho spoločenstva, opäť by si mohol uplatniť oslobodenie 500 € aj na tento tretí príjem.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila výšku zrazenej dane pre obe spoločenstvá (91 € a 0 €), správne aplikovala oslobodenie do výšky 500 € na každé spoločenstvo osobitne a uviedla správnu sadzbu dane 7 %."},"google":{"odpoved":"Na podiel na zisku člena pozemkového spoločenstva sa vzťahuje oslobodenie od dane do výšky 500 € v zdaňovacom období od jedného spoločenstva. Spoločenstvo A zrazí daň vo výške 91 €, nakoľko zdaniteľným príjmom je len suma presahujúca 500 € (1 800 € - 500 € = 1 300 €). Spoločenstvo B nezrazí žiadnu daň, pretože vyplatený podiel neprekročil hranicu oslobodenia. Daň sa vyberá zrážkou sadzbou 7 % zo základu dane, za predpokladu, že ide o podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2025. Uvedené upravuje § 9 ods. 1 písm. j) a § 43 ods. 3 písm. r) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne určila výšku zrazenej dane pre obe spoločenstvá (91 € a 0 €), princíp oslobodenia do 500 € u každého platiteľa osobitne aj sadzbu dane 7 %."},"bez":{"odpoved":"Spoločenstvo A zrazí daň vo výške 247 €. Tento príjem je oslobodený od dane do výšky 500 €, preto sa zdaní len suma 1 300 € (1 800 € - 500 €) sadzbou 19 %. Spoločenstvo B nezrazí žiadnu daň, keďže vyplatený podiel 300 € neprevyšuje sumu oslobodenia. Oslobodenie do výšky 500 € sa uplatňuje na podiely od každého jednotlivého spoločenstva samostatne. Uvedené vyplýva z § 9 ods. 2 písm. o) v nadväznosti na § 43 ods. 3 písm. r) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne použila sadzbu dane 19 % namiesto 7 %, v dôsledku čoho nesprávne vypočítala daň spoločenstva A vo výške 247 € namiesto 91 €."}},{"oblast":"specialne-rezimy","otazka":"Dôchodca – nepodnikateľ v roku 2026 príležitostne prenajal susedom (fyzickým osobám nepodnikateľom) svoj traktor a dosiahol príjem 4 000 €. Traktor nie je príslušenstvom žiadnej prenajímanej nehnuteľnosti. Môže si k tomuto príjmu uplatniť paušálne výdavky 25 % podľa § 8 ods. 9 a aký bude zdaniteľný príjem?","otazka_volna":"prenajimam susedom traktor, za rok mi to hodilo 4000 eur, mozem si dat pausal 25 percent ako pri polnohospodarstve?","spravna_odpoved":"Nie, paušálne výdavky 25 % uplatniť nemôže. Ustanovenie § 8 ods. 9 je viazané výlučne na príjmy z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva; na príležitostný prenájom hnuteľných vecí sa nevzťahuje, hoci obe patria do rovnakého písmena § 8 ods. 1 písm. a). Pri prenájme traktora si možno uplatniť len preukázateľne vynaložené výdavky. Oslobodených je 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. g), do základu dane vstúpi 4 000 − 500 = 3 500 € a prípadné preukázateľné výdavky sa krátia pomerom 3 500 / 4 000 = 0,875.","ustanovenie":"§ 8 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 9, § 9 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Ak daňovník pri príjmoch z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva [odsek 1 písm. a)] neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie príjmu, môže uplatniť výdavky vo výške 25 % z týchto príjmov najviac do výšky 5 040 eur ročne.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Áno, dôchodca si k tomuto príjmu môže uplatniť paušálne výdavky vo výške 25 %. Jeho zdaniteľný príjem po uplatnení oslobodenia bude 3 500 € a čiastkový základ dane po odpočítaní paušálnych výdavkov bude **2 625 €**.\n\nTu je podrobný postup výpočtu a vysvetlenie:\n\n### 1. Zaradenie príjmu\n\nPríjem z príležitostného prenájmu hnuteľnej veci (traktora) fyzickou osobou – nepodnikateľom sa považuje za **ostatný príjem** podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len \"ZDP\").\n\n### 2. Uplatnenie oslobodenia od dane\n\nNa tento typ príjmu sa vzťahuje oslobodenie od dane vo výške **500 €** za zdaňovacie obdobie [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 9, ods. 1, písm. g)]. Keďže celkový príjem (4 000 €) presiahol túto hranicu, do základu dane sa zahrnie len suma nad 500 €.\n\n*   **Celkový príjem:** 4 000 €\n*   **Oslobodenie od dane:** - 500 €\n*   **Zdaniteľný príjem (pred výdavkami):** 3 500 €\n\n### 3. Uplatnenie paušálnych výdavkov\n\nK príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP si daňovník môže uplatniť buď preukázateľné (skutočné) výdavky, alebo paušálne výdavky.\n\n*   **Paušálne výdavky** sa v tomto prípade uplatňujú vo výške **25 %** zo zdaniteľných príjmov, teda z príjmov po odpočítaní oslobodenia 500 €.\n*   **Výpočet paušálnych výdavkov:** 3 500 € × 25 % = 875 €\n\n### 4. Výpočet čiastkového základu dane\n\nČiastkový základ dane z ostatných príjmov sa vypočíta ako zdaniteľný príjem znížený o uplatnené výdavky.\n\n| Položka | Suma | Výpočet |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Celkový príjem z prenájmu traktora** | **4 000,00 €** | |\n| Oslobodenie od dane (§ 9 ods. 1 písm. g) ZDP) | - 500,00 € | |\n| **Zdaniteľné príjmy** | **3 500,00 €** | `4 000 € - 500 €` |\n| Paušálne výdavky (25 % zo zdaniteľných príjmov) | - 875,00 € | `3 500 € × 0,25` |\n| **Čiastkový základ dane (§ 8 ZDP)** | **2 625,00 €** | `3 500 € - 875 €` |\n\n**Záver:**\nDôchodca je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby **typ B** za rok 2026, v ktorom v VIII. oddiele uvedie čiastkový základ dane z ostatných príjmov vo výške 2 625 €. Tento základ dane bude následne súčasťou celkového základu dane, z ktorého sa vypočíta daňová povinnosť.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že je možné uplatniť paušálne výdavky 25 %, hoci toto ustanovenie sa vzťahuje len na príležitostnú poľnohospodársku výrobu a nie na prenájom hnuteľných vecí."},"google":{"odpoved":"Nie, k tomuto príjmu si nemôžete uplatniť paušálne výdavky. Príjem z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí je ostatným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. a) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, pri ktorom zákon neumožňuje uplatnenie paušálnych (percentuálnych) výdavkov.\n\nTento príjem je oslobodený od dane do výšky 500 € ročne v súlade s § 9 ods. 1 písm. g) zákona. Do základu dane sa teda zahrnie len príjem presahujúci túto sumu, vo vašom prípade 3 500 € (4 000 € - 500 €). Z tejto sumy si môžete odpočítať iba preukázateľne vynaložené výdavky na dosiahnutie tohto príjmu. Ak neuplatníte žiadne preukázateľné výdavky, váš zdaniteľný príjem bude 3 500 €.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že paušálne výdavky nemožno uplatniť, aplikuje oslobodenie do 500 € a správne určuje zdaniteľný príjem 3 500 €."},"bez":{"odpoved":"Áno, k tomuto príjmu si môže uplatniť paušálne výdavky, keďže ide o príjem z príležitostného prenájmu hnuteľnej veci podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Z celkového príjmu 4 000 € sa najprv odpočíta oslobodenie vo výške 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. g) citovaného zákona. Z príjmu zahrnovaného do základu dane (3 500 €) si následne uplatní paušálne výdavky 25 % vo výške 875 € podľa § 8 ods. 9. Zdaniteľný príjem (čiastkový základ dane) z prenájmu traktora tak bude 2 625 €.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza, že je možné uplatniť 25 % paušálne výdavky, pričom § 8 ods. 9 sa vzťahuje výlučne na príležitostnú poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo, nie na príležitostný prenájom hnuteľných vecí."}},{"oblast":"specialne-rezimy","otazka":"Fyzická osoba dosiahla v roku 2026 príjem z príležitostného prenájmu hnuteľnej veci 400 € (§ 8 ods. 1 písm. a)) a zároveň predala obchodný podiel v s. r. o. za 5 000 €, pričom hodnota splateného vkladu bola 4 100 € (§ 8 ods. 1 písm. f)); podiel nebol obchodným majetkom ani nebol nadobudnutý ako oslobodené nepeňažné plnenie. Akú sumu môže celkovo oslobodiť a čo vstúpi do základu dane?","otazka_volna":"mal som 400 eur z prilezitostneho prenajmu a predal som podiel v sro so ziskom 900, mozem si dat oslobodenie 500 na kazde zvlast?","spravna_odpoved":"Nie. Ak daňovník dosiahne súčasne príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a) aj príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f), oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. g) a písm. i) sa uplatní najviac v úhrnnej výške 500 €. Rozdiel pri predaji podielu je 5 000 − 4 100 = 900 €. Celkovo možno oslobodiť len 500 €: napríklad 400 € z prenájmu a zvyšných 100 € z predaja podielu. Do základu dane potom vstúpi 0 € z prenájmu a 900 − 100 = 800 € z predaja obchodného podielu, teda spolu 800 €. Nesprávny postup (500 € na každý druh príjmu) by viedol k základu dane 400 €.","ustanovenie":"§ 9 ods. 1 písm. g) a písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"ak daňovník súčasne dosiahol aj príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), uplatní sa oslobodenie od dane podľa písmena g) a podľa tohto písmena, najviac v úhrnnej výške 500 eur","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Samozrejme, poďme sa na to pozrieť.\n\nCelkovo môžete oslobodiť sumu **500 €**. Do základu dane z ostatných príjmov (§ 8) vstúpi suma **800 €**.\n\n### Podrobné vysvetlenie a výpočet\n\nKľúčové je, že oslobodenie od dane vo výške 500 € je **spoločný limit** pre príjmy z príležitostných činností (§ 8 ods. 1 písm. a) ZDP) a zároveň pre príjmy z prevodu obchodného podielu (§ 8 ods. 1 písm. f) ZDP). Nie je možné uplatniť 500 € na každú kategóriu zvlášť [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 9 ods. 1 písm. g) a i)].\n\nDôležitý je aj spôsob, akým sa oslobodenie na tieto dva typy príjmov aplikuje:\n*   **Príležitostný prenájom (§ 8 ods. 1 písm. a)):** Oslobodenie sa vzťahuje na samotný príjem (hrubú sumu).\n*   **Predaj obchodného podielu (§ 8 ods. 1 písm. f)):** Oslobodenie sa vzťahuje až na rozdiel medzi príjmom a výdavkom (teda na zisk).\n\n**Postup výpočtu:**\n\n1.  **Príjem z príležitostného prenájmu (§ 8 ods. 1 písm. a)):**\n    *   Váš príjem je 400 €.\n    *   Z celkového limitu 500 € si uplatníte oslobodenie vo výške 400 €. Tento príjem je tak v plnej výške oslobodený od dane.\n    *   Zostávajúca výška oslobodenia na použitie: 500 € - 400 € = **100 €**.\n\n2.  **Príjem z predaja obchodného podielu (§ 8 ods. 1 písm. f)):**\n    *   Príjem z predaja: 5 000 €\n    *   Výdavok (hodnota vkladu): 4 100 €\n    *   Rozdiel (zisk): 5 000 € - 4 100 € = **900 €**\n    *   Na tento zisk si uplatníte zvyšnú časť oslobodenia, teda 100 €.\n    *   Čiastkový základ dane z tohto príjmu: 900 € - 100 € = **800 €**.\n\n### Prehľadná tabuľka\n\n| Položka | Príjem z prenájmu (§ 8/1/a) | Predaj podielu (§ 8/1/f) | Spolu |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| **Príjem** | 400,00 € | 5 000,00 € | 5 400,00 € |\n| **Výdavok** | 0,00 € | 4 100,00 € | 4 100,00 € |\n| **Rozdiel (Zisk)** | 400,00 € | 900,00 € | 1 300,00 € |\n| **Uplatnené oslobodenie** | - 400,00 € | - 100,00 € | **- 500,00 €** |\n| **Čiastkový základ dane (§ 8)** | **0,00 €** | **800,00 €** | **800,00 €** |\n\n**Záver:**\nV daňovom priznaní typu B za rok 2026 uvediete v časti pre ostatné príjmy (§ 8) čiastkový základ dane vo výške **800 €**.\n\n**Dôležité upozornenie:**\nZ tohto čiastkového základu dane (800 €) vám zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní za rok 2026 vymeria poistné na zdravotné poistenie vo výške 16 %, t. j. 128 € [Zákon č. 580/2004 Z. z., § 10b ods. 1 písm. d)].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza spoločný limit oslobodenia 500 € a výsledný základ dane 800 € v súlade s referenciou a právnou úpravou."},"google":{"odpoved":"Celkovo môžete oslobodiť sumu 900 €. Príjem z prenájmu hnuteľnej veci vo výške 400 € je v plnej výške oslobodený od dane, keďže nepresiahol hranicu 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Z príjmu z predaja obchodného podielu sa do základu dane zahŕňa zisk 900 € (5 000 € - 4 100 €), z ktorého je možné oslobodiť ďalších 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. i) citovaného zákona. Do základu dane tak vstúpi suma 400 €. Tieto dva typy oslobodenia sa posudzujú a uplatňujú nezávisle od seba.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď je vecne nesprávna, pretože oslobodenia podľa § 9 ods. 1 písm. g) a i) sa neuplatňujú nezávisle, ale v spoločnom úhrne najviac 500 €, takže celkové oslobodenie nie je 900 € a základ dane nie je 400 €, ale 800 €."},"bez":{"odpoved":"Celkovo je možné oslobodiť sumu 500 €. Oslobodenie sa uplatňuje na súčet čiastkových základov dane z oboch príjmov, ktorý je v tomto prípade 1 300 € (400 € z prenájmu a 900 € z predaja podielu). Do základu dane (čiastkového základu dane) tak vstúpi len rozdiel nad oslobodenú sumu, teda 800 € (1 300 € - 500 €). Uvedené vyplýva z § 9 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne tvrdí, že oslobodenie sa uplatňuje na súčet čiastkových základov dane (1 300 €), pričom oslobodenie 500 € sa podľa § 9 ods. 1 písm. g) a i) uplatňuje na príjmy a nie na čiastkový základ dane."}},{"oblast":"specialne-rezimy","otazka":"Majiteľ prenajíma v roku 2026 zariadený dvojizbový byt. V nájomnej zmluve je nájomné rozdelené: 500 €/mesiac za byt a 100 €/mesiac za zariadenie (nábytok, práčka, chladnička). Nejde o podnikanie ani o príležitostný prenájom. Do ktorého druhu príjmu patrí suma za zariadenie a aký bude zdaniteľný príjem za rok?","otazka_volna":"prenajimam zariadeny byt, 500 za byt a 100 za nabytok mesacne, tu stovku mam dat ako prilezitostny prijem osobitne?","spravna_odpoved":"Nie. Podľa § 6 ods. 3 sú príjmami z prenájmu aj príjmy z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti. Suma za zariadenie sa teda nerozdeľuje – celý príjem patrí do § 6 ods. 3, nie do § 8 ods. 1 písm. a). Ročný príjem je (500 + 100) × 12 = 7 200 €. Oslobodených je 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. g), do základu dane vstúpi 7 200 − 500 = 6 700 €. Výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia pomerom 6 700 / 7 200. Pri príjmoch podľa § 6 ods. 3 nemožno uplatniť paušálne výdavky – § 6 ods. 10 ich umožňuje len pri príjmoch podľa odsekov 1, 2 a 4.","ustanovenie":"§ 6 ods. 3, § 9 ods. 1 písm. g), § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v odseku 1 a v § 5, sú príjmy z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Áno, rozumiem. Poďme sa pozrieť na správne daňové posúdenie vášho príjmu z prenájmu.\n\n**Príjem za zariadenie bytu patrí do rovnakého druhu príjmu ako nájomné za byt. Váš celkový zdaniteľný príjem z prenájmu za rok 2026 bude 6 700 €.**\n\nTu je podrobné vysvetlenie a výpočet:\n\n### 1. Zaradenie príjmu za zariadenie\n\nPríjem z prenájmu hnuteľných vecí (ako je nábytok, práčka, chladnička) sa považuje za príjem z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 Zákona o dani z príjmov, pokiaľ sú tieto veci prenajímané ako **príslušenstvo** nehnuteľnosti. Keďže zariadenie je súčasťou prenajímaného bytu a slúži na jeho trvalé užívanie nájomcom, celý váš mesačný príjem 600 € (500 € za byt + 100 € za zariadenie) sa posudzuje ako jeden druh príjmu – príjem z prenájmu nehnuteľnosti.\n\n[Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 6 ods. 3]\n\n### 2. Výpočet zdaniteľného príjmu za rok 2026\n\nPri príjmoch z prenájmu si môžete uplatniť oslobodenie od dane vo výške 500 € ročne. Zdaňuje sa len suma, ktorá túto hranicu presiahne.\n\n| Položka | Suma | Výpočet a poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Celkové ročné príjmy z prenájmu** | **7 200,00 €** | (500 € + 100 €) × 12 mesiacov |\n| Oslobodenie od dane | - 500,00 € | Podľa § 9 ods. 1 písm. g) Zákona o dani z príjmov. |\n| **Zdaniteľný príjem** | **6 700,00 €** | **Suma, ktorá vstupuje do základu dane.** |\n\n### Dôležité upozornenia\n\n*   **Krátenie výdavkov:** Ak by ste si uplatňovali aj preukázateľné výdavky spojené s prenájmom (napr. odpisy, opravy, energie), museli by ste ich krátiť v rovnakom pomere, ako je pomer zdaniteľných príjmov k celkovým príjmom. V tomto prípade by ste si mohli uplatniť `(6 700 / 7 200) = 93,06 %` z celkových výdavkov. [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 9 ods. 1 písm. g)]\n*   **Nezdaniteľná časť základu dane (NČZD):** Príjem z prenájmu podľa § 6 ods. 3 je pasívny príjem. Z tohto dôvodu si naň **nemôžete** uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (5 966,73 € pre rok 2026). [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 11 ods. 1]\n*   **Registračná povinnosť:** Ak dosahujete príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, máte povinnosť registrovať sa na daňovom úrade.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne zaradila príjem za zariadenie pod § 6 ods. 3 ako príslušenstvo nehnuteľnosti a správne vypočítala zdaniteľný príjem vo výške 6 700 € po uplatnení oslobodenia 500 €."},"google":{"odpoved":"Celý príjem 600 € mesačne, vrátane sumy za zariadenie, sa považuje za jeden druh príjmu z prenájmu nehnuteľnosti. Tento príjem sa zaraďuje medzi príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, keďže hnuteľné veci sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti. Celkový ročný príjem predstavuje 7 200 € ((500 + 100) x 12). Na tento druh príjmu sa vzťahuje oslobodenie od dane vo výške 500 € ročne podľa § 9 ods. 1 písm. g) citovaného zákona. Zdaniteľný príjem za rok 2026 tak bude vo výške 6 700 € (7 200 € - 500 €).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne zaradila príjem pod § 6 ods. 3 a určila zdaniteľný príjem vo výške 6 700 € po uplatnení oslobodenia 500 €."},"bez":{"odpoved":"Príjem za prenájom zariadenia je súčasťou príjmov z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, keďže ide o prenájom hnuteľných vecí ako príslušenstva nehnuteľnosti. Celkový ročný príjem z prenájmu je 7 200 € (600 € x 12 mesiacov). Z tohto príjmu si daňovník uplatní oslobodenie vo výške 500 € v súlade s § 9 ods. 1 písm. g) citovaného zákona. Zdaniteľný príjem za rok 2026, ktorý sa zahrnie do základu dane pred uplatnením výdavkov, bude 6 700 €. Z tohto príjmu je následne možné odpočítať preukázateľné výdavky v pomernej výške.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne zaraďuje príjem za zariadenie do § 6 ods. 3 a správne vypočítava zdaniteľný príjem vo výške 6 700 € po uplatnení oslobodenia 500 €."}},{"oblast":"specialne-rezimy","otazka":"Občianske združenie účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva poskytlo v roku 2026 reklamné služby určené na charitatívne účely trom obchodným spoločnostiam, každej v hodnote 13 000 €; všetky úhrady prijalo v roku 2026. Aká časť príjmov je oslobodená od dane a aká vstúpi do základu dane?","otazka_volna":"nase obcianske zdruzenie fakturovalo trom firmam reklamu po 13 tisic, vsetko nam zaplatili, je to cele oslobodene lebo je to na dobrocinne ucely?","spravna_odpoved":"Nie je to celé oslobodené. Podľa § 13 ods. 1 písm. g) sú príjmy z reklám určených na charitatívne účely oslobodené najviac do výšky 30 000 € za príslušné zdaňovacie obdobie, a to v úhrne bez ohľadu na počet objednávateľov. Úhrn príjmov je 3 × 13 000 = 39 000 €. Oslobodených je 30 000 €, do základu dane vstúpi 39 000 − 30 000 = 9 000 €. Oslobodené príjmy je združenie povinné použiť na účel vymedzený v § 50 ods. 5 najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku prijatia, teda do 31. decembra 2027, inak ich musí dodatočne zahrnúť do základu dane.","ustanovenie":"§ 13 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z.; usmernenie FR SR 20/DZPaU/2024/MU","citat":"z reklám, ktoré sú určené na charitatívne účely, daňovníkov uvedených v § 12 ods. 3 písm. a) najviac do výšky 30 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Metodicke_usmernenia/Priame_dane/2024/2024.06.04_020_DZPaU_2024_MU.pdf","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky je **oslobodená časť príjmov 30 000 €** a **do základu dane vstúpi suma 9 000 €**.\n\nPodľa § 13 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len \"ZDP\") sú príjmy z reklám určených na charitatívne účely u daňovníkov nezaložených na podnikanie (ako sú občianske združenia) oslobodené od dane, avšak najviac do výšky **30 000 €** za jedno zdaňovacie obdobie.\n\n### Výpočet pre Váš prípad (rok 2026)\n\n1.  **Celkový príjem z reklám:**\n    Vaše občianske združenie prijalo príjmy od troch spoločností, spolu v hodnote:\n    3 x 13 000 € = **39 000 €**\n\n2.  **Uplatnenie oslobodenia:**\n    Zákon umožňuje oslobodiť príjmy z charitatívnej reklamy maximálne do výšky **30 000 €**.\n\n3.  **Rozdelenie príjmov:**\n    *   **Oslobodené príjmy:** **30 000 €**\n    *   **Zdaniteľné príjmy:** 39 000 € (celkový príjem) - 30 000 € (oslobodená časť) = **9 000 €**\n\nPrehľadné zhrnutie v tabuľke:\n\n| Položka | Suma | Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Celkový príjem z reklám | 39 000 € | 3 x 13 000 € |\n| Maximálna výška oslobodenia | 30 000 € | Podľa § 13 ods. 1 písm. g) ZDP |\n| **Časť príjmov oslobodená od dane** | **30 000 €** | Uvedie sa v daňovom priznaní v časti pre oslobodené príjmy (napr. r. 230). |\n| **Časť príjmov vstupujúca do základu dane** | **9 000 €** | Táto suma bude súčasťou rozdielu medzi príjmami a výdavkami. |\n\n### Dôležité podmienky oslobodenia\n\nAby ste si mohli uplatniť oslobodenie vo výške 30 000 €, musíte splniť dve kľúčové podmienky:\n\n1.  **Účel použitia:** Oslobodené príjmy musíte použiť výlučne na charitatívne účely, ktoré sú vymedzené v **§ 50 ods. 5 ZDP** (napr. ochrana zdravia, podpora vzdelávania, ochrana ľudských práv, ochrana životného prostredia, podpora športu a pod.).\n2.  **Lehota na použitie:** Tieto príjmy musíte na daný účel použiť najneskôr **do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom ste ich prijali**. Pre príjmy prijaté v roku 2026 je teda lehota na ich použitie do **31. decembra 2027**.\n\nAk by ste do konca roka 2027 časť z oslobodených 30 000 € neminuli na stanovené účely, museli by ste túto nepoužitú časť zahrnúť do základu dane v daňovom priznaní za rok 2027.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne vyčíslila oslobodenú sumu 30 000 €, sumu vstupujúcu do základu dane 9 000 €, správne citovala § 13 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov a uviedla aj správnu lehotu a účel použitia oslobodených príjmov do 31. decembra 2027."},"google":{"odpoved":"Celkový príjem občianskeho združenia z reklamných služieb je 39 000 €. Z tohto príjmu je od dane oslobodená časť vo výške 30 000 €. Do základu dane preto vstúpi príjem vo výške 9 000 €. Toto oslobodenie sa uplatňuje za predpokladu, že príjmy budú použité na zákonom stanovené verejnoprospešné účely najneskôr do konca nasledujúceho roka. Právna úprava je obsiahnutá v § 13 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii vrátane súm oslobodenia 30 000 €, zdaniteľnej časti 9 000 €, lehoty použitia a odkazu na § 13 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Od dane je oslobodená časť príjmov vo výške 30 000 €. Do základu dane vstúpi suma 9 000 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi celkovými príjmami z reklamy (39 000 €) a oslobodenou sumou. Príjmy z reklamy sú u občianskeho združenia zdaniteľným príjmom podľa § 12 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Oslobodenie príjmov daňovníka nezaloženého na podnikanie do výšky 30 000 € za zdaňovacie obdobie upravuje § 13 ods. 1 písm. g) citovaného zákona.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza oslobodenú sumu 30 000 € aj sumu 9 000 € vstupujúcu do základu dane spolu so správnym právnym odôvodnením."}},{"oblast":"specialne-rezimy","otazka":"Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby účtuje v sústave podvojného účtovníctva. V decembri 2025 zaúčtovala do výnosov charitatívnu reklamu vo výške 20 000 €, úhradu od objednávateľa prijala až 10. marca 2026. Do ktorého zdaňovacieho obdobia sa tento príjem priradí a dokedy ho musí použiť na účel podľa § 50 ods. 5?","otazka_volna":"fakturu za reklamu sme vystavili a zauctovali v decembri 2025 ale peniaze prisli az v marci 2026, do ktoreho roka to patri a dokedy to musime minut?","spravna_odpoved":"Príjem sa priradí do zdaňovacieho obdobia 2026, teda do obdobia, v ktorom bola prijatá úhrada. Podľa § 17 ods. 3 písm. m) sa príjem (výnos) z reklám u daňovníka podľa § 12 ods. 3 písm. a) účtujúceho v podvojnom účtovníctve nezahŕňa do základu dane v období zaúčtovania vo výnosoch – výsledok hospodárenia za rok 2025 sa preto o 20 000 € zníži – ale zahrnie sa až v období prijatia úhrady, teda v roku 2026 sa o túto sumu výsledok hospodárenia zvýši. Keďže 20 000 € nepresahuje limit 30 000 €, príjem sa v roku 2026 zároveň v plnej výške oslobodí podľa § 13 ods. 1 písm. g). Lehota na použitie oslobodených príjmov na účel vymedzený v § 50 ods. 5 sa odvíja od roku prijatia, teda do konca roka nasledujúceho po roku prijatia – do 31. decembra 2027.","ustanovenie":"§ 17 ods. 3 písm. m) a § 13 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z.; usmernenie FR SR 20/DZPaU/2024/MU","citat":"tento príjem (výnos) z reklám sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Metodicke_usmernenia/Priame_dane/2024/2024.06.04_020_DZPaU_2024_MU.pdf","my":{"odpoved":"Na základe princípov podvojného účtovníctva sa príjem z charitatívnej reklamy priradí **do zdaňovacieho obdobia 2025**. Nezisková organizácia musí tieto prostriedky použiť na stanovené charitatívne účely najneskôr **do 31. decembra 2026**.\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Priradenie príjmu a oslobodenie\n\nV sústave podvojného účtovníctva sa výnosy účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia, bez ohľadu na deň ich úhrady (akruálny princíp). Keďže vaša organizácia zaúčtovala výnos z reklamy v decembri 2025, tento príjem patrí do zdaňovacieho obdobia 2025. Dátum prijatia úhrady (10. marec 2026) na toto priradenie nemá vplyv.\n\nTento príjem je za splnenia podmienok oslobodený od dane z príjmov podľa § 13 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len \"ZDP\"). Suma 20 000 € je v rámci ročného limitu, ktorý je pre tento typ príjmu stanovený na **30 000 €** za zdaňovacie obdobie.\n\n### 2. Lehota na použitie prostriedkov\n\nZákon stanovuje presnú lehotu, dokedy musia byť takto oslobodené príjmy použité na účely vymedzené v § 50 ods. 5 ZDP (charitatívne účely ako ochrana zdravia, podpora vzdelávania, športu, kultúry atď.).\n\n*   **Lehota:** Príjmy musia byť použité **najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom boli prijaté** (v zmysle zaúčtovania do výnosov).\n*   **Aplikácia na váš prípad:** Keďže príjem patrí do zdaňovacieho obdobia **2025**, lehota na jeho použitie uplynie **31. decembra 2026**.\n\nAk by organizácia do tohto termínu celú sumu 20 000 € (alebo jej časť) na stanovené účely nepoužila, je povinná túto nepoužitú časť zahrnúť do základu dane a zdaniť, a to najneskôr v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom lehota uplynula, teda za rok **2026**.\n\n### Prehľad kľúčových termínov\n\n| Položka                                             | Dátum / Obdobie      | Právny základ                               |\n| :-------------------------------------------------- | :------------------- | :------------------------------------------ |\n| Zdaňovacie obdobie priradenia príjmu                | **2025**             | Akruálny princíp účtovníctva                |\n| Výška oslobodeného príjmu                           | 20 000 €             | § 13 ods. 1 písm. g) ZDP (v limite 30 000 €) |\n| Lehota na použitie na charitatívne účely            | **do 31. 12. 2026**  | § 13 ods. 1 písm. g) ZDP                    |\n| Obdobie pre dodanenie (ak sa prostriedky nepoužijú) | **2026**             | § 13 ods. 1 písm. g) ZDP                    |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nDôrazne odporúčame viesť analytickú evidenciu k týmto príjmom (napr. samostatný analytický účet, stredisko alebo zákazka), aby ste vedeli kedykoľvek jednoznačne preukázať, ktoré konkrétne náklady boli z týchto prostriedkov hradené. Predídete tak prípadným komplikáciám pri daňovej kontrole.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne priradila príjem do zdaňovacieho obdobia 2025 namiesto 2026 podľa § 17 ods. 3 písm. m) ZDP a v dôsledku toho uviedla aj chybnú lehotu na použitie prostriedkov (31. decembra 2026 namiesto 31. decembra 2027)."},"google":{"odpoved":"Príjem z charitatívnej reklamy sa priradí do zdaňovacieho obdobia, v ktorom ho organizácia prijala, teda do roku 2026. Hoci bol výnos zaúčtovaný v roku 2025, pre účely dane z príjmov je rozhodujúci moment prijatia úhrady. Tento postup vyplýva z § 17 ods. 3 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Organizácia je povinná tento príjem použiť na účely podľa § 50 ods. 5 najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku prijatia, t. j. do 31. decembra 2027. Ak by príjem v stanovenej lehote nepoužila, musela by ho dodaniť.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a v súlade s referenciou uvádza zdaňovacie obdobie 2026 podľa § 17 ods. 3 písm. m) aj lehotu použitia do 31. decembra 2027."},"bez":{"odpoved":"Tento výnos patrí do zdaňovacieho obdobia 2025, pretože v sústave podvojného účtovníctva sa výnosy účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia, bez ohľadu na deň úhrady. Základ dane sa zisťuje z výsledku hospodárenia podľa účtovníctva (§ 17 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Príjem z charitatívnej reklamy je oslobodený od dane, ak sa použije na účely vymedzené v § 50 ods. 5. Organizácia musí tento príjem použiť najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku jeho prijatia, teda do 31. decembra 2027. Ak by ho v tejto lehote nepoužila, musela by ho zahrnúť do základu dane (§ 13 ods. 2 v nadväznosti na § 13 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z.).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne priradila príjem do zdaňovacieho obdobia 2025 namiesto roka 2026, keďže neaplikovala osobitnú úpravu podľa § 17 ods. 3 písm. m) zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"specialne-rezimy","otazka":"Obchodná spoločnosť si v roku 2026 objednala u občianskeho združenia reklamné služby za 40 000 €. Do 31. decembra 2026 uhradila združeniu 25 000 €, zvyšných 15 000 € doplatila v januári 2027. V ktorom zdaňovacom období a v akej sume si môže uplatniť daňový výdavok?","otazka_volna":"objednali sme si reklamu u obcianskeho zdruzenia za 40 tisic, zaplatili sme zatial 25 tisic, kolko si mozeme dat tento rok do nakladov?","spravna_odpoved":"V roku 2026 si nemôže uplatniť nič (0 €). Podľa § 17 ods. 19 písm. i) sú výdavky na reklamu poskytnutú daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a) súčasťou základu dane až po zaplatení. Finančné riaditeľstvo SR to v usmernení 20/DZPaU/2024/MU spresňuje tak, že podmienkou pre zahrnutie do daňových výdavkov objednávateľa reklamy je zaplatenie celej sumy príslušného výdavku (nákladu), t. j. celého záväzku voči daňovníkovi, bez ohľadu na limit pre oslobodenie príjmu z reklamy. Keďže záväzok bol v plnej výške uhradený až v januári 2027, daňovým výdavkom bude celých 40 000 € v zdaňovacom období 2027. Limit 30 000 € pre oslobodenie príjmu na strane občianskeho združenia nemá na výšku daňového výdavku objednávateľa žiadny vplyv – objednávateľ si uplatní celú sumu.","ustanovenie":"§ 17 ods. 19 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z.; usmernenie FR SR 20/DZPaU/2024/MU","citat":"Súčasťou základu dane daňovníka, okrem výdavkov (nákladov), ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny alebo vlastných nákladov majetku, len po zaplatení sú ... výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a)","zdroj_url":"https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Metodicke_usmernenia/Priame_dane/2024/2024.06.04_020_DZPaU_2024_MU.pdf","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky si obchodná spoločnosť môže uplatniť daňový výdavok na reklamné služby od občianskeho združenia **až v zdaňovacom období 2027, a to v plnej výške 40 000 €**. V roku 2026 je daňový výdavok z tohto titulu 0 €.\n\nDôvodom je špeciálny režim pre tzv. charitatívnu reklamu, teda reklamu poskytnutú daňovníkom nezaloženým na podnikanie (napr. občianske združenie). Podľa zákona o dani z príjmov je takýto výdavok daňovo uznaný až po splnení podmienky úplného zaplatenia.\n\n### Podrobný postup a legislatívne zdôvodnenie\n\nVýdavky na reklamu poskytnutú daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov (kam patria aj občianske združenia) sú daňovým výdavkom až po zaplatení [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 17 ods. 19 písm. i)].\n\nMetodické usmernenie Finančnej správy SR k tejto problematike spresňuje, že podmienkou je **zaplatenie celej sumy záväzku**. Čiastočná úhrada nestačí na pomerné uznanie výdavku [Metodické usmernenie FR SR č. 20/DZPaU/2024/MU].\n\n**Aplikácia na váš prípad:**\n\n1.  **Zdaňovacie obdobie 2026:**\n    *   Spoločnosť zaúčtovala náklad na reklamu vo výške 40 000 €.\n    *   Do 31. 12. 2026 uhradila len časť záväzku (25 000 €).\n    *   Keďže nebol uhradený celý záväzok (40 000 €), podmienka pre daňovú uznateľnosť nebola splnená.\n    *   **Daňový výdavok za rok 2026 = 0 €.**\n    *   V daňovom priznaní za rok 2026 musí spoločnosť zvýšiť svoj výsledok hospodárenia o celú sumu zaúčtovaného nákladu 40 000 € (pripočítateľná položka k základu dane).\n\n2.  **Zdaňovacie obdobie 2027:**\n    *   V januári 2027 spoločnosť doplatila zvyšných 15 000 €, čím uhradila celý záväzok.\n    *   V tomto momente bola splnená podmienka podľa § 17 ods. 19 písm. i) zákona o dani z príjmov.\n    *   **Daňový výdavok za rok 2027 = 40 000 €.**\n    *   V daňovom priznaní za rok 2027 si spoločnosť zníži výsledok hospodárenia o celú sumu 40 000 € (položka znižujúca základ dane).\n\n### Prehľad daňového posúdenia\n\n| Zdaňovacie obdobie | Zaúčtovaný náklad | Uhradené v období | Celková úhrada k 31.12. | Daňovo uznaný výdavok |\n| :----------------- | :---------------- | :---------------- | :----------------------- | :--------------------- |\n| **2026**           | 40 000 €          | 25 000 €          | 25 000 €                 | **0 €**                |\n| **2027**           | 0 €               | 15 000 €          | 40 000 €                 | **40 000 €**           |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nPri plánovaní cash-flow a daňovej optimalizácie je kľúčové pamätať na toto pravidlo. Ak by ste napríklad uhradili celý záväzok do 31. decembra 2026, mohli by ste si celý výdavok 40 000 € uplatniť už v daňovom priznaní za rok 2026. Čiastočná úhrada pri charitatívnej reklame nemá z pohľadu dane z príjmov žiadny okamžitý efekt.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza nulový daňový výdavok za rok 2026 a uplatnenie celej sumy 40 000 € v roku 2027 z dôvodu nutnosti uhradenia celého záväzku podľa § 17 ods. 19 písm. i) zákona o dani z príjmov."},"google":{"odpoved":"Obchodná spoločnosť si môže uplatniť daňový výdavok len do výšky uhradenej sumy v príslušnom zdaňovacom období. V zdaňovacom období roka 2026 si teda môže uplatniť daňový výdavok vo výške 25 000 €. Zvyšnú časť vo výške 15 000 € si uplatní v zdaňovacom období roka 2027 po jej úhrade. Dôvodom je, že pri službách od občianskeho združenia je daňová uznateľnosť výdavku podmienená jeho zaplatením. Vyplýva to z § 17 ods. 19 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uvádza rozdelenie výdavku na 25 000 € v roku 2026 a 15 000 € v roku 2027, pričom podmienkou je úhrada celého záväzku, takže daňový výdavok je 0 € v roku 2026 a celých 40 000 € až v roku 2027."},"bez":{"odpoved":"V zdaňovacom období 2026 si spoločnosť môže uplatniť daňový výdavok vo výške uhradenej sumy, teda 25 000 €. Zvyšnú sumu 15 000 € si uplatní ako daňový výdavok v zdaňovacom období 2027, kedy došlo k jej úhrade. Výdavky na reklamné služby poskytnuté daňovníkom nezaloženým alebo nezriadeným na podnikanie, akým je občianske združenie, sú daňovo uznané až po ich zaplatení. Uvedené vyplýva z § 19 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávne sumy a obdobia (25 000 € v roku 2026 a 15 000 € v roku 2027 namiesto 0 € v roku 2026 a celej sumy 40 000 € v roku 2027 až po úplnom zaplatení) a opiera sa o nesprávne ustanovenie zákona."}},{"oblast":"specialne-rezimy","otazka":"Mobilný operátor usporiadal reklamnú súťaž. Výherca dostal peňažnú výhru 200 € a zároveň smartfón, ktorého obstarávacia cena u organizátora bola 900 €. Ako sa uplatní oslobodenie a akú sumu musí výherca zdaniť v daňovom priznaní?","otazka_volna":"vyhral som v sutazi 200 eur v hotovosti a k tomu mobil za 900, zdania mi to alebo je nieco oslobodene?","spravna_odpoved":"Oslobodenie podľa § 9 ods. 2 písm. m) je 350 € na jednu cenu alebo výhru a podľa stanoviska Finančného riaditeľstva SR sa uplatní najprv na peňažnú časť. Peňažná výhra 200 € je teda celá oslobodená a organizátor z nej nezráža daň. Nevyčerpaný zvyšok oslobodenia 350 − 200 = 150 € sa uplatní na nepeňažnú časť: zdaniteľný nepeňažný príjem je 900 − 150 = 750 €. Z nepeňažnej výhry sa daň nevyberá zrážkou (§ 8 ods. 10 prvá veta), preto ju výherca zdaní sám v daňovom priznaní ako ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. i). Organizátor je povinný oznámiť výhercovi hodnotu výhry, ktorou je jeho obstarávacia cena alebo vlastné náklady.","ustanovenie":"§ 9 ods. 2 písm. m) druhý bod, § 8 ods. 1 písm. i) a § 8 ods. 10, § 43 ods. 3 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"prijaté ceny alebo výhry neuvedené v písmene l) v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu sumu 350 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy presahujúce ustanovenú sumu","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/690708-Zdanenie-v%C3%BDhry-pozost%C3%A1vaj%C3%BAcej-aj-z-pe%C5%88a%C5%BEnej-aj-nepe%C5%88a%C5%BEnej-v%C3%BDhry","my":{"odpoved":"Áno, toto je častá situácia, pri ktorej je kľúčové správne uplatniť oslobodenie od dane. Výherca musí v daňovom priznaní zdaniť nepeňažnú výhru zníženú o nevyčerpanú časť oslobodenia, teda **sumu 750 €**.\n\nTu je podrobný postup, ako sa k tomuto výsledku dostaneme:\n\n### 1. Celková hodnota výhry a spoločný limit oslobodenia\n\nPodľa zákona o dani z príjmov sú ceny a výhry oslobodené od dane do výšky **350 € na jednu cenu alebo výhru** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 9 ods. 2 písm. m)]. Tento limit platí pre celú výhru ako jeden celok, aj keď sa skladá z peňažnej a nepeňažnej časti.\n\n*   **Peňažná časť:** 200 €\n*   **Nepeňažná časť (smartfón):** 900 €\n*   **Celková hodnota výhry:** 200 € + 900 € = **1 100 €**\n\nKeďže celková hodnota (1 100 €) presahuje limit 350 €, časť výhry bude podliehať zdaneniu.\n\n### 2. Uplatnenie oslobodenia (priorita peňažnej časti)\n\nPri kombinovanej výhre sa oslobodenie od dane vo výške 350 € uplatní **v prvom rade na peňažnú časť výhry**. Zvyšná, nevyčerpaná časť oslobodenia sa následne uplatní na nepeňažnú časť.\n\n**A. Zdanenie peňažnej časti (vykoná organizátor):**\n*   Hodnota peňažnej výhry: 200 €\n*   Uplatnené oslobodenie: - 200 €\n*   **Základ pre zrážkovú daň: 0 €**\n\nMobilný operátor (organizátor súťaže) vám vyplatí plných 200 €, pretože celá táto suma je pokrytá oslobodením. Neodvedie žiadnu zrážkovú daň.\n\n**B. Zdanenie nepeňažnej časti (vykoná výherca v daňovom priznaní):**\n*   Celková suma oslobodenia: 350 €\n*   Časť uplatnená na peňažnú výhru: - 200 €\n*   **Zostávajúca časť oslobodenia pre smartfón: 150 €**\n\nTúto zostávajúcu časť oslobodenia si uplatníte vy ako výherca:\n*   Hodnota smartfónu: 900 €\n*   Zostávajúca časť oslobodenia: - 150 €\n*   **Zdaniteľný príjem na uvedenie v daňovom priznaní: 750 €**\n\nTúto sumu uvediete vo svojom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby (typ B) ako **ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. i) Zákona o dani z príjmov**.\n\n### Prehľad zdanenia\n\n| Položka             | Hodnota výhry | Uplatnené oslobodenie | Zdaniteľný príjem | Spôsob zdanenia                                                              |\n| :------------------ | :------------ | :-------------------- | :---------------- | :--------------------------------------------------------------------------- |\n| Peňažná časť        | 200 €         | 200 €                 | **0 €**           | Vysporiadané u organizátora (bez zrážky dane)                                |\n| Nepeňažná časť      | 900 €         | 150 €                 | **750 €**         | Výherca uvádza v daňovom priznaní (príjem podľa § 8 ZDP)                      |\n| **Spolu**           | **1 100 €**   | **350 €**             | **750 €**         |                                                                              |\n\n**Povinnosť organizátora:**\nOrganizátor súťaže je povinný vám oznámiť hodnotu nepeňažnej výhry. Zároveň by vás mal informovať, že časť oslobodenia vo výške 200 € už bola uplatnená na peňažnú výhru, aby ste si mohli správne vypočítať zdaniteľný príjem v daňovom priznaní [zdroj: fs-kb-vyhra-penazna-nepenazna.md].","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne a správne vysvetľuje prednostné uplatnenie oslobodenia na peňažnú časť a správne určuje zdaniteľnú sumu 750 € v daňovom priznaní vrátane príslušných ustanovení zákona."},"google":{"odpoved":"Celková hodnota vašej výhry je 1 100 € (200 € peňažná a 900 € nepeňažná časť). Na ceny z reklamných súťaží sa uplatňuje oslobodenie od dane z príjmov do výšky 350 € na každú jednotlivú výhru. Do základu dane sa zahŕňa len suma presahujúca tento limit, preto musíte v daňovom priznaní priznať a zdaniť príjem vo výške 750 € (1 100 € - 350 €). Pri nepeňažnej výhre je povinnosťou výhercu, aby tento príjem uviedol v daňovom priznaní a zaplatil daň. Táto problematika je upravená v § 9 ods. 2 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnej sume na zdanenie v daňovom priznaní (750 €) a správne identifikovala oslobodenie do výšky 350 € podľa zákona o dani z príjmov, pričom vynechaný detail o prioritnom uplatnení na peňažnú časť predstavuje len chýbajúci medzikrok výpočtu."},"bez":{"odpoved":"Celková hodnota výhry je 1 100 € (200 € peňažná a 900 € nepeňažná). Podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sú od dane oslobodené ceny alebo výhry v hodnote neprevyšujúcej 350 € za jednu cenu alebo výhru. Keďže hodnota tejto výhry presiahla stanovený limit, oslobodenie sa neuplatní a zdaneniu podlieha celá jej hodnota. Výherca je preto povinný v daňovom priznaní priznať a zdaniť celý ostatný príjem podľa § 8 vo výške 1 100 €.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne tvrdí, že pri prekročení limitu 350 € sa oslobodenie neuplatní vôbec a je potrebné zdaniť celých 1 100 €, namiesto správneho zdanenia sumy 750 € po uplatnení oslobodenia."}},{"oblast":"specialne-rezimy","otazka":"Slovenský daňový rezident vyhral v roku 2026 v reklamnej súťaži organizovanej nemeckou spoločnosťou peňažnú výhru 5 000 €. V Nemecku výhra zdanená nebola. Výherca nemá žiadne iné príjmy okrem zamestnania a jeho celkový základ dane zostáva v pásme sadzby 19 %. Akú sumu uvedie v daňovom priznaní a akú daň z nej zaplatí?","otazka_volna":"vyhral som 5000 eur v sutazi nemeckej firmy, poslali mi to na ucet, nemci nic nestrhli, musim to na slovensku priznat?","spravna_odpoved":"Áno. Ide o výhru z reklamnej súťaže podľa § 8 ods. 1 písm. i) plynúcu zo zdrojov v zahraničí; zrážková daň sa neuplatní, pretože tá sa podľa § 8 ods. 10 vzťahuje len na výhry zo zdrojov na území SR. Oslobodenie 350 € podľa § 9 ods. 2 písm. m) sa uplatní aj na výhru zo zahraničia, takže do základu dane vstúpi 5 000 − 350 = 4 650 €. Podľa § 8 ods. 3 písm. a) sa príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. i) a j) plynúce zo zdrojov v zahraničí zahŕňajú do základu dane neznížené o výdavky. Pri sadzbe 19 % pripadá na tento príjem daň 4 650 × 0,19 = 883,50 €. Nezdaniteľné časti základu dane sa na čiastkový základ dane podľa § 8 neuplatňujú.","ustanovenie":"§ 8 ods. 1 písm. i), § 8 ods. 3 písm. a), § 8 ods. 10, § 9 ods. 2 písm. m) druhý bod, § 15 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňajú zdaniteľné príjmy neznížené o výdavky okrem výdavkov uvedených v odseku 12, ak ide o príjmy podľa odseku 1 písm. i) a j), ktoré plynú zo zdrojov v zahraničí","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/874398-V%C3%BDhra-alebo-cena-zo-zahrani%C4%8Dia","my":{"odpoved":"Samozrejme, pozrime sa na zdanenie vašej výhry.\n\nV daňovom priznaní za rok 2026 uvediete zdaniteľný príjem vo výške **4 650 €** a daň z tohto príjmu bude predstavovať **883,50 €**.\n\nKeďže výhru vyplatila zahraničná spoločnosť, ktorá nie je platiteľom dane v SR, daň sa nevyberá zrážkou. Povinnosť zdaniť tento príjem prechádza na vás ako na výhercu a musíte ho uviesť v daňovom priznaní.\n\n---\n\n### Podrobné vysvetlenie a výpočet\n\n1.  **Kvalifikácia príjmu a oslobodenie**\n    Výhra z reklamnej súťaže sa považuje za **ostatný príjem** podľa § 8 ods. 1 písm. i) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len \"ZDP\").\n\n    Podľa § 9 ods. 2 písm. m) ZDP sú ceny alebo výhry z reklamných súťaží oslobodené od dane do výšky **350 €** na jednu výhru. Zdaňuje sa len suma, ktorá presahuje tento limit.\n\n2.  **Spôsob zdanenia (prečo podávate daňové priznanie)**\n    Pri peňažných výhrach vyplácaných **slovenským subjektom** sa daň štandardne vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP. To znamená, že organizátor súťaže by vám vyplatil výhru už zníženú o daň a vaša daňová povinnosť by bola vysporiadaná.\n\n    Keďže organizátorom je nemecká spoločnosť, ktorá nie je platiteľom dane v SR, nemá povinnosť ani možnosť zraziť a odviesť daň slovenskému správcovi dane. V takomto prípade si musíte daňovú povinnosť vysporiadať sami podaním daňového priznania.\n\n3.  **Výpočet dane**\n    Výpočet je nasledovný:\n\n| Položka                                        | Suma        | Poznámka                                     |\n| :--------------------------------------------- | :---------- | :------------------------------------------- |\n| Hrubá peňažná výhra                            | 5 000,00 €  | Celková suma prijatá z Nemecka               |\n| Oslobodenie od dane                            | - 350,00 €  | Podľa § 9 ods. 2 písm. m) ZDP                |\n| **Zdaniteľný príjem (základ dane)**            | **4 650,00 €** | Suma, ktorá sa uvádza do daňového priznania |\n| Sadzba dane z príjmov                          | 19 %        | Podľa § 15 ZDP (pre vašu príjmovú kategóriu) |\n| **Daň na úhradu**                              | **883,50 €**  | 4 650,00 € × 19 %                            |\n\n4.  **Uvedenie v daňovom priznaní**\n    Keďže máte aj príjmy zo zamestnania, podáte **Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby – typ B** za rok 2026.\n    *   Zdaniteľný príjem vo výške **4 650 €** uvediete v **VIII. oddiele – Ostatné príjmy**, konkrétne na riadku č. 9 \"Výhry a ceny\".\n    *   Do stĺpca 1 (Príjmy) vpíšete sumu 4 650 €.\n    *   Do stĺpca 2 (Výdavky) vpíšete 0 €, keďže k tomuto typu príjmu sa neviažu žiadne daňové výdavky.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza zdaniteľný príjem 4 650 €, výslednú daň 883,50 € a správne právne odôvodnenie vrátane oslobodenia do 350 € a sadzby dane 19 %."},"google":{"odpoved":"V daňovom priznaní za rok 2026 uvediete zdaniteľný príjem vo výške 4 650 €. Z tohto príjmu zaplatíte daň 883,50 €.\n\nPodľa zákona o dani z príjmov sú výhry z reklamných súťaží oslobodené od dane do výšky 350 € za jednu výhru. Zdaňuje sa len suma presahujúca tento limit, vo vašom prípade 4 650 € (5 000 € - 350 €). Tento príjem sa považuje za ostatný príjem a zdaní sa sadzbou 19 %, keďže váš celkový základ dane nepresiahol hranicu pre uplatnenie vyššej sadzby dane. Právo na zdanenie má Slovenská republika ako štát daňovej rezidencie výhercu.\n\n*   **Zdaniteľný príjem:** 4 650 € (§ 8 ods. 1 písm. i) v spojení s § 9 ods. 2 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov)\n*   **Daň na úhradu:** 883,50 € (4 650 € * 19 %) (§ 15 písm. a) bod 1. zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov)","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza zdaniteľný príjem 4 650 € po uplatnení oslobodenia 350 € aj výslednú daň 883,50 € s korektným právnym odôvodnením."},"bez":{"odpoved":"Výhra v reklamnej súťaži je zdaniteľným príjmom v plnej výške, keďže jej hodnota presiahla 350 €. Oslobodenie podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa v takom prípade neuplatní na žiadnu časť výhry. V daňovom priznaní k dani z príjmov (typ B) uvedie ako čiastkový základ dane z ostatných príjmov (§ 8) sumu 5 000 €. Pri sadzbe dane 19 % predstavuje daň z tejto výhry sumu 950 €. Tento príjem nepodlieha odvodom na zdravotné poistenie.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne tvrdí, že oslobodenie do 350 € sa pri prekročení neuplatní vôbec, v dôsledku čoho uvádza nesprávnu sumu základu dane (5 000 € namiesto 4 650 €) aj nesprávnu výšku dane (950 € namiesto 883,50 €)."}},{"oblast":"specialne-rezimy","otazka":"Slovenský daňový rezident má za rok 2026 celkový základ dane (neznížený o nezdaniteľné časti) 30 000 €, z toho základ dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí je 12 000 €. Daň vypočítaná podľa slovenského zákona je 4 560 €. V zahraničí preukázateľne zaplatil daň 2 100 €. Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia predpisuje metódu zápočtu. Akú sumu si môže započítať?","otazka_volna":"mam prijmy zo zahranicia, tam som zaplatil 2100 eur dane, na slovensku mi vysla dan 4560, zapocitam si cele tie 2100?","spravna_odpoved":"Nie, započítať možno len 1 824 €. Percentuálny podiel príjmov (základov dane) zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane je 12 000 / 30 000 = 40 %. Maximálna výška zápočtu je 40 % z dane vypočítanej podľa slovenského zákona, teda 4 560 × 0,40 = 1 824 €. Keďže v zahraničí zaplatená daň 2 100 € prevyšuje tento limit, započíta sa len 1 824 €; rozdiel 2 100 − 1 824 = 276 € nemožno započítať ani preniesť do ďalšieho zdaňovacieho obdobia. Pre výpočet podielu sa podľa § 45 ods. 1 použije u fyzickej osoby celkový základ dane neznížený o nezdaniteľné časti podľa § 11.","ustanovenie":"§ 45 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Na základe metódy zápočtu si môže slovenský daňový rezident započítať daň zaplatenú v zahraničí najviac do výšky **1 824,00 €**.\n\nPodľa metódy zápočtu dane sa na úhradu slovenskej daňovej povinnosti započíta **nižšia** z týchto dvoch súm [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 45 ods. 1]:\n1.  Daň skutočne a preukázateľne zaplatená v zahraničí.\n2.  Maximálna suma dane, ktorá by na zahraničné príjmy pripadala podľa slovenských predpisov (tzv. maximálny možný zápočet).\n\n### Výpočet maximálneho možného zápočtu\n\nPre výpočet použijeme poskytnuté údaje za rok 2026:\n\n*   **Celkový základ dane (SR):** 30 000,00 €\n*   **Základ dane zo zdrojov v zahraničí:** 12 000,00 €\n*   **Celková daňová povinnosť v SR:** 4 560,00 €\n*   **Daň zaplatená v zahraničí:** 2 100,00 €\n\nMaximálny zápočet sa vypočíta pomerom zahraničného základu dane k celkovému základu dane, ktorý sa aplikuje na celkovú slovenskú daň.\n\n**Vzorec:**\n`Maximálny zápočet = (Základ dane zo zahraničia / Celkový základ dane) × Celková daň v SR`\n\n**Dosadenie do vzorca:**\n`Maximálny zápočet = (12 000,00 € / 30 000,00 €) × 4 560,00 €`\n`Maximálny zápočet = 0,40 × 4 560,00 € = 1 824,00 €`\n\n### Porovnanie a konečná suma zápočtu\n\nTeraz porovnáme daň reálne zaplatenú v zahraničí s vypočítaným maximálnym možným zápočtom:\n\n*   **Daň zaplatená v zahraničí:** 2 100,00 €\n*   **Maximálny možný zápočet:** 1 824,00 €\n\nKeďže sa započítava nižšia z týchto dvoch súm, daňovník si môže na úhradu svojej slovenskej daňovej povinnosti započítať **1 824,00 €**. Rozdiel vo výške 276,00 € (2 100 € - 1 824 €) predstavuje daňovo neuznanú časť zahraničnej dane.\n\n### Daň na úhradu v Slovenskej republike\n\nVýsledná daň, ktorú je daňovník povinný uhradiť v SR, sa vypočíta nasledovne:\n\n| Položka | Suma |\n| :--- | :--- |\n| Celková daňová povinnosť v SR | 4 560,00 € |\n| Započítaná daň zo zahraničia | - 1 824,00 € |\n| **Daň na úhradu v SR** | **2 736,00 €** |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presným právnym i matematickým postupom určila maximálnu sumu zápočtu dane na 1 824 €."},"google":{"odpoved":"Pri uplatnení metódy zápočtu si môžete započítať daň zaplatenú v zahraničí najviac do výšky dane, ktorá pripadá na príjmy zo zahraničia podľa slovenskej daňovej sadzby. Maximálna suma na zápočet sa vypočíta ako podiel základu dane zo zahraničia a celkového základu dane, vynásobený celkovou slovenskou daňou. Vo vašom prípade je to (12 000 € / 30 000 €) * 4 560 € = 1 824 €. Keďže ste v zahraničí zaplatili 2 100 €, započítať si môžete maximálne 1 824 €. Tento postup upravuje § 45 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza maximálnu sumu zápočtu 1 824 € spolu so správnym právnym základom a výpočtom podľa § 45 ods. 1 zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Daňovník si môže započítať daň zaplatenú v zahraničí najviac do výšky 1 824 €. Táto suma predstavuje maximálny možný zápočet, ktorý sa vypočíta ako pomerná časť slovenskej dane pripadajúcej na príjmy zo zahraničia [(12 000 / 30 000) * 4 560 €]. Keďže skutočne zaplatená daň (2 100 €) je vyššia ako maximálny možný zápočet, započíta sa len suma 1 824 €. Tento postup vyplýva z § 45 ods. 3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnej sume zápočtu 1 824 € a uviedla aj vecne správny postup výpočtu pomernej časti dane."}},{"oblast":"specialne-rezimy","otazka":"Slovenský daňový rezident má za rok 2026 príjmy zo živnosti vykonávanej prostredníctvom stálej prevádzkarne v zahraničí a súčasne príjmy zo závislej činnosti z iného zahraničného štátu; oba príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené a obe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia predpisujú metódu zápočtu dane. Môže na oba druhy príjmov použiť metódu vyňatia, ak je pre neho výhodnejšia?","otazka_volna":"mam prijmy zo zivnosti cez prevadzkaren v zahranici a este aj zo zamestnania v inom state, obe zmluvy hovoria o zapocte, mozem si vybrat vynatie ak je to pre mna lepsie?","spravna_odpoved":"Nie, nemôže. Voľba metódy vyňatia ako výhodnejšieho postupu podľa § 45 ods. 3 písm. c) sa vzťahuje výlučne na príjmy zo závislej činnosti. Na príjmy zo závislej činnosti zdanené v zahraničí teda môže uplatniť vyňatie, ak je to preňho výhodnejšie. Na príjmy zo živnosti (stálej prevádzkarne) sa musí použiť metóda ustanovená príslušnou zmluvou, teda zápočet dane podľa § 45 ods. 1 – voľba výhodnejšej metódy sa na podnikateľské príjmy nevzťahuje. Obe metódy sa tak v jednom daňovom priznaní uplatnia súbežne, každá na svoj druh príjmu.","ustanovenie":"§ 45 ods. 1 a ods. 3 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"Metóda vyňatia príjmov podľa odseku 1 sa uplatní, ak daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou plynú príjmy zo závislej činnosti","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Nie, slovenský daňový rezident v tomto prípade **nemôže použiť metódu vyňatia na oba druhy príjmov**. Možnosť zvoliť si výhodnejšiu metódu vyňatia (aj keď zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia určuje metódu zápočtu) sa vzťahuje výlučne na príjmy zo závislej činnosti.\n\nPre každý druh príjmu platí odlišný režim:\n\n### 1. Príjmy zo závislej činnosti (§ 5 ZDP)\n\n**Áno, pri týchto príjmoch môžete použiť metódu vyňatia**, ak je pre vás výhodnejšia.\n\nZákon o dani z príjmov obsahuje špeciálne ustanovenie, ktoré umožňuje daňovníkovi pri príjmoch zo závislej činnosti zo zahraničia zvoliť si metódu vyňatia, aj keď príslušná medzinárodná zmluva stanovuje metódu zápočtu. Musia byť splnené nasledujúce podmienky:\n*   Ide o príjmy zo závislej činnosti.\n*   Plynú zo štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.\n*   Tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené.\n*   Použitie metódy vyňatia je pre daňovníka výhodnejšie.\n\nTento postup priamo umožňuje § 45 ods. 3 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.\n\n### 2. Príjmy zo živnosti v zahraničí (§ 6 ods. 1 ZDP)\n\n**Nie, pri týchto príjmoch musíte použiť metódu zápočtu dane**, ktorú predpisuje príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia.\n\nVýnimka uvedená vyššie sa vzťahuje **výlučne na príjmy zo závislej činnosti**. Pri všetkých ostatných druhoch príjmov, vrátane príjmov z podnikania (živnosti) vykonávaného prostredníctvom stálej prevádzkarne, je daňovník povinný postupovať striktne podľa metódy, ktorú určuje medzinárodná zmluva [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 45, ods. 1]. Ak zmluva predpisuje metódu zápočtu, nemôžete si namiesto nej zvoliť metódu vyňatia.\n\n### Zhrnutie\n\n| Druh príjmu | Metóda podľa ZZDZ | Možnosť použiť metódu vyňatia? | Právny základ |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| Príjem zo závislej činnosti | Zápočet dane | **Áno**, ak je to výhodnejšie | § 45 ods. 3 písm. c) ZDP |\n| Príjem zo živnosti (stála prevádzkareň) | Zápočet dane | **Nie**, musí sa použiť zápočet | § 45 ods. 1 ZDP |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nAby ste zistili, či je metóda vyňatia pri príjmoch zo závislej činnosti skutočne výhodnejšia, odporúčam urobiť si paralelný výpočet daňovej povinnosti oboma metódami. Vo všeobecnosti platí, že metóda vyňatia je výhodnejšia, ak je sadzba dane v zahraničí vyššia ako vaša priemerná sadzba dane na Slovensku. Pri metóde vyňatia sa zahraničný príjem a daň úplne vylúčia z výpočtu na Slovensku, zatiaľ čo pri metóde zápočtu sa zahraničný príjem zahrnie do celosvetového základu dane a zaplatená zahraničná daň sa odpočíta od slovenskej daňovej povinnosti (maximálne do výšky dane, ktorá by na tento príjem pripadala na Slovensku).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presnou právnou argumentáciou uvádza, že vyňatie príjmov možno uplatniť len na príjmy zo závislej činnosti, zatiaľ čo pri príjmoch zo živnosti sa musí uplatniť zmluvná metóda zápočtu."},"google":{"odpoved":"Áno, daňový rezident môže na oba druhy príjmov použiť metódu vyňatia, ak je pre neho výhodnejšia. Toto platí aj v prípade, ak príslušné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia predpisujú metódu zápočtu dane. Podmienkou je, že tieto príjmy plynú zo štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, a boli v zahraničí preukázateľne zdanené. Táto možnosť voľby sa vzťahuje na všetky druhy príjmov, teda aj na príjmy zo živnosti a zo závislej činnosti.\n\nUvedenú možnosť upravuje § 45 ods. 3 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru a nesprávne uvádza, že možnosť voľby metódy vyňatia podľa § 45 ods. 3 písm. c) sa vzťahuje na všetky druhy príjmov vrátane živnosti, hoci sa vzťahuje výlučne na príjmy zo závislej činnosti."},"bez":{"odpoved":"Áno, daňovník môže na oba druhy príjmov použiť metódu vyňatia, aj keď zmluvy predpisujú metódu zápočtu. Pri príjmoch zo závislej činnosti zo zmluvného štátu sa môže uplatniť metóda vyňatia, ak boli tieto príjmy v zahraničí preukázateľne zdanené. Rovnako pri príjmoch plynúcich zo stálej prevádzkarne umiestnenej v zmluvnom štáte je možné použiť metódu vyňatia, aj keď zmluva ustanovuje metódu zápočtu. Umožňuje to ustanovenie § 45 ods. 3 písm. a) a c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Daňovník však musí metódu vyňatia použiť na všetky takéto príjmy, pri ktorých to zákon umožňuje.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď dospela k opačnému záveru, keďže na príjmy zo stálej prevádzkarne nemožno uplatniť metódu vyňatia namiesto zmluvného zápočtu dane podľa § 45 ods. 3 zákona o dani z príjmov."}},{"oblast":"specialne-rezimy","otazka":"Manželia (28 a 31 rokov) uzavreli v júni 2026 zmluvu o úvere na bývanie na jeden byt; jeden je dlžník, druhý spoludlžník. Priemerný mesačný príjem za rok 2025 bol u dlžníka 2 400 € a u spoludlžníka 2 900 €. Priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR za rok 2025 bola 1 620 €. Splnia príjmovú podmienku pre daňový bonus na zaplatené úroky?","otazka_volna":"brali sme s manzelkou hypoteku tento rok, ja zarabam v priemere 2400 a ona 2900, mame na danovy bonus na uroky alebo uz nie?","spravna_odpoved":"Nesplnia, nárok na daňový bonus na zaplatené úroky nevzniká. Pri zmluve uzavretej v roku 2026 sa vychádza z 1,6-násobku priemernej mesačnej mzdy za rok 2025: 1,6 × 1 620 = 2 592 €. Ak je okrem dlžníka aj spoludlžník, ich priemerné mesačné príjmy sa spočítajú a nesmú presiahnuť súčin počtu dlžníka a spoludlžníka a tejto sumy: 2 × 2 592 = 5 184 €. Súčet ich príjmov je 2 400 + 2 900 = 5 300 €, čo je o 116 € viac ako limit 5 184 €. Podmienka sa podľa § 33a ods. 5 posudzuje ku dňu uzavretia zmluvy a nespĺňa ju ani skutočnosť, že samotný dlžník je pod hranicou 2 592 €.","ustanovenie":"§ 33a ods. 1 písm. b), ods. 4 písm. b) a ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"priemerný mesačný príjem podľa odseku 1 písm. b) dlžníka spolu so spoludlžníkom nesmie presiahnuť súčin počtu dlžníka a spoludlžníka a 1,6 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca podľa odseku 1 písm. b)","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/612955-Da%C5%88ov%C3%BD-bonus-na-zaplaten%C3%A9-%C3%BAroky---zmluvy-o-%C3%BAveroch-na-b%C3%BDvanie-uzavret%C3%A9-najsk%C3%B4r-od-112024-","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade manželia príjmovú podmienku pre daňový bonus na zaplatené úroky nesplnia.**\n\nIch spoločný priemerný mesačný príjem za rok 2025 je vyšší, ako povoľuje zákonný limit pre dve osoby.\n\n### Podrobný výpočet a vysvetlenie\n\nPodľa zákona o dani z príjmov sa pri zmluve o úvere na bývanie uzatvorenej v roku 2026 posudzuje príjem za predchádzajúci rok (2025). Ak sú na zmluve dlžník aj spoludlžník, ich spoločný priemerný mesačný príjem nesmie presiahnuť súčin počtu dlžníkov (v tomto prípade 2) a 1,6-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za rok 2025 [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 33a, ods. 4 písm. b)].\n\n**1. Výpočet maximálneho povoleného príjmu (limitu):**\n*   Priemerná mesačná mzda za rok 2025: 1 620 €\n*   1,6-násobok priemernej mzdy: 1,6 × 1 620 € = 2 592 €\n*   Limit pre dve osoby (dlžník + spoludlžník): 2 × 2 592 € = **5 184 €**\n\n**2. Výpočet skutočného spoločného príjmu manželov:**\n*   Príjem dlžníka: 2 400 €\n*   Príjem spoludlžníka: 2 900 €\n*   Spoločný priemerný mesačný príjem: 2 400 € + 2 900 € = **5 300 €**\n\n**3. Porovnanie:**\n*   Skutočný spoločný príjem: **5 300 €**\n*   Maximálny povolený príjem (limit): **5 184 €**\n\n**Záver:**\nPretože ich spoločný priemerný mesačný príjem (5 300 €) presahuje zákonom stanovený limit (5 184 €), nárok na daňový bonus na zaplatené úroky im nevznikne.\n\nOstatné podmienky, ako je vek (obaja sú vo veku 18 až 35 rokov), by splnili, avšak príjmová podmienka je v tomto prípade rozhodujúca a nie je splnená.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne dospela k záveru, že manželia nesplnia príjmovú podmienku, a uviedla správny výpočet limitu (5 184 €) aj skutočného spoločného príjmu (5 300 €) v súlade so zákonom."},"google":{"odpoved":"Nie, manželia nespĺňajú príjmovú podmienku pre daňový bonus na zaplatené úroky. Ich spoločný priemerný mesačný príjem za rok 2025 bol 5 300 €, čo presahuje zákonom stanovený limit. Pre zmluvu o úvere uzatvorenú v roku 2026 je maximálny spoločný príjem pre dvoch dlžníkov 5 184 €. Tento limit predstavuje dvojnásobok 1,6-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve za rok 2025 (2 x 1,6 x 1 620 €). Príjmová podmienka je upravená v § 33a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru a uviedla správny výpočet limitu (5 184 €) aj celkového príjmu (5 300 €) v súlade s § 33a zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Nie, príjmovú podmienku nespĺňajú.\n\nIch spoločný priemerný mesačný príjem za rok 2025 je 2 650 € [(2 400 € + 2 900 €) / 2]. Táto suma presahuje zákonom stanovený limit, ktorý pre rok 2025 predstavuje 2 106 € (1,3-násobok priemernej mzdy 1 620 €). Príjmová podmienka je definovaná v § 33a ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uplatnila nesprávne právne pravidlo a nesprávne čísla, keď použila starý 1,3-násobok priemernej mzdy (2 106 €) namiesto zákonom stanoveného 1,6-násobku (2 592 €)."}},{"oblast":"specialne-rezimy","otazka":"Daňovník spĺňa všetky podmienky pre daňový bonus na zaplatené úroky. Zmluvu o úvere na bývanie uzavrel v roku 2026 a úročenie úveru začalo 15. septembra 2026. Banka mu za rok 2026 potvrdila zaplatené úroky 1 100 €. Akú sumu daňového bonusu si môže uplatniť za rok 2026?","otazka_volna":"hypoteku mi zacali urocit v polovici septembra, za rok 2026 mam na potvrdeni 1100 eur urokov, kolko dostanem spat?","spravna_odpoved":"Uplatní si 400 €. V roku začatia úročenia má daňovník nárok len na pomernú časť maximálnej sumy pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov od mesiaca, v ktorom sa začalo úročenie. Úročenie začalo v septembri, ide teda o 4 mesiace (september až december): maximálna suma je 1 200 × 4/12 = 400 €. Vypočítaný bonus je 50 % zo zaplatených úrokov, teda 1 100 × 0,50 = 550 €, čo prevyšuje pomernú maximálnu sumu, preto sa uplatní 400 €. Pomerná časť sa počíta z maximálnej sumy bonusu, nie zo zaplatených úrokov – tie sa do výpočtu berú v plnej potvrdenej výške.","ustanovenie":"§ 33a ods. 3 a ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"V roku začatia úročenia úveru na bývanie má daňovník nárok na pomernú časť daňového bonusu na zaplatené úroky z maximálnej sumy uvedenej v odseku 3 pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to od mesiaca, v ktorom začalo úročenie úveru na bývanie.","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Na základe vašich údajov si za rok 2026 môže daňovník uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky vo výške **400 €**.\n\nHoci 50 % zo zaplatených úrokov je 550 €, v prvom roku uplatňovania sa maximálna ročná suma bonusu pomerne kráti podľa počtu mesiacov, počas ktorých bol úver úročený.\n\n### Podrobný výpočet a vysvetlenie\n\n1.  **Určenie maximálnej ročnej sumy bonusu**\n    Pre zmluvy o úvere na bývanie uzatvorené po 31. decembri 2023 platí maximálna ročná suma daňového bonusu **1 200 €** [referenčné hodnoty; Zákon č. 595/2003 Z. z., § 33a].\n\n2.  **Výpočet bonusu zo zaplatených úrokov**\n    Daňový bonus je 50 % zo sumy zaplatených úrokov.\n    *   Zaplatené úroky za rok 2026: 1 100 €\n    *   Výpočet: 1 100 € × 50 % = **550 €**\n\n3.  **Výpočet pomernej časti maximálneho bonusu za rok 2026**\n    V roku, v ktorom sa začalo s úročením úveru, má daňovník nárok len na pomernú časť maximálneho ročného bonusu. Nárok vzniká od mesiaca začatia úročenia [Zdroj: pdf_informacia-legislativa_42-dzpau-2025-i-informacia-o-urceni-vzorov-tlaciv-pouzivanych-v-suvisl__chunk_010.md].\n    *   Začiatok úročenia: september 2026\n    *   Počet mesiacov v roku 2026 s nárokom na bonus: 4 (september, október, november, december)\n    *   Výpočet pomernej časti: (1 200 € / 12 mesiacov) × 4 mesiace = **400 €**\n\n4.  **Určenie finálnej sumy bonusu**\n    Uplatní sa nižšia z vypočítaných súm:\n    *   Bonus zo zaplatených úrokov: 550 €\n    *   Pomerný ročný limit: 400 €\n    *   **Výsledný daňový bonus na uplatnenie za rok 2026 je 400 €.**\n\n| Položka | Výpočet | Suma |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Zaplatené úroky za rok 2026 | | 1 100,00 € |\n| **1. Potenciálny bonus (50 % z úrokov)** | `1 100,00 € * 0,50` | **550,00 €** |\n| Maximálny ročný bonus | | 1 200,00 € |\n| Počet mesiacov úročenia v 2026 | september - december | 4 mesiace |\n| **2. Pomerný maximálny bonus** | `(1 200,00 € / 12) * 4` | **400,00 €** |\n| **Uplatniteľný daňový bonus (nižšia z súm 1 a 2)** | `min(550,00 €; 400,00 €)` | **400,00 €** |","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila výšku daňového bonusu na 400 € na základe správneho právneho postupu krátenia maximálneho limitu podľa počtu mesiacov úročenia."},"google":{"odpoved":"Daňovník si za rok 2026 môže uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky vo výške 400 €. Suma daňového bonusu je 50 % zo zaplatených úrokov (t. j. 550 €), avšak maximálne do výšky pomernej časti ročného limitu. Keďže úročenie začalo v septembri, maximálny nárok za 4 mesiace roka 2026 je 400 € (1 200 € / 12 * 4). Uplatní sa nižšia z týchto dvoch súm. Tento postup vyplýva z § 33a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne presne zodpovedá referencii, uvádza správnu sumu 400 € a správne právne aj matematické odôvodnenie vrátane krátenia limitu podľa § 33a zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Daňovník si môže za rok 2026 uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky v maximálnej výške 400 €. Suma daňového bonusu je 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však do výšky 400 € ročne. Keďže 50 % zo sumy 1 100 € je 550 €, daňovník si uplatní maximálnu možnú sumu. Tento nárok vyplýva z § 33a ods. 1 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď síce uvádza správne výsledné číslo 400 €, ale obsahuje nesprávne právne pravidlo, že maximálna výška bonusu je 400 € ročne (namiesto zákonného limitu 1 200 € ročne kráteného pomerne na 4 mesiace podľa § 33a ods. 3 a 7 zákona)."}},{"oblast":"specialne-rezimy","otazka":"Daňovník uzavrel zmluvu o úvere na bývanie v októbri 2022 vo výške 80 000 €; úročenie začalo v novembri 2022 a všetky ostatné podmienky spĺňa. Za rok 2026 zaplatil banke na úrokoch z celej istiny úveru 1 200 € (ide o úroky z celých 80 000 €, nie o sumu, ktorú banka prepočítava do potvrdenia podľa § 26a zákona o úveroch na bývanie). Akú sumu daňového bonusu na zaplatené úroky si uplatní za rok 2026?","otazka_volna":"hypoteku mam z roku 2022 na 80 tisic, za rok mam potvrdene 1200 eur urokov, kolko mi z toho uznaju ked su tam nejake stare pravidla?","spravna_odpoved":"Uplatní si 375 €. Na zmluvy uzavreté najneskôr do 31. decembra 2023 sa podľa prechodného ustanovenia § 52zzy ods. 1 naposledy použije § 33a v znení účinnom do 31. decembra 2023, teda 50 % zo zaplatených úrokov, najviac 400 € ročne, pričom úroky sa počítajú z výšky poskytnutého úveru najviac zo sumy 50 000 €. Úroky zaplatené z celej istiny sa preto prepočítajú pomerom 50 000 / 80 000 = 0,625: 1 200 × 0,625 = 750 € – práve túto prepočítanú sumu uvedie banka v potvrdení podľa § 26a zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie. Daňový bonus je 50 % zo 750 € = 375 €, čo je pod stropom 400 €. Päťročná lehota plynie od novembra 2022 do októbra 2027, rok 2026 je preto celý obdobím nároku a pomerná časť sa neuplatňuje.","ustanovenie":"§ 52zzy ods. 1 a § 33a zákona č. 595/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2023","citat":"Ustanovenie § 33a v znení účinnom do 31. decembra 2023 sa poslednýkrát použije na zmluvy o úvere na bývanie uzavreté najneskôr do 31. decembra 2023.","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/911953-Da%C5%88ov%C3%BD-bonus-na-zaplaten%C3%A9-%C3%BAroky----zmluvy-o-%C3%BAveroch-na-b%C3%BDvanie-uzavret%C3%A9-najnesk%C3%B4r-do-31122023-","my":{"odpoved":"Na základe vami poskytnutých údajov si daňovník môže za rok 2026 uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky vo výške **375 €**.\n\nPretože zmluva o úvere na bývanie bola uzatvorená v októbri 2022, na posúdenie nároku sa uplatňujú pravidlá zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31. decembra 2023 [Zdroj: § 33a v nadväznosti na § 52zzy ods. 1 zákona o dani z príjmov].\n\n### Kľúčové pravidlá pre úvery do 31. 12. 2023:\n*   **Výška bonusu:** 50 % zo zaplatených úrokov.\n*   **Maximálny ročný bonus:** 400 €.\n*   **Maximálna suma úveru pre výpočet:** Úroky sa počítajú najviac zo sumy 50 000 €.\n*   **Doba uplatnenia:** Nárok trvá počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov od mesiaca začatia úročenia.\n\n### Výpočet pre rok 2026\n\n1.  **Overenie 5-ročnej lehoty:**\n    *   Úročenie začalo v novembri 2022.\n    *   Päťročná lehota na uplatnenie bonusu trvá od novembra 2022 do októbra 2027.\n    *   Rok 2026 spadá do tohto obdobia, preto má daňovník nárok na bonus za celý rok.\n\n2.  **Výpočet úrokov z maximálnej sumy úveru (50 000 €):**\n    Keďže celková výška úveru (80 000 €) presahuje zákonný limit, je potrebné zaplatené úroky (1 200 €) prepočítať na časť úveru do výšky 50 000 €.\n    *   **Vzorec:** (Zaplatené úroky / Celková výška úveru) × Maximálna suma úveru pre výpočet\n    *   **Výpočet:** (1 200 € / 80 000 €) × 50 000 € = **750 €**\n    *   Základom pre výpočet daňového bonusu je teda suma 750 €.\n\n3.  **Výpočet 50 % z úrokov:**\n    *   **Vzorec:** Základ pre výpočet bonusu × 50 %\n    *   **Výpočet:** 750 € × 0,50 = **375 €**\n\n4.  **Porovnanie s ročným limitom:**\n    *   Vypočítaný bonus (375 €) je nižší ako maximálny ročný limit (400 €).\n    *   Daňovník si preto uplatní celú vypočítanú sumu.\n\n### Zhrnutie výpočtu\n\n| Položka | Hodnota | Zdroj / Poznámka |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Dátum zmluvy o úvere | Október 2022 | Uplatňuje sa režim platný do 31.12.2023 |\n| Celková výška úveru | 80 000,00 € | |\n| Celkové zaplatené úroky za rok 2026 | 1 200,00 € | |\n| Maximálna suma úveru pre výpočet | 50 000,00 € | [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 33a] |\n| **Základ pre výpočet bonusu (prepočet)** | **750,00 €** | (1 200 / 80 000) × 50 000 |\n| Výpočet bonusu (50 % zo základu) | 375,00 € | 750 € × 50 % |\n| Maximálny ročný limit bonusu | 400,00 € | [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 33a] |\n| **Uplatniteľný daňový bonus za rok 2026** | **375,00 €** | **Vypočítaná suma nepresiahla limit** |\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nNa uplatnenie nároku je daňovník povinný vyžiadať si od banky oficiálne \"Potvrdenie na priznanie sumy daňového bonusu na zaplatené úroky\" [Zdroj: § 26a zákona o úveroch na bývanie]. Toto potvrdenie je povinnou prílohou k ročnému zúčtovaniu dane u zamestnávateľa alebo k daňovému priznaniu. Banka v potvrdení uvedie priamo sumu úrokov vypočítanú z istiny do 50 000 €, takže daňovník už tento prepočet robiť nemusí.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnej sume 375 € a uviedla správne právne predpisy, limity aj postup výpočtu."},"google":{"odpoved":"Na základe zmluvy o úvere na bývanie uzavretej v októbri 2022 si daňovník za rok 2026 uplatní daňový bonus na zaplatené úroky vo výške 375 €. Daňový bonus je 50 % zo sumy zaplatených úrokov, pričom sa vypočíta maximálne z istiny 50 000 €. Úroky pripadajúce na istinu 50 000 € sú v tomto prípade 750 € (1 200 € / 80 000 € * 50 000 €). Z tejto sumy predstavuje 50 % presne 375 €, čo neprekračuje maximálny ročný limit 400 € pre zmluvy uzavreté do 31. decembra 2023. Nárok si daňovník uplatní v ročnom zúčtovaní dane alebo v daňovom priznaní za rok 2026, a to na základe § 33a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza výslednú sumu 375 € vrátane správneho výpočtu z prepočítanej istiny a zákonných limitov platných pre zmluvy uzavreté do 31. decembra 2023."},"bez":{"odpoved":"Daňovník si za rok 2026 uplatní daňový bonus na zaplatené úroky vo výške 375 €. Táto suma predstavuje 50 % zo zaplatených úrokov, ktoré sa však počítajú najviac zo sumy istiny 50 000 €. Z vašich zaplatených úrokov 1 200 € sa na účely bonusu použije pomerná časť 750 € (1 200 € / 80 000 € * 50 000 €). Maximálna ročná suma bonusu je 400 €, ktorú ste neprekročili. Nárok vyplýva z § 33a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnej sume daňového bonusu 375 € a vecne správne uplatnila právnu úpravu a výpočet pomernej časti úrokov."}},{"oblast":"specialne-rezimy","otazka":"Slovenský startup (s. r. o.) previedol v marci 2026 na zamestnanca obchodný podiel ocenený v hodnote vkladu podľa § 25a vo výške 4 000 € ako odmenu za výkon závislej činnosti. V novembri 2026 spoločnosť prvýkrát od svojho vzniku vyplatila spoločníkom podiel na zisku. Je nepeňažné plnenie u zamestnanca oslobodené od dane?","otazka_volna":"dali sme zamestnancovi podiel v sro namiesto odmeny, vraj je to oslobodene, ale na jesen sme si vyplatili dividendu, je s tym problem?","spravna_odpoved":"Nie, plnenie nie je oslobodené. Jednou z podmienok § 5 ods. 7 písm. q) je, že zamestnávateľ nevyplácal podiely na zisku (dividendu) odo dňa registrácie podľa § 49a až do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom zamestnanec plnenie nadobudol. Keďže dividenda bola vyplatená v novembri 2026, teda v tom istom zdaňovacom období, v ktorom bol podiel nadobudnutý, podmienka splnená nie je a oslobodenie sa neuplatní. Suma 4 000 € je zdaniteľným nepeňažným príjmom zo závislej činnosti zamestnanca za rok 2026. Podmienka sa posudzuje za celé obdobie od registrácie až do konca zdaňovacieho obdobia, nielen ku dňu prevodu podielu.","ustanovenie":"§ 5 ods. 7 písm. q) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"tento zamestnávateľ nevyplácal podiely na zisku (dividendu) zo zisku obchodnej spoločnosti odo dňa registrácie podľa § 49a, a to do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo toto plnenie nadobudnuté zamestnancom","zdroj_url":"https://podpora.financnasprava.sk/195241-Zamestnaneck%C3%A9-akcie-a-obchodn%C3%BD-podiel","my":{"odpoved":"**Nie, v tomto prípade nepeňažné plnenie vo forme obchodného podielu nie je oslobodené od dane.**\n\nDôvodom je, že spoločnosť vyplatila podiel na zisku (dividendu) v tom istom zdaňovacom období, v ktorom zamestnanec nadobudol obchodný podiel, čím porušila jednu z kľúčových podmienok pre daňové oslobodenie.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa § 5 ods. 7 písm. q) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je nepeňažné plnenie vo forme obchodného podielu oslobodené od dane, len ak sú splnené **obe** nasledujúce podmienky súčasne:\n\n1.  **Zákaz výplaty dividend:** Zamestnávateľ (spoločnosť) nesmie vyplácať podiely na zisku (dividendy) od svojho vzniku (registrácie) až **do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom zamestnanec toto plnenie nadobudol**.\n2.  **Neprítomnosť na regulovanom trhu:** Obchodné podiely (alebo akcie) neboli a nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (napr. burze), a to do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom ich zamestnanec nadobudol.\n\n#### Aplikácia na Váš prípad:\n\n*   **Nadobudnutie podielu:** Marec 2026.\n*   **Relevantné zdaňovacie obdobie:** Rok 2026, ktoré končí 31. decembra 2026.\n*   **Výplata dividend:** November 2026.\n\nKeďže spoločnosť vyplatila podiel na zisku v novembri 2026, teda **pred koncom zdaňovacieho obdobia 2026**, v ktorom zamestnanec plnenie nadobudol, prvá a kľúčová podmienka pre oslobodenie **nebola splnená** [Zákon č. 595/2003 Z. z., § 5, ods. 7, písm. q)].\n\n### Dôsledky pre zamestnanca a zamestnávateľa\n\n*   Hodnota obchodného podielu vo výške **4 000 €** sa považuje za zdaniteľný príjem zamestnanca zo závislej činnosti za mesiac marec 2026.\n*   Zamestnávateľ bol povinný túto sumu pripočítať k hrubej mzde zamestnanca v marci 2026 a z celkovej sumy zraziť preddavok na daň z príjmov a odvody na sociálne a zdravotné poistenie.\n*   Ak sa tak nestalo, je potrebné vykonať opravu a doplatiť daň aj odvody.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presnou citáciou zákonných podmienok podľa § 5 ods. 7 písm. q) konštatuje, že plnenie nie je oslobodené od dane kvôli výplate podielu na zisku pred koncom príslušného zdaňovacieho obdobia."},"google":{"odpoved":"Nie, toto nepeňažné plnenie u zamestnanca nie je oslobodené od dane z príjmov. Jednou z podmienok na oslobodenie je, že zamestnávateľ nevyplácal podiely na zisku až do zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo plnenie nadobudnuté. Keďže spoločnosť vyplatila podiel na zisku v novembri 2026, teda v tom istom zdaňovacom období, ako zamestnanec nadobudol obchodný podiel, podmienka oslobodenia nebola splnená. Zamestnancovi tak vzniká zdaniteľný príjem zo závislej činnosti vo výške 4 000 €. Právna úprava tohto oslobodenia je obsiahnutá v § 5 ods. 7 písm. q) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď dospela k správnemu záveru, že plnenie nie je oslobodené od dane, a správne aplikovala podmienku nevyplácania podielov na zisku podľa § 5 ods. 7 písm. q) zákona o dani z príjmov."},"bez":{"odpoved":"Nie, toto nepeňažné plnenie u zamestnanca nie je oslobodené od dane. Podmienka oslobodenia nebola splnená, pretože spoločnosť vyplatila podiel na zisku v tom istom zdaňovacom období (2026), v ktorom poskytla zamestnancovi obchodný podiel. Hodnota obchodného podielu vo výške 4 000 € je preto zdaniteľným príjmom zamestnanca zo závislej činnosti. Toto oslobodenie a jeho podmienky upravuje § 5 ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.","spravne":true,"dovod":"Vecný záver aj podmienka týkajúca sa vyplatenia podielu na zisku v tom istom zdaňovacom období sú správne, pričom nesprávne uvedené písmeno ustanovenia (§ 5 ods. 7 písm. o namiesto q) nemení správnosť samotného právneho posúdenia."}},{"oblast":"specialne-rezimy","otazka":"Zamestnanec nadobudol v roku 2024 zamestnanecké akcie v nominálnej hodnote 6 000 €, ktoré boli oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 písm. q). V roku 2026 ich predal za 20 000 €; akcie neboli obchodným majetkom, nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu a poplatky obchodníkovi s cennými papiermi pri predaji boli 200 €. Aký je čiastkový základ dane z tohto predaja?","otazka_volna":"dostal som od firmy zamestnanecke akcie zadarmo a nedanil som ich, teraz som ich predal za 20 tisic, mozem si dat do vydavkov ich hodnotu 6000?","spravna_odpoved":"Nie. Podľa § 8 ods. 5 písm. b) poslednej vety sa cena cenného papiera zistená v čase nadobudnutia nepoužije ako výdavok pri cennom papieri nadobudnutom ako nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. q). Hodnotu 6 000 € si teda uplatniť nemôže. Výdavkom sú len výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom cenných papierov podľa § 8 ods. 5 písm. e), teda 200 €. Zároveň sa nepoužije oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. i) (500 €) ani podľa § 9 ods. 1 písm. k) (ročný test pri regulovanom trhu), pretože obe oslobodenia takto nadobudnuté cenné papiere výslovne vylučujú. Čiastkový základ dane je 20 000 − 200 = 19 800 €.","ustanovenie":"§ 8 ods. 1 písm. e), § 8 ods. 5 písm. b) a e), § 9 ods. 1 písm. i) a k) zákona č. 595/2003 Z. z.","citat":"cena veci, cenného papiera alebo opcie zistená v čase nadobudnutia, ak nejde o výdavok podľa písmena a), pričom pri nehnuteľnostiach získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podľa § 25; to neplatí pre cenný papier nadobudnutý ako nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. q) a § 9 ods. 1 písm. p)","zdroj_url":"https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20260101","my":{"odpoved":"Čiastkový základ dane z predaja zamestnaneckých akcií je vo vašom prípade **19 800 €**.\n\nNa tento príjem sa nevzťahuje oslobodenie 500 € a ako daňový výdavok si nemôžete uplatniť pôvodnú hodnotu akcií, ale iba poplatky spojené s predajom.\n\n### Podrobný výpočet\n\n| Položka | Suma | Vysvetlenie |\n| :--- | :--- | :--- |\n| Príjem z predaja akcií | 20 000,00 € | Príjem podľa § 8 ods. 1 písm. e) Zákona o dani z príjmov. |\n| Daňové výdavky (poplatky obchodníkovi) | - 200,00 € | Jediný uznaný výdavok v tomto prípade. |\n| Rozdiel (príjem - výdavky) | 19 800,00 € | |\n| Oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP | - 0,00 € | Na tento typ príjmu sa oslobodenie **neuplatňuje**. |\n| **Čiastkový základ dane (§ 8 ZDP)** | **19 800,00 €** | |\n\n### Prečo je postup takýto?\n\n1.  **Daňové výdavky:** Kľúčové je, že keďže ste akcie nadobudli ako nepeňažné plnenie oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 písm. q) Zákona o dani z príjmov, ich pôvodná hodnota (nominálna 6 000 €) sa pri následnom predaji **nemôže uplatniť ako daňový výdavok**. Jediným uznaným daňovým výdavkom sú preukázateľne zaplatené poplatky súvisiace s predajom, teda 200 €.\n\n2.  **Oslobodenie od dane:** Rovnako dôležité je, že na tento typ príjmu sa **neuplatňuje** štandardné oslobodenie vo výške 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP. Zákon toto oslobodenie pri predaji cenných papierov, ktoré boli nadobudnuté ako oslobodené plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. q), výslovne vylučuje. [Oslobodenie 500 € (§ 9 ods. 1 písm. i) ZDP) — rozsah a vylúčenia].\n\n### Povinnosť platiť zdravotné odvody\n\nOkrem dane z príjmov podlieha tento čiastkový základ dane aj **zdravotným odvodom**.\n\n*   Sadzba poistného na zdravotné poistenie z príjmov podľa § 8 ZDP je pre rok 2026 vo výške **16 %**. [Sadzba ZP z ostatných a kapitálových príjmov (§ 7, § 8 ZDP)].\n*   Výpočet odvodu: 19 800 € × 16 % = **3 168 €**.\n\nZdravotná poisťovňa vám odvod vymeria v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia, ktoré vám zašle po podaní daňového priznania za rok 2026. Zaplatené poistné si následne budete môcť uplatniť ako daňový výdavok v daňovom priznaní za rok, v ktorom ho uhradíte.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila čiastkový základ dane vo výške 19 800 € a uviedla správne právne odôvodnenie vrátane neuznania nadobúdacej ceny a vylúčenia oslobodenia."},"google":{"odpoved":"Čiastkový základ dane z predaja zamestnaneckých akcií je 19 300 €. Tento príjem sa posudzuje ako ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Keďže nadobudnutie akcií bolo oslobodené od dane, výdavkom pri predaji je len poplatok obchodníkovi vo výške 200 €. Rozdiel medzi príjmom (20 000 €) a výdavkom (200 €) vo výške 19 800 € sa zníži o oslobodenie vo výške 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. i) citovaného zákona. Do základu dane sa teda zahrnie len suma prevyšujúca 500 €, čo predstavuje výsledných 19 300 €.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uplatnila oslobodenie 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. i), ktoré zákon pri takto nadobudnutých akciách výslovne vylučuje, čo viedlo k chybnému čiastkovému základu dane 19 300 € namiesto správnych 19 800 €."},"bez":{"odpoved":"Čiastkový základ dane z predaja akcií je 13 800 €. Príjmom je predajná cena 20 000 € a výdavkom je súčet nominálnej hodnoty akcií 6 000 €, ktorá bola pri nadobudnutí oslobodeným nepeňažným príjmom, a poplatkov súvisiacich s predajom vo výške 200 €. Uvedený postup vyplýva z § 8 ods. 2 a § 8 ods. 7 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Keďže akcie neboli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, príjem z ich predaja nie je oslobodený od dane. Tento čiastkový základ dane sa ešte zníži o oslobodenie vo výške 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona, ak si ho daňovník neuplatnil na iné príjmy.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne uplatnila nominálnu hodnotu 6 000 € ako výdavok a oslobodenie 500 €, čím dospela k nesprávnemu čiastkovému základu dane 13 800 € namiesto 19 800 €."}},{"oblast":"praxe-chyby","otazka":"Stavebná firma (mesačný platiteľ DPH) odovzdala zákazníkovi, ktorý nie je platiteľom DPH (prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH sa teda neuplatňuje), dielo preberacím protokolom podpísaným 26. 2. 2026. Faktúru vyhotovila až 18. 3. 2026 a ako dátum dodania na nej uviedla 18. 3. 2026; daň priznala v daňovom priznaní za marec 2026. Do ktorého zdaňovacieho obdobia daňová povinnosť patrí a dokedy bola daň splatná?","otazka_volna":"Robili sme stavbu, zákazník ju prevzal koncom februára, ale fakturovali sme to až v marci a dali sme to do marcového priznania. Je to problém?","spravna_odpoved":"Daňová povinnosť vznikla dňom odovzdania stavby, t. j. 26. 2. 2026 (§ 19 ods. 1 štvrtá veta zákona o DPH), nie dňom vyhotovenia faktúry. Plnenie patrí do zdaňovacieho obdobia február 2026 a daň bola splatná do 25. 3. 2026 (§ 78 ods. 1 a 2). Firma musí podať dodatočné daňové priznanie a dodatočný kontrolný výkaz za február 2026 (zvýšenie dane) a dodatočné priznanie za marec 2026 (zníženie dane); z oneskorene zaplatenej dane za február jej správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa § 156 daňového poriadku.","ustanovenie":"§ 19 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2004/222/20260101.html#paragraf-19.odsek-1","my":{"odpoved":"**Daňová povinnosť z odovzdaného diela vznikla vo februári 2026 a daň bola splatná do 25. marca 2026.**\n\nUvedenie neskoršieho dátumu dodania na faktúre a priznanie dane v daňovom priznaní za marec 2026 bolo nesprávne.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa zákona o DPH je pre vznik daňovej povinnosti rozhodujúci skutočný deň dodania, nie dátum uvedený na faktúre.\n\n1.  **Vznik daňovej povinnosti pri stavebných prácach**\n    Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo vzniká daňová povinnosť dňom odovzdania stavby. Tento deň je vo vašom prípade jednoznačne preukázaný obojstranne podpísaným preberacím protokolom.\n\n    *   **Právny základ:** Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len \"zákon o DPH\") platí: *\"Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.\"*\n\n2.  **Určenie zdaňovacieho obdobia a splatnosti**\n    Keďže k odovzdaniu diela došlo 26. februára 2026, daňová povinnosť vznikla v tento deň. Stavebná firma ako mesačný platiteľ DPH bola povinná túto daňovú povinnosť priznať v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie **február 2026**.\n\n    *   **Lehota na podanie a platbu:** Daňové priznanie k DPH za február 2026 bolo potrebné podať a daň zaplatiť do 25 dní po skončení tohto obdobia, teda do **25. marca 2026** [Daňové priznanie k DPH a splatnosť dane].\n\n### Zhrnutie\n| Položka | Správny postup | Váš postup |\n| :--- | :--- | :--- |\n| **Deň dodania (vznik daňovej povinnosti)** | **26. 2. 2026** | 18. 3. 2026 |\n| **Zdaňovacie obdobie** | **Február 2026** | Marec 2026 |\n| **Lehota na podanie DP a zaplatenie dane** | **25. 3. 2026** | 27. 4. 2026 (25.4. bola sobota) |\n\n---\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n\nKeďže ste daň priznali a odviedli v nesprávnom zdaňovacom období, je potrebné vykonať nápravu, aby ste predišli sankciám pri daňovej kontrole.\n\n1.  **Podajte dodatočné daňové priznanie k DPH za február 2026**, v ktorom uvediete základ dane a daň z predmetného diela. Týmto priznaním vám vznikne daňový nedoplatok za február.\n2.  **Podajte dodatočné daňové priznanie k DPH za marec 2026**, v ktorom si základ dane a daň z tohto diela znížite (v podstate \"vystornujete\" pôvodné nesprávne priznanie). Týmto vám vznikne daňový preplatok za marec.\n3.  **Uhraďte daňový nedoplatok** za február 2026. Správca dane vám vyrubí úrok z omeškania za obdobie od pôvodnej splatnosti (26. 3. 2026) do dňa platby.\n4.  **Opravte faktúru:** Vyhotovte opravný doklad (dobropis/ťarchopis) k pôvodnej faktúre alebo vystavte novú, správnu faktúru s dátumom dodania 26. 2. 2026 a doručte ju zákazníkovi.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila, že daňová povinnosť patrí do zdaňovacieho obdobia február 2026 so splatnosťou dane do 25. marca 2026, a uviedla aj správne zákonné odôvodnenie."},"google":{"odpoved":"Daňová povinnosť vznikla dňom odovzdania diela, teda 26. 2. 2026, a patrí do zdaňovacieho obdobia február 2026. Vyplýva to z § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého daňová povinnosť pri dodaní služby vzniká dňom dodania služby. Daň bola splatná v lehote na podanie daňového priznania za február 2026, čiže do 25. marca 2026. Túto lehotu ustanovuje § 78 ods. 1 a 2 citovaného zákona. Postup stavebnej firmy, ktorá priznala daň až v daňovom priznaní za marec 2026, nebol správny.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa nesprávne odvoláva na § 19 ods. 2 (dodanie služby), hoci dodanie stavby na základe zmluvy o dielo je dodaním tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. b) a deň dodania upravuje § 19 ods. 1 zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"Daňová povinnosť vznikla dňom odovzdania diela, teda 26. 2. 2026, a patrí do zdaňovacieho obdobia február 2026. Deň dodania služby sa v tomto prípade určí podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Daň bola splatná v lehote na podanie daňového priznania za február 2026, teda do 25. marca 2026. Uvedenie neskoršieho dátumu dodania na faktúre a priznanie dane v marci 2026 bolo nesprávne. Firma je povinná podať dodatočné daňové priznanie za február 2026 a opravné daňové priznanie za marec 2026.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď sa nesprávne odvoláva na určenie dňa dodania služby podľa § 19 ods. 2 namiesto dodania stavby podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a chybne uvádza podanie opravného namiesto dodatočného daňového priznania za marec."}},{"oblast":"praxe-chyby","otazka":"Platiteľ DPH predal sklad skolaudovaný v roku 2023 (ide teda o zdaniteľné dodanie, nie o dodanie oslobodené podľa § 38 ods. 1). Kupujúcemu ho fyzicky odovzdal do užívania 10. 11. 2025 (odovzdávací protokol), vklad vlastníckeho práva do katastra bol povolený 20. 1. 2026. Predávajúci priznal daň v priznaní za január 2026. Ktorý deň je dňom dodania na účely DPH?","otazka_volna":"Predali sme halu, kupujúci ju začal používať ešte pred Vianocami, ale kataster to prepísal až v januári. Kedy to mám dať do DPH?","spravna_odpoved":"Dňom dodania je 10. 11. 2025 – deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, pretože je skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva do katastra (§ 19 ods. 1 tretia veta zákona o DPH). Daňová povinnosť teda vznikla v zdaňovacom období november 2025 a daň bola splatná do 25. 12. 2025; keďže tento deň pripadol na deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty bol najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. 29. 12. 2025 (§ 27 ods. 4 daňového poriadku). Priznanie dane až za január 2026 je chyba – treba podať dodatočné daňové priznanie za november 2025.","ustanovenie":"§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2004/222/20260101.html#paragraf-19.odsek-1","my":{"odpoved":"Dňom dodania na účely DPH je **10. november 2025**. Predávajúci mal daňovú povinnosť priznať v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2025, nie až v januári 2026.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\nPodľa zákona o DPH je pri prevode nehnuteľnosti rozhodujúci skorší z dvoch momentov – fyzické odovzdanie do užívania alebo právny zápis do katastra.\n\n1.  **Právny základ:**\n    Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platí:\n    > *\"Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania **deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva** k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.\"*\n\n2.  **Aplikácia na váš prípad:**\n    *   Deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania (podľa odovzdávacieho protokolu): **10. 11. 2025**\n    *   Deň zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností: **20. 1. 2026**\n\n    Keďže deň odovzdania do užívania (10. 11. 2025) nastal skôr ako deň vkladu do katastra, práve tento dátum sa považuje za deň dodania na účely DPH.\n\n### Dôsledky a odporúčanie\n\n**Daňová povinnosť vznikla v novembri 2025.**\nTo znamená, že predávajúci bol povinný:\n*   uviesť toto zdaniteľné plnenie v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie **november 2025** (za predpokladu mesačného zdaňovacieho obdobia),\n*   podať toto daňové priznanie a zaplatiť daň do 25. decembra 2025.\n\nKeďže predávajúci priznal daň až v priznaní za január 2026, postupoval nesprávne.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam, aby predávajúci bezodkladne podal **dodatočné daňové priznanie k DPH za november 2025**, v ktorom uvedie predmetné dodanie nehnuteľnosti. Zároveň bude potrebné uhradiť prípadný úrok z omeškania za neskorú platbu dane. Týmto krokom sa vyhne možným sankciám pri daňovej kontrole.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila deň dodania na 10. 11. 2025 v súlade s § 19 ods. 1 zákona o DPH a uviedla povinnosť podať dodatočné daňové priznanie za november 2025."},"google":{"odpoved":"Dňom dodania na účely DPH je 10. november 2025.\n\nPri prevode nehnuteľnosti sa za deň dodania považuje deň jej odovzdania do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Keďže k odovzdaniu došlo 10. 11. 2025 a vklad bol povolený až 20. 1. 2026, za deň dodania sa považuje skorší z týchto dátumov. Táto povinnosť vyplýva z § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Daňová povinnosť teda vznikla v zdaňovacom období november 2025 a priznanie dane v januári 2026 bolo nesprávne.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určila deň dodania na 10. november 2025 v súlade s § 19 ods. 1 zákona o DPH vrátane správneho právneho odôvodnenia."},"bez":{"odpoved":"Dňom dodania je 10. november 2025.\n\nPri prevode nehnuteľnosti je dňom dodania deň jej odovzdania do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Keďže deň odovzdania (10. 11. 2025) nastal skôr ako deň povolenia vkladu (20. 1. 2026), daňová povinnosť vznikla v novembri 2025. Predávajúci mal daň priznať v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2025. Uvedené vyplýva z § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne a s presnou citáciou § 19 ods. 1 zákona o DPH určila ako deň dodania 10. november 2025."}},{"oblast":"praxe-chyby","otazka":"Platiteľ prenajal stroj (nájom zdaňovaný, nie oslobodený, s miestom dodania v tuzemsku) na obdobie od 1. 4. 2025 do 31. 3. 2027. Zmluva určuje jedinú platbu 24 000 € bez DPH splatnú až na konci celého 24-mesačného obdobia, žiadny preddavok sa neplatí. Kedy prvýkrát vzniká daňová povinnosť?","otazka_volna":"Prenajali sme stroj na dva roky a zaplatia nám to naraz až na konci. Musím dovtedy niečo odvádzať?","spravna_odpoved":"Áno. Ide o opakované dodanie služby s platbou dohodnutou za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, preto sa služba považuje za dodanú posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca – prvýkrát 31. 3. 2026 a potom 31. 3. 2027 (§ 19 ods. 3 písm. a) zákona o DPH). Základ dane sa určí rozpočítaním dohodnutej protihodnoty na jeden mesiac a prenásobením 12 mesiacmi (24 000 / 24 = 1 000 €/mes.). K 31. 3. 2026 teda vzniká daňová povinnosť zo základu dane 12 000 €, daň 23 % je 2 760 €, a to bez ohľadu na to, že zákazník ešte nič nezaplatil.","ustanovenie":"§ 19 ods. 3 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru alebo služby neskončí","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2004/222/20260101.html#paragraf-19.odsek-3","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky vzniká prvá daňová povinnosť **31. marca 2026** vo výške **2 760 €**.\n\nHoci je platba dohodnutá až na konci nájmu, pri opakovane dodávanej službe (ako je nájom), kde je platba dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 mesiacov, sa uplatňuje osobitné pravidlo.\n\n### Podrobné vysvetlenie\n\n1.  **Všeobecné pravidlo:** Daňová povinnosť pri službe vzniká dňom jej dodania [Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 19, ods. 2].\n2.  **Pravidlo pre opakované dodanie:** Ak sa služba dodáva opakovane (čo nájom je), považuje sa za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba vzťahuje [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 19, ods. 3].\n3.  **Výnimka pre obdobie dlhšie ako 12 mesiacov:** Kľúčová je však výnimka v § 19 ods. 3 písm. a) zákona o DPH. Ak je dohodnutá platba za opakovane dodávanú službu za obdobie **dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov**, služba sa považuje za dodanú **posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca**, až kým sa dodanie neskončí.\n\n### Aplikácia na váš prípad\n\n*   **Celkové obdobie nájmu:** 1. 4. 2025 – 31. 3. 2027 (24 mesiacov).\n*   **Platba:** Jedna platba za celé 24-mesačné obdobie.\n*   **Prvý 12-mesačný cyklus:** Končí 31. marca 2026. K tomuto dňu sa časť služby považuje za dodanú a vzniká daňová povinnosť z pomerného základu dane.\n*   **Druhý 12-mesačný cyklus:** Končí 31. marca 2027. K tomuto dňu vzniká daňová povinnosť zo zvyšnej časti.\n\n### Výpočet a časový prehľad\n\n| Obdobie | Dátum vzniku daňovej povinnosti | Základ dane | DPH (23 % platná v r. 2026) |\n| :--- | :--- | :--- | :--- |\n| 1. 4. 2025 - 31. 3. 2026 | **31. 3. 2026** | 12 000,00 € | **2 760,00 €** |\n| 1. 4. 2026 - 31. 3. 2027 | 31. 3. 2027 | 12 000,00 € | 2 760,00 € |\n| **Spolu** | | **24 000,00 €** | **5 520,00 €** |\n\nTúto prvú daňovú povinnosť (2 760 €) je prenajímateľ povinný uviesť v daňovom priznaní a kontrolnom výkaze za zdaňovacie obdobie marec 2026 (alebo I. štvrťrok 2026) a daň zaplatiť do **27. apríla 2026** (keďže 25. apríl 2026 je sobota a lehota sa posúva na najbližší pracovný deň).","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne určuje dátum vzniku prvej daňovej povinnosti na 31. marca 2026, správnu výšku dane 2 760 € a uvádza presné zákonné ustanovenie § 19 ods. 3 písm. a) zákona o DPH."},"google":{"odpoved":"Daňová povinnosť prvýkrát vzniká 31. marca 2026. Keďže platba za opakovane dodávanú službu je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, služba sa považuje za dodanú posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca. Prvých 12 mesiacov prenájmu uplynie práve 31. marca 2026. Základom dane k tomuto dňu je pomerná časť dohodnutej ceny, teda 12 000 €. Uvedené vyplýva z § 19 ods. 3 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď správne uvádza dátum vzniku daňovej povinnosti (31. marca 2026), príslušné zákonné ustanovenie aj správny pomerný základ dane."},"bez":{"odpoved":"Daňová povinnosť prvýkrát vzniká 31. decembra 2025. Keďže ide o službu dodávanú nepretržite viac ako 12 mesiacov s platbou dohodnutou za obdobie dlhšie ako 12 mesiacov, služba sa považuje za dodanú posledným dňom každého kalendárneho roka. Základ dane k tomuto dňu je pomerná časť platby za obdobie od 1. 4. 2025 do 31. 12. 2025, teda 9 000 €. Vyplýva to z § 19 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Ďalšia daňová povinnosť vznikne 31. decembra 2026 a posledná 31. marca 2027.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď uvádza nesprávny dátum prvého vzniku daňovej povinnosti (31. december 2025 namiesto 31. marca 2026) a nesprávne aplikuje pravidlo kalendárneho roka namiesto každého 12. kalendárneho mesiaca."}},{"oblast":"praxe-chyby","otazka":"Platiteľ DPH si 3. 3. 2026 zriadil nový podnikateľský účet v inej banke a začal ho používať na prijímanie úhrad od 10. 3. 2026; oznámenie Finančnému riaditeľstvu SR podal až 30. 4. 2026. Kedy najneskôr mal účet oznámiť a ktorý deň je pri posudzovaní ručenia odberateľa rozhodujúci?","otazka_volna":"Otvorili sme si nový firemný účet a fakturujeme naň. Kedy sa to musí hlásiť finančnej správe a čo hrozí odberateľom?","spravna_odpoved":"Lehota nie je určená počtom dní. Nový vlastný účet, ktorý bude platiteľ používať na podnikanie, musí oznámiť Finančnému riaditeľstvu SR elektronicky na predpísanom tlačive bezodkladne odo dňa, keď si ho zriadil (§ 6 ods. 1 a 5 zákona o DPH), teda bezodkladne po 3. 3. 2026 – v každom prípade ešte pred prvým použitím účtu na podnikanie 10. 3. 2026. (Pravidlo 'predtým, ako ho začne používať na podnikanie' podľa § 6 ods. 2 dopadá na už skôr zriadený účet, ktorý platiteľ začne na podnikanie používať až neskôr.) Oznámenie podané 30. 4. 2026 je teda oneskorené. Pri posudzovaní ručenia odberateľa je rozhodujúci deň, keď odberateľ zadal poskytovateľovi platobných služieb pokyn na vklad alebo prevod – ak v ten deň účet nebol zverejnený v zozname bankových účtov, odberateľ ručí za nezaplatenú daň podľa § 69 ods. 13 písm. c), a to aj keď bol účet zverejnený neskôr.","ustanovenie":"§ 6 ods. 1, 2 a 5 a § 69 ods. 13 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH","citat":"Platiteľ je povinný oznámiť spôsobom podľa odseku 5 finančnému riaditeľstvu každý vlastný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb alebo u zahraničného poskytovateľa platobných služieb, ktorý bude používať na podnikanie, ktoré je predmetom dane podľa § 2 ..., a to bezodkladne odo dňa, keď sa stal platiteľom, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b, § 4c alebo § 5, alebo odo dňa, keď si takýto bankový účet následne zriadil.","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2004/222/20260101.html#paragraf-6.odsek-1","my":{"odpoved":"Na základe vašej otázky posudzujem lehoty a dôsledky neskorého oznámenia nového bankového účtu platiteľom DPH.\n\n**Platiteľ DPH mal nový bankový účet oznámiť bezodkladne po jeho zriadení, teda krátko po 3. marci 2026. Pre ručenie odberateľa za daň je rozhodujúci deň uskutočnenia platby – ak v ten deň účet nebol v zozname Finančnej správy, odberateľ ručí za daň.**\n\nTu je podrobné vysvetlenie:\n\n### 1. Lehota na oznámenie nového účtu\n\nPodľa zákona o DPH ste mali povinnosť oznámiť nový bankový účet Finančnému riaditeľstvu SR **bezodkladne** odo dňa, keď ste si ho zriadili [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 6, ods. 1].\n\n*   **Deň zriadenia účtu:** 3. marec 2026.\n*   **Zákonná lehota:** \"Bezodkladne\" po 3. marci 2026. Zákon nestanovuje presný počet dní, ale v praxi to znamená čo najskôr, spravidla v priebehu niekoľkých pracovných dní.\n*   **Skutočné oznámenie:** 30. apríl 2026.\n\n**Záver:** Oznámenie podané 30. apríla 2026 bolo jednoznačne oneskorené.\n\nJe dôležité rozlišovať dve situácie:\n1.  **Zriadenie nového účtu:** Oznamuje sa **bezodkladne** po zriadení (§ 6 ods. 1). Toto je váš prípad.\n2.  **Použitie už existujúceho účtu:** Ak by ste sa rozhodli na podnikanie začať používať účet, ktorý ste mali zriadený už skôr (napr. súkromný), museli by ste ho oznámiť **predtým, ako ho začnete používať** na podnikanie [Zákon č. 222/2004 Z. z., § 6, ods. 2].\n\n### 2. Rozhodujúci deň pre ručenie odberateľa\n\nInštitút ručenia odberateľa za daň pri platbe na nezverejnený účet chráni štát pred daňovými únikmi. Rozhodujúcim momentom pre posúdenie, či odberateľ ručí za daň, je **deň uskutočnenia platby**.\n\n*   Odberateľ (váš zákazník) je povinný si pred úhradou faktúry overiť, či je bankový účet uvedený na faktúre zverejnený v oficiálnom zozname Finančnej správy SR.\n*   Ak v deň platby účet **nie je** v tomto zozname, a vy ako dodávateľ by ste DPH z danej faktúry neodviedli, správca dane môže požadovať úhradu dane priamo od vášho odberateľa.\n\n**Vo vašom prípade:**\n*   Všetky úhrady, ktoré ste prijali na nový účet v období **od 10. marca 2026 do dňa, kedy bol účet reálne zverejnený v zozname FR SR** (čo nastalo až nejaký čas po podaní oznámenia 30. 4. 2026), boli platbami na nezverejnený účet.\n*   Vaši odberatelia, ktorí v tomto období platili na tento účet, sa tak vystavili riziku ručenia za daň.\n\n### Možné sankcie\n\nZa nesplnenie nepeňažnej oznamovacej povinnosti môže správca dane uložiť pokutu. Pri prvom porušení sa však pokuta spravidla neukladá a správca dane vás najprv vyzve na splnenie povinnosti [Zákon č. 563/2009 Z. z., § 155, ods. 4]. Keďže ste povinnosť splnili dodatočne, je možné, že pokutu nedostanete.\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\n1.  **Okamžite si overte** na portáli Finančnej správy v \"Zozname bankových účtov platiteľov DPH\", či je váš nový účet už zverejnený.\n2.  **Informujte svojich obchodných partnerov**, že tento účet je už oficiálne registrovaný a môžu ho bezpečne používať na úhrady.\n3.  **Nastavte si interný proces**, aby ste v budúcnosti každý nový podnikateľský účet oznamovali Finančnej správe okamžite po jeho zriadení a predišli tak rizikám pre vás aj vašich obchodných partnerov.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza, že nový účet mal byť oznámený bezodkladne po jeho zriadení podľa § 6 ods. 1 zákona o DPH, a že rozhodujúcim momentom pre posúdenie ručenia odberateľa je deň uskutočnenia platby (zodpovedajúci zadaniu platobného príkazu na prevod/vklad)."},"google":{"odpoved":"Platiteľ DPH mal nový bankový účet oznámiť Finančnému riaditeľstvu SR bezodkladne po jeho zriadení, najneskôr však pred jeho prvým použitím na podnikanie, teda pred 10. marcom 2026. Túto povinnosť ukladá § 6 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Oneskorené oznámenie znamená porušenie zákona.\n\nPri posudzovaní ručenia odberateľa za daň je rozhodujúci deň uskutočnenia platby. Za tento deň sa považuje moment, kedy odberateľ zadal svojej banke príkaz na úhradu. Ak v tento deň nebol účet dodávateľa zverejnený v zozname Finančného riaditeľstva SR, odberateľ ručí za daň z faktúry, ktorú dodávateľ neuhradí. Toto ručenie vyplýva z § 69 ods. 13 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne uvádza lehotu oznámenia bezodkladne po zriadení (pred prvým použitím) aj rozhodujúci deň zadania platobného príkazu pri inštitúte ručenia odberateľa podľa zákona o DPH."},"bez":{"odpoved":"Platiteľ DPH mal oznámiť nový bankový účet bezodkladne po tom, ako ho začal používať na podnikanie, teda od 10. 3. 2026. Túto povinnosť ukladá § 67 ods. 13 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok). Pre posúdenie ručenia odberateľa je rozhodujúci deň uskutočnenia platby. Odberateľ ručí za daň, ak v deň platby nebol účet dodávateľa zverejnený v zozname bankových účtov vedenom Finančným riaditeľstvom SR. Ručenie upravuje § 69 ods. 14 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne určuje lehotu na oznámenie účtu až od začiatku jeho používania (10. 3. 2026) namiesto bezodkladne po jeho zriadení (3. 3. 2026) a uvádza nesprávny právny základ."}},{"oblast":"praxe-chyby","otazka":"Slovenská s. r. o. uzatvorila 5. 3. 2026 zmluvu o dielo s poľskou spoločnosťou, ktorá bude montážne práce vykonávať na stavbe v Bratislave svojimi pracovníkmi; z povahy zmluvy môže poľskej firme vzniknúť na Slovensku stála prevádzkareň. Konateľ o žiadnej oznamovacej povinnosti nevedel. Akú povinnosť má slovenská spoločnosť, dokedy a čo hrozí pri jej nesplnení?","otazka_volna":"Najali sme si poľskú firmu na montáže u nás na stavbe. Treba to niekde hlásiť daňovému úradu?","spravna_odpoved":"Slovenská spoločnosť je povinná oznámiť miestne príslušnému správcovi dane uzatvorenie zmluvy s daňovníkom so sídlom v zahraničí, na základe ktorej mu môže na území SR vzniknúť stála prevádzkareň alebo daňová povinnosť jeho zamestnancov, a to do 30 dní po uzatvorení zmluvy, na tlačive určenom finančným riaditeľstvom (§ 49a ods. 5 zákona o dani z príjmov). Tridsiaty deň pripadá na sobotu 4. 4. 2026; keďže 5. 4. je Veľkonočná nedeľa a 6. 4. Veľkonočný pondelok, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. utorok 7. 4. 2026 (§ 27 ods. 4 daňového poriadku). Nesplnenie je správnym deliktom podľa § 154 ods. 1 písm. c) daňového poriadku a správca dane zaň uloží pokutu od 100 € do 10 000 € (§ 155 ods. 1 písm. d)); pokutu, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, však pri prvom porušení povinnosti neuloží (§ 155 ods. 4).","ustanovenie":"§ 49a ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov; § 27 ods. 4, § 154 ods. 1 písm. c) a § 155 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z.","citat":"je povinný oznámiť miestne príslušnému správcovi dane uzatvorenie zmluvy s daňovníkom so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí ... a to do 30 dní po uzatvorení takejto zmluvy","zdroj_url":"https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2003/595/20260101.html#paragraf-49a.odsek-5","my":{"odpoved":"Áno, vaša spoločnosť má oznamovaciu povinnosť voči daňovému úradu. Keďže lehota na jej splnenie už uplynula, je dôležité konať bezodkladne. Pri prvom porušení sa však pokuta spravidla neukladá a správca dane vás najprv vyzve na nápravu.\n\nPodrobné vysvetlenie vašej situácie je nasledovné:\n\n### 1. Povinnosť slovenskej spoločnosti\n\nVaša spoločnosť ako daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou v SR je povinná oznámiť daňovému úradu uzatvorenie zmluvy so zahraničnou osobou (v tomto prípade poľskou spoločnosťou), na základe ktorej môže tejto zahraničnej osobe vzniknúť na Slovensku stála prevádzkareň.\n\n*   **Právny základ:** Táto povinnosť vyplýva z **§ 49a ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov**.\n*   **Spôsob splnenia:** Oznámenie sa podáva elektronicky na predpísanom tlačive Finančnej správy SR s názvom „Oznámenie o uzatvorení zmluvy, na základe ktorej môže daňovníkovi so sídlom alebo bydliskom v zahraničí vzniknúť na území SR stála prevádzkareň“.\n\n### 2. Lehota na splnenie povinnosti\n\nLehota na podanie tohto oznámenia je **do 30 kalendárnych dní** po uzatvorení zmluvy.\n\n*   **Dátum uzatvorenia zmluvy:** 5. marec 2026\n*   **Začiatok plynutia lehoty:** 6. marec 2026 (deň uzatvorenia zmluvy sa do lehoty nezapočítava)\n*   **Koniec 30-dňovej lehoty:** 4. apríl 2026\n\nPretože koniec lehoty pripadol na víkend a následný sviatok, termín sa posunul na najbližší pracovný deň.\n```python\nposunNaPracovnyDen(datum=\"2026-04-04\")\n```\n*   **Výpočet konečného termínu:**\n    *   4. apríl 2026 bol **sobota**.\n    *   6. apríl 2026 bol **Veľkonočný pondelok** (štátny sviatok).\n    *   Konečný termín na podanie oznámenia bol preto **utorok 7. apríla 2026** [Zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), § 27, ods. 4].\n\nKeďže konateľ o povinnosti nevedel, táto lehota bola zmeškaná.\n\n### 3. Dôsledky a sankcie za nesplnenie\n\nNesplnenie tejto povinnosti je správnym deliktom – ide o porušenie nepeňažnej povinnosti podľa daňového poriadku.\n\n*   **Typ deliktu:** Nesplnenie registračnej, oznamovacej alebo inej evidenčnej povinnosti ustanovenej daňovým poriadkom alebo osobitným predpisom [Zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), § 154, ods. 1, písm. c)].\n*   **Sankcia:** Za tento delikt môže správca dane uložiť pokutu v rozpätí **od 100 € do 10 000 €** [Zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), § 155, ods. 1, písm. d)].\n*   **\"Druhá šanca\" pri prvom porušení:** Zákon však obsahuje úľavu. Pri prvom porušení povinnosti, za ktoré sa pokuta určuje v rozpätí, sa pokuta neuloží. Správca dane namiesto toho daňovníka písomne vyzve na splnenie povinnosti a poučí ho o následkoch jej opakovaného nesplnenia [Zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), § 155, ods. 4].\n\n**Odporúčanie SmartÚčtovníka:**\nOdporúčam vám **bezodkladne podať predmetné oznámenie** na predpísanom tlačive. Tým, že si povinnosť splníte dodatočne a proaktívne (ešte predtým, ako vás na to vyzve daňový úrad), minimalizujete akékoľvek riziká a preukážete súčinnosť. Vzhľadom na pravidlo \"druhej šance\" je vysoko pravdepodobné, že sa vyhnete akejkoľvek finančnej sankcii.","spravne":true,"dovod":"Odpoveď vecne správne identifikuje oznamovaciu povinnosť podľa § 49a ods. 5 zákona o dani z príjmov, správne určuje lehotu do 7. 4. 2026 s ohľadom na posun z dôvodu sviatkov a víkendu a správne uvádza sankciu 100 až 10 000 € vrátane pravidla druhej šance pri prvom porušení."},"google":{"odpoved":"Slovenská spoločnosť je povinná oznámiť uzavretie zmluvy miestne príslušnému správcovi dane, keďže na jej základe môže poľskej spoločnosti vzniknúť na Slovensku stála prevádzkareň. Túto povinnosť mala splniť do 30 dní po uzavretí zmluvy, teda do 4. apríla 2026. Právnym základom pre túto povinnosť je § 49a ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.\n\nKeďže spoločnosť si povinnosť nesplnila, dopustila sa správneho deliktu. Za nesplnenie oznamovacej povinnosti po 1. januári 2026 hrozí pokuta až do výšky 10 000 EUR. Sankciu upravuje § 155 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď nesprávne určila koniec lehoty na 4. apríla 2026 namiesto správneho 7. apríla 2026 v zmysle pravidiel počítania lehôt podľa daňového poriadku."},"bez":{"odpoved":"Slovenská spoločnosť je povinná z každej platby uhradenej poľskej firme zraziť a odviesť zabezpečenie dane vo výške 21 %. Túto sumu musí odviesť správcovi dane a zároveň mu to písomne oznámiť, a to do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola platba vykonaná. Táto povinnosť vyplýva z § 44 ods. 2 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ak spoločnosť zabezpečenie dane neodvedie, stáva sa ručiteľom za nezaplatenú daň poľskej spoločnosti. Zároveň jej hrozí pokuta za správny delikt až do výšky 3 000 € podľa § 155 Zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok).","spravne":false,"dovod":"Odpoveď namiesto oznamovacej povinnosti o uzatvorení zmluvy do 30 dní podľa § 49a ods. 5 zákona o dani z príjmov nesprávne uvádza povinnosť zabezpečenia dane podľa § 44."}}]